138

ŽIVOTNÝ CYKLUS PODNIKU A PODMIENKY ŽIVNOSTENSKÉHO PODNIKANIA V KRAJINÁCH EÚ 1

BUSINESS LIFE-CYCLE AND TERMS OF TRADE BUSINESS IN SELECTED EU COUNTRIES

Elena Širá

ABSTRACT

This article deals with business life-cycle characteristics according to their phases. Article is

dedicated to first phase of business life-cycle in detail. This phase is typical for choosing a legal

form of new enterprise. Just because this is second part of this article dedicated to various legal

forms of enterprises in Slovakia. This part brings information about various types of enterprises,

and their advantages and disadvantages according to other types of enterprises. Last part of the

article represents various conditions for trade business in chooses EU countries.

KEY WORDS

Business life-cycle. Formation and the creation of business. Legal forms of enterprises in

Slovakia. Trade business.

ÚVOD

Životný cyklus podniku a jeho jednotlivé fázy sú dôležitou oblasťou podnikovej ekonomiky.

Tiež majú veľký význam aj pre podnikateľov, pretože len správne poznanie a chápanie súvislostí

jednotlivých fáz životného cyklu im pomôže úspešne napredovať v podnikaní.

Prvou fázou je fáza zakladania a vzniku podniku. V tejto fáze sa špecifikuje o.i. aj právna

forma budúcej spoločnosti. Poznanie zákonitostí jednotlivých právnych foriem podnikania je

dôležitým krokom pred výberom tej ktorej formy pre zakladaný podnik. Jednotlivé právne formy

1 Príspevok vznikol ako súčasť riešenia projektu KEGA 013PU-4/2011.

139

podnikov sa líšia rôznymi podmienkami pre založenie spoločnosti ako aj rôznymi výhodami

z podnikania vo vybranej právnej forme.

Na Slovensku je najrozšírenejšou právnou formou medzi malými a strednými podnikmi forma

živnostenského podnikania. Po vstupe Slovenska do EÚ sa pre našich podnikateľov otvorili nové

podmienky pre podnikanie v zahraničí. Jednotlivé krajiny sa od seba odlišujú rôznou obtiažnosťou a

rôznymi podmienkami pre založenie živnostenského podnikania, ako aj ponúkajú rôzne výhody

a možnosti pre živnostníkov pochádzajúcich z krajín EÚ.

MATERIÁL A METÓDA

Ako základný materiál pre tento článok boli pre prvú časť príspevku použité odborné knižné

a časopisecké publikácie rôznych autorov zaoberajúcich sa problematikou podnikovej ekonomiky,

príp. podnikového hospodárstva. Špeciálne sme sa zamerali na oblasť životného cyklu podniku.

V druhej časti príspevku sme vychádzali najmä z legislatívy upravujúcej živnostenské podnikanie

a podnikanie formou obchodných spoločností v podmienkach SR. Šlo najmä o Živnostenský zákon

a Obchodný zákonník. Tretia časť príspevku je tvorená výskumnou štúdiou, kde sme na základe

dostupných údajov analyzovali podmienky pre vykonávanie živnostenského podnikania vo

vybraných krajinách EÚ. Zdrojom informácií boli v tomto prípade internetové stránky venované

danej oblasti, ako napr. www stránky regionálneho poradensko-informačného centra, Národnej

agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania a iné.

Hlavným cieľom tohto príspevku je poskytnúť základné informácie o fungovaní a princípoch

ako aj o zvláštnostiach jednotlivých fáz životného cyklu podniku, poskytnúť prehľad o právnych

formách podnikania v SR ako aj o výhodách jednotlivých foriem podnikov a tiež aj o podmienkach

a nárokoch pri otvorení živností vo vybraných krajinách EÚ. V príspevku sme analyzovali

podmienky pre živnostenské podnikanie v týchto vybraných krajinách EÚ: Španielsko, Nemecko

a Česká republika.

V príspevku sme použili nasledovné metódy:

- Syntézu, ktorá nám slúžila na spájanie informácií viacerých autorov zaoberajúcich sa

problematikou životného cyklu podniku,

- Analýzu, ktorá bola použitá pri zisťovaní poznatkov o podmienkach prevádzkovania

živností vo vybraných krajinách EÚ ako aj o podmienkach pre založenie jednotlivých

foriem obchodných spoločností na Slovensku,

140

- Porovnávaciu analýzu, ktorá slúžila pre porovnanie jednotlivých podmienok v rámci

vybraných krajín EÚ.

DOSIAHNUTÉ VÝSLEDKY A DISKUSIA

1 Životný cyklus podniku

Životný cyklus predstavuje obdobie od vzniku podniku až po jeho zánik. Ide o postupný

priebeh jednotlivých fáz pôsobenia podniku. Každá z týchto fáz má rozdielnu dĺžku trvania

a odlišný priebeh v jednotlivých podnikoch.

Fázy vývoja podniku sú odrazom vývoja makroekonomického prostredia, v ktorom podniky

fungujú. Tiež sú dané príslušnosťou k jednotlivým odvetviam alebo sektorom a tiež aj vlastnou

výkonnosťou podniku. Preto, ak má byť podnik úspešný, musia manažéri včas a správne

analyzovať javy nachádzajúce sa v okolí a v samotnom podniku a následne reagovať na všetky

zmeny. Makroekonomické prostredie pôsobí na životný cyklus podniku očakávaným tempom,

rastom ekonomiky, fiškálnou a monetárnou politikou štátu a vývojom inflácie. Príslušnosť podniku

k určitému odvetviu je spojená s rôznou mierou citlivosti na vývoj ekonomiky odvetvia. [5]

Graficky je priebeh životného cyklu podniku znázornený nasledovne:

Obr. 2 Životný cyklus podniku

zakladanie a vznik

zóna prebytku revízia

prah zisku

Príjmy

Výdavky

Príjmy

Výdavky

Čas zánik kríza stabilizácia rast

141

Z obrázka je možné určiť fázy životného cyklu podniku.

1. Zakladanie a vznik podniku,

2. Rast podniku,

3. Stabilizácia podniku,

4. Kríza podniku,

5. Úpadok a zánik podniku. [3]

Je však nutné spomenúť, že tieto fázy nemusia v podniku nasledovať za sebou presne

v takomto poradí. Je možné, že vo fáze rastu sa podnikateľ bez toho, aby sa v podniku nejakým

spôsobom prejavila kríza rozhodne podnikanie ukončiť a nastane zánik podniku bez

predchádzajúcej krízy. Tak isto môže nastať aj situácia, že podnik v kríze túto situáciu zvládne

a bude pokračovať ďalej v expanzii bez toho, aby musel podnikanie ukončiť. Takže takto načrtnuté

fázy predstavujú vymedzenie všetkých možných fáz, ktoré môžu v podniku nastať.

1.1 Zakladanie a vznik podniku

Proces zakladania podniku je zložitý rozhodovací proces, kde sa overuje idea budúceho

podnikateľa. Túto ideu overujeme na základe analýzy budúceho trhu, na ktorom bude novo

zakladaný podnik pôsobiť. V tejto analýze získame informácie o type výrobkoch, ktoré chceme

vyrábať, o budúcich zákazníkoch ako aj o konkurencii na danom trhu.

Následne sa skúma osobnosť a odbornosť zakladateľa a vyberá sa právna forma budúceho

podniku. Rozanalyzujú sa finančné zdroje, ktoré má podnikateľ k dispozícii a určí sa potreba

dodatočného kapitálu do podnikania. Skúmajú sa úverové podmienky v jednotlivých bankách a tiež

aj ich dostupnosť. [15, s. 19-24]

Následne po horeuvedených analýzach sa vypracuje dokument, ktorý zdôvodňuje potrebu

založenia a rozvoja podniku. Tento dokument sa nazýva podnikateľský zámer. Predkladá sa

viacerým vládnym orgánom, bankám, fyzickým a právnickým osobám. Vyjadruje základné

rozvojové smery, očakávané výsledky pre podnik a jeho okolie, zachytáva základné rozvojové

trendy a dynamizujúce procesy v podnikaní. Podnikateľský zámer slúži na:

získanie dotácie,

získanie úveru,

získanie spoločníkov,

vytvorenie imidžu u zákazníkov a dodávateľov.

142

1.2 Rast podniku

Rast podniku predstavuje rozširovanie jeho aktivít. S tým je spojené aj zvýšené riziko.

Zvážením adekvátneho tempa rastu, ktoré sa označuje ako trvalo udržateľný rast, je jedným zo

základných strategických rozhodnutí. Príliš rýchly rast môže znamenať ohrozenie existencie

podniku. Dôvodom na ohrozenie existencie podniku býva potreba dodatočného kapitálu potrebného

na financovanie rastúcich aktív, ktorý sa nie vždy podarí získať. [16, s. 94] Ak je však rast príliš

pomalý, podnik stráca konkurenčné možnosti v danom odbore a ostatné podniky ho vytláčajú

z tohto odboru.

Rast podniku môžeme hodnotiť pomocou peňažných a fyzických ukazovateľov. Fyzickými

ukazovateľmi sú napr. počet zamestnancov, objem produkcie, zvýšenie počtu zamestnancov.

Medzi peňažné ukazovatele zaradzujeme obchodný obrat podniku, výšku zisku, tempo rastu tržieb

a iné. [5, s. 71-75]

Rast podniku môžeme dosiahnuť dvoma spôsobmi:

interným rastom

externým rastom

Pri internom raste podniku ide o intenzívnejšie využívanie výrobných faktorov, ktoré boli

vložené do podniku pri jeho zakladaní. Tým sa zvyšuje obrat a následne sa skvalitňuje pôsobenie

podniku na trhu. Tento rast podniku sa dosahuje aj reinvestíciou zisku, keď sa nerozdelený zisk

používa na reinvestovanie.

Externý rast podniku je rast vyvolaný buď použitím externých finančných zdrojov, alebo

externého majetku, ktorý splynie s majetkom príslušného podniku. Príkladom externého rastu je

prijatie ďalšieho spoločníka do obchodnej spoločnosti a využitie jeho kapitálového vkladu na

reinvestovanie. Ďalším príkladom je aj fúzia dvoch podnikov, pričom jeden z nich zaniká a ten

druhý zväčšuje svoj rozsah. [3, s. 44]

1.3 Stabilizácia podniku

Táto fáza predstavuje v životnom cykle podniku obdobie určitej vyspelosti. Podnik v tejto

fáze prosperuje, nerieši už elementárne problémy a snaží sa v nej udržať čo najdlhšie. V tejto fáze

sa nachádza bod kulminácie činnosti podniku, ktorý predstavuje bod, kedy podnik dosahuje

najvyššie a najlepšie výsledky z hľadiska postavenia na trhu a finančno – ekonomických

ukazovateľov. [5, s. 84]

143

Prosperujúci podnik vo fáze stabilizácie uskutočňuje viaceré opatrenia, aby predišiel

prechodu do fázy krízy a zotrval v tejto fáze čo najdlhšie. Súčasťou týchto opatrení je neustála

analýza postavenia podniku v porovnaní s konkurenciou. Ide o analýzu:

trhového podielu a predikcie jeho vývoja v porovnaní s konkurenciou,

ekonomických výsledkov,

ďalších faktorov, ktoré sú prejavom silných a slabých stránok v porovnaní s konkurenciou.

[3, s. 46]

Na základe týchto analýz je vypracovaná nová alebo upravená pôvodná podnikateľská

stratégia. Táto úprava stratégie je nevyhnutná pre správne fungovanie podniku v ďalšom období.

1.4 Kríza podniku

Krízu charakterizujeme ako fázu životného cyklu podniku, počas ktorej dochádza

k nepriaznivému vývoju jeho výkonnostného potenciálu, radikálnemu zníženiu objemu tržieb,

poklesu čistého obchodného imania, výrazným tendenciám zhoršovania postavenia podniku na trhu

a zníženiu likvidity, čím je bezprostredne obmedzená jeho ďalšia existencia v prípade, ak vývoj

bude pokračovať nezmeneným tempom. [5, s. 85-86]

Kríza ako stav podniku sa prejavuje zlyhaním v dvoch rovinách ekonomických

ukazovateľov:

ako zlyhanie spôsobené nízkou likviditou,

ako zlyhanie spôsobené nízkou rentabilitou.

Kríza likvidity sa prejavuje nízkou platobnou schopnosťou podniku splácať včas svoje

záväzky. Táto forma krízy môže mať viacero príčin, napr. nedostatočná tvorba hotovosti, viazanosť

prostriedkov vo vysokom množstve v menej likvidných formách obežného majetku, realizácia

rizikových investičných projektov a nadmerné zadĺženie.

Kríza rentability je zapríčinená nedostatočným výnosom podnikateľských aktivít podniku.

Môže vzniknúť ako dôsledok výpadku predaja už vyrobenej produkcie ako dôsledok odbytových

problémov, poklesom cien, rastom nákladov. Vzniknutá kríza môže byť prechodná za predpokladu,

že jej príčiny sú takisto prechodného charakteru. Vo väčšine prípadov je však táto kríza príznakom

väčších ťažkostí podniku.

144

Obidva základné krízové stavy sa môžu navzájom prelínať a rôzne kombinovať. Z ich

kombinácie môžeme vytvoriť portfólio, kde môžeme identifikovať tri základné druhy krízových

stavov. [5, s. 87]

Obr. 3 Krízové stavy podniku

Prechodný krízový stav je spôsobený hlavne napätím na strane disponibilných finančných

zdrojov podniku, ktoré nestačia pokrývať všetky potreby podnikových aktivít. Objavuje sa rast

množstva pohľadávok, ktorý sa vyrovnáva rastom stavu záväzkov. Tento stav často vzniká počas

realizácie rozvojových projektov, ktoré sú spojené s vyššou mierou výdajov. Táto napätosť

finančných zdrojov sa môže riešiť mobilizáciou rezerv, dočasným obmedzením výdajov či získaním

dodatočných zdrojov. Toto štádium krízy je ideálne pre aplikáciu krízového manažmentu, keďže

príznaky krízy ešte nenadobudli veľké rozmery a nádej na úspešné zvládnutie krízy je vysoká.

Chronický krízový stav je vyvolaný poklesom rentability podniku. To znamená, že podnik

nedokáže zabezpečiť predaj dostatočného množstva výrobkov za cenu, ktorá by pokryla všetky

náklady a tak generovala zisk. V takomto prípade je podnik nútený vyrovnávať cash – flow

z cudzích zdrojov, čo má za následok ďalší rast finančných nákladov a pokles rentability. Podnik sa

tak dostáva do určitého začarovaného kruhu. Preto si tento druh krízy vyžaduje promptné nasadenie

všetkých zložiek krízového manažmentu.

Stav ohrozenia je zvyčajne dôsledkom neriešenia krízového stavu v predchádzajúcich

štádiách. Podnik stratil schopnosť realizovať na trhu výrobky za primeranú cenu, k čomu sa ešte

pridávajú problémy s odbytom a s rastúcimi pohľadávkami u zákazníkov. V dôsledku rastu

prechodná kríza

bezkrízový stav

stav ohrozenia

chronická kríza

likvidita

nízka vysoká

rentabilita

vysoká

nízka

145

zadlženosti a straty dôvery veriteľov rýchlejšie rastú aj finančné náklady. Kríza je v plnej intenzite.

Riešenie tohto stavu si vyžaduje nasadenie všetkých nástrojov krízového manažmentu. [5, s. 86-90]

1.4.1 Vývoj krízy a zdroje krízy

Vývoj krízy možno charakterizovať ako určitý rad krízových stavov, ktoré získavajú spojitý

charakter. Za vývojové štádiá krízy sa považujú:

štádium symptómov,

akútne štádium,

chronické štádium,

vyriešenie krízy.

Prvé príznaky nerovnováhy počas štádia symptómov sa objavujú najprv sporadicky

a krátkodobo. Postupne však narastá ich význam a zvýrazňujú sa. Ak sa hneď na začiatku správne

neidentifikujú a nediagnostikujú, dochádza v podniku k veľkým škodám. Symptómy môžeme

zatriediť medzi vonkajšie alebo vnútorné podľa miesta ich výskytu. V akútnom štádiu krízy sa

zhoršuje finančná situácia, prehlbujú sa problémy s veriteľmi a začína sa zisťovať odklon vývoja

podniku od pôvodných strategických zámerov. V tomto štádiu je nevyhnutné konať rýchlo za

účelom stabilizácie podniku. Chronické štádium je reakciou na akútne štádium. Je

charakterizované snahou o opätovné nastolenie rovnováhy. Dochádza v ňom ku korekcii

podnikateľských charakteristík a náprave vedľajších a doplnkových činností. V poslednom štádiu

dochádza k snahe o úspešné nadobudnutie rovnováhy. Neskončil sa však proces riešenia krízy.

Teraz je nevyhnutné prikročiť k dôkladnej analýze krízy a poučiť sa z nej. Následne je potrebné

vypracovať systémy včasného varovania ako prevenciu ďalších kríz. V prípade, že riešenie krízy sa

skončilo neúspechom, manažment pristúpi k likvidácii podniku. [5, s. 92-95]

Na príčiny vzniku krízy v podniku je možné pozerať sa aj z pozície prvkov a realizácie

transformačného procesu a popísať ich na základe trojuholníka podnikových ťažkostí. Ku kríze

trhu dochádza zvyčajne v dôsledku recesie určitého výrobku na trhu. Signálom krízy môže byť aj

prudký pokles dopytu po výrobkoch. Tak isto môže byť kríza trhu spôsobená zánikom trhu určitých

výrobkov, najmä, ak ide o módne produkty, ktorých sa trh nasýti alebo po uplynutí určitej doby

prestanú byť pre zákazníkov atraktívne. Pre krízu výrobkov je charakteristické nedostatočné

prispôsobenie výrobkov požiadavkám na trhu a požadovaným technickým a kvalitatívnym

parametrom. Príčinou môže byť aj neskoré inovovanie výrobného programu a nevzatie do úvahy

požiadaviek zákazníkov. Hlavnou príčinou krízy podniku z hľadiska tretieho vrcholu trojuholníka

146

ťažkostí je nedostatočná kvalita a parametre technológie využívanej v podniku na výrobu

kvalitných výrobkov v požadovanom množstve. [6, s. 51]

Obr. 4 Trojuholník podnikových ťažkostí

1.4.2 Identifikácia a diagnostika krízy

Včasná identifikácia plní dôležitú úlohu v procese zvládnutia krízy, lebo dáva predpoklady

na jej rýchlejšie zvládnutie. Kríza v podniku nevzniká náhle, ale je vyvrcholením predchádzajúceho

vývoja sprevádzaného radom symptómov, ktoré sa v podniku objavujú už dávno pred vypuknutím

hlavnej fázy krízy.

Identifikácia krízy plní dve úlohy:

umožňuje konštatovať aktuálny stav v podniku,

predstavuje prvý krok hľadania skutočných príčin krízy.

V podniku sa môže k identifikácii krízových stavov pristupovať dvojako, a to buď živelne,

keď sa kríza zistí náhodne na základe vývoja k určitej funkčnej časti podniku, alebo vedome na

základe dlhodobého a trvalého vyhodnocovania finančno – ekonomických ukazovateľov.

Diagnostika krízy sa uskutočňuje prostredníctvom použitia viacerých druhov analýz na

niekoľkých úrovniach. Sú nimi:

rýchla analýza – analyzuje sa obmedzený počet faktorov vývoja podniku. Jej úlohou je

identifikovať prepuknutie krízy.

hrubá analýza – jej cieľom je bližšia identifikácia krízového vývoja a určenie jeho

diagnózy. Slúži ako podklad na vypracovanie konceptu ozdravných a sanačných opatrení.

trh výrobky

technológia

147

detailná analýza – realizuje sa až vo fáze určitej stabilizácie, keď je nevyhnutné prijať

revitalizačnú stratégiu. Predstavuje hlboký pohľad dovnútra i na okolie podniku. Účelom je

nájsť dlhodobé príčiny krízy. Slúži pre návrh stratégie do budúcnosti.

Pri spomínaných analýzach sa využívajú rovnaké nástroje diagnostiky. Rozdiel je len

v rozsahu a hĺbke ich aplikácie. Medzi najdôležitejšie nástroje analýz patria:

finančno – ekonomická analýza,

strategicko – marketingová analýza.

Finančno – ekonomická analýza patrí medzi najdôležitejšie nástroje diagnostiky

podnikových kríz, pretože krízový stav sa prejavuje predovšetkým vo finančnej situácii podniku.

Podkladom pre jej vypracovanie sú výsledky hospodárenia podniku zobrazené v účtovných

výkazoch. [2, s. 17]

Strategicko – marketingová analýza nám poskytuje prehľad o štruktúre trhu, stave

konkurencie a smeroch rozvoja daného odvetvia. Pozostáva z analýzy makroprostredia, analýzy

odvetvia a analýzy interného prostredia. [5, s. 103-111]

1.4.3 Riešenie krízy podniku

Záchrana podniku sa môže uskutočniť v závislosti od hĺbky krízy a jej rozsahu alebo

charakteru pomocou nasledujúcich foriem:

konsolidácia,

sanácia,

reštrukturalizácia.

Konsolidácia predstavuje záchranu podniku na základe vypracovaného konsolidačného

programu. Podnik sa zachováva v pôvodnej podobe. Mení sa len manažment podniku, štýl riadiacej

práce, metódy kontroly. Hľadajú sa úsporné opatrenia pre zlepšenie hospodárnosti. Ide o pomerne

šetrný spôsob záchrany. Sanácia predstavuje náročnejšiu metódu. Odstránia sa všetky ohniská krízy

a ostane z podniku len „zdravé jadro“. Charakterizuje sa ako súhrn opatrení, ktoré umožnia detailne

spoznať príčiny krízy v podniku a následne odstrániť následky nepriaznivého vývoja v podniku.

148

Reštrukturalizácia podniku vychádza z dôkladných analýz. Najprv určí na základe marketingovej

analýzy a trhového vývoja súbor produktov, ktoré bude podnik vyrábať a následne prikročí

k prijatiu reštrukturalizačných opatrení tak, aby sa dané produkty vyrábali s maximálnou

efektívnosťou a v požadovanej kvalite. Predstavuje vzdanie sa existujúcej strategickej pozície

a vybudovanie si novej strategickej pozície. [5, s. 111-119]

1.5 Zánik podniku

Ak sa kríza podniku aj napriek vykonaným opatreniam prehlbuje, podnik sa dostáva do

poslednej fázy životného cyklu. Jeho činnosť postupne upadá a zaniká. O úpadku podniku môžeme

hovoriť vtedy, ak nie je schopný udržať si miesto na trhu, nemá zabezpečený odbyt výrobkov,

nedokáže si vypracovať alebo zrealizovať inovačný program. Z toho plynie neschopnosť splácať

dlhší čas záväzky, vysoká zadĺženosť voči veriteľom a nízka likvidita.

Úpadok je označenie ekonomickej situácie, kedy dlžník má trvalé platobné ťažkosti

prejavujúce sa predĺžením alebo insolventnosťou. Predĺženie je stav, kedy cudzie zdroje prekročili

aktuálnu hodnotu majetku. Insolventnosť je neschopnosť podnikateľského subjektu plniť si svoje

finančné povinnosti pre nedostatok pohotových financií.

Riešením úpadku sú:

transformácia,

fúzia,

preventívna likvidácia,

konkurz,

nútené vyrovnanie uskutočnené v rámci alebo mimo konkurzného konania.

Pri transformácii sa podnik mení na inú právnu formu, alebo sa rozdeľuje na viacero

podnikov. Fúzia znamená splynutie podniku s iným podnikom. Obidve spomenuté formy

predstavujú formálny zánik podniku, t. j. zánik podniku bez likvidácie. Pri preventívnej likvidácii

ide o podobu materiálneho zániku, kedy končia podnikateľské aktivity a dochádza k jeho likvidácii.

Likvidácia sa uskutočňuje na podnet vlastníka ako prevencia voči nadmernému zadlženiu alebo

bankrotu. [6, s. 53]

149

Obidva posledne spomenuté inštitúty súvisia s procesom likvidácie podniku. Cieľom

konkurzu je speňažiť majetok insolventného dlžníka a použiť ho na uspokojenie pohľadávok

veriteľov, pri dodržaní určitého poradia uspokojovania. Nútené vyrovnanie v rámci konkurzu

môže nastať vtedy, ak ešte nedošlo k rozdeleniu podstaty. Vtedy úpadca uvádza, akým spôsobom

mieni uspokojiť nároky veriteľov. Veritelia v tomto prípade musia urobiť ústupky, to znamená, že

sa pravdepodobne budú musieť vzdať časti svojich pohľadávok, alebo budú musieť predĺžiť lehoty

na zaplatenie. Ak dlžník spĺňa podmienky na vyhlásenie konkurzu a chce mu predísť, môže podať

návrh na mimokonkurzné vyrovnanie, kde uvedie obsah ponúkaného vyrovnania a záruky spolu so

súpisom svojho majetku. V tomto prípade ide o nútené vyrovnanie uskutočnené mimo konkurzného

konania. [5, s. 125-131]

2 Právne formy podnikania v SR 2.1 Podnik jednotlivca

Rozhodujúcou formou podnikania jednotlivca u nás je živnosť, ktorá je upravená živnostenským

zákonom. Živnosť je charakterizovaná ako „sústavná činnosť, uskutočňovaná samostatne, vlastným

menom, na vlastnú zodpovednosť, s cieľom dosiahnuť zisk a za podmienok ustanovených

Živnostenským zákonom“. [21, §2]

2.1.1 Založenie živnosti

Živnosti si môžu zakladať fyzické aj právnické osoby, ktoré spĺňajú všeobecné, prípadne aj

osobitné podmienky.

Všeobecnými podmienkami pre uskutočňovanie živnosti je:

• dosiahnutie veku 18 rokov,

• spôsobilosť na právne úkony,

• bezúhonnosť.

K osobitným podmienkam patrí najmä odborná alebo iná spôsobilosť podľa živnostenského

zákona alebo osobitných predpisov, ak ju tento zákon vyžaduje. [21, §7]

150

Živnosti sa delia na:

a) remeselné - kde odborná spôsobilosť je získaná vyučením v odbore a praxou

(napr. zámočníctvo a pod.),

b) viazané - kde odborná spôsobilosť je stanovená pri každej tejto živnosti osobitne

(napr. výroba, montáž, opravy, rekonštrukcia a pod.),

c) voľné – kde nie je odborná spôsobilosť stanovená. Voľnými živnosťami sú

všetky podnikateľské činnosti, pokiaľ nie sú vylúčené zo živnostenského zákona.

Podľa predmetu podnikania delíme zas živnosti na:

• obchodné,

• výrobné,

• živnosti poskytujúce služby.

2.1.2 Zánik živnosti

Oprávnenie zaniká:

• smrťou podnikateľa, ak nepokračujú v živnosti dedičia alebo opatrovník ustanovený na

správu podniku,

• uplynutím doby, na ktorú bol živnostenský list alebo koncesná listina vydané,

• rozhodnutím živnostenského úradu.

Živnostenský úrad je povinný živnostenské oprávnenie zrušiť, pokiaľ podnikateľ prestal

spĺňať podmienky potrebné k vzniku živnostenského oprávnenia a nie je ustanovený zodpovedný

zástupca, alebo nastanú u podnikateľa prekážky podnikania alebo o to podnikateľ požiada. [13, s.

21]

Výhody tejto formy podnikania:

potreba pomerne malého kapitálu,

podnikateľ sa môže rýchlo rozhodovať, nikomu nie je zodpovedný a nepotrebuje súhlas

iného, je sám sebe „šéfom“.

151

môže využiť momentálnu situáciu na trhu,

nemusí sa s nikým deliť o zisk,

silná motivácia.

Nevýhody:

ručí celým svojím majetkom,

výška kapitálu je spravidla malá,

možnosť získať pomerne malý úver,

ťažkosti s riadením (podnikateľ musí vykonávať všetky základné funkcie manažmentu, t. j.

plánovať, regulovať, kontrolovať),

neprekonateľné časové povinnosti (sám vlastník musí práci venovať veľa času).

2.2 Charakteristika obchodných spoločností

Obchodné spoločnosti sú spoločnosti (právnické osoby), ktoré boli založené za účelom podnikania.

Ich cieľom je vykonávať podnikateľskú činnosť pod spoločným názvom. Zakladateľmi spoločnosti

môžu byť fyzické aj právnické osoby. Výnimočne môže spoločnosť založiť aj jeden zakladateľ (s. r.

o., a. s.). Tieto dve spoločnosti môžu byť založené aj za iným účelom (oblasť kultúry, sociálna,

charitatívne účely). Fyzická alebo právnická osoba môže byť spoločníkom s neobmedzeným

ručením iba v jednej spoločnosti.

2.2.1 Verejná obchodná spoločnosť (v. o. s.)

Je to spoločnosť, v ktorej aspoň dve osoby podnikajú pod spoločným obchodným názvom a ručia za

záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne celým svojím majetkom. V. o. s. môžu založiť fyzické

aj právnické osoby. Založením sa rozumie podpísanie spoločenskej zmluvy, ktorá obsahuje všetky

práva a povinnosti spoločníkov.

152

a) obchodný názov a sídlo spoločnosti,

Spoločenská zmluva okrem toho musí obsahovať:

b) meno a bydlisko spoločníkov ak ide o fyzické osoby alebo názov a sídlo ak ide

o právnické osoby a

c) predmet podnikania.

Spoločnosť je právnickou osobou, preto vzniká až zápisom do obchodného registra.

Spoločníci ručia za záväzky spoločnosti celým svojim majetkom, spoločne a nerozdielne. Zisk si

delia medzi sebou rovnakým dielom, ak spoločenská zmluva neustanovuje inak.

Zánik a zrušenie v. o. s.

Spoločnosť zaniká vymazaním z obchodného registra. Zániku spoločnosti predchádza jej

zrušenie likvidáciou alebo bez likvidácie. Ak sa dôvod zrušenia týka iba niektorého zo spoločníkov,

môžu sa ostatní spoločníci dohodnúť, že spoločnosť bude trvať aj naďalej bez uvedeného

spoločníka. Pre ďalšie fungovanie spoločnosti je nutné, aby v spoločnosti ostali minimálne dvaja

spoločníci. [20, §76-92]

Ďalšie dôvody na zrušenie v. o. s. sú

- rozhodnutím súdu,

:

- ak sa uzavrela zmluva na dobu neurčitú, výpoveďou spoločníka podanou najneskôr

šesť mesiacov pred uplynutím kalendárneho roka, ak zmluva neustanovuje niečo iné,

- smrťou jedného zo spoločníkov,

- vyhlásením konkurzu na majetok niektorého zo spoločníkov,

- z ďalších dôvodov, ktoré sú zakotvené v spoločenskej zmluve. [13, s. 51]

Výhody:

nižšia kapitálová základňa. Pre podnikanie sa môžu spojiť spoločníci, z ktorých jeden má

kapitál, druhý potrebné skúsenosti a podobne,

možnosť každého spoločníka zúčastňovať sa na riadení, pričom príslušné práce môžu

rozdeliť podľa svojich schopností,

pružné rozhodovanie dôsledku malého počtu spoločníkov.

153

Nevýhody:

spoločníci ručia celým svojím majetkom,

výška kapitálu spoločnosti závisí od kapitálovej účasti jednotlivých spoločníkov,

existencia spoločnosti závisí od osobných schopností spoločníkov a ich vzájomnej dôvery,

čím väčší počet spoločníkov, tým menšia je rýchlosť a jednota v rozhodovaní.

2.2.2 Komanditná spoločnosť (k. s.)

Je zmiešanou spoločnosťou. Zakladá sa na účely podnikania a združuje dva druhy

spoločníkov s rozdielnym právnym postavením: komplementárov a komanditistov. Spoločníkmi

môžu byť fyzické aj právnické osoby.

Ručenie

Komplementári ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene, t. j. celým svojím majetkom.

Komanditisti ručia za záväzky spoločnosti obmedzene, len do výšky svojho nesplateného vkladu

zapísaného v obchodenom registri, ktorého minimálna výška je 250 €.

Založenie a vznik k. s.

Spoločnosť sa zakladá spoločenskou zmluvou, ktorá musí obsahovať:

a) obchodný názov a sídlo spoločnosti,

b) meno a bydlisko spoločníkov, ak ide o fyzické spoločnosti, alebo názov a sídlo,

ak ide o právnické osoby,

c) predmet podnikania,

d) určenie, ktorí zo spoločníkov sú komplementári a ktorí komanditisti,

e) výšku vkladu každého spoločníka.

Práva a povinnosti

Základom na určenie práv a povinnosti spoločníkov je spoločenská zmluva. Riadiť

a zastupovať spoločnosť môžu iba komplementári, o ostatných záležitostiach rozhodujú

komplementári aj komanditisti väčšinou hlasov. Komanditisti sa nezúčastňujú na riadení

spoločnosti, spoločnosť však podniká aj s ich vkladmi, preto majú právo kontrolovať hospodárenie

spoločnosti a činnosť komplementárov, ktorí riadia spoločnosť. Dosiahnutý zisk spoločnosti sa na

základe spoločenskej zmluvy delí na dve rovnaké časti. Komplementári si delia svoju časť zisku

154

rovným dielom, komanditisti podľa výšky splatených vkladov, ak nie je v spoločenskej zmluve

stanovené inak.

Zánik a zrušenie k. s.

Spoločnosť zaniká vymazaním z obchodného registra. Zániku spoločnosti predchádza jej

zrušenie likvidáciou alebo bez likvidácie. Pri zrušení spoločnosti likvidáciou majú všetci spoločníci

nárok na podiel na likvidačnom zostatku. Každý zo spoločníkov má nárok na vrátenie hodnoty

splateného vkladu. Ak likvidačný zostatok nestačí na vrátenie všetkých vkladov, prednostné právo

majú komanditisti.

- rozhodnutím súdu,

Ďalšie dôvody na zrušenie k. s. sú:

- ak sa uzavrela zmluva na dobu neurčitú, výpoveďou spoločníka podanou najneskôr

šesť mesiacov pred uplynutím kalendárneho roka, ak zmluva neustanovuje niečo iné,

- smrťou jedného zo spoločníkov,

- vyhlásením konkurzu na majetok niektorého zo spoločníkov,

- z ďalších dôvodov, ktoré sú zakotvené v spoločenskej zmluve. [20, §93-104]

Výhody:

možnosť zvýšenia potrebného kapitálu spoločnosti prijatím komanditistov v porovnaní s v.

o. s.,

lepšia úverová spôsobilosť.

Nevýhody:

podobné nevýhody ako pri v. o. s.,

delenie zisku medzi komplementárov a komanditistov je zložité.

155

2.2.3 Spoločnosť s ručením obmedzeným (s. r. o.)

Táto spoločnosť patrí medzi kapitálové spoločnosti, preto povinnosťou spoločníkov nie je

osobná účasť na podnikaní spoločnosti, ale musia do spoločnosti vložiť kapitálový vklad vo výške

min. 750 €. Môže ju založiť jeden alebo najviac 50 spoločníkov. Môžu nimi byť fyzické i právnické

osoby.

Spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom. Spoločník ručí za záväzky

spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu.

Založenie a vznik s. r. o.

Spoločnosť je založená uzavretím spoločenskej zmluvy, ak ju zakladajú viacerí spoločníci

alebo spísaním zakladateľskej listiny, ak spoločnosť zakladá jeden zakladateľ.

Spoločenská zmluva musí obsahovať

a) obchodné meno a sídlo spoločnosti,

:

b) určenie spoločníkov uvedením názvu a sídla právnickej osoby alebo mena,

priezviska a bydliska fyzickej osoby,

c) predmet podnikania,

d) výšku základného imania a výšku vkladu každého spoločníka pri založení

spoločnosti vrátanie spôsobu a lehoty splácania vkladu, a pokiaľ ide o nepeňažné

vklady, aj ich predmet,

e) mená, priezviská a bydliská prvých konateľov spoločnosti a spôsob, akým

konajú za spoločnosť,

f) mená, priezviská a bydliská členov prvej dozornej rady, pokiaľ sa zriaďuje.

Spoločnosť vzniká dňom zápisu do obchodného registra. Ak je spoločnosť zakladaná

jedným zakladateľom, musí byť splatené základné imanie pri zápise v plnej výške. Ak ju zakladajú

viacerí spoločníci, peňažný vklad spoločníka musí byť splatený najmenej do výšky 30 %. Celková

hodnota splatených peňažných vkladov spolu s hodnotou nepeňažných vkladov musí predstavovať

aspoň 50 % ZI. Minimálna výška vkladu jedného spoločníka je 750 €. Spoločník počas trvania

spoločnosti nemôže žiadať vrátenie vkladu. Spoločník nemôže zo spoločnosti jednostranne

vystúpiť. Základné imanie spoločnosti je tvorené súhrnom peňažných i nepeňažných vkladov

všetkých spoločníkov. Minimálna výška základného imania je stanovená na 5000 €.

156

Orgány spoločnosti:

Valné zhromaždenie je najvyšším orgánom a tvoria ho spoločníci.

Konatelia sú štatutárnym orgánom spoločnosti.

Dozorná rada vykonáva kontrolnú činnosť v spoločnosti.

Zánik a zrušenie spoločnosti

Spoločnosť zaniká dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku predchádza zrušenie

s likvidáciou alebo bez likvidácie. [20, §105-153]

Výhody:

malý rozsah kapitálu potrebný na založenie,

ručenie majetkom spoločnosti,

obmedzený počet spoločníkov,

vzájomná prepojenosť a komunikácia medzi spoločníkmi,

značná rozhodovacia pružnosť, ak existuje jeden alebo málo konateľov.

Nevýhody:

obmedzené možnosti získania nového kapitálu,

znížená úverová schopnosť.

2.2.4 Akciová spoločnosť (a. s.)

Je to spoločnosť, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou

menovitou hodnotou. Spoločnosť je právnickou osobou, ktorá za porušenie svojich záväzkov

zodpovedá celým svojím majetkom. Akcionár neručí za záväzky spoločnosti. Obchodné meno

spoločnosti musí obsahovať označenie „akciová spoločnosť“ alebo skratku „akc. spol.“ alebo

skratku „a. s.“.

Akcia je cenným papierom, s ktorým sú spojené práva akcionára ako spoločníka podieľať sa

podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, jej zisku i na likvidačnom zostatku pri jej zániku.

157

Založenie a vznik spoločnosti

Spoločnosť môže byť založená jedným zakladateľom, ak je zakladateľ právnickou osobou

inak dvoma alebo viacerými zakladateľmi. Ak spoločnosť zakladajú dvaja alebo viacerí

zakladatelia, uzavrú zakladateľskú zmluvu, ak jeden zakladateľ, podpíše zakladateľskú listinu.

a) obchodné meno, sídlo a predmet podnikania,

Zakladateľská zmluva alebo listina musí obsahovať:

b) navrhované základné imanie,

c) počet akcií a ich menovitú hodnotu, ak majú byť vydané akcie rôznych druhov,

ich názov a popis práv s nimi spojených,

d) upisované vklady jednotlivých zakladateľov,

e) ak sa má na vytvorenie základného imania spoločnosti použiť nepeňažný vklad,

aj určenie predmetu nepeňažného vkladu a jeho ocenenie doložené odborným

odhadom.

Spoločnosť vzniká dňom zápisu do obchodného registra.

Práva a povinnosti akcionárov

K právam akcionára patrí:

• oprávnenie zúčastniť sa na valnom zhromaždení, hlasovať na ňom, požadovať od neho

vysvetlenie a uplatňovať návrhy. Počet hlasov akcionára sa spravuje menovitou hodnotou

jeho akcií.

• právo na podiel na zisku, ktorý určuje valné zhromaždenie. Pokiaľ z ustanovení stanov

nevyplýva niečo iné, určuje sa tento podiel pomerom menovitej hodnoty jeho akcií

k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov.

• právo na podiel z likvidačného zostatku pri likvidácii spoločnosti.

K povinnostiam akcionára patrí splatenie upísanej menovitej hodnoty akcie a ďalšie

povinnosti, ktoré môžu určiť stanovy. Po dobu trvania spoločnosti nie je akcionár oprávnený

požadovať vrátenie svojich majetkových vkladov. Hodnota základného imania spoločnosti musí byť

aspoň 25 000 €.

158

Orgány spoločnosti:

Valné zhromaždenie je najvyšším orgánom spoločnosti, ktoré sa skladá zo všetkých na

ňom prítomných akcionárov. Koná sa najmenej raz za rok a zvoláva ho predstavenstvo.

Predstavenstvo je štatutárnym a výkonným orgánom, ktorý radi spoločnosť a koná v jej

mene. Rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti.

Dozorná rada dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie

podnikateľskej činnosti.

Zrušenie a zánik spoločnosti

O zrušení spoločnosti rozhoduje valné zhromaždenie. Spoločnosť zaniká dňom výmazu

z obchodného registra. Zániku predchádza zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie. [20, §154-

220]

Výhody:

finančná zodpovednosť členov je obmedzená na výšku zaplatených peňazí za nákup akcií,

štruktúra manažmentu je jasne definovaná. Je teda ľahké menovať, alebo odvolať riaditeľa,

pokiaľ je treba zvýšiť kapitál, je to jednoduchšie dosiahnuť predajom ďalších akcií,

jednoduchých postupom sa môže zvýšiť počet členov,

podnikateľský štatút spoločnosti je vysoký.

Nevýhody:

rozpory v záujmoch medzi vlastníkmi, manažérmi, zamestnancami.

vysoké náklady spojené so vznikom spoločnosti,

zriadenie spoločnosti spravidla vyžaduje odbornú pomoc.

2.3 Družstvo

Družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania alebo

zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov. Obchodné meno

musí obsahovať označenie “družstvo“.

159

Členom družstva môžu byť fyzické aj právnické osoby. Členovia môžu do družstva voľne

vstupovať a vystupovať z neho, ak splnia podmienky, ktoré určujú stanovy. Členstvo v družstve

zaniká písomnou dohodou, vystúpením, vylúčením alebo zánikom družstva, u fyzickej osoby aj

smrťou.

Ručenie a kapitál

Družstvo je právnickou osobou. Za porušenie svojich záväzkov zodpovedá celým svojím

majetkom. Členovia za záväzky družstva neručia a nezodpovedajú. Základné imanie družstva tvorí

súhrn členských vkladov, na ktorých splatenie sa zaviazali členovia družstva. Výška základného

imania, ktorá musí byť minimálne 1250 €, sa zapisuje do obchodného registra.

Založenie a vznik

Družstvo môže založiť minimálne 5 fyzických alebo aspoň dve právnické osoby. Družstvo

vzniká zápisom do obchodného registra.

Orgány družstva:

Členská schôdza je najvyšším orgánom družstva, ktorá sa schádza najmenej jedenkrát za

rok a rozhoduje o všetkých dôležitých otázkach, týkajúcich sa činnosti družstva.

Predstavenstvo je štatutárnym orgánom družstva, ktoré riadi jeho činnosť, rozhoduje

o všetkých jeho záležitostiach, ktoré nie sú zákonom alebo stanovami vyhradené inému

orgánu.

Kontrolná komisia je kontrolným orgánom družstva, ktorá je oprávnená kontrolovať

všetku jeho činnosť a prejednáva sťažnosti členov.

Zrušenie a zánik družstva

Družstvo možno zrušiť z viacerých dôvodov:

uznesením členskej schôdze,

vyhlásením konkurzu,

rozhodnutím súdu,

uplynutím doby, na ktorú bolo družstvo založené,

dosiahnutím cieľa, kvôli ktorému družstvo vzniklo.

Družstvo zaniká vymazaním z obchodného registra. [20, §221-259]

160

Výhody:

uspokojovanie a podpora záujmov svojich členov,

jednoduchý vznik a zánik členstva v družstve,

členovia neručia za záväzky družstva.

Nevýhody:

nedostatočné finančné zdroje, nakoľko členské vklady nie sú veľké,

povinnosť splatenia členského vkladu určeného stanovami.

3 Podmienky živnostenského podnikania vo vybraných krajinách EÚ

K štyrom základným právam EÚ patrí voľný pohyb osôb, tovaru, kapitálu a slobodné

poskytovanie služieb. Takže okrem práva hľadať si zamestnanie vo všetkých krajinách EÚ majú

obyvatelia SR od 1. mája 2004 v krajinách EÚ aj právo podnikať - rovnako ako občania materských

krajín. Avšak nie všetky krajiny EÚ otvorili svoj pracovný trh pre obyvateľov SR okamžite.

Otvorenie pracovných trhov nastalo v troch fázach:

1. Od 1. mája 2004 do 30. apríla 2006 - prístup na pracovný trh EÚ závisí od legislatívy

jednotlivých členských krajín. Voľný vstup na svoj trh práce umožnili občanom všetkých

krajín rozšírenej EÚ (nová dvadsať päťka) tieto krajiny: Cyprus, Česká republika,

Estónsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Švédsko, Slovensko,

Slovinsko, Veľká Británia.

2. Od 1. 5. 2006 otvorili úplne svoje pracovné trhy Fínsko, Grécko, Portugalsko, Španielsko.

Od 21. 7. 2006 otvorilo svoj trh práce bez obmedzení Taliansko. Čiastočné otvorenie trhu

práce umožnilo Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Luxembursko a Holandsko.

3. Tretie obdobie začalo plynúť 1. mája 2009 a skončilo sa 30. apríla 2011. Po tomto termíne

už nie je možné obmedzovať voľný pohyb pracovníkov v rámci EÚ a svoje trhy otvorili aj

Nemecko a Rakúsko. [7]

Obyvatelia SR môžu začať podnikať v krajinách EÚ po splnení rovnakých kritérií ako

obyvatelia danej krajiny, ktoré stanovuje príslušný národný zákon týkajúci sa živnostenského

podnikania. Základnou podmienkou je doloženie odbornosti a kompetencie na výkon danej

profesie. Postup pri vybavovaní dokladov je v jednotlivých krajinách rôzny.

161

3.1 Živnostenské podnikanie Živnostenský list vystavený podľa slovenského zákona o živnostenskom podnikaní v

krajinách EÚ neplatí. Členská krajina si môže stanoviť vlastné podmienky uznávania kvalifikácie.

Slovenský občan môže na základe živnostenského listu vydaného slovenskými úradmi a úradne

preloženého do jazyka vybranej krajiny podnikať v krajinách EÚ len dočasne, prerušovane prípadne

jednorazovo, a to najviac 183 dní v roku.

Ak chce slovenský živnostník podnikať na území EÚ sústavne ako samostatne zárobkovo

činná osoba, musí dodržiavať, podobne ako občania príslušnej krajiny, popri profesijných a

živnostenských právnych predpisoch aj osobitné pobytové predpisy EÚ, ak doba pobytu prekročí

jeden mesiac. [12]

Pred tým, ako sa obyvatelia SR začnú uchádzať o živnostenské oprávnenie v krajinách EÚ,

musia navštíviť krajské úrady na Slovensku v mieste svojho bydliska. Tie majú kompetencie

vydávať potvrdenia, ktoré žiadateľovi umožnia uchádzať sa v členskej krajine Európskej únie o

vydanie živnostenskej koncesie. Doklad možno získať v rámci správneho konania do 30 dní.

Potvrdenie slúži ako relevantný doklad pre príslušný orgán členského štátu EÚ na preukázanie

odbornej spôsobilosti a vydáva sa aj na živnosti, pre ktoré sa nevyžaduje preukazovanie odbornej

spôsobilosti podľa živnostenského zákona.

K žiadosti je potrebné predložiť relevantné listinné dôkazy, ktorými sa preukáže aspoň jedna

z nasledovných činností:

• prax v postavení podnikateľa,

• prax v postavení vedúceho podniku,

• prax v postavení zamestnanca, prax vo vedúcom postavení a so zodpovednosťou pre

najmenej jedno oddelenie podniku,

• absolvovanie predchádzajúceho vzdelania,

• doklad o odbornej spôsobilosti vyžadovaný v SR pre možnosť vykonávania regulovanej

činnosti. [12]

Potvrdenia o povahe a dĺžke praxe majú pomerne široké možnosti použitia. Záujemca ich

môže využiť pri vybavovaní živnostenského oprávnenia v niektorom z členských štátov EÚ, ale aj

pri rokovaní s obchodnými partnermi, alebo pri uchádzaní sa o prácu u niektorého zo zahraničných

zamestnávateľov.

162

Mnohé krajiny poskytujú aj možnosť elektronického podávania žiadostí a registračných

formulárov. Podmienkou je ovládanie úradného jazyka príslušného štátu. Ostatné formality potom

treba vybaviť priamo na mieste, kde chce živnostník či podnikateľ vykonávať činnosť. [19]

RPIC Prešov vypracovalo aj odporúčaný postup pre uchádzačov o živnostenské podnikanie

v zahraničí. Postup obsahuje nasledovné kroky:

1. Nájsť si na internete kontakty na príslušné inštitúcie v zahraničí.

2. Informovať sa o podmienkach prevádzkovania živnosti v cieľovej krajine.

3. Na krajskom úrade na Slovensku si vybaviť potvrdenie o spôsobilosti vykonávať

živnosť.

4. Vyžiadať si E formuláre na účely sociálneho zabezpečenia.

5. Vycestovať do zahraničia a registrovať sa v kompetentnej inštitúcii. [12]

3.2 Španielsko

Zakladanie spoločnosti v Španielsku je pomerne komplikované a časovo náročné. Navyše

každá autonómna oblasť si môže národné zákony ešte ďalej upravovať. Vhodné je obrátiť sa na

miestnu Obchodnú komoru, ktorá poskytne informácie, zohľadňujúce aj legislatívne špecifiká danej

autonómnej oblasti a disponuje znalosťou miestneho podnikateľského prostredia. Užitočným

zdrojom základných informácii môže byť aj stránka Španielskej agentúry pre podporu investícií.

Podnikatelia si musia vybaviť nasledovné:

• požiadať o identifikačné číslo pre cudzincov NIE (Numero de identificación de extranjeros),

• povolenie k živnosti,

• prihlásiť sa na úrade sociálneho zabezpečenia k plateniu sociálneho poistenia (v Španielsku

je spoločné so zdravotným, dôchodkovým, ...),

• registrovať sa na Daňovom úrade a po pridelení NIE tam žiadať o vydanie NIF (Numero de

identificaction fiscal),

• v prípade, že ide o služby určené verejnosti, ako napr. prevádzkovanie kaviarne či predajne,

vyžaduje sa aj tzv. otváracie povolenie (Licencia de apertura) vydávané miestnou

samosprávou. [10]

163

Administratívne najnenáročnejšie je podnikať ako individuálny podnikateľ, resp. samostatne

zárobkovo činná osoba. Pri väčšine živností postačí ako potvrdenie o nadobudnutej kvalifikácii

osvedčenie vydávané na Slovensku odbormi živnostenského podnikania Krajských úradov. Pre

niektoré živnosti môžu byť požadované dodatočné osvedčenia či certifikáty. Uznávanie kvalifikácie

v týchto prípadoch je v kompetencii príslušných autonómnych oblastí.

Cezhraničné poskytovanie služieb

Slovenskí podnikatelia môžu svoje služby v Španielsku, rovnako ako v ostatných krajinách

EÚ, dočasne poskytovať aj so slovenským živnostenským listom. Základom cezhraničného

poskytovania služieb je existujúci zmluvný kontrakt medzi slovenským podnikateľom a

španielskym partnerom. Slovenský podnikateľ by si mal nechať svoj živnostenský list opatriť tzv.

Appostile doložkou, potvrdzujúcou platnosť dokumentu v Slovenskej republike a informovať sa u

španielskych orgánov o prípadnej potrebe uznávania kvalifikácie. Tá sa v niektorých krajinách pre

určité profesie pri dočasnom poskytovaní služieb vyžaduje v iných nie. Rovnako je to aj v otázkach

zdaňovania. Pred tým, ako slovenský živnostník opustí územie SR, aby začal podnikať v Španielsku

musí najprv splniť podmienky na cezhraničné poskytovanie služieb platné v SR, až potom

podmienky platné v krajine určenia, t.j. v Španielsku. Pre podnikateľov a živnostníkov pôsobiacich

v Španielsku odporúčame navštíviť tieto www stránky:

- www.rmc.es - Centrálny obchodný register

- www.icex.es - Inštitút pre zahraničný obchod [10]

3.3 Nemecko

V prípade voľných živností spoločnosť vzniká dnom ohlásenia, kedy nadobúda oprávnenie

na podnikanie po splnení všeobecných podmienok. V prípade regulovaných odvetví, na výkon

ktorých sú potrebné určité odborné a profesionálne predpoklady, vydanie oprávnenia na podnikanie

je podmienené splnením nasledovných kvalifikačných predpokladov:

• systém automatického uznávania sa uplatňuje v prípade takých povolaní ako sú napr. lekári,

zdravotné sestry, zubári, veterinári, pôrodné asistentky, lekárnici a architekti,

• systém uznávania odbornej praxe sa uplatňuje v povolaniach ako sú napr. výroba textilných

výrobkov, výroba dopravných prostriedkov, chemický priemysel alebo stavebníctvo. V

niektorých prípadoch sa vyžaduje prax v domovskej krajine až do 8 rokov.,

164

• systém všeobecného uznávania odborných kvalifikácií sa uplatňuje na všetky ostatné

povolania. V prípade značných rozdielov uznávací orgán v Nemecku môže určiť dodatočné

kompenzačné opatrenia alebo skúšky.

V prípade činností v remesle s registračnou povinnosťou podľa prílohy A remeselného

poriadku (Handwerksordung, HwO) je potrebné zapísať sa do živnostenského registra

(Handwerksrolle) do zoznamu vedeného miestnou remeselnou komorou. [9]

Poskytovanie služieb SZČO v Nemecku

Pred tým, ako slovenský živnostník opustí územie SR, aby začal podnikať v Nemecku

najprv musí splniť podmienky na cezhraničné poskytovanie služieb platné v SR, až potom

podmienky platné v krajine určenia, t.j. v Nemecku.

Podmienky na vysielanie živnostníkov platné v SR:

• potvrdenie o tom, že existuje práca, ktorá ním musí byt vykonaná v Nemecku (zmluva

o dielo alebo objednávka z nemeckej strany),

• potvrdenie o tom, že živnostník vykonáva hospodársku činnosť na území SR, spravidla

najmenej 2 mesiace (osvedčenie o živnostenskom podnikaní),

• potvrdenie o tom, že živnostník urobí všetky opatrenia, aby sa mohol po ukončení svojich

prác v Nemecku vrátiť sa na Slovensku a pokračovať v jeho doterajších aktivitách

(zaplatenie poistného za príslušné obdobie, existujúca prevádzka apod.).

Po splnení všetkých týchto podmienok miestna príslušná pobočka Sociálnej poisťovne

živnostníkovi vydá potvrdenie E101, ktorým potvrdzuje, že splnil podmienky na vyslanie, a že je

oslobodený od platenia odvodov do nemeckého systému sociálneho zabezpečenia.

V prípade regulovaných povolaní je potrebné, aby živnostník na príslušnom formulári

preukázal svoju kvalifikáciu príslušnej remeselnej komore (Handwerkskammer, HWK), v okrsku

ktorého leží miesto prvého poskytnutia služieb. Pre tento účel je najvhodnejším dokladom doklad o

povahe a dĺžke praxe, ktorý vydáva miestny príslušný obvodný úrad v SR podľa toho, kde má

samostatne zárobkovo činná osoba svoje sídlo. Aby živnostník nemusel absolvovať rozdielové

skúšky alebo iné kompenzačné opatrenia, v prípade regulovaných odborov je potrebné mať prax v

príslušnom odbore najmenej dva roky za predchádzajúcich 10 rokov. Tento postup sa nevyžaduje,

165

pokiaľ práce, ktoré budú vykonávané v Nemecku sú predmetom voľnej živnosti. Pre podnikateľov

a živnostníkov pôsobiacich v Nemecku odporúčame navštíviť tieto www stránky:

- www.ihk.de - Obchodná a priemyselná komora

- www.bm.wi.de - Ministerstvo hospodárskeho rozvoja

- www.zdh.de/org_hwk/hwk/vrtlr.htm - Remeselná komora [9]

3.4 Česká republika

V prípade voľných živností spoločnosť vzniká dnom ohlásenia, kedy nadobúda oprávnenie

na podnikanie po splnení všeobecných podmienok. V prípade regulovaných povolaní je potrebné,

aby živnostník príslušným českým úradom preukázal, že má dostatočné kvalifikácie na výkon

týchto prác v Česku. Tento účel najlepšie plní doklad o povahe a dĺžke praxe, ktorý vydáva miestny

príslušný obvodný úrad podľa toho, kde má samostatne zárobkovo činná osoba svoje sídlo. Aby

živnostník nemusel absolvovať rozdielové skúšky alebo iné kompenzačné opatrenia, v prípade

regulovaných odborov je potrebné mat prax v príslušnom odbore najmenej dva roky za

predchádzajúcich 10 rokov. Tento postup sa nevyžaduje, pokiaľ práce, ktoré budú vykonávané v

Česku sú predmetom voľnej profesie.2

Tento doklad spolu s ostatnými dokladmi je potrebné pred začatím prvého poskytnutia

služieb zaslať na Ministerstvu průmyslu a obchodu ČR v Prahe. Po úspešnom splnení

kvalifikačných predpokladov české orgány zaradia tieto spoločnosti do českého registra osôb

dočasne alebo príležitostne pôsobiacich na území ČR. Toto oznámenie platí jeden rok. Potom si už

treba dávať pozor, aby živnostníkovi v Česku nevznikla stála prevádzkareň z titulu stálych

priestorov (napr. vlastná kancelária), trvalého zariadenia alebo prekročenia doby 12 mesiacov,

odkedy na stavenisku vzniká automaticky stála prevádzkareň.

Na zaregistrovanie živnosti je potrebný certifikát o spôsobilosti pre danú činnosť alebo o

ukončení druhostupňového vzdelania. Registrácia podnikania sa vykonáva v obchodnom registri.

Registrácia v komore živnostníkov je dobrovoľná. V prípade produkcie potravín a materiálov s

potenciálnym dosahom na zdravie obyvateľov musí podnikateľ žiadať povolenie od okresnej

hygienickej stanice. Pre podnikateľov a živnostníkov pôsobiacich v Českej republike odporúčame

navštíviť tieto www stránky:

- www.mpo.cz - ministerstvo priemyslu a obchodu

- www.komora.cz - Hospodárska komora ČR [8]

2 Zoznam regulovaných odborov v Česku je dostupný na http://uok.msmt.cz/ru_list.php

166

ZÁVER

Životný cyklus podniku sa vyznačuje piatimi základnými ohraničenými fázami, ktorými sú

zakladanie a vznik, rast, stabilizácia, kríza a zánik podniku. Každá z uvedených fáz obsahuje isté

špecifiká, ktoré by mal podnikateľ poznať, ak chce na trhu pôsobiť čo najdlhšie a čo

najefektívnejšie. Prvou fázou je fáza zakladania a vzniku. V tejto fáze si musí každý podnikateľ, či

už pôsobí výlučne na území SR, alebo plánuje svoje podnikanie lokalizovať do niektorej z krajín

EÚ, odpovedať na 3 základné oblasti, a to, aký je budúci trh, kam chce svoje produkty umiestniť,

aký je budúci podnikateľ po osobnostnej stránke a aké má finančné možnosti na financovanie

plánovaného podnikania. Následne, po zodpovedaní si daných problémových okruhov dochádza

k výberu právnej formy podnikania.

V podmienkach SR je možné vybrať si spomedzi právnych foriem podnikania podnik

jednotlivca, ktorý je reprezentovaný živnostenským podnikaním, jednu z foriem obchodnej

spoločnosti alebo družstvo ako osobitnú formu podniku. Pri obchodných spoločnostiach, aj pri

živnostenskom podnikaní platia určité obmedzenia, ktoré sa týkajú právomoci pri riadení podniku,

ako aj veľkosti ručenia za záväzky podniku. Po zohľadnení týchto a ďalších kritérií si podnikateľ

vyberá pre neho vhodnú formu podniku.

Keďže v podmienkach SR je najrozšírenejším a najmenej komplikovaným otvorenie si

živnostenského podnikania, tak túto formu podnikania ako aj podmienky potrebné k jej

vykonávaniu sme analyzovali vi vybraných krajinách v zahraničí. Dospeli sme k týmto spoločným

a rozdielnym podmienkam v jednotlivých krajinách.

Medzi spoločné črty živnostenského podnikania v Španielsku, Nemecku a Česku okrem

znalosti daného jazyka môžeme zaradiť to, že budúci živnostník si musí ešte na Slovensku vybaviť

osvedčenie o živnostenskom, podnikaní. Taktiež by si mal pripraviť osvedčenia preukazujúce dĺžku

jeho praxe ako aj potvrdenia o dosiahnutej kvalifikácii, ktoré sú pri niektorých typoch živností

vyžadované. Ďalšou spoločnou črtou analyzovaných krajín je návšteva internetovej stránky

inštitúcií poskytujúcich poradenstvo pre začínajúcich podnikateľov. Keďže v každej krajine platia

iné podmienky pre rôzne živnosti, takéto inštitúcie poskytujú informácie, ktoré začínajúci

podnikateľ potrebuje a tiež aj poskytujú prehľad, kde všade, na aké inštitúcie a úrady sa budúci

podnikateľ musí zaregistrovať.

Najzložitejšie podmienky pre živnostníkov z analyzovaných krajín má Španielsko. Je to

spôsobené veľkou autonómiou jednotlivých regiónov a oblastí v tvorbe regionálnych politík

a pravidiel. Pre jeden typ živnosti si môže každá oblasť stanoviť svoje vlastné podmienky

a pravidlá. Taktiež je to spôsobené aj komplikovaným systémom, kde sa budúci živnostník najprv

musí zaregistrovať pre získanie identifikačné čísla pre cudzincov NIE, neskôr NIF pre daňové

167

účely, medzitým si vybaviť povolenie k živnosti a nahlásiť sa na úrade sociálneho zabezpečenia. Pri

poskytovaní cezhraničných služieb je okrem zmluvy so zahraničným partnerom potrebné doplniť

živnostenský list o tzv. Appostile doložkou, potvrdzujúcou platnosť dokumentu v Slovenskej

republike.

Oproti podmienkam v Španielsku je podnikanie živnostníkov v Nemecku a Česku

jednoduchšie. Pri voľných živnostiach stačí v Nemecku aj v Českej republike len splniť všeobecné

podmienky a začatiu podnikania už nič nebráni. V prípade regulovaných živností sa v Nemecku pri

niektorých profesiách automaticky uznáva kvalifikácia, pri niektorých je nutné preukázať aj prax

a pri ďalších sa môžu stanoviť aj dodatočné kompenzačné skúšky.

V Česku je nutné mať pri vybavovaní si regulovanej živnosti doklad o povahe a dĺžke praxe,

ktorý môže nahradiť rozdielové skúšky. Po odoslaní tohto dokladu na príslušné ministerstvo, je

živnostník zaradení do českého registra. Po splnení podmienok stanovených pre jednotlivé formy

živnosti je živnostník zaregistrovaný v obchodnom registri. Registrácia v komore živnostníkov nie

je v ČR povinná.

SÚHRN

Príspevok sa venuje podrobnej charakteristike životného cyklu podniku podľa jeho

jednotlivých fáz. Bližšie sa venuje fáze zakladania a vzniku podniku. V tejto fáze sa špecifikuje aj

právna forma zakladanej spoločnosti. Práve preto je druhá časť príspevku venovaná charakteristike

jednotlivých právnych foriem podnikov v Slovenskej republike. Prináša základné informácie

o jednotlivých obchodných spoločnostiach, ako aj o ich výhodách, resp. nevýhodách. Posledná časť

príspevku predstavuje rôzne podmienky pre otvorenie živnostenského podnikania vo vybraných

krajinách EÚ.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

Životný cyklus podniku, zakladanie a vznik, právne formy podnikov v SR, živnostenské

podnikanie.

LITERATÚRA

[1] Ako podnikať v krajinách EÚ. [online]. [citované 3.11.2011]. Dostupné na internete:

<http://www.nadsme.sk/sk/content/ako-podnikat-v-krajinach-eu>

[2] KOTULIČ, R. a kol. Finančno-ekonomická analýza podniku. Bratislava: IURA edition, 2007.

ISBN 978-80-8070-117-0

[3] KUPKOVIČ, M. a kol. Podnikové hospodárstvo. Bratislava: Sprint, 1999. ISBN 80-88848-

08-3

168

[4] KUZMIŠIN, P. Podnik a podnikanie v trhovom prostredí. Ostrava: Ethics, 2000. ISBN 80-

902713-0-8

[5] MAJDÚCHOVÁ, H. – NEUMANNOVÁ, A. Podnik a podnikanie. Bratislava: Sprint 2004.

ISBN 80-225-1844-3

[6] MAJTÁN, Š. a kol. Podnikové hospodárstvo. Bratislava: Sprint vfra, 2007. ISBN 978-80-

89085-79-8

[7] Otvorenie pracovného trhu pre občanov SR. [online]. [citované 15.11.2011]. Dostupné na

internete: <http://www.profesia.sk/cms/dokumenty-na-stranke/hladanie-prace/co-znamena-

otvorenie-pracovnych-trhov-pre-obcanov-sr/43190>

[8] Podnikanie v Českej republike. [online]. [citované 12.11.2011]. Dostupné na internete:

<http://www.nadsme.sk/files/Czech_republic.pdf>

[9] Podnikanie v Nemecku. [online]. [citované 12.11.2011]. Dostupné na internete:

<http://www.nadsme.sk/files/Deutschland.pdf>

[10] Podnikanie v Španielsku. [online]. [citované 12.11.2011]. Dostupné na internete:

<http://www.nadsme.sk/files/Spain_SOPK.pdf>

[11] Podnikateľské podmienky v Španielsku. [online]. [citované 12.11.2011]. Dostupné na

internete: <http://www.expatica.com/es/finance_business/business/Business-climate-in-

Spain_15719.html>

[12] Podnikanie v krajinách EÚ. [online]. [citované 3.11.2011]. Dostupné na internete:

<http://www.rpic.tv/web/rpic/europe/texty/podnikanie.html>

[13] SABO, M. a kol. Právne formy podnikateľských vzťahov: Vysokoškolské učebné texty:

Bratislava, Iura Edition 1999. ISBN 80-88715-59-8

[14] SEDLÁK, M. a kol. Podnikové hospodárstvo. Bratislava: IURA Edition, 2007. ISBN 978-80-

8078-093-7

[15] SYNEK, M. a kol. Manažerská ekonomika. Praha: Grada publishing a.s., 2003. ISBN 80-247-

0515-X

[16] SYNEK, M. a kol. Podniková ekonomika. Praha: C.H.Beck, 2000. ISBN 80-7179-388-4

[17] ŠIRÁ, E. Kríza ako fáza životného cyklu podniku. In: Vedecký zborník Katedry ekonómie

a ekonomiky FM PU ANNO 2006. Prešov: FM PU, 2006. ISBN 80-8068-553-3.

[18] VÁVRA, M. a kol. Marketing. Bratislava: Ekonóm, 1998. ISBN 80-225-0843-8

[19] Vykonávanie živnosti v zahraničí. [online]. [citované 10.11.2011]. Dostupné na internete:

<http://www.eures.sk/vykonavanie-zivnosti-v-zahranici-155-1.html>

[20] Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov

169

[21] Zákon č. 577/2007 Zb. Živnostenský zákon

*Príspevok vznikol ako súčasť riešenia projektu KEGA 013PU-4/2011.

KONTAKTNÁ ADRESA

Ing. Elena Širá, PhD., Fakulta Manažmentu PU, Konštantínova 16, 080 01 Prešov, email:

elena.sira@unipo.sk