25th may amcho avaz

12
New Delhi May 24 (PTI): Tannem bariksannin mahiti dilina punn Kendria khella montri Ji- tendra Sing hannem aiz sanglem ki krikett khellant zo broxttachar vaddla to nas korunk tache lagim bori yevzonn asa mhunn. Jitendra Singh pran- tache ani ‘union territory’- che ‘Sports and Youth Af- fairs’-anchea montreanchea ani ‘secre- taries’ hanchea eka som’melanan uloitale. ‘Transparency’ vo ukt- teponnim karbar cholop hi krikett vo anik khoimcheai dusrea khellant broxt- tachar kabar korpachi bori vatt zavn asa. “Sogllea khellamni ‘transparency’ haddche khatir amchi ulounni chalu asa. Amche lagim bori yevzonn asa ani he sondecho faido gheun anek prantanchea mon- tream ani ‘secretaries’ hanche kodde bhasabhas korun hi broxttacharachi pidda nas korunk ami vavurteleanv” Jitendran mhollem. Bharoti Krikett khell sarko dhokean poddlo jedna Bharoti khellgoddo Sreesanth ani dusre don krikett khellgo- dde ‘spot fixing’ haka lagon pulixen attak (ar- rest) kele mhunnon. IPL khellachem nanv ogddailem hantun dubav na. Ho zo ghottallo zala to ghottallo atam BCCI ‘Pres- ident’ N. Srinivasan hachem dar khottkhot- tunk lagla kiteak tacho zanvoim Gurunath Maiyappan, zo ‘Chennai Super Kings’ hacho CEO asa, takai vichar korpa khatir Mumboi pulixen apounk dhaddla. Potrakaramni jedna montrea lagim vicharlem Srinivasanan ‘moral ground’-acher aplo raji- namo diunk zai kai mhunn, tedna zabab diun Jitendran oxem mhollem “he soglle ‘moral issues’ asa ani tea khatir tache vixim zonn eklean chintunk zai. Mho- jea montripodak BCCI vo IPL hanche voir niyon- tronn (control) nam ani tea khatir ami soglleamni khellachea boreponna khatir vhodd akaran chitr pollovpachi goroz asa”. “Ekamekak bottam dak- oumche bodlek ho broxt- tachar kabar korunk ami ‘long term plan’ korpachi goroz asa” tannem fuddem mhollem. ‘Betting’ hantun broxt- tachar vattaunche khatir tem kaideaxir korchem vo na hea vicharak zabab di- tana montrean mhollem “Bharatache ghottnne por- monnem ho vixoy ‘state list’ vo prantanchea sorkaram khala yeta ani teach karannank lagon hanv anek prantanchea montream ani ‘secretaries’ hanche lagim ulovnnim ko- rtam.”. “Ami sogllea khellam sombonditank (stake hold- ers) ekttaim haddun ho gombir vixoy soglleamni borobor ekamekachea so- hokaran suttavo korunk zai” tannem fuddem mhollem. “IPL khellant zo broxt- tachar ghoddla taka lagon amkam soglleank loz bhoglea. Mhakach nhoi punn sogllea khellgod- deank ani hea desachea na- grikank husko zala. Heach khatir ami soglleamni ekt- taim yeun khellant vostolo broxttachar kabar korunk ekvottan vavronk zai” tan- nem akhrek sanglem. Herald t t www.heraldgoa.in Ponnje<Sonvar, 25 May, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12 MHOTVACHEM Konknnint Poilench Rongit Satollem Gõykar cheddvan novi ‘touch free phone technology’ ghoddoun haddlea PAGE 4 Churchil Alemao-chem mukhel montreak avhan PAGE 5 Xikxonnik sonsthamni Xikpi bhurgim surokxit asa? PAGE 9 David Beckham – ‘The style Icon’ PAGE 11 Dedd vorsa bhitor Gõyant 6 pul - PAGE 3 UPA xevottachea vorsant PAGE 7 Amcho Avaz Broxttachar nas korunk yevzonn asa : Jitendra Amerikek atankvadeancho dhoko - Obama WASHINGTON: Gelea vorsa so Sikh bhavarteank Wisconsin Gurd- wara-an zalolea ‘shootout’-a vixim sangon, desantunch vaddlolea atonkvadeank lagon desant zaupi hinvsechea vaddttea ankddeacher Raxtrpoti Barack Obama-n husko ukttailo. “Amkam United States-an ‘radi- calised’ veoktim lagchean khori bhirant asa. Wisconsin-chea Sikh mondiran zalolem ‘shooting’ prokronn, Texas-ak viman uddoun imarotin ghalpachem prokronn, vo Oklahoma City-n Federal Building- an bhitor soron 168 lokank marpachi ghoddni asot, Ameriken aplea itihasan zaitea torechea hin- vsecho fuddo kela,” Obama-n san- glem. “Avtte ani poisailole (deranged and alienated) veokti -- choddxe US-che nagrik vo kaidexirponnan thikann korun aslole -- boreach promannan luskonn korunk xoktat, chodd korun jednam te hinvsok ‘ji- had’-achea somazak saun prernnit (inspire) zatat tednam. Ani hea ‘ex- tremism’-a kodden voddik lagon Fort Hood hanga ‘shooting’ ani Boston Marathon-ak ‘bomb’ ghal- pak aila asot,” oxem Obama-n mhunnlem. “Hi amchi sod’deakchi bhirant – ‘al-Qaeda’-che jiv-ghevpi punn unni yogeotay aslole vangddi; ‘diplo- matic facilities’ ani bhailea de- samni udeogank dhoko; desant vaddlole atankvadi. Ami tankam gombhirtayen polloun, tankam fuddo korunk zata tem korunk goroz,” Obama-n sanglem. Videxeam koddlean up- raspi dhokeam kodden ‘US’ nodor dovrun asonui, amchean desa bhitorlea atankvadachea avhanak nakarunk zaina, oxem White House-achea prosid’dhi potran ukt- tailam. “Hi bhirant novi nhoi, punn ‘technology’ ani ‘in- ternet’-ak lagon tache promann vaddleat. Hea dhokea vixim ankhunk, Raxtrpotichea Proxason- an 2011 vorsa ‘compre- hensive review’ kelolo. Hinvsok atankvad zaina zaunk sogllean borem marg mhunnlear Amerikechea Muslim somaza lagim vavr korop, zannim atankvadak ‘pott’tiddken patt kelea,” tatun boroilolem. “Amchea somazamni ‘radicalisa- tion’-achim khunnam (signs) somzaunk ektthaim vavr korunk goroz, ani jednam ek veokti hinvse kodden veta tednam tannim kaide rakhpeanche bhagidar zaunk zai. Ami jednam Muslim-ank Amerikecho bhag mhunn man ditoleanv, tednanch amkam hea bhagidarpon- nachem foll melltolem,” White House-achea prosid’dhi potran boroilam. IPL-achem ‘Goa connection’ Ponnje (AAB):IPL-achea ‘spot fixing’-ant Gõyant thavnui arthik vevhar zalam mhonnpachem adllon ailolean, he gozalichim pallam-mullam sodpa khatir gelea Brestara Dil’li pulisancho ek pongodd Gõyant dakholl zalo.Hea Dil’li pulisanchea pongddan Gõy sorkarak he gozalichi mahiti dilea, torui hi mahiti gupit dovorpacho nirnnoy ghetla. Srisant, Ankit Chavan ani Ajit Chandila hea khellgoddeank jea ‘bookie’-in duddu dilole, tea duddvanche choddxe arthik vevhar Gõyant ani Hyderabad- ant zaloleachem te vixim kelole topasnnent kollon ailam.Taka lagon Dil’li pulisamni Gõyant ani Hyderabad-ant don pongodd phattoileat.Itle mozgotim Rajhastan, Dil’li ani Mumboi vangdda Gõyantui krikettichem ‘fixing’ cholta mhonnpachem atam sid’dh zalam.Ani hache adim kaim pavtti Gõyantui ‘raids’ poddleat. Sod’deak suru aslolea IPL mosomant Gõyche kaim ‘matka bookie’ hangasorui ‘fixing’-acho arthik vevhar kortale.Punn Dil’li ani Mumboi ‘raids’ poddlea uprant Gõyche arthik vevhar thonddavle.Sod’deak Gõyant ailolea Dil’li pulisamni Gõychea pulisanche modotin Gõyat aslolea dubavit aropeam meren pavpache proitn choloileat. ‘Vivid Sydney’ vorsavollicho songit ani uzvaddacho dobazo 24 May 2013 hea disa Sydney-int monoita. Tea somorombhak sonvsarik nanv-lovkik Opera House haka rongit uzvaddan nettoilolem hea fottuvar dista

Upload: herald-publications

Post on 16-Mar-2016

265 views

Category:

Documents


0 download

DESCRIPTION

News,tiatr,Politics

TRANSCRIPT

Page 1: 25th May Amcho Avaz

New Delhi May 24 (PTI):Tannem bariksanninmahiti dilina punnKendria khella montri Ji-tendra Sing hannem aizsanglem ki krikett khellantzo broxttachar vaddla tonas korunk tache lagimbori yevzonn asa mhunn.

Jitendra Singh pran-tache ani ‘union territory’-che ‘Sports and Youth Af-f a i r s ’ - a n c h e amontreanchea ani ‘secre-taries’ hanchea ekasom’melanan uloitale.‘Transparency’ vo ukt-teponnim karbar cholop hikrikett vo anik khoimcheaidusrea khellant broxt-tachar kabar korpachi borivatt zavn asa.

“Sogllea khellamni‘transparency’ haddchekhatir amchi ulounnichalu asa. Amche lagimbori yevzonn asa ani hesondecho faido gheunanek prantanchea mon-tream ani ‘secretaries’hanche kodde bhasabhaskorun hi broxttacharachipidda nas korunk amivavurteleanv” Jitendranmhollem. Bharoti Krikettkhell sarko dhokeanpoddlo jedna Bharotikhellgoddo Sreesanth anidusre don krikett khellgo-dde ‘spot fixing’ hakalagon pulixen attak (ar-rest) kele mhunnon. IPLkhellachem nanvogddailem hantun dubavna.

Ho zo ghottallo zala toghottallo atam BCCI ‘Pres-ident’ N. Srinivasanhachem dar khottkhot-tunk lagla kiteak tachozanvoim GurunathMaiyappan, zo ‘ChennaiSuper Kings’ hacho CEOasa, takai vichar korpakhatir Mumboi pulixenapounk dhaddla.

Potrakaramni jednamontrea lagim vicharlemSrinivasanan ‘moralground’-acher aplo raji-namo diunk zai kai mhunn,tedna zabab diun Jitendranoxem mhollem “he soglle‘moral issues’ asa ani teakhatir tache vixim zonneklean chintunk zai. Mho-jea montripodak BCCI voIPL hanche voir niyon-tronn (control) nam ani

tea khatir ami soglleamnikhellachea boreponnakhatir vhodd akaran chitrpollovpachi goroz asa”.“Ekamekak bottam dak-oumche bodlek ho broxt-tachar kabar korunk ami‘long term plan’ korpachigoroz asa” tannem fuddemmhollem.

‘Betting’ hantun broxt-tachar vattaunche khatirtem kaideaxir korchem vona hea vicharak zabab di-tana montrean mhollem“Bharatache ghottnne por-

monnem ho vixoy ‘statelist’ vo prantancheasorkaram khala yeta aniteach karannank lagonhanv anek prantancheamontream ani ‘secretaries’hanche lagim ulovnnim ko-rtam.”.

“Ami sogllea khellamsombonditank (stake hold-ers) ekttaim haddun hogombir vixoy soglleamni

borobor ekamekachea so-hokaran suttavo korunkzai” tannem fuddemmhollem.

“IPL khellant zo broxt-tachar ghoddla taka lagonamkam soglleank lozbhoglea. Mhakach nhoipunn sogllea khellgod-deank ani hea desachea na-grikank husko zala. Heachkhatir ami soglleamni ekt-taim yeun khellant vostolobroxttachar kabar korunkekvottan vavronk zai” tan-nem akhrek sanglem.

Herald

tt www.heraldgoa.inPonnje<Sonvar, 25 May, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12

MHOTVACHEM

Konknnint Poilench Rongit Satollem

Gõykarcheddvan novi‘touch freephonetechnology’ghoddounhaddlea

PAGE 4

ChurchilAlemao-chemmukhelmontreak avhan

PAGE 5

XikxonniksonsthamniXikpi bhurgimsurokxit asa?

PAGE 9

David Beckham– ‘The style Icon’

PAGE 11

Dedd vorsabhitor Gõyant 6pul - PAGE 3

UPA xevottacheavorsant

PAGE 7

Amcho AvazBroxttachar naskorunk yevzonnasa : Jitendra

Amerikek atankvadeancho

dhoko - ObamaWASHINGTON: Gelea vorsa so

Sikh bhavarteank Wisconsin Gurd-wara-an zalolea ‘shootout’-a viximsangon, desantunch vaddloleaatonkvadeank lagon desant zaupihinvsechea vaddttea ankddeacherRaxtrpoti Barack Obama-n huskoukttailo.

“Amkam United States-an ‘radi-calised’ veoktim lagchean khoribhirant asa. Wisconsin-chea Sikhmondiran zalolem ‘shooting’prokronn, Texas-ak viman uddounimarotin ghalpachem prokronn, voOklahoma City-n Federal Building-an bhitor soron 168 lokankmarpachi ghoddni asot, Amerikenaplea itihasan zaitea torechea hin-vsecho fuddo kela,” Obama-n san-glem.

“Avtte ani poisailole (derangedand alienated) veokti -- choddxeUS-che nagrik vo kaidexirponnanthikann korun aslole -- boreachpromannan luskonn korunk xoktat,chodd korun jednam te hinvsok ‘ji-had’-achea somazak saun prernnit(inspire) zatat tednam. Ani hea ‘ex-tremism’-a kodden voddik lagon

Fort Hood hanga ‘shooting’ aniBoston Marathon-ak ‘bomb’ ghal-pak aila asot,” oxem Obama-nmhunnlem.

“Hi amchi sod’deakchi bhirant –‘al-Qaeda’-che jiv-ghevpi punn unniyogeotay aslole vangddi; ‘diplo-matic facilities’ ani bhailea de-samni udeogank dhoko; desantvaddlole atankvadi. Ami tankamgombhirtayen polloun, tankamfuddo korunk zata tem korunkgoroz,” Obama-n sanglem.

Videxeam koddlean up-raspi dhokeam kodden‘US’ nodor dovrun asonui,amchean desa bhitorleaatankvadachea avhanaknakarunk zaina, oxemWhite House-acheaprosid’dhi potran ukt-tailam.

“Hi bhirant novi nhoi,punn ‘technology’ ani ‘in-ternet’-ak lagon tachepromann vaddleat. Headhokea vixim ankhunk,Raxtrpotichea Proxason-an 2011 vorsa ‘compre-

hensive review’ kelolo. Hinvsokatankvad zaina zaunk soglleanborem marg mhunnlearAmerikechea Muslim somaza lagimvavr korop, zannim atankvadak‘pott’tiddken patt kelea,” tatunboroilolem.

“Amchea somazamni ‘radicalisa-tion’-achim khunnam (signs)somzaunk ektthaim vavr korunkgoroz, ani jednam ek veokti hinvsekodden veta tednam tannim kaiderakhpeanche bhagidar zaunk zai.

Ami jednam Muslim-ankAmerikecho bhag mhunnman ditoleanv, tednanchamkam hea bhagidarpon-nachem foll melltolem,”White House-acheaprosid’dhi potranboroilam.

IPL-achem ‘Goa connection’Ponnje (AAB):IPL-achea ‘spot fixing’-ant Gõyant thavnui arthik vevhar zalammhonnpachem adllon ailolean, he gozalichim pallam-mullam sodpa khatirgelea Brestara Dil’li pulisancho ek pongodd Gõyant dakholl zalo.Hea Dil’lipulisanchea pongddan Gõy sorkarak he gozalichi mahiti dilea, torui himahiti gupit dovorpacho nirnnoy ghetla.Srisant, Ankit Chavan ani Ajit Chandila hea khellgoddeank jea ‘bookie’-induddu dilole, tea duddvanche choddxe arthik vevhar Gõyant ani Hyderabad-ant zaloleachem te vixim kelole topasnnent kollon ailam.Taka lagon Dil’lipulisamni Gõyant ani Hyderabad-ant don pongodd phattoileat.Itle mozgotimRajhastan, Dil’li ani Mumboi vangdda Gõyantui krikettichem ‘fixing’ choltamhonnpachem atam sid’dh zalam.Ani hache adim kaim pavtti Gõyantui‘raids’ poddleat.Sod’deak suru aslolea IPL mosomant Gõyche kaim ‘matka bookie’hangasorui ‘fixing’-acho arthik vevhar kortale.Punn Dil’li ani Mumboi‘raids’ poddlea uprant Gõyche arthik vevhar thonddavle.Sod’deak Gõyantailolea Dil’li pulisamni Gõychea pulisanche modotin Gõyat aslolea dubavitaropeam meren pavpache proitn choloileat.

‘Vivid Sydney’ vorsavollicho songit ani uzvaddacho dobazo 24 May 2013 hea disa Sydney-int monoita. Tea somorombhaksonvsarik nanv-lovkik Opera House haka rongit uzvaddan nettoilolem hea fottuvar dista

Page 2: 25th May Amcho Avaz

2Ganv-ganvamniPonnje<Sonvar, 25 May, 2013<

96% Gõykar ‘Aadhaar’yevzonne khala nond

PONNJE (AAB): Kendrsorkaran ghoddlolea ‘Aad-haar card’ yevzonne khala96% Gõykaranchi nondnnikorunk ailolea vixim ‘Direc-torate of Planning and Sta-tistical Evaluation’-acheaodhikareamni ukttailem.Zalear, Bharatant hea yev-zonne khala Chandigarh-an99% lokanchi nondnni ko-runk ailea.

Nondnni korop vadnaslolem asot, punn na-grikank dilolim ‘card’-amborea prokarachim nantkarann dor disa Gõycheanemlolea kendramni ‘card’-am sanddloleacheo, chu-

kichim nanvam borounkyenneacheo tokrari yeyitasat.

“Agost 2011-n hi yevzonnfuddem haddloleak, tacheakhala ami Gõyant 96%lokanchi nondnni kelea. Hoankddo mhaka 100%-a itlo

boro asa,” mhunn ‘Direc-torate of Planning and Sta-tistical Evaluation’-acheazodd-sonchalok V B Sax-ena-n sanglem. Punnnondnni korpachi prokriyaGõyan chalu asa Aadhaar-achea khala nond zaupiankddo anink boro zatolo,mhunn tannen sanglem.

Pordesan vavr korpiGõykarancho ankddo-iboro asa, ani tanchea mod-lea kaim zannanchinondnni azun zaunk na.

Xezarchea rajyam porosGõyant borea promannannondnni zata, ani Gõycheador eka talukeant

nondnnecho ankddo vhoddasa.

Hi prokriya oddchonneonastana cholta mhunnodhikareancho davo asot,punn orz korpi lokamninondnni korpachea vellarzaiteo oddchonneo son-scheo poddtat.

Kendra borabor kon-trada pormonnem, tin tepanch satolleam bhitor him‘Aadhaar card’-ampavoupak ‘India Post’-akxim dilea asot, punn Por-vorim-chea eka nagrikaktachem ‘Aadhaar card’ somhoineamni pavtolemoxem sanglolem.

86 iskolancho nikal 95 ttok’keam von odhikPonnje(AAP):Goa Secondary

Board-an Abril 2013-ant ghetlole10-veche porikxent 86 iskolanchenikal 95 ttok’keam poros odhik la-gleat. Oso nikal laglolim iskolamsokol nomud keleant tea pormon-nem asat:-1-St. Anthony High School, Monte-de-Guirim, Bardez2-Govt. Middle School, Nadora,Bardez3-Vasant Vidhyalai High School,Siolim, Bardez4-St. Thresa High School, Kandole,Bardez5-Holy Family High School, Por-vore, Bardez6-Seminar of Our Lady High School,Saliganv, Bardez7-Mhatma Jyotirao Phule HighSchool, Kolvale8-Chubby Chicks Spring Valley, Por-vore9-Our Lady of Grace High School,Divchole10-Govt. High School, Amona11-Radhakrishna Vidhyalai-Divc-hole12-St. John of the Cross HighSchool, Sanklle13-Paira High School, Paira-Divc-

hole14-Govt. High School, Mencurem15-Govt. High School, Surla16-Sri Nirankar Vidhyalai, Maxem17-Sri Damodar Vidhyalai, Lolyem-Kankonn18-St. Sebestiao High School,Lolyem-Kannkon19-St. Anthony High School, Gal-gibag-Kankonn20-Govt. High School, Sadolxem-Kankonn21-Tudal High School, Gaodongri-Kankonn22-St. Joseph Institute, Vasku23-St. Theresa High School, Vasku24-Regina Mundi High School,Vasku25-Deep Vihar, Vasku26-Keshav Smriti, Vasku27-Vaikuntt, Pednne28-Govt. School, Agarwada-Pednne29-Harmal Panchkoshi, Harmal-Pednne30-Sri Kamleshwar, Korgao31-Sri Kamleshwar, Paliyem-Peddne32-Ideal English High School, 33-Halarn Panchkosh, Halarn-Panchkoshi34-St. Joseph High School, Subran

Wadda Peddne35-Our Lady of Rosary, Mandrem36-St. Xavier, Maina Korgao37-A J D E Almeida, Fonddem38-St. Mary’s, Fonddem39-Shradha English School, Marcel40-Rajmata Padmavati,41-Mahatma Gandhi,Gaunem42-SSS Shrimati, Dhavali43-Sri Navdurga, Ambegall44-Dr. Sakharam Gude, Ambegall-Fonddem45-Govt. High School, Dhavshirem-Tisk46-Joseph School, Karai-Shiroda47-Simbisera, Shivsail48-Damodar English High School,Guddi-Paroda49-Fatima Convent –Moddganv50-Loyola School-Moddganv51-Bhatikar English School, Mod-dganv52-N&N English School, Moddganv53-Saviour Of the World-Nuvem54-Holy Rosary-Nuvem55-St. Jude, Betalbatim56 – St Joseph High school, Aquem,Margao57-Holy Cross, Kellxi58-Assumpta Convent, Sarzora59-Presentation Convent, Mod-

dganv60-St. Pius, Orlim61-Maina English High School,Verna62-Perpetual Succour,63-Our Lady of Succour, Verna64-Our Lady of Lourdes, Utorda65-Govt. School, Davorlim66-Auxilium Convent, Benaulim67-Posh English School, 68-Union High School, Sanguem69-Govt. School, Vaddem-Kurddi70-Barabhumi, Tambddi Surla-Sacorda71-Somnath English School, Savar-gal-Sanguem72-Govt. School Kollomb-Rivona73-Matoshree Anandibai, Tam-saddo74-Govt. School, Sattari75-Mary Immaculate, Ponnje76-Our Lady of Rosary, Dona Paula77-St. Thresa78-St. Cruz School, St. Cruz79-Our Lady of Divar, Divar80-Sarvajanik , Karmali, Corlim82-Rosary High School, Miramar83-Dr. Keshav, Mala84-Mushtifund, Ponnje85-O.L Merces, Merces86-St. Xavier Academy, Old Goa

‘Don vorsamni, Gõyant 2 lakRussieche turistt yetole’

PONNJE (AAP): Yeta tea don vor-samni Gõyant yevpi Russiechea ‘char-ter’ turisttancho ankddo don lakmeren vaddonk xokta, oxem halinchGõyant ‘Russian federation’-acho‘honorary consul general’ mhunn ne-munk ailolea Victor Albuquerque-nmhunnlem.

“Gõyant yevpi ‘charter’ turisttammodem Russientlea turisttanchoankddo chodd asa, ani tatun dor vorsaRussientlean sumar 600 ‘flights’yetat,” mhunn Albuquerque-anpotrkarank sanglem.

Hea poryotton ‘season’-n 1.25 lakRussieche turistt ailolea vixim kol-loun, yeta tea ‘season’-an ho ankddo1.50 lak ani don vorsamni ho ankddo2 lak zatolo oxi opekxa asa, mhunntannen sanglem.

“Te vhodda ankddean yeta aslolea

karann amcho somoz asa ki te ‘mafia’ani ‘drugs’-anchea dhondeamni mis-oll asat punn hem sot naslem,” tannensanglem. “Sogllea poryottonan mafiaasa… Gõy ani Bharatantuch nhoi,punn France ani Spain-ak poryant.Tujean (mafia) khoinsorleanuidhondo cholounk zata,” mhunn tan-nen sanglem.

“Gõyant bori ‘holiday’ sarunk yevpi95% Russieche turistt bore astat, ani‘chartered’ udeogantlean 60%yenavoll haddpan tancho aspav asa,mhunn tannen sanglem. “Rajyantyevpi Russiechea turisttanchoankddo vaddot asa hea gozalicho amifaido gheunk zai,’ mhunn fuddem san-glem.

Ponnjechi ‘honorary consulate’choryechea, ‘passport’ ani ‘visas’sanddpachea proxnank, ani her prox-

nank sam-p o d d l o l e aRussiechea tur-isttank adharditolo. “Punnvaitt karyamani kaide mod-dpeank kainchadhar diunchena,” mhunn tannen sanglem.

“Rajyant ‘honorary consulate’ asamhunnpachi khobor kolltokuch,tachea udexim Gõyant yevpi turist-tanchea ankddean vadd disonk yetoli,karann goroz tednam tankam adharmellonk xoktolem mhunn te zannoastole,’ oxem Albuquerque-n sanglem.

Toxench Junachea 15ver, Russientlesongitkaranchea pongddachem ra-jyant ‘performance’ astolem, mhunntannen sanglem.

Poryattok Mondiranchi Povitrtay Vibaddtat

William Fernandes

Sanvordem, Gõy

Halinch mhojea ekaixttachea kazarache so-morombnnent bhag ghe-unk hanv vhoddleaGõyam Bom JezucheBasilikent ghelolom. Mischoltam choltam poryat-tok bhitor sorle ani mischolta tem polloinas-tanam mottean gozali ko-runk lagle. Tanchea san-gata tancho ‘guide’-uiaslo. Ani he poryattoktantun zaiteo bailo asleotim apleak zai toslimmottvim nhesnnamghalun hanvem pollelim.Konnuch tankam kaimsangonaslo nam mhunntancher koslich bondiasonk nam. Hem cholta

tem kitem? Amchedhormik zage poryat-tokam khatir he toren va-purpache? Poryattokamkoddlean bhaile duddumelltat mhun amchi ritchal firgozamni asa tivibaddpachi? Hemsogllem mhojea monantghuspagondoll korunklaglem.

Amcheo firgozo itlimvorsam man moriadinsamballeat. VhodlleGõyam Bom Jezuchi Basi-lika ani Se Cathedral heodonui firgozo atam ASI-achea tabeant asat. Tetanchi durusti ani sam-ball kortat kiteak heodonui igorzo sonvsariyadistik smarak (WorldHeritage Monuments)mhunn mandun ghetleat.Punn ASI hanchi kitlikallji ghetat tem dolleammukhar dison yeta.Donui igorzanchi favo teporim durusti zainam anithoddea bhaganim teomoddonk pavleat. Teabhair ASI-che poryattokyetat tankam koslechnem’ kaide nam, hea ig-orzanim koxe torenvagchem ani povitrtaykoxi samballchi ti. ASIhannim ek toktto pasun

aiz meren marunk namjea vorvim poryattokankkollon yeta ki apnnem

hea povitr suvater man-sugen ravonk zai ani favotoslinch moriadichim

nhesnnam ghalunk zai.Sumar 5000-am voir

dor disak poryattok

videxi toxech amcheaBharotantle hea ig-orzanim apli bhonvddi

korunk yetat. Atanchiporisthiti polleli zaleardista ki hem sogllem pol-lounk konnuch nam anisorkar fokot hea poryat-tokanchea nanvan poixekomaunk fuddem sorla.Konnem tori hachizababdari gheunk goroz.Favo tea zageancher tok-tte marun poryattokankapli rit mansugi sam-ballchi ani moriadichemnhesop ghalunuch hea ig-orzanim bhitor sorchemhem kollonk zai.

Zaitea Gõychea Hindu-anchea mondiramni heosle toktte marlole distat.Thoddea devllamni heaporyattokank bhitor pa-sun soronk bond keleat.Tea tea devlanchesomithin oso nirnnoyghetla ani poryattokankmondiramni bhitorsoronk bondi ghatlea.Mahalsa Narayani ‘Tem-ple’, Mardol hanga oslotoktto marla ani poryat-tokank devlant bhitorsoronk bondi ghatlea. Heosle nirnnoy gheunktanche vavurpi somitikkarann asa. Te mhunntatki poryattak rit man-sugen nheso nastanamdevlant bhitor sortat ani

mondirachi povitrtayvibaddtat. Bhitor sortatani apleak zai thoimubhe ravtat vo bostat,toxech khoimsorui ravonfottu kaddunk lagtat. Aizkitleaxeach mondiramnioxi bondi ghatloli asa.

Oxench kitem amcheaigorzamni kiteakzainam? Punn aiz pasunkhoincheach igorzamnihea osli bondi ghatlolidisona. Chodd korunvhoddlea Gõyam igorzoasat thoim ASI-achizababdari asli hea proy-attokank sarkemmargdorxonn diunk.Favo tea zageancher tok-tte laun ani aple monisthoim dovrunk, ani hizababdari samballunk,tednach ki hea amcheapovitr zageancher ritmansugi samballumyeta.

Nam tor ASI hannimhea igorzanchea khasgikarbaran poddonkfavonam. Amche ‘Rector’ani her zababdari dileatte padri asat, adimcholoitale toxenchcholom di. Ani oxench ke-lear ami amchea fir-gozanchi povitrtay sam-ballunk pavtele.

PONNJE (AAB): Videxeank ani sthanikankGõyant kazarachi nondnni korunk chodd xulk(fee) bhorchem poddta. Sorkaran, videxeancheakazarachi nondnni korpachem xulk adim 100rupia aslem tem atam 5,000 rupia kelam, zalearsthanikank hem xulk 200 rupia kelam.

Dor vorsa Gõyant sumar 14,000 kazaranchinondnni zata, zatun videxeancho ankddo 100tori asta.

Choddxea videxeanchim kazaram doryavel-lencher zatat ani tachi nondnni Mhapxeam aniModdgonvchea ‘registrar-cum-sub-registrar’-achea kocherin zatat. Hea bhaxecheo nondnnikorpacheo 12 kochereo Gõyant fankarloleo asat.

“Videxi mon’xachea kazarachi nondnni kor-pak, kazarachea nondnnechi nokol korpak (tran-scrption), vo kazarachem karya ghoddoun had-dpak 5,000 rupia xulk bhorchem poddttolem,”mhunn kaido khateachea ‘under secretary’ Vas-anti Parvatkar-an sanglem.

Toxench, sorkaran sthanikanchea kazaracheanondnnechem-i xulk vaddoilam. Gõyant Hinduani Muslim-anchea kazarachi nondnni kor-pachem, vo Gõykaran her dusrea zagear kelolea

kazarachea nondnnechi nokol korpachem, voKatholkachea kazarachem karya ghoddoun had-dpachem xulk 100 rupia aslem tem vaddoun200 rupia kelam.

Kazar zaupeamni yeradaricho bondabost kelazalear, ‘registrar’-achea kocheri bhair vidhi por-monnem kazar korpachem xulk sorkaran 50%-

an vaddoilam.Vhoddil vo dusro konnui duent aslolea karann,

vo jednam cheddvachi piray bhoronk na (minor)ani tachea vhoddilanchi porvangi zai astana,‘registrar’ kocherintlean bhair soron nondnnikorunk yeta zalear orz korpean 200 rupia bho-runk zai. Hem poilim 100 rupia aslem. Gõyant,18 ani 21 vorsam mozgotinchea cheddvak, tachi21 vorsam bhorosor ‘minor’ mhunn lekhtat anioslea keximni vhoddilanchi porvangi zai asta.Her dusrea keximni xulk, 500 rupia saun vad-doun 1,000 rupia kelam.

‘Registrar’-achea kamachea vella uprant vidhipormonnem kelolea kazaranche nondnnek, zor‘registrar’-achi goroz ‘working day’-ar asa zalearorz korpi mon’xan 1,000 rupia bhorunk zai.Aitara disa vo suttiechea disa ‘registrar’-achigoroz asa zalear orz korpean 2,000 rupiabhorche poddttole. Hem xulk adim 500 rupiaani 1,000 rupia aslem.

Tea bhair, sorkaran divorsak maniatay diu-pachea prokriyechem vo nondnnechem ani kon-nak poskem gheupachea prokriyechem xulk 3rupia aslem tem 100 rupia kelam.

Gõyant atam kazar zavop mharogPONNJE: Ponnje pasot ‘draft master plan’

Jun kobar zauchea adim puray zaupachixokeotay asa, ani to nagrikanchea suchovn-nenk ani naposontink uktto dovrunk yetolo.

Ho ‘draft report’ lokamni pollouncheakhatir uktto dovortole, oxem ‘CCP’-chea‘commissioner’ ani ‘GSIDC’-chea ‘managingdirector’ Sanjit Rodrigues-an sanglem.

Ponnje xarantlea suvidhemni sudharon-nam haddunk zannkaramni mukhar dovor-lole vegveglle vostu hea ‘draft plan’-an astole.L K S India Pvt Ltd ho ‘draft plan’ toyar kor-tat, ani tacher tannim Febrer 2013-an vavrsuru kelolo.

Ho ‘plan’ toyar korpacho vavr borepod’dotin fuddem veta ani vegvegllea xe-trantlea zannkaramni hatun tanchim motammukhar manddleat, mhunn Rodrigues-ansanglem.

Hem ‘plan’ toyar kortana Indian Instituteof Architecture-acha protinidhinchea, Pon-njechea sthanikanchea ani vegveglleakhateanchea mukheleam borabor bhasab-

has korunk aileat, mhunn tannen sanglem.“Plan puray korunk neamit boskeo gheunkyetat,” Rodrigues-an sanglem, ani ‘masterplan’-an soglle nem ani kaide astole mhunntannen fuddem sanglem.

Akh’kea xarak hem ‘master plan’ kayom-chem astolem, ani koslem-i karya korunkvegvegllea khateank ‘master plan’-achea ne-mam pormonnem vevhar korunk pod-dtolem.

2012 vorsa aplea odmasptrachea ulovan,mukhel montri Manohar Parrikar-an Ponnjexarachea pasot ‘master plan’-a vixim kol-loilolem. Ani ho ‘master plan’ toyar korunk‘consultant’-ak nem’pachem karya GSIDC-kdilolem.

“Master plan puray zatoch, khoinchemkarya poilem korpachea vixim sorkar aniCCP nirnnoy ghetolo,” Rodrigues-an san-glem.

Hea yevzonne pasot GSIDC-n ‘tender’mukhar ghatlolo ani sonvsarbhorcheasumar 26 ‘consultants’-amni ‘bid’ marloli.

Ponnjecho ‘draft masterplan’ Jun poryant purnn Nagrikancheo suchovnneo ani naposonteo ukttaunk temukttem dovortole

Page 3: 25th May Amcho Avaz

Ponnje(AAB):Gõy sorkaracheosoglleo ‘websites’ atam Konknni aniMoratti bhaxentleanuizatoleo.Sorkaracheo soglleo ‘web-sites’ rajbhas Konknni ani Morat-tintlean lokak seva ditoleo ani heakhatir ek somiti venchun kaddlea,oxi mahiti Rajbhas khateacho son-chalok Prakash Vazrikar hannem dili.

Hea ‘websites’-am khatir ji somitivenchun kaddlea, ti hea vixim ek mo-sudo toyar korun 90 disam bhitorsorkarak sador kortoli.Hi ji somitivenchun kaddlea, tachi ek adi-su-chovnni (notification) sorkar fuddlea

don disam bhitor jahir korpachoasa,oxem Vazrikaran fuddemmhonnllem.

Hea prokolpa khatir N.I.C-chimodot gheupachi xokyotai asa.’Web-sites’-anchem ‘operation outsourc-ing’ kortole vo khateam koddleanuchhem kam korun ghetole, hea vixin-cho nirnnoy uprant gheupant yetolo.

Gõy sorkarachea prot’tekkhateacheo ‘websites’ asat.Kaimkhateancheo, ‘corporations’-an-cheo ‘websites’ asat.Heo soglleo‘websites’ inglezintleanuch asat.In-glez, Konknni ani Moratti han-

tuntleo apleakposond aslolebhaxa venchun‘ w e b s i t e ’p o l l e v p a c h isondi favo za-toli.

Inglez bhax-entlim utramKonknni ani

M o r a t t ibhaxentleand i v p a kkherit ‘soft-war’ toyarkortole, oxim a h i t iVazrikarand i l i . H e adonui bhas-a n t l e a n‘ w e b s i t e ’pollevpachi vevostha korta astanachti neamitponnan (regularly) ‘update’korpachi vevostha sorkarkortolo.Sod’deak sogllea sorkarikhateancheo ‘websites’ asat.Punnkhupxea sorkari khanteancheo‘websites’ neamitponni ‘update’keloleo asonant mhonnpachemnodrek ailam.’Information and Pub-licity’ khateachi ‘website’ chear vor-sam adim ‘hack’ keloli.Ti sorkaranazunui porot ghetloli na vo novi surukeloli na.

Peddne (AAB): Peddneatalukeantlea Mopa viman-tollachea vixoyacher vi-rodhi pokxan goir-vaporani prochar korpak survatkelea, oxi khor ttika ani motbholaike montri LaxmikantParsekar hannemugddapem korit virodh ko-rpeancho itihas lokamnipollevpachem avhankelem.

Mopa vimantolla viximmontri LaxmikantParsekar hache koddevicharlem, tedna tannemaplem tondd vollon yen-vsor virodhi pokxantleaamdarancher ttikecho xin-vor kelo.Tannemmhonnllem, Gõy rajya hemb h o nvd d e k a ra n c h e mmukhel sthan zavnasa.Poryatton kendrmhonn Gõy rajya sambhal-lun dovorpachem asa za-lear, te nodrentlean Gõy ra-jyacho vikas zavopgorjechem zavn asa.Heachkarannank lagon Mopa vi-mantoll bandun haddpachiyevzonn zavn asa.DokxinnGõy mhonnge Moddganv

ani Saxtti talukea itlenchmoryadit nasun, tantuntKankonn, Sanguem,Kepem, Murganv, Sanvord-dem he taluka asat.Fokt 3tem 4 hozar nagrik ekttaimyeun puray Dokxinn Gõy-cho Mopa-cher virodh asaoxem mhonnop chukichemzavn asa.

Mopa vimantollak kon-nacho virodh asa hachizanniv Gõykarankasa.Kaim bin-sorkari son-vstha (non-government or-ganisations) zoma zaunhea vimantollachea prox-nacher nagrikank ‘blackmailing’ kortat.Punnsorkari patlli velean vi-mantoll bandun had-dpacheo soglleo prokriya

suru zaloleo asat.Takalagon Mopa vimantollaktenko divpeamni bindastravpachi goroz asa.Mopavimantoll zata ani zato-lench, oxem aplea koddokutramni Parsekar-an san-glem.

Hea vixim Maharaxttr-vadi Gomantak Pokxachofuddari ani adlo jil’lo pan-chayaticho vangddi SridharMorajkar hannem Dabolevimantolla sangata Mopavimantoll gorjechem zavnasa, oxem sanglem.Bhonvd-dekarank jea zagear boreosuvidha ani sovloteo mellt-tat, tea zagear bhonvd-dekar lotton vetat.DokxinnGõyant bhonvddekarankboreo suvidha ani sovloteomell’leo zalear, bhonvd-dekar thoim dhanvtole.Heasogllea gozalincho obheaskorop gorjecho zavn asa,oxem Morajkar mhonntta.

Peddne nogorpalikechonogor odheokx Dr. VasudevDeshprabhu hannemmhonnllem, sod’deakMopak virodh zata. Ho vi-rodh korpenk sarki zanniv

na.Mopa vimantoll zalemzalear, konnachenchluskonn zanvchem na,punn sompurnn Gõychofaido zatolo.Dabole viman-tollacho vistar zainaslolean, fuddarak thoimvimanam ‘parking’ korundovorpak khupuch odd-chonneo uprastoleo anihaka lagon Mopa vimantollzavop gorjechem zavnasa.Ani haka lagon, Peddnenogorpaliken Mopa hem vi-mantoll zanvchem mhonntenko divn ekmotan tharavpas kela.

Itle mozgotim, Morjechosarpanch Dhananjay Shet-gaonkar hannemmhonnllem, Mopa viman-toll zalem zalear, poryat-tonak khupuch ut’tejonmelltolem.Mandrem mot-dar songhacho ukhol za-tolo.Mandrem doriyakinare bhagachi khupuchudorgot zatoli.Sthaniklokamni hea prokolpak vi-rodh korcho nhoy, oxemShetgaonkar hannem heapotrkara kodde uloitanamagnni keli.

Amcho AvAz Protinidhi

Sodanch koddok talleanani avhanamni bhorlolimulovpam korpi ChurchillAlemao gelea sumanantaplea zolm disa somoyarkhupuch movall utramniuloylo tem polleun rajkizannkar khupuch guspa-gondhollak sampoddlet.It-lench nhoi, tor Saxttint aniBardezant poryanChurchill movall utramniuloilo ho ek cheorcha ko-rpa sarkho vixoyzalo.Churchill itlo movall-sannen uloup? Hache fat-tlean tachi kosli tori chalaspak zai, oxemzaiteancheach tond-dantlean bhair sorpak la-glem.

‘Uloitolom tench kor-tolom’ hi tachi aizmerenchi vhoddvik zavnasa.Kongres pokxa kod-dlean zobordosten tikettmelloun ghevop hemChurchillak soddun azunmeren dusreak kon-nakuch zomonk na.Ek tormhaka tumi tikett diyat,na zalear fuddlem kitemkorpachem asa tem hanvkortam, oxi tachi bhumika

asat. Ani khup pavtti osletorechi bhumika korun toyesesvi poryan zala.

Bannavle motdar song-hant Micky Pacheco kod-dlean har khal’lea uprantani thoim porot venchunyevpachi apli xokyotayunni asa oxem taka spoxttzatoch, to Navele motdarsonghant bhitorsorlo.Thoinsor tannemapli kherit ikmot vaprunlokachim monam mellounghetlim ani 1980 tem2002 vorsa merencheakallant segit vidhan sob-hechea venchnnukamnizoitivont zavpi LuizinhoFaleiro haka avhan dilem.

Churchill-an Navele homotdar songh Luizinho-cho mhonn zanna zavnporyan Kongres pokxakodde Navelechi tikettmagli.Punn Navele thavnLuizinho Faleiro segit 6pavtt venchun ailolean aniKongres pokxachim mhot-vachim podam upb-hoglolean Luizinho hakatikett nakarun Kongrespokxak khupuch avgoddzalem.Ani hacho porin-nam mhonnllear,Churchillan ‘Save Goa

Front’ sthapon kelo anihea pokxacher venchn-nukank ubho ravlo anikainch nhoi koso jikhonyeun soglleankuch ojapbhorit kele.Itlench nhoi,tannem xezarchea Kud-dtore motdar song-hantlean ReginaldLourenco hakai nivddunhaddlo.

Tachea hea kalljidar-ponnachem Kongresakkovtuk korchench pod-dlem.Tea uprant Kongrespokxak Gõyant sorkarsthapon kortanaChurchill-achi modotghenvchich poddli ani dissoron veta mhonnosorChurchill-an ‘Save GoaFront’ Kongres pokxantvilin kelo.Oxe toren tan-nem Kongres pokxaklisanv xikoylem.

Tea adim anik ek pavtttannem Kongresak lisanvxikoilolem ani temmhonnllear, UGDP-ichervenchnnukak ubho ravonLok Sobhent proveskelolo.Tachea heaavhanam (challenges) di-vpi ani tim yesesvi korundakhoupi sobhavak lagonGõychea Kongres pokxant

tannem aplem oxem ek

kherit ani mozbut sthansthapon kelolem asa.Tan-nem uloilolea utrankkhupuch vozon asta, oxemmhonnllem zalear tantuntkonnakuch novol dischemna.

Adlea venchnnukanchoonnbhov ghevn geleavorsa zalolea vidhan sob-hechea venchnnukamnitannem Kongres pokxakodde magloleo titleitiketti taka pokxandileo.Punn hea vellarChurchill-ak tachea nox-iban sangat dilo na.Churchill, tacho bhavJoaquim, dhuv Valanka,Joaquim-cho put Yuri Ale-

mao him sogllim zannamv e n c h n n u k a m n iharovlim.Punn hem oxemfokt Churchill-akuchghoddlem oxemnhoy.Sompurn GõyantKongres pokxachea virod-han nikal gelo.Sod’deakChurchill ogi asa kosodista, torui tor har mandpimon’xam modlo nhoi.Takalagon kaim kall adim tan-nem Lok Sabha venchn-nuk zhuzpachi apli khoxiani toyari dakhoiloli.

Lok Sobhecheo venchn-nuko zhuztolom mhonntannem jahir kortanchtannem kaim lokancheobhetto ghevpakui survatkeloli.Ani hantunt sogl-leam von mhotvachemmhonnllear, Mopa viman-tollachea proxnank tan-nem hat ghatlolo.Dabolevimantoll bond poddonkdinvcho na, oxem tannemsobhe mazar sangondilolem.Tannem taka hal-inchea vorsamni virodhkorpi Radharao Graciashaka lagim kelolo.Tannimdogaimni mellon Mopa-cho proxn ustunkaddlolo.Punn avchit Saxt-tintlem chitr urfattem za-

lem ani Vijay Sardessai aniher monis Mopa-chea vi-rodhant ubhezale.Tanchea sangata eksonghottna ubhi ravli anihea boballant Churchillmatso konn’xakpoddlo.Sod’deak Mopakvirodh korpi hea mon’x-amni lokachem ekmot to-yar korunk ek zagruti mo-him suru kelea.

Vidhan sobhecheav e n c h n n u k a m n iChurchillak harovn he mo-nis vidhan sobhent geleatani taka lagon Churchilltanchea sangata vecho na.Ani taka lagon tannemogeponnachem rup pan-gurlam.Churchill aniMopak virodh korpeanchibhumika ekuch asli anitanche pasun takakhupuch faido zanv yeta,oxem aslem, toruiChurchill tanche sangatavecho na.Sod’deak LokSobhechea venchnnukankkhupuch dis vo mhoineasat ani taka lagonChurchill Lok sabha-cheovenchnnuko lagim pavta-pavtam kosli ani kitembhumika ghetolo kai? Ha-cho zabab kalluch ditolo.

Churchill xant asta tedna…

3Ganv-ganvamniPonnje<Sonvar, 25 May, 2013<

Dedd vorsa bhitorGõyant 6 pul Parrikarachi mahiti, 570 kotti rupiya khorch zatolo

Ponnje(AAP):Gõyantsot’ter aslolo BJP sorkaryeta tea dedd vorsa bhitor6 nove pul bandtolo, oximahiti mukhel montriManahor Parrikar hannemdili.He soglle pul bandpakhatir sorkarak odmasan570 kotti rupiya khorchyetolo, oxem tannem san-glem.

Amona-Virdi, Chodan-Pomburpa, Shiroda-Rachol, Tuem-Kamurle,Betim-Ponnje, Keri-Tiracoloxe 6 pul bandpachosorkaracho vichar asa.Heasogllea pulanchea ka-manchi survat hea vorsaAgost 15 mhonnge Bharat-ache svotontraye disa thvnzatoli.Sorkar he je 6 pulbandpak sodta, tankamodmasan 570 kotti rupiyakhorch yetolo.He pulbandpacho nirnnoy ‘GoaInfrastructure Develop-ment Corporation’-achezalole eke boske vellarghetlo.

Choddxe pul bandtoletanche udka bhitor band-kam thoddea promannanastolem.270 metranchopul zo Keri-Tiracolnodicher bandpakyevjilam, tache sogllekhambe zomnnicher as-

tole.Ponnje-Betim bandtattea pulache fokt donuchkhambe (pilars) udkantbhitor astole, oxe pod’dotinhe pul sorkarbandtolo.Tuem-Kamurlihangasor bandtolet tea pu-lacho thoddoso bhag Ka-murli vatten zomnni bhitorastolo, oxi-i mahiti Par-rikaran dili.

Hea 6 pulam sangata Ti-

tan-Dabole rosteacher ‘oneway’ ani ‘road separators’bandpak sorkaran yevjilamani tech porim lhan-lhan‘fly overs’ bandpachosorkaracho vichar asa.Hemoxem kelem zalear, ros-teancher zavpi obghatvhodda promannan komizatole, oxem Parrikaran

spoxtt kelem.Rajyantlea margancher

pul bandta astanach raxt-triya margancher pulbandpa khatir kendrsorkara kodde ulovpamchalu dovorpacho nirnnoysorkar ghetolo.Zuari pulbandpak kendr sorkaranyeta to Jun 30 merenmanyotai dili na zalear ra-jya sorkar to svotachea bol-

lar bandtolo.Jun mhoineauprant Zuari pula khatir‘tender’ sorkar jahir kor-tolo. Kankonn talukeantloGaljibag ani Talpon pulakhatir kendr sorkarachimanyotai kedna mellttatachi vatt pollevn asat,oxem Parrikaran mukharmhonnllem.

Town Planning hancheyevzonne khala Ponnje,Fonddem ani Vasku heaxarancho vikas korpakhatirchem kam hatantsorkar ghetolo, ani teavixim sol’logar (consutant)hanchi nemnnuk korpachiprokriya (process) suruasa.Fonddem hangaaslolem ID hospital hempiddest naslolem hospitalzavpak pavlam, oxem Par-rikaran sanglem.220 pid-destank bhorti korunkzata toslea hea hospitalantfokt 60 piddest bhorti za-lole astat.Zalear Moddgan-vchea hospitalant pid-destank khupuchoddchonneank fuddo kor-cho poddtta.Fokt Mhapx-enche jil’lo hospital bandtaastana piddestanchovichar korunuch bandlam,oxem mukhel montreanghetlole potrkar porixo-dent sanglem.

Fonddem soglleam von lamb pul!Fonddem xarant vahatukek zatat teo oddchonneo

thamboupa khatir 2.8 kilo metram lambayecho pul ban-dun haddunk sorkaran tharailam. Ho itle lambayechopul puray Gõyant poilo zavn astolo.Ho novo pul Borim-Bethora ani Dhavali-Farmaguddi hea ‘bye pass’ rosteankekttovtolo.Curti tem Borim oso ‘fly over’ ubhartole.Heanovea pulak lagon Fonddem xarant yeupi 80% vahanamhea novea pulacho adhar ghetolim.Hea ‘fly over’-akanikui kaim lhan-vhodd rosteancho aspav korun gheunksorkarachi yevzonn asa.Hea pulachea khorchachoodmas ekunn 80 ten 100 kotti rupiya itlo asa.

Ponnje(AAB):Gõychea puliskhateant aslolo sado pulis xipaytem unchlo odhikari meren sogl-leank dhanvpoll korpacho vaurpulis khateant suru zala.Gõycheapulis khateant vaurpi pulisanchem‘fitness drive’ sod’deak suru za-lolem asa.Hea ‘fitness drive’-a up-rant pulisank porot ek pavtt Valpoihangasor ‘police training centre’hantun phattoitole.

Sokallim 7 vaztam Altinhohangachea rakhiv (reserve) pulis

vibhagache imaroti samkar asloleamoidanar hem ‘fitness drive’ suruzata.Tea adim rakhiv pulis vibha-gachea imarotichea ‘compoun-dant’ tankam bhonvadde marchepoddttat.

‘Fitness’-a khatir prot’tekpulisache piraye pormonnemtankam ‘excercises’ dovorleat.18tem 30 vorsam, 30 tem 40 vorsam,40 tem 50 ani 50 tem 60 vorsam,oxe chear pongddamni tankamvanttun ghatleat.Eka-eka

pongddak kherit velltharailolo asa.

Hea veomant dhan-vop, cholop, lamb ud-diyo, unch uddiyo oxeveg-veglle prokarasat.50 tem 60 vorsampirayechea pongddantutta-boxeo kaddpachoveom dovrunk na.Punndhanvpeank ani chol-peank asa.Her soglleapongddank mat utta-boxeo soktin kaddcheopoddttat.18 tem 30 vor-sanchea pongdda kod-dlean soglleam von kot-thin prokar korunghetat, oxi mahiti ‘train-ing instructor’-an dili.

Prot’tek pongddantaslolea pulisanchichachnni (scrutiny)pulisancho ‘trainer’ ko-rta.Hache khatirpulisank kaim nem lagu

keleat.Tantulean tankam parkhi-tole.Hem jem ‘fitness’ test ghetattantun pulis feil zale zalear,tankam porot asle toxe Valpoiaslolea ‘Police Training School’-ant dhaddtole, oxem kollon ailam.

Pulis constable tem DGP merenpodar aslolea sogllea pulisank ‘fit-ness drive’-antlean pasar zanvchepoddttole.Veg-vegllea rajyantleanxikxonn gheun ailolea ‘reserve po-lice’ hankam poryan hem ‘fitnessdrive’ soktichem zavn asa.

DGP, Havaldar dhanvtat tedna…‘Goa Police Fitness Drive’

Calangute (AAP): Arsebisp Patri-ark Filipe Neri Ferrao hannem hal-inch bandlolea Padrinchea gho-racher ani Santismo Sakrament heakopelacher axirvad ghalun tanchi uk-ttavnni keli St. Alexache igorjent,Calangute.

Arebisp Patriark Saib padrincheaghoracher ani Santismo Sakramen-

tachea kopelacher axirvad ghaltanaSt. Alex igorjecho Padr Vigar Padr.Cipriano D’Silva, adlo Padr VigarPadr Carmo Martins ani Patkur PadrClifford Cardozo, her Padri ani igor-jechea aniek sonvstanche mez kar-bari hea vellar hajir asle.

Padrinchem ghor ani hem kopelbandchea khatir oglle unne 2 krutt

rupiya khorch zala. Padrinchem ghoradunik pod’dotin bandlam zantunsoglleo vostu zoxe porim mezam,kodeli, khatti, adi, ‘aircondition’, TVsheo soglleo suvida thoim upolobdkelea zache vorvim Kongottchea fir-gozkaranchi seva korunk vavurtoleapadrink bore bhaxen ravunk sondhimelltoli.

Igorjen vavr korpi dusre kamdarzoxe porim sankistanv, kuzner aniadhari kamdar hankam-i ravpak heaghorant suvida kelea.

Arsebisp Patriark Ferrao hannemdhinvasnnechem mis bhettoilem anitea somoyar uloitana hem sundorpadrinchem ghor tantun ravtoleapadrink firgozkaranchi seva korunkodik umed ani ghottay ditolemmhunn ast porgottaili.

Hea somoyar Arsebispnan eka‘souvenir’-achi ani ‘parish planner’hanchi uzvaddavnni keli. Tech porimPadr Cipriano D’Silva hannemboroilolo Konkani gitam, kantaram,mandde, adi hanchem ek pustok Pa-triark Saibachea hatantlean uzvad-dak haddlem.

Padrinchem ghor ani SantismoSakramentachem kopel bandun had-dpak zannim pot’tidken vavr kelozoxe porim Edgar Alfonso, PascoalNoronha ani Gopal Dukhle hanchoPatriark Saibachea hatantlean bhov-man kelo.

Padrinchem ghor ani Kopel-achiukttavnni

Sorkari ‘websites’ bhov-bhaxik

Mopa vimantoll zatolench-Parsekar

Arsebisp Filipe Neri Ferrao kopelacher axirvadd ghaltana kaddlolo fottu

Page 4: 25th May Amcho Avaz

4OstoriPonnje<Sonvar, 25 May, 2013<

‘Classified’ Jahirati

Gõykar cheddvan novi ‘touch-freephone technology’ ghoddoun haddlea

PONNJE (AAB): “Ges-ture-recognition technol-ogy” fuddem ailea ani tighoddoupa fattlean ekaGõykar cheddvacho hat asa.Hea ‘technology’-k lagon‘touchscreen technology’‘outdated’ disonk lagtoli,ani ‘gesture-recognitiontechnology’-chea adharanyontram hat lainastanavaprunk melltolim.

Dokxinn Gõychea Velim-chea Andrea Colaco-n“graduate” ani “master’sdegrees” zoddun gheun, aniuprant Massachusetts In-stitute of Technology-chi(MIT) ‘doctorate seat’ zod-dun, hea mhoinean ‘MIT’-chem ‘$100K entrepre-neurship competition’jiklam.

“Cellphone yontramnifuddlem ‘interface’ koslem?Tem ‘gesture-recognition’.Soglle ‘cellphone’ utpadok

aplea yontramni ‘gesture-recognition’ haddunkproitn kortat,” mhunn An-drea-n mhunnlem.

Andrea ani zodd-sthap’piAhmed Kirmani-n hea ‘in-novation’-ak ‘3dim solu-

tion’ oxem nanv diunspordhen mukhar dovor-lolem. Zodd-sthap’peamniMIT-n ghoddoun haddlolea‘patented signal processing’pod’doticho vapor korun ti‘high-quality 3D sensing’

melloun gheta.“Atam ‘prize money’-chea

adharan ‘3dim’ nettan fud-dem voitolem,” mhunn tan-nen sanglem.

Hea ghoddlolea ‘proto-type’-ak ‘phone’-achi kaim‘milliwatts’ xokt zai poddta,‘smartphone camera’ va-purtat tachea von 1/7-anunne xoktecho vapor korta,mhunn tannen sanglem.

Andrea yesesvit astolemhem nischit aslem. Mod-dgonvchea ‘Fatima ConventHigh School’-achea hea vid-heartean 2001 vorsa GoaBoard-achea dhavecheaporikxen dusro ‘rank’ mel-loilolo ani don vorsam up-rant baravechea porikxen96.17%-a borabo ‘topper’aslolem. Physics, Chemistryani Biology vixoyamni takapuray gunn mevlole ani hotacho ‘record’ azun merentosoch asa.

Mumbai-nt gelea vorsa 44% choddgorbhpatt nond

MUMBAI:Mumbai-nt gelea vorsagorbhpattachea ankddean 44%-anvadd nond korunk ailea, mhunnxarantlea nogorpaliken diloleamahiti pormonnem kollon ailam.2011 vorsa 19,701 gorbhpatt nondkorunk ailolim, zalear 2012 vorsa28,455 gorbhpatt korunk ailolemmhunn ‘Brihanmumbal MunicipalCorporation (BMC)’-an vegveglleasorkari ani khasgi toxench ‘nursinghomes’-am lagsan ektthailoleamahiti pormonnem ukttapem za-lam.

Zannkaranchea pormonnemgorbhpattan zalolea vaddicho som-bond ling parkhupachea topasnnevangdda korunk zaina. “Hancheamodle chodddxe gorbhpatt poilea‘trimester’-a adim, jednam xixuchealingachea vixim kollop xokeo asonatednam korunk ailole,” mhunn BMChospitola vangdda aslolea ekadotoran sanglem. Tor hea vad-dichea fattlean kitem karann asa?Hospitolamni ‘computer’bosoilolean, bore pod’dotin mahitinond korunk ailolea karann hem

disonk yeta, oxem sorkari bholaykiodhikareanchem mhunn’nnem asa.

“Bore po’dotin nondnni korpakyetolea karann 2012-ntli mahitiochuk (accurate) asa. ‘PCPNDT’kaido khor ritin pallunk ailoleakarann, choddxea ‘MTP’ kendramniochuk nondnni korunk survat ke-lea,” mhunn BMC-chea proxason-sombondi bholayki odhikari ArunBamne-n sanglem.

Bholayke sombondit boreo su-vidheo aslolea karann, gorbhpatta-cho ankddo kaim vattharamnichodd asonk xokta. 2011-12 vorsa,rajyantlea sorkaran ‘PCPNDT’-cheanemam pormonnem cholonant teadotoram ani ‘clinics’-am add pan-vlam marlim ani 400 voirdotorancher karvay keli. Teach so-moyar, tannim gorbhpatt korpi‘clinics’-ancher nodor dorpachi sur-vat keli.

Hachem mukhel karannmhunnlear ‘computers’ bosoupakailam tem, oxem Byculla-cheasorkari JJ Hospitolantlea ‘gynaecol-ogy’ khateachea mukheli, Rekha

Daver-an sanglem. “Choddxea hos-pitolank tanche ankdde, sorkarakodden vo nogorpalikechea ‘web-site’-icher ‘online’ nond korchopoddtat. ‘Computer’-anchea adha-ran nondnni zatolea karann hi 44%vadd disonk ailea,” mhunn Daver-an sanglem.

Sorkarachea nemam pormon-nem, hospitolamni aple ankddevari(statistics) dor mhoineachea 5tarke meren ‘upload’ korunk zai.Ostorenk gorbhpatt korpachea

pod’doti vixim thodde poryayaslolean, hea ankddean vadd dis-onk ailea oxem zaiteazannkaranchem mot asa. Sorkarankaidea add vavurpi dotorancheaadd panvlam marlolean ani toxenchfarmasimni voizuki gorbhpattacheapil’lancho mhal dovorpacher bondihaddlolean, ostoreank hospito-lamni opresanv korun gorbhpattkorpa xivay dusro poryay na.

“Farmasimni ‘medical termina-tion pills (MTP)’-ancho mhal dovor-pachem thamboilem. Zaka lagonostoremni hospitolan opresanv ko-run gorbhpatt kela asot,” mhunn‘Federation of Obstetric and Gynae-cological Societies of India’-cheamukhel sochiv Nozer Sheriar-ansanglem.

Adim gorbhpatt korunk ostoreodhongi voizuki vokhdam lagim ve-tale, punn FDA-n farmasim addpanvlam ghetlea uprant, tankamatam nondnni kelolea dotoram lag-inch voch’chem poddta, oxem BMChospitolan vavurpi eka dotoransanglem.

Pulis chovker pulisen ostorecherthapttam marlim

GHAZIABAD: Pulisechea lagsan os-torem add vaddtea oteacheara viximSorv Unchle nitisobha gombhirtayenlokx dita asot, punn haka lagonSahibabad-chea pulis chovker, mot-toran eka cheddea ixtta borabor soropitalem mhunn arop laun, pulis eketornatte ostorecher fatta-fatt thapttammarpache fattim soronk na.

Ostorek ani tachea vangddeak ‘de-tain’ korun pulis chovker haddlea up-rant taka marop suru zalem. Tim do-gaim ‘intimate position’-an mevlolimmhunn vorixtt odhikareamni davokelo. Tim piyel’lim aslim ani gallyomartalim, mhunn pulisechea san-gateamni sanglem.

Pulis tachea borabor goirvevhar ko-runk laglet ani taka xindullki vevsaykorpi oxem mhunnlem, mhunn os-toren sanglem. “Pulisen amchea addnokli arop ghoddleat. Mhojea nheson-nachea ani ani ratchea vellar dadleaborabor soro pita aslolea karann tan-nim mhaka xindull ostori mhunnlem,”

oxem hea 20-25vosam pirayecheacheddvan sanglem.

Hea ghoddenechea‘video recording’-ansadhea kopddeamniek ostori hea cheddvakthapott martana distipoddta, jem magir pro-tikaran ostorek marta.Tachea uprant cheddvak her dusrepulisvale martat. “Pulisen mhakaghora vo konnankui vollkhicheak ‘call’korunk porvangi diunk na,” mhunncheddvan sanglem.

Hea aropam vixim chovkoxi korunktannim somiti ghoddlea, mhunn Gazi-abad pulisen sanglem. Ani dogaim zan-nak zaminacher soddleat.

“Shahibad pulis chovkechea khalpoddpi Shalimar Garden-chea PrayasUpwan hangasor aropi toddzodd kor-pache sthitir (compromsing state)mevlole. Bablu nanvachea eka na-grikan tanchea vixim tokrar keloli. Ami

tanchea dogaimcheaadd IPC-chea 294 (‘ob-scene acts and songs’),160 (‘punishment forcommitting affray’) ani504 (‘intentional insultwith intent to provokebreach of the peace’)kolomanchea khalaFIR dorz kelea,” mhunn

Ghaziabad-chea vorixtt ‘superinten-dent of police’ Nitin Tiwari-n sanglem.

“Tokrarik pallo diun ek zantto pulis-valo tea zagear pavlo. Tea ostoren takatin pautt thapttam marlim. Pulischovkevoilea dusrea pulisam lagim-item vaitt toren vaglem,” Tiwari-n san-g l e m . “Pulis chovker haddlea uprant, ched-dvan vaitt utram vapurlim. Ched-deachem ani cheddvachem ‘medicaltest’ korunk ailem ani tachea vorvimtim piyel’lim aslim mhunn sid’dh za-lem,” mhunn ‘SHO Sihani Gate’-cheaRamesh Yadav-an sanglem.

Adunik OstoriAdunik (modern) ostori sogllea mollancher porzollta. Ti kitench korina mhunnon

na. Xikpant, khellant, zababdari samballpant, ghorchea vavrant ani khell ani sonskrutikkaryavollimni adunik ostori dadlea poros khoinch fattim nam.

Sokol ami ostorechim kaim rupam fottvam vorvim dakoll kortanv.

Adunik ostori ek mogall ani moipaxi avoykoxi.

Adunik ostori kaido ani vevostha samballpiAdunik ostori ontrollar vo ‘space’ hantunporiant proves korpi

Adunik ostori khellant porzollta

Page 5: 25th May Amcho Avaz

5

Ponnje<Sonvar, 25 May, 2013<

Rajkaronn

Rupea Podd’dear

Churchill Alemao-achem mukhel montreak avhanBJP votin Kristanv vo Musolman umedvar ubo kor

Adlo PWDmontri animukhel montriChurchill Ale-mao hannema t a m c h emukhel montriManohar Par-rikar hankamavhan (chal-lenge) dilamani kapasidad

asa zalear yeta tea 2014 vorsantlea loksobhechea venchnnuken dokxinn Gõyantek ‘minority candidate’ vo dusrea utramniKristi vo Musolman somazantlo BJP votinumedvar ubo kor mhunn avhan dilam.Oxem kelear Manohar Parrikar apleakolpsonkheancho (minorities) mog asamhunn bopke foddta tem sot kitem anifott kitem tem sid’dh zatolem.

Churchill Alemao-an potrokaram lagimuloitana mukhel montri Manohar Par-rikar hachi khor ttika keli ani apunn dontonddanim uloina (double speak) hachi

khatri korunk tannem fuddem mhollem“hanv don tonddanim kednach ulounkna. Jednam mhaka gomlem ki Mopa vi-mantoll ailem zalear Dabolim vimantollbond korchem poddtolem, tea disa thavnhanvem Mopa vimantoll chollvoll surukeli. To dis to aiz poriant mhozo Mopavimantoll bandpacher khor virodh asa.Hanv nhoi punn mukhel montri Parrikardon tonddanim uloita” Alemao-an fud-dem sanglem.

Eka proxnnank zabab diun ChurchillAlemao-an sanglem ki apunn Mopa vi-mantolla vixim montri mondollan nirn-noy ghetla tedna tea nirnnoyak patr na.Khoreponnim hanvem Dabolim viman-tollak ‘car parking’ hache khatir ‘denotify’korpak sorkaran panvlam marlim ted-nam hanvem sogllea mhojea bollan takavirodh kela.

“Halinch Gõyche vidhan sobhen jemBJP sorkaran ek ‘resolution’ mandunghetlam tem porjek fottounchea khatirkelam” Alemao-an mhollam. Tea fuddemuloitana tannem oxem-i mhollem ki BJP

Jamu ani Kashmir hea prantak ‘specialstatus’ dila mhunn sodanch virodh koritailea zalear atam Gõyank ‘special status’diuncho mhunn kiteak boball korta tor?

“Hem sogllem to korta kiteak kosoi ko-run BJP-k dokxinn Gõy motodarsonghfuddlea eleisanvank jikonk zai mhunn,punn dokxinn Gõycho motodar khubxanno asa ani BJP-k aplim sopnam sakarkorunk diunchona” tannem sanglem.

Fattlea Gõy vidhan sobheche venchn-nuken olpsonkheanim (mi-norities) BJP-k sorkar ghod-dunk khub adhar dilohacher uloitana ChurchillAlemao hannem mhollem“hem sogllem korun tannemolpsonkeank pixean kaddle,punn fuddlea eleisanvanktache lagim olpsonkheankfottovnk ghoddchemna.Olpsonkheancho takakhorench mog asa zaleartannem ek Kristanv na torek Musolman dokxinn Gõy-

cho umedvar mhunn lok sobhechevenchnnukek ubor korcho.

Alemao-an fuddem sanglem ki mukhelmontri olpsonkheam vixim vegllocharkorta. Aplo futtbol pongodd Bharotacho‘champion’ pongodd zaun Gõyank yedemvhodd nanv haddlem punn hea mukhelmontrean hea zoitak lagon apleapongddak porbim pasun dilina mhunntannem akhrek sanglem.

Narendra Modi-chim sopnamsopnanch urtolim?

Halimchea disamni BJP-chi‘Parliamentary Board’ hachiboska Dil’lint zali tea vellar chod-dxem lokx Gujratcho mukhelmontri Narendra Modi hannemvoddun ghetlem oxem disonyeta.

Modi ‘BJP Parlimentary Board’hache boskek poilech pavtt hajirzalolo. He bosken UPAsorkarachi khor ttika keli ani heasorkarak il’lo vell poriant ravpa-cho hok na mhunn jahir kelem.

Modi-n uloitana UPA-cherkoddok virodh kelo ani teachborobor BJP-k suchnnam dili kiBJP-n pot’tidken Kongres kortatea ‘propaganda’-cher virodh ko-runk zai, to fottkiro asa, lokaksomzonk zai ani teach boroborBJP pokxache je anek prantanimsorkar asa tannim kelolem por-jechem boreponn loka somorhaddpak zai.

Gujratchea mukhel montreananink ek suchnnam keli ani timhollear BJP-nui anink ek ‘cam-paign’ suru korpachi goroz asazache vorvim UPA sorkarachesoglle gottalle (scams) porjemukhar uktte korpak zai anitech porim mhargay, broxt-tachar, oskot videxi yevzonn, adihea soglleam ‘misdeeds’ hanchiporjek mahiti diunk zai.

Khoreponnim Gujratchomukhel montri Narendra Modihacho ek hetu asa ani to hetumhollear 2014 vorsantlea loksobha venchunuken apleakprodhan montri umedvarmhunn jahir korcho. Punn temkorpak titlem sompem nammhunn he boskentleanuch kol-lon yeta.

Narendra Modik prodhanmontri umedvar korpacho

mukhel virodhi mhollear Bihar-cho mukhel montri Nitish Ku-mar. Jea khinnank BJP NarendraModik prodhan montri mhunnjahir korteli teach khinnank Ni-tish Kumar ani tacho pokx NDA-ntle bhair sorpachi xokeotay asa.Heach khatir Narendra Modihachem prodhan montri umed-var mhunn jahir korpachem so-pon sakar zatolem vo nam homukhel vichar asa.

Rajki zannkar sangtat tea por-monnem Narendra Modi kitloiokondd ‘saffron strong man’ zalozalear poriant taka prodhanmontri umedvar mhun jahir ko-runk BJP toyar aschina, kiteaktoxem kelear NDA-n futt pod-dpachi xokeotay asa ani zaite so-hokari rajki pokx (allies) NDA-ksoddun vochpachi bhirant asa.

He poristithicher niyall kelearoxem dista ki Narendra Modihachim prodhan montri zav-pachim sopnam ghoddie sop-nanch urtolim.

Karnatakant BJP-chi durdoxea kiteak zali? Halinch zalole venchnnuken Karnataka

prantan Kongres pokxak sonnsonnit zoitmell’lem ani sot’ta korpi BJP pokxacho naszalo. Zaitim karonnam asat, punn donkaronnam zaka lagon BJP pokxachi dur-doxea zali tim oxim asat:- l Panch vorsanchea kallan BJP sorkaranitlo broxttachar zalo zacho vaitt porinnameleisanvanchea vellar dison ailo. Karnatakacheporjen broxttachar nas korche khatir BJP pokxakharoilo. l Karnataka prantantle BJP fuddari tanchech bhitorzhogddonk lagle. Sot’techo (power) probhav aniduddu korpachi axea haka lagon BJP-n futt poddli aniadlo mukhel montri Yeddyurappa pokxantlo bhair

soron novo pokx ghoddlo. Venchnnukam vellarYedddyurappacho pokx BJP add venchnnukzhuzlo ani eka vordan BJP-k harovpak mukhelkaronn zalo. Ani dusrea vordan apleakui por-jecho sohokar asa mhunn dakhoilem. l Panch vorsanchea BJP rajyant Karnatakant

zaiteo ‘communal’ ghoddnneo ghoddleo.Kristi lokanchea igorzancher ani dusrea sonvs-

tancher akromonn korun olp-sonkheanchea (mi-norities) kallzamni bhirant rigoili. Dokxinn Kanadantkitleaxeach igorzancher akromonn korun fodd moddkelo. Bajrang dal zannim hi mosti keli tacher BJPsorkaran koddok upay gheunk zai asle te ghetle nazaka lagon fattlea eleisanvank har khaunchi poddli. l Sri Rama Seni mhunn ek sonvstha toyar zali zannim

adhunik ‘styles’ vapor kortolea cheddvam ani ched-deank trasant ghalpak survat keli. Cheddvamni ‘hotel’-amni ani ‘pubs’-amni cheddeam borobor vochop na aniveta tanchi mar-pett korop suru kelem. Hindu ani Mus-lim cheddum-cheddo mogan aslear tancher akromonnkorop, kolsanv khomis ghalun bhonvpi cheddvanktrasant ghalunk, jardinamni cheddum cheddo dislimzalear tanchi durdoxea korop osleo zaiteo kornneo SriRama Seni he sonvsthen Karnatakan keleo. Durdoivmhunttlear heo soglleo kornneo Bharotache ghottnne(Indian Constitution) add ason poriant BJP sorkarantancher matui karvay kelina.

Hea sogllea mhotvachea karonnank lagonBharatiya Janata Party hea pokxachea sorkarak Kar-natakant har khaunchi poddli.

Ambott-Tikh

Aurelio ViegAs

Mazrachea golleakkampinn konn ghaltolo?

Fr. Eremito-chea Fokt Dabollech,MOPA nakach naka, he chollvollikMayache 15ver Gõyche porjen Lohiamoidanar vhodde sonkhen hajir zavnGõy sorkarachea MOPA yotnantkhodoll ghatlo. Gõyant sorkar zoriBJP-cho punn te jem kortat tantuntGõykar matui khoxi nam, tech porimsogllea vellar tanchea gozalink porzasohomot nam mhonn tankam sorollpottovn dilem. Porjecho itlo tenkopollovn tori Manohar Parrikar-anMOPA vimantollacho cholta to vavrbond tori korcho aslo, punn na ur-

fattench to mhunnttaki MOPA vimantollzatolench.

Dokxinn Gõycheaamdar/montreankzori Fr. Eremitochezomatik machiervochpachi sondhimellunk nam,toruipunn lokamborobor apunn asatmhonn tannim fud-dlea bankar boskaghetleo vo tea vellarhajir ravun lokankkhoxi kele. Rajkornneanchim ka-manch toxim, porjek je meren khoxidovorta te meren porza tuji ani ekpavtt porjek dukhi keli tedna tuje distunven urfatte mezpache. Ani porjekkhoxi dovorpachem kam sodhea toriamche Dokxinn Gõyantleamdar/montri vhodde huxarkayenkortat.

Atam proxnn oso: Mukhel MontriManohar Parrikar koxei toren MOPAyesesvi korunk aple torfen zomin-mollob ek kortana dista. Punn tooxem korta tem pollovn Fr. Eremito-che sobhek hajir zalole ani aplo tenko

b h a s a i l o l eamdar/montri ogichkiteak bosleat tenchsozmonam. TumiMOPA naka mhonnEremito-k tenko di-unk aileat mure, torsoroll tumcho Par-rikar-ak virodhkiteak korinant?Hanga ek proxnn up-zola: Mazrachea gol-leak kampinn (bell)konn ghaltolo?

Luizinho babaxim porotamizad kor

Churchill Ale-mao-achea vad-d'disa veg-veglleadisalleamni vad-d'disache sondexvachun tachead u s m a n a c h e apottant kitlemdukhlam astolemhachem amcheamni gonnit korunkzainam, punn lagu zatoleamni por-bim ditoleanchim nanvam jerul nond

keleant astolim hantunt matui dub-hav nam.

Churchill-acho vadd'dis ekdomkhuxalkayen zalo mhonn sogottsangtat ani tea vellar tachea boremmagpeamni taka lamb jivit magchemagon porot ek pavttnivoddnnukank boscho mhonn agroikelo. Atam tumi ek sangat: Zor boslotedna tumcheamni nivddun haddunkzainam ani atam kitem tachea doba-jeak aileat mhonn koslei foznne fod-dpache?

Atam Churchill soroll sangta zorKongresin apleak Lok Sobhechi tikettdili nam zalear apunn porot kednacheleisanvank boscho nam. Churchill

Bab hangach tumchukta. Tukatenko divpi Kon-gres pokxant anikani uronk nant,soglle apsuarthizaleat. Apleaktikett koximellovchi tenchchintat, dus-

reachem poddlolem nam. LuizinhoBabaxim thoddi amizad kor karonnLok Sobhechi tikett konnank divchi

hea vhoir tachea sangnneak ‘HighCommand’ odhik lokx ghaltoli. Kol-l'llem mum?

Fr Eremito v/s Fr.Erodiano

Survechea "E" okxoranzoddlolea hea padrim bhavanchohetu mhonllear somaz sevechovavr. Ani he dogui padri bhav tembore toren kortat. Dogaimkui ra-jkornneancho bhorpur tenko.

Fr. Eremito-n aplea mellaveakBJP pokxak soddun Kongresicheafattik laglo. Luizinho Faleiro aniFrancisco Sardinha-k tannemaplea bhaxonnant tasun uddoileani hem pollovn BJP karyako-rteamni suttkecho usvas soddlomhonnche amich guneanvkarinhoi punn amchea vangdda Kon-gresui asa.

Churchill-achea vadd'disa nim-tan Fr Erodiano Fernandes-antachi saud ubhartana oxemmhonnllem ki MOPA chollvollikpoili Churchill-an buniyad ghatlolimhonnttoch tunven MOPA proxnnmitthovnk porot rostear yevchem.

Tujea fuddarponna khal herui loktumkam aplo sohokar ditole. Atamtachea mhonn'nnea pormonnemFr. Eremito dusrea zagear urtaoxem zalem nam? Tor tachea his-pan Churchill-an dusri MOPA chol-lvoll suru korpachi? Zhogoddpa-cho vixoy ek punn sonstha onek.Anik thoddech disamni VijaySardesai aplo Gõykar ghevn bhair

sortolo. Magir porjen don nhoi tinzome korpache, eke vattenChurchill, dusre vatten Eremito anitisrea zagear Vijay. Zalem magirsogllem somplem.

Amchea hispan porjek doxi ko-run raj korpachem (divide andrule) hem totv MOPA chollvollikkosloch faido korchem nam.

Ranbir eksuro“Gelea kaim vorsank thavn mhoji eksuro

ravpachi sonvoy vaddot gelea. Hanv ekttochpuray sonvsarbhor provas kortam. Fokt ek-suro bhonvtanach nhoy, tor orxim mhakaektto ravpak, ektto bhonvpak ani ektto jev-pak khupuch avoddtta. Mhojea vangdda anikkonn dusro ascho mhonnpachi gozal mhojeamonant yena. Sangpachem mhonnllear, hanvjedna eksuro astam, tedna hanv soglleamvon chodd khoxal ani anondi astam,” oxemhindi cholchitrancho kolakar RanbeerKapoor hannem eka dobajea vellar sanglem.Ranbeer-Katrina hanchea mogachi cheorchafattlo sabar kall ‘bollywood’ mollar nettancholta. Punn tannim ho tancho mog bhovxikmollar kobul kelolo na. Punn atam Ranbeer-an apunn eksuro asa, oxem sangon sogl-leanuch buchkollun uddoyleant. “10-vecheoporikxa somplea uprant, hanv mhojea kaimixttam sangata Gõyam vochon ailom. Gõyantvochon kelolo sanvar azunui mhojea kallzantani monant ghott riglolo asa. Haka lagon Gõy-cho ugddas sasnnank mhojea monant urlo,”oxem Ranbir-an aple Gõyche piknike vixim

sanglem. Mog korpa khatir tharavik oso zagonasta. Tuka avoddtta tea mon’xa sangata tumsonvsarachea khoineai pontar voch to zagotuka khatren avoddttolo. Poilem DeepikaPadukone uprant Nargis Kakri ani atam Ka-trina Kaif heo mhojeo ixttini zavn vochonporyan, sod’deak hanv sarkhoch eksuro asa,oxem Ranbir Kapoor mhonntta.

TV-ir yevpachemmonant naslem

Filmi kolakar Abhay Deol hachodhakttea podd’dear yeupacho matuivichar naslo. Abhay Zee TV-ir yeupi‘Connected hum tum’ hea ‘realityshow’-antlean lokam samkar TV-iryetolo.Tannem khupxea hindi chol-chitramni bhumika keleat. Ut’tom bhu-mika ani korta to vaur bhes-boro korundakhoupachi tachea angant him’mot asa.Punn TV-ir bhumika korpacho aplo vichar naslo,ani apleak toxi ‘offer’ ailoli zalear, apunn ti sorollnakarpacho, oxem Abhay mhonntta. Punn hea ‘re-ality show’-achi ‘script’ vachli, tedna ti apleakkhupuch avoddli, ani apunn itlo kall meren bexttochTV virodhant aslom mhonnpachem apnnankugddapem zalem, oxem Abhay fuddem mhonntta.Hea ‘TV programme’-achi ‘script’ vachlea uprant,itlo kall meren goroz nastana TV vixim aplea monantgoir-somoz korun aslom, oxem apleak ugddapemzalem. Abhay hannem tacho titiv Dharmendrahachem ‘Socha na Tha’ hea cholchitrantleahinidi filmani proves kelo.

Ajay-an ghetlam ‘holiday home’Kolakar Ajay Devgan hannem fattlea

sov mhoineanchea kallant bhorpur vaurkelolean, atam aplea ghorcheank aplobhorpur vell divpa khatir, tannem atamek ‘holiday home’ ghetlam. Gelea sov

mhoineanchea kallant Ajay-an apleaksarkhoch ‘shooting’-ant gunthun

dovorlolo. Taka khupuchodhik kam aslolean, to

aple familikui vell di-vpak xoklo na.’Him-

m a t wa l a’ - c h e a‘shooting’-achemkam purnn keleauprant, totachea ‘post-p r o d u c t i o n’ -achem kam pu-

ray korpak egdomuch ‘busy’ urlo. Tea up-rant Ajay-an Prakash Zha hachem ‘Satya-graha’ hea cholchitrachem kam puraykelem. Hea donui cholchitranchem kamsompoilea uprant, to atam visov ghevpakhatir aple famili sangata London gelaani thoinsor to suttiyeo monoytolo.Apunn aple famili sangatamonoyta team suttiyancheadisamni filmancho chukonporyan vichar korchona, oxemtannem sangon dovorlam.Suttiyenchea disamni aplipotin Kajol-ak koslech torechetras zanvche nhoy hea khatirtannem London-ant ek kheritani ‘perfert holiday home’ vik-tem ghetlam.

Sanjay Dutt nasot za-lear hanv hea fuddem

yeupi ‘Munnabhai’ ‘series’-ant koslechtorechi bhumika korchona, oxem

‘Munnabhai’ ‘series’-ant ‘circuit’-achi bhumika korun dipkaunuddoupi Arshad Warsi han-nem sanglam. ‘Munnabhai’-che bhumikek khori nit div-pachem kam Sanjay Dutthache xivay dusro khoin-choch kolakar divpak xokchona. 1993 vorsa Mumboihangasor zalolea ‘serial bombblasts’ kexint bekaidexir ritinhatiyaram ballgilim mhonn

Sanjay Dutt-ak bondkhonn favo zaloli asa. Munnab-hai-che bhumikent Sanjay Dutta xivay dusreakonnkuch polleupak mhaka xokyo zanvchem na,tech porim lokui dusrea kolakarak mandun ghenv-cho na. 2003 Vorsa ‘Munnabhai MBBS’ ani 2006vorsa ‘Lage raho Munnabhai’ hea cholchitramni San-jay Dutt ani Arshad Warsi hannim bhumika koruncholchitram pollevpeanchim kallzam jikhon ghet-lolim. Hea donui cholchitrancho digdorspi RajkumarHirani zavn aslo. Itle mozgotim ‘Munnabhai’ ‘se-ries’-antlem tisrem cholchitr veginuch kaddpachovichar choltalo. Punn atam hem film nirmann kor-peamni Sanjay Dutt koiden thavn bhair yenvmerenchi vatt polleupak tharailam.

Hindi cholchitrantlo xrextt aniut’tom kolakar Amitabh Bachchanhaka Cannes cholchitrancho utsovsasnnank ugddas dovorpa sarkhozavn astolo. He pavtt Amitabhanhea film utsovak hajir ravon anipoileach disa hindintlean bhaxonndivn lokak ojap bhorit korun sod-dlim. Hea vellar tannem ‘Cameo’bhumika kelolem ‘The great

Gatsby’ hea hollywood cholchitra-chem ‘specia screening’ zalem. Heavellar sangati kolakar Leonardo diCaprio hachea sangata AmitabhBachchan ‘red carpet’-acher aslo.Cannes ho ontoraxttriya chol-chitram mhotsov (film festival)zavn asa. Hea ontoraxttriyamhotsovant mhaka Bharat de-sachem protinidhiponn(represtantion) korpachi sondifavo zalolean, hi ghoddi mhakamhojem jivit bhor ugddasak urtoli.Cannes-an Bharati cholchi-tranchim 100 vorsam monoytat.Oxea hea vellar hangasor hajiraslolea Bharati lokak amchi avoybhas hindintlean uloupak mhakasondi favo zali hi ek vhodd thokn-nay korpa sarkhi gozal zavn asa.Hanv ho soeg ghevpa khatir khupkall meren vat pollevn aslom. Hokhinn mhoje khatir ek itihasik zavnasa. Mhaka mhojea Bharat desachoani Hindi cholchitrancho khupuchobhiman asa,” oxem Amitabh-anaplea uloupantlean sanglem.

Cannes-ak Big BHindi uloilo

Sanju xivay ‘Munnabhai’zanv nezo

Amcho Awaz May 25_Layout 1 24/05/13 7:49 PM Page 5

Page 6: 25th May Amcho Avaz

6Vicharkhonn

Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho

Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office:

St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460;

RNI No: (Registration Under Process)

Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications

Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna In-

dustrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome,

Panjim, Goa - 403001.

Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Amcho Avaz represent the views of the con-cerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Amcho Avaz editor, publisher, and/or owners.Disclaimer: The advertisements published in Amcho Avaz are based on information furnished by the advertiser.Amcho Avaz does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all theconsequences of issues arising out of the advertisements if any, and not Amcho Avaz.

HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries

[email protected]. For Letters to the Editor

[email protected] articles/features

[email protected]

dsad

Ponnje<Sonvar, 25 May, 2013<

“Mel’le mhoxik bara xer dud” hiruchik mhonn’nni amkam chint-nanchea som’dirant bhitor sorunk ad-har dita. Ami sogllim yatrekaram.Amchi yatra hea sonvsarant kortanaborea vangdda vaittui apnnaitat. Eka-mekachea sombondhant jiyevpacheyotn kortat. Ek sukhi jinn jiyeunk amikel’le yotn sodanch folladik zatat oxem

na; kaim favtti op-yesanchem bhand-dar gheun bhonvlolim dixtti poddtat.Oslea poristhitintlim bhair sortanaamkam dusreanchi bhov goroz. Monismon’xak somzun gheun taka adharditlo vo na, hem sangunk khupovghodd zata. Aiz amche modlimsabar zonn aplea vangdda, dus-reachem-i monisponn vhogddaunkfattim ravonant punn to monis meleauprant tachi tust gaitat. Khorench mo-nis aplea vangddeanchem monisponnchorta vhoi?

Amkam ek zunvo koso jiyeunkxok’ya na. Aiz ami sonskrutik, somajikani her mollancher amche tanki pro-mannem vavurtat ani he vorvim dus-reachem dusreponn (otherness of theother) vollkhun gheunk yotn kortat.Khorench bori gozal mhonnunk zai.Ami dusreponn vollkhun ghetat ten’nasomudayik jivitak veng martat mhon-npak horkot na . Sombondh tigoundovorpachem hem ek pavl mhonnunkzai. Amcho xek dusreancher cholounken’na-ken’nai sombondh samball-pache yotn amche koddlean zatat.Oslea vicharant totheo (truth) na .Dusreancher aple vichar thapun apun-nuch ‘Vah Sunil Babu’ zavpacheamon’xak tachi suvat dakhoun divpachigoroz upraslea. Khoincheai zomeantvavurtana, manun ghetat mhunn,kitem-i dusreancher xevttilem zaleartachi mekllik ami chidd’ddun dovor-tat, hachi ami nond gheunk zai.

Fankivont totvgineani ImmanuelKant hannim aplea moladik kolpo-nentlean mon’xak mon’xanchem

mhotv pottoun divpachim pavlammarleant. Kant hanchea motaproman-nem mon’xak aplo hetu asa, taka ekvost koxi vaprunk zaina. Ek vost amiamchea upega khatir vaportat ani va-por zatoch konnxak martat; toxemmon’xa sovem ghoddona ani ghod-dunk zaina. Punn osli poristhiti aizamche modlim onnbhovtat. Aiz kaimzonnam aplea faidea khatir dusreankvaportat ani tachem monisponn cho-run vhortat; hem sangtana kalliz bho-run yeta. Aiz mon’xak aplea jivitacherodhikar na kai kitem,oso sohoz vicharmonant yeta.

Somudayik jivit jiyetana amchemodlim sabar zonnam aplo svarthpolletat. Dusreacho vapor korun za-toch, teach mon’xak trasant ghalunkfuddem sortat. Kaim zonn aplochsvarth polloun dusreank add vattenpavlam marunk adhar kortat. He torenmonis mon’xacho dusman koso jiye-unk lagla. Apnnak dista tench khoremmhunn somzun dusreancher formonnmarpachi vrut’ti mon’xan apnnaila.Osli vrut’ti amkam dhieya koddsunpois dovorta. Amchem dhiey trupt (at-tain) korunk dusreancho goirvaporkorop hem monis zatik sobona.Hatunt bodol ghoddpachi goroz.

Aiz monis gineanan khup girest zala.Punn hi girestkay zaite pavtti dusre-ank chepun dovorpak vapor kel’lidixtti poddtta. Sogllech osli vrut’ti apn-naitat oxem nhoi. Gineanachegirestkayek lagon kaim favtti amiduseachem dusreponn manun ghev-pak onmon’tat, hem polleun vi-

chitruch dista. Aiz ami xikxonnik no-dren zaiteoch podvio mellounghetleat. Amchi chintpachi tank vad-dot asa, punn hich tank gheunmon’xan dusreanchem monisponnrakhpache yotn kel’le zalear khupborem zavpachem.

Sonvsarant astana ami dusreankchoddxe lekhinant. Vichar, kolpona,motam hanchi ontor asunkuch zai.Punn hich ontor mon’xak chintunklavn tachi sorvoi vattamni vadd zaunkfaideak poddunk zai. Monis son-vsarantlo utthun gele uprant tachoman apo-ap vaddtta. Tachi vhoddvikaygaitat. Tachea mank sabar karyavolli,sompork sadhnam taka voir-voirukhlun dhortat. Hem sangtana mel’leamon’xank man diuncho nhoi oxemhanv mhonnina . Hem sogllem son-vsarant monis jiyetana choddxe favttikiteak ghoddona? Ho ek mottho prosnmonak thar dina.

Mon’xak asa tosoch manun gheunkmonachi faski (frame) rund korpachigoroz dista. Nam’neche totvgineaniJoe Mannath, khoincheai vostu kod-den polletana amche dolle purayugddun pollounk ulo dita. Dus-reachem dusreponn ek monis jiyetanamanun gheum-ia. To monis melea up-rant tachi tust gavun vhoddloso faidozauncho na. Uzvaddachem mol uz-vadd astanach vollkhun gheum-ia.Dusreak favo to man, tache mullavehok’k, toxench muleancher adhar-il’lem jivit jiyeunk adhar diun tancheavangdda ami-i khuxal zaum-ia. Kitemmhunnttat tumi?

Amchem mOT

UzvADDAchem Kirn

Adim thavn Hindi filmanim Gõykaranchem prodorxonn vaitt nodrentleankelolem dista. Hindi filmache kanniyent ek Gõykar asa zalear taka poilesuvater golleant vhoddlo khuris ghalun dakhoita. Khoreponnim khoinchochKristi Gõykar vhoddlo khuris golleant ghalun bhonvona.

‘Bollywood’ filmachea anink kaim kanniyeanim Gõychea somazachem jivitmisoll zalolem asa zalear tantun ek Kristi Gõykar, bebdo he bhumiken dakhoi-tat. Tea bebdeachi vagnnuk oxi asta zoxe porim Gõyantlo vhoddantlo vhoddbebdo poriant vagona.

‘Bollywood’ filma korteleanche mon-vruticher (mindset) niyall korit zalearoxem dista ki he ‘bollywood’ filmache ‘directors’ ani ‘producers’ zankam Gõy-chea Kristanvanchea jivitachi matui somzonni na, te Gõychea Kristanvankapnnank zai toso filman dakhoita.

Khoreponnim eka Kristi Gõykarak naka te bhaxen Hindi filmani ‘portray’korun nanv vibdddta tacher azun poriant konnenuch karvay korunk na anivaitt nodren eka Gõykar Kristanvank Hindi filmanim dakovpachi sonvoychaluch asa. Halimchea vorsamni ‘bollywood’ sonvsarant vegllem oxemghoddlolem dista, punn temvui zalear ak’khea Gõyank ani Gõykarponnankmar dita. Hem koxem ghoddta tacher il’lo uzvadd ghatlear boro oxem dista.

2011 vorsant ek ‘Dum Maro Dum’ mhunn Hindi film ailem. Hea cinemanGõychea jivitachea prot’tek bhagan gungi vokdam vo ‘drugs’ pavlele asamhunnpachem hem film sid’dh korta. ‘Airhostess’, ‘DJs’, Pulis ani rajki fuddari‘drugs’ fulpak ani follpak adhar dita tem hea cineman dakhoilolem asa. ‘Drugs’-am vorvim rajki fuddari ani pulis ekamekak koxe adhar ditat temvui heafilman dakholl zalam.

2012 vorsa ‘Anjuna Beach’ hea nanvachem ek Hindi film ailem. Hem filmEngland-achem tornattem Scarlett Keeling hacher Anjuna veller zalolea morn-nacher adharit asa. Hea filmant Gõyant ‘sex’ ani ‘drugs’ sompeponnim mellta,khoimcheai vellar mellta ani khoimsorui mellta oxem ek chitr chitraita. Scar-lett-achem moron ani tea mornnank lagon utpon’ zalolo Gõychea resped animanank dhoko odik vaddta. Dusrea utramni heavui cinemant Gõyam viximborem kainch dakholl zaina.

2013 hea vorsant bhair sorlolem ani atam poriant Gõychea cholchitr gho-ramni choltolem ‘Go Goa Gone’ hemvui film Gõyant kaddlolem asa. Heavuifilmant Gõy ek ‘drugs’ valleancho sorg asa oxem dison yeta. Dubav nastanahem film kolponik asa, toruipunn Gõyant ‘drugs’ sompeponnim mellta mhunnsid’dh zata. Russia-chea ‘Mafia Don’ hannim Gõycheo vello aplea tabeantghetloleachem-i pollounk mellta.

Voir ul’lekh kelea tea tinui Hindi cholchitramni Gõychem borem ang khuim-soruch disona, urfattench jem kitem vaitt ani duxtt asa tem Gõyam viximHindi filmanim podd’ddear ailolem dista.

Khorench amchem Gõy itle vaitt doxer pavlam? Khorench Gõy aiz ‘drugs’mogyeancho sorg zala? Khorench amche rajki fuddari ani pulis Gõyant ‘drugs’-ancho uzo palounche suvater odik fuloita?

Hea torekvar vincharank zabab ditana zaite Gõykar oslea monache asa jemhunnta ki hem soglem Gõyant cholta ani teach karonnank lagon tem chol-chitr podd’ddeancher yeta mhunn. Punn kaim Gõykarancho somoz oso asaki jea promannan lhan aslolem vhodd korun Hindi cinemanim Gõyam viximdakhoita tem bond korpachi goroz asa. Tanchea mhonn’nea pormonnemGõyantuch nhoi, punn Bharotachea sogllea prantanim ‘drugs’ ani ‘sex’ asach,punn tea noxtta vixim dakhoup Gõyantuch zata tem dukhichem asa.

‘Sex’, ‘drugs’, adi Gõyant asa hem mandun gheunchench poddtolem.Gõykaramni aple dolle dhample mhunn him noxttam somazantlim nopoitzanvchim nam. Tim nopoit korunk koddok upay gheunchech poddtole.

Tea khatir amche rajki fuddari poile ani voile suvater promannik ani nivollmonache asche poddtole. Oslea sobhavache rajki fuddari aslearuch ‘drugs’-ancho probav unno zaunk xokta. Promannik ani ‘upright’ rajki fuddari amcheaGõyant asat kai? Kaido vevostha rakhun dovorpachem kortovea pulixechemzavn asa. ‘Sex’ ani ‘drugs racket’ nas kortole zalear pulixenuch tem korchempoddtolem. Hea dondeant khub duddu asa dekhun khub broxttacharui asa.Amchi Gõychi pulis hea broxttacharachea chopkeantli sutton hem noxttsasnnank kabar korit kai?

Ani akhrek Gõychea prot’tek nagrikan, zo Gõychem ani Gõykaranchemborem chinta tannem odik chotur ravpachi goroz asa. Prot’tek nagrikanaplem kortovea promannikponnim pall’lem zalear, oslim noxttam dolleankdista tednam tacher karvay keli zalear hem noxtt somp’pachi ani Gõychem,Gõykaranchem ani Gõykarponnanchem borem nanv rakhun dovorpachixokeotay asa.

Oxem ghoddtolem zalear amche rajki fuddari, amche pulis ani amchenagrik khorea orthan promannik asche poddtole.

‘Bollywood’, Gõy aniGõykarponn

oPheliA PereirAMajorda, Gõy.

Razacho put khellun-khellun boroch thoklolo, to eka xetant veta il’lovisov gheunk ani apli nodor voir sorgak laun mhuntta “Voir mhojea mat-hear voir, jiyetat te kitle dhadoxi ani sukhi asat zait”. Oxem chinta astanachthoim pavon sorlo ek mhataro. Ho Raj-Kunvor tea mhatarea koddem vin-charta “Sorgar vechi vatt khoimchi?” Mhataro sotta sott zabab dita “Sorgarvochonk vatt mhunttlear khalteponn ani durbollkay. He zaun asa don pan-vdde sorgar choddcheak.

Tor hanvem kitem korunk zai? Vincharta to Raj-Kunvor. Mhataro uloilo.Tuvem itlench korunk zai. Hi moladik nhesonn kadd ani pinzkorimkapddam ghal ani sat vorsam sogllo sonvsar bhonv, hea sonvsarant kitligoribi asa ti polle ani thoim khaltim mon’xeam asat tim tukam mellttolim.Bhuk lagot tednam eka dhormist mon’xea lagim bhikxa mag ani oxe tujedis sar ani ek dis tum sorgar pavtoloi.

Tea kunvran tea mhatareachem utor aikolem, bhikarea bhaxen nhesloani sorgar bhonvunk survat keli apunn kitle tras sonsta tem to konnanksango naslo. Bukh lagtoch bikh mago ani zaito vell Deva koddem uloitalo.

Oxim sat vorsam tannem sarlim ani xekim to aplea ganv ghora portolo.Konnench taka vollkholo nam. Apleam chakram sevokam koddem to uloilo,apunn konn tem tankam kolloilem punn tim chakram somzolim to ek pisomhunn ani Razak kainch khobor pavoili nam.

Aplea bapayk apli khobor sangunk konnuch fuddem soronaslo dekhunaplea bhavank tori apoi mhunn tannem maglem. Hem korunk tim chakramkobul zalim nant. Punn chakor vo sevok bhitor vochon hi khobor bhavankkolloili. Te bhav bhair sorlet, tokli bhair kaddun tannim fokot ek bhikarithoim bhair angnnant dekhlo. Te bhitor gelet ani aplo khell chalu dovorlo.

Kaim ghoddona tem polloun bhikari putan ek chitt boroun aple avoykpattoili. Sat vorsam apnnem kitle upodre koxtt bhogleat punn apunn tichoput mhunn gomoilem nam. Ranniek tea bhikareachi doya aili. Eke kuxikxiddie sokol taka ek suvat korat mhunn rannien aplea chakrank hukumdilo. Suvat dili khori punn jevonn-khann borem mell’llemna. Ek chakornnborich vaittovea sobhavachi asli, ti tea bhikareak urlolem sarlelem jevonnditali punn dusrim chakram tea bhikareak matxem borem jevonn vaddt-talim ani tache churchure kortalim. Oxe zaite dis tannem trasamni sarletani trasaninch ek dis thoimch melo.

Tachea uxea pondak melea uprant mell’li ek chitt. Te chittir tannemsoglli apli kotha boroiloli. Ti vachun raza boroch thottaklo ani khontovlo.Razan aplea putrak atam vollkolo ani Razkunvrachea manan taka nikipilo.Tachea fonddar don zhaddam kirlailim; ek gulabachem ani dusrem lilichem.Tim zhaddam kedinch melim nant na mhunn bavlim nant.

Him fulam mhunttlear khunna khaltikayechim ani durbollkayechim.Khaltikayen ani durbollkayen jiyeun hea Razkunvran sorgant proves keloani sasnnank khoxi zalo. Dev taka sorgar mell’llo. Khorench gorib tim sub-hagi – sorginchem raj tanchem.

Sorgachi Vatt

Kednam kednam koddokupay gheun karvay koropjon’hitachem asta. Tacher kon-nui spoxttikoronn magta ted-nam aple karvayechem so-morthon korun apleanirnnoyacher ttham’ ravta tokhoro fuddari. Amerikechofanki borovpi Castaneda Car-los mhonnta “Jednam ekzhuzari zhuzamollar fuddemvochunk vichar korta, tednamtannem mukhar vetana apunnjem kitem korta tachi zobab-dari-i gheunk zai. Apunn hemkitea khatir kortam tem tan-nem poilem zanna zaunk zai.

Magir tannem aple korn-necher dubav vo khont ugtay-nastana mukhar vattchal ko-runk zai.” Oxa vicharanBharotochea Probhan Mon-trean vo Surokxa MontreanPakistana koddlea natea viximnirnnoy gheunk zai. Na zalearek Sarabjit Singh nhoi tor Pak-istani kadoyent aslole anikkitlech Sarabjit Singh morunklagtole. 1990 vorsak Pak-istanchea Lahorant zal’leabombsfottant Sarabjitcho hataslo mhonn taka Pakistanandhorlolo ani kaim dis adimkadoyentuch tacher hol’lo ko-run khun zal’lo. Dekhun sogl-lea kon’xamni Pakistana kod-dlem natem toddunuddovpache magnnen nettdhorla.

Sarabjit Singhak dhorunvhortanch tachea jivak dhokoupraslo. Punn Bharotsorkaran ani dhutavasan temgombhirtayen ghetlem na.Fokot rajki nodren tache sut-tke khatir yotn kele. Hachofaido ghet Pakistan proxaso-nan ovgea don vorsamnimhonnlear 1992 vorsak takafanxichi xikxa formayli. Tachisarki chovkoxi zaunk nasli,taka apli bhazu manddunksondi diunk nasli. Ordea pot-tar, bholaike koddem zhuzottannem 22-23 vorsam Pak-istani kadoyent kaddlim anioslem moronn? He kornnenPakistanan apli oskt’tay anipor’raxttra vixim krurtaydakhoyli. Fanxi dilear dusremkitem somzum yetalem.

Bharot-Pakistana modemkosloi khell choltana Pakistanjikhlo zalear khuxal zaun fo-gotteo marun apleo bhavnaugtavpi kitlech Pakistan dhar-jinne Gõyantuch nhoi tor puraiBharot bhor asat. Sod’deakchalu aslole Pepsi IPL krikettspordhent Kolkota Knight Rid-ers hanche votten hozaramnirupya bhett lavpi Muslim asat.Hem fokot Shah Rukh Khantea pongddacho malok ani toMuslim mhonn. ShahRukhachi bhavna amkam kho-bor na punn Pakistan dhar-jinne Muslim ugteponnimavhanatmok bhumika apn-naytat ani niz Bharoti na-grikanchi bhavna dukhoytat.IPL-ant Pakistani khellgod-deank suvat na punn tanchesomalochokank (Commenta-tors) Bharotant yeun pottbhorhanstat, ami kitemmhonnlam? Kashmiranttanchi ghuskori chaluch asa,Gõyantlea zaum BharotantleaMuslimank ami dox ditat? Za-lear Sarabjit ani her Bharo-tiam virudh tanchi oxi op-manatmok bhumika kiteak?Vell aila armam ani bombgheun Bharotant bhitor sorpighuskhorancher upay yevjitattoxe once for all vrut’tin vicharkorpacho ani anik Sarabjitankmorpache addavpacho.

Sarabjitak kiteak marlohachem spoxttikoronn konndina. Taka soddunk Pak-istanachea konnem tori 25kotti rupya magle hem lipov-pak taka adinch kabar kelo?

Mumboy bomb prokronnantsampoddlolea Kasabak fanxidili hacho proinnam mhonnSarabjitak jivexim marlo? Itlimvorsam Sarabjitacheroteachar kelo tem ugtaddaryet mhonn tacho khun kelo?Vo Pakistani proxasonachi os-okt’tay Bharota mukar xellipoddot mhonn taka na kelo?Hancher gombhirtayen vicharkorun Bharotan mazrabhaxen dolle dhampun dudpiyevpachem soddunk diunkzai. Kitle pavtti ixttagotichohat mukhar kaddun pasunPakistanan protyek pavttiapnnak zai tench kelem. Za-lear Bharotan tori Pakistancheixttagotichi ast kiteak ball-guchi? Tanche pasun amkamkoslem tori luksann zav-pachem asa mhonn? Vo amitancher nimbun asat mhonn?Eka hatan talli vazona. Sogllerajki sombond toddun kad-dpachi goroz mukhar ailea. Jeje kodden ontor’raxttriy mol-lar avaz kaddunk mellta titleykodden Pakistana virudh anitanchea monis-hokkdhoronna virudh avaz kad-dpachi goroz asa. Pakistanikhellgodde ani kolakarBharotant yeunk sodtat zaleartannem aplea sorkarakBharota vixim somzavpachemdhoronn apnnaunchem pod-dtolem. Vepari sombon-dancher legit vichar korpachigoroz upraslea.

Xoktiche nodren PakistanBharota mukhar kainch nhoi.Punn moniskullache nodren

tacher zata titlem cheponnhaddunkuch zai. Na zaleartanchem boll anik vaddtolem,Amche virudh vavurpaktankam umed yetoli ani heana tea karnna velean te am-chea desakuch nhoi tor son-vsarik panvddear lokxay de-sank loz korit ravtole. Hemkitlem pasun sonsun ghev-pachem tem tharavpacho vellailolo asa. Khoremmhonnlear ami Pakistanibhovsak kitle udar temdakhounche bodla ami kitleugr vagunk xoktat hemBharoti bhovsak dakhounkrajkarnneamni xikchem pod-dtolem. Australiache LiberalPokxacho fuddari PeterHoward Costello sangta “Ra-jkarnnant tumi zannant tumivinchun kaddpachea vattha-rant vevhar kortat. Tumchekodden totvnixtt’tay aniototvnixtt’tay hanche modemspoxtt nirnnoy asona. Tumisott korun nirnnoy ghetatgoroz titli mhaiti nastana, zatatitlo boro nirnnoy ghevpacheayotnant punn tumi chuko ko-rtole ani tem vaitt ani odikvaitt hanche modlo poryayasa. Tem korunkuch zaikiteak amchea somazak amizagear ghalunk zai. Rajkarn-nant oxem mhonntat temvaitt kortub, punn konnemtori tem korchench asta.” Ox-ench Bharot Sorkarachea fud-dareamni dhaddxi pavlmarchem poddtolem jevorvim anik Sarabjit Singhmorche nant.

Mhalgoddo

lekhok

ViNcy QuAdros

Onnbhovi

lekhok

JohN M. AlfoNso KArMelit

Anik Sarabjitankmorunk diunchem nhoi

Konn zababdar? Ami Gõykar susegad ani hor'rad, so-danch ami fattim, haka lagon aiz am-chea Gõyant ami zaleat bovnddekar anibhaile lok zaleat Gõykar. Ami fokot eka mekak bottam dakoitat,amkam sonvoim zalea melolea mod-dear roddpachi. Munis morchea poilimami upay gheunk sodinant,Hanv khobor sangonk sodhta ti hi, Vad-dem thaun sanguem vetana Viliyanarostear khoddi asa zale sumar donmhoine, konnuch khobor korinant.Bhatti panchayant lagim asa toripunnpanchayat khobor korina. Khoddi sarkirostear modem asa. Konnakuivicharlear eka mekak bott dakoitat anikonnuch ti kaddpachi khobor korinant.Motorcycle choloitoleank aksident zav-pachi xokeotay asa. Lok uloitat tea pormanem zaite zannpodpache chukleat, sotak hanv pasunpodpacho chuklam karan ti khoddi asato rosto denvti ani volt asa. Rosteakhuxik kamui cholona, zalear ti rostearghalun kiteak dovrlea? Ani atam kon-nem kaddpachi? Falea konn melo mhonntoch chovkoxikortole? Rosto zaun asa porjecho, amilok, ‘Road tax’ farik kortat, zalearamkam porjek motoram cholounk hi

adkoll kiteak? Serkaran hacherchovkoxi korchi, ani konn guneavkariasat tankam vichar korcho, konnuimorchea poilim hacher karvay zaunchi.

Teddy Teodosio RodriguesVaddem Sanguem

Don ‘Airports’ kiteak?Sogllea amchea Gõykaramni ek vostkednanch visronk favona, ki amchemmannkulem Gõyem zaun asa mhonneka Indiechea ‘District’ asa titlem-ivhoddlem. Konnuch jednam apleachemghor lhanuch asta tednam tem surokxitdovrunk vavurta. Amkam Konkan Railway-chi koslichgoroz nasli. Tor tem konnankfaideachem poddlem? Aiz khoimcheaiIndiechea konxeache monis ghoddiebhitor Gõyam pavtat. Aiz amcheaGõyant Gõykar mellunk kottin. Ranantporian ghelear ektto Gõykar vavraddimellunk kottin. Punn hache bodlekKonknni xiklele bhaile monis khoim-sorui gelear te addkotat. Soglle zaticheani dhormanche Gõykar bhailea gan-vanim vochun Gõyem pokem zalolem.Tor khoimchea Gõykaram pasot aninkek ‘Airport Mopa’ amche fuddari ban-dunk fuddem sorleat? Mopa kitem Gõy-che porjek boreak poddtolo? Fokot

Bihari, Bangali drivor ‘politicians’-an-cheo ‘tourist’ taxio cholovpak upkartoloani bhailea desanchim vikhallim vok-dam ani kallo poiso mat haddpakboreak poddtolo. Navy-k kosloch odhikar nam Dabolimghevn ravpak. Tankam Karwarant sogllivevostha keloli asa. Te amchea Gõycheporjechi koslich porva korinastanamAngediva zuvear ami Saibinn Maim-chem fest kortale tem bond korun ud-doilam. He monis faleam Mopa ‘airport’ailear, goddie bhitor Dabolim ‘airport’gilltole. Kiteak mhonn amchea dhakttuleaGõyank don ‘airport’ jednam Indiecheathoddea orixtt prantank ek porian ‘air-port’ nam? Asa toch vaddoilo anisurokxit kelo zalear ami sonvsarantbore fuddem urtele. Amchea ‘politi-cian’-anim ghott monant dovrunk gorozki chodd axek gele zalear faleam pejekpadixer zatole.

Paulo Mascarenhas,Ponnje Gõy

Khursak magnnimTuzo mhozo mogacho, xanticho, bhog-sonneancho khuris. May mhoino survatzatanch bhavarti sogle Kristi, okristikhursa lagim ekttaim yeun apleo gorzo

khursa lagim dovrun sogllea vaddeanimkhursachi ladain korunk survat kortat.Zantteamni dovorloli porompora cholotailea, khursa lagim magnnim korun.Khuris povitr khunna Kristavanchi. Jezumelo khursar amchea pasot, aplemrogot varoilem, soglleanchea patkampasot khursar aplo jiv dilo ani tisrea disapunorjivont zalo ani aiz sorgar Bapacheauzvea bazun bosla ani amchi soddvonnkorunk To yeuncho asa. Amcher aiz Dev zaitea bhasanim khurisdhaddta amcheach boreak. Ami te son-sunk fuddem soronk Dev amchea lagimkhursa vorvim magta. Khuris povitrkhunna amchi. Ami sogllea bhoktenTacho mog korunk dusreankui xikounkgoroz, Tachi seva korun ani khuris so-danch nitoll dovrun. Aiz amchea Palolem vaddeant khursalagim adim misam, ladain, ‘inter-rele-gious prayers’ adi zait aslim, tem atameka ‘believer’-an aplo zago korunsogllem bond kelam, dekun soglleaKristi okristi bhavank vaitt dislam,karann Saibinnink ani khursak te mandi-nant. Amchea purvozamni khursa lagimladain ani magnnim chalu kelolim tiataim chalu dovrunk amchim magnnim.

Natividade de Sa,Canacona Gõy

Dusreachem Dusreponn

Rajkaronn mhunttlear ek vichitr kola zache vorvim ek rajkarnni venchnnukzhuzonk girestam lagchean duddu gheta ani goribam langchean motam gheta.

Oscar Ameringer

Manestanchim utram

LOKMOT

Amkam ek zunvo koso jiyeunkxok’ya na. Aiz ami sonskrutik,somajik ani her mollancher amchetanki promannem vavurtat ani hevorvim dusreachem dusreponn(otherness of the other) vollkhungheunk yotn kortat. Khorench borigozal mhonnunk zai. Amidusreponn vollkhun ghetat ten’nasomudayik jivitak veng martatmhonnpak horkot na

Xoktiche nodren PakistanBharota mukhar kainchnhoi. Punn moniskullachenodren tacher zata titlemcheponn haddunkuch zai.Na zalear tanchem bollanik vaddtolem, Amchevirudh vavurpak tankamumed yetoli ani hea na teakarnna velean te amcheadesakuch nhoi torsonvsarik panvddearlokxay desank loz koritravtole

Page 7: 25th May Amcho Avaz

Mangalore: ‘YAYA IND-YAMAYAYA’ – Poiloch ‘All IndiaKonkani Dance Contest’hachi xevottachi spordha19 May 2013 hea disaKalaangann, Mangalorehangasor zali. ‘Duet Cate-gory’-n Gavin Rodriguesani Vaishnavi Pavithranhankam poilo inam ani50000 rupiya favo zale za-lear ‘Group category’-n Sil-ver Steppers Mongllurchehankam poilo inam mell’loani teach borobor 2 lakrupiya.

Hi spordha Bharotantlea7 vegllea vegllea su-vatancher ghoddounhaddloli mhollear Mumboi,Gõy, Bangalore, Honnavar,Kasaragod, Udupi ani Man-galore.

Spordhechea nema por-monnem je konn heaspordent vantto ghetatankam khoimchem-iKonknni git vo kantar gheuntacher nach korunk zai aslo.

He spordheche ‘prelimi-nary rounds’ 7 voir san-glolea veg vegllea ‘centers’-

anim zale, zalear ‘semifinals’ani ‘finals’ Mongllurant zale.He spordhecho bariksan-nen nikall oso asa. Tankammell’lole duddu-i tancheananva kuxik zoddlea.

‘Duet Category’-n DUET CHAMPIONS –

Gavin Rodrigues ani Vaish-navi Pavithran, Mangalore(Rs. 50,000/-)

1st runners Up – PavinthaMonteiro ani Punith Mon-teiro, Kasaragod (Rs.15,000/-)

2nd Runners Up – NayanaPrasanna Prabhu aniShweta Bilgikar, Kumta (Rs.10,000/-)

3rd Runners Up – AkashTelgu ani Aaditi Morajkar,Gõy (Rs. 5,000/-)

4th Runners Up – ShilpaGonsalves ani Shweta K.Naik, Honnavar (Rs. 5,000/-)

‘Group Category’-nGROUP CHAMPIONS –

Silver Steppers, Mangalore(Rs. 2,00,000/-)

1st Runners Up – DrishtiArt Centre, Bangalore (Rs.

50,000/-)2nd Runners Up – Ad-

witiya Dance Company, Va-sai (W) (Rs. 30,000/-)

3rd Runners Up – TeamKayyar, Kasaragod (Rs.10,000/-)

4th Runners Up – NayanaPrasanna & Party, Kumta(Rs. 10,000/-)

Shri. Ronald Colaco zaka‘Vishwa Konkani SamazRatn’ mhunn pacharta toMukhel Soiro mhunn hajiraslo ani tacheahatantleanuch inamamvanttpant ailim. Niktochnivddun ailolo Mongllurchoamdar J. R. Lobo hovui headobajeak Manacho Soiromhunn hajir aslo.

Bhovmanest Padr Vin-cent D’Souza, Kasaragod-cho Vicarvar Shri. AnthonyT. D’Souza, Ronald Men-donca ani Noreen Men-donca, Stanley Fernandes,Stany Alvares, RoyCastelino, Eric Ozario, Mel-wyn Rodrigues ani puskollnachache mogi he karyavol-lik hajir asle.

Novi Dil’li:Kendrantsot’ter aslolea United Pro-gressive Alliance (UPA)sorkarak gelea Buhvarachear vorsam purnn zavn,tem aplea xevottacheamhonnge 5-vea vorsantbhitor sorlem.Hea UPAsorkaran gelea chear vor-sanchea kallant keloleaaplea kamkazacho avhalprodhan montri Dr. Man-mohan Singh hannemBudhvara disa Kongrespokxache kocherint za-lolea eka khas dobajea vel-lar sador kelo.

Lok Sobhechea venchn-nukank atam eka vorsaporos unnem kall ur-lolean, Kongres, BJPpokxam soit desatleaheram rajki pokxamni anirajki fuddareamni venchn-nukanchea vavraksurvatk e l e a . M h o t v a c h e mmhonnllear, yeta tea vorsazavpi Lok sabha venchn-

nukam asim hea chaluvorsant 5 rajyancheo vid-han sobhecheo venchn-nuko zavpacheo asat, anihaka lagon desant vaurpirajki pokxanchi eka-mekabhitor eke torechi dhan-vpoll suru zalea mhon-npachem nodrek ailam.

Segit 9 vorsam merenprodhan monteachem

pod upbhoglolo Dr. Man-mohan Singh hache koddefuddleo Lok Sabhecheovenchnnuko zanv merenprodhan montri podachotabo urtolo,oxem Kongrespokxacho sor-chittnis Ja-nardhan Divedi hannemkaim dis adim spoxttkelolem.Punn 16-ve LokSabha venchnnukam up-

rant prodhan montri podDr.Manmohan Singhhache kodde urtolem vona, hea vixim rajki mollardubavachem vatavronnasa.UPA-chea dusreattop’peantlem (phase)hem prodhan mon-treachem pod sambhall-tana Dr.Manmohan Singhhaka khupuch oddchon-

neank fuddo korchopoddlo. Trinamool Con-gress ani her zaitech pokxUPA hantuntlean poiszale.

Bhroxttachar ani ghot-talle hanchea chokri-vadollant sod’deakbuchkollot aslolo UPA yetatea Lok Sabha venchn-nukamni thartolo vo bud-dttolo? Ho ek borochvhoddlo proxn ani avhanKongres pokxachiodheokx Sonia Gandhi anikarbhari Rahul Gandhihanchea samkar ubhemasa.

Lok Sabha venchnnuknodre samkar dovrunRahul Gandhi hannemaplea kamank survat ke-lea.Himachal Pradesh, Ut-taranchal hancheafattafatt Karnattakant BJP-ik zomnnir lolloylea up-rant, Kongres pokxachiumed ani urbha sarkich

tengxer pavlea.Atam fokt4 rajyamni BJP-ichem os-titv urlam.Ani tantlea tan-tunt Chattisgarh ani Mad-hya Pradesh-ant veginuchvidhan sobhecheo venchn-nuko zavpacheo asat.Headonui rajyamni BJP-ikbudh xikovpachi RahulGandhi hachem soponzavn asa.

UPA hacho adlo panchvorsancho kall ho atancheapanch vorsanchea kallaksor kelo zalear, khupuchboro gelolo.UPA-2 kendrsorkar mat khupuchvadanchea somdirant sam-poddlo.Spectrum, Kollso(coal), Common wealthspordha, Defece ghottallo,somaz sevok Anna Hazarehachem andolan, reil-ventlem ‘bribe’ tech porim‘Delhi gang rape’ prokronnghoddon, sorkar khupuchoskot zalolo asa mhon-npachem nodrek yeta.

7Des PordesPonnje<Sonvar, 25 May, 2013<

Fattlea kaim vorsancheakallant Gõychi lok sonkheavegan vaddpak laglea. 2011vorsachea ‘census’-a por-monnem sod’deak Gõychiekunn lok sonkhea 14 lakh,58 hozar 545 itli asa mhon-npachem gelea sumanantodhikrut ritin kendr ani ra-jya sorkaran jahir kelam. Hevaddtte lok sonkhent atamGõykar ani Gõy bhaile kitlelok asat hem mat sangpakkottin zavn asa. Punn ‘census’-a pormonnem mathangachi lok sonkhea 15 lakhank tenklea mhonnpachigozal spoxtt zalea.

Eke vatten Gõychi lok sonkhea vegan vaddpak laglea,zalear dusre vatten hangasor vahananchi sonkhea poriantitleach nettan vaddik laglea. Gõychea vahatuk khateankaim dis adim ek ankddevari jahir kelea tea pormonnemsod’deache sthitint Gõychea prot’tek 5 mon’xam fattleanek mottor asa mhonnpachem ugddapem zalam. Mottor-saikoleo, skuttoreo, ttekseo hantunt hixeopa bhair vaddzalea. Adlea kallar Gõyant mottoram fokt ani chodd ko-run mukhel xaramnich nodrek poddttalim. Punn hal-inchea kallar ganvanim ani graminn bhagamni poriankhupuch vadd zalea mhonnpachem nodrek poddtta.

Eka-eka gharant eka mon’xa kodde eka poros odhikvahanam asat. Apunn gheta tem vahan dovorpak apleaksurokxit ani dusrea vahanank addkoll zaina toslo ‘park-ing’ korpak zago asa vo na, he gozalicho matuipunn anibarkayen vichar korinastana, aiz-kal konnui vahanamgheta ani mellot thoim konnachich porva kori nastanathamboun dovorta. Him mottoram ghevpacher, toxenchtankam ‘parking’ korpak tea vahon ghetoleak suvat asavo na hacher konnuch gombhirtayen vichar korina, hiek khupuch khont korpa sarkhi gozal zavn asa.Sorkarachem porian hacher koslench niyontronn na. Anihaka lagon Gõyant xaramni, nogramni ani graminnbhagamni porian ‘parking’-acho ek gombhir proxn nir-mann zala, hem amkam soglleankuch pollevpak melltta.

Hea vaddtea vahanank aspavn gheunk Gõyche rosteegdomuch opurnn poddttat. Gõyant sogllech koddenroste oxir ani hea itlea sogott vahanank aspavn gheunkGõy rajyak khupuch oddchonnenchem zata. Gõyche rosterund korun te mandavollir ghalpak sorkara kodde khasoxem ‘planning’ na. Gõyche vaddte lok sonkhek ani va-hanank lagon obghatanchem promann hangasorkhupuch vaddik laglam. Prot’tek vorsa hea mannkuleaGõyant xekddeamni obghat ghoddon hozaramni lok aplojiv luskonn zata. Sorkaran porian he gozalicher azunmeren gombhirtayen vichar korunk na, hi ek khont aniusko korpa sarkhi gozal zaun asa.

Gõy hem Bharat desantlem mukhel poryatton(tourism) kendr aslolean, vorsache barai mhoine hanga-sor hozaramni bhonvddekar vahanam ghevn yetat. Anihaka lagon hangachea rosteancher Gõychim ani Gõybhailim vhanam yeradari kortat, hachi ankddevarisorkarak mellpak kottin zata. Gõy rajyak lagu zavpi hersabar proxnam modem ho vaddttea vahanancho proxnporian aichea kallar khupuch gombhir zala, oxemmhonnllem zalear kainch lottkem zanvchem na. Ani hoproxn suttavo korpa vixim sorkaran aplem lokx zata titlevegim ghatlem na zalear, fuddarak Gõyche khatir hi ekmarekar gozal zatoli mhonnpachem sot konnuchnakarpak xokchona, hem surya uzvadda itlem sot zavnasa.

Gõyant fattlim sabar vorsam pul bandpachi goroz asamhonnpachi magnni soglleam koddlean zatali. Punn himagnni puray korpa babtint sorkaran koslinch panvlamubharleant mhonnpachem dison yenaslem. Punn atamGõycho mukhel montri Manahor Parrikar-an hi magnniatam purnn korpak tharailam. Gõychea veg-veglleabhagamni yeta tea dedd vorsa bhitor 6 nove pul sorkarubhe kortolo, oxem jahir axvason Parrikaran dilam.Khorem mhonnllear, 6-ui pulanchi Gõy rajyak khupuchgoroz asa. Gõy rajyak hea 6-ui pulanchi goroz asa mhon-npachi gozal hea adim sodrer aslolea sorkarak koxemkollonk na kai? Ho ek khorench ojap korpa sarkho proxnzavn asa.

Chorao-Pomburpa pulacho proxn 1970 vorsa thavnvidhan sobhent gaztalo. Punn, ho pul bandpa viximkosleoch halchaleo zavnk nant. Thoim ‘land aquisation’-acho proxn aslo. Kaim lokak Chorao-Ribandar pul band-lolo zai aslo, zalear kaim lokak Chorao-Ecoxim pul band-lolo zai aslo. Zo-to lok aplo faido polleunuch pulachimagnni kortalo. Kaim vorsam adim hea proxnacherlokamni andolan porian kelem, punn lokam modemaslolo ekvott mozbut naslolean, ho proxn osoch lam-bovnner poddlo. Khorem mhonnllear Chorao ho ekzunvo (island) asa, ani to zunvo Ponnje xarak zoddopkhup mhotvachem zavn asa. Ani haka lagon Chorao-Ribandar ho pul zavop gorjechem zavn asa.

Toxem polleunk gelear, Chorao-Ribandar hea pulachijitli goroz asa, titli Ponnje-Betim hea pulachi goroz vhod-dlixi na. Punn atam sorkaran he pul bandpacho nirnnoyghetla mhonnttoch, he pul bandun zanvchech, hacherkonnachench dumot aschem na. Punn kedna na kednaChorao-Ribandar hea pulachi goroz sorkarak purnn ko-rchich poddttoli. Tech porim ho pul bandun zalo zalear,Divchole taluko soroll Ponnje xarak zoddpak mellttolo.Amona-Virdi ho pul porian khupuch mhotvacho zavnasa. Ho pul bandun puray zalea uprant Marcel-Sankllehea ganvancho ontor unnno zatolo. Shiroda-Rachol,Tuem-Kamurli, Keri-Tiracol he pul porian lokak khupuchmhotvache zavn asat, hem ani vegllea utramni sangpachigoroz na.

Sorkaran aplea vavracho veg vaddoilo zalear, he sogllepul dedd vorsa bhitor bandun puray zatole mhonnpachoodmas kaddpak horkot na. Calvim pula babtint sorkarankelolea vaurachi thoknnay korpak favo. Sorkaran ghalundilolea kalla bhitor ho pul anik thoddeach disam bhitorpurnn zavpachea margar asa. Gelim sabar vorsam Kon-gres sorkar sodrer astana jem kitem korpak ghoddonkna, tem Parrikaran thoddeach kalla bhitor korundakhoilam. Ani Parrikaran sanglam tea pormonnem fud-dlea dedd vorsa bhitor he 6-ui pul bandun zale zalear,Gõychea itihasant Parrikarachem nanv sasnnank omorurtolem, hantun chimtti bhor porian dubav na. Heatachea vaurant taka sogllea nagrikamni sohokar anitenko divpachi khupuch goroz asa.

Jun mhoineancho xevott meren Zuari pul bandpakkendr sorkar manyotai dina zalear ho pul Gõycho sorkaraplea svotachea bollacher bandtolo oxem Parrikaranjahir kelam. Khorem mhonnllear, Agxi-Kutthale ho pulzavop hi ek kallachi goroz asa. Sorkaran kitleo boddayeomarleo zalear pasun, sod’deak aslolo Zuari pul khupuchoskot zalole doxer asa mhonnpachem khud sorkarakkhobor asa. Hea pulachea vaurak hat ghalpachea kamankParrikaran survat korpak zai. Oxem kelem zalear, heaZuari pulacho vapor korpi sogott lok Parrikaracho upkariastolo.

Gõyant pulanchi

chodduch goroz asa…

Stanley Vaz

CAMPALAR

UPA xevottachea vorsant

Amerikent vadoll-modd

Washington:Amerikent Oklahoma-cheaMoor xarant gelea Somara ek mozbut oxeavadoll-moddacho zobordost zottkoboslo.Hea vadoll-moddak lagon 91 lok mo-ronk pavle zalear 145 lok zokhmi zalo.Mo-ronk pavlolea lokam modem 20 lhanbhurgeancho aspav asa.Hea vadollak lagonhea xarak khupuch duddvanchem luskonnzalam.Hea vadoll-vareak lagon khupxeoimaroti konsllon poddleo, tech porim va-hanancho vibadd zalo.Khupxea imarot-inche pattos (roofs) eka kagda porim ub-hon gele. Hea vadoll-vareacho veg dorvorak 320 k.m.p itlo aslo.Lokvosti asloleamimarotim sangata kaim iskolam moddongelim.

Sod’deak konsllon poddlolea imarotin-cheo raxi kaddpachea vaurak survat keleaani heo raxi kaddtta-kaddttam anikui lhanbhurgim tea raxim ponda sampoddpachixokyotai asa, oxem Moor hangachea pulisodhikareamni khobram-sonvsthank san-glem.Je toren avoi-bapui aplea bhurgeanksodtat, tem pollet zalear, angacho kanttoporyan ubho zata, oxi protikriya hangachiGovernador Mary Felin hinnem porgott

keli.Amerikecho Raxttrpoti Barak Obamahannem Oklahoma hangasor ‘state emer-gency’ lagu kelea, tech porim jim konn gho-ram naslolim ani zokhmi zaleant tankammodot korpacho vaur chalu asa.Obamahannem Oklahoma-chi Governador MaryFin hichea kodde telefona velean heghoddnechi cheorcha keli.

Hem mozbut ani bollixtt oxem vadoll-varem sumar 40 voram Oklahoma hanga-sor dumxannam ghalit ravlem ani khupthoddea vella bhitor 32 kulo metranchovatthar vibadun uddoilo.Hea vadoll-varea-cho veg itlo nettan aslo ki, tannem ‘ele-mentary school’-acho ‘tower’ konsllounuddoilo.Ho ‘tower’ konsllon poddlo te rax-intlean khupxea xikpi bhurgeank bhairkaddlim.Anikui khupxim bhurgim te raxiponda asom yetat, oso odmas hangachesthanik pulis ugttaitat.Gelea AitaraAmerikechea anikui kaim bhagamnichokrivadollachi (cyclone) zottkeboslole.1999 vorsa anik ek pavtt osochOklahoma hangasor vadoll-varem yeunsumar 91 lokak moronn ailolem, oxi kho-bor mell’lea.

Rajiv Gandhi-chea mornanchim 22 vorsamNovi Dil’li:Bharatacho

adlo prodhan montri som-plolo Rajiv Gandhi hakajivexim marun sompoylearhea vorsa 22 vorsam purayzalim.21 Mars 1999 vorsaTamil Nadu-chea Sripe-rumbudar hangasorratchea vellar thoinsorghoddun haddlole ekejahir sobhent taka jiveximmarlo.Bharat desant ‘com-puterisation’ ghoddun had-dpi ek mahan desacho fud-dari Rajiv Gandhi hakanhoy tea kallar moronnailem mhonn desantleaprot’tek nagrikak dukhbhoglem.Rajiv Gandhikjivexim marpi monis xe-ronn aile, torui taka jiveximmarpa fattlem gupit azunuiliplolem asa.He ghoddnek22 vorsam somponporyan, aiz meren topaskorpi sorkari sonvstha

hem gupit sodpacheavavrant gunthloleo asat.

LTTE-chi Dhanu at-mghatacho plan korun Ra-jiv Gandhi haka fulanchojhelo gheun mellonk aili.Srilankechea nagri zhuzant(civil war) Bharatachi ‘In-dian Peace Keeping Force’thoinchea sorkaracheabazun ravon LTTE-ik vi-rodh kelolo mhonn, LTTE-icho mukheli Prabhakarank h u p u c hchallovlolo.Takach lagontannem Rajiv Gandhi-chokhun kelo.Rajiv Gandhikjivexim marlo tea zagearzhoim jahir sobha asli,thoim te sobhek khupuchlok hajir aslo.Surokxavevostha egdomuch boridovorloli.Punn xevtta vel-lar lokachi sonkhea hix-eopa bhair vaddlolean,thoinchim surokxe yon-

tronnam konsllun poddlimani dusmanank RajivGandhik marpak aitochsoeg mell’lo.TADA niti-sob-hent Rajiv Gandhik jiveximmarpeancher kexeo chol-pak laglea uprant, sogllea26-ui aropeank faxichikheast formaili.Xekim sorvunchle niti sobhen fokt 4zannank faxi divpachikheast formaili.

Rajiv Gandhi hakajivexim marpak gunthlolearopi Jairam Rangnathhannem tontrik guruChandrswami ani kaim ra-jki fuddareamni Rajiv-akmarpacho plan rochlolomhonnpacho aropkelolo.Chandraswami niro-pradhi asa mhonnpachemsangon niti-sobhen takasoddun dilo, torui aizmeren tachea nanva viximdubav pois zalolo na.Rajiv

Gandhi-chea mornanchotopas korpi Jain Aiyoganporyan Chandraswamihaka aropeachea pinzreantubho kelolo.

Rajiv Gandhik jiveximmarpeank Bharatantleansurokxit ritin bhair kad-dpachem axvason Chandr-swami hannem dilolemoxem Rangnathan-anmhonnllolem.Khud Shiv-rasayan-an apleak himahiti diloli, oxem tannemsanglolem.CBI khateak foktLTTE-che vangddi aro-peanchea pinzreant ailolezai asle, ani taka lagon tan-nim bakicheank aropi thar-avpak vhoddlo bhor divnkna.

Rajiv Gandhik jiveximmarpak sohobhagiaslolem Nalini hicho vokilS. Duraiswami hannemaplea pustokant sogl-

leankuch ojapkorpa sarkhimahiti diloli.Ra-jiv Gandhikjivexim marpakdesachea patllevelea eka bol-lixtt rajkorn-neacho hat asa,oxem tannemj a h i rkelolem.Tripu-r a m a n d uhangasor zavpiRajiv Gandhihache jahir sob-heche thikannnimnnea vellarbodlun ud-doilolem.Punnhe gozalichimahiti sthanikfuddareamni pulisank kol-lounk nasli.Tech porimmud’dom korun thoinchesurokxe kodde durlokx

kelolem oxem Du-raiswamy hannem apleapustokant nomud kelolemasa.

China bazar Bharat-ak ugtto kortole: KeqiangNovi Dil’li:Bharat ani China

hea donui xezari desancheabazar-pettentchi ontor dispot-tim vaddot asa, he phattb-huimecher yeta tea kallantBharatantlea vostum khatirChina-chi bazar-pett ugtti kor-tole,oxem axvason China-choProdhan Montri Lee Keqianghannem gelea MongllaraBharatachea udheogpotinkdilem.

Bharat ani China hea donuidesam modlo vorsuki vepar66.5 ‘million dollars’ itlo zata

ani voros 2015 meren hoekunn vepar 100 million dol-lars-ancher vhorpachi mokh(target) hea donui desamnidovorlea.

Hea donui desancheaveparant China koddlea zavpiveparachi aiyat (import) choddasa, ani 2012 vorsa zaloleaveparantli tutt ekunn 29 mil-lion dollars itli asli.

Veparantli tutt unnem korpakhatir China desant Bharati ud-heogpotink apli bazar-pettugtti korchi, oxi magnni hache

adim poryan Bharat desankeloli.He phatt-bhuimecherveparantli tutt unnem korpakhatir ani te nodrentlean,Bhatatantlea udheogpotimkhatir China apli bazar-pettugtti kortolo, oxem axvason Ke-qiang hannem dilem.

Fokt veparantuch nhoi, torher vattharamni poryan Bharatani China-che sombhond boredovorpache nodrentleanveparant aspak favo na, oxemLee keqiang hannem spoxttkelem.

Silver Steppers MangalorePoilo Inam Jikta

Page 8: 25th May Amcho Avaz

Ponnje<Sonvar, 25 May, 2013<

8Bhurgim-ballam

Bharatantleo ‘Toy Trains’

Hea gormechea disamni tuven kitem vegllench korun chitlam zalear, tujean hea ‘toy trains’-ancherbhonvdder vochonk zata. Hea ‘train’-incher provas, tumkam ek boro onnbhov astolo. Jeo tumkam zaiteasobit vattharantlean, xetantlean ani pulavoilean vhortoleo. Heoa chearui ‘toy train’-inche marg (track)‘British’-amni bandlole. Ani Neral-Matheran margak kuxik dovrit zalear, her tinui marg ‘UNESCO World

Heritage Sites’ asat.

Matheran Hill RailwayXenkddea adli Matheran Hill Railway, bhon-

vddekarank Neral-ak saun Matheran-ak vhorta,

ani xant hirvea zagear soddta zim sogllea

torenchea vahonancher bondi asa. Mumbai

raupi ‘entrepreneur’ Abdul Hussain Peerbhoyan

he ‘railway’-chi sthapna keloli ani bandkam

chalu zatoch tin vorsamni, mhunnlear 1907

vorsa ‘train’-ichi poili bhonvddi zali. Neral saun

Matheran merenchea 20km-achea choddtter ti

‘toy train’ nagmoddi (zigzag) cholta. Ubi choddtti

aslolea karann, ho ontor puray korunk dn voram

voir somoy lagta ani ti itle sovkasayen cholta ki

lokamchean provasa vellar tache velean denvon

tatun portun choddonk zata. Provasa vellar zaite

sobit zage pollounk melltat ani Matheran-a kod-

den voir veta-veta tapman denvta tem kollon

yeta. Chear ‘station’-ancher ‘train’ thambta, zoim

khannam-pinnam vikte gheunk mellta.

Kalka-Shimla Toy TrainChandigarh-achea ut’torak, Bharatachea dongrallea Himachal Pradesh

rajyant Kalka ani Shimla asat. Kalka Shimla Railway-k, Kalka saun Shimla

vochonk 96km-ancho ontor puray korcho poddta, zatun 4,659ft choddtti

kaddchi poddta. British gormechea disamni tanchea ‘summer capital’ –

Shimla voch’chea pasot 19vea xenkd-

deachea nimnnea bhagan tachem

bandkam puray kelolem. ho marg 20

‘station’-am ani 102 ‘tunnels’ kaddun

veta, zatuntlem sogllean vhoddlem

‘tunnel’ 3,750ft lamb asa. tea bhair 900

‘curves’ ani 864 pul par korun sobit-

sundor dongrantlean, ranantlean veta.

Ube choddttek lagon ‘train’-ichi goti

chodd na, punn taka lagon vatter sobit

vatthar pollunk favoso vell mellta.

Darjeeling Toy TrainDarjeeling toy train, jika Darjeeling Himalayan Railway-i mhunntat, East-

ern Himalayas-antlean provaxeank Darjeeling-chea dongrallea ‘green tea

plantations’-an pavoita. Bharatantlea dusrea dongul’leam porim, ‘British’

lok gormehea disamni Darjeeling-anui voitale. Hea ‘railwy’-chem bandkam

1881-an puray zalolem. 400ft-ar aslolea Siliguri thaun 7,407ft-ar aslolea

Ghum meren pavonk 82km-acho ontor asa. Ho marg zaitea ‘switchbacks’,

‘loops’, ‘hairpin turns’, ‘tunnels’ ani

pulanchea adharan bandunk aila.

Ghum ani Darjeeling-a modlea Bata-

sia Loop-antlean pasar zatana,

dongul’ler aslolea Darjeeling-cho so-

bit dekhavo dista ani toxench fattb-

huimer (background) Kanchenjunga

dongor dista. Hea margar, ‘train’ 5

vhoddlea ani 500 lhan pul par korta.

Nilgiri Mountain RailwayNilgiri Mountain Railway Tamil Nadu-chea don-

grallea vattharan asa. Hi vafacher (steam) cholpi

‘train’ dokxinnachea ranantlean choddon, Ud-

hagamandalam-chea ‘terminus’-ar voita. Tachea

margachea bazumni fatralle zage, chayeche ‘plan-

tations’, zhaddamni bhorlole dongor ani ganv

disti poddtat. Nilgiri line 1854 vorsa bandpak

suchoiloli, punn vattharantlea kaim oddchon-

nink lagon 1891 meren tacho vavr suru zaunk

na. Sumar don dosokam pasot bandkam chaluch

aslem ani xekim 1908 vorsa tachi ukttavnni zali.

Tachea marga voilean pasar zatana 26 degnnan-

tle lamb pul (viaducts) ani 16 ‘tunnels’ ani lamb

‘girder bridge’-i melltat. Tachem ‘engine’ Switzer-

land-an utpon’ kelolem ‘X class steam locomotive’

ani vhoddlea zonelam borabor tache lakddache

‘bogies’ nillea (blue) ani fikott hollduvea (cream)

rongache asat. Coonoor-ak pavtoch, vafachem

‘engine’ Ooty pavpachi choddtti kaddunk ‘diesel

engine’-a borabor bodoltat.

Tumchea ‘pets’-ankhim khannam di naka

Ami zaitea pautti amchea ‘pets’-ank amchea boxyentleankhannam ditanv, punn khala dilole 5 vostu/khannam tunven

diupacheo ttallcheo!Chocolate

Dakam, Suklolim Dakam

Losunn, Kande

Kiteak: Kallzak ani ‘nervoussystem’-ak protsahan dita.

Konnak Vaitt: Sogllea zatink,punn chodd promannan sun-neank.

Kitem Porinnam ZaunkXokta: Vonkop, tan lagop,thokop, vaddlole gotin kallizdhodd-dhoddop, kuddicho tap-man vaddop, thorthorop, ochkitottok yevop.

Kiteak: ‘Kidney’-k luskonn ko-rta.

Konnak Vaitt: Mazrank anisunneank.

Kitem Porinnam ZaunkXokta: Tan lagop, chodd mutopzavop, vonkop ani allsay zavop.

Kiteak: ‘Red blood cells’-ankluskonn korun rogot unnem ko-rta (anaemia)

Konnak Vaitt: Mazrank anisunneank.

Kitem Porinnam ZaunkXokta: vonkop, tambddea ron-gachem mutop, durboll zavopani rogot unnem zavop.

Kiteak: Jironnechea ‘tract’-an‘gas’ toyar korta ani ‘yeast’ am-belea (ferment) uprant ‘alcoholpoisoning’ zata.

Konnak vaitt: sogllea zatink,punn sunne kaim vellar tem giv-tat.

Kitem porinnam zaunkxokta: Pott fugop, vonkop, bhairzavop, allsay, svas gheunk traszavop, thorthorop, ‘coma’, ochkitottok yevop.

Kiteak: Tatun ‘persin’ asta,jem kallzachea snayuk (muscle)luskonn korta.

Konnak vaitt: Choddxea zat-incher, punn suknneancherchodd porinnam zaunk zata.

Kitem porinnam zaunkxokta: Sunneank bhair zavop,vonkonk zavop, suknneank ani‘rodents’-ank allsay ani svas ghe-upak tras zavop.

‘Raw Yeast’,Panvachem Pitt

‘Avocadoes’

‘Cabbage Butterfly’

Mhojem Ghor: North America, Africa,Asia, Australia ani Europe-acheaxetamni ani bagemni hanv melltam.

Hanv Kitem Khatam: Kidd (caterpillar) astana hanv ‘cabbage’,‘broccoli’ ani tanchea torechim pikam khatam.

Hanv koso distam: Hanv sumar don ‘inches’ lamb ani dess‘inches’ rund astam. Mhoji kudd kallea rongachi asta, dhoveapakham borabor tancher kalle ttipke astat.

Hanv Koso Zolmota: Her dusream pakheam bhaxenuch mhoji-ichear bhagamni vadd zata – tatim, kidd, ‘cocoon’ ani pakho.

Mojexir Gozali

l ‘Cabbage’ pakheachem mull Europe-achem ani modhea-1800-nNorth America-n taka haddunk ailem.

l Hea prokaracheo kiddeo vitt haddpi ‘chemicals’-am bhaxen lag-tolea karann tankam suknnim khainant.

l Pakhancher aslolea ttipkeanchea adharan ‘male’ ani ‘female’-imodem ontor korunk zata. ‘Male’-achea dor eka pakhacher ek

ttipko asta, zalear ‘female’-ichea dor pakhacher don ttipke astat.l Lhan kiddeo pananchea sokoilea bhagantlem khatat. Vaddloleokiddeo pananche voile bhag khatat, zalear urlole pananchea xirekuxikchem khatat. ‘Cocoon’ zaunchea poilim kiddeo panch pautti

apli kat soddtat.

Ankddo SangDor eka pakhar aslole ttipke mezun kitlo

ankddo zata tem sang.

Avoycho DisHea vorsa May 12, 2013 “International Mother’s Day” mhunn monounk ailo.

Khala dilolea ‘grid’-antlean ‘MOTHER’hem utor sodun kaddxi?

Bhurgeak aple avoyk bhett diunk adhar kor.

Dekhik:

Zapo

Page 9: 25th May Amcho Avaz

Peterborough City Hospital-chea ‘pa-tients’-ank, operesanvanchea vo ‘surgery’-chea vellar mon xant dovrunk, tanche avd-dichim film-am ani TV-voile kariakrompollounk sond dita.

‘The Sound of Music’, ‘Cabaret’,‘West Side Story’ ani ‘South Pacific’sarkim adlim ‘film’-am zantte pi-rayeche duyent lok, jancher‘anaesthetic’ gheun ‘surgery’-k ve-tat tanchea modem chodd nam-nechim asat. Zantte pirayeche os-toream modem sod’deak ‘DirtyDancing’ sogllea von chodd famadasa, te bhair David Attenborough-chea modur avazak lagon BBC-chea ‘The Blue Planet’ kariavol-lichi ‘series’ zaitea zannankavoddta. Hi yevzonn ‘consultantanaesthetic’ Dr Richard Griffithshannen fuddariponna khal cholta,ani ‘anaesthetic’-acho zancher

vaitt porinnam zaupacho dhoko asta teazanttea duyent mon’xank hem faideaxir asaoxem tachem mhunn’nnem asa.

75 vorsanchea Iris Quirilo-n tichea kom-rechea (hip) ‘operation’-a vellar “The Soundof Music” pollounk nemlolem. “Boro onub-hov aslo ani ‘operation’ korunk ek boripod’dot. Oslo poryay astolo mhunn ked-nanch chitunk naslem, ani dusrea pautt ‘op-eration’ korunk poddlem zalearui hanv TVpollounk vichartolim,” mhunn tinnen san-glem.

“Hi yevzonn lokank manta tosli asamhunn hanv khoxi asa, zachea udeximzanttea pirayechea lokank ‘anesthetics’ di-upacho ankddo denvounk zatolo,” mhunnDr Griffiths-an sanglem.

Ponnje: (AAP) Nationalist CongressParty (NCP) hache votin uloupi TrajanoD’Mello hannem sanglam tea pormon-nem iskolamni bhurgeank jevonn diu-pachi yevzonn asa ti sarki cholona anitea khatir ti durust korun chalik lavpakzai mhunn magnnim kelea.

D’Mello hannem mhollam kiManohar Parrikar zo mukhel montrizavn asa ani teach borobor xikxonnmontri-i zavn asa tannem tabortob hiyevzonn ‘review’ korpak zai.

Fuddem uloun Trajano D’Mello han-nem sanglem ki RTI vorvim kollonailam ki jem jevonn iskolacheabhurgeank dita tem sarkem xizoilolem

asona, baxen (stale) zalolem asta, jevn-nant muyeo, kens ani pali mellta anihea khatir hem jevonn bond korpachigoroz asa, kiteak niropradi (innocent)lhan-lhan bhurgeancher ami goroz nas-tana onit kortam.

Fuddem uloun tannem sanglem ki‘Mahila Self Help Groups’ je choddxesuvater jem jevonn randta tanchim kuz-nam (kitchens) mhellim asta ani bho-laykiche nodren vaitt doxer asta.

T a c h e amhonn’neapormonnemjevonn-ui matpasun kalljighenastanarandta ani or-dem fuddemr a n d l o l e mjevonn isko-l a c h e ab h u r g e a n kkhavoita.

Hi yevzonnbore bhaxenv e v h a r a n tghaltolo za-lear sorkarankaim iskolan-cho ek ‘clus-

ter’ korun tea sogllea iskolank ekborem nivoll ani ‘hygienic’ oxem kujintoyar korun diupak zai ani hem sogllemjevonn tea kuznant nitollponnan ran-dunk zai.

Itlench nhoi ‘midday meal scheme’he yevzonne pormonnem bhurgeankborem ‘nutritious’ jevonn diupachisoulot asa, punn sod’deak bhurgeankdita tem jevonn kitlem ‘nutritious’ asaho vhodd dubav.

Xikxonn

Bolayki

Ponnje<Sonvar, 25 May, 2013<

9

Iskolachea bhurgeank diupi jevnnantpali, muyeo, kens… Trajano D’Mello

Bhurgeamno, atam xikxonnopurnn urchem na

PONNJE(AAB): Iskolant xikpi 5-vi te 10-vimerenchea vorgamni xikpi magas zati-zomatintleabhurgeank Somaz Kolyann Khateachea ‘saral vidhyasahaya’ yevzonne khala prot’tek mhoineank 225 tem227 rupiya mellttole.

Arthik oddchonnenk lagon xikxonn ordhkuttem sod-dpi xikpi bhurgeank hi arthik modot ‘vid-hyvetan’ hea nanvan favo korunk sorkarantharailam. Xikpi bhurgeanchea vorgampormonnem ani tanche xikpantle gunnpolleun hem ‘vidhyavetan’ tankamvanttpant yetolem. Hea khatir hea xikpibhurgeanchea nanvan benkent ek khatemugoddtole ani hea ‘vidhyavetan’-acheduddu soroll tanchea khateant pavtole, oximahiti somaz kolyann khateacho son-chalok V M Paranjape hannem dili.

10-vent pas zalolea xikpeank 11-vi ani12-vi xikop korunk 160 tem 750 rupiyameren ‘scholarships’ sorkaran divpaktharailam.Hi arthik modot melloupak sodpixikpeanche familichem vorsuku utpon’ 1lakh rupiyam poros odhik asonk favo na.

Vevsayik (vocational) xikxonn gheupiheram magas zati-zomatintlea xikpeank pustokamviktim gheupak modot mhonn Somaz Kolyann Khateakoddlean ‘Vocational Institutes’-ank ‘Book-bank’ yev-zonne khala duddvancho nidhi divpant yeta. Pus-

tokanchea khorchacho bhar unnem zavpa khatirheram magas zati-zomatintlea xikpi bhurgeam khatirhi yevzonn ankhlea.

Hea sogllea xikxonnik yevzonneancho labh gheupakhatir heram zati-zomatintlea xikpi bhurgeamniSetembr 2013 adim Somaz Kolyann Khatea kodde orz-

potram korchim poddttolim. Odhik mahiti melloupakhatir xikpi bhurgeamni Sonchalok, Somaz KolyannKhatem, Ponnje hache kocherint vochon sompork ko-rcho.

‘Saral Vidhya Sahaya’ yevzonne khala mhoineank 227 rupiya

Xikxokacho rag xikpeachem moronn

Ek 8 vorsancho iskolantlo xikpifattlea disamni hea sonvsarak on-torlo karann tachea xikovpeantaka vonttir xevttun marlo,bhurgeachi tokli vonttik adoll’li aniho bhurgo hospitolant somplo. Hidharunn ghoddnni Kolkotta ekaiskolant ghoddli.

Hi dharunn kornni adarpixikxop Champa Mondal hakapulixen dhorun bhitor uddoila ani‘culpable homiside’ hea aropacheradharit kes nond kelea.

Vorgantlim bhurgim sangta teapormonnem ho xikxok zaka donbhurgim asat tannem bhurgo BapiJorda hacher thapttam marlim,taka kanank dhorit voddit vheloani akhrek vontticher xevttilo.Punn Monda hea xikxokan hesoglle arop fottkire asa mhunnsanglam.

Jea disa hi durdoivi ghoddnnighoddli tea disa Bapi ani dusrexikpi bhurgeam modem vorgantomkech suvater boschea khatirzhogddem zalem. Dogam-ibhurgeamni tiddkin eka-mekachim pustokanchim ‘bags’zonelantlean bhair uddoilim zakalagon xikxok Mondalak rag ailo anitannem Bapik marpak suru kelem.Marta-marta Bapik vhoron vont-ticher xevttilo zoim tachi tokli vo-chon vontticher bosli.

Vorgantlim sogllim bhurgimbhiyelim ani ogich ravlim. Kon-

nenuch kitench mhunttlem na aniMondalan apli ‘class’ ghetli.

Iskol Sutton jedna Bapi gharapavlo, tachi avoy Sunita Jordar hikaaplo put kainch uloina hem pol-loun dubhav poddlo. Sodanchhansto uddto Bapi aiz sarko ogichani dukhi aslo. Bapiche avoyn takavichar kelea uprant Bapi akhrekroddunk laglo ani iskolant kitemghoddlam titlem-i sanglem.

Bapik dista toso bhailean toklekkainch mar naslo dekhun tacheavoyn taka rokddoch dotoraximvhelo na. Donpar zata mhunttlearBapi vonkunk laglo ani tea vellartache avoyk aplea putak kitempunn gombir zalam astolem mhundubhav poddlo.

Tinnem vegim vegim Bapik hos-pitolant vhelo, punn tachi sthitivella pormonnem bigddot geli.

Boreponnachim chin’nam(signs) nam tem pollovn taka ‘Cal-cutta National Medical College’hangasor vhelo ani tea hospi-tolantlea ‘neurologist’dotoranchea pongddan Bapichojiv samballunk zaite proitn kelepunn ghoddlem na. Sokallcheasumar 4 vorar Mayache 17 verBapi hea sonvsarak ontorlo.

Dotoranim sanglam tea por-monnem tache toklen bhitor khubmar boslolo ani khub rogot vhan-vlolem dekhun to hea sonvsarakontorlo.

Mrs. Irene P. Cardozo.

Candolim, Gõy.

Protek avoy-bapayk aplembhurgem ek moladik dennemzaun asa, tem magir cheddumvo cheddo zaum. Tachi surokxakorpachi zababdari avoy-ba-puy gheta. Zori tor tembhurgem cheddum aslem, votem oskot vo pangllem asa torihi kallji odik vaddtta. Apunnkamak voita tedna vo bazarakvochonk zai zalear, apleabhurgeak konn samballtolo,konn tankam xallent vo kolle-jint pavoitolo, portun haddtolohacho tankam husko. Jednambhurgo duent zata, avoy bapuyrat bhor zagronn kortat. Xal-lentleant bhurgeak yevpak vellzait zalear avoy-bapuy iskolantphone korun chovkoxi kortat.

Ghorabea uprant xalla hembhurgeachem dusrem ghor

zata. Hangam to aplem xikx-onn korpak zaito vell sarta.Xalla vo kollejint ‘admission’gheunchea poilem avoy-bapuykhub chovkoxi kortat. Xallaghorak laginch asunk zai. Xal-lecho vo kollejicho dorzo sogl-leach vattanim unch asonk zai.Xist bori xikounk zai. Boroheadmaster/ headmistress aniborim xikxok/xikxika asonkzai, adi., adi. Hi mahiti zannazaun ghetlea uprantuch avoy-bapayk aplo bhurgo he xal-lent/kolejint surokxit astolo vona ti khatri zata. Khub poixemoddun lok aplea bhurgeankbore dorjevont xallent/kolle-jint dhaddtat. Zaite pavtti gan-vantlo lok aplea bhurgeankxarantlea isklolamni/kole-jimni daddunk dhoddpoddtat.Sangpachem itlench ki avoybapuy aplea bhurgeak ekeabore xallent/kollejint ghalunksodtat.

Punn amkam zaite pavttimbhurgeancher xallent/kol-legint kitle ot’tyachar zatat tepotrancher vachunk mellta tox-ench T.V cher pollounk mellta.Dadle xikxok cheddvanchervaitt nodor ghalun tancher bo-latkar pasun kortat. Thoddepavtti bhurgeank tannim god-

diek obheas sarko korunk nammhonn xikxok zaito mar aniher xikxa dita. Xalla/Kolejintlianik ek adhunik pidda mhunt-tlear ‘senior’ xikpi bhurge ‘ju-nior’ xikpeancher ‘ragging’ ko-rop. Duxtt ghoddneoghoddloleo ami polleleat.Kitlea inocent xikpeamni ‘rag-ging’-ak lagon aple jiv dile nazait?

Amchea monant ho vichar

bogor bogor upzota ‘Amchimbhurgim xallent/kollejnt kitlimsurokxit asat?’ Tachea uprantrokddoch dusro prosn ubo zata‘Ami kitem kortat bhurgimsurokxit urpak?’

Hea prosnnancho zabab ek-lea vo dogam lagim mellpaknam. Hache vhoir soglleamnigom’bhirponnan vichar ko-runk zai. Azun vell vochonknam. Avoy-bapayamni, xal-

leche/kollejiche odhikareamni,sorkari odhikareamni, kaidekorpi ani vevharant ghalpiodhikareamni (law makingand law enforcing authorities)hea vixoyacher bhasabhas ko-run him vignam nivarpak kosleupay gheunk zai hacher vicharkorpachi taktichi goroz asa. Nazalear ‘xalla, ‘kolleji’ ani ‘xikx-onn’ hea utrank moll ani mho-tovuch urchenam.

Kankrachem duyens begin parkhunknovi pod’dot

BEIJING: Vaigyanikamni (scien-tists) ‘single atoms’ vo ‘protons’toxench ‘cancer DNA’-che ‘micro-scopic particles’ mezpachi novipod’dot ghoddoun haddlea, zacheaadharan kankr duyens beginparkhunk adhar zaupachi xokeotayasa.

Shanghai Jiaotong University-chea Zhu Kadi, hachea fud-dariponna khala sod korpeamnilhan vostunche ‘masses’ mezunk‘optical mass sensing technique’suchoilea, ji adlea pod’dotim vonzaitea promannan probhavi asa.

Hem tontrgyan kankr pexioparkhupak vaprunk yeunk xokta.“Sadharonn ‘molecules’ ani ‘cancerDNA molecules’-anchem ‘mass’

vegllem asonk zai. Zachea udexim,hea pod’doticho vapor korun te‘cells’ sodun kaddunk zatolem,” oso

Zhu-n odmas kelo. “Hi pod’dotazun sod kelolea zannvayecher ad-harun asa. Proyog (experiments)

korunk ami vangddi polloitanv,”mhunn Zhu-n sanglem.

Adlea mezpachea pod’dotinkfokt kaim ‘atoms’-anchem vozonnmezun, uprant eka ‘atom’-achea‘mass’-a vixim odmas kaddunkzata.

“Ami ‘embedded quantum dot’ani ‘metal nanoparticle sphere’aslolea ‘nanoscale vibrating bar’-asoit pod’dot suchoitanv.”

“Jednam ek lhan vost, zoxe ki ek‘atom’ vo ‘DNA’-chem ‘strand’, hea‘bar’-acher dovortat, tea lhan vos-tuchea ‘extra mass’-ak lagon ‘bar’-achi ‘vibration frequency’ bodoltoli,ji ‘lasers’-anchea adharan mezunkzata,” oxem Zhu-n sanglem. “Hatunkainch novi ‘physical theory’

vevharan ghalunk yena. Punn, heabhaxen mezpa vixim adim kon-nenuch vichar korunk na. ‘Wire’-inchea zagear ‘lasers’ vaprop, hepod’dotichem khaxelemponn,”mhunn tannen ukttailem.

Halinchea vorsamni sod korpi,mezpache probhavi tontr (instru-ments) utpon’ korunk ‘nanotech-nologies’-acho vapor korunk la-gleat, punn nomunea (sample)borabor sompork korunk te soglle‘electrical circuitry’-cher nirbhorasat.

“Hea pod’dotincho, ‘unchargedparticles’ mezpak vapor korunkzaina. Dekhik, zor ‘DNA molecules’‘charge’ korunk yetat zalear te naxzatolem,” mhunn Zhu-n sanglem.

Vokhdanchem mol 80%unnem zatolem

MUMBAI: SorkaranBrestara disa zaiteakallak saun addkhollonurlolem ‘Drug PriceControl Order (DPCO)’chalik lailea, zachea ad-haran ‘National Phar-maceutical Pricing Pol-icy’ vevharan ghalunkmelltoli. Ani tika lagonvokhdanche mol 20-25%-an denvpachixokeotay asa ani kaimjinn-vatthaupi vokhdanchemol 80% meren unnem za-upachi xokeotay asa.

‘Anti-allergic (cetrizine)’,‘cardiac (aten)’, ‘gastro-in-testinal’ vokhdam (ocid),‘pain-killers (paracetamol)’ani ‘anti-diabetic’ vokhdam(insulin) sarkea 27vokhdanchea ilazachea xe-tra (therapeutic areas) khala652 ‘formulations’-achemmol denvpachi xokeotay asa.

‘Anti-fungal, anti-tubercu-losis, anti-leprosy, anti-hy-pertensiveness’ anikankrantlean (cancer)vatthaupi vokhdam-i heavollerin samil asat. Kaimkankrantlean vatthaupivokhdanche mol 80%

meren unnem zaupak xok-tat.

Gelea vorsa Novem-brachea 22ver he ‘policy’-kMontrimonddolachi mani-atay mevloli, ani ‘DPCO’naslolea karann ti addkhol-lon urloli. ‘DPCO 2013’,vokhdanchea ‘formula-tions’-achem mol sod’deakmeren cholpi ‘cost-basedsystem’-achea zagear ‘mar-ket-based mechanism’-apormonnem niyomitdovortole.

Novo adex, ‘NationalPharmaceutical Pricing Pol-icy 2012’-ak 348 gorjecheavokhdanche mol niyomitdorunk odhikar ditolo, za-lear sod’deak vevharan

asloli ‘policy’ fokt 74‘bulk’ vokhdam pol-leta.

Yeta tea kaim satol-leam bhitor,vokhdanche mol niy-omit dovorpi ‘Na-tional PharmaceuticalPricing Authority’ hea652 ‘formulations’-achea ‘ceiling prices’-a vixim kollovnni di-upachea vixim

xokeotay asa, jem kompninkmol tharaunk adhar kor-tolem. Urlolo mhal (stock)vikunk, ani molan favo tebodol haddunk udeogank45 dis diupak yetole.

Zor sorkaran bosoilolemmol (‘ceiling price’), kom-ponin bosoilolea mola vonchodd asa zalear tankatanchea vokhdanche molvaddounk mellche na,mhunn ‘DPCO’-n ‘publichealth NGOs’-chea huskeakspoxttikoronn diun sanglem.

‘Formulations’-achemmol vorsa pasot toxench ur-tolem, ani Abrilan dor vorsavorsuki ‘wholesale price in-dex’-achea pormonnemtatun bodol haddunk yetole.

‘Mobile’-acho aikopacher vaitt porinnam ‘Mobile’ fonacho ispabhair vapor kelear to

mon’xache bholaykek dhoko diunk xokta karann‘mobile’-achea vaporak lagon mon’xacheaaikopak (hearing) mar boso yeta ani astitvant(in reality) to mar zaitea zannank bosla oxemdotoranchem mot asa.

Fattlea 10 vorsank ‘mobile’fon vaprop khub vaddlam zakalagon ‘mobile’ fon vapur-toleanchea aikopacher vaittporinnam zatolo. Dotor sangtatea pormonnem halinch keloloobheas ‘mobile’ fonacho hispab-hair vopor kelolean 50 ttok’keaikop unnem zata mhunnprovar kelam.

Dr. Divia Prabhatt ‘ENT Surgeon’ hacheasangnnea pormonnem halinchea kallzar zaiteduent lok kanamni sarkem aikonk yena mhunntachexim ilaz korunk yeta. Chovkoxi kortoch hoduent lok ‘mobile’ fon hispabhair vapurpimhunn mandun gheta.

Chodd duent zalole monis sangta tea pormon-nem fonacher uloun zalea uprant tanche kangorom zata. Zaitea zannanchea kanamni ek veg-llench ‘sensation’ zoxe porim ek veglloch avazzalolea porim zata. Haka lagon zaite pavtt monisapleacheruch tiddeta ani hatant ghetlolea ka-

macher mon launk visorta, tannem fuddem san-glem.

Punn chodd gombir vixoy mhunttlear mon’x-achem aikonk unnem zavop. Dr. Prabhat han-nem fuddem sanglem ki taka mellonk ailolo 45

vorsancho duent monistachem aikop 30 ttok’kesod’deak komi zalolem asa.Ho monis sodanch teachkanank ‘mobile’ lagim dhorunuloitalo. Tin mhoine somptamhunnosor ho aikopacho un-nav 50 ttok’ke zalo mhunndotoran fuddem sanglem.

‘Mobile’ fonank lagonmon’xachem aikop komi za-

vop hem ‘permanent’ duens nhoi, kiteak tabortob‘mobile’ vaporpacho komi kelo zalear hem duen-sui borem zait veta. Punn zoritor hispabhair mo-nis ‘mobile’ fon vaprunk laglo zalear aikopachounnav hem ‘permanent’ duens zaunk xokta.

Dis-rat ‘cell phone’ gheun uloup haka lagon‘cell phone radiations’ kanantlean bhitor sortaani taka lagon marekar duens ‘cancer’ poriantzavpachi xokeotay asa.

Tea khatir chotray ghe, ‘mobile’-acho vaporchodd korxi zalear tujem aikop unnem zavnkxokta.

Operesanvancheavellar ‘film’ polloupduyentank suseggheunk adhar korta

Xikxonnik Sonsthamni Xikpi Bhurgim Surokxit Asa?

Amcho Awaz May 25_Layout 1 24/05/13 7:51 PM Page 9

Page 10: 25th May Amcho Avaz

Jess Fernandes, ek mhalgoddoLekhok ani Kovi zaka halinchSahitya Akademy Delhi hichopuroskar favo zala, tancheokaim kovita vachpeam somordovortanv

VrundavonZogot ravun sonvsar polloiSuria raya yetaDolle bhorun jog polloiKall jin chorta

Ghamanchea ximpnnean xetantKonnan kon pikta,Koxttanchem mol thoimVarea vangdda dholta.

Kallzachea uktea dolleankNisorg dhan distaMonachea vrundavonantIshvor prit fulta.

Voddachea pallam xelirMon ek jheltaDoxnnichea zhaddar bosunXenvnnem ek gaita.

DhoniKonnak sangum kanni hanvEkmullea hea kallzachiKanniyent asa zaiti prozaRanni xenddlea razachi.

Montri asa, sontri asaNeay ani nit asaKhom poddli kollna zaleaMudi tachea bottachi.

Rit asa, rivaz asaVes asa, bhes asaKollna kott suttli koxiNovea tachea buttachi.

Sukhti asa, bhorti asaSukham asant, dukham asantKhoim tori poddli khoriNoth tichea nakachi!

Nrutie asa, nach asaPaimzonnachi saz asa

Moni koxi zali dhuniHatantlea team kanknnanchi?

To Konn?

Mhojea sopurlea dolleankItlo athang sonvsar dakovpiTo kitlo vhodd kai?

Mhojea monak aplem ghor mandun

Mhojeant apli vosti kori sarkoHanv konn punn kai?

Hea ak’keach vishvachem chitrMhoje kolponeche faskent

ghalpakKolpona mhollear koslem ojea-panchem vishv kai?

Hanv Tachea mhoreant voita tedna

Tachea svarupant bhorun vochpachem

Mhaka bhagie mellot kai?

Tachem tezvont nirakar rupMhaka pollovpachem asaThoim to mhaka vhorot kai?

OzramvorSobitayecho ont naslelea

OnontanAple kalavont hatanimMog ani moipas ximploTedna thavn amkamOmor magachi tankotAni tantuntlem mhotv

somzolemTachem mol korunkMhojea ankddeanche tizorentleAnkdde legit komoi poddle.

Amche adik PursanAmkam Aplea borvonxeache

dut kelePunn ami mat zaite pavttiAvisvasache kuradden takaGhai ghalit ravleKaim zann tea ghaiancherMitt challit dhanvtale.

Torui astanam Tannem amkam bhogxile

Apleponnachea pavsan nhannoile

Tachea mogachim gupitamZannun ghevpa khatirAmchea dolleantle somdir legitkomi poddle.

10SahityaPonnje<Sonvar, 25 May, 2013<

Kovi ani Kovita

MosteponnamMottvi Kotha

nevena FuRtado

Hanv, ganvant nanv aslole borefamilintlom. Boro xiklolom, zan-nvayen bhorlolom. Punn hanvemmhoje zannvayek lailo uzo. Xikopasun-ui, sonvsarachem vaitt-boremzannam zaun-ui mhojeach pãyam-cher hanvem kuradd marun ghetli.

Tednam hanv ottra vorsanche pi-rayecho bhurgo. Zai naka teo soglleovostu mhojea hati kodde melltaleo.Kosloch unnav naslo. Bore te kolejintproves ghetlo. Kolejichea poilea disator soglleoch pezad vostu angarchoddoileo. Mhojea bhesa pormon-nem bolos-ui ritem dovrunksobonaslem dekun, ghorcheamkodde poixeanchi magnni kortalom.Chil’lor zaum moddichea poixeamnimhojea bolsant kednanch avaz ko-runk nam, sodanch bolsant hatghalear nottachim nottam hataksampoddtalim.

Chokchoktolea vostuncher torkonnachi nodor oddnam? Hanv kole-jintlea vatavoronnant ek chokchokit‘hero’ koso zalolom, ani mhoje ixttmhoje koddsun pois vochunk rajinasle. Te mhaka sodanch veddoghalun ravtale. Mhojea pozisanvam

vangdda tanchem-i matxem fintchoddtalem, ani hanv tor sarkochchonneachea zhaddar voir tengxerpavtalom mhollear zatalem. Torn-nem rogot, uddto jiv. Zoso-zoso hanvpirayen vaddot vetalom, toxe-toxenove amig-dumig-ui vaddot vetale,ani te mhonnosor hanv mhakamhakach sanddot vetalom. Mhojeroslo vell ailo, mhojim panvlamkhoimche diken hanv martalom,mhaka tim khuim vhortalim anikhuim pavoitalim hem tor mhakachgomonaslem. Punn je diken vetalimthoimsor mouza-mouza asli, anioslea moujechea zagear vochunkkonn aplim panvlam bandun dovrit?Punn ghora portotanam mat mho-jem ek panvl altoddi zalear, dusrempanvl poltoddi oxim zollim-mollimpoddot mhoji sorean bhorloli kuddgheun hanv ghora portotalom. Ve-tanam mat ixttachea khandar hatghalun vochop, ani portotanamxezareachea durgacho alaxiro gheunportotalom.

Mhojea ghoranneant konnakuchbebdikay nasli. Tika hanvem ghoranthaddli. Survatek mhaka soreachiodduch nasli, punn mhojeavangddache soreache ghott ixtt asle,ani hanv tanche modem ‘soft drink’-acho ‘glass’ gheun boslear mhojeapozisanvak sobnaslem, mhaka mho-jich loz-xi distali. Mhojea san-gateamni mhaka nanvam ghalchepoilinch hanvem jhetan veittoraksoro haddunk ord dili. Mhaka ugddasasa tea poilea disacho onnbhov. Tosoreacho ‘glass’ piyeunk hanvemsumar ordem hor kaddlem. Novoonnbhov, koddu sad punnto god la-gunk vell lagunk nam. Thodde disvetat mhollear hanv rokddoch veit-

torak anik ek battlechi‘order’ korunk laglom.Jitlo piyetalom titlo nettyetalo, ani mhojeavangddeam modemmhojem ‘impression’vaddtalem. Ek ‘game’koxi zali, zo konn choddsoro piyetalo toch raza.Ani soreacho raza za-unk, hanv sodanch tea‘bar’-ar soreachi pujeakorunk vochunk laglom.Soro mhollear soitan.Dekun hea soitanakdhump ghalun pujeakoruk zai. Dekun teasoitanak avoddta tosleadhumpan dhumpaunkhanvem ek sigrett tond-dant ghetli. Jhetan aninettan ti fuskaili. ‘Bar’-ar mhojem nanvsamkem unchlea pan-vddear pavlem. Punnganvant mat mhojeaghorabeachem nanvsokla poddlem. Kaimzonnam tonddar porianmarunk laglim. Mhojimhakach loz disunklagli. Punn soreachi bat-tli mhaka hansoitali,khuxal dovortali, soromhaka ani hanv soreak respeit-manditalom.

Ghorant tersachea dhumpaneant-lean inglleancho gobor zatalo ted-nam mhojea panvlancho proves dar-vonttear zatalo, ani magir soreachosoitan galliancho pavs ghaltalo.Magnneachem, respeitachem,mannsugechem, deki-ritichem ghoraiz ifern mhonnpa sarkem hanvem

kelolem. Ghorabeachem nanv voirkaddtolo zalear ekuch monis puroasta, ani eka ghorabeachem nanvxennant uddounk ghorabeantlo ek-loch monis puro zata. Ani hea kott’t-tibhor udkant nak’ buddoun morchedoxer hanvem mhojea ghorabeakpavoilolo.

Aiz mhojea hatant ‘Eliza Test Re-port’ gheun hanv dara samkara

khursa mullantboslam. Sogllem niyall-tam. Hea ‘report’-antboroilam tem sotman-dunk hanv kobul nam– mhoje kuddint ‘HIVvirus’. Itlean gho-rantlean avaz ailo –

“Podvevelem nanvkaddun rostear ud-doilam, ani yeundarant khursa mul-lant bosla; soreacheobattleo gheun ximi-terichea darantboslear chodd boroaslo…’ ani oxim mho-jim ghorchim mhakauloit ravlim.Ghorcheam koddezap ghalunk mhakabollunch naslem, aniutram-i naslim. Jeaangnnant kaim vor-sam fattim hanv han-sun khelltalom, teachangnnant hanv ‘re-port’ gheun roddtam.Kanam kodde mhakamhojea mornnacheoghantto vaztat-xeo di-stat. Punn hanvmorunk toyar nam.Mhaka boro fuddar

asa. Mhojim chintnam asat, ani timmhaka purim korunk zai. Bore-antlea borea dotorak mellunk atampoiso nam, ghorchim tor mhakapoixeank zaum ghorantlea moladikvostunk patiyenant. Osleo thoddeovostu hanvem ‘drugs’-ak lagun namkeleat.

Tosoch mhojea kuddant koimmellta thoim almarint zaum uxea

ponda, khomsachea hea-tea bolsantmoddiche poixe punzaunk laglom.Punn he poixe mhaka boreadotorachea darvonttear pavoychepoilinch, apo-ap mhojim panvlammhakach fottoun ‘bar’-ar vetalim.Hea ‘bar’-ar suru zalolea jivitan kitleasorollponnan ani sovkasayen mhakakallea vokdam meren pavoilo. Ani heghunvllint astanam hanvemkhuinchea ani kitlea cheddvam-bailanchi kudd onnbhovli tacho hix-eob nam. Duddvanche kovdde gheunghorantlean bhair sortalom ani sin-tidant yetalom tednam bolsantpanch rupoy porian nastale. Khan-dar hat ghalun bhonvpi, zaum sigret-tichea poilea domak laittoracho uzodiupi, zaum kallim vokhdam had-dunk poixe ghevpi hat aiz mozotichehat diun dotorager vhorunk nasle.Zaitea zannamni survatek mhakaxiddkailolo, punn tankam hanvtondd-tonddbhor vaitt utram diunkfattim ravunk naslom. Aiz boremutor ditolo konn mellta kai mhonnvatt polletalom. Raza mhonnjiyetalom, punn aiz tea razachochakor porian mhonnpa sarko hanvnaslom. Vollkichim mon’xam vollkunvollkunk naslolea vorim korunklaglim.

Ixttamni mhaka soddla mhonnhanv mhojem sogllem vaitt vesonsoddpacho yotn kortam, punn vaittsonvoyo mhaka soddunk kobul nant.Jitleo pois kortam titlo jivak tras zata.Jevonn nam zalear cholta, punn teavaitt sonvoyechi tan bagoilea borormhojean ravunk zainam. Punn atamroddun faido nam. ‘Try’ korunk heavaitt vesonant bhitor sorlolom, aniaiz hea jivitantlean bhair sorunk ‘try’korit asam…

Rena d’souza

Nagoa Arpora, Gõy

Mayacho Mhoino

Mhoino to Mayacho…Sonsunk zainam toslo kall gormechoBhonvddekarank ani Gõykarank mudas korpachoKhuxalkayen moujen sarpacho

Mhoino to Mayacho…Kongottche prayer ani dusrea veller varo ghevpachoAkhem Gõy bhonvpachoAmbe-ponnos khavpacho

Mhoino to Mayacho…Bhurgeamni matiechim ghoram bandpachoZantteamni apli bholayki samballunkKharem udok nhavun ghora vochpacho

Mhoino to MayachoBhailea lokak yevkar divpachoGõychim kazaram muzg lavun fulovpachoSoro pivon lokot-lokot ghora yevpacho

Mhoino to Mayacho…Kharveamni ramponn marpachoBhurgeamni ‘fast-food’ soddunXit-koddi ruchin jevpacho

Mhoino to Mayacho…Maddi purun novenam korun fog pettounSanta Khursachim festam monovpachoSoirea daireank amontronn divpacho

Mhoino to Mayacho…Susegad bolkanvant bospachoKazu fenni marun nhidpachoBholayki vibaddunk vatt dorpacho

Mhoino to Mayacho…Porsam, zhodd, khompi bandpachoPavsak zai zalear purument bhorun dovorpachoNa tor “No Tension” ‘super market’-an vochun

haddpacho

Mhoino to Mayacho…Nachon uddon sarpachoJelacheo vostu ‘ice-cream’, limbu xerbot piyevpacho‘Cold shower bath’ ghevpacho ani ‘AC room’-ant

nhidpacho

Mhoino to Mayacho…Varo nettan suttpacho, zhadd-madd moddon

poddpacho‘Light’ geli tor…sa..su.. korun yeteli mhunnDevacher xinn nhoi re ami korpacho

Pustok Niyall

‘Tornni xim’ zagrutay haddta

Guadalupe dias

Konknni sorjonxil vo kolatmok sahityaapli oxi vatt cholot asa. Novea-novea pus-tokanchi disan dis bhor poddot asa. Torek-var vixoyancher boroil’lim sabar pustokam.Zednam hanv kolatmok mhonttam tednamtantunt kovita, lekh, kotha, kadambori aniher sogllem kitem ailem. Dor vorsak xapunail’lea pustokancho ankddo vhodd asa. Toriastanam kitlim pustokam vachokancheakallzak sporsh korunk yesosvi thartat homat zaite pautt ek prosn urta.

Kolatmok (zai zalear rochnatmok mhon-num yeta) sahitya koxem zolmank yeta? Sor-jonxil sahityachi rochnnuk zaunk sonve-donxilta ani kolpokta heo zaun asat donbhov moladik vostu! Marcos Gonsalves heaborovpea lagim teo asat. DekhunuchKonknni sahityik kxetrant tannem apli oxikhaxeli suvat toyar kelea. Tornnea vicha-ranche tornatte borovpi oso ami ul’lekh ko-rtat tednam sott’t korun Marcos Gonsalveshem nanv amchea dolleam samkar yeta.

Marcos-acho sahityik provas vhoddnhoim. Punn komich komi provasa modemtannim khup muk’kama zoddun ghetleant.Tache vichar ‘Zoglam’ zaun konknni mollarpettun utthleat. ‘Thembea-Thembeant’tannem jinnecho sagor bhorpacho yotn kela.Vatter bhettpi dor eka avhanam kodden‘Songhorx’ korpachi nodor apnnait tannem

‘Konnsam’ pikoileant! Apnnech sompaditkel’lea trimasikantlean tannem aple toxeherancheai kallzache ‘Umalle’ soglleammeren pavoileat. Itleacheruch to trupt zaunknam. Porot ek pautt monisponn, piray, mo-ronn, dhorm, visvas - ghat, mulyam, totvamani sabar vixoyank dhorun jinnek ghatil’li‘Tornni Xim’ polloun to chonvorla!

Somaz probhodan korpachem dhaddosMarcos baban chantte pavlak aplea dor ekalekhant kel’leachem zannovta. Hantunttacho nirbhoy sobahv zhollkota. Veavosayanpotrkar axil’lo borovpi fokot pottacho prosnsoddovpa khatir hi nokri korinam. Bogormonachi ani kallzachi bhuk bhagoupa khatirto dor ek gozal tandull asuddtat toxi supantghalun asuddta. Challnent ghalun gallta.Borem asa tantutlean vaitt kuxik kaddta.Tanche modem ek ‘Tornni Xim’ toyar korta.

Zhoim tornatteponn sompta thoim zan’t-teponn darar marta. Aichea somazant matzan’tteam kodden pollovpachi nodor kitlimeren tornni asa? Kitlea zannak aplea zan’t-teancho husko asa? Ho prosn Marcosak so-taita. Vru’dhaxromant aspi zan’tteank pol-loun tachea kallzak duk’kh bhogta. Zivagnnuk az hea zan’tteank mellta, tich vagn-nuk faleam apleakui mellchi nam mu? Osoprosn, “Axikuxintli Jinn’, ‘oxi-i Ek Sundor Piray’ani ‘Zan’tteponn Tornne VagnnukentleanKhelloumya’ hea nibondhanim to manddta.Ek zagrutay haddpacho yotn korta.

‘Monisponn hoch soglleant xrextt dhorm!’Hem totv taka bhes borem somzolam. Aploganv, aplem ghor, aplo ghorabo anighorabeantlea kuttumbacho ekvott! Heasogllea gozalink zonn eklean odik mohotvdiunchem oxem taka mona pasun dista .Apunn Goemkar zal’leacho obhiman ballgitaastanam hanga zaupi onyeai, fottingponnani her boreoch gozali taka thar dianant.

Aplea bhonvtim zem kitem ghoddta temvaitt mhonnpachem taka khoborasa. Nokre zagear potrkaranksurokxa nam. Nyaealoyant, fot-tingponnacher dhamponnghatil’leim to polloyta. Tednamporisthiti mukhar kaim zannakkoxi har manchi poddta heavixoyak dhorun to tiddkota.Tachea svabhimanak ver yeta.Oxea vellar tolvar ukholchi kai

pen hatant dhorchem? Hanchemodim to humkolltach astolo.Mat, to xanneponn dakhoita. Heasounsarant sukh, xanti ani bore-ponn haddtolo zalear tolvariporos pen chodd bollixtt asa. Heach khatiraplea tornneam vicharanim to ‘TornniXim’ubi korta.

Puray songroh vachun zalea uprant ek

prosn upraslo , ‘ho borovpi mollba sokoil

axil’lea sogllea vixoyancher boroita. Punnmog mat khoinch zhollkonam. Oxem kiteak?Moga pasun ho itlo von’chit kiteak?’ Gozalzori voilea voir pollounk khori disli tori tan-

tunt sot nam mhonnpachem kollun chuk-lem. Hea songrohantlo dor ek nibondh mo-gachea dhageanim vinnil’lo asa. Mog jin-necho. Mog zan’tteancho. Mog mannkuleaballkacho. Mog Devacho. Mog sotacho animog monisponnacho.

Purai songrohant borovpean vicha-ranchim pakham laun mollbant bhonvddeomarpacho yotn kela. ‘Visvasak- Ghat’, ‘Up-char-Monisponnan’, ‘Sotache tagddent’ aniher kitlexeach lekhant tachea nirbhoipon-nachi tust kelea bogor ravunk zainam.Apleak zem kitem sangunk zai tem spoxttsangop! Tacho porinnam kitem zatlo henvuichintunk taka fursot nam. Tachem ekuch ko-rtovya asa, ‘Somazachem rup novsorchem.Soglle kodden boreponn haddchem.

Tornatto borovpi. Tornne vichar. Tornnixim. Pustokachea mathalleak bes-boremsobta toslem mukh-pruxtt! Khoreanich sun-dor kolponam. Borovpeachea monant‘Tornne Xim-ek’ dhorun kitem ghollta ha-cho ek orthabhorit dekahvo. Chodduch za-lear xim’ kosli asta? Fatrancho addo, chire-ximittan bandil’lem durig vo soryanchiaddkholl! Khinn bhor dolle dhampun itlenchyevjiyat ki ximek komri futtlea. Barik kovllimpanam bhair sorleant. Mhontta mhonnosorsogllich xim pachvea rongan bhorlea! Hi‘Tornni Xim’ dighontorak hat laupachi xoktiani bollgem angant bhorta. Kens dhove zaunpavlam zan’ttim zalim zalearui sokarotmoknodrentlean jinne kodden polloupacho dixt-tavo ghoddoita.

Marcos-acho fuddlo sahityik provas osochpachvea pananim bhorum. Rongyallea fu-lanim nottum. Toxench rosall pikall follamtachea vantteak yeum! Sahityik mollar torn-nech axikuxik ximpddait to anikui fuddemvochum! Tacho fuddlo provas sukhachozaum!

Amcho Awaz May 25_Layout 1 24/05/13 7:53 PM Page 10

Page 11: 25th May Amcho Avaz

11

Kola ani Kolakar

Ponnje<Sonvar, 25 May, 2013<

Khella Moidanar

David Beckham – ‘The Style Icon’PARIS: Mayache 16ver

apunn nivrut zata oxemkolloun, ‘PSG’ pongddaborabor Mayache 18verLigue 1-an Brest pongddaadd 3-1 zoitachea boraboraplem 20 vorsanchem ‘ca-reer’ sompoilem.

David Beckham Man-chester United, PrestonNorth End, Real Madrid, ACMilan, LA Galaxy ani Paris

Saint-Germain (PSG)sarkea ‘clubs’-ank toxenchEngland-chea ontor-raxt-triya pongddak khell’la.

Brest pongdda add za-lolea tachea nimnnea‘match’-in to ‘captain’ aslo.Ani tachi nimnni ‘match’pollounk tachi potinn Vic-toria ani tachem cheddumHarper hajir aslim. Beck-ham-ak 81vea minttar

‘substitute’ kelolo. Hea‘match’-ichea vellar ‘PSG’-chea Parc des Princesmoidanar, tanche ‘fans’“Merci, David” mhunnsurar gaitale.

Mayachea 12ver Ligue 1-an Lyon-a add ‘PSG’-k zoitmellon te ‘champions’ zaleauprant chear desamni‘league titles’ jikpi poilo ‘Eng-lish’ khellgoddo zaunk pavlo.

Jessie Dias

Tiatr Palkachi ‘Maim’Jessie Dias ek mhalgoddem tiatristzannem tiatr machier torekvar bhu-mika korun ani odik korun ‘maim’-chibhumika korun tiatr pollennarancheakallzamni riglolem asa. Taka sogl-leancho mhollear tiatrant ‘acting’,korteleancho, podd’ddea fattleanvavurtoleancho, songitkarancho, adikhub husko ani heach karonnanklagon tiatrist bhav-bhoinni taka ‘TiatrPalkachi Maim’ mhunn pacharta. Heakolakarachea tiatr machievoileakaryacho thoddkean niyall.V: Kednam ani koxem tiatr machierpavlem?Z: Hanv attuch vorsanchim aslim ted-nam mhozo bhav Lucas Cardozo han-nem ‘Eksuro’ ho tiatr boroun machierhaddlo. Tea tiatrant hanvem aniLawrence de Tiracol hannem ek ‘duet’mhunttlem. Tea disa mhollear 1954vorsa hanvem poilech pavtt tiatrmachier panvl ghatlem.V: Azun poriant kitle tiatr boroileat?Z: Hanvem ekui tiatr borounk na, punnzaitea boroinnarank tiatrache kan-nieche vixoy dileat. Tech porim dus-reamni boroilole tiatr ‘direct’ keleat.Udaronn (example) Cyriaco Dias han-nem boroilolo tiatr ‘Salazar’, Bonaven-ture D’Pietro hacho ‘Chitrakar’ aniLawrence de Tiracol hacho ‘KonnankMhunno Maim’.V: Tuje pormonnem tuje lokak choddavoddlole tiatr khoinche? NanvamsangatZ: ‘Salazar’, ‘Chitrakar’ ani ‘KonnankMhunno Maim’ he tinui tiatr lokak khubavoddle.V: Azun poriant kitlim sumar kan-taram ghoddleant?Z: Hanvem kantaram ghoddunk na,punn zaitea kantaram ghoddpeankvixoy dileat novim kantaram ghoddpak.Tiatr machier kanataam mhunttleanch,punn Mumbai All India Radio-cher han-vem kantaram gailem. Mhojim choddkantaram ‘duets’ ani ‘trios’ jim hanvemC. Alvares, Alfred Rose, M. Boyer, BabPeter, H. Britton hanche boroborgaileant.V: Ugddas urpa sarkim tujim ek vodon kantaramZ: Lokachea monanim urpi mhojimkaim kantaram mhunttlear

‘Direntachem Ghor’ ani ‘Anjunchi Fod-dki’. Him donui ‘duet’-am C. Alvaresaborobor gailolim. ‘Dudhachem Lat’hovui ‘trio’ lokak khubuch avoddlolo.V: Kitlea sumar tiatramni ‘acting’ ke-lam?Z: Kitlea tiatramni ‘acting’ kelam temsangpak mhaka kottinn zatolem, kiteakmhakach ugddas na hanvem kitlea tia-tramni ‘acting’ kelam tem. Punn hanvek sangunk sodtam ani tem mhollearhanvem 90 voir ‘director’-anchea tia-tramni bhag ghetla. He ‘directors’mhunttlear C. Alvares, M. Boyer, RemmieColaco, H. Britton, Rosario Rodrigues,A. M. Pacheco, Star of Curtorim, adi.V: Tujem boreantlem borem ‘acting’khoimchea tiatrant?Z: C. Alvares hacho tiatr ‘AtamcheoSuno’. Hea tiatrant hanvem maimchibhumika keli ti tiatr pollennarank khubavoddli. Remmie Colaco-cho ‘Gho-rachem Sukh’, Prem Kumar-acho ‘Fu-lam ani Kantte’ ani Rosario Rodrigueshacho ‘Mhojem Kitem Korta’. Hea sogl-lea tiatramni mhoji bhumika lokakkhub avoddli.V: Tiatracheo VCDs kaddleat? NanvamZ: Hanvem kaddunk na, punn dus-reamni kaddlolea zaite VCD-nim han-vem ‘acting’ kelam. Kaim VCD oxeo asat:‘Ho Inam Mhojea Koxttancho’ - CarmoRebelo hachi, ‘Xit Koddi’ - Victor deVerem hachi, ‘Sant Anton’ - Bab Ubaldhachi, ‘To Amkam Visorlo’ ho Jacint Vaz-acho tiatr zo VCD rupan Ben Evangelistohannem nirmann kelolo. V: Kantarancheo ‘audio’/ ‘video’ CDskaddleat? NanvamZ: Hanvem svota kaddunk na. Punn dus-rea kolakaramni kaddlolea zaitea ‘au-dio’/ ‘video’ CD-nim hanvem bhagghetla. Poilich ‘audio’ CD zantun hanvemgitam gaileant ti Edwin D’Costa hannemnirmann keloli ‘Uzvadd’. Tea uprantzaitea ‘audio’ CD-nim hanvem bhagghetla zoxe porim Fermina Khauntehachi ‘Amchi Chuk’, tech porim Bab Pe-ter, Rosaryferns, adi kolakaramni toyarkeloleo audio CDs. V: Konknni filmant ‘acting’, ‘singing’vo anik koslem-i kam kelam?Z: Voi. Zaitea filmanim ‘acting’, ‘singing’kelolem asa. Zoxe porim Das hachem

‘Girestkay’, Bonifacio Dias hachem‘Zababdari’, Joywin hachi ‘Chint Mon’xaVogot Astana’ ani halinch somplolo Starof Curtorim hachi ‘Maim DukhiSasumaim Sukhi’ hi VCD azun purnn za-upachi asa.V: Tiatr kolakarank tuzo sondexZ: Tiatr kolakaramni tiatr machievoilovavr promannikponnim (sincerely) ko-rcho. Korta te bhumikecho kholayen ob-heas korcho, tea patracho ‘character’bore bhaxen xikcho ani tea ‘character’-acheo chali riti, vagnnuk, adi pot’tidkenxipkacho proitn korcho. Tednach ek ko-lakar svota apleak ani tiatrak unch dor-jear pavoitolo.V: Tiatr pollennarank tuzo sondexZ: Tiatr pollennaramni sodanch amkammog dila, respeid ani man dila anitankanch lagon ami tiatr kolakar so-majik mollar borem jivit sartanv. Tiatrpollennar tiatr polloita mhunn tiatrazun porian jivo ani suddsuddit asa.Tiatr pollennarank hanv kallzan thavndhinvastam.V: Tuka anik kitem sangpachem asa?Z: Oi. Eka cheddvak tiatr machier panvlghalop adlea kallar khub kottin aslem.Torui punn hanv tiatr palkar palvim.Hachem sogllem xrey (credit) mhojedogui bhav Lucas Cardozo ani BernardCardozo hankam veta ani tech borobormhoji maim Ruby Cardozo hichea ut’te-jonank lagon hanvem tiatr machier zaitiprogoti keli.

Vinchar Zabab

‘Club Career’

Manchester United 1993-2003Preston North End (loan) 1994-95Real Madrid 2003-07Los Angeles Galaxy 2007-12Milan (loan) 2009Milan (loan) 2010Paris Saint-Germain 2013

Ontor-raxttriya ‘Career’

England Under-18s 1992-93Khell 3 ‘Goals’ 0England Under-21s 1994-96Khell 9 ‘Goals’ 0England 1996-2009Khell 115 ‘Goals’ 17

Bhovman

1 Champions League: 1998-996 Premier League ‘titles’: 1995-96, 1996-97, 1998-99, 1999-2000, 2000-01, 2002-031 La Liga ‘title’: 2006-071 Ligue 1 ‘title’: 2012-132 MLS Cups: 2011, 20121 Intercontinental Cup: 19992 FA Cups: 1995-96, 1998-994 Community Shields: 1993, 1994, 1996, 19971 Spanish Super Cup: 20031 FA Youth Cup: 1991-92

“World’s fastest robot”-an Usain Bolt-akfattim uddoilo‘Cheetah’ bhaxechea ‘machine’-an 46.6 Kmph goti melloili

LONDON: “World’s fastest robot”atam “world’s fastest man’-ak fat-tim uddounk yogeo (capable) asa.Royal Veterinary College-icheavaigyanikamni, “world’s fastest ro-

bot” ghoddpak panch vorsam voirsomoya pasot Afrikechea ranamni‘cheetah’-chea vixim obheas kelo.US military-n ‘fund’ kelolo ho ‘Ro-botic Cheetah’ atam Jamaica-cheaUsain Bolt-ak haraunk xokta.

Bolt-achea 43Kmph-chea goti add‘robot’-an 46.6Kmph goti melloili,oxem ‘RVC’-chea ‘locomotor biome-chanics’ zannkar Alan Wilson-ansanglem. Khorea ‘cheetah’ kodden112Kmph goti mellounk zata.

Hea chear payanchea ‘robot’-achea ‘design’-a pasot, Boston Dy-namics-chea robo designers’-amninisorga koddlean prernna ghetli.

Hea prokolpan (project), ‘design-ers’-ank vaprunk mellchea pasotmonzatichea halchala vixim ob-heas korun ‘cheetah locomotionmechanics’-achem ‘engineering’

totvamni onnkar kor-pachi Wilson-achi bhu-mika asli.

“Cheetah koso dhan-vta, sontullon koxemrakhta ani aple snayu(muscles) koxe porimvapurta tem somzunkami panch vorsam voirsomoya pasot tacheahalchala vixim obheaskelem. Bore gotiche anivegvegllea zomninchercholpi/dhanvpi yogeo‘robots’ korunk hem ob-heas adharachem zaunkxokta,” oxem Wilson-ansanglem.

“Cheetah ‘robot’-achean ‘militarytechnology’-k khub adhar korunkzata. Vegvegllea zomnincher choddaddkholli nastana cholpi vahonamghoddunk adhar korunk xokta. Hea‘robot’-achi prernna gheun kelolea‘machines’-ank ek dis sadheasoinikak vo ‘tank’-ak fattim ud-dounk, ani toxench sodpachea anivatthaupachea karyamni adhar ko-runk zatolem,” oxem ‘RVC’-chea‘evolutionary biomechanics profes-sor’, John R Hutchinson-an sanglem.

Wilson-achea fuddariponnakhala choltolea ‘Locomotion (mus-cle, tendon and biomechanics) Re-

search Group’-ak, cheetah-k itleagotin koxem dhanvpak zata hemvollkhun gheunk, tachea xikar ko-rpachea gotixastra vixim (huntingdynamics) obheas korunk£600,000-acho onudan diunk aila.

Obheas korpi ‘team’-in cheetah-nchea golleank ‘solar-powered col-lars’ ghatlole, zachea adharan sodkorpeank visov ghenastana chee-tah-nche halchal pollounk anitancher obheas korunk mevle,mhunn Hutchinson-an sanglem.

Ak’khem ‘IPL session’ ‘fixed’ aslem: ‘Bookies’NOVI DIL’LI: Mayachea 9 tarker

Kings XI Punjab ani Rajasthan Roy-als-am mozgotimzalolea ‘match’-in‘spot-fixing’-uchnhoi punn so ‘overs’-anchem ek puray‘session’ ‘fixed’asloleachi xokeotaynirmann zalea. Atakkorunk ailolea‘bookies’-amni oxemDil’li pulisechea ‘special cell’-acheaodhikareank ukttailam.

Tea so ‘overs’-am modlea panch‘overs’-amni S Sreesanth ani AjitChandila-n ‘bowling’ kelolem.

‘Bookies’-am pomonnem. Poilea

so ‘overs’-amni 41 ‘runs’-achemmokh (target) dovorloli. Punn,

Chandila-n apleapoilea ‘over’-inekuch’run’ dilolo aniek ‘wicket’ kaddloli.Hachea uprant‘runs’-achem mokhbodlun 40 keloli.

Tori-i poilea tin‘overs’-amni samkeunne ‘runs’ diunk

ailole. Dusrea ‘over’-in Sreesanth-an fokt don ‘runs’ dilole, ani tisrea‘over’-in Chandila-n panch ‘runs’dilole. Anink ek pautt mokh den-voun 37 ‘runs’ korunk aili. UprantSreesanth-an “fixed over” ghatli ani

13 ‘runs’ dile. Tea bhair hea ‘over’-in tannen ek ‘no-ball’-ui ghatlolo,zo ‘umpire’-an pollounk na.

Pancvi ‘over’ Chandila-n ghatloliani tannen tatun panch ‘runs’ dile.Sovea ‘over’-intlean 9 ‘runs’ zaiasle. Sreesanth-achea zagear JamesFaulkner-ak (zo ‘deal’-an samilnaslo) ‘bowling’ ghalunk dilolem.Sreesanth-an tea ‘over’-in 13 ‘runs’dilolea karann, ‘bookies’-amnimokh bodlunk na. ani Faulkner-an9 ‘runs’ dile.

Hea somoyacher, Sreesanth-achoixtt Jiju Janardhan ‘VIP box’-anaslolo. “Tachea ‘box’-an hajirpon-nachi chovkoxi korunk yetoli,”mhunn pulis sutramni sanglem.

‘IPL-style’ futtbol ‘league’-acheayezmanponnak Gõyak maniatay

PONNJE (AAB): ‘IndianPremier League (IPL) T20cricket’-icher adharit zaupifuttbol ‘league’-an, Gõyak ekyezman sthan mhunnvenchun kaddlam.

Hea att pongddammodem zaupi ‘fran-chise-based league’spordhek Bharatiyafuttbolachea ‘market-ing agents’ ‘IMG-Re-liance’-an boddtti(promotion) dilea, anifuddlea vorsacheapoilea bhagan ti khell-pak yetoli.

Gõy, Mumbai, Pune,Bangalore, Hyder-abad, Delhi, Kochi aniNorth East-antli ek‘franchisee’ astoli,oxem sutram por-monnem kollonailam.

“North East-antleaGuwahati, Shillong

ani Gangtok-a vangddaChennai ‘standby’ sthan asa,”mhunn eka sutran sanglem.

Ojapichi gozal mhunnlearsod’deak Kolkata-khatuntlean bhair dovrunk

aila ani North East vattha-rantlea ‘franchise’-ak tenkodiupi konn na zalearuchtankam samil korpachixokeotay asa.

Hea suchoilolea ‘league’-

an dor eka ponddak sumar20 khellgodde astole anikhas nemam pormonnemchoddan-chodd sat videxikhellgoddeank moidanardenvounk porvangi mell-

pachi xokeotay asa.Bharatachea nam-

nechea khellgod-deank ‘season’-annondnni korunkspordhechea ayo-jokmni panvlam mar-leat, zalear ‘lower-di-vision’ khellgoddeBangalore-an zalolea‘Second Division I-League’-antlean vol-lkhupak aileat.

Hea ‘league’-a pa-sot nondnni keloleakhellgoddeanchimnanvam Junachea 9tarker, ‘inter-statetransfer window’ uk-tto zatoch kollonkyetolim.

Tiatrantleo Kaim Yadi

Don fautt tiatrant gollar umkoll’lempunn salvar zalem.

Annie QuAdros

l Mhojea tiatrist jivitantleo zaiteoghoddnuko asat, punn hanga aizhanv tumkam mhojea ugddas-antleo kaim lhan-lhanghoddnuko sangtam. Mhoji sur-vat tiatramni nachonk poilich R.Moraes hanchea pongddant zali.Uprant hanv Patrick Dourado-knachonk laglim ani magir RoseFerns hanchea pongddant bitorsorlim. Rose Ferns hanchea khell-tiatramni hanv chodd korun ‘neg-

ative role’ kortalim. Ani ho mhozo‘negative role’ polleun lokakmhozo itlo rag yetalo ki ‘show’choltana legun lok ‘taka bhairkadd re….taka bhair kadd re…’oxem mhonnun bobatt martale.Mhojer fator martele mhonnlegun dhomki diun mhoje add di-rekttorak chitti dhaddtale.

l Oxich anik ek dis ‘emergency’aili Chris-Meenachea ‘Rinn’‘show’-ak. Tachem-i toxench ekartist nam dekun to ‘show’ leguntosoch vogtar hanvem kelo. Punnhea ‘show’-ant mat, mhaka gollarchoddonk zai aslem. Gollar chod-dlim, gollachi dori ghatli. Punndori vhoddchea adinch, mhojeapãyam ponddak ‘stool’ aslemtem sokla poddlem ani hanv gol-lar umkoll’lim. Hem polleun co-median Sally zo te ‘scenic’ aslotaka gomlem ki hanv khorenchgollar umkoll’lem mhonn anitannem mhaka dhorun ub-harlem ani rokddoch podd’ddosokla uddoilo. Punn tannemdorchea adim hanv thoddi goddimatxim fugar zalim.

l Hachea uprant anik ek oslochobsoeg mhaka ghoddlo ani tomhonnlear Anthony San

hanchea ‘Darvontto’ tiatrant. Ho‘show’ tea disak Agassaim aslo.Tachem ek kolakar tea disak tea‘show’-ak pavonam dekun tookosmat ratcho 9 voranchermottorsaikol gheun mhakamhojea ghora sodunk ailo anitache vangdda hanv tea uprantmottorsaikollir boson Agassaimgelim. Mottorsaikolicher ve-tanam tannem mhaka mhojeparti babtin ‘brief’ kelem anitoxench mhaka ek kant xikoilo.Oxe toren hanvem tea disaktacho ho ‘show’ vogtar kelo.

l Ek fautt Prince Jacobachea‘Rupia’ Tiatrant mhaka osochgoll ghevpacho ek ‘role’ aslo. Ho‘show’ tannem dusre fautt‘roundak’ ghatlolo. Ani ho gollghevpachi ‘scene’ machier chaluastana tem goll ghevpachem‘setting’ aslem tem akhem ‘set-ting’ sokla poddlem ani hanvzomnir poddon mhoji toklipasun zomnir apttoli. Oxe gollarghevapache mhoje sovem donmachier obsoeg ghoddleat anitisro urla so dista.

Daniel Rodrigues hannemboroilolem pustok “Oxem

Ghoddlem” hachea adharan

Filipe Pereira ‘Kolakarak Bhett’ Karyavollint

Filipe Pereira ekmhalgoddo tiatr ko-lakar zo ganva gan-vanim noveabhurgeam borobor tia-trachi udorgot korunkvavurlo to kolakarTiatr Academy Goa

hiche mhoinnealle Ko-lakarak Bhett karyavol-lik hajir zatolo.

Kolakarak Bhett hikaryavoll Somaradis,27 ver Mayache 2013sanjechea 4 vorar TAG-chea ‘Conference Hall’-ant, Campal Trade Cen-tre, Campal, Ponnjehangasor zatoli.

Filipe Pereira heamhalgoddea kolakaranzorui ‘commercial’ tiatrmachier vavr korunkna, torui punn ganvaganvanim ani vaddeavaddeamni ganvantleafultea kolakarancheaadaran tiatr machier

haddun tiatrachi mottiseva kelea.

Itlench nhoi FilipePereira ho ek oslo ko-lakar zaun asa zo fat-tlim 38 vorsam KalaAcademy Goa hinnemghoddoun haddloleatiatr ‘festival’-antneamit vantto ghetaani tiatrachi poram-pora jivi dovrunk ad-har dita.

Vorsamni zantto aslotorui tiatrachea palkarFilipe Pereira zaun po-riant tornnattea porimpot’tidken vavurta temkhorench thoknnay ko-rpa sarkem.

Kolakorak Bhett hikaryavoll mhollear ko-lakarak aplea jivitantleonnubhov sangpachokaryakram zavn asa.Filipe Pereira ek zaiteao n n u b h o v a n c h e mbanddar zavn asa anitea khatir hekaryavollin to kitemsangta tem aikunkkhub faideachem za-tolem.

Kolakarak Bhett hekhas karyavollik tiatrmogyeamni ani tiatrkolakaramni vhoddesonkhen hajir ravunkTiatr Academy Goa-nvinonti kelea.

Amcho Awaz May 25_Layout 1 24/05/13 7:53 PM Page 11

Page 12: 25th May Amcho Avaz

Dioguinho D’Mellotiatr machievoilo bore-antlo boro kolakar zavngelo. To bhes boro gitamrochpi aslo, taitr borovpiaslo ani teach boroborek tea kallailo famadkadamborikar aslo.

Tacho zolm 3 Mars1910 hea disa Pon-njenuch zalolo aniaplem mullavem xikx-onn tannem Purtugezinkelolem. Hea khatir Pur-tugez bhas taka bhes bori ulounk ani borounk yetali.

Unchlem xikop tannem Inglez bhaxen kelolem. Teakhatir Inglezichem gyean (knowledge) taka borem aslem.Haka lagon Dioguinho D’Mello aplim kantaram zaite pavtttinui bhasanim gaitalo, Inglezin, Konkanin ani kedna ked-nam-i Purtugezin-ui.

To bhurgoch astana tannem kantaram gavpachi umeddakhoili. Taka sundor tallo aslo ani teach borobor gavpakek ‘style’ asli. Heach karannank lagon tachem gavop sundorzatalem. Zoso to vaddot gelo tache borobor tachem gavop-ui odik sundor zait gelem ani tannem fokot Gõyant aniMumboint-uch nhoi, punn bhailea desanim poriant kan-taram gavun namnnam zoddlim.

Konnui mhunnonk xokta ki tea kallar to bhailea desanimaplim gitam gavpak koso pavlo kai mhunn. KhoreponnimDioguinho D’Mello vevsayen ek tarvotti aslo. Tarvottiaslolea karonnan to sonvsarantle anek desanim pavlo.

Amchea Gõykaram modem adim thavn ek bori sonvoyasli ani ti mhunttlear jednam Gõykar porkea desan pavtatednam thoimsor jiyetole Gõykar ekttaim yeun ‘visit’ ko-runk ailolea Gõykarachea manak mellavo kortale. Hichsonvoy azun poriant pordesan ravtolea Gõykaram modemasa.

Jedna jedna Dioguinho D’Mello vavr kortalo tem tarumpordesan pavlem, tedna tedna thoimsorlea GõykaramniDioguinho D’Mello-k ani her dusrea Gõykarank divertirkorpak mellave ghoddoun haddle. Dioguinho D’Mello boro‘talented’ gavpi aslolea karonnan tea mellaveancho soeggheun to kantaram gaitalo ani pordesantlea Gõykarankdhadoxi dovortalo. Dioguinho D’Mello Inglez ani Purtugezbhaxenui gaitalo tea karannank lagon Dioguinho D’Mello-n pordesantlea Gõykaranchea kallzamni ek kherit zagorochun dovorlolo.

Zorui hachi khoinch nond zaloli na, torui oxem dista kiDioguinho D’Mello poiloch Gõykar zavn gelo zannemKonkani kantaram pordesantle zomnir gailim.

Dioguinho D’Mello ek boreantlo boro kadamborikar(novelist) aslo. Tannem zaiteo kadambori vo ‘romances’boroun porgott keloleo. Konknni mogyeanchea dolleamsomor Dioguinho D’Mello ek lokpriya ‘romances’ boroinnaraslo. ‘Khotto Put’, ‘Mogachi Vodd’, ‘Tambddo Moyemkar’,‘Dharunn Kalliz,’ adi tacheo kaim kadambori zavn asa zachevorvim tannem apunn ek dorjedar lekhok mhunn provarkelolem.

Dioguinho D’Mello ek boro kadamborikar aslolea karon-nan to ek boreantlo boro tiatr boroupi-i zavn gelo. Tannemzaite tiatr boroun digdorxit korun machier haddle. Tacheakaim tiatranchim nanvam oxim asa: ‘Beiman’, ‘DonGhorabeanchi Dusmankay’, ‘Abru Chortoleancho Xevott’,adi. He tache tiatr tea kallailea tiatr pollennarank khubavoddlole ani Dioguinho D’Mello ek boreantlo boro tiatristmhunn lokamni mandun ghetlolo.

Dioguinho D’Mello ek bhes boro gitam ghoddpi aslo.Tachim gitam torekvar vixoyancher astalim. Tannembhokti gitam ghoddleant, lok gitam ghoddleant, manddeani dulpodam ghoddleant ani tea xivay tiatrache machiergavpachim gitam-i tannem ghoddlim.

Dioguinho D’Mello ek boreantlo boro gavpi zavn gelo.To aplim kantaram Inglez ani Konkani bhasanim gavunlokak dipkaitalo. Itlench nhoi, to ek famad ‘yodeler’ asloani ‘yodeling’ korun aplim gitam odik sundor kortalo anitech porim apunn ek unch dorjeacho gavpi mhunn sid’dhkortalo.

Konkani tiatr palkar Dioguinho D’Mello-k kuxin dovorlozalear bhov thodde kantorist ‘yodeling’ kortale ani tan-tuntlo anik ek mhollear Calangutcho Souza Guiao.

Dioguinho D’Mello-chim zaitim kantaram ‘HMV Records’hannim ‘record’ kelim ani azun poriant amkam tim ‘All In-dia Radio’-cher kedna kednam-i aikonk mellta.

“Arsulea garsulea AnabelaDopkeanim chopkeanim mog ho zalaHuskeanim khontinim jiv ho melaArsulea garsulea Anabela”Heo kaim volli zavn asa jeo ami azun poriant Dioguinho

D’Mello hachea talleantlean ‘All India Radio’-cher aikotanv.Dioguinho D’Mello haka svota hanvem machier bhumika

kortana vo kantaram gaitana pollounk na, punn DioguinhoD’Mello hea mon’xak hanvem mhojea bhurgeaponnar pol-lela. Dioguinho D’Mello-chi bhoinn Ismenia D’Mello hi Can-dolim, Orda vaddeant mhojea ghorachea kuxik ravtali. Is-menia bai hemvui borem gavpi aslem ani tea kallailea‘Emissora de Goa’ atamcho ‘All India Radio’ hantun kamkortalem. Dioguinho D’Mello zaite pavtt aple bhoinnigerOrda Candolim yetalo ani tea vellar taka ami polletale. It-lench nhoi, sanjechea vellar aslear to Ismenia ani dusreixtt kantaram gavun vell sartale tem hanvem tea kallarpollelam ani aikolam.

Zozo kall gelo Dioguinho D’Mello hachi bholayki bigddotgeli. Odik korun taka tachea dolleamni sarkem disona za-lem. Toruipunn Konknni bhaxecho mog, Konknni tiatrachomog ani Konknni kantaran-cho mog tannem apunn mo-rosor aplea kornneamnidakholl kelo. 30 Setembr1976 hea disa DioguinhoD’Mello hea sonvsarak on-torlo.

Konknni cinemachea iti-hasan ‘Mogacho Anvddo’hem film poilem Konkanibhaxentlem film mhunnonnond zata. Hem film Shri. A.L.Jerry Braganza hannem nir-mann kelolem. Hea filmachikanni ‘Mogachi Vodd’ hekadamboricher adharloli asliani hi kadambori DioguinhoD’Mello hannem boroiloli.Dusrea utramni DioguinhoD’Mello hannem boroilolekannientlean Konkani filmnirmann zalem ani ek novoitihas ghoddlo mhunttlearfott zanvchina.

Dioguinho D’Mellokhorench tiatr palkavoilo‘multifaceted’ kolakar zavngelo.

Tomazinho CardozoCandolim Gõy

Gimacho kall sompot ailo.Anink don suman zatatmhonnlear amkam ghora bhairbhonvunk sontrecho na torkapeticho alaxiro gheunchopoddttolo. Gimancho kall som-plo mhonntoch, tache vangddaugttea moidanacher ani her za-geancher ugttea molba thallazavpi tiatrancho-i mousomsompta. Atam ganv-ganvanimugttea mollar zavpi tiatr pavsa-cho mousom suru zatoch bondzatole. Amchea soglleam Gõy-chea ganvanim ugttea mollartiatr zatat dekun aiz amche dig-dorspi aplea tiatranche xembo-ram voir odik proyog korunkxoktat. Zorui hi sovlot tankam

nasli tor, fokot xarantlea vosre-anim aplea tiatrache proyog ko-run tankam itlem vhoddlem yesmellchem naslem.

Amche tiatr fulonk ani palle-unk ani te nettan jive uronk am-chea ganvchea firgozanchem,Padri bhavanchem, ganvantasloleam ‘sports klubanchem’,her songottnanchem mottemani vhortem yogdan asamhonnlear otitay zanvchina.Vorsan voros, chukoinastana,igorzanchea festanche porbek,zanv kopelanchea festancheporbek amche padri bhav gan-vamni tiatr manddtat ani oxetoren tiatr jive uronk ani udor-got zaunk aplo hat-bhar laitat.

Atam tin mhoine pavsachokall suru zatoch amchea tiatristbhavank ganvanim tiatr korunkmottench kottin zata karannsoglleach ganvanim favo teaakarachim vhoddlim ‘hall’-amvo vosre nant zoim tiatrmachier haddunk zatat. Kaimganvanim igorjeche vosre asatpunn te ek vevsayik tiatrmachier haddunk favo teporisthitin nant. Osleporisthitin amche loukik tiatrpavsachea disamni fokot xaran-mni aslolea vosreanim machierhaddttat. Punn torui ason he

vosre favo te toren tiatr machierhaddunk tankam sompeponnanmellonant. Vosreancho toruiunnav zalolo dista.

Ponnje vattharant tor KalaAkademicho vosro pavsacheadisamni favo te bhaxen tiatris-tank tiatr machier haddunk aitomellona. Pavsacheach disamnikiteak? Gimachea kallar legunKala Akademicho vosro tiatris-tank Sonvarachea aniAitarachea disamni tiatrmachier haddunk sompepon-nim mellonam karann thoimkosle-na-kosle dusrekaryokram astat. Ani haka la-gun tiatristanchech nhoi bogortiatr pollenaranche legungorekar zatat.

Dekun Ponnje xarant tiatramkhatir khas vosro asunk choddgorjechem. Oxem zalear amchetiatrist bhav-bhoinnamni apletiatr machier haddunk KalaAkademichea vosreacher pat-tieun ravonk goroz poddchina.Ani tankam Sonvarache aniAitarache tiatr machier had-dunk zaitem sompeponn mell-tolem. Kaim mhoine fattimPrince Jacob TAG-cho Odheokhannim TAG-chea eke suvalleakhea proxnnacher uzvadd ghat-lolo ani tankam koxe tras zatat

tem dakoun dilolem. Tannemmukhar sorkarak magnnemkelolem ki tiatr ani tiatristampasot Ponnjechea xarant ekkhas tiatram khatir novo vosroubharunk ani to fokot tiatrpalkar haddunk rakhundovrunk.

Khorem mhollear hea vixoy-acher vichar khub vorsam fat-tim zaunk zai aslo, karann KalaAkademicho vosro amchea tia-tristank favo te toren zai-zai teadisamni ani zai-zai tea vellarmellona, ho proxnn aicho anikalcho nhoi. Ho proxnn kaimvorsam fattlo. Punn sorkaran vo‘Directorate of Art & Culture’hannim hacher matui vicharkelona ani hi oddchon pois ko-runk panvlam ubharlimnant.

Tiatr amche itle nettancholtat ani tancho ankddo chod-dot–vaddot veta ani vorsanvoros nove-nove boroinnar anidigdorspi zolm ghetat ani apletiatr vevsayik mollar palkarhaddtat mhonntoch ho Pon-njechea xarant tiatr palkar had-dunk unnav zo zata to beginbhorun kaddunk sorkaran tak-tiken panvlam ubharpachigoroz asa.

Amcho Gõycho Mukhel Mon-tri Manest Manohar Bab Par-

rikar zaka tiatrancho ani tiatris-tancho mog ani husko asa tohacher ek gombir nodor galtoloani veginuch ho proxnn suttavokortolo mhonn amche tiatristbhav-bhoinnich nhoi bogorsam’maneo tiatr mogi ani tiatrpollennar legun tache karvayekotregun ravta. Atam sorkarakek voros zaun gelem ani ek-ekkorun amcho sorkar barikmotte proxnn je asle tancherkarvay korun te nittayer ghaltaani ghalpacho proitn kelolonodrek dista. Hacherui amchosorkar lokx ghaltolo mhonn astbhalgitana, TAG-n ho proxnnani Ponnje xarant novea vos-reachi magnni sorkara koddennettan ani zobordosten mukharghalchi mhonn amchi vinonti.Aiz lhan bhurgem bhukenkillchim marun roddlea viretavoy bhurgeak dudh dina,tosoch amcho sorkar, zanv ma-gir Kongress vo BJP porot–porot tanchea kannam lagimmagnneachem pemprem anigumott vazoina ani dobavghalina tor sorkarui kosoch kanhaloina. Mhaka dista Ponnjexarant tiatra khatir khas vosroubharunk nettan pemprem-gu-mott vazounk survat kelearborem!

Tiatr Machier

Mhalgodde Tiatrist

Ponnje<Sonvar, 25 May, 2013<

Ek ‘multifaceted’ tiatr kolakar

Pavsu mathear pavlo mhoje maim…..ganvanimtiatr bond zatole

Dioguinho D’MelloJea disa poilo tiatr ‘Italian

Bhurgo’ Lucasinho Ribeiro aniheramni machier haddlo tea disathavn tiatrant kantaram gavopsurvat zali. Kantaranchi survatzavop mhollear songitachi survatzali.

Itihas sangta tea pormonnempoilea tiatrant kantaram gailolimani songit diunk songitachimvad’diam (musical instruments)vapurlolim tim oxim aslim – ‘vi-olin’, ‘drum’, ‘banjo’, ‘trumpet’ ani‘saxophone’. Tiatrak ogllim un-nim 121 vorsam bhorlim. Tia-trant zaito bodol zalo punn tia-trachea songitan jitlo bodolzaunk zai aslo titlo zalona.

Zoritor ami tiatr kolasudraitoleanv zalear tiatrak laguzatoleo soglleo vostu sudravopgorjechem asa. Tea khatir tiatra-chi part (prose) machier had-dtana sudarop kelem ani teachborobor kantaram ani songi-tachem sudarop kelemna zaleartiatr sudorlo mhunnta tantunmatui orth aschona.

Tea khatir aiz ami tiatrantleasongitacher il’lo niyall korum-ia.Fattlea 121 vorsamni tiatrantleasongitan kitem punn bodol zala?Tantun sudharonnachim chin’nam(signs) il’lim punn disonk yeta?Hea proxnnank favo toso zababmellonk gorjechem asa.

Tiatrantlem songit vazov-

pachea vad’diamcher nodormarli zalear amkam oxem disonyeta adim songit pongddan ek‘violin’ astalem tem aiz nam. Ek‘trumpet’, ek ‘saxophone’astaloch. Aicheporisthitin zaitezann fokot ekuch‘blowing instru-ment’ ghalun aplotiatr soboita. Adleasongit pongddanek ‘drum set’astalem ani aizuiasa. Adim banjoastalo punn aiz teabanjoche suvaterek ‘guitar’ asta. Hea121 vorsamni zori-tor novem kitemtiatrantlea songitpongddant hadd-lam zalear to ‘key-board’ zavn asa.

‘Keyboard’ vo‘synthesizer’ ho ekoslo ‘instrument’asa zache vorvimamchean soglle ‘in-strument’ vazoumyeta. Punn ‘key-board’ vazovpi boro onnubhovikolakar aspachi goroz asa. Am-chea durdoivan tiatrant ‘key-board’ vazovpi ek vo dogankkuxin dovorle zalear urlele chod-dxe ‘keyboard’ vazovpi songitak

‘accompaniment’ diupachi bhu-mika korta. ‘Lead’ vazovpacheproitn korina. Ho ek unnav asazache vorvim tiatrantlem songitsudorpachem fattim urta.

Zorui tiatrantlem songit vazoi-tana songitkar omkech mhonnjahir korta punn khoreponnim tofokt ‘interludes’ ani ‘accompani-ment’ korta. Kantaracho nad(tune) to ghoddina. Zo nad kan-

torist dita takach songit ‘arrange-ment’ korun machier gaita. Chod-dxe amche kantorist songitkarnhoi. Tankam songit borounk anivachunk yena ani heach khatir te

je kantaranche nad(tunes) dita techoddxe ‘original’asona. Zaite pavttdusrea nadanchinokol asta. Oxemasa zalear songitans u d h a r o n n a mkoxim yetolim?

Konknni kan-taranchea itihasanboreantlem boremsongit zor amiaikotanv zaleartem Frank Fernandhannem dilolem,‘Amchem Noxib’ ani‘Nirmonn’ hea fil-mantlim kantaram.Teach boroborruchichem songitazun pasun vazyenastana amiaikotanv zaleartem Chris Perryhannem dilolem

songit. Hea gitank 40-50 vorsamzaun gelim torui punn him gitamazun poriant kiteak itlim akorxit(attractive) asa? Itleach karon-nank lagon ki tanchem songit su-vadik ani rosall aslem dekun.

Jednam Chris Perry jivo asloani ‘Novro Mhozo Devchar’ ho‘show’ tannem machier haddlotednam-i unch dorjeachem son-git tannem amkam dilem. Hemghoddonk xokea aslem kiteakChris Perry svota ek boreantloboro songitkar zavn gelo.

Halimchea kallar tiatr zatanajem songit vapurta tantun zaitobodol zavpachi goroz asa. Poilesuvater amche nad (tunes) ‘orig-inal’ aspachi goroz asa. ‘Originaltunes’ asle zalear tanche ‘inter-ludes’ ani dusro ‘arrangement’-ui ‘original’ zatolo. Hanv zannamki amche kantorist songitkarnhoi mhunn. Toruipunn nove‘original tunes’ ghalpak proitnkelo zalear tiatrantlea songitachikhub udorgot zatoli.

Halimchea kallar zaite tia-trantlea kantaranche ‘audio al-bums’ bazarant yeta ti ek borikhobor. Kaim novea novea torn-nattea songitkaramni hea ‘al-bum’-anchem songit toyarkelolem dista. Hem songit po-ramporik songita poros vegllemasa? Adunik kallak sobta toxemasa. Dusrea utramni Konknnikantaranchea songitak novi dixayeunk laglea oxem amcheamnimhunno yeta.

Ami 21 vea xekddeant jiyetanv.Tiatrantlem songit kalla pormon-nem sudorpachi goroz asa.

Tiatrantlem songit sudraupachi goroz asa

Lekhok ani Ttikakar

Daniel F De Souza.

‘Audio Album’ Niyall

‘Love You Goa’ moganbhuloita

amcho avaz

Thoknnay & Ttika

O’Luv Rodrigues hannem nirmannkelolo ‘audio album’ ‘Love You Goa’khorench Konkani songitacho ani Gõychomog aikotoleachea kallzamni rigoita. O’LuvRodriguez haka porbim favo karann tan-nem Konkani gitachem songit nove dixenvhorpacho proitn kela.

‘Love You Goa’ hea ‘album’-ant sogllimmellon 10 gitam asa. Survatechem git ‘LoveYou Goa’ zantun Gõychi osmitay dolleamsomor yeta, hem git portun nimnne su-vaterui gailam. Poile pavtt hem git udd’teatalar bosoilam zalear akhrek tench git su-vadik ani modurponnim gailolem asa.O’Luv hachem ekach gitachem vegllea-veg-llea don toramni gavop bhes borem zalam.

Hea ‘album’-antlim ogllim unnim sogllimgitam O’Luv aplea modur tallean ani khas‘style’-in gaita. Gaitana bhes borem ‘varia-tions’ aikunk mellta. Khoreponnim

Konknni git he porim gayit zalear Konknnigitacho dorzo unch vetolo hantun dubavna.

Mongllurchem gavpi Lavita, zakaMongllurant gavpa khatir zaitim inamammell’leant, tannem ek ‘Poun tea disa tuka’hem git gailam temvui ut’tom (excellent)tallean gailam.

O’Luv Rodriguez haka hea ‘album’-antsohokar diupi dusrim gavpi Jaanvee,Winni, Megan ani Staren asa zannim kan-taranchi sobay vaddoilea.

Voir sanglam tea pormonnem ‘musiccompositiion’ ani ‘music arrangement’ ad-hunik kallak sobta tosle asa. Elick hannem‘keyboards’ ani ‘drum’ hachem ‘program-ming’ kelam zalear ‘tenor sax’, ‘sofrano sax’ani ‘flute’ him vad’diam Joaquim-an va-zoileam, rebek ani mandolin hacho sadVictor-an dila, Ally hannem ‘lead’ ani‘rhythm guitar’ zalear Serjie hannem ‘bassguitar’ vazoilam.

Hea ‘album’-achea songitacho bariksan-nin niyall kelo zaleartantun poramporik‘saxophones’ ani ‘violin’asa, ‘flute’ ani ‘man-dolin’-achoi vapor kelaani haka lagon sogi-tachi girestkay vaddleamhunnpant kaimhorkot na.

‘Commercially’ hea‘album’-ank kitlem zoitmelltolem tem hanvsangonk nokllom, punnKonknni gitachea mol-lar ‘Love You Goa’ ho‘Audio Album’ ek novidixa dita mhunttlearfott zanvchina.

Tiatr Niyall

“Gõykarponn” rakhat –John D’Silva

J.P. Pereira

Majorda, Gõy

John D’Silva hacho novo tiatr ‘Gõykar-ponn’ halimchea disamni vochot thoimGõychea xaramni ani ganvanim zata. Heatiatrant John D’Silva hannemGõykaranchem Gõykarponn rakhonkGõykarank ulo marla. Gõychi zomin Gõy-che fuddle pillgek mellpak zai mhunnJohn D’Silva hea tiatrant porjek adex dita.

Hea tiatrant Jude ani Melba hanceapurvozanchem ghor asa. Jude-acho ba-puy piddent asa ani tanchea boroborravta. Selza tanchi dhuv Melbak Lon-donak gelolem zai asta. Tem aplea gho-vak Jude-ak kosoi korun Purtugez ‘pass-port’ gheunk uskaita ani akhrek gheta.Aplea piddest ani zanttea bapay-k azilanghalta.

Cedric ek ‘electrician’ ani Chanapa takavavr korta. Agust ani tacho cheddo Greg‘catering’-acho dhondo korta. Greg

Selzachea mogan asta. Jedna Gõykar bhav bhoinni aplem ghor

dar ani bhatt bens vikun Europi desamniveta ani uprant Gõyank ani Gõykarpon-nank koso dhoko bosta tem hea tiatrantdakoilam.

John D’Silva-n ho tiatr jem kitem aicheakallar Gõychea somazant goddta tacheradarit boroilolo asa. Zaite Gõykar jeGõyantuch vavr korun vhodd zaleat tan-cho hea tiatrant ul’lekh zata. Ekamekakkhala uddovpachi Gõykaranchi sonvoyhachi John D’Silva ttika korta. ThoddkeanGõy ani Gõykarponn koxem fulounchemani samballchem tacher John D’Silva uz-vadd ghalta.

Meeta (Melba), Melisa (Selza), Peter(Jude), Marques (Cedric) ani Socoro deSanta Cruz (Chanapa) hea sogllea ko-lakaramni ap-apleo bhumika bhes boreokeleat. John D’Silva Agustache bhumikentani Natto Gregache bhumikent tiatr pol-lennarank borpur hansoita.

Amcho Awaz May 25 (2)_Layout 1 24/05/13 8:40 PM Page 12