kniŽniČnÁ a informaČnÁ veda - fphil.uniba.sk
TRANSCRIPT
ZBORNIacuteK
FILOZOFICKEJ FAKULTY
UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO
KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA
LIBRARY
AND INFORMATION SCIENCE
XXVIII
2019
UNIVERZITA KOMENSKEacuteHO V BRATISLAVE
Zodpovednaacute redaktorka
Executive Editor
doc Mgr Lucia Lichnerovaacute PhD
Zostavovateľka
Editor
prof PhDr Jela Steinerovaacute PhD
Redakčnaacute rada
Editorial Board
Predseda Chairperson
prof PhDr Jela Steinerovaacute PhD
Členovia Members
prof PhDr Soňa Makulovaacute PhD
prof PhDr Jaroslav Šušol PhD
doc PhDr Pavol Rankov PhD
Ing Miriam Ondrišovaacute PhD
Mgr Andrea Hrčkovaacute PhD
Recenzenti
Reviewers
Mgr Beaacuteta Belleacuterovaacute PhD
PhDr Michal Lorenz PhD
Spolupraacuteca a digitaacutelne spracovanie Mgr Michaela Melicherovaacute
Mgr Milan Regec
Zborniacutek bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute spraacutevanie sa
človeka v digitaacutelnom priestore The annual review was developed within the project APVV 15-0508
HIBER Human information behavior in the digital space
copy Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave 2019
Požiadavky na vyacutemenu adresujte na
All correspondence and exchange requests should be addressed to
Filozofickaacute fakulta
Univerzita Komenskeacuteho
Uacutestrednaacute knižnica
Gondova 2
814 99 Bratislava
Slovenskaacute republika
Faculty of Arts
Comenius University
Central Library
Gondova 2
814 99 Bratislava
Slovak Republic
ISBN 978-80-223-4769-3
3
O B S A H
CONTENTS
Jela Steinerovaacute
Uacutevod 5
Introduction 6
Tibor Koltay
Research Data Management and Data Literacy as We See Them Today 7 Manažment vyacuteskumnyacutech daacutet a daacutetovaacute gramotnosť ako ich vidiacuteme dnes
Jela Steinerovaacute
Vedeckaacute daacutetovaacute gramotnosť konceptuaacutelne vyacutechodiskaacute a situaacutecia v SR 18 Research Data Literacy Conceptual Background and Situation in Slovakia
Miriam Ondrišovaacute Maacuteria Dubovaacute
Altmetria ndash inyacute pohľad na hodnotenie vedeckyacutech publikaacuteciiacute 38 Altmetrics ndash Different View of the Evaluation of Scientific Publications
Tomaacuteš Mirga Andrea Hrčkovaacute
Faktory vzniku a docircsledky informačnyacutech filtračnyacutech bubliacuten 51 The Origin and Consequences of Information Filter Bubbles
Františka Novaacutekovaacute
Kvalitatiacutevny vyacuteskum depersonalizaacutecie moraacutelneho agenta v online prostrediacute
(fenomenografickaacute analyacuteza) 72 Qualitative Research of Depersonalization of Moral Agent in Online Environment
(Phenomenographic Analysis)
Marcela Katuščaacutekovaacute
Od informačnej vedy k znalostnej vede 84 From Information Science to Knowledge Science
Ľudmila Hrdinaacutekovaacute Katariacutena Buzovaacute
Vyacutechodiskoveacute teoretickeacute koncepty vyacuteskumu čiacutetania metodoloacutegiou sledovania
pohybu očiacute 95 Theoretical Concepts of Using Eye Tracking in the Reading Research
Katariacutena Buzovaacute Ľudmila Hrdinaacutekovaacute Milan Regec
Metodologickeacute aspekty sledovania pohybu očiacute v kontexte vyacuteskumu čiacutetania 111 Methodological Aspects of Eye Tracking in the Context of Reading Research
Szabolcs Dancs
Supporting cultural identity and common historical narratives via digital
library tools ndash a humble proposal 129 Podpora kultuacuternej identity a spoločnyacutech historickyacutech rozpraacutev prostredniacutectvom naacutestrojov
digitaacutelnej knižnice ndash skromnyacute naacutevrh
4
Annamaacuteria Brijakovaacute Katariacutena Buzovaacute Milan Regec
Špecifikaacute percepcie použiacutevateľskyacutech rozhraniacute online emailovyacutech služieb
seniormi 136 Specifics of Perception of User Interfaces by Elderly Population
Zuzana Struhaacuterikovaacute
Vyacuteskum možnostiacute a potreby implementaacutecie knižničneacuteho online kataloacutegu pre
detskeacuteho použiacutevateľa 151 Research of Possibilities and Need for Implementation of Online Library Catalog
for Child User
O autoroch About the Authors 162
5
Uacutevod
V tomto ročniacuteku zborniacuteka Knižničnaacute a informačnaacute veda 28 sme zoskupili priacutespevky re-
agujuacutece na aktuaacutelne tematickeacute vyacutezvy informačnej vedy Možno ich rozdeliť na aktuaacutelne teacutemy
podpory vedeckej komunikaacutecie praacutece s vedeckyacutemi daacutetami a hodnotenia vedy rozvoja teoacuterie
informačnej vedy ďalej teacutemy vyacuteskumov čiacutetania a teacutemy zlepšovania systeacutemov a služieb pre
konkreacutetne komunity použiacutevateľov v digitaacutelnom prostrediacute Autori si kladuacute otaacutezky tyacutekajuacutece
sa podpory vedcov pri analytickej a interpretačnej praacuteci s daacutetami novyacutech spocircsobov hodnote-
nia vyacutestupov vedy etiky pri využiacutevaniacute informaacuteciiacute v digitaacutelnom prostrediacute trendu filtrovania
informaacuteciiacute (bubliny) v informačnom prieskume aj manažmentu znalostiacute ako suacutečasti rozvoja
informačnej vedy Zaujiacutemaveacute otaacutezky sa formulujuacute v suacutevislosti s čiacutetaniacutem ako zaacutekladnyacutem kog-
nitiacutevnym procesom spracovania informaacuteciiacute a s možnosťami metodoloacutegie vyacuteskumov čiacutetania
Aspekty digitaacutelnych knižniacutec a služieb v digitaacutelnom prostrediacute sa stelesňujuacute v otaacutezkach digita-
lizaacutecie kultuacuterneho dedičstva či špeciaacutelnych digitaacutelnych služieb pre seniorov a pre deti
Teacutemami obsiahnutyacutemi v zborniacuteku mocircžeme potvrdiť trend užšiacutech interdisciplinaacuternych
kontaktov informačnej vedy informatiky psycholoacutegie aj filozofie ktoryacute sa prejavuje vo vyacute-
skumoch vedeckej komunikaacutecie v manažmente vedeckyacutech daacutet v aspektoch hodnotenia vedy
vo vyacuteskumoch informačnej etiky a čiacutetania Užšie kontakty s priacutebuznyacutemi odbormi najmauml in-
formatikou a psycholoacutegiou stelesňuje spoločnyacute projekt HIBER zameranyacute na vyacuteskum infor-
mačneacuteho spraacutevania človeka v digitaacutelnom prostrediacute (projekt APVV 15-0508) v raacutemci ktoreacuteho
boli spracovaneacute a publikovaneacute viacereacute priacutespevky v tomto zborniacuteku (Steinerovaacute Ondrišovaacute ndash
Dubovaacute Mirga ndash Hrčkovaacute Novaacutekovaacute) Teacutemou manažmentu vedeckyacutech daacutet v priacutespevku za-
hraničneacuteho kolegu z Maďarska (Koltay) otvaacuterame otaacutezky informačnej podpory vedeckej
komunikaacutecie a vedeckyacutech daacutet Na možnosti rozvoja teoacuterie informačnej vedy z hľadiska ma-
nažmentu znalostiacute poukazuje priacutespevok M Katuščaacutekovej Druhaacute časť priacutespevkov v zborniacuteku
je orientovanaacute na koncepčneacute a metodologickeacute otaacutezky vyacuteskumov čiacutetania v knižničnej a infor-
mačnej vede s docircrazom na možnosti využitia metodoloacutegie sledovania pohľadu prostriedkami
vyacutepočtovej techniky (Hrdinaacutekovaacute Buzovaacute Regec) Tretiu časť znovu otvaacuterame priacutespevkom
od zahraničneacuteho autora (Dancs) V tejto časti suacute zaradeneacute tri aplikačneacute priacutestupy zameraneacute na
novšie služby v digitaacutelnom prostrediacute Okrem aspektov digitaacutelnych knižniacutec v oblasti kultuacuterne-
ho dedičstva (Dancs) prispeli do tejto časti dve doktorandky na KKIV (Brijakovaacute Struhaacuteri-
kovaacute) so zameraniacutem na digitaacutelne služby pre dve vyacuteznamneacute použiacutevateľskeacute skupiny ndash seniorov
a deti
Priacutespevky naacutešho zborniacuteka potvrdzujuacute vyacuteznam vyacuteskumov informačnej vedy ako na uacuterovni
praktickyacutech služieb a systeacutemov tak aj v rozvoji teoacuterie a metodoloacutegie s presahmi do priacutebuz-
nyacutech discipliacuten najmauml informatiky psycholoacutegie ale aj filozofie socioloacutegie a manažmentu
Aktuaacutelne trendy sa vynaacuterajuacute z potrieb praxe ako napriacuteklad manažment vedeckyacutech daacutet Vyža-
dujuacute si však určiteacute teoretickeacute a metodologickeacute ukotvenie najmauml v suacutevislosti s hľadaniacutem nov-
šiacutech modelov a raacutemcov na pochopenie fungovania informaacuteciiacute v komunikaacutecii v rocircznych spo-
ločenskyacutech kontextoch Aktuaacutelne otaacutezky suacutevisia aj s vyacuteskumom docircvery dezinformaacuteciiacute či
informačnyacutech patoloacutegiiacute v informačnyacutech interakciaacutech Za rohom na naacutes pritom volajuacute ďalšie
laacutekaveacute trendy napriacuteklad umelaacute inteligencia digitaacutelna etika alebo digitaacutelna kultuacutera Veriacuteme
že suacutebor tyacutechto textov mocircže byť vhodnou inšpiraacuteciou pre ďalšiacute tvorivyacute rozvoj vyacuteskumu aj
vzdelaacutevania v informačnej vede
Jela Steinerovaacute
6
Introduction
In this volume of Library and Information Science 28 we collected papers which respond
to topical challenges of information science They can be divided into current topics of the
informational support of scholarly communication research data management and evaluation
of science development of the theory of information science further the studies of reading
and the topic of the improvement of systems and services for particular user groups in digital
environment The authors ask questions regarding the support of researchers in analytic and
interpretational work with research data new ways of evaluation of research outputs ethics
of information use in digital environment trends of information filtering (bubbles) in infor-
mation retrieval and knowledge management as part of information science development
Interesting questions are articulated with regard to basic cognitive information processing
and methodological ways of studies of reading Aspects of digital libraries and digital ser-
vices are embodied in problems of digital cultural heritage and special digital services for
seniors and children
The contents of this volume can confirm the trend of closer interdisciplinary contacts of
information science with computer science psychology philosophy and management which
are manifested in studies of scholarly communication research data management in evalua-
tion of science in studies of information ethics and in studies of reading Closer contacts
with computer science and psychology are manifested in our common research project HI-
BER focused on information behaviour in digital environment which forms a framework of
several papers presented in this volume (project APVV 0508-15) (Steinerovaacute Ondrišovaacute ndash
Dubovaacute Mirga ndash Hrčkovaacute Novaacutekovaacute) The potential development of theory of information
science from the perspective of knowledge management is presented by Katuščaacutekovaacute The
second part of papers in this volume is focused on conceptual and methodological issues of
studies of reading in library and information science with the emphasis on methodology of
eye-tracking The third part is opened again by our foreign colleague (Dancs) We included
in this part three papers based on application perspectives aimed at new services in digital
environment Apart from digital libraries for cultural heritage (Dancs) we present papers of
two doctoral students at our Department of LIS (Brijakovaacute Struhaacuterikovaacute) who project digital
services for two important user groups seniors and children
Papers in this volume confirm the impact of research in information science both at the
level of practical services and systems and in the development of theory and methodology
including overlaps with similar sciences namely the computer science psychology philoso-
phy sociology and management The topical trends have emerged from the needs of prac-
tice for example the research data management However they require some theoretical and
methodological framing especially with regard to seeking of new models for understanding
information in communication in various social contexts Topical questions are related to
studies of trust misinformation or other information pathologies in information interactions
From around the corner we are attracted by further appealing trends such as artificial intelli-
gence digital ethics and digital culture I believe that this collection of papers can bring
a good inspiration for further creative development of research and education in information
science
Jela Steinerovaacute
7
ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO
Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019
RESEARCH DATA MANAGEMENT AND DATA LITERACY
AS WE SEE THEM TODAY
Tibor Koltay
1 Introduction
Research data is the raw material for scholarly research In the same time it is the out-
put of research activities (Pryor 2012) It consists of ldquoheterogeneous objects and items used
and contextualized depending on the academic discipline of originrdquo (Semeler Pinto and
Rozados 2017 p 3) To serve as research data little data can be just as valuable as big data
and ndash in many cases ndash there is no data because relevant data does not exist cannot be found
or is not available (Borgman 2015)
As succinctly described by Cox (2018) library and information professionals (librari-
ans) usually have been ldquothinking of data as sitting beneath information and knowledge in
a pyramid of value But the concept of data has grown significantly in importance in the last
five years driven by public speculation about the power and risks of big data In parallel
data related roles are becoming increasingly important in professional practicerdquo He adds that
ldquoacademic librarianship is becoming more of a data profession and outlines a spectrum of
data roles from the familiar to the newrdquo
Considering the above development this paper focuses on research data management
(RDM) which builds a complex of services that libraries can or should offer to a wide com-
munity of researchers working in the natural sciences the social sciences and the humani-
ties Such services require fulfilling new professional roles the question of which will also
be addressed Data literacy in its own virtue and being closely connected to RDM cannot be
left out Neither should we forget about the similarities and differences between data-librar-
ians and data scientists
2 Methods
Making use of varied current awareness services and recommendations of academic
social networking services mainly Mendeley and ResearchGate a number of writings in-
cluding review articles have been selected to reflect on varied selected issues of research data
management and data literacy and the attributes of data-librarians and data scientists
8
3 Discussion
Scholarly research does not need more data Rather it requires having the right data
(Borgman 2015) In other words researchers require high quality curated data to work with
On the other end of the spectre we see librariansrsquo traditional willingness and service mind-
set for answering these needs which require additional knowledge and skills not known
before as well as confidence to work in this area (Corrall Kennan and Afzal 2013) One of
the main requirements of acquiring all related competencies is that librarians are given op-
portunities to learn new skills (Tenopir et al 2017)
31 Needs and expectations
The fact that data is of no use if not analysed is a challenge for librarians because many
of them do not possess analytical skills and lack the abilities needed for working confidently
in this new field of the changing information environment (Kirkwood 2016) As a result ndash
just as it was said above ndash re-skilling librarians is necessary as it allows them to be prepared
to the changing circumstances and requirements of the data-intensive research environment
Such education must be directed towards changing librariansrsquo self-identification According-
ly they should be able to handle data of all kinds making use of their traditional skills of
dealing with textual information This involves a conceptual understanding of data and ldquothe
abilities to find extract collect clean organise analyse and present datardquo even if they do
not serve users who deal with data (Robinson and Bawden 2017 p 314) We can say that
similarity with traditional tasks and the obvious and less known differences between old and
new responsibilities are key to going forward
If we look at the researchersrsquo side we see that the level of acceptance and the percep-
tion of Open Data or the perceived need for RDM is far from uniform by discipline and by
countries showing a wide variety much broader than that we could experience it in the case
of Open Access to publications (Cox and Corrall 2013) We will see that neither is the pre-
paredness of academic libraries to take responsibility on the same level in every country and
institution (Tenopir et al 2016 Tenopir et al 2017)
To provide successful services under these circumstances a basic appreciation of issues
related to research data is indispensable for librarians Such appreciation should include tech-
nical and socio-ethical competences the latter containing knowledge of legal and ethical
issues As already mentioned many of these have been well-known to librarians in the paper-
based world (Robinson and Bawden 2017)
Special attention needs to be given to services offered to digital humanists as the digi-
tal humanities is not only one of the sciences that are interested in investigating information
(Koltay 2016a) but relies heavily on the interpretation of data (Gibbs 2011) thanks to the
ability of computers to handle large corpuses of textual material (ACRL 2013) Distinguis-
hed attention is in place here because we tend to easily accept the prevalence of data in such
brands of ldquobig sciencerdquo as astronomy or physics and easily admit that new disciplines such as
astroniformatics or bioinformatics are data-driven while this does not seem to be self-ex-
planatory in the case of the humanities (Borgman 2012)
As Cox and Corrall (2013) pointed it out the literature of data-centred academic library
work can be characterized by both optimism and pessimism The example of the former is
the attention given to the potential roles in research data management based on the hope
that the libraryrsquos role in supporting scholarship can be extended by librarians who become
embedded in academic departments and research teams However the authors remind us that
9
ndash while this aspiration is natural and could lead to highly desirable results ndash we should re-
member the disappointment that was brought by the attempts of acquiring a role in know-
ledge management For that reason it is better to be cautious with exaggerated expectations
32 Research data management as a critical service
In this part of our paper we will offer a selection from the issues related to the multi-
tude of RDM activities Therefore it is time to provide a simple general definition of RDM
so we can say that it is a comprehensive set of activities for the organization storage access
and preservation of data (Semeler Pinto and Rozados 2017)
Even if not simply reinventing or extending what librarians already do today RDM is
not exception from the strong continuities with the tasks that they are already expected to do
(Cox 2018)
In many cases there is willingness to offer RDM For instance the majority of library
directors participating in a survey of European LIBER member libraries from 22 countries1
ldquorecognize the growing importance of research data and are looking for solutions that fit
their institutional needs and prioritiesrdquo (Tenopir et al 2017 p 38) The survey team led by
Carol Tenopir found that ndash similarly to previous surveys conducted with libraries in North
America (Tenopir et al 2014) ndash European academic libraries are more likely to offer infor-
mational services than technological ones
Informational services such as consulting with staff or students on Data Management
Plans (DMPs) on metadata standards and providing reference support for finding and citing
data (datasets) occur with relatively high frequency By involving a personal client-librarian
relationship these services align with long-established traditional reference services sup-
plied by libraries
Technological services appear with a lower frequency They include creating or trans-
forming metadata for datasets identifying datasets that could be candidates for repositories
selecting and preparing datasets for deposit deaccessioning or deselection of these datasets
This survey also shows that consulting with staff or students on data-management plans
(DMPs) happens with a relatively high frequency (Tenopir et al 2017) Compliance with the
varied data-related requirements of research funders has begun with DMPs and assistance
of preparing them is a basic level informational service (Molloy and Snow 2012) that helps
researchers to plan articulate and execute data management (Penfield Cox and Smith 2014)
DMPs formalize all technical and non-technical details and should be an integral part
of any project that requires some kind of data management (Solodovnik and Budroni 2015)
Let us add that ndash while the skills needed to assist in producing DMPs effectively are the same
as the ones for any informational service ndash such support requires librarians to be familiar
with funder requirements relevant standards and local data management processes (Cox and
Verbaan 2018)
Similarly to traditional reference services data reference interviews build on both the
researcher and the librarian to bring their own unique expertise into the interaction This is in
conformity with the RUSA Professional Competencies for Reference and User Services Li-
brarians documents which says that [The reference and user services librarian] engages the
1 Data does not include responses from Croatia Cyprus France Hungary Luxembourg Malta Portugal Romania
Serbia Slovakia and Turkey
10
user in the process and in making decisions (Huling et al 2017) The earlier version of this
document expresses this rule more outspokenly when stating that the librarian ldquoacknowledg-
es the knowledge brought by the user to the interactionrdquo (Whitlatch et al 2003)
Despite similarities data reference interviews may consist of more questions than in
traditional reference interactions and it might happen that some useful starting points can be
found which however are far from being the perfect source (Rice and Southall 2016)
Besides assessing researcherrsquos data needs consultations may require the librarian to as-
sist the researcher in finding an existing dataset Traditional skills play a role here again as ndash
similarly to the situation of reference librarians who are aware of the key reference works
and authoritative texts within their fields ndash data librarians should be familiar with major
repositories and other sources of datasets (Federer 2014) Reviewing datasets for their poten-
tial inclusion into repositories already mentioned above is also familiar to librarians as it
shows similarities to activities rooted in collection management principles (Cox 2018)
Librarians can offer help in data citation Though much more complex than citing re-
search publications data citation is an unquestionable necessity (Silvello 2018) It also has
the potential to become a source of motivation for researchers to share and publish their data
provided that it becomes a source of reward and acknowledgment for them (Candela et al
2015) We know that supporting citation activities is familiar to librarians in all environ-
ments including data-intensive ones Besides of citing data there is the possibility of data
publication even though there is uncertainty about its precise meaning proper forms and
extent of validating published datasets (Kratz and Strasser 2014)
Beyond assisting researchers in assigning metadata and citations to datasets helping
them in data retrieval is also a potential task However data retrieval is a less obvious task
than retrieving research papers which are available in a predominantly textual form For
instance the average file size of retrieved datasets is several times larger than that of re-
trieved research publication files and these in turn vary from one discipline to another Be-
sides of this the retrieved datasets may be of different file types or formats and often must be
downloaded before they can be read or used Research datasets are almost always accompa-
nied with separate documentation files and a single dataset item record may constitute sever-
al composite files (Bugaje and Chowdhury 2017)
33 The role of data literacy
Data literacy can be defined as a set of skills and abilities related to accessing research
data understanding interpreting managing critically evaluating and ethically using it (Kol-
tay 2015)
Research data management is inconceivable without data literacy education because
people who will use research data need education about how to understand interpret and
apply what they find and researchers are no exception from this rule Besides of this the fact
that data is not being restricted to quantitative results drawn from surveys or scientific exper-
iments i e we have an expanded view on it increases the importance of data literacy (ACRL
2013)
Data literacy competencies can be used in the following fields (Carlson et al 2011)
discovery and acquisition of data
data management
data conversion and interoperability
metadata
11
data curation
data re-use
data preservation
data analysis
data visualization
ethics
data citation
Data literacy is not only cognate with information literacy in general but is compatible
with the information literacy focus of academic librarianship (Cox 2018) Presenting evalu-
ating and interpreting qualitative and quantitative data is a learning outcome of IL This
statement of Andretta et al (2008) shows not only the connection between IL and data litera-
cy but it is an early recognition of the growing emphasis on educational activities in librar-
ies explained in detail for example by Grassian (2017) However the strongest connection
between data literacy and IL is made by their attention to critical assessment In the case of
data we must count with misleading or inappropriate use (Carlson et al 2011) In conse-
quence attention has to be paid to the version of the given dataset and the person responsible
for it (ACRL 2013) Data literacy is also connected to media literacy in pointing towards
ldquothe use of tools to use and reuse content in ways not imagined by the content creator are this
literacyrdquo (ACRL 2013 p 11)
Data literacy also has an interface to academic literacy that involves the comprehension
of the entire system of thinking values cultural identity and information flows of academia
which results in the ability to read interpret and produce texts valued in academia (Elmborg
2006) While academic literacyrsquos scope is much broader it can be applied to data especially
if we adopt the idea of digital scholarship that relies ndash among others ndash on collections of in-
formation and data (Cox 2016)
Both academic literacy and data literacy are also loosely connected to scientific literacy
which is not tied to academia but comprises methods approaches attitudes and skills relat-
ed to thinking scientifically and doing scientific research (National Academy of Sciences
1996) implying that everybody should be scientifically literate Statistical literacy is often
mentioned in connection with data literacy due to the existence of a common set of prob-
lems and a similar level of approach (Schield 2004)
Data literacy is in close association with data quality that is one of the cornerstones of
the data-intensive paradigm of scientific research (Koltay 2017) Therefore teaching data
literacy involves understanding the need for collecting data and the various ways to do it and
taking into consideration that ndash beyond basic literacy ndash there is a need for being numerate i
e understanding formulas graphs charts and tables
All literacies emphasise critical appraisal in general Data literacy education in particu-
lar should accentuate checking the provenance and integrity of data It is vital to understand
factors that may impact the data including bias patterns errors and omissions It is also im-
portant to consider sampling techniques sample selections and size as well as survey design
We need to able to distinguish between correlation and causation as well as understanding
how variables influence each other Having the skills of predicting generalizing from availa-
ble datasets as well as understanding trends and drawing inferences is indispensable (Ma-
son Khan and Smith 2016) Seen from a different angle data quality analysis requires ndash
among others ndash analysing the quality of the sources The analysis of the quality of the data
itself may consider accuracy consistency completeness originality and the degree of timeli-
ness of data (Daraio et al 2016)
12
By stressing the need for critical approaches data literacy can be subsumed within
a core skillset of being able to discriminate or exercising discernment Discernment equals to
being able to make independent judgements on the validity of information and evaluating the
information component of literacies (Mason Khan and Smith 2016 Walton Pickard and
Dodd 2018) This substantiates arguments that the final goal of data literacy is fostering
a culture of the semantic scholar because ndash unless educated in data literacy and information
literacy ndash scientific training alone does not make guarantee that researchers become aware
that their own scholarly communications may constitute primary sources of data (Haendel et
al 2012) This type of data literacy should involve abilities to translate vast amounts of data
into abstract concepts to understand data-based reasoning that leads to seeing almost every-
thing that we come into contact through the lens of data and will regard it as computational
programmable
When teaching data literacy skills to students the overall learning outcome should be
becoming data literate in the context of their subject area Students should identify relevant
data for their field of study understand how data is connected to the publication process and
be able to explain what open data is and how open data influences science Applying critical
thinking strategies to data and understanding the challenges of reusing data as well as aware-
ness of the importance of metadata and citation are crucial (Duffner-Ylvestedt and Rayner
2016)
Data literacy education could be enhanced by applying data governance principles par-
tially related to data quality These principles are beneficial in delineating decision domains
and defining accountability for decision making Data governance is advantageous because
it is based on standardised repeatable processes rules policies and standards in order to
enable the transparency of data-related processes (Koltay 2016b)
In the next part of this paper we will see that such thinking may serve as one of the few
common denominators between data librarians and data scientists
34 Data professionals
Data-related professional roles may be especially relevant for three specialist groups
data librarians data scientists and records professionals Nonetheless the main protagonists
in this field seem to be data librarians and data scientists
As said above academic librarianship is becoming more of a data profession that re-
flects both familiar and new roles (Cox 2018) However it remains questionable whether
there is a true similarity or convergence between the traditional though changing profession
of the librarian (in particular the data librarian) and the data scientistrsquos evolving sphere of
occupation On the one hand there are undeniable similarities between them due to the fact
that these jobs appeared in a data-intensive era On the other hand their work environments
culture and ndash last but not least ndash the scopes of duties are different Neither are the required
sills and competences fully identical with each other In one sentence even though there are
similarities between their duties and skills data librarians are not data scientists
The job of data scientists is ndash at least today and in the near future ndash tied to business en-
vironments When calling this nascent profession the sexiest job of the 21st century Daven-
port and Patil (2012) did not forget about its close relationship with the business world
In fact a big number of data scientists are working at companies of different size and
advancement By merging techniques of computer science and statistics combining data
analysis with the development of new products and services based on the data (Cox 2018)
13
data scientists also must have a good understanding of the principles of design and informa-
tion architecture (Voulgaris 2014)
Data librarians focus on research data They create new library services focusing on
heterogeneous and contextualized research data and act as facilitators in all stages of scien-
tific research (Semeler Pinto and Rozados 2017) As Rice and Southall (2016 p17) put it
ldquodata librarianship is concerned with the representation organization and dissemination of
data and the use of technologies to design research data management and data servicesrdquo
They add that such jobs may require detailed specialist knowledge about collections or giv-
ing advice on copyright
Despite the existing differences data science uses new methods and practices that may
turn out to be applicable to data librarianship first of all if they are willing to get more close-
ly acquainted with programing languages and programming logic (Cox 2018) and data visu-
alisation (Ogier and Stamper 2018)
Although currently not considered to be leaders in this field we should not forget about
records professionals who by virtue of having comparable experience to data librarians and
data scientists since the early twentieth century are equipped with skills and expertise that
may be applicable to research data management (Grant 2017)
When approaching these issues we should heed the warning of Robinson (2016) who
states that being specialised in data i e examining pattern and syntax and using quantitative
methodology or focusing on information i e being interested in meaning semantics and
using qualitative methods results in becoming entrenched in professions that are defined in
an overly narrow way thus leading to silos This division is harmful for both data scientists
and data librarians
Conclusion
The prevalence of research data does not subvert academic librarianship but deeply in-
fluences it even though the changes induced by it appear with a different speed in different
countries This means that it remains to be seen when academic libraries will start to see
data-related roles as standard tasks (Cox 2018) To reach this stage of development requires
answering questions about both the perception of teaching staff members about the support-
ing role of librarians in their research (Brydges and Clarke 2015) and the librariansrsquo view on
their own role in relation to the research activities of faculty and what and how they want to
achieve (Cox 2018) Data librarians and data scientists may cooperate in the future but more
likely they will borrow methods form each other Last but not least data literacy will remain
indispensable in academic settings while attaining more recognition and use among the
public sphere and peoplersquos private life
The writing of this text was supported by the EFOP-361-16-2016-00001 project ldquoComplex
Development of Research Capacities and Services at Eszterhaacutezy Kaacuteroly Universityrdquo
List of References
ACRL 2013 Intersections of scholarly communication and information literacy Creating
strategic collaborations for a changing academic environment [online] Chicago IL
14
Association of College and Research Libraries [cit 2018-06-24] Available from
httpacrlalaorgintersections
ANDRETTA S POPE A and G WALTON 2008 Information Literacy Education in the
UK In Communications in Information Literacy Vol 2 pp 36-51
BORGMAN ChL 2012 The conundrum of sharing research data In Journal of the Amer-
ican Society for Information Science and Technology Vol 63 pp 1059-1078
BORGMAN ChL 2015 Big Data Little Data No Data Scholarship in the Networked
World Cambridge MA MIT Press
BRYDGES B and K CLARKE 2015 Is it time to re-envision the role of academic librari-
ans in faculty research In Library Connect [online] Vol 13 [cit 2018-06-24] Avail-
able from httpslibraryconnectelseviercomarticles2015-07it-time-re-envision-role-
academic-librarians-faculty-research
BUCKLAND M 2012 What kind of science can information science be In Journal of the
American Society for Information Science and Technology Vol 63 pp 1-7
BUGAJE M and G CHOWDHURY 2017 Is Data Retrieval Different from Text Retriev-
al An Exploratory Study In International Conference on Asian Digital Libraries
Springer Cham pp 97-103
CANDELA L CASTELLI D MANGHI P and A TANI 2015 Data journals A survey
Journal of the Association for Information Science and Technology Vol 66 pp 1747-
1762
CARLSON J FOSMIRE M and CC MILLER 2011 Determining data information liter-
acy needs A study of students and research faculty In Libraries and the Academy Vol
11 pp 629-657
CORRALL S KENNAN MA and W AFZAL 2013 Bibliometrics and research data
management services Emerging trends in library support for research In Library
Trends Vol 61 pp 636-674
COX J 2016 Communicating new library roles to enable digital scholarship A review
article New Review of Academic Librarianship Vol 22 pp 132-147
COX A 2018 Academic librarianship as a data profession Information Today Europe
ILI365 [online] 2 June 2018 [cit 2018-06-24] Available from
httpwwwinfotodayeuArticlesEditorialFeatured-ArticlesAcademic-librarianship-as-
a -data-profession-125376aspxPageNum=2
COX AM and S CORRALL 2013 Evolving academic library specialties In Journal of
the American Society for Information Science and Technology Vol 64 pp1526-1542
COX A and E VERBAAN 2018 Exploring Research Data Management London Facet
DARAIO C LENZERINI M LEPORELLI C NAGGAR P BONACCORSI A and A
BARTOLUCCI 2016 The advantages of an Ontology-Based Data Management approach
openness interoperability and data quality Scientometrics Vol 108 pp 441-455
DAVENPORT T and D PATIL 2012 Data Scientist The Sexiest Job of the 21st Century
In Harvard Business Review [online] Vol 90 pp 70-76 [cit 2018-06-24] Available
from httpshbrorg201210data-scientist-the-sexiest-job-of-the-21st-century
Checklist for a Data Management Plan Version 40 DCC [online] 2014 [cit 2018-06-24]
Available from httpwwwdccacukresourcesdata-management-planschecklist (ac-
cessed 3 August 2015)
15
DUFFNER-YLVESTEDT N and J RAYNER 2016 Hooking Up Data with Literacy
Creating an Educational Framework for Uppsala University Library Nordic Journal
of Information Literacy in Higher Education Vol 8 pp 38-44
httpsdoiorg1015845norilv8i1261
FEDERER L 2014 Exploring New Roles for Librarians The Research Informationist San
Rafael CA Morgan amp Claypool Publishers
GIBBS F 2011 Critical discourse in digital humanities In Journal of Digital Humanities
[online] Vol 1 [cit 2018-06-24] Available from
httpjournalofdigitalhumanitiesorg1-1critical-discourse-in-digital-humanities-by-fred-
gibbs
GRANT R 2017 Recordkeeping and research data management a review of perspectives
In Records Management Journal Vol 27 pp 159-174
GRASSIAN E 2017 Information Literacy and Instruction Teaching and Learning Alterna-
tives A Global Overview In Reference and User Services Quarterly Vol 56 pp 232-
239
HAENDEL MA VASILEVSKY NA and JA WIRZ 2012 Dealing with Data A Case
Checklist for a Data Management Plan 2014 DCC [online] [cit 2018-06-24] Available
from httpwwwdccacukresourcesdata-management-planschecklist
Study on Information and Data Management Literacy In PLoS Biology Vol 10 e1001339
HULING N DALLAS LJ KINDER R WHITLATCH JB and B WOODARD 2017
Professional Competencies for Reference and User Services Librarians Chicago IL
American Library Association [cit 2018-06-24] Available from
httpwwwalaorgrusaresourcesguidelinesprofessional
KIRKWOOD RJ 2016 Collection development or data-driven content curation Library
Management Vol 37 pp 275-284
KOLTAY T 2015 Data literacy In search of a name and identity In Journal of Documen-
tation Vol 71 pp 401-415
KOLTAY T 2016a Library and information science and the digital humanities perceived
and real strengths and weaknesses In Journal of Documentation Vol 72 pp 781-792
KOLTAY T 2016b Data governance data literacy and the management of data quality
In IFLA Journal Vol 42 pp 303-312
KOLTAY T 2017 Data literacy for researchers and data librarians In Journal of Librari-
anship and Information Science Vol 49 pp 3-14
KRATZ J and C STRASSER 2014 Data publication consensus and controversies
In F1000Research [online] Vol 3 [cit 2018-06-24] Available from
httpsdoiorg1012688f1000research39793
MASON J KHAN K and S SMITH 2016 Literate numerate discriminatendashrealigning
21st century skills In Proceedings of the 24th International Conference on Computers
in Education Asia-Pacific Society for Computers in Education pp 609-614
MOLLOY L and K SNOW 2012 The data management skills support initiative Synthe-
sising postgraduate training in research data management In International Journal of
Digital Curation Vol 7 pp 101-109
OGIER AL and MJ STAMPER 2018 Data Visualization as a Library Service Embed-
ding Visualization Services in the Library Research Lifecycle In Journal of eScience
Librarianship Vol 7 e1126
16
PINFIELD S COX AM and J SMITH 2014 Research data management and libraries
Relationships activities drivers and influences In PloS ONE Vol 9 e114734
PRYOR G 2012 Managing research data London Facet
RICE R and J SOUTHALL 2016 The data librarianrsquos handbook London Facet Publish-
ing
ROBINSON L 2016 Editorial Alexandria Vol 26 pp 73-76
ROBINSON L and D BAWDEN 2017 ldquoThe story of datardquo A socio-technical approach to
education for the data librarian role in the CityLIS library school at City University of
London Library Management Vol 38 pp 312-322
ROBINSON L PRIEGO E and D BAWDEN 2015 Library and information science and
digital humanities two disciplines joint future Re-inventing information science in the
networked society In PEHAR F SCHLOumlGL C and C WOLFF eds Reinventing
Information Science in the Networked Society Proceedings of the 14th International
Symposium on Information Science (ISI 2015) Zadar Croatia 19th-21st May 2015
Gluumlckstadt Verlag Werner Huumllsbusch pp 44-54
SEMELER AR PINTO AL and HBF ROZADOS 2017 Data science in data librari-
anship Core competencies of a data librarian Journal of Librarianship and Information
Science [online] [cit 2018-06-24] Available from
httpjournalssagepubcomdoi1011770961000617742465
SI L ZHUANG X XING W and W GUO 2013 The cultivation of scientific data spe-
cialists Development of LIS education oriented to e-science service requirements
In Library Hi Tech Vol 31 No 4 pp 700-724
SILVELLO G 2018 Theory and practice of data citation In Journal of the Association for
Information Science and Technology Vol 69 pp 6-20
SOLODOVNIK I and P BUDRONI 2015 Preserving digital heritage At the crossroads
of Trust and Linked Open Data In IFLA Journal Vol 41 pp 251-264
TENOPIR C SANDUSKY RJ ALLARD S and B BIRCH 2014 Research data man-
agement services in academic research libraries and perceptions of librarians In Library
and Information Science Research Vol 36 pp 84-90
TENOPIR C POLLOCK D ALLARD S and D HUGHES 2016 Research data services
in European and North American libraries Current offerings and plans for the future
Proceedings of the Association for Information Science and Technology Vol 53 pp 1-6
TENOPIR C TALJA S HORSTMANN W LATE E HUGHES D POLLOCK D
SCHMIDT B BAIRD L SANDUSKY RJ and S ALLARD 2017 Research Data
Services in European Academic Research Libraries In LIBER Quarterly Vol 27 pp
23-44
VOULGARIS Z 2014 Data Scientist The Definitive Guide to Becoming a Data Scientist
Basking Ridge NJ Technics Publications
WALTON G PICKARD A J and L DODD 2018 Information discernment misinfor-
mation and pro-active scepticism In Journal of Librarianship and Information Science
[online] Available from httpsdoiorg1011770961000618769980
WHITLATCH JB BODNER NE DIEFENTHAL NZ HULING N and KM
KLUEGEL 2003 Professional competencies for reference and user services librarians
In Reference and User Services Quarterly Vol 42 pp 290-295
17
Summary
RESEARCH DATA MANAGEMENT AND DATA LITERACY
AS WE SEE THEM NOW
Tibor Koltay
This paper focuses on Research Data Management (RDM) and Data Literacy which build a complex
of services that libraries and librarians can or should offer to a wide community of researchers working
in the natural sciences the social sciences and the humanities To provide these services successfully
requires the appreciation of technical and socio-ethical issues related to research data Such role can be
played by data librarians the knowledge skills and mindset of whom show similarities to the compe-
tences required for not data-related tasks of academic librarianship They also have communalities with
the requirements set against data scientists but the differences between the two professions are consid-
erable
18
ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO
Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019
VEDECKAacute DAacuteTOVAacute GRAMOTNOSŤ KONCEPTUAacuteLNE
VYacuteCHODISKAacute A SITUAacuteCIA V SR
Jela Steinerovaacute
Uacutevod
Presun vedeckej komunikaacutecie do digitaacutelneho prostredia v suacutečasnosti otvaacutera noveacute otaacutezky
suacutevisiace s formovaniacutem otvorenej vedy digitaacutelnej vedy a informačnej podpory vedy v nov-
šiacutech kontextoch Vo veľkej miere sa dnes vynaacuterajuacute probleacutemy veľkyacutech daacutet vedeckyacutech daacutet
otvorenyacutech daacutet a tzv daacutetovyacutech vied V informačnej vede si to vyžaduje novšiacute priacutestup k vyme-
dzeniu pojmov spojenyacutech so zmenami v digitaacutelnom prostrediacute
Vymedzenie vyacuteznamu pojmu daacuteta a vedeckeacute daacuteta ostaacuteva staacutele vyacutezvou rocircznych vied vraacute-
tane informačnej vedy Zjednodušene sa daacuteta vymedzujuacute ako reprezentaacutecie objektov ktoreacute sa
využiacutevajuacute ako podklady a docirckazy pri riešeniacute probleacutemov Vo vede mocircže iacutesť o meraneacute vstupy
parametre rocirczne entity a objekty ale aj texty fotografie často štatistiky uacutedaje o spraacutevaniacute
objektov človeka systeacutemov organizaacuteciiacute Jednoduchšiacute priacutestup prinaacutešajuacute najmauml tzv daacutetoveacute
vedy ktoreacute vo svojom rozvoji využiacutevajuacute daacuteta ako zaacuteklad riešenia probleacutemov metoacuted aj postu-
pov Ide najmauml o priacuterodneacute vedy napriacuteklad fyziku astronoacutemiu meteoroloacutegiu genetiku geo-
grafiu a ineacute s docircrazom na nameraneacute hodnoty a vlastnosti skuacutemanyacutech objektov a javov V so-
ciaacutelnych vedaacutech sa často využiacutevajuacute sociaacutelne priacutepadne behavioraacutelne daacuteta z vyacuteskumov alebo
veľkyacutech databaacutez (ekonometria psycholoacutegia socioloacutegia ai) ktoreacute vaumlčšinou prepaacuteja štatistic-
kaacute analyacuteza
V tomto priacutespevku preto analyzujeme zaacutekladneacute konceptuaacutelne probleacutemy pojmov daacuteta
a vedeckeacute daacuteta Na zaacuteklade predošleacuteho kvalitatiacutevneho vyacuteskumu informačneacuteho spraacutevania ved-
cov predstavujeme typoloacutegiu vedeckyacutech daacutet V suacutelade s filozofiou daacutet si kladieme otaacutezky
tyacutekajuacutece sa podstaty vedeckyacutech daacutet poznaacutevania s využiacutevaniacutem daacutet aj etickeacuteho aspektu daacutet
Vymedzujeme vedeckuacute daacutetovuacute gramotnosť a interpretujeme vyacutesledky prieskumu daacutetovej
gramotnosti vedcov v SR Využiacutevame metoacutedy analyacutezy a synteacutezy modelovania a dvoch prie-
skumov ndash kvalitatiacutevneho s pojmovyacutem modelovaniacutem a online kvantitatiacutevneho prieskumu
V zaacutevere navrhujeme raacutemec vedeckej daacutetovej gramotnosti s využitiacutem filozofie vedeckyacutech
daacutet Zdocircrazňujeme trend rozvoja informačnej vedy pri vzdelaacutevaniacute informačnyacutech profesionaacute-
lov a doktorandov v oblasti manažmentu vedeckyacutech daacutet
19
1 Konceptuaacutelne zaacuteklady vyacuteskumu daacutet v informačnej vede
Probleacutem vyacuteskumu daacutet v informačnej vede sa naliehavo vynaacutera najmauml v poslednyacutech ro-
koch kedy autori začali uvažovať o veľkyacutech daacutetach v digitaacutelnom prostrediacute Kontextmi tyacutechto
daacutet suacute nielen rocirczne vedeckeacute discipliacuteny ale aj weboveacute siacutedla sociaacutelne meacutediaacute mobilneacute aplikaacute-
cie Tieto aspekty daacutet a veľkyacutech daacutet sa tyacutekajuacute aj služieb (akademickyacutech) knižniacutec a informač-
nyacutech inštituacuteciiacute Perspektiacutevne trendy rozvoja prinaacutešajuacute inteligentneacute systeacutemy ktoreacute mocircžu hľa-
dať vzorce v obrovskyacutech množstvaacutech rocircznorodyacutech daacutet a vyvodzovať aj novšie informaacutecie
z analyzovanyacutech kvantitatiacutevnych daacutet alebo textov Preto si v tejto praacuteci kladieme otaacutezku
o konceptuaacutelnych priacutestupoch k definovaniu pojmu daacuteta a vedeckeacute daacuteta Z predchaacutedzajuacutecich
vyacuteskumov využiacutevame analyacutezy suacutevisiace s možnou typoloacutegiou vedeckyacutech daacutet Tiež naacutes zau-
jiacutema ako vedci v SR využiacutevajuacute vedeckeacute daacuteta a vedeckuacute daacutetovuacute gramotnosť
Daacuteta sa zvyčajne v informačnej vede skuacutemajuacute v reťazci premien foriem poznania od
daacutet k informaacuteciaacutem po poznatky a muacutedrosť Tieto premeny foriem poznania často znaacutezorňuje
pyramiacuteda prechodu od daacutet cez informaacutecie k znalostiam Niektoriacute autori tento model podrobu-
juacute kritike a poukazujuacute na osobitne komplexnyacute charakter koncepcie daacutet (Case a Given 2016)
Ide o reprezentaacutecie objektov v kontextoch pričom kontext ich využitia zohraacuteva vyacuteznamnuacute
uacutelohu pri interpretaacuteciaacutech a tvorbe vyacuteznamu Daacuteta informaacutecie a znalosti spaacuteja praacuteve konštruk-
cia vyacuteznamu Niektoriacute zdocircrazňujuacute aj vlastnosť bdquopravdivostildquo na odliacutešenie daacutet (bdquosuroveacuteldquo ne-
spracovaneacute reprezentaacutecie) a znalostiacute (interne organizovaneacute pravdiveacute komunikovaneacute infor-
maacutecie) Dnes hovoriacuteme o daacutetovo intenziacutevnych prostrediach a daacutetovyacutech infraštruktuacuterach ako
suacutečasti vedeckej komunikaacutecie Vedeckeacute daacuteta sa vyznačujuacute rozmanitosťou veľkosťou ryacutech-
losťou životneacuteho cyklu ale aj komplexnosťou a naacuteročnosťou na interpretaacutecie Vedeckeacute daacuteta
suacute vnoreneacute do vedeckej komunikaacutecie ktoruacute chaacutepeme ako systeacutem informačnyacutech interakciiacute so
zameraniacutem na proces prenosu poznatkov ich organizovanie aj sociaacutelne využitie Informačnaacute
infraštruktuacutera predstavuje siete ľudiacute objektov zdrojov aj služieb a inštituacuteciiacute založenyacutech na
hodnotaacutech a tradiacuteciaacutech vedeckej komunikaacutecie vraacutetane sociaacutelnych interakciiacute a znalostiacute (Bow-
ker et al 2015 Borgman 2015 Edwards et al 2011) Zjednodušene obsahuje informačnaacute
infraštruktuacutera rocirczne spocircsoby ziacuteskavania a uchovaacutevania daacutet v čase a v priestore (Bowker 2008)
Vlastnosťami informačnej infraštruktuacutery suacute najmauml dynamika premenlivosť rocircznorodosť
priacutestupov neviditeľnosť znalostiacute aj interoperabilita systeacutemov
Komplexnyacute charakter pojmu daacuteta vysvetľujuacute niektoriacute autori v kontexte historickeacuteho vyacute-
voja daacutet (Borgman 2015 Furner 2016) Vymedzenie daacutet preto obsahuje najmauml aspekt arbit-
raacuternosti (dohovorenyacute vyacuteznam) Napriacuteklad aj Buckland (2017) vymedzuje daacuteta ako bdquodohodnu-
teacute vyacuteznamy docirckazovldquo Buckland (2017) však zdocircrazňuje že oproti pomerne dobre vybudo-
vanej infraštruktuacutere zameranej na dokumenty a ich opis neexistuje dobre vybudovanaacute daacutetovaacute
infraštruktuacutera digitaacutelnych daacutet Floridi (2010) vymedzuje daacuteta ako bdquonedostatok uniformityldquo
a prinaacuteša aj daacutetovo orientovanuacute definiacuteciu informaacutecie ako spraacutevne formulovaneacute a zmysluplneacute
daacuteta (daacuteta plus vyacuteznam) Kontextmi daacutet suacute podľa neho reaacutelny svet (rozmanitosť objektov
skuacutesenostiacute) rozdiely vo fyzikaacutelnych stavoch a systeacutemoch a nakoniec rozdiely medzi sym-
bolmi Floridi vysvetľuje svoju filozofickuacute klasifikaacuteciu daacutet na analoacutegoveacute a digitaacutelne (binaacuterne
bit ako najmenšia jednotka pričom z bitov mocircže vzniknuacuteť informaacutecia) Daacuteta suacute pre neho aj
určiteacute uacutelomky kontinua v tkanive reality Otaacutezkou však je či daacuteta musia byť vždy reprezen-
tovaneacute materiaacutelne Floridi (2010) v tomto kontexte vysvetľuje populaacuternu teacutezu informačnej
fyziky Johna A Wheelera ndash bdquo it from bitldquo ndash s cieľom dokaacutezať že podstata fyzikaacutelnej reality
(bdquoitldquo) je informačnaacute a vychaacutedza z bdquobitovldquo To maacute docircležiteacute docircsledky pre informačnuacute koncep-
ciu reality a informaacuteciu ako atribuacutet environmentaacutelny teda vlastnosť všetkyacutech objektov reali-
ty Zaujiacutemavaacute je aj klasifikaacutecia daacutet Floridiho v jeho koncepcii filozofie informaacutecie (primaacuterne
20
daacuteta sekundaacuterne daacuteta metadaacuteta operačneacute daacuteta derivatiacutevne daacuteta) Aj tento priacutestup poukazuje
na komplexnosť konceptualizaacutecie daacutet vo filozofii informaacutecie a prepojenie fyzikaacutelneho tech-
nologickeacuteho a ľudskeacuteho v rocircznych formaacutech poznania Floridi (2014) identifikoval informač-
nyacute obrat v bdquoštvrtej revoluacuteciildquo po Koperniacutekovi Darwinovi a Freudovi pričom ľudiacute charakteri-
zuje ako informačne stelesneneacute organizmy (bdquoinforgsldquo) zasadeneacute do informačneacuteho prostredia
(bdquoinfosfeacuteryldquo) v ktorom sa preliacutenajuacute hranice medzi online a offline prostrediacutem (bdquoonlifeldquo)
Floridi tiež vysvetľuje epistemologickyacute probleacutem veľkyacutech daacutet Pri preťaženiacute množstvom daacutet
technologickeacute riešenia nebuduacute dostatočneacute pretože tento probleacutem si vyžaduje epistemologic-
keacute riešenia (Floridi 2014) To znamenaacute najmauml kritickeacute analyacutezy a hodnotenie informaacuteciiacute ich
pochopenie a interpretaacuteciu V množstve daacutet naacutem technoloacutegie pomaacutehajuacute hľadať vzorce (data
mining text mining) ale formulovať otaacutezku musiacute vyacuteskumniacutek
Vedeckeacute daacuteta mocircžeme považovať za reprezentaacutecie objektov suacutevisiace s vedeckyacutem pro-
cesom a teda takeacute entity ktoreacute sa využiacutevajuacute ako docirckazy pri vedeckom procese Furner
(2016) rozlišuje počiacutetačovuacute a informačnuacute interpretaacuteciu daacutet Počiacutetačovaacute interpretaacutecia kladie
docircraz na algoritmy a technologickeacute spracovanie daacutet Informačnuacute interpretaacuteciu daacutet predstavuje
ako protiklad kedy interpretaacutecia daacutet suacutevisiacute s tvorbou vyacuteznamu seacutemantikou a pojmami Iden-
tifikuje tiež niekoľko aspektov daacutet v historickom vyacutevoji napriacuteklad daacuteta ako bdquodaryldquo metadaacute-
ta docirckazy vlastnosti a hodnoty bity ale najmauml daacuteta ako rozdiely (v systeacuteme a štruktuacutere daacutet)
Furner (2017) predstavuje aj naacutevrh filozofie daacutet pričom stanovuje hlavnyacute rozdiel medzi daacute-
tami a informaacuteciami ako rozdiel medzi konkreacutetnym a abstraktnyacutem Daacuteta suacute bdquoreprezentačneacute
konkreacutetnostildquo Pri uacutevahaacutech o filozofii daacutet zdocircrazňuje že by mohla byť užitočnaacute pretože
probleacutemy a otaacutezky viažuce sa na daacuteta sa tyacutekajuacute konkreacutetnostiacute (bdquokonkreacutetaldquo) a v tejto suacutevislosti
sa inak formulujuacute otaacutezky ako pri filozofii informaacutecie Filozofia daacutet by mohla byť užitočnaacute
pre empirickeacute vedy resp daacutetoveacute vedy ndash mohla by vzniknuacuteť na rozhraniacute informatiky štatisti-
ky a knižničnej a informačnej vedy Bola by však užitočnaacute aj pre digitaacutelne humanitneacute vedy
s vaumlzbami na filozofiu vedy filozofiu mysle filozofiu jazyka a filozofiu technoloacutegie Podľa
Furnera (2017) by filozofia daacutet mohla obsiahnuť prinajmenšom ontoloacutegiu (metafyziku) daacutet
(čo suacute daacuteta akeacute majuacute vlastnosti a typy) epistemoloacutegiu daacutet (akeacute poznatky o daacutetach mocircžeme
mať ako mocircžeme ziacuteskavať a produkovať daacuteta) a etiku a politiku daacutet (akeacute hodnoty vkladaacuteme
do daacutet hodnotenie daacutet sociaacutelne vplyvy spracovania daacutet napriacuteklad odraz mocenskyacutech štruk-
tuacuter) Na zaacuteklade analyacutez Furner uvaacutedza definiacuteciu daacutet takto bdquokonkreacutetne inštancie symbolic-
kyacutech reprezentaacuteciiacute deskriptiacutevnych propoziacuteciiacute ktoreacute vznikajuacute empirickyacutem pozorovaniacutem vo
vzťahu ku kvantitatiacutevnym a kvalitatiacutevnym vlastnostiam javov reaacutelneho svetaldquo (Furner 2017
s 66) V rozdieloch medzi daacutetami a informaacuteciami zdocircrazňuje že informaacutecie majuacute pravdivost-
nuacute hodnotu Rozlišuje aj kultuacuterno-historickyacute priacutestup (chaacutepanie daacutet skupinami ľudiacute v priestore
a čase) naturalistickyacute priacutestup (pozorovateľneacute vlastnosti daacutet) a racionalisticko-štruktuacuterny
priacutestup (miesto daacutet v systeacuteme kategoacuteriiacute) Podrobnejšie vysvetľuje najmauml štruktuacuterny priacutestup
v ktorom suacute daacuteta konkreacutetne (empirickeacute objektiacutevne) a informaacutecie abstraktneacute entity (mentaacutelne
subjektiacutevne zmysluplneacute)
Vedeckeacute daacuteta využiacutevaneacute v suacutečasnosti vo vedeckej komunikaacutecii odraacutežajuacute rocircznorodosť
rozvoja vednyacutech odborov najmauml intenziacutevne tradiacutecie v tzv daacutetovyacutech vedaacutech (fyzika moleku-
laacuterna bioloacutegia astronoacutemia meteoroloacutegia seizmoloacutegia ai) Intenziacutevne využiacutevajuacute sociaacutelne
štatistickeacute aj behavioraacutelne daacuteta sociaacutelne vedy napriacuteklad ekonoacutemia socioloacutegia psycholoacutegia
Trend praacutece s daacutetami dnes stelesňujuacute aj niektoreacute humanitneacute vedy napriacuteklad etnoloacutegia lite-
raacuterna veda archeoloacutegia histoacuteria najmauml pri praacuteci s digitalizovanyacutemi textami objektmi a arte-
faktmi V histoacuterii rozvoja vied sa v praacuteci s daacutetami a databaacutezami sformovali typickeacute kultuacuterne
vzorce informačnyacutech infraštruktuacuter a pamaumlti jednotlivyacutech vednyacutech discipliacuten (Bowker 2008)
Otaacutezkou konceptualizaacutecie daacutet sa preto staacutele zaoberajuacute vyacuteskumniacuteci z informačnej vedy
Pyacutetajuacute sa najmauml kedy vznikajuacute daacuteta akyacute je ich životnyacute cyklus a uacuteloha vo vede ktoreacute daacuteta suacute
21
spojeneacute s formulovaniacutem vedeckyacutech probleacutemov a konkreacutetnymi metoacutedami akeacute faktory ovplyv-
ňujuacute rozhodovanie vedcov pri spracovaniacute daacutet akeacute suacute spocircsoby reprezentaacutecie daacutet akeacute suacute roz-
diely medzi priacutestupom vedca a priacutestupom daacutetoveacuteho manažeacutera Tieto rocircznorodeacute kontexty
a faktory dokazujuacute že vyacuteznam daacutet je danyacute ich využiteľnosťou a ďalšiacutemi vlastnosťami ako
suacute napriacuteklad neurčitosť fyzikaacutelnosť štruktuacutera proces koherencia Borgmanovaacute (2015) deliacute
priacutestupy k definovaniu daacutet na definiacutecie s využitiacutem priacutekladov (daacuteta ako fakty čiacutesla piacutesmenaacute
symboly) operačneacute definiacutecie (daacuteta sa vyskytujuacute v operaacuteciaacutech inštituacuteciiacute možno ich viacnaacute-
sobne interpretovať suacute reprezentaacuteciami informaacuteciiacute napriacuteklad postupnosť bitov numerickeacute
tabuľky znaky textov zvukoveacute nahraacutevky vzorky meteoritov) Kategoriaacutelne definiacutecie obsa-
hujuacute kategoacuterie daacutet z hľadiska možnostiacute ich spracovania archivaacutecie pocircvodu hodnoty (napriacute-
klad bdquosuroveacute daacutetaldquo spracovaneacute daacuteta pozorovaneacute daacuteta počiacutetačoveacute daacuteta experimentaacutelne daacuteta)
Z hľadiska suacuteborov daacutet sa vedeckeacute daacuteta delia na vedeckeacute daacuteta projektov v ktoryacutech vznikli
vedeckeacute daacuteta ako zdroje vedeckyacutech komuniacutet (genomika) a suacutebory referenčnyacutech daacutet (štandar-
dy zaacuteznamov daacutet) Konceptuaacutelny priacutestup deliacute daacuteta na zaacuteklade jednotlivyacutech vednyacutech discipliacuten
ndash daacuteta priacuterodnyacutech vied sociaacutelnych vied humanitnyacutech vied V humanitnyacutech vedaacutech je zloži-
tejšia situaacutecia pretože primaacuternym zdrojom je dokument text alebo objekt sekundaacuternym
zdrojom suacute analyacutezy praacutec o danej entite a terciaacuternym zdrojom suacute kataloacutegy suacutepisy bibliogra-
fie zoznamy (Borgman 2015) Pritom rozhodnutie o tom čo je primaacuternym zdrojom (daacutet)
zaacutevisiacute od vyacutechodiska a kontextu vyacuteskumu Vedeckeacute daacuteta možno teda definovať ako entity
využiacutevaneacute ako docirckazy javov s cieľom realizaacutecie vedeckeacuteho vyacuteskumu a baacutedania (Borgman
2015) Suacute to reprezentaacutecie objektov využiacutevaneacute na podporu tvrdeniacute a docirckazy predpokladov
a poznatkov
Vedeckeacute daacuteta sa v suacutečasnosti skuacutemajuacute najmauml v suacutevislostiach s možnosťami ich repro-
dukcie zdieľania a možnosťami využitia v novyacutech kontextoch Vedeckeacute daacuteta mocircžu prispie-
vať k prenosu poznania cez rocirczne kontexty a v rocircznom časovom vyacutevoji Hrajuacute docircležituacute uacutelohu
v stabilnom fungovaniacute vedeckej komunikaacutecie aj keď sa staacutele vynaacuterajuacute noveacute žaacutenre a typy
komunikaacutecie v digitaacutelnom prostrediacute Vedeckeacute daacuteta suacute suacutečasťou širšieho rozširovania vedec-
kej komunikaacutecie a vedeckyacutech produktov pre verejnosť najmauml v kontextoch hnutia otvoreneacute-
ho priacutestupu otvorenej vedy či otvorenyacutech daacutet Vedeckeacute daacuteta suacute spojeneacute s rozvojom znalost-
nyacutech infraštruktuacuter (Bowker 2008) Ich suacutečasťou suacute aj daacutetoveacute infraštruktuacutery na podporu praacutece
s (veľkyacutemi) vedeckyacutemi daacutetami od technoloacutegiiacute cez repozitaacutere daacutet po služby daacutetoveacuteho manaž-
mentu a profesie daacutetovyacutech kuraacutetorov V neposlednom rade sa vedeckeacute daacuteta spaacutejajuacute s potreb-
ou strateacutegiiacute dlhodobeacuteho uchovaacutevania a priacutestupu k daacutetam a s vyacutevojom adaptiacutevnych znalost-
nyacutech infraštruktuacuter Vedeckeacute daacuteta sa často pohybujuacute v špiraacutele dopytu a ponuky suacute vyacutehodou
aj vyacutemennyacutem artiklom ale aj zaacutevaumlzkom v projektoch či pri publikovaniacute Koncepčneacute otaacutezky
vedeckyacutech daacutet suacutevisia s ich reprezentaacuteciou mobilitou (prenos medzi kontextmi) ale najmauml
s komplexnyacutem probleacutemom docircvery pri tvorbe a využiacutevaniacute digitaacutelnych daacutet a pri ich interpretaacute-
ciaacutech
2 Typoloacutegia vedeckyacutech daacutet
Pokusy o klasifikaacuteciu vedeckyacutech daacutet možno vidieť aj v rocircznych priacutestupoch pri defino-
vaniacute a konceptualizaacutecii daacutet Rozmanitosť vedeckyacutech daacutet je kľuacutečom k pochopeniu ich podsta-
ty Preto niektoreacute typoloacutegie (vedeckyacutech) daacutet naznačujuacute delenie na tradičneacute (kvantitatiacutevne)
typy daacutet (štatistickeacute numerickeacute senzorickeacute daacuteta) a kvalitatiacutevne daacuteta (behavioraacutelne kultuacuterne
daacuteta) (Borgman 2015 Sonnenwald 2013) V suacutečasnosti suacute aktuaacutelne veľkeacute daacuteta a otvoreneacute
daacuteta V našej štuacutedii zameranej na informačneacute spraacutevanie vedcov (Steinerovaacute 2018) sme v jed-
nej časti identifikovali typy vedeckyacutech daacutet tak ako sa vynorili z kvalitatiacutevnej analyacutezy daacutet
22
suacuteboru polo-štruktuacuterovanyacutech rozhovorov s 19 vybranyacutemi skuacutesenyacutemi vedcami z rocircznych
odborov v SR Vedcov sme rozdelili do štyroch širšiacutech vednyacutech discipliacuten priacuterodneacute vedy
sociaacutelne vedy humanitneacute vedy informatika Koncepcia vyacuteskumu bola zloženaacute zo štyroch
zložiek obsahujuacutecich vyacuteskumnyacute proces informačnyacute proces znalostnuacute infraštruktuacuteru a fak-
tory vplyvu Kvalitatiacutevne analyacutezy daacutet naacutes viedli k pojmovyacutem reprezentaacuteciaacutem kolektiacutevneho
diskurzu vedcov v kritickom aj konštruktiacutevnom interpretačnom repertoaacuteri V zaacuteverečnyacutech
interpretaacuteciaacutech (Steinerovaacute 2018) sme predstavili 23 pojmovyacutech maacutep zvyacuterazňujuacutecich zaacuteklad-
neacute pojmy vzťahy medzi nimi a kontexty teacutem a probleacutemov Metoacuteda pojmoveacuteho mapovania
a modelovania bola aplikovanaacute na vizualizaacuteciu vyacutesledkov vyacuteskumu vo vlastnej špecifickej
metodologickej koncepcii s využitiacutem softveacuteru C-MapsTool (Novak Cantildeas 2006) Otaacutezky
zameraneacute na typy vedeckyacutech daacutet boli formulovaneacute takto Akeacute daacuteta pri vyacuteskume využiacutevate
Ako a kde ich ukladaacutete organizujete a udržiavate Na zaacuteklade analyacutez sme vytvorili pojmovuacute
mapu Typy vedeckyacutech daacutet (obr 1) (Steinerovaacute 2018)
Mapa znaacutezorňuje zaacutekladneacute charakteristiky vedeckyacutech daacutet ako reprezentaacutecie objektov
faktov entiacutet využiacutevanyacutech ako docirckazy vo vedeckej argumentaacutecii a poznaacutevaniacute Suacutevisia s fun-
govaniacutem a tradiacuteciami vyacuteskumnyacutech komuniacutet formulovanyacutemi vedeckyacutemi probleacutemami a pou-
žiacutevanyacutemi metoacutedami Mapa typov vedeckyacutech daacutet by mohla pomocirccť pochopiť ich podstatu
a manažment Vedeckeacute daacuteta vytvaacuterajuacute daacutetovuacute infraštruktuacuteru v niektoryacutech priacutepadoch suacute zaacute-
kladom daacutetovyacutech vied V suacutevislosti s otvorenyacutemi technoloacutegiami a otvorenyacutem priacutestupom sa
formujuacute aj ako otvoreneacute daacuteta a staacutevajuacute sa suacutečasťou otvorenej vedy v digitaacutelnom prostrediacute
(Steinerovaacute 2016) Ide nielen o budovanie uacuteložiacutesk daacutet a otvorenyacute priacutestup k repozitaacuterom ve-
deckyacutech daacutet ale aj o zdieľanie vedeckyacutech daacutet a noveacute využitie v novšiacutech kontextoch a disci-
pliacutenach V priacutepade veľkyacutech objemov vedeckyacutech daacutet sa tvoria veľkeacute daacuteta najmauml v niektoryacutech
vednyacutech odboroch ako archeoloacutegia astronoacutemia fyzika genetika seizmoloacutegia ale aj ekonoacute-
mia psycholoacutegia alebo sociaacutelne meacutediaacute Mapa preto znaacutezorňuje aj veľkeacute daacuteta a behavioraacutelne
daacuteta a zdocircrazňuje ich etickeacute aspekty v niektoryacutech citlivyacutech oblastiach suacutevisiacich so skuacutema-
niacutem osobnosti človeka (mediciacutena psycholoacutegia genetika)
Z hľadiska špecifickyacutech typov daacutet sme identifikovali daacuteta vednyacutech discipliacuten v štyroch
skupinaacutech vednyacutech odborov Mapa v tyacutechto odboroch znaacutezorňuje typickeacute priacuteklady daacutet v priacute-
rodnyacutech vedaacutech (vzorky zaacuteznamy dokumentaacutecia ndash meranie fotografie observačneacute senzo-
rickeacute daacuteta) v humanitnyacutech vedaacutech (dokumenty texty objekty ndash archeologickeacute etnografickeacute
historickeacute kvalitatiacutevne kultuacuterne daacuteta) v sociaacutelnych vedaacutech (socioekonomickeacute daacuteta prognoacute-
zy kultuacuterne reprezentaacutecie sociaacutelne štatistickeacute daacuteta) a v informatike (weboveacute daacuteta experi-
mentaacutelne daacuteta databaacutezy a pod)
Mapa typov daacutet je otvorenyacutem systeacutemom v ktorom je možneacute identifikovať ďalšie vyviacute-
jajuacutece sa typy daacutet Od nich zaacutevisia aj možnosti tvorby plaacutenov manažmentu daacutet a služieb daacute-
tovyacutech manažeacuterov či digitaacutelnych kuraacutetorov Typoloacutegia vedeckyacutech daacutet bude aj ďalej formovať
možnosti budovania daacutetovej a znalostnej infraštruktuacutery pre vedeckuacute komunikaacuteciu a strateacutegie
vzdelaacutevania v oblasti vedeckej daacutetovej gramotnosti
3 Vedeckaacute daacutetovaacute gramotnosť
V nadvaumlznosti na praacutecu s daacutetami v rocircznych kontextoch sa vymedzuje aj pojem daacutetovej
gramotnosti Znamenaacute najmauml proces nadobuacutedania znalostiacute a zručnostiacute pri ziacuteskavaniacute spraco-
vaniacute reprezentaacutecii interpretaacutecii a prezentaacutecii daacutet Osobitnou suacutečasťou daacutetovej gramotnosti je
tzv vedeckaacute daacutetovaacute gramotnosť ktoruacute podrobnejšie analyzovali viaceriacute autori (Koltay 2017
Schneider 2013 Martin 2014 Carlson et al 2013) Vedeckaacute daacutetovaacute gramotnosť predstavuje
23
Obr 1
Pojmovaacute mapa Typy vedeckyacutech daacutet (Steinerovaacute 2018)
24
schopnosti a znalosti spojeneacute s využiacutevaniacutem vedeckyacutech daacutet ktoreacute suacute vnoreneacute do kontextov
discipliacuten a zaacutevisia od faktorov expertiacutezy skuacutesenostiacute aj osobnosti vedca Podrobnejšie cha-
rakteristiky daacutetovej a vedeckej gramotnosti možno vysvetliť s využitiacutem prehľadovej štuacutedie
Koltaya (2017) a pravidiel ACRL (2013) Daacutetovaacute gramotnosť znamenaacute najmauml porozumenie
spocircsobov ziacuteskavania spracovania a hodnotenia daacutet vraacutetane etickyacutech pravidiel poznatkov
a zručnostiacute umožňujuacutecich transformovať daacuteta na znalosti (ACRL 2013 Koltay 2017) Ve-
deckaacute daacutetovaacute gramotnosť sa zužuje na vedeckeacute daacuteta pričom metoacutedy postupy a spocircsoby
analyacutez suacute zaacutevisleacute od konkreacutetnych vedeckyacutech discipliacuten V niektoryacutech vednyacutech odboroch exis-
tujuacute štandardizovaneacute metoacutedy na praacutecu s daacutetami v inyacutech odboroch (napriacuteklad humanitneacute
vedy) suacute spocircsoby praacutece s daacutetami skocircr intuitiacutevne vyviacutejajuacute sa ako suacutečasť kultuacutery a tradiacutecie
rozvoja discipliacuteny Probleacutemom pri definovaniacute vedeckej daacutetovej gramotnosti je určiť zaacutekladnuacute
všeobecnuacute charakteristiku ktoraacute by obsiahla nielen kvantitatiacutevne daacuteta (štatistickeacute senzoric-
keacute numerickeacute) ale aj tzv kvalitatiacutevne daacuteta (napriacuteklad behavioraacutelne kultuacuterne daacuteta digitali-
zovaneacute objekty a texty)
V suacutevislosti s vedeckou daacutetovou gramotnosťou vznikla praktickaacute oblasť manažmentu
vedeckyacutech daacutet v nadvaumlznosti na noveacute služby akademickyacutech knižniacutec a informačnyacutech profe-
sionaacutelov pre vedcov Niekoľko veľkyacutech prieskumov medzi vedcami v USA realizovala
Tenopirovaacute (Tenopir et al 2015) pričom identifikovala potreby vedcov z hľadiska zabez-
pečenia služieb daacutetovej infraštruktuacutery najmauml budovanie repozitaacuterov daacutet a nadvaumlznyacutech ana-
lytickyacutech služieb Vyacutehody digitaacutelneho prostredia sa čoraz častejšie prejavujuacute v procesoch
zdieľania vedeckyacutech daacutet ich ekologickom opaumltovnom využiacutevaniacute v novyacutech kontextoch a pri
naacutevrhoch novyacutech naacutestrojov na ich analyacutezu štrukturaacuteciu a aplikaacuteciu Tu sa otvaacutera priestor pre
noveacute funkcie akademickyacutech knihovniacutekov a knižniacutec vznikajuacute novšie profesie ako daacutetoviacute
kuraacutetori digitaacutelni knihovniacuteci daacutetoviacute manažeacuteri
Vedeckaacute daacutetovaacute gramotnosť vznikaacute v prieniku vedeckej gramotnosti a daacutetovej gramot-
nosti Vedeckaacute gramotnosť suacutevisiacute najmauml s formulovaniacutem vedeckyacutech probleacutemov poznaniacutem
metodoloacutegiiacute metoacutedami a postupmi manažmentom vedeckyacutech projektov strateacutegiami spraco-
vania informaacuteciiacute vedeckou kolaboraacuteciou aj publikovaniacutem Daacutetovaacute gramotnosť suacutevisiacute s kon-
kreacutetnymi postupmi pri spracovaniacute daacutet v ich životnom cykle od vzniku cez uchovaacutevanie ana-
lyacutezy vyhľadaacutevanie až po modifikaacuteciu či zaacutenik V nadvaumlznosti na praacutecu s daacutetami a vedeckuacute
daacutetovuacute gramotnosť sa v rocircznych krajinaacutech začali realizovať prieskumy medzi vedcami
v kontextoch probleacutemov spracovania a uchovaacutevania veľkyacutech daacutet aj hnutia otvorenej vedy
a otvorenyacutech daacutet
4 Prieskum vedeckej daacutetovej gramotnosti vedcov v SR vyacuteber
vyacutesledkov
V nadvaumlznosti na kvalitatiacutevny vyacuteskum informačneacuteho spraacutevania vedcov v SR a vyacuteskum
informačneacuteho prostredia vedeckej komunikaacutecie sme realizovali prieskum vedeckej daacutetovej
gramotnosti v raacutemci medzinaacuterodneacuteho porovnaacutevacieho prieskumu ktoryacute bol koncepčne na-
vrhnutyacute odborniacutekmi z Veľkej Britaacutenie Francuacutezska a Turecka (Uumlnal et al 2019) Do prie-
skumu sa zapojilo 29 krajiacuten s cieľom identifikovať postupy pri ziacuteskavaniacute spracovaniacute zdie-
ľaniacute a využiacutevaniacute vedeckyacutech daacutet V SR ide o prvyacute prieskum tohto druhu Realizaacutecia priesku-
mu bola zabezpečenaacute online systeacutemom LimeSurvey od decembra 2017 do januaacutera 2018
Distribuovali sme vyacutezvu na vyplnenie dotazniacuteka na 2600 adries vedcov vo vybranyacutech 10
veľkyacutech univerzitaacutech v SR a SAV Z vyplnenyacutech 486 dotazniacutekov sme analyzovali 257 uacutepl-
nyacutech odpovediacute naacutevratnosť odpovediacute bola 10thinsp Aj keď prieskum nebol reprezentatiacutevny
25
jeho vyacutesledky poukazujuacute na určiteacute trendy v praacuteci s vedeckyacutemi daacutetami v SR a na potreby
vedcov pri budovaniacute služieb daacutetovej infraštruktuacutery
Zloženie respondentov obsahuje najvyššiacute počet respondentov zo SAV (n-94) a Univer-
zity Komenskeacuteho (n-48) Z hľadiska zastuacutepenia discipliacuten bolo 75thinsp respondentov z priacuterod-
nyacutech vied 18thinsp zo sociaacutelnych vied a 7thinsp z humanitnyacutech vied 5097thinsp mužov a 4786thinsp
žien vekoveacute kategoacuterie obsiahli 26 ndash 35 rokov (4126thinsp) 36 ndash 45 (2296thinsp) a 46 ndash 55 rokov
(1556thinsp) Kategoacuterie podľa dĺžky praxe boli rozdeleneacute na vedcov s praxou menej ako 5 ro-
kov (3346thinsp) 5 ndash 10 rokov (1643thinsp) a 11 ndash 15 rokov (1595thinsp) Akademickiacute pracovniacuteci
boli zastuacutepeniacute 7082thinsp a doktorandi 2879thinsp
Vyacutesledky prieskumu naznačujuacute pozitiacutevny priacutestup vedcov k vedeckyacutem daacutetam aj ochotu
ich zdieľať pričom majuacute určiteacute obavy z aspektov zneužitia daacutet a ich dezinterpretaacutecie v no-
vyacutech kontextoch Respondenti potvrdili medzery v daacutetovej infraštruktuacutere a službaacutech manaž-
mentu vedeckyacutech daacutet Taktiež potvrdili že mnoheacute inštituacutecie nemajuacute strateacutegie či plaacuteny ma-
nažmentu daacutet pričom tu sa vyskytujuacute určiteacute rozdiely medzi discipliacutenami bdquoDaacutetoveacuteldquo vedy
majuacute pomerne dobre rozpracovaneacute pravidlaacute praacutece s vedeckyacutemi daacutetami napriacuteklad genetika
astronoacutemia mediciacutena Humanitneacute vedy daacuteta využiacutevajuacute v menšej miere v suacutečasnosti tvoria
zaujiacutemaveacute digitaacutelne objekty a texty pričom využiacutevajuacute intuitiacutevne priacutestupy pri budovaniacute svo-
jich systeacutemov v digitaacutelnom prostrediacute (atlasy jazykov kultuacuter historickeacute systeacutemy archeolo-
gickeacute daacuteta) Respondenti tohto prieskumu potvrdzujuacute zaacuteujem o školenia v oblasti citaacuteciiacute daacutet
metadaacutet plaacutenov manažmentu daacutet
Z vyacutesledkov prieskumu vyberaacuteme zaujiacutemaveacute informaacutecie o produkovaniacute a využiacutevaniacute daacutet
ich zdieľaniacute a priacutečinaacutech obaacutev z ich zdieľania v rozdieloch medzi discipliacutenami Respondenti
najviac využiacutevajuacute a produkujuacute štandardneacute dokumenty v MS Office (texty tabuľky prezentaacute-
cie) Ďalej využiacutevajuacute obrazoveacute suacutebory internetoveacute a weboveacute daacuteta a archivovaneacute daacuteta Tieto
typy daacutet však produkujuacute v oveľa nižšej miere Tieto vyacutesledky naznačuje graf 1
Graf 1
Typy produkovanyacutech a využiacutevanyacutech daacutet
26
Rozdiely medzi discipliacutenami vo využiacutevaniacute a produkovaniacute daacutet potvrdzujuacute vyššiu mieru
využiacutevania bdquosurovyacutechldquo daacutet grafiky obraacutezkov konfiguračnyacutech daacutet a zdrojovyacutech koacutedov v priacute-
rodnyacutech a technickyacutech vedaacutech sociaacutelni vedci skocircr využiacutevajuacute štatistickeacute a štruktuacuterovaneacute daacuteta
(60thinsp) Zaujiacutemaveacute je že viac ako polovica respondentov nespracuacuteva metadaacuteta na opis svo-
jich daacutet Vaumlčšina vedcov uchovaacuteva svoje daacuteta vo vlastnyacutech priacutestrojoch (počiacutetače externeacute
disky ndash 9883thinsp)
Najvyacuteraznejšou vyacutehodou vedeckej kolaboraacutecie v digitaacutelnom prostrediacute je zdieľanie daacutet
(ale aj publikaacuteciiacute zdrojov citaacuteciiacute naacutepadov) Vyacuteskumniacuteci svoje daacuteta zdieľajuacute najčastejšie
s vyacuteskumniacutekmi z rovnakeacuteho tiacutemu (7662thinsp) alebo z vlastnej inštituacutecie (4825thinsp) Rozdiely
medzi discipliacutenami suacute pri dostupnosti a ochrane daacutet v sociaacutelnych a priacuterodnyacutech vedaacutech je
priacutestup k daacutetam skocircr obmedzenyacute (len 20thinsp respondentov potvrdilo voľnyacute priacutestup k daacutetam)
Princiacutepy otvoreneacuteho priacutestupu poznaacute 56thinsp respondentov v sociaacutelnych vedaacutech je to 65thinsp
respondentov a v humanitnyacutech vedaacutech len 38thinsp Priacutestup k daacutetam a naacutezory na ich zdieľanie
ilustruje graf 2
Graf 2
Priacutestup k daacutetam a zdieľanie daacutet vo vedeckej spolupraacuteci
Vyacuteraznejšie rozdiely sme identifikovali v priacutečinaacutech obaacutev vedcov pri zdieľaniacute daacutet Naj-
vyacuteraznejšie obavy z dezinterpretaacutecie svojich daacutet majuacute sociaacutelni vedci (48thinsp) vedci z priacuterod-
nyacutech vied zas potvrdili najvyššiu mieru obaacutev zo zneužitia daacutet (42thinsp) V humanitnyacutech vedaacutech
až 50thinsp vedcov nemaacute obavy zo zdieľania daacutet Obavy suacutevisiace s praacutevnymi a etickyacutemi aspek-
tmi využiacutevania vedeckyacutech daacutet v najvyššej miere potvrdili respondenti zo sociaacutelnych vied
staršiacute vedci a ženy Niektoreacute z tyacutechto rozdielov naznačuje graf 3
Ďalšie zaujiacutemaveacute zistenia v prieskume sa tyacutekali inštitucionaacutelnych politiacutek v oblasti daacuteto-
vej infraštruktuacutery Vaumlčšina respondentov potvrdila že nikdy nevyužili plaacuten manažmentu daacutet
vo svojom vyacuteskume (73thinsp) Dve tretiny respondentov poznajuacute termiacuten metadaacuteta 56thinsp res-
pondentov by priviacutetalo školenia v oblasti manažmentu vedeckyacutech daacutet Vaumlčšina si však nie je
27
Graf 3
Priacutečiny obaacutev pri zdieľaniacute vedeckyacutech daacutet rozdiely medzi discipliacutenami
istaacute či ich univerzita (inštituacutecia) maacute plaacuten manažmentu daacutet a predpiacutesaneacute metadaacuteta pre tvorbu
repozitaacuterov (81thinsp) Vaumlčšina tiež nepoznaacute odporuacutečania svojich univerziacutet či vyacuteskumnyacutech
agentuacuter pre uchovaacutevanie vyacuteskumnyacutech daacutet (64thinsp) 60thinsp respondentov si mysliacute že ich inštituacute-
cia by mala mať plaacuten manažmentu daacutet Mladšiacute vedci a ženy potvrdili vyššiu mieru zaacuteujmu
o školenia v oblasti manažmentu vedeckyacutech daacutet Podrobnejšie informaacutecie o tomto prieskume
suacute publikovaneacute v inyacutech praacutecach (Steinerovaacute 2018a Steinerovaacute a Ondrišovaacute 2019)
Prieskum potvrdil zaacuteujem vedcov o vedeckeacute daacuteta pričom v niektoryacutech vednyacutech odbo-
roch suacute postupy štandardizovaneacute (daacutetoveacute vedy) a v niektoryacutech suacute postupy pri ziacuteskavaniacute
a spracovaniacute daacutet skocircr intuitiacutevne Odvraacutetenou stranou vyacutehod zdieľania vedeckyacutech daacutet suacute oba-
vy vedcov z dezinterpretaacutecie zneužitia daacutet či praacutevne a etickeacute pravidlaacute ochrany vedeckyacutech
daacutet Veľkou vyacutezvou v buduacutecom rozvoji vedeckej komunikaacutecie a praacutece s informaacuteciami je
zdieľanie daacutet ktoreacute je podmieneneacute kontextom jednotlivyacutech vednyacutech discipliacuten Potvrdili to
aj mnoheacute vyacuteskumy v zahraničiacute (napriacuteklad Brown 2010 Palmer et al 2008 Fry 2013 Talja
et al 2005 Tenopir et al 2015) Ukazujuacute sa rozdiely medzi mladšiacutemi a staršiacutemi vedcami
(mladšiacute suacute skocircr ochotniacute zdieľať digitaacutelne daacuteta) rozdiely geografickeacute a rozdiely vyplyacutevajuacutece
z kultuacuter discipliacuten Potreba budovať daacutetovuacute infraštruktuacuteru je staacutele aktuaacutelna najmauml pri zlepšo-
vaniacute podmienok vedcov vo vedeckej kolaboraacutecii a formovaniacute komuniacutet v digitaacutelnom prostre-
diacute V našom prieskume vedci potvrdili zaacuteujem o vzdelaacutevanie pri praacuteci s daacutetami o formovanie
strateacutegiiacute praacutece s daacutetami metadaacutetami a citačnyacutemi štyacutelmi
Vyacutesledky medzinaacuterodneacuteho porovnaacutevacieho prieskumu (Uumlnal et al 2019) poukazujuacute na
vyacuteraznuacute strategickuacute uacutelohu Veľkej Britaacutenie pri organizovaniacute manažmentu vedeckyacutech daacutet
v porovnaniacute s Francuacutezskom a Tureckom Ukazujuacute sa vyacutehody systematickeacuteho plaacutenovania
praacutece s daacutetami pre zlepšovanie služieb informačneacuteho prostredia vedcov Porovnateľneacute vyacute-
sledky boli zisteneacute aj v inyacutech krajinaacutech napriacuteklad v ČR (Jaroliacutemkovaacute 2017) alebo na Islande
(Paacutelsdottir 2017)
28
5 Konceptuaacutelny raacutemec vedeckej daacutetovej gramotnosti
Z predchaacutedzajuacutecej kvalitatiacutevnej štuacutedie informačneacuteho spraacutevania vedcov (Steinerovaacute
2018) a z prieskumu daacutetovej gramotnosti vedcov vyplyacuteva že existujuacute spoločneacute procesy ved-
cov pri praacuteci s informaacuteciami Typickeacute procesy obsahujuacute prezeranie vyhľadaacutevanie navigaacuteciu
verifikaacuteciu dialoacuteg aj diskusiu Zaacutekladneacute spoločneacute procesy pre všetky discipliacuteny suacute monitoro-
vanie zdrojov (jadro časopisov teacutema) reťazenie čiacutetanieštuacutedium a tvorba (piacutesanie) Vyacutesled-
ky štuacutedie potvrdzujuacute aj trendy vyacuteskumov informačneacuteho spraacutevania spracovaneacute v štuacutediaacutech
rocircznych autorov (napriacuteklad Vilar et al 2015 Vrana 2013 Scanlon 2014 Case a Given 2016
Ford 2015) Kolaboraacutecia v digitaacutelnom prostrediacute a v sociaacutelnych sieťach sa ďalej rozviacuteja
a v sociaacutelnych sieťach je aktuaacutelna najmauml prezentaacutecia vyacutesledkov vyacuteskumu a hľadanie partne-
rov (Given Willson 2015 Olson a Olson 2016 Greifeneder et al 2018) ale aj popularizaacutecia
a podpora vedy v spoločnosti (Karvalics 2013) Ako aktuaacutelna sa potvrdila potreba podporiť
digitaacutelne humanitneacute vedy a všeobecne rozvoj digitaacutelnej vedy (MacKenzie a Martin 2016)
Na metodologickej uacuterovni vedci využiacutevajuacute spoločneacute metodologickeacute analytickeacute postupy
pri praacuteci s informaacuteciami ktoreacute sme predstavili v modeli vedeckyacutech informačnyacutech interakciiacute
(Steinerovaacute 2018) Tieto procesy sme rozdelili do troch skupiacuten podľa faktorov metodologic-
kyacutech domeacutenovej expertiacutezy a otvorenej vedy Z hľadiska metodologickyacutech faktorov sme
identifikovali procesy pochopenia deskripcie explanaacutecie exploraacutecie predikcie modelova-
nia kolaboraacutecie a manažmentu projektov Z hľadiska domeacutenovej expertiacutezy ide najmauml o pro-
cesy analyacutezy interpretaacuteciiacute heuristiacutek reprezentaacuteciiacute porovnaacutevania merania experimentov
a pozorovania Z hľadiska faktorov otvorenej vedy vymedzujeme procesy otvoreneacuteho priacutestu-
pu manažmentu daacutet transparentnosti v digitaacutelnom prostrediacute participaacutecie digitaacutelneho publi-
kovania a propagaacutecie vedy
Okrem tyacutechto podmieňujuacutecich faktorov sme v kvalitatiacutevnom prieskume vedcov identi-
fikovali aj zaacutekladneacute rozdiely medzi discipliacutenami najmauml priacuterodnyacutemi sociaacutelnymi humanit-
nyacutemi vedami a informatikou Tieto rozdiely sa tyacutekajuacute formulaacutecie vedeckyacutech probleacutemov
prevažujuacutecich metoacuted typov daacutet a postupov pri ich spracovaniacute strateacutegiiacute publikovania a pre-
važujuacutecich typov publikaacuteciiacute využiacutevanyacutech systeacutemov a prevažujuacutecich informačnyacutech strateacutegiiacute
hodnocirct vedeckej praacutece a kontextov aplikaacutecie vyacutesledkov tvorivosti aj typov spolupraacutece
V tomto kontexte navrhujeme konceptuaacutelny raacutemec na spracovanie filozofie vedeckyacutech
daacutet Tento raacutemec by mal obsiahnuť ontologickyacute epistemologickyacute aj etickyacute rozmer Ontolo-
gickyacute rozmer suacutevisiacute najmauml s probleacutemom definovania vedeckyacutech daacutet a existencie ich typov
s využitiacutem otvoreneacuteho systeacutemu kategorizaacutecie Epistemologickyacute rozmer filozofie vedeckyacutech
daacutet obsahuje otaacutezky zameraneacute na možnosti poznaacutevania prostredniacutectvom empirickyacutech daacutet
najmauml z hľadiska formulaacutecie vedeckyacutech otaacutezok a ich interpretaacutecie Etickyacute rozmer suacutevisiacute
s hodnotami ktoreacute akademickeacute komunity daacutetam a ich interpretaacuteciaacutem priraďujuacute K tyacutemto
rozmerom ešte pričleňujeme aj ekologickyacute rozmer filozofie vedeckyacutech daacutet ktoryacute suacutevisiacute
s adaptaacuteciami medzi vedcami a informačnyacutem prostrediacutem a tiež s vedeckyacutemi interakciami
suacutevisiacimi so životnyacutem cyklom vedeckyacutech daacutet (od vzniku cez uchovaacutevanie vyhľadaacutevanie
spracovanie až po modifikaacuteciu a zaacutenik) Vyacuteznamnou ekologickou vlastnosťou vedeckyacutech
daacutet je ich noveacute (viacnaacutesobneacute) využitie v novšiacutech kontextoch a v komplexnyacutech ekosysteacutemoch
daacutetovyacutech infraštruktuacuter jednotlivyacutech komuniacutet a discipliacuten Zaacutekladom ekologickeacuteho rozmeru
vedeckyacutech daacutet je zdieľanie daacutet v tyacutechto daacutetovyacutech infraštruktuacuterach Tu zohraacutevajuacute uacutelohu indi-
viduaacutelne (osobnostneacute) faktory vedca tradiacutecie discipliacuten komuniacutet a inštitucionaacutelne a strate-
gickeacute procesy V digitaacutelnom prostrediacute suacute vyacuteznamneacute zmeny vo vedeckom procese zazname-
naneacute pri kolaboraacutecii zdieľaniacute daacutet a znalostiacute publikovaniacute a medzinaacuterodnej spolupraacuteci
29
Na obr 2 znaacutezorňujeme vizualizaacuteciu tohto raacutemca vedeckej daacutetovej gramotnosti z po-
hľadu filozofie vedeckyacutech daacutet Naznačujeme ontologickyacute epistemologickyacute a etickyacute rozmer
zaacutekladňu daacutetovej infraštruktuacutery ako ekosysteacutemu ktoryacute je suacutečasťou informačnej infraštruktuacute-
ry vedeckej komunikaacutecie V prieniku proceduacuter vedeckyacutech daacutet a vedeckyacutech informačnyacutech
interakciiacute metodologickyacutech faktorov a faktorov domeacutenovej expertiacutezy vznikaacute vedeckaacute daacutetovaacute
gramotnosť ktoraacute zaacutevisiacute od kontextov vednyacutech discipliacuten Ekologickyacute rozmer je znaacutezornenyacute
ako širšie informačneacute prostredie a suacutevisiacute s interakciami vedeckyacutech daacutet a vedcov so zamera-
niacutem na vzaacutejomneacute adaptaacutecie ale aj inšpiraacutecie daacutetami kedy sa objavujuacute noveacute vyacuteskumneacute otaacutez-
ky vzorce a znalosti v daacutetach Daacuteta sa viacnaacutesobne využiacutevajuacute v rocircznych kontextoch Poznat-
ky z vedeckyacutech daacutet vznikajuacute procesmi interpretaacutecie a analyacutez premenou konkreacutetneho na
abstraktneacute s verifikaacuteciou štrukturaacuteciou a expertiacutezou pri použitiacute daacutet na riešenie probleacutemov
a vyvodenie novyacutech poznatkov Vedeckeacute daacuteta sa integrujuacute do daacutetovej infraštruktuacutery uchovaacute-
vajuacute sa analyzujuacute a interpretujuacute mocircžu byť aj podnetom aktivaacutecie a inovaacutecie vedeckeacuteho
skuacutemania Staacutevajuacute sa suacutečasťou informačneacuteho prostredia ako komplexneacuteho systeacutemu infor-
mačnyacutech interakciiacute ľudiacute zdrojov informačnyacutech objektov naacutestrojov a služieb (Steinerovaacute
2018)
Obr 2
Konceptuaacutelny raacutemec vedeckej daacutetovej gramotnosti
6 Manažment vedeckyacutech daacutet
Manažment vedeckyacutech daacutet je procesom vplyacutevajuacutecim na strateacutegie budovania informačnej
a daacutetovej infraštruktuacutery a digitaacutelnych knižniacutec Praacuteve v digitaacutelnom prostrediacute sa vedeckaacute kola-
boraacutecia pretvaacutera do rozvoja discipliacuten pri zdieľaniacute vedeckyacutech daacutet a participaacutecii vo vzdialenej
vedeckej kolaboraacutecii Vedeckeacute komunity komunikujuacute a spolupracujuacute v raacutemci discipliacuten vyacute-
skumnyacutech projektov ale aj v interdisciplinaacuternych presahoch Situaacutecia sa mocircže skomplikovať
30
kontextovo podmienenyacutemi rozdielmi v praacuteci s vedeckyacutemi daacutetami z aspektov rocircznosti veľko-
sti typov daacutet Manažment vedeckyacutech daacutet je metoacuteda umožňujuacuteca integraacuteciu životneacuteho cyklu
daacutet ndash od tvorby daacutet cez priacutestup využiacutevanie naacutestrojov uchovaacutevanie vyhľadaacutevanie až po vyu-
žiacutevanie vedeckyacutech daacutet
Je docircležiteacute upozorniť na aktuaacutelnosť vzdelaacutevania kurzov a školeniacute v oblasti manažmentu
vedeckyacutech daacutet (Schneider 2017 Carlson et al 2015 Tenopir et al 2015) V odbornej praacuteci
s vedeckyacutemi daacutetami je metodickyacutem naacutestrojom model FAIR ktoryacute zdocircrazňuje princiacutepy praacutece
s vyacuteskumnyacutemi objektmi Daacuteta majuacute byť Findable (naacutejditeľneacute) Accessible (dostupneacute) Inter-
operable (interoperabilneacute) a Reusable (nanovo využiteľneacute) V suacutečasnosti suacute spracovaneacute smer-
nice na zabezpečenie tyacutechto princiacutepov najmauml na uacuterovni strojoveacuteho spracovania daacutet v infor-
mačnom prostrediacute daacutetovyacutech vied bohatyacutech na množstvo digitaacutelnych daacutet (Wilkinson et al 2016)
Prirodzene v mnohyacutech odboroch existujuacute už detailne rozpracovaneacute metoacutedy a priacutestupy pre
praacutecu s daacutetami Napriacuteklad v priacuterodnyacutech vedaacutech (bioloacutegii) existuje viac ako 600 štandardov
na praacutecu s daacutetami suacute obsiahnuteacute v registri BioSharing (httpsbiosharingorg) Metodickeacute
smernice sa spracuacutevajuacute aj v oblasti pracovnyacutech procesov analyacutez daacutet Priacutekladmi globaacutelnych
repozitaacuterov daacutet suacute Figshare (httpfigsharecom) MendeleyData (httpsdatamendelycom)
Zenodo (httpzenodorog) alebo DANS (httpwwwdansknwnl) V budovaniacute špecializo-
vanyacutech daacutetovyacutech repozitaacuterov dominuje rocircznorodosť Existujuacute napriacuteklad tradiacutecie v oblasti
genetiky (Genbank Worldwide Protein Data Bank) fyziky (Space Physics Data Facility
SPDF httpspdfgsfcnasadov) alebo astronoacutemie (SIMBAD Set of Identifications Measu-
rement and Bibliography for Astronomical Data) Vyacutezvou daacutetovyacutech vied je podporiť analyacutezy
a objavovanie poznatkov z daacutet v spolupraacuteci človeka s digitaacutelnymi naacutestrojmi Rozvojom tyacutech-
to princiacutepov praacutece s vedeckyacutemi daacutetami sa zaoberaacute aj skupina FORCE11 (Martone 2015)
V tomto kontexte vznikajuacute noveacute profesie potrebneacute na uacutedržbu a rozvoj daacutetovej infra-
štruktuacutery vraacutetane daacutetovyacutech repozitaacuterov Noveacute profesie daacutetovyacutech manažeacuterov a digitaacutelnych
knihovniacutekov by mali byť orientovaneacute na poznanie životneacuteho cyklu vedeckyacutech daacutet (Borgman
2015) ktoryacute obsahuje identifikaacuteciu plaacutenovanie selekciu uchovaacutevanie a ochranu čistenie
spracovanie analyacutezu manažment a poskytovanie služieb daacutetovej analyacutezy s pridanou hodno-
tou Niektoriacute autori vymedzujuacute digitaacutelne kuraacutetorstvo ako novšiu informačnuacute profesiu (Niel-
sen Hjoslashrland 2014) Vyacutebornyacute prehľad tyacutechto novyacutech profesiiacute vraacutetane ich mapy prinaacutešajuacute
napriacuteklad Cox a Corrall (2013) Vzdelanie v oblasti manažmentu daacutet mocircžeme rozdeliť na
špecializovaneacute predmety pre vzdelaacutevanie knižničnyacutech a informačnyacutech profesionaacutelov a na
kurzy a školenia pre prax knihovniacutekov a daacutetovyacutech manažeacuterov Obsah školeniacute v oblasti ma-
nažmentu vedeckyacutech daacutet prezentoval napriacuteklad Schneider (2017) pričom priacutestupy rozdelil na
orientovaneacute na obsah a orientovaneacute na metoacutedy praacutece s vedeckyacutemi daacutetami Pryor a Donnelly
(2009) v naacutevrhoch vzdelaacutevania pre manažment daacutet prezentujuacute model zručnostiacute obsahujuacuteci
zručnosti tvorcov daacutet manažeacuterov daacutet daacutetovyacutech knihovniacutekov a daacutetovyacutech vedcov a navrhujuacute
obsah ich vzdelaacutevania
Na KKIV FiF UK v suacutečasnosti realizujeme predmet zameranyacute na daacutetovuacute analyacutezu a vizu-
alizaacuteciu daacutet pre študentov bakalaacuterskeho programu informačnyacutech štuacutediiacute Obsahuje konceptu-
aacutelne zaacuteklady praacutece s daacutetami (kvantitatiacutevne daacuteta kvalitatiacutevne daacuteta otvoreneacute daacuteta veľkeacute daacuteta)
Zameriava sa aj na metoacutedy formaacutety a naacutestroje praacutece s daacutetami čistenie a konverziu daacutet tex-
toveacute analyacutezy vizualizaacuteciu a interpretaacuteciu daacutet Informačnaacute etika a etika daacutet je suacutečasťou oso-
bitneacuteho predmetu
Keďže v našom prieskume mladšiacute vedci potvrdili vyššiu mieru zaacuteujmu o školenia v ob-
lasti manažmentu vedeckyacutech daacutet navrhujeme pripraviť a realizovať kurzy vedeckej daacutetovej
gramotnosti pre doktorandov z rocircznych odborov štuacutedia ako suacutečasť ich metodologickej a ve-
deckej gramotnosti Tieto kurzy by mali obsiahnuť takeacute teacutemy ako typoloacutegia vedeckyacutech daacutet
31
zaacuteklady filozofie daacutet metodologickeacute zaacuteklady praacutece s daacutetami až po praktickeacute aspekty manaž-
mentu vedeckyacutech daacutet v digitaacutelnych knižniciach ako suacute procesy plaacutenovania selekcie ucho-
vaacutevania ochrany analyacutezy manažmentu a poskytovania služieb
Praktickeacute kurzy pre informačnyacutech profesionaacutelov v oblasti manažmentu vedeckyacutech daacutet
sa postupne rozviacutejajuacute aj s podporou euroacutepskych projektov zameranyacutech na otvorenuacute vedu
a otvorenyacute priacutestup v CVTI SR Tu ostaacuteva vyacutezvou budovanie daacutetovyacutech repozitaacuterov tvorba
a využiacutevanie novyacutech naacutestrojov na praacutecu s daacutetami daacutetoveacute kuraacutetorstvo praacuteca s metadaacutetami
dlhodobaacute archivaacutecia daacutet ochrana vedeckyacutech daacutet a strateacutegie praacutece s vedeckyacutemi daacutetami vo
vyacuteskumnyacutech projektoch vraacutetane rozvoja daacutetovej infraštruktuacutery pre digitaacutelne humanitneacute ve-
dy Aktuaacutelne suacute aj teacutemy ako plaacutenovanie manažmentu daacutet citačneacute štyacutely daacutet naacutezvy suacuteborov
a verziiacute daacutetovyacutech suacuteborov Cieľom je zdieľanie daacutet a efektiacutevna praacuteca s vedeckyacutemi daacutetami
v digitaacutelnom prostrediacute
Zaacutever
Preskuacutemali sme niektoreacute konceptuaacutelne aspekty vedeckyacutech daacutet s docircrazom na zložitosť
tohto pojmu aj možnosti formovania filozofie vedeckyacutech daacutet Sondy do informačneacuteho pro-
stredia vedcov v SR (Steinerovaacute 2018b 2017) potvrdili spoločneacute charakteristiky informač-
neacuteho spraacutevania vedcov z rocircznych odborov založeneacute na monitorovaniacute zdrojov teacutem a časopi-
sov analyacutezach interpretaacuteciaacutech a spracovaniacute daacutet často s využitiacutem štatistiky a špeciaacutelnych
softveacuterov Interpretaacutecia daacutet ako reprezentaacuteciiacute objektov vyacuteskumu či rozdielov v systeacuteme ziacutes-
kavanyacutech daacutet poukazuje na ich vlastnosť konkreacutetnosti ako suacutečasti kontextov discipliacuten Upo-
zornili sme však nielen na vyacuteznam pragmatickyacutech priacutestupov v procesoch spracovania daacutet
v ich životnom cykle ale aj na vyacuteznam ich teoacuterie a ďalšieho vyacuteskumu v oblasti rozvoja ich
filozofie Predstavili sme aj možnuacute typoloacutegiu vedeckyacutech daacutet spracovanuacute v raacutemci kvalitatiacutev-
neho vyacuteskumu informačneacuteho spraacutevania vedcov pričom ide o otvorenyacute systeacutem s možnosťou
identifikovať ďalšie typy daacutet
Identifikovali sme aj vedeckuacute daacutetovuacute gramotnosť na koncepčnej uacuterovni a predstavili
sme vyacutesledky medzinaacuterodneacuteho online prieskumu vedeckej daacutetovej gramotnosti Prieskum
poukaacutezal na aktuaacutelnosť teacutemy praacutece s daacutetami a na formovanie novyacutech profesiiacute daacutetovyacutech kuraacute-
torov a manažeacuterov daacutet Navrhli sme konceptuaacutelny raacutemec vedeckej daacutetovej gramotnosti s vy-
užitiacutem predchaacutedzajuacutecich teoretickyacutech modelov podloženyacutech empirickyacutem vyacuteskumom Ide
o model vedeckyacutech informačnyacutech interakciiacute prepaacutejajuacuteci faktory expertiacutezy metodologickeacute
faktory a faktory otvorenej vedy (Steinerovaacute 2016) a model rozdielov medzi odbormi (Stei-
nerovaacute 2018) Raacutemec zdocircrazňuje filozofickeacute rozmery daacutet so zameraniacutem na formulovanie
otaacutezok podporenyacutech daacutetami rozvoj daacutetovej infraštruktuacutery a pravidlaacute praacutece s daacutetami (episte-
mologickyacute ontologickyacute a etickyacute rozmer) Ekologickyacute rozmer raacutemca obsahuje faktory adap-
taacutecie evoluacutecie participaacutecie aj služieb s pridanou hodnotou Vyznačuje sa viacnaacutesobnyacutem
využitiacutem daacutet vo vedeckyacutech informačnyacutech interakciaacutech a premenou daacutet na znalosti ako suacutečasť
kreatiacutevnych akademickyacutech informačnyacutech ekoloacutegiiacute (Steinerovaacute 2018) Naznačuje aj premen-
livosť seacutemantiky daacutet v zaacutevislosti od kontextov komuniacutet kultuacutery discipliacuten hodnocirct a kreatiacutev-
nej exploraacutecie
V tomto zmysle navrhujeme aj zmeny v praacuteci akademickyacutech knižniacutec v suacutelade s interak-
tiacutevnym modelom akademickej knižnice ako suacutečasti akademickyacutech informačnyacutech ekoloacutegiiacute
(Steinerovaacute 2018) Tento model vychaacutedza z trendov otvorenej vedy a digitaacutelnej vedy a z kva-
litatiacutevnej štuacutedie informačneacuteho spraacutevania vedcov Kladie docircraz na manažment informaacuteciiacute
a manažment daacutet a prechod služieb smerom k aktiacutevnej podpore vedcov a k budovaniu infor-
mačnej a daacutetovej infraštruktuacutery Medzi ďalšie funkcie v modeli tejto knižnice patriacute najmauml
32
interaktiacutevnosť propagaacutecia vyacutesledkov vedcov podpora projektov priacuteprava publikaacuteciiacute for-
movanie priestoru pre spolupraacutecu kreativitu a dialogickeacute partnerstvaacute vedcov a informačnyacutech
profesionaacutelov
Nakoniec sme navrhli prehĺbenie vzdelaacutevania v oblasti manažmentu vedeckyacutech daacutet pre
informačnyacutech profesionaacutelov a vedeckej daacutetovej gramotnosti pre doktorandov a mladyacutech ved-
cov Obraz o informačnom spraacutevaniacute vedcov v SR sme potvrdili dvomi empirickyacutemi štuacutediami
aj keď suacute obmedzeneacute metoacutedami vyacuteskumu (kvalitatiacutevna štuacutedia 19 vybranyacutech vedcov kvanti-
tatiacutevny prieskum 257 analyzovanyacutech odpovediacute) Z tyacutechto prieskumov vyplynuli určiteacute me-
dzery v informačnej a daacutetovej infraštruktuacutere vedcov ale aj medzery v praacuteci s vedeckyacutemi
daacutetami Vedci majuacute zaacuteujem o efektiacutevnejšiu praacutecu s daacutetami o spolupraacutecu s informačnyacutemi
profesionaacutelmi a o školenia v manažmente vedeckyacutech daacutet Daacutetovaacute infraštruktuacutera a služby
informačnej infraštruktuacutery suacute zaacutekladom zdieľania daacutet a vedeckej kolaboraacutecie s možnosťami
podpory kreativity a inovaacuteciiacute Vedci v prieskume vniacutemajuacute informačneacute prostredie kriticky aj
konštruktiacutevne Barieacutery v informačnom prostrediacute reprezentuje najmauml administratiacutevna zaacuteťaž
priacutestup k digitaacutelnym naacutestrojom a financie Vedci pritom podporujuacute otvorenuacute vedu a kola-
boraacuteciu v digitaacutelnom prostrediacute obaacutevajuacute sa však napaumltia medzi akademickyacutemi hodnotami
a komerčnyacutemi vplyvmi vo vede Vedeckeacute strateacutegie univerziacutet by mali podporovať inovaacutecie
komunikaacuteciu a kolaboraacuteciu zdieľanie daacutet a presun vedeckej komunikaacutecie do digitaacutelneho pro-
stredia vraacutetane novšiacutech modelov zabezpečovania kvality a manažmentu vedeckyacutech daacutet
Tieto zistenia suacute v suacutelade s vyacutesledkami podobnyacutech štuacutediiacute ako napriacuteklad Kim a Stanton (2016)
Bourg et al (2009) Erdelez a Means (2005) Cox a Pinfield (2013) alebo Silipigni et al (2017)
v oblastiach zdieľania daacutet a vplyvu akademickyacutech knižniacutec
Rozvoj vedeckej kolaboraacutecie v digitaacutelnom prostrediacute bude aj ďalej intenziacutevne pokračo-
vať Informačniacute profesionaacuteli tu buduacute mať svoje vyacuteznamneacute miesto v službaacutech a manažmente
informaacuteciiacute a daacutet a v budovaniacute daacutetovyacutech a informačnyacutech infraštruktuacuter V tomto kontexte je
potrebneacute rozviacutejať aj teoretickuacute zložku informačnej vedy najmauml otaacutezky filozofie daacutet a filo-
zofie informaacuteciiacute ktoreacute otvaacuterajuacute noveacute horizonty praacutece s informaacuteciami vraacutetane probleacutemov
etiky informaacuteciiacute a etiky daacutet či patologickyacutech javov informačneacuteho preťaženia nespraacutevnych
a falošnyacutech informaacuteciiacute dezinformaacuteciiacute zneužiacutevania daacutet a znečistenia informačneacuteho prostre-
dia Trendy informačnej vedy sa tak prejavujuacute v kontinuaacutelnych snahaacutech o pochopenie infor-
mačneacuteho prostredia informačnyacutech interakciiacute informačneacuteho spraacutevania a informačnyacutech po-
trieb nielen vedcov ale aj inyacutech komuniacutet v digitaacutelnom prostrediacute
Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute spraacute-
vanie sa človeka v digitaacutelnom priestore Ďakujem kolegom za spracovanie analyacutez a grafov
z prieskumov najmauml J Ilavskej M Ondrišovej a M Melicherovej
Zoznam bibliografickyacutech odkazov
ACRL 2013 Intersection of scholarly communication and information literacy creating
strategic collaboration for a changing academic environment [online] Chicago IL
Association of College and Research Libraries [cit 2017-05-05] Dostupneacute na
httpacrlalaorgintersections
BORGMAN ChL 2015 Big Data Little Data No Data Scholarship in the Networked
World Cambridge MIT Press
BOWKER G TIMMERMANS S CLARKE AE a E BALKA eds 2015 Boundary
Objects and Beyond Working with Leigh Star Cambridge MIT Press
33
BOWKER GC 2008 Memory Practices in the Sciences Cambridge the MIT Press
BROWN C 2010 Communication in the Sciences Annual Review of Information Science
and Technology 44 287-316
BOURG CH ROSS C a R ERWAY 2009 Support for the Research Process An Aca-
demic Library Manifesto Report prodby OCLC Research [online] [cit 2010-10-12]
Dostupneacute na httpwwwoclcorgresearchpublicationslibrary20092009-07pdf
BULGER M MEYER ET DE LA FLOR G TERRAS M WYATT S JIROTKA
M ECCLES K Ch McCARTHY MADSEN 2011 Reinventing Research Informa-
tion Practices in the Humanities A Research Information Network Report [online] April
2011 [cit 2011-04-30] Dostupneacute na httpdxdoiorg102139ssrn1859267
BUCKLAND M 2017 Information and Society Cambridge Ma the MIT
CARLSON J JOHNSTON L WESTRA B a M NİCHOLS 2013 Developing an
Approach for Data Management Education A report from Data Literacy Project Int J
On Digital Curation 8(1) 204-217 Dostupneacute na httpdxdoiorg102218ijdcv8i1254
CARLSON J a M STOWELL BRACKE 2015 Planting the seeds for data literacy Lessons
learned from a student-centered education program Int Journal of Digital Curation
10(1) 95-110
CASE DO a L GIVEN 2016 Looking for information a survey of research on informa-
tion seeking needs and behaviour Fourth ed Bingley Emerald
CHOWDHURY GG 2014 Sustainability of Scholarly Information London Facet
CHOWDHURY GG UumlNAL Y KURBANOGLU S BOUSTANY J a G WALTON
2018 Research Data Management and data sharing behaviour of university researchers
In ISIC 2018 Proceedings of the information Behaviour Conference Krakoacutew Poland
9-11 October 2018
COX AM a S CORRALL 2013 Evolving Academic Library Specialties In JASIST
64(8) 1526-1542 DOI 101002asi22847
COX A M a S PINFIELD 2013 Research data management and libraries Current activi-
ties and future priorities In Journal of Librarianship and Information Science June 28
2013 DOI 1011770961000613492542
EDWARDS PN JACKSON SJ BOWKER GC a C KNOBEL 2007 Understanding
Infrastructure Dynamics Tensions and Design Report of a Workshop on History and
Theory of Infrastructure Lessons for New Scientific Cyberinfrastructures [online]
Washington NSF [cit 2008-08-09] Dostupneacute na
httpdeepbluelibumichedubitstream202742493533UnderstandingInfrastructure200
7pdf
ERDELEZ S a T MEANS 2005 Measuring changes in information sharing among life
science researchers In Knowledge Management Nurturing Culture Innovation and
Technology 29-40
FORD N 2015 Introduction to Information Behaviour London Facet
FLORIDI L 2014 The fourth revolution How the infosphere is reshaping human reality
Oxford Oxford University Press ISBN 978-0-19-874393-4
FLORIDI L 2010 Information A very Short Introduction Oxford Oxford University Press
FURNER J 2016 ldquoDatardquo The data In KELLY M BIELBY J eds Information Cultures
in the Digital Age Springer Wiesbaden 287-306
34
FURNER J 2017 Philosophy of Data Why In Education for Information 33 55-70
DOI 103233EFI-170986
FRY J 2013 Considerations in adopting a disciplinary analysis of scholarly communica-
tion and information behaviours In ASIST European Workshop Abo Abo Univ 63-78
GIVEN LM a R WILLSON 2015 Collaboration Information Seeking and Technology
Use A Critical Examination of Humanities Scholarsrsquo Research Practices In HANSEN
P SHAH C a C-P KLAS eds Collaborative Information Seeking Computer Supported
Cooperative Work Springer Cham
GREIFENEDER E PONTIS S BLANDFORD A ATTALLA H NEAL D a K
SCHLEBBE 2018 Researchersrsquo attitudes towards the use of social networking sites
Journal of Documentation [online] 74(1) 119-136 [cit 2018-12-13] Dostupneacute na
httpsdoiorg101108JD-04-2017-0051
HOWKINS J 2010 Creative Ecologies Where Thinking is a Proper Job New Brunsvik
Transaction Pub
JAROLIacuteMKOVAacute A 2017 Daacutetovaacute (informačniacute) gramotnost a vyacutezkumnaacute data In ITLib
21(4) 30-33
KARVALICS LZ 2013 From Scientific Literacy to Lifelong Research A Social Innova-
tion Approach In KURBANOGLU S et al eds Worldwide Commonalities and Chal-
lenges in Information Literacy Research and Practice ECIL Springer Cham 126-133
KIM Y a J M STANTON 2016 Institutional and individul factors affecting scientistacutes
data-sharing behaviors a multilevel analysis Journal of the Association for Information
Science and Technology [online] 67 776-799 [cit 2017-01-14] Dostupneacute na
httpdxdoiorg101002asi23424
KINCHIN IM STREATFIELD D a DB HAY 2010 Using Concept Mapping to En-
hance the Research Interview In International Journal of Qualitative Methods 9(1)
52-89
KOLTAY T 2017 Data Literacy for researchers and data librarians J of Librarianship
and Inf Science 49(1) 3-14
KOLTAY T ŠPIRANEC S a LZ KARVALICS 2016 Research 20 and the Future of
Information Literacy Amsterdam Chandos
KIRCHNER J DIAZ J HENRY G FLISS S CULSHAW J GENDRON H a J
CAWTHORNE 2015 The Centre of Excellence Model for Information Services [online]
Washington CLIR [cit 2016-09-09] Dostupneacute na
httpwwwclirorgpubsreportspub163
MACKENZIE A a L MARTIN L eds 2016 Developing Digital Scholarship Emerging
practices in academic libraries London Facet
MALPAS C a M PROFFITT 2017 The Transformation of Academic Library Collecting
A Synthesis of the Harvard Libraryrsquos Hazen Memorial Symposium [online] Dublin OH
OCLC Research [cit 2018-02-15] DOI 1025333C3J04Z
MARTIN ER 2014 What is Data Literacy Journal of eScience Librarianship [online]
3(1) 1-2 [cit 2015-05-05] Dostupneacute na httpdoi107191jeslib20141069
MARTONE M E 2015 FORCE11 Building the Future for Research Communications
and e-Scholarship Bioscience [online] 65(7) 635 [cit 2016-06-09] Dostupneacute na
httpsdoiorg101093bioscibiv095
35
NARDI BA a VL OacuteDAY 1999 Information Ecologies Using Technology with Heart
Cambridge MIT Press
NIELSEN HJ a B HJOslashRLAND 2014 Curating research data the pontential roles of
libraries and information professionals J of Documentation 70(2) 221-240
NOVAK JD a AJ CANtildeAS 2006 The Theory Underlying Concept Maps and How to
Construct Them Technical report IHMC CmapsTools Pensacola Florida Institute for
Human and Machine Cognition
OLSON GM a J OLSON 2016 Converging on theory from four sides In SONNEN-
WALD D ed Theory development in the Information Sciences Austin Univ Of Texas
87-100
PALMER CL a MH CRAGIN 2008 Scholarship and disciplinary practices In Annual
Review of Information Science and Technology [online] 43(2) 163-212 [cit 2009-09-
09] Dostupneacute na httpdxdoiorg101002aris20081440420112
PAacuteLSOTTIR A 2018 Data Literacy Collaboration and Sharing of Research Data Among
Academics at the University of Island In Information Literacy in the Workplace 5th
European Conference Springer International Publ AG 178-185 CCIS 810
PRYOR G a M DONNELLY 2009 Skilling Up to Data Whose Role Whose Responsibil-
ity Whose Career In International Journal of Digital Curation [online] 4(2) [cit 2010-
02-18] Dostupneacute na httpwwwijdcnetarticleview126 DOI
httpsdoiorg102218ijdcv4i2105
SCANLON E 2014 Scholarship in the Digital Age open educational resources publica-
tion and public engagement British Journal of Educational Technology 45 (1) 12-23
SCHNEIDER R 2013 Research Data Literacy In KURBANOGLU S et al eds World-
wide Commonalities and Challenges in Information Literacy Research and Practice EC-
IL Springer Cham 134-140
SCHNEIDER R 2018 Training Trainers for Data Literacy A Content- and Method-Oriented
Approach In KURBANOGLU S et al eds Information Literacy in the Workplace 5th
European Conference ECIL Springer International Publishing AG 139-147 CCIS 810
SILIPIGNI CL HARVEY W KITZIE V a S MIKITISH 2017 Academic Library Impact
Improving Practice and Essential Areas to Research Chicago Il ACRL-ALA
SONNENWALD DH 2013 Visioning the Future of Information and Library Science
Challenges and Opportunities In HOBOHM HC ed Informationswissenschaft
zwischen virtuellen Infrastruktur und materialen Lebenswelt ISI 2013 Gluckstadt Huls-
busch s 22-34
STEINEROVAacute J 2016 Open Science and the Research Information Literacy Framework
In Information Literacy Key to an Inclusive Society KURBANOGLU S et al eds
ECIL 2016 Cham Springer International Publishing CCIS 676 s 277-385
STEINEROVAacute J 2017 Otvorenaacute veda a informačneacute spraacutevanie vedcov v SR In ProInFlow
časopis pro informačniacute vědy [online] 9(2) 48-73 [cit 2018-02-02] Dostupneacute na
httpsdoiorg105817proinflowv9i21675
STEINEROVAacute J 2018 Informačneacute prostredie a vedeckaacute komunikaacutecia Informačneacute ekoloacute-
gie Bratislava UK ISBN 978-80-223-4445-6
STEINEROVAacute J 2018a Information Literacy Practices of Researchers in Workplace
Information Ecologies In KURBANOGLU S et al eds Information Literacy in the
Workplace Cham Springer CCIS 810 s 30-39
36
STEINEROVAacute J 2018b Informačneacute prostredie a vedeckaacute komunikaacutecia aspekty vedeckej
daacutetovej gramotnosti In ProInFlow [online] 10(2) 4-22 [cit 2018-12-13] Dostupneacute na
httpproinflowcz
STEINEROVAacute J a M ONDRIŠOVAacute 2019 Research Data Literacy Perception and Prac-
tices in the Information Environment In KURBANOGLU S et al eds Information
Literacy in Everyday Life ECIL 2018 6th European Conference Oulu Sept 24ndash27
2018 Revised selected papers Cham Springer Nature Switzerland AG CCIS 989 pp
545ndash555 ISBN 978-3-030-13472-3 (eBook) Dostupneacute na httpsdoiorg101007978-
3-030-13472-3_51
TALJA S SAVOLAINEN R a H MAULA 2005 Field differences in the use and per-
ceived usefulness of scholarly mailing lists Information Research [online] 10(1) paper
200 [cit 2006-03-08] Dostupneacute na httpInformationRnetir10-1paper200html
TENOPIR C KING DW CHRISTIAN L a R VOLENTINE 2015 Scholarly article
seeking reading and use a continuing evolution from print to electronic in the sciences
and social sciences Learned Publishing 28(2) 93-105
TENOPIR C DALTON ED ALLARD S FRAME M PJESIVAC I BIRCH B
POLLOCK D a K DORSETT 2015 Changes in Data Sharing and Data Reuse Practic-
es and Perceptions among Scientists Worlwide PloS One [online] 10(8) 1-24 [cit 2015-
11-12] Dostupneacute na httpdoi101371journalpone0134826
UumlNAL Y et al 2019 Research data management and data sharing behaviour of university
researchers In Proceedings of ISIC The Information Behaviour Conference Krakow
Poland 9ndash11 October Part 2 Information Research [online] 24(1) paper isic 1818
(Archived by WebCitereg at httpwwwwebcitationorg74U6bBMqk) Dostupneacute na
httpInformationRnetir24-1isic2018isic1818html
VILAR P JUZNIC P a T BARTOL 2015 Information behaviour of Slovenian research-
ers investigation of activities preferences and characteristics Information Research
[online] 20(2) paper 670 [cit 2016-04-07] Dostupneacute na httpInformationRnetir20-
2paper670html
VRANA R 2013 Promotion of Scientific Literacy and Popularization of Science with
Support of Libraries and Internet Services In Worldwide Commonalities and Challenges
in Information Literacy Research and Practice ECIL 2013 Springer Cham 324-330
WILKINSON MD et al 2016 The FAIR Guiding Principles for scientific data manage-
ment and stewardship Sci Data 3160018 [online] [cit 2017-05-08] DOI
101038sdata201618
Resumeacute
VEDECKAacute DAacuteTOVAacute GRAMOTNOSŤ KONCEPTUAacuteLNE VYacuteCHODISKAacute
A SITUAacuteCIA V SR
Je la Steinerovaacute
Vymedzuje sa pojem a koncepcia daacutet vedeckyacutech daacutet a vedeckej daacutetovej gramotnosti v suacutevislosti s tren-
dom manažmentu vedeckyacutech daacutet Vedeckeacute daacuteta suacute reprezentaacutecie objektov ktoryacutemi mocircžu byť meraneacute
vstupy parametre a entity využiacutevaneacute ako docirckazy predpokladov Predstavujuacute sa konceptuaacutelne zaacuteklady
vyacuteskumu daacutet v informačnej vede analyzujuacute sa priacutestupy pri definovaniacute daacutet a filozofia daacutet Identifikujuacute
sa rocirczne aspekty a typy vedeckyacutech daacutet s docircrazom na počiacutetačovyacute a informačnyacute kontext daacutet Predstavuje
sa vlastnaacute typoloacutegia vedeckyacutech daacutet v pojmovej mape z kvalitatiacutevnej štuacutedie informačneacuteho spraacutevania
37
vedcov (19) s docircrazom na kontexty discipliacuten Definuje sa vedeckaacute daacutetovaacute gramotnosť ako schopnosti
a zručnosti pri rozpoznaniacute potreby daacutet pri analyacutezach synteacutezach a interpretaacuteciaacutech pri manažmente aj
využiacutevaniacute vedeckyacutech daacutet Prezentujuacute sa vyacutesledky online prieskumu vedeckej daacutetovej gramotnosti v SR
na vybranyacutech univerzitaacutech a v SAV (257 vedcov) ako suacutečasť medzinaacuterodneacuteho prieskumu Vedci vniacute-
majuacute pozitiacutevne praacutecu s daacutetami a suacute ochotniacute zdieľať svoje daacuteta s kolegami obaacutevajuacute sa zneužitia a dez-
interpretaacutecie daacutet Potvrdzujuacute sa rozdiely medzi discipliacutenami v postupoch a spracovaniacute vedeckyacutech daacutet
a vyzdvihuje sa zaacuteujem o manažment vedeckyacutech daacutet Navrhuje sa konceptuaacutelny raacutemec vedeckej daacuteto-
vej gramotnosti ako suacutečasť ekologickyacutech vedeckyacutech informačnyacutech interakciiacute Definuje sa manažment
vedeckyacutech daacutet s docircrazom na budovanie daacutetovej infraštruktuacutery a digitaacutelne humanitneacute vedy Navrhuje sa
obsah kurzov vzdelaacutevania pre informačnyacutech profesionaacutelov a doktorandov v oblasti daacutetoveacuteho manaž-
mentu ako suacutečasti vedeckej daacutetovej gramotnosti Potvrdzuje sa trend rozvoja informačnej vedy smerom
k rozvoju teoacuterie a filozofie daacutet a informaacuteciiacute
Summary
RESEARCH DATA LITERACY CONCEPTUAL BACKGROUND AND
SITUATION IN SLOVAKIA
Jela Steinerovaacute
We determine the concept of data research data and research data literacy in the context of research
data management Research data are representations of objects which can include measured inputs
parameters and entities use as evidence of suppositions We present the conceptual background of
research of data in information science and analyze the conceptions of the data definitions and the
philosophy of data We identify different aspects and types of research data with the emphasis on in-
formational and computational contexts of data A typology of research data is outlined in a concept
map based on a qualitative study of information behaviour of researchers (19) with the emphasis on
contexts of disciplines We determine the research data literacy as abilities and skills in recognition of
the need of data in analyses synthesis and interpretations management and use of research data We
also present results of an online survey of the research data literacy in Slovakia in selected universities
and the Slovak Academy of Science (257 responses) as part of an international survey Researchers
perceive the work with data positively they are willing to share theri data with colleagues and are
afraid of musiuse and misinterpretation of their data Differences amon disciplines were confirmed in
procedures and data processing and interest in research data management We proposed the conceptual
framework for research data literacy as part of ecological research information interactions The re-
search data management concept is determined with the emphasis on research data infrastructure de-
velopment of digital humanities We propose the content of the courses of research data management
as part of research data literacy The trend of information science towards the development of the phi-
losophy of data and philosphy of information has been confirmed
38
ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO
Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019
ALTMETRIA ndash INYacute POHĽAD NA HODNOTENIE
VEDECKYacuteCH PUBLIKAacuteCIIacute
Miriam Ondrišovaacute Maacuteria Dubovaacute
Uacutevod
Hodnotenie vedy je zložityacute proces vzhľadom na variabilitu vednyacutech discipliacuten vedeckej
praacutece a vyacutestupov vedeckyacutech vyacuteskumov Napriek tomu je hodnotenie vedcov potrebneacute naj-
častejšie z docircvodu finančnej naacuteročnosti vyacuteskumov a nutnosti selekcie vedeckyacutech tiacutemov a vyacute-
skumnyacutech projektov Okrem kvalitatiacutevnych metoacuted sa pri hodnoteniacute využiacutevajuacute kvantitatiacutevne
metoacutedy bibliometrie a scientometrie ktoreacute suacute považovaneacute za relatiacutevne objektiacutevne nezaacutevisleacute
od subjektiacutevneho posudzovania (Levitt a Thelwall 2014) Jednyacutem z najpoužiacutevanejšiacutech indi-
kaacutetorov (metriacutek) hodnotenia je produktivita vedcov reprezentovanaacute publikaacuteciami Premisou
takeacutehoto hodnotenia je tradiacutecia komunikovania vedeckyacutech vyacutesledkov publikovaniacutem vo ve-
deckyacutech časopisoch konferenčnyacutech a vedeckyacutech zborniacutekoch resp monografiaacutech Vyacuteznam
vedeckyacutech vyacutesledkov je v tomto kontexte kvantifikovateľnyacute počtom citaacuteciiacuteohlasov ktoreacute
publikaacutecia komunikujuacuteca vyacutesledky vyacuteskumu ziacuteskala Takeacuteto hodnotenie nedokaacuteže reflekto-
vať spoločenskyacute a edukačnyacute dopad vedeckyacutech vyacuteskumov pretože je limitovaneacute zdrojom
uacutedajov ktoryacutemi suacute predovšetkyacutem citačneacute databaacutezy systematicky sledujuacutece člaacutenky vo vybra-
nej množine kvalitnyacutech vedeckyacutech časopisov spolu s bibliografickyacutemi odkazmi V tomto
zmysle je perspektiacutevnym zdrojom uacutedajov digitaacutelne prostredie ktoreacute umožňuje sledovať a mo-
nitorovať interakcie vedcov s odbornou a laickou verejnosťou Digitaacutelna stopa interakciiacute maacute
v sebe potenciaacutel na ziacuteskavanie novyacutech informaacuteciiacute o dopade vedeckyacutech produktov
Z hľadiska evaluaacutecie vedy suacute zaujiacutemaveacute odozvy na vedeckeacute vyacutestupy od použiacutevateľov
sociaacutelnych meacutediiacute v podobe počtov prečiacutetaniacute stiahnutiacute zdieľaniacute kliknutiacute uloženiacute medzi zaacute-
ložky zmienok v statusoch spraacutevach na webovyacutech straacutenkach alebo blogoch Rozmanitosť
daacutet a použiacutevateľov umožňuje vytvaacuterať indikaacutetory využiteľneacute pri zisťovaniacute vplyvu vedeckeacuteho
produktu nielen na uacutezku skupinu vedcov ale aj na ľudiacute z praxe študentov učiteľov a širšiu
laickuacute verejnosť
Takeacuteto indikaacutetorymetriky suacute považovaneacute za alternatiacutevu resp doplnok k tradičnyacutem ci-
taacuteciaacutem a zaoberaacute sa nimi novaacute dynamickaacute discipliacutena altmetria Mocircžeme ju definovať ako
vednuacute oblasť zaoberajuacutecu sa štuacutediom a využiacutevaniacutem merania dopadu vedeckeacuteho produktu
(publikaacuteciiacute vyacuteskumnyacutech uacutedajov softveacuteru copyrightu algoritmu sivej literatuacutery a prezentaacute-
cie) na zaacuteklade kvantifikaacutecie aktiviacutet použiacutevateľov pri použiacutevaniacute naacutestrojov v online prostrediacute
(Priem 2014 Ondrišovaacute 2016) K najčastejšie deklarovanyacutem charakteristikaacutem indikaacutetorov
altmetrie patriacute diverzita hodnotenyacutech vedeckyacutech produktov koncovyacutech použiacutevateľov a daacutet
39
ryacutechlosť odozvy kraacutetko po publikovaniacute či zverejneniacute a otvorenosť pri ziacuteskavaniacute uacutedajov (Bor-
nmann 2014 Priem et al 2010)
V priacutespevku prezentujeme vyacutesledky analyacutezy daacutet využiacutevanyacutech v altmetrii Kyacutem citačneacute
databaacutezy predstavujuacute kvalitnyacute konzistentnyacute zdroj budovanyacute pre bibliometrickeacute analyacutezy uacuteda-
je zo sociaacutelnych meacutediiacute nie suacute primaacuterne určeneacute pre altmetrickeacute analyacutezy Preto sme si za cieľ
stanovili nielen analyzovať daacuteta matematicko-štatistickyacutemi metoacutedami ale rovnako preskuacute-
mať dostupnosť kompletnosť a štruktuacuteru altmetrickyacutech daacutet a potrebu ich integraacutecie s inyacutemi
daacutetami Analyacutezy naacutem pomohli pribliacutežiť spraacutevanie a preferencie rocircznych typov použiacutevateľov
pri interakcii s vedeckyacutemi publikaacuteciami
Charakteristika analyzovanyacutech daacutet
Daacuteta pre vytvaacuteranie altmetrickyacutech indikaacutetorov suacute dostupneacute z rocircznych zdrojov ku kto-
ryacutem mocircžeme zaradiť sociaacutelne siete blogy mikroblogy referenčneacute manažeacutery zaacuteložkoveacute
systeacutemy Wikipeacutediu straacutenky na zdieľanie softveacuteru prezentaacuteciiacute multimediaacutelneho obsahu
odporuacutečacie systeacutemy a masmeacutediaacute Spriacutestupňujuacute sa prostredniacutectvom verejneacuteho rozhrania pre
programovanie aplikaacuteciiacute API (ang applications programming interfaces) priamo zo zdrojov
alebo od poskytovateľov služieb ktoriacute daacuteta z viaceryacutech zdrojov vo vhodnej forme prezentu-
juacute najčastejšie prostredniacutectvom alternatiacutevnych indikaacutetorov
Pri vyacutebere zdroja daacutet boli našimi kriteacuteriami
dostupnosť daacutet
rocircznorodosť daacutet
dostatočnyacute objem daacutet
Do uacutevahy pripadali jednotliveacute sociaacutelne meacutediaacute alebo poskytovateľ služieb ktoryacute spriacutes-
tupňuje zozbieraneacute uacutedaje z viaceryacutech zdrojov Všetky naše kriteacuteriaacute najlepšie spĺňali daacuteta
z portaacutelu wwwaltmetriccom spoločnosti Altmetric
Spoločnosť Altmetric sleduje na niekoľkyacutech typoch zdrojov odozvy na vedeckeacute vyacutestu-
py na zaacuteklade ich jedinečnyacutech identifikaacutetorov Medzi najznaacutemejšie identifikaacutetory patria DOI
a ISBN ale využiacutevajuacute sa aj mnoheacute ineacute ako PubMedID SSRN ID a pod Pre každyacute sledovanyacute
vedeckyacute vyacutestup je vypočiacutetavanaacute hodnota metriky bdquoaltmetrickeacute skoacutereldquo ktoraacute sa odviacuteja od
počtu zmienok daneacuteho dokumentu vo vybranyacutech meacutediaacutech pričom maacute každeacute z meacutediiacute prirade-
nuacute určituacute vaacutehu Vaacuteha zodpovedaacute relatiacutevnemu dosahu jednotliveacuteho typu zdroja na publikum
Skoacutere sluacuteži na posuacutedenie dokumentu z hľadiska ziacuteskania si pozornosti preto aj celyacute naacutezov
indikaacutetora je Altmetric Attention Score Jeho hodnota sa nemusiacute rovnať iba vaacuteženeacutemu počtu
zmienok Spoločnosť Altmetric mocircže napriacuteklad na zaacuteklade indiacuteciiacute vyhodnotiť že danyacute pou-
žiacutevateľ je zaujatyacute a preto sa jeho priacutespevky do skoacutere nezapočiacutetavajuacute (Altmetric 2018) Pou-
žiacutevanyacute algoritmus však nie je transparentnyacute a priacutestupnyacute verejnosti
Na extrakciu daacutet z portaacutelu sme využili voľne poskytovaneacute API Vďaka kľuacuteču ktoryacute sme
od spoločnosti Altmetric ziacuteskali ako vyacuteskumniacuteci sme boli schopniacute stiahnuť až 250-tisiacutec
zaacuteznamov Na zaacuteklade počtu daacutet ku ktoryacutem sme ziacuteskali priacutestup sme si stanovili že sa bu-
deme venovať dokumentom ktoreacute zaznamenali ohlas v meacutediaacutech za poslednyacute mesiac Daacuteta
boli stiahnuteacute v januaacuteri 2018 a počet zaacuteznamov bol 249 965 (Dubovaacute 2018)
Daacuteta neobsahovali všetky uacutedaje ktoreacute by naacutes zaujiacutemali a s ktoryacutemi by sme chceli pra-
covať Napriacuteklad geolokaacutecia použiacutevateľov ktoriacute dokumenty zdieľali je dostupnaacute iba na
zaacuteklade komerčnej licencie Rovnako v zaacuteznamoch chyacutebal rok vydania Napriek tomu že
portaacutel poskytuje uacutedaje z viaceryacutech zdrojov na doplnenie bolo potrebneacute integrovať uacutedaje
z ďalšiacutech databaacutez Išlo predovšetkyacutem o citačnuacute databaacutezu Scopus z ktorej sme pre vybraneacute
40
zaacuteznamy doplnili abstrakt rok vydania a kľuacutečoveacute slovaacute Uacutedaj o dostupnosti zdrojov v režime
Open Access sme ziacuteskali z weboveacuteho portaacutelu Directory of Open Access Journals (DOAJ)
a z portaacutelu Wikipeacutedia ktoryacute ponuacuteka zoznam archiacutevov s politikou otvoreneacuteho priacutestupu k vede
pod naacutezvom Open-access archives
Kvocircli konzistentnosti bolo potrebneacute upraviť množinu daacutet pri nekompletnyacutech nespraacutev-
nych alebo duplicitnyacutech zaacuteznamoch V zaacuteznamoch sa vyskytovali chyby v docircsledku ne-
spraacutevneho umiestnenia oddeľovača poliacute čiacutem sa posunul obsah jednotlivyacutech atribuacutetov Takeacuteto
zaacuteznamy sme opravili popriacutepade odstraacutenili ak ich nebolo možneacute spraacutevne doplniť
Po analyacuteze obsahu a štruktuacutery daacutet sme sa rozhodli vyselektovať zaacuteznamy podľa typu
vedeckeacuteho produktu a podľa sledovanyacutech sociaacutelnych meacutediiacute
Z hľadiska typov vedeckyacutech produktov sa v daacutetach objavili člaacutenky knihy kapitoly
kniacuteh daacutetoveacute množiny klinickeacute štuacutedie a pod My sme sa pre ďalšiu analyacutezu rozhodli pone-
chať len zaacuteznamy s atribuacutetom typu bdquoArticleldquo (člaacutenok) pretože tvorili podstatnuacute časť zaacutezna-
mov Vynechali sme zaacuteznamy v ktoryacutech nebol uvedenyacute naacutezov časopisu
Spoločnosť Altmetric sleduje okolo dvadsať sociaacutelnych sietiacute my sme vyselektovali tie
ktoreacute boli najvyužiacutevanejšie a mali najvaumlčšiu početnosť v zaacuteznamoch Stanovili sme si hrani-
cu početnosti 15-tisiacutec a tak naacutem ostalo 8 sietiacute Uacutedaje z ostatnyacutech sietiacute sme neanalyzovali
pretože majuacute maluacute vyacutepovednuacute hodnotu vzhľadom k počtu zaacuteznamov Vybrali sme nasledov-
neacute siete a meacutediaacute Citeulike Mendeley skupinu masmeacutediiacute blogy Twitter Facebook Goog-
le+ a Wikipeacutediu Naacutesledne vznikli zaacuteznamy ktoreacute na vyselektovanyacutech sieťach neboli zmie-
ňovaneacute preto sme ďalej s tyacutemito zaacuteznamami nepracovali Po celkovom čisteniacute daacutet naacutem
v databaacuteze ostalo 192 192 zaacuteznamov člaacutenkov
Vyacutesledky daacutetovej analyacutezy
Pojmom daacutetovaacute analyacuteza označujeme proces analytickeacuteho a logickeacuteho hodnotenia daacutet
Jeho podstatou je preskuacutemanie suacuteboru daacutet a naacutesledneacute modelovanie daacutet za uacutečelom naacutejdenia
užitočnyacutech informaacuteciiacute ktoreacute boli doposiaľ pre naacutes neznaacuteme (Spacey 2015)
Cieľom našej daacutetovej analyacutezy bolo zistiť
ktoreacute sociaacutelne meacutediaacute suacute najčastejšie využiacutevaneacute pri zmienkach o člaacutenkoch z vedeckyacutech
časopisov
člaacutenky z ktoryacutech časopisov sa najčastejšie objavujuacute v sledovanyacutech zaacuteznamoch
člaacutenky z ktoryacutech časopisov ziacuteskavajuacute najviac ohlasov
ktoreacute teacutemy zaujiacutemajuacute jednotliveacute skupiny použiacutevateľov
ako sa liacutešia preferovaneacute teacutemy rocircznych skupiacuten použiacutevateľov
Pomerneacute zastuacutepenie sociaacutelnych meacutediiacute
Daacuteta z jednotlivyacutech zdrojovsociaacutelnych meacutediiacute naacutem umožnili porovnať využiacutevanie tyacutechto
meacutediiacute pri šiacutereniacute a využiacutevaniacute vedeckyacutech člaacutenkov
Ako vyplyacuteva z obraacutezku 1 najviac boli využiacutevaneacute siete Twitter a Mendeley ktoreacute tvorili
spolu viac ako 90thinsp zmienokprečiacutetaniacute Facebook je v tomto kontexte využiacutevanyacute len okrajo-
vo rovnako ako masmeacutediaacute V ostatnyacutech meacutediaacutech boli hodnoty zmienok niacutezke a v každom
z nich sa vyskytovala zmienka len o menej ako štvrtine sledovanyacutech člaacutenkov Priemernyacute
počet prečiacutetaniacute jedneacuteho člaacutenku na Mendeley je 32 a približne rovnakyacute je priemernyacute počet
41
zmienok cez Twitter Rozdielne suacute maximaacutelne hodnoty pre jednotliveacute siete Kyacutem maximum
zmienok na sieti Twitter bolo 32 722 maximaacutelnou hodnotou v sieti Mendeley bolo 105 551
prečiacutetaniacute člaacutenku (Pozn Ide o člaacutenok z roku 1989 s naacutezvom Whitesidesampapos Group Wri-
ting a Paper ktoreacuteho teacutemou je metodika vedenia vyacuteskumu a piacutesania vedeckyacutech člaacutenkov Ako
sme dodatočne zistili z uacutedajov zo siete Mendeley čitateľmi suacute predovšetkyacutem študenti)
Obr 1
Pomerneacute zastuacutepenie sociaacutelnych meacutediiacute
Frekvenčnaacute analyacuteza časopisov
Nakoľko sme obmedzili typy vedeckyacutech vyacutestupov na člaacutenky zaujiacutemalo naacutes člaacutenky kto-
ryacutech časopisov boli spomenuteacute prostredniacutectvom sociaacutelnych meacutediiacute Vychaacutedzali sme z atribuacutetu
Journal ktoryacute však neobsahoval len naacutezvy časopisov ale aj naacutezvy repozitaacuterov archiacutevov
alebo online knižniacutec kam autori svoje člaacutenky umiestnili Altmetric kombinuje uacutedaje o naacutezve
časopisu a inyacutech webovyacutech uacuteložiacutesk do jedneacuteho poľa keďže online archiacutevy a repozitaacutere suacute
primaacuternymi zdrojmi kde boli člaacutenky publikovaneacute Na jednej strane tento priacutestup obohacuje
rozmanitosť člaacutenkov na druhej strane komplikuje porovnaacutevanie zdrojov
Celkovo sa v zaacuteznamoch vyskytovali člaacutenky z 16 649 rocircznych časopisov alebo inyacutech
webovyacutech repozitaacuterov Na obraacutezku 2 vidiacuteme desať najfrekventovanejšiacutech časopisov a portaacute-
lov spolu s počtami člaacutenkov v našej množine daacutet v absoluacutetnych čiacuteslach Mocircžeme si všimnuacuteť
že najviac člaacutenkov je z arXiv čo je elektronickyacute archiacutev preprintov vedeckyacutech praacutec V našich
daacutetach sa z tohto archiacutevu nachaacutedza až 12 325 člaacutenkov čo predstavuje 641thinsp Na druhom
mieste sa umiestnil vedeckyacute časopis PLoS ONE s počtom člaacutenkov 2672 (139thinsp) a na treťom
mieste Open Access repozitaacuter Social Science Research Network s 2563 člaacutenkami (133thinsp)
Všetky časopisyarchiacutevy zobrazeneacute na grafe suacute dostupneacute v režime Open Access okrem časo-
pisu Nature Časopisy Science a Proceedings of the National Academy of Sciences of the
United States of America spriacutestupňujuacute člaacutenky v režime Open Access s istyacutem časovyacutem one-
skoreniacutem po vydaniacute Znamenaacute to že dostupnosť člaacutenkov hraacute docircležituacute uacutelohu pri ich smerova-
niacute k širokeacutemu okruhu čitateľov prostredniacutectvom sociaacutelnych meacutediiacute
Vyacutesledky frekvenčnej analyacutezy časopisov podľa celkoveacuteho počtu zmienokprečiacutetaniacute na
sociaacutelnych meacutediaacutech suacute zobrazeneacute na obraacutezku 3 Do čela sa dostal časopis Nature ktoreacuteho
člaacutenky sa podľa analyzovanyacutech daacutet vyskytli v sociaacutelnych meacutediaacutech až 697 255-kraacutet čo pred-
stavuje 506thinsp z celkoveacuteho počtu Ide o vyacuteznamnyacute vedeckyacute časopis ktoryacute publikuje vyacutesku-
42
my z oblasti priacuterodnyacutech vied Ako bolo spomenuteacute časopis Nature nie je dostupnyacute v režime
Open Access napriek tomu si jeho člaacutenky vďaka kvalite našli svojich čitateľov Na druhom
mieste so 423thinsp sa nachaacutedza arXiv ktoryacute bol najpočetnejšiacute v počte člaacutenkov Tretiacutem je časo-
pis Science ktoryacute patriacute medzi najlepšie svetoveacute vedeckeacute časopisy s recenzovanyacutemi člaacutenkami
a ziacuteskal 367thinsp vyacuteskytov zo všetkyacutech člaacutenkov
Obr 2
Počty člaacutenkov z jednotlivyacutech časopisovportaacutelov
Obr 3
Počty zdieľaniacuteprečiacutetaniacute jednotlivyacutech časopisovportaacutelov
43
Použiacutevatelia
Altmetria obohacuje uacutedaje z tradičneacuteho hodnotenia o informaacutecie o rocircznych typoch pou-
žiacutevateľov Portaacutel Altmetric preberaacute delenie použiacutevateľov zo siete Twitter kde suacute rozdeleniacute na
štyri rozdielne skupiny
pub ndash laickaacute verejnosť
com ndash komunikaacutetori vedy ndash novinaacuteri blogeri editori
sci ndash vedci
doc ndash ľudia z praxe prevažne lekaacuteri
Sociaacutelna sieť Twitter zaraďuje použiacutevateľov do tyacutechto skupiacuten podľa kľuacutečovyacutech slov
z profilu použiacutevateľa podľa typu časopisov na ktoreacute použiacutevateľ odkazuje podľa histoacuterie
zasielanyacutech spraacutev a podľa zoznamu použiacutevateľov ktoriacute daneacuteho použiacutevateľa sledujuacute (Altmet-
ric 2017) Limitujuacutecim faktorom takeacutehoto delenia je jeho presnosť a v našej množine daacutet aj
obmedzenie na uacutedaje zo siete Twitter Prečiacutetania a zmienky z inyacutech sietiacute nie suacute rozdeľovaneacute
podľa použiacutevateľov Napriek tomu suacute uacutedaje relevantneacute pretože zmienky na sieti Twitter
tvoria takmer polovicu všetkyacutech uacutedajov
Obr 4
Pomerneacute zastuacutepenie počtu zmienok podľa typu použiacutevateľov
Ak porovnaacutevame kvantitatiacutevne aspekty použiacutevateľov tak na obraacutezku 4 je možneacute vidieť
že tri štvrtiny zmienok vytvorila laickaacute verejnosť 16thinsp vedci 8thinsp ľudia z praxe a 3thinsp ko-
munikaacutetori vedy Tieto uacutedaje poukazujuacute na skutočnosť že sieť Twitter predstavuje docircležituacute
platformu pri popularizaacutecii vedy Predpokladom je jej využiacutevanie ktoreacute je na Slovensku
slabšie
Preferencie použiacutevateľov z hľadiska teacutem člaacutenkov
Uacutedaje o typoch použiacutevateľov naacutem umožnili sledovať teacutemy ktoreacute suacute pre jednotliveacute pou-
žiacutevateľskeacute skupiny zaujiacutemaveacute
Pre každuacute skupinu sme vyselektovali 1000 najpopulaacuternejšiacutech člaacutenkov s najvyššiacutem poč-
tom vyacuteskytov (zmienok zdieľaniacute prečiacutetaniacute) Celkovo bolo tyacutemto spocircsobom vyselektovanyacutech
2302 rocircznych člaacutenkov Pri ich porovnaacutevaniacute v jednotlivyacutech skupinaacutech sme zistili že približne
paumltina člaacutenkov je vo všetkyacutech skupinaacutech rovnakaacute Znamenaacute to že 210 člaacutenkov zaujalo všet-
ky skupiny použiacutevateľov Počty populaacuternych člaacutenkov spoločnyacutech pre jednotliveacute skupiny suacute
v tabuľke 1 Najviac spoločnyacutech člaacutenkov (628) mali skupiny laickej verejnosti a komunikaacuteto-
rov vedy Najmenej spoločnyacutech člaacutenkov s inyacutemi skupinami použiacutevateľov mali ľudia z praxe
44
Tabuľka 1
Počty spoločnyacutech populaacuternych člaacutenkov
laickaacute verejnosť komunikaacutetori vedy vedci ľudia z praxe
laickaacute verejnosť x 628 468 365
komunikaacutetori vedy 628 x 524 379
vedci 468 524 x 289
ľudia z praxe 365 379 289 x
Pri tematickom mapovaniacute člaacutenkov sme využili co-word analyacutezu Metoacuteda využiacuteva frek-
venčnuacute analyacutezu textu a skuacutema spoločnyacute vyacuteskyt najfrekventovanejšiacutech termiacutenov (Ondrišovaacute
2011) Zdrojom daacutet pre takuacuteto analyacutezu mocircžu byť naacutezvy člaacutenkov abstrakty alebo kľuacutečoveacute
slovaacute definovaneacute autormi My sme zvolili kľuacutečoveacute slovaacute z člaacutenkov pretože najlepšie charak-
terizujuacute ich tematickyacute obsah Kľuacutečoveacute slovaacute neboli suacutečasťou daacutetovej sady ale boli k člaacuten-
kom doplneneacute z databaacutezy Scopus Analyacutezu a vizualizaacuteciu sme realizovali aplikaacuteciou VOS-
viewer Na jednotlivyacutech obraacutezkoch suacute vyobrazeneacute najfrekventovanejšie kľuacutečoveacute slovaacute
z 1000 najpopulaacuternejšiacutech člaacutenkov pre vybranuacute skupinu použiacutevateľov Zhlukovou analyacutezou
boli slovaacute aplikaacuteciou zaradeneacute do zhlukov podľa toho ako často sa spolu vyskytovali Veľ-
kosť bodu je uacutemernaacute počtu vyacuteskytov slova a bliacutezkosť bodov je uacutemernaacute frekvencii spoločneacuteho
vyacuteskytu slov Takyacutemto spocircsobom sa vyprofilovali teacutemy o ktoreacute sa jednotliveacute skupiny použiacute-
vateľov zaujiacutemajuacute
Obr 5
Mapa populaacuternych teacutem pre ľudiacute z praxe
45
Skupina populaacuternych člaacutenkov pre ľudiacute z praxe bola najšpecifickejšia a najmenej sa pre-
kryacutevala s inyacutemi skupinami Pravdepodobne preto že ľudia z praxe boli prevažne lekaacuteri boli
teacutemy zameraneacute hlavne na mediciacutenu a išli viac do hĺbky ako člaacutenky v ostatnyacutech skupinaacutech
Centraacutelnymi kľuacutečovyacutemi slovami suacute uacutemrtnosť a fyzickaacute aktivita Samostatnuacute teacutemu tvoriacute ter-
miacuten bdquoevidence-based medicineldquo ndash mediciacutena založenaacute na docirckazoch ktoraacute predstavuje systema-
tickyacute priacutestup k riešeniu klinickyacutech probleacutemov na zaacuteklade integraacutecie najlepšieho vedeckeacuteho
docirckazu s klinickou skuacutesenosťou a hodnotami pacienta (Sackett et al 2000) Medzi člaacutenkami
sa vyskytli teacutemy z rocircznych oblastiacute mediciacuteny zameraneacute na spocircsoby liečby najzaacutevažnejšiacutech
chorocircb ich prevenciu a mediciacutenske vzdelaacutevanie
Obr 6
Mapa populaacuternych teacutem pre komunikaacutetorov vedy
Komunikaacutetori vedy teda ľudia ktoriacute sprostredkovaacutevajuacute vedeckeacute vyacutesledky širokej verej-
nosti sa zaujiacutemajuacute o spoločenskeacute probleacutemy preto sa medzi teacutemami objavuje ekonoacutemia (eco-
nomics) a politika (politics) Centraacutelnymi kľuacutečovyacutemi slovami suacute sociaacutelne meacutediaacute a diverzita
Sociaacutelne meacutediaacute v spojeniacute so strojovyacutem učeniacutem (machine learning) a termiacutenom digitaacutelne
spoločenskeacute vedy (computational social science) ktoryacute predstavuje uplatnenie počiacutetačov
v spoločenskyacutech vedaacutech tvoria najvyacuteznamnejšiu teacutemu Sociaacutelne siete suacute zdrojom veľkeacuteho
množstva daacutet využiteľnyacutech pri skuacutemaniacute rocircznych spoločenskyacutech javov čo je atraktiacutevne pre
veľkuacute skupinu použiacutevateľov Ďalšiu teacutemu predstavuje diverzita ktoraacute je spojenaacute s probleacutema-
mi rodovej rovnosti vzdelaacutevania a vedy Populaacuternou oblasťou je pre komunikaacutetorov vedy
verejneacute zdravie spojeneacute s fyzickou aktivitou a epidemioloacutegiou
Teacutemy ktoreacute zaujiacutemajuacute vedcov suacute podobneacute ako teacutemy komunikaacutetorov vedy Ide o diver-
zitu v suacutevislosti s vedou vzdelaacutevaniacutem pracovnyacutem prostrediacutem a pod Veľkou teacutemou suacute opaumlť
sociaacutelne meacutediaacute analyacuteza daacutet strojoveacute učenie a ich využitie v spoločenskyacutech vedaacutech a v bio-
informatike Teacutema ktoraacute odlišuje tuacuteto skupinu použiacutevateľov od ostatnyacutech suacutevisiacute s metodo-
loacutegiou vyacuteskumov štatistickyacutemi metoacutedami opakovateľnosťou plaacutenovaniacutem a overovaniacutem
vyacutesledkov vyacuteskumov
46
Obr 7
Mapa populaacuternych teacutem pre vedcov
Obr 8
Mapa populaacuternych teacutem pre laickuacute verejnosť
Spektrum teacutem člaacutenkov populaacuternych u laickej verejnosti je širšie ako u inyacutech skupiacuten
Opakuje sa teacutema sociaacutelnych meacutediiacute otvorenyacutech a veľkyacutech daacutet teacutema rodovej rovnosti a po-
merne často sa vyskytuje termiacuten mozog v suacutevislosti s učeniacutem sa a emoacuteciami Tieto teacutemy suacute
47
spojeneacute v kontexte rizikovyacutech faktorov Ďalšia veľkaacute skupina teacutem suacutevisiacute so zdraviacutem najčas-
tejšiacutemi chorobami (diabetes naacutedoroveacute ochorenia infarkt depresia) ich liečeniacutem a preven-
ciou napriacuteklad vo forme fyzickej aktivity a stravovania Suacute to teda teacutemy ktoreacute ľudiacute nejakyacutem
spocircsobom ohrozujuacute a tyacutem vyvolaacutevajuacute potrebu ziacuteskavania odbornyacutech informaacuteciiacute z vedeckyacutech
člaacutenkov
Podobnosť teacutem medzi vybranyacutemi skupinami sme analyzovali na zaacuteklade vizualizaacutecie
použitiacutem Sankeyovho diagramu Použiacuteva sa na zobrazenie dynamiky siete v našom priacutepade
na zobrazenie zmien v prepojeniacute kľuacutečovyacutech slov člaacutenkov pre jednotliveacute skupiny použiacutevate-
ľov Kľuacutečoveacute slovaacute suacute rovnakeacute ako na predchaacutedzajuacutecich obraacutezkoch Zhluky kľuacutečovyacutech slov
suacute reprezentovaneacute blokmi ktoreacute suacute nazvaneacute podľa teacutemy najčastejšie podľa najvyacuteznamnej-
šieho kľuacutečoveacuteho slova v zhluku na zaacuteklade počtu prepojeniacute s ostatnyacutem slovami v zhluku
Šiacuterka toku z bloku je uacutemernaacute počtu rovnakyacutech kľuacutečovyacutech slov v prepojenyacutech blokoch (teacute-
mach) Niektoreacute kľuacutečoveacute slovaacute sa pri inej skupine použiacutevateľov vyskytujuacute v inom kontexte
čo je znaacutezorneneacute tokom medzi teacutemami Porovnaacutevali sme skupiny ktoreacute mali najviac spoloč-
nyacutech člaacutenkov ndash vedcov s komunikaacutetormi vedy a laickuacute verejnosť s komunikaacutetormi vedy
Obr 9
Diagram podobnosti teacutem vedcov a komunikaacutetorov vedy
Podobnosť populaacuternych teacutem pre vedcov a komunikaacutetorov vedy je zobrazenaacute na obraacutezku
9 Na diagrame vľavo suacute teacutemy populaacuterne u vedcov a vpravo teacutemy populaacuterne u komunikaacuteto-
rov vedy Najsilnejšiacutemi teacutemami suacute v oboch skupinaacutech digitaacutelne spoločenskeacute vedy ktoreacute
vychaacutedzajuacute z uacutedajov zo sociaacutelnych meacutediiacute Tieto teacutemy suacute prepojeneacute širokyacutem tokom čo zna-
menaacute že teacutemu reprezentujuacute takmer rovnakeacute kľuacutečoveacute slovaacute Tenkyacute tok z tejto teacutemy u komu-
nikaacutetorov vychaacutedza do teacutemy štatistika u vedcov pretože sa tu samostatne vyprofilovala teacutema
zameranaacute na štatistiku Pre obe skupiny je rovnako atraktiacutevna teacutema diverzity v rocircznych kon-
textoch ako bolo zrejmeacute z obraacutezkov 6 a 7 a teacutema predsudkov V tejto oblasti vedcov zaujiacute-
ma teacutema rodovej rovnosti preto tvoriacute samostatnyacute blok Oblasť metodoloacutegie vyacuteskumu suacutevi-
siaca so spoľahlivosťou a opakovateľnosťou testov je zaujiacutemavaacute len pre skupinu vedcov
Naopak verejneacute zdravie osobnosť a kognitiacutevne schopnosti suacute atraktiacutevne predovšetkyacutem pre
komunikaacutetorov vedy
48
Obr 10
Diagram podobnosti teacutem laickej verejnosti a komunikaacutetorov vedy
Z obraacutezku 10 je zrejmeacute že teacutemy skupiny laickej verejnosti a komunikaacutetorov vedy suacute
menej podobneacute ako v predchaacutedzajuacutecom porovnaniacute Teacutema sociaacutelnych meacutediiacute a digitaacutelnych
sociaacutelnych vied je znova spoločnaacute pre obe skupiny a maacute najvyacuteznamnejšie postavenie (na
zaacuteklade vyacutešky bloku) ale pre komunikaacutetorov vedy je podstatnejšia Kľuacutečoveacute slovaacute patriace
do tejto teacutemy (sociaacutelne meacutediaacute digitaacutelne spoločenskeacute vedy strojoveacute učenie big data a pod)
sa v člaacutenkoch atraktiacutevnych pre komunikaacutetorov vedy vyskytujuacute častejšie majuacute vaumlčšiu vaacutehu
a na diagrame suacute preto zobrazeneacute širšiacutem tokom z bloku Kľuacutečoveacute slovaacute reprezentujuacutece tuacuteto
teacutemu sa u laickej verejnosti trochu liacutešia Sociaacutelne meacutediaacute suacute v tejto skupine daneacute do kontextu
s rizikovyacutemi faktormi a emoacuteciami Ďalšou spoločnou teacutemou je verejneacute zdravie a prepojeneacute
suacute aj teacutemy cvičenie a kogniacutecie ktoreacute majuacute spoločneacute kľuacutečoveacute slovaacute ndash starnutie cvičenie
a kognitiacutevne schopnosti Ako vidieť z diagramu u laickej verejnosti viac prevažujuacute teacutemy
zameraneacute na zdravie prevenciu konkreacutetne diagnoacutezy z ktoryacutech sa samostatne vyčlenila de-
presia a ochorenia v suacutevislosti s mozgom
Zaacutever
Altmetria je mladou discipliacutenou a zatiaľ sa len skuacutemajuacute možnosti a vyacuteznam daacutet ziacuteska-
nyacutech zo sociaacutelnych meacutediiacute Zaacutekladnyacutem predpokladom všetkyacutech analyacutez suacute kvalitneacute a dostupneacute
uacutedaje Napriek deklaraacuteciaacutem o voľnej dostupnosti altmetrickyacutech daacutet ziacuteskať komplexneacute daacuteta
nie je jednoducheacute V daacutetach sa objavuje chybovosť a neuacuteplnosť ktoruacute je nutneacute v procese ich
čistenia skorigovať Pre hlbšie analyacutezy je potrebnaacute integraacutecia daacutet s inyacutemi zdrojmi čo je však
bez znalosti programovaciacutech jazykov časovo naacuteročnyacute proces
Z hľadiska evaluaacutecie vedcov na zaacuteklade vedeckyacutech vyacutestupov tvoria altmetrickeacute indikaacute-
tory zaujiacutemavyacute doplnok k tradičneacutemu bibliometrickeacutemu hodnoteniu Vyacutehodou nie je len
okamžitaacute možnosť ziacuteskania spaumltnej vaumlzby ale aj preukaacutezanie vplyvu a dopadu publikaacuteciiacute
v širšiacutech suacutevislostiach Otvorenosť je hlavnyacute atribuacutet pri šiacutereniacute a hodnoteniacute vedeckyacutech produk-
tov v altmetrii Ako vyplynulo z analyacutezy zdroje spriacutestupňujuacutece člaacutenky v režime Open Ac-
cess majuacute vaumlčšiacute potenciaacutel osloviť vedeckeacute aj nevedeckeacute publikum Najpoužiacutevanejšiacutemi plat-
49
formami na šiacuterenie zmienok o vedeckyacutech publikaacuteciaacutech suacute sociaacutelne meacutediaacute Twitter a Mende-
ley Zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu pri realizaacutecii princiacutepov otvorenej vedy V tomto kontexte je
pozitiacutevnym zisteniacutem vysokyacute zaacuteujem laickej verejnosti o vedeckeacute publikaacutecie Propagaacutecia vedy
maacute potenciaacutel premostiť barieacuteru medzi vedcami a verejnosťou Overeneacute vyacutesledky vyacuteskumov
majuacute nenahraditeľneacute miesto pri množstve polopraacutevd a dezinformaacuteciiacute prezentovanyacutech pro-
stredniacutectvom internetu Ako vyplynulo z textovej analyacutezy laickaacute verejnosť sa zaujiacutema o celyacute
rad teacutem suacutevisiacich s každodennyacutemi probleacutemami Veda nemocircže byť izolovanaacute od verejnosti
je nutneacute komunikovať vedeckeacute poznatky v zrozumiteľnej forme Probleacutemom popularizaacutecie
vedy je však jej nedostatočneacute ohodnotenie pre vedcov ktoriacute sa jej venujuacute Možno praacuteve
v tomto ohľade by mohli pomocirccť altmetrickeacute indikaacutetory
Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute
spraacutevanie sa človeka v digitaacutelnom priestore Vznikol tiež vďaka podpore v raacutemci OP Vyacuteskum
a vyacutevoj pre dopytovo-orientovanyacute projekt Univerzitnyacute vedeckyacute park Univerzity Komenskeacuteho
v Bratislave ITMS 26240220086 spolufinancovanyacute zo zdrojov Euroacutepskeho fondu regionaacutel-
neho rozvoja
Zoznam bibliografickyacutech odkazov
Altmetric 2017 How are Twitter demographics determined [online] [cit 2018-08-21]
Dostupneacute na httpshelpaltmetriccomsupportsolutionsarticles6000060978-how-are-
twitter-demographics-determined-
Altmetric 2018 How is the Altmetric Attention Score calculated [online] [cit 2018-08-
22] Dostupneacute na httpshelpaltmetriccomsupportsolutionsarticles6000060969-how-
is-the-altmetric-attention-score-calculated-
BORNMANN L 2014 Do altmetrics point to the broader impact of research An overview
of benefits and disadvantages of altmetrics In Journal of Informetrics Vol 8 issue 4 s
895-903
DUBOVAacute M 2018 Daacutetovaacute analyacuteza a jej využitie v altmetrii (Diplomovaacute praacuteca) Bratisla-
va Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho
LEVITT JM a M THELWALL 2014 From webometrics to altmetrics one and a half
decades of digital research at Wolverhampton In Libraries in the Digital Age (LIDA)
Proceedings Vol 13
ONDRIŠOVAacute M 2011 Bibliometria [online] Bratislava Stimul 134 s [cit 2018-08-31]
ISBN 978-80-8127-035-2 Dostupneacute na
httpsfphilunibaskfileadminfifkatedry_pracoviskakkivGranty_a _projektyInwentbi
bliometria_ondrisovapdf
ONDRIŠOVAacute M 2014 Alternatiacutevne hodnotenia dopadu vedeckyacutech vyacutestupov vo webovom
prostrediacute In Knižničnaacute a informačnaacute veda Bratislava Univerzita Komenskeacuteho
PRIEM J 2014 Altmetrics In CRONIN B a C R SUGIMOTO eds Beyond bibliomet-
rics harnessing multi-dimensional indicators of performance London The MIT Press s
263-287
PRIEM J et al 2010 Altmetrics a manifesto [online] [cit 2018-08-30] Dostupneacute na
httpaltmetricsorgmanifesto
SACKETT D L et al 2000 Evidence-based medicine how to practice and teach EBM
London Churchill-Livingstone
50
Resumeacute
ALTMETRIA ndash INYacute POHĽAD NA HODNOTENIE VEDECKYacuteCH PUBLIKAacuteCIIacute
Mir iam Ondrišovaacute Maacuteria Dubovaacute
Altmetrickeacute indikaacutetory tvoreneacute na zaacuteklade daacutet zo sociaacutelnych meacutediiacute predstavujuacute zaujiacutemavyacute doplnok
k tradičneacutemu bibliometrickeacutemu hodnoteniu vedcov V priacutespevku prezentujeme vyacutesledky daacutetovej analyacute-
zy vybranej vzorky altmetrickyacutech daacutet Analyacuteza ukaacutezala že zdroje spriacutestupňujuacutece člaacutenky v režime Open
Access majuacute vaumlčšiacute potenciaacutel osloviť vedeckeacute aj nevedeckeacute publikum Najpoužiacutevanejšiacutemi platformami
na šiacuterenie zmienok o vedeckyacutech publikaacuteciaacutech suacute sociaacutelne meacutediaacute Twitter a Mendeley Pozitiacutevnym ziste-
niacutem bol vysokyacute zaacuteujem laickej verejnosti o vedeckeacute publikaacutecie Komparatiacutevna analyacuteza populaacuternych
teacutem pre laickuacute verejnosť ľudiacute z praxe vedcov a komunikaacutetorov vedy ukaacutezala isteacute rozdiely v preferova-
nyacutech teacutemach a naznačila teacutemy puacutetaveacute pre všetky skupiny použiacutevateľov
Summary
ALTMETRICS ndash DIFFERENT VIEW OF THE EVALUATION OF SCIENTIFIC
PUBLICATIONS
Mir iam Ondrišovaacute Maacuteria Dubovaacute
Altmetric indicators based on social media data represent an interesting complement to traditional
bibliometric assessment of scientists In the paper we present the results of the data analysis of the
selected sample of the altmetric data The analysis has shown that Open Access resources have more
potential to reach out to both scientific and public audiences The most widely used platforms for dis-
seminating mentions to scientific publications are the social media Twitter and Mendeley In the con-
text of open science the publicrsquos interest in scientific publications was a positive finding A compara-
tive analysis of popular themes for members of the public practitioners research scientists and science
communicators has shown some differences in preferred topics and has highlighted topics which are
interesting for all user groups
51
ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO
Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019
FAKTORY VZNIKU A DOcircSLEDKY INFORMAČNYacuteCH
FILTRAČNYacuteCH BUBLIacuteN
Tomaacuteš Mirga Andrea Hrčkovaacute
Uacutevod Psychologickeacute aspekty vzniku filtračnyacutech bubliacuten
Termiacuten bdquofiltračnaacute bublinaldquo (filter bubble) ako prvyacute rozpracoval Eli Pariser ktoryacute ho
opisuje ako jeden z docircsledkov personalizaacutecie vyacutesledkov vyhľadaacutevania na internete a obsahu
na sociaacutelnych sieťach Pri tomto procese dochaacutedza k algoritmickej filtraacutecii systeacutemom zobra-
zovaneacuteho obsahu tak aby čo najpresnejšie zodpovedal predpokladanyacutem informačnyacutem potre-
baacutem použiacutevateľa Hoci sa o fenomeacutene filtračnyacutech bubliacuten začalo intenziacutevnejšie diskutovať až
s priacutechodom sociaacutelnych meacutediiacute ide o teoacuteriu ktorej podstata maacute korene v psycholoacutegii a javy
vplyacutevajuacutece na intelektuaacutelnu izolaacuteciu boli predmetom vyacuteskumov už v tridsiatych rokoch mi-
nuleacuteho storočia Patria medzi ne najmauml teoacuterie konfirmačneacuteho a diskonfirmačneacuteho skreslenia
selektiacutevnej expoziacutecie efekt falošneacuteho konsenzu a skupinovej polarizaacutecie Cieľom priacutespevku
je vymedziť zaacutekladnuacute terminoloacutegiu popiacutesať teoacuterie suacutevisiace s problematikou informačnyacutech
filtračnyacutech bubliacuten a tiež technologickeacute a kognitiacutevne faktory a skreslenia vplyacutevajuacutece na ich
vznik
Pre utvaacuteranie racionaacutelnych rozhodnutiacute je docircležiteacute poznať rocircznorodeacute aspekty probleacutemu
Ľudskeacute intelektuaacutelne schopnosti suacute však v spracovaacutevaniacute informaacuteciiacute obmedzeneacute Nie je mož-
neacute aby použiacutevateľ dokaacutezal porovnať všetky dostupneacute zdroje Mutz a Young (2011) upozor-
ňujuacute že zvyšujuacutece sa množstvo zdrojov informaacuteciiacute je docircvodom zvaumlčšujuacuteceho sa sklonu
k selektiacutevnej expoziacutecii Hovoria že použiacutevatelia sa vyhyacutebajuacute informačneacutemu preťaženiu tyacutem
že sa obraacutetia na takeacute zdroje na ktoryacutech suacute umiestneneacute informaacutecie v suacutelade s ich doterajšiacutemi
znalosťami alebo ktoreacute odzrkadľujuacute ich naacutezory či postoje Hilbert (2012) hovoriacute že
v priacutepade priveľkeacuteho množstva informaacuteciiacute a možnostiacute sa tiež vyacuteznamne znižuje ľudskaacute pro-
duktivita
Selektiacutevna expoziacutecia je jav kedy človek suacutestreďuje pozornosť len na takeacute informaacutecie
zo svojho okolia ktoreacute sa zhodujuacute s jeho dovtedajšiacutem postojom k určitej teacuteme (subjektiacutevne
konsonantneacute informaacutecie) s cieľom eliminovať efekt kognitiacutevnej disonancie1
(Bobok 2016
Williams Kern a Waters 2016)
1 K suacutevzťažnyacutem pojmom selektiacutevnej expoziacutecie a otaacutezkam kognitiacutevneho skreslenia patria aj kognitiacutevna disonancia
(vnuacutetornyacute nepokoj ktoreacuteho priacutečinou je kontakt s protichodnyacutem tvrdeniacutem na zaujateacute stanovisko) či vyhyacutebanie sa
informačneacutemu preťaženiu redukovaniacutem dostupnyacutech zdrojov a informaacuteciiacute unaacutehlenyacutem spracovaacutevaniacutem informaacuteciiacute alebo straacuteneniacutem sa novyacutech informaacuteciiacute vocircbec (Bozdag 2015)
52
Skladaacute sa z troch procesov (Williams Kern a Waters 2016)
a) selektiacutevna expoziacutecia ndash jedinec sa snažiacute vyhnuacuteť komunikaacutecii informaacuteciiacute nekorelu-
juacutecich s jeho postojmi
b) selektiacutevna percepcia ndash konfrontaacutecia s antipatickyacutemi informaacuteciami a ich naacuteslednaacute
indiferencia priacutepadne ich čiastočneacute vkomponovanie do existujuacuteceho naacutezoru
avšak bez jeho zmeny
c) selektiacutevna retencia ndash zabudnutie tyacutech informaacuteciiacute ktoreacute suacute voči zaujateacutemu stano-
visku protichodneacute
Podľa Festingera (1962) ľudia venujuacute viac pozornosti informaacuteciaacutem zhodujuacutecim sa s ich
postojmi z toho docircvodu že im to zaručuje viac vnuacutetornej istoty v spraacutevnosť ich rozhodnutiacute
alebo naacutezorov Naopak informaacutecie vyvolaacutevajuacutece pochybnosti o vlastnyacutech presvedčeniach
suacute zdrojom vzniku vnuacutetornej neistoty a psychologickyacutech konfliktov a preto sa im ľudia
vyhyacutebajuacute
Bobok (2016) uvaacutedza že čiacutem viac človek veriacute svojim presvedčeniam tyacutem vaumlčšie sklony
maacute vystavovať sa informaacuteciaacutem s nimi suacutehlasiacimi (napriacuteklad vyberať si prostredie do kto-
reacuteho vstuacutepi) Zaacuteroveň (podobne ako Festinger) naznačuje že docircvodom mocircže byť pocit veľ-
keacuteho vnuacutetorneacuteho napaumltia z pripustenia si možnosti že myšlienky ktoryacutem veriacute ( bdquozakoreneneacuteldquo
postoje či emočne nabiteacute otaacutezky) suacute v skutočnosti nepresneacute alebo nepravdiveacute
Aj Karlsen et al (2017) poznamenaacuteva že percepcia viaceryacutech uhlov pohľadu na určituacute
teacutemu nie je zaacuterukou utvaacuterania nezaujateacuteho uacutesudku Pri procesoch tvorby postojov a rozhod-
nutiacute dochaacutedza vplyvom našich motivaacuteciiacute (či vedomyacutech alebo nevedomyacutech želaniacute) a my-
šlienkovyacutech pochodov k rocircznym druhom kognitiacutevnych skresleniacute ktoreacute vplyacutevajuacute na vznik
informačnyacutech filtračnyacutech bubliacuten
Pojem konfirmačneacute skreslenie (confirmation bias) pochaacutedza z psycholoacutegie a je priacute-
buznyacute apofeacutenii ndash spontaacutennemu nachaacutedzaniu spojitostiacute v nesuacutevisiacich javoch (Houran
a Lange 2001) Ide o dezinterpretaacuteciu percipovanyacutech informaacuteciiacute vplyvom doterajšiacutech naacutezo-
rov a postojov (Lockwood 2015) Inyacutemi slovami ndash jeden člaacutenok v novinaacutech si viaceriacute ľudia
mocircžu vysvetliť odlišnyacutem spocircsobom Kuacutesky informaacuteciiacute si pospaacutejajuacute tak aby podporovali ich
mienku o danej problematike zatiaľ čo uacutedajom ktoreacute protirečia zaujateacutemu stanovisku neve-
nujuacute pozornosť2
Diskonfirmačneacute skreslenie (disconfirmation bias alebo tiež prior belief effect) označu-
je jav keď naše doterajšie postoje či presvedčenia určujuacute akyacutem spocircsobom budeme nahliadať
na cudzie argumenty alebo docirckazy inyacutech tvrdeniacute Tento jav mocircže spocircsobiť neschopnosť
dospieť k spoločnej zhode medzi jednotlivcami alebo skupinami ľudiacute s odlišnyacutemi postojmi
pretože pre obe strany buduacute subjektiacutevne docircležitejšie a podstatnejšie ineacute docirckazy (tie ktoreacute
podporujuacute praacuteve ich tvrdenia) V určityacutech priacutepadoch mocircže byť vyacutesledkom takejto interakcie
ešte hlbšie utvrdenie sa v pocircvodnom presvedčeniacute (Edwards a Smith 1996)
Ďalšiacutem typom kognitiacutevneho skreslenia a vnuacutetornyacutem faktorom vzniku informačnej fil-
tračnej bubliny je efekt falošneacuteho konsenzu (false consensus effect) Ide o jav kedy človek
predpokladaacute že rovnakeacute naacutezory hodnoty či presvedčenia ako maacute on zdieľajuacute aj ľudia v jeho
2 Pre upresnenie je docircležiteacute poznamenať že konfirmačneacute skreslenie (znaacuteme aj ako cherry picking) je užšie poňatie
selektiacutevnej expoziacutecie v tom zmysle že ide o aktiacutevny proces vyhľadaacutevania rozpamaumltaacutevania sa či interpretaacutecie len
takyacutech informaacuteciiacute ktoreacute umožňujuacute priacutesť k okamžiteacutemu zaacuteveru Rovnako ide o zastavenie prijiacutemania informaacuteciiacute v priacutepade že subjekt si už zaacutever vyvodil (Bozdag 2015)
53
okoliacute teda dochaacutedza k iluacutezii spoločneacuteho konsenzu3 Rovnako ide o skreslenuacute predstavu jed-
notlivca že naacutezory ľudiacute v ideovo homogeacutennej skupine (napriacuteklad aj vo virtuaacutelnej skupine
v prostrediacute sociaacutelnej siete) ktorej je členom musia odraacutežať postoje celeacuteho naacuteroda priacutepadne
ľudstva Suacutebežne dochaacutedza k skreslenej predstave o ľuďoch s opačnyacutemi postojmi v zmysle
že takiacute jednotlivci suacute určityacutem spocircsobom abnormaacutelni (Dean 2007 Ross Greene a House
1976)
Poznaacuteme tiež vonkajšie docircvody vzniku skresleniacute pri rozhodovaniacute a utvaacuteraniacute zaacuteverov či
postojov Jednyacutem z nich je skupinovaacute polarizaacutecia (group polarization) ktorou sa začal
intenziacutevnejšie zaoberať Cass Sunstein v suacutečasnosti profesor na Praacutevnickej fakulte Harvardo-
vej univerzity Vo svojej štuacutedii (1999 s 3) tvrdiacute že ide o prirodzenyacute jav kedy bdquočlenovia
skupiny v ktorej prebieha dialoacuteg dospejuacute k spoločneacutemu stanovisku ktoreacute je radikaacutelnejšie
než boli pocircvodneacute postoje jednotlivcov daneacuteho kolektiacutevuldquo Za priacutečiny vzniku tohto javu ozna-
čil sociaacutelne vplyvy na ľudskeacute spraacutevanie (napriacuteklad jednotlivci bez jednoznačneacuteho stanoviska
sa radšej pripoja k ostatnyacutem) a predovšetkyacutem nedostatok nesuacuterodyacutech argumentov (nedosta-
točnaacute naacutezorovaacute heterogenita) Typickyacutemi priacutekladmi celkov v ktoryacutech možno pozorovať pre-
javy skupinovej polarizaacutecie suacute podľa neho napriacuteklad zaacuteujmoveacute skupiny pouličneacute gangy
naacuteboženskeacute skupiny a organizaacutecie politickeacute strany sudcovskeacute a zaacutekonodarneacute zbory ale do
určitej miery mocircže k tomuto javu dochaacutedzať aj naprieč celyacutemi naacuterodmi
Sunstein (1999) upozorňuje že tento typ sociaacutelnej homogenity mocircže byť živnou pocircdou
pre vznik neodocircvodneneacuteho extreacutemizmu či dokonca fanatizmu a tvrdiacute že praacuteve skupinovaacute
polarizaacutecia je častyacutem docircvodom vzniku politickeacuteho extreacutemizmu Dodaacuteva že jednyacutem zo spocirc-
sobov vytvorenia extreacutemistickej skupiny či sekty je izolovanie (fyzickeacute alebo psychickeacute) jej
členov od okolitej spoločnosti Tak možno naacutezory okolia ľahko zdiskreditovať a efekt skupi-
novej polarizaacutecie umocňovať
1 Filtračneacute bubliny v online prostrediacute Vzostup adaptiacutevnych
systeacutemov
Vyhľadaacutevacie naacutestroje a sociaacutelne meacutediaacute suacute v suacutečasnosti hlavnou braacutenou k informaacuteciaacutem
Vyhľadaacutevač Google spracovaacuteva približne 50-tisiacutec dopytov za sekundu a je tiež jednyacutem
z najnavštevovanejšiacutech webovyacutech siacutediel na svete Aj množstvo obsahu na internete sa neustaacute-
le zvaumlčšuje každeacute dva dni vznikne toľko informaacuteciiacute koľko bolo vyprodukovanyacutech pred
rokom 2003 (online aj offline dohromady) (Bringing 2011)
Jednyacutem z riešeniacute informačneacuteho preťaženia je poskytovanie informaacuteciiacute s pridanou hod-
notou Takyacutech ktoreacute boli zozbieraneacute spracovaneacute vyfiltrovaneacute a personalizovaneacute pre každeacute-
ho použiacutevateľa jednotlivo čiacutem možno prediacutesť nadmernej kognitiacutevnej stimulaacutecii (Lu 2007)
Takyacutemto spocircsobom možno zvyacutešiť relevanciu poskytnuteacuteho obsahu pre použiacutevateľov a šetriť
im čas a energiu Aby takyacuteto systeacutem fungoval musiacute byť schopnyacute bdquovytvoriť si obrazldquo
o konkreacutetnom webovom použiacutevateľovi na zaacuteklade ktoreacuteho ďalej rozhodne akyacute obsah bude
pre neho vhodnejšiacute a akyacute ho naopak nebude zaujiacutemať Existuje množstvo meranyacutech hodnocirct
ktoreacute suacute podkladmi pre rozhodnutia vyhľadaacutevaciacutech systeacutemov napriacuteklad fyzickaacute lokalita
jazyk predchaacutedzajuacutece dopyty vyhľadaacutevania prepojenia s inyacutemi použiacutevateľmi a mnoheacute ďal-
šie (Gauch et al 2007 Bozdag 2015)
3 Podtypom falošneacuteho konsenzu je napriacuteklad pseudokonsenzus pri ktorom dochaacutedza k vnuacutetorneacutemu pocitu že
jednotlivec by sa mal prikloniť k tomu stanovisku ktoreacute zastaacuteva vaumlčšina a jeho naacutezor nič nezmeniacute (napr pri voľ-baacutech) (Robert 2011)
54
V priacutepade že použiacutevateľ zadaacute dopyt do tradičneacuteho vyhľadaacutevacieho naacutestroja ktoryacute vyacute-
sledky vyhľadaacutevania nepersonalizuje (napriacuteklad DuckDuckGo) dostane tie isteacute informačneacute
zdroje ako všetci ostatniacute použiacutevatelia ktoriacute použili rovnakyacute dopyt Naacutesledne si musiacute použiacuteva-
teľ spomedzi obrovskeacuteho množstva vyacutesledkov vybrať ktoryacute zdroj je pre neho vhodnyacute Aj
Google pred zavedeniacutem personalizaacutecie pracoval ako deterministickyacute zoraďovaciacute systeacutem
V suacutevislosti s tyacutemto prechodom hovoriacute David Lazer (2015) o vzniku novej paradigmy ndash
vzostupe takzvanyacutech sociaacutelnych algoritmov Zaacuteroveň však tvrdiacute že sociaacutelne algoritmy suacute
netransparentneacute a z docircvodu ich vysokej komplexnosti sa im daacute len veľmi ťažko porozumieť
V mnohyacutech priacutepadoch je personalizaacutecia užitočnaacute napriacuteklad keď použiacutevateľ potrebuje
naacutejsť najbližšiu reštauraacuteciu či nemocnicu (Kliman-Silver et al 2015) No v inyacutech kontextoch
mocircže byť zdrojom skresleniacute čo vytvaacutera otaacutezky o rovnosti spravodlivosti a demokracii (La-
zer 2015) Hovoriacuteme o takzvanyacutech filtračnyacutech bublinaacutech kedy sa použiacutevateľ ocitaacute obklope-
nyacute ideologicky totožnyacutemi alebo podobnyacutemi informačnyacutemi zdrojmi či informaacuteciami Algo-
ritmus zaacuteroveň bdquorozhodneldquo že niektoreacute potencionaacutelne užitočneacute zdroje nie suacute pre použiacutevateľa
podstatneacute a na prvyacutech poziacuteciaacutech vo vyacutesledkoch vyhľadaacutevania mu ich nezobraziacute Použiacutevateľ
pritom nevie akeacute informačneacute zdroje a informaacutecie boli odfiltrovaneacute Teda obsahy vyhodnote-
neacute pre daneacuteho použiacutevateľa ako atraktiacutevne buduacute zvyacuterazneneacute a potencionaacutelne nezaujiacutemaveacute zas
bdquoskryteacuteldquo To vplyacuteva na vznik tzv monokultuacutery kedy suacute použiacutevatelia uvaumlzneniacute vo vlastnej
informačnej bubline (Pariser 2011 Sunstein 2001)
Problematika sa netyacuteka len vyhľadaacutevaciacutech naacutestrojov ale tiež sociaacutelnych sietiacute a odporuacute-
čaciacutech naacutestrojov Rizikoveacute je predovšetkyacutem filtrovanie informaacuteciiacute tyacutekajuacutecich sa politiky
a spravodajstva Keď napriacuteklad na vyacutesledky vyhľadaacutevania vplyacuteva politickeacute presvedčenie
použiacutevateľ sa mocircže ocitnuacuteť v komnate ozvien v ktorej suacute umocňovaneacute jeho dovtedajšie
politickeacute naacutezory (Pariser 2011)
2 Komnaty ozvien v prostrediacute virtuaacutelnych komuniacutet
Pod vplyvom kognitiacutevnych skresleniacute predovšetkyacutem konfirmačneacuteho skreslenia a selek-
tiacutevnej expoziacutecie majuacute použiacutevatelia tendenciu vyhľadaacutevať a vstupovať do tematicky vyhrane-
nyacutech virtuaacutelnych skupiacuten ndash komnaacutet ozvien4 Ide o celky ktoreacute suacute relatiacutevne uzavreteacute a vzaacutejomne
medzi sebou neinteragujuacutece Vzhľadom na možnyacute počet zastuacutepenyacutech členov a jednoduchosť
formovania tyacutechto skupiacuten sa teoacuteria skupinovej polarizaacutecie dostaacuteva na novuacute nebezpečnejšiu
uacuteroveň (Bessi 2016) Diskusia v prostrediacute absoluacutetnej naacutezorovej homogenity mocircže spocircsobo-
vať okrem intelektuaacutelnej izolaacutecie a skupinovej polarizaacutecie aj ďalšie negatiacutevne javy ako na-
priacuteklad efekt falošneacuteho konsenzu diskonfirmačneacute skreslenie aj zhoršenyacute emocionaacutelny stav
(Zollo et al 2015) Vplyv kognitiacutevnych skresleniacute sa dokonca pri vzniku komnaacutet ozvien preu-
kaacutezal ako vyacuteraznejšiacute než algoritmickeacute techniky (Vicario et al 2016) Navyše sa potvrdilo že
v prostrediacute virtuaacutelnych komuniacutet suacute použiacutevatelia ochotniacute prijať aj nepravdiveacute informaacutecie
pokiaľ sa zhodujuacute s ich postojmi a tiež to že konfrontaacutecia s inyacutem uhlom pohľadu mocircže
skupiny polarizovať ešte vyacuteraznejšie (Bessi 2016) Vaumlčšina psychologickyacutech aspektov ktoreacute
sme definovali v uacutevode sa teda premieta aj do online prostredia
4 V prostrediacute Facebooku sa použiacutevatelia mocircžu zhlukovať do uzavretyacutech naacutezorovo homogeacutennych bdquoskupiacutenldquo (napr
Hanbiacutem sa za prezidenta Andreja Kisku ndash vyše 38-tisiacutec členov Vaše lepšie Baacutenovce ndash Kotleba ĽSNS ndash 1308 čle-nov Noveacute Spravodlivejšie Socialistickeacute Slovensko ndash 1062 členov Priatelia paacutena JUDr Vladimiacutera Mečiara ndash
tvorcu novej Slovenskej republiky ndash 1106 členov) priacutepadne bdquoodoberaťldquo spraacutevy od konkreacutetnych straacutenok (napr
antiFICO ndash vyše 121-tisiacutec odoberateľov KLAMAacuteR MATOVIČ ndash 3000 odoberateľov či Podporujeme Roberta Ka-liňaacuteka ndash vyše 5401 odoberateľov) (Facebook 2018)
55
Karlsen et al (2017) uvaacutedza že vyacutesledkom mocircže byť fragmentaacutecia verejnej sfeacutery na
skupiny ľudiacute s rovnakyacutemi postojmi v ktoryacutech sa medzi sebou vzaacutejomne utvrdzujuacute Zaacuteroveň
upozorňuje na takzvanuacute teoacuteriu špiraacutely mlčania (spiral of silence) ktoruacute prvyacutekraacutet rozpraco-
vala Elisabeth Noelle-Neumann (1974) Ide o jav kedy sa ľudia (v internetovom prostrediacute
použiacutevatelia) nazdaacutevajuacuteci sa že suacute so svojimi postojmi v menšine neodvaacutežia prejaviť z docirc-
vodu obaacutev zo sociaacutelnej izolaacutecie Je však potrebneacute uviesť že použiacutevateľ mocircže byť uzatvorenyacute
do komnaty ozvien nielen v prostrediacute sociaacutelnych sietiacute ale tiež v prostrediacute personalizovanyacutech
vyhľadaacutevaciacutech naacutestrojov Napriacuteklad vtedy keď dovtedajšie politickeacute presvedčenie jednotliv-
ca ovplyvniacute vyacutesledky vyhľadaacutevania (Pariser 2011)
Objavili sa aj ďalšie fenomeacuteny ako napriacuteklad bdquobuliacutemia pozornostildquo (attention bulimia)
kedy sa použiacutevatelia snažia pritiahnuť zaacuteujem ostatnyacutech použiacutevateľov kumulovaniacutem takzva-
nyacutech lajkov alebo zdieľaniacute To mocircže spocircsobovať ďalšie skreslenie v tom zmysle že komuni-
kovanaacute informaacutecia sa zdaacute byť docircležitejšia než v skutočnosti je Navyše v prostrediacute sociaacutel-
nych meacutediiacute sa komunikovaneacute informaacutecie často zjednodušujuacute a priveľmi zovšeobecňujuacute čo
ešte viac vplyacuteva na vznik nepresnostiacute a mocircže viesť k nespraacutevnym zaacuteverom a rozhodnutiam
(Vicario et al 2016)
3 Filtračneacute bubliny na Facebooku
Ľudia pri ziacuteskavaniacute informaacuteciiacute preferujuacute osobneacute kontakty Preto suacute v prostrediacute sociaacutel-
nych sietiacute kde použiacutevateľ pociťuje určiteacute začlenenie do spoločnosti informačneacute zdroje po-
važovaneacute za docircveryhodnejšie a spoľahlivejšie Obsah ktoryacute v tomto type novyacutech meacutediiacute pou-
žiacutevateľ uvidiacute už nezaacutevisiacute od pracovniacutekov redakcie určiteacuteho časopisu alebo knihy ale od
automatickej selekcie obsahu systeacutemom a tiež od manuaacutelneho vyacuteberu spraacutevy použiacutevateľom
na čo tiež vplyacutevajuacute spomenuteacute kognitiacutevne skreslenia (Bakshy Messing a Adamic 2015) Suacute
to praacuteve personalizovaneacute online služby na ktoreacute sa jednotlivci aj organizaacutecie v suacutečasnosti
najčastejšie obracajuacute pri vyhľadaacutevaniacute informaacuteciiacute rozhodovaniacute či pri riešeniacute probleacutemov (na-
priacuteklad vyacutesledky vyhľadaacutevania na Google alebo priacutespevky na Facebooku) Tieto služby tvo-
ria určituacute braacutenu pri ktorej sa stretaacutevajuacute použiacutevatelia s informačnyacutemi zdrojmi Hrajuacute docircležituacute
uacutelohu v našich každodennyacutech rozhodnutiach (Mowshowitz a Kawaguchi 2002)
Facebook použiacuteva na filtraacuteciu obsahu takzvaneacute sociaacutelne gestaacute (social gestures) ktoreacute
použiacutevatelia vytvaacuterajuacute vzaacutejomnou interakciou Konkreacutetne ide o štyri typy prejavov označe-
nie bdquopaacuteči sa mildquo (like) komentaacuter (comment) odoberanie (subscribe) a zdieľanie (share)
Systeacutem zaznamenaacuteva akuacutekoľvek činnosť použiacutevateľov v suacutevislosti s priacutestupom k informaacute-
ciaacutem Naacutesledne na zaacuteklade histoacuterie interakciiacute dochaacutedza k filtraacutecii všetkyacutech dostupnyacutech obsa-
hov a ich zoraďovaniu v bdquonovinkaacutech5ldquo (v angličtine Newacutes Feed v slovenčine tiež bdquowebovyacute
zdrojldquo) (Upbin 2011)
Spocircsob vytvaacuterania hierarchie obsahov tiež zaacutevisiacute od intenzity interakcie s konkreacutetnymi
použiacutevateľmi frekvencie navštevovania platformy či od toho ktoreacute odkazy od ktoryacutech straacute-
nok použiacutevatelia v minulosti otvorili a na ktoreacute naopak nereagovali (Bakshy Messing
a Adamic 2015) Facebook sa takto snažiacute predviacutedať atraktivitu obsahu pre daneacuteho použiacutevate-
ľa Pokiaľ použiacutevateľ nevykazoval interakciu s istyacutem prepojeniacutem jeho uverejneneacute obsahy
buduacute odfiltrovaneacute Na konci hierarchie priacutespevkov sa buduacute nachaacutedzať obsahy ktoreacute sa
s identitou daneacuteho použiacutevateľa a jeho preferenciami zhodujuacute najmenej O tieto procesy sa
5 Ide o časť straacutenky Facebooku ale aj inyacutech sociaacutelnych meacutediiacute na ktorej suacute vyobrazeneacute a aktualizovaneacute obsahy od
dostupnyacutech prepojeniacute použiacutevateľa
56
staraacute filtračnyacute model Edgerank ktoryacute prikladaacute každeacutemu zdieľaneacutemu obsahu (fotky komentaacute-
re hyperlinky) a vzťahom medzi použiacutevateľmi určituacute vaacutehu Na zaacuteklade vzaacutejomnej interak-
cie medzi použiacutevateľmi mechanizmus určiacute koho zdieľanyacute obsah použiacutevateľ uvidiacute a koho nie
Informaacutecie od niektoryacutech prepojeniacute tak mocircžu byť uacuteplne zneviditeľneneacute bez toho aby o tom
niektoraacute zo straacuten vedela (Kincaid 2010) Filtraacuteciu obsahov na Facebooku ovplyvňujuacute aj fak-
tory ako typ a vek informaacutecie (Kincaid 2010 Bozdag 2015)
Facebookovyacute algoritmus teda ovplyvňuje jednak to akyacute obsah použiacutevateľ uvidiacute a akyacute
nie no tiež to akeacute z vlastnyacutech vyprodukovanyacutech obsahov uvidia jeho kontakty a ktoreacute im
buduacute skryteacute (Kincaid 2010) Tak dochaacutedza k vzniku filtračnej bubliny pretože čiacutem suacute obsahy
v hierarchii všetkyacutech spraacutev nižšie tyacutem sa zvyšuje šanca že s nimi použiacutevateľ vocircbec nepriacutede
do kontaktu Lazer (2015 s 1090) zas hovoriacute že bdquoak by takeacuteto zoraďovanie obsahu neexis-
tovalo použiacutevatelia by boli zaplaveniacute nezaujiacutemavyacutemi priacutespevkamildquo Otaacutezne je či algoritmus
vie spraacutevne vyhodnotiť čo je pre daneacuteho použiacutevateľa nezaujiacutemaveacute
Zaacutesadnou otaacutezkou je najmauml to akyacutem spocircsobom personalizaacutecia obsahu ovplyvňuje ve-
rejnuacute diskusiu či ju podporuje alebo skocircr bdquopodkopaacutevaldquo Pariser (2011) tvrdiacute že zoraďovacie
algoritmy (pocircsobiace tak na Facebooku ako aj v Googli) oslabujuacute demokraciu prispievajuacute
k polarizaacutecii spoločnosti a ničia vidinu bdquospoločneacuteho dobraldquo tyacutem že zabraňujuacute stretom
s opačnyacutemi naacutezormi a uzatvaacuterajuacute použiacutevateľov do filtračnyacutech bubliacuten Akuacute intenzitu maacute však
tento jav Je takyacute nebezpečnyacute ako uvaacutedza Pariser
Jeden z doteraz najrozsiahlejšiacutech vyacuteskumov v tejto oblasti realizovali Bakshy Messing
a Adamic (2015) Merali mieru separaacutecie použiacutevateľa od spraacutev inej ideologickej priacuteslušnosti
v prostrediacute Facebooku Vyacuteskumnyacute suacutebor tvorilo viac ako 10 milioacutenov použiacutevateľov z USA
ktoriacute sa verejne prezentovali ako liberaacuteli konzervatiacutevci alebo neutraacutelne Zisťovalo sa akyacute
podiel z prepojeniacute použiacutevateľov tvoria kontakty s rovnakyacutemi naacutezormi a do akej miery sa
použiacutevateľ dostaacuteva do ideologicky heterogeacutenneho prostredia ndash prostredniacutectvom prepojeniacute
s bdquokontrastnyacutemi postojmildquo (liberaacuteli s obsahmi od konzervatiacutevcov a naopak) Mieru expoziacutecie
postojovo heterogeacutennemu prostrediu naacutesledne vedci kvantifikovali a ďalej sa hlbšie zamerali
na naacutevštevu spraacutev systeacutemovo zoradenyacutech použiacutevateľmi
Zistilo sa že vyacuteznamnyacutemi vplyvmi na ideologickuacute heterogenitu spraacutev ktoreacute použiacutevateľ
uvidiacute suacute jednak identita jeho virtuaacutelnych bdquopriateľovldquo ako aj obsahy ktoreacute tiacuteto ľudia zdieľa-
juacute Napriacuteklad ak by spraacutevy ktoreacute použiacutevateľ na Facebooku uvidiacute pochaacutedzali od naacutehodnyacutech
neznaacutemych až 45thinsp z tyacutechto obsahov (politika svetoveacute dianie spraacutevy z domova) by ne-
suacutehlasilo s ideologickyacutemi postojmi liberaacutelov a 40thinsp konzervatiacutevcov V priacutepade že by išlo
o ľudiacute ktoryacutech použiacutevateľ poznaacute (vaumlčšina priacutepadov) je miera existencie ideologicky kon-
trastnyacutech priacutespevkov 24thinsp u liberaacutelov a 35thinsp u konzervatiacutevcov (Kampala 2015)
Ako sme spomiacutenali zdieľaneacute obsahy suacute ďalej algoritmicky zoraďovaneacute Zistilo sa že
tento spocircsob personalizaacutecie spraacutev v časti Novinky na Facebooku znižuje šancu na expoziacuteciu
s kontrastnyacutem postojom na 5thinsp (u liberaacutelov) až 8thinsp (u konzervatiacutevcov) Avšak podľa mera-
nia interakcie s jednotlivyacutemi spraacutevami vyacuteskumniacuteci ďalej zistili že reaacutelna miera expoziacutecie
s kontrastnyacutem postojom je 6thinsp u liberaacutelov a 17thinsp u konzervatiacutevcov teda je vaumlčšia Tieto
vyacutesledky vedci odocircvodnili tyacutem že použiacutevatelia bdquoklikajuacuteldquo na niektoreacute kontrastneacute priacutespevky
s ich ideologickyacutem presvedčeniacutem aj napriek tomu že sa ich zoraďovaciacute algoritmus snažiacute
skryť (zniacuteženiacutem ich poziacutecie v raacutemci hierarchie všetkyacutech priacutespevkov) Zistenia vyacuteskumu ne-
popierajuacute jav filtračnej bubliny v prostrediacute Facebooku no naznačujuacute že určituacute rolu v expo-
ziacutecii rocircznorodyacutem informaacuteciaacutem či naacutezorom hraacute okrem personalizaacutecie taktiež osobneacute rozhod-
nutie použiacutevateľa akej spraacuteve sa rozhodne venovať pozornosť Vyacuteskumniacuteci tiež upozorňujuacute
že Facebook je na rozdiel od inyacutech sociaacutelnych sietiacute a sociaacutelnych meacutediiacute miestom kde sa
prepaacutejajuacute mnoheacute sociaacutelne vaumlzby z reaacutelneho života (škola rodina praacuteca) čo zvyšuje šancu
57
na vystavenie sa rocircznorodyacutem informaacuteciaacutem a kontrastnyacutem postojom (Bakshy Messing
a Adamic 2015)
Už Holt (2004) tvrdil že praacuteve vďaka internetu dochaacutedza k oživovaniu diskusiiacute a naacutezo-
rovyacutech konfrontaacuteciiacute v spoločnosti Ako však ukaacutezali ďalšie vyacuteskumy k takyacutemto situaacuteciaacutem
dochaacutedza aj z docircvodov neuacutemyselnej expoziacutecie informaacuteciaacutem v protirečeniacute so zaujatyacutem stano-
viskom čomu internet svojou prirodzenou heterogenitou napomaacuteha
K tyacutemto neplaacutenovanyacutem vystaveniam dochaacutedza z tyacutechto docircvodov (Brundidge 2010)
a) nedokonaleacute taktiky použiacutevateľov pri selektiacutevnej expoziacutecii v online prostrediacute
b) nevyhyacutebanie sa protirečiacim naacutezorom
c) vytraacutecajuacutece sa sociaacutelne ohraničenia medzi geograficky vzdialenyacutemi polohami
jednotlivyacutemi diskurziacutevnymi miestami a suacutekromnou a verejnou sfeacuterou (Colleoni
Rozza a Arvidsson 2014)
K expoziacutecii rocircznym naacutezorom a uhlom pohľadu na internete podľa tohto priacutestupu dochaacute-
dza avšak skocircr nechcene a naacutehodne Predovšetkyacutem vtedy keď sa na jednom mieste stretnuacute
dva rocirczne predmety diskusie Docircvodom vzniku konfrontaacutecie rozličnyacutech postojov a informaacute-
ciiacute suacute teda skocircr rocirczne technickeacute skreslenia ku ktoryacutem na internete dochaacutedza (Colleoni Roz-
za a Arvidsson 2014)
Lazer (2015) upozorňuje že hoci sa kuraacutetorstvo obsahu sociaacutelnych sietiacute nateraz nepreu-
kaacutezalo ako vyslovene nebezpečneacute musiacuteme byť mimoriadne obozretniacute Naacutestroje personalizaacute-
cie (a suacutevisiace techniky ako web-data mining6) suacute mladeacute a staacutele vo vyacutevoji Otaacutezky ktoryacutem
je potrebneacute hlbšie sa venovať sa tyacutekajuacute možneacuteho zvyacutehodňovania bdquojednej strany na uacutekor
druhejldquo či zabraňovania analyacutezy skutočne docircležityacutech teacutem systematickyacutem zvyacuterazňovaniacutem
inyacutech (napriacuteklad viac obsahu o zvierataacutech ako o politike) Lazer ďalej hovoriacute že je potrebneacute
adaptiacutevne systeacutemy ďalej skuacutemať najlepšie nezainteresovanyacutemi vedeckyacutemi tiacutemami7 ktoreacute by
na zaacuteklade nezaacutevislyacutech meraniacute vystupovali ako bdquosociaacutelni kriticildquo adaptiacutevnych systeacutemov
Počnuacutec maacutejom 2015 je však nezaacutevisleacute skuacutemanie omnoho ťažšie pretože Facebook (s odocirc-
vodneniacutem chraacuteniť suacutekromie použiacutevateľov) zaacutesadne bdquookresalldquo množstvo daacutet ktoreacute možno na
uacutečely vyacuteskumu ziacuteskať
4 Použiacutevateľskeacute profily a personalizaacutecia
Vaumlčšina spocircsobov personalizaacutecie funguje na princiacutepe vytvaacuterania použiacutevateľskyacutech pro-
filov s ktoryacutemi ďalej pracuje adaptiacutevny interaktiacutevny systeacutem Daacuteta zbieraneacute do profilov suacute
napriacuteklad demografickeacute informaacutecie (meno vek krajina vzdelanie) no tiež zaacuteujmy a ďalšie
charakteristiky Cieľom je ziacuteskať informaacutecie o teacutemach ktoreacute použiacutevateľa zaujiacutemajuacute a o množ-
stve času ktoryacute im venuje Tak možno predviacutedať buduacutece uacutemysly konkreacutetneho použiacutevateľa
alebo skupiny použiacutevateľov (Bozdag 2015)
6 Web-data mining je zbieranie informaacuteciiacute z dokumentov na webe a z webovyacutech služieb za pomoci automaticky
pracujuacutecich algoritmov a naacutestrojov formulujuacutecich hypoteacutezy a hľadajuacutecich relevantneacute stopy Deliacuteme ho na
a) Content mining ndash analyzuje obsah straacutenok (text obraz zvuk) b) Structure mining ndash analyzuje hyperlinky medzi straacutenkami a vnuacutetornuacute štruktuacuteru straacutenok
c) Usage mining ndash analyzuje spraacutevanie použiacutevateľa na webe podľa uacutedajov ako IP adresa daacutetum a čas naacutevštevy
straacutenky kliknutia na podstraacutenky typ prehliadača a ďalšie (Berendt Guumlnther a Teltzrow 2011 Prasad 2012 Well a Royakkers 2004)
7 Jeden z doteraz najrozsiahlejšiacutech vyacuteskumov ktoryacute sme popisovali realizovali zamestnanci Facebooku a nie nezaacute-
visliacute vedci
58
Poznaacuteme tieto zaacutekladneacute formy zberu uacutedajov respektiacuteve technologickeacute aspekty vzniku
informačnyacutech bubliacuten v online prostrediacute (Bozdag 2015) znaacutezorneneacute aj na obr 1
a) Explicitneacute ndash použiacutevateľ maacute možnosť ovplyvniť vyacuteber informačnyacutech zdrojov tak že
manuaacutelne zadaacuteva uacutedaje o sebe o svojich zaacuteujmoch hodnotiacute ponuacuteknuteacute teacutemy podľa
miery zaacuteujmu o ne a pod Na zaacuteklade zadanyacutech podmienok prebehne personalizaacutecia
(zuacuteženie) vyacutesledkov
b) Implicitneacute ndash systeacutem saacutem vyvodiacute akeacute obsahy použiacutevateľa zaujiacutemajuacute predovšetkyacutem
technikami web-data miningu alebo aj podľa cookies8 IP adresy či podľa informaacuteciiacute
z webovej bdquorelaacutecieldquo (Bozdag 2015)
Obr 1
Proces vytvaacuterania použiacutevateľskyacutech profilov (Bozdag 2015 Bowen a Filippini 2004)
Je potrebneacute poznamenať že aj weboveacute prehliadače zbierajuacute o použiacutevateľovi množstvo
technickyacutech uacutedajov ako napriacuteklad typ a verzia prehliadača operačnyacute systeacutem zariadenia
a jeho verzia hardveacuterovaacute konfiguraacutecia zariadenia rozliacutešenie obrazovky jazyk časovaacute zoacutena
podporovaneacute fonty a pluginy a ďalšie (ide o takzvanyacute browser finger print) Kombinaacutecia
tyacutechto špecifiacutek pomaacuteha personalizovať obsah na internete a zaacuteroveň mocircže sluacutežiť ako jedno-
značnaacute identifikaacutecia konkreacutetneho weboveacuteho použiacutevateľa (Prakash 2016) Prakash (2016 s
18 323) tiež tvrdiacute že bdquošanca že buduacute mať dvaja použiacutevatelia totožnyacute virtuaacutelny odtlačok
prstov je jedna ku niekoľkyacutem milioacutenomldquo
Pri explicitnom vytvaacuteraniacute profilu maacute použiacutevateľ kontrolu nad spocircsobom filtrovania ob-
sahu Pri zadaacutevaniacute informaacuteciiacute je však vyššia šanca že nadobudne obavy o svoje suacutekromie
Takaacuteto personalizaacutecia tiež vyžaduje vynaložiť čas a energiu zo strany použiacutevateľa Použiacuteva-
teľ sa preto mocircže rozhodnuacuteť že takuacuteto službu nevyužije Mocircže sa tiež stať že z docircvodu
chybneacuteho vyplnenia uacutedajov bude profil nepresnyacute (Gauch et al 2007) Použiacutevatelia sa tiež
8 Cookies suacute daacuteta maleacuteho objemu ukladaneacute na pevnyacute disk počiacutetača počas interakcie s určitou webovou službou
prostredniacutectvom weboveacuteho prehliadača Vďaka nim možno pri opaumltovnej naacutevšteve určitej straacutenky jednoznačne
identifikovať konkreacutetneho weboveacuteho použiacutevateľa sledovať jeho aktivity a vytvaacuterať použiacutevateľskyacute profil bez toho aby o tom vedel (Well a Royakkers 2004)
59
mocircžu zaujiacutemať aj o takeacute teacutemy o ktoryacutech netušili že by ich mohli baviť čoho priacutečinou mocircže
byť skresľujuacuteca formulaacutecia naacutezvu určitej teacutemy Lavie et al (2010) hovoriacute že použiacutevatelia
sami nedokaacutežu presne zhodnotiť nakoľko sa o určituacute teacutemu zaujiacutemajuacute Ďalšiacute probleacutem expli-
citnej personalizaacutecie je v tom že podporuje použiacutevateľa v selektiacutevnej expoziacutecii tyacutem že umož-
ňuje dobrovoľne sa vyhnuacuteť určityacutem teacutemam a oblastiam Podľa Sunsteina (2001) to mocircže
viesť k vaumlčšej naacutechylnosti vyhľadaacutevať virtuaacutelne komunity v ktoryacutech vzhľadom na určituacute
teacutemu prevlaacuteda naacutezorovaacute homogenita (komnaty ozvien) Hovoriacute tiež že tento jav podkopaacuteva
demokratickyacute systeacutem pretože umožňuje vyhnuacuteť sa protirečiacim informaacuteciaacutem Dodaacuteva že
pre efektiacutevne fungujuacutecu demokraciu je potrebneacute aby občania disponovali čo možno najpre-
snejšiacutemi informaacuteciami čo si niekedy vyžaduje aj strety s protirečiacimi naacutezormi
Implicitnaacute personalizaacutecia funguje odlišne Adaptiacutevny systeacutem automaticky filtruje obsa-
hy podľa parametrov ktoreacute sleduje Systeacutem dokaacuteže zaregistrovať priacutepadneacute zmeny v mera-
nyacutech hodnotaacutech a prispocircsobiť im vyacutestupy Taacuteto forma personalizaacutecie tiež šetriacute použiacutevateľovi
čas a energiu pretože vyacuteber informaacuteciiacute realizuje samostatne na pozadiacute Podobne ako pri
explicitnom filtrovaniacute je probleacutem v tom že dochaacutedza k selekcii informaacuteciiacute a informačnyacutech
zdrojov tak aby suacutehlasili so zaacuteujmami postojmi naacutezormi a pod Keďže celyacute proces prebieha
automaticky použiacutevateľ nevie čo systeacutem skryl a z akeacuteho docircvodu Ďalšiacute probleacutem automatic-
keacuteho filtrovania je že systeacutem nedokaacuteže určiť či docircvodom neinterakcie s určityacutem informač-
nyacutem zdrojom je použiacutevateľov nezaacuteujem oň (Gauch et al 2007)
Sunstein (2001) hovoriacute že pri prehnanej explicitnej personalizaacutecii sa použiacutevateľ vocircbec
nemusiacute stretnuacuteť s opačnyacutem postojom čo mocircže viesť k zaacutesadne nespraacutevnym uacutesudkom a roz-
hodnutiam Pariser (2011) ktoryacute tento jav nazyacuteva filtračnou bublinou zas hovoriacute že prehna-
naacute implicitnaacute personalizaacutecia prispieva k svojskyacutem a skreslenyacutem vysvetleniam aktuaacutelnych
udalostiacute alebo politickyacutech probleacutemov Hovoriacute tiež že vyacutesledkom bdquouzatvorenialdquo použiacutevateľa
len medzi tie informaacutecie s ktoryacutemi suacutehlasiacute je zvyacutešenyacute pocit odporu k opačnyacutem naacutezorom
teda polarizaacutecia spoločnosti
5 Vplyvy na automatickeacute filtrovanie obsahu v internetovyacutech
službaacutech
Pri automatizovanej selekcii obsahov u novodobyacutech sprostredkovateľov informaacuteciiacute mocirc-
že docircjsť k dojmu že takeacuteto meacutediaacute suacute objektiacutevnejšie než tie tradičneacute Zvlaacutešť keď sa možno
vyhnuacuteť rocircznym vyacuteberovyacutem a opisnyacutem skresleniam pri ľudskej praacuteci v tradičnyacutech meacutediaacutech
Na spracovaacutevaniacute daacutet v prostrediacute online služieb sa však nepodieľajuacute vyacutelučne algoritmy ale
tiež ľudskiacute operaacutetori spolu s rocircznymi technoloacutegiami Teda ide o komplexneacute systeacutemy ktoreacute suacute
navrhovaneacute a prevaacutedzkovaneacute ľuďmi Preto sa v online meacutediaacutech nedaacute uacuteplne vyhnuacuteť ani tra-
dičnyacutem skresleniam vznikajuacutecim pri ľudskej praacuteci Personalizaacutecia nedokaacuteže eliminovať ani
všetky technickeacute skreslenia a navyše vytvaacutera noveacute (Bozdag 2015)
Často sa staacuteva že softveacuter systematicky zvyacutehodňuje určituacute skupinu použiacutevateľov pred
inou Dochaacutedza k rocircznym technologickyacutem skresleniam (pri indexovaniacute zoraďovaniacute) prob-
leacutemom suacutevisiacim s obmedzeniami samotneacuteho systeacutemu alebo tiež k ovplyvneniu dizajnu
systeacutemu existujuacutecimi skresleniami v spoločnosti (Friedman a Nissenbaum 1996 Diaz 2008
Vaughan a Thelwall 2004) V nasledujuacutecom texte sa budeme venovať faktorom vplyacutevajuacutecim
na vznik skresleniacute pri automatickom filtrovaniacute obsahu na internete
60
51 Digitaacutelny charakter informačnyacutech zdrojov
Podobne ako pri tradičnyacutech meacutediaacutech procesy algoritmickej selekcie začiacutenajuacute vyacuteberom
vhodnyacutech zdrojov Avšak v online prostrediacute možno selektovať len z elektronickyacutech informaacute-
ciiacute čo znamenaacute že všetky tradičneacute informačneacute zdroje nemocircžu byť ďalej sprostredkovaneacute
(Bozdag 2015) Navyše rocirczne online meacutediaacute majuacute priacutestup len k určitej časti digitaacutelnych infor-
maacuteciiacute Napriacuteklad Google nedokaacuteže indexovať všetky internetoveacute straacutenky Tento jav mocircžeme
nazvať indexačneacute skreslenie (coverage bias) Priacutečin je viacero Google napriacuteklad zaacutemerne
neindexuje straacutenky ktoreacute suacute si navzaacutejom veľmi podobneacute alebo tie pri ktoryacutech predpokladaacute
že nie suacute pre použiacutevateľa užitočneacute Nezobrazuje tiež straacutenky s ilegaacutelnym alebo inak nevhod-
nyacutem obsahom Existujuacute tiež technickeacute aspekty indexačneacuteho skreslenia suacutevisiace s dizajnom
straacutenok Ten mocircže byť v niektoryacutech priacutepadoch nekompatibilnyacute s prieskumovyacutemi mechaniz-
mami Ineacute straacutenky mocircžu ich použitie informačnyacutemi prieskumovyacutemi naacutestrojmi zakaacutezať alebo
sa im zaacutemerne vyhnuacuteť (Goldman 2006 Vaughan a Thelwall 2004)
52 Geolokaacutecia
Fyzickaacute poloha použiacutevateľa vyacuteznamne vplyacuteva na spocircsob automatickeacuteho vyacuteberu obsa-
hu Niektoreacute praacutece (Garcia-Molina Koutrika a Parameswaran 2011) uvaacutedzajuacute že populaacuterne
vyhľadaacutevacie naacutestroje zobrazujuacute veľmi odlišneacute vyacutesledky pre Anglicko a pre USA predo-
všetkyacutem pri vyhľadaacutevaniacute komerčnyacutech termiacutenov Veľkeacute rozdiely sa dajuacute pozorovať aj medzi
jednotlivyacutemi mestami Poloha maacute pri filtraacutecii veľkuacute vaacutehu preto lebo sa predpokladaacute že pou-
žiacutevateľa buduacute najviac zaujiacutemať obsahy viažuce sa na jeho bezprostredneacute okolie Nesmierne
docircležityacute je však kontext vyhľadaacutevania Napriacuteklad použiacutevateľa hľadajuacuteceho vhodnuacute reštauraacute-
ciu v Poprade nebude zaujiacutemať motorest v Novyacutech Zaacutemkoch No pri vyhľadaacutevaniacute riešenia
probleacutemu s počiacutetačom nebude použiacutevateľova lokalita (mesto) až takaacute docircležitaacute (Bozdag
2015)
Vzťah medzi lokalizaacuteciou a personalizaacuteciou je veľmi docircležityacute pretože geolokaacutecia je
jednyacutem z najvplyvnejšiacutech faktorov pri algoritmickej filtraacutecii vyacutesledkov vyhľadaacutevania a mocircže
vypovedať aj o ďalšiacutech demografickyacutech uacutedajoch ako rasa priacutejem dosiahnuteacute vzdelanie po-
litickaacute angažovanosť a ďalšie Vyacuteskumnyacute tiacutem vedenyacute Chloe Kliman-Silver (2015) zisťoval
do akej miery personalizaacutecia na zaacuteklade polohy uzatvaacutera použiacutevateľa do regionaacutelnej filtrač-
nej bubliny V obdobiacute 30 dniacute zaznamenaacutevali vyacutesledky vyhľadaacutevania na Google pre 240 do-
pytov z 59 rocircznych lokaacuteciiacute naprieč USA (na uacuterovni krajov štaacutetov aj celej krajiny) Suacutebor
dopytov bol rozdelenyacute na
33 bdquomiestnychldquo vyacuterazov ndash reštauraacutecia banka Wendyrsquos letisko park Starbucks a pod
87 bdquokontroverznyacutechldquo vyacuterazov ndash vplyv očkovania na autizmus vyacuteskum kmeňovyacutech
buniek globaacutelne otepľovanie homosexuaacutelne zvaumlzky jadroveacute elektraacuterne a pod
120 mien politikov pocircsobiacich celonaacuterodne (Barack Obama) aj lokaacutelne v jednotlivyacutech
štaacutetoch
Zistilo sa že čiacutem je fyzickaacute vzdialenosť vaumlčšia tyacutem odlišnejšie suacute vyacutesledky vyhľadaacuteva-
nia pre jeden dopyt Docircležiteacute však je akyacute vyacuteraz je vyhľadaacutevanyacute Najvaumlčšie zmeny (4 až 5
odlišnyacutech vyacutesledkov na jednu stranu) sa tyacutekajuacute lokaacutelnych miest (podniky inštituacutecie) Na-
opak pri všeobecnyacutech termiacutenoch je vplyv lokalizaacutecie na personalizaacuteciu zanedbateľnyacute Kon-
kreacutetne bolo zisteneacute že pri menaacutech politikov nehraacute lokalita použiacutevateľa takmer žiadnu rolu
(bez ohľadu na to v akom štaacutete pocircsobia) a pri bdquokontroverznyacutechldquo teacutemach hraacute o niečo vyššiu
ale tiež staacutele maluacute uacutelohu (vplyvom lokaacutelnych spraacutev) (Kliman-Silver et al 2015) Tento vyacute-
skum teda prinaacuteša docirckazy že geolokaacutecia maacute skutočne veľmi vyacuteraznyacute filtračnyacute efekt na vyacute-
61
sledky vyhľadaacutevania avšak najmauml v priacutepade termiacutenov vzťahujuacutecich sa na konkreacutetne geogra-
fickeacute miesto Vyacutesledky merania vyvracajuacute Bozdagovo tvrdenie (2015) že naacutestroje lokaacutelnej
personalizaacutecie nerozlišujuacute kontext
53 Prepojenia medzi použiacutevateľmi
Ako sme už naznačili ľudia pri ziacuteskavaniacute informaacuteciiacute preferujuacute osobneacute kontakty Každyacute
človek je prirodzene suacutečasťou určiteacuteho sociaacutelneho zoskupenia Predovšetkyacutem tzv primaacuterne
skupiny (rodina priatelia pracovnyacute kolektiacutev) vyacuteznamne vplyacutevajuacute na naše životneacute rozhod-
nutia Značnaacute časť informačnyacutech zdrojov ale aj naacutezorov a postojov jednotlivca maacute pocircvod
praacuteve v tyacutechto primaacuternych skupinaacutech ktoreacute definujuacute jeho bdquosociaacutelnu realituldquo Noveacute situaacutecie
a zložiteacute rozhodnutia konzultujeme s našimi sociaacutelnymi kontaktmi ktoreacute naacutem pomaacutehajuacute
formovať postoje a hľadať riešenia (Granovetter 1981)
Preto začali personalizačneacute systeacutemy pri filtraacutecii obsahu zohľadňovať aj sociaacutelne kontak-
ty jednotlivca Facebook začlenil niektoreacute online služby (Spotify Pandora Yelp docscom)
do svojho programu bdquookamžitaacute personalizaacutecialdquo Cieľom je upraviť použiacutevateľskyacute zaacutežitok
v prostrediacute partnerskyacutech služieb pomocou verejnyacutech uacutedajov z Facebooku (menaacute použiacutevateľ-
skeacute prepojenia zaacuteujmy a pod) Služba na streamovanie hudby Spotify napriacuteklad od svojich
použiacutevateľov vyžaduje konto na Facebooku Použiacutevatelia tak mocircžu vidieť akeacute skladby po-
čuacutevajuacute ich priatelia a utvaacuterať si tak naacutezory ktoreacute piesne a skupiny suacute v trende a bdquomali byldquo ich
počuacutevať tiež Aj vyhľadaacutevaciacute naacutestroj Google začal pri filtraacutecii obsahu zohľadňovať sociaacutelne
kontakty (zo sociaacutelnych sietiacute Facebook a Twitter) spusteniacutem social search v roku 2009 Od
roku 2012 Google pri personalizaacutecii využiacuteva aj prepojenia z vlastnej sociaacutelnej siete Google
Plus Vo vyacutesledku tak napriacuteklad pri hľadaniacute noveacuteho auta mocircžeme uvidieť fotografiu vozidla
niektoreacuteho z našich priateľov na Facebooku alebo pri hľadaniacute vhodnej reštauraacutecie uvidiacuteme na
prvyacutech priečkach podnik ktoryacute ohodnotil niektoryacute z našich priateľov Použiacutevateľ sa však
mocircže vo vyacutesledkoch vyhľadaacutevania stretnuacuteť s informaacuteciami zo sociaacutelnych sietiacute aj v priacutepade
že na nich nie je zaregistrovanyacute Algoritmus totiž prisudzuje vaumlčšiu vaacutehu informaacuteciaacutem zo
sociaacutelnych sietiacute vo všeobecnosti Vo vyacutesledkoch vyhľadaacutevania tak mocircže zobraziť akeacutekoľvek
relevantneacute uacutedaje zo sociaacutelnych sietiacute ktoryacutech suacutekromie bolo nastaveneacute ako verejneacute (Knight
2012)
54 Popularita obsahu
Spocircsob prezentovania informaacuteciiacute použiacutevateľovi mocircže ovplyvniť aj popularita určitej
teacutemy Napriacuteklad sociaacutelna sieť Twitter sleduje frekvenciu použiacutevania heštegov9 Čiacutem ryacutechlej-
šie sa zvyšuje interval pre určituacute fraacutezu tyacutem maacute danaacute teacutema vaumlčšiu šancu dostať sa do časti
bdquoTrendy pre Vaacutesldquo Ku každeacutemu heštegu je zobrazenyacute počet zdieľaniacute V automatickej selekcii
teacutem však vaumlčšiu rolu hraacute zmena frekvencie jeho použiacutevania Do zoznamu sa teda celkom
jednoducho dostanuacute noveacute teacutemy Čiacutem suacute však v zozname zobrazeneacute dlhšie tyacutem naacuteročnejšie
je aby sa v ňom udržali (Trend 2010) Niektoriacute autori upozorňujuacute že tento jav podporuje
9 Pod slovom hešteg (hashtag) rozumieme reťazec znakov ktoreacutemu predchaacutedza znak hash () znaacutemy aj ako tzv
pound sign alebo number sign Hešteg neobsahuje interpunkčneacute znamienka a medzery Sluacuteži na označovanie teacutem či kontextu zdieľanyacutech priacutespevkov v prostrediacute sociaacutelnych meacutediiacute (predovšetkyacutem Twitter) no mocircže sluacutežiť aj na vy-
jadrenie ich kľuacutečovej myšlienky Umožňuje kategorizovať všetky zdieľaneacute obsahy v ktoryacutech bol použityacute rovnakyacute
hešteg a pristupovať k nim teda pomaacuteha aj pri vyhľadaacutevaniacute informaacuteciiacute Často je využiacutevanyacute ako prostriedok na vy-jadrenie humoru (Tsur a Rappoport 2012 Hashtags 2013)
62
použiacutevateľov v tom aby sa zameriavali a diskutovali skocircr o menej podstatnyacutech zaacuteležitostiach
ako o dlhodobyacutech probleacutemoch Zoznam populaacuternych teacutem sa mocircže pre každeacuteho použiacutevateľa
liacutešiť v zaacutevislosti od jeho lokality a prepojeniacute s ostatnyacutemi použiacutevateľmi Presnyacute vzorec vyacuteberu
najpopulaacuternejšiacutech teacutem je však utajenyacute čo vyvolaacuteva určiteacute pochybnosti ohľadom ovplyvňo-
vania verejnej mienky (Gillespie 2012)
Filtračneacute algoritmy zohľadňujuacute popularitu určityacutech zdrojov aj v prostrediacute Facebooku
a vyhľadaacutevača Google s cieľom zobrazovať obsahy ktoreacute buduacute zodpovedať zaacuteujmom vaumlčši-
ny To však v určityacutech priacutepadoch mocircže spocircsobiť probleacutemy s vyhľadaacutevaniacutem menej populaacuter-
nych alebo menšiacutech straacutenok (Nissenbaum a Introna 2000)
O popularite určiteacuteho zdieľaneacuteho obsahu tiež rozhoduje množstvo kontaktov priacutepadne
odberateľov Vaumlčšie publikum generuje vyacuteraznejšiu odozvu čo ďalej vplyacuteva na zoraďovaciacute
algoritmus Teacutemy s malyacutem počtom odberateľov sa preto len veľmi ťažko dostanuacute na vyššie
miesta v hierarchii zdieľanyacutech priacutespevkov a uvidiacute ich oveľa menšie množstvo ľudiacute (Klein
2011) Avšak tento systeacutem možno zmanipulovať o čo sa pokuacutešajuacute mnoheacute firmy aby prilaacuteka-
li pozornosť na svoje produkty alebo služby V prostrediacute Facebooku sa napriacuteklad niektoreacute
marketingoveacute spoločnosti špecializujuacute na predaj určiteacuteho počtu bdquolajkovldquo priateľov či odobe-
rateľov (umelo vytvorenyacutech profilov) subjektom ktoreacute si tuacuteto službu zaplatia Podobne
možno pre určituacute straacutenku nazhromaždiť hodnotenia či recenzie ktoreacute nevytvorili reaacutelni ľu-
dia Použiacuteva sa na to softveacuter schopnyacute obiacutesť bezpečnostnyacute systeacutem Facebooku Pokiaľ popula-
rita určiteacuteho obsahu zaacutevisiacute od počtu bdquolajkovldquo alebo pozitiacutevnych hodnoteniacute mocircže dochaacutedzať
k skresleniu v personalizaacutecii a k manipulaacutecii uacutesudku použiacutevateľa (Tynan 2012)
55 Čas uverejnenia obsahu
Na personalizaacuteciu maacute značnyacute vplyv čas uverejnenia obsahu čo mocircžeme pozorovať na-
priacuteklad v prostrediacute Redditu agregaacutetora spraacutev zo sociaacutelnych meacutediiacute Jeden z rozhodujuacutecich
faktorov určujuacutecich či sa priacutespevok zobraziacute na titulnej strane je hodina v ktoruacute je zverejne-
nyacute Pokiaľ použiacutevateľ zverejniacute priacutespevok mimo bdquohlavneacuteho časuldquo kedy je pripojenyacutech najviac
použiacutevateľov osloviacute menej použiacutevateľov a naopak Napriacuteklad najviac americkyacutech priacutespev-
kov komentuje americkeacute publikum keďže použiacutevatelia z inyacutech častiacute sveta sa obvykle pripoja
o niekoľko hodiacuten skocircrneskocircr Ich komentaacutere sa medzi tyacutemi pocircvodnyacutemi stratia a je teda oveľa
menšia šanca že si ich reakcie niekto prečiacuteta Čas zverejnenia priacutespevku vplyacuteva aj na zora-
ďovaciacute algoritmus ktoryacute uprednostňuje novšie priacutespevky a umiestňuje ich vyššie ako tie
staršie (Salihefendic 2010)
56 Ľudskyacute faktor
Weboveacute služby ako napriacuteklad vyhľadaacutevacie naacutestroje vo všeobecnosti hlaacutesajuacute že ich
systeacutemy nie suacute ovplyvňovaneacute rozhodnutiami ľudiacute a procesy filtraacutecie obsahu suacute plne automa-
tickeacute Na zaacuteklade viaceryacutech pozorovaniacute sa však zistilo že to nie je pravda Ľudskiacute operaacutetori
totiž mocircžu podobne ako v tradičnyacutech meacutediaacutech manuaacutelne určovať na ktoreacute obsahy sa viac
zamerať čo ignorovať či vymazať Informačneacute prieskumoveacute naacutestroje vykonaacutevajuacute inšpekcie
indexovania a realizujuacute rocirczne zmeny a uacutepravy napriacuteklad aj to ktoreacute vyacutesledky sa majuacute alebo
nemajuacute zobrazovať pre určiteacute kľuacutečoveacute slovaacute (Gans 2004 Goldman 2006) Google tiež mocircže
určiteacute straacutenky manuaacutelne zaradiť do takzvaneacuteho blacklistu ndash zoznamu zablokovanyacutech straacute-
63
nok10
ndash pri porušeniacute jeho podmienok No v priacutepade potreby dokaacuteže tiež určiteacute straacutenky pridať
do takzvaneacuteho whitelistu čiacutem možno obiacutesť procesy algoritmickej selekcie Straacutenky prvotne
vyhodnoteneacute ako nevhodneacute možno tyacutemto spocircsobom znova indexovať Najmauml konkurencia
(napriacuteklad Foundem) obviňovala Google že manuaacutelne upravuje vyacutesledky vyhľadaacutevania
Google bol dokonca podrobenyacute vyšetrovaniu a existenciu tyacutechto vyacutenimiek spočiatku popie-
ral no neskocircr ich existenciu priznal (Metz 2011)
Facebook tiež využiacuteva manuaacutelne filtrovanie pri nevhodnom obsahu alebo pri porušeniacute
bdquonoriem komunityldquo Probleacutem však mocircže nastať vtedy keď si dvaja ľudskiacute operaacutetori na zaacute-
klade svojich presvedčeniacute vysvetlia podmienky odlišnyacutem spocircsobom Spoločnosť bola totiž
niekoľkokraacutet kritizovanaacute v suacutevislosti s odstraňovaniacutem obsahu ktoryacute zjavne podmienky pou-
žiacutevania neporušil Išlo napriacuteklad o priacutespevky obsahujuacutece odkazy na straacutenky politickyacutech akti-
vistov alebo o reklamy určeneacute pre homosexuaacutelne publikum neobsahujuacutece nahotu alebo inyacute
sexuaacutelny obsah (Facebook 2010) Hovorca Facebooku uviedol že za takeacuteto chyby je v niek-
toryacutech priacutepadoch skutočne zodpovednyacute ľudskyacute operaacutetor no konkreacutetne kriteacuteriaacute manuaacutelneho
filtrovania zatiaľ neboli zverejneneacute Toto zistenie je teda jednyacutem z docirckazov že pri filtrovaniacute
obsahu v online prostrediacute sa nedaacute uacuteplne vyhnuacuteť skresleniam spocircsobenyacutem ľudskyacutem faktorom
v suacutevislosti s vyacuteberom zdrojov a informaacuteciiacute (Shoemaker a Vos 2009 Bozdag 2015)
6 Vyacutesledok analyacutezy Navrhovanyacute model informačnyacutech
filtračnyacutech bubliacuten
Model (obr 2) ku ktoreacutemu sme dospeli vďaka analyticko-syntetickeacutemu spracovaniu
uvedenej literatuacutery prehľadne zobrazuje najdocircležitejšie vplyvy na vznik filtračnyacutech bubliacuten
na internete a ich docircsledky pre použiacutevateľov
Obr 2
Znaacutezornenie vzniku a docircsledkov filtračnyacutech bubliacuten (vlastnyacute model autorov)
10
Straacutenky mocircžu byť zablokovaneacute aj pri porušeniacute autorskyacutech praacutev alebo na zaacuteklade podnetu od štaacutetnej moci (Žiados-
ti [2017] Bozdag 2015)
64
Diskusia
Problematika informačnyacutech filtračnyacutech bubliacuten nie je novaacute a možno ju spozorovať aj pri
informačnom spraacutevaniacute použiacutevateľov v prirodzenom prostrediacute ndash napriacuteklad pri preferencii pria-
teľov a informačnyacutech zdrojov stotožňujuacutecich sa s vytvorenyacutem svetonaacutezorom V priacutespevku
sme sa však zamerali na online prostredie ktoreacute tuacuteto prirodzenuacute vlastnosť ľudiacute vďaka perso-
nalizaacutecii intenzifikuje a prehlbuje Existujuacute viacereacute smery a možnosti vyacuteskumov filtračnyacutech
bubliacuten v informačnej vede Jednyacutem z nich je metoacuteda analyacutezy sociaacutelnych sietiacute najmauml šiacuterenia
informaacuteciiacute prostredniacutectvom už spomiacutenanyacutech heštagov Najvaumlčšia sociaacutelna sieť po rastuacutecej
kritike znova otvorila svoje daacuteta pre vybraneacute vyacuteskumneacute tiacutemy a ich projekty ale je vhodneacute
zamerať sa aj na ďalšie sociaacutelne siete ako je napriacuteklad Twitter alebo Instagram V tomto
smere by bolo zaujiacutemaveacute sledovať najmauml vplyv filtračnyacutech bubliacuten na šiacuterenie dezinformaacuteciiacute
v internetovyacutech službaacutech Jednak z docircvodu aktuaacutelnosti problematiky ale aj preto že cielene
vytvoreneacute dezinformaacutecie poskytujuacute istyacutem spocircsobom regulovaneacute prostredie ktoreacute v prostrediacute
internetu naacutejdeme iba veľmi ťažko Ďalšou možnosťou je porovnanie percepcie informaacuteciiacute
v personalizovanyacutech a nepersonalizovanyacutech vyacutesledkoch vyhľadaacutevania použiacutevateľmi a miery
ich vplyvu na tvorbu naacutezoru použiacutevateľa Problematickyacutem aspektom oboch vyacuteskumov suacute
psychologickeacute a sociologickeacute vplyvy na efekt filtračnyacutech bubliacuten ktoreacute nemožno vyluacutečiť
a preto by bolo potrebneacute pri tyacutechto vyacuteskumoch spolupracovať s odborniacutekmi z predmetnyacutech
oblastiacute
Zaacutever
Na uskutočňovanie racionaacutelnych životnyacutech rozhodnutiacute nevyhnutne potrebujeme dosta-
tok objektiacutevnych informaacuteciiacute Čiacutem buduacute informaacutecie ku ktoryacutem maacuteme priacutestup relevantnejšie
tyacutem buduacute aj naše procesy plaacutenovania plnohodnotnejšie Mať priacutestup k informaacuteciaacutem je docircleži-
teacute pretože to ovplyvňuje kvalitu naacutešho života Vďaka dostatku informaacuteciiacute mocircžeme naacutejsť
a vybrať si z rozličnyacutech alternatiacutev a naopak v priacutepade ich nedostatku o rocircznych možnostiach
nebudeme vedieť Z toho vyplyacuteva že ten kto maacute moc nad tokom informaacuteciiacute maacute moc nad
celou spoločnosťou Preto je veľmi docircležiteacute aby masoveacute aj sociaacutelne meacutediaacute poskytovali ľu-
ďom dostatok rocircznorodyacutech informaacuteciiacute a podnetov
Problematika intelektuaacutelnej izolaacutecie v internetovom prostrediacute je mimoriadne aktuaacutelna
pretože suacute to praacuteve personalizovaneacute online služby z ktoryacutech v suacutečasnosti použiacutevatelia zvyk-
nuacute čerpať noveacute informaacutecie a na ktoreacute sa obracajuacute pri rozhodovaniacute alebo riešeniacute probleacutemov
Objavuje sa kritika že personalizovaneacute vyhľadaacutevacie naacutestroje a sociaacutelne siete automatickyacutem
filtrovaniacutem obsahov uzatvaacuterajuacute svojich použiacutevateľov do informačnyacutech bubliacuten čiacutem dochaacutedza
k strate kontaktu s inyacutemi uhlami pohľadu a celkovo aj s prirodzene heterogeacutennym interneto-
vyacutem prostrediacutem
Vychaacutedzajuacutec z doteraz uskutočnenyacutech meraniacute však mocircžeme konštatovať že problema-
tika filtračnyacutech bubliacuten nie je v priacutepade vyhľadaacutevaciacutech naacutestrojov a sociaacutelnych sietiacute takaacute zaacute-
važnaacute ako sa spočiatku predpokladalo Na druhej strane k určityacutem skresleniam pri filtraacutecii
obsahov dochaacutedza no ide o veľmi komplexnyacute probleacutem na ktoryacute vplyacuteva celyacute rad faktorov
tak technologickyacutech ako aj psychologickyacutech či sociologickyacutech Inyacutemi slovami možno pove-
dať že ľudskeacute kognitiacutevne schopnosti ešte nie suacute pripraveneacute na noveacute vyacutezvy informačnej spo-
ločnosti
V priacutespevku sme sa snažili naznačiť že efekt filtračnyacutech bubliacuten narastaacute pokiaľ sa pou-
žiacutevateľ chce vystavovať informaacuteciaacutem ktoreacute nie suacute v protirečeniacute s jeho dovtedajšiacutemi naacutezormi
65
Vtedy suacute informaacutecie filtrovaneacute dvojnaacutesobne ndash použiacutevateľom pri vyacutebere sledovanyacutech ľudiacute
a obsahu a aj automaticky systeacutemom Psychologickeacute skreslenia opisovaneacute v druhej kapitole
sa premietajuacute aj do online prostredia čo vzhľadom na noveacute možnosti komunikaacutecie a priacutestupu
k informaacuteciaacutem považujeme minimaacutelne za znepokojiveacute
Technologickeacute riešenia zabezpečujuacutece minimalizaacuteciu zbieranyacutech informaacuteciiacute o použiacuteva-
teľovi za uacutečelom personalizaacutecie priacutepadne špecifickeacute aplikaacutecie a pluginy vytvoreneacute za uacuteče-
lom zmiernenia efektu filtračnyacutech bubliacuten suacute len čiastočnyacutemi riešeniami a probleacutem ako takyacute
len obchaacutedzajuacute Za najdocircležitejšie v boji proti intelektuaacutelnej izolaacutecii nielen v internetovom
prostrediacute pokladaacuteme snahu o aktiacutevne rozširovanie vlastneacuteho obzoru budovanie kritickeacuteho
myslenia a celkovo uacutesilie o zvyšovanie informačnej gramotnosti použiacutevateľov
Je potrebneacute realizovať noveacute vyacuteskumy ktoreacute buduacute vykonaacutevať nezaacutevisleacute vedeckeacute tiacutemy
a organizaacutecie Viac pozornosti by sa malo upriamiť na sociaacutelne siete ktoreacute suacute vyacuteznamnyacutemi
prostriedkami vyacutemeny informaacuteciiacute Najmauml komnaty ozvien na sociaacutelnych sieťach ako Face-
book považujeme kvocircli ich jednoduchosti formovania izolujuacutecim schopnostiam a potencio-
naacutelne vysokyacutem počtom členov za živnuacute pocircdu pre vznik extreacutemizmu či fanatizmu V prostrediacute
virtuaacutelnych celkov v ktoryacutech prevlaacuteda absoluacutetna naacutezorovaacute homogenita naberajuacute totiž existu-
juacutece psychologickeacute skreslenia ako skupinovaacute polarizaacutecia či efekt falošneacuteho konsenzu novyacute
zaacutevažnejšiacute rozmer
Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute spraacute-
vanie sa človeka v digitaacutelnom priestore Vznikol tiež vďaka podpore v raacutemci OP Vyacuteskum
a vyacutevoj pre dopytovo-orientovanyacute projekt Univerzitnyacute vedeckyacute park Univerzity Komenskeacuteho
v Bratislave ITMS 26240220086 spolufinancovanyacute zo zdrojov Euroacutepskeho fondu regionaacutel-
neho rozvoja
Zoznam bibliografickyacutech odkazov
ALLPORT Floyd a Gordon ALLPORT 1921 Personality traits their classification and
measurement In Journal of Abnormal Psychology and Social Psychology [online] To-
ronto York University 16(1) s 6-40 [cit 2018-01-05] ISSN 1492-3173 Dostupneacute na
httpsgoogloJm4S2
BAGDIKIAN Ben 2004 The new media monopoly Boston Beacon Press ISBN
0807061875
BAKSHY Eytan Solomon MESSING a Lada ADAMIC 2015 Exposure to ideologically
diverse news and opinion on Facebook In Science [online] Washington American
Association for the Advancement of Science 348(6239) s 1130-1132 [cit 2018-02-12]
ISSN 1095-9203 Dostupneacute na httpsgooglbtjwGv
BERENDT Bettina Oliver GUumlNTHER a Maximilian TELTZROW 2011 Data mining and
web mining In Humboldt-Universitaumlt zu Berlin [online] Berlin Humboldt-Universitaumlt
zu Berlin [cit 2017-11-18] Dostupneacute na httpsgooglDGn3Wb
BESSI Alessandro et al 2015 Science vs conspiracy collective narratives in the age of
misinformation In PLOS One [online] San Francisco Public Library of Science 10(2)
[cit 2018-01-25] ISSN 1932-6203 Dostupneacute na httpsgooglh7k3MN
BESSI Alessandro 2016 Personality traits and echo chambers on Facebook In Computers
in Human Behavior [online] Amsterdam Elsevier s 319-324 [cit 2018-02-22] ISSN
0747-5632 Dostupneacute na httpsgooglnKcwCW
66
BOBOK Dalibor 2016 Selective Exposure Filter Bubbles and Echo Chambers on Face-
book [online] Budapest Central European University [cit 2018-01-05] Dostupneacute na
httpsgooglvs3LM8
BOWEN Jonathan a Silvia FILIPPINI 2004 Personalization and the web from a museum
perspective [online] Washington Archives amp Museum Informatics [cit 2018-01-17]
Dostupneacute na httpsgooglxENZE7
BOZDAG Engin 2015 Bursting the filter bubble democracy design and ethics [online]
Delft Delft University of Technology [cit 2018-02-12] Dostupneacute na
httpsgooglA4RTiy
Bringing smarter computing to big data [online] copy2011 Armonk IBM [cit 2018-01-28]
Dostupneacute na httpgooglH566Jz
BRUNDIDGE Jennifer 2010 Encountering ldquodifferencerdquo in the contemporary public sphere
the contribution of the internet to the heterogeneity of political discussion networks
In Journal of Communication [online] Oxford Oxford University Press s 680ndash700 [cit
2018-02-17] ISSN 0021-9916 Dostupneacute na httpsgooglHPvRB9
CARDONA Tatiana et al 2016 Ethical issues with customer data collection [online] Mis-
souri Missouri University of Science and Technology [cit 2018-02-25] Dostupneacute na
httpsgooglvFUCiD
CIAFFONI David 2017 What is the ldquowoozle effectrdquo and why should we be so worried
about it In Medium [online] Medium [cit 2018-01-27] Dostupneacute na
httpsgoogl8Bqz2G
COLLEONI Elanor Alessandro ROZZA a Adam ARVIDSSON copy2014 Echo chamber or
public sphere Predicting political orientation and measuring political homophily in twit-
ter using big data In Journal of Communication [online] Oxford Oxford University
Press s 317ndash332 [cit 2018-02-18] ISSN 0021-9916 Dostupneacute na
httpsgooglYnx7m7
DEAN Jeremy 2007 Why we all stink as intuitive psychologists the false consensus bias
In PsyBlog [online] PsyBlog [cit 2018-01-18] Dostupneacute na httpsgooglMiU9MQ
DIAZ Alejandro 2008 Through the Google goggles sociopolitical bias in search engine
design In SPINK Amanda a Michael ZIMMER eds Web search multidisciplinary
perspectives [online] Berlin Springer [cit 2018-03-02] ISBN 978-3-540-75829-7
Dostupneacute na httpsgooglcVbXco
EDWARDS Kari a Edward SMITH 1996 A disconfirmation bias in the evaluation of ar-
guments In Journal of Personality and Social Psychology [online] Washington Ameri-
can Psychological Association 71(1) s 5-24 [cit 2018-01-16] ISSN 1939-1315
Dostupneacute na httpsgooglBT56eb
EPIC online guide to practical privacy tools 2018 In epicorg [online] Washington Elec-
tronic Privacy Information Center [cit 2018-03-06] Dostupneacute na httpsgooglLPf2nM
Facebook advertising policies homophobic 2010 In AccuraCast SearchStarz Blog [online]
London AccuraCast [cit 2018-02-12] Dostupneacute na httpsgooglY54pem
FEILER Lauren Jacob GOEREE a Leeat YARIV 2006 An experimental study of selective
exposure [online] Pasadena California Institute of Technology [cit 2018-01-09]
Dostupneacute na httpsgooglT6qE1X
FESTINGER Leon 1962 A theory of cognitive dissonance Stanford Stanford university
press ISBN 9780804709118
67
FRIEDMAN Batya a Helen NISSENBAUM 1996 Bias in Computer Systems In ACM
Transactions on Information Systems [online] New York Association for Computing
Machinery 14(3) s 330ndash347 [cit 2018-03-01] ISSN 1046-8188 Dostupneacute na
httpsgooglTNJA7E
GANS Herbert 2004 Deciding whatrsquos news a study of CBS evening news NBC nightly
news Newsweek and Time Evanston Northwestern University Press ISBN
0810122375
GARCIA-MOLINA Hector Georgia KOUTRIKA a Aditya PARAMESWARAN 2011
Information seeking convergence of search recommendations and advertising In
Communications of the ACM [online] New York ACM 54(11) s 121-130 [cit 2018-
02-26] ISSN 0001-0782 Dostupneacute na httpsgooglYDdgxt
GAUCH Susan et al 2007 User profiles for personalized information access In BRUSI-
LOVSKY Peter Alfred KOBSA a Wolfgang NEJDL eds The Adaptive Web [online]
Berlin Springer vol 4321 s 54ndash89 [cit 2018-02-02] ISBN 978-3-540-72079-9
Dostupneacute na httpsgooglsGg456
GILLESPIE Tarleton 2012 Can an Algorithm be Wrong In Limn [online] [cit 2018-03-
10] Dostupneacute na httpsgoogldcZWuL
GOLDMAN Eric 2006 Search engine bias and the demise of search engine utopianism
In Yale Journal of Law amp Technology [online] New Haven Yale Law School s 188-
200 [cit 2018-03-04] Dostupneacute na httpsgooglG6eLoy
GRANOVETTER Mark 1981 The strength of weak ties a network theory revisited In
Sociological Theory [online] Washington American Sociological Association 1(6)
s 201-233 [cit 2018-03-05] ISSN 1467-9558 Dostupneacute na httpsgooglokp3Re
Hashtags and brand presence [online] 2013 Sittingbourne UkNetMonitor [cit 2018-03-
09] Dostupneacute na httpsgooglbxP9K3
HIGHTOWER Ross a Lutfus SAYEED 1995 The impact of computer-mediated communi-
cation systems on biased group discussion In Computers in Human Behavior [online]
Amsterdam Elsevier 11(1) s 33-44 [cit 2018-01-24] ISSN 0747-5632 Dostupneacute na
httpsgooglL6WX6w
HILBERT Martin 2012 Toward a synthesis of cognitive biases how noisy information
processing can bias human decision making In Psychological Bulletin [online] Wash-
ington American Psychological Association 138(2) s 211ndash237 [cit 2018-01-31] ISSN
1939-1455 Dostupneacute na httpsgoogla9ijqs
HOLT Richard 2004 Dialogue on the internet language civic identity and computerndash
mediated communication Westport Praeger ISBN 9781567506792
HOURAN James a Rense LANGE 2001 Hauntings and poltergeists multidisciplinary
perspectives Jefferson McFarland ISBN 0786409843
Is your browser safe against tracking 2016 In Panopticlick [online] San Francisco Elec-
tronic Frontier Foundation [cit 2018-03-10] Dostupneacute na httpsgooglDgWVVR
JOACHIMS Thorsten a Filip RADLINSKI 2007 Search engines that learn from implicit
feedback In Computer [online] Washington IEEE Computer Society 40(8) s 34ndash40
[cit 2018-02-14] ISSN 0018-9162 Dostupneacute na httpsgooglHaAqE7
KAMPALA copy2015 Facebook not an information bubble-researchers In Daily Monitor
[online] SyndiGate Media [cit 2018-02-16] Dostupneacute na httpsgoogloEzKCt
68
KARLSEN Rune et al 2017 Echo chamber and trench warfare dynamics in online debates
In European Journal of Communication [online] London SAGE Publications 32(3) s
257-273 [cit 2017-12-16] ISSN 1460-3705 Dostupneacute na httpsgoogleDFF2z
KINCAID Jason 2010 EdgeRank the secret sauce that makes Facebookrsquos news feed tick
In TechCrunch [online] TechCrunch [cit 2018-02-20] Dostupneacute na
httpsgoogl9asdhZ
KLEIN Jacob 2011 A Web marketerrsquos guide to Reddit In Distilled [online] London
Distilled [cit 2018-03-13] Dostupneacute na httpsgooglHpVUta
KLIMAN-SILVER Chloe et al 2015 Location location location the impact of geoloca-
tion on web search personalization [online] New York ACM [cit 2018-02-06] ISBN
978-1-4503-3848-6 Dostupneacute na httpsgoogl7t3d52
KNIGHT Will 2012 Google hopes to make friends with a more social search In Technol-
ogy Review [online] Cambridge MIT Technology Review [cit 2018-03-06] Dostupneacute
na httpsgooglvLkLiN
LAVIE Talia et al 2010 User attitudes towards news content personalization In Interna-
tional Journal of Human-Computer Studies [online] Amsterdam Elsevier 68(8) s 483ndash
495 [cit 2018-02-28] ISSN 1071-5819 Dostupneacute na httpsgoogl51y7Qg
LAZER David 2015 The rise of the social algorithm In Science [online] Washington
American Association for the Advancement of Science 348(6239) s 1090-1091 [cit
2018-02-04] ISSN 1095-9203 Dostupneacute na httpsgoogl8tdz9v
LOCKWOOD Ben 2015 Confirmation bias media slant and electoral accountability
[online] Coventry University of Warwick [cit 2018-01-07] Dostupneacute na
httpsgooglYCwk8a
LORD Charles Lee ROSS a Mark LEPPER 1979 Biased assimilation and attitude polari-
zation the effects of prior theories on subsequently considered evidence In Journal of
Personality and Social Psychology [online] Washington American Psychological Asso-
ciation 37(11) s 2098-2109 [cit 2018-01-17] ISSN 1939-1315 Dostupneacute na
httpsgooglRxQXC3
LU Yang 2007 The human in human information acquisition understanding gatekeeping
and proposing new directions in scholarship In Library amp information science research
[online] Amsterdam Elsevier 29(1) s 103ndash123 [cit 2018-02-01] ISSN 0740-8188
Dostupneacute na httpsgooglKXF8Yi
LUM Nick 2017 Tools for bursting your filter bubble In Medium [online] Medium [cit
2018-03-12] Dostupneacute na httpsgooglWByPv3
METZ Cade 2011 Google contradicts own counsel in face of antitrust probe admits exist-
ence of search algorithm whitelists In The Register [online] London Situation Publish-
ing [cit 2018-03-16] Dostupneacute na httpgoogl1pL254
MOWSHOWITZ Abbe a Akira KAWAGUCHI 2002 Bias on the web In Communica-
tions of the ACM [online] New York Association for Computing Machinery 45(9) s
56ndash60 [cit 2018-02-13] ISSN 0001-0782 Dostupneacute na httpsgooglLQvAiW
MUTZ Diana a Lori YOUNG 2011 Communication and public opinion plus ca change
In Public opinion Quarterly [online] Oxford Oxford University Press 75(5) s 1018ndash
1044 [cit 2018-01-30] ISSN 1537-5331 Dostupneacute na httpsgooglm4VnoF
NISSENBAUM Helen a Lucas INTRONA 2000 Shaping the Web why the politics of
search engines matters In The Information Society [online] London Taylor amp Francis
69
Online 16(3) s 169ndash185 [cit 2018-03-12] ISSN 0197-2243 Dostupneacute na
httpsgoogldULVzE
NOELLE-NEUMANN Elisabeth 1974 The spiral of silence a theory of public opinion In
Journal of Communication [online] New York Oxford University Press 24(2) s 43ndash51
[cit 2018-04-13] ISSN 1460-2466 Dostupneacute na httpsgoogloE5RPF
PARISER Eli 2011 The filter bubble what the internet is hiding from you London Penguin
Books [cit 2017-12-15] ISBN 978-0-670-92038-9
PRAKASH Sneha 2016 Filter bubble how to burst your filter bubble In International
Journal Of Engineering And Computer Science [online] Mandsaur Valley International
5(10) s 18321-18325 [cit 2018-02-27] ISSN 2319-7242 Dostupneacute na
httpsgoogl6PcFGr
PRASAD Rajendra 2012 Comparison of data mining and web mining In International
Journal of Data Warehousing and Mining [online] Hershey IGI Global 2(1) s 34-39
[cit 2017-11-19] ISSN 1548-3932 Dostupneacute na httpsgooglWjYnTC
ROBERT Henry 2011 Robertrsquos rules of order 11th ed Cambridge Da Capo Press ISBN
978-0-306-82021-2
ROSS Lee David GREENE a Pamela HOUSE 1976 The ldquofalse consensus effectrdquo an ego-
centric bias in social perception and attribution processes In Journal of Experimental
Social Psychology [online] Amsterdam Elsevier 13(3) s 279-301 [cit 2018-01-19]
ISSN 0022-1031 Dostupneacute na httpsgooglEQz1XT
RUBINSTEIN Ira Ronald LEE a Paul SCHWARTZ 2008 Data mining and internet profil-
ing emerging regulatory and technological approaches In University of Chicago Law
Review [online] Chicago University of Chicago Law School s 261-285 [cit 2018-03-
02] ISSN 1939-859X Dostupneacute na httpsgooglZMNnn2
SALIHEFENDIC Amir 2010 How Reddit ranking algorithms work In Medium [online]
Medium [cit 2018-03-15] Dostupneacute na httpsgooglhgbngw
SHOEMAKER Pamela a Tim VOS 2009 Gatekeeping theory New York Routledge
ISBN 0415981395
SMITH Graham 2001 Taking deliberation seriously institutional design and green politics
In Environmental Politics [online] London Taylor amp Francis Online 10(3) s 72ndash93
[cit 2018-02-10] ISSN 1743-8934 Dostupneacute na httpsgooglFfE6GH
SMITH Marc 1992 Voices from the WELL the logic of the virtual commons [online] Los
Angeles UCLA [cit 2018-03-10] Dostupneacute na httpsgooglX2sxmx
STRAUS Murray 2007 Processes explaining the concealment and distortion of evidence
on gender symmetry in partner violence In European Journal on Criminal Policy and
Research [online] Berlin Springer 74(13) s 227-232 [cit 2018-01-26] ISSN 1572-
9869 Dotupneacute na httpsgoogl1BGXLu
SUNSTEIN Cass 1999 The Law of Group Polarization [online] Chicago University of
Chicago Law School [cit 2018-01-23] Dostupneacute na httpsgooglz1gr5E
SUNSTEIN Cass 2001 Republiccom Princeton Princeton University Press ISBN
0691070253
To trend or not to trend 2010 In Twitter Blog [online] San Francisco Twitter Inc [cit
2018-03-07] Dostupneacute na httpsgooglYXF8eL
TSUR Oren a Ari RAPPOPORT 2012 Whatrsquos in a hashtag Content based prediction of
the spread of ideas in microblogging communities In ADAR Eytan a Jaime TEEVAN
70
eds Proceedings of the fifth ACM international conference on Web search and data min-
ing [online] New York Association for Computing Machinery s 643-652 [cit 2018-03-
08] ISBN 978-1-4503-0747-5 Dostupneacute na httpsgoogl3G4p7h
TYNAN Dan 2012 How companies buy Facebook friends likes and buzz In PCWorld
[online] San Francisco International Data Group [cit 2018-03-14] Dostupneacute na
httpsgooglKQrNNi
UPBIN Bruce 2011 Facebook ushers in era of new social gestures In Forbes [online]
New York Forbes [cit 2018-02-19] Dostupneacute na httpsgoogltu6p2n
VAUGHAN Liwen a Mike THELWALL 2004 Search engine coverage bias evidence and
possible causes In Information Processing amp Management [online] Amsterdam Else-
vier 40(4) s 693ndash707 [cit 2018-03-03] ISSN 0306-4573 Dostupneacute na
httpsgooglScC1LB
VICARIO Michela et al 2016 The spreading of misinformation online In Proceedings of
the National Academy of Sciences [online] Washington National Academy of Sciences
113(3) s 554-559 [cit 2018-02-10] ISSN 1091-6490 Dostupneacute na
httpsgooglUibJe2
WELL Lita van a Lambegraver ROYAKKERS 2004 Ethical issues in web data mining In Ethics
and Information Technology [online] Dordrecht Kluwer Academic Publishers 6(2) s
129-140 [cit 2017-12-20] ISSN 1572-8439 Dostupneacute na httpsgooglja2bxs
WILLIAMS Paige Margaret KERN a Lea WATERS 2016 Exploring selective exposure
and confirmation bias as processes underlying employee work happiness an intervention
study In Frontiers in Psychology [online] Lausanne Frontiers Media [cit 2018-01-15]
ISSN 1664-1078 Dostupneacute na httpsgoogltH915E
WINTER Annet 2015 How to escape the Filter bubble are you at the helm [online] [cit
2018-03-04] Dostupneacute na httpsgoogleQk3dD
YUE Yisong Rajan PATEL a Hein ROEHRIG 2010 Beyond position bias examining
result attractiveness as a source of presentation bias in clickthrough data In RAPPA
Michael a Paul JONES eds Proceedings of the 19th international conference on World
wide web [online] New York ACM s 1011-1018 [cit 2018-02-15] ISBN 978-1-
60558-799-8 Dostupneacute na httpsgoogljTFNfo
ZOLLO Fabiana et al 2015 Emotional Dynamics in the Age of Misinformation In PLOS
One [online] San Francisco Public Library of Science 10(9) [cit 2018-02-23] ISSN
1932-6203 Dostupneacute na httpsgooglMzmt3J
Žiadosti od vlaacuted o odstraacutenenie obsahu [2017] In Informaacutecie o transparentnosti [online]
Mountain View Google [cit 2018-03-17] Dostupneacute na httpsgooglW7Eo9w
Resumeacute
FAKTORY VZNIKU INFORMAČNYacuteCH FILTRAČNYacuteCH BUBLIacuteN
Tomaacuteš Mirga Andrea Hrčkovaacute
Problematika informačnyacutech filtračnyacutech bubliacuten rezonuje v zahraničnyacutech odbornyacutech kruhoch od roku
2011 kedy sa ňou ako prvyacute začal zaoberať Eli Parizer V jeho poniacutemaniacute ide o negatiacutevny docircsledok
implicitnej personalizaacutecie obsahu na sociaacutelnych sieťach a vo vyhľadaacutevaciacutech naacutestrojoch K algoritmic-
kej filtraacutecii obsahu dochaacutedza z docircvodu selekcie a prezentaacutecie informaacuteciiacute na zaacuteklade predpokladanyacutech
potrieb a zaacuteujmov použiacutevateľa Preto sa začala objavovať kritika že personalizovaneacute weboveacute služby
71
mocircžu svojich použiacutevateľov uzatvaacuterať do takzvanyacutech filtračnyacutech bubliacuten ich vlastnyacutech presvedčeniacute Infor-
mačneacute spraacutevanie použiacutevateľa tak definuje jeho informačnyacute horizont v raacutemci určitej personalizovanej
služby Riziko negatiacutevnych dopadov na jednotlivca aj spoločnosť rastie najmauml pri virtuaacutelnych skupinaacutech
použiacutevateľov debatujuacutecich o kontroverznyacutech teacutemach V priacutespevku vymedzujeme a vizualizujeme zaacute-
kladnuacute terminoloacutegiu suacutevisiacu s problematikou informačnyacutech filtračnyacutech bubliacuten a tiež technologickeacute
a kognitiacutevne faktory a skreslenia vplyacutevajuacutece na ich vznik
Summary
THE ORIGIN AND CONSEQUENCES OF INFORMATION FILTER BUBBLES
Tomaacuteš Mirga Andrea Hrčkovaacute
Information filter bubbles are understood as negative consequences of implicit personalization of the
content on social networks and in search engines Algorithmic content filtering occurs due to the selec-
tion and presentation of information based on the expected needs and interests of the users This is why
criticism has emerged that personalized web services can result in the so-called filter bubbles of usersrsquo
own convictions Thus the userrsquos information behavior forms his information horizon within a particu-
lar personalized service The risk of negative impacts on individuals and companies is growing espe-
cially among virtual user groups debating controversial issues In this paper we define and visualize
the basic terminology related to the problem of information filter bubbles as well as the technological
and cognitive factors and biases affecting the origin of this phenomenon
72
ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO
Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019
KVALITATIacuteVNY VYacuteSKUM DEPERSONALIZAacuteCIE
MORAacuteLNEHO AGENTA V ONLINE PROSTREDIacute
(FENOMENOGRAFICKAacute ANALYacuteZA)
Františka Novaacutekovaacute
Uacutevod
V suacutečasnosti sa kladie docircraz na rozviacutejanie technologickyacutech zručnostiacute ako suacutečasti počiacuteta-
čovej gramotnosti Považujeme však za potrebneacute zdocircrazniť aj vyacuteznam kompetenciiacute tzv mo-
raacutelnej gramotnosti ktoraacute usmerniacute využiacutevanie technickyacutech zručnostiacute tyacutem spraacutevnym smerom
t j pre dobro spoločnosti Spolu s technologickyacutemi zručnosťami je potrebneacute rozviacutejať aj schop-
nosti ako empatia starostlivosť tolerancia zodpovednosť a predstavivosť a to už v detskom
veku (Clouder 2015) Nedostatočne rozvinuteacute alebo využiacutevaneacute schopnosti moraacutelnej gramot-
nosti sa negatiacutevne prejavujuacute nielen v offline prostrediacute fyzickom svete ale aj v internetovom
online prostrediacute S negatiacutevnymi prejavmi ako suacute uacutetočneacute vyjadrenia nenaacutevistneacute komentaacutere
napaacutedanie kyberšikana sa v online prostrediacute stretaacutevame na dennej baacuteze Online prostredie je
prepojeneacute s offline prostrediacutem vychaacutedza z neho ale maacute svoje špecifikaacute ktoreacute ho od offline
sveta odlišujuacute Tieto špecifikaacute (a ineacute priacutečiny ktoreacute suacute napr psychologickeacuteho charakteru) spocirc-
sobujuacute že použiacutevateľ sa v online prostrediacute mocircže spraacutevať negatiacutevnejšie než v offline prostre-
diacute Rozdiely v spraacutevaniacute použiacutevateľa v online prostrediacute v porovnaniacute s jeho offline verziou
poukazujuacute na fenomeacuten tzv depersonalizaacutecie ktoryacute je hlavnou teacutemou člaacutenku Depersonalizaacute-
cia bola skuacutemanaacute predovšetkyacutem v kontexte psycholoacutegie nie však v kontexte informačnej
etiky Cieľom vyacuteskumu realizovaneacuteho ako suacutečasť dizertačnej praacutece (Novaacutekovaacute 2018) bolo
fenomeacuten depersonalizaacutecie čo najucelenejšie opiacutesať Na tomto mieste prezentujeme hlavneacute
zistenia predovšetkyacutem druhej časti vyacuteskumu a to fenomenografickej analyacutezy
1 Etickyacute kontext vyacuteskumu
S probleacutemom depersonalizaacutecie sme sa stretli v knihe Luciana Floridiho The Ethics of In-
formation (2013) Autor knihy rozoberaacute negatiacutevne javy ktoreacute sa vyskytujuacute v online prostrediacute
v kontexte oblasti informačnej etiky Informačnaacute etika je z hľadiska životneacuteho cyklu infor-
maacutecie oblasťou bdquomoraacutelky uplatňovanej pri vzniku šiacutereniacute transformaacutecii ukladaniacute vyhľadaacute-
vaniacute využiacutevaniacute a organizaacutecii informaacuteciiacuteldquo (Janoš 1993) Buchanan a Henderson ju definujuacute
ako aplikaacuteciu etickej teoacuterie na informaacutecie (2009) podľa Steinerovej (2014) sa tyacuteka informač-
neacuteho spraacutevania tvorcov použiacutevateľov a informačnyacutech profesionaacutelov ktoreacute je založeneacute na
systeacuteme hodnocirct pri rozhodovaniacute a riešeniacute probleacutemov v oblasti využiacutevania informaacuteciiacute Mocircže
73
sa skuacutemať na teoretickej uacuterovni alebo na uacuterovni aplikovanej vedy Informačnaacute etika je oblas-
ťou ktoraacute sa tyacuteka etickyacutech aspektov suacutevisiacich s informaacuteciami preto s ňou uacutezko suacutevisiacute aj
depersonalizaacutecia ktoraacute v sebe zahŕňa aj neetickeacute spraacutevanie použiacutevateľa v online prostrediacute
Podľa Floridiho spočiacuteva depersonalizaacutecia v tom že použiacutevateľ mocircže vniacutemať svoje akti-
vity v online prostrediacute ako hranie počiacutetačovej hry alebo ako intelektuaacutelnu vyacutezvu bdquorole-playldquo
a nie ako čin s vaacutežnymi naacutesledkami ktoryacute potenciaacutelne mocircže mať negatiacutevny vplyv na ostat-
nyacutech použiacutevateľov Depersonalizaacuteciu vniacutema predovšetkyacutem ako vyacutesledok anonymity činnostiacute
kedy je spraacutevanie použiacutevateľa vniacutemaneacute iba ako mikroskopickyacute okrajovyacute komponent akciiacute
ktoreacute suacute širšie a komplexnejšie (Floridi 2013 cit podľa Novaacutekovaacute 2018) Priacutečinou je podľa
neho nemateriaacutelny charakter online prostredia virtuaacutelna interakcia s použiacutevateľmi ktoriacute suacute
bdquobez tvaacutereldquo
Ako už bolo spomiacutenaneacute L Floridi opisuje depersonalizaacuteciu v kontexte informačnej
etiky vniacutema ju ako fenomeacuten uacutezko suacutevisiaci predovšetkyacutem s etickou rovinou celeacuteho probleacute-
mu depersonalizaacuteciu uacutezko prepaacuteja s moraacutelnymi probleacutemami depersonalizaacutecia je vyacutesledkom
neuvedomovania si možnyacutech naacutesledkov moraacutelnych činov Obeťou alebo akteacuterom depersona-
lizaacutecie je podľa neho tzv moraacutelny agent ktoryacute definuje ako bdquointeraktiacutevny autonoacutemny a pri-
spocircsobiteľnyacute systeacutem ktoryacute mocircže vykonať moraacutelne činyldquo Interaktivitu vniacutema ako situaacuteciu
kedy systeacutem a jeho okolie na seba navzaacutejom pocircsobia a autonoacutemnosť vysvetľuje ako schop-
nosť systeacutemu zmeniť svoj stav nezaacutevisle od svojho okolia Prispocircsobivosť znamenaacute že mo-
raacutelny agent je systeacutemom schopnyacutem učiť sa na zaacuteklade vlastnyacutech skuacutesenostiacute Docircsledkom
moraacutelneho činu je moraacutelne dobro alebo zloldquo (Floridi 2004 cit podľa Novaacutekovaacute 2018) Za
moraacutelnych agentov považuje aj bdquoumelyacutech agentovldquo teda digitaacutelnych agentov sociaacutelnych
agentov (spoločnosti firmy) a hybridneacute systeacutemy ktoreacute mocircžu tvoriť technologickeacute systeacutemy
a ľudia Vo vyacuteskume a dizertačnej praacuteci sme sa však zaoberali ľudskyacutem moraacutelnym agentom
ktoryacute je zaacuteroveň použiacutevateľom a dennodenne traacutevi svoj voľnyacute čas v online prostrediacute Zaacuteroveň
sme na skuacutemanyacute probleacutem depersonalizaacutecie nahliadali z pohľadu informačnej etiky zaoberali
sme sa teda aj jej moraacutelnym kontextom Otaacutezky pološtruktuacuterovanyacutech rozhovorov boli formu-
lovaneacute tak aby odraacutežali aj etickuacute rovinu celeacuteho probleacutemu
Depersonalizaacutecia poukazuje na rozdiely v spraacutevaniacute moraacutelneho agenta v online prostrediacute
v porovnaniacute s offline prostrediacutem z moraacutelneho hľadiska (Novaacutekovaacute 2018) Joinson (2007)
tieto rozdiely v spraacutevaniacute popiacutesal nasledovne bdquoKeď suacute online tak dokaacutežu bez hanby flirto-
vať zatiaľ čo offline suacute neuveriteľne hanbliviacuteldquo Tento koncept sa v odbornej literatuacutere v oblasti
psycholoacutegie vyskytuje aj pod naacutezvami ako online disinhibiacutecia alebo online disinhibičnyacute efekt
Jeho skuacutemaniacutem sa zaoberajuacute napr Suler (2004) a Joinson (2007) V oblasti sociaacutelnej psycho-
loacutegie sa zase mocircžeme stretnuacuteť s priacutebuznyacutem pojmom tzv moraacutelneho odpuacutetania ktoryacute zahŕňa
moraacutelne činy pri ktoryacutech mocircžu ale nemusia byť zahrnuteacute sebaregulačneacute mechanizmy (Ban-
dura 2002) V oblasti informačnej etiky sa použiacuteva už spomiacutenanyacute pojem depersonalizaacutecie
ktoryacute naznačuje odpuacutetanie akteacutera moraacutelneho agenta od moraacutelneho činu a jeho naacutesledkov
Medzi moraacutelnym agentom a moraacutelnym činom sa vytvaacutera vzdialenosť ktoruacute podľa Dreyfusa
(2009) nie je možneacute prekonať nijakyacutemi technologickyacutemi prostriedkami Interakcia a neustaacutela
spaumltnaacute vaumlzba na internete mocircžu spocircsobiť že moraacutelny agent maacute pocit že je priamo v kontakte
s objektmi s ktoryacutemi komunikuje aj napriek tomu je však staacutele na pozadiacute pocit nereaacutelnosti
ktoraacute podkopaacuteva pocit bdquopriamej priacutetomnostildquo
Na zaacuteklade Floridiho (2013) modelu moraacutelneho činu v infosfeacutere sme vytvorili model
depersonalizaacutecie moraacutelneho agenta od naacutesledkov činu v online prostrediacute ktoryacute je zobrazenyacute
na obr 1 Depersonalizaacuteciu vniacutemame aj ako vzdialenosťbarieacuteru medzi moraacutelnym agentom
ktoryacute je pocircvodcom moraacutelneho činu a priacutejemcom moraacutelneho činu alebo jeho naacutesledkami
Kľuacutečovyacutem pojmom je aj otaacutezka zodpovednosti Moraacutelny čin je tak zobrazenyacute ako informač-
74
naacute interakcia ktorej entity suacute moraacutelny agent (1) priacutejemca akcie (2) informačnaacute interakcia
charakteristiky agenta a priacutejemcu moraacutelneho činu (3) kontext ktoryacutem je (relatiacutevne anonym-
neacute) online prostredie (4) a barieacutera medzi nimi ktorou je depersonalizaacutecia (5) Depersonalizaacute-
cia je tak zobrazenaacute ako suacutečasť moraacutelneho činu Vo vyacuteskume sme sa zaoberali predovšetkyacutem
interakciou medzi moraacutelnym agentom a priacutejemcom moraacutelneho činu naacutesledkami jeho činov
v smere od moraacutelneho agenta k priacutejemcovi
Obr 1
Zobrazenie depersonalizaacutecie moraacutelneho agenta v online prostrediacute (Novaacutekovaacute 2018)
2 Metodoloacutegia vyacuteskumu
Cieľom vyacuteskumu bolo čo najucelenejšie analyzovať fenomeacuten depersonalizaacutecie ale nie-
len jeho negatiacutevnych ale aj možnyacutech pozitiacutevnych prejavov v kontexte informačnej etiky
Ako metoacutedu zberu daacutet sme využili pološtruktuacuterovaneacute rozhovory Tuacuteto metoacutedu sme zvolili
kvocircli možnosti odhaliť ňou postoj respondenta do hĺbky overiť ho vhodne zvolenyacutemi otaacutez-
kami ktoreacute nemusia byť vždy presne štruktuacuterovaneacute ale priamo reagujuacute na odpovede respon-
denta Otaacutezky rozhovorov sme rozdelili do nasledujuacutecich zaacutekladnyacutech okruhov otaacutezky zame-
raneacute na ziacuteskanie faktografickyacutech uacutedajov (č 1 ndash 3) otaacutezky tyacutekajuacutece sa negatiacutevnych javov na
internete (č 4 ndash 5) otaacutezky tyacutekajuacutece sa negatiacutevnych a pozitiacutevnych prejavov depersonalizaacutecie
(č 6 ndash 8) a otaacutezky tyacutekajuacutece sa moraacutelnych hodnocirct na internete (č 9 ndash 10)
Rozhovory boli zaznamenaacutevaneacute na diktafoacuten so suacutehlasom všetkyacutech respondentov a boli
anonymizovaneacute naacutesledne prepiacutesaneacute v plnom zneniacute Ziacuteskaneacute daacuteta boli spracovaneacute dvojakou
analyacutezou obsahovou a fenomenografickou Na tomto mieste predstaviacuteme predovšetkyacutem
vyacutesledky fenomenografickej analyacutezy Obsahovaacute analyacuteza poskytla zaujiacutemaveacute zistenia hlavne
o pozitiacutevnych prejavoch depersonalizaacutecie ktoreacute sa tak potvrdili Bližšie suacute opiacutesaneacute v spomiacute-
nanej dizertačnej praacuteci (Novaacutekovaacute 2018) Fenomenografickaacute analyacuteza zase poskytla ucelenyacute
obraz skuacutemaneacuteho fenomeacutenu a to pomocou určenia jeho rozličnyacutech koncepciiacute spocircsobov jeho
vniacutemania respondentmi Vo vyacuteskume sme sa zaujiacutemali predovšetkyacutem o subjektiacutevne chaacutepanie
naacutesledkov činov moraacutelnym agentom v online prostrediacute a jeho vzťah k zodpovednosti za svo-
je činy v online prostrediacute Vyacuteskumnyacute probleacutem bol skuacutemanyacute predovšetkyacutem v prostrediacute sociaacutel-
nych sietiacute (vaumlčšinou Facebook YouTube) a diskusnyacutech foacuter ktoreacute boli respondentom bez-
prostredne bliacutezke Podmienkou bolo aby na tyacutechto sociaacutelnych sieťach traacutevili respondenti
svoj voľnyacute čas každyacute deň (min 1 hodinu denne)
75
21 Fenomenografickaacute analyacuteza
Považujeme za vhodneacute venovať istuacute pozornosť aj zvolenej metoacutede pomocou ktorej sme
analyzovali ziacuteskaneacute daacuteta a to fenomenografickej analyacuteze keďže je metoacutedou ktoraacute je menej
znaacutemou a menej využiacutevanou v domaacutecom kontexte Cieľom fenomenografickej analyacutezy je
bdquoskuacutemanie rozličnyacutech spocircsobov ktoryacutemi ľudia zažiacutevajuacute aspekty svojho svetaldquo skuacutemanie
kvalitatiacutevnych rozdielov ľudskej skuacutesenosti rozličnyacutech aspektov okoliteacuteho sveta (Bruce 1999
cit podľa Novaacutekovaacute 2018) Podľa Limberga (2008) je fenomenografia o opise veciacute t j ako
sa naacutem javia Taacuteto metoacuteda sa zameriava na skuacutemanie toho ako vniacutemajuacute respondenti infor-
maacutecie docircraz sa pritom kladie na skuacutesenosť použiacutevateľa s určityacutem fenomeacutenom na to ako ho
zažiacuteva Informaacutecia je tak vniacutemanaacute ako dimenzia skuacutesenosti použiacutevateľa Skuacutesenosť s feno-
meacutenom naznačuje schopnosť respondenta rozliacutešiť objekt od jeho prostredia alebo kontextu
a priradiť mu tak vyacuteznam (Limberg 2000) bdquoFenomenografia sa tiež suacutestreďuje na vzťah me-
dzi ľuďmi a ich svetom V raacutemci tohto vzťahu vnuacutetorneacuteho vzťahu sa tvoriacute vyacuteznam a praacuteve
variabilita charakteru tyacutechto vnuacutetornyacutech vyacuteznamov je objektom fenomenografickeacuteho vyacutesku-
muldquo (Bruce 1999 s 10 cit podľa Novaacutekovaacute 2018) Vyacuteznam sa tvoriacute na zaacuteklade skuacutesenosti
preto je to tzv skuacutesenostnyacute vyacuteznam (angl experienced meaning)
Bruce (1999) odporuacuteča tuacuteto metoacutedu využiť predovšetkyacutem vtedy keď je cieľom vyacuteskum-
niacuteka porozumieť svetu z pohľadu niekoho ineacuteho a zaacuteroveň opiacutesať rozličnosť v chaacutepaniacute feno-
meacutenu a tak ho definovať Zameraniacutem sa na rozličnosť fenomeacutenu je možneacute určiť jeho rozlič-
neacute dimenzie ako sa javiacute ľuďom fenomenografia tak poskytuje holistickyacute pohľad na skuacutema-
nyacute fenomeacuten (Limberg 2008) Vyacutehodou tejto metoacutedy je možnosť odhaliť rozličneacute straacutenky
skuacutemaneacuteho fenomeacutenu v zaacutevislosti od toho ako sa javiacute ľuďom alebo ako ho ľudia prežiacutevajuacute
Je to kvalitatiacutevny priacutestup ktoryacute popisuje rozličneacute spocircsoby vniacutemania aspektov okoliteacuteho
sveta Vznikol v 70 rokoch na University of Gothenburg vo Šveacutedsku skupinou vyacuteskumniacute-
kov vedenyacutech F Martonom (Bruce 1999) Taacuteto metoacuteda maacute potenciaacutel pre uplatnenie v praxi
knižničnej a informačnej vedy napr pri dizajne použiacutevateľsky priacutevetivyacutech počiacutetačovyacutech roz-
hraniacute ďalej na zlepšenie služieb v oblasti knižničnej a informačnej vedy na ich rozvoj hod-
notenie a vo vzdelaacutevacej oblasti ndash pri školeniach či už informačnyacutech profesionaacutelov alebo
koncovyacutech použiacutevateľov Všetky tieto aplikaacutecie si vyžadujuacute potrebu skuacutemať rozdiely v chaacute-
paniacute alebo prežiacutevaniacute určiteacuteho fenomeacutenu (Bruce 1999)
Fenomenografia je metoacutedou ktoraacute kladie vysokeacute naacuteroky na vyacuteskumniacutekove analytickeacute
schopnosti keďže je interpretačnyacutem vyacuteskumnyacutem priacutestupom Vyacuteskumniacutek by sa mal v procese
realizaacutecie vyacuteskumu zamerať na odhalenie rozličnosti v koncepciaacutech (Bruce 1999)
Je však potrebneacute rozlišovať medzi fenomenografiou a fenomenoloacutegiou aj keď sa obe
vyacuteskumneacute metoacutedy zameriavajuacute na popis ľudskej skuacutesenosti vyacuteznamnyacutem rozdielom je že
fenomenografia sa zameriava na rocircznorodosť kyacutem fenomenoloacutegia sa suacutestreďuje na podstatu
skuacutemaneacuteho fenomeacutenu (Limberg 2008)
Cieľom fenomenografickeacuteho skuacutemania je odhaliť rozličneacute koncepcie fenomeacutenu ktoreacute
majuacute skupiny použiacutevateľov v určityacutech kontextoch Koncepcia je skuacutesenostnyacutem zažityacutem vyacute-
znamom teda tyacutem že určiacuteme ako vniacutemajuacute respondenti skuacutemanyacute fenomeacuten mocircžeme tak do-
spieť k jeho opiacutesaniu Medzi jednotlivyacutemi koncepciami suacute logickeacute vzťahy ktoreacute tvoria štruk-
turaacutelny raacutemec fenomeacutenu (Bruce 1999) Popis koncepcie mocircže obsahovať aj konkreacutetne citaacutety
ktoryacutemi respondenti opisujuacute rozličneacute koncepcie skuacutemaneacuteho probleacutemu (Bruce 1997)
Vyacutestupom fenomenografickeacuteho vyacuteskumu by mala byť tabuľka obsahujuacuteca kategoacuterie
fenomeacutenu alebo tzv bdquovyacuteslednyacute priestorldquo (z angl outcome space) zahŕňajuacuteci kategoacuterie opisu
fenomeacutenu ktoreacute vyjadrujuacute hlavneacute znaky vyacuteznamu a skuacutesenosti s určityacutem fenomeacutenom a zaacute-
76
roveň vyjadrenie vzťahov medzi jednotlivyacutemi kategoacuteriami (Limberg 2008) Tento vyacuteslednyacute
priestor je tak vyjadreniacutem kolektiacutevnej skuacutesenosti s fenomeacutenom vyacuteskumu (Limberg 2000)
Každaacute kategoacuteria (koncepcia) maacute tzv štrukturaacutelny a referenčnyacute komponent Kategoacuterie
obsahujuacute vyacuteznam teda referenčnyacute komponent toho čo je chaacutepaneacute Zaacuteroveň obsahujuacute zaacute-
kladneacute vzťahy medzi časťami koncepciiacute ktoreacute tvoria štrukturaacutelny komponent toho ako je
niečo chaacutepaneacute Na zaacuteklade štrukturaacutelnych komponentov koncepciiacute je potom vytvorenyacute vyacute-
slednyacute priestor (Bruce 1997)
Validitu fenomenografickeacuteho vyacuteskumu je možneacute zabezpečiť napr jasnyacutem opisom po-
stupu vyacuteskumniacuteka pri analyacuteze daacutet a zaacuteroveň uvaacutedzaniacutem citaacutetov z rozhovorov ktoryacutech cieľom
je identifikovať vyacuteznamneacute charakteristiky určitej kategoacuterie a poukaacutezať na rozdielnosť medzi
jednotlivyacutemi kategoacuteriami a koncepciami (Novaacutekovaacute 2018)
3 Vyacutesledky fenomenografickej analyacutezy
V raacutemci fenomenografickej analyacutezy daacutet sme viacnaacutesobne čiacutetali a analyzovali prepiacutesaneacute
rozhovory potom sme identifikovali vyacuteznamneacute časti odpovediacute respondentov so zreteľom na
vyacuteskumnyacute cieľ Analyacuteze sme podrobili vyacutepovede respondentov ktoriacute v rozhovoroch potvrdi-
li svoju skuacutesenosť (ktoraacute je podmienkou fenomenografickeacuteho vyacuteskumu) s odlišnyacutem spraacuteva-
niacutem v online priestore či už u seba alebo vo svojom najbližšom okoliacute Bolo ich dokopy 16
Vo vyacutepovediach respondentov sa postupne črtali odlišneacute kategoacuterie popisu fenomeacutenu v kto-
ryacutech respondenti opisovali depersonalizaacuteciu zo svojho subjektiacutevneho pohľadu Identifikova-
neacute koncepcie sa u jednotlivyacutech respondentov preliacutenali navzaacutejom sa dopĺňali Vyacutesledkom
analyacutezy je vyacuteslednyacute priestor na obraacutezku 2 v ktorom suacute jednotliveacute koncepcie zobrazeneacute
Koncepciami suacute (Novaacutekovaacute 2018)
koncepcia informačnej etiky (koncepcia kedy je depersonalizaacutecia vniacutemanaacute ako prob-
leacutem uacutezko suacutevisiaci s oblasťou informačnej etiky)
koncepcia vniacutemania informačneacuteho prostredia moraacutelnym agentom (koncepcia kedy je
depersonalizaacutecia vniacutemanaacute predovšetkyacutem ako fenomeacuten online prostredia ktoreacuteho je
suacutečasťou)
psychologickaacute koncepcia (koncepcia kedy je depersonalizaacutecia vniacutemanaacute predovšetkyacutem
ako online disinhibičneacute spraacutevanie)
situačnaacute koncepcia (koncepcia kedy je depersonalizaacutecia vniacutemanaacute prostredniacutectvom
konkreacutetnych situaacuteciiacute v ktoryacutech sa odohraacuteva a ich špecifiacutek)
sociaacutelna koncepcia (koncepcia kedy je depersonalizaacutecia vniacutemanaacute ako probleacutem ktoryacute
je potrebneacute riešiť na globaacutelnej uacuterovni)
Jednotliveacute koncepcie suacute uacutezko prepojeneacute naznačuje to aj tvar paumlťuholniacuteka ktoryacute konce-
p-cie vytvaacuterajuacute Tvoria jeden celok Koncepcia informačnej etiky je uacutezko prepojenaacute s kon-
cepciou informačneacuteho prostredia ale aj s psychologickou koncepciou Situačnaacute koncepcia
zase hraničiacute s koncepciou informačneacuteho prostredia pretože vzťahy medzi nimi suacute asi najuž-
šie Hranice medzi nimi suacute priacutetomneacute ale zaacuteroveň suacute do istej miery prepojeneacute
Identifikovali sme zaacuteroveň dva zaacutekladneacute prejavy depersonalizaacutecie pozitiacutevny a negatiacutev-
ny prejav ktoreacute suacute priacutetomneacute vo všetkyacutech koncepciaacutech Okrem pozitiacutevnych prejavov považu-
jeme za docircležiteacute zdocircrazniť aj vyacuteznam emoacuteciiacute ktoreacute sa objavovali vo všetkyacutech koncepciaacutech
ale obzvlaacutešť v koncepcii informačnej etiky Preto suacute emoacutecie vymedzeneacute osobitne ako kompo-
nent informačnej etiky Priacutetomnosť emoacuteciiacute sme však zaznamenali vo všetkyacutech koncepciaacutech
77
preto suacute emoacutecie podložiacutem paumlťuholniacuteka ktoryacute zobrazuje koncepcie depersonalizaacutecie moraacutel-
neho agenta v online prostrediacute
Obr 2
Koncepcie depersonalizaacutecie moraacutelneho agenta v online prostrediacute (Novaacutekovaacute 2018)
31 Koncepcia informačnej etiky
Koncepcia informačnej etiky bola priacutetomnaacute v odpovedi každeacuteho respondenta Odpove-
de respondentov boli často aj citovo zafarbeneacute a naznačovali tak vyacuteznam ktoryacute etickej kon-
cepcii pripisujuacute Koncepcia informačnej etiky obsahuje tieto komponenty
zodpovednosť
absencia negatiacutevnych sankciiacute
dodržiavanie odlišnyacutech moraacutelnych zaacutesad v online prostrediacute
anonymita
neuvedomovanie si negatiacutevnych naacutesledkov činov na priacutejemcu
prisudzovanie malej vaacutehy činom v online prostrediacute
vniacutemanie človeka ako bdquoentityldquo a nie ako ľudskej bytosti
tvorba online identiacutet
rola emoacuteciiacute
pri dodržiavaniacute moraacutelnych zaacutesad
nevniacutemanie emoacuteciiacute priacutejemcu moraacutelneho činu
citoveacute zapojenie
Komponenty tvoria štrukturaacutelny raacutemec koncepcie Referenčnyacutem (vyacuteznamovyacutem) raacutemcom
koncepcie je vniacutemanie depersonalizaacutecie v online prostrediacute respondentmi ako komplexneacuteho
etickeacuteho probleacutemu ktoryacute v sebe zahŕňa vyššie uvedeneacute komponenty Komponent zodpoved-
78
nosti je zaacutekladnyacutem komponentom koncepcie informačnej etiky Tak ako sa to ukazuje aj
v odbornej literatuacutere zodpovednosť uacutezko suacutevisiacute s depersonalizaacuteciou moraacutelneho agenta v on-
line prostrediacute je akoby v jadre celej koncepcie ostatneacute komponenty suacute na ňu uacutezko naviazaneacute
Respondenti sa v suacutevislosti so zodpovednosťou vyjadrovali najmauml k negatiacutevnym sankciaacutem
ktoreacute pocircvodcu činu v online prostrediacute mocircžu alebo nemusia postihnuacuteť čo maacute vplyv na jeho
odlišneacute spraacutevanie Zodpovednosť za činy v online prostrediacute je podľa respondentov veľmi
uacutezko prepojenaacute buď s negatiacutevnymi sankciami ktoreacute hrozia (alebo nehrozia) zo strany spoloč-
nosti alebo s moraacutelnymi zaacutesadami jednotlivca Odpovede respondentov naznačujuacute že zodpo-
vednosť je ďalej prepojenaacute aj s anonymitou v online prostrediacute naacutesledkom ktorej mocircže mať
pocircvodca činu dojem že zodpovednosť za svoje činy nenesie Neuvedomenie si možnyacutech
negatiacutevnych naacutesledkov činu na priacutejemcu je komponent etickej koncepcie kedy sa moraacutelny
agent v online prostrediacute spraacuteva odlišne aj v docircsledku toho že si neuvedomuje akyacute negatiacutevny
dopad mocircže mať jeho konanie na okolie Zaacuteroveň prisudzuje svojim činom v online prostrediacute
iba maluacute vaacutehu Online prostredie je špecifickeacute čo sa potvrdzuje aj v tomto priacutepade kedy mo-
raacutelny agent nemusiacute vniacutemať že komunikuje s ľudskou bytosťou ndash tento komponent respondent
R4 opiacutesal nasledovne bdquoKeby si ľudia uvedomili že debatujuacute s človekom a nielen s entitou
tak to by bolo veľmi dobreacuteldquo Komponent tvorby online identiacutet naznačuje to že online identita
ovplyvňuje spraacutevanie moraacutelneho agenta v online prostrediacute a mocircže byť tak prostriedkom reali-
zaacutecie depersonalizovaneacuteho spraacutevania
Vyacuteznamnyacutem komponentom ktoryacute podobne ako zodpovednosť možno pozorovať na
pozadiacute ostatnyacutech už spomenutyacutech komponentov etickej koncepcie je komponent emoacuteciiacute Vo
vyacuteskume sa ukaacutezalo že emoacutecie suacute uacutezko prepojeneacute s rozhodovaniacutem moraacutelneho agenta v otaacutez-
kach moraacutelnych činov Ďalej nemožnosť vniacutemať v dostatočnej miere emoacutecie priacutejemcu činu
tiež ovplyvňuje spraacutevanie moraacutelneho agenta ktoreacute tak mocircže byť negatiacutevnejšie a napokon je
docircležiteacute spomenuacuteť aj citoveacute zapojenie ktoreacute plniacute v raacutemci depersonalizovaneacuteho spraacutevania
vyacuteznamnuacute uacutelohu Priacutetomnosť emoacuteciiacute či citoveacute zapojenie mocircžeme pozorovať aj v priacutepadoch
pozitiacutevnej depersonalizaacutecie Citoveacute prežiacutevanie dobryacute pocit je motivaacuteciou takeacutehoto konania
ktoreacuteho cieľom je zlepšiť psychickyacute a emocionaacutelny stav priacutejemcu činu Dobryacute pocit z pomo-
ci niekomu kto to potrebuje je zaacuteroveň aj vnuacutetornou motivaacuteciou
32 Koncepcia vniacutemania informačneacuteho prostredia moraacutelnym
agentom
V raacutemci tejto koncepcie je depersonalizovaneacute spraacutevanie vniacutemaneacute predovšetkyacutem ako
spraacutevanie suacutevisiace s charakteristikami informačneacuteho prostredia v ktorom sa odohraacuteva Re-
ferenčnyacutem (vyacuteznamovyacutem) raacutemcom koncepcie je vniacutemanie depersonalizovaneacuteho spraacutevania
v online prostrediacute ako fenomeacutenu ktoryacute je determinovanyacute predovšetkyacutem online prostrediacutem
v ktorom sa odohraacuteva Zahŕňa v sebe rozličneacute elementy ktoreacute tvoria jej štrukturaacutelny raacutemec
sloboda v online prostrediacute
pocit bezpečia a istoty za počiacutetačom
oddelenie reality v online prostrediacute od reality v offline prostrediacute
fyzickaacute nepriacutetomnosť v online prostrediacute
chyacutebajuacuteca neverbaacutelna komunikaacutecia
chyacutebajuacuteci pocit priacutetomnosti a bliacutezkosti
odlišnaacute skraacutetenaacute a asynchroacutenna komunikaacutecia
79
Komponent slobody v online prostrediacute je komponent podľa ktoreacuteho sa moraacutelny agent
v online prostrediacute bdquociacuteti slobodnejšieldquo naacutesledkom čoho mocircže v online priestore napiacutesať sku-
točne to čo si mysliacute Pocit bezpečia a istoty v online priestore daacuteva moraacutelnemu agentovi
vaumlčšiu slobodu Aj v tejto koncepcii nachaacutedzame prvky pozitiacutevnej depersonalizaacutecie a to
predovšetkyacutem v suacutevislosti s komponentom pocitu bezpečia a istoty v online priestore podľa
ktoreacuteho mocircže byť spraacutevanie moraacutelneho agenta ovplyvneneacute aj pozitiacutevnym spocircsobom Kom-
ponent oddelenia reality v online prostrediacute od reality v offline prostrediacute vyjadruje vniacutemanie
tyacutechto dvoch prostrediacute ako odlišnyacutech akoby virtuaacutelna realita nebola bdquoreaacutelna realitaldquo ako to
opiacutesal Slater (2002) R 23 to vysvetlil nasledovne bdquoČo daacute (použiacutevateľ) do tej siete je inaacute
dimenzia uacuteplne inyacute svet Je to svet mimo mňaldquo Ďalšiacutem vyacuteraznyacutem komponentom je fyzickaacute
nepriacutetomnosť v online prostrediacute a jej vplyv na odlišneacute spraacutevanie moraacutelneho agenta Fyzickuacute
nepriacutetomnosť respondenti vniacutemali často aj v suacutevislosti s absenciou neverbaacutelnej komunikaacutecie
čo opaumlť spocircsobuje odlišneacute spraacutevanie Fyzickuacute nepriacutetomnosť nenahraacutedza online priacutetomnosť
z hľadiska vniacutemania pocitu bliacutezkosti Respondent R 25 to potvrdzuje bdquoČlovek nie je uacuteplne
v kontakte s tyacutem človekom ale tak čiastočneldquo Komponent odlišnej skraacutetenej a asynchroacutennej
komunikaacutecie sa tiež nachaacutedza v koncepcii informačneacuteho prostredia Na odlišneacute spraacutevanie
teda podľa respondentov vplyacutevajuacute aj špecifikaacute online komunikaacutecie v porovnaniacute s offline
komunikaacuteciou
33 Psychologickaacute koncepcia
Taacuteto koncepcia vyjadruje vniacutemanie depersonalizovaneacuteho spraacutevania respondentmi ako
spraacutevania ktoreacute maacute svoje korene predovšetkyacutem v psychike človeka a prejavuje sa ako odvaacutež-
nejšie agresiacutevnejšie otvorenejšie spraacutevanie Referenčnyacutem raacutemcom koncepcie je tak odvaacutež-
nejšie spraacutevanie v zmysle otvorenej komunikaacutecie ktoraacute je uacuteprimnejšia prejavuje sa silnejšiacutem
vyjadreniacutem vlastneacuteho naacutezoru komunikaacuteciou aj citlivyacutech teacutem ale maacute aj negatiacutevne prejavy
ako suacute agresiacutevnejšie spraacutevanie a použiacutevanie vulgarizmov Komponenty psychologickej kon-
cepcie suacute
odvaacutežnejšie spraacutevanie
otvorenaacute komunikaacutecia
uacuteprimnejšia komunikaacutecia
silnejšie vyjadrenie vlastneacuteho naacutezoru
komunikaacutecia aj citlivyacutech teacutem
agresiacutevnejšie spraacutevanie
použiacutevanie vulgarizmov
osobnaacute frustraacutecia potreba pritiahnuť pozornosť okolia
V raacutemci psychologickej koncepcie bolo depersonalizovaneacute spraacutevanie vniacutemaneacute respon-
dentmi ako odvaacutežnejšie sebavedomejšie spraacutevanie V kontexte otvorenej komunikaacutecie ho
respondenti vniacutemali ako otvoreneacute uacuteprimnejšie spraacutevanie kedy ľahšie vyjadria svoj vlastnyacute
naacutezor čo suacutevisiacute s komponentom odvaacutežneho spraacutevania ndash zahŕňa v sebe schopnosť jednoduch-
šie a silnejšie vyjadriť svoj osobnyacute naacutezor a nechyacuteba ani konverzaacutecia o citlivyacutech osobnyacutech
teacutemach Aj v psychologickej koncepcii tak nachaacutedzame prvky pozitiacutevneho depersonalizova-
neacuteho spraacutevania Negatiacutevne prejavy odvaacutežnejšieho spraacutevania opiacutesali respondenti ako agresiacutev-
nejšie spraacutevanie ktoreacute sa nevyhyacuteba ani vulgarizmom Pocircvodca činu si niacutem ventiluje osobnuacute
frustraacuteciu
80
34 Situačnaacute koncepcia
Situačnaacute koncepcia vyjadruje vniacutemanie depersonalizovaneacuteho spraacutevania ako spraacutevania
moraacutelneho agenta v konkreacutetnej situaacutecii Analyzovaneacute boli situaacutecie kedy respondenti opiacutesali
svoju skuacutesenosť s depersonalizovanyacutem spraacutevaniacutem ktoreacute vniacutemali v spojitosti s konkreacutetnou
situaacuteciou Identifikovali sme tieto elementy situačnej koncepcie tvoriace jej štrukturaacutelny
raacutemec
experimentovanie
verejnosť situaacutecie
typ komunikačnej situaacutecie
negatiacutevne až nenaacutevistneacute komentaacutere
komunikaacutecia pri hraniacute počiacutetačovyacutech hier
komunikaacutecia pri bdquočetovaniacuteldquo
kyberšikana
vytvorenie falošneacuteho profilu na sociaacutelnej sieti
zdieľanie rozličneacuteho materiaacutelu na sociaacutelnej sieti
intenzita situaacutecie
pretvaacuterka
znaacutesobeneacute negatiacutevne spraacutevanie (prejavom mocircže byť napr bdquozapaacuteranieldquo)
vplyv situaacutecie v online prostrediacute na situaacuteciu v offline prostrediacute
Depersonalizovaneacute spraacutevanie je vniacutemaneacute ako odlišneacute spraacutevanie ktoreacute je verejneacute odo-
hraacuteva sa vo verejnom priestore čo respondenti považovali za veľkeacute negatiacutevum predovšetkyacutem
v suacutevislosti s jeho negatiacutevnymi prejavmi Situačnyacute komponent experimentovania sa prejavil
vo vniacutemaniacute depersonalizovaneacuteho spraacutevania ako experimentu ktoreacuteho cieľom je bdquoniečo vy-
skuacutešaťldquo Komponent typu komunikačnej situaacutecie vyjadruje konkreacutetne priacuteklady situaacuteciiacute v kto-
ryacutech sa depersonalizovaneacute spraacutevanie odohralo ako napr negatiacutevne nenaacutevistneacute komentaacutere
odlišnaacute komunikaacutecia pri hraniacute počiacutetačovyacutech hier pri bdquočetovaniacuteldquo kyberšikana atď Kompo-
nent intenzity situaacutecie vyjadruje depersonalizovaneacute spraacutevanie ako spraacutevanie ktoreacute mocircže byť
uacuteplne odlišneacute (ako pretvaacuterka) alebo iba čiastočne odlišneacute bdquoznaacutesobeneacuteldquo intenziacutevnejšie vo
svojich prejavoch Poslednyacutem situačnyacutem komponentom ktoryacute sme identifikovali je kompo-
nent vplyvu situaacutecie (alebo spraacutevania) v online prostrediacute na offline prostredie respondenti
vniacutemajuacute depersonalizovaneacute spraacutevanie ako spraacutevanie v online prostrediacute ktoreacute ovplyvňuje priacute-
jemcu aj v jeho offline prostrediacute V situačnej koncepcii opaumlť nachaacutedzame priacutetomnosť emoacuteciiacute
(negatiacutevne emoacutecie pociťuje okolie ktoreacute sleduje napr negatiacutevne komentaacutere na sociaacutelnej sieti
pocit škodoradosti pri experimentovaniacute)
35 Sociaacutelna koncepcia
Sociaacutelna koncepcia bola vo vyacutepovediach respondentov asi najmenej vyacuteraznaacute ale neme-
nej vyacuteznamnaacute pretože presahuje hranice jednotlivca a depersonalizaacutecia je v nej obsiahnutaacute
predovšetkyacutem ako celospoločenskyacute probleacutem Obsahuje komponenty
celospoločenskyacute probleacutem
sociaacutelne vzdelaacutevanie a vyacutechova
komponent skupiny
81
Ku koncepcii sa vyjadril napr respondent R 4 ktoryacute vniacutema negatiacutevne prejavy deperso-
nalizaacutecie ako probleacutem ktoryacute je potrebneacute riešiť na spoločenskej uacuterovni hlavne na uacuterovni emo-
cionaacutelnej zrelosti ku ktorej by mali ľudiacute viesť už v mladosti resp čo najskocircr aby sa vedeli
v online prostrediacute spraacutevať zodpovedne Druhyacutem komponentom ktoryacute sme identifikovali je
komponent skupiny relevantnyacute v priacutepade napr skupinovej kyberšikany keďže kyberšikana
do ktorej sa zapojiacute vaumlčšiacute počet ľudiacute maacute svoje špecifikaacute Na pozadiacute tejto koncepcie tiež na-
chaacutedzame priacutetomnosť emoacuteciiacute a to predovšetkyacutem pri komponente skupiny kedy je emocio-
naacutelne zapojenie pri depersonalizovanom spraacutevaniacute skupinoveacute a zdieľaneacute
Zaacutever
Cieľom vyacuteskumu bolo nielen poskytnuacuteť čo najucelenejšiacute pohľad na vyacuteskumnyacute probleacutem
depersonalizaacutecie v online prostrediacute ale zaacuteroveň upriamiť pozornosť na probleacutem už len na
samotnuacute jeho existenciu pomenovať ho Depersonalizaacutecia je predovšetkyacutem nezvyčajnyacutem
prejavom spraacutevania odchyacutelkou od bežneacuteho spraacutevania v online prostrediacute nemusiacute sa teda tyacute-
kať všetkyacutech použiacutevateľov resp v rozličnej miere Mocircže mať zaacuteroveň nielen negatiacutevne ale
aj pozitiacutevne prejavy ktoreacute sme vo vyacuteskume odhalili a bližšie špecifikovaneacute suacute v dizertačnej
praacuteci (Novaacutekovaacute 2018) Napriek tomu sa s jej negatiacutevnymi prejavmi stretaacutevame na internete
dennodenne preto by bolo potrebneacute sa ňou zaoberať aj pri rozvoji informačnej resp moraacutel-
nej gramotnosti v inštituacuteciaacutech ako suacute rodina a škola a to ideaacutelne už od uacutetleho veku
Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute spraacute-
vanie sa človeka v digitaacutelnom priestore
Zoznam bibliografickyacutech odkazov
BANDURA Albert 2002 Selective Moral Disengagement in the Exercise of Moral Agency
In Journal of Moral Education [online] 31(2) s 101-119 [cit 2018-03-22] Dostupneacute na
httpswebstanfordedu~kcarmelCC_BehavChange_CoursereadingsAdditional20Re
sourcesBandurabandura_moraldisengagementpdf
BRUCE Christine 1997 The Seven Faces of Information Literacy Australia Auslib Press
ISBN 978-1875145430
BRUCE Christine 1999 Phenomenography Opening a New Territory for Library and
Information Science Research In The New Review of Information and Library Research
[online] 5(1) s 31-48 [cit 2016-10-17] Dostupneacute na httpseprintsquteduau57651
cit podľa NOVAacuteKOVAacute F 2018 Informačnaacute etika v teoacuterii a praxi informačnyacutech inter-
akciiacute [dizertačnaacute praacuteca] Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickaacute fakulta Kate-
dra knižničnej a informačnej vedy Školiteľ Prof PhDr Jela Steinerovaacute PhD Bratislava
FiFUK 154 s
BUCHANAN Elizabeth A a HENDERSON Kathrine A 2008 Case Studies in Library
and Information Science Ethics USA McFarland and Company ISBN 978-0- 7864-
3367- 4
CLOUDER Christopher 2015 The Doors of Perception In Social and Emotional Educa-
tion An International Analysis [online] s 17-20 [cit 2018-03-22] Dostupneacute na
httpswwwfundacionbotinorg89dguuytdfr276ed_uploadsEDUCACIONANALISIS
20INTERNACIONAL2015inglesEN-Informe20Completopdf
82
DREYFUS Hubert L 2009 On the Internet 2nd ed United States of America Routledge
ISBN 0415775167
FLORIDI Luciano 2004 Information In The Blackwell Guide to the Philosophy of Com-
puting and Information USA Blackwell Publishing Ltd s 40-60 ISBN 0-631- 22918-3
cit podľa NOVAacuteKOVAacute F 2018 Informačnaacute etika v teoacuterii a praxi informačnyacutech inter-
akciiacute [dizertačnaacute praacuteca] Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickaacute fakulta Kate-
dra knižničnej a informačnej vedy Školiteľ Prof PhDr Jela Steinerovaacute PhD Bratislava
FiFUK 154 s
FLORIDI Luciano 2013 The Ethics of Information United States of America Oxford
University Press ISBN 9780199641321 cit podľa NOVAacuteKOVAacute F 2018 Informačnaacute
etika v teoacuterii a praxi informačnyacutech interakciiacute [dizertačnaacute praacuteca] Univerzita Komenskeacuteho
v Bratislave Filozofickaacute fakulta Katedra knižničnej a informačnej vedy Školiteľ Prof
PhDr Jela Steinerovaacute PhD Bratislava FiFUK 154 s
JANOŠ Karel 1993 Informačniacute etika Praha Univerzita Karlova
JOINSON Adam N 2007 Disinhibition and the Internet In GACKENBACH J ed Psy-
chology and the Internet intrapersonal interpersonal and transpersonal implications
San Diego Academic Press s 75-92 ISBN 978-0-12-369425-6
LIMBERG Louise B 2000 Phenomenography A Relational Approach to Research on
Information Needs Seeking and Use In New Review of Information Behaviour [online]
Vol 1 s 51-67 [cit 2018-03-22] Dostupneacute na
httpswwwresearchgatenetpublication262160483_Phenomenography_A _relational_a
pproach_to_research_on_information_needs_seeking_and_use
LIMBERG Louise B 2008 Phenomenography In GIVEN L M a SAUMURE K eds
Sage Encyclopedia of Qualitative Research Methods United States of America SAGE
Publications Inc s 611-614 ISBN 978-1-4129-4163-1
NOVAacuteKOVAacute Františka 2018 Informačnaacute etika v teoacuterii a praxi informačnyacutech interakciiacute
[dizertačnaacute praacuteca] Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickaacute fakulta Katedra
knižničnej a informačnej vedy Školiteľ Prof PhDr Jela Steinerovaacute PhD Bratislava
FiFUK 154 s
SLATER Don 2002 Social Relationships and Identity Online and Offline In
LIEVROUW L a LIVINGSTONE S eds Handbook of New Media Social Shaping
and Consequences of Icts London Sage Publications s 533-546 ISBN 0761965105
STEINEROVAacute Jela 2014 Informačnaacute etika v suacutevislostiach informačnej ekoloacutegie In Kni-
hovna [online] 25(1) s 23-35 [cit 2018-03-22] Dostupneacute na
httpoldknihovnankpczknihovna141141023htm
SULER John 2004 The Online Disinhibition Effect In CyberPsychology and Behavior
[online] 7(3) s 321-325 [cit 2018-03-22] Dostupneacute na
httpswwwresearchgatenetpublication8451443_The_Online_Disinhibition_Effect
83
Resumeacute
KVALITATIacuteVNY VYacuteSKUM DEPERSONALIZAacuteCIE MORAacuteLNEHO AGENTA
V ONLINE PROSTREDIacute (FENOMENOGRAFICKAacute ANALYacuteZA)
Františka Novaacutekovaacute
Depersonalizaacutecia moraacutelneho agenta v online prostrediacute je maacutelo skuacutemanyacutem javom V oblasti informačnej
etiky ho stručne charakterizuje napr Luciano Floridi Priacutespevok obsahuje hlavneacute zistenia fenomenogra-
fickej analyacutezy vyacuteskumu dizertačnej praacutece Priacutespevok zahŕňa aj kraacutetku charakteristiku fenomenografic-
kej analyacutezy Depersonalizaacutecia v online prostrediacute je definovanaacute ako odlišneacute spraacutevanie v online prostrediacute
v porovnaniacute s offline prostrediacutem z moraacutelneho hľadiska ktoreacute mocircže mať nielen negatiacutevne prejavy (uacutetoč-
neacute nenaacutevistneacute komentaacutere kyberšikana) ale aj pozitiacutevne prejavy (vľuacutednosť naacutepomocnosť štedrosť)
Vyacutesledkom fenomenografickej analyacutezy je vyacuteslednyacute priestor depersonalizaacutecie moraacutelneho agenta ktoryacute
obsahuje 5 zaacutekladnyacutech koncepciiacute koncepciu informačnej etiky koncepciu vniacutemania informačneacuteho pro-
stredia moraacutelnym agentom psychologickuacute situačnuacute a sociaacutelnu koncepciu V suacutevislosťou s depersonali-
zaacuteciou je docircležiteacute poukaacutezať nielen na jej vzťah s anonymitou a zodpovednosťou ale aj na rolu emoacuteciiacute
ktoreacute suacute suacutečasťou každej koncepcie ktoraacute bola vo fenomenografickom vyacuteskume indentifikovanaacute
Summary
QUALITATIVE RESEARCH OF DEPERSONALIZATION OF MORAL AGENT IN
ONLINE ENVIRONMENT (PHENOMENOGRAPHIC ANALYSIS)
Františka Novaacutekovaacute
Depersonalization of moral agent in online environment is an under-researched phenomenon Deperson-
alization is shortly described by Luciano Floridi in the context of information ethics Article contains
main findings of phenomenographic analysis which was part of dissertation thesis Shortly characterized
in the article is also phenomenographic analysis Depersonalization in online environment is defined
as different behaviour in online environment in comparison with offline environment in the ethical con-
text Depersonalization can have not only negative aspects (aggresive hateful comments cyberbullying)
but also positive aspects (kindness helpfulness generosity) The result od phenomenographic analysis
is an outcome space of depersonalization of moral agent which contains five main conceptions concep-
tion of information ethics conception of moral agentrsquos perception of information environment psycho-
logical situational and social conception It is important to emphasize not only the relation of research
problem with anonymity and responsibility but also the role of emotions which are part of every iden-
tified conception
84
ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO
Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019
OD INFORMAČNEJ VEDY K ZNALOSTNEJ VEDE
Marcela Katuščaacutekovaacute
Uacutevod
Vyacutevoj a priacutestupnosť (sieťovyacutech) informačnyacutech technoloacutegiiacute vo vyacuteraznej miere prispeli
k celosvetovyacutem socioekonomickyacutem zmenaacutem Priacutestup k informaacuteciaacutem sa vyacuterazne zjednodušil
naacutesledkom čoho rastie vyacuteznam kognitiacutevnych zručnostiacute potrebnyacutech na premenu informaacuteciiacute na
využiteľneacute znalosti Tzv znalostnaacute spoločnosť a znalostnaacute ekonomika meniacute požiadavky trhu
praacutece a knižnično-informačnaacute veda (KIV) čeliacute novyacutem vyacutezvam aj hrozbaacutem KIV sa socioeko-
nomickyacutem zmenaacutem prispocircsobuje a rozširuje svoju oblasť poznania okrem ineacuteho aj o oblasť
manažmentu znalostiacute (KM) ktoryacute je možneacute vniacutemať ako manažeacuterske riešenie zmien ktoreacute
prišli so štvrtou vlnou technickej revoluacutecie (Bodrožić Adler 2018) Na praktickyacute vyacuteznam
manažmentu znalostiacute poukazuje napr OSN vo svojom dokumente The KM in the United
Nations System kde sa na implementaacuteciu KM nazeraacute ako na vyacutezvu OSN v jej uacutesiliacute systema-
ticky a efektiacutevne organizovať zdieľať vyviacutejať a integrovať poznatky so zaacutemerom dosiahnu-
tia prierezovyacutech cieľov OSN (Dumitriu 2016) Zaacuteujem o KM prejavujuacute aj ineacute organizaacutecie
napr Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj (OECD) alebo Svetovaacute organizaacutecia
duševneacuteho vlastniacutectva (WIPO 2015) pričom aktuaacutelne sa dokončujuacute praacutece na norme ISODIS
30401 Knowledge Management Systems Cieľom tohto člaacutenku je zistiť do akej miery sa
KM stal oblasťou vyacuteskumu odborniacutekov z KIV či suacutečasťou priacutepravy buduacutecich informačnyacutech
špecialistov a zamyslieť sa či KM predstavuje tuacute oblasť vyacuteskumu o ktoruacute by sa KIV mala
zaujiacutemať a priacutepadne aj perspektiacutevne rozšiacuteriť Zaacuteroveň otvaacuterame otaacutezku či je vhodneacute uvažo-
vať o zmene naacutezvu KIV na informačnuacute a znalostnuacute vedu alebo knižničnuacute a znalostnuacute vedu
ako navrhujuacute niektoriacute odborniacuteci z KIV
1 Od informačnej vedy a manažmentu informaacuteciiacute
k manažmentu znalostiacute
Informačnaacute veda (IV) ako interdisciplinaacuterny vednyacute odbor zameranyacute na vyacuteskum a zabez-
pečenie informačnyacutech a komunikačnyacutech procesov v spoločnosti sa začala formovať po druhej
svetovej vojne v kontexte naacuterastu vedecko-technickyacutech informaacuteciiacute Zaacutekladnyacutemi konceptmi
informačnej vedy boli napr informaacutecia poznatok dokument zbierka relevancia použiacutevateľ
pričom hlavnyacutem konceptom IV sa stala ľuďmi zaznamenanaacute informaacutecia (Bawden Robinson
2012) Paralelne s ryacutechlym vyacutevojom technoloacutegiiacute meniacich podobu spoločnosti sa postupne
menilo aj zameranie IV smerom od indexovania a informačneacuteho prieskumu k použiacutevateľovi
85
a jeho kognitiacutevnym procesom pričom aktuaacutelne dominujuacute aspekty sociaacutelnych sietiacute a meacutediiacute
služieb pre komunity informačnej gramotnosti kreatiacutevneho priemyslu a pod Akokoľvek sa
menili paradigmy IV vyacutezvou ostaacutevali otaacutezky čo je to informaacutecia a dokument ako zabezpe-
čiť informačnyacute proces ako modelovať informačneacute prostredie ako pomocirccť človeku pri riešeniacute
informačnyacutech probleacutemov a pod (Steinerovaacute 2016) Podobneacute probleacutemy sa riešili aj v podni-
kovom prostrediacute pričom naacutestrojom na ich riešenie mal byť informačnyacute manažment (IM) ktoryacute
ponuacuteka riešenia v otaacutezkach informačnyacutech procesov prebiehajuacutecich v organizaacutecii a v trhovom
prostrediacute od sedemdesiatych rokov minuleacuteho storočia (Vymětal Diačikovaacute Vaacutechovaacute 2005)
Približne o dvadsať rokov neskocircr ako odpoveď na ďalšie vyacuterazneacute spoločenskeacute zmeny sa
začala formovať novaacute vedeckaacute discipliacutena ndash manažment znalostiacute Zaacutesadnyacute rozdiel medzi pred-
metom zamerania IM a KM je ukrytyacute v odlišnosti zaacutekladnyacutech pojmov informaacutecia a znalosť
ktoreacute suacute však dodnes predmetom odbornyacutech diskusiiacute a nejasnostiacute
Manažmentu znalostiacute presnejšie probleacutemu presneacuteho zadefinovania predmetu vyacuteskumu
a tiež jeho vzťahu ku KIV sa knihovniacuteci venujuacute od priacutechodu KM v devaumlťdesiatych rokoch
dvadsiateho storočia KM maacute multidisciplinaacuterny pocircvod založenyacute na teoacuteriaacutech metaforaacutech
a priacutestupoch viaceryacutech discipliacuten siahajuacuteci od kognitiacutevnej vedy filozofie ekonoacutemie psycho-
loacutegie socioloacutegie či komunikačnej teoacuterie až po KIV (Dalkir 2009 Wallace 2007) Aj z toho
docircvodu je naacuteročneacute vytvoriť definiacuteciu KM ktoraacute by bola všeobecne prijataacute Medzi najpoužiacute-
vanejšie definiacutecie patriacute definiacutecia kde je KM vniacutemanyacute ako proces zachytaacutevania distribuacutecie
a efektiacutevneho využiacutevania znalostiacute (Davenport Prusak 2000) Pri riadeniacute znalostiacute mocircžeme
odliacutešiť dva raacutemce KM prvyacute zameranyacute na kodifikaacuteciu znalostiacute a budovanie repozitov znalos-
tiacute ktoryacute je bližšiacute predmetu vyacuteskumu KIV (zaznamenanyacutem informaacuteciaacutem) a druhyacute raacutemec
zameranyacute na tacitneacute znalosti a znalostnyacutech pracovniacutekov Vzhľadom na štyri hlavneacute procesy
KM je možneacute vymedziť štyri systeacutemy KM systeacutemy zdieľania zachytaacutevania objavovania
a využiacutevania znalostiacute (Becerra-Fernandez Sabherwal 2015)
Vzťah knihovniacuteckej komunity ku KM nie je jednotnyacute pričom KM je často spaacutejanyacute
s IM ktoreacuteho prijatie v knihovniacuteckej komunite tiež nebolo bezprobleacutemoveacute Zameranie KIV
sa postupne rozširovalo ndash od riadenia dokumentov k samotnyacutem informaacuteciaacutem vraacutetane obchod-
nyacutech informaacuteciiacute Dnes vzhľadom na socioekonomickeacute zmeny a noveacute potreby trhu a spoloč-
nosti sa zamyacutešľame či je potrebneacute opaumltovne rozšiacuteriť zameranie KIV od zaznamenanyacutech
informaacuteciiacute až po znalosti Pri hľadaniacute riešenia tejto otaacutezky sa odborniacuteci často vracajuacute k IM
a nepriamo k otaacutezke odlišnosti medzi informaacuteciou a znalosťou V knihovniacuteckej komunite
v otaacutezke vzťahu KM a IM sa doposiaľ nepodarilo dosiahnuť konsenzus (Koloniari Fassoulis
2017) Niektoriacute ako napr Wallace (2007) jednoznačne vniacutemajuacute KM ako odlišnyacute od IM
Broadbend (1998) napr vniacutema zaacutesadnyacute rozdiel v tom že KM sa zameriava prevažne na ria-
denie ľudskyacutech zručnostiacute kyacutem KIV a IM na riadenie informačnyacutech zdrojov Singh (2005)
upozorňuje že KM kladie docircraz na neštruktuacuterovaneacute a neformaacutelne informaacutecie a znalosti kyacutem
IM sa zameriava na formaacutelne a štruktuacuterovaneacute informaacutecie Znalosti suacute silno prepojeneacute s člo-
vekom preto KM pracuje na vytvoreniacute vhodnyacutech modelov organizačnej kultuacutery ktoreacute by
podporovali zdieľanie znalostiacute čo na druhej strane nikdy nebolo predmetom zaacuteujmu IM
Mnohiacute knihovniacuteci vzťah IM a KM uacutemyselne zjednodušujuacute keď KM vniacutemajuacute ako noveacute
pomenovanie pre riadenie informačnyacutech zdrojov čo bolo novyacutem pomenovaniacutem dokumentaacute-
cie ktoraacute bola zase novyacutem pomenovaniacutem klasickeacuteho knihovniacutectva (Khairah Singh 2008)
Na skeptickeacute pohľady knihovniacutekov k prijiacutemaniu novyacutech oblastiacute upozorňuje aj Wallace keď
konštatuje že dokumentaacuteciu v paumlťdesiatych rokoch minuleacuteho storočia niektoriacute knihovniacuteci
označili ako bdquoknihovniacutectvo realizovaneacute amateacutermildquo informačnuacute vedu v sedemdesiatych ro-
koch ako bdquoknihovniacutectvo realizovaneacute mužmildquo a KM v devaumlťdesiatych rokoch vniacutemajuacute ako
bdquoknižnično-informačnuacute vedu realizovanuacute obchodniacutekmildquo (2007) Znaacutemym skeptikom je T D
Wilson ktoryacute vniacutema koncept KM ako nerealizovateľnyacute resp ako utoacutepiu (2002)
86
Obsahovou analyacutezou člaacutenkov zameranyacutech na vzťah KIV ku KM sme identifikovali dve
širokeacute naacutezoroveacute liacutenie alebo priacutestupy odborniacutekov tzv aktiacutevnu a pasiacutevnu liacuteniu Odborniacutekov
z aktiacutevnej liacutenie spaacuteja požiadavka na rozšiacuterenie zamerania KIV a rozšiacuterenie kompetenciiacute in-
formačnyacutech profesionaacutelov vzhľadom na meniace sa požiadavky trhu Mnohiacute uvaacutedzajuacute že je
čas začať sa vniacutemať ako suacutečasť obchodu a nie ako služba obchodniacutekom a porozumieť spocirc-
sobom tvorby a praacutece s obchodnyacutemi informaacuteciami (Abell Oxbrow 2001) Special Library
Association už v roku 2000 požadovala zmenu knihovniacutekov z tzv straacutežcov zbierok na mana-
žeacuterov organizačnej pamaumlti (Butler 2000) Ako uvaacutedza Reardon (1998) rovnako IFLA už
v roku 1998 konštatovala že knihovniacuteci siacutece majuacute mnoheacute kompetencie potrebneacute pre KM
avšak tieto zručnosti nepostačujuacute na vybudovanie KM a preto vyzyacutevajuacute k rozvoju a modifi-
kaacutecii zručnostiacute knižnično-informačnyacutech pracovniacutekov tak aby boli schopniacute naplniť požiadav-
ky KM V decembri 2003 IFLA zriadila sekciu IFLA KM ktorej uacutelohou je okrem ineacuteho
vyjasniť vzťah medzi informaacuteciou a znalosťou s tyacutem že zdocircrazňujuacute že znalosť nie je obme-
dzenaacute na publikovaneacute informaacutecie ale zahŕňa tiež tacitneacute implicitneacute explicitneacute a proceduraacutel-
ne znalosti a zaacuteroveň poukaacutezať na relevantnosť KM pre KIV Jednyacutem z hlavnyacutech cieľov je
monitorovať aktuaacutelny vyacutevoj v KM a vylepšovať v KM zručnosti knihovniacutekov (Husain Na-
zim 2013 IFLA 2014) Faktom poukazujuacutecim že uvedenaacute sekcia IFLA chce probleacutem vzťa-
hu KIV a KM skutočne riešiť mocircže byť aj hlavnaacute teacutema jej ostatnej medzinaacuterodnej konferen-
cie z augusta 2018 ndash Je manažment znalostiacute novou knižničnou vedou (IFLA 2018) Na
druhej strane v pasiacutevnejskeptickej liacutenii sa opakujuacute naacutezory že konceptu KM nie je potrebneacute
sa venovať nakoľko ide o IM len s novyacutem naacutezvom alebo že ide o IM s malyacutemi zmenami
alebo o KIV s novyacutem menom (Ajiferuke 2003 Bouthillier Shearer 2002 Gorman 2004
Rowley 2003 Wilson 2006)
2 Niektoreacute prieniky IV a KM
Predmet vyacuteskumu KM a IV je vo svojej podstate veľmi bliacutezky obe oblasti spaacuteja zaacuteujem
o organizaacuteciu znalostiacutepoznatkov pričom často medzi nimi prebieha proces vzaacutejomneacuteho
vypožičiavania si odbornyacutech poznatkov (Roknuzzaman Umemoto 2017) Napriek tomu je
možneacute naacutejsť niekoľko vyacuteznamnyacutech odlišnostiacute napr zaacutekladnyacute koncept IV ndash zaznamenanaacute
informaacutecia a zaacutekladnyacute koncept KM ndash znalosť teda odlišnosť tyacutechto elementaacuternych pojmov
ktoraacute dodnes vyvolaacuteva nejasnosti na oboch stranaacutech Napriek niektoryacutem nejasnostiam napr
vzťahu medzi explicitnou znalosťou a informaacuteciou sa autori zhodujuacute že predmet vyacuteskumu
KM je oproti IV jednoznačne rozšiacuterenyacute o aspekty praacutece s tacitnyacutemi znalosťami ktoreacute nikdy
neboli predmetom vyacuteskumu IV Z toho vyplyacuteva že KM by mal dokaacutezať efektiacutevne pracovať
aj s nevyjadrenyacutemi neštruktuacuterovanyacutemi alebo semi-štruktuacuterovanyacutemi znalosťami ktoreacute tvoria
vaumlčšinu znalostneacuteho bohatstva organizaacutecie Rovnako zaacutekladneacute procesy KM t j objavovanie
zachytaacutevanie zdieľanie a aplikaacutecia znalostiacute (Becerra-Fernandez Sabherwal 2015) suacute oproti
informačneacutemu procesu z pohľadu KIV t j ziacuteskavanie spracovaacutevanie uchovaacutevanie prenos
a využiacutevanie informaacuteciiacute (Čabrunovaacute 1998) rozšiacutereneacute Napr faacuteza zachytaacutevania znalostiacute (resp
premeny tacitnyacutech a implicitnyacutech znalostiacute na explicitneacute) nebola nikdy predmetom vyacuteskumu
informačnyacutech vedcov keďže pracujuacute s informaacuteciami ktoreacute už boli zaznamenaneacute Na druhej
strane sa informačnaacute veda už daacutevnejšie rozšiacuterila aj o ľudskeacute aspekty použiacutevateľov informaacuteciiacute
(kognitiacutevna sociaacutelna paradigma) teda smerom k znalostiam Je preto prirodzeneacute že systeacutemy
manažmentu znalostiacute (KMS) majuacute v sebe často integrovaneacute naacutestroje vyviacutejaneacute informačnou
vedou Napr pre systeacutemy založeneacute na priacutepadovom usudzovaniacute (CBR) t j systeacutemy aplikujuacute-
ce znalosti sa vytvaacutera knižnica priacutepadov pri budovaniacute ktorej sa stanovujuacute indexovaneacute vlast-
nosti ich možneacute hodnoty hierarchia a pod (Becerra-Fernandez Sabherwal 2015) Veľmi
87
vyacuteznamneacute miesto majuacute systeacutemy na objavovanie novyacutech znalostiacute kde svoje vyacuteznamneacute miesto
zastaacuteva informačnyacute špecialista D Swanson a jeho metoacuteda založenaacute na objavovaniacute novyacutech
znalostiacute z textov v knižniciach (literature based discovery) a to cez objavovanie zaujiacutemavyacutech
prepojeniacute a suacutevislostiacute a naacuteslednom stanovovaniacute hypoteacutez (Swanson 1988a) Tzv textmining
alebo dolovanie novyacutech znalostiacute v textoch využiacuteva mnoheacute poznatky z oblasti informačneacuteho
prieskumu (Swanson 1988b) a preto je často spaacutejanyacute s informačnou vedou obzvlaacutešť spomiacute-
nanaacute Swansonova metoacuteda ktoraacute je dnes použiacutevanaacute prevažne v lekaacuterskych vedaacutech Ako uvaacute-
dza Swanson noveacute poznatky sa už mocircžu objaviť nielen v laboratoacuteriaacutech ale aj v knižniciach
(1988b) Navyše poznatky informačnyacutech špecialistov suacute použiteľneacute aj pri praacuteci s tacitnyacutemi
znalosťami a to v priacutepade ak sa napr budujuacute systeacutemy na lokalizaacuteciu odborniacutekov (tzv trans-
aktiacutevne pamaumlťoveacute systeacutemy) V tomto priacutepade je potrebneacute skatalogizovať znalostneacute kompe-
tencie vraacutetane informaacuteciiacute ktoreacute nie suacute zachyteneacute v systeacutemoch riadenia ľudskyacutech zdrojov
Aktiacutevne sa tu využiacutevajuacute taxonoacutemie ľudskyacutech znalostiacute a činnostiacute napr aj taxonoacutemia Kongre-
sovej knižnice alebo taxonoacutemia databaacutezy INSPEC (Becerra-Fernandez Sabherwal 2015)
3 Informačnaacute a znalostnaacute veda
H Ebrami už v roku 1977 prišiel s naacutevrhom premenovať KIV na znalostnuacute vedu na-
koľko knižnicu vniacutema ako sklad ľudskeacuteho poznania a zaacuteroveň komunikačnyacute naacutestroj tyacutechto
poznatkov domnieva sa teda že knihovniacuteci v skutočnosti naraacutebajuacute so znalosťami nielen
s informaacuteciami (Ebrami 1977) Podobne Ch Zins (2006) po hĺbkovej analyacuteze pojmov uacutedaj
informaacutecia znalosť a typoloacutegie znalostiacute dospel k naacutezoru že informaacutecia je konkreacutetny typ
znalosti a že informačnaacute veda v skutočnosti skuacutema informaacutecie a zaacuteroveň aj znalosti na zaacute-
klade čoho dospel k zaacuteveru že pomenovanie znalostnaacute veda by zachytaacutevalo podstatu našej
discipliacuteny lepšie ako IV Fattahi a Rismanbaf (2014) na zaacuteklade teoretickeacuteho aj praktickeacuteho
vyacutevoja v KIV ktoryacutem sa menia črty tohto odboru odporuacutečajuacute zmenu naacutezvu KIV Vzhľadom
na povahu znalostiacute ktoraacute je širšia komplikovanejšia a abstraktnejšia ako povaha informaacuteciiacute
navrhujuacute zmeniť naacutezov na bdquoinformačnaacute a znalostnaacute vedaldquo čiacutem by sa posilnila sociaacutelna a ľud-
skaacute straacutenka profesie a discipliacuteny
V Japonsku zareagovali na socioekonomickeacute zmeny veduacutece k znalostnej spoločnosti
už v roku 1998 keď na Japonskom inštituacutete vedy a techniky (JAIST) založili tzv Školu zna-
lostnej vedy (The School of Knowledge Science) Išlo o prvuacute školu ktorej cieľom vyacuteskumu
a vzdelaacutevania bol ťažko uchopiteľnyacute pojem znalosť Znalostnuacute vedu tu vniacutemajuacute ako probleacute-
movo orientovanuacute interdisciplinaacuternu oblasť ktorej predmetom je modelovanie procesu tvor-
by znalostiacute a ich aplikaacutecia Prvyacutem dekanom školy bol I Nonaka znaacutemy svojou špiraacutelou
SECI zachytaacutevajuacutecou procesy tvorby znalostiacute v organizaacutecii Vedeckiacute pracovniacuteci tejto školy
vniacutemajuacute informaacuteciu ako znalosť prenaacutešanuacute pomocou nejakeacuteho systeacutemu znakov Ako uvaacutedza-
juacute informaacutecia je preto relatiacutevne slovo ktoreacute je niekedy znalosťou inyacutech osocircb a niekedy len
zbierkou uacutedajov Štruktuacutera školy je založenaacute na informačnej vede (technickaacute straacutenka) na
manažeacuterskej vede (ľudskaacute straacutenka) a na systeacutemovej vede (integraacutecia rocircznorodyacutech znalostiacute)
pričom za suacutevisiace oblasti vyacuteskumu považujuacute manažment znalostiacute znalostneacute inžinierstvo
objavovanie znalostiacute a tvorbu znalostiacute Zaacuteroveň dodaacutevajuacute že škola reštrukturalizuje a integ-
ruje poznatky z discipliacuten ako systeacutemovaacute veda kognitiacutevna veda sociaacutelne vedy humanitneacute
vedy priacuterodneacute vedy a informačnaacute veda (Nakamori 2016) Za povšimnutie stojiacute aj fakt že
v Japonsku na Univerzite v Tsukuba v roku 2009 premenovali jednu z jej škocircl na Fakultu
znalostnyacutech a knižničnyacutech vied (College of Knowledge and Library Sciences) V Japonsku
sa problematike konceptu znalostiacute a tzv vede o znalostiach venujuacute v interdisciplinaacuternych
kontextoch pričom napr Yanagi uvaacutedza že k vytvoreniu znalostnej vedy by mali prispieť
88
spoločne KIV a KM pripomiacutena tiež že pre KIV to mocircže byť naacuteročnaacute uacuteloha (Roknuzzaman
2012) O niekoľko rokov neskocircr na zaacuteklade hĺbkovej analyacutezy predmetov vyacuteskumu KIV a KM
dospeli Roknuzzaman a Umemoto (2017) k jednoznačneacutemu zaacuteveru že vzhľadom na histo-
rickeacute prepojenie knižniacutec so znalosťami a kultuacuterou a vzhľadom na predmet vyacuteskumu KM by
sa mala KIV premenovať na bdquoknižničnuacute a znalostnuacute veduldquo
4 Metodoloacutegia
Za uacutečelom zistenia aktuaacutelneho zaacuteujmu KIV komunity o oblasť KM a možneacuteho rozšiacutere-
nia jej predmetu vyacuteskumu v širšom kontexte sme sa zamerali spoločne na KM a na IM Vyu-
žili sme bibliometrickeacute metoacutedy praacutece v databaacuteze Web of Science (WoS) Core Collection
a ich analytickeacute naacutestroje kombinujuacutece matematickeacute štatistickeacute a vizualizačneacute metoacutedy Pra-
covali sme s bibliografickyacutemi zaacuteznamami z databaacutezy WoS Core Collection Za uacutečelom zis-
tenia všeobecnyacutech trendov vedeckej produkcie zameranej na KM a IM sme vytvorili dopyt
na TOPIC (bdquoknowledge managementldquo) a dopyt na TOPIC (bdquoinformation managementldquo)
ktoryacute sme časovo spresnili cez nastavenie Timespan 1990-2017 a využili sme indexy SCI-
EXPANDED SSCI A amp HCI CPCI-S CPCI-SSH BKCI-S BKCI-SSH ESCI CCR-
EXPANDED IC Naacutesledne sme analyzovali danuacute množinu z hľadiska času a sledovali sme
koľko priacutespevkov indexovanyacutech pod topic bdquoknowledge managementldquo bolo publikovanyacutech
KIV komunitou a ktoreacute ineacute discipliacuteny suacute v oblasti KM aktiacutevne teda interdisciplinaacuternu aktivi-
tu v oblasti KM
Naacutesledne sme tieto dopyty zjemnili využitiacutem možnosti vyhľadaacutevania v raacutemci kategoacuteriiacute
WoS (Web of Science Categories) kde sme si vybrali podmnožinu člaacutenkov označenuacute ako
bdquoInformation Science Library Scienceldquo čiacutem sme ziacuteskali bibliografickeacute zaacuteznamy o vedeckej
literatuacutere venovanej KM a IM publikovanej v raacutemci KIV komunity ktoreacute sme porovnali
z hľadiska vedeckej produkcie a vyacutevoja v čase
Naacutesledne naacutes zaujiacutemalo či priacutepadne zistenyacute publikačnyacute zaacuteujem nie je len na teoretickej
uacuterovni diskusiiacute a analyacutez KM a jeho bliacutezkosti s KIV alebo sa už zaacuteujem o KM prakticky od-
raacuteža v implementaacutecii KM do učebnyacutech osnov na vysokyacutech školaacutech ponuacutekajuacutecich študijneacute
programy KIV Zisťovali sme nakoľko sa prakticky rozširujuacute kompetencie buduacutecich infor-
mačnyacutech profesionaacutelov smerom ku KM Za tyacutemto uacutečelom sme si vytvorili databaacutezu tzv
bdquoKIV škocirclldquo (fakulta škola katedra oddelenie ponuacutekajuacutece KIV študijnyacute program v raacutemci
vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania) a ich webovyacutech straacutenok presnejšie 145 KIV škocircl ponuacutekajuacute-
cich 188 študijnyacutech programov v oblasti KIV na ktoryacutech sme identifikovali ich aktuaacutelne
ponuacutekaneacute kurzypredmety Každeacutemu programu sme pridelili binaacuternu premennuacute vyjadrujuacutecu
priacutetomnosť (1) alebo nepriacutetomnosť (0) kurzupredmetu KM Využili sme aj možnosti priame-
ho vyhľadaacutevania v databaacutezach ALA (2017) V našom priacutepade sme využili užšiacute priacutestup k defi-
novaniu kurzupredmetu KM nakoľko sme za kurzpredmet KM považovali len ten kurz
ktoryacute vo svojom naacutezve obsahoval termiacuten bdquoknowledge managementldquo a jeho inojazyčneacute ekvi-
valenty Predmety ktoreacute by sme mohli klasifikovať ako spadajuacutece pod KM ale nemali po-
jem KM integrovanyacute vo svojom naacutezve sme v tomto priacutestupe považovali za predmety mimo
KM keďže takaacuteto kategorizaacutecia straacuteca na objektiacutevnosti obsahuje totiž znaacutemky subjektiacutevne-
ho vyhodnocovania obzvlaacutešť v interdisciplinaacuternom kontexte KM V našom priacutestupe sme
preto ziacuteskali len minimaacutelnu množinu KIV študijnyacutech programov ponuacutekajuacutecich KM kurz
predmet avšak objektiacutevne vytvorenuacute a s možnosťou ďalšieho sledovania a porovnaacutevania
v čase
89
5 Vyacutesledky
Už bibliometrickyacute vyacuteskum z roku 2015 realizovanyacute v databaacutezach Scopus ktoreacuteho cie-
ľom bolo identifikovať hlavneacute teacutemy vyacuteskumu euroacutepskych odborniacutekov z KIV poukaacutezal na
to že zaacuteujem o KM mocircže byť aktuaacutelne vaumlčšiacute ako o IM keďže sa KM umiestnilo vyššie pres-
nejšie KM bola šiesta najčastejšie sa vyskytujuacuteca oblasť vyacuteskumu KIV odborniacutekov a IM až
deviata (Ardanuy Urbano 2015) Naacuteš aktuaacutelny vyacuteskum v databaacutezach WoS Core Collection
tento trend potvrdil Zistili sme že zaacuteujem o oblasť KM začal okolo roku 1990 kedy sa od-
štartoval exponenciaacutelny naacuterast publikačnej činnosti na tuacuteto oblasť až do svojho globaacutelneho
maxima v roku 2009 V priacutepade IM sledujeme dosiahnutie globaacutelneho maxima v roku 2015
avšak už od roku 2000 je v absoluacutetnom počte vedeckaacute produkcia zameranaacute na KM vyššia
ako na IM pričom tento trend pretrvaacuteva V komunite KIV bola produkcia vedeckej literatuacutery
so zameraniacutem na KM stuacutepajuacuteca od roku 1990 až po rok 2008 kedy dosiahla svoje globaacutelne
maximum Tak ako sme v množine všetkyacutech vedeckyacutech člaacutenkov indexovanyacutech vo WoS
Core Collection na oblasť KM a IM pozorovali od roku 2000 vyššiacute počet člaacutenkov o KM ako
o IM tak aj v podmnožine Information Science Library Science (WoS Categories) pozoru-
jeme od roku 2000 vaumlčšiacute zaacuteujem publikovať v oblasti KM ako IM ktoryacute pretrvaacuteva
Graf 1
Vyacutevoj vedeckej produktivity so zameraniacutem na KM a IM v databaacuteze WoS Core Collection
Z hľadiska intedisciplinaacuternej aktivity v oblasti KM sme od jej začiatku v roku 1990
vniacutemali silnyacute vplyv komunity KIV V tomto toku bola WoS kategoacuteria Information Science
Library Science najaktiacutevnejšia spomedzi všetkyacutech kategoacuteriiacute publikujuacutecich k tejto novovznik-
nutej oblasti s tromi priacutespevkami indexovanyacutemi pod KM Ostatneacute WoS kategoacuterie mali po
jednom priacutespevku pričom išlo o kategoacuterie ako počiacutetačoveacute vedy a softveacuteroveacute inžinierstvo
biochemickaacute molekulaacuterna bioloacutegia environmentaacutelne vedy genetika patoloacutegia a aplikovanaacute
matematika Od roku 1997 sa taacuteto množina rozšiacuterila o kategoacuteriu manažmentu a obchodu
Napriek tomu že aktuaacutelne o KM publikujuacute odborniacuteci z viac ako 100 WoS kategoacuteriiacute je cel-
90
kovo za obdobie rokov 1990 ndash 2017 v raacutemci databaacutezy Web of Science Core Collection ka-
tegoacuteria Information Science Library Science tretia najaktiacutevnejšia z hľadiska publikačnej
produktivity
Graf 2
Interdisciplinaacuterna vyacuteskumnaacute aktivita v oblasti KM v databaacuteze WoS Core Collection
Vo vyacuteznamnej podmnožine tzv vysokocitovanyacutech člaacutenkov (Highly Cited papers) v raacutemci
WoS Core Collection zameranyacutech na oblasť KM za obdobie rokov 1990 ndash 2017 by mohlo
byť rozloženie interdisciplinaacuternej aktivity odlišneacute avšak naše zistenia poukazujuacute na to že aj
v tejto podmnožine je kategoacuteria Information Science Library Science tretia najaktiacutevnejšia čo
naznačuje vyacuteznam knihovniacuteckej komunity vo vedeckej komunikaacutecii o koncepte KM
Z hľadiska zabezpečenia docircležityacutech kompetenciiacute buduacutecich informačnyacutech profesionaacutelov
na vysokyacutech školaacutech sme za pomoci užšieho priacutestupu (identifikaacutecie minimaacutelneho množstva
hľadaniacutem presneacuteho termiacutenu bdquoknowledge managementldquo) zisťovali percentuaacutelne zastuacutepenie
KIV škocircl a študijnyacutech programov ponuacutekajuacutecich vo svojich kurikulaacutech KM kurzypredmety
Z analyzovaneacuteho množstva 145 KIV škocircl (188 KIV študijnyacutech programov) pokryacutevajuacutecich
USA a Kanadu (60) Rusko (24) Euroacutepu (20) Austraacuteliu (17) Indiu (7) Južnuacute Afriku (6)
Čiacutenu (5) Japonsko (4) Singapur (1) a Braziacuteliu (1) sme zistili že minimaacutelne 33thinsp nami sle-
dovanyacutech KIV študijnyacutech programov ponuacuteka kurzy KM čiacutem pripravuje buduacutecich informač-
nyacutech profesionaacutelov aj v oblasti KM V raacutemci KIV škocircl zameranyacutech na informačnuacute vedu (tzv
I -schools ktoreacute postupne vypustili zo svojho pocircvodneacuteho naacutezvu pojem bdquoknižničnaacuteldquo obsahujuacute
pojem informačnaacute veda v kombinaacutecii s pojmami ako digitaacutelne meacutediaacute komunikaacutecia daacutetovaacute
analytika IM KM a pod) sme zistili že až 45thinsp z tejto novej skupiny škocircl ponuacuteka kurz KM
Durance si už v roku 2004 všimol trend posunu od bdquoknižnično-informačnyacutechldquo škocircl
k čisto bdquoinformačnyacutemldquo (bdquoI -schoolsldquo) Ako uvaacutedza v roku 2004 sa pojem bdquoknižničnaacuteldquo vytra-
til zo zaužiacutevaneacuteho spojenia bdquoknižničnaacute a informačnaacuteldquo u tretiny ALA akreditovanyacutech škocircl
a začal sa trend premenovaacutevania na tzv informačneacute školy (Durrance 2004) Na zaacuteklade daacutet
ziacuteskanyacutech z databaacutezy ALA sme zistili že tento trend pokračuje a v roku 2017 už takmer dve
tretiny (65thinsp) ALA akreditovanyacutech škocircl uacuteplne odstraacutenilo pojem bdquoknižničnaacuteldquo zo svojho naacute-
zvu
91
Zaacutever
Odborniacuteci z rocircznych oblastiacute už niekoľko rokov upozorňujuacute že KM nie je len akyacutesi ma-
nažeacutersky bdquovyacutestrelokldquo o ktoryacute bude zaacuteujem postupne klesať KM tu pocircsobiacute už takmer tridsať
rokov a zaacuteujem o tuacuteto oblasť poznania staacutele narastaacute v mnohyacutech discipliacutenach čo dokazuje aj
klasifikaacutecia člaacutenkov v databaacuteze WoS Core Collection indexovanyacutech pod KM do viac ako
100 kategoacuteriiacute WoS KM si našiel svoje praktickeacute uplatnenie v mnohyacutech veľkyacutech firmaacutech
prevažne v tyacutech kde sa realizuje aj vyacuteskumno-vyacutevojovaacute činnosť Aj OSN implementovala
KM do svojich činnostiacute s cieľom systematicky a efektiacutevne organizovať zdieľať vyviacutejať
a integrovať svoje poznatky Z naacutešho hľadiska je docircležiteacute analyzovať vzťah KIV ku KM kde
sme identifikovali dva hlavneacute naacutezoroveacute pruacutedy Širšiacute tzv aktiacutevny pruacuted vyzyacuteva k zaacuteujmu KIV
o KM a k rozširovaniu vzdelaacutevania informačnyacutech profesionaacutelov aj o oblasť KM na druhej
strane pasiacutevny pruacuted považuje KM za novuacute naacutelepku pre IM alebo IM s malyacutemi obmenami
Aktiacutevny pruacuted sa venuje vzťahu KIV a KM od priacutechodu KM pričom zaacuteujem o tuacuteto oblasť je
medzi odborniacutekmi z KIV vysokyacute Od roku 2000 je produkcia vedeckej literatuacutery venovanaacute
KM vyššia ako produkcia zameranaacute na IM Docircvodom mocircže byť aj zvyšujuacuteci sa zaacuteujem o vyacute-
skum konceptu znalostiacute v celej vedeckej komunite Tento trend sa začiacutena odraacutežať aj v priacutepra-
ve buduacutecich informačnyacutech profesionaacutelov Tretina nami sledovanyacutech KIV škocircl ponuacuteka KM
kurzpredmet pričom v podmnožine tzv I -škocircl je tomu až 45thinsp Nakoľko trend posunu od
KIV škocircl k tzv I -školaacutem je pomerne ryacutechly v raacutemci ALA akreditovanyacutech škocircl je na uacuterovni
dvoch tretiacuten predpokladaacuteme že ponuka KM kurzov bude na KIV školaacutech staacutele častejšia
Zaacuteroveň je potrebneacute brať do uacutevahy použituacute metoacutedu a teda že skutočnyacute stav mocircže byť ešte
vyššiacute nakoľko nami aplikovanaacute metoacuteda dokaacuteže identifikovať minimaacutelny počet KIV škocircl
ponuacutekajuacutecich KM kurzypredmety Taktiež by sme sa mali zamyslieť nad tyacutem že napriek
niekoľkyacutem odborniacutekom z KIV odmietajuacutecim KM sa vaumlčšina priklaacuteňa k aktivizovaniu sa
KIV v oblasti KM a to aj samotneacute knihovniacutecke organizaacutecie ktoreacute poukazujuacute na relevantnosť
KM pre KIV a na potrebu modifikaacutecie zručnostiacute informačnyacutech profesionaacutelov (napr IFLA
CILIP SLA a pod)
Bliacutezkosť obsahoveacuteho zamerania KIV a KM je zrejmaacute mocircžeme identifikovať viacereacute
prieniky pričom sledujeme využiacutevanie poznatkov KIV dokonca aj v tyacutech oblastiach riadenia
znalostiacute kde sa pracuje s tacitnyacutemi znalosťami Niektoriacute autori poukazujuacute na vzaacutejomneacute vy-
požičiavanie si poznatkov medzi KIV a KM pričom IFLA sa na svojej konferencii v tomto
roku pyacuteta či je KM novou knižničnou vedou Sledujeme a poukazujeme na postupneacute rozši-
rovanie predmetu vyacuteskumu a vzdelaacutevania KIV komunity o KM a vniacutemame aj naacutezory niekto-
ryacutech odborniacutekov KIV o potrebe zamyslenia sa nad možnou zmenou naacutezvu KIV smerom
k znalostnej vede Tieto odporuacutečania suacute zatiaľ len akyacutemisi vyacutekrikmi snažiacimi sa reflekto-
vať aktuaacutelne potreby znalostnej spoločnosti a znalostnej ekonomiky Na skutočnuacute zmenu
bude potrebnaacute širokaacute zhoda v knihovniacuteckej komunite a množstvo hĺbkovyacutech analyacutez nakoľko
na rozšiacuterenie predmetu vyacuteskumu smerom k znalostnej vede by bola potrebnaacute aj interdiscipli-
naacuterna spolupraacuteca Na druhej strane docircležitejšie ako zmena naacutezvu bude či KIV bude aj naďa-
lej pripravovať svojich absolventov tak aby sa dokaacutezali uplatniť na trhu praacutece a teda či bude
rozširovať a inovovať svoj predmet vyacuteskumu a kurikulaacute vzhľadom na zmeny spoločnosti
a ekonomiky tak ako ju k tomu vyzyacutevajuacute aj medzinaacuterodneacute knihovniacutecke organizaacutecie
Pokiaľ bude spoločenskyacute vyacutevoj aj naďalej poukazovať na potrebu vytvorenia tzv zna-
lostnej vedy domnievame sa že na to bude potrebnyacute širokyacute teoretickyacute vyacuteskum zameranyacute na
možnosti rozšiacuterenia predmetu vyacuteskumu KIV smerom k vytvoreniu znalostnej vedy Zmena
naacutezvu KIV na znalostnuacute vedu bez ďalšiacutech analyacutez s tvrdeniacutem že to s čiacutem knihovniacuteci odjakži-
va naraacutebajuacute suacute vlastne znalosti by nebola spraacutevnym riešeniacutem Takto by sa vedome ignoro-
92
vali aspekty praacutece s implicitnyacutemi a tacitnyacutemi typmi znalostiacute ktoreacute nikdy neboli predmetom
vyacuteskumu IV Cestu vidiacuteme skocircr v hľadaniacute istyacutech možnostiacute využitia naacutestrojov IV na praacutecu
aj s tyacutemto druhom znalostiacute alebo cez spolupraacutecu a integraacuteciu poznatkov z viaceryacutech oblastiacute
vedy nakoľko sme naacutezoru že žiadna vedeckaacute discipliacutena by nedokaacutezala sama pokryť predmet
vyacuteskumu znalostnej vedy tak ako by si to taacuteto veda vyžadovala
Zoznam bibliografickyacutech odkazov
ABELL A a N OXBROW 2001 Competing with knowledge the information professional
in the knowledge management age London Library Association Publishing ISBN
1-85604-340-1
AJIFERUKE I 2003 Role of information professionals in knowledge management pro-
grams empirical evidence from Canada In Informing Science Vol 6 s 247ndash257
ALA 2017 Searchable DB of ALA accredited programs [online] [cit 2018-05-22]
Dostupneacute na httpwwwalaorgCFAppslisdirindexcfm
ARDANUY J a C URBANO 2015 European Union (EU) overview of LIS research 2010-
2014 [online] [cit 2017-01-15] Dostupneacute na
httpbdubedulisersitesbdubeduliserfilesProgramapptslides_ArdanuyUrbano_LIS
-ER_5June2015pdf
BAWDEN D a L ROBINSON 2012 The Facet LIS Textbook Collection Introduction to
Information Science London Facet Publishing ISBN 978-1-85604-810-1
BECERRA-FERNANDEZ I a R SABHERWAL 2015 Knowledge Management Systems
and Processes 2nd ed Armonk New York Routledge ISBN 978-0-7656-3915-8
BODROŽIĆ Z a PS ADLER 2018 The Evolution of Management Models A Neo-Schum-
peterian Theory In Administrative Science Quarterly 63(1) 85-129
BOUTHILLIER F a K SHEARER 2002 Understanding knowledge management and
information management the need for an empirical perspective In Information Research
8(1)
BROADBENT M 1998 The phenomenon of knowledge management what does it mean to
the information profession In Information Outlook 2(5) 23-37
BUTLER Y 2000 Knowledge management if only you knew what you knew In Austra-
lian Library Journal 49(1) 31-43
ČABRUNOVAacute A 1998 Informačnyacute proces Informačnaacute vyacutechova Terminologickyacute a vyacutekla-
dovyacute slovniacutek odbor knižničnaacute a informačnaacute veda Bratislava SPN ISBN 9788008028189
DALKIR K 2009 Knowledge Management In Encyclopedia of Library and Information
Science CRC Press ISBN 978-0-8493-9712-7
DAVENPORT T H a L PRUSAK 2000 Working Knowledge How Organizations Man-
age What They Know 2nd rev ed Boston Mass Harvard Business Review Press ISBN
978-1-57851-301-7
DUMITRIU P 2016 Knowledge Management in the United Nations System United Nations
[online] [cit 2018-05-22] Dostupneacute na httpswwwunjiuorgenreports-
notesJIU20ProductsJIU_REP_2016_10_Englishpdf
DURRANCE JC 2004 Competition or convergance Library and information science
education at a crossroad In Advances in Librarianship 28 171-198
EBRAMI H 1977 Understanding Knowledge Science Teheran Iranian Library Association
93
FATTAHI R a A RISMANBAF 2014 Knowledge and Information Science The nature
and its functions In Iranian Journal of Information Processing amp Management 29(1)
3-34
GORMAN GE 2004 The uniqueness of knowledge management or Emperoracutes New
Clothes In Library Management and Information Services [online] [cit 2017-08-20]
Dostupneacute na httpwwwemeraldinsightcomlibrariansinfoviewpointsuniquehtm
HUSAIN S a M NAZIM 2013 Concepts of Knowledge Management among Library amp
Information Science Professionals In International Journal of Information Dissemina-
tion and Technology 3(4) 264-269
IFLA 2014 IFLA Knowledge Management Section Action Plan 2015-2017 [online] [cit
2017-11-05] Dostupneacute na httpwwwiflaorgfilesassetskmstrategic-planFiles2015-
2017_0pdf
IFLA 2018 KM 2018 IFLA KM [online] [cit 2018-09-01] Dostupneacute na
httpssitesgooglecomviewifla2018kmintroductionauthuser=0
KHAIRAH N a KP SINGH 2008 Knowledge Management in Corporate Organizations
In MALHAN IV a S RAO eds Perspectives on Knowledge Management USA
Scarecrow Press s 295-308 ISBN 978-0-8108-6104-6
KOLONIARI M a K FASSOULIS 2017 Knowledge Management Perceptions in Aca-
demic Libraries In The Journal of Academic Librarianship 43 135-142
NAKAMORI Y 2016 Knowledge Science Modeling the Knowledge Creation Process
CRC Press ISBN 978-1-4398-3837-2
REARDON DF 1998 Knowledge management the discipline for information and library
science professionals Prezentovaneacute na 64th IFLA General Conference Annual Confer-
ence Amsterdam IFLA [online] [cit 2018-02-10] Dostupneacute na
httpsarchiveiflaorgIVifla64017-123ehtm
ROKNUZZAMAN M 2012 Changing Paradigms in Library Education From Library
Science to Information Science to Knowledge Science In The Eastern Librarian 23(1)
1-23
ROKNUZZAMAN M a K UMEMOTO 2017 An Interdisciplinary Encounter Between
Two Knowledge Domains Library and Information Science vs Knowledge Management
Information and Knowledge Management 7(20) 19-26
ROWLEY J 2003 Knowledge management-the new librarianship From custodians of
history to gatekeepers to the future In Library Management 18(2) 88-91
SINGH KP 2005 Knowledge Management and Challenges to LIS Professionals in Elec-
tronic Age In Library Herald 43(2) 115-123
STEINEROVAacute J 2016 Informačnaacute veda tradiacutecie teoacuterie a trendy ndash smerom k digitaacutelnej
vede In Knižničnaacute a Informačnaacute Veda Zborniacutek Filozofickej Fakulty Univerzity Komen-
skeacuteho s 7-27 Bratislava ISBN 978-80-223-4252-0
SWANSON DR 1988a Migraine and magnesium eleven neglected connections In Per-
spectives in Biology and Medicine 31(4) 526-557
SWANSON DR 1988b Historical note Information retrieval and the future of an illusion
In Journal of the American Society for Information Science 39(2) 92-98
VYMĚTAL J DIAČIKOVAacute A a M VAacuteCHOVAacute 2005 Informačniacute a znalostniacute manage-
ment v praxi (first) Prague LexisNexis CZ ISBN 978-80-86920-01-1
94
WALLACE DP 2007 Knowledge Management Historical and Cross-Disciplinary
Themes 2nd ed Westport Conn Libraries Unlimited ISBN 978-1-59158-502-2
WILSON TD 2002 The nonsense of ldquoknowledge managementrdquo In Information Research
8(1)
WILSON TD 2006 The nonsense of knowledge managementrsquo revised In MACEVICIUTE
D a T D WILSON ed Introducing information management an Information Research
reader London Facet s 151-164 ISBN 978-1-85604-561-7
WIPO 2015 The Knowledge Management Strategy of the World Intellectual Property
Organization (WIPO) WIPO [online] [cit 2017-11-06] Dostupneacute na
httpwwwwipointedocsmdocsgovbodyena _55a _55_inf_5pdf
ZINS C 2006 Redefining information science from ldquoinformation sciencerdquo to ldquoknowledge
sciencerdquo In Journal of Documentation 62(4) 447-461
Resumeacute
OD INFORMAČNEJ VEDY K ZNALOSTNEJ VEDE
Marcela Katuščaacutekovaacute
Priacutespevok je venovanyacute vzťahu knižnično-informačnej vedy a manažmentu znalostiacute Prinaacuteša poznatky
o narastajuacutecom zaacuteujme o tuacuteto oblasť čoho docirckazom je vysokaacute vedeckaacute produktivita knižnično-infor-
mačnyacutech odborniacutekov v oblasti manažmentu znalostiacute ktoraacute je aktuaacutelne vyššia ako v oblasti manažmentu
informaacuteciiacute Knihovniacutecka komunita predstavuje tretiu najaktiacutevnejšiu kategoacuteriu WoS publikujuacutecu na teacutemu
KM a to už od jeho priacutechodu Priacutespevok tiež poukazuje na postupnuacute difuacuteziu KM do priacutepravy buduacutecich
informačnyacutech profesionaacutelov nakoľko z analyzovanej vzorky 145 KIV škocircl už najmenej tretina ponuacuteka
kurzypredmety KM pričom v priacutepade tzv informačnyacutech škocircl je to až 45thinsp Pozornosť je venovanaacute aj
prienikom a odlišnostiam predmetu vyacuteskumu KM a KIV a zdocircrazňuje sa nemaleacute využiacutevanie poznatkov
KIV v systeacutemoch manažmentu znalostiacute V zaacutevere sa priacutespevok zameriava na otaacutezky možnej zmeny
naacutezvu knižnično-informačnej vedy na informačnuacute a znalostnuacute vedu alebo knižničnuacute a znalostnuacute vedu
tak ako to odporuacutečajuacute niektoriacute odborniacuteci vzhľadom na aktuaacutelne sociaacutelno-ekonomickeacute zmeny a zmeny
na trhu praacutece
Summary
FROM INFORMATION SCIENCE TO KNOWLEDGE SCIENCE
Marcela Katuščaacutekovaacute
The paper focuses on the relationship between Library and Information Science and Knowledge Man-
agement It brings insights into the growing interest in this area as evidenced by high scientific produc-
tivity of library and information professionals in the area of Knowledge Management being currently
higher than that in the field of Information Management The paper also pointsout that the library com-
munity has been the third most active category in WoS publishing on KM since its arrival and that
there has been a gradual diffusion of KM into the training of future information professionals At least
a third of the 145 KIV schools analysed offers KM coursessubjects while in the so-called information
schools it is as many as 45thinsp Attention is also paid to the intersection and differences of the subject of
KM and KIV research emphasising the considerable use of KIV knowledge in knowledge management
systems In conclusion the paper focuses on issues of a possible change of the name of Library and
Information Science to Information and Knowledge Science as recommended by some experts given
the current socio-economic changes and shifts in the labour market
95
ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO
Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019
VYacuteCHODISKOVEacute TEORETICKEacute KONCEPTY VYacuteSKUMU
ČIacuteTANIA METODOLOacuteGIOU SLEDOVANIA POHYBU OČIacute
Ľudmila Hrdinaacutekovaacute Katariacutena Buzovaacute
Uacutevod
Čiacutetanie je jednyacutem z najtrvalejšiacutech a najvyacuteznamnejšiacutech kognitiacutevnych vynaacutelezov ľudstva
(Mishra 2015) Plynuleacute a presneacute čiacutetanie a čiacutetanie s porozumeniacutem suacute kľuacutečovyacutemi schopnosťa-
mi pre dosahovanie adekvaacutetnych akademickyacutech vyacutesledkov (Krieber et al 2016) pre poznaacute-
vanie a vzdelaacutevanie sa vedeckeacute baacutedanie i pre praktickyacute život Niektoriacute autori (Howard 2011
Wiegand 1997 Cullinan 2000 Nitecki 1986 Copeland a Martin 2016) opakovane poukazujuacute
na to že knižničnaacute a informačnaacute veda by nemala ignorovať či potlaacutečať tematiku voľnočaso-
veacuteho čiacutetania (a čiacutetania vocircbec) v prospech teacutem spracovania a vyhľadaacutevania informaacuteciiacute
Čiacutetanie je komplexnyacutem kognitiacutevnym procesom ktoreacuteho priebeh je veľmi ťažko uchopi-
teľnyacute Čiastočnyacute pohľad do procesov čiacutetania poskytla metoacuteda verbaacutelneho protokolu ale až
štuacutedium čiacutetania pomocou technoloacutegie sledovania pohybu očiacute začiacutena odkryacutevať skutočnuacute pod-
statu mentaacutelnych procesov recepcie textu
1 Pohyby očiacute a kognitiacutevne procesy počas čiacutetania
Registraacutecia pohybov očiacute bola použitaacute už v staršiacutech štuacutediaacutech procesu čiacutetania Početneacute vyacute-
skumy potvrdili že pohyby očiacute suacute vyacuteznamnou procesuaacutelnou a operačnou zložkou čiacutetania
a uacutezko suacutevisia aj s rozmanityacutemi kognitiacutevnymi funkciami ktoreacute proces čiacutetania podporujuacute (Just
a Carpenter 1980)
Pre čiacutetanie je typickeacute sekvenčneacute skenovanie textu zľava doprava a zhora nadol alebo
v opačnom smere v zaacutevislosti od systeacutemu piacutesania Pri čiacutetaniacute rovnako ako v každom procese
zrakovej percepcie informaacuteciiacute sa oči nepohybujuacute kontinuaacutelne ale diskontinuaacutelne hoci naše
fenomenologickeacute skuacutesenosti hovoria opak (Bezrukich a Ivanov 2013) Pohyby očiacute v raacutemci
čiacutetania predstavujuacute striedanie (relatiacutevne) statickyacutech fixaacuteciiacute a veľmi ryacutechlych skokov z jedneacuteho
bodu fixaacutecie do druheacuteho ndash sakaacuted takže fixaacutecie možno považovať za medzisakadickeacute interva-
ly (Jošt 2011)
Sakaacutedy je potrebneacute odlišovať od inyacutech typov pohybov očiacute ndash vergenciiacute sledovaciacutech (pur-
suit) a vestibulaacuternych pohybov očiacute Hoci suacute tieto mimoriadne docircležiteacute (Bach Rita a Collinz
1971) metodoloacutegia vyacuteskumu pohybov očiacute pri čiacutetaniacute sa zvyčajne zameriava hlavne na makro-
sakaacutedy (ďalej len sakaacutedy)
96
Sakaacutedy suacute ryacutechle očneacute pohyby ndash skoky ktoryacutech trvanie sa pohybuje od 10 do 80 ms
a priemernaacute ryacutechlosť je 200 ndash 600 degs 1 Majuacute balistickyacute charakter a ich funkciou je preniesť
oko do fixačneacuteho bodu kde je text foveovanyacute inak povedaneacute dostať text na žltuacute škvrnu
sietnice ktoraacute je miestom najostrejšieho videnia (Jošt 2011) Vzdialenosť do ktorej sa oči
pohybujuacute počas každej sakaacutedy je od 1 do 20 znakov v priemere 7 ndash 9 znakov Veľkosť
sakaacuted (amplituacuteda) sa pohybuje od niekoľkyacutech uhlovyacutech minuacutet (pri mikrosakaacutedach) až po
niekoľko stupňov (napriacuteklad v priacutepade skoku na novyacute riadok alebo na novuacute stranu textu)
Fixaacutecia je medzisakadickyacute stav relatiacutevneho pokoja očiacute2 v raacutemci ktoreacuteho suacute z textu (slo-
va) extrahovaneacute informaacutecie Trvanie jednej fixaacutecie je od 100 do 2000 ms priemerne 200 ndash
250 ms Slovo mocircže mať jednu alebo viac fixaacuteciiacute Na trvanie fixaacuteciiacute a celkovuacute dĺžku skuacutema-
nia slova majuacute vplyv určiteacute vlastnosti slova respektiacuteve okolityacutech slov (Dubasova [bez daacutetu-
mu]) ale aj dispoziacutecie a charakteristiky čitateľa (pozri napr Krieber et al 2016) Pomer
dĺžok fixaacuteciiacute a sakaacuted sa značne liacuteši aj pre jednu a tuacute istuacute osobu v raacutemci jedneacuteho fragmentu
textu
Pri realizaacutecii sakaacutedy v raacutemci procesov čiacutetania suacute docircsledne riešeneacute tri probleacutemy určuje
sa moment začiatku skoku zabezpečuje sa určitaacute ryacutechlosť pohybu a vypočiacuteta sa čas zastave-
nia (voliacute sa bod nasledujuacutecej fixaacutecie) (Bezrukich a Ivanov 2013)
Pri čiacutetaniacute verbaacutelnych textov suacute docircležiteacute niektoreacute zaacutesadneacute mechanizmy sakaacuted 1 saka-
dickaacute supresia (omisia) zabezpečuje že informaacutecie počas ryacutechleho pohybu oka nevidiacuteme daacute
sa povedať že sakadickaacute supresia je potlačenie deformaacutecie obrazu (či oprostenie od tejto
deformaacutecie) čiacutem sa eliminuje rozostrenie a rozmazanie obrazu 2 Vizuaacutelna maska je mecha-
nizmus ktoryacute zabezpečuje že vizuaacutelna informaacutecia ziacuteskanaacute pred sakaacutedou maskuje informaacute-
cie ktoreacute vstupujuacute do vizuaacutelneho systeacutemu počas pohybu sakaacutedy Je založenaacute na interakcii
systentatiacutevneho a tranzitorneacuteho systeacutemu pričom sustentatiacutevny systeacutem je činnyacute v dobe sakaacutedy
ktoraacute ukončuje fixaacuteciu a vďaka nemu sa obraz načerpanyacute počas fixaacutecie uchovaacuteva v kraacutetko-
dobej pamaumlti niekoľko desiatok milisekuacutend teda počas sakaacutedy Tranzitornyacute systeacutem sa akti-
vuje na konci sakaacutedy a vymaže obraz udržiavanyacute sustentatiacutevnym systeacutemom a umožniacute vstup
novej informaacutecie v nastupujuacutecej fixaacutecii (Jošt 2011)
Vzhľadom na vysokuacute ryacutechlosť je prakticky nemožneacute v priebehu sakaacutedy (a rovnako ani
bezprostredne pred a po nej) prijiacutemanie akejkoľvek vizuaacutelnej informaacutecie (Dubasova [bez daacute-
tumu]) niektoreacute zo štuacutediiacute konštatujuacute že dokonca všetky kognitiacutevne aktivity suacute počas sakaacuted
potlačeneacute Keďže uacutelohy použiacutevaneacute vo vaumlčšine tyacutechto štuacutediiacute suacute relatiacutevne jednoducheacute zaujiacute-
mavou otaacutezkou pre vyacuteskum ostaacuteva či sa v zložitejšiacutech uacutelohaacutech akou je čiacutetanie spracovanie
informaacuteciiacute počas sakaacuted uacuteplne pozastaviacute
Ako sme načrtli foveaacutecia objektu je vlastne dosiahnutie objektu alebo premietnutie jeho
obrazu na miesto najostrejšieho videnia Praacuteve vtedy sa realizuje fixaacutecia pohľadu na daneacute
slovo (časť textu) a extrakcia informaacutecie z textu (slova)
Primaacuternym určujuacutecim faktorom trvania fixaacutecie (ako dlho ostaacutevajuacute oči fixovaneacute na fixa-
čnej poziacuteciislove) je to akeacute ľahkeacute alebo ťažkeacute je spracovanie fixovaneacuteho slova Trvanie
fixaacutecie je veľmi ovplyvneneacute faktormi ako frekvencia slova (ako často sa slovo vyskytuje
v jazyku respektiacuteve v texte) vek nadobudnutia (vek v ktorom sa čitateľ slovo naučil) pred-
viacutedateľnosť slova (danaacute dĺžkou slova a predchaacutedzajuacutecim kontextom) rozsahom priacutebuznyacutech
1 degs ndash vizuaacutelny uhol za sekundu 1o suacute približne 3ndash4 piacutesmenaacute
2 Adjektiacutevum bdquorelatiacutevneholdquo je pri popise fixaacuteciiacute namieste ndash citlivejšie zariadenie totiž dokaacuteže zachytiť jemneacute fixačneacute
pohyby ktoreacute oko realizuje pri pohľade na pevnyacute bod tremor drift a mikrosakaacutedy (Jošt 2011) Tieto pohyby očiacute suacute nepatrneacute a ich presnaacute povaha a funkcia je trochu nejasnaacute (Rayner 1998)
97
tvarov slov (koľko slov mocircže byť tvorenyacutech zmenou jedneacuteho piacutesmena v slove) a podobne
(pozri Hyoumlnauml 2011 Rayner 1998 2009 cit podľa Schotter Bernhard a Rayner 2012)
Ľudskeacute oko sa vyznačuje rozličnou citlivosťou sietnice a jemneacute detaily (teda i piacutesmenaacute
textu) mocircžu byť rozliacutešeneacute praacuteve iba foveou Pri zvyšujuacutecej sa excentricite od tohto miesta
zrakovaacute ostrosť ryacutechlo klesaacute Z hľadiska ostrosti rozdeľuje každaacute fixaacutecia pri čiacutetaniacute videnyacute
riadok na tri oblasti 1 foveaacutelnu (cca 2deg vizuaacutelneho uhla) 2 parafoveaacutelnu (cca 5deg vizuaacutelneho
uhla na obe strany) a 3 perifeacuternu (Jošt 2011 Schotter Angele a Rayner 2012) ako to zobra-
zuje obraacutezok 1 Tie zodpovedajuacute tomu ako časti textu dopadajuacute na sietnicu (obr 2)
Obr 1
Foveaacutelne parafoveaacutelne a perifeacuterne oblasti tri znaky tvoria 1deg vizuaacutelneho uhla Ikona oka
a čiara od nej predstavujuacute miesto fixaacutecie (Schotter Angele a Rayner 2012)
Obr 2
Oblasti parafovea a perifovea suacute obvodovyacutemi oblasťami žltej škvrny suacute na perifeacuterii sietnice
(Dubasova [bez daacutetumu])
Oblasť vniacutemania textu (alebo funkčnaacute oblasť pohľadu) je obmedzenaacute v priebehu fixaacutecie
na 3ndash4 piacutesmenaacute vľavo od fixaacutecie a 14ndash15 piacutesmen vpravo fixaacutecie (v angličtine pozri McCon-
kie 1982 Rayner a Bertera 1979 cit podľa Dubasova [bez daacutetumu]) V štuacutediaacutech venovanyacutech
98
čiacutetaniu sa často vyskytujuacute pojmy bdquofoveaacutelne videnieldquo a bdquocentraacutelne videnieldquo bdquoparafoveaacutelne
videnieldquo a bdquoperifeacuterne videnieldquo Prvyacute pojem sa vzťahuje na videnie ktoreacute poskytuje vniacutemanie
piacutesmen fixovanyacutech okom (vykonaacuteva sa receptormi z foveaacutelnej oblasti a vyznačuje sa maxi-
maacutelnou zrakovou ostrosťou) Parafoveaacutelne videnie poskytuje vniacutemanie piacutesmen ktoreacute nie suacute
fixovaneacute pohľadom (Dubasova [bez daacutetumu]) a mnoheacute experimentaacutelne uacutedaje potvrdzujuacute sku-
točnosť čiastočneacuteho spracovania slov praacuteve parafoveaacutelnym videniacutem
V tomto zmysle potom hovoriacuteme o percepčom rozpaumltiacute (percetual span) ako o oblasti
efektiacutevneho videnia či oblasti na ktoruacute čitateľ suacutestrediacute pozornosť a z ktorej mocircže ziacuteskavať
užitočnuacute informaacuteciu Pri čiacutetaniacute sa jeho veľkosť vyjadruje obyčajne počtom piacutesmen ktoreacute či-
tateľ zachytiacute počas fixaacutecie t j z jedneacuteho fixačneacuteho bodu (Rayner 1998) Percepčneacute rozpaumltie
sa vymedzuje tradične do 30 piacutesmen a to podľa vyspelosti čitateľa a ako sme uviedli vyššie
jeho tvar je asymetrickyacute (Rayner Slattery a Beacutelanger 2010)
Parafoveaacutelny naacutehľad na slovo (parafoveal preview) znižuje čas naacuteslednej fixaacutecie lebo
poskytuje užitočneacute informaacutecie a to zvaumlčša spaciaacutelneho charakteru o dĺžke a tvare slov ďalej
o hraniciach medzi slovami a hraniciach textu ako celku ale i piacutesmenoveacuteho charakteru (t j
čitateľ je schopnyacute identifikovať niektoreacute piacutesmenaacute) Ide o tzv parafoveaacutelny efekt (alebo bene-
fit parafoveaacutelneho naacutehľadu (parafoveal preview benefit pozri Dubasova [bez daacutetumu]) kto-
reacuteho podstatou je priaznivyacute vplyv informaacutecie ktoruacute čitateľ čerpaacute z parafoveaacutelnej zoacuteny (Ray-
ner 1998 Rayner Slattery a Beacutelanger 2010)
Aj keď seacutemantizaacutecia je funkciou foveaacutelneho uchopenia slova čiastočnyacutem spracovaniacutem
slov ziacuteskanyacutech parafoveaacutelnym videniacutem bdquopredspracujeldquo čitateľ prichaacutedzajuacutece slovaacute ktoreacute spa-
dajuacute do parafovey (aj napriek tomu že je text degradovanyacute) a navyše toto bdquopredspracovanieldquo
umožňuje preskočenie niektoryacutech slov Je zrejmeacute že hlavnyacutem cieľom čitateľa je spracovať
fixovaneacute slovo aby zistil jeho vyacuteznam čitatelia však nemusia fixovať všetky slovaacute vo vete
aby pochopili text to znamenaacute že v niektoryacutech priacutepadoch suacute schopniacute spracovať dve slovaacute
(a niekedy aj tri slovaacute ak suacute všetky kraacutetke) v raacutemci jednej fixaacutecie Čitatelia priamo fixujuacute iba
asi 70thinsp slov textu a ostatnyacutech 30thinsp slov preskočia (Dubasova [bez daacutetumu] Schotter Angele
a Rayner 2012)
Najsilnejšiacutem prediktorom preskakovania slov je dĺžka slov čitatelia častejšie preskočia
kraacutetke slovaacute o 2 ndash 3 piacutesmenaacutech ako dlhšie s 9 ndash 12 piacutesmenami (Schotter Angele a Rayner
2012) Preskočenie však nie je spojeneacute len s kraacutetkymi slovami na preskočenie slova maacute tiež
vplyv (ale v menšej miere) predviacutedateľnosť na zaacuteklade kontextu a frekvencia slova (Schotter
Angele a Rayner 2012 Dubasova [bez daacutetumu]) Zaacuteroveň sa ukazuje že aj keď slovaacute nie suacute
vynechaneacute čitatelia ziacuteskajuacute z parafoveaacutelnych slov niektoreacute užitočneacute informaacutecie (Schotter
Angele a Rayner 2012)
Parafoveaacutelny efekt sa prejavuje v dvoch rovinaacutech a) okulomotorickej procesuaacutelnej rovi-
ne a to skraacuteteniacutem fixačnej doby a uacutebytkom fixaacuteciiacute a b) v rovine čitateľskeacuteho vyacutekonu zryacutech-
leniacutem tempa o nameranyacute počet spraacutevne prečiacutetanyacutech slov za časovuacute jednotku (Jošt 2011)
Parafoveaacutelny efekt je priacuteznačnyacute pre veľmi dobryacutech a vyspelyacutech čitateľov ndash praacuteve schop-
nosťou čerpať informaacutecie z parafoveaacutelnej oblasti a zlaďovať rocirczne druhy informaacuteciiacute (a tak
lepšie využiacutevať čas čiacutetania) sa liacutešia vyspeliacute čitatelia od menej vyspelyacutech čitateľov v rovna-
kom veku (Schotter Angele a Rayner 2012 Silva Faiacutesca Arauacutejo Casaca a Carvalho 2015)
Vo vzťahu k parafoveaacutelnemu videniu rozlišujuacute niektoriacute autori čitateľov s vysokyacutem stupňom
parafoveaacutelneho uvedomenia (tiacute logicky majuacute pozorovateľne vyššiacute parafoveaacutelny efekt) a čita-
teľov s niacutezkym stupňom parafoveaacutelneho uvedomenia (White Rayner a Liversedge 2005)
Parafoveaacutelny efekt je zohľadnenyacute vo vaumlčšine modelov čiacutetania (Dubasova [bez daacutetumu])
napriek tomu jeho presnaacute povaha a rozsah suacute nejasneacute Otaacutezkou staacutele ostaacuteva či sa mocircže v raacutemci
99
neho postupovať až na uacuteroveň seacutemantickeacuteho spracovania alebo či sa mocircže rozšiacuteriť na viac
ako dve priestorovo priľahleacute slovaacute (Schotter Reichle a Rayner 2014)
Pri čiacutetaniacute sa vyskytujuacute aj pohyby očiacute spaumlť k predtyacutem čiacutetaneacutemu textu tzv regresie Re-
gresie mocircžu predstavovať 10 ndash 15thinsp všetkyacutech sakaacuted (Schotter Angele a Rayner 2012) a ich
počet je uacutemernyacute subjektiacutevnej zložitosti textu (Dubasova [bez daacutetumu]) a čitateľskej vyspe-
losti (zručnosti) čitateľa
Očneacute pohyby čitateľa suacute za bežnyacutech okolnostiacute riadeneacute pozornosťou V tejto suacutevislosti
možno pozornosť definovať ako kognitiacutevnu operaacuteciu umožňujuacutecu vyacuteber určitej oblasti vo
vizuaacutelnom poli z ktoreacuteho maacute čitateľ načerpať informaacutecie a spracovať ich pričom presun
pozornosti na jednu stranu vizuaacutelneho poľa povzbudzuje celyacute tento proces a suacutečasne tlmiacute
vyhľadaacutevanie a spracovanie informaacuteciiacute ktoreacute sa nachaacutedzajuacute na opačnej strane vizuaacutelneho
poľa (ide o tzv inhibičnyacute mechanizmus) (Jošt 2011) V kontexte čiacutetania možno pozornosť
chaacutepať širšie a rozlišovať jej činnosť prinajmenšom na dvoch uacuterovniach 1 čitateľ sleduje
vizuospaciaacutelnu (percepčnuacute) straacutenku textu t j spracovaacuteva informaacutecie o dĺžke slov ich tvare
rozmiestneniacute na riadku a pod 2 čitateľ sleduje jazykovuacute straacutenku textu t j spracovaacuteva text
fonologicky syntakticky morfologicky a seacutemanticky
Pri čiacutetaniacute epickeacuteho a odborneacuteho textu vystupuje do popredia seacutemantickeacute spracovanie
a pri spracovaniacute lyrickeacuteho textu vystupuje do popredia estetickaacute zložka a kraacutesa slov ich rade-
nie a teda ineacute druhy spracovania informaacuteciiacute
Mnohiacute autori prirovnaacutevajuacute pozornosť ku svetelneacutemu kužeľu informaacutecia ktoraacute sa vy-
skytne vo vnuacutetri kužeľa je spracovaacutevanaacute najdokonalejšie a najuacuteplnejšie Podľa tvaru kužeľa
suacute rozpracovaneacute dva modely ktoreacute vysvetľujuacute ako pozornosť čitateľa pracuje 1 podľa tzv
mikrokužeľoveacuteho modelu sa zameriava pozornosť na malyacute objekt ktoryacute zodpovedaacute jedneacutemu
piacutesmenu a presuacuteva sa z piacutesmena na piacutesmeno pričom jeho pohyb je kontinuaacutelny a 2 podľa
makrokužeľoveacuteho modelu sa zameriava pozornosť čitateľa na celeacute slovo či dokonca skupinu
slov pričom sa informaacutecie osvetleneacute kužeľom spracovaacutevajuacute paralelne Tento model tak umož-
ňuje čitateľovi aby spracovaacuteval slovneacute celky globaacutelne
Uvedeneacute modely rozdielne pracujuacute s parafoveaacutelnym videniacutem rozlične teda využiacutevajuacute
parafoveaacutelny efekt v mikrokužeľovyacutech podmienkach je parafoveaacutelny efekt menšiacute a v ma-
krokužeľovom modeli pozornosti je parafoveaacutelny efekt logicky vaumlčšiacute Opaumlť je nevyhnutneacute
dodať že makrokužeľovyacute model je typickyacute pre vyspelyacutech čitateľov (Jošt 2011)
Pozornosť zohraacuteva kľuacutečovuacute uacutelohu pri spracovaniacute informaacuteciiacute Jej adekvaacutetne fungovanie
je potrebneacute pre spraacutevny rozvoj komplexnyacutech kognitiacutevnych schopnostiacute Deti s deficitom pozor-
nosti majuacute často ťažkosti nielen s čiacutetaniacutem ale i s piacutesaniacutem a matematikou a naacutesledne i s celyacutem
komplexnom vzdelaacutevaciacutech kompetenciiacute (Commodari a Guarnera 2005) Štuacutedie potvrdzujuacute
taktiež tesnyacute vzťah medzi pozornosťou ryacutechlosťou čiacutetania a rozpoznaacutevaniacutem slov dobraacute po-
zornosť čitateľov maacute vyacuteznamnyacute vplyv i na čitateľskuacute fluenciu či porozumenie (Yildiz a Ccedile-
tinkaya 2017)
2 Stručnyacute prehľad modelov kontroly pohybu očiacute počas čiacutetania
Na samotnom začiatku skuacutemania očnyacutech pohybov staacutel predpoklad Justa a Carpenterovej
(1980) znaacutemy ako oko-myseľ (eye-mind) predpoklad ktoryacute pracuje s teacutezou že pohľad zostaacute-
va fixovanyacute praacuteve na tuacute oblasť vizuaacutelneho poľa ktoraacute sa v danej chviacuteli kognitiacutevne spracovaacute-
va Tento predpoklad staacutel i pri zrode tvorby modelov kontroly pohybu očiacute počas čiacutetania
Technoloacutegia sledovania očiacute umožňuje presne merať trvanie fixaacuteciiacute a sakaacuted počas čiacuteta-
nia zisťovať smerovanie pohľadu sledovať trajektoacuteriu skokov a taktiež určovať ako je loka-
100
lizovanaacute pozornosť ako suacute identifikovaneacute slovaacute ako prebieha jazykoveacute spracovanie textu
akeacute kognitiacutevne procesy sa podieľajuacute na dešifrovaniacute tlačeneacuteho textu atď (pozri napriacuteklad
Rayner 1998) Dlheacute obdobie však ostaacutevala otaacutezka kontroly pohybov očiacute počas čiacutetania meto-
dologickyacutem probleacutemom Tyacutem intenziacutevnejšie sa časť vyacuteskumnyacutech snaacuteh zameriavala na hlbšie
pochopenie vzťahu medzi pohybom očiacute a vedomiacutem a na štuacutedium kognitiacutevnych procesov zod-
povednyacutech za kontrolu programovanie a riadenie sakaacuted
Ako sme spomiacutenali vyššie aby sa realizovala sakaacuteda musiacute vizuaacutelny systeacutem okrem ineacute-
ho 1) určiť okamih začiatku sakaacutedy a 2) vypočiacutetať okamih jeho zastaacutevky to znamenaacute zvoliť
miesto ďalšej fixaacutecie V teoacuterii očnyacutech pohybov suacute tieto dve uacutelohy zvyčajne označovaneacute suacute-
hrnnyacutem termiacutenom bdquoprogramovanie sakaacutedyldquo Prvuacute z uacuteloh určiacuteme ako bdquovyacuteber momentu spus-
tenialdquo (otaacutezka KEDY) druhuacute uacutelohu ako bdquovyacuteber cieľaldquo (otaacutezka KAM) (Jošt 2011)
Vyacuteskum mechanizmu kontroly pohybu očiacute počas čiacutetania musel odpovedať na to ako
prebieha programovanie a realizaacutecia sakaacutedy akyacutem spocircsobom sa realizuje vyacuteber cieľa sakaacute-
dy akuacute uacutelohu zohraacuteva pozornosť ako sprostredkovateľ medzi pohybmi očiacute a lexikaacutelnym
spracovaniacutem textu a nakoniec ako sa vlastnosti jazykoveacuteho spracovania prejavujuacute v pohybe
očiacute počas čiacutetania Postupnyacute vyacutevoj modelov čiacutetania ukaacutezal že treba brať do uacutevahy obe uacuterovne
ndash kognitiacutevnu aj okulomotorickuacute (Rayner 1998) Najdocircležitejšie však bolo pochopiť nielen to
ako jednotliveacute systeacutemy pracujuacute izolovane ale aj to ako sa navzaacutejom ovplyvňujuacute a ako spo-
lupracujuacute Tento cieľ prispel k rozvoju mnohyacutech formaacutelnych modelov kontroly pohybu očiacute
Moderneacute modely čiacutetania sa dajuacute rozdeliť do troch skupiacuten ktoreacute sa navzaacutejom vyacuterazne
liacutešia 1 okulomotorickeacute modely 2 kognitiacutevne orientovaneacute modely 3 modely typu bdquoideaacutelny
pozorovateľldquo (Dubasova [bez daacutetumu]) V nasledujuacutecej tabuľke je uvedenyacute prehľad zaacuteklad-
nyacutech modelov riadenia a kontroly pohybu očiacute pri čiacutetaniacute
Tabuľka 1
Modely pohybu očiacute pri čiacutetaniacute (prehľad)
Model Kľuacutečoveacute zdroje
E-Z Reader (Serial Attention Shift = SAS) Reichle Pollatsek Fisher a Rayner 1998
Reichle Rayner a Pollatsek 2003
Pollatsek Reichle a Rayner 2006
SWIFT (Guidance by Attentional Gradients =
GAG)
Engbert Longtin a Kliegl 2002
Engbert Nuthmann Richter a Kliegl 2005
Mr Chips (Ideal Observer) Legge Klitz a Tjan 1997
Legge Hooven Klitz Mansfield a Tjan 2002
EMMA (SAS within ACT system) Salvucci 2001
Glenmore (GAG within Connectionist
System)
Reilly a Radach 2006
SERIF (Primary Oculomotor Control
= POC)
McDonald Carpenter a Shillcock 2005
CompetitionActivation (POC) Yang a McConkie 2001
SHARE (POC) Feng 2006
101
V roku 2006 Reinhold Kliegl (spolu s Ralfom Engbertom je autorom modelu SWIFT)
urobil nasledujuacutece provokatiacutevne tvrdenie bdquoModely ovlaacutedania pohybu očiacute pri čiacutetaniacute suacute sofis-
tikovanejšie a realistickejšie ako modely v akejkoľvek inej oblasti psycholoacutegieldquo (Rayner
2009) Modely suacute postaveneacute na dlhoročnyacutech empirickyacutech skuacutemaniach a zreteľnou formou
popisujuacute okulomotorickuacute a kognitiacutevnu aktivitu pri čiacutetaniacute
21 Okulomotorickeacute modely
Modely ktoreacute akcentujuacute prioritu okulomotorickej kontroly (Primary Oculomotor Con-
trol POC) patria medzi tzv modely okulomotorickeacute Zaraďujeme medzi ne O OrsquoReganov
model a modely SERIF CompetitionActivation SHARE
V modeloch POC dochaacutedza k vyacuteznamnej variabilite v trvaniacute fixaacutecie v docircsledku vlast-
nostiacute okulomotorickeacuteho systeacutemu Tieto modely dobre vysvetľujuacute rozloženie fixačnyacutech miest
v slovaacutech a vynechaacutevanie slov Okulomotorickeacute modely prezentujuacute nezaacutevislosť očnyacutech po-
hybov a jazykoveacuteho spracovania a venujuacute veľkuacute pozornosť niacutezkouacuterovňovyacutem vplyvom Mo-
dely neodmietajuacute vyacuteznam jazykovyacutech a kognitiacutevnych procesov tie však hrajuacute relatiacutevne maluacute
korekčnuacute uacutelohu
211 Strategicko-taktickyacute model OrsquoRegana
Zaacutekladnyacutem z POC modelov je Strategicko-taktickyacute model OrsquoRegana (Strategy-Tactics
model) ktoryacute popisuje naznačeneacute princiacutepy podľa ktoryacutech a) procesy riadiace pohyby očiacute
bdquokedyldquo a bdquokamldquo fungujuacute relatiacutevne nezaacutevisle b) identifikaacutecia slova určuje kedy začne pohyb
očiacute dopredu c) okulomotorickeacute faktory nižšej uacuterovne suacute hlavnyacutemi činiteľmi rozhodnutia na
ktorej poziacutecii v slove oko pristane (McConkie 1982 Morrison 1984 OrsquoRegan 1990)
Model operuje pojmom optimaacutelna fixačnaacute poziacutecia (optimal viewing position OVP)
ktoryacute vniacutema ako fixačnyacute bod z ktoreacuteho mocircže čitateľ najuacutečinnejšie spracovať daneacute slovo
OrsquoRegan identifikoval OVP ako konkreacutetnu polohu v slove kde je ryacutechlosť rozpoznaacutevania
a pravdepodobnosť refixaacutecie na najnižšej uacuterovni (Reilly 1992) V optimaacutelnom priacutepade čita-
teľ dosiahne OVP z ktorej efektiacutevne spracuje slovo Toto spracovanie prebieha na dvoch
uacuterovniach nižšiu uacuteroveň zahŕňa vizuaacutelne dekoacutedovanie slova ndash identifikuje sa dĺžka slova
zaacutekladnyacute tvar či obrys ohraničenie slova na zaacuteklade medzier Vyššia uacuteroveň potom zahŕňa
jazykoveacute dekoacutedovanie ndash teda fonologizaacuteciu priradenie vyacuteznamu alebo vyacuteber z niekoľkyacutech
vyacuteznamov a kontextualizaacuteciu (Jošt 2011) Optimaacutelna fixačnaacute poziacutecia však nie je konštantnaacute
pretože slovaacute majuacute rozličnuacute dĺžku to znamenaacute že čitateľ nedokaacuteže naprogramovať veľkosť
každej svojej nasledujuacutecej sakaacutedy tak aby dosiahol optimaacutelnu fixačnuacute poziacuteciu Ak sa oko
nedokaacuteže pribliacutežiť k optimaacutelnej fixačnej poziacutecii slova nastupuje typickaacute vnuacutetroslovnaacute okulo-
motorickaacute taktika ndash podľa OrsquoRegana je sakaacuteda nasmerovanaacute na druhyacute koniec slova a realizu-
je sa kombinaacutecia informaacuteciiacute z oboch fixaacuteciiacute (Reilly 1992) Zameranie na optimaacutelnu fixač-nuacute
poziacuteciu predstavuje celkovuacute strateacutegiu ktoraacute nechaacuteva cestu vnuacutetroslovnej okulomotorickej
taktike aby maximalizovala množstvo ziacuteskanyacutech informaacuteciiacute po fixaacutecii slova
22 Kognitiacutevne orientovaneacute modely
Kognitiacutevne orientovaneacute modely tvrdia že pohyby očiacute suacute riadeneacute procesmi lexikaacutelneho
spracovania a do určitej miery beruacute do uacutevahy okulomotorickeacute faktory Tieto modely suacute roz-
deleneacute do dvoch hlavnyacutech skupiacuten
102
Serial Attention Shift (SAS so seacuteriovyacutem sekvenčnyacutem presunom pozornosti) s realizaacute-
ciami v modeloch E-Z Reader EMMA Morrisonov model atď
Guidance by Attentional Gradients (GAG s rozdeľovaniacutem pozornosti) s realizaacuteciami
v modeloch SWIFT Glenmore atď
221 Morrisonov model
Ako sme už poznamenali na začiatku vzniku modelov očnyacutech pohybov pri čiacutetaniacute staacutel
predpoklad že pohľad zostaacuteva fixovanyacute praacuteve na tuacute oblasť vizuaacutelneho poľa ktoraacute sa v danej
chviacuteli kognitiacutevne spracovaacuteva Morrisonov model je prvyacutem svojho druhu z kategoacuterie procesu-
aacutelnych modelov kontroly pohybu očiacute počas čiacutetania ktoreacuteho zaacutekladnyacutem vyacutechodiskom je že
očneacute pohyby suacute riadeneacute uacuterovňou jazykoveacuteho spracovania ktoraacute riadi i pozornosť (v jeho
modeli suacute jazykoveacute spracovanie a pozornosť izolovaneacute)
Morrisonov model je možneacute v kraacutetkosti zhrnuacuteť nasledovne predpokladajme že aktuaacutel-
ne fixovaneacute slovo je slovo n Ak je toto slovo spraacutevne identifikovaneacute pozornosť sa presunie
na slovo n + 1 Foveaacutecia a priradenie vizuaacutelnej pozornosti sa považujuacute za oddeleneacute Proces
presunutia pozornosti na ďalšie slovo automaticky vedie k naprogramovaniu novej sakaacutedy na
slovo n + 1 Ak však parafoveaacutelne spracovanie postačuje a slovo nebude foveaacutelne spracova-
neacute pripravovanaacute sakaacuteda je preprogramovanaacute a orientovanaacute na slovo n + 2 (Reilly 1992)
Medzi zaacutekladneacute nedostatky modelu patriacute že raacuteta len so sakaacutedami ktoreacute sa realizujuacute až
vtedy keď je jazykoveacute spracovanie slova dokončeneacute a nevysvetľuje prečo suacute niektoreacute slovaacute
refixovaneacute ani to prečo reaacutelne pohyby očiacute vykazujuacute regresie ndash podľa modelu by refixaacutecie
a regresie ani nemali nastať Ďalšou rezervou modelu je že podľa neho by parafoveaacutelny efekt
mal byť staacutely (nemennyacute) pri pozorovaniacute čiacutetania vyspelyacutech čitateľov sa však parafoveaacutelny
efekt ukazuje ako veľmi premenlivyacute (Jošt 2011) Praacuteve tieto nedostatky stimulovali vznik
modelu E-Z Reader
222 E-Z Reader
E-Z Reader (z fonetickeacuteho obrazu anglickeacuteho bdquoeasyldquo = bdquoľahkyacuteldquo a bdquoreaderldquo = bdquočitateľldquo)
je rad kognitiacutevne založenyacutech modelov (Reichle et al 1998 Reichle Rayner a Pollatsek 2003
Pollatsek Reichle a Rayner 2006) Vo všetkyacutech verziaacutech tohto modelu suacute pohyby očiacute počas
čiacutetania riadeneacute procesmi jazykoveacuteho spracovania Najnovšia verzia tohto modelu E-Z Rea-
der 10 (Reichle Warren a McConnell 2009) predstavuje snahu zahrnuacuteť vplyv premennyacutech
vyššiacutech uacuterovniacute na pohyb očiacute E-Z Reader je najpodrobnejšiacute model čiacutetania ktoryacute dnes kombi-
nuje množstvo znaacutemych faktov Jeho vyacuteraznou charakteristikou je to že dostatočne jednodu-
cho ukazuje ako kognitiacutevne procesy riadia pohyby očiacute počas čiacutetania
Model je postavenyacute na dvoch kľuacutečovyacutech princiacutepoch
pozornosť je v každom okamihu fixovanaacute iba na jednom slove posun pozornosti je
priacutesne postupnyacute (čo však neznamenaacute nemožnosť paralelnyacutech procesov)
programovanie sakaacuted je spuacutešťaneacute mechanizmom lexikaacutelneho spracovania
Lexikaacutelne spracovanie slova sa vyskytuje v dvoch faacutezach (obe štaacutediaacute ovplyvňuje frek-
vencia a predviacutedateľnosť slova) V počiatočnej faacuteze L1 (trvaacute niekoľko milisekuacutend) sa odha-
dujehodnotiacute to ako znaacuteme je slovo n Dokončenie tejto faacutezy spustiacute proces programovania
ďalšej sakaacutedy (priacuteslušnyacute signaacutel je odoslanyacute do okulomotorickeacuteho systeacutemu) Na vyacuteber miesta
ďalšej fixaacutecie vplyacuteva tiež niacutezkouacuterovňoveacute bdquoskenovanieldquo suacutevisiace s pozornosťou ktoreacute pocircsobiacute
paralelne s jazykovyacutem spracovaniacutem (takeacuteto skenovanie určuje najmauml hranice slova poskytu-
je ho perifeacuterne videnie) V ďalšej faacuteze lexikaacutelneho spracovania L2 sa v slovniacuteku hľadaacute slovo
103
Dokončenie tejto faacutezy vedie k posunu pozornosti na slovo n + 1 spracovanie ktoreacuteho maacute tiež
dve etapy Ak je však slovo n + 1 vysokofrekvenčneacute alebo ľahko predviacutedateľneacute oba kroky
spracovania sa mocircžu skončiť pred tyacutem ako sa presunie pozornosť na slovo n + 1 v tomto
priacutepade sa pozornosť okamžite presuacuteva k slovu n + 2 spustiacute sa programovanie sakaacutedy k slo-
vu n + 2 a sakaacuteda k slovu n + 1 sa zrušiacute Inak povedaneacute proces spracovania zaacutevisiacute od vzťahu
frekvencie a predviacutedateľnosti priacutepadne nejednoznačnosti aktuaacutelnych a nasledujuacutecich slov
Ak je čiacutetaneacute slovo niacutezkofrekvenčneacute a nejednoznačneacute spracovanie bude trvať takmer celuacute
dobu fixaacutecie a ďalšie slovo bude spracovaneacute tiež v dvoch faacutezach a to aj v priacutepade že je vy-
sokofrekvenčneacute (tzv efekt prelievania spillover effect) Ak suacute obe slovaacute vysokofrekvenčneacute
a ľahko predviacutedateľneacute spracovanie druheacuteho slova mocircže skončiť pred skokom (sakaacutedou)
a nevyžaduje fixaacuteciu Okrem toho pravdepodobnosť fixaacutecie zaacutevisiacute od dĺžky slova (určenaacute
pomocou už spomenuteacuteho niacutezkouacuterovňoveacuteho skenovania) čiacutem je slovo kratšie tyacutem je prav-
depodobnejšie že bude vynechaneacute (autori tu nevylučujuacute vplyv ďalšiacutech premennyacutech)
Na zaacuteklade uvedeneacuteho možno konštatovať že pozornosť a jazykoveacute spracovanie suacute
v modeli navzaacutejom uacutezko spojeneacute lexikaacutelne spracovanie sa zvyčajne začiacutena po zameraniacute po-
zornosti na slovo a presun pozornosti na ďalšie slovo nastane po dokončeniacute finaacutelnej faacutezy
lexikaacutelneho spracovania
223 SWIFT model
SWIFT model (Saccade Generation with Inhibition by Foveal Targets Engbert Longtin
a Kliegl 2002 2005) je založenyacute na koncepcii paralelneacuteho spracovania slov (GAG paradig-
ma) a rovnako ako E-Z Reader aj SWIFT je kognitiacutevne orientovanyacute model ndash mechanizmus
pohybov očiacute ktoryacute je navrhnutyacute v tomto modeli čiacutetania zohľadňuje interakciu vizuaacutelnych
kognitiacutevnych a motorickyacutech systeacutemov Kľuacutečoveacute princiacutepy modelu SWIFT
Spracovanie lexikaacutelnych informaacuteciiacute je distribuovaneacute v priestore informaacutecie možno
spracovať suacutečasne na viaceryacutech miestach (princiacutep je založenyacute na neurofyziologickyacutech
uacutedajoch Rizzolatti 1983)
Vyacuteber začiatku a voľba cieľa sakaacutedy suacute navzaacutejom oddeleneacute
Generovanie sakaacuted je autonoacutemny (nezaacutevislyacute na lexikaacutelnom spracovaniacute) ľubovoľnyacute
proces ktoryacute je korigovanyacute foveaacutelnym potlačovaniacutem Foveaacutelne potlačenie funguje
počas fixaacutecie ťažkyacutech slov (je nevyhnutneacute na zvyacutešenie času čiacutetania ťažkeacuteho slova)
Programovanie sakaacuted prebieha v dvoch faacutezach po priacutepravnej bdquoflexibilnejldquo faacuteze nasle-
duje bdquoťažkaacuteldquo faacuteza počas ktorej naprogramovanaacute sakaacuteda už nemocircže byť zrušenaacute
Pri vyacutepočte dĺžky sakaacutedy sa vyskytujuacute systematickeacute a priacuteležitostneacute situačneacute chyby
(Dubasova [bez daacutetumu])
Model zdocircrazňuje dynamickuacute povahu vzťahu medzi stupňom lexikaacutelneho spracovania
a pohybom očiacute Len čo čitateľ začne spracuacutevať slovo poznanie textu sa uňho začiacutena zvyšo-
vať V docircsledku toho sa rozhodnutie o tom kam a kedy nasmerovať oči v priebehu času
meniacute a zaacutevisiacute od predchaacutedzajuacutecich miest fixaacutecie Jazykoveacute spracovanie prebieha na dvoch
uacuterovniach Na prvej predbežnej uacuterovni ešte nie je vybraneacute slovo ako ďalšiacute fixačnyacute bod
zhromažďujuacute sa informaacutecie o vlastnostiach slova napriacuteklad o jeho dĺžke Na druhej uacuterovni
lexikaacutelneho spracovania sa aktivačnaacute hodnota slova zniacuteži a po uacutespešnom dokončeniacute spraco-
vania dosiahne nulu
Model SWIFT zohľadňuje tri typy fixaacutecie jedneacuteho slova a) dĺžka trvania jedinej fixaacutecie
na slovo b) a c) trvanie prvej a dodatočnej fixaacutecie (pre slovaacute ktoreacute suacute opakovane fixovaneacute)
Rozlišuje sa tzv bdquofirst-passldquo prveacute a bdquosecond-passldquo druheacute čiacutetanie V prvom čiacutetaniacute (first-pass
reading) sa vypočiacuteta dĺžka fixaacutecie pravdepodobnosť vynechania slova a pravdepodobnosť
104
a počet opakovanyacutech fixaacuteciiacute Pri druhom čiacutetaniacute sa vypočiacuteta celkovyacute čas čiacutetania (suacutečet všet-
kyacutech zobrazenyacutech slov bez ohľadu na postupnosť fixaacuteciiacute) a pravdepodobnosť regresiiacute (En-
gbert Longtin a Kliegl 2005)
23 bdquoIdeaacutelny pozorovateľldquo
Tento typ modelu predstavuje aplikaacuteciu vo forme počiacutetačovej simulaacutecie napr bdquoMr
Chipsldquo ndash nie je to striktne čitateľskyacute model ndash presnejšie nie je to model čiacutetania človeka aj
keď je založenyacute na zaacutekladnyacutech faktoch o tom ako je proces čiacutetania štruktuacuterovanyacute a realizo-
vanyacute
bdquoIdeaacutelny pozorovateľldquo (ideal observer) nemaacute za cieľ modelovať realizaacuteciu čitateľskej
uacutelohy človekom jeho uacutelohou je simulovať uacutelohu a jej realizaacuteciu pri optimaacutelnom využitiacute do-
stupnyacutech informaacuteciiacute Ak sa realizaacutecia uacutelohy človekom zhoduje s ideaacutelnou realizaacuteciou (Mr
Chips) možno vyvodiť zaacutever že človek využiacuteva všetky dostupneacute informaacutecie a že možneacute
obmedzenia ktoreacute sa tyacutekajuacute jeho vyacutekonu suacute opiacutesaneacute obmedzeniami ktoreacute suacute definovaneacute
v modeli (jednako z toho nevyplyacuteva že človek využiacuteva rovnakyacute algoritmus ako bdquoideaacutelny po-
zorovateľldquo pretože ten istyacute cieľ mocircže byť dosiahnutyacute viac ako jednyacutem algoritmom) Ak člo-
vek vykonaacute uacutelohu horšie ako model rozdiely mocircžu ukazovať na ďalšie obmedzenia s kto-
ryacutemi sa človek stretne ale bdquoideaacutelny pozorovateľldquo nie V treťom priacutepade ak človek zvlaacutedne
uacutelohu lepšie ako bdquoideaacutelny pozorovateľldquo znamenaacute to že bdquoideaacutelny pozorovateľldquo nemaacute k dispo-
ziacutecii informaacutecie ktoreacute suacute dostupneacute človeku a ktoreacute využiacuteva človek (Legge et al 2002)
Integraacutecia vizuaacutelnych lexikaacutelnych a okulomotorickyacutech informaacuteciiacute je kritickou suacutečasťou
čiacutetania Mr Chips je modelom ideaacutelneho pozorovateľa (čitateľa) ktoryacute optimaacutelne spaacuteja tieto
zdroje informaacuteciiacute na čiacutetanie jednoduchyacutech textov pri minimaacutelnom počte sakaacuted Spraacutevanie
modelu poskytuje počiacutetačovyacute raacutemec na opaumltovneacute preskuacutemanie sakaacuted pri čiacutetaniacute človeka (Leg-
ge Klitz a Tjan 1997 Legge et al 2002)
Uvedeneacute modely suacute len ukaacutežkou riešenia problematiky očnyacutech pohybov a kognitiacutevnych
procesov pri čiacutetaniacute každopaacutedne poskytujuacute stručnyacute suacutehrnnyacute pohľad na zaacutekladneacute mechanizmy
okulomotorickej a kognitiacutevnej činnosti v procesoch čiacutetania Modely pohybu očiacute pri čiacutetaniacute
patria k najsofistikovanejšiacutem modelom v oblasti psycholoacutegie a ich využitie logicky tvoriacute
podložie a zaacutekladneacute opory ďalšiacutech vyacuteskumov
Zaacutever
Vzhľadom na to že existuje vzťah medzi pohybmi očiacute a kognitiacutevnymi procesmi (Liu
Lai a Chuang 2011) dokaacutežeme pomocou merania očnyacutech pohybov skuacutemať to ako detskiacute
i dospeliacute recipienti spracuacutevajuacute informaacutecie v rocircznom formaacutete a v rocircznom prostrediacute Na zaacutekla-
de tyacutechto meraniacute vieme zistiť vizuaacutelnu pozornosť na objekty v prostrediacute zmeny v suacutestredeniacute
na daneacute vizuaacutelne podnety (Just a Carpenter 1980) hĺbku spracovaacutevania informaacuteciiacute (Rayner
1998) a probleacutemy v raacutemci tohto procesu (Jacob a Karn 2003) Technoloacutegia sledovania pohy-
bu očiacute poskytuje informaacutecie o procesoch ktoreacute ľudia nedokaacutežu vedome kontrolovať a ovplyv-
ňovať Jej využitie je obzvlaacutešť zaujiacutemavyacutem a užitočnyacutem zdrojom informaacuteciiacute v priacutepade detiacute
(detskyacutech čitateľov) čo naacutem umožňuje zhromažďovať informaacutecie o tom čo ich zaujalo čo
preferujuacute a čo ignorujuacute Toto sa bežnyacutemi metoacutedami daacute zistiť len veľmi ťažko
Využitie modelov a teoretickyacutech konceptov pohybov očiacute pri čiacutetaniacute tvoriacute vyacutechodiskovyacute
bod pre definovanie modelov pohybu očiacute pri čiacutetaniacute slovenskeacuteho textu a profilov slovenskyacutech
čitateľov v rozličnyacutech kategoacuteriaacutech Okrem toho sa za niekoľko maacutelo desaťročiacute nahromadil
105
rozsiahly suacutebor vyacuteskumov procesov čiacutetania s použitiacutem technoloacutegie sledovania pohybu očiacute
a vyacutesledky tyacutechto vyacuteskumov suacute rovnako docircležiteacute pre syntetizaacuteciu poznatkov s cieľom skuacute-
mať prostredie slovenskeacuteho čitateľa a použiacutevateľa informaacuteciiacute
Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute spraacute-
vanie sa človeka v digitaacutelnom priestore Vznikol tiež vďaka podpore v raacutemci OP Vyacuteskum
a vyacutevoj pre dopytovo-orientovanyacute projekt Univerzitnyacute vedeckyacute park Univerzity Komenskeacuteho
v Bratislave ITMS 26240220086 spolufinancovanyacute zo zdrojov Euroacutepskeho fondu regionaacutel-
neho rozvoja
Zoznam bibliografickyacutech odkazov
ASHBY J RAYNER K a C CLIFTON 2005 Eye movements of highly skilled and aver-
age readers differential effects of frequency and predictability In Quarterly Journal
of Experimental Psychology [online] 58(6) 1065-1086 [cit 2018-09-08] Online ISSN
1747-0226 Dostupneacute na httpjournalssagepubcomdoi10108002724980443000476
BACH-Y-RITA P a CC COLLINZ 1971 The control of eye movements NY Acad
Press Dostupneacute tiež ako Google Book
BEZRUKICH MM a VV IVANOV 2013 Dviženija glaz v processe čtenija kak pokaza-
teľ sformirovannosti navyka In Fiziologija čeloveka [online] 39(1) 83-93 [cit 2018-
09-08] Dostupneacute na
httpswwwresearchgatenetpublication271112282_Dvizenia_glaz_v _processe_ctenia
_kak_pokazatel_sformirovannosti_navyka
BRYCHTOVAacute A a A VONDRAacuteKOVAacute 2014 Green versus red Eye-tracking evaluation
of sequential colour schemes In SGEM 2014 Informatics Geoinformatics and Remote
Sensing Proceedings [online] 3 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na
httpssgemworldatsgemlibspipphparticle4280
COMMODARI E a M GUARNERA 2005 Attention and reading skills In Perceptual
and motor skills [online] 100(2) 375-386 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na
httpswwwresearchgatenetpublication7770000_Attention_and_reading_skills
DOBEŠOVAacute Z 2016 Eye-tracking pro testovaacuteniacute čteniacute workflow diagramů
v geografickyacutech informačniacutech systeacutemech In Sborniacutek konference Informatika XXIX 18ndash
20 1 2016 Luhačovice [online] Brno Mendelova univerzita [cit 2018-08-08]
Dostupneacute na httpdobesovaupolczwp-contentuploadsfulltext2016_DobeLuhpdf
DUBASOVA AV [bez daacutetumu] Dviženija glaz vo vremja čtenija Ot obščich teorij
k častnym [online] Minsk Minsk State Linguistic University [cit 2017-10-10] Dostupneacute
na httpwwwacademiaedu3074458
ENGBERT R LONGTIN A a R KLIEGL 2002 A dynamical model of saccade genera-
tion in reading based on spatially distributed lexical processing In Vision Research
[online] 42 621ndash636 [cit 2017-10-10] Dostupneacute na
httpswwwsciencedirectcomsciencearticlepiiS0042698901003017
ENGBERT R NUTHMANN A RICHTER E M a R KLIEGL 2005 SWIFT
A dynamical model of saccade generation during reading In Psychological Review
[online] American Psychological Association 112 777-813 [cit 2017-10-10] Dostupneacute
na httpspdfssemanticscholarorgb6c16cf596b38bc2b2f0fed3058b58155c0d50e4pdf
106
FENG G 2006 Eye movements as time-series random variables A stochastic model of eye
movement control in reading In Cognitive Systems Research [online] 7 70-95 [cit
2017-10-10] Dostupneacute na
httpswwwsciencedirectcomsciencearticlepiiS1389041705000276
GEJDUŠOVAacute I LABISCHOVAacute D a R METELKOVAacute SVOBODOVAacute 2015 Metody
eyetrackingu ve vyacutezkumu vizuaacutelniacute percepce verbaacutelniacutech a neverbaacutelniacutech textů In O dieťati
jazyku literatuacutereOn child language and literature Prešov Vydavateľstvo Prešovskej
univerzity v Prešove 3(2) 28-45 ISSN 1339-3200
HAumlIKIOuml T BERTRAM R HYOumlNAuml J a P NIEMI 2009 Development of the letter
identity span in reading evidence from the eye movement moving window paradigm
In Journal of Experimental Child Psychology [online] 102(2)167-181 [cit 2018-09-08]
ISSN 0022-0965 Dostupneacute na
httpswwwsciencedirectcomsciencearticlepiiS0022096508000532
HYOumlNAuml Е J LORCH R F a M RINCK 2003 Eye movement measures to study global
text processing In J HYOumlNAuml R RADACH a H DEUBEL eds The mindrsquos eye Cog-
nitive and applied aspects of eye movement research Amsterdam Elsevier Science 313-
334 ISBN 0-444-51020-6 Dostupneacute tiež ako Google Books
IRWIN D E 1998 Lexical processing during saccadic eye movements In Cognitive Psy-
chology cit podľa RAYNER Keith 1998 Eye Movements in Reading and Information
Processing 20 Years of Research In Psychological Bulletin [online] American Psycho-
logical Association 124(3) 372-422 [cit 2018-09-02] Dostupneacute na
httpspdfssemanticscholarorg915055079288e8eee6c93c70130ff1446a353de7pdf
JOŠT J 2011 Čteniacute a dyslexie Praha Grada ISBN 978-80-247-3030-1
JUST MA a PA CARPENTER 1976 Eye Fixations and Cognitive Processes In Cogni-
tive Psychology [online] Academic Press 8 441-480 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na
httpspdfssemanticscholarorg7abacd7c896f4ea185281ef7d2c708c65d02b1cbpdf
JUST MA a PA CARPENTER 1980 A theory of reading From eye fixations to compre-
hension In Psychological Review [online] American Psychological Association 87
329-354 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na
httpciteseerxistpsueduviewdocdownloadjsessionid=D7E7F63AC10E8EAE1587258
DB0762ADAdoi=10116776396amprep=rep1amptype=pdf
KRIEBER M et al 2016 The Relation between Reading Skills and Eye Movement Patterns
in Adolescent Readers Evidence from a Regular Orthography In PLoS ONE [online]
11(1) e0145934 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na
httpdoiorg101371journalpone0145934
LABISCHOVAacute D 2015 Možnosti využitiacute metody eyetrackingu ve vyacutezkumu kompetenciacute
historickeacuteho myšleniacute na přiacutekladu analyacutezy ikonografickeacuteho pramene ndash karikatury In Peda-
gogickaacute orientace [online] 25(2) 271-299 [cit 2018-09-08] ISSN 1805-9511 (on-line)
Dostupneacute na httpsjournalsmuniczpedorarticleview3423
LEGGE GE KLITZ TS a BS TJAN 1997 Mr Chips an ideal-observer model of read-
ing In Psychological review [online] 104(3) 524-553 [cit 2018-09-08] ISSN 1939-
1471 (Electronic) Dostupneacute na httpswwwncbinlmnihgovpubmed9243963
LEGGE GE et al 2002 Mr Chips 2002 new insights from an ideal-observer model of
reading In Vision Research [online] 42(18) 2219-2234 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na
httpswwwsciencedirectcomsciencearticlepiiS0042698902001311
MATĚJČEK Z 1987 Dyslexie Praha Staacutetniacute pedagogickeacute nakladatelstviacute
107
McCONKIE GW 1982 Eye movements and perception during reading [online] Universi-
ty of Illinois [cit 2018-09-08] Dostupneacute na
httpswwwidealsillinoisedubitstreamhandle214217777ctrstreadtechrepv01982i002
29_optpdf
McCONKIE GW et al 1991 Childrens eye movements during reading In STEIN JF
ed Vision and visual dyslexia London Macmillan Press cit podľa NAZAROV AI
a BG MEŠČERJAKOV 2009 Dviženija glaz v processe čtenija In Psichologičeskij
žurnal [online] Meždunarodnyj universitet prirody obščestva i čeloveka bdquoDubnaldquo 2 [cit
2018-08-02] Dostupneacute na httppsyanimasujournal200922009n2a22009n2a2pdf
McDONALD SA CARPENTER RH a RC SHILLCOCK 2005 An anatomically con-
strained stochastic model of eye movement control in reading In Psychological Review
[online] 112(4) 814-840 [cit 2018-09-08] ISSN 1939-1471 (Electronic) Dostupneacute na
httpswwwncbinlmnihgovpubmed16262469
NAZAROV A I a BG MEŠČERJAKOV 2009 Dviženija glaz v processe čtenija In Psi-
chologičeskij žurnal [online] Meždunarodnyj universitet prirody obščestva i čeloveka
bdquoDubnaldquo 2 [cit 2018-08-02] Dostupneacute na
httppsyanimasujournal200922009n2a22009n2a2pdf
OLSON RK KLIEGL R DAVIDSON BJ a G FOLTZ 1985 Individual and develop-
mental differences in reading disability In Reading research advances in theory and
practice [online] San Diego Academic 4 1-64 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na
httpspublishupuni-potsdamdeopus4-
ubpfrontdoordeliverindexdocId3816file1985_individualpdf
O rsquoREGAN J K 1990 Eye movements and reading In Eye movements and their role
in visual and cognitive processes Amsterdam Elsevier cit podľa DUBASOVA AV
[bez daacutetumu] Dviženija glaz vo vremja čtenija Ot obščich teorij k častnym Minsk
Minsk State Linguistic University [cit 2017-10-10] Dostupneacute na
httpwwwacademiaedu3074458
POLLATSEK A REICHLE ED a K RAYNER 2006 Tests of the E-Z Reader model
Exploring the interface between cognition and eye movements In Cognitive Psychology
[online] 52 1ndash56 [cit 2016-04-15] Dostupneacute na
httpswwwresearchgatenetpublication7479580_Tests_of_the_E-
Z _Reader_model_Exploring_the_interface_between_cognition_and_eye-
movement_control
POPELKA S BRYCHTOVAacute A a V VOŽENIacuteLEK 2012 Eye-tracking a jeho využitiacute
při hodnoceniacute map In Geografickyacute časopis [online] 64(1) 71-87 [cit 2018-08-08]
Dostupneacute na httpswwwresearchgatenetpublication265763136download
RADACH R a A KENNEDY 2004 Theoretical perspectives on eye movements in read-
ing Past controversies current issues and an agenda for future research In European
Journal of Cognitive Psychology 16(12) 3-26 cit podľa NAZAROV AI
a MEŠČERJAKOV BG 2009 Dviženija glaz v processe čtenija In Psichologičeskij
žurnal [online] Meždunarodnyj universitet prirody obščestva i čeloveka laquoDubnaraquo 2 [cit
2018-09-08] Dostupneacute na httppsyanimasujournal200922009n2a22009n2a2pdf
RAYNER K a JH BERTERA 1979 Reading without a fovea In Science cit podľa
DUBASOVA AV [bez daacutetumu] Dviženija glaz vo vremja čtenija Ot obščich teorij
k častnym [online] Minsk Minsk State Linguistic University [cit 2017-10-10] Dostupneacute
na httpwwwacademiaedu3074458
108
RAYNER K 1998 Eye Movements in Reading and Information Processing 20 Years
of Research In Psychological Bulletin [online] American Psychological Association
124(3) 372-422 [cit 2018-09-02] Dostupneacute na
httpspdfssemanticscholarorg915055079288e8eee6c93c70130ff1446a353de7pdf
RAYNER K 1998 Eye Movements in Reading and Information Processing 20 Years
of Research In Psychological Bulletin [online] American Psychological Association
cit podľa SCHOTTER ER ANGELE B a K RAYNER 2012 Parafoveal processing
in reading In Atten Percept Psychophys [online] Psychonomic Society 74 5-35 [cit
2018-09-08] Dostupneacute na httpslinkspringercomcontentpdf1037582Fs13414-
011-0219-2pdf
RAYNER K 2009 Eye Movements in Reading Models and Data In Journal of eye
movement research [online] 2(5) 1-10 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na
httpswwwncbinlmnihgovpmcarticlesPMC2906818
RAYNER K 2009 Eye Movements in Reading Models and Data In Journal of eye
movement research [online] 2(5) cit podľa SCHOTTER ER ANGELE B a K
RAYNER 2012 Parafoveal processing in reading In Atten Percept Psychophys
[online] 74 5-35 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na
httpslinkspringercomcontentpdf1037582Fs13414-011-0219-2pdf
RAYNER K SLATTERY TJ a NN BEacuteLANGER 2010 Eye movements the perceptual
span and reading speed In Psychonomic bulletin amp review [online] 17(6) 834-839 [cit
2018-09-08] ISSN 1531-5320 (Electronic) Dostupneacute na
httpswwwncbinlmnihgovpmcarticlesPMC3075059
REILLY R 1992 A Connectionist Attentional Shift Model of Eye-Movement Control
in Reading In Proceedings of the 15th Annual Meeting of the Cognitive Science Society
[online] Boulder [cit 2018-09-09] Dostupneacute na
httpcortexcsmayiepapersRR_ConnModelofEMpdf
REILLY R a R RADACH 2006 Some empirical tests of an interactive activation model
of eye movement control in reading In Cognitive Systems Research [online] 7 34-55
[cit 2018-09-08] Dostupneacute na
httpswwwsciencedirectcomsciencearticlepiiS1389041705000252
REICHLE ED WARREN T a K McCONNELL 2009 Using E-Z Reader to Model
the Effects of Higher-Level Language Processing on Eye Movements During Reading
In Psychonomic Bulletin amp Review [online] 16(1) 1-21 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na
httpswwwresearchgatenetpublication23789098_Using_E-
Z _Reader_to_Model_the_Effects_of_Higher-
Level_Language_Processing_on_Eye_Movements_During_Reading
REICHLE ED POLLATSEK A FISHER DL a K RAYNER 1998 Toward a model
of eye movement control in reading In Psychological Review [online] 105 125-157
[cit 2018-09-08] Dostupneacute na
httpswwwresearchgatenetpublication13781090_Toward_a _Model_of_Eye_Movem
ent_Control_in_Reading
REICHLE ED RAYNER K a A POLLATSEK 2003 The E-Z Reader model of eye-
movement control in reading Comparisons to other models In Behavioral and Brain
Sciences [online] 26 445ndash476 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na
httppsychutorontocausersreingoldpublicationsPDFsReingold2004apdf
RIZZOLATTI G1983 Mechanisms of selective attention in mammals In EWERT JP
CAPRANICA R a DJ INGLE eds Advances in vertebrate neuroethology New York
109
Plenum Press cit podľa DUBASOVA A V [bez daacutetumu] Dviženija glaz vo vremja
čtenija Ot obščich teorij k častnym [online] Minsk Minsk State Linguistic University
[cit 2017-10-10] Dostupneacute na httpwwwacademiaedu3074458
SALVUCCI DD 2001 An integrated model of eye movements and visual encoding In
Journal of Cognitive Systems Research [online] Elsevier 1 201-220 [cit 2018-09-08]
Dostupneacute na httpswwwcsdrexeledu~salvuccipublicationsSalvucci-CSR01pdf
SCHOTTER ER ANGELE B a K RAYNER 2012 Parafoveal processing in reading
In Atten Percept Psychophys [online] 74 5-35 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na
httpslinkspringercomcontentpdf1037582Fs13414-011-0219-2pdf
SCHOTTER ER REICHLE ED a K RAYNER 2014 Rethinking parafoveal processing
in reading Serial-attention models can explain semantic preview benefit and N+2 preview
effects In Visual Cognition [online] Taylor amp Francis [cit 2018-09-08] Dostupneacute na
httpfacultycasusfedueschotterpapersSchotter_Reichle_Rayner_2014_VisCogpdf
SILVA S FAIacuteSCA L ARAUacuteJO S CASACA L a L CARVALHO 2015 Parafoveal
preview benefit and parafoveal load cost in adult dyslexics In Conference Oral Com-
munication presented at the 10ordm Encontro da Associaccedilatildeo Portuguesa de Psicologia Ex-
perimental At Universiy of Algarve Faro [online] Portugal [cit 2018-09-08] Dostupneacute
na httpswwwresearchgatenetpublication275097883download
SVATOŠ T a MANĚNOVAacute M 2017 Learning from visual materials A psycho-didactic
experiment In Acta Technologica Dubnicae [online] 7(1) 43-58 [cit 2018-09-08]
Dostupneacute na
httpswwwresearchgatenetpublication316334701_Learning_from_Visual_Materials_
A _Psycho-Didactic_Experiment
ŠKRABAacuteNKOVAacute J 2016 Practical use of the eye camera in pedagogical research
In Acta Technologica Dubnicae 6(10) 70-77 cit podľa ŠMIDEKOVAacute Zuzana 2018
Eye-tracking v prostrediacute školskej triedy In Pedagogika [online] 68(1) 25ndash50 [cit 2018-
09-08] Dostupneacute na httppagespedfcuniczpedagogika
ŠKRABAacuteNKOVAacute J a TRNOVAacute E 2014 Researching Students Gifted in Science Using
the Method of Eye Tracking In The 13th APFG Conference on Giftedness Beijing
China
WHITE SJ RAYNER K a SP LIVERSEDGE 2005 Eye movements and the modulation
of parafoveal processing by foveal processing difficulty A reexamination In Psycho-
nomic Bulletin amp Review [online] 12 891-896 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na
httpslinkspringercomcontentpdf103758BF03196782pdf
YANG S a GW McCONKIE 2001 Eye movements during reading a theory of saccade
initiation times In Vision Research [online] 41 3567ndash3585 [cit 2018-09-08] Dostupneacute
na httpinvibenetbiblio_database_dyvawodadataatt5c67filepdf
YILDIZ M a E CcedilETINKAYA 2017 The Relationship between Good Readersrsquo Attention
Reading Fluency and Reading Comprehension In Universal Journal of Educational
Research [online] 5(3) 366-371 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na
httpsfilesericedgovfulltextEJ1134476pdf
ZELINKOVAacute O 2009 Poruchy učeniacute Praha Portaacutel ISBN 978-80-7367-514-1
110
Resumeacute
VYacuteCHODISKOVEacute TEORETICKEacute KONCEPTY VYacuteSKUMU ČIacuteTANIA
METODOLOacuteGIOU SLEDOVANIA POHYBU OČIacute
Ľudmila Hrd inaacutekovaacute Katar iacutena Buzovaacute
Prehľadovyacute priacutespevok charakterizuje zaacutekladneacute metodologickeacute aspekty technoloacutegie a metoacutedy sledovania
pohybu očiacute v kontexte vyacuteskumov čiacutetania Charakterizovaneacute suacute konkreacutetne pohyby očiacute ktoreacute sa realizujuacute
pri čiacutetaniacute ndash sakaacutedy a fixaacutecie a zaacuteroveň ich rocirczne mechanizmy ndash foveaacutecia percepčneacute rozpaumltie a parafo-
veaacutelny efekt Predstaveneacute suacute tri skupiny modelov kontroly pohybu očiacute počas čiacutetania a to okulomoto-
rickeacute (strategicko-taktickyacute model OrsquoRegana) kognitiacutevne orientovaneacute modely (Morrisonov model E-Z
Reader SWIFT) a model bdquoideaacutelneho pozorovateľaldquo
Summary
THEORETICAL CONCEPTS OF USING EYE TRACKING IN THE READING
RESEARCH
Ľudmila Hrd inaacutekovaacute Katar iacutena Buzovaacute
This overview study is focused on the basic methodological aspects of the technology and methods of
eye tracking in the context of reading research Characterized are specific eye movements such as
saccades and fixations their various mechanisms foveas perceptual spans and parafoveal effects
Three groups of models of eye movement control during the reading are presented namely the oculo-
motor (OrsquoRegan strategic model) cognitively oriented (Morrison model E-Z Reader SWIFT) and the
model of ldquoideal observerrdquo
111
ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO
Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019
METODOLOGICKEacute ASPEKTY SLEDOVANIA POHYBU OČIacute
V KONTEXTE VYacuteSKUMU ČIacuteTANIA
Katariacutena Buzovaacute Ľudmila Hrdinaacutekovaacute Milan Regec
Uacutevod
Odbornyacute svet sa už celeacute jedno storočie zaujiacutema o problematiku čiacutetania a to hlavne
o čiacutetanie detiacute a mlaacutedeže pretože bez adekvaacutetnej uacuterovne čitateľskej gramotnosti majuacute deti
pred sebou buduacutecnosť plnuacute limitov ndash vzdelaacutevaciacutech ekonomickyacutech sociaacutelnych a inyacutech (Co-
peland a Martin 2016) Už v prvyacutech desaťročiach 20 storočia vzbudili procesy čiacutetania zaacuteu-
jem vyacuteskumniacutekov až oveľa neskocircr sa však rozbehli systematickeacute vyacuteskumneacute programy zame-
raneacute na zisťovanie zaacutekladnej povahy čiacutetania a procesy jeho nadobuacutedania Dnes možno kon-
štatovať že škaacutela metoacuted ktoreacute sa vzťahujuacute na vyacuteskum procesov i kontextov čiacutetania je sku-
točne pestraacute a že knižničnaacute a informačnaacute veda maacute v tomto vyacuteskume nezastupiteľneacute miesto
Tyacutem že sa v suacutečasnom vyacuteskume čiacutetania spaacuteja oblasť recepcie informaacuteciiacute s novyacutemi meacutediami
ale i s novyacutemi technologicky podporovanyacutemi metoacutedami je opodstatnenosť vyacuteskumnej parti-
cipaacutecie knižničnej a informačnej vedy ešte vyacuteraznejšia
V nasledujuacutecom priacutespevku sa zameriame na metodoloacutegiu sledovania pohybu očiacute v kon-
texte vyacuteskumu čiacutetania ktoraacute ako prvaacute nahliada priamo na procesy čiacutetania využiacutevajuacutec veľko-
ryseacute možnosti digitaacutelnych technoloacutegiiacute
1 K histoacuterii vyacuteskumov čiacutetania
Stimulom k systematickyacutem vyacuteskumnyacutem iniciatiacutevam zameranyacutem na čiacutetanie bol suacutebeh
sociaacutelnych vzdelaacutevaciacutech politickyacutech a ekonomickyacutech faktorov počas 50 rokov (Alexander
a Fox 2013) Založeniacutem International Reading Association v roku 1956 začala vyacuteskumnaacute
komunita v oblasti čitateľstva a čiacutetania novuacute etapu vo svojej histoacuterii (Guzzetti 2002 cit pod-
ľa Alexander a Fox 2013) Rastuacuteci zaacuteujem o hľadanie odpovede na probleacutemy čiacutetania detiacute
v povojnovom obdobiacute bol prepojenyacute s psychologickyacutem vyacuteskumom v podobe Skinnerovho
behaviorizmu Prvaacute etapa vyacuteskumneacuteho zaacuteujmu o čiacutetanie ndash takzvanaacute eacutera podmieneneacuteho vzde-
laacutevania (1950 ndash 1965) ndash sa teda suacutestredila na rozdiely medzi jednotlivyacutemi podprocesmi čiacuteta-
nia ktoreacute mocircžu byť podmieneneacute vhodnyacutemi stimulmi z prostredia a opakovaniacutem
V polovici 60 rokov prevlaacutedla v odbornej komunite všeobecnaacute nespokojnosť s behavio-
rizmom a konceptualizaacuteciou čiacutetania ako pasiacutevne nadobuacutedanyacutech zručnostiacute a pod tlakom vyacute-
skumnyacutech zisteniacute lingvistov (napr Noam Chomsky 2002 2007) a psycholingvistov sa začala
112
novaacute eacutera ndash eacutera prirodzeneacuteho vzdelaacutevania (1966 ndash 1975) ktoraacute vychaacutedzala z formačneacuteho
postoja k učeniu ako prirodzeneacutemu procesu
V polovici 70 rokov bola oblasť vyacuteskumu čiacutetania znovu pripravenaacute na transformaacuteciu
ktorej podmienky zahŕňali rastuacutecu pozornosť na štruktuacuteru a procesy ľudskej mysle V tak-
zvanej informačnej eacutere (1976ndash1985) dominovali v oblasti čiacutetania kognitiacutevna psycholoacutegia
a teoacuteria spracovania informaacuteciiacute ktoreacute hľadali všeobecneacute procesy a zaacutekonitosti vysvetľujuacutece
ľudskyacute jazyk ako interakciu medzi symbolickyacutem systeacutemom a mysľou (Alexander a Fox
2013) Teoretickyacute konštrukt scheacutem ktoreacute Rumelhart (1980) vniacutemal ako stavebneacute kamene
kogniacutecie stelesňoval silu všadepriacutetomnosť individualitu a modifikovateľnosť ľudskej kog-
niacutecie Vyacuteznamneacute vyacuteskumneacute perspektiacutevy tohto obdobia skuacutemali asociaacutecie medzi existujuacutecimi
poznatkami čitateľov a čiacutetaniacutem (Stanovich 1986) porozumeniacutem zapamaumltaacutevaniacutem a strategic-
kyacutem spracovaniacutem informaacuteciiacute (Alvermann Smith a Readence 1985) Scheacutema čitateľa (kon-
štrukcia predchaacutedzajuacutecich vedomostiacute) patriacute k zaacutekladom teoacuterie čiacutetania a ostaacuteva silnou paradig-
mou pre nasledujuacutece vyacuteskumy čiacutetania
Eacutera sociokultuacuterneho konštruktivizmu (1986 ndash 1995) ktoraacute nastuacutepila v polovici 80 ro-
kov podrobila jemnej kritike tzv počiacutetačovuacute metaforu predchaacutedzajuacuteceho obdobia (čiacutetanie
a spracovanie textov vyacutelučne na kognitiacutevnej baacuteze) kognitiacutevny priacutestup bol nahradenyacute kon-
štruktivistickou teoacuteriou a sociaacutelnym priacutestupom Leva S Vygotskeacuteho (2004) konceptom Jean
Laveovej a Etienne Wengera (1991 cit podľa Kohoutek) a priacutestupmi inyacutech autorov ktoriacute
poskytli pre vyacuteskumy v oblasti čiacutetania a gramotnosti noveacute pohľady a vyvolali čoraz vaumlčšiu
akceptaacuteciu etnografickyacutech a kvalitatiacutevnych spocircsobov skuacutemania
V tejto eacutere nastal pohyb smerom k zvyacutešeniu sofistikovanosti konceptu poznania ako aj
k reviacutezii vyacuteskumnyacutech konceptov v oblasti čiacutetania a gramotnosti (Alexander Schallert a Hare
1991 de Jong a Ferguson-Hessler 1996 Greene a Ackerman 1995) Medzi vyacuteskumneacute domeacute-
ny sa zaradilo čitateľovo prostredie ako aj sociokultuacuterne faktory čiacutetania
Eacuteru od roku 1996 až po suacutečasnosť možno charakterizovať ako eacuteru zapojeneacuteho učenia
Jej vznik stimulovala zmena vniacutemania textu čitateľov a procesu čiacutetania Vyacuteskumy sa orien-
tujuacute na mnoheacute aspekty čitateľa ako indiviacutedua i ako člena určitej spoločnosti ktoraacute čiacutetanie
favorizuje alebo zanedbaacuteva akcentuje sa afektiacutevna rovina čitateľstva so všetkyacutemi jej aspek-
tmi ako suacute presvedčenie o sebauacutečinnosti čiacutetania priacutestup k zaujiacutemavyacutem textom a knihaacutem
sociaacutelna interakcia okolo kniacuteh sociokognitiacutevny konflikt podpora čitateľskej autonoacutemie
(Protacio 2012 Gambrell 2011 Wigfield a Guthrie 1997) Vyacuteraznyacutem znakom tohto obdobia
je interdisciplinarita a multidisciplinarita vyacuteskumu čiacutetania
Z metodologickeacuteho hľadiska sa vyacuteskum čiacutetania vynaacuteral z rocircznorodyacutech metodologickyacutech
priacutestupov ndash od kvantitatiacutevnych metoacuted prostredniacutectvom testovaciacutech meraniacute čitateľskyacutech vyacute-
konov dotazniacutekovyacutech štuacutediiacute až po etnografickeacute štuacutedie Dnes sa široko uplatňujuacute kvalitatiacutevne
priacutestupy ndash rozhovory focus groups komparatiacutevne a priacutepadoveacute štuacutedie posudzovacie škaacutely
pozorovania sociometria či experimenty seacutemantickeacute diferenciaacutely a fenomenologickeacute vyacute-
skumy Metodoloacutegia vyacuteskumu čiacutetania rozvinula i niekoľko unikaacutetnych techniacutek zberu uacutedajov
ako suacute diskurziacutevne interview (discourse-based interviews) metoacuteda suacutebežneacuteho verbaacutelneho
protokolu (thinking aloud) ktoraacute prinaacuteša bohatyacute zdroj daacutet o spracovaniacute textu a ďalšie (podľa
Šmidekovaacute 2018)
Vyacuteraznyacutem priacutenosom suacute technologicky podporovaneacute vyacuteskumy a prienik neurovedy a ne-
uropsycholoacutegie Priacutespevky štuacutediiacute pohybu očiacute (eye tracking alebo eye-tracking) pri čiacutetaniacute či
analyacuteza zaacuteznamov funkčnyacutech zobrazovaciacutech metoacuted fMRI (napr Houston et al 2014 Turkel-
taub Gareau Flowers Zeffiro a Eden 2006) ktoraacute sa zameriava na funkcie jednotlivyacutech
oblastiacute mozgu pri čiacutetaniacute (tzv hemisferickeacute metoacutedy) posuacutevajuacute poznatky o čiacutetaniacute a jeho vyacuteraz-
113
nyacutech efektoch do zaacutesadne odlišnej roviny Okrem toho sa snažia preniknuacuteť priamo do proce-
su čiacutetania ako kognitiacutevnej aktivity
V poslednyacutech dvoch desaťročiach počtom klesli empiricky založeneacute štuacutedie ktoreacute Has-
well (2005) charakterizuje ako bdquoreplikovateľneacute agregovateľneacute a podporovaneacute daacutetamildquo prav-
depodobne v suacutevislosti so bdquosociaacutelnym obratomldquo vo vyacuteskume Vyacuteskumy podobneacuteho charak-
teru majuacute však veľkuacute perspektiacutevu Tento predpoklad je spojenyacute s vyacutevojom technoloacutegie ndash
priacutestroje na sledovanie pohybu očiacute sa staacutevajuacute presnejšiacutemi menšiacutemi cenovo dostupnejšiacutemi
a mobilnejšiacutemi a tak sa znižuje obmedzenie na laboratoacuterne použitie a je možneacute tieto priacutestroje
využiť aj v prirodzenom prostrediacute čitateľov (Šmidekovaacute 2018)
2 Sledovanie pohybov očiacute a vyacuteskum čiacutetania
V českej a slovenskej literatuacutere venovanej percepcii a recepcii informaacuteciiacute v kontexte po-
znaacutevania a vzdelaacutevania sa s technoloacutegiou sledovania pohybov očiacute doposiaľ stretaacutevame len
zriedkavo Napriek tomu sa objavujuacute štuacutedie venovaneacute napriacuteklad oblasti vizuaacutelnej percepcie
učebnyacutech materiaacutelov (Gejdušovaacute et al 2015 Labischovaacute 2015 Svatoš a Maněnovaacute 2017)
skuacutemaniu matematickej a logickej inteligencie u nadanyacutech žiakov (Škrabaacutenkovaacute a Trnovaacute
2014 Škrabaacutenkovaacute 2016) pomerne silneacute zastuacutepenie maacute skuacutemanie percepcie maacutep (Popelka
Brychtovaacute a Voženiacutelek 2012 Brychtovaacute a Vondraacutekovaacute 2014) testovanie kogniacutecie geografic-
kyacutech informačnyacutech systeacutemov (Dobešovaacute 2016) v oblasti fyzikaacutelneho vzdelaacutevania sa metoacuteda
sledovania pohybov očiacute využiacuteva pri skuacutemaniacute riešenia fyzikaacutelnych uacuteloh (Kekule 2014 2015)
Čo sa tyacuteka vyacuteskumu čiacutetania zaacuteznam očnyacutech pohybov sa využiacuteva na skuacutemanie a identi-
fikaacuteciu kognitiacutevnych procesov pri čiacutetaniacute na zaacuteklade predpokladu že zrakoveacute vniacutemanie a spra-
covanie čiacutetaneacuteho textu (ale i inyacutech neverbaacutelnych obrazov) suacute vo veľmi tesnom vzťahu s očnyacute-
mi pohybmi (Jošt 2011) Analyacutezy pohybu oka suacute v raacutemci štuacutedia procesov čiacutetania zahrňovaneacute
z viaceryacutech docircvodov Ukazuje sa že individuaacutelne rozdiely v procesoch dekoacutedovania slov
mocircžu byť pri čiacutetaniacute textu vyjadreneacute vzorcami vizuaacutelnej pozornosti Identifikaacutecia piacutesmen pri
čiacutetaniacute je obmedzenaacute na pomerne uacutezky rozsah približne 6 až 8 znakov vpravo a 2 až 4 znaky
vľavo od fixaacutecie a to u normaacutelnych čitateľov pri čiacutetaniacute v angličtine (Rayner 1998) Z tohto
docircvodu je smer pohľadu dobryacutem indikaacutetorom slov a častiacute slov ktoreacute suacute predmetom fixaacutecie
respektiacuteve foveaacutelneho a parafoveaacutelneho spracovania (Just a Carpenter 1980 Olson et al 1985)
Toto mocircže byť dobryacutem ukazovateľom skuacutemania procesov čiacutetania v rozličnyacutech kategoacuteriaacutech
čitateľov alebo v rozličnyacutech experimentaacutelnych manipulaacuteciaacutech Najzreteľnejšiacutem vyacuteskumnyacutem
zaacutemerom metodoloacutegie sledovania pohybov očiacute je určite odhalenie a hodnotenie schopnosti
čiacutetania keďže praacuteve očneacute pohyby ich odzrkadľujuacute
Radach a Kennedy (2004 cit podľa Nazarov a Meščerjakov 2009) uvažujuacute o možnyacutech
parametroch ako o vyacuteskumnyacutech premennyacutech a tieto rozlišujuacute na priestoroveacute a časoveacute para-
metre pohybov očiacute pri čiacutetaniacute Každaacute z uvedenyacutech vlastnostiacute (a typov) pohybov očiacute mocircže pocirc-
sobiť ako zaacutevislaacute premennaacute na zaacuteklade spraacutevania ktorej sa pri rocircznych experimentaacutelnych
podmienkach mocircžu posudzovať charakteristiky organizaacutecie čiacutetania v konkreacutetnej situaacutecii
Medzi priestoroveacute vyacuteskumneacute premenneacute podľa zmieňovanyacutech autorov patria a) ampli-
tuacuteda (veľkosť dĺžka sakaacutedy) ndash vzdialenosť medzi centrami dvoch susednyacutech viditeľnyacutech
fixaacuteciiacute ktoraacute sa meria v počte znakov b) fixačnaacute poziacutecia (landing position) ndash piacutesmeno slova
na ktorom sa nachaacutedza fixaacutecia (v priacutepade že sa fixuje medzera medzi slovami koacuteduje sa ako
nula) c) vzdialenosť medzi poziacuteciou predchaacutedzajuacutecej fixaacutecie a začiatkom (alebo stredom)
slova (launch distance) na ktorom by mala byť nasledujuacuteca fixaacutecia meranaacute počtom piacutesmen
114
(nemusiacute sa zhodovať s amplituacutedou podľa Radach a Kennedy 2004 cit podľa Nazarov a Meš-
čerjakov 2009)
Za časoveacute vyacuteskumneacute premenneacute Radach a Kennedy považujuacute
dĺžku (trvanie) sakaacutedy ndash čas od začiatku do prvej zastaacutevky pohybu priamo zaacutevisiacute od
amplituacutedy sakaacutedy a pohybuje sa v rozmedziacute 10 divide 100 ms
trvanie fixaacutecie (fixation duration) ndash dobu trvania prvej fixaacutecie v raacutemci slova nezaacutevisle
od priacutetomnosti dodatočnyacutech fixaacuteciiacute ležiacute v rozmedziacute od 50 ms do niekoľkyacutech sekuacutend
s priemernou hodnotou 200 ms pre jednoduchyacute text
dĺžku (trvanie) refixaacutecie ndash celkovuacute dĺžku dodatočnyacutech fixaacuteciiacute pred opusteniacutem slova
dĺžku rozpoznaacutevania (gaze duration) ndash celkovuacute dĺžku všetkyacutech fixaacuteciiacute pred opusteniacutem
slova
dobu opakovaneacuteho čiacutetania (rereading time) ndash celkovuacute dĺžku všetkyacutech fixaacuteciiacute vykona-
nyacutech po prvom opusteniacute slova (Radach a Kennedy 2004 cit podľa Nazarov a Meščer-
jakov 2009)
Zaacutekladneacute a vyacutechodiskoveacute vzorce čiacutetania z hľadiska pohybu očiacute zobrazuje tabuľka 1
Tabuľka 1
Priemerneacute dĺžky fixaacutecie a dĺžka sakaacuted pri čiacutetaniacute (Rayner 1998)
Uacuteloha Strednaacute dĺžka ndash
trvanie fixaacutecie (v ms)
Priemernaacute veľkosť sakaacuted
(v stupňoch)
Ticheacute čiacutetanie 225 2 (približne 8 piacutesmen)
Hlasneacute čiacutetanie 275 15 (približne 6 piacutesmen)
K vyacutechodiskovyacutem vyacuteskumnyacutem indikaacutetorom možno zahrnuacuteť i skutočnosť že u viac skuacute-
senyacutech a schopnyacutech čitateľov je vysledovaneacute kratšie trvanie fixaacuteciiacute ich počet je menšiacute a menšiacute
je i počet sakaacuted ktoreacute suacute zreteľne vaumlčšie než u detiacute ktoreacute sa len učia čiacutetať osocircb s poruchami
čiacutetania a celkovo u menej schopnyacutech čitateľov (Rayner Slattery a Beacutelanger 2010)
McConkie a kolektiacutev (1991 cit podľa Nazarov a Meščerjakov 2009) porovnaacutevali pohy-
by očiacute detskyacutech a dospelyacutech čitateľov a zistili že už po roku počiatočneacuteho čiacutetania naberajuacute
pohyby očiacute detskeacuteho čitateľa vzorce pohybov očiacute dospeleacuteho čitateľa Porovnanie pohybu očiacute
pri čiacutetaniacute detiacute a dospelyacutech prezentuje tabuľka 2
Tabuľka 2
Rozloženie strednyacutech hodnocirct trvania fixaacuteciiacute počtu fixaacuteciiacute a frekvencie regresiiacute (americkiacute
žiaci a dospeliacute pozri McConkie et al cit podľa Nazarov a Meščerjakov 2009)
Parameter trieda 1 tr 2 tr 3 tr 4 tr 5 tr Dospeliacute
Dĺžka fixaacutecie (ms) 304 268 262 248 243 200
Počet fixaacuteciiacute na 100 slov 168 138 125 132 135 118
Frekvencia regresiiacute 34 33 34 36 36 21
K špecifickyacutem typom pohybov očiacute pri čiacutetaniacute a teda k špecifickyacutem vyacuteskumnyacutem premen-
nyacutem zaraďuje McConkie et al (1991) nasledujuacutece
115
refixaacuteciu (opaumltovnuacute fixaacuteciu)
progresnuacute fixaacuteciu fixaacuteciu vpred (forward fixation progressive fixation) ndash ktorou sa
končiacute sakaacuteda zhodnaacute so smerom čiacutetania
regresiacutevnu fixaacuteciu spaumltnuacute fixaacuteciu (backward fixation regressive fixation) ndash ixaacuteciu
ktoraacute končiacute sakaacutedu ktoraacute maacute opačnyacute smer k smeru čiacutetania
prehliadanieprezeranie (pass) ndash prveacute skenovanie konkreacutetneho fragmentu textu ak
sa tento fragment skenuje znovu bude to považovaneacute za druheacute tretie (a pod) prehlia-
danie
regresiu ndash sakaacuteda pozdĺž liacutenie a v smere ktoryacute sa nezhoduje so smerom čiacutetania vraacute-
tane presunutia na začiatok ďalšieho riadka po skončeniacute čiacutetania predchaacutedzajuacuteceho
riadka
globaacutelny naacutevrat (look-back) je sakaacuteda s vysokou amplituacutedou na skocircr prečiacutetanuacute extovuacute
časť
21 Čitateľskyacute kvocient a pohyby očiacute
Posudzovanie ryacutechlosti a presnosti čiacutetania ako aj porozumenie prečiacutetaneacutemu a analyacuteza
pohybov očiacute sa využiacuteva vo vyacuteskume čiacutetania čoraz extenziacutevnejšie Ryacutechlosť čiacutetania je jednyacutem
z najvyacuteznamnejšiacutech indikaacutetorov ktoryacute je meranyacute počtom prečiacutetanyacutech slov za minuacutetu (a upres-
ňovanaacute počtom spraacutevne prečiacutetanyacutech slov za minuacutetu) ndash v odbornyacutech kruhoch je znaacutemy ako
čitateľskyacute kvocient (ČQ)
Pri každom meraniacute ryacutechlosti čiacutetania sa objavujuacute naacutemietky rocircznych odborniacutekov prečo sa
hodnotiacute praacuteve ryacutechlosť ktoraacute je v porovnaniacute s porozumeniacutem menej docircležitaacute Mnoheacute vyacutesku-
my však dokazujuacute že ryacutechlosť čiacutetania je najvyacuteraznejšiacutem indikaacutetorom kvality čiacutetania pretože
zreteľne koreluje s chaacutepaniacutem čiacutetaneacuteho textu V praxi je zaužiacutevanyacute pojem sociaacutelna uacutenosnosť
čiacutetania t j ryacutechlosť čiacutetania 60 ndash 70 slov za minuacutetu Pri tejto ryacutechlosti je čitateľ schopnyacute ziacute-
skavať poznatky z textu mocircže text vizualizovať a začiacutena čiacutetať pre radosť Osobituacute vaacutehu na-
dobuacuteda tento ukazovateľ u počiatočnyacutech čitateľov (t j u detiacute) V nasledujuacutecej tabuľke mož-
no vidieť zvyšovanie ryacutechlosti čiacutetania v zaacutevislosti od čitateľskeacuteho veku (Zelinkovaacute 2009)
Tabuľka 3
Počet spraacutevne prečiacutetanyacutech slov pri veľmi jednoduchom texte (Zelinkovaacute 2009)
Ročniacutek Priemer Min Max SD1
2 roč 4186 7 113 1895
3 roč 7216 22 131 2065
4 roč 8416 23 138 2138
5 roč 10014 34 177 2592
6 roč 10427 25 155 2390
8 roč 11951 43 173 2473
1 Smerodajnaacute odchyacutelka ukazuje do akej miery suacute meraneacute hodnoty rozloženeacute okolo strednej hodnoty Čiacutem je smero-
dajnaacute odchyacutelka menšia tyacutem bližšie suacute meraneacute hodnoty okolo strednej hodnoty Znamenaacute to že meraneacute hodnoty respondentov suacute u všetkyacutech podobneacute rozptyl je menšiacute
116
Tabuľka prezentuje vyacuteraznyacute naacuterast počtu prečiacutetanyacutech slov v prvyacutech troch ročniacutekoch
V nasledujuacutecich ročniacutekoch zmena nie je takaacute vyacuteznamnaacute Matějček uvaacutedza že v českom jazyku
by intaktneacute dieťa malo dosiahnuť hranicu sociaacutelnej uacutenosnosti čiacutetania na konci druhej triedy
to znamenaacute že by malo byť schopneacute prečiacutetať šesťdesiat slov za minuacutetu (Matějček 1987 s
129) Tento uacutedaj možno porovnaacutevať s ryacutechlosťou čiacutetania v slovenskom jazyku Medzi naj-
slabšiacutemi a najlepšiacutemi čitateľmi je v tomto čitateľskom veku vyacuteraznyacute rozdiel predovšetkyacutem na
druhom stupni zaacutekladnej školy Slabiacute čitatelia potrebujuacute špeciaacutelnu starostlivosť a predĺženyacute
čitateľskyacute vyacutecvik bez ohľadu na svoj vek ndash bez tejto intervencie suacute len ťažko schopniacute použiacute-
vať text ako naacutestroj ziacuteskavania poznatkov a po skončeniacute zaacutekladnej školy sa ich čitateľskeacute
schopnosti nebuduacute ďalej rozviacutejať skocircr naopak hroziacute nebezpečenstvo zhoršovania uacuterovne
čiacutetania a v niektoryacutech priacutepadoch tzv sekundaacuterna negramotnosť pretrvaacutevajuacuteca aj v dospelosti
Pri konfrontaacutecii ČQ so vzorcami pohybu očiacute vyacuteskumy potvrdzujuacute že s rastom ČQ klesaacute
priemernaacute doba fixaacuteciiacute t j očneacute pohyby sa zlepšujuacute vzťah platiacute aj obraacutetene ndash s poklesom
ČQ rastie doba fixaacutecie Okrem toho s rastom ČQ rastie veľkosť progresnyacutech sakaacuted a s pokle-
som ČQ klesaacute i veľkosť progresnyacutech sakaacuted (Jošt 2011 Rayner Slattery a Beacutelanger 2010)
Ďalej sa ukazuje že
ryacutechlejšiacute čitatelia vykazujuacute vaumlčšie percepčneacute rozpaumltie pri čiacutetaniacute viet a textov (napr
Rayner Slattery a Beacutelanger 2010 Haumlikiouml Bertram Hyoumlnauml a Niemi 2009)
čitatelia s vysokou uacuterovňou čitateľskyacutech zručnostiacute majuacute kratšiu dobu fixaacutecie a menej
regresiiacute ako priemerniacute čitatelia (napr Ashby Rayner a Clifton 2005)
22 Očneacute pohyby vs strateacutegie čiacutetania a typy čitateľov
Vzhľadom na spojitosť medzi pohybmi očiacute a pozornosťou sluacuteži sledovanie očiacute ako vhod-
nyacute naacutestroj na skuacutemanie priebehu kognitiacutevnych procesov počas čiacutetania ale i na typoloacutegiu stra-
teacutegiiacute čiacutetania a štyacutely a typy čiacutetania ktoreacute by sa mali pri vyacuteskume čiacutetania zohľadňovať
Na zaacuteklade očnyacutech pohybov rozlišuje OrsquoRegan tzv preciacuteznu a riskantnuacute strateacutegiu čiacuteta-
nia (OrsquoRegan 1990) Pri preciacuteznej strateacutegii čiacuteta čitateľ slovo od slova (veľmi preciacutezne a sta-
rostlivo) starostlivo využiacuteva aj vnuacutetroslovnuacute taktiku očnyacutech pohybov s častyacutemi refixaacuteciami
malyacutemi sakadickyacutemi pohybmi progresnyacutemi i regresnyacutemi v raacutemci jedneacuteho a toho isteacuteho slova
V riskantnej strateacutegii čiacutetania sa vnuacutetroslovnaacute taktika nerealizuje t j nerealizujuacute sa žiadne
refixaacutecie a čitateľ text sakadicky veľmi progresiacutevne prelietava Staacuteva sa však že textu nepo-
rozumie ndash v tom sa ukazuje riziko danej strateacutegie Vtedy je strateacutegia prerušenaacute a dočasne
nahradenaacute starostlivou (OrsquoRegan 1990)
Pre pozorovanie individuaacutelnych rozdielov pri čiacutetaniacute sa ukazuje ako produktiacutevna aj di-
menzia ktoraacute rozlišuje štyacutel čiacutetania tzv bdquopachtičaldquo bdquodriacutečaldquo (plodder) a štyacutel tzv prieskumniacute-
ka (explorer) Očneacute pohyby pachtiča suacute charakterizovaneacute veľkyacutem počtom sakaacuted pričom tie
suacute kraacutetke a vaumlčšinou progresneacute s niacutezkym počtom regresiiacute v raacutemci pohybu vpred doba fixaacuteciiacute
je predĺženaacute a na jedno slovo mocircže pripadnuacuteť i viac fixaacuteciiacute Tento typ čitateľa sa musiacute tex-
tom jednoducho prepachtiť ndash predrieť Na druhom konci dimenzie štyacutelu čiacutetania je štyacutel prie-
skumniacuteka ktoryacute vykazuje relatiacutevne viac regresiiacute a menej progresnyacutech sakaacuted v porovnaniacute
s predchaacutedzajuacutecim štyacutelom pretože jeho sakaacutedy suacute veľkeacute a mnoheacute slovaacute nie suacute vocircbec fixova-
neacute (Olson Kliegl Davidson a Foltz 1985)
U jedneacuteho a toho isteacuteho čitateľa sa očneacute pohyby menia v zaacutevislosti od toho či čiacuteta poti-
chu alebo nahlas (Jošt 2011) akyacute typ čiacutetania využiacuteva v zaacutevislosti od zaacutemeru čiacutetania (orien-
tačneacute vs štatarickeacute čiacutetanie) či čiacuteta text prvyacute raz či je v danej oblasti novaacutečikom alebo exper-
tom a pod
117
Je jasneacute že človek využiacuteva viacero typov čiacutetania (hlasneacute a ticheacute selektiacutevne orientačneacute
a štatarickeacute) a to v zaacutevislosti od uacutečelu a zaacutemeru čiacutetania A zreteľneacute je i to že rozličneacute mate-
riaacutely s ktoryacutemi prichaacutedza do styku si vyžadujuacute svojskyacute spocircsob čiacutetania V nasledujuacutecej tabuľke
suacute prezentovaneacute zaacutekladneacute indikaacutetory očnyacutech pohybov v špecifickyacutech čitateľskyacutech situaacuteciaacutech
a pri čiacutetaniacute špecifickyacutech materiaacutelov Zahrnutyacute je i osobityacute priacutepad čiacutetania ndash piacutesanie
Tabuľka 4
Priemerneacute dĺžky fixaacutecie a dĺžka sakaacuted pri špecifickom čiacutetaniacute určityacutech typov materiaacutelov
(Rayner 1998)
Uacuteloha Strednaacute dĺžka ndash
trvanie fixaacutecie (v ms)
Priemernaacute veľkosť sakaacuted
(v stupňoch)
Ticheacute čiacutetanie 225 2 (približne 8 piacutesmen)
Hlasneacute čiacutetanie 275 15 (približne 6 piacutesmen)
Vizuaacutelne vyhľadaacutevanie 275 3
Vniacutemanie sceacuteny 330 4
Čiacutetanie (zaacuteznamu) hudby 375 1
Piacutesanie 400 1 (približne 4 piacutesmenaacute)
Trvanie fixaacutecie pri čiacutetaniacute sa zvyšuje keď a) na okraji predchaacutedzajuacutecej fixaacutecie suacute umies-
tneneacute nespraacutevne (neplatneacute) piacutesmenaacute b) slovaacute suacute napiacutesaneacute s chybami c) ak suacute fixovaneacute niacutezko-
frekvenčneacute slovaacute a slovaacute so zložityacutem obsahom d) ak maacute čitateľ malyacute objem slovnej zaacutesoby
a slovo nepatriacute do slovniacuteka čitateľa e) ak suacute fixovaneacute viacslabičneacute slovaacute f) ak suacute fixovaneacute
menej predviacutedateľneacute slovaacute a g) ak textovyacute fragment obsahuje viacero docircležitejšiacutech myšlie-
nok Okrem toho dĺžka fixaacuteciiacute zaacutevisiacute od dĺžky aj od frekvencie priamo nefixovanyacutech slov
(Nazarov a Meščerjakov 2009) a dobu fixaacutecie určuje aj miera dištinktiacutevnosti slov a to tak že
slovaacute s vysokou mierou dištinktiacutevnosti suacute dlhšie fixovaneacute ako slovaacute s niacutezkou (Jošt 2011)
Očneacute pohyby sa teda menia nielen v zaacutevislosti od čitateľa ale i v zaacutevislosti od toho ako
naacuteročnyacute alebo ako koncipovanyacute je text Vizuaacutelna forma a obsah čiacutetaneacuteho textu suacute viacrozmer-
neacute kategoacuterie ktoreacute suacute opiacutesaneacute veľkyacutem počtom prvkov Každyacute z nich mocircže ovplyvniť ten či
onen parameter alebo suacutebor parametrov okulomotorickej i kognitiacutevnej aktivity To vytvaacutera
značnyacute probleacutem pri interpretaacutecii experimentaacutelnych uacutedajov a konštrukcii koncepčnyacutech mode-
lov čiacutetania Jeho prekonanie si vyžaduje opustiť metodiku priamej kontroly procesu spracova-
nia informaacuteciiacute zo strany pohybov očiacute (Rayner 1998) a uvedomiť si že suacute zaacutevisleacute aj od ďalšiacutech
textovyacutech faktorov V tomto ohľade suacute zaujiacutemaveacute pokusy vyacutevoja novyacutech meraniacute okulomoto-
rickej aktivity ktoreacute odraacutežajuacute vlastnosti kognitiacutevnej dynamiky na vysokej uacuterovni Boli na-
vrhnuteacute ukazovatele ktoreacute umožňujuacute zistiť reakcie na posun teacutemy v čiacutetanom texte na chyby
v texte alebo na globaacutelne seacutemantickeacute nesuacutelady (Hyoumlnauml Lorch a Rinck 2003) V tabuľke 5
zhŕňame vyacutechodiskovyacute sumaacuter faktorov ktoreacute vplyacutevajuacute na pohyby očiacute a kognitiacutevnu činnosť
pri čiacutetaniacute
118
Tabuľka 5
Faktory vplyacutevajuacutece na očneacute pohyby pri čiacutetaniacute
Aspekt čitateľ
Aspekt forma
materiaacutelu
a textoveacute
charakteristiky
Aspekt
lingvistickeacute
parametre textu
Aspekt
inštrukcie
uacuteloha
Aspekt
externeacute
predchaacutedzajuacuteca
čitateľskaacute skuacutesenosť
naacuteročnosť textu frekvencia slov naacuteročnosť
čitateľskej uacutelohy
ruchy
(hudba hluk konverzaacutecia)
predchaacutedzajuacuteca
vedomosť
percepčne
naacutepadneacute prvky
predviacutedateľnosť
slov
poskytnutyacute
čas
situačneacute
(uacutenava stres
cudzie
prostredie)
znalostnaacute uacuteroveň
(čitateľove scheacutemyencyklopeacutedia)
hustota
skuacutemanyacutech prvkov
seacutemantickaacute
nejednoznačnosť slov
veľkosť
sledovanejč
iacutetanej plochy
individuaacutelne
špecifikaacute
(poruchy
zraku
dyslexia a pod)
uacuteroveň zručnosti pseudotext dištinktiacutevnosť
informatiacutevnosť slov
očakaacutevanie
testu
prostredie
(svetelneacute podmienky)
čiacutetanie potichu nahlas neplatneacute znaky
a chyby
viacero vyacuteznamov
v texte diskurz
schopnosť posuacutediť
obsahovuacute relevantnosť
zložitosť
čitateľskaacute naacuteročnosť slova
slovniacutek čitateľa
Uvedeneacute faktory suacute mimoriadne komplementaacuterne navzaacutejom sa preliacutenajuacute a dopĺňajuacute
Rozhodne však možno konštatovať že ich sumaacuter nie je uacuteplnyacute a repertoaacuter faktorov ako aj
mieru pocircsobenia mnohyacutech z nich možno opraacutevnene považovať za potenciaacutelnu vyacuteskumnuacute
domeacutenu knižničnej a informačnej vedy
3 Metodologickeacute vyacutechodiskaacute vyacuteskumu sledovania pohybu očiacute
pri čiacutetaniacute
Pri vyacuteskumoch pomocou zariadenia na sledovanie pohybov očiacute je z metodologickeacuteho
hľadiska veľmi docircležiteacute spraacutevne vypracovať dizajn experimentu Holmqvist so svojiacutem tiacutemom
(2011) poukazuje na dva zaacutekladneacute predpoklady ktoreacute by mal takyacuteto vyacuteskum spĺňať alebo
brať do uacutevahy Prvyacutem je experimentaacutelny naacutevrh charakteru štuacutedie Znamenaacute to študovanie
efektu nezaacutevislyacutech premennyacutech (ktoryacutemi mocircže vyacuteskumniacutek priamo manipulovať napr typ
piacutesma) na zaacutevisleacute premenneacute (ktoreacute mocircžeme priamo merať ndash napr dĺžka fixaacuteciiacute alebo ampli-
tuacuteda sakaacuted) za priacutesne kontrolovanyacutech podmienok Jedna alebo viacereacute nezaacutevisleacute premenneacute
119
mocircžu byť pod kontrolou vyacuteskumniacuteka a cieľom experimentu je sledovať ako systematickeacute
zmeny v nezaacutevislyacutech premennyacutech ovplyvňujuacute zaacutevisleacute premenneacute
Druhyacutem predpokladom je že mnoheacute indikaacutetory sledovania pohybu očiacute respektiacuteve zaacute-
vislyacutech premennyacutech mocircžu byť použiteacute ako nepriame ukazovatele kognitiacutevnych procesov ku
ktoryacutem by sme sa inak priamo nemohli dostať
Ďalšiacutem docircležityacutem krokom je formulaacutecia hypoteacutezy Ak napriacuteklad pri skuacutemaniacute multitas-
kingu formulujeme vyacuteskumnuacute otaacutezku veľmi voľne bdquoAkyacute maacute vplyv počuacutevanie hudby alebo
hluk na schopnosť študentov suacutestrediť sa na štuacutediumldquo nebudeme ju schopniacute zodpovedať
bez ďalšej operacionalizaacutecie ndash teda procesu tvorby naacutevrhu vyacuteskumu ktoryacute je dostatočne
preciacutezny na to aby ziacuteskaneacute daacuteta boli validneacute hodnoty vhodne vyjadriteľneacute vypočiacutetateľneacute
a kontrolovateľneacute V spomiacutenanom priacuteklade je potrebneacute špecifikovať typ a uacuteroveň zvukov
v pozadiacute (hudba konverzaacutecia) a tiež je potrebneacute vybrať ako sa bude merať čiacutetanie (testom
dotazniacutekom meraniacutem ryacutechlosti čiacutetania a pod)
Holmqvist s kolegami (2011) odporuacutečajuacute niekoľko krokov respektiacuteve priacutestupov pred
tyacutem ako sa vyacuteskumniacutek pustiacute do samotnej realizaacutecie analyacutezy a interpretaacutecie štuacutedie ktoreacute
popisujeme v nasledujuacutecej časti
31 Exploratiacutevny pilot
Pilotnaacute štuacutedia s malyacutem množstvom ziacuteskanyacutech daacutet pomocircže ak si vyacuteskumniacutek nie je istyacute
tyacutem akeacute vyacutestupy maacute očakaacutevať alebo akeacute faktory maacute v experimente zohľadniť Cieľom je
ziacuteskať všeobecnyacute postoj k uacutelohe ktoraacute maacute priniesť prijateľneacute operacionalizovaneacute hypoteacutezy
V raacutemci vyššie uvedeneacuteho priacutekladu je vhodneacute dať čiacutetať text niekoľkyacutem participantom popri
hudbe hluku a v tichosti naacutesledne sa ich opyacutetať ako sa im pozdaacuteva uacuteloha ako sa ciacutetili pri
čiacutetaniacute textu v raacutemci danyacutech podmienok a pod Pri analyacuteze daacutet zo zariadenia na sledovanie po-
hybu očiacute si treba všimnuacuteť tepelneacute mapy a cesty pohľadu Je rozdiel v daacutetach medzi recipien-
tmi ktoriacute čiacutetali text pri hudbe hluku a v tichosti Čiacutem to mocircže byť Existujuacute ďalšie indikaacuteto-
ry ktoreacute je nutneacute zahrnuacuteť do experimentu ako napriacuteklad retencia testy na pracovnuacute pamaumlť
osobnostneacute testy počet kniacuteh ktoreacute prečiacutetali v detstve a pod V raacutemci pilotnej štuacutedie nie je
potrebneacute vykonať štatistickuacute analyacutezu pretože cieľom je vygenerovať testovateľneacute hypoteacutezy
a nie p-hodnotu Hypoteacutezy sa majuacute opierať aj o relevantnuacute teoacuteriu z ktorej vyacuteskumniacutek gene-
roval svoje predikcie a domnienky
32 Rybaacutersky vyacutelet
Metodologickyacute priacutestup rybaacuterskeho vyacuteletu (fishing trip) je priacutestup v ktorom si nie je vyacute-
skumniacutek istyacute tyacutem ktoreacute indikaacutetory buduacute vhodneacute v raacutemci jeho štuacutedie (vzhľadom na to že za-
riadenie na sledovanie pohybu očiacute ich vie poskytnuacuteť mnoho) V podstate ide o pilotnuacute štuacutediu
s veľkyacutem množstvom participantov a stimulov (materiaacutelov na čiacutetanie) Ako naacutezov napovedaacute
ide o priacutestup kedy vyacuteskumniacutek bdquovhodiacute do vody veľkuacute sieťldquo a čakaacute že chytiacute nejakuacute rybu (sig-
nifikantnyacute vyacutesledok) Nevyacutehodou takeacutehoto priacutestupu je slabaacute štatistickaacute istota vzhľadom na
veľkeacute množstvo indikaacutetorov a premennyacutech Aj keď vyacuteskumniacutek ziacuteska štatisticky vyacuteznamneacute
merania suacute ťažko replikovateľneacute a preto je potrebneacute zuacutežiť množstvo premennyacutech vhodne
selektovať vzorku a opakovať experiment so zreteľom na bdquorybuldquo ktoraacute bola chytenaacute Naopak
vyacutehodou tohto priacutestupu je hľadanie ďalšieho smeru formulovanie konkreacutetnych hypoteacutez a tiež
to že vedie k možnosti kriticky si na reaacutelnom experimente overiť post-hoc vysvetlenie naacute-
jdeneacuteho javu
120
33 Operacionalizaacutecia riadenaacute teoacuteriou
V ideaacutelnom priacutepade je možneacute vychaacutedzať z teoacuterie a vyacutesledkov realizovanyacutech vyacuteskumov
a formulovať docircsledky a predikcie Tieto však mocircžu byť priacuteliš všeobecneacute alebo sa nemusia
dať formulovať ako testovateľneacute koncepty Predikcie na zaacuteklade teoacuterie mocircžu byť ďalej špeci-
fikovaneacute buď odkazovaniacutem na komplementaacuternu teoacuteriu alebo vytvoreniacutem prijateľnyacutech pred-
pokladov v zmysle teoacuterie ktoruacute by akceptovali aj pocircvodniacute autori Na tomto zaacuteklade mocircže
vyacuteskumniacutek danuacute teoacuteriu overiť empiricky Mocircže sa tiež stať že vyacuteskumniacutek naacutejde teoacuteriu mo-
del alebo konštatovanie ktoryacutemi priamo predikuje niečo čo je jednoznačne merateľneacute metoacute-
dou sledovania pohybu očiacute (napr bdquopri počuacutevaniacute obľuacutebenej hudby maacute človek tendenciu čiacutetať
slovaacute alebo vety opakovaneldquo) V tomto priacutepade suacute konceptuaacutelny naacutevrh a merateľneacute premen-
neacute jednoznačneacute (vyacuteber hudby ktoruacute maacute raacuted danyacute respondent a sledovanie počtu regresnyacutech
sakaacuted a času opakovaneacuteho čiacutetania)
34 Operacionalizaacutecia prostredniacutectvom tradiacuteciiacute a paradigiem
Tento priacutestup podobne ako operacionalizaacutecia riadenaacute teoacuteriou stavia na adaptaacutecii a roz-
viacutejaniacute predošlyacutech vyacuteskumov Typicky ide o postup pri ktorom vyacuteskumniacutek modifikuje reali-
zovanyacute experiment podľa svojich potrieb tak aby ho dokaacutezal replikovať a rozviť Mocircže pri-
dať ďalšie manipulaacutecie ktoreacute jav vysvetlia hlbšie Vyacutehodou je stavanie na akceptovanom
naacutevrhu experimentu a signifikantnyacutech vyacutesledkoch Taacuteto metodoloacutegia je akceptovateľnejšia
než prezentovanie vlastnyacutech meraniacute ktoreacute ešte predtyacutem nikto nevyskuacutešal Niektoreacute vyacuteskum-
neacute oblasti a teacutemy sa staacutevajuacute populaacuternymi a generujuacute množstvo experimentaacutelnych vyacutesledkov
Po čase sa v raacutemci tyacutechto teacutem vytvoriacute vyacuteskumnaacute tradiacutecia s dobre špecifikovanou paradig-
mou ktoraacute s ňou asociuje spolu s konkreacutetnymi technikami efektmi a meraniami Paradigma
v tomto zmysle je uacutezka operacionalizaacutecia experimentaacutelnej uacutelohy ktorej cieľom je vymedziť
priacutečiny a naacutesledky ktoreacute vylučujuacute ineacute vonkajšie faktory Vyacuteskumniacutek musiacute realizovať mnoho
opakovaniacute (s malyacutemi odchyacutelkami) aby pochopil priacuteslušneacute uacutečinky to ako interagujuacute a akeacute suacute
silneacute Dlhodobeacute použiacutevanie tejto metodoloacutegie ktoraacute prinaacuteša vyacuteraznuacute redukciu času medzi
naacutevrhom a vyacutesledkom mocircže viesť k tomu že vyacuteskumniacutek bude prehliadať noveacute inovatiacutevne
metoacutedy
Typickyacutemi vyacuteskumnyacutemi tradiacuteciami v oblasti metoacutedy sledovania pohybu očiacute suacute čitateľ-
skyacute vyacuteskum vizuaacutelne vyhľadaacutevanie vniacutemanie sceacuteny a použiteľnosť (Holmqvist et al 2011)
Čitateľskyacute vyacuteskum sa zameriava na jazykoveacute spracovanie (language processing) zahr-
nuteacute v porozumeniacute textu Bežneacute vyacuteskumneacute otaacutezky zahŕňajuacute existenciu a rozsah paralelneacuteho
spracovania a vplyv lexikaacutelnych a syntaktickyacutech faktorov na čitateľskeacute spraacutevanie (Kuperman
Matsuki a Van Dyke 2018) Taacuteto tradiacutecia bežne využiacuteva spracovanie obmedzeneacuteho textu ako
napriacuteklad prezentovanie jednej vety na jednu obrazovku a pod Prezentovanyacute text zodpovedaacute
jasnej štruktuacutere naacutevrhu aby bolo možneacute určiť konkreacutetne mechanizmy okulomotorickyacutech po-
hybov počas čiacutetania Preto bdquočiacutetanieldquo v širšom zmysle ako napriacuteklad literaacuterne porozumenie
romaacutenu nie je stimulom pre vyacuteskumnuacute tradiacuteciu čiacutetania z perspektiacutevy očnyacutech pohybov V raacutem-
ci takeacutehoto čiacutetania suacute hlavnyacutemi prediktormi faktory ako suacute žaacutener uacuteroveň vzdelania alebo
štruktuacutera diskurzu Naopak v suacutevislosti s očnyacutemi pohybmi suacute prediktormi frekvencia slov
dĺžka slov počet morfeacutem a pod Holmqvist (2011) tvrdiacute že dobre vyvaacuteženyacute charakter čita-
teľskeacuteho vyacuteskumu rovnako ako docircsledneacute odhodlanie v raacutemci tejto oblasti vytvorili dobre
prebaacutedanuacute oblasť s vysokou sofistikovanou uacuterovňou Ako sme uviedli bežnyacutemi indikaacutetormi
vo vyacuteskume čiacutetania suacute čas do prvej fixaacutecie dĺžka fixaacuteciiacute regresie medzi jednotlivyacutech slova-
mi a v raacutemci slova a pod Unikaacutetnym je rozloženie stimulu (respektiacuteve organizaacutecia podnetu)
ktoryacute maacute prirodzeneacute poradie spracovania (prveacute slovo je spracovaneacute pred druhyacutem druheacute pred
121
tretiacutem atď) To umožňuje merania v ktoryacutech je komponentom praacuteve poradie Sledujuacute sa
regresie kedy participanti znovu fixujuacute slovo ktoreacute už predtyacutem fixovali vo vete
Čitateľskyacute vyacuteskum taktiež vyuacutestil do použiacutevania pohľadom podmienenyacutech zmien v raacutemci
metoacutedy sledovania pohybu očiacute V tomto priacutepade sa mierne zmenia nahradia alebo skryjuacute
slovaacute v zaacutevislosti od aktuaacutelneho miesta fixaacutecie (napriacuteklad nasledujuacutece slovo vo vete sa skry-
je na niekoľko sekuacutend delimituje sa počet znakov až kyacutem na daneacute slovo oko nezafixuje po-
hľad a pod) Pohľadom podmieneneacute sledovanie pohybu očiacute je silnaacute technika pre skuacutemanie
vyacutehod bdquoprezeranialdquo v raacutemci čiacutetania a osvojili si ho aj ineacute oblasti vyacuteskumu pre štuacutedium pozor-
nosti nezaacutevisle od očnyacutech pohybov
35 Metodologickaacute triangulaacutecia
Metoacuteda sledovania pohybu očiacute poskytuje vyacuteskumniacutekom obrovskeacute možnosti no daacuteta do-
kaacutežu povedať len to kde v raacutemci stimulu prebehol kognitiacutevny proces a ako dlho trval nedo-
kaacutežu však povedať ktoryacute konkreacutetny kognitiacutevny proces bol involvovanyacute V tomto pomocircže
metodologickaacute triangulaacutecia Ide o použitie viac než jednej metoacutedy pre zvyacutešenie spoľahlivosti
zistenyacutech vyacutesledkov (Denzin 1970 cit podľa Holmqvist 2011) Ak je vyacuteskum postavenyacute len
na jednej metoacutede mocircže byť ovplyvnenyacute limitaacuteciami spojenyacutemi s použiacutevaniacutem danej metoacutedy
Metodologickaacute triangulaacutecia poskytuje zvyacutešenuacute istotu spoľahlivosť a kredibilitu prostredniacutec-
tvom dokazovania validity vyacutesledkov ziacuteskanyacutech viaceryacutemi metoacutedami (Bryman 1984 cit pod-
ľa Holmqvist 2011) V raacutemci vyacuteskumu čiacutetania suacute použiacutevaneacute rozhovory dotazniacuteky kognitiacutev-
ne testy suacutebežnyacute alebo retrospektiacutevny verbaacutelny protokol (Šmidekovaacute 2018) psychologickeacute
testy zameraneacute na rocirczne relevantneacute aspekty a pod
4 Vybraneacute metodologickeacute probleacutemy
41 Teoretickeacute probleacutemy
V raacutemci teoretickyacutech probleacutemov je potrebneacute vziať do uacutevahy chronologickyacute vek čitateľ-
skyacute vek a čitateľskuacute zručnosť vo vzaacutejomnej suacutevislosti a v suacutevislosti s vplyvom na pohyby
očiacute So stuacutepajuacutecim vekom sa zvyšuje aj čitateľskaacute zručnosť tak ako sa z dieťaťa ktoreacute nikdy
predtyacutem nečiacutetalo staacuteva zdatnyacute čitateľ Preto akeacutekoľvek zmeny v pohyboch očiacute ktoreacute zazna-
menaacutevame v raacutemci rocircznych vekovyacutech skupiacuten možno pripiacutesať rozdielu v chronologickom
veku ale taktiež rozdielu v čitateľskom veku a v čitateľskej zručnosti Keď čiacuteta riadok textu
dospelyacute jedinec s dobrou čitateľskou zručnosťou jeho oči vykonaacutevajuacute sekvenciu extreacutemne
ryacutechlych sakadickyacutech pohybov ktoreacute pozicionujuacute oko tak aby novaacute informaacutecia dopadla
praacuteve na foveu Pohyby očiacute sa so zvyšujuacutecim vekom zlepšujuacute rovnako ako ineacute motorickeacute
zručnosti Na druhej strane vyacutevinoveacute zmeny v kontrole pohybov očiacute mocircžu byť tiež behavio-
raacutelnym docircsledkom zvyšujuacutecej sa čitateľskej zručnosti Ako sa čitateľskaacute zručnosť zvyšuje
zmeny v pohyboch očiacute reflektujuacute pokles ťažkostiacute s kognitiacutevnym spracovaniacutem spojenyacutem s po-
rozumeniacutem textu Blytheovaacute a Jospehovaacute (2011) poukazujuacute na to že mnoheacute štuacutedie vylučujuacute
zo svojej vzorky deti ktoreacute nespadajuacute do normalizovaneacuteho rozpaumltia čitateľskej zručnosti pri-
jateľnej pre danyacute vek Taacuteto potenciaacutelna dichotoacutemia by mala brať do uacutevahy možnosť že roz-
diely v pohyboch očiacute počas čiacutetania medzi deťmi a dospelyacutemi mocircžu byť kombinaacuteciou oboch
zmien ndash motorickej zručnosti suacutevisiacej s vekom ako aj čitateľskej zručnosti
Druhyacutem teoretickyacutem probleacutemom je kauzalita Blytheovaacute a Jospehovaacute (2011) vo svojej
štuacutedii riešia kauzaacutelnu dilemu podstaty probleacutemu a to či zvyacutešenaacute zložitosť spracovaacutevania
122
spocircsobuje viac fixaacuteciiacute dlhšie fixaacutecie a pod alebo naopak k probleacutemom pri čiacutetaniacute vedie slabaacute
kontrola pohybov očiacute Štuacutedie Raynera a Duffyovej (1986) a kolektiacutevu Haumlikiouml Bertram Hyouml-
nauml a Niemi (2009) indikujuacute že zložitosť spracovaacutevania počas čiacutetania spocircsobuje zmeny v po-
hyboch očiacute
42 Metodologickeacute probleacutemy
Existuje niekoľko metodologickyacutech otaacutezok ktoreacute by sa mali brať do uacutevahy vo vzťahu
k vyacutevinovyacutem štuacutediaacutem pohybov očiacute počas čiacutetania Blytheovaacute a Jospehovaacute (2011) popisujuacute dva
probleacutemy
Prvyacutem probleacutemom suacute vzorky a kontrolneacute skupiny čo suacutevisiacute s teoretickyacutem probleacutemom
spomenutyacutem vyššie ako chronologickyacute vek tak aj čitateľskeacute zručnosti mocircžu prispieť k roz-
voju pohybov očiacute počas čiacutetania V malom počte štuacutediiacute ktoreacute použiacutevali rocirczne skupiny detiacute na
skuacutemanie zmien suacutevisiacich s vekom v raacutemci čitateľskej vyacutekonnosti boli skupiny vo všeo-
becnosti rozdeleneacute podľa chronologickeacuteho veku Hoci sa tento priacutestup voľby vzorky ukaacutezal
ako plodnyacute v inyacutech oblastiach vyacutevinoveacuteho vyacuteskumu (ako napriacuteklad skuacutemanie jazyka a ťaž-
kostiacute v oblasti gramotnosti asociovaneacute s vyacutevinovyacutemi poruchami) suacute porovnaacutevacie skupiny
často kontrolovaneacute tak pre chronologickyacute vek ako aj pre kognitiacutevne schopnosti alebo men-
taacutelny vek (napriacuteklad Bishop a Snowling 2004 Laing Hulme Grant a Karmiloff-Smith 2001
Leonard 1998 Snowling 2000 cit podľa Blytheovaacute a Jospehovaacute 2011) Je docircležiteacute aby sa
vyacuteskum uskutočňoval s priamym riešeniacutem relatiacutevneho priacutenosu veku a čitateľskej zručnosti
pri vyacutevine pohybov očiacute počas čiacutetania Preto je potrebneacute aby sa zaraďovali vyacuteskumneacute a kon-
trolneacute skupiny aj podľa chronologickeacuteho veku aj podľa čitateľskej zručnosti Zabraacuteni sa tak
nejasnyacutem alebo nepresnyacutem interpretaacuteciaacutem a vyacutesledkom
Druhyacutem metodologickyacutem probleacutemom je docircležitosť použiacutevania jazykovyacutech stimulov
primeranyacutech veku Niektoreacute štuacutedie predložili každej skupine vekovo primeraneacute stimuly
V takomto priacutepade mocircže byť priebeh procesu čiacutetania porovnanyacute v raacutemci skupiacuten (za predpo-
kladu starostliveacuteho vyacuteberu stimulov) analyacuteza uacutečinkov bude medzi vekovyacutemi skupinami (me-
dzikohortovaacute štuacutedia) rozdiely medzi skupinami možno pripiacutesať ich veku alebo mocircžu byť
pripiacutesateľneacute konkreacutetnemu suacuteboru viet (textu) ktoreacute boli čiacutetaneacute v každej skupine
V inyacutech štuacutediaacutech uacutečastniacuteci všetkyacutech vekovyacutech kategoacuteriiacute čiacutetali ten istyacute textovyacute materiaacutel
V takomto priacutepade suacute analyacutezy realizovaneacute vnuacutetri vekovyacutech skupiacuten a eliminuje sa obava že
akeacutekoľvek pozorovaneacute uacutečinky suacutevisia s rozdielmi v materiaacuteloch Existuje však obava že
akyacutekoľvek suacutebor čitateľskyacutech materiaacutelov bude pre mladšiacutech čitateľov inherentne ťažšiacute v po-
rovnaniacute so staršiacutemi čitateľmi
Je zdokumentovaneacute že pre zručnyacutech dospelyacutech čitateľov maacute zvyacutešenaacute naacuteročnosť spraco-
vania textu vplyv na pohyby očiacute Napriacuteklad časy čiacutetania slov suacute dlhšie pri niacutezkofrekvenčnyacutech
slovaacutech než pri vysokofrekvenčnyacutech slovaacutech (Henderson a Ferreira 1990) Je zrejmeacute že ex-
perimenty s participantmi rocirczneho veku čiacutetajuacutecimi rovnakeacute materiaacutely dospejuacute k rozdielom
v pohyboch očiacute ktoreacute suacute aspoň čiastočne spojeneacute s ťažkosťami suacutevisiacimi s textom pre čita-
teľov rocircznych vekovyacutech kategoacuteriiacute Nesmieme tiež zabuacutedať že niektoreacute slovaacute ktoreacute suacute priro-
dzeneacute pre deti no dospeliacute sa s nimi už nestretaacutevajuacute mocircžu taktiež skresliť vyacutesledky Vhodnyacutem
riešeniacutem je vyacuteber dostatočne vhodnyacutech slov s prihliadnutiacutem na frekvenciu vyacuteskytu danyacutech
slov v jazyku dospelyacutech a v jazyku detiacute
123
5 Skuacutemanie čiacutetania mimo digitaacutelneho prostredia
Svetoveacute vyacuteskumy sa v oblasti online čiacutetania a vyhľadaacutevania informaacuteciiacute u detiacute pomocou
technoloacutegie sledovania pohybu očiacute zaoberajuacute procesom čiacutetania na uacuterovni jednotlivyacutech slov
alebo viet na uacuterovni pochopenia celeacuteho textu a na uacuterovni čiacutetania a spracovania textu v raacutemci
viaceryacutech dokumentov Tieto vyacuteskumy v poslednyacutech desaťročiach pomohli pochopiť proces
čiacutetania samotneacuteho Každodenneacute čiacutetanie v reaacutelnom svete sa však liacuteši od scenaacuterov použityacutech
v danyacutech experimentoch (Jarodzka a Brand-Gruwel 2017) Vyacutezvou je prepojenie procesu
samotneacuteho čiacutetania s čitateľskyacutemi strateacutegiami v rocircznych kontextoch reaacutelneho sveta napriacuteklad
aj v suacutevislosti s vyhľadaacutevaniacutem informaacuteciiacute Skuacutemanie čiacutetania aj mimo digitaacutelneho prostredia
umožňuje mobilneacute zariadenie na sledovanie pohybu očiacute integrovaneacute do raacutemu vo forme okulia-
rov Tie maacute participant nasadeneacute rovnako ako ineacute okuliare s tyacutem rozdielom že na vnuacutetornej
strane raacutemu suacute umiestneneacute infračerveneacute kamery sniacutemajuacutece pohyb očiacute a na vonkajšej strane
je umiestnenaacute malaacute kamera ktoraacute širokouhlo sniacutema sceacutenu na ktoruacute sa participant pozeraacute
Toto mobilneacute zariadenie funguje na rovnakom princiacutepe ako statickeacute zariadenie t j na prin-
ciacutepe diaľkovej video-okulografie Obe zaznamenaacutevajuacute rovnakeacute daacuteta (dĺžku fixaacuteciiacute ryacutechlosť
a smer sakaacuted a pod) avšak mobilneacute zariadenia dosahujuacute menšiu uhlovuacute presnosť a pracujuacute
na nižšiacutech frekvenciaacutech Rozdielne je aj spracovanie vyacutesledkov vzhľadom na to že v tom
priacutepade sa nehyacutebu len oči participanta ale dynamickaacute je aj sceacutena a jej spracovanie do teplot-
nyacutech maacutep ciest pohľadu a štatistickyacutech vyacutepočtov ndash konkreacutetne stimuly a oblasti zaacuteujmu suacute
tak omnoho naacuteročnejšie
Zaacutever
Rozviacutejajuacutece sa technoloacutegie teraz poskytujuacute noveacute prostriedky na zhromažďovanie a ana-
lyacutezu empirickyacutech uacutedajov ktoreacute naacutem umožňujuacute skuacutemať širšiacute okruh otaacutezok tyacutekajuacutecich sa po-
vahy a nadobuacutedania čitateľskej gramotnosti najnovšie technoloacutegie suacute dostatočne zdokonale-
neacute aby sa mohli zapojiť do kvalitatiacutevne novyacutech rozmerov vyacuteskumu čiacutetania a to dokonca
v prirodzenom prostrediacute Počiacutetačom podporovaneacute sledovanie pohybov očiacute predstavuje jednu
z takyacutechto technoloacutegiiacute ndash sofistikovaneacute zariadenia na sledovanie očiacute dokaacutežu zachytiť presneacute
pohyby a fixačneacute pohyby ľudskyacutech očiacute pri čiacutetaniacute textu alebo pri prezeraniacute ineacuteho vizuaacutelne
prezentovaneacuteho materiaacutelu
Využitie štatistickyacutech zostaacutev generovanyacutech na zaacuteklade vaumlčšiacutech daacutetovyacutech setov ktoreacute
suacute poskytovaneacute meraniami metoacutedou sledovania pohybov očiacute možno použiť samostatne na
meranie čitateľskyacutech vyacutekonov v kontexte čitateľskeacuteho vyacutevinu a dosahovania čitateľskeacuteho
kvocientu v jednotlivyacutech vekovyacutech kategoacuteriaacutech vyacutevinovyacutech faacutezach čitateľa v komparačnyacutech
štuacutediaacutech u špecifickyacutech kategoacuteriiacute čitateľov a použiacutevateľov informaacuteciiacute Z thinspnich možno naacutesled-
ne odvodzovať zaacuteujmy charakteristiky ale aj kontext stav a probleacutemy čitateľov a použiacuteva-
teľov informaacuteciiacute Možnyacute smer modelovania čitateľskeacuteho spraacutevania nabaacuteda aj k zapojeniu
hlbšiacutech kvalitatiacutevnych metoacuted skuacutemania čitateľskeacuteho spraacutevania človeka Oveľa vaumlčšie mož-
nosti potom sľubuje uvedenaacute metodoloacutegia v triangulaacutecii s inyacutemi vyacuteskumnyacutemi metoacutedami
v prospech zisťovania kultuacuternych etnografickyacutech sociaacutelnych edukačnyacutech ekonomickyacutech
a ďalšiacutech faktorov
Praacuteve kultuacuterne edukačneacute psychologickeacute a sociaacutelne aspekty patria medzi veľkeacute vyacutezvy
pre knižničnuacute a informačnuacute vedu v raacutemci skuacutemania informačneacuteho prostredia a čitateľskeacuteho
spraacutevania s využitiacutem metoacutedy sledovania pohybu očiacute
124
Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute spraacute-
vanie sa človeka v digitaacutelnom priestore Vznikol tiež vďaka podpore v raacutemci OP Vyacuteskum
a vyacutevoj pre dopytovo-orientovanyacute projekt Univerzitnyacute vedeckyacute park Univerzity Komenskeacuteho
v Bratislave ITMS 26240220086 spolufinancovanyacute zo zdrojov Euroacutepskeho fondu regionaacutel-
neho rozvoja
Zoznam bibliografickyacutech odkazov
ALEXANDER PA a E FOX 2013 A Historical Perspective on Reading Research and
Practice In ALVERMANN DE UNRAU N a RB RUDDELL eds Theoretical
Models and Processes of Reading [online] Newark International Readiong Associotion
Dostupneacute tiež ako Google Book
ALEXANDER PA SCHALLERT DL a VC HARE 1991 Coming to terms How
researchers in learning and literacy talk about knowledge In Review of Educational
Research [online] 61(3) 315ndash343 [cit 2017-10-21] Dostupneacute na
httpjournalssagepubcomdoipdf10310200346543061003315
ALVERMANN DE UNRAU NJ a RB RUDDELL 2013 Theoretical Models and
Processes of Reading [online] Newark International Readiong Associotion Dostupneacute
tiež ako Google Book
ASHBY J RAYNER K a C CLIFTON 2005 Eye movements of highly skilled and aver-
age readers differential effects of frequency and predictability In Quarterly Journal of
Experimental Psychology [online] 58(6) 1065ndash1086 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na
httpjournalssagepubcomdoi10108002724980443000476
BLYTHEOVAacute H a HS JOSEPH 2011 Childrens Eye Movements during Reading In
LIVERSEDGE S P GILCHRIST I D a S EVERLING eds The Oxford Handbook
of Eye Movements Chapter Childrens eye movements during reading [online] Oxford
Oxford University press Dostupneacute tiež ako Google Book
BRYCHTOVAacute A a A VONDRAacuteKOVAacute 2014 Green versus red Eye-tracking evaluation
of sequential colour schemes In SGEM 2014 Informatics Geoinformatics and Remote
Sensing Proceedings [online] 3 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na
httpssgemworldatsgemlibspipphparticle4280
COPELAND CA a MH MARTIN 2016 Camp Read-a -Ramareg and Fully-Engaged Lit-
eracy Learning Implications for LIS Education In Journal of Education
for Library and Information Science [online] Association for Library and Information
Science Education 57(2) [cit 2018-08-08] ISSN 0748-5786 Dostupneacute na
httpsfilesericedgovfulltextEJ1096678pdf
de JONG T a MGM FERGUSON-HESSLER 1996 Types and qualities of knowledge
In Educational Psychologist [online] 31 105ndash113 [cit 2017-10-10] Dostupneacute na
httpsrisutwentenlwsportalfilesportal6401593
DOBEŠOVAacute Z 2016 Eye-tracking pro testovaacuteniacute čteniacute workflow diagramů
v geografickyacutech informačniacutech systeacutemech In Sborniacutek konference Informatika XXIX 18ndash
20 1 2016 Luhačovice [online] Brno Mendelova univerzita [cit 2018-08-08]
Dostupneacute na httpdobesovaupolczwp-contentuploadsfulltext2016_DobeLuhpdf
GEJDUŠOVAacute I LABISCHOVAacute D a R METELKOVAacute SVOBODOVAacute 2015 Metody
eyetrackingu ve vyacutezkumu vizuaacutelniacute percepce verbaacutelniacutech a neverbaacutelniacutech textů In O dieťati
125
jazyku literatuacutereOn child language and literature Prešov Vydavateľstvo Prešovskej
univerzity v Prešove 3(2) 28-45 ISSN 1339-3200
GREENE S a JM ACKERMAN 1995 Expanding the constructivist metaphor A rhetori-
cal perspective on literacy research and practice In Review of Educational Research
[online] 65(4) 383ndash420 [cit 2017-10-10] Dostupneacute na
httpswwwjstororgstable1170702
GUZZETTI B a C HYND 1998 Perspectives on conceptual change Multiple ways to
understand knowing and learning in a complex world Mahwah NJ Erlbaum cit podľa
ALEXANDER PA a E FOX 2013 A Historical Perspective on Reading Research and
Practice In ALVERMANN DE UNRAU N a RB RUDDELL eds Theoretical
Models and Processes of Reading [online] Newark International Readiong Associotion
[cit 2017-10-21] Dostupneacute tiež ako Google Book
HAumlIKIOuml T BERTRAM R HYOumlNAuml J a P NIEMI 2009 Development of the letter
identity span in reading evidence from the eye movement moving window paradigm
In Journal of Experimental Child Psychology [online] 102(2)167-81 [cit 2018-09-08]
ISSN 0022-0965 Dostupneacute na
httpswwwsciencedirectcomsciencearticlepiiS0022096508000532
HASWELL R 2005 NCTECCCCrsquos Recent War on Scholarship In Written Communica-
tion [online] 22 198-223 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na
httpjournalssagepubcomdoipdf1011770741088305275367
HENDERSON JM a F FERREIRA 1990 Effects of foveal processing difficulty on the
perceptual span in reading Implications for attention and eye movement control In
Journal of Experimental Psychology Learning Memory and Cognition [online] 16(3)
417-429 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na httpswwwncbinlmnihgovpubmed2140401
HOLMQVIST K et al 2011 Eye tracking a comprehensive guide to methods and measures
Oxford UK Oxford University Press 560 s ISBN 978-0198738596
HOUSTON SM LEBEL C KATZIR T MANIS FR KAN E RODRIGUEZ GR
a ER SOWELL 2014 Reading skill and structural brain development In Neuroreport
[online] 25(5) 347ndash352 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na
httpswwwncbinlmnihgovpmcarticlesPMC4128180
HYOumlNAuml Е J LORCH R F a M RINCK 2003 Eye movement measures to study global
text processing In J HYOumlNAuml R RADACH a H DEUBEL eds The minds eye Cog-
nitive and applied aspects of eye movement research Amsterdam Elsevier Science 313-
334 ISBN 0-444-51020-6 Dostupneacute tiež ako Google Books
CHOMSKY N 2002 On nature and language New York Cambridge University Press
ISBN 0-521-81548-7 Dostupneacute tiež ako Google Book
CHOMSKY N 2007 On language Chomskyrsquosclassic works Language and responsibility
and reflections on language in one volume New York New Press ISBN 978-1-56584-
475-9 Dostupneacute tiež ako Google Book
JARODZKA H a S BRAND‐GRUWEL 2017 Tracking the reading eye towards a model
of real‐world reading In Journal of Computer Assisted Learning [online] 33(3) 193-201
[cit 2018-08-08] Dostupneacute na
httpsonlinelibrarywileycomdoiabs101111jcal12189
JOŠT J 2011 Čteniacute a dyslexie Praha GRADA ISBN 978-80-247-3030-1
JUST MA a PA CARPENTER 1980 A theory of reading From eye fixations to compre-
hension In Psychological Review [online] 87 329-354 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na
126
httpciteseerxistpsueduviewdocdownloadjsessionid=D7E7F63AC10E8EAE1587258
DB0762ADAdoi=10116776396amprep=rep1amptype=pdf
KEKULE M 2014 Vyacutezkum pomociacute očniacute kamery ve fyzikaacutelniacutem vzdělaacutevaacuteniacute In Scientia
in educatione [online] 5(2) [cit 2018-08-08] Dostupneacute na
httpwwwsciedczindexphpsciedarticleviewFile107100
KEKULE M 2015 Metoda očniacute kamery (eye-trackeru) při vyacutezkumu řešeniacute uacuteloh z fyziky
žaacuteky SŠ a VŠ In Matematika-fyzika-informatika [online] 24(2) 123-131 [cit 2018-08-
08] Dostupneacute na httpmfiupolczfiles242402mfi_2402_123_131pdf
LABISCHOVAacute D 2015 Možnosti využitiacute metody eyetrackingu ve vyacutezkumu kompetenciacute
historickeacuteho myšleniacute na přiacutekladu analyacutezy ikonografickeacuteho pramene ndash karikatury
In Pedagogickaacute orientace [online] 25(2) 271-299 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na
httpsjournalsmuniczpedorarticleview3423
LAVE J a E WENGER 1991 Situated Learning Legitimate Peripheral Participation
Cambridge Univ Press cit podľa KOHOUTEK R 1991 Kognitivniacute vyacutevoj dětiacute a školniacute
vzdělaacutevaacuteniacute In Pedagogickaacute orientace [online] 3 [cit 2016-04-15] Dostupneacute na
httpwwwpedmuniczpedorarchiv2008pedor08_3_kohoutek_kognitivnivyvojskolniv
zdelavanipdf
MATĚJČEK Z 1987 Dyslexie Praha Staacutetniacute pedagogickeacute nakladatelstviacute
McCONKIE G W et al 1991 Childrens eye movements during reading In J F STEIN
ed Vision and visual dyslexia London Macmillan Press cit podľa NAZAROV A I
a B G MEŠČERJAKOV 2009 Dviženija glaz v processe čtenija In Psichologičeskij
žurnal [online] Meždunarodnyj universitet prirody obščestva i čeloveka bdquoDubnaldquo 2 [cit
2018-08-02] Dostupneacute na httppsyanimasujournal200922009n2a22009n2a2pdf
NAZAROV AI a BG MEŠČERJAKOV 2009 Dviženija glaz v processe čtenija In Psi-
chologičeskij žurnal [online] Meždunarodnyj universitet prirody obščestva i čeloveka
bdquoDubnaldquo 2 [cit 2018-08-02] Dostupneacute na
httppsyanimasujournal200922009n2a22009n2a2pdf
OLSON RK KLIEGL R DAVIDSON BJ a G FOLTZ 1985 Individual and develop-
mental differences in reading disability In Reading research advances in theory and
practice [online] San Diego Academic 4 1-64 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na
httpspublishupuni-potsdamdeopus4-
ubpfrontdoordeliverindexdocId3816file1985_individualpdf
OrsquoREGAN JK 1990 Eye movements and reading In Eye movements and their role in
visual and cognitive processes Amsterdam Elsevier cit podľa DUBASOVA A V
[bez daacutetumu] Dviženija glaz vo vremja čtenija Ot obščich teorij k častnym [online]
Minsk Minsk State Linguistic University [cit 2017-10-10] Dostupneacute na
httpwwwacademiaedu3074458
POPELKA S BRYCHTOVAacute A a V VOŽENIacuteLEK 2012 Eye-tracking a jeho využitiacute
při hodnoceniacute map In Geografickyacute časopis [online] 64(1) 71ndash 87 [cit 2018-08-08]
Dostupneacute na httpswwwresearchgatenetpublication265763136download
PROTACIO MS 2012 Reading Motivation A Focus on English Learners In The Reading
teacher [online] 66(1) 69ndash77 [cit 2016-04-15] Dostupneacute na
httpsdoiorg101002TRTR01092
RADACH R a A KENNEDY 2004 Theoretical perspectives on eye movements in reading
Past controversies current issues and an agenda for future research In European Jour-
nal of Cognitive Psychology 16(12) 3-26 cit podľa NAZAROV AI a BG MEŠČER-
127
JAKOV 2009 Dviženija glaz v processe čtenija In Psichologičeskij žurnal [online]
Meždunarodnyj universitet prirody obščestva i čeloveka bdquoDubnaldquo 2 [cit 2018-08-02]
Dostupneacute na httppsyanimasujournal200922009n2a22009n2a2pdf
RAYNER K a SA DUFFYOVAacute 1986 Lexical complexity and fixation times in reading
Effects of word frequency verb complexity and lexical ambiguity In Memory amp Cogni-
tion [online] 14(3) 191ndash201 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na
httpslinkspringercomarticle103758BF03197692
RAYNER K 1998 Eye Movements in Reading and Information Processing 20 Years of
Research In Psychological Bulletin [online] American Psychological Association
124(3) 372-422 [cit 2018-09-02] Dostupneacute na
httpspdfssemanticscholarorg915055079288e8eee6c93c70130ff1446a353de7pdf
RAYNER K SLATTERY TJ a NN BEacuteLANGER 2010 Eye movements the perceptual
span and reading speed In Psychon Bull Rev [online] 17(6) 834-839 [cit 2018-09-08]
Dostupneacute na httpswwwncbinlmnihgovpmcarticlesPMC3075059
RUMELHART DE 1980 Schemata The building blocks of cognition In SPIRO RJ
BRUCE BC a WF BREWER eds 1980 Theoretical issues in reading comprehen-
sion Perspectives from cognitive psychology linguistics artificial intelligence and edu-
cation Hillsdale NJ Erlbaum Dostupneacute tiež ako Google Book
STANOVICH KE 1986 Matthew effects in reading Some consequences of individual
differences in the acquisition of literacy In Reading Research Quarterly [online] 21
360ndash407 [cit 2010-12-18] Dostupneacute na
httpsrsrcpsychologytodaycomfilesu81Stanovich__1986_pdf
SVATOŠ T a M MANĚNOVAacute 2017 Learning from visual materials A psycho-didactic
experiment In Acta Technologica Dubnicae [online] 7(1) 43-58 [cit 2018-09-08]
Dostupneacute na
httpswwwresearchgatenetpublication316334701_Learning_from_Visual_Materials_
A _Psycho-Didactic_Experiment
ŠKRABAacuteNKOVAacute J 2016 Practical use of the eye camera in pedagogical research In
Acta Technologica Dubnicae 6(10) 70-77 cit podľa ŠMIDEKOVAacute Zuzana 2018 Eye-
tracking v prostrediacute školskej triedy In Pedagogika [online] 68(1) 25ndash50 [cit 2018-09-
08] Dostupneacute na httppagespedfcuniczpedagogika
ŠKRABAacuteNKOVAacute J a E TRNOVAacute 2014 Researching Students Gifted in Science Using
the Method of Eye Tracking In The 13th APFG Conference on Giftedness Beijing
China
ŠMIDEKOVAacute Z 2018 Eye-tracking v prostrediacute školskej triedy In Pedagogika [online]
68(1) 25-50 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na httppagespedfcuniczpedagogika
TURKELTAUB PE GAREAU L FLOWERS DL ZEFFIRO TA a GF EDEN
2003 Development of neural mechanisms for reading In Nature Neuroscience [online]
6(6) 767-773 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na
httpswwwresearchgatenetpublication10752639_Development_of_Neural_Mechanis
ms_of_Reading
VYGOTSKIJ LS 2004 Psychologie myšleniacute a reči Praha Portaacutel ISBN 80-7178-943-7
WIGFIELD A a JT GUTHRIE 1997 Relations of Childrens Motivation for Reading to
the Amount and Breadth of Their Reading In Journal of Educational Psychology
[online] 89(3)420-432 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na
httpciteseerxistpsueduviewdocdownloaddoi=1011688974amprep=rep1amptype=pdf
128
ZELINKOVAacute O 2009 Poruchy učeniacute Praha Portaacutel ISBN 978-80-7367-514-1
Resumeacute
METODOLOGICKEacute ASPEKTY SLEDOVANIA POHYBU OČIacute V KONTEXTE
VYacuteSKUMU ČIacuteTANIA
Katar iacutena Buzovaacute Ľudmi la Hrdinaacutekovaacute Milan Regec
V historickom prehľade suacute charakterizovaneacute etapy vyacuteskumneacuteho zaacuteujmu o čiacutetanie ndash od eacutery podmieneč-
neacuteho vzdelaacutevania cez eacuteru prirodzeneacuteho vzdelaacutevania informačnuacute eacuteru eacuteru sociokultuacuterneho konštrukti-
vizmu až po suacutečasnuacute eacuteru zapojeneacuteho učenia Vysvetleneacute suacute relevantneacute priestoroveacute (amplituacuteda fixačnaacute
poziacutecia a pod) a časoveacute (dĺžka sakaacutedy trvanie fixaacutecie doba opakovaneacuteho čiacutetania a pod) vyacuteskumneacute
premenneacute Priacutespevok prinaacuteša prehľad hodnocirct danyacutech parametrov v kontextoch čiacutetania rocircznych typov
obsahov zohľadňujuacutec pritom spocircsob čiacutetania vek a pod ale aj faktory vplyacutevajuacutece na očneacute pohyby pri
čiacutetaniacute a koncept čitateľskeacuteho kvocientu V raacutemci metodoloacutegie sledovania pohybov očiacute pri čiacutetaniacute suacute po-
piacutesaneacute priacutestupy k formulaacutecii hypoteacutez ktoryacutemi suacute exploratiacutevny pilot rybaacutersky vyacutelet operacionalizaacutecia
riadenaacute teoacuteriou operacionalizaacutecia prostredniacutectvom tradiacuteciiacute a paradigiem Charakterizovaneacute suacute aj naj-
vaumlčšie vybraneacute teoretickeacute a metodologickeacute probleacutemy tyacutekajuacutece sa metoacutedy sledovania pohybu očiacute vo
vyacuteskume čiacutetania
Summary
METHODOLOGICAL ASPECTS OF EYE TRACKING IN THE CONTEXT OF
READING RESEARCH
Katar iacutena Buzovaacute Ľudmi la Hrdinaacutekovaacute Milan Regec
The historical review characterizes the stages of research interest in reading - from the era of condition-
al education through the era of natural education the information era the era of socio-cultural construc-
tivism to the current era of involved learning The relevant spatial (amplitude fixation etc) and time
(cascade length fixation time re-reading time etc) research variables are explained of the values of
the given parameters in the contexts of reading different types of content taking into account the way
of reading age etc as well as factors influencing the eye movements during reading and the concept
of the reader quotient Within the eye tracking methodology used during reading approaches to hy-
pothesis formulations such as exploratory pilot fishing trip operationalization driven by theory opera-
tionalization through tradition and paradigms are described Characterized are also the most significant
theoretical and methodological problems concerning the method of eye tracking in reading research
129
ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO
Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019
SUPPORTING CULTURAL IDENTITY AND COMMON
HISTORICAL NARRATIVES VIA DIGITAL LIBRARY TOOLS
ndash A HUMBLE PROPOSAL
ldquoUs and them
And after all wersquore only ordinary menrdquo (Pink Floyd)
Szabolcs Dancs
Introduction
Three days after the terrorist attack in Manchester people gathered on St Annrsquos Square
and after a minutersquos silence dedicated to those passed away during the attack they spontane-
ously started to sing Donrsquot Look Back in Anger a song by Manchester band Oasis An ac-
tion like this can be considered to be a ldquovery Europeanrdquo intellectual response to an event
appealing to our darkest inclinations and aiming to divide our community and in its back-
ground one might notice a stable identity based on common cultural references and con-
sciousness of values But how to build up a massive identity which could serve as the main
source of keeping and protecting our humanity in an age such as the one we live in today
And how to assist others in constructing a more refined cultural identity of higher complexity
instead of one based on simple ideas stereotypes and prejudices My intention is to provide
the reader with a humble proposal on exploiting librarian skills and library tools in the field
Identity ndash an issue of increasing relevance
The presentation on libraries as sources of cultural identity (Dancs 2017) I delivered at
OCLC-s annual regional meeting in Berlin in February of 2017 unexpectedly aroused the
interest of audience and also gave birth to an article (Dancs 2018) about the topic Since
then the question of identity has become a more and more crucial issue This assertion can be
proved by several facts
Amanda Taub analysed the social background of last German elections Her article
(Taub 2017) published in the New York Times International Edition contains allegations
such as the following
ldquoAnxiety over identity and social change experts say not economic distress attracts
voters to far-right politicsrdquo
130
ldquoRecent events have made national identity feel especially important and threatened
for many Germansrdquo
ldquoAfter the war national identity even national pride were seen as too close to the ag-
gressive nationalism that had led to Naziism Instead Germany defined its national identity
negatively by what it was not Not fascist Not nationalist Not separate from Europerdquo
So the article emphasizes the important role of national identity in the elections In a short
video broadcasted on BBC in October 2017 Salman Rushdie talks about ldquoa deep identity
crisisrdquo going on in the US (Rushdie 2017) So we can briefly say that the problem is getting
more and more importance not only over Europe but in the whole transatlantic area as well
Cultural identity a weapon or a shield
As Stuart Hall states in one of his articles (Hall 1996) ldquoidentities are constructed through
not outside difference This entails the radically disturbing recognition that it is only through
the relation to the Other the relation to what it is not [] that the lsquopositiversquo meaning of any
term ndash and thus its lsquoidentityrsquo ndash can be constructedrdquo In my former article (Dancs 2018) I applied
a very similar structuralist approach As it is suggested by Ferdinand de Saussure linguistic
units (such as words) gain their value or meaning through binary oppositions In the same
way people tend to define themselves against other individuals So do communities
One might suppose that all identities have an aggression element It is far from being
necessarily so Cultural identity should be regarded as something complex dynamical a thing
that changes over the time It can also be seen as a set of attributes traditionally linked to
a community something that occurs in TV commercials built upon (quite simplified) stereo-
types but identity could be very sophisticated as well depending on the quantity and quality
of information one happened to acquire through his or her socialisation
Fig 1
According to the poor milkman Teyve tradition is needed for keeping our balance
(From the movie 1971)
There is no doubt that complex individual identities have a collective part too it con-
sists of a set of values shared among the members of the society and considered to be the
basis of cultural belonging What we need is to define the golden means between two aspects
the one regarding cultural identity as something very typical and (mainly or exclusively) roots
in tradition and history and the other for which cultural identity does not bear any impor-
131
tance at all (Beckers 2017) Our knowledge about our tradition our historical and cultural
heritage plays a significant role in constructing cultural identity As it is worded by Tevye
the leading character in the musical comedy-drama Fiddler on the Roof ldquoAnd how do we
keep our balance That I can tell you in one word traditionrdquo1 We need to use this know-
ledge in the proper way as it was put by Peacuteter Esterhaacutezy ldquoHeritage could be the mirror of
self-knowledge hellip my tradition is not equal with me I am the work that I have made on this
tradition with this traditionrdquo (Esterhaacutezy 2016) The question is how libraries could support
people in that work
Cultural identity in libraries
Constructing cultural identity is of high importance in libraries according to various
IFLA and UNESCO declarations (IFLA 2009 UNESCO 2011) but how does it influence
our daily activities Similar question is raised by Frida Olsson and Johanna Pettersson
(Olsson and Pettersson 2018) who study the relation between theory and practice in the field
of integration and diversity in the library area In my presentation in Berlin (Dancs 2017)
I suggested other issues for reconsideration as well such as
Should libraries play a role much more active than they have played so far in the area
How could a new approach focusing on self-knowledge and cultural identity influence
our services and collections
Can we define a standard for creating group identity for instance by involving or
integrating tools and experiences from the area of psychology or ndash more concretely ndash
bibliotherapy
How can we support our patrons to work with their traditionto work on their tradition
i e to create their own cultural identity
Should we contribute to the socialization of individuals
At his point I cannot avoid to mention the role of libray as a so called third place ndash be-
yond home and workplace ndash libraries function as a location for socialization and integration
As for the latter libraries react rapidly when there is a need An example is a document by
IFLA titled Responding Public libraries and refugees (IFLA 2015) which actually is a col-
lection of best practices concerned
Fig 2
We should not forget that it is not only the library that can function as a third place
132
Regarding socialization the crucial role of libraries as community centres needs to be
stressed here Supporting cultural events and programs aiming at reinforcing identity has
a double aspect and a double benefit in the sense of their meeting the requirements and ex-
pectations of conservative citizens as well as of those who tend to feel marginalized in their
ldquohome societyrdquo Such programs might focus on a country or a region and also on the cultural
heritage of a minority and could have a definitely favourable influence on the socialization of
the individuals involved Barriers however many times occur ndash partly due to the reluctance
of library staffs which can be explained by both the lack of resources and the sensitivity of
the issue concerned
If we pose the question as we did it before how to assist our patrons in constructing
a more refined cultural identity of higher complexity instead of one based on simple ideas
and stereotypes we might come across a new dilemma which is the selection of proper re-
sources that are both of high quality and supposed to support building a complex identity
both considered to be attractive and comprehensible for the average user That is quite chal-
lenging isnrsquot it
Nevertheless it is a key issue if we can keep our humanity when meeting people of dif-
ferent background Cultural identity plays here a role not to be underestimated As we men-
tioned before there are different statements by IFLA or UNESCO about the importance of
supporting cultural identity in libraries Let us cite one of them (IFLA 2009)
ldquoThe degree of multilingualism and retention of linguistic or cultural identity and the
level of social integration within a society are all important in determining the level of ser-
vice to multicultural communitiesrdquo
Also there is a new international standard draft (ISODIS 212482018) about quality as-
sessment for national libraries which also mentions national identity
ldquo6134 Cultural and social impact
[]
b) National culture and identity
National libraries promote the culture and history of the country via exhibitions and
other events and provide information about the country Thus they foster the national
identity
c) Cultural diversity
In a culturally diverse society the national library can enable the different groups to
maintain their cultural heritage and thus foster diversity and support intercultural and
intergenerational understandingrdquo
BibliotherapyEthnobibliotherapy
Identity is also a field for a special domain of library science bibliotherapy Through
bibliotherapy we intervene in the interpretation of culture find narratives assisting to solve
personal problems We could in a sort of way expand the scope of bibliotherapy in order to
assist in solving social problems and international tensions The question is if we can do so
without losing our neutrality as information providers
So called ethnobibliotherapy (culturally-affirming bibliotherapy) aims at enhancing
multicultural awareness and development of cultural identity Implementations and experien-
ces in the US are mainly known (Domiczek 2011 Holman 1996) Libraries could find their
133
responsibilities through contributing in the creation of common historical narratives with the
help of digital technology
V4 perspectives
We have a past which includes a lot of similarities and differences Digital technology
might be used to collect some of them and foster the meeting and reconciling of different
approaches in order to create a common narrative So by building a commonly accessible
digital corpus and using common sources (namespaces authority databases multilingual
thesauri) to process our cultural heritage we have the possibility to encounter new approa-
ches and refine our identity Developing a complex methodology to create common histori-
cal narratives exploiting digital tools could be a field for collaboration
Fig 3
Pavol Orszaacutegh-Hviezdoslav was a great Slovak poet who wrote poems in Hungarian as well
and translated poems by Hungarian and Polish poets into Slovak ndash he can be regarded
as a sort of symbol of our common historical identity (Portret [2006])
Conclusion ndash a humble proposal
Libraries encouraged by IFLA UNESCO etc documents need to find ways and met-
hods to implement in order to support constructing cultural identity and foster intercultural
dialogue As for V4 countries projects could be designed and run to create a commonly
accessible digital corpus processed via using cooperatively built metadata sources (namespa-
ces authority databases multilingual thesauri)
When aiming to build common narratives we need to develop services with language-
independent access points in order to bridge language gaps We should consider running
projects involving historians culture experts and bibliotherapists to build a shared digital
corpus and design specific tools for research And last but not least we might establish a com-
prehensive methodology for developing international digital libraries supporting cultural
identity
134
To sum up I would say we should
encourage V4 to cooperate more actively in the field
encourage IFLA to provide clear assistance (eg guidelines methodology) in order to
support libraries to contribute to constructing cultural identity
List of References
BECKERS B 2017 Building bridges between lsquotypically Limburgianrsquo and lsquoLimburg does
not existrsquo [online] [cit 2018-08-06] Available from
httpswwwoclcorgcontentdamoclcevents2017EMEARC2017EMEARC-2017-
Session-I -Libraries-Culture-and-Identity-Barbara-Beckerspdf
DANCS Sz 2017 Information seeking andor identity seeking libraries as sources of cul-
tural identity [online] [cit 2018-08-06] Available from
httpswwwoclcorgcontentdamoclcevents2017EMEARC2017EMEARC-2017-
Session-I -Libraries-Culture-and-Identity-Szabolcs-Dancspdf
DANCS Sz 2018 Information seeking andor identity seeking libraries as sources of cul-
tural identity In Library Management Vol 39 no 12 pp 12-20
DOMICZEK AM 2011 Employing Culture-Centered Bibliotherapy in ESL Curriculum
Design [online] Post University [cit 2018-08-06] Available from
httpibrariannetnavonpaperCulture_Centered_Bibliotherapy_1_Running_Head__CU
pdfpaperid=17641075
ESTERHAacuteZY P 2016 A vereseacuteg [online] [cit 2018-08-06] Available from
httphvghuitthon201451_esterhazy_peter_urizalasrol_hagyomanyokrol
From the movie ldquoFiddler on the roofldquo 1971 Further information on the movie can be found
at the site of ISDb [online] [cit 2019-06-05] Available from
httpswwwimdbcomtitlett0067093
HALL St 1996 Introduction Who needs rsquoIdentityrsquo In HALL St DU GAY P eds
Questions of cultural identity London Sage pp 1-17
HOLMAN WD 1996 The power of poetry Validating ethnic identity through
a bibliotherapeutic intervention with Puerto Rican adolescents In Child and Adolescent
Social Work Journal Vol 13 no 6 pp 371-383
IFLA 2009 Multicultural Communities Guidelines for Library Servicesrdquo [online] 3rd
edi-
tion [cit 2018-08-06] Available from httpwwwiflaorgfilesassetslibrary-services-
to-multicultural-populationspublicationsmulticultural-communities-enpdf
IFLA 2015 Responding Public libraries and refugees [online] [cit 2018-08-06] Available
from httpwwwiflaorgfilesassetspublic-
librariespublicationslibrary_service_to_refugees_0pdf
ISODS 212482018 Information and documentation ndash Quality assessment for national
libraries
OLSSON Fr and J PETTERSSON 2018 Bibliotekariers arbete med integration och
maringngfald [online] [cit 2018-08-06] Available from httpwwwdiva-
portalorgsmashgetdiva21214782FULLTEXT01pdf
Portret of Pavol Orszaacutegh Hviezdoslav from the web [2006] Wikimedia Commons [online]
[cit 2019-06-05] Available from
httpscommonswikimediaorgwikiFileHviezdoslavjpg
135
RUSHDIE S 2017 Salman Rushdie on US identity crisis [online] [cit 2018-08-06]
Available from httpswwwbbccoukprogrammesp05j6n5g
TAUB A 2017 What the Far Rightrsquos Rise May Mean for Germanyrsquos Future [online] [cit
2018-08-06] Available from
httpswwwnytimescom20170926worldeuropegermany-far-right-electionhtm
UNESCO 2011 Warsaw Declaration lsquoCulture ndash Memory ndash Identitiesrsquo [online] [cit 2018-
08-06] Available from
httpwwwunescoorgnewfileadminMULTIMEDIAHQCICIpdfmowWarsaw_decl
arationpdf
Summary
SUPPORTING CULTURAL IDENTITY AND COMMON HISTORICAL
NARRATIVES VIA DIGITAL LIBRARY TOOLS ndash A HUMBLE PROPOSAL
Szabolcs Dancs
One might suppose that all identities have an aggression element It is far from being necessarily so
Cultural identity should be regarded as something complex dynamical a thing that changes in time
It can also be seen as a set of attributes traditionally linked to a community but identity could be very
sophisticated as well depending on the quantity and quality of information one happened to acquire
through his or her socialisation Cultural identity plays a role not to be underestimated Constructing
identity based on common cultural references and consciousness of values is not just crucial but it is
the only intellectual European response to the events (such as terror attacks) appealing to our darkest
inclinations and aiming to divide our community Libraries encouraged by IFLA and UNESCO docu-
ments need to find ways and methods to implement in order to support constructing cultural identity
and foster intercultural dialogue As for V4 countries projects could be designed and run to create
a commonly accessible digital corpus processed via using cooperatively built metadata sources (name-
spaces authority databases multilingual thesauri) Developing a complex methodology to create com-
mon historical narratives exploiting digital tools also could be a field for collaboration
136
ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO
Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019
ŠPECIFIKAacute PERCEPCIE POUŽIacuteVATEĽSKYacuteCH ROZHRANIacute
ONLINE EMAILOVYacuteCH SLUŽIEB SENIORMI
Annamaacuteria Brijakovaacute Katariacutena Buzovaacute Milan Regec
Uacutevod
Aj napriek ich zvyšujuacutecemu sa zaacuteujmu o využiacutevanie informačnyacutech a komunikačnyacutech
technoloacutegiiacute sa seniori stretaacutevajuacute s probleacutemami ktoreacute im znemožňujuacute ich efektiacutevne využiacuteva-
nie Prvyacutem krokom k odstraacuteneniu tyacutechto probleacutemov je pochopenie ako seniori rozumejuacute
technoloacutegiaacutem akeacute mentaacutelne modely si osvojujuacute a čo im robiacute najvaumlčšie probleacutemy pri praacuteci
s počiacutetačom a internetom Podľa jednej zo štuacutediiacute Jakoba Nielsena (2013) v ktorej porovnaacuteval
seniorov s odstupom deviatich rokov mocircžeme vidieť mieru ich zlepšenia vo všetkyacutech oblas-
tiach praacutece s internetom V porovnaniacute s mladšiacutemi použiacutevateľmi však dosahujuacute staacutele horšie
vyacutesledky Praacuteve z docircvodu postupne sa zvyšujuacutecej miery využiacutevania e-mailovyacutech služieb aj
z radov seniorov sme sa rozhodli skuacutemať nakoľko suacute e-mailoveacute rozhrania pre nich priacutevetiveacute
a nakoľko sa v nich dokaacutežu orientovať
1 Informačneacute spraacutevanie seniorov
Vekovaacute skupina seniorov predstavuje oblasť informačneacuteho spraacutevania ktoraacute nebola
v porovnaniacute s inyacutemi skupinami natoľko preskuacutemanaacute Čo sa tyacuteka priacutestupov k definovaniu
informaacutecie Dervinovaacute uvažuje o informaacutecii ako o osobnom konštrukte pričom vyacuteslednaacute
osobnaacute realita je fluidnaacute podliehajuacuteca zmenaacutem pod vplyvom vonkajšiacutech okolnostiacute a času
a vysoko subjektiacutevna (Dervin 1983) Informačneacute spraacutevanie sa ale mocircže meniť aj medzi jed-
notlivyacutemi vekovyacutemi skupinami V jednej zo štuacutediiacute ktoraacute sa tyacutekala žien s priemernyacutem vekom
82 rokov žijuacutecich v domove docircchodcov Chatmanovaacute (1991) identifikovala tri uacuterovne infor-
maacuteciiacute a s nimi suacutevisiacich informačnyacutech zdrojov Prvaacute uacuteroveň informaacuteciiacute ktoruacute nazvala bdquochit
chatldquo predstavovala zdieľanie informaacuteciiacute so všetkyacutemi Najčastejšie informačneacute zdroje pred-
stavovali masoveacute meacutediaacute Druhaacute uacuteroveň sa tyacutekala informaacuteciiacute ktoreacute staršie ženy ziacuteskavali od
členov svojej rodiny pretože ziacuteskavanie od inyacutech ľudiacute by mohlo viesť k neželanej strate
napriacuteklad sociaacutelnej poziacutecie Išlo napriacuteklad o informaacutecie tyacutekajuacutece sa osobnyacutech financiiacute Tretia
uacuteroveň predstavovala docircverneacute informaacutecie ktoreacute suacute zdieľaneacute len s odborniacutekmi
Model informačneacuteho spraacutevania seniorov v Južnej Koacuterei (Kim a Choi 2014) znaacutezorňuje
informačneacute potreby vznikajuacutece z rozličnyacutech vonkajšiacutech impulzov (Obr 1) Vstupneacute barieacutery
sa v tomto priacutepade vyhodnocujuacute na zaacuteklade individuaacutelnych kontextov kedy sa použiacutevateľ
rozhoduje v procese pokračovať alebo ho ukončiť V procese vyhľadaacutevania seniori najskocircr
137
hľadajuacute priacuteslušneacute informačneacute zdroje z ktoryacutech suacute niektoreacute vybraneacute na zhromažďovanie
informaacuteciiacute Naacutesledne seniori informaacutecie použiacutevajuacute podľa vlastnyacutech potrieb Ak v priebehu
procesu dochaacutedza k neuspokojeniu informačnej potreby vždy je možneacute prejsť na akuacutekoľvek
faacutezu Po tom čo suacute informaacutecie už raz zhromaždeneacute seniori ich buď nepoužijuacute alebo ich
použijuacute raz a zapamaumltajuacute si ich čo mocircže viesť k ďalšiemu informačneacutemu spraacutevaniu
Obr 1
Model informačneacuteho spraacutevania seniorov v Koacuterei (podľa Kim a Choi 2014)
Interakcia človeka s počiacutetačom je discipliacutena zaoberajuacuteca sa bdquonaacutevrhom hodnoteniacutem
a implementaacuteciou interaktiacutevnych vyacutepočtovyacutech systeacutemov pre ľudskeacute použitie a štuacutediom hlav-
nyacutech fenomeacutenov ktoreacute ich obklopujuacuteldquo (Hewett et al 2009) Jej hlavnyacutem cieľom je porozu-
mieť tomu ako ľudia použiacutevajuacute a interagujuacute s interaktiacutevnymi technoloacutegiami (Lopes 2016)
S oblasťou interakcie človeka s počiacutetačom suacutevisiacute predovšetkyacutem oblasť vyacuteskumu zameranaacute
na použiacutevateľskyacute zaacutežitok predstavujuacuteca to ako uacutespešne použiacutevatelia interagujuacute s produk-
tom ktoryacute využiacutevajuacute V priacutepade webovyacutech straacutenok použiacutevateľskyacute zaacutežitok tvoriacute technologic-
kaacute zložka a celkovaacute interakcia použiacutevateľa s webovou straacutenkou zahŕňajuacuteca ich vniacutemanie
emoacutecie a myšlienky z hľadiska dizajnu obsahu a značky (Lopes 2016)
Jedna z najdocircležitejšiacutech charakteristiacutek webovej straacutenky je použiteľnosť Ide o kvalita-
tiacutevny atribuacutet ktoryacute hodnotiacute do akej miery suacute rozhrania jednoducheacute na použiacutevanie (Nielsen
2012) Ďalšou docircležitou suacutečasťou použiacutevateľskeacuteho zaacutežitku je priacutestupnosť ktoruacute možno cha-
rakterizovať aj ako podmnožinu použiteľnosti Je potrebneacute zdocircrazniť že webovaacute straacutenka nie
138
je použiteľnaacute pokiaľ nie je priacutestupnaacute (Krug 2005) z čoho možno odvodiť zaacutevislosť použi-
teľnosti od priacutestupnosti
Zo strany subjektu je docircležiteacute zdocircrazniť problematiku mentaacutelnych modelov ktoreacute je
možneacute popiacutesať ako očakaacutevania a presvedčenie použiacutevateľa ako systeacutem funguje (Nielsen
2010) Ak je použiacutevateľ konfrontovanyacute s novyacutem komplexnyacutem informačnyacutem systeacutemom bu-
duje si mentaacutelne modely Tie použiacuteva na tvorbu vzťahov medzi jednotlivyacutemi komponentmi
a snažiacute sa naacutejsť cestu pre uacutespešnuacute interakciu s rozhraniacutem (Horton a Lynch 2008)
Interakcia človeka s počiacutetačom mocircže byť realizovanaacute prostredniacutectvom použiacutevateľskeacuteho
rozhrania predstavujuacuteceho priestor kde taacuteto činnosť prebieha Dizajn a využiacutevanie ovlaacuteda-
ciacutech prvkov tvoriacute jeho zaacutekladnuacute časť (Falk 2014) pričom naacutevrh použiacutevateľskeacuteho rozhrania
ako suacutečasť aspektov interakcie človeka s počiacutetačom musiacute starostlivo zvažovať požiadavky
použiacutevateľov s cieľom dosiahnuť požadovaneacute vyacutesledky
3 Percepcia použiacutevateľskeacuteho rozhrania
Percepciu možno v najširšom zmysle definovať ako spocircsob akyacutem človek reaguje na
informaacutecie Percepcia zahŕňa niekoľko procesov V prvom rade ide o rozpoznaacutevanie a inter-
pretaacuteciu informaacuteciiacute ziacuteskanyacutech pomocou zmyslov a schopnosť porozumieť vnuacutetornyacutem vlastno-
stiam alebo vzťahom Inyacutemi slovami ide o naacutehľad intuiacuteciu či rozlišovanie na zaacuteklade ziacuteska-
nyacutech vnemov (Merriam-Webster 2018) či jednotneacute povedomie odvodeneacute od senzorickyacutech
procesov počas pocircsobiaceho stimulu (Dictionarycom 2018)
31 Tvarovaacute psycholoacutegia v percepcii použiacutevateľskyacutech rozhraniacute
Percepcia je podporenaacute tvarovou psycholoacutegiou alebo inak bdquogeštalt psycholoacutegiouldquo Teoacute-
ria rozviacuteja myšlienku vniacutemania objektov viac ako suacute len jednotliveacute časti vytvaacuterajuacutece celok
V priacutepade že sme vystaveniacute komplexneacutemu vizuaacutelnemu obrazu naša myseľ rozpoznaacuteva jeho
koherentnuacute ucelenuacute formu skocircr ako pri rozpoznaacutevaniacute jeho jednotlivyacutech zložiek Princiacutepy
geštalt psycholoacutegie boli teda postaveneacute na zaacuteklade toho ako zoskupujeme objekty v prostre-
diacute a vniacutemame ich ako koncepčnyacute raacutemec Jej zaacutekony konkreacutetne zaacutekon bliacutezkosti a zaacutekon po-
dobnosti možno uplatňovať aj v navrhovaniacute webovyacutech rozhraniacute keďže hovoria veľa o tom
ako ľudia vniacutemajuacute vizuaacutelne informaacutecie a akyacute zmysel im prisudzujuacute
Zaacutekon bliacutezkosti popisuje to ako si myseľ pri vniacutemaniacute objektov ktoreacute suacute umiestneneacute
v tesnej bliacutezkosti vytvaacutera samostatnuacute skupinu Mocircžeme to vidieť na priacuteklade webovyacutech for-
mulaacuterov kedy relevantneacute informaacutecie prisudzujeme k možnostiam umiestnenyacutem v tom istom
priestore
Zaacutekon podobnosti hovoriacute o zoskupovaniacute objektov do jedneacuteho celku v priacutepade že majuacute
podobneacute vlastnosti Taacuteto similarita mocircže byť vyjadrenaacute tvarom farbou tieňom či inyacutemi
vlastnosťami Jednu z najčastejšiacutech aplikaacuteciiacute tohto zaacutekona možno pozorovať pri priečinkoch
v operačnyacutech systeacutemoch kde maacute každyacute typ suacuteboru priradenyacute dizajn ktoryacute je pre neho priacute-
značnyacute Suacutebory je tak možneacute ľahšie identifikovať len na zaacuteklade vzhľadu
32 Probleacutemy v percepcii použiacutevateľskyacutech rozhraniacute seniormi
Starnutie sprevaacutedzajuacute charakteristiky suacutevisiace s kognitiacutevnymi a fyziologickyacutemi faktor-
mi ale i sociaacutelnymi konštrukciami vniacutemania staršiacutech ľudiacute v spoločnosti (Gorman 1999)
139
Schopnosti ovlaacutedať technoloacutegie a realizovať pri tom kognitiacutevne činnosti ako suacute učenie
zapamaumltaacutevanie riešenie probleacutemov pozornosť či využiacutevanie ziacuteskanyacutech poznatkov pred-
stavujuacute zaacutekladneacute predpoklady pre efektiacutevnu interakciu s použiacutevateľskyacutem rozhraniacutem S pribuacute-
dajuacutecim vekom nastaacutevajuacute v tyacutechto oblastiach mnoheacute zmeny ktoreacute percepciu a interakciu
ovplyvňujuacute a častokraacutet v priacutepade zle navrhnutyacutech webovyacutech straacutenok i znemožňujuacute Možno
ich kategorizovať nasledovne ndash kognitiacutevne nedostatky ochorenia (Alzheimerova choroba
mierna kognitiacutevna porucha subjektiacutevna strata pamaumlti) selektiacutevna a rozdelenaacute pozornosť (fil-
trovanie podnetov a spracovanie viacero informaacuteciiacute v tom istom čase) pracovnaacute pamaumlť prie-
storovaacute organizaacutecia absorpcia novyacutech informaacuteciiacute (pomalšie spracuacutevanie informaacuteciiacute) kraacutetko-
dobaacute pamaumlť (rozhodovanie riešenie probleacutemov) dlhodobaacute pamaumlť (epizodickaacute pamaumlť prospek-
tiacutevna pamaumlť) inteligencia (riešenie probleacutemov) Fyziologickeacute nedostatky pokles zrakovyacutech
schopnostiacute strata alebo čiastočnaacute strata sluchu zniacuteženie motorickyacutech zručnostiacute
4 Vyacuteskum percepcia použiacutevateľskyacutech rozhraniacute rocircznych
e-mailovyacutech služieb seniormi
Vyacutechodiskami vyacuteskumu boli pre naacutes teoretickeacute poznatky a realizovaneacute vyacuteskumy o spraacute-
vaniacute sa seniorov na internete a o ich interakcii a použiacutevateľskom zaacutežitku s webovyacutemi rozhra-
niami
Vyacuteskum Bergstroma a kolektiacutevu (2016) sa orientoval na zistenie toho či majuacute seniori
tendenciu ignorovať informaacutecie umiestneneacute v perifeacuternych častiach použiacutevateľskeacuteho rozhra-
nia Vo vyacuteskume boli porovnaacutevaneacute tri vekoveacute skupiny mladiacute použiacutevatelia použiacutevatelia
v strednom veku a staršiacute použiacutevatelia a zaujiacutemalo naacutes akyacutem spocircsobom na webovej straacutenke
nachaacutedzali odpoveď na zadanuacute otaacutezku Vyacutesledky ukazujuacute že staršiacute ľudia sa nepozerali na
perifeacuterne časti rozhrania tak často ako mladšiacute použiacutevatelia špeciaacutelne na lokaacutelnu navigaacuteciu
umiestnenuacute vľavo na hornyacute baner a globaacutelnu navigaacuteciu v hornej časti straacutenky
Štuacutedia Jakoba Nielsena (2013) sa orientovala na vyacuteskum použiteľnosti zahŕňajuacuteci kvan-
titatiacutevne testovanie v ktorom boli použiteacute štyri metriky použiteľnosti Vyacuteskum prebiehal
v rozmedziacute 9 rokov pričom hlavnyacutem vyacutestupom je že weboveacute straacutenky sa staacutevajuacute pre seniorov
viac zrozumiteľneacute ale napriek tomu v porovnaniacute s mladšiacutemi použiacutevateľmi majuacute seniori prob-
leacutem v interakcii s nimi Až 90thinsp seniorov malo počas testovania tendenciu vzdať sa ak pri
riešeniacute uacuteloh narazilo na probleacutemy Pre seniorov je rovnako typickeacute metodicky orientovaneacute
spraacutevanie a teda rozmyacutešľanie nad každyacutem krokom ktoryacute vykonajuacute Chyboveacute hlaacutesenia kvocircli
nejasneacutemu zneniu alebo nespraacutevnemu umiestneniu seniori ľahko prehliadali Tretie zistenie
je že seniori sa ťažko vyrovnaacutevajuacute s použiacutevateľskyacutem rozhraniacutem ktoreacute nepoznajuacute alebo ktoreacute
nespĺňa ich očakaacutevania a maacute ineacute funkcionality na akeacute suacute zvyknutiacute
Vyacuteskum Campbell-Dollaghana (2016) sa špeciaacutelne zameriaval na hodnotenie plocheacuteho
dizajnu z dvoch hľadiacutesk estetickaacute priacuteťažlivosť a použiteľnosť Porovnaacutevali sa pritom dve
vekoveacute skupiny ndash mladšiacute použiacutevatelia (menej ako 25 rokov) a staršiacute použiacutevatelia (viac ako 35
rokov) Ako sa očakaacutevalo mladšiacute použiacutevatelia hodnotili weboveacute straacutenky použiacutevajuacutece plochyacute
dizajn ako viac priacuteťažliveacute v porovnaniacute so staršiacutemi použiacutevateľmi Prekvapivyacutem zaacuteverom pred-
chaacutedzajuacutecej štuacutedie Meyerovej (Meyer 2015) spomenutej v člaacutenku je že mladšiacute použiacutevatelia
sa siacutece na webovej straacutenke použiacutevajuacutecej plochyacute dizajn orientujuacute pomerne ryacutechlo nie vždy
však rozumejuacute použiacutevateľskeacutemu rozhraniu Ich klikanie a nachaacutedzanie spraacutevnych riešeniacute pri
interakcii sa ukaacutezalo skocircr ako naacutehodneacute
140
41 Cieľ vyacuteskumu
Predmetom vyacuteskumu bola percepcia a interakcia seniorov s webovyacutem rozhraniacutem rocircz-
nych e-mailovyacutech služieb a interaktiacutevnych prvkov pre vykonanie akcie Objektom boli pou-
žiacutevateľskeacute rozhrania vybranyacutech e-mailovyacutech služieb Našiacutem hlavnyacutem cieľom bolo zistiť ako
seniori vniacutemajuacute interpretujuacute a interagujuacute s obsahom a prvkami v danyacutech rozhraniach K tomu
sa vzťahujuacute čiastkoveacute ciele identifikaacutecia a interpretaacutecia probleacutemov s ktoryacutemi sa seniori
stretaacutevajuacute pri interakcii s rozhraniami ryacutechlosť identifikovania a použitia cieľovyacutech prvkov
rozhrania seniormi ako rozhranie ovplyvňuje percepciu a interakciu (vizuaacutelna hierarchia
a rozloženie prvkov pomenovanie prvkov štyacutel grafickeacuteho dizajnu) a to ako seniori rozpoz-
naacutevajuacute vyacuteznam ikon
42 Metodoloacutegia
Vychaacutedzajuacutec z teoretickyacutech konceptov oblastiacute percepcie a interakcie človeka s počiacuteta-
čom a už realizovanyacutech vyacuteskumov sme sa rozhodli svoj vyacuteskum unikaacutetne ohraničiť na vy-
branuacute skupinu niekoľkyacutech e-mailovyacutech služieb
Aplikovanaacute bola tradičnaacute metoacuteda použiacutevateľskeacuteho testovania formou zadaacutevania uacuteloh
spolu s priebežnyacutem hlasnyacutem mysleniacutem respondentiek v kombinaacutecii s metoacutedou sledovania
pohľadu Kombinaacutecia tyacutechto metoacuted zabezpečila zber kvalitatiacutevnych ako aj kvantitatiacutevnych
daacutet Zariadenie na sledovanie pohľadu predstavuje prostriedok zaznamenaacutevania očnyacutech po-
hybov za uacutečelom ich spaumltnej analyacutezy a vyhodnotenia Samotnyacute princiacutep sledovania pohybu
očiacute spočiacuteva v zaznamenaacutevaniacute pohybov očiacute zatiaľ čo respondent skuacutema vizuaacutelny podnet
(Carpenter a Robson 1998) V našom priacutepade sme sa zamerali na metoacutedu zisťovania poziacutecie
pohľadu predstavujuacutecu bod vo vizuaacutelnom poli subjektu kam sa jeho oko momentaacutelne pozeraacute
s najvaumlčšou mierou ostrosti Zaacutemerom použitia tejto metoacutedy bolo presneacute stanovenie priebehu
fixaacuteciiacute pohľadu počas vykonaacutevania zadanej uacutelohy Pri testovaniacute sme použili externuacute kameru
na sniacutemanie tvaacutere použiacutevateľa a na zaacuteznam zvuku vďaka ktoryacutem sme mohli analyzovať
hlasneacute myslenie ktoreacute prebiehalo suacutebežne Použityacutem zariadeniacutem na sledovanie pohľadu bol
Tobii Pro X3-120
Skuacutemali sme weboveacute rozhrania 4 e-mailovyacutech služieb Zoznam (httpszmailzoznamsk)
Outlook (httpsoutlooklivecom) Inbox by Gmail (httpsinboxgooglecom) Gmail
(httpsmailgooglecom) Tieto služby sme vybrali na zaacuteklade ich všeobecneacuteho rozšiacuterenia
a dostupnosti slovenskej verzie použiacutevateľskeacuteho rozhrania Okrem služby Gmail boli ostatneacute
služby pre respondentky vo vaumlčšine priacutepadov neznaacuteme Poradie e-mailovyacutech služieb sa však
pri jednotlivyacutech respondentkaacutech odlišovalo postupnyacutem rotovaniacutem tak aby sa každaacute služba
ocitla ako prvaacute v poradiacute približne rovnako často Vyacutenimkou bola služba Gmail ktoruacute už
respondentky prevažne poznali a mala sluacutežiť ako kontrolnaacute
421 Vyacuteskumnaacute vzorka
Vyacuteskumnuacute vzorku tvorili seniori ktoriacute mali aspoň zaacutekladnuacute znalosť praacutece s počiacutetačom
a internetom Selektiacutevny vyacuteber bol realizovanyacute na zaacuteklade konkreacutetnych kriteacuteriiacute uacutečasť na po-
čiacutetačovom kurze bdquoInternet a e-mail pre seniorovldquo v Staromestskej knižnici v Bratislave alebo
preukaacutezanie zručnostiacute zodpovedajuacutecim zručnostiam z tohto kurzu (Regec 2018) nepoužiacuteva-
nie bifokaacutelnych alebo multifokaacutelnych okuliarov pri praacuteci s počiacutetačom Finaacutelny počet vhod-
nyacutech respondentiek bol osem Respondentmi zaradenyacutemi do konečneacuteho hodnotenia boli iba
ženy ich priemernyacute vek predstavoval 7275 rokov Z hľadiska vzdelania mali 2 respondent-
141
ky ukončeneacute stredoškolskeacute vzdelanie a 6 respondentiek malo ukončeneacute vysokoškolskeacute vzde-
lanie Všetky z nich mali trvalyacute pobyt v Bratislave
43 Priebeh testovania
Respondentky počas testovania riešili 6 uacuteloh na zaacuteklade pripraveneacuteho scenaacutera predsta-
vovali zaacutekladnuacute interakciu pri použiacutevaniacute e-mailovyacutech služieb Uacutelohy boli pre všetky e-mailo-
veacute služby rovnakeacute a boli zadaacutevaneacute v rovnakom poradiacute
1 Naacutejdenie a interakcia s tlačidlom pre napiacutesanie novej spraacutevy a interakcia s prvkami
pre odoslanie napiacutesanej spraacutevy po vyplneniacute textovyacutech poliacute vo formulaacuteri ndash bdquoRadi by
ste poslali pozdrav svojmu vnukovi Napiacutešte mu spraacutevu s ľubovoľnyacutem predmetom
a kraacutetkym textom na adresu mojvnucikgmailcomldquo
2 Naacutejdenie a interakcia s priečinkom odoslanyacutech spraacutev ndash bdquoNaacutejdite odoslanuacute spraacutevu
a nahlas ju prečiacutetajteldquo
3 Naacutejdenie a interakcia s funkciou preposlať ndash bdquoTuacuteto spraacutevu by ste chceli preposlať aj
svojej dceacutere Urobte tak na adresu mojadcerkagmailcomldquo
4 Naacutejdenie a interakcia s funkciou označenia za docircležiteacute ndash bdquoTuacute istuacute spraacutevu by ste si
radi označili za docircležituacutepriacuteznačnuacute Naacutejdite ju a urobte toldquo
5 Naacutejdenie a interakcia s funkciou odstraacuteniť ndash bdquoVyberte si akuacutekoľvek prijatuacute spraacutevu
a vymažte juldquo
6 Naacutejdenie a interakcia s funkciou odpovedať ndash bdquoNaacutejdite a otvorte si spraacutevu od Mojej
babky Odpovedzte na ňu kraacutetkou spraacutevouldquo
44 Analyacuteza a vyhodnocovanie
Pri analyacuteze ziacuteskanyacutech daacutet boli použiteacute tradičneacute metoacutedy použiacutevaneacute v oblasti testovania
použiteľnosti interakcie a použiacutevateľskeacuteho zaacutežitku overovacie vyhodnocovanie (použiacuteva-
teľsky založeneacute vyhodnocovanie fungovania rozhrania pričom hlavnyacutem cieľom je identifi-
kovať probleacutemy s použiteľnosťou Lučenič 2012) subjektiacutevne hodnotenie (poskytuje a ove-
ruje informaacutecie o naacutezoroch použiacutevateľov na testovaneacute rozhranie uacutečinnosť a efektiacutevnosť)
a analyacuteza kritickyacutech miest rozhrania (ide o otvorenuacute retrospektiacutevnu metoacutedu zisťovania toho
ako sa použiacutevatelia stavajuacute ku kritickyacutem miestam a vlastnostiam rozhrania a k ich hodnote-
niu (Lučenič 2012) Suacutečasťou bolo aj extrospektiacutevne pozorovanie spraacutevania respondentiek
s priebežnyacutem aj retrospektiacutevnym verbaacutelnym protokolom
Vyhodnocovanie daacutet zo zariadenia na sledovanie pohľadu prebiehalo v programe Tobii
Studio Professional Edition verzia 348 Osobitne sa zaznamenaacutevalo to či bola danaacute uacuteloha
alebo jej čiastkoveacute kroky splneneacute samostatne s naacutepoveďou alebo ich respondentka nedokaacute-
zala splniť vocircbec Pri rocircznych možnostiach splnenia uacutelohy sa tiež zaznamenaacuteval spocircsob
ktoryacute si respondentka zvolila Okrem miery uacutespechu sa sledoval čas ktoryacute bol potrebnyacute na
danyacute uacutekon Aby sa odstraacutenili vplyvy ako napriacuteklad rozličnaacute uacuteroveň piacutesania na klaacutevesnici či
rozhodnutie napiacutesať kratšiu alebo dlhšiu spraacutevu vždy sa zaznamenaacuteval iba čas od zadania
otaacutezky ndash invokaacutecie po najbližšiu vykonateľnuacute akciu (spravidla kliknutie myšou na spraacutevny
ovlaacutedaciacute prvok)
142
Zaznamenaacutevali sa štyri rozličneacute časy
invokaacutecia ndash dokončenie čiacutetania otaacutezky na časovej osi reprezentujuacuteca začiatok
oči ndash čas ktoryacute senior potreboval aby ostrou časťou svojho zrakoveacuteho poľa prvyacute raz
fixoval svoj pohľad na danyacute ovlaacutedaciacute prvok
uvedomenie ndash metoacutedou suacutečasneacuteho hlasneacuteho myslenia sa z prejavu respondentky sle-
doval čas kedy bolo zjavneacute že si uvedomila spraacutevnu funkciu zvoleneacuteho ovlaacutedacieho
prvku
akcia ndash čas kedy došlo k vykonaniu požadovanej akcie spravidla k uacutespešneacutemu klik-
nutiu na spraacutevny prvok
Probleacutemy identifikovaneacute manuaacutelne pri opakovanom prehraacutevaniacute zaacuteznamov boli spraco-
vaneacute do podoby tepelnyacutech maacutep a maacutep cesty pohľadu pričom jednotliveacute služby boli porovnaacute-
vaneacute navzaacutejom medzi sebou za uacutečelom hľadania optimaacutelneho riešenia danej uacutelohy
Mieru efektivity daneacuteho rozhrania reprezentujuacute časy potrebneacute na vykonanie uacutespešnej
akcie po vysloveniacute invokaacutecie Tieto boli spracovaneacute formou kontingenčnej tabuľky
Miera použiteľnosti jednotlivyacutech rozhraniacute seniormi bola vyjadrenaacute indexom uacutespešnosti
pri plneniacute jednotlivyacutech uacuteloh resp jednotlivyacutech čiastkovyacutech krokov v raacutemci jednej uacutelohy Pri
vyhodnocovaniacute sme použili metoacutedu merania miery uacutespešnosti podľa Jakoba Nielsena (Niel-
sen 2001) Pri jednotlivyacutech respondentkaacutech sme pri každej uacutelohe zaznamenali či ju dokaacutezali
splniť samostatne s pomocou alebo sa im ju splniť nepodarilo Vyacutesledneacute skoacutere index uacutespeš-
nosti bolo vypočiacutetaneacute podľa vzorca
x = ((NS times 1 + NP times 05) N)100
kde NS je počet respondentiek ktoreacute splnili uacutelohu samostatne NP počet respondentiek ktoreacute
splnili uacutelohu s pomocou a N celkovyacute počet respondentiek ktoreacute sa o splnenie uacutelohy pokuacutesili
45 Vyacutesledky
Vo vyacuteskume sme analyzovali dva zaacutekladneacute činitele čas a spocircsob splnenia zadanyacutech uacuteloh
a mieru uacutespešnosti splnenia tyacutechto uacuteloh
451 Analyacuteza času a spocircsobu splnenia zadanyacutech uacuteloh
Tab 1 zobrazuje e-mailoveacute služby a priemernyacute čas vykonania udalostiacute v raacutemci jednotli-
vyacutech uacuteloh pričom udalosti suacute rozdeleneacute nasledovne prvaacute fixaacutecia uvedomenie si riešenia
uacutelohy prostredniacutectvom slovneacuteho vyjadrenia respondentky a vykonanie interakcie
Ako hodnotiace kriteacuterium sme si stanovili čas jednotlivyacutech udalostiacute V tabuľke suacute zvyacute-
razneneacute najvyššie priemerneacute časy jednotlivyacutech udalostiacute indikujuacutece probleacutemy ktoreacute mali se-
niori pri vykonaacutevaniacute uacutelohy Zaznamenaneacute probleacutemy pri interakcii s použiacutevateľskyacutem rozhra-
niacutem mocircžeme rozdeliť na tri typy 1 percepčnyacute použiacutevatelia nevedeli naacutejsť ovlaacutedaciacute prvok
potrebnyacute pre vykonanie uacutelohy (čas do prvej fixaacutecie) 2 kognitiacutevny použiacutevatelia nedokaacutezali
rozpoznať funkciu daneacuteho prvku aj keď ho videli (uvedomenie si riešenia) a 3 motorickyacute
resp funkčnyacute použiacutevatelia nevedeli použiť danyacute ovlaacutedaciacute prvok či už kvocircli vlastneacutemu mo-
torickeacutemu obmedzeniu ktoreacute bolo umocneneacute zlyacutem dizajnom prvku alebo kvocircli neadekvaacutetnej
funkčnosti (vykonanie interakcie)
143
Tabuľka 1
Priemerneacute časy spraacutevnej reakcie na zadanuacute uacutelohu (n = 8) Zvyacuterazneneacute suacute časy indikujuacutece
vyacuteznamnuacute barieacuteru v použiteľnosti
Vykonaacutevaneacute uacutelohy
Zaznamenaneacute udalosti v raacutemci
e-mailovej služby 1 2 3 4 5 6 7
Gmail
prvaacute fixaacutecia 00002 00001 00007 00039 00051 00046 00007
uvedomenie si riešenia 00008 00001 00007 00052 00059 00057 00009
vykonanie interakcie 00012 00002 00008 00104 00102 00058 00011
Inbox by Google
prvaacute fixaacutecia 00125 00001 00106 00127
00051 00008
uvedomenie si riešenia 00246 00002 00107 00149
00052 00011
vykonanie interakcie 00256 00003 00108 00151
00054 00013
Outlook
prvaacute fixaacutecia 00035 00003 00010 00024 00112 00022 00014
uvedomenie si riešenia 00036 00005 00010 00041 00124 00023 00016
vykonanie interakcie 00039 00006 00012 00042 00142 00027 00016
Zoznam
prvaacute fixaacutecia 00011 00005 00006 00009 00047 00031 00010
uvedomenie si riešenia 00015 00005 00008 00037 00055 00118 00012
vykonanie interakcie 00049 00006 00010 00039 00059 00121 00012
1 Naacutejdenie tlačidla na napiacutesanie novej spraacutevy
2 Odoslanie napiacutesanej spraacutevy po vyplneniacute textovyacutech poliacute vo formulaacuteri
3 Naacutejdenie priečinku s odoslanyacutemi spraacutevami
4 Naacutejdenie funkcie bdquoPreposlaťldquo
5 Naacutejdenie funkcie bdquoOznačiť za docircležiteacuteldquo
6 Naacutejdenie funkcie bdquoOdstraacuteniťldquo
7 Naacutejdenie funkcie bdquoOdpovedaťldquo
452 Miera uacutespešnosti splnenia zadanyacutech uacuteloh
Každaacute z použityacutech e-mailovyacutech služieb preukaacutezala svoje silneacute i slabeacute straacutenky čo mocircže-
me vidieť v Tab 2 Celkovo najuacutespešnejšiacute Gmail sa na tejto poziacutecii ocitol čiastočne aj preto
že vaumlčšina respondentiek s niacutem už mala predchaacutedzajuacutecu skuacutesenosť V tomto priacutepade okrem
probleacutemu s označovaniacutem spraacutev ako docircležityacutech sa ako jedna z ťažkostiacute javilo to že respon-
dentky nedokaacutezali rozpoznať rozdiel medzi odstraacuteneniacutem jednotlivej spraacutevy a odstraacuteneniacutem
všetkyacutech spraacutev v raacutemci jednej konverzaacutecie Jedna respondentka si pomyacutelila odstraacutenenie spraacute-
vy s jej označeniacutem ako bdquoSPAMldquo
144
Služby Outlook a Inbox použiacutevajuacute takzvanyacute plochyacute dizajn ktoryacute je charakteristickyacute vy-
užiacutevaniacutem pastelovyacutech farieb a minimalistickyacutem zobrazovaniacutem interaktiacutevnych prvkov mno-
hokraacutet prostredniacutectvom ikon a tlačidiel s nevyacuteraznyacutem prechodom čo pre respondentky spocirc-
sobovalo probleacutemy s ich videniacutem a naacuteslednou identifikaacuteciou vyacuteznamu
V priacutepade služby Inbox až polovica respondentiek nenašla priečinky s jednotlivyacutemi
spraacutevami ktoreacute sa zobrazili len po kliknutiacute na nevyacuterazneacute tlačidlo takzvaneacuteho hamburgeroveacute-
ho menu umiestneneacuteho vľavo hore ktoreacuteho vyacuteznam nepoznali Na preposielanie spraacutevy služba
Inbox použiacuteva ikonu umiestnenuacute pomerne vo veľkej vzdialenosti od napiacutesaneacuteho textu a to
v dolnej časti okna s otvorenou spraacutevou Pre seniorov je ikona ťažko viditeľnaacute a bez kontex-
tovej naacutepovede v podobe bdquohoveraldquo i ťažko rozpoznateľnaacute
Podobne je to aj v službe Outlook ktoraacute na preposlanie použiacuteva ikonu umiestnenuacute v hor-
nej časti otvorenej spraacutevy ktorej okno je v porovnaniacute s Inboxom vyacuterazne menšie čiacutem sa
skracujuacute sakaacutedy medzi jednotlivyacutemi prvkami To zodpovedaacute kratšiemu času v naacutejdeniacute ikony
avšak čas rozpoznania je približne rovnako dlhyacute
Označiť spraacutevu za docircležituacute v službe Outlook bolo pre respondentky značne problema-
tickeacute napriek tomu že akciu je možneacute vykonať dvomi spocircsobmi a to buď použitiacutem ikony
v podobe zobrazujuacuteceho sa bdquohoveraldquo nad jednotlivyacutemi spraacutevami alebo prostredniacutectvom iko-
ny pre otvorenie ďalšiacutech akciiacute v ktoryacutech textoveacute označenie bdquooznačiť priacuteznakomldquo predstavo-
valo spraacutevne riešenie V priacutepade služby Gmail išlo o označenie prostredniacutectvom hviezdičky
alebo textoveacuteho priacutekazu bdquoOznačiť hviezdičkouldquo V ponuke s možnosťami sa nachaacutedzal priacute-
kaz bdquoOznačenie ako docircležiteacuteldquo ktoryacute respondentky prirodzene považovali za spraacutevne rieše-
nie napriek tomu že ide o možnosť s odlišnyacutem vyacuteznamom
Seniori sa veľa raacutez nedokaacutežu efektiacutevne pohybovať v textovyacutech formulaacuteroch a presuacutevať
kurzor klaacutevesnice na miesto kde chcuacute piacutesať text napriacuteklad vytvaacuteraniacutem novyacutech riadkov To
predstavuje probleacutem pri odpovedaniacute na spraacutevu v službe Zoznam ktoraacute nechaacuteva predchaacutedza-
juacuteci text spolu s metadaacutetami v poli kde sa piacuteše odpoveď
Tabuľka 2
Porovnanie indexu miery uacutespešnosti v raacutemci plnenia jednotlivyacutech uacuteloh v emailovyacutech
službaacutech
miera uacutespešnosti ()
uacuteloha Outlook Inbox Gmail Zoznam
Naacutejdenie priečinku s odoslanyacutemi spraacutevami 100 50 100 93
Naacutejdenie možnosti na preposlanie spraacutevy 75 64 88 71
Označenie spraacutevy za docircležituacute alebo priacuteznačnuacute 56 0 38 79
Odstraacutenenie prijatej spraacutevy 81 86 75 86
Odpovedanie na spraacutevu 75 79 100 25
Celkovaacute miera uacutespešnosti 78 56 80 71
Funkcia nebola dostupnaacute nakoľko však ide o funkciu ovplyvňujuacutecu použiacutevateľskuacute skuacutesenosť do
vyacutepočtu celkoveacuteho priemeru bola zahrnutaacute nulovaacute hodnota
V hodnoteniacute celkovej miery uacutespešnosti možno ako najmenej použiacutevateľsky priacutevetivuacute
spomedzi všetkyacutech služieb pre seniorov označiť službu Inbox Použiacutevanie ikon s ktoryacutemi sa
145
predtyacutem nestretli a umiestňovanie prvkov v perifeacuternych častiach weboveacuteho rozhrania zne-
možňuje seniorom percepciu a rozpoznanie tyacutechto funkciiacute
Mieru uacutespešnosti sme pri prvej uacutelohe v ktorej mali respondentky napiacutesať novuacute spraacutevu
na určenuacute adresu hodnotili podrobne po jednotlivyacutech krokoch tak ako to je zobrazeneacute
v Tab 3 V prvom kroku tyacutekajuacutecom sa interakcie s tlačidlom na napiacutesanie spraacutevy mali
respondentky probleacutem s naacutejdeniacutem a identifikovaniacutem tlačidla v službe Inbox ktoreacuteho umies-
tnenie a zobrazenie bolo vo veľkej miere neadekvaacutetne
V službe Outlook mali respondentky probleacutem so spraacutevnym umiestneniacutem kurzora do po-
ľa pre napiacutesanie e-mailovej adresy kvocircli plocheacutemu dizajnu ktoryacute skresľoval ohraničenie
priestoru na piacutesanie Viacero respondentiek klikalo na tlačidlo bdquoKomuldquo ktoreacute však sluacuteži na
vyacuteber uloženyacutech kontaktov preto sa im kurzor počiacutetačovej myši nedarilo do poľa spraacutevne
umiestniť Na druhej strane ak sa im už do poľa na zadaacutevanie adresy podarilo kliknuacuteť spraacutev-
ne ponuacuteknutie poslednyacutech použityacutech adries bez potreby zadania počiatočneacuteho piacutesmena žela-
nej adresy viedlo k vysokej miere využitia tejto možnosti V priacutepade ak sa ponuka na dopl-
nenie e-mailovej adresy začne zobrazovať až po zadaniacute prvyacutech piacutesmen senior si ju už
vaumlčšinou nevšimne nakoľko je plne suacutestredenyacute na piacutesanie na klaacutevesnici a obrazovku vocircbec
nesleduje Pri piacutesaniacute sa navyše často pomyacuteli a ponuacutekaneacute možnosti na doplnenie sa tyacutem stra-
tia Zmaumltočne pocircsobiacute ak sa napriek uacutespešneacutemu dopiacutesaniu e-mailovej adresy taacuteto v naacutevrhoch
staacutele zobrazuje Senior ju tak vidiacute zobrazenuacute duplicitne čo pre neho spocircsobuje neistotu
najmauml ak taacuteto navrhovanaacute adresa zakryacuteva nasledujuacutece pole do ktoreacuteho maacute senior piacutesať
(predmet) Z tohto docircvodu by bolo vhodnejšie zobrazovať naacutevrhy nad vypĺňanyacutem poľom
a nie pod niacutem aby neprekryacutevali nasledujuacutece položky
Tabuľka 3
Porovnanie indexu miery uacutespešnosti pri plneniacute parciaacutelnych uacuteloh v raacutemci uacutelohy č 1
napiacutesanie novej spraacutevy
miera uacutespešnosti ()
Naacutezov parciaacutelnej uacutelohy pri piacutesaniacute novej spraacutevy Outlook Inbox Gmail Zoznam
Kliknutie na tlačidlo pre vytvorenie novej spraacutevy 75 43 93 75
Okamžitaacute fixaacutecia na okno s novou spraacutevou po
kliknutiacute na tlačidlo pre vytvorenie novej spraacutevy 75 100 100 100
Kliknutie do poľa bdquoKomuldquo 63 100 100 100
Fixaacutecia na ponuacutekaneacute vyacutesledky pri zadaacutevaniacute e-
mailovej adresy 75 100 86 0
Kliknutie na ponuacutekaneacute vyacutesledky 81 64 86 0
Fixaacutecia na oznaacutemenie o tom že spraacuteva bola
odoslanaacute 0 29 14 50
Celkovaacute miera uacutespešnosti 61 73 80 54
Funkcia nebola dostupnaacute nakoľko však ide o funkciu ovplyvňujuacutecu použiacutevateľskuacute skuacutesenosť do
vyacutepočtu celkoveacuteho priemeru bola zahrnutaacute nulovaacute hodnota
146
5 Diskusia
Zobrazenie
Na zaacuteklade vyacutesledkov skuacutemania sa naacutem podarilo identifikovať niekoľko faktorov nepriaz-
nivo ovplyvňujuacutecich percepciu a interakciu staršiacutech ľudiacute s webovyacutemi rozhraniami V prvom
rade ide o použiacutevanie plocheacuteho dizajnu v ktorom seniori nedokaacutežu efektiacutevne identifikovať
a rozliacutešiť zaacutekladneacute ovlaacutedacie prvky a vstupneacute polia ktoreacute suacute nevyacuterazneacute bez jednoznačneacuteho
ohraničenia a splyacutevajuacute s celkovyacutem prostrediacutem použiacutevateľskeacuteho rozhrania Rozhrania služieb
Outlook a Inbox ktoreacute suacute vytvoreneacute v tomto grafickom štyacutele seniori nepoznali často preto
neklikli do želaneacuteho vstupneacuteho poľa na prvyacute raz alebo vocircbec nakoľko nedokaacutezali odhadnuacuteť
kde sa nachaacutedzajuacute jeho neviditeľneacute hranice resp to či sa tam nejakeacute pole vocircbec nachaacutedza
Veľkyacute probleacutem predstavuje ak sa v podobe kontextovej naacutepovede po prejdeniacute myšou
nad prvkom zjavujuacute samotneacute ovlaacutedacie prvky a to iba v ikonografickej podobe ako je tomu
pri službe Outlook kde len 56thinsp respondentiek dokaacutezalo označiť spraacutevu za docircležituacute okrem
toho respondentky si takeacuteto ikony všimli iba v ojedinelyacutech priacutepadoch a použili radšej inyacute spocirc-
sob
Textoveacute priacutekazy suacute efektiacutevne len v priacutepade že suacute dostatočne vyacuterazneacute a ľahko klikateľ-
neacute ideaacutelne v podobe tlačidiel s odlišnou farbou Staršiacute ľudia rozumejuacute ikonaacutem ktoreacute poznajuacute
alebo ktoreacute suacute navrhnuteacute tak že dostatočne jasne indikujuacute akciu ktoraacute prebehne Ako ideaacutelna
sa ukazuje kombinaacutecia pri ktorej je ovlaacutedaciacute prvok jednoznačne ohraničenyacute ako tlačidlo a vo
vnuacutetri prezentovanyacute textovyacutem priacutekazom namiesto ikony Uacutelohy ktoreacute bolo možneacute splniť
pomocou takyacutechto ovlaacutedaciacutech prvkov zaznamenaacutevali pri testovaniacute najvyššiu uacutespešnosť a to
aj v inyacutech službaacutech
Umiestnenie
Textoveacute notifikaacutecie o vykonanej akcii suacute zobrazovaneacute buď vo veľkej vzdialenosti od
tlačidla ktoryacutem bola vykonanaacute akcia alebo priacuteliš kraacutetko na to aby ich senior stihol zaregis-
trovať a opticky priacuteliš vzdialeneacute od miesta poslednej vykonanej akcie (napriacuteklad kliknutie na
tlačidlo Odoslať) Oveľa efektiacutevnejšie suacute pre seniora ineacute indikaacutetory o uacutespešnom vykonaniacute
akcie napriacuteklad vyacuteraznaacute grafickaacute zmena rozhrania či zatvorenie ovlaacutedaciacutech prvkov pomo-
cou ktoryacutech senior poslednuacute akciu uacutespešne vykonal
Čo sa tyacuteka neprimeranej vzdialenosti medzi ovlaacutedaciacutemi prvkami tu sa ukaacutezala docircle-
žitosť vniacutemania percepcie zo psychologickeacuteho hľadiska Zaacutekon bliacutezkosti bližšie popiacutesanyacute
v kap 3 hovoriacute o štruktuacuterovaniacute informaacuteciiacute do logickyacutech jednotiek kedy relevantneacute informaacute-
cie prisudzujeme k možnostiam umiestnenyacutem v tom istom priestore Ak suacute od seba jednotli-
veacute ovlaacutedacie prvky neprimerane vzdialeneacute seniori nenachaacutedzajuacute medzi nimi vzaacutejomneacute pre-
pojenie
Funkcionalita
Funkcionalita ovlaacutedaciacutech prvkov musiacute byť pre seniorov jasnaacute Jeden z vyacuteraznyacutech
probleacutemov služby Zoznam sa tyacutekal praacuteve funkcionality tlačidla na napiacutesanie novej spraacutevy
ktoreacute nebolo plne klikateľneacute Ak seniori klikali na miesto ktoreacute klikateľneacute nebolo nedokaacuteza-
li vykonať akciu a nepokračovali ďalej
147
Probleacutem s funkcionalitou sme mohli identifikovať aj pri službe Gmail kedy ak pri od-
povedaniacute na spraacutevu seniori neklikli na presne ohraničenyacute textovyacute priacutekaz na vykonanie akcie
bdquoPreposlaťldquo automaticky vykonali inuacute akciu ako mali v uacutemysle Použiacutevateľskeacute rozhranie by
malo eliminovať situaacutecie pri ktoryacutech nastaacutevajuacute takeacuteto chyboveacute interakcie keďže seniori si
veľakraacutet takuacuteto chybu neuvedomia alebo uvedomia až po dlhšom čase
Terminoloacutegia
Nerozpoznanie vyacuteznamu a nejednoznačnosť pojmov je jednyacutem z častyacutech probleacutemov
použiacutevateľskyacutech rozhraniacute Ak je pre interakciu zvolenyacute pojem ktoryacute seniori nepoznajuacute ale-
bo abstraktneacute pomenovanie ktoreacutemu ako neskuacuteseniacute použiacutevatelia nerozumejuacute seniori ho
nepoužiacutevajuacute Je to možneacute vidieť v priacutepade použiacutevania textoveacuteho priacutekazu bdquonastaviť priacuteznakldquo
označujuacuteci funkciu pre označenie spraacutevy za docircležituacute ktoryacute použiacutevali služby Outlook a Zo-
znam Terminologickeacute nedostatky boli ďalej identifikovaneacute pri preposielaniacute spraacutevy v službe
Zoznam kedy respondentky namiesto spraacutevnej možnosti bdquoPoslať ďalejldquo často volili funkciu
bdquoPreposlať bez uacutepravldquo ktoraacute však očakaacutevala zadanie adresy priamo v riadku s ostatnyacutemi
ovlaacutedaciacutemi prvkami ndash a to dokonca pred kliknutiacutem na odkaz bdquoPreposlať bez uacutepravldquo
V priacutepade označenia spraacutevy za docircležituacute v službe Gmail išlo o označenie prostredniacutectvom
hviezdičky alebo textoveacuteho priacutekazu bdquoOznačiť hviezdičkouldquo V ponuke s možnosťami sa však
ako prvyacute nachaacutedzal priacutekaz bdquoOznačenie ako docircležiteacuteldquo ktoreacute respondentky považovali za spraacutevne
riešenie napriek tomu že ide o možnosť s odlišnyacutem vyacuteznamom
Mentaacutelne modely
Použiacutevateľskeacute rozhrania v mnohyacutech priacutepadoch nie suacute prispocircsobeneacute mentaacutelnym mode-
lom staršiacutech ľudiacute čo dokazuje priacuteklad zo služby Zoznam kedy pri odpovedaniacute na spraacutevu sa
senior na zaacuteklade skuacutesenostiacute z inyacutech služieb nevie orientovať v zobrazeniacute textu spolu s meta-
daacutetami prechaacutedzajuacutecej spraacutevy v poli v ktorom piacuteše odpoveď Rovnako ak dochaacutedza k dupli-
citneacutemu zobrazeniu e-mailovyacutech adries pri ich piacutesaniacute do poľa bdquoKomuldquo je to pre seniorov
často rušiveacute a maumltuacutece najmauml keď zakryacutevajuacute ostatnuacute časť formulaacutera
Zaacutever
Motivaacutecia seniorov plnohodnotne sa začleniť do modernej spoločnosti využiacutevajuacutecej ako
primaacuterne meacutedium komunikaacutecie internet je dostatočne silnaacute na prekonanie barieacuter s ktoryacutemi
sa stretaacutevajuacute Napriek tomu prispocircsobenie dizajnu a implementovanie naacutevrhov vyplyacutevajuacute-
cich z vyacuteskumov a štuacutediiacute percepcie tejto vekovej skupiny mocircže tento priechod uľahčiť a spriacute-
jemniť čo mocircže motivovať aj tyacutech ktoriacute sa použiacutevať internet ešte neodhodlali alebo to vzda-
li po niekoľkyacutech neuacutespešnyacutech pokusoch
Ako najvaumlčšiacute probleacutem je teda možneacute vymedziť neporozumenie mentaacutelnym modelom
seniorov ktoreacute sa prejavuje použitiacutem plocheacuteho dizajnu nejednoznačnyacutem pomenovaniacutem tla-
čidiel a použiacutevaniacutem malyacutech ikon s vyacuteznamom ktoryacute je pre seniorov nezrozumiteľnyacute Pri na-
vrhovaniacute webovyacutech rozhraniacute je potrebneacute myslieť na to že seniori ťažšie rozpoznaacutevajuacute infor-
maacutecie ktoreacute suacute pre nich noveacute alebo prezentovaneacute neočakaacutevanou formou Naacutevrh rozhrania
ktoreacute jasne indikuje možnuacute interakciu ponuacuteka dostatočne efektiacutevnu spaumltnuacute vaumlzbu a zobrazuje
relevantneacute informaacutecie s jasnyacutem popisom je zaacutekladnyacutem predpokladom jeho uacutespešneacuteho vyu-
žiacutevania aj staršiacutemi ľuďmi Ak sa navrhovaneacute zlepšenia podariacute preniesť do praxe predmetom
148
ďalšieho vyacuteskumu bude nakoľko sa prejavia na zlepšeniacute reaacutelnej priacutestupnosti a použiteľnosti
a taktiež to či si ich noviacute použiacutevatelia e-mailu dokaacutežu osvojiť ryacutechlejšie Percepcia seniorov
odhliadnuc od ich skuacutesenostiacute maacute svoje špecifikaacute a skuacutesenosti z praxe pri asistovaniacute na kur-
zoch počiacutetačovej gramotnosti ukazujuacute že mobilneacute zariadenia a tablety suacute pre nich svojiacutem
rozhraniacutem priacutevetivejšie Vyacuteskum je preto možneacute ďalej rozšiacuteriť aj o porovnanie použiteľnosti
a interakcie s rozhraniacutem na mobilnyacutech zariadeniach
Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute spraacute-
vanie sa človeka v digitaacutelnom priestore Vznikol tiež vďaka podpore v raacutemci OP Vyacuteskum
a vyacutevoj pre dopytovo-orientovanyacute projekt Univerzitnyacute vedeckyacute park Univerzity Komenskeacuteho
v Bratislave ITMS 26240220086 spolufinancovanyacute zo zdrojov Euroacutepskeho fondu regionaacutel-
neho rozvoja
Zoznam bibliografickyacutech odkazov
BRIJAKOVAacute Annamaacuteria 2018 Špecifikaacute percepcie použiacutevateľskyacutech rozhraniacute seniormi
Diplomovaacute praacuteca Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickaacute fakulta Katedra
knižničnej a informačnej vedy
CARPENTER Roger a John ROBSON 1998 Eye movement recording In Vision Research
A Practical Guide to Laboratory Methods [online] Oxford University Press [cit 6 apriacutel
2016] ISBN 978-0-19-852319-2 Dostupneacute na
httpwwwoxfordscholarshipcomview101093acprofoso97801985231920010001a
cprof-9780198523192
DERVIN Brenda 1983 An overview of sense-making researchthinsp concepts methods and
results to date Papers presented at the annual meeting of the International Communica-
tion Association Vol 1983 no 4 s 1ndash75
DICTIONARYCOM 2018 perception [online] Random House Inc [cit 4 apriacutel 2018]
Dostupneacute na httpwwwdictionarycombrowseperception
FALK Cheryl 2014 Exploring the UI Universe Different Types of UI [online] [cit 7 apriacutel
2018] Dostupneacute na httpwwwaltiacom20140922different-types-of-ui
GORMAN M 1999 The Ageing amp Development Report 1999 Poverty Independence amp
the Worldrsquos Older People [online] London England Earthscan Publications ISBN 1-
85383-648-6 Dostupneacute na httpwwwhelpageorgsilofilesthe-ageing-and-
development-report-a -summarypdf
HEWETT Thomas T Ronald BAECKER Stuart CARD Tom CAREY Jean GASEN
Marilyn MANTEI Gary PERLMAN Gary STRONG a William VERPLANK 2009
CHAPTER 2 Human-Computer Interaction In ACM SIGCHI Curricula for Human-
Computer Interaction [online] New York The Association for Computing Machinery
608920 [cit 10 apriacutel 2018] ISBN 0-89791-474-0 Dostupneacute na
httpoldsigchiorgcdgcdg2html
HORTON Sarah a Patrick J LYNCH 2008 Web Style Guide Third edition [online] [cit
12 apriacutel 2018] Dostupneacute na httpwebstyleguidecomwsg33-information-
architecture3-site-structurehtml
CHATMAN Elfreda A 1991 Channels to a Larger Social World Older Women Staying
in Contact with the Great Society Library and Information Science Research Vol 13
no 3 s 281ndash300
149
KRUG Steve 2005 Donrsquot Make Me Think A Common Sense Approach to Web Usability
2nd ed Berkeley Calif New Riders ISBN 978-0-321-34475-5
LOPES Arminda Guerra 2016 Using Research Methods in Human Computer Interaction
to Design Technology for Resilience Journal of Information Systems and Technology
Management [online] Vol 13 no 3 s 363ndash388 ISSN 1807-1775 Dostupneacute na
doi104301S1807-17752016000300001
LUČENIČ Matej 2012 Testovanie použiteľnosti webovyacutech riešeniacute ndash vyacuteber testovaciacutech
metoacuted Posterus Roč 5 č 3 s 13
MERRIAM-WEBSTER 2018 Perception [online] [cit 4 apriacutel 2018] Dostupneacute na
httpswwwmerriam-webstercomthesaurusperception
MEYER Kate 2015 Long-Term Exposure to Flat Design How the Trend Slowly Makes
Users Less Efficient Nielsen Norman Group [online] [cit 20 apriacutel 2018] Dostupneacute na
httpswwwnngroupcomarticlesflat-design-long-exposure
NIELSEN Jakob 2010 Mental Models and User Experience Design Nielsen Norman Group
[online] [cit 12 apriacutel 2018] Dostupneacute na httpswwwnngroupcomarticlesmental-
models
NIELSEN Jakob 2012 Usability 101 Introduction to Usability Nielsen Norman Group
[online] [cit 8 apriacutel 2016] Dostupneacute na httpswwwnngroupcomarticlesusability-
101-introduction-to-usability
REGEC Milan 2018 Internet a e-mail pre seniorov 24 vyd Bratislava Staromestskaacute
knižnica
Resumeacute
ŠPECIFIKAacute PERCEPCIE POUŽIacuteVATEĽSKYacuteCH ROZHRANIacute ONLINE
EMAILOVYacuteCH SLUŽIEB SENIORMI
Annamaacuter ia Br i jakovaacute Katar iacutena Buzovaacute Milan Regec
Priacutespevok vychaacutedzajuacuteci z vyacuteskumu realizovaneacuteho v raacutemci diplomovej praacutece Annamaacuterie Brijakovej
(Brijakovaacute 2018) sa zaoberaacute problematikou percepcie použiacutevateľskyacutech rozhraniacute seniormi so zamera-
niacutem sa na identifikovanie zaacutekladnyacutech probleacutemov a obmedzeniacute s ktoryacutemi sa seniori pri použiacutevaniacute počiacute-
tača a internetu stretaacutevajuacute s cieľom porozumieť ich mentaacutelnym modelom Vyacuteskum bol realizovanyacute
metoacutedou použiacutevateľskeacuteho testovania a porovnaacutevania rozhraniacute e-mailovyacutech služieb prostredniacutectvom
technoloacutegie sledovania pohľadu paralelne s hlasnyacutem mysleniacutem seniorskyacutech respondentiek Cieľom
bolo zistiť ako seniori vniacutemajuacute interpretujuacute a interagujuacute s obsahom vo webovyacutech rozhraniach vybra-
nyacutech e-mailovyacutech služieb V raacutemci čiastkovyacutech cieľov bola sledovanaacute ryacutechlosť identifikovania a pou-
žitia cieľovyacutech prvkov rozhrania vplyv vizuaacutelnej hierarchie a rozloženia prvkov pomenovanie prvkov
štyacutel grafickeacuteho dizajnu a rozoznaacutevanie ikon Interpretovaneacute vyacutesledky identifikujuacute a popisujuacute prvky
vytvaacuterajuacutece digitaacutelne barieacutery percepcie a interakcie seniorov s rozhraniacutem emailovyacutech služieb
150
Summary
SPECIFICS OF PERCEPTION OF USER INTERFACES BY ELDERLY
POPULATION
Annamaacuter ia Br i jakovaacute Katar iacutena Buzovaacute Milan Regec
This paper based on the research done by Annamaria Brijakovaacute (2018) deals with the issue of percep-
tions of seniorsrsquo user interfaces focusing on identifying the basic problems and constraints that seniors
encounter when using computers and the Internet to understand their mental models The research was
conducted using the method of user testing and comparing the e-mail interfaces using eye-tracking
technology together with the thinking aloud method The aim was to find out how seniors perceive
interpret and interact with content in the web interfaces of selected e-mail services Within partial
goals the speed of identification and use of target interface elements the impact of visual hierarchy
and element layout element naming graphic design style and recognition of icons were monitored
Interpreted results identify and describe elements that create digital barriers to the perception and inter-
action of seniors with the interface of email clients
151
ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO
Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019
VYacuteSKUM MOŽNOSTIacute A POTREBY IMPLEMENTAacuteCIE
KNIŽNIČNEacuteHO ONLINE KATALOacuteGU PRE DETSKEacuteHO
POUŽIacuteVATEĽA
Zuzana Struhaacuterikovaacute
Uacutevod
Použiacutevateľskaacute priacutevetivosť sa staacuteva čoraz rozšiacuterenejšou teacutemou nielen v prostrediacute profe-
sionaacutelnych tvorcov webov no rovnako aj medzi samotnyacutemi vlastniacutekmi webovyacutech rozhraniacute
pre ktoryacutech je spokojnosť použiacutevateľa esenciaacutelnym predpokladom pre uacutespešnyacute rozvoj podni-
kania Taacuteto skutočnosť sa však staacuteva čoraz aktuaacutelnejšou aj v priacutepade neziskovyacutech organizaacuteciiacute
akyacutemi suacute napriacuteklad knižnice Vzhľadom na heterogeacutennosť použiacutevateľov školskyacutech a verej-
nyacutech knižniacutec vstupuje z hľadiska využiteľnosti do popredia potreba prispocircsobovania služieb
rocircznym vekovyacutem skupinaacutem použiacutevateľov a to aj služieb dostupnyacutech prostredniacutectvom online
kataloacutegov Na zaacuteklade analyacutezy suacutečasneacuteho stavu online kataloacutegov slovenskyacutech a zahraničnyacutech
knižniacutec sa však ukaacutezalo že spocircsob akyacutem suacute tieto typy systeacutemov (v oblasti dizajnu štruktuacutery
funkcionaliacutet či zvolenyacutech metadaacutet) navrhovaneacute nezohľadňuje potreby a preferencie detskeacuteho
použiacutevateľa Keďže detskyacute recipient tvoriacute podstatnuacute časť použiacutevateľov školskyacutech a verejnyacutech
knižniacutec a s elektronickyacutem prostrediacutem prichaacutedza do kontaktu prakticky denne sme toho naacutezo-
ru že online kataloacuteg by mal v čo najvyššej miere zohľadňovať jeho kognitiacutevne a motorickeacute
schopnosti tak aby nedochaacutedzalo k zamedzovaniu jeho priacutestupu k funkciaacutem a možnostiam
ktoreacute online kataloacuteg ponuacuteka a ktoreacute mocircžu byť touto vekovou skupinou použiacutevateľov poten-
ciaacutelne využiteľneacute
Cieľom priacutespevku je preto vytvorenie ucelenej predstavy o tom akyacute je vzťah detskyacutech
recipientov k online kataloacutegu knižnice Okrem toho skuacutemame reaacutelnu potrebu navrhnutia det-
skeacuteho online kataloacutegu pre slovenskeacuteho použiacutevateľa
1 Metodoloacutegia vyacuteskumu
Vzorku respondentov pre naacuteš vyacuteskum sme vyberali na zaacuteklade zamerania tejto praacutece
a tiež na zaacuteklade ich ochoty spolupracovať pri zbere daacutet Vyacuteskum sa realizoval v troch sloven-
skyacutech verejnyacutech knižniciach (Staromestskaacute knižnica v Bratislave Krajskaacute knižnica v Žiline
Turčianska knižnica v Martine) a zuacutečastnilo sa ho 26 čitateľov vo veku 6 až 12 rokov a jeden
zamestnanec v každej knižnici Doplnenie vzorky detskyacutech respondentov o zamestnancov
knižnice považujeme za docircležiteacute najmauml z docircvodu preskuacutemania objektiacutevneho pohľadu na stav
152
v akom sa momentaacutelne online kataloacutegy vybranyacutech knižniacutec nachaacutedzajuacute rovnako ako aj na
myšlienku ich rozšiacuterenia o vyacutehradne detskuacute sekciu
Z hľadiska stanovenyacutech cieľov pre naacuteš vyacuteskum sme sa rozhodli uplatniť kvalitatiacutevny
metodologickyacute priacutestup Vyacuteskum preferenciiacute detskyacutech recipientov sa realizoval formou pria-
mych individuaacutelnych zuacutečastnenyacutech a pološtruktuacuterovanyacutech rozhovorov Zaacutekladneacute vopred
pripraveneacute otaacutezky rozhovoru prešli pred samotnou realizaacuteciou vyacuteskumu schvaacuteleniacutem viace-
ryacutech odborniacutekov ako aj testovaniacutem vzorky respondentov ktoriacute potvrdili ich validitu a relia-
bilitu Rozhovory sme navyše u jedneacuteho detskeacuteho respondenta v každej z troch vybranyacutech
knižniacutec doplnili o použiacutevateľskeacute testovanie realizovaneacute metoacutedou hlasneacuteho myslenia ktoreacute
pomohlo overiť reaacutelne schopnosti respondentov pri interakcii s online kataloacutegom knižnice
a tiež preskuacutemať spocircsoby akyacutemi tiacuteto respondenti v procese vyhľadaacutevania dokumentov a in-
formaacuteciiacute uvažujuacute
2 Vyacutesledky vyacuteskumu vyplyacutevajuacutece z rozhovorov s detskyacutemi
respondentmi
21 Vzťah detskyacutech respondentov k online kataloacutegu knižnice
Z docircvodu snahy zmapovať reaacutelnu potrebu navrhnutia detskeacuteho online kataloacutegu sme
v uacutevodnej časti vyacuteskumu zisťovali či detskiacute respondenti vedia o existencii a možnostiach
online kataloacutegu knižnice ktoruacute navštevujuacute Vyacutesledky suacute znaacutezorneneacute v grafe (Obr 1)
Zistenia suacute podľa naacutešho naacutezoru alarmujuacutece hoci nie prekvapiveacute Ukaacutezalo sa že až 18
respondentov (6923thinsp) nevie že knižnica disponuje online kataloacutegom a až na paacuter vyacutenimiek
nevedeli odhadnuacuteť na čo sluacuteži Podobnuacute reakciu sme však paradoxne zaznamenali aj u res-
pondentov ktoriacute už o online kataloacutegu počuli respektiacuteve vedia že ho využiacuteva rodič alebo
staršiacute suacuterodenec (7 respondentov ndash 2692thinsp)
To je na internete že akeacute suacute tu v knižnici knihy však Mocircj staršiacute brat to niekedy pou-
žiacuteva pred tyacutem ako ideme do knižnice a pozeraacute sa či suacute knihy ktoreacute chceme požičaneacute
alebo nie ale zatiaľ mi to neukaacutezalldquo (Andrej 9 r)
Obr 1
Stav povedomia o existencii online kataloacutegu knižnice
153
Hoci veľkaacute vaumlčšina respondentov o existencii online kataloacutegu nevie po prekročeniacute hra-
nice deviatich rokov sa vyskytujuacute vyacutenimky Navyše sa ukaacutezalo že deti vo veku jedenaacutestich
rokov už o online kataloacutegu vedia hoci vzhľadom na nedostatočneacute skuacutesenosti s jeho využiacuteva-
niacutem nemajuacute vedomosť o možnosti rezervovania dokumentov a ich vyzdvihnutia v knižnici
22 Naacutezory detskyacutech respondentov na suacutečasnyacute vzhľad online
kataloacutegov
Po tom ako sme respondentom ukaacutezali online kataloacuteg knižnice ktoruacute navštevujuacute zisťo-
vali sme tiež akyacutem spocircsobom na nich vplyacuteva jeho vzhľad Zatiaľ čo Turčianska knižnica
v Martine a Krajskaacute knižnica v Žiline využiacutevajuacute novšiu verziu knižnično-informačneacuteho sys-
teacutemu Clavius Staromestskaacute knižnica v Bratislave využiacuteva jeho predchaacutedzajuacutecu verziu ktoraacute
pocircsobiacute pomerne zastaralo Napriek tomu však možno zistenia považovať za prekvapiveacute keďže
sa ukaacutezalo že aj mladšiacute respondenti hodnotia suacutečasnyacute vzhľad online kataloacutegov prevažne po-
zitiacutevne
Suacute tam pekneacute farby a obraacutezky Paacuteči sa mi že vidiacutem všetky zaujiacutemaveacute knihy ktoreacute maacutem
radaldquo (Emka 7 r)
(Kataloacuteg) Je peknyacute paacuteči sa mi že vidiacutem obaacutelky kniacutehldquo (Matej 8 r)
Kataloacuteg sa mi paacuteči Nevadiacute že nie je farebnyacute aspoň tam toho nie je veľaldquo (Patrik 9
r)
Ja maacutem takeacuteto straacutenky rada Paacuteči sa mi ako to celeacute vyzeraacuteldquo (Katka 10 r)
Toto už vyzeraacute trochu zložitoldquo (Matej 10 r)
Je otaacutezne či prevaha pozitiacutevnych reakciiacute na zastaralyacute online kataloacuteg Staromestskej kniž-
nice v Bratislave bola odrazom skutočnyacutech naacutezorov detiacute alebo išlo skocircr o zdvoriluacute odpoveď
Možno totiž s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať že niektoreacute deti zvyknuacute odpovedať
tak ako od nich očakaacutevajuacute dospeliacute
Tabuľka 1
Naacutezory na online kataloacuteg knižnice (podľa aktuaacutelnosti verzie systeacutemu)
PP NP NN Verzia
Samko 6 r
X
C-NV
Emka 7 r X
Miška 8 r X
Matej 8 r X
Janka 8 r X
Daacutevid 9 r
X
Hanka 10 r X
Paťka 11 r
X
Zuzka 8 r X
Ivanka 8 r X
Andrej 9 r
X
Rebeka 10 r X
154
Tabuľka 1 ndash pokračovanie
PP NP NN Verzia
Lukaacuteš 10 r X
Miška 10 r
X
Marek 10 r X
Miška 10 r X
Sabinka 11 r X
Paťka 12 r X
Maťko 8 r X
C-SV
Patrik 9 r X
Miška 9 r X
Evka 9 r X
Matej 10 r X
Katka 10 r X
Lucka 11 r
X
Majka 12 r
X
SPOLU 14 5 7
PP = Veľmi sa mi paacuteči NP = Niektoreacute veci sa mi nepaacutečia
NN = Nepaacuteči sa mi
C-NV = novaacute verzia systeacutemu Clavius
C-SV = staraacute verzia systeacutemu Clavius
Na zaacuteklade tabuľky je napriek tomu zrejmeacute že online kataloacuteg Staromestskej knižnice
v Bratislave detskyacutech respondentov zaujal najmenej Domnievame sa že priacutečinou je praacuteve
zastaranosť jeho rozhrania a akaacutesi strohosť ktoraacute pravdepodobne suacutevisiacute s očakaacutevaniacutem star-
šieho použiacutevateľskeacuteho publika zo strany jeho tvorcov Probleacutemom suacute podľa naacutešho naacutezoru aj
nezrozumiteľneacute označenia jednotlivyacutech vyhľadaacutevaciacutech poliacute Na druhej strane online kataloacutegy
ďalšiacutech dvoch knižniacutec suacute podľa naacutešho naacutezoru pomerne dobre spracovaneacute Nevyacutehody ktoreacute
z nich vyplyacutevajuacute možno pripiacutesať najmauml zachovaacutevaniu priacutesnych pravidiel z hľadiska presnos-
ti vyhľadaacutevaciacutech dotazov ako aj ponuacutekanyacutech metadaacutet
23 Použiacutevateľskeacute testovanie schopnostiacute detskyacutech respondentov
pri interakcii s online kataloacutegom knižnice
Vyacutesledky použiacutevateľskeacuteho testovania ukaacutezali že prakticky u každeacuteho z troch testova-
nyacutech respondentov sa vyskytujuacute probleacutemy v oblasti kogniacutecie či jemnej motoriky
Z hľadiska kognitiacutevnych schopnostiacute išlo o častyacute vyacuteskyt gramatickyacutech chyacuteb ale aj o cel-
kovuacute nezrozumiteľnosť a neprehľadnosť weboveacuteho rozhrania online kataloacutegu ktoruacute vo vzťahu
155
k detskeacutemu recipientovi považujeme za kritickuacute Staršej verzii systeacutemu možno vytknuacuteť naj-
mauml prebytočneacute využiacutevanie knihovniacuteckej terminoloacutegie a tiež nepriacutetomnosť obaacutelok kniacuteh ktoraacute
podľa naacutešho naacutezoru v mnohyacutech priacutepadoch spocircsobuje probleacutemy aj dospeleacutemu použiacutevateľovi
a to najmauml z hľadiska identifikaacutecie hľadaneacuteho dokumentu Online kataloacuteg Staromestskej kniž-
nice v Bratislave teda nepovažujeme vo vzťahu k detskeacutemu použiacutevateľovi za efektiacutevne vyu-
žiteľnyacute
Pokiaľ hovoriacuteme o probleacutemoch v oblasti jemnej motoriky tie sa vyskytli najmauml pri sna-
he respondenta kliknuacuteť na konkreacutetny prvok Jeden respondent napriacuteklad nedopatreniacutem klikol
na meno autora namiesto naacutezvu dokumentu čo ho naacutesledne presmerovalo na dokumenty
daneacuteho autora a nie na bibliografickeacute uacutedaje prisluacutechajuacutece dokumentu Tento neuacutespech mal
naňho dokonca takyacute negatiacutevny vplyv že vo vyhľadaacutevaniacute odmietol pokračovať Priacutetomnosť
vaumlčšiacutech tlačidiel rovnako ako aj vaumlčšie medzery medzi jednotlivyacutemi (najmauml klikateľnyacutemi)
objektmi považujeme preto za nevyhnutnyacute predpoklad pre využiteľnosť online kataloacutegu touto
vekovou skupinou použiacutevateľov
24 Postoj detskyacutech respondentov k možnosti implementaacutecie
detskeacuteho online kataloacutegu
Na zaacuteklade zbežnyacutech naacutehľadov na online kataloacuteg vysvetlenia možnostiacute dostupnyacutech pro-
stredniacutectvom neho ako aj na zaacuteklade použiacutevateľskeacuteho testovania sme sa rozhodli zistiť či
koncept online kataloacutegov zaujal respondentov natoľko že by si vedeli predstaviť jeho využiacute-
vanie aj v buduacutecnosti Vyacutesledky suacute znaacutezorneneacute v nasledujuacutecom grafe (Obr 2)
Obr 2
Preferencie z hľadiska spocircsobu priacutestupu k dokumentom
Ako mocircžeme na zaacuteklade grafu vidieť vaumlčšina respondentov (6154thinsp) by uprednostnila
vyhľadaacutevanie dokumentov prostredniacutectvom online kataloacutegu a ich naacutesledneacute vyzdvihnutie
priamo u knihovniacuteka
Radšej by som si knihu objednal lebo často neviem v knižnici naacutejsť knihu ktoruacute chcem
a potom mi to aj dlho trvaacuteldquo (Matej 8 r)
Asi by som si knihu radšej vybral na internete lebo tam si ju naacutejdem ryacutechlejšie keď
tam rovno vidiacutem aj ďalšie knihy a mocircžem si medzi nimi lepšie vybraťldquo (Marek 10 r)
156
Vaumlčšinou som nevedela naacutejsť v knižnici to čo som hľadala Myslela som si že kniha
sa nachaacutedza niekde inde a nakoniec bola v uacuteplne inej policildquo (Hanka 10 r)
Niektoriacute respondenti (3846thinsp) naopak uviedli že by online kataloacuteg využili skocircr spora-
dicky a aj naďalej by uprednostnili fyzickyacute kontakt s knihou Tento jav však vzhľadom na
nepriacutevetivosť existujuacutecich rozhraniacute nepovažujeme za prekvapivyacute
Možno by som ho (kataloacuteg) občas využil ale aj tak je lepšie prezerať si knihu v poličke
a prelistovať si juldquo (Patrik 9 r)
Radšej si knihu vyberiem v knižnici a poriadne si ju prezriem pred tyacutem než si ju vez-
mem domovldquo (Janka 8 r)
Aj v tomto priacutepade sa vyskytli pomerne vyacuterazneacute rozdiely medzi odpoveďami mladšiacutech
a staršiacutech respondentov Zatiaľ čo tiacute mladšiacute staacutele preferujuacute fyzickyacute kontakt s dokumentom
a možnosť jeho prezretia pred vypožičaniacutem staršiacute respondenti priznaacutevajuacute že elektronickeacute
rezervovanie dokumentov prostredniacutectvom online kataloacutegu je pre nich najmauml z časoveacuteho hľa-
diska často prijateľnejšiacutem riešeniacutem Podľa naacutešho naacutezoru je pochopiteľneacute že mladšiacute respon-
denti ktoriacute v raacutemci vyacuteskumu počuli o online kataloacutegu prvyacutekraacutet k nemu pristupujuacute skepticky
pretože s niacutem nemajuacute reaacutelne skuacutesenosti Na druhej strane možno vniacutemať isteacute motivačneacute fak-
tory ktoreacute sa u respondentov prejavili po oboznaacutemeniacute sa s možnosťami online kataloacutegov
knižniacutec o ktoryacutech pred realizaacuteciou vyacuteskumu nevedeli
3 Vyacutesledky vyacuteskumu vyplyacutevajuacutece z rozhovorov
so zamestnancami knižniacutec
31 Pohľad zamestnancov na online kataloacuteg knižnice
v ktorej pracujuacute
V raacutemci tejto dimenzie vyacuteskumu sme zisťovali či deti v suacutečasnosti využiacutevajuacute knižničneacute
online kataloacutegy a či majuacute vedomosť o ich existencii Vyacutesledky suacute prakticky zhodneacute s odpo-
veďami detiacute ktoreacute online kataloacuteg nikdy nevyužili a nevedia o jeho existencii priacutepadne ho
využiacutevajuacute len na overenie dostupnosti dokumentov a nemajuacute vedomosť o možnosti ich objed-
nania
Deti si knihy vyberajuacute priamo v knižnici Nemysliacutem si že nejakeacute z detiacute vie že takyacuteto
kataloacuteg vocircbec existuje Ten využiacutevajuacute len dospeliacute čitatelia a nepostrehla som že by deti
niekedy mali o tento typ služby zaacuteujemldquo (Staromestskaacute knižnica v Bratislave)
V minulosti sme mali v priestoroch knižnice štyri či paumlť počiacutetačov napojenyacutech na kata-
loacuteg no tie sa vocircbec nevyužiacutevali Deti skocircr len prišli a hrali sa na nich Niektoreacute deti si
ale vyhľadajuacute knihu doma a potom si po ňu priacuteduldquo (Turčianska knižnica v Martine)
Zamestnanci sa domnievajuacute že online kataloacuteg maacute vyacuteznam skocircr vo vzťahu k staršiacutem či-
tateľom ktoriacute sa orientujuacute na literatuacuteru korešpondujuacutecu so školskyacutemi osnovami Zamestnan-
kyňa Krajskej knižnice v Žiline však napriek tomu zdocircraznila že využitie tohto typu služby
by mohlo byť priacutenosneacute aj vo vzťahu k mladšiacutem deťom
Keď si deti navyknuacute na online kataloacuteg a naučia sa v ňom vyhľadaacutevať tak majuacute určite
aj vaumlčšie sebavedomie lebo si vedia sami naacutejsť to čo potrebujuacute Slovenskeacute deti suacute často
takeacute že sa hanbia opyacutetať keď niečo nevedia naacutejsť a kataloacuteg by bol pre nich určitou
formou samostatnostildquo (Krajskaacute knižnica Žilina)
157
Toto zistenie však nepriamo potvrdzuje naacuteš predpoklad a siacutece že detskyacute čitateľ do dva-
naacutesteho roku života nemaacute potrebu využiacutevať online kataloacuteg pretože vo vzťahu k nemu nepo-
nuacuteka žiadnu pridanuacute hodnotu v porovnaniacute s prezeraniacutem dokumentov priamo v priestoroch
knižnice Keďže sme chceli aby sa suacutečasnyacute nezaacuteujem o online kataloacutegy pokuacutesili odocircvodniť
aj samotniacute zamestnanci knižnice zisťovali sme či podľa ich naacutezoru suacutečasnyacute online kataloacuteg
vyhovuje z hľadiska štruktuacutery dizajnu funkciiacute ako aj z hľadiska priacutestupnyacutech metadaacutet det-
skeacutemu čitateľovi a či suacute v tomto smere probleacutemy ktoreacute by bolo žiaduce vyriešiť
Veľkyacutem probleacutemom je to že čitatelia si naacutejdu knihu v kataloacutegu a vidia že je dostupnaacute
no v skutočnosti je momentaacutelne vypožičanaacute Spoľahlivosť tohto systeacutemu je preto veľkyacute
probleacutem zvlaacutešť pre menšie deti Probleacutemom je tiež to že deti nejduacute po autorovi ani po
naacutezve knihy ale po teacuteme takže keď sa im zobraziacute ndash vzhľadom k fondu ndash niekoľko tisiacutec
vyacutesledkov nebuduacute sa tyacutem braacutezdiťldquo (Turčianska knižnica v Martine)
Probleacutem je určite s refreshom Kniha už možno aj je objednanaacute no použiacutevateľovi sa
staacutele zobrazuje ako dostupnaacute Probleacutemom systeacutemu Clavius je tiež to že nefunguje ako
Google To znamenaacute že keď sa dotaz zle napiacuteše tak použiacutevateľ jednoducho nič nenaacute-
jdeldquo (Krajskaacute knižnica Žilina)
Hoci ide len o odhad jednotlivyacutech zamestnancov ich odpovede pomohli objasniť isteacute
probleacutemy ktoreacute možno vo vzťahu k detskeacutemu čitateľovi považovať za kritickeacute Otaacutezne je
koľko ďalšiacutech probleacutemov by bolo možneacute identifikovať keby detskiacute recipienti online kataloacuteg
využiacutevali pravidelne a podelili by sa o svoje skuacutesenosti s personaacutelom knižnice
32 Pohľad zamestnancov na možnosti implementaacutecie detskeacuteho
online kataloacutegu
Z hľadiska stanovenyacutech cieľov vyacuteskumu sme považovali za docircležiteacute počas rozhovoru so
zamestnancami knižnice zistiť či sa v raacutemci knižnice niekedy vyskytla myšlienka implemen-
taacutecie detskeacuteho online kataloacutegu či považujuacute takyacuteto online kataloacuteg za docircležityacute a či podľa nich
existujuacute prekaacutežky ktoreacute by jeho implementaacutecii braacutenili Vyacutesledky rozhovorov považujeme
v pozitiacutevnom zmysle za prekvapiveacute Napriek tomu že časť naacutešho vyacuteskumu sa realizovala
v Staromestskej knižnici v Bratislave ktorej zamestnankyňa sa vyjadrila že detskyacute online
kataloacuteg nepovažuje za docircležityacute zamestnanci ďalšiacutech dvoch knižniacutec majuacute inyacute naacutezor
Detskyacute online kataloacuteg by bol dobryacute v tom zmysle že by tu chodili aj menšie deti a vniacute-
mali by že je suacutečasťou detskeacuteho oddelenia aj detskyacute kataloacuteg tu v našom počiacutetačildquo (Kraj-
skaacute knižnica Žilina)
Určite som za myšlienku zavedenia detskeacuteho online kataloacutegu Dali by sa doň natiah-
nuťldquo rocirczne veci aj čo sa tyacuteka školy Aj teraz maacuteme jednu priacuterodovedeckuacute knihu ktoruacute
deti potrebujuacute do školy no maacuteme len jednu a preto ju nepožičiavame Od učiteľov však
presne vieme ktoreacute strany z knihy deti potrebujuacute na štuacutedium Tie by som pokojne do
detskeacuteho kataloacutegu naskenovala pre študijneacute uacutečelyldquo (Turčianska knižnica v Martine)
Vzhľadom na to že sme mali informaacutecie o existencii detskeacuteho online kataloacutegu v raacutemci
tyacutechto dvoch knižniacutec zisťovali sme prečo k nemu deti v suacutečasnosti nemajuacute priacutestup či bol oň
zaacuteujem a či suacute probleacutemy s ktoryacutemi sa v čase jeho prevaacutedzky stretli Zistili sme však že s tyacutemto
online kataloacutegom zamestnanci nemajuacute dobreacute skuacutesenosti
Naacuteš detskyacute kataloacuteg je momentaacutelne v stave offline Nepracujem tu siacutece tak dlho no pred-
pokladaacutem že oň nebol dostatočnyacute zaacuteujem a mysliacutem že ani nebol dobre spracovanyacute
Druhaacute vec je taacute že sme to celeacute asi jednoducho nepochopilildquo (Krajskaacute knižnica v Žiline)
158
Probleacutem bol s obraacutezkami Preklaacutepali sme hlavnyacute kataloacuteg do detskeacuteho a nezobrazovali
sa v ňom obraacutezky no neviem z akeacuteho docircvodu To si mysliacutem že je veľkyacute probleacutem zvlaacutešť
pokiaľ ho maacute využiacutevať dieťaldquo (Turčianska knižnica v Martine)
Napriek probleacutemom ktoreacute zamestnanci spomenuli považujeme za nesmierne pozitiacutevne
že sa v slovenskom prostrediacute myšlienka implementaacutecie detskeacuteho online kataloacutegu v minulosti
vyskytla a naacutesledne aj zrealizovala V tomto priacutepade možno hovoriť o vyacuteznamnom predpo-
klade pre opaumltovnuacute implementaacuteciu detskeacuteho online kataloacutegu Keďže si však uvedomujeme
že existencia detskeacuteho online kataloacutegu so sebou prinaacuteša aj mnoheacute vyacutezvy a rizikaacute bolo rovna-
ko žiaduce zistiť či zamestnanci vniacutemajuacute faktory ktoreacute by braacutenili ich snahe a ochote podie-
ľať sa na jeho uacutedržbe Odpovede sa aj v tomto priacutepade viditeľne polarizujuacute Zatiaľ čo v kniž-
niciach v Martine a v Žiline vniacutemajuacute prekaacutežky ako prekonateľneacute v Staromestskej knižnici
v Bratislave považujuacute myšlienku zavedenia detskeacuteho online kataloacutegu za nereaacutelnu
Financie suacute určite probleacutemom Keby však detskyacute online kataloacuteg knižnicu uacuteplne nezrui-
noval tak by sa to určite spustilo Radi by sme my sami ukaacutezali deťom takyacuteto kataloacuteg
priamo v knižnici a naučili by sme ich v ňom vyhľadaacutevaťldquo(Turčianska knižnica v Mar-
tine)
Z hľadiska času by to bolo určite naacuteročneacute Viem si to predstaviť u knižniacutec v nejakom
veľkom americkom meste ale tyacutem že to nie je na Slovensku v takej miere využiacutevaneacute tak
je to asi naacuteročneacute Keby však boli na to prostriedky tak určite aacuteno Pre deti je takaacuteto
možnosť atraktiacutevna a zaujiacutemavaacute oni by po tom určite šli Možno je to ale otaacutezka aj naacuteš-
ho priacutestupu Možno keby sme ich k tomu viac viedli využiacutevali by ho aj oveľa mladšie
detildquo (Krajskaacute knižnica Žilina)
Nedostatok financiiacute je určite hlavnyacutem probleacutemom no nie jedinyacutem Vzhľadom na naacuteplň
našej praacutece si naozaj neviem predstaviť že by sme mali na starosti ďalšiacute kataloacuteg To by
sme jednoducho nestiacutehalildquo (Staromestskaacute knižnica v Bratislave)
Z vyjadreniacute zamestnancov je teda zrejmeacute že existujuacute knižnice ktoreacute probleacutem nedostat-
ku povedomia o tomto type služby medzi detskyacutemi recipientmi pripisujuacute nielen finančnyacutem či
časovyacutem obmedzeniam no rovnako aj samotnej knižnici Potvrdzujuacute teda to čo sme avizo-
vali už v predchaacutedzajuacutecich častiach praacutece v raacutemci ktoryacutech sa vyacuteskum realizoval ndash že existuje
len malaacute pravdepodobnosť že dieťa bude mať zaacuteujem o niečo k čomu nebolo vedeneacute a o čom
nikdy nepočulo
Hoci sa objavili určiteacute obavy z docircvodu finančnej či časovej naacuteročnosti predmetneacuteho
systeacutemu zamestnanci si už v suacutečasnosti uvedomujuacute nedostatky ktoryacutemi online kataloacutegy vo
vzťahu k detskeacutemu použiacutevateľovi disponujuacute Na zaacuteklade vyacuteskumu sa teda v konečnom docirc-
sledku potvrdilo že detskyacute online kataloacuteg je v priacutepade zlepšenia podmienok knižniacutec žiaduci
a jeho implementaacutecii by sa mala na Slovensku venovať oveľa vaumlčšia pozornosť než tomu
bolo doteraz
4 Sumarizaacutecia a zhodnotenie vyacutesledkov vyacuteskumu
Vyacutesledky vyplyacutevajuacutece z vyacuteskumu pomohli odhaliť probleacutemy akyacutem v suacutečasnosti sloven-
skeacute verejneacute knižnice čelia z hľadiska poskytovanyacutech služieb dostupnyacutech prostredniacutectvom
online kataloacutegov Vyacuteskum v tomto smere pomohol odhaliť viacereacute negatiacutevne ale aj pozitiacutev-
ne faktory ktoreacute značne ovplyvnili odpovede u oboch vybranyacutech skupiacuten respondentov
Zaacutesadnyacutem negatiacutevnym prvkom z hľadiska detskyacutech recipientov je najmauml nevedomosť
o existencii online kataloacutegu vo vybranyacutech knižniciach a tiež neznalosť zaacutekladnyacutech funkciiacute
dostupnyacutech prostredniacutectvom tohto systeacutemu Vyacuteskum odhalil že viac ako dve tretiny detskyacutech
159
respondentov o online kataloacutegu nikdy nepočuli a vo veľkej vaumlčšine priacutepadov nevedeli na čo
kataloacuteg sluacuteži Toto zistenie však potvrdzujuacute aj viacereacute zahraničneacute vyacuteskumy ktoryacutech iniciaacute-
tori sa sami pokuacutešali o implementaacuteciu detskeacuteho online kataloacutegu (Walter Borgman a Hirsh
1996 Martens 2012 Wook a Salim 2014) Vaumlčšina z navrhovanyacutech prototypov skončila
neuacutespechom a to najmauml z docircvodu nerešpektovania potrieb a preferenciiacute cieľovej skupiny
použiacutevateľov či nedostatočnej snahy o rozširovanie povedomia o tomto type elektronickej
služby čo potvrdzuje aj naacuteš vyacuteskum Vybraniacute respondenti vzhľadom na svoj niacutezky vek často
neboli ani schopniacute kriticky zhodnotiť celkovyacute vzhľad online kataloacutegu knižnice ktoruacute navšte-
vujuacute čo možno pripisovať ich uacutesiliu odpovedať takyacutem spocircsobom o akom sa domnievajuacute že
je spraacutevny Vyacutesledky použiacutevateľskeacuteho testovania však napriek pozitiacutevnemu ohlasu ukaacutezali
že spocircsob akyacutem suacute tieto systeacutemy navrhovaneacute prakticky v žiadnom smere nerešpektuje špeci-
fikaacute detskeacuteho použiacutevateľa a to ani z hľadiska jeho kognitiacutevneho rozvoja (využiacutevanie odbor-
nej knihovniacuteckej terminoloacutegie) ani z hľadiska jeho obmedzenyacutech schopnostiacute v oblasti jemnej
motoriky (maleacute tlačidlaacute klikateľneacute objekty situovaneacute vo vzaacutejomnej tesnej bliacutezkosti) na čo
už v minulosti poukaacutezali viaceriacute odborniacuteci zaoberajuacuteci sa konceptom systeacutemov a webovyacutech
rozhraniacute určenyacutech vyacutehradne detskyacutem použiacutevateľom (Druin 2009 Dankova 2011 Dankova
2013)
Za pozitiacutevne faktory z hľadiska detskeacuteho recipienta možno naopak považovať fakt že
po oboznaacutemeniacute sa s funkciami suacutečasnyacutech online kataloacutegov rovnako ako aj s možnosťou
implementaacutecie detskeacuteho online kataloacutegu pre slovenskeacute prostredie sa u mnohyacutech responden-
tov prejavil zaacuteujem o využiacutevanie online kataloacutegu hoci ten sa objavil prevažne u staršiacutech detiacute
vo veku od deviatich rokov Mladšiacute respondenti (6 až 8 rokov) staacutele uprednostňujuacute fyzickyacute
kontakt s knihou čo možno odocircvodniť aj nedostatkom skuacutesenostiacute s vyhľadaacutevaniacutem na inter-
nete
Medzi negatiacutevne faktory ktoreacute vyplynuli z rozhovorov so zamestnancami možno zara-
diť nedostatky v oblasti rozširovania povedomia o existencii online kataloacutegu medzi detskyacutemi
čitateľmi ale aj nedostatky z hľadiska spocircsobu akyacutem suacute suacutečasneacute online kataloacutegy navrhovaneacute
Dvaja z troch zamestnancov potvrdili že online kataloacutegy tak ako existujuacute dnes nie suacute pre
detskeacuteho použiacutevateľa efektiacutevne využiteľneacute čo je aspekt ktoryacute nedokaacuteže vyriešiť len samotnaacute
snaha vzbudiť pozornosť na tento typ služby Okrem toho sa v priebehu skuacutemania možnostiacute
implementaacutecie detskeacuteho online kataloacutegu potvrdilo že zamestnanci veľmi jasne vniacutemajuacute ne-
dostatky ktoreacute braacutenia jej realizaacutecii a to z hľadiska finančneacuteho časoveacuteho aj personaacutelneho
Domnievame sa že tieto obmedzenia pramenia z aktuaacutelnej situaacutecie vo vaumlčšine knižniacutec na
Slovensku keďže vo všeobecnosti nemajuacute priazniveacute podmienky na svoj rozvoj
Na druhej strane vniacutemame veľmi pozitiacutevne fakt že mladšia časť personaacutelu knižniacutec maacute
zaacuteujem o zdokonaľovanie online kataloacutegov takyacutem spocircsobom aby zohľadňovali preferencie
a kognitiacutevne špecifikaacute detskyacutech recipientov a prispeli tak k rozviacutejaniu ich informačnej a digi-
taacutelnej gramotnosti Rovnako pozitiacutevne bola v raacutemci realizovaneacuteho vyacuteskumu prijataacute aj myš-
lienka implementaacutecie detskeacuteho online kataloacutegu ktoryacute by siacutece vyžadoval viac času financiiacute
a kompetenciiacute personaacutelu knižnice no pomohol by rozšiacuteriť povedomie o školskyacutech a verejnyacutech
knižniciach aj v raacutemci elektronickeacuteho prostredia s ktoryacutem taacuteto skupina čitateľov prichaacutedza
do kontaktu prakticky denne a čoraz v mladšom veku
Zaacutever
Priacutespevok sumarizoval vyacutesledky vyacuteskumu zaoberajuacuteceho sa suacutečasnyacutem stavom online
kataloacutegov knižniacutec a možnosťami navrhnutia a naacuteslednej implementaacutecie detskeacuteho online kata-
loacutegu do slovenskeacuteho prostredia
160
Na zaacuteklade vyacutesledkov vyacuteskumu možno povedať že detskiacute recipienti vo vaumlčšine priacutepa-
dov nemajuacute vedomosť o existencii online kataloacutegu knižnice rovnako ako ani o funkciaacutech
dostupnyacutech prostredniacutectvom neho Napriek tomu sa ukaacutezalo že majuacute zaacuteujem o využiacutevanie
online kataloacutegu v priacutepade že by jeho rozhranie v plnej miere zohľadňovalo ich schopnosti
potreby a preferencie Ukaacutezalo sa že docircležityacutem aspektom nie je len forma no takisto aj obsah
potenciaacutelneho detskeacuteho online kataloacutegu pretože akeacutekoľvek snahy o atraktivitu weboveacuteho
rozhrania nemocircžu nahraacutedzať jeho využiteľnosť a priacutestupnosť
Hoci vyacuteskum odhalil istuacute sebareflexiu zo strany zamestnancov knižniacutec finančneacute a časo-
veacute barieacutery podľa ich naacutezoru vyacuterazne prevyšujuacute akeacutekoľvek snahy o zefektiacutevnenie tohto typu
služby To možno považovať za zaacutesadnyacute probleacutem pretože stav v akom suacute suacutečasneacute online
kataloacutegy knižniacutec je z hľadiska detskeacuteho recipienta neprijateľnyacute Dvaja z troch zamestnancov
suacute však ochotniacute podieľať sa na naacutevrhu a naacuteslednej uacutedržbe tohto typu systeacutemu v priacutepade že
finančneacute naacuteklady neprekročia uacutenosnuacute mieru
Domnievame sa že detskyacute online kataloacuteg maacute svoje opodstatnenie aj na Slovensku Jeho
doterajšia zdanlivaacute nedocircležitosť prameniacute primaacuterne z absencie akejkoľvek pridanej hodnoty
vo vzťahu k detskeacutemu recipientovi čo možno do istej miery riešiť napriacuteklad integraacuteciou ga-
mifikačnyacutech prvkov a funkciiacute ktoreacute nie suacute pre tento druh systeacutemu typickeacute Takto prepraco-
vanyacute knižničnyacute online kataloacuteg by v buduacutecnosti mohol prispieť k zatraktiacutevneniu knižniacutec rov-
nako ako aj k budovaniu rozsiahlych čitateľskyacutech online komuniacutet
Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute spraacute-
vanie sa človeka v digitaacutelnom priestore
Zoznam bibliografickyacutech odkazov
DANKOVA M 2011 OPAC Model for Children The User-Friendly Catalogue In KAT-
ALIN BL et al eds BOBCATSSS 2011 [online] Szombathely The 19th International
BOBCATSSS Conference s 476-484 [cit 2017-08-25] Dostupneacute na
httpbobcatsss2011eupndocsl38pdf
DANKOVA M 2013 Electronic Library Resources for Children Functionality and Con-
tent In TASKIN Zehra CAKMAK Tolga a Guumlleda DOGAN eds BOBCATSSS 2013
[online] Ankara The 21st International BOBCATSSS Conference s 113-117 [cit 2017-
09-29] Dostupneacute na
httpwwwbbyhacettepeedutryayinlardosyalarproceedings20Bobbcatsspdf
DRUIN A et al 2009 From New Zealand to Mongolia Co-Designing and Deploying
a Digital Library for the Worldrsquos Children In Children Youth and Enviroments [online]
Colorado University of Colorado vol 19 no 1 s 34-57 [cit 2017-04-03] Dostupneacute na
httphcil2csumdedutrs2009-022009-02pdf
MARTENS M 2012 Issues of access and usability in designing digital resources for chil-
dren In Library amp Information Science Research [online] Amsterdam Elsevier vol 34
no 3 s 159-168 [cit 2017-04-03] Dostupneacute na
httpwwwsciencedirectcomsciencearticlepiiS0740818812000369
WALTER VA BORGMAN ChL a SG HIRSH 1996 The Science Library Catalog
A Springboard for Information Literacy In School Library Media Quarterly [online]
Illinois American Library Association vol 24 no 2 [cit 2017-04-03] Dostupneacute na
httpwwwalaorgaaslsitesalaorgaaslfilescontentaaslpubsandjournalsslredchoiceS
LMQ_ScienceLibraryCatalog_InfoPowerpdf
161
WOOK TSMT a SS SALIM 2014 Visual interface for searching and browsing chil-
drenrsquos WebOPAC In Universal Access in the Information Society [online] Berliacuten
Springer vol 13 s 367-385 [cit 2017-08-25] Dostupneacute na
httpslinkspringercomarticle101007s10209-013-0322-3
Resumeacute
VYacuteSKUM MOŽNOSTIacute A POTREBY IMPLEMENTAacuteCIE KNIŽNIČNEacuteHO ONLINE
KATALOacuteGU PRE DETSKEacuteHO POUŽIacuteVATEĽA
Zuzana Struhaacuter ikovaacute
Online kataloacutegy knižniacutec suacute dlhodobo prehliadanou problematikou ktoruacute však možno z hľadiska použiacute-
vateľskej priacutevetivosti a využiteľnosti považovať za kritickuacute Osobitnaacute pozornosť by sa navyše mala
venovať možnostiam ich prispocircsobenia rocircznorodyacutem vekovyacutem skupinaacutem použiacutevateľov teda aj deťom
ktoreacute tvoria podstatnuacute časť použiacutevateľov verejnyacutech knižniacutec Na docircležitosti preto naberajuacute vyacuteskumy
upriameneacute na vzťah detskyacutech čitateľov k online kataloacutegom knižniacutec a na implementaacuteciu detskeacuteho online
kataloacutegu ktoreacute by prispeli k riešeniu aktuaacutelneho nepriazniveacuteho stavu v tejto oblasti Priacutespevok sumari-
zuje najvyacuteznamnejšie zistenia vyacuteskumu zameraneacuteho na zisťovanie suacutečasneacuteho stavu online kataloacutegov
a možnostiacute zavedenia detskeacuteho online kataloacutegu pre slovenskeacuteho použiacutevateľa Na zaacuteklade rozhovorov
s detskyacutemi čitateľmi a zamestnancami knižniacutec analyzuje a porovnaacuteva jednotliveacute odpovede a naacutezory
respondentov pokuacuteša sa ich odocircvodniť a vyvodzuje zaacutevery ktoreacute možno aplikovať pre buduacutecu prax
v raacutemci naacutevrhov a naacuteslednej implementaacutecie online kataloacutegov určenyacutech primaacuterne detskeacutemu použiacutevate-
ľovi Zaacuteroveň apeluje na rodičov knihovniacutekov ale aj tvorcov webovyacutech rozhraniacute aby zvaacutežili možnos-
ti ktoreacute majuacute z hľadiska zavedenia detskeacuteho online kataloacutegu pre slovenskeacuteho použiacutevateľa k dispoziacutecii
a upozorňuje na docircležitosť kontinuity vyacuteskumov v tejto oblasti
Summary
RESEARCH OF POSSIBILITIES AND NEED FOR IMPLEMENTATION OF
ONLINE LIBRARY CATALOG FOR CHILD USER
Zuzana Struhaacuter ikovaacute
Online library catalogs are a long-standing issue that can be viewed as critical in terms of user friendli-
ness and usability Particular attention should be paid to possibilities of adapting them to different age
groups of users including children who form a substantial part of public library users Therefore it is
important to examine the relationship between child readers and online library catalogs and prerequi-
sites for implementation of the childrens online catalog to help solve the current unfavorable situation
in this area The paper summarizes the most important findings of the research aimed at finding the
current state of the online catalogs and the possibilities of implementing a childrens online catalog for
a Slovak user Based on interviews with child readers and library staff paper analyzes and compares
respondents individual responses and opinions attempts to justify them and draws conclusions that
can be applied to the future practice of designing and subsequently implementing online catalogs pri-
marily aimed at a child user Furthermore it appeals to parents librarians and web designers to consid-
er the possibilities available to them for implementing a childrens online library catalog for Slovak
users and draws attention to the importance of the continuity of research in this area
162
O autoroch About the Authors
Annamaacuteria Brijakovaacute
Annamaacuteria Brijakovaacute pocircsobiacute na KKIV FiF UK ako internaacute doktorandka Vo svojom vyacuteskume sa venu-
je interakcii človeka s počiacutetačom vyacuteskumu použiteľnosti digitaacutelnych rozhraniacute s využitiacutem metoacutedy sle-dovania pohľadu (eye tracking) V suacutečasnosti zameriava svoj vyacuteskum na čiacutetanie odbornyacutech textov
Annamaacuteria Brijakovaacute is a PhD student at the Department of Library and Information Science of Faculty
of Arts of Comenius University in Bratislava In her research she focuses on human interaction with
the computer research on the usability of digital interfaces using the eye tracking method She is cur-
rently focusing her research on reading scholarly texts
Katedra knižničnej a informačnej vedy
Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave
Gondova 2
814 99 Bratislava
brijakova1unibask
Katariacutena Buzovaacute
Katariacutena Buzovaacute pocircsobiacute na KKIV FiF UK ako odbornaacute asistentka Vo svojej pedagogickej a vyacuteskum-
nej činnosti sa zaoberaacute použiacutevateľskyacutem zaacutežitkom a použiteľnosťou digitaacutelnych rozhraniacute interakciou
človeka s rozhraniacutem dizajnom a hodnoteniacutem digitaacutelnych rozhraniacute informačnou architektuacuterou dizaj-
nom knižničnyacutech a informačnyacutech služieb metodologickyacutem aspektom využiacutevania technoloacutegie na sledo-vanie pohybu očiacute vo vyacuteskume interakcie človeka s rozhraniacutem a čiacutetania
Katariacutena Buzovaacute is a member of the Department of Library and Information Science of Faculty of Arts
of Comenius University in Bratislava In her pedagogical and research activities she focuses on the
user experience and usability of digital interfaces human-interface interaction design and evaluation of
digital interfaces information architecture design of library and information services methodological
aspects of the use of eye tracking technology in the human-computer interaction and also reading
Katedra knižničnej a informačnej vedy
Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave
Gondova 2
814 99 Bratislava
katarinabuzovaunibask
Szabolcs Dancs
He works as chief advisor at the National Szeacutecheacutenyi Library of Hungary Previously he was the direc-
tor of projects and the director of Collection Development at NSL and the head of Collection Devel-
opment at the Library of Hungarian Academy of Sciences Currently he is responsible for the coordina-
tion of library standardisation activities in Hungary He is an expert in metadata and functions as the
head of the workgroup which aims at implementing RDA in Hungarian libraries Also he undertakes
professional background work on copyright issues mediates NLSrsquo point of view on drafts of legislative
proposals represents NSL and mediates its points of view during implementation of EU directives
mainly in the field of copyright He is a member of the Hungarian National Commission for UNESCO
the editorial board of the Hungarian library journal titled Koumlnyv Koumlnyvtaacuter Koumlnyvtaacuteros (= Book Li-
brary Librarian) and the advisory board of the journal on library and information studies titled Tudo-maacutenyos eacutes Műszaki Taacutejeacutekoztataacutes (= Scientific and Technical Information)
163
Orszaacutegos Szeacutecheacutenyi Koumlnyvtaacuter
National Szeacutecheacutenyi Library
Szent Gyoumlrgy teacuter 4-5-6
H-1014 Budapest
dancszoszkhu
Maacuteria Dubovaacute
Je absolventkou KKIV FiF UK V suacutečasnosti pracuje ako daacutetovaacute analytička a manažeacuterka affiliate vzťa-
hov pre suacutekromnuacute spoločnosť
Maacuteria Dubovaacute is a graduate of the Department of Library and Information Science of Faculty of Arts
Comenius University Bratislava Currently she works as a data analyst and affiliate relations manager for a private company
K B Systems s ro
Stareacute Grunty 18
841 04 Bratislava
mariadguruadminscom
Andrea Hrčkovaacute
Pocircsobiacute ako odbornaacute asistentka na Katedre knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity
Komenskeacuteho v Bratislave Vyučuje predmety zameraneacute na informačnyacute prieskum organizaacuteciu informaacute-
ciiacute v digitaacutelnom prostrediacute optimalizaacuteciu webovyacutech straacutenok noveacute meacutedia marketing knižniacutec a metodo-
loacutegiu vyacuteskumu Je členkou vyacuteskumneacuteho projektu APVV HIBER zameraneacuteho na informačneacute spraacutevanie
človeka v digitaacutelnom prostrediacute Univerzitneacuteho vedeckeacuteho parku Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave a APVV REBELION zameraneacuteho na antisociaacutelne spraacutevanie a dezinformaacutecie
Andrea Hrčkovaacute is a research assistant at the Department of Library and Informa-tion Science at the
Faculty of Arts of Comenius University in Bratislava She tea-ches subjects focused on information
retrieval information organization in the digital environment search engine optimization new media
library marketing and research methodology She is a member of APVV HIBER research project fo-
cused on human information behavior in the digital environment Comenius University in Bratislava Science Park and APVV REBELION focused on antisocial behavior and disinformation
Katedra knižničnej a informačnej vedy
Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho
Šafaacuterikovo naacutem 6
814 99 Bratislava
andreahrckovaunibask
Ľudmila Hrdinaacutekovaacute
Ľudmila Hrdinaacutekovaacute pocircsobiacute na KKIV FiF UK ako odbornaacute asistentka Medzi jej odborneacute špecializaacutecie
patriacute informačnaacute mediaacutelna a čitateľskaacute gramotnosť rozvoj čitateľstva a čitateľskeacute spraacutevanie typoloacutegia
informačnyacutech zdrojov a manažment informačnyacutech fondov v knižniciach a informačnyacutech inštituacuteciaacutech
Ľudmila Hrdinaacutekovaacute is a member of the Department of Library and Information Science of Faculty of
Arts of Comenius University in Bratislava In her pedagogical and research activities she focuses on
information media and reading literacy development of reading and reading behavior typology of information resources and management of information funds in libraries and information institutions
Katedra knižničnej a informačnej vedy
Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho
Šafaacuterikovo naacutem 6
814 99 Bratislava
ludmilahrdinakovaunibask
164
Marcela Katuščaacutekovaacute
M Katuščaacutekovaacute pocircsobila 12 rokov na Žilinskej univerzite na Fakulte humanitnyacutech vied Katedre me-
diamatiky a kultuacuterneho dedičstva pričom aktuaacutelne pocircsobiacute na Fakulte sociaacutelnych a ekonomickyacutech vied
UK Vo svojej vyacuteskumnej činnosti sa od svojho začiatku zameriava na manažment znalostiacute audit zna-
lostiacute vedeckuacute kolaboraacuteciu storytelling dolovanie znalostiacute v textoch znalostnuacute spoločnosť a ekonomi-ku či vzťah knižničnej a informačnej vedy a manažmentu znalostiacute
M Katuščaacutekovaacute worked for 12 years at the University of Žilina at the Faculty of Humanities Depart-
ment of Mediamatics and Cultural Heritage and currently works at the Faculty of Social and Economic
Sciences Comenius University In her research she has been focusing on knowledge management
knowledge auditing scientific collaboration storytelling knowledge mining in text knowledge society
and economy and the relationship between library and information science and knowledge manage-ment
Uacutestav mediamatiky
Fakulta sociaacutelnych a ekonomickyacutech vied
Malaacute Hora 4A Martin
marcelakatuscakovafsesunibask
Tibor Koltay
Tibor Koltay is Professor Chair of the Institute of Learning Technologies at Eszterhaacutezy Kaacuteroly Univer-
sity in Jaacuteszbereacuteny Hungary He is also the Principal Investigator of the Research Group of Information
Society at this university He leads courses on digitisation and information literacy The main topics of
his research are information literacy data literacy varied aspects of information overload and new roles of academic libraries
Institute of Learning Technologies
Eszterhaacutezy Kaacuteroly University Hungary
Raacutekoacuteczi uacutet 53 H-5100 Jaacuteszbereacuteny
koltaytiboruni-eszterhazyhu
Tomaacuteš Mirga
Je študent magisterskeacuteho stupňa študijneacuteho programu Informačneacute štuacutediaacute na Katedre knižničnej a infor-
mačnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave Orientuje sa na noveacute meacutediaacute
psychologickeacute aspekty informačneacuteho spraacutevania a informačnuacute ekoloacutegiu
Tomaacuteš Mirga is a masteracutes student of library and information science at the Comenius University in
Bratislava He focuces on new media psychological aspects of information behaviour and information ecology
Katedra knižničnej a informačnej vedy
Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho
Šafaacuterikovo naacutem 6
814 99 Bratislava
mirga1unibask
Františka Novaacutekovaacute
Františka Novaacutekovaacute v roku 2018 ukončila denneacute doktorandskeacute štuacutedium na Katedre knižničnej a infor-
mačnej vedy Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave s naacutezvom bdquoInformačnaacute etika v teoacuterii a praxi infor-
mačnyacutech interakciiacuteldquo Zaacuteroveň predmet s naacutezvom Informačnaacute etika vyučovala počas celeacuteho doktorand-skeacuteho štuacutedia
Františka Novaacutekovaacute finished her internal doctoral studies on Comenius University in Bratislava De-
partment of Library and Information Science The topic of her dissertation thesis was ldquoInformation
165
Ethics in Theory and Practice of Information Interactionsrdquo She was also teaching the subject Infor-mation Ethics in the course of her doctoral studies
Katedra knižničnej a informačnej vedy
Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho
Šafaacuterikovo naacutem 6
814 99 Bratislava
frantiskatomoriovagmailcom
Miriam Ondrišovaacute
Pocircsobiacute na KKIV FiF UK ako odbornaacute asistentka Prednaacuteša predmety zameraneacute na bibliometriu data-
baacutezoveacute a informačneacute systeacutemy a informačneacute technoloacutegie Vo svojej vyacuteskumnej činnosti sa zaoberaacute bib-liometriou informačnou gramotnosťou a analyacutezou a vizualizaacuteciou uacutedajov
Miriam Ondrišovaacute is a member of the Department of Library and Information Science of Faculty of
Arts Comenius University Bratislava She studied computer science at the Slovak University of Tech-
nology in Bratislava As a teacher she reads lectures devoted to bibliometrics database and information
systems and information technology In research she works in a field of bibliometrics information literacy and data analysis and visualization
Katedra knižničnej a informačnej vedy
Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho
Šafaacuterikovo naacutem 6
814 99 Bratislava
miriamondrisovaunibask
Milan Regec
Milan Regec pocircsobiacute na KKIV FiF UK ako doktorand Vo svojom vyacuteskume a pedagogickej praxi sa
venuje novyacutem meacutediaacutem efektiacutevnemu využiacutevaniu sociaacutelnych sietiacute knižnicami tvorbe multimediaacutelnych
produktov a webovyacutech straacutenok s docircrazom na priacutestupnosť ďalej rocircznym aspektom digitalizaacutecie dlho-
dobej archivaacutecie ako aj spriacutestupňovaniu digitaacutelnych dokumentov Samostatnuacute pedagogickuacute činnosť
tvoriacute vzdelaacutevanie seniorov v oblasti IKT a hodnotenie priacutestupnosti a použiteľnosti digitaacutelnych rozhraniacute aj pomocou technoloacutegie na sledovanie pohybu očiacute
Milan Regec is a PhD student at the Department of Library and Information Science of Faculty of Arts
of Comenius University in Bratislava In his research and pedagogical activities he focuses on the new
media efficient use of social networks by libraries the creation of multimedia products and websites
with an emphasis on accessibility various aspects of digitization long-term archiving as well as pro-
viding access to the digital documents Separate pedagogical activity is teaching seniors in the area of ICT and evaluation of accessibility and usability of digital interfaces also with the use of eye tracking
Katedra knižničnej a informačnej vedy
Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho
Šafaacuterikovo naacutem 6
814 99 Bratislava
milanregecunibask
Jela Steinerovaacute
Jela Steinerovaacute je profesorka informačnej vedy na Univerzite Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickej
fakulte UK Katedre knižničnej a informačnej vedy Vo vyacuteskume a vzdelaacutevaniacute sa zaoberaacute informačnyacutem
spraacutevaniacutem človeka teoacuteriou a metodoloacutegiou informačnej vedy relevanciou informačnyacutemi strateacutegiami
informačnou ekoloacutegiou a informačnyacutem prostrediacutem Publikuje v domaacutecich aj zahraničnyacutech časopisoch
prednaacuteša na zahraničnyacutech konferenciaacutech je členkou redakčnyacutech raacuted medzinaacuterodnyacutech časopisov a vyacute-
borov medzinaacuterodnyacutech konferenciiacute a projektov (ECIL ISIC ENWI) Publikovala kapitoly v zahranič-
166
nyacutech publikaacuteciaacutech v medzinaacuterodnej encyklopeacutedii aj niekoľko monografiiacute Pravidelne organizuje me-
dzinaacuterodneacute konferencie Informačneacute interakcie V najnovšej monografii sa zaoberaacute informačnyacutem pro-strediacutem a vedeckou komunikaacuteciou informačnyacutemi ekoloacutegiami (2018)
Jela Steinerovaacute is professor of information science in the Comenius University in Bratislava Faculty of
Arts Department of Library and Information Science In her research and teaching she focuses on the
topics of human information behavior theory and methodology of information science relevance
information strategies information ecology and information environment She has published in home
and foreign journals presented in international conferences and is a member of boards of international
journals and conference committees and projects (ECIL ISIC ENWI) Shas published chapters in
foreign books an international encyclopaedia and several monographs She organized regularly inter-
national conferences Information interactions In her latest monograph she presents the topic of infor-mation environment and scholarly communication information ecologies (2018)
Katedra knižničnej a informačnej vedy
Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho
Šafaacuterikovo naacutem 6
814 99 Bratislava
jelasteinerovaunibask
Zuzana Struhaacuterikovaacute
Internaacute doktorandka pocircsobiaca na Katedre knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty Univerzi-
ty Komenskeacuteho v Bratislave Vo svojej dizertačnej praacuteci sa venuje informačneacutemu spraacutevaniu detiacute a špe-
cifikaacutem ich interakcie s online kataloacutegmi knižniacutec
Internal PhD student at the Department of Library and Information Science of Comenius University in
Bratislava In her dissertation thesis she is dealing with the information behaviour of children and spe-cifics of their interaction with library online catalogs
Katedra knižničnej a informačnej vedy
Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho
Šafaacuterikovo naacutem 6
814 99 Bratislava
zuzanastruharikovaunibask
KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA
LIBRARY AND INFORMATION SCIENCE
XXVIII
Vydala Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave vo Vydavateľstve UK
ako uacutečelovuacute publikaacuteciu pre Filozofickuacute fakultu UK
Redaktorka Mgr Lucia Petrželovaacute
Technickaacute redaktorka Marta Ludvigovaacute
Vytlačilo Polygraficke stredisko UK v Bratislave
ISBN 978-80-223-4769-3
- Obsah
- Contents
- Uacutevod
- Introduction
- Research Data Management And Data Literacy As We See Them Today
-
- Tibor Koltay
- 1 Introduction
- 2 Methods
- 3 Discussion
-
- 31 Needs and expectations
- 32 Research data management as a critical service
- 33 The role of data literacy
- 34 Data professionals
-
- Conclusion
- List of References
- Summary
-
- Vedeckaacute daacutetovaacute gramotnosť konceptuaacutelne vyacutechodiskaacute a situaacutecia v SR
-
- Jela Steinerovaacute
- Uacutevod
- 1 Konceptuaacutelne zaacuteklady vyacuteskumu daacutet v informačnej vede
- 2 Typoloacutegia vedeckyacutech daacutet
- 3 Vedeckaacute daacutetovaacute gramotnosť
- 4 Prieskum vedeckej daacutetovej gramotnosti vedcov v SR vyacuteber vyacutesledkov
- 5 Konceptuaacutelny raacutemec vedeckej daacutetovej gramotnosti
- 6 Manažment vedeckyacutech daacutet
- Zaacutever
- Zoznam bibliografickyacutech odkazov
- Resumeacute
- Summary
-
- Altmetria ndash inyacute pohľad na hodnotenie vedeckyacutech publikaacuteciiacute
-
- Miriam Ondrišovaacute Maacuteria Dubovaacute
- Uacutevod
- Charakteristika analyzovanyacutech daacutet
- Vyacutesledky daacutetovej analyacutezy
-
- Pomerneacute zastuacutepenie sociaacutelnych meacutediiacute
- Frekvenčnaacute analyacuteza časopisov
- Použiacutevatelia
- Preferencie použiacutevateľov z hľadiska teacutem člaacutenkov
-
- Zaacutever
- Zoznam bibliografickyacutech odkazov
- Resumeacute
- Summary
-
- Faktory vzniku a docircsledky informačnyacutech filtračnyacutech bubliacuten
-
- Tomaacuteš Mirga Andrea Hrčkovaacute
- Uacutevod Psychologickeacute aspekty vzniku filtračnyacutech bubliacuten
- 1 Filtračneacute bubliny v online prostrediacute Vzostup adaptiacutevnych systeacutemov
- 2 Komnaty ozvien v prostrediacute virtuaacutelnych komuniacutet
- 3 Filtračneacute bubliny na Facebooku
- 4 Použiacutevateľskeacute profily a personalizaacutecia
- 5 Vplyvy na automatickeacute filtrovanie obsahu v internetovyacutech službaacutech
-
- 51 Digitaacutelny charakter informačnyacutech zdrojov
- 52 Geolokaacutecia
- 53 Prepojenia medzi použiacutevateľmi
- 54 Popularita obsahu
- 55 Čas uverejnenia obsahu
- 56 Ľudskyacute faktor
-
- 6 Vyacutesledok analyacutezy Navrhovanyacute model informačnyacutech filtračnyacutech bubliacuten
- Diskusia
- Zaacutever
- Zoznam bibliografickyacutech odkazov
- Resumeacute
- Summary
-
- Kvalitatiacutevny vyacuteskum depersonalizaacutecie moraacutelneho agenta v online prostrediacute (fenomenografickaacute analyacuteza)
-
- Františka Novaacutekovaacute
- Uacutevod
- 1 Etickyacute kontext vyacuteskumu
- 2 Metodoloacutegia vyacuteskumu
-
- 21 Fenomenografickaacute analyacuteza
-
- 3 Vyacutesledky fenomenografickej analyacutezy
-
- 31 Koncepcia informačnej etiky
- 32 Koncepcia vniacutemania informačneacuteho prostredia moraacutelnym agentom
- 33 Psychologickaacute koncepcia
- 34 Situačnaacute koncepcia
- 35 Sociaacutelna koncepcia
-
- Zaacutever
- Zoznam bibliografickyacutech odkazov
- Resumeacute
- Summary
-
- Od informačnej vedy k znalostnej vede
-
- Marcela Katuščaacutekovaacute
- Uacutevod
- 1 Od informačnej vedy a manažmentu informaacuteciiacute k manažmentu znalostiacute
- 2 Niektoreacute prieniky IV a KM
- 3 Informačnaacute a znalostnaacute veda
- 4 Metodoloacutegia
- 5 Vyacutesledky
- Zaacutever
- Zoznam bibliografickyacutech odkazov
- Resumeacute
- Summary
-
- Vyacutechodiskoveacute teoretickeacute koncepty vyacuteskumu čiacutetania metodoloacutegiou sledovania pohybu očiacute
-
- Ľudmila Hrdinaacutekovaacute Katariacutena Buzovaacute
- Uacutevod
- 1 Pohyby očiacute a kognitiacutevne procesy počas čiacutetania
- 2 Stručnyacute prehľad modelov kontroly pohybu očiacute počas čiacutetania
-
- 21 Okulomotorickeacute modely
-
- 211 Strategicko-taktickyacute model OrsquoRegana
-
- 22 Kognitiacutevne orientovaneacute modely
-
- 221 Morrisonov model
- 222 E-Z Reader
- 223 SWIFT model
-
- 23 bdquoIdeaacutelny pozorovateľldquo
-
- Zaacutever
- Zoznam bibliografickyacutech odkazov
- Resumeacute
- Summary
-
- Metodologickeacute aspekty sledovania pohybu očiacute v kontexte vyacuteskumu čiacutetania
-
- Katariacutena Buzovaacute Ľudmila Hrdinaacutekovaacute Milan Regec
- Uacutevod
- 1 K histoacuterii vyacuteskumov čiacutetania
- 2 Sledovanie pohybov očiacute a vyacuteskum čiacutetania
-
- 21 Čitateľskyacute kvocient a pohyby očiacute
- 22 Očneacute pohyby vs strateacutegie čiacutetania a typy čitateľov
-
- 3 Metodologickeacute vyacutechodiskaacute vyacuteskumu sledovania pohybu očiacute pri čiacutetaniacute
-
- 31 Exploratiacutevny pilot
- 32 Rybaacutersky vyacutelet
- 33 Operacionalizaacutecia riadenaacute teoacuteriou
- 34 Operacionalizaacutecia prostredniacutectvom tradiacuteciiacute a paradigiem
- 35 Metodologickaacute triangulaacutecia
-
- 4 Vybraneacute metodologickeacute probleacutemy
-
- 41 Teoretickeacute probleacutemy
- 42 Metodologickeacute probleacutemy
-
- 5 Skuacutemanie čiacutetania mimo digitaacutelneho prostredia
- Zaacutever
- Zoznam bibliografickyacutech odkazov
- Resumeacute
- Summary
-
- Supporting Cultural Identity and Common Historical Narratives Via Digital Library Tools ndash a Humble Proposal
-
- Szabolcs Dancs
- Introduction
- Identity ndash an issue of increasing relevance
- Cultural identity a weapon or a shield
- Cultural identity in libraries
- BibliotherapyEthnobibliotherapy
- V4 perspectives
- Conclusion ndash a humble proposal
- List of References
- Summary