4th may amcho avaz 2013

12
Herald t t www.heraldgoa.in Ponnje<Sonvar, 4 May, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12 MHOTVACHEM Konknnint Poilench Rongit Satollem Gharant ghusun cheddvachi moryad vibaddpacho proitn PAGE 3 Ostori khorench mahan! PAGE 4 Karnatakachi vhoddvik portun haddtolim: Sonia PAGE 9 Mumboint ‘ Mario Miranda Chokk’ PAGE 2 Amcho Avaz Sarabjit Sing Lahore-ant ontorlo PAGE 8 Karnataka-nt Kongres pokx sorkar ghoddtolo? Ponnje (AAP): Zaitim vorsam virodi pokx mhunn vavr kelea uprant atam Karnatakant portun Kon- gres pokxacho sorkar yev- pachi xokeotay asa. Oxem rajki zannkar somzotat. Karnataka vidhan sob- hechi venchnnuk faleam, Mayache 5ver 2013 hea disa zatoli. Ekach disache venchnnuken 224 motdar- songhamni venchnnuk za- toli ani 8ver Mayache 2013 hea disa motam meznni purnn zatoli. 8ver Mayache sanje vell poriant Kar- natakant khoinchea rajki pokxacho sorkar nivddun aila tem spoxtt zatolem. Dokxinn Bharotan Kar- nataka poilo prant zavn asa zantun 10 vorsam fattim BJP pokxan apli razvott suru keli. Karnatakache porjen 2008 vorsa BJP-k anek pavtt sondhi dili ani BJP-n dusrea pavtt Kar- natakant sorkar ghoddoilo. Fattlea 5 vorsank Kar- natakantlea BJP pokxan uchambollay utpon zali, broxttachar ujea porim fankarlo, zaitea BJP fud- dareank nitichea fasak sampddaile ani hea karon- nank lagon Karnatakant BJP pokxan futt poddli. 2013 venchnnukek BJP pokx ani tea xivay anink don BJP-ntle bhair soron ghoddlole pokx asa. Haka lagon Karnatakant BJP sarki oskot zalea hantun dubav na. Dusrea vordan BJP- che osko- tayentlean Kongres pokxachi ghottay okondd za- lea ani heach karonnank lagon Kongres pokx thoddeach disamni Karnatakant aplo sorkar ghoddtolo mhunn zaitea zannancho odmas asa. Karnatakantle venchn- nuke vixim zaitea zan- namni he venchnnukecho nikall adim fuddench parkupacho proitn kela ani sogleancho odmas ogllo unno ekuch asa, to mhunt- tlear BJP pokxak har pod- dtoli ani Kongres pokx jik- tolo. Khoreponnim faleam za- vpi Karnataka vidhan sob- heche venchnnuken mukhel pokx asa te mhunt- tlear Kongress, BJP ani Janata Dal (Secular). Tea xi- vay BJP-ntle futon bhair sorlele BS Yeddyurappa hannem ghoddlolo ‘Kar- nataka Janata Party’ hovui asa, zaka lagon BJP-k he venchnnuken boroch mar khavcho poddtolo. JD(S) vo Janata Dal (Secular) hovui pokx BJP-ntle futticho (split) faido ghetolo. Thod- dkean BJP pokxak motto dhoko bospachi xokeotay asa. He venchnnuke vixim zaiteo ‘survey’ zavn ek sid’dh zalam tem mhunt- tlear faleam zavpi eleisan- vant Kongres pokx ogllim unnim 37% Karnatakantle porjechim motam ghetolo zalear BJP hea eleisanvant fokt 23% motam ghevpachi xokeotay asa. 2rea Panar Vach tomAzinho cArdozo Candolim, Gõy Sarabjit Singh hacho Pak- istanache bonddkhonnint khun kelo taka Pakistani sorkar zababdar asa oso arop Bharoti nagrik aiz ko- rta. Bonddkhonnintlea koideamni Bharoti koidea- cho khun korop mhun- nchem bondkhonnechea odhikareancho tantun hat asa oxem spoxtt zata. Tea khatir je konn Sarabjit Singh hacho khun korpant zababdar asa tankam sogl- leank koddok khast favo za- unk zai. Bharotantlim sogllim ‘TV Channel’-am ekach tallean koddok utramni Pakistani sorkarak doxi tharaita ani tech porim Bharoti sorkaran Sarabjit Singh-ak bonddkhonintlo soddun haddpak zoxe proitn kor- pak zai asle te kele na mhunn Bharoti sorkarachi ttika korta. ‘TV channel’-ancher Sarabjit Singh hachea mornna voir zaiteo bhasab- hasi zaleo. Hea bhasab- hasamni hanga thoim ulou- peamni rajki rong (political colour) diupacho proitn kelo to khorench chukhi- cho asa. Sarabjit Singh hachea mornna voir rajkaronn ko- rop hachea itli anink duxtt kornni na mhunttlear fott zanvchina. ‘TV channel’-ancher bhasabhasamni vantto ghevpi BJP-chea ani Akali Dal hanchea protinidimni Bharoti sorkarachi koddok ttika keli. Bharoti sorkar Pakistana sovem koddok utramni uloina, punn Pak- istanachem boreponn ghe- unche khatir tanche kod- dem sovkasayen ulounni korpacho proitn korta. Bharoti sorkarachea hea sobhavak lagon Pakistan apnnak zai tem korta ani Bharoti sorkar tonddan bott ghalun hem polleta, oxem tanchem mhunn’n- nem asa. Kongres pokxachea pro- tinidimni hea bhasab- hasamni vantto ghetana sorkarachi bazu porje mukhar manddpacho yotn kelo ani jitlim ‘diplomatic channels’ asa titleanchoi vapor kela mhunn porjek sangpacho proitn zalo. Pak- istan sorkaran he ghoddnnek jitlem mhotv diunk zai aslem tem diunk na, ani tea khatir hi ghoddnni ghoddonk pavli mhunn spoxtt kelam. Tech porim, Kongres pokxacher BJP-che uloupi arop korta tem pollovn, Kongres protinidin 1999 tem 2005 hea panch vor- sank kendr sorkar BJP-cho aslo, tea vellar Sarabjit Singh haka Pakistanantlo soddovn haddpak kosle upay kelea kai mhunn BJP- k vichar kelo tedna BJP lagim favo toxi zap diunk zaunk na. ‘TV channel’-ancher hea bhasabhasamni kaim na- grik asle je khoincheach pokxak – Kongres vo BJP- sombondit nasle, tannim donui pokxanchea protini- dim laglim Sarabjit Singh hachea mornna voir ra- jkaronn khellona zaunk vi- nonti keli. Hea vellar sogl- lea Bharoteamni, zat kat, dhorm ani rajki pokx pol- lenastanam ekvottan rav- pachi goroz asa. Rajkaronn khellche bhaxik rajki fud- dareamni desant Sarabjit Singh hachea mornnachea nimtan ekvott ghoddoun haddlo zalear khub borem zatolem. He Bharoti nagrik zan- nim hea chorcheamni vantto ghetlo ani zankam rajki sombond matui na tannim rajki pokxa lagim oxi vinonti keli “Sarabjit Singh hachea mornnacher rajkaronn khellpachem bond korat. Oglle unne 300 Bharoti nagrik Pak- istanachea bondkhon- neamni azun poriant asa. Tanchea boreponna khatir favo te upay gheyat, punn venchnnuken motam mel- lounche khatir rajki khell khellonakat”. Bharotantlea ‘TV chan- nel’-ancher her bhasab- hasamni vantto ghevpak Pakistanantlei protinidi ha- jir asle. Tannim soglle arop nakarle. Sarabjit Singh- achem moron ek obghat aslo ani tea khatir Pakistan sorkarak doxi tharavop sarkem nhoi mhunn san- glem. Tannim mhunttlem “He babtin ami Bharoti sorkarak sogllo tenko dila ani Sarabjit Singh-achem moddem vega-veg Bharotan, tachea ganv ghara dhaddpak ami yesesvi zalea. Bharot-Pak- istan sombond tigoun dovortole zalear Bharoteamni hea vixoya vixim aplem ‘mindset’ bodol korpachi goroz asa” tannim akhrek mhunttlem. Sarabjit Singh hacho khun Pakistanache bond- khonnin zalo ti khorench ek dharunn ghoddnni zavn asa. Osli ghoddnni Pak- istanachea odhikareamni poilech pavtt adharunk na. Kaim mhoine adim anikui osleo ghoddnneo ghod- dleat. Heo ghoddnneo ‘Hu- man Rights’ hancher add asa. Tea khatir Bharoti na- grikam sovem jeo dharunn ghoddnneo Pakistanan ghoddtta teo tabortob bond zavpak zai ani hea khatir Bharoti sorkaran koddok upay ghevpak zai hantun matui dubav na. Sarabjit Singh ogllim un- nim 23 vorsam Pak- istanache bondkhonnint urlea uprant akhrek tachi meloli kudd 3rer Mayache Bharotant pavli. Tachea ganvant lok ragixtt asle kiteak Pakistanachea ‘court’-an zo nirnnoy Sarabjit Singh hache vixim dilolo to chukicho aslo oxem sogllea Bharoteank distalem. Torui punn tachem niropradiponn provar korunk konnakuch ghoddlem na. Pakistani odhikareank to ek ‘terror- ist’ aslo ani taka morn- nachem formonn dilolem. 2rea Panar Vach Sarabjit Singh hachea mornnacher rajki khell khellonakat Gõyant minam khonnicho fuddar anikui gombhir ‘Buffer zone’ 10 km ontorar dovrunk MOFE-achi magnni Amcho AvAz Protinidhi PONNJE:Gõychea ‘wild life sanc- tuaries’-ancho ‘buffer zone’ 10 kilo metram ontoracho ascho, oxi magnni Kendriya Ranam ani Porya- voronn Montraloy (ministry of forests and envoirnment-MOFE) hannim sorv unchle niti-sobhent (supreme court) sador kelole ‘af fi- davit’-ant kelea. Taka lagon, atam Gõyant ranam ani ‘wild life sanctu- aries’ aslolea vattharamni zhoim mi- nam khonneo asat, teo porot suru zavpa vixim dubau uprasla. Gõyant asloleo choddan-chodd khonneo ranam aslolea vattharamni asat.MOEF hannim sorv unchle niti- sobhen keloli magnni hea sogllea mi- nam khonnim khatir khupuch mharog poddtoli.Tech barabor MOFE-an Gõychea sorkaracherui bott dovorlam.Gõychea minam khonnim vixincho avhal (report) to- yar korun, to tharavik kalla bhitor sador korpa khatir kaim zannkaranchi nemnnuk keloli.MOFE hachea Bengllur aslolea fanttean hea zannkaranchea pongddanchi sthapnni keloli.Rajya sorkara kod- dlean ‘National parks, sanctuaries he sarkhe vatthar poryavoronnache no- drentlean ‘sesitive zones’ mhonn no- mud korche oxi magnni keloli.Punn, hache vixim kendr sorkarak koslich mahiti mellonk naslolean, xekim MOFE-an 10 kilo metram ‘buffer zone’-achi magnni kelea. Hea vixinchi ek boska Abril 5, 2013 hea disa zaloli.Prot’tek minam khonnicho obheas korun tea babt- inchi sovistar (detail) mahiti sador korchi mhonn MOFE-chea odhikareamni maglolem.Punn ho prostav manyo zavpak xoklo na.MOFE hannim rajya sorkarak su- chit kortana khonneo ani ‘sanctuar- ies’ hanche modem asloli ontor ‘satellite images,maps’ hanchea ad- haran toyar korpachi-i magnni keloli.Punn hea sogllea suchovnnem kodde Gõychea sorkaran durlokx kelem.Taka lagon Gõychea sorkara koddlean kosloch protisad mellonk na, mhonnpachem bott (finger) dovrun, xekim kendr sorkaran Gõyant ‘buffer zones’ 10 kilo metram ontorar asche oxi magnni korun, sorv unchle niti-sobhent (supreme court) apli ‘af fidavit’ sador kelea. Gõyant ‘wild life sanctuaries’ ani ranam aslolea vattharamni zhoim minam khonnincho vevhar cholta, tacher poryavoronn zannkaramni ani mogiyamni aplo khor nixedh ani virodh porgott kelolo.Goa Founda- tion virudh kendr sorkar oxe pod’dotin hem prokronn sorv unchle niti-sobhent pavlam.Goa Foundation hannim ghatlolea kexicher obheas korun, kendr sorkaran Gõychea sorkarak kaim suchovnneo ani magnneo keloleo.Punn khonnim vevsay ho Gõycho minam khonnim vevsay ho hea rajyacho arthik fatti- konno (economical back bone) mhonn zanna ason poryan, rajya sorkaran kendr sorkarachea magn- neam kodde durlokx kelem.Taka lagon Gõychea sorkarache bezabab- darek lagon ‘supreme court’-ak ho osle torecho nirnnoy ghenvcho poddla mhonnpachem spoxtt zalam. Gõyant choddan-chodd khonneo ranam aslolea vattharamni asat. Hantuntleo kaim khonneo ‘wild life sanctuaries’-anchea fokt eka kilo me- trachea ontorar asat.Taka lagon kendr sorkaran keloli magnni Gõy- chea khatir khupuch marekar zau- pachi xokyotai nirmann zalea.Tech porim hangasor ‘mining’ porot suru zaupachi poristhiti asnikui dharnn zalea. ‘Mining mafia’ tatpurte suttle Khonninche dhoni, Odhikari, Montri hancher FIR dakholl korche nhoi: Supreme Court Amcho AvAz Protinidhi PONNJE:Eka mhotvachea nivad- dea (decree) udexim sorv unchle niti-sobhen Mumboi unchle niti- sobhek tannim Mars 22, 2013 hea disa kaddlole formavnnecher sthogiti (suspension) haddlea.Taka lagon atam Gõychea sorkarak fuddlea don mhoineanchea kallant minam khonninche dhoni tankam por- vane (licences) divpi sorkari odhikari ani adlea khonnim mon- tream virudh FIR dakholl korpak zanvchem na. Unchle niti-sobhent (High court) Kashinath Shetye hannem, ek orz- potr dakholl korun 2012 vorsa sador kelolea kexichea nivaddeant unchle niti-sobhecho mukhel niti- dar Mohit Shah ani R. B Sadubal- dotta hannim eka adexa (order) udexim, Gõychea sorkarak 6 satol- leam bhitor Gõyant bekaidexir ‘mining’-ak zababdar ani somb- hondit aslolea sogllea minam khonninche dhoni, odhikar ani montream virudh FIR dakholl ko- rpacho adex dilolo. Kashinath Shetye hannem niti- dar Shah Aiyogan rajyantlea ‘min- ing’ sombhondan sador kelolea avhalacher atthapun sogllea sombhondit asloleancher FIR dakholl korun sorkarak formavnni dinvchi oxi magnni keloli.Tea vellar Gõycho Advocate General At- maram Nadkarni hannem Shah Aiyogachea avhalar atthapun Gõy- cho sorkar sogllea sombhondi- tancher FIR dakholl korpak raji asa, oxem sanglolem.He torecho nirnnoy sorkaran ghetla oxem-i niti-sobhek kolloilolem. 2rea Panar Vach Gõychea nodinchem ostitv sonkhottant Amcho AvAz Protinidhi PONNJE:Moniskullak favo ti dixa divpa khatir nodinchem mhotvachem yogdhan asa. Nodeo eka mon’xak eke avoy porim pavleat.Puray somazachem jivit eke nodicheruch atthaplolem asta.Aiz mon’xa mukhar heam nodinchem ostitv rakhun dovorpachem avhan ubhem ravlam.Gõyant sot’ter aslolea BJP sorkaran hea nodinchem ostitv rakhun dovorpa khatir koddok upay-yevzonneo toyar korpachi goroz yeun poddlea, oxe torechi magnni aiz vochot thoim zaupak laglea. Adlea kallar ‘mandovi’ nodik ‘gomati’ hea nanvan pachar- tale.Hachea veleanuch amchea rajyak Gomantak oxem pacharpant ailem zanv-ye.Sompurnn Gõyank nisorgachi denngi favo zaloli asa.11 mukhel nodi ani 42 up-nodi (sub- rivers) hanchem zallem Gõy bhor posorlam hem amkam khobor asa.Sumar 72 kilo metram lambayechi ‘mandovi’ nodi hi Gõychi mukhel nodi zaun asa.Karnattakantlea Digar tem Niramal, Aguada hangasor hi ‘mandovi’ nodi Arbi somdirant vilin zata.Jea-jea zagea velean he ‘mandovi’ nodi- cho provas zata, titley zage eka mon’xachem mon bhuloupa sarkhe asat. Zuari nodi hi Dokxinn Gõychi vhoddvik zaun asa.Karnat- takantlea ‘Dipi’ ghattant he nodichi survat zata.Hi nod khon- nim bhagantlean Tudou,Patre hea vattharantlean vhanvot vochon aplo fuddlo provas korta.Chirak nod Gulleli, Kushawati, Uguem, oxeo zaiteo up-nodi Zuari nodichea gopant liptat.Kumbharjuem khaddichea adharan Mandovi nod Zuari nodik bhoinni bhaxen vengoita.Arbi somdirant vilin zanv meren, hi nod aple azu-bazuk aslolea minam khon- ninchi mati, ‘chemical waste’ ani her sabar torechea produx- onnak fuddo korta.Kepem hanga Gokuldem hanga Saleri nodichi survat zata.Thoinsor thavn ti Kepem talukeantlea khupxea ganvank apli thondday dita. 2rea Panar Vach Hungaria ‘aerobatics pilot’ ani European vostad ‘air racer’ Zoltan Veres aplem viman Hun- gariachea eka purvil’lea pula pondchean vhorta. Hea pulak ‘chain bridge’ oxem mhonttat, ani to Budapest hangasor Danube nodiche unch asa. AFP

Upload: herald-publications

Post on 12-Mar-2016

275 views

Category:

Documents


6 download

DESCRIPTION

Konkani,News,Tiatr

TRANSCRIPT

Page 1: 4th May Amcho Avaz 2013

Herald

tt www.heraldgoa.inPonnje<Sonvar, 4 May, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12

MHOTVACHEM

Konknnint Poilench Rongit Satollem

Gharant ghusuncheddvachimoryadvibaddpachoproitn

PAGE 3

Ostori khorenchmahan!

PAGE 4

Karnatakachivhoddvik portunhaddtolim:Sonia

PAGE 9

Mumboint ‘ MarioMiranda Chokk’PAGE 2

Amcho Avaz

Sarabjit SingLahore-antontorlo

PAGE 8

Karnataka-nt Kongrespokx sorkar ghoddtolo?

Ponnje (AAP): Zaitimvorsam virodi pokx mhunnvavr kelea uprant atamKarnatakant portun Kon-gres pokxacho sorkar yev-pachi xokeotay asa. Oxemrajki zannkar somzotat.

Karnataka vidhan sob-hechi venchnnuk faleam,Mayache 5ver 2013 headisa zatoli. Ekach disachevenchnnuken 224 motdar-songhamni venchnnuk za-toli ani 8ver Mayache 2013hea disa motam meznnipurnn zatoli. 8ver Mayachesanje vell poriant Kar-natakant khoinchea rajkipokxacho sorkar nivddunaila tem spoxtt zatolem.

Dokxinn Bharotan Kar-nataka poilo prant zavn asazantun 10 vorsam fattimBJP pokxan apli razvottsuru keli. Karnatakacheporjen 2008 vorsa BJP-kanek pavtt sondhi dili ani

BJP-n dusrea pavtt Kar-natakant sorkar ghoddoilo.

Fattlea 5 vorsank Kar-natakantlea BJP pokxanuchambollay utpon zali,broxttachar ujea porimfankarlo, zaitea BJP fud-dareank nitichea fasaksampddaile ani hea karon-nank lagon KarnatakantBJP pokxan futt poddli.2013 venchnnukek BJPpokx ani tea xivay aninkdon BJP-ntle bhair soronghoddlole pokx asa. Hakalagon Karnatakant BJPsarki oskot zalea hantundubav na.

D u s r e avordan BJP-che osko-tayentleanK o n g r e sp o k x a c h ig h o t t a yokondd za-lea ani heach

karonnank lagon Kongrespokx thoddeach disamniKarnatakant aplo sorkarghoddtolo mhunn zaiteazannancho odmas asa.

Karnatakantle venchn-nuke vixim zaitea zan-namni he venchnnukechonikall adim fuddenchparkupacho proitn kela anisogleancho odmas ogllounno ekuch asa, to mhunt-tlear BJP pokxak har pod-dtoli ani Kongres pokx jik-tolo.

Khoreponnim faleam za-vpi Karnataka vidhan sob-heche venchnnuken

mukhel pokx asa te mhunt-tlear Kongress, BJP aniJanata Dal (Secular). Tea xi-vay BJP-ntle futon bhairsorlele BS Yeddyurappahannem ghoddlolo ‘Kar-nataka Janata Party’ hovuiasa, zaka lagon BJP-k hevenchnnuken boroch markhavcho poddtolo. JD(S) voJanata Dal (Secular) hovuipokx BJP-ntle futticho(split) faido ghetolo. Thod-dkean BJP pokxak mottodhoko bospachi xokeotayasa.

He venchnnuke viximzaiteo ‘survey’ zavn eksid’dh zalam tem mhunt-tlear faleam zavpi eleisan-vant Kongres pokx ogllimunnim 37% Karnatakantleporjechim motam ghetolozalear BJP hea eleisanvantfokt 23% motam ghevpachixokeotay asa.

2rea Panar Vach

tomAzinho cArdozo

Candolim, Gõy

Sarabjit Singh hacho Pak-istanache bonddkhonnintkhun kelo taka Pakistanisorkar zababdar asa osoarop Bharoti nagrik aiz ko-rta. Bonddkhonnintleakoideamni Bharoti koidea-cho khun korop mhun-nchem bondkhonnecheaodhikareancho tantun hatasa oxem spoxtt zata. Teakhatir je konn SarabjitSingh hacho khun korpantzababdar asa tankam sogl-leank koddok khast favo za-unk zai.

Bharotantlim sogllim ‘TVChannel’-am ekach talleankoddok utramni Pakistanisorkarak doxi tharaita anitech porim Bharotisorkaran Sarabjit Singh-akbonddkhonintlo soddunhaddpak zoxe proitn kor-pak zai asle te kele namhunn Bharoti sorkarachittika korta.

‘TV channel’-ancherSarabjit Singh hachea

mornna voir zaiteo bhasab-hasi zaleo. Hea bhasab-hasamni hanga thoim ulou-peamni rajki rong (politicalcolour) diupacho proitnkelo to khorench chukhi-cho asa.

Sarabjit Singh hacheamornna voir rajkaronn ko-rop hachea itli anink duxttkornni na mhunttlear fottzanvchina.

‘TV channel’-ancherbhasabhasamni vanttoghevpi BJP-chea ani AkaliDal hanchea protinidimni

Bharoti sorkarachi koddokttika keli. Bharoti sorkarPakistana sovem koddokutramni uloina, punn Pak-istanachem boreponn ghe-unche khatir tanche kod-dem sovkasayen ulounnikorpacho proitn korta.Bharoti sorkarachea heasobhavak lagon Pakistanapnnak zai tem korta aniBharoti sorkar tonddanbott ghalun hem polleta,oxem tanchem mhunn’n-nem asa.

Kongres pokxachea pro-

tinidimni hea bhasab-hasamni vantto ghetanasorkarachi bazu porjemukhar manddpacho yotnkelo ani jitlim ‘diplomaticchannels’ asa titleanchoivapor kela mhunn porjeksangpacho proitn zalo. Pak-istan sorkaran heghoddnnek jitlem mhotvdiunk zai aslem tem diunkna, ani tea khatir highoddnni ghoddonk pavlimhunn spoxtt kelam.

Tech porim, Kongrespokxacher BJP-che uloupiarop korta tem pollovn,Kongres protinidin 1999tem 2005 hea panch vor-sank kendr sorkar BJP-choaslo, tea vellar SarabjitSingh haka Pakistanantlosoddovn haddpak kosleupay kelea kai mhunn BJP-k vichar kelo tedna BJPlagim favo toxi zap diunkzaunk na.

‘TV channel’-ancher heabhasabhasamni kaim na-grik asle je khoincheachpokxak – Kongres vo BJP-sombondit nasle, tannim

donui pokxanchea protini-dim laglim Sarabjit Singhhachea mornna voir ra-jkaronn khellona zaunk vi-nonti keli. Hea vellar sogl-lea Bharoteamni, zat kat,dhorm ani rajki pokx pol-lenastanam ekvottan rav-pachi goroz asa. Rajkaronnkhellche bhaxik rajki fud-dareamni desant SarabjitSingh hachea mornnacheanimtan ekvott ghoddounhaddlo zalear khub boremzatolem.

He Bharoti nagrik zan-nim hea chorcheamnivantto ghetlo ani zankamrajki sombond matui natannim rajki pokxa lagimoxi vinonti keli “SarabjitSingh hachea mornnacherrajkaronn khellpachembond korat. Oglle unne 300Bharoti nagrik Pak-istanachea bondkhon-neamni azun poriant asa.Tanchea boreponna khatirfavo te upay gheyat, punnvenchnnuken motam mel-lounche khatir rajki khell

khellonakat”. Bharotantlea ‘TV chan-

nel’-ancher her bhasab-hasamni vantto ghevpakPakistanantlei protinidi ha-jir asle. Tannim soglle aropnakarle. Sarabjit Singh-achem moron ek obghataslo ani tea khatir Pakistansorkarak doxi tharavopsarkem nhoi mhunn san-glem. Tannim mhunttlem“He babtin ami Bharotisorkarak sogllo tenko dilaani Sarabjit Singh-achemmoddem vega-vegBharotan, tachea ganvghara dhaddpak amiyesesvi zalea. Bharot-Pak-istan sombond tigoundovortole zalearBharoteamni hea vixoyavixim aplem ‘mindset’bodol korpachi goroz asa”tannim akhrek mhunttlem.

Sarabjit Singh hachokhun Pakistanache bond-khonnin zalo ti khorenchek dharunn ghoddnni zavnasa. Osli ghoddnni Pak-istanachea odhikareamnipoilech pavtt adharunk na.

Kaim mhoine adim anikuiosleo ghoddnneo ghod-dleat. Heo ghoddnneo ‘Hu-man Rights’ hancher addasa. Tea khatir Bharoti na-grikam sovem jeo dharunnghoddnneo Pakistananghoddtta teo tabortob bondzavpak zai ani hea khatirBharoti sorkaran koddokupay ghevpak zai hantunmatui dubav na.

Sarabjit Singh ogllim un-nim 23 vorsam Pak-istanache bondkhonninturlea uprant akhrek tachimeloli kudd 3rer MayacheBharotant pavli. Tacheaganvant lok ragixtt aslekiteak Pakistanachea‘court’-an zo nirnnoySarabjit Singh hache viximdilolo to chukicho aslooxem sogllea Bharoteankdistalem. Torui punntachem niropradiponnprovar korunk konnakuchghoddlem na. Pakistaniodhikareank to ek ‘terror-ist’ aslo ani taka morn-nachem formonn dilolem.

2rea Panar Vach

Sarabjit Singh hachea mornnacher rajki khell khellonakat

Gõyant minam khonnicho fuddar anikui gombhir ‘Buffer zone’ 10 km ontorar dovrunk MOFE-achi magnni

Amcho AvAz Protinidhi

PONNJE:Gõychea ‘wild life sanc-tuaries’-ancho ‘buffer zone’ 10 kilometram ontoracho ascho, oximagnni Kendriya Ranam ani Porya-voronn Montraloy (ministry offorests and envoirnment-MOFE)hannim sorv unchle niti-sobhent(supreme court) sador kelole ‘affi-davit’-ant kelea. Taka lagon, atamGõyant ranam ani ‘wild life sanctu-aries’ aslolea vattharamni zhoim mi-nam khonneo asat, teo porot suruzavpa vixim dubau uprasla.

Gõyant asloleo choddan-choddkhonneo ranam aslolea vattharamniasat.MOEF hannim sorv unchle niti-sobhen keloli magnni hea sogllea mi-nam khonnim khatir khupuchmharog poddtoli.Tech baraborMOFE-an Gõychea sorkaracheruibott dovorlam.Gõychea minamkhonnim vixincho avhal (report) to-yar korun, to tharavik kalla bhitorsador korpa khatir kaimzannkaranchi nemnnuk keloli.MOFEhachea Bengllur aslolea fanttean heazannkaranchea pongddanchisthapnni keloli.Rajya sorkara kod-dlean ‘National parks, sanctuaries he

sarkhe vatthar poryavoronnache no-drentlean ‘sesitive zones’ mhonn no-mud korche oxi magnni keloli.Punn,hache vixim kendr sorkarak koslichmahiti mellonk naslolean, xekimMOFE-an 10 kilo metram ‘bufferzone’-achi magnni kelea.

Hea vixinchi ek boska Abril 5,2013 hea disa zaloli.Prot’tek minamkhonnicho obheas korun tea babt-inchi sovistar (detail) mahiti sadorkorchi mhonn MOFE-cheaodhikareamni maglolem.Punn hoprostav manyo zavpak xoklona.MOFE hannim rajya sorkarak su-chit kortana khonneo ani ‘sanctuar-ies’ hanche modem asloli ontor‘satellite images,maps’ hanchea ad-haran toyar korpachi-i magnnikeloli.Punn hea sogllea suchovnnemkodde Gõychea sorkaran durlokxkelem.Taka lagon Gõychea sorkarakoddlean kosloch protisad mellonkna, mhonnpachem bott (finger)dovrun, xekim kendr sorkaranGõyant ‘buffer zones’ 10 kilo metramontorar asche oxi magnni korun,sorv unchle niti-sobhent (supremecourt) apli ‘affidavit’ sador kelea.

Gõyant ‘wild life sanctuaries’ aniranam aslolea vattharamni zhoim

minam khonnincho vevhar cholta,tacher poryavoronn zannkaramniani mogiyamni aplo khor nixedh anivirodh porgott kelolo.Goa Founda-tion virudh kendr sorkar oxepod’dotin hem prokronn sorv unchleniti-sobhent pavlam.Goa Foundationhannim ghatlolea kexicher obheaskorun, kendr sorkaran Gõycheasorkarak kaim suchovnneo animagnneo keloleo.Punn khonnimvevsay ho Gõycho minam khonnimvevsay ho hea rajyacho arthik fatti-konno (economical back bone)mhonn zanna ason poryan, rajyasorkaran kendr sorkarachea magn-

neam kodde durlokx kelem.Takalagon Gõychea sorkarache bezabab-darek lagon ‘supreme court’-ak hoosle torecho nirnnoy ghenvchopoddla mhonnpachem spoxtt zalam.

Gõyant choddan-chodd khonneoranam aslolea vattharamni asat.Hantuntleo kaim khonneo ‘wild lifesanctuaries’-anchea fokt eka kilo me-trachea ontorar asat.Taka lagonkendr sorkaran keloli magnni Gõy-chea khatir khupuch marekar zau-pachi xokyotai nirmann zalea.Techporim hangasor ‘mining’ porot suruzaupachi poristhiti asnikui dharnnzalea.

‘Mining mafia’ tatpurte suttleKhonninche dhoni, Odhikari, Montri hancherFIR dakholl korche nhoi: Supreme Court

Amcho AvAz Protinidhi

PONNJE:Eka mhotvachea nivad-dea (decree) udexim sorv unchleniti-sobhen Mumboi unchle niti-sobhek tannim Mars 22, 2013 headisa kaddlole formavnnechersthogiti (suspension)haddlea.Taka lagon atam Gõycheasorkarak fuddlea donmhoineanchea kallant minamkhonninche dhoni tankam por-vane (licences) divpi sorkariodhikari ani adlea khonnim mon-tream virudh FIR dakholl korpakzanvchem na.

Unchle niti-sobhent (High court)Kashinath Shetye hannem, ek orz-potr dakholl korun 2012 vorsasador kelolea kexichea nivaddeantunchle niti-sobhecho mukhel niti-dar Mohit Shah ani R. B Sadubal-dotta hannim eka adexa (order)

udexim, Gõychea sorkarak 6 satol-leam bhitor Gõyant bekaidexir‘mining’-ak zababdar ani somb-hondit aslolea sogllea minamkhonninche dhoni, odhikar animontream virudh FIR dakholl ko-rpacho adex dilolo.

Kashinath Shetye hannem niti-dar Shah Aiyogan rajyantlea ‘min-ing’ sombhondan sador keloleaavhalacher atthapun soglleasombhondit asloleancher FIRdakholl korun sorkarak formavnnidinvchi oxi magnni keloli.Tea vellarGõycho Advocate General At-maram Nadkarni hannem ShahAiyogachea avhalar atthapun Gõy-cho sorkar sogllea sombhondi-tancher FIR dakholl korpak rajiasa, oxem sanglolem.He torechonirnnoy sorkaran ghetla oxem-initi-sobhek kolloilolem.

2rea Panar Vach

Gõychea nodinchemostitv sonkhottant

Amcho AvAz Protinidhi

PONNJE:Moniskullak favo ti dixa divpa khatir nodinchemmhotvachem yogdhan asa. Nodeo eka mon’xak eke avoyporim pavleat.Puray somazachem jivit eke nodicheruchatthaplolem asta.Aiz mon’xa mukhar heam nodinchem ostitvrakhun dovorpachem avhan ubhem ravlam.Gõyant sot’teraslolea BJP sorkaran hea nodinchem ostitv rakhun dovorpakhatir koddok upay-yevzonneo toyar korpachi goroz yeunpoddlea, oxe torechi magnni aiz vochot thoim zaupak laglea.

Adlea kallar ‘mandovi’ nodik ‘gomati’ hea nanvan pachar-tale.Hachea veleanuch amchea rajyak Gomantak oxempacharpant ailem zanv-ye.Sompurnn Gõyank nisorgachidenngi favo zaloli asa.11 mukhel nodi ani 42 up-nodi (sub-rivers) hanchem zallem Gõy bhor posorlam hem amkamkhobor asa.Sumar 72 kilo metram lambayechi ‘mandovi’nodi hi Gõychi mukhel nodi zaun asa.Karnattakantlea Digartem Niramal, Aguada hangasor hi ‘mandovi’ nodi Arbisomdirant vilin zata.Jea-jea zagea velean he ‘mandovi’ nodi-cho provas zata, titley zage eka mon’xachem mon bhuloupasarkhe asat.

Zuari nodi hi Dokxinn Gõychi vhoddvik zaun asa.Karnat-takantlea ‘Dipi’ ghattant he nodichi survat zata.Hi nod khon-nim bhagantlean Tudou,Patre hea vattharantlean vhanvotvochon aplo fuddlo provas korta.Chirak nod Gulleli,Kushawati, Uguem, oxeo zaiteo up-nodi Zuari nodicheagopant liptat.Kumbharjuem khaddichea adharan Mandovinod Zuari nodik bhoinni bhaxen vengoita.Arbi somdirantvilin zanv meren, hi nod aple azu-bazuk aslolea minam khon-ninchi mati, ‘chemical waste’ ani her sabar torechea produx-onnak fuddo korta.Kepem hanga Gokuldem hanga Salerinodichi survat zata.Thoinsor thavn ti Kepem talukeantleakhupxea ganvank apli thondday dita.

2rea Panar Vach

Hungaria ‘aerobatics pilot’ ani European vostad ‘air racer’ Zoltan Veres aplem viman Hun-gariachea eka purvil’lea pula pondchean vhorta. Hea pulak ‘chain bridge’ oxem mhonttat,ani to Budapest hangasor Danube nodiche unch asa.

AFP

Page 2: 4th May Amcho Avaz 2013

2Ganv-ganvamni

1lea Panar Thaun...

Khoincho pokx hea eleisanvant ki-tle motdarsongh jiktolo hache viximodmas asa tea pormonnem Kongresoglle unne 122 motdarsongh jikpachixokeotay asa. BJP oglle unne 52 mot-darsongh zalear JD(S) oglle unne 39motdarsongh jiktele oso odmas asa.Urlole soglle pokx sumar 18 ‘seats’jiktele mhunn odmas kela. Dusreautramni Kongres pokxak yeta tevenchnnuken Karnatakan sorkarghoddpak ‘absolute majority’ melltolimhunn rajki zannkar sangtat.

Hi ‘survey’ kortana porje koddemek vichar kelo ani to vichar mhunt-tlear “Khoimcho rajki pokx choddbroxttachari?” Porjen zobab dilo teapormonnem 53% lokamni BJP chodd

broxtt pokx mhunnon sanglam zalear18% lokamni Kongres pokx choddbroxtt asa oxem mhunttlam.

Vegllea vegllea poristithimni hi ‘sur-vey’ kelea mhunttlear xharamni,kheddeamni, ostoream modem mod-heam-vorg (middle class) ani girestloka modem, lhan zatinchea ani goribloka modem, kollegintlea tornatteammodem, adi hea sogllea gottamni BJPpokxak sokol uddoila ani Kongrespokxak voir kaddla. He soglle ‘factor’monant ghetle zalear KarnatakantKongres-achem zoit nixchit asamhunttlear fott zanvchina.

Karnatakan Kongres pokxak zoitmell’lem zalear Kongres-achea fud-dariponnakal aslolea UPA

sorkaracher kendrak anek ghottal-leank (scams) lagon zo goddboddzata to xant zavpak ilo adhar zatolo.Tech porim anink 5-6 mhoineamniMadhya Pradesh prantan vidhansobhechi venchnnuk zavpachi asathoimsorui venchnnuk jikpak adharzatolo.

Karnatakant Kongres pokxan zoitmelloilem zalear 2014 vorsant zavpilok sobheche venchnnuken Kongrespokxak BJP-k dhaddosponnim fuddokorpak sompeponn zatolem.

Heach khatir Karnataka vidhansobheche venchnnukek jikop voharok hem donui pokxank – Kon-gres-ik toxem BJP-k – khub mhot-vachem asa.

Shetye hannem aple kexint, zanchimnanvam aropi mhonn dilolim, tantun28 ankddear Dr.Praful Hede hannemnitidar Mohit Shah hachea 22 Marsakdilole formavnnek sorv unchle niti-sob-hent avhan kelolem. Hea avhanachergelea mongllara ‘supreme courtant’aikovnni zali. He aikovnne vellar, Dr.Hede hachi bazu sambhallpi N N Kr-ishna Murthy , Bhavani Shankar Gadnis

ani vokil Balan hennim niti-sobhecheanodre mukhar ek gozal nodrek haddliani ti mhonnllear, Goa Foundation hesonvsthen bekaidexir ‘mining’ virudh‘writ. Petition no. 435 udexim apli kex‘supreme court’-ant dakholl kelea

Ani tachi aikovnni sod’deak chaluasa. Hem prokronn sod’deak sorvunchle niti-sobhent asa ani tacho nikallago meren unchle niti-sobhen

kaddlolo aplo adex sthogit dovorchooxi magnni keloli. Mukhel nitidar Kabirhannem hem mot aikon ghevn Mum-boi unchle niti-sobhen 22 Marsakkaddlolea adexak sthogiti divchimhonn ho nivaddo kaddla.

Atam sorv unchle niti-sobhen ho oxetorecho nivaddo kaddlolean, Gõychosorkar sod’deak konnacheruch FIRdakholl korpak xokchona.

Ponnje<Sonvar, 4 May, 2013<

Karnataka-nt Kongres pokx sorkar ghoddtolo?

Khonninche dhoni, Odhikari, Montri hancher FIR dakhollkorche nhoi: Supreme Court

Talpon nod hi Kannkon ganvchoalaxiro zaun asa.Netravati ani Khoti-gao hangachea ranantlean pasar za-upi hi nod Ravon dongracheabazuntlean Kankonn ganvant pavta.Ani thoinchean ti magir Arbi somdi-rant melltta. Galgibag hi nodKankonn dongrachea mathearaslolea Kuskem, Nadke hea ranambhagantlean suru zata. Moddganvchemukhel nodichem rupantor matr,sod’deak ‘gutter’ koxem zalolemasa.Verna hangasor Mahadei hachemmull sthan zaun asa. Hangachearanam bhagamni Sal nodichoorombh zata. Cabo-de-Ramkil’leachea vattharan Betul hangasorhi nod Arbi somdirant rig gheta.

Peddne hangachi Harmal ani Man-drem heo nodi itihasant zoma zau-pachea margar asat. Thoinchesthanik lok tiche ostitv visorleat.Ranam katrop, vhodd-vhodd band-kama korop haka lagon, jea za-geancher hea nodinchi survat zaloli,thoinch tankam moronn ailam.

Maharaxttr, Tillari, Ibraimpur,Kolvale ani Anjunem, Vagator vattha-rant Chapora hea nanvamni pachar-loli Kolvale nod Kolhapur jil’leantleaChandgadh talukeant Tudai gan-vantlean suru zata. MaharaxttrantleaManahor dongrachea vattharantTerekhol nodicho zolm zata. Deusu,Korgao, Kiranpanni hangachea renvvevsayak lagon, hi nod oddchonnenk

sampoddloli asa.Kharfuttichi (man-groves) he nodik surokxa melltta.Hangache kharfuttichi surokxa favote toren zaina. 10 kilo metram lam-bayechi Baga nodi hi soglleam vonlhan nod zaun asa.He nodicho zolmArpora hangachea dongrar zata. 5noketri hottelam ani her bandka-mank lagon hi nod khupuch fugasanvsonsta. Gõyant asloleo soglleoch nodikhupuch oddchonneank sampod-dleat. Hea nodinchi rakhonn kor-pachi khupuch goroz asa. Ani heachvellar hea nodinchi rakhonn kor-pachim panvlam sorkaran ubharli-nant zalear, fuddarak Gõykarank temkhupuch marekar zatolem, oxemchitr spoxtt dispak laglam.

Gõychea nodinchem ostitv sonkhottant

Santa Cruz Mumboi hangasor ek‘junction’ (chowk) Gõykar ‘cartoon-ist’ Mario Miranda haka bhettoilea.Hi chowk Santa Cruz West-an ‘Con-vent Avenue’ ani ‘Hasnabad Lane’hangasor asa jika Mario Mirandahachem nanv dilam.

‘Mumboi Municipal Corporation’hacho ‘Member of LegislativeCouncil’ (MLC) Advogad AshishShelar hachea proitnank lagon hibori ghoddnni ghoddpant aili.

Mario Miranda zo Gõykar zavn

asa taka Mumboi xaracho khubmog aslo zo mog tannem aplea‘cartoon’-a vorvim dakholl kelo.Heach khatir Mumboi xharant eka‘junction’-ak Mario Mirandachemnanv favo zata.

‘Mario Miranda Chowk’ tea‘junction’-ak nanv diupachea doba-jeak Gõyche Up-mukhel montriFrancis D’Souza hajir aslo. Techborobor Maharashtrache Navnir-man Sena (MNS) hache mukhelRaj Thackeray, BJP-che fuddariVinod Tawade ani ‘Mumboi Mu-nicipal Corporation’ hiche virodifuddari Alka Kerkar hajir asle. Teaxivay zaite thoimsorle nagrik Kris-tanv, Hindu, Musolman ani MarioMairanda-che bore magte headobajeak hajir asle.

Rak Thackeray hannem apleauloupan mhunttlem ki sorkar osleamahan kolakarancher visor ghalta.‘Mario Miranda Chowk’ hem nanvghalche poros sorkaran bhurgeank‘cartooning’ xikouche khatir ek ‘in-stitute’ sthaplolo zalear khubboreak poddtolem aslem.

Raj Thackeray svota apunnui ek

‘cartoonist’ asa. Tacho ‘uncle’ BalThackeray ek ‘cartoonist’ aslo.

Fr. Joe D’souza, St. Ignatius Igor-jecho padrivigar hannem AshishShelar hachi thoknnay korun san-glem ki to ek MLC zavn asa zo so-

mazantlea Kristanvank gorjecheavellar adhar diunk fattim ravona.

Natalamchea somoyar tannem‘Christmas Carols’ hachi kariavollghoddoun haddli ani halimchea

disamni 14 Abril 2013 hea disaGõycho Up-mukhel montri hachelagim Mumboint asloleaGõykaramni bhasabhas korchekhatir ek mellavo ghoddounhaddlo.

Fr. Joe D’souza hannem sompoi-tanam sanglem ki Ashish Shelar ekpromannik rajkarnni zavn asa anito nagrikanchea boreponna khatirumedin vavurta mhunn.

Mumboint ‘Mario Miranda Chowk’ GMC-nt zolm-mornnacheo‘certificates’ diupak kittkitt

Fattlea vorsachea Jun mhoineantGMC-nt zolmacheo ani mornnacheo‘certificates’ 24 voram bhitor mellpachitozviz keloli. Toxi seva suru zaloli punnsod’deak he sevecho lokank faido za-vchea bodlek tras zavnk lagla. Ti lokamkhatir kottkottichi zavnk laglea. Hesevecho faido lokank bore toren mell-cho oxi magnnim lokam koddlean zavnklaglea.

Zolm ani mornnachi nondnni korpi ni-bondhokan (registry) fattlea vorsa heviximche dakhle 24 voram bhitor lokankdivpak panvlam ubarlolim. Hi yevzonnchalu korchea poilim lokank thoim favttimarcheo poddttaleo. Kaim pautti ekadakhlea khatir 15 dis poryant lagtale.

GMC-nt sod’deak zolmak yevpibhurgeachi vo moronn ailolea lokanchinondnni kortat. He nondnnent boreoxeochuko urtat. Kamdaranchea sustik lagonheo chuko zatat oxem disonk ailam.Nondnni kortana chuk zalolean noveannondnni korchi poddta. Taka magir 15dis vetat. Nondnni kortana chuk zaleaoxem sombondit odhikareanche nodrek

haddun dilem zalear te kanar kens kad-dttat. Tanche koddlean xapotam-iaikochim poddttat oxeo-i tokrari asat.

Nondnni borobor zavnui nondnnechiproti magtana mellpi dakhleacher chu-kichi mahiti asta. Kaim vellar nanv vapot’te porian odhikari chukoitat. Hi chuksarki korpak lokank kitleoxeoch favttimarcheo poddttat.

Rajyantlea boreach panchayatimnitoxench palikamni dakhle ‘computer’-arnond kelea uprant kaim minnttam bhi-tor ditat, punn GMC-nt mellpi dakhleaizui hatanuch borovn ditat.

‘Ward’-amni zavpi nondnni chukichizalolean tacho tras lokank sonscho pod-dta. Taka lagon adimche dakhle 15disam bhitor mellttale tench boremaslem oxem mhonnpachi palli lokam-cher ailea.

Hea sombondan khateache sonchalokS. Saxena hanche kodden chovkoxi kelitedna tannim thoim kormochareanchounnav aslolean lokank tras zata hemmanya kelem, punn chuko koxeo zatathacher mat ulovpak nhoikar dilo.

Gõy fuddle pillge khatir rakhat: Parrikar Matanhy Saldanha-n Gõy

ani Gõykarponn amchekhatir rakhun dovorlem.Taka lagon ami konn hem

somzun ghevn Gõy fuddlepillge khatir rakhun dovor-lem zalear tankam hinchkhorim argam thartolimoxem mot mukhel montriManohar Parrikar hannemukttailam.

Sorgest Matanhy Sal-danha hanche jinnecheradarit ‘Matanhy SaldhanaThe Legend’ hea pustoka-cho prokaxon suvallomukhel montri ManoharParrikar hancheahatantlean zalo.

Menezes Braganza sob-haghorant zalole he kari-avollik machier Matanhy-chi ghorkarn poryavoronn

montri Alina Saldanha,namneche gayok Remo Fer-nandes, sobhapoti RajendraArlekar, amdar CaetanoD’Silva, ‘NRI commissioner’Dr. Wilfred Mesquita, pus-tokache mukhel sompadokSantosh Vadkar toxechsompadok Prof. PrajalSakhardande hajir asle.

Sod’deak dor eklo Gõykaratmkendrit zala. Amchivichar sonskruti bodolpaklaglea. Punn Matanhy-k hemzalolem naka aslem. Takalagon dor eklean hem pus-tok vachlea uprant Matanhy-che gunn niyall kele zaleartanche vichar fuddle pillgemeren pavtole oxem Par-rikar hannem sanglem.

Sobhapoti Rajendra Ar-lekar hannem apleauloupant tankam argam di-tole zalear tanche vicharmukhar vhorpachi gorozasa oxem mhunttlem.

Gõycher upatt mog korpiMatanhy Gõyam khatir so-danch huskebhorit aslo.Aple huskeabhorit vichar todusrea meren pavoun dus-reak huskeabhorit kortalo.Sod’deak oxea somazachi

Gõyank goroz asa oxem-imot Arlekar-an ukttailem.

Namneche gayok RemoFernandes hannem hea vel-lar Matanhy khatir toyarkelolem khas git bansricher

(flute) vazoilem. Aplea ulov-pantlean tannem tanchemordekuttem kam fuddemvhorpachi goroz asa oxemmhunttlem.

Sod’deak Gõyank vat-taitole zalear rajyeak khasdorzo mellovn divpachigoroz asa ani khas dor-jeachi magnnim korpitharav vidhan sobhentsorvmotan monzur zalolekhatir Remo-n khos ukttaili.

Pustokache mukhel som-padok Santosh Vadkar han-nen Matanhy-cher boroilolitoxench ek kovita vachundakhoili. Toxench pustokborovpa fattlo aplo ud’dex

spoxtt kelo. Sompadok Prajal

Sakhardande hannenyevkarachem uloup kelemzalear upkarachem uloupMatanhy-chi ghorkarn,poryavoronn montri AlinaSaldanha hinnem kelem.

Hea vellar hajir aslolealokamni mennvati pettovnGõychem Gõykarponnrakhun dovorpacho soputghetlo.

Bhurgeancher vichar thapnakat– Dr. Vijaya Phadnis

Bhurgeancher vichar thaptokochtanchi nirnnoy ghevpachi tank kabarzata. Vaddlolea bhurgeanche bhu-mikent rigun vichar kele uprantuchtanchi mansiktay kolltta. Bhurgeankhem korum nakat tem korum nakatoxem sangche poros tankam poryaydivnk zai oxem namnechi mansikzannkar ani lekhika Dr. Vijaya Phad-nis hinnem sanglem.

Bodol’lolea kalla promann avoyankjinne xeili, vichar xeilint bodol korchopoddttolo. Paloktotvachi xeili noveanapnnavchi poddttoli oxem-i Dr. Phad-nis hinnem sanglem.

Institute Menezes Braganza sonvs-then ghoddoun haddlolea mahilamellaveant ‘Pirayen yevpi bhurgeanchiavoy – Ek avhan’ hea vixoyacher tiuloitali. Tatunt Dr. Kadambari Kulka-rni, Dr. Arti Dinkar, PoornimaSukhtonkar, Nina Naik, Jaishree Har-malkar hannim vantto ghetlo.

Vicharank vivekachi zodd nasop,bhavnamcher niyontronn nasop hakalagon zaite proxn uprastat oxem Dr.Phadnis-an fuddem uloitana sanglem.

Husko, tiddok, chinta, niraxa heobhavna amchea vicharantlean nir-mann zatat. Hea bhavnamcher niy-ontronn dovrop amchea hatant asa

oxem Dr. Phadnis-an sanglem. Dr. Kadambari Kulkarni: Avoy ked-nach ‘retire’ zaina. 5 te 9 vorsam pi-ray mozgotimchea bhurgeam kod-den toddzodd hi korchich poddtta.Tanche nodren vichar korcho pod-dtta. Vaddpi bhurgeank poryant xikx-

onn divop mhotvachem. Chedde-cheddvank xaririk bodolachi zannvaykorun divn tankam visvasantghevchim. Poornima Sukhttonnkar: Palok so-danch kama nimtan bhair, ghoranavoy-bapuy hanchim zhogddim,palokanche onoitik sombond hea

sabar karonnank lagon bhurgeammodem niraxa yeta. Oxea vellartanchi mansiktay somzun ghevnk zai. Jaishree Harmalkar: Bhurgim himamchem vortoman ani fuddar astat.Ami amkam tanche suvater dovrunvichar korunk zai. Bhurgeankui atm-

sonmanachi goroz asta.Tanche ixtt zavn tankamvisvasant ghevnk zai. Timnirxelole bhaxen disleartankam tenko divnk zai. Dr. Arti Dinkar: Cheddeani cheddvam oso forokkorop yogeo nhoi.Bhurgim kuddin vaddttatpunn tanchi mansiktaybodolna. Tim apleachvisovant astat. Xallentbhurgeank loingik xikx-onn divop gorjechem. Neena Naik: Mhojem donvorsam pirayechem ched-

dum asa. Maim tum mhoje khatirvelluch dina oxem tem kagall ko-runk laglolean apnnem somtochnokrecho rajinamo dilo. Taka lagOnhanv khorea orthan avoy zalim. Mul-lant bhurgeam modem nirnnoyghevpachi tank asta. Ti ami vol-lkhunk zai.

Onvdum 12-vecho nikal 83% lagloPONNJE(AAB):’Goa Board of Sec-

ondary and Higher Secondary’-inMarsant gheltlole 12-veche porikx-echo nikal 82.96% laglo. Ekunn12,706 xikpeamni he 12-vecheporikxent vantto ghetlolo.Hantunlea10,542 xikpeank paszaunk zoit favo zalem.Kaim vixoy soddunporikxek boslole 605xikpeam modle 207zannam paszalim.Porikxent bhagghetlolea xikpeam mo-dem, cheddvanchisonkhea choddasli.Him sogllim ched-dvam xikpeam 84.69%itlim pas zaleant.

GSBC hacho odheokx Jose Rebellohannem Goa Chambers of Com-merce and Industries hancheasobha ghorank 12-veche porikxechenikal jahir kele. ‘Arts’-ant 74.68%,‘Commerce’-ant 83.86%, ‘Science’-

ant 84.98%, ‘Vocational’-ant87.63% nikal laglo. Xikpeank‘Grades’ ani ‘Marks’ dakhoupantaileat. ‘Merit’, ‘First’, ‘Second’, ‘Third’oxeo ‘grades’ diloleo nant. Soglleambabtint ‘Pass’ oxench nomud kelam.

Ek vo don vixoyamnifeil zaloleam xikpeamkhatir 10 ani 12 Junhea disa Mhapxem aniModdganv oxea donkendramni ‘supple-mentary’ porikxa ghe-upant yetoleo. Zababpotrikanchi topasnnikorpa khatir May 14meren xikpeank orzokorpak sovlot dovor-

lea.Itle mozgotim, 10-veche porikx-eche nikal May 25 meren jahir kor-pant yetole, oxem Rebello hannempotrkarank sanglem.

GSBC-cho odheokx Jose Rebellohannem hea nikala vixim odhikmahiti dilea tea pormonnam, 95%

poros chodd nikal lagloleo ekunn 9‘higher secondaries’ asat. HantuntNuvem hangachi ‘Carmels HigherSecondary’, Moddganvchi ‘DamodarHS’, Vernachi ‘Fr. Agnel Multipur-pose HS, Mulgaochi ‘Dnyan PrasarakHS, Choraochi ‘Raghuvir Salkar HS,Korgaochi ‘Kamleshwar HS, Pon-njechi ‘Mushtifund HS’ hancho as-pav asa.

Tech porim Rebello hannemugddapem kelem tea pormonnem,he 12-veche porikxent khellam gun-nam khatir dovorlolo labh 2577 xik-peank mell’lo.Hantunt soglle vixoygheun porikxek boslole 2501 anikaim vixoy soddun boslole xikpi 76itle asle.408 xikpi bhurgim foktkhellam gunnank lagonuch heaporikxent pas zalim. Tankam khoreaorthan hea khellam khatir asloleagunnancho labh favo zala. Hakalagon pas zaloleanchi ‘percentage’3.29 ttok’keamni vaddli, oxem JoseRebello hannem spoxtt kelem.

‘Ladies special’ bos suvidek ostoreamkoddlean tokhnnay

PONNJE (AAB): ‘Ladiesspecial’ bos suvidek os-toream koddlean tokhnnaymell’llea. ‘Ladies special’bos suvidhechi Abrilachea30 tarker saun ukttavnnikelolean, ostoreank tancho‘concession pass’ vaprun votikett vikti gheun, atam

sompeponnim bosincherprovas korunk xoktat.

‘Ladies special’ bosinpoilo provas korpi ostore-ank poilea disa samko boroonubhov zalo.

Umedin ani khoxenbhoron provasi bosin bhi-tor sorlet. “Amchea

sorkaran amche surokxepasot ‘ladies buses’ surukeleat ani ami tacho faidogheunk goroz. Oslea suvi-dencho vapor korit zaleardusrea ‘routes’-ancheruibosi ghalunk sorkar fud-dem sortolo,” mhunn ekaprovaxean sanglem.

“Sogllean bori vost jimhaka avoddli ti, mhojeansoroll bosin bhitor soronkzata ani ‘concession passline’-inui raupachi gorozpoddonam. Bosir chod-dlea uprant eklo monis‘pass’ topasta,” oxemmhunn Ponnje saun Mod-dganv provas kelole ekezantte pirayechea ostorensanglem.

Heo ‘ladies special’ bosisokallchea 8.30 vorancherani sanjechae 5.45 vo-rancher provas kortat.‘Ladies special’ bos suvidachalu kelolean khoxiasloleamni, sorkaran herdusrea ‘routes’-ancheruibosi ghalcheo mhunn su-choilem.

Ek provasi, ji sanjechemaplem kam uxiram kobarkorta, sanjechea sumar8.30 vorancher osli suvidamellot zalear ostoreoprovaxeank faideachem as-tolem mhunn sanglem.

He suviden sudharon-nam haddun anink bori ko-runk, ‘KTC’ tachi sthiti pol-loun favo te bodol haddtole,mhunn KTC odheokx Car-los Almeida-n sanglem.

Atam to melea uprant tachi kuddBharotan haddli. Tache melole kud-dir nimnne sonskar kele. SorgestSarabjit Singh haka ‘state honours’favo kelo ani taka hutatmo (marter)mhunn sorkaran mandcho oso nibor‘demand’ aiz aikonk yeta.

Sarabjit Singh hachea mornnanBharot ani Pakistan hanchea som-bondan ek novi dixa yetoli mhunndista zache vixim Bharotantle nagrikje Pakistanan koidi mhunn asat aniPakistanache nagrik je Bharotankoidi mhunn asat tanchea bore-

ponna khatir donui des panvlammartole oxi ast ballgum-ia.

Ani oxem ghoddtolem zalear am-chea rajki fuddareamni SarabjitSingh hachea durdoivi mornnacherrajki khell khellpacho tabortob bondkorpak zai.

Sarabjit Singh hachea mornnacher rajki khell khellonakat

Amcho Awaz May 4_Layout 1 5/3/2013 7:50 PM Page 2

Page 3: 4th May Amcho Avaz 2013

‘Big FootLoutolim’ hannim‘Earth Day’ vo ‘Son-vsar Dis’ probhavit-ponnim so-morombhlo. Hodobazo ‘AncestralGoa Big FootLoutolim’ hangasorzalo. “Mhojean son-vsarak kosorakhum yeta” zavnaslo he so-m o ro m b n n e c h ovixoy. Sonvsaraksamballun dovrunkkitem upay asatache vixim-ibhasabhas zali.

Eka ‘panel discussion’ hache vorvim hea dobajeachi survat zali. ShabanaKazi, TERI-chi ani Sujeet K. Dongre CEE-cho hannim he bhasabhas-ent vanttoghetlo. Sultanat Kazi hannem he bhasabhas-echi boska choloili.

Ho sonvsar amcho soglleancho oxem zonn ekleak bhogonk zai mhunn tebhasabhas-entlean sur ailo. Sonvsarantlem jem kitem ami vapurtanv temamkam zai titlench vaprunk zai ani amkam mhunnon nhoi. Ami kochro toyarkortanv to koso unno korcho hacherui niyall zalo. Pavsachea disamni amcheatolleamni udok samballun koxe porim sorvbhonvtimchea zomnintli udkachiunchay vaddoum yeta tacherui uzvadd ghatlo.

Amchim bhurgim khorench chovkoxi korpi asat ani bodol haddche khatirtim toyar asat, heach karonnank lagon tankamtache vixim xikxonn divop khub gorjechem.

Mhotvachem mhunttlear tancheo adleo,faideak poddona teo, sonvoyo moddun atam-chea somazachea gorzam pormonnem tankamzababdareche nagrik korop hem khub gor-jechem asa.

‘Fomento Green’ hache votin Chetan Zaverihannem ek ‘PowerPoint presentation’ kelemzantun kochro hanga thoim ghalta tache viximtorekvar upay hajir asloleank dakhoile.

AlvAro Gomes

Bannavle, Gõy

Taleigao zaun asa Arbisomudrache mandiermudier thik koxem so-bitayen boslolo ganv. Ekakallar upatt zhaddam animaddanim borlolo ho ganvxetikui famad aslo. Hanga-cho zaito nivasi lok kallgam,konngam, mirsango roitale.Ani batachi pikh kaddcheavellarui xetachi vompnnikortale. Punn aiz kal Gõyzaitem sudarop zaloleanani poriotonnak lagunui,zaite on-Gõykar lok Gõyamyevn ravunk sodtat,dekunuch atam Taleigaozhaddam peddam kapunani xetam porian purovnvhodd-vhodd imaroteo ye-unk lagleat, ani eke bhaxenhea ganvchi sobitay komizait gelea. Punn adhuniknodren pollelear zaitemsudharopui zalam.

Hea ganvcho amdarBabush Monseratte, zoruitannem aplea ghora sorvbhonvtonnim vhoddlivonot bandlea toruitachem kalliz gorib dubl-leam thaim udar, totankam ful na pakli dita.Ek torecho ‘modern day’Robinhood koso. Sodeakganvchi ani amdarachigozal thoinch asum, atamhanv Taleigaoche igor-jevoir tumkam thoddimahiti ditam.

Sant Minguel-ak bhet-toiloli hi igorz Dominican

Padrimni 1554 vorsaubharli, don xekddevoir ti tannim choloiliani magir 1776 vorsathavn Diocesan sonvs-thechea hatan ti aili. HeIgorje khala chearkopelam yetat. RuzaiSaibinnichem kopelKaranzalem, zoim ni-wasi kopelaum asa,dusrem asa tem De-vache Maiek bhet-toilolem kopel Cabo RajNiwasant. Tisrem kopelOdxelant Lourds Saib-innichem ani thoimSaleisan Padri asat anichovtem Perpet Su-corichem kopel DonaPaula.

Dusrea firgozamsarkeo heavui igorjentveg-veglleo sonvsthaasat. Zoxe porim FirgozGonvllik Sobha, LegiaoMarie, veg-veglleo Con-fraria ani Igorjechi Fab-ric Somithi. Hea ganvant‘sister’-incheo sonvsthaasat. Fransiscan Hospi-tailer Sisters, FranciscanMissionaries of Mary,Mariecheo dhuvo goriban-cho adhar (F.M.A) aniPeace Heaven (toklensarke nasloleank) dovrunkzago.

Padri Conceicao, zoimzoim veta thoim thoim mi-lagreoch koxeo korta. Ig-orjent firgozkaranchoankddo vaddta tea xivaypoisul’lei bhavarti yeunklagta. Tachi magnnem ko-rpachi pod’dot vegllich.Bhov kholayen niyall keleauprant magnneantlean anibojon korun hajirasloleank tore toreche pid-dentlean pekovnni mellta.Tache xikovnn diupi Bro.Deogino, Bro. Mario ani

tache sangati magnnemani bojon korun hajirasloleank magnneanchidixea dakhovpant sarke ti-zleat.

Hea bhavartachea vor-sant hangachea magnnea-cho foll itlo ugtteponnimdisun yeta ki torekvardhormache lok heaSukrarak hajir zavn magn-neant porian bhag gheta.Amkam lhanponnim thavnkatolk xikovnn asunuiekadre ami Sant Thomas-a sarke dubavot, punn heHindu-Musolman ani her,thoimchem magnnea vat-tavoronn polleunuchbodolta ani sudhorta anichodd xe kallza monachiani xoririk pekovnnigheun bhavartan ap-apleaghora portotat.

Hem sogllem bhavart-

ponni ghoddonk anidhormaxim voddunyevpeanchi sonkeavaddunk Padri. Conce-icao-ankuch xabaskifavo, karann ek-ekpanvl marun apunnporxim bariksannin tomagnnea rithik borofuddakar dita ani teachvangdda bakichea goxt-teancherui lokxdovorta. Bhavarta aniDevxikovnne vangddato amchi maim bhasKonknni odik korunRomicho ukol zaunk,toxench adlea Gõyamyevpi retir gorachembandkam begin zaunkporje koddchean ful napakli punzavnk barimvavurta. Tech porimanikui orthik mozothretir ghorak mellchi henodren tannem “KorKantar” ho songit kar-iokramui ghoddun

haddlo. Ani to yesesvi za-unk apunn porximbhavarteam modem yeuntiketteo khopounkvavurlo. ‘Amcho Avaz’ ani‘Jivit’, ani Rev porgot-tnneche vikvi vaddounk Fr.Vavurta.

Itlo sogott vavr PadriConceicao apunn hataltha,Dev taka khoimcho vell anifursot dita tem Dev anitoch zanna. Udar kallzanani thokos gheun Deva-molleant vavurta dekunDevuch taka rakhta anisambhallta. Oso sodanchtaka bore bholayken anisubham pekovnnecheagunnamni Devan bhorcho.Padri. Conceicao-ak toxemTa l e i g a o - k a r a n k u itacheach magnneantleansubam axirvad yeumche,he mhoje anvdde.

3Ganv-ganvamni

Ponnje<Sonvar, 4 May, 2013<

Gharant ghuson cheddvachimoryad vibaddpacho proitn

Amcho AvAz BAtmidAr

VASKU: Gelea Mungllara modiyan ratichea sumara Kant-tem-Baina hangachea chear tornatteamni eka gharantbhitor soron eka tornattea cheddvachi moryad vibaddpa-cho proitn kelo. Punn, tea cheddvan vhodda kalljidarpon-nan tanchea hatantlean suttkakorun gheun pollapoll kaddli.Budvara sokallim hem cheddunVaskuche pulis chouker heamon’xam virudh tokrar korunkgelem tedna, pulisamni kainchghoddonk naslolea porim korunani ek lhanxi tokrar nond koruntea cheddvak ghara dhaddlem.

Hem cheddum BBA-chemxikop korta. Ani ghoddni ghod-dli te rati tem usram merenaplea gharant boson obheas ko-rtalem. Tacho avoy-bapuy kaimkarannank lagon aplea mullganvant gelolim aslim ani hem cheddum aplea dogambhavnnam sangata aslem. Hem cheddum eksurem asamhonnpachi mahiti hea chear tornatteank mell’lolean tetachea ghara kodde aile ani dar daddoupak lagle.

Survek tem cheddum, konn tori sezari darar martamhonn somzon tannem darachi khilli kaddli. Dar ugod-dtanch, eka fattafatt he chearui zann gharant bhitor sorleani hea cheddvachea angar hat ghatlo. Tea akantloleacheddvan vhodda kalljidarponnan tanchea hatantlean apli

suttka korun ghetli. Tea upranttea tornatteamni-i thoinchi kusmarli.

Adle rati ghoddloleghoddnukechi tokrar kor mhonnsezareamni tea cheddvak sol’loditanch, tem cheddum Vaskuchepulis chouker gelem. Punnpulisamni ti tokrar apleak zaitoxi boroili. Hi khobor vaddeavhelea lokak kolltanch tannimsanje adesa pulis chouker loka-cho ek morcha vhorpaktharailem. Punn thoim tea vellarpulis odhikari aschenant mhonn

tankam mahiti mell’lolean, tannim morcha kaddpachemfattim getlem.

Vasku pulisancher Vasku xarantlo ani azu-bazucho lokboroch sontaplolo asa.

Doryaveller soreak, kanchicheabattleank porvangi aschi na

PONNJE (AAP): Kanchi-cho soreacho battleo anisoro pivop Gõychea dori-avellencher atam thavn dis-onk yenvchem na, karannrajyantlea poryottonkhatean sorea vangdda vokanchichea battleamvangdda doryaveller pãyemdovrunk konnakuch por-vangi diunchi nhoi mhunn‘Indian Reserve Battalion(IRB)’-ak suchoilam.

Poryotton khateacheaani ‘IRB’ mozgotim zaloleabosken, doryavellenchersoreacher ani kanchicheabattleancher bondi ghalpa-cho ho nirnnoy ‘IRB’ kam-darank (staff) kolloilo.

Surokxa diunchea khatir‘IRB’-nk Gõychea doryavel-lencher ghatleat.

“Hem vevharan ghal-pachem suru zalam,”mhunn eka vorixttodhikarean kolloilem. Do-ryavellencher pãyank futt-

lolea battleancheo kanchitopon ghaye zalolea viximturisttamni tokrari nondkorunk aileat mhunn tan-nen sanglem.

Hea doryavellencher ‘pic-nic’ korpi sthanik lokam-cherui hacho porinnam za-tolo karann tankam pasuntanchea vangdda sorovhoronk mellcho na.

Hea nirnnoya vorvimporyotton khatem vel-

lecher soro pivop ani bebdezaun battleo foddop tham-bounk sodta.

Ostoream add oprad-heamni vadd zait aslolea

karonnan ho nirnnoy ghe-unk aila mhunn odhikareansanglem. “Gõychea do-ryavellencher ostoreanchermoskorechim prokornnamttalunk hem panvl marunkailam,” mhunn tannen san-glem.

Lokank atam fokt por-vangi aslolea za-geancheruch soro pivonkmelltolem. Zantun ‘shacks’ani ‘hotel’-am samil asat.“Svodexi turistt Gõyan ye-vun ‘wholesale’ dukanamvoilo ‘bulk’-an soro viktogheun ani ‘snacks’ gheunveller vetat, vellencherkochro aspachem hemvuiek karann asa. Hea nirn-noya vorvim velleo nitolldovrunk adhar melltolo,”odhikarean sanglem.

Veller soreacheo battleovhorcheo nhoi ani soro foktporvangi asloleadukanancher piyeunchomhunn lokank vinovchemmhunn ‘IRB’-k suchoilam,mhunn poryottonodhikarean sanglem. Lokzor oxem korpachemnakarta zalear turisttamkoddlean battleo gheun-cheo mhunn ‘IRB’odhikareank sanglam.

Pulisamni sarkhi tokrar nond korunk na mhonn lokacho sontap’

‘Sankoll’ Kadom’borichiUzvaddavnni

Aple ‘Sahitik Vozram Yev-zonne’ khal Dalgado KonknniAkademi (DKA) novi ani ekevegllech torechi ‘SANKOLL’nanvachi kadom’bori uzvad-daunk toyar za-lea. Konknnintlonanvosto ani ti-z l o l okadom’borikarB o n a v e n t u r eD’Pietron hik a d o m ’ b o r iboroylea.

Gõycho Up-Mukhel MontriFrancis D’Souza‘ S A N K O L L ’kadom’bori uz-vaddavnniecheadobajeak mukhelsoiro mhonn hajirzatolo, ani Konkn-nicho bhokt Pa.Conceicao D’Silva manacheasoireachi kodel soboytolo.

Zaka Konknnicho JamesHadley Chase mhonn pachartattea kadomborikar Bonaven-ture D’Pietron, Gõychea veg-vegllea talukeamni kristikazarancheo girest ani poram-porik riti-chali asat tancho sôd-vavr korun ani tancheradarun, ‘SANKOLL’ kadom’boriboroylea. Kristi Gõykar jeMumboint asat, ani zannimapnna vangdda hangasorleojeo kazarancheo riti-chali vho-run thoim az meren samballun

dovorleat, tancho-i hekadom’borint aspav asa.

Kazaram somoyar gaytoleagirest ani poramporik zotinchivo versanchi DKA-n ‘SANKOLL’

nanvachi ek CD-itoyar korun heapustokak zoddlea.Teo zoti vo vers‘ S A N K O L L ’k a d o m ’ b o r i n tvachunk melltat.Tontrik no-drentlean hi CDRabin D’Pietrohannem rupakhaddlea.

K o n k n n iborovpi Jose Sal-vador Fernandes‘ S A N K O L L ’kadom’bori viximulovp kortolo, aniGõychea Kristi

kazarancheo thoddeo riti-chaliaspaun ghoddoun haddunkyevjilole he kherit karyavolli-cho karbhar Konknni kovi Wal-ter Menezes samballtolo.

‘SANKOLL’ kadom’borichi uz-vaddavnni Mayache 4ter, 2013(Son’varadis) Ponnje Pattoaslolea ‘Goa State Museum’-achea Vosreant, sanjechim 4.15horar zatoli.

DKA-cho odhyokx Prem-anand Lotlikaran soglleank, anikherit bhaxen DKA-cheavangddiank he karyavollik ha-jir zaunk ulo marla.

Taleigão ani Pri. Conceicão

St. Joseph Igroz, Sao Jose de Areal hangasor ‘Amcho Avaz’ satolleachem ‘promotion’ kortana ghetlolo fottu. Fottvar distaFr. Richard Pinheiro, Fr. George Ratos, Fr. Agnel Pinheiro ani Sao Jose de Areal firgojentle firgozkar.

Amcho Avaz

‘Golden Jubilee’ nidhintlea 200 kottirupiantle fokt 31 kotti khorch

PONNJE: Gõyak su-choiololea 200 kotti rupi-anchea ‘Golden Jubileepackage’-intlean fokt31.05 kotti rupiakhorch korunk aileat,ani he nidhint ‘RiverPrincess’-ak kaddpakhatir 70 kotti rupi-anchi nidhi-i samilasa.

Odhikrut sutrampormonnem su-choilole 200 kotti ru-pia he toren khorchkorpache tharailole –‘River Princess’ kad-dpa khatir 70 kotti rupia,‘green belt’-achea udorgotipasot 30 kotti rupia, 2010-11-ant ran vattharamniudorgot korunk ani sam-ball korchea pasot 21.87kotti rupia ani Ut’tor aniDokxinn Gõychea vegvegl-lea dorya vellencher udor-got korunk 78.13 kotti ru-

pia.Punn ‘River Princess’

kaddpachem puray zaunk

naslolea karann tachea pa-sot suchoilole poixevaprunk mellonk na. tox-ench, ‘green belt’-acheaudorgoti pasotui suchoilolepoixe vaprunk yevunk na.Punn ‘green belt’ udorgotipasoy ‘project report’ toyarkela, ani ran khatea kod-dlean ‘NOC’ melloilea. Her

dusre favo teo porvangeomellpacheo vatt polloit asatmhunn sutramni kolloilem.

‘Golden Jubileepackage’-intleanazun meren 31.05kotti rupia khorchkorunk aileat.Zatuntle 4.94 kottirupia ‘ornamentalplants’ ani ‘lawns’aslolea bagenchervapurleat, 1.40 kottirupia ‘eco-recre-ational parks’-an-cher, 3.66 kotti rupiaGõychea vegvegllea

zageancher ‘musical foun-tains’, bhurgeanche ‘watersports’, adi khatir, 9.06 kottirupia Anjuna zaupi ‘ero-sion’ thambounk ani dorya-vell rakhpak, ani Keri do-rya-veller zaupi ‘erosion’thambounk ani dorya-vellrakhpak 11.99 kotti rupiavaprunk aileat.

‘Earth Day’ somorombhlo

Amcho Awaz May 4 (2)_Layout 1 3/05/13 8:00 PM Page 3

Page 4: 4th May Amcho Avaz 2013

4Ostori

Ponnje<Sonvar, 4 May, 2013<

Ostori khorench mahan!Ostori Devachi vi-

chitruch rochnnamhantun dubav na. Ma-han dadleam porimek ostori mahan asumyeta. Ostorecheaborea gunnanchivolleri (list) khublamb asa,toruipunn kaimgunn asa je ekeostorek ‘ideal’ostori korta.Sonvsarantleaaniek ostore-amni namn-namn zoddlimtanche bhitorkaim gunn aslete oxe asat:-

l Atmvisvas(self-confi-dence)

Ti sodanchkhuxal ani apn-nakoddem ji yo-geatay (ability)asa tichoch vaporkorun zoitmellovpi. Ti so-danch apunn os-tori mhunnpakgorb dakhoita.

l Proman-nikponn(Sicerity)

Ostori jipromannikasta ani sot aninit hantun khuxalkaybhogta ti ostori mahanzata.

l Bhavnam (Emotions)Sogleankuch bhavnam

(emotions) asta. Os-torekui tim asach. Punnji ostori aplea bhavn-namcher niyontronn(control) dovrun pan-vlam marta ti ostoriyesesvi zata

l Svotontay (Indepen-

dence)Ostori dadlea porim

svotontr (independent)aspak zai. Punn zaitepavtt ostorechi svoton-tray damun dovorloliasta. Ji ostori aple svo-tontrayecho hok’kanvapor korta ti namnnamzoddta.

l Sosnnikay (Patience)Sosnnikay (patience)

ho ostorecho ek bore-antlo boro gunn. Ji os-tori sosnnikayen

oddchonneank fuddokorta ti ostori xevottakzoitivont zata.

l Hetu (Purpose)Eke ostorechea jivi-

tant jinnecho hetu (pur-pose) asop khubmhotvachem. Ji ostoriaplo hetu sakar korunkpot’tidken vavurta ti zoitmelloita. l Surokxa (security)

Ek ostori surokxit (se-cure) asop khub gor-jechem. Aichea kallarzaite pavtt ostorechisurokxa vaitt doxerpavloli asa oxem dista.Torui punn ji ostori he

poristitin poriantaplim surokxechim

bhavnam okonddkorta tika so-

mazant respeitani man mellta.

l

Mul’leam(Values)

Monispon-nachimmul’leam (val-ues) hanchoadhar gheun

jivitachi tanchmarop khub

faideachem. Ji ostorimonisponnacheamul’leam vorvim son-vsarant boreponn had-dta tich ostori porzollta.

l Avoy, bail, bhoinn,ixtt …

Ostori aplea jivitanttorekvar ‘roles’ korta. Tiavoy zaun bhurgeankzolm dita. Ek bhoinnzavn ghorabeant sobayhaddta. Ek bail zavnnovo ghorabo ghoddta.Ek ixtt zavn sorvbon-vtim khuxalkay xim-pddaita. Ostorikhorench mahan!

Gurvar bailek HIV aslolemrogot ghatlem

Cheddva bhurgeachozolm zauncho nhoimhunn eka gurvarbailechea ghovan tika HIVhem duens aslolem rogotinjeksanv korun ghatlem.Hi dharunn ghoddnniCherukumpalli Gunturhangasor ghoddli.

Hi duxtt ghoddnnilokanche nodrek ailijedna ti bail tea ghorantlipollon geli ani aplea gan-vant pulis thannearvochun tokrar nond keli.Pulisen te bailechea gho-vak zachem nanv MutylaSrinivasa Reddy anitacho bapuyVenkateswara Reddy aniavoy Indravati Reddyhankam dhorpak pulisdhaddlole. Pulisen ‘Sec-tions 354, 498 (A)’, IPCkaideachim ani ‘Section’3 ani 4 PNDT (Pre NatalDiagnostic Techniques)Act lagu kelea.

Hi ostori Srinivas Reddyhache koddem 18 mhoineadim kazar zaloli. Kazarauprant rokddech Srinivasani tache avoy bapuydotik lagun tika tras ko-

runk lagle. Tiche tras odikvaddle jedna ti gurvar zalikiteak ticho ghov ani gho-vacho avoy ani bapuytankam cheddoch zalolozai mhunn ticher dobavghalunk laglim.

Bollan te ostorecherghovan ani tachea avoybapayn ‘ultrasound scan’korun ghetlo. Hea ‘test’-ak lagon te ostorecheakusveant cheddum asamhunn dakholl zalem.

Tea uprant tichea gho-van tika anik ek dusrea

‘clinic’-an vheli jem ‘clinic’tanchea soireachem – Kr-ishna Reddy-chem asazoim tika ‘HIV infected’rogot ghatlem mhunnarop asa. “Tannimmud’dom ‘HIV infected’rogot mhoje kuddintghatlam tem mhaka animhojea zolmotolea ched-dvak marche khatir”oxem te ostoren sanglem.

He dharunn kornnechiveginuch chovkoxi ko-runk pulisek orixttodhikareamni nirdex dila.

Malala poilech pavtt lokamsamkar uloup kortolem

LONDON: MalalaYousafzai, poilech pavttNew York hanga aplea16vea zolmdisa lokamsamkar uloup kortolem,mhunn Britain-che adleprodhan montri GordonBrown-chea kocherinjahir kelem.

United Nations-acheakariavollin tem Julayache12ver uloup kortolemmhunn, ‘UN Special Envoyfor Global Education’ Gor-don Brown-an sanglem.

Gelea vorsa Otubrachea9 tarker Pakistan-acheaSwat Valley-n Malala-k‘point-blank range’-ar Tal-ibanchea eka vangddeangulli (bullet) marloli.Tachea uprant takaBritain-ak tachea mathearzalolea ghayachi ‘surgery’korunk vhoronk ailolem,ani purayponnim boremzatoch, gelea mhoineankthavn England-ak Birm-ingham hanga tem iskolakportun vochonk laglem.

“Sonvsarbhor ched-dvanchea xikxonnankMalala ek prernna animarg dakhoinnar,” mhunnBrown hannem sanglem.

Malala, cheddvank xik-

pacho odhikar mellpacheamohimechem sonvsarantchin’n zalam, ani toxenchhea vorsachea ‘NobelPeace Prize’-ak tachinemnnuk zalea.

Tachea poileachulovopak sumar 4,000 tor-natte dorxok mhunn as-pachi xokeotay asa.

Tannen svota boroilolitachea jinnechi kanni heavorsa chhapun yevpachixokeotay asa, zacheaudexim taka sumar 3 ‘mil-lion dollars’ melltolemhunn aikonk ailam

Ostoreo lamb ani barikzata ani teo odik kallsonvsarant jiyeta jednatankam thoddimbhurgim asta oxem‘Health Care and Nutri-tion’ hache vixim keloleaeka obheasant (study)mhunttlam.

Ho obheas zo Gambiahangasor kheddea gan-vant jiyeta tancherDurhan University han-nim kelolo. Hea ob-

heasachea soda pormon-nem jea ostoreank thod-dim bhurgim asta teo os-toreo chodd kall jiyetaani teach borobor lambani barik asta.

Hi mahiti ‘Current Bi-ology’ hea potracherporgott zalea ani tachosombond ak’ko sonvsarbhor ostoreank asa. Hi ji‘study’ porgott kelea tipurnn korpak 55 vorsamghetlolim asat. Dusrea

utramni 1956 vorsa hi‘study’ suru keloli tichonikall 2010 vorsa diloloasa. Hi ‘study’ kortanahozaramni kheddea gan-vantlea ostoreancherobhesa zala. Heo soglleoostoreo ‘West KiangGambia’ hangasorleoasa.

Hea kalla modemthoimsorlea ostoremnizaito bodol dekhlolo asazoxe porim khub

bhurgim mortalim timthoddim zavop. Techporim sod korpeamniostoreanche un-chayecher ani voz-nacher-ui bhor ghatloli.

‘Analysis’ kelea uprantoxem kollon ailem ki jeaostoreank thoddimbhurgim aslim/asa teoostoreo chodd kall jiyetaani tech porim heramporos lamb ani barikzata.

Thoddim bhurgim aslear ostoren chodd kall jiyeum yeta

Fr. James Torres e Silvachovgam modlo somploloProtasio Jose Maria Torrese Silva ani Maria PiedadeTorres Silva hancho ek putzavn asa. To Raia Gõyhangasor zolmolo.

St. Thereza’s ConventRaia hea iskolant tannemsurvatechem xikop kelem

ani 13 vorsanche pirayer toSaligao siminarint bhitorsorlo.

4 May 1988 hea disa tan-nem ‘Our Lady of SnowsChurch’ Raia hangasorpadriponnachi makhnnighetli.

Aplea padriponnacheajivitant tannem zaite Gõy-

chea firgozamni folladikvavr kelo zoxe porim Cun-colim, Verna, Saligao Semi-nary ani Santa Cruz. Hal-inch Fr. James Torres e Silvahannem Aquem Mod-dgonvchi ‘St. Sebastiao

Church’ hantun aplea jivi-tachim 50 vorsam so-morombhlim.

Jea jea firgozamni to gelothoim tannem somajiktosoch dhormik vavr korunborem nanv zoddlem.

Aquem firgojent noviigroz bandpak tannem fud-dakar ghetlo ani teachborobor ek ximiterui bandliji ximiter ek ‘model’ ximiterzavn asa oxem mhunnpakkoslich horkot na. Aquemfirgoz Moddganv vattaranek fulti firgoz zavn asa jichopormoll Fr. James Torres eSilva hannem Gõy bhorximpddaila.

Agost 2010-nt Fr. JamesTorres e Silva haka Aquem-che firgojent dhaddlo to disthavn sogllea firgozkarankFr. James Torres e Silva ekudorgoti monacho aninovea-novea yevzonnean-cho monis asa mhunndislem. To dusreamnidilolim suchnnam mandunghevn fuddem tanchmarpak bhes boro zanna.

Tachem fuddariponn ani

karbar cholovpache gunnkhorench ek vhodd thakotzavn asa firgojen Devbhoktivavr umedin ani mogan ko-rpak . To soglleancheachmogacho, kiteak tannemsogllea firgozkaram koddeaplo sombond moganrakhun dovorlolo asa.

Fr. James-an he firgojenDevbhoktichi kranti ghod-dovn haddli, novim novimsudharonnam kelim ani fir-gojechea karbaran ek novidixa haddli. Khorenchthoddeach kalla modemtannem kelolo vavr khubmoladik ani folladik asa.

Tacho chodd mhotvachogunn mhunttlear peleachiseva korop, odik korungorib ani konnnasloleanchi. Hinchmul’leam (values) tannemfirgojentlea bhurgeanchea

kallzamni kirlaileam.

Khoimcheai vellar tachea‘room’-ant gelear sodanchdhinvaxi firgozkar, lagxiletoxe poixile, taka bhett di-unk ani tache upkar at-tovnk ailole dista. Zaitepavtt jem kitem khorenchmahan asta punn ogepon-nan ghoddta tem sodanchprobhavit ani folladik zata.

Fr. James haka bhonvop(traveling), vachop,dekhave pollovop (site see-ing) hem khub avoddta.

4 May 2013 hea disa Fr.James Torres e Silva apleapadriponnacho rupeautsov somorombhtana amitache khuxalkayen bhagi-dar zata ani Sorvespora De-van tacher aplim upott be-sanvam ghatlea puromhunn prarthonam kor-tam.

Mogall Pri. James Torres

e Silva, ami kallzan thavntuka dhinvastam ani amituka khatri ditam ki tujeaborea vavran ami sodanchtujea fattlean astoleanv.

Sorvespor Dev sodanchtuje sovem asum aniJezuchea molleant umedinvavrunk Devan tuka lambauk diunk.

Zoim zoim tum vetaithoim thoim SorvesporaDevachi kurpa tujer asumani tujea padriponnacheakaryan tuka Tannemmargdorxonn diunk ani tujirakhonn korunk ami Sor-podvedara Devakprarthonam kortam.

Porbim tuka Fr. JamesTorres e Silva ani DhoniaDevacho axirvad tujer so-danch poddum.

Paixao M. Pereira‘Editor in Chief’,

‘Rakhnno Bhoddvo’masik.

Padriponnacho Rupea Utsov

Pri James hachem Jezuchea molleant karya

Amcho Awaz May 4 (2)_Layout 1 3/05/13 8:00 PM Page 4

Page 5: 4th May Amcho Avaz 2013

Minino Mario AraujoSanta Cruz, Gõy

Somiachea Khursaknomoskar korunk sogleamKristamvank obhiman anihea Povitr Khursaknomoskar korunk, SANTACRUZ, [KALAFURCHI] fir-goz, purvozanim kheritponnim vinchun kadlea.16vea xekdeache survatek,zedna poilech paut Kristibhavart stappunk SantaCruz gavant Dev mondirbandhunk purvozanchi iyezonn zali, PovitrKhuris(Sant Cruz) tanchedhoronn zalem. To khalltem aiz porian Santa Cruz-achi firgozkaram, vhoddadobajean aplea patronachi,Povitr Kursachi porob so-morombtat. Khorem

mhuntlear, Sevadhormikithiasant (Liturgical Calen-deram pormonem), fokotZoitivont Khuris-achiporob melltat, zi Setem-brache 14ver manoitat.

Punn Kalafurcheam pur-vozanim, somazik anidhormik kharannam motvdhiun ‘Purumentachemfest’ mhun pacharun, hiporob dhor vorsa Mayache

3rer vo tea uprantlea air-tarak somormbchi poram-pora swikarlea ( Aumd-humche vorsak 5verMayache).

Ijorgent zaum ijorge bair,he porbek kherit mann di-vnk, sogllim figrozkaramIadnikam boroborgongonnan vaur kortat.Dev bhoktin, PadrvigarAlexandre Pereira-acheamhukelponna khal, tacheasagata Padrkur Santana DeSouza ani Leenoy Dias, hiporob bhavartachi ani or-thabhorit zaunk barimtokos gheun vavurtat. Teabhair Firgojen vavurtoleamPadri Luis Gomes andPadri Noel De souza –an-choi bhorpur att, bott, netturba pattimbho melltat.Novenanim provonchonamatvech toren mandunadleat. Padrim boroborghireosti sangat dhitat aniporbecho mhukel hetuchaltea jivitant koxo vapudkorche tacher odik bhorgaltat. Bhavartachemvoros aslolean dhor Kristibhava-bhoinanim koximaplem jivit fokot JEZUjiyelolem tem jivit ap-naumchem mhun fi-

grozkaranchea monnanrigoitat.

Porbe somoyar,Goykarachi sonvoimhuntlear, kha-piye,mouza mar. Punn kitli-Imouza marli thor, ti puri za-unchinam, nam tor festadisek Tiatr. Porbechi umedfokot tiatran somponam,Igorje sorbhounvtim ailoliferr odik nett ditat. Toramtoranchem mand, ek sat-tolem odik jinsanvar vos-tum lokak sokall -sanjeapleo gorjecheo vostu ‘ pu-rument’ korunk soeg di-tat. Adlea khallar he porbekfokot Kalvim, Aldona, Ma-pusa, Banastari, , ani herramcheam khudd Goyche

vepari –dondekar apleomirsango, kande, losun,jirem-mirem, kotmir anisabar torecho masalo, May-acho muino kazaram-lo-gnacho khal dekhun, Bi-cholim, Pednem thanmodkyo, tambem-pit-ulchim aidonam.. Divarthan kajem-laddu ani chon-nem bhorpur mand gallunaple giraikakoden vant-ponna korun porian, bhor-pur komaitalem… ani khux-eal ap-aplea ghoraportotalem. Hem vatta-voron atam bodol’lam aniGoychea vepareancheboldek soglle Goyam bailevepari distat. AniPavsachea purumentacheanavan, vikrek astaleo teamvostum boldek chodd xeonespachem kopdeam

mand, Mumbai, Belgaum ,Bengaluru than Goyambhaile vepari chod distipoddtat ani tache veparghevunk zaitim bhailam-chedvam, ghanvchim anighanvam bailim fanteaparar tem ratr meren feri-ent miroulolim distat.

Bai Teresa Albuquerque,(Kalafurcho Put, fankiFrank Moraes-achi bhoin)aplea khas pustokan ‘SantaCruz – Profile of a village inGoa’ oxi mhonta: Tiswadiktis ghanv asle ani tantunt,promanikponnan vostalete ghanv Neura-O- grande,Ganssim, Ella, Azossim,Kalafura, Morombim-O-grande, Carambolim ani

Batim asle. Dominicanpadrinim Goyant Kristidhormachi bhuyad ghatlitedna, tannim Velha GoaRuzai Saibinichi ijorz ban-dli. Morombim-nt St Bar-barachi Igorz , ani St Min-gelachi Igorz Taleigaoghavant bhandun zatoch,Kalafurchi igorz bandunksuru kheli. Oxem mhontatki, Putugalachea Razan, D.Joao III, hi Santa Cruz igorzbandunk zaitich umeddhakoili ani arthik moddotporian keli mhun.

Continued on page 7

5Festam Porbo

Ponnje<Sonvar, 4 May, 2013<

2==�E96�'2C:D9:@?6CD�@7.:D9:?8�

� � ��

� � ��

� � ��

� � ��

� � ��

� � ��

� � ��

� � ��

� � ��

� � ��

� � ��

� � ��

� � ��

� � ��

� � ��

� � ��

� � ��

� � ��

� � ��

� � ��

� � ��

� � ��

� � �� 2 colour

cruz

5

Santa Cruz-che Firgozent Povitr Khursachi porob

Photos: Luis Gomes

Amcho Awaz May 4 (2)_Layout 1 3/05/13 8:10 PM Page 5

Page 6: 4th May Amcho Avaz 2013

6Vicharkhonn

Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho

Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office:

St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460;

RNI No: (Registration Under Process)

Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications

Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna In-

dustrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome,

Panjim, Goa - 403001.

Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Amcho Avaz represent the views of the con-cerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Amcho Avaz editor, publisher, and/or owners.Disclaimer: The advertisements published in Amcho Avaz are based on information furnished by the advertiser.Amcho Avaz does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all theconsequences of issues arising out of the advertisements if any, and not Amcho Avaz.

HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries

[email protected]. For Letters to the Editor

[email protected] articles/features

[email protected]

dsad

Ponnje<Sonvar, 4 May, 2013<

Amchem Gõy tturizomant son-vsarik thollanchea nokaxacherzhollkota hi amkam obhimanachigozal. Khorem. Tturizom’ hoGõyantlo mukhel dhondo; hem-ikhorem. Punn hea dhondeantleanduddvanchi udorgot kortanam am-chea Gõy-chi sonvskrutik vikrutighoddchi nhoi mhonn zotnayghevop khub gorjechem zaun asa.He gozali kodden ami fatt korunkupkornam.

Tturizom-ak lagun rajyachea or-thik vikasak tenko mellta. Lokankrozgar mellta. Oxem zori aslem, tori-i he toren vikas sadtana hangasorleaporyavoronnak ani sonvskrutayekmar bosot chol’la asot, zalear oslovikas bilkul faideacho tharcho na.

Toxem pollounk gelear, Gõyantyevpi videxi bhonvddekaram khatirtankam favo toxi ravpachi suvidha,bhonvpachi vevostha, tanchisurokxa, ‘security check’, oslea goza-lincher chodd bore toren ‘planning’kelam oxem disun yenam.

Des-videxantlea bhonvd-dekaranchea gordent Gõyantghuskori korunk sodpi ghatoklokanche pãy addaunk koddok

tozvit keloli asa oxem-i disonam.Amche ‘security’ odhikari tonddarollkhotat tea borea mon’xank ‘check’korunk vell vogddaitole, ani onol-lkhi monis je toddok bhitor ghustatthoim durlokx korit zalear ti koslisurokxa vevostha? Hangam sud-harnnam zavop bhov gorjechem.

Halim puray mukhamoll lugttanlipoun skuttorin bhonvpachi ched-dvamni ‘fashion’ haddlea, ti kednamani koxi ghat korit tacho nem’ nam.Hacher proxasonnan gombhirpon-nan vichar kela asum ye oxem dis-onam. Nagari svatontryo aslemmhonn tem desachea surokxecheaadd yeunk zaina. Hachem bhanzonn eklea nagarikak asunk favo.Ami somazant ravpi monis. Mhon-ntoch somazant eka mekank tondddakhovnuch ami cholpak-bhonvpakzai. Tonddam lipoun nhoi.

Khorem tor, lokank tondddakhoun bhonvpak honr’r asta; anitondd lipoun bhonvop hantuntbhizuddponn asta. Boro monis,borim kortubam korpi monis kon-nak bhiyena. Punn vaitt kortubamkorpeank dusreank tondddakhounk bhirant va loz dista.Dekun tankam aplem tonddlipouchem poddta. Guneanvkariprovrut’tink tondd lipoun bhon-vchem poddta. Borea mon’xakkiteak ti kosli goroz?

Dis poddttokuch, tokli thavnpãyam koddem meren kallelo ang-bhor burkho pangrun xindollkichodhondo korunk bhonvpi bazarantthoddim cheddvam ani bailam nant.Tanchea Islam’ dhormachea riti por-monnem bailamni burkho ghatlaoxem polletoleank dista. Punnburkheam bhitorle monis sogllechIslam’ dhormiyo astat mhonn kon-

nachean sangunk yeta? Borem, hichal hachea adim Gõyant kednanchostitvant nasli. Ti okosmat hangakoxi aili? Khoinchean aili? Kiteakaili? Osle chalicho konnui otirekigoir-faido gheun mukhar ek dis bhi-rankull kitem-i ghoddchem nammu?... Hea gozalincher gombhirpon-nan vichar kednam korpacho?Koslo-i onorth ghoddtokuch? Kaitachea poilim? “Prevention is betterthan cure”. Hacho visor amkam pod-dunk zainam.

Konn-ui zor mhonnta asot ki kod-dok votak lagun tankam tondddhampchem poddta, zalear itlotemp vorsamni vorsam lokamnikoxem kelem tor? Ani ratichem-ikitem vot asta?

Oslea onixtt chalincher yednanchallbond haddlona zalear akantvadiani guneanvkari provrut’tiche mo-nis mukhar kednam, khoim ani koxibhirankull poristhiti ghoddoun had-dit mhonn sangunk zainam.

Aik ek gozal sangtam. Poryot-tonachea nanvan mhonnat, vapiknikechea nanvan, Gõy mhollearek zai toxi mosti mouza korpachisuvat. Oxi atam vochot thoim Gõychiani Gõykaranchi bodnami zalea.Bhaile tturistt yeun tankam zaitoxim dhumxanna ghaltat, koxeakoso soro piyetat, udkant vochunbuddtat, ‘crimes’ kortat… osleagozalincher asunk zai toso allabondnam. Oxe toren boslole kodden Gõy-chem nanv ibddot chol’lam. “Goa mėsob kuchch milta hai, eisa hamnemsuna hai!”……Oxe bhaile lok Gõyambod’dol uloitat. Oslo fajil somozsogllea kodden patoll’lla.

Gõyant jem chol’lam tem thoddemkai mhonn kitem? Gunvllivokhdanchea dhondeanchim mul-

lam Gõyant ghott zaun, toxench ‘Cas-inho’-chea nanvan choltolea zugar-ak lagun kitle tornnatte ibaddot ge-leat tem vegllem sangunk naka.Mumboi ‘dance-bar’ bond kortokuchthoinche dhondevale ani thoim‘bar’-amni nachpi cheddvam Gõyantyeun sonvkolim.

Europantui heo osleo gozali chol-unk xoktat. Karonn thoim kuttumbnanvachi sonvstha asona. AmcheaBharotant kuttumb-sonvstha (fam-ily institution) asta. Taka lagun am-cho eka-meka lagim sombondh asta.Dekhun amkam eka-mekanchi loz,bhirant, man-murvot, opurbay, asta.Hea pasot ami sarke choltat-vagtat.Aplea sombondhitancho vichar ko-run choltat. Tednam svoirachar hoEuropant cholta mhonn hangacholonam. Hem ami motint dovrunkzai.

Gõyam bhaile lok ap-aplea pran-tanchi protixtta ani sonvskrutayrakhunk zannant. Punn somazantnixid’dh aslole dhonde te Gõyanthaddun zai toso svoirachar korunksodtat. Karonn tankam Gõy mhol-lear ‘foreign country in India!’ ‘Pass-port’ ani ‘Visa’ nastotach Gõy nan-vachea pordexant (prodexant nhoi!)yevun zai toxi mouza ani xindollkikorchi! Oxi tanchi mokh asta.Dekhun xindollki ani vikruti pasunGõyak vattaitolo zalear atam hachemukhar ami khub savodh ravop ek-dom’ gorjechem.

Xindollki, svoirachar, soro, viddi,pan, guttka, ghunvllim-vokdam, bo-latkar… oslea torechi vollokh nhoi,tor amchea niz Gõychea sonvskru-tayechi vollokh ami tturisttank ko-run dium-ia. Gõychea su-xikxit torn-natteamno, hi zababdari atamtumcher asa.

AMCHEM MOT

‘Colgate’ ghottallo hache viximcho ‘report’ Central Bureau of In-vestigations (CBI) odhikareamni kaidea montreachea ‘office’-akmhunnchem sorkarak dakhoilo mhunn virodhi pokxamni CBI anisorkarachi motti ttika keli.

Itlench nhoi, hi kes ‘Supreme Court’-an pavlea uprant ‘SupremeCourt’-achea nitidaramni sunnavnnechea (hearing) vellar je ‘com-ment’ kele tantun sorkarachi ani CBI-chi khor ttika zali. CBIsorkarachea chopkeantli sutton svotontr aspak zai mhunn ‘SupremeCourt’-an mhunttlem.

CBI-che vagnnukecher nodor marlear hem oxem atanch ghoddonkna, punn adim thavn toxench ghoddot ailam punn itle khorayenneyailoyen (judiciary) kednanch sorkarak thomnne marunk na.Jedna rajki fuddaream sombondit CBI chovkoxi korta tedna sodanchCBI-cher oxe arop arop zaleat punn poilech pavtt ‘Supreme Court’-an tacher gorbirtayen vichar kela oxem disun yeta.

Jea kallar ‘Bofors’ gottallo zalo ani tantun tednacho prodhan montrisomplolo Rajiv Gandhi misoll asa mhunn arop zalo tednam-i CBIRajiv Gandhi-k favor korta mhunnpache arop aikonk aile. CBIsorkarachea dobavan kam’ korta mhunn ttika zali. Rajiv Gandhiktea gottaleantlo mekllo dovrunk sodhta mhunn tea kallailea aniaichea-i virodhi pokxamni boball kelo.

P.V. Narsima Rao hacher jedna ‘JMM bribery’ gottalleacho aropzalo tednam-i virodi pokxamni CBI-k Kongres pokxachea kumpasarnachta mhunn ttika korunk lagle. P. V. Narsima Rao tea vellar Bharat-acho Prodhan Montri also.

L.K. Advani BJP-cho fuddari, Babri Masjid moddlam haka lagon hekexichi CBI chovkoxi zali tednam-i toxench ghoddlem. Advani ‘Dy.Prime Minister’ zalo ani virodi pokxan mhunttlear Kongres pokxansorkar CBI-cher dobav haddlo mhun arop kelo. Advanik tea aropantlomekllo kelo.

Halinchea kallar CBI Uttar Pradesh-chi adli mukhel montriMayawati hicher chovkoxi korta zalear Mulayam Singh Yadav zo So-majvadi pokxacho fuddari asa tacherui CBI-chi chovkoxi chalu asa.

Mayawatin mhunttlam CBI-cho goirvapor kela tachi apunn bolli(victim) zalam mhunn. Kongres pokx zaum vo BJP pokx zaum, jednate sorkaran asta tednam aplea virodokank (opponents) lisanv xikonkte CBI hicho goirvapor korta.

Mulayam Singh Yadav zannem halinch UPA sorkarak tendo diloloto fattim ghetla, tannem mhunttlam “Konnennuch Kongres-a lagimzhuzonk zaina, kiteak konnuch zhuzonk fuddem sorlo zalear tacheafattlean rokddich CBI-k soddta.

Khoreponnim niyall kelear CBI hi sonvstha svotontr asa mhunntati fott zavn asa. Rajki opradeank (criminals) khast favo zatoli za-lear ani ‘aam admik’ nit melltoli zalear CBI kendr sorkaracheachopkeantli suttonkuch zai ani ti svotontr aspachi taktichi gorozuprasle.

Tea khatir probhavit Lokpal haddchem mhunn ji fattim Anna Haz-are-chi chollvoll zali ani CBI hika svotontr dovorchi mhunn koddokmagnni keli ti magnni sogllea des fuddareamni magir te Kongrespokxache zaum vo BJP-che zaum vo anik khoimcheai dusrea pokx-ache zaun,tabortob mandun ghevpachi goroz asa. Tannim soglleamniekttaim yeun ek-motan CBI-k sorkarachea chopkeantli soddounkproitn korche poddtole. Toxem kelearuch ‘influential’ fuddareankkheast favo zatoli ani hea desant nit mhunttloli asa mhunn ‘AamAdmi’-k thavem zatolem.

CBI ani Rajki Dobav

Mayachi 8 tari mhunttlear Msgr Sebastiao Rudolfo Dalgado han-cho zolm dis. Ho mhan Goykar 8 Mai, 1855 vorsa Assagao, Bardezhangasor zolomolo. Bhurgeaponnar ek boreantlo boro xikpi.Mhapxeant mullavem xikxonn ghetlem ani Raiturche seminarintpadriponnachem xikop korunk ghelo. 1881 vorsa to padri zalo.Dalgado Konknni Akademi he sonsthek hea Goychea mahanputachem nanv dilam. Aiz fokt Dalgado Konknni Akademi asamhunn Msgr. Dalgado hachem nanv amchea monamni jivem asamhunttlear fott zanvchina.

Msgr. Dalgado ek bhasancho zannkar aslo. Choddan chodd bhasoxikpak jeo sondheo mell’lleo teo tannem soddleonant. Tachemxikxonn Portugez bhaxent zalolem punn to Marathi, Sanskrit aniKan’nad heo Bharoti bhaso xiklo. Inglez bhaxechoi to zannkarzalo. Portugal-ant aslo tednam tannem Arabic, Persian ani Germanbhasanchem xikxonn kelem. Roma-k fuddlem xikop korunk gh-elolo tednam thoim to Greek, Hebrew, Latin, Francez, Italian aniSpanish bhaso xiklo. To heo veg-vegleo bhaso xikche xivay tannemtancho kholayen obheas kelo ani tea bhasam bhitor aslole veg-llochar sodhun kaddle. Ho aplo vhodda mhotvacho sod (research)tannem ontor’raxttiya mollar manddlo ani sonvsarantlea vhoddvhodd zannkaramni Mgsr. Dalgadak chepem kaddlem. Azunporyant he kuveticho monis amchea Goyant zolmonkna mhunt-tlear fott zanvchina.

Konknni bhas tachi avoy-bhas asli. Konknni bhaxecho vhoddbhokt to. Konknni bhaxe khatir tannem vhodd karya kelam. Tan-nem Konknni bhaxent borounk na zait punn Konknni bhaxe viximtannem dusrea bhasamni mhotvachi borpavoll kelea. Dekhik; (1)Konkani-Portuguese Dictionary. (2) Glossario Luso-Asiatico (3) In-fluencia do Vocabulario Portuguese en Linguas Asiaticas” (4) Flo-rilegio dos Proverbios Concanis”, adi.. Hea sod vavra vorvim tannemadhunik Konknni bhaxeche udorgotichi bunhead ghatli ani teakhatir Konknni sonvsarant taka vhoddantlo vhodd man’ favo zaunkzai aslo. Hea tachea moladik vavrak lagon Konknni sonvsaranttaka poilem sthan mellonk zai aslem punn toxem ghoddonk nakiteak to omkeach vorgantlo naslo dekhun. “Ekuch Lipi, EkuchBhas ani Ekuch Somaz” mhunnpi vorgantlo aslo zalear taka amchepondditt Konknnicho Bapuy mhunn khandar marun bhonvtoleasle.

Tannem don Shobdkox boroile. 1895 tacho poilo Konkani-Por-tugez shobdkox zachi soglli borpavoll Romi lipint asli. Tea uprant1905 vorsa tannem Portugez-Konkani ho dusro shobdkox toyarkelo ani tednaim tannem Romi lipich vaporli. Tea kallar Devnagoriokxaram naslim mhunnonk zaina. Tednam tannem Devnagori lipikiteak vaporli na kai?

Mgsr. Dalgado hannem Konknni bhaxek Devnagori lipi yog’gyaasa mhuntlam zait. Punn hem tachem nivedhan kitlim vorsam adimkelolem? Oglle unnem 100 vorsam adhim zaum yeta. Ani tea vellarjednam tannem tem nivedhan kelem tednam tannem aplea shob-dkoxant poryant Konknni bhas Romi lipint boroili. Kiteak kai?Mgsr. Dalgado hannem Konknni bhaxek ekuch lipi aschi mhuntt-lolem hanvem khoinchoruch aikonk na nhoi mhunn vachunk na.Aplea shobdkoxamni Devnagori okxoranchi sovlot astana poriantRomi lipi okxorancho upeog kela. Hantun kitem provar zata kai?

Mayache 8ver tachea 158vea zolm-disa nimtan Mgsr. Dalgadohacho ugdas kortana hanv itlench mhunnttanv ki Konknni lokamnihea vhodd Konknni zannkarak motti onit kelea ani aplea svarthaklagon taka favo tem sthan diunk na. Hea Konknni zannkarak favotem sthan mellolun gheunk niz Gõykaranchem ani odhik korunKonknni mogyamchem kortovea zaun asa.

Msgr. Dalgado hachea ugddasak

Xikxonn hea xobdak, vegl-lea vegllea mon’xanchea mo-tam pormonnem veglle veg-lle orth asat. Zoxe porimFrancis Bacon mhuntta,‘Knowledge itself is power’.‘Zannvay melloili zalearpodvi melloili’ Andre Ademhuntta, ‘Education is free-dom’ mhunnchem ‘Xikxonnmhunttlear meklleponn’.Spencer mhuntta, ‘Educationhas for its object the forma-tion of character’ vo ‘Xikx-onnacho hetu zaun asamon’xachea charitrakakarnni divop’.

Ami zor Gõyant nodormarun polloilear mullaveaxikxonnachea mollar amkamdon veglle dekhave pollounkmellta. Eka vordan kheddeaganvamni gorib kuttum-bantlim zaitim bhurgim odik

korun cheddvam xallamnivochona, gelim zalear xikx-onn purem korina ani thod-dim kaim vorsam xiktatpunn tanche lagim sarkemvachunk ani borounk poriantghoddona. Dusrea vordanxharamni, odik korun girestkuttumbantlim bhurgim ‘pri-vate’ ani her xallamni vetat.Tancher khub xikpacho‘pressure’ asta karanntankam lhan pasun boreaxallamni proves mellonk zaihem avoy-bapaychem chin-top asta. Xallentlem xikoppurnn zalea uprant borekollejint proves mellonk zai.Donuim vordan bhurgeankxikonk anond, meklleponnani svobhavik ‘curiosity’asonam. Haka lagon oslemxikxonn amcheabhurgeanchea udorgotik up-eogachem kai kitem? Am-chim bhurgim kitem xik-lolim zai xem tancheaavoy-bapaynk tankam xallekdaddtana dista tem atam amipolloum-ia. • Mathear pez ghenastana

vachunk, borounk anithoddem gonnit xikonkzai.

• Borem arogya ani nitoll-sann samballunk xikounkzai.

• Xikpachi itsa sodanch jiviuronk zai. Aplea hatankitem korpachi ani ghod-doupachi itsa nirmann za-unk zai.

• Khellachi avodd asonk zai.• Aplea hatan vaur korpacho

mog asunk zai.• Aple kolek ani khella xok-

tik protsan divpachi itsaasunk zai.

• Khuxal ravonk zai.• Aplea kallza-monan des

bhokti nirmann korunk zai.• Gorib ani fattim urleleam

sovem doyallponndakhoun aplea lagim asatem vanttunk zai.Bhurgeamni hem sogllem

melloun ghevpak tankamborim xikovpi mellonk zai.Tor xikovpi koxim aschimhem polloum-ia • Xikovpeachea kallzant

bhurgeam sovem mog.• Bhurgeank aplea ostongim

xikpak adhar diunk itsa.• Aple vixoy purnnponnim

xikop ani bhurgeank kolltatoxe xikovp.

• Protek bhurgeachi gorozollkop.

• Bhurgeank poriavoronnhachi ollokh gheunkxikovp.

• Bhurgeanchea monan aniangant khellant ani son-

skrutik kariavollimni ‘in-terest’ nirmann korop.

• Bhurgeam lagchean nitoll-san samballun ghevop.

• Bhurgeank kotha sanguntankam xikxonnalagimakorxit korop.

• Bhurgeanchea avoy-bapayani palkam lagim som-bondh dovorop.

• Aplem charitr samballundovrop ani lokacho manzoddop.Xikpi bhurgeank ani xikov-

peank xallent borem vatha-voronn zai. Oslem vatha-voronn mullavea xallamnikoxem nirmann korum yetatem niyallum-ia. • Lhan bhurgim ekdom’

thoddo vell mon’ lavn xik-tat. Tanchem ‘attentionspan’ ekdom maryadit asa.Tor titleach voktakbhurgeank xikovpachem.

• Bhurgeanchem arogyasamballpak tankam favotem jevonn ani ‘tonics’ di-vop. Tankam khellunk aniveyam (exercise) korunklavopui gorjechem.

• Rongit ‘flash cards’ vaprunbhaxa xikovp. Gonnitxikovpak vostu mezop,manddop ani svotha apleahatamni vostu korun anigoddoun xikoun

bhurgeank xikxonn som-pem korop.

• Kannio sangon bhurgeankumed divop, khuxal koropani xikpachem vatha-voronn toyar korop. Up-rant xikop sompem zata.Kanniantlean borimmullyam ‘values’, lok anitanchi sonskrutay ani po-riavoronnachi mahiti, adidium yeta.

• ‘Nursery LKG’ ani ‘UKG’ 10bhurgim eka xikovpeacheatabeant asonk zai. I te IVvorgant 20 te 25 bhurgimeka xikpea khala xikopbhes borem.

• Xikovpeamni apleabhurgeank xikonk adhardiunk zata tosle ‘teachingaids’ toyar korunvaprunk zai.

• Xikpeanchea avoy-bapay-nk ani palkank xallentyevkar diun tankam xik-peank mellonk sompem-ponna diunk zai. Oslemzor vathavoronn iskolamnitoyar zalem zalear xikopani xikovop donnuifaideachem ani khuxalka-yechem zatolem. Choddbhurgim xikxonnachofaido kaddtelim ani so-mazak ani desak khubboreponn yetolem.

Onnubhovi

Lekhok

irene P Cardozo

Mhalgoddo

lekhok

Pandharinath d. LotLikar

Dorjevont Xikxonn

Tiatracho dorzo

‘Tikettinchi dor vaddli! Dorzo vad-donk naka?’ hea vixoyacher Danielbaban lekh boroilolo to vachlo, ani holekh avoddlo. Daniel bab tuka distaamche ‘commercial directors’ asatankam dorzo mhunnchem kitem temkhobor asa mhunn? Amchea sogllea ‘commercial director’-ank TAG je ‘course’ vo ‘workshops’ghoddun haddta zoxem ‘acting’,‘scriptwriting’, ‘stage setting’, ‘lighting’,‘directing’ ‘costumes’, ‘song composing’taka dhaddpak zai. Amcho Normanbab ani zaite bhurge ‘organ’-acher‘background music’ ghalta, ho zavn asaamchea tiatrancho dorzo. Daniel Bab ‘commercial’ tiatranchodorzo kednanch sudhorchona oxemmhaka dista karann amche ‘commer-cial’ tiatr mhunnchem ‘Time Pass’.Amche Konkani tiatrache ‘audience’hankam-i dorzo mhunnta tem khobornam. Lokakui tiatr mhunnchem ‘TimePass’. Dekun amche ‘commercial direc-tors’ tiatrachi tikett vaddoita punntiatrancho dorzo sudraupak kobul na.Daniel bab te mhaka ani tuka mhun-

ntole ki tumi tiatr pollounk yevat vona yevat amkam poddlolem nam. Pon-nje, Moddganv, Sanvordem sarkeavosreamni amkam 5 vo 6 ‘shows’‘houseful’ zata ami lakamni poixekorun bostam. Tiatrant duets, trios,

chouke ami ghalina, toxich partin bhi-tor ‘comedy’ ghalina, tumcho dorzokhoimsorui pavom punn amchemsadhlea puro. Amche Gõykar Amerikek, Europak,Gulfak ani bhailea ganvamni asattankam tiatr pollounk mellona dekunte babdde Gõyam aile mhunttoch‘time pass’ korpak tiatr pollounk veta,tankam 200 rupiya tikett mhunnchemkainch nhoi. Te kam korta tea gan-vamni ek tiatr polloitolo zalear ‘for-eign currency’-n hozaramni poixemoddche poddta, dekun tiatrank so-danch ‘houseful’ zata. Amche Konkani tiatr mhunnchem‘Time pass’ hantun matui dubav na.Tiatrancho dorzo kitem to amcheaKala Akademy-chea ‘competition’-ankdixtti poddta, punn sidadini ghatleartankam lok zaina, karann tea tia-tramni bhag gheupi bhurge nove asta.Hantun anink kaim sudarop zav-pachem nam. ‘Comercial director’-an-chem tem ‘business’ zaun asa.

- Alex Silveira Calangute/Margao

Padrimchi bodli

Mayachea mhoineank survat zatanchfirgozamni vavurtolea padrimchiboldi zavnk survat zata. Ek padriaplea firgozkaramchi mogan seva

korit 7 vorsam somplea uprant tachidusrea firgojent boldi zata. Chodd tothoklolo asunui vhoddil dhaddtathoim to veta aplo ‘Missionary’ vavrkorunk. Zaite pavtt adlea bhaxen sakistanv,mestre, pedo aiz mellonant dekunpadrik ekttoch aplem jivit sarchempoddta. Oxem astana poryant amizaitea pavtt padrimcher zaitem uloi-tanv ani tanchim monam dukhoitanv.Amcho Pri. Manuel Fernandes gan-vant Chandorcho hanga yevn zaitoboro vavr kelo. Hanga Chauri igor-jeche zaite proxn asle te suttave keleani zaiteo boreo vostu keleo. Ximiter,‘primary school’, ‘parish hall’, adisogllem aiz to amkam dovrun dusreafirgojent veta. Dusrea firgozamni‘missionary’ vavr fuddem vhoronkDevan taka bori bholayki diunchimhunn amchim soglleanchim magnnim. Teach bhaxen amcho yevkar noveapadrik, Devan tankam bori bholaykidiunk ani 7 vorsam amchea firgojentsarunk Kristi ani on-Kristi bhavbhoinnam modem amchea Novea PapSaib Francis-achea asrea khal sogllimekvottan jiyeum mhunn ani gorib-anchi seva korun Jezucho mog xantisoglleank vanttlear puro mhunn magtam.

Natividade de SaCanacona, Gõy

Xebaski

‘Herald Publication’ ani TomazinhoCardozo bab tumkam amchi xebaskikiteak tumi Romi lipi Konknni bhax-entlean ek boreantlem boremsatollem porgott kortat mhunn. Tum-chea proitnak sogllem yes mellonk.He dakttulem potr tumkam dad-dpachem karann mhunttlear fattleaAmcho Avaz hachea ankar tumichhaploli Jessiuca Cox – he donuimhat naslole ostorechi khobr. Khorenchamchea somazak ‘inspiration’ diupiostori ti zaun asa. Donuim hat nasonporyant hat-payem aslolea soglleankhi ostori fattim uddoita tem khorenchvichitr pun sot asa.Odhik ani odhik osleo ghoddneo tumichhapun haddunk amchi tumkam vi-nonti kiteak oslea ghoddnea vorvimdusreank dekh mellta ani son-vsarantlea addmelleancher zhuzonk‘courage’ mellta.

Luis FernandesNavelim, Gõy

Chotray: Amkam zaiteo chitti yetat punn

chitti boroinnaranche sarke pot’te (addresses)

ani fon numbor asona. Sarko pot’to ani fon

nant teo chitti ami porgott korina. Tea khatir

chitt daddtana sarko pot’to ani odik korun

‘phone number’ borounk visronaka.

Sompadpi

Gõychem nanv vibaddinakat

Zannem jivitan chuki korunk na tannem kitench novem sodhun kaddunk na

- Samuel Smiles

Manestanchim utram

LOKMOT

Amcho Awaz May 4 (2)_Layout 1 3/05/13 8:01 PM Page 6

Page 7: 4th May Amcho Avaz 2013

Tea khallar tannem Vigar-Geral, Miguel Vaz ani ViceroyD. Joao e Crasto hamkam hiigorz banddunk tobartobsuchnam keli. Oxo khallsomptoch, 1547 vorsa igorjtoyar zalli ani poilech pautek vhodd ghantt vazoun, ig-orjechi dharam ugdun, So-miachea Povitr Khursaknomoskar korunk survat za-lli. Igorjechea uzve bazunaslole xidichea dara vhoir,Dominican ordechi khunna,eka paxeanni fatar kantoilolidista ani Dominicanpadrichem hat bot assamhonn tavem zata.

Zorui, tea khallar zaite so-

bit sundor igorzo ani coventasle, torui Santa Cruz Igor-jek, sorbhonvtim, xetam,madamnim bhorlolimbhatam, band, agor ani yerxrixtti veglich suropai had-tali. Sangtat tea pormonem1710 vorsa, he igorjek novoakhar dilo. Santa Cruz-chiigroj ani Old Goa aslolem SeCathedral-che mhukailobhag (façade) polleunkekuch distat. Fokot ghan-tichi torr . Se Cathedralchighant uzve bazuk zalear,Santa Cruz Igorjechi ghantdhave bazuk assa. Se Cathe-dracho fuddo udentek za-lear Santa Cruz Igorjechofuddo dakxinink assa. SantaCruz Igorjechi khuxik ravonzomnir than lambai pollexitor, vhoir sorgak tenkta koxidista. Roma xarant asloleaZoiticheam arka sarkim, ig-orjent fudlean bhitor sorunktin daram assat. Modlemvoddlem dhar, keritnokxenn nettoileam,zancher St. Pedro ani St.Paulo anchi chitram khan-toileam. Tea bhair, chearkhunnam : don sallkham,khuris, surya ani Judea achoxinv dista. He dhar igorjentboztolea patronak orthab-horit zaunk, Latim bhaxen“NOS AUTEM GLORIARIOPORTET IN CRUCE DNI(Domini Nostri), oxim utramassa. Zancho Konkani onkar,“Mhaka zalear, vhod-dvikechem karonn ekuch:Jezu Krist amcho Somi khur-sar melo…”. Him utramPovitr Pustokant, St. Paulu-n Galasiekarank boroilolechitin melltat. ( Gal 6:14)

Hea dharvoteantleanproves korun, zaite ghireostixanti somadhan apnaitam.Bhitor sortoch, dhavebhazuk, Portugalak than ad-loli Fatima Saibinicho altardista ani Uzve bhazukbavtismachi zor meltat.Zorui atamchea kallar hi zorvapdinant, pun fuddle pil-gek, he bautismache zorri-cho kherit dhormik rit aniorth dhiunk upyogak zatat.Igorjechem Kopel mor Os-tomte vatten assa, zuimmhukel altarar ani donuibazunim anik don altarmelltat. Modlea altarar, jiveamunxea zokachi Jezuchikhursar umkoll’loli mar-muri (ivory)chi murti mell-tat. Hea altarache khaxeleponn mhuntlear,Paskanchea khallar ani kaimsevadhormik riti por-monem, kherit nokxenkhantoilolim don lakdachifollam, Jezu umkolltoli murtilipoitat. Hi follam damptochhea altarachi sobitkai odikvaddtat tem polleunk vichitrdistat. Nimanea brestarakani her somoyar PovitrSovskaracho nomoskar ko-runk acho upyog kortat.Vatikan Konsill II- dakleampodotti pormonem, misamlokak fudo korun zaunchekhatir, ek lakdacho altarassa, zache fatlean modleaaltarar Jezuchi Khursarmeloli khudicho dekhavo,dispottim misam bhetoi-tanam bhavarteanchea mo-nan Kalvar dongrar godloleaJezuchea khoxttancho ugdaskorta ani he Kalafurche ig-orjent Somiachea PovitrKhursak nomoskar animann poilea ani voilea za-gear mhun sidd kortat.Modlea altara vhoir tenkxer,dog bhodve ek lugtachopoddo ugdun, khursachoonod fankoita tem nazuk di-stat.

Fuddle tin altar, igorz ban-dlea tedna than assa anibaroque ritin kantounbhangaran netoilea, tordonui bazunche altar novezaun bandlea ani gothicritin netoilea. Altaramcher,bharim Saibinnicheo mur-teo dista, toxeoch St. Anton,St. Barbara, St. Francis, St.Sebastiao, St. Gonsalo, St.Anna acheo murti dista.Imaculada Conceicao achoDogmacho bhangara utsavsomorpunk, 80 cms lambSaibinn ichi murti altaracherubharlea. Anik-ek motvachigozal mhontlear, adlea kallar,ek atvich rit asli, sant bhogtjhe morun sorgachem rajbhogtat, tankam Commu-nidade zonn vantaleat.zorui meloleam ghan-vkarank te mello nasle. Hi ritpoilech pavtt Kalaporchecommunadin aple uxear-kaen fiskoitli ani dusreamcommunadink ek dekhiknommuno zalo.

1997 vorsa, Kalfurcheamfirgorzkaranim, 450 vor-samcho Utsova dobazovhodda manan Fr. AvinashRebelo ascheamhukellponna khallmanoilo. Uprant, Fr. SaudePerreira-an zobabdharigheun sogleam Kala-

furcheam figrozkaranim apliful-na pakli dhiun sumar 80lak ekhtaim korun bhailobhitorlo vaur korun igorjekek novem sundhor rupdilem. Soggle patle ani atam-che padr vigar ani padr kur-anim firgozkaramcheakallzant igorjecho mogrigoila ani he imarotik pol-letoch sidd zata. Kalfurchefirgojent Somudaiyo nettancholltat. Ani hachi govaikimhuntlear, Dor sonvnara,mandloleam pormonemvandeantlleo somudayo ek-thaim yeun hea Devmondirachi safai- suffai ko-run nitoll dovorta. Hi bailinitollkaye borobor atmiknitollkai vorvim khuxalponnbhalgita. Hem khuxakponnpolleunk ani bhogunk heaPovitr Khursache porbekSanta Cruz-chi firgorzkaram,Somiachea Khursaknomoskar korunk, khuxemonan, sogle Goyche PovitrSobhek amontrit kortat.

PadrVigarachoSondex

Santa Cruz firgojek, Mai-acho mhoinno kerit dhoba-jecho. Mai-ache 5 tarkeramchea Askari PovitrKhursachi Porob. Porbe so-moiar, zo gunn ami monakallzan onbhounk axetanvto mhollear, Povitr Khursabhonvtim sohobhagelipon-nan bhavartan jieunk. Hosohobhageliponnachogunn jieunk mukhi kaidovo goroz asa ti mholleareka mon’xan dusrea mon’x-

eak monan lekhcho anidusreachea gunnachi ol-lokhun ghevchi. Oslebuniadicher eke firgoz-jechem jivit vaddounk ekagvodd pun teach baraborkuxalkaecho vaur. Hochmhozo ani mhojea baroborasloleam padri bhavanchoanvddo.

Somestank ek ununitamchea askari Povitr Khur-sachi porob anvddetanam,amcho sohobhagelipona-cho ghunn folladik zaunk,bhorpur Devachi kurpa,denim ani axirvad magtam,

Pe. Alexandre Perreira

Firgojentle PadriFr. Alexandre Perreira,Parish PriestFr. Santana D’Souza, AsstParish PriestFr. Leenoy Dias, Asst ParishPriestFr. Luis Gomes, ResidentPriestFr. Noel Da Costa, ResidentPriest

7Festam PorboPonnje<Sonvar, 4 May, 2013<

Amcho Awaz May 4 (2)_Layout 1 3/05/13 8:01 PM Page 7

Page 8: 4th May Amcho Avaz 2013

Ponnje<Sonvar, 4 May, 2013<

8Des pordes

Sarabjit Singh Lahore-ant ontorlo Pakistan meloli kudd Bharatant dhaddunk toyar

LAHORE:Sarabjit Singh nanva-cho Bharati nagrik, zo gelim 22vorsam ‘terrorist’-achea aropakhala Pakistanache bondkhon-nint aslo,to gelea Budhvarasokallim Lahore-chea hospitalantontorlo.Punjab rajvantlo SarabjitBharat-Pakistanche xime lagsaraslolea xetant bhonvddi kortana,chukon Bharatachi xim ollanddunPakistache xime bhitor pavlo.Teavellar 1990 vorsa eka bombhol’leant taka gunenvkar mhonntharavn Pakistanche niti sobhentaka faxichi kheast formailoli.Hifaxichi kheast rod’d korchi mhonnSarabjitachim ghorchim Bharatani Pakistanachea sorkara koddemagnni kortalim, punn tanchemagnnek zoit mellonk na.

49 vorsam pirayecho Sarabjit

zo Pakistanche bondkhonnintkheast bhogtalo, taka fattleaSukrara te bondkhonnintleavangddi koideamni itte (bricks)ani loknnache kuddke gheunkhupuch mar ghatlolo.Hea maraklagon Sarabjit hache puray kuddikani mendvak (brain) khupuchdukhapot zaloli.Taka Lahore-chea

hospitalant bhorti kelolo tea vel-lar, thoim hajir aslolea dotoramniSabarjit hacho jiv salvar zaupakkhupuch kotthin oxem san-glolem.Tech porim to sintidabhair (coma) gelole sthitintaslo.To Budhvar sokallchea adesa12.45 vaztam somplo mhon-npachem tea hospitalantleadotoramni jahir kelem.

Sarabjitachea mornnacheraplem dukh porgott kortana,Bharatacho Prodhan MontriDr.Manmohan Singh hannem,“Monisponnachim totvam bhairmarun, Bharatichim ani Sarabji-tache familichim magnnim Pak-istanan kan bherear kelim.Pak-istanan hem monisponnabhailem kortub adharlem,” oxemmhonnllem.

Sarabjitachea ghorcheamniSarabjitachem moronn zoxemeka martirachem kortat tetorechem korchem oxi magnnikendr sorkarak kelea.Sarabjitachighorkan, bhoinn Dalbir Kaur anidogam cheddvam Sarabjitakpolleupak khas ‘visa’-cher Pak-istanant gelolim tim Brestarasokallim Bharatantportolim.Sarabjit-acher bond-khonnint atak zalea uprant,tacher ilaz korpa taka Bharatantphattouncho oxi magnni Bharatsorkaran keloli. Punn Pakistananti aikon ghetli na.

Fattlim sabar vorsam Pak-istanan Sarabjit ek ‘terrorist’mhonn jahir kelolem. Lahorehangasor bomb ghatlolo mhon-npachea aropa khala, Pakistan-an

1991 vorsa Sarabjit Singh hachermornnachem formonn mar-lolem.Hea bomb hol’leant 14lokak moronn ailolem.Sarabjithachi bhoinn Dalbir Kaur fattlimsabar vorsam thavn tache suttkepasot vaurtalem.Tichem mhon-n’nem zaun aslem, Sarabjitkosloch vaitt hetu ghe nastanaPakistanant gelolo. Ani jea vellarthoim bomb ghalpachi ghoddnighoddli, tantun Sarajit-acho aspavnaslo, tachea nanvacho ul’lekhchukiche vollkhik lagon zala.Dal-bir Kaur hinnem gelea satolleantoxem-i mhonnllolem ki, Sarabjit-acher bondkhonnint atak zala, toadim ‘plan’ kelolo atak zaun asa,ani Sarabjit hachea jivitak thoimbhirant vo dhoko asa, oxem tin-nem Bharat sorkarak kolloilolem.

14 ve Lok Sobhecho vavrkomi voramcho zatolo?

Chalu asloli 14vi loksobha, jika 4 vorsam bhoronanik ekuch voros urlam, tiBharotachea itihasant sogl-leam von thoddo kallbhasabhas keloli lok sobhaasa oxem nond zatolemmhunn lok sobhechi ‘statis-tics’ dakholl korta.

He ‘statistics’-e pormon-nem azun poriant mhunt-tlear 4 vorsanchea kallantfokot 1157 voram bhasab-has kelea. Dusrea utramnizaito kall bhasabhas kori-nastana ogddaila.

‘Statistics’ sangta tea por-monnem jea lok sobhamni5 vorsancho kall purnn kelatantun azun poriant 14vi loksobha sogllea von thoddimvoram bhasabhas korunpoile suvater urta. Ti loksobha 5 vorsam fokot 1737bosleli. Chalu asloli loksobha 4 vorsam 1157 vo-rank boslea mhunnchem ur-lolea eka vorsa oglle unneo600 vorank boschem (sit-tings) poddttolem. Tem za-vpachi xokeata na te khatirhe 15ve lok sobhen soglleavon komi voram bhasabhaskeli mhunn urtoli.

9vi, 11vi ani 12vea lok

sobhanim 1737 voramporos thoddim voram vavrkela punn heo soglleo loksobha 5 vorsancho ‘term’ za-unche adinch somploleo asa.

9ve lok sobhent 754 vo-ram ji donuch vorsam bhitorsomploli. 11vi lok sobha 814voram ani 12vi lok sobha575 voram kamkaz zalolo.

Atamche lok sobhen thod-dim voram karia korpachemkarann mhunttlear bogorbogor lok sobhen ucham-bollay zata ani lok sobha bo-gor bogor strogit (suspend)keloli ami polletanv.

Lok sobhent khasdar odikkorun virodi pokxache khas-dar uchamboll zavpachemkaronn mhunttlear je anekghottalle kendr sorkaralagchean ghoddleat te zoxeporim ‘2G’ gottalo, ‘Common

Wealth Games’ ghottallo aniatam ‘Colgate’ ghottallo hakalagon mhunn provar zata.

Lok sobha-chea iti-hasacher nodor marlear 5vorsanchea kallan jitlim vo-ram vavr kela tantun poililok sobha (1952 – 57) hi3784 voram karia kelam.Tisri lok sobha (1962-67)3732 voram, dusri lok sobha(1957-62) 3652 voram,satvi lok sobha (1980-84)3324 adi, he porim vavrkelolo asa.

Halinchea vorsamni loksobhechem bosop (sitting)3000 vorank pavona tempollovn dukh bhogta. HacherKendra sorkaran lokx ghal-pak zai ani desachi udorgotbore toren korpak bhasab-has chodd vell korunk khas-darank sondhi diunk zai.

London-che Gõykar Dr. Jack deSequeira hachi thoknnay korta

‘The International Voicefor Romi Konkani – UK’ vo‘United Kingdom’ hangasorsthaplolo Romi Konknnibhaxecho ontoraxttrik avazhannim Dr. Jack de Sequeirahacho 98vo zolm dismonoilo. Dr. Jack de Se-queira zaka ‘Opinion Poll’hacho ‘Bapuy’ mhunnta,tachea fottvak fulam ghalunsomplolea Dr. Jack de Se-queira hankam argam vom-plim.

Sebastiao Gurjao Aga-caim ganvcho hannemaplea uloupant Dr. Jack de Sequeira hachisthuti keli ani sanglem ki tachea proit-nank lagon Gõy Maharashtrant vilin zav-pachem urlem mhunn. Zori tor Dr. Jackde Sequeira tea kallar naslo zalear Gõychiosmitay nas zatoli asli. Shri. Gurjao han-nem Gõychea sorkarak ulo marun Dr. Jackde Sequeira hache vixim iskolachea pus-tokamni ek doddo (lesson) ghalchomhunn vinonti keli.

Shri. Floriano Fernandes, President ‘In-ternational Voice for Romi Konkani-UK’hannem aplea uloupant aple sonvsthechibariksannin mahiti dili ani sanglem kitannem Dr. Jack de Sequeira hacho putloubharunk zaite proitn keleat mhunn. Fat-tlea Kongress sorkaran Dr. Jack de Se-qureira hachea putlea vixim kednachhoikar dilona, tea khatir Floriano Fernan-des hannem sogllea Gõykarank ulo

marun sanglem kiGõykaramni ekvottan anieka tallean sorkara lagimDr. Jack Sequeira-chosorkara torfen ek putlo ub-harpachi magnni korunk.Dr. Jack de Sequeira hachoputlo jedna Gõycho sorkarubartolo tednach ki Dr. Jackde Sequeira zannem Gõynas zavpachem vattailem,taka ami khoreponnim re-speit ani man ditole.

Hea boskek je Gõykar ek-ttaim ailole tanchem oxemmot zalem ki zata zalear

Gõykaramni ekvottan yevn raxttriya rajkipokx (National political parties) hankamvenchnnukank harovn Gõykarancheachpokxachi Gõyant razvott haddunk zaimhunn ani Gõyank ‘special status’ mel-loupak proitn korunk zai mhunn.

Gõychi khas sonskrutay samballchekhatir ‘special status for Goa’ melloungheunkuch zai ani hem sopon sakar ko-runk zat, kat, dhorm pollenastana soglleaGõykaramni ekttaim yevn Gõycho karbaraplea hatamni gheunk zai.

Shri. Jose Gomes Velsao-cho, VictorPereira Quepem-cho, David Gurjao Aga-caim-cho, Filipe Barreto Quepem-cho,Antonio Pereira Vasco-cho, Mario EstricioPonnje-cho, William Dias Santa Cruz-choani Bernard Pereira Merces-cho hannimhe bhasabhas-ent bhag ghetlo ani aplimmotam manddlim.

Puray Bharat desak aiz apliman khala ghalchi poddlea. Pu-ray Bharat desant aiz kallokhposorla. Apleak dadlo mhon-non gheupak loz dispa sarkheoghoddnuko hea disamni som-purnn Bharatant ani Gõyantghoddpacheo chaluch asat. De-santlea veg-vegllea rajyamni 2tem 9 vorsam piraye modleacheddvancher nixttur bolatkarkorun, tankam jivexim martatmhonnpacheo khobro dispot-tim vortoman potrancher chhapun ailoleo vachun angachilonv poryan ubhi zata.

2001 vorsa puray Bharat desant 2000 lhan cheddvancherbolatkar zalole. 2011 vorsa hi sonkhea 7 hozarancher pavli.Gelea 10 vorsanchea kallant desant 48,000 lhan ched-dvancher bolatkar zaleat ani hantunt 2010 tem 2013 vorsaatam meren Gõyant 27 lhan cheddvancher bolatkar ghod-dleat mhonnpachi odhikrut mahiti kendr sorkaran jahir ke-lea. Dil’lichi mukhel montri Sheila Dikshit mhonntta, ‘Mhojedhuve khatir, Dil’li surokxit na.” Raxttrpoti Pranab Mukherjeehachi dhuv mhonntta, “Ostoream khatir rajdhani Dil’li atamsurokxit urloli na.” Vochot thoim desantlea rajyamni oxechtorecho poddsad (echo) gazpak lagla. Sogllech kodden ched-dva-bailam ani khas korun lhan cheddvanche surokxe viximbhirantichem ani uskeachem vatavronn nirmann zalam.Hea desant zolmol’lem khoinchench lhan cheddum aiz anihea vellar tori surokxit na mhonnpachi palli ailea.

Hea vaddik laglolea bolatkarancher desantlim madheoma(media) khupuch avaz utthoitat. NGO ani Somaz seva korpisonvstha rosteancher yeun nidorxonnam ani andolanamkorun nixedh porgott kortat. Desantle rajkornni mat heavixoyacher aplem addechem dukh porgott kelolem polleu-pak melltta. Hea vaddttea bolatkaranchea ghoddnukanklagon, zantunt choddan-chodd lhan ballkam-cheddvanchoaspav asa, tem polleun ani niyallun lokacho rag ani sosnnikaitengxer pavlea. ‘Bolatkara virudh aslole kaide anikui koddokkorat’, ‘Fast-track courts’ korat, bolatkar korpeak faxi diyat’…sarkeo magnneo somazantlea zannkar ani xikxit loka kod-dlean zavpak lagleat.

Gelea 16 Dezembrak Dil’lint eka cheddvacher ghoddloleasomuhik bolatkaracho (gang rape) sompurnn desantlea na-grikank zottko boslo. Sonvsarant jiyetole jive rochnne mo-dem, moniskullak opman ani vitt haddpa sarkhi hi ghoddnizaun asli mhonnpachem sot konnuch nakarchona. Kendrsorkaran nemlole ostoream vixinche somitin aplo avhaltabortob dilo. Sorkaranui he somitin dilolea avhalantleokhupxeo suchovnneo ani magnneo vego-veg mandun gheunchalik layleo. Desantlea niti-sobhamni poryan bolatkaran-cheo kexeo vego-veg hathallpak survat keli. Tori astana de-sant vochot thoim bolatkaracheo noveo-noveo ghoddneoaikopak ani vachpak melltat.

Desantli niti-vevostha, pulis yontronnam, somazachi lozani bhirant mhonnloleachem bolatkar korpeank kainch pod-don gelolem na. Eka cheddvachi moryad vibaddun uddoilizalear taka somaz ani niti-vevostha bolatkar oxem mhonntta.Zonavoram rupacho bolatkar vo monzatim rupachem kor-tub adharlem oxem mhonnlolem ami aikotat. Punn oxemami mhonnop mhonnge ho zonavorank vo monzatink ekvhodd opman zavn asa. Khoinchench zonvar vo ranvottimonzat aplea sangata jiyetole bail monzaticher bolatkarkednach korina. Vo zobordosti korina mhonnpachem mon-zatim vixinche xiknnar ani zannkar sangtat. Punn him khot-tim ani moniskullak lojen ghalpi kortubam fokt dadleamon’xa koddleanuch ghoddtat. Taka lagon, monis mhonngedadlo monis zonavora poros dharunn zaun asa.

Bharatant 2000 vorsa thavn 10 vorsancho kall pollelo za-lear desant prot’tek 29-vea minutak ek bolatkar ghoddta.Dor vorsa hea bolatkaranchi sonkhea 16494 asli ti vaddonatam 20,000 ankddea voir gelea mhonnpachem spoxtt za-lam. Desantle vaddte lok sonkhecher dekhrekh dovorpakdesantlim pulis yontronnam khupuch unnem ani oskot pod-dttat mhonnpache khud ‘supreme court’ thomnne marta.Punn vichar korpi monis hea vaddtea bolatkarank lagonsogllech kodden pulisank guneanvkar tharavcho na.Khoinchea zagear kedna bolatkar ghoddpacho asa hemparkhunk pulisam kodde soimban dilolim koslinch yontramnant. Vo oslim yontram konnuch toyar korpak xokchona.Bolatkar ghoddla mhonnpachi tokrar jedna tanche koddeyeta, tednach pulisanchea khorea kamank survat zata. Punnfokt tokraricher atthapun ravon pulisanchean purave asonporyan eka bolatkar korpeak kheast divnk zaina. Bolatkarkorpeak kosli ani kitem kheast divpachi tem niti-sobhatharayta. Punn, bolatkar zanv her kosleim prokronn asum,ek pavtt tem niti-sobhent pavlem mhonnttoch tem nikalantyetolem hachi khatri mat konnacheancuch dinv nezo.

Bolatkaram vixim atam meren sid’dh zalam tea pormon-nem 90% odhik bolatkar he vollkhichea vo familintleamon’xa koddleanuch zatat. Kaim pavtti bodlo gheupacheahetuntleanui bolatkar zatat. Bolatkar virodhant kaide kod-dok aspakuch zai. Punn, kaide koddok aslech mhonn hoproxn suttavo zanvcho na. Pulis yontronnam, niti-vevosthaani somaz hannim soglleanich zagrut ravpachi goroz asa.Ostoream kodde pollevpachi nodor vo druxttikon bodol-pachi khup goroz asa. Dadleamni aplea loingik bhavnancher(sexual feelings) zata titlo tabo vo niyontronn dovorpachigoroz asa.

Piray bhoronk naslolea vo egdomuch lhan ballkam-ched-dvancher bolatkar korpeank khupuch nixttur kheast div-pachi tortud Bharatache niti-vevosthent korpacho atam vellaila. Videxant poryan egdom lhan bhurgeancher bolatkarghoddleat mhonnpacheo khobro zobor oxeo aikopak yenant.Fokt Bharatantuch vochot thoim heo monisponna bhaileoghoddnuko ghoddtat. Bharat des ani tachi sonskruti headesant jiyetolea nagrikank hench xikoita kai? Hea desachoitihas ani porompora desantle ostoream vixim sodanch manani obhiman dovorta, thoim heach su-sonskrut desant ekeostorecher hi itli onit kiteak? Hea desant zolmant ailoledadle monis eke ostorechea kusveantlean yeunk nant kai?Ek avoi, ek bhoinn hankam hangachea dadlea mon’xamnilaginchean polleunk nant kai?

Oxe toreche sabar proxn asat zancho zabab khuddadleamnich sodun kaddpacho vell aila. Ostoream koddepolleupachi apli nodor bodlun uddoupachi ek mhotvachigoddi aiz nirmann zalea. Dadlean zaun eke ostorechirakhonn korpachi goroz asa, ani tika asro vo alaxiro divpachigoroz asa. Zorui ostore kodde polleupachi nodor khuddadlech bodolnant zalear tinnem magir apleak alaxiro konnakodde sodpacho?

Punn hem sogllem korpa khatir eka dadlea mon’xan apleamonachi toyari korpachi goroz asa. Poilim aple bhitor aniaplea sangati ixtt-mitram bhitor hea vixim bhasa-bhas anicheorcha zavop khupuch gorjechem zaun asa. Aiz ho os-toreanche surokxecho proxn khupuch gombhir zalolo asa.Niropradhi ballkam-cheddvam aiz vochot thoim bolatkarkorpeanchi xikar zaupak lagleant, tem thambpak heach vel-lar proitn zaupak zai. Eka niropradhi ani dadlea samkarsogllech vatten oskot aslole ostorecher bolatkara sarkemkhottem kortub adharun khoincheach dadleachean apunnmozbut mhonnpachem provar korun dakhounk ghoddchemna, hem surya uzvadda itlem sot hem dadlea mon’xamnizanna zavpachi goroz asa.

Khorench! Desantleoostoreo surokxit nant

STanley Vaz

CAMPALAR

Sonia Gandhi-cher Ramdev Baba-chi ttikaRahul Gandhi kodde mat movall

NOVI DIL’LI: Yog guru RamdevBaba hannem UPA ani Kongresodheokx Sonia Gandhi hichevirudh ek koddok mohim (cam-paign) suru kelea.”Sonia Gandhihi Tatka ani Putna hancho odhu-nik avtar,” oxe torechea utramniRamdev Baban Sonia Gandhikpacharli.

Ramdev Baba hannem diloleeke kherit mulakhatint NarendrModi hachem bhorpur koutukkelem.Zalear Sonia ani purayGandhi ghoranneank samkichdhuvn kaddlim.Modi haka je lokzativadi mhonnttat, tancherRamdev Baban ttikecho xinvorkelo.”Konn zativadi ani konn za-tivadi nhoi, hachem promannpotr Kongresache mukhelkocherintlean divpant yeta kai?Vo tem Italy-intlean tharaitat?Vo

tem Sonia Gandhi tharayta?”oxea torechea proxnancho tan-nem xinvor kelo.

“Hea desak zata titlo luttunkhavop, oxe torecho somzutkaim lokachea monamni zaloloasa.Sonia Gandhi hika Hindus-

tan-Hindustani, Dev-Devta heamsarkhea gozalincher khupuchdves asa.Ti Bharatachosot’teanas korpak fuddem sor-lea.Oslea vicharanche SoniaGandhik Bharatachea itihasachikitem khobor asa, hem kitem

amkam sangpak zai?”oso sorollproxn Ramdev Bababkelo.Gandhi ghorannem desachosot’teanas korpachem ek mullzaun asa.Sot’tea hi ek vikh (poi-son) zaun asa oxem jem Soniamhonntta, tem vikh ticheach an-gant asa, oxem Ramdev Babanaple mulakhotint sanglem.

Rahul Gandhi hannem Raza-Ranni hanchea kallantlean bhairyenvcho.Hindu, Hindutv,Bharat,Bharatv, hacher aslolo dvesRahul Gandhi hannem thambou-cho.Lokxayecho goir faido tan-nem kaddcho nhoi.Apunn jemkitem sangta tem Rahul Gandhihannem lokxant ghetlem zalear,apunn tacho Ramlila moidanarsotkar kortolom, tech porimapunn taka aplo tenko poryanditlolo. “Hanv konnakuch ‘un-

touchable’ oso somzona, oxemRamdev Baban fuddemmhonnllem.

Bharatachem fuddariponncholoupa khatir Rahul Gandhikiteak yogeo na, he vixim sang-tana Ramdev Baban sanglem,“Rahul Gandhin aplea angantaslolim bhurgeponnam poilimsoddun divpachi gorozasa.Kosleai ghottaleacher vo herkosleai mud’deacher Rahulapunn virodhi pokxant asloleabhaxen uloita.Sot’ter asloleapokxa khatir tem oddchon-nechem zavpak xokta.Lokaktache koddlean oslea bhaxon-nanchi opekxa na, lok taka ekekherit nodrentlean polleta.Khorem mhonnllear, Rahul-anaplo guru bodolpachi goroz asa,oxem Ramdev Baban sanglem.

Turist ‘hotel’-anchea ‘room’-antleo vostu choriek veta?

Halinch ek avhal (report) jahirzala tache vorvim turist jedna ‘ho-tel’-amni ravonk yeta tedna zaitepavtt lhan lhan vostuncheo choreokorta. Tea ‘report’-a pormonnemItaly-che turist lugttacheo vostuchorta khoim zalear India-che turist‘magazines’ gheun vetat.

Ho ‘report’ sangta tea pormon-nem 29 disamni he turistanchevagnnuke pormonnem te ‘room’-antleo vostu chorun vhorta mhunndhakoll kelam. Bariksannin mahitioxi asa:-

l Hea ‘report’-a pormonnem Den-mark thavn yeta te turist sogllea vonchodd promannik (honest) asakiteak fokt 12 ttok’ke thoimsorleturist hat martat khoim.

l India-che turist he babtin 27veazagear urta kiteak 38 ttok’ke turis-tank ‘books’ ani ‘magazines’ vhor-pachi sonvoy asa.

l Afrikent chodd korun jevtat teovostu (cutlery) na zata. China ani

Honkong-an ghoddyalam nam zata. l Amchea Bharotan odik korun

Chenai xarant ‘mugs’ nanch zatakhoim. Teach borobor ‘pen’-am anituvale-i choriek veta.

l Turistank he porim hat maropvo choreo korunk kottin korchekhatir Ramada hea ‘hotel’-an aplea

sogllea vostumcher ‘hotel’-acho‘logo’ chap’pla khoim.

l Osleo lhan lhan choreo fokt‘middle class’ vorgantle lok korinapunn ‘multi millionaire’ porian ko-rta hem sid zalem, jedna ‘JustinHoffman’ sonvsarantlo ek vhodd‘millionaire’ hannem apnnem ‘ho-tel’-achea ‘room’-antle tuvale cho-run haddleat mhunn eke T.V mu-lakhatin sanglem.

Vaitt sonvoyo l Sonvsarantle 35% turist ‘hotel’-anravta tea ‘room’-antleo kosleo na kosleovostu gheun vetat.

l Bharotantle turist hat marpachea‘list’-ar tisre suvater asa

l Colombia desantle turist hat marpivagnnuken poile suvater asa. Thoimchea57% turistamni ‘hotel’-antleo vostuhaddleat mhunn mandun ghetlam.

l Mexico-ntle turist osleo vaitt kornneoadarpant dusre suvater asa anithoimchea 40% turistamni tem mandunghetlam.

Musharraf-ak rajkaronnanbhitor sorpacher bondi

ISLAMABAD: Peshawar-chea unchle nitisobhendilolea adexa vorvim Pakistan-chea adlea ‘military’ fud-dari, Pervez Musharraf-chea rajkaronnan bhitor sor-pachea yevzonnencher thambo ghalunk ailo. Nitisob-hen tacher venchnnukemni bhag gheupacher bondighatlea, ani taka Mayachea 11ver zaupi venchn-nukanchea tin dis uprant meren ‘judicial custody’-ndovrunk suchoilam.

Mayachea 11ver zaupi venchnnukemni tachi ‘All Pak-istan Muslim League’ pokx cholounk mhunn chear vor-sam uprant Marsachea 24ver, Musharraf Pakistan-akporto ailo. Chear motdarsonghantlean tannen nondnnipotram dorz kelolim, punn chearui motdarsonghamnitim rod’dh kelim.

Te bhair, Rawalpindi-ntlea ‘anti-terrorism court’-anBenazir Bhutto-chea khunachea kexik lagon don satol-leam pasot ’judicial remand’-ar dhaddla. Fuddli sunavnniMayaceha 14ver tharailea, ji venchnnuko zatoch tin disuprant asa. 2007 vorsa Dezembran, Rawalpindi-cea Li-aquat Bagh-an venchnnukam pasot ulovop kelea uprant,‘bomb’ ani hot’tearanchea hol’leant Bhutto-k moronnailolem. Nitisobhen Febrer 2011-an hea kexichea som-bondit Musharraf-achea add arop rochlole, ani teachvorsa Agostan taka aropi mhunn ghoxit kelem. Novembr2007-an ‘Emergency’ jahir kelea uprant, nitidarak ‘de-tention’-an dovorlolea kexik lagon Musharraf adinch ‘ju-dicial custody’-n aslo, ani surokxechea karannank lagontaka nitisobhe mukhar haddunk na.

Amcho Awaz May 4 (2)_Layout 1 3/05/13 8:01 PM Page 8

Page 9: 4th May Amcho Avaz 2013

9

Ponnje<Sonvar, 4 May, 2013<

Rajkaronn

Bolayki

Ambott-Tikh 3Aurelio

ViegAs

Rajki ttikakar

Boilachem mas nakamhonn sangpak he konn?

Atam Gõykarank anik ek tancheaavoddttea prata pasun pois dovorleani tem mhonnllear boilachem mas.Konn tori songhottnna GovanshRaksha Abhiyan (GRA) khoincheanzolmank aili Devak khobor, punntannim Unchlea korttak keloleatokrari velean amchea Gõykarankboilachem mas na zalem.

Atam amkam ek sozmonam kiamim Gõykaramni kitem khavchemani kitem nam khavchem hem sang-

pak he amche konn? Kitle xekddegele amchim antram-pontramboilachem mas khavn aileant aniitlea vorsamni he GRA nhidentleanuttleat kai kitem? Tanchem mhon-n'nnem oxem ki Goa Meat Complex,Usganv hanga bekaidexirponnimmas katorpant yeta, mhonnche foktboilank marunk yetat thoim tegayank katortat kivam lhan pad-deank katortat. Hem anik kainchnhoi Gõyant boilachem mas bondkorpachim fokt him karasthanam.

Sodheak Manohar Parrikar-acheaBJP pokxan koddokponnimmhonnlam ki amim Unchlea korttalagim magtole ki boilancheamasacher ghatloli bondhi kaddunuddovnk. Ani tem toxench ghod-dlem.

Gõychea High Court-an nirdexdila tea pormonnem boil marpakporvangi dilea punn bekaideaxirjem kitem he babtint zatalem tembondh korpak zaiteo otti (condi-tions) ghatleam.

Zaunk saiba, Devuch pavlo mhun-non jivit sarpachem.

Caitu-chim utram sakarzait?

Kaim dis fattim amcho amdarCaitu bab uloilo. "Amchi Konknnijivi dovorlea ti tiatristamni ani ig-orjen hem amim visronk favonam."

Soglleank khobor asa ki Konkn-

nicho vixoy ailo mhonnttoch soglleamdar/montri fokt porjek oxenchulovn dakhoitat punn khoreponnim

Konknni sovem kitli on'neay zata tisoglleank khobor asa, ani on'neaykorpi mhonnllear choddan choddrajkornni. Karonn tankam zaiaslolem zalear aiz Konknnik poilozago mellttolo aslo. Punn amche ra-jkornnich Konknnik lekhinant za-lear Konknni koxi vhoir sortoli?Gõychea ‘Budget’-acho potr-vevharnagrint aslolean to somzunk av-godd laglo tea khatiruch Caitubabak Konknni zai oxem dislemmhonnllear chuk zanvchina.

Her kamkaz Inglezintleancholovpi amche amdar/montreankKonknnichem kiteak poddlam?Tankam fokt eleisanvam vellar

Konknni zai ani uprant Inglez. Tia-trak kivam khellam moidanar jednahe rajkornni mukhel soireancheanatean hajir astat tedna don Konkn-niche xobd ulovn Konknni porjekkhoxi kortat--- hem ek tanchemnattok ani uprant ghora yevntanche chomcha "Saib tum aizkitem uloilo lokancheo tuka tallyeopoddleo". Zalem itleanuch kamsomplem. Tumche lagim ghoddtazalear poilim Romi Konknnik man-acho zago diyat. Fokt lokank khoxikorunk tumchea bhaxonnamniKonknnicho vixoy kaddun Konknniavoyk dukhi korinakat.

Jai Ladli yevzonn!

Manohar Parrikar-achi Ladli yev-zonn Gõyant chalu asa punn kaimlokank hacho labh mellonam, tan-nim he yevzonne vixim kelolo potrvevhar sarkho na mhonn tanchim‘form’-am lokank portun yetat oxemlokanchea motam boroboruch Prat-apsingh Rane-nui aplem mot por-gottailam.

Atam he yevzonnecho faido foktBJP pokxant asloleancho sohitanchea ‘form’-ancher aslear passzatat nam tor potr-vevharant koslina kosli chukh kaddun tim porotphattoitat. Bailam ani BhurgeamUdorgoti Montri Dilip Parulekarmhonntta ki Ladli yevzonn-ichim‘form’-am benkent mellttat ani‘form’-amni chuki aslear ami tim

porot kortat. Atam Parulekar Saib,‘form’-ant chuki asat mhonn porotkortat kivam tacher aplea pokx-achea kareokorteachi sohi namhonn porot kortat?

Survek him ‘form’-am fokt BJPpokxa kareokorteam kodden dovor-lolim punn jedna lokamni tokrarkorunk survat keli tedna tim ‘form’-anch benkent dovorlim je vorvimlokank pottovn dilem ki hantuntkosloch bhed-bhav zaina kivambekaidexir ritin vevhar cholona.Punn ‘form’-am mell'lim mhonnkitem faido? Tancher chuki kadduntim porot dhaddlim, mhonnttochhixop ek zalo.

Ho broxttachar nhoi torkitem?

Je meren Gõyant BJP sorkaran

panvl dovorlam te meren ekar-ekyevzonneo yeit asat. Atam noviyevzonn mhonnllear lokanknustem sovay doren mellovpachi.Sorkar ‘trawlers’-am dhoniam kod-dchean nustem vikot ghetolo anixarantlea khas 4 zageancher "aamaadmi"-k sovay doren mellttatoxem kortolo. Atam yevzonn suruzata thoinch asa mhonnttochsurvek lokank bore toren nustemmellttolem punn zoxea-zoxi hi yev-zonn pornni zata toxea-toxemnustem mellttolem kai nam hachodubav.

Udharonnak: Pavsachea disamninustem ekdom komi promannantasta mhonnttoch sorkari monisapleoch sagvadi kortole ani- “aamadmi”-k fokt ritim panttim dakhovnnustench nam mhonnttole.

Heo yevzonneo haddun koslochfaido nam karonn hea yevzon-neamni broxttachar liplolo asa.

Anik ek udharonn: ‘Helmet’ ghal-pacho kaido hanvem moddlo punnRTO pulisak ‘challan’ ghenastanahanvem 40 rupiya dile tor hantunsorkar broxttachari nhoi tor anikkitem mhonnpachem? Broxttacharinaslo zalear mhoje 40 rupiya ghev-choch naslo. ‘Challan’ divn ekaguneanvank lagtolo dhondd ghetoloaslo. Ghoddie RTO Pulis BJPsorkarant nant kai? Punn xun'nyobroxttachari mhonnpi amchosorkar ho zatolo broxttachar man-dun gheit kai?

MANGLORE/CHIKMAGALUR: Kar-nataka-cho dorya-vellicho vatthar(coastal belt) ani Malnad vatthar Con-gress pokxan portun jikon gheupachiopekxa korun, Congress odheokx So-nia Gandhi-n BJP-chea prodorxonachittika keli.

Karnataka-k Sonia-n apli mohimChikmagalur-ak saun suru keli, aniBJP sot’ten aslolean Karnataka-cheadorya-vellichea vattharantuch nhoipunn akhkea rajyan, bhorpay korunkzaina toslem zaitem luskonn korunkaila mhunn bhor diun sanglem.

Sobit mondiram, igorzo, masjidamborabor Mangalore ek vividhatayentekchar aslolo (unity in diversty)vatthar, mhunn tinnen mhunnlem.

Tichem ulovop Kannada bhaxensurvat korun, fuddem ti Inglezbhaxen uloili.

Adlea kallar koxe pori dusre rajyafaddariponnak Karnataka-k polletale,ani rajyant ‘invest’ korunk koxeudeogi yotn kortale tachea viximuloili.

Karnataka-chi vhoddvikportun haddtolim: Sonia

LUCKNOW/NOVIDIL’LI: Fuddlea LokSabha venchn-nukamni BJP fuddariVarun Gandhi Sultan-pur motdarsong-hantlean vantto ghe-upachi xokeotayvaddonk laglea.

Yeta tea Lok Sabhavenchnnukemni tochodd korun Amethi-n Rahul Gandhi addani Rae Bareli-n SoniaGandhi add umedvarmhunn rautolo hachiopekxa korunk zaina,mat Sultanpur portunjikon gheupachemtachea monan asa,zatun eka kallar Ame-thi-i samil aslo anitacho bapuy SanjayGandhi thoim saunjikon ailolo.

Varun Gandhi

sod’deak Pilib-hit hangasorlokhasdar mhunnasa, ani May-achea 16ver,adlea BJPmukheli NitinGadkari-cheavangdda, Sul-tanpur-ak eke‘rally’-n ulovopkortolo mhunnxokeotay asa.

1977 vorsavenchnnukemniSanjay GandhiAmethi-n jikon ye-vunk na punn 1980vorsa jikon ailo. San-jay-chea vimanacheaopghatan moronn za-lea uprant, RajivGandhi thoim umed-var mhunn boslolo.

Varun-ak pokxachomukhel sochiv kelea

uprant, taka tornattofuddari mhunn UttarPradesh mukhel mon-tri Akhilesh Yadav aniCongress up-odheokxRahul Gandhi-cheaadd umedvar mhunndovorpachi BJP-chikhoxi asa mhunn dis-onk yeta.

Varun Sultanpur-choumedvar?

LUCKNOW: B R Ambedkar-achea zol-machea ‘anniversary’-k lagon ticheapokxan bosoilole ‘hoardings’ kaddunuddoilolea karann, rajkarnni dusman-kay vaddoitat mhunn BSP mukheliMayawati-n UP-ntlea Samajwadi Party-khala aslolea sorkaracher arop ghatlo,ani apunn sot’en ailea uprant SP-chea‘movaleank lisanv xikoitoli’ mhunn tin-nen sanglem.

Mayawati-n sanglem ki jednamtichem sorkar sot’ten aslem tednamgorib xetkareank zomin ‘lease’-ar diunkyetali mhunn, punn SP sorkar sot’tenailoleak hi zomin SP-chea ‘movaleamni

ani karyakorteamni’ hoddoplea mhunnsanglem.

“Jab hamari party ki sarkar banegi tabaise logon ko toda jayega aur aisa sidhakarenge ki phir woh kabhi zameen parkabja nahi kar payenge (Amchem pokxsot’ten yetoch, oslea lokam lagim khorvevhar kortole ani te fuddaran zominhoddpunk yena zaunk tankam lisanvxikoitole),” tinnen sanglem.

“Rajkarnni dusmankay dhorun vi-rodhi pokxanchea vangddeam lagimvevhar korunk yeta ani BSP tanchounchlo nem asa,” Mayawati-n sanglem.

Ambedkar-achi 122vi zolm ‘anniver-sary’ monounk ‘Bhimrao AmbedkarSamajik Parivartan Sthal’ hangabosoilole ‘hoardings’ kaddun ud-doilolean Mayawati samki ragar zaloli.

SP sorkarachi vevhar korpachipod’dot polloun, ‘Bhimrao AmbedkarSamajik Parivartan Sthal’-achea lagim‘hoardings’ bosoupak odhikaream kod-dlean tichea pokxachea karyakorteamniporvangi ghetloli mhunn Mayawati-nsanglem.

SP-chea ‘movaleank’lisanv xikoitoli: Mayawati

Halinchea kallar lhanbhurgeam modem oklamlaupachem promannkhupuch vaddlolemkoxem dista.Samkinchlhan don-oddez vor-sanchim bhurgim oklamvapurlolim distat.Oklamlagche adim bhurgeammodem kaim lokxonnam(symptoms) dison yetat.

Hi lokxonnammhonnllear, dolletambdde zatat.Dol-leantlean datt (thick )ani dhovem koxemdhenvta.Nidentlo ut-thon dolle ugoddtta as-tana dollencheopatkoddeo eka-mekakdosloleo urtat.He torechimlokxonnam dispak lagleakai, dotoram koddleantumche dolle topasungheyat.Mon’xache dolle os-kot zalea kai, mon’xachinodor unnem zata ani ma-gir okl vapurpachi palliyeta.

Mon’xachi nodor unnemzaupachim karannam: Yo-geo toren randinastanajevonn jevop. Tem sarkemxizoup na. Jirvonn zaina

toslim jevnnam-khannamkhavop.Godd khannamzoxeo chokletteo, burfi,halwa ani her osleo vostuchodda promannankhavop.Tea uprantkhupuch thondd udokpiyeop.Haka lagon ekamon’xache dolle oskot za-upak xoktat.

Avoichea chhatiyentlem

dud eka bhurgeak unneapromannan mellop vosarkench mellop na.Hirveapaleachi baji unnea pro-mannan vo sarkich khavopna.Follam khavop na.So-danch pottant bigoddlolisthiti asop.Khup mon’xankgorje bhair aplo suskardamun dovorpachi sonvoyasta ani hacho porinnamtanchea dolleancher zata.

Sodanch zagronnam ko-rop vo disachem nhidophaka lagonuy tacho porin-

nam mon’xachea dol-leancher zata.TV polletanati khupuch lagim thavnpolleup, hache udexim dol-leancher tann (pressure)yeta ani mon’xache dolleoskot zaupak pavtat.Tox-ench dolleamni dul’lo vo-chop, dhunvor vochop,surya kodde polleup, so-danch chodd uzvaddan

kam korop heo sarkeogozali mon’xache dolleani nodor bigddun ud-doupak karann zatat.

Halinchea kallarlhanponnam pasundolleancho proxn asotzalear oklam lavop,

‘laser’ pod’doteo anik dol-leanchi kallji gheupakkhupxe upay asat.Dollean-cho kosloy proxn upraslozalear koslech gharantleupay korinastana soglleamvon poylem vochondotorak mellonkzai.Dotorak mello nastanaaple khasgi upay dol-leancher kelet zalear, tachokhup vaitt porinnam dol-leancher zaupak xokta, higozal zonn ekttean monandovorpachi goroz asa.

Oklam kiteak lagtat?

Goddem mut (diabetics)aslolea mon’xak bogor bogor ‘in-sulin’ hem vokod gheumchempoddta ani rogtantlo sakrichopromann denvovcho poddta.

Punn atam ‘scientists’-amniek novo upay sodun kaddla zoxeporim rogtantli sakor favo toxidovrum yeta. Dusrea utramnihea upay-a vorvim sompepon-nim ‘diabetics’ hem duens boremkorum yeta.

‘Harvard Stem Cells Institute’(HSCI) hachea ‘scientists’-amniek novo ‘hormone’ sodun kaddla.Hea ‘hormone’-achem nanv ‘Be-tatrophin’ asa, jem mon’xachekuddin ‘insulin’ nirmann korta te‘pancreatic cells’ sodam poros 30pavttim chodd ‘insulin’ nirmannkorta.

Haka lagon zaitea lokachobhavart vaddlolo asa kiteak hea‘hormone’-a vorvim amchea an-gant ‘insulin’ nirmann koropchodd promannan zatolem anizache vorvim rogtantle sakrichopanvddo favo toso urtolo.

Zannkar sangta tea pormon-nem ‘Betatrophin’ ‘hormone’-avorvim jea promannan ‘insulin’-achi nirmiti zata ti khorench

ojeapaupi asa. Hi mahiti eka voizuki po-

trakan ‘Cell’ hacher porgott ko-run zannkar sangta tea pormon-nem ‘diabetics’ aslolea lokanktem khub faideachem zatolemkiteak rogtantle sakricho pro-mann favo tea panvddear rakhundovorpak apo-ap zatolem.

Khoreponnim ho obheasDoug Melton hannem un-drancher kela ani toslech ‘genes’mon’xachea kuddint asa dekunmon’xakui hem vokod faideakpoddtolim.

Melton sangta tea pormon-nem ‘Betatrophin’ hea ‘hor-mone’-a vorvim ‘Type 2 diabet-ics’ jerul kobar zatoli ani tosomzota tea pormonnem ‘Type1 diabetics’-ui hea ‘hormone’-avorvim sudhorpachi xokeotayasa.

Kellem hem foll soglleankuchavoddta. Bharotan ani ak’kea son-vsarant lok kellim khatat. Kelleachimhotvachi goxtt mhunttlear eka vor-dan tem ruchik ani suvadik ani dus-rea vordan lokak sovayen voros bhormellta.

Kellem khalear amche bholaykekzaitem boreak poddta mhunn dotorsangta. Kellem khalear hem bore-ponn koxem mon’xak zata tachernodor marum-ia. l Kelleamni zaiteo ‘calories’ asta.Disak ek-ekuch porian kellemkhalem zalear mon’xak takotvontani umedi korta. l Kedna kednai mon’xachem vozonthoddem zata vo khor zor yeta tedna‘mon’xachi kudd oskot zata. Osleporisthitint kellem khaunk dilearmonis rokddo boro zaunk xokta. l Kelleant ‘potassium’ ani ‘magne-sium’ hem dhatu (minerals) asatzaka lagon kellem khalear mon’xa-cho ‘blood pressure’ favo toso urtaani kallzachem duens pois zata. l Kelleant zaito ‘pottasium’ dhatuaslolea karonnan kellea vorvimmon’xachea haddamchi bholaykisuddsuddit zata. l Kelleant ‘antacid effect’ bhorpurasa ani tea khatir tem amchea pot-tant ‘ulcer’ zaupache vattavnk xokta. l Bhairam zavn angantlem udokthoddem zata tedna kellem khalear

bhairam thoddim zata teach boro-bor bhairank lagon ‘potassium’ komizalolo to ‘normal’-ar haddpakboreak poddta. l Kellim khalear amchi jirvonn borizata ani pottant kosleoch oddchon-neo zaina. l Kelleamni ‘carotenoids’ vo ‘antiox-idants’ asa ani taka lagon kellemkhalear zaitim duensam zaupachimvattovta. l Khub vell chol’lo vo pasoyek gelozalear zaite pavtt rogtantli sakordenvta. Hea vellar kellem khalem za-lear rokddich ghottay mellta ani rog-tantle sakrichem map ‘normal’korta. Khorench kellem sompeponnimmellta ani girest toxi gorib porzataka khata dekun amche bho-laykek khub boreak poddta hantundubav na.

Goddea mutaknovem vokod

Kelleache faide

AMRITSAR: Hea motdarsonghantlean venchun ailolokhasdar Navjyotsingh Siddufuddle lok sobha venchn-nukank ubho ravcho na,oxem tichi ghorkan anihangachi amdar Navjy-otkaur hinnem spoxttkelem.BJPpokxant Sidduhacher onit zata oso aropNavjyotkaur hinnem geleasumanat (facebook-a velean)kela.Gele kaim dis merenSiddun hea aplea bailecheasangnneacher koslich pro-tikriya (reaction) jahir ko-

runk na.Punn to BJP pokxakadeus korpachi xokyotai asa,oso odmas thoinchea rajkizannkaramni kaddla.Kaursvota BJP ‘parliament com-mittee’-ichi sochiv zaun asa.

‘Bhroxttachar korina,guneanvkarank asro dinatoslea mon’xak rajkaronnantkonnui asro di-it kai?’ oxetorecho proxn tinnem ekekhobram sonvsthe koddeuloitana kelo.Taka lagonSiddu yet yet yet yeta tevenchnnukamni Siddu Am-ritsar motdar songhantlean

venchnnukank ubho ravchona oso nirnnoi gheupantaila.BJP-int Sidduk ani tacheasangati vaurpeank pokxantlebhair dovorpache proitnchalu asat.Ani haka lagonami soglleamni Sidduk fud-dle venchnnukank ubhodovorcho nhoi oxemtharailam, Kaur hinnem fud-dem ugddapem kelem.

Rajkaronnant apunn fugarzatam, apleak atam ra-jkaronnant ravpachem na,apleak aplea pokxantlea fud-daream koddlean bori vagn-

nuk mellona, oxem Sidduhannem apnnank san-glolem, mhonnpachem Kaurhinnem he namneche kho-bram sonvsthek ugddapemkelem.Apleak atam fuddarakrajkaronnant aplo vellkhorch korpachi khoxi na,oxem apleak aplo ghorkarSiddu hannem soroll ritinsangon dilam, oxem Kaurmhonnta.

Hea Siddun ghetlolea pan-vlla vixim tacho somzut kad-dpak BJP-cho raxttriyaodheokx Rajnath Singh han-

nem Sidducho somzutghalpa khatir proitnkelo.Siddu hache kodde fonavelean uloun, zorui tacherkoslei torechi onit pokx-antlea fuddareamni kelea za-lear, apunn ti tharear ghal-tolom, mhonnpachem utortannem Sidduk dilam.

NOVI DIL’LI: HalinchChina-che soinik Ladakh-anbhitor yevpache prokriyekprodhan montrean ‘lo-calised affair’ mhunnpacheadaveak kuxik dovrun, fud-daran ottok korpachi Bei-jing-chi yevzonn asa mhunnxittkaun ‘non-Congress’ ani‘non-Left’ pokxamni Ladakh-ak thikann ko-run raulolea ‘Chinese’ soinikank bhairghalche mhunn sorkarak agro kela.

SP mukheli Mulayam Singh Yadav-an LokSabhent Congress sorkarachi, ani prodhanmontri Manmohan Singh-achi “sogllea vondurboll ani bhezudd” sorkar choloitoleakarann ttika keli.

“China Bharatach soglleavn vhodd dusaman. Pak-istan-a koddlean kainch bhi-rant na,” Ladakh-an zalolomud’do fuddem haddun Mu-layam-an mhunnlem.

‘Coalgate’ mud’dear jea-jeapokxamni avaz kelolo, teChina torfem aslolea dhokea

vixim uloile ani prodhan montreak heamud’dea vixim Parliament-an spoxttikoronndiunk sanglem.

Hea bhasabhaxen BJP vantto gheunk nazait, ‘foreign minister’ Salman Khurshid-achiMayache 9 tarker zaupi China-chi bhettrod’dh korchi mhunn tannim sorkara lagimadim-fuddench agro kela.

‘China Bharatacho sogllea von vhodd dusman’ Sidhu venchnnuk zhuzcho na?

Amcho Awaz May 4 (2)_Layout 1 3/05/13 8:02 PM Page 9

Page 10: 4th May Amcho Avaz 2013

2002 vorsa zalole eke ‘hit and run’ kexint zantunt SalmanKhan misoll aslo, tea prokronnachi batmi dakhoitanaSalman Khan hachem nanv vibadd kelam mhonnpacheakarannank lagon, Mumboiche niti-sobhen eka TV ‘channel’-acher thomnne marle. Hea ‘channel’-an Salman Khanhachem nanv vibadd korpa sarkhi khobor prosarit(telecast) korchi nhoi, oxi xittkavnni niti-sobhentea TV ‘channel’-ak dilea. Hea ‘channel’-anboroun divn mafi magchi vo aplea koddlean hikhobor prosarit korun chuk ghoddli mhonnpachikhobor prosarit korchi, oxi magnni korun SalmanKhan hannem niti-sobhent kex manddloli.Niti-sobhen Salamn Khan hannem keloli kex khorimhonn tharavn, dusre pavtt nanv vibadd kortatosli khobor prosarit korchi nhoi, oxi xittkavnnitea ‘channel’-ak dilea.He kexicho nikar fuddleamhoineant lagpacho asa.

Sushmita Sen hannem ‘miss universe’ ho man zoddun Bharo-tachem nanv sonvsar bhor ghazoilolem.Tech porim Sushmitandogam cheddvank poskim ghetleant ani tem tanchem udarposonnkorta. Sushmita Sen hannem aplea svotachea bollar ‘bollywood’-ant aplem kherit oxem sthan nirmann kelam. Aplea ‘professional’jivitant Sushmita yesesvi zalem, punn ‘personal’ jivitant takaazunui sangati mell’lolo na. Jedna-jedna tichea kodde tichea khasgijivita vixim vicharlem, tedna-tedna tinnem ‘bindast’ ravon te vixim

bhasa-bhas keli. Veginuch tichi ek ‘autobi-ography’ bazarant vikrek yeupachi asa.

‘The Butterfly’ nanvache he Sushmi-tache atmkotha kothent tinnem vach-peank ojap korpa sarkheoghoddnuko nomud keleat. ‘Miss Uni-verse’ ho man tika mell’lea uprant‘bollywood’-antlea digdorspeanchiti poili posond korpachi veokti zaunasli. Tika khupuch cholchitranche‘offers’ mell’le. Hea modekat digdor-

spi Mahesh Bhatt hinnem tika ‘Das-tak’ hea cholchitrant bhumika ko-

runk ‘offer’ dili. Heafilmantlean Sushmitachemfilmi ‘career’ suru zalem.Heach kallant SushmitacheVikram Bhatt hacheavangdda ‘affairs’ poryan

suru zalole. Sushmi-tachea ‘affairs’-anchi

volleri khupuch lambasa. Ek vo don nhoipunn sat zannamborobor Sushmitache‘affairs’ gazle.

Deepika Padkone jem panch vorsamuprant Ranbir Kapoor-a borabor “YehJawani Hai Deewani” (YJHD) portundisonk yetolim. Ani tem mhunnta kitim sombondhan nant punn jivitbhor

ixtt asat mhunn. “Ranbir ani hanvatam sombondhan aslim. Punn atam

ami ixtt asanv ani jivitbhorak as-toleanv.

Ami eka-mekank bore bhaxenvollkhotanv ani ‘film shooting’-achea vellar boro vell sarlo,”Deepika-n nivedona vorvimsangelm.

Tachim hea vorsa tin ‘film’-am ‘release’ zaupachim asat,ani YJHD koddchean khub

opekxa asa.Hea ‘film’-achem digdor-

son Ayan Mukherji, hannenkela ani tatun Aditya RoyKapoor ani Kalki Koechlin,hanchi-i bhumika asa. May-achea 31 tarker hem ‘film’

‘release’ zatolem.Te bhair, sod’deak tachem Shah

Rukh Khan-achea borabor “ChennaiExpress”-chem ani Ranveer Singh-achea borabor “Ram Leela”-chem‘shooting’ chalu asa.

Cholchitramni bhumika korpi khubxea cheddvamkolakaramni aplea kazara uprant aplea nanvam san-gata ghovachem add nanv (surname) lavpak survatkelea. Vidya Balan hinnem proyan hichporompora apnnaun aplea nanva sangata Kapoorhem addnanv laupacho nirnnoy ghetla. Vidy-achem gelea vorsa UTV-cho CEC Siddarth RoyKapoor hache kodde logn zalolem. Logn zaleauprant Vidyachem poilench ‘Ghanchakkar’ heananvachem cholchitr podd’ddear yeupachemasa. Hea cholchitrachea ‘credit titles’ hantuntVidyachem nanv Vidya Balan Kapoor oxem lokakvachpak mellttolem. Aishwarya Rai, Kareena

Kapoor, Raveena Tandon, Shilpa Shetty, LaraDutta, Genelia D’souza, Esha Deol hea sogllea

kolakaramni aplea nanvam sangata tancheaghovachim addnanvam melloileant. Adlea

cheddvam kolakaramni mat apleananvam sangata aplea ghovachemnanv zoborxem mellounk naslem. Heakolakaram modem Hema Malini, Nu-tan, Saira Banu, Meena Kumari, DimpleKapadia, Waheeda Rehman hanchoaspav asa.

-

CyriLo D. FErNaNDEs

Bannavle, Gõy

Gaindoll

Xetkaracho ixtt mhonnta mhaka Xetache matient mhojem biradd Matientle torekvar jiv khavn Xetachi zomin kortam pikall

Hadd naxil’lo jiv mhozo Sat, att vorsam jiyetam Mhojea gitacho avaz aikoteleak Mhozo mott’tean avaz ditam.

Devachi rochna hanv Kitem-i kuslelem matient bhitor

vhortam Thoddem, thoddem matient bhorsun Xetkarache zomnint sarem rochtam.

Kombi zomnintli mati ustun Sodunk mhaka koxtt korta Mhojem suvadik jevonn korun Aplea poranchi jinn fuloita.

Matientlo khonn’nnon mhaka Nustem goroupak goriek lailo Jhigjhigit suvadik nustem yevn Gorea borobor mhaka igill’lo.

Mhojea bhonvtonnchi mati kaddun Sobit bagentlea zhaddak ghalta Pachvea zhaddak rosroxit fulam Suryachea kirnnamni jog porzollta.

Oddechem sarem xetak marun Amcho jiv sompoit ravle Atam amkam sodta posunk Amkam sompoytele, niraxi zale.

Bebdo

Dis ani rat, ghunvta sonvsar Kednai tinttear, kednai rostear Lok mhaka bebdo mhonnta, Khoimsorui mhojem ratchem biradd.

Hanv sonvsarant sanddlam Konnachoch mhaka adhar na

Funkott gavlear soglle lagim Zoddtam titlem-i soreak moddttam. Konnagerui porob aslear Mhozo ankddo poilo Koslem-i kam korunk toyar Soro mell’llear puro.

Mhellem angvostr nheslam angak Sonvsarachem kaim chintop na Dis bhor buddlam soreant Sorea xivay konn na.

Xit naka, chav naka Disuibhor piyetam soro Thorthorta soglo jiv mhozo Hea sorean prann lagim haddlo.

Ek dis rostean choltana Motoran mhojer dhopko marlo Donuim pãyamni longddo zavn Soreantuch mhozo sonvsar somplo.

10SahityaPonnje<Sonvar, 4 May, 2013<

Rupea Podd’dear

Kovi ani Kovita

Novo Sonvsar

Mottvi Kotha

“Ek voiz mhunttlear Deva fattleanek jivo dev. Punn tea sorkari hospi-tolant vavurtole sogllea voizanimaplem povitr apovnnem ek dhondokorun soddla. Samanea mon’xeachemtankam bilkul poddun gel’lem na.Poixe dilear ani hospitolant vollokhaslearuch tuka favo purto ilaz melltolo,na zalear mornnachea darvonttea-ximpavunk tum pois na,” oxem Parag-achiavoy aplea gharachea eka kallokhikuddant bosun, boddboddit asli.

“Tosle voiz aple jinnent boreponnkednanch onnbhovunk pavche nant.Lokache, odhik korun mornnacheximer asloleamchea xirapamnim temortole. Osleamchi goribankgorozuch na,” ti ostori aninkui vhod-dlean xirapun arddunk lagli.

Konnank khoim ani kitem zalam

tem somzona zalem. Te ostorecheajinnent jerul kallokhi kupam udeleantani tichi akhi jinn somdirachea tu-fanank sampoddlea mhunn koplarkitleoch mireo ani khontibhorittichem mukhamoll pollellear sidhzatalem.

“Mhozo ekttoch put to. Tornne,vadtte pirayecho. Khup vorsanim,hanga thoim bhorpur ilaz korun, tozolmant ailolo. Te obsoegant fokttache toklek mar boslolo. Taka aninkkainch ek zaunk naslem. Tache herkuddiche sandhe mozbut ani ghottasle. Favo purtea vellar teamvoizanim taka fovo toslo ilaz dil’lo za-lear, faleam fantearuch utthun to aplenokrek vetolo aslo. Aple potinnink aniaple supurle dhuvecho sambhall ko-runk tacho sodanch usko astalo.Aplea jivachi porva kori-nastona, dus-reamchea adharak rokddoch pavtalo.Punn aiz takach adhar diunk konnuchna zalo. Solleanim taka soddun dilo.Atam voiz porian taka morunk mag-tat astole,” oxi ti zantti ostori eksuriaplea kuddant eka konxeak bosun,aplea kallzantle ul’las onkthali.

Tin vorsam fattim, Julayache 11 verMumboi ag-gaddiechea bombsfottantParag zokhmi zal’lo ani pulisanimtaka tabortob Bhaktivedanta hospi-tolant haddlo. Tea uprant, tech ratritaka Hinduja hospitolant bhorti kel’lo.

Toklek boroch mar boslolean,voizanim vangddach panch ‘neuro-surgical’ operesanvam kel’lim. Punnkainch upeogak poddlem na. Tachebholaiken koslich udhorgot disli na.

Urfattem, 29 vorsamcho tornattoParag-achi bholaiki bigddot geli aniek torkari (vegetable) koxi to tea hos-pitolachea khattir poddlolo aslo. Takabhett diunk yetalim titlim takachurchurtalim ani oxim udgartalim:“Osle tornne pirayer Dev thoddeam-cher osle vollvolle ani koxtt kiteakdhaddta? Moddem koxem khattir as-che bodlek, morun gelear odhikborem nhoi?”

Punn Parag-achi potin Priti-n aplovisvas ani bhorvanso sompeponnimsoddun dilo. Devacher aplo visvasghott korun ani hospitolant Parag-akilaz ditoleam soglleam voizamcheraplo bhorvanso soddun, Priti aplefuddle dis sonsnikayen sartali.Pormesvorache kaklutin ani voizam-chea adharan aplo ghorkar ek disjerul aplea paimar novean ubho rav-tolo ani aple vengent yetolo mhunnPriti sodanch axetalem.

Aplea tornnea poticho sonvsar itlebeginnuch nattak korcho aslo zalear,Dev apleak ek supurlem bhurgem di-umcho naslo, oxem Priti chintalem.Zorui tachea dolleanim ek rikaminodor zollkhotali, torui aplea don vor-samche dhuvek vengent khelloun,tichem kalliz-mon bhorvanxeacheakupanim bhorlolem asa mhunnspoxtt zatalem.

Panch vorsam fattim, Parag ani Pritieka mekak bhettlolim. 2011 vorsamogan poddun, tim rokddinch lognzal’lim. Parag eke khasgi komponnentadari ‘sales manager’-achi nokri kor-talo. Bhurgeachea zolma udexim aplo

fuddar bandhun haddunk tim dogaimsopnam sopnetalim tedna, eke khinnebhitor tanchea sopnank ani anvd-deank uzo petton, gobor zal’lo.

Panch lambdik vorsam uprant, Pritiavoyponnachea bhesar asa mhunnaikun tem zoddpem khoxechea nadarnachtalem. Punn okosmat Julayache11 ver ti bhirankull ghoddnni… Teauprant, dor ek ratr Priti-k bhirankullkoxi udeunk lagli. Ghorkarager tox-ench aplea avoy-bapaychea gharantsogllench fuskotlolea porim takadislem.

Atam Priti dor disa Mahim poinnkortalem. Je ag-gaddient aplea potikopangull kel’li, tech ag-gaddient bo-sun, Priti dispottim provas kortalem.

Bombsfotta uprant thoddea disam,Priti-n eka bhurgeak zolm dilo. Bomb-sfottant zokhmi zal’lea soglleamghorcheank nokreo favo korunk ag-gaddiechea odhikareamnim asvasonndil’lem. Punn tem asvasonn asvason-nuch urlem. Zokhmi zal’leank konna-choch adhar mellunk na.

Ag-gaddiechea bombsfottant som-plolea ghorcheank nokreo melltoleomhunn sorkaran jahir kel’lem, punnParag ozunjivo aslo.

Parag-achea bapayn toxench tacheatitivan agro kel’lo dekhun, thoddeakalla uprant Priti-k ek sorkari nokrifavo zali. Atam Priti aplea vavracherlokx oddun, aplea supurlea bhurgea-cho ani zokhmi zal’lea aplea potichosambhall korun, aplo vell sartalem.

Ghorkar zokhmi zal’lean, Priti-kaplea avoy-bapay koddlean zaito ad-

har-sohokar mellttalo, punn tichisasumaim tika atam kenddtali. Tichesunnenk lagon aplea putacher noxttudelem, oxi ti somzotali. Punn Pritimoneponnan sogllem dukh aplechbhitor sonstalem ani apleaghorkarachea bore bholaikhek bhet-toytalem.

Dispottim aplea dhuvek aplea avoy-chea svadhin korun, Priti aplea vavrakbhair sortalem ani dor satolleak apleaghovachea ghorcheank bhett ditalem.Bhurgechponnim mogan poddun,logn zalolean, Priti-k aplem xikoppurem korunk sondhich mell’li na.Fuddlem xikop purem kelear, fud-darak apleakuch faideachem mhunnPriti-n chintlem ani aplea fuddlea xik-pacher-ui aplem dhean-monbosoylem.

Dor Aitara, Hinduja hospitolak bhettdiun, Priti aplea poti sangata vell sar-talem. Zorui Parag eke torkari koxiaple khattir poddlolo aslo, toruiastona,niraxi mon fattim dovrun, ekeghorkarnicho kaido pallun, Priti apleaghorkarak sangat ditalem.

Tin vorsam oxinch bolanddlim.Parag ozun hospitolant ilaz ghei-itaslo. Tachi bholaiki aste-aste atamsudhrot vetali. Aple dolle ugtte korun,Parag aple bhonvtonnim asloleampiddevontank toxench voizank ol-lkhotalo.

Ek dis aple potik bhett diunk ailolekodden, Parag-an aple potinnik ol-lkholi. Tika polleun to amurkochhanslo. Khunna korun, tannem aplepotinnink apleaxim apoyli. Priti

Parag-achea hatak ghott dhorun,dukhanim roddlem. Aple potik eknovo jiv mellta to pollovn, Priti khubsontoslem. Tachea matheachea ken-samcher aplim bottam oddun, tacheaosokt zal’lea mukhamollar aplo hatbhonvddaitana, “bhienaka mogea,hanv ozun tuje sangata asa ani tukasodanch sangat ditolim,” oxem Pritiapleak sangunk sodhta mhunn Parag-ak tea vellar dislem.

Pritichea mogache ubhenuchParag-achi bholaiki sudhrot vetali. “Tomhaka atam ollkhota. Ghorcheanktoxench aple supurle dhuvek ol-lkhota,” oxem Priti aplea ixtt-mitranksangunk bhonvtalem.

Don vorsam fattim, Parag-achi bho-laiki sudhortoli vo na tem fokt kalluchsangtolo mhunn voizanim sanglolem,tachi Priti-k yad zali. Parag jivo aslokhoro, punn taka kainch ek som-zonaslem. Eke torkari porim to teahospitolachea khattir poddlolo aslo.Atam, to soironant ailolo polleun,Priti khual zal’lem. Aplo bhorvansoapleak fottoumcho na mhunn takathir visvas aslo.

Tin vorsam uprant, te marekarghoddnne vixim Pritichea dolleanimbhorpur dukh aslem khorem, punnaplea potichi bholaiki atam sudhrotveta ti pollovn, tea hospitolantleavoizank tem upkari aslem, anitancheach adharan tea hospitolantlobhair sorun, to ek dis ghara yetoloani aplea sangata ek ‘novo sonvsar’ghoddun haddtolo mhunn taka bollmelltalem.

Nikita Luis

Tallgão, Gõy

Hanv

Nikita hem supurlem mhojem nanv

Sobit ani itiasik Tallgão mhozo ganvCaranzalem ravta hanvDona Paula xalleant xiktam hanv.

Nachta toxench gaita hanv

Xikpanui voir asa mojem nanvAvoy-Bapayk manan lektam hanvSodanch sokallim ghetam devache nanv.

Kednaim kortam mosteponnaKednaim dakoitam xanneponaKednaim kortam fokannaPunn tim mhojim bhurgeaponna.

Papa mhunnta borem xikchemMama mhunnta sogleankodem moganvagchemBorem xiktolem, respetan choltolemAni vhoir kadtolem nanv familichem.

Sodanch misak ani dotonik vetam hanvDevachem boreponn ani asnnem bogtamhanvSodanch borem korunk vavurtelim hanvMagta songleacher Devachem besanv.

Vidya zalem Vidya Balan Kapoor Amisha ani ‘ek, don, tin…’

Kothakar ani lekhok

Pio EstEvEs

Tornnim Kovnam

Anandi hichonovo ‘look’

SalmanKhanachemnanvvibaddpi ‘channel’-acherkorttache thomnne

Bollywood-antlomog harovla:Karan Johar

Hindi cholchitrancho druxttikonatam khupuch mudar zala. Punn adleacholchitramni mogacher atthaplolikanni zoxi cholchitr polleupeank xevottmeren kodelik khillaun dovortali tosleamkannieancher cholchitram yeupachem

atam nopoit zalam, oxem mot Hindicholchitrancho namnecho dig-

dorspi Karan Johar hannemugddapem kelam.Cholchi-tranchi nirmiti korpi YashJohar hacho Karan putzaun asa. Hindi cholchi-tranchea digdorpi vavrant

to bhitor sorlear aizkhupuch kall soron gelolo

asa.Hindi cholchitranchea mol-lar egdomuch tengxer asloli‘Dharm production’ he kom-ponin ‘Dostana’, ‘Agneepath’ heasarkhea cholchitranchi nirmitikeloli asa.Karan Johar hannem mhonnllem,”adlea kalla ghoddloleoojapancheo khobro mhaka aikopak mellttat.Tedna don veg-vegllimcholchitram toyar korpi loka modem zo mog ani apulki astali, tematam khoinsoruch dison yena. Punn tosle torechim cholchitranchi nir-mann korpache aple sodanch proitn astat.”

Parineeti aplemvozon unnem korta

Parineeti Chopra fattle sabar dis thavn aplemvozon korpa babtint guspololem asa.Tachimlagxil’lim mon’xam sangtat tea pormonnem,Karan Johar ek novem cholchitr ‘Hansi tofasi’ hea nanvachea eka cholchitrachinirmiti korpacho asa, ani hea chol-chitrant Parineeti mukhel bhu-mika korpachem asa.Punn Pari-neeti sangta tea pormonnemhi gozal khori nhoi.Karan Jo-har hachea cholchitrachoani vozon unnem korpa-cho kainch sombhond na,oxem Parineeti hannemhalinch sanglem.Temsangta tea pormonnem,‘Ladies versus Ricky Bahl’hachea khatir taka aplem vozonunnem korpachi khup itxa asli.Anihachem karann mhonnllear hea chol-chitrant tem khup mottem koxem dis-talem, oxem tem sangta.Punn ‘Isqzaade’hea cholchitra uprant tem aple kud-dicher barkayen lokx dovorpaklaglam.Apunn aplem ‘figure maintain’korpa khatir vozon unnem korta, oxemtannem hansonuch mhonnllem.

Amcho Awaz May 4 (2)_Layout 1 3/05/13 8:02 PM Page 10

Page 11: 4th May Amcho Avaz 2013

V: Kednam ani koso tiatr machierpavlo? Z: 1978 vorsa Philomena Braz hannemborovn digdorxit kelolo ‘Axechi Doxea’hea tiatrant hanvem ek kantar mhunt-tlem. Kantarachem nanv ‘ResperachemCheddum’. Cheddvachea rupan mhuntt-lolem hem kantar sarkem ‘hit’ gelem anihanv tiatr machier pavlom.

Punn ‘big break’ mhunttlolea porimPrem Kumar hannem ‘Noxibacho DivoPalovlo’ hea tiatrant mhaka 2 kantaramgavpak sondhi dili ani Kenny Zuzartecheddum nheson kantar mhunnpakkhorench ut’tom (excellent) asa mhunntiatr pollennaramni mhoji vakhanddnnikeli. V: Azun poriant kitlim sumar kan-taram ghoddleant? Z: Hanv kantaram ghoddina, punngaitam. Azun poriant hanvem 200 voirkantaram tiatramni mhunttleant. Ogllimunnim sogllim kantaram cheddvachearupan gavun lokak dhadoxi kela. V: Ugddas urpa sarkem tujim ek vo donkantaram. Z: Chodd nanvlovkik zalolim ani tiatrmogyeamni vakhanddlolim kantaramoxim asat:- ‘Sexy Sexy’ hem kantar BettyNaz hannem ghoddlolem. ‘Tako TakoDum’ ani ‘Flory’ him kantaram lokakkhub avoddleam jim Lawrence de Tira-col hannem ghoddlolim. Tech porimGabru Gomes hannem ghoddlolem‘Hava Havaie’, Carrie-n ‘compose’kelolem ‘Senorita’ him mhojim thoddimkantaram soglleank khub avoddleam.

V: Kitlea sumar tiatramni ‘acting’ kelam? Z: 200 voir tiatramni ‘acting’ kelam as-tolem. Chodd korun mhojem ‘acting com-edy’ cheddvachem asta. Famad ‘come-dian’ hanche borobor hanvem ‘acting’korun lokak hansoila. V: Tujem boreantlem borem ‘acting’khoimchea tiatrant? Z: ‘Tum Modem Poddonaka’ hea PremKumar-achea tiatrant mhojem ‘comedyacting’ tiatr pollennarank khub mandlem.Tech porim Prem Kumaracho anink ektiatr ‘Doyallponn’ ani Chris-Meena-chotiatr ‘Rogtache Xirap’ hea tiatram mhojibhumika bhes bori zali. V: Kantarancheo audio/ Video CDs kad-dleat? Nanvam Z: Ek VCD kaddlea zachem nanv ‘MissKenya’ zavn asa. Dusri VCD ‘Film Star’atam rokddich bhair sorpachi asa. Tea xivay soglleo mellon 8 ‘audio’ CDshanvem nirmann keleat, zoxe porim‘Suzie’, ‘Kiss Me I am Sexy’, ‘Maria Conce-icao’, ‘Crazy Kelai Re’, adi. V: ‘Film’-ant ‘acting’, ‘singing’ vo anikkoslem-i kam kelam? Z: Hoi. ‘Dil Hai Tumara’ hea Hindi ‘film’-ant hanvem ek dhakttulo ‘fashion de-signer’-acho ‘role’ kela. Tea xivay‘Manovti’ hea Hindi ‘serial’-an hanvemeka cheddeacho ‘role’ kela. V: Tum kantaram ghoddinaim punnxekddeamni kantaram gavun tunvemnanv zoddlaim. Hem koxem ghoddlem? Z: Hanv kantaram ghoddina punn ruchinmhunttam. Mhojea kantar mhunnpachea

‘style’-ik lagon zaite mhoje ixttani bore magte mhaka favotoslinch kantaram ghoddundita. Gabru Gomes, Carrie,Betty Naz, Lawrence deTiracol ani her zaite zann jemhaka kantaram ghoddunditat tancho hanv dhin-vaxi. V: Tum mhunttai tu-jim choddxim gitamtunvem cheddvacheabhesan mhunttleam mhunn. Ched-deachea bhesan ekui kantar mhun-nonk nai? Z: Cheddo koso hanvem ekuch triomhunttla. Trio-chem nanv ‘KashmiriBabu’ ani to trio hanvem, Betty Naz aniJessie Dias-an gailolo. V: Tiatr kolakarank tuzo sondex. Z: Sadeponn ani khalteponn eka ko-lakarachea angant asop mhunnchemvhodd bhag, kiteak sade-ponnan ani khalteponnanjiyetolo kolakar ek disvoir sortoloch. V: Tiatr pollennaranktuzo sondex. Z: Tiatr pollennaramnisodanch tiatr pollovnkmhoji vinonti, kiteak tetiatr polloita ani teachborobor eka vordan tiatrjivo dovorta ani dusreavordan Gõychi sonskru-tay ani Konknni bhasunch dorjear vhoronk

sfurti dita. V: Tuka anik kitem sangchem asa? Z: Hoi. Mhozo maim pay Michael aniThereza Zuzarte hancho hanv upkariani tech borobor mhoje ‘aunty’-choihanv chodd upkari kiteak hanv 10 vor-sancho ani mhoji bhoinn 5 vorsanchiastana mhojo avoy bapuy hea son-vsarak ontorlo ani mhoje ‘aunty’-nsoglle tras gheun amkam voir kaddlim.

11

Kola ani Kolakar

Ponnje<Sonvar, 4 May, 2013<

Khella Moidanar

Lusofonia Games-cho‘mascot’ – Gõycho kombo

Ponnje (AAB): Ra-jyantlem sorkar, Gõy-chea kombeak Luso-fonia Games2013-cho ‘mascot’mhunn jahir kor-pachem asa.

‘Mascots’ choddxekolponik patr (charac-ters) astat, ani chod-dxi jea zagear heGames ghoddon yev-pache asa tea vattha-ran mellpi monzat asta, hea vixim Lu-sofonia Games ghoddoun haddpisomitin tharav ghetla ani heamhoinean te jahir kortole oxi xokeotayasa.

“Amcho hea vixim vavr chalu asa.‘Mascot’ koso ascho to atam bhoutektharailolo asa. Tache (‘mascot’-ache)

zaite bhaxeche patr(renditions) asat,”mhunn LusofoniaGames CEO KeshavChandra-n kolloilem.

Kola ani sonskru-tay khateachi, ‘mas-cot’ ghoddun had-dpachea prokriyenmhotvachi bhumikaasa. Gõykarancheajinn sarpacheapod’doti bhaxen’ jer-

sey’-cher Lusofonia Games 2013-cho‘logo’ ghalun, sobayen ani ronganbhorlolo kombo asa mhunn sutramnikolloilam.

‘Mascot’ goddoun haddpachea khor-chachea vixim konnuch kainch mhun-nonk pavcho na, karann kolakarank(artists) ani chitram kaddpeank (de-

signers) tancheo svotacheo rochnnukodiunk amontrit kelolem.

Macau hanga ghoddlolea poilea Lu-sofonia Games 2006-ak Leo nanvachoek sunno ‘mascot’ aslolo.

Zalear Portugal-ak 2009 vorsaghoddlolea dusrea ‘edition’-an Xama(Inglez bhaxen ‘flame’) mhunn mon’x-achea akaracho zot (flame) ‘mascot’aslo.

“Gõycho kombo umedin ani ghot-tayen bhorlolo ani akorxit dista, anibhag gheupi khellgoddeam modem‘big hit’ zatolo mhunn ami mantanv,”mhunn eka odhikarean sanglem.

‘ACOLOP co-ordinating panel’-cheabhettichea somoyar ‘Games’-chea‘logo’-cho ‘official release’ korinastana,SAG ani Goa Olympic Association-angaddiyencher ‘logos’ dosoun, ‘logo’ uk-ttailo.

Ostorenchea futtbolak aninkzagrutayechi goroz: Dempo

MHAPXEAM (AAB): ‘Goa FootballAssociation’ odheokx ShrinivasDempo-n Gõychea ostore futtbolpongddanchea, mukhel korun 1977-chea pongddachea namnechea itihasavixim ugddas korun ukttailem, jemraxttriya spordha jikpi rajyantlempoilench pongodd aslem.

Times of India-n Mhapxechea Dulermoidanar ghoddoun haddlolea ched-dvanchea ‘under-16 Inter-School’spordhechea ukttavnne vellar uloi-tana GFA odheokx Dempo-n sanglem.

Hi spordha ‘GFA’ ani ‘Goa FootballDevelopment Council (GFDC)’,hanchea adharan ghoddun haddlea.

Kirteche dis portun haddunk zai,oxem GFDC odheokx Dr. Rufino Mon-teiro-n mhunnlem.

“Jednam Rekha (Karapurkar) ‘Cup’jiklem tednam hanv obhimanan bhor-lolo,” 1977 vorsa ‘National Women’s

Football Championship’-achea ‘final’-ik Gõychea pongddan Bengal-ak 3-0harailolea disacho ugddas korun Dr.Monteiro-n mhunnlem.

Ami amchea yotna vorvim vegveg-llea pattlencher udorgot korunkvavurtole mhunn GFDC odheokxansanglem, tox-ench tanchea‘football de-v e l o p m e n tcentres’-amni6 te 12 vor-sam moz-gotche pi-r a y e c h i m100-am voirc h e d d v a maslolea viximukttailem.

“A n i n k u icheddvamni

vantto gheunk zai. Hi ek bori yevzonnasa ani ti dor vorsa zaunk zai. Utra-chea orthachea pormonnemBharatan khoremponnim ek ‘foot-balling nation’ zaunk goroz,” mhunnGFDC vangddi sochiv Elvis Gomes-ansanglem.

Gõycho ‘Volleyball’ Khell Khoim pavla?Tomazinho Cardozo

Candolim, Gõy

‘Volleyball’ khell Bharotan khub nan-vlovkik asa. Bharotantlea vegllea vegl-lea prantamni ho khell khellta. Zaite‘volleyball tournament’-ui zata. Punnzoxe porim krikett khell Bharot desantful’la toso volleyball khell fulonk na.

Volleyball khell Bharotan sumar 70vorsam adim ailo. ‘Physical EducationInstructors’ je Europe-ak thavn Bharotiiskolamni ani kolegimni xikoitale tan-nim ho khell Bharotan haddlo.

‘Volleyball’ khell sompo ani ruchicho.Konnem-i – gorib vo girest – dud-dvanchi oddchonn nastana khello yeta.Jedna ho khell ‘Physical Education In-structors’ hannim haddlo tea khatir hokhell chodd korun xikxonnik sonvs-tamni ani foujechea vangddem bhitorkhell’lolo dista.

‘Volleyball’ Bharotan ailear fokt 70vorsam zalim torui punn Bharot desanhea khellan zaiti progoti kelea. 1958vorsa Bharotachi volleyball ‘team’Asian Games hantun 3ro zago jiklo ani

‘bronze medal’ gheun aili. He khellTokyo-nt zalole.

‘Volleyball’ khell United States hanga-sor suru zale. William G. Morgan, ek‘physical education teacher’ hannemvolleyball khell sodun kaddlo mhun-ntat. Ho khell rochtana Morgan hannemkaim bhag ‘tennis’ khellache ani kaimbhag ‘throw ball’ hea khellache ekttaimkele ani volleyball ‘indoor game’ oxighoddoun haddli. Poili ‘volleyball game’1896 vorsa ‘Spring Field College, Mas-sachusetts’ hangasor zali ani pollen-naramni tika volleyball mhunn nanvdilem.

‘Y.M.C.A College of Physical Educa-tion’ Madras hangasor ‘volleyball’ khellpoiloch bhurgeank xikovpant ailo. Teavellar ‘Indian Olympic Association’hachea khala hea khellachi udorgotzatali ani te Bharotantlea prantam mo-dem ‘volleyball’ championship ho ‘tour-nament’ ghoddoun haddtale. 1952vorsa ho ‘tournament’ poilech pavttChennai hangasor zalo.

1955 vorsa Bharotachi ‘volleyball

team’ Asian Meet zo Japan-ank zalolotantun ‘gold medal’ jikli.

‘Volleyball’ khellak duddvancho ad-har zai aslo titlo sorkara lagchean mel-

l’lo na. Nhoi mhunn krikett khellak‘sponsorship’ mellta temvui ‘volleyball’khellak mell’lem na ani azun poriant

mellona. Heach karonnank lagon ‘vol-leyball’ khell amchea Bharotan disandis voir sorche suvater sokol vetamhunttlear fott zanvchina.

Amchea Gõyant ‘volleyball’ mollarnodor marlear tench chitr dolleam so-mor yeta. Gõy svotontr zalea uprantGõyant ‘volleyball’ khell boroch ful’lo.Ganva ganvanim tea kallant lhan vhod-dle ‘volleyball tournament’ zale anizaitea pongddamni namnnam zoddlim.

Kaim ‘volleyball’ pongodd je teakallar nanvlovkik zale te oxe asat – MalaSports Club Fontainhas, Crown Club ofSanta Cruz, Merces Club Merces, Jawa-har Club Ponda, tea xivay foujentleakhellgoddeanche pongodd.

Aiz nodor marlear he vostad volley-ball pongodd nodrek zollkona. Hachemkarann amchea Gõyant volleyball khel-lachi udorgot zaunk na.

Hacho zababdar konn? Ani ‘volley-ball’ khell Gõyant portun jivontkorpakupay kitem?

Hea proxnnamcher gorbirtayenvichar zavpachi goroz asa.

Sorgest Shalini Mardolkarhika Noman

V- Events som-ploli Shalini Mar-dolkar hika argamvompche khatir ekkhas git-songitachikariavoll ghoddounhaddta – “KonkaniMusical Show – ATribute to LateShalini Mardolkar.”

Hi git-songitachikariavoll Aitaradis,Mayache 12ver2013, sanjechea7:45 vorancherKala Academy-cheaAC ‘hall’-ant zatoli.

He git-songitachekariavollint SoniaShirsat, AnthonySan, Clarissa ani M.Kumar bhag ghetat.Lenoy Gomendeshannem songitdilam. HortencioPereira ani sangatilhan nattkulimsador kortole aniDaniel F. de Souzahe kariavollichems u t r s a n c h a n a n(compering) kor-tolo.

Hea somoyar sorgest Shalini Mardolkar hichea jivitacher toyarkeloli ‘documentary’ dakhoitele.

Tiketti na – ‘Entry Free’. Sogllea tiatr mogyeamni ani sorgestShalini Mardolkar hichea borea magpeamni he kariavollik hajirzavnk V-Events hache ‘director’ Felix Correia hannem vinontikelea.

“Valor” – Mon bhuloyto Tiatr- J. P. Pereira

Majorda Gõy

PONNJE(AAB): Gõyant veg-vegllea mollancher vaurpi 16zannank tannim tanchea mol-lacher kelolea mhotvacheavavrak lagon Kola ani SaskrutiSonchalonaloyan 2011-12 ani2012-13 vorsache ‘Yuva Sur-jan Puroskar ‘ bhettoile.

Ho dobazo InstituteMenezes Braganza sobha gho-rant zalo. Hea vellar Kola aniSonskruti khateacho montriDayanand Mandrekar, son-chalok Prasad Lolyekar, KalaAkademicho odheokx ani am-dar Vishnu Surya Wagh aniher manest hajir asle.

Hea vellar uloitana VishnuWagh hannem mhonnlem,

“hea yuva surjanpuroskaramni aplem ek khasoxem sthan nirmann kelam.Atmsod mhonnge ek kola.Aplea angant asloli kola sogl-leak fankarop mhonngesvotakuch khuxalkai bhogunghevop nhoi. Eka mon’xacheaangant asloli kola hi soglleamkhatir asta. Ti kola chear vont-tim modench ravonk favo na,”Waghan sanglem.

Kolakaranchem koutuk ko-rit, montri Dayanand Man-drekar hannem kolakaramnisodanch zagrut ravonk zai anidusreankui zagrut korunk zaioxem sanglem.

2011-12 vorsacho songitmolla velo puroskar ShilpaDuble-Parab ani Sonia Shirsat,Nattkam mollar Mathew Cor-

riea ani ‘Mimicry’ hantuntManahor Bhinge, Sahityikmollar Paresh Kamat, ‘Paint-ing’ mollar Pradip Naik, Bha-jan ani Kirtan mollar DamodarChari ani Lok kola mollar Mar-ianola Dias haka puroskarfavo zale.

2012-13 vorsache puroskarSongit Mollar Nevel Pereira,Sharad Matkar ani SiddanathBuyão, ‘Painting’ mollar SoniaSabrawal, ‘Handicrafts’ mollarSushant Khedekar, Sahityamollar Rajay Pawar, Tiatrammollar Romaldina D’souza za-lear Nattkam mollar NileshMahale hankam hea vorsacheYuva Surjan Puroskar bhet-toile. Dobajeachem sutr-son-chalon Siddi Upadya hinnemkelem.

Kenny ZuzarteOstorechea rupan tiatr palk porzollaita

Holy Spirit Altar Boys ZoitivontHoly Spirit Altar

Boys Moddgonvche aniSt. Sebastiao Altar BoysAquem-che hanchemodem ‘one day AltarBoys Football Tourna-ment’-acho xevottachokhell Holy Spirit Igor-jechea moidanar zalo.Ho ‘tournament’ Mar-gao Dinary hannimghoddoun haddlolo.

Holy Spirit hachebhurge ani St. Sebas-

tiao hanchea bhurgemmodem zo futtbolxevottacho khell zalo toboroch rongar ailo anidonui pongddanchebhurge bhes borekhell’le.

Torui punn boremnoxib aslem dekunHoly Spirit Altar Boyshannim St. SebastiaoAltar Boys hancher 2-0 golamni zoit mel-loilem. He donui mhot-

vache gol Mark An-thony Barreto hannemmarle.

Pri. Avinash Rebello,Holy Spirit igorjechopadrivigar mukhelsoiro mhunn hajir asloani tanchea hatantleaninam-am vanttpantailim. Bhurgeam mo-dem futtbol khellachomog okhondd zavnkoslea ‘tournament’-an-chi goroz asa.

Tiatr Niyall

Vinchar Zabab JoeGoaUK

Amcho Awaz May 4 (2)_Layout 1 3/05/13 8:03 PM Page 11

Page 12: 4th May Amcho Avaz 2013

Konkani songit mollarhalinchea kallar dor mhoin-neank pavsant ruzunyetleam ollbeam porimkitleoch songitacheo audioCD bhair sortat. Nove-novekantoristanche talle amkamheam audio CD vheleanaikunk melltat, zaite tantleje amchea tiatrachea palkardissonant. Chodd korun tor-nattim kantoristam ani kan-torist he CD-ni gaitat.Hantlem kaim kantoristkhoreanich suvadik tallengaitat.

Anik ek novi dixea hal-inchea vorsamni amcheaKonkani audio songitan ap-nailea ani ti mhonnlear zaite

Konkani Pop ani Konkani‘love songs album’ amkamaikunk melltat je amkamadim zoborxe disonasle.Oxem nhoi ki sogllechKonkani audio CD jeo bhairsortat teo dorjeacheo astat.Punn tokhnnai korpa sarkivost mhonnlear Konkani au-dio CD-cho ankhddo vaddotchoddot veta, ani Konknnisongit mukhar panvllammarta. Konkani songit audioCD-chi gozal kortana healekhant mhaka eka mon’xa-cho ul’lekh korin so distazannem Konknni songitmollar uchara bhailo vavrkela ani Konkani bhas aniKonkani songit rosall ani ji-vall sambhallunk aplem yo-gdan dilam.

Ho veokti anik dusro konnnhoi bogor Ut’tor Goycheadoria degerchea vattharantravpi Lawrence de Tiracol.Lawrence de Tiracol-chemnanv tondant ghetochdubava viret amchem monrokdench Lorna vixim dhan-vtelem. Karann Lawrence deTiracol hanche udexim anitacheach boreponnanmhonnlolea porim 27 vor-sam Konkani songit mollar

saun pois ravlea uprantLorna Baiyen porot Konkanisongit vengounk nirnnoighetlo ani tacho tallo amkam1994 vorsa ‘Hello Lorna’ heaKonkani music albumantamkam porot aikunk mell’loani aiz meren to amkamKonknni palkar aikunkmellta. Ho ‘Hello Lorna’ al-bum Lawrence de Tiracolhannem rochlolo. Hea vellarvachpeank ‘Aikat MhozoTavo’ hea sobit sundor kan-taracho ugddas yetolo, jemkantar voir ul’lekh kel’lea al-bumant asa. Zorui tea albu-mantlim sogllim kantaramghoddpi Lawrence de Tira-col ani songit divpi Mumboi-cho Ronnie Monserat, torui‘Aikat Mhozo Tavo’ hem heaalbumantlem ekuch kantarrochpi sorgest Gabru Gomes.

Lawrence de Tiracol han-nim aplem bhurgeponn aniuprantlem jivit Mumbointsarlem, tachem xikop legunSt. Sebastian High School,Dabul vattharantlea Mumboixarantuch zalem ani uprantInginer ponnachem xikoppurai kortoch tannem OTISKomponnet nikri melloili anitaka Gulf desant patthoilo.

Uprant sumar 18 vorsamsabar Gulfachea desamnitannem OTIS Komponnen-tuch nokri keli, hantun samilasun Iran des pasun.

Gulfak veche adim Mum-boi astanam Lawrence deTiracol hannim Mumboizaiteam tiatramni nesla,aple tiatr zoxe porim ‘Kon-nak Mhunnom Maim?’ ‘Son-sthint Sanddlolo, andSothechem Ghor’ machierhaddleat ani bhumika keleatoxi kantaram gaileant.Zaiteank ugddas astolo kitannem Jessie Dias hancheasangatan thoddim bhov

duetam tiatramni gaileantani xebaski zoddlea.Zaiteam sorgest mhalgod-deam tiatristanchea tia-tramni to nesla ani tanchevangdda nachla.

Lawrence de Tiracolhanchem ek vhorteponnmhonnlear, zorui to 18 vor-sam oddikh aplea mai-desakoddsun pois urlo toruitachea kallzant aple mai-bhaxecho mog komi zalonam ani to apli mai bhas aniGoychi sonskrutay visor-lonam. Itlim vorsam bhairastonam tannem Konkanisongit ani gitam rochunkbond kelenam ani hacho eknomunno mhonnlear, jednato apli 18 vorsanchi nokripurai korun bos-pagari zalotedna meren savn tannemKonkani songit mollar bhorgalun vavr kelo. Mumbointravnnem korun astana 1994voros tem 2012 vorosmeren, heam 18 vorsanktannem 44 Konkani songi-tache audio album rochleatani Konkani songitak girestkorunk aplem mott'tem yo-gdan dilam. Hea tache mhanvavrachi zaiteank azun kho-bor na. He soglle album

kosak lailear, chodd-xe tachealbum Lorna sangatan anihea soglleam albumani dor-jedar lyrics toxem dorjedarsongit aikunk mellta ani tesoglleanche avddiche zaleat.

18 vorsam modem 44Konkani songitache albumtoyar korp ani te vikhrekghalop mhonnlear ho ek eketorecho rekordduch koso.Halinch tankam tanchea44tea albumank ‘ParadisoMiramar’ hantun Lornabayen gailolea ‘TelephoneKor’ hea kantrak Tiatr Acad-emy of Goa hancho ‘Best Fe-male singer’ Songitpuroskar 2012 favla. Tea xi-vai ho tacho album ‘Best au-dio album’ TAG puroskarakhatir hea vibhagan ‘nomi-nate’ legun zal’lo. Mhakakhobor asa tea pormonnem,Lawrence de Tiracol hancho45vo Konkani songit albumtoyar zata ani to hea vorsabhair sortolo. Tea xivai tachedon poramporim Mand-deache album toyar korpa-cho vavr nettan chalun asaani tevui bhi hea vorsa bhairsortele. Ami tachea varakani ut’tejonak sogllemborem yes anvddetanv.

Tiatr Machier

Mhalgodde Tiatrist

Ponnje<Sonvar, 4 May, 2013<

Ostore rupan tiatr palkporzollailo

H. Britton ek boreantlo boro kantorist zaunghelo. Tannim hozaramni kantaram gaileant.To boro kantorist also tantun matui dubhavna punn to ek boro kantaram ghoddpi ‘lyricist’- ui aslo. Tanchea kantaramni Goychea so-mazantlea poristhitinchem chitr astalem anitantuntleanuch to tiatr pollennarank khuxaldovrunk vavurtalo. Aiz poriant tachim sabarkantaram All India Radio ani dusrea mad-heantleant vitraitat. ‘Bandra Fest’, ‘PanduLapiao’, ‘Marialina’, adi tachim gitam amchesonskrutayecho bhag zala mhunntlear lottkemzanvchena. Hi kantaram H. Brittonak amchemodhem ani fuddle pillge modhem sasnnakjivo dovortolim.

Ostoreche bhumikent tachem kovtuk kortatitleim toddem. To ostorechea rupan magirtem tornattem cheddum zaum, vo ‘fashionablelady’ zaum vo ostorechi kosli-i bhumika zaum,tiatr pollennaranchim kallzam jikon ghetalo.Dadlo ason poriant tachea hangant ostorecheghunn, zoxe porim cholop, moddop, dolle bit-tbittavop, mukhamollar bhavnam haddop,nhesop, adi, thoknnay kori sarke asle. Takapolloilear to jivi ostorich koso distalo. Hemtachem khaxeleponn aslem. Ostori nhesonkantaram gavpant taka lagtolo anik tiatrist za-unk na. Tech porim fattlea kallar jednam ched-vam-bailo machier yeunk fattim sortaleoten’na, mhunttlear 40/50 vorsam adhim, H.Britton-an ostorechi bhumika (acting) koruntiatr jivo dovorpak motto adhar dilo.

Tannem mhojea panch vo sov tiatramni kan-taram gaileant. Mhaka ugddas asa, 1992 vorsa,amcho tiatr “Ami Soglle Ek” sorkarachea In-formation Department –an akhem Goy bhordakhovpak nirnnoy ghetlo. H. Britton ani M.Boyer hea tiatrant kantaram gaitale. ‘ Bold andBeautiful’ hem H. Britton-an ghoddlolem ‘Duet’M. Boyer ani H. Britton gaitalo. Hea ‘duet’-achim utram vinodi (comic) aslinch punn H.Britton-chem ‘Bold and Beautiful’ ched-dvachem sovong ani M. Boyer-achim ‘reac-tions’ tiatr pollennarank hansoun hansounroddoitalim.

2002 vorsa “Goa Going Gone?” ho mhojotiatr Bangalore-ant dakhovpak KarnatakaGoan Association hannim vinonti keli. H. Brit-ton amche borobor Bangalore-k ghelo. H. Brit-ton-chem poilem git zalea uprant tiatrant H.Britton asa mhunn lokak koll’llem. To lok takatachim ‘Bandra Fest’, ‘Pandu Lapiao’, adi., kan-taram aikon vollkotalo. Tea disa toch H. Brittontanche somor ubo aslo. Hajir aslolea Banga-

lore-antlea Goykaramni ‘Pandu Lapiao’ BandraFest’ him kantaram mhunnpak vinonti keli. H.Britton-an tim kantaram gavun tanchi asbhagoili. Aplea kantaram vorvim H. BrittonKonknni mogianchea kallzamni jiyetalomhunn sid’dh zalem.

H. Britton boro kolakoruch naslo punn toek boro monisui aslo. Zoso machier to tiatrpollennarank hansoitalo tosoch to heram ko-lakoram borobort astana tanchim fokannamkorun soglleak khuxal dovortalo. Jen’na to am-chea Kala Mogi pongddachea tiatrant bhagghetalo, to soglleam von zantto kolakor aslo.Amche tornne kolakor taka respeit ani manditale. Punn H. Britton zantteam modemzantto zaun anbi bhurgeam modhem bhurgozaun soglleancho vell hanson ani khellonsarunk adhar ditalo.

Tachea mornnan tiatr palkak vhodd luskonnzalam. Tachea mornnan rikami zalolo zagobhorun haddpak khub kottin asa. Punn tachidekh gheun amche aiche tiatrist palkachiudorgot korunk pott’tiddken panvoll martolemhunn ast ballgitam. H. Britton Tiatr palkacho“Bold and Beautiful” kolakor zaun ghelo han-tun matui dubhav na.

Tomazinho Cardozo

Candolim Gõy

Lawrence de Tiracol – Konkani songit mollavelo mhan gitam rochpi

H Britton

Tiatr Academy Goa ghoddoun haddlearatam ogllim unnim 4 vorsam bhorlim anipoilench pavtt Pai tiarist – Joao AgostinhoFernandes hachi dhuv ani nati tiatr pol-lenarank pollounk mell’leot.

TAG –chea mhoinealea Somplolea Tia-tristancho Ugdas kariavollichea somoyar,29 Abril 2013 hea disa Joao Agostinho Fer-nandes hachi dhuv Theresa Pereira hinnemTAG-k Bhett dili. Tiche borobor JoaoAgostinho Fernandes hacheo tin nati DollyD’Souza, Maria Miranda ani Lydia Paul han-nim-i TAG-k bhett dili.

Joao Agostinho Fernandes don pavttkazari. Tachi poili bail Regina Fernandes,poili ostori tiatr machier panvoll ghalpak,bhurgeaponnaruch sompli ani JoaoAgostinho dusre pavtt Maria Luiza hachelagin kazar zalo.

Thereza Pereira – Joao Agostinho Fernan-des hachi dhuv zannem TAG-k bhett dili tiJoao Agostinho Fernandes ani Luiza Mariahanchea ekvottachem foll zaun asa.

Tech porim Joao Agostinho Fernandesani tachi poili pottin Regina Fernandeshanchea ekvottachi dhuv mhunttlearSophia zannem Joao Agostinho Fernandes,aplea bapay borobor poilem kantar – Mir-mireancho Mog – HMV Records –achergailolem. Hea Sophia-cheo bai DollyD’Souza, Maria Miranda ani Lydia Paultegui dhuvo zaun asat ani Pai Tiatrist JoaoAgostinho Fernandes hacheo nati zaunasat.

Heo tegui nati Joao Agostinho –cheo ek-dom huxar gavpinni, zanni aplea ghoran-neachi sonskrutik porompora zata te porimtigovn dovorlea. Vhoir sanglam tea por-

monnem tanchi avoy Sophia zavn asli poiliGoenkar ostori zannem aplea paichem, JoaoAgostinho-chem git “Mog Mirmireancho”gramafon rekorddacher gailelem.

Bai Dolly D’Souzacho svadik avaz sogl-leanim aikola. Anthony Mendesan ghod-dlelem ani Dolly D’Souza-n gailolem famadkantar “Anddio Gansing, Gansing” ozun le-gun Reddio-cher aikonk mellta. 1950-60odmasak tannem borem nanv zoddlelem,chodd korun Souza-Ferrao ani AnthonyMendes-achea sangatak kantar korun.

Upran Dolly xikxonnant bhitor sorli,sabar iskolanchi Head Mistress zalea up-rant, Mumboichea sogllea 'municipality'iskolanchi ‘Inspectress’ asli.

Tachi dusri bhoin Maria Miranda, toxenchek huxar gavpinn, jem Gõycho famad bend-dmastor Johnson Carvalho borobor Emis-sora de Goa reddiocher gaitalem aniSioleche Sant Antoniche igorjechea Choir-an aplem yogdan ditalem.

Maria ani famad partist A S Conceptiondogainim 'Southi Maim' (Step mother) heatiatrant bhav-bhoinichi bhumika keleli.

Tisri nat Lydia Paul, jem Mumboi ravtaani bospagari zaisor ‘Non-Technical Inspec-tor of Textiles’ mhonnun serkari khateannokri kori.

Heo tegui bhoinni gavpa borobormachievelea ekttinganui ekdom huxarasleot ani Gõychea sonksrutik nach-gavpanumedin bhag ghetaleot.

Poilech pavtt Theresa, Dolly, Maria andLydia hangasor sobhemazar eke bhovxikboskek ajir zalim. Tanchi pirai 87 te 94 vor-sam modhem asa, ani tanchi bolaiki titlibori nasunui tim bhov umedin hanga aizailean dekhun hajir zalolea tiatr mogeamnitankam xebaski dili.

Goencho famad karttunist Alexyz, han-nem chitrailolim Pai Tiatristachim chitramchovgainkui TAG-cho odheokx Prince Jacobhachea hatantleant bhettoilim.

Pai Tiatrist hachi dhuv ani nati

Tiatr Academy Goa hin-nem Abrilache 29ver TAG-chea ‘Conference Hall’-antapli mhoineachi kariavoll‘Somplolea TiatristanchUgddas’ ghoddoun haddli.

Somplole tiatrist zoxeporim Jacinto Vaz, A. S. Con-ception, Nelson Afonso, Cae-tano Francisco De souza,Champion Alvares, FidelisFernandes, William de Cur-torim ani Thomas Cooganhancho ugddas kelo ani tiatrmachie khatir tannimkelolea vavrachi thoknnaykeli.

Jacinto Vaz

Konknni palkacho ek bore-antlo boro ‘comedian’. Tacheprobhavit (effective) ‘com-edy’-k lagon soglle tiatr mogi

taka ‘Gõycho Charlie Chap-lin’ mhunntale. To ek boroboroupi, direkttor ani gavpi-i aslo.

A. S. Conception

‘Character acting’ korun teakallar tannem tiatr palkarzaitim namnnam zoddlim.Aple bhumiken tannem tiatrpollennaranchim kallzamjiklim. To Anthony-Nelson-Conception hea gavpipongddacho vangddi asloani rajki gayonam gavun tan-nim porjek huskaile ani za-grut kele.

Nelson Afonso

Ek ut’tom (excellent) tiatrboroupi, digdorspi, voznadikkantaram ghoddpi ani gavpi.‘Dolorosa’ hea tachea tia-

trant ‘revolving stage’ tiatrmachier bhitor kaddun eknovo itihas ghoddlo.

Souza Boy

Tachem sarkem nanv Cae-tano Francisco De souza.Boro boroinnar, digdorspi,kantaram ghoddpi ani gavpi.

Conception-Anthony- han-kam Souza Boy ‘join’ zalo anirajki kantaram gavpacho triotannim chalu dovorlo.

Champion Alvares

Ek ‘all rounder’ zannem tiatrboroile, digdorxit kele, kan-taram ghoddlim, gailim anisvota apnnem bhumika-ikeli. To ostorechem ‘acting’borem kortalo teach boro-bor ‘comedy acting’ korpakfattim naslo.

Tachem anik ek khax-elponn mhunttlear tannemzaitim lok gitam (folk songs)rochlim, gailim ani ‘HMVRecords’ hacherui fuddlepillgek samballun dovorlim.

Fidelis Fernandes

Tiatr machiecho ek bore-antlo boro songitkar. To‘trumpet’ bhes bori vazoitaloani tiatrachea songitak ad-har ditalo.

Trumpet vazoupi zaloleakaronnank lagon tannemkonknni kantaranchi aniKonknni songitachi seva keli.

William de Curtorim

Ek boro boroinnar, digdor-spi, kantaram ghoddpi anigaupi zaun aslo. To ‘fast’ kan-taram bhes borim gaitalo.

Lok taka ‘Jet Speed Singer’mhunn pachartale. To chodd korun rajki vixoy-ancher aslolim kantaramgaitalo ani rajki fuddareanksobhemazar vinglle kortalo.

Thomas Coogan

To ek bhes boro kolakar aslo.Bhes bori bhumika kortaloani promannikponnim aplibhumika korun nanv zod-dtalo. Tachem khaxelponn mhunt-tlear to Hindu-che ‘role’ bhesbore kortalo.

Abril mhoineant zolmolepunn aiz amche modem natea hea sogllea kolakaranchonhoi fokot ugddas korta,punn tanchea vavran jivodovorlolo tiatracho palktancheach prernnamni fud-dem veta dekun tanche up-kar attovop gorjeche.

Hea somoyar Osvi Viegasani Joe Rose hannim hea tia-tristam vixim hajir asloleankmahiti dili.

Nelson Afonso hacho putJr. Nelson ani Souza Boy ha-cho put Conceicao D’Souzahannim-i hea vellar aplevichar manddle.

Somplolea Tiatristancho Ugddas

Lekhok ani Ttikakar

Daniel F De Souza.

Poilech pavtt Tiatr Akademik bhett dita

Pai Tiatrist hacheo nati Dolly D’Souza, Maria Miranda ani Lydia Paul.

Pai Tiatrist hachi dhuv Thereza Pereira hika Alexyz-n chitrailolo Joao Agostinho Fernandeshacho ‘caricature’ Prince Jacob, TAG-cho odheokx bhettoitana.

Lawrence de Tiracol

Amcho Awaz May 4 (2)_Layout 1 3/05/13 8:03 PM Page 12