kniŽniČnÁ a informaČnÁ veda - fphil.uniba.sk

168
ZBORNÍK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKÉHO KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA LIBRARY AND INFORMATION SCIENCE XXVIII 2019 UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

Upload: others

Post on 03-Jun-2022

3 views

Category:

Documents


0 download

TRANSCRIPT

Page 1: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk

ZBORNIacuteK

FILOZOFICKEJ FAKULTY

UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA

LIBRARY

AND INFORMATION SCIENCE

XXVIII

2019

UNIVERZITA KOMENSKEacuteHO V BRATISLAVE

Zodpovednaacute redaktorka

Executive Editor

doc Mgr Lucia Lichnerovaacute PhD

Zostavovateľka

Editor

prof PhDr Jela Steinerovaacute PhD

Redakčnaacute rada

Editorial Board

Predseda Chairperson

prof PhDr Jela Steinerovaacute PhD

Členovia Members

prof PhDr Soňa Makulovaacute PhD

prof PhDr Jaroslav Šušol PhD

doc PhDr Pavol Rankov PhD

Ing Miriam Ondrišovaacute PhD

Mgr Andrea Hrčkovaacute PhD

Recenzenti

Reviewers

Mgr Beaacuteta Belleacuterovaacute PhD

PhDr Michal Lorenz PhD

Spolupraacuteca a digitaacutelne spracovanie Mgr Michaela Melicherovaacute

Mgr Milan Regec

Zborniacutek bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute spraacutevanie sa

človeka v digitaacutelnom priestore The annual review was developed within the project APVV 15-0508

HIBER Human information behavior in the digital space

copy Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave 2019

Požiadavky na vyacutemenu adresujte na

All correspondence and exchange requests should be addressed to

Filozofickaacute fakulta

Univerzita Komenskeacuteho

Uacutestrednaacute knižnica

Gondova 2

814 99 Bratislava

Slovenskaacute republika

Faculty of Arts

Comenius University

Central Library

Gondova 2

814 99 Bratislava

Slovak Republic

ISBN 978-80-223-4769-3

3

O B S A H

CONTENTS

Jela Steinerovaacute

Uacutevod 5

Introduction 6

Tibor Koltay

Research Data Management and Data Literacy as We See Them Today 7 Manažment vyacuteskumnyacutech daacutet a daacutetovaacute gramotnosť ako ich vidiacuteme dnes

Jela Steinerovaacute

Vedeckaacute daacutetovaacute gramotnosť konceptuaacutelne vyacutechodiskaacute a situaacutecia v SR 18 Research Data Literacy Conceptual Background and Situation in Slovakia

Miriam Ondrišovaacute Maacuteria Dubovaacute

Altmetria ndash inyacute pohľad na hodnotenie vedeckyacutech publikaacuteciiacute 38 Altmetrics ndash Different View of the Evaluation of Scientific Publications

Tomaacuteš Mirga Andrea Hrčkovaacute

Faktory vzniku a docircsledky informačnyacutech filtračnyacutech bubliacuten 51 The Origin and Consequences of Information Filter Bubbles

Františka Novaacutekovaacute

Kvalitatiacutevny vyacuteskum depersonalizaacutecie moraacutelneho agenta v online prostrediacute

(fenomenografickaacute analyacuteza) 72 Qualitative Research of Depersonalization of Moral Agent in Online Environment

(Phenomenographic Analysis)

Marcela Katuščaacutekovaacute

Od informačnej vedy k znalostnej vede 84 From Information Science to Knowledge Science

Ľudmila Hrdinaacutekovaacute Katariacutena Buzovaacute

Vyacutechodiskoveacute teoretickeacute koncepty vyacuteskumu čiacutetania metodoloacutegiou sledovania

pohybu očiacute 95 Theoretical Concepts of Using Eye Tracking in the Reading Research

Katariacutena Buzovaacute Ľudmila Hrdinaacutekovaacute Milan Regec

Metodologickeacute aspekty sledovania pohybu očiacute v kontexte vyacuteskumu čiacutetania 111 Methodological Aspects of Eye Tracking in the Context of Reading Research

Szabolcs Dancs

Supporting cultural identity and common historical narratives via digital

library tools ndash a humble proposal 129 Podpora kultuacuternej identity a spoločnyacutech historickyacutech rozpraacutev prostredniacutectvom naacutestrojov

digitaacutelnej knižnice ndash skromnyacute naacutevrh

4

Annamaacuteria Brijakovaacute Katariacutena Buzovaacute Milan Regec

Špecifikaacute percepcie použiacutevateľskyacutech rozhraniacute online emailovyacutech služieb

seniormi 136 Specifics of Perception of User Interfaces by Elderly Population

Zuzana Struhaacuterikovaacute

Vyacuteskum možnostiacute a potreby implementaacutecie knižničneacuteho online kataloacutegu pre

detskeacuteho použiacutevateľa 151 Research of Possibilities and Need for Implementation of Online Library Catalog

for Child User

O autoroch About the Authors 162

5

Uacutevod

V tomto ročniacuteku zborniacuteka Knižničnaacute a informačnaacute veda 28 sme zoskupili priacutespevky re-

agujuacutece na aktuaacutelne tematickeacute vyacutezvy informačnej vedy Možno ich rozdeliť na aktuaacutelne teacutemy

podpory vedeckej komunikaacutecie praacutece s vedeckyacutemi daacutetami a hodnotenia vedy rozvoja teoacuterie

informačnej vedy ďalej teacutemy vyacuteskumov čiacutetania a teacutemy zlepšovania systeacutemov a služieb pre

konkreacutetne komunity použiacutevateľov v digitaacutelnom prostrediacute Autori si kladuacute otaacutezky tyacutekajuacutece

sa podpory vedcov pri analytickej a interpretačnej praacuteci s daacutetami novyacutech spocircsobov hodnote-

nia vyacutestupov vedy etiky pri využiacutevaniacute informaacuteciiacute v digitaacutelnom prostrediacute trendu filtrovania

informaacuteciiacute (bubliny) v informačnom prieskume aj manažmentu znalostiacute ako suacutečasti rozvoja

informačnej vedy Zaujiacutemaveacute otaacutezky sa formulujuacute v suacutevislosti s čiacutetaniacutem ako zaacutekladnyacutem kog-

nitiacutevnym procesom spracovania informaacuteciiacute a s možnosťami metodoloacutegie vyacuteskumov čiacutetania

Aspekty digitaacutelnych knižniacutec a služieb v digitaacutelnom prostrediacute sa stelesňujuacute v otaacutezkach digita-

lizaacutecie kultuacuterneho dedičstva či špeciaacutelnych digitaacutelnych služieb pre seniorov a pre deti

Teacutemami obsiahnutyacutemi v zborniacuteku mocircžeme potvrdiť trend užšiacutech interdisciplinaacuternych

kontaktov informačnej vedy informatiky psycholoacutegie aj filozofie ktoryacute sa prejavuje vo vyacute-

skumoch vedeckej komunikaacutecie v manažmente vedeckyacutech daacutet v aspektoch hodnotenia vedy

vo vyacuteskumoch informačnej etiky a čiacutetania Užšie kontakty s priacutebuznyacutemi odbormi najmauml in-

formatikou a psycholoacutegiou stelesňuje spoločnyacute projekt HIBER zameranyacute na vyacuteskum infor-

mačneacuteho spraacutevania človeka v digitaacutelnom prostrediacute (projekt APVV 15-0508) v raacutemci ktoreacuteho

boli spracovaneacute a publikovaneacute viacereacute priacutespevky v tomto zborniacuteku (Steinerovaacute Ondrišovaacute ndash

Dubovaacute Mirga ndash Hrčkovaacute Novaacutekovaacute) Teacutemou manažmentu vedeckyacutech daacutet v priacutespevku za-

hraničneacuteho kolegu z Maďarska (Koltay) otvaacuterame otaacutezky informačnej podpory vedeckej

komunikaacutecie a vedeckyacutech daacutet Na možnosti rozvoja teoacuterie informačnej vedy z hľadiska ma-

nažmentu znalostiacute poukazuje priacutespevok M Katuščaacutekovej Druhaacute časť priacutespevkov v zborniacuteku

je orientovanaacute na koncepčneacute a metodologickeacute otaacutezky vyacuteskumov čiacutetania v knižničnej a infor-

mačnej vede s docircrazom na možnosti využitia metodoloacutegie sledovania pohľadu prostriedkami

vyacutepočtovej techniky (Hrdinaacutekovaacute Buzovaacute Regec) Tretiu časť znovu otvaacuterame priacutespevkom

od zahraničneacuteho autora (Dancs) V tejto časti suacute zaradeneacute tri aplikačneacute priacutestupy zameraneacute na

novšie služby v digitaacutelnom prostrediacute Okrem aspektov digitaacutelnych knižniacutec v oblasti kultuacuterne-

ho dedičstva (Dancs) prispeli do tejto časti dve doktorandky na KKIV (Brijakovaacute Struhaacuteri-

kovaacute) so zameraniacutem na digitaacutelne služby pre dve vyacuteznamneacute použiacutevateľskeacute skupiny ndash seniorov

a deti

Priacutespevky naacutešho zborniacuteka potvrdzujuacute vyacuteznam vyacuteskumov informačnej vedy ako na uacuterovni

praktickyacutech služieb a systeacutemov tak aj v rozvoji teoacuterie a metodoloacutegie s presahmi do priacutebuz-

nyacutech discipliacuten najmauml informatiky psycholoacutegie ale aj filozofie socioloacutegie a manažmentu

Aktuaacutelne trendy sa vynaacuterajuacute z potrieb praxe ako napriacuteklad manažment vedeckyacutech daacutet Vyža-

dujuacute si však určiteacute teoretickeacute a metodologickeacute ukotvenie najmauml v suacutevislosti s hľadaniacutem nov-

šiacutech modelov a raacutemcov na pochopenie fungovania informaacuteciiacute v komunikaacutecii v rocircznych spo-

ločenskyacutech kontextoch Aktuaacutelne otaacutezky suacutevisia aj s vyacuteskumom docircvery dezinformaacuteciiacute či

informačnyacutech patoloacutegiiacute v informačnyacutech interakciaacutech Za rohom na naacutes pritom volajuacute ďalšie

laacutekaveacute trendy napriacuteklad umelaacute inteligencia digitaacutelna etika alebo digitaacutelna kultuacutera Veriacuteme

že suacutebor tyacutechto textov mocircže byť vhodnou inšpiraacuteciou pre ďalšiacute tvorivyacute rozvoj vyacuteskumu aj

vzdelaacutevania v informačnej vede

Jela Steinerovaacute

6

Introduction

In this volume of Library and Information Science 28 we collected papers which respond

to topical challenges of information science They can be divided into current topics of the

informational support of scholarly communication research data management and evaluation

of science development of the theory of information science further the studies of reading

and the topic of the improvement of systems and services for particular user groups in digital

environment The authors ask questions regarding the support of researchers in analytic and

interpretational work with research data new ways of evaluation of research outputs ethics

of information use in digital environment trends of information filtering (bubbles) in infor-

mation retrieval and knowledge management as part of information science development

Interesting questions are articulated with regard to basic cognitive information processing

and methodological ways of studies of reading Aspects of digital libraries and digital ser-

vices are embodied in problems of digital cultural heritage and special digital services for

seniors and children

The contents of this volume can confirm the trend of closer interdisciplinary contacts of

information science with computer science psychology philosophy and management which

are manifested in studies of scholarly communication research data management in evalua-

tion of science in studies of information ethics and in studies of reading Closer contacts

with computer science and psychology are manifested in our common research project HI-

BER focused on information behaviour in digital environment which forms a framework of

several papers presented in this volume (project APVV 0508-15) (Steinerovaacute Ondrišovaacute ndash

Dubovaacute Mirga ndash Hrčkovaacute Novaacutekovaacute) The potential development of theory of information

science from the perspective of knowledge management is presented by Katuščaacutekovaacute The

second part of papers in this volume is focused on conceptual and methodological issues of

studies of reading in library and information science with the emphasis on methodology of

eye-tracking The third part is opened again by our foreign colleague (Dancs) We included

in this part three papers based on application perspectives aimed at new services in digital

environment Apart from digital libraries for cultural heritage (Dancs) we present papers of

two doctoral students at our Department of LIS (Brijakovaacute Struhaacuterikovaacute) who project digital

services for two important user groups seniors and children

Papers in this volume confirm the impact of research in information science both at the

level of practical services and systems and in the development of theory and methodology

including overlaps with similar sciences namely the computer science psychology philoso-

phy sociology and management The topical trends have emerged from the needs of prac-

tice for example the research data management However they require some theoretical and

methodological framing especially with regard to seeking of new models for understanding

information in communication in various social contexts Topical questions are related to

studies of trust misinformation or other information pathologies in information interactions

From around the corner we are attracted by further appealing trends such as artificial intelli-

gence digital ethics and digital culture I believe that this collection of papers can bring

a good inspiration for further creative development of research and education in information

science

Jela Steinerovaacute

7

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

RESEARCH DATA MANAGEMENT AND DATA LITERACY

AS WE SEE THEM TODAY

Tibor Koltay

1 Introduction

Research data is the raw material for scholarly research In the same time it is the out-

put of research activities (Pryor 2012) It consists of ldquoheterogeneous objects and items used

and contextualized depending on the academic discipline of originrdquo (Semeler Pinto and

Rozados 2017 p 3) To serve as research data little data can be just as valuable as big data

and ndash in many cases ndash there is no data because relevant data does not exist cannot be found

or is not available (Borgman 2015)

As succinctly described by Cox (2018) library and information professionals (librari-

ans) usually have been ldquothinking of data as sitting beneath information and knowledge in

a pyramid of value But the concept of data has grown significantly in importance in the last

five years driven by public speculation about the power and risks of big data In parallel

data related roles are becoming increasingly important in professional practicerdquo He adds that

ldquoacademic librarianship is becoming more of a data profession and outlines a spectrum of

data roles from the familiar to the newrdquo

Considering the above development this paper focuses on research data management

(RDM) which builds a complex of services that libraries can or should offer to a wide com-

munity of researchers working in the natural sciences the social sciences and the humani-

ties Such services require fulfilling new professional roles the question of which will also

be addressed Data literacy in its own virtue and being closely connected to RDM cannot be

left out Neither should we forget about the similarities and differences between data-librar-

ians and data scientists

2 Methods

Making use of varied current awareness services and recommendations of academic

social networking services mainly Mendeley and ResearchGate a number of writings in-

cluding review articles have been selected to reflect on varied selected issues of research data

management and data literacy and the attributes of data-librarians and data scientists

8

3 Discussion

Scholarly research does not need more data Rather it requires having the right data

(Borgman 2015) In other words researchers require high quality curated data to work with

On the other end of the spectre we see librariansrsquo traditional willingness and service mind-

set for answering these needs which require additional knowledge and skills not known

before as well as confidence to work in this area (Corrall Kennan and Afzal 2013) One of

the main requirements of acquiring all related competencies is that librarians are given op-

portunities to learn new skills (Tenopir et al 2017)

31 Needs and expectations

The fact that data is of no use if not analysed is a challenge for librarians because many

of them do not possess analytical skills and lack the abilities needed for working confidently

in this new field of the changing information environment (Kirkwood 2016) As a result ndash

just as it was said above ndash re-skilling librarians is necessary as it allows them to be prepared

to the changing circumstances and requirements of the data-intensive research environment

Such education must be directed towards changing librariansrsquo self-identification According-

ly they should be able to handle data of all kinds making use of their traditional skills of

dealing with textual information This involves a conceptual understanding of data and ldquothe

abilities to find extract collect clean organise analyse and present datardquo even if they do

not serve users who deal with data (Robinson and Bawden 2017 p 314) We can say that

similarity with traditional tasks and the obvious and less known differences between old and

new responsibilities are key to going forward

If we look at the researchersrsquo side we see that the level of acceptance and the percep-

tion of Open Data or the perceived need for RDM is far from uniform by discipline and by

countries showing a wide variety much broader than that we could experience it in the case

of Open Access to publications (Cox and Corrall 2013) We will see that neither is the pre-

paredness of academic libraries to take responsibility on the same level in every country and

institution (Tenopir et al 2016 Tenopir et al 2017)

To provide successful services under these circumstances a basic appreciation of issues

related to research data is indispensable for librarians Such appreciation should include tech-

nical and socio-ethical competences the latter containing knowledge of legal and ethical

issues As already mentioned many of these have been well-known to librarians in the paper-

based world (Robinson and Bawden 2017)

Special attention needs to be given to services offered to digital humanists as the digi-

tal humanities is not only one of the sciences that are interested in investigating information

(Koltay 2016a) but relies heavily on the interpretation of data (Gibbs 2011) thanks to the

ability of computers to handle large corpuses of textual material (ACRL 2013) Distinguis-

hed attention is in place here because we tend to easily accept the prevalence of data in such

brands of ldquobig sciencerdquo as astronomy or physics and easily admit that new disciplines such as

astroniformatics or bioinformatics are data-driven while this does not seem to be self-ex-

planatory in the case of the humanities (Borgman 2012)

As Cox and Corrall (2013) pointed it out the literature of data-centred academic library

work can be characterized by both optimism and pessimism The example of the former is

the attention given to the potential roles in research data management based on the hope

that the libraryrsquos role in supporting scholarship can be extended by librarians who become

embedded in academic departments and research teams However the authors remind us that

9

ndash while this aspiration is natural and could lead to highly desirable results ndash we should re-

member the disappointment that was brought by the attempts of acquiring a role in know-

ledge management For that reason it is better to be cautious with exaggerated expectations

32 Research data management as a critical service

In this part of our paper we will offer a selection from the issues related to the multi-

tude of RDM activities Therefore it is time to provide a simple general definition of RDM

so we can say that it is a comprehensive set of activities for the organization storage access

and preservation of data (Semeler Pinto and Rozados 2017)

Even if not simply reinventing or extending what librarians already do today RDM is

not exception from the strong continuities with the tasks that they are already expected to do

(Cox 2018)

In many cases there is willingness to offer RDM For instance the majority of library

directors participating in a survey of European LIBER member libraries from 22 countries1

ldquorecognize the growing importance of research data and are looking for solutions that fit

their institutional needs and prioritiesrdquo (Tenopir et al 2017 p 38) The survey team led by

Carol Tenopir found that ndash similarly to previous surveys conducted with libraries in North

America (Tenopir et al 2014) ndash European academic libraries are more likely to offer infor-

mational services than technological ones

Informational services such as consulting with staff or students on Data Management

Plans (DMPs) on metadata standards and providing reference support for finding and citing

data (datasets) occur with relatively high frequency By involving a personal client-librarian

relationship these services align with long-established traditional reference services sup-

plied by libraries

Technological services appear with a lower frequency They include creating or trans-

forming metadata for datasets identifying datasets that could be candidates for repositories

selecting and preparing datasets for deposit deaccessioning or deselection of these datasets

This survey also shows that consulting with staff or students on data-management plans

(DMPs) happens with a relatively high frequency (Tenopir et al 2017) Compliance with the

varied data-related requirements of research funders has begun with DMPs and assistance

of preparing them is a basic level informational service (Molloy and Snow 2012) that helps

researchers to plan articulate and execute data management (Penfield Cox and Smith 2014)

DMPs formalize all technical and non-technical details and should be an integral part

of any project that requires some kind of data management (Solodovnik and Budroni 2015)

Let us add that ndash while the skills needed to assist in producing DMPs effectively are the same

as the ones for any informational service ndash such support requires librarians to be familiar

with funder requirements relevant standards and local data management processes (Cox and

Verbaan 2018)

Similarly to traditional reference services data reference interviews build on both the

researcher and the librarian to bring their own unique expertise into the interaction This is in

conformity with the RUSA Professional Competencies for Reference and User Services Li-

brarians documents which says that [The reference and user services librarian] engages the

1 Data does not include responses from Croatia Cyprus France Hungary Luxembourg Malta Portugal Romania

Serbia Slovakia and Turkey

10

user in the process and in making decisions (Huling et al 2017) The earlier version of this

document expresses this rule more outspokenly when stating that the librarian ldquoacknowledg-

es the knowledge brought by the user to the interactionrdquo (Whitlatch et al 2003)

Despite similarities data reference interviews may consist of more questions than in

traditional reference interactions and it might happen that some useful starting points can be

found which however are far from being the perfect source (Rice and Southall 2016)

Besides assessing researcherrsquos data needs consultations may require the librarian to as-

sist the researcher in finding an existing dataset Traditional skills play a role here again as ndash

similarly to the situation of reference librarians who are aware of the key reference works

and authoritative texts within their fields ndash data librarians should be familiar with major

repositories and other sources of datasets (Federer 2014) Reviewing datasets for their poten-

tial inclusion into repositories already mentioned above is also familiar to librarians as it

shows similarities to activities rooted in collection management principles (Cox 2018)

Librarians can offer help in data citation Though much more complex than citing re-

search publications data citation is an unquestionable necessity (Silvello 2018) It also has

the potential to become a source of motivation for researchers to share and publish their data

provided that it becomes a source of reward and acknowledgment for them (Candela et al

2015) We know that supporting citation activities is familiar to librarians in all environ-

ments including data-intensive ones Besides of citing data there is the possibility of data

publication even though there is uncertainty about its precise meaning proper forms and

extent of validating published datasets (Kratz and Strasser 2014)

Beyond assisting researchers in assigning metadata and citations to datasets helping

them in data retrieval is also a potential task However data retrieval is a less obvious task

than retrieving research papers which are available in a predominantly textual form For

instance the average file size of retrieved datasets is several times larger than that of re-

trieved research publication files and these in turn vary from one discipline to another Be-

sides of this the retrieved datasets may be of different file types or formats and often must be

downloaded before they can be read or used Research datasets are almost always accompa-

nied with separate documentation files and a single dataset item record may constitute sever-

al composite files (Bugaje and Chowdhury 2017)

33 The role of data literacy

Data literacy can be defined as a set of skills and abilities related to accessing research

data understanding interpreting managing critically evaluating and ethically using it (Kol-

tay 2015)

Research data management is inconceivable without data literacy education because

people who will use research data need education about how to understand interpret and

apply what they find and researchers are no exception from this rule Besides of this the fact

that data is not being restricted to quantitative results drawn from surveys or scientific exper-

iments i e we have an expanded view on it increases the importance of data literacy (ACRL

2013)

Data literacy competencies can be used in the following fields (Carlson et al 2011)

discovery and acquisition of data

data management

data conversion and interoperability

metadata

11

data curation

data re-use

data preservation

data analysis

data visualization

ethics

data citation

Data literacy is not only cognate with information literacy in general but is compatible

with the information literacy focus of academic librarianship (Cox 2018) Presenting evalu-

ating and interpreting qualitative and quantitative data is a learning outcome of IL This

statement of Andretta et al (2008) shows not only the connection between IL and data litera-

cy but it is an early recognition of the growing emphasis on educational activities in librar-

ies explained in detail for example by Grassian (2017) However the strongest connection

between data literacy and IL is made by their attention to critical assessment In the case of

data we must count with misleading or inappropriate use (Carlson et al 2011) In conse-

quence attention has to be paid to the version of the given dataset and the person responsible

for it (ACRL 2013) Data literacy is also connected to media literacy in pointing towards

ldquothe use of tools to use and reuse content in ways not imagined by the content creator are this

literacyrdquo (ACRL 2013 p 11)

Data literacy also has an interface to academic literacy that involves the comprehension

of the entire system of thinking values cultural identity and information flows of academia

which results in the ability to read interpret and produce texts valued in academia (Elmborg

2006) While academic literacyrsquos scope is much broader it can be applied to data especially

if we adopt the idea of digital scholarship that relies ndash among others ndash on collections of in-

formation and data (Cox 2016)

Both academic literacy and data literacy are also loosely connected to scientific literacy

which is not tied to academia but comprises methods approaches attitudes and skills relat-

ed to thinking scientifically and doing scientific research (National Academy of Sciences

1996) implying that everybody should be scientifically literate Statistical literacy is often

mentioned in connection with data literacy due to the existence of a common set of prob-

lems and a similar level of approach (Schield 2004)

Data literacy is in close association with data quality that is one of the cornerstones of

the data-intensive paradigm of scientific research (Koltay 2017) Therefore teaching data

literacy involves understanding the need for collecting data and the various ways to do it and

taking into consideration that ndash beyond basic literacy ndash there is a need for being numerate i

e understanding formulas graphs charts and tables

All literacies emphasise critical appraisal in general Data literacy education in particu-

lar should accentuate checking the provenance and integrity of data It is vital to understand

factors that may impact the data including bias patterns errors and omissions It is also im-

portant to consider sampling techniques sample selections and size as well as survey design

We need to able to distinguish between correlation and causation as well as understanding

how variables influence each other Having the skills of predicting generalizing from availa-

ble datasets as well as understanding trends and drawing inferences is indispensable (Ma-

son Khan and Smith 2016) Seen from a different angle data quality analysis requires ndash

among others ndash analysing the quality of the sources The analysis of the quality of the data

itself may consider accuracy consistency completeness originality and the degree of timeli-

ness of data (Daraio et al 2016)

12

By stressing the need for critical approaches data literacy can be subsumed within

a core skillset of being able to discriminate or exercising discernment Discernment equals to

being able to make independent judgements on the validity of information and evaluating the

information component of literacies (Mason Khan and Smith 2016 Walton Pickard and

Dodd 2018) This substantiates arguments that the final goal of data literacy is fostering

a culture of the semantic scholar because ndash unless educated in data literacy and information

literacy ndash scientific training alone does not make guarantee that researchers become aware

that their own scholarly communications may constitute primary sources of data (Haendel et

al 2012) This type of data literacy should involve abilities to translate vast amounts of data

into abstract concepts to understand data-based reasoning that leads to seeing almost every-

thing that we come into contact through the lens of data and will regard it as computational

programmable

When teaching data literacy skills to students the overall learning outcome should be

becoming data literate in the context of their subject area Students should identify relevant

data for their field of study understand how data is connected to the publication process and

be able to explain what open data is and how open data influences science Applying critical

thinking strategies to data and understanding the challenges of reusing data as well as aware-

ness of the importance of metadata and citation are crucial (Duffner-Ylvestedt and Rayner

2016)

Data literacy education could be enhanced by applying data governance principles par-

tially related to data quality These principles are beneficial in delineating decision domains

and defining accountability for decision making Data governance is advantageous because

it is based on standardised repeatable processes rules policies and standards in order to

enable the transparency of data-related processes (Koltay 2016b)

In the next part of this paper we will see that such thinking may serve as one of the few

common denominators between data librarians and data scientists

34 Data professionals

Data-related professional roles may be especially relevant for three specialist groups

data librarians data scientists and records professionals Nonetheless the main protagonists

in this field seem to be data librarians and data scientists

As said above academic librarianship is becoming more of a data profession that re-

flects both familiar and new roles (Cox 2018) However it remains questionable whether

there is a true similarity or convergence between the traditional though changing profession

of the librarian (in particular the data librarian) and the data scientistrsquos evolving sphere of

occupation On the one hand there are undeniable similarities between them due to the fact

that these jobs appeared in a data-intensive era On the other hand their work environments

culture and ndash last but not least ndash the scopes of duties are different Neither are the required

sills and competences fully identical with each other In one sentence even though there are

similarities between their duties and skills data librarians are not data scientists

The job of data scientists is ndash at least today and in the near future ndash tied to business en-

vironments When calling this nascent profession the sexiest job of the 21st century Daven-

port and Patil (2012) did not forget about its close relationship with the business world

In fact a big number of data scientists are working at companies of different size and

advancement By merging techniques of computer science and statistics combining data

analysis with the development of new products and services based on the data (Cox 2018)

13

data scientists also must have a good understanding of the principles of design and informa-

tion architecture (Voulgaris 2014)

Data librarians focus on research data They create new library services focusing on

heterogeneous and contextualized research data and act as facilitators in all stages of scien-

tific research (Semeler Pinto and Rozados 2017) As Rice and Southall (2016 p17) put it

ldquodata librarianship is concerned with the representation organization and dissemination of

data and the use of technologies to design research data management and data servicesrdquo

They add that such jobs may require detailed specialist knowledge about collections or giv-

ing advice on copyright

Despite the existing differences data science uses new methods and practices that may

turn out to be applicable to data librarianship first of all if they are willing to get more close-

ly acquainted with programing languages and programming logic (Cox 2018) and data visu-

alisation (Ogier and Stamper 2018)

Although currently not considered to be leaders in this field we should not forget about

records professionals who by virtue of having comparable experience to data librarians and

data scientists since the early twentieth century are equipped with skills and expertise that

may be applicable to research data management (Grant 2017)

When approaching these issues we should heed the warning of Robinson (2016) who

states that being specialised in data i e examining pattern and syntax and using quantitative

methodology or focusing on information i e being interested in meaning semantics and

using qualitative methods results in becoming entrenched in professions that are defined in

an overly narrow way thus leading to silos This division is harmful for both data scientists

and data librarians

Conclusion

The prevalence of research data does not subvert academic librarianship but deeply in-

fluences it even though the changes induced by it appear with a different speed in different

countries This means that it remains to be seen when academic libraries will start to see

data-related roles as standard tasks (Cox 2018) To reach this stage of development requires

answering questions about both the perception of teaching staff members about the support-

ing role of librarians in their research (Brydges and Clarke 2015) and the librariansrsquo view on

their own role in relation to the research activities of faculty and what and how they want to

achieve (Cox 2018) Data librarians and data scientists may cooperate in the future but more

likely they will borrow methods form each other Last but not least data literacy will remain

indispensable in academic settings while attaining more recognition and use among the

public sphere and peoplersquos private life

The writing of this text was supported by the EFOP-361-16-2016-00001 project ldquoComplex

Development of Research Capacities and Services at Eszterhaacutezy Kaacuteroly Universityrdquo

List of References

ACRL 2013 Intersections of scholarly communication and information literacy Creating

strategic collaborations for a changing academic environment [online] Chicago IL

14

Association of College and Research Libraries [cit 2018-06-24] Available from

httpacrlalaorgintersections

ANDRETTA S POPE A and G WALTON 2008 Information Literacy Education in the

UK In Communications in Information Literacy Vol 2 pp 36-51

BORGMAN ChL 2012 The conundrum of sharing research data In Journal of the Amer-

ican Society for Information Science and Technology Vol 63 pp 1059-1078

BORGMAN ChL 2015 Big Data Little Data No Data Scholarship in the Networked

World Cambridge MA MIT Press

BRYDGES B and K CLARKE 2015 Is it time to re-envision the role of academic librari-

ans in faculty research In Library Connect [online] Vol 13 [cit 2018-06-24] Avail-

able from httpslibraryconnectelseviercomarticles2015-07it-time-re-envision-role-

academic-librarians-faculty-research

BUCKLAND M 2012 What kind of science can information science be In Journal of the

American Society for Information Science and Technology Vol 63 pp 1-7

BUGAJE M and G CHOWDHURY 2017 Is Data Retrieval Different from Text Retriev-

al An Exploratory Study In International Conference on Asian Digital Libraries

Springer Cham pp 97-103

CANDELA L CASTELLI D MANGHI P and A TANI 2015 Data journals A survey

Journal of the Association for Information Science and Technology Vol 66 pp 1747-

1762

CARLSON J FOSMIRE M and CC MILLER 2011 Determining data information liter-

acy needs A study of students and research faculty In Libraries and the Academy Vol

11 pp 629-657

CORRALL S KENNAN MA and W AFZAL 2013 Bibliometrics and research data

management services Emerging trends in library support for research In Library

Trends Vol 61 pp 636-674

COX J 2016 Communicating new library roles to enable digital scholarship A review

article New Review of Academic Librarianship Vol 22 pp 132-147

COX A 2018 Academic librarianship as a data profession Information Today Europe

ILI365 [online] 2 June 2018 [cit 2018-06-24] Available from

httpwwwinfotodayeuArticlesEditorialFeatured-ArticlesAcademic-librarianship-as-

a -data-profession-125376aspxPageNum=2

COX AM and S CORRALL 2013 Evolving academic library specialties In Journal of

the American Society for Information Science and Technology Vol 64 pp1526-1542

COX A and E VERBAAN 2018 Exploring Research Data Management London Facet

DARAIO C LENZERINI M LEPORELLI C NAGGAR P BONACCORSI A and A

BARTOLUCCI 2016 The advantages of an Ontology-Based Data Management approach

openness interoperability and data quality Scientometrics Vol 108 pp 441-455

DAVENPORT T and D PATIL 2012 Data Scientist The Sexiest Job of the 21st Century

In Harvard Business Review [online] Vol 90 pp 70-76 [cit 2018-06-24] Available

from httpshbrorg201210data-scientist-the-sexiest-job-of-the-21st-century

Checklist for a Data Management Plan Version 40 DCC [online] 2014 [cit 2018-06-24]

Available from httpwwwdccacukresourcesdata-management-planschecklist (ac-

cessed 3 August 2015)

15

DUFFNER-YLVESTEDT N and J RAYNER 2016 Hooking Up Data with Literacy

Creating an Educational Framework for Uppsala University Library Nordic Journal

of Information Literacy in Higher Education Vol 8 pp 38-44

httpsdoiorg1015845norilv8i1261

FEDERER L 2014 Exploring New Roles for Librarians The Research Informationist San

Rafael CA Morgan amp Claypool Publishers

GIBBS F 2011 Critical discourse in digital humanities In Journal of Digital Humanities

[online] Vol 1 [cit 2018-06-24] Available from

httpjournalofdigitalhumanitiesorg1-1critical-discourse-in-digital-humanities-by-fred-

gibbs

GRANT R 2017 Recordkeeping and research data management a review of perspectives

In Records Management Journal Vol 27 pp 159-174

GRASSIAN E 2017 Information Literacy and Instruction Teaching and Learning Alterna-

tives A Global Overview In Reference and User Services Quarterly Vol 56 pp 232-

239

HAENDEL MA VASILEVSKY NA and JA WIRZ 2012 Dealing with Data A Case

Checklist for a Data Management Plan 2014 DCC [online] [cit 2018-06-24] Available

from httpwwwdccacukresourcesdata-management-planschecklist

Study on Information and Data Management Literacy In PLoS Biology Vol 10 e1001339

HULING N DALLAS LJ KINDER R WHITLATCH JB and B WOODARD 2017

Professional Competencies for Reference and User Services Librarians Chicago IL

American Library Association [cit 2018-06-24] Available from

httpwwwalaorgrusaresourcesguidelinesprofessional

KIRKWOOD RJ 2016 Collection development or data-driven content curation Library

Management Vol 37 pp 275-284

KOLTAY T 2015 Data literacy In search of a name and identity In Journal of Documen-

tation Vol 71 pp 401-415

KOLTAY T 2016a Library and information science and the digital humanities perceived

and real strengths and weaknesses In Journal of Documentation Vol 72 pp 781-792

KOLTAY T 2016b Data governance data literacy and the management of data quality

In IFLA Journal Vol 42 pp 303-312

KOLTAY T 2017 Data literacy for researchers and data librarians In Journal of Librari-

anship and Information Science Vol 49 pp 3-14

KRATZ J and C STRASSER 2014 Data publication consensus and controversies

In F1000Research [online] Vol 3 [cit 2018-06-24] Available from

httpsdoiorg1012688f1000research39793

MASON J KHAN K and S SMITH 2016 Literate numerate discriminatendashrealigning

21st century skills In Proceedings of the 24th International Conference on Computers

in Education Asia-Pacific Society for Computers in Education pp 609-614

MOLLOY L and K SNOW 2012 The data management skills support initiative Synthe-

sising postgraduate training in research data management In International Journal of

Digital Curation Vol 7 pp 101-109

OGIER AL and MJ STAMPER 2018 Data Visualization as a Library Service Embed-

ding Visualization Services in the Library Research Lifecycle In Journal of eScience

Librarianship Vol 7 e1126

16

PINFIELD S COX AM and J SMITH 2014 Research data management and libraries

Relationships activities drivers and influences In PloS ONE Vol 9 e114734

PRYOR G 2012 Managing research data London Facet

RICE R and J SOUTHALL 2016 The data librarianrsquos handbook London Facet Publish-

ing

ROBINSON L 2016 Editorial Alexandria Vol 26 pp 73-76

ROBINSON L and D BAWDEN 2017 ldquoThe story of datardquo A socio-technical approach to

education for the data librarian role in the CityLIS library school at City University of

London Library Management Vol 38 pp 312-322

ROBINSON L PRIEGO E and D BAWDEN 2015 Library and information science and

digital humanities two disciplines joint future Re-inventing information science in the

networked society In PEHAR F SCHLOumlGL C and C WOLFF eds Reinventing

Information Science in the Networked Society Proceedings of the 14th International

Symposium on Information Science (ISI 2015) Zadar Croatia 19th-21st May 2015

Gluumlckstadt Verlag Werner Huumllsbusch pp 44-54

SEMELER AR PINTO AL and HBF ROZADOS 2017 Data science in data librari-

anship Core competencies of a data librarian Journal of Librarianship and Information

Science [online] [cit 2018-06-24] Available from

httpjournalssagepubcomdoi1011770961000617742465

SI L ZHUANG X XING W and W GUO 2013 The cultivation of scientific data spe-

cialists Development of LIS education oriented to e-science service requirements

In Library Hi Tech Vol 31 No 4 pp 700-724

SILVELLO G 2018 Theory and practice of data citation In Journal of the Association for

Information Science and Technology Vol 69 pp 6-20

SOLODOVNIK I and P BUDRONI 2015 Preserving digital heritage At the crossroads

of Trust and Linked Open Data In IFLA Journal Vol 41 pp 251-264

TENOPIR C SANDUSKY RJ ALLARD S and B BIRCH 2014 Research data man-

agement services in academic research libraries and perceptions of librarians In Library

and Information Science Research Vol 36 pp 84-90

TENOPIR C POLLOCK D ALLARD S and D HUGHES 2016 Research data services

in European and North American libraries Current offerings and plans for the future

Proceedings of the Association for Information Science and Technology Vol 53 pp 1-6

TENOPIR C TALJA S HORSTMANN W LATE E HUGHES D POLLOCK D

SCHMIDT B BAIRD L SANDUSKY RJ and S ALLARD 2017 Research Data

Services in European Academic Research Libraries In LIBER Quarterly Vol 27 pp

23-44

VOULGARIS Z 2014 Data Scientist The Definitive Guide to Becoming a Data Scientist

Basking Ridge NJ Technics Publications

WALTON G PICKARD A J and L DODD 2018 Information discernment misinfor-

mation and pro-active scepticism In Journal of Librarianship and Information Science

[online] Available from httpsdoiorg1011770961000618769980

WHITLATCH JB BODNER NE DIEFENTHAL NZ HULING N and KM

KLUEGEL 2003 Professional competencies for reference and user services librarians

In Reference and User Services Quarterly Vol 42 pp 290-295

17

Summary

RESEARCH DATA MANAGEMENT AND DATA LITERACY

AS WE SEE THEM NOW

Tibor Koltay

This paper focuses on Research Data Management (RDM) and Data Literacy which build a complex

of services that libraries and librarians can or should offer to a wide community of researchers working

in the natural sciences the social sciences and the humanities To provide these services successfully

requires the appreciation of technical and socio-ethical issues related to research data Such role can be

played by data librarians the knowledge skills and mindset of whom show similarities to the compe-

tences required for not data-related tasks of academic librarianship They also have communalities with

the requirements set against data scientists but the differences between the two professions are consid-

erable

18

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

VEDECKAacute DAacuteTOVAacute GRAMOTNOSŤ KONCEPTUAacuteLNE

VYacuteCHODISKAacute A SITUAacuteCIA V SR

Jela Steinerovaacute

Uacutevod

Presun vedeckej komunikaacutecie do digitaacutelneho prostredia v suacutečasnosti otvaacutera noveacute otaacutezky

suacutevisiace s formovaniacutem otvorenej vedy digitaacutelnej vedy a informačnej podpory vedy v nov-

šiacutech kontextoch Vo veľkej miere sa dnes vynaacuterajuacute probleacutemy veľkyacutech daacutet vedeckyacutech daacutet

otvorenyacutech daacutet a tzv daacutetovyacutech vied V informačnej vede si to vyžaduje novšiacute priacutestup k vyme-

dzeniu pojmov spojenyacutech so zmenami v digitaacutelnom prostrediacute

Vymedzenie vyacuteznamu pojmu daacuteta a vedeckeacute daacuteta ostaacuteva staacutele vyacutezvou rocircznych vied vraacute-

tane informačnej vedy Zjednodušene sa daacuteta vymedzujuacute ako reprezentaacutecie objektov ktoreacute sa

využiacutevajuacute ako podklady a docirckazy pri riešeniacute probleacutemov Vo vede mocircže iacutesť o meraneacute vstupy

parametre rocirczne entity a objekty ale aj texty fotografie často štatistiky uacutedaje o spraacutevaniacute

objektov človeka systeacutemov organizaacuteciiacute Jednoduchšiacute priacutestup prinaacutešajuacute najmauml tzv daacutetoveacute

vedy ktoreacute vo svojom rozvoji využiacutevajuacute daacuteta ako zaacuteklad riešenia probleacutemov metoacuted aj postu-

pov Ide najmauml o priacuterodneacute vedy napriacuteklad fyziku astronoacutemiu meteoroloacutegiu genetiku geo-

grafiu a ineacute s docircrazom na nameraneacute hodnoty a vlastnosti skuacutemanyacutech objektov a javov V so-

ciaacutelnych vedaacutech sa často využiacutevajuacute sociaacutelne priacutepadne behavioraacutelne daacuteta z vyacuteskumov alebo

veľkyacutech databaacutez (ekonometria psycholoacutegia socioloacutegia ai) ktoreacute vaumlčšinou prepaacuteja štatistic-

kaacute analyacuteza

V tomto priacutespevku preto analyzujeme zaacutekladneacute konceptuaacutelne probleacutemy pojmov daacuteta

a vedeckeacute daacuteta Na zaacuteklade predošleacuteho kvalitatiacutevneho vyacuteskumu informačneacuteho spraacutevania ved-

cov predstavujeme typoloacutegiu vedeckyacutech daacutet V suacutelade s filozofiou daacutet si kladieme otaacutezky

tyacutekajuacutece sa podstaty vedeckyacutech daacutet poznaacutevania s využiacutevaniacutem daacutet aj etickeacuteho aspektu daacutet

Vymedzujeme vedeckuacute daacutetovuacute gramotnosť a interpretujeme vyacutesledky prieskumu daacutetovej

gramotnosti vedcov v SR Využiacutevame metoacutedy analyacutezy a synteacutezy modelovania a dvoch prie-

skumov ndash kvalitatiacutevneho s pojmovyacutem modelovaniacutem a online kvantitatiacutevneho prieskumu

V zaacutevere navrhujeme raacutemec vedeckej daacutetovej gramotnosti s využitiacutem filozofie vedeckyacutech

daacutet Zdocircrazňujeme trend rozvoja informačnej vedy pri vzdelaacutevaniacute informačnyacutech profesionaacute-

lov a doktorandov v oblasti manažmentu vedeckyacutech daacutet

19

1 Konceptuaacutelne zaacuteklady vyacuteskumu daacutet v informačnej vede

Probleacutem vyacuteskumu daacutet v informačnej vede sa naliehavo vynaacutera najmauml v poslednyacutech ro-

koch kedy autori začali uvažovať o veľkyacutech daacutetach v digitaacutelnom prostrediacute Kontextmi tyacutechto

daacutet suacute nielen rocirczne vedeckeacute discipliacuteny ale aj weboveacute siacutedla sociaacutelne meacutediaacute mobilneacute aplikaacute-

cie Tieto aspekty daacutet a veľkyacutech daacutet sa tyacutekajuacute aj služieb (akademickyacutech) knižniacutec a informač-

nyacutech inštituacuteciiacute Perspektiacutevne trendy rozvoja prinaacutešajuacute inteligentneacute systeacutemy ktoreacute mocircžu hľa-

dať vzorce v obrovskyacutech množstvaacutech rocircznorodyacutech daacutet a vyvodzovať aj novšie informaacutecie

z analyzovanyacutech kvantitatiacutevnych daacutet alebo textov Preto si v tejto praacuteci kladieme otaacutezku

o konceptuaacutelnych priacutestupoch k definovaniu pojmu daacuteta a vedeckeacute daacuteta Z predchaacutedzajuacutecich

vyacuteskumov využiacutevame analyacutezy suacutevisiace s možnou typoloacutegiou vedeckyacutech daacutet Tiež naacutes zau-

jiacutema ako vedci v SR využiacutevajuacute vedeckeacute daacuteta a vedeckuacute daacutetovuacute gramotnosť

Daacuteta sa zvyčajne v informačnej vede skuacutemajuacute v reťazci premien foriem poznania od

daacutet k informaacuteciaacutem po poznatky a muacutedrosť Tieto premeny foriem poznania často znaacutezorňuje

pyramiacuteda prechodu od daacutet cez informaacutecie k znalostiam Niektoriacute autori tento model podrobu-

juacute kritike a poukazujuacute na osobitne komplexnyacute charakter koncepcie daacutet (Case a Given 2016)

Ide o reprezentaacutecie objektov v kontextoch pričom kontext ich využitia zohraacuteva vyacuteznamnuacute

uacutelohu pri interpretaacuteciaacutech a tvorbe vyacuteznamu Daacuteta informaacutecie a znalosti spaacuteja praacuteve konštruk-

cia vyacuteznamu Niektoriacute zdocircrazňujuacute aj vlastnosť bdquopravdivostildquo na odliacutešenie daacutet (bdquosuroveacuteldquo ne-

spracovaneacute reprezentaacutecie) a znalostiacute (interne organizovaneacute pravdiveacute komunikovaneacute infor-

maacutecie) Dnes hovoriacuteme o daacutetovo intenziacutevnych prostrediach a daacutetovyacutech infraštruktuacuterach ako

suacutečasti vedeckej komunikaacutecie Vedeckeacute daacuteta sa vyznačujuacute rozmanitosťou veľkosťou ryacutech-

losťou životneacuteho cyklu ale aj komplexnosťou a naacuteročnosťou na interpretaacutecie Vedeckeacute daacuteta

suacute vnoreneacute do vedeckej komunikaacutecie ktoruacute chaacutepeme ako systeacutem informačnyacutech interakciiacute so

zameraniacutem na proces prenosu poznatkov ich organizovanie aj sociaacutelne využitie Informačnaacute

infraštruktuacutera predstavuje siete ľudiacute objektov zdrojov aj služieb a inštituacuteciiacute založenyacutech na

hodnotaacutech a tradiacuteciaacutech vedeckej komunikaacutecie vraacutetane sociaacutelnych interakciiacute a znalostiacute (Bow-

ker et al 2015 Borgman 2015 Edwards et al 2011) Zjednodušene obsahuje informačnaacute

infraštruktuacutera rocirczne spocircsoby ziacuteskavania a uchovaacutevania daacutet v čase a v priestore (Bowker 2008)

Vlastnosťami informačnej infraštruktuacutery suacute najmauml dynamika premenlivosť rocircznorodosť

priacutestupov neviditeľnosť znalostiacute aj interoperabilita systeacutemov

Komplexnyacute charakter pojmu daacuteta vysvetľujuacute niektoriacute autori v kontexte historickeacuteho vyacute-

voja daacutet (Borgman 2015 Furner 2016) Vymedzenie daacutet preto obsahuje najmauml aspekt arbit-

raacuternosti (dohovorenyacute vyacuteznam) Napriacuteklad aj Buckland (2017) vymedzuje daacuteta ako bdquodohodnu-

teacute vyacuteznamy docirckazovldquo Buckland (2017) však zdocircrazňuje že oproti pomerne dobre vybudo-

vanej infraštruktuacutere zameranej na dokumenty a ich opis neexistuje dobre vybudovanaacute daacutetovaacute

infraštruktuacutera digitaacutelnych daacutet Floridi (2010) vymedzuje daacuteta ako bdquonedostatok uniformityldquo

a prinaacuteša aj daacutetovo orientovanuacute definiacuteciu informaacutecie ako spraacutevne formulovaneacute a zmysluplneacute

daacuteta (daacuteta plus vyacuteznam) Kontextmi daacutet suacute podľa neho reaacutelny svet (rozmanitosť objektov

skuacutesenostiacute) rozdiely vo fyzikaacutelnych stavoch a systeacutemoch a nakoniec rozdiely medzi sym-

bolmi Floridi vysvetľuje svoju filozofickuacute klasifikaacuteciu daacutet na analoacutegoveacute a digitaacutelne (binaacuterne

bit ako najmenšia jednotka pričom z bitov mocircže vzniknuacuteť informaacutecia) Daacuteta suacute pre neho aj

určiteacute uacutelomky kontinua v tkanive reality Otaacutezkou však je či daacuteta musia byť vždy reprezen-

tovaneacute materiaacutelne Floridi (2010) v tomto kontexte vysvetľuje populaacuternu teacutezu informačnej

fyziky Johna A Wheelera ndash bdquo it from bitldquo ndash s cieľom dokaacutezať že podstata fyzikaacutelnej reality

(bdquoitldquo) je informačnaacute a vychaacutedza z bdquobitovldquo To maacute docircležiteacute docircsledky pre informačnuacute koncep-

ciu reality a informaacuteciu ako atribuacutet environmentaacutelny teda vlastnosť všetkyacutech objektov reali-

ty Zaujiacutemavaacute je aj klasifikaacutecia daacutet Floridiho v jeho koncepcii filozofie informaacutecie (primaacuterne

20

daacuteta sekundaacuterne daacuteta metadaacuteta operačneacute daacuteta derivatiacutevne daacuteta) Aj tento priacutestup poukazuje

na komplexnosť konceptualizaacutecie daacutet vo filozofii informaacutecie a prepojenie fyzikaacutelneho tech-

nologickeacuteho a ľudskeacuteho v rocircznych formaacutech poznania Floridi (2014) identifikoval informač-

nyacute obrat v bdquoštvrtej revoluacuteciildquo po Koperniacutekovi Darwinovi a Freudovi pričom ľudiacute charakteri-

zuje ako informačne stelesneneacute organizmy (bdquoinforgsldquo) zasadeneacute do informačneacuteho prostredia

(bdquoinfosfeacuteryldquo) v ktorom sa preliacutenajuacute hranice medzi online a offline prostrediacutem (bdquoonlifeldquo)

Floridi tiež vysvetľuje epistemologickyacute probleacutem veľkyacutech daacutet Pri preťaženiacute množstvom daacutet

technologickeacute riešenia nebuduacute dostatočneacute pretože tento probleacutem si vyžaduje epistemologic-

keacute riešenia (Floridi 2014) To znamenaacute najmauml kritickeacute analyacutezy a hodnotenie informaacuteciiacute ich

pochopenie a interpretaacuteciu V množstve daacutet naacutem technoloacutegie pomaacutehajuacute hľadať vzorce (data

mining text mining) ale formulovať otaacutezku musiacute vyacuteskumniacutek

Vedeckeacute daacuteta mocircžeme považovať za reprezentaacutecie objektov suacutevisiace s vedeckyacutem pro-

cesom a teda takeacute entity ktoreacute sa využiacutevajuacute ako docirckazy pri vedeckom procese Furner

(2016) rozlišuje počiacutetačovuacute a informačnuacute interpretaacuteciu daacutet Počiacutetačovaacute interpretaacutecia kladie

docircraz na algoritmy a technologickeacute spracovanie daacutet Informačnuacute interpretaacuteciu daacutet predstavuje

ako protiklad kedy interpretaacutecia daacutet suacutevisiacute s tvorbou vyacuteznamu seacutemantikou a pojmami Iden-

tifikuje tiež niekoľko aspektov daacutet v historickom vyacutevoji napriacuteklad daacuteta ako bdquodaryldquo metadaacute-

ta docirckazy vlastnosti a hodnoty bity ale najmauml daacuteta ako rozdiely (v systeacuteme a štruktuacutere daacutet)

Furner (2017) predstavuje aj naacutevrh filozofie daacutet pričom stanovuje hlavnyacute rozdiel medzi daacute-

tami a informaacuteciami ako rozdiel medzi konkreacutetnym a abstraktnyacutem Daacuteta suacute bdquoreprezentačneacute

konkreacutetnostildquo Pri uacutevahaacutech o filozofii daacutet zdocircrazňuje že by mohla byť užitočnaacute pretože

probleacutemy a otaacutezky viažuce sa na daacuteta sa tyacutekajuacute konkreacutetnostiacute (bdquokonkreacutetaldquo) a v tejto suacutevislosti

sa inak formulujuacute otaacutezky ako pri filozofii informaacutecie Filozofia daacutet by mohla byť užitočnaacute

pre empirickeacute vedy resp daacutetoveacute vedy ndash mohla by vzniknuacuteť na rozhraniacute informatiky štatisti-

ky a knižničnej a informačnej vedy Bola by však užitočnaacute aj pre digitaacutelne humanitneacute vedy

s vaumlzbami na filozofiu vedy filozofiu mysle filozofiu jazyka a filozofiu technoloacutegie Podľa

Furnera (2017) by filozofia daacutet mohla obsiahnuť prinajmenšom ontoloacutegiu (metafyziku) daacutet

(čo suacute daacuteta akeacute majuacute vlastnosti a typy) epistemoloacutegiu daacutet (akeacute poznatky o daacutetach mocircžeme

mať ako mocircžeme ziacuteskavať a produkovať daacuteta) a etiku a politiku daacutet (akeacute hodnoty vkladaacuteme

do daacutet hodnotenie daacutet sociaacutelne vplyvy spracovania daacutet napriacuteklad odraz mocenskyacutech štruk-

tuacuter) Na zaacuteklade analyacutez Furner uvaacutedza definiacuteciu daacutet takto bdquokonkreacutetne inštancie symbolic-

kyacutech reprezentaacuteciiacute deskriptiacutevnych propoziacuteciiacute ktoreacute vznikajuacute empirickyacutem pozorovaniacutem vo

vzťahu ku kvantitatiacutevnym a kvalitatiacutevnym vlastnostiam javov reaacutelneho svetaldquo (Furner 2017

s 66) V rozdieloch medzi daacutetami a informaacuteciami zdocircrazňuje že informaacutecie majuacute pravdivost-

nuacute hodnotu Rozlišuje aj kultuacuterno-historickyacute priacutestup (chaacutepanie daacutet skupinami ľudiacute v priestore

a čase) naturalistickyacute priacutestup (pozorovateľneacute vlastnosti daacutet) a racionalisticko-štruktuacuterny

priacutestup (miesto daacutet v systeacuteme kategoacuteriiacute) Podrobnejšie vysvetľuje najmauml štruktuacuterny priacutestup

v ktorom suacute daacuteta konkreacutetne (empirickeacute objektiacutevne) a informaacutecie abstraktneacute entity (mentaacutelne

subjektiacutevne zmysluplneacute)

Vedeckeacute daacuteta využiacutevaneacute v suacutečasnosti vo vedeckej komunikaacutecii odraacutežajuacute rocircznorodosť

rozvoja vednyacutech odborov najmauml intenziacutevne tradiacutecie v tzv daacutetovyacutech vedaacutech (fyzika moleku-

laacuterna bioloacutegia astronoacutemia meteoroloacutegia seizmoloacutegia ai) Intenziacutevne využiacutevajuacute sociaacutelne

štatistickeacute aj behavioraacutelne daacuteta sociaacutelne vedy napriacuteklad ekonoacutemia socioloacutegia psycholoacutegia

Trend praacutece s daacutetami dnes stelesňujuacute aj niektoreacute humanitneacute vedy napriacuteklad etnoloacutegia lite-

raacuterna veda archeoloacutegia histoacuteria najmauml pri praacuteci s digitalizovanyacutemi textami objektmi a arte-

faktmi V histoacuterii rozvoja vied sa v praacuteci s daacutetami a databaacutezami sformovali typickeacute kultuacuterne

vzorce informačnyacutech infraštruktuacuter a pamaumlti jednotlivyacutech vednyacutech discipliacuten (Bowker 2008)

Otaacutezkou konceptualizaacutecie daacutet sa preto staacutele zaoberajuacute vyacuteskumniacuteci z informačnej vedy

Pyacutetajuacute sa najmauml kedy vznikajuacute daacuteta akyacute je ich životnyacute cyklus a uacuteloha vo vede ktoreacute daacuteta suacute

21

spojeneacute s formulovaniacutem vedeckyacutech probleacutemov a konkreacutetnymi metoacutedami akeacute faktory ovplyv-

ňujuacute rozhodovanie vedcov pri spracovaniacute daacutet akeacute suacute spocircsoby reprezentaacutecie daacutet akeacute suacute roz-

diely medzi priacutestupom vedca a priacutestupom daacutetoveacuteho manažeacutera Tieto rocircznorodeacute kontexty

a faktory dokazujuacute že vyacuteznam daacutet je danyacute ich využiteľnosťou a ďalšiacutemi vlastnosťami ako

suacute napriacuteklad neurčitosť fyzikaacutelnosť štruktuacutera proces koherencia Borgmanovaacute (2015) deliacute

priacutestupy k definovaniu daacutet na definiacutecie s využitiacutem priacutekladov (daacuteta ako fakty čiacutesla piacutesmenaacute

symboly) operačneacute definiacutecie (daacuteta sa vyskytujuacute v operaacuteciaacutech inštituacuteciiacute možno ich viacnaacute-

sobne interpretovať suacute reprezentaacuteciami informaacuteciiacute napriacuteklad postupnosť bitov numerickeacute

tabuľky znaky textov zvukoveacute nahraacutevky vzorky meteoritov) Kategoriaacutelne definiacutecie obsa-

hujuacute kategoacuterie daacutet z hľadiska možnostiacute ich spracovania archivaacutecie pocircvodu hodnoty (napriacute-

klad bdquosuroveacute daacutetaldquo spracovaneacute daacuteta pozorovaneacute daacuteta počiacutetačoveacute daacuteta experimentaacutelne daacuteta)

Z hľadiska suacuteborov daacutet sa vedeckeacute daacuteta delia na vedeckeacute daacuteta projektov v ktoryacutech vznikli

vedeckeacute daacuteta ako zdroje vedeckyacutech komuniacutet (genomika) a suacutebory referenčnyacutech daacutet (štandar-

dy zaacuteznamov daacutet) Konceptuaacutelny priacutestup deliacute daacuteta na zaacuteklade jednotlivyacutech vednyacutech discipliacuten

ndash daacuteta priacuterodnyacutech vied sociaacutelnych vied humanitnyacutech vied V humanitnyacutech vedaacutech je zloži-

tejšia situaacutecia pretože primaacuternym zdrojom je dokument text alebo objekt sekundaacuternym

zdrojom suacute analyacutezy praacutec o danej entite a terciaacuternym zdrojom suacute kataloacutegy suacutepisy bibliogra-

fie zoznamy (Borgman 2015) Pritom rozhodnutie o tom čo je primaacuternym zdrojom (daacutet)

zaacutevisiacute od vyacutechodiska a kontextu vyacuteskumu Vedeckeacute daacuteta možno teda definovať ako entity

využiacutevaneacute ako docirckazy javov s cieľom realizaacutecie vedeckeacuteho vyacuteskumu a baacutedania (Borgman

2015) Suacute to reprezentaacutecie objektov využiacutevaneacute na podporu tvrdeniacute a docirckazy predpokladov

a poznatkov

Vedeckeacute daacuteta sa v suacutečasnosti skuacutemajuacute najmauml v suacutevislostiach s možnosťami ich repro-

dukcie zdieľania a možnosťami využitia v novyacutech kontextoch Vedeckeacute daacuteta mocircžu prispie-

vať k prenosu poznania cez rocirczne kontexty a v rocircznom časovom vyacutevoji Hrajuacute docircležituacute uacutelohu

v stabilnom fungovaniacute vedeckej komunikaacutecie aj keď sa staacutele vynaacuterajuacute noveacute žaacutenre a typy

komunikaacutecie v digitaacutelnom prostrediacute Vedeckeacute daacuteta suacute suacutečasťou širšieho rozširovania vedec-

kej komunikaacutecie a vedeckyacutech produktov pre verejnosť najmauml v kontextoch hnutia otvoreneacute-

ho priacutestupu otvorenej vedy či otvorenyacutech daacutet Vedeckeacute daacuteta suacute spojeneacute s rozvojom znalost-

nyacutech infraštruktuacuter (Bowker 2008) Ich suacutečasťou suacute aj daacutetoveacute infraštruktuacutery na podporu praacutece

s (veľkyacutemi) vedeckyacutemi daacutetami od technoloacutegiiacute cez repozitaacutere daacutet po služby daacutetoveacuteho manaž-

mentu a profesie daacutetovyacutech kuraacutetorov V neposlednom rade sa vedeckeacute daacuteta spaacutejajuacute s potreb-

ou strateacutegiiacute dlhodobeacuteho uchovaacutevania a priacutestupu k daacutetam a s vyacutevojom adaptiacutevnych znalost-

nyacutech infraštruktuacuter Vedeckeacute daacuteta sa často pohybujuacute v špiraacutele dopytu a ponuky suacute vyacutehodou

aj vyacutemennyacutem artiklom ale aj zaacutevaumlzkom v projektoch či pri publikovaniacute Koncepčneacute otaacutezky

vedeckyacutech daacutet suacutevisia s ich reprezentaacuteciou mobilitou (prenos medzi kontextmi) ale najmauml

s komplexnyacutem probleacutemom docircvery pri tvorbe a využiacutevaniacute digitaacutelnych daacutet a pri ich interpretaacute-

ciaacutech

2 Typoloacutegia vedeckyacutech daacutet

Pokusy o klasifikaacuteciu vedeckyacutech daacutet možno vidieť aj v rocircznych priacutestupoch pri defino-

vaniacute a konceptualizaacutecii daacutet Rozmanitosť vedeckyacutech daacutet je kľuacutečom k pochopeniu ich podsta-

ty Preto niektoreacute typoloacutegie (vedeckyacutech) daacutet naznačujuacute delenie na tradičneacute (kvantitatiacutevne)

typy daacutet (štatistickeacute numerickeacute senzorickeacute daacuteta) a kvalitatiacutevne daacuteta (behavioraacutelne kultuacuterne

daacuteta) (Borgman 2015 Sonnenwald 2013) V suacutečasnosti suacute aktuaacutelne veľkeacute daacuteta a otvoreneacute

daacuteta V našej štuacutedii zameranej na informačneacute spraacutevanie vedcov (Steinerovaacute 2018) sme v jed-

nej časti identifikovali typy vedeckyacutech daacutet tak ako sa vynorili z kvalitatiacutevnej analyacutezy daacutet

22

suacuteboru polo-štruktuacuterovanyacutech rozhovorov s 19 vybranyacutemi skuacutesenyacutemi vedcami z rocircznych

odborov v SR Vedcov sme rozdelili do štyroch širšiacutech vednyacutech discipliacuten priacuterodneacute vedy

sociaacutelne vedy humanitneacute vedy informatika Koncepcia vyacuteskumu bola zloženaacute zo štyroch

zložiek obsahujuacutecich vyacuteskumnyacute proces informačnyacute proces znalostnuacute infraštruktuacuteru a fak-

tory vplyvu Kvalitatiacutevne analyacutezy daacutet naacutes viedli k pojmovyacutem reprezentaacuteciaacutem kolektiacutevneho

diskurzu vedcov v kritickom aj konštruktiacutevnom interpretačnom repertoaacuteri V zaacuteverečnyacutech

interpretaacuteciaacutech (Steinerovaacute 2018) sme predstavili 23 pojmovyacutech maacutep zvyacuterazňujuacutecich zaacuteklad-

neacute pojmy vzťahy medzi nimi a kontexty teacutem a probleacutemov Metoacuteda pojmoveacuteho mapovania

a modelovania bola aplikovanaacute na vizualizaacuteciu vyacutesledkov vyacuteskumu vo vlastnej špecifickej

metodologickej koncepcii s využitiacutem softveacuteru C-MapsTool (Novak Cantildeas 2006) Otaacutezky

zameraneacute na typy vedeckyacutech daacutet boli formulovaneacute takto Akeacute daacuteta pri vyacuteskume využiacutevate

Ako a kde ich ukladaacutete organizujete a udržiavate Na zaacuteklade analyacutez sme vytvorili pojmovuacute

mapu Typy vedeckyacutech daacutet (obr 1) (Steinerovaacute 2018)

Mapa znaacutezorňuje zaacutekladneacute charakteristiky vedeckyacutech daacutet ako reprezentaacutecie objektov

faktov entiacutet využiacutevanyacutech ako docirckazy vo vedeckej argumentaacutecii a poznaacutevaniacute Suacutevisia s fun-

govaniacutem a tradiacuteciami vyacuteskumnyacutech komuniacutet formulovanyacutemi vedeckyacutemi probleacutemami a pou-

žiacutevanyacutemi metoacutedami Mapa typov vedeckyacutech daacutet by mohla pomocirccť pochopiť ich podstatu

a manažment Vedeckeacute daacuteta vytvaacuterajuacute daacutetovuacute infraštruktuacuteru v niektoryacutech priacutepadoch suacute zaacute-

kladom daacutetovyacutech vied V suacutevislosti s otvorenyacutemi technoloacutegiami a otvorenyacutem priacutestupom sa

formujuacute aj ako otvoreneacute daacuteta a staacutevajuacute sa suacutečasťou otvorenej vedy v digitaacutelnom prostrediacute

(Steinerovaacute 2016) Ide nielen o budovanie uacuteložiacutesk daacutet a otvorenyacute priacutestup k repozitaacuterom ve-

deckyacutech daacutet ale aj o zdieľanie vedeckyacutech daacutet a noveacute využitie v novšiacutech kontextoch a disci-

pliacutenach V priacutepade veľkyacutech objemov vedeckyacutech daacutet sa tvoria veľkeacute daacuteta najmauml v niektoryacutech

vednyacutech odboroch ako archeoloacutegia astronoacutemia fyzika genetika seizmoloacutegia ale aj ekonoacute-

mia psycholoacutegia alebo sociaacutelne meacutediaacute Mapa preto znaacutezorňuje aj veľkeacute daacuteta a behavioraacutelne

daacuteta a zdocircrazňuje ich etickeacute aspekty v niektoryacutech citlivyacutech oblastiach suacutevisiacich so skuacutema-

niacutem osobnosti človeka (mediciacutena psycholoacutegia genetika)

Z hľadiska špecifickyacutech typov daacutet sme identifikovali daacuteta vednyacutech discipliacuten v štyroch

skupinaacutech vednyacutech odborov Mapa v tyacutechto odboroch znaacutezorňuje typickeacute priacuteklady daacutet v priacute-

rodnyacutech vedaacutech (vzorky zaacuteznamy dokumentaacutecia ndash meranie fotografie observačneacute senzo-

rickeacute daacuteta) v humanitnyacutech vedaacutech (dokumenty texty objekty ndash archeologickeacute etnografickeacute

historickeacute kvalitatiacutevne kultuacuterne daacuteta) v sociaacutelnych vedaacutech (socioekonomickeacute daacuteta prognoacute-

zy kultuacuterne reprezentaacutecie sociaacutelne štatistickeacute daacuteta) a v informatike (weboveacute daacuteta experi-

mentaacutelne daacuteta databaacutezy a pod)

Mapa typov daacutet je otvorenyacutem systeacutemom v ktorom je možneacute identifikovať ďalšie vyviacute-

jajuacutece sa typy daacutet Od nich zaacutevisia aj možnosti tvorby plaacutenov manažmentu daacutet a služieb daacute-

tovyacutech manažeacuterov či digitaacutelnych kuraacutetorov Typoloacutegia vedeckyacutech daacutet bude aj ďalej formovať

možnosti budovania daacutetovej a znalostnej infraštruktuacutery pre vedeckuacute komunikaacuteciu a strateacutegie

vzdelaacutevania v oblasti vedeckej daacutetovej gramotnosti

3 Vedeckaacute daacutetovaacute gramotnosť

V nadvaumlznosti na praacutecu s daacutetami v rocircznych kontextoch sa vymedzuje aj pojem daacutetovej

gramotnosti Znamenaacute najmauml proces nadobuacutedania znalostiacute a zručnostiacute pri ziacuteskavaniacute spraco-

vaniacute reprezentaacutecii interpretaacutecii a prezentaacutecii daacutet Osobitnou suacutečasťou daacutetovej gramotnosti je

tzv vedeckaacute daacutetovaacute gramotnosť ktoruacute podrobnejšie analyzovali viaceriacute autori (Koltay 2017

Schneider 2013 Martin 2014 Carlson et al 2013) Vedeckaacute daacutetovaacute gramotnosť predstavuje

23

Obr 1

Pojmovaacute mapa Typy vedeckyacutech daacutet (Steinerovaacute 2018)

24

schopnosti a znalosti spojeneacute s využiacutevaniacutem vedeckyacutech daacutet ktoreacute suacute vnoreneacute do kontextov

discipliacuten a zaacutevisia od faktorov expertiacutezy skuacutesenostiacute aj osobnosti vedca Podrobnejšie cha-

rakteristiky daacutetovej a vedeckej gramotnosti možno vysvetliť s využitiacutem prehľadovej štuacutedie

Koltaya (2017) a pravidiel ACRL (2013) Daacutetovaacute gramotnosť znamenaacute najmauml porozumenie

spocircsobov ziacuteskavania spracovania a hodnotenia daacutet vraacutetane etickyacutech pravidiel poznatkov

a zručnostiacute umožňujuacutecich transformovať daacuteta na znalosti (ACRL 2013 Koltay 2017) Ve-

deckaacute daacutetovaacute gramotnosť sa zužuje na vedeckeacute daacuteta pričom metoacutedy postupy a spocircsoby

analyacutez suacute zaacutevisleacute od konkreacutetnych vedeckyacutech discipliacuten V niektoryacutech vednyacutech odboroch exis-

tujuacute štandardizovaneacute metoacutedy na praacutecu s daacutetami v inyacutech odboroch (napriacuteklad humanitneacute

vedy) suacute spocircsoby praacutece s daacutetami skocircr intuitiacutevne vyviacutejajuacute sa ako suacutečasť kultuacutery a tradiacutecie

rozvoja discipliacuteny Probleacutemom pri definovaniacute vedeckej daacutetovej gramotnosti je určiť zaacutekladnuacute

všeobecnuacute charakteristiku ktoraacute by obsiahla nielen kvantitatiacutevne daacuteta (štatistickeacute senzoric-

keacute numerickeacute) ale aj tzv kvalitatiacutevne daacuteta (napriacuteklad behavioraacutelne kultuacuterne daacuteta digitali-

zovaneacute objekty a texty)

V suacutevislosti s vedeckou daacutetovou gramotnosťou vznikla praktickaacute oblasť manažmentu

vedeckyacutech daacutet v nadvaumlznosti na noveacute služby akademickyacutech knižniacutec a informačnyacutech profe-

sionaacutelov pre vedcov Niekoľko veľkyacutech prieskumov medzi vedcami v USA realizovala

Tenopirovaacute (Tenopir et al 2015) pričom identifikovala potreby vedcov z hľadiska zabez-

pečenia služieb daacutetovej infraštruktuacutery najmauml budovanie repozitaacuterov daacutet a nadvaumlznyacutech ana-

lytickyacutech služieb Vyacutehody digitaacutelneho prostredia sa čoraz častejšie prejavujuacute v procesoch

zdieľania vedeckyacutech daacutet ich ekologickom opaumltovnom využiacutevaniacute v novyacutech kontextoch a pri

naacutevrhoch novyacutech naacutestrojov na ich analyacutezu štrukturaacuteciu a aplikaacuteciu Tu sa otvaacutera priestor pre

noveacute funkcie akademickyacutech knihovniacutekov a knižniacutec vznikajuacute novšie profesie ako daacutetoviacute

kuraacutetori digitaacutelni knihovniacuteci daacutetoviacute manažeacuteri

Vedeckaacute daacutetovaacute gramotnosť vznikaacute v prieniku vedeckej gramotnosti a daacutetovej gramot-

nosti Vedeckaacute gramotnosť suacutevisiacute najmauml s formulovaniacutem vedeckyacutech probleacutemov poznaniacutem

metodoloacutegiiacute metoacutedami a postupmi manažmentom vedeckyacutech projektov strateacutegiami spraco-

vania informaacuteciiacute vedeckou kolaboraacuteciou aj publikovaniacutem Daacutetovaacute gramotnosť suacutevisiacute s kon-

kreacutetnymi postupmi pri spracovaniacute daacutet v ich životnom cykle od vzniku cez uchovaacutevanie ana-

lyacutezy vyhľadaacutevanie až po modifikaacuteciu či zaacutenik V nadvaumlznosti na praacutecu s daacutetami a vedeckuacute

daacutetovuacute gramotnosť sa v rocircznych krajinaacutech začali realizovať prieskumy medzi vedcami

v kontextoch probleacutemov spracovania a uchovaacutevania veľkyacutech daacutet aj hnutia otvorenej vedy

a otvorenyacutech daacutet

4 Prieskum vedeckej daacutetovej gramotnosti vedcov v SR vyacuteber

vyacutesledkov

V nadvaumlznosti na kvalitatiacutevny vyacuteskum informačneacuteho spraacutevania vedcov v SR a vyacuteskum

informačneacuteho prostredia vedeckej komunikaacutecie sme realizovali prieskum vedeckej daacutetovej

gramotnosti v raacutemci medzinaacuterodneacuteho porovnaacutevacieho prieskumu ktoryacute bol koncepčne na-

vrhnutyacute odborniacutekmi z Veľkej Britaacutenie Francuacutezska a Turecka (Uumlnal et al 2019) Do prie-

skumu sa zapojilo 29 krajiacuten s cieľom identifikovať postupy pri ziacuteskavaniacute spracovaniacute zdie-

ľaniacute a využiacutevaniacute vedeckyacutech daacutet V SR ide o prvyacute prieskum tohto druhu Realizaacutecia priesku-

mu bola zabezpečenaacute online systeacutemom LimeSurvey od decembra 2017 do januaacutera 2018

Distribuovali sme vyacutezvu na vyplnenie dotazniacuteka na 2600 adries vedcov vo vybranyacutech 10

veľkyacutech univerzitaacutech v SR a SAV Z vyplnenyacutech 486 dotazniacutekov sme analyzovali 257 uacutepl-

nyacutech odpovediacute naacutevratnosť odpovediacute bola 10thinsp Aj keď prieskum nebol reprezentatiacutevny

25

jeho vyacutesledky poukazujuacute na určiteacute trendy v praacuteci s vedeckyacutemi daacutetami v SR a na potreby

vedcov pri budovaniacute služieb daacutetovej infraštruktuacutery

Zloženie respondentov obsahuje najvyššiacute počet respondentov zo SAV (n-94) a Univer-

zity Komenskeacuteho (n-48) Z hľadiska zastuacutepenia discipliacuten bolo 75thinsp respondentov z priacuterod-

nyacutech vied 18thinsp zo sociaacutelnych vied a 7thinsp z humanitnyacutech vied 5097thinsp mužov a 4786thinsp

žien vekoveacute kategoacuterie obsiahli 26 ndash 35 rokov (4126thinsp) 36 ndash 45 (2296thinsp) a 46 ndash 55 rokov

(1556thinsp) Kategoacuterie podľa dĺžky praxe boli rozdeleneacute na vedcov s praxou menej ako 5 ro-

kov (3346thinsp) 5 ndash 10 rokov (1643thinsp) a 11 ndash 15 rokov (1595thinsp) Akademickiacute pracovniacuteci

boli zastuacutepeniacute 7082thinsp a doktorandi 2879thinsp

Vyacutesledky prieskumu naznačujuacute pozitiacutevny priacutestup vedcov k vedeckyacutem daacutetam aj ochotu

ich zdieľať pričom majuacute určiteacute obavy z aspektov zneužitia daacutet a ich dezinterpretaacutecie v no-

vyacutech kontextoch Respondenti potvrdili medzery v daacutetovej infraštruktuacutere a službaacutech manaž-

mentu vedeckyacutech daacutet Taktiež potvrdili že mnoheacute inštituacutecie nemajuacute strateacutegie či plaacuteny ma-

nažmentu daacutet pričom tu sa vyskytujuacute určiteacute rozdiely medzi discipliacutenami bdquoDaacutetoveacuteldquo vedy

majuacute pomerne dobre rozpracovaneacute pravidlaacute praacutece s vedeckyacutemi daacutetami napriacuteklad genetika

astronoacutemia mediciacutena Humanitneacute vedy daacuteta využiacutevajuacute v menšej miere v suacutečasnosti tvoria

zaujiacutemaveacute digitaacutelne objekty a texty pričom využiacutevajuacute intuitiacutevne priacutestupy pri budovaniacute svo-

jich systeacutemov v digitaacutelnom prostrediacute (atlasy jazykov kultuacuter historickeacute systeacutemy archeolo-

gickeacute daacuteta) Respondenti tohto prieskumu potvrdzujuacute zaacuteujem o školenia v oblasti citaacuteciiacute daacutet

metadaacutet plaacutenov manažmentu daacutet

Z vyacutesledkov prieskumu vyberaacuteme zaujiacutemaveacute informaacutecie o produkovaniacute a využiacutevaniacute daacutet

ich zdieľaniacute a priacutečinaacutech obaacutev z ich zdieľania v rozdieloch medzi discipliacutenami Respondenti

najviac využiacutevajuacute a produkujuacute štandardneacute dokumenty v MS Office (texty tabuľky prezentaacute-

cie) Ďalej využiacutevajuacute obrazoveacute suacutebory internetoveacute a weboveacute daacuteta a archivovaneacute daacuteta Tieto

typy daacutet však produkujuacute v oveľa nižšej miere Tieto vyacutesledky naznačuje graf 1

Graf 1

Typy produkovanyacutech a využiacutevanyacutech daacutet

26

Rozdiely medzi discipliacutenami vo využiacutevaniacute a produkovaniacute daacutet potvrdzujuacute vyššiu mieru

využiacutevania bdquosurovyacutechldquo daacutet grafiky obraacutezkov konfiguračnyacutech daacutet a zdrojovyacutech koacutedov v priacute-

rodnyacutech a technickyacutech vedaacutech sociaacutelni vedci skocircr využiacutevajuacute štatistickeacute a štruktuacuterovaneacute daacuteta

(60thinsp) Zaujiacutemaveacute je že viac ako polovica respondentov nespracuacuteva metadaacuteta na opis svo-

jich daacutet Vaumlčšina vedcov uchovaacuteva svoje daacuteta vo vlastnyacutech priacutestrojoch (počiacutetače externeacute

disky ndash 9883thinsp)

Najvyacuteraznejšou vyacutehodou vedeckej kolaboraacutecie v digitaacutelnom prostrediacute je zdieľanie daacutet

(ale aj publikaacuteciiacute zdrojov citaacuteciiacute naacutepadov) Vyacuteskumniacuteci svoje daacuteta zdieľajuacute najčastejšie

s vyacuteskumniacutekmi z rovnakeacuteho tiacutemu (7662thinsp) alebo z vlastnej inštituacutecie (4825thinsp) Rozdiely

medzi discipliacutenami suacute pri dostupnosti a ochrane daacutet v sociaacutelnych a priacuterodnyacutech vedaacutech je

priacutestup k daacutetam skocircr obmedzenyacute (len 20thinsp respondentov potvrdilo voľnyacute priacutestup k daacutetam)

Princiacutepy otvoreneacuteho priacutestupu poznaacute 56thinsp respondentov v sociaacutelnych vedaacutech je to 65thinsp

respondentov a v humanitnyacutech vedaacutech len 38thinsp Priacutestup k daacutetam a naacutezory na ich zdieľanie

ilustruje graf 2

Graf 2

Priacutestup k daacutetam a zdieľanie daacutet vo vedeckej spolupraacuteci

Vyacuteraznejšie rozdiely sme identifikovali v priacutečinaacutech obaacutev vedcov pri zdieľaniacute daacutet Naj-

vyacuteraznejšie obavy z dezinterpretaacutecie svojich daacutet majuacute sociaacutelni vedci (48thinsp) vedci z priacuterod-

nyacutech vied zas potvrdili najvyššiu mieru obaacutev zo zneužitia daacutet (42thinsp) V humanitnyacutech vedaacutech

až 50thinsp vedcov nemaacute obavy zo zdieľania daacutet Obavy suacutevisiace s praacutevnymi a etickyacutemi aspek-

tmi využiacutevania vedeckyacutech daacutet v najvyššej miere potvrdili respondenti zo sociaacutelnych vied

staršiacute vedci a ženy Niektoreacute z tyacutechto rozdielov naznačuje graf 3

Ďalšie zaujiacutemaveacute zistenia v prieskume sa tyacutekali inštitucionaacutelnych politiacutek v oblasti daacuteto-

vej infraštruktuacutery Vaumlčšina respondentov potvrdila že nikdy nevyužili plaacuten manažmentu daacutet

vo svojom vyacuteskume (73thinsp) Dve tretiny respondentov poznajuacute termiacuten metadaacuteta 56thinsp res-

pondentov by priviacutetalo školenia v oblasti manažmentu vedeckyacutech daacutet Vaumlčšina si však nie je

27

Graf 3

Priacutečiny obaacutev pri zdieľaniacute vedeckyacutech daacutet rozdiely medzi discipliacutenami

istaacute či ich univerzita (inštituacutecia) maacute plaacuten manažmentu daacutet a predpiacutesaneacute metadaacuteta pre tvorbu

repozitaacuterov (81thinsp) Vaumlčšina tiež nepoznaacute odporuacutečania svojich univerziacutet či vyacuteskumnyacutech

agentuacuter pre uchovaacutevanie vyacuteskumnyacutech daacutet (64thinsp) 60thinsp respondentov si mysliacute že ich inštituacute-

cia by mala mať plaacuten manažmentu daacutet Mladšiacute vedci a ženy potvrdili vyššiu mieru zaacuteujmu

o školenia v oblasti manažmentu vedeckyacutech daacutet Podrobnejšie informaacutecie o tomto prieskume

suacute publikovaneacute v inyacutech praacutecach (Steinerovaacute 2018a Steinerovaacute a Ondrišovaacute 2019)

Prieskum potvrdil zaacuteujem vedcov o vedeckeacute daacuteta pričom v niektoryacutech vednyacutech odbo-

roch suacute postupy štandardizovaneacute (daacutetoveacute vedy) a v niektoryacutech suacute postupy pri ziacuteskavaniacute

a spracovaniacute daacutet skocircr intuitiacutevne Odvraacutetenou stranou vyacutehod zdieľania vedeckyacutech daacutet suacute oba-

vy vedcov z dezinterpretaacutecie zneužitia daacutet či praacutevne a etickeacute pravidlaacute ochrany vedeckyacutech

daacutet Veľkou vyacutezvou v buduacutecom rozvoji vedeckej komunikaacutecie a praacutece s informaacuteciami je

zdieľanie daacutet ktoreacute je podmieneneacute kontextom jednotlivyacutech vednyacutech discipliacuten Potvrdili to

aj mnoheacute vyacuteskumy v zahraničiacute (napriacuteklad Brown 2010 Palmer et al 2008 Fry 2013 Talja

et al 2005 Tenopir et al 2015) Ukazujuacute sa rozdiely medzi mladšiacutemi a staršiacutemi vedcami

(mladšiacute suacute skocircr ochotniacute zdieľať digitaacutelne daacuteta) rozdiely geografickeacute a rozdiely vyplyacutevajuacutece

z kultuacuter discipliacuten Potreba budovať daacutetovuacute infraštruktuacuteru je staacutele aktuaacutelna najmauml pri zlepšo-

vaniacute podmienok vedcov vo vedeckej kolaboraacutecii a formovaniacute komuniacutet v digitaacutelnom prostre-

diacute V našom prieskume vedci potvrdili zaacuteujem o vzdelaacutevanie pri praacuteci s daacutetami o formovanie

strateacutegiiacute praacutece s daacutetami metadaacutetami a citačnyacutemi štyacutelmi

Vyacutesledky medzinaacuterodneacuteho porovnaacutevacieho prieskumu (Uumlnal et al 2019) poukazujuacute na

vyacuteraznuacute strategickuacute uacutelohu Veľkej Britaacutenie pri organizovaniacute manažmentu vedeckyacutech daacutet

v porovnaniacute s Francuacutezskom a Tureckom Ukazujuacute sa vyacutehody systematickeacuteho plaacutenovania

praacutece s daacutetami pre zlepšovanie služieb informačneacuteho prostredia vedcov Porovnateľneacute vyacute-

sledky boli zisteneacute aj v inyacutech krajinaacutech napriacuteklad v ČR (Jaroliacutemkovaacute 2017) alebo na Islande

(Paacutelsdottir 2017)

28

5 Konceptuaacutelny raacutemec vedeckej daacutetovej gramotnosti

Z predchaacutedzajuacutecej kvalitatiacutevnej štuacutedie informačneacuteho spraacutevania vedcov (Steinerovaacute

2018) a z prieskumu daacutetovej gramotnosti vedcov vyplyacuteva že existujuacute spoločneacute procesy ved-

cov pri praacuteci s informaacuteciami Typickeacute procesy obsahujuacute prezeranie vyhľadaacutevanie navigaacuteciu

verifikaacuteciu dialoacuteg aj diskusiu Zaacutekladneacute spoločneacute procesy pre všetky discipliacuteny suacute monitoro-

vanie zdrojov (jadro časopisov teacutema) reťazenie čiacutetanieštuacutedium a tvorba (piacutesanie) Vyacutesled-

ky štuacutedie potvrdzujuacute aj trendy vyacuteskumov informačneacuteho spraacutevania spracovaneacute v štuacutediaacutech

rocircznych autorov (napriacuteklad Vilar et al 2015 Vrana 2013 Scanlon 2014 Case a Given 2016

Ford 2015) Kolaboraacutecia v digitaacutelnom prostrediacute a v sociaacutelnych sieťach sa ďalej rozviacuteja

a v sociaacutelnych sieťach je aktuaacutelna najmauml prezentaacutecia vyacutesledkov vyacuteskumu a hľadanie partne-

rov (Given Willson 2015 Olson a Olson 2016 Greifeneder et al 2018) ale aj popularizaacutecia

a podpora vedy v spoločnosti (Karvalics 2013) Ako aktuaacutelna sa potvrdila potreba podporiť

digitaacutelne humanitneacute vedy a všeobecne rozvoj digitaacutelnej vedy (MacKenzie a Martin 2016)

Na metodologickej uacuterovni vedci využiacutevajuacute spoločneacute metodologickeacute analytickeacute postupy

pri praacuteci s informaacuteciami ktoreacute sme predstavili v modeli vedeckyacutech informačnyacutech interakciiacute

(Steinerovaacute 2018) Tieto procesy sme rozdelili do troch skupiacuten podľa faktorov metodologic-

kyacutech domeacutenovej expertiacutezy a otvorenej vedy Z hľadiska metodologickyacutech faktorov sme

identifikovali procesy pochopenia deskripcie explanaacutecie exploraacutecie predikcie modelova-

nia kolaboraacutecie a manažmentu projektov Z hľadiska domeacutenovej expertiacutezy ide najmauml o pro-

cesy analyacutezy interpretaacuteciiacute heuristiacutek reprezentaacuteciiacute porovnaacutevania merania experimentov

a pozorovania Z hľadiska faktorov otvorenej vedy vymedzujeme procesy otvoreneacuteho priacutestu-

pu manažmentu daacutet transparentnosti v digitaacutelnom prostrediacute participaacutecie digitaacutelneho publi-

kovania a propagaacutecie vedy

Okrem tyacutechto podmieňujuacutecich faktorov sme v kvalitatiacutevnom prieskume vedcov identi-

fikovali aj zaacutekladneacute rozdiely medzi discipliacutenami najmauml priacuterodnyacutemi sociaacutelnymi humanit-

nyacutemi vedami a informatikou Tieto rozdiely sa tyacutekajuacute formulaacutecie vedeckyacutech probleacutemov

prevažujuacutecich metoacuted typov daacutet a postupov pri ich spracovaniacute strateacutegiiacute publikovania a pre-

važujuacutecich typov publikaacuteciiacute využiacutevanyacutech systeacutemov a prevažujuacutecich informačnyacutech strateacutegiiacute

hodnocirct vedeckej praacutece a kontextov aplikaacutecie vyacutesledkov tvorivosti aj typov spolupraacutece

V tomto kontexte navrhujeme konceptuaacutelny raacutemec na spracovanie filozofie vedeckyacutech

daacutet Tento raacutemec by mal obsiahnuť ontologickyacute epistemologickyacute aj etickyacute rozmer Ontolo-

gickyacute rozmer suacutevisiacute najmauml s probleacutemom definovania vedeckyacutech daacutet a existencie ich typov

s využitiacutem otvoreneacuteho systeacutemu kategorizaacutecie Epistemologickyacute rozmer filozofie vedeckyacutech

daacutet obsahuje otaacutezky zameraneacute na možnosti poznaacutevania prostredniacutectvom empirickyacutech daacutet

najmauml z hľadiska formulaacutecie vedeckyacutech otaacutezok a ich interpretaacutecie Etickyacute rozmer suacutevisiacute

s hodnotami ktoreacute akademickeacute komunity daacutetam a ich interpretaacuteciaacutem priraďujuacute K tyacutemto

rozmerom ešte pričleňujeme aj ekologickyacute rozmer filozofie vedeckyacutech daacutet ktoryacute suacutevisiacute

s adaptaacuteciami medzi vedcami a informačnyacutem prostrediacutem a tiež s vedeckyacutemi interakciami

suacutevisiacimi so životnyacutem cyklom vedeckyacutech daacutet (od vzniku cez uchovaacutevanie vyhľadaacutevanie

spracovanie až po modifikaacuteciu a zaacutenik) Vyacuteznamnou ekologickou vlastnosťou vedeckyacutech

daacutet je ich noveacute (viacnaacutesobneacute) využitie v novšiacutech kontextoch a v komplexnyacutech ekosysteacutemoch

daacutetovyacutech infraštruktuacuter jednotlivyacutech komuniacutet a discipliacuten Zaacutekladom ekologickeacuteho rozmeru

vedeckyacutech daacutet je zdieľanie daacutet v tyacutechto daacutetovyacutech infraštruktuacuterach Tu zohraacutevajuacute uacutelohu indi-

viduaacutelne (osobnostneacute) faktory vedca tradiacutecie discipliacuten komuniacutet a inštitucionaacutelne a strate-

gickeacute procesy V digitaacutelnom prostrediacute suacute vyacuteznamneacute zmeny vo vedeckom procese zazname-

naneacute pri kolaboraacutecii zdieľaniacute daacutet a znalostiacute publikovaniacute a medzinaacuterodnej spolupraacuteci

29

Na obr 2 znaacutezorňujeme vizualizaacuteciu tohto raacutemca vedeckej daacutetovej gramotnosti z po-

hľadu filozofie vedeckyacutech daacutet Naznačujeme ontologickyacute epistemologickyacute a etickyacute rozmer

zaacutekladňu daacutetovej infraštruktuacutery ako ekosysteacutemu ktoryacute je suacutečasťou informačnej infraštruktuacute-

ry vedeckej komunikaacutecie V prieniku proceduacuter vedeckyacutech daacutet a vedeckyacutech informačnyacutech

interakciiacute metodologickyacutech faktorov a faktorov domeacutenovej expertiacutezy vznikaacute vedeckaacute daacutetovaacute

gramotnosť ktoraacute zaacutevisiacute od kontextov vednyacutech discipliacuten Ekologickyacute rozmer je znaacutezornenyacute

ako širšie informačneacute prostredie a suacutevisiacute s interakciami vedeckyacutech daacutet a vedcov so zamera-

niacutem na vzaacutejomneacute adaptaacutecie ale aj inšpiraacutecie daacutetami kedy sa objavujuacute noveacute vyacuteskumneacute otaacutez-

ky vzorce a znalosti v daacutetach Daacuteta sa viacnaacutesobne využiacutevajuacute v rocircznych kontextoch Poznat-

ky z vedeckyacutech daacutet vznikajuacute procesmi interpretaacutecie a analyacutez premenou konkreacutetneho na

abstraktneacute s verifikaacuteciou štrukturaacuteciou a expertiacutezou pri použitiacute daacutet na riešenie probleacutemov

a vyvodenie novyacutech poznatkov Vedeckeacute daacuteta sa integrujuacute do daacutetovej infraštruktuacutery uchovaacute-

vajuacute sa analyzujuacute a interpretujuacute mocircžu byť aj podnetom aktivaacutecie a inovaacutecie vedeckeacuteho

skuacutemania Staacutevajuacute sa suacutečasťou informačneacuteho prostredia ako komplexneacuteho systeacutemu infor-

mačnyacutech interakciiacute ľudiacute zdrojov informačnyacutech objektov naacutestrojov a služieb (Steinerovaacute

2018)

Obr 2

Konceptuaacutelny raacutemec vedeckej daacutetovej gramotnosti

6 Manažment vedeckyacutech daacutet

Manažment vedeckyacutech daacutet je procesom vplyacutevajuacutecim na strateacutegie budovania informačnej

a daacutetovej infraštruktuacutery a digitaacutelnych knižniacutec Praacuteve v digitaacutelnom prostrediacute sa vedeckaacute kola-

boraacutecia pretvaacutera do rozvoja discipliacuten pri zdieľaniacute vedeckyacutech daacutet a participaacutecii vo vzdialenej

vedeckej kolaboraacutecii Vedeckeacute komunity komunikujuacute a spolupracujuacute v raacutemci discipliacuten vyacute-

skumnyacutech projektov ale aj v interdisciplinaacuternych presahoch Situaacutecia sa mocircže skomplikovať

30

kontextovo podmienenyacutemi rozdielmi v praacuteci s vedeckyacutemi daacutetami z aspektov rocircznosti veľko-

sti typov daacutet Manažment vedeckyacutech daacutet je metoacuteda umožňujuacuteca integraacuteciu životneacuteho cyklu

daacutet ndash od tvorby daacutet cez priacutestup využiacutevanie naacutestrojov uchovaacutevanie vyhľadaacutevanie až po vyu-

žiacutevanie vedeckyacutech daacutet

Je docircležiteacute upozorniť na aktuaacutelnosť vzdelaacutevania kurzov a školeniacute v oblasti manažmentu

vedeckyacutech daacutet (Schneider 2017 Carlson et al 2015 Tenopir et al 2015) V odbornej praacuteci

s vedeckyacutemi daacutetami je metodickyacutem naacutestrojom model FAIR ktoryacute zdocircrazňuje princiacutepy praacutece

s vyacuteskumnyacutemi objektmi Daacuteta majuacute byť Findable (naacutejditeľneacute) Accessible (dostupneacute) Inter-

operable (interoperabilneacute) a Reusable (nanovo využiteľneacute) V suacutečasnosti suacute spracovaneacute smer-

nice na zabezpečenie tyacutechto princiacutepov najmauml na uacuterovni strojoveacuteho spracovania daacutet v infor-

mačnom prostrediacute daacutetovyacutech vied bohatyacutech na množstvo digitaacutelnych daacutet (Wilkinson et al 2016)

Prirodzene v mnohyacutech odboroch existujuacute už detailne rozpracovaneacute metoacutedy a priacutestupy pre

praacutecu s daacutetami Napriacuteklad v priacuterodnyacutech vedaacutech (bioloacutegii) existuje viac ako 600 štandardov

na praacutecu s daacutetami suacute obsiahnuteacute v registri BioSharing (httpsbiosharingorg) Metodickeacute

smernice sa spracuacutevajuacute aj v oblasti pracovnyacutech procesov analyacutez daacutet Priacutekladmi globaacutelnych

repozitaacuterov daacutet suacute Figshare (httpfigsharecom) MendeleyData (httpsdatamendelycom)

Zenodo (httpzenodorog) alebo DANS (httpwwwdansknwnl) V budovaniacute špecializo-

vanyacutech daacutetovyacutech repozitaacuterov dominuje rocircznorodosť Existujuacute napriacuteklad tradiacutecie v oblasti

genetiky (Genbank Worldwide Protein Data Bank) fyziky (Space Physics Data Facility

SPDF httpspdfgsfcnasadov) alebo astronoacutemie (SIMBAD Set of Identifications Measu-

rement and Bibliography for Astronomical Data) Vyacutezvou daacutetovyacutech vied je podporiť analyacutezy

a objavovanie poznatkov z daacutet v spolupraacuteci človeka s digitaacutelnymi naacutestrojmi Rozvojom tyacutech-

to princiacutepov praacutece s vedeckyacutemi daacutetami sa zaoberaacute aj skupina FORCE11 (Martone 2015)

V tomto kontexte vznikajuacute noveacute profesie potrebneacute na uacutedržbu a rozvoj daacutetovej infra-

štruktuacutery vraacutetane daacutetovyacutech repozitaacuterov Noveacute profesie daacutetovyacutech manažeacuterov a digitaacutelnych

knihovniacutekov by mali byť orientovaneacute na poznanie životneacuteho cyklu vedeckyacutech daacutet (Borgman

2015) ktoryacute obsahuje identifikaacuteciu plaacutenovanie selekciu uchovaacutevanie a ochranu čistenie

spracovanie analyacutezu manažment a poskytovanie služieb daacutetovej analyacutezy s pridanou hodno-

tou Niektoriacute autori vymedzujuacute digitaacutelne kuraacutetorstvo ako novšiu informačnuacute profesiu (Niel-

sen Hjoslashrland 2014) Vyacutebornyacute prehľad tyacutechto novyacutech profesiiacute vraacutetane ich mapy prinaacutešajuacute

napriacuteklad Cox a Corrall (2013) Vzdelanie v oblasti manažmentu daacutet mocircžeme rozdeliť na

špecializovaneacute predmety pre vzdelaacutevanie knižničnyacutech a informačnyacutech profesionaacutelov a na

kurzy a školenia pre prax knihovniacutekov a daacutetovyacutech manažeacuterov Obsah školeniacute v oblasti ma-

nažmentu vedeckyacutech daacutet prezentoval napriacuteklad Schneider (2017) pričom priacutestupy rozdelil na

orientovaneacute na obsah a orientovaneacute na metoacutedy praacutece s vedeckyacutemi daacutetami Pryor a Donnelly

(2009) v naacutevrhoch vzdelaacutevania pre manažment daacutet prezentujuacute model zručnostiacute obsahujuacuteci

zručnosti tvorcov daacutet manažeacuterov daacutet daacutetovyacutech knihovniacutekov a daacutetovyacutech vedcov a navrhujuacute

obsah ich vzdelaacutevania

Na KKIV FiF UK v suacutečasnosti realizujeme predmet zameranyacute na daacutetovuacute analyacutezu a vizu-

alizaacuteciu daacutet pre študentov bakalaacuterskeho programu informačnyacutech štuacutediiacute Obsahuje konceptu-

aacutelne zaacuteklady praacutece s daacutetami (kvantitatiacutevne daacuteta kvalitatiacutevne daacuteta otvoreneacute daacuteta veľkeacute daacuteta)

Zameriava sa aj na metoacutedy formaacutety a naacutestroje praacutece s daacutetami čistenie a konverziu daacutet tex-

toveacute analyacutezy vizualizaacuteciu a interpretaacuteciu daacutet Informačnaacute etika a etika daacutet je suacutečasťou oso-

bitneacuteho predmetu

Keďže v našom prieskume mladšiacute vedci potvrdili vyššiu mieru zaacuteujmu o školenia v ob-

lasti manažmentu vedeckyacutech daacutet navrhujeme pripraviť a realizovať kurzy vedeckej daacutetovej

gramotnosti pre doktorandov z rocircznych odborov štuacutedia ako suacutečasť ich metodologickej a ve-

deckej gramotnosti Tieto kurzy by mali obsiahnuť takeacute teacutemy ako typoloacutegia vedeckyacutech daacutet

31

zaacuteklady filozofie daacutet metodologickeacute zaacuteklady praacutece s daacutetami až po praktickeacute aspekty manaž-

mentu vedeckyacutech daacutet v digitaacutelnych knižniciach ako suacute procesy plaacutenovania selekcie ucho-

vaacutevania ochrany analyacutezy manažmentu a poskytovania služieb

Praktickeacute kurzy pre informačnyacutech profesionaacutelov v oblasti manažmentu vedeckyacutech daacutet

sa postupne rozviacutejajuacute aj s podporou euroacutepskych projektov zameranyacutech na otvorenuacute vedu

a otvorenyacute priacutestup v CVTI SR Tu ostaacuteva vyacutezvou budovanie daacutetovyacutech repozitaacuterov tvorba

a využiacutevanie novyacutech naacutestrojov na praacutecu s daacutetami daacutetoveacute kuraacutetorstvo praacuteca s metadaacutetami

dlhodobaacute archivaacutecia daacutet ochrana vedeckyacutech daacutet a strateacutegie praacutece s vedeckyacutemi daacutetami vo

vyacuteskumnyacutech projektoch vraacutetane rozvoja daacutetovej infraštruktuacutery pre digitaacutelne humanitneacute ve-

dy Aktuaacutelne suacute aj teacutemy ako plaacutenovanie manažmentu daacutet citačneacute štyacutely daacutet naacutezvy suacuteborov

a verziiacute daacutetovyacutech suacuteborov Cieľom je zdieľanie daacutet a efektiacutevna praacuteca s vedeckyacutemi daacutetami

v digitaacutelnom prostrediacute

Zaacutever

Preskuacutemali sme niektoreacute konceptuaacutelne aspekty vedeckyacutech daacutet s docircrazom na zložitosť

tohto pojmu aj možnosti formovania filozofie vedeckyacutech daacutet Sondy do informačneacuteho pro-

stredia vedcov v SR (Steinerovaacute 2018b 2017) potvrdili spoločneacute charakteristiky informač-

neacuteho spraacutevania vedcov z rocircznych odborov založeneacute na monitorovaniacute zdrojov teacutem a časopi-

sov analyacutezach interpretaacuteciaacutech a spracovaniacute daacutet často s využitiacutem štatistiky a špeciaacutelnych

softveacuterov Interpretaacutecia daacutet ako reprezentaacuteciiacute objektov vyacuteskumu či rozdielov v systeacuteme ziacutes-

kavanyacutech daacutet poukazuje na ich vlastnosť konkreacutetnosti ako suacutečasti kontextov discipliacuten Upo-

zornili sme však nielen na vyacuteznam pragmatickyacutech priacutestupov v procesoch spracovania daacutet

v ich životnom cykle ale aj na vyacuteznam ich teoacuterie a ďalšieho vyacuteskumu v oblasti rozvoja ich

filozofie Predstavili sme aj možnuacute typoloacutegiu vedeckyacutech daacutet spracovanuacute v raacutemci kvalitatiacutev-

neho vyacuteskumu informačneacuteho spraacutevania vedcov pričom ide o otvorenyacute systeacutem s možnosťou

identifikovať ďalšie typy daacutet

Identifikovali sme aj vedeckuacute daacutetovuacute gramotnosť na koncepčnej uacuterovni a predstavili

sme vyacutesledky medzinaacuterodneacuteho online prieskumu vedeckej daacutetovej gramotnosti Prieskum

poukaacutezal na aktuaacutelnosť teacutemy praacutece s daacutetami a na formovanie novyacutech profesiiacute daacutetovyacutech kuraacute-

torov a manažeacuterov daacutet Navrhli sme konceptuaacutelny raacutemec vedeckej daacutetovej gramotnosti s vy-

užitiacutem predchaacutedzajuacutecich teoretickyacutech modelov podloženyacutech empirickyacutem vyacuteskumom Ide

o model vedeckyacutech informačnyacutech interakciiacute prepaacutejajuacuteci faktory expertiacutezy metodologickeacute

faktory a faktory otvorenej vedy (Steinerovaacute 2016) a model rozdielov medzi odbormi (Stei-

nerovaacute 2018) Raacutemec zdocircrazňuje filozofickeacute rozmery daacutet so zameraniacutem na formulovanie

otaacutezok podporenyacutech daacutetami rozvoj daacutetovej infraštruktuacutery a pravidlaacute praacutece s daacutetami (episte-

mologickyacute ontologickyacute a etickyacute rozmer) Ekologickyacute rozmer raacutemca obsahuje faktory adap-

taacutecie evoluacutecie participaacutecie aj služieb s pridanou hodnotou Vyznačuje sa viacnaacutesobnyacutem

využitiacutem daacutet vo vedeckyacutech informačnyacutech interakciaacutech a premenou daacutet na znalosti ako suacutečasť

kreatiacutevnych akademickyacutech informačnyacutech ekoloacutegiiacute (Steinerovaacute 2018) Naznačuje aj premen-

livosť seacutemantiky daacutet v zaacutevislosti od kontextov komuniacutet kultuacutery discipliacuten hodnocirct a kreatiacutev-

nej exploraacutecie

V tomto zmysle navrhujeme aj zmeny v praacuteci akademickyacutech knižniacutec v suacutelade s interak-

tiacutevnym modelom akademickej knižnice ako suacutečasti akademickyacutech informačnyacutech ekoloacutegiiacute

(Steinerovaacute 2018) Tento model vychaacutedza z trendov otvorenej vedy a digitaacutelnej vedy a z kva-

litatiacutevnej štuacutedie informačneacuteho spraacutevania vedcov Kladie docircraz na manažment informaacuteciiacute

a manažment daacutet a prechod služieb smerom k aktiacutevnej podpore vedcov a k budovaniu infor-

mačnej a daacutetovej infraštruktuacutery Medzi ďalšie funkcie v modeli tejto knižnice patriacute najmauml

32

interaktiacutevnosť propagaacutecia vyacutesledkov vedcov podpora projektov priacuteprava publikaacuteciiacute for-

movanie priestoru pre spolupraacutecu kreativitu a dialogickeacute partnerstvaacute vedcov a informačnyacutech

profesionaacutelov

Nakoniec sme navrhli prehĺbenie vzdelaacutevania v oblasti manažmentu vedeckyacutech daacutet pre

informačnyacutech profesionaacutelov a vedeckej daacutetovej gramotnosti pre doktorandov a mladyacutech ved-

cov Obraz o informačnom spraacutevaniacute vedcov v SR sme potvrdili dvomi empirickyacutemi štuacutediami

aj keď suacute obmedzeneacute metoacutedami vyacuteskumu (kvalitatiacutevna štuacutedia 19 vybranyacutech vedcov kvanti-

tatiacutevny prieskum 257 analyzovanyacutech odpovediacute) Z tyacutechto prieskumov vyplynuli určiteacute me-

dzery v informačnej a daacutetovej infraštruktuacutere vedcov ale aj medzery v praacuteci s vedeckyacutemi

daacutetami Vedci majuacute zaacuteujem o efektiacutevnejšiu praacutecu s daacutetami o spolupraacutecu s informačnyacutemi

profesionaacutelmi a o školenia v manažmente vedeckyacutech daacutet Daacutetovaacute infraštruktuacutera a služby

informačnej infraštruktuacutery suacute zaacutekladom zdieľania daacutet a vedeckej kolaboraacutecie s možnosťami

podpory kreativity a inovaacuteciiacute Vedci v prieskume vniacutemajuacute informačneacute prostredie kriticky aj

konštruktiacutevne Barieacutery v informačnom prostrediacute reprezentuje najmauml administratiacutevna zaacuteťaž

priacutestup k digitaacutelnym naacutestrojom a financie Vedci pritom podporujuacute otvorenuacute vedu a kola-

boraacuteciu v digitaacutelnom prostrediacute obaacutevajuacute sa však napaumltia medzi akademickyacutemi hodnotami

a komerčnyacutemi vplyvmi vo vede Vedeckeacute strateacutegie univerziacutet by mali podporovať inovaacutecie

komunikaacuteciu a kolaboraacuteciu zdieľanie daacutet a presun vedeckej komunikaacutecie do digitaacutelneho pro-

stredia vraacutetane novšiacutech modelov zabezpečovania kvality a manažmentu vedeckyacutech daacutet

Tieto zistenia suacute v suacutelade s vyacutesledkami podobnyacutech štuacutediiacute ako napriacuteklad Kim a Stanton (2016)

Bourg et al (2009) Erdelez a Means (2005) Cox a Pinfield (2013) alebo Silipigni et al (2017)

v oblastiach zdieľania daacutet a vplyvu akademickyacutech knižniacutec

Rozvoj vedeckej kolaboraacutecie v digitaacutelnom prostrediacute bude aj ďalej intenziacutevne pokračo-

vať Informačniacute profesionaacuteli tu buduacute mať svoje vyacuteznamneacute miesto v službaacutech a manažmente

informaacuteciiacute a daacutet a v budovaniacute daacutetovyacutech a informačnyacutech infraštruktuacuter V tomto kontexte je

potrebneacute rozviacutejať aj teoretickuacute zložku informačnej vedy najmauml otaacutezky filozofie daacutet a filo-

zofie informaacuteciiacute ktoreacute otvaacuterajuacute noveacute horizonty praacutece s informaacuteciami vraacutetane probleacutemov

etiky informaacuteciiacute a etiky daacutet či patologickyacutech javov informačneacuteho preťaženia nespraacutevnych

a falošnyacutech informaacuteciiacute dezinformaacuteciiacute zneužiacutevania daacutet a znečistenia informačneacuteho prostre-

dia Trendy informačnej vedy sa tak prejavujuacute v kontinuaacutelnych snahaacutech o pochopenie infor-

mačneacuteho prostredia informačnyacutech interakciiacute informačneacuteho spraacutevania a informačnyacutech po-

trieb nielen vedcov ale aj inyacutech komuniacutet v digitaacutelnom prostrediacute

Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute spraacute-

vanie sa človeka v digitaacutelnom priestore Ďakujem kolegom za spracovanie analyacutez a grafov

z prieskumov najmauml J Ilavskej M Ondrišovej a M Melicherovej

Zoznam bibliografickyacutech odkazov

ACRL 2013 Intersection of scholarly communication and information literacy creating

strategic collaboration for a changing academic environment [online] Chicago IL

Association of College and Research Libraries [cit 2017-05-05] Dostupneacute na

httpacrlalaorgintersections

BORGMAN ChL 2015 Big Data Little Data No Data Scholarship in the Networked

World Cambridge MIT Press

BOWKER G TIMMERMANS S CLARKE AE a E BALKA eds 2015 Boundary

Objects and Beyond Working with Leigh Star Cambridge MIT Press

33

BOWKER GC 2008 Memory Practices in the Sciences Cambridge the MIT Press

BROWN C 2010 Communication in the Sciences Annual Review of Information Science

and Technology 44 287-316

BOURG CH ROSS C a R ERWAY 2009 Support for the Research Process An Aca-

demic Library Manifesto Report prodby OCLC Research [online] [cit 2010-10-12]

Dostupneacute na httpwwwoclcorgresearchpublicationslibrary20092009-07pdf

BULGER M MEYER ET DE LA FLOR G TERRAS M WYATT S JIROTKA

M ECCLES K Ch McCARTHY MADSEN 2011 Reinventing Research Informa-

tion Practices in the Humanities A Research Information Network Report [online] April

2011 [cit 2011-04-30] Dostupneacute na httpdxdoiorg102139ssrn1859267

BUCKLAND M 2017 Information and Society Cambridge Ma the MIT

CARLSON J JOHNSTON L WESTRA B a M NİCHOLS 2013 Developing an

Approach for Data Management Education A report from Data Literacy Project Int J

On Digital Curation 8(1) 204-217 Dostupneacute na httpdxdoiorg102218ijdcv8i1254

CARLSON J a M STOWELL BRACKE 2015 Planting the seeds for data literacy Lessons

learned from a student-centered education program Int Journal of Digital Curation

10(1) 95-110

CASE DO a L GIVEN 2016 Looking for information a survey of research on informa-

tion seeking needs and behaviour Fourth ed Bingley Emerald

CHOWDHURY GG 2014 Sustainability of Scholarly Information London Facet

CHOWDHURY GG UumlNAL Y KURBANOGLU S BOUSTANY J a G WALTON

2018 Research Data Management and data sharing behaviour of university researchers

In ISIC 2018 Proceedings of the information Behaviour Conference Krakoacutew Poland

9-11 October 2018

COX AM a S CORRALL 2013 Evolving Academic Library Specialties In JASIST

64(8) 1526-1542 DOI 101002asi22847

COX A M a S PINFIELD 2013 Research data management and libraries Current activi-

ties and future priorities In Journal of Librarianship and Information Science June 28

2013 DOI 1011770961000613492542

EDWARDS PN JACKSON SJ BOWKER GC a C KNOBEL 2007 Understanding

Infrastructure Dynamics Tensions and Design Report of a Workshop on History and

Theory of Infrastructure Lessons for New Scientific Cyberinfrastructures [online]

Washington NSF [cit 2008-08-09] Dostupneacute na

httpdeepbluelibumichedubitstream202742493533UnderstandingInfrastructure200

7pdf

ERDELEZ S a T MEANS 2005 Measuring changes in information sharing among life

science researchers In Knowledge Management Nurturing Culture Innovation and

Technology 29-40

FORD N 2015 Introduction to Information Behaviour London Facet

FLORIDI L 2014 The fourth revolution How the infosphere is reshaping human reality

Oxford Oxford University Press ISBN 978-0-19-874393-4

FLORIDI L 2010 Information A very Short Introduction Oxford Oxford University Press

FURNER J 2016 ldquoDatardquo The data In KELLY M BIELBY J eds Information Cultures

in the Digital Age Springer Wiesbaden 287-306

34

FURNER J 2017 Philosophy of Data Why In Education for Information 33 55-70

DOI 103233EFI-170986

FRY J 2013 Considerations in adopting a disciplinary analysis of scholarly communica-

tion and information behaviours In ASIST European Workshop Abo Abo Univ 63-78

GIVEN LM a R WILLSON 2015 Collaboration Information Seeking and Technology

Use A Critical Examination of Humanities Scholarsrsquo Research Practices In HANSEN

P SHAH C a C-P KLAS eds Collaborative Information Seeking Computer Supported

Cooperative Work Springer Cham

GREIFENEDER E PONTIS S BLANDFORD A ATTALLA H NEAL D a K

SCHLEBBE 2018 Researchersrsquo attitudes towards the use of social networking sites

Journal of Documentation [online] 74(1) 119-136 [cit 2018-12-13] Dostupneacute na

httpsdoiorg101108JD-04-2017-0051

HOWKINS J 2010 Creative Ecologies Where Thinking is a Proper Job New Brunsvik

Transaction Pub

JAROLIacuteMKOVAacute A 2017 Daacutetovaacute (informačniacute) gramotnost a vyacutezkumnaacute data In ITLib

21(4) 30-33

KARVALICS LZ 2013 From Scientific Literacy to Lifelong Research A Social Innova-

tion Approach In KURBANOGLU S et al eds Worldwide Commonalities and Chal-

lenges in Information Literacy Research and Practice ECIL Springer Cham 126-133

KIM Y a J M STANTON 2016 Institutional and individul factors affecting scientistacutes

data-sharing behaviors a multilevel analysis Journal of the Association for Information

Science and Technology [online] 67 776-799 [cit 2017-01-14] Dostupneacute na

httpdxdoiorg101002asi23424

KINCHIN IM STREATFIELD D a DB HAY 2010 Using Concept Mapping to En-

hance the Research Interview In International Journal of Qualitative Methods 9(1)

52-89

KOLTAY T 2017 Data Literacy for researchers and data librarians J of Librarianship

and Inf Science 49(1) 3-14

KOLTAY T ŠPIRANEC S a LZ KARVALICS 2016 Research 20 and the Future of

Information Literacy Amsterdam Chandos

KIRCHNER J DIAZ J HENRY G FLISS S CULSHAW J GENDRON H a J

CAWTHORNE 2015 The Centre of Excellence Model for Information Services [online]

Washington CLIR [cit 2016-09-09] Dostupneacute na

httpwwwclirorgpubsreportspub163

MACKENZIE A a L MARTIN L eds 2016 Developing Digital Scholarship Emerging

practices in academic libraries London Facet

MALPAS C a M PROFFITT 2017 The Transformation of Academic Library Collecting

A Synthesis of the Harvard Libraryrsquos Hazen Memorial Symposium [online] Dublin OH

OCLC Research [cit 2018-02-15] DOI 1025333C3J04Z

MARTIN ER 2014 What is Data Literacy Journal of eScience Librarianship [online]

3(1) 1-2 [cit 2015-05-05] Dostupneacute na httpdoi107191jeslib20141069

MARTONE M E 2015 FORCE11 Building the Future for Research Communications

and e-Scholarship Bioscience [online] 65(7) 635 [cit 2016-06-09] Dostupneacute na

httpsdoiorg101093bioscibiv095

35

NARDI BA a VL OacuteDAY 1999 Information Ecologies Using Technology with Heart

Cambridge MIT Press

NIELSEN HJ a B HJOslashRLAND 2014 Curating research data the pontential roles of

libraries and information professionals J of Documentation 70(2) 221-240

NOVAK JD a AJ CANtildeAS 2006 The Theory Underlying Concept Maps and How to

Construct Them Technical report IHMC CmapsTools Pensacola Florida Institute for

Human and Machine Cognition

OLSON GM a J OLSON 2016 Converging on theory from four sides In SONNEN-

WALD D ed Theory development in the Information Sciences Austin Univ Of Texas

87-100

PALMER CL a MH CRAGIN 2008 Scholarship and disciplinary practices In Annual

Review of Information Science and Technology [online] 43(2) 163-212 [cit 2009-09-

09] Dostupneacute na httpdxdoiorg101002aris20081440420112

PAacuteLSOTTIR A 2018 Data Literacy Collaboration and Sharing of Research Data Among

Academics at the University of Island In Information Literacy in the Workplace 5th

European Conference Springer International Publ AG 178-185 CCIS 810

PRYOR G a M DONNELLY 2009 Skilling Up to Data Whose Role Whose Responsibil-

ity Whose Career In International Journal of Digital Curation [online] 4(2) [cit 2010-

02-18] Dostupneacute na httpwwwijdcnetarticleview126 DOI

httpsdoiorg102218ijdcv4i2105

SCANLON E 2014 Scholarship in the Digital Age open educational resources publica-

tion and public engagement British Journal of Educational Technology 45 (1) 12-23

SCHNEIDER R 2013 Research Data Literacy In KURBANOGLU S et al eds World-

wide Commonalities and Challenges in Information Literacy Research and Practice EC-

IL Springer Cham 134-140

SCHNEIDER R 2018 Training Trainers for Data Literacy A Content- and Method-Oriented

Approach In KURBANOGLU S et al eds Information Literacy in the Workplace 5th

European Conference ECIL Springer International Publishing AG 139-147 CCIS 810

SILIPIGNI CL HARVEY W KITZIE V a S MIKITISH 2017 Academic Library Impact

Improving Practice and Essential Areas to Research Chicago Il ACRL-ALA

SONNENWALD DH 2013 Visioning the Future of Information and Library Science

Challenges and Opportunities In HOBOHM HC ed Informationswissenschaft

zwischen virtuellen Infrastruktur und materialen Lebenswelt ISI 2013 Gluckstadt Huls-

busch s 22-34

STEINEROVAacute J 2016 Open Science and the Research Information Literacy Framework

In Information Literacy Key to an Inclusive Society KURBANOGLU S et al eds

ECIL 2016 Cham Springer International Publishing CCIS 676 s 277-385

STEINEROVAacute J 2017 Otvorenaacute veda a informačneacute spraacutevanie vedcov v SR In ProInFlow

časopis pro informačniacute vědy [online] 9(2) 48-73 [cit 2018-02-02] Dostupneacute na

httpsdoiorg105817proinflowv9i21675

STEINEROVAacute J 2018 Informačneacute prostredie a vedeckaacute komunikaacutecia Informačneacute ekoloacute-

gie Bratislava UK ISBN 978-80-223-4445-6

STEINEROVAacute J 2018a Information Literacy Practices of Researchers in Workplace

Information Ecologies In KURBANOGLU S et al eds Information Literacy in the

Workplace Cham Springer CCIS 810 s 30-39

36

STEINEROVAacute J 2018b Informačneacute prostredie a vedeckaacute komunikaacutecia aspekty vedeckej

daacutetovej gramotnosti In ProInFlow [online] 10(2) 4-22 [cit 2018-12-13] Dostupneacute na

httpproinflowcz

STEINEROVAacute J a M ONDRIŠOVAacute 2019 Research Data Literacy Perception and Prac-

tices in the Information Environment In KURBANOGLU S et al eds Information

Literacy in Everyday Life ECIL 2018 6th European Conference Oulu Sept 24ndash27

2018 Revised selected papers Cham Springer Nature Switzerland AG CCIS 989 pp

545ndash555 ISBN 978-3-030-13472-3 (eBook) Dostupneacute na httpsdoiorg101007978-

3-030-13472-3_51

TALJA S SAVOLAINEN R a H MAULA 2005 Field differences in the use and per-

ceived usefulness of scholarly mailing lists Information Research [online] 10(1) paper

200 [cit 2006-03-08] Dostupneacute na httpInformationRnetir10-1paper200html

TENOPIR C KING DW CHRISTIAN L a R VOLENTINE 2015 Scholarly article

seeking reading and use a continuing evolution from print to electronic in the sciences

and social sciences Learned Publishing 28(2) 93-105

TENOPIR C DALTON ED ALLARD S FRAME M PJESIVAC I BIRCH B

POLLOCK D a K DORSETT 2015 Changes in Data Sharing and Data Reuse Practic-

es and Perceptions among Scientists Worlwide PloS One [online] 10(8) 1-24 [cit 2015-

11-12] Dostupneacute na httpdoi101371journalpone0134826

UumlNAL Y et al 2019 Research data management and data sharing behaviour of university

researchers In Proceedings of ISIC The Information Behaviour Conference Krakow

Poland 9ndash11 October Part 2 Information Research [online] 24(1) paper isic 1818

(Archived by WebCitereg at httpwwwwebcitationorg74U6bBMqk) Dostupneacute na

httpInformationRnetir24-1isic2018isic1818html

VILAR P JUZNIC P a T BARTOL 2015 Information behaviour of Slovenian research-

ers investigation of activities preferences and characteristics Information Research

[online] 20(2) paper 670 [cit 2016-04-07] Dostupneacute na httpInformationRnetir20-

2paper670html

VRANA R 2013 Promotion of Scientific Literacy and Popularization of Science with

Support of Libraries and Internet Services In Worldwide Commonalities and Challenges

in Information Literacy Research and Practice ECIL 2013 Springer Cham 324-330

WILKINSON MD et al 2016 The FAIR Guiding Principles for scientific data manage-

ment and stewardship Sci Data 3160018 [online] [cit 2017-05-08] DOI

101038sdata201618

Resumeacute

VEDECKAacute DAacuteTOVAacute GRAMOTNOSŤ KONCEPTUAacuteLNE VYacuteCHODISKAacute

A SITUAacuteCIA V SR

Je la Steinerovaacute

Vymedzuje sa pojem a koncepcia daacutet vedeckyacutech daacutet a vedeckej daacutetovej gramotnosti v suacutevislosti s tren-

dom manažmentu vedeckyacutech daacutet Vedeckeacute daacuteta suacute reprezentaacutecie objektov ktoryacutemi mocircžu byť meraneacute

vstupy parametre a entity využiacutevaneacute ako docirckazy predpokladov Predstavujuacute sa konceptuaacutelne zaacuteklady

vyacuteskumu daacutet v informačnej vede analyzujuacute sa priacutestupy pri definovaniacute daacutet a filozofia daacutet Identifikujuacute

sa rocirczne aspekty a typy vedeckyacutech daacutet s docircrazom na počiacutetačovyacute a informačnyacute kontext daacutet Predstavuje

sa vlastnaacute typoloacutegia vedeckyacutech daacutet v pojmovej mape z kvalitatiacutevnej štuacutedie informačneacuteho spraacutevania

37

vedcov (19) s docircrazom na kontexty discipliacuten Definuje sa vedeckaacute daacutetovaacute gramotnosť ako schopnosti

a zručnosti pri rozpoznaniacute potreby daacutet pri analyacutezach synteacutezach a interpretaacuteciaacutech pri manažmente aj

využiacutevaniacute vedeckyacutech daacutet Prezentujuacute sa vyacutesledky online prieskumu vedeckej daacutetovej gramotnosti v SR

na vybranyacutech univerzitaacutech a v SAV (257 vedcov) ako suacutečasť medzinaacuterodneacuteho prieskumu Vedci vniacute-

majuacute pozitiacutevne praacutecu s daacutetami a suacute ochotniacute zdieľať svoje daacuteta s kolegami obaacutevajuacute sa zneužitia a dez-

interpretaacutecie daacutet Potvrdzujuacute sa rozdiely medzi discipliacutenami v postupoch a spracovaniacute vedeckyacutech daacutet

a vyzdvihuje sa zaacuteujem o manažment vedeckyacutech daacutet Navrhuje sa konceptuaacutelny raacutemec vedeckej daacuteto-

vej gramotnosti ako suacutečasť ekologickyacutech vedeckyacutech informačnyacutech interakciiacute Definuje sa manažment

vedeckyacutech daacutet s docircrazom na budovanie daacutetovej infraštruktuacutery a digitaacutelne humanitneacute vedy Navrhuje sa

obsah kurzov vzdelaacutevania pre informačnyacutech profesionaacutelov a doktorandov v oblasti daacutetoveacuteho manaž-

mentu ako suacutečasti vedeckej daacutetovej gramotnosti Potvrdzuje sa trend rozvoja informačnej vedy smerom

k rozvoju teoacuterie a filozofie daacutet a informaacuteciiacute

Summary

RESEARCH DATA LITERACY CONCEPTUAL BACKGROUND AND

SITUATION IN SLOVAKIA

Jela Steinerovaacute

We determine the concept of data research data and research data literacy in the context of research

data management Research data are representations of objects which can include measured inputs

parameters and entities use as evidence of suppositions We present the conceptual background of

research of data in information science and analyze the conceptions of the data definitions and the

philosophy of data We identify different aspects and types of research data with the emphasis on in-

formational and computational contexts of data A typology of research data is outlined in a concept

map based on a qualitative study of information behaviour of researchers (19) with the emphasis on

contexts of disciplines We determine the research data literacy as abilities and skills in recognition of

the need of data in analyses synthesis and interpretations management and use of research data We

also present results of an online survey of the research data literacy in Slovakia in selected universities

and the Slovak Academy of Science (257 responses) as part of an international survey Researchers

perceive the work with data positively they are willing to share theri data with colleagues and are

afraid of musiuse and misinterpretation of their data Differences amon disciplines were confirmed in

procedures and data processing and interest in research data management We proposed the conceptual

framework for research data literacy as part of ecological research information interactions The re-

search data management concept is determined with the emphasis on research data infrastructure de-

velopment of digital humanities We propose the content of the courses of research data management

as part of research data literacy The trend of information science towards the development of the phi-

losophy of data and philosphy of information has been confirmed

38

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

ALTMETRIA ndash INYacute POHĽAD NA HODNOTENIE

VEDECKYacuteCH PUBLIKAacuteCIIacute

Miriam Ondrišovaacute Maacuteria Dubovaacute

Uacutevod

Hodnotenie vedy je zložityacute proces vzhľadom na variabilitu vednyacutech discipliacuten vedeckej

praacutece a vyacutestupov vedeckyacutech vyacuteskumov Napriek tomu je hodnotenie vedcov potrebneacute naj-

častejšie z docircvodu finančnej naacuteročnosti vyacuteskumov a nutnosti selekcie vedeckyacutech tiacutemov a vyacute-

skumnyacutech projektov Okrem kvalitatiacutevnych metoacuted sa pri hodnoteniacute využiacutevajuacute kvantitatiacutevne

metoacutedy bibliometrie a scientometrie ktoreacute suacute považovaneacute za relatiacutevne objektiacutevne nezaacutevisleacute

od subjektiacutevneho posudzovania (Levitt a Thelwall 2014) Jednyacutem z najpoužiacutevanejšiacutech indi-

kaacutetorov (metriacutek) hodnotenia je produktivita vedcov reprezentovanaacute publikaacuteciami Premisou

takeacutehoto hodnotenia je tradiacutecia komunikovania vedeckyacutech vyacutesledkov publikovaniacutem vo ve-

deckyacutech časopisoch konferenčnyacutech a vedeckyacutech zborniacutekoch resp monografiaacutech Vyacuteznam

vedeckyacutech vyacutesledkov je v tomto kontexte kvantifikovateľnyacute počtom citaacuteciiacuteohlasov ktoreacute

publikaacutecia komunikujuacuteca vyacutesledky vyacuteskumu ziacuteskala Takeacuteto hodnotenie nedokaacuteže reflekto-

vať spoločenskyacute a edukačnyacute dopad vedeckyacutech vyacuteskumov pretože je limitovaneacute zdrojom

uacutedajov ktoryacutemi suacute predovšetkyacutem citačneacute databaacutezy systematicky sledujuacutece člaacutenky vo vybra-

nej množine kvalitnyacutech vedeckyacutech časopisov spolu s bibliografickyacutemi odkazmi V tomto

zmysle je perspektiacutevnym zdrojom uacutedajov digitaacutelne prostredie ktoreacute umožňuje sledovať a mo-

nitorovať interakcie vedcov s odbornou a laickou verejnosťou Digitaacutelna stopa interakciiacute maacute

v sebe potenciaacutel na ziacuteskavanie novyacutech informaacuteciiacute o dopade vedeckyacutech produktov

Z hľadiska evaluaacutecie vedy suacute zaujiacutemaveacute odozvy na vedeckeacute vyacutestupy od použiacutevateľov

sociaacutelnych meacutediiacute v podobe počtov prečiacutetaniacute stiahnutiacute zdieľaniacute kliknutiacute uloženiacute medzi zaacute-

ložky zmienok v statusoch spraacutevach na webovyacutech straacutenkach alebo blogoch Rozmanitosť

daacutet a použiacutevateľov umožňuje vytvaacuterať indikaacutetory využiteľneacute pri zisťovaniacute vplyvu vedeckeacuteho

produktu nielen na uacutezku skupinu vedcov ale aj na ľudiacute z praxe študentov učiteľov a širšiu

laickuacute verejnosť

Takeacuteto indikaacutetorymetriky suacute považovaneacute za alternatiacutevu resp doplnok k tradičnyacutem ci-

taacuteciaacutem a zaoberaacute sa nimi novaacute dynamickaacute discipliacutena altmetria Mocircžeme ju definovať ako

vednuacute oblasť zaoberajuacutecu sa štuacutediom a využiacutevaniacutem merania dopadu vedeckeacuteho produktu

(publikaacuteciiacute vyacuteskumnyacutech uacutedajov softveacuteru copyrightu algoritmu sivej literatuacutery a prezentaacute-

cie) na zaacuteklade kvantifikaacutecie aktiviacutet použiacutevateľov pri použiacutevaniacute naacutestrojov v online prostrediacute

(Priem 2014 Ondrišovaacute 2016) K najčastejšie deklarovanyacutem charakteristikaacutem indikaacutetorov

altmetrie patriacute diverzita hodnotenyacutech vedeckyacutech produktov koncovyacutech použiacutevateľov a daacutet

39

ryacutechlosť odozvy kraacutetko po publikovaniacute či zverejneniacute a otvorenosť pri ziacuteskavaniacute uacutedajov (Bor-

nmann 2014 Priem et al 2010)

V priacutespevku prezentujeme vyacutesledky analyacutezy daacutet využiacutevanyacutech v altmetrii Kyacutem citačneacute

databaacutezy predstavujuacute kvalitnyacute konzistentnyacute zdroj budovanyacute pre bibliometrickeacute analyacutezy uacuteda-

je zo sociaacutelnych meacutediiacute nie suacute primaacuterne určeneacute pre altmetrickeacute analyacutezy Preto sme si za cieľ

stanovili nielen analyzovať daacuteta matematicko-štatistickyacutemi metoacutedami ale rovnako preskuacute-

mať dostupnosť kompletnosť a štruktuacuteru altmetrickyacutech daacutet a potrebu ich integraacutecie s inyacutemi

daacutetami Analyacutezy naacutem pomohli pribliacutežiť spraacutevanie a preferencie rocircznych typov použiacutevateľov

pri interakcii s vedeckyacutemi publikaacuteciami

Charakteristika analyzovanyacutech daacutet

Daacuteta pre vytvaacuteranie altmetrickyacutech indikaacutetorov suacute dostupneacute z rocircznych zdrojov ku kto-

ryacutem mocircžeme zaradiť sociaacutelne siete blogy mikroblogy referenčneacute manažeacutery zaacuteložkoveacute

systeacutemy Wikipeacutediu straacutenky na zdieľanie softveacuteru prezentaacuteciiacute multimediaacutelneho obsahu

odporuacutečacie systeacutemy a masmeacutediaacute Spriacutestupňujuacute sa prostredniacutectvom verejneacuteho rozhrania pre

programovanie aplikaacuteciiacute API (ang applications programming interfaces) priamo zo zdrojov

alebo od poskytovateľov služieb ktoriacute daacuteta z viaceryacutech zdrojov vo vhodnej forme prezentu-

juacute najčastejšie prostredniacutectvom alternatiacutevnych indikaacutetorov

Pri vyacutebere zdroja daacutet boli našimi kriteacuteriami

dostupnosť daacutet

rocircznorodosť daacutet

dostatočnyacute objem daacutet

Do uacutevahy pripadali jednotliveacute sociaacutelne meacutediaacute alebo poskytovateľ služieb ktoryacute spriacutes-

tupňuje zozbieraneacute uacutedaje z viaceryacutech zdrojov Všetky naše kriteacuteriaacute najlepšie spĺňali daacuteta

z portaacutelu wwwaltmetriccom spoločnosti Altmetric

Spoločnosť Altmetric sleduje na niekoľkyacutech typoch zdrojov odozvy na vedeckeacute vyacutestu-

py na zaacuteklade ich jedinečnyacutech identifikaacutetorov Medzi najznaacutemejšie identifikaacutetory patria DOI

a ISBN ale využiacutevajuacute sa aj mnoheacute ineacute ako PubMedID SSRN ID a pod Pre každyacute sledovanyacute

vedeckyacute vyacutestup je vypočiacutetavanaacute hodnota metriky bdquoaltmetrickeacute skoacutereldquo ktoraacute sa odviacuteja od

počtu zmienok daneacuteho dokumentu vo vybranyacutech meacutediaacutech pričom maacute každeacute z meacutediiacute prirade-

nuacute určituacute vaacutehu Vaacuteha zodpovedaacute relatiacutevnemu dosahu jednotliveacuteho typu zdroja na publikum

Skoacutere sluacuteži na posuacutedenie dokumentu z hľadiska ziacuteskania si pozornosti preto aj celyacute naacutezov

indikaacutetora je Altmetric Attention Score Jeho hodnota sa nemusiacute rovnať iba vaacuteženeacutemu počtu

zmienok Spoločnosť Altmetric mocircže napriacuteklad na zaacuteklade indiacuteciiacute vyhodnotiť že danyacute pou-

žiacutevateľ je zaujatyacute a preto sa jeho priacutespevky do skoacutere nezapočiacutetavajuacute (Altmetric 2018) Pou-

žiacutevanyacute algoritmus však nie je transparentnyacute a priacutestupnyacute verejnosti

Na extrakciu daacutet z portaacutelu sme využili voľne poskytovaneacute API Vďaka kľuacuteču ktoryacute sme

od spoločnosti Altmetric ziacuteskali ako vyacuteskumniacuteci sme boli schopniacute stiahnuť až 250-tisiacutec

zaacuteznamov Na zaacuteklade počtu daacutet ku ktoryacutem sme ziacuteskali priacutestup sme si stanovili že sa bu-

deme venovať dokumentom ktoreacute zaznamenali ohlas v meacutediaacutech za poslednyacute mesiac Daacuteta

boli stiahnuteacute v januaacuteri 2018 a počet zaacuteznamov bol 249 965 (Dubovaacute 2018)

Daacuteta neobsahovali všetky uacutedaje ktoreacute by naacutes zaujiacutemali a s ktoryacutemi by sme chceli pra-

covať Napriacuteklad geolokaacutecia použiacutevateľov ktoriacute dokumenty zdieľali je dostupnaacute iba na

zaacuteklade komerčnej licencie Rovnako v zaacuteznamoch chyacutebal rok vydania Napriek tomu že

portaacutel poskytuje uacutedaje z viaceryacutech zdrojov na doplnenie bolo potrebneacute integrovať uacutedaje

z ďalšiacutech databaacutez Išlo predovšetkyacutem o citačnuacute databaacutezu Scopus z ktorej sme pre vybraneacute

40

zaacuteznamy doplnili abstrakt rok vydania a kľuacutečoveacute slovaacute Uacutedaj o dostupnosti zdrojov v režime

Open Access sme ziacuteskali z weboveacuteho portaacutelu Directory of Open Access Journals (DOAJ)

a z portaacutelu Wikipeacutedia ktoryacute ponuacuteka zoznam archiacutevov s politikou otvoreneacuteho priacutestupu k vede

pod naacutezvom Open-access archives

Kvocircli konzistentnosti bolo potrebneacute upraviť množinu daacutet pri nekompletnyacutech nespraacutev-

nych alebo duplicitnyacutech zaacuteznamoch V zaacuteznamoch sa vyskytovali chyby v docircsledku ne-

spraacutevneho umiestnenia oddeľovača poliacute čiacutem sa posunul obsah jednotlivyacutech atribuacutetov Takeacuteto

zaacuteznamy sme opravili popriacutepade odstraacutenili ak ich nebolo možneacute spraacutevne doplniť

Po analyacuteze obsahu a štruktuacutery daacutet sme sa rozhodli vyselektovať zaacuteznamy podľa typu

vedeckeacuteho produktu a podľa sledovanyacutech sociaacutelnych meacutediiacute

Z hľadiska typov vedeckyacutech produktov sa v daacutetach objavili člaacutenky knihy kapitoly

kniacuteh daacutetoveacute množiny klinickeacute štuacutedie a pod My sme sa pre ďalšiu analyacutezu rozhodli pone-

chať len zaacuteznamy s atribuacutetom typu bdquoArticleldquo (člaacutenok) pretože tvorili podstatnuacute časť zaacutezna-

mov Vynechali sme zaacuteznamy v ktoryacutech nebol uvedenyacute naacutezov časopisu

Spoločnosť Altmetric sleduje okolo dvadsať sociaacutelnych sietiacute my sme vyselektovali tie

ktoreacute boli najvyužiacutevanejšie a mali najvaumlčšiu početnosť v zaacuteznamoch Stanovili sme si hrani-

cu početnosti 15-tisiacutec a tak naacutem ostalo 8 sietiacute Uacutedaje z ostatnyacutech sietiacute sme neanalyzovali

pretože majuacute maluacute vyacutepovednuacute hodnotu vzhľadom k počtu zaacuteznamov Vybrali sme nasledov-

neacute siete a meacutediaacute Citeulike Mendeley skupinu masmeacutediiacute blogy Twitter Facebook Goog-

le+ a Wikipeacutediu Naacutesledne vznikli zaacuteznamy ktoreacute na vyselektovanyacutech sieťach neboli zmie-

ňovaneacute preto sme ďalej s tyacutemito zaacuteznamami nepracovali Po celkovom čisteniacute daacutet naacutem

v databaacuteze ostalo 192 192 zaacuteznamov člaacutenkov

Vyacutesledky daacutetovej analyacutezy

Pojmom daacutetovaacute analyacuteza označujeme proces analytickeacuteho a logickeacuteho hodnotenia daacutet

Jeho podstatou je preskuacutemanie suacuteboru daacutet a naacutesledneacute modelovanie daacutet za uacutečelom naacutejdenia

užitočnyacutech informaacuteciiacute ktoreacute boli doposiaľ pre naacutes neznaacuteme (Spacey 2015)

Cieľom našej daacutetovej analyacutezy bolo zistiť

ktoreacute sociaacutelne meacutediaacute suacute najčastejšie využiacutevaneacute pri zmienkach o člaacutenkoch z vedeckyacutech

časopisov

člaacutenky z ktoryacutech časopisov sa najčastejšie objavujuacute v sledovanyacutech zaacuteznamoch

člaacutenky z ktoryacutech časopisov ziacuteskavajuacute najviac ohlasov

ktoreacute teacutemy zaujiacutemajuacute jednotliveacute skupiny použiacutevateľov

ako sa liacutešia preferovaneacute teacutemy rocircznych skupiacuten použiacutevateľov

Pomerneacute zastuacutepenie sociaacutelnych meacutediiacute

Daacuteta z jednotlivyacutech zdrojovsociaacutelnych meacutediiacute naacutem umožnili porovnať využiacutevanie tyacutechto

meacutediiacute pri šiacutereniacute a využiacutevaniacute vedeckyacutech člaacutenkov

Ako vyplyacuteva z obraacutezku 1 najviac boli využiacutevaneacute siete Twitter a Mendeley ktoreacute tvorili

spolu viac ako 90thinsp zmienokprečiacutetaniacute Facebook je v tomto kontexte využiacutevanyacute len okrajo-

vo rovnako ako masmeacutediaacute V ostatnyacutech meacutediaacutech boli hodnoty zmienok niacutezke a v každom

z nich sa vyskytovala zmienka len o menej ako štvrtine sledovanyacutech člaacutenkov Priemernyacute

počet prečiacutetaniacute jedneacuteho člaacutenku na Mendeley je 32 a približne rovnakyacute je priemernyacute počet

41

zmienok cez Twitter Rozdielne suacute maximaacutelne hodnoty pre jednotliveacute siete Kyacutem maximum

zmienok na sieti Twitter bolo 32 722 maximaacutelnou hodnotou v sieti Mendeley bolo 105 551

prečiacutetaniacute člaacutenku (Pozn Ide o člaacutenok z roku 1989 s naacutezvom Whitesidesampapos Group Wri-

ting a Paper ktoreacuteho teacutemou je metodika vedenia vyacuteskumu a piacutesania vedeckyacutech člaacutenkov Ako

sme dodatočne zistili z uacutedajov zo siete Mendeley čitateľmi suacute predovšetkyacutem študenti)

Obr 1

Pomerneacute zastuacutepenie sociaacutelnych meacutediiacute

Frekvenčnaacute analyacuteza časopisov

Nakoľko sme obmedzili typy vedeckyacutech vyacutestupov na člaacutenky zaujiacutemalo naacutes člaacutenky kto-

ryacutech časopisov boli spomenuteacute prostredniacutectvom sociaacutelnych meacutediiacute Vychaacutedzali sme z atribuacutetu

Journal ktoryacute však neobsahoval len naacutezvy časopisov ale aj naacutezvy repozitaacuterov archiacutevov

alebo online knižniacutec kam autori svoje člaacutenky umiestnili Altmetric kombinuje uacutedaje o naacutezve

časopisu a inyacutech webovyacutech uacuteložiacutesk do jedneacuteho poľa keďže online archiacutevy a repozitaacutere suacute

primaacuternymi zdrojmi kde boli člaacutenky publikovaneacute Na jednej strane tento priacutestup obohacuje

rozmanitosť člaacutenkov na druhej strane komplikuje porovnaacutevanie zdrojov

Celkovo sa v zaacuteznamoch vyskytovali člaacutenky z 16 649 rocircznych časopisov alebo inyacutech

webovyacutech repozitaacuterov Na obraacutezku 2 vidiacuteme desať najfrekventovanejšiacutech časopisov a portaacute-

lov spolu s počtami člaacutenkov v našej množine daacutet v absoluacutetnych čiacuteslach Mocircžeme si všimnuacuteť

že najviac člaacutenkov je z arXiv čo je elektronickyacute archiacutev preprintov vedeckyacutech praacutec V našich

daacutetach sa z tohto archiacutevu nachaacutedza až 12 325 člaacutenkov čo predstavuje 641thinsp Na druhom

mieste sa umiestnil vedeckyacute časopis PLoS ONE s počtom člaacutenkov 2672 (139thinsp) a na treťom

mieste Open Access repozitaacuter Social Science Research Network s 2563 člaacutenkami (133thinsp)

Všetky časopisyarchiacutevy zobrazeneacute na grafe suacute dostupneacute v režime Open Access okrem časo-

pisu Nature Časopisy Science a Proceedings of the National Academy of Sciences of the

United States of America spriacutestupňujuacute člaacutenky v režime Open Access s istyacutem časovyacutem one-

skoreniacutem po vydaniacute Znamenaacute to že dostupnosť člaacutenkov hraacute docircležituacute uacutelohu pri ich smerova-

niacute k širokeacutemu okruhu čitateľov prostredniacutectvom sociaacutelnych meacutediiacute

Vyacutesledky frekvenčnej analyacutezy časopisov podľa celkoveacuteho počtu zmienokprečiacutetaniacute na

sociaacutelnych meacutediaacutech suacute zobrazeneacute na obraacutezku 3 Do čela sa dostal časopis Nature ktoreacuteho

člaacutenky sa podľa analyzovanyacutech daacutet vyskytli v sociaacutelnych meacutediaacutech až 697 255-kraacutet čo pred-

stavuje 506thinsp z celkoveacuteho počtu Ide o vyacuteznamnyacute vedeckyacute časopis ktoryacute publikuje vyacutesku-

42

my z oblasti priacuterodnyacutech vied Ako bolo spomenuteacute časopis Nature nie je dostupnyacute v režime

Open Access napriek tomu si jeho člaacutenky vďaka kvalite našli svojich čitateľov Na druhom

mieste so 423thinsp sa nachaacutedza arXiv ktoryacute bol najpočetnejšiacute v počte člaacutenkov Tretiacutem je časo-

pis Science ktoryacute patriacute medzi najlepšie svetoveacute vedeckeacute časopisy s recenzovanyacutemi člaacutenkami

a ziacuteskal 367thinsp vyacuteskytov zo všetkyacutech člaacutenkov

Obr 2

Počty člaacutenkov z jednotlivyacutech časopisovportaacutelov

Obr 3

Počty zdieľaniacuteprečiacutetaniacute jednotlivyacutech časopisovportaacutelov

43

Použiacutevatelia

Altmetria obohacuje uacutedaje z tradičneacuteho hodnotenia o informaacutecie o rocircznych typoch pou-

žiacutevateľov Portaacutel Altmetric preberaacute delenie použiacutevateľov zo siete Twitter kde suacute rozdeleniacute na

štyri rozdielne skupiny

pub ndash laickaacute verejnosť

com ndash komunikaacutetori vedy ndash novinaacuteri blogeri editori

sci ndash vedci

doc ndash ľudia z praxe prevažne lekaacuteri

Sociaacutelna sieť Twitter zaraďuje použiacutevateľov do tyacutechto skupiacuten podľa kľuacutečovyacutech slov

z profilu použiacutevateľa podľa typu časopisov na ktoreacute použiacutevateľ odkazuje podľa histoacuterie

zasielanyacutech spraacutev a podľa zoznamu použiacutevateľov ktoriacute daneacuteho použiacutevateľa sledujuacute (Altmet-

ric 2017) Limitujuacutecim faktorom takeacutehoto delenia je jeho presnosť a v našej množine daacutet aj

obmedzenie na uacutedaje zo siete Twitter Prečiacutetania a zmienky z inyacutech sietiacute nie suacute rozdeľovaneacute

podľa použiacutevateľov Napriek tomu suacute uacutedaje relevantneacute pretože zmienky na sieti Twitter

tvoria takmer polovicu všetkyacutech uacutedajov

Obr 4

Pomerneacute zastuacutepenie počtu zmienok podľa typu použiacutevateľov

Ak porovnaacutevame kvantitatiacutevne aspekty použiacutevateľov tak na obraacutezku 4 je možneacute vidieť

že tri štvrtiny zmienok vytvorila laickaacute verejnosť 16thinsp vedci 8thinsp ľudia z praxe a 3thinsp ko-

munikaacutetori vedy Tieto uacutedaje poukazujuacute na skutočnosť že sieť Twitter predstavuje docircležituacute

platformu pri popularizaacutecii vedy Predpokladom je jej využiacutevanie ktoreacute je na Slovensku

slabšie

Preferencie použiacutevateľov z hľadiska teacutem člaacutenkov

Uacutedaje o typoch použiacutevateľov naacutem umožnili sledovať teacutemy ktoreacute suacute pre jednotliveacute pou-

žiacutevateľskeacute skupiny zaujiacutemaveacute

Pre každuacute skupinu sme vyselektovali 1000 najpopulaacuternejšiacutech člaacutenkov s najvyššiacutem poč-

tom vyacuteskytov (zmienok zdieľaniacute prečiacutetaniacute) Celkovo bolo tyacutemto spocircsobom vyselektovanyacutech

2302 rocircznych člaacutenkov Pri ich porovnaacutevaniacute v jednotlivyacutech skupinaacutech sme zistili že približne

paumltina člaacutenkov je vo všetkyacutech skupinaacutech rovnakaacute Znamenaacute to že 210 člaacutenkov zaujalo všet-

ky skupiny použiacutevateľov Počty populaacuternych člaacutenkov spoločnyacutech pre jednotliveacute skupiny suacute

v tabuľke 1 Najviac spoločnyacutech člaacutenkov (628) mali skupiny laickej verejnosti a komunikaacuteto-

rov vedy Najmenej spoločnyacutech člaacutenkov s inyacutemi skupinami použiacutevateľov mali ľudia z praxe

44

Tabuľka 1

Počty spoločnyacutech populaacuternych člaacutenkov

laickaacute verejnosť komunikaacutetori vedy vedci ľudia z praxe

laickaacute verejnosť x 628 468 365

komunikaacutetori vedy 628 x 524 379

vedci 468 524 x 289

ľudia z praxe 365 379 289 x

Pri tematickom mapovaniacute člaacutenkov sme využili co-word analyacutezu Metoacuteda využiacuteva frek-

venčnuacute analyacutezu textu a skuacutema spoločnyacute vyacuteskyt najfrekventovanejšiacutech termiacutenov (Ondrišovaacute

2011) Zdrojom daacutet pre takuacuteto analyacutezu mocircžu byť naacutezvy člaacutenkov abstrakty alebo kľuacutečoveacute

slovaacute definovaneacute autormi My sme zvolili kľuacutečoveacute slovaacute z člaacutenkov pretože najlepšie charak-

terizujuacute ich tematickyacute obsah Kľuacutečoveacute slovaacute neboli suacutečasťou daacutetovej sady ale boli k člaacuten-

kom doplneneacute z databaacutezy Scopus Analyacutezu a vizualizaacuteciu sme realizovali aplikaacuteciou VOS-

viewer Na jednotlivyacutech obraacutezkoch suacute vyobrazeneacute najfrekventovanejšie kľuacutečoveacute slovaacute

z 1000 najpopulaacuternejšiacutech člaacutenkov pre vybranuacute skupinu použiacutevateľov Zhlukovou analyacutezou

boli slovaacute aplikaacuteciou zaradeneacute do zhlukov podľa toho ako často sa spolu vyskytovali Veľ-

kosť bodu je uacutemernaacute počtu vyacuteskytov slova a bliacutezkosť bodov je uacutemernaacute frekvencii spoločneacuteho

vyacuteskytu slov Takyacutemto spocircsobom sa vyprofilovali teacutemy o ktoreacute sa jednotliveacute skupiny použiacute-

vateľov zaujiacutemajuacute

Obr 5

Mapa populaacuternych teacutem pre ľudiacute z praxe

45

Skupina populaacuternych člaacutenkov pre ľudiacute z praxe bola najšpecifickejšia a najmenej sa pre-

kryacutevala s inyacutemi skupinami Pravdepodobne preto že ľudia z praxe boli prevažne lekaacuteri boli

teacutemy zameraneacute hlavne na mediciacutenu a išli viac do hĺbky ako člaacutenky v ostatnyacutech skupinaacutech

Centraacutelnymi kľuacutečovyacutemi slovami suacute uacutemrtnosť a fyzickaacute aktivita Samostatnuacute teacutemu tvoriacute ter-

miacuten bdquoevidence-based medicineldquo ndash mediciacutena založenaacute na docirckazoch ktoraacute predstavuje systema-

tickyacute priacutestup k riešeniu klinickyacutech probleacutemov na zaacuteklade integraacutecie najlepšieho vedeckeacuteho

docirckazu s klinickou skuacutesenosťou a hodnotami pacienta (Sackett et al 2000) Medzi člaacutenkami

sa vyskytli teacutemy z rocircznych oblastiacute mediciacuteny zameraneacute na spocircsoby liečby najzaacutevažnejšiacutech

chorocircb ich prevenciu a mediciacutenske vzdelaacutevanie

Obr 6

Mapa populaacuternych teacutem pre komunikaacutetorov vedy

Komunikaacutetori vedy teda ľudia ktoriacute sprostredkovaacutevajuacute vedeckeacute vyacutesledky širokej verej-

nosti sa zaujiacutemajuacute o spoločenskeacute probleacutemy preto sa medzi teacutemami objavuje ekonoacutemia (eco-

nomics) a politika (politics) Centraacutelnymi kľuacutečovyacutemi slovami suacute sociaacutelne meacutediaacute a diverzita

Sociaacutelne meacutediaacute v spojeniacute so strojovyacutem učeniacutem (machine learning) a termiacutenom digitaacutelne

spoločenskeacute vedy (computational social science) ktoryacute predstavuje uplatnenie počiacutetačov

v spoločenskyacutech vedaacutech tvoria najvyacuteznamnejšiu teacutemu Sociaacutelne siete suacute zdrojom veľkeacuteho

množstva daacutet využiteľnyacutech pri skuacutemaniacute rocircznych spoločenskyacutech javov čo je atraktiacutevne pre

veľkuacute skupinu použiacutevateľov Ďalšiu teacutemu predstavuje diverzita ktoraacute je spojenaacute s probleacutema-

mi rodovej rovnosti vzdelaacutevania a vedy Populaacuternou oblasťou je pre komunikaacutetorov vedy

verejneacute zdravie spojeneacute s fyzickou aktivitou a epidemioloacutegiou

Teacutemy ktoreacute zaujiacutemajuacute vedcov suacute podobneacute ako teacutemy komunikaacutetorov vedy Ide o diver-

zitu v suacutevislosti s vedou vzdelaacutevaniacutem pracovnyacutem prostrediacutem a pod Veľkou teacutemou suacute opaumlť

sociaacutelne meacutediaacute analyacuteza daacutet strojoveacute učenie a ich využitie v spoločenskyacutech vedaacutech a v bio-

informatike Teacutema ktoraacute odlišuje tuacuteto skupinu použiacutevateľov od ostatnyacutech suacutevisiacute s metodo-

loacutegiou vyacuteskumov štatistickyacutemi metoacutedami opakovateľnosťou plaacutenovaniacutem a overovaniacutem

vyacutesledkov vyacuteskumov

46

Obr 7

Mapa populaacuternych teacutem pre vedcov

Obr 8

Mapa populaacuternych teacutem pre laickuacute verejnosť

Spektrum teacutem člaacutenkov populaacuternych u laickej verejnosti je širšie ako u inyacutech skupiacuten

Opakuje sa teacutema sociaacutelnych meacutediiacute otvorenyacutech a veľkyacutech daacutet teacutema rodovej rovnosti a po-

merne často sa vyskytuje termiacuten mozog v suacutevislosti s učeniacutem sa a emoacuteciami Tieto teacutemy suacute

47

spojeneacute v kontexte rizikovyacutech faktorov Ďalšia veľkaacute skupina teacutem suacutevisiacute so zdraviacutem najčas-

tejšiacutemi chorobami (diabetes naacutedoroveacute ochorenia infarkt depresia) ich liečeniacutem a preven-

ciou napriacuteklad vo forme fyzickej aktivity a stravovania Suacute to teda teacutemy ktoreacute ľudiacute nejakyacutem

spocircsobom ohrozujuacute a tyacutem vyvolaacutevajuacute potrebu ziacuteskavania odbornyacutech informaacuteciiacute z vedeckyacutech

člaacutenkov

Podobnosť teacutem medzi vybranyacutemi skupinami sme analyzovali na zaacuteklade vizualizaacutecie

použitiacutem Sankeyovho diagramu Použiacuteva sa na zobrazenie dynamiky siete v našom priacutepade

na zobrazenie zmien v prepojeniacute kľuacutečovyacutech slov člaacutenkov pre jednotliveacute skupiny použiacutevate-

ľov Kľuacutečoveacute slovaacute suacute rovnakeacute ako na predchaacutedzajuacutecich obraacutezkoch Zhluky kľuacutečovyacutech slov

suacute reprezentovaneacute blokmi ktoreacute suacute nazvaneacute podľa teacutemy najčastejšie podľa najvyacuteznamnej-

šieho kľuacutečoveacuteho slova v zhluku na zaacuteklade počtu prepojeniacute s ostatnyacutem slovami v zhluku

Šiacuterka toku z bloku je uacutemernaacute počtu rovnakyacutech kľuacutečovyacutech slov v prepojenyacutech blokoch (teacute-

mach) Niektoreacute kľuacutečoveacute slovaacute sa pri inej skupine použiacutevateľov vyskytujuacute v inom kontexte

čo je znaacutezorneneacute tokom medzi teacutemami Porovnaacutevali sme skupiny ktoreacute mali najviac spoloč-

nyacutech člaacutenkov ndash vedcov s komunikaacutetormi vedy a laickuacute verejnosť s komunikaacutetormi vedy

Obr 9

Diagram podobnosti teacutem vedcov a komunikaacutetorov vedy

Podobnosť populaacuternych teacutem pre vedcov a komunikaacutetorov vedy je zobrazenaacute na obraacutezku

9 Na diagrame vľavo suacute teacutemy populaacuterne u vedcov a vpravo teacutemy populaacuterne u komunikaacuteto-

rov vedy Najsilnejšiacutemi teacutemami suacute v oboch skupinaacutech digitaacutelne spoločenskeacute vedy ktoreacute

vychaacutedzajuacute z uacutedajov zo sociaacutelnych meacutediiacute Tieto teacutemy suacute prepojeneacute širokyacutem tokom čo zna-

menaacute že teacutemu reprezentujuacute takmer rovnakeacute kľuacutečoveacute slovaacute Tenkyacute tok z tejto teacutemy u komu-

nikaacutetorov vychaacutedza do teacutemy štatistika u vedcov pretože sa tu samostatne vyprofilovala teacutema

zameranaacute na štatistiku Pre obe skupiny je rovnako atraktiacutevna teacutema diverzity v rocircznych kon-

textoch ako bolo zrejmeacute z obraacutezkov 6 a 7 a teacutema predsudkov V tejto oblasti vedcov zaujiacute-

ma teacutema rodovej rovnosti preto tvoriacute samostatnyacute blok Oblasť metodoloacutegie vyacuteskumu suacutevi-

siaca so spoľahlivosťou a opakovateľnosťou testov je zaujiacutemavaacute len pre skupinu vedcov

Naopak verejneacute zdravie osobnosť a kognitiacutevne schopnosti suacute atraktiacutevne predovšetkyacutem pre

komunikaacutetorov vedy

48

Obr 10

Diagram podobnosti teacutem laickej verejnosti a komunikaacutetorov vedy

Z obraacutezku 10 je zrejmeacute že teacutemy skupiny laickej verejnosti a komunikaacutetorov vedy suacute

menej podobneacute ako v predchaacutedzajuacutecom porovnaniacute Teacutema sociaacutelnych meacutediiacute a digitaacutelnych

sociaacutelnych vied je znova spoločnaacute pre obe skupiny a maacute najvyacuteznamnejšie postavenie (na

zaacuteklade vyacutešky bloku) ale pre komunikaacutetorov vedy je podstatnejšia Kľuacutečoveacute slovaacute patriace

do tejto teacutemy (sociaacutelne meacutediaacute digitaacutelne spoločenskeacute vedy strojoveacute učenie big data a pod)

sa v člaacutenkoch atraktiacutevnych pre komunikaacutetorov vedy vyskytujuacute častejšie majuacute vaumlčšiu vaacutehu

a na diagrame suacute preto zobrazeneacute širšiacutem tokom z bloku Kľuacutečoveacute slovaacute reprezentujuacutece tuacuteto

teacutemu sa u laickej verejnosti trochu liacutešia Sociaacutelne meacutediaacute suacute v tejto skupine daneacute do kontextu

s rizikovyacutemi faktormi a emoacuteciami Ďalšou spoločnou teacutemou je verejneacute zdravie a prepojeneacute

suacute aj teacutemy cvičenie a kogniacutecie ktoreacute majuacute spoločneacute kľuacutečoveacute slovaacute ndash starnutie cvičenie

a kognitiacutevne schopnosti Ako vidieť z diagramu u laickej verejnosti viac prevažujuacute teacutemy

zameraneacute na zdravie prevenciu konkreacutetne diagnoacutezy z ktoryacutech sa samostatne vyčlenila de-

presia a ochorenia v suacutevislosti s mozgom

Zaacutever

Altmetria je mladou discipliacutenou a zatiaľ sa len skuacutemajuacute možnosti a vyacuteznam daacutet ziacuteska-

nyacutech zo sociaacutelnych meacutediiacute Zaacutekladnyacutem predpokladom všetkyacutech analyacutez suacute kvalitneacute a dostupneacute

uacutedaje Napriek deklaraacuteciaacutem o voľnej dostupnosti altmetrickyacutech daacutet ziacuteskať komplexneacute daacuteta

nie je jednoducheacute V daacutetach sa objavuje chybovosť a neuacuteplnosť ktoruacute je nutneacute v procese ich

čistenia skorigovať Pre hlbšie analyacutezy je potrebnaacute integraacutecia daacutet s inyacutemi zdrojmi čo je však

bez znalosti programovaciacutech jazykov časovo naacuteročnyacute proces

Z hľadiska evaluaacutecie vedcov na zaacuteklade vedeckyacutech vyacutestupov tvoria altmetrickeacute indikaacute-

tory zaujiacutemavyacute doplnok k tradičneacutemu bibliometrickeacutemu hodnoteniu Vyacutehodou nie je len

okamžitaacute možnosť ziacuteskania spaumltnej vaumlzby ale aj preukaacutezanie vplyvu a dopadu publikaacuteciiacute

v širšiacutech suacutevislostiach Otvorenosť je hlavnyacute atribuacutet pri šiacutereniacute a hodnoteniacute vedeckyacutech produk-

tov v altmetrii Ako vyplynulo z analyacutezy zdroje spriacutestupňujuacutece člaacutenky v režime Open Ac-

cess majuacute vaumlčšiacute potenciaacutel osloviť vedeckeacute aj nevedeckeacute publikum Najpoužiacutevanejšiacutemi plat-

49

formami na šiacuterenie zmienok o vedeckyacutech publikaacuteciaacutech suacute sociaacutelne meacutediaacute Twitter a Mende-

ley Zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu pri realizaacutecii princiacutepov otvorenej vedy V tomto kontexte je

pozitiacutevnym zisteniacutem vysokyacute zaacuteujem laickej verejnosti o vedeckeacute publikaacutecie Propagaacutecia vedy

maacute potenciaacutel premostiť barieacuteru medzi vedcami a verejnosťou Overeneacute vyacutesledky vyacuteskumov

majuacute nenahraditeľneacute miesto pri množstve polopraacutevd a dezinformaacuteciiacute prezentovanyacutech pro-

stredniacutectvom internetu Ako vyplynulo z textovej analyacutezy laickaacute verejnosť sa zaujiacutema o celyacute

rad teacutem suacutevisiacich s každodennyacutemi probleacutemami Veda nemocircže byť izolovanaacute od verejnosti

je nutneacute komunikovať vedeckeacute poznatky v zrozumiteľnej forme Probleacutemom popularizaacutecie

vedy je však jej nedostatočneacute ohodnotenie pre vedcov ktoriacute sa jej venujuacute Možno praacuteve

v tomto ohľade by mohli pomocirccť altmetrickeacute indikaacutetory

Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute

spraacutevanie sa človeka v digitaacutelnom priestore Vznikol tiež vďaka podpore v raacutemci OP Vyacuteskum

a vyacutevoj pre dopytovo-orientovanyacute projekt Univerzitnyacute vedeckyacute park Univerzity Komenskeacuteho

v Bratislave ITMS 26240220086 spolufinancovanyacute zo zdrojov Euroacutepskeho fondu regionaacutel-

neho rozvoja

Zoznam bibliografickyacutech odkazov

Altmetric 2017 How are Twitter demographics determined [online] [cit 2018-08-21]

Dostupneacute na httpshelpaltmetriccomsupportsolutionsarticles6000060978-how-are-

twitter-demographics-determined-

Altmetric 2018 How is the Altmetric Attention Score calculated [online] [cit 2018-08-

22] Dostupneacute na httpshelpaltmetriccomsupportsolutionsarticles6000060969-how-

is-the-altmetric-attention-score-calculated-

BORNMANN L 2014 Do altmetrics point to the broader impact of research An overview

of benefits and disadvantages of altmetrics In Journal of Informetrics Vol 8 issue 4 s

895-903

DUBOVAacute M 2018 Daacutetovaacute analyacuteza a jej využitie v altmetrii (Diplomovaacute praacuteca) Bratisla-

va Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho

LEVITT JM a M THELWALL 2014 From webometrics to altmetrics one and a half

decades of digital research at Wolverhampton In Libraries in the Digital Age (LIDA)

Proceedings Vol 13

ONDRIŠOVAacute M 2011 Bibliometria [online] Bratislava Stimul 134 s [cit 2018-08-31]

ISBN 978-80-8127-035-2 Dostupneacute na

httpsfphilunibaskfileadminfifkatedry_pracoviskakkivGranty_a _projektyInwentbi

bliometria_ondrisovapdf

ONDRIŠOVAacute M 2014 Alternatiacutevne hodnotenia dopadu vedeckyacutech vyacutestupov vo webovom

prostrediacute In Knižničnaacute a informačnaacute veda Bratislava Univerzita Komenskeacuteho

PRIEM J 2014 Altmetrics In CRONIN B a C R SUGIMOTO eds Beyond bibliomet-

rics harnessing multi-dimensional indicators of performance London The MIT Press s

263-287

PRIEM J et al 2010 Altmetrics a manifesto [online] [cit 2018-08-30] Dostupneacute na

httpaltmetricsorgmanifesto

SACKETT D L et al 2000 Evidence-based medicine how to practice and teach EBM

London Churchill-Livingstone

50

Resumeacute

ALTMETRIA ndash INYacute POHĽAD NA HODNOTENIE VEDECKYacuteCH PUBLIKAacuteCIIacute

Mir iam Ondrišovaacute Maacuteria Dubovaacute

Altmetrickeacute indikaacutetory tvoreneacute na zaacuteklade daacutet zo sociaacutelnych meacutediiacute predstavujuacute zaujiacutemavyacute doplnok

k tradičneacutemu bibliometrickeacutemu hodnoteniu vedcov V priacutespevku prezentujeme vyacutesledky daacutetovej analyacute-

zy vybranej vzorky altmetrickyacutech daacutet Analyacuteza ukaacutezala že zdroje spriacutestupňujuacutece člaacutenky v režime Open

Access majuacute vaumlčšiacute potenciaacutel osloviť vedeckeacute aj nevedeckeacute publikum Najpoužiacutevanejšiacutemi platformami

na šiacuterenie zmienok o vedeckyacutech publikaacuteciaacutech suacute sociaacutelne meacutediaacute Twitter a Mendeley Pozitiacutevnym ziste-

niacutem bol vysokyacute zaacuteujem laickej verejnosti o vedeckeacute publikaacutecie Komparatiacutevna analyacuteza populaacuternych

teacutem pre laickuacute verejnosť ľudiacute z praxe vedcov a komunikaacutetorov vedy ukaacutezala isteacute rozdiely v preferova-

nyacutech teacutemach a naznačila teacutemy puacutetaveacute pre všetky skupiny použiacutevateľov

Summary

ALTMETRICS ndash DIFFERENT VIEW OF THE EVALUATION OF SCIENTIFIC

PUBLICATIONS

Mir iam Ondrišovaacute Maacuteria Dubovaacute

Altmetric indicators based on social media data represent an interesting complement to traditional

bibliometric assessment of scientists In the paper we present the results of the data analysis of the

selected sample of the altmetric data The analysis has shown that Open Access resources have more

potential to reach out to both scientific and public audiences The most widely used platforms for dis-

seminating mentions to scientific publications are the social media Twitter and Mendeley In the con-

text of open science the publicrsquos interest in scientific publications was a positive finding A compara-

tive analysis of popular themes for members of the public practitioners research scientists and science

communicators has shown some differences in preferred topics and has highlighted topics which are

interesting for all user groups

51

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

FAKTORY VZNIKU A DOcircSLEDKY INFORMAČNYacuteCH

FILTRAČNYacuteCH BUBLIacuteN

Tomaacuteš Mirga Andrea Hrčkovaacute

Uacutevod Psychologickeacute aspekty vzniku filtračnyacutech bubliacuten

Termiacuten bdquofiltračnaacute bublinaldquo (filter bubble) ako prvyacute rozpracoval Eli Pariser ktoryacute ho

opisuje ako jeden z docircsledkov personalizaacutecie vyacutesledkov vyhľadaacutevania na internete a obsahu

na sociaacutelnych sieťach Pri tomto procese dochaacutedza k algoritmickej filtraacutecii systeacutemom zobra-

zovaneacuteho obsahu tak aby čo najpresnejšie zodpovedal predpokladanyacutem informačnyacutem potre-

baacutem použiacutevateľa Hoci sa o fenomeacutene filtračnyacutech bubliacuten začalo intenziacutevnejšie diskutovať až

s priacutechodom sociaacutelnych meacutediiacute ide o teoacuteriu ktorej podstata maacute korene v psycholoacutegii a javy

vplyacutevajuacutece na intelektuaacutelnu izolaacuteciu boli predmetom vyacuteskumov už v tridsiatych rokoch mi-

nuleacuteho storočia Patria medzi ne najmauml teoacuterie konfirmačneacuteho a diskonfirmačneacuteho skreslenia

selektiacutevnej expoziacutecie efekt falošneacuteho konsenzu a skupinovej polarizaacutecie Cieľom priacutespevku

je vymedziť zaacutekladnuacute terminoloacutegiu popiacutesať teoacuterie suacutevisiace s problematikou informačnyacutech

filtračnyacutech bubliacuten a tiež technologickeacute a kognitiacutevne faktory a skreslenia vplyacutevajuacutece na ich

vznik

Pre utvaacuteranie racionaacutelnych rozhodnutiacute je docircležiteacute poznať rocircznorodeacute aspekty probleacutemu

Ľudskeacute intelektuaacutelne schopnosti suacute však v spracovaacutevaniacute informaacuteciiacute obmedzeneacute Nie je mož-

neacute aby použiacutevateľ dokaacutezal porovnať všetky dostupneacute zdroje Mutz a Young (2011) upozor-

ňujuacute že zvyšujuacutece sa množstvo zdrojov informaacuteciiacute je docircvodom zvaumlčšujuacuteceho sa sklonu

k selektiacutevnej expoziacutecii Hovoria že použiacutevatelia sa vyhyacutebajuacute informačneacutemu preťaženiu tyacutem

že sa obraacutetia na takeacute zdroje na ktoryacutech suacute umiestneneacute informaacutecie v suacutelade s ich doterajšiacutemi

znalosťami alebo ktoreacute odzrkadľujuacute ich naacutezory či postoje Hilbert (2012) hovoriacute že

v priacutepade priveľkeacuteho množstva informaacuteciiacute a možnostiacute sa tiež vyacuteznamne znižuje ľudskaacute pro-

duktivita

Selektiacutevna expoziacutecia je jav kedy človek suacutestreďuje pozornosť len na takeacute informaacutecie

zo svojho okolia ktoreacute sa zhodujuacute s jeho dovtedajšiacutem postojom k určitej teacuteme (subjektiacutevne

konsonantneacute informaacutecie) s cieľom eliminovať efekt kognitiacutevnej disonancie1

(Bobok 2016

Williams Kern a Waters 2016)

1 K suacutevzťažnyacutem pojmom selektiacutevnej expoziacutecie a otaacutezkam kognitiacutevneho skreslenia patria aj kognitiacutevna disonancia

(vnuacutetornyacute nepokoj ktoreacuteho priacutečinou je kontakt s protichodnyacutem tvrdeniacutem na zaujateacute stanovisko) či vyhyacutebanie sa

informačneacutemu preťaženiu redukovaniacutem dostupnyacutech zdrojov a informaacuteciiacute unaacutehlenyacutem spracovaacutevaniacutem informaacuteciiacute alebo straacuteneniacutem sa novyacutech informaacuteciiacute vocircbec (Bozdag 2015)

52

Skladaacute sa z troch procesov (Williams Kern a Waters 2016)

a) selektiacutevna expoziacutecia ndash jedinec sa snažiacute vyhnuacuteť komunikaacutecii informaacuteciiacute nekorelu-

juacutecich s jeho postojmi

b) selektiacutevna percepcia ndash konfrontaacutecia s antipatickyacutemi informaacuteciami a ich naacuteslednaacute

indiferencia priacutepadne ich čiastočneacute vkomponovanie do existujuacuteceho naacutezoru

avšak bez jeho zmeny

c) selektiacutevna retencia ndash zabudnutie tyacutech informaacuteciiacute ktoreacute suacute voči zaujateacutemu stano-

visku protichodneacute

Podľa Festingera (1962) ľudia venujuacute viac pozornosti informaacuteciaacutem zhodujuacutecim sa s ich

postojmi z toho docircvodu že im to zaručuje viac vnuacutetornej istoty v spraacutevnosť ich rozhodnutiacute

alebo naacutezorov Naopak informaacutecie vyvolaacutevajuacutece pochybnosti o vlastnyacutech presvedčeniach

suacute zdrojom vzniku vnuacutetornej neistoty a psychologickyacutech konfliktov a preto sa im ľudia

vyhyacutebajuacute

Bobok (2016) uvaacutedza že čiacutem viac človek veriacute svojim presvedčeniam tyacutem vaumlčšie sklony

maacute vystavovať sa informaacuteciaacutem s nimi suacutehlasiacimi (napriacuteklad vyberať si prostredie do kto-

reacuteho vstuacutepi) Zaacuteroveň (podobne ako Festinger) naznačuje že docircvodom mocircže byť pocit veľ-

keacuteho vnuacutetorneacuteho napaumltia z pripustenia si možnosti že myšlienky ktoryacutem veriacute ( bdquozakoreneneacuteldquo

postoje či emočne nabiteacute otaacutezky) suacute v skutočnosti nepresneacute alebo nepravdiveacute

Aj Karlsen et al (2017) poznamenaacuteva že percepcia viaceryacutech uhlov pohľadu na určituacute

teacutemu nie je zaacuterukou utvaacuterania nezaujateacuteho uacutesudku Pri procesoch tvorby postojov a rozhod-

nutiacute dochaacutedza vplyvom našich motivaacuteciiacute (či vedomyacutech alebo nevedomyacutech želaniacute) a my-

šlienkovyacutech pochodov k rocircznym druhom kognitiacutevnych skresleniacute ktoreacute vplyacutevajuacute na vznik

informačnyacutech filtračnyacutech bubliacuten

Pojem konfirmačneacute skreslenie (confirmation bias) pochaacutedza z psycholoacutegie a je priacute-

buznyacute apofeacutenii ndash spontaacutennemu nachaacutedzaniu spojitostiacute v nesuacutevisiacich javoch (Houran

a Lange 2001) Ide o dezinterpretaacuteciu percipovanyacutech informaacuteciiacute vplyvom doterajšiacutech naacutezo-

rov a postojov (Lockwood 2015) Inyacutemi slovami ndash jeden člaacutenok v novinaacutech si viaceriacute ľudia

mocircžu vysvetliť odlišnyacutem spocircsobom Kuacutesky informaacuteciiacute si pospaacutejajuacute tak aby podporovali ich

mienku o danej problematike zatiaľ čo uacutedajom ktoreacute protirečia zaujateacutemu stanovisku neve-

nujuacute pozornosť2

Diskonfirmačneacute skreslenie (disconfirmation bias alebo tiež prior belief effect) označu-

je jav keď naše doterajšie postoje či presvedčenia určujuacute akyacutem spocircsobom budeme nahliadať

na cudzie argumenty alebo docirckazy inyacutech tvrdeniacute Tento jav mocircže spocircsobiť neschopnosť

dospieť k spoločnej zhode medzi jednotlivcami alebo skupinami ľudiacute s odlišnyacutemi postojmi

pretože pre obe strany buduacute subjektiacutevne docircležitejšie a podstatnejšie ineacute docirckazy (tie ktoreacute

podporujuacute praacuteve ich tvrdenia) V určityacutech priacutepadoch mocircže byť vyacutesledkom takejto interakcie

ešte hlbšie utvrdenie sa v pocircvodnom presvedčeniacute (Edwards a Smith 1996)

Ďalšiacutem typom kognitiacutevneho skreslenia a vnuacutetornyacutem faktorom vzniku informačnej fil-

tračnej bubliny je efekt falošneacuteho konsenzu (false consensus effect) Ide o jav kedy človek

predpokladaacute že rovnakeacute naacutezory hodnoty či presvedčenia ako maacute on zdieľajuacute aj ľudia v jeho

2 Pre upresnenie je docircležiteacute poznamenať že konfirmačneacute skreslenie (znaacuteme aj ako cherry picking) je užšie poňatie

selektiacutevnej expoziacutecie v tom zmysle že ide o aktiacutevny proces vyhľadaacutevania rozpamaumltaacutevania sa či interpretaacutecie len

takyacutech informaacuteciiacute ktoreacute umožňujuacute priacutesť k okamžiteacutemu zaacuteveru Rovnako ide o zastavenie prijiacutemania informaacuteciiacute v priacutepade že subjekt si už zaacutever vyvodil (Bozdag 2015)

53

okoliacute teda dochaacutedza k iluacutezii spoločneacuteho konsenzu3 Rovnako ide o skreslenuacute predstavu jed-

notlivca že naacutezory ľudiacute v ideovo homogeacutennej skupine (napriacuteklad aj vo virtuaacutelnej skupine

v prostrediacute sociaacutelnej siete) ktorej je členom musia odraacutežať postoje celeacuteho naacuteroda priacutepadne

ľudstva Suacutebežne dochaacutedza k skreslenej predstave o ľuďoch s opačnyacutemi postojmi v zmysle

že takiacute jednotlivci suacute určityacutem spocircsobom abnormaacutelni (Dean 2007 Ross Greene a House

1976)

Poznaacuteme tiež vonkajšie docircvody vzniku skresleniacute pri rozhodovaniacute a utvaacuteraniacute zaacuteverov či

postojov Jednyacutem z nich je skupinovaacute polarizaacutecia (group polarization) ktorou sa začal

intenziacutevnejšie zaoberať Cass Sunstein v suacutečasnosti profesor na Praacutevnickej fakulte Harvardo-

vej univerzity Vo svojej štuacutedii (1999 s 3) tvrdiacute že ide o prirodzenyacute jav kedy bdquočlenovia

skupiny v ktorej prebieha dialoacuteg dospejuacute k spoločneacutemu stanovisku ktoreacute je radikaacutelnejšie

než boli pocircvodneacute postoje jednotlivcov daneacuteho kolektiacutevuldquo Za priacutečiny vzniku tohto javu ozna-

čil sociaacutelne vplyvy na ľudskeacute spraacutevanie (napriacuteklad jednotlivci bez jednoznačneacuteho stanoviska

sa radšej pripoja k ostatnyacutem) a predovšetkyacutem nedostatok nesuacuterodyacutech argumentov (nedosta-

točnaacute naacutezorovaacute heterogenita) Typickyacutemi priacutekladmi celkov v ktoryacutech možno pozorovať pre-

javy skupinovej polarizaacutecie suacute podľa neho napriacuteklad zaacuteujmoveacute skupiny pouličneacute gangy

naacuteboženskeacute skupiny a organizaacutecie politickeacute strany sudcovskeacute a zaacutekonodarneacute zbory ale do

určitej miery mocircže k tomuto javu dochaacutedzať aj naprieč celyacutemi naacuterodmi

Sunstein (1999) upozorňuje že tento typ sociaacutelnej homogenity mocircže byť živnou pocircdou

pre vznik neodocircvodneneacuteho extreacutemizmu či dokonca fanatizmu a tvrdiacute že praacuteve skupinovaacute

polarizaacutecia je častyacutem docircvodom vzniku politickeacuteho extreacutemizmu Dodaacuteva že jednyacutem zo spocirc-

sobov vytvorenia extreacutemistickej skupiny či sekty je izolovanie (fyzickeacute alebo psychickeacute) jej

členov od okolitej spoločnosti Tak možno naacutezory okolia ľahko zdiskreditovať a efekt skupi-

novej polarizaacutecie umocňovať

1 Filtračneacute bubliny v online prostrediacute Vzostup adaptiacutevnych

systeacutemov

Vyhľadaacutevacie naacutestroje a sociaacutelne meacutediaacute suacute v suacutečasnosti hlavnou braacutenou k informaacuteciaacutem

Vyhľadaacutevač Google spracovaacuteva približne 50-tisiacutec dopytov za sekundu a je tiež jednyacutem

z najnavštevovanejšiacutech webovyacutech siacutediel na svete Aj množstvo obsahu na internete sa neustaacute-

le zvaumlčšuje každeacute dva dni vznikne toľko informaacuteciiacute koľko bolo vyprodukovanyacutech pred

rokom 2003 (online aj offline dohromady) (Bringing 2011)

Jednyacutem z riešeniacute informačneacuteho preťaženia je poskytovanie informaacuteciiacute s pridanou hod-

notou Takyacutech ktoreacute boli zozbieraneacute spracovaneacute vyfiltrovaneacute a personalizovaneacute pre každeacute-

ho použiacutevateľa jednotlivo čiacutem možno prediacutesť nadmernej kognitiacutevnej stimulaacutecii (Lu 2007)

Takyacutemto spocircsobom možno zvyacutešiť relevanciu poskytnuteacuteho obsahu pre použiacutevateľov a šetriť

im čas a energiu Aby takyacuteto systeacutem fungoval musiacute byť schopnyacute bdquovytvoriť si obrazldquo

o konkreacutetnom webovom použiacutevateľovi na zaacuteklade ktoreacuteho ďalej rozhodne akyacute obsah bude

pre neho vhodnejšiacute a akyacute ho naopak nebude zaujiacutemať Existuje množstvo meranyacutech hodnocirct

ktoreacute suacute podkladmi pre rozhodnutia vyhľadaacutevaciacutech systeacutemov napriacuteklad fyzickaacute lokalita

jazyk predchaacutedzajuacutece dopyty vyhľadaacutevania prepojenia s inyacutemi použiacutevateľmi a mnoheacute ďal-

šie (Gauch et al 2007 Bozdag 2015)

3 Podtypom falošneacuteho konsenzu je napriacuteklad pseudokonsenzus pri ktorom dochaacutedza k vnuacutetorneacutemu pocitu že

jednotlivec by sa mal prikloniť k tomu stanovisku ktoreacute zastaacuteva vaumlčšina a jeho naacutezor nič nezmeniacute (napr pri voľ-baacutech) (Robert 2011)

54

V priacutepade že použiacutevateľ zadaacute dopyt do tradičneacuteho vyhľadaacutevacieho naacutestroja ktoryacute vyacute-

sledky vyhľadaacutevania nepersonalizuje (napriacuteklad DuckDuckGo) dostane tie isteacute informačneacute

zdroje ako všetci ostatniacute použiacutevatelia ktoriacute použili rovnakyacute dopyt Naacutesledne si musiacute použiacuteva-

teľ spomedzi obrovskeacuteho množstva vyacutesledkov vybrať ktoryacute zdroj je pre neho vhodnyacute Aj

Google pred zavedeniacutem personalizaacutecie pracoval ako deterministickyacute zoraďovaciacute systeacutem

V suacutevislosti s tyacutemto prechodom hovoriacute David Lazer (2015) o vzniku novej paradigmy ndash

vzostupe takzvanyacutech sociaacutelnych algoritmov Zaacuteroveň však tvrdiacute že sociaacutelne algoritmy suacute

netransparentneacute a z docircvodu ich vysokej komplexnosti sa im daacute len veľmi ťažko porozumieť

V mnohyacutech priacutepadoch je personalizaacutecia užitočnaacute napriacuteklad keď použiacutevateľ potrebuje

naacutejsť najbližšiu reštauraacuteciu či nemocnicu (Kliman-Silver et al 2015) No v inyacutech kontextoch

mocircže byť zdrojom skresleniacute čo vytvaacutera otaacutezky o rovnosti spravodlivosti a demokracii (La-

zer 2015) Hovoriacuteme o takzvanyacutech filtračnyacutech bublinaacutech kedy sa použiacutevateľ ocitaacute obklope-

nyacute ideologicky totožnyacutemi alebo podobnyacutemi informačnyacutemi zdrojmi či informaacuteciami Algo-

ritmus zaacuteroveň bdquorozhodneldquo že niektoreacute potencionaacutelne užitočneacute zdroje nie suacute pre použiacutevateľa

podstatneacute a na prvyacutech poziacuteciaacutech vo vyacutesledkoch vyhľadaacutevania mu ich nezobraziacute Použiacutevateľ

pritom nevie akeacute informačneacute zdroje a informaacutecie boli odfiltrovaneacute Teda obsahy vyhodnote-

neacute pre daneacuteho použiacutevateľa ako atraktiacutevne buduacute zvyacuterazneneacute a potencionaacutelne nezaujiacutemaveacute zas

bdquoskryteacuteldquo To vplyacuteva na vznik tzv monokultuacutery kedy suacute použiacutevatelia uvaumlzneniacute vo vlastnej

informačnej bubline (Pariser 2011 Sunstein 2001)

Problematika sa netyacuteka len vyhľadaacutevaciacutech naacutestrojov ale tiež sociaacutelnych sietiacute a odporuacute-

čaciacutech naacutestrojov Rizikoveacute je predovšetkyacutem filtrovanie informaacuteciiacute tyacutekajuacutecich sa politiky

a spravodajstva Keď napriacuteklad na vyacutesledky vyhľadaacutevania vplyacuteva politickeacute presvedčenie

použiacutevateľ sa mocircže ocitnuacuteť v komnate ozvien v ktorej suacute umocňovaneacute jeho dovtedajšie

politickeacute naacutezory (Pariser 2011)

2 Komnaty ozvien v prostrediacute virtuaacutelnych komuniacutet

Pod vplyvom kognitiacutevnych skresleniacute predovšetkyacutem konfirmačneacuteho skreslenia a selek-

tiacutevnej expoziacutecie majuacute použiacutevatelia tendenciu vyhľadaacutevať a vstupovať do tematicky vyhrane-

nyacutech virtuaacutelnych skupiacuten ndash komnaacutet ozvien4 Ide o celky ktoreacute suacute relatiacutevne uzavreteacute a vzaacutejomne

medzi sebou neinteragujuacutece Vzhľadom na možnyacute počet zastuacutepenyacutech členov a jednoduchosť

formovania tyacutechto skupiacuten sa teoacuteria skupinovej polarizaacutecie dostaacuteva na novuacute nebezpečnejšiu

uacuteroveň (Bessi 2016) Diskusia v prostrediacute absoluacutetnej naacutezorovej homogenity mocircže spocircsobo-

vať okrem intelektuaacutelnej izolaacutecie a skupinovej polarizaacutecie aj ďalšie negatiacutevne javy ako na-

priacuteklad efekt falošneacuteho konsenzu diskonfirmačneacute skreslenie aj zhoršenyacute emocionaacutelny stav

(Zollo et al 2015) Vplyv kognitiacutevnych skresleniacute sa dokonca pri vzniku komnaacutet ozvien preu-

kaacutezal ako vyacuteraznejšiacute než algoritmickeacute techniky (Vicario et al 2016) Navyše sa potvrdilo že

v prostrediacute virtuaacutelnych komuniacutet suacute použiacutevatelia ochotniacute prijať aj nepravdiveacute informaacutecie

pokiaľ sa zhodujuacute s ich postojmi a tiež to že konfrontaacutecia s inyacutem uhlom pohľadu mocircže

skupiny polarizovať ešte vyacuteraznejšie (Bessi 2016) Vaumlčšina psychologickyacutech aspektov ktoreacute

sme definovali v uacutevode sa teda premieta aj do online prostredia

4 V prostrediacute Facebooku sa použiacutevatelia mocircžu zhlukovať do uzavretyacutech naacutezorovo homogeacutennych bdquoskupiacutenldquo (napr

Hanbiacutem sa za prezidenta Andreja Kisku ndash vyše 38-tisiacutec členov Vaše lepšie Baacutenovce ndash Kotleba ĽSNS ndash 1308 čle-nov Noveacute Spravodlivejšie Socialistickeacute Slovensko ndash 1062 členov Priatelia paacutena JUDr Vladimiacutera Mečiara ndash

tvorcu novej Slovenskej republiky ndash 1106 členov) priacutepadne bdquoodoberaťldquo spraacutevy od konkreacutetnych straacutenok (napr

antiFICO ndash vyše 121-tisiacutec odoberateľov KLAMAacuteR MATOVIČ ndash 3000 odoberateľov či Podporujeme Roberta Ka-liňaacuteka ndash vyše 5401 odoberateľov) (Facebook 2018)

55

Karlsen et al (2017) uvaacutedza že vyacutesledkom mocircže byť fragmentaacutecia verejnej sfeacutery na

skupiny ľudiacute s rovnakyacutemi postojmi v ktoryacutech sa medzi sebou vzaacutejomne utvrdzujuacute Zaacuteroveň

upozorňuje na takzvanuacute teoacuteriu špiraacutely mlčania (spiral of silence) ktoruacute prvyacutekraacutet rozpraco-

vala Elisabeth Noelle-Neumann (1974) Ide o jav kedy sa ľudia (v internetovom prostrediacute

použiacutevatelia) nazdaacutevajuacuteci sa že suacute so svojimi postojmi v menšine neodvaacutežia prejaviť z docirc-

vodu obaacutev zo sociaacutelnej izolaacutecie Je však potrebneacute uviesť že použiacutevateľ mocircže byť uzatvorenyacute

do komnaty ozvien nielen v prostrediacute sociaacutelnych sietiacute ale tiež v prostrediacute personalizovanyacutech

vyhľadaacutevaciacutech naacutestrojov Napriacuteklad vtedy keď dovtedajšie politickeacute presvedčenie jednotliv-

ca ovplyvniacute vyacutesledky vyhľadaacutevania (Pariser 2011)

Objavili sa aj ďalšie fenomeacuteny ako napriacuteklad bdquobuliacutemia pozornostildquo (attention bulimia)

kedy sa použiacutevatelia snažia pritiahnuť zaacuteujem ostatnyacutech použiacutevateľov kumulovaniacutem takzva-

nyacutech lajkov alebo zdieľaniacute To mocircže spocircsobovať ďalšie skreslenie v tom zmysle že komuni-

kovanaacute informaacutecia sa zdaacute byť docircležitejšia než v skutočnosti je Navyše v prostrediacute sociaacutel-

nych meacutediiacute sa komunikovaneacute informaacutecie často zjednodušujuacute a priveľmi zovšeobecňujuacute čo

ešte viac vplyacuteva na vznik nepresnostiacute a mocircže viesť k nespraacutevnym zaacuteverom a rozhodnutiam

(Vicario et al 2016)

3 Filtračneacute bubliny na Facebooku

Ľudia pri ziacuteskavaniacute informaacuteciiacute preferujuacute osobneacute kontakty Preto suacute v prostrediacute sociaacutel-

nych sietiacute kde použiacutevateľ pociťuje určiteacute začlenenie do spoločnosti informačneacute zdroje po-

važovaneacute za docircveryhodnejšie a spoľahlivejšie Obsah ktoryacute v tomto type novyacutech meacutediiacute pou-

žiacutevateľ uvidiacute už nezaacutevisiacute od pracovniacutekov redakcie určiteacuteho časopisu alebo knihy ale od

automatickej selekcie obsahu systeacutemom a tiež od manuaacutelneho vyacuteberu spraacutevy použiacutevateľom

na čo tiež vplyacutevajuacute spomenuteacute kognitiacutevne skreslenia (Bakshy Messing a Adamic 2015) Suacute

to praacuteve personalizovaneacute online služby na ktoreacute sa jednotlivci aj organizaacutecie v suacutečasnosti

najčastejšie obracajuacute pri vyhľadaacutevaniacute informaacuteciiacute rozhodovaniacute či pri riešeniacute probleacutemov (na-

priacuteklad vyacutesledky vyhľadaacutevania na Google alebo priacutespevky na Facebooku) Tieto služby tvo-

ria určituacute braacutenu pri ktorej sa stretaacutevajuacute použiacutevatelia s informačnyacutemi zdrojmi Hrajuacute docircležituacute

uacutelohu v našich každodennyacutech rozhodnutiach (Mowshowitz a Kawaguchi 2002)

Facebook použiacuteva na filtraacuteciu obsahu takzvaneacute sociaacutelne gestaacute (social gestures) ktoreacute

použiacutevatelia vytvaacuterajuacute vzaacutejomnou interakciou Konkreacutetne ide o štyri typy prejavov označe-

nie bdquopaacuteči sa mildquo (like) komentaacuter (comment) odoberanie (subscribe) a zdieľanie (share)

Systeacutem zaznamenaacuteva akuacutekoľvek činnosť použiacutevateľov v suacutevislosti s priacutestupom k informaacute-

ciaacutem Naacutesledne na zaacuteklade histoacuterie interakciiacute dochaacutedza k filtraacutecii všetkyacutech dostupnyacutech obsa-

hov a ich zoraďovaniu v bdquonovinkaacutech5ldquo (v angličtine Newacutes Feed v slovenčine tiež bdquowebovyacute

zdrojldquo) (Upbin 2011)

Spocircsob vytvaacuterania hierarchie obsahov tiež zaacutevisiacute od intenzity interakcie s konkreacutetnymi

použiacutevateľmi frekvencie navštevovania platformy či od toho ktoreacute odkazy od ktoryacutech straacute-

nok použiacutevatelia v minulosti otvorili a na ktoreacute naopak nereagovali (Bakshy Messing

a Adamic 2015) Facebook sa takto snažiacute predviacutedať atraktivitu obsahu pre daneacuteho použiacutevate-

ľa Pokiaľ použiacutevateľ nevykazoval interakciu s istyacutem prepojeniacutem jeho uverejneneacute obsahy

buduacute odfiltrovaneacute Na konci hierarchie priacutespevkov sa buduacute nachaacutedzať obsahy ktoreacute sa

s identitou daneacuteho použiacutevateľa a jeho preferenciami zhodujuacute najmenej O tieto procesy sa

5 Ide o časť straacutenky Facebooku ale aj inyacutech sociaacutelnych meacutediiacute na ktorej suacute vyobrazeneacute a aktualizovaneacute obsahy od

dostupnyacutech prepojeniacute použiacutevateľa

56

staraacute filtračnyacute model Edgerank ktoryacute prikladaacute každeacutemu zdieľaneacutemu obsahu (fotky komentaacute-

re hyperlinky) a vzťahom medzi použiacutevateľmi určituacute vaacutehu Na zaacuteklade vzaacutejomnej interak-

cie medzi použiacutevateľmi mechanizmus určiacute koho zdieľanyacute obsah použiacutevateľ uvidiacute a koho nie

Informaacutecie od niektoryacutech prepojeniacute tak mocircžu byť uacuteplne zneviditeľneneacute bez toho aby o tom

niektoraacute zo straacuten vedela (Kincaid 2010) Filtraacuteciu obsahov na Facebooku ovplyvňujuacute aj fak-

tory ako typ a vek informaacutecie (Kincaid 2010 Bozdag 2015)

Facebookovyacute algoritmus teda ovplyvňuje jednak to akyacute obsah použiacutevateľ uvidiacute a akyacute

nie no tiež to akeacute z vlastnyacutech vyprodukovanyacutech obsahov uvidia jeho kontakty a ktoreacute im

buduacute skryteacute (Kincaid 2010) Tak dochaacutedza k vzniku filtračnej bubliny pretože čiacutem suacute obsahy

v hierarchii všetkyacutech spraacutev nižšie tyacutem sa zvyšuje šanca že s nimi použiacutevateľ vocircbec nepriacutede

do kontaktu Lazer (2015 s 1090) zas hovoriacute že bdquoak by takeacuteto zoraďovanie obsahu neexis-

tovalo použiacutevatelia by boli zaplaveniacute nezaujiacutemavyacutemi priacutespevkamildquo Otaacutezne je či algoritmus

vie spraacutevne vyhodnotiť čo je pre daneacuteho použiacutevateľa nezaujiacutemaveacute

Zaacutesadnou otaacutezkou je najmauml to akyacutem spocircsobom personalizaacutecia obsahu ovplyvňuje ve-

rejnuacute diskusiu či ju podporuje alebo skocircr bdquopodkopaacutevaldquo Pariser (2011) tvrdiacute že zoraďovacie

algoritmy (pocircsobiace tak na Facebooku ako aj v Googli) oslabujuacute demokraciu prispievajuacute

k polarizaacutecii spoločnosti a ničia vidinu bdquospoločneacuteho dobraldquo tyacutem že zabraňujuacute stretom

s opačnyacutemi naacutezormi a uzatvaacuterajuacute použiacutevateľov do filtračnyacutech bubliacuten Akuacute intenzitu maacute však

tento jav Je takyacute nebezpečnyacute ako uvaacutedza Pariser

Jeden z doteraz najrozsiahlejšiacutech vyacuteskumov v tejto oblasti realizovali Bakshy Messing

a Adamic (2015) Merali mieru separaacutecie použiacutevateľa od spraacutev inej ideologickej priacuteslušnosti

v prostrediacute Facebooku Vyacuteskumnyacute suacutebor tvorilo viac ako 10 milioacutenov použiacutevateľov z USA

ktoriacute sa verejne prezentovali ako liberaacuteli konzervatiacutevci alebo neutraacutelne Zisťovalo sa akyacute

podiel z prepojeniacute použiacutevateľov tvoria kontakty s rovnakyacutemi naacutezormi a do akej miery sa

použiacutevateľ dostaacuteva do ideologicky heterogeacutenneho prostredia ndash prostredniacutectvom prepojeniacute

s bdquokontrastnyacutemi postojmildquo (liberaacuteli s obsahmi od konzervatiacutevcov a naopak) Mieru expoziacutecie

postojovo heterogeacutennemu prostrediu naacutesledne vedci kvantifikovali a ďalej sa hlbšie zamerali

na naacutevštevu spraacutev systeacutemovo zoradenyacutech použiacutevateľmi

Zistilo sa že vyacuteznamnyacutemi vplyvmi na ideologickuacute heterogenitu spraacutev ktoreacute použiacutevateľ

uvidiacute suacute jednak identita jeho virtuaacutelnych bdquopriateľovldquo ako aj obsahy ktoreacute tiacuteto ľudia zdieľa-

juacute Napriacuteklad ak by spraacutevy ktoreacute použiacutevateľ na Facebooku uvidiacute pochaacutedzali od naacutehodnyacutech

neznaacutemych až 45thinsp z tyacutechto obsahov (politika svetoveacute dianie spraacutevy z domova) by ne-

suacutehlasilo s ideologickyacutemi postojmi liberaacutelov a 40thinsp konzervatiacutevcov V priacutepade že by išlo

o ľudiacute ktoryacutech použiacutevateľ poznaacute (vaumlčšina priacutepadov) je miera existencie ideologicky kon-

trastnyacutech priacutespevkov 24thinsp u liberaacutelov a 35thinsp u konzervatiacutevcov (Kampala 2015)

Ako sme spomiacutenali zdieľaneacute obsahy suacute ďalej algoritmicky zoraďovaneacute Zistilo sa že

tento spocircsob personalizaacutecie spraacutev v časti Novinky na Facebooku znižuje šancu na expoziacuteciu

s kontrastnyacutem postojom na 5thinsp (u liberaacutelov) až 8thinsp (u konzervatiacutevcov) Avšak podľa mera-

nia interakcie s jednotlivyacutemi spraacutevami vyacuteskumniacuteci ďalej zistili že reaacutelna miera expoziacutecie

s kontrastnyacutem postojom je 6thinsp u liberaacutelov a 17thinsp u konzervatiacutevcov teda je vaumlčšia Tieto

vyacutesledky vedci odocircvodnili tyacutem že použiacutevatelia bdquoklikajuacuteldquo na niektoreacute kontrastneacute priacutespevky

s ich ideologickyacutem presvedčeniacutem aj napriek tomu že sa ich zoraďovaciacute algoritmus snažiacute

skryť (zniacuteženiacutem ich poziacutecie v raacutemci hierarchie všetkyacutech priacutespevkov) Zistenia vyacuteskumu ne-

popierajuacute jav filtračnej bubliny v prostrediacute Facebooku no naznačujuacute že určituacute rolu v expo-

ziacutecii rocircznorodyacutem informaacuteciaacutem či naacutezorom hraacute okrem personalizaacutecie taktiež osobneacute rozhod-

nutie použiacutevateľa akej spraacuteve sa rozhodne venovať pozornosť Vyacuteskumniacuteci tiež upozorňujuacute

že Facebook je na rozdiel od inyacutech sociaacutelnych sietiacute a sociaacutelnych meacutediiacute miestom kde sa

prepaacutejajuacute mnoheacute sociaacutelne vaumlzby z reaacutelneho života (škola rodina praacuteca) čo zvyšuje šancu

57

na vystavenie sa rocircznorodyacutem informaacuteciaacutem a kontrastnyacutem postojom (Bakshy Messing

a Adamic 2015)

Už Holt (2004) tvrdil že praacuteve vďaka internetu dochaacutedza k oživovaniu diskusiiacute a naacutezo-

rovyacutech konfrontaacuteciiacute v spoločnosti Ako však ukaacutezali ďalšie vyacuteskumy k takyacutemto situaacuteciaacutem

dochaacutedza aj z docircvodov neuacutemyselnej expoziacutecie informaacuteciaacutem v protirečeniacute so zaujatyacutem stano-

viskom čomu internet svojou prirodzenou heterogenitou napomaacuteha

K tyacutemto neplaacutenovanyacutem vystaveniam dochaacutedza z tyacutechto docircvodov (Brundidge 2010)

a) nedokonaleacute taktiky použiacutevateľov pri selektiacutevnej expoziacutecii v online prostrediacute

b) nevyhyacutebanie sa protirečiacim naacutezorom

c) vytraacutecajuacutece sa sociaacutelne ohraničenia medzi geograficky vzdialenyacutemi polohami

jednotlivyacutemi diskurziacutevnymi miestami a suacutekromnou a verejnou sfeacuterou (Colleoni

Rozza a Arvidsson 2014)

K expoziacutecii rocircznym naacutezorom a uhlom pohľadu na internete podľa tohto priacutestupu dochaacute-

dza avšak skocircr nechcene a naacutehodne Predovšetkyacutem vtedy keď sa na jednom mieste stretnuacute

dva rocirczne predmety diskusie Docircvodom vzniku konfrontaacutecie rozličnyacutech postojov a informaacute-

ciiacute suacute teda skocircr rocirczne technickeacute skreslenia ku ktoryacutem na internete dochaacutedza (Colleoni Roz-

za a Arvidsson 2014)

Lazer (2015) upozorňuje že hoci sa kuraacutetorstvo obsahu sociaacutelnych sietiacute nateraz nepreu-

kaacutezalo ako vyslovene nebezpečneacute musiacuteme byť mimoriadne obozretniacute Naacutestroje personalizaacute-

cie (a suacutevisiace techniky ako web-data mining6) suacute mladeacute a staacutele vo vyacutevoji Otaacutezky ktoryacutem

je potrebneacute hlbšie sa venovať sa tyacutekajuacute možneacuteho zvyacutehodňovania bdquojednej strany na uacutekor

druhejldquo či zabraňovania analyacutezy skutočne docircležityacutech teacutem systematickyacutem zvyacuterazňovaniacutem

inyacutech (napriacuteklad viac obsahu o zvierataacutech ako o politike) Lazer ďalej hovoriacute že je potrebneacute

adaptiacutevne systeacutemy ďalej skuacutemať najlepšie nezainteresovanyacutemi vedeckyacutemi tiacutemami7 ktoreacute by

na zaacuteklade nezaacutevislyacutech meraniacute vystupovali ako bdquosociaacutelni kriticildquo adaptiacutevnych systeacutemov

Počnuacutec maacutejom 2015 je však nezaacutevisleacute skuacutemanie omnoho ťažšie pretože Facebook (s odocirc-

vodneniacutem chraacuteniť suacutekromie použiacutevateľov) zaacutesadne bdquookresalldquo množstvo daacutet ktoreacute možno na

uacutečely vyacuteskumu ziacuteskať

4 Použiacutevateľskeacute profily a personalizaacutecia

Vaumlčšina spocircsobov personalizaacutecie funguje na princiacutepe vytvaacuterania použiacutevateľskyacutech pro-

filov s ktoryacutemi ďalej pracuje adaptiacutevny interaktiacutevny systeacutem Daacuteta zbieraneacute do profilov suacute

napriacuteklad demografickeacute informaacutecie (meno vek krajina vzdelanie) no tiež zaacuteujmy a ďalšie

charakteristiky Cieľom je ziacuteskať informaacutecie o teacutemach ktoreacute použiacutevateľa zaujiacutemajuacute a o množ-

stve času ktoryacute im venuje Tak možno predviacutedať buduacutece uacutemysly konkreacutetneho použiacutevateľa

alebo skupiny použiacutevateľov (Bozdag 2015)

6 Web-data mining je zbieranie informaacuteciiacute z dokumentov na webe a z webovyacutech služieb za pomoci automaticky

pracujuacutecich algoritmov a naacutestrojov formulujuacutecich hypoteacutezy a hľadajuacutecich relevantneacute stopy Deliacuteme ho na

a) Content mining ndash analyzuje obsah straacutenok (text obraz zvuk) b) Structure mining ndash analyzuje hyperlinky medzi straacutenkami a vnuacutetornuacute štruktuacuteru straacutenok

c) Usage mining ndash analyzuje spraacutevanie použiacutevateľa na webe podľa uacutedajov ako IP adresa daacutetum a čas naacutevštevy

straacutenky kliknutia na podstraacutenky typ prehliadača a ďalšie (Berendt Guumlnther a Teltzrow 2011 Prasad 2012 Well a Royakkers 2004)

7 Jeden z doteraz najrozsiahlejšiacutech vyacuteskumov ktoryacute sme popisovali realizovali zamestnanci Facebooku a nie nezaacute-

visliacute vedci

58

Poznaacuteme tieto zaacutekladneacute formy zberu uacutedajov respektiacuteve technologickeacute aspekty vzniku

informačnyacutech bubliacuten v online prostrediacute (Bozdag 2015) znaacutezorneneacute aj na obr 1

a) Explicitneacute ndash použiacutevateľ maacute možnosť ovplyvniť vyacuteber informačnyacutech zdrojov tak že

manuaacutelne zadaacuteva uacutedaje o sebe o svojich zaacuteujmoch hodnotiacute ponuacuteknuteacute teacutemy podľa

miery zaacuteujmu o ne a pod Na zaacuteklade zadanyacutech podmienok prebehne personalizaacutecia

(zuacuteženie) vyacutesledkov

b) Implicitneacute ndash systeacutem saacutem vyvodiacute akeacute obsahy použiacutevateľa zaujiacutemajuacute predovšetkyacutem

technikami web-data miningu alebo aj podľa cookies8 IP adresy či podľa informaacuteciiacute

z webovej bdquorelaacutecieldquo (Bozdag 2015)

Obr 1

Proces vytvaacuterania použiacutevateľskyacutech profilov (Bozdag 2015 Bowen a Filippini 2004)

Je potrebneacute poznamenať že aj weboveacute prehliadače zbierajuacute o použiacutevateľovi množstvo

technickyacutech uacutedajov ako napriacuteklad typ a verzia prehliadača operačnyacute systeacutem zariadenia

a jeho verzia hardveacuterovaacute konfiguraacutecia zariadenia rozliacutešenie obrazovky jazyk časovaacute zoacutena

podporovaneacute fonty a pluginy a ďalšie (ide o takzvanyacute browser finger print) Kombinaacutecia

tyacutechto špecifiacutek pomaacuteha personalizovať obsah na internete a zaacuteroveň mocircže sluacutežiť ako jedno-

značnaacute identifikaacutecia konkreacutetneho weboveacuteho použiacutevateľa (Prakash 2016) Prakash (2016 s

18 323) tiež tvrdiacute že bdquošanca že buduacute mať dvaja použiacutevatelia totožnyacute virtuaacutelny odtlačok

prstov je jedna ku niekoľkyacutem milioacutenomldquo

Pri explicitnom vytvaacuteraniacute profilu maacute použiacutevateľ kontrolu nad spocircsobom filtrovania ob-

sahu Pri zadaacutevaniacute informaacuteciiacute je však vyššia šanca že nadobudne obavy o svoje suacutekromie

Takaacuteto personalizaacutecia tiež vyžaduje vynaložiť čas a energiu zo strany použiacutevateľa Použiacuteva-

teľ sa preto mocircže rozhodnuacuteť že takuacuteto službu nevyužije Mocircže sa tiež stať že z docircvodu

chybneacuteho vyplnenia uacutedajov bude profil nepresnyacute (Gauch et al 2007) Použiacutevatelia sa tiež

8 Cookies suacute daacuteta maleacuteho objemu ukladaneacute na pevnyacute disk počiacutetača počas interakcie s určitou webovou službou

prostredniacutectvom weboveacuteho prehliadača Vďaka nim možno pri opaumltovnej naacutevšteve určitej straacutenky jednoznačne

identifikovať konkreacutetneho weboveacuteho použiacutevateľa sledovať jeho aktivity a vytvaacuterať použiacutevateľskyacute profil bez toho aby o tom vedel (Well a Royakkers 2004)

59

mocircžu zaujiacutemať aj o takeacute teacutemy o ktoryacutech netušili že by ich mohli baviť čoho priacutečinou mocircže

byť skresľujuacuteca formulaacutecia naacutezvu určitej teacutemy Lavie et al (2010) hovoriacute že použiacutevatelia

sami nedokaacutežu presne zhodnotiť nakoľko sa o určituacute teacutemu zaujiacutemajuacute Ďalšiacute probleacutem expli-

citnej personalizaacutecie je v tom že podporuje použiacutevateľa v selektiacutevnej expoziacutecii tyacutem že umož-

ňuje dobrovoľne sa vyhnuacuteť určityacutem teacutemam a oblastiam Podľa Sunsteina (2001) to mocircže

viesť k vaumlčšej naacutechylnosti vyhľadaacutevať virtuaacutelne komunity v ktoryacutech vzhľadom na určituacute

teacutemu prevlaacuteda naacutezorovaacute homogenita (komnaty ozvien) Hovoriacute tiež že tento jav podkopaacuteva

demokratickyacute systeacutem pretože umožňuje vyhnuacuteť sa protirečiacim informaacuteciaacutem Dodaacuteva že

pre efektiacutevne fungujuacutecu demokraciu je potrebneacute aby občania disponovali čo možno najpre-

snejšiacutemi informaacuteciami čo si niekedy vyžaduje aj strety s protirečiacimi naacutezormi

Implicitnaacute personalizaacutecia funguje odlišne Adaptiacutevny systeacutem automaticky filtruje obsa-

hy podľa parametrov ktoreacute sleduje Systeacutem dokaacuteže zaregistrovať priacutepadneacute zmeny v mera-

nyacutech hodnotaacutech a prispocircsobiť im vyacutestupy Taacuteto forma personalizaacutecie tiež šetriacute použiacutevateľovi

čas a energiu pretože vyacuteber informaacuteciiacute realizuje samostatne na pozadiacute Podobne ako pri

explicitnom filtrovaniacute je probleacutem v tom že dochaacutedza k selekcii informaacuteciiacute a informačnyacutech

zdrojov tak aby suacutehlasili so zaacuteujmami postojmi naacutezormi a pod Keďže celyacute proces prebieha

automaticky použiacutevateľ nevie čo systeacutem skryl a z akeacuteho docircvodu Ďalšiacute probleacutem automatic-

keacuteho filtrovania je že systeacutem nedokaacuteže určiť či docircvodom neinterakcie s určityacutem informač-

nyacutem zdrojom je použiacutevateľov nezaacuteujem oň (Gauch et al 2007)

Sunstein (2001) hovoriacute že pri prehnanej explicitnej personalizaacutecii sa použiacutevateľ vocircbec

nemusiacute stretnuacuteť s opačnyacutem postojom čo mocircže viesť k zaacutesadne nespraacutevnym uacutesudkom a roz-

hodnutiam Pariser (2011) ktoryacute tento jav nazyacuteva filtračnou bublinou zas hovoriacute že prehna-

naacute implicitnaacute personalizaacutecia prispieva k svojskyacutem a skreslenyacutem vysvetleniam aktuaacutelnych

udalostiacute alebo politickyacutech probleacutemov Hovoriacute tiež že vyacutesledkom bdquouzatvorenialdquo použiacutevateľa

len medzi tie informaacutecie s ktoryacutemi suacutehlasiacute je zvyacutešenyacute pocit odporu k opačnyacutem naacutezorom

teda polarizaacutecia spoločnosti

5 Vplyvy na automatickeacute filtrovanie obsahu v internetovyacutech

službaacutech

Pri automatizovanej selekcii obsahov u novodobyacutech sprostredkovateľov informaacuteciiacute mocirc-

že docircjsť k dojmu že takeacuteto meacutediaacute suacute objektiacutevnejšie než tie tradičneacute Zvlaacutešť keď sa možno

vyhnuacuteť rocircznym vyacuteberovyacutem a opisnyacutem skresleniam pri ľudskej praacuteci v tradičnyacutech meacutediaacutech

Na spracovaacutevaniacute daacutet v prostrediacute online služieb sa však nepodieľajuacute vyacutelučne algoritmy ale

tiež ľudskiacute operaacutetori spolu s rocircznymi technoloacutegiami Teda ide o komplexneacute systeacutemy ktoreacute suacute

navrhovaneacute a prevaacutedzkovaneacute ľuďmi Preto sa v online meacutediaacutech nedaacute uacuteplne vyhnuacuteť ani tra-

dičnyacutem skresleniam vznikajuacutecim pri ľudskej praacuteci Personalizaacutecia nedokaacuteže eliminovať ani

všetky technickeacute skreslenia a navyše vytvaacutera noveacute (Bozdag 2015)

Často sa staacuteva že softveacuter systematicky zvyacutehodňuje určituacute skupinu použiacutevateľov pred

inou Dochaacutedza k rocircznym technologickyacutem skresleniam (pri indexovaniacute zoraďovaniacute) prob-

leacutemom suacutevisiacim s obmedzeniami samotneacuteho systeacutemu alebo tiež k ovplyvneniu dizajnu

systeacutemu existujuacutecimi skresleniami v spoločnosti (Friedman a Nissenbaum 1996 Diaz 2008

Vaughan a Thelwall 2004) V nasledujuacutecom texte sa budeme venovať faktorom vplyacutevajuacutecim

na vznik skresleniacute pri automatickom filtrovaniacute obsahu na internete

60

51 Digitaacutelny charakter informačnyacutech zdrojov

Podobne ako pri tradičnyacutech meacutediaacutech procesy algoritmickej selekcie začiacutenajuacute vyacuteberom

vhodnyacutech zdrojov Avšak v online prostrediacute možno selektovať len z elektronickyacutech informaacute-

ciiacute čo znamenaacute že všetky tradičneacute informačneacute zdroje nemocircžu byť ďalej sprostredkovaneacute

(Bozdag 2015) Navyše rocirczne online meacutediaacute majuacute priacutestup len k určitej časti digitaacutelnych infor-

maacuteciiacute Napriacuteklad Google nedokaacuteže indexovať všetky internetoveacute straacutenky Tento jav mocircžeme

nazvať indexačneacute skreslenie (coverage bias) Priacutečin je viacero Google napriacuteklad zaacutemerne

neindexuje straacutenky ktoreacute suacute si navzaacutejom veľmi podobneacute alebo tie pri ktoryacutech predpokladaacute

že nie suacute pre použiacutevateľa užitočneacute Nezobrazuje tiež straacutenky s ilegaacutelnym alebo inak nevhod-

nyacutem obsahom Existujuacute tiež technickeacute aspekty indexačneacuteho skreslenia suacutevisiace s dizajnom

straacutenok Ten mocircže byť v niektoryacutech priacutepadoch nekompatibilnyacute s prieskumovyacutemi mechaniz-

mami Ineacute straacutenky mocircžu ich použitie informačnyacutemi prieskumovyacutemi naacutestrojmi zakaacutezať alebo

sa im zaacutemerne vyhnuacuteť (Goldman 2006 Vaughan a Thelwall 2004)

52 Geolokaacutecia

Fyzickaacute poloha použiacutevateľa vyacuteznamne vplyacuteva na spocircsob automatickeacuteho vyacuteberu obsa-

hu Niektoreacute praacutece (Garcia-Molina Koutrika a Parameswaran 2011) uvaacutedzajuacute že populaacuterne

vyhľadaacutevacie naacutestroje zobrazujuacute veľmi odlišneacute vyacutesledky pre Anglicko a pre USA predo-

všetkyacutem pri vyhľadaacutevaniacute komerčnyacutech termiacutenov Veľkeacute rozdiely sa dajuacute pozorovať aj medzi

jednotlivyacutemi mestami Poloha maacute pri filtraacutecii veľkuacute vaacutehu preto lebo sa predpokladaacute že pou-

žiacutevateľa buduacute najviac zaujiacutemať obsahy viažuce sa na jeho bezprostredneacute okolie Nesmierne

docircležityacute je však kontext vyhľadaacutevania Napriacuteklad použiacutevateľa hľadajuacuteceho vhodnuacute reštauraacute-

ciu v Poprade nebude zaujiacutemať motorest v Novyacutech Zaacutemkoch No pri vyhľadaacutevaniacute riešenia

probleacutemu s počiacutetačom nebude použiacutevateľova lokalita (mesto) až takaacute docircležitaacute (Bozdag

2015)

Vzťah medzi lokalizaacuteciou a personalizaacuteciou je veľmi docircležityacute pretože geolokaacutecia je

jednyacutem z najvplyvnejšiacutech faktorov pri algoritmickej filtraacutecii vyacutesledkov vyhľadaacutevania a mocircže

vypovedať aj o ďalšiacutech demografickyacutech uacutedajoch ako rasa priacutejem dosiahnuteacute vzdelanie po-

litickaacute angažovanosť a ďalšie Vyacuteskumnyacute tiacutem vedenyacute Chloe Kliman-Silver (2015) zisťoval

do akej miery personalizaacutecia na zaacuteklade polohy uzatvaacutera použiacutevateľa do regionaacutelnej filtrač-

nej bubliny V obdobiacute 30 dniacute zaznamenaacutevali vyacutesledky vyhľadaacutevania na Google pre 240 do-

pytov z 59 rocircznych lokaacuteciiacute naprieč USA (na uacuterovni krajov štaacutetov aj celej krajiny) Suacutebor

dopytov bol rozdelenyacute na

33 bdquomiestnychldquo vyacuterazov ndash reštauraacutecia banka Wendyrsquos letisko park Starbucks a pod

87 bdquokontroverznyacutechldquo vyacuterazov ndash vplyv očkovania na autizmus vyacuteskum kmeňovyacutech

buniek globaacutelne otepľovanie homosexuaacutelne zvaumlzky jadroveacute elektraacuterne a pod

120 mien politikov pocircsobiacich celonaacuterodne (Barack Obama) aj lokaacutelne v jednotlivyacutech

štaacutetoch

Zistilo sa že čiacutem je fyzickaacute vzdialenosť vaumlčšia tyacutem odlišnejšie suacute vyacutesledky vyhľadaacuteva-

nia pre jeden dopyt Docircležiteacute však je akyacute vyacuteraz je vyhľadaacutevanyacute Najvaumlčšie zmeny (4 až 5

odlišnyacutech vyacutesledkov na jednu stranu) sa tyacutekajuacute lokaacutelnych miest (podniky inštituacutecie) Na-

opak pri všeobecnyacutech termiacutenoch je vplyv lokalizaacutecie na personalizaacuteciu zanedbateľnyacute Kon-

kreacutetne bolo zisteneacute že pri menaacutech politikov nehraacute lokalita použiacutevateľa takmer žiadnu rolu

(bez ohľadu na to v akom štaacutete pocircsobia) a pri bdquokontroverznyacutechldquo teacutemach hraacute o niečo vyššiu

ale tiež staacutele maluacute uacutelohu (vplyvom lokaacutelnych spraacutev) (Kliman-Silver et al 2015) Tento vyacute-

skum teda prinaacuteša docirckazy že geolokaacutecia maacute skutočne veľmi vyacuteraznyacute filtračnyacute efekt na vyacute-

61

sledky vyhľadaacutevania avšak najmauml v priacutepade termiacutenov vzťahujuacutecich sa na konkreacutetne geogra-

fickeacute miesto Vyacutesledky merania vyvracajuacute Bozdagovo tvrdenie (2015) že naacutestroje lokaacutelnej

personalizaacutecie nerozlišujuacute kontext

53 Prepojenia medzi použiacutevateľmi

Ako sme už naznačili ľudia pri ziacuteskavaniacute informaacuteciiacute preferujuacute osobneacute kontakty Každyacute

človek je prirodzene suacutečasťou určiteacuteho sociaacutelneho zoskupenia Predovšetkyacutem tzv primaacuterne

skupiny (rodina priatelia pracovnyacute kolektiacutev) vyacuteznamne vplyacutevajuacute na naše životneacute rozhod-

nutia Značnaacute časť informačnyacutech zdrojov ale aj naacutezorov a postojov jednotlivca maacute pocircvod

praacuteve v tyacutechto primaacuternych skupinaacutech ktoreacute definujuacute jeho bdquosociaacutelnu realituldquo Noveacute situaacutecie

a zložiteacute rozhodnutia konzultujeme s našimi sociaacutelnymi kontaktmi ktoreacute naacutem pomaacutehajuacute

formovať postoje a hľadať riešenia (Granovetter 1981)

Preto začali personalizačneacute systeacutemy pri filtraacutecii obsahu zohľadňovať aj sociaacutelne kontak-

ty jednotlivca Facebook začlenil niektoreacute online služby (Spotify Pandora Yelp docscom)

do svojho programu bdquookamžitaacute personalizaacutecialdquo Cieľom je upraviť použiacutevateľskyacute zaacutežitok

v prostrediacute partnerskyacutech služieb pomocou verejnyacutech uacutedajov z Facebooku (menaacute použiacutevateľ-

skeacute prepojenia zaacuteujmy a pod) Služba na streamovanie hudby Spotify napriacuteklad od svojich

použiacutevateľov vyžaduje konto na Facebooku Použiacutevatelia tak mocircžu vidieť akeacute skladby po-

čuacutevajuacute ich priatelia a utvaacuterať si tak naacutezory ktoreacute piesne a skupiny suacute v trende a bdquomali byldquo ich

počuacutevať tiež Aj vyhľadaacutevaciacute naacutestroj Google začal pri filtraacutecii obsahu zohľadňovať sociaacutelne

kontakty (zo sociaacutelnych sietiacute Facebook a Twitter) spusteniacutem social search v roku 2009 Od

roku 2012 Google pri personalizaacutecii využiacuteva aj prepojenia z vlastnej sociaacutelnej siete Google

Plus Vo vyacutesledku tak napriacuteklad pri hľadaniacute noveacuteho auta mocircžeme uvidieť fotografiu vozidla

niektoreacuteho z našich priateľov na Facebooku alebo pri hľadaniacute vhodnej reštauraacutecie uvidiacuteme na

prvyacutech priečkach podnik ktoryacute ohodnotil niektoryacute z našich priateľov Použiacutevateľ sa však

mocircže vo vyacutesledkoch vyhľadaacutevania stretnuacuteť s informaacuteciami zo sociaacutelnych sietiacute aj v priacutepade

že na nich nie je zaregistrovanyacute Algoritmus totiž prisudzuje vaumlčšiu vaacutehu informaacuteciaacutem zo

sociaacutelnych sietiacute vo všeobecnosti Vo vyacutesledkoch vyhľadaacutevania tak mocircže zobraziť akeacutekoľvek

relevantneacute uacutedaje zo sociaacutelnych sietiacute ktoryacutech suacutekromie bolo nastaveneacute ako verejneacute (Knight

2012)

54 Popularita obsahu

Spocircsob prezentovania informaacuteciiacute použiacutevateľovi mocircže ovplyvniť aj popularita určitej

teacutemy Napriacuteklad sociaacutelna sieť Twitter sleduje frekvenciu použiacutevania heštegov9 Čiacutem ryacutechlej-

šie sa zvyšuje interval pre určituacute fraacutezu tyacutem maacute danaacute teacutema vaumlčšiu šancu dostať sa do časti

bdquoTrendy pre Vaacutesldquo Ku každeacutemu heštegu je zobrazenyacute počet zdieľaniacute V automatickej selekcii

teacutem však vaumlčšiu rolu hraacute zmena frekvencie jeho použiacutevania Do zoznamu sa teda celkom

jednoducho dostanuacute noveacute teacutemy Čiacutem suacute však v zozname zobrazeneacute dlhšie tyacutem naacuteročnejšie

je aby sa v ňom udržali (Trend 2010) Niektoriacute autori upozorňujuacute že tento jav podporuje

9 Pod slovom hešteg (hashtag) rozumieme reťazec znakov ktoreacutemu predchaacutedza znak hash () znaacutemy aj ako tzv

pound sign alebo number sign Hešteg neobsahuje interpunkčneacute znamienka a medzery Sluacuteži na označovanie teacutem či kontextu zdieľanyacutech priacutespevkov v prostrediacute sociaacutelnych meacutediiacute (predovšetkyacutem Twitter) no mocircže sluacutežiť aj na vy-

jadrenie ich kľuacutečovej myšlienky Umožňuje kategorizovať všetky zdieľaneacute obsahy v ktoryacutech bol použityacute rovnakyacute

hešteg a pristupovať k nim teda pomaacuteha aj pri vyhľadaacutevaniacute informaacuteciiacute Často je využiacutevanyacute ako prostriedok na vy-jadrenie humoru (Tsur a Rappoport 2012 Hashtags 2013)

62

použiacutevateľov v tom aby sa zameriavali a diskutovali skocircr o menej podstatnyacutech zaacuteležitostiach

ako o dlhodobyacutech probleacutemoch Zoznam populaacuternych teacutem sa mocircže pre každeacuteho použiacutevateľa

liacutešiť v zaacutevislosti od jeho lokality a prepojeniacute s ostatnyacutemi použiacutevateľmi Presnyacute vzorec vyacuteberu

najpopulaacuternejšiacutech teacutem je však utajenyacute čo vyvolaacuteva určiteacute pochybnosti ohľadom ovplyvňo-

vania verejnej mienky (Gillespie 2012)

Filtračneacute algoritmy zohľadňujuacute popularitu určityacutech zdrojov aj v prostrediacute Facebooku

a vyhľadaacutevača Google s cieľom zobrazovať obsahy ktoreacute buduacute zodpovedať zaacuteujmom vaumlčši-

ny To však v určityacutech priacutepadoch mocircže spocircsobiť probleacutemy s vyhľadaacutevaniacutem menej populaacuter-

nych alebo menšiacutech straacutenok (Nissenbaum a Introna 2000)

O popularite určiteacuteho zdieľaneacuteho obsahu tiež rozhoduje množstvo kontaktov priacutepadne

odberateľov Vaumlčšie publikum generuje vyacuteraznejšiu odozvu čo ďalej vplyacuteva na zoraďovaciacute

algoritmus Teacutemy s malyacutem počtom odberateľov sa preto len veľmi ťažko dostanuacute na vyššie

miesta v hierarchii zdieľanyacutech priacutespevkov a uvidiacute ich oveľa menšie množstvo ľudiacute (Klein

2011) Avšak tento systeacutem možno zmanipulovať o čo sa pokuacutešajuacute mnoheacute firmy aby prilaacuteka-

li pozornosť na svoje produkty alebo služby V prostrediacute Facebooku sa napriacuteklad niektoreacute

marketingoveacute spoločnosti špecializujuacute na predaj určiteacuteho počtu bdquolajkovldquo priateľov či odobe-

rateľov (umelo vytvorenyacutech profilov) subjektom ktoreacute si tuacuteto službu zaplatia Podobne

možno pre určituacute straacutenku nazhromaždiť hodnotenia či recenzie ktoreacute nevytvorili reaacutelni ľu-

dia Použiacuteva sa na to softveacuter schopnyacute obiacutesť bezpečnostnyacute systeacutem Facebooku Pokiaľ popula-

rita určiteacuteho obsahu zaacutevisiacute od počtu bdquolajkovldquo alebo pozitiacutevnych hodnoteniacute mocircže dochaacutedzať

k skresleniu v personalizaacutecii a k manipulaacutecii uacutesudku použiacutevateľa (Tynan 2012)

55 Čas uverejnenia obsahu

Na personalizaacuteciu maacute značnyacute vplyv čas uverejnenia obsahu čo mocircžeme pozorovať na-

priacuteklad v prostrediacute Redditu agregaacutetora spraacutev zo sociaacutelnych meacutediiacute Jeden z rozhodujuacutecich

faktorov určujuacutecich či sa priacutespevok zobraziacute na titulnej strane je hodina v ktoruacute je zverejne-

nyacute Pokiaľ použiacutevateľ zverejniacute priacutespevok mimo bdquohlavneacuteho časuldquo kedy je pripojenyacutech najviac

použiacutevateľov osloviacute menej použiacutevateľov a naopak Napriacuteklad najviac americkyacutech priacutespev-

kov komentuje americkeacute publikum keďže použiacutevatelia z inyacutech častiacute sveta sa obvykle pripoja

o niekoľko hodiacuten skocircrneskocircr Ich komentaacutere sa medzi tyacutemi pocircvodnyacutemi stratia a je teda oveľa

menšia šanca že si ich reakcie niekto prečiacuteta Čas zverejnenia priacutespevku vplyacuteva aj na zora-

ďovaciacute algoritmus ktoryacute uprednostňuje novšie priacutespevky a umiestňuje ich vyššie ako tie

staršie (Salihefendic 2010)

56 Ľudskyacute faktor

Weboveacute služby ako napriacuteklad vyhľadaacutevacie naacutestroje vo všeobecnosti hlaacutesajuacute že ich

systeacutemy nie suacute ovplyvňovaneacute rozhodnutiami ľudiacute a procesy filtraacutecie obsahu suacute plne automa-

tickeacute Na zaacuteklade viaceryacutech pozorovaniacute sa však zistilo že to nie je pravda Ľudskiacute operaacutetori

totiž mocircžu podobne ako v tradičnyacutech meacutediaacutech manuaacutelne určovať na ktoreacute obsahy sa viac

zamerať čo ignorovať či vymazať Informačneacute prieskumoveacute naacutestroje vykonaacutevajuacute inšpekcie

indexovania a realizujuacute rocirczne zmeny a uacutepravy napriacuteklad aj to ktoreacute vyacutesledky sa majuacute alebo

nemajuacute zobrazovať pre určiteacute kľuacutečoveacute slovaacute (Gans 2004 Goldman 2006) Google tiež mocircže

určiteacute straacutenky manuaacutelne zaradiť do takzvaneacuteho blacklistu ndash zoznamu zablokovanyacutech straacute-

63

nok10

ndash pri porušeniacute jeho podmienok No v priacutepade potreby dokaacuteže tiež určiteacute straacutenky pridať

do takzvaneacuteho whitelistu čiacutem možno obiacutesť procesy algoritmickej selekcie Straacutenky prvotne

vyhodnoteneacute ako nevhodneacute možno tyacutemto spocircsobom znova indexovať Najmauml konkurencia

(napriacuteklad Foundem) obviňovala Google že manuaacutelne upravuje vyacutesledky vyhľadaacutevania

Google bol dokonca podrobenyacute vyšetrovaniu a existenciu tyacutechto vyacutenimiek spočiatku popie-

ral no neskocircr ich existenciu priznal (Metz 2011)

Facebook tiež využiacuteva manuaacutelne filtrovanie pri nevhodnom obsahu alebo pri porušeniacute

bdquonoriem komunityldquo Probleacutem však mocircže nastať vtedy keď si dvaja ľudskiacute operaacutetori na zaacute-

klade svojich presvedčeniacute vysvetlia podmienky odlišnyacutem spocircsobom Spoločnosť bola totiž

niekoľkokraacutet kritizovanaacute v suacutevislosti s odstraňovaniacutem obsahu ktoryacute zjavne podmienky pou-

žiacutevania neporušil Išlo napriacuteklad o priacutespevky obsahujuacutece odkazy na straacutenky politickyacutech akti-

vistov alebo o reklamy určeneacute pre homosexuaacutelne publikum neobsahujuacutece nahotu alebo inyacute

sexuaacutelny obsah (Facebook 2010) Hovorca Facebooku uviedol že za takeacuteto chyby je v niek-

toryacutech priacutepadoch skutočne zodpovednyacute ľudskyacute operaacutetor no konkreacutetne kriteacuteriaacute manuaacutelneho

filtrovania zatiaľ neboli zverejneneacute Toto zistenie je teda jednyacutem z docirckazov že pri filtrovaniacute

obsahu v online prostrediacute sa nedaacute uacuteplne vyhnuacuteť skresleniam spocircsobenyacutem ľudskyacutem faktorom

v suacutevislosti s vyacuteberom zdrojov a informaacuteciiacute (Shoemaker a Vos 2009 Bozdag 2015)

6 Vyacutesledok analyacutezy Navrhovanyacute model informačnyacutech

filtračnyacutech bubliacuten

Model (obr 2) ku ktoreacutemu sme dospeli vďaka analyticko-syntetickeacutemu spracovaniu

uvedenej literatuacutery prehľadne zobrazuje najdocircležitejšie vplyvy na vznik filtračnyacutech bubliacuten

na internete a ich docircsledky pre použiacutevateľov

Obr 2

Znaacutezornenie vzniku a docircsledkov filtračnyacutech bubliacuten (vlastnyacute model autorov)

10

Straacutenky mocircžu byť zablokovaneacute aj pri porušeniacute autorskyacutech praacutev alebo na zaacuteklade podnetu od štaacutetnej moci (Žiados-

ti [2017] Bozdag 2015)

64

Diskusia

Problematika informačnyacutech filtračnyacutech bubliacuten nie je novaacute a možno ju spozorovať aj pri

informačnom spraacutevaniacute použiacutevateľov v prirodzenom prostrediacute ndash napriacuteklad pri preferencii pria-

teľov a informačnyacutech zdrojov stotožňujuacutecich sa s vytvorenyacutem svetonaacutezorom V priacutespevku

sme sa však zamerali na online prostredie ktoreacute tuacuteto prirodzenuacute vlastnosť ľudiacute vďaka perso-

nalizaacutecii intenzifikuje a prehlbuje Existujuacute viacereacute smery a možnosti vyacuteskumov filtračnyacutech

bubliacuten v informačnej vede Jednyacutem z nich je metoacuteda analyacutezy sociaacutelnych sietiacute najmauml šiacuterenia

informaacuteciiacute prostredniacutectvom už spomiacutenanyacutech heštagov Najvaumlčšia sociaacutelna sieť po rastuacutecej

kritike znova otvorila svoje daacuteta pre vybraneacute vyacuteskumneacute tiacutemy a ich projekty ale je vhodneacute

zamerať sa aj na ďalšie sociaacutelne siete ako je napriacuteklad Twitter alebo Instagram V tomto

smere by bolo zaujiacutemaveacute sledovať najmauml vplyv filtračnyacutech bubliacuten na šiacuterenie dezinformaacuteciiacute

v internetovyacutech službaacutech Jednak z docircvodu aktuaacutelnosti problematiky ale aj preto že cielene

vytvoreneacute dezinformaacutecie poskytujuacute istyacutem spocircsobom regulovaneacute prostredie ktoreacute v prostrediacute

internetu naacutejdeme iba veľmi ťažko Ďalšou možnosťou je porovnanie percepcie informaacuteciiacute

v personalizovanyacutech a nepersonalizovanyacutech vyacutesledkoch vyhľadaacutevania použiacutevateľmi a miery

ich vplyvu na tvorbu naacutezoru použiacutevateľa Problematickyacutem aspektom oboch vyacuteskumov suacute

psychologickeacute a sociologickeacute vplyvy na efekt filtračnyacutech bubliacuten ktoreacute nemožno vyluacutečiť

a preto by bolo potrebneacute pri tyacutechto vyacuteskumoch spolupracovať s odborniacutekmi z predmetnyacutech

oblastiacute

Zaacutever

Na uskutočňovanie racionaacutelnych životnyacutech rozhodnutiacute nevyhnutne potrebujeme dosta-

tok objektiacutevnych informaacuteciiacute Čiacutem buduacute informaacutecie ku ktoryacutem maacuteme priacutestup relevantnejšie

tyacutem buduacute aj naše procesy plaacutenovania plnohodnotnejšie Mať priacutestup k informaacuteciaacutem je docircleži-

teacute pretože to ovplyvňuje kvalitu naacutešho života Vďaka dostatku informaacuteciiacute mocircžeme naacutejsť

a vybrať si z rozličnyacutech alternatiacutev a naopak v priacutepade ich nedostatku o rocircznych možnostiach

nebudeme vedieť Z toho vyplyacuteva že ten kto maacute moc nad tokom informaacuteciiacute maacute moc nad

celou spoločnosťou Preto je veľmi docircležiteacute aby masoveacute aj sociaacutelne meacutediaacute poskytovali ľu-

ďom dostatok rocircznorodyacutech informaacuteciiacute a podnetov

Problematika intelektuaacutelnej izolaacutecie v internetovom prostrediacute je mimoriadne aktuaacutelna

pretože suacute to praacuteve personalizovaneacute online služby z ktoryacutech v suacutečasnosti použiacutevatelia zvyk-

nuacute čerpať noveacute informaacutecie a na ktoreacute sa obracajuacute pri rozhodovaniacute alebo riešeniacute probleacutemov

Objavuje sa kritika že personalizovaneacute vyhľadaacutevacie naacutestroje a sociaacutelne siete automatickyacutem

filtrovaniacutem obsahov uzatvaacuterajuacute svojich použiacutevateľov do informačnyacutech bubliacuten čiacutem dochaacutedza

k strate kontaktu s inyacutemi uhlami pohľadu a celkovo aj s prirodzene heterogeacutennym interneto-

vyacutem prostrediacutem

Vychaacutedzajuacutec z doteraz uskutočnenyacutech meraniacute však mocircžeme konštatovať že problema-

tika filtračnyacutech bubliacuten nie je v priacutepade vyhľadaacutevaciacutech naacutestrojov a sociaacutelnych sietiacute takaacute zaacute-

važnaacute ako sa spočiatku predpokladalo Na druhej strane k určityacutem skresleniam pri filtraacutecii

obsahov dochaacutedza no ide o veľmi komplexnyacute probleacutem na ktoryacute vplyacuteva celyacute rad faktorov

tak technologickyacutech ako aj psychologickyacutech či sociologickyacutech Inyacutemi slovami možno pove-

dať že ľudskeacute kognitiacutevne schopnosti ešte nie suacute pripraveneacute na noveacute vyacutezvy informačnej spo-

ločnosti

V priacutespevku sme sa snažili naznačiť že efekt filtračnyacutech bubliacuten narastaacute pokiaľ sa pou-

žiacutevateľ chce vystavovať informaacuteciaacutem ktoreacute nie suacute v protirečeniacute s jeho dovtedajšiacutemi naacutezormi

65

Vtedy suacute informaacutecie filtrovaneacute dvojnaacutesobne ndash použiacutevateľom pri vyacutebere sledovanyacutech ľudiacute

a obsahu a aj automaticky systeacutemom Psychologickeacute skreslenia opisovaneacute v druhej kapitole

sa premietajuacute aj do online prostredia čo vzhľadom na noveacute možnosti komunikaacutecie a priacutestupu

k informaacuteciaacutem považujeme minimaacutelne za znepokojiveacute

Technologickeacute riešenia zabezpečujuacutece minimalizaacuteciu zbieranyacutech informaacuteciiacute o použiacuteva-

teľovi za uacutečelom personalizaacutecie priacutepadne špecifickeacute aplikaacutecie a pluginy vytvoreneacute za uacuteče-

lom zmiernenia efektu filtračnyacutech bubliacuten suacute len čiastočnyacutemi riešeniami a probleacutem ako takyacute

len obchaacutedzajuacute Za najdocircležitejšie v boji proti intelektuaacutelnej izolaacutecii nielen v internetovom

prostrediacute pokladaacuteme snahu o aktiacutevne rozširovanie vlastneacuteho obzoru budovanie kritickeacuteho

myslenia a celkovo uacutesilie o zvyšovanie informačnej gramotnosti použiacutevateľov

Je potrebneacute realizovať noveacute vyacuteskumy ktoreacute buduacute vykonaacutevať nezaacutevisleacute vedeckeacute tiacutemy

a organizaacutecie Viac pozornosti by sa malo upriamiť na sociaacutelne siete ktoreacute suacute vyacuteznamnyacutemi

prostriedkami vyacutemeny informaacuteciiacute Najmauml komnaty ozvien na sociaacutelnych sieťach ako Face-

book považujeme kvocircli ich jednoduchosti formovania izolujuacutecim schopnostiam a potencio-

naacutelne vysokyacutem počtom členov za živnuacute pocircdu pre vznik extreacutemizmu či fanatizmu V prostrediacute

virtuaacutelnych celkov v ktoryacutech prevlaacuteda absoluacutetna naacutezorovaacute homogenita naberajuacute totiž existu-

juacutece psychologickeacute skreslenia ako skupinovaacute polarizaacutecia či efekt falošneacuteho konsenzu novyacute

zaacutevažnejšiacute rozmer

Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute spraacute-

vanie sa človeka v digitaacutelnom priestore Vznikol tiež vďaka podpore v raacutemci OP Vyacuteskum

a vyacutevoj pre dopytovo-orientovanyacute projekt Univerzitnyacute vedeckyacute park Univerzity Komenskeacuteho

v Bratislave ITMS 26240220086 spolufinancovanyacute zo zdrojov Euroacutepskeho fondu regionaacutel-

neho rozvoja

Zoznam bibliografickyacutech odkazov

ALLPORT Floyd a Gordon ALLPORT 1921 Personality traits their classification and

measurement In Journal of Abnormal Psychology and Social Psychology [online] To-

ronto York University 16(1) s 6-40 [cit 2018-01-05] ISSN 1492-3173 Dostupneacute na

httpsgoogloJm4S2

BAGDIKIAN Ben 2004 The new media monopoly Boston Beacon Press ISBN

0807061875

BAKSHY Eytan Solomon MESSING a Lada ADAMIC 2015 Exposure to ideologically

diverse news and opinion on Facebook In Science [online] Washington American

Association for the Advancement of Science 348(6239) s 1130-1132 [cit 2018-02-12]

ISSN 1095-9203 Dostupneacute na httpsgooglbtjwGv

BERENDT Bettina Oliver GUumlNTHER a Maximilian TELTZROW 2011 Data mining and

web mining In Humboldt-Universitaumlt zu Berlin [online] Berlin Humboldt-Universitaumlt

zu Berlin [cit 2017-11-18] Dostupneacute na httpsgooglDGn3Wb

BESSI Alessandro et al 2015 Science vs conspiracy collective narratives in the age of

misinformation In PLOS One [online] San Francisco Public Library of Science 10(2)

[cit 2018-01-25] ISSN 1932-6203 Dostupneacute na httpsgooglh7k3MN

BESSI Alessandro 2016 Personality traits and echo chambers on Facebook In Computers

in Human Behavior [online] Amsterdam Elsevier s 319-324 [cit 2018-02-22] ISSN

0747-5632 Dostupneacute na httpsgooglnKcwCW

66

BOBOK Dalibor 2016 Selective Exposure Filter Bubbles and Echo Chambers on Face-

book [online] Budapest Central European University [cit 2018-01-05] Dostupneacute na

httpsgooglvs3LM8

BOWEN Jonathan a Silvia FILIPPINI 2004 Personalization and the web from a museum

perspective [online] Washington Archives amp Museum Informatics [cit 2018-01-17]

Dostupneacute na httpsgooglxENZE7

BOZDAG Engin 2015 Bursting the filter bubble democracy design and ethics [online]

Delft Delft University of Technology [cit 2018-02-12] Dostupneacute na

httpsgooglA4RTiy

Bringing smarter computing to big data [online] copy2011 Armonk IBM [cit 2018-01-28]

Dostupneacute na httpgooglH566Jz

BRUNDIDGE Jennifer 2010 Encountering ldquodifferencerdquo in the contemporary public sphere

the contribution of the internet to the heterogeneity of political discussion networks

In Journal of Communication [online] Oxford Oxford University Press s 680ndash700 [cit

2018-02-17] ISSN 0021-9916 Dostupneacute na httpsgooglHPvRB9

CARDONA Tatiana et al 2016 Ethical issues with customer data collection [online] Mis-

souri Missouri University of Science and Technology [cit 2018-02-25] Dostupneacute na

httpsgooglvFUCiD

CIAFFONI David 2017 What is the ldquowoozle effectrdquo and why should we be so worried

about it In Medium [online] Medium [cit 2018-01-27] Dostupneacute na

httpsgoogl8Bqz2G

COLLEONI Elanor Alessandro ROZZA a Adam ARVIDSSON copy2014 Echo chamber or

public sphere Predicting political orientation and measuring political homophily in twit-

ter using big data In Journal of Communication [online] Oxford Oxford University

Press s 317ndash332 [cit 2018-02-18] ISSN 0021-9916 Dostupneacute na

httpsgooglYnx7m7

DEAN Jeremy 2007 Why we all stink as intuitive psychologists the false consensus bias

In PsyBlog [online] PsyBlog [cit 2018-01-18] Dostupneacute na httpsgooglMiU9MQ

DIAZ Alejandro 2008 Through the Google goggles sociopolitical bias in search engine

design In SPINK Amanda a Michael ZIMMER eds Web search multidisciplinary

perspectives [online] Berlin Springer [cit 2018-03-02] ISBN 978-3-540-75829-7

Dostupneacute na httpsgooglcVbXco

EDWARDS Kari a Edward SMITH 1996 A disconfirmation bias in the evaluation of ar-

guments In Journal of Personality and Social Psychology [online] Washington Ameri-

can Psychological Association 71(1) s 5-24 [cit 2018-01-16] ISSN 1939-1315

Dostupneacute na httpsgooglBT56eb

EPIC online guide to practical privacy tools 2018 In epicorg [online] Washington Elec-

tronic Privacy Information Center [cit 2018-03-06] Dostupneacute na httpsgooglLPf2nM

Facebook advertising policies homophobic 2010 In AccuraCast SearchStarz Blog [online]

London AccuraCast [cit 2018-02-12] Dostupneacute na httpsgooglY54pem

FEILER Lauren Jacob GOEREE a Leeat YARIV 2006 An experimental study of selective

exposure [online] Pasadena California Institute of Technology [cit 2018-01-09]

Dostupneacute na httpsgooglT6qE1X

FESTINGER Leon 1962 A theory of cognitive dissonance Stanford Stanford university

press ISBN 9780804709118

67

FRIEDMAN Batya a Helen NISSENBAUM 1996 Bias in Computer Systems In ACM

Transactions on Information Systems [online] New York Association for Computing

Machinery 14(3) s 330ndash347 [cit 2018-03-01] ISSN 1046-8188 Dostupneacute na

httpsgooglTNJA7E

GANS Herbert 2004 Deciding whatrsquos news a study of CBS evening news NBC nightly

news Newsweek and Time Evanston Northwestern University Press ISBN

0810122375

GARCIA-MOLINA Hector Georgia KOUTRIKA a Aditya PARAMESWARAN 2011

Information seeking convergence of search recommendations and advertising In

Communications of the ACM [online] New York ACM 54(11) s 121-130 [cit 2018-

02-26] ISSN 0001-0782 Dostupneacute na httpsgooglYDdgxt

GAUCH Susan et al 2007 User profiles for personalized information access In BRUSI-

LOVSKY Peter Alfred KOBSA a Wolfgang NEJDL eds The Adaptive Web [online]

Berlin Springer vol 4321 s 54ndash89 [cit 2018-02-02] ISBN 978-3-540-72079-9

Dostupneacute na httpsgooglsGg456

GILLESPIE Tarleton 2012 Can an Algorithm be Wrong In Limn [online] [cit 2018-03-

10] Dostupneacute na httpsgoogldcZWuL

GOLDMAN Eric 2006 Search engine bias and the demise of search engine utopianism

In Yale Journal of Law amp Technology [online] New Haven Yale Law School s 188-

200 [cit 2018-03-04] Dostupneacute na httpsgooglG6eLoy

GRANOVETTER Mark 1981 The strength of weak ties a network theory revisited In

Sociological Theory [online] Washington American Sociological Association 1(6)

s 201-233 [cit 2018-03-05] ISSN 1467-9558 Dostupneacute na httpsgooglokp3Re

Hashtags and brand presence [online] 2013 Sittingbourne UkNetMonitor [cit 2018-03-

09] Dostupneacute na httpsgooglbxP9K3

HIGHTOWER Ross a Lutfus SAYEED 1995 The impact of computer-mediated communi-

cation systems on biased group discussion In Computers in Human Behavior [online]

Amsterdam Elsevier 11(1) s 33-44 [cit 2018-01-24] ISSN 0747-5632 Dostupneacute na

httpsgooglL6WX6w

HILBERT Martin 2012 Toward a synthesis of cognitive biases how noisy information

processing can bias human decision making In Psychological Bulletin [online] Wash-

ington American Psychological Association 138(2) s 211ndash237 [cit 2018-01-31] ISSN

1939-1455 Dostupneacute na httpsgoogla9ijqs

HOLT Richard 2004 Dialogue on the internet language civic identity and computerndash

mediated communication Westport Praeger ISBN 9781567506792

HOURAN James a Rense LANGE 2001 Hauntings and poltergeists multidisciplinary

perspectives Jefferson McFarland ISBN 0786409843

Is your browser safe against tracking 2016 In Panopticlick [online] San Francisco Elec-

tronic Frontier Foundation [cit 2018-03-10] Dostupneacute na httpsgooglDgWVVR

JOACHIMS Thorsten a Filip RADLINSKI 2007 Search engines that learn from implicit

feedback In Computer [online] Washington IEEE Computer Society 40(8) s 34ndash40

[cit 2018-02-14] ISSN 0018-9162 Dostupneacute na httpsgooglHaAqE7

KAMPALA copy2015 Facebook not an information bubble-researchers In Daily Monitor

[online] SyndiGate Media [cit 2018-02-16] Dostupneacute na httpsgoogloEzKCt

68

KARLSEN Rune et al 2017 Echo chamber and trench warfare dynamics in online debates

In European Journal of Communication [online] London SAGE Publications 32(3) s

257-273 [cit 2017-12-16] ISSN 1460-3705 Dostupneacute na httpsgoogleDFF2z

KINCAID Jason 2010 EdgeRank the secret sauce that makes Facebookrsquos news feed tick

In TechCrunch [online] TechCrunch [cit 2018-02-20] Dostupneacute na

httpsgoogl9asdhZ

KLEIN Jacob 2011 A Web marketerrsquos guide to Reddit In Distilled [online] London

Distilled [cit 2018-03-13] Dostupneacute na httpsgooglHpVUta

KLIMAN-SILVER Chloe et al 2015 Location location location the impact of geoloca-

tion on web search personalization [online] New York ACM [cit 2018-02-06] ISBN

978-1-4503-3848-6 Dostupneacute na httpsgoogl7t3d52

KNIGHT Will 2012 Google hopes to make friends with a more social search In Technol-

ogy Review [online] Cambridge MIT Technology Review [cit 2018-03-06] Dostupneacute

na httpsgooglvLkLiN

LAVIE Talia et al 2010 User attitudes towards news content personalization In Interna-

tional Journal of Human-Computer Studies [online] Amsterdam Elsevier 68(8) s 483ndash

495 [cit 2018-02-28] ISSN 1071-5819 Dostupneacute na httpsgoogl51y7Qg

LAZER David 2015 The rise of the social algorithm In Science [online] Washington

American Association for the Advancement of Science 348(6239) s 1090-1091 [cit

2018-02-04] ISSN 1095-9203 Dostupneacute na httpsgoogl8tdz9v

LOCKWOOD Ben 2015 Confirmation bias media slant and electoral accountability

[online] Coventry University of Warwick [cit 2018-01-07] Dostupneacute na

httpsgooglYCwk8a

LORD Charles Lee ROSS a Mark LEPPER 1979 Biased assimilation and attitude polari-

zation the effects of prior theories on subsequently considered evidence In Journal of

Personality and Social Psychology [online] Washington American Psychological Asso-

ciation 37(11) s 2098-2109 [cit 2018-01-17] ISSN 1939-1315 Dostupneacute na

httpsgooglRxQXC3

LU Yang 2007 The human in human information acquisition understanding gatekeeping

and proposing new directions in scholarship In Library amp information science research

[online] Amsterdam Elsevier 29(1) s 103ndash123 [cit 2018-02-01] ISSN 0740-8188

Dostupneacute na httpsgooglKXF8Yi

LUM Nick 2017 Tools for bursting your filter bubble In Medium [online] Medium [cit

2018-03-12] Dostupneacute na httpsgooglWByPv3

METZ Cade 2011 Google contradicts own counsel in face of antitrust probe admits exist-

ence of search algorithm whitelists In The Register [online] London Situation Publish-

ing [cit 2018-03-16] Dostupneacute na httpgoogl1pL254

MOWSHOWITZ Abbe a Akira KAWAGUCHI 2002 Bias on the web In Communica-

tions of the ACM [online] New York Association for Computing Machinery 45(9) s

56ndash60 [cit 2018-02-13] ISSN 0001-0782 Dostupneacute na httpsgooglLQvAiW

MUTZ Diana a Lori YOUNG 2011 Communication and public opinion plus ca change

In Public opinion Quarterly [online] Oxford Oxford University Press 75(5) s 1018ndash

1044 [cit 2018-01-30] ISSN 1537-5331 Dostupneacute na httpsgooglm4VnoF

NISSENBAUM Helen a Lucas INTRONA 2000 Shaping the Web why the politics of

search engines matters In The Information Society [online] London Taylor amp Francis

69

Online 16(3) s 169ndash185 [cit 2018-03-12] ISSN 0197-2243 Dostupneacute na

httpsgoogldULVzE

NOELLE-NEUMANN Elisabeth 1974 The spiral of silence a theory of public opinion In

Journal of Communication [online] New York Oxford University Press 24(2) s 43ndash51

[cit 2018-04-13] ISSN 1460-2466 Dostupneacute na httpsgoogloE5RPF

PARISER Eli 2011 The filter bubble what the internet is hiding from you London Penguin

Books [cit 2017-12-15] ISBN 978-0-670-92038-9

PRAKASH Sneha 2016 Filter bubble how to burst your filter bubble In International

Journal Of Engineering And Computer Science [online] Mandsaur Valley International

5(10) s 18321-18325 [cit 2018-02-27] ISSN 2319-7242 Dostupneacute na

httpsgoogl6PcFGr

PRASAD Rajendra 2012 Comparison of data mining and web mining In International

Journal of Data Warehousing and Mining [online] Hershey IGI Global 2(1) s 34-39

[cit 2017-11-19] ISSN 1548-3932 Dostupneacute na httpsgooglWjYnTC

ROBERT Henry 2011 Robertrsquos rules of order 11th ed Cambridge Da Capo Press ISBN

978-0-306-82021-2

ROSS Lee David GREENE a Pamela HOUSE 1976 The ldquofalse consensus effectrdquo an ego-

centric bias in social perception and attribution processes In Journal of Experimental

Social Psychology [online] Amsterdam Elsevier 13(3) s 279-301 [cit 2018-01-19]

ISSN 0022-1031 Dostupneacute na httpsgooglEQz1XT

RUBINSTEIN Ira Ronald LEE a Paul SCHWARTZ 2008 Data mining and internet profil-

ing emerging regulatory and technological approaches In University of Chicago Law

Review [online] Chicago University of Chicago Law School s 261-285 [cit 2018-03-

02] ISSN 1939-859X Dostupneacute na httpsgooglZMNnn2

SALIHEFENDIC Amir 2010 How Reddit ranking algorithms work In Medium [online]

Medium [cit 2018-03-15] Dostupneacute na httpsgooglhgbngw

SHOEMAKER Pamela a Tim VOS 2009 Gatekeeping theory New York Routledge

ISBN 0415981395

SMITH Graham 2001 Taking deliberation seriously institutional design and green politics

In Environmental Politics [online] London Taylor amp Francis Online 10(3) s 72ndash93

[cit 2018-02-10] ISSN 1743-8934 Dostupneacute na httpsgooglFfE6GH

SMITH Marc 1992 Voices from the WELL the logic of the virtual commons [online] Los

Angeles UCLA [cit 2018-03-10] Dostupneacute na httpsgooglX2sxmx

STRAUS Murray 2007 Processes explaining the concealment and distortion of evidence

on gender symmetry in partner violence In European Journal on Criminal Policy and

Research [online] Berlin Springer 74(13) s 227-232 [cit 2018-01-26] ISSN 1572-

9869 Dotupneacute na httpsgoogl1BGXLu

SUNSTEIN Cass 1999 The Law of Group Polarization [online] Chicago University of

Chicago Law School [cit 2018-01-23] Dostupneacute na httpsgooglz1gr5E

SUNSTEIN Cass 2001 Republiccom Princeton Princeton University Press ISBN

0691070253

To trend or not to trend 2010 In Twitter Blog [online] San Francisco Twitter Inc [cit

2018-03-07] Dostupneacute na httpsgooglYXF8eL

TSUR Oren a Ari RAPPOPORT 2012 Whatrsquos in a hashtag Content based prediction of

the spread of ideas in microblogging communities In ADAR Eytan a Jaime TEEVAN

70

eds Proceedings of the fifth ACM international conference on Web search and data min-

ing [online] New York Association for Computing Machinery s 643-652 [cit 2018-03-

08] ISBN 978-1-4503-0747-5 Dostupneacute na httpsgoogl3G4p7h

TYNAN Dan 2012 How companies buy Facebook friends likes and buzz In PCWorld

[online] San Francisco International Data Group [cit 2018-03-14] Dostupneacute na

httpsgooglKQrNNi

UPBIN Bruce 2011 Facebook ushers in era of new social gestures In Forbes [online]

New York Forbes [cit 2018-02-19] Dostupneacute na httpsgoogltu6p2n

VAUGHAN Liwen a Mike THELWALL 2004 Search engine coverage bias evidence and

possible causes In Information Processing amp Management [online] Amsterdam Else-

vier 40(4) s 693ndash707 [cit 2018-03-03] ISSN 0306-4573 Dostupneacute na

httpsgooglScC1LB

VICARIO Michela et al 2016 The spreading of misinformation online In Proceedings of

the National Academy of Sciences [online] Washington National Academy of Sciences

113(3) s 554-559 [cit 2018-02-10] ISSN 1091-6490 Dostupneacute na

httpsgooglUibJe2

WELL Lita van a Lambegraver ROYAKKERS 2004 Ethical issues in web data mining In Ethics

and Information Technology [online] Dordrecht Kluwer Academic Publishers 6(2) s

129-140 [cit 2017-12-20] ISSN 1572-8439 Dostupneacute na httpsgooglja2bxs

WILLIAMS Paige Margaret KERN a Lea WATERS 2016 Exploring selective exposure

and confirmation bias as processes underlying employee work happiness an intervention

study In Frontiers in Psychology [online] Lausanne Frontiers Media [cit 2018-01-15]

ISSN 1664-1078 Dostupneacute na httpsgoogltH915E

WINTER Annet 2015 How to escape the Filter bubble are you at the helm [online] [cit

2018-03-04] Dostupneacute na httpsgoogleQk3dD

YUE Yisong Rajan PATEL a Hein ROEHRIG 2010 Beyond position bias examining

result attractiveness as a source of presentation bias in clickthrough data In RAPPA

Michael a Paul JONES eds Proceedings of the 19th international conference on World

wide web [online] New York ACM s 1011-1018 [cit 2018-02-15] ISBN 978-1-

60558-799-8 Dostupneacute na httpsgoogljTFNfo

ZOLLO Fabiana et al 2015 Emotional Dynamics in the Age of Misinformation In PLOS

One [online] San Francisco Public Library of Science 10(9) [cit 2018-02-23] ISSN

1932-6203 Dostupneacute na httpsgooglMzmt3J

Žiadosti od vlaacuted o odstraacutenenie obsahu [2017] In Informaacutecie o transparentnosti [online]

Mountain View Google [cit 2018-03-17] Dostupneacute na httpsgooglW7Eo9w

Resumeacute

FAKTORY VZNIKU INFORMAČNYacuteCH FILTRAČNYacuteCH BUBLIacuteN

Tomaacuteš Mirga Andrea Hrčkovaacute

Problematika informačnyacutech filtračnyacutech bubliacuten rezonuje v zahraničnyacutech odbornyacutech kruhoch od roku

2011 kedy sa ňou ako prvyacute začal zaoberať Eli Parizer V jeho poniacutemaniacute ide o negatiacutevny docircsledok

implicitnej personalizaacutecie obsahu na sociaacutelnych sieťach a vo vyhľadaacutevaciacutech naacutestrojoch K algoritmic-

kej filtraacutecii obsahu dochaacutedza z docircvodu selekcie a prezentaacutecie informaacuteciiacute na zaacuteklade predpokladanyacutech

potrieb a zaacuteujmov použiacutevateľa Preto sa začala objavovať kritika že personalizovaneacute weboveacute služby

71

mocircžu svojich použiacutevateľov uzatvaacuterať do takzvanyacutech filtračnyacutech bubliacuten ich vlastnyacutech presvedčeniacute Infor-

mačneacute spraacutevanie použiacutevateľa tak definuje jeho informačnyacute horizont v raacutemci určitej personalizovanej

služby Riziko negatiacutevnych dopadov na jednotlivca aj spoločnosť rastie najmauml pri virtuaacutelnych skupinaacutech

použiacutevateľov debatujuacutecich o kontroverznyacutech teacutemach V priacutespevku vymedzujeme a vizualizujeme zaacute-

kladnuacute terminoloacutegiu suacutevisiacu s problematikou informačnyacutech filtračnyacutech bubliacuten a tiež technologickeacute

a kognitiacutevne faktory a skreslenia vplyacutevajuacutece na ich vznik

Summary

THE ORIGIN AND CONSEQUENCES OF INFORMATION FILTER BUBBLES

Tomaacuteš Mirga Andrea Hrčkovaacute

Information filter bubbles are understood as negative consequences of implicit personalization of the

content on social networks and in search engines Algorithmic content filtering occurs due to the selec-

tion and presentation of information based on the expected needs and interests of the users This is why

criticism has emerged that personalized web services can result in the so-called filter bubbles of usersrsquo

own convictions Thus the userrsquos information behavior forms his information horizon within a particu-

lar personalized service The risk of negative impacts on individuals and companies is growing espe-

cially among virtual user groups debating controversial issues In this paper we define and visualize

the basic terminology related to the problem of information filter bubbles as well as the technological

and cognitive factors and biases affecting the origin of this phenomenon

72

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

KVALITATIacuteVNY VYacuteSKUM DEPERSONALIZAacuteCIE

MORAacuteLNEHO AGENTA V ONLINE PROSTREDIacute

(FENOMENOGRAFICKAacute ANALYacuteZA)

Františka Novaacutekovaacute

Uacutevod

V suacutečasnosti sa kladie docircraz na rozviacutejanie technologickyacutech zručnostiacute ako suacutečasti počiacuteta-

čovej gramotnosti Považujeme však za potrebneacute zdocircrazniť aj vyacuteznam kompetenciiacute tzv mo-

raacutelnej gramotnosti ktoraacute usmerniacute využiacutevanie technickyacutech zručnostiacute tyacutem spraacutevnym smerom

t j pre dobro spoločnosti Spolu s technologickyacutemi zručnosťami je potrebneacute rozviacutejať aj schop-

nosti ako empatia starostlivosť tolerancia zodpovednosť a predstavivosť a to už v detskom

veku (Clouder 2015) Nedostatočne rozvinuteacute alebo využiacutevaneacute schopnosti moraacutelnej gramot-

nosti sa negatiacutevne prejavujuacute nielen v offline prostrediacute fyzickom svete ale aj v internetovom

online prostrediacute S negatiacutevnymi prejavmi ako suacute uacutetočneacute vyjadrenia nenaacutevistneacute komentaacutere

napaacutedanie kyberšikana sa v online prostrediacute stretaacutevame na dennej baacuteze Online prostredie je

prepojeneacute s offline prostrediacutem vychaacutedza z neho ale maacute svoje špecifikaacute ktoreacute ho od offline

sveta odlišujuacute Tieto špecifikaacute (a ineacute priacutečiny ktoreacute suacute napr psychologickeacuteho charakteru) spocirc-

sobujuacute že použiacutevateľ sa v online prostrediacute mocircže spraacutevať negatiacutevnejšie než v offline prostre-

diacute Rozdiely v spraacutevaniacute použiacutevateľa v online prostrediacute v porovnaniacute s jeho offline verziou

poukazujuacute na fenomeacuten tzv depersonalizaacutecie ktoryacute je hlavnou teacutemou člaacutenku Depersonalizaacute-

cia bola skuacutemanaacute predovšetkyacutem v kontexte psycholoacutegie nie však v kontexte informačnej

etiky Cieľom vyacuteskumu realizovaneacuteho ako suacutečasť dizertačnej praacutece (Novaacutekovaacute 2018) bolo

fenomeacuten depersonalizaacutecie čo najucelenejšie opiacutesať Na tomto mieste prezentujeme hlavneacute

zistenia predovšetkyacutem druhej časti vyacuteskumu a to fenomenografickej analyacutezy

1 Etickyacute kontext vyacuteskumu

S probleacutemom depersonalizaacutecie sme sa stretli v knihe Luciana Floridiho The Ethics of In-

formation (2013) Autor knihy rozoberaacute negatiacutevne javy ktoreacute sa vyskytujuacute v online prostrediacute

v kontexte oblasti informačnej etiky Informačnaacute etika je z hľadiska životneacuteho cyklu infor-

maacutecie oblasťou bdquomoraacutelky uplatňovanej pri vzniku šiacutereniacute transformaacutecii ukladaniacute vyhľadaacute-

vaniacute využiacutevaniacute a organizaacutecii informaacuteciiacuteldquo (Janoš 1993) Buchanan a Henderson ju definujuacute

ako aplikaacuteciu etickej teoacuterie na informaacutecie (2009) podľa Steinerovej (2014) sa tyacuteka informač-

neacuteho spraacutevania tvorcov použiacutevateľov a informačnyacutech profesionaacutelov ktoreacute je založeneacute na

systeacuteme hodnocirct pri rozhodovaniacute a riešeniacute probleacutemov v oblasti využiacutevania informaacuteciiacute Mocircže

73

sa skuacutemať na teoretickej uacuterovni alebo na uacuterovni aplikovanej vedy Informačnaacute etika je oblas-

ťou ktoraacute sa tyacuteka etickyacutech aspektov suacutevisiacich s informaacuteciami preto s ňou uacutezko suacutevisiacute aj

depersonalizaacutecia ktoraacute v sebe zahŕňa aj neetickeacute spraacutevanie použiacutevateľa v online prostrediacute

Podľa Floridiho spočiacuteva depersonalizaacutecia v tom že použiacutevateľ mocircže vniacutemať svoje akti-

vity v online prostrediacute ako hranie počiacutetačovej hry alebo ako intelektuaacutelnu vyacutezvu bdquorole-playldquo

a nie ako čin s vaacutežnymi naacutesledkami ktoryacute potenciaacutelne mocircže mať negatiacutevny vplyv na ostat-

nyacutech použiacutevateľov Depersonalizaacuteciu vniacutema predovšetkyacutem ako vyacutesledok anonymity činnostiacute

kedy je spraacutevanie použiacutevateľa vniacutemaneacute iba ako mikroskopickyacute okrajovyacute komponent akciiacute

ktoreacute suacute širšie a komplexnejšie (Floridi 2013 cit podľa Novaacutekovaacute 2018) Priacutečinou je podľa

neho nemateriaacutelny charakter online prostredia virtuaacutelna interakcia s použiacutevateľmi ktoriacute suacute

bdquobez tvaacutereldquo

Ako už bolo spomiacutenaneacute L Floridi opisuje depersonalizaacuteciu v kontexte informačnej

etiky vniacutema ju ako fenomeacuten uacutezko suacutevisiaci predovšetkyacutem s etickou rovinou celeacuteho probleacute-

mu depersonalizaacuteciu uacutezko prepaacuteja s moraacutelnymi probleacutemami depersonalizaacutecia je vyacutesledkom

neuvedomovania si možnyacutech naacutesledkov moraacutelnych činov Obeťou alebo akteacuterom depersona-

lizaacutecie je podľa neho tzv moraacutelny agent ktoryacute definuje ako bdquointeraktiacutevny autonoacutemny a pri-

spocircsobiteľnyacute systeacutem ktoryacute mocircže vykonať moraacutelne činyldquo Interaktivitu vniacutema ako situaacuteciu

kedy systeacutem a jeho okolie na seba navzaacutejom pocircsobia a autonoacutemnosť vysvetľuje ako schop-

nosť systeacutemu zmeniť svoj stav nezaacutevisle od svojho okolia Prispocircsobivosť znamenaacute že mo-

raacutelny agent je systeacutemom schopnyacutem učiť sa na zaacuteklade vlastnyacutech skuacutesenostiacute Docircsledkom

moraacutelneho činu je moraacutelne dobro alebo zloldquo (Floridi 2004 cit podľa Novaacutekovaacute 2018) Za

moraacutelnych agentov považuje aj bdquoumelyacutech agentovldquo teda digitaacutelnych agentov sociaacutelnych

agentov (spoločnosti firmy) a hybridneacute systeacutemy ktoreacute mocircžu tvoriť technologickeacute systeacutemy

a ľudia Vo vyacuteskume a dizertačnej praacuteci sme sa však zaoberali ľudskyacutem moraacutelnym agentom

ktoryacute je zaacuteroveň použiacutevateľom a dennodenne traacutevi svoj voľnyacute čas v online prostrediacute Zaacuteroveň

sme na skuacutemanyacute probleacutem depersonalizaacutecie nahliadali z pohľadu informačnej etiky zaoberali

sme sa teda aj jej moraacutelnym kontextom Otaacutezky pološtruktuacuterovanyacutech rozhovorov boli formu-

lovaneacute tak aby odraacutežali aj etickuacute rovinu celeacuteho probleacutemu

Depersonalizaacutecia poukazuje na rozdiely v spraacutevaniacute moraacutelneho agenta v online prostrediacute

v porovnaniacute s offline prostrediacutem z moraacutelneho hľadiska (Novaacutekovaacute 2018) Joinson (2007)

tieto rozdiely v spraacutevaniacute popiacutesal nasledovne bdquoKeď suacute online tak dokaacutežu bez hanby flirto-

vať zatiaľ čo offline suacute neuveriteľne hanbliviacuteldquo Tento koncept sa v odbornej literatuacutere v oblasti

psycholoacutegie vyskytuje aj pod naacutezvami ako online disinhibiacutecia alebo online disinhibičnyacute efekt

Jeho skuacutemaniacutem sa zaoberajuacute napr Suler (2004) a Joinson (2007) V oblasti sociaacutelnej psycho-

loacutegie sa zase mocircžeme stretnuacuteť s priacutebuznyacutem pojmom tzv moraacutelneho odpuacutetania ktoryacute zahŕňa

moraacutelne činy pri ktoryacutech mocircžu ale nemusia byť zahrnuteacute sebaregulačneacute mechanizmy (Ban-

dura 2002) V oblasti informačnej etiky sa použiacuteva už spomiacutenanyacute pojem depersonalizaacutecie

ktoryacute naznačuje odpuacutetanie akteacutera moraacutelneho agenta od moraacutelneho činu a jeho naacutesledkov

Medzi moraacutelnym agentom a moraacutelnym činom sa vytvaacutera vzdialenosť ktoruacute podľa Dreyfusa

(2009) nie je možneacute prekonať nijakyacutemi technologickyacutemi prostriedkami Interakcia a neustaacutela

spaumltnaacute vaumlzba na internete mocircžu spocircsobiť že moraacutelny agent maacute pocit že je priamo v kontakte

s objektmi s ktoryacutemi komunikuje aj napriek tomu je však staacutele na pozadiacute pocit nereaacutelnosti

ktoraacute podkopaacuteva pocit bdquopriamej priacutetomnostildquo

Na zaacuteklade Floridiho (2013) modelu moraacutelneho činu v infosfeacutere sme vytvorili model

depersonalizaacutecie moraacutelneho agenta od naacutesledkov činu v online prostrediacute ktoryacute je zobrazenyacute

na obr 1 Depersonalizaacuteciu vniacutemame aj ako vzdialenosťbarieacuteru medzi moraacutelnym agentom

ktoryacute je pocircvodcom moraacutelneho činu a priacutejemcom moraacutelneho činu alebo jeho naacutesledkami

Kľuacutečovyacutem pojmom je aj otaacutezka zodpovednosti Moraacutelny čin je tak zobrazenyacute ako informač-

74

naacute interakcia ktorej entity suacute moraacutelny agent (1) priacutejemca akcie (2) informačnaacute interakcia

charakteristiky agenta a priacutejemcu moraacutelneho činu (3) kontext ktoryacutem je (relatiacutevne anonym-

neacute) online prostredie (4) a barieacutera medzi nimi ktorou je depersonalizaacutecia (5) Depersonalizaacute-

cia je tak zobrazenaacute ako suacutečasť moraacutelneho činu Vo vyacuteskume sme sa zaoberali predovšetkyacutem

interakciou medzi moraacutelnym agentom a priacutejemcom moraacutelneho činu naacutesledkami jeho činov

v smere od moraacutelneho agenta k priacutejemcovi

Obr 1

Zobrazenie depersonalizaacutecie moraacutelneho agenta v online prostrediacute (Novaacutekovaacute 2018)

2 Metodoloacutegia vyacuteskumu

Cieľom vyacuteskumu bolo čo najucelenejšie analyzovať fenomeacuten depersonalizaacutecie ale nie-

len jeho negatiacutevnych ale aj možnyacutech pozitiacutevnych prejavov v kontexte informačnej etiky

Ako metoacutedu zberu daacutet sme využili pološtruktuacuterovaneacute rozhovory Tuacuteto metoacutedu sme zvolili

kvocircli možnosti odhaliť ňou postoj respondenta do hĺbky overiť ho vhodne zvolenyacutemi otaacutez-

kami ktoreacute nemusia byť vždy presne štruktuacuterovaneacute ale priamo reagujuacute na odpovede respon-

denta Otaacutezky rozhovorov sme rozdelili do nasledujuacutecich zaacutekladnyacutech okruhov otaacutezky zame-

raneacute na ziacuteskanie faktografickyacutech uacutedajov (č 1 ndash 3) otaacutezky tyacutekajuacutece sa negatiacutevnych javov na

internete (č 4 ndash 5) otaacutezky tyacutekajuacutece sa negatiacutevnych a pozitiacutevnych prejavov depersonalizaacutecie

(č 6 ndash 8) a otaacutezky tyacutekajuacutece sa moraacutelnych hodnocirct na internete (č 9 ndash 10)

Rozhovory boli zaznamenaacutevaneacute na diktafoacuten so suacutehlasom všetkyacutech respondentov a boli

anonymizovaneacute naacutesledne prepiacutesaneacute v plnom zneniacute Ziacuteskaneacute daacuteta boli spracovaneacute dvojakou

analyacutezou obsahovou a fenomenografickou Na tomto mieste predstaviacuteme predovšetkyacutem

vyacutesledky fenomenografickej analyacutezy Obsahovaacute analyacuteza poskytla zaujiacutemaveacute zistenia hlavne

o pozitiacutevnych prejavoch depersonalizaacutecie ktoreacute sa tak potvrdili Bližšie suacute opiacutesaneacute v spomiacute-

nanej dizertačnej praacuteci (Novaacutekovaacute 2018) Fenomenografickaacute analyacuteza zase poskytla ucelenyacute

obraz skuacutemaneacuteho fenomeacutenu a to pomocou určenia jeho rozličnyacutech koncepciiacute spocircsobov jeho

vniacutemania respondentmi Vo vyacuteskume sme sa zaujiacutemali predovšetkyacutem o subjektiacutevne chaacutepanie

naacutesledkov činov moraacutelnym agentom v online prostrediacute a jeho vzťah k zodpovednosti za svo-

je činy v online prostrediacute Vyacuteskumnyacute probleacutem bol skuacutemanyacute predovšetkyacutem v prostrediacute sociaacutel-

nych sietiacute (vaumlčšinou Facebook YouTube) a diskusnyacutech foacuter ktoreacute boli respondentom bez-

prostredne bliacutezke Podmienkou bolo aby na tyacutechto sociaacutelnych sieťach traacutevili respondenti

svoj voľnyacute čas každyacute deň (min 1 hodinu denne)

75

21 Fenomenografickaacute analyacuteza

Považujeme za vhodneacute venovať istuacute pozornosť aj zvolenej metoacutede pomocou ktorej sme

analyzovali ziacuteskaneacute daacuteta a to fenomenografickej analyacuteze keďže je metoacutedou ktoraacute je menej

znaacutemou a menej využiacutevanou v domaacutecom kontexte Cieľom fenomenografickej analyacutezy je

bdquoskuacutemanie rozličnyacutech spocircsobov ktoryacutemi ľudia zažiacutevajuacute aspekty svojho svetaldquo skuacutemanie

kvalitatiacutevnych rozdielov ľudskej skuacutesenosti rozličnyacutech aspektov okoliteacuteho sveta (Bruce 1999

cit podľa Novaacutekovaacute 2018) Podľa Limberga (2008) je fenomenografia o opise veciacute t j ako

sa naacutem javia Taacuteto metoacuteda sa zameriava na skuacutemanie toho ako vniacutemajuacute respondenti infor-

maacutecie docircraz sa pritom kladie na skuacutesenosť použiacutevateľa s určityacutem fenomeacutenom na to ako ho

zažiacuteva Informaacutecia je tak vniacutemanaacute ako dimenzia skuacutesenosti použiacutevateľa Skuacutesenosť s feno-

meacutenom naznačuje schopnosť respondenta rozliacutešiť objekt od jeho prostredia alebo kontextu

a priradiť mu tak vyacuteznam (Limberg 2000) bdquoFenomenografia sa tiež suacutestreďuje na vzťah me-

dzi ľuďmi a ich svetom V raacutemci tohto vzťahu vnuacutetorneacuteho vzťahu sa tvoriacute vyacuteznam a praacuteve

variabilita charakteru tyacutechto vnuacutetornyacutech vyacuteznamov je objektom fenomenografickeacuteho vyacutesku-

muldquo (Bruce 1999 s 10 cit podľa Novaacutekovaacute 2018) Vyacuteznam sa tvoriacute na zaacuteklade skuacutesenosti

preto je to tzv skuacutesenostnyacute vyacuteznam (angl experienced meaning)

Bruce (1999) odporuacuteča tuacuteto metoacutedu využiť predovšetkyacutem vtedy keď je cieľom vyacuteskum-

niacuteka porozumieť svetu z pohľadu niekoho ineacuteho a zaacuteroveň opiacutesať rozličnosť v chaacutepaniacute feno-

meacutenu a tak ho definovať Zameraniacutem sa na rozličnosť fenomeacutenu je možneacute určiť jeho rozlič-

neacute dimenzie ako sa javiacute ľuďom fenomenografia tak poskytuje holistickyacute pohľad na skuacutema-

nyacute fenomeacuten (Limberg 2008) Vyacutehodou tejto metoacutedy je možnosť odhaliť rozličneacute straacutenky

skuacutemaneacuteho fenomeacutenu v zaacutevislosti od toho ako sa javiacute ľuďom alebo ako ho ľudia prežiacutevajuacute

Je to kvalitatiacutevny priacutestup ktoryacute popisuje rozličneacute spocircsoby vniacutemania aspektov okoliteacuteho

sveta Vznikol v 70 rokoch na University of Gothenburg vo Šveacutedsku skupinou vyacuteskumniacute-

kov vedenyacutech F Martonom (Bruce 1999) Taacuteto metoacuteda maacute potenciaacutel pre uplatnenie v praxi

knižničnej a informačnej vedy napr pri dizajne použiacutevateľsky priacutevetivyacutech počiacutetačovyacutech roz-

hraniacute ďalej na zlepšenie služieb v oblasti knižničnej a informačnej vedy na ich rozvoj hod-

notenie a vo vzdelaacutevacej oblasti ndash pri školeniach či už informačnyacutech profesionaacutelov alebo

koncovyacutech použiacutevateľov Všetky tieto aplikaacutecie si vyžadujuacute potrebu skuacutemať rozdiely v chaacute-

paniacute alebo prežiacutevaniacute určiteacuteho fenomeacutenu (Bruce 1999)

Fenomenografia je metoacutedou ktoraacute kladie vysokeacute naacuteroky na vyacuteskumniacutekove analytickeacute

schopnosti keďže je interpretačnyacutem vyacuteskumnyacutem priacutestupom Vyacuteskumniacutek by sa mal v procese

realizaacutecie vyacuteskumu zamerať na odhalenie rozličnosti v koncepciaacutech (Bruce 1999)

Je však potrebneacute rozlišovať medzi fenomenografiou a fenomenoloacutegiou aj keď sa obe

vyacuteskumneacute metoacutedy zameriavajuacute na popis ľudskej skuacutesenosti vyacuteznamnyacutem rozdielom je že

fenomenografia sa zameriava na rocircznorodosť kyacutem fenomenoloacutegia sa suacutestreďuje na podstatu

skuacutemaneacuteho fenomeacutenu (Limberg 2008)

Cieľom fenomenografickeacuteho skuacutemania je odhaliť rozličneacute koncepcie fenomeacutenu ktoreacute

majuacute skupiny použiacutevateľov v určityacutech kontextoch Koncepcia je skuacutesenostnyacutem zažityacutem vyacute-

znamom teda tyacutem že určiacuteme ako vniacutemajuacute respondenti skuacutemanyacute fenomeacuten mocircžeme tak do-

spieť k jeho opiacutesaniu Medzi jednotlivyacutemi koncepciami suacute logickeacute vzťahy ktoreacute tvoria štruk-

turaacutelny raacutemec fenomeacutenu (Bruce 1999) Popis koncepcie mocircže obsahovať aj konkreacutetne citaacutety

ktoryacutemi respondenti opisujuacute rozličneacute koncepcie skuacutemaneacuteho probleacutemu (Bruce 1997)

Vyacutestupom fenomenografickeacuteho vyacuteskumu by mala byť tabuľka obsahujuacuteca kategoacuterie

fenomeacutenu alebo tzv bdquovyacuteslednyacute priestorldquo (z angl outcome space) zahŕňajuacuteci kategoacuterie opisu

fenomeacutenu ktoreacute vyjadrujuacute hlavneacute znaky vyacuteznamu a skuacutesenosti s určityacutem fenomeacutenom a zaacute-

76

roveň vyjadrenie vzťahov medzi jednotlivyacutemi kategoacuteriami (Limberg 2008) Tento vyacuteslednyacute

priestor je tak vyjadreniacutem kolektiacutevnej skuacutesenosti s fenomeacutenom vyacuteskumu (Limberg 2000)

Každaacute kategoacuteria (koncepcia) maacute tzv štrukturaacutelny a referenčnyacute komponent Kategoacuterie

obsahujuacute vyacuteznam teda referenčnyacute komponent toho čo je chaacutepaneacute Zaacuteroveň obsahujuacute zaacute-

kladneacute vzťahy medzi časťami koncepciiacute ktoreacute tvoria štrukturaacutelny komponent toho ako je

niečo chaacutepaneacute Na zaacuteklade štrukturaacutelnych komponentov koncepciiacute je potom vytvorenyacute vyacute-

slednyacute priestor (Bruce 1997)

Validitu fenomenografickeacuteho vyacuteskumu je možneacute zabezpečiť napr jasnyacutem opisom po-

stupu vyacuteskumniacuteka pri analyacuteze daacutet a zaacuteroveň uvaacutedzaniacutem citaacutetov z rozhovorov ktoryacutech cieľom

je identifikovať vyacuteznamneacute charakteristiky určitej kategoacuterie a poukaacutezať na rozdielnosť medzi

jednotlivyacutemi kategoacuteriami a koncepciami (Novaacutekovaacute 2018)

3 Vyacutesledky fenomenografickej analyacutezy

V raacutemci fenomenografickej analyacutezy daacutet sme viacnaacutesobne čiacutetali a analyzovali prepiacutesaneacute

rozhovory potom sme identifikovali vyacuteznamneacute časti odpovediacute respondentov so zreteľom na

vyacuteskumnyacute cieľ Analyacuteze sme podrobili vyacutepovede respondentov ktoriacute v rozhovoroch potvrdi-

li svoju skuacutesenosť (ktoraacute je podmienkou fenomenografickeacuteho vyacuteskumu) s odlišnyacutem spraacuteva-

niacutem v online priestore či už u seba alebo vo svojom najbližšom okoliacute Bolo ich dokopy 16

Vo vyacutepovediach respondentov sa postupne črtali odlišneacute kategoacuterie popisu fenomeacutenu v kto-

ryacutech respondenti opisovali depersonalizaacuteciu zo svojho subjektiacutevneho pohľadu Identifikova-

neacute koncepcie sa u jednotlivyacutech respondentov preliacutenali navzaacutejom sa dopĺňali Vyacutesledkom

analyacutezy je vyacuteslednyacute priestor na obraacutezku 2 v ktorom suacute jednotliveacute koncepcie zobrazeneacute

Koncepciami suacute (Novaacutekovaacute 2018)

koncepcia informačnej etiky (koncepcia kedy je depersonalizaacutecia vniacutemanaacute ako prob-

leacutem uacutezko suacutevisiaci s oblasťou informačnej etiky)

koncepcia vniacutemania informačneacuteho prostredia moraacutelnym agentom (koncepcia kedy je

depersonalizaacutecia vniacutemanaacute predovšetkyacutem ako fenomeacuten online prostredia ktoreacuteho je

suacutečasťou)

psychologickaacute koncepcia (koncepcia kedy je depersonalizaacutecia vniacutemanaacute predovšetkyacutem

ako online disinhibičneacute spraacutevanie)

situačnaacute koncepcia (koncepcia kedy je depersonalizaacutecia vniacutemanaacute prostredniacutectvom

konkreacutetnych situaacuteciiacute v ktoryacutech sa odohraacuteva a ich špecifiacutek)

sociaacutelna koncepcia (koncepcia kedy je depersonalizaacutecia vniacutemanaacute ako probleacutem ktoryacute

je potrebneacute riešiť na globaacutelnej uacuterovni)

Jednotliveacute koncepcie suacute uacutezko prepojeneacute naznačuje to aj tvar paumlťuholniacuteka ktoryacute konce-

p-cie vytvaacuterajuacute Tvoria jeden celok Koncepcia informačnej etiky je uacutezko prepojenaacute s kon-

cepciou informačneacuteho prostredia ale aj s psychologickou koncepciou Situačnaacute koncepcia

zase hraničiacute s koncepciou informačneacuteho prostredia pretože vzťahy medzi nimi suacute asi najuž-

šie Hranice medzi nimi suacute priacutetomneacute ale zaacuteroveň suacute do istej miery prepojeneacute

Identifikovali sme zaacuteroveň dva zaacutekladneacute prejavy depersonalizaacutecie pozitiacutevny a negatiacutev-

ny prejav ktoreacute suacute priacutetomneacute vo všetkyacutech koncepciaacutech Okrem pozitiacutevnych prejavov považu-

jeme za docircležiteacute zdocircrazniť aj vyacuteznam emoacuteciiacute ktoreacute sa objavovali vo všetkyacutech koncepciaacutech

ale obzvlaacutešť v koncepcii informačnej etiky Preto suacute emoacutecie vymedzeneacute osobitne ako kompo-

nent informačnej etiky Priacutetomnosť emoacuteciiacute sme však zaznamenali vo všetkyacutech koncepciaacutech

77

preto suacute emoacutecie podložiacutem paumlťuholniacuteka ktoryacute zobrazuje koncepcie depersonalizaacutecie moraacutel-

neho agenta v online prostrediacute

Obr 2

Koncepcie depersonalizaacutecie moraacutelneho agenta v online prostrediacute (Novaacutekovaacute 2018)

31 Koncepcia informačnej etiky

Koncepcia informačnej etiky bola priacutetomnaacute v odpovedi každeacuteho respondenta Odpove-

de respondentov boli často aj citovo zafarbeneacute a naznačovali tak vyacuteznam ktoryacute etickej kon-

cepcii pripisujuacute Koncepcia informačnej etiky obsahuje tieto komponenty

zodpovednosť

absencia negatiacutevnych sankciiacute

dodržiavanie odlišnyacutech moraacutelnych zaacutesad v online prostrediacute

anonymita

neuvedomovanie si negatiacutevnych naacutesledkov činov na priacutejemcu

prisudzovanie malej vaacutehy činom v online prostrediacute

vniacutemanie človeka ako bdquoentityldquo a nie ako ľudskej bytosti

tvorba online identiacutet

rola emoacuteciiacute

pri dodržiavaniacute moraacutelnych zaacutesad

nevniacutemanie emoacuteciiacute priacutejemcu moraacutelneho činu

citoveacute zapojenie

Komponenty tvoria štrukturaacutelny raacutemec koncepcie Referenčnyacutem (vyacuteznamovyacutem) raacutemcom

koncepcie je vniacutemanie depersonalizaacutecie v online prostrediacute respondentmi ako komplexneacuteho

etickeacuteho probleacutemu ktoryacute v sebe zahŕňa vyššie uvedeneacute komponenty Komponent zodpoved-

78

nosti je zaacutekladnyacutem komponentom koncepcie informačnej etiky Tak ako sa to ukazuje aj

v odbornej literatuacutere zodpovednosť uacutezko suacutevisiacute s depersonalizaacuteciou moraacutelneho agenta v on-

line prostrediacute je akoby v jadre celej koncepcie ostatneacute komponenty suacute na ňu uacutezko naviazaneacute

Respondenti sa v suacutevislosti so zodpovednosťou vyjadrovali najmauml k negatiacutevnym sankciaacutem

ktoreacute pocircvodcu činu v online prostrediacute mocircžu alebo nemusia postihnuacuteť čo maacute vplyv na jeho

odlišneacute spraacutevanie Zodpovednosť za činy v online prostrediacute je podľa respondentov veľmi

uacutezko prepojenaacute buď s negatiacutevnymi sankciami ktoreacute hrozia (alebo nehrozia) zo strany spoloč-

nosti alebo s moraacutelnymi zaacutesadami jednotlivca Odpovede respondentov naznačujuacute že zodpo-

vednosť je ďalej prepojenaacute aj s anonymitou v online prostrediacute naacutesledkom ktorej mocircže mať

pocircvodca činu dojem že zodpovednosť za svoje činy nenesie Neuvedomenie si možnyacutech

negatiacutevnych naacutesledkov činu na priacutejemcu je komponent etickej koncepcie kedy sa moraacutelny

agent v online prostrediacute spraacuteva odlišne aj v docircsledku toho že si neuvedomuje akyacute negatiacutevny

dopad mocircže mať jeho konanie na okolie Zaacuteroveň prisudzuje svojim činom v online prostrediacute

iba maluacute vaacutehu Online prostredie je špecifickeacute čo sa potvrdzuje aj v tomto priacutepade kedy mo-

raacutelny agent nemusiacute vniacutemať že komunikuje s ľudskou bytosťou ndash tento komponent respondent

R4 opiacutesal nasledovne bdquoKeby si ľudia uvedomili že debatujuacute s človekom a nielen s entitou

tak to by bolo veľmi dobreacuteldquo Komponent tvorby online identiacutet naznačuje to že online identita

ovplyvňuje spraacutevanie moraacutelneho agenta v online prostrediacute a mocircže byť tak prostriedkom reali-

zaacutecie depersonalizovaneacuteho spraacutevania

Vyacuteznamnyacutem komponentom ktoryacute podobne ako zodpovednosť možno pozorovať na

pozadiacute ostatnyacutech už spomenutyacutech komponentov etickej koncepcie je komponent emoacuteciiacute Vo

vyacuteskume sa ukaacutezalo že emoacutecie suacute uacutezko prepojeneacute s rozhodovaniacutem moraacutelneho agenta v otaacutez-

kach moraacutelnych činov Ďalej nemožnosť vniacutemať v dostatočnej miere emoacutecie priacutejemcu činu

tiež ovplyvňuje spraacutevanie moraacutelneho agenta ktoreacute tak mocircže byť negatiacutevnejšie a napokon je

docircležiteacute spomenuacuteť aj citoveacute zapojenie ktoreacute plniacute v raacutemci depersonalizovaneacuteho spraacutevania

vyacuteznamnuacute uacutelohu Priacutetomnosť emoacuteciiacute či citoveacute zapojenie mocircžeme pozorovať aj v priacutepadoch

pozitiacutevnej depersonalizaacutecie Citoveacute prežiacutevanie dobryacute pocit je motivaacuteciou takeacutehoto konania

ktoreacuteho cieľom je zlepšiť psychickyacute a emocionaacutelny stav priacutejemcu činu Dobryacute pocit z pomo-

ci niekomu kto to potrebuje je zaacuteroveň aj vnuacutetornou motivaacuteciou

32 Koncepcia vniacutemania informačneacuteho prostredia moraacutelnym

agentom

V raacutemci tejto koncepcie je depersonalizovaneacute spraacutevanie vniacutemaneacute predovšetkyacutem ako

spraacutevanie suacutevisiace s charakteristikami informačneacuteho prostredia v ktorom sa odohraacuteva Re-

ferenčnyacutem (vyacuteznamovyacutem) raacutemcom koncepcie je vniacutemanie depersonalizovaneacuteho spraacutevania

v online prostrediacute ako fenomeacutenu ktoryacute je determinovanyacute predovšetkyacutem online prostrediacutem

v ktorom sa odohraacuteva Zahŕňa v sebe rozličneacute elementy ktoreacute tvoria jej štrukturaacutelny raacutemec

sloboda v online prostrediacute

pocit bezpečia a istoty za počiacutetačom

oddelenie reality v online prostrediacute od reality v offline prostrediacute

fyzickaacute nepriacutetomnosť v online prostrediacute

chyacutebajuacuteca neverbaacutelna komunikaacutecia

chyacutebajuacuteci pocit priacutetomnosti a bliacutezkosti

odlišnaacute skraacutetenaacute a asynchroacutenna komunikaacutecia

79

Komponent slobody v online prostrediacute je komponent podľa ktoreacuteho sa moraacutelny agent

v online prostrediacute bdquociacuteti slobodnejšieldquo naacutesledkom čoho mocircže v online priestore napiacutesať sku-

točne to čo si mysliacute Pocit bezpečia a istoty v online priestore daacuteva moraacutelnemu agentovi

vaumlčšiu slobodu Aj v tejto koncepcii nachaacutedzame prvky pozitiacutevnej depersonalizaacutecie a to

predovšetkyacutem v suacutevislosti s komponentom pocitu bezpečia a istoty v online priestore podľa

ktoreacuteho mocircže byť spraacutevanie moraacutelneho agenta ovplyvneneacute aj pozitiacutevnym spocircsobom Kom-

ponent oddelenia reality v online prostrediacute od reality v offline prostrediacute vyjadruje vniacutemanie

tyacutechto dvoch prostrediacute ako odlišnyacutech akoby virtuaacutelna realita nebola bdquoreaacutelna realitaldquo ako to

opiacutesal Slater (2002) R 23 to vysvetlil nasledovne bdquoČo daacute (použiacutevateľ) do tej siete je inaacute

dimenzia uacuteplne inyacute svet Je to svet mimo mňaldquo Ďalšiacutem vyacuteraznyacutem komponentom je fyzickaacute

nepriacutetomnosť v online prostrediacute a jej vplyv na odlišneacute spraacutevanie moraacutelneho agenta Fyzickuacute

nepriacutetomnosť respondenti vniacutemali často aj v suacutevislosti s absenciou neverbaacutelnej komunikaacutecie

čo opaumlť spocircsobuje odlišneacute spraacutevanie Fyzickuacute nepriacutetomnosť nenahraacutedza online priacutetomnosť

z hľadiska vniacutemania pocitu bliacutezkosti Respondent R 25 to potvrdzuje bdquoČlovek nie je uacuteplne

v kontakte s tyacutem človekom ale tak čiastočneldquo Komponent odlišnej skraacutetenej a asynchroacutennej

komunikaacutecie sa tiež nachaacutedza v koncepcii informačneacuteho prostredia Na odlišneacute spraacutevanie

teda podľa respondentov vplyacutevajuacute aj špecifikaacute online komunikaacutecie v porovnaniacute s offline

komunikaacuteciou

33 Psychologickaacute koncepcia

Taacuteto koncepcia vyjadruje vniacutemanie depersonalizovaneacuteho spraacutevania respondentmi ako

spraacutevania ktoreacute maacute svoje korene predovšetkyacutem v psychike človeka a prejavuje sa ako odvaacutež-

nejšie agresiacutevnejšie otvorenejšie spraacutevanie Referenčnyacutem raacutemcom koncepcie je tak odvaacutež-

nejšie spraacutevanie v zmysle otvorenej komunikaacutecie ktoraacute je uacuteprimnejšia prejavuje sa silnejšiacutem

vyjadreniacutem vlastneacuteho naacutezoru komunikaacuteciou aj citlivyacutech teacutem ale maacute aj negatiacutevne prejavy

ako suacute agresiacutevnejšie spraacutevanie a použiacutevanie vulgarizmov Komponenty psychologickej kon-

cepcie suacute

odvaacutežnejšie spraacutevanie

otvorenaacute komunikaacutecia

uacuteprimnejšia komunikaacutecia

silnejšie vyjadrenie vlastneacuteho naacutezoru

komunikaacutecia aj citlivyacutech teacutem

agresiacutevnejšie spraacutevanie

použiacutevanie vulgarizmov

osobnaacute frustraacutecia potreba pritiahnuť pozornosť okolia

V raacutemci psychologickej koncepcie bolo depersonalizovaneacute spraacutevanie vniacutemaneacute respon-

dentmi ako odvaacutežnejšie sebavedomejšie spraacutevanie V kontexte otvorenej komunikaacutecie ho

respondenti vniacutemali ako otvoreneacute uacuteprimnejšie spraacutevanie kedy ľahšie vyjadria svoj vlastnyacute

naacutezor čo suacutevisiacute s komponentom odvaacutežneho spraacutevania ndash zahŕňa v sebe schopnosť jednoduch-

šie a silnejšie vyjadriť svoj osobnyacute naacutezor a nechyacuteba ani konverzaacutecia o citlivyacutech osobnyacutech

teacutemach Aj v psychologickej koncepcii tak nachaacutedzame prvky pozitiacutevneho depersonalizova-

neacuteho spraacutevania Negatiacutevne prejavy odvaacutežnejšieho spraacutevania opiacutesali respondenti ako agresiacutev-

nejšie spraacutevanie ktoreacute sa nevyhyacuteba ani vulgarizmom Pocircvodca činu si niacutem ventiluje osobnuacute

frustraacuteciu

80

34 Situačnaacute koncepcia

Situačnaacute koncepcia vyjadruje vniacutemanie depersonalizovaneacuteho spraacutevania ako spraacutevania

moraacutelneho agenta v konkreacutetnej situaacutecii Analyzovaneacute boli situaacutecie kedy respondenti opiacutesali

svoju skuacutesenosť s depersonalizovanyacutem spraacutevaniacutem ktoreacute vniacutemali v spojitosti s konkreacutetnou

situaacuteciou Identifikovali sme tieto elementy situačnej koncepcie tvoriace jej štrukturaacutelny

raacutemec

experimentovanie

verejnosť situaacutecie

typ komunikačnej situaacutecie

negatiacutevne až nenaacutevistneacute komentaacutere

komunikaacutecia pri hraniacute počiacutetačovyacutech hier

komunikaacutecia pri bdquočetovaniacuteldquo

kyberšikana

vytvorenie falošneacuteho profilu na sociaacutelnej sieti

zdieľanie rozličneacuteho materiaacutelu na sociaacutelnej sieti

intenzita situaacutecie

pretvaacuterka

znaacutesobeneacute negatiacutevne spraacutevanie (prejavom mocircže byť napr bdquozapaacuteranieldquo)

vplyv situaacutecie v online prostrediacute na situaacuteciu v offline prostrediacute

Depersonalizovaneacute spraacutevanie je vniacutemaneacute ako odlišneacute spraacutevanie ktoreacute je verejneacute odo-

hraacuteva sa vo verejnom priestore čo respondenti považovali za veľkeacute negatiacutevum predovšetkyacutem

v suacutevislosti s jeho negatiacutevnymi prejavmi Situačnyacute komponent experimentovania sa prejavil

vo vniacutemaniacute depersonalizovaneacuteho spraacutevania ako experimentu ktoreacuteho cieľom je bdquoniečo vy-

skuacutešaťldquo Komponent typu komunikačnej situaacutecie vyjadruje konkreacutetne priacuteklady situaacuteciiacute v kto-

ryacutech sa depersonalizovaneacute spraacutevanie odohralo ako napr negatiacutevne nenaacutevistneacute komentaacutere

odlišnaacute komunikaacutecia pri hraniacute počiacutetačovyacutech hier pri bdquočetovaniacuteldquo kyberšikana atď Kompo-

nent intenzity situaacutecie vyjadruje depersonalizovaneacute spraacutevanie ako spraacutevanie ktoreacute mocircže byť

uacuteplne odlišneacute (ako pretvaacuterka) alebo iba čiastočne odlišneacute bdquoznaacutesobeneacuteldquo intenziacutevnejšie vo

svojich prejavoch Poslednyacutem situačnyacutem komponentom ktoryacute sme identifikovali je kompo-

nent vplyvu situaacutecie (alebo spraacutevania) v online prostrediacute na offline prostredie respondenti

vniacutemajuacute depersonalizovaneacute spraacutevanie ako spraacutevanie v online prostrediacute ktoreacute ovplyvňuje priacute-

jemcu aj v jeho offline prostrediacute V situačnej koncepcii opaumlť nachaacutedzame priacutetomnosť emoacuteciiacute

(negatiacutevne emoacutecie pociťuje okolie ktoreacute sleduje napr negatiacutevne komentaacutere na sociaacutelnej sieti

pocit škodoradosti pri experimentovaniacute)

35 Sociaacutelna koncepcia

Sociaacutelna koncepcia bola vo vyacutepovediach respondentov asi najmenej vyacuteraznaacute ale neme-

nej vyacuteznamnaacute pretože presahuje hranice jednotlivca a depersonalizaacutecia je v nej obsiahnutaacute

predovšetkyacutem ako celospoločenskyacute probleacutem Obsahuje komponenty

celospoločenskyacute probleacutem

sociaacutelne vzdelaacutevanie a vyacutechova

komponent skupiny

81

Ku koncepcii sa vyjadril napr respondent R 4 ktoryacute vniacutema negatiacutevne prejavy deperso-

nalizaacutecie ako probleacutem ktoryacute je potrebneacute riešiť na spoločenskej uacuterovni hlavne na uacuterovni emo-

cionaacutelnej zrelosti ku ktorej by mali ľudiacute viesť už v mladosti resp čo najskocircr aby sa vedeli

v online prostrediacute spraacutevať zodpovedne Druhyacutem komponentom ktoryacute sme identifikovali je

komponent skupiny relevantnyacute v priacutepade napr skupinovej kyberšikany keďže kyberšikana

do ktorej sa zapojiacute vaumlčšiacute počet ľudiacute maacute svoje špecifikaacute Na pozadiacute tejto koncepcie tiež na-

chaacutedzame priacutetomnosť emoacuteciiacute a to predovšetkyacutem pri komponente skupiny kedy je emocio-

naacutelne zapojenie pri depersonalizovanom spraacutevaniacute skupinoveacute a zdieľaneacute

Zaacutever

Cieľom vyacuteskumu bolo nielen poskytnuacuteť čo najucelenejšiacute pohľad na vyacuteskumnyacute probleacutem

depersonalizaacutecie v online prostrediacute ale zaacuteroveň upriamiť pozornosť na probleacutem už len na

samotnuacute jeho existenciu pomenovať ho Depersonalizaacutecia je predovšetkyacutem nezvyčajnyacutem

prejavom spraacutevania odchyacutelkou od bežneacuteho spraacutevania v online prostrediacute nemusiacute sa teda tyacute-

kať všetkyacutech použiacutevateľov resp v rozličnej miere Mocircže mať zaacuteroveň nielen negatiacutevne ale

aj pozitiacutevne prejavy ktoreacute sme vo vyacuteskume odhalili a bližšie špecifikovaneacute suacute v dizertačnej

praacuteci (Novaacutekovaacute 2018) Napriek tomu sa s jej negatiacutevnymi prejavmi stretaacutevame na internete

dennodenne preto by bolo potrebneacute sa ňou zaoberať aj pri rozvoji informačnej resp moraacutel-

nej gramotnosti v inštituacuteciaacutech ako suacute rodina a škola a to ideaacutelne už od uacutetleho veku

Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute spraacute-

vanie sa človeka v digitaacutelnom priestore

Zoznam bibliografickyacutech odkazov

BANDURA Albert 2002 Selective Moral Disengagement in the Exercise of Moral Agency

In Journal of Moral Education [online] 31(2) s 101-119 [cit 2018-03-22] Dostupneacute na

httpswebstanfordedu~kcarmelCC_BehavChange_CoursereadingsAdditional20Re

sourcesBandurabandura_moraldisengagementpdf

BRUCE Christine 1997 The Seven Faces of Information Literacy Australia Auslib Press

ISBN 978-1875145430

BRUCE Christine 1999 Phenomenography Opening a New Territory for Library and

Information Science Research In The New Review of Information and Library Research

[online] 5(1) s 31-48 [cit 2016-10-17] Dostupneacute na httpseprintsquteduau57651

cit podľa NOVAacuteKOVAacute F 2018 Informačnaacute etika v teoacuterii a praxi informačnyacutech inter-

akciiacute [dizertačnaacute praacuteca] Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickaacute fakulta Kate-

dra knižničnej a informačnej vedy Školiteľ Prof PhDr Jela Steinerovaacute PhD Bratislava

FiFUK 154 s

BUCHANAN Elizabeth A a HENDERSON Kathrine A 2008 Case Studies in Library

and Information Science Ethics USA McFarland and Company ISBN 978-0- 7864-

3367- 4

CLOUDER Christopher 2015 The Doors of Perception In Social and Emotional Educa-

tion An International Analysis [online] s 17-20 [cit 2018-03-22] Dostupneacute na

httpswwwfundacionbotinorg89dguuytdfr276ed_uploadsEDUCACIONANALISIS

20INTERNACIONAL2015inglesEN-Informe20Completopdf

82

DREYFUS Hubert L 2009 On the Internet 2nd ed United States of America Routledge

ISBN 0415775167

FLORIDI Luciano 2004 Information In The Blackwell Guide to the Philosophy of Com-

puting and Information USA Blackwell Publishing Ltd s 40-60 ISBN 0-631- 22918-3

cit podľa NOVAacuteKOVAacute F 2018 Informačnaacute etika v teoacuterii a praxi informačnyacutech inter-

akciiacute [dizertačnaacute praacuteca] Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickaacute fakulta Kate-

dra knižničnej a informačnej vedy Školiteľ Prof PhDr Jela Steinerovaacute PhD Bratislava

FiFUK 154 s

FLORIDI Luciano 2013 The Ethics of Information United States of America Oxford

University Press ISBN 9780199641321 cit podľa NOVAacuteKOVAacute F 2018 Informačnaacute

etika v teoacuterii a praxi informačnyacutech interakciiacute [dizertačnaacute praacuteca] Univerzita Komenskeacuteho

v Bratislave Filozofickaacute fakulta Katedra knižničnej a informačnej vedy Školiteľ Prof

PhDr Jela Steinerovaacute PhD Bratislava FiFUK 154 s

JANOŠ Karel 1993 Informačniacute etika Praha Univerzita Karlova

JOINSON Adam N 2007 Disinhibition and the Internet In GACKENBACH J ed Psy-

chology and the Internet intrapersonal interpersonal and transpersonal implications

San Diego Academic Press s 75-92 ISBN 978-0-12-369425-6

LIMBERG Louise B 2000 Phenomenography A Relational Approach to Research on

Information Needs Seeking and Use In New Review of Information Behaviour [online]

Vol 1 s 51-67 [cit 2018-03-22] Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication262160483_Phenomenography_A _relational_a

pproach_to_research_on_information_needs_seeking_and_use

LIMBERG Louise B 2008 Phenomenography In GIVEN L M a SAUMURE K eds

Sage Encyclopedia of Qualitative Research Methods United States of America SAGE

Publications Inc s 611-614 ISBN 978-1-4129-4163-1

NOVAacuteKOVAacute Františka 2018 Informačnaacute etika v teoacuterii a praxi informačnyacutech interakciiacute

[dizertačnaacute praacuteca] Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickaacute fakulta Katedra

knižničnej a informačnej vedy Školiteľ Prof PhDr Jela Steinerovaacute PhD Bratislava

FiFUK 154 s

SLATER Don 2002 Social Relationships and Identity Online and Offline In

LIEVROUW L a LIVINGSTONE S eds Handbook of New Media Social Shaping

and Consequences of Icts London Sage Publications s 533-546 ISBN 0761965105

STEINEROVAacute Jela 2014 Informačnaacute etika v suacutevislostiach informačnej ekoloacutegie In Kni-

hovna [online] 25(1) s 23-35 [cit 2018-03-22] Dostupneacute na

httpoldknihovnankpczknihovna141141023htm

SULER John 2004 The Online Disinhibition Effect In CyberPsychology and Behavior

[online] 7(3) s 321-325 [cit 2018-03-22] Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication8451443_The_Online_Disinhibition_Effect

83

Resumeacute

KVALITATIacuteVNY VYacuteSKUM DEPERSONALIZAacuteCIE MORAacuteLNEHO AGENTA

V ONLINE PROSTREDIacute (FENOMENOGRAFICKAacute ANALYacuteZA)

Františka Novaacutekovaacute

Depersonalizaacutecia moraacutelneho agenta v online prostrediacute je maacutelo skuacutemanyacutem javom V oblasti informačnej

etiky ho stručne charakterizuje napr Luciano Floridi Priacutespevok obsahuje hlavneacute zistenia fenomenogra-

fickej analyacutezy vyacuteskumu dizertačnej praacutece Priacutespevok zahŕňa aj kraacutetku charakteristiku fenomenografic-

kej analyacutezy Depersonalizaacutecia v online prostrediacute je definovanaacute ako odlišneacute spraacutevanie v online prostrediacute

v porovnaniacute s offline prostrediacutem z moraacutelneho hľadiska ktoreacute mocircže mať nielen negatiacutevne prejavy (uacutetoč-

neacute nenaacutevistneacute komentaacutere kyberšikana) ale aj pozitiacutevne prejavy (vľuacutednosť naacutepomocnosť štedrosť)

Vyacutesledkom fenomenografickej analyacutezy je vyacuteslednyacute priestor depersonalizaacutecie moraacutelneho agenta ktoryacute

obsahuje 5 zaacutekladnyacutech koncepciiacute koncepciu informačnej etiky koncepciu vniacutemania informačneacuteho pro-

stredia moraacutelnym agentom psychologickuacute situačnuacute a sociaacutelnu koncepciu V suacutevislosťou s depersonali-

zaacuteciou je docircležiteacute poukaacutezať nielen na jej vzťah s anonymitou a zodpovednosťou ale aj na rolu emoacuteciiacute

ktoreacute suacute suacutečasťou každej koncepcie ktoraacute bola vo fenomenografickom vyacuteskume indentifikovanaacute

Summary

QUALITATIVE RESEARCH OF DEPERSONALIZATION OF MORAL AGENT IN

ONLINE ENVIRONMENT (PHENOMENOGRAPHIC ANALYSIS)

Františka Novaacutekovaacute

Depersonalization of moral agent in online environment is an under-researched phenomenon Deperson-

alization is shortly described by Luciano Floridi in the context of information ethics Article contains

main findings of phenomenographic analysis which was part of dissertation thesis Shortly characterized

in the article is also phenomenographic analysis Depersonalization in online environment is defined

as different behaviour in online environment in comparison with offline environment in the ethical con-

text Depersonalization can have not only negative aspects (aggresive hateful comments cyberbullying)

but also positive aspects (kindness helpfulness generosity) The result od phenomenographic analysis

is an outcome space of depersonalization of moral agent which contains five main conceptions concep-

tion of information ethics conception of moral agentrsquos perception of information environment psycho-

logical situational and social conception It is important to emphasize not only the relation of research

problem with anonymity and responsibility but also the role of emotions which are part of every iden-

tified conception

84

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

OD INFORMAČNEJ VEDY K ZNALOSTNEJ VEDE

Marcela Katuščaacutekovaacute

Uacutevod

Vyacutevoj a priacutestupnosť (sieťovyacutech) informačnyacutech technoloacutegiiacute vo vyacuteraznej miere prispeli

k celosvetovyacutem socioekonomickyacutem zmenaacutem Priacutestup k informaacuteciaacutem sa vyacuterazne zjednodušil

naacutesledkom čoho rastie vyacuteznam kognitiacutevnych zručnostiacute potrebnyacutech na premenu informaacuteciiacute na

využiteľneacute znalosti Tzv znalostnaacute spoločnosť a znalostnaacute ekonomika meniacute požiadavky trhu

praacutece a knižnično-informačnaacute veda (KIV) čeliacute novyacutem vyacutezvam aj hrozbaacutem KIV sa socioeko-

nomickyacutem zmenaacutem prispocircsobuje a rozširuje svoju oblasť poznania okrem ineacuteho aj o oblasť

manažmentu znalostiacute (KM) ktoryacute je možneacute vniacutemať ako manažeacuterske riešenie zmien ktoreacute

prišli so štvrtou vlnou technickej revoluacutecie (Bodrožić Adler 2018) Na praktickyacute vyacuteznam

manažmentu znalostiacute poukazuje napr OSN vo svojom dokumente The KM in the United

Nations System kde sa na implementaacuteciu KM nazeraacute ako na vyacutezvu OSN v jej uacutesiliacute systema-

ticky a efektiacutevne organizovať zdieľať vyviacutejať a integrovať poznatky so zaacutemerom dosiahnu-

tia prierezovyacutech cieľov OSN (Dumitriu 2016) Zaacuteujem o KM prejavujuacute aj ineacute organizaacutecie

napr Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj (OECD) alebo Svetovaacute organizaacutecia

duševneacuteho vlastniacutectva (WIPO 2015) pričom aktuaacutelne sa dokončujuacute praacutece na norme ISODIS

30401 Knowledge Management Systems Cieľom tohto člaacutenku je zistiť do akej miery sa

KM stal oblasťou vyacuteskumu odborniacutekov z KIV či suacutečasťou priacutepravy buduacutecich informačnyacutech

špecialistov a zamyslieť sa či KM predstavuje tuacute oblasť vyacuteskumu o ktoruacute by sa KIV mala

zaujiacutemať a priacutepadne aj perspektiacutevne rozšiacuteriť Zaacuteroveň otvaacuterame otaacutezku či je vhodneacute uvažo-

vať o zmene naacutezvu KIV na informačnuacute a znalostnuacute vedu alebo knižničnuacute a znalostnuacute vedu

ako navrhujuacute niektoriacute odborniacuteci z KIV

1 Od informačnej vedy a manažmentu informaacuteciiacute

k manažmentu znalostiacute

Informačnaacute veda (IV) ako interdisciplinaacuterny vednyacute odbor zameranyacute na vyacuteskum a zabez-

pečenie informačnyacutech a komunikačnyacutech procesov v spoločnosti sa začala formovať po druhej

svetovej vojne v kontexte naacuterastu vedecko-technickyacutech informaacuteciiacute Zaacutekladnyacutemi konceptmi

informačnej vedy boli napr informaacutecia poznatok dokument zbierka relevancia použiacutevateľ

pričom hlavnyacutem konceptom IV sa stala ľuďmi zaznamenanaacute informaacutecia (Bawden Robinson

2012) Paralelne s ryacutechlym vyacutevojom technoloacutegiiacute meniacich podobu spoločnosti sa postupne

menilo aj zameranie IV smerom od indexovania a informačneacuteho prieskumu k použiacutevateľovi

85

a jeho kognitiacutevnym procesom pričom aktuaacutelne dominujuacute aspekty sociaacutelnych sietiacute a meacutediiacute

služieb pre komunity informačnej gramotnosti kreatiacutevneho priemyslu a pod Akokoľvek sa

menili paradigmy IV vyacutezvou ostaacutevali otaacutezky čo je to informaacutecia a dokument ako zabezpe-

čiť informačnyacute proces ako modelovať informačneacute prostredie ako pomocirccť človeku pri riešeniacute

informačnyacutech probleacutemov a pod (Steinerovaacute 2016) Podobneacute probleacutemy sa riešili aj v podni-

kovom prostrediacute pričom naacutestrojom na ich riešenie mal byť informačnyacute manažment (IM) ktoryacute

ponuacuteka riešenia v otaacutezkach informačnyacutech procesov prebiehajuacutecich v organizaacutecii a v trhovom

prostrediacute od sedemdesiatych rokov minuleacuteho storočia (Vymětal Diačikovaacute Vaacutechovaacute 2005)

Približne o dvadsať rokov neskocircr ako odpoveď na ďalšie vyacuterazneacute spoločenskeacute zmeny sa

začala formovať novaacute vedeckaacute discipliacutena ndash manažment znalostiacute Zaacutesadnyacute rozdiel medzi pred-

metom zamerania IM a KM je ukrytyacute v odlišnosti zaacutekladnyacutech pojmov informaacutecia a znalosť

ktoreacute suacute však dodnes predmetom odbornyacutech diskusiiacute a nejasnostiacute

Manažmentu znalostiacute presnejšie probleacutemu presneacuteho zadefinovania predmetu vyacuteskumu

a tiež jeho vzťahu ku KIV sa knihovniacuteci venujuacute od priacutechodu KM v devaumlťdesiatych rokoch

dvadsiateho storočia KM maacute multidisciplinaacuterny pocircvod založenyacute na teoacuteriaacutech metaforaacutech

a priacutestupoch viaceryacutech discipliacuten siahajuacuteci od kognitiacutevnej vedy filozofie ekonoacutemie psycho-

loacutegie socioloacutegie či komunikačnej teoacuterie až po KIV (Dalkir 2009 Wallace 2007) Aj z toho

docircvodu je naacuteročneacute vytvoriť definiacuteciu KM ktoraacute by bola všeobecne prijataacute Medzi najpoužiacute-

vanejšie definiacutecie patriacute definiacutecia kde je KM vniacutemanyacute ako proces zachytaacutevania distribuacutecie

a efektiacutevneho využiacutevania znalostiacute (Davenport Prusak 2000) Pri riadeniacute znalostiacute mocircžeme

odliacutešiť dva raacutemce KM prvyacute zameranyacute na kodifikaacuteciu znalostiacute a budovanie repozitov znalos-

tiacute ktoryacute je bližšiacute predmetu vyacuteskumu KIV (zaznamenanyacutem informaacuteciaacutem) a druhyacute raacutemec

zameranyacute na tacitneacute znalosti a znalostnyacutech pracovniacutekov Vzhľadom na štyri hlavneacute procesy

KM je možneacute vymedziť štyri systeacutemy KM systeacutemy zdieľania zachytaacutevania objavovania

a využiacutevania znalostiacute (Becerra-Fernandez Sabherwal 2015)

Vzťah knihovniacuteckej komunity ku KM nie je jednotnyacute pričom KM je často spaacutejanyacute

s IM ktoreacuteho prijatie v knihovniacuteckej komunite tiež nebolo bezprobleacutemoveacute Zameranie KIV

sa postupne rozširovalo ndash od riadenia dokumentov k samotnyacutem informaacuteciaacutem vraacutetane obchod-

nyacutech informaacuteciiacute Dnes vzhľadom na socioekonomickeacute zmeny a noveacute potreby trhu a spoloč-

nosti sa zamyacutešľame či je potrebneacute opaumltovne rozšiacuteriť zameranie KIV od zaznamenanyacutech

informaacuteciiacute až po znalosti Pri hľadaniacute riešenia tejto otaacutezky sa odborniacuteci často vracajuacute k IM

a nepriamo k otaacutezke odlišnosti medzi informaacuteciou a znalosťou V knihovniacuteckej komunite

v otaacutezke vzťahu KM a IM sa doposiaľ nepodarilo dosiahnuť konsenzus (Koloniari Fassoulis

2017) Niektoriacute ako napr Wallace (2007) jednoznačne vniacutemajuacute KM ako odlišnyacute od IM

Broadbend (1998) napr vniacutema zaacutesadnyacute rozdiel v tom že KM sa zameriava prevažne na ria-

denie ľudskyacutech zručnostiacute kyacutem KIV a IM na riadenie informačnyacutech zdrojov Singh (2005)

upozorňuje že KM kladie docircraz na neštruktuacuterovaneacute a neformaacutelne informaacutecie a znalosti kyacutem

IM sa zameriava na formaacutelne a štruktuacuterovaneacute informaacutecie Znalosti suacute silno prepojeneacute s člo-

vekom preto KM pracuje na vytvoreniacute vhodnyacutech modelov organizačnej kultuacutery ktoreacute by

podporovali zdieľanie znalostiacute čo na druhej strane nikdy nebolo predmetom zaacuteujmu IM

Mnohiacute knihovniacuteci vzťah IM a KM uacutemyselne zjednodušujuacute keď KM vniacutemajuacute ako noveacute

pomenovanie pre riadenie informačnyacutech zdrojov čo bolo novyacutem pomenovaniacutem dokumentaacute-

cie ktoraacute bola zase novyacutem pomenovaniacutem klasickeacuteho knihovniacutectva (Khairah Singh 2008)

Na skeptickeacute pohľady knihovniacutekov k prijiacutemaniu novyacutech oblastiacute upozorňuje aj Wallace keď

konštatuje že dokumentaacuteciu v paumlťdesiatych rokoch minuleacuteho storočia niektoriacute knihovniacuteci

označili ako bdquoknihovniacutectvo realizovaneacute amateacutermildquo informačnuacute vedu v sedemdesiatych ro-

koch ako bdquoknihovniacutectvo realizovaneacute mužmildquo a KM v devaumlťdesiatych rokoch vniacutemajuacute ako

bdquoknižnično-informačnuacute vedu realizovanuacute obchodniacutekmildquo (2007) Znaacutemym skeptikom je T D

Wilson ktoryacute vniacutema koncept KM ako nerealizovateľnyacute resp ako utoacutepiu (2002)

86

Obsahovou analyacutezou člaacutenkov zameranyacutech na vzťah KIV ku KM sme identifikovali dve

širokeacute naacutezoroveacute liacutenie alebo priacutestupy odborniacutekov tzv aktiacutevnu a pasiacutevnu liacuteniu Odborniacutekov

z aktiacutevnej liacutenie spaacuteja požiadavka na rozšiacuterenie zamerania KIV a rozšiacuterenie kompetenciiacute in-

formačnyacutech profesionaacutelov vzhľadom na meniace sa požiadavky trhu Mnohiacute uvaacutedzajuacute že je

čas začať sa vniacutemať ako suacutečasť obchodu a nie ako služba obchodniacutekom a porozumieť spocirc-

sobom tvorby a praacutece s obchodnyacutemi informaacuteciami (Abell Oxbrow 2001) Special Library

Association už v roku 2000 požadovala zmenu knihovniacutekov z tzv straacutežcov zbierok na mana-

žeacuterov organizačnej pamaumlti (Butler 2000) Ako uvaacutedza Reardon (1998) rovnako IFLA už

v roku 1998 konštatovala že knihovniacuteci siacutece majuacute mnoheacute kompetencie potrebneacute pre KM

avšak tieto zručnosti nepostačujuacute na vybudovanie KM a preto vyzyacutevajuacute k rozvoju a modifi-

kaacutecii zručnostiacute knižnično-informačnyacutech pracovniacutekov tak aby boli schopniacute naplniť požiadav-

ky KM V decembri 2003 IFLA zriadila sekciu IFLA KM ktorej uacutelohou je okrem ineacuteho

vyjasniť vzťah medzi informaacuteciou a znalosťou s tyacutem že zdocircrazňujuacute že znalosť nie je obme-

dzenaacute na publikovaneacute informaacutecie ale zahŕňa tiež tacitneacute implicitneacute explicitneacute a proceduraacutel-

ne znalosti a zaacuteroveň poukaacutezať na relevantnosť KM pre KIV Jednyacutem z hlavnyacutech cieľov je

monitorovať aktuaacutelny vyacutevoj v KM a vylepšovať v KM zručnosti knihovniacutekov (Husain Na-

zim 2013 IFLA 2014) Faktom poukazujuacutecim že uvedenaacute sekcia IFLA chce probleacutem vzťa-

hu KIV a KM skutočne riešiť mocircže byť aj hlavnaacute teacutema jej ostatnej medzinaacuterodnej konferen-

cie z augusta 2018 ndash Je manažment znalostiacute novou knižničnou vedou (IFLA 2018) Na

druhej strane v pasiacutevnejskeptickej liacutenii sa opakujuacute naacutezory že konceptu KM nie je potrebneacute

sa venovať nakoľko ide o IM len s novyacutem naacutezvom alebo že ide o IM s malyacutemi zmenami

alebo o KIV s novyacutem menom (Ajiferuke 2003 Bouthillier Shearer 2002 Gorman 2004

Rowley 2003 Wilson 2006)

2 Niektoreacute prieniky IV a KM

Predmet vyacuteskumu KM a IV je vo svojej podstate veľmi bliacutezky obe oblasti spaacuteja zaacuteujem

o organizaacuteciu znalostiacutepoznatkov pričom často medzi nimi prebieha proces vzaacutejomneacuteho

vypožičiavania si odbornyacutech poznatkov (Roknuzzaman Umemoto 2017) Napriek tomu je

možneacute naacutejsť niekoľko vyacuteznamnyacutech odlišnostiacute napr zaacutekladnyacute koncept IV ndash zaznamenanaacute

informaacutecia a zaacutekladnyacute koncept KM ndash znalosť teda odlišnosť tyacutechto elementaacuternych pojmov

ktoraacute dodnes vyvolaacuteva nejasnosti na oboch stranaacutech Napriek niektoryacutem nejasnostiam napr

vzťahu medzi explicitnou znalosťou a informaacuteciou sa autori zhodujuacute že predmet vyacuteskumu

KM je oproti IV jednoznačne rozšiacuterenyacute o aspekty praacutece s tacitnyacutemi znalosťami ktoreacute nikdy

neboli predmetom vyacuteskumu IV Z toho vyplyacuteva že KM by mal dokaacutezať efektiacutevne pracovať

aj s nevyjadrenyacutemi neštruktuacuterovanyacutemi alebo semi-štruktuacuterovanyacutemi znalosťami ktoreacute tvoria

vaumlčšinu znalostneacuteho bohatstva organizaacutecie Rovnako zaacutekladneacute procesy KM t j objavovanie

zachytaacutevanie zdieľanie a aplikaacutecia znalostiacute (Becerra-Fernandez Sabherwal 2015) suacute oproti

informačneacutemu procesu z pohľadu KIV t j ziacuteskavanie spracovaacutevanie uchovaacutevanie prenos

a využiacutevanie informaacuteciiacute (Čabrunovaacute 1998) rozšiacutereneacute Napr faacuteza zachytaacutevania znalostiacute (resp

premeny tacitnyacutech a implicitnyacutech znalostiacute na explicitneacute) nebola nikdy predmetom vyacuteskumu

informačnyacutech vedcov keďže pracujuacute s informaacuteciami ktoreacute už boli zaznamenaneacute Na druhej

strane sa informačnaacute veda už daacutevnejšie rozšiacuterila aj o ľudskeacute aspekty použiacutevateľov informaacuteciiacute

(kognitiacutevna sociaacutelna paradigma) teda smerom k znalostiam Je preto prirodzeneacute že systeacutemy

manažmentu znalostiacute (KMS) majuacute v sebe často integrovaneacute naacutestroje vyviacutejaneacute informačnou

vedou Napr pre systeacutemy založeneacute na priacutepadovom usudzovaniacute (CBR) t j systeacutemy aplikujuacute-

ce znalosti sa vytvaacutera knižnica priacutepadov pri budovaniacute ktorej sa stanovujuacute indexovaneacute vlast-

nosti ich možneacute hodnoty hierarchia a pod (Becerra-Fernandez Sabherwal 2015) Veľmi

87

vyacuteznamneacute miesto majuacute systeacutemy na objavovanie novyacutech znalostiacute kde svoje vyacuteznamneacute miesto

zastaacuteva informačnyacute špecialista D Swanson a jeho metoacuteda založenaacute na objavovaniacute novyacutech

znalostiacute z textov v knižniciach (literature based discovery) a to cez objavovanie zaujiacutemavyacutech

prepojeniacute a suacutevislostiacute a naacuteslednom stanovovaniacute hypoteacutez (Swanson 1988a) Tzv textmining

alebo dolovanie novyacutech znalostiacute v textoch využiacuteva mnoheacute poznatky z oblasti informačneacuteho

prieskumu (Swanson 1988b) a preto je často spaacutejanyacute s informačnou vedou obzvlaacutešť spomiacute-

nanaacute Swansonova metoacuteda ktoraacute je dnes použiacutevanaacute prevažne v lekaacuterskych vedaacutech Ako uvaacute-

dza Swanson noveacute poznatky sa už mocircžu objaviť nielen v laboratoacuteriaacutech ale aj v knižniciach

(1988b) Navyše poznatky informačnyacutech špecialistov suacute použiteľneacute aj pri praacuteci s tacitnyacutemi

znalosťami a to v priacutepade ak sa napr budujuacute systeacutemy na lokalizaacuteciu odborniacutekov (tzv trans-

aktiacutevne pamaumlťoveacute systeacutemy) V tomto priacutepade je potrebneacute skatalogizovať znalostneacute kompe-

tencie vraacutetane informaacuteciiacute ktoreacute nie suacute zachyteneacute v systeacutemoch riadenia ľudskyacutech zdrojov

Aktiacutevne sa tu využiacutevajuacute taxonoacutemie ľudskyacutech znalostiacute a činnostiacute napr aj taxonoacutemia Kongre-

sovej knižnice alebo taxonoacutemia databaacutezy INSPEC (Becerra-Fernandez Sabherwal 2015)

3 Informačnaacute a znalostnaacute veda

H Ebrami už v roku 1977 prišiel s naacutevrhom premenovať KIV na znalostnuacute vedu na-

koľko knižnicu vniacutema ako sklad ľudskeacuteho poznania a zaacuteroveň komunikačnyacute naacutestroj tyacutechto

poznatkov domnieva sa teda že knihovniacuteci v skutočnosti naraacutebajuacute so znalosťami nielen

s informaacuteciami (Ebrami 1977) Podobne Ch Zins (2006) po hĺbkovej analyacuteze pojmov uacutedaj

informaacutecia znalosť a typoloacutegie znalostiacute dospel k naacutezoru že informaacutecia je konkreacutetny typ

znalosti a že informačnaacute veda v skutočnosti skuacutema informaacutecie a zaacuteroveň aj znalosti na zaacute-

klade čoho dospel k zaacuteveru že pomenovanie znalostnaacute veda by zachytaacutevalo podstatu našej

discipliacuteny lepšie ako IV Fattahi a Rismanbaf (2014) na zaacuteklade teoretickeacuteho aj praktickeacuteho

vyacutevoja v KIV ktoryacutem sa menia črty tohto odboru odporuacutečajuacute zmenu naacutezvu KIV Vzhľadom

na povahu znalostiacute ktoraacute je širšia komplikovanejšia a abstraktnejšia ako povaha informaacuteciiacute

navrhujuacute zmeniť naacutezov na bdquoinformačnaacute a znalostnaacute vedaldquo čiacutem by sa posilnila sociaacutelna a ľud-

skaacute straacutenka profesie a discipliacuteny

V Japonsku zareagovali na socioekonomickeacute zmeny veduacutece k znalostnej spoločnosti

už v roku 1998 keď na Japonskom inštituacutete vedy a techniky (JAIST) založili tzv Školu zna-

lostnej vedy (The School of Knowledge Science) Išlo o prvuacute školu ktorej cieľom vyacuteskumu

a vzdelaacutevania bol ťažko uchopiteľnyacute pojem znalosť Znalostnuacute vedu tu vniacutemajuacute ako probleacute-

movo orientovanuacute interdisciplinaacuternu oblasť ktorej predmetom je modelovanie procesu tvor-

by znalostiacute a ich aplikaacutecia Prvyacutem dekanom školy bol I Nonaka znaacutemy svojou špiraacutelou

SECI zachytaacutevajuacutecou procesy tvorby znalostiacute v organizaacutecii Vedeckiacute pracovniacuteci tejto školy

vniacutemajuacute informaacuteciu ako znalosť prenaacutešanuacute pomocou nejakeacuteho systeacutemu znakov Ako uvaacutedza-

juacute informaacutecia je preto relatiacutevne slovo ktoreacute je niekedy znalosťou inyacutech osocircb a niekedy len

zbierkou uacutedajov Štruktuacutera školy je založenaacute na informačnej vede (technickaacute straacutenka) na

manažeacuterskej vede (ľudskaacute straacutenka) a na systeacutemovej vede (integraacutecia rocircznorodyacutech znalostiacute)

pričom za suacutevisiace oblasti vyacuteskumu považujuacute manažment znalostiacute znalostneacute inžinierstvo

objavovanie znalostiacute a tvorbu znalostiacute Zaacuteroveň dodaacutevajuacute že škola reštrukturalizuje a integ-

ruje poznatky z discipliacuten ako systeacutemovaacute veda kognitiacutevna veda sociaacutelne vedy humanitneacute

vedy priacuterodneacute vedy a informačnaacute veda (Nakamori 2016) Za povšimnutie stojiacute aj fakt že

v Japonsku na Univerzite v Tsukuba v roku 2009 premenovali jednu z jej škocircl na Fakultu

znalostnyacutech a knižničnyacutech vied (College of Knowledge and Library Sciences) V Japonsku

sa problematike konceptu znalostiacute a tzv vede o znalostiach venujuacute v interdisciplinaacuternych

kontextoch pričom napr Yanagi uvaacutedza že k vytvoreniu znalostnej vedy by mali prispieť

88

spoločne KIV a KM pripomiacutena tiež že pre KIV to mocircže byť naacuteročnaacute uacuteloha (Roknuzzaman

2012) O niekoľko rokov neskocircr na zaacuteklade hĺbkovej analyacutezy predmetov vyacuteskumu KIV a KM

dospeli Roknuzzaman a Umemoto (2017) k jednoznačneacutemu zaacuteveru že vzhľadom na histo-

rickeacute prepojenie knižniacutec so znalosťami a kultuacuterou a vzhľadom na predmet vyacuteskumu KM by

sa mala KIV premenovať na bdquoknižničnuacute a znalostnuacute veduldquo

4 Metodoloacutegia

Za uacutečelom zistenia aktuaacutelneho zaacuteujmu KIV komunity o oblasť KM a možneacuteho rozšiacutere-

nia jej predmetu vyacuteskumu v širšom kontexte sme sa zamerali spoločne na KM a na IM Vyu-

žili sme bibliometrickeacute metoacutedy praacutece v databaacuteze Web of Science (WoS) Core Collection

a ich analytickeacute naacutestroje kombinujuacutece matematickeacute štatistickeacute a vizualizačneacute metoacutedy Pra-

covali sme s bibliografickyacutemi zaacuteznamami z databaacutezy WoS Core Collection Za uacutečelom zis-

tenia všeobecnyacutech trendov vedeckej produkcie zameranej na KM a IM sme vytvorili dopyt

na TOPIC (bdquoknowledge managementldquo) a dopyt na TOPIC (bdquoinformation managementldquo)

ktoryacute sme časovo spresnili cez nastavenie Timespan 1990-2017 a využili sme indexy SCI-

EXPANDED SSCI A amp HCI CPCI-S CPCI-SSH BKCI-S BKCI-SSH ESCI CCR-

EXPANDED IC Naacutesledne sme analyzovali danuacute množinu z hľadiska času a sledovali sme

koľko priacutespevkov indexovanyacutech pod topic bdquoknowledge managementldquo bolo publikovanyacutech

KIV komunitou a ktoreacute ineacute discipliacuteny suacute v oblasti KM aktiacutevne teda interdisciplinaacuternu aktivi-

tu v oblasti KM

Naacutesledne sme tieto dopyty zjemnili využitiacutem možnosti vyhľadaacutevania v raacutemci kategoacuteriiacute

WoS (Web of Science Categories) kde sme si vybrali podmnožinu člaacutenkov označenuacute ako

bdquoInformation Science Library Scienceldquo čiacutem sme ziacuteskali bibliografickeacute zaacuteznamy o vedeckej

literatuacutere venovanej KM a IM publikovanej v raacutemci KIV komunity ktoreacute sme porovnali

z hľadiska vedeckej produkcie a vyacutevoja v čase

Naacutesledne naacutes zaujiacutemalo či priacutepadne zistenyacute publikačnyacute zaacuteujem nie je len na teoretickej

uacuterovni diskusiiacute a analyacutez KM a jeho bliacutezkosti s KIV alebo sa už zaacuteujem o KM prakticky od-

raacuteža v implementaacutecii KM do učebnyacutech osnov na vysokyacutech školaacutech ponuacutekajuacutecich študijneacute

programy KIV Zisťovali sme nakoľko sa prakticky rozširujuacute kompetencie buduacutecich infor-

mačnyacutech profesionaacutelov smerom ku KM Za tyacutemto uacutečelom sme si vytvorili databaacutezu tzv

bdquoKIV škocirclldquo (fakulta škola katedra oddelenie ponuacutekajuacutece KIV študijnyacute program v raacutemci

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania) a ich webovyacutech straacutenok presnejšie 145 KIV škocircl ponuacutekajuacute-

cich 188 študijnyacutech programov v oblasti KIV na ktoryacutech sme identifikovali ich aktuaacutelne

ponuacutekaneacute kurzypredmety Každeacutemu programu sme pridelili binaacuternu premennuacute vyjadrujuacutecu

priacutetomnosť (1) alebo nepriacutetomnosť (0) kurzupredmetu KM Využili sme aj možnosti priame-

ho vyhľadaacutevania v databaacutezach ALA (2017) V našom priacutepade sme využili užšiacute priacutestup k defi-

novaniu kurzupredmetu KM nakoľko sme za kurzpredmet KM považovali len ten kurz

ktoryacute vo svojom naacutezve obsahoval termiacuten bdquoknowledge managementldquo a jeho inojazyčneacute ekvi-

valenty Predmety ktoreacute by sme mohli klasifikovať ako spadajuacutece pod KM ale nemali po-

jem KM integrovanyacute vo svojom naacutezve sme v tomto priacutestupe považovali za predmety mimo

KM keďže takaacuteto kategorizaacutecia straacuteca na objektiacutevnosti obsahuje totiž znaacutemky subjektiacutevne-

ho vyhodnocovania obzvlaacutešť v interdisciplinaacuternom kontexte KM V našom priacutestupe sme

preto ziacuteskali len minimaacutelnu množinu KIV študijnyacutech programov ponuacutekajuacutecich KM kurz

predmet avšak objektiacutevne vytvorenuacute a s možnosťou ďalšieho sledovania a porovnaacutevania

v čase

89

5 Vyacutesledky

Už bibliometrickyacute vyacuteskum z roku 2015 realizovanyacute v databaacutezach Scopus ktoreacuteho cie-

ľom bolo identifikovať hlavneacute teacutemy vyacuteskumu euroacutepskych odborniacutekov z KIV poukaacutezal na

to že zaacuteujem o KM mocircže byť aktuaacutelne vaumlčšiacute ako o IM keďže sa KM umiestnilo vyššie pres-

nejšie KM bola šiesta najčastejšie sa vyskytujuacuteca oblasť vyacuteskumu KIV odborniacutekov a IM až

deviata (Ardanuy Urbano 2015) Naacuteš aktuaacutelny vyacuteskum v databaacutezach WoS Core Collection

tento trend potvrdil Zistili sme že zaacuteujem o oblasť KM začal okolo roku 1990 kedy sa od-

štartoval exponenciaacutelny naacuterast publikačnej činnosti na tuacuteto oblasť až do svojho globaacutelneho

maxima v roku 2009 V priacutepade IM sledujeme dosiahnutie globaacutelneho maxima v roku 2015

avšak už od roku 2000 je v absoluacutetnom počte vedeckaacute produkcia zameranaacute na KM vyššia

ako na IM pričom tento trend pretrvaacuteva V komunite KIV bola produkcia vedeckej literatuacutery

so zameraniacutem na KM stuacutepajuacuteca od roku 1990 až po rok 2008 kedy dosiahla svoje globaacutelne

maximum Tak ako sme v množine všetkyacutech vedeckyacutech člaacutenkov indexovanyacutech vo WoS

Core Collection na oblasť KM a IM pozorovali od roku 2000 vyššiacute počet člaacutenkov o KM ako

o IM tak aj v podmnožine Information Science Library Science (WoS Categories) pozoru-

jeme od roku 2000 vaumlčšiacute zaacuteujem publikovať v oblasti KM ako IM ktoryacute pretrvaacuteva

Graf 1

Vyacutevoj vedeckej produktivity so zameraniacutem na KM a IM v databaacuteze WoS Core Collection

Z hľadiska intedisciplinaacuternej aktivity v oblasti KM sme od jej začiatku v roku 1990

vniacutemali silnyacute vplyv komunity KIV V tomto toku bola WoS kategoacuteria Information Science

Library Science najaktiacutevnejšia spomedzi všetkyacutech kategoacuteriiacute publikujuacutecich k tejto novovznik-

nutej oblasti s tromi priacutespevkami indexovanyacutemi pod KM Ostatneacute WoS kategoacuterie mali po

jednom priacutespevku pričom išlo o kategoacuterie ako počiacutetačoveacute vedy a softveacuteroveacute inžinierstvo

biochemickaacute molekulaacuterna bioloacutegia environmentaacutelne vedy genetika patoloacutegia a aplikovanaacute

matematika Od roku 1997 sa taacuteto množina rozšiacuterila o kategoacuteriu manažmentu a obchodu

Napriek tomu že aktuaacutelne o KM publikujuacute odborniacuteci z viac ako 100 WoS kategoacuteriiacute je cel-

90

kovo za obdobie rokov 1990 ndash 2017 v raacutemci databaacutezy Web of Science Core Collection ka-

tegoacuteria Information Science Library Science tretia najaktiacutevnejšia z hľadiska publikačnej

produktivity

Graf 2

Interdisciplinaacuterna vyacuteskumnaacute aktivita v oblasti KM v databaacuteze WoS Core Collection

Vo vyacuteznamnej podmnožine tzv vysokocitovanyacutech člaacutenkov (Highly Cited papers) v raacutemci

WoS Core Collection zameranyacutech na oblasť KM za obdobie rokov 1990 ndash 2017 by mohlo

byť rozloženie interdisciplinaacuternej aktivity odlišneacute avšak naše zistenia poukazujuacute na to že aj

v tejto podmnožine je kategoacuteria Information Science Library Science tretia najaktiacutevnejšia čo

naznačuje vyacuteznam knihovniacuteckej komunity vo vedeckej komunikaacutecii o koncepte KM

Z hľadiska zabezpečenia docircležityacutech kompetenciiacute buduacutecich informačnyacutech profesionaacutelov

na vysokyacutech školaacutech sme za pomoci užšieho priacutestupu (identifikaacutecie minimaacutelneho množstva

hľadaniacutem presneacuteho termiacutenu bdquoknowledge managementldquo) zisťovali percentuaacutelne zastuacutepenie

KIV škocircl a študijnyacutech programov ponuacutekajuacutecich vo svojich kurikulaacutech KM kurzypredmety

Z analyzovaneacuteho množstva 145 KIV škocircl (188 KIV študijnyacutech programov) pokryacutevajuacutecich

USA a Kanadu (60) Rusko (24) Euroacutepu (20) Austraacuteliu (17) Indiu (7) Južnuacute Afriku (6)

Čiacutenu (5) Japonsko (4) Singapur (1) a Braziacuteliu (1) sme zistili že minimaacutelne 33thinsp nami sle-

dovanyacutech KIV študijnyacutech programov ponuacuteka kurzy KM čiacutem pripravuje buduacutecich informač-

nyacutech profesionaacutelov aj v oblasti KM V raacutemci KIV škocircl zameranyacutech na informačnuacute vedu (tzv

I -schools ktoreacute postupne vypustili zo svojho pocircvodneacuteho naacutezvu pojem bdquoknižničnaacuteldquo obsahujuacute

pojem informačnaacute veda v kombinaacutecii s pojmami ako digitaacutelne meacutediaacute komunikaacutecia daacutetovaacute

analytika IM KM a pod) sme zistili že až 45thinsp z tejto novej skupiny škocircl ponuacuteka kurz KM

Durance si už v roku 2004 všimol trend posunu od bdquoknižnično-informačnyacutechldquo škocircl

k čisto bdquoinformačnyacutemldquo (bdquoI -schoolsldquo) Ako uvaacutedza v roku 2004 sa pojem bdquoknižničnaacuteldquo vytra-

til zo zaužiacutevaneacuteho spojenia bdquoknižničnaacute a informačnaacuteldquo u tretiny ALA akreditovanyacutech škocircl

a začal sa trend premenovaacutevania na tzv informačneacute školy (Durrance 2004) Na zaacuteklade daacutet

ziacuteskanyacutech z databaacutezy ALA sme zistili že tento trend pokračuje a v roku 2017 už takmer dve

tretiny (65thinsp) ALA akreditovanyacutech škocircl uacuteplne odstraacutenilo pojem bdquoknižničnaacuteldquo zo svojho naacute-

zvu

91

Zaacutever

Odborniacuteci z rocircznych oblastiacute už niekoľko rokov upozorňujuacute že KM nie je len akyacutesi ma-

nažeacutersky bdquovyacutestrelokldquo o ktoryacute bude zaacuteujem postupne klesať KM tu pocircsobiacute už takmer tridsať

rokov a zaacuteujem o tuacuteto oblasť poznania staacutele narastaacute v mnohyacutech discipliacutenach čo dokazuje aj

klasifikaacutecia člaacutenkov v databaacuteze WoS Core Collection indexovanyacutech pod KM do viac ako

100 kategoacuteriiacute WoS KM si našiel svoje praktickeacute uplatnenie v mnohyacutech veľkyacutech firmaacutech

prevažne v tyacutech kde sa realizuje aj vyacuteskumno-vyacutevojovaacute činnosť Aj OSN implementovala

KM do svojich činnostiacute s cieľom systematicky a efektiacutevne organizovať zdieľať vyviacutejať

a integrovať svoje poznatky Z naacutešho hľadiska je docircležiteacute analyzovať vzťah KIV ku KM kde

sme identifikovali dva hlavneacute naacutezoroveacute pruacutedy Širšiacute tzv aktiacutevny pruacuted vyzyacuteva k zaacuteujmu KIV

o KM a k rozširovaniu vzdelaacutevania informačnyacutech profesionaacutelov aj o oblasť KM na druhej

strane pasiacutevny pruacuted považuje KM za novuacute naacutelepku pre IM alebo IM s malyacutemi obmenami

Aktiacutevny pruacuted sa venuje vzťahu KIV a KM od priacutechodu KM pričom zaacuteujem o tuacuteto oblasť je

medzi odborniacutekmi z KIV vysokyacute Od roku 2000 je produkcia vedeckej literatuacutery venovanaacute

KM vyššia ako produkcia zameranaacute na IM Docircvodom mocircže byť aj zvyšujuacuteci sa zaacuteujem o vyacute-

skum konceptu znalostiacute v celej vedeckej komunite Tento trend sa začiacutena odraacutežať aj v priacutepra-

ve buduacutecich informačnyacutech profesionaacutelov Tretina nami sledovanyacutech KIV škocircl ponuacuteka KM

kurzpredmet pričom v podmnožine tzv I -škocircl je tomu až 45thinsp Nakoľko trend posunu od

KIV škocircl k tzv I -školaacutem je pomerne ryacutechly v raacutemci ALA akreditovanyacutech škocircl je na uacuterovni

dvoch tretiacuten predpokladaacuteme že ponuka KM kurzov bude na KIV školaacutech staacutele častejšia

Zaacuteroveň je potrebneacute brať do uacutevahy použituacute metoacutedu a teda že skutočnyacute stav mocircže byť ešte

vyššiacute nakoľko nami aplikovanaacute metoacuteda dokaacuteže identifikovať minimaacutelny počet KIV škocircl

ponuacutekajuacutecich KM kurzypredmety Taktiež by sme sa mali zamyslieť nad tyacutem že napriek

niekoľkyacutem odborniacutekom z KIV odmietajuacutecim KM sa vaumlčšina priklaacuteňa k aktivizovaniu sa

KIV v oblasti KM a to aj samotneacute knihovniacutecke organizaacutecie ktoreacute poukazujuacute na relevantnosť

KM pre KIV a na potrebu modifikaacutecie zručnostiacute informačnyacutech profesionaacutelov (napr IFLA

CILIP SLA a pod)

Bliacutezkosť obsahoveacuteho zamerania KIV a KM je zrejmaacute mocircžeme identifikovať viacereacute

prieniky pričom sledujeme využiacutevanie poznatkov KIV dokonca aj v tyacutech oblastiach riadenia

znalostiacute kde sa pracuje s tacitnyacutemi znalosťami Niektoriacute autori poukazujuacute na vzaacutejomneacute vy-

požičiavanie si poznatkov medzi KIV a KM pričom IFLA sa na svojej konferencii v tomto

roku pyacuteta či je KM novou knižničnou vedou Sledujeme a poukazujeme na postupneacute rozši-

rovanie predmetu vyacuteskumu a vzdelaacutevania KIV komunity o KM a vniacutemame aj naacutezory niekto-

ryacutech odborniacutekov KIV o potrebe zamyslenia sa nad možnou zmenou naacutezvu KIV smerom

k znalostnej vede Tieto odporuacutečania suacute zatiaľ len akyacutemisi vyacutekrikmi snažiacimi sa reflekto-

vať aktuaacutelne potreby znalostnej spoločnosti a znalostnej ekonomiky Na skutočnuacute zmenu

bude potrebnaacute širokaacute zhoda v knihovniacuteckej komunite a množstvo hĺbkovyacutech analyacutez nakoľko

na rozšiacuterenie predmetu vyacuteskumu smerom k znalostnej vede by bola potrebnaacute aj interdiscipli-

naacuterna spolupraacuteca Na druhej strane docircležitejšie ako zmena naacutezvu bude či KIV bude aj naďa-

lej pripravovať svojich absolventov tak aby sa dokaacutezali uplatniť na trhu praacutece a teda či bude

rozširovať a inovovať svoj predmet vyacuteskumu a kurikulaacute vzhľadom na zmeny spoločnosti

a ekonomiky tak ako ju k tomu vyzyacutevajuacute aj medzinaacuterodneacute knihovniacutecke organizaacutecie

Pokiaľ bude spoločenskyacute vyacutevoj aj naďalej poukazovať na potrebu vytvorenia tzv zna-

lostnej vedy domnievame sa že na to bude potrebnyacute širokyacute teoretickyacute vyacuteskum zameranyacute na

možnosti rozšiacuterenia predmetu vyacuteskumu KIV smerom k vytvoreniu znalostnej vedy Zmena

naacutezvu KIV na znalostnuacute vedu bez ďalšiacutech analyacutez s tvrdeniacutem že to s čiacutem knihovniacuteci odjakži-

va naraacutebajuacute suacute vlastne znalosti by nebola spraacutevnym riešeniacutem Takto by sa vedome ignoro-

92

vali aspekty praacutece s implicitnyacutemi a tacitnyacutemi typmi znalostiacute ktoreacute nikdy neboli predmetom

vyacuteskumu IV Cestu vidiacuteme skocircr v hľadaniacute istyacutech možnostiacute využitia naacutestrojov IV na praacutecu

aj s tyacutemto druhom znalostiacute alebo cez spolupraacutecu a integraacuteciu poznatkov z viaceryacutech oblastiacute

vedy nakoľko sme naacutezoru že žiadna vedeckaacute discipliacutena by nedokaacutezala sama pokryť predmet

vyacuteskumu znalostnej vedy tak ako by si to taacuteto veda vyžadovala

Zoznam bibliografickyacutech odkazov

ABELL A a N OXBROW 2001 Competing with knowledge the information professional

in the knowledge management age London Library Association Publishing ISBN

1-85604-340-1

AJIFERUKE I 2003 Role of information professionals in knowledge management pro-

grams empirical evidence from Canada In Informing Science Vol 6 s 247ndash257

ALA 2017 Searchable DB of ALA accredited programs [online] [cit 2018-05-22]

Dostupneacute na httpwwwalaorgCFAppslisdirindexcfm

ARDANUY J a C URBANO 2015 European Union (EU) overview of LIS research 2010-

2014 [online] [cit 2017-01-15] Dostupneacute na

httpbdubedulisersitesbdubeduliserfilesProgramapptslides_ArdanuyUrbano_LIS

-ER_5June2015pdf

BAWDEN D a L ROBINSON 2012 The Facet LIS Textbook Collection Introduction to

Information Science London Facet Publishing ISBN 978-1-85604-810-1

BECERRA-FERNANDEZ I a R SABHERWAL 2015 Knowledge Management Systems

and Processes 2nd ed Armonk New York Routledge ISBN 978-0-7656-3915-8

BODROŽIĆ Z a PS ADLER 2018 The Evolution of Management Models A Neo-Schum-

peterian Theory In Administrative Science Quarterly 63(1) 85-129

BOUTHILLIER F a K SHEARER 2002 Understanding knowledge management and

information management the need for an empirical perspective In Information Research

8(1)

BROADBENT M 1998 The phenomenon of knowledge management what does it mean to

the information profession In Information Outlook 2(5) 23-37

BUTLER Y 2000 Knowledge management if only you knew what you knew In Austra-

lian Library Journal 49(1) 31-43

ČABRUNOVAacute A 1998 Informačnyacute proces Informačnaacute vyacutechova Terminologickyacute a vyacutekla-

dovyacute slovniacutek odbor knižničnaacute a informačnaacute veda Bratislava SPN ISBN 9788008028189

DALKIR K 2009 Knowledge Management In Encyclopedia of Library and Information

Science CRC Press ISBN 978-0-8493-9712-7

DAVENPORT T H a L PRUSAK 2000 Working Knowledge How Organizations Man-

age What They Know 2nd rev ed Boston Mass Harvard Business Review Press ISBN

978-1-57851-301-7

DUMITRIU P 2016 Knowledge Management in the United Nations System United Nations

[online] [cit 2018-05-22] Dostupneacute na httpswwwunjiuorgenreports-

notesJIU20ProductsJIU_REP_2016_10_Englishpdf

DURRANCE JC 2004 Competition or convergance Library and information science

education at a crossroad In Advances in Librarianship 28 171-198

EBRAMI H 1977 Understanding Knowledge Science Teheran Iranian Library Association

93

FATTAHI R a A RISMANBAF 2014 Knowledge and Information Science The nature

and its functions In Iranian Journal of Information Processing amp Management 29(1)

3-34

GORMAN GE 2004 The uniqueness of knowledge management or Emperoracutes New

Clothes In Library Management and Information Services [online] [cit 2017-08-20]

Dostupneacute na httpwwwemeraldinsightcomlibrariansinfoviewpointsuniquehtm

HUSAIN S a M NAZIM 2013 Concepts of Knowledge Management among Library amp

Information Science Professionals In International Journal of Information Dissemina-

tion and Technology 3(4) 264-269

IFLA 2014 IFLA Knowledge Management Section Action Plan 2015-2017 [online] [cit

2017-11-05] Dostupneacute na httpwwwiflaorgfilesassetskmstrategic-planFiles2015-

2017_0pdf

IFLA 2018 KM 2018 IFLA KM [online] [cit 2018-09-01] Dostupneacute na

httpssitesgooglecomviewifla2018kmintroductionauthuser=0

KHAIRAH N a KP SINGH 2008 Knowledge Management in Corporate Organizations

In MALHAN IV a S RAO eds Perspectives on Knowledge Management USA

Scarecrow Press s 295-308 ISBN 978-0-8108-6104-6

KOLONIARI M a K FASSOULIS 2017 Knowledge Management Perceptions in Aca-

demic Libraries In The Journal of Academic Librarianship 43 135-142

NAKAMORI Y 2016 Knowledge Science Modeling the Knowledge Creation Process

CRC Press ISBN 978-1-4398-3837-2

REARDON DF 1998 Knowledge management the discipline for information and library

science professionals Prezentovaneacute na 64th IFLA General Conference Annual Confer-

ence Amsterdam IFLA [online] [cit 2018-02-10] Dostupneacute na

httpsarchiveiflaorgIVifla64017-123ehtm

ROKNUZZAMAN M 2012 Changing Paradigms in Library Education From Library

Science to Information Science to Knowledge Science In The Eastern Librarian 23(1)

1-23

ROKNUZZAMAN M a K UMEMOTO 2017 An Interdisciplinary Encounter Between

Two Knowledge Domains Library and Information Science vs Knowledge Management

Information and Knowledge Management 7(20) 19-26

ROWLEY J 2003 Knowledge management-the new librarianship From custodians of

history to gatekeepers to the future In Library Management 18(2) 88-91

SINGH KP 2005 Knowledge Management and Challenges to LIS Professionals in Elec-

tronic Age In Library Herald 43(2) 115-123

STEINEROVAacute J 2016 Informačnaacute veda tradiacutecie teoacuterie a trendy ndash smerom k digitaacutelnej

vede In Knižničnaacute a Informačnaacute Veda Zborniacutek Filozofickej Fakulty Univerzity Komen-

skeacuteho s 7-27 Bratislava ISBN 978-80-223-4252-0

SWANSON DR 1988a Migraine and magnesium eleven neglected connections In Per-

spectives in Biology and Medicine 31(4) 526-557

SWANSON DR 1988b Historical note Information retrieval and the future of an illusion

In Journal of the American Society for Information Science 39(2) 92-98

VYMĚTAL J DIAČIKOVAacute A a M VAacuteCHOVAacute 2005 Informačniacute a znalostniacute manage-

ment v praxi (first) Prague LexisNexis CZ ISBN 978-80-86920-01-1

94

WALLACE DP 2007 Knowledge Management Historical and Cross-Disciplinary

Themes 2nd ed Westport Conn Libraries Unlimited ISBN 978-1-59158-502-2

WILSON TD 2002 The nonsense of ldquoknowledge managementrdquo In Information Research

8(1)

WILSON TD 2006 The nonsense of knowledge managementrsquo revised In MACEVICIUTE

D a T D WILSON ed Introducing information management an Information Research

reader London Facet s 151-164 ISBN 978-1-85604-561-7

WIPO 2015 The Knowledge Management Strategy of the World Intellectual Property

Organization (WIPO) WIPO [online] [cit 2017-11-06] Dostupneacute na

httpwwwwipointedocsmdocsgovbodyena _55a _55_inf_5pdf

ZINS C 2006 Redefining information science from ldquoinformation sciencerdquo to ldquoknowledge

sciencerdquo In Journal of Documentation 62(4) 447-461

Resumeacute

OD INFORMAČNEJ VEDY K ZNALOSTNEJ VEDE

Marcela Katuščaacutekovaacute

Priacutespevok je venovanyacute vzťahu knižnično-informačnej vedy a manažmentu znalostiacute Prinaacuteša poznatky

o narastajuacutecom zaacuteujme o tuacuteto oblasť čoho docirckazom je vysokaacute vedeckaacute produktivita knižnično-infor-

mačnyacutech odborniacutekov v oblasti manažmentu znalostiacute ktoraacute je aktuaacutelne vyššia ako v oblasti manažmentu

informaacuteciiacute Knihovniacutecka komunita predstavuje tretiu najaktiacutevnejšiu kategoacuteriu WoS publikujuacutecu na teacutemu

KM a to už od jeho priacutechodu Priacutespevok tiež poukazuje na postupnuacute difuacuteziu KM do priacutepravy buduacutecich

informačnyacutech profesionaacutelov nakoľko z analyzovanej vzorky 145 KIV škocircl už najmenej tretina ponuacuteka

kurzypredmety KM pričom v priacutepade tzv informačnyacutech škocircl je to až 45thinsp Pozornosť je venovanaacute aj

prienikom a odlišnostiam predmetu vyacuteskumu KM a KIV a zdocircrazňuje sa nemaleacute využiacutevanie poznatkov

KIV v systeacutemoch manažmentu znalostiacute V zaacutevere sa priacutespevok zameriava na otaacutezky možnej zmeny

naacutezvu knižnično-informačnej vedy na informačnuacute a znalostnuacute vedu alebo knižničnuacute a znalostnuacute vedu

tak ako to odporuacutečajuacute niektoriacute odborniacuteci vzhľadom na aktuaacutelne sociaacutelno-ekonomickeacute zmeny a zmeny

na trhu praacutece

Summary

FROM INFORMATION SCIENCE TO KNOWLEDGE SCIENCE

Marcela Katuščaacutekovaacute

The paper focuses on the relationship between Library and Information Science and Knowledge Man-

agement It brings insights into the growing interest in this area as evidenced by high scientific produc-

tivity of library and information professionals in the area of Knowledge Management being currently

higher than that in the field of Information Management The paper also pointsout that the library com-

munity has been the third most active category in WoS publishing on KM since its arrival and that

there has been a gradual diffusion of KM into the training of future information professionals At least

a third of the 145 KIV schools analysed offers KM coursessubjects while in the so-called information

schools it is as many as 45thinsp Attention is also paid to the intersection and differences of the subject of

KM and KIV research emphasising the considerable use of KIV knowledge in knowledge management

systems In conclusion the paper focuses on issues of a possible change of the name of Library and

Information Science to Information and Knowledge Science as recommended by some experts given

the current socio-economic changes and shifts in the labour market

95

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

VYacuteCHODISKOVEacute TEORETICKEacute KONCEPTY VYacuteSKUMU

ČIacuteTANIA METODOLOacuteGIOU SLEDOVANIA POHYBU OČIacute

Ľudmila Hrdinaacutekovaacute Katariacutena Buzovaacute

Uacutevod

Čiacutetanie je jednyacutem z najtrvalejšiacutech a najvyacuteznamnejšiacutech kognitiacutevnych vynaacutelezov ľudstva

(Mishra 2015) Plynuleacute a presneacute čiacutetanie a čiacutetanie s porozumeniacutem suacute kľuacutečovyacutemi schopnosťa-

mi pre dosahovanie adekvaacutetnych akademickyacutech vyacutesledkov (Krieber et al 2016) pre poznaacute-

vanie a vzdelaacutevanie sa vedeckeacute baacutedanie i pre praktickyacute život Niektoriacute autori (Howard 2011

Wiegand 1997 Cullinan 2000 Nitecki 1986 Copeland a Martin 2016) opakovane poukazujuacute

na to že knižničnaacute a informačnaacute veda by nemala ignorovať či potlaacutečať tematiku voľnočaso-

veacuteho čiacutetania (a čiacutetania vocircbec) v prospech teacutem spracovania a vyhľadaacutevania informaacuteciiacute

Čiacutetanie je komplexnyacutem kognitiacutevnym procesom ktoreacuteho priebeh je veľmi ťažko uchopi-

teľnyacute Čiastočnyacute pohľad do procesov čiacutetania poskytla metoacuteda verbaacutelneho protokolu ale až

štuacutedium čiacutetania pomocou technoloacutegie sledovania pohybu očiacute začiacutena odkryacutevať skutočnuacute pod-

statu mentaacutelnych procesov recepcie textu

1 Pohyby očiacute a kognitiacutevne procesy počas čiacutetania

Registraacutecia pohybov očiacute bola použitaacute už v staršiacutech štuacutediaacutech procesu čiacutetania Početneacute vyacute-

skumy potvrdili že pohyby očiacute suacute vyacuteznamnou procesuaacutelnou a operačnou zložkou čiacutetania

a uacutezko suacutevisia aj s rozmanityacutemi kognitiacutevnymi funkciami ktoreacute proces čiacutetania podporujuacute (Just

a Carpenter 1980)

Pre čiacutetanie je typickeacute sekvenčneacute skenovanie textu zľava doprava a zhora nadol alebo

v opačnom smere v zaacutevislosti od systeacutemu piacutesania Pri čiacutetaniacute rovnako ako v každom procese

zrakovej percepcie informaacuteciiacute sa oči nepohybujuacute kontinuaacutelne ale diskontinuaacutelne hoci naše

fenomenologickeacute skuacutesenosti hovoria opak (Bezrukich a Ivanov 2013) Pohyby očiacute v raacutemci

čiacutetania predstavujuacute striedanie (relatiacutevne) statickyacutech fixaacuteciiacute a veľmi ryacutechlych skokov z jedneacuteho

bodu fixaacutecie do druheacuteho ndash sakaacuted takže fixaacutecie možno považovať za medzisakadickeacute interva-

ly (Jošt 2011)

Sakaacutedy je potrebneacute odlišovať od inyacutech typov pohybov očiacute ndash vergenciiacute sledovaciacutech (pur-

suit) a vestibulaacuternych pohybov očiacute Hoci suacute tieto mimoriadne docircležiteacute (Bach Rita a Collinz

1971) metodoloacutegia vyacuteskumu pohybov očiacute pri čiacutetaniacute sa zvyčajne zameriava hlavne na makro-

sakaacutedy (ďalej len sakaacutedy)

96

Sakaacutedy suacute ryacutechle očneacute pohyby ndash skoky ktoryacutech trvanie sa pohybuje od 10 do 80 ms

a priemernaacute ryacutechlosť je 200 ndash 600 degs 1 Majuacute balistickyacute charakter a ich funkciou je preniesť

oko do fixačneacuteho bodu kde je text foveovanyacute inak povedaneacute dostať text na žltuacute škvrnu

sietnice ktoraacute je miestom najostrejšieho videnia (Jošt 2011) Vzdialenosť do ktorej sa oči

pohybujuacute počas každej sakaacutedy je od 1 do 20 znakov v priemere 7 ndash 9 znakov Veľkosť

sakaacuted (amplituacuteda) sa pohybuje od niekoľkyacutech uhlovyacutech minuacutet (pri mikrosakaacutedach) až po

niekoľko stupňov (napriacuteklad v priacutepade skoku na novyacute riadok alebo na novuacute stranu textu)

Fixaacutecia je medzisakadickyacute stav relatiacutevneho pokoja očiacute2 v raacutemci ktoreacuteho suacute z textu (slo-

va) extrahovaneacute informaacutecie Trvanie jednej fixaacutecie je od 100 do 2000 ms priemerne 200 ndash

250 ms Slovo mocircže mať jednu alebo viac fixaacuteciiacute Na trvanie fixaacuteciiacute a celkovuacute dĺžku skuacutema-

nia slova majuacute vplyv určiteacute vlastnosti slova respektiacuteve okolityacutech slov (Dubasova [bez daacutetu-

mu]) ale aj dispoziacutecie a charakteristiky čitateľa (pozri napr Krieber et al 2016) Pomer

dĺžok fixaacuteciiacute a sakaacuted sa značne liacuteši aj pre jednu a tuacute istuacute osobu v raacutemci jedneacuteho fragmentu

textu

Pri realizaacutecii sakaacutedy v raacutemci procesov čiacutetania suacute docircsledne riešeneacute tri probleacutemy určuje

sa moment začiatku skoku zabezpečuje sa určitaacute ryacutechlosť pohybu a vypočiacuteta sa čas zastave-

nia (voliacute sa bod nasledujuacutecej fixaacutecie) (Bezrukich a Ivanov 2013)

Pri čiacutetaniacute verbaacutelnych textov suacute docircležiteacute niektoreacute zaacutesadneacute mechanizmy sakaacuted 1 saka-

dickaacute supresia (omisia) zabezpečuje že informaacutecie počas ryacutechleho pohybu oka nevidiacuteme daacute

sa povedať že sakadickaacute supresia je potlačenie deformaacutecie obrazu (či oprostenie od tejto

deformaacutecie) čiacutem sa eliminuje rozostrenie a rozmazanie obrazu 2 Vizuaacutelna maska je mecha-

nizmus ktoryacute zabezpečuje že vizuaacutelna informaacutecia ziacuteskanaacute pred sakaacutedou maskuje informaacute-

cie ktoreacute vstupujuacute do vizuaacutelneho systeacutemu počas pohybu sakaacutedy Je založenaacute na interakcii

systentatiacutevneho a tranzitorneacuteho systeacutemu pričom sustentatiacutevny systeacutem je činnyacute v dobe sakaacutedy

ktoraacute ukončuje fixaacuteciu a vďaka nemu sa obraz načerpanyacute počas fixaacutecie uchovaacuteva v kraacutetko-

dobej pamaumlti niekoľko desiatok milisekuacutend teda počas sakaacutedy Tranzitornyacute systeacutem sa akti-

vuje na konci sakaacutedy a vymaže obraz udržiavanyacute sustentatiacutevnym systeacutemom a umožniacute vstup

novej informaacutecie v nastupujuacutecej fixaacutecii (Jošt 2011)

Vzhľadom na vysokuacute ryacutechlosť je prakticky nemožneacute v priebehu sakaacutedy (a rovnako ani

bezprostredne pred a po nej) prijiacutemanie akejkoľvek vizuaacutelnej informaacutecie (Dubasova [bez daacute-

tumu]) niektoreacute zo štuacutediiacute konštatujuacute že dokonca všetky kognitiacutevne aktivity suacute počas sakaacuted

potlačeneacute Keďže uacutelohy použiacutevaneacute vo vaumlčšine tyacutechto štuacutediiacute suacute relatiacutevne jednoducheacute zaujiacute-

mavou otaacutezkou pre vyacuteskum ostaacuteva či sa v zložitejšiacutech uacutelohaacutech akou je čiacutetanie spracovanie

informaacuteciiacute počas sakaacuted uacuteplne pozastaviacute

Ako sme načrtli foveaacutecia objektu je vlastne dosiahnutie objektu alebo premietnutie jeho

obrazu na miesto najostrejšieho videnia Praacuteve vtedy sa realizuje fixaacutecia pohľadu na daneacute

slovo (časť textu) a extrakcia informaacutecie z textu (slova)

Primaacuternym určujuacutecim faktorom trvania fixaacutecie (ako dlho ostaacutevajuacute oči fixovaneacute na fixa-

čnej poziacuteciislove) je to akeacute ľahkeacute alebo ťažkeacute je spracovanie fixovaneacuteho slova Trvanie

fixaacutecie je veľmi ovplyvneneacute faktormi ako frekvencia slova (ako často sa slovo vyskytuje

v jazyku respektiacuteve v texte) vek nadobudnutia (vek v ktorom sa čitateľ slovo naučil) pred-

viacutedateľnosť slova (danaacute dĺžkou slova a predchaacutedzajuacutecim kontextom) rozsahom priacutebuznyacutech

1 degs ndash vizuaacutelny uhol za sekundu 1o suacute približne 3ndash4 piacutesmenaacute

2 Adjektiacutevum bdquorelatiacutevneholdquo je pri popise fixaacuteciiacute namieste ndash citlivejšie zariadenie totiž dokaacuteže zachytiť jemneacute fixačneacute

pohyby ktoreacute oko realizuje pri pohľade na pevnyacute bod tremor drift a mikrosakaacutedy (Jošt 2011) Tieto pohyby očiacute suacute nepatrneacute a ich presnaacute povaha a funkcia je trochu nejasnaacute (Rayner 1998)

97

tvarov slov (koľko slov mocircže byť tvorenyacutech zmenou jedneacuteho piacutesmena v slove) a podobne

(pozri Hyoumlnauml 2011 Rayner 1998 2009 cit podľa Schotter Bernhard a Rayner 2012)

Ľudskeacute oko sa vyznačuje rozličnou citlivosťou sietnice a jemneacute detaily (teda i piacutesmenaacute

textu) mocircžu byť rozliacutešeneacute praacuteve iba foveou Pri zvyšujuacutecej sa excentricite od tohto miesta

zrakovaacute ostrosť ryacutechlo klesaacute Z hľadiska ostrosti rozdeľuje každaacute fixaacutecia pri čiacutetaniacute videnyacute

riadok na tri oblasti 1 foveaacutelnu (cca 2deg vizuaacutelneho uhla) 2 parafoveaacutelnu (cca 5deg vizuaacutelneho

uhla na obe strany) a 3 perifeacuternu (Jošt 2011 Schotter Angele a Rayner 2012) ako to zobra-

zuje obraacutezok 1 Tie zodpovedajuacute tomu ako časti textu dopadajuacute na sietnicu (obr 2)

Obr 1

Foveaacutelne parafoveaacutelne a perifeacuterne oblasti tri znaky tvoria 1deg vizuaacutelneho uhla Ikona oka

a čiara od nej predstavujuacute miesto fixaacutecie (Schotter Angele a Rayner 2012)

Obr 2

Oblasti parafovea a perifovea suacute obvodovyacutemi oblasťami žltej škvrny suacute na perifeacuterii sietnice

(Dubasova [bez daacutetumu])

Oblasť vniacutemania textu (alebo funkčnaacute oblasť pohľadu) je obmedzenaacute v priebehu fixaacutecie

na 3ndash4 piacutesmenaacute vľavo od fixaacutecie a 14ndash15 piacutesmen vpravo fixaacutecie (v angličtine pozri McCon-

kie 1982 Rayner a Bertera 1979 cit podľa Dubasova [bez daacutetumu]) V štuacutediaacutech venovanyacutech

98

čiacutetaniu sa často vyskytujuacute pojmy bdquofoveaacutelne videnieldquo a bdquocentraacutelne videnieldquo bdquoparafoveaacutelne

videnieldquo a bdquoperifeacuterne videnieldquo Prvyacute pojem sa vzťahuje na videnie ktoreacute poskytuje vniacutemanie

piacutesmen fixovanyacutech okom (vykonaacuteva sa receptormi z foveaacutelnej oblasti a vyznačuje sa maxi-

maacutelnou zrakovou ostrosťou) Parafoveaacutelne videnie poskytuje vniacutemanie piacutesmen ktoreacute nie suacute

fixovaneacute pohľadom (Dubasova [bez daacutetumu]) a mnoheacute experimentaacutelne uacutedaje potvrdzujuacute sku-

točnosť čiastočneacuteho spracovania slov praacuteve parafoveaacutelnym videniacutem

V tomto zmysle potom hovoriacuteme o percepčom rozpaumltiacute (percetual span) ako o oblasti

efektiacutevneho videnia či oblasti na ktoruacute čitateľ suacutestrediacute pozornosť a z ktorej mocircže ziacuteskavať

užitočnuacute informaacuteciu Pri čiacutetaniacute sa jeho veľkosť vyjadruje obyčajne počtom piacutesmen ktoreacute či-

tateľ zachytiacute počas fixaacutecie t j z jedneacuteho fixačneacuteho bodu (Rayner 1998) Percepčneacute rozpaumltie

sa vymedzuje tradične do 30 piacutesmen a to podľa vyspelosti čitateľa a ako sme uviedli vyššie

jeho tvar je asymetrickyacute (Rayner Slattery a Beacutelanger 2010)

Parafoveaacutelny naacutehľad na slovo (parafoveal preview) znižuje čas naacuteslednej fixaacutecie lebo

poskytuje užitočneacute informaacutecie a to zvaumlčša spaciaacutelneho charakteru o dĺžke a tvare slov ďalej

o hraniciach medzi slovami a hraniciach textu ako celku ale i piacutesmenoveacuteho charakteru (t j

čitateľ je schopnyacute identifikovať niektoreacute piacutesmenaacute) Ide o tzv parafoveaacutelny efekt (alebo bene-

fit parafoveaacutelneho naacutehľadu (parafoveal preview benefit pozri Dubasova [bez daacutetumu]) kto-

reacuteho podstatou je priaznivyacute vplyv informaacutecie ktoruacute čitateľ čerpaacute z parafoveaacutelnej zoacuteny (Ray-

ner 1998 Rayner Slattery a Beacutelanger 2010)

Aj keď seacutemantizaacutecia je funkciou foveaacutelneho uchopenia slova čiastočnyacutem spracovaniacutem

slov ziacuteskanyacutech parafoveaacutelnym videniacutem bdquopredspracujeldquo čitateľ prichaacutedzajuacutece slovaacute ktoreacute spa-

dajuacute do parafovey (aj napriek tomu že je text degradovanyacute) a navyše toto bdquopredspracovanieldquo

umožňuje preskočenie niektoryacutech slov Je zrejmeacute že hlavnyacutem cieľom čitateľa je spracovať

fixovaneacute slovo aby zistil jeho vyacuteznam čitatelia však nemusia fixovať všetky slovaacute vo vete

aby pochopili text to znamenaacute že v niektoryacutech priacutepadoch suacute schopniacute spracovať dve slovaacute

(a niekedy aj tri slovaacute ak suacute všetky kraacutetke) v raacutemci jednej fixaacutecie Čitatelia priamo fixujuacute iba

asi 70thinsp slov textu a ostatnyacutech 30thinsp slov preskočia (Dubasova [bez daacutetumu] Schotter Angele

a Rayner 2012)

Najsilnejšiacutem prediktorom preskakovania slov je dĺžka slov čitatelia častejšie preskočia

kraacutetke slovaacute o 2 ndash 3 piacutesmenaacutech ako dlhšie s 9 ndash 12 piacutesmenami (Schotter Angele a Rayner

2012) Preskočenie však nie je spojeneacute len s kraacutetkymi slovami na preskočenie slova maacute tiež

vplyv (ale v menšej miere) predviacutedateľnosť na zaacuteklade kontextu a frekvencia slova (Schotter

Angele a Rayner 2012 Dubasova [bez daacutetumu]) Zaacuteroveň sa ukazuje že aj keď slovaacute nie suacute

vynechaneacute čitatelia ziacuteskajuacute z parafoveaacutelnych slov niektoreacute užitočneacute informaacutecie (Schotter

Angele a Rayner 2012)

Parafoveaacutelny efekt sa prejavuje v dvoch rovinaacutech a) okulomotorickej procesuaacutelnej rovi-

ne a to skraacuteteniacutem fixačnej doby a uacutebytkom fixaacuteciiacute a b) v rovine čitateľskeacuteho vyacutekonu zryacutech-

leniacutem tempa o nameranyacute počet spraacutevne prečiacutetanyacutech slov za časovuacute jednotku (Jošt 2011)

Parafoveaacutelny efekt je priacuteznačnyacute pre veľmi dobryacutech a vyspelyacutech čitateľov ndash praacuteve schop-

nosťou čerpať informaacutecie z parafoveaacutelnej oblasti a zlaďovať rocirczne druhy informaacuteciiacute (a tak

lepšie využiacutevať čas čiacutetania) sa liacutešia vyspeliacute čitatelia od menej vyspelyacutech čitateľov v rovna-

kom veku (Schotter Angele a Rayner 2012 Silva Faiacutesca Arauacutejo Casaca a Carvalho 2015)

Vo vzťahu k parafoveaacutelnemu videniu rozlišujuacute niektoriacute autori čitateľov s vysokyacutem stupňom

parafoveaacutelneho uvedomenia (tiacute logicky majuacute pozorovateľne vyššiacute parafoveaacutelny efekt) a čita-

teľov s niacutezkym stupňom parafoveaacutelneho uvedomenia (White Rayner a Liversedge 2005)

Parafoveaacutelny efekt je zohľadnenyacute vo vaumlčšine modelov čiacutetania (Dubasova [bez daacutetumu])

napriek tomu jeho presnaacute povaha a rozsah suacute nejasneacute Otaacutezkou staacutele ostaacuteva či sa mocircže v raacutemci

99

neho postupovať až na uacuteroveň seacutemantickeacuteho spracovania alebo či sa mocircže rozšiacuteriť na viac

ako dve priestorovo priľahleacute slovaacute (Schotter Reichle a Rayner 2014)

Pri čiacutetaniacute sa vyskytujuacute aj pohyby očiacute spaumlť k predtyacutem čiacutetaneacutemu textu tzv regresie Re-

gresie mocircžu predstavovať 10 ndash 15thinsp všetkyacutech sakaacuted (Schotter Angele a Rayner 2012) a ich

počet je uacutemernyacute subjektiacutevnej zložitosti textu (Dubasova [bez daacutetumu]) a čitateľskej vyspe-

losti (zručnosti) čitateľa

Očneacute pohyby čitateľa suacute za bežnyacutech okolnostiacute riadeneacute pozornosťou V tejto suacutevislosti

možno pozornosť definovať ako kognitiacutevnu operaacuteciu umožňujuacutecu vyacuteber určitej oblasti vo

vizuaacutelnom poli z ktoreacuteho maacute čitateľ načerpať informaacutecie a spracovať ich pričom presun

pozornosti na jednu stranu vizuaacutelneho poľa povzbudzuje celyacute tento proces a suacutečasne tlmiacute

vyhľadaacutevanie a spracovanie informaacuteciiacute ktoreacute sa nachaacutedzajuacute na opačnej strane vizuaacutelneho

poľa (ide o tzv inhibičnyacute mechanizmus) (Jošt 2011) V kontexte čiacutetania možno pozornosť

chaacutepať širšie a rozlišovať jej činnosť prinajmenšom na dvoch uacuterovniach 1 čitateľ sleduje

vizuospaciaacutelnu (percepčnuacute) straacutenku textu t j spracovaacuteva informaacutecie o dĺžke slov ich tvare

rozmiestneniacute na riadku a pod 2 čitateľ sleduje jazykovuacute straacutenku textu t j spracovaacuteva text

fonologicky syntakticky morfologicky a seacutemanticky

Pri čiacutetaniacute epickeacuteho a odborneacuteho textu vystupuje do popredia seacutemantickeacute spracovanie

a pri spracovaniacute lyrickeacuteho textu vystupuje do popredia estetickaacute zložka a kraacutesa slov ich rade-

nie a teda ineacute druhy spracovania informaacuteciiacute

Mnohiacute autori prirovnaacutevajuacute pozornosť ku svetelneacutemu kužeľu informaacutecia ktoraacute sa vy-

skytne vo vnuacutetri kužeľa je spracovaacutevanaacute najdokonalejšie a najuacuteplnejšie Podľa tvaru kužeľa

suacute rozpracovaneacute dva modely ktoreacute vysvetľujuacute ako pozornosť čitateľa pracuje 1 podľa tzv

mikrokužeľoveacuteho modelu sa zameriava pozornosť na malyacute objekt ktoryacute zodpovedaacute jedneacutemu

piacutesmenu a presuacuteva sa z piacutesmena na piacutesmeno pričom jeho pohyb je kontinuaacutelny a 2 podľa

makrokužeľoveacuteho modelu sa zameriava pozornosť čitateľa na celeacute slovo či dokonca skupinu

slov pričom sa informaacutecie osvetleneacute kužeľom spracovaacutevajuacute paralelne Tento model tak umož-

ňuje čitateľovi aby spracovaacuteval slovneacute celky globaacutelne

Uvedeneacute modely rozdielne pracujuacute s parafoveaacutelnym videniacutem rozlične teda využiacutevajuacute

parafoveaacutelny efekt v mikrokužeľovyacutech podmienkach je parafoveaacutelny efekt menšiacute a v ma-

krokužeľovom modeli pozornosti je parafoveaacutelny efekt logicky vaumlčšiacute Opaumlť je nevyhnutneacute

dodať že makrokužeľovyacute model je typickyacute pre vyspelyacutech čitateľov (Jošt 2011)

Pozornosť zohraacuteva kľuacutečovuacute uacutelohu pri spracovaniacute informaacuteciiacute Jej adekvaacutetne fungovanie

je potrebneacute pre spraacutevny rozvoj komplexnyacutech kognitiacutevnych schopnostiacute Deti s deficitom pozor-

nosti majuacute často ťažkosti nielen s čiacutetaniacutem ale i s piacutesaniacutem a matematikou a naacutesledne i s celyacutem

komplexnom vzdelaacutevaciacutech kompetenciiacute (Commodari a Guarnera 2005) Štuacutedie potvrdzujuacute

taktiež tesnyacute vzťah medzi pozornosťou ryacutechlosťou čiacutetania a rozpoznaacutevaniacutem slov dobraacute po-

zornosť čitateľov maacute vyacuteznamnyacute vplyv i na čitateľskuacute fluenciu či porozumenie (Yildiz a Ccedile-

tinkaya 2017)

2 Stručnyacute prehľad modelov kontroly pohybu očiacute počas čiacutetania

Na samotnom začiatku skuacutemania očnyacutech pohybov staacutel predpoklad Justa a Carpenterovej

(1980) znaacutemy ako oko-myseľ (eye-mind) predpoklad ktoryacute pracuje s teacutezou že pohľad zostaacute-

va fixovanyacute praacuteve na tuacute oblasť vizuaacutelneho poľa ktoraacute sa v danej chviacuteli kognitiacutevne spracovaacute-

va Tento predpoklad staacutel i pri zrode tvorby modelov kontroly pohybu očiacute počas čiacutetania

Technoloacutegia sledovania očiacute umožňuje presne merať trvanie fixaacuteciiacute a sakaacuted počas čiacuteta-

nia zisťovať smerovanie pohľadu sledovať trajektoacuteriu skokov a taktiež určovať ako je loka-

100

lizovanaacute pozornosť ako suacute identifikovaneacute slovaacute ako prebieha jazykoveacute spracovanie textu

akeacute kognitiacutevne procesy sa podieľajuacute na dešifrovaniacute tlačeneacuteho textu atď (pozri napriacuteklad

Rayner 1998) Dlheacute obdobie však ostaacutevala otaacutezka kontroly pohybov očiacute počas čiacutetania meto-

dologickyacutem probleacutemom Tyacutem intenziacutevnejšie sa časť vyacuteskumnyacutech snaacuteh zameriavala na hlbšie

pochopenie vzťahu medzi pohybom očiacute a vedomiacutem a na štuacutedium kognitiacutevnych procesov zod-

povednyacutech za kontrolu programovanie a riadenie sakaacuted

Ako sme spomiacutenali vyššie aby sa realizovala sakaacuteda musiacute vizuaacutelny systeacutem okrem ineacute-

ho 1) určiť okamih začiatku sakaacutedy a 2) vypočiacutetať okamih jeho zastaacutevky to znamenaacute zvoliť

miesto ďalšej fixaacutecie V teoacuterii očnyacutech pohybov suacute tieto dve uacutelohy zvyčajne označovaneacute suacute-

hrnnyacutem termiacutenom bdquoprogramovanie sakaacutedyldquo Prvuacute z uacuteloh určiacuteme ako bdquovyacuteber momentu spus-

tenialdquo (otaacutezka KEDY) druhuacute uacutelohu ako bdquovyacuteber cieľaldquo (otaacutezka KAM) (Jošt 2011)

Vyacuteskum mechanizmu kontroly pohybu očiacute počas čiacutetania musel odpovedať na to ako

prebieha programovanie a realizaacutecia sakaacutedy akyacutem spocircsobom sa realizuje vyacuteber cieľa sakaacute-

dy akuacute uacutelohu zohraacuteva pozornosť ako sprostredkovateľ medzi pohybmi očiacute a lexikaacutelnym

spracovaniacutem textu a nakoniec ako sa vlastnosti jazykoveacuteho spracovania prejavujuacute v pohybe

očiacute počas čiacutetania Postupnyacute vyacutevoj modelov čiacutetania ukaacutezal že treba brať do uacutevahy obe uacuterovne

ndash kognitiacutevnu aj okulomotorickuacute (Rayner 1998) Najdocircležitejšie však bolo pochopiť nielen to

ako jednotliveacute systeacutemy pracujuacute izolovane ale aj to ako sa navzaacutejom ovplyvňujuacute a ako spo-

lupracujuacute Tento cieľ prispel k rozvoju mnohyacutech formaacutelnych modelov kontroly pohybu očiacute

Moderneacute modely čiacutetania sa dajuacute rozdeliť do troch skupiacuten ktoreacute sa navzaacutejom vyacuterazne

liacutešia 1 okulomotorickeacute modely 2 kognitiacutevne orientovaneacute modely 3 modely typu bdquoideaacutelny

pozorovateľldquo (Dubasova [bez daacutetumu]) V nasledujuacutecej tabuľke je uvedenyacute prehľad zaacuteklad-

nyacutech modelov riadenia a kontroly pohybu očiacute pri čiacutetaniacute

Tabuľka 1

Modely pohybu očiacute pri čiacutetaniacute (prehľad)

Model Kľuacutečoveacute zdroje

E-Z Reader (Serial Attention Shift = SAS) Reichle Pollatsek Fisher a Rayner 1998

Reichle Rayner a Pollatsek 2003

Pollatsek Reichle a Rayner 2006

SWIFT (Guidance by Attentional Gradients =

GAG)

Engbert Longtin a Kliegl 2002

Engbert Nuthmann Richter a Kliegl 2005

Mr Chips (Ideal Observer) Legge Klitz a Tjan 1997

Legge Hooven Klitz Mansfield a Tjan 2002

EMMA (SAS within ACT system) Salvucci 2001

Glenmore (GAG within Connectionist

System)

Reilly a Radach 2006

SERIF (Primary Oculomotor Control

= POC)

McDonald Carpenter a Shillcock 2005

CompetitionActivation (POC) Yang a McConkie 2001

SHARE (POC) Feng 2006

101

V roku 2006 Reinhold Kliegl (spolu s Ralfom Engbertom je autorom modelu SWIFT)

urobil nasledujuacutece provokatiacutevne tvrdenie bdquoModely ovlaacutedania pohybu očiacute pri čiacutetaniacute suacute sofis-

tikovanejšie a realistickejšie ako modely v akejkoľvek inej oblasti psycholoacutegieldquo (Rayner

2009) Modely suacute postaveneacute na dlhoročnyacutech empirickyacutech skuacutemaniach a zreteľnou formou

popisujuacute okulomotorickuacute a kognitiacutevnu aktivitu pri čiacutetaniacute

21 Okulomotorickeacute modely

Modely ktoreacute akcentujuacute prioritu okulomotorickej kontroly (Primary Oculomotor Con-

trol POC) patria medzi tzv modely okulomotorickeacute Zaraďujeme medzi ne O OrsquoReganov

model a modely SERIF CompetitionActivation SHARE

V modeloch POC dochaacutedza k vyacuteznamnej variabilite v trvaniacute fixaacutecie v docircsledku vlast-

nostiacute okulomotorickeacuteho systeacutemu Tieto modely dobre vysvetľujuacute rozloženie fixačnyacutech miest

v slovaacutech a vynechaacutevanie slov Okulomotorickeacute modely prezentujuacute nezaacutevislosť očnyacutech po-

hybov a jazykoveacuteho spracovania a venujuacute veľkuacute pozornosť niacutezkouacuterovňovyacutem vplyvom Mo-

dely neodmietajuacute vyacuteznam jazykovyacutech a kognitiacutevnych procesov tie však hrajuacute relatiacutevne maluacute

korekčnuacute uacutelohu

211 Strategicko-taktickyacute model OrsquoRegana

Zaacutekladnyacutem z POC modelov je Strategicko-taktickyacute model OrsquoRegana (Strategy-Tactics

model) ktoryacute popisuje naznačeneacute princiacutepy podľa ktoryacutech a) procesy riadiace pohyby očiacute

bdquokedyldquo a bdquokamldquo fungujuacute relatiacutevne nezaacutevisle b) identifikaacutecia slova určuje kedy začne pohyb

očiacute dopredu c) okulomotorickeacute faktory nižšej uacuterovne suacute hlavnyacutemi činiteľmi rozhodnutia na

ktorej poziacutecii v slove oko pristane (McConkie 1982 Morrison 1984 OrsquoRegan 1990)

Model operuje pojmom optimaacutelna fixačnaacute poziacutecia (optimal viewing position OVP)

ktoryacute vniacutema ako fixačnyacute bod z ktoreacuteho mocircže čitateľ najuacutečinnejšie spracovať daneacute slovo

OrsquoRegan identifikoval OVP ako konkreacutetnu polohu v slove kde je ryacutechlosť rozpoznaacutevania

a pravdepodobnosť refixaacutecie na najnižšej uacuterovni (Reilly 1992) V optimaacutelnom priacutepade čita-

teľ dosiahne OVP z ktorej efektiacutevne spracuje slovo Toto spracovanie prebieha na dvoch

uacuterovniach nižšiu uacuteroveň zahŕňa vizuaacutelne dekoacutedovanie slova ndash identifikuje sa dĺžka slova

zaacutekladnyacute tvar či obrys ohraničenie slova na zaacuteklade medzier Vyššia uacuteroveň potom zahŕňa

jazykoveacute dekoacutedovanie ndash teda fonologizaacuteciu priradenie vyacuteznamu alebo vyacuteber z niekoľkyacutech

vyacuteznamov a kontextualizaacuteciu (Jošt 2011) Optimaacutelna fixačnaacute poziacutecia však nie je konštantnaacute

pretože slovaacute majuacute rozličnuacute dĺžku to znamenaacute že čitateľ nedokaacuteže naprogramovať veľkosť

každej svojej nasledujuacutecej sakaacutedy tak aby dosiahol optimaacutelnu fixačnuacute poziacuteciu Ak sa oko

nedokaacuteže pribliacutežiť k optimaacutelnej fixačnej poziacutecii slova nastupuje typickaacute vnuacutetroslovnaacute okulo-

motorickaacute taktika ndash podľa OrsquoRegana je sakaacuteda nasmerovanaacute na druhyacute koniec slova a realizu-

je sa kombinaacutecia informaacuteciiacute z oboch fixaacuteciiacute (Reilly 1992) Zameranie na optimaacutelnu fixač-nuacute

poziacuteciu predstavuje celkovuacute strateacutegiu ktoraacute nechaacuteva cestu vnuacutetroslovnej okulomotorickej

taktike aby maximalizovala množstvo ziacuteskanyacutech informaacuteciiacute po fixaacutecii slova

22 Kognitiacutevne orientovaneacute modely

Kognitiacutevne orientovaneacute modely tvrdia že pohyby očiacute suacute riadeneacute procesmi lexikaacutelneho

spracovania a do určitej miery beruacute do uacutevahy okulomotorickeacute faktory Tieto modely suacute roz-

deleneacute do dvoch hlavnyacutech skupiacuten

102

Serial Attention Shift (SAS so seacuteriovyacutem sekvenčnyacutem presunom pozornosti) s realizaacute-

ciami v modeloch E-Z Reader EMMA Morrisonov model atď

Guidance by Attentional Gradients (GAG s rozdeľovaniacutem pozornosti) s realizaacuteciami

v modeloch SWIFT Glenmore atď

221 Morrisonov model

Ako sme už poznamenali na začiatku vzniku modelov očnyacutech pohybov pri čiacutetaniacute staacutel

predpoklad že pohľad zostaacuteva fixovanyacute praacuteve na tuacute oblasť vizuaacutelneho poľa ktoraacute sa v danej

chviacuteli kognitiacutevne spracovaacuteva Morrisonov model je prvyacutem svojho druhu z kategoacuterie procesu-

aacutelnych modelov kontroly pohybu očiacute počas čiacutetania ktoreacuteho zaacutekladnyacutem vyacutechodiskom je že

očneacute pohyby suacute riadeneacute uacuterovňou jazykoveacuteho spracovania ktoraacute riadi i pozornosť (v jeho

modeli suacute jazykoveacute spracovanie a pozornosť izolovaneacute)

Morrisonov model je možneacute v kraacutetkosti zhrnuacuteť nasledovne predpokladajme že aktuaacutel-

ne fixovaneacute slovo je slovo n Ak je toto slovo spraacutevne identifikovaneacute pozornosť sa presunie

na slovo n + 1 Foveaacutecia a priradenie vizuaacutelnej pozornosti sa považujuacute za oddeleneacute Proces

presunutia pozornosti na ďalšie slovo automaticky vedie k naprogramovaniu novej sakaacutedy na

slovo n + 1 Ak však parafoveaacutelne spracovanie postačuje a slovo nebude foveaacutelne spracova-

neacute pripravovanaacute sakaacuteda je preprogramovanaacute a orientovanaacute na slovo n + 2 (Reilly 1992)

Medzi zaacutekladneacute nedostatky modelu patriacute že raacuteta len so sakaacutedami ktoreacute sa realizujuacute až

vtedy keď je jazykoveacute spracovanie slova dokončeneacute a nevysvetľuje prečo suacute niektoreacute slovaacute

refixovaneacute ani to prečo reaacutelne pohyby očiacute vykazujuacute regresie ndash podľa modelu by refixaacutecie

a regresie ani nemali nastať Ďalšou rezervou modelu je že podľa neho by parafoveaacutelny efekt

mal byť staacutely (nemennyacute) pri pozorovaniacute čiacutetania vyspelyacutech čitateľov sa však parafoveaacutelny

efekt ukazuje ako veľmi premenlivyacute (Jošt 2011) Praacuteve tieto nedostatky stimulovali vznik

modelu E-Z Reader

222 E-Z Reader

E-Z Reader (z fonetickeacuteho obrazu anglickeacuteho bdquoeasyldquo = bdquoľahkyacuteldquo a bdquoreaderldquo = bdquočitateľldquo)

je rad kognitiacutevne založenyacutech modelov (Reichle et al 1998 Reichle Rayner a Pollatsek 2003

Pollatsek Reichle a Rayner 2006) Vo všetkyacutech verziaacutech tohto modelu suacute pohyby očiacute počas

čiacutetania riadeneacute procesmi jazykoveacuteho spracovania Najnovšia verzia tohto modelu E-Z Rea-

der 10 (Reichle Warren a McConnell 2009) predstavuje snahu zahrnuacuteť vplyv premennyacutech

vyššiacutech uacuterovniacute na pohyb očiacute E-Z Reader je najpodrobnejšiacute model čiacutetania ktoryacute dnes kombi-

nuje množstvo znaacutemych faktov Jeho vyacuteraznou charakteristikou je to že dostatočne jednodu-

cho ukazuje ako kognitiacutevne procesy riadia pohyby očiacute počas čiacutetania

Model je postavenyacute na dvoch kľuacutečovyacutech princiacutepoch

pozornosť je v každom okamihu fixovanaacute iba na jednom slove posun pozornosti je

priacutesne postupnyacute (čo však neznamenaacute nemožnosť paralelnyacutech procesov)

programovanie sakaacuted je spuacutešťaneacute mechanizmom lexikaacutelneho spracovania

Lexikaacutelne spracovanie slova sa vyskytuje v dvoch faacutezach (obe štaacutediaacute ovplyvňuje frek-

vencia a predviacutedateľnosť slova) V počiatočnej faacuteze L1 (trvaacute niekoľko milisekuacutend) sa odha-

dujehodnotiacute to ako znaacuteme je slovo n Dokončenie tejto faacutezy spustiacute proces programovania

ďalšej sakaacutedy (priacuteslušnyacute signaacutel je odoslanyacute do okulomotorickeacuteho systeacutemu) Na vyacuteber miesta

ďalšej fixaacutecie vplyacuteva tiež niacutezkouacuterovňoveacute bdquoskenovanieldquo suacutevisiace s pozornosťou ktoreacute pocircsobiacute

paralelne s jazykovyacutem spracovaniacutem (takeacuteto skenovanie určuje najmauml hranice slova poskytu-

je ho perifeacuterne videnie) V ďalšej faacuteze lexikaacutelneho spracovania L2 sa v slovniacuteku hľadaacute slovo

103

Dokončenie tejto faacutezy vedie k posunu pozornosti na slovo n + 1 spracovanie ktoreacuteho maacute tiež

dve etapy Ak je však slovo n + 1 vysokofrekvenčneacute alebo ľahko predviacutedateľneacute oba kroky

spracovania sa mocircžu skončiť pred tyacutem ako sa presunie pozornosť na slovo n + 1 v tomto

priacutepade sa pozornosť okamžite presuacuteva k slovu n + 2 spustiacute sa programovanie sakaacutedy k slo-

vu n + 2 a sakaacuteda k slovu n + 1 sa zrušiacute Inak povedaneacute proces spracovania zaacutevisiacute od vzťahu

frekvencie a predviacutedateľnosti priacutepadne nejednoznačnosti aktuaacutelnych a nasledujuacutecich slov

Ak je čiacutetaneacute slovo niacutezkofrekvenčneacute a nejednoznačneacute spracovanie bude trvať takmer celuacute

dobu fixaacutecie a ďalšie slovo bude spracovaneacute tiež v dvoch faacutezach a to aj v priacutepade že je vy-

sokofrekvenčneacute (tzv efekt prelievania spillover effect) Ak suacute obe slovaacute vysokofrekvenčneacute

a ľahko predviacutedateľneacute spracovanie druheacuteho slova mocircže skončiť pred skokom (sakaacutedou)

a nevyžaduje fixaacuteciu Okrem toho pravdepodobnosť fixaacutecie zaacutevisiacute od dĺžky slova (určenaacute

pomocou už spomenuteacuteho niacutezkouacuterovňoveacuteho skenovania) čiacutem je slovo kratšie tyacutem je prav-

depodobnejšie že bude vynechaneacute (autori tu nevylučujuacute vplyv ďalšiacutech premennyacutech)

Na zaacuteklade uvedeneacuteho možno konštatovať že pozornosť a jazykoveacute spracovanie suacute

v modeli navzaacutejom uacutezko spojeneacute lexikaacutelne spracovanie sa zvyčajne začiacutena po zameraniacute po-

zornosti na slovo a presun pozornosti na ďalšie slovo nastane po dokončeniacute finaacutelnej faacutezy

lexikaacutelneho spracovania

223 SWIFT model

SWIFT model (Saccade Generation with Inhibition by Foveal Targets Engbert Longtin

a Kliegl 2002 2005) je založenyacute na koncepcii paralelneacuteho spracovania slov (GAG paradig-

ma) a rovnako ako E-Z Reader aj SWIFT je kognitiacutevne orientovanyacute model ndash mechanizmus

pohybov očiacute ktoryacute je navrhnutyacute v tomto modeli čiacutetania zohľadňuje interakciu vizuaacutelnych

kognitiacutevnych a motorickyacutech systeacutemov Kľuacutečoveacute princiacutepy modelu SWIFT

Spracovanie lexikaacutelnych informaacuteciiacute je distribuovaneacute v priestore informaacutecie možno

spracovať suacutečasne na viaceryacutech miestach (princiacutep je založenyacute na neurofyziologickyacutech

uacutedajoch Rizzolatti 1983)

Vyacuteber začiatku a voľba cieľa sakaacutedy suacute navzaacutejom oddeleneacute

Generovanie sakaacuted je autonoacutemny (nezaacutevislyacute na lexikaacutelnom spracovaniacute) ľubovoľnyacute

proces ktoryacute je korigovanyacute foveaacutelnym potlačovaniacutem Foveaacutelne potlačenie funguje

počas fixaacutecie ťažkyacutech slov (je nevyhnutneacute na zvyacutešenie času čiacutetania ťažkeacuteho slova)

Programovanie sakaacuted prebieha v dvoch faacutezach po priacutepravnej bdquoflexibilnejldquo faacuteze nasle-

duje bdquoťažkaacuteldquo faacuteza počas ktorej naprogramovanaacute sakaacuteda už nemocircže byť zrušenaacute

Pri vyacutepočte dĺžky sakaacutedy sa vyskytujuacute systematickeacute a priacuteležitostneacute situačneacute chyby

(Dubasova [bez daacutetumu])

Model zdocircrazňuje dynamickuacute povahu vzťahu medzi stupňom lexikaacutelneho spracovania

a pohybom očiacute Len čo čitateľ začne spracuacutevať slovo poznanie textu sa uňho začiacutena zvyšo-

vať V docircsledku toho sa rozhodnutie o tom kam a kedy nasmerovať oči v priebehu času

meniacute a zaacutevisiacute od predchaacutedzajuacutecich miest fixaacutecie Jazykoveacute spracovanie prebieha na dvoch

uacuterovniach Na prvej predbežnej uacuterovni ešte nie je vybraneacute slovo ako ďalšiacute fixačnyacute bod

zhromažďujuacute sa informaacutecie o vlastnostiach slova napriacuteklad o jeho dĺžke Na druhej uacuterovni

lexikaacutelneho spracovania sa aktivačnaacute hodnota slova zniacuteži a po uacutespešnom dokončeniacute spraco-

vania dosiahne nulu

Model SWIFT zohľadňuje tri typy fixaacutecie jedneacuteho slova a) dĺžka trvania jedinej fixaacutecie

na slovo b) a c) trvanie prvej a dodatočnej fixaacutecie (pre slovaacute ktoreacute suacute opakovane fixovaneacute)

Rozlišuje sa tzv bdquofirst-passldquo prveacute a bdquosecond-passldquo druheacute čiacutetanie V prvom čiacutetaniacute (first-pass

reading) sa vypočiacuteta dĺžka fixaacutecie pravdepodobnosť vynechania slova a pravdepodobnosť

104

a počet opakovanyacutech fixaacuteciiacute Pri druhom čiacutetaniacute sa vypočiacuteta celkovyacute čas čiacutetania (suacutečet všet-

kyacutech zobrazenyacutech slov bez ohľadu na postupnosť fixaacuteciiacute) a pravdepodobnosť regresiiacute (En-

gbert Longtin a Kliegl 2005)

23 bdquoIdeaacutelny pozorovateľldquo

Tento typ modelu predstavuje aplikaacuteciu vo forme počiacutetačovej simulaacutecie napr bdquoMr

Chipsldquo ndash nie je to striktne čitateľskyacute model ndash presnejšie nie je to model čiacutetania človeka aj

keď je založenyacute na zaacutekladnyacutech faktoch o tom ako je proces čiacutetania štruktuacuterovanyacute a realizo-

vanyacute

bdquoIdeaacutelny pozorovateľldquo (ideal observer) nemaacute za cieľ modelovať realizaacuteciu čitateľskej

uacutelohy človekom jeho uacutelohou je simulovať uacutelohu a jej realizaacuteciu pri optimaacutelnom využitiacute do-

stupnyacutech informaacuteciiacute Ak sa realizaacutecia uacutelohy človekom zhoduje s ideaacutelnou realizaacuteciou (Mr

Chips) možno vyvodiť zaacutever že človek využiacuteva všetky dostupneacute informaacutecie a že možneacute

obmedzenia ktoreacute sa tyacutekajuacute jeho vyacutekonu suacute opiacutesaneacute obmedzeniami ktoreacute suacute definovaneacute

v modeli (jednako z toho nevyplyacuteva že človek využiacuteva rovnakyacute algoritmus ako bdquoideaacutelny po-

zorovateľldquo pretože ten istyacute cieľ mocircže byť dosiahnutyacute viac ako jednyacutem algoritmom) Ak člo-

vek vykonaacute uacutelohu horšie ako model rozdiely mocircžu ukazovať na ďalšie obmedzenia s kto-

ryacutemi sa človek stretne ale bdquoideaacutelny pozorovateľldquo nie V treťom priacutepade ak človek zvlaacutedne

uacutelohu lepšie ako bdquoideaacutelny pozorovateľldquo znamenaacute to že bdquoideaacutelny pozorovateľldquo nemaacute k dispo-

ziacutecii informaacutecie ktoreacute suacute dostupneacute človeku a ktoreacute využiacuteva človek (Legge et al 2002)

Integraacutecia vizuaacutelnych lexikaacutelnych a okulomotorickyacutech informaacuteciiacute je kritickou suacutečasťou

čiacutetania Mr Chips je modelom ideaacutelneho pozorovateľa (čitateľa) ktoryacute optimaacutelne spaacuteja tieto

zdroje informaacuteciiacute na čiacutetanie jednoduchyacutech textov pri minimaacutelnom počte sakaacuted Spraacutevanie

modelu poskytuje počiacutetačovyacute raacutemec na opaumltovneacute preskuacutemanie sakaacuted pri čiacutetaniacute človeka (Leg-

ge Klitz a Tjan 1997 Legge et al 2002)

Uvedeneacute modely suacute len ukaacutežkou riešenia problematiky očnyacutech pohybov a kognitiacutevnych

procesov pri čiacutetaniacute každopaacutedne poskytujuacute stručnyacute suacutehrnnyacute pohľad na zaacutekladneacute mechanizmy

okulomotorickej a kognitiacutevnej činnosti v procesoch čiacutetania Modely pohybu očiacute pri čiacutetaniacute

patria k najsofistikovanejšiacutem modelom v oblasti psycholoacutegie a ich využitie logicky tvoriacute

podložie a zaacutekladneacute opory ďalšiacutech vyacuteskumov

Zaacutever

Vzhľadom na to že existuje vzťah medzi pohybmi očiacute a kognitiacutevnymi procesmi (Liu

Lai a Chuang 2011) dokaacutežeme pomocou merania očnyacutech pohybov skuacutemať to ako detskiacute

i dospeliacute recipienti spracuacutevajuacute informaacutecie v rocircznom formaacutete a v rocircznom prostrediacute Na zaacutekla-

de tyacutechto meraniacute vieme zistiť vizuaacutelnu pozornosť na objekty v prostrediacute zmeny v suacutestredeniacute

na daneacute vizuaacutelne podnety (Just a Carpenter 1980) hĺbku spracovaacutevania informaacuteciiacute (Rayner

1998) a probleacutemy v raacutemci tohto procesu (Jacob a Karn 2003) Technoloacutegia sledovania pohy-

bu očiacute poskytuje informaacutecie o procesoch ktoreacute ľudia nedokaacutežu vedome kontrolovať a ovplyv-

ňovať Jej využitie je obzvlaacutešť zaujiacutemavyacutem a užitočnyacutem zdrojom informaacuteciiacute v priacutepade detiacute

(detskyacutech čitateľov) čo naacutem umožňuje zhromažďovať informaacutecie o tom čo ich zaujalo čo

preferujuacute a čo ignorujuacute Toto sa bežnyacutemi metoacutedami daacute zistiť len veľmi ťažko

Využitie modelov a teoretickyacutech konceptov pohybov očiacute pri čiacutetaniacute tvoriacute vyacutechodiskovyacute

bod pre definovanie modelov pohybu očiacute pri čiacutetaniacute slovenskeacuteho textu a profilov slovenskyacutech

čitateľov v rozličnyacutech kategoacuteriaacutech Okrem toho sa za niekoľko maacutelo desaťročiacute nahromadil

105

rozsiahly suacutebor vyacuteskumov procesov čiacutetania s použitiacutem technoloacutegie sledovania pohybu očiacute

a vyacutesledky tyacutechto vyacuteskumov suacute rovnako docircležiteacute pre syntetizaacuteciu poznatkov s cieľom skuacute-

mať prostredie slovenskeacuteho čitateľa a použiacutevateľa informaacuteciiacute

Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute spraacute-

vanie sa človeka v digitaacutelnom priestore Vznikol tiež vďaka podpore v raacutemci OP Vyacuteskum

a vyacutevoj pre dopytovo-orientovanyacute projekt Univerzitnyacute vedeckyacute park Univerzity Komenskeacuteho

v Bratislave ITMS 26240220086 spolufinancovanyacute zo zdrojov Euroacutepskeho fondu regionaacutel-

neho rozvoja

Zoznam bibliografickyacutech odkazov

ASHBY J RAYNER K a C CLIFTON 2005 Eye movements of highly skilled and aver-

age readers differential effects of frequency and predictability In Quarterly Journal

of Experimental Psychology [online] 58(6) 1065-1086 [cit 2018-09-08] Online ISSN

1747-0226 Dostupneacute na httpjournalssagepubcomdoi10108002724980443000476

BACH-Y-RITA P a CC COLLINZ 1971 The control of eye movements NY Acad

Press Dostupneacute tiež ako Google Book

BEZRUKICH MM a VV IVANOV 2013 Dviženija glaz v processe čtenija kak pokaza-

teľ sformirovannosti navyka In Fiziologija čeloveka [online] 39(1) 83-93 [cit 2018-

09-08] Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication271112282_Dvizenia_glaz_v _processe_ctenia

_kak_pokazatel_sformirovannosti_navyka

BRYCHTOVAacute A a A VONDRAacuteKOVAacute 2014 Green versus red Eye-tracking evaluation

of sequential colour schemes In SGEM 2014 Informatics Geoinformatics and Remote

Sensing Proceedings [online] 3 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na

httpssgemworldatsgemlibspipphparticle4280

COMMODARI E a M GUARNERA 2005 Attention and reading skills In Perceptual

and motor skills [online] 100(2) 375-386 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication7770000_Attention_and_reading_skills

DOBEŠOVAacute Z 2016 Eye-tracking pro testovaacuteniacute čteniacute workflow diagramů

v geografickyacutech informačniacutech systeacutemech In Sborniacutek konference Informatika XXIX 18ndash

20 1 2016 Luhačovice [online] Brno Mendelova univerzita [cit 2018-08-08]

Dostupneacute na httpdobesovaupolczwp-contentuploadsfulltext2016_DobeLuhpdf

DUBASOVA AV [bez daacutetumu] Dviženija glaz vo vremja čtenija Ot obščich teorij

k častnym [online] Minsk Minsk State Linguistic University [cit 2017-10-10] Dostupneacute

na httpwwwacademiaedu3074458

ENGBERT R LONGTIN A a R KLIEGL 2002 A dynamical model of saccade genera-

tion in reading based on spatially distributed lexical processing In Vision Research

[online] 42 621ndash636 [cit 2017-10-10] Dostupneacute na

httpswwwsciencedirectcomsciencearticlepiiS0042698901003017

ENGBERT R NUTHMANN A RICHTER E M a R KLIEGL 2005 SWIFT

A dynamical model of saccade generation during reading In Psychological Review

[online] American Psychological Association 112 777-813 [cit 2017-10-10] Dostupneacute

na httpspdfssemanticscholarorgb6c16cf596b38bc2b2f0fed3058b58155c0d50e4pdf

106

FENG G 2006 Eye movements as time-series random variables A stochastic model of eye

movement control in reading In Cognitive Systems Research [online] 7 70-95 [cit

2017-10-10] Dostupneacute na

httpswwwsciencedirectcomsciencearticlepiiS1389041705000276

GEJDUŠOVAacute I LABISCHOVAacute D a R METELKOVAacute SVOBODOVAacute 2015 Metody

eyetrackingu ve vyacutezkumu vizuaacutelniacute percepce verbaacutelniacutech a neverbaacutelniacutech textů In O dieťati

jazyku literatuacutereOn child language and literature Prešov Vydavateľstvo Prešovskej

univerzity v Prešove 3(2) 28-45 ISSN 1339-3200

HAumlIKIOuml T BERTRAM R HYOumlNAuml J a P NIEMI 2009 Development of the letter

identity span in reading evidence from the eye movement moving window paradigm

In Journal of Experimental Child Psychology [online] 102(2)167-181 [cit 2018-09-08]

ISSN 0022-0965 Dostupneacute na

httpswwwsciencedirectcomsciencearticlepiiS0022096508000532

HYOumlNAuml Е J LORCH R F a M RINCK 2003 Eye movement measures to study global

text processing In J HYOumlNAuml R RADACH a H DEUBEL eds The mindrsquos eye Cog-

nitive and applied aspects of eye movement research Amsterdam Elsevier Science 313-

334 ISBN 0-444-51020-6 Dostupneacute tiež ako Google Books

IRWIN D E 1998 Lexical processing during saccadic eye movements In Cognitive Psy-

chology cit podľa RAYNER Keith 1998 Eye Movements in Reading and Information

Processing 20 Years of Research In Psychological Bulletin [online] American Psycho-

logical Association 124(3) 372-422 [cit 2018-09-02] Dostupneacute na

httpspdfssemanticscholarorg915055079288e8eee6c93c70130ff1446a353de7pdf

JOŠT J 2011 Čteniacute a dyslexie Praha Grada ISBN 978-80-247-3030-1

JUST MA a PA CARPENTER 1976 Eye Fixations and Cognitive Processes In Cogni-

tive Psychology [online] Academic Press 8 441-480 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na

httpspdfssemanticscholarorg7abacd7c896f4ea185281ef7d2c708c65d02b1cbpdf

JUST MA a PA CARPENTER 1980 A theory of reading From eye fixations to compre-

hension In Psychological Review [online] American Psychological Association 87

329-354 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na

httpciteseerxistpsueduviewdocdownloadjsessionid=D7E7F63AC10E8EAE1587258

DB0762ADAdoi=10116776396amprep=rep1amptype=pdf

KRIEBER M et al 2016 The Relation between Reading Skills and Eye Movement Patterns

in Adolescent Readers Evidence from a Regular Orthography In PLoS ONE [online]

11(1) e0145934 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpdoiorg101371journalpone0145934

LABISCHOVAacute D 2015 Možnosti využitiacute metody eyetrackingu ve vyacutezkumu kompetenciacute

historickeacuteho myšleniacute na přiacutekladu analyacutezy ikonografickeacuteho pramene ndash karikatury In Peda-

gogickaacute orientace [online] 25(2) 271-299 [cit 2018-09-08] ISSN 1805-9511 (on-line)

Dostupneacute na httpsjournalsmuniczpedorarticleview3423

LEGGE GE KLITZ TS a BS TJAN 1997 Mr Chips an ideal-observer model of read-

ing In Psychological review [online] 104(3) 524-553 [cit 2018-09-08] ISSN 1939-

1471 (Electronic) Dostupneacute na httpswwwncbinlmnihgovpubmed9243963

LEGGE GE et al 2002 Mr Chips 2002 new insights from an ideal-observer model of

reading In Vision Research [online] 42(18) 2219-2234 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpswwwsciencedirectcomsciencearticlepiiS0042698902001311

MATĚJČEK Z 1987 Dyslexie Praha Staacutetniacute pedagogickeacute nakladatelstviacute

107

McCONKIE GW 1982 Eye movements and perception during reading [online] Universi-

ty of Illinois [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpswwwidealsillinoisedubitstreamhandle214217777ctrstreadtechrepv01982i002

29_optpdf

McCONKIE GW et al 1991 Childrens eye movements during reading In STEIN JF

ed Vision and visual dyslexia London Macmillan Press cit podľa NAZAROV AI

a BG MEŠČERJAKOV 2009 Dviženija glaz v processe čtenija In Psichologičeskij

žurnal [online] Meždunarodnyj universitet prirody obščestva i čeloveka bdquoDubnaldquo 2 [cit

2018-08-02] Dostupneacute na httppsyanimasujournal200922009n2a22009n2a2pdf

McDONALD SA CARPENTER RH a RC SHILLCOCK 2005 An anatomically con-

strained stochastic model of eye movement control in reading In Psychological Review

[online] 112(4) 814-840 [cit 2018-09-08] ISSN 1939-1471 (Electronic) Dostupneacute na

httpswwwncbinlmnihgovpubmed16262469

NAZAROV A I a BG MEŠČERJAKOV 2009 Dviženija glaz v processe čtenija In Psi-

chologičeskij žurnal [online] Meždunarodnyj universitet prirody obščestva i čeloveka

bdquoDubnaldquo 2 [cit 2018-08-02] Dostupneacute na

httppsyanimasujournal200922009n2a22009n2a2pdf

OLSON RK KLIEGL R DAVIDSON BJ a G FOLTZ 1985 Individual and develop-

mental differences in reading disability In Reading research advances in theory and

practice [online] San Diego Academic 4 1-64 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na

httpspublishupuni-potsdamdeopus4-

ubpfrontdoordeliverindexdocId3816file1985_individualpdf

O rsquoREGAN J K 1990 Eye movements and reading In Eye movements and their role

in visual and cognitive processes Amsterdam Elsevier cit podľa DUBASOVA AV

[bez daacutetumu] Dviženija glaz vo vremja čtenija Ot obščich teorij k častnym Minsk

Minsk State Linguistic University [cit 2017-10-10] Dostupneacute na

httpwwwacademiaedu3074458

POLLATSEK A REICHLE ED a K RAYNER 2006 Tests of the E-Z Reader model

Exploring the interface between cognition and eye movements In Cognitive Psychology

[online] 52 1ndash56 [cit 2016-04-15] Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication7479580_Tests_of_the_E-

Z _Reader_model_Exploring_the_interface_between_cognition_and_eye-

movement_control

POPELKA S BRYCHTOVAacute A a V VOŽENIacuteLEK 2012 Eye-tracking a jeho využitiacute

při hodnoceniacute map In Geografickyacute časopis [online] 64(1) 71-87 [cit 2018-08-08]

Dostupneacute na httpswwwresearchgatenetpublication265763136download

RADACH R a A KENNEDY 2004 Theoretical perspectives on eye movements in read-

ing Past controversies current issues and an agenda for future research In European

Journal of Cognitive Psychology 16(12) 3-26 cit podľa NAZAROV AI

a MEŠČERJAKOV BG 2009 Dviženija glaz v processe čtenija In Psichologičeskij

žurnal [online] Meždunarodnyj universitet prirody obščestva i čeloveka laquoDubnaraquo 2 [cit

2018-09-08] Dostupneacute na httppsyanimasujournal200922009n2a22009n2a2pdf

RAYNER K a JH BERTERA 1979 Reading without a fovea In Science cit podľa

DUBASOVA AV [bez daacutetumu] Dviženija glaz vo vremja čtenija Ot obščich teorij

k častnym [online] Minsk Minsk State Linguistic University [cit 2017-10-10] Dostupneacute

na httpwwwacademiaedu3074458

108

RAYNER K 1998 Eye Movements in Reading and Information Processing 20 Years

of Research In Psychological Bulletin [online] American Psychological Association

124(3) 372-422 [cit 2018-09-02] Dostupneacute na

httpspdfssemanticscholarorg915055079288e8eee6c93c70130ff1446a353de7pdf

RAYNER K 1998 Eye Movements in Reading and Information Processing 20 Years

of Research In Psychological Bulletin [online] American Psychological Association

cit podľa SCHOTTER ER ANGELE B a K RAYNER 2012 Parafoveal processing

in reading In Atten Percept Psychophys [online] Psychonomic Society 74 5-35 [cit

2018-09-08] Dostupneacute na httpslinkspringercomcontentpdf1037582Fs13414-

011-0219-2pdf

RAYNER K 2009 Eye Movements in Reading Models and Data In Journal of eye

movement research [online] 2(5) 1-10 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpswwwncbinlmnihgovpmcarticlesPMC2906818

RAYNER K 2009 Eye Movements in Reading Models and Data In Journal of eye

movement research [online] 2(5) cit podľa SCHOTTER ER ANGELE B a K

RAYNER 2012 Parafoveal processing in reading In Atten Percept Psychophys

[online] 74 5-35 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpslinkspringercomcontentpdf1037582Fs13414-011-0219-2pdf

RAYNER K SLATTERY TJ a NN BEacuteLANGER 2010 Eye movements the perceptual

span and reading speed In Psychonomic bulletin amp review [online] 17(6) 834-839 [cit

2018-09-08] ISSN 1531-5320 (Electronic) Dostupneacute na

httpswwwncbinlmnihgovpmcarticlesPMC3075059

REILLY R 1992 A Connectionist Attentional Shift Model of Eye-Movement Control

in Reading In Proceedings of the 15th Annual Meeting of the Cognitive Science Society

[online] Boulder [cit 2018-09-09] Dostupneacute na

httpcortexcsmayiepapersRR_ConnModelofEMpdf

REILLY R a R RADACH 2006 Some empirical tests of an interactive activation model

of eye movement control in reading In Cognitive Systems Research [online] 7 34-55

[cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpswwwsciencedirectcomsciencearticlepiiS1389041705000252

REICHLE ED WARREN T a K McCONNELL 2009 Using E-Z Reader to Model

the Effects of Higher-Level Language Processing on Eye Movements During Reading

In Psychonomic Bulletin amp Review [online] 16(1) 1-21 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication23789098_Using_E-

Z _Reader_to_Model_the_Effects_of_Higher-

Level_Language_Processing_on_Eye_Movements_During_Reading

REICHLE ED POLLATSEK A FISHER DL a K RAYNER 1998 Toward a model

of eye movement control in reading In Psychological Review [online] 105 125-157

[cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication13781090_Toward_a _Model_of_Eye_Movem

ent_Control_in_Reading

REICHLE ED RAYNER K a A POLLATSEK 2003 The E-Z Reader model of eye-

movement control in reading Comparisons to other models In Behavioral and Brain

Sciences [online] 26 445ndash476 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httppsychutorontocausersreingoldpublicationsPDFsReingold2004apdf

RIZZOLATTI G1983 Mechanisms of selective attention in mammals In EWERT JP

CAPRANICA R a DJ INGLE eds Advances in vertebrate neuroethology New York

109

Plenum Press cit podľa DUBASOVA A V [bez daacutetumu] Dviženija glaz vo vremja

čtenija Ot obščich teorij k častnym [online] Minsk Minsk State Linguistic University

[cit 2017-10-10] Dostupneacute na httpwwwacademiaedu3074458

SALVUCCI DD 2001 An integrated model of eye movements and visual encoding In

Journal of Cognitive Systems Research [online] Elsevier 1 201-220 [cit 2018-09-08]

Dostupneacute na httpswwwcsdrexeledu~salvuccipublicationsSalvucci-CSR01pdf

SCHOTTER ER ANGELE B a K RAYNER 2012 Parafoveal processing in reading

In Atten Percept Psychophys [online] 74 5-35 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpslinkspringercomcontentpdf1037582Fs13414-011-0219-2pdf

SCHOTTER ER REICHLE ED a K RAYNER 2014 Rethinking parafoveal processing

in reading Serial-attention models can explain semantic preview benefit and N+2 preview

effects In Visual Cognition [online] Taylor amp Francis [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpfacultycasusfedueschotterpapersSchotter_Reichle_Rayner_2014_VisCogpdf

SILVA S FAIacuteSCA L ARAUacuteJO S CASACA L a L CARVALHO 2015 Parafoveal

preview benefit and parafoveal load cost in adult dyslexics In Conference Oral Com-

munication presented at the 10ordm Encontro da Associaccedilatildeo Portuguesa de Psicologia Ex-

perimental At Universiy of Algarve Faro [online] Portugal [cit 2018-09-08] Dostupneacute

na httpswwwresearchgatenetpublication275097883download

SVATOŠ T a MANĚNOVAacute M 2017 Learning from visual materials A psycho-didactic

experiment In Acta Technologica Dubnicae [online] 7(1) 43-58 [cit 2018-09-08]

Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication316334701_Learning_from_Visual_Materials_

A _Psycho-Didactic_Experiment

ŠKRABAacuteNKOVAacute J 2016 Practical use of the eye camera in pedagogical research

In Acta Technologica Dubnicae 6(10) 70-77 cit podľa ŠMIDEKOVAacute Zuzana 2018

Eye-tracking v prostrediacute školskej triedy In Pedagogika [online] 68(1) 25ndash50 [cit 2018-

09-08] Dostupneacute na httppagespedfcuniczpedagogika

ŠKRABAacuteNKOVAacute J a TRNOVAacute E 2014 Researching Students Gifted in Science Using

the Method of Eye Tracking In The 13th APFG Conference on Giftedness Beijing

China

WHITE SJ RAYNER K a SP LIVERSEDGE 2005 Eye movements and the modulation

of parafoveal processing by foveal processing difficulty A reexamination In Psycho-

nomic Bulletin amp Review [online] 12 891-896 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpslinkspringercomcontentpdf103758BF03196782pdf

YANG S a GW McCONKIE 2001 Eye movements during reading a theory of saccade

initiation times In Vision Research [online] 41 3567ndash3585 [cit 2018-09-08] Dostupneacute

na httpinvibenetbiblio_database_dyvawodadataatt5c67filepdf

YILDIZ M a E CcedilETINKAYA 2017 The Relationship between Good Readersrsquo Attention

Reading Fluency and Reading Comprehension In Universal Journal of Educational

Research [online] 5(3) 366-371 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpsfilesericedgovfulltextEJ1134476pdf

ZELINKOVAacute O 2009 Poruchy učeniacute Praha Portaacutel ISBN 978-80-7367-514-1

110

Resumeacute

VYacuteCHODISKOVEacute TEORETICKEacute KONCEPTY VYacuteSKUMU ČIacuteTANIA

METODOLOacuteGIOU SLEDOVANIA POHYBU OČIacute

Ľudmila Hrd inaacutekovaacute Katar iacutena Buzovaacute

Prehľadovyacute priacutespevok charakterizuje zaacutekladneacute metodologickeacute aspekty technoloacutegie a metoacutedy sledovania

pohybu očiacute v kontexte vyacuteskumov čiacutetania Charakterizovaneacute suacute konkreacutetne pohyby očiacute ktoreacute sa realizujuacute

pri čiacutetaniacute ndash sakaacutedy a fixaacutecie a zaacuteroveň ich rocirczne mechanizmy ndash foveaacutecia percepčneacute rozpaumltie a parafo-

veaacutelny efekt Predstaveneacute suacute tri skupiny modelov kontroly pohybu očiacute počas čiacutetania a to okulomoto-

rickeacute (strategicko-taktickyacute model OrsquoRegana) kognitiacutevne orientovaneacute modely (Morrisonov model E-Z

Reader SWIFT) a model bdquoideaacutelneho pozorovateľaldquo

Summary

THEORETICAL CONCEPTS OF USING EYE TRACKING IN THE READING

RESEARCH

Ľudmila Hrd inaacutekovaacute Katar iacutena Buzovaacute

This overview study is focused on the basic methodological aspects of the technology and methods of

eye tracking in the context of reading research Characterized are specific eye movements such as

saccades and fixations their various mechanisms foveas perceptual spans and parafoveal effects

Three groups of models of eye movement control during the reading are presented namely the oculo-

motor (OrsquoRegan strategic model) cognitively oriented (Morrison model E-Z Reader SWIFT) and the

model of ldquoideal observerrdquo

111

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

METODOLOGICKEacute ASPEKTY SLEDOVANIA POHYBU OČIacute

V KONTEXTE VYacuteSKUMU ČIacuteTANIA

Katariacutena Buzovaacute Ľudmila Hrdinaacutekovaacute Milan Regec

Uacutevod

Odbornyacute svet sa už celeacute jedno storočie zaujiacutema o problematiku čiacutetania a to hlavne

o čiacutetanie detiacute a mlaacutedeže pretože bez adekvaacutetnej uacuterovne čitateľskej gramotnosti majuacute deti

pred sebou buduacutecnosť plnuacute limitov ndash vzdelaacutevaciacutech ekonomickyacutech sociaacutelnych a inyacutech (Co-

peland a Martin 2016) Už v prvyacutech desaťročiach 20 storočia vzbudili procesy čiacutetania zaacuteu-

jem vyacuteskumniacutekov až oveľa neskocircr sa však rozbehli systematickeacute vyacuteskumneacute programy zame-

raneacute na zisťovanie zaacutekladnej povahy čiacutetania a procesy jeho nadobuacutedania Dnes možno kon-

štatovať že škaacutela metoacuted ktoreacute sa vzťahujuacute na vyacuteskum procesov i kontextov čiacutetania je sku-

točne pestraacute a že knižničnaacute a informačnaacute veda maacute v tomto vyacuteskume nezastupiteľneacute miesto

Tyacutem že sa v suacutečasnom vyacuteskume čiacutetania spaacuteja oblasť recepcie informaacuteciiacute s novyacutemi meacutediami

ale i s novyacutemi technologicky podporovanyacutemi metoacutedami je opodstatnenosť vyacuteskumnej parti-

cipaacutecie knižničnej a informačnej vedy ešte vyacuteraznejšia

V nasledujuacutecom priacutespevku sa zameriame na metodoloacutegiu sledovania pohybu očiacute v kon-

texte vyacuteskumu čiacutetania ktoraacute ako prvaacute nahliada priamo na procesy čiacutetania využiacutevajuacutec veľko-

ryseacute možnosti digitaacutelnych technoloacutegiiacute

1 K histoacuterii vyacuteskumov čiacutetania

Stimulom k systematickyacutem vyacuteskumnyacutem iniciatiacutevam zameranyacutem na čiacutetanie bol suacutebeh

sociaacutelnych vzdelaacutevaciacutech politickyacutech a ekonomickyacutech faktorov počas 50 rokov (Alexander

a Fox 2013) Založeniacutem International Reading Association v roku 1956 začala vyacuteskumnaacute

komunita v oblasti čitateľstva a čiacutetania novuacute etapu vo svojej histoacuterii (Guzzetti 2002 cit pod-

ľa Alexander a Fox 2013) Rastuacuteci zaacuteujem o hľadanie odpovede na probleacutemy čiacutetania detiacute

v povojnovom obdobiacute bol prepojenyacute s psychologickyacutem vyacuteskumom v podobe Skinnerovho

behaviorizmu Prvaacute etapa vyacuteskumneacuteho zaacuteujmu o čiacutetanie ndash takzvanaacute eacutera podmieneneacuteho vzde-

laacutevania (1950 ndash 1965) ndash sa teda suacutestredila na rozdiely medzi jednotlivyacutemi podprocesmi čiacuteta-

nia ktoreacute mocircžu byť podmieneneacute vhodnyacutemi stimulmi z prostredia a opakovaniacutem

V polovici 60 rokov prevlaacutedla v odbornej komunite všeobecnaacute nespokojnosť s behavio-

rizmom a konceptualizaacuteciou čiacutetania ako pasiacutevne nadobuacutedanyacutech zručnostiacute a pod tlakom vyacute-

skumnyacutech zisteniacute lingvistov (napr Noam Chomsky 2002 2007) a psycholingvistov sa začala

112

novaacute eacutera ndash eacutera prirodzeneacuteho vzdelaacutevania (1966 ndash 1975) ktoraacute vychaacutedzala z formačneacuteho

postoja k učeniu ako prirodzeneacutemu procesu

V polovici 70 rokov bola oblasť vyacuteskumu čiacutetania znovu pripravenaacute na transformaacuteciu

ktorej podmienky zahŕňali rastuacutecu pozornosť na štruktuacuteru a procesy ľudskej mysle V tak-

zvanej informačnej eacutere (1976ndash1985) dominovali v oblasti čiacutetania kognitiacutevna psycholoacutegia

a teoacuteria spracovania informaacuteciiacute ktoreacute hľadali všeobecneacute procesy a zaacutekonitosti vysvetľujuacutece

ľudskyacute jazyk ako interakciu medzi symbolickyacutem systeacutemom a mysľou (Alexander a Fox

2013) Teoretickyacute konštrukt scheacutem ktoreacute Rumelhart (1980) vniacutemal ako stavebneacute kamene

kogniacutecie stelesňoval silu všadepriacutetomnosť individualitu a modifikovateľnosť ľudskej kog-

niacutecie Vyacuteznamneacute vyacuteskumneacute perspektiacutevy tohto obdobia skuacutemali asociaacutecie medzi existujuacutecimi

poznatkami čitateľov a čiacutetaniacutem (Stanovich 1986) porozumeniacutem zapamaumltaacutevaniacutem a strategic-

kyacutem spracovaniacutem informaacuteciiacute (Alvermann Smith a Readence 1985) Scheacutema čitateľa (kon-

štrukcia predchaacutedzajuacutecich vedomostiacute) patriacute k zaacutekladom teoacuterie čiacutetania a ostaacuteva silnou paradig-

mou pre nasledujuacutece vyacuteskumy čiacutetania

Eacutera sociokultuacuterneho konštruktivizmu (1986 ndash 1995) ktoraacute nastuacutepila v polovici 80 ro-

kov podrobila jemnej kritike tzv počiacutetačovuacute metaforu predchaacutedzajuacuteceho obdobia (čiacutetanie

a spracovanie textov vyacutelučne na kognitiacutevnej baacuteze) kognitiacutevny priacutestup bol nahradenyacute kon-

štruktivistickou teoacuteriou a sociaacutelnym priacutestupom Leva S Vygotskeacuteho (2004) konceptom Jean

Laveovej a Etienne Wengera (1991 cit podľa Kohoutek) a priacutestupmi inyacutech autorov ktoriacute

poskytli pre vyacuteskumy v oblasti čiacutetania a gramotnosti noveacute pohľady a vyvolali čoraz vaumlčšiu

akceptaacuteciu etnografickyacutech a kvalitatiacutevnych spocircsobov skuacutemania

V tejto eacutere nastal pohyb smerom k zvyacutešeniu sofistikovanosti konceptu poznania ako aj

k reviacutezii vyacuteskumnyacutech konceptov v oblasti čiacutetania a gramotnosti (Alexander Schallert a Hare

1991 de Jong a Ferguson-Hessler 1996 Greene a Ackerman 1995) Medzi vyacuteskumneacute domeacute-

ny sa zaradilo čitateľovo prostredie ako aj sociokultuacuterne faktory čiacutetania

Eacuteru od roku 1996 až po suacutečasnosť možno charakterizovať ako eacuteru zapojeneacuteho učenia

Jej vznik stimulovala zmena vniacutemania textu čitateľov a procesu čiacutetania Vyacuteskumy sa orien-

tujuacute na mnoheacute aspekty čitateľa ako indiviacutedua i ako člena určitej spoločnosti ktoraacute čiacutetanie

favorizuje alebo zanedbaacuteva akcentuje sa afektiacutevna rovina čitateľstva so všetkyacutemi jej aspek-

tmi ako suacute presvedčenie o sebauacutečinnosti čiacutetania priacutestup k zaujiacutemavyacutem textom a knihaacutem

sociaacutelna interakcia okolo kniacuteh sociokognitiacutevny konflikt podpora čitateľskej autonoacutemie

(Protacio 2012 Gambrell 2011 Wigfield a Guthrie 1997) Vyacuteraznyacutem znakom tohto obdobia

je interdisciplinarita a multidisciplinarita vyacuteskumu čiacutetania

Z metodologickeacuteho hľadiska sa vyacuteskum čiacutetania vynaacuteral z rocircznorodyacutech metodologickyacutech

priacutestupov ndash od kvantitatiacutevnych metoacuted prostredniacutectvom testovaciacutech meraniacute čitateľskyacutech vyacute-

konov dotazniacutekovyacutech štuacutediiacute až po etnografickeacute štuacutedie Dnes sa široko uplatňujuacute kvalitatiacutevne

priacutestupy ndash rozhovory focus groups komparatiacutevne a priacutepadoveacute štuacutedie posudzovacie škaacutely

pozorovania sociometria či experimenty seacutemantickeacute diferenciaacutely a fenomenologickeacute vyacute-

skumy Metodoloacutegia vyacuteskumu čiacutetania rozvinula i niekoľko unikaacutetnych techniacutek zberu uacutedajov

ako suacute diskurziacutevne interview (discourse-based interviews) metoacuteda suacutebežneacuteho verbaacutelneho

protokolu (thinking aloud) ktoraacute prinaacuteša bohatyacute zdroj daacutet o spracovaniacute textu a ďalšie (podľa

Šmidekovaacute 2018)

Vyacuteraznyacutem priacutenosom suacute technologicky podporovaneacute vyacuteskumy a prienik neurovedy a ne-

uropsycholoacutegie Priacutespevky štuacutediiacute pohybu očiacute (eye tracking alebo eye-tracking) pri čiacutetaniacute či

analyacuteza zaacuteznamov funkčnyacutech zobrazovaciacutech metoacuted fMRI (napr Houston et al 2014 Turkel-

taub Gareau Flowers Zeffiro a Eden 2006) ktoraacute sa zameriava na funkcie jednotlivyacutech

oblastiacute mozgu pri čiacutetaniacute (tzv hemisferickeacute metoacutedy) posuacutevajuacute poznatky o čiacutetaniacute a jeho vyacuteraz-

113

nyacutech efektoch do zaacutesadne odlišnej roviny Okrem toho sa snažia preniknuacuteť priamo do proce-

su čiacutetania ako kognitiacutevnej aktivity

V poslednyacutech dvoch desaťročiach počtom klesli empiricky založeneacute štuacutedie ktoreacute Has-

well (2005) charakterizuje ako bdquoreplikovateľneacute agregovateľneacute a podporovaneacute daacutetamildquo prav-

depodobne v suacutevislosti so bdquosociaacutelnym obratomldquo vo vyacuteskume Vyacuteskumy podobneacuteho charak-

teru majuacute však veľkuacute perspektiacutevu Tento predpoklad je spojenyacute s vyacutevojom technoloacutegie ndash

priacutestroje na sledovanie pohybu očiacute sa staacutevajuacute presnejšiacutemi menšiacutemi cenovo dostupnejšiacutemi

a mobilnejšiacutemi a tak sa znižuje obmedzenie na laboratoacuterne použitie a je možneacute tieto priacutestroje

využiť aj v prirodzenom prostrediacute čitateľov (Šmidekovaacute 2018)

2 Sledovanie pohybov očiacute a vyacuteskum čiacutetania

V českej a slovenskej literatuacutere venovanej percepcii a recepcii informaacuteciiacute v kontexte po-

znaacutevania a vzdelaacutevania sa s technoloacutegiou sledovania pohybov očiacute doposiaľ stretaacutevame len

zriedkavo Napriek tomu sa objavujuacute štuacutedie venovaneacute napriacuteklad oblasti vizuaacutelnej percepcie

učebnyacutech materiaacutelov (Gejdušovaacute et al 2015 Labischovaacute 2015 Svatoš a Maněnovaacute 2017)

skuacutemaniu matematickej a logickej inteligencie u nadanyacutech žiakov (Škrabaacutenkovaacute a Trnovaacute

2014 Škrabaacutenkovaacute 2016) pomerne silneacute zastuacutepenie maacute skuacutemanie percepcie maacutep (Popelka

Brychtovaacute a Voženiacutelek 2012 Brychtovaacute a Vondraacutekovaacute 2014) testovanie kogniacutecie geografic-

kyacutech informačnyacutech systeacutemov (Dobešovaacute 2016) v oblasti fyzikaacutelneho vzdelaacutevania sa metoacuteda

sledovania pohybov očiacute využiacuteva pri skuacutemaniacute riešenia fyzikaacutelnych uacuteloh (Kekule 2014 2015)

Čo sa tyacuteka vyacuteskumu čiacutetania zaacuteznam očnyacutech pohybov sa využiacuteva na skuacutemanie a identi-

fikaacuteciu kognitiacutevnych procesov pri čiacutetaniacute na zaacuteklade predpokladu že zrakoveacute vniacutemanie a spra-

covanie čiacutetaneacuteho textu (ale i inyacutech neverbaacutelnych obrazov) suacute vo veľmi tesnom vzťahu s očnyacute-

mi pohybmi (Jošt 2011) Analyacutezy pohybu oka suacute v raacutemci štuacutedia procesov čiacutetania zahrňovaneacute

z viaceryacutech docircvodov Ukazuje sa že individuaacutelne rozdiely v procesoch dekoacutedovania slov

mocircžu byť pri čiacutetaniacute textu vyjadreneacute vzorcami vizuaacutelnej pozornosti Identifikaacutecia piacutesmen pri

čiacutetaniacute je obmedzenaacute na pomerne uacutezky rozsah približne 6 až 8 znakov vpravo a 2 až 4 znaky

vľavo od fixaacutecie a to u normaacutelnych čitateľov pri čiacutetaniacute v angličtine (Rayner 1998) Z tohto

docircvodu je smer pohľadu dobryacutem indikaacutetorom slov a častiacute slov ktoreacute suacute predmetom fixaacutecie

respektiacuteve foveaacutelneho a parafoveaacutelneho spracovania (Just a Carpenter 1980 Olson et al 1985)

Toto mocircže byť dobryacutem ukazovateľom skuacutemania procesov čiacutetania v rozličnyacutech kategoacuteriaacutech

čitateľov alebo v rozličnyacutech experimentaacutelnych manipulaacuteciaacutech Najzreteľnejšiacutem vyacuteskumnyacutem

zaacutemerom metodoloacutegie sledovania pohybov očiacute je určite odhalenie a hodnotenie schopnosti

čiacutetania keďže praacuteve očneacute pohyby ich odzrkadľujuacute

Radach a Kennedy (2004 cit podľa Nazarov a Meščerjakov 2009) uvažujuacute o možnyacutech

parametroch ako o vyacuteskumnyacutech premennyacutech a tieto rozlišujuacute na priestoroveacute a časoveacute para-

metre pohybov očiacute pri čiacutetaniacute Každaacute z uvedenyacutech vlastnostiacute (a typov) pohybov očiacute mocircže pocirc-

sobiť ako zaacutevislaacute premennaacute na zaacuteklade spraacutevania ktorej sa pri rocircznych experimentaacutelnych

podmienkach mocircžu posudzovať charakteristiky organizaacutecie čiacutetania v konkreacutetnej situaacutecii

Medzi priestoroveacute vyacuteskumneacute premenneacute podľa zmieňovanyacutech autorov patria a) ampli-

tuacuteda (veľkosť dĺžka sakaacutedy) ndash vzdialenosť medzi centrami dvoch susednyacutech viditeľnyacutech

fixaacuteciiacute ktoraacute sa meria v počte znakov b) fixačnaacute poziacutecia (landing position) ndash piacutesmeno slova

na ktorom sa nachaacutedza fixaacutecia (v priacutepade že sa fixuje medzera medzi slovami koacuteduje sa ako

nula) c) vzdialenosť medzi poziacuteciou predchaacutedzajuacutecej fixaacutecie a začiatkom (alebo stredom)

slova (launch distance) na ktorom by mala byť nasledujuacuteca fixaacutecia meranaacute počtom piacutesmen

114

(nemusiacute sa zhodovať s amplituacutedou podľa Radach a Kennedy 2004 cit podľa Nazarov a Meš-

čerjakov 2009)

Za časoveacute vyacuteskumneacute premenneacute Radach a Kennedy považujuacute

dĺžku (trvanie) sakaacutedy ndash čas od začiatku do prvej zastaacutevky pohybu priamo zaacutevisiacute od

amplituacutedy sakaacutedy a pohybuje sa v rozmedziacute 10 divide 100 ms

trvanie fixaacutecie (fixation duration) ndash dobu trvania prvej fixaacutecie v raacutemci slova nezaacutevisle

od priacutetomnosti dodatočnyacutech fixaacuteciiacute ležiacute v rozmedziacute od 50 ms do niekoľkyacutech sekuacutend

s priemernou hodnotou 200 ms pre jednoduchyacute text

dĺžku (trvanie) refixaacutecie ndash celkovuacute dĺžku dodatočnyacutech fixaacuteciiacute pred opusteniacutem slova

dĺžku rozpoznaacutevania (gaze duration) ndash celkovuacute dĺžku všetkyacutech fixaacuteciiacute pred opusteniacutem

slova

dobu opakovaneacuteho čiacutetania (rereading time) ndash celkovuacute dĺžku všetkyacutech fixaacuteciiacute vykona-

nyacutech po prvom opusteniacute slova (Radach a Kennedy 2004 cit podľa Nazarov a Meščer-

jakov 2009)

Zaacutekladneacute a vyacutechodiskoveacute vzorce čiacutetania z hľadiska pohybu očiacute zobrazuje tabuľka 1

Tabuľka 1

Priemerneacute dĺžky fixaacutecie a dĺžka sakaacuted pri čiacutetaniacute (Rayner 1998)

Uacuteloha Strednaacute dĺžka ndash

trvanie fixaacutecie (v ms)

Priemernaacute veľkosť sakaacuted

(v stupňoch)

Ticheacute čiacutetanie 225 2 (približne 8 piacutesmen)

Hlasneacute čiacutetanie 275 15 (približne 6 piacutesmen)

K vyacutechodiskovyacutem vyacuteskumnyacutem indikaacutetorom možno zahrnuacuteť i skutočnosť že u viac skuacute-

senyacutech a schopnyacutech čitateľov je vysledovaneacute kratšie trvanie fixaacuteciiacute ich počet je menšiacute a menšiacute

je i počet sakaacuted ktoreacute suacute zreteľne vaumlčšie než u detiacute ktoreacute sa len učia čiacutetať osocircb s poruchami

čiacutetania a celkovo u menej schopnyacutech čitateľov (Rayner Slattery a Beacutelanger 2010)

McConkie a kolektiacutev (1991 cit podľa Nazarov a Meščerjakov 2009) porovnaacutevali pohy-

by očiacute detskyacutech a dospelyacutech čitateľov a zistili že už po roku počiatočneacuteho čiacutetania naberajuacute

pohyby očiacute detskeacuteho čitateľa vzorce pohybov očiacute dospeleacuteho čitateľa Porovnanie pohybu očiacute

pri čiacutetaniacute detiacute a dospelyacutech prezentuje tabuľka 2

Tabuľka 2

Rozloženie strednyacutech hodnocirct trvania fixaacuteciiacute počtu fixaacuteciiacute a frekvencie regresiiacute (americkiacute

žiaci a dospeliacute pozri McConkie et al cit podľa Nazarov a Meščerjakov 2009)

Parameter trieda 1 tr 2 tr 3 tr 4 tr 5 tr Dospeliacute

Dĺžka fixaacutecie (ms) 304 268 262 248 243 200

Počet fixaacuteciiacute na 100 slov 168 138 125 132 135 118

Frekvencia regresiiacute 34 33 34 36 36 21

K špecifickyacutem typom pohybov očiacute pri čiacutetaniacute a teda k špecifickyacutem vyacuteskumnyacutem premen-

nyacutem zaraďuje McConkie et al (1991) nasledujuacutece

115

refixaacuteciu (opaumltovnuacute fixaacuteciu)

progresnuacute fixaacuteciu fixaacuteciu vpred (forward fixation progressive fixation) ndash ktorou sa

končiacute sakaacuteda zhodnaacute so smerom čiacutetania

regresiacutevnu fixaacuteciu spaumltnuacute fixaacuteciu (backward fixation regressive fixation) ndash ixaacuteciu

ktoraacute končiacute sakaacutedu ktoraacute maacute opačnyacute smer k smeru čiacutetania

prehliadanieprezeranie (pass) ndash prveacute skenovanie konkreacutetneho fragmentu textu ak

sa tento fragment skenuje znovu bude to považovaneacute za druheacute tretie (a pod) prehlia-

danie

regresiu ndash sakaacuteda pozdĺž liacutenie a v smere ktoryacute sa nezhoduje so smerom čiacutetania vraacute-

tane presunutia na začiatok ďalšieho riadka po skončeniacute čiacutetania predchaacutedzajuacuteceho

riadka

globaacutelny naacutevrat (look-back) je sakaacuteda s vysokou amplituacutedou na skocircr prečiacutetanuacute extovuacute

časť

21 Čitateľskyacute kvocient a pohyby očiacute

Posudzovanie ryacutechlosti a presnosti čiacutetania ako aj porozumenie prečiacutetaneacutemu a analyacuteza

pohybov očiacute sa využiacuteva vo vyacuteskume čiacutetania čoraz extenziacutevnejšie Ryacutechlosť čiacutetania je jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech indikaacutetorov ktoryacute je meranyacute počtom prečiacutetanyacutech slov za minuacutetu (a upres-

ňovanaacute počtom spraacutevne prečiacutetanyacutech slov za minuacutetu) ndash v odbornyacutech kruhoch je znaacutemy ako

čitateľskyacute kvocient (ČQ)

Pri každom meraniacute ryacutechlosti čiacutetania sa objavujuacute naacutemietky rocircznych odborniacutekov prečo sa

hodnotiacute praacuteve ryacutechlosť ktoraacute je v porovnaniacute s porozumeniacutem menej docircležitaacute Mnoheacute vyacutesku-

my však dokazujuacute že ryacutechlosť čiacutetania je najvyacuteraznejšiacutem indikaacutetorom kvality čiacutetania pretože

zreteľne koreluje s chaacutepaniacutem čiacutetaneacuteho textu V praxi je zaužiacutevanyacute pojem sociaacutelna uacutenosnosť

čiacutetania t j ryacutechlosť čiacutetania 60 ndash 70 slov za minuacutetu Pri tejto ryacutechlosti je čitateľ schopnyacute ziacute-

skavať poznatky z textu mocircže text vizualizovať a začiacutena čiacutetať pre radosť Osobituacute vaacutehu na-

dobuacuteda tento ukazovateľ u počiatočnyacutech čitateľov (t j u detiacute) V nasledujuacutecej tabuľke mož-

no vidieť zvyšovanie ryacutechlosti čiacutetania v zaacutevislosti od čitateľskeacuteho veku (Zelinkovaacute 2009)

Tabuľka 3

Počet spraacutevne prečiacutetanyacutech slov pri veľmi jednoduchom texte (Zelinkovaacute 2009)

Ročniacutek Priemer Min Max SD1

2 roč 4186 7 113 1895

3 roč 7216 22 131 2065

4 roč 8416 23 138 2138

5 roč 10014 34 177 2592

6 roč 10427 25 155 2390

8 roč 11951 43 173 2473

1 Smerodajnaacute odchyacutelka ukazuje do akej miery suacute meraneacute hodnoty rozloženeacute okolo strednej hodnoty Čiacutem je smero-

dajnaacute odchyacutelka menšia tyacutem bližšie suacute meraneacute hodnoty okolo strednej hodnoty Znamenaacute to že meraneacute hodnoty respondentov suacute u všetkyacutech podobneacute rozptyl je menšiacute

116

Tabuľka prezentuje vyacuteraznyacute naacuterast počtu prečiacutetanyacutech slov v prvyacutech troch ročniacutekoch

V nasledujuacutecich ročniacutekoch zmena nie je takaacute vyacuteznamnaacute Matějček uvaacutedza že v českom jazyku

by intaktneacute dieťa malo dosiahnuť hranicu sociaacutelnej uacutenosnosti čiacutetania na konci druhej triedy

to znamenaacute že by malo byť schopneacute prečiacutetať šesťdesiat slov za minuacutetu (Matějček 1987 s

129) Tento uacutedaj možno porovnaacutevať s ryacutechlosťou čiacutetania v slovenskom jazyku Medzi naj-

slabšiacutemi a najlepšiacutemi čitateľmi je v tomto čitateľskom veku vyacuteraznyacute rozdiel predovšetkyacutem na

druhom stupni zaacutekladnej školy Slabiacute čitatelia potrebujuacute špeciaacutelnu starostlivosť a predĺženyacute

čitateľskyacute vyacutecvik bez ohľadu na svoj vek ndash bez tejto intervencie suacute len ťažko schopniacute použiacute-

vať text ako naacutestroj ziacuteskavania poznatkov a po skončeniacute zaacutekladnej školy sa ich čitateľskeacute

schopnosti nebuduacute ďalej rozviacutejať skocircr naopak hroziacute nebezpečenstvo zhoršovania uacuterovne

čiacutetania a v niektoryacutech priacutepadoch tzv sekundaacuterna negramotnosť pretrvaacutevajuacuteca aj v dospelosti

Pri konfrontaacutecii ČQ so vzorcami pohybu očiacute vyacuteskumy potvrdzujuacute že s rastom ČQ klesaacute

priemernaacute doba fixaacuteciiacute t j očneacute pohyby sa zlepšujuacute vzťah platiacute aj obraacutetene ndash s poklesom

ČQ rastie doba fixaacutecie Okrem toho s rastom ČQ rastie veľkosť progresnyacutech sakaacuted a s pokle-

som ČQ klesaacute i veľkosť progresnyacutech sakaacuted (Jošt 2011 Rayner Slattery a Beacutelanger 2010)

Ďalej sa ukazuje že

ryacutechlejšiacute čitatelia vykazujuacute vaumlčšie percepčneacute rozpaumltie pri čiacutetaniacute viet a textov (napr

Rayner Slattery a Beacutelanger 2010 Haumlikiouml Bertram Hyoumlnauml a Niemi 2009)

čitatelia s vysokou uacuterovňou čitateľskyacutech zručnostiacute majuacute kratšiu dobu fixaacutecie a menej

regresiiacute ako priemerniacute čitatelia (napr Ashby Rayner a Clifton 2005)

22 Očneacute pohyby vs strateacutegie čiacutetania a typy čitateľov

Vzhľadom na spojitosť medzi pohybmi očiacute a pozornosťou sluacuteži sledovanie očiacute ako vhod-

nyacute naacutestroj na skuacutemanie priebehu kognitiacutevnych procesov počas čiacutetania ale i na typoloacutegiu stra-

teacutegiiacute čiacutetania a štyacutely a typy čiacutetania ktoreacute by sa mali pri vyacuteskume čiacutetania zohľadňovať

Na zaacuteklade očnyacutech pohybov rozlišuje OrsquoRegan tzv preciacuteznu a riskantnuacute strateacutegiu čiacuteta-

nia (OrsquoRegan 1990) Pri preciacuteznej strateacutegii čiacuteta čitateľ slovo od slova (veľmi preciacutezne a sta-

rostlivo) starostlivo využiacuteva aj vnuacutetroslovnuacute taktiku očnyacutech pohybov s častyacutemi refixaacuteciami

malyacutemi sakadickyacutemi pohybmi progresnyacutemi i regresnyacutemi v raacutemci jedneacuteho a toho isteacuteho slova

V riskantnej strateacutegii čiacutetania sa vnuacutetroslovnaacute taktika nerealizuje t j nerealizujuacute sa žiadne

refixaacutecie a čitateľ text sakadicky veľmi progresiacutevne prelietava Staacuteva sa však že textu nepo-

rozumie ndash v tom sa ukazuje riziko danej strateacutegie Vtedy je strateacutegia prerušenaacute a dočasne

nahradenaacute starostlivou (OrsquoRegan 1990)

Pre pozorovanie individuaacutelnych rozdielov pri čiacutetaniacute sa ukazuje ako produktiacutevna aj di-

menzia ktoraacute rozlišuje štyacutel čiacutetania tzv bdquopachtičaldquo bdquodriacutečaldquo (plodder) a štyacutel tzv prieskumniacute-

ka (explorer) Očneacute pohyby pachtiča suacute charakterizovaneacute veľkyacutem počtom sakaacuted pričom tie

suacute kraacutetke a vaumlčšinou progresneacute s niacutezkym počtom regresiiacute v raacutemci pohybu vpred doba fixaacuteciiacute

je predĺženaacute a na jedno slovo mocircže pripadnuacuteť i viac fixaacuteciiacute Tento typ čitateľa sa musiacute tex-

tom jednoducho prepachtiť ndash predrieť Na druhom konci dimenzie štyacutelu čiacutetania je štyacutel prie-

skumniacuteka ktoryacute vykazuje relatiacutevne viac regresiiacute a menej progresnyacutech sakaacuted v porovnaniacute

s predchaacutedzajuacutecim štyacutelom pretože jeho sakaacutedy suacute veľkeacute a mnoheacute slovaacute nie suacute vocircbec fixova-

neacute (Olson Kliegl Davidson a Foltz 1985)

U jedneacuteho a toho isteacuteho čitateľa sa očneacute pohyby menia v zaacutevislosti od toho či čiacuteta poti-

chu alebo nahlas (Jošt 2011) akyacute typ čiacutetania využiacuteva v zaacutevislosti od zaacutemeru čiacutetania (orien-

tačneacute vs štatarickeacute čiacutetanie) či čiacuteta text prvyacute raz či je v danej oblasti novaacutečikom alebo exper-

tom a pod

117

Je jasneacute že človek využiacuteva viacero typov čiacutetania (hlasneacute a ticheacute selektiacutevne orientačneacute

a štatarickeacute) a to v zaacutevislosti od uacutečelu a zaacutemeru čiacutetania A zreteľneacute je i to že rozličneacute mate-

riaacutely s ktoryacutemi prichaacutedza do styku si vyžadujuacute svojskyacute spocircsob čiacutetania V nasledujuacutecej tabuľke

suacute prezentovaneacute zaacutekladneacute indikaacutetory očnyacutech pohybov v špecifickyacutech čitateľskyacutech situaacuteciaacutech

a pri čiacutetaniacute špecifickyacutech materiaacutelov Zahrnutyacute je i osobityacute priacutepad čiacutetania ndash piacutesanie

Tabuľka 4

Priemerneacute dĺžky fixaacutecie a dĺžka sakaacuted pri špecifickom čiacutetaniacute určityacutech typov materiaacutelov

(Rayner 1998)

Uacuteloha Strednaacute dĺžka ndash

trvanie fixaacutecie (v ms)

Priemernaacute veľkosť sakaacuted

(v stupňoch)

Ticheacute čiacutetanie 225 2 (približne 8 piacutesmen)

Hlasneacute čiacutetanie 275 15 (približne 6 piacutesmen)

Vizuaacutelne vyhľadaacutevanie 275 3

Vniacutemanie sceacuteny 330 4

Čiacutetanie (zaacuteznamu) hudby 375 1

Piacutesanie 400 1 (približne 4 piacutesmenaacute)

Trvanie fixaacutecie pri čiacutetaniacute sa zvyšuje keď a) na okraji predchaacutedzajuacutecej fixaacutecie suacute umies-

tneneacute nespraacutevne (neplatneacute) piacutesmenaacute b) slovaacute suacute napiacutesaneacute s chybami c) ak suacute fixovaneacute niacutezko-

frekvenčneacute slovaacute a slovaacute so zložityacutem obsahom d) ak maacute čitateľ malyacute objem slovnej zaacutesoby

a slovo nepatriacute do slovniacuteka čitateľa e) ak suacute fixovaneacute viacslabičneacute slovaacute f) ak suacute fixovaneacute

menej predviacutedateľneacute slovaacute a g) ak textovyacute fragment obsahuje viacero docircležitejšiacutech myšlie-

nok Okrem toho dĺžka fixaacuteciiacute zaacutevisiacute od dĺžky aj od frekvencie priamo nefixovanyacutech slov

(Nazarov a Meščerjakov 2009) a dobu fixaacutecie určuje aj miera dištinktiacutevnosti slov a to tak že

slovaacute s vysokou mierou dištinktiacutevnosti suacute dlhšie fixovaneacute ako slovaacute s niacutezkou (Jošt 2011)

Očneacute pohyby sa teda menia nielen v zaacutevislosti od čitateľa ale i v zaacutevislosti od toho ako

naacuteročnyacute alebo ako koncipovanyacute je text Vizuaacutelna forma a obsah čiacutetaneacuteho textu suacute viacrozmer-

neacute kategoacuterie ktoreacute suacute opiacutesaneacute veľkyacutem počtom prvkov Každyacute z nich mocircže ovplyvniť ten či

onen parameter alebo suacutebor parametrov okulomotorickej i kognitiacutevnej aktivity To vytvaacutera

značnyacute probleacutem pri interpretaacutecii experimentaacutelnych uacutedajov a konštrukcii koncepčnyacutech mode-

lov čiacutetania Jeho prekonanie si vyžaduje opustiť metodiku priamej kontroly procesu spracova-

nia informaacuteciiacute zo strany pohybov očiacute (Rayner 1998) a uvedomiť si že suacute zaacutevisleacute aj od ďalšiacutech

textovyacutech faktorov V tomto ohľade suacute zaujiacutemaveacute pokusy vyacutevoja novyacutech meraniacute okulomoto-

rickej aktivity ktoreacute odraacutežajuacute vlastnosti kognitiacutevnej dynamiky na vysokej uacuterovni Boli na-

vrhnuteacute ukazovatele ktoreacute umožňujuacute zistiť reakcie na posun teacutemy v čiacutetanom texte na chyby

v texte alebo na globaacutelne seacutemantickeacute nesuacutelady (Hyoumlnauml Lorch a Rinck 2003) V tabuľke 5

zhŕňame vyacutechodiskovyacute sumaacuter faktorov ktoreacute vplyacutevajuacute na pohyby očiacute a kognitiacutevnu činnosť

pri čiacutetaniacute

118

Tabuľka 5

Faktory vplyacutevajuacutece na očneacute pohyby pri čiacutetaniacute

Aspekt čitateľ

Aspekt forma

materiaacutelu

a textoveacute

charakteristiky

Aspekt

lingvistickeacute

parametre textu

Aspekt

inštrukcie

uacuteloha

Aspekt

externeacute

predchaacutedzajuacuteca

čitateľskaacute skuacutesenosť

naacuteročnosť textu frekvencia slov naacuteročnosť

čitateľskej uacutelohy

ruchy

(hudba hluk konverzaacutecia)

predchaacutedzajuacuteca

vedomosť

percepčne

naacutepadneacute prvky

predviacutedateľnosť

slov

poskytnutyacute

čas

situačneacute

(uacutenava stres

cudzie

prostredie)

znalostnaacute uacuteroveň

(čitateľove scheacutemyencyklopeacutedia)

hustota

skuacutemanyacutech prvkov

seacutemantickaacute

nejednoznačnosť slov

veľkosť

sledovanejč

iacutetanej plochy

individuaacutelne

špecifikaacute

(poruchy

zraku

dyslexia a pod)

uacuteroveň zručnosti pseudotext dištinktiacutevnosť

informatiacutevnosť slov

očakaacutevanie

testu

prostredie

(svetelneacute podmienky)

čiacutetanie potichu nahlas neplatneacute znaky

a chyby

viacero vyacuteznamov

v texte diskurz

schopnosť posuacutediť

obsahovuacute relevantnosť

zložitosť

čitateľskaacute naacuteročnosť slova

slovniacutek čitateľa

Uvedeneacute faktory suacute mimoriadne komplementaacuterne navzaacutejom sa preliacutenajuacute a dopĺňajuacute

Rozhodne však možno konštatovať že ich sumaacuter nie je uacuteplnyacute a repertoaacuter faktorov ako aj

mieru pocircsobenia mnohyacutech z nich možno opraacutevnene považovať za potenciaacutelnu vyacuteskumnuacute

domeacutenu knižničnej a informačnej vedy

3 Metodologickeacute vyacutechodiskaacute vyacuteskumu sledovania pohybu očiacute

pri čiacutetaniacute

Pri vyacuteskumoch pomocou zariadenia na sledovanie pohybov očiacute je z metodologickeacuteho

hľadiska veľmi docircležiteacute spraacutevne vypracovať dizajn experimentu Holmqvist so svojiacutem tiacutemom

(2011) poukazuje na dva zaacutekladneacute predpoklady ktoreacute by mal takyacuteto vyacuteskum spĺňať alebo

brať do uacutevahy Prvyacutem je experimentaacutelny naacutevrh charakteru štuacutedie Znamenaacute to študovanie

efektu nezaacutevislyacutech premennyacutech (ktoryacutemi mocircže vyacuteskumniacutek priamo manipulovať napr typ

piacutesma) na zaacutevisleacute premenneacute (ktoreacute mocircžeme priamo merať ndash napr dĺžka fixaacuteciiacute alebo ampli-

tuacuteda sakaacuted) za priacutesne kontrolovanyacutech podmienok Jedna alebo viacereacute nezaacutevisleacute premenneacute

119

mocircžu byť pod kontrolou vyacuteskumniacuteka a cieľom experimentu je sledovať ako systematickeacute

zmeny v nezaacutevislyacutech premennyacutech ovplyvňujuacute zaacutevisleacute premenneacute

Druhyacutem predpokladom je že mnoheacute indikaacutetory sledovania pohybu očiacute respektiacuteve zaacute-

vislyacutech premennyacutech mocircžu byť použiteacute ako nepriame ukazovatele kognitiacutevnych procesov ku

ktoryacutem by sme sa inak priamo nemohli dostať

Ďalšiacutem docircležityacutem krokom je formulaacutecia hypoteacutezy Ak napriacuteklad pri skuacutemaniacute multitas-

kingu formulujeme vyacuteskumnuacute otaacutezku veľmi voľne bdquoAkyacute maacute vplyv počuacutevanie hudby alebo

hluk na schopnosť študentov suacutestrediť sa na štuacutediumldquo nebudeme ju schopniacute zodpovedať

bez ďalšej operacionalizaacutecie ndash teda procesu tvorby naacutevrhu vyacuteskumu ktoryacute je dostatočne

preciacutezny na to aby ziacuteskaneacute daacuteta boli validneacute hodnoty vhodne vyjadriteľneacute vypočiacutetateľneacute

a kontrolovateľneacute V spomiacutenanom priacuteklade je potrebneacute špecifikovať typ a uacuteroveň zvukov

v pozadiacute (hudba konverzaacutecia) a tiež je potrebneacute vybrať ako sa bude merať čiacutetanie (testom

dotazniacutekom meraniacutem ryacutechlosti čiacutetania a pod)

Holmqvist s kolegami (2011) odporuacutečajuacute niekoľko krokov respektiacuteve priacutestupov pred

tyacutem ako sa vyacuteskumniacutek pustiacute do samotnej realizaacutecie analyacutezy a interpretaacutecie štuacutedie ktoreacute

popisujeme v nasledujuacutecej časti

31 Exploratiacutevny pilot

Pilotnaacute štuacutedia s malyacutem množstvom ziacuteskanyacutech daacutet pomocircže ak si vyacuteskumniacutek nie je istyacute

tyacutem akeacute vyacutestupy maacute očakaacutevať alebo akeacute faktory maacute v experimente zohľadniť Cieľom je

ziacuteskať všeobecnyacute postoj k uacutelohe ktoraacute maacute priniesť prijateľneacute operacionalizovaneacute hypoteacutezy

V raacutemci vyššie uvedeneacuteho priacutekladu je vhodneacute dať čiacutetať text niekoľkyacutem participantom popri

hudbe hluku a v tichosti naacutesledne sa ich opyacutetať ako sa im pozdaacuteva uacuteloha ako sa ciacutetili pri

čiacutetaniacute textu v raacutemci danyacutech podmienok a pod Pri analyacuteze daacutet zo zariadenia na sledovanie po-

hybu očiacute si treba všimnuacuteť tepelneacute mapy a cesty pohľadu Je rozdiel v daacutetach medzi recipien-

tmi ktoriacute čiacutetali text pri hudbe hluku a v tichosti Čiacutem to mocircže byť Existujuacute ďalšie indikaacuteto-

ry ktoreacute je nutneacute zahrnuacuteť do experimentu ako napriacuteklad retencia testy na pracovnuacute pamaumlť

osobnostneacute testy počet kniacuteh ktoreacute prečiacutetali v detstve a pod V raacutemci pilotnej štuacutedie nie je

potrebneacute vykonať štatistickuacute analyacutezu pretože cieľom je vygenerovať testovateľneacute hypoteacutezy

a nie p-hodnotu Hypoteacutezy sa majuacute opierať aj o relevantnuacute teoacuteriu z ktorej vyacuteskumniacutek gene-

roval svoje predikcie a domnienky

32 Rybaacutersky vyacutelet

Metodologickyacute priacutestup rybaacuterskeho vyacuteletu (fishing trip) je priacutestup v ktorom si nie je vyacute-

skumniacutek istyacute tyacutem ktoreacute indikaacutetory buduacute vhodneacute v raacutemci jeho štuacutedie (vzhľadom na to že za-

riadenie na sledovanie pohybu očiacute ich vie poskytnuacuteť mnoho) V podstate ide o pilotnuacute štuacutediu

s veľkyacutem množstvom participantov a stimulov (materiaacutelov na čiacutetanie) Ako naacutezov napovedaacute

ide o priacutestup kedy vyacuteskumniacutek bdquovhodiacute do vody veľkuacute sieťldquo a čakaacute že chytiacute nejakuacute rybu (sig-

nifikantnyacute vyacutesledok) Nevyacutehodou takeacutehoto priacutestupu je slabaacute štatistickaacute istota vzhľadom na

veľkeacute množstvo indikaacutetorov a premennyacutech Aj keď vyacuteskumniacutek ziacuteska štatisticky vyacuteznamneacute

merania suacute ťažko replikovateľneacute a preto je potrebneacute zuacutežiť množstvo premennyacutech vhodne

selektovať vzorku a opakovať experiment so zreteľom na bdquorybuldquo ktoraacute bola chytenaacute Naopak

vyacutehodou tohto priacutestupu je hľadanie ďalšieho smeru formulovanie konkreacutetnych hypoteacutez a tiež

to že vedie k možnosti kriticky si na reaacutelnom experimente overiť post-hoc vysvetlenie naacute-

jdeneacuteho javu

120

33 Operacionalizaacutecia riadenaacute teoacuteriou

V ideaacutelnom priacutepade je možneacute vychaacutedzať z teoacuterie a vyacutesledkov realizovanyacutech vyacuteskumov

a formulovať docircsledky a predikcie Tieto však mocircžu byť priacuteliš všeobecneacute alebo sa nemusia

dať formulovať ako testovateľneacute koncepty Predikcie na zaacuteklade teoacuterie mocircžu byť ďalej špeci-

fikovaneacute buď odkazovaniacutem na komplementaacuternu teoacuteriu alebo vytvoreniacutem prijateľnyacutech pred-

pokladov v zmysle teoacuterie ktoruacute by akceptovali aj pocircvodniacute autori Na tomto zaacuteklade mocircže

vyacuteskumniacutek danuacute teoacuteriu overiť empiricky Mocircže sa tiež stať že vyacuteskumniacutek naacutejde teoacuteriu mo-

del alebo konštatovanie ktoryacutemi priamo predikuje niečo čo je jednoznačne merateľneacute metoacute-

dou sledovania pohybu očiacute (napr bdquopri počuacutevaniacute obľuacutebenej hudby maacute človek tendenciu čiacutetať

slovaacute alebo vety opakovaneldquo) V tomto priacutepade suacute konceptuaacutelny naacutevrh a merateľneacute premen-

neacute jednoznačneacute (vyacuteber hudby ktoruacute maacute raacuted danyacute respondent a sledovanie počtu regresnyacutech

sakaacuted a času opakovaneacuteho čiacutetania)

34 Operacionalizaacutecia prostredniacutectvom tradiacuteciiacute a paradigiem

Tento priacutestup podobne ako operacionalizaacutecia riadenaacute teoacuteriou stavia na adaptaacutecii a roz-

viacutejaniacute predošlyacutech vyacuteskumov Typicky ide o postup pri ktorom vyacuteskumniacutek modifikuje reali-

zovanyacute experiment podľa svojich potrieb tak aby ho dokaacutezal replikovať a rozviť Mocircže pri-

dať ďalšie manipulaacutecie ktoreacute jav vysvetlia hlbšie Vyacutehodou je stavanie na akceptovanom

naacutevrhu experimentu a signifikantnyacutech vyacutesledkoch Taacuteto metodoloacutegia je akceptovateľnejšia

než prezentovanie vlastnyacutech meraniacute ktoreacute ešte predtyacutem nikto nevyskuacutešal Niektoreacute vyacuteskum-

neacute oblasti a teacutemy sa staacutevajuacute populaacuternymi a generujuacute množstvo experimentaacutelnych vyacutesledkov

Po čase sa v raacutemci tyacutechto teacutem vytvoriacute vyacuteskumnaacute tradiacutecia s dobre špecifikovanou paradig-

mou ktoraacute s ňou asociuje spolu s konkreacutetnymi technikami efektmi a meraniami Paradigma

v tomto zmysle je uacutezka operacionalizaacutecia experimentaacutelnej uacutelohy ktorej cieľom je vymedziť

priacutečiny a naacutesledky ktoreacute vylučujuacute ineacute vonkajšie faktory Vyacuteskumniacutek musiacute realizovať mnoho

opakovaniacute (s malyacutemi odchyacutelkami) aby pochopil priacuteslušneacute uacutečinky to ako interagujuacute a akeacute suacute

silneacute Dlhodobeacute použiacutevanie tejto metodoloacutegie ktoraacute prinaacuteša vyacuteraznuacute redukciu času medzi

naacutevrhom a vyacutesledkom mocircže viesť k tomu že vyacuteskumniacutek bude prehliadať noveacute inovatiacutevne

metoacutedy

Typickyacutemi vyacuteskumnyacutemi tradiacuteciami v oblasti metoacutedy sledovania pohybu očiacute suacute čitateľ-

skyacute vyacuteskum vizuaacutelne vyhľadaacutevanie vniacutemanie sceacuteny a použiteľnosť (Holmqvist et al 2011)

Čitateľskyacute vyacuteskum sa zameriava na jazykoveacute spracovanie (language processing) zahr-

nuteacute v porozumeniacute textu Bežneacute vyacuteskumneacute otaacutezky zahŕňajuacute existenciu a rozsah paralelneacuteho

spracovania a vplyv lexikaacutelnych a syntaktickyacutech faktorov na čitateľskeacute spraacutevanie (Kuperman

Matsuki a Van Dyke 2018) Taacuteto tradiacutecia bežne využiacuteva spracovanie obmedzeneacuteho textu ako

napriacuteklad prezentovanie jednej vety na jednu obrazovku a pod Prezentovanyacute text zodpovedaacute

jasnej štruktuacutere naacutevrhu aby bolo možneacute určiť konkreacutetne mechanizmy okulomotorickyacutech po-

hybov počas čiacutetania Preto bdquočiacutetanieldquo v širšom zmysle ako napriacuteklad literaacuterne porozumenie

romaacutenu nie je stimulom pre vyacuteskumnuacute tradiacuteciu čiacutetania z perspektiacutevy očnyacutech pohybov V raacutem-

ci takeacutehoto čiacutetania suacute hlavnyacutemi prediktormi faktory ako suacute žaacutener uacuteroveň vzdelania alebo

štruktuacutera diskurzu Naopak v suacutevislosti s očnyacutemi pohybmi suacute prediktormi frekvencia slov

dĺžka slov počet morfeacutem a pod Holmqvist (2011) tvrdiacute že dobre vyvaacuteženyacute charakter čita-

teľskeacuteho vyacuteskumu rovnako ako docircsledneacute odhodlanie v raacutemci tejto oblasti vytvorili dobre

prebaacutedanuacute oblasť s vysokou sofistikovanou uacuterovňou Ako sme uviedli bežnyacutemi indikaacutetormi

vo vyacuteskume čiacutetania suacute čas do prvej fixaacutecie dĺžka fixaacuteciiacute regresie medzi jednotlivyacutech slova-

mi a v raacutemci slova a pod Unikaacutetnym je rozloženie stimulu (respektiacuteve organizaacutecia podnetu)

ktoryacute maacute prirodzeneacute poradie spracovania (prveacute slovo je spracovaneacute pred druhyacutem druheacute pred

121

tretiacutem atď) To umožňuje merania v ktoryacutech je komponentom praacuteve poradie Sledujuacute sa

regresie kedy participanti znovu fixujuacute slovo ktoreacute už predtyacutem fixovali vo vete

Čitateľskyacute vyacuteskum taktiež vyuacutestil do použiacutevania pohľadom podmienenyacutech zmien v raacutemci

metoacutedy sledovania pohybu očiacute V tomto priacutepade sa mierne zmenia nahradia alebo skryjuacute

slovaacute v zaacutevislosti od aktuaacutelneho miesta fixaacutecie (napriacuteklad nasledujuacutece slovo vo vete sa skry-

je na niekoľko sekuacutend delimituje sa počet znakov až kyacutem na daneacute slovo oko nezafixuje po-

hľad a pod) Pohľadom podmieneneacute sledovanie pohybu očiacute je silnaacute technika pre skuacutemanie

vyacutehod bdquoprezeranialdquo v raacutemci čiacutetania a osvojili si ho aj ineacute oblasti vyacuteskumu pre štuacutedium pozor-

nosti nezaacutevisle od očnyacutech pohybov

35 Metodologickaacute triangulaacutecia

Metoacuteda sledovania pohybu očiacute poskytuje vyacuteskumniacutekom obrovskeacute možnosti no daacuteta do-

kaacutežu povedať len to kde v raacutemci stimulu prebehol kognitiacutevny proces a ako dlho trval nedo-

kaacutežu však povedať ktoryacute konkreacutetny kognitiacutevny proces bol involvovanyacute V tomto pomocircže

metodologickaacute triangulaacutecia Ide o použitie viac než jednej metoacutedy pre zvyacutešenie spoľahlivosti

zistenyacutech vyacutesledkov (Denzin 1970 cit podľa Holmqvist 2011) Ak je vyacuteskum postavenyacute len

na jednej metoacutede mocircže byť ovplyvnenyacute limitaacuteciami spojenyacutemi s použiacutevaniacutem danej metoacutedy

Metodologickaacute triangulaacutecia poskytuje zvyacutešenuacute istotu spoľahlivosť a kredibilitu prostredniacutec-

tvom dokazovania validity vyacutesledkov ziacuteskanyacutech viaceryacutemi metoacutedami (Bryman 1984 cit pod-

ľa Holmqvist 2011) V raacutemci vyacuteskumu čiacutetania suacute použiacutevaneacute rozhovory dotazniacuteky kognitiacutev-

ne testy suacutebežnyacute alebo retrospektiacutevny verbaacutelny protokol (Šmidekovaacute 2018) psychologickeacute

testy zameraneacute na rocirczne relevantneacute aspekty a pod

4 Vybraneacute metodologickeacute probleacutemy

41 Teoretickeacute probleacutemy

V raacutemci teoretickyacutech probleacutemov je potrebneacute vziať do uacutevahy chronologickyacute vek čitateľ-

skyacute vek a čitateľskuacute zručnosť vo vzaacutejomnej suacutevislosti a v suacutevislosti s vplyvom na pohyby

očiacute So stuacutepajuacutecim vekom sa zvyšuje aj čitateľskaacute zručnosť tak ako sa z dieťaťa ktoreacute nikdy

predtyacutem nečiacutetalo staacuteva zdatnyacute čitateľ Preto akeacutekoľvek zmeny v pohyboch očiacute ktoreacute zazna-

menaacutevame v raacutemci rocircznych vekovyacutech skupiacuten možno pripiacutesať rozdielu v chronologickom

veku ale taktiež rozdielu v čitateľskom veku a v čitateľskej zručnosti Keď čiacuteta riadok textu

dospelyacute jedinec s dobrou čitateľskou zručnosťou jeho oči vykonaacutevajuacute sekvenciu extreacutemne

ryacutechlych sakadickyacutech pohybov ktoreacute pozicionujuacute oko tak aby novaacute informaacutecia dopadla

praacuteve na foveu Pohyby očiacute sa so zvyšujuacutecim vekom zlepšujuacute rovnako ako ineacute motorickeacute

zručnosti Na druhej strane vyacutevinoveacute zmeny v kontrole pohybov očiacute mocircžu byť tiež behavio-

raacutelnym docircsledkom zvyšujuacutecej sa čitateľskej zručnosti Ako sa čitateľskaacute zručnosť zvyšuje

zmeny v pohyboch očiacute reflektujuacute pokles ťažkostiacute s kognitiacutevnym spracovaniacutem spojenyacutem s po-

rozumeniacutem textu Blytheovaacute a Jospehovaacute (2011) poukazujuacute na to že mnoheacute štuacutedie vylučujuacute

zo svojej vzorky deti ktoreacute nespadajuacute do normalizovaneacuteho rozpaumltia čitateľskej zručnosti pri-

jateľnej pre danyacute vek Taacuteto potenciaacutelna dichotoacutemia by mala brať do uacutevahy možnosť že roz-

diely v pohyboch očiacute počas čiacutetania medzi deťmi a dospelyacutemi mocircžu byť kombinaacuteciou oboch

zmien ndash motorickej zručnosti suacutevisiacej s vekom ako aj čitateľskej zručnosti

Druhyacutem teoretickyacutem probleacutemom je kauzalita Blytheovaacute a Jospehovaacute (2011) vo svojej

štuacutedii riešia kauzaacutelnu dilemu podstaty probleacutemu a to či zvyacutešenaacute zložitosť spracovaacutevania

122

spocircsobuje viac fixaacuteciiacute dlhšie fixaacutecie a pod alebo naopak k probleacutemom pri čiacutetaniacute vedie slabaacute

kontrola pohybov očiacute Štuacutedie Raynera a Duffyovej (1986) a kolektiacutevu Haumlikiouml Bertram Hyouml-

nauml a Niemi (2009) indikujuacute že zložitosť spracovaacutevania počas čiacutetania spocircsobuje zmeny v po-

hyboch očiacute

42 Metodologickeacute probleacutemy

Existuje niekoľko metodologickyacutech otaacutezok ktoreacute by sa mali brať do uacutevahy vo vzťahu

k vyacutevinovyacutem štuacutediaacutem pohybov očiacute počas čiacutetania Blytheovaacute a Jospehovaacute (2011) popisujuacute dva

probleacutemy

Prvyacutem probleacutemom suacute vzorky a kontrolneacute skupiny čo suacutevisiacute s teoretickyacutem probleacutemom

spomenutyacutem vyššie ako chronologickyacute vek tak aj čitateľskeacute zručnosti mocircžu prispieť k roz-

voju pohybov očiacute počas čiacutetania V malom počte štuacutediiacute ktoreacute použiacutevali rocirczne skupiny detiacute na

skuacutemanie zmien suacutevisiacich s vekom v raacutemci čitateľskej vyacutekonnosti boli skupiny vo všeo-

becnosti rozdeleneacute podľa chronologickeacuteho veku Hoci sa tento priacutestup voľby vzorky ukaacutezal

ako plodnyacute v inyacutech oblastiach vyacutevinoveacuteho vyacuteskumu (ako napriacuteklad skuacutemanie jazyka a ťaž-

kostiacute v oblasti gramotnosti asociovaneacute s vyacutevinovyacutemi poruchami) suacute porovnaacutevacie skupiny

často kontrolovaneacute tak pre chronologickyacute vek ako aj pre kognitiacutevne schopnosti alebo men-

taacutelny vek (napriacuteklad Bishop a Snowling 2004 Laing Hulme Grant a Karmiloff-Smith 2001

Leonard 1998 Snowling 2000 cit podľa Blytheovaacute a Jospehovaacute 2011) Je docircležiteacute aby sa

vyacuteskum uskutočňoval s priamym riešeniacutem relatiacutevneho priacutenosu veku a čitateľskej zručnosti

pri vyacutevine pohybov očiacute počas čiacutetania Preto je potrebneacute aby sa zaraďovali vyacuteskumneacute a kon-

trolneacute skupiny aj podľa chronologickeacuteho veku aj podľa čitateľskej zručnosti Zabraacuteni sa tak

nejasnyacutem alebo nepresnyacutem interpretaacuteciaacutem a vyacutesledkom

Druhyacutem metodologickyacutem probleacutemom je docircležitosť použiacutevania jazykovyacutech stimulov

primeranyacutech veku Niektoreacute štuacutedie predložili každej skupine vekovo primeraneacute stimuly

V takomto priacutepade mocircže byť priebeh procesu čiacutetania porovnanyacute v raacutemci skupiacuten (za predpo-

kladu starostliveacuteho vyacuteberu stimulov) analyacuteza uacutečinkov bude medzi vekovyacutemi skupinami (me-

dzikohortovaacute štuacutedia) rozdiely medzi skupinami možno pripiacutesať ich veku alebo mocircžu byť

pripiacutesateľneacute konkreacutetnemu suacuteboru viet (textu) ktoreacute boli čiacutetaneacute v každej skupine

V inyacutech štuacutediaacutech uacutečastniacuteci všetkyacutech vekovyacutech kategoacuteriiacute čiacutetali ten istyacute textovyacute materiaacutel

V takomto priacutepade suacute analyacutezy realizovaneacute vnuacutetri vekovyacutech skupiacuten a eliminuje sa obava že

akeacutekoľvek pozorovaneacute uacutečinky suacutevisia s rozdielmi v materiaacuteloch Existuje však obava že

akyacutekoľvek suacutebor čitateľskyacutech materiaacutelov bude pre mladšiacutech čitateľov inherentne ťažšiacute v po-

rovnaniacute so staršiacutemi čitateľmi

Je zdokumentovaneacute že pre zručnyacutech dospelyacutech čitateľov maacute zvyacutešenaacute naacuteročnosť spraco-

vania textu vplyv na pohyby očiacute Napriacuteklad časy čiacutetania slov suacute dlhšie pri niacutezkofrekvenčnyacutech

slovaacutech než pri vysokofrekvenčnyacutech slovaacutech (Henderson a Ferreira 1990) Je zrejmeacute že ex-

perimenty s participantmi rocirczneho veku čiacutetajuacutecimi rovnakeacute materiaacutely dospejuacute k rozdielom

v pohyboch očiacute ktoreacute suacute aspoň čiastočne spojeneacute s ťažkosťami suacutevisiacimi s textom pre čita-

teľov rocircznych vekovyacutech kategoacuteriiacute Nesmieme tiež zabuacutedať že niektoreacute slovaacute ktoreacute suacute priro-

dzeneacute pre deti no dospeliacute sa s nimi už nestretaacutevajuacute mocircžu taktiež skresliť vyacutesledky Vhodnyacutem

riešeniacutem je vyacuteber dostatočne vhodnyacutech slov s prihliadnutiacutem na frekvenciu vyacuteskytu danyacutech

slov v jazyku dospelyacutech a v jazyku detiacute

123

5 Skuacutemanie čiacutetania mimo digitaacutelneho prostredia

Svetoveacute vyacuteskumy sa v oblasti online čiacutetania a vyhľadaacutevania informaacuteciiacute u detiacute pomocou

technoloacutegie sledovania pohybu očiacute zaoberajuacute procesom čiacutetania na uacuterovni jednotlivyacutech slov

alebo viet na uacuterovni pochopenia celeacuteho textu a na uacuterovni čiacutetania a spracovania textu v raacutemci

viaceryacutech dokumentov Tieto vyacuteskumy v poslednyacutech desaťročiach pomohli pochopiť proces

čiacutetania samotneacuteho Každodenneacute čiacutetanie v reaacutelnom svete sa však liacuteši od scenaacuterov použityacutech

v danyacutech experimentoch (Jarodzka a Brand-Gruwel 2017) Vyacutezvou je prepojenie procesu

samotneacuteho čiacutetania s čitateľskyacutemi strateacutegiami v rocircznych kontextoch reaacutelneho sveta napriacuteklad

aj v suacutevislosti s vyhľadaacutevaniacutem informaacuteciiacute Skuacutemanie čiacutetania aj mimo digitaacutelneho prostredia

umožňuje mobilneacute zariadenie na sledovanie pohybu očiacute integrovaneacute do raacutemu vo forme okulia-

rov Tie maacute participant nasadeneacute rovnako ako ineacute okuliare s tyacutem rozdielom že na vnuacutetornej

strane raacutemu suacute umiestneneacute infračerveneacute kamery sniacutemajuacutece pohyb očiacute a na vonkajšej strane

je umiestnenaacute malaacute kamera ktoraacute širokouhlo sniacutema sceacutenu na ktoruacute sa participant pozeraacute

Toto mobilneacute zariadenie funguje na rovnakom princiacutepe ako statickeacute zariadenie t j na prin-

ciacutepe diaľkovej video-okulografie Obe zaznamenaacutevajuacute rovnakeacute daacuteta (dĺžku fixaacuteciiacute ryacutechlosť

a smer sakaacuted a pod) avšak mobilneacute zariadenia dosahujuacute menšiu uhlovuacute presnosť a pracujuacute

na nižšiacutech frekvenciaacutech Rozdielne je aj spracovanie vyacutesledkov vzhľadom na to že v tom

priacutepade sa nehyacutebu len oči participanta ale dynamickaacute je aj sceacutena a jej spracovanie do teplot-

nyacutech maacutep ciest pohľadu a štatistickyacutech vyacutepočtov ndash konkreacutetne stimuly a oblasti zaacuteujmu suacute

tak omnoho naacuteročnejšie

Zaacutever

Rozviacutejajuacutece sa technoloacutegie teraz poskytujuacute noveacute prostriedky na zhromažďovanie a ana-

lyacutezu empirickyacutech uacutedajov ktoreacute naacutem umožňujuacute skuacutemať širšiacute okruh otaacutezok tyacutekajuacutecich sa po-

vahy a nadobuacutedania čitateľskej gramotnosti najnovšie technoloacutegie suacute dostatočne zdokonale-

neacute aby sa mohli zapojiť do kvalitatiacutevne novyacutech rozmerov vyacuteskumu čiacutetania a to dokonca

v prirodzenom prostrediacute Počiacutetačom podporovaneacute sledovanie pohybov očiacute predstavuje jednu

z takyacutechto technoloacutegiiacute ndash sofistikovaneacute zariadenia na sledovanie očiacute dokaacutežu zachytiť presneacute

pohyby a fixačneacute pohyby ľudskyacutech očiacute pri čiacutetaniacute textu alebo pri prezeraniacute ineacuteho vizuaacutelne

prezentovaneacuteho materiaacutelu

Využitie štatistickyacutech zostaacutev generovanyacutech na zaacuteklade vaumlčšiacutech daacutetovyacutech setov ktoreacute

suacute poskytovaneacute meraniami metoacutedou sledovania pohybov očiacute možno použiť samostatne na

meranie čitateľskyacutech vyacutekonov v kontexte čitateľskeacuteho vyacutevinu a dosahovania čitateľskeacuteho

kvocientu v jednotlivyacutech vekovyacutech kategoacuteriaacutech vyacutevinovyacutech faacutezach čitateľa v komparačnyacutech

štuacutediaacutech u špecifickyacutech kategoacuteriiacute čitateľov a použiacutevateľov informaacuteciiacute Z thinspnich možno naacutesled-

ne odvodzovať zaacuteujmy charakteristiky ale aj kontext stav a probleacutemy čitateľov a použiacuteva-

teľov informaacuteciiacute Možnyacute smer modelovania čitateľskeacuteho spraacutevania nabaacuteda aj k zapojeniu

hlbšiacutech kvalitatiacutevnych metoacuted skuacutemania čitateľskeacuteho spraacutevania človeka Oveľa vaumlčšie mož-

nosti potom sľubuje uvedenaacute metodoloacutegia v triangulaacutecii s inyacutemi vyacuteskumnyacutemi metoacutedami

v prospech zisťovania kultuacuternych etnografickyacutech sociaacutelnych edukačnyacutech ekonomickyacutech

a ďalšiacutech faktorov

Praacuteve kultuacuterne edukačneacute psychologickeacute a sociaacutelne aspekty patria medzi veľkeacute vyacutezvy

pre knižničnuacute a informačnuacute vedu v raacutemci skuacutemania informačneacuteho prostredia a čitateľskeacuteho

spraacutevania s využitiacutem metoacutedy sledovania pohybu očiacute

124

Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute spraacute-

vanie sa človeka v digitaacutelnom priestore Vznikol tiež vďaka podpore v raacutemci OP Vyacuteskum

a vyacutevoj pre dopytovo-orientovanyacute projekt Univerzitnyacute vedeckyacute park Univerzity Komenskeacuteho

v Bratislave ITMS 26240220086 spolufinancovanyacute zo zdrojov Euroacutepskeho fondu regionaacutel-

neho rozvoja

Zoznam bibliografickyacutech odkazov

ALEXANDER PA a E FOX 2013 A Historical Perspective on Reading Research and

Practice In ALVERMANN DE UNRAU N a RB RUDDELL eds Theoretical

Models and Processes of Reading [online] Newark International Readiong Associotion

Dostupneacute tiež ako Google Book

ALEXANDER PA SCHALLERT DL a VC HARE 1991 Coming to terms How

researchers in learning and literacy talk about knowledge In Review of Educational

Research [online] 61(3) 315ndash343 [cit 2017-10-21] Dostupneacute na

httpjournalssagepubcomdoipdf10310200346543061003315

ALVERMANN DE UNRAU NJ a RB RUDDELL 2013 Theoretical Models and

Processes of Reading [online] Newark International Readiong Associotion Dostupneacute

tiež ako Google Book

ASHBY J RAYNER K a C CLIFTON 2005 Eye movements of highly skilled and aver-

age readers differential effects of frequency and predictability In Quarterly Journal of

Experimental Psychology [online] 58(6) 1065ndash1086 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpjournalssagepubcomdoi10108002724980443000476

BLYTHEOVAacute H a HS JOSEPH 2011 Childrens Eye Movements during Reading In

LIVERSEDGE S P GILCHRIST I D a S EVERLING eds The Oxford Handbook

of Eye Movements Chapter Childrens eye movements during reading [online] Oxford

Oxford University press Dostupneacute tiež ako Google Book

BRYCHTOVAacute A a A VONDRAacuteKOVAacute 2014 Green versus red Eye-tracking evaluation

of sequential colour schemes In SGEM 2014 Informatics Geoinformatics and Remote

Sensing Proceedings [online] 3 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na

httpssgemworldatsgemlibspipphparticle4280

COPELAND CA a MH MARTIN 2016 Camp Read-a -Ramareg and Fully-Engaged Lit-

eracy Learning Implications for LIS Education In Journal of Education

for Library and Information Science [online] Association for Library and Information

Science Education 57(2) [cit 2018-08-08] ISSN 0748-5786 Dostupneacute na

httpsfilesericedgovfulltextEJ1096678pdf

de JONG T a MGM FERGUSON-HESSLER 1996 Types and qualities of knowledge

In Educational Psychologist [online] 31 105ndash113 [cit 2017-10-10] Dostupneacute na

httpsrisutwentenlwsportalfilesportal6401593

DOBEŠOVAacute Z 2016 Eye-tracking pro testovaacuteniacute čteniacute workflow diagramů

v geografickyacutech informačniacutech systeacutemech In Sborniacutek konference Informatika XXIX 18ndash

20 1 2016 Luhačovice [online] Brno Mendelova univerzita [cit 2018-08-08]

Dostupneacute na httpdobesovaupolczwp-contentuploadsfulltext2016_DobeLuhpdf

GEJDUŠOVAacute I LABISCHOVAacute D a R METELKOVAacute SVOBODOVAacute 2015 Metody

eyetrackingu ve vyacutezkumu vizuaacutelniacute percepce verbaacutelniacutech a neverbaacutelniacutech textů In O dieťati

125

jazyku literatuacutereOn child language and literature Prešov Vydavateľstvo Prešovskej

univerzity v Prešove 3(2) 28-45 ISSN 1339-3200

GREENE S a JM ACKERMAN 1995 Expanding the constructivist metaphor A rhetori-

cal perspective on literacy research and practice In Review of Educational Research

[online] 65(4) 383ndash420 [cit 2017-10-10] Dostupneacute na

httpswwwjstororgstable1170702

GUZZETTI B a C HYND 1998 Perspectives on conceptual change Multiple ways to

understand knowing and learning in a complex world Mahwah NJ Erlbaum cit podľa

ALEXANDER PA a E FOX 2013 A Historical Perspective on Reading Research and

Practice In ALVERMANN DE UNRAU N a RB RUDDELL eds Theoretical

Models and Processes of Reading [online] Newark International Readiong Associotion

[cit 2017-10-21] Dostupneacute tiež ako Google Book

HAumlIKIOuml T BERTRAM R HYOumlNAuml J a P NIEMI 2009 Development of the letter

identity span in reading evidence from the eye movement moving window paradigm

In Journal of Experimental Child Psychology [online] 102(2)167-81 [cit 2018-09-08]

ISSN 0022-0965 Dostupneacute na

httpswwwsciencedirectcomsciencearticlepiiS0022096508000532

HASWELL R 2005 NCTECCCCrsquos Recent War on Scholarship In Written Communica-

tion [online] 22 198-223 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpjournalssagepubcomdoipdf1011770741088305275367

HENDERSON JM a F FERREIRA 1990 Effects of foveal processing difficulty on the

perceptual span in reading Implications for attention and eye movement control In

Journal of Experimental Psychology Learning Memory and Cognition [online] 16(3)

417-429 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na httpswwwncbinlmnihgovpubmed2140401

HOLMQVIST K et al 2011 Eye tracking a comprehensive guide to methods and measures

Oxford UK Oxford University Press 560 s ISBN 978-0198738596

HOUSTON SM LEBEL C KATZIR T MANIS FR KAN E RODRIGUEZ GR

a ER SOWELL 2014 Reading skill and structural brain development In Neuroreport

[online] 25(5) 347ndash352 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpswwwncbinlmnihgovpmcarticlesPMC4128180

HYOumlNAuml Е J LORCH R F a M RINCK 2003 Eye movement measures to study global

text processing In J HYOumlNAuml R RADACH a H DEUBEL eds The minds eye Cog-

nitive and applied aspects of eye movement research Amsterdam Elsevier Science 313-

334 ISBN 0-444-51020-6 Dostupneacute tiež ako Google Books

CHOMSKY N 2002 On nature and language New York Cambridge University Press

ISBN 0-521-81548-7 Dostupneacute tiež ako Google Book

CHOMSKY N 2007 On language Chomskyrsquosclassic works Language and responsibility

and reflections on language in one volume New York New Press ISBN 978-1-56584-

475-9 Dostupneacute tiež ako Google Book

JARODZKA H a S BRAND‐GRUWEL 2017 Tracking the reading eye towards a model

of real‐world reading In Journal of Computer Assisted Learning [online] 33(3) 193-201

[cit 2018-08-08] Dostupneacute na

httpsonlinelibrarywileycomdoiabs101111jcal12189

JOŠT J 2011 Čteniacute a dyslexie Praha GRADA ISBN 978-80-247-3030-1

JUST MA a PA CARPENTER 1980 A theory of reading From eye fixations to compre-

hension In Psychological Review [online] 87 329-354 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na

126

httpciteseerxistpsueduviewdocdownloadjsessionid=D7E7F63AC10E8EAE1587258

DB0762ADAdoi=10116776396amprep=rep1amptype=pdf

KEKULE M 2014 Vyacutezkum pomociacute očniacute kamery ve fyzikaacutelniacutem vzdělaacutevaacuteniacute In Scientia

in educatione [online] 5(2) [cit 2018-08-08] Dostupneacute na

httpwwwsciedczindexphpsciedarticleviewFile107100

KEKULE M 2015 Metoda očniacute kamery (eye-trackeru) při vyacutezkumu řešeniacute uacuteloh z fyziky

žaacuteky SŠ a VŠ In Matematika-fyzika-informatika [online] 24(2) 123-131 [cit 2018-08-

08] Dostupneacute na httpmfiupolczfiles242402mfi_2402_123_131pdf

LABISCHOVAacute D 2015 Možnosti využitiacute metody eyetrackingu ve vyacutezkumu kompetenciacute

historickeacuteho myšleniacute na přiacutekladu analyacutezy ikonografickeacuteho pramene ndash karikatury

In Pedagogickaacute orientace [online] 25(2) 271-299 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpsjournalsmuniczpedorarticleview3423

LAVE J a E WENGER 1991 Situated Learning Legitimate Peripheral Participation

Cambridge Univ Press cit podľa KOHOUTEK R 1991 Kognitivniacute vyacutevoj dětiacute a školniacute

vzdělaacutevaacuteniacute In Pedagogickaacute orientace [online] 3 [cit 2016-04-15] Dostupneacute na

httpwwwpedmuniczpedorarchiv2008pedor08_3_kohoutek_kognitivnivyvojskolniv

zdelavanipdf

MATĚJČEK Z 1987 Dyslexie Praha Staacutetniacute pedagogickeacute nakladatelstviacute

McCONKIE G W et al 1991 Childrens eye movements during reading In J F STEIN

ed Vision and visual dyslexia London Macmillan Press cit podľa NAZAROV A I

a B G MEŠČERJAKOV 2009 Dviženija glaz v processe čtenija In Psichologičeskij

žurnal [online] Meždunarodnyj universitet prirody obščestva i čeloveka bdquoDubnaldquo 2 [cit

2018-08-02] Dostupneacute na httppsyanimasujournal200922009n2a22009n2a2pdf

NAZAROV AI a BG MEŠČERJAKOV 2009 Dviženija glaz v processe čtenija In Psi-

chologičeskij žurnal [online] Meždunarodnyj universitet prirody obščestva i čeloveka

bdquoDubnaldquo 2 [cit 2018-08-02] Dostupneacute na

httppsyanimasujournal200922009n2a22009n2a2pdf

OLSON RK KLIEGL R DAVIDSON BJ a G FOLTZ 1985 Individual and develop-

mental differences in reading disability In Reading research advances in theory and

practice [online] San Diego Academic 4 1-64 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na

httpspublishupuni-potsdamdeopus4-

ubpfrontdoordeliverindexdocId3816file1985_individualpdf

OrsquoREGAN JK 1990 Eye movements and reading In Eye movements and their role in

visual and cognitive processes Amsterdam Elsevier cit podľa DUBASOVA A V

[bez daacutetumu] Dviženija glaz vo vremja čtenija Ot obščich teorij k častnym [online]

Minsk Minsk State Linguistic University [cit 2017-10-10] Dostupneacute na

httpwwwacademiaedu3074458

POPELKA S BRYCHTOVAacute A a V VOŽENIacuteLEK 2012 Eye-tracking a jeho využitiacute

při hodnoceniacute map In Geografickyacute časopis [online] 64(1) 71ndash 87 [cit 2018-08-08]

Dostupneacute na httpswwwresearchgatenetpublication265763136download

PROTACIO MS 2012 Reading Motivation A Focus on English Learners In The Reading

teacher [online] 66(1) 69ndash77 [cit 2016-04-15] Dostupneacute na

httpsdoiorg101002TRTR01092

RADACH R a A KENNEDY 2004 Theoretical perspectives on eye movements in reading

Past controversies current issues and an agenda for future research In European Jour-

nal of Cognitive Psychology 16(12) 3-26 cit podľa NAZAROV AI a BG MEŠČER-

127

JAKOV 2009 Dviženija glaz v processe čtenija In Psichologičeskij žurnal [online]

Meždunarodnyj universitet prirody obščestva i čeloveka bdquoDubnaldquo 2 [cit 2018-08-02]

Dostupneacute na httppsyanimasujournal200922009n2a22009n2a2pdf

RAYNER K a SA DUFFYOVAacute 1986 Lexical complexity and fixation times in reading

Effects of word frequency verb complexity and lexical ambiguity In Memory amp Cogni-

tion [online] 14(3) 191ndash201 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpslinkspringercomarticle103758BF03197692

RAYNER K 1998 Eye Movements in Reading and Information Processing 20 Years of

Research In Psychological Bulletin [online] American Psychological Association

124(3) 372-422 [cit 2018-09-02] Dostupneacute na

httpspdfssemanticscholarorg915055079288e8eee6c93c70130ff1446a353de7pdf

RAYNER K SLATTERY TJ a NN BEacuteLANGER 2010 Eye movements the perceptual

span and reading speed In Psychon Bull Rev [online] 17(6) 834-839 [cit 2018-09-08]

Dostupneacute na httpswwwncbinlmnihgovpmcarticlesPMC3075059

RUMELHART DE 1980 Schemata The building blocks of cognition In SPIRO RJ

BRUCE BC a WF BREWER eds 1980 Theoretical issues in reading comprehen-

sion Perspectives from cognitive psychology linguistics artificial intelligence and edu-

cation Hillsdale NJ Erlbaum Dostupneacute tiež ako Google Book

STANOVICH KE 1986 Matthew effects in reading Some consequences of individual

differences in the acquisition of literacy In Reading Research Quarterly [online] 21

360ndash407 [cit 2010-12-18] Dostupneacute na

httpsrsrcpsychologytodaycomfilesu81Stanovich__1986_pdf

SVATOŠ T a M MANĚNOVAacute 2017 Learning from visual materials A psycho-didactic

experiment In Acta Technologica Dubnicae [online] 7(1) 43-58 [cit 2018-09-08]

Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication316334701_Learning_from_Visual_Materials_

A _Psycho-Didactic_Experiment

ŠKRABAacuteNKOVAacute J 2016 Practical use of the eye camera in pedagogical research In

Acta Technologica Dubnicae 6(10) 70-77 cit podľa ŠMIDEKOVAacute Zuzana 2018 Eye-

tracking v prostrediacute školskej triedy In Pedagogika [online] 68(1) 25ndash50 [cit 2018-09-

08] Dostupneacute na httppagespedfcuniczpedagogika

ŠKRABAacuteNKOVAacute J a E TRNOVAacute 2014 Researching Students Gifted in Science Using

the Method of Eye Tracking In The 13th APFG Conference on Giftedness Beijing

China

ŠMIDEKOVAacute Z 2018 Eye-tracking v prostrediacute školskej triedy In Pedagogika [online]

68(1) 25-50 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na httppagespedfcuniczpedagogika

TURKELTAUB PE GAREAU L FLOWERS DL ZEFFIRO TA a GF EDEN

2003 Development of neural mechanisms for reading In Nature Neuroscience [online]

6(6) 767-773 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication10752639_Development_of_Neural_Mechanis

ms_of_Reading

VYGOTSKIJ LS 2004 Psychologie myšleniacute a reči Praha Portaacutel ISBN 80-7178-943-7

WIGFIELD A a JT GUTHRIE 1997 Relations of Childrens Motivation for Reading to

the Amount and Breadth of Their Reading In Journal of Educational Psychology

[online] 89(3)420-432 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpciteseerxistpsueduviewdocdownloaddoi=1011688974amprep=rep1amptype=pdf

128

ZELINKOVAacute O 2009 Poruchy učeniacute Praha Portaacutel ISBN 978-80-7367-514-1

Resumeacute

METODOLOGICKEacute ASPEKTY SLEDOVANIA POHYBU OČIacute V KONTEXTE

VYacuteSKUMU ČIacuteTANIA

Katar iacutena Buzovaacute Ľudmi la Hrdinaacutekovaacute Milan Regec

V historickom prehľade suacute charakterizovaneacute etapy vyacuteskumneacuteho zaacuteujmu o čiacutetanie ndash od eacutery podmieneč-

neacuteho vzdelaacutevania cez eacuteru prirodzeneacuteho vzdelaacutevania informačnuacute eacuteru eacuteru sociokultuacuterneho konštrukti-

vizmu až po suacutečasnuacute eacuteru zapojeneacuteho učenia Vysvetleneacute suacute relevantneacute priestoroveacute (amplituacuteda fixačnaacute

poziacutecia a pod) a časoveacute (dĺžka sakaacutedy trvanie fixaacutecie doba opakovaneacuteho čiacutetania a pod) vyacuteskumneacute

premenneacute Priacutespevok prinaacuteša prehľad hodnocirct danyacutech parametrov v kontextoch čiacutetania rocircznych typov

obsahov zohľadňujuacutec pritom spocircsob čiacutetania vek a pod ale aj faktory vplyacutevajuacutece na očneacute pohyby pri

čiacutetaniacute a koncept čitateľskeacuteho kvocientu V raacutemci metodoloacutegie sledovania pohybov očiacute pri čiacutetaniacute suacute po-

piacutesaneacute priacutestupy k formulaacutecii hypoteacutez ktoryacutemi suacute exploratiacutevny pilot rybaacutersky vyacutelet operacionalizaacutecia

riadenaacute teoacuteriou operacionalizaacutecia prostredniacutectvom tradiacuteciiacute a paradigiem Charakterizovaneacute suacute aj naj-

vaumlčšie vybraneacute teoretickeacute a metodologickeacute probleacutemy tyacutekajuacutece sa metoacutedy sledovania pohybu očiacute vo

vyacuteskume čiacutetania

Summary

METHODOLOGICAL ASPECTS OF EYE TRACKING IN THE CONTEXT OF

READING RESEARCH

Katar iacutena Buzovaacute Ľudmi la Hrdinaacutekovaacute Milan Regec

The historical review characterizes the stages of research interest in reading - from the era of condition-

al education through the era of natural education the information era the era of socio-cultural construc-

tivism to the current era of involved learning The relevant spatial (amplitude fixation etc) and time

(cascade length fixation time re-reading time etc) research variables are explained of the values of

the given parameters in the contexts of reading different types of content taking into account the way

of reading age etc as well as factors influencing the eye movements during reading and the concept

of the reader quotient Within the eye tracking methodology used during reading approaches to hy-

pothesis formulations such as exploratory pilot fishing trip operationalization driven by theory opera-

tionalization through tradition and paradigms are described Characterized are also the most significant

theoretical and methodological problems concerning the method of eye tracking in reading research

129

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

SUPPORTING CULTURAL IDENTITY AND COMMON

HISTORICAL NARRATIVES VIA DIGITAL LIBRARY TOOLS

ndash A HUMBLE PROPOSAL

ldquoUs and them

And after all wersquore only ordinary menrdquo (Pink Floyd)

Szabolcs Dancs

Introduction

Three days after the terrorist attack in Manchester people gathered on St Annrsquos Square

and after a minutersquos silence dedicated to those passed away during the attack they spontane-

ously started to sing Donrsquot Look Back in Anger a song by Manchester band Oasis An ac-

tion like this can be considered to be a ldquovery Europeanrdquo intellectual response to an event

appealing to our darkest inclinations and aiming to divide our community and in its back-

ground one might notice a stable identity based on common cultural references and con-

sciousness of values But how to build up a massive identity which could serve as the main

source of keeping and protecting our humanity in an age such as the one we live in today

And how to assist others in constructing a more refined cultural identity of higher complexity

instead of one based on simple ideas stereotypes and prejudices My intention is to provide

the reader with a humble proposal on exploiting librarian skills and library tools in the field

Identity ndash an issue of increasing relevance

The presentation on libraries as sources of cultural identity (Dancs 2017) I delivered at

OCLC-s annual regional meeting in Berlin in February of 2017 unexpectedly aroused the

interest of audience and also gave birth to an article (Dancs 2018) about the topic Since

then the question of identity has become a more and more crucial issue This assertion can be

proved by several facts

Amanda Taub analysed the social background of last German elections Her article

(Taub 2017) published in the New York Times International Edition contains allegations

such as the following

ldquoAnxiety over identity and social change experts say not economic distress attracts

voters to far-right politicsrdquo

130

ldquoRecent events have made national identity feel especially important and threatened

for many Germansrdquo

ldquoAfter the war national identity even national pride were seen as too close to the ag-

gressive nationalism that had led to Naziism Instead Germany defined its national identity

negatively by what it was not Not fascist Not nationalist Not separate from Europerdquo

So the article emphasizes the important role of national identity in the elections In a short

video broadcasted on BBC in October 2017 Salman Rushdie talks about ldquoa deep identity

crisisrdquo going on in the US (Rushdie 2017) So we can briefly say that the problem is getting

more and more importance not only over Europe but in the whole transatlantic area as well

Cultural identity a weapon or a shield

As Stuart Hall states in one of his articles (Hall 1996) ldquoidentities are constructed through

not outside difference This entails the radically disturbing recognition that it is only through

the relation to the Other the relation to what it is not [] that the lsquopositiversquo meaning of any

term ndash and thus its lsquoidentityrsquo ndash can be constructedrdquo In my former article (Dancs 2018) I applied

a very similar structuralist approach As it is suggested by Ferdinand de Saussure linguistic

units (such as words) gain their value or meaning through binary oppositions In the same

way people tend to define themselves against other individuals So do communities

One might suppose that all identities have an aggression element It is far from being

necessarily so Cultural identity should be regarded as something complex dynamical a thing

that changes over the time It can also be seen as a set of attributes traditionally linked to

a community something that occurs in TV commercials built upon (quite simplified) stereo-

types but identity could be very sophisticated as well depending on the quantity and quality

of information one happened to acquire through his or her socialisation

Fig 1

According to the poor milkman Teyve tradition is needed for keeping our balance

(From the movie 1971)

There is no doubt that complex individual identities have a collective part too it con-

sists of a set of values shared among the members of the society and considered to be the

basis of cultural belonging What we need is to define the golden means between two aspects

the one regarding cultural identity as something very typical and (mainly or exclusively) roots

in tradition and history and the other for which cultural identity does not bear any impor-

131

tance at all (Beckers 2017) Our knowledge about our tradition our historical and cultural

heritage plays a significant role in constructing cultural identity As it is worded by Tevye

the leading character in the musical comedy-drama Fiddler on the Roof ldquoAnd how do we

keep our balance That I can tell you in one word traditionrdquo1 We need to use this know-

ledge in the proper way as it was put by Peacuteter Esterhaacutezy ldquoHeritage could be the mirror of

self-knowledge hellip my tradition is not equal with me I am the work that I have made on this

tradition with this traditionrdquo (Esterhaacutezy 2016) The question is how libraries could support

people in that work

Cultural identity in libraries

Constructing cultural identity is of high importance in libraries according to various

IFLA and UNESCO declarations (IFLA 2009 UNESCO 2011) but how does it influence

our daily activities Similar question is raised by Frida Olsson and Johanna Pettersson

(Olsson and Pettersson 2018) who study the relation between theory and practice in the field

of integration and diversity in the library area In my presentation in Berlin (Dancs 2017)

I suggested other issues for reconsideration as well such as

Should libraries play a role much more active than they have played so far in the area

How could a new approach focusing on self-knowledge and cultural identity influence

our services and collections

Can we define a standard for creating group identity for instance by involving or

integrating tools and experiences from the area of psychology or ndash more concretely ndash

bibliotherapy

How can we support our patrons to work with their traditionto work on their tradition

i e to create their own cultural identity

Should we contribute to the socialization of individuals

At his point I cannot avoid to mention the role of libray as a so called third place ndash be-

yond home and workplace ndash libraries function as a location for socialization and integration

As for the latter libraries react rapidly when there is a need An example is a document by

IFLA titled Responding Public libraries and refugees (IFLA 2015) which actually is a col-

lection of best practices concerned

Fig 2

We should not forget that it is not only the library that can function as a third place

132

Regarding socialization the crucial role of libraries as community centres needs to be

stressed here Supporting cultural events and programs aiming at reinforcing identity has

a double aspect and a double benefit in the sense of their meeting the requirements and ex-

pectations of conservative citizens as well as of those who tend to feel marginalized in their

ldquohome societyrdquo Such programs might focus on a country or a region and also on the cultural

heritage of a minority and could have a definitely favourable influence on the socialization of

the individuals involved Barriers however many times occur ndash partly due to the reluctance

of library staffs which can be explained by both the lack of resources and the sensitivity of

the issue concerned

If we pose the question as we did it before how to assist our patrons in constructing

a more refined cultural identity of higher complexity instead of one based on simple ideas

and stereotypes we might come across a new dilemma which is the selection of proper re-

sources that are both of high quality and supposed to support building a complex identity

both considered to be attractive and comprehensible for the average user That is quite chal-

lenging isnrsquot it

Nevertheless it is a key issue if we can keep our humanity when meeting people of dif-

ferent background Cultural identity plays here a role not to be underestimated As we men-

tioned before there are different statements by IFLA or UNESCO about the importance of

supporting cultural identity in libraries Let us cite one of them (IFLA 2009)

ldquoThe degree of multilingualism and retention of linguistic or cultural identity and the

level of social integration within a society are all important in determining the level of ser-

vice to multicultural communitiesrdquo

Also there is a new international standard draft (ISODIS 212482018) about quality as-

sessment for national libraries which also mentions national identity

ldquo6134 Cultural and social impact

[]

b) National culture and identity

National libraries promote the culture and history of the country via exhibitions and

other events and provide information about the country Thus they foster the national

identity

c) Cultural diversity

In a culturally diverse society the national library can enable the different groups to

maintain their cultural heritage and thus foster diversity and support intercultural and

intergenerational understandingrdquo

BibliotherapyEthnobibliotherapy

Identity is also a field for a special domain of library science bibliotherapy Through

bibliotherapy we intervene in the interpretation of culture find narratives assisting to solve

personal problems We could in a sort of way expand the scope of bibliotherapy in order to

assist in solving social problems and international tensions The question is if we can do so

without losing our neutrality as information providers

So called ethnobibliotherapy (culturally-affirming bibliotherapy) aims at enhancing

multicultural awareness and development of cultural identity Implementations and experien-

ces in the US are mainly known (Domiczek 2011 Holman 1996) Libraries could find their

133

responsibilities through contributing in the creation of common historical narratives with the

help of digital technology

V4 perspectives

We have a past which includes a lot of similarities and differences Digital technology

might be used to collect some of them and foster the meeting and reconciling of different

approaches in order to create a common narrative So by building a commonly accessible

digital corpus and using common sources (namespaces authority databases multilingual

thesauri) to process our cultural heritage we have the possibility to encounter new approa-

ches and refine our identity Developing a complex methodology to create common histori-

cal narratives exploiting digital tools could be a field for collaboration

Fig 3

Pavol Orszaacutegh-Hviezdoslav was a great Slovak poet who wrote poems in Hungarian as well

and translated poems by Hungarian and Polish poets into Slovak ndash he can be regarded

as a sort of symbol of our common historical identity (Portret [2006])

Conclusion ndash a humble proposal

Libraries encouraged by IFLA UNESCO etc documents need to find ways and met-

hods to implement in order to support constructing cultural identity and foster intercultural

dialogue As for V4 countries projects could be designed and run to create a commonly

accessible digital corpus processed via using cooperatively built metadata sources (namespa-

ces authority databases multilingual thesauri)

When aiming to build common narratives we need to develop services with language-

independent access points in order to bridge language gaps We should consider running

projects involving historians culture experts and bibliotherapists to build a shared digital

corpus and design specific tools for research And last but not least we might establish a com-

prehensive methodology for developing international digital libraries supporting cultural

identity

134

To sum up I would say we should

encourage V4 to cooperate more actively in the field

encourage IFLA to provide clear assistance (eg guidelines methodology) in order to

support libraries to contribute to constructing cultural identity

List of References

BECKERS B 2017 Building bridges between lsquotypically Limburgianrsquo and lsquoLimburg does

not existrsquo [online] [cit 2018-08-06] Available from

httpswwwoclcorgcontentdamoclcevents2017EMEARC2017EMEARC-2017-

Session-I -Libraries-Culture-and-Identity-Barbara-Beckerspdf

DANCS Sz 2017 Information seeking andor identity seeking libraries as sources of cul-

tural identity [online] [cit 2018-08-06] Available from

httpswwwoclcorgcontentdamoclcevents2017EMEARC2017EMEARC-2017-

Session-I -Libraries-Culture-and-Identity-Szabolcs-Dancspdf

DANCS Sz 2018 Information seeking andor identity seeking libraries as sources of cul-

tural identity In Library Management Vol 39 no 12 pp 12-20

DOMICZEK AM 2011 Employing Culture-Centered Bibliotherapy in ESL Curriculum

Design [online] Post University [cit 2018-08-06] Available from

httpibrariannetnavonpaperCulture_Centered_Bibliotherapy_1_Running_Head__CU

pdfpaperid=17641075

ESTERHAacuteZY P 2016 A vereseacuteg [online] [cit 2018-08-06] Available from

httphvghuitthon201451_esterhazy_peter_urizalasrol_hagyomanyokrol

From the movie ldquoFiddler on the roofldquo 1971 Further information on the movie can be found

at the site of ISDb [online] [cit 2019-06-05] Available from

httpswwwimdbcomtitlett0067093

HALL St 1996 Introduction Who needs rsquoIdentityrsquo In HALL St DU GAY P eds

Questions of cultural identity London Sage pp 1-17

HOLMAN WD 1996 The power of poetry Validating ethnic identity through

a bibliotherapeutic intervention with Puerto Rican adolescents In Child and Adolescent

Social Work Journal Vol 13 no 6 pp 371-383

IFLA 2009 Multicultural Communities Guidelines for Library Servicesrdquo [online] 3rd

edi-

tion [cit 2018-08-06] Available from httpwwwiflaorgfilesassetslibrary-services-

to-multicultural-populationspublicationsmulticultural-communities-enpdf

IFLA 2015 Responding Public libraries and refugees [online] [cit 2018-08-06] Available

from httpwwwiflaorgfilesassetspublic-

librariespublicationslibrary_service_to_refugees_0pdf

ISODS 212482018 Information and documentation ndash Quality assessment for national

libraries

OLSSON Fr and J PETTERSSON 2018 Bibliotekariers arbete med integration och

maringngfald [online] [cit 2018-08-06] Available from httpwwwdiva-

portalorgsmashgetdiva21214782FULLTEXT01pdf

Portret of Pavol Orszaacutegh Hviezdoslav from the web [2006] Wikimedia Commons [online]

[cit 2019-06-05] Available from

httpscommonswikimediaorgwikiFileHviezdoslavjpg

135

RUSHDIE S 2017 Salman Rushdie on US identity crisis [online] [cit 2018-08-06]

Available from httpswwwbbccoukprogrammesp05j6n5g

TAUB A 2017 What the Far Rightrsquos Rise May Mean for Germanyrsquos Future [online] [cit

2018-08-06] Available from

httpswwwnytimescom20170926worldeuropegermany-far-right-electionhtm

UNESCO 2011 Warsaw Declaration lsquoCulture ndash Memory ndash Identitiesrsquo [online] [cit 2018-

08-06] Available from

httpwwwunescoorgnewfileadminMULTIMEDIAHQCICIpdfmowWarsaw_decl

arationpdf

Summary

SUPPORTING CULTURAL IDENTITY AND COMMON HISTORICAL

NARRATIVES VIA DIGITAL LIBRARY TOOLS ndash A HUMBLE PROPOSAL

Szabolcs Dancs

One might suppose that all identities have an aggression element It is far from being necessarily so

Cultural identity should be regarded as something complex dynamical a thing that changes in time

It can also be seen as a set of attributes traditionally linked to a community but identity could be very

sophisticated as well depending on the quantity and quality of information one happened to acquire

through his or her socialisation Cultural identity plays a role not to be underestimated Constructing

identity based on common cultural references and consciousness of values is not just crucial but it is

the only intellectual European response to the events (such as terror attacks) appealing to our darkest

inclinations and aiming to divide our community Libraries encouraged by IFLA and UNESCO docu-

ments need to find ways and methods to implement in order to support constructing cultural identity

and foster intercultural dialogue As for V4 countries projects could be designed and run to create

a commonly accessible digital corpus processed via using cooperatively built metadata sources (name-

spaces authority databases multilingual thesauri) Developing a complex methodology to create com-

mon historical narratives exploiting digital tools also could be a field for collaboration

136

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

ŠPECIFIKAacute PERCEPCIE POUŽIacuteVATEĽSKYacuteCH ROZHRANIacute

ONLINE EMAILOVYacuteCH SLUŽIEB SENIORMI

Annamaacuteria Brijakovaacute Katariacutena Buzovaacute Milan Regec

Uacutevod

Aj napriek ich zvyšujuacutecemu sa zaacuteujmu o využiacutevanie informačnyacutech a komunikačnyacutech

technoloacutegiiacute sa seniori stretaacutevajuacute s probleacutemami ktoreacute im znemožňujuacute ich efektiacutevne využiacuteva-

nie Prvyacutem krokom k odstraacuteneniu tyacutechto probleacutemov je pochopenie ako seniori rozumejuacute

technoloacutegiaacutem akeacute mentaacutelne modely si osvojujuacute a čo im robiacute najvaumlčšie probleacutemy pri praacuteci

s počiacutetačom a internetom Podľa jednej zo štuacutediiacute Jakoba Nielsena (2013) v ktorej porovnaacuteval

seniorov s odstupom deviatich rokov mocircžeme vidieť mieru ich zlepšenia vo všetkyacutech oblas-

tiach praacutece s internetom V porovnaniacute s mladšiacutemi použiacutevateľmi však dosahujuacute staacutele horšie

vyacutesledky Praacuteve z docircvodu postupne sa zvyšujuacutecej miery využiacutevania e-mailovyacutech služieb aj

z radov seniorov sme sa rozhodli skuacutemať nakoľko suacute e-mailoveacute rozhrania pre nich priacutevetiveacute

a nakoľko sa v nich dokaacutežu orientovať

1 Informačneacute spraacutevanie seniorov

Vekovaacute skupina seniorov predstavuje oblasť informačneacuteho spraacutevania ktoraacute nebola

v porovnaniacute s inyacutemi skupinami natoľko preskuacutemanaacute Čo sa tyacuteka priacutestupov k definovaniu

informaacutecie Dervinovaacute uvažuje o informaacutecii ako o osobnom konštrukte pričom vyacuteslednaacute

osobnaacute realita je fluidnaacute podliehajuacuteca zmenaacutem pod vplyvom vonkajšiacutech okolnostiacute a času

a vysoko subjektiacutevna (Dervin 1983) Informačneacute spraacutevanie sa ale mocircže meniť aj medzi jed-

notlivyacutemi vekovyacutemi skupinami V jednej zo štuacutediiacute ktoraacute sa tyacutekala žien s priemernyacutem vekom

82 rokov žijuacutecich v domove docircchodcov Chatmanovaacute (1991) identifikovala tri uacuterovne infor-

maacuteciiacute a s nimi suacutevisiacich informačnyacutech zdrojov Prvaacute uacuteroveň informaacuteciiacute ktoruacute nazvala bdquochit

chatldquo predstavovala zdieľanie informaacuteciiacute so všetkyacutemi Najčastejšie informačneacute zdroje pred-

stavovali masoveacute meacutediaacute Druhaacute uacuteroveň sa tyacutekala informaacuteciiacute ktoreacute staršie ženy ziacuteskavali od

členov svojej rodiny pretože ziacuteskavanie od inyacutech ľudiacute by mohlo viesť k neželanej strate

napriacuteklad sociaacutelnej poziacutecie Išlo napriacuteklad o informaacutecie tyacutekajuacutece sa osobnyacutech financiiacute Tretia

uacuteroveň predstavovala docircverneacute informaacutecie ktoreacute suacute zdieľaneacute len s odborniacutekmi

Model informačneacuteho spraacutevania seniorov v Južnej Koacuterei (Kim a Choi 2014) znaacutezorňuje

informačneacute potreby vznikajuacutece z rozličnyacutech vonkajšiacutech impulzov (Obr 1) Vstupneacute barieacutery

sa v tomto priacutepade vyhodnocujuacute na zaacuteklade individuaacutelnych kontextov kedy sa použiacutevateľ

rozhoduje v procese pokračovať alebo ho ukončiť V procese vyhľadaacutevania seniori najskocircr

137

hľadajuacute priacuteslušneacute informačneacute zdroje z ktoryacutech suacute niektoreacute vybraneacute na zhromažďovanie

informaacuteciiacute Naacutesledne seniori informaacutecie použiacutevajuacute podľa vlastnyacutech potrieb Ak v priebehu

procesu dochaacutedza k neuspokojeniu informačnej potreby vždy je možneacute prejsť na akuacutekoľvek

faacutezu Po tom čo suacute informaacutecie už raz zhromaždeneacute seniori ich buď nepoužijuacute alebo ich

použijuacute raz a zapamaumltajuacute si ich čo mocircže viesť k ďalšiemu informačneacutemu spraacutevaniu

Obr 1

Model informačneacuteho spraacutevania seniorov v Koacuterei (podľa Kim a Choi 2014)

Interakcia človeka s počiacutetačom je discipliacutena zaoberajuacuteca sa bdquonaacutevrhom hodnoteniacutem

a implementaacuteciou interaktiacutevnych vyacutepočtovyacutech systeacutemov pre ľudskeacute použitie a štuacutediom hlav-

nyacutech fenomeacutenov ktoreacute ich obklopujuacuteldquo (Hewett et al 2009) Jej hlavnyacutem cieľom je porozu-

mieť tomu ako ľudia použiacutevajuacute a interagujuacute s interaktiacutevnymi technoloacutegiami (Lopes 2016)

S oblasťou interakcie človeka s počiacutetačom suacutevisiacute predovšetkyacutem oblasť vyacuteskumu zameranaacute

na použiacutevateľskyacute zaacutežitok predstavujuacuteca to ako uacutespešne použiacutevatelia interagujuacute s produk-

tom ktoryacute využiacutevajuacute V priacutepade webovyacutech straacutenok použiacutevateľskyacute zaacutežitok tvoriacute technologic-

kaacute zložka a celkovaacute interakcia použiacutevateľa s webovou straacutenkou zahŕňajuacuteca ich vniacutemanie

emoacutecie a myšlienky z hľadiska dizajnu obsahu a značky (Lopes 2016)

Jedna z najdocircležitejšiacutech charakteristiacutek webovej straacutenky je použiteľnosť Ide o kvalita-

tiacutevny atribuacutet ktoryacute hodnotiacute do akej miery suacute rozhrania jednoducheacute na použiacutevanie (Nielsen

2012) Ďalšou docircležitou suacutečasťou použiacutevateľskeacuteho zaacutežitku je priacutestupnosť ktoruacute možno cha-

rakterizovať aj ako podmnožinu použiteľnosti Je potrebneacute zdocircrazniť že webovaacute straacutenka nie

138

je použiteľnaacute pokiaľ nie je priacutestupnaacute (Krug 2005) z čoho možno odvodiť zaacutevislosť použi-

teľnosti od priacutestupnosti

Zo strany subjektu je docircležiteacute zdocircrazniť problematiku mentaacutelnych modelov ktoreacute je

možneacute popiacutesať ako očakaacutevania a presvedčenie použiacutevateľa ako systeacutem funguje (Nielsen

2010) Ak je použiacutevateľ konfrontovanyacute s novyacutem komplexnyacutem informačnyacutem systeacutemom bu-

duje si mentaacutelne modely Tie použiacuteva na tvorbu vzťahov medzi jednotlivyacutemi komponentmi

a snažiacute sa naacutejsť cestu pre uacutespešnuacute interakciu s rozhraniacutem (Horton a Lynch 2008)

Interakcia človeka s počiacutetačom mocircže byť realizovanaacute prostredniacutectvom použiacutevateľskeacuteho

rozhrania predstavujuacuteceho priestor kde taacuteto činnosť prebieha Dizajn a využiacutevanie ovlaacuteda-

ciacutech prvkov tvoriacute jeho zaacutekladnuacute časť (Falk 2014) pričom naacutevrh použiacutevateľskeacuteho rozhrania

ako suacutečasť aspektov interakcie človeka s počiacutetačom musiacute starostlivo zvažovať požiadavky

použiacutevateľov s cieľom dosiahnuť požadovaneacute vyacutesledky

3 Percepcia použiacutevateľskeacuteho rozhrania

Percepciu možno v najširšom zmysle definovať ako spocircsob akyacutem človek reaguje na

informaacutecie Percepcia zahŕňa niekoľko procesov V prvom rade ide o rozpoznaacutevanie a inter-

pretaacuteciu informaacuteciiacute ziacuteskanyacutech pomocou zmyslov a schopnosť porozumieť vnuacutetornyacutem vlastno-

stiam alebo vzťahom Inyacutemi slovami ide o naacutehľad intuiacuteciu či rozlišovanie na zaacuteklade ziacuteska-

nyacutech vnemov (Merriam-Webster 2018) či jednotneacute povedomie odvodeneacute od senzorickyacutech

procesov počas pocircsobiaceho stimulu (Dictionarycom 2018)

31 Tvarovaacute psycholoacutegia v percepcii použiacutevateľskyacutech rozhraniacute

Percepcia je podporenaacute tvarovou psycholoacutegiou alebo inak bdquogeštalt psycholoacutegiouldquo Teoacute-

ria rozviacuteja myšlienku vniacutemania objektov viac ako suacute len jednotliveacute časti vytvaacuterajuacutece celok

V priacutepade že sme vystaveniacute komplexneacutemu vizuaacutelnemu obrazu naša myseľ rozpoznaacuteva jeho

koherentnuacute ucelenuacute formu skocircr ako pri rozpoznaacutevaniacute jeho jednotlivyacutech zložiek Princiacutepy

geštalt psycholoacutegie boli teda postaveneacute na zaacuteklade toho ako zoskupujeme objekty v prostre-

diacute a vniacutemame ich ako koncepčnyacute raacutemec Jej zaacutekony konkreacutetne zaacutekon bliacutezkosti a zaacutekon po-

dobnosti možno uplatňovať aj v navrhovaniacute webovyacutech rozhraniacute keďže hovoria veľa o tom

ako ľudia vniacutemajuacute vizuaacutelne informaacutecie a akyacute zmysel im prisudzujuacute

Zaacutekon bliacutezkosti popisuje to ako si myseľ pri vniacutemaniacute objektov ktoreacute suacute umiestneneacute

v tesnej bliacutezkosti vytvaacutera samostatnuacute skupinu Mocircžeme to vidieť na priacuteklade webovyacutech for-

mulaacuterov kedy relevantneacute informaacutecie prisudzujeme k možnostiam umiestnenyacutem v tom istom

priestore

Zaacutekon podobnosti hovoriacute o zoskupovaniacute objektov do jedneacuteho celku v priacutepade že majuacute

podobneacute vlastnosti Taacuteto similarita mocircže byť vyjadrenaacute tvarom farbou tieňom či inyacutemi

vlastnosťami Jednu z najčastejšiacutech aplikaacuteciiacute tohto zaacutekona možno pozorovať pri priečinkoch

v operačnyacutech systeacutemoch kde maacute každyacute typ suacuteboru priradenyacute dizajn ktoryacute je pre neho priacute-

značnyacute Suacutebory je tak možneacute ľahšie identifikovať len na zaacuteklade vzhľadu

32 Probleacutemy v percepcii použiacutevateľskyacutech rozhraniacute seniormi

Starnutie sprevaacutedzajuacute charakteristiky suacutevisiace s kognitiacutevnymi a fyziologickyacutemi faktor-

mi ale i sociaacutelnymi konštrukciami vniacutemania staršiacutech ľudiacute v spoločnosti (Gorman 1999)

139

Schopnosti ovlaacutedať technoloacutegie a realizovať pri tom kognitiacutevne činnosti ako suacute učenie

zapamaumltaacutevanie riešenie probleacutemov pozornosť či využiacutevanie ziacuteskanyacutech poznatkov pred-

stavujuacute zaacutekladneacute predpoklady pre efektiacutevnu interakciu s použiacutevateľskyacutem rozhraniacutem S pribuacute-

dajuacutecim vekom nastaacutevajuacute v tyacutechto oblastiach mnoheacute zmeny ktoreacute percepciu a interakciu

ovplyvňujuacute a častokraacutet v priacutepade zle navrhnutyacutech webovyacutech straacutenok i znemožňujuacute Možno

ich kategorizovať nasledovne ndash kognitiacutevne nedostatky ochorenia (Alzheimerova choroba

mierna kognitiacutevna porucha subjektiacutevna strata pamaumlti) selektiacutevna a rozdelenaacute pozornosť (fil-

trovanie podnetov a spracovanie viacero informaacuteciiacute v tom istom čase) pracovnaacute pamaumlť prie-

storovaacute organizaacutecia absorpcia novyacutech informaacuteciiacute (pomalšie spracuacutevanie informaacuteciiacute) kraacutetko-

dobaacute pamaumlť (rozhodovanie riešenie probleacutemov) dlhodobaacute pamaumlť (epizodickaacute pamaumlť prospek-

tiacutevna pamaumlť) inteligencia (riešenie probleacutemov) Fyziologickeacute nedostatky pokles zrakovyacutech

schopnostiacute strata alebo čiastočnaacute strata sluchu zniacuteženie motorickyacutech zručnostiacute

4 Vyacuteskum percepcia použiacutevateľskyacutech rozhraniacute rocircznych

e-mailovyacutech služieb seniormi

Vyacutechodiskami vyacuteskumu boli pre naacutes teoretickeacute poznatky a realizovaneacute vyacuteskumy o spraacute-

vaniacute sa seniorov na internete a o ich interakcii a použiacutevateľskom zaacutežitku s webovyacutemi rozhra-

niami

Vyacuteskum Bergstroma a kolektiacutevu (2016) sa orientoval na zistenie toho či majuacute seniori

tendenciu ignorovať informaacutecie umiestneneacute v perifeacuternych častiach použiacutevateľskeacuteho rozhra-

nia Vo vyacuteskume boli porovnaacutevaneacute tri vekoveacute skupiny mladiacute použiacutevatelia použiacutevatelia

v strednom veku a staršiacute použiacutevatelia a zaujiacutemalo naacutes akyacutem spocircsobom na webovej straacutenke

nachaacutedzali odpoveď na zadanuacute otaacutezku Vyacutesledky ukazujuacute že staršiacute ľudia sa nepozerali na

perifeacuterne časti rozhrania tak často ako mladšiacute použiacutevatelia špeciaacutelne na lokaacutelnu navigaacuteciu

umiestnenuacute vľavo na hornyacute baner a globaacutelnu navigaacuteciu v hornej časti straacutenky

Štuacutedia Jakoba Nielsena (2013) sa orientovala na vyacuteskum použiteľnosti zahŕňajuacuteci kvan-

titatiacutevne testovanie v ktorom boli použiteacute štyri metriky použiteľnosti Vyacuteskum prebiehal

v rozmedziacute 9 rokov pričom hlavnyacutem vyacutestupom je že weboveacute straacutenky sa staacutevajuacute pre seniorov

viac zrozumiteľneacute ale napriek tomu v porovnaniacute s mladšiacutemi použiacutevateľmi majuacute seniori prob-

leacutem v interakcii s nimi Až 90thinsp seniorov malo počas testovania tendenciu vzdať sa ak pri

riešeniacute uacuteloh narazilo na probleacutemy Pre seniorov je rovnako typickeacute metodicky orientovaneacute

spraacutevanie a teda rozmyacutešľanie nad každyacutem krokom ktoryacute vykonajuacute Chyboveacute hlaacutesenia kvocircli

nejasneacutemu zneniu alebo nespraacutevnemu umiestneniu seniori ľahko prehliadali Tretie zistenie

je že seniori sa ťažko vyrovnaacutevajuacute s použiacutevateľskyacutem rozhraniacutem ktoreacute nepoznajuacute alebo ktoreacute

nespĺňa ich očakaacutevania a maacute ineacute funkcionality na akeacute suacute zvyknutiacute

Vyacuteskum Campbell-Dollaghana (2016) sa špeciaacutelne zameriaval na hodnotenie plocheacuteho

dizajnu z dvoch hľadiacutesk estetickaacute priacuteťažlivosť a použiteľnosť Porovnaacutevali sa pritom dve

vekoveacute skupiny ndash mladšiacute použiacutevatelia (menej ako 25 rokov) a staršiacute použiacutevatelia (viac ako 35

rokov) Ako sa očakaacutevalo mladšiacute použiacutevatelia hodnotili weboveacute straacutenky použiacutevajuacutece plochyacute

dizajn ako viac priacuteťažliveacute v porovnaniacute so staršiacutemi použiacutevateľmi Prekvapivyacutem zaacuteverom pred-

chaacutedzajuacutecej štuacutedie Meyerovej (Meyer 2015) spomenutej v člaacutenku je že mladšiacute použiacutevatelia

sa siacutece na webovej straacutenke použiacutevajuacutecej plochyacute dizajn orientujuacute pomerne ryacutechlo nie vždy

však rozumejuacute použiacutevateľskeacutemu rozhraniu Ich klikanie a nachaacutedzanie spraacutevnych riešeniacute pri

interakcii sa ukaacutezalo skocircr ako naacutehodneacute

140

41 Cieľ vyacuteskumu

Predmetom vyacuteskumu bola percepcia a interakcia seniorov s webovyacutem rozhraniacutem rocircz-

nych e-mailovyacutech služieb a interaktiacutevnych prvkov pre vykonanie akcie Objektom boli pou-

žiacutevateľskeacute rozhrania vybranyacutech e-mailovyacutech služieb Našiacutem hlavnyacutem cieľom bolo zistiť ako

seniori vniacutemajuacute interpretujuacute a interagujuacute s obsahom a prvkami v danyacutech rozhraniach K tomu

sa vzťahujuacute čiastkoveacute ciele identifikaacutecia a interpretaacutecia probleacutemov s ktoryacutemi sa seniori

stretaacutevajuacute pri interakcii s rozhraniami ryacutechlosť identifikovania a použitia cieľovyacutech prvkov

rozhrania seniormi ako rozhranie ovplyvňuje percepciu a interakciu (vizuaacutelna hierarchia

a rozloženie prvkov pomenovanie prvkov štyacutel grafickeacuteho dizajnu) a to ako seniori rozpoz-

naacutevajuacute vyacuteznam ikon

42 Metodoloacutegia

Vychaacutedzajuacutec z teoretickyacutech konceptov oblastiacute percepcie a interakcie človeka s počiacuteta-

čom a už realizovanyacutech vyacuteskumov sme sa rozhodli svoj vyacuteskum unikaacutetne ohraničiť na vy-

branuacute skupinu niekoľkyacutech e-mailovyacutech služieb

Aplikovanaacute bola tradičnaacute metoacuteda použiacutevateľskeacuteho testovania formou zadaacutevania uacuteloh

spolu s priebežnyacutem hlasnyacutem mysleniacutem respondentiek v kombinaacutecii s metoacutedou sledovania

pohľadu Kombinaacutecia tyacutechto metoacuted zabezpečila zber kvalitatiacutevnych ako aj kvantitatiacutevnych

daacutet Zariadenie na sledovanie pohľadu predstavuje prostriedok zaznamenaacutevania očnyacutech po-

hybov za uacutečelom ich spaumltnej analyacutezy a vyhodnotenia Samotnyacute princiacutep sledovania pohybu

očiacute spočiacuteva v zaznamenaacutevaniacute pohybov očiacute zatiaľ čo respondent skuacutema vizuaacutelny podnet

(Carpenter a Robson 1998) V našom priacutepade sme sa zamerali na metoacutedu zisťovania poziacutecie

pohľadu predstavujuacutecu bod vo vizuaacutelnom poli subjektu kam sa jeho oko momentaacutelne pozeraacute

s najvaumlčšou mierou ostrosti Zaacutemerom použitia tejto metoacutedy bolo presneacute stanovenie priebehu

fixaacuteciiacute pohľadu počas vykonaacutevania zadanej uacutelohy Pri testovaniacute sme použili externuacute kameru

na sniacutemanie tvaacutere použiacutevateľa a na zaacuteznam zvuku vďaka ktoryacutem sme mohli analyzovať

hlasneacute myslenie ktoreacute prebiehalo suacutebežne Použityacutem zariadeniacutem na sledovanie pohľadu bol

Tobii Pro X3-120

Skuacutemali sme weboveacute rozhrania 4 e-mailovyacutech služieb Zoznam (httpszmailzoznamsk)

Outlook (httpsoutlooklivecom) Inbox by Gmail (httpsinboxgooglecom) Gmail

(httpsmailgooglecom) Tieto služby sme vybrali na zaacuteklade ich všeobecneacuteho rozšiacuterenia

a dostupnosti slovenskej verzie použiacutevateľskeacuteho rozhrania Okrem služby Gmail boli ostatneacute

služby pre respondentky vo vaumlčšine priacutepadov neznaacuteme Poradie e-mailovyacutech služieb sa však

pri jednotlivyacutech respondentkaacutech odlišovalo postupnyacutem rotovaniacutem tak aby sa každaacute služba

ocitla ako prvaacute v poradiacute približne rovnako často Vyacutenimkou bola služba Gmail ktoruacute už

respondentky prevažne poznali a mala sluacutežiť ako kontrolnaacute

421 Vyacuteskumnaacute vzorka

Vyacuteskumnuacute vzorku tvorili seniori ktoriacute mali aspoň zaacutekladnuacute znalosť praacutece s počiacutetačom

a internetom Selektiacutevny vyacuteber bol realizovanyacute na zaacuteklade konkreacutetnych kriteacuteriiacute uacutečasť na po-

čiacutetačovom kurze bdquoInternet a e-mail pre seniorovldquo v Staromestskej knižnici v Bratislave alebo

preukaacutezanie zručnostiacute zodpovedajuacutecim zručnostiam z tohto kurzu (Regec 2018) nepoužiacuteva-

nie bifokaacutelnych alebo multifokaacutelnych okuliarov pri praacuteci s počiacutetačom Finaacutelny počet vhod-

nyacutech respondentiek bol osem Respondentmi zaradenyacutemi do konečneacuteho hodnotenia boli iba

ženy ich priemernyacute vek predstavoval 7275 rokov Z hľadiska vzdelania mali 2 respondent-

141

ky ukončeneacute stredoškolskeacute vzdelanie a 6 respondentiek malo ukončeneacute vysokoškolskeacute vzde-

lanie Všetky z nich mali trvalyacute pobyt v Bratislave

43 Priebeh testovania

Respondentky počas testovania riešili 6 uacuteloh na zaacuteklade pripraveneacuteho scenaacutera predsta-

vovali zaacutekladnuacute interakciu pri použiacutevaniacute e-mailovyacutech služieb Uacutelohy boli pre všetky e-mailo-

veacute služby rovnakeacute a boli zadaacutevaneacute v rovnakom poradiacute

1 Naacutejdenie a interakcia s tlačidlom pre napiacutesanie novej spraacutevy a interakcia s prvkami

pre odoslanie napiacutesanej spraacutevy po vyplneniacute textovyacutech poliacute vo formulaacuteri ndash bdquoRadi by

ste poslali pozdrav svojmu vnukovi Napiacutešte mu spraacutevu s ľubovoľnyacutem predmetom

a kraacutetkym textom na adresu mojvnucikgmailcomldquo

2 Naacutejdenie a interakcia s priečinkom odoslanyacutech spraacutev ndash bdquoNaacutejdite odoslanuacute spraacutevu

a nahlas ju prečiacutetajteldquo

3 Naacutejdenie a interakcia s funkciou preposlať ndash bdquoTuacuteto spraacutevu by ste chceli preposlať aj

svojej dceacutere Urobte tak na adresu mojadcerkagmailcomldquo

4 Naacutejdenie a interakcia s funkciou označenia za docircležiteacute ndash bdquoTuacute istuacute spraacutevu by ste si

radi označili za docircležituacutepriacuteznačnuacute Naacutejdite ju a urobte toldquo

5 Naacutejdenie a interakcia s funkciou odstraacuteniť ndash bdquoVyberte si akuacutekoľvek prijatuacute spraacutevu

a vymažte juldquo

6 Naacutejdenie a interakcia s funkciou odpovedať ndash bdquoNaacutejdite a otvorte si spraacutevu od Mojej

babky Odpovedzte na ňu kraacutetkou spraacutevouldquo

44 Analyacuteza a vyhodnocovanie

Pri analyacuteze ziacuteskanyacutech daacutet boli použiteacute tradičneacute metoacutedy použiacutevaneacute v oblasti testovania

použiteľnosti interakcie a použiacutevateľskeacuteho zaacutežitku overovacie vyhodnocovanie (použiacuteva-

teľsky založeneacute vyhodnocovanie fungovania rozhrania pričom hlavnyacutem cieľom je identifi-

kovať probleacutemy s použiteľnosťou Lučenič 2012) subjektiacutevne hodnotenie (poskytuje a ove-

ruje informaacutecie o naacutezoroch použiacutevateľov na testovaneacute rozhranie uacutečinnosť a efektiacutevnosť)

a analyacuteza kritickyacutech miest rozhrania (ide o otvorenuacute retrospektiacutevnu metoacutedu zisťovania toho

ako sa použiacutevatelia stavajuacute ku kritickyacutem miestam a vlastnostiam rozhrania a k ich hodnote-

niu (Lučenič 2012) Suacutečasťou bolo aj extrospektiacutevne pozorovanie spraacutevania respondentiek

s priebežnyacutem aj retrospektiacutevnym verbaacutelnym protokolom

Vyhodnocovanie daacutet zo zariadenia na sledovanie pohľadu prebiehalo v programe Tobii

Studio Professional Edition verzia 348 Osobitne sa zaznamenaacutevalo to či bola danaacute uacuteloha

alebo jej čiastkoveacute kroky splneneacute samostatne s naacutepoveďou alebo ich respondentka nedokaacute-

zala splniť vocircbec Pri rocircznych možnostiach splnenia uacutelohy sa tiež zaznamenaacuteval spocircsob

ktoryacute si respondentka zvolila Okrem miery uacutespechu sa sledoval čas ktoryacute bol potrebnyacute na

danyacute uacutekon Aby sa odstraacutenili vplyvy ako napriacuteklad rozličnaacute uacuteroveň piacutesania na klaacutevesnici či

rozhodnutie napiacutesať kratšiu alebo dlhšiu spraacutevu vždy sa zaznamenaacuteval iba čas od zadania

otaacutezky ndash invokaacutecie po najbližšiu vykonateľnuacute akciu (spravidla kliknutie myšou na spraacutevny

ovlaacutedaciacute prvok)

142

Zaznamenaacutevali sa štyri rozličneacute časy

invokaacutecia ndash dokončenie čiacutetania otaacutezky na časovej osi reprezentujuacuteca začiatok

oči ndash čas ktoryacute senior potreboval aby ostrou časťou svojho zrakoveacuteho poľa prvyacute raz

fixoval svoj pohľad na danyacute ovlaacutedaciacute prvok

uvedomenie ndash metoacutedou suacutečasneacuteho hlasneacuteho myslenia sa z prejavu respondentky sle-

doval čas kedy bolo zjavneacute že si uvedomila spraacutevnu funkciu zvoleneacuteho ovlaacutedacieho

prvku

akcia ndash čas kedy došlo k vykonaniu požadovanej akcie spravidla k uacutespešneacutemu klik-

nutiu na spraacutevny prvok

Probleacutemy identifikovaneacute manuaacutelne pri opakovanom prehraacutevaniacute zaacuteznamov boli spraco-

vaneacute do podoby tepelnyacutech maacutep a maacutep cesty pohľadu pričom jednotliveacute služby boli porovnaacute-

vaneacute navzaacutejom medzi sebou za uacutečelom hľadania optimaacutelneho riešenia danej uacutelohy

Mieru efektivity daneacuteho rozhrania reprezentujuacute časy potrebneacute na vykonanie uacutespešnej

akcie po vysloveniacute invokaacutecie Tieto boli spracovaneacute formou kontingenčnej tabuľky

Miera použiteľnosti jednotlivyacutech rozhraniacute seniormi bola vyjadrenaacute indexom uacutespešnosti

pri plneniacute jednotlivyacutech uacuteloh resp jednotlivyacutech čiastkovyacutech krokov v raacutemci jednej uacutelohy Pri

vyhodnocovaniacute sme použili metoacutedu merania miery uacutespešnosti podľa Jakoba Nielsena (Niel-

sen 2001) Pri jednotlivyacutech respondentkaacutech sme pri každej uacutelohe zaznamenali či ju dokaacutezali

splniť samostatne s pomocou alebo sa im ju splniť nepodarilo Vyacutesledneacute skoacutere index uacutespeš-

nosti bolo vypočiacutetaneacute podľa vzorca

x = ((NS times 1 + NP times 05) N)100

kde NS je počet respondentiek ktoreacute splnili uacutelohu samostatne NP počet respondentiek ktoreacute

splnili uacutelohu s pomocou a N celkovyacute počet respondentiek ktoreacute sa o splnenie uacutelohy pokuacutesili

45 Vyacutesledky

Vo vyacuteskume sme analyzovali dva zaacutekladneacute činitele čas a spocircsob splnenia zadanyacutech uacuteloh

a mieru uacutespešnosti splnenia tyacutechto uacuteloh

451 Analyacuteza času a spocircsobu splnenia zadanyacutech uacuteloh

Tab 1 zobrazuje e-mailoveacute služby a priemernyacute čas vykonania udalostiacute v raacutemci jednotli-

vyacutech uacuteloh pričom udalosti suacute rozdeleneacute nasledovne prvaacute fixaacutecia uvedomenie si riešenia

uacutelohy prostredniacutectvom slovneacuteho vyjadrenia respondentky a vykonanie interakcie

Ako hodnotiace kriteacuterium sme si stanovili čas jednotlivyacutech udalostiacute V tabuľke suacute zvyacute-

razneneacute najvyššie priemerneacute časy jednotlivyacutech udalostiacute indikujuacutece probleacutemy ktoreacute mali se-

niori pri vykonaacutevaniacute uacutelohy Zaznamenaneacute probleacutemy pri interakcii s použiacutevateľskyacutem rozhra-

niacutem mocircžeme rozdeliť na tri typy 1 percepčnyacute použiacutevatelia nevedeli naacutejsť ovlaacutedaciacute prvok

potrebnyacute pre vykonanie uacutelohy (čas do prvej fixaacutecie) 2 kognitiacutevny použiacutevatelia nedokaacutezali

rozpoznať funkciu daneacuteho prvku aj keď ho videli (uvedomenie si riešenia) a 3 motorickyacute

resp funkčnyacute použiacutevatelia nevedeli použiť danyacute ovlaacutedaciacute prvok či už kvocircli vlastneacutemu mo-

torickeacutemu obmedzeniu ktoreacute bolo umocneneacute zlyacutem dizajnom prvku alebo kvocircli neadekvaacutetnej

funkčnosti (vykonanie interakcie)

143

Tabuľka 1

Priemerneacute časy spraacutevnej reakcie na zadanuacute uacutelohu (n = 8) Zvyacuterazneneacute suacute časy indikujuacutece

vyacuteznamnuacute barieacuteru v použiteľnosti

Vykonaacutevaneacute uacutelohy

Zaznamenaneacute udalosti v raacutemci

e-mailovej služby 1 2 3 4 5 6 7

Gmail

prvaacute fixaacutecia 00002 00001 00007 00039 00051 00046 00007

uvedomenie si riešenia 00008 00001 00007 00052 00059 00057 00009

vykonanie interakcie 00012 00002 00008 00104 00102 00058 00011

Inbox by Google

prvaacute fixaacutecia 00125 00001 00106 00127

00051 00008

uvedomenie si riešenia 00246 00002 00107 00149

00052 00011

vykonanie interakcie 00256 00003 00108 00151

00054 00013

Outlook

prvaacute fixaacutecia 00035 00003 00010 00024 00112 00022 00014

uvedomenie si riešenia 00036 00005 00010 00041 00124 00023 00016

vykonanie interakcie 00039 00006 00012 00042 00142 00027 00016

Zoznam

prvaacute fixaacutecia 00011 00005 00006 00009 00047 00031 00010

uvedomenie si riešenia 00015 00005 00008 00037 00055 00118 00012

vykonanie interakcie 00049 00006 00010 00039 00059 00121 00012

1 Naacutejdenie tlačidla na napiacutesanie novej spraacutevy

2 Odoslanie napiacutesanej spraacutevy po vyplneniacute textovyacutech poliacute vo formulaacuteri

3 Naacutejdenie priečinku s odoslanyacutemi spraacutevami

4 Naacutejdenie funkcie bdquoPreposlaťldquo

5 Naacutejdenie funkcie bdquoOznačiť za docircležiteacuteldquo

6 Naacutejdenie funkcie bdquoOdstraacuteniťldquo

7 Naacutejdenie funkcie bdquoOdpovedaťldquo

452 Miera uacutespešnosti splnenia zadanyacutech uacuteloh

Každaacute z použityacutech e-mailovyacutech služieb preukaacutezala svoje silneacute i slabeacute straacutenky čo mocircže-

me vidieť v Tab 2 Celkovo najuacutespešnejšiacute Gmail sa na tejto poziacutecii ocitol čiastočne aj preto

že vaumlčšina respondentiek s niacutem už mala predchaacutedzajuacutecu skuacutesenosť V tomto priacutepade okrem

probleacutemu s označovaniacutem spraacutev ako docircležityacutech sa ako jedna z ťažkostiacute javilo to že respon-

dentky nedokaacutezali rozpoznať rozdiel medzi odstraacuteneniacutem jednotlivej spraacutevy a odstraacuteneniacutem

všetkyacutech spraacutev v raacutemci jednej konverzaacutecie Jedna respondentka si pomyacutelila odstraacutenenie spraacute-

vy s jej označeniacutem ako bdquoSPAMldquo

144

Služby Outlook a Inbox použiacutevajuacute takzvanyacute plochyacute dizajn ktoryacute je charakteristickyacute vy-

užiacutevaniacutem pastelovyacutech farieb a minimalistickyacutem zobrazovaniacutem interaktiacutevnych prvkov mno-

hokraacutet prostredniacutectvom ikon a tlačidiel s nevyacuteraznyacutem prechodom čo pre respondentky spocirc-

sobovalo probleacutemy s ich videniacutem a naacuteslednou identifikaacuteciou vyacuteznamu

V priacutepade služby Inbox až polovica respondentiek nenašla priečinky s jednotlivyacutemi

spraacutevami ktoreacute sa zobrazili len po kliknutiacute na nevyacuterazneacute tlačidlo takzvaneacuteho hamburgeroveacute-

ho menu umiestneneacuteho vľavo hore ktoreacuteho vyacuteznam nepoznali Na preposielanie spraacutevy služba

Inbox použiacuteva ikonu umiestnenuacute pomerne vo veľkej vzdialenosti od napiacutesaneacuteho textu a to

v dolnej časti okna s otvorenou spraacutevou Pre seniorov je ikona ťažko viditeľnaacute a bez kontex-

tovej naacutepovede v podobe bdquohoveraldquo i ťažko rozpoznateľnaacute

Podobne je to aj v službe Outlook ktoraacute na preposlanie použiacuteva ikonu umiestnenuacute v hor-

nej časti otvorenej spraacutevy ktorej okno je v porovnaniacute s Inboxom vyacuterazne menšie čiacutem sa

skracujuacute sakaacutedy medzi jednotlivyacutemi prvkami To zodpovedaacute kratšiemu času v naacutejdeniacute ikony

avšak čas rozpoznania je približne rovnako dlhyacute

Označiť spraacutevu za docircležituacute v službe Outlook bolo pre respondentky značne problema-

tickeacute napriek tomu že akciu je možneacute vykonať dvomi spocircsobmi a to buď použitiacutem ikony

v podobe zobrazujuacuteceho sa bdquohoveraldquo nad jednotlivyacutemi spraacutevami alebo prostredniacutectvom iko-

ny pre otvorenie ďalšiacutech akciiacute v ktoryacutech textoveacute označenie bdquooznačiť priacuteznakomldquo predstavo-

valo spraacutevne riešenie V priacutepade služby Gmail išlo o označenie prostredniacutectvom hviezdičky

alebo textoveacuteho priacutekazu bdquoOznačiť hviezdičkouldquo V ponuke s možnosťami sa nachaacutedzal priacute-

kaz bdquoOznačenie ako docircležiteacuteldquo ktoryacute respondentky prirodzene považovali za spraacutevne rieše-

nie napriek tomu že ide o možnosť s odlišnyacutem vyacuteznamom

Seniori sa veľa raacutez nedokaacutežu efektiacutevne pohybovať v textovyacutech formulaacuteroch a presuacutevať

kurzor klaacutevesnice na miesto kde chcuacute piacutesať text napriacuteklad vytvaacuteraniacutem novyacutech riadkov To

predstavuje probleacutem pri odpovedaniacute na spraacutevu v službe Zoznam ktoraacute nechaacuteva predchaacutedza-

juacuteci text spolu s metadaacutetami v poli kde sa piacuteše odpoveď

Tabuľka 2

Porovnanie indexu miery uacutespešnosti v raacutemci plnenia jednotlivyacutech uacuteloh v emailovyacutech

službaacutech

miera uacutespešnosti ()

uacuteloha Outlook Inbox Gmail Zoznam

Naacutejdenie priečinku s odoslanyacutemi spraacutevami 100 50 100 93

Naacutejdenie možnosti na preposlanie spraacutevy 75 64 88 71

Označenie spraacutevy za docircležituacute alebo priacuteznačnuacute 56 0 38 79

Odstraacutenenie prijatej spraacutevy 81 86 75 86

Odpovedanie na spraacutevu 75 79 100 25

Celkovaacute miera uacutespešnosti 78 56 80 71

Funkcia nebola dostupnaacute nakoľko však ide o funkciu ovplyvňujuacutecu použiacutevateľskuacute skuacutesenosť do

vyacutepočtu celkoveacuteho priemeru bola zahrnutaacute nulovaacute hodnota

V hodnoteniacute celkovej miery uacutespešnosti možno ako najmenej použiacutevateľsky priacutevetivuacute

spomedzi všetkyacutech služieb pre seniorov označiť službu Inbox Použiacutevanie ikon s ktoryacutemi sa

145

predtyacutem nestretli a umiestňovanie prvkov v perifeacuternych častiach weboveacuteho rozhrania zne-

možňuje seniorom percepciu a rozpoznanie tyacutechto funkciiacute

Mieru uacutespešnosti sme pri prvej uacutelohe v ktorej mali respondentky napiacutesať novuacute spraacutevu

na určenuacute adresu hodnotili podrobne po jednotlivyacutech krokoch tak ako to je zobrazeneacute

v Tab 3 V prvom kroku tyacutekajuacutecom sa interakcie s tlačidlom na napiacutesanie spraacutevy mali

respondentky probleacutem s naacutejdeniacutem a identifikovaniacutem tlačidla v službe Inbox ktoreacuteho umies-

tnenie a zobrazenie bolo vo veľkej miere neadekvaacutetne

V službe Outlook mali respondentky probleacutem so spraacutevnym umiestneniacutem kurzora do po-

ľa pre napiacutesanie e-mailovej adresy kvocircli plocheacutemu dizajnu ktoryacute skresľoval ohraničenie

priestoru na piacutesanie Viacero respondentiek klikalo na tlačidlo bdquoKomuldquo ktoreacute však sluacuteži na

vyacuteber uloženyacutech kontaktov preto sa im kurzor počiacutetačovej myši nedarilo do poľa spraacutevne

umiestniť Na druhej strane ak sa im už do poľa na zadaacutevanie adresy podarilo kliknuacuteť spraacutev-

ne ponuacuteknutie poslednyacutech použityacutech adries bez potreby zadania počiatočneacuteho piacutesmena žela-

nej adresy viedlo k vysokej miere využitia tejto možnosti V priacutepade ak sa ponuka na dopl-

nenie e-mailovej adresy začne zobrazovať až po zadaniacute prvyacutech piacutesmen senior si ju už

vaumlčšinou nevšimne nakoľko je plne suacutestredenyacute na piacutesanie na klaacutevesnici a obrazovku vocircbec

nesleduje Pri piacutesaniacute sa navyše často pomyacuteli a ponuacutekaneacute možnosti na doplnenie sa tyacutem stra-

tia Zmaumltočne pocircsobiacute ak sa napriek uacutespešneacutemu dopiacutesaniu e-mailovej adresy taacuteto v naacutevrhoch

staacutele zobrazuje Senior ju tak vidiacute zobrazenuacute duplicitne čo pre neho spocircsobuje neistotu

najmauml ak taacuteto navrhovanaacute adresa zakryacuteva nasledujuacutece pole do ktoreacuteho maacute senior piacutesať

(predmet) Z tohto docircvodu by bolo vhodnejšie zobrazovať naacutevrhy nad vypĺňanyacutem poľom

a nie pod niacutem aby neprekryacutevali nasledujuacutece položky

Tabuľka 3

Porovnanie indexu miery uacutespešnosti pri plneniacute parciaacutelnych uacuteloh v raacutemci uacutelohy č 1

napiacutesanie novej spraacutevy

miera uacutespešnosti ()

Naacutezov parciaacutelnej uacutelohy pri piacutesaniacute novej spraacutevy Outlook Inbox Gmail Zoznam

Kliknutie na tlačidlo pre vytvorenie novej spraacutevy 75 43 93 75

Okamžitaacute fixaacutecia na okno s novou spraacutevou po

kliknutiacute na tlačidlo pre vytvorenie novej spraacutevy 75 100 100 100

Kliknutie do poľa bdquoKomuldquo 63 100 100 100

Fixaacutecia na ponuacutekaneacute vyacutesledky pri zadaacutevaniacute e-

mailovej adresy 75 100 86 0

Kliknutie na ponuacutekaneacute vyacutesledky 81 64 86 0

Fixaacutecia na oznaacutemenie o tom že spraacuteva bola

odoslanaacute 0 29 14 50

Celkovaacute miera uacutespešnosti 61 73 80 54

Funkcia nebola dostupnaacute nakoľko však ide o funkciu ovplyvňujuacutecu použiacutevateľskuacute skuacutesenosť do

vyacutepočtu celkoveacuteho priemeru bola zahrnutaacute nulovaacute hodnota

146

5 Diskusia

Zobrazenie

Na zaacuteklade vyacutesledkov skuacutemania sa naacutem podarilo identifikovať niekoľko faktorov nepriaz-

nivo ovplyvňujuacutecich percepciu a interakciu staršiacutech ľudiacute s webovyacutemi rozhraniami V prvom

rade ide o použiacutevanie plocheacuteho dizajnu v ktorom seniori nedokaacutežu efektiacutevne identifikovať

a rozliacutešiť zaacutekladneacute ovlaacutedacie prvky a vstupneacute polia ktoreacute suacute nevyacuterazneacute bez jednoznačneacuteho

ohraničenia a splyacutevajuacute s celkovyacutem prostrediacutem použiacutevateľskeacuteho rozhrania Rozhrania služieb

Outlook a Inbox ktoreacute suacute vytvoreneacute v tomto grafickom štyacutele seniori nepoznali často preto

neklikli do želaneacuteho vstupneacuteho poľa na prvyacute raz alebo vocircbec nakoľko nedokaacutezali odhadnuacuteť

kde sa nachaacutedzajuacute jeho neviditeľneacute hranice resp to či sa tam nejakeacute pole vocircbec nachaacutedza

Veľkyacute probleacutem predstavuje ak sa v podobe kontextovej naacutepovede po prejdeniacute myšou

nad prvkom zjavujuacute samotneacute ovlaacutedacie prvky a to iba v ikonografickej podobe ako je tomu

pri službe Outlook kde len 56thinsp respondentiek dokaacutezalo označiť spraacutevu za docircležituacute okrem

toho respondentky si takeacuteto ikony všimli iba v ojedinelyacutech priacutepadoch a použili radšej inyacute spocirc-

sob

Textoveacute priacutekazy suacute efektiacutevne len v priacutepade že suacute dostatočne vyacuterazneacute a ľahko klikateľ-

neacute ideaacutelne v podobe tlačidiel s odlišnou farbou Staršiacute ľudia rozumejuacute ikonaacutem ktoreacute poznajuacute

alebo ktoreacute suacute navrhnuteacute tak že dostatočne jasne indikujuacute akciu ktoraacute prebehne Ako ideaacutelna

sa ukazuje kombinaacutecia pri ktorej je ovlaacutedaciacute prvok jednoznačne ohraničenyacute ako tlačidlo a vo

vnuacutetri prezentovanyacute textovyacutem priacutekazom namiesto ikony Uacutelohy ktoreacute bolo možneacute splniť

pomocou takyacutechto ovlaacutedaciacutech prvkov zaznamenaacutevali pri testovaniacute najvyššiu uacutespešnosť a to

aj v inyacutech službaacutech

Umiestnenie

Textoveacute notifikaacutecie o vykonanej akcii suacute zobrazovaneacute buď vo veľkej vzdialenosti od

tlačidla ktoryacutem bola vykonanaacute akcia alebo priacuteliš kraacutetko na to aby ich senior stihol zaregis-

trovať a opticky priacuteliš vzdialeneacute od miesta poslednej vykonanej akcie (napriacuteklad kliknutie na

tlačidlo Odoslať) Oveľa efektiacutevnejšie suacute pre seniora ineacute indikaacutetory o uacutespešnom vykonaniacute

akcie napriacuteklad vyacuteraznaacute grafickaacute zmena rozhrania či zatvorenie ovlaacutedaciacutech prvkov pomo-

cou ktoryacutech senior poslednuacute akciu uacutespešne vykonal

Čo sa tyacuteka neprimeranej vzdialenosti medzi ovlaacutedaciacutemi prvkami tu sa ukaacutezala docircle-

žitosť vniacutemania percepcie zo psychologickeacuteho hľadiska Zaacutekon bliacutezkosti bližšie popiacutesanyacute

v kap 3 hovoriacute o štruktuacuterovaniacute informaacuteciiacute do logickyacutech jednotiek kedy relevantneacute informaacute-

cie prisudzujeme k možnostiam umiestnenyacutem v tom istom priestore Ak suacute od seba jednotli-

veacute ovlaacutedacie prvky neprimerane vzdialeneacute seniori nenachaacutedzajuacute medzi nimi vzaacutejomneacute pre-

pojenie

Funkcionalita

Funkcionalita ovlaacutedaciacutech prvkov musiacute byť pre seniorov jasnaacute Jeden z vyacuteraznyacutech

probleacutemov služby Zoznam sa tyacutekal praacuteve funkcionality tlačidla na napiacutesanie novej spraacutevy

ktoreacute nebolo plne klikateľneacute Ak seniori klikali na miesto ktoreacute klikateľneacute nebolo nedokaacuteza-

li vykonať akciu a nepokračovali ďalej

147

Probleacutem s funkcionalitou sme mohli identifikovať aj pri službe Gmail kedy ak pri od-

povedaniacute na spraacutevu seniori neklikli na presne ohraničenyacute textovyacute priacutekaz na vykonanie akcie

bdquoPreposlaťldquo automaticky vykonali inuacute akciu ako mali v uacutemysle Použiacutevateľskeacute rozhranie by

malo eliminovať situaacutecie pri ktoryacutech nastaacutevajuacute takeacuteto chyboveacute interakcie keďže seniori si

veľakraacutet takuacuteto chybu neuvedomia alebo uvedomia až po dlhšom čase

Terminoloacutegia

Nerozpoznanie vyacuteznamu a nejednoznačnosť pojmov je jednyacutem z častyacutech probleacutemov

použiacutevateľskyacutech rozhraniacute Ak je pre interakciu zvolenyacute pojem ktoryacute seniori nepoznajuacute ale-

bo abstraktneacute pomenovanie ktoreacutemu ako neskuacuteseniacute použiacutevatelia nerozumejuacute seniori ho

nepoužiacutevajuacute Je to možneacute vidieť v priacutepade použiacutevania textoveacuteho priacutekazu bdquonastaviť priacuteznakldquo

označujuacuteci funkciu pre označenie spraacutevy za docircležituacute ktoryacute použiacutevali služby Outlook a Zo-

znam Terminologickeacute nedostatky boli ďalej identifikovaneacute pri preposielaniacute spraacutevy v službe

Zoznam kedy respondentky namiesto spraacutevnej možnosti bdquoPoslať ďalejldquo často volili funkciu

bdquoPreposlať bez uacutepravldquo ktoraacute však očakaacutevala zadanie adresy priamo v riadku s ostatnyacutemi

ovlaacutedaciacutemi prvkami ndash a to dokonca pred kliknutiacutem na odkaz bdquoPreposlať bez uacutepravldquo

V priacutepade označenia spraacutevy za docircležituacute v službe Gmail išlo o označenie prostredniacutectvom

hviezdičky alebo textoveacuteho priacutekazu bdquoOznačiť hviezdičkouldquo V ponuke s možnosťami sa však

ako prvyacute nachaacutedzal priacutekaz bdquoOznačenie ako docircležiteacuteldquo ktoreacute respondentky považovali za spraacutevne

riešenie napriek tomu že ide o možnosť s odlišnyacutem vyacuteznamom

Mentaacutelne modely

Použiacutevateľskeacute rozhrania v mnohyacutech priacutepadoch nie suacute prispocircsobeneacute mentaacutelnym mode-

lom staršiacutech ľudiacute čo dokazuje priacuteklad zo služby Zoznam kedy pri odpovedaniacute na spraacutevu sa

senior na zaacuteklade skuacutesenostiacute z inyacutech služieb nevie orientovať v zobrazeniacute textu spolu s meta-

daacutetami prechaacutedzajuacutecej spraacutevy v poli v ktorom piacuteše odpoveď Rovnako ak dochaacutedza k dupli-

citneacutemu zobrazeniu e-mailovyacutech adries pri ich piacutesaniacute do poľa bdquoKomuldquo je to pre seniorov

často rušiveacute a maumltuacutece najmauml keď zakryacutevajuacute ostatnuacute časť formulaacutera

Zaacutever

Motivaacutecia seniorov plnohodnotne sa začleniť do modernej spoločnosti využiacutevajuacutecej ako

primaacuterne meacutedium komunikaacutecie internet je dostatočne silnaacute na prekonanie barieacuter s ktoryacutemi

sa stretaacutevajuacute Napriek tomu prispocircsobenie dizajnu a implementovanie naacutevrhov vyplyacutevajuacute-

cich z vyacuteskumov a štuacutediiacute percepcie tejto vekovej skupiny mocircže tento priechod uľahčiť a spriacute-

jemniť čo mocircže motivovať aj tyacutech ktoriacute sa použiacutevať internet ešte neodhodlali alebo to vzda-

li po niekoľkyacutech neuacutespešnyacutech pokusoch

Ako najvaumlčšiacute probleacutem je teda možneacute vymedziť neporozumenie mentaacutelnym modelom

seniorov ktoreacute sa prejavuje použitiacutem plocheacuteho dizajnu nejednoznačnyacutem pomenovaniacutem tla-

čidiel a použiacutevaniacutem malyacutech ikon s vyacuteznamom ktoryacute je pre seniorov nezrozumiteľnyacute Pri na-

vrhovaniacute webovyacutech rozhraniacute je potrebneacute myslieť na to že seniori ťažšie rozpoznaacutevajuacute infor-

maacutecie ktoreacute suacute pre nich noveacute alebo prezentovaneacute neočakaacutevanou formou Naacutevrh rozhrania

ktoreacute jasne indikuje možnuacute interakciu ponuacuteka dostatočne efektiacutevnu spaumltnuacute vaumlzbu a zobrazuje

relevantneacute informaacutecie s jasnyacutem popisom je zaacutekladnyacutem predpokladom jeho uacutespešneacuteho vyu-

žiacutevania aj staršiacutemi ľuďmi Ak sa navrhovaneacute zlepšenia podariacute preniesť do praxe predmetom

148

ďalšieho vyacuteskumu bude nakoľko sa prejavia na zlepšeniacute reaacutelnej priacutestupnosti a použiteľnosti

a taktiež to či si ich noviacute použiacutevatelia e-mailu dokaacutežu osvojiť ryacutechlejšie Percepcia seniorov

odhliadnuc od ich skuacutesenostiacute maacute svoje špecifikaacute a skuacutesenosti z praxe pri asistovaniacute na kur-

zoch počiacutetačovej gramotnosti ukazujuacute že mobilneacute zariadenia a tablety suacute pre nich svojiacutem

rozhraniacutem priacutevetivejšie Vyacuteskum je preto možneacute ďalej rozšiacuteriť aj o porovnanie použiteľnosti

a interakcie s rozhraniacutem na mobilnyacutech zariadeniach

Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute spraacute-

vanie sa človeka v digitaacutelnom priestore Vznikol tiež vďaka podpore v raacutemci OP Vyacuteskum

a vyacutevoj pre dopytovo-orientovanyacute projekt Univerzitnyacute vedeckyacute park Univerzity Komenskeacuteho

v Bratislave ITMS 26240220086 spolufinancovanyacute zo zdrojov Euroacutepskeho fondu regionaacutel-

neho rozvoja

Zoznam bibliografickyacutech odkazov

BRIJAKOVAacute Annamaacuteria 2018 Špecifikaacute percepcie použiacutevateľskyacutech rozhraniacute seniormi

Diplomovaacute praacuteca Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickaacute fakulta Katedra

knižničnej a informačnej vedy

CARPENTER Roger a John ROBSON 1998 Eye movement recording In Vision Research

A Practical Guide to Laboratory Methods [online] Oxford University Press [cit 6 apriacutel

2016] ISBN 978-0-19-852319-2 Dostupneacute na

httpwwwoxfordscholarshipcomview101093acprofoso97801985231920010001a

cprof-9780198523192

DERVIN Brenda 1983 An overview of sense-making researchthinsp concepts methods and

results to date Papers presented at the annual meeting of the International Communica-

tion Association Vol 1983 no 4 s 1ndash75

DICTIONARYCOM 2018 perception [online] Random House Inc [cit 4 apriacutel 2018]

Dostupneacute na httpwwwdictionarycombrowseperception

FALK Cheryl 2014 Exploring the UI Universe Different Types of UI [online] [cit 7 apriacutel

2018] Dostupneacute na httpwwwaltiacom20140922different-types-of-ui

GORMAN M 1999 The Ageing amp Development Report 1999 Poverty Independence amp

the Worldrsquos Older People [online] London England Earthscan Publications ISBN 1-

85383-648-6 Dostupneacute na httpwwwhelpageorgsilofilesthe-ageing-and-

development-report-a -summarypdf

HEWETT Thomas T Ronald BAECKER Stuart CARD Tom CAREY Jean GASEN

Marilyn MANTEI Gary PERLMAN Gary STRONG a William VERPLANK 2009

CHAPTER 2 Human-Computer Interaction In ACM SIGCHI Curricula for Human-

Computer Interaction [online] New York The Association for Computing Machinery

608920 [cit 10 apriacutel 2018] ISBN 0-89791-474-0 Dostupneacute na

httpoldsigchiorgcdgcdg2html

HORTON Sarah a Patrick J LYNCH 2008 Web Style Guide Third edition [online] [cit

12 apriacutel 2018] Dostupneacute na httpwebstyleguidecomwsg33-information-

architecture3-site-structurehtml

CHATMAN Elfreda A 1991 Channels to a Larger Social World Older Women Staying

in Contact with the Great Society Library and Information Science Research Vol 13

no 3 s 281ndash300

149

KRUG Steve 2005 Donrsquot Make Me Think A Common Sense Approach to Web Usability

2nd ed Berkeley Calif New Riders ISBN 978-0-321-34475-5

LOPES Arminda Guerra 2016 Using Research Methods in Human Computer Interaction

to Design Technology for Resilience Journal of Information Systems and Technology

Management [online] Vol 13 no 3 s 363ndash388 ISSN 1807-1775 Dostupneacute na

doi104301S1807-17752016000300001

LUČENIČ Matej 2012 Testovanie použiteľnosti webovyacutech riešeniacute ndash vyacuteber testovaciacutech

metoacuted Posterus Roč 5 č 3 s 13

MERRIAM-WEBSTER 2018 Perception [online] [cit 4 apriacutel 2018] Dostupneacute na

httpswwwmerriam-webstercomthesaurusperception

MEYER Kate 2015 Long-Term Exposure to Flat Design How the Trend Slowly Makes

Users Less Efficient Nielsen Norman Group [online] [cit 20 apriacutel 2018] Dostupneacute na

httpswwwnngroupcomarticlesflat-design-long-exposure

NIELSEN Jakob 2010 Mental Models and User Experience Design Nielsen Norman Group

[online] [cit 12 apriacutel 2018] Dostupneacute na httpswwwnngroupcomarticlesmental-

models

NIELSEN Jakob 2012 Usability 101 Introduction to Usability Nielsen Norman Group

[online] [cit 8 apriacutel 2016] Dostupneacute na httpswwwnngroupcomarticlesusability-

101-introduction-to-usability

REGEC Milan 2018 Internet a e-mail pre seniorov 24 vyd Bratislava Staromestskaacute

knižnica

Resumeacute

ŠPECIFIKAacute PERCEPCIE POUŽIacuteVATEĽSKYacuteCH ROZHRANIacute ONLINE

EMAILOVYacuteCH SLUŽIEB SENIORMI

Annamaacuter ia Br i jakovaacute Katar iacutena Buzovaacute Milan Regec

Priacutespevok vychaacutedzajuacuteci z vyacuteskumu realizovaneacuteho v raacutemci diplomovej praacutece Annamaacuterie Brijakovej

(Brijakovaacute 2018) sa zaoberaacute problematikou percepcie použiacutevateľskyacutech rozhraniacute seniormi so zamera-

niacutem sa na identifikovanie zaacutekladnyacutech probleacutemov a obmedzeniacute s ktoryacutemi sa seniori pri použiacutevaniacute počiacute-

tača a internetu stretaacutevajuacute s cieľom porozumieť ich mentaacutelnym modelom Vyacuteskum bol realizovanyacute

metoacutedou použiacutevateľskeacuteho testovania a porovnaacutevania rozhraniacute e-mailovyacutech služieb prostredniacutectvom

technoloacutegie sledovania pohľadu paralelne s hlasnyacutem mysleniacutem seniorskyacutech respondentiek Cieľom

bolo zistiť ako seniori vniacutemajuacute interpretujuacute a interagujuacute s obsahom vo webovyacutech rozhraniach vybra-

nyacutech e-mailovyacutech služieb V raacutemci čiastkovyacutech cieľov bola sledovanaacute ryacutechlosť identifikovania a pou-

žitia cieľovyacutech prvkov rozhrania vplyv vizuaacutelnej hierarchie a rozloženia prvkov pomenovanie prvkov

štyacutel grafickeacuteho dizajnu a rozoznaacutevanie ikon Interpretovaneacute vyacutesledky identifikujuacute a popisujuacute prvky

vytvaacuterajuacutece digitaacutelne barieacutery percepcie a interakcie seniorov s rozhraniacutem emailovyacutech služieb

150

Summary

SPECIFICS OF PERCEPTION OF USER INTERFACES BY ELDERLY

POPULATION

Annamaacuter ia Br i jakovaacute Katar iacutena Buzovaacute Milan Regec

This paper based on the research done by Annamaria Brijakovaacute (2018) deals with the issue of percep-

tions of seniorsrsquo user interfaces focusing on identifying the basic problems and constraints that seniors

encounter when using computers and the Internet to understand their mental models The research was

conducted using the method of user testing and comparing the e-mail interfaces using eye-tracking

technology together with the thinking aloud method The aim was to find out how seniors perceive

interpret and interact with content in the web interfaces of selected e-mail services Within partial

goals the speed of identification and use of target interface elements the impact of visual hierarchy

and element layout element naming graphic design style and recognition of icons were monitored

Interpreted results identify and describe elements that create digital barriers to the perception and inter-

action of seniors with the interface of email clients

151

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

VYacuteSKUM MOŽNOSTIacute A POTREBY IMPLEMENTAacuteCIE

KNIŽNIČNEacuteHO ONLINE KATALOacuteGU PRE DETSKEacuteHO

POUŽIacuteVATEĽA

Zuzana Struhaacuterikovaacute

Uacutevod

Použiacutevateľskaacute priacutevetivosť sa staacuteva čoraz rozšiacuterenejšou teacutemou nielen v prostrediacute profe-

sionaacutelnych tvorcov webov no rovnako aj medzi samotnyacutemi vlastniacutekmi webovyacutech rozhraniacute

pre ktoryacutech je spokojnosť použiacutevateľa esenciaacutelnym predpokladom pre uacutespešnyacute rozvoj podni-

kania Taacuteto skutočnosť sa však staacuteva čoraz aktuaacutelnejšou aj v priacutepade neziskovyacutech organizaacuteciiacute

akyacutemi suacute napriacuteklad knižnice Vzhľadom na heterogeacutennosť použiacutevateľov školskyacutech a verej-

nyacutech knižniacutec vstupuje z hľadiska využiteľnosti do popredia potreba prispocircsobovania služieb

rocircznym vekovyacutem skupinaacutem použiacutevateľov a to aj služieb dostupnyacutech prostredniacutectvom online

kataloacutegov Na zaacuteklade analyacutezy suacutečasneacuteho stavu online kataloacutegov slovenskyacutech a zahraničnyacutech

knižniacutec sa však ukaacutezalo že spocircsob akyacutem suacute tieto typy systeacutemov (v oblasti dizajnu štruktuacutery

funkcionaliacutet či zvolenyacutech metadaacutet) navrhovaneacute nezohľadňuje potreby a preferencie detskeacuteho

použiacutevateľa Keďže detskyacute recipient tvoriacute podstatnuacute časť použiacutevateľov školskyacutech a verejnyacutech

knižniacutec a s elektronickyacutem prostrediacutem prichaacutedza do kontaktu prakticky denne sme toho naacutezo-

ru že online kataloacuteg by mal v čo najvyššej miere zohľadňovať jeho kognitiacutevne a motorickeacute

schopnosti tak aby nedochaacutedzalo k zamedzovaniu jeho priacutestupu k funkciaacutem a možnostiam

ktoreacute online kataloacuteg ponuacuteka a ktoreacute mocircžu byť touto vekovou skupinou použiacutevateľov poten-

ciaacutelne využiteľneacute

Cieľom priacutespevku je preto vytvorenie ucelenej predstavy o tom akyacute je vzťah detskyacutech

recipientov k online kataloacutegu knižnice Okrem toho skuacutemame reaacutelnu potrebu navrhnutia det-

skeacuteho online kataloacutegu pre slovenskeacuteho použiacutevateľa

1 Metodoloacutegia vyacuteskumu

Vzorku respondentov pre naacuteš vyacuteskum sme vyberali na zaacuteklade zamerania tejto praacutece

a tiež na zaacuteklade ich ochoty spolupracovať pri zbere daacutet Vyacuteskum sa realizoval v troch sloven-

skyacutech verejnyacutech knižniciach (Staromestskaacute knižnica v Bratislave Krajskaacute knižnica v Žiline

Turčianska knižnica v Martine) a zuacutečastnilo sa ho 26 čitateľov vo veku 6 až 12 rokov a jeden

zamestnanec v každej knižnici Doplnenie vzorky detskyacutech respondentov o zamestnancov

knižnice považujeme za docircležiteacute najmauml z docircvodu preskuacutemania objektiacutevneho pohľadu na stav

152

v akom sa momentaacutelne online kataloacutegy vybranyacutech knižniacutec nachaacutedzajuacute rovnako ako aj na

myšlienku ich rozšiacuterenia o vyacutehradne detskuacute sekciu

Z hľadiska stanovenyacutech cieľov pre naacuteš vyacuteskum sme sa rozhodli uplatniť kvalitatiacutevny

metodologickyacute priacutestup Vyacuteskum preferenciiacute detskyacutech recipientov sa realizoval formou pria-

mych individuaacutelnych zuacutečastnenyacutech a pološtruktuacuterovanyacutech rozhovorov Zaacutekladneacute vopred

pripraveneacute otaacutezky rozhovoru prešli pred samotnou realizaacuteciou vyacuteskumu schvaacuteleniacutem viace-

ryacutech odborniacutekov ako aj testovaniacutem vzorky respondentov ktoriacute potvrdili ich validitu a relia-

bilitu Rozhovory sme navyše u jedneacuteho detskeacuteho respondenta v každej z troch vybranyacutech

knižniacutec doplnili o použiacutevateľskeacute testovanie realizovaneacute metoacutedou hlasneacuteho myslenia ktoreacute

pomohlo overiť reaacutelne schopnosti respondentov pri interakcii s online kataloacutegom knižnice

a tiež preskuacutemať spocircsoby akyacutemi tiacuteto respondenti v procese vyhľadaacutevania dokumentov a in-

formaacuteciiacute uvažujuacute

2 Vyacutesledky vyacuteskumu vyplyacutevajuacutece z rozhovorov s detskyacutemi

respondentmi

21 Vzťah detskyacutech respondentov k online kataloacutegu knižnice

Z docircvodu snahy zmapovať reaacutelnu potrebu navrhnutia detskeacuteho online kataloacutegu sme

v uacutevodnej časti vyacuteskumu zisťovali či detskiacute respondenti vedia o existencii a možnostiach

online kataloacutegu knižnice ktoruacute navštevujuacute Vyacutesledky suacute znaacutezorneneacute v grafe (Obr 1)

Zistenia suacute podľa naacutešho naacutezoru alarmujuacutece hoci nie prekvapiveacute Ukaacutezalo sa že až 18

respondentov (6923thinsp) nevie že knižnica disponuje online kataloacutegom a až na paacuter vyacutenimiek

nevedeli odhadnuacuteť na čo sluacuteži Podobnuacute reakciu sme však paradoxne zaznamenali aj u res-

pondentov ktoriacute už o online kataloacutegu počuli respektiacuteve vedia že ho využiacuteva rodič alebo

staršiacute suacuterodenec (7 respondentov ndash 2692thinsp)

To je na internete že akeacute suacute tu v knižnici knihy však Mocircj staršiacute brat to niekedy pou-

žiacuteva pred tyacutem ako ideme do knižnice a pozeraacute sa či suacute knihy ktoreacute chceme požičaneacute

alebo nie ale zatiaľ mi to neukaacutezalldquo (Andrej 9 r)

Obr 1

Stav povedomia o existencii online kataloacutegu knižnice

153

Hoci veľkaacute vaumlčšina respondentov o existencii online kataloacutegu nevie po prekročeniacute hra-

nice deviatich rokov sa vyskytujuacute vyacutenimky Navyše sa ukaacutezalo že deti vo veku jedenaacutestich

rokov už o online kataloacutegu vedia hoci vzhľadom na nedostatočneacute skuacutesenosti s jeho využiacuteva-

niacutem nemajuacute vedomosť o možnosti rezervovania dokumentov a ich vyzdvihnutia v knižnici

22 Naacutezory detskyacutech respondentov na suacutečasnyacute vzhľad online

kataloacutegov

Po tom ako sme respondentom ukaacutezali online kataloacuteg knižnice ktoruacute navštevujuacute zisťo-

vali sme tiež akyacutem spocircsobom na nich vplyacuteva jeho vzhľad Zatiaľ čo Turčianska knižnica

v Martine a Krajskaacute knižnica v Žiline využiacutevajuacute novšiu verziu knižnično-informačneacuteho sys-

teacutemu Clavius Staromestskaacute knižnica v Bratislave využiacuteva jeho predchaacutedzajuacutecu verziu ktoraacute

pocircsobiacute pomerne zastaralo Napriek tomu však možno zistenia považovať za prekvapiveacute keďže

sa ukaacutezalo že aj mladšiacute respondenti hodnotia suacutečasnyacute vzhľad online kataloacutegov prevažne po-

zitiacutevne

Suacute tam pekneacute farby a obraacutezky Paacuteči sa mi že vidiacutem všetky zaujiacutemaveacute knihy ktoreacute maacutem

radaldquo (Emka 7 r)

(Kataloacuteg) Je peknyacute paacuteči sa mi že vidiacutem obaacutelky kniacutehldquo (Matej 8 r)

Kataloacuteg sa mi paacuteči Nevadiacute že nie je farebnyacute aspoň tam toho nie je veľaldquo (Patrik 9

r)

Ja maacutem takeacuteto straacutenky rada Paacuteči sa mi ako to celeacute vyzeraacuteldquo (Katka 10 r)

Toto už vyzeraacute trochu zložitoldquo (Matej 10 r)

Je otaacutezne či prevaha pozitiacutevnych reakciiacute na zastaralyacute online kataloacuteg Staromestskej kniž-

nice v Bratislave bola odrazom skutočnyacutech naacutezorov detiacute alebo išlo skocircr o zdvoriluacute odpoveď

Možno totiž s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať že niektoreacute deti zvyknuacute odpovedať

tak ako od nich očakaacutevajuacute dospeliacute

Tabuľka 1

Naacutezory na online kataloacuteg knižnice (podľa aktuaacutelnosti verzie systeacutemu)

PP NP NN Verzia

Samko 6 r

X

C-NV

Emka 7 r X

Miška 8 r X

Matej 8 r X

Janka 8 r X

Daacutevid 9 r

X

Hanka 10 r X

Paťka 11 r

X

Zuzka 8 r X

Ivanka 8 r X

Andrej 9 r

X

Rebeka 10 r X

154

Tabuľka 1 ndash pokračovanie

PP NP NN Verzia

Lukaacuteš 10 r X

Miška 10 r

X

Marek 10 r X

Miška 10 r X

Sabinka 11 r X

Paťka 12 r X

Maťko 8 r X

C-SV

Patrik 9 r X

Miška 9 r X

Evka 9 r X

Matej 10 r X

Katka 10 r X

Lucka 11 r

X

Majka 12 r

X

SPOLU 14 5 7

PP = Veľmi sa mi paacuteči NP = Niektoreacute veci sa mi nepaacutečia

NN = Nepaacuteči sa mi

C-NV = novaacute verzia systeacutemu Clavius

C-SV = staraacute verzia systeacutemu Clavius

Na zaacuteklade tabuľky je napriek tomu zrejmeacute že online kataloacuteg Staromestskej knižnice

v Bratislave detskyacutech respondentov zaujal najmenej Domnievame sa že priacutečinou je praacuteve

zastaranosť jeho rozhrania a akaacutesi strohosť ktoraacute pravdepodobne suacutevisiacute s očakaacutevaniacutem star-

šieho použiacutevateľskeacuteho publika zo strany jeho tvorcov Probleacutemom suacute podľa naacutešho naacutezoru aj

nezrozumiteľneacute označenia jednotlivyacutech vyhľadaacutevaciacutech poliacute Na druhej strane online kataloacutegy

ďalšiacutech dvoch knižniacutec suacute podľa naacutešho naacutezoru pomerne dobre spracovaneacute Nevyacutehody ktoreacute

z nich vyplyacutevajuacute možno pripiacutesať najmauml zachovaacutevaniu priacutesnych pravidiel z hľadiska presnos-

ti vyhľadaacutevaciacutech dotazov ako aj ponuacutekanyacutech metadaacutet

23 Použiacutevateľskeacute testovanie schopnostiacute detskyacutech respondentov

pri interakcii s online kataloacutegom knižnice

Vyacutesledky použiacutevateľskeacuteho testovania ukaacutezali že prakticky u každeacuteho z troch testova-

nyacutech respondentov sa vyskytujuacute probleacutemy v oblasti kogniacutecie či jemnej motoriky

Z hľadiska kognitiacutevnych schopnostiacute išlo o častyacute vyacuteskyt gramatickyacutech chyacuteb ale aj o cel-

kovuacute nezrozumiteľnosť a neprehľadnosť weboveacuteho rozhrania online kataloacutegu ktoruacute vo vzťahu

155

k detskeacutemu recipientovi považujeme za kritickuacute Staršej verzii systeacutemu možno vytknuacuteť naj-

mauml prebytočneacute využiacutevanie knihovniacuteckej terminoloacutegie a tiež nepriacutetomnosť obaacutelok kniacuteh ktoraacute

podľa naacutešho naacutezoru v mnohyacutech priacutepadoch spocircsobuje probleacutemy aj dospeleacutemu použiacutevateľovi

a to najmauml z hľadiska identifikaacutecie hľadaneacuteho dokumentu Online kataloacuteg Staromestskej kniž-

nice v Bratislave teda nepovažujeme vo vzťahu k detskeacutemu použiacutevateľovi za efektiacutevne vyu-

žiteľnyacute

Pokiaľ hovoriacuteme o probleacutemoch v oblasti jemnej motoriky tie sa vyskytli najmauml pri sna-

he respondenta kliknuacuteť na konkreacutetny prvok Jeden respondent napriacuteklad nedopatreniacutem klikol

na meno autora namiesto naacutezvu dokumentu čo ho naacutesledne presmerovalo na dokumenty

daneacuteho autora a nie na bibliografickeacute uacutedaje prisluacutechajuacutece dokumentu Tento neuacutespech mal

naňho dokonca takyacute negatiacutevny vplyv že vo vyhľadaacutevaniacute odmietol pokračovať Priacutetomnosť

vaumlčšiacutech tlačidiel rovnako ako aj vaumlčšie medzery medzi jednotlivyacutemi (najmauml klikateľnyacutemi)

objektmi považujeme preto za nevyhnutnyacute predpoklad pre využiteľnosť online kataloacutegu touto

vekovou skupinou použiacutevateľov

24 Postoj detskyacutech respondentov k možnosti implementaacutecie

detskeacuteho online kataloacutegu

Na zaacuteklade zbežnyacutech naacutehľadov na online kataloacuteg vysvetlenia možnostiacute dostupnyacutech pro-

stredniacutectvom neho ako aj na zaacuteklade použiacutevateľskeacuteho testovania sme sa rozhodli zistiť či

koncept online kataloacutegov zaujal respondentov natoľko že by si vedeli predstaviť jeho využiacute-

vanie aj v buduacutecnosti Vyacutesledky suacute znaacutezorneneacute v nasledujuacutecom grafe (Obr 2)

Obr 2

Preferencie z hľadiska spocircsobu priacutestupu k dokumentom

Ako mocircžeme na zaacuteklade grafu vidieť vaumlčšina respondentov (6154thinsp) by uprednostnila

vyhľadaacutevanie dokumentov prostredniacutectvom online kataloacutegu a ich naacutesledneacute vyzdvihnutie

priamo u knihovniacuteka

Radšej by som si knihu objednal lebo často neviem v knižnici naacutejsť knihu ktoruacute chcem

a potom mi to aj dlho trvaacuteldquo (Matej 8 r)

Asi by som si knihu radšej vybral na internete lebo tam si ju naacutejdem ryacutechlejšie keď

tam rovno vidiacutem aj ďalšie knihy a mocircžem si medzi nimi lepšie vybraťldquo (Marek 10 r)

156

Vaumlčšinou som nevedela naacutejsť v knižnici to čo som hľadala Myslela som si že kniha

sa nachaacutedza niekde inde a nakoniec bola v uacuteplne inej policildquo (Hanka 10 r)

Niektoriacute respondenti (3846thinsp) naopak uviedli že by online kataloacuteg využili skocircr spora-

dicky a aj naďalej by uprednostnili fyzickyacute kontakt s knihou Tento jav však vzhľadom na

nepriacutevetivosť existujuacutecich rozhraniacute nepovažujeme za prekvapivyacute

Možno by som ho (kataloacuteg) občas využil ale aj tak je lepšie prezerať si knihu v poličke

a prelistovať si juldquo (Patrik 9 r)

Radšej si knihu vyberiem v knižnici a poriadne si ju prezriem pred tyacutem než si ju vez-

mem domovldquo (Janka 8 r)

Aj v tomto priacutepade sa vyskytli pomerne vyacuterazneacute rozdiely medzi odpoveďami mladšiacutech

a staršiacutech respondentov Zatiaľ čo tiacute mladšiacute staacutele preferujuacute fyzickyacute kontakt s dokumentom

a možnosť jeho prezretia pred vypožičaniacutem staršiacute respondenti priznaacutevajuacute že elektronickeacute

rezervovanie dokumentov prostredniacutectvom online kataloacutegu je pre nich najmauml z časoveacuteho hľa-

diska často prijateľnejšiacutem riešeniacutem Podľa naacutešho naacutezoru je pochopiteľneacute že mladšiacute respon-

denti ktoriacute v raacutemci vyacuteskumu počuli o online kataloacutegu prvyacutekraacutet k nemu pristupujuacute skepticky

pretože s niacutem nemajuacute reaacutelne skuacutesenosti Na druhej strane možno vniacutemať isteacute motivačneacute fak-

tory ktoreacute sa u respondentov prejavili po oboznaacutemeniacute sa s možnosťami online kataloacutegov

knižniacutec o ktoryacutech pred realizaacuteciou vyacuteskumu nevedeli

3 Vyacutesledky vyacuteskumu vyplyacutevajuacutece z rozhovorov

so zamestnancami knižniacutec

31 Pohľad zamestnancov na online kataloacuteg knižnice

v ktorej pracujuacute

V raacutemci tejto dimenzie vyacuteskumu sme zisťovali či deti v suacutečasnosti využiacutevajuacute knižničneacute

online kataloacutegy a či majuacute vedomosť o ich existencii Vyacutesledky suacute prakticky zhodneacute s odpo-

veďami detiacute ktoreacute online kataloacuteg nikdy nevyužili a nevedia o jeho existencii priacutepadne ho

využiacutevajuacute len na overenie dostupnosti dokumentov a nemajuacute vedomosť o možnosti ich objed-

nania

Deti si knihy vyberajuacute priamo v knižnici Nemysliacutem si že nejakeacute z detiacute vie že takyacuteto

kataloacuteg vocircbec existuje Ten využiacutevajuacute len dospeliacute čitatelia a nepostrehla som že by deti

niekedy mali o tento typ služby zaacuteujemldquo (Staromestskaacute knižnica v Bratislave)

V minulosti sme mali v priestoroch knižnice štyri či paumlť počiacutetačov napojenyacutech na kata-

loacuteg no tie sa vocircbec nevyužiacutevali Deti skocircr len prišli a hrali sa na nich Niektoreacute deti si

ale vyhľadajuacute knihu doma a potom si po ňu priacuteduldquo (Turčianska knižnica v Martine)

Zamestnanci sa domnievajuacute že online kataloacuteg maacute vyacuteznam skocircr vo vzťahu k staršiacutem či-

tateľom ktoriacute sa orientujuacute na literatuacuteru korešpondujuacutecu so školskyacutemi osnovami Zamestnan-

kyňa Krajskej knižnice v Žiline však napriek tomu zdocircraznila že využitie tohto typu služby

by mohlo byť priacutenosneacute aj vo vzťahu k mladšiacutem deťom

Keď si deti navyknuacute na online kataloacuteg a naučia sa v ňom vyhľadaacutevať tak majuacute určite

aj vaumlčšie sebavedomie lebo si vedia sami naacutejsť to čo potrebujuacute Slovenskeacute deti suacute často

takeacute že sa hanbia opyacutetať keď niečo nevedia naacutejsť a kataloacuteg by bol pre nich určitou

formou samostatnostildquo (Krajskaacute knižnica Žilina)

157

Toto zistenie však nepriamo potvrdzuje naacuteš predpoklad a siacutece že detskyacute čitateľ do dva-

naacutesteho roku života nemaacute potrebu využiacutevať online kataloacuteg pretože vo vzťahu k nemu nepo-

nuacuteka žiadnu pridanuacute hodnotu v porovnaniacute s prezeraniacutem dokumentov priamo v priestoroch

knižnice Keďže sme chceli aby sa suacutečasnyacute nezaacuteujem o online kataloacutegy pokuacutesili odocircvodniť

aj samotniacute zamestnanci knižnice zisťovali sme či podľa ich naacutezoru suacutečasnyacute online kataloacuteg

vyhovuje z hľadiska štruktuacutery dizajnu funkciiacute ako aj z hľadiska priacutestupnyacutech metadaacutet det-

skeacutemu čitateľovi a či suacute v tomto smere probleacutemy ktoreacute by bolo žiaduce vyriešiť

Veľkyacutem probleacutemom je to že čitatelia si naacutejdu knihu v kataloacutegu a vidia že je dostupnaacute

no v skutočnosti je momentaacutelne vypožičanaacute Spoľahlivosť tohto systeacutemu je preto veľkyacute

probleacutem zvlaacutešť pre menšie deti Probleacutemom je tiež to že deti nejduacute po autorovi ani po

naacutezve knihy ale po teacuteme takže keď sa im zobraziacute ndash vzhľadom k fondu ndash niekoľko tisiacutec

vyacutesledkov nebuduacute sa tyacutem braacutezdiťldquo (Turčianska knižnica v Martine)

Probleacutem je určite s refreshom Kniha už možno aj je objednanaacute no použiacutevateľovi sa

staacutele zobrazuje ako dostupnaacute Probleacutemom systeacutemu Clavius je tiež to že nefunguje ako

Google To znamenaacute že keď sa dotaz zle napiacuteše tak použiacutevateľ jednoducho nič nenaacute-

jdeldquo (Krajskaacute knižnica Žilina)

Hoci ide len o odhad jednotlivyacutech zamestnancov ich odpovede pomohli objasniť isteacute

probleacutemy ktoreacute možno vo vzťahu k detskeacutemu čitateľovi považovať za kritickeacute Otaacutezne je

koľko ďalšiacutech probleacutemov by bolo možneacute identifikovať keby detskiacute recipienti online kataloacuteg

využiacutevali pravidelne a podelili by sa o svoje skuacutesenosti s personaacutelom knižnice

32 Pohľad zamestnancov na možnosti implementaacutecie detskeacuteho

online kataloacutegu

Z hľadiska stanovenyacutech cieľov vyacuteskumu sme považovali za docircležiteacute počas rozhovoru so

zamestnancami knižnice zistiť či sa v raacutemci knižnice niekedy vyskytla myšlienka implemen-

taacutecie detskeacuteho online kataloacutegu či považujuacute takyacuteto online kataloacuteg za docircležityacute a či podľa nich

existujuacute prekaacutežky ktoreacute by jeho implementaacutecii braacutenili Vyacutesledky rozhovorov považujeme

v pozitiacutevnom zmysle za prekvapiveacute Napriek tomu že časť naacutešho vyacuteskumu sa realizovala

v Staromestskej knižnici v Bratislave ktorej zamestnankyňa sa vyjadrila že detskyacute online

kataloacuteg nepovažuje za docircležityacute zamestnanci ďalšiacutech dvoch knižniacutec majuacute inyacute naacutezor

Detskyacute online kataloacuteg by bol dobryacute v tom zmysle že by tu chodili aj menšie deti a vniacute-

mali by že je suacutečasťou detskeacuteho oddelenia aj detskyacute kataloacuteg tu v našom počiacutetačildquo (Kraj-

skaacute knižnica Žilina)

Určite som za myšlienku zavedenia detskeacuteho online kataloacutegu Dali by sa doň natiah-

nuťldquo rocirczne veci aj čo sa tyacuteka školy Aj teraz maacuteme jednu priacuterodovedeckuacute knihu ktoruacute

deti potrebujuacute do školy no maacuteme len jednu a preto ju nepožičiavame Od učiteľov však

presne vieme ktoreacute strany z knihy deti potrebujuacute na štuacutedium Tie by som pokojne do

detskeacuteho kataloacutegu naskenovala pre študijneacute uacutečelyldquo (Turčianska knižnica v Martine)

Vzhľadom na to že sme mali informaacutecie o existencii detskeacuteho online kataloacutegu v raacutemci

tyacutechto dvoch knižniacutec zisťovali sme prečo k nemu deti v suacutečasnosti nemajuacute priacutestup či bol oň

zaacuteujem a či suacute probleacutemy s ktoryacutemi sa v čase jeho prevaacutedzky stretli Zistili sme však že s tyacutemto

online kataloacutegom zamestnanci nemajuacute dobreacute skuacutesenosti

Naacuteš detskyacute kataloacuteg je momentaacutelne v stave offline Nepracujem tu siacutece tak dlho no pred-

pokladaacutem že oň nebol dostatočnyacute zaacuteujem a mysliacutem že ani nebol dobre spracovanyacute

Druhaacute vec je taacute že sme to celeacute asi jednoducho nepochopilildquo (Krajskaacute knižnica v Žiline)

158

Probleacutem bol s obraacutezkami Preklaacutepali sme hlavnyacute kataloacuteg do detskeacuteho a nezobrazovali

sa v ňom obraacutezky no neviem z akeacuteho docircvodu To si mysliacutem že je veľkyacute probleacutem zvlaacutešť

pokiaľ ho maacute využiacutevať dieťaldquo (Turčianska knižnica v Martine)

Napriek probleacutemom ktoreacute zamestnanci spomenuli považujeme za nesmierne pozitiacutevne

že sa v slovenskom prostrediacute myšlienka implementaacutecie detskeacuteho online kataloacutegu v minulosti

vyskytla a naacutesledne aj zrealizovala V tomto priacutepade možno hovoriť o vyacuteznamnom predpo-

klade pre opaumltovnuacute implementaacuteciu detskeacuteho online kataloacutegu Keďže si však uvedomujeme

že existencia detskeacuteho online kataloacutegu so sebou prinaacuteša aj mnoheacute vyacutezvy a rizikaacute bolo rovna-

ko žiaduce zistiť či zamestnanci vniacutemajuacute faktory ktoreacute by braacutenili ich snahe a ochote podie-

ľať sa na jeho uacutedržbe Odpovede sa aj v tomto priacutepade viditeľne polarizujuacute Zatiaľ čo v kniž-

niciach v Martine a v Žiline vniacutemajuacute prekaacutežky ako prekonateľneacute v Staromestskej knižnici

v Bratislave považujuacute myšlienku zavedenia detskeacuteho online kataloacutegu za nereaacutelnu

Financie suacute určite probleacutemom Keby však detskyacute online kataloacuteg knižnicu uacuteplne nezrui-

noval tak by sa to určite spustilo Radi by sme my sami ukaacutezali deťom takyacuteto kataloacuteg

priamo v knižnici a naučili by sme ich v ňom vyhľadaacutevaťldquo(Turčianska knižnica v Mar-

tine)

Z hľadiska času by to bolo určite naacuteročneacute Viem si to predstaviť u knižniacutec v nejakom

veľkom americkom meste ale tyacutem že to nie je na Slovensku v takej miere využiacutevaneacute tak

je to asi naacuteročneacute Keby však boli na to prostriedky tak určite aacuteno Pre deti je takaacuteto

možnosť atraktiacutevna a zaujiacutemavaacute oni by po tom určite šli Možno je to ale otaacutezka aj naacuteš-

ho priacutestupu Možno keby sme ich k tomu viac viedli využiacutevali by ho aj oveľa mladšie

detildquo (Krajskaacute knižnica Žilina)

Nedostatok financiiacute je určite hlavnyacutem probleacutemom no nie jedinyacutem Vzhľadom na naacuteplň

našej praacutece si naozaj neviem predstaviť že by sme mali na starosti ďalšiacute kataloacuteg To by

sme jednoducho nestiacutehalildquo (Staromestskaacute knižnica v Bratislave)

Z vyjadreniacute zamestnancov je teda zrejmeacute že existujuacute knižnice ktoreacute probleacutem nedostat-

ku povedomia o tomto type služby medzi detskyacutemi recipientmi pripisujuacute nielen finančnyacutem či

časovyacutem obmedzeniam no rovnako aj samotnej knižnici Potvrdzujuacute teda to čo sme avizo-

vali už v predchaacutedzajuacutecich častiach praacutece v raacutemci ktoryacutech sa vyacuteskum realizoval ndash že existuje

len malaacute pravdepodobnosť že dieťa bude mať zaacuteujem o niečo k čomu nebolo vedeneacute a o čom

nikdy nepočulo

Hoci sa objavili určiteacute obavy z docircvodu finančnej či časovej naacuteročnosti predmetneacuteho

systeacutemu zamestnanci si už v suacutečasnosti uvedomujuacute nedostatky ktoryacutemi online kataloacutegy vo

vzťahu k detskeacutemu použiacutevateľovi disponujuacute Na zaacuteklade vyacuteskumu sa teda v konečnom docirc-

sledku potvrdilo že detskyacute online kataloacuteg je v priacutepade zlepšenia podmienok knižniacutec žiaduci

a jeho implementaacutecii by sa mala na Slovensku venovať oveľa vaumlčšia pozornosť než tomu

bolo doteraz

4 Sumarizaacutecia a zhodnotenie vyacutesledkov vyacuteskumu

Vyacutesledky vyplyacutevajuacutece z vyacuteskumu pomohli odhaliť probleacutemy akyacutem v suacutečasnosti sloven-

skeacute verejneacute knižnice čelia z hľadiska poskytovanyacutech služieb dostupnyacutech prostredniacutectvom

online kataloacutegov Vyacuteskum v tomto smere pomohol odhaliť viacereacute negatiacutevne ale aj pozitiacutev-

ne faktory ktoreacute značne ovplyvnili odpovede u oboch vybranyacutech skupiacuten respondentov

Zaacutesadnyacutem negatiacutevnym prvkom z hľadiska detskyacutech recipientov je najmauml nevedomosť

o existencii online kataloacutegu vo vybranyacutech knižniciach a tiež neznalosť zaacutekladnyacutech funkciiacute

dostupnyacutech prostredniacutectvom tohto systeacutemu Vyacuteskum odhalil že viac ako dve tretiny detskyacutech

159

respondentov o online kataloacutegu nikdy nepočuli a vo veľkej vaumlčšine priacutepadov nevedeli na čo

kataloacuteg sluacuteži Toto zistenie však potvrdzujuacute aj viacereacute zahraničneacute vyacuteskumy ktoryacutech iniciaacute-

tori sa sami pokuacutešali o implementaacuteciu detskeacuteho online kataloacutegu (Walter Borgman a Hirsh

1996 Martens 2012 Wook a Salim 2014) Vaumlčšina z navrhovanyacutech prototypov skončila

neuacutespechom a to najmauml z docircvodu nerešpektovania potrieb a preferenciiacute cieľovej skupiny

použiacutevateľov či nedostatočnej snahy o rozširovanie povedomia o tomto type elektronickej

služby čo potvrdzuje aj naacuteš vyacuteskum Vybraniacute respondenti vzhľadom na svoj niacutezky vek často

neboli ani schopniacute kriticky zhodnotiť celkovyacute vzhľad online kataloacutegu knižnice ktoruacute navšte-

vujuacute čo možno pripisovať ich uacutesiliu odpovedať takyacutem spocircsobom o akom sa domnievajuacute že

je spraacutevny Vyacutesledky použiacutevateľskeacuteho testovania však napriek pozitiacutevnemu ohlasu ukaacutezali

že spocircsob akyacutem suacute tieto systeacutemy navrhovaneacute prakticky v žiadnom smere nerešpektuje špeci-

fikaacute detskeacuteho použiacutevateľa a to ani z hľadiska jeho kognitiacutevneho rozvoja (využiacutevanie odbor-

nej knihovniacuteckej terminoloacutegie) ani z hľadiska jeho obmedzenyacutech schopnostiacute v oblasti jemnej

motoriky (maleacute tlačidlaacute klikateľneacute objekty situovaneacute vo vzaacutejomnej tesnej bliacutezkosti) na čo

už v minulosti poukaacutezali viaceriacute odborniacuteci zaoberajuacuteci sa konceptom systeacutemov a webovyacutech

rozhraniacute určenyacutech vyacutehradne detskyacutem použiacutevateľom (Druin 2009 Dankova 2011 Dankova

2013)

Za pozitiacutevne faktory z hľadiska detskeacuteho recipienta možno naopak považovať fakt že

po oboznaacutemeniacute sa s funkciami suacutečasnyacutech online kataloacutegov rovnako ako aj s možnosťou

implementaacutecie detskeacuteho online kataloacutegu pre slovenskeacute prostredie sa u mnohyacutech responden-

tov prejavil zaacuteujem o využiacutevanie online kataloacutegu hoci ten sa objavil prevažne u staršiacutech detiacute

vo veku od deviatich rokov Mladšiacute respondenti (6 až 8 rokov) staacutele uprednostňujuacute fyzickyacute

kontakt s knihou čo možno odocircvodniť aj nedostatkom skuacutesenostiacute s vyhľadaacutevaniacutem na inter-

nete

Medzi negatiacutevne faktory ktoreacute vyplynuli z rozhovorov so zamestnancami možno zara-

diť nedostatky v oblasti rozširovania povedomia o existencii online kataloacutegu medzi detskyacutemi

čitateľmi ale aj nedostatky z hľadiska spocircsobu akyacutem suacute suacutečasneacute online kataloacutegy navrhovaneacute

Dvaja z troch zamestnancov potvrdili že online kataloacutegy tak ako existujuacute dnes nie suacute pre

detskeacuteho použiacutevateľa efektiacutevne využiteľneacute čo je aspekt ktoryacute nedokaacuteže vyriešiť len samotnaacute

snaha vzbudiť pozornosť na tento typ služby Okrem toho sa v priebehu skuacutemania možnostiacute

implementaacutecie detskeacuteho online kataloacutegu potvrdilo že zamestnanci veľmi jasne vniacutemajuacute ne-

dostatky ktoreacute braacutenia jej realizaacutecii a to z hľadiska finančneacuteho časoveacuteho aj personaacutelneho

Domnievame sa že tieto obmedzenia pramenia z aktuaacutelnej situaacutecie vo vaumlčšine knižniacutec na

Slovensku keďže vo všeobecnosti nemajuacute priazniveacute podmienky na svoj rozvoj

Na druhej strane vniacutemame veľmi pozitiacutevne fakt že mladšia časť personaacutelu knižniacutec maacute

zaacuteujem o zdokonaľovanie online kataloacutegov takyacutem spocircsobom aby zohľadňovali preferencie

a kognitiacutevne špecifikaacute detskyacutech recipientov a prispeli tak k rozviacutejaniu ich informačnej a digi-

taacutelnej gramotnosti Rovnako pozitiacutevne bola v raacutemci realizovaneacuteho vyacuteskumu prijataacute aj myš-

lienka implementaacutecie detskeacuteho online kataloacutegu ktoryacute by siacutece vyžadoval viac času financiiacute

a kompetenciiacute personaacutelu knižnice no pomohol by rozšiacuteriť povedomie o školskyacutech a verejnyacutech

knižniciach aj v raacutemci elektronickeacuteho prostredia s ktoryacutem taacuteto skupina čitateľov prichaacutedza

do kontaktu prakticky denne a čoraz v mladšom veku

Zaacutever

Priacutespevok sumarizoval vyacutesledky vyacuteskumu zaoberajuacuteceho sa suacutečasnyacutem stavom online

kataloacutegov knižniacutec a možnosťami navrhnutia a naacuteslednej implementaacutecie detskeacuteho online kata-

loacutegu do slovenskeacuteho prostredia

160

Na zaacuteklade vyacutesledkov vyacuteskumu možno povedať že detskiacute recipienti vo vaumlčšine priacutepa-

dov nemajuacute vedomosť o existencii online kataloacutegu knižnice rovnako ako ani o funkciaacutech

dostupnyacutech prostredniacutectvom neho Napriek tomu sa ukaacutezalo že majuacute zaacuteujem o využiacutevanie

online kataloacutegu v priacutepade že by jeho rozhranie v plnej miere zohľadňovalo ich schopnosti

potreby a preferencie Ukaacutezalo sa že docircležityacutem aspektom nie je len forma no takisto aj obsah

potenciaacutelneho detskeacuteho online kataloacutegu pretože akeacutekoľvek snahy o atraktivitu weboveacuteho

rozhrania nemocircžu nahraacutedzať jeho využiteľnosť a priacutestupnosť

Hoci vyacuteskum odhalil istuacute sebareflexiu zo strany zamestnancov knižniacutec finančneacute a časo-

veacute barieacutery podľa ich naacutezoru vyacuterazne prevyšujuacute akeacutekoľvek snahy o zefektiacutevnenie tohto typu

služby To možno považovať za zaacutesadnyacute probleacutem pretože stav v akom suacute suacutečasneacute online

kataloacutegy knižniacutec je z hľadiska detskeacuteho recipienta neprijateľnyacute Dvaja z troch zamestnancov

suacute však ochotniacute podieľať sa na naacutevrhu a naacuteslednej uacutedržbe tohto typu systeacutemu v priacutepade že

finančneacute naacuteklady neprekročia uacutenosnuacute mieru

Domnievame sa že detskyacute online kataloacuteg maacute svoje opodstatnenie aj na Slovensku Jeho

doterajšia zdanlivaacute nedocircležitosť prameniacute primaacuterne z absencie akejkoľvek pridanej hodnoty

vo vzťahu k detskeacutemu recipientovi čo možno do istej miery riešiť napriacuteklad integraacuteciou ga-

mifikačnyacutech prvkov a funkciiacute ktoreacute nie suacute pre tento druh systeacutemu typickeacute Takto prepraco-

vanyacute knižničnyacute online kataloacuteg by v buduacutecnosti mohol prispieť k zatraktiacutevneniu knižniacutec rov-

nako ako aj k budovaniu rozsiahlych čitateľskyacutech online komuniacutet

Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute spraacute-

vanie sa človeka v digitaacutelnom priestore

Zoznam bibliografickyacutech odkazov

DANKOVA M 2011 OPAC Model for Children The User-Friendly Catalogue In KAT-

ALIN BL et al eds BOBCATSSS 2011 [online] Szombathely The 19th International

BOBCATSSS Conference s 476-484 [cit 2017-08-25] Dostupneacute na

httpbobcatsss2011eupndocsl38pdf

DANKOVA M 2013 Electronic Library Resources for Children Functionality and Con-

tent In TASKIN Zehra CAKMAK Tolga a Guumlleda DOGAN eds BOBCATSSS 2013

[online] Ankara The 21st International BOBCATSSS Conference s 113-117 [cit 2017-

09-29] Dostupneacute na

httpwwwbbyhacettepeedutryayinlardosyalarproceedings20Bobbcatsspdf

DRUIN A et al 2009 From New Zealand to Mongolia Co-Designing and Deploying

a Digital Library for the Worldrsquos Children In Children Youth and Enviroments [online]

Colorado University of Colorado vol 19 no 1 s 34-57 [cit 2017-04-03] Dostupneacute na

httphcil2csumdedutrs2009-022009-02pdf

MARTENS M 2012 Issues of access and usability in designing digital resources for chil-

dren In Library amp Information Science Research [online] Amsterdam Elsevier vol 34

no 3 s 159-168 [cit 2017-04-03] Dostupneacute na

httpwwwsciencedirectcomsciencearticlepiiS0740818812000369

WALTER VA BORGMAN ChL a SG HIRSH 1996 The Science Library Catalog

A Springboard for Information Literacy In School Library Media Quarterly [online]

Illinois American Library Association vol 24 no 2 [cit 2017-04-03] Dostupneacute na

httpwwwalaorgaaslsitesalaorgaaslfilescontentaaslpubsandjournalsslredchoiceS

LMQ_ScienceLibraryCatalog_InfoPowerpdf

161

WOOK TSMT a SS SALIM 2014 Visual interface for searching and browsing chil-

drenrsquos WebOPAC In Universal Access in the Information Society [online] Berliacuten

Springer vol 13 s 367-385 [cit 2017-08-25] Dostupneacute na

httpslinkspringercomarticle101007s10209-013-0322-3

Resumeacute

VYacuteSKUM MOŽNOSTIacute A POTREBY IMPLEMENTAacuteCIE KNIŽNIČNEacuteHO ONLINE

KATALOacuteGU PRE DETSKEacuteHO POUŽIacuteVATEĽA

Zuzana Struhaacuter ikovaacute

Online kataloacutegy knižniacutec suacute dlhodobo prehliadanou problematikou ktoruacute však možno z hľadiska použiacute-

vateľskej priacutevetivosti a využiteľnosti považovať za kritickuacute Osobitnaacute pozornosť by sa navyše mala

venovať možnostiam ich prispocircsobenia rocircznorodyacutem vekovyacutem skupinaacutem použiacutevateľov teda aj deťom

ktoreacute tvoria podstatnuacute časť použiacutevateľov verejnyacutech knižniacutec Na docircležitosti preto naberajuacute vyacuteskumy

upriameneacute na vzťah detskyacutech čitateľov k online kataloacutegom knižniacutec a na implementaacuteciu detskeacuteho online

kataloacutegu ktoreacute by prispeli k riešeniu aktuaacutelneho nepriazniveacuteho stavu v tejto oblasti Priacutespevok sumari-

zuje najvyacuteznamnejšie zistenia vyacuteskumu zameraneacuteho na zisťovanie suacutečasneacuteho stavu online kataloacutegov

a možnostiacute zavedenia detskeacuteho online kataloacutegu pre slovenskeacuteho použiacutevateľa Na zaacuteklade rozhovorov

s detskyacutemi čitateľmi a zamestnancami knižniacutec analyzuje a porovnaacuteva jednotliveacute odpovede a naacutezory

respondentov pokuacuteša sa ich odocircvodniť a vyvodzuje zaacutevery ktoreacute možno aplikovať pre buduacutecu prax

v raacutemci naacutevrhov a naacuteslednej implementaacutecie online kataloacutegov určenyacutech primaacuterne detskeacutemu použiacutevate-

ľovi Zaacuteroveň apeluje na rodičov knihovniacutekov ale aj tvorcov webovyacutech rozhraniacute aby zvaacutežili možnos-

ti ktoreacute majuacute z hľadiska zavedenia detskeacuteho online kataloacutegu pre slovenskeacuteho použiacutevateľa k dispoziacutecii

a upozorňuje na docircležitosť kontinuity vyacuteskumov v tejto oblasti

Summary

RESEARCH OF POSSIBILITIES AND NEED FOR IMPLEMENTATION OF

ONLINE LIBRARY CATALOG FOR CHILD USER

Zuzana Struhaacuter ikovaacute

Online library catalogs are a long-standing issue that can be viewed as critical in terms of user friendli-

ness and usability Particular attention should be paid to possibilities of adapting them to different age

groups of users including children who form a substantial part of public library users Therefore it is

important to examine the relationship between child readers and online library catalogs and prerequi-

sites for implementation of the childrens online catalog to help solve the current unfavorable situation

in this area The paper summarizes the most important findings of the research aimed at finding the

current state of the online catalogs and the possibilities of implementing a childrens online catalog for

a Slovak user Based on interviews with child readers and library staff paper analyzes and compares

respondents individual responses and opinions attempts to justify them and draws conclusions that

can be applied to the future practice of designing and subsequently implementing online catalogs pri-

marily aimed at a child user Furthermore it appeals to parents librarians and web designers to consid-

er the possibilities available to them for implementing a childrens online library catalog for Slovak

users and draws attention to the importance of the continuity of research in this area

162

O autoroch About the Authors

Annamaacuteria Brijakovaacute

Annamaacuteria Brijakovaacute pocircsobiacute na KKIV FiF UK ako internaacute doktorandka Vo svojom vyacuteskume sa venu-

je interakcii človeka s počiacutetačom vyacuteskumu použiteľnosti digitaacutelnych rozhraniacute s využitiacutem metoacutedy sle-dovania pohľadu (eye tracking) V suacutečasnosti zameriava svoj vyacuteskum na čiacutetanie odbornyacutech textov

Annamaacuteria Brijakovaacute is a PhD student at the Department of Library and Information Science of Faculty

of Arts of Comenius University in Bratislava In her research she focuses on human interaction with

the computer research on the usability of digital interfaces using the eye tracking method She is cur-

rently focusing her research on reading scholarly texts

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave

Gondova 2

814 99 Bratislava

brijakova1unibask

Katariacutena Buzovaacute

Katariacutena Buzovaacute pocircsobiacute na KKIV FiF UK ako odbornaacute asistentka Vo svojej pedagogickej a vyacuteskum-

nej činnosti sa zaoberaacute použiacutevateľskyacutem zaacutežitkom a použiteľnosťou digitaacutelnych rozhraniacute interakciou

človeka s rozhraniacutem dizajnom a hodnoteniacutem digitaacutelnych rozhraniacute informačnou architektuacuterou dizaj-

nom knižničnyacutech a informačnyacutech služieb metodologickyacutem aspektom využiacutevania technoloacutegie na sledo-vanie pohybu očiacute vo vyacuteskume interakcie človeka s rozhraniacutem a čiacutetania

Katariacutena Buzovaacute is a member of the Department of Library and Information Science of Faculty of Arts

of Comenius University in Bratislava In her pedagogical and research activities she focuses on the

user experience and usability of digital interfaces human-interface interaction design and evaluation of

digital interfaces information architecture design of library and information services methodological

aspects of the use of eye tracking technology in the human-computer interaction and also reading

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave

Gondova 2

814 99 Bratislava

katarinabuzovaunibask

Szabolcs Dancs

He works as chief advisor at the National Szeacutecheacutenyi Library of Hungary Previously he was the direc-

tor of projects and the director of Collection Development at NSL and the head of Collection Devel-

opment at the Library of Hungarian Academy of Sciences Currently he is responsible for the coordina-

tion of library standardisation activities in Hungary He is an expert in metadata and functions as the

head of the workgroup which aims at implementing RDA in Hungarian libraries Also he undertakes

professional background work on copyright issues mediates NLSrsquo point of view on drafts of legislative

proposals represents NSL and mediates its points of view during implementation of EU directives

mainly in the field of copyright He is a member of the Hungarian National Commission for UNESCO

the editorial board of the Hungarian library journal titled Koumlnyv Koumlnyvtaacuter Koumlnyvtaacuteros (= Book Li-

brary Librarian) and the advisory board of the journal on library and information studies titled Tudo-maacutenyos eacutes Műszaki Taacutejeacutekoztataacutes (= Scientific and Technical Information)

163

Orszaacutegos Szeacutecheacutenyi Koumlnyvtaacuter

National Szeacutecheacutenyi Library

Szent Gyoumlrgy teacuter 4-5-6

H-1014 Budapest

dancszoszkhu

Maacuteria Dubovaacute

Je absolventkou KKIV FiF UK V suacutečasnosti pracuje ako daacutetovaacute analytička a manažeacuterka affiliate vzťa-

hov pre suacutekromnuacute spoločnosť

Maacuteria Dubovaacute is a graduate of the Department of Library and Information Science of Faculty of Arts

Comenius University Bratislava Currently she works as a data analyst and affiliate relations manager for a private company

K B Systems s ro

Stareacute Grunty 18

841 04 Bratislava

mariadguruadminscom

Andrea Hrčkovaacute

Pocircsobiacute ako odbornaacute asistentka na Katedre knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity

Komenskeacuteho v Bratislave Vyučuje predmety zameraneacute na informačnyacute prieskum organizaacuteciu informaacute-

ciiacute v digitaacutelnom prostrediacute optimalizaacuteciu webovyacutech straacutenok noveacute meacutedia marketing knižniacutec a metodo-

loacutegiu vyacuteskumu Je členkou vyacuteskumneacuteho projektu APVV HIBER zameraneacuteho na informačneacute spraacutevanie

človeka v digitaacutelnom prostrediacute Univerzitneacuteho vedeckeacuteho parku Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave a APVV REBELION zameraneacuteho na antisociaacutelne spraacutevanie a dezinformaacutecie

Andrea Hrčkovaacute is a research assistant at the Department of Library and Informa-tion Science at the

Faculty of Arts of Comenius University in Bratislava She tea-ches subjects focused on information

retrieval information organization in the digital environment search engine optimization new media

library marketing and research methodology She is a member of APVV HIBER research project fo-

cused on human information behavior in the digital environment Comenius University in Bratislava Science Park and APVV REBELION focused on antisocial behavior and disinformation

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho

Šafaacuterikovo naacutem 6

814 99 Bratislava

andreahrckovaunibask

Ľudmila Hrdinaacutekovaacute

Ľudmila Hrdinaacutekovaacute pocircsobiacute na KKIV FiF UK ako odbornaacute asistentka Medzi jej odborneacute špecializaacutecie

patriacute informačnaacute mediaacutelna a čitateľskaacute gramotnosť rozvoj čitateľstva a čitateľskeacute spraacutevanie typoloacutegia

informačnyacutech zdrojov a manažment informačnyacutech fondov v knižniciach a informačnyacutech inštituacuteciaacutech

Ľudmila Hrdinaacutekovaacute is a member of the Department of Library and Information Science of Faculty of

Arts of Comenius University in Bratislava In her pedagogical and research activities she focuses on

information media and reading literacy development of reading and reading behavior typology of information resources and management of information funds in libraries and information institutions

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho

Šafaacuterikovo naacutem 6

814 99 Bratislava

ludmilahrdinakovaunibask

164

Marcela Katuščaacutekovaacute

M Katuščaacutekovaacute pocircsobila 12 rokov na Žilinskej univerzite na Fakulte humanitnyacutech vied Katedre me-

diamatiky a kultuacuterneho dedičstva pričom aktuaacutelne pocircsobiacute na Fakulte sociaacutelnych a ekonomickyacutech vied

UK Vo svojej vyacuteskumnej činnosti sa od svojho začiatku zameriava na manažment znalostiacute audit zna-

lostiacute vedeckuacute kolaboraacuteciu storytelling dolovanie znalostiacute v textoch znalostnuacute spoločnosť a ekonomi-ku či vzťah knižničnej a informačnej vedy a manažmentu znalostiacute

M Katuščaacutekovaacute worked for 12 years at the University of Žilina at the Faculty of Humanities Depart-

ment of Mediamatics and Cultural Heritage and currently works at the Faculty of Social and Economic

Sciences Comenius University In her research she has been focusing on knowledge management

knowledge auditing scientific collaboration storytelling knowledge mining in text knowledge society

and economy and the relationship between library and information science and knowledge manage-ment

Uacutestav mediamatiky

Fakulta sociaacutelnych a ekonomickyacutech vied

Malaacute Hora 4A Martin

marcelakatuscakovafsesunibask

Tibor Koltay

Tibor Koltay is Professor Chair of the Institute of Learning Technologies at Eszterhaacutezy Kaacuteroly Univer-

sity in Jaacuteszbereacuteny Hungary He is also the Principal Investigator of the Research Group of Information

Society at this university He leads courses on digitisation and information literacy The main topics of

his research are information literacy data literacy varied aspects of information overload and new roles of academic libraries

Institute of Learning Technologies

Eszterhaacutezy Kaacuteroly University Hungary

Raacutekoacuteczi uacutet 53 H-5100 Jaacuteszbereacuteny

koltaytiboruni-eszterhazyhu

Tomaacuteš Mirga

Je študent magisterskeacuteho stupňa študijneacuteho programu Informačneacute štuacutediaacute na Katedre knižničnej a infor-

mačnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave Orientuje sa na noveacute meacutediaacute

psychologickeacute aspekty informačneacuteho spraacutevania a informačnuacute ekoloacutegiu

Tomaacuteš Mirga is a masteracutes student of library and information science at the Comenius University in

Bratislava He focuces on new media psychological aspects of information behaviour and information ecology

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho

Šafaacuterikovo naacutem 6

814 99 Bratislava

mirga1unibask

Františka Novaacutekovaacute

Františka Novaacutekovaacute v roku 2018 ukončila denneacute doktorandskeacute štuacutedium na Katedre knižničnej a infor-

mačnej vedy Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave s naacutezvom bdquoInformačnaacute etika v teoacuterii a praxi infor-

mačnyacutech interakciiacuteldquo Zaacuteroveň predmet s naacutezvom Informačnaacute etika vyučovala počas celeacuteho doktorand-skeacuteho štuacutedia

Františka Novaacutekovaacute finished her internal doctoral studies on Comenius University in Bratislava De-

partment of Library and Information Science The topic of her dissertation thesis was ldquoInformation

165

Ethics in Theory and Practice of Information Interactionsrdquo She was also teaching the subject Infor-mation Ethics in the course of her doctoral studies

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho

Šafaacuterikovo naacutem 6

814 99 Bratislava

frantiskatomoriovagmailcom

Miriam Ondrišovaacute

Pocircsobiacute na KKIV FiF UK ako odbornaacute asistentka Prednaacuteša predmety zameraneacute na bibliometriu data-

baacutezoveacute a informačneacute systeacutemy a informačneacute technoloacutegie Vo svojej vyacuteskumnej činnosti sa zaoberaacute bib-liometriou informačnou gramotnosťou a analyacutezou a vizualizaacuteciou uacutedajov

Miriam Ondrišovaacute is a member of the Department of Library and Information Science of Faculty of

Arts Comenius University Bratislava She studied computer science at the Slovak University of Tech-

nology in Bratislava As a teacher she reads lectures devoted to bibliometrics database and information

systems and information technology In research she works in a field of bibliometrics information literacy and data analysis and visualization

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho

Šafaacuterikovo naacutem 6

814 99 Bratislava

miriamondrisovaunibask

Milan Regec

Milan Regec pocircsobiacute na KKIV FiF UK ako doktorand Vo svojom vyacuteskume a pedagogickej praxi sa

venuje novyacutem meacutediaacutem efektiacutevnemu využiacutevaniu sociaacutelnych sietiacute knižnicami tvorbe multimediaacutelnych

produktov a webovyacutech straacutenok s docircrazom na priacutestupnosť ďalej rocircznym aspektom digitalizaacutecie dlho-

dobej archivaacutecie ako aj spriacutestupňovaniu digitaacutelnych dokumentov Samostatnuacute pedagogickuacute činnosť

tvoriacute vzdelaacutevanie seniorov v oblasti IKT a hodnotenie priacutestupnosti a použiteľnosti digitaacutelnych rozhraniacute aj pomocou technoloacutegie na sledovanie pohybu očiacute

Milan Regec is a PhD student at the Department of Library and Information Science of Faculty of Arts

of Comenius University in Bratislava In his research and pedagogical activities he focuses on the new

media efficient use of social networks by libraries the creation of multimedia products and websites

with an emphasis on accessibility various aspects of digitization long-term archiving as well as pro-

viding access to the digital documents Separate pedagogical activity is teaching seniors in the area of ICT and evaluation of accessibility and usability of digital interfaces also with the use of eye tracking

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho

Šafaacuterikovo naacutem 6

814 99 Bratislava

milanregecunibask

Jela Steinerovaacute

Jela Steinerovaacute je profesorka informačnej vedy na Univerzite Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickej

fakulte UK Katedre knižničnej a informačnej vedy Vo vyacuteskume a vzdelaacutevaniacute sa zaoberaacute informačnyacutem

spraacutevaniacutem človeka teoacuteriou a metodoloacutegiou informačnej vedy relevanciou informačnyacutemi strateacutegiami

informačnou ekoloacutegiou a informačnyacutem prostrediacutem Publikuje v domaacutecich aj zahraničnyacutech časopisoch

prednaacuteša na zahraničnyacutech konferenciaacutech je členkou redakčnyacutech raacuted medzinaacuterodnyacutech časopisov a vyacute-

borov medzinaacuterodnyacutech konferenciiacute a projektov (ECIL ISIC ENWI) Publikovala kapitoly v zahranič-

166

nyacutech publikaacuteciaacutech v medzinaacuterodnej encyklopeacutedii aj niekoľko monografiiacute Pravidelne organizuje me-

dzinaacuterodneacute konferencie Informačneacute interakcie V najnovšej monografii sa zaoberaacute informačnyacutem pro-strediacutem a vedeckou komunikaacuteciou informačnyacutemi ekoloacutegiami (2018)

Jela Steinerovaacute is professor of information science in the Comenius University in Bratislava Faculty of

Arts Department of Library and Information Science In her research and teaching she focuses on the

topics of human information behavior theory and methodology of information science relevance

information strategies information ecology and information environment She has published in home

and foreign journals presented in international conferences and is a member of boards of international

journals and conference committees and projects (ECIL ISIC ENWI) Shas published chapters in

foreign books an international encyclopaedia and several monographs She organized regularly inter-

national conferences Information interactions In her latest monograph she presents the topic of infor-mation environment and scholarly communication information ecologies (2018)

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho

Šafaacuterikovo naacutem 6

814 99 Bratislava

jelasteinerovaunibask

Zuzana Struhaacuterikovaacute

Internaacute doktorandka pocircsobiaca na Katedre knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty Univerzi-

ty Komenskeacuteho v Bratislave Vo svojej dizertačnej praacuteci sa venuje informačneacutemu spraacutevaniu detiacute a špe-

cifikaacutem ich interakcie s online kataloacutegmi knižniacutec

Internal PhD student at the Department of Library and Information Science of Comenius University in

Bratislava In her dissertation thesis she is dealing with the information behaviour of children and spe-cifics of their interaction with library online catalogs

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho

Šafaacuterikovo naacutem 6

814 99 Bratislava

zuzanastruharikovaunibask

KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA

LIBRARY AND INFORMATION SCIENCE

XXVIII

Vydala Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave vo Vydavateľstve UK

ako uacutečelovuacute publikaacuteciu pre Filozofickuacute fakultu UK

Redaktorka Mgr Lucia Petrželovaacute

Technickaacute redaktorka Marta Ludvigovaacute

Vytlačilo Polygraficke stredisko UK v Bratislave

ISBN 978-80-223-4769-3

  • Obsah
  • Contents
  • Uacutevod
  • Introduction
  • Research Data Management And Data Literacy As We See Them Today
    • Tibor Koltay
    • 1 Introduction
    • 2 Methods
    • 3 Discussion
      • 31 Needs and expectations
      • 32 Research data management as a critical service
      • 33 The role of data literacy
      • 34 Data professionals
        • Conclusion
        • List of References
        • Summary
          • Vedeckaacute daacutetovaacute gramotnosť konceptuaacutelne vyacutechodiskaacute a situaacutecia v SR
            • Jela Steinerovaacute
            • Uacutevod
            • 1 Konceptuaacutelne zaacuteklady vyacuteskumu daacutet v informačnej vede
            • 2 Typoloacutegia vedeckyacutech daacutet
            • 3 Vedeckaacute daacutetovaacute gramotnosť
            • 4 Prieskum vedeckej daacutetovej gramotnosti vedcov v SR vyacuteber vyacutesledkov
            • 5 Konceptuaacutelny raacutemec vedeckej daacutetovej gramotnosti
            • 6 Manažment vedeckyacutech daacutet
            • Zaacutever
            • Zoznam bibliografickyacutech odkazov
            • Resumeacute
            • Summary
              • Altmetria ndash inyacute pohľad na hodnotenie vedeckyacutech publikaacuteciiacute
                • Miriam Ondrišovaacute Maacuteria Dubovaacute
                • Uacutevod
                • Charakteristika analyzovanyacutech daacutet
                • Vyacutesledky daacutetovej analyacutezy
                  • Pomerneacute zastuacutepenie sociaacutelnych meacutediiacute
                  • Frekvenčnaacute analyacuteza časopisov
                  • Použiacutevatelia
                  • Preferencie použiacutevateľov z hľadiska teacutem člaacutenkov
                    • Zaacutever
                    • Zoznam bibliografickyacutech odkazov
                    • Resumeacute
                    • Summary
                      • Faktory vzniku a docircsledky informačnyacutech filtračnyacutech bubliacuten
                        • Tomaacuteš Mirga Andrea Hrčkovaacute
                        • Uacutevod Psychologickeacute aspekty vzniku filtračnyacutech bubliacuten
                        • 1 Filtračneacute bubliny v online prostrediacute Vzostup adaptiacutevnych systeacutemov
                        • 2 Komnaty ozvien v prostrediacute virtuaacutelnych komuniacutet
                        • 3 Filtračneacute bubliny na Facebooku
                        • 4 Použiacutevateľskeacute profily a personalizaacutecia
                        • 5 Vplyvy na automatickeacute filtrovanie obsahu v internetovyacutech službaacutech
                          • 51 Digitaacutelny charakter informačnyacutech zdrojov
                          • 52 Geolokaacutecia
                          • 53 Prepojenia medzi použiacutevateľmi
                          • 54 Popularita obsahu
                          • 55 Čas uverejnenia obsahu
                          • 56 Ľudskyacute faktor
                            • 6 Vyacutesledok analyacutezy Navrhovanyacute model informačnyacutech filtračnyacutech bubliacuten
                            • Diskusia
                            • Zaacutever
                            • Zoznam bibliografickyacutech odkazov
                            • Resumeacute
                            • Summary
                              • Kvalitatiacutevny vyacuteskum depersonalizaacutecie moraacutelneho agenta v online prostrediacute (fenomenografickaacute analyacuteza)
                                • Františka Novaacutekovaacute
                                • Uacutevod
                                • 1 Etickyacute kontext vyacuteskumu
                                • 2 Metodoloacutegia vyacuteskumu
                                  • 21 Fenomenografickaacute analyacuteza
                                    • 3 Vyacutesledky fenomenografickej analyacutezy
                                      • 31 Koncepcia informačnej etiky
                                      • 32 Koncepcia vniacutemania informačneacuteho prostredia moraacutelnym agentom
                                      • 33 Psychologickaacute koncepcia
                                      • 34 Situačnaacute koncepcia
                                      • 35 Sociaacutelna koncepcia
                                        • Zaacutever
                                        • Zoznam bibliografickyacutech odkazov
                                        • Resumeacute
                                        • Summary
                                          • Od informačnej vedy k znalostnej vede
                                            • Marcela Katuščaacutekovaacute
                                            • Uacutevod
                                            • 1 Od informačnej vedy a manažmentu informaacuteciiacute k manažmentu znalostiacute
                                            • 2 Niektoreacute prieniky IV a KM
                                            • 3 Informačnaacute a znalostnaacute veda
                                            • 4 Metodoloacutegia
                                            • 5 Vyacutesledky
                                            • Zaacutever
                                            • Zoznam bibliografickyacutech odkazov
                                            • Resumeacute
                                            • Summary
                                              • Vyacutechodiskoveacute teoretickeacute koncepty vyacuteskumu čiacutetania metodoloacutegiou sledovania pohybu očiacute
                                                • Ľudmila Hrdinaacutekovaacute Katariacutena Buzovaacute
                                                • Uacutevod
                                                • 1 Pohyby očiacute a kognitiacutevne procesy počas čiacutetania
                                                • 2 Stručnyacute prehľad modelov kontroly pohybu očiacute počas čiacutetania
                                                  • 21 Okulomotorickeacute modely
                                                    • 211 Strategicko-taktickyacute model OrsquoRegana
                                                      • 22 Kognitiacutevne orientovaneacute modely
                                                        • 221 Morrisonov model
                                                        • 222 E-Z Reader
                                                        • 223 SWIFT model
                                                          • 23 bdquoIdeaacutelny pozorovateľldquo
                                                            • Zaacutever
                                                            • Zoznam bibliografickyacutech odkazov
                                                            • Resumeacute
                                                            • Summary
                                                              • Metodologickeacute aspekty sledovania pohybu očiacute v kontexte vyacuteskumu čiacutetania
                                                                • Katariacutena Buzovaacute Ľudmila Hrdinaacutekovaacute Milan Regec
                                                                • Uacutevod
                                                                • 1 K histoacuterii vyacuteskumov čiacutetania
                                                                • 2 Sledovanie pohybov očiacute a vyacuteskum čiacutetania
                                                                  • 21 Čitateľskyacute kvocient a pohyby očiacute
                                                                  • 22 Očneacute pohyby vs strateacutegie čiacutetania a typy čitateľov
                                                                    • 3 Metodologickeacute vyacutechodiskaacute vyacuteskumu sledovania pohybu očiacute pri čiacutetaniacute
                                                                      • 31 Exploratiacutevny pilot
                                                                      • 32 Rybaacutersky vyacutelet
                                                                      • 33 Operacionalizaacutecia riadenaacute teoacuteriou
                                                                      • 34 Operacionalizaacutecia prostredniacutectvom tradiacuteciiacute a paradigiem
                                                                      • 35 Metodologickaacute triangulaacutecia
                                                                        • 4 Vybraneacute metodologickeacute probleacutemy
                                                                          • 41 Teoretickeacute probleacutemy
                                                                          • 42 Metodologickeacute probleacutemy
                                                                            • 5 Skuacutemanie čiacutetania mimo digitaacutelneho prostredia
                                                                            • Zaacutever
                                                                            • Zoznam bibliografickyacutech odkazov
                                                                            • Resumeacute
                                                                            • Summary
                                                                              • Supporting Cultural Identity and Common Historical Narratives Via Digital Library Tools ndash a Humble Proposal
                                                                                • Szabolcs Dancs
                                                                                • Introduction
                                                                                • Identity ndash an issue of increasing relevance
                                                                                • Cultural identity a weapon or a shield
                                                                                • Cultural identity in libraries
                                                                                • BibliotherapyEthnobibliotherapy
                                                                                • V4 perspectives
                                                                                • Conclusion ndash a humble proposal
                                                                                • List of References
                                                                                • Summary
                                                                                  • Špecifikaacute percepcie použiacutevateľskyacutech rozhraniacute online emailovyacutech služieb seniormi
                                                                                    • Annamaacuteria Brijakovaacute Katariacutena Buzovaacute Milan Regec
                                                                                    • Uacutevod
                                                                                    • 1 Informačneacute spraacutevanie seniorov
                                                                                    • 3 Percepcia použiacutevateľskeacuteho rozhrania
                                                                                      • 31 Tvarovaacute psycholoacutegia v percepcii použiacutevateľskyacutech rozhraniacute
                                                                                      • 32 Probleacutemy v percepcii použiacutevateľskyacutech rozhraniacute seniormi
                                                                                        • 4 Vyacuteskum percepcia použiacutevateľskyacutech rozhraniacute rocircznych e-mailovyacutech služieb seniormi
                                                                                          • 41 Cieľ vyacuteskumu
                                                                                          • 42 Metodoloacutegia
                                                                                            • 421 Vyacuteskumnaacute vzorka
                                                                                              • 43 Priebeh testovania
                                                                                              • 44 Analyacuteza a vyhodnocovanie
                                                                                              • 45 Vyacutesledky
                                                                                                • 451 Analyacuteza času a spocircsobu splnenia zadanyacutech uacuteloh
                                                                                                • 452 Miera uacutespešnosti splnenia zadanyacutech uacuteloh
                                                                                                    • 5 Diskusia
                                                                                                      • Zobrazenie
                                                                                                      • Umiestnenie
                                                                                                      • Funkcionalita
                                                                                                      • Terminoloacutegia
                                                                                                      • Mentaacutelne modely
                                                                                                        • Zaacutever
                                                                                                        • Zoznam bibliografickyacutech odkazov
                                                                                                        • Resumeacute
                                                                                                        • Summary
                                                                                                          • Vyacuteskum možnostiacute a potreby implementaacutecie knižničneacuteho online kataloacutegu pre detskeacuteho použiacutevateľa
                                                                                                            • Zuzana Struhaacuterikovaacute
                                                                                                            • Uacutevod
                                                                                                            • 1 Metodoloacutegia vyacuteskumu
                                                                                                            • 2 Vyacutesledky vyacuteskumu vyplyacutevajuacutece z rozhovorov s detskyacutemi respondentmi
                                                                                                              • 21 Vzťah detskyacutech respondentov k online kataloacutegu knižnice
                                                                                                              • 22 Naacutezory detskyacutech respondentov na suacutečasnyacute vzhľad online kataloacutegov
                                                                                                              • 23 Použiacutevateľskeacute testovanie schopnostiacute detskyacutech respondentov pri interakcii s online kataloacutegom knižnice
                                                                                                              • 24 Postoj detskyacutech respondentov k možnosti implementaacutecie detskeacuteho online kataloacutegu
                                                                                                                • 3 Vyacutesledky vyacuteskumu vyplyacutevajuacutece z rozhovorov so zamestnancami knižniacutec
                                                                                                                  • 31 Pohľad zamestnancov na online kataloacuteg knižnice v ktorej pracujuacute
                                                                                                                  • 32 Pohľad zamestnancov na možnosti implementaacutecie detskeacuteho online kataloacutegu
                                                                                                                    • 4 Sumarizaacutecia a zhodnotenie vyacutesledkov vyacuteskumu
                                                                                                                    • Zaacutever
                                                                                                                    • Zoznam bibliografickyacutech odkazov
                                                                                                                    • Resumeacute
                                                                                                                    • Summary
                                                                                                                      • O autoroch About the Authors
Page 2: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk

Zodpovednaacute redaktorka

Executive Editor

doc Mgr Lucia Lichnerovaacute PhD

Zostavovateľka

Editor

prof PhDr Jela Steinerovaacute PhD

Redakčnaacute rada

Editorial Board

Predseda Chairperson

prof PhDr Jela Steinerovaacute PhD

Členovia Members

prof PhDr Soňa Makulovaacute PhD

prof PhDr Jaroslav Šušol PhD

doc PhDr Pavol Rankov PhD

Ing Miriam Ondrišovaacute PhD

Mgr Andrea Hrčkovaacute PhD

Recenzenti

Reviewers

Mgr Beaacuteta Belleacuterovaacute PhD

PhDr Michal Lorenz PhD

Spolupraacuteca a digitaacutelne spracovanie Mgr Michaela Melicherovaacute

Mgr Milan Regec

Zborniacutek bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute spraacutevanie sa

človeka v digitaacutelnom priestore The annual review was developed within the project APVV 15-0508

HIBER Human information behavior in the digital space

copy Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave 2019

Požiadavky na vyacutemenu adresujte na

All correspondence and exchange requests should be addressed to

Filozofickaacute fakulta

Univerzita Komenskeacuteho

Uacutestrednaacute knižnica

Gondova 2

814 99 Bratislava

Slovenskaacute republika

Faculty of Arts

Comenius University

Central Library

Gondova 2

814 99 Bratislava

Slovak Republic

ISBN 978-80-223-4769-3

3

O B S A H

CONTENTS

Jela Steinerovaacute

Uacutevod 5

Introduction 6

Tibor Koltay

Research Data Management and Data Literacy as We See Them Today 7 Manažment vyacuteskumnyacutech daacutet a daacutetovaacute gramotnosť ako ich vidiacuteme dnes

Jela Steinerovaacute

Vedeckaacute daacutetovaacute gramotnosť konceptuaacutelne vyacutechodiskaacute a situaacutecia v SR 18 Research Data Literacy Conceptual Background and Situation in Slovakia

Miriam Ondrišovaacute Maacuteria Dubovaacute

Altmetria ndash inyacute pohľad na hodnotenie vedeckyacutech publikaacuteciiacute 38 Altmetrics ndash Different View of the Evaluation of Scientific Publications

Tomaacuteš Mirga Andrea Hrčkovaacute

Faktory vzniku a docircsledky informačnyacutech filtračnyacutech bubliacuten 51 The Origin and Consequences of Information Filter Bubbles

Františka Novaacutekovaacute

Kvalitatiacutevny vyacuteskum depersonalizaacutecie moraacutelneho agenta v online prostrediacute

(fenomenografickaacute analyacuteza) 72 Qualitative Research of Depersonalization of Moral Agent in Online Environment

(Phenomenographic Analysis)

Marcela Katuščaacutekovaacute

Od informačnej vedy k znalostnej vede 84 From Information Science to Knowledge Science

Ľudmila Hrdinaacutekovaacute Katariacutena Buzovaacute

Vyacutechodiskoveacute teoretickeacute koncepty vyacuteskumu čiacutetania metodoloacutegiou sledovania

pohybu očiacute 95 Theoretical Concepts of Using Eye Tracking in the Reading Research

Katariacutena Buzovaacute Ľudmila Hrdinaacutekovaacute Milan Regec

Metodologickeacute aspekty sledovania pohybu očiacute v kontexte vyacuteskumu čiacutetania 111 Methodological Aspects of Eye Tracking in the Context of Reading Research

Szabolcs Dancs

Supporting cultural identity and common historical narratives via digital

library tools ndash a humble proposal 129 Podpora kultuacuternej identity a spoločnyacutech historickyacutech rozpraacutev prostredniacutectvom naacutestrojov

digitaacutelnej knižnice ndash skromnyacute naacutevrh

4

Annamaacuteria Brijakovaacute Katariacutena Buzovaacute Milan Regec

Špecifikaacute percepcie použiacutevateľskyacutech rozhraniacute online emailovyacutech služieb

seniormi 136 Specifics of Perception of User Interfaces by Elderly Population

Zuzana Struhaacuterikovaacute

Vyacuteskum možnostiacute a potreby implementaacutecie knižničneacuteho online kataloacutegu pre

detskeacuteho použiacutevateľa 151 Research of Possibilities and Need for Implementation of Online Library Catalog

for Child User

O autoroch About the Authors 162

5

Uacutevod

V tomto ročniacuteku zborniacuteka Knižničnaacute a informačnaacute veda 28 sme zoskupili priacutespevky re-

agujuacutece na aktuaacutelne tematickeacute vyacutezvy informačnej vedy Možno ich rozdeliť na aktuaacutelne teacutemy

podpory vedeckej komunikaacutecie praacutece s vedeckyacutemi daacutetami a hodnotenia vedy rozvoja teoacuterie

informačnej vedy ďalej teacutemy vyacuteskumov čiacutetania a teacutemy zlepšovania systeacutemov a služieb pre

konkreacutetne komunity použiacutevateľov v digitaacutelnom prostrediacute Autori si kladuacute otaacutezky tyacutekajuacutece

sa podpory vedcov pri analytickej a interpretačnej praacuteci s daacutetami novyacutech spocircsobov hodnote-

nia vyacutestupov vedy etiky pri využiacutevaniacute informaacuteciiacute v digitaacutelnom prostrediacute trendu filtrovania

informaacuteciiacute (bubliny) v informačnom prieskume aj manažmentu znalostiacute ako suacutečasti rozvoja

informačnej vedy Zaujiacutemaveacute otaacutezky sa formulujuacute v suacutevislosti s čiacutetaniacutem ako zaacutekladnyacutem kog-

nitiacutevnym procesom spracovania informaacuteciiacute a s možnosťami metodoloacutegie vyacuteskumov čiacutetania

Aspekty digitaacutelnych knižniacutec a služieb v digitaacutelnom prostrediacute sa stelesňujuacute v otaacutezkach digita-

lizaacutecie kultuacuterneho dedičstva či špeciaacutelnych digitaacutelnych služieb pre seniorov a pre deti

Teacutemami obsiahnutyacutemi v zborniacuteku mocircžeme potvrdiť trend užšiacutech interdisciplinaacuternych

kontaktov informačnej vedy informatiky psycholoacutegie aj filozofie ktoryacute sa prejavuje vo vyacute-

skumoch vedeckej komunikaacutecie v manažmente vedeckyacutech daacutet v aspektoch hodnotenia vedy

vo vyacuteskumoch informačnej etiky a čiacutetania Užšie kontakty s priacutebuznyacutemi odbormi najmauml in-

formatikou a psycholoacutegiou stelesňuje spoločnyacute projekt HIBER zameranyacute na vyacuteskum infor-

mačneacuteho spraacutevania človeka v digitaacutelnom prostrediacute (projekt APVV 15-0508) v raacutemci ktoreacuteho

boli spracovaneacute a publikovaneacute viacereacute priacutespevky v tomto zborniacuteku (Steinerovaacute Ondrišovaacute ndash

Dubovaacute Mirga ndash Hrčkovaacute Novaacutekovaacute) Teacutemou manažmentu vedeckyacutech daacutet v priacutespevku za-

hraničneacuteho kolegu z Maďarska (Koltay) otvaacuterame otaacutezky informačnej podpory vedeckej

komunikaacutecie a vedeckyacutech daacutet Na možnosti rozvoja teoacuterie informačnej vedy z hľadiska ma-

nažmentu znalostiacute poukazuje priacutespevok M Katuščaacutekovej Druhaacute časť priacutespevkov v zborniacuteku

je orientovanaacute na koncepčneacute a metodologickeacute otaacutezky vyacuteskumov čiacutetania v knižničnej a infor-

mačnej vede s docircrazom na možnosti využitia metodoloacutegie sledovania pohľadu prostriedkami

vyacutepočtovej techniky (Hrdinaacutekovaacute Buzovaacute Regec) Tretiu časť znovu otvaacuterame priacutespevkom

od zahraničneacuteho autora (Dancs) V tejto časti suacute zaradeneacute tri aplikačneacute priacutestupy zameraneacute na

novšie služby v digitaacutelnom prostrediacute Okrem aspektov digitaacutelnych knižniacutec v oblasti kultuacuterne-

ho dedičstva (Dancs) prispeli do tejto časti dve doktorandky na KKIV (Brijakovaacute Struhaacuteri-

kovaacute) so zameraniacutem na digitaacutelne služby pre dve vyacuteznamneacute použiacutevateľskeacute skupiny ndash seniorov

a deti

Priacutespevky naacutešho zborniacuteka potvrdzujuacute vyacuteznam vyacuteskumov informačnej vedy ako na uacuterovni

praktickyacutech služieb a systeacutemov tak aj v rozvoji teoacuterie a metodoloacutegie s presahmi do priacutebuz-

nyacutech discipliacuten najmauml informatiky psycholoacutegie ale aj filozofie socioloacutegie a manažmentu

Aktuaacutelne trendy sa vynaacuterajuacute z potrieb praxe ako napriacuteklad manažment vedeckyacutech daacutet Vyža-

dujuacute si však určiteacute teoretickeacute a metodologickeacute ukotvenie najmauml v suacutevislosti s hľadaniacutem nov-

šiacutech modelov a raacutemcov na pochopenie fungovania informaacuteciiacute v komunikaacutecii v rocircznych spo-

ločenskyacutech kontextoch Aktuaacutelne otaacutezky suacutevisia aj s vyacuteskumom docircvery dezinformaacuteciiacute či

informačnyacutech patoloacutegiiacute v informačnyacutech interakciaacutech Za rohom na naacutes pritom volajuacute ďalšie

laacutekaveacute trendy napriacuteklad umelaacute inteligencia digitaacutelna etika alebo digitaacutelna kultuacutera Veriacuteme

že suacutebor tyacutechto textov mocircže byť vhodnou inšpiraacuteciou pre ďalšiacute tvorivyacute rozvoj vyacuteskumu aj

vzdelaacutevania v informačnej vede

Jela Steinerovaacute

6

Introduction

In this volume of Library and Information Science 28 we collected papers which respond

to topical challenges of information science They can be divided into current topics of the

informational support of scholarly communication research data management and evaluation

of science development of the theory of information science further the studies of reading

and the topic of the improvement of systems and services for particular user groups in digital

environment The authors ask questions regarding the support of researchers in analytic and

interpretational work with research data new ways of evaluation of research outputs ethics

of information use in digital environment trends of information filtering (bubbles) in infor-

mation retrieval and knowledge management as part of information science development

Interesting questions are articulated with regard to basic cognitive information processing

and methodological ways of studies of reading Aspects of digital libraries and digital ser-

vices are embodied in problems of digital cultural heritage and special digital services for

seniors and children

The contents of this volume can confirm the trend of closer interdisciplinary contacts of

information science with computer science psychology philosophy and management which

are manifested in studies of scholarly communication research data management in evalua-

tion of science in studies of information ethics and in studies of reading Closer contacts

with computer science and psychology are manifested in our common research project HI-

BER focused on information behaviour in digital environment which forms a framework of

several papers presented in this volume (project APVV 0508-15) (Steinerovaacute Ondrišovaacute ndash

Dubovaacute Mirga ndash Hrčkovaacute Novaacutekovaacute) The potential development of theory of information

science from the perspective of knowledge management is presented by Katuščaacutekovaacute The

second part of papers in this volume is focused on conceptual and methodological issues of

studies of reading in library and information science with the emphasis on methodology of

eye-tracking The third part is opened again by our foreign colleague (Dancs) We included

in this part three papers based on application perspectives aimed at new services in digital

environment Apart from digital libraries for cultural heritage (Dancs) we present papers of

two doctoral students at our Department of LIS (Brijakovaacute Struhaacuterikovaacute) who project digital

services for two important user groups seniors and children

Papers in this volume confirm the impact of research in information science both at the

level of practical services and systems and in the development of theory and methodology

including overlaps with similar sciences namely the computer science psychology philoso-

phy sociology and management The topical trends have emerged from the needs of prac-

tice for example the research data management However they require some theoretical and

methodological framing especially with regard to seeking of new models for understanding

information in communication in various social contexts Topical questions are related to

studies of trust misinformation or other information pathologies in information interactions

From around the corner we are attracted by further appealing trends such as artificial intelli-

gence digital ethics and digital culture I believe that this collection of papers can bring

a good inspiration for further creative development of research and education in information

science

Jela Steinerovaacute

7

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

RESEARCH DATA MANAGEMENT AND DATA LITERACY

AS WE SEE THEM TODAY

Tibor Koltay

1 Introduction

Research data is the raw material for scholarly research In the same time it is the out-

put of research activities (Pryor 2012) It consists of ldquoheterogeneous objects and items used

and contextualized depending on the academic discipline of originrdquo (Semeler Pinto and

Rozados 2017 p 3) To serve as research data little data can be just as valuable as big data

and ndash in many cases ndash there is no data because relevant data does not exist cannot be found

or is not available (Borgman 2015)

As succinctly described by Cox (2018) library and information professionals (librari-

ans) usually have been ldquothinking of data as sitting beneath information and knowledge in

a pyramid of value But the concept of data has grown significantly in importance in the last

five years driven by public speculation about the power and risks of big data In parallel

data related roles are becoming increasingly important in professional practicerdquo He adds that

ldquoacademic librarianship is becoming more of a data profession and outlines a spectrum of

data roles from the familiar to the newrdquo

Considering the above development this paper focuses on research data management

(RDM) which builds a complex of services that libraries can or should offer to a wide com-

munity of researchers working in the natural sciences the social sciences and the humani-

ties Such services require fulfilling new professional roles the question of which will also

be addressed Data literacy in its own virtue and being closely connected to RDM cannot be

left out Neither should we forget about the similarities and differences between data-librar-

ians and data scientists

2 Methods

Making use of varied current awareness services and recommendations of academic

social networking services mainly Mendeley and ResearchGate a number of writings in-

cluding review articles have been selected to reflect on varied selected issues of research data

management and data literacy and the attributes of data-librarians and data scientists

8

3 Discussion

Scholarly research does not need more data Rather it requires having the right data

(Borgman 2015) In other words researchers require high quality curated data to work with

On the other end of the spectre we see librariansrsquo traditional willingness and service mind-

set for answering these needs which require additional knowledge and skills not known

before as well as confidence to work in this area (Corrall Kennan and Afzal 2013) One of

the main requirements of acquiring all related competencies is that librarians are given op-

portunities to learn new skills (Tenopir et al 2017)

31 Needs and expectations

The fact that data is of no use if not analysed is a challenge for librarians because many

of them do not possess analytical skills and lack the abilities needed for working confidently

in this new field of the changing information environment (Kirkwood 2016) As a result ndash

just as it was said above ndash re-skilling librarians is necessary as it allows them to be prepared

to the changing circumstances and requirements of the data-intensive research environment

Such education must be directed towards changing librariansrsquo self-identification According-

ly they should be able to handle data of all kinds making use of their traditional skills of

dealing with textual information This involves a conceptual understanding of data and ldquothe

abilities to find extract collect clean organise analyse and present datardquo even if they do

not serve users who deal with data (Robinson and Bawden 2017 p 314) We can say that

similarity with traditional tasks and the obvious and less known differences between old and

new responsibilities are key to going forward

If we look at the researchersrsquo side we see that the level of acceptance and the percep-

tion of Open Data or the perceived need for RDM is far from uniform by discipline and by

countries showing a wide variety much broader than that we could experience it in the case

of Open Access to publications (Cox and Corrall 2013) We will see that neither is the pre-

paredness of academic libraries to take responsibility on the same level in every country and

institution (Tenopir et al 2016 Tenopir et al 2017)

To provide successful services under these circumstances a basic appreciation of issues

related to research data is indispensable for librarians Such appreciation should include tech-

nical and socio-ethical competences the latter containing knowledge of legal and ethical

issues As already mentioned many of these have been well-known to librarians in the paper-

based world (Robinson and Bawden 2017)

Special attention needs to be given to services offered to digital humanists as the digi-

tal humanities is not only one of the sciences that are interested in investigating information

(Koltay 2016a) but relies heavily on the interpretation of data (Gibbs 2011) thanks to the

ability of computers to handle large corpuses of textual material (ACRL 2013) Distinguis-

hed attention is in place here because we tend to easily accept the prevalence of data in such

brands of ldquobig sciencerdquo as astronomy or physics and easily admit that new disciplines such as

astroniformatics or bioinformatics are data-driven while this does not seem to be self-ex-

planatory in the case of the humanities (Borgman 2012)

As Cox and Corrall (2013) pointed it out the literature of data-centred academic library

work can be characterized by both optimism and pessimism The example of the former is

the attention given to the potential roles in research data management based on the hope

that the libraryrsquos role in supporting scholarship can be extended by librarians who become

embedded in academic departments and research teams However the authors remind us that

9

ndash while this aspiration is natural and could lead to highly desirable results ndash we should re-

member the disappointment that was brought by the attempts of acquiring a role in know-

ledge management For that reason it is better to be cautious with exaggerated expectations

32 Research data management as a critical service

In this part of our paper we will offer a selection from the issues related to the multi-

tude of RDM activities Therefore it is time to provide a simple general definition of RDM

so we can say that it is a comprehensive set of activities for the organization storage access

and preservation of data (Semeler Pinto and Rozados 2017)

Even if not simply reinventing or extending what librarians already do today RDM is

not exception from the strong continuities with the tasks that they are already expected to do

(Cox 2018)

In many cases there is willingness to offer RDM For instance the majority of library

directors participating in a survey of European LIBER member libraries from 22 countries1

ldquorecognize the growing importance of research data and are looking for solutions that fit

their institutional needs and prioritiesrdquo (Tenopir et al 2017 p 38) The survey team led by

Carol Tenopir found that ndash similarly to previous surveys conducted with libraries in North

America (Tenopir et al 2014) ndash European academic libraries are more likely to offer infor-

mational services than technological ones

Informational services such as consulting with staff or students on Data Management

Plans (DMPs) on metadata standards and providing reference support for finding and citing

data (datasets) occur with relatively high frequency By involving a personal client-librarian

relationship these services align with long-established traditional reference services sup-

plied by libraries

Technological services appear with a lower frequency They include creating or trans-

forming metadata for datasets identifying datasets that could be candidates for repositories

selecting and preparing datasets for deposit deaccessioning or deselection of these datasets

This survey also shows that consulting with staff or students on data-management plans

(DMPs) happens with a relatively high frequency (Tenopir et al 2017) Compliance with the

varied data-related requirements of research funders has begun with DMPs and assistance

of preparing them is a basic level informational service (Molloy and Snow 2012) that helps

researchers to plan articulate and execute data management (Penfield Cox and Smith 2014)

DMPs formalize all technical and non-technical details and should be an integral part

of any project that requires some kind of data management (Solodovnik and Budroni 2015)

Let us add that ndash while the skills needed to assist in producing DMPs effectively are the same

as the ones for any informational service ndash such support requires librarians to be familiar

with funder requirements relevant standards and local data management processes (Cox and

Verbaan 2018)

Similarly to traditional reference services data reference interviews build on both the

researcher and the librarian to bring their own unique expertise into the interaction This is in

conformity with the RUSA Professional Competencies for Reference and User Services Li-

brarians documents which says that [The reference and user services librarian] engages the

1 Data does not include responses from Croatia Cyprus France Hungary Luxembourg Malta Portugal Romania

Serbia Slovakia and Turkey

10

user in the process and in making decisions (Huling et al 2017) The earlier version of this

document expresses this rule more outspokenly when stating that the librarian ldquoacknowledg-

es the knowledge brought by the user to the interactionrdquo (Whitlatch et al 2003)

Despite similarities data reference interviews may consist of more questions than in

traditional reference interactions and it might happen that some useful starting points can be

found which however are far from being the perfect source (Rice and Southall 2016)

Besides assessing researcherrsquos data needs consultations may require the librarian to as-

sist the researcher in finding an existing dataset Traditional skills play a role here again as ndash

similarly to the situation of reference librarians who are aware of the key reference works

and authoritative texts within their fields ndash data librarians should be familiar with major

repositories and other sources of datasets (Federer 2014) Reviewing datasets for their poten-

tial inclusion into repositories already mentioned above is also familiar to librarians as it

shows similarities to activities rooted in collection management principles (Cox 2018)

Librarians can offer help in data citation Though much more complex than citing re-

search publications data citation is an unquestionable necessity (Silvello 2018) It also has

the potential to become a source of motivation for researchers to share and publish their data

provided that it becomes a source of reward and acknowledgment for them (Candela et al

2015) We know that supporting citation activities is familiar to librarians in all environ-

ments including data-intensive ones Besides of citing data there is the possibility of data

publication even though there is uncertainty about its precise meaning proper forms and

extent of validating published datasets (Kratz and Strasser 2014)

Beyond assisting researchers in assigning metadata and citations to datasets helping

them in data retrieval is also a potential task However data retrieval is a less obvious task

than retrieving research papers which are available in a predominantly textual form For

instance the average file size of retrieved datasets is several times larger than that of re-

trieved research publication files and these in turn vary from one discipline to another Be-

sides of this the retrieved datasets may be of different file types or formats and often must be

downloaded before they can be read or used Research datasets are almost always accompa-

nied with separate documentation files and a single dataset item record may constitute sever-

al composite files (Bugaje and Chowdhury 2017)

33 The role of data literacy

Data literacy can be defined as a set of skills and abilities related to accessing research

data understanding interpreting managing critically evaluating and ethically using it (Kol-

tay 2015)

Research data management is inconceivable without data literacy education because

people who will use research data need education about how to understand interpret and

apply what they find and researchers are no exception from this rule Besides of this the fact

that data is not being restricted to quantitative results drawn from surveys or scientific exper-

iments i e we have an expanded view on it increases the importance of data literacy (ACRL

2013)

Data literacy competencies can be used in the following fields (Carlson et al 2011)

discovery and acquisition of data

data management

data conversion and interoperability

metadata

11

data curation

data re-use

data preservation

data analysis

data visualization

ethics

data citation

Data literacy is not only cognate with information literacy in general but is compatible

with the information literacy focus of academic librarianship (Cox 2018) Presenting evalu-

ating and interpreting qualitative and quantitative data is a learning outcome of IL This

statement of Andretta et al (2008) shows not only the connection between IL and data litera-

cy but it is an early recognition of the growing emphasis on educational activities in librar-

ies explained in detail for example by Grassian (2017) However the strongest connection

between data literacy and IL is made by their attention to critical assessment In the case of

data we must count with misleading or inappropriate use (Carlson et al 2011) In conse-

quence attention has to be paid to the version of the given dataset and the person responsible

for it (ACRL 2013) Data literacy is also connected to media literacy in pointing towards

ldquothe use of tools to use and reuse content in ways not imagined by the content creator are this

literacyrdquo (ACRL 2013 p 11)

Data literacy also has an interface to academic literacy that involves the comprehension

of the entire system of thinking values cultural identity and information flows of academia

which results in the ability to read interpret and produce texts valued in academia (Elmborg

2006) While academic literacyrsquos scope is much broader it can be applied to data especially

if we adopt the idea of digital scholarship that relies ndash among others ndash on collections of in-

formation and data (Cox 2016)

Both academic literacy and data literacy are also loosely connected to scientific literacy

which is not tied to academia but comprises methods approaches attitudes and skills relat-

ed to thinking scientifically and doing scientific research (National Academy of Sciences

1996) implying that everybody should be scientifically literate Statistical literacy is often

mentioned in connection with data literacy due to the existence of a common set of prob-

lems and a similar level of approach (Schield 2004)

Data literacy is in close association with data quality that is one of the cornerstones of

the data-intensive paradigm of scientific research (Koltay 2017) Therefore teaching data

literacy involves understanding the need for collecting data and the various ways to do it and

taking into consideration that ndash beyond basic literacy ndash there is a need for being numerate i

e understanding formulas graphs charts and tables

All literacies emphasise critical appraisal in general Data literacy education in particu-

lar should accentuate checking the provenance and integrity of data It is vital to understand

factors that may impact the data including bias patterns errors and omissions It is also im-

portant to consider sampling techniques sample selections and size as well as survey design

We need to able to distinguish between correlation and causation as well as understanding

how variables influence each other Having the skills of predicting generalizing from availa-

ble datasets as well as understanding trends and drawing inferences is indispensable (Ma-

son Khan and Smith 2016) Seen from a different angle data quality analysis requires ndash

among others ndash analysing the quality of the sources The analysis of the quality of the data

itself may consider accuracy consistency completeness originality and the degree of timeli-

ness of data (Daraio et al 2016)

12

By stressing the need for critical approaches data literacy can be subsumed within

a core skillset of being able to discriminate or exercising discernment Discernment equals to

being able to make independent judgements on the validity of information and evaluating the

information component of literacies (Mason Khan and Smith 2016 Walton Pickard and

Dodd 2018) This substantiates arguments that the final goal of data literacy is fostering

a culture of the semantic scholar because ndash unless educated in data literacy and information

literacy ndash scientific training alone does not make guarantee that researchers become aware

that their own scholarly communications may constitute primary sources of data (Haendel et

al 2012) This type of data literacy should involve abilities to translate vast amounts of data

into abstract concepts to understand data-based reasoning that leads to seeing almost every-

thing that we come into contact through the lens of data and will regard it as computational

programmable

When teaching data literacy skills to students the overall learning outcome should be

becoming data literate in the context of their subject area Students should identify relevant

data for their field of study understand how data is connected to the publication process and

be able to explain what open data is and how open data influences science Applying critical

thinking strategies to data and understanding the challenges of reusing data as well as aware-

ness of the importance of metadata and citation are crucial (Duffner-Ylvestedt and Rayner

2016)

Data literacy education could be enhanced by applying data governance principles par-

tially related to data quality These principles are beneficial in delineating decision domains

and defining accountability for decision making Data governance is advantageous because

it is based on standardised repeatable processes rules policies and standards in order to

enable the transparency of data-related processes (Koltay 2016b)

In the next part of this paper we will see that such thinking may serve as one of the few

common denominators between data librarians and data scientists

34 Data professionals

Data-related professional roles may be especially relevant for three specialist groups

data librarians data scientists and records professionals Nonetheless the main protagonists

in this field seem to be data librarians and data scientists

As said above academic librarianship is becoming more of a data profession that re-

flects both familiar and new roles (Cox 2018) However it remains questionable whether

there is a true similarity or convergence between the traditional though changing profession

of the librarian (in particular the data librarian) and the data scientistrsquos evolving sphere of

occupation On the one hand there are undeniable similarities between them due to the fact

that these jobs appeared in a data-intensive era On the other hand their work environments

culture and ndash last but not least ndash the scopes of duties are different Neither are the required

sills and competences fully identical with each other In one sentence even though there are

similarities between their duties and skills data librarians are not data scientists

The job of data scientists is ndash at least today and in the near future ndash tied to business en-

vironments When calling this nascent profession the sexiest job of the 21st century Daven-

port and Patil (2012) did not forget about its close relationship with the business world

In fact a big number of data scientists are working at companies of different size and

advancement By merging techniques of computer science and statistics combining data

analysis with the development of new products and services based on the data (Cox 2018)

13

data scientists also must have a good understanding of the principles of design and informa-

tion architecture (Voulgaris 2014)

Data librarians focus on research data They create new library services focusing on

heterogeneous and contextualized research data and act as facilitators in all stages of scien-

tific research (Semeler Pinto and Rozados 2017) As Rice and Southall (2016 p17) put it

ldquodata librarianship is concerned with the representation organization and dissemination of

data and the use of technologies to design research data management and data servicesrdquo

They add that such jobs may require detailed specialist knowledge about collections or giv-

ing advice on copyright

Despite the existing differences data science uses new methods and practices that may

turn out to be applicable to data librarianship first of all if they are willing to get more close-

ly acquainted with programing languages and programming logic (Cox 2018) and data visu-

alisation (Ogier and Stamper 2018)

Although currently not considered to be leaders in this field we should not forget about

records professionals who by virtue of having comparable experience to data librarians and

data scientists since the early twentieth century are equipped with skills and expertise that

may be applicable to research data management (Grant 2017)

When approaching these issues we should heed the warning of Robinson (2016) who

states that being specialised in data i e examining pattern and syntax and using quantitative

methodology or focusing on information i e being interested in meaning semantics and

using qualitative methods results in becoming entrenched in professions that are defined in

an overly narrow way thus leading to silos This division is harmful for both data scientists

and data librarians

Conclusion

The prevalence of research data does not subvert academic librarianship but deeply in-

fluences it even though the changes induced by it appear with a different speed in different

countries This means that it remains to be seen when academic libraries will start to see

data-related roles as standard tasks (Cox 2018) To reach this stage of development requires

answering questions about both the perception of teaching staff members about the support-

ing role of librarians in their research (Brydges and Clarke 2015) and the librariansrsquo view on

their own role in relation to the research activities of faculty and what and how they want to

achieve (Cox 2018) Data librarians and data scientists may cooperate in the future but more

likely they will borrow methods form each other Last but not least data literacy will remain

indispensable in academic settings while attaining more recognition and use among the

public sphere and peoplersquos private life

The writing of this text was supported by the EFOP-361-16-2016-00001 project ldquoComplex

Development of Research Capacities and Services at Eszterhaacutezy Kaacuteroly Universityrdquo

List of References

ACRL 2013 Intersections of scholarly communication and information literacy Creating

strategic collaborations for a changing academic environment [online] Chicago IL

14

Association of College and Research Libraries [cit 2018-06-24] Available from

httpacrlalaorgintersections

ANDRETTA S POPE A and G WALTON 2008 Information Literacy Education in the

UK In Communications in Information Literacy Vol 2 pp 36-51

BORGMAN ChL 2012 The conundrum of sharing research data In Journal of the Amer-

ican Society for Information Science and Technology Vol 63 pp 1059-1078

BORGMAN ChL 2015 Big Data Little Data No Data Scholarship in the Networked

World Cambridge MA MIT Press

BRYDGES B and K CLARKE 2015 Is it time to re-envision the role of academic librari-

ans in faculty research In Library Connect [online] Vol 13 [cit 2018-06-24] Avail-

able from httpslibraryconnectelseviercomarticles2015-07it-time-re-envision-role-

academic-librarians-faculty-research

BUCKLAND M 2012 What kind of science can information science be In Journal of the

American Society for Information Science and Technology Vol 63 pp 1-7

BUGAJE M and G CHOWDHURY 2017 Is Data Retrieval Different from Text Retriev-

al An Exploratory Study In International Conference on Asian Digital Libraries

Springer Cham pp 97-103

CANDELA L CASTELLI D MANGHI P and A TANI 2015 Data journals A survey

Journal of the Association for Information Science and Technology Vol 66 pp 1747-

1762

CARLSON J FOSMIRE M and CC MILLER 2011 Determining data information liter-

acy needs A study of students and research faculty In Libraries and the Academy Vol

11 pp 629-657

CORRALL S KENNAN MA and W AFZAL 2013 Bibliometrics and research data

management services Emerging trends in library support for research In Library

Trends Vol 61 pp 636-674

COX J 2016 Communicating new library roles to enable digital scholarship A review

article New Review of Academic Librarianship Vol 22 pp 132-147

COX A 2018 Academic librarianship as a data profession Information Today Europe

ILI365 [online] 2 June 2018 [cit 2018-06-24] Available from

httpwwwinfotodayeuArticlesEditorialFeatured-ArticlesAcademic-librarianship-as-

a -data-profession-125376aspxPageNum=2

COX AM and S CORRALL 2013 Evolving academic library specialties In Journal of

the American Society for Information Science and Technology Vol 64 pp1526-1542

COX A and E VERBAAN 2018 Exploring Research Data Management London Facet

DARAIO C LENZERINI M LEPORELLI C NAGGAR P BONACCORSI A and A

BARTOLUCCI 2016 The advantages of an Ontology-Based Data Management approach

openness interoperability and data quality Scientometrics Vol 108 pp 441-455

DAVENPORT T and D PATIL 2012 Data Scientist The Sexiest Job of the 21st Century

In Harvard Business Review [online] Vol 90 pp 70-76 [cit 2018-06-24] Available

from httpshbrorg201210data-scientist-the-sexiest-job-of-the-21st-century

Checklist for a Data Management Plan Version 40 DCC [online] 2014 [cit 2018-06-24]

Available from httpwwwdccacukresourcesdata-management-planschecklist (ac-

cessed 3 August 2015)

15

DUFFNER-YLVESTEDT N and J RAYNER 2016 Hooking Up Data with Literacy

Creating an Educational Framework for Uppsala University Library Nordic Journal

of Information Literacy in Higher Education Vol 8 pp 38-44

httpsdoiorg1015845norilv8i1261

FEDERER L 2014 Exploring New Roles for Librarians The Research Informationist San

Rafael CA Morgan amp Claypool Publishers

GIBBS F 2011 Critical discourse in digital humanities In Journal of Digital Humanities

[online] Vol 1 [cit 2018-06-24] Available from

httpjournalofdigitalhumanitiesorg1-1critical-discourse-in-digital-humanities-by-fred-

gibbs

GRANT R 2017 Recordkeeping and research data management a review of perspectives

In Records Management Journal Vol 27 pp 159-174

GRASSIAN E 2017 Information Literacy and Instruction Teaching and Learning Alterna-

tives A Global Overview In Reference and User Services Quarterly Vol 56 pp 232-

239

HAENDEL MA VASILEVSKY NA and JA WIRZ 2012 Dealing with Data A Case

Checklist for a Data Management Plan 2014 DCC [online] [cit 2018-06-24] Available

from httpwwwdccacukresourcesdata-management-planschecklist

Study on Information and Data Management Literacy In PLoS Biology Vol 10 e1001339

HULING N DALLAS LJ KINDER R WHITLATCH JB and B WOODARD 2017

Professional Competencies for Reference and User Services Librarians Chicago IL

American Library Association [cit 2018-06-24] Available from

httpwwwalaorgrusaresourcesguidelinesprofessional

KIRKWOOD RJ 2016 Collection development or data-driven content curation Library

Management Vol 37 pp 275-284

KOLTAY T 2015 Data literacy In search of a name and identity In Journal of Documen-

tation Vol 71 pp 401-415

KOLTAY T 2016a Library and information science and the digital humanities perceived

and real strengths and weaknesses In Journal of Documentation Vol 72 pp 781-792

KOLTAY T 2016b Data governance data literacy and the management of data quality

In IFLA Journal Vol 42 pp 303-312

KOLTAY T 2017 Data literacy for researchers and data librarians In Journal of Librari-

anship and Information Science Vol 49 pp 3-14

KRATZ J and C STRASSER 2014 Data publication consensus and controversies

In F1000Research [online] Vol 3 [cit 2018-06-24] Available from

httpsdoiorg1012688f1000research39793

MASON J KHAN K and S SMITH 2016 Literate numerate discriminatendashrealigning

21st century skills In Proceedings of the 24th International Conference on Computers

in Education Asia-Pacific Society for Computers in Education pp 609-614

MOLLOY L and K SNOW 2012 The data management skills support initiative Synthe-

sising postgraduate training in research data management In International Journal of

Digital Curation Vol 7 pp 101-109

OGIER AL and MJ STAMPER 2018 Data Visualization as a Library Service Embed-

ding Visualization Services in the Library Research Lifecycle In Journal of eScience

Librarianship Vol 7 e1126

16

PINFIELD S COX AM and J SMITH 2014 Research data management and libraries

Relationships activities drivers and influences In PloS ONE Vol 9 e114734

PRYOR G 2012 Managing research data London Facet

RICE R and J SOUTHALL 2016 The data librarianrsquos handbook London Facet Publish-

ing

ROBINSON L 2016 Editorial Alexandria Vol 26 pp 73-76

ROBINSON L and D BAWDEN 2017 ldquoThe story of datardquo A socio-technical approach to

education for the data librarian role in the CityLIS library school at City University of

London Library Management Vol 38 pp 312-322

ROBINSON L PRIEGO E and D BAWDEN 2015 Library and information science and

digital humanities two disciplines joint future Re-inventing information science in the

networked society In PEHAR F SCHLOumlGL C and C WOLFF eds Reinventing

Information Science in the Networked Society Proceedings of the 14th International

Symposium on Information Science (ISI 2015) Zadar Croatia 19th-21st May 2015

Gluumlckstadt Verlag Werner Huumllsbusch pp 44-54

SEMELER AR PINTO AL and HBF ROZADOS 2017 Data science in data librari-

anship Core competencies of a data librarian Journal of Librarianship and Information

Science [online] [cit 2018-06-24] Available from

httpjournalssagepubcomdoi1011770961000617742465

SI L ZHUANG X XING W and W GUO 2013 The cultivation of scientific data spe-

cialists Development of LIS education oriented to e-science service requirements

In Library Hi Tech Vol 31 No 4 pp 700-724

SILVELLO G 2018 Theory and practice of data citation In Journal of the Association for

Information Science and Technology Vol 69 pp 6-20

SOLODOVNIK I and P BUDRONI 2015 Preserving digital heritage At the crossroads

of Trust and Linked Open Data In IFLA Journal Vol 41 pp 251-264

TENOPIR C SANDUSKY RJ ALLARD S and B BIRCH 2014 Research data man-

agement services in academic research libraries and perceptions of librarians In Library

and Information Science Research Vol 36 pp 84-90

TENOPIR C POLLOCK D ALLARD S and D HUGHES 2016 Research data services

in European and North American libraries Current offerings and plans for the future

Proceedings of the Association for Information Science and Technology Vol 53 pp 1-6

TENOPIR C TALJA S HORSTMANN W LATE E HUGHES D POLLOCK D

SCHMIDT B BAIRD L SANDUSKY RJ and S ALLARD 2017 Research Data

Services in European Academic Research Libraries In LIBER Quarterly Vol 27 pp

23-44

VOULGARIS Z 2014 Data Scientist The Definitive Guide to Becoming a Data Scientist

Basking Ridge NJ Technics Publications

WALTON G PICKARD A J and L DODD 2018 Information discernment misinfor-

mation and pro-active scepticism In Journal of Librarianship and Information Science

[online] Available from httpsdoiorg1011770961000618769980

WHITLATCH JB BODNER NE DIEFENTHAL NZ HULING N and KM

KLUEGEL 2003 Professional competencies for reference and user services librarians

In Reference and User Services Quarterly Vol 42 pp 290-295

17

Summary

RESEARCH DATA MANAGEMENT AND DATA LITERACY

AS WE SEE THEM NOW

Tibor Koltay

This paper focuses on Research Data Management (RDM) and Data Literacy which build a complex

of services that libraries and librarians can or should offer to a wide community of researchers working

in the natural sciences the social sciences and the humanities To provide these services successfully

requires the appreciation of technical and socio-ethical issues related to research data Such role can be

played by data librarians the knowledge skills and mindset of whom show similarities to the compe-

tences required for not data-related tasks of academic librarianship They also have communalities with

the requirements set against data scientists but the differences between the two professions are consid-

erable

18

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

VEDECKAacute DAacuteTOVAacute GRAMOTNOSŤ KONCEPTUAacuteLNE

VYacuteCHODISKAacute A SITUAacuteCIA V SR

Jela Steinerovaacute

Uacutevod

Presun vedeckej komunikaacutecie do digitaacutelneho prostredia v suacutečasnosti otvaacutera noveacute otaacutezky

suacutevisiace s formovaniacutem otvorenej vedy digitaacutelnej vedy a informačnej podpory vedy v nov-

šiacutech kontextoch Vo veľkej miere sa dnes vynaacuterajuacute probleacutemy veľkyacutech daacutet vedeckyacutech daacutet

otvorenyacutech daacutet a tzv daacutetovyacutech vied V informačnej vede si to vyžaduje novšiacute priacutestup k vyme-

dzeniu pojmov spojenyacutech so zmenami v digitaacutelnom prostrediacute

Vymedzenie vyacuteznamu pojmu daacuteta a vedeckeacute daacuteta ostaacuteva staacutele vyacutezvou rocircznych vied vraacute-

tane informačnej vedy Zjednodušene sa daacuteta vymedzujuacute ako reprezentaacutecie objektov ktoreacute sa

využiacutevajuacute ako podklady a docirckazy pri riešeniacute probleacutemov Vo vede mocircže iacutesť o meraneacute vstupy

parametre rocirczne entity a objekty ale aj texty fotografie často štatistiky uacutedaje o spraacutevaniacute

objektov človeka systeacutemov organizaacuteciiacute Jednoduchšiacute priacutestup prinaacutešajuacute najmauml tzv daacutetoveacute

vedy ktoreacute vo svojom rozvoji využiacutevajuacute daacuteta ako zaacuteklad riešenia probleacutemov metoacuted aj postu-

pov Ide najmauml o priacuterodneacute vedy napriacuteklad fyziku astronoacutemiu meteoroloacutegiu genetiku geo-

grafiu a ineacute s docircrazom na nameraneacute hodnoty a vlastnosti skuacutemanyacutech objektov a javov V so-

ciaacutelnych vedaacutech sa často využiacutevajuacute sociaacutelne priacutepadne behavioraacutelne daacuteta z vyacuteskumov alebo

veľkyacutech databaacutez (ekonometria psycholoacutegia socioloacutegia ai) ktoreacute vaumlčšinou prepaacuteja štatistic-

kaacute analyacuteza

V tomto priacutespevku preto analyzujeme zaacutekladneacute konceptuaacutelne probleacutemy pojmov daacuteta

a vedeckeacute daacuteta Na zaacuteklade predošleacuteho kvalitatiacutevneho vyacuteskumu informačneacuteho spraacutevania ved-

cov predstavujeme typoloacutegiu vedeckyacutech daacutet V suacutelade s filozofiou daacutet si kladieme otaacutezky

tyacutekajuacutece sa podstaty vedeckyacutech daacutet poznaacutevania s využiacutevaniacutem daacutet aj etickeacuteho aspektu daacutet

Vymedzujeme vedeckuacute daacutetovuacute gramotnosť a interpretujeme vyacutesledky prieskumu daacutetovej

gramotnosti vedcov v SR Využiacutevame metoacutedy analyacutezy a synteacutezy modelovania a dvoch prie-

skumov ndash kvalitatiacutevneho s pojmovyacutem modelovaniacutem a online kvantitatiacutevneho prieskumu

V zaacutevere navrhujeme raacutemec vedeckej daacutetovej gramotnosti s využitiacutem filozofie vedeckyacutech

daacutet Zdocircrazňujeme trend rozvoja informačnej vedy pri vzdelaacutevaniacute informačnyacutech profesionaacute-

lov a doktorandov v oblasti manažmentu vedeckyacutech daacutet

19

1 Konceptuaacutelne zaacuteklady vyacuteskumu daacutet v informačnej vede

Probleacutem vyacuteskumu daacutet v informačnej vede sa naliehavo vynaacutera najmauml v poslednyacutech ro-

koch kedy autori začali uvažovať o veľkyacutech daacutetach v digitaacutelnom prostrediacute Kontextmi tyacutechto

daacutet suacute nielen rocirczne vedeckeacute discipliacuteny ale aj weboveacute siacutedla sociaacutelne meacutediaacute mobilneacute aplikaacute-

cie Tieto aspekty daacutet a veľkyacutech daacutet sa tyacutekajuacute aj služieb (akademickyacutech) knižniacutec a informač-

nyacutech inštituacuteciiacute Perspektiacutevne trendy rozvoja prinaacutešajuacute inteligentneacute systeacutemy ktoreacute mocircžu hľa-

dať vzorce v obrovskyacutech množstvaacutech rocircznorodyacutech daacutet a vyvodzovať aj novšie informaacutecie

z analyzovanyacutech kvantitatiacutevnych daacutet alebo textov Preto si v tejto praacuteci kladieme otaacutezku

o konceptuaacutelnych priacutestupoch k definovaniu pojmu daacuteta a vedeckeacute daacuteta Z predchaacutedzajuacutecich

vyacuteskumov využiacutevame analyacutezy suacutevisiace s možnou typoloacutegiou vedeckyacutech daacutet Tiež naacutes zau-

jiacutema ako vedci v SR využiacutevajuacute vedeckeacute daacuteta a vedeckuacute daacutetovuacute gramotnosť

Daacuteta sa zvyčajne v informačnej vede skuacutemajuacute v reťazci premien foriem poznania od

daacutet k informaacuteciaacutem po poznatky a muacutedrosť Tieto premeny foriem poznania často znaacutezorňuje

pyramiacuteda prechodu od daacutet cez informaacutecie k znalostiam Niektoriacute autori tento model podrobu-

juacute kritike a poukazujuacute na osobitne komplexnyacute charakter koncepcie daacutet (Case a Given 2016)

Ide o reprezentaacutecie objektov v kontextoch pričom kontext ich využitia zohraacuteva vyacuteznamnuacute

uacutelohu pri interpretaacuteciaacutech a tvorbe vyacuteznamu Daacuteta informaacutecie a znalosti spaacuteja praacuteve konštruk-

cia vyacuteznamu Niektoriacute zdocircrazňujuacute aj vlastnosť bdquopravdivostildquo na odliacutešenie daacutet (bdquosuroveacuteldquo ne-

spracovaneacute reprezentaacutecie) a znalostiacute (interne organizovaneacute pravdiveacute komunikovaneacute infor-

maacutecie) Dnes hovoriacuteme o daacutetovo intenziacutevnych prostrediach a daacutetovyacutech infraštruktuacuterach ako

suacutečasti vedeckej komunikaacutecie Vedeckeacute daacuteta sa vyznačujuacute rozmanitosťou veľkosťou ryacutech-

losťou životneacuteho cyklu ale aj komplexnosťou a naacuteročnosťou na interpretaacutecie Vedeckeacute daacuteta

suacute vnoreneacute do vedeckej komunikaacutecie ktoruacute chaacutepeme ako systeacutem informačnyacutech interakciiacute so

zameraniacutem na proces prenosu poznatkov ich organizovanie aj sociaacutelne využitie Informačnaacute

infraštruktuacutera predstavuje siete ľudiacute objektov zdrojov aj služieb a inštituacuteciiacute založenyacutech na

hodnotaacutech a tradiacuteciaacutech vedeckej komunikaacutecie vraacutetane sociaacutelnych interakciiacute a znalostiacute (Bow-

ker et al 2015 Borgman 2015 Edwards et al 2011) Zjednodušene obsahuje informačnaacute

infraštruktuacutera rocirczne spocircsoby ziacuteskavania a uchovaacutevania daacutet v čase a v priestore (Bowker 2008)

Vlastnosťami informačnej infraštruktuacutery suacute najmauml dynamika premenlivosť rocircznorodosť

priacutestupov neviditeľnosť znalostiacute aj interoperabilita systeacutemov

Komplexnyacute charakter pojmu daacuteta vysvetľujuacute niektoriacute autori v kontexte historickeacuteho vyacute-

voja daacutet (Borgman 2015 Furner 2016) Vymedzenie daacutet preto obsahuje najmauml aspekt arbit-

raacuternosti (dohovorenyacute vyacuteznam) Napriacuteklad aj Buckland (2017) vymedzuje daacuteta ako bdquodohodnu-

teacute vyacuteznamy docirckazovldquo Buckland (2017) však zdocircrazňuje že oproti pomerne dobre vybudo-

vanej infraštruktuacutere zameranej na dokumenty a ich opis neexistuje dobre vybudovanaacute daacutetovaacute

infraštruktuacutera digitaacutelnych daacutet Floridi (2010) vymedzuje daacuteta ako bdquonedostatok uniformityldquo

a prinaacuteša aj daacutetovo orientovanuacute definiacuteciu informaacutecie ako spraacutevne formulovaneacute a zmysluplneacute

daacuteta (daacuteta plus vyacuteznam) Kontextmi daacutet suacute podľa neho reaacutelny svet (rozmanitosť objektov

skuacutesenostiacute) rozdiely vo fyzikaacutelnych stavoch a systeacutemoch a nakoniec rozdiely medzi sym-

bolmi Floridi vysvetľuje svoju filozofickuacute klasifikaacuteciu daacutet na analoacutegoveacute a digitaacutelne (binaacuterne

bit ako najmenšia jednotka pričom z bitov mocircže vzniknuacuteť informaacutecia) Daacuteta suacute pre neho aj

určiteacute uacutelomky kontinua v tkanive reality Otaacutezkou však je či daacuteta musia byť vždy reprezen-

tovaneacute materiaacutelne Floridi (2010) v tomto kontexte vysvetľuje populaacuternu teacutezu informačnej

fyziky Johna A Wheelera ndash bdquo it from bitldquo ndash s cieľom dokaacutezať že podstata fyzikaacutelnej reality

(bdquoitldquo) je informačnaacute a vychaacutedza z bdquobitovldquo To maacute docircležiteacute docircsledky pre informačnuacute koncep-

ciu reality a informaacuteciu ako atribuacutet environmentaacutelny teda vlastnosť všetkyacutech objektov reali-

ty Zaujiacutemavaacute je aj klasifikaacutecia daacutet Floridiho v jeho koncepcii filozofie informaacutecie (primaacuterne

20

daacuteta sekundaacuterne daacuteta metadaacuteta operačneacute daacuteta derivatiacutevne daacuteta) Aj tento priacutestup poukazuje

na komplexnosť konceptualizaacutecie daacutet vo filozofii informaacutecie a prepojenie fyzikaacutelneho tech-

nologickeacuteho a ľudskeacuteho v rocircznych formaacutech poznania Floridi (2014) identifikoval informač-

nyacute obrat v bdquoštvrtej revoluacuteciildquo po Koperniacutekovi Darwinovi a Freudovi pričom ľudiacute charakteri-

zuje ako informačne stelesneneacute organizmy (bdquoinforgsldquo) zasadeneacute do informačneacuteho prostredia

(bdquoinfosfeacuteryldquo) v ktorom sa preliacutenajuacute hranice medzi online a offline prostrediacutem (bdquoonlifeldquo)

Floridi tiež vysvetľuje epistemologickyacute probleacutem veľkyacutech daacutet Pri preťaženiacute množstvom daacutet

technologickeacute riešenia nebuduacute dostatočneacute pretože tento probleacutem si vyžaduje epistemologic-

keacute riešenia (Floridi 2014) To znamenaacute najmauml kritickeacute analyacutezy a hodnotenie informaacuteciiacute ich

pochopenie a interpretaacuteciu V množstve daacutet naacutem technoloacutegie pomaacutehajuacute hľadať vzorce (data

mining text mining) ale formulovať otaacutezku musiacute vyacuteskumniacutek

Vedeckeacute daacuteta mocircžeme považovať za reprezentaacutecie objektov suacutevisiace s vedeckyacutem pro-

cesom a teda takeacute entity ktoreacute sa využiacutevajuacute ako docirckazy pri vedeckom procese Furner

(2016) rozlišuje počiacutetačovuacute a informačnuacute interpretaacuteciu daacutet Počiacutetačovaacute interpretaacutecia kladie

docircraz na algoritmy a technologickeacute spracovanie daacutet Informačnuacute interpretaacuteciu daacutet predstavuje

ako protiklad kedy interpretaacutecia daacutet suacutevisiacute s tvorbou vyacuteznamu seacutemantikou a pojmami Iden-

tifikuje tiež niekoľko aspektov daacutet v historickom vyacutevoji napriacuteklad daacuteta ako bdquodaryldquo metadaacute-

ta docirckazy vlastnosti a hodnoty bity ale najmauml daacuteta ako rozdiely (v systeacuteme a štruktuacutere daacutet)

Furner (2017) predstavuje aj naacutevrh filozofie daacutet pričom stanovuje hlavnyacute rozdiel medzi daacute-

tami a informaacuteciami ako rozdiel medzi konkreacutetnym a abstraktnyacutem Daacuteta suacute bdquoreprezentačneacute

konkreacutetnostildquo Pri uacutevahaacutech o filozofii daacutet zdocircrazňuje že by mohla byť užitočnaacute pretože

probleacutemy a otaacutezky viažuce sa na daacuteta sa tyacutekajuacute konkreacutetnostiacute (bdquokonkreacutetaldquo) a v tejto suacutevislosti

sa inak formulujuacute otaacutezky ako pri filozofii informaacutecie Filozofia daacutet by mohla byť užitočnaacute

pre empirickeacute vedy resp daacutetoveacute vedy ndash mohla by vzniknuacuteť na rozhraniacute informatiky štatisti-

ky a knižničnej a informačnej vedy Bola by však užitočnaacute aj pre digitaacutelne humanitneacute vedy

s vaumlzbami na filozofiu vedy filozofiu mysle filozofiu jazyka a filozofiu technoloacutegie Podľa

Furnera (2017) by filozofia daacutet mohla obsiahnuť prinajmenšom ontoloacutegiu (metafyziku) daacutet

(čo suacute daacuteta akeacute majuacute vlastnosti a typy) epistemoloacutegiu daacutet (akeacute poznatky o daacutetach mocircžeme

mať ako mocircžeme ziacuteskavať a produkovať daacuteta) a etiku a politiku daacutet (akeacute hodnoty vkladaacuteme

do daacutet hodnotenie daacutet sociaacutelne vplyvy spracovania daacutet napriacuteklad odraz mocenskyacutech štruk-

tuacuter) Na zaacuteklade analyacutez Furner uvaacutedza definiacuteciu daacutet takto bdquokonkreacutetne inštancie symbolic-

kyacutech reprezentaacuteciiacute deskriptiacutevnych propoziacuteciiacute ktoreacute vznikajuacute empirickyacutem pozorovaniacutem vo

vzťahu ku kvantitatiacutevnym a kvalitatiacutevnym vlastnostiam javov reaacutelneho svetaldquo (Furner 2017

s 66) V rozdieloch medzi daacutetami a informaacuteciami zdocircrazňuje že informaacutecie majuacute pravdivost-

nuacute hodnotu Rozlišuje aj kultuacuterno-historickyacute priacutestup (chaacutepanie daacutet skupinami ľudiacute v priestore

a čase) naturalistickyacute priacutestup (pozorovateľneacute vlastnosti daacutet) a racionalisticko-štruktuacuterny

priacutestup (miesto daacutet v systeacuteme kategoacuteriiacute) Podrobnejšie vysvetľuje najmauml štruktuacuterny priacutestup

v ktorom suacute daacuteta konkreacutetne (empirickeacute objektiacutevne) a informaacutecie abstraktneacute entity (mentaacutelne

subjektiacutevne zmysluplneacute)

Vedeckeacute daacuteta využiacutevaneacute v suacutečasnosti vo vedeckej komunikaacutecii odraacutežajuacute rocircznorodosť

rozvoja vednyacutech odborov najmauml intenziacutevne tradiacutecie v tzv daacutetovyacutech vedaacutech (fyzika moleku-

laacuterna bioloacutegia astronoacutemia meteoroloacutegia seizmoloacutegia ai) Intenziacutevne využiacutevajuacute sociaacutelne

štatistickeacute aj behavioraacutelne daacuteta sociaacutelne vedy napriacuteklad ekonoacutemia socioloacutegia psycholoacutegia

Trend praacutece s daacutetami dnes stelesňujuacute aj niektoreacute humanitneacute vedy napriacuteklad etnoloacutegia lite-

raacuterna veda archeoloacutegia histoacuteria najmauml pri praacuteci s digitalizovanyacutemi textami objektmi a arte-

faktmi V histoacuterii rozvoja vied sa v praacuteci s daacutetami a databaacutezami sformovali typickeacute kultuacuterne

vzorce informačnyacutech infraštruktuacuter a pamaumlti jednotlivyacutech vednyacutech discipliacuten (Bowker 2008)

Otaacutezkou konceptualizaacutecie daacutet sa preto staacutele zaoberajuacute vyacuteskumniacuteci z informačnej vedy

Pyacutetajuacute sa najmauml kedy vznikajuacute daacuteta akyacute je ich životnyacute cyklus a uacuteloha vo vede ktoreacute daacuteta suacute

21

spojeneacute s formulovaniacutem vedeckyacutech probleacutemov a konkreacutetnymi metoacutedami akeacute faktory ovplyv-

ňujuacute rozhodovanie vedcov pri spracovaniacute daacutet akeacute suacute spocircsoby reprezentaacutecie daacutet akeacute suacute roz-

diely medzi priacutestupom vedca a priacutestupom daacutetoveacuteho manažeacutera Tieto rocircznorodeacute kontexty

a faktory dokazujuacute že vyacuteznam daacutet je danyacute ich využiteľnosťou a ďalšiacutemi vlastnosťami ako

suacute napriacuteklad neurčitosť fyzikaacutelnosť štruktuacutera proces koherencia Borgmanovaacute (2015) deliacute

priacutestupy k definovaniu daacutet na definiacutecie s využitiacutem priacutekladov (daacuteta ako fakty čiacutesla piacutesmenaacute

symboly) operačneacute definiacutecie (daacuteta sa vyskytujuacute v operaacuteciaacutech inštituacuteciiacute možno ich viacnaacute-

sobne interpretovať suacute reprezentaacuteciami informaacuteciiacute napriacuteklad postupnosť bitov numerickeacute

tabuľky znaky textov zvukoveacute nahraacutevky vzorky meteoritov) Kategoriaacutelne definiacutecie obsa-

hujuacute kategoacuterie daacutet z hľadiska možnostiacute ich spracovania archivaacutecie pocircvodu hodnoty (napriacute-

klad bdquosuroveacute daacutetaldquo spracovaneacute daacuteta pozorovaneacute daacuteta počiacutetačoveacute daacuteta experimentaacutelne daacuteta)

Z hľadiska suacuteborov daacutet sa vedeckeacute daacuteta delia na vedeckeacute daacuteta projektov v ktoryacutech vznikli

vedeckeacute daacuteta ako zdroje vedeckyacutech komuniacutet (genomika) a suacutebory referenčnyacutech daacutet (štandar-

dy zaacuteznamov daacutet) Konceptuaacutelny priacutestup deliacute daacuteta na zaacuteklade jednotlivyacutech vednyacutech discipliacuten

ndash daacuteta priacuterodnyacutech vied sociaacutelnych vied humanitnyacutech vied V humanitnyacutech vedaacutech je zloži-

tejšia situaacutecia pretože primaacuternym zdrojom je dokument text alebo objekt sekundaacuternym

zdrojom suacute analyacutezy praacutec o danej entite a terciaacuternym zdrojom suacute kataloacutegy suacutepisy bibliogra-

fie zoznamy (Borgman 2015) Pritom rozhodnutie o tom čo je primaacuternym zdrojom (daacutet)

zaacutevisiacute od vyacutechodiska a kontextu vyacuteskumu Vedeckeacute daacuteta možno teda definovať ako entity

využiacutevaneacute ako docirckazy javov s cieľom realizaacutecie vedeckeacuteho vyacuteskumu a baacutedania (Borgman

2015) Suacute to reprezentaacutecie objektov využiacutevaneacute na podporu tvrdeniacute a docirckazy predpokladov

a poznatkov

Vedeckeacute daacuteta sa v suacutečasnosti skuacutemajuacute najmauml v suacutevislostiach s možnosťami ich repro-

dukcie zdieľania a možnosťami využitia v novyacutech kontextoch Vedeckeacute daacuteta mocircžu prispie-

vať k prenosu poznania cez rocirczne kontexty a v rocircznom časovom vyacutevoji Hrajuacute docircležituacute uacutelohu

v stabilnom fungovaniacute vedeckej komunikaacutecie aj keď sa staacutele vynaacuterajuacute noveacute žaacutenre a typy

komunikaacutecie v digitaacutelnom prostrediacute Vedeckeacute daacuteta suacute suacutečasťou širšieho rozširovania vedec-

kej komunikaacutecie a vedeckyacutech produktov pre verejnosť najmauml v kontextoch hnutia otvoreneacute-

ho priacutestupu otvorenej vedy či otvorenyacutech daacutet Vedeckeacute daacuteta suacute spojeneacute s rozvojom znalost-

nyacutech infraštruktuacuter (Bowker 2008) Ich suacutečasťou suacute aj daacutetoveacute infraštruktuacutery na podporu praacutece

s (veľkyacutemi) vedeckyacutemi daacutetami od technoloacutegiiacute cez repozitaacutere daacutet po služby daacutetoveacuteho manaž-

mentu a profesie daacutetovyacutech kuraacutetorov V neposlednom rade sa vedeckeacute daacuteta spaacutejajuacute s potreb-

ou strateacutegiiacute dlhodobeacuteho uchovaacutevania a priacutestupu k daacutetam a s vyacutevojom adaptiacutevnych znalost-

nyacutech infraštruktuacuter Vedeckeacute daacuteta sa často pohybujuacute v špiraacutele dopytu a ponuky suacute vyacutehodou

aj vyacutemennyacutem artiklom ale aj zaacutevaumlzkom v projektoch či pri publikovaniacute Koncepčneacute otaacutezky

vedeckyacutech daacutet suacutevisia s ich reprezentaacuteciou mobilitou (prenos medzi kontextmi) ale najmauml

s komplexnyacutem probleacutemom docircvery pri tvorbe a využiacutevaniacute digitaacutelnych daacutet a pri ich interpretaacute-

ciaacutech

2 Typoloacutegia vedeckyacutech daacutet

Pokusy o klasifikaacuteciu vedeckyacutech daacutet možno vidieť aj v rocircznych priacutestupoch pri defino-

vaniacute a konceptualizaacutecii daacutet Rozmanitosť vedeckyacutech daacutet je kľuacutečom k pochopeniu ich podsta-

ty Preto niektoreacute typoloacutegie (vedeckyacutech) daacutet naznačujuacute delenie na tradičneacute (kvantitatiacutevne)

typy daacutet (štatistickeacute numerickeacute senzorickeacute daacuteta) a kvalitatiacutevne daacuteta (behavioraacutelne kultuacuterne

daacuteta) (Borgman 2015 Sonnenwald 2013) V suacutečasnosti suacute aktuaacutelne veľkeacute daacuteta a otvoreneacute

daacuteta V našej štuacutedii zameranej na informačneacute spraacutevanie vedcov (Steinerovaacute 2018) sme v jed-

nej časti identifikovali typy vedeckyacutech daacutet tak ako sa vynorili z kvalitatiacutevnej analyacutezy daacutet

22

suacuteboru polo-štruktuacuterovanyacutech rozhovorov s 19 vybranyacutemi skuacutesenyacutemi vedcami z rocircznych

odborov v SR Vedcov sme rozdelili do štyroch širšiacutech vednyacutech discipliacuten priacuterodneacute vedy

sociaacutelne vedy humanitneacute vedy informatika Koncepcia vyacuteskumu bola zloženaacute zo štyroch

zložiek obsahujuacutecich vyacuteskumnyacute proces informačnyacute proces znalostnuacute infraštruktuacuteru a fak-

tory vplyvu Kvalitatiacutevne analyacutezy daacutet naacutes viedli k pojmovyacutem reprezentaacuteciaacutem kolektiacutevneho

diskurzu vedcov v kritickom aj konštruktiacutevnom interpretačnom repertoaacuteri V zaacuteverečnyacutech

interpretaacuteciaacutech (Steinerovaacute 2018) sme predstavili 23 pojmovyacutech maacutep zvyacuterazňujuacutecich zaacuteklad-

neacute pojmy vzťahy medzi nimi a kontexty teacutem a probleacutemov Metoacuteda pojmoveacuteho mapovania

a modelovania bola aplikovanaacute na vizualizaacuteciu vyacutesledkov vyacuteskumu vo vlastnej špecifickej

metodologickej koncepcii s využitiacutem softveacuteru C-MapsTool (Novak Cantildeas 2006) Otaacutezky

zameraneacute na typy vedeckyacutech daacutet boli formulovaneacute takto Akeacute daacuteta pri vyacuteskume využiacutevate

Ako a kde ich ukladaacutete organizujete a udržiavate Na zaacuteklade analyacutez sme vytvorili pojmovuacute

mapu Typy vedeckyacutech daacutet (obr 1) (Steinerovaacute 2018)

Mapa znaacutezorňuje zaacutekladneacute charakteristiky vedeckyacutech daacutet ako reprezentaacutecie objektov

faktov entiacutet využiacutevanyacutech ako docirckazy vo vedeckej argumentaacutecii a poznaacutevaniacute Suacutevisia s fun-

govaniacutem a tradiacuteciami vyacuteskumnyacutech komuniacutet formulovanyacutemi vedeckyacutemi probleacutemami a pou-

žiacutevanyacutemi metoacutedami Mapa typov vedeckyacutech daacutet by mohla pomocirccť pochopiť ich podstatu

a manažment Vedeckeacute daacuteta vytvaacuterajuacute daacutetovuacute infraštruktuacuteru v niektoryacutech priacutepadoch suacute zaacute-

kladom daacutetovyacutech vied V suacutevislosti s otvorenyacutemi technoloacutegiami a otvorenyacutem priacutestupom sa

formujuacute aj ako otvoreneacute daacuteta a staacutevajuacute sa suacutečasťou otvorenej vedy v digitaacutelnom prostrediacute

(Steinerovaacute 2016) Ide nielen o budovanie uacuteložiacutesk daacutet a otvorenyacute priacutestup k repozitaacuterom ve-

deckyacutech daacutet ale aj o zdieľanie vedeckyacutech daacutet a noveacute využitie v novšiacutech kontextoch a disci-

pliacutenach V priacutepade veľkyacutech objemov vedeckyacutech daacutet sa tvoria veľkeacute daacuteta najmauml v niektoryacutech

vednyacutech odboroch ako archeoloacutegia astronoacutemia fyzika genetika seizmoloacutegia ale aj ekonoacute-

mia psycholoacutegia alebo sociaacutelne meacutediaacute Mapa preto znaacutezorňuje aj veľkeacute daacuteta a behavioraacutelne

daacuteta a zdocircrazňuje ich etickeacute aspekty v niektoryacutech citlivyacutech oblastiach suacutevisiacich so skuacutema-

niacutem osobnosti človeka (mediciacutena psycholoacutegia genetika)

Z hľadiska špecifickyacutech typov daacutet sme identifikovali daacuteta vednyacutech discipliacuten v štyroch

skupinaacutech vednyacutech odborov Mapa v tyacutechto odboroch znaacutezorňuje typickeacute priacuteklady daacutet v priacute-

rodnyacutech vedaacutech (vzorky zaacuteznamy dokumentaacutecia ndash meranie fotografie observačneacute senzo-

rickeacute daacuteta) v humanitnyacutech vedaacutech (dokumenty texty objekty ndash archeologickeacute etnografickeacute

historickeacute kvalitatiacutevne kultuacuterne daacuteta) v sociaacutelnych vedaacutech (socioekonomickeacute daacuteta prognoacute-

zy kultuacuterne reprezentaacutecie sociaacutelne štatistickeacute daacuteta) a v informatike (weboveacute daacuteta experi-

mentaacutelne daacuteta databaacutezy a pod)

Mapa typov daacutet je otvorenyacutem systeacutemom v ktorom je možneacute identifikovať ďalšie vyviacute-

jajuacutece sa typy daacutet Od nich zaacutevisia aj možnosti tvorby plaacutenov manažmentu daacutet a služieb daacute-

tovyacutech manažeacuterov či digitaacutelnych kuraacutetorov Typoloacutegia vedeckyacutech daacutet bude aj ďalej formovať

možnosti budovania daacutetovej a znalostnej infraštruktuacutery pre vedeckuacute komunikaacuteciu a strateacutegie

vzdelaacutevania v oblasti vedeckej daacutetovej gramotnosti

3 Vedeckaacute daacutetovaacute gramotnosť

V nadvaumlznosti na praacutecu s daacutetami v rocircznych kontextoch sa vymedzuje aj pojem daacutetovej

gramotnosti Znamenaacute najmauml proces nadobuacutedania znalostiacute a zručnostiacute pri ziacuteskavaniacute spraco-

vaniacute reprezentaacutecii interpretaacutecii a prezentaacutecii daacutet Osobitnou suacutečasťou daacutetovej gramotnosti je

tzv vedeckaacute daacutetovaacute gramotnosť ktoruacute podrobnejšie analyzovali viaceriacute autori (Koltay 2017

Schneider 2013 Martin 2014 Carlson et al 2013) Vedeckaacute daacutetovaacute gramotnosť predstavuje

23

Obr 1

Pojmovaacute mapa Typy vedeckyacutech daacutet (Steinerovaacute 2018)

24

schopnosti a znalosti spojeneacute s využiacutevaniacutem vedeckyacutech daacutet ktoreacute suacute vnoreneacute do kontextov

discipliacuten a zaacutevisia od faktorov expertiacutezy skuacutesenostiacute aj osobnosti vedca Podrobnejšie cha-

rakteristiky daacutetovej a vedeckej gramotnosti možno vysvetliť s využitiacutem prehľadovej štuacutedie

Koltaya (2017) a pravidiel ACRL (2013) Daacutetovaacute gramotnosť znamenaacute najmauml porozumenie

spocircsobov ziacuteskavania spracovania a hodnotenia daacutet vraacutetane etickyacutech pravidiel poznatkov

a zručnostiacute umožňujuacutecich transformovať daacuteta na znalosti (ACRL 2013 Koltay 2017) Ve-

deckaacute daacutetovaacute gramotnosť sa zužuje na vedeckeacute daacuteta pričom metoacutedy postupy a spocircsoby

analyacutez suacute zaacutevisleacute od konkreacutetnych vedeckyacutech discipliacuten V niektoryacutech vednyacutech odboroch exis-

tujuacute štandardizovaneacute metoacutedy na praacutecu s daacutetami v inyacutech odboroch (napriacuteklad humanitneacute

vedy) suacute spocircsoby praacutece s daacutetami skocircr intuitiacutevne vyviacutejajuacute sa ako suacutečasť kultuacutery a tradiacutecie

rozvoja discipliacuteny Probleacutemom pri definovaniacute vedeckej daacutetovej gramotnosti je určiť zaacutekladnuacute

všeobecnuacute charakteristiku ktoraacute by obsiahla nielen kvantitatiacutevne daacuteta (štatistickeacute senzoric-

keacute numerickeacute) ale aj tzv kvalitatiacutevne daacuteta (napriacuteklad behavioraacutelne kultuacuterne daacuteta digitali-

zovaneacute objekty a texty)

V suacutevislosti s vedeckou daacutetovou gramotnosťou vznikla praktickaacute oblasť manažmentu

vedeckyacutech daacutet v nadvaumlznosti na noveacute služby akademickyacutech knižniacutec a informačnyacutech profe-

sionaacutelov pre vedcov Niekoľko veľkyacutech prieskumov medzi vedcami v USA realizovala

Tenopirovaacute (Tenopir et al 2015) pričom identifikovala potreby vedcov z hľadiska zabez-

pečenia služieb daacutetovej infraštruktuacutery najmauml budovanie repozitaacuterov daacutet a nadvaumlznyacutech ana-

lytickyacutech služieb Vyacutehody digitaacutelneho prostredia sa čoraz častejšie prejavujuacute v procesoch

zdieľania vedeckyacutech daacutet ich ekologickom opaumltovnom využiacutevaniacute v novyacutech kontextoch a pri

naacutevrhoch novyacutech naacutestrojov na ich analyacutezu štrukturaacuteciu a aplikaacuteciu Tu sa otvaacutera priestor pre

noveacute funkcie akademickyacutech knihovniacutekov a knižniacutec vznikajuacute novšie profesie ako daacutetoviacute

kuraacutetori digitaacutelni knihovniacuteci daacutetoviacute manažeacuteri

Vedeckaacute daacutetovaacute gramotnosť vznikaacute v prieniku vedeckej gramotnosti a daacutetovej gramot-

nosti Vedeckaacute gramotnosť suacutevisiacute najmauml s formulovaniacutem vedeckyacutech probleacutemov poznaniacutem

metodoloacutegiiacute metoacutedami a postupmi manažmentom vedeckyacutech projektov strateacutegiami spraco-

vania informaacuteciiacute vedeckou kolaboraacuteciou aj publikovaniacutem Daacutetovaacute gramotnosť suacutevisiacute s kon-

kreacutetnymi postupmi pri spracovaniacute daacutet v ich životnom cykle od vzniku cez uchovaacutevanie ana-

lyacutezy vyhľadaacutevanie až po modifikaacuteciu či zaacutenik V nadvaumlznosti na praacutecu s daacutetami a vedeckuacute

daacutetovuacute gramotnosť sa v rocircznych krajinaacutech začali realizovať prieskumy medzi vedcami

v kontextoch probleacutemov spracovania a uchovaacutevania veľkyacutech daacutet aj hnutia otvorenej vedy

a otvorenyacutech daacutet

4 Prieskum vedeckej daacutetovej gramotnosti vedcov v SR vyacuteber

vyacutesledkov

V nadvaumlznosti na kvalitatiacutevny vyacuteskum informačneacuteho spraacutevania vedcov v SR a vyacuteskum

informačneacuteho prostredia vedeckej komunikaacutecie sme realizovali prieskum vedeckej daacutetovej

gramotnosti v raacutemci medzinaacuterodneacuteho porovnaacutevacieho prieskumu ktoryacute bol koncepčne na-

vrhnutyacute odborniacutekmi z Veľkej Britaacutenie Francuacutezska a Turecka (Uumlnal et al 2019) Do prie-

skumu sa zapojilo 29 krajiacuten s cieľom identifikovať postupy pri ziacuteskavaniacute spracovaniacute zdie-

ľaniacute a využiacutevaniacute vedeckyacutech daacutet V SR ide o prvyacute prieskum tohto druhu Realizaacutecia priesku-

mu bola zabezpečenaacute online systeacutemom LimeSurvey od decembra 2017 do januaacutera 2018

Distribuovali sme vyacutezvu na vyplnenie dotazniacuteka na 2600 adries vedcov vo vybranyacutech 10

veľkyacutech univerzitaacutech v SR a SAV Z vyplnenyacutech 486 dotazniacutekov sme analyzovali 257 uacutepl-

nyacutech odpovediacute naacutevratnosť odpovediacute bola 10thinsp Aj keď prieskum nebol reprezentatiacutevny

25

jeho vyacutesledky poukazujuacute na určiteacute trendy v praacuteci s vedeckyacutemi daacutetami v SR a na potreby

vedcov pri budovaniacute služieb daacutetovej infraštruktuacutery

Zloženie respondentov obsahuje najvyššiacute počet respondentov zo SAV (n-94) a Univer-

zity Komenskeacuteho (n-48) Z hľadiska zastuacutepenia discipliacuten bolo 75thinsp respondentov z priacuterod-

nyacutech vied 18thinsp zo sociaacutelnych vied a 7thinsp z humanitnyacutech vied 5097thinsp mužov a 4786thinsp

žien vekoveacute kategoacuterie obsiahli 26 ndash 35 rokov (4126thinsp) 36 ndash 45 (2296thinsp) a 46 ndash 55 rokov

(1556thinsp) Kategoacuterie podľa dĺžky praxe boli rozdeleneacute na vedcov s praxou menej ako 5 ro-

kov (3346thinsp) 5 ndash 10 rokov (1643thinsp) a 11 ndash 15 rokov (1595thinsp) Akademickiacute pracovniacuteci

boli zastuacutepeniacute 7082thinsp a doktorandi 2879thinsp

Vyacutesledky prieskumu naznačujuacute pozitiacutevny priacutestup vedcov k vedeckyacutem daacutetam aj ochotu

ich zdieľať pričom majuacute určiteacute obavy z aspektov zneužitia daacutet a ich dezinterpretaacutecie v no-

vyacutech kontextoch Respondenti potvrdili medzery v daacutetovej infraštruktuacutere a službaacutech manaž-

mentu vedeckyacutech daacutet Taktiež potvrdili že mnoheacute inštituacutecie nemajuacute strateacutegie či plaacuteny ma-

nažmentu daacutet pričom tu sa vyskytujuacute určiteacute rozdiely medzi discipliacutenami bdquoDaacutetoveacuteldquo vedy

majuacute pomerne dobre rozpracovaneacute pravidlaacute praacutece s vedeckyacutemi daacutetami napriacuteklad genetika

astronoacutemia mediciacutena Humanitneacute vedy daacuteta využiacutevajuacute v menšej miere v suacutečasnosti tvoria

zaujiacutemaveacute digitaacutelne objekty a texty pričom využiacutevajuacute intuitiacutevne priacutestupy pri budovaniacute svo-

jich systeacutemov v digitaacutelnom prostrediacute (atlasy jazykov kultuacuter historickeacute systeacutemy archeolo-

gickeacute daacuteta) Respondenti tohto prieskumu potvrdzujuacute zaacuteujem o školenia v oblasti citaacuteciiacute daacutet

metadaacutet plaacutenov manažmentu daacutet

Z vyacutesledkov prieskumu vyberaacuteme zaujiacutemaveacute informaacutecie o produkovaniacute a využiacutevaniacute daacutet

ich zdieľaniacute a priacutečinaacutech obaacutev z ich zdieľania v rozdieloch medzi discipliacutenami Respondenti

najviac využiacutevajuacute a produkujuacute štandardneacute dokumenty v MS Office (texty tabuľky prezentaacute-

cie) Ďalej využiacutevajuacute obrazoveacute suacutebory internetoveacute a weboveacute daacuteta a archivovaneacute daacuteta Tieto

typy daacutet však produkujuacute v oveľa nižšej miere Tieto vyacutesledky naznačuje graf 1

Graf 1

Typy produkovanyacutech a využiacutevanyacutech daacutet

26

Rozdiely medzi discipliacutenami vo využiacutevaniacute a produkovaniacute daacutet potvrdzujuacute vyššiu mieru

využiacutevania bdquosurovyacutechldquo daacutet grafiky obraacutezkov konfiguračnyacutech daacutet a zdrojovyacutech koacutedov v priacute-

rodnyacutech a technickyacutech vedaacutech sociaacutelni vedci skocircr využiacutevajuacute štatistickeacute a štruktuacuterovaneacute daacuteta

(60thinsp) Zaujiacutemaveacute je že viac ako polovica respondentov nespracuacuteva metadaacuteta na opis svo-

jich daacutet Vaumlčšina vedcov uchovaacuteva svoje daacuteta vo vlastnyacutech priacutestrojoch (počiacutetače externeacute

disky ndash 9883thinsp)

Najvyacuteraznejšou vyacutehodou vedeckej kolaboraacutecie v digitaacutelnom prostrediacute je zdieľanie daacutet

(ale aj publikaacuteciiacute zdrojov citaacuteciiacute naacutepadov) Vyacuteskumniacuteci svoje daacuteta zdieľajuacute najčastejšie

s vyacuteskumniacutekmi z rovnakeacuteho tiacutemu (7662thinsp) alebo z vlastnej inštituacutecie (4825thinsp) Rozdiely

medzi discipliacutenami suacute pri dostupnosti a ochrane daacutet v sociaacutelnych a priacuterodnyacutech vedaacutech je

priacutestup k daacutetam skocircr obmedzenyacute (len 20thinsp respondentov potvrdilo voľnyacute priacutestup k daacutetam)

Princiacutepy otvoreneacuteho priacutestupu poznaacute 56thinsp respondentov v sociaacutelnych vedaacutech je to 65thinsp

respondentov a v humanitnyacutech vedaacutech len 38thinsp Priacutestup k daacutetam a naacutezory na ich zdieľanie

ilustruje graf 2

Graf 2

Priacutestup k daacutetam a zdieľanie daacutet vo vedeckej spolupraacuteci

Vyacuteraznejšie rozdiely sme identifikovali v priacutečinaacutech obaacutev vedcov pri zdieľaniacute daacutet Naj-

vyacuteraznejšie obavy z dezinterpretaacutecie svojich daacutet majuacute sociaacutelni vedci (48thinsp) vedci z priacuterod-

nyacutech vied zas potvrdili najvyššiu mieru obaacutev zo zneužitia daacutet (42thinsp) V humanitnyacutech vedaacutech

až 50thinsp vedcov nemaacute obavy zo zdieľania daacutet Obavy suacutevisiace s praacutevnymi a etickyacutemi aspek-

tmi využiacutevania vedeckyacutech daacutet v najvyššej miere potvrdili respondenti zo sociaacutelnych vied

staršiacute vedci a ženy Niektoreacute z tyacutechto rozdielov naznačuje graf 3

Ďalšie zaujiacutemaveacute zistenia v prieskume sa tyacutekali inštitucionaacutelnych politiacutek v oblasti daacuteto-

vej infraštruktuacutery Vaumlčšina respondentov potvrdila že nikdy nevyužili plaacuten manažmentu daacutet

vo svojom vyacuteskume (73thinsp) Dve tretiny respondentov poznajuacute termiacuten metadaacuteta 56thinsp res-

pondentov by priviacutetalo školenia v oblasti manažmentu vedeckyacutech daacutet Vaumlčšina si však nie je

27

Graf 3

Priacutečiny obaacutev pri zdieľaniacute vedeckyacutech daacutet rozdiely medzi discipliacutenami

istaacute či ich univerzita (inštituacutecia) maacute plaacuten manažmentu daacutet a predpiacutesaneacute metadaacuteta pre tvorbu

repozitaacuterov (81thinsp) Vaumlčšina tiež nepoznaacute odporuacutečania svojich univerziacutet či vyacuteskumnyacutech

agentuacuter pre uchovaacutevanie vyacuteskumnyacutech daacutet (64thinsp) 60thinsp respondentov si mysliacute že ich inštituacute-

cia by mala mať plaacuten manažmentu daacutet Mladšiacute vedci a ženy potvrdili vyššiu mieru zaacuteujmu

o školenia v oblasti manažmentu vedeckyacutech daacutet Podrobnejšie informaacutecie o tomto prieskume

suacute publikovaneacute v inyacutech praacutecach (Steinerovaacute 2018a Steinerovaacute a Ondrišovaacute 2019)

Prieskum potvrdil zaacuteujem vedcov o vedeckeacute daacuteta pričom v niektoryacutech vednyacutech odbo-

roch suacute postupy štandardizovaneacute (daacutetoveacute vedy) a v niektoryacutech suacute postupy pri ziacuteskavaniacute

a spracovaniacute daacutet skocircr intuitiacutevne Odvraacutetenou stranou vyacutehod zdieľania vedeckyacutech daacutet suacute oba-

vy vedcov z dezinterpretaacutecie zneužitia daacutet či praacutevne a etickeacute pravidlaacute ochrany vedeckyacutech

daacutet Veľkou vyacutezvou v buduacutecom rozvoji vedeckej komunikaacutecie a praacutece s informaacuteciami je

zdieľanie daacutet ktoreacute je podmieneneacute kontextom jednotlivyacutech vednyacutech discipliacuten Potvrdili to

aj mnoheacute vyacuteskumy v zahraničiacute (napriacuteklad Brown 2010 Palmer et al 2008 Fry 2013 Talja

et al 2005 Tenopir et al 2015) Ukazujuacute sa rozdiely medzi mladšiacutemi a staršiacutemi vedcami

(mladšiacute suacute skocircr ochotniacute zdieľať digitaacutelne daacuteta) rozdiely geografickeacute a rozdiely vyplyacutevajuacutece

z kultuacuter discipliacuten Potreba budovať daacutetovuacute infraštruktuacuteru je staacutele aktuaacutelna najmauml pri zlepšo-

vaniacute podmienok vedcov vo vedeckej kolaboraacutecii a formovaniacute komuniacutet v digitaacutelnom prostre-

diacute V našom prieskume vedci potvrdili zaacuteujem o vzdelaacutevanie pri praacuteci s daacutetami o formovanie

strateacutegiiacute praacutece s daacutetami metadaacutetami a citačnyacutemi štyacutelmi

Vyacutesledky medzinaacuterodneacuteho porovnaacutevacieho prieskumu (Uumlnal et al 2019) poukazujuacute na

vyacuteraznuacute strategickuacute uacutelohu Veľkej Britaacutenie pri organizovaniacute manažmentu vedeckyacutech daacutet

v porovnaniacute s Francuacutezskom a Tureckom Ukazujuacute sa vyacutehody systematickeacuteho plaacutenovania

praacutece s daacutetami pre zlepšovanie služieb informačneacuteho prostredia vedcov Porovnateľneacute vyacute-

sledky boli zisteneacute aj v inyacutech krajinaacutech napriacuteklad v ČR (Jaroliacutemkovaacute 2017) alebo na Islande

(Paacutelsdottir 2017)

28

5 Konceptuaacutelny raacutemec vedeckej daacutetovej gramotnosti

Z predchaacutedzajuacutecej kvalitatiacutevnej štuacutedie informačneacuteho spraacutevania vedcov (Steinerovaacute

2018) a z prieskumu daacutetovej gramotnosti vedcov vyplyacuteva že existujuacute spoločneacute procesy ved-

cov pri praacuteci s informaacuteciami Typickeacute procesy obsahujuacute prezeranie vyhľadaacutevanie navigaacuteciu

verifikaacuteciu dialoacuteg aj diskusiu Zaacutekladneacute spoločneacute procesy pre všetky discipliacuteny suacute monitoro-

vanie zdrojov (jadro časopisov teacutema) reťazenie čiacutetanieštuacutedium a tvorba (piacutesanie) Vyacutesled-

ky štuacutedie potvrdzujuacute aj trendy vyacuteskumov informačneacuteho spraacutevania spracovaneacute v štuacutediaacutech

rocircznych autorov (napriacuteklad Vilar et al 2015 Vrana 2013 Scanlon 2014 Case a Given 2016

Ford 2015) Kolaboraacutecia v digitaacutelnom prostrediacute a v sociaacutelnych sieťach sa ďalej rozviacuteja

a v sociaacutelnych sieťach je aktuaacutelna najmauml prezentaacutecia vyacutesledkov vyacuteskumu a hľadanie partne-

rov (Given Willson 2015 Olson a Olson 2016 Greifeneder et al 2018) ale aj popularizaacutecia

a podpora vedy v spoločnosti (Karvalics 2013) Ako aktuaacutelna sa potvrdila potreba podporiť

digitaacutelne humanitneacute vedy a všeobecne rozvoj digitaacutelnej vedy (MacKenzie a Martin 2016)

Na metodologickej uacuterovni vedci využiacutevajuacute spoločneacute metodologickeacute analytickeacute postupy

pri praacuteci s informaacuteciami ktoreacute sme predstavili v modeli vedeckyacutech informačnyacutech interakciiacute

(Steinerovaacute 2018) Tieto procesy sme rozdelili do troch skupiacuten podľa faktorov metodologic-

kyacutech domeacutenovej expertiacutezy a otvorenej vedy Z hľadiska metodologickyacutech faktorov sme

identifikovali procesy pochopenia deskripcie explanaacutecie exploraacutecie predikcie modelova-

nia kolaboraacutecie a manažmentu projektov Z hľadiska domeacutenovej expertiacutezy ide najmauml o pro-

cesy analyacutezy interpretaacuteciiacute heuristiacutek reprezentaacuteciiacute porovnaacutevania merania experimentov

a pozorovania Z hľadiska faktorov otvorenej vedy vymedzujeme procesy otvoreneacuteho priacutestu-

pu manažmentu daacutet transparentnosti v digitaacutelnom prostrediacute participaacutecie digitaacutelneho publi-

kovania a propagaacutecie vedy

Okrem tyacutechto podmieňujuacutecich faktorov sme v kvalitatiacutevnom prieskume vedcov identi-

fikovali aj zaacutekladneacute rozdiely medzi discipliacutenami najmauml priacuterodnyacutemi sociaacutelnymi humanit-

nyacutemi vedami a informatikou Tieto rozdiely sa tyacutekajuacute formulaacutecie vedeckyacutech probleacutemov

prevažujuacutecich metoacuted typov daacutet a postupov pri ich spracovaniacute strateacutegiiacute publikovania a pre-

važujuacutecich typov publikaacuteciiacute využiacutevanyacutech systeacutemov a prevažujuacutecich informačnyacutech strateacutegiiacute

hodnocirct vedeckej praacutece a kontextov aplikaacutecie vyacutesledkov tvorivosti aj typov spolupraacutece

V tomto kontexte navrhujeme konceptuaacutelny raacutemec na spracovanie filozofie vedeckyacutech

daacutet Tento raacutemec by mal obsiahnuť ontologickyacute epistemologickyacute aj etickyacute rozmer Ontolo-

gickyacute rozmer suacutevisiacute najmauml s probleacutemom definovania vedeckyacutech daacutet a existencie ich typov

s využitiacutem otvoreneacuteho systeacutemu kategorizaacutecie Epistemologickyacute rozmer filozofie vedeckyacutech

daacutet obsahuje otaacutezky zameraneacute na možnosti poznaacutevania prostredniacutectvom empirickyacutech daacutet

najmauml z hľadiska formulaacutecie vedeckyacutech otaacutezok a ich interpretaacutecie Etickyacute rozmer suacutevisiacute

s hodnotami ktoreacute akademickeacute komunity daacutetam a ich interpretaacuteciaacutem priraďujuacute K tyacutemto

rozmerom ešte pričleňujeme aj ekologickyacute rozmer filozofie vedeckyacutech daacutet ktoryacute suacutevisiacute

s adaptaacuteciami medzi vedcami a informačnyacutem prostrediacutem a tiež s vedeckyacutemi interakciami

suacutevisiacimi so životnyacutem cyklom vedeckyacutech daacutet (od vzniku cez uchovaacutevanie vyhľadaacutevanie

spracovanie až po modifikaacuteciu a zaacutenik) Vyacuteznamnou ekologickou vlastnosťou vedeckyacutech

daacutet je ich noveacute (viacnaacutesobneacute) využitie v novšiacutech kontextoch a v komplexnyacutech ekosysteacutemoch

daacutetovyacutech infraštruktuacuter jednotlivyacutech komuniacutet a discipliacuten Zaacutekladom ekologickeacuteho rozmeru

vedeckyacutech daacutet je zdieľanie daacutet v tyacutechto daacutetovyacutech infraštruktuacuterach Tu zohraacutevajuacute uacutelohu indi-

viduaacutelne (osobnostneacute) faktory vedca tradiacutecie discipliacuten komuniacutet a inštitucionaacutelne a strate-

gickeacute procesy V digitaacutelnom prostrediacute suacute vyacuteznamneacute zmeny vo vedeckom procese zazname-

naneacute pri kolaboraacutecii zdieľaniacute daacutet a znalostiacute publikovaniacute a medzinaacuterodnej spolupraacuteci

29

Na obr 2 znaacutezorňujeme vizualizaacuteciu tohto raacutemca vedeckej daacutetovej gramotnosti z po-

hľadu filozofie vedeckyacutech daacutet Naznačujeme ontologickyacute epistemologickyacute a etickyacute rozmer

zaacutekladňu daacutetovej infraštruktuacutery ako ekosysteacutemu ktoryacute je suacutečasťou informačnej infraštruktuacute-

ry vedeckej komunikaacutecie V prieniku proceduacuter vedeckyacutech daacutet a vedeckyacutech informačnyacutech

interakciiacute metodologickyacutech faktorov a faktorov domeacutenovej expertiacutezy vznikaacute vedeckaacute daacutetovaacute

gramotnosť ktoraacute zaacutevisiacute od kontextov vednyacutech discipliacuten Ekologickyacute rozmer je znaacutezornenyacute

ako širšie informačneacute prostredie a suacutevisiacute s interakciami vedeckyacutech daacutet a vedcov so zamera-

niacutem na vzaacutejomneacute adaptaacutecie ale aj inšpiraacutecie daacutetami kedy sa objavujuacute noveacute vyacuteskumneacute otaacutez-

ky vzorce a znalosti v daacutetach Daacuteta sa viacnaacutesobne využiacutevajuacute v rocircznych kontextoch Poznat-

ky z vedeckyacutech daacutet vznikajuacute procesmi interpretaacutecie a analyacutez premenou konkreacutetneho na

abstraktneacute s verifikaacuteciou štrukturaacuteciou a expertiacutezou pri použitiacute daacutet na riešenie probleacutemov

a vyvodenie novyacutech poznatkov Vedeckeacute daacuteta sa integrujuacute do daacutetovej infraštruktuacutery uchovaacute-

vajuacute sa analyzujuacute a interpretujuacute mocircžu byť aj podnetom aktivaacutecie a inovaacutecie vedeckeacuteho

skuacutemania Staacutevajuacute sa suacutečasťou informačneacuteho prostredia ako komplexneacuteho systeacutemu infor-

mačnyacutech interakciiacute ľudiacute zdrojov informačnyacutech objektov naacutestrojov a služieb (Steinerovaacute

2018)

Obr 2

Konceptuaacutelny raacutemec vedeckej daacutetovej gramotnosti

6 Manažment vedeckyacutech daacutet

Manažment vedeckyacutech daacutet je procesom vplyacutevajuacutecim na strateacutegie budovania informačnej

a daacutetovej infraštruktuacutery a digitaacutelnych knižniacutec Praacuteve v digitaacutelnom prostrediacute sa vedeckaacute kola-

boraacutecia pretvaacutera do rozvoja discipliacuten pri zdieľaniacute vedeckyacutech daacutet a participaacutecii vo vzdialenej

vedeckej kolaboraacutecii Vedeckeacute komunity komunikujuacute a spolupracujuacute v raacutemci discipliacuten vyacute-

skumnyacutech projektov ale aj v interdisciplinaacuternych presahoch Situaacutecia sa mocircže skomplikovať

30

kontextovo podmienenyacutemi rozdielmi v praacuteci s vedeckyacutemi daacutetami z aspektov rocircznosti veľko-

sti typov daacutet Manažment vedeckyacutech daacutet je metoacuteda umožňujuacuteca integraacuteciu životneacuteho cyklu

daacutet ndash od tvorby daacutet cez priacutestup využiacutevanie naacutestrojov uchovaacutevanie vyhľadaacutevanie až po vyu-

žiacutevanie vedeckyacutech daacutet

Je docircležiteacute upozorniť na aktuaacutelnosť vzdelaacutevania kurzov a školeniacute v oblasti manažmentu

vedeckyacutech daacutet (Schneider 2017 Carlson et al 2015 Tenopir et al 2015) V odbornej praacuteci

s vedeckyacutemi daacutetami je metodickyacutem naacutestrojom model FAIR ktoryacute zdocircrazňuje princiacutepy praacutece

s vyacuteskumnyacutemi objektmi Daacuteta majuacute byť Findable (naacutejditeľneacute) Accessible (dostupneacute) Inter-

operable (interoperabilneacute) a Reusable (nanovo využiteľneacute) V suacutečasnosti suacute spracovaneacute smer-

nice na zabezpečenie tyacutechto princiacutepov najmauml na uacuterovni strojoveacuteho spracovania daacutet v infor-

mačnom prostrediacute daacutetovyacutech vied bohatyacutech na množstvo digitaacutelnych daacutet (Wilkinson et al 2016)

Prirodzene v mnohyacutech odboroch existujuacute už detailne rozpracovaneacute metoacutedy a priacutestupy pre

praacutecu s daacutetami Napriacuteklad v priacuterodnyacutech vedaacutech (bioloacutegii) existuje viac ako 600 štandardov

na praacutecu s daacutetami suacute obsiahnuteacute v registri BioSharing (httpsbiosharingorg) Metodickeacute

smernice sa spracuacutevajuacute aj v oblasti pracovnyacutech procesov analyacutez daacutet Priacutekladmi globaacutelnych

repozitaacuterov daacutet suacute Figshare (httpfigsharecom) MendeleyData (httpsdatamendelycom)

Zenodo (httpzenodorog) alebo DANS (httpwwwdansknwnl) V budovaniacute špecializo-

vanyacutech daacutetovyacutech repozitaacuterov dominuje rocircznorodosť Existujuacute napriacuteklad tradiacutecie v oblasti

genetiky (Genbank Worldwide Protein Data Bank) fyziky (Space Physics Data Facility

SPDF httpspdfgsfcnasadov) alebo astronoacutemie (SIMBAD Set of Identifications Measu-

rement and Bibliography for Astronomical Data) Vyacutezvou daacutetovyacutech vied je podporiť analyacutezy

a objavovanie poznatkov z daacutet v spolupraacuteci človeka s digitaacutelnymi naacutestrojmi Rozvojom tyacutech-

to princiacutepov praacutece s vedeckyacutemi daacutetami sa zaoberaacute aj skupina FORCE11 (Martone 2015)

V tomto kontexte vznikajuacute noveacute profesie potrebneacute na uacutedržbu a rozvoj daacutetovej infra-

štruktuacutery vraacutetane daacutetovyacutech repozitaacuterov Noveacute profesie daacutetovyacutech manažeacuterov a digitaacutelnych

knihovniacutekov by mali byť orientovaneacute na poznanie životneacuteho cyklu vedeckyacutech daacutet (Borgman

2015) ktoryacute obsahuje identifikaacuteciu plaacutenovanie selekciu uchovaacutevanie a ochranu čistenie

spracovanie analyacutezu manažment a poskytovanie služieb daacutetovej analyacutezy s pridanou hodno-

tou Niektoriacute autori vymedzujuacute digitaacutelne kuraacutetorstvo ako novšiu informačnuacute profesiu (Niel-

sen Hjoslashrland 2014) Vyacutebornyacute prehľad tyacutechto novyacutech profesiiacute vraacutetane ich mapy prinaacutešajuacute

napriacuteklad Cox a Corrall (2013) Vzdelanie v oblasti manažmentu daacutet mocircžeme rozdeliť na

špecializovaneacute predmety pre vzdelaacutevanie knižničnyacutech a informačnyacutech profesionaacutelov a na

kurzy a školenia pre prax knihovniacutekov a daacutetovyacutech manažeacuterov Obsah školeniacute v oblasti ma-

nažmentu vedeckyacutech daacutet prezentoval napriacuteklad Schneider (2017) pričom priacutestupy rozdelil na

orientovaneacute na obsah a orientovaneacute na metoacutedy praacutece s vedeckyacutemi daacutetami Pryor a Donnelly

(2009) v naacutevrhoch vzdelaacutevania pre manažment daacutet prezentujuacute model zručnostiacute obsahujuacuteci

zručnosti tvorcov daacutet manažeacuterov daacutet daacutetovyacutech knihovniacutekov a daacutetovyacutech vedcov a navrhujuacute

obsah ich vzdelaacutevania

Na KKIV FiF UK v suacutečasnosti realizujeme predmet zameranyacute na daacutetovuacute analyacutezu a vizu-

alizaacuteciu daacutet pre študentov bakalaacuterskeho programu informačnyacutech štuacutediiacute Obsahuje konceptu-

aacutelne zaacuteklady praacutece s daacutetami (kvantitatiacutevne daacuteta kvalitatiacutevne daacuteta otvoreneacute daacuteta veľkeacute daacuteta)

Zameriava sa aj na metoacutedy formaacutety a naacutestroje praacutece s daacutetami čistenie a konverziu daacutet tex-

toveacute analyacutezy vizualizaacuteciu a interpretaacuteciu daacutet Informačnaacute etika a etika daacutet je suacutečasťou oso-

bitneacuteho predmetu

Keďže v našom prieskume mladšiacute vedci potvrdili vyššiu mieru zaacuteujmu o školenia v ob-

lasti manažmentu vedeckyacutech daacutet navrhujeme pripraviť a realizovať kurzy vedeckej daacutetovej

gramotnosti pre doktorandov z rocircznych odborov štuacutedia ako suacutečasť ich metodologickej a ve-

deckej gramotnosti Tieto kurzy by mali obsiahnuť takeacute teacutemy ako typoloacutegia vedeckyacutech daacutet

31

zaacuteklady filozofie daacutet metodologickeacute zaacuteklady praacutece s daacutetami až po praktickeacute aspekty manaž-

mentu vedeckyacutech daacutet v digitaacutelnych knižniciach ako suacute procesy plaacutenovania selekcie ucho-

vaacutevania ochrany analyacutezy manažmentu a poskytovania služieb

Praktickeacute kurzy pre informačnyacutech profesionaacutelov v oblasti manažmentu vedeckyacutech daacutet

sa postupne rozviacutejajuacute aj s podporou euroacutepskych projektov zameranyacutech na otvorenuacute vedu

a otvorenyacute priacutestup v CVTI SR Tu ostaacuteva vyacutezvou budovanie daacutetovyacutech repozitaacuterov tvorba

a využiacutevanie novyacutech naacutestrojov na praacutecu s daacutetami daacutetoveacute kuraacutetorstvo praacuteca s metadaacutetami

dlhodobaacute archivaacutecia daacutet ochrana vedeckyacutech daacutet a strateacutegie praacutece s vedeckyacutemi daacutetami vo

vyacuteskumnyacutech projektoch vraacutetane rozvoja daacutetovej infraštruktuacutery pre digitaacutelne humanitneacute ve-

dy Aktuaacutelne suacute aj teacutemy ako plaacutenovanie manažmentu daacutet citačneacute štyacutely daacutet naacutezvy suacuteborov

a verziiacute daacutetovyacutech suacuteborov Cieľom je zdieľanie daacutet a efektiacutevna praacuteca s vedeckyacutemi daacutetami

v digitaacutelnom prostrediacute

Zaacutever

Preskuacutemali sme niektoreacute konceptuaacutelne aspekty vedeckyacutech daacutet s docircrazom na zložitosť

tohto pojmu aj možnosti formovania filozofie vedeckyacutech daacutet Sondy do informačneacuteho pro-

stredia vedcov v SR (Steinerovaacute 2018b 2017) potvrdili spoločneacute charakteristiky informač-

neacuteho spraacutevania vedcov z rocircznych odborov založeneacute na monitorovaniacute zdrojov teacutem a časopi-

sov analyacutezach interpretaacuteciaacutech a spracovaniacute daacutet často s využitiacutem štatistiky a špeciaacutelnych

softveacuterov Interpretaacutecia daacutet ako reprezentaacuteciiacute objektov vyacuteskumu či rozdielov v systeacuteme ziacutes-

kavanyacutech daacutet poukazuje na ich vlastnosť konkreacutetnosti ako suacutečasti kontextov discipliacuten Upo-

zornili sme však nielen na vyacuteznam pragmatickyacutech priacutestupov v procesoch spracovania daacutet

v ich životnom cykle ale aj na vyacuteznam ich teoacuterie a ďalšieho vyacuteskumu v oblasti rozvoja ich

filozofie Predstavili sme aj možnuacute typoloacutegiu vedeckyacutech daacutet spracovanuacute v raacutemci kvalitatiacutev-

neho vyacuteskumu informačneacuteho spraacutevania vedcov pričom ide o otvorenyacute systeacutem s možnosťou

identifikovať ďalšie typy daacutet

Identifikovali sme aj vedeckuacute daacutetovuacute gramotnosť na koncepčnej uacuterovni a predstavili

sme vyacutesledky medzinaacuterodneacuteho online prieskumu vedeckej daacutetovej gramotnosti Prieskum

poukaacutezal na aktuaacutelnosť teacutemy praacutece s daacutetami a na formovanie novyacutech profesiiacute daacutetovyacutech kuraacute-

torov a manažeacuterov daacutet Navrhli sme konceptuaacutelny raacutemec vedeckej daacutetovej gramotnosti s vy-

užitiacutem predchaacutedzajuacutecich teoretickyacutech modelov podloženyacutech empirickyacutem vyacuteskumom Ide

o model vedeckyacutech informačnyacutech interakciiacute prepaacutejajuacuteci faktory expertiacutezy metodologickeacute

faktory a faktory otvorenej vedy (Steinerovaacute 2016) a model rozdielov medzi odbormi (Stei-

nerovaacute 2018) Raacutemec zdocircrazňuje filozofickeacute rozmery daacutet so zameraniacutem na formulovanie

otaacutezok podporenyacutech daacutetami rozvoj daacutetovej infraštruktuacutery a pravidlaacute praacutece s daacutetami (episte-

mologickyacute ontologickyacute a etickyacute rozmer) Ekologickyacute rozmer raacutemca obsahuje faktory adap-

taacutecie evoluacutecie participaacutecie aj služieb s pridanou hodnotou Vyznačuje sa viacnaacutesobnyacutem

využitiacutem daacutet vo vedeckyacutech informačnyacutech interakciaacutech a premenou daacutet na znalosti ako suacutečasť

kreatiacutevnych akademickyacutech informačnyacutech ekoloacutegiiacute (Steinerovaacute 2018) Naznačuje aj premen-

livosť seacutemantiky daacutet v zaacutevislosti od kontextov komuniacutet kultuacutery discipliacuten hodnocirct a kreatiacutev-

nej exploraacutecie

V tomto zmysle navrhujeme aj zmeny v praacuteci akademickyacutech knižniacutec v suacutelade s interak-

tiacutevnym modelom akademickej knižnice ako suacutečasti akademickyacutech informačnyacutech ekoloacutegiiacute

(Steinerovaacute 2018) Tento model vychaacutedza z trendov otvorenej vedy a digitaacutelnej vedy a z kva-

litatiacutevnej štuacutedie informačneacuteho spraacutevania vedcov Kladie docircraz na manažment informaacuteciiacute

a manažment daacutet a prechod služieb smerom k aktiacutevnej podpore vedcov a k budovaniu infor-

mačnej a daacutetovej infraštruktuacutery Medzi ďalšie funkcie v modeli tejto knižnice patriacute najmauml

32

interaktiacutevnosť propagaacutecia vyacutesledkov vedcov podpora projektov priacuteprava publikaacuteciiacute for-

movanie priestoru pre spolupraacutecu kreativitu a dialogickeacute partnerstvaacute vedcov a informačnyacutech

profesionaacutelov

Nakoniec sme navrhli prehĺbenie vzdelaacutevania v oblasti manažmentu vedeckyacutech daacutet pre

informačnyacutech profesionaacutelov a vedeckej daacutetovej gramotnosti pre doktorandov a mladyacutech ved-

cov Obraz o informačnom spraacutevaniacute vedcov v SR sme potvrdili dvomi empirickyacutemi štuacutediami

aj keď suacute obmedzeneacute metoacutedami vyacuteskumu (kvalitatiacutevna štuacutedia 19 vybranyacutech vedcov kvanti-

tatiacutevny prieskum 257 analyzovanyacutech odpovediacute) Z tyacutechto prieskumov vyplynuli určiteacute me-

dzery v informačnej a daacutetovej infraštruktuacutere vedcov ale aj medzery v praacuteci s vedeckyacutemi

daacutetami Vedci majuacute zaacuteujem o efektiacutevnejšiu praacutecu s daacutetami o spolupraacutecu s informačnyacutemi

profesionaacutelmi a o školenia v manažmente vedeckyacutech daacutet Daacutetovaacute infraštruktuacutera a služby

informačnej infraštruktuacutery suacute zaacutekladom zdieľania daacutet a vedeckej kolaboraacutecie s možnosťami

podpory kreativity a inovaacuteciiacute Vedci v prieskume vniacutemajuacute informačneacute prostredie kriticky aj

konštruktiacutevne Barieacutery v informačnom prostrediacute reprezentuje najmauml administratiacutevna zaacuteťaž

priacutestup k digitaacutelnym naacutestrojom a financie Vedci pritom podporujuacute otvorenuacute vedu a kola-

boraacuteciu v digitaacutelnom prostrediacute obaacutevajuacute sa však napaumltia medzi akademickyacutemi hodnotami

a komerčnyacutemi vplyvmi vo vede Vedeckeacute strateacutegie univerziacutet by mali podporovať inovaacutecie

komunikaacuteciu a kolaboraacuteciu zdieľanie daacutet a presun vedeckej komunikaacutecie do digitaacutelneho pro-

stredia vraacutetane novšiacutech modelov zabezpečovania kvality a manažmentu vedeckyacutech daacutet

Tieto zistenia suacute v suacutelade s vyacutesledkami podobnyacutech štuacutediiacute ako napriacuteklad Kim a Stanton (2016)

Bourg et al (2009) Erdelez a Means (2005) Cox a Pinfield (2013) alebo Silipigni et al (2017)

v oblastiach zdieľania daacutet a vplyvu akademickyacutech knižniacutec

Rozvoj vedeckej kolaboraacutecie v digitaacutelnom prostrediacute bude aj ďalej intenziacutevne pokračo-

vať Informačniacute profesionaacuteli tu buduacute mať svoje vyacuteznamneacute miesto v službaacutech a manažmente

informaacuteciiacute a daacutet a v budovaniacute daacutetovyacutech a informačnyacutech infraštruktuacuter V tomto kontexte je

potrebneacute rozviacutejať aj teoretickuacute zložku informačnej vedy najmauml otaacutezky filozofie daacutet a filo-

zofie informaacuteciiacute ktoreacute otvaacuterajuacute noveacute horizonty praacutece s informaacuteciami vraacutetane probleacutemov

etiky informaacuteciiacute a etiky daacutet či patologickyacutech javov informačneacuteho preťaženia nespraacutevnych

a falošnyacutech informaacuteciiacute dezinformaacuteciiacute zneužiacutevania daacutet a znečistenia informačneacuteho prostre-

dia Trendy informačnej vedy sa tak prejavujuacute v kontinuaacutelnych snahaacutech o pochopenie infor-

mačneacuteho prostredia informačnyacutech interakciiacute informačneacuteho spraacutevania a informačnyacutech po-

trieb nielen vedcov ale aj inyacutech komuniacutet v digitaacutelnom prostrediacute

Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute spraacute-

vanie sa človeka v digitaacutelnom priestore Ďakujem kolegom za spracovanie analyacutez a grafov

z prieskumov najmauml J Ilavskej M Ondrišovej a M Melicherovej

Zoznam bibliografickyacutech odkazov

ACRL 2013 Intersection of scholarly communication and information literacy creating

strategic collaboration for a changing academic environment [online] Chicago IL

Association of College and Research Libraries [cit 2017-05-05] Dostupneacute na

httpacrlalaorgintersections

BORGMAN ChL 2015 Big Data Little Data No Data Scholarship in the Networked

World Cambridge MIT Press

BOWKER G TIMMERMANS S CLARKE AE a E BALKA eds 2015 Boundary

Objects and Beyond Working with Leigh Star Cambridge MIT Press

33

BOWKER GC 2008 Memory Practices in the Sciences Cambridge the MIT Press

BROWN C 2010 Communication in the Sciences Annual Review of Information Science

and Technology 44 287-316

BOURG CH ROSS C a R ERWAY 2009 Support for the Research Process An Aca-

demic Library Manifesto Report prodby OCLC Research [online] [cit 2010-10-12]

Dostupneacute na httpwwwoclcorgresearchpublicationslibrary20092009-07pdf

BULGER M MEYER ET DE LA FLOR G TERRAS M WYATT S JIROTKA

M ECCLES K Ch McCARTHY MADSEN 2011 Reinventing Research Informa-

tion Practices in the Humanities A Research Information Network Report [online] April

2011 [cit 2011-04-30] Dostupneacute na httpdxdoiorg102139ssrn1859267

BUCKLAND M 2017 Information and Society Cambridge Ma the MIT

CARLSON J JOHNSTON L WESTRA B a M NİCHOLS 2013 Developing an

Approach for Data Management Education A report from Data Literacy Project Int J

On Digital Curation 8(1) 204-217 Dostupneacute na httpdxdoiorg102218ijdcv8i1254

CARLSON J a M STOWELL BRACKE 2015 Planting the seeds for data literacy Lessons

learned from a student-centered education program Int Journal of Digital Curation

10(1) 95-110

CASE DO a L GIVEN 2016 Looking for information a survey of research on informa-

tion seeking needs and behaviour Fourth ed Bingley Emerald

CHOWDHURY GG 2014 Sustainability of Scholarly Information London Facet

CHOWDHURY GG UumlNAL Y KURBANOGLU S BOUSTANY J a G WALTON

2018 Research Data Management and data sharing behaviour of university researchers

In ISIC 2018 Proceedings of the information Behaviour Conference Krakoacutew Poland

9-11 October 2018

COX AM a S CORRALL 2013 Evolving Academic Library Specialties In JASIST

64(8) 1526-1542 DOI 101002asi22847

COX A M a S PINFIELD 2013 Research data management and libraries Current activi-

ties and future priorities In Journal of Librarianship and Information Science June 28

2013 DOI 1011770961000613492542

EDWARDS PN JACKSON SJ BOWKER GC a C KNOBEL 2007 Understanding

Infrastructure Dynamics Tensions and Design Report of a Workshop on History and

Theory of Infrastructure Lessons for New Scientific Cyberinfrastructures [online]

Washington NSF [cit 2008-08-09] Dostupneacute na

httpdeepbluelibumichedubitstream202742493533UnderstandingInfrastructure200

7pdf

ERDELEZ S a T MEANS 2005 Measuring changes in information sharing among life

science researchers In Knowledge Management Nurturing Culture Innovation and

Technology 29-40

FORD N 2015 Introduction to Information Behaviour London Facet

FLORIDI L 2014 The fourth revolution How the infosphere is reshaping human reality

Oxford Oxford University Press ISBN 978-0-19-874393-4

FLORIDI L 2010 Information A very Short Introduction Oxford Oxford University Press

FURNER J 2016 ldquoDatardquo The data In KELLY M BIELBY J eds Information Cultures

in the Digital Age Springer Wiesbaden 287-306

34

FURNER J 2017 Philosophy of Data Why In Education for Information 33 55-70

DOI 103233EFI-170986

FRY J 2013 Considerations in adopting a disciplinary analysis of scholarly communica-

tion and information behaviours In ASIST European Workshop Abo Abo Univ 63-78

GIVEN LM a R WILLSON 2015 Collaboration Information Seeking and Technology

Use A Critical Examination of Humanities Scholarsrsquo Research Practices In HANSEN

P SHAH C a C-P KLAS eds Collaborative Information Seeking Computer Supported

Cooperative Work Springer Cham

GREIFENEDER E PONTIS S BLANDFORD A ATTALLA H NEAL D a K

SCHLEBBE 2018 Researchersrsquo attitudes towards the use of social networking sites

Journal of Documentation [online] 74(1) 119-136 [cit 2018-12-13] Dostupneacute na

httpsdoiorg101108JD-04-2017-0051

HOWKINS J 2010 Creative Ecologies Where Thinking is a Proper Job New Brunsvik

Transaction Pub

JAROLIacuteMKOVAacute A 2017 Daacutetovaacute (informačniacute) gramotnost a vyacutezkumnaacute data In ITLib

21(4) 30-33

KARVALICS LZ 2013 From Scientific Literacy to Lifelong Research A Social Innova-

tion Approach In KURBANOGLU S et al eds Worldwide Commonalities and Chal-

lenges in Information Literacy Research and Practice ECIL Springer Cham 126-133

KIM Y a J M STANTON 2016 Institutional and individul factors affecting scientistacutes

data-sharing behaviors a multilevel analysis Journal of the Association for Information

Science and Technology [online] 67 776-799 [cit 2017-01-14] Dostupneacute na

httpdxdoiorg101002asi23424

KINCHIN IM STREATFIELD D a DB HAY 2010 Using Concept Mapping to En-

hance the Research Interview In International Journal of Qualitative Methods 9(1)

52-89

KOLTAY T 2017 Data Literacy for researchers and data librarians J of Librarianship

and Inf Science 49(1) 3-14

KOLTAY T ŠPIRANEC S a LZ KARVALICS 2016 Research 20 and the Future of

Information Literacy Amsterdam Chandos

KIRCHNER J DIAZ J HENRY G FLISS S CULSHAW J GENDRON H a J

CAWTHORNE 2015 The Centre of Excellence Model for Information Services [online]

Washington CLIR [cit 2016-09-09] Dostupneacute na

httpwwwclirorgpubsreportspub163

MACKENZIE A a L MARTIN L eds 2016 Developing Digital Scholarship Emerging

practices in academic libraries London Facet

MALPAS C a M PROFFITT 2017 The Transformation of Academic Library Collecting

A Synthesis of the Harvard Libraryrsquos Hazen Memorial Symposium [online] Dublin OH

OCLC Research [cit 2018-02-15] DOI 1025333C3J04Z

MARTIN ER 2014 What is Data Literacy Journal of eScience Librarianship [online]

3(1) 1-2 [cit 2015-05-05] Dostupneacute na httpdoi107191jeslib20141069

MARTONE M E 2015 FORCE11 Building the Future for Research Communications

and e-Scholarship Bioscience [online] 65(7) 635 [cit 2016-06-09] Dostupneacute na

httpsdoiorg101093bioscibiv095

35

NARDI BA a VL OacuteDAY 1999 Information Ecologies Using Technology with Heart

Cambridge MIT Press

NIELSEN HJ a B HJOslashRLAND 2014 Curating research data the pontential roles of

libraries and information professionals J of Documentation 70(2) 221-240

NOVAK JD a AJ CANtildeAS 2006 The Theory Underlying Concept Maps and How to

Construct Them Technical report IHMC CmapsTools Pensacola Florida Institute for

Human and Machine Cognition

OLSON GM a J OLSON 2016 Converging on theory from four sides In SONNEN-

WALD D ed Theory development in the Information Sciences Austin Univ Of Texas

87-100

PALMER CL a MH CRAGIN 2008 Scholarship and disciplinary practices In Annual

Review of Information Science and Technology [online] 43(2) 163-212 [cit 2009-09-

09] Dostupneacute na httpdxdoiorg101002aris20081440420112

PAacuteLSOTTIR A 2018 Data Literacy Collaboration and Sharing of Research Data Among

Academics at the University of Island In Information Literacy in the Workplace 5th

European Conference Springer International Publ AG 178-185 CCIS 810

PRYOR G a M DONNELLY 2009 Skilling Up to Data Whose Role Whose Responsibil-

ity Whose Career In International Journal of Digital Curation [online] 4(2) [cit 2010-

02-18] Dostupneacute na httpwwwijdcnetarticleview126 DOI

httpsdoiorg102218ijdcv4i2105

SCANLON E 2014 Scholarship in the Digital Age open educational resources publica-

tion and public engagement British Journal of Educational Technology 45 (1) 12-23

SCHNEIDER R 2013 Research Data Literacy In KURBANOGLU S et al eds World-

wide Commonalities and Challenges in Information Literacy Research and Practice EC-

IL Springer Cham 134-140

SCHNEIDER R 2018 Training Trainers for Data Literacy A Content- and Method-Oriented

Approach In KURBANOGLU S et al eds Information Literacy in the Workplace 5th

European Conference ECIL Springer International Publishing AG 139-147 CCIS 810

SILIPIGNI CL HARVEY W KITZIE V a S MIKITISH 2017 Academic Library Impact

Improving Practice and Essential Areas to Research Chicago Il ACRL-ALA

SONNENWALD DH 2013 Visioning the Future of Information and Library Science

Challenges and Opportunities In HOBOHM HC ed Informationswissenschaft

zwischen virtuellen Infrastruktur und materialen Lebenswelt ISI 2013 Gluckstadt Huls-

busch s 22-34

STEINEROVAacute J 2016 Open Science and the Research Information Literacy Framework

In Information Literacy Key to an Inclusive Society KURBANOGLU S et al eds

ECIL 2016 Cham Springer International Publishing CCIS 676 s 277-385

STEINEROVAacute J 2017 Otvorenaacute veda a informačneacute spraacutevanie vedcov v SR In ProInFlow

časopis pro informačniacute vědy [online] 9(2) 48-73 [cit 2018-02-02] Dostupneacute na

httpsdoiorg105817proinflowv9i21675

STEINEROVAacute J 2018 Informačneacute prostredie a vedeckaacute komunikaacutecia Informačneacute ekoloacute-

gie Bratislava UK ISBN 978-80-223-4445-6

STEINEROVAacute J 2018a Information Literacy Practices of Researchers in Workplace

Information Ecologies In KURBANOGLU S et al eds Information Literacy in the

Workplace Cham Springer CCIS 810 s 30-39

36

STEINEROVAacute J 2018b Informačneacute prostredie a vedeckaacute komunikaacutecia aspekty vedeckej

daacutetovej gramotnosti In ProInFlow [online] 10(2) 4-22 [cit 2018-12-13] Dostupneacute na

httpproinflowcz

STEINEROVAacute J a M ONDRIŠOVAacute 2019 Research Data Literacy Perception and Prac-

tices in the Information Environment In KURBANOGLU S et al eds Information

Literacy in Everyday Life ECIL 2018 6th European Conference Oulu Sept 24ndash27

2018 Revised selected papers Cham Springer Nature Switzerland AG CCIS 989 pp

545ndash555 ISBN 978-3-030-13472-3 (eBook) Dostupneacute na httpsdoiorg101007978-

3-030-13472-3_51

TALJA S SAVOLAINEN R a H MAULA 2005 Field differences in the use and per-

ceived usefulness of scholarly mailing lists Information Research [online] 10(1) paper

200 [cit 2006-03-08] Dostupneacute na httpInformationRnetir10-1paper200html

TENOPIR C KING DW CHRISTIAN L a R VOLENTINE 2015 Scholarly article

seeking reading and use a continuing evolution from print to electronic in the sciences

and social sciences Learned Publishing 28(2) 93-105

TENOPIR C DALTON ED ALLARD S FRAME M PJESIVAC I BIRCH B

POLLOCK D a K DORSETT 2015 Changes in Data Sharing and Data Reuse Practic-

es and Perceptions among Scientists Worlwide PloS One [online] 10(8) 1-24 [cit 2015-

11-12] Dostupneacute na httpdoi101371journalpone0134826

UumlNAL Y et al 2019 Research data management and data sharing behaviour of university

researchers In Proceedings of ISIC The Information Behaviour Conference Krakow

Poland 9ndash11 October Part 2 Information Research [online] 24(1) paper isic 1818

(Archived by WebCitereg at httpwwwwebcitationorg74U6bBMqk) Dostupneacute na

httpInformationRnetir24-1isic2018isic1818html

VILAR P JUZNIC P a T BARTOL 2015 Information behaviour of Slovenian research-

ers investigation of activities preferences and characteristics Information Research

[online] 20(2) paper 670 [cit 2016-04-07] Dostupneacute na httpInformationRnetir20-

2paper670html

VRANA R 2013 Promotion of Scientific Literacy and Popularization of Science with

Support of Libraries and Internet Services In Worldwide Commonalities and Challenges

in Information Literacy Research and Practice ECIL 2013 Springer Cham 324-330

WILKINSON MD et al 2016 The FAIR Guiding Principles for scientific data manage-

ment and stewardship Sci Data 3160018 [online] [cit 2017-05-08] DOI

101038sdata201618

Resumeacute

VEDECKAacute DAacuteTOVAacute GRAMOTNOSŤ KONCEPTUAacuteLNE VYacuteCHODISKAacute

A SITUAacuteCIA V SR

Je la Steinerovaacute

Vymedzuje sa pojem a koncepcia daacutet vedeckyacutech daacutet a vedeckej daacutetovej gramotnosti v suacutevislosti s tren-

dom manažmentu vedeckyacutech daacutet Vedeckeacute daacuteta suacute reprezentaacutecie objektov ktoryacutemi mocircžu byť meraneacute

vstupy parametre a entity využiacutevaneacute ako docirckazy predpokladov Predstavujuacute sa konceptuaacutelne zaacuteklady

vyacuteskumu daacutet v informačnej vede analyzujuacute sa priacutestupy pri definovaniacute daacutet a filozofia daacutet Identifikujuacute

sa rocirczne aspekty a typy vedeckyacutech daacutet s docircrazom na počiacutetačovyacute a informačnyacute kontext daacutet Predstavuje

sa vlastnaacute typoloacutegia vedeckyacutech daacutet v pojmovej mape z kvalitatiacutevnej štuacutedie informačneacuteho spraacutevania

37

vedcov (19) s docircrazom na kontexty discipliacuten Definuje sa vedeckaacute daacutetovaacute gramotnosť ako schopnosti

a zručnosti pri rozpoznaniacute potreby daacutet pri analyacutezach synteacutezach a interpretaacuteciaacutech pri manažmente aj

využiacutevaniacute vedeckyacutech daacutet Prezentujuacute sa vyacutesledky online prieskumu vedeckej daacutetovej gramotnosti v SR

na vybranyacutech univerzitaacutech a v SAV (257 vedcov) ako suacutečasť medzinaacuterodneacuteho prieskumu Vedci vniacute-

majuacute pozitiacutevne praacutecu s daacutetami a suacute ochotniacute zdieľať svoje daacuteta s kolegami obaacutevajuacute sa zneužitia a dez-

interpretaacutecie daacutet Potvrdzujuacute sa rozdiely medzi discipliacutenami v postupoch a spracovaniacute vedeckyacutech daacutet

a vyzdvihuje sa zaacuteujem o manažment vedeckyacutech daacutet Navrhuje sa konceptuaacutelny raacutemec vedeckej daacuteto-

vej gramotnosti ako suacutečasť ekologickyacutech vedeckyacutech informačnyacutech interakciiacute Definuje sa manažment

vedeckyacutech daacutet s docircrazom na budovanie daacutetovej infraštruktuacutery a digitaacutelne humanitneacute vedy Navrhuje sa

obsah kurzov vzdelaacutevania pre informačnyacutech profesionaacutelov a doktorandov v oblasti daacutetoveacuteho manaž-

mentu ako suacutečasti vedeckej daacutetovej gramotnosti Potvrdzuje sa trend rozvoja informačnej vedy smerom

k rozvoju teoacuterie a filozofie daacutet a informaacuteciiacute

Summary

RESEARCH DATA LITERACY CONCEPTUAL BACKGROUND AND

SITUATION IN SLOVAKIA

Jela Steinerovaacute

We determine the concept of data research data and research data literacy in the context of research

data management Research data are representations of objects which can include measured inputs

parameters and entities use as evidence of suppositions We present the conceptual background of

research of data in information science and analyze the conceptions of the data definitions and the

philosophy of data We identify different aspects and types of research data with the emphasis on in-

formational and computational contexts of data A typology of research data is outlined in a concept

map based on a qualitative study of information behaviour of researchers (19) with the emphasis on

contexts of disciplines We determine the research data literacy as abilities and skills in recognition of

the need of data in analyses synthesis and interpretations management and use of research data We

also present results of an online survey of the research data literacy in Slovakia in selected universities

and the Slovak Academy of Science (257 responses) as part of an international survey Researchers

perceive the work with data positively they are willing to share theri data with colleagues and are

afraid of musiuse and misinterpretation of their data Differences amon disciplines were confirmed in

procedures and data processing and interest in research data management We proposed the conceptual

framework for research data literacy as part of ecological research information interactions The re-

search data management concept is determined with the emphasis on research data infrastructure de-

velopment of digital humanities We propose the content of the courses of research data management

as part of research data literacy The trend of information science towards the development of the phi-

losophy of data and philosphy of information has been confirmed

38

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

ALTMETRIA ndash INYacute POHĽAD NA HODNOTENIE

VEDECKYacuteCH PUBLIKAacuteCIIacute

Miriam Ondrišovaacute Maacuteria Dubovaacute

Uacutevod

Hodnotenie vedy je zložityacute proces vzhľadom na variabilitu vednyacutech discipliacuten vedeckej

praacutece a vyacutestupov vedeckyacutech vyacuteskumov Napriek tomu je hodnotenie vedcov potrebneacute naj-

častejšie z docircvodu finančnej naacuteročnosti vyacuteskumov a nutnosti selekcie vedeckyacutech tiacutemov a vyacute-

skumnyacutech projektov Okrem kvalitatiacutevnych metoacuted sa pri hodnoteniacute využiacutevajuacute kvantitatiacutevne

metoacutedy bibliometrie a scientometrie ktoreacute suacute považovaneacute za relatiacutevne objektiacutevne nezaacutevisleacute

od subjektiacutevneho posudzovania (Levitt a Thelwall 2014) Jednyacutem z najpoužiacutevanejšiacutech indi-

kaacutetorov (metriacutek) hodnotenia je produktivita vedcov reprezentovanaacute publikaacuteciami Premisou

takeacutehoto hodnotenia je tradiacutecia komunikovania vedeckyacutech vyacutesledkov publikovaniacutem vo ve-

deckyacutech časopisoch konferenčnyacutech a vedeckyacutech zborniacutekoch resp monografiaacutech Vyacuteznam

vedeckyacutech vyacutesledkov je v tomto kontexte kvantifikovateľnyacute počtom citaacuteciiacuteohlasov ktoreacute

publikaacutecia komunikujuacuteca vyacutesledky vyacuteskumu ziacuteskala Takeacuteto hodnotenie nedokaacuteže reflekto-

vať spoločenskyacute a edukačnyacute dopad vedeckyacutech vyacuteskumov pretože je limitovaneacute zdrojom

uacutedajov ktoryacutemi suacute predovšetkyacutem citačneacute databaacutezy systematicky sledujuacutece člaacutenky vo vybra-

nej množine kvalitnyacutech vedeckyacutech časopisov spolu s bibliografickyacutemi odkazmi V tomto

zmysle je perspektiacutevnym zdrojom uacutedajov digitaacutelne prostredie ktoreacute umožňuje sledovať a mo-

nitorovať interakcie vedcov s odbornou a laickou verejnosťou Digitaacutelna stopa interakciiacute maacute

v sebe potenciaacutel na ziacuteskavanie novyacutech informaacuteciiacute o dopade vedeckyacutech produktov

Z hľadiska evaluaacutecie vedy suacute zaujiacutemaveacute odozvy na vedeckeacute vyacutestupy od použiacutevateľov

sociaacutelnych meacutediiacute v podobe počtov prečiacutetaniacute stiahnutiacute zdieľaniacute kliknutiacute uloženiacute medzi zaacute-

ložky zmienok v statusoch spraacutevach na webovyacutech straacutenkach alebo blogoch Rozmanitosť

daacutet a použiacutevateľov umožňuje vytvaacuterať indikaacutetory využiteľneacute pri zisťovaniacute vplyvu vedeckeacuteho

produktu nielen na uacutezku skupinu vedcov ale aj na ľudiacute z praxe študentov učiteľov a širšiu

laickuacute verejnosť

Takeacuteto indikaacutetorymetriky suacute považovaneacute za alternatiacutevu resp doplnok k tradičnyacutem ci-

taacuteciaacutem a zaoberaacute sa nimi novaacute dynamickaacute discipliacutena altmetria Mocircžeme ju definovať ako

vednuacute oblasť zaoberajuacutecu sa štuacutediom a využiacutevaniacutem merania dopadu vedeckeacuteho produktu

(publikaacuteciiacute vyacuteskumnyacutech uacutedajov softveacuteru copyrightu algoritmu sivej literatuacutery a prezentaacute-

cie) na zaacuteklade kvantifikaacutecie aktiviacutet použiacutevateľov pri použiacutevaniacute naacutestrojov v online prostrediacute

(Priem 2014 Ondrišovaacute 2016) K najčastejšie deklarovanyacutem charakteristikaacutem indikaacutetorov

altmetrie patriacute diverzita hodnotenyacutech vedeckyacutech produktov koncovyacutech použiacutevateľov a daacutet

39

ryacutechlosť odozvy kraacutetko po publikovaniacute či zverejneniacute a otvorenosť pri ziacuteskavaniacute uacutedajov (Bor-

nmann 2014 Priem et al 2010)

V priacutespevku prezentujeme vyacutesledky analyacutezy daacutet využiacutevanyacutech v altmetrii Kyacutem citačneacute

databaacutezy predstavujuacute kvalitnyacute konzistentnyacute zdroj budovanyacute pre bibliometrickeacute analyacutezy uacuteda-

je zo sociaacutelnych meacutediiacute nie suacute primaacuterne určeneacute pre altmetrickeacute analyacutezy Preto sme si za cieľ

stanovili nielen analyzovať daacuteta matematicko-štatistickyacutemi metoacutedami ale rovnako preskuacute-

mať dostupnosť kompletnosť a štruktuacuteru altmetrickyacutech daacutet a potrebu ich integraacutecie s inyacutemi

daacutetami Analyacutezy naacutem pomohli pribliacutežiť spraacutevanie a preferencie rocircznych typov použiacutevateľov

pri interakcii s vedeckyacutemi publikaacuteciami

Charakteristika analyzovanyacutech daacutet

Daacuteta pre vytvaacuteranie altmetrickyacutech indikaacutetorov suacute dostupneacute z rocircznych zdrojov ku kto-

ryacutem mocircžeme zaradiť sociaacutelne siete blogy mikroblogy referenčneacute manažeacutery zaacuteložkoveacute

systeacutemy Wikipeacutediu straacutenky na zdieľanie softveacuteru prezentaacuteciiacute multimediaacutelneho obsahu

odporuacutečacie systeacutemy a masmeacutediaacute Spriacutestupňujuacute sa prostredniacutectvom verejneacuteho rozhrania pre

programovanie aplikaacuteciiacute API (ang applications programming interfaces) priamo zo zdrojov

alebo od poskytovateľov služieb ktoriacute daacuteta z viaceryacutech zdrojov vo vhodnej forme prezentu-

juacute najčastejšie prostredniacutectvom alternatiacutevnych indikaacutetorov

Pri vyacutebere zdroja daacutet boli našimi kriteacuteriami

dostupnosť daacutet

rocircznorodosť daacutet

dostatočnyacute objem daacutet

Do uacutevahy pripadali jednotliveacute sociaacutelne meacutediaacute alebo poskytovateľ služieb ktoryacute spriacutes-

tupňuje zozbieraneacute uacutedaje z viaceryacutech zdrojov Všetky naše kriteacuteriaacute najlepšie spĺňali daacuteta

z portaacutelu wwwaltmetriccom spoločnosti Altmetric

Spoločnosť Altmetric sleduje na niekoľkyacutech typoch zdrojov odozvy na vedeckeacute vyacutestu-

py na zaacuteklade ich jedinečnyacutech identifikaacutetorov Medzi najznaacutemejšie identifikaacutetory patria DOI

a ISBN ale využiacutevajuacute sa aj mnoheacute ineacute ako PubMedID SSRN ID a pod Pre každyacute sledovanyacute

vedeckyacute vyacutestup je vypočiacutetavanaacute hodnota metriky bdquoaltmetrickeacute skoacutereldquo ktoraacute sa odviacuteja od

počtu zmienok daneacuteho dokumentu vo vybranyacutech meacutediaacutech pričom maacute každeacute z meacutediiacute prirade-

nuacute určituacute vaacutehu Vaacuteha zodpovedaacute relatiacutevnemu dosahu jednotliveacuteho typu zdroja na publikum

Skoacutere sluacuteži na posuacutedenie dokumentu z hľadiska ziacuteskania si pozornosti preto aj celyacute naacutezov

indikaacutetora je Altmetric Attention Score Jeho hodnota sa nemusiacute rovnať iba vaacuteženeacutemu počtu

zmienok Spoločnosť Altmetric mocircže napriacuteklad na zaacuteklade indiacuteciiacute vyhodnotiť že danyacute pou-

žiacutevateľ je zaujatyacute a preto sa jeho priacutespevky do skoacutere nezapočiacutetavajuacute (Altmetric 2018) Pou-

žiacutevanyacute algoritmus však nie je transparentnyacute a priacutestupnyacute verejnosti

Na extrakciu daacutet z portaacutelu sme využili voľne poskytovaneacute API Vďaka kľuacuteču ktoryacute sme

od spoločnosti Altmetric ziacuteskali ako vyacuteskumniacuteci sme boli schopniacute stiahnuť až 250-tisiacutec

zaacuteznamov Na zaacuteklade počtu daacutet ku ktoryacutem sme ziacuteskali priacutestup sme si stanovili že sa bu-

deme venovať dokumentom ktoreacute zaznamenali ohlas v meacutediaacutech za poslednyacute mesiac Daacuteta

boli stiahnuteacute v januaacuteri 2018 a počet zaacuteznamov bol 249 965 (Dubovaacute 2018)

Daacuteta neobsahovali všetky uacutedaje ktoreacute by naacutes zaujiacutemali a s ktoryacutemi by sme chceli pra-

covať Napriacuteklad geolokaacutecia použiacutevateľov ktoriacute dokumenty zdieľali je dostupnaacute iba na

zaacuteklade komerčnej licencie Rovnako v zaacuteznamoch chyacutebal rok vydania Napriek tomu že

portaacutel poskytuje uacutedaje z viaceryacutech zdrojov na doplnenie bolo potrebneacute integrovať uacutedaje

z ďalšiacutech databaacutez Išlo predovšetkyacutem o citačnuacute databaacutezu Scopus z ktorej sme pre vybraneacute

40

zaacuteznamy doplnili abstrakt rok vydania a kľuacutečoveacute slovaacute Uacutedaj o dostupnosti zdrojov v režime

Open Access sme ziacuteskali z weboveacuteho portaacutelu Directory of Open Access Journals (DOAJ)

a z portaacutelu Wikipeacutedia ktoryacute ponuacuteka zoznam archiacutevov s politikou otvoreneacuteho priacutestupu k vede

pod naacutezvom Open-access archives

Kvocircli konzistentnosti bolo potrebneacute upraviť množinu daacutet pri nekompletnyacutech nespraacutev-

nych alebo duplicitnyacutech zaacuteznamoch V zaacuteznamoch sa vyskytovali chyby v docircsledku ne-

spraacutevneho umiestnenia oddeľovača poliacute čiacutem sa posunul obsah jednotlivyacutech atribuacutetov Takeacuteto

zaacuteznamy sme opravili popriacutepade odstraacutenili ak ich nebolo možneacute spraacutevne doplniť

Po analyacuteze obsahu a štruktuacutery daacutet sme sa rozhodli vyselektovať zaacuteznamy podľa typu

vedeckeacuteho produktu a podľa sledovanyacutech sociaacutelnych meacutediiacute

Z hľadiska typov vedeckyacutech produktov sa v daacutetach objavili člaacutenky knihy kapitoly

kniacuteh daacutetoveacute množiny klinickeacute štuacutedie a pod My sme sa pre ďalšiu analyacutezu rozhodli pone-

chať len zaacuteznamy s atribuacutetom typu bdquoArticleldquo (člaacutenok) pretože tvorili podstatnuacute časť zaacutezna-

mov Vynechali sme zaacuteznamy v ktoryacutech nebol uvedenyacute naacutezov časopisu

Spoločnosť Altmetric sleduje okolo dvadsať sociaacutelnych sietiacute my sme vyselektovali tie

ktoreacute boli najvyužiacutevanejšie a mali najvaumlčšiu početnosť v zaacuteznamoch Stanovili sme si hrani-

cu početnosti 15-tisiacutec a tak naacutem ostalo 8 sietiacute Uacutedaje z ostatnyacutech sietiacute sme neanalyzovali

pretože majuacute maluacute vyacutepovednuacute hodnotu vzhľadom k počtu zaacuteznamov Vybrali sme nasledov-

neacute siete a meacutediaacute Citeulike Mendeley skupinu masmeacutediiacute blogy Twitter Facebook Goog-

le+ a Wikipeacutediu Naacutesledne vznikli zaacuteznamy ktoreacute na vyselektovanyacutech sieťach neboli zmie-

ňovaneacute preto sme ďalej s tyacutemito zaacuteznamami nepracovali Po celkovom čisteniacute daacutet naacutem

v databaacuteze ostalo 192 192 zaacuteznamov člaacutenkov

Vyacutesledky daacutetovej analyacutezy

Pojmom daacutetovaacute analyacuteza označujeme proces analytickeacuteho a logickeacuteho hodnotenia daacutet

Jeho podstatou je preskuacutemanie suacuteboru daacutet a naacutesledneacute modelovanie daacutet za uacutečelom naacutejdenia

užitočnyacutech informaacuteciiacute ktoreacute boli doposiaľ pre naacutes neznaacuteme (Spacey 2015)

Cieľom našej daacutetovej analyacutezy bolo zistiť

ktoreacute sociaacutelne meacutediaacute suacute najčastejšie využiacutevaneacute pri zmienkach o člaacutenkoch z vedeckyacutech

časopisov

člaacutenky z ktoryacutech časopisov sa najčastejšie objavujuacute v sledovanyacutech zaacuteznamoch

člaacutenky z ktoryacutech časopisov ziacuteskavajuacute najviac ohlasov

ktoreacute teacutemy zaujiacutemajuacute jednotliveacute skupiny použiacutevateľov

ako sa liacutešia preferovaneacute teacutemy rocircznych skupiacuten použiacutevateľov

Pomerneacute zastuacutepenie sociaacutelnych meacutediiacute

Daacuteta z jednotlivyacutech zdrojovsociaacutelnych meacutediiacute naacutem umožnili porovnať využiacutevanie tyacutechto

meacutediiacute pri šiacutereniacute a využiacutevaniacute vedeckyacutech člaacutenkov

Ako vyplyacuteva z obraacutezku 1 najviac boli využiacutevaneacute siete Twitter a Mendeley ktoreacute tvorili

spolu viac ako 90thinsp zmienokprečiacutetaniacute Facebook je v tomto kontexte využiacutevanyacute len okrajo-

vo rovnako ako masmeacutediaacute V ostatnyacutech meacutediaacutech boli hodnoty zmienok niacutezke a v každom

z nich sa vyskytovala zmienka len o menej ako štvrtine sledovanyacutech člaacutenkov Priemernyacute

počet prečiacutetaniacute jedneacuteho člaacutenku na Mendeley je 32 a približne rovnakyacute je priemernyacute počet

41

zmienok cez Twitter Rozdielne suacute maximaacutelne hodnoty pre jednotliveacute siete Kyacutem maximum

zmienok na sieti Twitter bolo 32 722 maximaacutelnou hodnotou v sieti Mendeley bolo 105 551

prečiacutetaniacute člaacutenku (Pozn Ide o člaacutenok z roku 1989 s naacutezvom Whitesidesampapos Group Wri-

ting a Paper ktoreacuteho teacutemou je metodika vedenia vyacuteskumu a piacutesania vedeckyacutech člaacutenkov Ako

sme dodatočne zistili z uacutedajov zo siete Mendeley čitateľmi suacute predovšetkyacutem študenti)

Obr 1

Pomerneacute zastuacutepenie sociaacutelnych meacutediiacute

Frekvenčnaacute analyacuteza časopisov

Nakoľko sme obmedzili typy vedeckyacutech vyacutestupov na člaacutenky zaujiacutemalo naacutes člaacutenky kto-

ryacutech časopisov boli spomenuteacute prostredniacutectvom sociaacutelnych meacutediiacute Vychaacutedzali sme z atribuacutetu

Journal ktoryacute však neobsahoval len naacutezvy časopisov ale aj naacutezvy repozitaacuterov archiacutevov

alebo online knižniacutec kam autori svoje člaacutenky umiestnili Altmetric kombinuje uacutedaje o naacutezve

časopisu a inyacutech webovyacutech uacuteložiacutesk do jedneacuteho poľa keďže online archiacutevy a repozitaacutere suacute

primaacuternymi zdrojmi kde boli člaacutenky publikovaneacute Na jednej strane tento priacutestup obohacuje

rozmanitosť člaacutenkov na druhej strane komplikuje porovnaacutevanie zdrojov

Celkovo sa v zaacuteznamoch vyskytovali člaacutenky z 16 649 rocircznych časopisov alebo inyacutech

webovyacutech repozitaacuterov Na obraacutezku 2 vidiacuteme desať najfrekventovanejšiacutech časopisov a portaacute-

lov spolu s počtami člaacutenkov v našej množine daacutet v absoluacutetnych čiacuteslach Mocircžeme si všimnuacuteť

že najviac člaacutenkov je z arXiv čo je elektronickyacute archiacutev preprintov vedeckyacutech praacutec V našich

daacutetach sa z tohto archiacutevu nachaacutedza až 12 325 člaacutenkov čo predstavuje 641thinsp Na druhom

mieste sa umiestnil vedeckyacute časopis PLoS ONE s počtom člaacutenkov 2672 (139thinsp) a na treťom

mieste Open Access repozitaacuter Social Science Research Network s 2563 člaacutenkami (133thinsp)

Všetky časopisyarchiacutevy zobrazeneacute na grafe suacute dostupneacute v režime Open Access okrem časo-

pisu Nature Časopisy Science a Proceedings of the National Academy of Sciences of the

United States of America spriacutestupňujuacute člaacutenky v režime Open Access s istyacutem časovyacutem one-

skoreniacutem po vydaniacute Znamenaacute to že dostupnosť člaacutenkov hraacute docircležituacute uacutelohu pri ich smerova-

niacute k širokeacutemu okruhu čitateľov prostredniacutectvom sociaacutelnych meacutediiacute

Vyacutesledky frekvenčnej analyacutezy časopisov podľa celkoveacuteho počtu zmienokprečiacutetaniacute na

sociaacutelnych meacutediaacutech suacute zobrazeneacute na obraacutezku 3 Do čela sa dostal časopis Nature ktoreacuteho

člaacutenky sa podľa analyzovanyacutech daacutet vyskytli v sociaacutelnych meacutediaacutech až 697 255-kraacutet čo pred-

stavuje 506thinsp z celkoveacuteho počtu Ide o vyacuteznamnyacute vedeckyacute časopis ktoryacute publikuje vyacutesku-

42

my z oblasti priacuterodnyacutech vied Ako bolo spomenuteacute časopis Nature nie je dostupnyacute v režime

Open Access napriek tomu si jeho člaacutenky vďaka kvalite našli svojich čitateľov Na druhom

mieste so 423thinsp sa nachaacutedza arXiv ktoryacute bol najpočetnejšiacute v počte člaacutenkov Tretiacutem je časo-

pis Science ktoryacute patriacute medzi najlepšie svetoveacute vedeckeacute časopisy s recenzovanyacutemi člaacutenkami

a ziacuteskal 367thinsp vyacuteskytov zo všetkyacutech člaacutenkov

Obr 2

Počty člaacutenkov z jednotlivyacutech časopisovportaacutelov

Obr 3

Počty zdieľaniacuteprečiacutetaniacute jednotlivyacutech časopisovportaacutelov

43

Použiacutevatelia

Altmetria obohacuje uacutedaje z tradičneacuteho hodnotenia o informaacutecie o rocircznych typoch pou-

žiacutevateľov Portaacutel Altmetric preberaacute delenie použiacutevateľov zo siete Twitter kde suacute rozdeleniacute na

štyri rozdielne skupiny

pub ndash laickaacute verejnosť

com ndash komunikaacutetori vedy ndash novinaacuteri blogeri editori

sci ndash vedci

doc ndash ľudia z praxe prevažne lekaacuteri

Sociaacutelna sieť Twitter zaraďuje použiacutevateľov do tyacutechto skupiacuten podľa kľuacutečovyacutech slov

z profilu použiacutevateľa podľa typu časopisov na ktoreacute použiacutevateľ odkazuje podľa histoacuterie

zasielanyacutech spraacutev a podľa zoznamu použiacutevateľov ktoriacute daneacuteho použiacutevateľa sledujuacute (Altmet-

ric 2017) Limitujuacutecim faktorom takeacutehoto delenia je jeho presnosť a v našej množine daacutet aj

obmedzenie na uacutedaje zo siete Twitter Prečiacutetania a zmienky z inyacutech sietiacute nie suacute rozdeľovaneacute

podľa použiacutevateľov Napriek tomu suacute uacutedaje relevantneacute pretože zmienky na sieti Twitter

tvoria takmer polovicu všetkyacutech uacutedajov

Obr 4

Pomerneacute zastuacutepenie počtu zmienok podľa typu použiacutevateľov

Ak porovnaacutevame kvantitatiacutevne aspekty použiacutevateľov tak na obraacutezku 4 je možneacute vidieť

že tri štvrtiny zmienok vytvorila laickaacute verejnosť 16thinsp vedci 8thinsp ľudia z praxe a 3thinsp ko-

munikaacutetori vedy Tieto uacutedaje poukazujuacute na skutočnosť že sieť Twitter predstavuje docircležituacute

platformu pri popularizaacutecii vedy Predpokladom je jej využiacutevanie ktoreacute je na Slovensku

slabšie

Preferencie použiacutevateľov z hľadiska teacutem člaacutenkov

Uacutedaje o typoch použiacutevateľov naacutem umožnili sledovať teacutemy ktoreacute suacute pre jednotliveacute pou-

žiacutevateľskeacute skupiny zaujiacutemaveacute

Pre každuacute skupinu sme vyselektovali 1000 najpopulaacuternejšiacutech člaacutenkov s najvyššiacutem poč-

tom vyacuteskytov (zmienok zdieľaniacute prečiacutetaniacute) Celkovo bolo tyacutemto spocircsobom vyselektovanyacutech

2302 rocircznych člaacutenkov Pri ich porovnaacutevaniacute v jednotlivyacutech skupinaacutech sme zistili že približne

paumltina člaacutenkov je vo všetkyacutech skupinaacutech rovnakaacute Znamenaacute to že 210 člaacutenkov zaujalo všet-

ky skupiny použiacutevateľov Počty populaacuternych člaacutenkov spoločnyacutech pre jednotliveacute skupiny suacute

v tabuľke 1 Najviac spoločnyacutech člaacutenkov (628) mali skupiny laickej verejnosti a komunikaacuteto-

rov vedy Najmenej spoločnyacutech člaacutenkov s inyacutemi skupinami použiacutevateľov mali ľudia z praxe

44

Tabuľka 1

Počty spoločnyacutech populaacuternych člaacutenkov

laickaacute verejnosť komunikaacutetori vedy vedci ľudia z praxe

laickaacute verejnosť x 628 468 365

komunikaacutetori vedy 628 x 524 379

vedci 468 524 x 289

ľudia z praxe 365 379 289 x

Pri tematickom mapovaniacute člaacutenkov sme využili co-word analyacutezu Metoacuteda využiacuteva frek-

venčnuacute analyacutezu textu a skuacutema spoločnyacute vyacuteskyt najfrekventovanejšiacutech termiacutenov (Ondrišovaacute

2011) Zdrojom daacutet pre takuacuteto analyacutezu mocircžu byť naacutezvy člaacutenkov abstrakty alebo kľuacutečoveacute

slovaacute definovaneacute autormi My sme zvolili kľuacutečoveacute slovaacute z člaacutenkov pretože najlepšie charak-

terizujuacute ich tematickyacute obsah Kľuacutečoveacute slovaacute neboli suacutečasťou daacutetovej sady ale boli k člaacuten-

kom doplneneacute z databaacutezy Scopus Analyacutezu a vizualizaacuteciu sme realizovali aplikaacuteciou VOS-

viewer Na jednotlivyacutech obraacutezkoch suacute vyobrazeneacute najfrekventovanejšie kľuacutečoveacute slovaacute

z 1000 najpopulaacuternejšiacutech člaacutenkov pre vybranuacute skupinu použiacutevateľov Zhlukovou analyacutezou

boli slovaacute aplikaacuteciou zaradeneacute do zhlukov podľa toho ako často sa spolu vyskytovali Veľ-

kosť bodu je uacutemernaacute počtu vyacuteskytov slova a bliacutezkosť bodov je uacutemernaacute frekvencii spoločneacuteho

vyacuteskytu slov Takyacutemto spocircsobom sa vyprofilovali teacutemy o ktoreacute sa jednotliveacute skupiny použiacute-

vateľov zaujiacutemajuacute

Obr 5

Mapa populaacuternych teacutem pre ľudiacute z praxe

45

Skupina populaacuternych člaacutenkov pre ľudiacute z praxe bola najšpecifickejšia a najmenej sa pre-

kryacutevala s inyacutemi skupinami Pravdepodobne preto že ľudia z praxe boli prevažne lekaacuteri boli

teacutemy zameraneacute hlavne na mediciacutenu a išli viac do hĺbky ako člaacutenky v ostatnyacutech skupinaacutech

Centraacutelnymi kľuacutečovyacutemi slovami suacute uacutemrtnosť a fyzickaacute aktivita Samostatnuacute teacutemu tvoriacute ter-

miacuten bdquoevidence-based medicineldquo ndash mediciacutena založenaacute na docirckazoch ktoraacute predstavuje systema-

tickyacute priacutestup k riešeniu klinickyacutech probleacutemov na zaacuteklade integraacutecie najlepšieho vedeckeacuteho

docirckazu s klinickou skuacutesenosťou a hodnotami pacienta (Sackett et al 2000) Medzi člaacutenkami

sa vyskytli teacutemy z rocircznych oblastiacute mediciacuteny zameraneacute na spocircsoby liečby najzaacutevažnejšiacutech

chorocircb ich prevenciu a mediciacutenske vzdelaacutevanie

Obr 6

Mapa populaacuternych teacutem pre komunikaacutetorov vedy

Komunikaacutetori vedy teda ľudia ktoriacute sprostredkovaacutevajuacute vedeckeacute vyacutesledky širokej verej-

nosti sa zaujiacutemajuacute o spoločenskeacute probleacutemy preto sa medzi teacutemami objavuje ekonoacutemia (eco-

nomics) a politika (politics) Centraacutelnymi kľuacutečovyacutemi slovami suacute sociaacutelne meacutediaacute a diverzita

Sociaacutelne meacutediaacute v spojeniacute so strojovyacutem učeniacutem (machine learning) a termiacutenom digitaacutelne

spoločenskeacute vedy (computational social science) ktoryacute predstavuje uplatnenie počiacutetačov

v spoločenskyacutech vedaacutech tvoria najvyacuteznamnejšiu teacutemu Sociaacutelne siete suacute zdrojom veľkeacuteho

množstva daacutet využiteľnyacutech pri skuacutemaniacute rocircznych spoločenskyacutech javov čo je atraktiacutevne pre

veľkuacute skupinu použiacutevateľov Ďalšiu teacutemu predstavuje diverzita ktoraacute je spojenaacute s probleacutema-

mi rodovej rovnosti vzdelaacutevania a vedy Populaacuternou oblasťou je pre komunikaacutetorov vedy

verejneacute zdravie spojeneacute s fyzickou aktivitou a epidemioloacutegiou

Teacutemy ktoreacute zaujiacutemajuacute vedcov suacute podobneacute ako teacutemy komunikaacutetorov vedy Ide o diver-

zitu v suacutevislosti s vedou vzdelaacutevaniacutem pracovnyacutem prostrediacutem a pod Veľkou teacutemou suacute opaumlť

sociaacutelne meacutediaacute analyacuteza daacutet strojoveacute učenie a ich využitie v spoločenskyacutech vedaacutech a v bio-

informatike Teacutema ktoraacute odlišuje tuacuteto skupinu použiacutevateľov od ostatnyacutech suacutevisiacute s metodo-

loacutegiou vyacuteskumov štatistickyacutemi metoacutedami opakovateľnosťou plaacutenovaniacutem a overovaniacutem

vyacutesledkov vyacuteskumov

46

Obr 7

Mapa populaacuternych teacutem pre vedcov

Obr 8

Mapa populaacuternych teacutem pre laickuacute verejnosť

Spektrum teacutem člaacutenkov populaacuternych u laickej verejnosti je širšie ako u inyacutech skupiacuten

Opakuje sa teacutema sociaacutelnych meacutediiacute otvorenyacutech a veľkyacutech daacutet teacutema rodovej rovnosti a po-

merne často sa vyskytuje termiacuten mozog v suacutevislosti s učeniacutem sa a emoacuteciami Tieto teacutemy suacute

47

spojeneacute v kontexte rizikovyacutech faktorov Ďalšia veľkaacute skupina teacutem suacutevisiacute so zdraviacutem najčas-

tejšiacutemi chorobami (diabetes naacutedoroveacute ochorenia infarkt depresia) ich liečeniacutem a preven-

ciou napriacuteklad vo forme fyzickej aktivity a stravovania Suacute to teda teacutemy ktoreacute ľudiacute nejakyacutem

spocircsobom ohrozujuacute a tyacutem vyvolaacutevajuacute potrebu ziacuteskavania odbornyacutech informaacuteciiacute z vedeckyacutech

člaacutenkov

Podobnosť teacutem medzi vybranyacutemi skupinami sme analyzovali na zaacuteklade vizualizaacutecie

použitiacutem Sankeyovho diagramu Použiacuteva sa na zobrazenie dynamiky siete v našom priacutepade

na zobrazenie zmien v prepojeniacute kľuacutečovyacutech slov člaacutenkov pre jednotliveacute skupiny použiacutevate-

ľov Kľuacutečoveacute slovaacute suacute rovnakeacute ako na predchaacutedzajuacutecich obraacutezkoch Zhluky kľuacutečovyacutech slov

suacute reprezentovaneacute blokmi ktoreacute suacute nazvaneacute podľa teacutemy najčastejšie podľa najvyacuteznamnej-

šieho kľuacutečoveacuteho slova v zhluku na zaacuteklade počtu prepojeniacute s ostatnyacutem slovami v zhluku

Šiacuterka toku z bloku je uacutemernaacute počtu rovnakyacutech kľuacutečovyacutech slov v prepojenyacutech blokoch (teacute-

mach) Niektoreacute kľuacutečoveacute slovaacute sa pri inej skupine použiacutevateľov vyskytujuacute v inom kontexte

čo je znaacutezorneneacute tokom medzi teacutemami Porovnaacutevali sme skupiny ktoreacute mali najviac spoloč-

nyacutech člaacutenkov ndash vedcov s komunikaacutetormi vedy a laickuacute verejnosť s komunikaacutetormi vedy

Obr 9

Diagram podobnosti teacutem vedcov a komunikaacutetorov vedy

Podobnosť populaacuternych teacutem pre vedcov a komunikaacutetorov vedy je zobrazenaacute na obraacutezku

9 Na diagrame vľavo suacute teacutemy populaacuterne u vedcov a vpravo teacutemy populaacuterne u komunikaacuteto-

rov vedy Najsilnejšiacutemi teacutemami suacute v oboch skupinaacutech digitaacutelne spoločenskeacute vedy ktoreacute

vychaacutedzajuacute z uacutedajov zo sociaacutelnych meacutediiacute Tieto teacutemy suacute prepojeneacute širokyacutem tokom čo zna-

menaacute že teacutemu reprezentujuacute takmer rovnakeacute kľuacutečoveacute slovaacute Tenkyacute tok z tejto teacutemy u komu-

nikaacutetorov vychaacutedza do teacutemy štatistika u vedcov pretože sa tu samostatne vyprofilovala teacutema

zameranaacute na štatistiku Pre obe skupiny je rovnako atraktiacutevna teacutema diverzity v rocircznych kon-

textoch ako bolo zrejmeacute z obraacutezkov 6 a 7 a teacutema predsudkov V tejto oblasti vedcov zaujiacute-

ma teacutema rodovej rovnosti preto tvoriacute samostatnyacute blok Oblasť metodoloacutegie vyacuteskumu suacutevi-

siaca so spoľahlivosťou a opakovateľnosťou testov je zaujiacutemavaacute len pre skupinu vedcov

Naopak verejneacute zdravie osobnosť a kognitiacutevne schopnosti suacute atraktiacutevne predovšetkyacutem pre

komunikaacutetorov vedy

48

Obr 10

Diagram podobnosti teacutem laickej verejnosti a komunikaacutetorov vedy

Z obraacutezku 10 je zrejmeacute že teacutemy skupiny laickej verejnosti a komunikaacutetorov vedy suacute

menej podobneacute ako v predchaacutedzajuacutecom porovnaniacute Teacutema sociaacutelnych meacutediiacute a digitaacutelnych

sociaacutelnych vied je znova spoločnaacute pre obe skupiny a maacute najvyacuteznamnejšie postavenie (na

zaacuteklade vyacutešky bloku) ale pre komunikaacutetorov vedy je podstatnejšia Kľuacutečoveacute slovaacute patriace

do tejto teacutemy (sociaacutelne meacutediaacute digitaacutelne spoločenskeacute vedy strojoveacute učenie big data a pod)

sa v člaacutenkoch atraktiacutevnych pre komunikaacutetorov vedy vyskytujuacute častejšie majuacute vaumlčšiu vaacutehu

a na diagrame suacute preto zobrazeneacute širšiacutem tokom z bloku Kľuacutečoveacute slovaacute reprezentujuacutece tuacuteto

teacutemu sa u laickej verejnosti trochu liacutešia Sociaacutelne meacutediaacute suacute v tejto skupine daneacute do kontextu

s rizikovyacutemi faktormi a emoacuteciami Ďalšou spoločnou teacutemou je verejneacute zdravie a prepojeneacute

suacute aj teacutemy cvičenie a kogniacutecie ktoreacute majuacute spoločneacute kľuacutečoveacute slovaacute ndash starnutie cvičenie

a kognitiacutevne schopnosti Ako vidieť z diagramu u laickej verejnosti viac prevažujuacute teacutemy

zameraneacute na zdravie prevenciu konkreacutetne diagnoacutezy z ktoryacutech sa samostatne vyčlenila de-

presia a ochorenia v suacutevislosti s mozgom

Zaacutever

Altmetria je mladou discipliacutenou a zatiaľ sa len skuacutemajuacute možnosti a vyacuteznam daacutet ziacuteska-

nyacutech zo sociaacutelnych meacutediiacute Zaacutekladnyacutem predpokladom všetkyacutech analyacutez suacute kvalitneacute a dostupneacute

uacutedaje Napriek deklaraacuteciaacutem o voľnej dostupnosti altmetrickyacutech daacutet ziacuteskať komplexneacute daacuteta

nie je jednoducheacute V daacutetach sa objavuje chybovosť a neuacuteplnosť ktoruacute je nutneacute v procese ich

čistenia skorigovať Pre hlbšie analyacutezy je potrebnaacute integraacutecia daacutet s inyacutemi zdrojmi čo je však

bez znalosti programovaciacutech jazykov časovo naacuteročnyacute proces

Z hľadiska evaluaacutecie vedcov na zaacuteklade vedeckyacutech vyacutestupov tvoria altmetrickeacute indikaacute-

tory zaujiacutemavyacute doplnok k tradičneacutemu bibliometrickeacutemu hodnoteniu Vyacutehodou nie je len

okamžitaacute možnosť ziacuteskania spaumltnej vaumlzby ale aj preukaacutezanie vplyvu a dopadu publikaacuteciiacute

v širšiacutech suacutevislostiach Otvorenosť je hlavnyacute atribuacutet pri šiacutereniacute a hodnoteniacute vedeckyacutech produk-

tov v altmetrii Ako vyplynulo z analyacutezy zdroje spriacutestupňujuacutece člaacutenky v režime Open Ac-

cess majuacute vaumlčšiacute potenciaacutel osloviť vedeckeacute aj nevedeckeacute publikum Najpoužiacutevanejšiacutemi plat-

49

formami na šiacuterenie zmienok o vedeckyacutech publikaacuteciaacutech suacute sociaacutelne meacutediaacute Twitter a Mende-

ley Zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu pri realizaacutecii princiacutepov otvorenej vedy V tomto kontexte je

pozitiacutevnym zisteniacutem vysokyacute zaacuteujem laickej verejnosti o vedeckeacute publikaacutecie Propagaacutecia vedy

maacute potenciaacutel premostiť barieacuteru medzi vedcami a verejnosťou Overeneacute vyacutesledky vyacuteskumov

majuacute nenahraditeľneacute miesto pri množstve polopraacutevd a dezinformaacuteciiacute prezentovanyacutech pro-

stredniacutectvom internetu Ako vyplynulo z textovej analyacutezy laickaacute verejnosť sa zaujiacutema o celyacute

rad teacutem suacutevisiacich s každodennyacutemi probleacutemami Veda nemocircže byť izolovanaacute od verejnosti

je nutneacute komunikovať vedeckeacute poznatky v zrozumiteľnej forme Probleacutemom popularizaacutecie

vedy je však jej nedostatočneacute ohodnotenie pre vedcov ktoriacute sa jej venujuacute Možno praacuteve

v tomto ohľade by mohli pomocirccť altmetrickeacute indikaacutetory

Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute

spraacutevanie sa človeka v digitaacutelnom priestore Vznikol tiež vďaka podpore v raacutemci OP Vyacuteskum

a vyacutevoj pre dopytovo-orientovanyacute projekt Univerzitnyacute vedeckyacute park Univerzity Komenskeacuteho

v Bratislave ITMS 26240220086 spolufinancovanyacute zo zdrojov Euroacutepskeho fondu regionaacutel-

neho rozvoja

Zoznam bibliografickyacutech odkazov

Altmetric 2017 How are Twitter demographics determined [online] [cit 2018-08-21]

Dostupneacute na httpshelpaltmetriccomsupportsolutionsarticles6000060978-how-are-

twitter-demographics-determined-

Altmetric 2018 How is the Altmetric Attention Score calculated [online] [cit 2018-08-

22] Dostupneacute na httpshelpaltmetriccomsupportsolutionsarticles6000060969-how-

is-the-altmetric-attention-score-calculated-

BORNMANN L 2014 Do altmetrics point to the broader impact of research An overview

of benefits and disadvantages of altmetrics In Journal of Informetrics Vol 8 issue 4 s

895-903

DUBOVAacute M 2018 Daacutetovaacute analyacuteza a jej využitie v altmetrii (Diplomovaacute praacuteca) Bratisla-

va Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho

LEVITT JM a M THELWALL 2014 From webometrics to altmetrics one and a half

decades of digital research at Wolverhampton In Libraries in the Digital Age (LIDA)

Proceedings Vol 13

ONDRIŠOVAacute M 2011 Bibliometria [online] Bratislava Stimul 134 s [cit 2018-08-31]

ISBN 978-80-8127-035-2 Dostupneacute na

httpsfphilunibaskfileadminfifkatedry_pracoviskakkivGranty_a _projektyInwentbi

bliometria_ondrisovapdf

ONDRIŠOVAacute M 2014 Alternatiacutevne hodnotenia dopadu vedeckyacutech vyacutestupov vo webovom

prostrediacute In Knižničnaacute a informačnaacute veda Bratislava Univerzita Komenskeacuteho

PRIEM J 2014 Altmetrics In CRONIN B a C R SUGIMOTO eds Beyond bibliomet-

rics harnessing multi-dimensional indicators of performance London The MIT Press s

263-287

PRIEM J et al 2010 Altmetrics a manifesto [online] [cit 2018-08-30] Dostupneacute na

httpaltmetricsorgmanifesto

SACKETT D L et al 2000 Evidence-based medicine how to practice and teach EBM

London Churchill-Livingstone

50

Resumeacute

ALTMETRIA ndash INYacute POHĽAD NA HODNOTENIE VEDECKYacuteCH PUBLIKAacuteCIIacute

Mir iam Ondrišovaacute Maacuteria Dubovaacute

Altmetrickeacute indikaacutetory tvoreneacute na zaacuteklade daacutet zo sociaacutelnych meacutediiacute predstavujuacute zaujiacutemavyacute doplnok

k tradičneacutemu bibliometrickeacutemu hodnoteniu vedcov V priacutespevku prezentujeme vyacutesledky daacutetovej analyacute-

zy vybranej vzorky altmetrickyacutech daacutet Analyacuteza ukaacutezala že zdroje spriacutestupňujuacutece člaacutenky v režime Open

Access majuacute vaumlčšiacute potenciaacutel osloviť vedeckeacute aj nevedeckeacute publikum Najpoužiacutevanejšiacutemi platformami

na šiacuterenie zmienok o vedeckyacutech publikaacuteciaacutech suacute sociaacutelne meacutediaacute Twitter a Mendeley Pozitiacutevnym ziste-

niacutem bol vysokyacute zaacuteujem laickej verejnosti o vedeckeacute publikaacutecie Komparatiacutevna analyacuteza populaacuternych

teacutem pre laickuacute verejnosť ľudiacute z praxe vedcov a komunikaacutetorov vedy ukaacutezala isteacute rozdiely v preferova-

nyacutech teacutemach a naznačila teacutemy puacutetaveacute pre všetky skupiny použiacutevateľov

Summary

ALTMETRICS ndash DIFFERENT VIEW OF THE EVALUATION OF SCIENTIFIC

PUBLICATIONS

Mir iam Ondrišovaacute Maacuteria Dubovaacute

Altmetric indicators based on social media data represent an interesting complement to traditional

bibliometric assessment of scientists In the paper we present the results of the data analysis of the

selected sample of the altmetric data The analysis has shown that Open Access resources have more

potential to reach out to both scientific and public audiences The most widely used platforms for dis-

seminating mentions to scientific publications are the social media Twitter and Mendeley In the con-

text of open science the publicrsquos interest in scientific publications was a positive finding A compara-

tive analysis of popular themes for members of the public practitioners research scientists and science

communicators has shown some differences in preferred topics and has highlighted topics which are

interesting for all user groups

51

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

FAKTORY VZNIKU A DOcircSLEDKY INFORMAČNYacuteCH

FILTRAČNYacuteCH BUBLIacuteN

Tomaacuteš Mirga Andrea Hrčkovaacute

Uacutevod Psychologickeacute aspekty vzniku filtračnyacutech bubliacuten

Termiacuten bdquofiltračnaacute bublinaldquo (filter bubble) ako prvyacute rozpracoval Eli Pariser ktoryacute ho

opisuje ako jeden z docircsledkov personalizaacutecie vyacutesledkov vyhľadaacutevania na internete a obsahu

na sociaacutelnych sieťach Pri tomto procese dochaacutedza k algoritmickej filtraacutecii systeacutemom zobra-

zovaneacuteho obsahu tak aby čo najpresnejšie zodpovedal predpokladanyacutem informačnyacutem potre-

baacutem použiacutevateľa Hoci sa o fenomeacutene filtračnyacutech bubliacuten začalo intenziacutevnejšie diskutovať až

s priacutechodom sociaacutelnych meacutediiacute ide o teoacuteriu ktorej podstata maacute korene v psycholoacutegii a javy

vplyacutevajuacutece na intelektuaacutelnu izolaacuteciu boli predmetom vyacuteskumov už v tridsiatych rokoch mi-

nuleacuteho storočia Patria medzi ne najmauml teoacuterie konfirmačneacuteho a diskonfirmačneacuteho skreslenia

selektiacutevnej expoziacutecie efekt falošneacuteho konsenzu a skupinovej polarizaacutecie Cieľom priacutespevku

je vymedziť zaacutekladnuacute terminoloacutegiu popiacutesať teoacuterie suacutevisiace s problematikou informačnyacutech

filtračnyacutech bubliacuten a tiež technologickeacute a kognitiacutevne faktory a skreslenia vplyacutevajuacutece na ich

vznik

Pre utvaacuteranie racionaacutelnych rozhodnutiacute je docircležiteacute poznať rocircznorodeacute aspekty probleacutemu

Ľudskeacute intelektuaacutelne schopnosti suacute však v spracovaacutevaniacute informaacuteciiacute obmedzeneacute Nie je mož-

neacute aby použiacutevateľ dokaacutezal porovnať všetky dostupneacute zdroje Mutz a Young (2011) upozor-

ňujuacute že zvyšujuacutece sa množstvo zdrojov informaacuteciiacute je docircvodom zvaumlčšujuacuteceho sa sklonu

k selektiacutevnej expoziacutecii Hovoria že použiacutevatelia sa vyhyacutebajuacute informačneacutemu preťaženiu tyacutem

že sa obraacutetia na takeacute zdroje na ktoryacutech suacute umiestneneacute informaacutecie v suacutelade s ich doterajšiacutemi

znalosťami alebo ktoreacute odzrkadľujuacute ich naacutezory či postoje Hilbert (2012) hovoriacute že

v priacutepade priveľkeacuteho množstva informaacuteciiacute a možnostiacute sa tiež vyacuteznamne znižuje ľudskaacute pro-

duktivita

Selektiacutevna expoziacutecia je jav kedy človek suacutestreďuje pozornosť len na takeacute informaacutecie

zo svojho okolia ktoreacute sa zhodujuacute s jeho dovtedajšiacutem postojom k určitej teacuteme (subjektiacutevne

konsonantneacute informaacutecie) s cieľom eliminovať efekt kognitiacutevnej disonancie1

(Bobok 2016

Williams Kern a Waters 2016)

1 K suacutevzťažnyacutem pojmom selektiacutevnej expoziacutecie a otaacutezkam kognitiacutevneho skreslenia patria aj kognitiacutevna disonancia

(vnuacutetornyacute nepokoj ktoreacuteho priacutečinou je kontakt s protichodnyacutem tvrdeniacutem na zaujateacute stanovisko) či vyhyacutebanie sa

informačneacutemu preťaženiu redukovaniacutem dostupnyacutech zdrojov a informaacuteciiacute unaacutehlenyacutem spracovaacutevaniacutem informaacuteciiacute alebo straacuteneniacutem sa novyacutech informaacuteciiacute vocircbec (Bozdag 2015)

52

Skladaacute sa z troch procesov (Williams Kern a Waters 2016)

a) selektiacutevna expoziacutecia ndash jedinec sa snažiacute vyhnuacuteť komunikaacutecii informaacuteciiacute nekorelu-

juacutecich s jeho postojmi

b) selektiacutevna percepcia ndash konfrontaacutecia s antipatickyacutemi informaacuteciami a ich naacuteslednaacute

indiferencia priacutepadne ich čiastočneacute vkomponovanie do existujuacuteceho naacutezoru

avšak bez jeho zmeny

c) selektiacutevna retencia ndash zabudnutie tyacutech informaacuteciiacute ktoreacute suacute voči zaujateacutemu stano-

visku protichodneacute

Podľa Festingera (1962) ľudia venujuacute viac pozornosti informaacuteciaacutem zhodujuacutecim sa s ich

postojmi z toho docircvodu že im to zaručuje viac vnuacutetornej istoty v spraacutevnosť ich rozhodnutiacute

alebo naacutezorov Naopak informaacutecie vyvolaacutevajuacutece pochybnosti o vlastnyacutech presvedčeniach

suacute zdrojom vzniku vnuacutetornej neistoty a psychologickyacutech konfliktov a preto sa im ľudia

vyhyacutebajuacute

Bobok (2016) uvaacutedza že čiacutem viac človek veriacute svojim presvedčeniam tyacutem vaumlčšie sklony

maacute vystavovať sa informaacuteciaacutem s nimi suacutehlasiacimi (napriacuteklad vyberať si prostredie do kto-

reacuteho vstuacutepi) Zaacuteroveň (podobne ako Festinger) naznačuje že docircvodom mocircže byť pocit veľ-

keacuteho vnuacutetorneacuteho napaumltia z pripustenia si možnosti že myšlienky ktoryacutem veriacute ( bdquozakoreneneacuteldquo

postoje či emočne nabiteacute otaacutezky) suacute v skutočnosti nepresneacute alebo nepravdiveacute

Aj Karlsen et al (2017) poznamenaacuteva že percepcia viaceryacutech uhlov pohľadu na určituacute

teacutemu nie je zaacuterukou utvaacuterania nezaujateacuteho uacutesudku Pri procesoch tvorby postojov a rozhod-

nutiacute dochaacutedza vplyvom našich motivaacuteciiacute (či vedomyacutech alebo nevedomyacutech želaniacute) a my-

šlienkovyacutech pochodov k rocircznym druhom kognitiacutevnych skresleniacute ktoreacute vplyacutevajuacute na vznik

informačnyacutech filtračnyacutech bubliacuten

Pojem konfirmačneacute skreslenie (confirmation bias) pochaacutedza z psycholoacutegie a je priacute-

buznyacute apofeacutenii ndash spontaacutennemu nachaacutedzaniu spojitostiacute v nesuacutevisiacich javoch (Houran

a Lange 2001) Ide o dezinterpretaacuteciu percipovanyacutech informaacuteciiacute vplyvom doterajšiacutech naacutezo-

rov a postojov (Lockwood 2015) Inyacutemi slovami ndash jeden člaacutenok v novinaacutech si viaceriacute ľudia

mocircžu vysvetliť odlišnyacutem spocircsobom Kuacutesky informaacuteciiacute si pospaacutejajuacute tak aby podporovali ich

mienku o danej problematike zatiaľ čo uacutedajom ktoreacute protirečia zaujateacutemu stanovisku neve-

nujuacute pozornosť2

Diskonfirmačneacute skreslenie (disconfirmation bias alebo tiež prior belief effect) označu-

je jav keď naše doterajšie postoje či presvedčenia určujuacute akyacutem spocircsobom budeme nahliadať

na cudzie argumenty alebo docirckazy inyacutech tvrdeniacute Tento jav mocircže spocircsobiť neschopnosť

dospieť k spoločnej zhode medzi jednotlivcami alebo skupinami ľudiacute s odlišnyacutemi postojmi

pretože pre obe strany buduacute subjektiacutevne docircležitejšie a podstatnejšie ineacute docirckazy (tie ktoreacute

podporujuacute praacuteve ich tvrdenia) V určityacutech priacutepadoch mocircže byť vyacutesledkom takejto interakcie

ešte hlbšie utvrdenie sa v pocircvodnom presvedčeniacute (Edwards a Smith 1996)

Ďalšiacutem typom kognitiacutevneho skreslenia a vnuacutetornyacutem faktorom vzniku informačnej fil-

tračnej bubliny je efekt falošneacuteho konsenzu (false consensus effect) Ide o jav kedy človek

predpokladaacute že rovnakeacute naacutezory hodnoty či presvedčenia ako maacute on zdieľajuacute aj ľudia v jeho

2 Pre upresnenie je docircležiteacute poznamenať že konfirmačneacute skreslenie (znaacuteme aj ako cherry picking) je užšie poňatie

selektiacutevnej expoziacutecie v tom zmysle že ide o aktiacutevny proces vyhľadaacutevania rozpamaumltaacutevania sa či interpretaacutecie len

takyacutech informaacuteciiacute ktoreacute umožňujuacute priacutesť k okamžiteacutemu zaacuteveru Rovnako ide o zastavenie prijiacutemania informaacuteciiacute v priacutepade že subjekt si už zaacutever vyvodil (Bozdag 2015)

53

okoliacute teda dochaacutedza k iluacutezii spoločneacuteho konsenzu3 Rovnako ide o skreslenuacute predstavu jed-

notlivca že naacutezory ľudiacute v ideovo homogeacutennej skupine (napriacuteklad aj vo virtuaacutelnej skupine

v prostrediacute sociaacutelnej siete) ktorej je členom musia odraacutežať postoje celeacuteho naacuteroda priacutepadne

ľudstva Suacutebežne dochaacutedza k skreslenej predstave o ľuďoch s opačnyacutemi postojmi v zmysle

že takiacute jednotlivci suacute určityacutem spocircsobom abnormaacutelni (Dean 2007 Ross Greene a House

1976)

Poznaacuteme tiež vonkajšie docircvody vzniku skresleniacute pri rozhodovaniacute a utvaacuteraniacute zaacuteverov či

postojov Jednyacutem z nich je skupinovaacute polarizaacutecia (group polarization) ktorou sa začal

intenziacutevnejšie zaoberať Cass Sunstein v suacutečasnosti profesor na Praacutevnickej fakulte Harvardo-

vej univerzity Vo svojej štuacutedii (1999 s 3) tvrdiacute že ide o prirodzenyacute jav kedy bdquočlenovia

skupiny v ktorej prebieha dialoacuteg dospejuacute k spoločneacutemu stanovisku ktoreacute je radikaacutelnejšie

než boli pocircvodneacute postoje jednotlivcov daneacuteho kolektiacutevuldquo Za priacutečiny vzniku tohto javu ozna-

čil sociaacutelne vplyvy na ľudskeacute spraacutevanie (napriacuteklad jednotlivci bez jednoznačneacuteho stanoviska

sa radšej pripoja k ostatnyacutem) a predovšetkyacutem nedostatok nesuacuterodyacutech argumentov (nedosta-

točnaacute naacutezorovaacute heterogenita) Typickyacutemi priacutekladmi celkov v ktoryacutech možno pozorovať pre-

javy skupinovej polarizaacutecie suacute podľa neho napriacuteklad zaacuteujmoveacute skupiny pouličneacute gangy

naacuteboženskeacute skupiny a organizaacutecie politickeacute strany sudcovskeacute a zaacutekonodarneacute zbory ale do

určitej miery mocircže k tomuto javu dochaacutedzať aj naprieč celyacutemi naacuterodmi

Sunstein (1999) upozorňuje že tento typ sociaacutelnej homogenity mocircže byť živnou pocircdou

pre vznik neodocircvodneneacuteho extreacutemizmu či dokonca fanatizmu a tvrdiacute že praacuteve skupinovaacute

polarizaacutecia je častyacutem docircvodom vzniku politickeacuteho extreacutemizmu Dodaacuteva že jednyacutem zo spocirc-

sobov vytvorenia extreacutemistickej skupiny či sekty je izolovanie (fyzickeacute alebo psychickeacute) jej

členov od okolitej spoločnosti Tak možno naacutezory okolia ľahko zdiskreditovať a efekt skupi-

novej polarizaacutecie umocňovať

1 Filtračneacute bubliny v online prostrediacute Vzostup adaptiacutevnych

systeacutemov

Vyhľadaacutevacie naacutestroje a sociaacutelne meacutediaacute suacute v suacutečasnosti hlavnou braacutenou k informaacuteciaacutem

Vyhľadaacutevač Google spracovaacuteva približne 50-tisiacutec dopytov za sekundu a je tiež jednyacutem

z najnavštevovanejšiacutech webovyacutech siacutediel na svete Aj množstvo obsahu na internete sa neustaacute-

le zvaumlčšuje každeacute dva dni vznikne toľko informaacuteciiacute koľko bolo vyprodukovanyacutech pred

rokom 2003 (online aj offline dohromady) (Bringing 2011)

Jednyacutem z riešeniacute informačneacuteho preťaženia je poskytovanie informaacuteciiacute s pridanou hod-

notou Takyacutech ktoreacute boli zozbieraneacute spracovaneacute vyfiltrovaneacute a personalizovaneacute pre každeacute-

ho použiacutevateľa jednotlivo čiacutem možno prediacutesť nadmernej kognitiacutevnej stimulaacutecii (Lu 2007)

Takyacutemto spocircsobom možno zvyacutešiť relevanciu poskytnuteacuteho obsahu pre použiacutevateľov a šetriť

im čas a energiu Aby takyacuteto systeacutem fungoval musiacute byť schopnyacute bdquovytvoriť si obrazldquo

o konkreacutetnom webovom použiacutevateľovi na zaacuteklade ktoreacuteho ďalej rozhodne akyacute obsah bude

pre neho vhodnejšiacute a akyacute ho naopak nebude zaujiacutemať Existuje množstvo meranyacutech hodnocirct

ktoreacute suacute podkladmi pre rozhodnutia vyhľadaacutevaciacutech systeacutemov napriacuteklad fyzickaacute lokalita

jazyk predchaacutedzajuacutece dopyty vyhľadaacutevania prepojenia s inyacutemi použiacutevateľmi a mnoheacute ďal-

šie (Gauch et al 2007 Bozdag 2015)

3 Podtypom falošneacuteho konsenzu je napriacuteklad pseudokonsenzus pri ktorom dochaacutedza k vnuacutetorneacutemu pocitu že

jednotlivec by sa mal prikloniť k tomu stanovisku ktoreacute zastaacuteva vaumlčšina a jeho naacutezor nič nezmeniacute (napr pri voľ-baacutech) (Robert 2011)

54

V priacutepade že použiacutevateľ zadaacute dopyt do tradičneacuteho vyhľadaacutevacieho naacutestroja ktoryacute vyacute-

sledky vyhľadaacutevania nepersonalizuje (napriacuteklad DuckDuckGo) dostane tie isteacute informačneacute

zdroje ako všetci ostatniacute použiacutevatelia ktoriacute použili rovnakyacute dopyt Naacutesledne si musiacute použiacuteva-

teľ spomedzi obrovskeacuteho množstva vyacutesledkov vybrať ktoryacute zdroj je pre neho vhodnyacute Aj

Google pred zavedeniacutem personalizaacutecie pracoval ako deterministickyacute zoraďovaciacute systeacutem

V suacutevislosti s tyacutemto prechodom hovoriacute David Lazer (2015) o vzniku novej paradigmy ndash

vzostupe takzvanyacutech sociaacutelnych algoritmov Zaacuteroveň však tvrdiacute že sociaacutelne algoritmy suacute

netransparentneacute a z docircvodu ich vysokej komplexnosti sa im daacute len veľmi ťažko porozumieť

V mnohyacutech priacutepadoch je personalizaacutecia užitočnaacute napriacuteklad keď použiacutevateľ potrebuje

naacutejsť najbližšiu reštauraacuteciu či nemocnicu (Kliman-Silver et al 2015) No v inyacutech kontextoch

mocircže byť zdrojom skresleniacute čo vytvaacutera otaacutezky o rovnosti spravodlivosti a demokracii (La-

zer 2015) Hovoriacuteme o takzvanyacutech filtračnyacutech bublinaacutech kedy sa použiacutevateľ ocitaacute obklope-

nyacute ideologicky totožnyacutemi alebo podobnyacutemi informačnyacutemi zdrojmi či informaacuteciami Algo-

ritmus zaacuteroveň bdquorozhodneldquo že niektoreacute potencionaacutelne užitočneacute zdroje nie suacute pre použiacutevateľa

podstatneacute a na prvyacutech poziacuteciaacutech vo vyacutesledkoch vyhľadaacutevania mu ich nezobraziacute Použiacutevateľ

pritom nevie akeacute informačneacute zdroje a informaacutecie boli odfiltrovaneacute Teda obsahy vyhodnote-

neacute pre daneacuteho použiacutevateľa ako atraktiacutevne buduacute zvyacuterazneneacute a potencionaacutelne nezaujiacutemaveacute zas

bdquoskryteacuteldquo To vplyacuteva na vznik tzv monokultuacutery kedy suacute použiacutevatelia uvaumlzneniacute vo vlastnej

informačnej bubline (Pariser 2011 Sunstein 2001)

Problematika sa netyacuteka len vyhľadaacutevaciacutech naacutestrojov ale tiež sociaacutelnych sietiacute a odporuacute-

čaciacutech naacutestrojov Rizikoveacute je predovšetkyacutem filtrovanie informaacuteciiacute tyacutekajuacutecich sa politiky

a spravodajstva Keď napriacuteklad na vyacutesledky vyhľadaacutevania vplyacuteva politickeacute presvedčenie

použiacutevateľ sa mocircže ocitnuacuteť v komnate ozvien v ktorej suacute umocňovaneacute jeho dovtedajšie

politickeacute naacutezory (Pariser 2011)

2 Komnaty ozvien v prostrediacute virtuaacutelnych komuniacutet

Pod vplyvom kognitiacutevnych skresleniacute predovšetkyacutem konfirmačneacuteho skreslenia a selek-

tiacutevnej expoziacutecie majuacute použiacutevatelia tendenciu vyhľadaacutevať a vstupovať do tematicky vyhrane-

nyacutech virtuaacutelnych skupiacuten ndash komnaacutet ozvien4 Ide o celky ktoreacute suacute relatiacutevne uzavreteacute a vzaacutejomne

medzi sebou neinteragujuacutece Vzhľadom na možnyacute počet zastuacutepenyacutech členov a jednoduchosť

formovania tyacutechto skupiacuten sa teoacuteria skupinovej polarizaacutecie dostaacuteva na novuacute nebezpečnejšiu

uacuteroveň (Bessi 2016) Diskusia v prostrediacute absoluacutetnej naacutezorovej homogenity mocircže spocircsobo-

vať okrem intelektuaacutelnej izolaacutecie a skupinovej polarizaacutecie aj ďalšie negatiacutevne javy ako na-

priacuteklad efekt falošneacuteho konsenzu diskonfirmačneacute skreslenie aj zhoršenyacute emocionaacutelny stav

(Zollo et al 2015) Vplyv kognitiacutevnych skresleniacute sa dokonca pri vzniku komnaacutet ozvien preu-

kaacutezal ako vyacuteraznejšiacute než algoritmickeacute techniky (Vicario et al 2016) Navyše sa potvrdilo že

v prostrediacute virtuaacutelnych komuniacutet suacute použiacutevatelia ochotniacute prijať aj nepravdiveacute informaacutecie

pokiaľ sa zhodujuacute s ich postojmi a tiež to že konfrontaacutecia s inyacutem uhlom pohľadu mocircže

skupiny polarizovať ešte vyacuteraznejšie (Bessi 2016) Vaumlčšina psychologickyacutech aspektov ktoreacute

sme definovali v uacutevode sa teda premieta aj do online prostredia

4 V prostrediacute Facebooku sa použiacutevatelia mocircžu zhlukovať do uzavretyacutech naacutezorovo homogeacutennych bdquoskupiacutenldquo (napr

Hanbiacutem sa za prezidenta Andreja Kisku ndash vyše 38-tisiacutec členov Vaše lepšie Baacutenovce ndash Kotleba ĽSNS ndash 1308 čle-nov Noveacute Spravodlivejšie Socialistickeacute Slovensko ndash 1062 členov Priatelia paacutena JUDr Vladimiacutera Mečiara ndash

tvorcu novej Slovenskej republiky ndash 1106 členov) priacutepadne bdquoodoberaťldquo spraacutevy od konkreacutetnych straacutenok (napr

antiFICO ndash vyše 121-tisiacutec odoberateľov KLAMAacuteR MATOVIČ ndash 3000 odoberateľov či Podporujeme Roberta Ka-liňaacuteka ndash vyše 5401 odoberateľov) (Facebook 2018)

55

Karlsen et al (2017) uvaacutedza že vyacutesledkom mocircže byť fragmentaacutecia verejnej sfeacutery na

skupiny ľudiacute s rovnakyacutemi postojmi v ktoryacutech sa medzi sebou vzaacutejomne utvrdzujuacute Zaacuteroveň

upozorňuje na takzvanuacute teoacuteriu špiraacutely mlčania (spiral of silence) ktoruacute prvyacutekraacutet rozpraco-

vala Elisabeth Noelle-Neumann (1974) Ide o jav kedy sa ľudia (v internetovom prostrediacute

použiacutevatelia) nazdaacutevajuacuteci sa že suacute so svojimi postojmi v menšine neodvaacutežia prejaviť z docirc-

vodu obaacutev zo sociaacutelnej izolaacutecie Je však potrebneacute uviesť že použiacutevateľ mocircže byť uzatvorenyacute

do komnaty ozvien nielen v prostrediacute sociaacutelnych sietiacute ale tiež v prostrediacute personalizovanyacutech

vyhľadaacutevaciacutech naacutestrojov Napriacuteklad vtedy keď dovtedajšie politickeacute presvedčenie jednotliv-

ca ovplyvniacute vyacutesledky vyhľadaacutevania (Pariser 2011)

Objavili sa aj ďalšie fenomeacuteny ako napriacuteklad bdquobuliacutemia pozornostildquo (attention bulimia)

kedy sa použiacutevatelia snažia pritiahnuť zaacuteujem ostatnyacutech použiacutevateľov kumulovaniacutem takzva-

nyacutech lajkov alebo zdieľaniacute To mocircže spocircsobovať ďalšie skreslenie v tom zmysle že komuni-

kovanaacute informaacutecia sa zdaacute byť docircležitejšia než v skutočnosti je Navyše v prostrediacute sociaacutel-

nych meacutediiacute sa komunikovaneacute informaacutecie často zjednodušujuacute a priveľmi zovšeobecňujuacute čo

ešte viac vplyacuteva na vznik nepresnostiacute a mocircže viesť k nespraacutevnym zaacuteverom a rozhodnutiam

(Vicario et al 2016)

3 Filtračneacute bubliny na Facebooku

Ľudia pri ziacuteskavaniacute informaacuteciiacute preferujuacute osobneacute kontakty Preto suacute v prostrediacute sociaacutel-

nych sietiacute kde použiacutevateľ pociťuje určiteacute začlenenie do spoločnosti informačneacute zdroje po-

važovaneacute za docircveryhodnejšie a spoľahlivejšie Obsah ktoryacute v tomto type novyacutech meacutediiacute pou-

žiacutevateľ uvidiacute už nezaacutevisiacute od pracovniacutekov redakcie určiteacuteho časopisu alebo knihy ale od

automatickej selekcie obsahu systeacutemom a tiež od manuaacutelneho vyacuteberu spraacutevy použiacutevateľom

na čo tiež vplyacutevajuacute spomenuteacute kognitiacutevne skreslenia (Bakshy Messing a Adamic 2015) Suacute

to praacuteve personalizovaneacute online služby na ktoreacute sa jednotlivci aj organizaacutecie v suacutečasnosti

najčastejšie obracajuacute pri vyhľadaacutevaniacute informaacuteciiacute rozhodovaniacute či pri riešeniacute probleacutemov (na-

priacuteklad vyacutesledky vyhľadaacutevania na Google alebo priacutespevky na Facebooku) Tieto služby tvo-

ria určituacute braacutenu pri ktorej sa stretaacutevajuacute použiacutevatelia s informačnyacutemi zdrojmi Hrajuacute docircležituacute

uacutelohu v našich každodennyacutech rozhodnutiach (Mowshowitz a Kawaguchi 2002)

Facebook použiacuteva na filtraacuteciu obsahu takzvaneacute sociaacutelne gestaacute (social gestures) ktoreacute

použiacutevatelia vytvaacuterajuacute vzaacutejomnou interakciou Konkreacutetne ide o štyri typy prejavov označe-

nie bdquopaacuteči sa mildquo (like) komentaacuter (comment) odoberanie (subscribe) a zdieľanie (share)

Systeacutem zaznamenaacuteva akuacutekoľvek činnosť použiacutevateľov v suacutevislosti s priacutestupom k informaacute-

ciaacutem Naacutesledne na zaacuteklade histoacuterie interakciiacute dochaacutedza k filtraacutecii všetkyacutech dostupnyacutech obsa-

hov a ich zoraďovaniu v bdquonovinkaacutech5ldquo (v angličtine Newacutes Feed v slovenčine tiež bdquowebovyacute

zdrojldquo) (Upbin 2011)

Spocircsob vytvaacuterania hierarchie obsahov tiež zaacutevisiacute od intenzity interakcie s konkreacutetnymi

použiacutevateľmi frekvencie navštevovania platformy či od toho ktoreacute odkazy od ktoryacutech straacute-

nok použiacutevatelia v minulosti otvorili a na ktoreacute naopak nereagovali (Bakshy Messing

a Adamic 2015) Facebook sa takto snažiacute predviacutedať atraktivitu obsahu pre daneacuteho použiacutevate-

ľa Pokiaľ použiacutevateľ nevykazoval interakciu s istyacutem prepojeniacutem jeho uverejneneacute obsahy

buduacute odfiltrovaneacute Na konci hierarchie priacutespevkov sa buduacute nachaacutedzať obsahy ktoreacute sa

s identitou daneacuteho použiacutevateľa a jeho preferenciami zhodujuacute najmenej O tieto procesy sa

5 Ide o časť straacutenky Facebooku ale aj inyacutech sociaacutelnych meacutediiacute na ktorej suacute vyobrazeneacute a aktualizovaneacute obsahy od

dostupnyacutech prepojeniacute použiacutevateľa

56

staraacute filtračnyacute model Edgerank ktoryacute prikladaacute každeacutemu zdieľaneacutemu obsahu (fotky komentaacute-

re hyperlinky) a vzťahom medzi použiacutevateľmi určituacute vaacutehu Na zaacuteklade vzaacutejomnej interak-

cie medzi použiacutevateľmi mechanizmus určiacute koho zdieľanyacute obsah použiacutevateľ uvidiacute a koho nie

Informaacutecie od niektoryacutech prepojeniacute tak mocircžu byť uacuteplne zneviditeľneneacute bez toho aby o tom

niektoraacute zo straacuten vedela (Kincaid 2010) Filtraacuteciu obsahov na Facebooku ovplyvňujuacute aj fak-

tory ako typ a vek informaacutecie (Kincaid 2010 Bozdag 2015)

Facebookovyacute algoritmus teda ovplyvňuje jednak to akyacute obsah použiacutevateľ uvidiacute a akyacute

nie no tiež to akeacute z vlastnyacutech vyprodukovanyacutech obsahov uvidia jeho kontakty a ktoreacute im

buduacute skryteacute (Kincaid 2010) Tak dochaacutedza k vzniku filtračnej bubliny pretože čiacutem suacute obsahy

v hierarchii všetkyacutech spraacutev nižšie tyacutem sa zvyšuje šanca že s nimi použiacutevateľ vocircbec nepriacutede

do kontaktu Lazer (2015 s 1090) zas hovoriacute že bdquoak by takeacuteto zoraďovanie obsahu neexis-

tovalo použiacutevatelia by boli zaplaveniacute nezaujiacutemavyacutemi priacutespevkamildquo Otaacutezne je či algoritmus

vie spraacutevne vyhodnotiť čo je pre daneacuteho použiacutevateľa nezaujiacutemaveacute

Zaacutesadnou otaacutezkou je najmauml to akyacutem spocircsobom personalizaacutecia obsahu ovplyvňuje ve-

rejnuacute diskusiu či ju podporuje alebo skocircr bdquopodkopaacutevaldquo Pariser (2011) tvrdiacute že zoraďovacie

algoritmy (pocircsobiace tak na Facebooku ako aj v Googli) oslabujuacute demokraciu prispievajuacute

k polarizaacutecii spoločnosti a ničia vidinu bdquospoločneacuteho dobraldquo tyacutem že zabraňujuacute stretom

s opačnyacutemi naacutezormi a uzatvaacuterajuacute použiacutevateľov do filtračnyacutech bubliacuten Akuacute intenzitu maacute však

tento jav Je takyacute nebezpečnyacute ako uvaacutedza Pariser

Jeden z doteraz najrozsiahlejšiacutech vyacuteskumov v tejto oblasti realizovali Bakshy Messing

a Adamic (2015) Merali mieru separaacutecie použiacutevateľa od spraacutev inej ideologickej priacuteslušnosti

v prostrediacute Facebooku Vyacuteskumnyacute suacutebor tvorilo viac ako 10 milioacutenov použiacutevateľov z USA

ktoriacute sa verejne prezentovali ako liberaacuteli konzervatiacutevci alebo neutraacutelne Zisťovalo sa akyacute

podiel z prepojeniacute použiacutevateľov tvoria kontakty s rovnakyacutemi naacutezormi a do akej miery sa

použiacutevateľ dostaacuteva do ideologicky heterogeacutenneho prostredia ndash prostredniacutectvom prepojeniacute

s bdquokontrastnyacutemi postojmildquo (liberaacuteli s obsahmi od konzervatiacutevcov a naopak) Mieru expoziacutecie

postojovo heterogeacutennemu prostrediu naacutesledne vedci kvantifikovali a ďalej sa hlbšie zamerali

na naacutevštevu spraacutev systeacutemovo zoradenyacutech použiacutevateľmi

Zistilo sa že vyacuteznamnyacutemi vplyvmi na ideologickuacute heterogenitu spraacutev ktoreacute použiacutevateľ

uvidiacute suacute jednak identita jeho virtuaacutelnych bdquopriateľovldquo ako aj obsahy ktoreacute tiacuteto ľudia zdieľa-

juacute Napriacuteklad ak by spraacutevy ktoreacute použiacutevateľ na Facebooku uvidiacute pochaacutedzali od naacutehodnyacutech

neznaacutemych až 45thinsp z tyacutechto obsahov (politika svetoveacute dianie spraacutevy z domova) by ne-

suacutehlasilo s ideologickyacutemi postojmi liberaacutelov a 40thinsp konzervatiacutevcov V priacutepade že by išlo

o ľudiacute ktoryacutech použiacutevateľ poznaacute (vaumlčšina priacutepadov) je miera existencie ideologicky kon-

trastnyacutech priacutespevkov 24thinsp u liberaacutelov a 35thinsp u konzervatiacutevcov (Kampala 2015)

Ako sme spomiacutenali zdieľaneacute obsahy suacute ďalej algoritmicky zoraďovaneacute Zistilo sa že

tento spocircsob personalizaacutecie spraacutev v časti Novinky na Facebooku znižuje šancu na expoziacuteciu

s kontrastnyacutem postojom na 5thinsp (u liberaacutelov) až 8thinsp (u konzervatiacutevcov) Avšak podľa mera-

nia interakcie s jednotlivyacutemi spraacutevami vyacuteskumniacuteci ďalej zistili že reaacutelna miera expoziacutecie

s kontrastnyacutem postojom je 6thinsp u liberaacutelov a 17thinsp u konzervatiacutevcov teda je vaumlčšia Tieto

vyacutesledky vedci odocircvodnili tyacutem že použiacutevatelia bdquoklikajuacuteldquo na niektoreacute kontrastneacute priacutespevky

s ich ideologickyacutem presvedčeniacutem aj napriek tomu že sa ich zoraďovaciacute algoritmus snažiacute

skryť (zniacuteženiacutem ich poziacutecie v raacutemci hierarchie všetkyacutech priacutespevkov) Zistenia vyacuteskumu ne-

popierajuacute jav filtračnej bubliny v prostrediacute Facebooku no naznačujuacute že určituacute rolu v expo-

ziacutecii rocircznorodyacutem informaacuteciaacutem či naacutezorom hraacute okrem personalizaacutecie taktiež osobneacute rozhod-

nutie použiacutevateľa akej spraacuteve sa rozhodne venovať pozornosť Vyacuteskumniacuteci tiež upozorňujuacute

že Facebook je na rozdiel od inyacutech sociaacutelnych sietiacute a sociaacutelnych meacutediiacute miestom kde sa

prepaacutejajuacute mnoheacute sociaacutelne vaumlzby z reaacutelneho života (škola rodina praacuteca) čo zvyšuje šancu

57

na vystavenie sa rocircznorodyacutem informaacuteciaacutem a kontrastnyacutem postojom (Bakshy Messing

a Adamic 2015)

Už Holt (2004) tvrdil že praacuteve vďaka internetu dochaacutedza k oživovaniu diskusiiacute a naacutezo-

rovyacutech konfrontaacuteciiacute v spoločnosti Ako však ukaacutezali ďalšie vyacuteskumy k takyacutemto situaacuteciaacutem

dochaacutedza aj z docircvodov neuacutemyselnej expoziacutecie informaacuteciaacutem v protirečeniacute so zaujatyacutem stano-

viskom čomu internet svojou prirodzenou heterogenitou napomaacuteha

K tyacutemto neplaacutenovanyacutem vystaveniam dochaacutedza z tyacutechto docircvodov (Brundidge 2010)

a) nedokonaleacute taktiky použiacutevateľov pri selektiacutevnej expoziacutecii v online prostrediacute

b) nevyhyacutebanie sa protirečiacim naacutezorom

c) vytraacutecajuacutece sa sociaacutelne ohraničenia medzi geograficky vzdialenyacutemi polohami

jednotlivyacutemi diskurziacutevnymi miestami a suacutekromnou a verejnou sfeacuterou (Colleoni

Rozza a Arvidsson 2014)

K expoziacutecii rocircznym naacutezorom a uhlom pohľadu na internete podľa tohto priacutestupu dochaacute-

dza avšak skocircr nechcene a naacutehodne Predovšetkyacutem vtedy keď sa na jednom mieste stretnuacute

dva rocirczne predmety diskusie Docircvodom vzniku konfrontaacutecie rozličnyacutech postojov a informaacute-

ciiacute suacute teda skocircr rocirczne technickeacute skreslenia ku ktoryacutem na internete dochaacutedza (Colleoni Roz-

za a Arvidsson 2014)

Lazer (2015) upozorňuje že hoci sa kuraacutetorstvo obsahu sociaacutelnych sietiacute nateraz nepreu-

kaacutezalo ako vyslovene nebezpečneacute musiacuteme byť mimoriadne obozretniacute Naacutestroje personalizaacute-

cie (a suacutevisiace techniky ako web-data mining6) suacute mladeacute a staacutele vo vyacutevoji Otaacutezky ktoryacutem

je potrebneacute hlbšie sa venovať sa tyacutekajuacute možneacuteho zvyacutehodňovania bdquojednej strany na uacutekor

druhejldquo či zabraňovania analyacutezy skutočne docircležityacutech teacutem systematickyacutem zvyacuterazňovaniacutem

inyacutech (napriacuteklad viac obsahu o zvierataacutech ako o politike) Lazer ďalej hovoriacute že je potrebneacute

adaptiacutevne systeacutemy ďalej skuacutemať najlepšie nezainteresovanyacutemi vedeckyacutemi tiacutemami7 ktoreacute by

na zaacuteklade nezaacutevislyacutech meraniacute vystupovali ako bdquosociaacutelni kriticildquo adaptiacutevnych systeacutemov

Počnuacutec maacutejom 2015 je však nezaacutevisleacute skuacutemanie omnoho ťažšie pretože Facebook (s odocirc-

vodneniacutem chraacuteniť suacutekromie použiacutevateľov) zaacutesadne bdquookresalldquo množstvo daacutet ktoreacute možno na

uacutečely vyacuteskumu ziacuteskať

4 Použiacutevateľskeacute profily a personalizaacutecia

Vaumlčšina spocircsobov personalizaacutecie funguje na princiacutepe vytvaacuterania použiacutevateľskyacutech pro-

filov s ktoryacutemi ďalej pracuje adaptiacutevny interaktiacutevny systeacutem Daacuteta zbieraneacute do profilov suacute

napriacuteklad demografickeacute informaacutecie (meno vek krajina vzdelanie) no tiež zaacuteujmy a ďalšie

charakteristiky Cieľom je ziacuteskať informaacutecie o teacutemach ktoreacute použiacutevateľa zaujiacutemajuacute a o množ-

stve času ktoryacute im venuje Tak možno predviacutedať buduacutece uacutemysly konkreacutetneho použiacutevateľa

alebo skupiny použiacutevateľov (Bozdag 2015)

6 Web-data mining je zbieranie informaacuteciiacute z dokumentov na webe a z webovyacutech služieb za pomoci automaticky

pracujuacutecich algoritmov a naacutestrojov formulujuacutecich hypoteacutezy a hľadajuacutecich relevantneacute stopy Deliacuteme ho na

a) Content mining ndash analyzuje obsah straacutenok (text obraz zvuk) b) Structure mining ndash analyzuje hyperlinky medzi straacutenkami a vnuacutetornuacute štruktuacuteru straacutenok

c) Usage mining ndash analyzuje spraacutevanie použiacutevateľa na webe podľa uacutedajov ako IP adresa daacutetum a čas naacutevštevy

straacutenky kliknutia na podstraacutenky typ prehliadača a ďalšie (Berendt Guumlnther a Teltzrow 2011 Prasad 2012 Well a Royakkers 2004)

7 Jeden z doteraz najrozsiahlejšiacutech vyacuteskumov ktoryacute sme popisovali realizovali zamestnanci Facebooku a nie nezaacute-

visliacute vedci

58

Poznaacuteme tieto zaacutekladneacute formy zberu uacutedajov respektiacuteve technologickeacute aspekty vzniku

informačnyacutech bubliacuten v online prostrediacute (Bozdag 2015) znaacutezorneneacute aj na obr 1

a) Explicitneacute ndash použiacutevateľ maacute možnosť ovplyvniť vyacuteber informačnyacutech zdrojov tak že

manuaacutelne zadaacuteva uacutedaje o sebe o svojich zaacuteujmoch hodnotiacute ponuacuteknuteacute teacutemy podľa

miery zaacuteujmu o ne a pod Na zaacuteklade zadanyacutech podmienok prebehne personalizaacutecia

(zuacuteženie) vyacutesledkov

b) Implicitneacute ndash systeacutem saacutem vyvodiacute akeacute obsahy použiacutevateľa zaujiacutemajuacute predovšetkyacutem

technikami web-data miningu alebo aj podľa cookies8 IP adresy či podľa informaacuteciiacute

z webovej bdquorelaacutecieldquo (Bozdag 2015)

Obr 1

Proces vytvaacuterania použiacutevateľskyacutech profilov (Bozdag 2015 Bowen a Filippini 2004)

Je potrebneacute poznamenať že aj weboveacute prehliadače zbierajuacute o použiacutevateľovi množstvo

technickyacutech uacutedajov ako napriacuteklad typ a verzia prehliadača operačnyacute systeacutem zariadenia

a jeho verzia hardveacuterovaacute konfiguraacutecia zariadenia rozliacutešenie obrazovky jazyk časovaacute zoacutena

podporovaneacute fonty a pluginy a ďalšie (ide o takzvanyacute browser finger print) Kombinaacutecia

tyacutechto špecifiacutek pomaacuteha personalizovať obsah na internete a zaacuteroveň mocircže sluacutežiť ako jedno-

značnaacute identifikaacutecia konkreacutetneho weboveacuteho použiacutevateľa (Prakash 2016) Prakash (2016 s

18 323) tiež tvrdiacute že bdquošanca že buduacute mať dvaja použiacutevatelia totožnyacute virtuaacutelny odtlačok

prstov je jedna ku niekoľkyacutem milioacutenomldquo

Pri explicitnom vytvaacuteraniacute profilu maacute použiacutevateľ kontrolu nad spocircsobom filtrovania ob-

sahu Pri zadaacutevaniacute informaacuteciiacute je však vyššia šanca že nadobudne obavy o svoje suacutekromie

Takaacuteto personalizaacutecia tiež vyžaduje vynaložiť čas a energiu zo strany použiacutevateľa Použiacuteva-

teľ sa preto mocircže rozhodnuacuteť že takuacuteto službu nevyužije Mocircže sa tiež stať že z docircvodu

chybneacuteho vyplnenia uacutedajov bude profil nepresnyacute (Gauch et al 2007) Použiacutevatelia sa tiež

8 Cookies suacute daacuteta maleacuteho objemu ukladaneacute na pevnyacute disk počiacutetača počas interakcie s určitou webovou službou

prostredniacutectvom weboveacuteho prehliadača Vďaka nim možno pri opaumltovnej naacutevšteve určitej straacutenky jednoznačne

identifikovať konkreacutetneho weboveacuteho použiacutevateľa sledovať jeho aktivity a vytvaacuterať použiacutevateľskyacute profil bez toho aby o tom vedel (Well a Royakkers 2004)

59

mocircžu zaujiacutemať aj o takeacute teacutemy o ktoryacutech netušili že by ich mohli baviť čoho priacutečinou mocircže

byť skresľujuacuteca formulaacutecia naacutezvu určitej teacutemy Lavie et al (2010) hovoriacute že použiacutevatelia

sami nedokaacutežu presne zhodnotiť nakoľko sa o určituacute teacutemu zaujiacutemajuacute Ďalšiacute probleacutem expli-

citnej personalizaacutecie je v tom že podporuje použiacutevateľa v selektiacutevnej expoziacutecii tyacutem že umož-

ňuje dobrovoľne sa vyhnuacuteť určityacutem teacutemam a oblastiam Podľa Sunsteina (2001) to mocircže

viesť k vaumlčšej naacutechylnosti vyhľadaacutevať virtuaacutelne komunity v ktoryacutech vzhľadom na určituacute

teacutemu prevlaacuteda naacutezorovaacute homogenita (komnaty ozvien) Hovoriacute tiež že tento jav podkopaacuteva

demokratickyacute systeacutem pretože umožňuje vyhnuacuteť sa protirečiacim informaacuteciaacutem Dodaacuteva že

pre efektiacutevne fungujuacutecu demokraciu je potrebneacute aby občania disponovali čo možno najpre-

snejšiacutemi informaacuteciami čo si niekedy vyžaduje aj strety s protirečiacimi naacutezormi

Implicitnaacute personalizaacutecia funguje odlišne Adaptiacutevny systeacutem automaticky filtruje obsa-

hy podľa parametrov ktoreacute sleduje Systeacutem dokaacuteže zaregistrovať priacutepadneacute zmeny v mera-

nyacutech hodnotaacutech a prispocircsobiť im vyacutestupy Taacuteto forma personalizaacutecie tiež šetriacute použiacutevateľovi

čas a energiu pretože vyacuteber informaacuteciiacute realizuje samostatne na pozadiacute Podobne ako pri

explicitnom filtrovaniacute je probleacutem v tom že dochaacutedza k selekcii informaacuteciiacute a informačnyacutech

zdrojov tak aby suacutehlasili so zaacuteujmami postojmi naacutezormi a pod Keďže celyacute proces prebieha

automaticky použiacutevateľ nevie čo systeacutem skryl a z akeacuteho docircvodu Ďalšiacute probleacutem automatic-

keacuteho filtrovania je že systeacutem nedokaacuteže určiť či docircvodom neinterakcie s určityacutem informač-

nyacutem zdrojom je použiacutevateľov nezaacuteujem oň (Gauch et al 2007)

Sunstein (2001) hovoriacute že pri prehnanej explicitnej personalizaacutecii sa použiacutevateľ vocircbec

nemusiacute stretnuacuteť s opačnyacutem postojom čo mocircže viesť k zaacutesadne nespraacutevnym uacutesudkom a roz-

hodnutiam Pariser (2011) ktoryacute tento jav nazyacuteva filtračnou bublinou zas hovoriacute že prehna-

naacute implicitnaacute personalizaacutecia prispieva k svojskyacutem a skreslenyacutem vysvetleniam aktuaacutelnych

udalostiacute alebo politickyacutech probleacutemov Hovoriacute tiež že vyacutesledkom bdquouzatvorenialdquo použiacutevateľa

len medzi tie informaacutecie s ktoryacutemi suacutehlasiacute je zvyacutešenyacute pocit odporu k opačnyacutem naacutezorom

teda polarizaacutecia spoločnosti

5 Vplyvy na automatickeacute filtrovanie obsahu v internetovyacutech

službaacutech

Pri automatizovanej selekcii obsahov u novodobyacutech sprostredkovateľov informaacuteciiacute mocirc-

že docircjsť k dojmu že takeacuteto meacutediaacute suacute objektiacutevnejšie než tie tradičneacute Zvlaacutešť keď sa možno

vyhnuacuteť rocircznym vyacuteberovyacutem a opisnyacutem skresleniam pri ľudskej praacuteci v tradičnyacutech meacutediaacutech

Na spracovaacutevaniacute daacutet v prostrediacute online služieb sa však nepodieľajuacute vyacutelučne algoritmy ale

tiež ľudskiacute operaacutetori spolu s rocircznymi technoloacutegiami Teda ide o komplexneacute systeacutemy ktoreacute suacute

navrhovaneacute a prevaacutedzkovaneacute ľuďmi Preto sa v online meacutediaacutech nedaacute uacuteplne vyhnuacuteť ani tra-

dičnyacutem skresleniam vznikajuacutecim pri ľudskej praacuteci Personalizaacutecia nedokaacuteže eliminovať ani

všetky technickeacute skreslenia a navyše vytvaacutera noveacute (Bozdag 2015)

Často sa staacuteva že softveacuter systematicky zvyacutehodňuje určituacute skupinu použiacutevateľov pred

inou Dochaacutedza k rocircznym technologickyacutem skresleniam (pri indexovaniacute zoraďovaniacute) prob-

leacutemom suacutevisiacim s obmedzeniami samotneacuteho systeacutemu alebo tiež k ovplyvneniu dizajnu

systeacutemu existujuacutecimi skresleniami v spoločnosti (Friedman a Nissenbaum 1996 Diaz 2008

Vaughan a Thelwall 2004) V nasledujuacutecom texte sa budeme venovať faktorom vplyacutevajuacutecim

na vznik skresleniacute pri automatickom filtrovaniacute obsahu na internete

60

51 Digitaacutelny charakter informačnyacutech zdrojov

Podobne ako pri tradičnyacutech meacutediaacutech procesy algoritmickej selekcie začiacutenajuacute vyacuteberom

vhodnyacutech zdrojov Avšak v online prostrediacute možno selektovať len z elektronickyacutech informaacute-

ciiacute čo znamenaacute že všetky tradičneacute informačneacute zdroje nemocircžu byť ďalej sprostredkovaneacute

(Bozdag 2015) Navyše rocirczne online meacutediaacute majuacute priacutestup len k určitej časti digitaacutelnych infor-

maacuteciiacute Napriacuteklad Google nedokaacuteže indexovať všetky internetoveacute straacutenky Tento jav mocircžeme

nazvať indexačneacute skreslenie (coverage bias) Priacutečin je viacero Google napriacuteklad zaacutemerne

neindexuje straacutenky ktoreacute suacute si navzaacutejom veľmi podobneacute alebo tie pri ktoryacutech predpokladaacute

že nie suacute pre použiacutevateľa užitočneacute Nezobrazuje tiež straacutenky s ilegaacutelnym alebo inak nevhod-

nyacutem obsahom Existujuacute tiež technickeacute aspekty indexačneacuteho skreslenia suacutevisiace s dizajnom

straacutenok Ten mocircže byť v niektoryacutech priacutepadoch nekompatibilnyacute s prieskumovyacutemi mechaniz-

mami Ineacute straacutenky mocircžu ich použitie informačnyacutemi prieskumovyacutemi naacutestrojmi zakaacutezať alebo

sa im zaacutemerne vyhnuacuteť (Goldman 2006 Vaughan a Thelwall 2004)

52 Geolokaacutecia

Fyzickaacute poloha použiacutevateľa vyacuteznamne vplyacuteva na spocircsob automatickeacuteho vyacuteberu obsa-

hu Niektoreacute praacutece (Garcia-Molina Koutrika a Parameswaran 2011) uvaacutedzajuacute že populaacuterne

vyhľadaacutevacie naacutestroje zobrazujuacute veľmi odlišneacute vyacutesledky pre Anglicko a pre USA predo-

všetkyacutem pri vyhľadaacutevaniacute komerčnyacutech termiacutenov Veľkeacute rozdiely sa dajuacute pozorovať aj medzi

jednotlivyacutemi mestami Poloha maacute pri filtraacutecii veľkuacute vaacutehu preto lebo sa predpokladaacute že pou-

žiacutevateľa buduacute najviac zaujiacutemať obsahy viažuce sa na jeho bezprostredneacute okolie Nesmierne

docircležityacute je však kontext vyhľadaacutevania Napriacuteklad použiacutevateľa hľadajuacuteceho vhodnuacute reštauraacute-

ciu v Poprade nebude zaujiacutemať motorest v Novyacutech Zaacutemkoch No pri vyhľadaacutevaniacute riešenia

probleacutemu s počiacutetačom nebude použiacutevateľova lokalita (mesto) až takaacute docircležitaacute (Bozdag

2015)

Vzťah medzi lokalizaacuteciou a personalizaacuteciou je veľmi docircležityacute pretože geolokaacutecia je

jednyacutem z najvplyvnejšiacutech faktorov pri algoritmickej filtraacutecii vyacutesledkov vyhľadaacutevania a mocircže

vypovedať aj o ďalšiacutech demografickyacutech uacutedajoch ako rasa priacutejem dosiahnuteacute vzdelanie po-

litickaacute angažovanosť a ďalšie Vyacuteskumnyacute tiacutem vedenyacute Chloe Kliman-Silver (2015) zisťoval

do akej miery personalizaacutecia na zaacuteklade polohy uzatvaacutera použiacutevateľa do regionaacutelnej filtrač-

nej bubliny V obdobiacute 30 dniacute zaznamenaacutevali vyacutesledky vyhľadaacutevania na Google pre 240 do-

pytov z 59 rocircznych lokaacuteciiacute naprieč USA (na uacuterovni krajov štaacutetov aj celej krajiny) Suacutebor

dopytov bol rozdelenyacute na

33 bdquomiestnychldquo vyacuterazov ndash reštauraacutecia banka Wendyrsquos letisko park Starbucks a pod

87 bdquokontroverznyacutechldquo vyacuterazov ndash vplyv očkovania na autizmus vyacuteskum kmeňovyacutech

buniek globaacutelne otepľovanie homosexuaacutelne zvaumlzky jadroveacute elektraacuterne a pod

120 mien politikov pocircsobiacich celonaacuterodne (Barack Obama) aj lokaacutelne v jednotlivyacutech

štaacutetoch

Zistilo sa že čiacutem je fyzickaacute vzdialenosť vaumlčšia tyacutem odlišnejšie suacute vyacutesledky vyhľadaacuteva-

nia pre jeden dopyt Docircležiteacute však je akyacute vyacuteraz je vyhľadaacutevanyacute Najvaumlčšie zmeny (4 až 5

odlišnyacutech vyacutesledkov na jednu stranu) sa tyacutekajuacute lokaacutelnych miest (podniky inštituacutecie) Na-

opak pri všeobecnyacutech termiacutenoch je vplyv lokalizaacutecie na personalizaacuteciu zanedbateľnyacute Kon-

kreacutetne bolo zisteneacute že pri menaacutech politikov nehraacute lokalita použiacutevateľa takmer žiadnu rolu

(bez ohľadu na to v akom štaacutete pocircsobia) a pri bdquokontroverznyacutechldquo teacutemach hraacute o niečo vyššiu

ale tiež staacutele maluacute uacutelohu (vplyvom lokaacutelnych spraacutev) (Kliman-Silver et al 2015) Tento vyacute-

skum teda prinaacuteša docirckazy že geolokaacutecia maacute skutočne veľmi vyacuteraznyacute filtračnyacute efekt na vyacute-

61

sledky vyhľadaacutevania avšak najmauml v priacutepade termiacutenov vzťahujuacutecich sa na konkreacutetne geogra-

fickeacute miesto Vyacutesledky merania vyvracajuacute Bozdagovo tvrdenie (2015) že naacutestroje lokaacutelnej

personalizaacutecie nerozlišujuacute kontext

53 Prepojenia medzi použiacutevateľmi

Ako sme už naznačili ľudia pri ziacuteskavaniacute informaacuteciiacute preferujuacute osobneacute kontakty Každyacute

človek je prirodzene suacutečasťou určiteacuteho sociaacutelneho zoskupenia Predovšetkyacutem tzv primaacuterne

skupiny (rodina priatelia pracovnyacute kolektiacutev) vyacuteznamne vplyacutevajuacute na naše životneacute rozhod-

nutia Značnaacute časť informačnyacutech zdrojov ale aj naacutezorov a postojov jednotlivca maacute pocircvod

praacuteve v tyacutechto primaacuternych skupinaacutech ktoreacute definujuacute jeho bdquosociaacutelnu realituldquo Noveacute situaacutecie

a zložiteacute rozhodnutia konzultujeme s našimi sociaacutelnymi kontaktmi ktoreacute naacutem pomaacutehajuacute

formovať postoje a hľadať riešenia (Granovetter 1981)

Preto začali personalizačneacute systeacutemy pri filtraacutecii obsahu zohľadňovať aj sociaacutelne kontak-

ty jednotlivca Facebook začlenil niektoreacute online služby (Spotify Pandora Yelp docscom)

do svojho programu bdquookamžitaacute personalizaacutecialdquo Cieľom je upraviť použiacutevateľskyacute zaacutežitok

v prostrediacute partnerskyacutech služieb pomocou verejnyacutech uacutedajov z Facebooku (menaacute použiacutevateľ-

skeacute prepojenia zaacuteujmy a pod) Služba na streamovanie hudby Spotify napriacuteklad od svojich

použiacutevateľov vyžaduje konto na Facebooku Použiacutevatelia tak mocircžu vidieť akeacute skladby po-

čuacutevajuacute ich priatelia a utvaacuterať si tak naacutezory ktoreacute piesne a skupiny suacute v trende a bdquomali byldquo ich

počuacutevať tiež Aj vyhľadaacutevaciacute naacutestroj Google začal pri filtraacutecii obsahu zohľadňovať sociaacutelne

kontakty (zo sociaacutelnych sietiacute Facebook a Twitter) spusteniacutem social search v roku 2009 Od

roku 2012 Google pri personalizaacutecii využiacuteva aj prepojenia z vlastnej sociaacutelnej siete Google

Plus Vo vyacutesledku tak napriacuteklad pri hľadaniacute noveacuteho auta mocircžeme uvidieť fotografiu vozidla

niektoreacuteho z našich priateľov na Facebooku alebo pri hľadaniacute vhodnej reštauraacutecie uvidiacuteme na

prvyacutech priečkach podnik ktoryacute ohodnotil niektoryacute z našich priateľov Použiacutevateľ sa však

mocircže vo vyacutesledkoch vyhľadaacutevania stretnuacuteť s informaacuteciami zo sociaacutelnych sietiacute aj v priacutepade

že na nich nie je zaregistrovanyacute Algoritmus totiž prisudzuje vaumlčšiu vaacutehu informaacuteciaacutem zo

sociaacutelnych sietiacute vo všeobecnosti Vo vyacutesledkoch vyhľadaacutevania tak mocircže zobraziť akeacutekoľvek

relevantneacute uacutedaje zo sociaacutelnych sietiacute ktoryacutech suacutekromie bolo nastaveneacute ako verejneacute (Knight

2012)

54 Popularita obsahu

Spocircsob prezentovania informaacuteciiacute použiacutevateľovi mocircže ovplyvniť aj popularita určitej

teacutemy Napriacuteklad sociaacutelna sieť Twitter sleduje frekvenciu použiacutevania heštegov9 Čiacutem ryacutechlej-

šie sa zvyšuje interval pre určituacute fraacutezu tyacutem maacute danaacute teacutema vaumlčšiu šancu dostať sa do časti

bdquoTrendy pre Vaacutesldquo Ku každeacutemu heštegu je zobrazenyacute počet zdieľaniacute V automatickej selekcii

teacutem však vaumlčšiu rolu hraacute zmena frekvencie jeho použiacutevania Do zoznamu sa teda celkom

jednoducho dostanuacute noveacute teacutemy Čiacutem suacute však v zozname zobrazeneacute dlhšie tyacutem naacuteročnejšie

je aby sa v ňom udržali (Trend 2010) Niektoriacute autori upozorňujuacute že tento jav podporuje

9 Pod slovom hešteg (hashtag) rozumieme reťazec znakov ktoreacutemu predchaacutedza znak hash () znaacutemy aj ako tzv

pound sign alebo number sign Hešteg neobsahuje interpunkčneacute znamienka a medzery Sluacuteži na označovanie teacutem či kontextu zdieľanyacutech priacutespevkov v prostrediacute sociaacutelnych meacutediiacute (predovšetkyacutem Twitter) no mocircže sluacutežiť aj na vy-

jadrenie ich kľuacutečovej myšlienky Umožňuje kategorizovať všetky zdieľaneacute obsahy v ktoryacutech bol použityacute rovnakyacute

hešteg a pristupovať k nim teda pomaacuteha aj pri vyhľadaacutevaniacute informaacuteciiacute Často je využiacutevanyacute ako prostriedok na vy-jadrenie humoru (Tsur a Rappoport 2012 Hashtags 2013)

62

použiacutevateľov v tom aby sa zameriavali a diskutovali skocircr o menej podstatnyacutech zaacuteležitostiach

ako o dlhodobyacutech probleacutemoch Zoznam populaacuternych teacutem sa mocircže pre každeacuteho použiacutevateľa

liacutešiť v zaacutevislosti od jeho lokality a prepojeniacute s ostatnyacutemi použiacutevateľmi Presnyacute vzorec vyacuteberu

najpopulaacuternejšiacutech teacutem je však utajenyacute čo vyvolaacuteva určiteacute pochybnosti ohľadom ovplyvňo-

vania verejnej mienky (Gillespie 2012)

Filtračneacute algoritmy zohľadňujuacute popularitu určityacutech zdrojov aj v prostrediacute Facebooku

a vyhľadaacutevača Google s cieľom zobrazovať obsahy ktoreacute buduacute zodpovedať zaacuteujmom vaumlčši-

ny To však v určityacutech priacutepadoch mocircže spocircsobiť probleacutemy s vyhľadaacutevaniacutem menej populaacuter-

nych alebo menšiacutech straacutenok (Nissenbaum a Introna 2000)

O popularite určiteacuteho zdieľaneacuteho obsahu tiež rozhoduje množstvo kontaktov priacutepadne

odberateľov Vaumlčšie publikum generuje vyacuteraznejšiu odozvu čo ďalej vplyacuteva na zoraďovaciacute

algoritmus Teacutemy s malyacutem počtom odberateľov sa preto len veľmi ťažko dostanuacute na vyššie

miesta v hierarchii zdieľanyacutech priacutespevkov a uvidiacute ich oveľa menšie množstvo ľudiacute (Klein

2011) Avšak tento systeacutem možno zmanipulovať o čo sa pokuacutešajuacute mnoheacute firmy aby prilaacuteka-

li pozornosť na svoje produkty alebo služby V prostrediacute Facebooku sa napriacuteklad niektoreacute

marketingoveacute spoločnosti špecializujuacute na predaj určiteacuteho počtu bdquolajkovldquo priateľov či odobe-

rateľov (umelo vytvorenyacutech profilov) subjektom ktoreacute si tuacuteto službu zaplatia Podobne

možno pre určituacute straacutenku nazhromaždiť hodnotenia či recenzie ktoreacute nevytvorili reaacutelni ľu-

dia Použiacuteva sa na to softveacuter schopnyacute obiacutesť bezpečnostnyacute systeacutem Facebooku Pokiaľ popula-

rita určiteacuteho obsahu zaacutevisiacute od počtu bdquolajkovldquo alebo pozitiacutevnych hodnoteniacute mocircže dochaacutedzať

k skresleniu v personalizaacutecii a k manipulaacutecii uacutesudku použiacutevateľa (Tynan 2012)

55 Čas uverejnenia obsahu

Na personalizaacuteciu maacute značnyacute vplyv čas uverejnenia obsahu čo mocircžeme pozorovať na-

priacuteklad v prostrediacute Redditu agregaacutetora spraacutev zo sociaacutelnych meacutediiacute Jeden z rozhodujuacutecich

faktorov určujuacutecich či sa priacutespevok zobraziacute na titulnej strane je hodina v ktoruacute je zverejne-

nyacute Pokiaľ použiacutevateľ zverejniacute priacutespevok mimo bdquohlavneacuteho časuldquo kedy je pripojenyacutech najviac

použiacutevateľov osloviacute menej použiacutevateľov a naopak Napriacuteklad najviac americkyacutech priacutespev-

kov komentuje americkeacute publikum keďže použiacutevatelia z inyacutech častiacute sveta sa obvykle pripoja

o niekoľko hodiacuten skocircrneskocircr Ich komentaacutere sa medzi tyacutemi pocircvodnyacutemi stratia a je teda oveľa

menšia šanca že si ich reakcie niekto prečiacuteta Čas zverejnenia priacutespevku vplyacuteva aj na zora-

ďovaciacute algoritmus ktoryacute uprednostňuje novšie priacutespevky a umiestňuje ich vyššie ako tie

staršie (Salihefendic 2010)

56 Ľudskyacute faktor

Weboveacute služby ako napriacuteklad vyhľadaacutevacie naacutestroje vo všeobecnosti hlaacutesajuacute že ich

systeacutemy nie suacute ovplyvňovaneacute rozhodnutiami ľudiacute a procesy filtraacutecie obsahu suacute plne automa-

tickeacute Na zaacuteklade viaceryacutech pozorovaniacute sa však zistilo že to nie je pravda Ľudskiacute operaacutetori

totiž mocircžu podobne ako v tradičnyacutech meacutediaacutech manuaacutelne určovať na ktoreacute obsahy sa viac

zamerať čo ignorovať či vymazať Informačneacute prieskumoveacute naacutestroje vykonaacutevajuacute inšpekcie

indexovania a realizujuacute rocirczne zmeny a uacutepravy napriacuteklad aj to ktoreacute vyacutesledky sa majuacute alebo

nemajuacute zobrazovať pre určiteacute kľuacutečoveacute slovaacute (Gans 2004 Goldman 2006) Google tiež mocircže

určiteacute straacutenky manuaacutelne zaradiť do takzvaneacuteho blacklistu ndash zoznamu zablokovanyacutech straacute-

63

nok10

ndash pri porušeniacute jeho podmienok No v priacutepade potreby dokaacuteže tiež určiteacute straacutenky pridať

do takzvaneacuteho whitelistu čiacutem možno obiacutesť procesy algoritmickej selekcie Straacutenky prvotne

vyhodnoteneacute ako nevhodneacute možno tyacutemto spocircsobom znova indexovať Najmauml konkurencia

(napriacuteklad Foundem) obviňovala Google že manuaacutelne upravuje vyacutesledky vyhľadaacutevania

Google bol dokonca podrobenyacute vyšetrovaniu a existenciu tyacutechto vyacutenimiek spočiatku popie-

ral no neskocircr ich existenciu priznal (Metz 2011)

Facebook tiež využiacuteva manuaacutelne filtrovanie pri nevhodnom obsahu alebo pri porušeniacute

bdquonoriem komunityldquo Probleacutem však mocircže nastať vtedy keď si dvaja ľudskiacute operaacutetori na zaacute-

klade svojich presvedčeniacute vysvetlia podmienky odlišnyacutem spocircsobom Spoločnosť bola totiž

niekoľkokraacutet kritizovanaacute v suacutevislosti s odstraňovaniacutem obsahu ktoryacute zjavne podmienky pou-

žiacutevania neporušil Išlo napriacuteklad o priacutespevky obsahujuacutece odkazy na straacutenky politickyacutech akti-

vistov alebo o reklamy určeneacute pre homosexuaacutelne publikum neobsahujuacutece nahotu alebo inyacute

sexuaacutelny obsah (Facebook 2010) Hovorca Facebooku uviedol že za takeacuteto chyby je v niek-

toryacutech priacutepadoch skutočne zodpovednyacute ľudskyacute operaacutetor no konkreacutetne kriteacuteriaacute manuaacutelneho

filtrovania zatiaľ neboli zverejneneacute Toto zistenie je teda jednyacutem z docirckazov že pri filtrovaniacute

obsahu v online prostrediacute sa nedaacute uacuteplne vyhnuacuteť skresleniam spocircsobenyacutem ľudskyacutem faktorom

v suacutevislosti s vyacuteberom zdrojov a informaacuteciiacute (Shoemaker a Vos 2009 Bozdag 2015)

6 Vyacutesledok analyacutezy Navrhovanyacute model informačnyacutech

filtračnyacutech bubliacuten

Model (obr 2) ku ktoreacutemu sme dospeli vďaka analyticko-syntetickeacutemu spracovaniu

uvedenej literatuacutery prehľadne zobrazuje najdocircležitejšie vplyvy na vznik filtračnyacutech bubliacuten

na internete a ich docircsledky pre použiacutevateľov

Obr 2

Znaacutezornenie vzniku a docircsledkov filtračnyacutech bubliacuten (vlastnyacute model autorov)

10

Straacutenky mocircžu byť zablokovaneacute aj pri porušeniacute autorskyacutech praacutev alebo na zaacuteklade podnetu od štaacutetnej moci (Žiados-

ti [2017] Bozdag 2015)

64

Diskusia

Problematika informačnyacutech filtračnyacutech bubliacuten nie je novaacute a možno ju spozorovať aj pri

informačnom spraacutevaniacute použiacutevateľov v prirodzenom prostrediacute ndash napriacuteklad pri preferencii pria-

teľov a informačnyacutech zdrojov stotožňujuacutecich sa s vytvorenyacutem svetonaacutezorom V priacutespevku

sme sa však zamerali na online prostredie ktoreacute tuacuteto prirodzenuacute vlastnosť ľudiacute vďaka perso-

nalizaacutecii intenzifikuje a prehlbuje Existujuacute viacereacute smery a možnosti vyacuteskumov filtračnyacutech

bubliacuten v informačnej vede Jednyacutem z nich je metoacuteda analyacutezy sociaacutelnych sietiacute najmauml šiacuterenia

informaacuteciiacute prostredniacutectvom už spomiacutenanyacutech heštagov Najvaumlčšia sociaacutelna sieť po rastuacutecej

kritike znova otvorila svoje daacuteta pre vybraneacute vyacuteskumneacute tiacutemy a ich projekty ale je vhodneacute

zamerať sa aj na ďalšie sociaacutelne siete ako je napriacuteklad Twitter alebo Instagram V tomto

smere by bolo zaujiacutemaveacute sledovať najmauml vplyv filtračnyacutech bubliacuten na šiacuterenie dezinformaacuteciiacute

v internetovyacutech službaacutech Jednak z docircvodu aktuaacutelnosti problematiky ale aj preto že cielene

vytvoreneacute dezinformaacutecie poskytujuacute istyacutem spocircsobom regulovaneacute prostredie ktoreacute v prostrediacute

internetu naacutejdeme iba veľmi ťažko Ďalšou možnosťou je porovnanie percepcie informaacuteciiacute

v personalizovanyacutech a nepersonalizovanyacutech vyacutesledkoch vyhľadaacutevania použiacutevateľmi a miery

ich vplyvu na tvorbu naacutezoru použiacutevateľa Problematickyacutem aspektom oboch vyacuteskumov suacute

psychologickeacute a sociologickeacute vplyvy na efekt filtračnyacutech bubliacuten ktoreacute nemožno vyluacutečiť

a preto by bolo potrebneacute pri tyacutechto vyacuteskumoch spolupracovať s odborniacutekmi z predmetnyacutech

oblastiacute

Zaacutever

Na uskutočňovanie racionaacutelnych životnyacutech rozhodnutiacute nevyhnutne potrebujeme dosta-

tok objektiacutevnych informaacuteciiacute Čiacutem buduacute informaacutecie ku ktoryacutem maacuteme priacutestup relevantnejšie

tyacutem buduacute aj naše procesy plaacutenovania plnohodnotnejšie Mať priacutestup k informaacuteciaacutem je docircleži-

teacute pretože to ovplyvňuje kvalitu naacutešho života Vďaka dostatku informaacuteciiacute mocircžeme naacutejsť

a vybrať si z rozličnyacutech alternatiacutev a naopak v priacutepade ich nedostatku o rocircznych možnostiach

nebudeme vedieť Z toho vyplyacuteva že ten kto maacute moc nad tokom informaacuteciiacute maacute moc nad

celou spoločnosťou Preto je veľmi docircležiteacute aby masoveacute aj sociaacutelne meacutediaacute poskytovali ľu-

ďom dostatok rocircznorodyacutech informaacuteciiacute a podnetov

Problematika intelektuaacutelnej izolaacutecie v internetovom prostrediacute je mimoriadne aktuaacutelna

pretože suacute to praacuteve personalizovaneacute online služby z ktoryacutech v suacutečasnosti použiacutevatelia zvyk-

nuacute čerpať noveacute informaacutecie a na ktoreacute sa obracajuacute pri rozhodovaniacute alebo riešeniacute probleacutemov

Objavuje sa kritika že personalizovaneacute vyhľadaacutevacie naacutestroje a sociaacutelne siete automatickyacutem

filtrovaniacutem obsahov uzatvaacuterajuacute svojich použiacutevateľov do informačnyacutech bubliacuten čiacutem dochaacutedza

k strate kontaktu s inyacutemi uhlami pohľadu a celkovo aj s prirodzene heterogeacutennym interneto-

vyacutem prostrediacutem

Vychaacutedzajuacutec z doteraz uskutočnenyacutech meraniacute však mocircžeme konštatovať že problema-

tika filtračnyacutech bubliacuten nie je v priacutepade vyhľadaacutevaciacutech naacutestrojov a sociaacutelnych sietiacute takaacute zaacute-

važnaacute ako sa spočiatku predpokladalo Na druhej strane k určityacutem skresleniam pri filtraacutecii

obsahov dochaacutedza no ide o veľmi komplexnyacute probleacutem na ktoryacute vplyacuteva celyacute rad faktorov

tak technologickyacutech ako aj psychologickyacutech či sociologickyacutech Inyacutemi slovami možno pove-

dať že ľudskeacute kognitiacutevne schopnosti ešte nie suacute pripraveneacute na noveacute vyacutezvy informačnej spo-

ločnosti

V priacutespevku sme sa snažili naznačiť že efekt filtračnyacutech bubliacuten narastaacute pokiaľ sa pou-

žiacutevateľ chce vystavovať informaacuteciaacutem ktoreacute nie suacute v protirečeniacute s jeho dovtedajšiacutemi naacutezormi

65

Vtedy suacute informaacutecie filtrovaneacute dvojnaacutesobne ndash použiacutevateľom pri vyacutebere sledovanyacutech ľudiacute

a obsahu a aj automaticky systeacutemom Psychologickeacute skreslenia opisovaneacute v druhej kapitole

sa premietajuacute aj do online prostredia čo vzhľadom na noveacute možnosti komunikaacutecie a priacutestupu

k informaacuteciaacutem považujeme minimaacutelne za znepokojiveacute

Technologickeacute riešenia zabezpečujuacutece minimalizaacuteciu zbieranyacutech informaacuteciiacute o použiacuteva-

teľovi za uacutečelom personalizaacutecie priacutepadne špecifickeacute aplikaacutecie a pluginy vytvoreneacute za uacuteče-

lom zmiernenia efektu filtračnyacutech bubliacuten suacute len čiastočnyacutemi riešeniami a probleacutem ako takyacute

len obchaacutedzajuacute Za najdocircležitejšie v boji proti intelektuaacutelnej izolaacutecii nielen v internetovom

prostrediacute pokladaacuteme snahu o aktiacutevne rozširovanie vlastneacuteho obzoru budovanie kritickeacuteho

myslenia a celkovo uacutesilie o zvyšovanie informačnej gramotnosti použiacutevateľov

Je potrebneacute realizovať noveacute vyacuteskumy ktoreacute buduacute vykonaacutevať nezaacutevisleacute vedeckeacute tiacutemy

a organizaacutecie Viac pozornosti by sa malo upriamiť na sociaacutelne siete ktoreacute suacute vyacuteznamnyacutemi

prostriedkami vyacutemeny informaacuteciiacute Najmauml komnaty ozvien na sociaacutelnych sieťach ako Face-

book považujeme kvocircli ich jednoduchosti formovania izolujuacutecim schopnostiam a potencio-

naacutelne vysokyacutem počtom členov za živnuacute pocircdu pre vznik extreacutemizmu či fanatizmu V prostrediacute

virtuaacutelnych celkov v ktoryacutech prevlaacuteda absoluacutetna naacutezorovaacute homogenita naberajuacute totiž existu-

juacutece psychologickeacute skreslenia ako skupinovaacute polarizaacutecia či efekt falošneacuteho konsenzu novyacute

zaacutevažnejšiacute rozmer

Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute spraacute-

vanie sa človeka v digitaacutelnom priestore Vznikol tiež vďaka podpore v raacutemci OP Vyacuteskum

a vyacutevoj pre dopytovo-orientovanyacute projekt Univerzitnyacute vedeckyacute park Univerzity Komenskeacuteho

v Bratislave ITMS 26240220086 spolufinancovanyacute zo zdrojov Euroacutepskeho fondu regionaacutel-

neho rozvoja

Zoznam bibliografickyacutech odkazov

ALLPORT Floyd a Gordon ALLPORT 1921 Personality traits their classification and

measurement In Journal of Abnormal Psychology and Social Psychology [online] To-

ronto York University 16(1) s 6-40 [cit 2018-01-05] ISSN 1492-3173 Dostupneacute na

httpsgoogloJm4S2

BAGDIKIAN Ben 2004 The new media monopoly Boston Beacon Press ISBN

0807061875

BAKSHY Eytan Solomon MESSING a Lada ADAMIC 2015 Exposure to ideologically

diverse news and opinion on Facebook In Science [online] Washington American

Association for the Advancement of Science 348(6239) s 1130-1132 [cit 2018-02-12]

ISSN 1095-9203 Dostupneacute na httpsgooglbtjwGv

BERENDT Bettina Oliver GUumlNTHER a Maximilian TELTZROW 2011 Data mining and

web mining In Humboldt-Universitaumlt zu Berlin [online] Berlin Humboldt-Universitaumlt

zu Berlin [cit 2017-11-18] Dostupneacute na httpsgooglDGn3Wb

BESSI Alessandro et al 2015 Science vs conspiracy collective narratives in the age of

misinformation In PLOS One [online] San Francisco Public Library of Science 10(2)

[cit 2018-01-25] ISSN 1932-6203 Dostupneacute na httpsgooglh7k3MN

BESSI Alessandro 2016 Personality traits and echo chambers on Facebook In Computers

in Human Behavior [online] Amsterdam Elsevier s 319-324 [cit 2018-02-22] ISSN

0747-5632 Dostupneacute na httpsgooglnKcwCW

66

BOBOK Dalibor 2016 Selective Exposure Filter Bubbles and Echo Chambers on Face-

book [online] Budapest Central European University [cit 2018-01-05] Dostupneacute na

httpsgooglvs3LM8

BOWEN Jonathan a Silvia FILIPPINI 2004 Personalization and the web from a museum

perspective [online] Washington Archives amp Museum Informatics [cit 2018-01-17]

Dostupneacute na httpsgooglxENZE7

BOZDAG Engin 2015 Bursting the filter bubble democracy design and ethics [online]

Delft Delft University of Technology [cit 2018-02-12] Dostupneacute na

httpsgooglA4RTiy

Bringing smarter computing to big data [online] copy2011 Armonk IBM [cit 2018-01-28]

Dostupneacute na httpgooglH566Jz

BRUNDIDGE Jennifer 2010 Encountering ldquodifferencerdquo in the contemporary public sphere

the contribution of the internet to the heterogeneity of political discussion networks

In Journal of Communication [online] Oxford Oxford University Press s 680ndash700 [cit

2018-02-17] ISSN 0021-9916 Dostupneacute na httpsgooglHPvRB9

CARDONA Tatiana et al 2016 Ethical issues with customer data collection [online] Mis-

souri Missouri University of Science and Technology [cit 2018-02-25] Dostupneacute na

httpsgooglvFUCiD

CIAFFONI David 2017 What is the ldquowoozle effectrdquo and why should we be so worried

about it In Medium [online] Medium [cit 2018-01-27] Dostupneacute na

httpsgoogl8Bqz2G

COLLEONI Elanor Alessandro ROZZA a Adam ARVIDSSON copy2014 Echo chamber or

public sphere Predicting political orientation and measuring political homophily in twit-

ter using big data In Journal of Communication [online] Oxford Oxford University

Press s 317ndash332 [cit 2018-02-18] ISSN 0021-9916 Dostupneacute na

httpsgooglYnx7m7

DEAN Jeremy 2007 Why we all stink as intuitive psychologists the false consensus bias

In PsyBlog [online] PsyBlog [cit 2018-01-18] Dostupneacute na httpsgooglMiU9MQ

DIAZ Alejandro 2008 Through the Google goggles sociopolitical bias in search engine

design In SPINK Amanda a Michael ZIMMER eds Web search multidisciplinary

perspectives [online] Berlin Springer [cit 2018-03-02] ISBN 978-3-540-75829-7

Dostupneacute na httpsgooglcVbXco

EDWARDS Kari a Edward SMITH 1996 A disconfirmation bias in the evaluation of ar-

guments In Journal of Personality and Social Psychology [online] Washington Ameri-

can Psychological Association 71(1) s 5-24 [cit 2018-01-16] ISSN 1939-1315

Dostupneacute na httpsgooglBT56eb

EPIC online guide to practical privacy tools 2018 In epicorg [online] Washington Elec-

tronic Privacy Information Center [cit 2018-03-06] Dostupneacute na httpsgooglLPf2nM

Facebook advertising policies homophobic 2010 In AccuraCast SearchStarz Blog [online]

London AccuraCast [cit 2018-02-12] Dostupneacute na httpsgooglY54pem

FEILER Lauren Jacob GOEREE a Leeat YARIV 2006 An experimental study of selective

exposure [online] Pasadena California Institute of Technology [cit 2018-01-09]

Dostupneacute na httpsgooglT6qE1X

FESTINGER Leon 1962 A theory of cognitive dissonance Stanford Stanford university

press ISBN 9780804709118

67

FRIEDMAN Batya a Helen NISSENBAUM 1996 Bias in Computer Systems In ACM

Transactions on Information Systems [online] New York Association for Computing

Machinery 14(3) s 330ndash347 [cit 2018-03-01] ISSN 1046-8188 Dostupneacute na

httpsgooglTNJA7E

GANS Herbert 2004 Deciding whatrsquos news a study of CBS evening news NBC nightly

news Newsweek and Time Evanston Northwestern University Press ISBN

0810122375

GARCIA-MOLINA Hector Georgia KOUTRIKA a Aditya PARAMESWARAN 2011

Information seeking convergence of search recommendations and advertising In

Communications of the ACM [online] New York ACM 54(11) s 121-130 [cit 2018-

02-26] ISSN 0001-0782 Dostupneacute na httpsgooglYDdgxt

GAUCH Susan et al 2007 User profiles for personalized information access In BRUSI-

LOVSKY Peter Alfred KOBSA a Wolfgang NEJDL eds The Adaptive Web [online]

Berlin Springer vol 4321 s 54ndash89 [cit 2018-02-02] ISBN 978-3-540-72079-9

Dostupneacute na httpsgooglsGg456

GILLESPIE Tarleton 2012 Can an Algorithm be Wrong In Limn [online] [cit 2018-03-

10] Dostupneacute na httpsgoogldcZWuL

GOLDMAN Eric 2006 Search engine bias and the demise of search engine utopianism

In Yale Journal of Law amp Technology [online] New Haven Yale Law School s 188-

200 [cit 2018-03-04] Dostupneacute na httpsgooglG6eLoy

GRANOVETTER Mark 1981 The strength of weak ties a network theory revisited In

Sociological Theory [online] Washington American Sociological Association 1(6)

s 201-233 [cit 2018-03-05] ISSN 1467-9558 Dostupneacute na httpsgooglokp3Re

Hashtags and brand presence [online] 2013 Sittingbourne UkNetMonitor [cit 2018-03-

09] Dostupneacute na httpsgooglbxP9K3

HIGHTOWER Ross a Lutfus SAYEED 1995 The impact of computer-mediated communi-

cation systems on biased group discussion In Computers in Human Behavior [online]

Amsterdam Elsevier 11(1) s 33-44 [cit 2018-01-24] ISSN 0747-5632 Dostupneacute na

httpsgooglL6WX6w

HILBERT Martin 2012 Toward a synthesis of cognitive biases how noisy information

processing can bias human decision making In Psychological Bulletin [online] Wash-

ington American Psychological Association 138(2) s 211ndash237 [cit 2018-01-31] ISSN

1939-1455 Dostupneacute na httpsgoogla9ijqs

HOLT Richard 2004 Dialogue on the internet language civic identity and computerndash

mediated communication Westport Praeger ISBN 9781567506792

HOURAN James a Rense LANGE 2001 Hauntings and poltergeists multidisciplinary

perspectives Jefferson McFarland ISBN 0786409843

Is your browser safe against tracking 2016 In Panopticlick [online] San Francisco Elec-

tronic Frontier Foundation [cit 2018-03-10] Dostupneacute na httpsgooglDgWVVR

JOACHIMS Thorsten a Filip RADLINSKI 2007 Search engines that learn from implicit

feedback In Computer [online] Washington IEEE Computer Society 40(8) s 34ndash40

[cit 2018-02-14] ISSN 0018-9162 Dostupneacute na httpsgooglHaAqE7

KAMPALA copy2015 Facebook not an information bubble-researchers In Daily Monitor

[online] SyndiGate Media [cit 2018-02-16] Dostupneacute na httpsgoogloEzKCt

68

KARLSEN Rune et al 2017 Echo chamber and trench warfare dynamics in online debates

In European Journal of Communication [online] London SAGE Publications 32(3) s

257-273 [cit 2017-12-16] ISSN 1460-3705 Dostupneacute na httpsgoogleDFF2z

KINCAID Jason 2010 EdgeRank the secret sauce that makes Facebookrsquos news feed tick

In TechCrunch [online] TechCrunch [cit 2018-02-20] Dostupneacute na

httpsgoogl9asdhZ

KLEIN Jacob 2011 A Web marketerrsquos guide to Reddit In Distilled [online] London

Distilled [cit 2018-03-13] Dostupneacute na httpsgooglHpVUta

KLIMAN-SILVER Chloe et al 2015 Location location location the impact of geoloca-

tion on web search personalization [online] New York ACM [cit 2018-02-06] ISBN

978-1-4503-3848-6 Dostupneacute na httpsgoogl7t3d52

KNIGHT Will 2012 Google hopes to make friends with a more social search In Technol-

ogy Review [online] Cambridge MIT Technology Review [cit 2018-03-06] Dostupneacute

na httpsgooglvLkLiN

LAVIE Talia et al 2010 User attitudes towards news content personalization In Interna-

tional Journal of Human-Computer Studies [online] Amsterdam Elsevier 68(8) s 483ndash

495 [cit 2018-02-28] ISSN 1071-5819 Dostupneacute na httpsgoogl51y7Qg

LAZER David 2015 The rise of the social algorithm In Science [online] Washington

American Association for the Advancement of Science 348(6239) s 1090-1091 [cit

2018-02-04] ISSN 1095-9203 Dostupneacute na httpsgoogl8tdz9v

LOCKWOOD Ben 2015 Confirmation bias media slant and electoral accountability

[online] Coventry University of Warwick [cit 2018-01-07] Dostupneacute na

httpsgooglYCwk8a

LORD Charles Lee ROSS a Mark LEPPER 1979 Biased assimilation and attitude polari-

zation the effects of prior theories on subsequently considered evidence In Journal of

Personality and Social Psychology [online] Washington American Psychological Asso-

ciation 37(11) s 2098-2109 [cit 2018-01-17] ISSN 1939-1315 Dostupneacute na

httpsgooglRxQXC3

LU Yang 2007 The human in human information acquisition understanding gatekeeping

and proposing new directions in scholarship In Library amp information science research

[online] Amsterdam Elsevier 29(1) s 103ndash123 [cit 2018-02-01] ISSN 0740-8188

Dostupneacute na httpsgooglKXF8Yi

LUM Nick 2017 Tools for bursting your filter bubble In Medium [online] Medium [cit

2018-03-12] Dostupneacute na httpsgooglWByPv3

METZ Cade 2011 Google contradicts own counsel in face of antitrust probe admits exist-

ence of search algorithm whitelists In The Register [online] London Situation Publish-

ing [cit 2018-03-16] Dostupneacute na httpgoogl1pL254

MOWSHOWITZ Abbe a Akira KAWAGUCHI 2002 Bias on the web In Communica-

tions of the ACM [online] New York Association for Computing Machinery 45(9) s

56ndash60 [cit 2018-02-13] ISSN 0001-0782 Dostupneacute na httpsgooglLQvAiW

MUTZ Diana a Lori YOUNG 2011 Communication and public opinion plus ca change

In Public opinion Quarterly [online] Oxford Oxford University Press 75(5) s 1018ndash

1044 [cit 2018-01-30] ISSN 1537-5331 Dostupneacute na httpsgooglm4VnoF

NISSENBAUM Helen a Lucas INTRONA 2000 Shaping the Web why the politics of

search engines matters In The Information Society [online] London Taylor amp Francis

69

Online 16(3) s 169ndash185 [cit 2018-03-12] ISSN 0197-2243 Dostupneacute na

httpsgoogldULVzE

NOELLE-NEUMANN Elisabeth 1974 The spiral of silence a theory of public opinion In

Journal of Communication [online] New York Oxford University Press 24(2) s 43ndash51

[cit 2018-04-13] ISSN 1460-2466 Dostupneacute na httpsgoogloE5RPF

PARISER Eli 2011 The filter bubble what the internet is hiding from you London Penguin

Books [cit 2017-12-15] ISBN 978-0-670-92038-9

PRAKASH Sneha 2016 Filter bubble how to burst your filter bubble In International

Journal Of Engineering And Computer Science [online] Mandsaur Valley International

5(10) s 18321-18325 [cit 2018-02-27] ISSN 2319-7242 Dostupneacute na

httpsgoogl6PcFGr

PRASAD Rajendra 2012 Comparison of data mining and web mining In International

Journal of Data Warehousing and Mining [online] Hershey IGI Global 2(1) s 34-39

[cit 2017-11-19] ISSN 1548-3932 Dostupneacute na httpsgooglWjYnTC

ROBERT Henry 2011 Robertrsquos rules of order 11th ed Cambridge Da Capo Press ISBN

978-0-306-82021-2

ROSS Lee David GREENE a Pamela HOUSE 1976 The ldquofalse consensus effectrdquo an ego-

centric bias in social perception and attribution processes In Journal of Experimental

Social Psychology [online] Amsterdam Elsevier 13(3) s 279-301 [cit 2018-01-19]

ISSN 0022-1031 Dostupneacute na httpsgooglEQz1XT

RUBINSTEIN Ira Ronald LEE a Paul SCHWARTZ 2008 Data mining and internet profil-

ing emerging regulatory and technological approaches In University of Chicago Law

Review [online] Chicago University of Chicago Law School s 261-285 [cit 2018-03-

02] ISSN 1939-859X Dostupneacute na httpsgooglZMNnn2

SALIHEFENDIC Amir 2010 How Reddit ranking algorithms work In Medium [online]

Medium [cit 2018-03-15] Dostupneacute na httpsgooglhgbngw

SHOEMAKER Pamela a Tim VOS 2009 Gatekeeping theory New York Routledge

ISBN 0415981395

SMITH Graham 2001 Taking deliberation seriously institutional design and green politics

In Environmental Politics [online] London Taylor amp Francis Online 10(3) s 72ndash93

[cit 2018-02-10] ISSN 1743-8934 Dostupneacute na httpsgooglFfE6GH

SMITH Marc 1992 Voices from the WELL the logic of the virtual commons [online] Los

Angeles UCLA [cit 2018-03-10] Dostupneacute na httpsgooglX2sxmx

STRAUS Murray 2007 Processes explaining the concealment and distortion of evidence

on gender symmetry in partner violence In European Journal on Criminal Policy and

Research [online] Berlin Springer 74(13) s 227-232 [cit 2018-01-26] ISSN 1572-

9869 Dotupneacute na httpsgoogl1BGXLu

SUNSTEIN Cass 1999 The Law of Group Polarization [online] Chicago University of

Chicago Law School [cit 2018-01-23] Dostupneacute na httpsgooglz1gr5E

SUNSTEIN Cass 2001 Republiccom Princeton Princeton University Press ISBN

0691070253

To trend or not to trend 2010 In Twitter Blog [online] San Francisco Twitter Inc [cit

2018-03-07] Dostupneacute na httpsgooglYXF8eL

TSUR Oren a Ari RAPPOPORT 2012 Whatrsquos in a hashtag Content based prediction of

the spread of ideas in microblogging communities In ADAR Eytan a Jaime TEEVAN

70

eds Proceedings of the fifth ACM international conference on Web search and data min-

ing [online] New York Association for Computing Machinery s 643-652 [cit 2018-03-

08] ISBN 978-1-4503-0747-5 Dostupneacute na httpsgoogl3G4p7h

TYNAN Dan 2012 How companies buy Facebook friends likes and buzz In PCWorld

[online] San Francisco International Data Group [cit 2018-03-14] Dostupneacute na

httpsgooglKQrNNi

UPBIN Bruce 2011 Facebook ushers in era of new social gestures In Forbes [online]

New York Forbes [cit 2018-02-19] Dostupneacute na httpsgoogltu6p2n

VAUGHAN Liwen a Mike THELWALL 2004 Search engine coverage bias evidence and

possible causes In Information Processing amp Management [online] Amsterdam Else-

vier 40(4) s 693ndash707 [cit 2018-03-03] ISSN 0306-4573 Dostupneacute na

httpsgooglScC1LB

VICARIO Michela et al 2016 The spreading of misinformation online In Proceedings of

the National Academy of Sciences [online] Washington National Academy of Sciences

113(3) s 554-559 [cit 2018-02-10] ISSN 1091-6490 Dostupneacute na

httpsgooglUibJe2

WELL Lita van a Lambegraver ROYAKKERS 2004 Ethical issues in web data mining In Ethics

and Information Technology [online] Dordrecht Kluwer Academic Publishers 6(2) s

129-140 [cit 2017-12-20] ISSN 1572-8439 Dostupneacute na httpsgooglja2bxs

WILLIAMS Paige Margaret KERN a Lea WATERS 2016 Exploring selective exposure

and confirmation bias as processes underlying employee work happiness an intervention

study In Frontiers in Psychology [online] Lausanne Frontiers Media [cit 2018-01-15]

ISSN 1664-1078 Dostupneacute na httpsgoogltH915E

WINTER Annet 2015 How to escape the Filter bubble are you at the helm [online] [cit

2018-03-04] Dostupneacute na httpsgoogleQk3dD

YUE Yisong Rajan PATEL a Hein ROEHRIG 2010 Beyond position bias examining

result attractiveness as a source of presentation bias in clickthrough data In RAPPA

Michael a Paul JONES eds Proceedings of the 19th international conference on World

wide web [online] New York ACM s 1011-1018 [cit 2018-02-15] ISBN 978-1-

60558-799-8 Dostupneacute na httpsgoogljTFNfo

ZOLLO Fabiana et al 2015 Emotional Dynamics in the Age of Misinformation In PLOS

One [online] San Francisco Public Library of Science 10(9) [cit 2018-02-23] ISSN

1932-6203 Dostupneacute na httpsgooglMzmt3J

Žiadosti od vlaacuted o odstraacutenenie obsahu [2017] In Informaacutecie o transparentnosti [online]

Mountain View Google [cit 2018-03-17] Dostupneacute na httpsgooglW7Eo9w

Resumeacute

FAKTORY VZNIKU INFORMAČNYacuteCH FILTRAČNYacuteCH BUBLIacuteN

Tomaacuteš Mirga Andrea Hrčkovaacute

Problematika informačnyacutech filtračnyacutech bubliacuten rezonuje v zahraničnyacutech odbornyacutech kruhoch od roku

2011 kedy sa ňou ako prvyacute začal zaoberať Eli Parizer V jeho poniacutemaniacute ide o negatiacutevny docircsledok

implicitnej personalizaacutecie obsahu na sociaacutelnych sieťach a vo vyhľadaacutevaciacutech naacutestrojoch K algoritmic-

kej filtraacutecii obsahu dochaacutedza z docircvodu selekcie a prezentaacutecie informaacuteciiacute na zaacuteklade predpokladanyacutech

potrieb a zaacuteujmov použiacutevateľa Preto sa začala objavovať kritika že personalizovaneacute weboveacute služby

71

mocircžu svojich použiacutevateľov uzatvaacuterať do takzvanyacutech filtračnyacutech bubliacuten ich vlastnyacutech presvedčeniacute Infor-

mačneacute spraacutevanie použiacutevateľa tak definuje jeho informačnyacute horizont v raacutemci určitej personalizovanej

služby Riziko negatiacutevnych dopadov na jednotlivca aj spoločnosť rastie najmauml pri virtuaacutelnych skupinaacutech

použiacutevateľov debatujuacutecich o kontroverznyacutech teacutemach V priacutespevku vymedzujeme a vizualizujeme zaacute-

kladnuacute terminoloacutegiu suacutevisiacu s problematikou informačnyacutech filtračnyacutech bubliacuten a tiež technologickeacute

a kognitiacutevne faktory a skreslenia vplyacutevajuacutece na ich vznik

Summary

THE ORIGIN AND CONSEQUENCES OF INFORMATION FILTER BUBBLES

Tomaacuteš Mirga Andrea Hrčkovaacute

Information filter bubbles are understood as negative consequences of implicit personalization of the

content on social networks and in search engines Algorithmic content filtering occurs due to the selec-

tion and presentation of information based on the expected needs and interests of the users This is why

criticism has emerged that personalized web services can result in the so-called filter bubbles of usersrsquo

own convictions Thus the userrsquos information behavior forms his information horizon within a particu-

lar personalized service The risk of negative impacts on individuals and companies is growing espe-

cially among virtual user groups debating controversial issues In this paper we define and visualize

the basic terminology related to the problem of information filter bubbles as well as the technological

and cognitive factors and biases affecting the origin of this phenomenon

72

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

KVALITATIacuteVNY VYacuteSKUM DEPERSONALIZAacuteCIE

MORAacuteLNEHO AGENTA V ONLINE PROSTREDIacute

(FENOMENOGRAFICKAacute ANALYacuteZA)

Františka Novaacutekovaacute

Uacutevod

V suacutečasnosti sa kladie docircraz na rozviacutejanie technologickyacutech zručnostiacute ako suacutečasti počiacuteta-

čovej gramotnosti Považujeme však za potrebneacute zdocircrazniť aj vyacuteznam kompetenciiacute tzv mo-

raacutelnej gramotnosti ktoraacute usmerniacute využiacutevanie technickyacutech zručnostiacute tyacutem spraacutevnym smerom

t j pre dobro spoločnosti Spolu s technologickyacutemi zručnosťami je potrebneacute rozviacutejať aj schop-

nosti ako empatia starostlivosť tolerancia zodpovednosť a predstavivosť a to už v detskom

veku (Clouder 2015) Nedostatočne rozvinuteacute alebo využiacutevaneacute schopnosti moraacutelnej gramot-

nosti sa negatiacutevne prejavujuacute nielen v offline prostrediacute fyzickom svete ale aj v internetovom

online prostrediacute S negatiacutevnymi prejavmi ako suacute uacutetočneacute vyjadrenia nenaacutevistneacute komentaacutere

napaacutedanie kyberšikana sa v online prostrediacute stretaacutevame na dennej baacuteze Online prostredie je

prepojeneacute s offline prostrediacutem vychaacutedza z neho ale maacute svoje špecifikaacute ktoreacute ho od offline

sveta odlišujuacute Tieto špecifikaacute (a ineacute priacutečiny ktoreacute suacute napr psychologickeacuteho charakteru) spocirc-

sobujuacute že použiacutevateľ sa v online prostrediacute mocircže spraacutevať negatiacutevnejšie než v offline prostre-

diacute Rozdiely v spraacutevaniacute použiacutevateľa v online prostrediacute v porovnaniacute s jeho offline verziou

poukazujuacute na fenomeacuten tzv depersonalizaacutecie ktoryacute je hlavnou teacutemou člaacutenku Depersonalizaacute-

cia bola skuacutemanaacute predovšetkyacutem v kontexte psycholoacutegie nie však v kontexte informačnej

etiky Cieľom vyacuteskumu realizovaneacuteho ako suacutečasť dizertačnej praacutece (Novaacutekovaacute 2018) bolo

fenomeacuten depersonalizaacutecie čo najucelenejšie opiacutesať Na tomto mieste prezentujeme hlavneacute

zistenia predovšetkyacutem druhej časti vyacuteskumu a to fenomenografickej analyacutezy

1 Etickyacute kontext vyacuteskumu

S probleacutemom depersonalizaacutecie sme sa stretli v knihe Luciana Floridiho The Ethics of In-

formation (2013) Autor knihy rozoberaacute negatiacutevne javy ktoreacute sa vyskytujuacute v online prostrediacute

v kontexte oblasti informačnej etiky Informačnaacute etika je z hľadiska životneacuteho cyklu infor-

maacutecie oblasťou bdquomoraacutelky uplatňovanej pri vzniku šiacutereniacute transformaacutecii ukladaniacute vyhľadaacute-

vaniacute využiacutevaniacute a organizaacutecii informaacuteciiacuteldquo (Janoš 1993) Buchanan a Henderson ju definujuacute

ako aplikaacuteciu etickej teoacuterie na informaacutecie (2009) podľa Steinerovej (2014) sa tyacuteka informač-

neacuteho spraacutevania tvorcov použiacutevateľov a informačnyacutech profesionaacutelov ktoreacute je založeneacute na

systeacuteme hodnocirct pri rozhodovaniacute a riešeniacute probleacutemov v oblasti využiacutevania informaacuteciiacute Mocircže

73

sa skuacutemať na teoretickej uacuterovni alebo na uacuterovni aplikovanej vedy Informačnaacute etika je oblas-

ťou ktoraacute sa tyacuteka etickyacutech aspektov suacutevisiacich s informaacuteciami preto s ňou uacutezko suacutevisiacute aj

depersonalizaacutecia ktoraacute v sebe zahŕňa aj neetickeacute spraacutevanie použiacutevateľa v online prostrediacute

Podľa Floridiho spočiacuteva depersonalizaacutecia v tom že použiacutevateľ mocircže vniacutemať svoje akti-

vity v online prostrediacute ako hranie počiacutetačovej hry alebo ako intelektuaacutelnu vyacutezvu bdquorole-playldquo

a nie ako čin s vaacutežnymi naacutesledkami ktoryacute potenciaacutelne mocircže mať negatiacutevny vplyv na ostat-

nyacutech použiacutevateľov Depersonalizaacuteciu vniacutema predovšetkyacutem ako vyacutesledok anonymity činnostiacute

kedy je spraacutevanie použiacutevateľa vniacutemaneacute iba ako mikroskopickyacute okrajovyacute komponent akciiacute

ktoreacute suacute širšie a komplexnejšie (Floridi 2013 cit podľa Novaacutekovaacute 2018) Priacutečinou je podľa

neho nemateriaacutelny charakter online prostredia virtuaacutelna interakcia s použiacutevateľmi ktoriacute suacute

bdquobez tvaacutereldquo

Ako už bolo spomiacutenaneacute L Floridi opisuje depersonalizaacuteciu v kontexte informačnej

etiky vniacutema ju ako fenomeacuten uacutezko suacutevisiaci predovšetkyacutem s etickou rovinou celeacuteho probleacute-

mu depersonalizaacuteciu uacutezko prepaacuteja s moraacutelnymi probleacutemami depersonalizaacutecia je vyacutesledkom

neuvedomovania si možnyacutech naacutesledkov moraacutelnych činov Obeťou alebo akteacuterom depersona-

lizaacutecie je podľa neho tzv moraacutelny agent ktoryacute definuje ako bdquointeraktiacutevny autonoacutemny a pri-

spocircsobiteľnyacute systeacutem ktoryacute mocircže vykonať moraacutelne činyldquo Interaktivitu vniacutema ako situaacuteciu

kedy systeacutem a jeho okolie na seba navzaacutejom pocircsobia a autonoacutemnosť vysvetľuje ako schop-

nosť systeacutemu zmeniť svoj stav nezaacutevisle od svojho okolia Prispocircsobivosť znamenaacute že mo-

raacutelny agent je systeacutemom schopnyacutem učiť sa na zaacuteklade vlastnyacutech skuacutesenostiacute Docircsledkom

moraacutelneho činu je moraacutelne dobro alebo zloldquo (Floridi 2004 cit podľa Novaacutekovaacute 2018) Za

moraacutelnych agentov považuje aj bdquoumelyacutech agentovldquo teda digitaacutelnych agentov sociaacutelnych

agentov (spoločnosti firmy) a hybridneacute systeacutemy ktoreacute mocircžu tvoriť technologickeacute systeacutemy

a ľudia Vo vyacuteskume a dizertačnej praacuteci sme sa však zaoberali ľudskyacutem moraacutelnym agentom

ktoryacute je zaacuteroveň použiacutevateľom a dennodenne traacutevi svoj voľnyacute čas v online prostrediacute Zaacuteroveň

sme na skuacutemanyacute probleacutem depersonalizaacutecie nahliadali z pohľadu informačnej etiky zaoberali

sme sa teda aj jej moraacutelnym kontextom Otaacutezky pološtruktuacuterovanyacutech rozhovorov boli formu-

lovaneacute tak aby odraacutežali aj etickuacute rovinu celeacuteho probleacutemu

Depersonalizaacutecia poukazuje na rozdiely v spraacutevaniacute moraacutelneho agenta v online prostrediacute

v porovnaniacute s offline prostrediacutem z moraacutelneho hľadiska (Novaacutekovaacute 2018) Joinson (2007)

tieto rozdiely v spraacutevaniacute popiacutesal nasledovne bdquoKeď suacute online tak dokaacutežu bez hanby flirto-

vať zatiaľ čo offline suacute neuveriteľne hanbliviacuteldquo Tento koncept sa v odbornej literatuacutere v oblasti

psycholoacutegie vyskytuje aj pod naacutezvami ako online disinhibiacutecia alebo online disinhibičnyacute efekt

Jeho skuacutemaniacutem sa zaoberajuacute napr Suler (2004) a Joinson (2007) V oblasti sociaacutelnej psycho-

loacutegie sa zase mocircžeme stretnuacuteť s priacutebuznyacutem pojmom tzv moraacutelneho odpuacutetania ktoryacute zahŕňa

moraacutelne činy pri ktoryacutech mocircžu ale nemusia byť zahrnuteacute sebaregulačneacute mechanizmy (Ban-

dura 2002) V oblasti informačnej etiky sa použiacuteva už spomiacutenanyacute pojem depersonalizaacutecie

ktoryacute naznačuje odpuacutetanie akteacutera moraacutelneho agenta od moraacutelneho činu a jeho naacutesledkov

Medzi moraacutelnym agentom a moraacutelnym činom sa vytvaacutera vzdialenosť ktoruacute podľa Dreyfusa

(2009) nie je možneacute prekonať nijakyacutemi technologickyacutemi prostriedkami Interakcia a neustaacutela

spaumltnaacute vaumlzba na internete mocircžu spocircsobiť že moraacutelny agent maacute pocit že je priamo v kontakte

s objektmi s ktoryacutemi komunikuje aj napriek tomu je však staacutele na pozadiacute pocit nereaacutelnosti

ktoraacute podkopaacuteva pocit bdquopriamej priacutetomnostildquo

Na zaacuteklade Floridiho (2013) modelu moraacutelneho činu v infosfeacutere sme vytvorili model

depersonalizaacutecie moraacutelneho agenta od naacutesledkov činu v online prostrediacute ktoryacute je zobrazenyacute

na obr 1 Depersonalizaacuteciu vniacutemame aj ako vzdialenosťbarieacuteru medzi moraacutelnym agentom

ktoryacute je pocircvodcom moraacutelneho činu a priacutejemcom moraacutelneho činu alebo jeho naacutesledkami

Kľuacutečovyacutem pojmom je aj otaacutezka zodpovednosti Moraacutelny čin je tak zobrazenyacute ako informač-

74

naacute interakcia ktorej entity suacute moraacutelny agent (1) priacutejemca akcie (2) informačnaacute interakcia

charakteristiky agenta a priacutejemcu moraacutelneho činu (3) kontext ktoryacutem je (relatiacutevne anonym-

neacute) online prostredie (4) a barieacutera medzi nimi ktorou je depersonalizaacutecia (5) Depersonalizaacute-

cia je tak zobrazenaacute ako suacutečasť moraacutelneho činu Vo vyacuteskume sme sa zaoberali predovšetkyacutem

interakciou medzi moraacutelnym agentom a priacutejemcom moraacutelneho činu naacutesledkami jeho činov

v smere od moraacutelneho agenta k priacutejemcovi

Obr 1

Zobrazenie depersonalizaacutecie moraacutelneho agenta v online prostrediacute (Novaacutekovaacute 2018)

2 Metodoloacutegia vyacuteskumu

Cieľom vyacuteskumu bolo čo najucelenejšie analyzovať fenomeacuten depersonalizaacutecie ale nie-

len jeho negatiacutevnych ale aj možnyacutech pozitiacutevnych prejavov v kontexte informačnej etiky

Ako metoacutedu zberu daacutet sme využili pološtruktuacuterovaneacute rozhovory Tuacuteto metoacutedu sme zvolili

kvocircli možnosti odhaliť ňou postoj respondenta do hĺbky overiť ho vhodne zvolenyacutemi otaacutez-

kami ktoreacute nemusia byť vždy presne štruktuacuterovaneacute ale priamo reagujuacute na odpovede respon-

denta Otaacutezky rozhovorov sme rozdelili do nasledujuacutecich zaacutekladnyacutech okruhov otaacutezky zame-

raneacute na ziacuteskanie faktografickyacutech uacutedajov (č 1 ndash 3) otaacutezky tyacutekajuacutece sa negatiacutevnych javov na

internete (č 4 ndash 5) otaacutezky tyacutekajuacutece sa negatiacutevnych a pozitiacutevnych prejavov depersonalizaacutecie

(č 6 ndash 8) a otaacutezky tyacutekajuacutece sa moraacutelnych hodnocirct na internete (č 9 ndash 10)

Rozhovory boli zaznamenaacutevaneacute na diktafoacuten so suacutehlasom všetkyacutech respondentov a boli

anonymizovaneacute naacutesledne prepiacutesaneacute v plnom zneniacute Ziacuteskaneacute daacuteta boli spracovaneacute dvojakou

analyacutezou obsahovou a fenomenografickou Na tomto mieste predstaviacuteme predovšetkyacutem

vyacutesledky fenomenografickej analyacutezy Obsahovaacute analyacuteza poskytla zaujiacutemaveacute zistenia hlavne

o pozitiacutevnych prejavoch depersonalizaacutecie ktoreacute sa tak potvrdili Bližšie suacute opiacutesaneacute v spomiacute-

nanej dizertačnej praacuteci (Novaacutekovaacute 2018) Fenomenografickaacute analyacuteza zase poskytla ucelenyacute

obraz skuacutemaneacuteho fenomeacutenu a to pomocou určenia jeho rozličnyacutech koncepciiacute spocircsobov jeho

vniacutemania respondentmi Vo vyacuteskume sme sa zaujiacutemali predovšetkyacutem o subjektiacutevne chaacutepanie

naacutesledkov činov moraacutelnym agentom v online prostrediacute a jeho vzťah k zodpovednosti za svo-

je činy v online prostrediacute Vyacuteskumnyacute probleacutem bol skuacutemanyacute predovšetkyacutem v prostrediacute sociaacutel-

nych sietiacute (vaumlčšinou Facebook YouTube) a diskusnyacutech foacuter ktoreacute boli respondentom bez-

prostredne bliacutezke Podmienkou bolo aby na tyacutechto sociaacutelnych sieťach traacutevili respondenti

svoj voľnyacute čas každyacute deň (min 1 hodinu denne)

75

21 Fenomenografickaacute analyacuteza

Považujeme za vhodneacute venovať istuacute pozornosť aj zvolenej metoacutede pomocou ktorej sme

analyzovali ziacuteskaneacute daacuteta a to fenomenografickej analyacuteze keďže je metoacutedou ktoraacute je menej

znaacutemou a menej využiacutevanou v domaacutecom kontexte Cieľom fenomenografickej analyacutezy je

bdquoskuacutemanie rozličnyacutech spocircsobov ktoryacutemi ľudia zažiacutevajuacute aspekty svojho svetaldquo skuacutemanie

kvalitatiacutevnych rozdielov ľudskej skuacutesenosti rozličnyacutech aspektov okoliteacuteho sveta (Bruce 1999

cit podľa Novaacutekovaacute 2018) Podľa Limberga (2008) je fenomenografia o opise veciacute t j ako

sa naacutem javia Taacuteto metoacuteda sa zameriava na skuacutemanie toho ako vniacutemajuacute respondenti infor-

maacutecie docircraz sa pritom kladie na skuacutesenosť použiacutevateľa s určityacutem fenomeacutenom na to ako ho

zažiacuteva Informaacutecia je tak vniacutemanaacute ako dimenzia skuacutesenosti použiacutevateľa Skuacutesenosť s feno-

meacutenom naznačuje schopnosť respondenta rozliacutešiť objekt od jeho prostredia alebo kontextu

a priradiť mu tak vyacuteznam (Limberg 2000) bdquoFenomenografia sa tiež suacutestreďuje na vzťah me-

dzi ľuďmi a ich svetom V raacutemci tohto vzťahu vnuacutetorneacuteho vzťahu sa tvoriacute vyacuteznam a praacuteve

variabilita charakteru tyacutechto vnuacutetornyacutech vyacuteznamov je objektom fenomenografickeacuteho vyacutesku-

muldquo (Bruce 1999 s 10 cit podľa Novaacutekovaacute 2018) Vyacuteznam sa tvoriacute na zaacuteklade skuacutesenosti

preto je to tzv skuacutesenostnyacute vyacuteznam (angl experienced meaning)

Bruce (1999) odporuacuteča tuacuteto metoacutedu využiť predovšetkyacutem vtedy keď je cieľom vyacuteskum-

niacuteka porozumieť svetu z pohľadu niekoho ineacuteho a zaacuteroveň opiacutesať rozličnosť v chaacutepaniacute feno-

meacutenu a tak ho definovať Zameraniacutem sa na rozličnosť fenomeacutenu je možneacute určiť jeho rozlič-

neacute dimenzie ako sa javiacute ľuďom fenomenografia tak poskytuje holistickyacute pohľad na skuacutema-

nyacute fenomeacuten (Limberg 2008) Vyacutehodou tejto metoacutedy je možnosť odhaliť rozličneacute straacutenky

skuacutemaneacuteho fenomeacutenu v zaacutevislosti od toho ako sa javiacute ľuďom alebo ako ho ľudia prežiacutevajuacute

Je to kvalitatiacutevny priacutestup ktoryacute popisuje rozličneacute spocircsoby vniacutemania aspektov okoliteacuteho

sveta Vznikol v 70 rokoch na University of Gothenburg vo Šveacutedsku skupinou vyacuteskumniacute-

kov vedenyacutech F Martonom (Bruce 1999) Taacuteto metoacuteda maacute potenciaacutel pre uplatnenie v praxi

knižničnej a informačnej vedy napr pri dizajne použiacutevateľsky priacutevetivyacutech počiacutetačovyacutech roz-

hraniacute ďalej na zlepšenie služieb v oblasti knižničnej a informačnej vedy na ich rozvoj hod-

notenie a vo vzdelaacutevacej oblasti ndash pri školeniach či už informačnyacutech profesionaacutelov alebo

koncovyacutech použiacutevateľov Všetky tieto aplikaacutecie si vyžadujuacute potrebu skuacutemať rozdiely v chaacute-

paniacute alebo prežiacutevaniacute určiteacuteho fenomeacutenu (Bruce 1999)

Fenomenografia je metoacutedou ktoraacute kladie vysokeacute naacuteroky na vyacuteskumniacutekove analytickeacute

schopnosti keďže je interpretačnyacutem vyacuteskumnyacutem priacutestupom Vyacuteskumniacutek by sa mal v procese

realizaacutecie vyacuteskumu zamerať na odhalenie rozličnosti v koncepciaacutech (Bruce 1999)

Je však potrebneacute rozlišovať medzi fenomenografiou a fenomenoloacutegiou aj keď sa obe

vyacuteskumneacute metoacutedy zameriavajuacute na popis ľudskej skuacutesenosti vyacuteznamnyacutem rozdielom je že

fenomenografia sa zameriava na rocircznorodosť kyacutem fenomenoloacutegia sa suacutestreďuje na podstatu

skuacutemaneacuteho fenomeacutenu (Limberg 2008)

Cieľom fenomenografickeacuteho skuacutemania je odhaliť rozličneacute koncepcie fenomeacutenu ktoreacute

majuacute skupiny použiacutevateľov v určityacutech kontextoch Koncepcia je skuacutesenostnyacutem zažityacutem vyacute-

znamom teda tyacutem že určiacuteme ako vniacutemajuacute respondenti skuacutemanyacute fenomeacuten mocircžeme tak do-

spieť k jeho opiacutesaniu Medzi jednotlivyacutemi koncepciami suacute logickeacute vzťahy ktoreacute tvoria štruk-

turaacutelny raacutemec fenomeacutenu (Bruce 1999) Popis koncepcie mocircže obsahovať aj konkreacutetne citaacutety

ktoryacutemi respondenti opisujuacute rozličneacute koncepcie skuacutemaneacuteho probleacutemu (Bruce 1997)

Vyacutestupom fenomenografickeacuteho vyacuteskumu by mala byť tabuľka obsahujuacuteca kategoacuterie

fenomeacutenu alebo tzv bdquovyacuteslednyacute priestorldquo (z angl outcome space) zahŕňajuacuteci kategoacuterie opisu

fenomeacutenu ktoreacute vyjadrujuacute hlavneacute znaky vyacuteznamu a skuacutesenosti s určityacutem fenomeacutenom a zaacute-

76

roveň vyjadrenie vzťahov medzi jednotlivyacutemi kategoacuteriami (Limberg 2008) Tento vyacuteslednyacute

priestor je tak vyjadreniacutem kolektiacutevnej skuacutesenosti s fenomeacutenom vyacuteskumu (Limberg 2000)

Každaacute kategoacuteria (koncepcia) maacute tzv štrukturaacutelny a referenčnyacute komponent Kategoacuterie

obsahujuacute vyacuteznam teda referenčnyacute komponent toho čo je chaacutepaneacute Zaacuteroveň obsahujuacute zaacute-

kladneacute vzťahy medzi časťami koncepciiacute ktoreacute tvoria štrukturaacutelny komponent toho ako je

niečo chaacutepaneacute Na zaacuteklade štrukturaacutelnych komponentov koncepciiacute je potom vytvorenyacute vyacute-

slednyacute priestor (Bruce 1997)

Validitu fenomenografickeacuteho vyacuteskumu je možneacute zabezpečiť napr jasnyacutem opisom po-

stupu vyacuteskumniacuteka pri analyacuteze daacutet a zaacuteroveň uvaacutedzaniacutem citaacutetov z rozhovorov ktoryacutech cieľom

je identifikovať vyacuteznamneacute charakteristiky určitej kategoacuterie a poukaacutezať na rozdielnosť medzi

jednotlivyacutemi kategoacuteriami a koncepciami (Novaacutekovaacute 2018)

3 Vyacutesledky fenomenografickej analyacutezy

V raacutemci fenomenografickej analyacutezy daacutet sme viacnaacutesobne čiacutetali a analyzovali prepiacutesaneacute

rozhovory potom sme identifikovali vyacuteznamneacute časti odpovediacute respondentov so zreteľom na

vyacuteskumnyacute cieľ Analyacuteze sme podrobili vyacutepovede respondentov ktoriacute v rozhovoroch potvrdi-

li svoju skuacutesenosť (ktoraacute je podmienkou fenomenografickeacuteho vyacuteskumu) s odlišnyacutem spraacuteva-

niacutem v online priestore či už u seba alebo vo svojom najbližšom okoliacute Bolo ich dokopy 16

Vo vyacutepovediach respondentov sa postupne črtali odlišneacute kategoacuterie popisu fenomeacutenu v kto-

ryacutech respondenti opisovali depersonalizaacuteciu zo svojho subjektiacutevneho pohľadu Identifikova-

neacute koncepcie sa u jednotlivyacutech respondentov preliacutenali navzaacutejom sa dopĺňali Vyacutesledkom

analyacutezy je vyacuteslednyacute priestor na obraacutezku 2 v ktorom suacute jednotliveacute koncepcie zobrazeneacute

Koncepciami suacute (Novaacutekovaacute 2018)

koncepcia informačnej etiky (koncepcia kedy je depersonalizaacutecia vniacutemanaacute ako prob-

leacutem uacutezko suacutevisiaci s oblasťou informačnej etiky)

koncepcia vniacutemania informačneacuteho prostredia moraacutelnym agentom (koncepcia kedy je

depersonalizaacutecia vniacutemanaacute predovšetkyacutem ako fenomeacuten online prostredia ktoreacuteho je

suacutečasťou)

psychologickaacute koncepcia (koncepcia kedy je depersonalizaacutecia vniacutemanaacute predovšetkyacutem

ako online disinhibičneacute spraacutevanie)

situačnaacute koncepcia (koncepcia kedy je depersonalizaacutecia vniacutemanaacute prostredniacutectvom

konkreacutetnych situaacuteciiacute v ktoryacutech sa odohraacuteva a ich špecifiacutek)

sociaacutelna koncepcia (koncepcia kedy je depersonalizaacutecia vniacutemanaacute ako probleacutem ktoryacute

je potrebneacute riešiť na globaacutelnej uacuterovni)

Jednotliveacute koncepcie suacute uacutezko prepojeneacute naznačuje to aj tvar paumlťuholniacuteka ktoryacute konce-

p-cie vytvaacuterajuacute Tvoria jeden celok Koncepcia informačnej etiky je uacutezko prepojenaacute s kon-

cepciou informačneacuteho prostredia ale aj s psychologickou koncepciou Situačnaacute koncepcia

zase hraničiacute s koncepciou informačneacuteho prostredia pretože vzťahy medzi nimi suacute asi najuž-

šie Hranice medzi nimi suacute priacutetomneacute ale zaacuteroveň suacute do istej miery prepojeneacute

Identifikovali sme zaacuteroveň dva zaacutekladneacute prejavy depersonalizaacutecie pozitiacutevny a negatiacutev-

ny prejav ktoreacute suacute priacutetomneacute vo všetkyacutech koncepciaacutech Okrem pozitiacutevnych prejavov považu-

jeme za docircležiteacute zdocircrazniť aj vyacuteznam emoacuteciiacute ktoreacute sa objavovali vo všetkyacutech koncepciaacutech

ale obzvlaacutešť v koncepcii informačnej etiky Preto suacute emoacutecie vymedzeneacute osobitne ako kompo-

nent informačnej etiky Priacutetomnosť emoacuteciiacute sme však zaznamenali vo všetkyacutech koncepciaacutech

77

preto suacute emoacutecie podložiacutem paumlťuholniacuteka ktoryacute zobrazuje koncepcie depersonalizaacutecie moraacutel-

neho agenta v online prostrediacute

Obr 2

Koncepcie depersonalizaacutecie moraacutelneho agenta v online prostrediacute (Novaacutekovaacute 2018)

31 Koncepcia informačnej etiky

Koncepcia informačnej etiky bola priacutetomnaacute v odpovedi každeacuteho respondenta Odpove-

de respondentov boli často aj citovo zafarbeneacute a naznačovali tak vyacuteznam ktoryacute etickej kon-

cepcii pripisujuacute Koncepcia informačnej etiky obsahuje tieto komponenty

zodpovednosť

absencia negatiacutevnych sankciiacute

dodržiavanie odlišnyacutech moraacutelnych zaacutesad v online prostrediacute

anonymita

neuvedomovanie si negatiacutevnych naacutesledkov činov na priacutejemcu

prisudzovanie malej vaacutehy činom v online prostrediacute

vniacutemanie človeka ako bdquoentityldquo a nie ako ľudskej bytosti

tvorba online identiacutet

rola emoacuteciiacute

pri dodržiavaniacute moraacutelnych zaacutesad

nevniacutemanie emoacuteciiacute priacutejemcu moraacutelneho činu

citoveacute zapojenie

Komponenty tvoria štrukturaacutelny raacutemec koncepcie Referenčnyacutem (vyacuteznamovyacutem) raacutemcom

koncepcie je vniacutemanie depersonalizaacutecie v online prostrediacute respondentmi ako komplexneacuteho

etickeacuteho probleacutemu ktoryacute v sebe zahŕňa vyššie uvedeneacute komponenty Komponent zodpoved-

78

nosti je zaacutekladnyacutem komponentom koncepcie informačnej etiky Tak ako sa to ukazuje aj

v odbornej literatuacutere zodpovednosť uacutezko suacutevisiacute s depersonalizaacuteciou moraacutelneho agenta v on-

line prostrediacute je akoby v jadre celej koncepcie ostatneacute komponenty suacute na ňu uacutezko naviazaneacute

Respondenti sa v suacutevislosti so zodpovednosťou vyjadrovali najmauml k negatiacutevnym sankciaacutem

ktoreacute pocircvodcu činu v online prostrediacute mocircžu alebo nemusia postihnuacuteť čo maacute vplyv na jeho

odlišneacute spraacutevanie Zodpovednosť za činy v online prostrediacute je podľa respondentov veľmi

uacutezko prepojenaacute buď s negatiacutevnymi sankciami ktoreacute hrozia (alebo nehrozia) zo strany spoloč-

nosti alebo s moraacutelnymi zaacutesadami jednotlivca Odpovede respondentov naznačujuacute že zodpo-

vednosť je ďalej prepojenaacute aj s anonymitou v online prostrediacute naacutesledkom ktorej mocircže mať

pocircvodca činu dojem že zodpovednosť za svoje činy nenesie Neuvedomenie si možnyacutech

negatiacutevnych naacutesledkov činu na priacutejemcu je komponent etickej koncepcie kedy sa moraacutelny

agent v online prostrediacute spraacuteva odlišne aj v docircsledku toho že si neuvedomuje akyacute negatiacutevny

dopad mocircže mať jeho konanie na okolie Zaacuteroveň prisudzuje svojim činom v online prostrediacute

iba maluacute vaacutehu Online prostredie je špecifickeacute čo sa potvrdzuje aj v tomto priacutepade kedy mo-

raacutelny agent nemusiacute vniacutemať že komunikuje s ľudskou bytosťou ndash tento komponent respondent

R4 opiacutesal nasledovne bdquoKeby si ľudia uvedomili že debatujuacute s človekom a nielen s entitou

tak to by bolo veľmi dobreacuteldquo Komponent tvorby online identiacutet naznačuje to že online identita

ovplyvňuje spraacutevanie moraacutelneho agenta v online prostrediacute a mocircže byť tak prostriedkom reali-

zaacutecie depersonalizovaneacuteho spraacutevania

Vyacuteznamnyacutem komponentom ktoryacute podobne ako zodpovednosť možno pozorovať na

pozadiacute ostatnyacutech už spomenutyacutech komponentov etickej koncepcie je komponent emoacuteciiacute Vo

vyacuteskume sa ukaacutezalo že emoacutecie suacute uacutezko prepojeneacute s rozhodovaniacutem moraacutelneho agenta v otaacutez-

kach moraacutelnych činov Ďalej nemožnosť vniacutemať v dostatočnej miere emoacutecie priacutejemcu činu

tiež ovplyvňuje spraacutevanie moraacutelneho agenta ktoreacute tak mocircže byť negatiacutevnejšie a napokon je

docircležiteacute spomenuacuteť aj citoveacute zapojenie ktoreacute plniacute v raacutemci depersonalizovaneacuteho spraacutevania

vyacuteznamnuacute uacutelohu Priacutetomnosť emoacuteciiacute či citoveacute zapojenie mocircžeme pozorovať aj v priacutepadoch

pozitiacutevnej depersonalizaacutecie Citoveacute prežiacutevanie dobryacute pocit je motivaacuteciou takeacutehoto konania

ktoreacuteho cieľom je zlepšiť psychickyacute a emocionaacutelny stav priacutejemcu činu Dobryacute pocit z pomo-

ci niekomu kto to potrebuje je zaacuteroveň aj vnuacutetornou motivaacuteciou

32 Koncepcia vniacutemania informačneacuteho prostredia moraacutelnym

agentom

V raacutemci tejto koncepcie je depersonalizovaneacute spraacutevanie vniacutemaneacute predovšetkyacutem ako

spraacutevanie suacutevisiace s charakteristikami informačneacuteho prostredia v ktorom sa odohraacuteva Re-

ferenčnyacutem (vyacuteznamovyacutem) raacutemcom koncepcie je vniacutemanie depersonalizovaneacuteho spraacutevania

v online prostrediacute ako fenomeacutenu ktoryacute je determinovanyacute predovšetkyacutem online prostrediacutem

v ktorom sa odohraacuteva Zahŕňa v sebe rozličneacute elementy ktoreacute tvoria jej štrukturaacutelny raacutemec

sloboda v online prostrediacute

pocit bezpečia a istoty za počiacutetačom

oddelenie reality v online prostrediacute od reality v offline prostrediacute

fyzickaacute nepriacutetomnosť v online prostrediacute

chyacutebajuacuteca neverbaacutelna komunikaacutecia

chyacutebajuacuteci pocit priacutetomnosti a bliacutezkosti

odlišnaacute skraacutetenaacute a asynchroacutenna komunikaacutecia

79

Komponent slobody v online prostrediacute je komponent podľa ktoreacuteho sa moraacutelny agent

v online prostrediacute bdquociacuteti slobodnejšieldquo naacutesledkom čoho mocircže v online priestore napiacutesať sku-

točne to čo si mysliacute Pocit bezpečia a istoty v online priestore daacuteva moraacutelnemu agentovi

vaumlčšiu slobodu Aj v tejto koncepcii nachaacutedzame prvky pozitiacutevnej depersonalizaacutecie a to

predovšetkyacutem v suacutevislosti s komponentom pocitu bezpečia a istoty v online priestore podľa

ktoreacuteho mocircže byť spraacutevanie moraacutelneho agenta ovplyvneneacute aj pozitiacutevnym spocircsobom Kom-

ponent oddelenia reality v online prostrediacute od reality v offline prostrediacute vyjadruje vniacutemanie

tyacutechto dvoch prostrediacute ako odlišnyacutech akoby virtuaacutelna realita nebola bdquoreaacutelna realitaldquo ako to

opiacutesal Slater (2002) R 23 to vysvetlil nasledovne bdquoČo daacute (použiacutevateľ) do tej siete je inaacute

dimenzia uacuteplne inyacute svet Je to svet mimo mňaldquo Ďalšiacutem vyacuteraznyacutem komponentom je fyzickaacute

nepriacutetomnosť v online prostrediacute a jej vplyv na odlišneacute spraacutevanie moraacutelneho agenta Fyzickuacute

nepriacutetomnosť respondenti vniacutemali často aj v suacutevislosti s absenciou neverbaacutelnej komunikaacutecie

čo opaumlť spocircsobuje odlišneacute spraacutevanie Fyzickuacute nepriacutetomnosť nenahraacutedza online priacutetomnosť

z hľadiska vniacutemania pocitu bliacutezkosti Respondent R 25 to potvrdzuje bdquoČlovek nie je uacuteplne

v kontakte s tyacutem človekom ale tak čiastočneldquo Komponent odlišnej skraacutetenej a asynchroacutennej

komunikaacutecie sa tiež nachaacutedza v koncepcii informačneacuteho prostredia Na odlišneacute spraacutevanie

teda podľa respondentov vplyacutevajuacute aj špecifikaacute online komunikaacutecie v porovnaniacute s offline

komunikaacuteciou

33 Psychologickaacute koncepcia

Taacuteto koncepcia vyjadruje vniacutemanie depersonalizovaneacuteho spraacutevania respondentmi ako

spraacutevania ktoreacute maacute svoje korene predovšetkyacutem v psychike človeka a prejavuje sa ako odvaacutež-

nejšie agresiacutevnejšie otvorenejšie spraacutevanie Referenčnyacutem raacutemcom koncepcie je tak odvaacutež-

nejšie spraacutevanie v zmysle otvorenej komunikaacutecie ktoraacute je uacuteprimnejšia prejavuje sa silnejšiacutem

vyjadreniacutem vlastneacuteho naacutezoru komunikaacuteciou aj citlivyacutech teacutem ale maacute aj negatiacutevne prejavy

ako suacute agresiacutevnejšie spraacutevanie a použiacutevanie vulgarizmov Komponenty psychologickej kon-

cepcie suacute

odvaacutežnejšie spraacutevanie

otvorenaacute komunikaacutecia

uacuteprimnejšia komunikaacutecia

silnejšie vyjadrenie vlastneacuteho naacutezoru

komunikaacutecia aj citlivyacutech teacutem

agresiacutevnejšie spraacutevanie

použiacutevanie vulgarizmov

osobnaacute frustraacutecia potreba pritiahnuť pozornosť okolia

V raacutemci psychologickej koncepcie bolo depersonalizovaneacute spraacutevanie vniacutemaneacute respon-

dentmi ako odvaacutežnejšie sebavedomejšie spraacutevanie V kontexte otvorenej komunikaacutecie ho

respondenti vniacutemali ako otvoreneacute uacuteprimnejšie spraacutevanie kedy ľahšie vyjadria svoj vlastnyacute

naacutezor čo suacutevisiacute s komponentom odvaacutežneho spraacutevania ndash zahŕňa v sebe schopnosť jednoduch-

šie a silnejšie vyjadriť svoj osobnyacute naacutezor a nechyacuteba ani konverzaacutecia o citlivyacutech osobnyacutech

teacutemach Aj v psychologickej koncepcii tak nachaacutedzame prvky pozitiacutevneho depersonalizova-

neacuteho spraacutevania Negatiacutevne prejavy odvaacutežnejšieho spraacutevania opiacutesali respondenti ako agresiacutev-

nejšie spraacutevanie ktoreacute sa nevyhyacuteba ani vulgarizmom Pocircvodca činu si niacutem ventiluje osobnuacute

frustraacuteciu

80

34 Situačnaacute koncepcia

Situačnaacute koncepcia vyjadruje vniacutemanie depersonalizovaneacuteho spraacutevania ako spraacutevania

moraacutelneho agenta v konkreacutetnej situaacutecii Analyzovaneacute boli situaacutecie kedy respondenti opiacutesali

svoju skuacutesenosť s depersonalizovanyacutem spraacutevaniacutem ktoreacute vniacutemali v spojitosti s konkreacutetnou

situaacuteciou Identifikovali sme tieto elementy situačnej koncepcie tvoriace jej štrukturaacutelny

raacutemec

experimentovanie

verejnosť situaacutecie

typ komunikačnej situaacutecie

negatiacutevne až nenaacutevistneacute komentaacutere

komunikaacutecia pri hraniacute počiacutetačovyacutech hier

komunikaacutecia pri bdquočetovaniacuteldquo

kyberšikana

vytvorenie falošneacuteho profilu na sociaacutelnej sieti

zdieľanie rozličneacuteho materiaacutelu na sociaacutelnej sieti

intenzita situaacutecie

pretvaacuterka

znaacutesobeneacute negatiacutevne spraacutevanie (prejavom mocircže byť napr bdquozapaacuteranieldquo)

vplyv situaacutecie v online prostrediacute na situaacuteciu v offline prostrediacute

Depersonalizovaneacute spraacutevanie je vniacutemaneacute ako odlišneacute spraacutevanie ktoreacute je verejneacute odo-

hraacuteva sa vo verejnom priestore čo respondenti považovali za veľkeacute negatiacutevum predovšetkyacutem

v suacutevislosti s jeho negatiacutevnymi prejavmi Situačnyacute komponent experimentovania sa prejavil

vo vniacutemaniacute depersonalizovaneacuteho spraacutevania ako experimentu ktoreacuteho cieľom je bdquoniečo vy-

skuacutešaťldquo Komponent typu komunikačnej situaacutecie vyjadruje konkreacutetne priacuteklady situaacuteciiacute v kto-

ryacutech sa depersonalizovaneacute spraacutevanie odohralo ako napr negatiacutevne nenaacutevistneacute komentaacutere

odlišnaacute komunikaacutecia pri hraniacute počiacutetačovyacutech hier pri bdquočetovaniacuteldquo kyberšikana atď Kompo-

nent intenzity situaacutecie vyjadruje depersonalizovaneacute spraacutevanie ako spraacutevanie ktoreacute mocircže byť

uacuteplne odlišneacute (ako pretvaacuterka) alebo iba čiastočne odlišneacute bdquoznaacutesobeneacuteldquo intenziacutevnejšie vo

svojich prejavoch Poslednyacutem situačnyacutem komponentom ktoryacute sme identifikovali je kompo-

nent vplyvu situaacutecie (alebo spraacutevania) v online prostrediacute na offline prostredie respondenti

vniacutemajuacute depersonalizovaneacute spraacutevanie ako spraacutevanie v online prostrediacute ktoreacute ovplyvňuje priacute-

jemcu aj v jeho offline prostrediacute V situačnej koncepcii opaumlť nachaacutedzame priacutetomnosť emoacuteciiacute

(negatiacutevne emoacutecie pociťuje okolie ktoreacute sleduje napr negatiacutevne komentaacutere na sociaacutelnej sieti

pocit škodoradosti pri experimentovaniacute)

35 Sociaacutelna koncepcia

Sociaacutelna koncepcia bola vo vyacutepovediach respondentov asi najmenej vyacuteraznaacute ale neme-

nej vyacuteznamnaacute pretože presahuje hranice jednotlivca a depersonalizaacutecia je v nej obsiahnutaacute

predovšetkyacutem ako celospoločenskyacute probleacutem Obsahuje komponenty

celospoločenskyacute probleacutem

sociaacutelne vzdelaacutevanie a vyacutechova

komponent skupiny

81

Ku koncepcii sa vyjadril napr respondent R 4 ktoryacute vniacutema negatiacutevne prejavy deperso-

nalizaacutecie ako probleacutem ktoryacute je potrebneacute riešiť na spoločenskej uacuterovni hlavne na uacuterovni emo-

cionaacutelnej zrelosti ku ktorej by mali ľudiacute viesť už v mladosti resp čo najskocircr aby sa vedeli

v online prostrediacute spraacutevať zodpovedne Druhyacutem komponentom ktoryacute sme identifikovali je

komponent skupiny relevantnyacute v priacutepade napr skupinovej kyberšikany keďže kyberšikana

do ktorej sa zapojiacute vaumlčšiacute počet ľudiacute maacute svoje špecifikaacute Na pozadiacute tejto koncepcie tiež na-

chaacutedzame priacutetomnosť emoacuteciiacute a to predovšetkyacutem pri komponente skupiny kedy je emocio-

naacutelne zapojenie pri depersonalizovanom spraacutevaniacute skupinoveacute a zdieľaneacute

Zaacutever

Cieľom vyacuteskumu bolo nielen poskytnuacuteť čo najucelenejšiacute pohľad na vyacuteskumnyacute probleacutem

depersonalizaacutecie v online prostrediacute ale zaacuteroveň upriamiť pozornosť na probleacutem už len na

samotnuacute jeho existenciu pomenovať ho Depersonalizaacutecia je predovšetkyacutem nezvyčajnyacutem

prejavom spraacutevania odchyacutelkou od bežneacuteho spraacutevania v online prostrediacute nemusiacute sa teda tyacute-

kať všetkyacutech použiacutevateľov resp v rozličnej miere Mocircže mať zaacuteroveň nielen negatiacutevne ale

aj pozitiacutevne prejavy ktoreacute sme vo vyacuteskume odhalili a bližšie špecifikovaneacute suacute v dizertačnej

praacuteci (Novaacutekovaacute 2018) Napriek tomu sa s jej negatiacutevnymi prejavmi stretaacutevame na internete

dennodenne preto by bolo potrebneacute sa ňou zaoberať aj pri rozvoji informačnej resp moraacutel-

nej gramotnosti v inštituacuteciaacutech ako suacute rodina a škola a to ideaacutelne už od uacutetleho veku

Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute spraacute-

vanie sa človeka v digitaacutelnom priestore

Zoznam bibliografickyacutech odkazov

BANDURA Albert 2002 Selective Moral Disengagement in the Exercise of Moral Agency

In Journal of Moral Education [online] 31(2) s 101-119 [cit 2018-03-22] Dostupneacute na

httpswebstanfordedu~kcarmelCC_BehavChange_CoursereadingsAdditional20Re

sourcesBandurabandura_moraldisengagementpdf

BRUCE Christine 1997 The Seven Faces of Information Literacy Australia Auslib Press

ISBN 978-1875145430

BRUCE Christine 1999 Phenomenography Opening a New Territory for Library and

Information Science Research In The New Review of Information and Library Research

[online] 5(1) s 31-48 [cit 2016-10-17] Dostupneacute na httpseprintsquteduau57651

cit podľa NOVAacuteKOVAacute F 2018 Informačnaacute etika v teoacuterii a praxi informačnyacutech inter-

akciiacute [dizertačnaacute praacuteca] Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickaacute fakulta Kate-

dra knižničnej a informačnej vedy Školiteľ Prof PhDr Jela Steinerovaacute PhD Bratislava

FiFUK 154 s

BUCHANAN Elizabeth A a HENDERSON Kathrine A 2008 Case Studies in Library

and Information Science Ethics USA McFarland and Company ISBN 978-0- 7864-

3367- 4

CLOUDER Christopher 2015 The Doors of Perception In Social and Emotional Educa-

tion An International Analysis [online] s 17-20 [cit 2018-03-22] Dostupneacute na

httpswwwfundacionbotinorg89dguuytdfr276ed_uploadsEDUCACIONANALISIS

20INTERNACIONAL2015inglesEN-Informe20Completopdf

82

DREYFUS Hubert L 2009 On the Internet 2nd ed United States of America Routledge

ISBN 0415775167

FLORIDI Luciano 2004 Information In The Blackwell Guide to the Philosophy of Com-

puting and Information USA Blackwell Publishing Ltd s 40-60 ISBN 0-631- 22918-3

cit podľa NOVAacuteKOVAacute F 2018 Informačnaacute etika v teoacuterii a praxi informačnyacutech inter-

akciiacute [dizertačnaacute praacuteca] Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickaacute fakulta Kate-

dra knižničnej a informačnej vedy Školiteľ Prof PhDr Jela Steinerovaacute PhD Bratislava

FiFUK 154 s

FLORIDI Luciano 2013 The Ethics of Information United States of America Oxford

University Press ISBN 9780199641321 cit podľa NOVAacuteKOVAacute F 2018 Informačnaacute

etika v teoacuterii a praxi informačnyacutech interakciiacute [dizertačnaacute praacuteca] Univerzita Komenskeacuteho

v Bratislave Filozofickaacute fakulta Katedra knižničnej a informačnej vedy Školiteľ Prof

PhDr Jela Steinerovaacute PhD Bratislava FiFUK 154 s

JANOŠ Karel 1993 Informačniacute etika Praha Univerzita Karlova

JOINSON Adam N 2007 Disinhibition and the Internet In GACKENBACH J ed Psy-

chology and the Internet intrapersonal interpersonal and transpersonal implications

San Diego Academic Press s 75-92 ISBN 978-0-12-369425-6

LIMBERG Louise B 2000 Phenomenography A Relational Approach to Research on

Information Needs Seeking and Use In New Review of Information Behaviour [online]

Vol 1 s 51-67 [cit 2018-03-22] Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication262160483_Phenomenography_A _relational_a

pproach_to_research_on_information_needs_seeking_and_use

LIMBERG Louise B 2008 Phenomenography In GIVEN L M a SAUMURE K eds

Sage Encyclopedia of Qualitative Research Methods United States of America SAGE

Publications Inc s 611-614 ISBN 978-1-4129-4163-1

NOVAacuteKOVAacute Františka 2018 Informačnaacute etika v teoacuterii a praxi informačnyacutech interakciiacute

[dizertačnaacute praacuteca] Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickaacute fakulta Katedra

knižničnej a informačnej vedy Školiteľ Prof PhDr Jela Steinerovaacute PhD Bratislava

FiFUK 154 s

SLATER Don 2002 Social Relationships and Identity Online and Offline In

LIEVROUW L a LIVINGSTONE S eds Handbook of New Media Social Shaping

and Consequences of Icts London Sage Publications s 533-546 ISBN 0761965105

STEINEROVAacute Jela 2014 Informačnaacute etika v suacutevislostiach informačnej ekoloacutegie In Kni-

hovna [online] 25(1) s 23-35 [cit 2018-03-22] Dostupneacute na

httpoldknihovnankpczknihovna141141023htm

SULER John 2004 The Online Disinhibition Effect In CyberPsychology and Behavior

[online] 7(3) s 321-325 [cit 2018-03-22] Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication8451443_The_Online_Disinhibition_Effect

83

Resumeacute

KVALITATIacuteVNY VYacuteSKUM DEPERSONALIZAacuteCIE MORAacuteLNEHO AGENTA

V ONLINE PROSTREDIacute (FENOMENOGRAFICKAacute ANALYacuteZA)

Františka Novaacutekovaacute

Depersonalizaacutecia moraacutelneho agenta v online prostrediacute je maacutelo skuacutemanyacutem javom V oblasti informačnej

etiky ho stručne charakterizuje napr Luciano Floridi Priacutespevok obsahuje hlavneacute zistenia fenomenogra-

fickej analyacutezy vyacuteskumu dizertačnej praacutece Priacutespevok zahŕňa aj kraacutetku charakteristiku fenomenografic-

kej analyacutezy Depersonalizaacutecia v online prostrediacute je definovanaacute ako odlišneacute spraacutevanie v online prostrediacute

v porovnaniacute s offline prostrediacutem z moraacutelneho hľadiska ktoreacute mocircže mať nielen negatiacutevne prejavy (uacutetoč-

neacute nenaacutevistneacute komentaacutere kyberšikana) ale aj pozitiacutevne prejavy (vľuacutednosť naacutepomocnosť štedrosť)

Vyacutesledkom fenomenografickej analyacutezy je vyacuteslednyacute priestor depersonalizaacutecie moraacutelneho agenta ktoryacute

obsahuje 5 zaacutekladnyacutech koncepciiacute koncepciu informačnej etiky koncepciu vniacutemania informačneacuteho pro-

stredia moraacutelnym agentom psychologickuacute situačnuacute a sociaacutelnu koncepciu V suacutevislosťou s depersonali-

zaacuteciou je docircležiteacute poukaacutezať nielen na jej vzťah s anonymitou a zodpovednosťou ale aj na rolu emoacuteciiacute

ktoreacute suacute suacutečasťou každej koncepcie ktoraacute bola vo fenomenografickom vyacuteskume indentifikovanaacute

Summary

QUALITATIVE RESEARCH OF DEPERSONALIZATION OF MORAL AGENT IN

ONLINE ENVIRONMENT (PHENOMENOGRAPHIC ANALYSIS)

Františka Novaacutekovaacute

Depersonalization of moral agent in online environment is an under-researched phenomenon Deperson-

alization is shortly described by Luciano Floridi in the context of information ethics Article contains

main findings of phenomenographic analysis which was part of dissertation thesis Shortly characterized

in the article is also phenomenographic analysis Depersonalization in online environment is defined

as different behaviour in online environment in comparison with offline environment in the ethical con-

text Depersonalization can have not only negative aspects (aggresive hateful comments cyberbullying)

but also positive aspects (kindness helpfulness generosity) The result od phenomenographic analysis

is an outcome space of depersonalization of moral agent which contains five main conceptions concep-

tion of information ethics conception of moral agentrsquos perception of information environment psycho-

logical situational and social conception It is important to emphasize not only the relation of research

problem with anonymity and responsibility but also the role of emotions which are part of every iden-

tified conception

84

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

OD INFORMAČNEJ VEDY K ZNALOSTNEJ VEDE

Marcela Katuščaacutekovaacute

Uacutevod

Vyacutevoj a priacutestupnosť (sieťovyacutech) informačnyacutech technoloacutegiiacute vo vyacuteraznej miere prispeli

k celosvetovyacutem socioekonomickyacutem zmenaacutem Priacutestup k informaacuteciaacutem sa vyacuterazne zjednodušil

naacutesledkom čoho rastie vyacuteznam kognitiacutevnych zručnostiacute potrebnyacutech na premenu informaacuteciiacute na

využiteľneacute znalosti Tzv znalostnaacute spoločnosť a znalostnaacute ekonomika meniacute požiadavky trhu

praacutece a knižnično-informačnaacute veda (KIV) čeliacute novyacutem vyacutezvam aj hrozbaacutem KIV sa socioeko-

nomickyacutem zmenaacutem prispocircsobuje a rozširuje svoju oblasť poznania okrem ineacuteho aj o oblasť

manažmentu znalostiacute (KM) ktoryacute je možneacute vniacutemať ako manažeacuterske riešenie zmien ktoreacute

prišli so štvrtou vlnou technickej revoluacutecie (Bodrožić Adler 2018) Na praktickyacute vyacuteznam

manažmentu znalostiacute poukazuje napr OSN vo svojom dokumente The KM in the United

Nations System kde sa na implementaacuteciu KM nazeraacute ako na vyacutezvu OSN v jej uacutesiliacute systema-

ticky a efektiacutevne organizovať zdieľať vyviacutejať a integrovať poznatky so zaacutemerom dosiahnu-

tia prierezovyacutech cieľov OSN (Dumitriu 2016) Zaacuteujem o KM prejavujuacute aj ineacute organizaacutecie

napr Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj (OECD) alebo Svetovaacute organizaacutecia

duševneacuteho vlastniacutectva (WIPO 2015) pričom aktuaacutelne sa dokončujuacute praacutece na norme ISODIS

30401 Knowledge Management Systems Cieľom tohto člaacutenku je zistiť do akej miery sa

KM stal oblasťou vyacuteskumu odborniacutekov z KIV či suacutečasťou priacutepravy buduacutecich informačnyacutech

špecialistov a zamyslieť sa či KM predstavuje tuacute oblasť vyacuteskumu o ktoruacute by sa KIV mala

zaujiacutemať a priacutepadne aj perspektiacutevne rozšiacuteriť Zaacuteroveň otvaacuterame otaacutezku či je vhodneacute uvažo-

vať o zmene naacutezvu KIV na informačnuacute a znalostnuacute vedu alebo knižničnuacute a znalostnuacute vedu

ako navrhujuacute niektoriacute odborniacuteci z KIV

1 Od informačnej vedy a manažmentu informaacuteciiacute

k manažmentu znalostiacute

Informačnaacute veda (IV) ako interdisciplinaacuterny vednyacute odbor zameranyacute na vyacuteskum a zabez-

pečenie informačnyacutech a komunikačnyacutech procesov v spoločnosti sa začala formovať po druhej

svetovej vojne v kontexte naacuterastu vedecko-technickyacutech informaacuteciiacute Zaacutekladnyacutemi konceptmi

informačnej vedy boli napr informaacutecia poznatok dokument zbierka relevancia použiacutevateľ

pričom hlavnyacutem konceptom IV sa stala ľuďmi zaznamenanaacute informaacutecia (Bawden Robinson

2012) Paralelne s ryacutechlym vyacutevojom technoloacutegiiacute meniacich podobu spoločnosti sa postupne

menilo aj zameranie IV smerom od indexovania a informačneacuteho prieskumu k použiacutevateľovi

85

a jeho kognitiacutevnym procesom pričom aktuaacutelne dominujuacute aspekty sociaacutelnych sietiacute a meacutediiacute

služieb pre komunity informačnej gramotnosti kreatiacutevneho priemyslu a pod Akokoľvek sa

menili paradigmy IV vyacutezvou ostaacutevali otaacutezky čo je to informaacutecia a dokument ako zabezpe-

čiť informačnyacute proces ako modelovať informačneacute prostredie ako pomocirccť človeku pri riešeniacute

informačnyacutech probleacutemov a pod (Steinerovaacute 2016) Podobneacute probleacutemy sa riešili aj v podni-

kovom prostrediacute pričom naacutestrojom na ich riešenie mal byť informačnyacute manažment (IM) ktoryacute

ponuacuteka riešenia v otaacutezkach informačnyacutech procesov prebiehajuacutecich v organizaacutecii a v trhovom

prostrediacute od sedemdesiatych rokov minuleacuteho storočia (Vymětal Diačikovaacute Vaacutechovaacute 2005)

Približne o dvadsať rokov neskocircr ako odpoveď na ďalšie vyacuterazneacute spoločenskeacute zmeny sa

začala formovať novaacute vedeckaacute discipliacutena ndash manažment znalostiacute Zaacutesadnyacute rozdiel medzi pred-

metom zamerania IM a KM je ukrytyacute v odlišnosti zaacutekladnyacutech pojmov informaacutecia a znalosť

ktoreacute suacute však dodnes predmetom odbornyacutech diskusiiacute a nejasnostiacute

Manažmentu znalostiacute presnejšie probleacutemu presneacuteho zadefinovania predmetu vyacuteskumu

a tiež jeho vzťahu ku KIV sa knihovniacuteci venujuacute od priacutechodu KM v devaumlťdesiatych rokoch

dvadsiateho storočia KM maacute multidisciplinaacuterny pocircvod založenyacute na teoacuteriaacutech metaforaacutech

a priacutestupoch viaceryacutech discipliacuten siahajuacuteci od kognitiacutevnej vedy filozofie ekonoacutemie psycho-

loacutegie socioloacutegie či komunikačnej teoacuterie až po KIV (Dalkir 2009 Wallace 2007) Aj z toho

docircvodu je naacuteročneacute vytvoriť definiacuteciu KM ktoraacute by bola všeobecne prijataacute Medzi najpoužiacute-

vanejšie definiacutecie patriacute definiacutecia kde je KM vniacutemanyacute ako proces zachytaacutevania distribuacutecie

a efektiacutevneho využiacutevania znalostiacute (Davenport Prusak 2000) Pri riadeniacute znalostiacute mocircžeme

odliacutešiť dva raacutemce KM prvyacute zameranyacute na kodifikaacuteciu znalostiacute a budovanie repozitov znalos-

tiacute ktoryacute je bližšiacute predmetu vyacuteskumu KIV (zaznamenanyacutem informaacuteciaacutem) a druhyacute raacutemec

zameranyacute na tacitneacute znalosti a znalostnyacutech pracovniacutekov Vzhľadom na štyri hlavneacute procesy

KM je možneacute vymedziť štyri systeacutemy KM systeacutemy zdieľania zachytaacutevania objavovania

a využiacutevania znalostiacute (Becerra-Fernandez Sabherwal 2015)

Vzťah knihovniacuteckej komunity ku KM nie je jednotnyacute pričom KM je často spaacutejanyacute

s IM ktoreacuteho prijatie v knihovniacuteckej komunite tiež nebolo bezprobleacutemoveacute Zameranie KIV

sa postupne rozširovalo ndash od riadenia dokumentov k samotnyacutem informaacuteciaacutem vraacutetane obchod-

nyacutech informaacuteciiacute Dnes vzhľadom na socioekonomickeacute zmeny a noveacute potreby trhu a spoloč-

nosti sa zamyacutešľame či je potrebneacute opaumltovne rozšiacuteriť zameranie KIV od zaznamenanyacutech

informaacuteciiacute až po znalosti Pri hľadaniacute riešenia tejto otaacutezky sa odborniacuteci často vracajuacute k IM

a nepriamo k otaacutezke odlišnosti medzi informaacuteciou a znalosťou V knihovniacuteckej komunite

v otaacutezke vzťahu KM a IM sa doposiaľ nepodarilo dosiahnuť konsenzus (Koloniari Fassoulis

2017) Niektoriacute ako napr Wallace (2007) jednoznačne vniacutemajuacute KM ako odlišnyacute od IM

Broadbend (1998) napr vniacutema zaacutesadnyacute rozdiel v tom že KM sa zameriava prevažne na ria-

denie ľudskyacutech zručnostiacute kyacutem KIV a IM na riadenie informačnyacutech zdrojov Singh (2005)

upozorňuje že KM kladie docircraz na neštruktuacuterovaneacute a neformaacutelne informaacutecie a znalosti kyacutem

IM sa zameriava na formaacutelne a štruktuacuterovaneacute informaacutecie Znalosti suacute silno prepojeneacute s člo-

vekom preto KM pracuje na vytvoreniacute vhodnyacutech modelov organizačnej kultuacutery ktoreacute by

podporovali zdieľanie znalostiacute čo na druhej strane nikdy nebolo predmetom zaacuteujmu IM

Mnohiacute knihovniacuteci vzťah IM a KM uacutemyselne zjednodušujuacute keď KM vniacutemajuacute ako noveacute

pomenovanie pre riadenie informačnyacutech zdrojov čo bolo novyacutem pomenovaniacutem dokumentaacute-

cie ktoraacute bola zase novyacutem pomenovaniacutem klasickeacuteho knihovniacutectva (Khairah Singh 2008)

Na skeptickeacute pohľady knihovniacutekov k prijiacutemaniu novyacutech oblastiacute upozorňuje aj Wallace keď

konštatuje že dokumentaacuteciu v paumlťdesiatych rokoch minuleacuteho storočia niektoriacute knihovniacuteci

označili ako bdquoknihovniacutectvo realizovaneacute amateacutermildquo informačnuacute vedu v sedemdesiatych ro-

koch ako bdquoknihovniacutectvo realizovaneacute mužmildquo a KM v devaumlťdesiatych rokoch vniacutemajuacute ako

bdquoknižnično-informačnuacute vedu realizovanuacute obchodniacutekmildquo (2007) Znaacutemym skeptikom je T D

Wilson ktoryacute vniacutema koncept KM ako nerealizovateľnyacute resp ako utoacutepiu (2002)

86

Obsahovou analyacutezou člaacutenkov zameranyacutech na vzťah KIV ku KM sme identifikovali dve

širokeacute naacutezoroveacute liacutenie alebo priacutestupy odborniacutekov tzv aktiacutevnu a pasiacutevnu liacuteniu Odborniacutekov

z aktiacutevnej liacutenie spaacuteja požiadavka na rozšiacuterenie zamerania KIV a rozšiacuterenie kompetenciiacute in-

formačnyacutech profesionaacutelov vzhľadom na meniace sa požiadavky trhu Mnohiacute uvaacutedzajuacute že je

čas začať sa vniacutemať ako suacutečasť obchodu a nie ako služba obchodniacutekom a porozumieť spocirc-

sobom tvorby a praacutece s obchodnyacutemi informaacuteciami (Abell Oxbrow 2001) Special Library

Association už v roku 2000 požadovala zmenu knihovniacutekov z tzv straacutežcov zbierok na mana-

žeacuterov organizačnej pamaumlti (Butler 2000) Ako uvaacutedza Reardon (1998) rovnako IFLA už

v roku 1998 konštatovala že knihovniacuteci siacutece majuacute mnoheacute kompetencie potrebneacute pre KM

avšak tieto zručnosti nepostačujuacute na vybudovanie KM a preto vyzyacutevajuacute k rozvoju a modifi-

kaacutecii zručnostiacute knižnično-informačnyacutech pracovniacutekov tak aby boli schopniacute naplniť požiadav-

ky KM V decembri 2003 IFLA zriadila sekciu IFLA KM ktorej uacutelohou je okrem ineacuteho

vyjasniť vzťah medzi informaacuteciou a znalosťou s tyacutem že zdocircrazňujuacute že znalosť nie je obme-

dzenaacute na publikovaneacute informaacutecie ale zahŕňa tiež tacitneacute implicitneacute explicitneacute a proceduraacutel-

ne znalosti a zaacuteroveň poukaacutezať na relevantnosť KM pre KIV Jednyacutem z hlavnyacutech cieľov je

monitorovať aktuaacutelny vyacutevoj v KM a vylepšovať v KM zručnosti knihovniacutekov (Husain Na-

zim 2013 IFLA 2014) Faktom poukazujuacutecim že uvedenaacute sekcia IFLA chce probleacutem vzťa-

hu KIV a KM skutočne riešiť mocircže byť aj hlavnaacute teacutema jej ostatnej medzinaacuterodnej konferen-

cie z augusta 2018 ndash Je manažment znalostiacute novou knižničnou vedou (IFLA 2018) Na

druhej strane v pasiacutevnejskeptickej liacutenii sa opakujuacute naacutezory že konceptu KM nie je potrebneacute

sa venovať nakoľko ide o IM len s novyacutem naacutezvom alebo že ide o IM s malyacutemi zmenami

alebo o KIV s novyacutem menom (Ajiferuke 2003 Bouthillier Shearer 2002 Gorman 2004

Rowley 2003 Wilson 2006)

2 Niektoreacute prieniky IV a KM

Predmet vyacuteskumu KM a IV je vo svojej podstate veľmi bliacutezky obe oblasti spaacuteja zaacuteujem

o organizaacuteciu znalostiacutepoznatkov pričom často medzi nimi prebieha proces vzaacutejomneacuteho

vypožičiavania si odbornyacutech poznatkov (Roknuzzaman Umemoto 2017) Napriek tomu je

možneacute naacutejsť niekoľko vyacuteznamnyacutech odlišnostiacute napr zaacutekladnyacute koncept IV ndash zaznamenanaacute

informaacutecia a zaacutekladnyacute koncept KM ndash znalosť teda odlišnosť tyacutechto elementaacuternych pojmov

ktoraacute dodnes vyvolaacuteva nejasnosti na oboch stranaacutech Napriek niektoryacutem nejasnostiam napr

vzťahu medzi explicitnou znalosťou a informaacuteciou sa autori zhodujuacute že predmet vyacuteskumu

KM je oproti IV jednoznačne rozšiacuterenyacute o aspekty praacutece s tacitnyacutemi znalosťami ktoreacute nikdy

neboli predmetom vyacuteskumu IV Z toho vyplyacuteva že KM by mal dokaacutezať efektiacutevne pracovať

aj s nevyjadrenyacutemi neštruktuacuterovanyacutemi alebo semi-štruktuacuterovanyacutemi znalosťami ktoreacute tvoria

vaumlčšinu znalostneacuteho bohatstva organizaacutecie Rovnako zaacutekladneacute procesy KM t j objavovanie

zachytaacutevanie zdieľanie a aplikaacutecia znalostiacute (Becerra-Fernandez Sabherwal 2015) suacute oproti

informačneacutemu procesu z pohľadu KIV t j ziacuteskavanie spracovaacutevanie uchovaacutevanie prenos

a využiacutevanie informaacuteciiacute (Čabrunovaacute 1998) rozšiacutereneacute Napr faacuteza zachytaacutevania znalostiacute (resp

premeny tacitnyacutech a implicitnyacutech znalostiacute na explicitneacute) nebola nikdy predmetom vyacuteskumu

informačnyacutech vedcov keďže pracujuacute s informaacuteciami ktoreacute už boli zaznamenaneacute Na druhej

strane sa informačnaacute veda už daacutevnejšie rozšiacuterila aj o ľudskeacute aspekty použiacutevateľov informaacuteciiacute

(kognitiacutevna sociaacutelna paradigma) teda smerom k znalostiam Je preto prirodzeneacute že systeacutemy

manažmentu znalostiacute (KMS) majuacute v sebe často integrovaneacute naacutestroje vyviacutejaneacute informačnou

vedou Napr pre systeacutemy založeneacute na priacutepadovom usudzovaniacute (CBR) t j systeacutemy aplikujuacute-

ce znalosti sa vytvaacutera knižnica priacutepadov pri budovaniacute ktorej sa stanovujuacute indexovaneacute vlast-

nosti ich možneacute hodnoty hierarchia a pod (Becerra-Fernandez Sabherwal 2015) Veľmi

87

vyacuteznamneacute miesto majuacute systeacutemy na objavovanie novyacutech znalostiacute kde svoje vyacuteznamneacute miesto

zastaacuteva informačnyacute špecialista D Swanson a jeho metoacuteda založenaacute na objavovaniacute novyacutech

znalostiacute z textov v knižniciach (literature based discovery) a to cez objavovanie zaujiacutemavyacutech

prepojeniacute a suacutevislostiacute a naacuteslednom stanovovaniacute hypoteacutez (Swanson 1988a) Tzv textmining

alebo dolovanie novyacutech znalostiacute v textoch využiacuteva mnoheacute poznatky z oblasti informačneacuteho

prieskumu (Swanson 1988b) a preto je často spaacutejanyacute s informačnou vedou obzvlaacutešť spomiacute-

nanaacute Swansonova metoacuteda ktoraacute je dnes použiacutevanaacute prevažne v lekaacuterskych vedaacutech Ako uvaacute-

dza Swanson noveacute poznatky sa už mocircžu objaviť nielen v laboratoacuteriaacutech ale aj v knižniciach

(1988b) Navyše poznatky informačnyacutech špecialistov suacute použiteľneacute aj pri praacuteci s tacitnyacutemi

znalosťami a to v priacutepade ak sa napr budujuacute systeacutemy na lokalizaacuteciu odborniacutekov (tzv trans-

aktiacutevne pamaumlťoveacute systeacutemy) V tomto priacutepade je potrebneacute skatalogizovať znalostneacute kompe-

tencie vraacutetane informaacuteciiacute ktoreacute nie suacute zachyteneacute v systeacutemoch riadenia ľudskyacutech zdrojov

Aktiacutevne sa tu využiacutevajuacute taxonoacutemie ľudskyacutech znalostiacute a činnostiacute napr aj taxonoacutemia Kongre-

sovej knižnice alebo taxonoacutemia databaacutezy INSPEC (Becerra-Fernandez Sabherwal 2015)

3 Informačnaacute a znalostnaacute veda

H Ebrami už v roku 1977 prišiel s naacutevrhom premenovať KIV na znalostnuacute vedu na-

koľko knižnicu vniacutema ako sklad ľudskeacuteho poznania a zaacuteroveň komunikačnyacute naacutestroj tyacutechto

poznatkov domnieva sa teda že knihovniacuteci v skutočnosti naraacutebajuacute so znalosťami nielen

s informaacuteciami (Ebrami 1977) Podobne Ch Zins (2006) po hĺbkovej analyacuteze pojmov uacutedaj

informaacutecia znalosť a typoloacutegie znalostiacute dospel k naacutezoru že informaacutecia je konkreacutetny typ

znalosti a že informačnaacute veda v skutočnosti skuacutema informaacutecie a zaacuteroveň aj znalosti na zaacute-

klade čoho dospel k zaacuteveru že pomenovanie znalostnaacute veda by zachytaacutevalo podstatu našej

discipliacuteny lepšie ako IV Fattahi a Rismanbaf (2014) na zaacuteklade teoretickeacuteho aj praktickeacuteho

vyacutevoja v KIV ktoryacutem sa menia črty tohto odboru odporuacutečajuacute zmenu naacutezvu KIV Vzhľadom

na povahu znalostiacute ktoraacute je širšia komplikovanejšia a abstraktnejšia ako povaha informaacuteciiacute

navrhujuacute zmeniť naacutezov na bdquoinformačnaacute a znalostnaacute vedaldquo čiacutem by sa posilnila sociaacutelna a ľud-

skaacute straacutenka profesie a discipliacuteny

V Japonsku zareagovali na socioekonomickeacute zmeny veduacutece k znalostnej spoločnosti

už v roku 1998 keď na Japonskom inštituacutete vedy a techniky (JAIST) založili tzv Školu zna-

lostnej vedy (The School of Knowledge Science) Išlo o prvuacute školu ktorej cieľom vyacuteskumu

a vzdelaacutevania bol ťažko uchopiteľnyacute pojem znalosť Znalostnuacute vedu tu vniacutemajuacute ako probleacute-

movo orientovanuacute interdisciplinaacuternu oblasť ktorej predmetom je modelovanie procesu tvor-

by znalostiacute a ich aplikaacutecia Prvyacutem dekanom školy bol I Nonaka znaacutemy svojou špiraacutelou

SECI zachytaacutevajuacutecou procesy tvorby znalostiacute v organizaacutecii Vedeckiacute pracovniacuteci tejto školy

vniacutemajuacute informaacuteciu ako znalosť prenaacutešanuacute pomocou nejakeacuteho systeacutemu znakov Ako uvaacutedza-

juacute informaacutecia je preto relatiacutevne slovo ktoreacute je niekedy znalosťou inyacutech osocircb a niekedy len

zbierkou uacutedajov Štruktuacutera školy je založenaacute na informačnej vede (technickaacute straacutenka) na

manažeacuterskej vede (ľudskaacute straacutenka) a na systeacutemovej vede (integraacutecia rocircznorodyacutech znalostiacute)

pričom za suacutevisiace oblasti vyacuteskumu považujuacute manažment znalostiacute znalostneacute inžinierstvo

objavovanie znalostiacute a tvorbu znalostiacute Zaacuteroveň dodaacutevajuacute že škola reštrukturalizuje a integ-

ruje poznatky z discipliacuten ako systeacutemovaacute veda kognitiacutevna veda sociaacutelne vedy humanitneacute

vedy priacuterodneacute vedy a informačnaacute veda (Nakamori 2016) Za povšimnutie stojiacute aj fakt že

v Japonsku na Univerzite v Tsukuba v roku 2009 premenovali jednu z jej škocircl na Fakultu

znalostnyacutech a knižničnyacutech vied (College of Knowledge and Library Sciences) V Japonsku

sa problematike konceptu znalostiacute a tzv vede o znalostiach venujuacute v interdisciplinaacuternych

kontextoch pričom napr Yanagi uvaacutedza že k vytvoreniu znalostnej vedy by mali prispieť

88

spoločne KIV a KM pripomiacutena tiež že pre KIV to mocircže byť naacuteročnaacute uacuteloha (Roknuzzaman

2012) O niekoľko rokov neskocircr na zaacuteklade hĺbkovej analyacutezy predmetov vyacuteskumu KIV a KM

dospeli Roknuzzaman a Umemoto (2017) k jednoznačneacutemu zaacuteveru že vzhľadom na histo-

rickeacute prepojenie knižniacutec so znalosťami a kultuacuterou a vzhľadom na predmet vyacuteskumu KM by

sa mala KIV premenovať na bdquoknižničnuacute a znalostnuacute veduldquo

4 Metodoloacutegia

Za uacutečelom zistenia aktuaacutelneho zaacuteujmu KIV komunity o oblasť KM a možneacuteho rozšiacutere-

nia jej predmetu vyacuteskumu v širšom kontexte sme sa zamerali spoločne na KM a na IM Vyu-

žili sme bibliometrickeacute metoacutedy praacutece v databaacuteze Web of Science (WoS) Core Collection

a ich analytickeacute naacutestroje kombinujuacutece matematickeacute štatistickeacute a vizualizačneacute metoacutedy Pra-

covali sme s bibliografickyacutemi zaacuteznamami z databaacutezy WoS Core Collection Za uacutečelom zis-

tenia všeobecnyacutech trendov vedeckej produkcie zameranej na KM a IM sme vytvorili dopyt

na TOPIC (bdquoknowledge managementldquo) a dopyt na TOPIC (bdquoinformation managementldquo)

ktoryacute sme časovo spresnili cez nastavenie Timespan 1990-2017 a využili sme indexy SCI-

EXPANDED SSCI A amp HCI CPCI-S CPCI-SSH BKCI-S BKCI-SSH ESCI CCR-

EXPANDED IC Naacutesledne sme analyzovali danuacute množinu z hľadiska času a sledovali sme

koľko priacutespevkov indexovanyacutech pod topic bdquoknowledge managementldquo bolo publikovanyacutech

KIV komunitou a ktoreacute ineacute discipliacuteny suacute v oblasti KM aktiacutevne teda interdisciplinaacuternu aktivi-

tu v oblasti KM

Naacutesledne sme tieto dopyty zjemnili využitiacutem možnosti vyhľadaacutevania v raacutemci kategoacuteriiacute

WoS (Web of Science Categories) kde sme si vybrali podmnožinu člaacutenkov označenuacute ako

bdquoInformation Science Library Scienceldquo čiacutem sme ziacuteskali bibliografickeacute zaacuteznamy o vedeckej

literatuacutere venovanej KM a IM publikovanej v raacutemci KIV komunity ktoreacute sme porovnali

z hľadiska vedeckej produkcie a vyacutevoja v čase

Naacutesledne naacutes zaujiacutemalo či priacutepadne zistenyacute publikačnyacute zaacuteujem nie je len na teoretickej

uacuterovni diskusiiacute a analyacutez KM a jeho bliacutezkosti s KIV alebo sa už zaacuteujem o KM prakticky od-

raacuteža v implementaacutecii KM do učebnyacutech osnov na vysokyacutech školaacutech ponuacutekajuacutecich študijneacute

programy KIV Zisťovali sme nakoľko sa prakticky rozširujuacute kompetencie buduacutecich infor-

mačnyacutech profesionaacutelov smerom ku KM Za tyacutemto uacutečelom sme si vytvorili databaacutezu tzv

bdquoKIV škocirclldquo (fakulta škola katedra oddelenie ponuacutekajuacutece KIV študijnyacute program v raacutemci

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania) a ich webovyacutech straacutenok presnejšie 145 KIV škocircl ponuacutekajuacute-

cich 188 študijnyacutech programov v oblasti KIV na ktoryacutech sme identifikovali ich aktuaacutelne

ponuacutekaneacute kurzypredmety Každeacutemu programu sme pridelili binaacuternu premennuacute vyjadrujuacutecu

priacutetomnosť (1) alebo nepriacutetomnosť (0) kurzupredmetu KM Využili sme aj možnosti priame-

ho vyhľadaacutevania v databaacutezach ALA (2017) V našom priacutepade sme využili užšiacute priacutestup k defi-

novaniu kurzupredmetu KM nakoľko sme za kurzpredmet KM považovali len ten kurz

ktoryacute vo svojom naacutezve obsahoval termiacuten bdquoknowledge managementldquo a jeho inojazyčneacute ekvi-

valenty Predmety ktoreacute by sme mohli klasifikovať ako spadajuacutece pod KM ale nemali po-

jem KM integrovanyacute vo svojom naacutezve sme v tomto priacutestupe považovali za predmety mimo

KM keďže takaacuteto kategorizaacutecia straacuteca na objektiacutevnosti obsahuje totiž znaacutemky subjektiacutevne-

ho vyhodnocovania obzvlaacutešť v interdisciplinaacuternom kontexte KM V našom priacutestupe sme

preto ziacuteskali len minimaacutelnu množinu KIV študijnyacutech programov ponuacutekajuacutecich KM kurz

predmet avšak objektiacutevne vytvorenuacute a s možnosťou ďalšieho sledovania a porovnaacutevania

v čase

89

5 Vyacutesledky

Už bibliometrickyacute vyacuteskum z roku 2015 realizovanyacute v databaacutezach Scopus ktoreacuteho cie-

ľom bolo identifikovať hlavneacute teacutemy vyacuteskumu euroacutepskych odborniacutekov z KIV poukaacutezal na

to že zaacuteujem o KM mocircže byť aktuaacutelne vaumlčšiacute ako o IM keďže sa KM umiestnilo vyššie pres-

nejšie KM bola šiesta najčastejšie sa vyskytujuacuteca oblasť vyacuteskumu KIV odborniacutekov a IM až

deviata (Ardanuy Urbano 2015) Naacuteš aktuaacutelny vyacuteskum v databaacutezach WoS Core Collection

tento trend potvrdil Zistili sme že zaacuteujem o oblasť KM začal okolo roku 1990 kedy sa od-

štartoval exponenciaacutelny naacuterast publikačnej činnosti na tuacuteto oblasť až do svojho globaacutelneho

maxima v roku 2009 V priacutepade IM sledujeme dosiahnutie globaacutelneho maxima v roku 2015

avšak už od roku 2000 je v absoluacutetnom počte vedeckaacute produkcia zameranaacute na KM vyššia

ako na IM pričom tento trend pretrvaacuteva V komunite KIV bola produkcia vedeckej literatuacutery

so zameraniacutem na KM stuacutepajuacuteca od roku 1990 až po rok 2008 kedy dosiahla svoje globaacutelne

maximum Tak ako sme v množine všetkyacutech vedeckyacutech člaacutenkov indexovanyacutech vo WoS

Core Collection na oblasť KM a IM pozorovali od roku 2000 vyššiacute počet člaacutenkov o KM ako

o IM tak aj v podmnožine Information Science Library Science (WoS Categories) pozoru-

jeme od roku 2000 vaumlčšiacute zaacuteujem publikovať v oblasti KM ako IM ktoryacute pretrvaacuteva

Graf 1

Vyacutevoj vedeckej produktivity so zameraniacutem na KM a IM v databaacuteze WoS Core Collection

Z hľadiska intedisciplinaacuternej aktivity v oblasti KM sme od jej začiatku v roku 1990

vniacutemali silnyacute vplyv komunity KIV V tomto toku bola WoS kategoacuteria Information Science

Library Science najaktiacutevnejšia spomedzi všetkyacutech kategoacuteriiacute publikujuacutecich k tejto novovznik-

nutej oblasti s tromi priacutespevkami indexovanyacutemi pod KM Ostatneacute WoS kategoacuterie mali po

jednom priacutespevku pričom išlo o kategoacuterie ako počiacutetačoveacute vedy a softveacuteroveacute inžinierstvo

biochemickaacute molekulaacuterna bioloacutegia environmentaacutelne vedy genetika patoloacutegia a aplikovanaacute

matematika Od roku 1997 sa taacuteto množina rozšiacuterila o kategoacuteriu manažmentu a obchodu

Napriek tomu že aktuaacutelne o KM publikujuacute odborniacuteci z viac ako 100 WoS kategoacuteriiacute je cel-

90

kovo za obdobie rokov 1990 ndash 2017 v raacutemci databaacutezy Web of Science Core Collection ka-

tegoacuteria Information Science Library Science tretia najaktiacutevnejšia z hľadiska publikačnej

produktivity

Graf 2

Interdisciplinaacuterna vyacuteskumnaacute aktivita v oblasti KM v databaacuteze WoS Core Collection

Vo vyacuteznamnej podmnožine tzv vysokocitovanyacutech člaacutenkov (Highly Cited papers) v raacutemci

WoS Core Collection zameranyacutech na oblasť KM za obdobie rokov 1990 ndash 2017 by mohlo

byť rozloženie interdisciplinaacuternej aktivity odlišneacute avšak naše zistenia poukazujuacute na to že aj

v tejto podmnožine je kategoacuteria Information Science Library Science tretia najaktiacutevnejšia čo

naznačuje vyacuteznam knihovniacuteckej komunity vo vedeckej komunikaacutecii o koncepte KM

Z hľadiska zabezpečenia docircležityacutech kompetenciiacute buduacutecich informačnyacutech profesionaacutelov

na vysokyacutech školaacutech sme za pomoci užšieho priacutestupu (identifikaacutecie minimaacutelneho množstva

hľadaniacutem presneacuteho termiacutenu bdquoknowledge managementldquo) zisťovali percentuaacutelne zastuacutepenie

KIV škocircl a študijnyacutech programov ponuacutekajuacutecich vo svojich kurikulaacutech KM kurzypredmety

Z analyzovaneacuteho množstva 145 KIV škocircl (188 KIV študijnyacutech programov) pokryacutevajuacutecich

USA a Kanadu (60) Rusko (24) Euroacutepu (20) Austraacuteliu (17) Indiu (7) Južnuacute Afriku (6)

Čiacutenu (5) Japonsko (4) Singapur (1) a Braziacuteliu (1) sme zistili že minimaacutelne 33thinsp nami sle-

dovanyacutech KIV študijnyacutech programov ponuacuteka kurzy KM čiacutem pripravuje buduacutecich informač-

nyacutech profesionaacutelov aj v oblasti KM V raacutemci KIV škocircl zameranyacutech na informačnuacute vedu (tzv

I -schools ktoreacute postupne vypustili zo svojho pocircvodneacuteho naacutezvu pojem bdquoknižničnaacuteldquo obsahujuacute

pojem informačnaacute veda v kombinaacutecii s pojmami ako digitaacutelne meacutediaacute komunikaacutecia daacutetovaacute

analytika IM KM a pod) sme zistili že až 45thinsp z tejto novej skupiny škocircl ponuacuteka kurz KM

Durance si už v roku 2004 všimol trend posunu od bdquoknižnično-informačnyacutechldquo škocircl

k čisto bdquoinformačnyacutemldquo (bdquoI -schoolsldquo) Ako uvaacutedza v roku 2004 sa pojem bdquoknižničnaacuteldquo vytra-

til zo zaužiacutevaneacuteho spojenia bdquoknižničnaacute a informačnaacuteldquo u tretiny ALA akreditovanyacutech škocircl

a začal sa trend premenovaacutevania na tzv informačneacute školy (Durrance 2004) Na zaacuteklade daacutet

ziacuteskanyacutech z databaacutezy ALA sme zistili že tento trend pokračuje a v roku 2017 už takmer dve

tretiny (65thinsp) ALA akreditovanyacutech škocircl uacuteplne odstraacutenilo pojem bdquoknižničnaacuteldquo zo svojho naacute-

zvu

91

Zaacutever

Odborniacuteci z rocircznych oblastiacute už niekoľko rokov upozorňujuacute že KM nie je len akyacutesi ma-

nažeacutersky bdquovyacutestrelokldquo o ktoryacute bude zaacuteujem postupne klesať KM tu pocircsobiacute už takmer tridsať

rokov a zaacuteujem o tuacuteto oblasť poznania staacutele narastaacute v mnohyacutech discipliacutenach čo dokazuje aj

klasifikaacutecia člaacutenkov v databaacuteze WoS Core Collection indexovanyacutech pod KM do viac ako

100 kategoacuteriiacute WoS KM si našiel svoje praktickeacute uplatnenie v mnohyacutech veľkyacutech firmaacutech

prevažne v tyacutech kde sa realizuje aj vyacuteskumno-vyacutevojovaacute činnosť Aj OSN implementovala

KM do svojich činnostiacute s cieľom systematicky a efektiacutevne organizovať zdieľať vyviacutejať

a integrovať svoje poznatky Z naacutešho hľadiska je docircležiteacute analyzovať vzťah KIV ku KM kde

sme identifikovali dva hlavneacute naacutezoroveacute pruacutedy Širšiacute tzv aktiacutevny pruacuted vyzyacuteva k zaacuteujmu KIV

o KM a k rozširovaniu vzdelaacutevania informačnyacutech profesionaacutelov aj o oblasť KM na druhej

strane pasiacutevny pruacuted považuje KM za novuacute naacutelepku pre IM alebo IM s malyacutemi obmenami

Aktiacutevny pruacuted sa venuje vzťahu KIV a KM od priacutechodu KM pričom zaacuteujem o tuacuteto oblasť je

medzi odborniacutekmi z KIV vysokyacute Od roku 2000 je produkcia vedeckej literatuacutery venovanaacute

KM vyššia ako produkcia zameranaacute na IM Docircvodom mocircže byť aj zvyšujuacuteci sa zaacuteujem o vyacute-

skum konceptu znalostiacute v celej vedeckej komunite Tento trend sa začiacutena odraacutežať aj v priacutepra-

ve buduacutecich informačnyacutech profesionaacutelov Tretina nami sledovanyacutech KIV škocircl ponuacuteka KM

kurzpredmet pričom v podmnožine tzv I -škocircl je tomu až 45thinsp Nakoľko trend posunu od

KIV škocircl k tzv I -školaacutem je pomerne ryacutechly v raacutemci ALA akreditovanyacutech škocircl je na uacuterovni

dvoch tretiacuten predpokladaacuteme že ponuka KM kurzov bude na KIV školaacutech staacutele častejšia

Zaacuteroveň je potrebneacute brať do uacutevahy použituacute metoacutedu a teda že skutočnyacute stav mocircže byť ešte

vyššiacute nakoľko nami aplikovanaacute metoacuteda dokaacuteže identifikovať minimaacutelny počet KIV škocircl

ponuacutekajuacutecich KM kurzypredmety Taktiež by sme sa mali zamyslieť nad tyacutem že napriek

niekoľkyacutem odborniacutekom z KIV odmietajuacutecim KM sa vaumlčšina priklaacuteňa k aktivizovaniu sa

KIV v oblasti KM a to aj samotneacute knihovniacutecke organizaacutecie ktoreacute poukazujuacute na relevantnosť

KM pre KIV a na potrebu modifikaacutecie zručnostiacute informačnyacutech profesionaacutelov (napr IFLA

CILIP SLA a pod)

Bliacutezkosť obsahoveacuteho zamerania KIV a KM je zrejmaacute mocircžeme identifikovať viacereacute

prieniky pričom sledujeme využiacutevanie poznatkov KIV dokonca aj v tyacutech oblastiach riadenia

znalostiacute kde sa pracuje s tacitnyacutemi znalosťami Niektoriacute autori poukazujuacute na vzaacutejomneacute vy-

požičiavanie si poznatkov medzi KIV a KM pričom IFLA sa na svojej konferencii v tomto

roku pyacuteta či je KM novou knižničnou vedou Sledujeme a poukazujeme na postupneacute rozši-

rovanie predmetu vyacuteskumu a vzdelaacutevania KIV komunity o KM a vniacutemame aj naacutezory niekto-

ryacutech odborniacutekov KIV o potrebe zamyslenia sa nad možnou zmenou naacutezvu KIV smerom

k znalostnej vede Tieto odporuacutečania suacute zatiaľ len akyacutemisi vyacutekrikmi snažiacimi sa reflekto-

vať aktuaacutelne potreby znalostnej spoločnosti a znalostnej ekonomiky Na skutočnuacute zmenu

bude potrebnaacute širokaacute zhoda v knihovniacuteckej komunite a množstvo hĺbkovyacutech analyacutez nakoľko

na rozšiacuterenie predmetu vyacuteskumu smerom k znalostnej vede by bola potrebnaacute aj interdiscipli-

naacuterna spolupraacuteca Na druhej strane docircležitejšie ako zmena naacutezvu bude či KIV bude aj naďa-

lej pripravovať svojich absolventov tak aby sa dokaacutezali uplatniť na trhu praacutece a teda či bude

rozširovať a inovovať svoj predmet vyacuteskumu a kurikulaacute vzhľadom na zmeny spoločnosti

a ekonomiky tak ako ju k tomu vyzyacutevajuacute aj medzinaacuterodneacute knihovniacutecke organizaacutecie

Pokiaľ bude spoločenskyacute vyacutevoj aj naďalej poukazovať na potrebu vytvorenia tzv zna-

lostnej vedy domnievame sa že na to bude potrebnyacute širokyacute teoretickyacute vyacuteskum zameranyacute na

možnosti rozšiacuterenia predmetu vyacuteskumu KIV smerom k vytvoreniu znalostnej vedy Zmena

naacutezvu KIV na znalostnuacute vedu bez ďalšiacutech analyacutez s tvrdeniacutem že to s čiacutem knihovniacuteci odjakži-

va naraacutebajuacute suacute vlastne znalosti by nebola spraacutevnym riešeniacutem Takto by sa vedome ignoro-

92

vali aspekty praacutece s implicitnyacutemi a tacitnyacutemi typmi znalostiacute ktoreacute nikdy neboli predmetom

vyacuteskumu IV Cestu vidiacuteme skocircr v hľadaniacute istyacutech možnostiacute využitia naacutestrojov IV na praacutecu

aj s tyacutemto druhom znalostiacute alebo cez spolupraacutecu a integraacuteciu poznatkov z viaceryacutech oblastiacute

vedy nakoľko sme naacutezoru že žiadna vedeckaacute discipliacutena by nedokaacutezala sama pokryť predmet

vyacuteskumu znalostnej vedy tak ako by si to taacuteto veda vyžadovala

Zoznam bibliografickyacutech odkazov

ABELL A a N OXBROW 2001 Competing with knowledge the information professional

in the knowledge management age London Library Association Publishing ISBN

1-85604-340-1

AJIFERUKE I 2003 Role of information professionals in knowledge management pro-

grams empirical evidence from Canada In Informing Science Vol 6 s 247ndash257

ALA 2017 Searchable DB of ALA accredited programs [online] [cit 2018-05-22]

Dostupneacute na httpwwwalaorgCFAppslisdirindexcfm

ARDANUY J a C URBANO 2015 European Union (EU) overview of LIS research 2010-

2014 [online] [cit 2017-01-15] Dostupneacute na

httpbdubedulisersitesbdubeduliserfilesProgramapptslides_ArdanuyUrbano_LIS

-ER_5June2015pdf

BAWDEN D a L ROBINSON 2012 The Facet LIS Textbook Collection Introduction to

Information Science London Facet Publishing ISBN 978-1-85604-810-1

BECERRA-FERNANDEZ I a R SABHERWAL 2015 Knowledge Management Systems

and Processes 2nd ed Armonk New York Routledge ISBN 978-0-7656-3915-8

BODROŽIĆ Z a PS ADLER 2018 The Evolution of Management Models A Neo-Schum-

peterian Theory In Administrative Science Quarterly 63(1) 85-129

BOUTHILLIER F a K SHEARER 2002 Understanding knowledge management and

information management the need for an empirical perspective In Information Research

8(1)

BROADBENT M 1998 The phenomenon of knowledge management what does it mean to

the information profession In Information Outlook 2(5) 23-37

BUTLER Y 2000 Knowledge management if only you knew what you knew In Austra-

lian Library Journal 49(1) 31-43

ČABRUNOVAacute A 1998 Informačnyacute proces Informačnaacute vyacutechova Terminologickyacute a vyacutekla-

dovyacute slovniacutek odbor knižničnaacute a informačnaacute veda Bratislava SPN ISBN 9788008028189

DALKIR K 2009 Knowledge Management In Encyclopedia of Library and Information

Science CRC Press ISBN 978-0-8493-9712-7

DAVENPORT T H a L PRUSAK 2000 Working Knowledge How Organizations Man-

age What They Know 2nd rev ed Boston Mass Harvard Business Review Press ISBN

978-1-57851-301-7

DUMITRIU P 2016 Knowledge Management in the United Nations System United Nations

[online] [cit 2018-05-22] Dostupneacute na httpswwwunjiuorgenreports-

notesJIU20ProductsJIU_REP_2016_10_Englishpdf

DURRANCE JC 2004 Competition or convergance Library and information science

education at a crossroad In Advances in Librarianship 28 171-198

EBRAMI H 1977 Understanding Knowledge Science Teheran Iranian Library Association

93

FATTAHI R a A RISMANBAF 2014 Knowledge and Information Science The nature

and its functions In Iranian Journal of Information Processing amp Management 29(1)

3-34

GORMAN GE 2004 The uniqueness of knowledge management or Emperoracutes New

Clothes In Library Management and Information Services [online] [cit 2017-08-20]

Dostupneacute na httpwwwemeraldinsightcomlibrariansinfoviewpointsuniquehtm

HUSAIN S a M NAZIM 2013 Concepts of Knowledge Management among Library amp

Information Science Professionals In International Journal of Information Dissemina-

tion and Technology 3(4) 264-269

IFLA 2014 IFLA Knowledge Management Section Action Plan 2015-2017 [online] [cit

2017-11-05] Dostupneacute na httpwwwiflaorgfilesassetskmstrategic-planFiles2015-

2017_0pdf

IFLA 2018 KM 2018 IFLA KM [online] [cit 2018-09-01] Dostupneacute na

httpssitesgooglecomviewifla2018kmintroductionauthuser=0

KHAIRAH N a KP SINGH 2008 Knowledge Management in Corporate Organizations

In MALHAN IV a S RAO eds Perspectives on Knowledge Management USA

Scarecrow Press s 295-308 ISBN 978-0-8108-6104-6

KOLONIARI M a K FASSOULIS 2017 Knowledge Management Perceptions in Aca-

demic Libraries In The Journal of Academic Librarianship 43 135-142

NAKAMORI Y 2016 Knowledge Science Modeling the Knowledge Creation Process

CRC Press ISBN 978-1-4398-3837-2

REARDON DF 1998 Knowledge management the discipline for information and library

science professionals Prezentovaneacute na 64th IFLA General Conference Annual Confer-

ence Amsterdam IFLA [online] [cit 2018-02-10] Dostupneacute na

httpsarchiveiflaorgIVifla64017-123ehtm

ROKNUZZAMAN M 2012 Changing Paradigms in Library Education From Library

Science to Information Science to Knowledge Science In The Eastern Librarian 23(1)

1-23

ROKNUZZAMAN M a K UMEMOTO 2017 An Interdisciplinary Encounter Between

Two Knowledge Domains Library and Information Science vs Knowledge Management

Information and Knowledge Management 7(20) 19-26

ROWLEY J 2003 Knowledge management-the new librarianship From custodians of

history to gatekeepers to the future In Library Management 18(2) 88-91

SINGH KP 2005 Knowledge Management and Challenges to LIS Professionals in Elec-

tronic Age In Library Herald 43(2) 115-123

STEINEROVAacute J 2016 Informačnaacute veda tradiacutecie teoacuterie a trendy ndash smerom k digitaacutelnej

vede In Knižničnaacute a Informačnaacute Veda Zborniacutek Filozofickej Fakulty Univerzity Komen-

skeacuteho s 7-27 Bratislava ISBN 978-80-223-4252-0

SWANSON DR 1988a Migraine and magnesium eleven neglected connections In Per-

spectives in Biology and Medicine 31(4) 526-557

SWANSON DR 1988b Historical note Information retrieval and the future of an illusion

In Journal of the American Society for Information Science 39(2) 92-98

VYMĚTAL J DIAČIKOVAacute A a M VAacuteCHOVAacute 2005 Informačniacute a znalostniacute manage-

ment v praxi (first) Prague LexisNexis CZ ISBN 978-80-86920-01-1

94

WALLACE DP 2007 Knowledge Management Historical and Cross-Disciplinary

Themes 2nd ed Westport Conn Libraries Unlimited ISBN 978-1-59158-502-2

WILSON TD 2002 The nonsense of ldquoknowledge managementrdquo In Information Research

8(1)

WILSON TD 2006 The nonsense of knowledge managementrsquo revised In MACEVICIUTE

D a T D WILSON ed Introducing information management an Information Research

reader London Facet s 151-164 ISBN 978-1-85604-561-7

WIPO 2015 The Knowledge Management Strategy of the World Intellectual Property

Organization (WIPO) WIPO [online] [cit 2017-11-06] Dostupneacute na

httpwwwwipointedocsmdocsgovbodyena _55a _55_inf_5pdf

ZINS C 2006 Redefining information science from ldquoinformation sciencerdquo to ldquoknowledge

sciencerdquo In Journal of Documentation 62(4) 447-461

Resumeacute

OD INFORMAČNEJ VEDY K ZNALOSTNEJ VEDE

Marcela Katuščaacutekovaacute

Priacutespevok je venovanyacute vzťahu knižnično-informačnej vedy a manažmentu znalostiacute Prinaacuteša poznatky

o narastajuacutecom zaacuteujme o tuacuteto oblasť čoho docirckazom je vysokaacute vedeckaacute produktivita knižnično-infor-

mačnyacutech odborniacutekov v oblasti manažmentu znalostiacute ktoraacute je aktuaacutelne vyššia ako v oblasti manažmentu

informaacuteciiacute Knihovniacutecka komunita predstavuje tretiu najaktiacutevnejšiu kategoacuteriu WoS publikujuacutecu na teacutemu

KM a to už od jeho priacutechodu Priacutespevok tiež poukazuje na postupnuacute difuacuteziu KM do priacutepravy buduacutecich

informačnyacutech profesionaacutelov nakoľko z analyzovanej vzorky 145 KIV škocircl už najmenej tretina ponuacuteka

kurzypredmety KM pričom v priacutepade tzv informačnyacutech škocircl je to až 45thinsp Pozornosť je venovanaacute aj

prienikom a odlišnostiam predmetu vyacuteskumu KM a KIV a zdocircrazňuje sa nemaleacute využiacutevanie poznatkov

KIV v systeacutemoch manažmentu znalostiacute V zaacutevere sa priacutespevok zameriava na otaacutezky možnej zmeny

naacutezvu knižnično-informačnej vedy na informačnuacute a znalostnuacute vedu alebo knižničnuacute a znalostnuacute vedu

tak ako to odporuacutečajuacute niektoriacute odborniacuteci vzhľadom na aktuaacutelne sociaacutelno-ekonomickeacute zmeny a zmeny

na trhu praacutece

Summary

FROM INFORMATION SCIENCE TO KNOWLEDGE SCIENCE

Marcela Katuščaacutekovaacute

The paper focuses on the relationship between Library and Information Science and Knowledge Man-

agement It brings insights into the growing interest in this area as evidenced by high scientific produc-

tivity of library and information professionals in the area of Knowledge Management being currently

higher than that in the field of Information Management The paper also pointsout that the library com-

munity has been the third most active category in WoS publishing on KM since its arrival and that

there has been a gradual diffusion of KM into the training of future information professionals At least

a third of the 145 KIV schools analysed offers KM coursessubjects while in the so-called information

schools it is as many as 45thinsp Attention is also paid to the intersection and differences of the subject of

KM and KIV research emphasising the considerable use of KIV knowledge in knowledge management

systems In conclusion the paper focuses on issues of a possible change of the name of Library and

Information Science to Information and Knowledge Science as recommended by some experts given

the current socio-economic changes and shifts in the labour market

95

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

VYacuteCHODISKOVEacute TEORETICKEacute KONCEPTY VYacuteSKUMU

ČIacuteTANIA METODOLOacuteGIOU SLEDOVANIA POHYBU OČIacute

Ľudmila Hrdinaacutekovaacute Katariacutena Buzovaacute

Uacutevod

Čiacutetanie je jednyacutem z najtrvalejšiacutech a najvyacuteznamnejšiacutech kognitiacutevnych vynaacutelezov ľudstva

(Mishra 2015) Plynuleacute a presneacute čiacutetanie a čiacutetanie s porozumeniacutem suacute kľuacutečovyacutemi schopnosťa-

mi pre dosahovanie adekvaacutetnych akademickyacutech vyacutesledkov (Krieber et al 2016) pre poznaacute-

vanie a vzdelaacutevanie sa vedeckeacute baacutedanie i pre praktickyacute život Niektoriacute autori (Howard 2011

Wiegand 1997 Cullinan 2000 Nitecki 1986 Copeland a Martin 2016) opakovane poukazujuacute

na to že knižničnaacute a informačnaacute veda by nemala ignorovať či potlaacutečať tematiku voľnočaso-

veacuteho čiacutetania (a čiacutetania vocircbec) v prospech teacutem spracovania a vyhľadaacutevania informaacuteciiacute

Čiacutetanie je komplexnyacutem kognitiacutevnym procesom ktoreacuteho priebeh je veľmi ťažko uchopi-

teľnyacute Čiastočnyacute pohľad do procesov čiacutetania poskytla metoacuteda verbaacutelneho protokolu ale až

štuacutedium čiacutetania pomocou technoloacutegie sledovania pohybu očiacute začiacutena odkryacutevať skutočnuacute pod-

statu mentaacutelnych procesov recepcie textu

1 Pohyby očiacute a kognitiacutevne procesy počas čiacutetania

Registraacutecia pohybov očiacute bola použitaacute už v staršiacutech štuacutediaacutech procesu čiacutetania Početneacute vyacute-

skumy potvrdili že pohyby očiacute suacute vyacuteznamnou procesuaacutelnou a operačnou zložkou čiacutetania

a uacutezko suacutevisia aj s rozmanityacutemi kognitiacutevnymi funkciami ktoreacute proces čiacutetania podporujuacute (Just

a Carpenter 1980)

Pre čiacutetanie je typickeacute sekvenčneacute skenovanie textu zľava doprava a zhora nadol alebo

v opačnom smere v zaacutevislosti od systeacutemu piacutesania Pri čiacutetaniacute rovnako ako v každom procese

zrakovej percepcie informaacuteciiacute sa oči nepohybujuacute kontinuaacutelne ale diskontinuaacutelne hoci naše

fenomenologickeacute skuacutesenosti hovoria opak (Bezrukich a Ivanov 2013) Pohyby očiacute v raacutemci

čiacutetania predstavujuacute striedanie (relatiacutevne) statickyacutech fixaacuteciiacute a veľmi ryacutechlych skokov z jedneacuteho

bodu fixaacutecie do druheacuteho ndash sakaacuted takže fixaacutecie možno považovať za medzisakadickeacute interva-

ly (Jošt 2011)

Sakaacutedy je potrebneacute odlišovať od inyacutech typov pohybov očiacute ndash vergenciiacute sledovaciacutech (pur-

suit) a vestibulaacuternych pohybov očiacute Hoci suacute tieto mimoriadne docircležiteacute (Bach Rita a Collinz

1971) metodoloacutegia vyacuteskumu pohybov očiacute pri čiacutetaniacute sa zvyčajne zameriava hlavne na makro-

sakaacutedy (ďalej len sakaacutedy)

96

Sakaacutedy suacute ryacutechle očneacute pohyby ndash skoky ktoryacutech trvanie sa pohybuje od 10 do 80 ms

a priemernaacute ryacutechlosť je 200 ndash 600 degs 1 Majuacute balistickyacute charakter a ich funkciou je preniesť

oko do fixačneacuteho bodu kde je text foveovanyacute inak povedaneacute dostať text na žltuacute škvrnu

sietnice ktoraacute je miestom najostrejšieho videnia (Jošt 2011) Vzdialenosť do ktorej sa oči

pohybujuacute počas každej sakaacutedy je od 1 do 20 znakov v priemere 7 ndash 9 znakov Veľkosť

sakaacuted (amplituacuteda) sa pohybuje od niekoľkyacutech uhlovyacutech minuacutet (pri mikrosakaacutedach) až po

niekoľko stupňov (napriacuteklad v priacutepade skoku na novyacute riadok alebo na novuacute stranu textu)

Fixaacutecia je medzisakadickyacute stav relatiacutevneho pokoja očiacute2 v raacutemci ktoreacuteho suacute z textu (slo-

va) extrahovaneacute informaacutecie Trvanie jednej fixaacutecie je od 100 do 2000 ms priemerne 200 ndash

250 ms Slovo mocircže mať jednu alebo viac fixaacuteciiacute Na trvanie fixaacuteciiacute a celkovuacute dĺžku skuacutema-

nia slova majuacute vplyv určiteacute vlastnosti slova respektiacuteve okolityacutech slov (Dubasova [bez daacutetu-

mu]) ale aj dispoziacutecie a charakteristiky čitateľa (pozri napr Krieber et al 2016) Pomer

dĺžok fixaacuteciiacute a sakaacuted sa značne liacuteši aj pre jednu a tuacute istuacute osobu v raacutemci jedneacuteho fragmentu

textu

Pri realizaacutecii sakaacutedy v raacutemci procesov čiacutetania suacute docircsledne riešeneacute tri probleacutemy určuje

sa moment začiatku skoku zabezpečuje sa určitaacute ryacutechlosť pohybu a vypočiacuteta sa čas zastave-

nia (voliacute sa bod nasledujuacutecej fixaacutecie) (Bezrukich a Ivanov 2013)

Pri čiacutetaniacute verbaacutelnych textov suacute docircležiteacute niektoreacute zaacutesadneacute mechanizmy sakaacuted 1 saka-

dickaacute supresia (omisia) zabezpečuje že informaacutecie počas ryacutechleho pohybu oka nevidiacuteme daacute

sa povedať že sakadickaacute supresia je potlačenie deformaacutecie obrazu (či oprostenie od tejto

deformaacutecie) čiacutem sa eliminuje rozostrenie a rozmazanie obrazu 2 Vizuaacutelna maska je mecha-

nizmus ktoryacute zabezpečuje že vizuaacutelna informaacutecia ziacuteskanaacute pred sakaacutedou maskuje informaacute-

cie ktoreacute vstupujuacute do vizuaacutelneho systeacutemu počas pohybu sakaacutedy Je založenaacute na interakcii

systentatiacutevneho a tranzitorneacuteho systeacutemu pričom sustentatiacutevny systeacutem je činnyacute v dobe sakaacutedy

ktoraacute ukončuje fixaacuteciu a vďaka nemu sa obraz načerpanyacute počas fixaacutecie uchovaacuteva v kraacutetko-

dobej pamaumlti niekoľko desiatok milisekuacutend teda počas sakaacutedy Tranzitornyacute systeacutem sa akti-

vuje na konci sakaacutedy a vymaže obraz udržiavanyacute sustentatiacutevnym systeacutemom a umožniacute vstup

novej informaacutecie v nastupujuacutecej fixaacutecii (Jošt 2011)

Vzhľadom na vysokuacute ryacutechlosť je prakticky nemožneacute v priebehu sakaacutedy (a rovnako ani

bezprostredne pred a po nej) prijiacutemanie akejkoľvek vizuaacutelnej informaacutecie (Dubasova [bez daacute-

tumu]) niektoreacute zo štuacutediiacute konštatujuacute že dokonca všetky kognitiacutevne aktivity suacute počas sakaacuted

potlačeneacute Keďže uacutelohy použiacutevaneacute vo vaumlčšine tyacutechto štuacutediiacute suacute relatiacutevne jednoducheacute zaujiacute-

mavou otaacutezkou pre vyacuteskum ostaacuteva či sa v zložitejšiacutech uacutelohaacutech akou je čiacutetanie spracovanie

informaacuteciiacute počas sakaacuted uacuteplne pozastaviacute

Ako sme načrtli foveaacutecia objektu je vlastne dosiahnutie objektu alebo premietnutie jeho

obrazu na miesto najostrejšieho videnia Praacuteve vtedy sa realizuje fixaacutecia pohľadu na daneacute

slovo (časť textu) a extrakcia informaacutecie z textu (slova)

Primaacuternym určujuacutecim faktorom trvania fixaacutecie (ako dlho ostaacutevajuacute oči fixovaneacute na fixa-

čnej poziacuteciislove) je to akeacute ľahkeacute alebo ťažkeacute je spracovanie fixovaneacuteho slova Trvanie

fixaacutecie je veľmi ovplyvneneacute faktormi ako frekvencia slova (ako často sa slovo vyskytuje

v jazyku respektiacuteve v texte) vek nadobudnutia (vek v ktorom sa čitateľ slovo naučil) pred-

viacutedateľnosť slova (danaacute dĺžkou slova a predchaacutedzajuacutecim kontextom) rozsahom priacutebuznyacutech

1 degs ndash vizuaacutelny uhol za sekundu 1o suacute približne 3ndash4 piacutesmenaacute

2 Adjektiacutevum bdquorelatiacutevneholdquo je pri popise fixaacuteciiacute namieste ndash citlivejšie zariadenie totiž dokaacuteže zachytiť jemneacute fixačneacute

pohyby ktoreacute oko realizuje pri pohľade na pevnyacute bod tremor drift a mikrosakaacutedy (Jošt 2011) Tieto pohyby očiacute suacute nepatrneacute a ich presnaacute povaha a funkcia je trochu nejasnaacute (Rayner 1998)

97

tvarov slov (koľko slov mocircže byť tvorenyacutech zmenou jedneacuteho piacutesmena v slove) a podobne

(pozri Hyoumlnauml 2011 Rayner 1998 2009 cit podľa Schotter Bernhard a Rayner 2012)

Ľudskeacute oko sa vyznačuje rozličnou citlivosťou sietnice a jemneacute detaily (teda i piacutesmenaacute

textu) mocircžu byť rozliacutešeneacute praacuteve iba foveou Pri zvyšujuacutecej sa excentricite od tohto miesta

zrakovaacute ostrosť ryacutechlo klesaacute Z hľadiska ostrosti rozdeľuje každaacute fixaacutecia pri čiacutetaniacute videnyacute

riadok na tri oblasti 1 foveaacutelnu (cca 2deg vizuaacutelneho uhla) 2 parafoveaacutelnu (cca 5deg vizuaacutelneho

uhla na obe strany) a 3 perifeacuternu (Jošt 2011 Schotter Angele a Rayner 2012) ako to zobra-

zuje obraacutezok 1 Tie zodpovedajuacute tomu ako časti textu dopadajuacute na sietnicu (obr 2)

Obr 1

Foveaacutelne parafoveaacutelne a perifeacuterne oblasti tri znaky tvoria 1deg vizuaacutelneho uhla Ikona oka

a čiara od nej predstavujuacute miesto fixaacutecie (Schotter Angele a Rayner 2012)

Obr 2

Oblasti parafovea a perifovea suacute obvodovyacutemi oblasťami žltej škvrny suacute na perifeacuterii sietnice

(Dubasova [bez daacutetumu])

Oblasť vniacutemania textu (alebo funkčnaacute oblasť pohľadu) je obmedzenaacute v priebehu fixaacutecie

na 3ndash4 piacutesmenaacute vľavo od fixaacutecie a 14ndash15 piacutesmen vpravo fixaacutecie (v angličtine pozri McCon-

kie 1982 Rayner a Bertera 1979 cit podľa Dubasova [bez daacutetumu]) V štuacutediaacutech venovanyacutech

98

čiacutetaniu sa často vyskytujuacute pojmy bdquofoveaacutelne videnieldquo a bdquocentraacutelne videnieldquo bdquoparafoveaacutelne

videnieldquo a bdquoperifeacuterne videnieldquo Prvyacute pojem sa vzťahuje na videnie ktoreacute poskytuje vniacutemanie

piacutesmen fixovanyacutech okom (vykonaacuteva sa receptormi z foveaacutelnej oblasti a vyznačuje sa maxi-

maacutelnou zrakovou ostrosťou) Parafoveaacutelne videnie poskytuje vniacutemanie piacutesmen ktoreacute nie suacute

fixovaneacute pohľadom (Dubasova [bez daacutetumu]) a mnoheacute experimentaacutelne uacutedaje potvrdzujuacute sku-

točnosť čiastočneacuteho spracovania slov praacuteve parafoveaacutelnym videniacutem

V tomto zmysle potom hovoriacuteme o percepčom rozpaumltiacute (percetual span) ako o oblasti

efektiacutevneho videnia či oblasti na ktoruacute čitateľ suacutestrediacute pozornosť a z ktorej mocircže ziacuteskavať

užitočnuacute informaacuteciu Pri čiacutetaniacute sa jeho veľkosť vyjadruje obyčajne počtom piacutesmen ktoreacute či-

tateľ zachytiacute počas fixaacutecie t j z jedneacuteho fixačneacuteho bodu (Rayner 1998) Percepčneacute rozpaumltie

sa vymedzuje tradične do 30 piacutesmen a to podľa vyspelosti čitateľa a ako sme uviedli vyššie

jeho tvar je asymetrickyacute (Rayner Slattery a Beacutelanger 2010)

Parafoveaacutelny naacutehľad na slovo (parafoveal preview) znižuje čas naacuteslednej fixaacutecie lebo

poskytuje užitočneacute informaacutecie a to zvaumlčša spaciaacutelneho charakteru o dĺžke a tvare slov ďalej

o hraniciach medzi slovami a hraniciach textu ako celku ale i piacutesmenoveacuteho charakteru (t j

čitateľ je schopnyacute identifikovať niektoreacute piacutesmenaacute) Ide o tzv parafoveaacutelny efekt (alebo bene-

fit parafoveaacutelneho naacutehľadu (parafoveal preview benefit pozri Dubasova [bez daacutetumu]) kto-

reacuteho podstatou je priaznivyacute vplyv informaacutecie ktoruacute čitateľ čerpaacute z parafoveaacutelnej zoacuteny (Ray-

ner 1998 Rayner Slattery a Beacutelanger 2010)

Aj keď seacutemantizaacutecia je funkciou foveaacutelneho uchopenia slova čiastočnyacutem spracovaniacutem

slov ziacuteskanyacutech parafoveaacutelnym videniacutem bdquopredspracujeldquo čitateľ prichaacutedzajuacutece slovaacute ktoreacute spa-

dajuacute do parafovey (aj napriek tomu že je text degradovanyacute) a navyše toto bdquopredspracovanieldquo

umožňuje preskočenie niektoryacutech slov Je zrejmeacute že hlavnyacutem cieľom čitateľa je spracovať

fixovaneacute slovo aby zistil jeho vyacuteznam čitatelia však nemusia fixovať všetky slovaacute vo vete

aby pochopili text to znamenaacute že v niektoryacutech priacutepadoch suacute schopniacute spracovať dve slovaacute

(a niekedy aj tri slovaacute ak suacute všetky kraacutetke) v raacutemci jednej fixaacutecie Čitatelia priamo fixujuacute iba

asi 70thinsp slov textu a ostatnyacutech 30thinsp slov preskočia (Dubasova [bez daacutetumu] Schotter Angele

a Rayner 2012)

Najsilnejšiacutem prediktorom preskakovania slov je dĺžka slov čitatelia častejšie preskočia

kraacutetke slovaacute o 2 ndash 3 piacutesmenaacutech ako dlhšie s 9 ndash 12 piacutesmenami (Schotter Angele a Rayner

2012) Preskočenie však nie je spojeneacute len s kraacutetkymi slovami na preskočenie slova maacute tiež

vplyv (ale v menšej miere) predviacutedateľnosť na zaacuteklade kontextu a frekvencia slova (Schotter

Angele a Rayner 2012 Dubasova [bez daacutetumu]) Zaacuteroveň sa ukazuje že aj keď slovaacute nie suacute

vynechaneacute čitatelia ziacuteskajuacute z parafoveaacutelnych slov niektoreacute užitočneacute informaacutecie (Schotter

Angele a Rayner 2012)

Parafoveaacutelny efekt sa prejavuje v dvoch rovinaacutech a) okulomotorickej procesuaacutelnej rovi-

ne a to skraacuteteniacutem fixačnej doby a uacutebytkom fixaacuteciiacute a b) v rovine čitateľskeacuteho vyacutekonu zryacutech-

leniacutem tempa o nameranyacute počet spraacutevne prečiacutetanyacutech slov za časovuacute jednotku (Jošt 2011)

Parafoveaacutelny efekt je priacuteznačnyacute pre veľmi dobryacutech a vyspelyacutech čitateľov ndash praacuteve schop-

nosťou čerpať informaacutecie z parafoveaacutelnej oblasti a zlaďovať rocirczne druhy informaacuteciiacute (a tak

lepšie využiacutevať čas čiacutetania) sa liacutešia vyspeliacute čitatelia od menej vyspelyacutech čitateľov v rovna-

kom veku (Schotter Angele a Rayner 2012 Silva Faiacutesca Arauacutejo Casaca a Carvalho 2015)

Vo vzťahu k parafoveaacutelnemu videniu rozlišujuacute niektoriacute autori čitateľov s vysokyacutem stupňom

parafoveaacutelneho uvedomenia (tiacute logicky majuacute pozorovateľne vyššiacute parafoveaacutelny efekt) a čita-

teľov s niacutezkym stupňom parafoveaacutelneho uvedomenia (White Rayner a Liversedge 2005)

Parafoveaacutelny efekt je zohľadnenyacute vo vaumlčšine modelov čiacutetania (Dubasova [bez daacutetumu])

napriek tomu jeho presnaacute povaha a rozsah suacute nejasneacute Otaacutezkou staacutele ostaacuteva či sa mocircže v raacutemci

99

neho postupovať až na uacuteroveň seacutemantickeacuteho spracovania alebo či sa mocircže rozšiacuteriť na viac

ako dve priestorovo priľahleacute slovaacute (Schotter Reichle a Rayner 2014)

Pri čiacutetaniacute sa vyskytujuacute aj pohyby očiacute spaumlť k predtyacutem čiacutetaneacutemu textu tzv regresie Re-

gresie mocircžu predstavovať 10 ndash 15thinsp všetkyacutech sakaacuted (Schotter Angele a Rayner 2012) a ich

počet je uacutemernyacute subjektiacutevnej zložitosti textu (Dubasova [bez daacutetumu]) a čitateľskej vyspe-

losti (zručnosti) čitateľa

Očneacute pohyby čitateľa suacute za bežnyacutech okolnostiacute riadeneacute pozornosťou V tejto suacutevislosti

možno pozornosť definovať ako kognitiacutevnu operaacuteciu umožňujuacutecu vyacuteber určitej oblasti vo

vizuaacutelnom poli z ktoreacuteho maacute čitateľ načerpať informaacutecie a spracovať ich pričom presun

pozornosti na jednu stranu vizuaacutelneho poľa povzbudzuje celyacute tento proces a suacutečasne tlmiacute

vyhľadaacutevanie a spracovanie informaacuteciiacute ktoreacute sa nachaacutedzajuacute na opačnej strane vizuaacutelneho

poľa (ide o tzv inhibičnyacute mechanizmus) (Jošt 2011) V kontexte čiacutetania možno pozornosť

chaacutepať širšie a rozlišovať jej činnosť prinajmenšom na dvoch uacuterovniach 1 čitateľ sleduje

vizuospaciaacutelnu (percepčnuacute) straacutenku textu t j spracovaacuteva informaacutecie o dĺžke slov ich tvare

rozmiestneniacute na riadku a pod 2 čitateľ sleduje jazykovuacute straacutenku textu t j spracovaacuteva text

fonologicky syntakticky morfologicky a seacutemanticky

Pri čiacutetaniacute epickeacuteho a odborneacuteho textu vystupuje do popredia seacutemantickeacute spracovanie

a pri spracovaniacute lyrickeacuteho textu vystupuje do popredia estetickaacute zložka a kraacutesa slov ich rade-

nie a teda ineacute druhy spracovania informaacuteciiacute

Mnohiacute autori prirovnaacutevajuacute pozornosť ku svetelneacutemu kužeľu informaacutecia ktoraacute sa vy-

skytne vo vnuacutetri kužeľa je spracovaacutevanaacute najdokonalejšie a najuacuteplnejšie Podľa tvaru kužeľa

suacute rozpracovaneacute dva modely ktoreacute vysvetľujuacute ako pozornosť čitateľa pracuje 1 podľa tzv

mikrokužeľoveacuteho modelu sa zameriava pozornosť na malyacute objekt ktoryacute zodpovedaacute jedneacutemu

piacutesmenu a presuacuteva sa z piacutesmena na piacutesmeno pričom jeho pohyb je kontinuaacutelny a 2 podľa

makrokužeľoveacuteho modelu sa zameriava pozornosť čitateľa na celeacute slovo či dokonca skupinu

slov pričom sa informaacutecie osvetleneacute kužeľom spracovaacutevajuacute paralelne Tento model tak umož-

ňuje čitateľovi aby spracovaacuteval slovneacute celky globaacutelne

Uvedeneacute modely rozdielne pracujuacute s parafoveaacutelnym videniacutem rozlične teda využiacutevajuacute

parafoveaacutelny efekt v mikrokužeľovyacutech podmienkach je parafoveaacutelny efekt menšiacute a v ma-

krokužeľovom modeli pozornosti je parafoveaacutelny efekt logicky vaumlčšiacute Opaumlť je nevyhnutneacute

dodať že makrokužeľovyacute model je typickyacute pre vyspelyacutech čitateľov (Jošt 2011)

Pozornosť zohraacuteva kľuacutečovuacute uacutelohu pri spracovaniacute informaacuteciiacute Jej adekvaacutetne fungovanie

je potrebneacute pre spraacutevny rozvoj komplexnyacutech kognitiacutevnych schopnostiacute Deti s deficitom pozor-

nosti majuacute často ťažkosti nielen s čiacutetaniacutem ale i s piacutesaniacutem a matematikou a naacutesledne i s celyacutem

komplexnom vzdelaacutevaciacutech kompetenciiacute (Commodari a Guarnera 2005) Štuacutedie potvrdzujuacute

taktiež tesnyacute vzťah medzi pozornosťou ryacutechlosťou čiacutetania a rozpoznaacutevaniacutem slov dobraacute po-

zornosť čitateľov maacute vyacuteznamnyacute vplyv i na čitateľskuacute fluenciu či porozumenie (Yildiz a Ccedile-

tinkaya 2017)

2 Stručnyacute prehľad modelov kontroly pohybu očiacute počas čiacutetania

Na samotnom začiatku skuacutemania očnyacutech pohybov staacutel predpoklad Justa a Carpenterovej

(1980) znaacutemy ako oko-myseľ (eye-mind) predpoklad ktoryacute pracuje s teacutezou že pohľad zostaacute-

va fixovanyacute praacuteve na tuacute oblasť vizuaacutelneho poľa ktoraacute sa v danej chviacuteli kognitiacutevne spracovaacute-

va Tento predpoklad staacutel i pri zrode tvorby modelov kontroly pohybu očiacute počas čiacutetania

Technoloacutegia sledovania očiacute umožňuje presne merať trvanie fixaacuteciiacute a sakaacuted počas čiacuteta-

nia zisťovať smerovanie pohľadu sledovať trajektoacuteriu skokov a taktiež určovať ako je loka-

100

lizovanaacute pozornosť ako suacute identifikovaneacute slovaacute ako prebieha jazykoveacute spracovanie textu

akeacute kognitiacutevne procesy sa podieľajuacute na dešifrovaniacute tlačeneacuteho textu atď (pozri napriacuteklad

Rayner 1998) Dlheacute obdobie však ostaacutevala otaacutezka kontroly pohybov očiacute počas čiacutetania meto-

dologickyacutem probleacutemom Tyacutem intenziacutevnejšie sa časť vyacuteskumnyacutech snaacuteh zameriavala na hlbšie

pochopenie vzťahu medzi pohybom očiacute a vedomiacutem a na štuacutedium kognitiacutevnych procesov zod-

povednyacutech za kontrolu programovanie a riadenie sakaacuted

Ako sme spomiacutenali vyššie aby sa realizovala sakaacuteda musiacute vizuaacutelny systeacutem okrem ineacute-

ho 1) určiť okamih začiatku sakaacutedy a 2) vypočiacutetať okamih jeho zastaacutevky to znamenaacute zvoliť

miesto ďalšej fixaacutecie V teoacuterii očnyacutech pohybov suacute tieto dve uacutelohy zvyčajne označovaneacute suacute-

hrnnyacutem termiacutenom bdquoprogramovanie sakaacutedyldquo Prvuacute z uacuteloh určiacuteme ako bdquovyacuteber momentu spus-

tenialdquo (otaacutezka KEDY) druhuacute uacutelohu ako bdquovyacuteber cieľaldquo (otaacutezka KAM) (Jošt 2011)

Vyacuteskum mechanizmu kontroly pohybu očiacute počas čiacutetania musel odpovedať na to ako

prebieha programovanie a realizaacutecia sakaacutedy akyacutem spocircsobom sa realizuje vyacuteber cieľa sakaacute-

dy akuacute uacutelohu zohraacuteva pozornosť ako sprostredkovateľ medzi pohybmi očiacute a lexikaacutelnym

spracovaniacutem textu a nakoniec ako sa vlastnosti jazykoveacuteho spracovania prejavujuacute v pohybe

očiacute počas čiacutetania Postupnyacute vyacutevoj modelov čiacutetania ukaacutezal že treba brať do uacutevahy obe uacuterovne

ndash kognitiacutevnu aj okulomotorickuacute (Rayner 1998) Najdocircležitejšie však bolo pochopiť nielen to

ako jednotliveacute systeacutemy pracujuacute izolovane ale aj to ako sa navzaacutejom ovplyvňujuacute a ako spo-

lupracujuacute Tento cieľ prispel k rozvoju mnohyacutech formaacutelnych modelov kontroly pohybu očiacute

Moderneacute modely čiacutetania sa dajuacute rozdeliť do troch skupiacuten ktoreacute sa navzaacutejom vyacuterazne

liacutešia 1 okulomotorickeacute modely 2 kognitiacutevne orientovaneacute modely 3 modely typu bdquoideaacutelny

pozorovateľldquo (Dubasova [bez daacutetumu]) V nasledujuacutecej tabuľke je uvedenyacute prehľad zaacuteklad-

nyacutech modelov riadenia a kontroly pohybu očiacute pri čiacutetaniacute

Tabuľka 1

Modely pohybu očiacute pri čiacutetaniacute (prehľad)

Model Kľuacutečoveacute zdroje

E-Z Reader (Serial Attention Shift = SAS) Reichle Pollatsek Fisher a Rayner 1998

Reichle Rayner a Pollatsek 2003

Pollatsek Reichle a Rayner 2006

SWIFT (Guidance by Attentional Gradients =

GAG)

Engbert Longtin a Kliegl 2002

Engbert Nuthmann Richter a Kliegl 2005

Mr Chips (Ideal Observer) Legge Klitz a Tjan 1997

Legge Hooven Klitz Mansfield a Tjan 2002

EMMA (SAS within ACT system) Salvucci 2001

Glenmore (GAG within Connectionist

System)

Reilly a Radach 2006

SERIF (Primary Oculomotor Control

= POC)

McDonald Carpenter a Shillcock 2005

CompetitionActivation (POC) Yang a McConkie 2001

SHARE (POC) Feng 2006

101

V roku 2006 Reinhold Kliegl (spolu s Ralfom Engbertom je autorom modelu SWIFT)

urobil nasledujuacutece provokatiacutevne tvrdenie bdquoModely ovlaacutedania pohybu očiacute pri čiacutetaniacute suacute sofis-

tikovanejšie a realistickejšie ako modely v akejkoľvek inej oblasti psycholoacutegieldquo (Rayner

2009) Modely suacute postaveneacute na dlhoročnyacutech empirickyacutech skuacutemaniach a zreteľnou formou

popisujuacute okulomotorickuacute a kognitiacutevnu aktivitu pri čiacutetaniacute

21 Okulomotorickeacute modely

Modely ktoreacute akcentujuacute prioritu okulomotorickej kontroly (Primary Oculomotor Con-

trol POC) patria medzi tzv modely okulomotorickeacute Zaraďujeme medzi ne O OrsquoReganov

model a modely SERIF CompetitionActivation SHARE

V modeloch POC dochaacutedza k vyacuteznamnej variabilite v trvaniacute fixaacutecie v docircsledku vlast-

nostiacute okulomotorickeacuteho systeacutemu Tieto modely dobre vysvetľujuacute rozloženie fixačnyacutech miest

v slovaacutech a vynechaacutevanie slov Okulomotorickeacute modely prezentujuacute nezaacutevislosť očnyacutech po-

hybov a jazykoveacuteho spracovania a venujuacute veľkuacute pozornosť niacutezkouacuterovňovyacutem vplyvom Mo-

dely neodmietajuacute vyacuteznam jazykovyacutech a kognitiacutevnych procesov tie však hrajuacute relatiacutevne maluacute

korekčnuacute uacutelohu

211 Strategicko-taktickyacute model OrsquoRegana

Zaacutekladnyacutem z POC modelov je Strategicko-taktickyacute model OrsquoRegana (Strategy-Tactics

model) ktoryacute popisuje naznačeneacute princiacutepy podľa ktoryacutech a) procesy riadiace pohyby očiacute

bdquokedyldquo a bdquokamldquo fungujuacute relatiacutevne nezaacutevisle b) identifikaacutecia slova určuje kedy začne pohyb

očiacute dopredu c) okulomotorickeacute faktory nižšej uacuterovne suacute hlavnyacutemi činiteľmi rozhodnutia na

ktorej poziacutecii v slove oko pristane (McConkie 1982 Morrison 1984 OrsquoRegan 1990)

Model operuje pojmom optimaacutelna fixačnaacute poziacutecia (optimal viewing position OVP)

ktoryacute vniacutema ako fixačnyacute bod z ktoreacuteho mocircže čitateľ najuacutečinnejšie spracovať daneacute slovo

OrsquoRegan identifikoval OVP ako konkreacutetnu polohu v slove kde je ryacutechlosť rozpoznaacutevania

a pravdepodobnosť refixaacutecie na najnižšej uacuterovni (Reilly 1992) V optimaacutelnom priacutepade čita-

teľ dosiahne OVP z ktorej efektiacutevne spracuje slovo Toto spracovanie prebieha na dvoch

uacuterovniach nižšiu uacuteroveň zahŕňa vizuaacutelne dekoacutedovanie slova ndash identifikuje sa dĺžka slova

zaacutekladnyacute tvar či obrys ohraničenie slova na zaacuteklade medzier Vyššia uacuteroveň potom zahŕňa

jazykoveacute dekoacutedovanie ndash teda fonologizaacuteciu priradenie vyacuteznamu alebo vyacuteber z niekoľkyacutech

vyacuteznamov a kontextualizaacuteciu (Jošt 2011) Optimaacutelna fixačnaacute poziacutecia však nie je konštantnaacute

pretože slovaacute majuacute rozličnuacute dĺžku to znamenaacute že čitateľ nedokaacuteže naprogramovať veľkosť

každej svojej nasledujuacutecej sakaacutedy tak aby dosiahol optimaacutelnu fixačnuacute poziacuteciu Ak sa oko

nedokaacuteže pribliacutežiť k optimaacutelnej fixačnej poziacutecii slova nastupuje typickaacute vnuacutetroslovnaacute okulo-

motorickaacute taktika ndash podľa OrsquoRegana je sakaacuteda nasmerovanaacute na druhyacute koniec slova a realizu-

je sa kombinaacutecia informaacuteciiacute z oboch fixaacuteciiacute (Reilly 1992) Zameranie na optimaacutelnu fixač-nuacute

poziacuteciu predstavuje celkovuacute strateacutegiu ktoraacute nechaacuteva cestu vnuacutetroslovnej okulomotorickej

taktike aby maximalizovala množstvo ziacuteskanyacutech informaacuteciiacute po fixaacutecii slova

22 Kognitiacutevne orientovaneacute modely

Kognitiacutevne orientovaneacute modely tvrdia že pohyby očiacute suacute riadeneacute procesmi lexikaacutelneho

spracovania a do určitej miery beruacute do uacutevahy okulomotorickeacute faktory Tieto modely suacute roz-

deleneacute do dvoch hlavnyacutech skupiacuten

102

Serial Attention Shift (SAS so seacuteriovyacutem sekvenčnyacutem presunom pozornosti) s realizaacute-

ciami v modeloch E-Z Reader EMMA Morrisonov model atď

Guidance by Attentional Gradients (GAG s rozdeľovaniacutem pozornosti) s realizaacuteciami

v modeloch SWIFT Glenmore atď

221 Morrisonov model

Ako sme už poznamenali na začiatku vzniku modelov očnyacutech pohybov pri čiacutetaniacute staacutel

predpoklad že pohľad zostaacuteva fixovanyacute praacuteve na tuacute oblasť vizuaacutelneho poľa ktoraacute sa v danej

chviacuteli kognitiacutevne spracovaacuteva Morrisonov model je prvyacutem svojho druhu z kategoacuterie procesu-

aacutelnych modelov kontroly pohybu očiacute počas čiacutetania ktoreacuteho zaacutekladnyacutem vyacutechodiskom je že

očneacute pohyby suacute riadeneacute uacuterovňou jazykoveacuteho spracovania ktoraacute riadi i pozornosť (v jeho

modeli suacute jazykoveacute spracovanie a pozornosť izolovaneacute)

Morrisonov model je možneacute v kraacutetkosti zhrnuacuteť nasledovne predpokladajme že aktuaacutel-

ne fixovaneacute slovo je slovo n Ak je toto slovo spraacutevne identifikovaneacute pozornosť sa presunie

na slovo n + 1 Foveaacutecia a priradenie vizuaacutelnej pozornosti sa považujuacute za oddeleneacute Proces

presunutia pozornosti na ďalšie slovo automaticky vedie k naprogramovaniu novej sakaacutedy na

slovo n + 1 Ak však parafoveaacutelne spracovanie postačuje a slovo nebude foveaacutelne spracova-

neacute pripravovanaacute sakaacuteda je preprogramovanaacute a orientovanaacute na slovo n + 2 (Reilly 1992)

Medzi zaacutekladneacute nedostatky modelu patriacute že raacuteta len so sakaacutedami ktoreacute sa realizujuacute až

vtedy keď je jazykoveacute spracovanie slova dokončeneacute a nevysvetľuje prečo suacute niektoreacute slovaacute

refixovaneacute ani to prečo reaacutelne pohyby očiacute vykazujuacute regresie ndash podľa modelu by refixaacutecie

a regresie ani nemali nastať Ďalšou rezervou modelu je že podľa neho by parafoveaacutelny efekt

mal byť staacutely (nemennyacute) pri pozorovaniacute čiacutetania vyspelyacutech čitateľov sa však parafoveaacutelny

efekt ukazuje ako veľmi premenlivyacute (Jošt 2011) Praacuteve tieto nedostatky stimulovali vznik

modelu E-Z Reader

222 E-Z Reader

E-Z Reader (z fonetickeacuteho obrazu anglickeacuteho bdquoeasyldquo = bdquoľahkyacuteldquo a bdquoreaderldquo = bdquočitateľldquo)

je rad kognitiacutevne založenyacutech modelov (Reichle et al 1998 Reichle Rayner a Pollatsek 2003

Pollatsek Reichle a Rayner 2006) Vo všetkyacutech verziaacutech tohto modelu suacute pohyby očiacute počas

čiacutetania riadeneacute procesmi jazykoveacuteho spracovania Najnovšia verzia tohto modelu E-Z Rea-

der 10 (Reichle Warren a McConnell 2009) predstavuje snahu zahrnuacuteť vplyv premennyacutech

vyššiacutech uacuterovniacute na pohyb očiacute E-Z Reader je najpodrobnejšiacute model čiacutetania ktoryacute dnes kombi-

nuje množstvo znaacutemych faktov Jeho vyacuteraznou charakteristikou je to že dostatočne jednodu-

cho ukazuje ako kognitiacutevne procesy riadia pohyby očiacute počas čiacutetania

Model je postavenyacute na dvoch kľuacutečovyacutech princiacutepoch

pozornosť je v každom okamihu fixovanaacute iba na jednom slove posun pozornosti je

priacutesne postupnyacute (čo však neznamenaacute nemožnosť paralelnyacutech procesov)

programovanie sakaacuted je spuacutešťaneacute mechanizmom lexikaacutelneho spracovania

Lexikaacutelne spracovanie slova sa vyskytuje v dvoch faacutezach (obe štaacutediaacute ovplyvňuje frek-

vencia a predviacutedateľnosť slova) V počiatočnej faacuteze L1 (trvaacute niekoľko milisekuacutend) sa odha-

dujehodnotiacute to ako znaacuteme je slovo n Dokončenie tejto faacutezy spustiacute proces programovania

ďalšej sakaacutedy (priacuteslušnyacute signaacutel je odoslanyacute do okulomotorickeacuteho systeacutemu) Na vyacuteber miesta

ďalšej fixaacutecie vplyacuteva tiež niacutezkouacuterovňoveacute bdquoskenovanieldquo suacutevisiace s pozornosťou ktoreacute pocircsobiacute

paralelne s jazykovyacutem spracovaniacutem (takeacuteto skenovanie určuje najmauml hranice slova poskytu-

je ho perifeacuterne videnie) V ďalšej faacuteze lexikaacutelneho spracovania L2 sa v slovniacuteku hľadaacute slovo

103

Dokončenie tejto faacutezy vedie k posunu pozornosti na slovo n + 1 spracovanie ktoreacuteho maacute tiež

dve etapy Ak je však slovo n + 1 vysokofrekvenčneacute alebo ľahko predviacutedateľneacute oba kroky

spracovania sa mocircžu skončiť pred tyacutem ako sa presunie pozornosť na slovo n + 1 v tomto

priacutepade sa pozornosť okamžite presuacuteva k slovu n + 2 spustiacute sa programovanie sakaacutedy k slo-

vu n + 2 a sakaacuteda k slovu n + 1 sa zrušiacute Inak povedaneacute proces spracovania zaacutevisiacute od vzťahu

frekvencie a predviacutedateľnosti priacutepadne nejednoznačnosti aktuaacutelnych a nasledujuacutecich slov

Ak je čiacutetaneacute slovo niacutezkofrekvenčneacute a nejednoznačneacute spracovanie bude trvať takmer celuacute

dobu fixaacutecie a ďalšie slovo bude spracovaneacute tiež v dvoch faacutezach a to aj v priacutepade že je vy-

sokofrekvenčneacute (tzv efekt prelievania spillover effect) Ak suacute obe slovaacute vysokofrekvenčneacute

a ľahko predviacutedateľneacute spracovanie druheacuteho slova mocircže skončiť pred skokom (sakaacutedou)

a nevyžaduje fixaacuteciu Okrem toho pravdepodobnosť fixaacutecie zaacutevisiacute od dĺžky slova (určenaacute

pomocou už spomenuteacuteho niacutezkouacuterovňoveacuteho skenovania) čiacutem je slovo kratšie tyacutem je prav-

depodobnejšie že bude vynechaneacute (autori tu nevylučujuacute vplyv ďalšiacutech premennyacutech)

Na zaacuteklade uvedeneacuteho možno konštatovať že pozornosť a jazykoveacute spracovanie suacute

v modeli navzaacutejom uacutezko spojeneacute lexikaacutelne spracovanie sa zvyčajne začiacutena po zameraniacute po-

zornosti na slovo a presun pozornosti na ďalšie slovo nastane po dokončeniacute finaacutelnej faacutezy

lexikaacutelneho spracovania

223 SWIFT model

SWIFT model (Saccade Generation with Inhibition by Foveal Targets Engbert Longtin

a Kliegl 2002 2005) je založenyacute na koncepcii paralelneacuteho spracovania slov (GAG paradig-

ma) a rovnako ako E-Z Reader aj SWIFT je kognitiacutevne orientovanyacute model ndash mechanizmus

pohybov očiacute ktoryacute je navrhnutyacute v tomto modeli čiacutetania zohľadňuje interakciu vizuaacutelnych

kognitiacutevnych a motorickyacutech systeacutemov Kľuacutečoveacute princiacutepy modelu SWIFT

Spracovanie lexikaacutelnych informaacuteciiacute je distribuovaneacute v priestore informaacutecie možno

spracovať suacutečasne na viaceryacutech miestach (princiacutep je založenyacute na neurofyziologickyacutech

uacutedajoch Rizzolatti 1983)

Vyacuteber začiatku a voľba cieľa sakaacutedy suacute navzaacutejom oddeleneacute

Generovanie sakaacuted je autonoacutemny (nezaacutevislyacute na lexikaacutelnom spracovaniacute) ľubovoľnyacute

proces ktoryacute je korigovanyacute foveaacutelnym potlačovaniacutem Foveaacutelne potlačenie funguje

počas fixaacutecie ťažkyacutech slov (je nevyhnutneacute na zvyacutešenie času čiacutetania ťažkeacuteho slova)

Programovanie sakaacuted prebieha v dvoch faacutezach po priacutepravnej bdquoflexibilnejldquo faacuteze nasle-

duje bdquoťažkaacuteldquo faacuteza počas ktorej naprogramovanaacute sakaacuteda už nemocircže byť zrušenaacute

Pri vyacutepočte dĺžky sakaacutedy sa vyskytujuacute systematickeacute a priacuteležitostneacute situačneacute chyby

(Dubasova [bez daacutetumu])

Model zdocircrazňuje dynamickuacute povahu vzťahu medzi stupňom lexikaacutelneho spracovania

a pohybom očiacute Len čo čitateľ začne spracuacutevať slovo poznanie textu sa uňho začiacutena zvyšo-

vať V docircsledku toho sa rozhodnutie o tom kam a kedy nasmerovať oči v priebehu času

meniacute a zaacutevisiacute od predchaacutedzajuacutecich miest fixaacutecie Jazykoveacute spracovanie prebieha na dvoch

uacuterovniach Na prvej predbežnej uacuterovni ešte nie je vybraneacute slovo ako ďalšiacute fixačnyacute bod

zhromažďujuacute sa informaacutecie o vlastnostiach slova napriacuteklad o jeho dĺžke Na druhej uacuterovni

lexikaacutelneho spracovania sa aktivačnaacute hodnota slova zniacuteži a po uacutespešnom dokončeniacute spraco-

vania dosiahne nulu

Model SWIFT zohľadňuje tri typy fixaacutecie jedneacuteho slova a) dĺžka trvania jedinej fixaacutecie

na slovo b) a c) trvanie prvej a dodatočnej fixaacutecie (pre slovaacute ktoreacute suacute opakovane fixovaneacute)

Rozlišuje sa tzv bdquofirst-passldquo prveacute a bdquosecond-passldquo druheacute čiacutetanie V prvom čiacutetaniacute (first-pass

reading) sa vypočiacuteta dĺžka fixaacutecie pravdepodobnosť vynechania slova a pravdepodobnosť

104

a počet opakovanyacutech fixaacuteciiacute Pri druhom čiacutetaniacute sa vypočiacuteta celkovyacute čas čiacutetania (suacutečet všet-

kyacutech zobrazenyacutech slov bez ohľadu na postupnosť fixaacuteciiacute) a pravdepodobnosť regresiiacute (En-

gbert Longtin a Kliegl 2005)

23 bdquoIdeaacutelny pozorovateľldquo

Tento typ modelu predstavuje aplikaacuteciu vo forme počiacutetačovej simulaacutecie napr bdquoMr

Chipsldquo ndash nie je to striktne čitateľskyacute model ndash presnejšie nie je to model čiacutetania človeka aj

keď je založenyacute na zaacutekladnyacutech faktoch o tom ako je proces čiacutetania štruktuacuterovanyacute a realizo-

vanyacute

bdquoIdeaacutelny pozorovateľldquo (ideal observer) nemaacute za cieľ modelovať realizaacuteciu čitateľskej

uacutelohy človekom jeho uacutelohou je simulovať uacutelohu a jej realizaacuteciu pri optimaacutelnom využitiacute do-

stupnyacutech informaacuteciiacute Ak sa realizaacutecia uacutelohy človekom zhoduje s ideaacutelnou realizaacuteciou (Mr

Chips) možno vyvodiť zaacutever že človek využiacuteva všetky dostupneacute informaacutecie a že možneacute

obmedzenia ktoreacute sa tyacutekajuacute jeho vyacutekonu suacute opiacutesaneacute obmedzeniami ktoreacute suacute definovaneacute

v modeli (jednako z toho nevyplyacuteva že človek využiacuteva rovnakyacute algoritmus ako bdquoideaacutelny po-

zorovateľldquo pretože ten istyacute cieľ mocircže byť dosiahnutyacute viac ako jednyacutem algoritmom) Ak člo-

vek vykonaacute uacutelohu horšie ako model rozdiely mocircžu ukazovať na ďalšie obmedzenia s kto-

ryacutemi sa človek stretne ale bdquoideaacutelny pozorovateľldquo nie V treťom priacutepade ak človek zvlaacutedne

uacutelohu lepšie ako bdquoideaacutelny pozorovateľldquo znamenaacute to že bdquoideaacutelny pozorovateľldquo nemaacute k dispo-

ziacutecii informaacutecie ktoreacute suacute dostupneacute človeku a ktoreacute využiacuteva človek (Legge et al 2002)

Integraacutecia vizuaacutelnych lexikaacutelnych a okulomotorickyacutech informaacuteciiacute je kritickou suacutečasťou

čiacutetania Mr Chips je modelom ideaacutelneho pozorovateľa (čitateľa) ktoryacute optimaacutelne spaacuteja tieto

zdroje informaacuteciiacute na čiacutetanie jednoduchyacutech textov pri minimaacutelnom počte sakaacuted Spraacutevanie

modelu poskytuje počiacutetačovyacute raacutemec na opaumltovneacute preskuacutemanie sakaacuted pri čiacutetaniacute človeka (Leg-

ge Klitz a Tjan 1997 Legge et al 2002)

Uvedeneacute modely suacute len ukaacutežkou riešenia problematiky očnyacutech pohybov a kognitiacutevnych

procesov pri čiacutetaniacute každopaacutedne poskytujuacute stručnyacute suacutehrnnyacute pohľad na zaacutekladneacute mechanizmy

okulomotorickej a kognitiacutevnej činnosti v procesoch čiacutetania Modely pohybu očiacute pri čiacutetaniacute

patria k najsofistikovanejšiacutem modelom v oblasti psycholoacutegie a ich využitie logicky tvoriacute

podložie a zaacutekladneacute opory ďalšiacutech vyacuteskumov

Zaacutever

Vzhľadom na to že existuje vzťah medzi pohybmi očiacute a kognitiacutevnymi procesmi (Liu

Lai a Chuang 2011) dokaacutežeme pomocou merania očnyacutech pohybov skuacutemať to ako detskiacute

i dospeliacute recipienti spracuacutevajuacute informaacutecie v rocircznom formaacutete a v rocircznom prostrediacute Na zaacutekla-

de tyacutechto meraniacute vieme zistiť vizuaacutelnu pozornosť na objekty v prostrediacute zmeny v suacutestredeniacute

na daneacute vizuaacutelne podnety (Just a Carpenter 1980) hĺbku spracovaacutevania informaacuteciiacute (Rayner

1998) a probleacutemy v raacutemci tohto procesu (Jacob a Karn 2003) Technoloacutegia sledovania pohy-

bu očiacute poskytuje informaacutecie o procesoch ktoreacute ľudia nedokaacutežu vedome kontrolovať a ovplyv-

ňovať Jej využitie je obzvlaacutešť zaujiacutemavyacutem a užitočnyacutem zdrojom informaacuteciiacute v priacutepade detiacute

(detskyacutech čitateľov) čo naacutem umožňuje zhromažďovať informaacutecie o tom čo ich zaujalo čo

preferujuacute a čo ignorujuacute Toto sa bežnyacutemi metoacutedami daacute zistiť len veľmi ťažko

Využitie modelov a teoretickyacutech konceptov pohybov očiacute pri čiacutetaniacute tvoriacute vyacutechodiskovyacute

bod pre definovanie modelov pohybu očiacute pri čiacutetaniacute slovenskeacuteho textu a profilov slovenskyacutech

čitateľov v rozličnyacutech kategoacuteriaacutech Okrem toho sa za niekoľko maacutelo desaťročiacute nahromadil

105

rozsiahly suacutebor vyacuteskumov procesov čiacutetania s použitiacutem technoloacutegie sledovania pohybu očiacute

a vyacutesledky tyacutechto vyacuteskumov suacute rovnako docircležiteacute pre syntetizaacuteciu poznatkov s cieľom skuacute-

mať prostredie slovenskeacuteho čitateľa a použiacutevateľa informaacuteciiacute

Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute spraacute-

vanie sa človeka v digitaacutelnom priestore Vznikol tiež vďaka podpore v raacutemci OP Vyacuteskum

a vyacutevoj pre dopytovo-orientovanyacute projekt Univerzitnyacute vedeckyacute park Univerzity Komenskeacuteho

v Bratislave ITMS 26240220086 spolufinancovanyacute zo zdrojov Euroacutepskeho fondu regionaacutel-

neho rozvoja

Zoznam bibliografickyacutech odkazov

ASHBY J RAYNER K a C CLIFTON 2005 Eye movements of highly skilled and aver-

age readers differential effects of frequency and predictability In Quarterly Journal

of Experimental Psychology [online] 58(6) 1065-1086 [cit 2018-09-08] Online ISSN

1747-0226 Dostupneacute na httpjournalssagepubcomdoi10108002724980443000476

BACH-Y-RITA P a CC COLLINZ 1971 The control of eye movements NY Acad

Press Dostupneacute tiež ako Google Book

BEZRUKICH MM a VV IVANOV 2013 Dviženija glaz v processe čtenija kak pokaza-

teľ sformirovannosti navyka In Fiziologija čeloveka [online] 39(1) 83-93 [cit 2018-

09-08] Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication271112282_Dvizenia_glaz_v _processe_ctenia

_kak_pokazatel_sformirovannosti_navyka

BRYCHTOVAacute A a A VONDRAacuteKOVAacute 2014 Green versus red Eye-tracking evaluation

of sequential colour schemes In SGEM 2014 Informatics Geoinformatics and Remote

Sensing Proceedings [online] 3 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na

httpssgemworldatsgemlibspipphparticle4280

COMMODARI E a M GUARNERA 2005 Attention and reading skills In Perceptual

and motor skills [online] 100(2) 375-386 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication7770000_Attention_and_reading_skills

DOBEŠOVAacute Z 2016 Eye-tracking pro testovaacuteniacute čteniacute workflow diagramů

v geografickyacutech informačniacutech systeacutemech In Sborniacutek konference Informatika XXIX 18ndash

20 1 2016 Luhačovice [online] Brno Mendelova univerzita [cit 2018-08-08]

Dostupneacute na httpdobesovaupolczwp-contentuploadsfulltext2016_DobeLuhpdf

DUBASOVA AV [bez daacutetumu] Dviženija glaz vo vremja čtenija Ot obščich teorij

k častnym [online] Minsk Minsk State Linguistic University [cit 2017-10-10] Dostupneacute

na httpwwwacademiaedu3074458

ENGBERT R LONGTIN A a R KLIEGL 2002 A dynamical model of saccade genera-

tion in reading based on spatially distributed lexical processing In Vision Research

[online] 42 621ndash636 [cit 2017-10-10] Dostupneacute na

httpswwwsciencedirectcomsciencearticlepiiS0042698901003017

ENGBERT R NUTHMANN A RICHTER E M a R KLIEGL 2005 SWIFT

A dynamical model of saccade generation during reading In Psychological Review

[online] American Psychological Association 112 777-813 [cit 2017-10-10] Dostupneacute

na httpspdfssemanticscholarorgb6c16cf596b38bc2b2f0fed3058b58155c0d50e4pdf

106

FENG G 2006 Eye movements as time-series random variables A stochastic model of eye

movement control in reading In Cognitive Systems Research [online] 7 70-95 [cit

2017-10-10] Dostupneacute na

httpswwwsciencedirectcomsciencearticlepiiS1389041705000276

GEJDUŠOVAacute I LABISCHOVAacute D a R METELKOVAacute SVOBODOVAacute 2015 Metody

eyetrackingu ve vyacutezkumu vizuaacutelniacute percepce verbaacutelniacutech a neverbaacutelniacutech textů In O dieťati

jazyku literatuacutereOn child language and literature Prešov Vydavateľstvo Prešovskej

univerzity v Prešove 3(2) 28-45 ISSN 1339-3200

HAumlIKIOuml T BERTRAM R HYOumlNAuml J a P NIEMI 2009 Development of the letter

identity span in reading evidence from the eye movement moving window paradigm

In Journal of Experimental Child Psychology [online] 102(2)167-181 [cit 2018-09-08]

ISSN 0022-0965 Dostupneacute na

httpswwwsciencedirectcomsciencearticlepiiS0022096508000532

HYOumlNAuml Е J LORCH R F a M RINCK 2003 Eye movement measures to study global

text processing In J HYOumlNAuml R RADACH a H DEUBEL eds The mindrsquos eye Cog-

nitive and applied aspects of eye movement research Amsterdam Elsevier Science 313-

334 ISBN 0-444-51020-6 Dostupneacute tiež ako Google Books

IRWIN D E 1998 Lexical processing during saccadic eye movements In Cognitive Psy-

chology cit podľa RAYNER Keith 1998 Eye Movements in Reading and Information

Processing 20 Years of Research In Psychological Bulletin [online] American Psycho-

logical Association 124(3) 372-422 [cit 2018-09-02] Dostupneacute na

httpspdfssemanticscholarorg915055079288e8eee6c93c70130ff1446a353de7pdf

JOŠT J 2011 Čteniacute a dyslexie Praha Grada ISBN 978-80-247-3030-1

JUST MA a PA CARPENTER 1976 Eye Fixations and Cognitive Processes In Cogni-

tive Psychology [online] Academic Press 8 441-480 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na

httpspdfssemanticscholarorg7abacd7c896f4ea185281ef7d2c708c65d02b1cbpdf

JUST MA a PA CARPENTER 1980 A theory of reading From eye fixations to compre-

hension In Psychological Review [online] American Psychological Association 87

329-354 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na

httpciteseerxistpsueduviewdocdownloadjsessionid=D7E7F63AC10E8EAE1587258

DB0762ADAdoi=10116776396amprep=rep1amptype=pdf

KRIEBER M et al 2016 The Relation between Reading Skills and Eye Movement Patterns

in Adolescent Readers Evidence from a Regular Orthography In PLoS ONE [online]

11(1) e0145934 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpdoiorg101371journalpone0145934

LABISCHOVAacute D 2015 Možnosti využitiacute metody eyetrackingu ve vyacutezkumu kompetenciacute

historickeacuteho myšleniacute na přiacutekladu analyacutezy ikonografickeacuteho pramene ndash karikatury In Peda-

gogickaacute orientace [online] 25(2) 271-299 [cit 2018-09-08] ISSN 1805-9511 (on-line)

Dostupneacute na httpsjournalsmuniczpedorarticleview3423

LEGGE GE KLITZ TS a BS TJAN 1997 Mr Chips an ideal-observer model of read-

ing In Psychological review [online] 104(3) 524-553 [cit 2018-09-08] ISSN 1939-

1471 (Electronic) Dostupneacute na httpswwwncbinlmnihgovpubmed9243963

LEGGE GE et al 2002 Mr Chips 2002 new insights from an ideal-observer model of

reading In Vision Research [online] 42(18) 2219-2234 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpswwwsciencedirectcomsciencearticlepiiS0042698902001311

MATĚJČEK Z 1987 Dyslexie Praha Staacutetniacute pedagogickeacute nakladatelstviacute

107

McCONKIE GW 1982 Eye movements and perception during reading [online] Universi-

ty of Illinois [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpswwwidealsillinoisedubitstreamhandle214217777ctrstreadtechrepv01982i002

29_optpdf

McCONKIE GW et al 1991 Childrens eye movements during reading In STEIN JF

ed Vision and visual dyslexia London Macmillan Press cit podľa NAZAROV AI

a BG MEŠČERJAKOV 2009 Dviženija glaz v processe čtenija In Psichologičeskij

žurnal [online] Meždunarodnyj universitet prirody obščestva i čeloveka bdquoDubnaldquo 2 [cit

2018-08-02] Dostupneacute na httppsyanimasujournal200922009n2a22009n2a2pdf

McDONALD SA CARPENTER RH a RC SHILLCOCK 2005 An anatomically con-

strained stochastic model of eye movement control in reading In Psychological Review

[online] 112(4) 814-840 [cit 2018-09-08] ISSN 1939-1471 (Electronic) Dostupneacute na

httpswwwncbinlmnihgovpubmed16262469

NAZAROV A I a BG MEŠČERJAKOV 2009 Dviženija glaz v processe čtenija In Psi-

chologičeskij žurnal [online] Meždunarodnyj universitet prirody obščestva i čeloveka

bdquoDubnaldquo 2 [cit 2018-08-02] Dostupneacute na

httppsyanimasujournal200922009n2a22009n2a2pdf

OLSON RK KLIEGL R DAVIDSON BJ a G FOLTZ 1985 Individual and develop-

mental differences in reading disability In Reading research advances in theory and

practice [online] San Diego Academic 4 1-64 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na

httpspublishupuni-potsdamdeopus4-

ubpfrontdoordeliverindexdocId3816file1985_individualpdf

O rsquoREGAN J K 1990 Eye movements and reading In Eye movements and their role

in visual and cognitive processes Amsterdam Elsevier cit podľa DUBASOVA AV

[bez daacutetumu] Dviženija glaz vo vremja čtenija Ot obščich teorij k častnym Minsk

Minsk State Linguistic University [cit 2017-10-10] Dostupneacute na

httpwwwacademiaedu3074458

POLLATSEK A REICHLE ED a K RAYNER 2006 Tests of the E-Z Reader model

Exploring the interface between cognition and eye movements In Cognitive Psychology

[online] 52 1ndash56 [cit 2016-04-15] Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication7479580_Tests_of_the_E-

Z _Reader_model_Exploring_the_interface_between_cognition_and_eye-

movement_control

POPELKA S BRYCHTOVAacute A a V VOŽENIacuteLEK 2012 Eye-tracking a jeho využitiacute

při hodnoceniacute map In Geografickyacute časopis [online] 64(1) 71-87 [cit 2018-08-08]

Dostupneacute na httpswwwresearchgatenetpublication265763136download

RADACH R a A KENNEDY 2004 Theoretical perspectives on eye movements in read-

ing Past controversies current issues and an agenda for future research In European

Journal of Cognitive Psychology 16(12) 3-26 cit podľa NAZAROV AI

a MEŠČERJAKOV BG 2009 Dviženija glaz v processe čtenija In Psichologičeskij

žurnal [online] Meždunarodnyj universitet prirody obščestva i čeloveka laquoDubnaraquo 2 [cit

2018-09-08] Dostupneacute na httppsyanimasujournal200922009n2a22009n2a2pdf

RAYNER K a JH BERTERA 1979 Reading without a fovea In Science cit podľa

DUBASOVA AV [bez daacutetumu] Dviženija glaz vo vremja čtenija Ot obščich teorij

k častnym [online] Minsk Minsk State Linguistic University [cit 2017-10-10] Dostupneacute

na httpwwwacademiaedu3074458

108

RAYNER K 1998 Eye Movements in Reading and Information Processing 20 Years

of Research In Psychological Bulletin [online] American Psychological Association

124(3) 372-422 [cit 2018-09-02] Dostupneacute na

httpspdfssemanticscholarorg915055079288e8eee6c93c70130ff1446a353de7pdf

RAYNER K 1998 Eye Movements in Reading and Information Processing 20 Years

of Research In Psychological Bulletin [online] American Psychological Association

cit podľa SCHOTTER ER ANGELE B a K RAYNER 2012 Parafoveal processing

in reading In Atten Percept Psychophys [online] Psychonomic Society 74 5-35 [cit

2018-09-08] Dostupneacute na httpslinkspringercomcontentpdf1037582Fs13414-

011-0219-2pdf

RAYNER K 2009 Eye Movements in Reading Models and Data In Journal of eye

movement research [online] 2(5) 1-10 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpswwwncbinlmnihgovpmcarticlesPMC2906818

RAYNER K 2009 Eye Movements in Reading Models and Data In Journal of eye

movement research [online] 2(5) cit podľa SCHOTTER ER ANGELE B a K

RAYNER 2012 Parafoveal processing in reading In Atten Percept Psychophys

[online] 74 5-35 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpslinkspringercomcontentpdf1037582Fs13414-011-0219-2pdf

RAYNER K SLATTERY TJ a NN BEacuteLANGER 2010 Eye movements the perceptual

span and reading speed In Psychonomic bulletin amp review [online] 17(6) 834-839 [cit

2018-09-08] ISSN 1531-5320 (Electronic) Dostupneacute na

httpswwwncbinlmnihgovpmcarticlesPMC3075059

REILLY R 1992 A Connectionist Attentional Shift Model of Eye-Movement Control

in Reading In Proceedings of the 15th Annual Meeting of the Cognitive Science Society

[online] Boulder [cit 2018-09-09] Dostupneacute na

httpcortexcsmayiepapersRR_ConnModelofEMpdf

REILLY R a R RADACH 2006 Some empirical tests of an interactive activation model

of eye movement control in reading In Cognitive Systems Research [online] 7 34-55

[cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpswwwsciencedirectcomsciencearticlepiiS1389041705000252

REICHLE ED WARREN T a K McCONNELL 2009 Using E-Z Reader to Model

the Effects of Higher-Level Language Processing on Eye Movements During Reading

In Psychonomic Bulletin amp Review [online] 16(1) 1-21 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication23789098_Using_E-

Z _Reader_to_Model_the_Effects_of_Higher-

Level_Language_Processing_on_Eye_Movements_During_Reading

REICHLE ED POLLATSEK A FISHER DL a K RAYNER 1998 Toward a model

of eye movement control in reading In Psychological Review [online] 105 125-157

[cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication13781090_Toward_a _Model_of_Eye_Movem

ent_Control_in_Reading

REICHLE ED RAYNER K a A POLLATSEK 2003 The E-Z Reader model of eye-

movement control in reading Comparisons to other models In Behavioral and Brain

Sciences [online] 26 445ndash476 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httppsychutorontocausersreingoldpublicationsPDFsReingold2004apdf

RIZZOLATTI G1983 Mechanisms of selective attention in mammals In EWERT JP

CAPRANICA R a DJ INGLE eds Advances in vertebrate neuroethology New York

109

Plenum Press cit podľa DUBASOVA A V [bez daacutetumu] Dviženija glaz vo vremja

čtenija Ot obščich teorij k častnym [online] Minsk Minsk State Linguistic University

[cit 2017-10-10] Dostupneacute na httpwwwacademiaedu3074458

SALVUCCI DD 2001 An integrated model of eye movements and visual encoding In

Journal of Cognitive Systems Research [online] Elsevier 1 201-220 [cit 2018-09-08]

Dostupneacute na httpswwwcsdrexeledu~salvuccipublicationsSalvucci-CSR01pdf

SCHOTTER ER ANGELE B a K RAYNER 2012 Parafoveal processing in reading

In Atten Percept Psychophys [online] 74 5-35 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpslinkspringercomcontentpdf1037582Fs13414-011-0219-2pdf

SCHOTTER ER REICHLE ED a K RAYNER 2014 Rethinking parafoveal processing

in reading Serial-attention models can explain semantic preview benefit and N+2 preview

effects In Visual Cognition [online] Taylor amp Francis [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpfacultycasusfedueschotterpapersSchotter_Reichle_Rayner_2014_VisCogpdf

SILVA S FAIacuteSCA L ARAUacuteJO S CASACA L a L CARVALHO 2015 Parafoveal

preview benefit and parafoveal load cost in adult dyslexics In Conference Oral Com-

munication presented at the 10ordm Encontro da Associaccedilatildeo Portuguesa de Psicologia Ex-

perimental At Universiy of Algarve Faro [online] Portugal [cit 2018-09-08] Dostupneacute

na httpswwwresearchgatenetpublication275097883download

SVATOŠ T a MANĚNOVAacute M 2017 Learning from visual materials A psycho-didactic

experiment In Acta Technologica Dubnicae [online] 7(1) 43-58 [cit 2018-09-08]

Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication316334701_Learning_from_Visual_Materials_

A _Psycho-Didactic_Experiment

ŠKRABAacuteNKOVAacute J 2016 Practical use of the eye camera in pedagogical research

In Acta Technologica Dubnicae 6(10) 70-77 cit podľa ŠMIDEKOVAacute Zuzana 2018

Eye-tracking v prostrediacute školskej triedy In Pedagogika [online] 68(1) 25ndash50 [cit 2018-

09-08] Dostupneacute na httppagespedfcuniczpedagogika

ŠKRABAacuteNKOVAacute J a TRNOVAacute E 2014 Researching Students Gifted in Science Using

the Method of Eye Tracking In The 13th APFG Conference on Giftedness Beijing

China

WHITE SJ RAYNER K a SP LIVERSEDGE 2005 Eye movements and the modulation

of parafoveal processing by foveal processing difficulty A reexamination In Psycho-

nomic Bulletin amp Review [online] 12 891-896 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpslinkspringercomcontentpdf103758BF03196782pdf

YANG S a GW McCONKIE 2001 Eye movements during reading a theory of saccade

initiation times In Vision Research [online] 41 3567ndash3585 [cit 2018-09-08] Dostupneacute

na httpinvibenetbiblio_database_dyvawodadataatt5c67filepdf

YILDIZ M a E CcedilETINKAYA 2017 The Relationship between Good Readersrsquo Attention

Reading Fluency and Reading Comprehension In Universal Journal of Educational

Research [online] 5(3) 366-371 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpsfilesericedgovfulltextEJ1134476pdf

ZELINKOVAacute O 2009 Poruchy učeniacute Praha Portaacutel ISBN 978-80-7367-514-1

110

Resumeacute

VYacuteCHODISKOVEacute TEORETICKEacute KONCEPTY VYacuteSKUMU ČIacuteTANIA

METODOLOacuteGIOU SLEDOVANIA POHYBU OČIacute

Ľudmila Hrd inaacutekovaacute Katar iacutena Buzovaacute

Prehľadovyacute priacutespevok charakterizuje zaacutekladneacute metodologickeacute aspekty technoloacutegie a metoacutedy sledovania

pohybu očiacute v kontexte vyacuteskumov čiacutetania Charakterizovaneacute suacute konkreacutetne pohyby očiacute ktoreacute sa realizujuacute

pri čiacutetaniacute ndash sakaacutedy a fixaacutecie a zaacuteroveň ich rocirczne mechanizmy ndash foveaacutecia percepčneacute rozpaumltie a parafo-

veaacutelny efekt Predstaveneacute suacute tri skupiny modelov kontroly pohybu očiacute počas čiacutetania a to okulomoto-

rickeacute (strategicko-taktickyacute model OrsquoRegana) kognitiacutevne orientovaneacute modely (Morrisonov model E-Z

Reader SWIFT) a model bdquoideaacutelneho pozorovateľaldquo

Summary

THEORETICAL CONCEPTS OF USING EYE TRACKING IN THE READING

RESEARCH

Ľudmila Hrd inaacutekovaacute Katar iacutena Buzovaacute

This overview study is focused on the basic methodological aspects of the technology and methods of

eye tracking in the context of reading research Characterized are specific eye movements such as

saccades and fixations their various mechanisms foveas perceptual spans and parafoveal effects

Three groups of models of eye movement control during the reading are presented namely the oculo-

motor (OrsquoRegan strategic model) cognitively oriented (Morrison model E-Z Reader SWIFT) and the

model of ldquoideal observerrdquo

111

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

METODOLOGICKEacute ASPEKTY SLEDOVANIA POHYBU OČIacute

V KONTEXTE VYacuteSKUMU ČIacuteTANIA

Katariacutena Buzovaacute Ľudmila Hrdinaacutekovaacute Milan Regec

Uacutevod

Odbornyacute svet sa už celeacute jedno storočie zaujiacutema o problematiku čiacutetania a to hlavne

o čiacutetanie detiacute a mlaacutedeže pretože bez adekvaacutetnej uacuterovne čitateľskej gramotnosti majuacute deti

pred sebou buduacutecnosť plnuacute limitov ndash vzdelaacutevaciacutech ekonomickyacutech sociaacutelnych a inyacutech (Co-

peland a Martin 2016) Už v prvyacutech desaťročiach 20 storočia vzbudili procesy čiacutetania zaacuteu-

jem vyacuteskumniacutekov až oveľa neskocircr sa však rozbehli systematickeacute vyacuteskumneacute programy zame-

raneacute na zisťovanie zaacutekladnej povahy čiacutetania a procesy jeho nadobuacutedania Dnes možno kon-

štatovať že škaacutela metoacuted ktoreacute sa vzťahujuacute na vyacuteskum procesov i kontextov čiacutetania je sku-

točne pestraacute a že knižničnaacute a informačnaacute veda maacute v tomto vyacuteskume nezastupiteľneacute miesto

Tyacutem že sa v suacutečasnom vyacuteskume čiacutetania spaacuteja oblasť recepcie informaacuteciiacute s novyacutemi meacutediami

ale i s novyacutemi technologicky podporovanyacutemi metoacutedami je opodstatnenosť vyacuteskumnej parti-

cipaacutecie knižničnej a informačnej vedy ešte vyacuteraznejšia

V nasledujuacutecom priacutespevku sa zameriame na metodoloacutegiu sledovania pohybu očiacute v kon-

texte vyacuteskumu čiacutetania ktoraacute ako prvaacute nahliada priamo na procesy čiacutetania využiacutevajuacutec veľko-

ryseacute možnosti digitaacutelnych technoloacutegiiacute

1 K histoacuterii vyacuteskumov čiacutetania

Stimulom k systematickyacutem vyacuteskumnyacutem iniciatiacutevam zameranyacutem na čiacutetanie bol suacutebeh

sociaacutelnych vzdelaacutevaciacutech politickyacutech a ekonomickyacutech faktorov počas 50 rokov (Alexander

a Fox 2013) Založeniacutem International Reading Association v roku 1956 začala vyacuteskumnaacute

komunita v oblasti čitateľstva a čiacutetania novuacute etapu vo svojej histoacuterii (Guzzetti 2002 cit pod-

ľa Alexander a Fox 2013) Rastuacuteci zaacuteujem o hľadanie odpovede na probleacutemy čiacutetania detiacute

v povojnovom obdobiacute bol prepojenyacute s psychologickyacutem vyacuteskumom v podobe Skinnerovho

behaviorizmu Prvaacute etapa vyacuteskumneacuteho zaacuteujmu o čiacutetanie ndash takzvanaacute eacutera podmieneneacuteho vzde-

laacutevania (1950 ndash 1965) ndash sa teda suacutestredila na rozdiely medzi jednotlivyacutemi podprocesmi čiacuteta-

nia ktoreacute mocircžu byť podmieneneacute vhodnyacutemi stimulmi z prostredia a opakovaniacutem

V polovici 60 rokov prevlaacutedla v odbornej komunite všeobecnaacute nespokojnosť s behavio-

rizmom a konceptualizaacuteciou čiacutetania ako pasiacutevne nadobuacutedanyacutech zručnostiacute a pod tlakom vyacute-

skumnyacutech zisteniacute lingvistov (napr Noam Chomsky 2002 2007) a psycholingvistov sa začala

112

novaacute eacutera ndash eacutera prirodzeneacuteho vzdelaacutevania (1966 ndash 1975) ktoraacute vychaacutedzala z formačneacuteho

postoja k učeniu ako prirodzeneacutemu procesu

V polovici 70 rokov bola oblasť vyacuteskumu čiacutetania znovu pripravenaacute na transformaacuteciu

ktorej podmienky zahŕňali rastuacutecu pozornosť na štruktuacuteru a procesy ľudskej mysle V tak-

zvanej informačnej eacutere (1976ndash1985) dominovali v oblasti čiacutetania kognitiacutevna psycholoacutegia

a teoacuteria spracovania informaacuteciiacute ktoreacute hľadali všeobecneacute procesy a zaacutekonitosti vysvetľujuacutece

ľudskyacute jazyk ako interakciu medzi symbolickyacutem systeacutemom a mysľou (Alexander a Fox

2013) Teoretickyacute konštrukt scheacutem ktoreacute Rumelhart (1980) vniacutemal ako stavebneacute kamene

kogniacutecie stelesňoval silu všadepriacutetomnosť individualitu a modifikovateľnosť ľudskej kog-

niacutecie Vyacuteznamneacute vyacuteskumneacute perspektiacutevy tohto obdobia skuacutemali asociaacutecie medzi existujuacutecimi

poznatkami čitateľov a čiacutetaniacutem (Stanovich 1986) porozumeniacutem zapamaumltaacutevaniacutem a strategic-

kyacutem spracovaniacutem informaacuteciiacute (Alvermann Smith a Readence 1985) Scheacutema čitateľa (kon-

štrukcia predchaacutedzajuacutecich vedomostiacute) patriacute k zaacutekladom teoacuterie čiacutetania a ostaacuteva silnou paradig-

mou pre nasledujuacutece vyacuteskumy čiacutetania

Eacutera sociokultuacuterneho konštruktivizmu (1986 ndash 1995) ktoraacute nastuacutepila v polovici 80 ro-

kov podrobila jemnej kritike tzv počiacutetačovuacute metaforu predchaacutedzajuacuteceho obdobia (čiacutetanie

a spracovanie textov vyacutelučne na kognitiacutevnej baacuteze) kognitiacutevny priacutestup bol nahradenyacute kon-

štruktivistickou teoacuteriou a sociaacutelnym priacutestupom Leva S Vygotskeacuteho (2004) konceptom Jean

Laveovej a Etienne Wengera (1991 cit podľa Kohoutek) a priacutestupmi inyacutech autorov ktoriacute

poskytli pre vyacuteskumy v oblasti čiacutetania a gramotnosti noveacute pohľady a vyvolali čoraz vaumlčšiu

akceptaacuteciu etnografickyacutech a kvalitatiacutevnych spocircsobov skuacutemania

V tejto eacutere nastal pohyb smerom k zvyacutešeniu sofistikovanosti konceptu poznania ako aj

k reviacutezii vyacuteskumnyacutech konceptov v oblasti čiacutetania a gramotnosti (Alexander Schallert a Hare

1991 de Jong a Ferguson-Hessler 1996 Greene a Ackerman 1995) Medzi vyacuteskumneacute domeacute-

ny sa zaradilo čitateľovo prostredie ako aj sociokultuacuterne faktory čiacutetania

Eacuteru od roku 1996 až po suacutečasnosť možno charakterizovať ako eacuteru zapojeneacuteho učenia

Jej vznik stimulovala zmena vniacutemania textu čitateľov a procesu čiacutetania Vyacuteskumy sa orien-

tujuacute na mnoheacute aspekty čitateľa ako indiviacutedua i ako člena určitej spoločnosti ktoraacute čiacutetanie

favorizuje alebo zanedbaacuteva akcentuje sa afektiacutevna rovina čitateľstva so všetkyacutemi jej aspek-

tmi ako suacute presvedčenie o sebauacutečinnosti čiacutetania priacutestup k zaujiacutemavyacutem textom a knihaacutem

sociaacutelna interakcia okolo kniacuteh sociokognitiacutevny konflikt podpora čitateľskej autonoacutemie

(Protacio 2012 Gambrell 2011 Wigfield a Guthrie 1997) Vyacuteraznyacutem znakom tohto obdobia

je interdisciplinarita a multidisciplinarita vyacuteskumu čiacutetania

Z metodologickeacuteho hľadiska sa vyacuteskum čiacutetania vynaacuteral z rocircznorodyacutech metodologickyacutech

priacutestupov ndash od kvantitatiacutevnych metoacuted prostredniacutectvom testovaciacutech meraniacute čitateľskyacutech vyacute-

konov dotazniacutekovyacutech štuacutediiacute až po etnografickeacute štuacutedie Dnes sa široko uplatňujuacute kvalitatiacutevne

priacutestupy ndash rozhovory focus groups komparatiacutevne a priacutepadoveacute štuacutedie posudzovacie škaacutely

pozorovania sociometria či experimenty seacutemantickeacute diferenciaacutely a fenomenologickeacute vyacute-

skumy Metodoloacutegia vyacuteskumu čiacutetania rozvinula i niekoľko unikaacutetnych techniacutek zberu uacutedajov

ako suacute diskurziacutevne interview (discourse-based interviews) metoacuteda suacutebežneacuteho verbaacutelneho

protokolu (thinking aloud) ktoraacute prinaacuteša bohatyacute zdroj daacutet o spracovaniacute textu a ďalšie (podľa

Šmidekovaacute 2018)

Vyacuteraznyacutem priacutenosom suacute technologicky podporovaneacute vyacuteskumy a prienik neurovedy a ne-

uropsycholoacutegie Priacutespevky štuacutediiacute pohybu očiacute (eye tracking alebo eye-tracking) pri čiacutetaniacute či

analyacuteza zaacuteznamov funkčnyacutech zobrazovaciacutech metoacuted fMRI (napr Houston et al 2014 Turkel-

taub Gareau Flowers Zeffiro a Eden 2006) ktoraacute sa zameriava na funkcie jednotlivyacutech

oblastiacute mozgu pri čiacutetaniacute (tzv hemisferickeacute metoacutedy) posuacutevajuacute poznatky o čiacutetaniacute a jeho vyacuteraz-

113

nyacutech efektoch do zaacutesadne odlišnej roviny Okrem toho sa snažia preniknuacuteť priamo do proce-

su čiacutetania ako kognitiacutevnej aktivity

V poslednyacutech dvoch desaťročiach počtom klesli empiricky založeneacute štuacutedie ktoreacute Has-

well (2005) charakterizuje ako bdquoreplikovateľneacute agregovateľneacute a podporovaneacute daacutetamildquo prav-

depodobne v suacutevislosti so bdquosociaacutelnym obratomldquo vo vyacuteskume Vyacuteskumy podobneacuteho charak-

teru majuacute však veľkuacute perspektiacutevu Tento predpoklad je spojenyacute s vyacutevojom technoloacutegie ndash

priacutestroje na sledovanie pohybu očiacute sa staacutevajuacute presnejšiacutemi menšiacutemi cenovo dostupnejšiacutemi

a mobilnejšiacutemi a tak sa znižuje obmedzenie na laboratoacuterne použitie a je možneacute tieto priacutestroje

využiť aj v prirodzenom prostrediacute čitateľov (Šmidekovaacute 2018)

2 Sledovanie pohybov očiacute a vyacuteskum čiacutetania

V českej a slovenskej literatuacutere venovanej percepcii a recepcii informaacuteciiacute v kontexte po-

znaacutevania a vzdelaacutevania sa s technoloacutegiou sledovania pohybov očiacute doposiaľ stretaacutevame len

zriedkavo Napriek tomu sa objavujuacute štuacutedie venovaneacute napriacuteklad oblasti vizuaacutelnej percepcie

učebnyacutech materiaacutelov (Gejdušovaacute et al 2015 Labischovaacute 2015 Svatoš a Maněnovaacute 2017)

skuacutemaniu matematickej a logickej inteligencie u nadanyacutech žiakov (Škrabaacutenkovaacute a Trnovaacute

2014 Škrabaacutenkovaacute 2016) pomerne silneacute zastuacutepenie maacute skuacutemanie percepcie maacutep (Popelka

Brychtovaacute a Voženiacutelek 2012 Brychtovaacute a Vondraacutekovaacute 2014) testovanie kogniacutecie geografic-

kyacutech informačnyacutech systeacutemov (Dobešovaacute 2016) v oblasti fyzikaacutelneho vzdelaacutevania sa metoacuteda

sledovania pohybov očiacute využiacuteva pri skuacutemaniacute riešenia fyzikaacutelnych uacuteloh (Kekule 2014 2015)

Čo sa tyacuteka vyacuteskumu čiacutetania zaacuteznam očnyacutech pohybov sa využiacuteva na skuacutemanie a identi-

fikaacuteciu kognitiacutevnych procesov pri čiacutetaniacute na zaacuteklade predpokladu že zrakoveacute vniacutemanie a spra-

covanie čiacutetaneacuteho textu (ale i inyacutech neverbaacutelnych obrazov) suacute vo veľmi tesnom vzťahu s očnyacute-

mi pohybmi (Jošt 2011) Analyacutezy pohybu oka suacute v raacutemci štuacutedia procesov čiacutetania zahrňovaneacute

z viaceryacutech docircvodov Ukazuje sa že individuaacutelne rozdiely v procesoch dekoacutedovania slov

mocircžu byť pri čiacutetaniacute textu vyjadreneacute vzorcami vizuaacutelnej pozornosti Identifikaacutecia piacutesmen pri

čiacutetaniacute je obmedzenaacute na pomerne uacutezky rozsah približne 6 až 8 znakov vpravo a 2 až 4 znaky

vľavo od fixaacutecie a to u normaacutelnych čitateľov pri čiacutetaniacute v angličtine (Rayner 1998) Z tohto

docircvodu je smer pohľadu dobryacutem indikaacutetorom slov a častiacute slov ktoreacute suacute predmetom fixaacutecie

respektiacuteve foveaacutelneho a parafoveaacutelneho spracovania (Just a Carpenter 1980 Olson et al 1985)

Toto mocircže byť dobryacutem ukazovateľom skuacutemania procesov čiacutetania v rozličnyacutech kategoacuteriaacutech

čitateľov alebo v rozličnyacutech experimentaacutelnych manipulaacuteciaacutech Najzreteľnejšiacutem vyacuteskumnyacutem

zaacutemerom metodoloacutegie sledovania pohybov očiacute je určite odhalenie a hodnotenie schopnosti

čiacutetania keďže praacuteve očneacute pohyby ich odzrkadľujuacute

Radach a Kennedy (2004 cit podľa Nazarov a Meščerjakov 2009) uvažujuacute o možnyacutech

parametroch ako o vyacuteskumnyacutech premennyacutech a tieto rozlišujuacute na priestoroveacute a časoveacute para-

metre pohybov očiacute pri čiacutetaniacute Každaacute z uvedenyacutech vlastnostiacute (a typov) pohybov očiacute mocircže pocirc-

sobiť ako zaacutevislaacute premennaacute na zaacuteklade spraacutevania ktorej sa pri rocircznych experimentaacutelnych

podmienkach mocircžu posudzovať charakteristiky organizaacutecie čiacutetania v konkreacutetnej situaacutecii

Medzi priestoroveacute vyacuteskumneacute premenneacute podľa zmieňovanyacutech autorov patria a) ampli-

tuacuteda (veľkosť dĺžka sakaacutedy) ndash vzdialenosť medzi centrami dvoch susednyacutech viditeľnyacutech

fixaacuteciiacute ktoraacute sa meria v počte znakov b) fixačnaacute poziacutecia (landing position) ndash piacutesmeno slova

na ktorom sa nachaacutedza fixaacutecia (v priacutepade že sa fixuje medzera medzi slovami koacuteduje sa ako

nula) c) vzdialenosť medzi poziacuteciou predchaacutedzajuacutecej fixaacutecie a začiatkom (alebo stredom)

slova (launch distance) na ktorom by mala byť nasledujuacuteca fixaacutecia meranaacute počtom piacutesmen

114

(nemusiacute sa zhodovať s amplituacutedou podľa Radach a Kennedy 2004 cit podľa Nazarov a Meš-

čerjakov 2009)

Za časoveacute vyacuteskumneacute premenneacute Radach a Kennedy považujuacute

dĺžku (trvanie) sakaacutedy ndash čas od začiatku do prvej zastaacutevky pohybu priamo zaacutevisiacute od

amplituacutedy sakaacutedy a pohybuje sa v rozmedziacute 10 divide 100 ms

trvanie fixaacutecie (fixation duration) ndash dobu trvania prvej fixaacutecie v raacutemci slova nezaacutevisle

od priacutetomnosti dodatočnyacutech fixaacuteciiacute ležiacute v rozmedziacute od 50 ms do niekoľkyacutech sekuacutend

s priemernou hodnotou 200 ms pre jednoduchyacute text

dĺžku (trvanie) refixaacutecie ndash celkovuacute dĺžku dodatočnyacutech fixaacuteciiacute pred opusteniacutem slova

dĺžku rozpoznaacutevania (gaze duration) ndash celkovuacute dĺžku všetkyacutech fixaacuteciiacute pred opusteniacutem

slova

dobu opakovaneacuteho čiacutetania (rereading time) ndash celkovuacute dĺžku všetkyacutech fixaacuteciiacute vykona-

nyacutech po prvom opusteniacute slova (Radach a Kennedy 2004 cit podľa Nazarov a Meščer-

jakov 2009)

Zaacutekladneacute a vyacutechodiskoveacute vzorce čiacutetania z hľadiska pohybu očiacute zobrazuje tabuľka 1

Tabuľka 1

Priemerneacute dĺžky fixaacutecie a dĺžka sakaacuted pri čiacutetaniacute (Rayner 1998)

Uacuteloha Strednaacute dĺžka ndash

trvanie fixaacutecie (v ms)

Priemernaacute veľkosť sakaacuted

(v stupňoch)

Ticheacute čiacutetanie 225 2 (približne 8 piacutesmen)

Hlasneacute čiacutetanie 275 15 (približne 6 piacutesmen)

K vyacutechodiskovyacutem vyacuteskumnyacutem indikaacutetorom možno zahrnuacuteť i skutočnosť že u viac skuacute-

senyacutech a schopnyacutech čitateľov je vysledovaneacute kratšie trvanie fixaacuteciiacute ich počet je menšiacute a menšiacute

je i počet sakaacuted ktoreacute suacute zreteľne vaumlčšie než u detiacute ktoreacute sa len učia čiacutetať osocircb s poruchami

čiacutetania a celkovo u menej schopnyacutech čitateľov (Rayner Slattery a Beacutelanger 2010)

McConkie a kolektiacutev (1991 cit podľa Nazarov a Meščerjakov 2009) porovnaacutevali pohy-

by očiacute detskyacutech a dospelyacutech čitateľov a zistili že už po roku počiatočneacuteho čiacutetania naberajuacute

pohyby očiacute detskeacuteho čitateľa vzorce pohybov očiacute dospeleacuteho čitateľa Porovnanie pohybu očiacute

pri čiacutetaniacute detiacute a dospelyacutech prezentuje tabuľka 2

Tabuľka 2

Rozloženie strednyacutech hodnocirct trvania fixaacuteciiacute počtu fixaacuteciiacute a frekvencie regresiiacute (americkiacute

žiaci a dospeliacute pozri McConkie et al cit podľa Nazarov a Meščerjakov 2009)

Parameter trieda 1 tr 2 tr 3 tr 4 tr 5 tr Dospeliacute

Dĺžka fixaacutecie (ms) 304 268 262 248 243 200

Počet fixaacuteciiacute na 100 slov 168 138 125 132 135 118

Frekvencia regresiiacute 34 33 34 36 36 21

K špecifickyacutem typom pohybov očiacute pri čiacutetaniacute a teda k špecifickyacutem vyacuteskumnyacutem premen-

nyacutem zaraďuje McConkie et al (1991) nasledujuacutece

115

refixaacuteciu (opaumltovnuacute fixaacuteciu)

progresnuacute fixaacuteciu fixaacuteciu vpred (forward fixation progressive fixation) ndash ktorou sa

končiacute sakaacuteda zhodnaacute so smerom čiacutetania

regresiacutevnu fixaacuteciu spaumltnuacute fixaacuteciu (backward fixation regressive fixation) ndash ixaacuteciu

ktoraacute končiacute sakaacutedu ktoraacute maacute opačnyacute smer k smeru čiacutetania

prehliadanieprezeranie (pass) ndash prveacute skenovanie konkreacutetneho fragmentu textu ak

sa tento fragment skenuje znovu bude to považovaneacute za druheacute tretie (a pod) prehlia-

danie

regresiu ndash sakaacuteda pozdĺž liacutenie a v smere ktoryacute sa nezhoduje so smerom čiacutetania vraacute-

tane presunutia na začiatok ďalšieho riadka po skončeniacute čiacutetania predchaacutedzajuacuteceho

riadka

globaacutelny naacutevrat (look-back) je sakaacuteda s vysokou amplituacutedou na skocircr prečiacutetanuacute extovuacute

časť

21 Čitateľskyacute kvocient a pohyby očiacute

Posudzovanie ryacutechlosti a presnosti čiacutetania ako aj porozumenie prečiacutetaneacutemu a analyacuteza

pohybov očiacute sa využiacuteva vo vyacuteskume čiacutetania čoraz extenziacutevnejšie Ryacutechlosť čiacutetania je jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech indikaacutetorov ktoryacute je meranyacute počtom prečiacutetanyacutech slov za minuacutetu (a upres-

ňovanaacute počtom spraacutevne prečiacutetanyacutech slov za minuacutetu) ndash v odbornyacutech kruhoch je znaacutemy ako

čitateľskyacute kvocient (ČQ)

Pri každom meraniacute ryacutechlosti čiacutetania sa objavujuacute naacutemietky rocircznych odborniacutekov prečo sa

hodnotiacute praacuteve ryacutechlosť ktoraacute je v porovnaniacute s porozumeniacutem menej docircležitaacute Mnoheacute vyacutesku-

my však dokazujuacute že ryacutechlosť čiacutetania je najvyacuteraznejšiacutem indikaacutetorom kvality čiacutetania pretože

zreteľne koreluje s chaacutepaniacutem čiacutetaneacuteho textu V praxi je zaužiacutevanyacute pojem sociaacutelna uacutenosnosť

čiacutetania t j ryacutechlosť čiacutetania 60 ndash 70 slov za minuacutetu Pri tejto ryacutechlosti je čitateľ schopnyacute ziacute-

skavať poznatky z textu mocircže text vizualizovať a začiacutena čiacutetať pre radosť Osobituacute vaacutehu na-

dobuacuteda tento ukazovateľ u počiatočnyacutech čitateľov (t j u detiacute) V nasledujuacutecej tabuľke mož-

no vidieť zvyšovanie ryacutechlosti čiacutetania v zaacutevislosti od čitateľskeacuteho veku (Zelinkovaacute 2009)

Tabuľka 3

Počet spraacutevne prečiacutetanyacutech slov pri veľmi jednoduchom texte (Zelinkovaacute 2009)

Ročniacutek Priemer Min Max SD1

2 roč 4186 7 113 1895

3 roč 7216 22 131 2065

4 roč 8416 23 138 2138

5 roč 10014 34 177 2592

6 roč 10427 25 155 2390

8 roč 11951 43 173 2473

1 Smerodajnaacute odchyacutelka ukazuje do akej miery suacute meraneacute hodnoty rozloženeacute okolo strednej hodnoty Čiacutem je smero-

dajnaacute odchyacutelka menšia tyacutem bližšie suacute meraneacute hodnoty okolo strednej hodnoty Znamenaacute to že meraneacute hodnoty respondentov suacute u všetkyacutech podobneacute rozptyl je menšiacute

116

Tabuľka prezentuje vyacuteraznyacute naacuterast počtu prečiacutetanyacutech slov v prvyacutech troch ročniacutekoch

V nasledujuacutecich ročniacutekoch zmena nie je takaacute vyacuteznamnaacute Matějček uvaacutedza že v českom jazyku

by intaktneacute dieťa malo dosiahnuť hranicu sociaacutelnej uacutenosnosti čiacutetania na konci druhej triedy

to znamenaacute že by malo byť schopneacute prečiacutetať šesťdesiat slov za minuacutetu (Matějček 1987 s

129) Tento uacutedaj možno porovnaacutevať s ryacutechlosťou čiacutetania v slovenskom jazyku Medzi naj-

slabšiacutemi a najlepšiacutemi čitateľmi je v tomto čitateľskom veku vyacuteraznyacute rozdiel predovšetkyacutem na

druhom stupni zaacutekladnej školy Slabiacute čitatelia potrebujuacute špeciaacutelnu starostlivosť a predĺženyacute

čitateľskyacute vyacutecvik bez ohľadu na svoj vek ndash bez tejto intervencie suacute len ťažko schopniacute použiacute-

vať text ako naacutestroj ziacuteskavania poznatkov a po skončeniacute zaacutekladnej školy sa ich čitateľskeacute

schopnosti nebuduacute ďalej rozviacutejať skocircr naopak hroziacute nebezpečenstvo zhoršovania uacuterovne

čiacutetania a v niektoryacutech priacutepadoch tzv sekundaacuterna negramotnosť pretrvaacutevajuacuteca aj v dospelosti

Pri konfrontaacutecii ČQ so vzorcami pohybu očiacute vyacuteskumy potvrdzujuacute že s rastom ČQ klesaacute

priemernaacute doba fixaacuteciiacute t j očneacute pohyby sa zlepšujuacute vzťah platiacute aj obraacutetene ndash s poklesom

ČQ rastie doba fixaacutecie Okrem toho s rastom ČQ rastie veľkosť progresnyacutech sakaacuted a s pokle-

som ČQ klesaacute i veľkosť progresnyacutech sakaacuted (Jošt 2011 Rayner Slattery a Beacutelanger 2010)

Ďalej sa ukazuje že

ryacutechlejšiacute čitatelia vykazujuacute vaumlčšie percepčneacute rozpaumltie pri čiacutetaniacute viet a textov (napr

Rayner Slattery a Beacutelanger 2010 Haumlikiouml Bertram Hyoumlnauml a Niemi 2009)

čitatelia s vysokou uacuterovňou čitateľskyacutech zručnostiacute majuacute kratšiu dobu fixaacutecie a menej

regresiiacute ako priemerniacute čitatelia (napr Ashby Rayner a Clifton 2005)

22 Očneacute pohyby vs strateacutegie čiacutetania a typy čitateľov

Vzhľadom na spojitosť medzi pohybmi očiacute a pozornosťou sluacuteži sledovanie očiacute ako vhod-

nyacute naacutestroj na skuacutemanie priebehu kognitiacutevnych procesov počas čiacutetania ale i na typoloacutegiu stra-

teacutegiiacute čiacutetania a štyacutely a typy čiacutetania ktoreacute by sa mali pri vyacuteskume čiacutetania zohľadňovať

Na zaacuteklade očnyacutech pohybov rozlišuje OrsquoRegan tzv preciacuteznu a riskantnuacute strateacutegiu čiacuteta-

nia (OrsquoRegan 1990) Pri preciacuteznej strateacutegii čiacuteta čitateľ slovo od slova (veľmi preciacutezne a sta-

rostlivo) starostlivo využiacuteva aj vnuacutetroslovnuacute taktiku očnyacutech pohybov s častyacutemi refixaacuteciami

malyacutemi sakadickyacutemi pohybmi progresnyacutemi i regresnyacutemi v raacutemci jedneacuteho a toho isteacuteho slova

V riskantnej strateacutegii čiacutetania sa vnuacutetroslovnaacute taktika nerealizuje t j nerealizujuacute sa žiadne

refixaacutecie a čitateľ text sakadicky veľmi progresiacutevne prelietava Staacuteva sa však že textu nepo-

rozumie ndash v tom sa ukazuje riziko danej strateacutegie Vtedy je strateacutegia prerušenaacute a dočasne

nahradenaacute starostlivou (OrsquoRegan 1990)

Pre pozorovanie individuaacutelnych rozdielov pri čiacutetaniacute sa ukazuje ako produktiacutevna aj di-

menzia ktoraacute rozlišuje štyacutel čiacutetania tzv bdquopachtičaldquo bdquodriacutečaldquo (plodder) a štyacutel tzv prieskumniacute-

ka (explorer) Očneacute pohyby pachtiča suacute charakterizovaneacute veľkyacutem počtom sakaacuted pričom tie

suacute kraacutetke a vaumlčšinou progresneacute s niacutezkym počtom regresiiacute v raacutemci pohybu vpred doba fixaacuteciiacute

je predĺženaacute a na jedno slovo mocircže pripadnuacuteť i viac fixaacuteciiacute Tento typ čitateľa sa musiacute tex-

tom jednoducho prepachtiť ndash predrieť Na druhom konci dimenzie štyacutelu čiacutetania je štyacutel prie-

skumniacuteka ktoryacute vykazuje relatiacutevne viac regresiiacute a menej progresnyacutech sakaacuted v porovnaniacute

s predchaacutedzajuacutecim štyacutelom pretože jeho sakaacutedy suacute veľkeacute a mnoheacute slovaacute nie suacute vocircbec fixova-

neacute (Olson Kliegl Davidson a Foltz 1985)

U jedneacuteho a toho isteacuteho čitateľa sa očneacute pohyby menia v zaacutevislosti od toho či čiacuteta poti-

chu alebo nahlas (Jošt 2011) akyacute typ čiacutetania využiacuteva v zaacutevislosti od zaacutemeru čiacutetania (orien-

tačneacute vs štatarickeacute čiacutetanie) či čiacuteta text prvyacute raz či je v danej oblasti novaacutečikom alebo exper-

tom a pod

117

Je jasneacute že človek využiacuteva viacero typov čiacutetania (hlasneacute a ticheacute selektiacutevne orientačneacute

a štatarickeacute) a to v zaacutevislosti od uacutečelu a zaacutemeru čiacutetania A zreteľneacute je i to že rozličneacute mate-

riaacutely s ktoryacutemi prichaacutedza do styku si vyžadujuacute svojskyacute spocircsob čiacutetania V nasledujuacutecej tabuľke

suacute prezentovaneacute zaacutekladneacute indikaacutetory očnyacutech pohybov v špecifickyacutech čitateľskyacutech situaacuteciaacutech

a pri čiacutetaniacute špecifickyacutech materiaacutelov Zahrnutyacute je i osobityacute priacutepad čiacutetania ndash piacutesanie

Tabuľka 4

Priemerneacute dĺžky fixaacutecie a dĺžka sakaacuted pri špecifickom čiacutetaniacute určityacutech typov materiaacutelov

(Rayner 1998)

Uacuteloha Strednaacute dĺžka ndash

trvanie fixaacutecie (v ms)

Priemernaacute veľkosť sakaacuted

(v stupňoch)

Ticheacute čiacutetanie 225 2 (približne 8 piacutesmen)

Hlasneacute čiacutetanie 275 15 (približne 6 piacutesmen)

Vizuaacutelne vyhľadaacutevanie 275 3

Vniacutemanie sceacuteny 330 4

Čiacutetanie (zaacuteznamu) hudby 375 1

Piacutesanie 400 1 (približne 4 piacutesmenaacute)

Trvanie fixaacutecie pri čiacutetaniacute sa zvyšuje keď a) na okraji predchaacutedzajuacutecej fixaacutecie suacute umies-

tneneacute nespraacutevne (neplatneacute) piacutesmenaacute b) slovaacute suacute napiacutesaneacute s chybami c) ak suacute fixovaneacute niacutezko-

frekvenčneacute slovaacute a slovaacute so zložityacutem obsahom d) ak maacute čitateľ malyacute objem slovnej zaacutesoby

a slovo nepatriacute do slovniacuteka čitateľa e) ak suacute fixovaneacute viacslabičneacute slovaacute f) ak suacute fixovaneacute

menej predviacutedateľneacute slovaacute a g) ak textovyacute fragment obsahuje viacero docircležitejšiacutech myšlie-

nok Okrem toho dĺžka fixaacuteciiacute zaacutevisiacute od dĺžky aj od frekvencie priamo nefixovanyacutech slov

(Nazarov a Meščerjakov 2009) a dobu fixaacutecie určuje aj miera dištinktiacutevnosti slov a to tak že

slovaacute s vysokou mierou dištinktiacutevnosti suacute dlhšie fixovaneacute ako slovaacute s niacutezkou (Jošt 2011)

Očneacute pohyby sa teda menia nielen v zaacutevislosti od čitateľa ale i v zaacutevislosti od toho ako

naacuteročnyacute alebo ako koncipovanyacute je text Vizuaacutelna forma a obsah čiacutetaneacuteho textu suacute viacrozmer-

neacute kategoacuterie ktoreacute suacute opiacutesaneacute veľkyacutem počtom prvkov Každyacute z nich mocircže ovplyvniť ten či

onen parameter alebo suacutebor parametrov okulomotorickej i kognitiacutevnej aktivity To vytvaacutera

značnyacute probleacutem pri interpretaacutecii experimentaacutelnych uacutedajov a konštrukcii koncepčnyacutech mode-

lov čiacutetania Jeho prekonanie si vyžaduje opustiť metodiku priamej kontroly procesu spracova-

nia informaacuteciiacute zo strany pohybov očiacute (Rayner 1998) a uvedomiť si že suacute zaacutevisleacute aj od ďalšiacutech

textovyacutech faktorov V tomto ohľade suacute zaujiacutemaveacute pokusy vyacutevoja novyacutech meraniacute okulomoto-

rickej aktivity ktoreacute odraacutežajuacute vlastnosti kognitiacutevnej dynamiky na vysokej uacuterovni Boli na-

vrhnuteacute ukazovatele ktoreacute umožňujuacute zistiť reakcie na posun teacutemy v čiacutetanom texte na chyby

v texte alebo na globaacutelne seacutemantickeacute nesuacutelady (Hyoumlnauml Lorch a Rinck 2003) V tabuľke 5

zhŕňame vyacutechodiskovyacute sumaacuter faktorov ktoreacute vplyacutevajuacute na pohyby očiacute a kognitiacutevnu činnosť

pri čiacutetaniacute

118

Tabuľka 5

Faktory vplyacutevajuacutece na očneacute pohyby pri čiacutetaniacute

Aspekt čitateľ

Aspekt forma

materiaacutelu

a textoveacute

charakteristiky

Aspekt

lingvistickeacute

parametre textu

Aspekt

inštrukcie

uacuteloha

Aspekt

externeacute

predchaacutedzajuacuteca

čitateľskaacute skuacutesenosť

naacuteročnosť textu frekvencia slov naacuteročnosť

čitateľskej uacutelohy

ruchy

(hudba hluk konverzaacutecia)

predchaacutedzajuacuteca

vedomosť

percepčne

naacutepadneacute prvky

predviacutedateľnosť

slov

poskytnutyacute

čas

situačneacute

(uacutenava stres

cudzie

prostredie)

znalostnaacute uacuteroveň

(čitateľove scheacutemyencyklopeacutedia)

hustota

skuacutemanyacutech prvkov

seacutemantickaacute

nejednoznačnosť slov

veľkosť

sledovanejč

iacutetanej plochy

individuaacutelne

špecifikaacute

(poruchy

zraku

dyslexia a pod)

uacuteroveň zručnosti pseudotext dištinktiacutevnosť

informatiacutevnosť slov

očakaacutevanie

testu

prostredie

(svetelneacute podmienky)

čiacutetanie potichu nahlas neplatneacute znaky

a chyby

viacero vyacuteznamov

v texte diskurz

schopnosť posuacutediť

obsahovuacute relevantnosť

zložitosť

čitateľskaacute naacuteročnosť slova

slovniacutek čitateľa

Uvedeneacute faktory suacute mimoriadne komplementaacuterne navzaacutejom sa preliacutenajuacute a dopĺňajuacute

Rozhodne však možno konštatovať že ich sumaacuter nie je uacuteplnyacute a repertoaacuter faktorov ako aj

mieru pocircsobenia mnohyacutech z nich možno opraacutevnene považovať za potenciaacutelnu vyacuteskumnuacute

domeacutenu knižničnej a informačnej vedy

3 Metodologickeacute vyacutechodiskaacute vyacuteskumu sledovania pohybu očiacute

pri čiacutetaniacute

Pri vyacuteskumoch pomocou zariadenia na sledovanie pohybov očiacute je z metodologickeacuteho

hľadiska veľmi docircležiteacute spraacutevne vypracovať dizajn experimentu Holmqvist so svojiacutem tiacutemom

(2011) poukazuje na dva zaacutekladneacute predpoklady ktoreacute by mal takyacuteto vyacuteskum spĺňať alebo

brať do uacutevahy Prvyacutem je experimentaacutelny naacutevrh charakteru štuacutedie Znamenaacute to študovanie

efektu nezaacutevislyacutech premennyacutech (ktoryacutemi mocircže vyacuteskumniacutek priamo manipulovať napr typ

piacutesma) na zaacutevisleacute premenneacute (ktoreacute mocircžeme priamo merať ndash napr dĺžka fixaacuteciiacute alebo ampli-

tuacuteda sakaacuted) za priacutesne kontrolovanyacutech podmienok Jedna alebo viacereacute nezaacutevisleacute premenneacute

119

mocircžu byť pod kontrolou vyacuteskumniacuteka a cieľom experimentu je sledovať ako systematickeacute

zmeny v nezaacutevislyacutech premennyacutech ovplyvňujuacute zaacutevisleacute premenneacute

Druhyacutem predpokladom je že mnoheacute indikaacutetory sledovania pohybu očiacute respektiacuteve zaacute-

vislyacutech premennyacutech mocircžu byť použiteacute ako nepriame ukazovatele kognitiacutevnych procesov ku

ktoryacutem by sme sa inak priamo nemohli dostať

Ďalšiacutem docircležityacutem krokom je formulaacutecia hypoteacutezy Ak napriacuteklad pri skuacutemaniacute multitas-

kingu formulujeme vyacuteskumnuacute otaacutezku veľmi voľne bdquoAkyacute maacute vplyv počuacutevanie hudby alebo

hluk na schopnosť študentov suacutestrediť sa na štuacutediumldquo nebudeme ju schopniacute zodpovedať

bez ďalšej operacionalizaacutecie ndash teda procesu tvorby naacutevrhu vyacuteskumu ktoryacute je dostatočne

preciacutezny na to aby ziacuteskaneacute daacuteta boli validneacute hodnoty vhodne vyjadriteľneacute vypočiacutetateľneacute

a kontrolovateľneacute V spomiacutenanom priacuteklade je potrebneacute špecifikovať typ a uacuteroveň zvukov

v pozadiacute (hudba konverzaacutecia) a tiež je potrebneacute vybrať ako sa bude merať čiacutetanie (testom

dotazniacutekom meraniacutem ryacutechlosti čiacutetania a pod)

Holmqvist s kolegami (2011) odporuacutečajuacute niekoľko krokov respektiacuteve priacutestupov pred

tyacutem ako sa vyacuteskumniacutek pustiacute do samotnej realizaacutecie analyacutezy a interpretaacutecie štuacutedie ktoreacute

popisujeme v nasledujuacutecej časti

31 Exploratiacutevny pilot

Pilotnaacute štuacutedia s malyacutem množstvom ziacuteskanyacutech daacutet pomocircže ak si vyacuteskumniacutek nie je istyacute

tyacutem akeacute vyacutestupy maacute očakaacutevať alebo akeacute faktory maacute v experimente zohľadniť Cieľom je

ziacuteskať všeobecnyacute postoj k uacutelohe ktoraacute maacute priniesť prijateľneacute operacionalizovaneacute hypoteacutezy

V raacutemci vyššie uvedeneacuteho priacutekladu je vhodneacute dať čiacutetať text niekoľkyacutem participantom popri

hudbe hluku a v tichosti naacutesledne sa ich opyacutetať ako sa im pozdaacuteva uacuteloha ako sa ciacutetili pri

čiacutetaniacute textu v raacutemci danyacutech podmienok a pod Pri analyacuteze daacutet zo zariadenia na sledovanie po-

hybu očiacute si treba všimnuacuteť tepelneacute mapy a cesty pohľadu Je rozdiel v daacutetach medzi recipien-

tmi ktoriacute čiacutetali text pri hudbe hluku a v tichosti Čiacutem to mocircže byť Existujuacute ďalšie indikaacuteto-

ry ktoreacute je nutneacute zahrnuacuteť do experimentu ako napriacuteklad retencia testy na pracovnuacute pamaumlť

osobnostneacute testy počet kniacuteh ktoreacute prečiacutetali v detstve a pod V raacutemci pilotnej štuacutedie nie je

potrebneacute vykonať štatistickuacute analyacutezu pretože cieľom je vygenerovať testovateľneacute hypoteacutezy

a nie p-hodnotu Hypoteacutezy sa majuacute opierať aj o relevantnuacute teoacuteriu z ktorej vyacuteskumniacutek gene-

roval svoje predikcie a domnienky

32 Rybaacutersky vyacutelet

Metodologickyacute priacutestup rybaacuterskeho vyacuteletu (fishing trip) je priacutestup v ktorom si nie je vyacute-

skumniacutek istyacute tyacutem ktoreacute indikaacutetory buduacute vhodneacute v raacutemci jeho štuacutedie (vzhľadom na to že za-

riadenie na sledovanie pohybu očiacute ich vie poskytnuacuteť mnoho) V podstate ide o pilotnuacute štuacutediu

s veľkyacutem množstvom participantov a stimulov (materiaacutelov na čiacutetanie) Ako naacutezov napovedaacute

ide o priacutestup kedy vyacuteskumniacutek bdquovhodiacute do vody veľkuacute sieťldquo a čakaacute že chytiacute nejakuacute rybu (sig-

nifikantnyacute vyacutesledok) Nevyacutehodou takeacutehoto priacutestupu je slabaacute štatistickaacute istota vzhľadom na

veľkeacute množstvo indikaacutetorov a premennyacutech Aj keď vyacuteskumniacutek ziacuteska štatisticky vyacuteznamneacute

merania suacute ťažko replikovateľneacute a preto je potrebneacute zuacutežiť množstvo premennyacutech vhodne

selektovať vzorku a opakovať experiment so zreteľom na bdquorybuldquo ktoraacute bola chytenaacute Naopak

vyacutehodou tohto priacutestupu je hľadanie ďalšieho smeru formulovanie konkreacutetnych hypoteacutez a tiež

to že vedie k možnosti kriticky si na reaacutelnom experimente overiť post-hoc vysvetlenie naacute-

jdeneacuteho javu

120

33 Operacionalizaacutecia riadenaacute teoacuteriou

V ideaacutelnom priacutepade je možneacute vychaacutedzať z teoacuterie a vyacutesledkov realizovanyacutech vyacuteskumov

a formulovať docircsledky a predikcie Tieto však mocircžu byť priacuteliš všeobecneacute alebo sa nemusia

dať formulovať ako testovateľneacute koncepty Predikcie na zaacuteklade teoacuterie mocircžu byť ďalej špeci-

fikovaneacute buď odkazovaniacutem na komplementaacuternu teoacuteriu alebo vytvoreniacutem prijateľnyacutech pred-

pokladov v zmysle teoacuterie ktoruacute by akceptovali aj pocircvodniacute autori Na tomto zaacuteklade mocircže

vyacuteskumniacutek danuacute teoacuteriu overiť empiricky Mocircže sa tiež stať že vyacuteskumniacutek naacutejde teoacuteriu mo-

del alebo konštatovanie ktoryacutemi priamo predikuje niečo čo je jednoznačne merateľneacute metoacute-

dou sledovania pohybu očiacute (napr bdquopri počuacutevaniacute obľuacutebenej hudby maacute človek tendenciu čiacutetať

slovaacute alebo vety opakovaneldquo) V tomto priacutepade suacute konceptuaacutelny naacutevrh a merateľneacute premen-

neacute jednoznačneacute (vyacuteber hudby ktoruacute maacute raacuted danyacute respondent a sledovanie počtu regresnyacutech

sakaacuted a času opakovaneacuteho čiacutetania)

34 Operacionalizaacutecia prostredniacutectvom tradiacuteciiacute a paradigiem

Tento priacutestup podobne ako operacionalizaacutecia riadenaacute teoacuteriou stavia na adaptaacutecii a roz-

viacutejaniacute predošlyacutech vyacuteskumov Typicky ide o postup pri ktorom vyacuteskumniacutek modifikuje reali-

zovanyacute experiment podľa svojich potrieb tak aby ho dokaacutezal replikovať a rozviť Mocircže pri-

dať ďalšie manipulaacutecie ktoreacute jav vysvetlia hlbšie Vyacutehodou je stavanie na akceptovanom

naacutevrhu experimentu a signifikantnyacutech vyacutesledkoch Taacuteto metodoloacutegia je akceptovateľnejšia

než prezentovanie vlastnyacutech meraniacute ktoreacute ešte predtyacutem nikto nevyskuacutešal Niektoreacute vyacuteskum-

neacute oblasti a teacutemy sa staacutevajuacute populaacuternymi a generujuacute množstvo experimentaacutelnych vyacutesledkov

Po čase sa v raacutemci tyacutechto teacutem vytvoriacute vyacuteskumnaacute tradiacutecia s dobre špecifikovanou paradig-

mou ktoraacute s ňou asociuje spolu s konkreacutetnymi technikami efektmi a meraniami Paradigma

v tomto zmysle je uacutezka operacionalizaacutecia experimentaacutelnej uacutelohy ktorej cieľom je vymedziť

priacutečiny a naacutesledky ktoreacute vylučujuacute ineacute vonkajšie faktory Vyacuteskumniacutek musiacute realizovať mnoho

opakovaniacute (s malyacutemi odchyacutelkami) aby pochopil priacuteslušneacute uacutečinky to ako interagujuacute a akeacute suacute

silneacute Dlhodobeacute použiacutevanie tejto metodoloacutegie ktoraacute prinaacuteša vyacuteraznuacute redukciu času medzi

naacutevrhom a vyacutesledkom mocircže viesť k tomu že vyacuteskumniacutek bude prehliadať noveacute inovatiacutevne

metoacutedy

Typickyacutemi vyacuteskumnyacutemi tradiacuteciami v oblasti metoacutedy sledovania pohybu očiacute suacute čitateľ-

skyacute vyacuteskum vizuaacutelne vyhľadaacutevanie vniacutemanie sceacuteny a použiteľnosť (Holmqvist et al 2011)

Čitateľskyacute vyacuteskum sa zameriava na jazykoveacute spracovanie (language processing) zahr-

nuteacute v porozumeniacute textu Bežneacute vyacuteskumneacute otaacutezky zahŕňajuacute existenciu a rozsah paralelneacuteho

spracovania a vplyv lexikaacutelnych a syntaktickyacutech faktorov na čitateľskeacute spraacutevanie (Kuperman

Matsuki a Van Dyke 2018) Taacuteto tradiacutecia bežne využiacuteva spracovanie obmedzeneacuteho textu ako

napriacuteklad prezentovanie jednej vety na jednu obrazovku a pod Prezentovanyacute text zodpovedaacute

jasnej štruktuacutere naacutevrhu aby bolo možneacute určiť konkreacutetne mechanizmy okulomotorickyacutech po-

hybov počas čiacutetania Preto bdquočiacutetanieldquo v širšom zmysle ako napriacuteklad literaacuterne porozumenie

romaacutenu nie je stimulom pre vyacuteskumnuacute tradiacuteciu čiacutetania z perspektiacutevy očnyacutech pohybov V raacutem-

ci takeacutehoto čiacutetania suacute hlavnyacutemi prediktormi faktory ako suacute žaacutener uacuteroveň vzdelania alebo

štruktuacutera diskurzu Naopak v suacutevislosti s očnyacutemi pohybmi suacute prediktormi frekvencia slov

dĺžka slov počet morfeacutem a pod Holmqvist (2011) tvrdiacute že dobre vyvaacuteženyacute charakter čita-

teľskeacuteho vyacuteskumu rovnako ako docircsledneacute odhodlanie v raacutemci tejto oblasti vytvorili dobre

prebaacutedanuacute oblasť s vysokou sofistikovanou uacuterovňou Ako sme uviedli bežnyacutemi indikaacutetormi

vo vyacuteskume čiacutetania suacute čas do prvej fixaacutecie dĺžka fixaacuteciiacute regresie medzi jednotlivyacutech slova-

mi a v raacutemci slova a pod Unikaacutetnym je rozloženie stimulu (respektiacuteve organizaacutecia podnetu)

ktoryacute maacute prirodzeneacute poradie spracovania (prveacute slovo je spracovaneacute pred druhyacutem druheacute pred

121

tretiacutem atď) To umožňuje merania v ktoryacutech je komponentom praacuteve poradie Sledujuacute sa

regresie kedy participanti znovu fixujuacute slovo ktoreacute už predtyacutem fixovali vo vete

Čitateľskyacute vyacuteskum taktiež vyuacutestil do použiacutevania pohľadom podmienenyacutech zmien v raacutemci

metoacutedy sledovania pohybu očiacute V tomto priacutepade sa mierne zmenia nahradia alebo skryjuacute

slovaacute v zaacutevislosti od aktuaacutelneho miesta fixaacutecie (napriacuteklad nasledujuacutece slovo vo vete sa skry-

je na niekoľko sekuacutend delimituje sa počet znakov až kyacutem na daneacute slovo oko nezafixuje po-

hľad a pod) Pohľadom podmieneneacute sledovanie pohybu očiacute je silnaacute technika pre skuacutemanie

vyacutehod bdquoprezeranialdquo v raacutemci čiacutetania a osvojili si ho aj ineacute oblasti vyacuteskumu pre štuacutedium pozor-

nosti nezaacutevisle od očnyacutech pohybov

35 Metodologickaacute triangulaacutecia

Metoacuteda sledovania pohybu očiacute poskytuje vyacuteskumniacutekom obrovskeacute možnosti no daacuteta do-

kaacutežu povedať len to kde v raacutemci stimulu prebehol kognitiacutevny proces a ako dlho trval nedo-

kaacutežu však povedať ktoryacute konkreacutetny kognitiacutevny proces bol involvovanyacute V tomto pomocircže

metodologickaacute triangulaacutecia Ide o použitie viac než jednej metoacutedy pre zvyacutešenie spoľahlivosti

zistenyacutech vyacutesledkov (Denzin 1970 cit podľa Holmqvist 2011) Ak je vyacuteskum postavenyacute len

na jednej metoacutede mocircže byť ovplyvnenyacute limitaacuteciami spojenyacutemi s použiacutevaniacutem danej metoacutedy

Metodologickaacute triangulaacutecia poskytuje zvyacutešenuacute istotu spoľahlivosť a kredibilitu prostredniacutec-

tvom dokazovania validity vyacutesledkov ziacuteskanyacutech viaceryacutemi metoacutedami (Bryman 1984 cit pod-

ľa Holmqvist 2011) V raacutemci vyacuteskumu čiacutetania suacute použiacutevaneacute rozhovory dotazniacuteky kognitiacutev-

ne testy suacutebežnyacute alebo retrospektiacutevny verbaacutelny protokol (Šmidekovaacute 2018) psychologickeacute

testy zameraneacute na rocirczne relevantneacute aspekty a pod

4 Vybraneacute metodologickeacute probleacutemy

41 Teoretickeacute probleacutemy

V raacutemci teoretickyacutech probleacutemov je potrebneacute vziať do uacutevahy chronologickyacute vek čitateľ-

skyacute vek a čitateľskuacute zručnosť vo vzaacutejomnej suacutevislosti a v suacutevislosti s vplyvom na pohyby

očiacute So stuacutepajuacutecim vekom sa zvyšuje aj čitateľskaacute zručnosť tak ako sa z dieťaťa ktoreacute nikdy

predtyacutem nečiacutetalo staacuteva zdatnyacute čitateľ Preto akeacutekoľvek zmeny v pohyboch očiacute ktoreacute zazna-

menaacutevame v raacutemci rocircznych vekovyacutech skupiacuten možno pripiacutesať rozdielu v chronologickom

veku ale taktiež rozdielu v čitateľskom veku a v čitateľskej zručnosti Keď čiacuteta riadok textu

dospelyacute jedinec s dobrou čitateľskou zručnosťou jeho oči vykonaacutevajuacute sekvenciu extreacutemne

ryacutechlych sakadickyacutech pohybov ktoreacute pozicionujuacute oko tak aby novaacute informaacutecia dopadla

praacuteve na foveu Pohyby očiacute sa so zvyšujuacutecim vekom zlepšujuacute rovnako ako ineacute motorickeacute

zručnosti Na druhej strane vyacutevinoveacute zmeny v kontrole pohybov očiacute mocircžu byť tiež behavio-

raacutelnym docircsledkom zvyšujuacutecej sa čitateľskej zručnosti Ako sa čitateľskaacute zručnosť zvyšuje

zmeny v pohyboch očiacute reflektujuacute pokles ťažkostiacute s kognitiacutevnym spracovaniacutem spojenyacutem s po-

rozumeniacutem textu Blytheovaacute a Jospehovaacute (2011) poukazujuacute na to že mnoheacute štuacutedie vylučujuacute

zo svojej vzorky deti ktoreacute nespadajuacute do normalizovaneacuteho rozpaumltia čitateľskej zručnosti pri-

jateľnej pre danyacute vek Taacuteto potenciaacutelna dichotoacutemia by mala brať do uacutevahy možnosť že roz-

diely v pohyboch očiacute počas čiacutetania medzi deťmi a dospelyacutemi mocircžu byť kombinaacuteciou oboch

zmien ndash motorickej zručnosti suacutevisiacej s vekom ako aj čitateľskej zručnosti

Druhyacutem teoretickyacutem probleacutemom je kauzalita Blytheovaacute a Jospehovaacute (2011) vo svojej

štuacutedii riešia kauzaacutelnu dilemu podstaty probleacutemu a to či zvyacutešenaacute zložitosť spracovaacutevania

122

spocircsobuje viac fixaacuteciiacute dlhšie fixaacutecie a pod alebo naopak k probleacutemom pri čiacutetaniacute vedie slabaacute

kontrola pohybov očiacute Štuacutedie Raynera a Duffyovej (1986) a kolektiacutevu Haumlikiouml Bertram Hyouml-

nauml a Niemi (2009) indikujuacute že zložitosť spracovaacutevania počas čiacutetania spocircsobuje zmeny v po-

hyboch očiacute

42 Metodologickeacute probleacutemy

Existuje niekoľko metodologickyacutech otaacutezok ktoreacute by sa mali brať do uacutevahy vo vzťahu

k vyacutevinovyacutem štuacutediaacutem pohybov očiacute počas čiacutetania Blytheovaacute a Jospehovaacute (2011) popisujuacute dva

probleacutemy

Prvyacutem probleacutemom suacute vzorky a kontrolneacute skupiny čo suacutevisiacute s teoretickyacutem probleacutemom

spomenutyacutem vyššie ako chronologickyacute vek tak aj čitateľskeacute zručnosti mocircžu prispieť k roz-

voju pohybov očiacute počas čiacutetania V malom počte štuacutediiacute ktoreacute použiacutevali rocirczne skupiny detiacute na

skuacutemanie zmien suacutevisiacich s vekom v raacutemci čitateľskej vyacutekonnosti boli skupiny vo všeo-

becnosti rozdeleneacute podľa chronologickeacuteho veku Hoci sa tento priacutestup voľby vzorky ukaacutezal

ako plodnyacute v inyacutech oblastiach vyacutevinoveacuteho vyacuteskumu (ako napriacuteklad skuacutemanie jazyka a ťaž-

kostiacute v oblasti gramotnosti asociovaneacute s vyacutevinovyacutemi poruchami) suacute porovnaacutevacie skupiny

často kontrolovaneacute tak pre chronologickyacute vek ako aj pre kognitiacutevne schopnosti alebo men-

taacutelny vek (napriacuteklad Bishop a Snowling 2004 Laing Hulme Grant a Karmiloff-Smith 2001

Leonard 1998 Snowling 2000 cit podľa Blytheovaacute a Jospehovaacute 2011) Je docircležiteacute aby sa

vyacuteskum uskutočňoval s priamym riešeniacutem relatiacutevneho priacutenosu veku a čitateľskej zručnosti

pri vyacutevine pohybov očiacute počas čiacutetania Preto je potrebneacute aby sa zaraďovali vyacuteskumneacute a kon-

trolneacute skupiny aj podľa chronologickeacuteho veku aj podľa čitateľskej zručnosti Zabraacuteni sa tak

nejasnyacutem alebo nepresnyacutem interpretaacuteciaacutem a vyacutesledkom

Druhyacutem metodologickyacutem probleacutemom je docircležitosť použiacutevania jazykovyacutech stimulov

primeranyacutech veku Niektoreacute štuacutedie predložili každej skupine vekovo primeraneacute stimuly

V takomto priacutepade mocircže byť priebeh procesu čiacutetania porovnanyacute v raacutemci skupiacuten (za predpo-

kladu starostliveacuteho vyacuteberu stimulov) analyacuteza uacutečinkov bude medzi vekovyacutemi skupinami (me-

dzikohortovaacute štuacutedia) rozdiely medzi skupinami možno pripiacutesať ich veku alebo mocircžu byť

pripiacutesateľneacute konkreacutetnemu suacuteboru viet (textu) ktoreacute boli čiacutetaneacute v každej skupine

V inyacutech štuacutediaacutech uacutečastniacuteci všetkyacutech vekovyacutech kategoacuteriiacute čiacutetali ten istyacute textovyacute materiaacutel

V takomto priacutepade suacute analyacutezy realizovaneacute vnuacutetri vekovyacutech skupiacuten a eliminuje sa obava že

akeacutekoľvek pozorovaneacute uacutečinky suacutevisia s rozdielmi v materiaacuteloch Existuje však obava že

akyacutekoľvek suacutebor čitateľskyacutech materiaacutelov bude pre mladšiacutech čitateľov inherentne ťažšiacute v po-

rovnaniacute so staršiacutemi čitateľmi

Je zdokumentovaneacute že pre zručnyacutech dospelyacutech čitateľov maacute zvyacutešenaacute naacuteročnosť spraco-

vania textu vplyv na pohyby očiacute Napriacuteklad časy čiacutetania slov suacute dlhšie pri niacutezkofrekvenčnyacutech

slovaacutech než pri vysokofrekvenčnyacutech slovaacutech (Henderson a Ferreira 1990) Je zrejmeacute že ex-

perimenty s participantmi rocirczneho veku čiacutetajuacutecimi rovnakeacute materiaacutely dospejuacute k rozdielom

v pohyboch očiacute ktoreacute suacute aspoň čiastočne spojeneacute s ťažkosťami suacutevisiacimi s textom pre čita-

teľov rocircznych vekovyacutech kategoacuteriiacute Nesmieme tiež zabuacutedať že niektoreacute slovaacute ktoreacute suacute priro-

dzeneacute pre deti no dospeliacute sa s nimi už nestretaacutevajuacute mocircžu taktiež skresliť vyacutesledky Vhodnyacutem

riešeniacutem je vyacuteber dostatočne vhodnyacutech slov s prihliadnutiacutem na frekvenciu vyacuteskytu danyacutech

slov v jazyku dospelyacutech a v jazyku detiacute

123

5 Skuacutemanie čiacutetania mimo digitaacutelneho prostredia

Svetoveacute vyacuteskumy sa v oblasti online čiacutetania a vyhľadaacutevania informaacuteciiacute u detiacute pomocou

technoloacutegie sledovania pohybu očiacute zaoberajuacute procesom čiacutetania na uacuterovni jednotlivyacutech slov

alebo viet na uacuterovni pochopenia celeacuteho textu a na uacuterovni čiacutetania a spracovania textu v raacutemci

viaceryacutech dokumentov Tieto vyacuteskumy v poslednyacutech desaťročiach pomohli pochopiť proces

čiacutetania samotneacuteho Každodenneacute čiacutetanie v reaacutelnom svete sa však liacuteši od scenaacuterov použityacutech

v danyacutech experimentoch (Jarodzka a Brand-Gruwel 2017) Vyacutezvou je prepojenie procesu

samotneacuteho čiacutetania s čitateľskyacutemi strateacutegiami v rocircznych kontextoch reaacutelneho sveta napriacuteklad

aj v suacutevislosti s vyhľadaacutevaniacutem informaacuteciiacute Skuacutemanie čiacutetania aj mimo digitaacutelneho prostredia

umožňuje mobilneacute zariadenie na sledovanie pohybu očiacute integrovaneacute do raacutemu vo forme okulia-

rov Tie maacute participant nasadeneacute rovnako ako ineacute okuliare s tyacutem rozdielom že na vnuacutetornej

strane raacutemu suacute umiestneneacute infračerveneacute kamery sniacutemajuacutece pohyb očiacute a na vonkajšej strane

je umiestnenaacute malaacute kamera ktoraacute širokouhlo sniacutema sceacutenu na ktoruacute sa participant pozeraacute

Toto mobilneacute zariadenie funguje na rovnakom princiacutepe ako statickeacute zariadenie t j na prin-

ciacutepe diaľkovej video-okulografie Obe zaznamenaacutevajuacute rovnakeacute daacuteta (dĺžku fixaacuteciiacute ryacutechlosť

a smer sakaacuted a pod) avšak mobilneacute zariadenia dosahujuacute menšiu uhlovuacute presnosť a pracujuacute

na nižšiacutech frekvenciaacutech Rozdielne je aj spracovanie vyacutesledkov vzhľadom na to že v tom

priacutepade sa nehyacutebu len oči participanta ale dynamickaacute je aj sceacutena a jej spracovanie do teplot-

nyacutech maacutep ciest pohľadu a štatistickyacutech vyacutepočtov ndash konkreacutetne stimuly a oblasti zaacuteujmu suacute

tak omnoho naacuteročnejšie

Zaacutever

Rozviacutejajuacutece sa technoloacutegie teraz poskytujuacute noveacute prostriedky na zhromažďovanie a ana-

lyacutezu empirickyacutech uacutedajov ktoreacute naacutem umožňujuacute skuacutemať širšiacute okruh otaacutezok tyacutekajuacutecich sa po-

vahy a nadobuacutedania čitateľskej gramotnosti najnovšie technoloacutegie suacute dostatočne zdokonale-

neacute aby sa mohli zapojiť do kvalitatiacutevne novyacutech rozmerov vyacuteskumu čiacutetania a to dokonca

v prirodzenom prostrediacute Počiacutetačom podporovaneacute sledovanie pohybov očiacute predstavuje jednu

z takyacutechto technoloacutegiiacute ndash sofistikovaneacute zariadenia na sledovanie očiacute dokaacutežu zachytiť presneacute

pohyby a fixačneacute pohyby ľudskyacutech očiacute pri čiacutetaniacute textu alebo pri prezeraniacute ineacuteho vizuaacutelne

prezentovaneacuteho materiaacutelu

Využitie štatistickyacutech zostaacutev generovanyacutech na zaacuteklade vaumlčšiacutech daacutetovyacutech setov ktoreacute

suacute poskytovaneacute meraniami metoacutedou sledovania pohybov očiacute možno použiť samostatne na

meranie čitateľskyacutech vyacutekonov v kontexte čitateľskeacuteho vyacutevinu a dosahovania čitateľskeacuteho

kvocientu v jednotlivyacutech vekovyacutech kategoacuteriaacutech vyacutevinovyacutech faacutezach čitateľa v komparačnyacutech

štuacutediaacutech u špecifickyacutech kategoacuteriiacute čitateľov a použiacutevateľov informaacuteciiacute Z thinspnich možno naacutesled-

ne odvodzovať zaacuteujmy charakteristiky ale aj kontext stav a probleacutemy čitateľov a použiacuteva-

teľov informaacuteciiacute Možnyacute smer modelovania čitateľskeacuteho spraacutevania nabaacuteda aj k zapojeniu

hlbšiacutech kvalitatiacutevnych metoacuted skuacutemania čitateľskeacuteho spraacutevania človeka Oveľa vaumlčšie mož-

nosti potom sľubuje uvedenaacute metodoloacutegia v triangulaacutecii s inyacutemi vyacuteskumnyacutemi metoacutedami

v prospech zisťovania kultuacuternych etnografickyacutech sociaacutelnych edukačnyacutech ekonomickyacutech

a ďalšiacutech faktorov

Praacuteve kultuacuterne edukačneacute psychologickeacute a sociaacutelne aspekty patria medzi veľkeacute vyacutezvy

pre knižničnuacute a informačnuacute vedu v raacutemci skuacutemania informačneacuteho prostredia a čitateľskeacuteho

spraacutevania s využitiacutem metoacutedy sledovania pohybu očiacute

124

Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute spraacute-

vanie sa človeka v digitaacutelnom priestore Vznikol tiež vďaka podpore v raacutemci OP Vyacuteskum

a vyacutevoj pre dopytovo-orientovanyacute projekt Univerzitnyacute vedeckyacute park Univerzity Komenskeacuteho

v Bratislave ITMS 26240220086 spolufinancovanyacute zo zdrojov Euroacutepskeho fondu regionaacutel-

neho rozvoja

Zoznam bibliografickyacutech odkazov

ALEXANDER PA a E FOX 2013 A Historical Perspective on Reading Research and

Practice In ALVERMANN DE UNRAU N a RB RUDDELL eds Theoretical

Models and Processes of Reading [online] Newark International Readiong Associotion

Dostupneacute tiež ako Google Book

ALEXANDER PA SCHALLERT DL a VC HARE 1991 Coming to terms How

researchers in learning and literacy talk about knowledge In Review of Educational

Research [online] 61(3) 315ndash343 [cit 2017-10-21] Dostupneacute na

httpjournalssagepubcomdoipdf10310200346543061003315

ALVERMANN DE UNRAU NJ a RB RUDDELL 2013 Theoretical Models and

Processes of Reading [online] Newark International Readiong Associotion Dostupneacute

tiež ako Google Book

ASHBY J RAYNER K a C CLIFTON 2005 Eye movements of highly skilled and aver-

age readers differential effects of frequency and predictability In Quarterly Journal of

Experimental Psychology [online] 58(6) 1065ndash1086 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpjournalssagepubcomdoi10108002724980443000476

BLYTHEOVAacute H a HS JOSEPH 2011 Childrens Eye Movements during Reading In

LIVERSEDGE S P GILCHRIST I D a S EVERLING eds The Oxford Handbook

of Eye Movements Chapter Childrens eye movements during reading [online] Oxford

Oxford University press Dostupneacute tiež ako Google Book

BRYCHTOVAacute A a A VONDRAacuteKOVAacute 2014 Green versus red Eye-tracking evaluation

of sequential colour schemes In SGEM 2014 Informatics Geoinformatics and Remote

Sensing Proceedings [online] 3 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na

httpssgemworldatsgemlibspipphparticle4280

COPELAND CA a MH MARTIN 2016 Camp Read-a -Ramareg and Fully-Engaged Lit-

eracy Learning Implications for LIS Education In Journal of Education

for Library and Information Science [online] Association for Library and Information

Science Education 57(2) [cit 2018-08-08] ISSN 0748-5786 Dostupneacute na

httpsfilesericedgovfulltextEJ1096678pdf

de JONG T a MGM FERGUSON-HESSLER 1996 Types and qualities of knowledge

In Educational Psychologist [online] 31 105ndash113 [cit 2017-10-10] Dostupneacute na

httpsrisutwentenlwsportalfilesportal6401593

DOBEŠOVAacute Z 2016 Eye-tracking pro testovaacuteniacute čteniacute workflow diagramů

v geografickyacutech informačniacutech systeacutemech In Sborniacutek konference Informatika XXIX 18ndash

20 1 2016 Luhačovice [online] Brno Mendelova univerzita [cit 2018-08-08]

Dostupneacute na httpdobesovaupolczwp-contentuploadsfulltext2016_DobeLuhpdf

GEJDUŠOVAacute I LABISCHOVAacute D a R METELKOVAacute SVOBODOVAacute 2015 Metody

eyetrackingu ve vyacutezkumu vizuaacutelniacute percepce verbaacutelniacutech a neverbaacutelniacutech textů In O dieťati

125

jazyku literatuacutereOn child language and literature Prešov Vydavateľstvo Prešovskej

univerzity v Prešove 3(2) 28-45 ISSN 1339-3200

GREENE S a JM ACKERMAN 1995 Expanding the constructivist metaphor A rhetori-

cal perspective on literacy research and practice In Review of Educational Research

[online] 65(4) 383ndash420 [cit 2017-10-10] Dostupneacute na

httpswwwjstororgstable1170702

GUZZETTI B a C HYND 1998 Perspectives on conceptual change Multiple ways to

understand knowing and learning in a complex world Mahwah NJ Erlbaum cit podľa

ALEXANDER PA a E FOX 2013 A Historical Perspective on Reading Research and

Practice In ALVERMANN DE UNRAU N a RB RUDDELL eds Theoretical

Models and Processes of Reading [online] Newark International Readiong Associotion

[cit 2017-10-21] Dostupneacute tiež ako Google Book

HAumlIKIOuml T BERTRAM R HYOumlNAuml J a P NIEMI 2009 Development of the letter

identity span in reading evidence from the eye movement moving window paradigm

In Journal of Experimental Child Psychology [online] 102(2)167-81 [cit 2018-09-08]

ISSN 0022-0965 Dostupneacute na

httpswwwsciencedirectcomsciencearticlepiiS0022096508000532

HASWELL R 2005 NCTECCCCrsquos Recent War on Scholarship In Written Communica-

tion [online] 22 198-223 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpjournalssagepubcomdoipdf1011770741088305275367

HENDERSON JM a F FERREIRA 1990 Effects of foveal processing difficulty on the

perceptual span in reading Implications for attention and eye movement control In

Journal of Experimental Psychology Learning Memory and Cognition [online] 16(3)

417-429 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na httpswwwncbinlmnihgovpubmed2140401

HOLMQVIST K et al 2011 Eye tracking a comprehensive guide to methods and measures

Oxford UK Oxford University Press 560 s ISBN 978-0198738596

HOUSTON SM LEBEL C KATZIR T MANIS FR KAN E RODRIGUEZ GR

a ER SOWELL 2014 Reading skill and structural brain development In Neuroreport

[online] 25(5) 347ndash352 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpswwwncbinlmnihgovpmcarticlesPMC4128180

HYOumlNAuml Е J LORCH R F a M RINCK 2003 Eye movement measures to study global

text processing In J HYOumlNAuml R RADACH a H DEUBEL eds The minds eye Cog-

nitive and applied aspects of eye movement research Amsterdam Elsevier Science 313-

334 ISBN 0-444-51020-6 Dostupneacute tiež ako Google Books

CHOMSKY N 2002 On nature and language New York Cambridge University Press

ISBN 0-521-81548-7 Dostupneacute tiež ako Google Book

CHOMSKY N 2007 On language Chomskyrsquosclassic works Language and responsibility

and reflections on language in one volume New York New Press ISBN 978-1-56584-

475-9 Dostupneacute tiež ako Google Book

JARODZKA H a S BRAND‐GRUWEL 2017 Tracking the reading eye towards a model

of real‐world reading In Journal of Computer Assisted Learning [online] 33(3) 193-201

[cit 2018-08-08] Dostupneacute na

httpsonlinelibrarywileycomdoiabs101111jcal12189

JOŠT J 2011 Čteniacute a dyslexie Praha GRADA ISBN 978-80-247-3030-1

JUST MA a PA CARPENTER 1980 A theory of reading From eye fixations to compre-

hension In Psychological Review [online] 87 329-354 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na

126

httpciteseerxistpsueduviewdocdownloadjsessionid=D7E7F63AC10E8EAE1587258

DB0762ADAdoi=10116776396amprep=rep1amptype=pdf

KEKULE M 2014 Vyacutezkum pomociacute očniacute kamery ve fyzikaacutelniacutem vzdělaacutevaacuteniacute In Scientia

in educatione [online] 5(2) [cit 2018-08-08] Dostupneacute na

httpwwwsciedczindexphpsciedarticleviewFile107100

KEKULE M 2015 Metoda očniacute kamery (eye-trackeru) při vyacutezkumu řešeniacute uacuteloh z fyziky

žaacuteky SŠ a VŠ In Matematika-fyzika-informatika [online] 24(2) 123-131 [cit 2018-08-

08] Dostupneacute na httpmfiupolczfiles242402mfi_2402_123_131pdf

LABISCHOVAacute D 2015 Možnosti využitiacute metody eyetrackingu ve vyacutezkumu kompetenciacute

historickeacuteho myšleniacute na přiacutekladu analyacutezy ikonografickeacuteho pramene ndash karikatury

In Pedagogickaacute orientace [online] 25(2) 271-299 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpsjournalsmuniczpedorarticleview3423

LAVE J a E WENGER 1991 Situated Learning Legitimate Peripheral Participation

Cambridge Univ Press cit podľa KOHOUTEK R 1991 Kognitivniacute vyacutevoj dětiacute a školniacute

vzdělaacutevaacuteniacute In Pedagogickaacute orientace [online] 3 [cit 2016-04-15] Dostupneacute na

httpwwwpedmuniczpedorarchiv2008pedor08_3_kohoutek_kognitivnivyvojskolniv

zdelavanipdf

MATĚJČEK Z 1987 Dyslexie Praha Staacutetniacute pedagogickeacute nakladatelstviacute

McCONKIE G W et al 1991 Childrens eye movements during reading In J F STEIN

ed Vision and visual dyslexia London Macmillan Press cit podľa NAZAROV A I

a B G MEŠČERJAKOV 2009 Dviženija glaz v processe čtenija In Psichologičeskij

žurnal [online] Meždunarodnyj universitet prirody obščestva i čeloveka bdquoDubnaldquo 2 [cit

2018-08-02] Dostupneacute na httppsyanimasujournal200922009n2a22009n2a2pdf

NAZAROV AI a BG MEŠČERJAKOV 2009 Dviženija glaz v processe čtenija In Psi-

chologičeskij žurnal [online] Meždunarodnyj universitet prirody obščestva i čeloveka

bdquoDubnaldquo 2 [cit 2018-08-02] Dostupneacute na

httppsyanimasujournal200922009n2a22009n2a2pdf

OLSON RK KLIEGL R DAVIDSON BJ a G FOLTZ 1985 Individual and develop-

mental differences in reading disability In Reading research advances in theory and

practice [online] San Diego Academic 4 1-64 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na

httpspublishupuni-potsdamdeopus4-

ubpfrontdoordeliverindexdocId3816file1985_individualpdf

OrsquoREGAN JK 1990 Eye movements and reading In Eye movements and their role in

visual and cognitive processes Amsterdam Elsevier cit podľa DUBASOVA A V

[bez daacutetumu] Dviženija glaz vo vremja čtenija Ot obščich teorij k častnym [online]

Minsk Minsk State Linguistic University [cit 2017-10-10] Dostupneacute na

httpwwwacademiaedu3074458

POPELKA S BRYCHTOVAacute A a V VOŽENIacuteLEK 2012 Eye-tracking a jeho využitiacute

při hodnoceniacute map In Geografickyacute časopis [online] 64(1) 71ndash 87 [cit 2018-08-08]

Dostupneacute na httpswwwresearchgatenetpublication265763136download

PROTACIO MS 2012 Reading Motivation A Focus on English Learners In The Reading

teacher [online] 66(1) 69ndash77 [cit 2016-04-15] Dostupneacute na

httpsdoiorg101002TRTR01092

RADACH R a A KENNEDY 2004 Theoretical perspectives on eye movements in reading

Past controversies current issues and an agenda for future research In European Jour-

nal of Cognitive Psychology 16(12) 3-26 cit podľa NAZAROV AI a BG MEŠČER-

127

JAKOV 2009 Dviženija glaz v processe čtenija In Psichologičeskij žurnal [online]

Meždunarodnyj universitet prirody obščestva i čeloveka bdquoDubnaldquo 2 [cit 2018-08-02]

Dostupneacute na httppsyanimasujournal200922009n2a22009n2a2pdf

RAYNER K a SA DUFFYOVAacute 1986 Lexical complexity and fixation times in reading

Effects of word frequency verb complexity and lexical ambiguity In Memory amp Cogni-

tion [online] 14(3) 191ndash201 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpslinkspringercomarticle103758BF03197692

RAYNER K 1998 Eye Movements in Reading and Information Processing 20 Years of

Research In Psychological Bulletin [online] American Psychological Association

124(3) 372-422 [cit 2018-09-02] Dostupneacute na

httpspdfssemanticscholarorg915055079288e8eee6c93c70130ff1446a353de7pdf

RAYNER K SLATTERY TJ a NN BEacuteLANGER 2010 Eye movements the perceptual

span and reading speed In Psychon Bull Rev [online] 17(6) 834-839 [cit 2018-09-08]

Dostupneacute na httpswwwncbinlmnihgovpmcarticlesPMC3075059

RUMELHART DE 1980 Schemata The building blocks of cognition In SPIRO RJ

BRUCE BC a WF BREWER eds 1980 Theoretical issues in reading comprehen-

sion Perspectives from cognitive psychology linguistics artificial intelligence and edu-

cation Hillsdale NJ Erlbaum Dostupneacute tiež ako Google Book

STANOVICH KE 1986 Matthew effects in reading Some consequences of individual

differences in the acquisition of literacy In Reading Research Quarterly [online] 21

360ndash407 [cit 2010-12-18] Dostupneacute na

httpsrsrcpsychologytodaycomfilesu81Stanovich__1986_pdf

SVATOŠ T a M MANĚNOVAacute 2017 Learning from visual materials A psycho-didactic

experiment In Acta Technologica Dubnicae [online] 7(1) 43-58 [cit 2018-09-08]

Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication316334701_Learning_from_Visual_Materials_

A _Psycho-Didactic_Experiment

ŠKRABAacuteNKOVAacute J 2016 Practical use of the eye camera in pedagogical research In

Acta Technologica Dubnicae 6(10) 70-77 cit podľa ŠMIDEKOVAacute Zuzana 2018 Eye-

tracking v prostrediacute školskej triedy In Pedagogika [online] 68(1) 25ndash50 [cit 2018-09-

08] Dostupneacute na httppagespedfcuniczpedagogika

ŠKRABAacuteNKOVAacute J a E TRNOVAacute 2014 Researching Students Gifted in Science Using

the Method of Eye Tracking In The 13th APFG Conference on Giftedness Beijing

China

ŠMIDEKOVAacute Z 2018 Eye-tracking v prostrediacute školskej triedy In Pedagogika [online]

68(1) 25-50 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na httppagespedfcuniczpedagogika

TURKELTAUB PE GAREAU L FLOWERS DL ZEFFIRO TA a GF EDEN

2003 Development of neural mechanisms for reading In Nature Neuroscience [online]

6(6) 767-773 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication10752639_Development_of_Neural_Mechanis

ms_of_Reading

VYGOTSKIJ LS 2004 Psychologie myšleniacute a reči Praha Portaacutel ISBN 80-7178-943-7

WIGFIELD A a JT GUTHRIE 1997 Relations of Childrens Motivation for Reading to

the Amount and Breadth of Their Reading In Journal of Educational Psychology

[online] 89(3)420-432 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpciteseerxistpsueduviewdocdownloaddoi=1011688974amprep=rep1amptype=pdf

128

ZELINKOVAacute O 2009 Poruchy učeniacute Praha Portaacutel ISBN 978-80-7367-514-1

Resumeacute

METODOLOGICKEacute ASPEKTY SLEDOVANIA POHYBU OČIacute V KONTEXTE

VYacuteSKUMU ČIacuteTANIA

Katar iacutena Buzovaacute Ľudmi la Hrdinaacutekovaacute Milan Regec

V historickom prehľade suacute charakterizovaneacute etapy vyacuteskumneacuteho zaacuteujmu o čiacutetanie ndash od eacutery podmieneč-

neacuteho vzdelaacutevania cez eacuteru prirodzeneacuteho vzdelaacutevania informačnuacute eacuteru eacuteru sociokultuacuterneho konštrukti-

vizmu až po suacutečasnuacute eacuteru zapojeneacuteho učenia Vysvetleneacute suacute relevantneacute priestoroveacute (amplituacuteda fixačnaacute

poziacutecia a pod) a časoveacute (dĺžka sakaacutedy trvanie fixaacutecie doba opakovaneacuteho čiacutetania a pod) vyacuteskumneacute

premenneacute Priacutespevok prinaacuteša prehľad hodnocirct danyacutech parametrov v kontextoch čiacutetania rocircznych typov

obsahov zohľadňujuacutec pritom spocircsob čiacutetania vek a pod ale aj faktory vplyacutevajuacutece na očneacute pohyby pri

čiacutetaniacute a koncept čitateľskeacuteho kvocientu V raacutemci metodoloacutegie sledovania pohybov očiacute pri čiacutetaniacute suacute po-

piacutesaneacute priacutestupy k formulaacutecii hypoteacutez ktoryacutemi suacute exploratiacutevny pilot rybaacutersky vyacutelet operacionalizaacutecia

riadenaacute teoacuteriou operacionalizaacutecia prostredniacutectvom tradiacuteciiacute a paradigiem Charakterizovaneacute suacute aj naj-

vaumlčšie vybraneacute teoretickeacute a metodologickeacute probleacutemy tyacutekajuacutece sa metoacutedy sledovania pohybu očiacute vo

vyacuteskume čiacutetania

Summary

METHODOLOGICAL ASPECTS OF EYE TRACKING IN THE CONTEXT OF

READING RESEARCH

Katar iacutena Buzovaacute Ľudmi la Hrdinaacutekovaacute Milan Regec

The historical review characterizes the stages of research interest in reading - from the era of condition-

al education through the era of natural education the information era the era of socio-cultural construc-

tivism to the current era of involved learning The relevant spatial (amplitude fixation etc) and time

(cascade length fixation time re-reading time etc) research variables are explained of the values of

the given parameters in the contexts of reading different types of content taking into account the way

of reading age etc as well as factors influencing the eye movements during reading and the concept

of the reader quotient Within the eye tracking methodology used during reading approaches to hy-

pothesis formulations such as exploratory pilot fishing trip operationalization driven by theory opera-

tionalization through tradition and paradigms are described Characterized are also the most significant

theoretical and methodological problems concerning the method of eye tracking in reading research

129

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

SUPPORTING CULTURAL IDENTITY AND COMMON

HISTORICAL NARRATIVES VIA DIGITAL LIBRARY TOOLS

ndash A HUMBLE PROPOSAL

ldquoUs and them

And after all wersquore only ordinary menrdquo (Pink Floyd)

Szabolcs Dancs

Introduction

Three days after the terrorist attack in Manchester people gathered on St Annrsquos Square

and after a minutersquos silence dedicated to those passed away during the attack they spontane-

ously started to sing Donrsquot Look Back in Anger a song by Manchester band Oasis An ac-

tion like this can be considered to be a ldquovery Europeanrdquo intellectual response to an event

appealing to our darkest inclinations and aiming to divide our community and in its back-

ground one might notice a stable identity based on common cultural references and con-

sciousness of values But how to build up a massive identity which could serve as the main

source of keeping and protecting our humanity in an age such as the one we live in today

And how to assist others in constructing a more refined cultural identity of higher complexity

instead of one based on simple ideas stereotypes and prejudices My intention is to provide

the reader with a humble proposal on exploiting librarian skills and library tools in the field

Identity ndash an issue of increasing relevance

The presentation on libraries as sources of cultural identity (Dancs 2017) I delivered at

OCLC-s annual regional meeting in Berlin in February of 2017 unexpectedly aroused the

interest of audience and also gave birth to an article (Dancs 2018) about the topic Since

then the question of identity has become a more and more crucial issue This assertion can be

proved by several facts

Amanda Taub analysed the social background of last German elections Her article

(Taub 2017) published in the New York Times International Edition contains allegations

such as the following

ldquoAnxiety over identity and social change experts say not economic distress attracts

voters to far-right politicsrdquo

130

ldquoRecent events have made national identity feel especially important and threatened

for many Germansrdquo

ldquoAfter the war national identity even national pride were seen as too close to the ag-

gressive nationalism that had led to Naziism Instead Germany defined its national identity

negatively by what it was not Not fascist Not nationalist Not separate from Europerdquo

So the article emphasizes the important role of national identity in the elections In a short

video broadcasted on BBC in October 2017 Salman Rushdie talks about ldquoa deep identity

crisisrdquo going on in the US (Rushdie 2017) So we can briefly say that the problem is getting

more and more importance not only over Europe but in the whole transatlantic area as well

Cultural identity a weapon or a shield

As Stuart Hall states in one of his articles (Hall 1996) ldquoidentities are constructed through

not outside difference This entails the radically disturbing recognition that it is only through

the relation to the Other the relation to what it is not [] that the lsquopositiversquo meaning of any

term ndash and thus its lsquoidentityrsquo ndash can be constructedrdquo In my former article (Dancs 2018) I applied

a very similar structuralist approach As it is suggested by Ferdinand de Saussure linguistic

units (such as words) gain their value or meaning through binary oppositions In the same

way people tend to define themselves against other individuals So do communities

One might suppose that all identities have an aggression element It is far from being

necessarily so Cultural identity should be regarded as something complex dynamical a thing

that changes over the time It can also be seen as a set of attributes traditionally linked to

a community something that occurs in TV commercials built upon (quite simplified) stereo-

types but identity could be very sophisticated as well depending on the quantity and quality

of information one happened to acquire through his or her socialisation

Fig 1

According to the poor milkman Teyve tradition is needed for keeping our balance

(From the movie 1971)

There is no doubt that complex individual identities have a collective part too it con-

sists of a set of values shared among the members of the society and considered to be the

basis of cultural belonging What we need is to define the golden means between two aspects

the one regarding cultural identity as something very typical and (mainly or exclusively) roots

in tradition and history and the other for which cultural identity does not bear any impor-

131

tance at all (Beckers 2017) Our knowledge about our tradition our historical and cultural

heritage plays a significant role in constructing cultural identity As it is worded by Tevye

the leading character in the musical comedy-drama Fiddler on the Roof ldquoAnd how do we

keep our balance That I can tell you in one word traditionrdquo1 We need to use this know-

ledge in the proper way as it was put by Peacuteter Esterhaacutezy ldquoHeritage could be the mirror of

self-knowledge hellip my tradition is not equal with me I am the work that I have made on this

tradition with this traditionrdquo (Esterhaacutezy 2016) The question is how libraries could support

people in that work

Cultural identity in libraries

Constructing cultural identity is of high importance in libraries according to various

IFLA and UNESCO declarations (IFLA 2009 UNESCO 2011) but how does it influence

our daily activities Similar question is raised by Frida Olsson and Johanna Pettersson

(Olsson and Pettersson 2018) who study the relation between theory and practice in the field

of integration and diversity in the library area In my presentation in Berlin (Dancs 2017)

I suggested other issues for reconsideration as well such as

Should libraries play a role much more active than they have played so far in the area

How could a new approach focusing on self-knowledge and cultural identity influence

our services and collections

Can we define a standard for creating group identity for instance by involving or

integrating tools and experiences from the area of psychology or ndash more concretely ndash

bibliotherapy

How can we support our patrons to work with their traditionto work on their tradition

i e to create their own cultural identity

Should we contribute to the socialization of individuals

At his point I cannot avoid to mention the role of libray as a so called third place ndash be-

yond home and workplace ndash libraries function as a location for socialization and integration

As for the latter libraries react rapidly when there is a need An example is a document by

IFLA titled Responding Public libraries and refugees (IFLA 2015) which actually is a col-

lection of best practices concerned

Fig 2

We should not forget that it is not only the library that can function as a third place

132

Regarding socialization the crucial role of libraries as community centres needs to be

stressed here Supporting cultural events and programs aiming at reinforcing identity has

a double aspect and a double benefit in the sense of their meeting the requirements and ex-

pectations of conservative citizens as well as of those who tend to feel marginalized in their

ldquohome societyrdquo Such programs might focus on a country or a region and also on the cultural

heritage of a minority and could have a definitely favourable influence on the socialization of

the individuals involved Barriers however many times occur ndash partly due to the reluctance

of library staffs which can be explained by both the lack of resources and the sensitivity of

the issue concerned

If we pose the question as we did it before how to assist our patrons in constructing

a more refined cultural identity of higher complexity instead of one based on simple ideas

and stereotypes we might come across a new dilemma which is the selection of proper re-

sources that are both of high quality and supposed to support building a complex identity

both considered to be attractive and comprehensible for the average user That is quite chal-

lenging isnrsquot it

Nevertheless it is a key issue if we can keep our humanity when meeting people of dif-

ferent background Cultural identity plays here a role not to be underestimated As we men-

tioned before there are different statements by IFLA or UNESCO about the importance of

supporting cultural identity in libraries Let us cite one of them (IFLA 2009)

ldquoThe degree of multilingualism and retention of linguistic or cultural identity and the

level of social integration within a society are all important in determining the level of ser-

vice to multicultural communitiesrdquo

Also there is a new international standard draft (ISODIS 212482018) about quality as-

sessment for national libraries which also mentions national identity

ldquo6134 Cultural and social impact

[]

b) National culture and identity

National libraries promote the culture and history of the country via exhibitions and

other events and provide information about the country Thus they foster the national

identity

c) Cultural diversity

In a culturally diverse society the national library can enable the different groups to

maintain their cultural heritage and thus foster diversity and support intercultural and

intergenerational understandingrdquo

BibliotherapyEthnobibliotherapy

Identity is also a field for a special domain of library science bibliotherapy Through

bibliotherapy we intervene in the interpretation of culture find narratives assisting to solve

personal problems We could in a sort of way expand the scope of bibliotherapy in order to

assist in solving social problems and international tensions The question is if we can do so

without losing our neutrality as information providers

So called ethnobibliotherapy (culturally-affirming bibliotherapy) aims at enhancing

multicultural awareness and development of cultural identity Implementations and experien-

ces in the US are mainly known (Domiczek 2011 Holman 1996) Libraries could find their

133

responsibilities through contributing in the creation of common historical narratives with the

help of digital technology

V4 perspectives

We have a past which includes a lot of similarities and differences Digital technology

might be used to collect some of them and foster the meeting and reconciling of different

approaches in order to create a common narrative So by building a commonly accessible

digital corpus and using common sources (namespaces authority databases multilingual

thesauri) to process our cultural heritage we have the possibility to encounter new approa-

ches and refine our identity Developing a complex methodology to create common histori-

cal narratives exploiting digital tools could be a field for collaboration

Fig 3

Pavol Orszaacutegh-Hviezdoslav was a great Slovak poet who wrote poems in Hungarian as well

and translated poems by Hungarian and Polish poets into Slovak ndash he can be regarded

as a sort of symbol of our common historical identity (Portret [2006])

Conclusion ndash a humble proposal

Libraries encouraged by IFLA UNESCO etc documents need to find ways and met-

hods to implement in order to support constructing cultural identity and foster intercultural

dialogue As for V4 countries projects could be designed and run to create a commonly

accessible digital corpus processed via using cooperatively built metadata sources (namespa-

ces authority databases multilingual thesauri)

When aiming to build common narratives we need to develop services with language-

independent access points in order to bridge language gaps We should consider running

projects involving historians culture experts and bibliotherapists to build a shared digital

corpus and design specific tools for research And last but not least we might establish a com-

prehensive methodology for developing international digital libraries supporting cultural

identity

134

To sum up I would say we should

encourage V4 to cooperate more actively in the field

encourage IFLA to provide clear assistance (eg guidelines methodology) in order to

support libraries to contribute to constructing cultural identity

List of References

BECKERS B 2017 Building bridges between lsquotypically Limburgianrsquo and lsquoLimburg does

not existrsquo [online] [cit 2018-08-06] Available from

httpswwwoclcorgcontentdamoclcevents2017EMEARC2017EMEARC-2017-

Session-I -Libraries-Culture-and-Identity-Barbara-Beckerspdf

DANCS Sz 2017 Information seeking andor identity seeking libraries as sources of cul-

tural identity [online] [cit 2018-08-06] Available from

httpswwwoclcorgcontentdamoclcevents2017EMEARC2017EMEARC-2017-

Session-I -Libraries-Culture-and-Identity-Szabolcs-Dancspdf

DANCS Sz 2018 Information seeking andor identity seeking libraries as sources of cul-

tural identity In Library Management Vol 39 no 12 pp 12-20

DOMICZEK AM 2011 Employing Culture-Centered Bibliotherapy in ESL Curriculum

Design [online] Post University [cit 2018-08-06] Available from

httpibrariannetnavonpaperCulture_Centered_Bibliotherapy_1_Running_Head__CU

pdfpaperid=17641075

ESTERHAacuteZY P 2016 A vereseacuteg [online] [cit 2018-08-06] Available from

httphvghuitthon201451_esterhazy_peter_urizalasrol_hagyomanyokrol

From the movie ldquoFiddler on the roofldquo 1971 Further information on the movie can be found

at the site of ISDb [online] [cit 2019-06-05] Available from

httpswwwimdbcomtitlett0067093

HALL St 1996 Introduction Who needs rsquoIdentityrsquo In HALL St DU GAY P eds

Questions of cultural identity London Sage pp 1-17

HOLMAN WD 1996 The power of poetry Validating ethnic identity through

a bibliotherapeutic intervention with Puerto Rican adolescents In Child and Adolescent

Social Work Journal Vol 13 no 6 pp 371-383

IFLA 2009 Multicultural Communities Guidelines for Library Servicesrdquo [online] 3rd

edi-

tion [cit 2018-08-06] Available from httpwwwiflaorgfilesassetslibrary-services-

to-multicultural-populationspublicationsmulticultural-communities-enpdf

IFLA 2015 Responding Public libraries and refugees [online] [cit 2018-08-06] Available

from httpwwwiflaorgfilesassetspublic-

librariespublicationslibrary_service_to_refugees_0pdf

ISODS 212482018 Information and documentation ndash Quality assessment for national

libraries

OLSSON Fr and J PETTERSSON 2018 Bibliotekariers arbete med integration och

maringngfald [online] [cit 2018-08-06] Available from httpwwwdiva-

portalorgsmashgetdiva21214782FULLTEXT01pdf

Portret of Pavol Orszaacutegh Hviezdoslav from the web [2006] Wikimedia Commons [online]

[cit 2019-06-05] Available from

httpscommonswikimediaorgwikiFileHviezdoslavjpg

135

RUSHDIE S 2017 Salman Rushdie on US identity crisis [online] [cit 2018-08-06]

Available from httpswwwbbccoukprogrammesp05j6n5g

TAUB A 2017 What the Far Rightrsquos Rise May Mean for Germanyrsquos Future [online] [cit

2018-08-06] Available from

httpswwwnytimescom20170926worldeuropegermany-far-right-electionhtm

UNESCO 2011 Warsaw Declaration lsquoCulture ndash Memory ndash Identitiesrsquo [online] [cit 2018-

08-06] Available from

httpwwwunescoorgnewfileadminMULTIMEDIAHQCICIpdfmowWarsaw_decl

arationpdf

Summary

SUPPORTING CULTURAL IDENTITY AND COMMON HISTORICAL

NARRATIVES VIA DIGITAL LIBRARY TOOLS ndash A HUMBLE PROPOSAL

Szabolcs Dancs

One might suppose that all identities have an aggression element It is far from being necessarily so

Cultural identity should be regarded as something complex dynamical a thing that changes in time

It can also be seen as a set of attributes traditionally linked to a community but identity could be very

sophisticated as well depending on the quantity and quality of information one happened to acquire

through his or her socialisation Cultural identity plays a role not to be underestimated Constructing

identity based on common cultural references and consciousness of values is not just crucial but it is

the only intellectual European response to the events (such as terror attacks) appealing to our darkest

inclinations and aiming to divide our community Libraries encouraged by IFLA and UNESCO docu-

ments need to find ways and methods to implement in order to support constructing cultural identity

and foster intercultural dialogue As for V4 countries projects could be designed and run to create

a commonly accessible digital corpus processed via using cooperatively built metadata sources (name-

spaces authority databases multilingual thesauri) Developing a complex methodology to create com-

mon historical narratives exploiting digital tools also could be a field for collaboration

136

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

ŠPECIFIKAacute PERCEPCIE POUŽIacuteVATEĽSKYacuteCH ROZHRANIacute

ONLINE EMAILOVYacuteCH SLUŽIEB SENIORMI

Annamaacuteria Brijakovaacute Katariacutena Buzovaacute Milan Regec

Uacutevod

Aj napriek ich zvyšujuacutecemu sa zaacuteujmu o využiacutevanie informačnyacutech a komunikačnyacutech

technoloacutegiiacute sa seniori stretaacutevajuacute s probleacutemami ktoreacute im znemožňujuacute ich efektiacutevne využiacuteva-

nie Prvyacutem krokom k odstraacuteneniu tyacutechto probleacutemov je pochopenie ako seniori rozumejuacute

technoloacutegiaacutem akeacute mentaacutelne modely si osvojujuacute a čo im robiacute najvaumlčšie probleacutemy pri praacuteci

s počiacutetačom a internetom Podľa jednej zo štuacutediiacute Jakoba Nielsena (2013) v ktorej porovnaacuteval

seniorov s odstupom deviatich rokov mocircžeme vidieť mieru ich zlepšenia vo všetkyacutech oblas-

tiach praacutece s internetom V porovnaniacute s mladšiacutemi použiacutevateľmi však dosahujuacute staacutele horšie

vyacutesledky Praacuteve z docircvodu postupne sa zvyšujuacutecej miery využiacutevania e-mailovyacutech služieb aj

z radov seniorov sme sa rozhodli skuacutemať nakoľko suacute e-mailoveacute rozhrania pre nich priacutevetiveacute

a nakoľko sa v nich dokaacutežu orientovať

1 Informačneacute spraacutevanie seniorov

Vekovaacute skupina seniorov predstavuje oblasť informačneacuteho spraacutevania ktoraacute nebola

v porovnaniacute s inyacutemi skupinami natoľko preskuacutemanaacute Čo sa tyacuteka priacutestupov k definovaniu

informaacutecie Dervinovaacute uvažuje o informaacutecii ako o osobnom konštrukte pričom vyacuteslednaacute

osobnaacute realita je fluidnaacute podliehajuacuteca zmenaacutem pod vplyvom vonkajšiacutech okolnostiacute a času

a vysoko subjektiacutevna (Dervin 1983) Informačneacute spraacutevanie sa ale mocircže meniť aj medzi jed-

notlivyacutemi vekovyacutemi skupinami V jednej zo štuacutediiacute ktoraacute sa tyacutekala žien s priemernyacutem vekom

82 rokov žijuacutecich v domove docircchodcov Chatmanovaacute (1991) identifikovala tri uacuterovne infor-

maacuteciiacute a s nimi suacutevisiacich informačnyacutech zdrojov Prvaacute uacuteroveň informaacuteciiacute ktoruacute nazvala bdquochit

chatldquo predstavovala zdieľanie informaacuteciiacute so všetkyacutemi Najčastejšie informačneacute zdroje pred-

stavovali masoveacute meacutediaacute Druhaacute uacuteroveň sa tyacutekala informaacuteciiacute ktoreacute staršie ženy ziacuteskavali od

členov svojej rodiny pretože ziacuteskavanie od inyacutech ľudiacute by mohlo viesť k neželanej strate

napriacuteklad sociaacutelnej poziacutecie Išlo napriacuteklad o informaacutecie tyacutekajuacutece sa osobnyacutech financiiacute Tretia

uacuteroveň predstavovala docircverneacute informaacutecie ktoreacute suacute zdieľaneacute len s odborniacutekmi

Model informačneacuteho spraacutevania seniorov v Južnej Koacuterei (Kim a Choi 2014) znaacutezorňuje

informačneacute potreby vznikajuacutece z rozličnyacutech vonkajšiacutech impulzov (Obr 1) Vstupneacute barieacutery

sa v tomto priacutepade vyhodnocujuacute na zaacuteklade individuaacutelnych kontextov kedy sa použiacutevateľ

rozhoduje v procese pokračovať alebo ho ukončiť V procese vyhľadaacutevania seniori najskocircr

137

hľadajuacute priacuteslušneacute informačneacute zdroje z ktoryacutech suacute niektoreacute vybraneacute na zhromažďovanie

informaacuteciiacute Naacutesledne seniori informaacutecie použiacutevajuacute podľa vlastnyacutech potrieb Ak v priebehu

procesu dochaacutedza k neuspokojeniu informačnej potreby vždy je možneacute prejsť na akuacutekoľvek

faacutezu Po tom čo suacute informaacutecie už raz zhromaždeneacute seniori ich buď nepoužijuacute alebo ich

použijuacute raz a zapamaumltajuacute si ich čo mocircže viesť k ďalšiemu informačneacutemu spraacutevaniu

Obr 1

Model informačneacuteho spraacutevania seniorov v Koacuterei (podľa Kim a Choi 2014)

Interakcia človeka s počiacutetačom je discipliacutena zaoberajuacuteca sa bdquonaacutevrhom hodnoteniacutem

a implementaacuteciou interaktiacutevnych vyacutepočtovyacutech systeacutemov pre ľudskeacute použitie a štuacutediom hlav-

nyacutech fenomeacutenov ktoreacute ich obklopujuacuteldquo (Hewett et al 2009) Jej hlavnyacutem cieľom je porozu-

mieť tomu ako ľudia použiacutevajuacute a interagujuacute s interaktiacutevnymi technoloacutegiami (Lopes 2016)

S oblasťou interakcie človeka s počiacutetačom suacutevisiacute predovšetkyacutem oblasť vyacuteskumu zameranaacute

na použiacutevateľskyacute zaacutežitok predstavujuacuteca to ako uacutespešne použiacutevatelia interagujuacute s produk-

tom ktoryacute využiacutevajuacute V priacutepade webovyacutech straacutenok použiacutevateľskyacute zaacutežitok tvoriacute technologic-

kaacute zložka a celkovaacute interakcia použiacutevateľa s webovou straacutenkou zahŕňajuacuteca ich vniacutemanie

emoacutecie a myšlienky z hľadiska dizajnu obsahu a značky (Lopes 2016)

Jedna z najdocircležitejšiacutech charakteristiacutek webovej straacutenky je použiteľnosť Ide o kvalita-

tiacutevny atribuacutet ktoryacute hodnotiacute do akej miery suacute rozhrania jednoducheacute na použiacutevanie (Nielsen

2012) Ďalšou docircležitou suacutečasťou použiacutevateľskeacuteho zaacutežitku je priacutestupnosť ktoruacute možno cha-

rakterizovať aj ako podmnožinu použiteľnosti Je potrebneacute zdocircrazniť že webovaacute straacutenka nie

138

je použiteľnaacute pokiaľ nie je priacutestupnaacute (Krug 2005) z čoho možno odvodiť zaacutevislosť použi-

teľnosti od priacutestupnosti

Zo strany subjektu je docircležiteacute zdocircrazniť problematiku mentaacutelnych modelov ktoreacute je

možneacute popiacutesať ako očakaacutevania a presvedčenie použiacutevateľa ako systeacutem funguje (Nielsen

2010) Ak je použiacutevateľ konfrontovanyacute s novyacutem komplexnyacutem informačnyacutem systeacutemom bu-

duje si mentaacutelne modely Tie použiacuteva na tvorbu vzťahov medzi jednotlivyacutemi komponentmi

a snažiacute sa naacutejsť cestu pre uacutespešnuacute interakciu s rozhraniacutem (Horton a Lynch 2008)

Interakcia človeka s počiacutetačom mocircže byť realizovanaacute prostredniacutectvom použiacutevateľskeacuteho

rozhrania predstavujuacuteceho priestor kde taacuteto činnosť prebieha Dizajn a využiacutevanie ovlaacuteda-

ciacutech prvkov tvoriacute jeho zaacutekladnuacute časť (Falk 2014) pričom naacutevrh použiacutevateľskeacuteho rozhrania

ako suacutečasť aspektov interakcie človeka s počiacutetačom musiacute starostlivo zvažovať požiadavky

použiacutevateľov s cieľom dosiahnuť požadovaneacute vyacutesledky

3 Percepcia použiacutevateľskeacuteho rozhrania

Percepciu možno v najširšom zmysle definovať ako spocircsob akyacutem človek reaguje na

informaacutecie Percepcia zahŕňa niekoľko procesov V prvom rade ide o rozpoznaacutevanie a inter-

pretaacuteciu informaacuteciiacute ziacuteskanyacutech pomocou zmyslov a schopnosť porozumieť vnuacutetornyacutem vlastno-

stiam alebo vzťahom Inyacutemi slovami ide o naacutehľad intuiacuteciu či rozlišovanie na zaacuteklade ziacuteska-

nyacutech vnemov (Merriam-Webster 2018) či jednotneacute povedomie odvodeneacute od senzorickyacutech

procesov počas pocircsobiaceho stimulu (Dictionarycom 2018)

31 Tvarovaacute psycholoacutegia v percepcii použiacutevateľskyacutech rozhraniacute

Percepcia je podporenaacute tvarovou psycholoacutegiou alebo inak bdquogeštalt psycholoacutegiouldquo Teoacute-

ria rozviacuteja myšlienku vniacutemania objektov viac ako suacute len jednotliveacute časti vytvaacuterajuacutece celok

V priacutepade že sme vystaveniacute komplexneacutemu vizuaacutelnemu obrazu naša myseľ rozpoznaacuteva jeho

koherentnuacute ucelenuacute formu skocircr ako pri rozpoznaacutevaniacute jeho jednotlivyacutech zložiek Princiacutepy

geštalt psycholoacutegie boli teda postaveneacute na zaacuteklade toho ako zoskupujeme objekty v prostre-

diacute a vniacutemame ich ako koncepčnyacute raacutemec Jej zaacutekony konkreacutetne zaacutekon bliacutezkosti a zaacutekon po-

dobnosti možno uplatňovať aj v navrhovaniacute webovyacutech rozhraniacute keďže hovoria veľa o tom

ako ľudia vniacutemajuacute vizuaacutelne informaacutecie a akyacute zmysel im prisudzujuacute

Zaacutekon bliacutezkosti popisuje to ako si myseľ pri vniacutemaniacute objektov ktoreacute suacute umiestneneacute

v tesnej bliacutezkosti vytvaacutera samostatnuacute skupinu Mocircžeme to vidieť na priacuteklade webovyacutech for-

mulaacuterov kedy relevantneacute informaacutecie prisudzujeme k možnostiam umiestnenyacutem v tom istom

priestore

Zaacutekon podobnosti hovoriacute o zoskupovaniacute objektov do jedneacuteho celku v priacutepade že majuacute

podobneacute vlastnosti Taacuteto similarita mocircže byť vyjadrenaacute tvarom farbou tieňom či inyacutemi

vlastnosťami Jednu z najčastejšiacutech aplikaacuteciiacute tohto zaacutekona možno pozorovať pri priečinkoch

v operačnyacutech systeacutemoch kde maacute každyacute typ suacuteboru priradenyacute dizajn ktoryacute je pre neho priacute-

značnyacute Suacutebory je tak možneacute ľahšie identifikovať len na zaacuteklade vzhľadu

32 Probleacutemy v percepcii použiacutevateľskyacutech rozhraniacute seniormi

Starnutie sprevaacutedzajuacute charakteristiky suacutevisiace s kognitiacutevnymi a fyziologickyacutemi faktor-

mi ale i sociaacutelnymi konštrukciami vniacutemania staršiacutech ľudiacute v spoločnosti (Gorman 1999)

139

Schopnosti ovlaacutedať technoloacutegie a realizovať pri tom kognitiacutevne činnosti ako suacute učenie

zapamaumltaacutevanie riešenie probleacutemov pozornosť či využiacutevanie ziacuteskanyacutech poznatkov pred-

stavujuacute zaacutekladneacute predpoklady pre efektiacutevnu interakciu s použiacutevateľskyacutem rozhraniacutem S pribuacute-

dajuacutecim vekom nastaacutevajuacute v tyacutechto oblastiach mnoheacute zmeny ktoreacute percepciu a interakciu

ovplyvňujuacute a častokraacutet v priacutepade zle navrhnutyacutech webovyacutech straacutenok i znemožňujuacute Možno

ich kategorizovať nasledovne ndash kognitiacutevne nedostatky ochorenia (Alzheimerova choroba

mierna kognitiacutevna porucha subjektiacutevna strata pamaumlti) selektiacutevna a rozdelenaacute pozornosť (fil-

trovanie podnetov a spracovanie viacero informaacuteciiacute v tom istom čase) pracovnaacute pamaumlť prie-

storovaacute organizaacutecia absorpcia novyacutech informaacuteciiacute (pomalšie spracuacutevanie informaacuteciiacute) kraacutetko-

dobaacute pamaumlť (rozhodovanie riešenie probleacutemov) dlhodobaacute pamaumlť (epizodickaacute pamaumlť prospek-

tiacutevna pamaumlť) inteligencia (riešenie probleacutemov) Fyziologickeacute nedostatky pokles zrakovyacutech

schopnostiacute strata alebo čiastočnaacute strata sluchu zniacuteženie motorickyacutech zručnostiacute

4 Vyacuteskum percepcia použiacutevateľskyacutech rozhraniacute rocircznych

e-mailovyacutech služieb seniormi

Vyacutechodiskami vyacuteskumu boli pre naacutes teoretickeacute poznatky a realizovaneacute vyacuteskumy o spraacute-

vaniacute sa seniorov na internete a o ich interakcii a použiacutevateľskom zaacutežitku s webovyacutemi rozhra-

niami

Vyacuteskum Bergstroma a kolektiacutevu (2016) sa orientoval na zistenie toho či majuacute seniori

tendenciu ignorovať informaacutecie umiestneneacute v perifeacuternych častiach použiacutevateľskeacuteho rozhra-

nia Vo vyacuteskume boli porovnaacutevaneacute tri vekoveacute skupiny mladiacute použiacutevatelia použiacutevatelia

v strednom veku a staršiacute použiacutevatelia a zaujiacutemalo naacutes akyacutem spocircsobom na webovej straacutenke

nachaacutedzali odpoveď na zadanuacute otaacutezku Vyacutesledky ukazujuacute že staršiacute ľudia sa nepozerali na

perifeacuterne časti rozhrania tak často ako mladšiacute použiacutevatelia špeciaacutelne na lokaacutelnu navigaacuteciu

umiestnenuacute vľavo na hornyacute baner a globaacutelnu navigaacuteciu v hornej časti straacutenky

Štuacutedia Jakoba Nielsena (2013) sa orientovala na vyacuteskum použiteľnosti zahŕňajuacuteci kvan-

titatiacutevne testovanie v ktorom boli použiteacute štyri metriky použiteľnosti Vyacuteskum prebiehal

v rozmedziacute 9 rokov pričom hlavnyacutem vyacutestupom je že weboveacute straacutenky sa staacutevajuacute pre seniorov

viac zrozumiteľneacute ale napriek tomu v porovnaniacute s mladšiacutemi použiacutevateľmi majuacute seniori prob-

leacutem v interakcii s nimi Až 90thinsp seniorov malo počas testovania tendenciu vzdať sa ak pri

riešeniacute uacuteloh narazilo na probleacutemy Pre seniorov je rovnako typickeacute metodicky orientovaneacute

spraacutevanie a teda rozmyacutešľanie nad každyacutem krokom ktoryacute vykonajuacute Chyboveacute hlaacutesenia kvocircli

nejasneacutemu zneniu alebo nespraacutevnemu umiestneniu seniori ľahko prehliadali Tretie zistenie

je že seniori sa ťažko vyrovnaacutevajuacute s použiacutevateľskyacutem rozhraniacutem ktoreacute nepoznajuacute alebo ktoreacute

nespĺňa ich očakaacutevania a maacute ineacute funkcionality na akeacute suacute zvyknutiacute

Vyacuteskum Campbell-Dollaghana (2016) sa špeciaacutelne zameriaval na hodnotenie plocheacuteho

dizajnu z dvoch hľadiacutesk estetickaacute priacuteťažlivosť a použiteľnosť Porovnaacutevali sa pritom dve

vekoveacute skupiny ndash mladšiacute použiacutevatelia (menej ako 25 rokov) a staršiacute použiacutevatelia (viac ako 35

rokov) Ako sa očakaacutevalo mladšiacute použiacutevatelia hodnotili weboveacute straacutenky použiacutevajuacutece plochyacute

dizajn ako viac priacuteťažliveacute v porovnaniacute so staršiacutemi použiacutevateľmi Prekvapivyacutem zaacuteverom pred-

chaacutedzajuacutecej štuacutedie Meyerovej (Meyer 2015) spomenutej v člaacutenku je že mladšiacute použiacutevatelia

sa siacutece na webovej straacutenke použiacutevajuacutecej plochyacute dizajn orientujuacute pomerne ryacutechlo nie vždy

však rozumejuacute použiacutevateľskeacutemu rozhraniu Ich klikanie a nachaacutedzanie spraacutevnych riešeniacute pri

interakcii sa ukaacutezalo skocircr ako naacutehodneacute

140

41 Cieľ vyacuteskumu

Predmetom vyacuteskumu bola percepcia a interakcia seniorov s webovyacutem rozhraniacutem rocircz-

nych e-mailovyacutech služieb a interaktiacutevnych prvkov pre vykonanie akcie Objektom boli pou-

žiacutevateľskeacute rozhrania vybranyacutech e-mailovyacutech služieb Našiacutem hlavnyacutem cieľom bolo zistiť ako

seniori vniacutemajuacute interpretujuacute a interagujuacute s obsahom a prvkami v danyacutech rozhraniach K tomu

sa vzťahujuacute čiastkoveacute ciele identifikaacutecia a interpretaacutecia probleacutemov s ktoryacutemi sa seniori

stretaacutevajuacute pri interakcii s rozhraniami ryacutechlosť identifikovania a použitia cieľovyacutech prvkov

rozhrania seniormi ako rozhranie ovplyvňuje percepciu a interakciu (vizuaacutelna hierarchia

a rozloženie prvkov pomenovanie prvkov štyacutel grafickeacuteho dizajnu) a to ako seniori rozpoz-

naacutevajuacute vyacuteznam ikon

42 Metodoloacutegia

Vychaacutedzajuacutec z teoretickyacutech konceptov oblastiacute percepcie a interakcie človeka s počiacuteta-

čom a už realizovanyacutech vyacuteskumov sme sa rozhodli svoj vyacuteskum unikaacutetne ohraničiť na vy-

branuacute skupinu niekoľkyacutech e-mailovyacutech služieb

Aplikovanaacute bola tradičnaacute metoacuteda použiacutevateľskeacuteho testovania formou zadaacutevania uacuteloh

spolu s priebežnyacutem hlasnyacutem mysleniacutem respondentiek v kombinaacutecii s metoacutedou sledovania

pohľadu Kombinaacutecia tyacutechto metoacuted zabezpečila zber kvalitatiacutevnych ako aj kvantitatiacutevnych

daacutet Zariadenie na sledovanie pohľadu predstavuje prostriedok zaznamenaacutevania očnyacutech po-

hybov za uacutečelom ich spaumltnej analyacutezy a vyhodnotenia Samotnyacute princiacutep sledovania pohybu

očiacute spočiacuteva v zaznamenaacutevaniacute pohybov očiacute zatiaľ čo respondent skuacutema vizuaacutelny podnet

(Carpenter a Robson 1998) V našom priacutepade sme sa zamerali na metoacutedu zisťovania poziacutecie

pohľadu predstavujuacutecu bod vo vizuaacutelnom poli subjektu kam sa jeho oko momentaacutelne pozeraacute

s najvaumlčšou mierou ostrosti Zaacutemerom použitia tejto metoacutedy bolo presneacute stanovenie priebehu

fixaacuteciiacute pohľadu počas vykonaacutevania zadanej uacutelohy Pri testovaniacute sme použili externuacute kameru

na sniacutemanie tvaacutere použiacutevateľa a na zaacuteznam zvuku vďaka ktoryacutem sme mohli analyzovať

hlasneacute myslenie ktoreacute prebiehalo suacutebežne Použityacutem zariadeniacutem na sledovanie pohľadu bol

Tobii Pro X3-120

Skuacutemali sme weboveacute rozhrania 4 e-mailovyacutech služieb Zoznam (httpszmailzoznamsk)

Outlook (httpsoutlooklivecom) Inbox by Gmail (httpsinboxgooglecom) Gmail

(httpsmailgooglecom) Tieto služby sme vybrali na zaacuteklade ich všeobecneacuteho rozšiacuterenia

a dostupnosti slovenskej verzie použiacutevateľskeacuteho rozhrania Okrem služby Gmail boli ostatneacute

služby pre respondentky vo vaumlčšine priacutepadov neznaacuteme Poradie e-mailovyacutech služieb sa však

pri jednotlivyacutech respondentkaacutech odlišovalo postupnyacutem rotovaniacutem tak aby sa každaacute služba

ocitla ako prvaacute v poradiacute približne rovnako často Vyacutenimkou bola služba Gmail ktoruacute už

respondentky prevažne poznali a mala sluacutežiť ako kontrolnaacute

421 Vyacuteskumnaacute vzorka

Vyacuteskumnuacute vzorku tvorili seniori ktoriacute mali aspoň zaacutekladnuacute znalosť praacutece s počiacutetačom

a internetom Selektiacutevny vyacuteber bol realizovanyacute na zaacuteklade konkreacutetnych kriteacuteriiacute uacutečasť na po-

čiacutetačovom kurze bdquoInternet a e-mail pre seniorovldquo v Staromestskej knižnici v Bratislave alebo

preukaacutezanie zručnostiacute zodpovedajuacutecim zručnostiam z tohto kurzu (Regec 2018) nepoužiacuteva-

nie bifokaacutelnych alebo multifokaacutelnych okuliarov pri praacuteci s počiacutetačom Finaacutelny počet vhod-

nyacutech respondentiek bol osem Respondentmi zaradenyacutemi do konečneacuteho hodnotenia boli iba

ženy ich priemernyacute vek predstavoval 7275 rokov Z hľadiska vzdelania mali 2 respondent-

141

ky ukončeneacute stredoškolskeacute vzdelanie a 6 respondentiek malo ukončeneacute vysokoškolskeacute vzde-

lanie Všetky z nich mali trvalyacute pobyt v Bratislave

43 Priebeh testovania

Respondentky počas testovania riešili 6 uacuteloh na zaacuteklade pripraveneacuteho scenaacutera predsta-

vovali zaacutekladnuacute interakciu pri použiacutevaniacute e-mailovyacutech služieb Uacutelohy boli pre všetky e-mailo-

veacute služby rovnakeacute a boli zadaacutevaneacute v rovnakom poradiacute

1 Naacutejdenie a interakcia s tlačidlom pre napiacutesanie novej spraacutevy a interakcia s prvkami

pre odoslanie napiacutesanej spraacutevy po vyplneniacute textovyacutech poliacute vo formulaacuteri ndash bdquoRadi by

ste poslali pozdrav svojmu vnukovi Napiacutešte mu spraacutevu s ľubovoľnyacutem predmetom

a kraacutetkym textom na adresu mojvnucikgmailcomldquo

2 Naacutejdenie a interakcia s priečinkom odoslanyacutech spraacutev ndash bdquoNaacutejdite odoslanuacute spraacutevu

a nahlas ju prečiacutetajteldquo

3 Naacutejdenie a interakcia s funkciou preposlať ndash bdquoTuacuteto spraacutevu by ste chceli preposlať aj

svojej dceacutere Urobte tak na adresu mojadcerkagmailcomldquo

4 Naacutejdenie a interakcia s funkciou označenia za docircležiteacute ndash bdquoTuacute istuacute spraacutevu by ste si

radi označili za docircležituacutepriacuteznačnuacute Naacutejdite ju a urobte toldquo

5 Naacutejdenie a interakcia s funkciou odstraacuteniť ndash bdquoVyberte si akuacutekoľvek prijatuacute spraacutevu

a vymažte juldquo

6 Naacutejdenie a interakcia s funkciou odpovedať ndash bdquoNaacutejdite a otvorte si spraacutevu od Mojej

babky Odpovedzte na ňu kraacutetkou spraacutevouldquo

44 Analyacuteza a vyhodnocovanie

Pri analyacuteze ziacuteskanyacutech daacutet boli použiteacute tradičneacute metoacutedy použiacutevaneacute v oblasti testovania

použiteľnosti interakcie a použiacutevateľskeacuteho zaacutežitku overovacie vyhodnocovanie (použiacuteva-

teľsky založeneacute vyhodnocovanie fungovania rozhrania pričom hlavnyacutem cieľom je identifi-

kovať probleacutemy s použiteľnosťou Lučenič 2012) subjektiacutevne hodnotenie (poskytuje a ove-

ruje informaacutecie o naacutezoroch použiacutevateľov na testovaneacute rozhranie uacutečinnosť a efektiacutevnosť)

a analyacuteza kritickyacutech miest rozhrania (ide o otvorenuacute retrospektiacutevnu metoacutedu zisťovania toho

ako sa použiacutevatelia stavajuacute ku kritickyacutem miestam a vlastnostiam rozhrania a k ich hodnote-

niu (Lučenič 2012) Suacutečasťou bolo aj extrospektiacutevne pozorovanie spraacutevania respondentiek

s priebežnyacutem aj retrospektiacutevnym verbaacutelnym protokolom

Vyhodnocovanie daacutet zo zariadenia na sledovanie pohľadu prebiehalo v programe Tobii

Studio Professional Edition verzia 348 Osobitne sa zaznamenaacutevalo to či bola danaacute uacuteloha

alebo jej čiastkoveacute kroky splneneacute samostatne s naacutepoveďou alebo ich respondentka nedokaacute-

zala splniť vocircbec Pri rocircznych možnostiach splnenia uacutelohy sa tiež zaznamenaacuteval spocircsob

ktoryacute si respondentka zvolila Okrem miery uacutespechu sa sledoval čas ktoryacute bol potrebnyacute na

danyacute uacutekon Aby sa odstraacutenili vplyvy ako napriacuteklad rozličnaacute uacuteroveň piacutesania na klaacutevesnici či

rozhodnutie napiacutesať kratšiu alebo dlhšiu spraacutevu vždy sa zaznamenaacuteval iba čas od zadania

otaacutezky ndash invokaacutecie po najbližšiu vykonateľnuacute akciu (spravidla kliknutie myšou na spraacutevny

ovlaacutedaciacute prvok)

142

Zaznamenaacutevali sa štyri rozličneacute časy

invokaacutecia ndash dokončenie čiacutetania otaacutezky na časovej osi reprezentujuacuteca začiatok

oči ndash čas ktoryacute senior potreboval aby ostrou časťou svojho zrakoveacuteho poľa prvyacute raz

fixoval svoj pohľad na danyacute ovlaacutedaciacute prvok

uvedomenie ndash metoacutedou suacutečasneacuteho hlasneacuteho myslenia sa z prejavu respondentky sle-

doval čas kedy bolo zjavneacute že si uvedomila spraacutevnu funkciu zvoleneacuteho ovlaacutedacieho

prvku

akcia ndash čas kedy došlo k vykonaniu požadovanej akcie spravidla k uacutespešneacutemu klik-

nutiu na spraacutevny prvok

Probleacutemy identifikovaneacute manuaacutelne pri opakovanom prehraacutevaniacute zaacuteznamov boli spraco-

vaneacute do podoby tepelnyacutech maacutep a maacutep cesty pohľadu pričom jednotliveacute služby boli porovnaacute-

vaneacute navzaacutejom medzi sebou za uacutečelom hľadania optimaacutelneho riešenia danej uacutelohy

Mieru efektivity daneacuteho rozhrania reprezentujuacute časy potrebneacute na vykonanie uacutespešnej

akcie po vysloveniacute invokaacutecie Tieto boli spracovaneacute formou kontingenčnej tabuľky

Miera použiteľnosti jednotlivyacutech rozhraniacute seniormi bola vyjadrenaacute indexom uacutespešnosti

pri plneniacute jednotlivyacutech uacuteloh resp jednotlivyacutech čiastkovyacutech krokov v raacutemci jednej uacutelohy Pri

vyhodnocovaniacute sme použili metoacutedu merania miery uacutespešnosti podľa Jakoba Nielsena (Niel-

sen 2001) Pri jednotlivyacutech respondentkaacutech sme pri každej uacutelohe zaznamenali či ju dokaacutezali

splniť samostatne s pomocou alebo sa im ju splniť nepodarilo Vyacutesledneacute skoacutere index uacutespeš-

nosti bolo vypočiacutetaneacute podľa vzorca

x = ((NS times 1 + NP times 05) N)100

kde NS je počet respondentiek ktoreacute splnili uacutelohu samostatne NP počet respondentiek ktoreacute

splnili uacutelohu s pomocou a N celkovyacute počet respondentiek ktoreacute sa o splnenie uacutelohy pokuacutesili

45 Vyacutesledky

Vo vyacuteskume sme analyzovali dva zaacutekladneacute činitele čas a spocircsob splnenia zadanyacutech uacuteloh

a mieru uacutespešnosti splnenia tyacutechto uacuteloh

451 Analyacuteza času a spocircsobu splnenia zadanyacutech uacuteloh

Tab 1 zobrazuje e-mailoveacute služby a priemernyacute čas vykonania udalostiacute v raacutemci jednotli-

vyacutech uacuteloh pričom udalosti suacute rozdeleneacute nasledovne prvaacute fixaacutecia uvedomenie si riešenia

uacutelohy prostredniacutectvom slovneacuteho vyjadrenia respondentky a vykonanie interakcie

Ako hodnotiace kriteacuterium sme si stanovili čas jednotlivyacutech udalostiacute V tabuľke suacute zvyacute-

razneneacute najvyššie priemerneacute časy jednotlivyacutech udalostiacute indikujuacutece probleacutemy ktoreacute mali se-

niori pri vykonaacutevaniacute uacutelohy Zaznamenaneacute probleacutemy pri interakcii s použiacutevateľskyacutem rozhra-

niacutem mocircžeme rozdeliť na tri typy 1 percepčnyacute použiacutevatelia nevedeli naacutejsť ovlaacutedaciacute prvok

potrebnyacute pre vykonanie uacutelohy (čas do prvej fixaacutecie) 2 kognitiacutevny použiacutevatelia nedokaacutezali

rozpoznať funkciu daneacuteho prvku aj keď ho videli (uvedomenie si riešenia) a 3 motorickyacute

resp funkčnyacute použiacutevatelia nevedeli použiť danyacute ovlaacutedaciacute prvok či už kvocircli vlastneacutemu mo-

torickeacutemu obmedzeniu ktoreacute bolo umocneneacute zlyacutem dizajnom prvku alebo kvocircli neadekvaacutetnej

funkčnosti (vykonanie interakcie)

143

Tabuľka 1

Priemerneacute časy spraacutevnej reakcie na zadanuacute uacutelohu (n = 8) Zvyacuterazneneacute suacute časy indikujuacutece

vyacuteznamnuacute barieacuteru v použiteľnosti

Vykonaacutevaneacute uacutelohy

Zaznamenaneacute udalosti v raacutemci

e-mailovej služby 1 2 3 4 5 6 7

Gmail

prvaacute fixaacutecia 00002 00001 00007 00039 00051 00046 00007

uvedomenie si riešenia 00008 00001 00007 00052 00059 00057 00009

vykonanie interakcie 00012 00002 00008 00104 00102 00058 00011

Inbox by Google

prvaacute fixaacutecia 00125 00001 00106 00127

00051 00008

uvedomenie si riešenia 00246 00002 00107 00149

00052 00011

vykonanie interakcie 00256 00003 00108 00151

00054 00013

Outlook

prvaacute fixaacutecia 00035 00003 00010 00024 00112 00022 00014

uvedomenie si riešenia 00036 00005 00010 00041 00124 00023 00016

vykonanie interakcie 00039 00006 00012 00042 00142 00027 00016

Zoznam

prvaacute fixaacutecia 00011 00005 00006 00009 00047 00031 00010

uvedomenie si riešenia 00015 00005 00008 00037 00055 00118 00012

vykonanie interakcie 00049 00006 00010 00039 00059 00121 00012

1 Naacutejdenie tlačidla na napiacutesanie novej spraacutevy

2 Odoslanie napiacutesanej spraacutevy po vyplneniacute textovyacutech poliacute vo formulaacuteri

3 Naacutejdenie priečinku s odoslanyacutemi spraacutevami

4 Naacutejdenie funkcie bdquoPreposlaťldquo

5 Naacutejdenie funkcie bdquoOznačiť za docircležiteacuteldquo

6 Naacutejdenie funkcie bdquoOdstraacuteniťldquo

7 Naacutejdenie funkcie bdquoOdpovedaťldquo

452 Miera uacutespešnosti splnenia zadanyacutech uacuteloh

Každaacute z použityacutech e-mailovyacutech služieb preukaacutezala svoje silneacute i slabeacute straacutenky čo mocircže-

me vidieť v Tab 2 Celkovo najuacutespešnejšiacute Gmail sa na tejto poziacutecii ocitol čiastočne aj preto

že vaumlčšina respondentiek s niacutem už mala predchaacutedzajuacutecu skuacutesenosť V tomto priacutepade okrem

probleacutemu s označovaniacutem spraacutev ako docircležityacutech sa ako jedna z ťažkostiacute javilo to že respon-

dentky nedokaacutezali rozpoznať rozdiel medzi odstraacuteneniacutem jednotlivej spraacutevy a odstraacuteneniacutem

všetkyacutech spraacutev v raacutemci jednej konverzaacutecie Jedna respondentka si pomyacutelila odstraacutenenie spraacute-

vy s jej označeniacutem ako bdquoSPAMldquo

144

Služby Outlook a Inbox použiacutevajuacute takzvanyacute plochyacute dizajn ktoryacute je charakteristickyacute vy-

užiacutevaniacutem pastelovyacutech farieb a minimalistickyacutem zobrazovaniacutem interaktiacutevnych prvkov mno-

hokraacutet prostredniacutectvom ikon a tlačidiel s nevyacuteraznyacutem prechodom čo pre respondentky spocirc-

sobovalo probleacutemy s ich videniacutem a naacuteslednou identifikaacuteciou vyacuteznamu

V priacutepade služby Inbox až polovica respondentiek nenašla priečinky s jednotlivyacutemi

spraacutevami ktoreacute sa zobrazili len po kliknutiacute na nevyacuterazneacute tlačidlo takzvaneacuteho hamburgeroveacute-

ho menu umiestneneacuteho vľavo hore ktoreacuteho vyacuteznam nepoznali Na preposielanie spraacutevy služba

Inbox použiacuteva ikonu umiestnenuacute pomerne vo veľkej vzdialenosti od napiacutesaneacuteho textu a to

v dolnej časti okna s otvorenou spraacutevou Pre seniorov je ikona ťažko viditeľnaacute a bez kontex-

tovej naacutepovede v podobe bdquohoveraldquo i ťažko rozpoznateľnaacute

Podobne je to aj v službe Outlook ktoraacute na preposlanie použiacuteva ikonu umiestnenuacute v hor-

nej časti otvorenej spraacutevy ktorej okno je v porovnaniacute s Inboxom vyacuterazne menšie čiacutem sa

skracujuacute sakaacutedy medzi jednotlivyacutemi prvkami To zodpovedaacute kratšiemu času v naacutejdeniacute ikony

avšak čas rozpoznania je približne rovnako dlhyacute

Označiť spraacutevu za docircležituacute v službe Outlook bolo pre respondentky značne problema-

tickeacute napriek tomu že akciu je možneacute vykonať dvomi spocircsobmi a to buď použitiacutem ikony

v podobe zobrazujuacuteceho sa bdquohoveraldquo nad jednotlivyacutemi spraacutevami alebo prostredniacutectvom iko-

ny pre otvorenie ďalšiacutech akciiacute v ktoryacutech textoveacute označenie bdquooznačiť priacuteznakomldquo predstavo-

valo spraacutevne riešenie V priacutepade služby Gmail išlo o označenie prostredniacutectvom hviezdičky

alebo textoveacuteho priacutekazu bdquoOznačiť hviezdičkouldquo V ponuke s možnosťami sa nachaacutedzal priacute-

kaz bdquoOznačenie ako docircležiteacuteldquo ktoryacute respondentky prirodzene považovali za spraacutevne rieše-

nie napriek tomu že ide o možnosť s odlišnyacutem vyacuteznamom

Seniori sa veľa raacutez nedokaacutežu efektiacutevne pohybovať v textovyacutech formulaacuteroch a presuacutevať

kurzor klaacutevesnice na miesto kde chcuacute piacutesať text napriacuteklad vytvaacuteraniacutem novyacutech riadkov To

predstavuje probleacutem pri odpovedaniacute na spraacutevu v službe Zoznam ktoraacute nechaacuteva predchaacutedza-

juacuteci text spolu s metadaacutetami v poli kde sa piacuteše odpoveď

Tabuľka 2

Porovnanie indexu miery uacutespešnosti v raacutemci plnenia jednotlivyacutech uacuteloh v emailovyacutech

službaacutech

miera uacutespešnosti ()

uacuteloha Outlook Inbox Gmail Zoznam

Naacutejdenie priečinku s odoslanyacutemi spraacutevami 100 50 100 93

Naacutejdenie možnosti na preposlanie spraacutevy 75 64 88 71

Označenie spraacutevy za docircležituacute alebo priacuteznačnuacute 56 0 38 79

Odstraacutenenie prijatej spraacutevy 81 86 75 86

Odpovedanie na spraacutevu 75 79 100 25

Celkovaacute miera uacutespešnosti 78 56 80 71

Funkcia nebola dostupnaacute nakoľko však ide o funkciu ovplyvňujuacutecu použiacutevateľskuacute skuacutesenosť do

vyacutepočtu celkoveacuteho priemeru bola zahrnutaacute nulovaacute hodnota

V hodnoteniacute celkovej miery uacutespešnosti možno ako najmenej použiacutevateľsky priacutevetivuacute

spomedzi všetkyacutech služieb pre seniorov označiť službu Inbox Použiacutevanie ikon s ktoryacutemi sa

145

predtyacutem nestretli a umiestňovanie prvkov v perifeacuternych častiach weboveacuteho rozhrania zne-

možňuje seniorom percepciu a rozpoznanie tyacutechto funkciiacute

Mieru uacutespešnosti sme pri prvej uacutelohe v ktorej mali respondentky napiacutesať novuacute spraacutevu

na určenuacute adresu hodnotili podrobne po jednotlivyacutech krokoch tak ako to je zobrazeneacute

v Tab 3 V prvom kroku tyacutekajuacutecom sa interakcie s tlačidlom na napiacutesanie spraacutevy mali

respondentky probleacutem s naacutejdeniacutem a identifikovaniacutem tlačidla v službe Inbox ktoreacuteho umies-

tnenie a zobrazenie bolo vo veľkej miere neadekvaacutetne

V službe Outlook mali respondentky probleacutem so spraacutevnym umiestneniacutem kurzora do po-

ľa pre napiacutesanie e-mailovej adresy kvocircli plocheacutemu dizajnu ktoryacute skresľoval ohraničenie

priestoru na piacutesanie Viacero respondentiek klikalo na tlačidlo bdquoKomuldquo ktoreacute však sluacuteži na

vyacuteber uloženyacutech kontaktov preto sa im kurzor počiacutetačovej myši nedarilo do poľa spraacutevne

umiestniť Na druhej strane ak sa im už do poľa na zadaacutevanie adresy podarilo kliknuacuteť spraacutev-

ne ponuacuteknutie poslednyacutech použityacutech adries bez potreby zadania počiatočneacuteho piacutesmena žela-

nej adresy viedlo k vysokej miere využitia tejto možnosti V priacutepade ak sa ponuka na dopl-

nenie e-mailovej adresy začne zobrazovať až po zadaniacute prvyacutech piacutesmen senior si ju už

vaumlčšinou nevšimne nakoľko je plne suacutestredenyacute na piacutesanie na klaacutevesnici a obrazovku vocircbec

nesleduje Pri piacutesaniacute sa navyše často pomyacuteli a ponuacutekaneacute možnosti na doplnenie sa tyacutem stra-

tia Zmaumltočne pocircsobiacute ak sa napriek uacutespešneacutemu dopiacutesaniu e-mailovej adresy taacuteto v naacutevrhoch

staacutele zobrazuje Senior ju tak vidiacute zobrazenuacute duplicitne čo pre neho spocircsobuje neistotu

najmauml ak taacuteto navrhovanaacute adresa zakryacuteva nasledujuacutece pole do ktoreacuteho maacute senior piacutesať

(predmet) Z tohto docircvodu by bolo vhodnejšie zobrazovať naacutevrhy nad vypĺňanyacutem poľom

a nie pod niacutem aby neprekryacutevali nasledujuacutece položky

Tabuľka 3

Porovnanie indexu miery uacutespešnosti pri plneniacute parciaacutelnych uacuteloh v raacutemci uacutelohy č 1

napiacutesanie novej spraacutevy

miera uacutespešnosti ()

Naacutezov parciaacutelnej uacutelohy pri piacutesaniacute novej spraacutevy Outlook Inbox Gmail Zoznam

Kliknutie na tlačidlo pre vytvorenie novej spraacutevy 75 43 93 75

Okamžitaacute fixaacutecia na okno s novou spraacutevou po

kliknutiacute na tlačidlo pre vytvorenie novej spraacutevy 75 100 100 100

Kliknutie do poľa bdquoKomuldquo 63 100 100 100

Fixaacutecia na ponuacutekaneacute vyacutesledky pri zadaacutevaniacute e-

mailovej adresy 75 100 86 0

Kliknutie na ponuacutekaneacute vyacutesledky 81 64 86 0

Fixaacutecia na oznaacutemenie o tom že spraacuteva bola

odoslanaacute 0 29 14 50

Celkovaacute miera uacutespešnosti 61 73 80 54

Funkcia nebola dostupnaacute nakoľko však ide o funkciu ovplyvňujuacutecu použiacutevateľskuacute skuacutesenosť do

vyacutepočtu celkoveacuteho priemeru bola zahrnutaacute nulovaacute hodnota

146

5 Diskusia

Zobrazenie

Na zaacuteklade vyacutesledkov skuacutemania sa naacutem podarilo identifikovať niekoľko faktorov nepriaz-

nivo ovplyvňujuacutecich percepciu a interakciu staršiacutech ľudiacute s webovyacutemi rozhraniami V prvom

rade ide o použiacutevanie plocheacuteho dizajnu v ktorom seniori nedokaacutežu efektiacutevne identifikovať

a rozliacutešiť zaacutekladneacute ovlaacutedacie prvky a vstupneacute polia ktoreacute suacute nevyacuterazneacute bez jednoznačneacuteho

ohraničenia a splyacutevajuacute s celkovyacutem prostrediacutem použiacutevateľskeacuteho rozhrania Rozhrania služieb

Outlook a Inbox ktoreacute suacute vytvoreneacute v tomto grafickom štyacutele seniori nepoznali často preto

neklikli do želaneacuteho vstupneacuteho poľa na prvyacute raz alebo vocircbec nakoľko nedokaacutezali odhadnuacuteť

kde sa nachaacutedzajuacute jeho neviditeľneacute hranice resp to či sa tam nejakeacute pole vocircbec nachaacutedza

Veľkyacute probleacutem predstavuje ak sa v podobe kontextovej naacutepovede po prejdeniacute myšou

nad prvkom zjavujuacute samotneacute ovlaacutedacie prvky a to iba v ikonografickej podobe ako je tomu

pri službe Outlook kde len 56thinsp respondentiek dokaacutezalo označiť spraacutevu za docircležituacute okrem

toho respondentky si takeacuteto ikony všimli iba v ojedinelyacutech priacutepadoch a použili radšej inyacute spocirc-

sob

Textoveacute priacutekazy suacute efektiacutevne len v priacutepade že suacute dostatočne vyacuterazneacute a ľahko klikateľ-

neacute ideaacutelne v podobe tlačidiel s odlišnou farbou Staršiacute ľudia rozumejuacute ikonaacutem ktoreacute poznajuacute

alebo ktoreacute suacute navrhnuteacute tak že dostatočne jasne indikujuacute akciu ktoraacute prebehne Ako ideaacutelna

sa ukazuje kombinaacutecia pri ktorej je ovlaacutedaciacute prvok jednoznačne ohraničenyacute ako tlačidlo a vo

vnuacutetri prezentovanyacute textovyacutem priacutekazom namiesto ikony Uacutelohy ktoreacute bolo možneacute splniť

pomocou takyacutechto ovlaacutedaciacutech prvkov zaznamenaacutevali pri testovaniacute najvyššiu uacutespešnosť a to

aj v inyacutech službaacutech

Umiestnenie

Textoveacute notifikaacutecie o vykonanej akcii suacute zobrazovaneacute buď vo veľkej vzdialenosti od

tlačidla ktoryacutem bola vykonanaacute akcia alebo priacuteliš kraacutetko na to aby ich senior stihol zaregis-

trovať a opticky priacuteliš vzdialeneacute od miesta poslednej vykonanej akcie (napriacuteklad kliknutie na

tlačidlo Odoslať) Oveľa efektiacutevnejšie suacute pre seniora ineacute indikaacutetory o uacutespešnom vykonaniacute

akcie napriacuteklad vyacuteraznaacute grafickaacute zmena rozhrania či zatvorenie ovlaacutedaciacutech prvkov pomo-

cou ktoryacutech senior poslednuacute akciu uacutespešne vykonal

Čo sa tyacuteka neprimeranej vzdialenosti medzi ovlaacutedaciacutemi prvkami tu sa ukaacutezala docircle-

žitosť vniacutemania percepcie zo psychologickeacuteho hľadiska Zaacutekon bliacutezkosti bližšie popiacutesanyacute

v kap 3 hovoriacute o štruktuacuterovaniacute informaacuteciiacute do logickyacutech jednotiek kedy relevantneacute informaacute-

cie prisudzujeme k možnostiam umiestnenyacutem v tom istom priestore Ak suacute od seba jednotli-

veacute ovlaacutedacie prvky neprimerane vzdialeneacute seniori nenachaacutedzajuacute medzi nimi vzaacutejomneacute pre-

pojenie

Funkcionalita

Funkcionalita ovlaacutedaciacutech prvkov musiacute byť pre seniorov jasnaacute Jeden z vyacuteraznyacutech

probleacutemov služby Zoznam sa tyacutekal praacuteve funkcionality tlačidla na napiacutesanie novej spraacutevy

ktoreacute nebolo plne klikateľneacute Ak seniori klikali na miesto ktoreacute klikateľneacute nebolo nedokaacuteza-

li vykonať akciu a nepokračovali ďalej

147

Probleacutem s funkcionalitou sme mohli identifikovať aj pri službe Gmail kedy ak pri od-

povedaniacute na spraacutevu seniori neklikli na presne ohraničenyacute textovyacute priacutekaz na vykonanie akcie

bdquoPreposlaťldquo automaticky vykonali inuacute akciu ako mali v uacutemysle Použiacutevateľskeacute rozhranie by

malo eliminovať situaacutecie pri ktoryacutech nastaacutevajuacute takeacuteto chyboveacute interakcie keďže seniori si

veľakraacutet takuacuteto chybu neuvedomia alebo uvedomia až po dlhšom čase

Terminoloacutegia

Nerozpoznanie vyacuteznamu a nejednoznačnosť pojmov je jednyacutem z častyacutech probleacutemov

použiacutevateľskyacutech rozhraniacute Ak je pre interakciu zvolenyacute pojem ktoryacute seniori nepoznajuacute ale-

bo abstraktneacute pomenovanie ktoreacutemu ako neskuacuteseniacute použiacutevatelia nerozumejuacute seniori ho

nepoužiacutevajuacute Je to možneacute vidieť v priacutepade použiacutevania textoveacuteho priacutekazu bdquonastaviť priacuteznakldquo

označujuacuteci funkciu pre označenie spraacutevy za docircležituacute ktoryacute použiacutevali služby Outlook a Zo-

znam Terminologickeacute nedostatky boli ďalej identifikovaneacute pri preposielaniacute spraacutevy v službe

Zoznam kedy respondentky namiesto spraacutevnej možnosti bdquoPoslať ďalejldquo často volili funkciu

bdquoPreposlať bez uacutepravldquo ktoraacute však očakaacutevala zadanie adresy priamo v riadku s ostatnyacutemi

ovlaacutedaciacutemi prvkami ndash a to dokonca pred kliknutiacutem na odkaz bdquoPreposlať bez uacutepravldquo

V priacutepade označenia spraacutevy za docircležituacute v službe Gmail išlo o označenie prostredniacutectvom

hviezdičky alebo textoveacuteho priacutekazu bdquoOznačiť hviezdičkouldquo V ponuke s možnosťami sa však

ako prvyacute nachaacutedzal priacutekaz bdquoOznačenie ako docircležiteacuteldquo ktoreacute respondentky považovali za spraacutevne

riešenie napriek tomu že ide o možnosť s odlišnyacutem vyacuteznamom

Mentaacutelne modely

Použiacutevateľskeacute rozhrania v mnohyacutech priacutepadoch nie suacute prispocircsobeneacute mentaacutelnym mode-

lom staršiacutech ľudiacute čo dokazuje priacuteklad zo služby Zoznam kedy pri odpovedaniacute na spraacutevu sa

senior na zaacuteklade skuacutesenostiacute z inyacutech služieb nevie orientovať v zobrazeniacute textu spolu s meta-

daacutetami prechaacutedzajuacutecej spraacutevy v poli v ktorom piacuteše odpoveď Rovnako ak dochaacutedza k dupli-

citneacutemu zobrazeniu e-mailovyacutech adries pri ich piacutesaniacute do poľa bdquoKomuldquo je to pre seniorov

často rušiveacute a maumltuacutece najmauml keď zakryacutevajuacute ostatnuacute časť formulaacutera

Zaacutever

Motivaacutecia seniorov plnohodnotne sa začleniť do modernej spoločnosti využiacutevajuacutecej ako

primaacuterne meacutedium komunikaacutecie internet je dostatočne silnaacute na prekonanie barieacuter s ktoryacutemi

sa stretaacutevajuacute Napriek tomu prispocircsobenie dizajnu a implementovanie naacutevrhov vyplyacutevajuacute-

cich z vyacuteskumov a štuacutediiacute percepcie tejto vekovej skupiny mocircže tento priechod uľahčiť a spriacute-

jemniť čo mocircže motivovať aj tyacutech ktoriacute sa použiacutevať internet ešte neodhodlali alebo to vzda-

li po niekoľkyacutech neuacutespešnyacutech pokusoch

Ako najvaumlčšiacute probleacutem je teda možneacute vymedziť neporozumenie mentaacutelnym modelom

seniorov ktoreacute sa prejavuje použitiacutem plocheacuteho dizajnu nejednoznačnyacutem pomenovaniacutem tla-

čidiel a použiacutevaniacutem malyacutech ikon s vyacuteznamom ktoryacute je pre seniorov nezrozumiteľnyacute Pri na-

vrhovaniacute webovyacutech rozhraniacute je potrebneacute myslieť na to že seniori ťažšie rozpoznaacutevajuacute infor-

maacutecie ktoreacute suacute pre nich noveacute alebo prezentovaneacute neočakaacutevanou formou Naacutevrh rozhrania

ktoreacute jasne indikuje možnuacute interakciu ponuacuteka dostatočne efektiacutevnu spaumltnuacute vaumlzbu a zobrazuje

relevantneacute informaacutecie s jasnyacutem popisom je zaacutekladnyacutem predpokladom jeho uacutespešneacuteho vyu-

žiacutevania aj staršiacutemi ľuďmi Ak sa navrhovaneacute zlepšenia podariacute preniesť do praxe predmetom

148

ďalšieho vyacuteskumu bude nakoľko sa prejavia na zlepšeniacute reaacutelnej priacutestupnosti a použiteľnosti

a taktiež to či si ich noviacute použiacutevatelia e-mailu dokaacutežu osvojiť ryacutechlejšie Percepcia seniorov

odhliadnuc od ich skuacutesenostiacute maacute svoje špecifikaacute a skuacutesenosti z praxe pri asistovaniacute na kur-

zoch počiacutetačovej gramotnosti ukazujuacute že mobilneacute zariadenia a tablety suacute pre nich svojiacutem

rozhraniacutem priacutevetivejšie Vyacuteskum je preto možneacute ďalej rozšiacuteriť aj o porovnanie použiteľnosti

a interakcie s rozhraniacutem na mobilnyacutech zariadeniach

Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute spraacute-

vanie sa človeka v digitaacutelnom priestore Vznikol tiež vďaka podpore v raacutemci OP Vyacuteskum

a vyacutevoj pre dopytovo-orientovanyacute projekt Univerzitnyacute vedeckyacute park Univerzity Komenskeacuteho

v Bratislave ITMS 26240220086 spolufinancovanyacute zo zdrojov Euroacutepskeho fondu regionaacutel-

neho rozvoja

Zoznam bibliografickyacutech odkazov

BRIJAKOVAacute Annamaacuteria 2018 Špecifikaacute percepcie použiacutevateľskyacutech rozhraniacute seniormi

Diplomovaacute praacuteca Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickaacute fakulta Katedra

knižničnej a informačnej vedy

CARPENTER Roger a John ROBSON 1998 Eye movement recording In Vision Research

A Practical Guide to Laboratory Methods [online] Oxford University Press [cit 6 apriacutel

2016] ISBN 978-0-19-852319-2 Dostupneacute na

httpwwwoxfordscholarshipcomview101093acprofoso97801985231920010001a

cprof-9780198523192

DERVIN Brenda 1983 An overview of sense-making researchthinsp concepts methods and

results to date Papers presented at the annual meeting of the International Communica-

tion Association Vol 1983 no 4 s 1ndash75

DICTIONARYCOM 2018 perception [online] Random House Inc [cit 4 apriacutel 2018]

Dostupneacute na httpwwwdictionarycombrowseperception

FALK Cheryl 2014 Exploring the UI Universe Different Types of UI [online] [cit 7 apriacutel

2018] Dostupneacute na httpwwwaltiacom20140922different-types-of-ui

GORMAN M 1999 The Ageing amp Development Report 1999 Poverty Independence amp

the Worldrsquos Older People [online] London England Earthscan Publications ISBN 1-

85383-648-6 Dostupneacute na httpwwwhelpageorgsilofilesthe-ageing-and-

development-report-a -summarypdf

HEWETT Thomas T Ronald BAECKER Stuart CARD Tom CAREY Jean GASEN

Marilyn MANTEI Gary PERLMAN Gary STRONG a William VERPLANK 2009

CHAPTER 2 Human-Computer Interaction In ACM SIGCHI Curricula for Human-

Computer Interaction [online] New York The Association for Computing Machinery

608920 [cit 10 apriacutel 2018] ISBN 0-89791-474-0 Dostupneacute na

httpoldsigchiorgcdgcdg2html

HORTON Sarah a Patrick J LYNCH 2008 Web Style Guide Third edition [online] [cit

12 apriacutel 2018] Dostupneacute na httpwebstyleguidecomwsg33-information-

architecture3-site-structurehtml

CHATMAN Elfreda A 1991 Channels to a Larger Social World Older Women Staying

in Contact with the Great Society Library and Information Science Research Vol 13

no 3 s 281ndash300

149

KRUG Steve 2005 Donrsquot Make Me Think A Common Sense Approach to Web Usability

2nd ed Berkeley Calif New Riders ISBN 978-0-321-34475-5

LOPES Arminda Guerra 2016 Using Research Methods in Human Computer Interaction

to Design Technology for Resilience Journal of Information Systems and Technology

Management [online] Vol 13 no 3 s 363ndash388 ISSN 1807-1775 Dostupneacute na

doi104301S1807-17752016000300001

LUČENIČ Matej 2012 Testovanie použiteľnosti webovyacutech riešeniacute ndash vyacuteber testovaciacutech

metoacuted Posterus Roč 5 č 3 s 13

MERRIAM-WEBSTER 2018 Perception [online] [cit 4 apriacutel 2018] Dostupneacute na

httpswwwmerriam-webstercomthesaurusperception

MEYER Kate 2015 Long-Term Exposure to Flat Design How the Trend Slowly Makes

Users Less Efficient Nielsen Norman Group [online] [cit 20 apriacutel 2018] Dostupneacute na

httpswwwnngroupcomarticlesflat-design-long-exposure

NIELSEN Jakob 2010 Mental Models and User Experience Design Nielsen Norman Group

[online] [cit 12 apriacutel 2018] Dostupneacute na httpswwwnngroupcomarticlesmental-

models

NIELSEN Jakob 2012 Usability 101 Introduction to Usability Nielsen Norman Group

[online] [cit 8 apriacutel 2016] Dostupneacute na httpswwwnngroupcomarticlesusability-

101-introduction-to-usability

REGEC Milan 2018 Internet a e-mail pre seniorov 24 vyd Bratislava Staromestskaacute

knižnica

Resumeacute

ŠPECIFIKAacute PERCEPCIE POUŽIacuteVATEĽSKYacuteCH ROZHRANIacute ONLINE

EMAILOVYacuteCH SLUŽIEB SENIORMI

Annamaacuter ia Br i jakovaacute Katar iacutena Buzovaacute Milan Regec

Priacutespevok vychaacutedzajuacuteci z vyacuteskumu realizovaneacuteho v raacutemci diplomovej praacutece Annamaacuterie Brijakovej

(Brijakovaacute 2018) sa zaoberaacute problematikou percepcie použiacutevateľskyacutech rozhraniacute seniormi so zamera-

niacutem sa na identifikovanie zaacutekladnyacutech probleacutemov a obmedzeniacute s ktoryacutemi sa seniori pri použiacutevaniacute počiacute-

tača a internetu stretaacutevajuacute s cieľom porozumieť ich mentaacutelnym modelom Vyacuteskum bol realizovanyacute

metoacutedou použiacutevateľskeacuteho testovania a porovnaacutevania rozhraniacute e-mailovyacutech služieb prostredniacutectvom

technoloacutegie sledovania pohľadu paralelne s hlasnyacutem mysleniacutem seniorskyacutech respondentiek Cieľom

bolo zistiť ako seniori vniacutemajuacute interpretujuacute a interagujuacute s obsahom vo webovyacutech rozhraniach vybra-

nyacutech e-mailovyacutech služieb V raacutemci čiastkovyacutech cieľov bola sledovanaacute ryacutechlosť identifikovania a pou-

žitia cieľovyacutech prvkov rozhrania vplyv vizuaacutelnej hierarchie a rozloženia prvkov pomenovanie prvkov

štyacutel grafickeacuteho dizajnu a rozoznaacutevanie ikon Interpretovaneacute vyacutesledky identifikujuacute a popisujuacute prvky

vytvaacuterajuacutece digitaacutelne barieacutery percepcie a interakcie seniorov s rozhraniacutem emailovyacutech služieb

150

Summary

SPECIFICS OF PERCEPTION OF USER INTERFACES BY ELDERLY

POPULATION

Annamaacuter ia Br i jakovaacute Katar iacutena Buzovaacute Milan Regec

This paper based on the research done by Annamaria Brijakovaacute (2018) deals with the issue of percep-

tions of seniorsrsquo user interfaces focusing on identifying the basic problems and constraints that seniors

encounter when using computers and the Internet to understand their mental models The research was

conducted using the method of user testing and comparing the e-mail interfaces using eye-tracking

technology together with the thinking aloud method The aim was to find out how seniors perceive

interpret and interact with content in the web interfaces of selected e-mail services Within partial

goals the speed of identification and use of target interface elements the impact of visual hierarchy

and element layout element naming graphic design style and recognition of icons were monitored

Interpreted results identify and describe elements that create digital barriers to the perception and inter-

action of seniors with the interface of email clients

151

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

VYacuteSKUM MOŽNOSTIacute A POTREBY IMPLEMENTAacuteCIE

KNIŽNIČNEacuteHO ONLINE KATALOacuteGU PRE DETSKEacuteHO

POUŽIacuteVATEĽA

Zuzana Struhaacuterikovaacute

Uacutevod

Použiacutevateľskaacute priacutevetivosť sa staacuteva čoraz rozšiacuterenejšou teacutemou nielen v prostrediacute profe-

sionaacutelnych tvorcov webov no rovnako aj medzi samotnyacutemi vlastniacutekmi webovyacutech rozhraniacute

pre ktoryacutech je spokojnosť použiacutevateľa esenciaacutelnym predpokladom pre uacutespešnyacute rozvoj podni-

kania Taacuteto skutočnosť sa však staacuteva čoraz aktuaacutelnejšou aj v priacutepade neziskovyacutech organizaacuteciiacute

akyacutemi suacute napriacuteklad knižnice Vzhľadom na heterogeacutennosť použiacutevateľov školskyacutech a verej-

nyacutech knižniacutec vstupuje z hľadiska využiteľnosti do popredia potreba prispocircsobovania služieb

rocircznym vekovyacutem skupinaacutem použiacutevateľov a to aj služieb dostupnyacutech prostredniacutectvom online

kataloacutegov Na zaacuteklade analyacutezy suacutečasneacuteho stavu online kataloacutegov slovenskyacutech a zahraničnyacutech

knižniacutec sa však ukaacutezalo že spocircsob akyacutem suacute tieto typy systeacutemov (v oblasti dizajnu štruktuacutery

funkcionaliacutet či zvolenyacutech metadaacutet) navrhovaneacute nezohľadňuje potreby a preferencie detskeacuteho

použiacutevateľa Keďže detskyacute recipient tvoriacute podstatnuacute časť použiacutevateľov školskyacutech a verejnyacutech

knižniacutec a s elektronickyacutem prostrediacutem prichaacutedza do kontaktu prakticky denne sme toho naacutezo-

ru že online kataloacuteg by mal v čo najvyššej miere zohľadňovať jeho kognitiacutevne a motorickeacute

schopnosti tak aby nedochaacutedzalo k zamedzovaniu jeho priacutestupu k funkciaacutem a možnostiam

ktoreacute online kataloacuteg ponuacuteka a ktoreacute mocircžu byť touto vekovou skupinou použiacutevateľov poten-

ciaacutelne využiteľneacute

Cieľom priacutespevku je preto vytvorenie ucelenej predstavy o tom akyacute je vzťah detskyacutech

recipientov k online kataloacutegu knižnice Okrem toho skuacutemame reaacutelnu potrebu navrhnutia det-

skeacuteho online kataloacutegu pre slovenskeacuteho použiacutevateľa

1 Metodoloacutegia vyacuteskumu

Vzorku respondentov pre naacuteš vyacuteskum sme vyberali na zaacuteklade zamerania tejto praacutece

a tiež na zaacuteklade ich ochoty spolupracovať pri zbere daacutet Vyacuteskum sa realizoval v troch sloven-

skyacutech verejnyacutech knižniciach (Staromestskaacute knižnica v Bratislave Krajskaacute knižnica v Žiline

Turčianska knižnica v Martine) a zuacutečastnilo sa ho 26 čitateľov vo veku 6 až 12 rokov a jeden

zamestnanec v každej knižnici Doplnenie vzorky detskyacutech respondentov o zamestnancov

knižnice považujeme za docircležiteacute najmauml z docircvodu preskuacutemania objektiacutevneho pohľadu na stav

152

v akom sa momentaacutelne online kataloacutegy vybranyacutech knižniacutec nachaacutedzajuacute rovnako ako aj na

myšlienku ich rozšiacuterenia o vyacutehradne detskuacute sekciu

Z hľadiska stanovenyacutech cieľov pre naacuteš vyacuteskum sme sa rozhodli uplatniť kvalitatiacutevny

metodologickyacute priacutestup Vyacuteskum preferenciiacute detskyacutech recipientov sa realizoval formou pria-

mych individuaacutelnych zuacutečastnenyacutech a pološtruktuacuterovanyacutech rozhovorov Zaacutekladneacute vopred

pripraveneacute otaacutezky rozhovoru prešli pred samotnou realizaacuteciou vyacuteskumu schvaacuteleniacutem viace-

ryacutech odborniacutekov ako aj testovaniacutem vzorky respondentov ktoriacute potvrdili ich validitu a relia-

bilitu Rozhovory sme navyše u jedneacuteho detskeacuteho respondenta v každej z troch vybranyacutech

knižniacutec doplnili o použiacutevateľskeacute testovanie realizovaneacute metoacutedou hlasneacuteho myslenia ktoreacute

pomohlo overiť reaacutelne schopnosti respondentov pri interakcii s online kataloacutegom knižnice

a tiež preskuacutemať spocircsoby akyacutemi tiacuteto respondenti v procese vyhľadaacutevania dokumentov a in-

formaacuteciiacute uvažujuacute

2 Vyacutesledky vyacuteskumu vyplyacutevajuacutece z rozhovorov s detskyacutemi

respondentmi

21 Vzťah detskyacutech respondentov k online kataloacutegu knižnice

Z docircvodu snahy zmapovať reaacutelnu potrebu navrhnutia detskeacuteho online kataloacutegu sme

v uacutevodnej časti vyacuteskumu zisťovali či detskiacute respondenti vedia o existencii a možnostiach

online kataloacutegu knižnice ktoruacute navštevujuacute Vyacutesledky suacute znaacutezorneneacute v grafe (Obr 1)

Zistenia suacute podľa naacutešho naacutezoru alarmujuacutece hoci nie prekvapiveacute Ukaacutezalo sa že až 18

respondentov (6923thinsp) nevie že knižnica disponuje online kataloacutegom a až na paacuter vyacutenimiek

nevedeli odhadnuacuteť na čo sluacuteži Podobnuacute reakciu sme však paradoxne zaznamenali aj u res-

pondentov ktoriacute už o online kataloacutegu počuli respektiacuteve vedia že ho využiacuteva rodič alebo

staršiacute suacuterodenec (7 respondentov ndash 2692thinsp)

To je na internete že akeacute suacute tu v knižnici knihy však Mocircj staršiacute brat to niekedy pou-

žiacuteva pred tyacutem ako ideme do knižnice a pozeraacute sa či suacute knihy ktoreacute chceme požičaneacute

alebo nie ale zatiaľ mi to neukaacutezalldquo (Andrej 9 r)

Obr 1

Stav povedomia o existencii online kataloacutegu knižnice

153

Hoci veľkaacute vaumlčšina respondentov o existencii online kataloacutegu nevie po prekročeniacute hra-

nice deviatich rokov sa vyskytujuacute vyacutenimky Navyše sa ukaacutezalo že deti vo veku jedenaacutestich

rokov už o online kataloacutegu vedia hoci vzhľadom na nedostatočneacute skuacutesenosti s jeho využiacuteva-

niacutem nemajuacute vedomosť o možnosti rezervovania dokumentov a ich vyzdvihnutia v knižnici

22 Naacutezory detskyacutech respondentov na suacutečasnyacute vzhľad online

kataloacutegov

Po tom ako sme respondentom ukaacutezali online kataloacuteg knižnice ktoruacute navštevujuacute zisťo-

vali sme tiež akyacutem spocircsobom na nich vplyacuteva jeho vzhľad Zatiaľ čo Turčianska knižnica

v Martine a Krajskaacute knižnica v Žiline využiacutevajuacute novšiu verziu knižnično-informačneacuteho sys-

teacutemu Clavius Staromestskaacute knižnica v Bratislave využiacuteva jeho predchaacutedzajuacutecu verziu ktoraacute

pocircsobiacute pomerne zastaralo Napriek tomu však možno zistenia považovať za prekvapiveacute keďže

sa ukaacutezalo že aj mladšiacute respondenti hodnotia suacutečasnyacute vzhľad online kataloacutegov prevažne po-

zitiacutevne

Suacute tam pekneacute farby a obraacutezky Paacuteči sa mi že vidiacutem všetky zaujiacutemaveacute knihy ktoreacute maacutem

radaldquo (Emka 7 r)

(Kataloacuteg) Je peknyacute paacuteči sa mi že vidiacutem obaacutelky kniacutehldquo (Matej 8 r)

Kataloacuteg sa mi paacuteči Nevadiacute že nie je farebnyacute aspoň tam toho nie je veľaldquo (Patrik 9

r)

Ja maacutem takeacuteto straacutenky rada Paacuteči sa mi ako to celeacute vyzeraacuteldquo (Katka 10 r)

Toto už vyzeraacute trochu zložitoldquo (Matej 10 r)

Je otaacutezne či prevaha pozitiacutevnych reakciiacute na zastaralyacute online kataloacuteg Staromestskej kniž-

nice v Bratislave bola odrazom skutočnyacutech naacutezorov detiacute alebo išlo skocircr o zdvoriluacute odpoveď

Možno totiž s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať že niektoreacute deti zvyknuacute odpovedať

tak ako od nich očakaacutevajuacute dospeliacute

Tabuľka 1

Naacutezory na online kataloacuteg knižnice (podľa aktuaacutelnosti verzie systeacutemu)

PP NP NN Verzia

Samko 6 r

X

C-NV

Emka 7 r X

Miška 8 r X

Matej 8 r X

Janka 8 r X

Daacutevid 9 r

X

Hanka 10 r X

Paťka 11 r

X

Zuzka 8 r X

Ivanka 8 r X

Andrej 9 r

X

Rebeka 10 r X

154

Tabuľka 1 ndash pokračovanie

PP NP NN Verzia

Lukaacuteš 10 r X

Miška 10 r

X

Marek 10 r X

Miška 10 r X

Sabinka 11 r X

Paťka 12 r X

Maťko 8 r X

C-SV

Patrik 9 r X

Miška 9 r X

Evka 9 r X

Matej 10 r X

Katka 10 r X

Lucka 11 r

X

Majka 12 r

X

SPOLU 14 5 7

PP = Veľmi sa mi paacuteči NP = Niektoreacute veci sa mi nepaacutečia

NN = Nepaacuteči sa mi

C-NV = novaacute verzia systeacutemu Clavius

C-SV = staraacute verzia systeacutemu Clavius

Na zaacuteklade tabuľky je napriek tomu zrejmeacute že online kataloacuteg Staromestskej knižnice

v Bratislave detskyacutech respondentov zaujal najmenej Domnievame sa že priacutečinou je praacuteve

zastaranosť jeho rozhrania a akaacutesi strohosť ktoraacute pravdepodobne suacutevisiacute s očakaacutevaniacutem star-

šieho použiacutevateľskeacuteho publika zo strany jeho tvorcov Probleacutemom suacute podľa naacutešho naacutezoru aj

nezrozumiteľneacute označenia jednotlivyacutech vyhľadaacutevaciacutech poliacute Na druhej strane online kataloacutegy

ďalšiacutech dvoch knižniacutec suacute podľa naacutešho naacutezoru pomerne dobre spracovaneacute Nevyacutehody ktoreacute

z nich vyplyacutevajuacute možno pripiacutesať najmauml zachovaacutevaniu priacutesnych pravidiel z hľadiska presnos-

ti vyhľadaacutevaciacutech dotazov ako aj ponuacutekanyacutech metadaacutet

23 Použiacutevateľskeacute testovanie schopnostiacute detskyacutech respondentov

pri interakcii s online kataloacutegom knižnice

Vyacutesledky použiacutevateľskeacuteho testovania ukaacutezali že prakticky u každeacuteho z troch testova-

nyacutech respondentov sa vyskytujuacute probleacutemy v oblasti kogniacutecie či jemnej motoriky

Z hľadiska kognitiacutevnych schopnostiacute išlo o častyacute vyacuteskyt gramatickyacutech chyacuteb ale aj o cel-

kovuacute nezrozumiteľnosť a neprehľadnosť weboveacuteho rozhrania online kataloacutegu ktoruacute vo vzťahu

155

k detskeacutemu recipientovi považujeme za kritickuacute Staršej verzii systeacutemu možno vytknuacuteť naj-

mauml prebytočneacute využiacutevanie knihovniacuteckej terminoloacutegie a tiež nepriacutetomnosť obaacutelok kniacuteh ktoraacute

podľa naacutešho naacutezoru v mnohyacutech priacutepadoch spocircsobuje probleacutemy aj dospeleacutemu použiacutevateľovi

a to najmauml z hľadiska identifikaacutecie hľadaneacuteho dokumentu Online kataloacuteg Staromestskej kniž-

nice v Bratislave teda nepovažujeme vo vzťahu k detskeacutemu použiacutevateľovi za efektiacutevne vyu-

žiteľnyacute

Pokiaľ hovoriacuteme o probleacutemoch v oblasti jemnej motoriky tie sa vyskytli najmauml pri sna-

he respondenta kliknuacuteť na konkreacutetny prvok Jeden respondent napriacuteklad nedopatreniacutem klikol

na meno autora namiesto naacutezvu dokumentu čo ho naacutesledne presmerovalo na dokumenty

daneacuteho autora a nie na bibliografickeacute uacutedaje prisluacutechajuacutece dokumentu Tento neuacutespech mal

naňho dokonca takyacute negatiacutevny vplyv že vo vyhľadaacutevaniacute odmietol pokračovať Priacutetomnosť

vaumlčšiacutech tlačidiel rovnako ako aj vaumlčšie medzery medzi jednotlivyacutemi (najmauml klikateľnyacutemi)

objektmi považujeme preto za nevyhnutnyacute predpoklad pre využiteľnosť online kataloacutegu touto

vekovou skupinou použiacutevateľov

24 Postoj detskyacutech respondentov k možnosti implementaacutecie

detskeacuteho online kataloacutegu

Na zaacuteklade zbežnyacutech naacutehľadov na online kataloacuteg vysvetlenia možnostiacute dostupnyacutech pro-

stredniacutectvom neho ako aj na zaacuteklade použiacutevateľskeacuteho testovania sme sa rozhodli zistiť či

koncept online kataloacutegov zaujal respondentov natoľko že by si vedeli predstaviť jeho využiacute-

vanie aj v buduacutecnosti Vyacutesledky suacute znaacutezorneneacute v nasledujuacutecom grafe (Obr 2)

Obr 2

Preferencie z hľadiska spocircsobu priacutestupu k dokumentom

Ako mocircžeme na zaacuteklade grafu vidieť vaumlčšina respondentov (6154thinsp) by uprednostnila

vyhľadaacutevanie dokumentov prostredniacutectvom online kataloacutegu a ich naacutesledneacute vyzdvihnutie

priamo u knihovniacuteka

Radšej by som si knihu objednal lebo často neviem v knižnici naacutejsť knihu ktoruacute chcem

a potom mi to aj dlho trvaacuteldquo (Matej 8 r)

Asi by som si knihu radšej vybral na internete lebo tam si ju naacutejdem ryacutechlejšie keď

tam rovno vidiacutem aj ďalšie knihy a mocircžem si medzi nimi lepšie vybraťldquo (Marek 10 r)

156

Vaumlčšinou som nevedela naacutejsť v knižnici to čo som hľadala Myslela som si že kniha

sa nachaacutedza niekde inde a nakoniec bola v uacuteplne inej policildquo (Hanka 10 r)

Niektoriacute respondenti (3846thinsp) naopak uviedli že by online kataloacuteg využili skocircr spora-

dicky a aj naďalej by uprednostnili fyzickyacute kontakt s knihou Tento jav však vzhľadom na

nepriacutevetivosť existujuacutecich rozhraniacute nepovažujeme za prekvapivyacute

Možno by som ho (kataloacuteg) občas využil ale aj tak je lepšie prezerať si knihu v poličke

a prelistovať si juldquo (Patrik 9 r)

Radšej si knihu vyberiem v knižnici a poriadne si ju prezriem pred tyacutem než si ju vez-

mem domovldquo (Janka 8 r)

Aj v tomto priacutepade sa vyskytli pomerne vyacuterazneacute rozdiely medzi odpoveďami mladšiacutech

a staršiacutech respondentov Zatiaľ čo tiacute mladšiacute staacutele preferujuacute fyzickyacute kontakt s dokumentom

a možnosť jeho prezretia pred vypožičaniacutem staršiacute respondenti priznaacutevajuacute že elektronickeacute

rezervovanie dokumentov prostredniacutectvom online kataloacutegu je pre nich najmauml z časoveacuteho hľa-

diska často prijateľnejšiacutem riešeniacutem Podľa naacutešho naacutezoru je pochopiteľneacute že mladšiacute respon-

denti ktoriacute v raacutemci vyacuteskumu počuli o online kataloacutegu prvyacutekraacutet k nemu pristupujuacute skepticky

pretože s niacutem nemajuacute reaacutelne skuacutesenosti Na druhej strane možno vniacutemať isteacute motivačneacute fak-

tory ktoreacute sa u respondentov prejavili po oboznaacutemeniacute sa s možnosťami online kataloacutegov

knižniacutec o ktoryacutech pred realizaacuteciou vyacuteskumu nevedeli

3 Vyacutesledky vyacuteskumu vyplyacutevajuacutece z rozhovorov

so zamestnancami knižniacutec

31 Pohľad zamestnancov na online kataloacuteg knižnice

v ktorej pracujuacute

V raacutemci tejto dimenzie vyacuteskumu sme zisťovali či deti v suacutečasnosti využiacutevajuacute knižničneacute

online kataloacutegy a či majuacute vedomosť o ich existencii Vyacutesledky suacute prakticky zhodneacute s odpo-

veďami detiacute ktoreacute online kataloacuteg nikdy nevyužili a nevedia o jeho existencii priacutepadne ho

využiacutevajuacute len na overenie dostupnosti dokumentov a nemajuacute vedomosť o možnosti ich objed-

nania

Deti si knihy vyberajuacute priamo v knižnici Nemysliacutem si že nejakeacute z detiacute vie že takyacuteto

kataloacuteg vocircbec existuje Ten využiacutevajuacute len dospeliacute čitatelia a nepostrehla som že by deti

niekedy mali o tento typ služby zaacuteujemldquo (Staromestskaacute knižnica v Bratislave)

V minulosti sme mali v priestoroch knižnice štyri či paumlť počiacutetačov napojenyacutech na kata-

loacuteg no tie sa vocircbec nevyužiacutevali Deti skocircr len prišli a hrali sa na nich Niektoreacute deti si

ale vyhľadajuacute knihu doma a potom si po ňu priacuteduldquo (Turčianska knižnica v Martine)

Zamestnanci sa domnievajuacute že online kataloacuteg maacute vyacuteznam skocircr vo vzťahu k staršiacutem či-

tateľom ktoriacute sa orientujuacute na literatuacuteru korešpondujuacutecu so školskyacutemi osnovami Zamestnan-

kyňa Krajskej knižnice v Žiline však napriek tomu zdocircraznila že využitie tohto typu služby

by mohlo byť priacutenosneacute aj vo vzťahu k mladšiacutem deťom

Keď si deti navyknuacute na online kataloacuteg a naučia sa v ňom vyhľadaacutevať tak majuacute určite

aj vaumlčšie sebavedomie lebo si vedia sami naacutejsť to čo potrebujuacute Slovenskeacute deti suacute často

takeacute že sa hanbia opyacutetať keď niečo nevedia naacutejsť a kataloacuteg by bol pre nich určitou

formou samostatnostildquo (Krajskaacute knižnica Žilina)

157

Toto zistenie však nepriamo potvrdzuje naacuteš predpoklad a siacutece že detskyacute čitateľ do dva-

naacutesteho roku života nemaacute potrebu využiacutevať online kataloacuteg pretože vo vzťahu k nemu nepo-

nuacuteka žiadnu pridanuacute hodnotu v porovnaniacute s prezeraniacutem dokumentov priamo v priestoroch

knižnice Keďže sme chceli aby sa suacutečasnyacute nezaacuteujem o online kataloacutegy pokuacutesili odocircvodniť

aj samotniacute zamestnanci knižnice zisťovali sme či podľa ich naacutezoru suacutečasnyacute online kataloacuteg

vyhovuje z hľadiska štruktuacutery dizajnu funkciiacute ako aj z hľadiska priacutestupnyacutech metadaacutet det-

skeacutemu čitateľovi a či suacute v tomto smere probleacutemy ktoreacute by bolo žiaduce vyriešiť

Veľkyacutem probleacutemom je to že čitatelia si naacutejdu knihu v kataloacutegu a vidia že je dostupnaacute

no v skutočnosti je momentaacutelne vypožičanaacute Spoľahlivosť tohto systeacutemu je preto veľkyacute

probleacutem zvlaacutešť pre menšie deti Probleacutemom je tiež to že deti nejduacute po autorovi ani po

naacutezve knihy ale po teacuteme takže keď sa im zobraziacute ndash vzhľadom k fondu ndash niekoľko tisiacutec

vyacutesledkov nebuduacute sa tyacutem braacutezdiťldquo (Turčianska knižnica v Martine)

Probleacutem je určite s refreshom Kniha už možno aj je objednanaacute no použiacutevateľovi sa

staacutele zobrazuje ako dostupnaacute Probleacutemom systeacutemu Clavius je tiež to že nefunguje ako

Google To znamenaacute že keď sa dotaz zle napiacuteše tak použiacutevateľ jednoducho nič nenaacute-

jdeldquo (Krajskaacute knižnica Žilina)

Hoci ide len o odhad jednotlivyacutech zamestnancov ich odpovede pomohli objasniť isteacute

probleacutemy ktoreacute možno vo vzťahu k detskeacutemu čitateľovi považovať za kritickeacute Otaacutezne je

koľko ďalšiacutech probleacutemov by bolo možneacute identifikovať keby detskiacute recipienti online kataloacuteg

využiacutevali pravidelne a podelili by sa o svoje skuacutesenosti s personaacutelom knižnice

32 Pohľad zamestnancov na možnosti implementaacutecie detskeacuteho

online kataloacutegu

Z hľadiska stanovenyacutech cieľov vyacuteskumu sme považovali za docircležiteacute počas rozhovoru so

zamestnancami knižnice zistiť či sa v raacutemci knižnice niekedy vyskytla myšlienka implemen-

taacutecie detskeacuteho online kataloacutegu či považujuacute takyacuteto online kataloacuteg za docircležityacute a či podľa nich

existujuacute prekaacutežky ktoreacute by jeho implementaacutecii braacutenili Vyacutesledky rozhovorov považujeme

v pozitiacutevnom zmysle za prekvapiveacute Napriek tomu že časť naacutešho vyacuteskumu sa realizovala

v Staromestskej knižnici v Bratislave ktorej zamestnankyňa sa vyjadrila že detskyacute online

kataloacuteg nepovažuje za docircležityacute zamestnanci ďalšiacutech dvoch knižniacutec majuacute inyacute naacutezor

Detskyacute online kataloacuteg by bol dobryacute v tom zmysle že by tu chodili aj menšie deti a vniacute-

mali by že je suacutečasťou detskeacuteho oddelenia aj detskyacute kataloacuteg tu v našom počiacutetačildquo (Kraj-

skaacute knižnica Žilina)

Určite som za myšlienku zavedenia detskeacuteho online kataloacutegu Dali by sa doň natiah-

nuťldquo rocirczne veci aj čo sa tyacuteka školy Aj teraz maacuteme jednu priacuterodovedeckuacute knihu ktoruacute

deti potrebujuacute do školy no maacuteme len jednu a preto ju nepožičiavame Od učiteľov však

presne vieme ktoreacute strany z knihy deti potrebujuacute na štuacutedium Tie by som pokojne do

detskeacuteho kataloacutegu naskenovala pre študijneacute uacutečelyldquo (Turčianska knižnica v Martine)

Vzhľadom na to že sme mali informaacutecie o existencii detskeacuteho online kataloacutegu v raacutemci

tyacutechto dvoch knižniacutec zisťovali sme prečo k nemu deti v suacutečasnosti nemajuacute priacutestup či bol oň

zaacuteujem a či suacute probleacutemy s ktoryacutemi sa v čase jeho prevaacutedzky stretli Zistili sme však že s tyacutemto

online kataloacutegom zamestnanci nemajuacute dobreacute skuacutesenosti

Naacuteš detskyacute kataloacuteg je momentaacutelne v stave offline Nepracujem tu siacutece tak dlho no pred-

pokladaacutem že oň nebol dostatočnyacute zaacuteujem a mysliacutem že ani nebol dobre spracovanyacute

Druhaacute vec je taacute že sme to celeacute asi jednoducho nepochopilildquo (Krajskaacute knižnica v Žiline)

158

Probleacutem bol s obraacutezkami Preklaacutepali sme hlavnyacute kataloacuteg do detskeacuteho a nezobrazovali

sa v ňom obraacutezky no neviem z akeacuteho docircvodu To si mysliacutem že je veľkyacute probleacutem zvlaacutešť

pokiaľ ho maacute využiacutevať dieťaldquo (Turčianska knižnica v Martine)

Napriek probleacutemom ktoreacute zamestnanci spomenuli považujeme za nesmierne pozitiacutevne

že sa v slovenskom prostrediacute myšlienka implementaacutecie detskeacuteho online kataloacutegu v minulosti

vyskytla a naacutesledne aj zrealizovala V tomto priacutepade možno hovoriť o vyacuteznamnom predpo-

klade pre opaumltovnuacute implementaacuteciu detskeacuteho online kataloacutegu Keďže si však uvedomujeme

že existencia detskeacuteho online kataloacutegu so sebou prinaacuteša aj mnoheacute vyacutezvy a rizikaacute bolo rovna-

ko žiaduce zistiť či zamestnanci vniacutemajuacute faktory ktoreacute by braacutenili ich snahe a ochote podie-

ľať sa na jeho uacutedržbe Odpovede sa aj v tomto priacutepade viditeľne polarizujuacute Zatiaľ čo v kniž-

niciach v Martine a v Žiline vniacutemajuacute prekaacutežky ako prekonateľneacute v Staromestskej knižnici

v Bratislave považujuacute myšlienku zavedenia detskeacuteho online kataloacutegu za nereaacutelnu

Financie suacute určite probleacutemom Keby však detskyacute online kataloacuteg knižnicu uacuteplne nezrui-

noval tak by sa to určite spustilo Radi by sme my sami ukaacutezali deťom takyacuteto kataloacuteg

priamo v knižnici a naučili by sme ich v ňom vyhľadaacutevaťldquo(Turčianska knižnica v Mar-

tine)

Z hľadiska času by to bolo určite naacuteročneacute Viem si to predstaviť u knižniacutec v nejakom

veľkom americkom meste ale tyacutem že to nie je na Slovensku v takej miere využiacutevaneacute tak

je to asi naacuteročneacute Keby však boli na to prostriedky tak určite aacuteno Pre deti je takaacuteto

možnosť atraktiacutevna a zaujiacutemavaacute oni by po tom určite šli Možno je to ale otaacutezka aj naacuteš-

ho priacutestupu Možno keby sme ich k tomu viac viedli využiacutevali by ho aj oveľa mladšie

detildquo (Krajskaacute knižnica Žilina)

Nedostatok financiiacute je určite hlavnyacutem probleacutemom no nie jedinyacutem Vzhľadom na naacuteplň

našej praacutece si naozaj neviem predstaviť že by sme mali na starosti ďalšiacute kataloacuteg To by

sme jednoducho nestiacutehalildquo (Staromestskaacute knižnica v Bratislave)

Z vyjadreniacute zamestnancov je teda zrejmeacute že existujuacute knižnice ktoreacute probleacutem nedostat-

ku povedomia o tomto type služby medzi detskyacutemi recipientmi pripisujuacute nielen finančnyacutem či

časovyacutem obmedzeniam no rovnako aj samotnej knižnici Potvrdzujuacute teda to čo sme avizo-

vali už v predchaacutedzajuacutecich častiach praacutece v raacutemci ktoryacutech sa vyacuteskum realizoval ndash že existuje

len malaacute pravdepodobnosť že dieťa bude mať zaacuteujem o niečo k čomu nebolo vedeneacute a o čom

nikdy nepočulo

Hoci sa objavili určiteacute obavy z docircvodu finančnej či časovej naacuteročnosti predmetneacuteho

systeacutemu zamestnanci si už v suacutečasnosti uvedomujuacute nedostatky ktoryacutemi online kataloacutegy vo

vzťahu k detskeacutemu použiacutevateľovi disponujuacute Na zaacuteklade vyacuteskumu sa teda v konečnom docirc-

sledku potvrdilo že detskyacute online kataloacuteg je v priacutepade zlepšenia podmienok knižniacutec žiaduci

a jeho implementaacutecii by sa mala na Slovensku venovať oveľa vaumlčšia pozornosť než tomu

bolo doteraz

4 Sumarizaacutecia a zhodnotenie vyacutesledkov vyacuteskumu

Vyacutesledky vyplyacutevajuacutece z vyacuteskumu pomohli odhaliť probleacutemy akyacutem v suacutečasnosti sloven-

skeacute verejneacute knižnice čelia z hľadiska poskytovanyacutech služieb dostupnyacutech prostredniacutectvom

online kataloacutegov Vyacuteskum v tomto smere pomohol odhaliť viacereacute negatiacutevne ale aj pozitiacutev-

ne faktory ktoreacute značne ovplyvnili odpovede u oboch vybranyacutech skupiacuten respondentov

Zaacutesadnyacutem negatiacutevnym prvkom z hľadiska detskyacutech recipientov je najmauml nevedomosť

o existencii online kataloacutegu vo vybranyacutech knižniciach a tiež neznalosť zaacutekladnyacutech funkciiacute

dostupnyacutech prostredniacutectvom tohto systeacutemu Vyacuteskum odhalil že viac ako dve tretiny detskyacutech

159

respondentov o online kataloacutegu nikdy nepočuli a vo veľkej vaumlčšine priacutepadov nevedeli na čo

kataloacuteg sluacuteži Toto zistenie však potvrdzujuacute aj viacereacute zahraničneacute vyacuteskumy ktoryacutech iniciaacute-

tori sa sami pokuacutešali o implementaacuteciu detskeacuteho online kataloacutegu (Walter Borgman a Hirsh

1996 Martens 2012 Wook a Salim 2014) Vaumlčšina z navrhovanyacutech prototypov skončila

neuacutespechom a to najmauml z docircvodu nerešpektovania potrieb a preferenciiacute cieľovej skupiny

použiacutevateľov či nedostatočnej snahy o rozširovanie povedomia o tomto type elektronickej

služby čo potvrdzuje aj naacuteš vyacuteskum Vybraniacute respondenti vzhľadom na svoj niacutezky vek často

neboli ani schopniacute kriticky zhodnotiť celkovyacute vzhľad online kataloacutegu knižnice ktoruacute navšte-

vujuacute čo možno pripisovať ich uacutesiliu odpovedať takyacutem spocircsobom o akom sa domnievajuacute že

je spraacutevny Vyacutesledky použiacutevateľskeacuteho testovania však napriek pozitiacutevnemu ohlasu ukaacutezali

že spocircsob akyacutem suacute tieto systeacutemy navrhovaneacute prakticky v žiadnom smere nerešpektuje špeci-

fikaacute detskeacuteho použiacutevateľa a to ani z hľadiska jeho kognitiacutevneho rozvoja (využiacutevanie odbor-

nej knihovniacuteckej terminoloacutegie) ani z hľadiska jeho obmedzenyacutech schopnostiacute v oblasti jemnej

motoriky (maleacute tlačidlaacute klikateľneacute objekty situovaneacute vo vzaacutejomnej tesnej bliacutezkosti) na čo

už v minulosti poukaacutezali viaceriacute odborniacuteci zaoberajuacuteci sa konceptom systeacutemov a webovyacutech

rozhraniacute určenyacutech vyacutehradne detskyacutem použiacutevateľom (Druin 2009 Dankova 2011 Dankova

2013)

Za pozitiacutevne faktory z hľadiska detskeacuteho recipienta možno naopak považovať fakt že

po oboznaacutemeniacute sa s funkciami suacutečasnyacutech online kataloacutegov rovnako ako aj s možnosťou

implementaacutecie detskeacuteho online kataloacutegu pre slovenskeacute prostredie sa u mnohyacutech responden-

tov prejavil zaacuteujem o využiacutevanie online kataloacutegu hoci ten sa objavil prevažne u staršiacutech detiacute

vo veku od deviatich rokov Mladšiacute respondenti (6 až 8 rokov) staacutele uprednostňujuacute fyzickyacute

kontakt s knihou čo možno odocircvodniť aj nedostatkom skuacutesenostiacute s vyhľadaacutevaniacutem na inter-

nete

Medzi negatiacutevne faktory ktoreacute vyplynuli z rozhovorov so zamestnancami možno zara-

diť nedostatky v oblasti rozširovania povedomia o existencii online kataloacutegu medzi detskyacutemi

čitateľmi ale aj nedostatky z hľadiska spocircsobu akyacutem suacute suacutečasneacute online kataloacutegy navrhovaneacute

Dvaja z troch zamestnancov potvrdili že online kataloacutegy tak ako existujuacute dnes nie suacute pre

detskeacuteho použiacutevateľa efektiacutevne využiteľneacute čo je aspekt ktoryacute nedokaacuteže vyriešiť len samotnaacute

snaha vzbudiť pozornosť na tento typ služby Okrem toho sa v priebehu skuacutemania možnostiacute

implementaacutecie detskeacuteho online kataloacutegu potvrdilo že zamestnanci veľmi jasne vniacutemajuacute ne-

dostatky ktoreacute braacutenia jej realizaacutecii a to z hľadiska finančneacuteho časoveacuteho aj personaacutelneho

Domnievame sa že tieto obmedzenia pramenia z aktuaacutelnej situaacutecie vo vaumlčšine knižniacutec na

Slovensku keďže vo všeobecnosti nemajuacute priazniveacute podmienky na svoj rozvoj

Na druhej strane vniacutemame veľmi pozitiacutevne fakt že mladšia časť personaacutelu knižniacutec maacute

zaacuteujem o zdokonaľovanie online kataloacutegov takyacutem spocircsobom aby zohľadňovali preferencie

a kognitiacutevne špecifikaacute detskyacutech recipientov a prispeli tak k rozviacutejaniu ich informačnej a digi-

taacutelnej gramotnosti Rovnako pozitiacutevne bola v raacutemci realizovaneacuteho vyacuteskumu prijataacute aj myš-

lienka implementaacutecie detskeacuteho online kataloacutegu ktoryacute by siacutece vyžadoval viac času financiiacute

a kompetenciiacute personaacutelu knižnice no pomohol by rozšiacuteriť povedomie o školskyacutech a verejnyacutech

knižniciach aj v raacutemci elektronickeacuteho prostredia s ktoryacutem taacuteto skupina čitateľov prichaacutedza

do kontaktu prakticky denne a čoraz v mladšom veku

Zaacutever

Priacutespevok sumarizoval vyacutesledky vyacuteskumu zaoberajuacuteceho sa suacutečasnyacutem stavom online

kataloacutegov knižniacutec a možnosťami navrhnutia a naacuteslednej implementaacutecie detskeacuteho online kata-

loacutegu do slovenskeacuteho prostredia

160

Na zaacuteklade vyacutesledkov vyacuteskumu možno povedať že detskiacute recipienti vo vaumlčšine priacutepa-

dov nemajuacute vedomosť o existencii online kataloacutegu knižnice rovnako ako ani o funkciaacutech

dostupnyacutech prostredniacutectvom neho Napriek tomu sa ukaacutezalo že majuacute zaacuteujem o využiacutevanie

online kataloacutegu v priacutepade že by jeho rozhranie v plnej miere zohľadňovalo ich schopnosti

potreby a preferencie Ukaacutezalo sa že docircležityacutem aspektom nie je len forma no takisto aj obsah

potenciaacutelneho detskeacuteho online kataloacutegu pretože akeacutekoľvek snahy o atraktivitu weboveacuteho

rozhrania nemocircžu nahraacutedzať jeho využiteľnosť a priacutestupnosť

Hoci vyacuteskum odhalil istuacute sebareflexiu zo strany zamestnancov knižniacutec finančneacute a časo-

veacute barieacutery podľa ich naacutezoru vyacuterazne prevyšujuacute akeacutekoľvek snahy o zefektiacutevnenie tohto typu

služby To možno považovať za zaacutesadnyacute probleacutem pretože stav v akom suacute suacutečasneacute online

kataloacutegy knižniacutec je z hľadiska detskeacuteho recipienta neprijateľnyacute Dvaja z troch zamestnancov

suacute však ochotniacute podieľať sa na naacutevrhu a naacuteslednej uacutedržbe tohto typu systeacutemu v priacutepade že

finančneacute naacuteklady neprekročia uacutenosnuacute mieru

Domnievame sa že detskyacute online kataloacuteg maacute svoje opodstatnenie aj na Slovensku Jeho

doterajšia zdanlivaacute nedocircležitosť prameniacute primaacuterne z absencie akejkoľvek pridanej hodnoty

vo vzťahu k detskeacutemu recipientovi čo možno do istej miery riešiť napriacuteklad integraacuteciou ga-

mifikačnyacutech prvkov a funkciiacute ktoreacute nie suacute pre tento druh systeacutemu typickeacute Takto prepraco-

vanyacute knižničnyacute online kataloacuteg by v buduacutecnosti mohol prispieť k zatraktiacutevneniu knižniacutec rov-

nako ako aj k budovaniu rozsiahlych čitateľskyacutech online komuniacutet

Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute spraacute-

vanie sa človeka v digitaacutelnom priestore

Zoznam bibliografickyacutech odkazov

DANKOVA M 2011 OPAC Model for Children The User-Friendly Catalogue In KAT-

ALIN BL et al eds BOBCATSSS 2011 [online] Szombathely The 19th International

BOBCATSSS Conference s 476-484 [cit 2017-08-25] Dostupneacute na

httpbobcatsss2011eupndocsl38pdf

DANKOVA M 2013 Electronic Library Resources for Children Functionality and Con-

tent In TASKIN Zehra CAKMAK Tolga a Guumlleda DOGAN eds BOBCATSSS 2013

[online] Ankara The 21st International BOBCATSSS Conference s 113-117 [cit 2017-

09-29] Dostupneacute na

httpwwwbbyhacettepeedutryayinlardosyalarproceedings20Bobbcatsspdf

DRUIN A et al 2009 From New Zealand to Mongolia Co-Designing and Deploying

a Digital Library for the Worldrsquos Children In Children Youth and Enviroments [online]

Colorado University of Colorado vol 19 no 1 s 34-57 [cit 2017-04-03] Dostupneacute na

httphcil2csumdedutrs2009-022009-02pdf

MARTENS M 2012 Issues of access and usability in designing digital resources for chil-

dren In Library amp Information Science Research [online] Amsterdam Elsevier vol 34

no 3 s 159-168 [cit 2017-04-03] Dostupneacute na

httpwwwsciencedirectcomsciencearticlepiiS0740818812000369

WALTER VA BORGMAN ChL a SG HIRSH 1996 The Science Library Catalog

A Springboard for Information Literacy In School Library Media Quarterly [online]

Illinois American Library Association vol 24 no 2 [cit 2017-04-03] Dostupneacute na

httpwwwalaorgaaslsitesalaorgaaslfilescontentaaslpubsandjournalsslredchoiceS

LMQ_ScienceLibraryCatalog_InfoPowerpdf

161

WOOK TSMT a SS SALIM 2014 Visual interface for searching and browsing chil-

drenrsquos WebOPAC In Universal Access in the Information Society [online] Berliacuten

Springer vol 13 s 367-385 [cit 2017-08-25] Dostupneacute na

httpslinkspringercomarticle101007s10209-013-0322-3

Resumeacute

VYacuteSKUM MOŽNOSTIacute A POTREBY IMPLEMENTAacuteCIE KNIŽNIČNEacuteHO ONLINE

KATALOacuteGU PRE DETSKEacuteHO POUŽIacuteVATEĽA

Zuzana Struhaacuter ikovaacute

Online kataloacutegy knižniacutec suacute dlhodobo prehliadanou problematikou ktoruacute však možno z hľadiska použiacute-

vateľskej priacutevetivosti a využiteľnosti považovať za kritickuacute Osobitnaacute pozornosť by sa navyše mala

venovať možnostiam ich prispocircsobenia rocircznorodyacutem vekovyacutem skupinaacutem použiacutevateľov teda aj deťom

ktoreacute tvoria podstatnuacute časť použiacutevateľov verejnyacutech knižniacutec Na docircležitosti preto naberajuacute vyacuteskumy

upriameneacute na vzťah detskyacutech čitateľov k online kataloacutegom knižniacutec a na implementaacuteciu detskeacuteho online

kataloacutegu ktoreacute by prispeli k riešeniu aktuaacutelneho nepriazniveacuteho stavu v tejto oblasti Priacutespevok sumari-

zuje najvyacuteznamnejšie zistenia vyacuteskumu zameraneacuteho na zisťovanie suacutečasneacuteho stavu online kataloacutegov

a možnostiacute zavedenia detskeacuteho online kataloacutegu pre slovenskeacuteho použiacutevateľa Na zaacuteklade rozhovorov

s detskyacutemi čitateľmi a zamestnancami knižniacutec analyzuje a porovnaacuteva jednotliveacute odpovede a naacutezory

respondentov pokuacuteša sa ich odocircvodniť a vyvodzuje zaacutevery ktoreacute možno aplikovať pre buduacutecu prax

v raacutemci naacutevrhov a naacuteslednej implementaacutecie online kataloacutegov určenyacutech primaacuterne detskeacutemu použiacutevate-

ľovi Zaacuteroveň apeluje na rodičov knihovniacutekov ale aj tvorcov webovyacutech rozhraniacute aby zvaacutežili možnos-

ti ktoreacute majuacute z hľadiska zavedenia detskeacuteho online kataloacutegu pre slovenskeacuteho použiacutevateľa k dispoziacutecii

a upozorňuje na docircležitosť kontinuity vyacuteskumov v tejto oblasti

Summary

RESEARCH OF POSSIBILITIES AND NEED FOR IMPLEMENTATION OF

ONLINE LIBRARY CATALOG FOR CHILD USER

Zuzana Struhaacuter ikovaacute

Online library catalogs are a long-standing issue that can be viewed as critical in terms of user friendli-

ness and usability Particular attention should be paid to possibilities of adapting them to different age

groups of users including children who form a substantial part of public library users Therefore it is

important to examine the relationship between child readers and online library catalogs and prerequi-

sites for implementation of the childrens online catalog to help solve the current unfavorable situation

in this area The paper summarizes the most important findings of the research aimed at finding the

current state of the online catalogs and the possibilities of implementing a childrens online catalog for

a Slovak user Based on interviews with child readers and library staff paper analyzes and compares

respondents individual responses and opinions attempts to justify them and draws conclusions that

can be applied to the future practice of designing and subsequently implementing online catalogs pri-

marily aimed at a child user Furthermore it appeals to parents librarians and web designers to consid-

er the possibilities available to them for implementing a childrens online library catalog for Slovak

users and draws attention to the importance of the continuity of research in this area

162

O autoroch About the Authors

Annamaacuteria Brijakovaacute

Annamaacuteria Brijakovaacute pocircsobiacute na KKIV FiF UK ako internaacute doktorandka Vo svojom vyacuteskume sa venu-

je interakcii človeka s počiacutetačom vyacuteskumu použiteľnosti digitaacutelnych rozhraniacute s využitiacutem metoacutedy sle-dovania pohľadu (eye tracking) V suacutečasnosti zameriava svoj vyacuteskum na čiacutetanie odbornyacutech textov

Annamaacuteria Brijakovaacute is a PhD student at the Department of Library and Information Science of Faculty

of Arts of Comenius University in Bratislava In her research she focuses on human interaction with

the computer research on the usability of digital interfaces using the eye tracking method She is cur-

rently focusing her research on reading scholarly texts

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave

Gondova 2

814 99 Bratislava

brijakova1unibask

Katariacutena Buzovaacute

Katariacutena Buzovaacute pocircsobiacute na KKIV FiF UK ako odbornaacute asistentka Vo svojej pedagogickej a vyacuteskum-

nej činnosti sa zaoberaacute použiacutevateľskyacutem zaacutežitkom a použiteľnosťou digitaacutelnych rozhraniacute interakciou

človeka s rozhraniacutem dizajnom a hodnoteniacutem digitaacutelnych rozhraniacute informačnou architektuacuterou dizaj-

nom knižničnyacutech a informačnyacutech služieb metodologickyacutem aspektom využiacutevania technoloacutegie na sledo-vanie pohybu očiacute vo vyacuteskume interakcie človeka s rozhraniacutem a čiacutetania

Katariacutena Buzovaacute is a member of the Department of Library and Information Science of Faculty of Arts

of Comenius University in Bratislava In her pedagogical and research activities she focuses on the

user experience and usability of digital interfaces human-interface interaction design and evaluation of

digital interfaces information architecture design of library and information services methodological

aspects of the use of eye tracking technology in the human-computer interaction and also reading

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave

Gondova 2

814 99 Bratislava

katarinabuzovaunibask

Szabolcs Dancs

He works as chief advisor at the National Szeacutecheacutenyi Library of Hungary Previously he was the direc-

tor of projects and the director of Collection Development at NSL and the head of Collection Devel-

opment at the Library of Hungarian Academy of Sciences Currently he is responsible for the coordina-

tion of library standardisation activities in Hungary He is an expert in metadata and functions as the

head of the workgroup which aims at implementing RDA in Hungarian libraries Also he undertakes

professional background work on copyright issues mediates NLSrsquo point of view on drafts of legislative

proposals represents NSL and mediates its points of view during implementation of EU directives

mainly in the field of copyright He is a member of the Hungarian National Commission for UNESCO

the editorial board of the Hungarian library journal titled Koumlnyv Koumlnyvtaacuter Koumlnyvtaacuteros (= Book Li-

brary Librarian) and the advisory board of the journal on library and information studies titled Tudo-maacutenyos eacutes Műszaki Taacutejeacutekoztataacutes (= Scientific and Technical Information)

163

Orszaacutegos Szeacutecheacutenyi Koumlnyvtaacuter

National Szeacutecheacutenyi Library

Szent Gyoumlrgy teacuter 4-5-6

H-1014 Budapest

dancszoszkhu

Maacuteria Dubovaacute

Je absolventkou KKIV FiF UK V suacutečasnosti pracuje ako daacutetovaacute analytička a manažeacuterka affiliate vzťa-

hov pre suacutekromnuacute spoločnosť

Maacuteria Dubovaacute is a graduate of the Department of Library and Information Science of Faculty of Arts

Comenius University Bratislava Currently she works as a data analyst and affiliate relations manager for a private company

K B Systems s ro

Stareacute Grunty 18

841 04 Bratislava

mariadguruadminscom

Andrea Hrčkovaacute

Pocircsobiacute ako odbornaacute asistentka na Katedre knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity

Komenskeacuteho v Bratislave Vyučuje predmety zameraneacute na informačnyacute prieskum organizaacuteciu informaacute-

ciiacute v digitaacutelnom prostrediacute optimalizaacuteciu webovyacutech straacutenok noveacute meacutedia marketing knižniacutec a metodo-

loacutegiu vyacuteskumu Je členkou vyacuteskumneacuteho projektu APVV HIBER zameraneacuteho na informačneacute spraacutevanie

človeka v digitaacutelnom prostrediacute Univerzitneacuteho vedeckeacuteho parku Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave a APVV REBELION zameraneacuteho na antisociaacutelne spraacutevanie a dezinformaacutecie

Andrea Hrčkovaacute is a research assistant at the Department of Library and Informa-tion Science at the

Faculty of Arts of Comenius University in Bratislava She tea-ches subjects focused on information

retrieval information organization in the digital environment search engine optimization new media

library marketing and research methodology She is a member of APVV HIBER research project fo-

cused on human information behavior in the digital environment Comenius University in Bratislava Science Park and APVV REBELION focused on antisocial behavior and disinformation

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho

Šafaacuterikovo naacutem 6

814 99 Bratislava

andreahrckovaunibask

Ľudmila Hrdinaacutekovaacute

Ľudmila Hrdinaacutekovaacute pocircsobiacute na KKIV FiF UK ako odbornaacute asistentka Medzi jej odborneacute špecializaacutecie

patriacute informačnaacute mediaacutelna a čitateľskaacute gramotnosť rozvoj čitateľstva a čitateľskeacute spraacutevanie typoloacutegia

informačnyacutech zdrojov a manažment informačnyacutech fondov v knižniciach a informačnyacutech inštituacuteciaacutech

Ľudmila Hrdinaacutekovaacute is a member of the Department of Library and Information Science of Faculty of

Arts of Comenius University in Bratislava In her pedagogical and research activities she focuses on

information media and reading literacy development of reading and reading behavior typology of information resources and management of information funds in libraries and information institutions

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho

Šafaacuterikovo naacutem 6

814 99 Bratislava

ludmilahrdinakovaunibask

164

Marcela Katuščaacutekovaacute

M Katuščaacutekovaacute pocircsobila 12 rokov na Žilinskej univerzite na Fakulte humanitnyacutech vied Katedre me-

diamatiky a kultuacuterneho dedičstva pričom aktuaacutelne pocircsobiacute na Fakulte sociaacutelnych a ekonomickyacutech vied

UK Vo svojej vyacuteskumnej činnosti sa od svojho začiatku zameriava na manažment znalostiacute audit zna-

lostiacute vedeckuacute kolaboraacuteciu storytelling dolovanie znalostiacute v textoch znalostnuacute spoločnosť a ekonomi-ku či vzťah knižničnej a informačnej vedy a manažmentu znalostiacute

M Katuščaacutekovaacute worked for 12 years at the University of Žilina at the Faculty of Humanities Depart-

ment of Mediamatics and Cultural Heritage and currently works at the Faculty of Social and Economic

Sciences Comenius University In her research she has been focusing on knowledge management

knowledge auditing scientific collaboration storytelling knowledge mining in text knowledge society

and economy and the relationship between library and information science and knowledge manage-ment

Uacutestav mediamatiky

Fakulta sociaacutelnych a ekonomickyacutech vied

Malaacute Hora 4A Martin

marcelakatuscakovafsesunibask

Tibor Koltay

Tibor Koltay is Professor Chair of the Institute of Learning Technologies at Eszterhaacutezy Kaacuteroly Univer-

sity in Jaacuteszbereacuteny Hungary He is also the Principal Investigator of the Research Group of Information

Society at this university He leads courses on digitisation and information literacy The main topics of

his research are information literacy data literacy varied aspects of information overload and new roles of academic libraries

Institute of Learning Technologies

Eszterhaacutezy Kaacuteroly University Hungary

Raacutekoacuteczi uacutet 53 H-5100 Jaacuteszbereacuteny

koltaytiboruni-eszterhazyhu

Tomaacuteš Mirga

Je študent magisterskeacuteho stupňa študijneacuteho programu Informačneacute štuacutediaacute na Katedre knižničnej a infor-

mačnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave Orientuje sa na noveacute meacutediaacute

psychologickeacute aspekty informačneacuteho spraacutevania a informačnuacute ekoloacutegiu

Tomaacuteš Mirga is a masteracutes student of library and information science at the Comenius University in

Bratislava He focuces on new media psychological aspects of information behaviour and information ecology

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho

Šafaacuterikovo naacutem 6

814 99 Bratislava

mirga1unibask

Františka Novaacutekovaacute

Františka Novaacutekovaacute v roku 2018 ukončila denneacute doktorandskeacute štuacutedium na Katedre knižničnej a infor-

mačnej vedy Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave s naacutezvom bdquoInformačnaacute etika v teoacuterii a praxi infor-

mačnyacutech interakciiacuteldquo Zaacuteroveň predmet s naacutezvom Informačnaacute etika vyučovala počas celeacuteho doktorand-skeacuteho štuacutedia

Františka Novaacutekovaacute finished her internal doctoral studies on Comenius University in Bratislava De-

partment of Library and Information Science The topic of her dissertation thesis was ldquoInformation

165

Ethics in Theory and Practice of Information Interactionsrdquo She was also teaching the subject Infor-mation Ethics in the course of her doctoral studies

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho

Šafaacuterikovo naacutem 6

814 99 Bratislava

frantiskatomoriovagmailcom

Miriam Ondrišovaacute

Pocircsobiacute na KKIV FiF UK ako odbornaacute asistentka Prednaacuteša predmety zameraneacute na bibliometriu data-

baacutezoveacute a informačneacute systeacutemy a informačneacute technoloacutegie Vo svojej vyacuteskumnej činnosti sa zaoberaacute bib-liometriou informačnou gramotnosťou a analyacutezou a vizualizaacuteciou uacutedajov

Miriam Ondrišovaacute is a member of the Department of Library and Information Science of Faculty of

Arts Comenius University Bratislava She studied computer science at the Slovak University of Tech-

nology in Bratislava As a teacher she reads lectures devoted to bibliometrics database and information

systems and information technology In research she works in a field of bibliometrics information literacy and data analysis and visualization

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho

Šafaacuterikovo naacutem 6

814 99 Bratislava

miriamondrisovaunibask

Milan Regec

Milan Regec pocircsobiacute na KKIV FiF UK ako doktorand Vo svojom vyacuteskume a pedagogickej praxi sa

venuje novyacutem meacutediaacutem efektiacutevnemu využiacutevaniu sociaacutelnych sietiacute knižnicami tvorbe multimediaacutelnych

produktov a webovyacutech straacutenok s docircrazom na priacutestupnosť ďalej rocircznym aspektom digitalizaacutecie dlho-

dobej archivaacutecie ako aj spriacutestupňovaniu digitaacutelnych dokumentov Samostatnuacute pedagogickuacute činnosť

tvoriacute vzdelaacutevanie seniorov v oblasti IKT a hodnotenie priacutestupnosti a použiteľnosti digitaacutelnych rozhraniacute aj pomocou technoloacutegie na sledovanie pohybu očiacute

Milan Regec is a PhD student at the Department of Library and Information Science of Faculty of Arts

of Comenius University in Bratislava In his research and pedagogical activities he focuses on the new

media efficient use of social networks by libraries the creation of multimedia products and websites

with an emphasis on accessibility various aspects of digitization long-term archiving as well as pro-

viding access to the digital documents Separate pedagogical activity is teaching seniors in the area of ICT and evaluation of accessibility and usability of digital interfaces also with the use of eye tracking

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho

Šafaacuterikovo naacutem 6

814 99 Bratislava

milanregecunibask

Jela Steinerovaacute

Jela Steinerovaacute je profesorka informačnej vedy na Univerzite Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickej

fakulte UK Katedre knižničnej a informačnej vedy Vo vyacuteskume a vzdelaacutevaniacute sa zaoberaacute informačnyacutem

spraacutevaniacutem človeka teoacuteriou a metodoloacutegiou informačnej vedy relevanciou informačnyacutemi strateacutegiami

informačnou ekoloacutegiou a informačnyacutem prostrediacutem Publikuje v domaacutecich aj zahraničnyacutech časopisoch

prednaacuteša na zahraničnyacutech konferenciaacutech je členkou redakčnyacutech raacuted medzinaacuterodnyacutech časopisov a vyacute-

borov medzinaacuterodnyacutech konferenciiacute a projektov (ECIL ISIC ENWI) Publikovala kapitoly v zahranič-

166

nyacutech publikaacuteciaacutech v medzinaacuterodnej encyklopeacutedii aj niekoľko monografiiacute Pravidelne organizuje me-

dzinaacuterodneacute konferencie Informačneacute interakcie V najnovšej monografii sa zaoberaacute informačnyacutem pro-strediacutem a vedeckou komunikaacuteciou informačnyacutemi ekoloacutegiami (2018)

Jela Steinerovaacute is professor of information science in the Comenius University in Bratislava Faculty of

Arts Department of Library and Information Science In her research and teaching she focuses on the

topics of human information behavior theory and methodology of information science relevance

information strategies information ecology and information environment She has published in home

and foreign journals presented in international conferences and is a member of boards of international

journals and conference committees and projects (ECIL ISIC ENWI) Shas published chapters in

foreign books an international encyclopaedia and several monographs She organized regularly inter-

national conferences Information interactions In her latest monograph she presents the topic of infor-mation environment and scholarly communication information ecologies (2018)

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho

Šafaacuterikovo naacutem 6

814 99 Bratislava

jelasteinerovaunibask

Zuzana Struhaacuterikovaacute

Internaacute doktorandka pocircsobiaca na Katedre knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty Univerzi-

ty Komenskeacuteho v Bratislave Vo svojej dizertačnej praacuteci sa venuje informačneacutemu spraacutevaniu detiacute a špe-

cifikaacutem ich interakcie s online kataloacutegmi knižniacutec

Internal PhD student at the Department of Library and Information Science of Comenius University in

Bratislava In her dissertation thesis she is dealing with the information behaviour of children and spe-cifics of their interaction with library online catalogs

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho

Šafaacuterikovo naacutem 6

814 99 Bratislava

zuzanastruharikovaunibask

KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA

LIBRARY AND INFORMATION SCIENCE

XXVIII

Vydala Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave vo Vydavateľstve UK

ako uacutečelovuacute publikaacuteciu pre Filozofickuacute fakultu UK

Redaktorka Mgr Lucia Petrželovaacute

Technickaacute redaktorka Marta Ludvigovaacute

Vytlačilo Polygraficke stredisko UK v Bratislave

ISBN 978-80-223-4769-3

  • Obsah
  • Contents
  • Uacutevod
  • Introduction
  • Research Data Management And Data Literacy As We See Them Today
    • Tibor Koltay
    • 1 Introduction
    • 2 Methods
    • 3 Discussion
      • 31 Needs and expectations
      • 32 Research data management as a critical service
      • 33 The role of data literacy
      • 34 Data professionals
        • Conclusion
        • List of References
        • Summary
          • Vedeckaacute daacutetovaacute gramotnosť konceptuaacutelne vyacutechodiskaacute a situaacutecia v SR
            • Jela Steinerovaacute
            • Uacutevod
            • 1 Konceptuaacutelne zaacuteklady vyacuteskumu daacutet v informačnej vede
            • 2 Typoloacutegia vedeckyacutech daacutet
            • 3 Vedeckaacute daacutetovaacute gramotnosť
            • 4 Prieskum vedeckej daacutetovej gramotnosti vedcov v SR vyacuteber vyacutesledkov
            • 5 Konceptuaacutelny raacutemec vedeckej daacutetovej gramotnosti
            • 6 Manažment vedeckyacutech daacutet
            • Zaacutever
            • Zoznam bibliografickyacutech odkazov
            • Resumeacute
            • Summary
              • Altmetria ndash inyacute pohľad na hodnotenie vedeckyacutech publikaacuteciiacute
                • Miriam Ondrišovaacute Maacuteria Dubovaacute
                • Uacutevod
                • Charakteristika analyzovanyacutech daacutet
                • Vyacutesledky daacutetovej analyacutezy
                  • Pomerneacute zastuacutepenie sociaacutelnych meacutediiacute
                  • Frekvenčnaacute analyacuteza časopisov
                  • Použiacutevatelia
                  • Preferencie použiacutevateľov z hľadiska teacutem člaacutenkov
                    • Zaacutever
                    • Zoznam bibliografickyacutech odkazov
                    • Resumeacute
                    • Summary
                      • Faktory vzniku a docircsledky informačnyacutech filtračnyacutech bubliacuten
                        • Tomaacuteš Mirga Andrea Hrčkovaacute
                        • Uacutevod Psychologickeacute aspekty vzniku filtračnyacutech bubliacuten
                        • 1 Filtračneacute bubliny v online prostrediacute Vzostup adaptiacutevnych systeacutemov
                        • 2 Komnaty ozvien v prostrediacute virtuaacutelnych komuniacutet
                        • 3 Filtračneacute bubliny na Facebooku
                        • 4 Použiacutevateľskeacute profily a personalizaacutecia
                        • 5 Vplyvy na automatickeacute filtrovanie obsahu v internetovyacutech službaacutech
                          • 51 Digitaacutelny charakter informačnyacutech zdrojov
                          • 52 Geolokaacutecia
                          • 53 Prepojenia medzi použiacutevateľmi
                          • 54 Popularita obsahu
                          • 55 Čas uverejnenia obsahu
                          • 56 Ľudskyacute faktor
                            • 6 Vyacutesledok analyacutezy Navrhovanyacute model informačnyacutech filtračnyacutech bubliacuten
                            • Diskusia
                            • Zaacutever
                            • Zoznam bibliografickyacutech odkazov
                            • Resumeacute
                            • Summary
                              • Kvalitatiacutevny vyacuteskum depersonalizaacutecie moraacutelneho agenta v online prostrediacute (fenomenografickaacute analyacuteza)
                                • Františka Novaacutekovaacute
                                • Uacutevod
                                • 1 Etickyacute kontext vyacuteskumu
                                • 2 Metodoloacutegia vyacuteskumu
                                  • 21 Fenomenografickaacute analyacuteza
                                    • 3 Vyacutesledky fenomenografickej analyacutezy
                                      • 31 Koncepcia informačnej etiky
                                      • 32 Koncepcia vniacutemania informačneacuteho prostredia moraacutelnym agentom
                                      • 33 Psychologickaacute koncepcia
                                      • 34 Situačnaacute koncepcia
                                      • 35 Sociaacutelna koncepcia
                                        • Zaacutever
                                        • Zoznam bibliografickyacutech odkazov
                                        • Resumeacute
                                        • Summary
                                          • Od informačnej vedy k znalostnej vede
                                            • Marcela Katuščaacutekovaacute
                                            • Uacutevod
                                            • 1 Od informačnej vedy a manažmentu informaacuteciiacute k manažmentu znalostiacute
                                            • 2 Niektoreacute prieniky IV a KM
                                            • 3 Informačnaacute a znalostnaacute veda
                                            • 4 Metodoloacutegia
                                            • 5 Vyacutesledky
                                            • Zaacutever
                                            • Zoznam bibliografickyacutech odkazov
                                            • Resumeacute
                                            • Summary
                                              • Vyacutechodiskoveacute teoretickeacute koncepty vyacuteskumu čiacutetania metodoloacutegiou sledovania pohybu očiacute
                                                • Ľudmila Hrdinaacutekovaacute Katariacutena Buzovaacute
                                                • Uacutevod
                                                • 1 Pohyby očiacute a kognitiacutevne procesy počas čiacutetania
                                                • 2 Stručnyacute prehľad modelov kontroly pohybu očiacute počas čiacutetania
                                                  • 21 Okulomotorickeacute modely
                                                    • 211 Strategicko-taktickyacute model OrsquoRegana
                                                      • 22 Kognitiacutevne orientovaneacute modely
                                                        • 221 Morrisonov model
                                                        • 222 E-Z Reader
                                                        • 223 SWIFT model
                                                          • 23 bdquoIdeaacutelny pozorovateľldquo
                                                            • Zaacutever
                                                            • Zoznam bibliografickyacutech odkazov
                                                            • Resumeacute
                                                            • Summary
                                                              • Metodologickeacute aspekty sledovania pohybu očiacute v kontexte vyacuteskumu čiacutetania
                                                                • Katariacutena Buzovaacute Ľudmila Hrdinaacutekovaacute Milan Regec
                                                                • Uacutevod
                                                                • 1 K histoacuterii vyacuteskumov čiacutetania
                                                                • 2 Sledovanie pohybov očiacute a vyacuteskum čiacutetania
                                                                  • 21 Čitateľskyacute kvocient a pohyby očiacute
                                                                  • 22 Očneacute pohyby vs strateacutegie čiacutetania a typy čitateľov
                                                                    • 3 Metodologickeacute vyacutechodiskaacute vyacuteskumu sledovania pohybu očiacute pri čiacutetaniacute
                                                                      • 31 Exploratiacutevny pilot
                                                                      • 32 Rybaacutersky vyacutelet
                                                                      • 33 Operacionalizaacutecia riadenaacute teoacuteriou
                                                                      • 34 Operacionalizaacutecia prostredniacutectvom tradiacuteciiacute a paradigiem
                                                                      • 35 Metodologickaacute triangulaacutecia
                                                                        • 4 Vybraneacute metodologickeacute probleacutemy
                                                                          • 41 Teoretickeacute probleacutemy
                                                                          • 42 Metodologickeacute probleacutemy
                                                                            • 5 Skuacutemanie čiacutetania mimo digitaacutelneho prostredia
                                                                            • Zaacutever
                                                                            • Zoznam bibliografickyacutech odkazov
                                                                            • Resumeacute
                                                                            • Summary
                                                                              • Supporting Cultural Identity and Common Historical Narratives Via Digital Library Tools ndash a Humble Proposal
                                                                                • Szabolcs Dancs
                                                                                • Introduction
                                                                                • Identity ndash an issue of increasing relevance
                                                                                • Cultural identity a weapon or a shield
                                                                                • Cultural identity in libraries
                                                                                • BibliotherapyEthnobibliotherapy
                                                                                • V4 perspectives
                                                                                • Conclusion ndash a humble proposal
                                                                                • List of References
                                                                                • Summary
                                                                                  • Špecifikaacute percepcie použiacutevateľskyacutech rozhraniacute online emailovyacutech služieb seniormi
                                                                                    • Annamaacuteria Brijakovaacute Katariacutena Buzovaacute Milan Regec
                                                                                    • Uacutevod
                                                                                    • 1 Informačneacute spraacutevanie seniorov
                                                                                    • 3 Percepcia použiacutevateľskeacuteho rozhrania
                                                                                      • 31 Tvarovaacute psycholoacutegia v percepcii použiacutevateľskyacutech rozhraniacute
                                                                                      • 32 Probleacutemy v percepcii použiacutevateľskyacutech rozhraniacute seniormi
                                                                                        • 4 Vyacuteskum percepcia použiacutevateľskyacutech rozhraniacute rocircznych e-mailovyacutech služieb seniormi
                                                                                          • 41 Cieľ vyacuteskumu
                                                                                          • 42 Metodoloacutegia
                                                                                            • 421 Vyacuteskumnaacute vzorka
                                                                                              • 43 Priebeh testovania
                                                                                              • 44 Analyacuteza a vyhodnocovanie
                                                                                              • 45 Vyacutesledky
                                                                                                • 451 Analyacuteza času a spocircsobu splnenia zadanyacutech uacuteloh
                                                                                                • 452 Miera uacutespešnosti splnenia zadanyacutech uacuteloh
                                                                                                    • 5 Diskusia
                                                                                                      • Zobrazenie
                                                                                                      • Umiestnenie
                                                                                                      • Funkcionalita
                                                                                                      • Terminoloacutegia
                                                                                                      • Mentaacutelne modely
                                                                                                        • Zaacutever
                                                                                                        • Zoznam bibliografickyacutech odkazov
                                                                                                        • Resumeacute
                                                                                                        • Summary
                                                                                                          • Vyacuteskum možnostiacute a potreby implementaacutecie knižničneacuteho online kataloacutegu pre detskeacuteho použiacutevateľa
                                                                                                            • Zuzana Struhaacuterikovaacute
                                                                                                            • Uacutevod
                                                                                                            • 1 Metodoloacutegia vyacuteskumu
                                                                                                            • 2 Vyacutesledky vyacuteskumu vyplyacutevajuacutece z rozhovorov s detskyacutemi respondentmi
                                                                                                              • 21 Vzťah detskyacutech respondentov k online kataloacutegu knižnice
                                                                                                              • 22 Naacutezory detskyacutech respondentov na suacutečasnyacute vzhľad online kataloacutegov
                                                                                                              • 23 Použiacutevateľskeacute testovanie schopnostiacute detskyacutech respondentov pri interakcii s online kataloacutegom knižnice
                                                                                                              • 24 Postoj detskyacutech respondentov k možnosti implementaacutecie detskeacuteho online kataloacutegu
                                                                                                                • 3 Vyacutesledky vyacuteskumu vyplyacutevajuacutece z rozhovorov so zamestnancami knižniacutec
                                                                                                                  • 31 Pohľad zamestnancov na online kataloacuteg knižnice v ktorej pracujuacute
                                                                                                                  • 32 Pohľad zamestnancov na možnosti implementaacutecie detskeacuteho online kataloacutegu
                                                                                                                    • 4 Sumarizaacutecia a zhodnotenie vyacutesledkov vyacuteskumu
                                                                                                                    • Zaacutever
                                                                                                                    • Zoznam bibliografickyacutech odkazov
                                                                                                                    • Resumeacute
                                                                                                                    • Summary
                                                                                                                      • O autoroch About the Authors
Page 3: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk

3

O B S A H

CONTENTS

Jela Steinerovaacute

Uacutevod 5

Introduction 6

Tibor Koltay

Research Data Management and Data Literacy as We See Them Today 7 Manažment vyacuteskumnyacutech daacutet a daacutetovaacute gramotnosť ako ich vidiacuteme dnes

Jela Steinerovaacute

Vedeckaacute daacutetovaacute gramotnosť konceptuaacutelne vyacutechodiskaacute a situaacutecia v SR 18 Research Data Literacy Conceptual Background and Situation in Slovakia

Miriam Ondrišovaacute Maacuteria Dubovaacute

Altmetria ndash inyacute pohľad na hodnotenie vedeckyacutech publikaacuteciiacute 38 Altmetrics ndash Different View of the Evaluation of Scientific Publications

Tomaacuteš Mirga Andrea Hrčkovaacute

Faktory vzniku a docircsledky informačnyacutech filtračnyacutech bubliacuten 51 The Origin and Consequences of Information Filter Bubbles

Františka Novaacutekovaacute

Kvalitatiacutevny vyacuteskum depersonalizaacutecie moraacutelneho agenta v online prostrediacute

(fenomenografickaacute analyacuteza) 72 Qualitative Research of Depersonalization of Moral Agent in Online Environment

(Phenomenographic Analysis)

Marcela Katuščaacutekovaacute

Od informačnej vedy k znalostnej vede 84 From Information Science to Knowledge Science

Ľudmila Hrdinaacutekovaacute Katariacutena Buzovaacute

Vyacutechodiskoveacute teoretickeacute koncepty vyacuteskumu čiacutetania metodoloacutegiou sledovania

pohybu očiacute 95 Theoretical Concepts of Using Eye Tracking in the Reading Research

Katariacutena Buzovaacute Ľudmila Hrdinaacutekovaacute Milan Regec

Metodologickeacute aspekty sledovania pohybu očiacute v kontexte vyacuteskumu čiacutetania 111 Methodological Aspects of Eye Tracking in the Context of Reading Research

Szabolcs Dancs

Supporting cultural identity and common historical narratives via digital

library tools ndash a humble proposal 129 Podpora kultuacuternej identity a spoločnyacutech historickyacutech rozpraacutev prostredniacutectvom naacutestrojov

digitaacutelnej knižnice ndash skromnyacute naacutevrh

4

Annamaacuteria Brijakovaacute Katariacutena Buzovaacute Milan Regec

Špecifikaacute percepcie použiacutevateľskyacutech rozhraniacute online emailovyacutech služieb

seniormi 136 Specifics of Perception of User Interfaces by Elderly Population

Zuzana Struhaacuterikovaacute

Vyacuteskum možnostiacute a potreby implementaacutecie knižničneacuteho online kataloacutegu pre

detskeacuteho použiacutevateľa 151 Research of Possibilities and Need for Implementation of Online Library Catalog

for Child User

O autoroch About the Authors 162

5

Uacutevod

V tomto ročniacuteku zborniacuteka Knižničnaacute a informačnaacute veda 28 sme zoskupili priacutespevky re-

agujuacutece na aktuaacutelne tematickeacute vyacutezvy informačnej vedy Možno ich rozdeliť na aktuaacutelne teacutemy

podpory vedeckej komunikaacutecie praacutece s vedeckyacutemi daacutetami a hodnotenia vedy rozvoja teoacuterie

informačnej vedy ďalej teacutemy vyacuteskumov čiacutetania a teacutemy zlepšovania systeacutemov a služieb pre

konkreacutetne komunity použiacutevateľov v digitaacutelnom prostrediacute Autori si kladuacute otaacutezky tyacutekajuacutece

sa podpory vedcov pri analytickej a interpretačnej praacuteci s daacutetami novyacutech spocircsobov hodnote-

nia vyacutestupov vedy etiky pri využiacutevaniacute informaacuteciiacute v digitaacutelnom prostrediacute trendu filtrovania

informaacuteciiacute (bubliny) v informačnom prieskume aj manažmentu znalostiacute ako suacutečasti rozvoja

informačnej vedy Zaujiacutemaveacute otaacutezky sa formulujuacute v suacutevislosti s čiacutetaniacutem ako zaacutekladnyacutem kog-

nitiacutevnym procesom spracovania informaacuteciiacute a s možnosťami metodoloacutegie vyacuteskumov čiacutetania

Aspekty digitaacutelnych knižniacutec a služieb v digitaacutelnom prostrediacute sa stelesňujuacute v otaacutezkach digita-

lizaacutecie kultuacuterneho dedičstva či špeciaacutelnych digitaacutelnych služieb pre seniorov a pre deti

Teacutemami obsiahnutyacutemi v zborniacuteku mocircžeme potvrdiť trend užšiacutech interdisciplinaacuternych

kontaktov informačnej vedy informatiky psycholoacutegie aj filozofie ktoryacute sa prejavuje vo vyacute-

skumoch vedeckej komunikaacutecie v manažmente vedeckyacutech daacutet v aspektoch hodnotenia vedy

vo vyacuteskumoch informačnej etiky a čiacutetania Užšie kontakty s priacutebuznyacutemi odbormi najmauml in-

formatikou a psycholoacutegiou stelesňuje spoločnyacute projekt HIBER zameranyacute na vyacuteskum infor-

mačneacuteho spraacutevania človeka v digitaacutelnom prostrediacute (projekt APVV 15-0508) v raacutemci ktoreacuteho

boli spracovaneacute a publikovaneacute viacereacute priacutespevky v tomto zborniacuteku (Steinerovaacute Ondrišovaacute ndash

Dubovaacute Mirga ndash Hrčkovaacute Novaacutekovaacute) Teacutemou manažmentu vedeckyacutech daacutet v priacutespevku za-

hraničneacuteho kolegu z Maďarska (Koltay) otvaacuterame otaacutezky informačnej podpory vedeckej

komunikaacutecie a vedeckyacutech daacutet Na možnosti rozvoja teoacuterie informačnej vedy z hľadiska ma-

nažmentu znalostiacute poukazuje priacutespevok M Katuščaacutekovej Druhaacute časť priacutespevkov v zborniacuteku

je orientovanaacute na koncepčneacute a metodologickeacute otaacutezky vyacuteskumov čiacutetania v knižničnej a infor-

mačnej vede s docircrazom na možnosti využitia metodoloacutegie sledovania pohľadu prostriedkami

vyacutepočtovej techniky (Hrdinaacutekovaacute Buzovaacute Regec) Tretiu časť znovu otvaacuterame priacutespevkom

od zahraničneacuteho autora (Dancs) V tejto časti suacute zaradeneacute tri aplikačneacute priacutestupy zameraneacute na

novšie služby v digitaacutelnom prostrediacute Okrem aspektov digitaacutelnych knižniacutec v oblasti kultuacuterne-

ho dedičstva (Dancs) prispeli do tejto časti dve doktorandky na KKIV (Brijakovaacute Struhaacuteri-

kovaacute) so zameraniacutem na digitaacutelne služby pre dve vyacuteznamneacute použiacutevateľskeacute skupiny ndash seniorov

a deti

Priacutespevky naacutešho zborniacuteka potvrdzujuacute vyacuteznam vyacuteskumov informačnej vedy ako na uacuterovni

praktickyacutech služieb a systeacutemov tak aj v rozvoji teoacuterie a metodoloacutegie s presahmi do priacutebuz-

nyacutech discipliacuten najmauml informatiky psycholoacutegie ale aj filozofie socioloacutegie a manažmentu

Aktuaacutelne trendy sa vynaacuterajuacute z potrieb praxe ako napriacuteklad manažment vedeckyacutech daacutet Vyža-

dujuacute si však určiteacute teoretickeacute a metodologickeacute ukotvenie najmauml v suacutevislosti s hľadaniacutem nov-

šiacutech modelov a raacutemcov na pochopenie fungovania informaacuteciiacute v komunikaacutecii v rocircznych spo-

ločenskyacutech kontextoch Aktuaacutelne otaacutezky suacutevisia aj s vyacuteskumom docircvery dezinformaacuteciiacute či

informačnyacutech patoloacutegiiacute v informačnyacutech interakciaacutech Za rohom na naacutes pritom volajuacute ďalšie

laacutekaveacute trendy napriacuteklad umelaacute inteligencia digitaacutelna etika alebo digitaacutelna kultuacutera Veriacuteme

že suacutebor tyacutechto textov mocircže byť vhodnou inšpiraacuteciou pre ďalšiacute tvorivyacute rozvoj vyacuteskumu aj

vzdelaacutevania v informačnej vede

Jela Steinerovaacute

6

Introduction

In this volume of Library and Information Science 28 we collected papers which respond

to topical challenges of information science They can be divided into current topics of the

informational support of scholarly communication research data management and evaluation

of science development of the theory of information science further the studies of reading

and the topic of the improvement of systems and services for particular user groups in digital

environment The authors ask questions regarding the support of researchers in analytic and

interpretational work with research data new ways of evaluation of research outputs ethics

of information use in digital environment trends of information filtering (bubbles) in infor-

mation retrieval and knowledge management as part of information science development

Interesting questions are articulated with regard to basic cognitive information processing

and methodological ways of studies of reading Aspects of digital libraries and digital ser-

vices are embodied in problems of digital cultural heritage and special digital services for

seniors and children

The contents of this volume can confirm the trend of closer interdisciplinary contacts of

information science with computer science psychology philosophy and management which

are manifested in studies of scholarly communication research data management in evalua-

tion of science in studies of information ethics and in studies of reading Closer contacts

with computer science and psychology are manifested in our common research project HI-

BER focused on information behaviour in digital environment which forms a framework of

several papers presented in this volume (project APVV 0508-15) (Steinerovaacute Ondrišovaacute ndash

Dubovaacute Mirga ndash Hrčkovaacute Novaacutekovaacute) The potential development of theory of information

science from the perspective of knowledge management is presented by Katuščaacutekovaacute The

second part of papers in this volume is focused on conceptual and methodological issues of

studies of reading in library and information science with the emphasis on methodology of

eye-tracking The third part is opened again by our foreign colleague (Dancs) We included

in this part three papers based on application perspectives aimed at new services in digital

environment Apart from digital libraries for cultural heritage (Dancs) we present papers of

two doctoral students at our Department of LIS (Brijakovaacute Struhaacuterikovaacute) who project digital

services for two important user groups seniors and children

Papers in this volume confirm the impact of research in information science both at the

level of practical services and systems and in the development of theory and methodology

including overlaps with similar sciences namely the computer science psychology philoso-

phy sociology and management The topical trends have emerged from the needs of prac-

tice for example the research data management However they require some theoretical and

methodological framing especially with regard to seeking of new models for understanding

information in communication in various social contexts Topical questions are related to

studies of trust misinformation or other information pathologies in information interactions

From around the corner we are attracted by further appealing trends such as artificial intelli-

gence digital ethics and digital culture I believe that this collection of papers can bring

a good inspiration for further creative development of research and education in information

science

Jela Steinerovaacute

7

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

RESEARCH DATA MANAGEMENT AND DATA LITERACY

AS WE SEE THEM TODAY

Tibor Koltay

1 Introduction

Research data is the raw material for scholarly research In the same time it is the out-

put of research activities (Pryor 2012) It consists of ldquoheterogeneous objects and items used

and contextualized depending on the academic discipline of originrdquo (Semeler Pinto and

Rozados 2017 p 3) To serve as research data little data can be just as valuable as big data

and ndash in many cases ndash there is no data because relevant data does not exist cannot be found

or is not available (Borgman 2015)

As succinctly described by Cox (2018) library and information professionals (librari-

ans) usually have been ldquothinking of data as sitting beneath information and knowledge in

a pyramid of value But the concept of data has grown significantly in importance in the last

five years driven by public speculation about the power and risks of big data In parallel

data related roles are becoming increasingly important in professional practicerdquo He adds that

ldquoacademic librarianship is becoming more of a data profession and outlines a spectrum of

data roles from the familiar to the newrdquo

Considering the above development this paper focuses on research data management

(RDM) which builds a complex of services that libraries can or should offer to a wide com-

munity of researchers working in the natural sciences the social sciences and the humani-

ties Such services require fulfilling new professional roles the question of which will also

be addressed Data literacy in its own virtue and being closely connected to RDM cannot be

left out Neither should we forget about the similarities and differences between data-librar-

ians and data scientists

2 Methods

Making use of varied current awareness services and recommendations of academic

social networking services mainly Mendeley and ResearchGate a number of writings in-

cluding review articles have been selected to reflect on varied selected issues of research data

management and data literacy and the attributes of data-librarians and data scientists

8

3 Discussion

Scholarly research does not need more data Rather it requires having the right data

(Borgman 2015) In other words researchers require high quality curated data to work with

On the other end of the spectre we see librariansrsquo traditional willingness and service mind-

set for answering these needs which require additional knowledge and skills not known

before as well as confidence to work in this area (Corrall Kennan and Afzal 2013) One of

the main requirements of acquiring all related competencies is that librarians are given op-

portunities to learn new skills (Tenopir et al 2017)

31 Needs and expectations

The fact that data is of no use if not analysed is a challenge for librarians because many

of them do not possess analytical skills and lack the abilities needed for working confidently

in this new field of the changing information environment (Kirkwood 2016) As a result ndash

just as it was said above ndash re-skilling librarians is necessary as it allows them to be prepared

to the changing circumstances and requirements of the data-intensive research environment

Such education must be directed towards changing librariansrsquo self-identification According-

ly they should be able to handle data of all kinds making use of their traditional skills of

dealing with textual information This involves a conceptual understanding of data and ldquothe

abilities to find extract collect clean organise analyse and present datardquo even if they do

not serve users who deal with data (Robinson and Bawden 2017 p 314) We can say that

similarity with traditional tasks and the obvious and less known differences between old and

new responsibilities are key to going forward

If we look at the researchersrsquo side we see that the level of acceptance and the percep-

tion of Open Data or the perceived need for RDM is far from uniform by discipline and by

countries showing a wide variety much broader than that we could experience it in the case

of Open Access to publications (Cox and Corrall 2013) We will see that neither is the pre-

paredness of academic libraries to take responsibility on the same level in every country and

institution (Tenopir et al 2016 Tenopir et al 2017)

To provide successful services under these circumstances a basic appreciation of issues

related to research data is indispensable for librarians Such appreciation should include tech-

nical and socio-ethical competences the latter containing knowledge of legal and ethical

issues As already mentioned many of these have been well-known to librarians in the paper-

based world (Robinson and Bawden 2017)

Special attention needs to be given to services offered to digital humanists as the digi-

tal humanities is not only one of the sciences that are interested in investigating information

(Koltay 2016a) but relies heavily on the interpretation of data (Gibbs 2011) thanks to the

ability of computers to handle large corpuses of textual material (ACRL 2013) Distinguis-

hed attention is in place here because we tend to easily accept the prevalence of data in such

brands of ldquobig sciencerdquo as astronomy or physics and easily admit that new disciplines such as

astroniformatics or bioinformatics are data-driven while this does not seem to be self-ex-

planatory in the case of the humanities (Borgman 2012)

As Cox and Corrall (2013) pointed it out the literature of data-centred academic library

work can be characterized by both optimism and pessimism The example of the former is

the attention given to the potential roles in research data management based on the hope

that the libraryrsquos role in supporting scholarship can be extended by librarians who become

embedded in academic departments and research teams However the authors remind us that

9

ndash while this aspiration is natural and could lead to highly desirable results ndash we should re-

member the disappointment that was brought by the attempts of acquiring a role in know-

ledge management For that reason it is better to be cautious with exaggerated expectations

32 Research data management as a critical service

In this part of our paper we will offer a selection from the issues related to the multi-

tude of RDM activities Therefore it is time to provide a simple general definition of RDM

so we can say that it is a comprehensive set of activities for the organization storage access

and preservation of data (Semeler Pinto and Rozados 2017)

Even if not simply reinventing or extending what librarians already do today RDM is

not exception from the strong continuities with the tasks that they are already expected to do

(Cox 2018)

In many cases there is willingness to offer RDM For instance the majority of library

directors participating in a survey of European LIBER member libraries from 22 countries1

ldquorecognize the growing importance of research data and are looking for solutions that fit

their institutional needs and prioritiesrdquo (Tenopir et al 2017 p 38) The survey team led by

Carol Tenopir found that ndash similarly to previous surveys conducted with libraries in North

America (Tenopir et al 2014) ndash European academic libraries are more likely to offer infor-

mational services than technological ones

Informational services such as consulting with staff or students on Data Management

Plans (DMPs) on metadata standards and providing reference support for finding and citing

data (datasets) occur with relatively high frequency By involving a personal client-librarian

relationship these services align with long-established traditional reference services sup-

plied by libraries

Technological services appear with a lower frequency They include creating or trans-

forming metadata for datasets identifying datasets that could be candidates for repositories

selecting and preparing datasets for deposit deaccessioning or deselection of these datasets

This survey also shows that consulting with staff or students on data-management plans

(DMPs) happens with a relatively high frequency (Tenopir et al 2017) Compliance with the

varied data-related requirements of research funders has begun with DMPs and assistance

of preparing them is a basic level informational service (Molloy and Snow 2012) that helps

researchers to plan articulate and execute data management (Penfield Cox and Smith 2014)

DMPs formalize all technical and non-technical details and should be an integral part

of any project that requires some kind of data management (Solodovnik and Budroni 2015)

Let us add that ndash while the skills needed to assist in producing DMPs effectively are the same

as the ones for any informational service ndash such support requires librarians to be familiar

with funder requirements relevant standards and local data management processes (Cox and

Verbaan 2018)

Similarly to traditional reference services data reference interviews build on both the

researcher and the librarian to bring their own unique expertise into the interaction This is in

conformity with the RUSA Professional Competencies for Reference and User Services Li-

brarians documents which says that [The reference and user services librarian] engages the

1 Data does not include responses from Croatia Cyprus France Hungary Luxembourg Malta Portugal Romania

Serbia Slovakia and Turkey

10

user in the process and in making decisions (Huling et al 2017) The earlier version of this

document expresses this rule more outspokenly when stating that the librarian ldquoacknowledg-

es the knowledge brought by the user to the interactionrdquo (Whitlatch et al 2003)

Despite similarities data reference interviews may consist of more questions than in

traditional reference interactions and it might happen that some useful starting points can be

found which however are far from being the perfect source (Rice and Southall 2016)

Besides assessing researcherrsquos data needs consultations may require the librarian to as-

sist the researcher in finding an existing dataset Traditional skills play a role here again as ndash

similarly to the situation of reference librarians who are aware of the key reference works

and authoritative texts within their fields ndash data librarians should be familiar with major

repositories and other sources of datasets (Federer 2014) Reviewing datasets for their poten-

tial inclusion into repositories already mentioned above is also familiar to librarians as it

shows similarities to activities rooted in collection management principles (Cox 2018)

Librarians can offer help in data citation Though much more complex than citing re-

search publications data citation is an unquestionable necessity (Silvello 2018) It also has

the potential to become a source of motivation for researchers to share and publish their data

provided that it becomes a source of reward and acknowledgment for them (Candela et al

2015) We know that supporting citation activities is familiar to librarians in all environ-

ments including data-intensive ones Besides of citing data there is the possibility of data

publication even though there is uncertainty about its precise meaning proper forms and

extent of validating published datasets (Kratz and Strasser 2014)

Beyond assisting researchers in assigning metadata and citations to datasets helping

them in data retrieval is also a potential task However data retrieval is a less obvious task

than retrieving research papers which are available in a predominantly textual form For

instance the average file size of retrieved datasets is several times larger than that of re-

trieved research publication files and these in turn vary from one discipline to another Be-

sides of this the retrieved datasets may be of different file types or formats and often must be

downloaded before they can be read or used Research datasets are almost always accompa-

nied with separate documentation files and a single dataset item record may constitute sever-

al composite files (Bugaje and Chowdhury 2017)

33 The role of data literacy

Data literacy can be defined as a set of skills and abilities related to accessing research

data understanding interpreting managing critically evaluating and ethically using it (Kol-

tay 2015)

Research data management is inconceivable without data literacy education because

people who will use research data need education about how to understand interpret and

apply what they find and researchers are no exception from this rule Besides of this the fact

that data is not being restricted to quantitative results drawn from surveys or scientific exper-

iments i e we have an expanded view on it increases the importance of data literacy (ACRL

2013)

Data literacy competencies can be used in the following fields (Carlson et al 2011)

discovery and acquisition of data

data management

data conversion and interoperability

metadata

11

data curation

data re-use

data preservation

data analysis

data visualization

ethics

data citation

Data literacy is not only cognate with information literacy in general but is compatible

with the information literacy focus of academic librarianship (Cox 2018) Presenting evalu-

ating and interpreting qualitative and quantitative data is a learning outcome of IL This

statement of Andretta et al (2008) shows not only the connection between IL and data litera-

cy but it is an early recognition of the growing emphasis on educational activities in librar-

ies explained in detail for example by Grassian (2017) However the strongest connection

between data literacy and IL is made by their attention to critical assessment In the case of

data we must count with misleading or inappropriate use (Carlson et al 2011) In conse-

quence attention has to be paid to the version of the given dataset and the person responsible

for it (ACRL 2013) Data literacy is also connected to media literacy in pointing towards

ldquothe use of tools to use and reuse content in ways not imagined by the content creator are this

literacyrdquo (ACRL 2013 p 11)

Data literacy also has an interface to academic literacy that involves the comprehension

of the entire system of thinking values cultural identity and information flows of academia

which results in the ability to read interpret and produce texts valued in academia (Elmborg

2006) While academic literacyrsquos scope is much broader it can be applied to data especially

if we adopt the idea of digital scholarship that relies ndash among others ndash on collections of in-

formation and data (Cox 2016)

Both academic literacy and data literacy are also loosely connected to scientific literacy

which is not tied to academia but comprises methods approaches attitudes and skills relat-

ed to thinking scientifically and doing scientific research (National Academy of Sciences

1996) implying that everybody should be scientifically literate Statistical literacy is often

mentioned in connection with data literacy due to the existence of a common set of prob-

lems and a similar level of approach (Schield 2004)

Data literacy is in close association with data quality that is one of the cornerstones of

the data-intensive paradigm of scientific research (Koltay 2017) Therefore teaching data

literacy involves understanding the need for collecting data and the various ways to do it and

taking into consideration that ndash beyond basic literacy ndash there is a need for being numerate i

e understanding formulas graphs charts and tables

All literacies emphasise critical appraisal in general Data literacy education in particu-

lar should accentuate checking the provenance and integrity of data It is vital to understand

factors that may impact the data including bias patterns errors and omissions It is also im-

portant to consider sampling techniques sample selections and size as well as survey design

We need to able to distinguish between correlation and causation as well as understanding

how variables influence each other Having the skills of predicting generalizing from availa-

ble datasets as well as understanding trends and drawing inferences is indispensable (Ma-

son Khan and Smith 2016) Seen from a different angle data quality analysis requires ndash

among others ndash analysing the quality of the sources The analysis of the quality of the data

itself may consider accuracy consistency completeness originality and the degree of timeli-

ness of data (Daraio et al 2016)

12

By stressing the need for critical approaches data literacy can be subsumed within

a core skillset of being able to discriminate or exercising discernment Discernment equals to

being able to make independent judgements on the validity of information and evaluating the

information component of literacies (Mason Khan and Smith 2016 Walton Pickard and

Dodd 2018) This substantiates arguments that the final goal of data literacy is fostering

a culture of the semantic scholar because ndash unless educated in data literacy and information

literacy ndash scientific training alone does not make guarantee that researchers become aware

that their own scholarly communications may constitute primary sources of data (Haendel et

al 2012) This type of data literacy should involve abilities to translate vast amounts of data

into abstract concepts to understand data-based reasoning that leads to seeing almost every-

thing that we come into contact through the lens of data and will regard it as computational

programmable

When teaching data literacy skills to students the overall learning outcome should be

becoming data literate in the context of their subject area Students should identify relevant

data for their field of study understand how data is connected to the publication process and

be able to explain what open data is and how open data influences science Applying critical

thinking strategies to data and understanding the challenges of reusing data as well as aware-

ness of the importance of metadata and citation are crucial (Duffner-Ylvestedt and Rayner

2016)

Data literacy education could be enhanced by applying data governance principles par-

tially related to data quality These principles are beneficial in delineating decision domains

and defining accountability for decision making Data governance is advantageous because

it is based on standardised repeatable processes rules policies and standards in order to

enable the transparency of data-related processes (Koltay 2016b)

In the next part of this paper we will see that such thinking may serve as one of the few

common denominators between data librarians and data scientists

34 Data professionals

Data-related professional roles may be especially relevant for three specialist groups

data librarians data scientists and records professionals Nonetheless the main protagonists

in this field seem to be data librarians and data scientists

As said above academic librarianship is becoming more of a data profession that re-

flects both familiar and new roles (Cox 2018) However it remains questionable whether

there is a true similarity or convergence between the traditional though changing profession

of the librarian (in particular the data librarian) and the data scientistrsquos evolving sphere of

occupation On the one hand there are undeniable similarities between them due to the fact

that these jobs appeared in a data-intensive era On the other hand their work environments

culture and ndash last but not least ndash the scopes of duties are different Neither are the required

sills and competences fully identical with each other In one sentence even though there are

similarities between their duties and skills data librarians are not data scientists

The job of data scientists is ndash at least today and in the near future ndash tied to business en-

vironments When calling this nascent profession the sexiest job of the 21st century Daven-

port and Patil (2012) did not forget about its close relationship with the business world

In fact a big number of data scientists are working at companies of different size and

advancement By merging techniques of computer science and statistics combining data

analysis with the development of new products and services based on the data (Cox 2018)

13

data scientists also must have a good understanding of the principles of design and informa-

tion architecture (Voulgaris 2014)

Data librarians focus on research data They create new library services focusing on

heterogeneous and contextualized research data and act as facilitators in all stages of scien-

tific research (Semeler Pinto and Rozados 2017) As Rice and Southall (2016 p17) put it

ldquodata librarianship is concerned with the representation organization and dissemination of

data and the use of technologies to design research data management and data servicesrdquo

They add that such jobs may require detailed specialist knowledge about collections or giv-

ing advice on copyright

Despite the existing differences data science uses new methods and practices that may

turn out to be applicable to data librarianship first of all if they are willing to get more close-

ly acquainted with programing languages and programming logic (Cox 2018) and data visu-

alisation (Ogier and Stamper 2018)

Although currently not considered to be leaders in this field we should not forget about

records professionals who by virtue of having comparable experience to data librarians and

data scientists since the early twentieth century are equipped with skills and expertise that

may be applicable to research data management (Grant 2017)

When approaching these issues we should heed the warning of Robinson (2016) who

states that being specialised in data i e examining pattern and syntax and using quantitative

methodology or focusing on information i e being interested in meaning semantics and

using qualitative methods results in becoming entrenched in professions that are defined in

an overly narrow way thus leading to silos This division is harmful for both data scientists

and data librarians

Conclusion

The prevalence of research data does not subvert academic librarianship but deeply in-

fluences it even though the changes induced by it appear with a different speed in different

countries This means that it remains to be seen when academic libraries will start to see

data-related roles as standard tasks (Cox 2018) To reach this stage of development requires

answering questions about both the perception of teaching staff members about the support-

ing role of librarians in their research (Brydges and Clarke 2015) and the librariansrsquo view on

their own role in relation to the research activities of faculty and what and how they want to

achieve (Cox 2018) Data librarians and data scientists may cooperate in the future but more

likely they will borrow methods form each other Last but not least data literacy will remain

indispensable in academic settings while attaining more recognition and use among the

public sphere and peoplersquos private life

The writing of this text was supported by the EFOP-361-16-2016-00001 project ldquoComplex

Development of Research Capacities and Services at Eszterhaacutezy Kaacuteroly Universityrdquo

List of References

ACRL 2013 Intersections of scholarly communication and information literacy Creating

strategic collaborations for a changing academic environment [online] Chicago IL

14

Association of College and Research Libraries [cit 2018-06-24] Available from

httpacrlalaorgintersections

ANDRETTA S POPE A and G WALTON 2008 Information Literacy Education in the

UK In Communications in Information Literacy Vol 2 pp 36-51

BORGMAN ChL 2012 The conundrum of sharing research data In Journal of the Amer-

ican Society for Information Science and Technology Vol 63 pp 1059-1078

BORGMAN ChL 2015 Big Data Little Data No Data Scholarship in the Networked

World Cambridge MA MIT Press

BRYDGES B and K CLARKE 2015 Is it time to re-envision the role of academic librari-

ans in faculty research In Library Connect [online] Vol 13 [cit 2018-06-24] Avail-

able from httpslibraryconnectelseviercomarticles2015-07it-time-re-envision-role-

academic-librarians-faculty-research

BUCKLAND M 2012 What kind of science can information science be In Journal of the

American Society for Information Science and Technology Vol 63 pp 1-7

BUGAJE M and G CHOWDHURY 2017 Is Data Retrieval Different from Text Retriev-

al An Exploratory Study In International Conference on Asian Digital Libraries

Springer Cham pp 97-103

CANDELA L CASTELLI D MANGHI P and A TANI 2015 Data journals A survey

Journal of the Association for Information Science and Technology Vol 66 pp 1747-

1762

CARLSON J FOSMIRE M and CC MILLER 2011 Determining data information liter-

acy needs A study of students and research faculty In Libraries and the Academy Vol

11 pp 629-657

CORRALL S KENNAN MA and W AFZAL 2013 Bibliometrics and research data

management services Emerging trends in library support for research In Library

Trends Vol 61 pp 636-674

COX J 2016 Communicating new library roles to enable digital scholarship A review

article New Review of Academic Librarianship Vol 22 pp 132-147

COX A 2018 Academic librarianship as a data profession Information Today Europe

ILI365 [online] 2 June 2018 [cit 2018-06-24] Available from

httpwwwinfotodayeuArticlesEditorialFeatured-ArticlesAcademic-librarianship-as-

a -data-profession-125376aspxPageNum=2

COX AM and S CORRALL 2013 Evolving academic library specialties In Journal of

the American Society for Information Science and Technology Vol 64 pp1526-1542

COX A and E VERBAAN 2018 Exploring Research Data Management London Facet

DARAIO C LENZERINI M LEPORELLI C NAGGAR P BONACCORSI A and A

BARTOLUCCI 2016 The advantages of an Ontology-Based Data Management approach

openness interoperability and data quality Scientometrics Vol 108 pp 441-455

DAVENPORT T and D PATIL 2012 Data Scientist The Sexiest Job of the 21st Century

In Harvard Business Review [online] Vol 90 pp 70-76 [cit 2018-06-24] Available

from httpshbrorg201210data-scientist-the-sexiest-job-of-the-21st-century

Checklist for a Data Management Plan Version 40 DCC [online] 2014 [cit 2018-06-24]

Available from httpwwwdccacukresourcesdata-management-planschecklist (ac-

cessed 3 August 2015)

15

DUFFNER-YLVESTEDT N and J RAYNER 2016 Hooking Up Data with Literacy

Creating an Educational Framework for Uppsala University Library Nordic Journal

of Information Literacy in Higher Education Vol 8 pp 38-44

httpsdoiorg1015845norilv8i1261

FEDERER L 2014 Exploring New Roles for Librarians The Research Informationist San

Rafael CA Morgan amp Claypool Publishers

GIBBS F 2011 Critical discourse in digital humanities In Journal of Digital Humanities

[online] Vol 1 [cit 2018-06-24] Available from

httpjournalofdigitalhumanitiesorg1-1critical-discourse-in-digital-humanities-by-fred-

gibbs

GRANT R 2017 Recordkeeping and research data management a review of perspectives

In Records Management Journal Vol 27 pp 159-174

GRASSIAN E 2017 Information Literacy and Instruction Teaching and Learning Alterna-

tives A Global Overview In Reference and User Services Quarterly Vol 56 pp 232-

239

HAENDEL MA VASILEVSKY NA and JA WIRZ 2012 Dealing with Data A Case

Checklist for a Data Management Plan 2014 DCC [online] [cit 2018-06-24] Available

from httpwwwdccacukresourcesdata-management-planschecklist

Study on Information and Data Management Literacy In PLoS Biology Vol 10 e1001339

HULING N DALLAS LJ KINDER R WHITLATCH JB and B WOODARD 2017

Professional Competencies for Reference and User Services Librarians Chicago IL

American Library Association [cit 2018-06-24] Available from

httpwwwalaorgrusaresourcesguidelinesprofessional

KIRKWOOD RJ 2016 Collection development or data-driven content curation Library

Management Vol 37 pp 275-284

KOLTAY T 2015 Data literacy In search of a name and identity In Journal of Documen-

tation Vol 71 pp 401-415

KOLTAY T 2016a Library and information science and the digital humanities perceived

and real strengths and weaknesses In Journal of Documentation Vol 72 pp 781-792

KOLTAY T 2016b Data governance data literacy and the management of data quality

In IFLA Journal Vol 42 pp 303-312

KOLTAY T 2017 Data literacy for researchers and data librarians In Journal of Librari-

anship and Information Science Vol 49 pp 3-14

KRATZ J and C STRASSER 2014 Data publication consensus and controversies

In F1000Research [online] Vol 3 [cit 2018-06-24] Available from

httpsdoiorg1012688f1000research39793

MASON J KHAN K and S SMITH 2016 Literate numerate discriminatendashrealigning

21st century skills In Proceedings of the 24th International Conference on Computers

in Education Asia-Pacific Society for Computers in Education pp 609-614

MOLLOY L and K SNOW 2012 The data management skills support initiative Synthe-

sising postgraduate training in research data management In International Journal of

Digital Curation Vol 7 pp 101-109

OGIER AL and MJ STAMPER 2018 Data Visualization as a Library Service Embed-

ding Visualization Services in the Library Research Lifecycle In Journal of eScience

Librarianship Vol 7 e1126

16

PINFIELD S COX AM and J SMITH 2014 Research data management and libraries

Relationships activities drivers and influences In PloS ONE Vol 9 e114734

PRYOR G 2012 Managing research data London Facet

RICE R and J SOUTHALL 2016 The data librarianrsquos handbook London Facet Publish-

ing

ROBINSON L 2016 Editorial Alexandria Vol 26 pp 73-76

ROBINSON L and D BAWDEN 2017 ldquoThe story of datardquo A socio-technical approach to

education for the data librarian role in the CityLIS library school at City University of

London Library Management Vol 38 pp 312-322

ROBINSON L PRIEGO E and D BAWDEN 2015 Library and information science and

digital humanities two disciplines joint future Re-inventing information science in the

networked society In PEHAR F SCHLOumlGL C and C WOLFF eds Reinventing

Information Science in the Networked Society Proceedings of the 14th International

Symposium on Information Science (ISI 2015) Zadar Croatia 19th-21st May 2015

Gluumlckstadt Verlag Werner Huumllsbusch pp 44-54

SEMELER AR PINTO AL and HBF ROZADOS 2017 Data science in data librari-

anship Core competencies of a data librarian Journal of Librarianship and Information

Science [online] [cit 2018-06-24] Available from

httpjournalssagepubcomdoi1011770961000617742465

SI L ZHUANG X XING W and W GUO 2013 The cultivation of scientific data spe-

cialists Development of LIS education oriented to e-science service requirements

In Library Hi Tech Vol 31 No 4 pp 700-724

SILVELLO G 2018 Theory and practice of data citation In Journal of the Association for

Information Science and Technology Vol 69 pp 6-20

SOLODOVNIK I and P BUDRONI 2015 Preserving digital heritage At the crossroads

of Trust and Linked Open Data In IFLA Journal Vol 41 pp 251-264

TENOPIR C SANDUSKY RJ ALLARD S and B BIRCH 2014 Research data man-

agement services in academic research libraries and perceptions of librarians In Library

and Information Science Research Vol 36 pp 84-90

TENOPIR C POLLOCK D ALLARD S and D HUGHES 2016 Research data services

in European and North American libraries Current offerings and plans for the future

Proceedings of the Association for Information Science and Technology Vol 53 pp 1-6

TENOPIR C TALJA S HORSTMANN W LATE E HUGHES D POLLOCK D

SCHMIDT B BAIRD L SANDUSKY RJ and S ALLARD 2017 Research Data

Services in European Academic Research Libraries In LIBER Quarterly Vol 27 pp

23-44

VOULGARIS Z 2014 Data Scientist The Definitive Guide to Becoming a Data Scientist

Basking Ridge NJ Technics Publications

WALTON G PICKARD A J and L DODD 2018 Information discernment misinfor-

mation and pro-active scepticism In Journal of Librarianship and Information Science

[online] Available from httpsdoiorg1011770961000618769980

WHITLATCH JB BODNER NE DIEFENTHAL NZ HULING N and KM

KLUEGEL 2003 Professional competencies for reference and user services librarians

In Reference and User Services Quarterly Vol 42 pp 290-295

17

Summary

RESEARCH DATA MANAGEMENT AND DATA LITERACY

AS WE SEE THEM NOW

Tibor Koltay

This paper focuses on Research Data Management (RDM) and Data Literacy which build a complex

of services that libraries and librarians can or should offer to a wide community of researchers working

in the natural sciences the social sciences and the humanities To provide these services successfully

requires the appreciation of technical and socio-ethical issues related to research data Such role can be

played by data librarians the knowledge skills and mindset of whom show similarities to the compe-

tences required for not data-related tasks of academic librarianship They also have communalities with

the requirements set against data scientists but the differences between the two professions are consid-

erable

18

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

VEDECKAacute DAacuteTOVAacute GRAMOTNOSŤ KONCEPTUAacuteLNE

VYacuteCHODISKAacute A SITUAacuteCIA V SR

Jela Steinerovaacute

Uacutevod

Presun vedeckej komunikaacutecie do digitaacutelneho prostredia v suacutečasnosti otvaacutera noveacute otaacutezky

suacutevisiace s formovaniacutem otvorenej vedy digitaacutelnej vedy a informačnej podpory vedy v nov-

šiacutech kontextoch Vo veľkej miere sa dnes vynaacuterajuacute probleacutemy veľkyacutech daacutet vedeckyacutech daacutet

otvorenyacutech daacutet a tzv daacutetovyacutech vied V informačnej vede si to vyžaduje novšiacute priacutestup k vyme-

dzeniu pojmov spojenyacutech so zmenami v digitaacutelnom prostrediacute

Vymedzenie vyacuteznamu pojmu daacuteta a vedeckeacute daacuteta ostaacuteva staacutele vyacutezvou rocircznych vied vraacute-

tane informačnej vedy Zjednodušene sa daacuteta vymedzujuacute ako reprezentaacutecie objektov ktoreacute sa

využiacutevajuacute ako podklady a docirckazy pri riešeniacute probleacutemov Vo vede mocircže iacutesť o meraneacute vstupy

parametre rocirczne entity a objekty ale aj texty fotografie často štatistiky uacutedaje o spraacutevaniacute

objektov človeka systeacutemov organizaacuteciiacute Jednoduchšiacute priacutestup prinaacutešajuacute najmauml tzv daacutetoveacute

vedy ktoreacute vo svojom rozvoji využiacutevajuacute daacuteta ako zaacuteklad riešenia probleacutemov metoacuted aj postu-

pov Ide najmauml o priacuterodneacute vedy napriacuteklad fyziku astronoacutemiu meteoroloacutegiu genetiku geo-

grafiu a ineacute s docircrazom na nameraneacute hodnoty a vlastnosti skuacutemanyacutech objektov a javov V so-

ciaacutelnych vedaacutech sa často využiacutevajuacute sociaacutelne priacutepadne behavioraacutelne daacuteta z vyacuteskumov alebo

veľkyacutech databaacutez (ekonometria psycholoacutegia socioloacutegia ai) ktoreacute vaumlčšinou prepaacuteja štatistic-

kaacute analyacuteza

V tomto priacutespevku preto analyzujeme zaacutekladneacute konceptuaacutelne probleacutemy pojmov daacuteta

a vedeckeacute daacuteta Na zaacuteklade predošleacuteho kvalitatiacutevneho vyacuteskumu informačneacuteho spraacutevania ved-

cov predstavujeme typoloacutegiu vedeckyacutech daacutet V suacutelade s filozofiou daacutet si kladieme otaacutezky

tyacutekajuacutece sa podstaty vedeckyacutech daacutet poznaacutevania s využiacutevaniacutem daacutet aj etickeacuteho aspektu daacutet

Vymedzujeme vedeckuacute daacutetovuacute gramotnosť a interpretujeme vyacutesledky prieskumu daacutetovej

gramotnosti vedcov v SR Využiacutevame metoacutedy analyacutezy a synteacutezy modelovania a dvoch prie-

skumov ndash kvalitatiacutevneho s pojmovyacutem modelovaniacutem a online kvantitatiacutevneho prieskumu

V zaacutevere navrhujeme raacutemec vedeckej daacutetovej gramotnosti s využitiacutem filozofie vedeckyacutech

daacutet Zdocircrazňujeme trend rozvoja informačnej vedy pri vzdelaacutevaniacute informačnyacutech profesionaacute-

lov a doktorandov v oblasti manažmentu vedeckyacutech daacutet

19

1 Konceptuaacutelne zaacuteklady vyacuteskumu daacutet v informačnej vede

Probleacutem vyacuteskumu daacutet v informačnej vede sa naliehavo vynaacutera najmauml v poslednyacutech ro-

koch kedy autori začali uvažovať o veľkyacutech daacutetach v digitaacutelnom prostrediacute Kontextmi tyacutechto

daacutet suacute nielen rocirczne vedeckeacute discipliacuteny ale aj weboveacute siacutedla sociaacutelne meacutediaacute mobilneacute aplikaacute-

cie Tieto aspekty daacutet a veľkyacutech daacutet sa tyacutekajuacute aj služieb (akademickyacutech) knižniacutec a informač-

nyacutech inštituacuteciiacute Perspektiacutevne trendy rozvoja prinaacutešajuacute inteligentneacute systeacutemy ktoreacute mocircžu hľa-

dať vzorce v obrovskyacutech množstvaacutech rocircznorodyacutech daacutet a vyvodzovať aj novšie informaacutecie

z analyzovanyacutech kvantitatiacutevnych daacutet alebo textov Preto si v tejto praacuteci kladieme otaacutezku

o konceptuaacutelnych priacutestupoch k definovaniu pojmu daacuteta a vedeckeacute daacuteta Z predchaacutedzajuacutecich

vyacuteskumov využiacutevame analyacutezy suacutevisiace s možnou typoloacutegiou vedeckyacutech daacutet Tiež naacutes zau-

jiacutema ako vedci v SR využiacutevajuacute vedeckeacute daacuteta a vedeckuacute daacutetovuacute gramotnosť

Daacuteta sa zvyčajne v informačnej vede skuacutemajuacute v reťazci premien foriem poznania od

daacutet k informaacuteciaacutem po poznatky a muacutedrosť Tieto premeny foriem poznania často znaacutezorňuje

pyramiacuteda prechodu od daacutet cez informaacutecie k znalostiam Niektoriacute autori tento model podrobu-

juacute kritike a poukazujuacute na osobitne komplexnyacute charakter koncepcie daacutet (Case a Given 2016)

Ide o reprezentaacutecie objektov v kontextoch pričom kontext ich využitia zohraacuteva vyacuteznamnuacute

uacutelohu pri interpretaacuteciaacutech a tvorbe vyacuteznamu Daacuteta informaacutecie a znalosti spaacuteja praacuteve konštruk-

cia vyacuteznamu Niektoriacute zdocircrazňujuacute aj vlastnosť bdquopravdivostildquo na odliacutešenie daacutet (bdquosuroveacuteldquo ne-

spracovaneacute reprezentaacutecie) a znalostiacute (interne organizovaneacute pravdiveacute komunikovaneacute infor-

maacutecie) Dnes hovoriacuteme o daacutetovo intenziacutevnych prostrediach a daacutetovyacutech infraštruktuacuterach ako

suacutečasti vedeckej komunikaacutecie Vedeckeacute daacuteta sa vyznačujuacute rozmanitosťou veľkosťou ryacutech-

losťou životneacuteho cyklu ale aj komplexnosťou a naacuteročnosťou na interpretaacutecie Vedeckeacute daacuteta

suacute vnoreneacute do vedeckej komunikaacutecie ktoruacute chaacutepeme ako systeacutem informačnyacutech interakciiacute so

zameraniacutem na proces prenosu poznatkov ich organizovanie aj sociaacutelne využitie Informačnaacute

infraštruktuacutera predstavuje siete ľudiacute objektov zdrojov aj služieb a inštituacuteciiacute založenyacutech na

hodnotaacutech a tradiacuteciaacutech vedeckej komunikaacutecie vraacutetane sociaacutelnych interakciiacute a znalostiacute (Bow-

ker et al 2015 Borgman 2015 Edwards et al 2011) Zjednodušene obsahuje informačnaacute

infraštruktuacutera rocirczne spocircsoby ziacuteskavania a uchovaacutevania daacutet v čase a v priestore (Bowker 2008)

Vlastnosťami informačnej infraštruktuacutery suacute najmauml dynamika premenlivosť rocircznorodosť

priacutestupov neviditeľnosť znalostiacute aj interoperabilita systeacutemov

Komplexnyacute charakter pojmu daacuteta vysvetľujuacute niektoriacute autori v kontexte historickeacuteho vyacute-

voja daacutet (Borgman 2015 Furner 2016) Vymedzenie daacutet preto obsahuje najmauml aspekt arbit-

raacuternosti (dohovorenyacute vyacuteznam) Napriacuteklad aj Buckland (2017) vymedzuje daacuteta ako bdquodohodnu-

teacute vyacuteznamy docirckazovldquo Buckland (2017) však zdocircrazňuje že oproti pomerne dobre vybudo-

vanej infraštruktuacutere zameranej na dokumenty a ich opis neexistuje dobre vybudovanaacute daacutetovaacute

infraštruktuacutera digitaacutelnych daacutet Floridi (2010) vymedzuje daacuteta ako bdquonedostatok uniformityldquo

a prinaacuteša aj daacutetovo orientovanuacute definiacuteciu informaacutecie ako spraacutevne formulovaneacute a zmysluplneacute

daacuteta (daacuteta plus vyacuteznam) Kontextmi daacutet suacute podľa neho reaacutelny svet (rozmanitosť objektov

skuacutesenostiacute) rozdiely vo fyzikaacutelnych stavoch a systeacutemoch a nakoniec rozdiely medzi sym-

bolmi Floridi vysvetľuje svoju filozofickuacute klasifikaacuteciu daacutet na analoacutegoveacute a digitaacutelne (binaacuterne

bit ako najmenšia jednotka pričom z bitov mocircže vzniknuacuteť informaacutecia) Daacuteta suacute pre neho aj

určiteacute uacutelomky kontinua v tkanive reality Otaacutezkou však je či daacuteta musia byť vždy reprezen-

tovaneacute materiaacutelne Floridi (2010) v tomto kontexte vysvetľuje populaacuternu teacutezu informačnej

fyziky Johna A Wheelera ndash bdquo it from bitldquo ndash s cieľom dokaacutezať že podstata fyzikaacutelnej reality

(bdquoitldquo) je informačnaacute a vychaacutedza z bdquobitovldquo To maacute docircležiteacute docircsledky pre informačnuacute koncep-

ciu reality a informaacuteciu ako atribuacutet environmentaacutelny teda vlastnosť všetkyacutech objektov reali-

ty Zaujiacutemavaacute je aj klasifikaacutecia daacutet Floridiho v jeho koncepcii filozofie informaacutecie (primaacuterne

20

daacuteta sekundaacuterne daacuteta metadaacuteta operačneacute daacuteta derivatiacutevne daacuteta) Aj tento priacutestup poukazuje

na komplexnosť konceptualizaacutecie daacutet vo filozofii informaacutecie a prepojenie fyzikaacutelneho tech-

nologickeacuteho a ľudskeacuteho v rocircznych formaacutech poznania Floridi (2014) identifikoval informač-

nyacute obrat v bdquoštvrtej revoluacuteciildquo po Koperniacutekovi Darwinovi a Freudovi pričom ľudiacute charakteri-

zuje ako informačne stelesneneacute organizmy (bdquoinforgsldquo) zasadeneacute do informačneacuteho prostredia

(bdquoinfosfeacuteryldquo) v ktorom sa preliacutenajuacute hranice medzi online a offline prostrediacutem (bdquoonlifeldquo)

Floridi tiež vysvetľuje epistemologickyacute probleacutem veľkyacutech daacutet Pri preťaženiacute množstvom daacutet

technologickeacute riešenia nebuduacute dostatočneacute pretože tento probleacutem si vyžaduje epistemologic-

keacute riešenia (Floridi 2014) To znamenaacute najmauml kritickeacute analyacutezy a hodnotenie informaacuteciiacute ich

pochopenie a interpretaacuteciu V množstve daacutet naacutem technoloacutegie pomaacutehajuacute hľadať vzorce (data

mining text mining) ale formulovať otaacutezku musiacute vyacuteskumniacutek

Vedeckeacute daacuteta mocircžeme považovať za reprezentaacutecie objektov suacutevisiace s vedeckyacutem pro-

cesom a teda takeacute entity ktoreacute sa využiacutevajuacute ako docirckazy pri vedeckom procese Furner

(2016) rozlišuje počiacutetačovuacute a informačnuacute interpretaacuteciu daacutet Počiacutetačovaacute interpretaacutecia kladie

docircraz na algoritmy a technologickeacute spracovanie daacutet Informačnuacute interpretaacuteciu daacutet predstavuje

ako protiklad kedy interpretaacutecia daacutet suacutevisiacute s tvorbou vyacuteznamu seacutemantikou a pojmami Iden-

tifikuje tiež niekoľko aspektov daacutet v historickom vyacutevoji napriacuteklad daacuteta ako bdquodaryldquo metadaacute-

ta docirckazy vlastnosti a hodnoty bity ale najmauml daacuteta ako rozdiely (v systeacuteme a štruktuacutere daacutet)

Furner (2017) predstavuje aj naacutevrh filozofie daacutet pričom stanovuje hlavnyacute rozdiel medzi daacute-

tami a informaacuteciami ako rozdiel medzi konkreacutetnym a abstraktnyacutem Daacuteta suacute bdquoreprezentačneacute

konkreacutetnostildquo Pri uacutevahaacutech o filozofii daacutet zdocircrazňuje že by mohla byť užitočnaacute pretože

probleacutemy a otaacutezky viažuce sa na daacuteta sa tyacutekajuacute konkreacutetnostiacute (bdquokonkreacutetaldquo) a v tejto suacutevislosti

sa inak formulujuacute otaacutezky ako pri filozofii informaacutecie Filozofia daacutet by mohla byť užitočnaacute

pre empirickeacute vedy resp daacutetoveacute vedy ndash mohla by vzniknuacuteť na rozhraniacute informatiky štatisti-

ky a knižničnej a informačnej vedy Bola by však užitočnaacute aj pre digitaacutelne humanitneacute vedy

s vaumlzbami na filozofiu vedy filozofiu mysle filozofiu jazyka a filozofiu technoloacutegie Podľa

Furnera (2017) by filozofia daacutet mohla obsiahnuť prinajmenšom ontoloacutegiu (metafyziku) daacutet

(čo suacute daacuteta akeacute majuacute vlastnosti a typy) epistemoloacutegiu daacutet (akeacute poznatky o daacutetach mocircžeme

mať ako mocircžeme ziacuteskavať a produkovať daacuteta) a etiku a politiku daacutet (akeacute hodnoty vkladaacuteme

do daacutet hodnotenie daacutet sociaacutelne vplyvy spracovania daacutet napriacuteklad odraz mocenskyacutech štruk-

tuacuter) Na zaacuteklade analyacutez Furner uvaacutedza definiacuteciu daacutet takto bdquokonkreacutetne inštancie symbolic-

kyacutech reprezentaacuteciiacute deskriptiacutevnych propoziacuteciiacute ktoreacute vznikajuacute empirickyacutem pozorovaniacutem vo

vzťahu ku kvantitatiacutevnym a kvalitatiacutevnym vlastnostiam javov reaacutelneho svetaldquo (Furner 2017

s 66) V rozdieloch medzi daacutetami a informaacuteciami zdocircrazňuje že informaacutecie majuacute pravdivost-

nuacute hodnotu Rozlišuje aj kultuacuterno-historickyacute priacutestup (chaacutepanie daacutet skupinami ľudiacute v priestore

a čase) naturalistickyacute priacutestup (pozorovateľneacute vlastnosti daacutet) a racionalisticko-štruktuacuterny

priacutestup (miesto daacutet v systeacuteme kategoacuteriiacute) Podrobnejšie vysvetľuje najmauml štruktuacuterny priacutestup

v ktorom suacute daacuteta konkreacutetne (empirickeacute objektiacutevne) a informaacutecie abstraktneacute entity (mentaacutelne

subjektiacutevne zmysluplneacute)

Vedeckeacute daacuteta využiacutevaneacute v suacutečasnosti vo vedeckej komunikaacutecii odraacutežajuacute rocircznorodosť

rozvoja vednyacutech odborov najmauml intenziacutevne tradiacutecie v tzv daacutetovyacutech vedaacutech (fyzika moleku-

laacuterna bioloacutegia astronoacutemia meteoroloacutegia seizmoloacutegia ai) Intenziacutevne využiacutevajuacute sociaacutelne

štatistickeacute aj behavioraacutelne daacuteta sociaacutelne vedy napriacuteklad ekonoacutemia socioloacutegia psycholoacutegia

Trend praacutece s daacutetami dnes stelesňujuacute aj niektoreacute humanitneacute vedy napriacuteklad etnoloacutegia lite-

raacuterna veda archeoloacutegia histoacuteria najmauml pri praacuteci s digitalizovanyacutemi textami objektmi a arte-

faktmi V histoacuterii rozvoja vied sa v praacuteci s daacutetami a databaacutezami sformovali typickeacute kultuacuterne

vzorce informačnyacutech infraštruktuacuter a pamaumlti jednotlivyacutech vednyacutech discipliacuten (Bowker 2008)

Otaacutezkou konceptualizaacutecie daacutet sa preto staacutele zaoberajuacute vyacuteskumniacuteci z informačnej vedy

Pyacutetajuacute sa najmauml kedy vznikajuacute daacuteta akyacute je ich životnyacute cyklus a uacuteloha vo vede ktoreacute daacuteta suacute

21

spojeneacute s formulovaniacutem vedeckyacutech probleacutemov a konkreacutetnymi metoacutedami akeacute faktory ovplyv-

ňujuacute rozhodovanie vedcov pri spracovaniacute daacutet akeacute suacute spocircsoby reprezentaacutecie daacutet akeacute suacute roz-

diely medzi priacutestupom vedca a priacutestupom daacutetoveacuteho manažeacutera Tieto rocircznorodeacute kontexty

a faktory dokazujuacute že vyacuteznam daacutet je danyacute ich využiteľnosťou a ďalšiacutemi vlastnosťami ako

suacute napriacuteklad neurčitosť fyzikaacutelnosť štruktuacutera proces koherencia Borgmanovaacute (2015) deliacute

priacutestupy k definovaniu daacutet na definiacutecie s využitiacutem priacutekladov (daacuteta ako fakty čiacutesla piacutesmenaacute

symboly) operačneacute definiacutecie (daacuteta sa vyskytujuacute v operaacuteciaacutech inštituacuteciiacute možno ich viacnaacute-

sobne interpretovať suacute reprezentaacuteciami informaacuteciiacute napriacuteklad postupnosť bitov numerickeacute

tabuľky znaky textov zvukoveacute nahraacutevky vzorky meteoritov) Kategoriaacutelne definiacutecie obsa-

hujuacute kategoacuterie daacutet z hľadiska možnostiacute ich spracovania archivaacutecie pocircvodu hodnoty (napriacute-

klad bdquosuroveacute daacutetaldquo spracovaneacute daacuteta pozorovaneacute daacuteta počiacutetačoveacute daacuteta experimentaacutelne daacuteta)

Z hľadiska suacuteborov daacutet sa vedeckeacute daacuteta delia na vedeckeacute daacuteta projektov v ktoryacutech vznikli

vedeckeacute daacuteta ako zdroje vedeckyacutech komuniacutet (genomika) a suacutebory referenčnyacutech daacutet (štandar-

dy zaacuteznamov daacutet) Konceptuaacutelny priacutestup deliacute daacuteta na zaacuteklade jednotlivyacutech vednyacutech discipliacuten

ndash daacuteta priacuterodnyacutech vied sociaacutelnych vied humanitnyacutech vied V humanitnyacutech vedaacutech je zloži-

tejšia situaacutecia pretože primaacuternym zdrojom je dokument text alebo objekt sekundaacuternym

zdrojom suacute analyacutezy praacutec o danej entite a terciaacuternym zdrojom suacute kataloacutegy suacutepisy bibliogra-

fie zoznamy (Borgman 2015) Pritom rozhodnutie o tom čo je primaacuternym zdrojom (daacutet)

zaacutevisiacute od vyacutechodiska a kontextu vyacuteskumu Vedeckeacute daacuteta možno teda definovať ako entity

využiacutevaneacute ako docirckazy javov s cieľom realizaacutecie vedeckeacuteho vyacuteskumu a baacutedania (Borgman

2015) Suacute to reprezentaacutecie objektov využiacutevaneacute na podporu tvrdeniacute a docirckazy predpokladov

a poznatkov

Vedeckeacute daacuteta sa v suacutečasnosti skuacutemajuacute najmauml v suacutevislostiach s možnosťami ich repro-

dukcie zdieľania a možnosťami využitia v novyacutech kontextoch Vedeckeacute daacuteta mocircžu prispie-

vať k prenosu poznania cez rocirczne kontexty a v rocircznom časovom vyacutevoji Hrajuacute docircležituacute uacutelohu

v stabilnom fungovaniacute vedeckej komunikaacutecie aj keď sa staacutele vynaacuterajuacute noveacute žaacutenre a typy

komunikaacutecie v digitaacutelnom prostrediacute Vedeckeacute daacuteta suacute suacutečasťou širšieho rozširovania vedec-

kej komunikaacutecie a vedeckyacutech produktov pre verejnosť najmauml v kontextoch hnutia otvoreneacute-

ho priacutestupu otvorenej vedy či otvorenyacutech daacutet Vedeckeacute daacuteta suacute spojeneacute s rozvojom znalost-

nyacutech infraštruktuacuter (Bowker 2008) Ich suacutečasťou suacute aj daacutetoveacute infraštruktuacutery na podporu praacutece

s (veľkyacutemi) vedeckyacutemi daacutetami od technoloacutegiiacute cez repozitaacutere daacutet po služby daacutetoveacuteho manaž-

mentu a profesie daacutetovyacutech kuraacutetorov V neposlednom rade sa vedeckeacute daacuteta spaacutejajuacute s potreb-

ou strateacutegiiacute dlhodobeacuteho uchovaacutevania a priacutestupu k daacutetam a s vyacutevojom adaptiacutevnych znalost-

nyacutech infraštruktuacuter Vedeckeacute daacuteta sa často pohybujuacute v špiraacutele dopytu a ponuky suacute vyacutehodou

aj vyacutemennyacutem artiklom ale aj zaacutevaumlzkom v projektoch či pri publikovaniacute Koncepčneacute otaacutezky

vedeckyacutech daacutet suacutevisia s ich reprezentaacuteciou mobilitou (prenos medzi kontextmi) ale najmauml

s komplexnyacutem probleacutemom docircvery pri tvorbe a využiacutevaniacute digitaacutelnych daacutet a pri ich interpretaacute-

ciaacutech

2 Typoloacutegia vedeckyacutech daacutet

Pokusy o klasifikaacuteciu vedeckyacutech daacutet možno vidieť aj v rocircznych priacutestupoch pri defino-

vaniacute a konceptualizaacutecii daacutet Rozmanitosť vedeckyacutech daacutet je kľuacutečom k pochopeniu ich podsta-

ty Preto niektoreacute typoloacutegie (vedeckyacutech) daacutet naznačujuacute delenie na tradičneacute (kvantitatiacutevne)

typy daacutet (štatistickeacute numerickeacute senzorickeacute daacuteta) a kvalitatiacutevne daacuteta (behavioraacutelne kultuacuterne

daacuteta) (Borgman 2015 Sonnenwald 2013) V suacutečasnosti suacute aktuaacutelne veľkeacute daacuteta a otvoreneacute

daacuteta V našej štuacutedii zameranej na informačneacute spraacutevanie vedcov (Steinerovaacute 2018) sme v jed-

nej časti identifikovali typy vedeckyacutech daacutet tak ako sa vynorili z kvalitatiacutevnej analyacutezy daacutet

22

suacuteboru polo-štruktuacuterovanyacutech rozhovorov s 19 vybranyacutemi skuacutesenyacutemi vedcami z rocircznych

odborov v SR Vedcov sme rozdelili do štyroch širšiacutech vednyacutech discipliacuten priacuterodneacute vedy

sociaacutelne vedy humanitneacute vedy informatika Koncepcia vyacuteskumu bola zloženaacute zo štyroch

zložiek obsahujuacutecich vyacuteskumnyacute proces informačnyacute proces znalostnuacute infraštruktuacuteru a fak-

tory vplyvu Kvalitatiacutevne analyacutezy daacutet naacutes viedli k pojmovyacutem reprezentaacuteciaacutem kolektiacutevneho

diskurzu vedcov v kritickom aj konštruktiacutevnom interpretačnom repertoaacuteri V zaacuteverečnyacutech

interpretaacuteciaacutech (Steinerovaacute 2018) sme predstavili 23 pojmovyacutech maacutep zvyacuterazňujuacutecich zaacuteklad-

neacute pojmy vzťahy medzi nimi a kontexty teacutem a probleacutemov Metoacuteda pojmoveacuteho mapovania

a modelovania bola aplikovanaacute na vizualizaacuteciu vyacutesledkov vyacuteskumu vo vlastnej špecifickej

metodologickej koncepcii s využitiacutem softveacuteru C-MapsTool (Novak Cantildeas 2006) Otaacutezky

zameraneacute na typy vedeckyacutech daacutet boli formulovaneacute takto Akeacute daacuteta pri vyacuteskume využiacutevate

Ako a kde ich ukladaacutete organizujete a udržiavate Na zaacuteklade analyacutez sme vytvorili pojmovuacute

mapu Typy vedeckyacutech daacutet (obr 1) (Steinerovaacute 2018)

Mapa znaacutezorňuje zaacutekladneacute charakteristiky vedeckyacutech daacutet ako reprezentaacutecie objektov

faktov entiacutet využiacutevanyacutech ako docirckazy vo vedeckej argumentaacutecii a poznaacutevaniacute Suacutevisia s fun-

govaniacutem a tradiacuteciami vyacuteskumnyacutech komuniacutet formulovanyacutemi vedeckyacutemi probleacutemami a pou-

žiacutevanyacutemi metoacutedami Mapa typov vedeckyacutech daacutet by mohla pomocirccť pochopiť ich podstatu

a manažment Vedeckeacute daacuteta vytvaacuterajuacute daacutetovuacute infraštruktuacuteru v niektoryacutech priacutepadoch suacute zaacute-

kladom daacutetovyacutech vied V suacutevislosti s otvorenyacutemi technoloacutegiami a otvorenyacutem priacutestupom sa

formujuacute aj ako otvoreneacute daacuteta a staacutevajuacute sa suacutečasťou otvorenej vedy v digitaacutelnom prostrediacute

(Steinerovaacute 2016) Ide nielen o budovanie uacuteložiacutesk daacutet a otvorenyacute priacutestup k repozitaacuterom ve-

deckyacutech daacutet ale aj o zdieľanie vedeckyacutech daacutet a noveacute využitie v novšiacutech kontextoch a disci-

pliacutenach V priacutepade veľkyacutech objemov vedeckyacutech daacutet sa tvoria veľkeacute daacuteta najmauml v niektoryacutech

vednyacutech odboroch ako archeoloacutegia astronoacutemia fyzika genetika seizmoloacutegia ale aj ekonoacute-

mia psycholoacutegia alebo sociaacutelne meacutediaacute Mapa preto znaacutezorňuje aj veľkeacute daacuteta a behavioraacutelne

daacuteta a zdocircrazňuje ich etickeacute aspekty v niektoryacutech citlivyacutech oblastiach suacutevisiacich so skuacutema-

niacutem osobnosti človeka (mediciacutena psycholoacutegia genetika)

Z hľadiska špecifickyacutech typov daacutet sme identifikovali daacuteta vednyacutech discipliacuten v štyroch

skupinaacutech vednyacutech odborov Mapa v tyacutechto odboroch znaacutezorňuje typickeacute priacuteklady daacutet v priacute-

rodnyacutech vedaacutech (vzorky zaacuteznamy dokumentaacutecia ndash meranie fotografie observačneacute senzo-

rickeacute daacuteta) v humanitnyacutech vedaacutech (dokumenty texty objekty ndash archeologickeacute etnografickeacute

historickeacute kvalitatiacutevne kultuacuterne daacuteta) v sociaacutelnych vedaacutech (socioekonomickeacute daacuteta prognoacute-

zy kultuacuterne reprezentaacutecie sociaacutelne štatistickeacute daacuteta) a v informatike (weboveacute daacuteta experi-

mentaacutelne daacuteta databaacutezy a pod)

Mapa typov daacutet je otvorenyacutem systeacutemom v ktorom je možneacute identifikovať ďalšie vyviacute-

jajuacutece sa typy daacutet Od nich zaacutevisia aj možnosti tvorby plaacutenov manažmentu daacutet a služieb daacute-

tovyacutech manažeacuterov či digitaacutelnych kuraacutetorov Typoloacutegia vedeckyacutech daacutet bude aj ďalej formovať

možnosti budovania daacutetovej a znalostnej infraštruktuacutery pre vedeckuacute komunikaacuteciu a strateacutegie

vzdelaacutevania v oblasti vedeckej daacutetovej gramotnosti

3 Vedeckaacute daacutetovaacute gramotnosť

V nadvaumlznosti na praacutecu s daacutetami v rocircznych kontextoch sa vymedzuje aj pojem daacutetovej

gramotnosti Znamenaacute najmauml proces nadobuacutedania znalostiacute a zručnostiacute pri ziacuteskavaniacute spraco-

vaniacute reprezentaacutecii interpretaacutecii a prezentaacutecii daacutet Osobitnou suacutečasťou daacutetovej gramotnosti je

tzv vedeckaacute daacutetovaacute gramotnosť ktoruacute podrobnejšie analyzovali viaceriacute autori (Koltay 2017

Schneider 2013 Martin 2014 Carlson et al 2013) Vedeckaacute daacutetovaacute gramotnosť predstavuje

23

Obr 1

Pojmovaacute mapa Typy vedeckyacutech daacutet (Steinerovaacute 2018)

24

schopnosti a znalosti spojeneacute s využiacutevaniacutem vedeckyacutech daacutet ktoreacute suacute vnoreneacute do kontextov

discipliacuten a zaacutevisia od faktorov expertiacutezy skuacutesenostiacute aj osobnosti vedca Podrobnejšie cha-

rakteristiky daacutetovej a vedeckej gramotnosti možno vysvetliť s využitiacutem prehľadovej štuacutedie

Koltaya (2017) a pravidiel ACRL (2013) Daacutetovaacute gramotnosť znamenaacute najmauml porozumenie

spocircsobov ziacuteskavania spracovania a hodnotenia daacutet vraacutetane etickyacutech pravidiel poznatkov

a zručnostiacute umožňujuacutecich transformovať daacuteta na znalosti (ACRL 2013 Koltay 2017) Ve-

deckaacute daacutetovaacute gramotnosť sa zužuje na vedeckeacute daacuteta pričom metoacutedy postupy a spocircsoby

analyacutez suacute zaacutevisleacute od konkreacutetnych vedeckyacutech discipliacuten V niektoryacutech vednyacutech odboroch exis-

tujuacute štandardizovaneacute metoacutedy na praacutecu s daacutetami v inyacutech odboroch (napriacuteklad humanitneacute

vedy) suacute spocircsoby praacutece s daacutetami skocircr intuitiacutevne vyviacutejajuacute sa ako suacutečasť kultuacutery a tradiacutecie

rozvoja discipliacuteny Probleacutemom pri definovaniacute vedeckej daacutetovej gramotnosti je určiť zaacutekladnuacute

všeobecnuacute charakteristiku ktoraacute by obsiahla nielen kvantitatiacutevne daacuteta (štatistickeacute senzoric-

keacute numerickeacute) ale aj tzv kvalitatiacutevne daacuteta (napriacuteklad behavioraacutelne kultuacuterne daacuteta digitali-

zovaneacute objekty a texty)

V suacutevislosti s vedeckou daacutetovou gramotnosťou vznikla praktickaacute oblasť manažmentu

vedeckyacutech daacutet v nadvaumlznosti na noveacute služby akademickyacutech knižniacutec a informačnyacutech profe-

sionaacutelov pre vedcov Niekoľko veľkyacutech prieskumov medzi vedcami v USA realizovala

Tenopirovaacute (Tenopir et al 2015) pričom identifikovala potreby vedcov z hľadiska zabez-

pečenia služieb daacutetovej infraštruktuacutery najmauml budovanie repozitaacuterov daacutet a nadvaumlznyacutech ana-

lytickyacutech služieb Vyacutehody digitaacutelneho prostredia sa čoraz častejšie prejavujuacute v procesoch

zdieľania vedeckyacutech daacutet ich ekologickom opaumltovnom využiacutevaniacute v novyacutech kontextoch a pri

naacutevrhoch novyacutech naacutestrojov na ich analyacutezu štrukturaacuteciu a aplikaacuteciu Tu sa otvaacutera priestor pre

noveacute funkcie akademickyacutech knihovniacutekov a knižniacutec vznikajuacute novšie profesie ako daacutetoviacute

kuraacutetori digitaacutelni knihovniacuteci daacutetoviacute manažeacuteri

Vedeckaacute daacutetovaacute gramotnosť vznikaacute v prieniku vedeckej gramotnosti a daacutetovej gramot-

nosti Vedeckaacute gramotnosť suacutevisiacute najmauml s formulovaniacutem vedeckyacutech probleacutemov poznaniacutem

metodoloacutegiiacute metoacutedami a postupmi manažmentom vedeckyacutech projektov strateacutegiami spraco-

vania informaacuteciiacute vedeckou kolaboraacuteciou aj publikovaniacutem Daacutetovaacute gramotnosť suacutevisiacute s kon-

kreacutetnymi postupmi pri spracovaniacute daacutet v ich životnom cykle od vzniku cez uchovaacutevanie ana-

lyacutezy vyhľadaacutevanie až po modifikaacuteciu či zaacutenik V nadvaumlznosti na praacutecu s daacutetami a vedeckuacute

daacutetovuacute gramotnosť sa v rocircznych krajinaacutech začali realizovať prieskumy medzi vedcami

v kontextoch probleacutemov spracovania a uchovaacutevania veľkyacutech daacutet aj hnutia otvorenej vedy

a otvorenyacutech daacutet

4 Prieskum vedeckej daacutetovej gramotnosti vedcov v SR vyacuteber

vyacutesledkov

V nadvaumlznosti na kvalitatiacutevny vyacuteskum informačneacuteho spraacutevania vedcov v SR a vyacuteskum

informačneacuteho prostredia vedeckej komunikaacutecie sme realizovali prieskum vedeckej daacutetovej

gramotnosti v raacutemci medzinaacuterodneacuteho porovnaacutevacieho prieskumu ktoryacute bol koncepčne na-

vrhnutyacute odborniacutekmi z Veľkej Britaacutenie Francuacutezska a Turecka (Uumlnal et al 2019) Do prie-

skumu sa zapojilo 29 krajiacuten s cieľom identifikovať postupy pri ziacuteskavaniacute spracovaniacute zdie-

ľaniacute a využiacutevaniacute vedeckyacutech daacutet V SR ide o prvyacute prieskum tohto druhu Realizaacutecia priesku-

mu bola zabezpečenaacute online systeacutemom LimeSurvey od decembra 2017 do januaacutera 2018

Distribuovali sme vyacutezvu na vyplnenie dotazniacuteka na 2600 adries vedcov vo vybranyacutech 10

veľkyacutech univerzitaacutech v SR a SAV Z vyplnenyacutech 486 dotazniacutekov sme analyzovali 257 uacutepl-

nyacutech odpovediacute naacutevratnosť odpovediacute bola 10thinsp Aj keď prieskum nebol reprezentatiacutevny

25

jeho vyacutesledky poukazujuacute na určiteacute trendy v praacuteci s vedeckyacutemi daacutetami v SR a na potreby

vedcov pri budovaniacute služieb daacutetovej infraštruktuacutery

Zloženie respondentov obsahuje najvyššiacute počet respondentov zo SAV (n-94) a Univer-

zity Komenskeacuteho (n-48) Z hľadiska zastuacutepenia discipliacuten bolo 75thinsp respondentov z priacuterod-

nyacutech vied 18thinsp zo sociaacutelnych vied a 7thinsp z humanitnyacutech vied 5097thinsp mužov a 4786thinsp

žien vekoveacute kategoacuterie obsiahli 26 ndash 35 rokov (4126thinsp) 36 ndash 45 (2296thinsp) a 46 ndash 55 rokov

(1556thinsp) Kategoacuterie podľa dĺžky praxe boli rozdeleneacute na vedcov s praxou menej ako 5 ro-

kov (3346thinsp) 5 ndash 10 rokov (1643thinsp) a 11 ndash 15 rokov (1595thinsp) Akademickiacute pracovniacuteci

boli zastuacutepeniacute 7082thinsp a doktorandi 2879thinsp

Vyacutesledky prieskumu naznačujuacute pozitiacutevny priacutestup vedcov k vedeckyacutem daacutetam aj ochotu

ich zdieľať pričom majuacute určiteacute obavy z aspektov zneužitia daacutet a ich dezinterpretaacutecie v no-

vyacutech kontextoch Respondenti potvrdili medzery v daacutetovej infraštruktuacutere a službaacutech manaž-

mentu vedeckyacutech daacutet Taktiež potvrdili že mnoheacute inštituacutecie nemajuacute strateacutegie či plaacuteny ma-

nažmentu daacutet pričom tu sa vyskytujuacute určiteacute rozdiely medzi discipliacutenami bdquoDaacutetoveacuteldquo vedy

majuacute pomerne dobre rozpracovaneacute pravidlaacute praacutece s vedeckyacutemi daacutetami napriacuteklad genetika

astronoacutemia mediciacutena Humanitneacute vedy daacuteta využiacutevajuacute v menšej miere v suacutečasnosti tvoria

zaujiacutemaveacute digitaacutelne objekty a texty pričom využiacutevajuacute intuitiacutevne priacutestupy pri budovaniacute svo-

jich systeacutemov v digitaacutelnom prostrediacute (atlasy jazykov kultuacuter historickeacute systeacutemy archeolo-

gickeacute daacuteta) Respondenti tohto prieskumu potvrdzujuacute zaacuteujem o školenia v oblasti citaacuteciiacute daacutet

metadaacutet plaacutenov manažmentu daacutet

Z vyacutesledkov prieskumu vyberaacuteme zaujiacutemaveacute informaacutecie o produkovaniacute a využiacutevaniacute daacutet

ich zdieľaniacute a priacutečinaacutech obaacutev z ich zdieľania v rozdieloch medzi discipliacutenami Respondenti

najviac využiacutevajuacute a produkujuacute štandardneacute dokumenty v MS Office (texty tabuľky prezentaacute-

cie) Ďalej využiacutevajuacute obrazoveacute suacutebory internetoveacute a weboveacute daacuteta a archivovaneacute daacuteta Tieto

typy daacutet však produkujuacute v oveľa nižšej miere Tieto vyacutesledky naznačuje graf 1

Graf 1

Typy produkovanyacutech a využiacutevanyacutech daacutet

26

Rozdiely medzi discipliacutenami vo využiacutevaniacute a produkovaniacute daacutet potvrdzujuacute vyššiu mieru

využiacutevania bdquosurovyacutechldquo daacutet grafiky obraacutezkov konfiguračnyacutech daacutet a zdrojovyacutech koacutedov v priacute-

rodnyacutech a technickyacutech vedaacutech sociaacutelni vedci skocircr využiacutevajuacute štatistickeacute a štruktuacuterovaneacute daacuteta

(60thinsp) Zaujiacutemaveacute je že viac ako polovica respondentov nespracuacuteva metadaacuteta na opis svo-

jich daacutet Vaumlčšina vedcov uchovaacuteva svoje daacuteta vo vlastnyacutech priacutestrojoch (počiacutetače externeacute

disky ndash 9883thinsp)

Najvyacuteraznejšou vyacutehodou vedeckej kolaboraacutecie v digitaacutelnom prostrediacute je zdieľanie daacutet

(ale aj publikaacuteciiacute zdrojov citaacuteciiacute naacutepadov) Vyacuteskumniacuteci svoje daacuteta zdieľajuacute najčastejšie

s vyacuteskumniacutekmi z rovnakeacuteho tiacutemu (7662thinsp) alebo z vlastnej inštituacutecie (4825thinsp) Rozdiely

medzi discipliacutenami suacute pri dostupnosti a ochrane daacutet v sociaacutelnych a priacuterodnyacutech vedaacutech je

priacutestup k daacutetam skocircr obmedzenyacute (len 20thinsp respondentov potvrdilo voľnyacute priacutestup k daacutetam)

Princiacutepy otvoreneacuteho priacutestupu poznaacute 56thinsp respondentov v sociaacutelnych vedaacutech je to 65thinsp

respondentov a v humanitnyacutech vedaacutech len 38thinsp Priacutestup k daacutetam a naacutezory na ich zdieľanie

ilustruje graf 2

Graf 2

Priacutestup k daacutetam a zdieľanie daacutet vo vedeckej spolupraacuteci

Vyacuteraznejšie rozdiely sme identifikovali v priacutečinaacutech obaacutev vedcov pri zdieľaniacute daacutet Naj-

vyacuteraznejšie obavy z dezinterpretaacutecie svojich daacutet majuacute sociaacutelni vedci (48thinsp) vedci z priacuterod-

nyacutech vied zas potvrdili najvyššiu mieru obaacutev zo zneužitia daacutet (42thinsp) V humanitnyacutech vedaacutech

až 50thinsp vedcov nemaacute obavy zo zdieľania daacutet Obavy suacutevisiace s praacutevnymi a etickyacutemi aspek-

tmi využiacutevania vedeckyacutech daacutet v najvyššej miere potvrdili respondenti zo sociaacutelnych vied

staršiacute vedci a ženy Niektoreacute z tyacutechto rozdielov naznačuje graf 3

Ďalšie zaujiacutemaveacute zistenia v prieskume sa tyacutekali inštitucionaacutelnych politiacutek v oblasti daacuteto-

vej infraštruktuacutery Vaumlčšina respondentov potvrdila že nikdy nevyužili plaacuten manažmentu daacutet

vo svojom vyacuteskume (73thinsp) Dve tretiny respondentov poznajuacute termiacuten metadaacuteta 56thinsp res-

pondentov by priviacutetalo školenia v oblasti manažmentu vedeckyacutech daacutet Vaumlčšina si však nie je

27

Graf 3

Priacutečiny obaacutev pri zdieľaniacute vedeckyacutech daacutet rozdiely medzi discipliacutenami

istaacute či ich univerzita (inštituacutecia) maacute plaacuten manažmentu daacutet a predpiacutesaneacute metadaacuteta pre tvorbu

repozitaacuterov (81thinsp) Vaumlčšina tiež nepoznaacute odporuacutečania svojich univerziacutet či vyacuteskumnyacutech

agentuacuter pre uchovaacutevanie vyacuteskumnyacutech daacutet (64thinsp) 60thinsp respondentov si mysliacute že ich inštituacute-

cia by mala mať plaacuten manažmentu daacutet Mladšiacute vedci a ženy potvrdili vyššiu mieru zaacuteujmu

o školenia v oblasti manažmentu vedeckyacutech daacutet Podrobnejšie informaacutecie o tomto prieskume

suacute publikovaneacute v inyacutech praacutecach (Steinerovaacute 2018a Steinerovaacute a Ondrišovaacute 2019)

Prieskum potvrdil zaacuteujem vedcov o vedeckeacute daacuteta pričom v niektoryacutech vednyacutech odbo-

roch suacute postupy štandardizovaneacute (daacutetoveacute vedy) a v niektoryacutech suacute postupy pri ziacuteskavaniacute

a spracovaniacute daacutet skocircr intuitiacutevne Odvraacutetenou stranou vyacutehod zdieľania vedeckyacutech daacutet suacute oba-

vy vedcov z dezinterpretaacutecie zneužitia daacutet či praacutevne a etickeacute pravidlaacute ochrany vedeckyacutech

daacutet Veľkou vyacutezvou v buduacutecom rozvoji vedeckej komunikaacutecie a praacutece s informaacuteciami je

zdieľanie daacutet ktoreacute je podmieneneacute kontextom jednotlivyacutech vednyacutech discipliacuten Potvrdili to

aj mnoheacute vyacuteskumy v zahraničiacute (napriacuteklad Brown 2010 Palmer et al 2008 Fry 2013 Talja

et al 2005 Tenopir et al 2015) Ukazujuacute sa rozdiely medzi mladšiacutemi a staršiacutemi vedcami

(mladšiacute suacute skocircr ochotniacute zdieľať digitaacutelne daacuteta) rozdiely geografickeacute a rozdiely vyplyacutevajuacutece

z kultuacuter discipliacuten Potreba budovať daacutetovuacute infraštruktuacuteru je staacutele aktuaacutelna najmauml pri zlepšo-

vaniacute podmienok vedcov vo vedeckej kolaboraacutecii a formovaniacute komuniacutet v digitaacutelnom prostre-

diacute V našom prieskume vedci potvrdili zaacuteujem o vzdelaacutevanie pri praacuteci s daacutetami o formovanie

strateacutegiiacute praacutece s daacutetami metadaacutetami a citačnyacutemi štyacutelmi

Vyacutesledky medzinaacuterodneacuteho porovnaacutevacieho prieskumu (Uumlnal et al 2019) poukazujuacute na

vyacuteraznuacute strategickuacute uacutelohu Veľkej Britaacutenie pri organizovaniacute manažmentu vedeckyacutech daacutet

v porovnaniacute s Francuacutezskom a Tureckom Ukazujuacute sa vyacutehody systematickeacuteho plaacutenovania

praacutece s daacutetami pre zlepšovanie služieb informačneacuteho prostredia vedcov Porovnateľneacute vyacute-

sledky boli zisteneacute aj v inyacutech krajinaacutech napriacuteklad v ČR (Jaroliacutemkovaacute 2017) alebo na Islande

(Paacutelsdottir 2017)

28

5 Konceptuaacutelny raacutemec vedeckej daacutetovej gramotnosti

Z predchaacutedzajuacutecej kvalitatiacutevnej štuacutedie informačneacuteho spraacutevania vedcov (Steinerovaacute

2018) a z prieskumu daacutetovej gramotnosti vedcov vyplyacuteva že existujuacute spoločneacute procesy ved-

cov pri praacuteci s informaacuteciami Typickeacute procesy obsahujuacute prezeranie vyhľadaacutevanie navigaacuteciu

verifikaacuteciu dialoacuteg aj diskusiu Zaacutekladneacute spoločneacute procesy pre všetky discipliacuteny suacute monitoro-

vanie zdrojov (jadro časopisov teacutema) reťazenie čiacutetanieštuacutedium a tvorba (piacutesanie) Vyacutesled-

ky štuacutedie potvrdzujuacute aj trendy vyacuteskumov informačneacuteho spraacutevania spracovaneacute v štuacutediaacutech

rocircznych autorov (napriacuteklad Vilar et al 2015 Vrana 2013 Scanlon 2014 Case a Given 2016

Ford 2015) Kolaboraacutecia v digitaacutelnom prostrediacute a v sociaacutelnych sieťach sa ďalej rozviacuteja

a v sociaacutelnych sieťach je aktuaacutelna najmauml prezentaacutecia vyacutesledkov vyacuteskumu a hľadanie partne-

rov (Given Willson 2015 Olson a Olson 2016 Greifeneder et al 2018) ale aj popularizaacutecia

a podpora vedy v spoločnosti (Karvalics 2013) Ako aktuaacutelna sa potvrdila potreba podporiť

digitaacutelne humanitneacute vedy a všeobecne rozvoj digitaacutelnej vedy (MacKenzie a Martin 2016)

Na metodologickej uacuterovni vedci využiacutevajuacute spoločneacute metodologickeacute analytickeacute postupy

pri praacuteci s informaacuteciami ktoreacute sme predstavili v modeli vedeckyacutech informačnyacutech interakciiacute

(Steinerovaacute 2018) Tieto procesy sme rozdelili do troch skupiacuten podľa faktorov metodologic-

kyacutech domeacutenovej expertiacutezy a otvorenej vedy Z hľadiska metodologickyacutech faktorov sme

identifikovali procesy pochopenia deskripcie explanaacutecie exploraacutecie predikcie modelova-

nia kolaboraacutecie a manažmentu projektov Z hľadiska domeacutenovej expertiacutezy ide najmauml o pro-

cesy analyacutezy interpretaacuteciiacute heuristiacutek reprezentaacuteciiacute porovnaacutevania merania experimentov

a pozorovania Z hľadiska faktorov otvorenej vedy vymedzujeme procesy otvoreneacuteho priacutestu-

pu manažmentu daacutet transparentnosti v digitaacutelnom prostrediacute participaacutecie digitaacutelneho publi-

kovania a propagaacutecie vedy

Okrem tyacutechto podmieňujuacutecich faktorov sme v kvalitatiacutevnom prieskume vedcov identi-

fikovali aj zaacutekladneacute rozdiely medzi discipliacutenami najmauml priacuterodnyacutemi sociaacutelnymi humanit-

nyacutemi vedami a informatikou Tieto rozdiely sa tyacutekajuacute formulaacutecie vedeckyacutech probleacutemov

prevažujuacutecich metoacuted typov daacutet a postupov pri ich spracovaniacute strateacutegiiacute publikovania a pre-

važujuacutecich typov publikaacuteciiacute využiacutevanyacutech systeacutemov a prevažujuacutecich informačnyacutech strateacutegiiacute

hodnocirct vedeckej praacutece a kontextov aplikaacutecie vyacutesledkov tvorivosti aj typov spolupraacutece

V tomto kontexte navrhujeme konceptuaacutelny raacutemec na spracovanie filozofie vedeckyacutech

daacutet Tento raacutemec by mal obsiahnuť ontologickyacute epistemologickyacute aj etickyacute rozmer Ontolo-

gickyacute rozmer suacutevisiacute najmauml s probleacutemom definovania vedeckyacutech daacutet a existencie ich typov

s využitiacutem otvoreneacuteho systeacutemu kategorizaacutecie Epistemologickyacute rozmer filozofie vedeckyacutech

daacutet obsahuje otaacutezky zameraneacute na možnosti poznaacutevania prostredniacutectvom empirickyacutech daacutet

najmauml z hľadiska formulaacutecie vedeckyacutech otaacutezok a ich interpretaacutecie Etickyacute rozmer suacutevisiacute

s hodnotami ktoreacute akademickeacute komunity daacutetam a ich interpretaacuteciaacutem priraďujuacute K tyacutemto

rozmerom ešte pričleňujeme aj ekologickyacute rozmer filozofie vedeckyacutech daacutet ktoryacute suacutevisiacute

s adaptaacuteciami medzi vedcami a informačnyacutem prostrediacutem a tiež s vedeckyacutemi interakciami

suacutevisiacimi so životnyacutem cyklom vedeckyacutech daacutet (od vzniku cez uchovaacutevanie vyhľadaacutevanie

spracovanie až po modifikaacuteciu a zaacutenik) Vyacuteznamnou ekologickou vlastnosťou vedeckyacutech

daacutet je ich noveacute (viacnaacutesobneacute) využitie v novšiacutech kontextoch a v komplexnyacutech ekosysteacutemoch

daacutetovyacutech infraštruktuacuter jednotlivyacutech komuniacutet a discipliacuten Zaacutekladom ekologickeacuteho rozmeru

vedeckyacutech daacutet je zdieľanie daacutet v tyacutechto daacutetovyacutech infraštruktuacuterach Tu zohraacutevajuacute uacutelohu indi-

viduaacutelne (osobnostneacute) faktory vedca tradiacutecie discipliacuten komuniacutet a inštitucionaacutelne a strate-

gickeacute procesy V digitaacutelnom prostrediacute suacute vyacuteznamneacute zmeny vo vedeckom procese zazname-

naneacute pri kolaboraacutecii zdieľaniacute daacutet a znalostiacute publikovaniacute a medzinaacuterodnej spolupraacuteci

29

Na obr 2 znaacutezorňujeme vizualizaacuteciu tohto raacutemca vedeckej daacutetovej gramotnosti z po-

hľadu filozofie vedeckyacutech daacutet Naznačujeme ontologickyacute epistemologickyacute a etickyacute rozmer

zaacutekladňu daacutetovej infraštruktuacutery ako ekosysteacutemu ktoryacute je suacutečasťou informačnej infraštruktuacute-

ry vedeckej komunikaacutecie V prieniku proceduacuter vedeckyacutech daacutet a vedeckyacutech informačnyacutech

interakciiacute metodologickyacutech faktorov a faktorov domeacutenovej expertiacutezy vznikaacute vedeckaacute daacutetovaacute

gramotnosť ktoraacute zaacutevisiacute od kontextov vednyacutech discipliacuten Ekologickyacute rozmer je znaacutezornenyacute

ako širšie informačneacute prostredie a suacutevisiacute s interakciami vedeckyacutech daacutet a vedcov so zamera-

niacutem na vzaacutejomneacute adaptaacutecie ale aj inšpiraacutecie daacutetami kedy sa objavujuacute noveacute vyacuteskumneacute otaacutez-

ky vzorce a znalosti v daacutetach Daacuteta sa viacnaacutesobne využiacutevajuacute v rocircznych kontextoch Poznat-

ky z vedeckyacutech daacutet vznikajuacute procesmi interpretaacutecie a analyacutez premenou konkreacutetneho na

abstraktneacute s verifikaacuteciou štrukturaacuteciou a expertiacutezou pri použitiacute daacutet na riešenie probleacutemov

a vyvodenie novyacutech poznatkov Vedeckeacute daacuteta sa integrujuacute do daacutetovej infraštruktuacutery uchovaacute-

vajuacute sa analyzujuacute a interpretujuacute mocircžu byť aj podnetom aktivaacutecie a inovaacutecie vedeckeacuteho

skuacutemania Staacutevajuacute sa suacutečasťou informačneacuteho prostredia ako komplexneacuteho systeacutemu infor-

mačnyacutech interakciiacute ľudiacute zdrojov informačnyacutech objektov naacutestrojov a služieb (Steinerovaacute

2018)

Obr 2

Konceptuaacutelny raacutemec vedeckej daacutetovej gramotnosti

6 Manažment vedeckyacutech daacutet

Manažment vedeckyacutech daacutet je procesom vplyacutevajuacutecim na strateacutegie budovania informačnej

a daacutetovej infraštruktuacutery a digitaacutelnych knižniacutec Praacuteve v digitaacutelnom prostrediacute sa vedeckaacute kola-

boraacutecia pretvaacutera do rozvoja discipliacuten pri zdieľaniacute vedeckyacutech daacutet a participaacutecii vo vzdialenej

vedeckej kolaboraacutecii Vedeckeacute komunity komunikujuacute a spolupracujuacute v raacutemci discipliacuten vyacute-

skumnyacutech projektov ale aj v interdisciplinaacuternych presahoch Situaacutecia sa mocircže skomplikovať

30

kontextovo podmienenyacutemi rozdielmi v praacuteci s vedeckyacutemi daacutetami z aspektov rocircznosti veľko-

sti typov daacutet Manažment vedeckyacutech daacutet je metoacuteda umožňujuacuteca integraacuteciu životneacuteho cyklu

daacutet ndash od tvorby daacutet cez priacutestup využiacutevanie naacutestrojov uchovaacutevanie vyhľadaacutevanie až po vyu-

žiacutevanie vedeckyacutech daacutet

Je docircležiteacute upozorniť na aktuaacutelnosť vzdelaacutevania kurzov a školeniacute v oblasti manažmentu

vedeckyacutech daacutet (Schneider 2017 Carlson et al 2015 Tenopir et al 2015) V odbornej praacuteci

s vedeckyacutemi daacutetami je metodickyacutem naacutestrojom model FAIR ktoryacute zdocircrazňuje princiacutepy praacutece

s vyacuteskumnyacutemi objektmi Daacuteta majuacute byť Findable (naacutejditeľneacute) Accessible (dostupneacute) Inter-

operable (interoperabilneacute) a Reusable (nanovo využiteľneacute) V suacutečasnosti suacute spracovaneacute smer-

nice na zabezpečenie tyacutechto princiacutepov najmauml na uacuterovni strojoveacuteho spracovania daacutet v infor-

mačnom prostrediacute daacutetovyacutech vied bohatyacutech na množstvo digitaacutelnych daacutet (Wilkinson et al 2016)

Prirodzene v mnohyacutech odboroch existujuacute už detailne rozpracovaneacute metoacutedy a priacutestupy pre

praacutecu s daacutetami Napriacuteklad v priacuterodnyacutech vedaacutech (bioloacutegii) existuje viac ako 600 štandardov

na praacutecu s daacutetami suacute obsiahnuteacute v registri BioSharing (httpsbiosharingorg) Metodickeacute

smernice sa spracuacutevajuacute aj v oblasti pracovnyacutech procesov analyacutez daacutet Priacutekladmi globaacutelnych

repozitaacuterov daacutet suacute Figshare (httpfigsharecom) MendeleyData (httpsdatamendelycom)

Zenodo (httpzenodorog) alebo DANS (httpwwwdansknwnl) V budovaniacute špecializo-

vanyacutech daacutetovyacutech repozitaacuterov dominuje rocircznorodosť Existujuacute napriacuteklad tradiacutecie v oblasti

genetiky (Genbank Worldwide Protein Data Bank) fyziky (Space Physics Data Facility

SPDF httpspdfgsfcnasadov) alebo astronoacutemie (SIMBAD Set of Identifications Measu-

rement and Bibliography for Astronomical Data) Vyacutezvou daacutetovyacutech vied je podporiť analyacutezy

a objavovanie poznatkov z daacutet v spolupraacuteci človeka s digitaacutelnymi naacutestrojmi Rozvojom tyacutech-

to princiacutepov praacutece s vedeckyacutemi daacutetami sa zaoberaacute aj skupina FORCE11 (Martone 2015)

V tomto kontexte vznikajuacute noveacute profesie potrebneacute na uacutedržbu a rozvoj daacutetovej infra-

štruktuacutery vraacutetane daacutetovyacutech repozitaacuterov Noveacute profesie daacutetovyacutech manažeacuterov a digitaacutelnych

knihovniacutekov by mali byť orientovaneacute na poznanie životneacuteho cyklu vedeckyacutech daacutet (Borgman

2015) ktoryacute obsahuje identifikaacuteciu plaacutenovanie selekciu uchovaacutevanie a ochranu čistenie

spracovanie analyacutezu manažment a poskytovanie služieb daacutetovej analyacutezy s pridanou hodno-

tou Niektoriacute autori vymedzujuacute digitaacutelne kuraacutetorstvo ako novšiu informačnuacute profesiu (Niel-

sen Hjoslashrland 2014) Vyacutebornyacute prehľad tyacutechto novyacutech profesiiacute vraacutetane ich mapy prinaacutešajuacute

napriacuteklad Cox a Corrall (2013) Vzdelanie v oblasti manažmentu daacutet mocircžeme rozdeliť na

špecializovaneacute predmety pre vzdelaacutevanie knižničnyacutech a informačnyacutech profesionaacutelov a na

kurzy a školenia pre prax knihovniacutekov a daacutetovyacutech manažeacuterov Obsah školeniacute v oblasti ma-

nažmentu vedeckyacutech daacutet prezentoval napriacuteklad Schneider (2017) pričom priacutestupy rozdelil na

orientovaneacute na obsah a orientovaneacute na metoacutedy praacutece s vedeckyacutemi daacutetami Pryor a Donnelly

(2009) v naacutevrhoch vzdelaacutevania pre manažment daacutet prezentujuacute model zručnostiacute obsahujuacuteci

zručnosti tvorcov daacutet manažeacuterov daacutet daacutetovyacutech knihovniacutekov a daacutetovyacutech vedcov a navrhujuacute

obsah ich vzdelaacutevania

Na KKIV FiF UK v suacutečasnosti realizujeme predmet zameranyacute na daacutetovuacute analyacutezu a vizu-

alizaacuteciu daacutet pre študentov bakalaacuterskeho programu informačnyacutech štuacutediiacute Obsahuje konceptu-

aacutelne zaacuteklady praacutece s daacutetami (kvantitatiacutevne daacuteta kvalitatiacutevne daacuteta otvoreneacute daacuteta veľkeacute daacuteta)

Zameriava sa aj na metoacutedy formaacutety a naacutestroje praacutece s daacutetami čistenie a konverziu daacutet tex-

toveacute analyacutezy vizualizaacuteciu a interpretaacuteciu daacutet Informačnaacute etika a etika daacutet je suacutečasťou oso-

bitneacuteho predmetu

Keďže v našom prieskume mladšiacute vedci potvrdili vyššiu mieru zaacuteujmu o školenia v ob-

lasti manažmentu vedeckyacutech daacutet navrhujeme pripraviť a realizovať kurzy vedeckej daacutetovej

gramotnosti pre doktorandov z rocircznych odborov štuacutedia ako suacutečasť ich metodologickej a ve-

deckej gramotnosti Tieto kurzy by mali obsiahnuť takeacute teacutemy ako typoloacutegia vedeckyacutech daacutet

31

zaacuteklady filozofie daacutet metodologickeacute zaacuteklady praacutece s daacutetami až po praktickeacute aspekty manaž-

mentu vedeckyacutech daacutet v digitaacutelnych knižniciach ako suacute procesy plaacutenovania selekcie ucho-

vaacutevania ochrany analyacutezy manažmentu a poskytovania služieb

Praktickeacute kurzy pre informačnyacutech profesionaacutelov v oblasti manažmentu vedeckyacutech daacutet

sa postupne rozviacutejajuacute aj s podporou euroacutepskych projektov zameranyacutech na otvorenuacute vedu

a otvorenyacute priacutestup v CVTI SR Tu ostaacuteva vyacutezvou budovanie daacutetovyacutech repozitaacuterov tvorba

a využiacutevanie novyacutech naacutestrojov na praacutecu s daacutetami daacutetoveacute kuraacutetorstvo praacuteca s metadaacutetami

dlhodobaacute archivaacutecia daacutet ochrana vedeckyacutech daacutet a strateacutegie praacutece s vedeckyacutemi daacutetami vo

vyacuteskumnyacutech projektoch vraacutetane rozvoja daacutetovej infraštruktuacutery pre digitaacutelne humanitneacute ve-

dy Aktuaacutelne suacute aj teacutemy ako plaacutenovanie manažmentu daacutet citačneacute štyacutely daacutet naacutezvy suacuteborov

a verziiacute daacutetovyacutech suacuteborov Cieľom je zdieľanie daacutet a efektiacutevna praacuteca s vedeckyacutemi daacutetami

v digitaacutelnom prostrediacute

Zaacutever

Preskuacutemali sme niektoreacute konceptuaacutelne aspekty vedeckyacutech daacutet s docircrazom na zložitosť

tohto pojmu aj možnosti formovania filozofie vedeckyacutech daacutet Sondy do informačneacuteho pro-

stredia vedcov v SR (Steinerovaacute 2018b 2017) potvrdili spoločneacute charakteristiky informač-

neacuteho spraacutevania vedcov z rocircznych odborov založeneacute na monitorovaniacute zdrojov teacutem a časopi-

sov analyacutezach interpretaacuteciaacutech a spracovaniacute daacutet často s využitiacutem štatistiky a špeciaacutelnych

softveacuterov Interpretaacutecia daacutet ako reprezentaacuteciiacute objektov vyacuteskumu či rozdielov v systeacuteme ziacutes-

kavanyacutech daacutet poukazuje na ich vlastnosť konkreacutetnosti ako suacutečasti kontextov discipliacuten Upo-

zornili sme však nielen na vyacuteznam pragmatickyacutech priacutestupov v procesoch spracovania daacutet

v ich životnom cykle ale aj na vyacuteznam ich teoacuterie a ďalšieho vyacuteskumu v oblasti rozvoja ich

filozofie Predstavili sme aj možnuacute typoloacutegiu vedeckyacutech daacutet spracovanuacute v raacutemci kvalitatiacutev-

neho vyacuteskumu informačneacuteho spraacutevania vedcov pričom ide o otvorenyacute systeacutem s možnosťou

identifikovať ďalšie typy daacutet

Identifikovali sme aj vedeckuacute daacutetovuacute gramotnosť na koncepčnej uacuterovni a predstavili

sme vyacutesledky medzinaacuterodneacuteho online prieskumu vedeckej daacutetovej gramotnosti Prieskum

poukaacutezal na aktuaacutelnosť teacutemy praacutece s daacutetami a na formovanie novyacutech profesiiacute daacutetovyacutech kuraacute-

torov a manažeacuterov daacutet Navrhli sme konceptuaacutelny raacutemec vedeckej daacutetovej gramotnosti s vy-

užitiacutem predchaacutedzajuacutecich teoretickyacutech modelov podloženyacutech empirickyacutem vyacuteskumom Ide

o model vedeckyacutech informačnyacutech interakciiacute prepaacutejajuacuteci faktory expertiacutezy metodologickeacute

faktory a faktory otvorenej vedy (Steinerovaacute 2016) a model rozdielov medzi odbormi (Stei-

nerovaacute 2018) Raacutemec zdocircrazňuje filozofickeacute rozmery daacutet so zameraniacutem na formulovanie

otaacutezok podporenyacutech daacutetami rozvoj daacutetovej infraštruktuacutery a pravidlaacute praacutece s daacutetami (episte-

mologickyacute ontologickyacute a etickyacute rozmer) Ekologickyacute rozmer raacutemca obsahuje faktory adap-

taacutecie evoluacutecie participaacutecie aj služieb s pridanou hodnotou Vyznačuje sa viacnaacutesobnyacutem

využitiacutem daacutet vo vedeckyacutech informačnyacutech interakciaacutech a premenou daacutet na znalosti ako suacutečasť

kreatiacutevnych akademickyacutech informačnyacutech ekoloacutegiiacute (Steinerovaacute 2018) Naznačuje aj premen-

livosť seacutemantiky daacutet v zaacutevislosti od kontextov komuniacutet kultuacutery discipliacuten hodnocirct a kreatiacutev-

nej exploraacutecie

V tomto zmysle navrhujeme aj zmeny v praacuteci akademickyacutech knižniacutec v suacutelade s interak-

tiacutevnym modelom akademickej knižnice ako suacutečasti akademickyacutech informačnyacutech ekoloacutegiiacute

(Steinerovaacute 2018) Tento model vychaacutedza z trendov otvorenej vedy a digitaacutelnej vedy a z kva-

litatiacutevnej štuacutedie informačneacuteho spraacutevania vedcov Kladie docircraz na manažment informaacuteciiacute

a manažment daacutet a prechod služieb smerom k aktiacutevnej podpore vedcov a k budovaniu infor-

mačnej a daacutetovej infraštruktuacutery Medzi ďalšie funkcie v modeli tejto knižnice patriacute najmauml

32

interaktiacutevnosť propagaacutecia vyacutesledkov vedcov podpora projektov priacuteprava publikaacuteciiacute for-

movanie priestoru pre spolupraacutecu kreativitu a dialogickeacute partnerstvaacute vedcov a informačnyacutech

profesionaacutelov

Nakoniec sme navrhli prehĺbenie vzdelaacutevania v oblasti manažmentu vedeckyacutech daacutet pre

informačnyacutech profesionaacutelov a vedeckej daacutetovej gramotnosti pre doktorandov a mladyacutech ved-

cov Obraz o informačnom spraacutevaniacute vedcov v SR sme potvrdili dvomi empirickyacutemi štuacutediami

aj keď suacute obmedzeneacute metoacutedami vyacuteskumu (kvalitatiacutevna štuacutedia 19 vybranyacutech vedcov kvanti-

tatiacutevny prieskum 257 analyzovanyacutech odpovediacute) Z tyacutechto prieskumov vyplynuli určiteacute me-

dzery v informačnej a daacutetovej infraštruktuacutere vedcov ale aj medzery v praacuteci s vedeckyacutemi

daacutetami Vedci majuacute zaacuteujem o efektiacutevnejšiu praacutecu s daacutetami o spolupraacutecu s informačnyacutemi

profesionaacutelmi a o školenia v manažmente vedeckyacutech daacutet Daacutetovaacute infraštruktuacutera a služby

informačnej infraštruktuacutery suacute zaacutekladom zdieľania daacutet a vedeckej kolaboraacutecie s možnosťami

podpory kreativity a inovaacuteciiacute Vedci v prieskume vniacutemajuacute informačneacute prostredie kriticky aj

konštruktiacutevne Barieacutery v informačnom prostrediacute reprezentuje najmauml administratiacutevna zaacuteťaž

priacutestup k digitaacutelnym naacutestrojom a financie Vedci pritom podporujuacute otvorenuacute vedu a kola-

boraacuteciu v digitaacutelnom prostrediacute obaacutevajuacute sa však napaumltia medzi akademickyacutemi hodnotami

a komerčnyacutemi vplyvmi vo vede Vedeckeacute strateacutegie univerziacutet by mali podporovať inovaacutecie

komunikaacuteciu a kolaboraacuteciu zdieľanie daacutet a presun vedeckej komunikaacutecie do digitaacutelneho pro-

stredia vraacutetane novšiacutech modelov zabezpečovania kvality a manažmentu vedeckyacutech daacutet

Tieto zistenia suacute v suacutelade s vyacutesledkami podobnyacutech štuacutediiacute ako napriacuteklad Kim a Stanton (2016)

Bourg et al (2009) Erdelez a Means (2005) Cox a Pinfield (2013) alebo Silipigni et al (2017)

v oblastiach zdieľania daacutet a vplyvu akademickyacutech knižniacutec

Rozvoj vedeckej kolaboraacutecie v digitaacutelnom prostrediacute bude aj ďalej intenziacutevne pokračo-

vať Informačniacute profesionaacuteli tu buduacute mať svoje vyacuteznamneacute miesto v službaacutech a manažmente

informaacuteciiacute a daacutet a v budovaniacute daacutetovyacutech a informačnyacutech infraštruktuacuter V tomto kontexte je

potrebneacute rozviacutejať aj teoretickuacute zložku informačnej vedy najmauml otaacutezky filozofie daacutet a filo-

zofie informaacuteciiacute ktoreacute otvaacuterajuacute noveacute horizonty praacutece s informaacuteciami vraacutetane probleacutemov

etiky informaacuteciiacute a etiky daacutet či patologickyacutech javov informačneacuteho preťaženia nespraacutevnych

a falošnyacutech informaacuteciiacute dezinformaacuteciiacute zneužiacutevania daacutet a znečistenia informačneacuteho prostre-

dia Trendy informačnej vedy sa tak prejavujuacute v kontinuaacutelnych snahaacutech o pochopenie infor-

mačneacuteho prostredia informačnyacutech interakciiacute informačneacuteho spraacutevania a informačnyacutech po-

trieb nielen vedcov ale aj inyacutech komuniacutet v digitaacutelnom prostrediacute

Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute spraacute-

vanie sa človeka v digitaacutelnom priestore Ďakujem kolegom za spracovanie analyacutez a grafov

z prieskumov najmauml J Ilavskej M Ondrišovej a M Melicherovej

Zoznam bibliografickyacutech odkazov

ACRL 2013 Intersection of scholarly communication and information literacy creating

strategic collaboration for a changing academic environment [online] Chicago IL

Association of College and Research Libraries [cit 2017-05-05] Dostupneacute na

httpacrlalaorgintersections

BORGMAN ChL 2015 Big Data Little Data No Data Scholarship in the Networked

World Cambridge MIT Press

BOWKER G TIMMERMANS S CLARKE AE a E BALKA eds 2015 Boundary

Objects and Beyond Working with Leigh Star Cambridge MIT Press

33

BOWKER GC 2008 Memory Practices in the Sciences Cambridge the MIT Press

BROWN C 2010 Communication in the Sciences Annual Review of Information Science

and Technology 44 287-316

BOURG CH ROSS C a R ERWAY 2009 Support for the Research Process An Aca-

demic Library Manifesto Report prodby OCLC Research [online] [cit 2010-10-12]

Dostupneacute na httpwwwoclcorgresearchpublicationslibrary20092009-07pdf

BULGER M MEYER ET DE LA FLOR G TERRAS M WYATT S JIROTKA

M ECCLES K Ch McCARTHY MADSEN 2011 Reinventing Research Informa-

tion Practices in the Humanities A Research Information Network Report [online] April

2011 [cit 2011-04-30] Dostupneacute na httpdxdoiorg102139ssrn1859267

BUCKLAND M 2017 Information and Society Cambridge Ma the MIT

CARLSON J JOHNSTON L WESTRA B a M NİCHOLS 2013 Developing an

Approach for Data Management Education A report from Data Literacy Project Int J

On Digital Curation 8(1) 204-217 Dostupneacute na httpdxdoiorg102218ijdcv8i1254

CARLSON J a M STOWELL BRACKE 2015 Planting the seeds for data literacy Lessons

learned from a student-centered education program Int Journal of Digital Curation

10(1) 95-110

CASE DO a L GIVEN 2016 Looking for information a survey of research on informa-

tion seeking needs and behaviour Fourth ed Bingley Emerald

CHOWDHURY GG 2014 Sustainability of Scholarly Information London Facet

CHOWDHURY GG UumlNAL Y KURBANOGLU S BOUSTANY J a G WALTON

2018 Research Data Management and data sharing behaviour of university researchers

In ISIC 2018 Proceedings of the information Behaviour Conference Krakoacutew Poland

9-11 October 2018

COX AM a S CORRALL 2013 Evolving Academic Library Specialties In JASIST

64(8) 1526-1542 DOI 101002asi22847

COX A M a S PINFIELD 2013 Research data management and libraries Current activi-

ties and future priorities In Journal of Librarianship and Information Science June 28

2013 DOI 1011770961000613492542

EDWARDS PN JACKSON SJ BOWKER GC a C KNOBEL 2007 Understanding

Infrastructure Dynamics Tensions and Design Report of a Workshop on History and

Theory of Infrastructure Lessons for New Scientific Cyberinfrastructures [online]

Washington NSF [cit 2008-08-09] Dostupneacute na

httpdeepbluelibumichedubitstream202742493533UnderstandingInfrastructure200

7pdf

ERDELEZ S a T MEANS 2005 Measuring changes in information sharing among life

science researchers In Knowledge Management Nurturing Culture Innovation and

Technology 29-40

FORD N 2015 Introduction to Information Behaviour London Facet

FLORIDI L 2014 The fourth revolution How the infosphere is reshaping human reality

Oxford Oxford University Press ISBN 978-0-19-874393-4

FLORIDI L 2010 Information A very Short Introduction Oxford Oxford University Press

FURNER J 2016 ldquoDatardquo The data In KELLY M BIELBY J eds Information Cultures

in the Digital Age Springer Wiesbaden 287-306

34

FURNER J 2017 Philosophy of Data Why In Education for Information 33 55-70

DOI 103233EFI-170986

FRY J 2013 Considerations in adopting a disciplinary analysis of scholarly communica-

tion and information behaviours In ASIST European Workshop Abo Abo Univ 63-78

GIVEN LM a R WILLSON 2015 Collaboration Information Seeking and Technology

Use A Critical Examination of Humanities Scholarsrsquo Research Practices In HANSEN

P SHAH C a C-P KLAS eds Collaborative Information Seeking Computer Supported

Cooperative Work Springer Cham

GREIFENEDER E PONTIS S BLANDFORD A ATTALLA H NEAL D a K

SCHLEBBE 2018 Researchersrsquo attitudes towards the use of social networking sites

Journal of Documentation [online] 74(1) 119-136 [cit 2018-12-13] Dostupneacute na

httpsdoiorg101108JD-04-2017-0051

HOWKINS J 2010 Creative Ecologies Where Thinking is a Proper Job New Brunsvik

Transaction Pub

JAROLIacuteMKOVAacute A 2017 Daacutetovaacute (informačniacute) gramotnost a vyacutezkumnaacute data In ITLib

21(4) 30-33

KARVALICS LZ 2013 From Scientific Literacy to Lifelong Research A Social Innova-

tion Approach In KURBANOGLU S et al eds Worldwide Commonalities and Chal-

lenges in Information Literacy Research and Practice ECIL Springer Cham 126-133

KIM Y a J M STANTON 2016 Institutional and individul factors affecting scientistacutes

data-sharing behaviors a multilevel analysis Journal of the Association for Information

Science and Technology [online] 67 776-799 [cit 2017-01-14] Dostupneacute na

httpdxdoiorg101002asi23424

KINCHIN IM STREATFIELD D a DB HAY 2010 Using Concept Mapping to En-

hance the Research Interview In International Journal of Qualitative Methods 9(1)

52-89

KOLTAY T 2017 Data Literacy for researchers and data librarians J of Librarianship

and Inf Science 49(1) 3-14

KOLTAY T ŠPIRANEC S a LZ KARVALICS 2016 Research 20 and the Future of

Information Literacy Amsterdam Chandos

KIRCHNER J DIAZ J HENRY G FLISS S CULSHAW J GENDRON H a J

CAWTHORNE 2015 The Centre of Excellence Model for Information Services [online]

Washington CLIR [cit 2016-09-09] Dostupneacute na

httpwwwclirorgpubsreportspub163

MACKENZIE A a L MARTIN L eds 2016 Developing Digital Scholarship Emerging

practices in academic libraries London Facet

MALPAS C a M PROFFITT 2017 The Transformation of Academic Library Collecting

A Synthesis of the Harvard Libraryrsquos Hazen Memorial Symposium [online] Dublin OH

OCLC Research [cit 2018-02-15] DOI 1025333C3J04Z

MARTIN ER 2014 What is Data Literacy Journal of eScience Librarianship [online]

3(1) 1-2 [cit 2015-05-05] Dostupneacute na httpdoi107191jeslib20141069

MARTONE M E 2015 FORCE11 Building the Future for Research Communications

and e-Scholarship Bioscience [online] 65(7) 635 [cit 2016-06-09] Dostupneacute na

httpsdoiorg101093bioscibiv095

35

NARDI BA a VL OacuteDAY 1999 Information Ecologies Using Technology with Heart

Cambridge MIT Press

NIELSEN HJ a B HJOslashRLAND 2014 Curating research data the pontential roles of

libraries and information professionals J of Documentation 70(2) 221-240

NOVAK JD a AJ CANtildeAS 2006 The Theory Underlying Concept Maps and How to

Construct Them Technical report IHMC CmapsTools Pensacola Florida Institute for

Human and Machine Cognition

OLSON GM a J OLSON 2016 Converging on theory from four sides In SONNEN-

WALD D ed Theory development in the Information Sciences Austin Univ Of Texas

87-100

PALMER CL a MH CRAGIN 2008 Scholarship and disciplinary practices In Annual

Review of Information Science and Technology [online] 43(2) 163-212 [cit 2009-09-

09] Dostupneacute na httpdxdoiorg101002aris20081440420112

PAacuteLSOTTIR A 2018 Data Literacy Collaboration and Sharing of Research Data Among

Academics at the University of Island In Information Literacy in the Workplace 5th

European Conference Springer International Publ AG 178-185 CCIS 810

PRYOR G a M DONNELLY 2009 Skilling Up to Data Whose Role Whose Responsibil-

ity Whose Career In International Journal of Digital Curation [online] 4(2) [cit 2010-

02-18] Dostupneacute na httpwwwijdcnetarticleview126 DOI

httpsdoiorg102218ijdcv4i2105

SCANLON E 2014 Scholarship in the Digital Age open educational resources publica-

tion and public engagement British Journal of Educational Technology 45 (1) 12-23

SCHNEIDER R 2013 Research Data Literacy In KURBANOGLU S et al eds World-

wide Commonalities and Challenges in Information Literacy Research and Practice EC-

IL Springer Cham 134-140

SCHNEIDER R 2018 Training Trainers for Data Literacy A Content- and Method-Oriented

Approach In KURBANOGLU S et al eds Information Literacy in the Workplace 5th

European Conference ECIL Springer International Publishing AG 139-147 CCIS 810

SILIPIGNI CL HARVEY W KITZIE V a S MIKITISH 2017 Academic Library Impact

Improving Practice and Essential Areas to Research Chicago Il ACRL-ALA

SONNENWALD DH 2013 Visioning the Future of Information and Library Science

Challenges and Opportunities In HOBOHM HC ed Informationswissenschaft

zwischen virtuellen Infrastruktur und materialen Lebenswelt ISI 2013 Gluckstadt Huls-

busch s 22-34

STEINEROVAacute J 2016 Open Science and the Research Information Literacy Framework

In Information Literacy Key to an Inclusive Society KURBANOGLU S et al eds

ECIL 2016 Cham Springer International Publishing CCIS 676 s 277-385

STEINEROVAacute J 2017 Otvorenaacute veda a informačneacute spraacutevanie vedcov v SR In ProInFlow

časopis pro informačniacute vědy [online] 9(2) 48-73 [cit 2018-02-02] Dostupneacute na

httpsdoiorg105817proinflowv9i21675

STEINEROVAacute J 2018 Informačneacute prostredie a vedeckaacute komunikaacutecia Informačneacute ekoloacute-

gie Bratislava UK ISBN 978-80-223-4445-6

STEINEROVAacute J 2018a Information Literacy Practices of Researchers in Workplace

Information Ecologies In KURBANOGLU S et al eds Information Literacy in the

Workplace Cham Springer CCIS 810 s 30-39

36

STEINEROVAacute J 2018b Informačneacute prostredie a vedeckaacute komunikaacutecia aspekty vedeckej

daacutetovej gramotnosti In ProInFlow [online] 10(2) 4-22 [cit 2018-12-13] Dostupneacute na

httpproinflowcz

STEINEROVAacute J a M ONDRIŠOVAacute 2019 Research Data Literacy Perception and Prac-

tices in the Information Environment In KURBANOGLU S et al eds Information

Literacy in Everyday Life ECIL 2018 6th European Conference Oulu Sept 24ndash27

2018 Revised selected papers Cham Springer Nature Switzerland AG CCIS 989 pp

545ndash555 ISBN 978-3-030-13472-3 (eBook) Dostupneacute na httpsdoiorg101007978-

3-030-13472-3_51

TALJA S SAVOLAINEN R a H MAULA 2005 Field differences in the use and per-

ceived usefulness of scholarly mailing lists Information Research [online] 10(1) paper

200 [cit 2006-03-08] Dostupneacute na httpInformationRnetir10-1paper200html

TENOPIR C KING DW CHRISTIAN L a R VOLENTINE 2015 Scholarly article

seeking reading and use a continuing evolution from print to electronic in the sciences

and social sciences Learned Publishing 28(2) 93-105

TENOPIR C DALTON ED ALLARD S FRAME M PJESIVAC I BIRCH B

POLLOCK D a K DORSETT 2015 Changes in Data Sharing and Data Reuse Practic-

es and Perceptions among Scientists Worlwide PloS One [online] 10(8) 1-24 [cit 2015-

11-12] Dostupneacute na httpdoi101371journalpone0134826

UumlNAL Y et al 2019 Research data management and data sharing behaviour of university

researchers In Proceedings of ISIC The Information Behaviour Conference Krakow

Poland 9ndash11 October Part 2 Information Research [online] 24(1) paper isic 1818

(Archived by WebCitereg at httpwwwwebcitationorg74U6bBMqk) Dostupneacute na

httpInformationRnetir24-1isic2018isic1818html

VILAR P JUZNIC P a T BARTOL 2015 Information behaviour of Slovenian research-

ers investigation of activities preferences and characteristics Information Research

[online] 20(2) paper 670 [cit 2016-04-07] Dostupneacute na httpInformationRnetir20-

2paper670html

VRANA R 2013 Promotion of Scientific Literacy and Popularization of Science with

Support of Libraries and Internet Services In Worldwide Commonalities and Challenges

in Information Literacy Research and Practice ECIL 2013 Springer Cham 324-330

WILKINSON MD et al 2016 The FAIR Guiding Principles for scientific data manage-

ment and stewardship Sci Data 3160018 [online] [cit 2017-05-08] DOI

101038sdata201618

Resumeacute

VEDECKAacute DAacuteTOVAacute GRAMOTNOSŤ KONCEPTUAacuteLNE VYacuteCHODISKAacute

A SITUAacuteCIA V SR

Je la Steinerovaacute

Vymedzuje sa pojem a koncepcia daacutet vedeckyacutech daacutet a vedeckej daacutetovej gramotnosti v suacutevislosti s tren-

dom manažmentu vedeckyacutech daacutet Vedeckeacute daacuteta suacute reprezentaacutecie objektov ktoryacutemi mocircžu byť meraneacute

vstupy parametre a entity využiacutevaneacute ako docirckazy predpokladov Predstavujuacute sa konceptuaacutelne zaacuteklady

vyacuteskumu daacutet v informačnej vede analyzujuacute sa priacutestupy pri definovaniacute daacutet a filozofia daacutet Identifikujuacute

sa rocirczne aspekty a typy vedeckyacutech daacutet s docircrazom na počiacutetačovyacute a informačnyacute kontext daacutet Predstavuje

sa vlastnaacute typoloacutegia vedeckyacutech daacutet v pojmovej mape z kvalitatiacutevnej štuacutedie informačneacuteho spraacutevania

37

vedcov (19) s docircrazom na kontexty discipliacuten Definuje sa vedeckaacute daacutetovaacute gramotnosť ako schopnosti

a zručnosti pri rozpoznaniacute potreby daacutet pri analyacutezach synteacutezach a interpretaacuteciaacutech pri manažmente aj

využiacutevaniacute vedeckyacutech daacutet Prezentujuacute sa vyacutesledky online prieskumu vedeckej daacutetovej gramotnosti v SR

na vybranyacutech univerzitaacutech a v SAV (257 vedcov) ako suacutečasť medzinaacuterodneacuteho prieskumu Vedci vniacute-

majuacute pozitiacutevne praacutecu s daacutetami a suacute ochotniacute zdieľať svoje daacuteta s kolegami obaacutevajuacute sa zneužitia a dez-

interpretaacutecie daacutet Potvrdzujuacute sa rozdiely medzi discipliacutenami v postupoch a spracovaniacute vedeckyacutech daacutet

a vyzdvihuje sa zaacuteujem o manažment vedeckyacutech daacutet Navrhuje sa konceptuaacutelny raacutemec vedeckej daacuteto-

vej gramotnosti ako suacutečasť ekologickyacutech vedeckyacutech informačnyacutech interakciiacute Definuje sa manažment

vedeckyacutech daacutet s docircrazom na budovanie daacutetovej infraštruktuacutery a digitaacutelne humanitneacute vedy Navrhuje sa

obsah kurzov vzdelaacutevania pre informačnyacutech profesionaacutelov a doktorandov v oblasti daacutetoveacuteho manaž-

mentu ako suacutečasti vedeckej daacutetovej gramotnosti Potvrdzuje sa trend rozvoja informačnej vedy smerom

k rozvoju teoacuterie a filozofie daacutet a informaacuteciiacute

Summary

RESEARCH DATA LITERACY CONCEPTUAL BACKGROUND AND

SITUATION IN SLOVAKIA

Jela Steinerovaacute

We determine the concept of data research data and research data literacy in the context of research

data management Research data are representations of objects which can include measured inputs

parameters and entities use as evidence of suppositions We present the conceptual background of

research of data in information science and analyze the conceptions of the data definitions and the

philosophy of data We identify different aspects and types of research data with the emphasis on in-

formational and computational contexts of data A typology of research data is outlined in a concept

map based on a qualitative study of information behaviour of researchers (19) with the emphasis on

contexts of disciplines We determine the research data literacy as abilities and skills in recognition of

the need of data in analyses synthesis and interpretations management and use of research data We

also present results of an online survey of the research data literacy in Slovakia in selected universities

and the Slovak Academy of Science (257 responses) as part of an international survey Researchers

perceive the work with data positively they are willing to share theri data with colleagues and are

afraid of musiuse and misinterpretation of their data Differences amon disciplines were confirmed in

procedures and data processing and interest in research data management We proposed the conceptual

framework for research data literacy as part of ecological research information interactions The re-

search data management concept is determined with the emphasis on research data infrastructure de-

velopment of digital humanities We propose the content of the courses of research data management

as part of research data literacy The trend of information science towards the development of the phi-

losophy of data and philosphy of information has been confirmed

38

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

ALTMETRIA ndash INYacute POHĽAD NA HODNOTENIE

VEDECKYacuteCH PUBLIKAacuteCIIacute

Miriam Ondrišovaacute Maacuteria Dubovaacute

Uacutevod

Hodnotenie vedy je zložityacute proces vzhľadom na variabilitu vednyacutech discipliacuten vedeckej

praacutece a vyacutestupov vedeckyacutech vyacuteskumov Napriek tomu je hodnotenie vedcov potrebneacute naj-

častejšie z docircvodu finančnej naacuteročnosti vyacuteskumov a nutnosti selekcie vedeckyacutech tiacutemov a vyacute-

skumnyacutech projektov Okrem kvalitatiacutevnych metoacuted sa pri hodnoteniacute využiacutevajuacute kvantitatiacutevne

metoacutedy bibliometrie a scientometrie ktoreacute suacute považovaneacute za relatiacutevne objektiacutevne nezaacutevisleacute

od subjektiacutevneho posudzovania (Levitt a Thelwall 2014) Jednyacutem z najpoužiacutevanejšiacutech indi-

kaacutetorov (metriacutek) hodnotenia je produktivita vedcov reprezentovanaacute publikaacuteciami Premisou

takeacutehoto hodnotenia je tradiacutecia komunikovania vedeckyacutech vyacutesledkov publikovaniacutem vo ve-

deckyacutech časopisoch konferenčnyacutech a vedeckyacutech zborniacutekoch resp monografiaacutech Vyacuteznam

vedeckyacutech vyacutesledkov je v tomto kontexte kvantifikovateľnyacute počtom citaacuteciiacuteohlasov ktoreacute

publikaacutecia komunikujuacuteca vyacutesledky vyacuteskumu ziacuteskala Takeacuteto hodnotenie nedokaacuteže reflekto-

vať spoločenskyacute a edukačnyacute dopad vedeckyacutech vyacuteskumov pretože je limitovaneacute zdrojom

uacutedajov ktoryacutemi suacute predovšetkyacutem citačneacute databaacutezy systematicky sledujuacutece člaacutenky vo vybra-

nej množine kvalitnyacutech vedeckyacutech časopisov spolu s bibliografickyacutemi odkazmi V tomto

zmysle je perspektiacutevnym zdrojom uacutedajov digitaacutelne prostredie ktoreacute umožňuje sledovať a mo-

nitorovať interakcie vedcov s odbornou a laickou verejnosťou Digitaacutelna stopa interakciiacute maacute

v sebe potenciaacutel na ziacuteskavanie novyacutech informaacuteciiacute o dopade vedeckyacutech produktov

Z hľadiska evaluaacutecie vedy suacute zaujiacutemaveacute odozvy na vedeckeacute vyacutestupy od použiacutevateľov

sociaacutelnych meacutediiacute v podobe počtov prečiacutetaniacute stiahnutiacute zdieľaniacute kliknutiacute uloženiacute medzi zaacute-

ložky zmienok v statusoch spraacutevach na webovyacutech straacutenkach alebo blogoch Rozmanitosť

daacutet a použiacutevateľov umožňuje vytvaacuterať indikaacutetory využiteľneacute pri zisťovaniacute vplyvu vedeckeacuteho

produktu nielen na uacutezku skupinu vedcov ale aj na ľudiacute z praxe študentov učiteľov a širšiu

laickuacute verejnosť

Takeacuteto indikaacutetorymetriky suacute považovaneacute za alternatiacutevu resp doplnok k tradičnyacutem ci-

taacuteciaacutem a zaoberaacute sa nimi novaacute dynamickaacute discipliacutena altmetria Mocircžeme ju definovať ako

vednuacute oblasť zaoberajuacutecu sa štuacutediom a využiacutevaniacutem merania dopadu vedeckeacuteho produktu

(publikaacuteciiacute vyacuteskumnyacutech uacutedajov softveacuteru copyrightu algoritmu sivej literatuacutery a prezentaacute-

cie) na zaacuteklade kvantifikaacutecie aktiviacutet použiacutevateľov pri použiacutevaniacute naacutestrojov v online prostrediacute

(Priem 2014 Ondrišovaacute 2016) K najčastejšie deklarovanyacutem charakteristikaacutem indikaacutetorov

altmetrie patriacute diverzita hodnotenyacutech vedeckyacutech produktov koncovyacutech použiacutevateľov a daacutet

39

ryacutechlosť odozvy kraacutetko po publikovaniacute či zverejneniacute a otvorenosť pri ziacuteskavaniacute uacutedajov (Bor-

nmann 2014 Priem et al 2010)

V priacutespevku prezentujeme vyacutesledky analyacutezy daacutet využiacutevanyacutech v altmetrii Kyacutem citačneacute

databaacutezy predstavujuacute kvalitnyacute konzistentnyacute zdroj budovanyacute pre bibliometrickeacute analyacutezy uacuteda-

je zo sociaacutelnych meacutediiacute nie suacute primaacuterne určeneacute pre altmetrickeacute analyacutezy Preto sme si za cieľ

stanovili nielen analyzovať daacuteta matematicko-štatistickyacutemi metoacutedami ale rovnako preskuacute-

mať dostupnosť kompletnosť a štruktuacuteru altmetrickyacutech daacutet a potrebu ich integraacutecie s inyacutemi

daacutetami Analyacutezy naacutem pomohli pribliacutežiť spraacutevanie a preferencie rocircznych typov použiacutevateľov

pri interakcii s vedeckyacutemi publikaacuteciami

Charakteristika analyzovanyacutech daacutet

Daacuteta pre vytvaacuteranie altmetrickyacutech indikaacutetorov suacute dostupneacute z rocircznych zdrojov ku kto-

ryacutem mocircžeme zaradiť sociaacutelne siete blogy mikroblogy referenčneacute manažeacutery zaacuteložkoveacute

systeacutemy Wikipeacutediu straacutenky na zdieľanie softveacuteru prezentaacuteciiacute multimediaacutelneho obsahu

odporuacutečacie systeacutemy a masmeacutediaacute Spriacutestupňujuacute sa prostredniacutectvom verejneacuteho rozhrania pre

programovanie aplikaacuteciiacute API (ang applications programming interfaces) priamo zo zdrojov

alebo od poskytovateľov služieb ktoriacute daacuteta z viaceryacutech zdrojov vo vhodnej forme prezentu-

juacute najčastejšie prostredniacutectvom alternatiacutevnych indikaacutetorov

Pri vyacutebere zdroja daacutet boli našimi kriteacuteriami

dostupnosť daacutet

rocircznorodosť daacutet

dostatočnyacute objem daacutet

Do uacutevahy pripadali jednotliveacute sociaacutelne meacutediaacute alebo poskytovateľ služieb ktoryacute spriacutes-

tupňuje zozbieraneacute uacutedaje z viaceryacutech zdrojov Všetky naše kriteacuteriaacute najlepšie spĺňali daacuteta

z portaacutelu wwwaltmetriccom spoločnosti Altmetric

Spoločnosť Altmetric sleduje na niekoľkyacutech typoch zdrojov odozvy na vedeckeacute vyacutestu-

py na zaacuteklade ich jedinečnyacutech identifikaacutetorov Medzi najznaacutemejšie identifikaacutetory patria DOI

a ISBN ale využiacutevajuacute sa aj mnoheacute ineacute ako PubMedID SSRN ID a pod Pre každyacute sledovanyacute

vedeckyacute vyacutestup je vypočiacutetavanaacute hodnota metriky bdquoaltmetrickeacute skoacutereldquo ktoraacute sa odviacuteja od

počtu zmienok daneacuteho dokumentu vo vybranyacutech meacutediaacutech pričom maacute každeacute z meacutediiacute prirade-

nuacute určituacute vaacutehu Vaacuteha zodpovedaacute relatiacutevnemu dosahu jednotliveacuteho typu zdroja na publikum

Skoacutere sluacuteži na posuacutedenie dokumentu z hľadiska ziacuteskania si pozornosti preto aj celyacute naacutezov

indikaacutetora je Altmetric Attention Score Jeho hodnota sa nemusiacute rovnať iba vaacuteženeacutemu počtu

zmienok Spoločnosť Altmetric mocircže napriacuteklad na zaacuteklade indiacuteciiacute vyhodnotiť že danyacute pou-

žiacutevateľ je zaujatyacute a preto sa jeho priacutespevky do skoacutere nezapočiacutetavajuacute (Altmetric 2018) Pou-

žiacutevanyacute algoritmus však nie je transparentnyacute a priacutestupnyacute verejnosti

Na extrakciu daacutet z portaacutelu sme využili voľne poskytovaneacute API Vďaka kľuacuteču ktoryacute sme

od spoločnosti Altmetric ziacuteskali ako vyacuteskumniacuteci sme boli schopniacute stiahnuť až 250-tisiacutec

zaacuteznamov Na zaacuteklade počtu daacutet ku ktoryacutem sme ziacuteskali priacutestup sme si stanovili že sa bu-

deme venovať dokumentom ktoreacute zaznamenali ohlas v meacutediaacutech za poslednyacute mesiac Daacuteta

boli stiahnuteacute v januaacuteri 2018 a počet zaacuteznamov bol 249 965 (Dubovaacute 2018)

Daacuteta neobsahovali všetky uacutedaje ktoreacute by naacutes zaujiacutemali a s ktoryacutemi by sme chceli pra-

covať Napriacuteklad geolokaacutecia použiacutevateľov ktoriacute dokumenty zdieľali je dostupnaacute iba na

zaacuteklade komerčnej licencie Rovnako v zaacuteznamoch chyacutebal rok vydania Napriek tomu že

portaacutel poskytuje uacutedaje z viaceryacutech zdrojov na doplnenie bolo potrebneacute integrovať uacutedaje

z ďalšiacutech databaacutez Išlo predovšetkyacutem o citačnuacute databaacutezu Scopus z ktorej sme pre vybraneacute

40

zaacuteznamy doplnili abstrakt rok vydania a kľuacutečoveacute slovaacute Uacutedaj o dostupnosti zdrojov v režime

Open Access sme ziacuteskali z weboveacuteho portaacutelu Directory of Open Access Journals (DOAJ)

a z portaacutelu Wikipeacutedia ktoryacute ponuacuteka zoznam archiacutevov s politikou otvoreneacuteho priacutestupu k vede

pod naacutezvom Open-access archives

Kvocircli konzistentnosti bolo potrebneacute upraviť množinu daacutet pri nekompletnyacutech nespraacutev-

nych alebo duplicitnyacutech zaacuteznamoch V zaacuteznamoch sa vyskytovali chyby v docircsledku ne-

spraacutevneho umiestnenia oddeľovača poliacute čiacutem sa posunul obsah jednotlivyacutech atribuacutetov Takeacuteto

zaacuteznamy sme opravili popriacutepade odstraacutenili ak ich nebolo možneacute spraacutevne doplniť

Po analyacuteze obsahu a štruktuacutery daacutet sme sa rozhodli vyselektovať zaacuteznamy podľa typu

vedeckeacuteho produktu a podľa sledovanyacutech sociaacutelnych meacutediiacute

Z hľadiska typov vedeckyacutech produktov sa v daacutetach objavili člaacutenky knihy kapitoly

kniacuteh daacutetoveacute množiny klinickeacute štuacutedie a pod My sme sa pre ďalšiu analyacutezu rozhodli pone-

chať len zaacuteznamy s atribuacutetom typu bdquoArticleldquo (člaacutenok) pretože tvorili podstatnuacute časť zaacutezna-

mov Vynechali sme zaacuteznamy v ktoryacutech nebol uvedenyacute naacutezov časopisu

Spoločnosť Altmetric sleduje okolo dvadsať sociaacutelnych sietiacute my sme vyselektovali tie

ktoreacute boli najvyužiacutevanejšie a mali najvaumlčšiu početnosť v zaacuteznamoch Stanovili sme si hrani-

cu početnosti 15-tisiacutec a tak naacutem ostalo 8 sietiacute Uacutedaje z ostatnyacutech sietiacute sme neanalyzovali

pretože majuacute maluacute vyacutepovednuacute hodnotu vzhľadom k počtu zaacuteznamov Vybrali sme nasledov-

neacute siete a meacutediaacute Citeulike Mendeley skupinu masmeacutediiacute blogy Twitter Facebook Goog-

le+ a Wikipeacutediu Naacutesledne vznikli zaacuteznamy ktoreacute na vyselektovanyacutech sieťach neboli zmie-

ňovaneacute preto sme ďalej s tyacutemito zaacuteznamami nepracovali Po celkovom čisteniacute daacutet naacutem

v databaacuteze ostalo 192 192 zaacuteznamov člaacutenkov

Vyacutesledky daacutetovej analyacutezy

Pojmom daacutetovaacute analyacuteza označujeme proces analytickeacuteho a logickeacuteho hodnotenia daacutet

Jeho podstatou je preskuacutemanie suacuteboru daacutet a naacutesledneacute modelovanie daacutet za uacutečelom naacutejdenia

užitočnyacutech informaacuteciiacute ktoreacute boli doposiaľ pre naacutes neznaacuteme (Spacey 2015)

Cieľom našej daacutetovej analyacutezy bolo zistiť

ktoreacute sociaacutelne meacutediaacute suacute najčastejšie využiacutevaneacute pri zmienkach o člaacutenkoch z vedeckyacutech

časopisov

člaacutenky z ktoryacutech časopisov sa najčastejšie objavujuacute v sledovanyacutech zaacuteznamoch

člaacutenky z ktoryacutech časopisov ziacuteskavajuacute najviac ohlasov

ktoreacute teacutemy zaujiacutemajuacute jednotliveacute skupiny použiacutevateľov

ako sa liacutešia preferovaneacute teacutemy rocircznych skupiacuten použiacutevateľov

Pomerneacute zastuacutepenie sociaacutelnych meacutediiacute

Daacuteta z jednotlivyacutech zdrojovsociaacutelnych meacutediiacute naacutem umožnili porovnať využiacutevanie tyacutechto

meacutediiacute pri šiacutereniacute a využiacutevaniacute vedeckyacutech člaacutenkov

Ako vyplyacuteva z obraacutezku 1 najviac boli využiacutevaneacute siete Twitter a Mendeley ktoreacute tvorili

spolu viac ako 90thinsp zmienokprečiacutetaniacute Facebook je v tomto kontexte využiacutevanyacute len okrajo-

vo rovnako ako masmeacutediaacute V ostatnyacutech meacutediaacutech boli hodnoty zmienok niacutezke a v každom

z nich sa vyskytovala zmienka len o menej ako štvrtine sledovanyacutech člaacutenkov Priemernyacute

počet prečiacutetaniacute jedneacuteho člaacutenku na Mendeley je 32 a približne rovnakyacute je priemernyacute počet

41

zmienok cez Twitter Rozdielne suacute maximaacutelne hodnoty pre jednotliveacute siete Kyacutem maximum

zmienok na sieti Twitter bolo 32 722 maximaacutelnou hodnotou v sieti Mendeley bolo 105 551

prečiacutetaniacute člaacutenku (Pozn Ide o člaacutenok z roku 1989 s naacutezvom Whitesidesampapos Group Wri-

ting a Paper ktoreacuteho teacutemou je metodika vedenia vyacuteskumu a piacutesania vedeckyacutech člaacutenkov Ako

sme dodatočne zistili z uacutedajov zo siete Mendeley čitateľmi suacute predovšetkyacutem študenti)

Obr 1

Pomerneacute zastuacutepenie sociaacutelnych meacutediiacute

Frekvenčnaacute analyacuteza časopisov

Nakoľko sme obmedzili typy vedeckyacutech vyacutestupov na člaacutenky zaujiacutemalo naacutes člaacutenky kto-

ryacutech časopisov boli spomenuteacute prostredniacutectvom sociaacutelnych meacutediiacute Vychaacutedzali sme z atribuacutetu

Journal ktoryacute však neobsahoval len naacutezvy časopisov ale aj naacutezvy repozitaacuterov archiacutevov

alebo online knižniacutec kam autori svoje člaacutenky umiestnili Altmetric kombinuje uacutedaje o naacutezve

časopisu a inyacutech webovyacutech uacuteložiacutesk do jedneacuteho poľa keďže online archiacutevy a repozitaacutere suacute

primaacuternymi zdrojmi kde boli člaacutenky publikovaneacute Na jednej strane tento priacutestup obohacuje

rozmanitosť člaacutenkov na druhej strane komplikuje porovnaacutevanie zdrojov

Celkovo sa v zaacuteznamoch vyskytovali člaacutenky z 16 649 rocircznych časopisov alebo inyacutech

webovyacutech repozitaacuterov Na obraacutezku 2 vidiacuteme desať najfrekventovanejšiacutech časopisov a portaacute-

lov spolu s počtami člaacutenkov v našej množine daacutet v absoluacutetnych čiacuteslach Mocircžeme si všimnuacuteť

že najviac člaacutenkov je z arXiv čo je elektronickyacute archiacutev preprintov vedeckyacutech praacutec V našich

daacutetach sa z tohto archiacutevu nachaacutedza až 12 325 člaacutenkov čo predstavuje 641thinsp Na druhom

mieste sa umiestnil vedeckyacute časopis PLoS ONE s počtom člaacutenkov 2672 (139thinsp) a na treťom

mieste Open Access repozitaacuter Social Science Research Network s 2563 člaacutenkami (133thinsp)

Všetky časopisyarchiacutevy zobrazeneacute na grafe suacute dostupneacute v režime Open Access okrem časo-

pisu Nature Časopisy Science a Proceedings of the National Academy of Sciences of the

United States of America spriacutestupňujuacute člaacutenky v režime Open Access s istyacutem časovyacutem one-

skoreniacutem po vydaniacute Znamenaacute to že dostupnosť člaacutenkov hraacute docircležituacute uacutelohu pri ich smerova-

niacute k širokeacutemu okruhu čitateľov prostredniacutectvom sociaacutelnych meacutediiacute

Vyacutesledky frekvenčnej analyacutezy časopisov podľa celkoveacuteho počtu zmienokprečiacutetaniacute na

sociaacutelnych meacutediaacutech suacute zobrazeneacute na obraacutezku 3 Do čela sa dostal časopis Nature ktoreacuteho

člaacutenky sa podľa analyzovanyacutech daacutet vyskytli v sociaacutelnych meacutediaacutech až 697 255-kraacutet čo pred-

stavuje 506thinsp z celkoveacuteho počtu Ide o vyacuteznamnyacute vedeckyacute časopis ktoryacute publikuje vyacutesku-

42

my z oblasti priacuterodnyacutech vied Ako bolo spomenuteacute časopis Nature nie je dostupnyacute v režime

Open Access napriek tomu si jeho člaacutenky vďaka kvalite našli svojich čitateľov Na druhom

mieste so 423thinsp sa nachaacutedza arXiv ktoryacute bol najpočetnejšiacute v počte člaacutenkov Tretiacutem je časo-

pis Science ktoryacute patriacute medzi najlepšie svetoveacute vedeckeacute časopisy s recenzovanyacutemi člaacutenkami

a ziacuteskal 367thinsp vyacuteskytov zo všetkyacutech člaacutenkov

Obr 2

Počty člaacutenkov z jednotlivyacutech časopisovportaacutelov

Obr 3

Počty zdieľaniacuteprečiacutetaniacute jednotlivyacutech časopisovportaacutelov

43

Použiacutevatelia

Altmetria obohacuje uacutedaje z tradičneacuteho hodnotenia o informaacutecie o rocircznych typoch pou-

žiacutevateľov Portaacutel Altmetric preberaacute delenie použiacutevateľov zo siete Twitter kde suacute rozdeleniacute na

štyri rozdielne skupiny

pub ndash laickaacute verejnosť

com ndash komunikaacutetori vedy ndash novinaacuteri blogeri editori

sci ndash vedci

doc ndash ľudia z praxe prevažne lekaacuteri

Sociaacutelna sieť Twitter zaraďuje použiacutevateľov do tyacutechto skupiacuten podľa kľuacutečovyacutech slov

z profilu použiacutevateľa podľa typu časopisov na ktoreacute použiacutevateľ odkazuje podľa histoacuterie

zasielanyacutech spraacutev a podľa zoznamu použiacutevateľov ktoriacute daneacuteho použiacutevateľa sledujuacute (Altmet-

ric 2017) Limitujuacutecim faktorom takeacutehoto delenia je jeho presnosť a v našej množine daacutet aj

obmedzenie na uacutedaje zo siete Twitter Prečiacutetania a zmienky z inyacutech sietiacute nie suacute rozdeľovaneacute

podľa použiacutevateľov Napriek tomu suacute uacutedaje relevantneacute pretože zmienky na sieti Twitter

tvoria takmer polovicu všetkyacutech uacutedajov

Obr 4

Pomerneacute zastuacutepenie počtu zmienok podľa typu použiacutevateľov

Ak porovnaacutevame kvantitatiacutevne aspekty použiacutevateľov tak na obraacutezku 4 je možneacute vidieť

že tri štvrtiny zmienok vytvorila laickaacute verejnosť 16thinsp vedci 8thinsp ľudia z praxe a 3thinsp ko-

munikaacutetori vedy Tieto uacutedaje poukazujuacute na skutočnosť že sieť Twitter predstavuje docircležituacute

platformu pri popularizaacutecii vedy Predpokladom je jej využiacutevanie ktoreacute je na Slovensku

slabšie

Preferencie použiacutevateľov z hľadiska teacutem člaacutenkov

Uacutedaje o typoch použiacutevateľov naacutem umožnili sledovať teacutemy ktoreacute suacute pre jednotliveacute pou-

žiacutevateľskeacute skupiny zaujiacutemaveacute

Pre každuacute skupinu sme vyselektovali 1000 najpopulaacuternejšiacutech člaacutenkov s najvyššiacutem poč-

tom vyacuteskytov (zmienok zdieľaniacute prečiacutetaniacute) Celkovo bolo tyacutemto spocircsobom vyselektovanyacutech

2302 rocircznych člaacutenkov Pri ich porovnaacutevaniacute v jednotlivyacutech skupinaacutech sme zistili že približne

paumltina člaacutenkov je vo všetkyacutech skupinaacutech rovnakaacute Znamenaacute to že 210 člaacutenkov zaujalo všet-

ky skupiny použiacutevateľov Počty populaacuternych člaacutenkov spoločnyacutech pre jednotliveacute skupiny suacute

v tabuľke 1 Najviac spoločnyacutech člaacutenkov (628) mali skupiny laickej verejnosti a komunikaacuteto-

rov vedy Najmenej spoločnyacutech člaacutenkov s inyacutemi skupinami použiacutevateľov mali ľudia z praxe

44

Tabuľka 1

Počty spoločnyacutech populaacuternych člaacutenkov

laickaacute verejnosť komunikaacutetori vedy vedci ľudia z praxe

laickaacute verejnosť x 628 468 365

komunikaacutetori vedy 628 x 524 379

vedci 468 524 x 289

ľudia z praxe 365 379 289 x

Pri tematickom mapovaniacute člaacutenkov sme využili co-word analyacutezu Metoacuteda využiacuteva frek-

venčnuacute analyacutezu textu a skuacutema spoločnyacute vyacuteskyt najfrekventovanejšiacutech termiacutenov (Ondrišovaacute

2011) Zdrojom daacutet pre takuacuteto analyacutezu mocircžu byť naacutezvy člaacutenkov abstrakty alebo kľuacutečoveacute

slovaacute definovaneacute autormi My sme zvolili kľuacutečoveacute slovaacute z člaacutenkov pretože najlepšie charak-

terizujuacute ich tematickyacute obsah Kľuacutečoveacute slovaacute neboli suacutečasťou daacutetovej sady ale boli k člaacuten-

kom doplneneacute z databaacutezy Scopus Analyacutezu a vizualizaacuteciu sme realizovali aplikaacuteciou VOS-

viewer Na jednotlivyacutech obraacutezkoch suacute vyobrazeneacute najfrekventovanejšie kľuacutečoveacute slovaacute

z 1000 najpopulaacuternejšiacutech člaacutenkov pre vybranuacute skupinu použiacutevateľov Zhlukovou analyacutezou

boli slovaacute aplikaacuteciou zaradeneacute do zhlukov podľa toho ako často sa spolu vyskytovali Veľ-

kosť bodu je uacutemernaacute počtu vyacuteskytov slova a bliacutezkosť bodov je uacutemernaacute frekvencii spoločneacuteho

vyacuteskytu slov Takyacutemto spocircsobom sa vyprofilovali teacutemy o ktoreacute sa jednotliveacute skupiny použiacute-

vateľov zaujiacutemajuacute

Obr 5

Mapa populaacuternych teacutem pre ľudiacute z praxe

45

Skupina populaacuternych člaacutenkov pre ľudiacute z praxe bola najšpecifickejšia a najmenej sa pre-

kryacutevala s inyacutemi skupinami Pravdepodobne preto že ľudia z praxe boli prevažne lekaacuteri boli

teacutemy zameraneacute hlavne na mediciacutenu a išli viac do hĺbky ako člaacutenky v ostatnyacutech skupinaacutech

Centraacutelnymi kľuacutečovyacutemi slovami suacute uacutemrtnosť a fyzickaacute aktivita Samostatnuacute teacutemu tvoriacute ter-

miacuten bdquoevidence-based medicineldquo ndash mediciacutena založenaacute na docirckazoch ktoraacute predstavuje systema-

tickyacute priacutestup k riešeniu klinickyacutech probleacutemov na zaacuteklade integraacutecie najlepšieho vedeckeacuteho

docirckazu s klinickou skuacutesenosťou a hodnotami pacienta (Sackett et al 2000) Medzi člaacutenkami

sa vyskytli teacutemy z rocircznych oblastiacute mediciacuteny zameraneacute na spocircsoby liečby najzaacutevažnejšiacutech

chorocircb ich prevenciu a mediciacutenske vzdelaacutevanie

Obr 6

Mapa populaacuternych teacutem pre komunikaacutetorov vedy

Komunikaacutetori vedy teda ľudia ktoriacute sprostredkovaacutevajuacute vedeckeacute vyacutesledky širokej verej-

nosti sa zaujiacutemajuacute o spoločenskeacute probleacutemy preto sa medzi teacutemami objavuje ekonoacutemia (eco-

nomics) a politika (politics) Centraacutelnymi kľuacutečovyacutemi slovami suacute sociaacutelne meacutediaacute a diverzita

Sociaacutelne meacutediaacute v spojeniacute so strojovyacutem učeniacutem (machine learning) a termiacutenom digitaacutelne

spoločenskeacute vedy (computational social science) ktoryacute predstavuje uplatnenie počiacutetačov

v spoločenskyacutech vedaacutech tvoria najvyacuteznamnejšiu teacutemu Sociaacutelne siete suacute zdrojom veľkeacuteho

množstva daacutet využiteľnyacutech pri skuacutemaniacute rocircznych spoločenskyacutech javov čo je atraktiacutevne pre

veľkuacute skupinu použiacutevateľov Ďalšiu teacutemu predstavuje diverzita ktoraacute je spojenaacute s probleacutema-

mi rodovej rovnosti vzdelaacutevania a vedy Populaacuternou oblasťou je pre komunikaacutetorov vedy

verejneacute zdravie spojeneacute s fyzickou aktivitou a epidemioloacutegiou

Teacutemy ktoreacute zaujiacutemajuacute vedcov suacute podobneacute ako teacutemy komunikaacutetorov vedy Ide o diver-

zitu v suacutevislosti s vedou vzdelaacutevaniacutem pracovnyacutem prostrediacutem a pod Veľkou teacutemou suacute opaumlť

sociaacutelne meacutediaacute analyacuteza daacutet strojoveacute učenie a ich využitie v spoločenskyacutech vedaacutech a v bio-

informatike Teacutema ktoraacute odlišuje tuacuteto skupinu použiacutevateľov od ostatnyacutech suacutevisiacute s metodo-

loacutegiou vyacuteskumov štatistickyacutemi metoacutedami opakovateľnosťou plaacutenovaniacutem a overovaniacutem

vyacutesledkov vyacuteskumov

46

Obr 7

Mapa populaacuternych teacutem pre vedcov

Obr 8

Mapa populaacuternych teacutem pre laickuacute verejnosť

Spektrum teacutem člaacutenkov populaacuternych u laickej verejnosti je širšie ako u inyacutech skupiacuten

Opakuje sa teacutema sociaacutelnych meacutediiacute otvorenyacutech a veľkyacutech daacutet teacutema rodovej rovnosti a po-

merne často sa vyskytuje termiacuten mozog v suacutevislosti s učeniacutem sa a emoacuteciami Tieto teacutemy suacute

47

spojeneacute v kontexte rizikovyacutech faktorov Ďalšia veľkaacute skupina teacutem suacutevisiacute so zdraviacutem najčas-

tejšiacutemi chorobami (diabetes naacutedoroveacute ochorenia infarkt depresia) ich liečeniacutem a preven-

ciou napriacuteklad vo forme fyzickej aktivity a stravovania Suacute to teda teacutemy ktoreacute ľudiacute nejakyacutem

spocircsobom ohrozujuacute a tyacutem vyvolaacutevajuacute potrebu ziacuteskavania odbornyacutech informaacuteciiacute z vedeckyacutech

člaacutenkov

Podobnosť teacutem medzi vybranyacutemi skupinami sme analyzovali na zaacuteklade vizualizaacutecie

použitiacutem Sankeyovho diagramu Použiacuteva sa na zobrazenie dynamiky siete v našom priacutepade

na zobrazenie zmien v prepojeniacute kľuacutečovyacutech slov člaacutenkov pre jednotliveacute skupiny použiacutevate-

ľov Kľuacutečoveacute slovaacute suacute rovnakeacute ako na predchaacutedzajuacutecich obraacutezkoch Zhluky kľuacutečovyacutech slov

suacute reprezentovaneacute blokmi ktoreacute suacute nazvaneacute podľa teacutemy najčastejšie podľa najvyacuteznamnej-

šieho kľuacutečoveacuteho slova v zhluku na zaacuteklade počtu prepojeniacute s ostatnyacutem slovami v zhluku

Šiacuterka toku z bloku je uacutemernaacute počtu rovnakyacutech kľuacutečovyacutech slov v prepojenyacutech blokoch (teacute-

mach) Niektoreacute kľuacutečoveacute slovaacute sa pri inej skupine použiacutevateľov vyskytujuacute v inom kontexte

čo je znaacutezorneneacute tokom medzi teacutemami Porovnaacutevali sme skupiny ktoreacute mali najviac spoloč-

nyacutech člaacutenkov ndash vedcov s komunikaacutetormi vedy a laickuacute verejnosť s komunikaacutetormi vedy

Obr 9

Diagram podobnosti teacutem vedcov a komunikaacutetorov vedy

Podobnosť populaacuternych teacutem pre vedcov a komunikaacutetorov vedy je zobrazenaacute na obraacutezku

9 Na diagrame vľavo suacute teacutemy populaacuterne u vedcov a vpravo teacutemy populaacuterne u komunikaacuteto-

rov vedy Najsilnejšiacutemi teacutemami suacute v oboch skupinaacutech digitaacutelne spoločenskeacute vedy ktoreacute

vychaacutedzajuacute z uacutedajov zo sociaacutelnych meacutediiacute Tieto teacutemy suacute prepojeneacute širokyacutem tokom čo zna-

menaacute že teacutemu reprezentujuacute takmer rovnakeacute kľuacutečoveacute slovaacute Tenkyacute tok z tejto teacutemy u komu-

nikaacutetorov vychaacutedza do teacutemy štatistika u vedcov pretože sa tu samostatne vyprofilovala teacutema

zameranaacute na štatistiku Pre obe skupiny je rovnako atraktiacutevna teacutema diverzity v rocircznych kon-

textoch ako bolo zrejmeacute z obraacutezkov 6 a 7 a teacutema predsudkov V tejto oblasti vedcov zaujiacute-

ma teacutema rodovej rovnosti preto tvoriacute samostatnyacute blok Oblasť metodoloacutegie vyacuteskumu suacutevi-

siaca so spoľahlivosťou a opakovateľnosťou testov je zaujiacutemavaacute len pre skupinu vedcov

Naopak verejneacute zdravie osobnosť a kognitiacutevne schopnosti suacute atraktiacutevne predovšetkyacutem pre

komunikaacutetorov vedy

48

Obr 10

Diagram podobnosti teacutem laickej verejnosti a komunikaacutetorov vedy

Z obraacutezku 10 je zrejmeacute že teacutemy skupiny laickej verejnosti a komunikaacutetorov vedy suacute

menej podobneacute ako v predchaacutedzajuacutecom porovnaniacute Teacutema sociaacutelnych meacutediiacute a digitaacutelnych

sociaacutelnych vied je znova spoločnaacute pre obe skupiny a maacute najvyacuteznamnejšie postavenie (na

zaacuteklade vyacutešky bloku) ale pre komunikaacutetorov vedy je podstatnejšia Kľuacutečoveacute slovaacute patriace

do tejto teacutemy (sociaacutelne meacutediaacute digitaacutelne spoločenskeacute vedy strojoveacute učenie big data a pod)

sa v člaacutenkoch atraktiacutevnych pre komunikaacutetorov vedy vyskytujuacute častejšie majuacute vaumlčšiu vaacutehu

a na diagrame suacute preto zobrazeneacute širšiacutem tokom z bloku Kľuacutečoveacute slovaacute reprezentujuacutece tuacuteto

teacutemu sa u laickej verejnosti trochu liacutešia Sociaacutelne meacutediaacute suacute v tejto skupine daneacute do kontextu

s rizikovyacutemi faktormi a emoacuteciami Ďalšou spoločnou teacutemou je verejneacute zdravie a prepojeneacute

suacute aj teacutemy cvičenie a kogniacutecie ktoreacute majuacute spoločneacute kľuacutečoveacute slovaacute ndash starnutie cvičenie

a kognitiacutevne schopnosti Ako vidieť z diagramu u laickej verejnosti viac prevažujuacute teacutemy

zameraneacute na zdravie prevenciu konkreacutetne diagnoacutezy z ktoryacutech sa samostatne vyčlenila de-

presia a ochorenia v suacutevislosti s mozgom

Zaacutever

Altmetria je mladou discipliacutenou a zatiaľ sa len skuacutemajuacute možnosti a vyacuteznam daacutet ziacuteska-

nyacutech zo sociaacutelnych meacutediiacute Zaacutekladnyacutem predpokladom všetkyacutech analyacutez suacute kvalitneacute a dostupneacute

uacutedaje Napriek deklaraacuteciaacutem o voľnej dostupnosti altmetrickyacutech daacutet ziacuteskať komplexneacute daacuteta

nie je jednoducheacute V daacutetach sa objavuje chybovosť a neuacuteplnosť ktoruacute je nutneacute v procese ich

čistenia skorigovať Pre hlbšie analyacutezy je potrebnaacute integraacutecia daacutet s inyacutemi zdrojmi čo je však

bez znalosti programovaciacutech jazykov časovo naacuteročnyacute proces

Z hľadiska evaluaacutecie vedcov na zaacuteklade vedeckyacutech vyacutestupov tvoria altmetrickeacute indikaacute-

tory zaujiacutemavyacute doplnok k tradičneacutemu bibliometrickeacutemu hodnoteniu Vyacutehodou nie je len

okamžitaacute možnosť ziacuteskania spaumltnej vaumlzby ale aj preukaacutezanie vplyvu a dopadu publikaacuteciiacute

v širšiacutech suacutevislostiach Otvorenosť je hlavnyacute atribuacutet pri šiacutereniacute a hodnoteniacute vedeckyacutech produk-

tov v altmetrii Ako vyplynulo z analyacutezy zdroje spriacutestupňujuacutece člaacutenky v režime Open Ac-

cess majuacute vaumlčšiacute potenciaacutel osloviť vedeckeacute aj nevedeckeacute publikum Najpoužiacutevanejšiacutemi plat-

49

formami na šiacuterenie zmienok o vedeckyacutech publikaacuteciaacutech suacute sociaacutelne meacutediaacute Twitter a Mende-

ley Zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu pri realizaacutecii princiacutepov otvorenej vedy V tomto kontexte je

pozitiacutevnym zisteniacutem vysokyacute zaacuteujem laickej verejnosti o vedeckeacute publikaacutecie Propagaacutecia vedy

maacute potenciaacutel premostiť barieacuteru medzi vedcami a verejnosťou Overeneacute vyacutesledky vyacuteskumov

majuacute nenahraditeľneacute miesto pri množstve polopraacutevd a dezinformaacuteciiacute prezentovanyacutech pro-

stredniacutectvom internetu Ako vyplynulo z textovej analyacutezy laickaacute verejnosť sa zaujiacutema o celyacute

rad teacutem suacutevisiacich s každodennyacutemi probleacutemami Veda nemocircže byť izolovanaacute od verejnosti

je nutneacute komunikovať vedeckeacute poznatky v zrozumiteľnej forme Probleacutemom popularizaacutecie

vedy je však jej nedostatočneacute ohodnotenie pre vedcov ktoriacute sa jej venujuacute Možno praacuteve

v tomto ohľade by mohli pomocirccť altmetrickeacute indikaacutetory

Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute

spraacutevanie sa človeka v digitaacutelnom priestore Vznikol tiež vďaka podpore v raacutemci OP Vyacuteskum

a vyacutevoj pre dopytovo-orientovanyacute projekt Univerzitnyacute vedeckyacute park Univerzity Komenskeacuteho

v Bratislave ITMS 26240220086 spolufinancovanyacute zo zdrojov Euroacutepskeho fondu regionaacutel-

neho rozvoja

Zoznam bibliografickyacutech odkazov

Altmetric 2017 How are Twitter demographics determined [online] [cit 2018-08-21]

Dostupneacute na httpshelpaltmetriccomsupportsolutionsarticles6000060978-how-are-

twitter-demographics-determined-

Altmetric 2018 How is the Altmetric Attention Score calculated [online] [cit 2018-08-

22] Dostupneacute na httpshelpaltmetriccomsupportsolutionsarticles6000060969-how-

is-the-altmetric-attention-score-calculated-

BORNMANN L 2014 Do altmetrics point to the broader impact of research An overview

of benefits and disadvantages of altmetrics In Journal of Informetrics Vol 8 issue 4 s

895-903

DUBOVAacute M 2018 Daacutetovaacute analyacuteza a jej využitie v altmetrii (Diplomovaacute praacuteca) Bratisla-

va Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho

LEVITT JM a M THELWALL 2014 From webometrics to altmetrics one and a half

decades of digital research at Wolverhampton In Libraries in the Digital Age (LIDA)

Proceedings Vol 13

ONDRIŠOVAacute M 2011 Bibliometria [online] Bratislava Stimul 134 s [cit 2018-08-31]

ISBN 978-80-8127-035-2 Dostupneacute na

httpsfphilunibaskfileadminfifkatedry_pracoviskakkivGranty_a _projektyInwentbi

bliometria_ondrisovapdf

ONDRIŠOVAacute M 2014 Alternatiacutevne hodnotenia dopadu vedeckyacutech vyacutestupov vo webovom

prostrediacute In Knižničnaacute a informačnaacute veda Bratislava Univerzita Komenskeacuteho

PRIEM J 2014 Altmetrics In CRONIN B a C R SUGIMOTO eds Beyond bibliomet-

rics harnessing multi-dimensional indicators of performance London The MIT Press s

263-287

PRIEM J et al 2010 Altmetrics a manifesto [online] [cit 2018-08-30] Dostupneacute na

httpaltmetricsorgmanifesto

SACKETT D L et al 2000 Evidence-based medicine how to practice and teach EBM

London Churchill-Livingstone

50

Resumeacute

ALTMETRIA ndash INYacute POHĽAD NA HODNOTENIE VEDECKYacuteCH PUBLIKAacuteCIIacute

Mir iam Ondrišovaacute Maacuteria Dubovaacute

Altmetrickeacute indikaacutetory tvoreneacute na zaacuteklade daacutet zo sociaacutelnych meacutediiacute predstavujuacute zaujiacutemavyacute doplnok

k tradičneacutemu bibliometrickeacutemu hodnoteniu vedcov V priacutespevku prezentujeme vyacutesledky daacutetovej analyacute-

zy vybranej vzorky altmetrickyacutech daacutet Analyacuteza ukaacutezala že zdroje spriacutestupňujuacutece člaacutenky v režime Open

Access majuacute vaumlčšiacute potenciaacutel osloviť vedeckeacute aj nevedeckeacute publikum Najpoužiacutevanejšiacutemi platformami

na šiacuterenie zmienok o vedeckyacutech publikaacuteciaacutech suacute sociaacutelne meacutediaacute Twitter a Mendeley Pozitiacutevnym ziste-

niacutem bol vysokyacute zaacuteujem laickej verejnosti o vedeckeacute publikaacutecie Komparatiacutevna analyacuteza populaacuternych

teacutem pre laickuacute verejnosť ľudiacute z praxe vedcov a komunikaacutetorov vedy ukaacutezala isteacute rozdiely v preferova-

nyacutech teacutemach a naznačila teacutemy puacutetaveacute pre všetky skupiny použiacutevateľov

Summary

ALTMETRICS ndash DIFFERENT VIEW OF THE EVALUATION OF SCIENTIFIC

PUBLICATIONS

Mir iam Ondrišovaacute Maacuteria Dubovaacute

Altmetric indicators based on social media data represent an interesting complement to traditional

bibliometric assessment of scientists In the paper we present the results of the data analysis of the

selected sample of the altmetric data The analysis has shown that Open Access resources have more

potential to reach out to both scientific and public audiences The most widely used platforms for dis-

seminating mentions to scientific publications are the social media Twitter and Mendeley In the con-

text of open science the publicrsquos interest in scientific publications was a positive finding A compara-

tive analysis of popular themes for members of the public practitioners research scientists and science

communicators has shown some differences in preferred topics and has highlighted topics which are

interesting for all user groups

51

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

FAKTORY VZNIKU A DOcircSLEDKY INFORMAČNYacuteCH

FILTRAČNYacuteCH BUBLIacuteN

Tomaacuteš Mirga Andrea Hrčkovaacute

Uacutevod Psychologickeacute aspekty vzniku filtračnyacutech bubliacuten

Termiacuten bdquofiltračnaacute bublinaldquo (filter bubble) ako prvyacute rozpracoval Eli Pariser ktoryacute ho

opisuje ako jeden z docircsledkov personalizaacutecie vyacutesledkov vyhľadaacutevania na internete a obsahu

na sociaacutelnych sieťach Pri tomto procese dochaacutedza k algoritmickej filtraacutecii systeacutemom zobra-

zovaneacuteho obsahu tak aby čo najpresnejšie zodpovedal predpokladanyacutem informačnyacutem potre-

baacutem použiacutevateľa Hoci sa o fenomeacutene filtračnyacutech bubliacuten začalo intenziacutevnejšie diskutovať až

s priacutechodom sociaacutelnych meacutediiacute ide o teoacuteriu ktorej podstata maacute korene v psycholoacutegii a javy

vplyacutevajuacutece na intelektuaacutelnu izolaacuteciu boli predmetom vyacuteskumov už v tridsiatych rokoch mi-

nuleacuteho storočia Patria medzi ne najmauml teoacuterie konfirmačneacuteho a diskonfirmačneacuteho skreslenia

selektiacutevnej expoziacutecie efekt falošneacuteho konsenzu a skupinovej polarizaacutecie Cieľom priacutespevku

je vymedziť zaacutekladnuacute terminoloacutegiu popiacutesať teoacuterie suacutevisiace s problematikou informačnyacutech

filtračnyacutech bubliacuten a tiež technologickeacute a kognitiacutevne faktory a skreslenia vplyacutevajuacutece na ich

vznik

Pre utvaacuteranie racionaacutelnych rozhodnutiacute je docircležiteacute poznať rocircznorodeacute aspekty probleacutemu

Ľudskeacute intelektuaacutelne schopnosti suacute však v spracovaacutevaniacute informaacuteciiacute obmedzeneacute Nie je mož-

neacute aby použiacutevateľ dokaacutezal porovnať všetky dostupneacute zdroje Mutz a Young (2011) upozor-

ňujuacute že zvyšujuacutece sa množstvo zdrojov informaacuteciiacute je docircvodom zvaumlčšujuacuteceho sa sklonu

k selektiacutevnej expoziacutecii Hovoria že použiacutevatelia sa vyhyacutebajuacute informačneacutemu preťaženiu tyacutem

že sa obraacutetia na takeacute zdroje na ktoryacutech suacute umiestneneacute informaacutecie v suacutelade s ich doterajšiacutemi

znalosťami alebo ktoreacute odzrkadľujuacute ich naacutezory či postoje Hilbert (2012) hovoriacute že

v priacutepade priveľkeacuteho množstva informaacuteciiacute a možnostiacute sa tiež vyacuteznamne znižuje ľudskaacute pro-

duktivita

Selektiacutevna expoziacutecia je jav kedy človek suacutestreďuje pozornosť len na takeacute informaacutecie

zo svojho okolia ktoreacute sa zhodujuacute s jeho dovtedajšiacutem postojom k určitej teacuteme (subjektiacutevne

konsonantneacute informaacutecie) s cieľom eliminovať efekt kognitiacutevnej disonancie1

(Bobok 2016

Williams Kern a Waters 2016)

1 K suacutevzťažnyacutem pojmom selektiacutevnej expoziacutecie a otaacutezkam kognitiacutevneho skreslenia patria aj kognitiacutevna disonancia

(vnuacutetornyacute nepokoj ktoreacuteho priacutečinou je kontakt s protichodnyacutem tvrdeniacutem na zaujateacute stanovisko) či vyhyacutebanie sa

informačneacutemu preťaženiu redukovaniacutem dostupnyacutech zdrojov a informaacuteciiacute unaacutehlenyacutem spracovaacutevaniacutem informaacuteciiacute alebo straacuteneniacutem sa novyacutech informaacuteciiacute vocircbec (Bozdag 2015)

52

Skladaacute sa z troch procesov (Williams Kern a Waters 2016)

a) selektiacutevna expoziacutecia ndash jedinec sa snažiacute vyhnuacuteť komunikaacutecii informaacuteciiacute nekorelu-

juacutecich s jeho postojmi

b) selektiacutevna percepcia ndash konfrontaacutecia s antipatickyacutemi informaacuteciami a ich naacuteslednaacute

indiferencia priacutepadne ich čiastočneacute vkomponovanie do existujuacuteceho naacutezoru

avšak bez jeho zmeny

c) selektiacutevna retencia ndash zabudnutie tyacutech informaacuteciiacute ktoreacute suacute voči zaujateacutemu stano-

visku protichodneacute

Podľa Festingera (1962) ľudia venujuacute viac pozornosti informaacuteciaacutem zhodujuacutecim sa s ich

postojmi z toho docircvodu že im to zaručuje viac vnuacutetornej istoty v spraacutevnosť ich rozhodnutiacute

alebo naacutezorov Naopak informaacutecie vyvolaacutevajuacutece pochybnosti o vlastnyacutech presvedčeniach

suacute zdrojom vzniku vnuacutetornej neistoty a psychologickyacutech konfliktov a preto sa im ľudia

vyhyacutebajuacute

Bobok (2016) uvaacutedza že čiacutem viac človek veriacute svojim presvedčeniam tyacutem vaumlčšie sklony

maacute vystavovať sa informaacuteciaacutem s nimi suacutehlasiacimi (napriacuteklad vyberať si prostredie do kto-

reacuteho vstuacutepi) Zaacuteroveň (podobne ako Festinger) naznačuje že docircvodom mocircže byť pocit veľ-

keacuteho vnuacutetorneacuteho napaumltia z pripustenia si možnosti že myšlienky ktoryacutem veriacute ( bdquozakoreneneacuteldquo

postoje či emočne nabiteacute otaacutezky) suacute v skutočnosti nepresneacute alebo nepravdiveacute

Aj Karlsen et al (2017) poznamenaacuteva že percepcia viaceryacutech uhlov pohľadu na určituacute

teacutemu nie je zaacuterukou utvaacuterania nezaujateacuteho uacutesudku Pri procesoch tvorby postojov a rozhod-

nutiacute dochaacutedza vplyvom našich motivaacuteciiacute (či vedomyacutech alebo nevedomyacutech želaniacute) a my-

šlienkovyacutech pochodov k rocircznym druhom kognitiacutevnych skresleniacute ktoreacute vplyacutevajuacute na vznik

informačnyacutech filtračnyacutech bubliacuten

Pojem konfirmačneacute skreslenie (confirmation bias) pochaacutedza z psycholoacutegie a je priacute-

buznyacute apofeacutenii ndash spontaacutennemu nachaacutedzaniu spojitostiacute v nesuacutevisiacich javoch (Houran

a Lange 2001) Ide o dezinterpretaacuteciu percipovanyacutech informaacuteciiacute vplyvom doterajšiacutech naacutezo-

rov a postojov (Lockwood 2015) Inyacutemi slovami ndash jeden člaacutenok v novinaacutech si viaceriacute ľudia

mocircžu vysvetliť odlišnyacutem spocircsobom Kuacutesky informaacuteciiacute si pospaacutejajuacute tak aby podporovali ich

mienku o danej problematike zatiaľ čo uacutedajom ktoreacute protirečia zaujateacutemu stanovisku neve-

nujuacute pozornosť2

Diskonfirmačneacute skreslenie (disconfirmation bias alebo tiež prior belief effect) označu-

je jav keď naše doterajšie postoje či presvedčenia určujuacute akyacutem spocircsobom budeme nahliadať

na cudzie argumenty alebo docirckazy inyacutech tvrdeniacute Tento jav mocircže spocircsobiť neschopnosť

dospieť k spoločnej zhode medzi jednotlivcami alebo skupinami ľudiacute s odlišnyacutemi postojmi

pretože pre obe strany buduacute subjektiacutevne docircležitejšie a podstatnejšie ineacute docirckazy (tie ktoreacute

podporujuacute praacuteve ich tvrdenia) V určityacutech priacutepadoch mocircže byť vyacutesledkom takejto interakcie

ešte hlbšie utvrdenie sa v pocircvodnom presvedčeniacute (Edwards a Smith 1996)

Ďalšiacutem typom kognitiacutevneho skreslenia a vnuacutetornyacutem faktorom vzniku informačnej fil-

tračnej bubliny je efekt falošneacuteho konsenzu (false consensus effect) Ide o jav kedy človek

predpokladaacute že rovnakeacute naacutezory hodnoty či presvedčenia ako maacute on zdieľajuacute aj ľudia v jeho

2 Pre upresnenie je docircležiteacute poznamenať že konfirmačneacute skreslenie (znaacuteme aj ako cherry picking) je užšie poňatie

selektiacutevnej expoziacutecie v tom zmysle že ide o aktiacutevny proces vyhľadaacutevania rozpamaumltaacutevania sa či interpretaacutecie len

takyacutech informaacuteciiacute ktoreacute umožňujuacute priacutesť k okamžiteacutemu zaacuteveru Rovnako ide o zastavenie prijiacutemania informaacuteciiacute v priacutepade že subjekt si už zaacutever vyvodil (Bozdag 2015)

53

okoliacute teda dochaacutedza k iluacutezii spoločneacuteho konsenzu3 Rovnako ide o skreslenuacute predstavu jed-

notlivca že naacutezory ľudiacute v ideovo homogeacutennej skupine (napriacuteklad aj vo virtuaacutelnej skupine

v prostrediacute sociaacutelnej siete) ktorej je členom musia odraacutežať postoje celeacuteho naacuteroda priacutepadne

ľudstva Suacutebežne dochaacutedza k skreslenej predstave o ľuďoch s opačnyacutemi postojmi v zmysle

že takiacute jednotlivci suacute určityacutem spocircsobom abnormaacutelni (Dean 2007 Ross Greene a House

1976)

Poznaacuteme tiež vonkajšie docircvody vzniku skresleniacute pri rozhodovaniacute a utvaacuteraniacute zaacuteverov či

postojov Jednyacutem z nich je skupinovaacute polarizaacutecia (group polarization) ktorou sa začal

intenziacutevnejšie zaoberať Cass Sunstein v suacutečasnosti profesor na Praacutevnickej fakulte Harvardo-

vej univerzity Vo svojej štuacutedii (1999 s 3) tvrdiacute že ide o prirodzenyacute jav kedy bdquočlenovia

skupiny v ktorej prebieha dialoacuteg dospejuacute k spoločneacutemu stanovisku ktoreacute je radikaacutelnejšie

než boli pocircvodneacute postoje jednotlivcov daneacuteho kolektiacutevuldquo Za priacutečiny vzniku tohto javu ozna-

čil sociaacutelne vplyvy na ľudskeacute spraacutevanie (napriacuteklad jednotlivci bez jednoznačneacuteho stanoviska

sa radšej pripoja k ostatnyacutem) a predovšetkyacutem nedostatok nesuacuterodyacutech argumentov (nedosta-

točnaacute naacutezorovaacute heterogenita) Typickyacutemi priacutekladmi celkov v ktoryacutech možno pozorovať pre-

javy skupinovej polarizaacutecie suacute podľa neho napriacuteklad zaacuteujmoveacute skupiny pouličneacute gangy

naacuteboženskeacute skupiny a organizaacutecie politickeacute strany sudcovskeacute a zaacutekonodarneacute zbory ale do

určitej miery mocircže k tomuto javu dochaacutedzať aj naprieč celyacutemi naacuterodmi

Sunstein (1999) upozorňuje že tento typ sociaacutelnej homogenity mocircže byť živnou pocircdou

pre vznik neodocircvodneneacuteho extreacutemizmu či dokonca fanatizmu a tvrdiacute že praacuteve skupinovaacute

polarizaacutecia je častyacutem docircvodom vzniku politickeacuteho extreacutemizmu Dodaacuteva že jednyacutem zo spocirc-

sobov vytvorenia extreacutemistickej skupiny či sekty je izolovanie (fyzickeacute alebo psychickeacute) jej

členov od okolitej spoločnosti Tak možno naacutezory okolia ľahko zdiskreditovať a efekt skupi-

novej polarizaacutecie umocňovať

1 Filtračneacute bubliny v online prostrediacute Vzostup adaptiacutevnych

systeacutemov

Vyhľadaacutevacie naacutestroje a sociaacutelne meacutediaacute suacute v suacutečasnosti hlavnou braacutenou k informaacuteciaacutem

Vyhľadaacutevač Google spracovaacuteva približne 50-tisiacutec dopytov za sekundu a je tiež jednyacutem

z najnavštevovanejšiacutech webovyacutech siacutediel na svete Aj množstvo obsahu na internete sa neustaacute-

le zvaumlčšuje každeacute dva dni vznikne toľko informaacuteciiacute koľko bolo vyprodukovanyacutech pred

rokom 2003 (online aj offline dohromady) (Bringing 2011)

Jednyacutem z riešeniacute informačneacuteho preťaženia je poskytovanie informaacuteciiacute s pridanou hod-

notou Takyacutech ktoreacute boli zozbieraneacute spracovaneacute vyfiltrovaneacute a personalizovaneacute pre každeacute-

ho použiacutevateľa jednotlivo čiacutem možno prediacutesť nadmernej kognitiacutevnej stimulaacutecii (Lu 2007)

Takyacutemto spocircsobom možno zvyacutešiť relevanciu poskytnuteacuteho obsahu pre použiacutevateľov a šetriť

im čas a energiu Aby takyacuteto systeacutem fungoval musiacute byť schopnyacute bdquovytvoriť si obrazldquo

o konkreacutetnom webovom použiacutevateľovi na zaacuteklade ktoreacuteho ďalej rozhodne akyacute obsah bude

pre neho vhodnejšiacute a akyacute ho naopak nebude zaujiacutemať Existuje množstvo meranyacutech hodnocirct

ktoreacute suacute podkladmi pre rozhodnutia vyhľadaacutevaciacutech systeacutemov napriacuteklad fyzickaacute lokalita

jazyk predchaacutedzajuacutece dopyty vyhľadaacutevania prepojenia s inyacutemi použiacutevateľmi a mnoheacute ďal-

šie (Gauch et al 2007 Bozdag 2015)

3 Podtypom falošneacuteho konsenzu je napriacuteklad pseudokonsenzus pri ktorom dochaacutedza k vnuacutetorneacutemu pocitu že

jednotlivec by sa mal prikloniť k tomu stanovisku ktoreacute zastaacuteva vaumlčšina a jeho naacutezor nič nezmeniacute (napr pri voľ-baacutech) (Robert 2011)

54

V priacutepade že použiacutevateľ zadaacute dopyt do tradičneacuteho vyhľadaacutevacieho naacutestroja ktoryacute vyacute-

sledky vyhľadaacutevania nepersonalizuje (napriacuteklad DuckDuckGo) dostane tie isteacute informačneacute

zdroje ako všetci ostatniacute použiacutevatelia ktoriacute použili rovnakyacute dopyt Naacutesledne si musiacute použiacuteva-

teľ spomedzi obrovskeacuteho množstva vyacutesledkov vybrať ktoryacute zdroj je pre neho vhodnyacute Aj

Google pred zavedeniacutem personalizaacutecie pracoval ako deterministickyacute zoraďovaciacute systeacutem

V suacutevislosti s tyacutemto prechodom hovoriacute David Lazer (2015) o vzniku novej paradigmy ndash

vzostupe takzvanyacutech sociaacutelnych algoritmov Zaacuteroveň však tvrdiacute že sociaacutelne algoritmy suacute

netransparentneacute a z docircvodu ich vysokej komplexnosti sa im daacute len veľmi ťažko porozumieť

V mnohyacutech priacutepadoch je personalizaacutecia užitočnaacute napriacuteklad keď použiacutevateľ potrebuje

naacutejsť najbližšiu reštauraacuteciu či nemocnicu (Kliman-Silver et al 2015) No v inyacutech kontextoch

mocircže byť zdrojom skresleniacute čo vytvaacutera otaacutezky o rovnosti spravodlivosti a demokracii (La-

zer 2015) Hovoriacuteme o takzvanyacutech filtračnyacutech bublinaacutech kedy sa použiacutevateľ ocitaacute obklope-

nyacute ideologicky totožnyacutemi alebo podobnyacutemi informačnyacutemi zdrojmi či informaacuteciami Algo-

ritmus zaacuteroveň bdquorozhodneldquo že niektoreacute potencionaacutelne užitočneacute zdroje nie suacute pre použiacutevateľa

podstatneacute a na prvyacutech poziacuteciaacutech vo vyacutesledkoch vyhľadaacutevania mu ich nezobraziacute Použiacutevateľ

pritom nevie akeacute informačneacute zdroje a informaacutecie boli odfiltrovaneacute Teda obsahy vyhodnote-

neacute pre daneacuteho použiacutevateľa ako atraktiacutevne buduacute zvyacuterazneneacute a potencionaacutelne nezaujiacutemaveacute zas

bdquoskryteacuteldquo To vplyacuteva na vznik tzv monokultuacutery kedy suacute použiacutevatelia uvaumlzneniacute vo vlastnej

informačnej bubline (Pariser 2011 Sunstein 2001)

Problematika sa netyacuteka len vyhľadaacutevaciacutech naacutestrojov ale tiež sociaacutelnych sietiacute a odporuacute-

čaciacutech naacutestrojov Rizikoveacute je predovšetkyacutem filtrovanie informaacuteciiacute tyacutekajuacutecich sa politiky

a spravodajstva Keď napriacuteklad na vyacutesledky vyhľadaacutevania vplyacuteva politickeacute presvedčenie

použiacutevateľ sa mocircže ocitnuacuteť v komnate ozvien v ktorej suacute umocňovaneacute jeho dovtedajšie

politickeacute naacutezory (Pariser 2011)

2 Komnaty ozvien v prostrediacute virtuaacutelnych komuniacutet

Pod vplyvom kognitiacutevnych skresleniacute predovšetkyacutem konfirmačneacuteho skreslenia a selek-

tiacutevnej expoziacutecie majuacute použiacutevatelia tendenciu vyhľadaacutevať a vstupovať do tematicky vyhrane-

nyacutech virtuaacutelnych skupiacuten ndash komnaacutet ozvien4 Ide o celky ktoreacute suacute relatiacutevne uzavreteacute a vzaacutejomne

medzi sebou neinteragujuacutece Vzhľadom na možnyacute počet zastuacutepenyacutech členov a jednoduchosť

formovania tyacutechto skupiacuten sa teoacuteria skupinovej polarizaacutecie dostaacuteva na novuacute nebezpečnejšiu

uacuteroveň (Bessi 2016) Diskusia v prostrediacute absoluacutetnej naacutezorovej homogenity mocircže spocircsobo-

vať okrem intelektuaacutelnej izolaacutecie a skupinovej polarizaacutecie aj ďalšie negatiacutevne javy ako na-

priacuteklad efekt falošneacuteho konsenzu diskonfirmačneacute skreslenie aj zhoršenyacute emocionaacutelny stav

(Zollo et al 2015) Vplyv kognitiacutevnych skresleniacute sa dokonca pri vzniku komnaacutet ozvien preu-

kaacutezal ako vyacuteraznejšiacute než algoritmickeacute techniky (Vicario et al 2016) Navyše sa potvrdilo že

v prostrediacute virtuaacutelnych komuniacutet suacute použiacutevatelia ochotniacute prijať aj nepravdiveacute informaacutecie

pokiaľ sa zhodujuacute s ich postojmi a tiež to že konfrontaacutecia s inyacutem uhlom pohľadu mocircže

skupiny polarizovať ešte vyacuteraznejšie (Bessi 2016) Vaumlčšina psychologickyacutech aspektov ktoreacute

sme definovali v uacutevode sa teda premieta aj do online prostredia

4 V prostrediacute Facebooku sa použiacutevatelia mocircžu zhlukovať do uzavretyacutech naacutezorovo homogeacutennych bdquoskupiacutenldquo (napr

Hanbiacutem sa za prezidenta Andreja Kisku ndash vyše 38-tisiacutec členov Vaše lepšie Baacutenovce ndash Kotleba ĽSNS ndash 1308 čle-nov Noveacute Spravodlivejšie Socialistickeacute Slovensko ndash 1062 členov Priatelia paacutena JUDr Vladimiacutera Mečiara ndash

tvorcu novej Slovenskej republiky ndash 1106 členov) priacutepadne bdquoodoberaťldquo spraacutevy od konkreacutetnych straacutenok (napr

antiFICO ndash vyše 121-tisiacutec odoberateľov KLAMAacuteR MATOVIČ ndash 3000 odoberateľov či Podporujeme Roberta Ka-liňaacuteka ndash vyše 5401 odoberateľov) (Facebook 2018)

55

Karlsen et al (2017) uvaacutedza že vyacutesledkom mocircže byť fragmentaacutecia verejnej sfeacutery na

skupiny ľudiacute s rovnakyacutemi postojmi v ktoryacutech sa medzi sebou vzaacutejomne utvrdzujuacute Zaacuteroveň

upozorňuje na takzvanuacute teoacuteriu špiraacutely mlčania (spiral of silence) ktoruacute prvyacutekraacutet rozpraco-

vala Elisabeth Noelle-Neumann (1974) Ide o jav kedy sa ľudia (v internetovom prostrediacute

použiacutevatelia) nazdaacutevajuacuteci sa že suacute so svojimi postojmi v menšine neodvaacutežia prejaviť z docirc-

vodu obaacutev zo sociaacutelnej izolaacutecie Je však potrebneacute uviesť že použiacutevateľ mocircže byť uzatvorenyacute

do komnaty ozvien nielen v prostrediacute sociaacutelnych sietiacute ale tiež v prostrediacute personalizovanyacutech

vyhľadaacutevaciacutech naacutestrojov Napriacuteklad vtedy keď dovtedajšie politickeacute presvedčenie jednotliv-

ca ovplyvniacute vyacutesledky vyhľadaacutevania (Pariser 2011)

Objavili sa aj ďalšie fenomeacuteny ako napriacuteklad bdquobuliacutemia pozornostildquo (attention bulimia)

kedy sa použiacutevatelia snažia pritiahnuť zaacuteujem ostatnyacutech použiacutevateľov kumulovaniacutem takzva-

nyacutech lajkov alebo zdieľaniacute To mocircže spocircsobovať ďalšie skreslenie v tom zmysle že komuni-

kovanaacute informaacutecia sa zdaacute byť docircležitejšia než v skutočnosti je Navyše v prostrediacute sociaacutel-

nych meacutediiacute sa komunikovaneacute informaacutecie často zjednodušujuacute a priveľmi zovšeobecňujuacute čo

ešte viac vplyacuteva na vznik nepresnostiacute a mocircže viesť k nespraacutevnym zaacuteverom a rozhodnutiam

(Vicario et al 2016)

3 Filtračneacute bubliny na Facebooku

Ľudia pri ziacuteskavaniacute informaacuteciiacute preferujuacute osobneacute kontakty Preto suacute v prostrediacute sociaacutel-

nych sietiacute kde použiacutevateľ pociťuje určiteacute začlenenie do spoločnosti informačneacute zdroje po-

važovaneacute za docircveryhodnejšie a spoľahlivejšie Obsah ktoryacute v tomto type novyacutech meacutediiacute pou-

žiacutevateľ uvidiacute už nezaacutevisiacute od pracovniacutekov redakcie určiteacuteho časopisu alebo knihy ale od

automatickej selekcie obsahu systeacutemom a tiež od manuaacutelneho vyacuteberu spraacutevy použiacutevateľom

na čo tiež vplyacutevajuacute spomenuteacute kognitiacutevne skreslenia (Bakshy Messing a Adamic 2015) Suacute

to praacuteve personalizovaneacute online služby na ktoreacute sa jednotlivci aj organizaacutecie v suacutečasnosti

najčastejšie obracajuacute pri vyhľadaacutevaniacute informaacuteciiacute rozhodovaniacute či pri riešeniacute probleacutemov (na-

priacuteklad vyacutesledky vyhľadaacutevania na Google alebo priacutespevky na Facebooku) Tieto služby tvo-

ria určituacute braacutenu pri ktorej sa stretaacutevajuacute použiacutevatelia s informačnyacutemi zdrojmi Hrajuacute docircležituacute

uacutelohu v našich každodennyacutech rozhodnutiach (Mowshowitz a Kawaguchi 2002)

Facebook použiacuteva na filtraacuteciu obsahu takzvaneacute sociaacutelne gestaacute (social gestures) ktoreacute

použiacutevatelia vytvaacuterajuacute vzaacutejomnou interakciou Konkreacutetne ide o štyri typy prejavov označe-

nie bdquopaacuteči sa mildquo (like) komentaacuter (comment) odoberanie (subscribe) a zdieľanie (share)

Systeacutem zaznamenaacuteva akuacutekoľvek činnosť použiacutevateľov v suacutevislosti s priacutestupom k informaacute-

ciaacutem Naacutesledne na zaacuteklade histoacuterie interakciiacute dochaacutedza k filtraacutecii všetkyacutech dostupnyacutech obsa-

hov a ich zoraďovaniu v bdquonovinkaacutech5ldquo (v angličtine Newacutes Feed v slovenčine tiež bdquowebovyacute

zdrojldquo) (Upbin 2011)

Spocircsob vytvaacuterania hierarchie obsahov tiež zaacutevisiacute od intenzity interakcie s konkreacutetnymi

použiacutevateľmi frekvencie navštevovania platformy či od toho ktoreacute odkazy od ktoryacutech straacute-

nok použiacutevatelia v minulosti otvorili a na ktoreacute naopak nereagovali (Bakshy Messing

a Adamic 2015) Facebook sa takto snažiacute predviacutedať atraktivitu obsahu pre daneacuteho použiacutevate-

ľa Pokiaľ použiacutevateľ nevykazoval interakciu s istyacutem prepojeniacutem jeho uverejneneacute obsahy

buduacute odfiltrovaneacute Na konci hierarchie priacutespevkov sa buduacute nachaacutedzať obsahy ktoreacute sa

s identitou daneacuteho použiacutevateľa a jeho preferenciami zhodujuacute najmenej O tieto procesy sa

5 Ide o časť straacutenky Facebooku ale aj inyacutech sociaacutelnych meacutediiacute na ktorej suacute vyobrazeneacute a aktualizovaneacute obsahy od

dostupnyacutech prepojeniacute použiacutevateľa

56

staraacute filtračnyacute model Edgerank ktoryacute prikladaacute každeacutemu zdieľaneacutemu obsahu (fotky komentaacute-

re hyperlinky) a vzťahom medzi použiacutevateľmi určituacute vaacutehu Na zaacuteklade vzaacutejomnej interak-

cie medzi použiacutevateľmi mechanizmus určiacute koho zdieľanyacute obsah použiacutevateľ uvidiacute a koho nie

Informaacutecie od niektoryacutech prepojeniacute tak mocircžu byť uacuteplne zneviditeľneneacute bez toho aby o tom

niektoraacute zo straacuten vedela (Kincaid 2010) Filtraacuteciu obsahov na Facebooku ovplyvňujuacute aj fak-

tory ako typ a vek informaacutecie (Kincaid 2010 Bozdag 2015)

Facebookovyacute algoritmus teda ovplyvňuje jednak to akyacute obsah použiacutevateľ uvidiacute a akyacute

nie no tiež to akeacute z vlastnyacutech vyprodukovanyacutech obsahov uvidia jeho kontakty a ktoreacute im

buduacute skryteacute (Kincaid 2010) Tak dochaacutedza k vzniku filtračnej bubliny pretože čiacutem suacute obsahy

v hierarchii všetkyacutech spraacutev nižšie tyacutem sa zvyšuje šanca že s nimi použiacutevateľ vocircbec nepriacutede

do kontaktu Lazer (2015 s 1090) zas hovoriacute že bdquoak by takeacuteto zoraďovanie obsahu neexis-

tovalo použiacutevatelia by boli zaplaveniacute nezaujiacutemavyacutemi priacutespevkamildquo Otaacutezne je či algoritmus

vie spraacutevne vyhodnotiť čo je pre daneacuteho použiacutevateľa nezaujiacutemaveacute

Zaacutesadnou otaacutezkou je najmauml to akyacutem spocircsobom personalizaacutecia obsahu ovplyvňuje ve-

rejnuacute diskusiu či ju podporuje alebo skocircr bdquopodkopaacutevaldquo Pariser (2011) tvrdiacute že zoraďovacie

algoritmy (pocircsobiace tak na Facebooku ako aj v Googli) oslabujuacute demokraciu prispievajuacute

k polarizaacutecii spoločnosti a ničia vidinu bdquospoločneacuteho dobraldquo tyacutem že zabraňujuacute stretom

s opačnyacutemi naacutezormi a uzatvaacuterajuacute použiacutevateľov do filtračnyacutech bubliacuten Akuacute intenzitu maacute však

tento jav Je takyacute nebezpečnyacute ako uvaacutedza Pariser

Jeden z doteraz najrozsiahlejšiacutech vyacuteskumov v tejto oblasti realizovali Bakshy Messing

a Adamic (2015) Merali mieru separaacutecie použiacutevateľa od spraacutev inej ideologickej priacuteslušnosti

v prostrediacute Facebooku Vyacuteskumnyacute suacutebor tvorilo viac ako 10 milioacutenov použiacutevateľov z USA

ktoriacute sa verejne prezentovali ako liberaacuteli konzervatiacutevci alebo neutraacutelne Zisťovalo sa akyacute

podiel z prepojeniacute použiacutevateľov tvoria kontakty s rovnakyacutemi naacutezormi a do akej miery sa

použiacutevateľ dostaacuteva do ideologicky heterogeacutenneho prostredia ndash prostredniacutectvom prepojeniacute

s bdquokontrastnyacutemi postojmildquo (liberaacuteli s obsahmi od konzervatiacutevcov a naopak) Mieru expoziacutecie

postojovo heterogeacutennemu prostrediu naacutesledne vedci kvantifikovali a ďalej sa hlbšie zamerali

na naacutevštevu spraacutev systeacutemovo zoradenyacutech použiacutevateľmi

Zistilo sa že vyacuteznamnyacutemi vplyvmi na ideologickuacute heterogenitu spraacutev ktoreacute použiacutevateľ

uvidiacute suacute jednak identita jeho virtuaacutelnych bdquopriateľovldquo ako aj obsahy ktoreacute tiacuteto ľudia zdieľa-

juacute Napriacuteklad ak by spraacutevy ktoreacute použiacutevateľ na Facebooku uvidiacute pochaacutedzali od naacutehodnyacutech

neznaacutemych až 45thinsp z tyacutechto obsahov (politika svetoveacute dianie spraacutevy z domova) by ne-

suacutehlasilo s ideologickyacutemi postojmi liberaacutelov a 40thinsp konzervatiacutevcov V priacutepade že by išlo

o ľudiacute ktoryacutech použiacutevateľ poznaacute (vaumlčšina priacutepadov) je miera existencie ideologicky kon-

trastnyacutech priacutespevkov 24thinsp u liberaacutelov a 35thinsp u konzervatiacutevcov (Kampala 2015)

Ako sme spomiacutenali zdieľaneacute obsahy suacute ďalej algoritmicky zoraďovaneacute Zistilo sa že

tento spocircsob personalizaacutecie spraacutev v časti Novinky na Facebooku znižuje šancu na expoziacuteciu

s kontrastnyacutem postojom na 5thinsp (u liberaacutelov) až 8thinsp (u konzervatiacutevcov) Avšak podľa mera-

nia interakcie s jednotlivyacutemi spraacutevami vyacuteskumniacuteci ďalej zistili že reaacutelna miera expoziacutecie

s kontrastnyacutem postojom je 6thinsp u liberaacutelov a 17thinsp u konzervatiacutevcov teda je vaumlčšia Tieto

vyacutesledky vedci odocircvodnili tyacutem že použiacutevatelia bdquoklikajuacuteldquo na niektoreacute kontrastneacute priacutespevky

s ich ideologickyacutem presvedčeniacutem aj napriek tomu že sa ich zoraďovaciacute algoritmus snažiacute

skryť (zniacuteženiacutem ich poziacutecie v raacutemci hierarchie všetkyacutech priacutespevkov) Zistenia vyacuteskumu ne-

popierajuacute jav filtračnej bubliny v prostrediacute Facebooku no naznačujuacute že určituacute rolu v expo-

ziacutecii rocircznorodyacutem informaacuteciaacutem či naacutezorom hraacute okrem personalizaacutecie taktiež osobneacute rozhod-

nutie použiacutevateľa akej spraacuteve sa rozhodne venovať pozornosť Vyacuteskumniacuteci tiež upozorňujuacute

že Facebook je na rozdiel od inyacutech sociaacutelnych sietiacute a sociaacutelnych meacutediiacute miestom kde sa

prepaacutejajuacute mnoheacute sociaacutelne vaumlzby z reaacutelneho života (škola rodina praacuteca) čo zvyšuje šancu

57

na vystavenie sa rocircznorodyacutem informaacuteciaacutem a kontrastnyacutem postojom (Bakshy Messing

a Adamic 2015)

Už Holt (2004) tvrdil že praacuteve vďaka internetu dochaacutedza k oživovaniu diskusiiacute a naacutezo-

rovyacutech konfrontaacuteciiacute v spoločnosti Ako však ukaacutezali ďalšie vyacuteskumy k takyacutemto situaacuteciaacutem

dochaacutedza aj z docircvodov neuacutemyselnej expoziacutecie informaacuteciaacutem v protirečeniacute so zaujatyacutem stano-

viskom čomu internet svojou prirodzenou heterogenitou napomaacuteha

K tyacutemto neplaacutenovanyacutem vystaveniam dochaacutedza z tyacutechto docircvodov (Brundidge 2010)

a) nedokonaleacute taktiky použiacutevateľov pri selektiacutevnej expoziacutecii v online prostrediacute

b) nevyhyacutebanie sa protirečiacim naacutezorom

c) vytraacutecajuacutece sa sociaacutelne ohraničenia medzi geograficky vzdialenyacutemi polohami

jednotlivyacutemi diskurziacutevnymi miestami a suacutekromnou a verejnou sfeacuterou (Colleoni

Rozza a Arvidsson 2014)

K expoziacutecii rocircznym naacutezorom a uhlom pohľadu na internete podľa tohto priacutestupu dochaacute-

dza avšak skocircr nechcene a naacutehodne Predovšetkyacutem vtedy keď sa na jednom mieste stretnuacute

dva rocirczne predmety diskusie Docircvodom vzniku konfrontaacutecie rozličnyacutech postojov a informaacute-

ciiacute suacute teda skocircr rocirczne technickeacute skreslenia ku ktoryacutem na internete dochaacutedza (Colleoni Roz-

za a Arvidsson 2014)

Lazer (2015) upozorňuje že hoci sa kuraacutetorstvo obsahu sociaacutelnych sietiacute nateraz nepreu-

kaacutezalo ako vyslovene nebezpečneacute musiacuteme byť mimoriadne obozretniacute Naacutestroje personalizaacute-

cie (a suacutevisiace techniky ako web-data mining6) suacute mladeacute a staacutele vo vyacutevoji Otaacutezky ktoryacutem

je potrebneacute hlbšie sa venovať sa tyacutekajuacute možneacuteho zvyacutehodňovania bdquojednej strany na uacutekor

druhejldquo či zabraňovania analyacutezy skutočne docircležityacutech teacutem systematickyacutem zvyacuterazňovaniacutem

inyacutech (napriacuteklad viac obsahu o zvierataacutech ako o politike) Lazer ďalej hovoriacute že je potrebneacute

adaptiacutevne systeacutemy ďalej skuacutemať najlepšie nezainteresovanyacutemi vedeckyacutemi tiacutemami7 ktoreacute by

na zaacuteklade nezaacutevislyacutech meraniacute vystupovali ako bdquosociaacutelni kriticildquo adaptiacutevnych systeacutemov

Počnuacutec maacutejom 2015 je však nezaacutevisleacute skuacutemanie omnoho ťažšie pretože Facebook (s odocirc-

vodneniacutem chraacuteniť suacutekromie použiacutevateľov) zaacutesadne bdquookresalldquo množstvo daacutet ktoreacute možno na

uacutečely vyacuteskumu ziacuteskať

4 Použiacutevateľskeacute profily a personalizaacutecia

Vaumlčšina spocircsobov personalizaacutecie funguje na princiacutepe vytvaacuterania použiacutevateľskyacutech pro-

filov s ktoryacutemi ďalej pracuje adaptiacutevny interaktiacutevny systeacutem Daacuteta zbieraneacute do profilov suacute

napriacuteklad demografickeacute informaacutecie (meno vek krajina vzdelanie) no tiež zaacuteujmy a ďalšie

charakteristiky Cieľom je ziacuteskať informaacutecie o teacutemach ktoreacute použiacutevateľa zaujiacutemajuacute a o množ-

stve času ktoryacute im venuje Tak možno predviacutedať buduacutece uacutemysly konkreacutetneho použiacutevateľa

alebo skupiny použiacutevateľov (Bozdag 2015)

6 Web-data mining je zbieranie informaacuteciiacute z dokumentov na webe a z webovyacutech služieb za pomoci automaticky

pracujuacutecich algoritmov a naacutestrojov formulujuacutecich hypoteacutezy a hľadajuacutecich relevantneacute stopy Deliacuteme ho na

a) Content mining ndash analyzuje obsah straacutenok (text obraz zvuk) b) Structure mining ndash analyzuje hyperlinky medzi straacutenkami a vnuacutetornuacute štruktuacuteru straacutenok

c) Usage mining ndash analyzuje spraacutevanie použiacutevateľa na webe podľa uacutedajov ako IP adresa daacutetum a čas naacutevštevy

straacutenky kliknutia na podstraacutenky typ prehliadača a ďalšie (Berendt Guumlnther a Teltzrow 2011 Prasad 2012 Well a Royakkers 2004)

7 Jeden z doteraz najrozsiahlejšiacutech vyacuteskumov ktoryacute sme popisovali realizovali zamestnanci Facebooku a nie nezaacute-

visliacute vedci

58

Poznaacuteme tieto zaacutekladneacute formy zberu uacutedajov respektiacuteve technologickeacute aspekty vzniku

informačnyacutech bubliacuten v online prostrediacute (Bozdag 2015) znaacutezorneneacute aj na obr 1

a) Explicitneacute ndash použiacutevateľ maacute možnosť ovplyvniť vyacuteber informačnyacutech zdrojov tak že

manuaacutelne zadaacuteva uacutedaje o sebe o svojich zaacuteujmoch hodnotiacute ponuacuteknuteacute teacutemy podľa

miery zaacuteujmu o ne a pod Na zaacuteklade zadanyacutech podmienok prebehne personalizaacutecia

(zuacuteženie) vyacutesledkov

b) Implicitneacute ndash systeacutem saacutem vyvodiacute akeacute obsahy použiacutevateľa zaujiacutemajuacute predovšetkyacutem

technikami web-data miningu alebo aj podľa cookies8 IP adresy či podľa informaacuteciiacute

z webovej bdquorelaacutecieldquo (Bozdag 2015)

Obr 1

Proces vytvaacuterania použiacutevateľskyacutech profilov (Bozdag 2015 Bowen a Filippini 2004)

Je potrebneacute poznamenať že aj weboveacute prehliadače zbierajuacute o použiacutevateľovi množstvo

technickyacutech uacutedajov ako napriacuteklad typ a verzia prehliadača operačnyacute systeacutem zariadenia

a jeho verzia hardveacuterovaacute konfiguraacutecia zariadenia rozliacutešenie obrazovky jazyk časovaacute zoacutena

podporovaneacute fonty a pluginy a ďalšie (ide o takzvanyacute browser finger print) Kombinaacutecia

tyacutechto špecifiacutek pomaacuteha personalizovať obsah na internete a zaacuteroveň mocircže sluacutežiť ako jedno-

značnaacute identifikaacutecia konkreacutetneho weboveacuteho použiacutevateľa (Prakash 2016) Prakash (2016 s

18 323) tiež tvrdiacute že bdquošanca že buduacute mať dvaja použiacutevatelia totožnyacute virtuaacutelny odtlačok

prstov je jedna ku niekoľkyacutem milioacutenomldquo

Pri explicitnom vytvaacuteraniacute profilu maacute použiacutevateľ kontrolu nad spocircsobom filtrovania ob-

sahu Pri zadaacutevaniacute informaacuteciiacute je však vyššia šanca že nadobudne obavy o svoje suacutekromie

Takaacuteto personalizaacutecia tiež vyžaduje vynaložiť čas a energiu zo strany použiacutevateľa Použiacuteva-

teľ sa preto mocircže rozhodnuacuteť že takuacuteto službu nevyužije Mocircže sa tiež stať že z docircvodu

chybneacuteho vyplnenia uacutedajov bude profil nepresnyacute (Gauch et al 2007) Použiacutevatelia sa tiež

8 Cookies suacute daacuteta maleacuteho objemu ukladaneacute na pevnyacute disk počiacutetača počas interakcie s určitou webovou službou

prostredniacutectvom weboveacuteho prehliadača Vďaka nim možno pri opaumltovnej naacutevšteve určitej straacutenky jednoznačne

identifikovať konkreacutetneho weboveacuteho použiacutevateľa sledovať jeho aktivity a vytvaacuterať použiacutevateľskyacute profil bez toho aby o tom vedel (Well a Royakkers 2004)

59

mocircžu zaujiacutemať aj o takeacute teacutemy o ktoryacutech netušili že by ich mohli baviť čoho priacutečinou mocircže

byť skresľujuacuteca formulaacutecia naacutezvu určitej teacutemy Lavie et al (2010) hovoriacute že použiacutevatelia

sami nedokaacutežu presne zhodnotiť nakoľko sa o určituacute teacutemu zaujiacutemajuacute Ďalšiacute probleacutem expli-

citnej personalizaacutecie je v tom že podporuje použiacutevateľa v selektiacutevnej expoziacutecii tyacutem že umož-

ňuje dobrovoľne sa vyhnuacuteť určityacutem teacutemam a oblastiam Podľa Sunsteina (2001) to mocircže

viesť k vaumlčšej naacutechylnosti vyhľadaacutevať virtuaacutelne komunity v ktoryacutech vzhľadom na určituacute

teacutemu prevlaacuteda naacutezorovaacute homogenita (komnaty ozvien) Hovoriacute tiež že tento jav podkopaacuteva

demokratickyacute systeacutem pretože umožňuje vyhnuacuteť sa protirečiacim informaacuteciaacutem Dodaacuteva že

pre efektiacutevne fungujuacutecu demokraciu je potrebneacute aby občania disponovali čo možno najpre-

snejšiacutemi informaacuteciami čo si niekedy vyžaduje aj strety s protirečiacimi naacutezormi

Implicitnaacute personalizaacutecia funguje odlišne Adaptiacutevny systeacutem automaticky filtruje obsa-

hy podľa parametrov ktoreacute sleduje Systeacutem dokaacuteže zaregistrovať priacutepadneacute zmeny v mera-

nyacutech hodnotaacutech a prispocircsobiť im vyacutestupy Taacuteto forma personalizaacutecie tiež šetriacute použiacutevateľovi

čas a energiu pretože vyacuteber informaacuteciiacute realizuje samostatne na pozadiacute Podobne ako pri

explicitnom filtrovaniacute je probleacutem v tom že dochaacutedza k selekcii informaacuteciiacute a informačnyacutech

zdrojov tak aby suacutehlasili so zaacuteujmami postojmi naacutezormi a pod Keďže celyacute proces prebieha

automaticky použiacutevateľ nevie čo systeacutem skryl a z akeacuteho docircvodu Ďalšiacute probleacutem automatic-

keacuteho filtrovania je že systeacutem nedokaacuteže určiť či docircvodom neinterakcie s určityacutem informač-

nyacutem zdrojom je použiacutevateľov nezaacuteujem oň (Gauch et al 2007)

Sunstein (2001) hovoriacute že pri prehnanej explicitnej personalizaacutecii sa použiacutevateľ vocircbec

nemusiacute stretnuacuteť s opačnyacutem postojom čo mocircže viesť k zaacutesadne nespraacutevnym uacutesudkom a roz-

hodnutiam Pariser (2011) ktoryacute tento jav nazyacuteva filtračnou bublinou zas hovoriacute že prehna-

naacute implicitnaacute personalizaacutecia prispieva k svojskyacutem a skreslenyacutem vysvetleniam aktuaacutelnych

udalostiacute alebo politickyacutech probleacutemov Hovoriacute tiež že vyacutesledkom bdquouzatvorenialdquo použiacutevateľa

len medzi tie informaacutecie s ktoryacutemi suacutehlasiacute je zvyacutešenyacute pocit odporu k opačnyacutem naacutezorom

teda polarizaacutecia spoločnosti

5 Vplyvy na automatickeacute filtrovanie obsahu v internetovyacutech

službaacutech

Pri automatizovanej selekcii obsahov u novodobyacutech sprostredkovateľov informaacuteciiacute mocirc-

že docircjsť k dojmu že takeacuteto meacutediaacute suacute objektiacutevnejšie než tie tradičneacute Zvlaacutešť keď sa možno

vyhnuacuteť rocircznym vyacuteberovyacutem a opisnyacutem skresleniam pri ľudskej praacuteci v tradičnyacutech meacutediaacutech

Na spracovaacutevaniacute daacutet v prostrediacute online služieb sa však nepodieľajuacute vyacutelučne algoritmy ale

tiež ľudskiacute operaacutetori spolu s rocircznymi technoloacutegiami Teda ide o komplexneacute systeacutemy ktoreacute suacute

navrhovaneacute a prevaacutedzkovaneacute ľuďmi Preto sa v online meacutediaacutech nedaacute uacuteplne vyhnuacuteť ani tra-

dičnyacutem skresleniam vznikajuacutecim pri ľudskej praacuteci Personalizaacutecia nedokaacuteže eliminovať ani

všetky technickeacute skreslenia a navyše vytvaacutera noveacute (Bozdag 2015)

Často sa staacuteva že softveacuter systematicky zvyacutehodňuje určituacute skupinu použiacutevateľov pred

inou Dochaacutedza k rocircznym technologickyacutem skresleniam (pri indexovaniacute zoraďovaniacute) prob-

leacutemom suacutevisiacim s obmedzeniami samotneacuteho systeacutemu alebo tiež k ovplyvneniu dizajnu

systeacutemu existujuacutecimi skresleniami v spoločnosti (Friedman a Nissenbaum 1996 Diaz 2008

Vaughan a Thelwall 2004) V nasledujuacutecom texte sa budeme venovať faktorom vplyacutevajuacutecim

na vznik skresleniacute pri automatickom filtrovaniacute obsahu na internete

60

51 Digitaacutelny charakter informačnyacutech zdrojov

Podobne ako pri tradičnyacutech meacutediaacutech procesy algoritmickej selekcie začiacutenajuacute vyacuteberom

vhodnyacutech zdrojov Avšak v online prostrediacute možno selektovať len z elektronickyacutech informaacute-

ciiacute čo znamenaacute že všetky tradičneacute informačneacute zdroje nemocircžu byť ďalej sprostredkovaneacute

(Bozdag 2015) Navyše rocirczne online meacutediaacute majuacute priacutestup len k určitej časti digitaacutelnych infor-

maacuteciiacute Napriacuteklad Google nedokaacuteže indexovať všetky internetoveacute straacutenky Tento jav mocircžeme

nazvať indexačneacute skreslenie (coverage bias) Priacutečin je viacero Google napriacuteklad zaacutemerne

neindexuje straacutenky ktoreacute suacute si navzaacutejom veľmi podobneacute alebo tie pri ktoryacutech predpokladaacute

že nie suacute pre použiacutevateľa užitočneacute Nezobrazuje tiež straacutenky s ilegaacutelnym alebo inak nevhod-

nyacutem obsahom Existujuacute tiež technickeacute aspekty indexačneacuteho skreslenia suacutevisiace s dizajnom

straacutenok Ten mocircže byť v niektoryacutech priacutepadoch nekompatibilnyacute s prieskumovyacutemi mechaniz-

mami Ineacute straacutenky mocircžu ich použitie informačnyacutemi prieskumovyacutemi naacutestrojmi zakaacutezať alebo

sa im zaacutemerne vyhnuacuteť (Goldman 2006 Vaughan a Thelwall 2004)

52 Geolokaacutecia

Fyzickaacute poloha použiacutevateľa vyacuteznamne vplyacuteva na spocircsob automatickeacuteho vyacuteberu obsa-

hu Niektoreacute praacutece (Garcia-Molina Koutrika a Parameswaran 2011) uvaacutedzajuacute že populaacuterne

vyhľadaacutevacie naacutestroje zobrazujuacute veľmi odlišneacute vyacutesledky pre Anglicko a pre USA predo-

všetkyacutem pri vyhľadaacutevaniacute komerčnyacutech termiacutenov Veľkeacute rozdiely sa dajuacute pozorovať aj medzi

jednotlivyacutemi mestami Poloha maacute pri filtraacutecii veľkuacute vaacutehu preto lebo sa predpokladaacute že pou-

žiacutevateľa buduacute najviac zaujiacutemať obsahy viažuce sa na jeho bezprostredneacute okolie Nesmierne

docircležityacute je však kontext vyhľadaacutevania Napriacuteklad použiacutevateľa hľadajuacuteceho vhodnuacute reštauraacute-

ciu v Poprade nebude zaujiacutemať motorest v Novyacutech Zaacutemkoch No pri vyhľadaacutevaniacute riešenia

probleacutemu s počiacutetačom nebude použiacutevateľova lokalita (mesto) až takaacute docircležitaacute (Bozdag

2015)

Vzťah medzi lokalizaacuteciou a personalizaacuteciou je veľmi docircležityacute pretože geolokaacutecia je

jednyacutem z najvplyvnejšiacutech faktorov pri algoritmickej filtraacutecii vyacutesledkov vyhľadaacutevania a mocircže

vypovedať aj o ďalšiacutech demografickyacutech uacutedajoch ako rasa priacutejem dosiahnuteacute vzdelanie po-

litickaacute angažovanosť a ďalšie Vyacuteskumnyacute tiacutem vedenyacute Chloe Kliman-Silver (2015) zisťoval

do akej miery personalizaacutecia na zaacuteklade polohy uzatvaacutera použiacutevateľa do regionaacutelnej filtrač-

nej bubliny V obdobiacute 30 dniacute zaznamenaacutevali vyacutesledky vyhľadaacutevania na Google pre 240 do-

pytov z 59 rocircznych lokaacuteciiacute naprieč USA (na uacuterovni krajov štaacutetov aj celej krajiny) Suacutebor

dopytov bol rozdelenyacute na

33 bdquomiestnychldquo vyacuterazov ndash reštauraacutecia banka Wendyrsquos letisko park Starbucks a pod

87 bdquokontroverznyacutechldquo vyacuterazov ndash vplyv očkovania na autizmus vyacuteskum kmeňovyacutech

buniek globaacutelne otepľovanie homosexuaacutelne zvaumlzky jadroveacute elektraacuterne a pod

120 mien politikov pocircsobiacich celonaacuterodne (Barack Obama) aj lokaacutelne v jednotlivyacutech

štaacutetoch

Zistilo sa že čiacutem je fyzickaacute vzdialenosť vaumlčšia tyacutem odlišnejšie suacute vyacutesledky vyhľadaacuteva-

nia pre jeden dopyt Docircležiteacute však je akyacute vyacuteraz je vyhľadaacutevanyacute Najvaumlčšie zmeny (4 až 5

odlišnyacutech vyacutesledkov na jednu stranu) sa tyacutekajuacute lokaacutelnych miest (podniky inštituacutecie) Na-

opak pri všeobecnyacutech termiacutenoch je vplyv lokalizaacutecie na personalizaacuteciu zanedbateľnyacute Kon-

kreacutetne bolo zisteneacute že pri menaacutech politikov nehraacute lokalita použiacutevateľa takmer žiadnu rolu

(bez ohľadu na to v akom štaacutete pocircsobia) a pri bdquokontroverznyacutechldquo teacutemach hraacute o niečo vyššiu

ale tiež staacutele maluacute uacutelohu (vplyvom lokaacutelnych spraacutev) (Kliman-Silver et al 2015) Tento vyacute-

skum teda prinaacuteša docirckazy že geolokaacutecia maacute skutočne veľmi vyacuteraznyacute filtračnyacute efekt na vyacute-

61

sledky vyhľadaacutevania avšak najmauml v priacutepade termiacutenov vzťahujuacutecich sa na konkreacutetne geogra-

fickeacute miesto Vyacutesledky merania vyvracajuacute Bozdagovo tvrdenie (2015) že naacutestroje lokaacutelnej

personalizaacutecie nerozlišujuacute kontext

53 Prepojenia medzi použiacutevateľmi

Ako sme už naznačili ľudia pri ziacuteskavaniacute informaacuteciiacute preferujuacute osobneacute kontakty Každyacute

človek je prirodzene suacutečasťou určiteacuteho sociaacutelneho zoskupenia Predovšetkyacutem tzv primaacuterne

skupiny (rodina priatelia pracovnyacute kolektiacutev) vyacuteznamne vplyacutevajuacute na naše životneacute rozhod-

nutia Značnaacute časť informačnyacutech zdrojov ale aj naacutezorov a postojov jednotlivca maacute pocircvod

praacuteve v tyacutechto primaacuternych skupinaacutech ktoreacute definujuacute jeho bdquosociaacutelnu realituldquo Noveacute situaacutecie

a zložiteacute rozhodnutia konzultujeme s našimi sociaacutelnymi kontaktmi ktoreacute naacutem pomaacutehajuacute

formovať postoje a hľadať riešenia (Granovetter 1981)

Preto začali personalizačneacute systeacutemy pri filtraacutecii obsahu zohľadňovať aj sociaacutelne kontak-

ty jednotlivca Facebook začlenil niektoreacute online služby (Spotify Pandora Yelp docscom)

do svojho programu bdquookamžitaacute personalizaacutecialdquo Cieľom je upraviť použiacutevateľskyacute zaacutežitok

v prostrediacute partnerskyacutech služieb pomocou verejnyacutech uacutedajov z Facebooku (menaacute použiacutevateľ-

skeacute prepojenia zaacuteujmy a pod) Služba na streamovanie hudby Spotify napriacuteklad od svojich

použiacutevateľov vyžaduje konto na Facebooku Použiacutevatelia tak mocircžu vidieť akeacute skladby po-

čuacutevajuacute ich priatelia a utvaacuterať si tak naacutezory ktoreacute piesne a skupiny suacute v trende a bdquomali byldquo ich

počuacutevať tiež Aj vyhľadaacutevaciacute naacutestroj Google začal pri filtraacutecii obsahu zohľadňovať sociaacutelne

kontakty (zo sociaacutelnych sietiacute Facebook a Twitter) spusteniacutem social search v roku 2009 Od

roku 2012 Google pri personalizaacutecii využiacuteva aj prepojenia z vlastnej sociaacutelnej siete Google

Plus Vo vyacutesledku tak napriacuteklad pri hľadaniacute noveacuteho auta mocircžeme uvidieť fotografiu vozidla

niektoreacuteho z našich priateľov na Facebooku alebo pri hľadaniacute vhodnej reštauraacutecie uvidiacuteme na

prvyacutech priečkach podnik ktoryacute ohodnotil niektoryacute z našich priateľov Použiacutevateľ sa však

mocircže vo vyacutesledkoch vyhľadaacutevania stretnuacuteť s informaacuteciami zo sociaacutelnych sietiacute aj v priacutepade

že na nich nie je zaregistrovanyacute Algoritmus totiž prisudzuje vaumlčšiu vaacutehu informaacuteciaacutem zo

sociaacutelnych sietiacute vo všeobecnosti Vo vyacutesledkoch vyhľadaacutevania tak mocircže zobraziť akeacutekoľvek

relevantneacute uacutedaje zo sociaacutelnych sietiacute ktoryacutech suacutekromie bolo nastaveneacute ako verejneacute (Knight

2012)

54 Popularita obsahu

Spocircsob prezentovania informaacuteciiacute použiacutevateľovi mocircže ovplyvniť aj popularita určitej

teacutemy Napriacuteklad sociaacutelna sieť Twitter sleduje frekvenciu použiacutevania heštegov9 Čiacutem ryacutechlej-

šie sa zvyšuje interval pre určituacute fraacutezu tyacutem maacute danaacute teacutema vaumlčšiu šancu dostať sa do časti

bdquoTrendy pre Vaacutesldquo Ku každeacutemu heštegu je zobrazenyacute počet zdieľaniacute V automatickej selekcii

teacutem však vaumlčšiu rolu hraacute zmena frekvencie jeho použiacutevania Do zoznamu sa teda celkom

jednoducho dostanuacute noveacute teacutemy Čiacutem suacute však v zozname zobrazeneacute dlhšie tyacutem naacuteročnejšie

je aby sa v ňom udržali (Trend 2010) Niektoriacute autori upozorňujuacute že tento jav podporuje

9 Pod slovom hešteg (hashtag) rozumieme reťazec znakov ktoreacutemu predchaacutedza znak hash () znaacutemy aj ako tzv

pound sign alebo number sign Hešteg neobsahuje interpunkčneacute znamienka a medzery Sluacuteži na označovanie teacutem či kontextu zdieľanyacutech priacutespevkov v prostrediacute sociaacutelnych meacutediiacute (predovšetkyacutem Twitter) no mocircže sluacutežiť aj na vy-

jadrenie ich kľuacutečovej myšlienky Umožňuje kategorizovať všetky zdieľaneacute obsahy v ktoryacutech bol použityacute rovnakyacute

hešteg a pristupovať k nim teda pomaacuteha aj pri vyhľadaacutevaniacute informaacuteciiacute Často je využiacutevanyacute ako prostriedok na vy-jadrenie humoru (Tsur a Rappoport 2012 Hashtags 2013)

62

použiacutevateľov v tom aby sa zameriavali a diskutovali skocircr o menej podstatnyacutech zaacuteležitostiach

ako o dlhodobyacutech probleacutemoch Zoznam populaacuternych teacutem sa mocircže pre každeacuteho použiacutevateľa

liacutešiť v zaacutevislosti od jeho lokality a prepojeniacute s ostatnyacutemi použiacutevateľmi Presnyacute vzorec vyacuteberu

najpopulaacuternejšiacutech teacutem je však utajenyacute čo vyvolaacuteva určiteacute pochybnosti ohľadom ovplyvňo-

vania verejnej mienky (Gillespie 2012)

Filtračneacute algoritmy zohľadňujuacute popularitu určityacutech zdrojov aj v prostrediacute Facebooku

a vyhľadaacutevača Google s cieľom zobrazovať obsahy ktoreacute buduacute zodpovedať zaacuteujmom vaumlčši-

ny To však v určityacutech priacutepadoch mocircže spocircsobiť probleacutemy s vyhľadaacutevaniacutem menej populaacuter-

nych alebo menšiacutech straacutenok (Nissenbaum a Introna 2000)

O popularite určiteacuteho zdieľaneacuteho obsahu tiež rozhoduje množstvo kontaktov priacutepadne

odberateľov Vaumlčšie publikum generuje vyacuteraznejšiu odozvu čo ďalej vplyacuteva na zoraďovaciacute

algoritmus Teacutemy s malyacutem počtom odberateľov sa preto len veľmi ťažko dostanuacute na vyššie

miesta v hierarchii zdieľanyacutech priacutespevkov a uvidiacute ich oveľa menšie množstvo ľudiacute (Klein

2011) Avšak tento systeacutem možno zmanipulovať o čo sa pokuacutešajuacute mnoheacute firmy aby prilaacuteka-

li pozornosť na svoje produkty alebo služby V prostrediacute Facebooku sa napriacuteklad niektoreacute

marketingoveacute spoločnosti špecializujuacute na predaj určiteacuteho počtu bdquolajkovldquo priateľov či odobe-

rateľov (umelo vytvorenyacutech profilov) subjektom ktoreacute si tuacuteto službu zaplatia Podobne

možno pre určituacute straacutenku nazhromaždiť hodnotenia či recenzie ktoreacute nevytvorili reaacutelni ľu-

dia Použiacuteva sa na to softveacuter schopnyacute obiacutesť bezpečnostnyacute systeacutem Facebooku Pokiaľ popula-

rita určiteacuteho obsahu zaacutevisiacute od počtu bdquolajkovldquo alebo pozitiacutevnych hodnoteniacute mocircže dochaacutedzať

k skresleniu v personalizaacutecii a k manipulaacutecii uacutesudku použiacutevateľa (Tynan 2012)

55 Čas uverejnenia obsahu

Na personalizaacuteciu maacute značnyacute vplyv čas uverejnenia obsahu čo mocircžeme pozorovať na-

priacuteklad v prostrediacute Redditu agregaacutetora spraacutev zo sociaacutelnych meacutediiacute Jeden z rozhodujuacutecich

faktorov určujuacutecich či sa priacutespevok zobraziacute na titulnej strane je hodina v ktoruacute je zverejne-

nyacute Pokiaľ použiacutevateľ zverejniacute priacutespevok mimo bdquohlavneacuteho časuldquo kedy je pripojenyacutech najviac

použiacutevateľov osloviacute menej použiacutevateľov a naopak Napriacuteklad najviac americkyacutech priacutespev-

kov komentuje americkeacute publikum keďže použiacutevatelia z inyacutech častiacute sveta sa obvykle pripoja

o niekoľko hodiacuten skocircrneskocircr Ich komentaacutere sa medzi tyacutemi pocircvodnyacutemi stratia a je teda oveľa

menšia šanca že si ich reakcie niekto prečiacuteta Čas zverejnenia priacutespevku vplyacuteva aj na zora-

ďovaciacute algoritmus ktoryacute uprednostňuje novšie priacutespevky a umiestňuje ich vyššie ako tie

staršie (Salihefendic 2010)

56 Ľudskyacute faktor

Weboveacute služby ako napriacuteklad vyhľadaacutevacie naacutestroje vo všeobecnosti hlaacutesajuacute že ich

systeacutemy nie suacute ovplyvňovaneacute rozhodnutiami ľudiacute a procesy filtraacutecie obsahu suacute plne automa-

tickeacute Na zaacuteklade viaceryacutech pozorovaniacute sa však zistilo že to nie je pravda Ľudskiacute operaacutetori

totiž mocircžu podobne ako v tradičnyacutech meacutediaacutech manuaacutelne určovať na ktoreacute obsahy sa viac

zamerať čo ignorovať či vymazať Informačneacute prieskumoveacute naacutestroje vykonaacutevajuacute inšpekcie

indexovania a realizujuacute rocirczne zmeny a uacutepravy napriacuteklad aj to ktoreacute vyacutesledky sa majuacute alebo

nemajuacute zobrazovať pre určiteacute kľuacutečoveacute slovaacute (Gans 2004 Goldman 2006) Google tiež mocircže

určiteacute straacutenky manuaacutelne zaradiť do takzvaneacuteho blacklistu ndash zoznamu zablokovanyacutech straacute-

63

nok10

ndash pri porušeniacute jeho podmienok No v priacutepade potreby dokaacuteže tiež určiteacute straacutenky pridať

do takzvaneacuteho whitelistu čiacutem možno obiacutesť procesy algoritmickej selekcie Straacutenky prvotne

vyhodnoteneacute ako nevhodneacute možno tyacutemto spocircsobom znova indexovať Najmauml konkurencia

(napriacuteklad Foundem) obviňovala Google že manuaacutelne upravuje vyacutesledky vyhľadaacutevania

Google bol dokonca podrobenyacute vyšetrovaniu a existenciu tyacutechto vyacutenimiek spočiatku popie-

ral no neskocircr ich existenciu priznal (Metz 2011)

Facebook tiež využiacuteva manuaacutelne filtrovanie pri nevhodnom obsahu alebo pri porušeniacute

bdquonoriem komunityldquo Probleacutem však mocircže nastať vtedy keď si dvaja ľudskiacute operaacutetori na zaacute-

klade svojich presvedčeniacute vysvetlia podmienky odlišnyacutem spocircsobom Spoločnosť bola totiž

niekoľkokraacutet kritizovanaacute v suacutevislosti s odstraňovaniacutem obsahu ktoryacute zjavne podmienky pou-

žiacutevania neporušil Išlo napriacuteklad o priacutespevky obsahujuacutece odkazy na straacutenky politickyacutech akti-

vistov alebo o reklamy určeneacute pre homosexuaacutelne publikum neobsahujuacutece nahotu alebo inyacute

sexuaacutelny obsah (Facebook 2010) Hovorca Facebooku uviedol že za takeacuteto chyby je v niek-

toryacutech priacutepadoch skutočne zodpovednyacute ľudskyacute operaacutetor no konkreacutetne kriteacuteriaacute manuaacutelneho

filtrovania zatiaľ neboli zverejneneacute Toto zistenie je teda jednyacutem z docirckazov že pri filtrovaniacute

obsahu v online prostrediacute sa nedaacute uacuteplne vyhnuacuteť skresleniam spocircsobenyacutem ľudskyacutem faktorom

v suacutevislosti s vyacuteberom zdrojov a informaacuteciiacute (Shoemaker a Vos 2009 Bozdag 2015)

6 Vyacutesledok analyacutezy Navrhovanyacute model informačnyacutech

filtračnyacutech bubliacuten

Model (obr 2) ku ktoreacutemu sme dospeli vďaka analyticko-syntetickeacutemu spracovaniu

uvedenej literatuacutery prehľadne zobrazuje najdocircležitejšie vplyvy na vznik filtračnyacutech bubliacuten

na internete a ich docircsledky pre použiacutevateľov

Obr 2

Znaacutezornenie vzniku a docircsledkov filtračnyacutech bubliacuten (vlastnyacute model autorov)

10

Straacutenky mocircžu byť zablokovaneacute aj pri porušeniacute autorskyacutech praacutev alebo na zaacuteklade podnetu od štaacutetnej moci (Žiados-

ti [2017] Bozdag 2015)

64

Diskusia

Problematika informačnyacutech filtračnyacutech bubliacuten nie je novaacute a možno ju spozorovať aj pri

informačnom spraacutevaniacute použiacutevateľov v prirodzenom prostrediacute ndash napriacuteklad pri preferencii pria-

teľov a informačnyacutech zdrojov stotožňujuacutecich sa s vytvorenyacutem svetonaacutezorom V priacutespevku

sme sa však zamerali na online prostredie ktoreacute tuacuteto prirodzenuacute vlastnosť ľudiacute vďaka perso-

nalizaacutecii intenzifikuje a prehlbuje Existujuacute viacereacute smery a možnosti vyacuteskumov filtračnyacutech

bubliacuten v informačnej vede Jednyacutem z nich je metoacuteda analyacutezy sociaacutelnych sietiacute najmauml šiacuterenia

informaacuteciiacute prostredniacutectvom už spomiacutenanyacutech heštagov Najvaumlčšia sociaacutelna sieť po rastuacutecej

kritike znova otvorila svoje daacuteta pre vybraneacute vyacuteskumneacute tiacutemy a ich projekty ale je vhodneacute

zamerať sa aj na ďalšie sociaacutelne siete ako je napriacuteklad Twitter alebo Instagram V tomto

smere by bolo zaujiacutemaveacute sledovať najmauml vplyv filtračnyacutech bubliacuten na šiacuterenie dezinformaacuteciiacute

v internetovyacutech službaacutech Jednak z docircvodu aktuaacutelnosti problematiky ale aj preto že cielene

vytvoreneacute dezinformaacutecie poskytujuacute istyacutem spocircsobom regulovaneacute prostredie ktoreacute v prostrediacute

internetu naacutejdeme iba veľmi ťažko Ďalšou možnosťou je porovnanie percepcie informaacuteciiacute

v personalizovanyacutech a nepersonalizovanyacutech vyacutesledkoch vyhľadaacutevania použiacutevateľmi a miery

ich vplyvu na tvorbu naacutezoru použiacutevateľa Problematickyacutem aspektom oboch vyacuteskumov suacute

psychologickeacute a sociologickeacute vplyvy na efekt filtračnyacutech bubliacuten ktoreacute nemožno vyluacutečiť

a preto by bolo potrebneacute pri tyacutechto vyacuteskumoch spolupracovať s odborniacutekmi z predmetnyacutech

oblastiacute

Zaacutever

Na uskutočňovanie racionaacutelnych životnyacutech rozhodnutiacute nevyhnutne potrebujeme dosta-

tok objektiacutevnych informaacuteciiacute Čiacutem buduacute informaacutecie ku ktoryacutem maacuteme priacutestup relevantnejšie

tyacutem buduacute aj naše procesy plaacutenovania plnohodnotnejšie Mať priacutestup k informaacuteciaacutem je docircleži-

teacute pretože to ovplyvňuje kvalitu naacutešho života Vďaka dostatku informaacuteciiacute mocircžeme naacutejsť

a vybrať si z rozličnyacutech alternatiacutev a naopak v priacutepade ich nedostatku o rocircznych možnostiach

nebudeme vedieť Z toho vyplyacuteva že ten kto maacute moc nad tokom informaacuteciiacute maacute moc nad

celou spoločnosťou Preto je veľmi docircležiteacute aby masoveacute aj sociaacutelne meacutediaacute poskytovali ľu-

ďom dostatok rocircznorodyacutech informaacuteciiacute a podnetov

Problematika intelektuaacutelnej izolaacutecie v internetovom prostrediacute je mimoriadne aktuaacutelna

pretože suacute to praacuteve personalizovaneacute online služby z ktoryacutech v suacutečasnosti použiacutevatelia zvyk-

nuacute čerpať noveacute informaacutecie a na ktoreacute sa obracajuacute pri rozhodovaniacute alebo riešeniacute probleacutemov

Objavuje sa kritika že personalizovaneacute vyhľadaacutevacie naacutestroje a sociaacutelne siete automatickyacutem

filtrovaniacutem obsahov uzatvaacuterajuacute svojich použiacutevateľov do informačnyacutech bubliacuten čiacutem dochaacutedza

k strate kontaktu s inyacutemi uhlami pohľadu a celkovo aj s prirodzene heterogeacutennym interneto-

vyacutem prostrediacutem

Vychaacutedzajuacutec z doteraz uskutočnenyacutech meraniacute však mocircžeme konštatovať že problema-

tika filtračnyacutech bubliacuten nie je v priacutepade vyhľadaacutevaciacutech naacutestrojov a sociaacutelnych sietiacute takaacute zaacute-

važnaacute ako sa spočiatku predpokladalo Na druhej strane k určityacutem skresleniam pri filtraacutecii

obsahov dochaacutedza no ide o veľmi komplexnyacute probleacutem na ktoryacute vplyacuteva celyacute rad faktorov

tak technologickyacutech ako aj psychologickyacutech či sociologickyacutech Inyacutemi slovami možno pove-

dať že ľudskeacute kognitiacutevne schopnosti ešte nie suacute pripraveneacute na noveacute vyacutezvy informačnej spo-

ločnosti

V priacutespevku sme sa snažili naznačiť že efekt filtračnyacutech bubliacuten narastaacute pokiaľ sa pou-

žiacutevateľ chce vystavovať informaacuteciaacutem ktoreacute nie suacute v protirečeniacute s jeho dovtedajšiacutemi naacutezormi

65

Vtedy suacute informaacutecie filtrovaneacute dvojnaacutesobne ndash použiacutevateľom pri vyacutebere sledovanyacutech ľudiacute

a obsahu a aj automaticky systeacutemom Psychologickeacute skreslenia opisovaneacute v druhej kapitole

sa premietajuacute aj do online prostredia čo vzhľadom na noveacute možnosti komunikaacutecie a priacutestupu

k informaacuteciaacutem považujeme minimaacutelne za znepokojiveacute

Technologickeacute riešenia zabezpečujuacutece minimalizaacuteciu zbieranyacutech informaacuteciiacute o použiacuteva-

teľovi za uacutečelom personalizaacutecie priacutepadne špecifickeacute aplikaacutecie a pluginy vytvoreneacute za uacuteče-

lom zmiernenia efektu filtračnyacutech bubliacuten suacute len čiastočnyacutemi riešeniami a probleacutem ako takyacute

len obchaacutedzajuacute Za najdocircležitejšie v boji proti intelektuaacutelnej izolaacutecii nielen v internetovom

prostrediacute pokladaacuteme snahu o aktiacutevne rozširovanie vlastneacuteho obzoru budovanie kritickeacuteho

myslenia a celkovo uacutesilie o zvyšovanie informačnej gramotnosti použiacutevateľov

Je potrebneacute realizovať noveacute vyacuteskumy ktoreacute buduacute vykonaacutevať nezaacutevisleacute vedeckeacute tiacutemy

a organizaacutecie Viac pozornosti by sa malo upriamiť na sociaacutelne siete ktoreacute suacute vyacuteznamnyacutemi

prostriedkami vyacutemeny informaacuteciiacute Najmauml komnaty ozvien na sociaacutelnych sieťach ako Face-

book považujeme kvocircli ich jednoduchosti formovania izolujuacutecim schopnostiam a potencio-

naacutelne vysokyacutem počtom členov za živnuacute pocircdu pre vznik extreacutemizmu či fanatizmu V prostrediacute

virtuaacutelnych celkov v ktoryacutech prevlaacuteda absoluacutetna naacutezorovaacute homogenita naberajuacute totiž existu-

juacutece psychologickeacute skreslenia ako skupinovaacute polarizaacutecia či efekt falošneacuteho konsenzu novyacute

zaacutevažnejšiacute rozmer

Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute spraacute-

vanie sa človeka v digitaacutelnom priestore Vznikol tiež vďaka podpore v raacutemci OP Vyacuteskum

a vyacutevoj pre dopytovo-orientovanyacute projekt Univerzitnyacute vedeckyacute park Univerzity Komenskeacuteho

v Bratislave ITMS 26240220086 spolufinancovanyacute zo zdrojov Euroacutepskeho fondu regionaacutel-

neho rozvoja

Zoznam bibliografickyacutech odkazov

ALLPORT Floyd a Gordon ALLPORT 1921 Personality traits their classification and

measurement In Journal of Abnormal Psychology and Social Psychology [online] To-

ronto York University 16(1) s 6-40 [cit 2018-01-05] ISSN 1492-3173 Dostupneacute na

httpsgoogloJm4S2

BAGDIKIAN Ben 2004 The new media monopoly Boston Beacon Press ISBN

0807061875

BAKSHY Eytan Solomon MESSING a Lada ADAMIC 2015 Exposure to ideologically

diverse news and opinion on Facebook In Science [online] Washington American

Association for the Advancement of Science 348(6239) s 1130-1132 [cit 2018-02-12]

ISSN 1095-9203 Dostupneacute na httpsgooglbtjwGv

BERENDT Bettina Oliver GUumlNTHER a Maximilian TELTZROW 2011 Data mining and

web mining In Humboldt-Universitaumlt zu Berlin [online] Berlin Humboldt-Universitaumlt

zu Berlin [cit 2017-11-18] Dostupneacute na httpsgooglDGn3Wb

BESSI Alessandro et al 2015 Science vs conspiracy collective narratives in the age of

misinformation In PLOS One [online] San Francisco Public Library of Science 10(2)

[cit 2018-01-25] ISSN 1932-6203 Dostupneacute na httpsgooglh7k3MN

BESSI Alessandro 2016 Personality traits and echo chambers on Facebook In Computers

in Human Behavior [online] Amsterdam Elsevier s 319-324 [cit 2018-02-22] ISSN

0747-5632 Dostupneacute na httpsgooglnKcwCW

66

BOBOK Dalibor 2016 Selective Exposure Filter Bubbles and Echo Chambers on Face-

book [online] Budapest Central European University [cit 2018-01-05] Dostupneacute na

httpsgooglvs3LM8

BOWEN Jonathan a Silvia FILIPPINI 2004 Personalization and the web from a museum

perspective [online] Washington Archives amp Museum Informatics [cit 2018-01-17]

Dostupneacute na httpsgooglxENZE7

BOZDAG Engin 2015 Bursting the filter bubble democracy design and ethics [online]

Delft Delft University of Technology [cit 2018-02-12] Dostupneacute na

httpsgooglA4RTiy

Bringing smarter computing to big data [online] copy2011 Armonk IBM [cit 2018-01-28]

Dostupneacute na httpgooglH566Jz

BRUNDIDGE Jennifer 2010 Encountering ldquodifferencerdquo in the contemporary public sphere

the contribution of the internet to the heterogeneity of political discussion networks

In Journal of Communication [online] Oxford Oxford University Press s 680ndash700 [cit

2018-02-17] ISSN 0021-9916 Dostupneacute na httpsgooglHPvRB9

CARDONA Tatiana et al 2016 Ethical issues with customer data collection [online] Mis-

souri Missouri University of Science and Technology [cit 2018-02-25] Dostupneacute na

httpsgooglvFUCiD

CIAFFONI David 2017 What is the ldquowoozle effectrdquo and why should we be so worried

about it In Medium [online] Medium [cit 2018-01-27] Dostupneacute na

httpsgoogl8Bqz2G

COLLEONI Elanor Alessandro ROZZA a Adam ARVIDSSON copy2014 Echo chamber or

public sphere Predicting political orientation and measuring political homophily in twit-

ter using big data In Journal of Communication [online] Oxford Oxford University

Press s 317ndash332 [cit 2018-02-18] ISSN 0021-9916 Dostupneacute na

httpsgooglYnx7m7

DEAN Jeremy 2007 Why we all stink as intuitive psychologists the false consensus bias

In PsyBlog [online] PsyBlog [cit 2018-01-18] Dostupneacute na httpsgooglMiU9MQ

DIAZ Alejandro 2008 Through the Google goggles sociopolitical bias in search engine

design In SPINK Amanda a Michael ZIMMER eds Web search multidisciplinary

perspectives [online] Berlin Springer [cit 2018-03-02] ISBN 978-3-540-75829-7

Dostupneacute na httpsgooglcVbXco

EDWARDS Kari a Edward SMITH 1996 A disconfirmation bias in the evaluation of ar-

guments In Journal of Personality and Social Psychology [online] Washington Ameri-

can Psychological Association 71(1) s 5-24 [cit 2018-01-16] ISSN 1939-1315

Dostupneacute na httpsgooglBT56eb

EPIC online guide to practical privacy tools 2018 In epicorg [online] Washington Elec-

tronic Privacy Information Center [cit 2018-03-06] Dostupneacute na httpsgooglLPf2nM

Facebook advertising policies homophobic 2010 In AccuraCast SearchStarz Blog [online]

London AccuraCast [cit 2018-02-12] Dostupneacute na httpsgooglY54pem

FEILER Lauren Jacob GOEREE a Leeat YARIV 2006 An experimental study of selective

exposure [online] Pasadena California Institute of Technology [cit 2018-01-09]

Dostupneacute na httpsgooglT6qE1X

FESTINGER Leon 1962 A theory of cognitive dissonance Stanford Stanford university

press ISBN 9780804709118

67

FRIEDMAN Batya a Helen NISSENBAUM 1996 Bias in Computer Systems In ACM

Transactions on Information Systems [online] New York Association for Computing

Machinery 14(3) s 330ndash347 [cit 2018-03-01] ISSN 1046-8188 Dostupneacute na

httpsgooglTNJA7E

GANS Herbert 2004 Deciding whatrsquos news a study of CBS evening news NBC nightly

news Newsweek and Time Evanston Northwestern University Press ISBN

0810122375

GARCIA-MOLINA Hector Georgia KOUTRIKA a Aditya PARAMESWARAN 2011

Information seeking convergence of search recommendations and advertising In

Communications of the ACM [online] New York ACM 54(11) s 121-130 [cit 2018-

02-26] ISSN 0001-0782 Dostupneacute na httpsgooglYDdgxt

GAUCH Susan et al 2007 User profiles for personalized information access In BRUSI-

LOVSKY Peter Alfred KOBSA a Wolfgang NEJDL eds The Adaptive Web [online]

Berlin Springer vol 4321 s 54ndash89 [cit 2018-02-02] ISBN 978-3-540-72079-9

Dostupneacute na httpsgooglsGg456

GILLESPIE Tarleton 2012 Can an Algorithm be Wrong In Limn [online] [cit 2018-03-

10] Dostupneacute na httpsgoogldcZWuL

GOLDMAN Eric 2006 Search engine bias and the demise of search engine utopianism

In Yale Journal of Law amp Technology [online] New Haven Yale Law School s 188-

200 [cit 2018-03-04] Dostupneacute na httpsgooglG6eLoy

GRANOVETTER Mark 1981 The strength of weak ties a network theory revisited In

Sociological Theory [online] Washington American Sociological Association 1(6)

s 201-233 [cit 2018-03-05] ISSN 1467-9558 Dostupneacute na httpsgooglokp3Re

Hashtags and brand presence [online] 2013 Sittingbourne UkNetMonitor [cit 2018-03-

09] Dostupneacute na httpsgooglbxP9K3

HIGHTOWER Ross a Lutfus SAYEED 1995 The impact of computer-mediated communi-

cation systems on biased group discussion In Computers in Human Behavior [online]

Amsterdam Elsevier 11(1) s 33-44 [cit 2018-01-24] ISSN 0747-5632 Dostupneacute na

httpsgooglL6WX6w

HILBERT Martin 2012 Toward a synthesis of cognitive biases how noisy information

processing can bias human decision making In Psychological Bulletin [online] Wash-

ington American Psychological Association 138(2) s 211ndash237 [cit 2018-01-31] ISSN

1939-1455 Dostupneacute na httpsgoogla9ijqs

HOLT Richard 2004 Dialogue on the internet language civic identity and computerndash

mediated communication Westport Praeger ISBN 9781567506792

HOURAN James a Rense LANGE 2001 Hauntings and poltergeists multidisciplinary

perspectives Jefferson McFarland ISBN 0786409843

Is your browser safe against tracking 2016 In Panopticlick [online] San Francisco Elec-

tronic Frontier Foundation [cit 2018-03-10] Dostupneacute na httpsgooglDgWVVR

JOACHIMS Thorsten a Filip RADLINSKI 2007 Search engines that learn from implicit

feedback In Computer [online] Washington IEEE Computer Society 40(8) s 34ndash40

[cit 2018-02-14] ISSN 0018-9162 Dostupneacute na httpsgooglHaAqE7

KAMPALA copy2015 Facebook not an information bubble-researchers In Daily Monitor

[online] SyndiGate Media [cit 2018-02-16] Dostupneacute na httpsgoogloEzKCt

68

KARLSEN Rune et al 2017 Echo chamber and trench warfare dynamics in online debates

In European Journal of Communication [online] London SAGE Publications 32(3) s

257-273 [cit 2017-12-16] ISSN 1460-3705 Dostupneacute na httpsgoogleDFF2z

KINCAID Jason 2010 EdgeRank the secret sauce that makes Facebookrsquos news feed tick

In TechCrunch [online] TechCrunch [cit 2018-02-20] Dostupneacute na

httpsgoogl9asdhZ

KLEIN Jacob 2011 A Web marketerrsquos guide to Reddit In Distilled [online] London

Distilled [cit 2018-03-13] Dostupneacute na httpsgooglHpVUta

KLIMAN-SILVER Chloe et al 2015 Location location location the impact of geoloca-

tion on web search personalization [online] New York ACM [cit 2018-02-06] ISBN

978-1-4503-3848-6 Dostupneacute na httpsgoogl7t3d52

KNIGHT Will 2012 Google hopes to make friends with a more social search In Technol-

ogy Review [online] Cambridge MIT Technology Review [cit 2018-03-06] Dostupneacute

na httpsgooglvLkLiN

LAVIE Talia et al 2010 User attitudes towards news content personalization In Interna-

tional Journal of Human-Computer Studies [online] Amsterdam Elsevier 68(8) s 483ndash

495 [cit 2018-02-28] ISSN 1071-5819 Dostupneacute na httpsgoogl51y7Qg

LAZER David 2015 The rise of the social algorithm In Science [online] Washington

American Association for the Advancement of Science 348(6239) s 1090-1091 [cit

2018-02-04] ISSN 1095-9203 Dostupneacute na httpsgoogl8tdz9v

LOCKWOOD Ben 2015 Confirmation bias media slant and electoral accountability

[online] Coventry University of Warwick [cit 2018-01-07] Dostupneacute na

httpsgooglYCwk8a

LORD Charles Lee ROSS a Mark LEPPER 1979 Biased assimilation and attitude polari-

zation the effects of prior theories on subsequently considered evidence In Journal of

Personality and Social Psychology [online] Washington American Psychological Asso-

ciation 37(11) s 2098-2109 [cit 2018-01-17] ISSN 1939-1315 Dostupneacute na

httpsgooglRxQXC3

LU Yang 2007 The human in human information acquisition understanding gatekeeping

and proposing new directions in scholarship In Library amp information science research

[online] Amsterdam Elsevier 29(1) s 103ndash123 [cit 2018-02-01] ISSN 0740-8188

Dostupneacute na httpsgooglKXF8Yi

LUM Nick 2017 Tools for bursting your filter bubble In Medium [online] Medium [cit

2018-03-12] Dostupneacute na httpsgooglWByPv3

METZ Cade 2011 Google contradicts own counsel in face of antitrust probe admits exist-

ence of search algorithm whitelists In The Register [online] London Situation Publish-

ing [cit 2018-03-16] Dostupneacute na httpgoogl1pL254

MOWSHOWITZ Abbe a Akira KAWAGUCHI 2002 Bias on the web In Communica-

tions of the ACM [online] New York Association for Computing Machinery 45(9) s

56ndash60 [cit 2018-02-13] ISSN 0001-0782 Dostupneacute na httpsgooglLQvAiW

MUTZ Diana a Lori YOUNG 2011 Communication and public opinion plus ca change

In Public opinion Quarterly [online] Oxford Oxford University Press 75(5) s 1018ndash

1044 [cit 2018-01-30] ISSN 1537-5331 Dostupneacute na httpsgooglm4VnoF

NISSENBAUM Helen a Lucas INTRONA 2000 Shaping the Web why the politics of

search engines matters In The Information Society [online] London Taylor amp Francis

69

Online 16(3) s 169ndash185 [cit 2018-03-12] ISSN 0197-2243 Dostupneacute na

httpsgoogldULVzE

NOELLE-NEUMANN Elisabeth 1974 The spiral of silence a theory of public opinion In

Journal of Communication [online] New York Oxford University Press 24(2) s 43ndash51

[cit 2018-04-13] ISSN 1460-2466 Dostupneacute na httpsgoogloE5RPF

PARISER Eli 2011 The filter bubble what the internet is hiding from you London Penguin

Books [cit 2017-12-15] ISBN 978-0-670-92038-9

PRAKASH Sneha 2016 Filter bubble how to burst your filter bubble In International

Journal Of Engineering And Computer Science [online] Mandsaur Valley International

5(10) s 18321-18325 [cit 2018-02-27] ISSN 2319-7242 Dostupneacute na

httpsgoogl6PcFGr

PRASAD Rajendra 2012 Comparison of data mining and web mining In International

Journal of Data Warehousing and Mining [online] Hershey IGI Global 2(1) s 34-39

[cit 2017-11-19] ISSN 1548-3932 Dostupneacute na httpsgooglWjYnTC

ROBERT Henry 2011 Robertrsquos rules of order 11th ed Cambridge Da Capo Press ISBN

978-0-306-82021-2

ROSS Lee David GREENE a Pamela HOUSE 1976 The ldquofalse consensus effectrdquo an ego-

centric bias in social perception and attribution processes In Journal of Experimental

Social Psychology [online] Amsterdam Elsevier 13(3) s 279-301 [cit 2018-01-19]

ISSN 0022-1031 Dostupneacute na httpsgooglEQz1XT

RUBINSTEIN Ira Ronald LEE a Paul SCHWARTZ 2008 Data mining and internet profil-

ing emerging regulatory and technological approaches In University of Chicago Law

Review [online] Chicago University of Chicago Law School s 261-285 [cit 2018-03-

02] ISSN 1939-859X Dostupneacute na httpsgooglZMNnn2

SALIHEFENDIC Amir 2010 How Reddit ranking algorithms work In Medium [online]

Medium [cit 2018-03-15] Dostupneacute na httpsgooglhgbngw

SHOEMAKER Pamela a Tim VOS 2009 Gatekeeping theory New York Routledge

ISBN 0415981395

SMITH Graham 2001 Taking deliberation seriously institutional design and green politics

In Environmental Politics [online] London Taylor amp Francis Online 10(3) s 72ndash93

[cit 2018-02-10] ISSN 1743-8934 Dostupneacute na httpsgooglFfE6GH

SMITH Marc 1992 Voices from the WELL the logic of the virtual commons [online] Los

Angeles UCLA [cit 2018-03-10] Dostupneacute na httpsgooglX2sxmx

STRAUS Murray 2007 Processes explaining the concealment and distortion of evidence

on gender symmetry in partner violence In European Journal on Criminal Policy and

Research [online] Berlin Springer 74(13) s 227-232 [cit 2018-01-26] ISSN 1572-

9869 Dotupneacute na httpsgoogl1BGXLu

SUNSTEIN Cass 1999 The Law of Group Polarization [online] Chicago University of

Chicago Law School [cit 2018-01-23] Dostupneacute na httpsgooglz1gr5E

SUNSTEIN Cass 2001 Republiccom Princeton Princeton University Press ISBN

0691070253

To trend or not to trend 2010 In Twitter Blog [online] San Francisco Twitter Inc [cit

2018-03-07] Dostupneacute na httpsgooglYXF8eL

TSUR Oren a Ari RAPPOPORT 2012 Whatrsquos in a hashtag Content based prediction of

the spread of ideas in microblogging communities In ADAR Eytan a Jaime TEEVAN

70

eds Proceedings of the fifth ACM international conference on Web search and data min-

ing [online] New York Association for Computing Machinery s 643-652 [cit 2018-03-

08] ISBN 978-1-4503-0747-5 Dostupneacute na httpsgoogl3G4p7h

TYNAN Dan 2012 How companies buy Facebook friends likes and buzz In PCWorld

[online] San Francisco International Data Group [cit 2018-03-14] Dostupneacute na

httpsgooglKQrNNi

UPBIN Bruce 2011 Facebook ushers in era of new social gestures In Forbes [online]

New York Forbes [cit 2018-02-19] Dostupneacute na httpsgoogltu6p2n

VAUGHAN Liwen a Mike THELWALL 2004 Search engine coverage bias evidence and

possible causes In Information Processing amp Management [online] Amsterdam Else-

vier 40(4) s 693ndash707 [cit 2018-03-03] ISSN 0306-4573 Dostupneacute na

httpsgooglScC1LB

VICARIO Michela et al 2016 The spreading of misinformation online In Proceedings of

the National Academy of Sciences [online] Washington National Academy of Sciences

113(3) s 554-559 [cit 2018-02-10] ISSN 1091-6490 Dostupneacute na

httpsgooglUibJe2

WELL Lita van a Lambegraver ROYAKKERS 2004 Ethical issues in web data mining In Ethics

and Information Technology [online] Dordrecht Kluwer Academic Publishers 6(2) s

129-140 [cit 2017-12-20] ISSN 1572-8439 Dostupneacute na httpsgooglja2bxs

WILLIAMS Paige Margaret KERN a Lea WATERS 2016 Exploring selective exposure

and confirmation bias as processes underlying employee work happiness an intervention

study In Frontiers in Psychology [online] Lausanne Frontiers Media [cit 2018-01-15]

ISSN 1664-1078 Dostupneacute na httpsgoogltH915E

WINTER Annet 2015 How to escape the Filter bubble are you at the helm [online] [cit

2018-03-04] Dostupneacute na httpsgoogleQk3dD

YUE Yisong Rajan PATEL a Hein ROEHRIG 2010 Beyond position bias examining

result attractiveness as a source of presentation bias in clickthrough data In RAPPA

Michael a Paul JONES eds Proceedings of the 19th international conference on World

wide web [online] New York ACM s 1011-1018 [cit 2018-02-15] ISBN 978-1-

60558-799-8 Dostupneacute na httpsgoogljTFNfo

ZOLLO Fabiana et al 2015 Emotional Dynamics in the Age of Misinformation In PLOS

One [online] San Francisco Public Library of Science 10(9) [cit 2018-02-23] ISSN

1932-6203 Dostupneacute na httpsgooglMzmt3J

Žiadosti od vlaacuted o odstraacutenenie obsahu [2017] In Informaacutecie o transparentnosti [online]

Mountain View Google [cit 2018-03-17] Dostupneacute na httpsgooglW7Eo9w

Resumeacute

FAKTORY VZNIKU INFORMAČNYacuteCH FILTRAČNYacuteCH BUBLIacuteN

Tomaacuteš Mirga Andrea Hrčkovaacute

Problematika informačnyacutech filtračnyacutech bubliacuten rezonuje v zahraničnyacutech odbornyacutech kruhoch od roku

2011 kedy sa ňou ako prvyacute začal zaoberať Eli Parizer V jeho poniacutemaniacute ide o negatiacutevny docircsledok

implicitnej personalizaacutecie obsahu na sociaacutelnych sieťach a vo vyhľadaacutevaciacutech naacutestrojoch K algoritmic-

kej filtraacutecii obsahu dochaacutedza z docircvodu selekcie a prezentaacutecie informaacuteciiacute na zaacuteklade predpokladanyacutech

potrieb a zaacuteujmov použiacutevateľa Preto sa začala objavovať kritika že personalizovaneacute weboveacute služby

71

mocircžu svojich použiacutevateľov uzatvaacuterať do takzvanyacutech filtračnyacutech bubliacuten ich vlastnyacutech presvedčeniacute Infor-

mačneacute spraacutevanie použiacutevateľa tak definuje jeho informačnyacute horizont v raacutemci určitej personalizovanej

služby Riziko negatiacutevnych dopadov na jednotlivca aj spoločnosť rastie najmauml pri virtuaacutelnych skupinaacutech

použiacutevateľov debatujuacutecich o kontroverznyacutech teacutemach V priacutespevku vymedzujeme a vizualizujeme zaacute-

kladnuacute terminoloacutegiu suacutevisiacu s problematikou informačnyacutech filtračnyacutech bubliacuten a tiež technologickeacute

a kognitiacutevne faktory a skreslenia vplyacutevajuacutece na ich vznik

Summary

THE ORIGIN AND CONSEQUENCES OF INFORMATION FILTER BUBBLES

Tomaacuteš Mirga Andrea Hrčkovaacute

Information filter bubbles are understood as negative consequences of implicit personalization of the

content on social networks and in search engines Algorithmic content filtering occurs due to the selec-

tion and presentation of information based on the expected needs and interests of the users This is why

criticism has emerged that personalized web services can result in the so-called filter bubbles of usersrsquo

own convictions Thus the userrsquos information behavior forms his information horizon within a particu-

lar personalized service The risk of negative impacts on individuals and companies is growing espe-

cially among virtual user groups debating controversial issues In this paper we define and visualize

the basic terminology related to the problem of information filter bubbles as well as the technological

and cognitive factors and biases affecting the origin of this phenomenon

72

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

KVALITATIacuteVNY VYacuteSKUM DEPERSONALIZAacuteCIE

MORAacuteLNEHO AGENTA V ONLINE PROSTREDIacute

(FENOMENOGRAFICKAacute ANALYacuteZA)

Františka Novaacutekovaacute

Uacutevod

V suacutečasnosti sa kladie docircraz na rozviacutejanie technologickyacutech zručnostiacute ako suacutečasti počiacuteta-

čovej gramotnosti Považujeme však za potrebneacute zdocircrazniť aj vyacuteznam kompetenciiacute tzv mo-

raacutelnej gramotnosti ktoraacute usmerniacute využiacutevanie technickyacutech zručnostiacute tyacutem spraacutevnym smerom

t j pre dobro spoločnosti Spolu s technologickyacutemi zručnosťami je potrebneacute rozviacutejať aj schop-

nosti ako empatia starostlivosť tolerancia zodpovednosť a predstavivosť a to už v detskom

veku (Clouder 2015) Nedostatočne rozvinuteacute alebo využiacutevaneacute schopnosti moraacutelnej gramot-

nosti sa negatiacutevne prejavujuacute nielen v offline prostrediacute fyzickom svete ale aj v internetovom

online prostrediacute S negatiacutevnymi prejavmi ako suacute uacutetočneacute vyjadrenia nenaacutevistneacute komentaacutere

napaacutedanie kyberšikana sa v online prostrediacute stretaacutevame na dennej baacuteze Online prostredie je

prepojeneacute s offline prostrediacutem vychaacutedza z neho ale maacute svoje špecifikaacute ktoreacute ho od offline

sveta odlišujuacute Tieto špecifikaacute (a ineacute priacutečiny ktoreacute suacute napr psychologickeacuteho charakteru) spocirc-

sobujuacute že použiacutevateľ sa v online prostrediacute mocircže spraacutevať negatiacutevnejšie než v offline prostre-

diacute Rozdiely v spraacutevaniacute použiacutevateľa v online prostrediacute v porovnaniacute s jeho offline verziou

poukazujuacute na fenomeacuten tzv depersonalizaacutecie ktoryacute je hlavnou teacutemou člaacutenku Depersonalizaacute-

cia bola skuacutemanaacute predovšetkyacutem v kontexte psycholoacutegie nie však v kontexte informačnej

etiky Cieľom vyacuteskumu realizovaneacuteho ako suacutečasť dizertačnej praacutece (Novaacutekovaacute 2018) bolo

fenomeacuten depersonalizaacutecie čo najucelenejšie opiacutesať Na tomto mieste prezentujeme hlavneacute

zistenia predovšetkyacutem druhej časti vyacuteskumu a to fenomenografickej analyacutezy

1 Etickyacute kontext vyacuteskumu

S probleacutemom depersonalizaacutecie sme sa stretli v knihe Luciana Floridiho The Ethics of In-

formation (2013) Autor knihy rozoberaacute negatiacutevne javy ktoreacute sa vyskytujuacute v online prostrediacute

v kontexte oblasti informačnej etiky Informačnaacute etika je z hľadiska životneacuteho cyklu infor-

maacutecie oblasťou bdquomoraacutelky uplatňovanej pri vzniku šiacutereniacute transformaacutecii ukladaniacute vyhľadaacute-

vaniacute využiacutevaniacute a organizaacutecii informaacuteciiacuteldquo (Janoš 1993) Buchanan a Henderson ju definujuacute

ako aplikaacuteciu etickej teoacuterie na informaacutecie (2009) podľa Steinerovej (2014) sa tyacuteka informač-

neacuteho spraacutevania tvorcov použiacutevateľov a informačnyacutech profesionaacutelov ktoreacute je založeneacute na

systeacuteme hodnocirct pri rozhodovaniacute a riešeniacute probleacutemov v oblasti využiacutevania informaacuteciiacute Mocircže

73

sa skuacutemať na teoretickej uacuterovni alebo na uacuterovni aplikovanej vedy Informačnaacute etika je oblas-

ťou ktoraacute sa tyacuteka etickyacutech aspektov suacutevisiacich s informaacuteciami preto s ňou uacutezko suacutevisiacute aj

depersonalizaacutecia ktoraacute v sebe zahŕňa aj neetickeacute spraacutevanie použiacutevateľa v online prostrediacute

Podľa Floridiho spočiacuteva depersonalizaacutecia v tom že použiacutevateľ mocircže vniacutemať svoje akti-

vity v online prostrediacute ako hranie počiacutetačovej hry alebo ako intelektuaacutelnu vyacutezvu bdquorole-playldquo

a nie ako čin s vaacutežnymi naacutesledkami ktoryacute potenciaacutelne mocircže mať negatiacutevny vplyv na ostat-

nyacutech použiacutevateľov Depersonalizaacuteciu vniacutema predovšetkyacutem ako vyacutesledok anonymity činnostiacute

kedy je spraacutevanie použiacutevateľa vniacutemaneacute iba ako mikroskopickyacute okrajovyacute komponent akciiacute

ktoreacute suacute širšie a komplexnejšie (Floridi 2013 cit podľa Novaacutekovaacute 2018) Priacutečinou je podľa

neho nemateriaacutelny charakter online prostredia virtuaacutelna interakcia s použiacutevateľmi ktoriacute suacute

bdquobez tvaacutereldquo

Ako už bolo spomiacutenaneacute L Floridi opisuje depersonalizaacuteciu v kontexte informačnej

etiky vniacutema ju ako fenomeacuten uacutezko suacutevisiaci predovšetkyacutem s etickou rovinou celeacuteho probleacute-

mu depersonalizaacuteciu uacutezko prepaacuteja s moraacutelnymi probleacutemami depersonalizaacutecia je vyacutesledkom

neuvedomovania si možnyacutech naacutesledkov moraacutelnych činov Obeťou alebo akteacuterom depersona-

lizaacutecie je podľa neho tzv moraacutelny agent ktoryacute definuje ako bdquointeraktiacutevny autonoacutemny a pri-

spocircsobiteľnyacute systeacutem ktoryacute mocircže vykonať moraacutelne činyldquo Interaktivitu vniacutema ako situaacuteciu

kedy systeacutem a jeho okolie na seba navzaacutejom pocircsobia a autonoacutemnosť vysvetľuje ako schop-

nosť systeacutemu zmeniť svoj stav nezaacutevisle od svojho okolia Prispocircsobivosť znamenaacute že mo-

raacutelny agent je systeacutemom schopnyacutem učiť sa na zaacuteklade vlastnyacutech skuacutesenostiacute Docircsledkom

moraacutelneho činu je moraacutelne dobro alebo zloldquo (Floridi 2004 cit podľa Novaacutekovaacute 2018) Za

moraacutelnych agentov považuje aj bdquoumelyacutech agentovldquo teda digitaacutelnych agentov sociaacutelnych

agentov (spoločnosti firmy) a hybridneacute systeacutemy ktoreacute mocircžu tvoriť technologickeacute systeacutemy

a ľudia Vo vyacuteskume a dizertačnej praacuteci sme sa však zaoberali ľudskyacutem moraacutelnym agentom

ktoryacute je zaacuteroveň použiacutevateľom a dennodenne traacutevi svoj voľnyacute čas v online prostrediacute Zaacuteroveň

sme na skuacutemanyacute probleacutem depersonalizaacutecie nahliadali z pohľadu informačnej etiky zaoberali

sme sa teda aj jej moraacutelnym kontextom Otaacutezky pološtruktuacuterovanyacutech rozhovorov boli formu-

lovaneacute tak aby odraacutežali aj etickuacute rovinu celeacuteho probleacutemu

Depersonalizaacutecia poukazuje na rozdiely v spraacutevaniacute moraacutelneho agenta v online prostrediacute

v porovnaniacute s offline prostrediacutem z moraacutelneho hľadiska (Novaacutekovaacute 2018) Joinson (2007)

tieto rozdiely v spraacutevaniacute popiacutesal nasledovne bdquoKeď suacute online tak dokaacutežu bez hanby flirto-

vať zatiaľ čo offline suacute neuveriteľne hanbliviacuteldquo Tento koncept sa v odbornej literatuacutere v oblasti

psycholoacutegie vyskytuje aj pod naacutezvami ako online disinhibiacutecia alebo online disinhibičnyacute efekt

Jeho skuacutemaniacutem sa zaoberajuacute napr Suler (2004) a Joinson (2007) V oblasti sociaacutelnej psycho-

loacutegie sa zase mocircžeme stretnuacuteť s priacutebuznyacutem pojmom tzv moraacutelneho odpuacutetania ktoryacute zahŕňa

moraacutelne činy pri ktoryacutech mocircžu ale nemusia byť zahrnuteacute sebaregulačneacute mechanizmy (Ban-

dura 2002) V oblasti informačnej etiky sa použiacuteva už spomiacutenanyacute pojem depersonalizaacutecie

ktoryacute naznačuje odpuacutetanie akteacutera moraacutelneho agenta od moraacutelneho činu a jeho naacutesledkov

Medzi moraacutelnym agentom a moraacutelnym činom sa vytvaacutera vzdialenosť ktoruacute podľa Dreyfusa

(2009) nie je možneacute prekonať nijakyacutemi technologickyacutemi prostriedkami Interakcia a neustaacutela

spaumltnaacute vaumlzba na internete mocircžu spocircsobiť že moraacutelny agent maacute pocit že je priamo v kontakte

s objektmi s ktoryacutemi komunikuje aj napriek tomu je však staacutele na pozadiacute pocit nereaacutelnosti

ktoraacute podkopaacuteva pocit bdquopriamej priacutetomnostildquo

Na zaacuteklade Floridiho (2013) modelu moraacutelneho činu v infosfeacutere sme vytvorili model

depersonalizaacutecie moraacutelneho agenta od naacutesledkov činu v online prostrediacute ktoryacute je zobrazenyacute

na obr 1 Depersonalizaacuteciu vniacutemame aj ako vzdialenosťbarieacuteru medzi moraacutelnym agentom

ktoryacute je pocircvodcom moraacutelneho činu a priacutejemcom moraacutelneho činu alebo jeho naacutesledkami

Kľuacutečovyacutem pojmom je aj otaacutezka zodpovednosti Moraacutelny čin je tak zobrazenyacute ako informač-

74

naacute interakcia ktorej entity suacute moraacutelny agent (1) priacutejemca akcie (2) informačnaacute interakcia

charakteristiky agenta a priacutejemcu moraacutelneho činu (3) kontext ktoryacutem je (relatiacutevne anonym-

neacute) online prostredie (4) a barieacutera medzi nimi ktorou je depersonalizaacutecia (5) Depersonalizaacute-

cia je tak zobrazenaacute ako suacutečasť moraacutelneho činu Vo vyacuteskume sme sa zaoberali predovšetkyacutem

interakciou medzi moraacutelnym agentom a priacutejemcom moraacutelneho činu naacutesledkami jeho činov

v smere od moraacutelneho agenta k priacutejemcovi

Obr 1

Zobrazenie depersonalizaacutecie moraacutelneho agenta v online prostrediacute (Novaacutekovaacute 2018)

2 Metodoloacutegia vyacuteskumu

Cieľom vyacuteskumu bolo čo najucelenejšie analyzovať fenomeacuten depersonalizaacutecie ale nie-

len jeho negatiacutevnych ale aj možnyacutech pozitiacutevnych prejavov v kontexte informačnej etiky

Ako metoacutedu zberu daacutet sme využili pološtruktuacuterovaneacute rozhovory Tuacuteto metoacutedu sme zvolili

kvocircli možnosti odhaliť ňou postoj respondenta do hĺbky overiť ho vhodne zvolenyacutemi otaacutez-

kami ktoreacute nemusia byť vždy presne štruktuacuterovaneacute ale priamo reagujuacute na odpovede respon-

denta Otaacutezky rozhovorov sme rozdelili do nasledujuacutecich zaacutekladnyacutech okruhov otaacutezky zame-

raneacute na ziacuteskanie faktografickyacutech uacutedajov (č 1 ndash 3) otaacutezky tyacutekajuacutece sa negatiacutevnych javov na

internete (č 4 ndash 5) otaacutezky tyacutekajuacutece sa negatiacutevnych a pozitiacutevnych prejavov depersonalizaacutecie

(č 6 ndash 8) a otaacutezky tyacutekajuacutece sa moraacutelnych hodnocirct na internete (č 9 ndash 10)

Rozhovory boli zaznamenaacutevaneacute na diktafoacuten so suacutehlasom všetkyacutech respondentov a boli

anonymizovaneacute naacutesledne prepiacutesaneacute v plnom zneniacute Ziacuteskaneacute daacuteta boli spracovaneacute dvojakou

analyacutezou obsahovou a fenomenografickou Na tomto mieste predstaviacuteme predovšetkyacutem

vyacutesledky fenomenografickej analyacutezy Obsahovaacute analyacuteza poskytla zaujiacutemaveacute zistenia hlavne

o pozitiacutevnych prejavoch depersonalizaacutecie ktoreacute sa tak potvrdili Bližšie suacute opiacutesaneacute v spomiacute-

nanej dizertačnej praacuteci (Novaacutekovaacute 2018) Fenomenografickaacute analyacuteza zase poskytla ucelenyacute

obraz skuacutemaneacuteho fenomeacutenu a to pomocou určenia jeho rozličnyacutech koncepciiacute spocircsobov jeho

vniacutemania respondentmi Vo vyacuteskume sme sa zaujiacutemali predovšetkyacutem o subjektiacutevne chaacutepanie

naacutesledkov činov moraacutelnym agentom v online prostrediacute a jeho vzťah k zodpovednosti za svo-

je činy v online prostrediacute Vyacuteskumnyacute probleacutem bol skuacutemanyacute predovšetkyacutem v prostrediacute sociaacutel-

nych sietiacute (vaumlčšinou Facebook YouTube) a diskusnyacutech foacuter ktoreacute boli respondentom bez-

prostredne bliacutezke Podmienkou bolo aby na tyacutechto sociaacutelnych sieťach traacutevili respondenti

svoj voľnyacute čas každyacute deň (min 1 hodinu denne)

75

21 Fenomenografickaacute analyacuteza

Považujeme za vhodneacute venovať istuacute pozornosť aj zvolenej metoacutede pomocou ktorej sme

analyzovali ziacuteskaneacute daacuteta a to fenomenografickej analyacuteze keďže je metoacutedou ktoraacute je menej

znaacutemou a menej využiacutevanou v domaacutecom kontexte Cieľom fenomenografickej analyacutezy je

bdquoskuacutemanie rozličnyacutech spocircsobov ktoryacutemi ľudia zažiacutevajuacute aspekty svojho svetaldquo skuacutemanie

kvalitatiacutevnych rozdielov ľudskej skuacutesenosti rozličnyacutech aspektov okoliteacuteho sveta (Bruce 1999

cit podľa Novaacutekovaacute 2018) Podľa Limberga (2008) je fenomenografia o opise veciacute t j ako

sa naacutem javia Taacuteto metoacuteda sa zameriava na skuacutemanie toho ako vniacutemajuacute respondenti infor-

maacutecie docircraz sa pritom kladie na skuacutesenosť použiacutevateľa s určityacutem fenomeacutenom na to ako ho

zažiacuteva Informaacutecia je tak vniacutemanaacute ako dimenzia skuacutesenosti použiacutevateľa Skuacutesenosť s feno-

meacutenom naznačuje schopnosť respondenta rozliacutešiť objekt od jeho prostredia alebo kontextu

a priradiť mu tak vyacuteznam (Limberg 2000) bdquoFenomenografia sa tiež suacutestreďuje na vzťah me-

dzi ľuďmi a ich svetom V raacutemci tohto vzťahu vnuacutetorneacuteho vzťahu sa tvoriacute vyacuteznam a praacuteve

variabilita charakteru tyacutechto vnuacutetornyacutech vyacuteznamov je objektom fenomenografickeacuteho vyacutesku-

muldquo (Bruce 1999 s 10 cit podľa Novaacutekovaacute 2018) Vyacuteznam sa tvoriacute na zaacuteklade skuacutesenosti

preto je to tzv skuacutesenostnyacute vyacuteznam (angl experienced meaning)

Bruce (1999) odporuacuteča tuacuteto metoacutedu využiť predovšetkyacutem vtedy keď je cieľom vyacuteskum-

niacuteka porozumieť svetu z pohľadu niekoho ineacuteho a zaacuteroveň opiacutesať rozličnosť v chaacutepaniacute feno-

meacutenu a tak ho definovať Zameraniacutem sa na rozličnosť fenomeacutenu je možneacute určiť jeho rozlič-

neacute dimenzie ako sa javiacute ľuďom fenomenografia tak poskytuje holistickyacute pohľad na skuacutema-

nyacute fenomeacuten (Limberg 2008) Vyacutehodou tejto metoacutedy je možnosť odhaliť rozličneacute straacutenky

skuacutemaneacuteho fenomeacutenu v zaacutevislosti od toho ako sa javiacute ľuďom alebo ako ho ľudia prežiacutevajuacute

Je to kvalitatiacutevny priacutestup ktoryacute popisuje rozličneacute spocircsoby vniacutemania aspektov okoliteacuteho

sveta Vznikol v 70 rokoch na University of Gothenburg vo Šveacutedsku skupinou vyacuteskumniacute-

kov vedenyacutech F Martonom (Bruce 1999) Taacuteto metoacuteda maacute potenciaacutel pre uplatnenie v praxi

knižničnej a informačnej vedy napr pri dizajne použiacutevateľsky priacutevetivyacutech počiacutetačovyacutech roz-

hraniacute ďalej na zlepšenie služieb v oblasti knižničnej a informačnej vedy na ich rozvoj hod-

notenie a vo vzdelaacutevacej oblasti ndash pri školeniach či už informačnyacutech profesionaacutelov alebo

koncovyacutech použiacutevateľov Všetky tieto aplikaacutecie si vyžadujuacute potrebu skuacutemať rozdiely v chaacute-

paniacute alebo prežiacutevaniacute určiteacuteho fenomeacutenu (Bruce 1999)

Fenomenografia je metoacutedou ktoraacute kladie vysokeacute naacuteroky na vyacuteskumniacutekove analytickeacute

schopnosti keďže je interpretačnyacutem vyacuteskumnyacutem priacutestupom Vyacuteskumniacutek by sa mal v procese

realizaacutecie vyacuteskumu zamerať na odhalenie rozličnosti v koncepciaacutech (Bruce 1999)

Je však potrebneacute rozlišovať medzi fenomenografiou a fenomenoloacutegiou aj keď sa obe

vyacuteskumneacute metoacutedy zameriavajuacute na popis ľudskej skuacutesenosti vyacuteznamnyacutem rozdielom je že

fenomenografia sa zameriava na rocircznorodosť kyacutem fenomenoloacutegia sa suacutestreďuje na podstatu

skuacutemaneacuteho fenomeacutenu (Limberg 2008)

Cieľom fenomenografickeacuteho skuacutemania je odhaliť rozličneacute koncepcie fenomeacutenu ktoreacute

majuacute skupiny použiacutevateľov v určityacutech kontextoch Koncepcia je skuacutesenostnyacutem zažityacutem vyacute-

znamom teda tyacutem že určiacuteme ako vniacutemajuacute respondenti skuacutemanyacute fenomeacuten mocircžeme tak do-

spieť k jeho opiacutesaniu Medzi jednotlivyacutemi koncepciami suacute logickeacute vzťahy ktoreacute tvoria štruk-

turaacutelny raacutemec fenomeacutenu (Bruce 1999) Popis koncepcie mocircže obsahovať aj konkreacutetne citaacutety

ktoryacutemi respondenti opisujuacute rozličneacute koncepcie skuacutemaneacuteho probleacutemu (Bruce 1997)

Vyacutestupom fenomenografickeacuteho vyacuteskumu by mala byť tabuľka obsahujuacuteca kategoacuterie

fenomeacutenu alebo tzv bdquovyacuteslednyacute priestorldquo (z angl outcome space) zahŕňajuacuteci kategoacuterie opisu

fenomeacutenu ktoreacute vyjadrujuacute hlavneacute znaky vyacuteznamu a skuacutesenosti s určityacutem fenomeacutenom a zaacute-

76

roveň vyjadrenie vzťahov medzi jednotlivyacutemi kategoacuteriami (Limberg 2008) Tento vyacuteslednyacute

priestor je tak vyjadreniacutem kolektiacutevnej skuacutesenosti s fenomeacutenom vyacuteskumu (Limberg 2000)

Každaacute kategoacuteria (koncepcia) maacute tzv štrukturaacutelny a referenčnyacute komponent Kategoacuterie

obsahujuacute vyacuteznam teda referenčnyacute komponent toho čo je chaacutepaneacute Zaacuteroveň obsahujuacute zaacute-

kladneacute vzťahy medzi časťami koncepciiacute ktoreacute tvoria štrukturaacutelny komponent toho ako je

niečo chaacutepaneacute Na zaacuteklade štrukturaacutelnych komponentov koncepciiacute je potom vytvorenyacute vyacute-

slednyacute priestor (Bruce 1997)

Validitu fenomenografickeacuteho vyacuteskumu je možneacute zabezpečiť napr jasnyacutem opisom po-

stupu vyacuteskumniacuteka pri analyacuteze daacutet a zaacuteroveň uvaacutedzaniacutem citaacutetov z rozhovorov ktoryacutech cieľom

je identifikovať vyacuteznamneacute charakteristiky určitej kategoacuterie a poukaacutezať na rozdielnosť medzi

jednotlivyacutemi kategoacuteriami a koncepciami (Novaacutekovaacute 2018)

3 Vyacutesledky fenomenografickej analyacutezy

V raacutemci fenomenografickej analyacutezy daacutet sme viacnaacutesobne čiacutetali a analyzovali prepiacutesaneacute

rozhovory potom sme identifikovali vyacuteznamneacute časti odpovediacute respondentov so zreteľom na

vyacuteskumnyacute cieľ Analyacuteze sme podrobili vyacutepovede respondentov ktoriacute v rozhovoroch potvrdi-

li svoju skuacutesenosť (ktoraacute je podmienkou fenomenografickeacuteho vyacuteskumu) s odlišnyacutem spraacuteva-

niacutem v online priestore či už u seba alebo vo svojom najbližšom okoliacute Bolo ich dokopy 16

Vo vyacutepovediach respondentov sa postupne črtali odlišneacute kategoacuterie popisu fenomeacutenu v kto-

ryacutech respondenti opisovali depersonalizaacuteciu zo svojho subjektiacutevneho pohľadu Identifikova-

neacute koncepcie sa u jednotlivyacutech respondentov preliacutenali navzaacutejom sa dopĺňali Vyacutesledkom

analyacutezy je vyacuteslednyacute priestor na obraacutezku 2 v ktorom suacute jednotliveacute koncepcie zobrazeneacute

Koncepciami suacute (Novaacutekovaacute 2018)

koncepcia informačnej etiky (koncepcia kedy je depersonalizaacutecia vniacutemanaacute ako prob-

leacutem uacutezko suacutevisiaci s oblasťou informačnej etiky)

koncepcia vniacutemania informačneacuteho prostredia moraacutelnym agentom (koncepcia kedy je

depersonalizaacutecia vniacutemanaacute predovšetkyacutem ako fenomeacuten online prostredia ktoreacuteho je

suacutečasťou)

psychologickaacute koncepcia (koncepcia kedy je depersonalizaacutecia vniacutemanaacute predovšetkyacutem

ako online disinhibičneacute spraacutevanie)

situačnaacute koncepcia (koncepcia kedy je depersonalizaacutecia vniacutemanaacute prostredniacutectvom

konkreacutetnych situaacuteciiacute v ktoryacutech sa odohraacuteva a ich špecifiacutek)

sociaacutelna koncepcia (koncepcia kedy je depersonalizaacutecia vniacutemanaacute ako probleacutem ktoryacute

je potrebneacute riešiť na globaacutelnej uacuterovni)

Jednotliveacute koncepcie suacute uacutezko prepojeneacute naznačuje to aj tvar paumlťuholniacuteka ktoryacute konce-

p-cie vytvaacuterajuacute Tvoria jeden celok Koncepcia informačnej etiky je uacutezko prepojenaacute s kon-

cepciou informačneacuteho prostredia ale aj s psychologickou koncepciou Situačnaacute koncepcia

zase hraničiacute s koncepciou informačneacuteho prostredia pretože vzťahy medzi nimi suacute asi najuž-

šie Hranice medzi nimi suacute priacutetomneacute ale zaacuteroveň suacute do istej miery prepojeneacute

Identifikovali sme zaacuteroveň dva zaacutekladneacute prejavy depersonalizaacutecie pozitiacutevny a negatiacutev-

ny prejav ktoreacute suacute priacutetomneacute vo všetkyacutech koncepciaacutech Okrem pozitiacutevnych prejavov považu-

jeme za docircležiteacute zdocircrazniť aj vyacuteznam emoacuteciiacute ktoreacute sa objavovali vo všetkyacutech koncepciaacutech

ale obzvlaacutešť v koncepcii informačnej etiky Preto suacute emoacutecie vymedzeneacute osobitne ako kompo-

nent informačnej etiky Priacutetomnosť emoacuteciiacute sme však zaznamenali vo všetkyacutech koncepciaacutech

77

preto suacute emoacutecie podložiacutem paumlťuholniacuteka ktoryacute zobrazuje koncepcie depersonalizaacutecie moraacutel-

neho agenta v online prostrediacute

Obr 2

Koncepcie depersonalizaacutecie moraacutelneho agenta v online prostrediacute (Novaacutekovaacute 2018)

31 Koncepcia informačnej etiky

Koncepcia informačnej etiky bola priacutetomnaacute v odpovedi každeacuteho respondenta Odpove-

de respondentov boli často aj citovo zafarbeneacute a naznačovali tak vyacuteznam ktoryacute etickej kon-

cepcii pripisujuacute Koncepcia informačnej etiky obsahuje tieto komponenty

zodpovednosť

absencia negatiacutevnych sankciiacute

dodržiavanie odlišnyacutech moraacutelnych zaacutesad v online prostrediacute

anonymita

neuvedomovanie si negatiacutevnych naacutesledkov činov na priacutejemcu

prisudzovanie malej vaacutehy činom v online prostrediacute

vniacutemanie človeka ako bdquoentityldquo a nie ako ľudskej bytosti

tvorba online identiacutet

rola emoacuteciiacute

pri dodržiavaniacute moraacutelnych zaacutesad

nevniacutemanie emoacuteciiacute priacutejemcu moraacutelneho činu

citoveacute zapojenie

Komponenty tvoria štrukturaacutelny raacutemec koncepcie Referenčnyacutem (vyacuteznamovyacutem) raacutemcom

koncepcie je vniacutemanie depersonalizaacutecie v online prostrediacute respondentmi ako komplexneacuteho

etickeacuteho probleacutemu ktoryacute v sebe zahŕňa vyššie uvedeneacute komponenty Komponent zodpoved-

78

nosti je zaacutekladnyacutem komponentom koncepcie informačnej etiky Tak ako sa to ukazuje aj

v odbornej literatuacutere zodpovednosť uacutezko suacutevisiacute s depersonalizaacuteciou moraacutelneho agenta v on-

line prostrediacute je akoby v jadre celej koncepcie ostatneacute komponenty suacute na ňu uacutezko naviazaneacute

Respondenti sa v suacutevislosti so zodpovednosťou vyjadrovali najmauml k negatiacutevnym sankciaacutem

ktoreacute pocircvodcu činu v online prostrediacute mocircžu alebo nemusia postihnuacuteť čo maacute vplyv na jeho

odlišneacute spraacutevanie Zodpovednosť za činy v online prostrediacute je podľa respondentov veľmi

uacutezko prepojenaacute buď s negatiacutevnymi sankciami ktoreacute hrozia (alebo nehrozia) zo strany spoloč-

nosti alebo s moraacutelnymi zaacutesadami jednotlivca Odpovede respondentov naznačujuacute že zodpo-

vednosť je ďalej prepojenaacute aj s anonymitou v online prostrediacute naacutesledkom ktorej mocircže mať

pocircvodca činu dojem že zodpovednosť za svoje činy nenesie Neuvedomenie si možnyacutech

negatiacutevnych naacutesledkov činu na priacutejemcu je komponent etickej koncepcie kedy sa moraacutelny

agent v online prostrediacute spraacuteva odlišne aj v docircsledku toho že si neuvedomuje akyacute negatiacutevny

dopad mocircže mať jeho konanie na okolie Zaacuteroveň prisudzuje svojim činom v online prostrediacute

iba maluacute vaacutehu Online prostredie je špecifickeacute čo sa potvrdzuje aj v tomto priacutepade kedy mo-

raacutelny agent nemusiacute vniacutemať že komunikuje s ľudskou bytosťou ndash tento komponent respondent

R4 opiacutesal nasledovne bdquoKeby si ľudia uvedomili že debatujuacute s človekom a nielen s entitou

tak to by bolo veľmi dobreacuteldquo Komponent tvorby online identiacutet naznačuje to že online identita

ovplyvňuje spraacutevanie moraacutelneho agenta v online prostrediacute a mocircže byť tak prostriedkom reali-

zaacutecie depersonalizovaneacuteho spraacutevania

Vyacuteznamnyacutem komponentom ktoryacute podobne ako zodpovednosť možno pozorovať na

pozadiacute ostatnyacutech už spomenutyacutech komponentov etickej koncepcie je komponent emoacuteciiacute Vo

vyacuteskume sa ukaacutezalo že emoacutecie suacute uacutezko prepojeneacute s rozhodovaniacutem moraacutelneho agenta v otaacutez-

kach moraacutelnych činov Ďalej nemožnosť vniacutemať v dostatočnej miere emoacutecie priacutejemcu činu

tiež ovplyvňuje spraacutevanie moraacutelneho agenta ktoreacute tak mocircže byť negatiacutevnejšie a napokon je

docircležiteacute spomenuacuteť aj citoveacute zapojenie ktoreacute plniacute v raacutemci depersonalizovaneacuteho spraacutevania

vyacuteznamnuacute uacutelohu Priacutetomnosť emoacuteciiacute či citoveacute zapojenie mocircžeme pozorovať aj v priacutepadoch

pozitiacutevnej depersonalizaacutecie Citoveacute prežiacutevanie dobryacute pocit je motivaacuteciou takeacutehoto konania

ktoreacuteho cieľom je zlepšiť psychickyacute a emocionaacutelny stav priacutejemcu činu Dobryacute pocit z pomo-

ci niekomu kto to potrebuje je zaacuteroveň aj vnuacutetornou motivaacuteciou

32 Koncepcia vniacutemania informačneacuteho prostredia moraacutelnym

agentom

V raacutemci tejto koncepcie je depersonalizovaneacute spraacutevanie vniacutemaneacute predovšetkyacutem ako

spraacutevanie suacutevisiace s charakteristikami informačneacuteho prostredia v ktorom sa odohraacuteva Re-

ferenčnyacutem (vyacuteznamovyacutem) raacutemcom koncepcie je vniacutemanie depersonalizovaneacuteho spraacutevania

v online prostrediacute ako fenomeacutenu ktoryacute je determinovanyacute predovšetkyacutem online prostrediacutem

v ktorom sa odohraacuteva Zahŕňa v sebe rozličneacute elementy ktoreacute tvoria jej štrukturaacutelny raacutemec

sloboda v online prostrediacute

pocit bezpečia a istoty za počiacutetačom

oddelenie reality v online prostrediacute od reality v offline prostrediacute

fyzickaacute nepriacutetomnosť v online prostrediacute

chyacutebajuacuteca neverbaacutelna komunikaacutecia

chyacutebajuacuteci pocit priacutetomnosti a bliacutezkosti

odlišnaacute skraacutetenaacute a asynchroacutenna komunikaacutecia

79

Komponent slobody v online prostrediacute je komponent podľa ktoreacuteho sa moraacutelny agent

v online prostrediacute bdquociacuteti slobodnejšieldquo naacutesledkom čoho mocircže v online priestore napiacutesať sku-

točne to čo si mysliacute Pocit bezpečia a istoty v online priestore daacuteva moraacutelnemu agentovi

vaumlčšiu slobodu Aj v tejto koncepcii nachaacutedzame prvky pozitiacutevnej depersonalizaacutecie a to

predovšetkyacutem v suacutevislosti s komponentom pocitu bezpečia a istoty v online priestore podľa

ktoreacuteho mocircže byť spraacutevanie moraacutelneho agenta ovplyvneneacute aj pozitiacutevnym spocircsobom Kom-

ponent oddelenia reality v online prostrediacute od reality v offline prostrediacute vyjadruje vniacutemanie

tyacutechto dvoch prostrediacute ako odlišnyacutech akoby virtuaacutelna realita nebola bdquoreaacutelna realitaldquo ako to

opiacutesal Slater (2002) R 23 to vysvetlil nasledovne bdquoČo daacute (použiacutevateľ) do tej siete je inaacute

dimenzia uacuteplne inyacute svet Je to svet mimo mňaldquo Ďalšiacutem vyacuteraznyacutem komponentom je fyzickaacute

nepriacutetomnosť v online prostrediacute a jej vplyv na odlišneacute spraacutevanie moraacutelneho agenta Fyzickuacute

nepriacutetomnosť respondenti vniacutemali často aj v suacutevislosti s absenciou neverbaacutelnej komunikaacutecie

čo opaumlť spocircsobuje odlišneacute spraacutevanie Fyzickuacute nepriacutetomnosť nenahraacutedza online priacutetomnosť

z hľadiska vniacutemania pocitu bliacutezkosti Respondent R 25 to potvrdzuje bdquoČlovek nie je uacuteplne

v kontakte s tyacutem človekom ale tak čiastočneldquo Komponent odlišnej skraacutetenej a asynchroacutennej

komunikaacutecie sa tiež nachaacutedza v koncepcii informačneacuteho prostredia Na odlišneacute spraacutevanie

teda podľa respondentov vplyacutevajuacute aj špecifikaacute online komunikaacutecie v porovnaniacute s offline

komunikaacuteciou

33 Psychologickaacute koncepcia

Taacuteto koncepcia vyjadruje vniacutemanie depersonalizovaneacuteho spraacutevania respondentmi ako

spraacutevania ktoreacute maacute svoje korene predovšetkyacutem v psychike človeka a prejavuje sa ako odvaacutež-

nejšie agresiacutevnejšie otvorenejšie spraacutevanie Referenčnyacutem raacutemcom koncepcie je tak odvaacutež-

nejšie spraacutevanie v zmysle otvorenej komunikaacutecie ktoraacute je uacuteprimnejšia prejavuje sa silnejšiacutem

vyjadreniacutem vlastneacuteho naacutezoru komunikaacuteciou aj citlivyacutech teacutem ale maacute aj negatiacutevne prejavy

ako suacute agresiacutevnejšie spraacutevanie a použiacutevanie vulgarizmov Komponenty psychologickej kon-

cepcie suacute

odvaacutežnejšie spraacutevanie

otvorenaacute komunikaacutecia

uacuteprimnejšia komunikaacutecia

silnejšie vyjadrenie vlastneacuteho naacutezoru

komunikaacutecia aj citlivyacutech teacutem

agresiacutevnejšie spraacutevanie

použiacutevanie vulgarizmov

osobnaacute frustraacutecia potreba pritiahnuť pozornosť okolia

V raacutemci psychologickej koncepcie bolo depersonalizovaneacute spraacutevanie vniacutemaneacute respon-

dentmi ako odvaacutežnejšie sebavedomejšie spraacutevanie V kontexte otvorenej komunikaacutecie ho

respondenti vniacutemali ako otvoreneacute uacuteprimnejšie spraacutevanie kedy ľahšie vyjadria svoj vlastnyacute

naacutezor čo suacutevisiacute s komponentom odvaacutežneho spraacutevania ndash zahŕňa v sebe schopnosť jednoduch-

šie a silnejšie vyjadriť svoj osobnyacute naacutezor a nechyacuteba ani konverzaacutecia o citlivyacutech osobnyacutech

teacutemach Aj v psychologickej koncepcii tak nachaacutedzame prvky pozitiacutevneho depersonalizova-

neacuteho spraacutevania Negatiacutevne prejavy odvaacutežnejšieho spraacutevania opiacutesali respondenti ako agresiacutev-

nejšie spraacutevanie ktoreacute sa nevyhyacuteba ani vulgarizmom Pocircvodca činu si niacutem ventiluje osobnuacute

frustraacuteciu

80

34 Situačnaacute koncepcia

Situačnaacute koncepcia vyjadruje vniacutemanie depersonalizovaneacuteho spraacutevania ako spraacutevania

moraacutelneho agenta v konkreacutetnej situaacutecii Analyzovaneacute boli situaacutecie kedy respondenti opiacutesali

svoju skuacutesenosť s depersonalizovanyacutem spraacutevaniacutem ktoreacute vniacutemali v spojitosti s konkreacutetnou

situaacuteciou Identifikovali sme tieto elementy situačnej koncepcie tvoriace jej štrukturaacutelny

raacutemec

experimentovanie

verejnosť situaacutecie

typ komunikačnej situaacutecie

negatiacutevne až nenaacutevistneacute komentaacutere

komunikaacutecia pri hraniacute počiacutetačovyacutech hier

komunikaacutecia pri bdquočetovaniacuteldquo

kyberšikana

vytvorenie falošneacuteho profilu na sociaacutelnej sieti

zdieľanie rozličneacuteho materiaacutelu na sociaacutelnej sieti

intenzita situaacutecie

pretvaacuterka

znaacutesobeneacute negatiacutevne spraacutevanie (prejavom mocircže byť napr bdquozapaacuteranieldquo)

vplyv situaacutecie v online prostrediacute na situaacuteciu v offline prostrediacute

Depersonalizovaneacute spraacutevanie je vniacutemaneacute ako odlišneacute spraacutevanie ktoreacute je verejneacute odo-

hraacuteva sa vo verejnom priestore čo respondenti považovali za veľkeacute negatiacutevum predovšetkyacutem

v suacutevislosti s jeho negatiacutevnymi prejavmi Situačnyacute komponent experimentovania sa prejavil

vo vniacutemaniacute depersonalizovaneacuteho spraacutevania ako experimentu ktoreacuteho cieľom je bdquoniečo vy-

skuacutešaťldquo Komponent typu komunikačnej situaacutecie vyjadruje konkreacutetne priacuteklady situaacuteciiacute v kto-

ryacutech sa depersonalizovaneacute spraacutevanie odohralo ako napr negatiacutevne nenaacutevistneacute komentaacutere

odlišnaacute komunikaacutecia pri hraniacute počiacutetačovyacutech hier pri bdquočetovaniacuteldquo kyberšikana atď Kompo-

nent intenzity situaacutecie vyjadruje depersonalizovaneacute spraacutevanie ako spraacutevanie ktoreacute mocircže byť

uacuteplne odlišneacute (ako pretvaacuterka) alebo iba čiastočne odlišneacute bdquoznaacutesobeneacuteldquo intenziacutevnejšie vo

svojich prejavoch Poslednyacutem situačnyacutem komponentom ktoryacute sme identifikovali je kompo-

nent vplyvu situaacutecie (alebo spraacutevania) v online prostrediacute na offline prostredie respondenti

vniacutemajuacute depersonalizovaneacute spraacutevanie ako spraacutevanie v online prostrediacute ktoreacute ovplyvňuje priacute-

jemcu aj v jeho offline prostrediacute V situačnej koncepcii opaumlť nachaacutedzame priacutetomnosť emoacuteciiacute

(negatiacutevne emoacutecie pociťuje okolie ktoreacute sleduje napr negatiacutevne komentaacutere na sociaacutelnej sieti

pocit škodoradosti pri experimentovaniacute)

35 Sociaacutelna koncepcia

Sociaacutelna koncepcia bola vo vyacutepovediach respondentov asi najmenej vyacuteraznaacute ale neme-

nej vyacuteznamnaacute pretože presahuje hranice jednotlivca a depersonalizaacutecia je v nej obsiahnutaacute

predovšetkyacutem ako celospoločenskyacute probleacutem Obsahuje komponenty

celospoločenskyacute probleacutem

sociaacutelne vzdelaacutevanie a vyacutechova

komponent skupiny

81

Ku koncepcii sa vyjadril napr respondent R 4 ktoryacute vniacutema negatiacutevne prejavy deperso-

nalizaacutecie ako probleacutem ktoryacute je potrebneacute riešiť na spoločenskej uacuterovni hlavne na uacuterovni emo-

cionaacutelnej zrelosti ku ktorej by mali ľudiacute viesť už v mladosti resp čo najskocircr aby sa vedeli

v online prostrediacute spraacutevať zodpovedne Druhyacutem komponentom ktoryacute sme identifikovali je

komponent skupiny relevantnyacute v priacutepade napr skupinovej kyberšikany keďže kyberšikana

do ktorej sa zapojiacute vaumlčšiacute počet ľudiacute maacute svoje špecifikaacute Na pozadiacute tejto koncepcie tiež na-

chaacutedzame priacutetomnosť emoacuteciiacute a to predovšetkyacutem pri komponente skupiny kedy je emocio-

naacutelne zapojenie pri depersonalizovanom spraacutevaniacute skupinoveacute a zdieľaneacute

Zaacutever

Cieľom vyacuteskumu bolo nielen poskytnuacuteť čo najucelenejšiacute pohľad na vyacuteskumnyacute probleacutem

depersonalizaacutecie v online prostrediacute ale zaacuteroveň upriamiť pozornosť na probleacutem už len na

samotnuacute jeho existenciu pomenovať ho Depersonalizaacutecia je predovšetkyacutem nezvyčajnyacutem

prejavom spraacutevania odchyacutelkou od bežneacuteho spraacutevania v online prostrediacute nemusiacute sa teda tyacute-

kať všetkyacutech použiacutevateľov resp v rozličnej miere Mocircže mať zaacuteroveň nielen negatiacutevne ale

aj pozitiacutevne prejavy ktoreacute sme vo vyacuteskume odhalili a bližšie špecifikovaneacute suacute v dizertačnej

praacuteci (Novaacutekovaacute 2018) Napriek tomu sa s jej negatiacutevnymi prejavmi stretaacutevame na internete

dennodenne preto by bolo potrebneacute sa ňou zaoberať aj pri rozvoji informačnej resp moraacutel-

nej gramotnosti v inštituacuteciaacutech ako suacute rodina a škola a to ideaacutelne už od uacutetleho veku

Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute spraacute-

vanie sa človeka v digitaacutelnom priestore

Zoznam bibliografickyacutech odkazov

BANDURA Albert 2002 Selective Moral Disengagement in the Exercise of Moral Agency

In Journal of Moral Education [online] 31(2) s 101-119 [cit 2018-03-22] Dostupneacute na

httpswebstanfordedu~kcarmelCC_BehavChange_CoursereadingsAdditional20Re

sourcesBandurabandura_moraldisengagementpdf

BRUCE Christine 1997 The Seven Faces of Information Literacy Australia Auslib Press

ISBN 978-1875145430

BRUCE Christine 1999 Phenomenography Opening a New Territory for Library and

Information Science Research In The New Review of Information and Library Research

[online] 5(1) s 31-48 [cit 2016-10-17] Dostupneacute na httpseprintsquteduau57651

cit podľa NOVAacuteKOVAacute F 2018 Informačnaacute etika v teoacuterii a praxi informačnyacutech inter-

akciiacute [dizertačnaacute praacuteca] Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickaacute fakulta Kate-

dra knižničnej a informačnej vedy Školiteľ Prof PhDr Jela Steinerovaacute PhD Bratislava

FiFUK 154 s

BUCHANAN Elizabeth A a HENDERSON Kathrine A 2008 Case Studies in Library

and Information Science Ethics USA McFarland and Company ISBN 978-0- 7864-

3367- 4

CLOUDER Christopher 2015 The Doors of Perception In Social and Emotional Educa-

tion An International Analysis [online] s 17-20 [cit 2018-03-22] Dostupneacute na

httpswwwfundacionbotinorg89dguuytdfr276ed_uploadsEDUCACIONANALISIS

20INTERNACIONAL2015inglesEN-Informe20Completopdf

82

DREYFUS Hubert L 2009 On the Internet 2nd ed United States of America Routledge

ISBN 0415775167

FLORIDI Luciano 2004 Information In The Blackwell Guide to the Philosophy of Com-

puting and Information USA Blackwell Publishing Ltd s 40-60 ISBN 0-631- 22918-3

cit podľa NOVAacuteKOVAacute F 2018 Informačnaacute etika v teoacuterii a praxi informačnyacutech inter-

akciiacute [dizertačnaacute praacuteca] Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickaacute fakulta Kate-

dra knižničnej a informačnej vedy Školiteľ Prof PhDr Jela Steinerovaacute PhD Bratislava

FiFUK 154 s

FLORIDI Luciano 2013 The Ethics of Information United States of America Oxford

University Press ISBN 9780199641321 cit podľa NOVAacuteKOVAacute F 2018 Informačnaacute

etika v teoacuterii a praxi informačnyacutech interakciiacute [dizertačnaacute praacuteca] Univerzita Komenskeacuteho

v Bratislave Filozofickaacute fakulta Katedra knižničnej a informačnej vedy Školiteľ Prof

PhDr Jela Steinerovaacute PhD Bratislava FiFUK 154 s

JANOŠ Karel 1993 Informačniacute etika Praha Univerzita Karlova

JOINSON Adam N 2007 Disinhibition and the Internet In GACKENBACH J ed Psy-

chology and the Internet intrapersonal interpersonal and transpersonal implications

San Diego Academic Press s 75-92 ISBN 978-0-12-369425-6

LIMBERG Louise B 2000 Phenomenography A Relational Approach to Research on

Information Needs Seeking and Use In New Review of Information Behaviour [online]

Vol 1 s 51-67 [cit 2018-03-22] Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication262160483_Phenomenography_A _relational_a

pproach_to_research_on_information_needs_seeking_and_use

LIMBERG Louise B 2008 Phenomenography In GIVEN L M a SAUMURE K eds

Sage Encyclopedia of Qualitative Research Methods United States of America SAGE

Publications Inc s 611-614 ISBN 978-1-4129-4163-1

NOVAacuteKOVAacute Františka 2018 Informačnaacute etika v teoacuterii a praxi informačnyacutech interakciiacute

[dizertačnaacute praacuteca] Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickaacute fakulta Katedra

knižničnej a informačnej vedy Školiteľ Prof PhDr Jela Steinerovaacute PhD Bratislava

FiFUK 154 s

SLATER Don 2002 Social Relationships and Identity Online and Offline In

LIEVROUW L a LIVINGSTONE S eds Handbook of New Media Social Shaping

and Consequences of Icts London Sage Publications s 533-546 ISBN 0761965105

STEINEROVAacute Jela 2014 Informačnaacute etika v suacutevislostiach informačnej ekoloacutegie In Kni-

hovna [online] 25(1) s 23-35 [cit 2018-03-22] Dostupneacute na

httpoldknihovnankpczknihovna141141023htm

SULER John 2004 The Online Disinhibition Effect In CyberPsychology and Behavior

[online] 7(3) s 321-325 [cit 2018-03-22] Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication8451443_The_Online_Disinhibition_Effect

83

Resumeacute

KVALITATIacuteVNY VYacuteSKUM DEPERSONALIZAacuteCIE MORAacuteLNEHO AGENTA

V ONLINE PROSTREDIacute (FENOMENOGRAFICKAacute ANALYacuteZA)

Františka Novaacutekovaacute

Depersonalizaacutecia moraacutelneho agenta v online prostrediacute je maacutelo skuacutemanyacutem javom V oblasti informačnej

etiky ho stručne charakterizuje napr Luciano Floridi Priacutespevok obsahuje hlavneacute zistenia fenomenogra-

fickej analyacutezy vyacuteskumu dizertačnej praacutece Priacutespevok zahŕňa aj kraacutetku charakteristiku fenomenografic-

kej analyacutezy Depersonalizaacutecia v online prostrediacute je definovanaacute ako odlišneacute spraacutevanie v online prostrediacute

v porovnaniacute s offline prostrediacutem z moraacutelneho hľadiska ktoreacute mocircže mať nielen negatiacutevne prejavy (uacutetoč-

neacute nenaacutevistneacute komentaacutere kyberšikana) ale aj pozitiacutevne prejavy (vľuacutednosť naacutepomocnosť štedrosť)

Vyacutesledkom fenomenografickej analyacutezy je vyacuteslednyacute priestor depersonalizaacutecie moraacutelneho agenta ktoryacute

obsahuje 5 zaacutekladnyacutech koncepciiacute koncepciu informačnej etiky koncepciu vniacutemania informačneacuteho pro-

stredia moraacutelnym agentom psychologickuacute situačnuacute a sociaacutelnu koncepciu V suacutevislosťou s depersonali-

zaacuteciou je docircležiteacute poukaacutezať nielen na jej vzťah s anonymitou a zodpovednosťou ale aj na rolu emoacuteciiacute

ktoreacute suacute suacutečasťou každej koncepcie ktoraacute bola vo fenomenografickom vyacuteskume indentifikovanaacute

Summary

QUALITATIVE RESEARCH OF DEPERSONALIZATION OF MORAL AGENT IN

ONLINE ENVIRONMENT (PHENOMENOGRAPHIC ANALYSIS)

Františka Novaacutekovaacute

Depersonalization of moral agent in online environment is an under-researched phenomenon Deperson-

alization is shortly described by Luciano Floridi in the context of information ethics Article contains

main findings of phenomenographic analysis which was part of dissertation thesis Shortly characterized

in the article is also phenomenographic analysis Depersonalization in online environment is defined

as different behaviour in online environment in comparison with offline environment in the ethical con-

text Depersonalization can have not only negative aspects (aggresive hateful comments cyberbullying)

but also positive aspects (kindness helpfulness generosity) The result od phenomenographic analysis

is an outcome space of depersonalization of moral agent which contains five main conceptions concep-

tion of information ethics conception of moral agentrsquos perception of information environment psycho-

logical situational and social conception It is important to emphasize not only the relation of research

problem with anonymity and responsibility but also the role of emotions which are part of every iden-

tified conception

84

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

OD INFORMAČNEJ VEDY K ZNALOSTNEJ VEDE

Marcela Katuščaacutekovaacute

Uacutevod

Vyacutevoj a priacutestupnosť (sieťovyacutech) informačnyacutech technoloacutegiiacute vo vyacuteraznej miere prispeli

k celosvetovyacutem socioekonomickyacutem zmenaacutem Priacutestup k informaacuteciaacutem sa vyacuterazne zjednodušil

naacutesledkom čoho rastie vyacuteznam kognitiacutevnych zručnostiacute potrebnyacutech na premenu informaacuteciiacute na

využiteľneacute znalosti Tzv znalostnaacute spoločnosť a znalostnaacute ekonomika meniacute požiadavky trhu

praacutece a knižnično-informačnaacute veda (KIV) čeliacute novyacutem vyacutezvam aj hrozbaacutem KIV sa socioeko-

nomickyacutem zmenaacutem prispocircsobuje a rozširuje svoju oblasť poznania okrem ineacuteho aj o oblasť

manažmentu znalostiacute (KM) ktoryacute je možneacute vniacutemať ako manažeacuterske riešenie zmien ktoreacute

prišli so štvrtou vlnou technickej revoluacutecie (Bodrožić Adler 2018) Na praktickyacute vyacuteznam

manažmentu znalostiacute poukazuje napr OSN vo svojom dokumente The KM in the United

Nations System kde sa na implementaacuteciu KM nazeraacute ako na vyacutezvu OSN v jej uacutesiliacute systema-

ticky a efektiacutevne organizovať zdieľať vyviacutejať a integrovať poznatky so zaacutemerom dosiahnu-

tia prierezovyacutech cieľov OSN (Dumitriu 2016) Zaacuteujem o KM prejavujuacute aj ineacute organizaacutecie

napr Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj (OECD) alebo Svetovaacute organizaacutecia

duševneacuteho vlastniacutectva (WIPO 2015) pričom aktuaacutelne sa dokončujuacute praacutece na norme ISODIS

30401 Knowledge Management Systems Cieľom tohto člaacutenku je zistiť do akej miery sa

KM stal oblasťou vyacuteskumu odborniacutekov z KIV či suacutečasťou priacutepravy buduacutecich informačnyacutech

špecialistov a zamyslieť sa či KM predstavuje tuacute oblasť vyacuteskumu o ktoruacute by sa KIV mala

zaujiacutemať a priacutepadne aj perspektiacutevne rozšiacuteriť Zaacuteroveň otvaacuterame otaacutezku či je vhodneacute uvažo-

vať o zmene naacutezvu KIV na informačnuacute a znalostnuacute vedu alebo knižničnuacute a znalostnuacute vedu

ako navrhujuacute niektoriacute odborniacuteci z KIV

1 Od informačnej vedy a manažmentu informaacuteciiacute

k manažmentu znalostiacute

Informačnaacute veda (IV) ako interdisciplinaacuterny vednyacute odbor zameranyacute na vyacuteskum a zabez-

pečenie informačnyacutech a komunikačnyacutech procesov v spoločnosti sa začala formovať po druhej

svetovej vojne v kontexte naacuterastu vedecko-technickyacutech informaacuteciiacute Zaacutekladnyacutemi konceptmi

informačnej vedy boli napr informaacutecia poznatok dokument zbierka relevancia použiacutevateľ

pričom hlavnyacutem konceptom IV sa stala ľuďmi zaznamenanaacute informaacutecia (Bawden Robinson

2012) Paralelne s ryacutechlym vyacutevojom technoloacutegiiacute meniacich podobu spoločnosti sa postupne

menilo aj zameranie IV smerom od indexovania a informačneacuteho prieskumu k použiacutevateľovi

85

a jeho kognitiacutevnym procesom pričom aktuaacutelne dominujuacute aspekty sociaacutelnych sietiacute a meacutediiacute

služieb pre komunity informačnej gramotnosti kreatiacutevneho priemyslu a pod Akokoľvek sa

menili paradigmy IV vyacutezvou ostaacutevali otaacutezky čo je to informaacutecia a dokument ako zabezpe-

čiť informačnyacute proces ako modelovať informačneacute prostredie ako pomocirccť človeku pri riešeniacute

informačnyacutech probleacutemov a pod (Steinerovaacute 2016) Podobneacute probleacutemy sa riešili aj v podni-

kovom prostrediacute pričom naacutestrojom na ich riešenie mal byť informačnyacute manažment (IM) ktoryacute

ponuacuteka riešenia v otaacutezkach informačnyacutech procesov prebiehajuacutecich v organizaacutecii a v trhovom

prostrediacute od sedemdesiatych rokov minuleacuteho storočia (Vymětal Diačikovaacute Vaacutechovaacute 2005)

Približne o dvadsať rokov neskocircr ako odpoveď na ďalšie vyacuterazneacute spoločenskeacute zmeny sa

začala formovať novaacute vedeckaacute discipliacutena ndash manažment znalostiacute Zaacutesadnyacute rozdiel medzi pred-

metom zamerania IM a KM je ukrytyacute v odlišnosti zaacutekladnyacutech pojmov informaacutecia a znalosť

ktoreacute suacute však dodnes predmetom odbornyacutech diskusiiacute a nejasnostiacute

Manažmentu znalostiacute presnejšie probleacutemu presneacuteho zadefinovania predmetu vyacuteskumu

a tiež jeho vzťahu ku KIV sa knihovniacuteci venujuacute od priacutechodu KM v devaumlťdesiatych rokoch

dvadsiateho storočia KM maacute multidisciplinaacuterny pocircvod založenyacute na teoacuteriaacutech metaforaacutech

a priacutestupoch viaceryacutech discipliacuten siahajuacuteci od kognitiacutevnej vedy filozofie ekonoacutemie psycho-

loacutegie socioloacutegie či komunikačnej teoacuterie až po KIV (Dalkir 2009 Wallace 2007) Aj z toho

docircvodu je naacuteročneacute vytvoriť definiacuteciu KM ktoraacute by bola všeobecne prijataacute Medzi najpoužiacute-

vanejšie definiacutecie patriacute definiacutecia kde je KM vniacutemanyacute ako proces zachytaacutevania distribuacutecie

a efektiacutevneho využiacutevania znalostiacute (Davenport Prusak 2000) Pri riadeniacute znalostiacute mocircžeme

odliacutešiť dva raacutemce KM prvyacute zameranyacute na kodifikaacuteciu znalostiacute a budovanie repozitov znalos-

tiacute ktoryacute je bližšiacute predmetu vyacuteskumu KIV (zaznamenanyacutem informaacuteciaacutem) a druhyacute raacutemec

zameranyacute na tacitneacute znalosti a znalostnyacutech pracovniacutekov Vzhľadom na štyri hlavneacute procesy

KM je možneacute vymedziť štyri systeacutemy KM systeacutemy zdieľania zachytaacutevania objavovania

a využiacutevania znalostiacute (Becerra-Fernandez Sabherwal 2015)

Vzťah knihovniacuteckej komunity ku KM nie je jednotnyacute pričom KM je často spaacutejanyacute

s IM ktoreacuteho prijatie v knihovniacuteckej komunite tiež nebolo bezprobleacutemoveacute Zameranie KIV

sa postupne rozširovalo ndash od riadenia dokumentov k samotnyacutem informaacuteciaacutem vraacutetane obchod-

nyacutech informaacuteciiacute Dnes vzhľadom na socioekonomickeacute zmeny a noveacute potreby trhu a spoloč-

nosti sa zamyacutešľame či je potrebneacute opaumltovne rozšiacuteriť zameranie KIV od zaznamenanyacutech

informaacuteciiacute až po znalosti Pri hľadaniacute riešenia tejto otaacutezky sa odborniacuteci často vracajuacute k IM

a nepriamo k otaacutezke odlišnosti medzi informaacuteciou a znalosťou V knihovniacuteckej komunite

v otaacutezke vzťahu KM a IM sa doposiaľ nepodarilo dosiahnuť konsenzus (Koloniari Fassoulis

2017) Niektoriacute ako napr Wallace (2007) jednoznačne vniacutemajuacute KM ako odlišnyacute od IM

Broadbend (1998) napr vniacutema zaacutesadnyacute rozdiel v tom že KM sa zameriava prevažne na ria-

denie ľudskyacutech zručnostiacute kyacutem KIV a IM na riadenie informačnyacutech zdrojov Singh (2005)

upozorňuje že KM kladie docircraz na neštruktuacuterovaneacute a neformaacutelne informaacutecie a znalosti kyacutem

IM sa zameriava na formaacutelne a štruktuacuterovaneacute informaacutecie Znalosti suacute silno prepojeneacute s člo-

vekom preto KM pracuje na vytvoreniacute vhodnyacutech modelov organizačnej kultuacutery ktoreacute by

podporovali zdieľanie znalostiacute čo na druhej strane nikdy nebolo predmetom zaacuteujmu IM

Mnohiacute knihovniacuteci vzťah IM a KM uacutemyselne zjednodušujuacute keď KM vniacutemajuacute ako noveacute

pomenovanie pre riadenie informačnyacutech zdrojov čo bolo novyacutem pomenovaniacutem dokumentaacute-

cie ktoraacute bola zase novyacutem pomenovaniacutem klasickeacuteho knihovniacutectva (Khairah Singh 2008)

Na skeptickeacute pohľady knihovniacutekov k prijiacutemaniu novyacutech oblastiacute upozorňuje aj Wallace keď

konštatuje že dokumentaacuteciu v paumlťdesiatych rokoch minuleacuteho storočia niektoriacute knihovniacuteci

označili ako bdquoknihovniacutectvo realizovaneacute amateacutermildquo informačnuacute vedu v sedemdesiatych ro-

koch ako bdquoknihovniacutectvo realizovaneacute mužmildquo a KM v devaumlťdesiatych rokoch vniacutemajuacute ako

bdquoknižnično-informačnuacute vedu realizovanuacute obchodniacutekmildquo (2007) Znaacutemym skeptikom je T D

Wilson ktoryacute vniacutema koncept KM ako nerealizovateľnyacute resp ako utoacutepiu (2002)

86

Obsahovou analyacutezou člaacutenkov zameranyacutech na vzťah KIV ku KM sme identifikovali dve

širokeacute naacutezoroveacute liacutenie alebo priacutestupy odborniacutekov tzv aktiacutevnu a pasiacutevnu liacuteniu Odborniacutekov

z aktiacutevnej liacutenie spaacuteja požiadavka na rozšiacuterenie zamerania KIV a rozšiacuterenie kompetenciiacute in-

formačnyacutech profesionaacutelov vzhľadom na meniace sa požiadavky trhu Mnohiacute uvaacutedzajuacute že je

čas začať sa vniacutemať ako suacutečasť obchodu a nie ako služba obchodniacutekom a porozumieť spocirc-

sobom tvorby a praacutece s obchodnyacutemi informaacuteciami (Abell Oxbrow 2001) Special Library

Association už v roku 2000 požadovala zmenu knihovniacutekov z tzv straacutežcov zbierok na mana-

žeacuterov organizačnej pamaumlti (Butler 2000) Ako uvaacutedza Reardon (1998) rovnako IFLA už

v roku 1998 konštatovala že knihovniacuteci siacutece majuacute mnoheacute kompetencie potrebneacute pre KM

avšak tieto zručnosti nepostačujuacute na vybudovanie KM a preto vyzyacutevajuacute k rozvoju a modifi-

kaacutecii zručnostiacute knižnično-informačnyacutech pracovniacutekov tak aby boli schopniacute naplniť požiadav-

ky KM V decembri 2003 IFLA zriadila sekciu IFLA KM ktorej uacutelohou je okrem ineacuteho

vyjasniť vzťah medzi informaacuteciou a znalosťou s tyacutem že zdocircrazňujuacute že znalosť nie je obme-

dzenaacute na publikovaneacute informaacutecie ale zahŕňa tiež tacitneacute implicitneacute explicitneacute a proceduraacutel-

ne znalosti a zaacuteroveň poukaacutezať na relevantnosť KM pre KIV Jednyacutem z hlavnyacutech cieľov je

monitorovať aktuaacutelny vyacutevoj v KM a vylepšovať v KM zručnosti knihovniacutekov (Husain Na-

zim 2013 IFLA 2014) Faktom poukazujuacutecim že uvedenaacute sekcia IFLA chce probleacutem vzťa-

hu KIV a KM skutočne riešiť mocircže byť aj hlavnaacute teacutema jej ostatnej medzinaacuterodnej konferen-

cie z augusta 2018 ndash Je manažment znalostiacute novou knižničnou vedou (IFLA 2018) Na

druhej strane v pasiacutevnejskeptickej liacutenii sa opakujuacute naacutezory že konceptu KM nie je potrebneacute

sa venovať nakoľko ide o IM len s novyacutem naacutezvom alebo že ide o IM s malyacutemi zmenami

alebo o KIV s novyacutem menom (Ajiferuke 2003 Bouthillier Shearer 2002 Gorman 2004

Rowley 2003 Wilson 2006)

2 Niektoreacute prieniky IV a KM

Predmet vyacuteskumu KM a IV je vo svojej podstate veľmi bliacutezky obe oblasti spaacuteja zaacuteujem

o organizaacuteciu znalostiacutepoznatkov pričom často medzi nimi prebieha proces vzaacutejomneacuteho

vypožičiavania si odbornyacutech poznatkov (Roknuzzaman Umemoto 2017) Napriek tomu je

možneacute naacutejsť niekoľko vyacuteznamnyacutech odlišnostiacute napr zaacutekladnyacute koncept IV ndash zaznamenanaacute

informaacutecia a zaacutekladnyacute koncept KM ndash znalosť teda odlišnosť tyacutechto elementaacuternych pojmov

ktoraacute dodnes vyvolaacuteva nejasnosti na oboch stranaacutech Napriek niektoryacutem nejasnostiam napr

vzťahu medzi explicitnou znalosťou a informaacuteciou sa autori zhodujuacute že predmet vyacuteskumu

KM je oproti IV jednoznačne rozšiacuterenyacute o aspekty praacutece s tacitnyacutemi znalosťami ktoreacute nikdy

neboli predmetom vyacuteskumu IV Z toho vyplyacuteva že KM by mal dokaacutezať efektiacutevne pracovať

aj s nevyjadrenyacutemi neštruktuacuterovanyacutemi alebo semi-štruktuacuterovanyacutemi znalosťami ktoreacute tvoria

vaumlčšinu znalostneacuteho bohatstva organizaacutecie Rovnako zaacutekladneacute procesy KM t j objavovanie

zachytaacutevanie zdieľanie a aplikaacutecia znalostiacute (Becerra-Fernandez Sabherwal 2015) suacute oproti

informačneacutemu procesu z pohľadu KIV t j ziacuteskavanie spracovaacutevanie uchovaacutevanie prenos

a využiacutevanie informaacuteciiacute (Čabrunovaacute 1998) rozšiacutereneacute Napr faacuteza zachytaacutevania znalostiacute (resp

premeny tacitnyacutech a implicitnyacutech znalostiacute na explicitneacute) nebola nikdy predmetom vyacuteskumu

informačnyacutech vedcov keďže pracujuacute s informaacuteciami ktoreacute už boli zaznamenaneacute Na druhej

strane sa informačnaacute veda už daacutevnejšie rozšiacuterila aj o ľudskeacute aspekty použiacutevateľov informaacuteciiacute

(kognitiacutevna sociaacutelna paradigma) teda smerom k znalostiam Je preto prirodzeneacute že systeacutemy

manažmentu znalostiacute (KMS) majuacute v sebe často integrovaneacute naacutestroje vyviacutejaneacute informačnou

vedou Napr pre systeacutemy založeneacute na priacutepadovom usudzovaniacute (CBR) t j systeacutemy aplikujuacute-

ce znalosti sa vytvaacutera knižnica priacutepadov pri budovaniacute ktorej sa stanovujuacute indexovaneacute vlast-

nosti ich možneacute hodnoty hierarchia a pod (Becerra-Fernandez Sabherwal 2015) Veľmi

87

vyacuteznamneacute miesto majuacute systeacutemy na objavovanie novyacutech znalostiacute kde svoje vyacuteznamneacute miesto

zastaacuteva informačnyacute špecialista D Swanson a jeho metoacuteda založenaacute na objavovaniacute novyacutech

znalostiacute z textov v knižniciach (literature based discovery) a to cez objavovanie zaujiacutemavyacutech

prepojeniacute a suacutevislostiacute a naacuteslednom stanovovaniacute hypoteacutez (Swanson 1988a) Tzv textmining

alebo dolovanie novyacutech znalostiacute v textoch využiacuteva mnoheacute poznatky z oblasti informačneacuteho

prieskumu (Swanson 1988b) a preto je často spaacutejanyacute s informačnou vedou obzvlaacutešť spomiacute-

nanaacute Swansonova metoacuteda ktoraacute je dnes použiacutevanaacute prevažne v lekaacuterskych vedaacutech Ako uvaacute-

dza Swanson noveacute poznatky sa už mocircžu objaviť nielen v laboratoacuteriaacutech ale aj v knižniciach

(1988b) Navyše poznatky informačnyacutech špecialistov suacute použiteľneacute aj pri praacuteci s tacitnyacutemi

znalosťami a to v priacutepade ak sa napr budujuacute systeacutemy na lokalizaacuteciu odborniacutekov (tzv trans-

aktiacutevne pamaumlťoveacute systeacutemy) V tomto priacutepade je potrebneacute skatalogizovať znalostneacute kompe-

tencie vraacutetane informaacuteciiacute ktoreacute nie suacute zachyteneacute v systeacutemoch riadenia ľudskyacutech zdrojov

Aktiacutevne sa tu využiacutevajuacute taxonoacutemie ľudskyacutech znalostiacute a činnostiacute napr aj taxonoacutemia Kongre-

sovej knižnice alebo taxonoacutemia databaacutezy INSPEC (Becerra-Fernandez Sabherwal 2015)

3 Informačnaacute a znalostnaacute veda

H Ebrami už v roku 1977 prišiel s naacutevrhom premenovať KIV na znalostnuacute vedu na-

koľko knižnicu vniacutema ako sklad ľudskeacuteho poznania a zaacuteroveň komunikačnyacute naacutestroj tyacutechto

poznatkov domnieva sa teda že knihovniacuteci v skutočnosti naraacutebajuacute so znalosťami nielen

s informaacuteciami (Ebrami 1977) Podobne Ch Zins (2006) po hĺbkovej analyacuteze pojmov uacutedaj

informaacutecia znalosť a typoloacutegie znalostiacute dospel k naacutezoru že informaacutecia je konkreacutetny typ

znalosti a že informačnaacute veda v skutočnosti skuacutema informaacutecie a zaacuteroveň aj znalosti na zaacute-

klade čoho dospel k zaacuteveru že pomenovanie znalostnaacute veda by zachytaacutevalo podstatu našej

discipliacuteny lepšie ako IV Fattahi a Rismanbaf (2014) na zaacuteklade teoretickeacuteho aj praktickeacuteho

vyacutevoja v KIV ktoryacutem sa menia črty tohto odboru odporuacutečajuacute zmenu naacutezvu KIV Vzhľadom

na povahu znalostiacute ktoraacute je širšia komplikovanejšia a abstraktnejšia ako povaha informaacuteciiacute

navrhujuacute zmeniť naacutezov na bdquoinformačnaacute a znalostnaacute vedaldquo čiacutem by sa posilnila sociaacutelna a ľud-

skaacute straacutenka profesie a discipliacuteny

V Japonsku zareagovali na socioekonomickeacute zmeny veduacutece k znalostnej spoločnosti

už v roku 1998 keď na Japonskom inštituacutete vedy a techniky (JAIST) založili tzv Školu zna-

lostnej vedy (The School of Knowledge Science) Išlo o prvuacute školu ktorej cieľom vyacuteskumu

a vzdelaacutevania bol ťažko uchopiteľnyacute pojem znalosť Znalostnuacute vedu tu vniacutemajuacute ako probleacute-

movo orientovanuacute interdisciplinaacuternu oblasť ktorej predmetom je modelovanie procesu tvor-

by znalostiacute a ich aplikaacutecia Prvyacutem dekanom školy bol I Nonaka znaacutemy svojou špiraacutelou

SECI zachytaacutevajuacutecou procesy tvorby znalostiacute v organizaacutecii Vedeckiacute pracovniacuteci tejto školy

vniacutemajuacute informaacuteciu ako znalosť prenaacutešanuacute pomocou nejakeacuteho systeacutemu znakov Ako uvaacutedza-

juacute informaacutecia je preto relatiacutevne slovo ktoreacute je niekedy znalosťou inyacutech osocircb a niekedy len

zbierkou uacutedajov Štruktuacutera školy je založenaacute na informačnej vede (technickaacute straacutenka) na

manažeacuterskej vede (ľudskaacute straacutenka) a na systeacutemovej vede (integraacutecia rocircznorodyacutech znalostiacute)

pričom za suacutevisiace oblasti vyacuteskumu považujuacute manažment znalostiacute znalostneacute inžinierstvo

objavovanie znalostiacute a tvorbu znalostiacute Zaacuteroveň dodaacutevajuacute že škola reštrukturalizuje a integ-

ruje poznatky z discipliacuten ako systeacutemovaacute veda kognitiacutevna veda sociaacutelne vedy humanitneacute

vedy priacuterodneacute vedy a informačnaacute veda (Nakamori 2016) Za povšimnutie stojiacute aj fakt že

v Japonsku na Univerzite v Tsukuba v roku 2009 premenovali jednu z jej škocircl na Fakultu

znalostnyacutech a knižničnyacutech vied (College of Knowledge and Library Sciences) V Japonsku

sa problematike konceptu znalostiacute a tzv vede o znalostiach venujuacute v interdisciplinaacuternych

kontextoch pričom napr Yanagi uvaacutedza že k vytvoreniu znalostnej vedy by mali prispieť

88

spoločne KIV a KM pripomiacutena tiež že pre KIV to mocircže byť naacuteročnaacute uacuteloha (Roknuzzaman

2012) O niekoľko rokov neskocircr na zaacuteklade hĺbkovej analyacutezy predmetov vyacuteskumu KIV a KM

dospeli Roknuzzaman a Umemoto (2017) k jednoznačneacutemu zaacuteveru že vzhľadom na histo-

rickeacute prepojenie knižniacutec so znalosťami a kultuacuterou a vzhľadom na predmet vyacuteskumu KM by

sa mala KIV premenovať na bdquoknižničnuacute a znalostnuacute veduldquo

4 Metodoloacutegia

Za uacutečelom zistenia aktuaacutelneho zaacuteujmu KIV komunity o oblasť KM a možneacuteho rozšiacutere-

nia jej predmetu vyacuteskumu v širšom kontexte sme sa zamerali spoločne na KM a na IM Vyu-

žili sme bibliometrickeacute metoacutedy praacutece v databaacuteze Web of Science (WoS) Core Collection

a ich analytickeacute naacutestroje kombinujuacutece matematickeacute štatistickeacute a vizualizačneacute metoacutedy Pra-

covali sme s bibliografickyacutemi zaacuteznamami z databaacutezy WoS Core Collection Za uacutečelom zis-

tenia všeobecnyacutech trendov vedeckej produkcie zameranej na KM a IM sme vytvorili dopyt

na TOPIC (bdquoknowledge managementldquo) a dopyt na TOPIC (bdquoinformation managementldquo)

ktoryacute sme časovo spresnili cez nastavenie Timespan 1990-2017 a využili sme indexy SCI-

EXPANDED SSCI A amp HCI CPCI-S CPCI-SSH BKCI-S BKCI-SSH ESCI CCR-

EXPANDED IC Naacutesledne sme analyzovali danuacute množinu z hľadiska času a sledovali sme

koľko priacutespevkov indexovanyacutech pod topic bdquoknowledge managementldquo bolo publikovanyacutech

KIV komunitou a ktoreacute ineacute discipliacuteny suacute v oblasti KM aktiacutevne teda interdisciplinaacuternu aktivi-

tu v oblasti KM

Naacutesledne sme tieto dopyty zjemnili využitiacutem možnosti vyhľadaacutevania v raacutemci kategoacuteriiacute

WoS (Web of Science Categories) kde sme si vybrali podmnožinu člaacutenkov označenuacute ako

bdquoInformation Science Library Scienceldquo čiacutem sme ziacuteskali bibliografickeacute zaacuteznamy o vedeckej

literatuacutere venovanej KM a IM publikovanej v raacutemci KIV komunity ktoreacute sme porovnali

z hľadiska vedeckej produkcie a vyacutevoja v čase

Naacutesledne naacutes zaujiacutemalo či priacutepadne zistenyacute publikačnyacute zaacuteujem nie je len na teoretickej

uacuterovni diskusiiacute a analyacutez KM a jeho bliacutezkosti s KIV alebo sa už zaacuteujem o KM prakticky od-

raacuteža v implementaacutecii KM do učebnyacutech osnov na vysokyacutech školaacutech ponuacutekajuacutecich študijneacute

programy KIV Zisťovali sme nakoľko sa prakticky rozširujuacute kompetencie buduacutecich infor-

mačnyacutech profesionaacutelov smerom ku KM Za tyacutemto uacutečelom sme si vytvorili databaacutezu tzv

bdquoKIV škocirclldquo (fakulta škola katedra oddelenie ponuacutekajuacutece KIV študijnyacute program v raacutemci

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania) a ich webovyacutech straacutenok presnejšie 145 KIV škocircl ponuacutekajuacute-

cich 188 študijnyacutech programov v oblasti KIV na ktoryacutech sme identifikovali ich aktuaacutelne

ponuacutekaneacute kurzypredmety Každeacutemu programu sme pridelili binaacuternu premennuacute vyjadrujuacutecu

priacutetomnosť (1) alebo nepriacutetomnosť (0) kurzupredmetu KM Využili sme aj možnosti priame-

ho vyhľadaacutevania v databaacutezach ALA (2017) V našom priacutepade sme využili užšiacute priacutestup k defi-

novaniu kurzupredmetu KM nakoľko sme za kurzpredmet KM považovali len ten kurz

ktoryacute vo svojom naacutezve obsahoval termiacuten bdquoknowledge managementldquo a jeho inojazyčneacute ekvi-

valenty Predmety ktoreacute by sme mohli klasifikovať ako spadajuacutece pod KM ale nemali po-

jem KM integrovanyacute vo svojom naacutezve sme v tomto priacutestupe považovali za predmety mimo

KM keďže takaacuteto kategorizaacutecia straacuteca na objektiacutevnosti obsahuje totiž znaacutemky subjektiacutevne-

ho vyhodnocovania obzvlaacutešť v interdisciplinaacuternom kontexte KM V našom priacutestupe sme

preto ziacuteskali len minimaacutelnu množinu KIV študijnyacutech programov ponuacutekajuacutecich KM kurz

predmet avšak objektiacutevne vytvorenuacute a s možnosťou ďalšieho sledovania a porovnaacutevania

v čase

89

5 Vyacutesledky

Už bibliometrickyacute vyacuteskum z roku 2015 realizovanyacute v databaacutezach Scopus ktoreacuteho cie-

ľom bolo identifikovať hlavneacute teacutemy vyacuteskumu euroacutepskych odborniacutekov z KIV poukaacutezal na

to že zaacuteujem o KM mocircže byť aktuaacutelne vaumlčšiacute ako o IM keďže sa KM umiestnilo vyššie pres-

nejšie KM bola šiesta najčastejšie sa vyskytujuacuteca oblasť vyacuteskumu KIV odborniacutekov a IM až

deviata (Ardanuy Urbano 2015) Naacuteš aktuaacutelny vyacuteskum v databaacutezach WoS Core Collection

tento trend potvrdil Zistili sme že zaacuteujem o oblasť KM začal okolo roku 1990 kedy sa od-

štartoval exponenciaacutelny naacuterast publikačnej činnosti na tuacuteto oblasť až do svojho globaacutelneho

maxima v roku 2009 V priacutepade IM sledujeme dosiahnutie globaacutelneho maxima v roku 2015

avšak už od roku 2000 je v absoluacutetnom počte vedeckaacute produkcia zameranaacute na KM vyššia

ako na IM pričom tento trend pretrvaacuteva V komunite KIV bola produkcia vedeckej literatuacutery

so zameraniacutem na KM stuacutepajuacuteca od roku 1990 až po rok 2008 kedy dosiahla svoje globaacutelne

maximum Tak ako sme v množine všetkyacutech vedeckyacutech člaacutenkov indexovanyacutech vo WoS

Core Collection na oblasť KM a IM pozorovali od roku 2000 vyššiacute počet člaacutenkov o KM ako

o IM tak aj v podmnožine Information Science Library Science (WoS Categories) pozoru-

jeme od roku 2000 vaumlčšiacute zaacuteujem publikovať v oblasti KM ako IM ktoryacute pretrvaacuteva

Graf 1

Vyacutevoj vedeckej produktivity so zameraniacutem na KM a IM v databaacuteze WoS Core Collection

Z hľadiska intedisciplinaacuternej aktivity v oblasti KM sme od jej začiatku v roku 1990

vniacutemali silnyacute vplyv komunity KIV V tomto toku bola WoS kategoacuteria Information Science

Library Science najaktiacutevnejšia spomedzi všetkyacutech kategoacuteriiacute publikujuacutecich k tejto novovznik-

nutej oblasti s tromi priacutespevkami indexovanyacutemi pod KM Ostatneacute WoS kategoacuterie mali po

jednom priacutespevku pričom išlo o kategoacuterie ako počiacutetačoveacute vedy a softveacuteroveacute inžinierstvo

biochemickaacute molekulaacuterna bioloacutegia environmentaacutelne vedy genetika patoloacutegia a aplikovanaacute

matematika Od roku 1997 sa taacuteto množina rozšiacuterila o kategoacuteriu manažmentu a obchodu

Napriek tomu že aktuaacutelne o KM publikujuacute odborniacuteci z viac ako 100 WoS kategoacuteriiacute je cel-

90

kovo za obdobie rokov 1990 ndash 2017 v raacutemci databaacutezy Web of Science Core Collection ka-

tegoacuteria Information Science Library Science tretia najaktiacutevnejšia z hľadiska publikačnej

produktivity

Graf 2

Interdisciplinaacuterna vyacuteskumnaacute aktivita v oblasti KM v databaacuteze WoS Core Collection

Vo vyacuteznamnej podmnožine tzv vysokocitovanyacutech člaacutenkov (Highly Cited papers) v raacutemci

WoS Core Collection zameranyacutech na oblasť KM za obdobie rokov 1990 ndash 2017 by mohlo

byť rozloženie interdisciplinaacuternej aktivity odlišneacute avšak naše zistenia poukazujuacute na to že aj

v tejto podmnožine je kategoacuteria Information Science Library Science tretia najaktiacutevnejšia čo

naznačuje vyacuteznam knihovniacuteckej komunity vo vedeckej komunikaacutecii o koncepte KM

Z hľadiska zabezpečenia docircležityacutech kompetenciiacute buduacutecich informačnyacutech profesionaacutelov

na vysokyacutech školaacutech sme za pomoci užšieho priacutestupu (identifikaacutecie minimaacutelneho množstva

hľadaniacutem presneacuteho termiacutenu bdquoknowledge managementldquo) zisťovali percentuaacutelne zastuacutepenie

KIV škocircl a študijnyacutech programov ponuacutekajuacutecich vo svojich kurikulaacutech KM kurzypredmety

Z analyzovaneacuteho množstva 145 KIV škocircl (188 KIV študijnyacutech programov) pokryacutevajuacutecich

USA a Kanadu (60) Rusko (24) Euroacutepu (20) Austraacuteliu (17) Indiu (7) Južnuacute Afriku (6)

Čiacutenu (5) Japonsko (4) Singapur (1) a Braziacuteliu (1) sme zistili že minimaacutelne 33thinsp nami sle-

dovanyacutech KIV študijnyacutech programov ponuacuteka kurzy KM čiacutem pripravuje buduacutecich informač-

nyacutech profesionaacutelov aj v oblasti KM V raacutemci KIV škocircl zameranyacutech na informačnuacute vedu (tzv

I -schools ktoreacute postupne vypustili zo svojho pocircvodneacuteho naacutezvu pojem bdquoknižničnaacuteldquo obsahujuacute

pojem informačnaacute veda v kombinaacutecii s pojmami ako digitaacutelne meacutediaacute komunikaacutecia daacutetovaacute

analytika IM KM a pod) sme zistili že až 45thinsp z tejto novej skupiny škocircl ponuacuteka kurz KM

Durance si už v roku 2004 všimol trend posunu od bdquoknižnično-informačnyacutechldquo škocircl

k čisto bdquoinformačnyacutemldquo (bdquoI -schoolsldquo) Ako uvaacutedza v roku 2004 sa pojem bdquoknižničnaacuteldquo vytra-

til zo zaužiacutevaneacuteho spojenia bdquoknižničnaacute a informačnaacuteldquo u tretiny ALA akreditovanyacutech škocircl

a začal sa trend premenovaacutevania na tzv informačneacute školy (Durrance 2004) Na zaacuteklade daacutet

ziacuteskanyacutech z databaacutezy ALA sme zistili že tento trend pokračuje a v roku 2017 už takmer dve

tretiny (65thinsp) ALA akreditovanyacutech škocircl uacuteplne odstraacutenilo pojem bdquoknižničnaacuteldquo zo svojho naacute-

zvu

91

Zaacutever

Odborniacuteci z rocircznych oblastiacute už niekoľko rokov upozorňujuacute že KM nie je len akyacutesi ma-

nažeacutersky bdquovyacutestrelokldquo o ktoryacute bude zaacuteujem postupne klesať KM tu pocircsobiacute už takmer tridsať

rokov a zaacuteujem o tuacuteto oblasť poznania staacutele narastaacute v mnohyacutech discipliacutenach čo dokazuje aj

klasifikaacutecia člaacutenkov v databaacuteze WoS Core Collection indexovanyacutech pod KM do viac ako

100 kategoacuteriiacute WoS KM si našiel svoje praktickeacute uplatnenie v mnohyacutech veľkyacutech firmaacutech

prevažne v tyacutech kde sa realizuje aj vyacuteskumno-vyacutevojovaacute činnosť Aj OSN implementovala

KM do svojich činnostiacute s cieľom systematicky a efektiacutevne organizovať zdieľať vyviacutejať

a integrovať svoje poznatky Z naacutešho hľadiska je docircležiteacute analyzovať vzťah KIV ku KM kde

sme identifikovali dva hlavneacute naacutezoroveacute pruacutedy Širšiacute tzv aktiacutevny pruacuted vyzyacuteva k zaacuteujmu KIV

o KM a k rozširovaniu vzdelaacutevania informačnyacutech profesionaacutelov aj o oblasť KM na druhej

strane pasiacutevny pruacuted považuje KM za novuacute naacutelepku pre IM alebo IM s malyacutemi obmenami

Aktiacutevny pruacuted sa venuje vzťahu KIV a KM od priacutechodu KM pričom zaacuteujem o tuacuteto oblasť je

medzi odborniacutekmi z KIV vysokyacute Od roku 2000 je produkcia vedeckej literatuacutery venovanaacute

KM vyššia ako produkcia zameranaacute na IM Docircvodom mocircže byť aj zvyšujuacuteci sa zaacuteujem o vyacute-

skum konceptu znalostiacute v celej vedeckej komunite Tento trend sa začiacutena odraacutežať aj v priacutepra-

ve buduacutecich informačnyacutech profesionaacutelov Tretina nami sledovanyacutech KIV škocircl ponuacuteka KM

kurzpredmet pričom v podmnožine tzv I -škocircl je tomu až 45thinsp Nakoľko trend posunu od

KIV škocircl k tzv I -školaacutem je pomerne ryacutechly v raacutemci ALA akreditovanyacutech škocircl je na uacuterovni

dvoch tretiacuten predpokladaacuteme že ponuka KM kurzov bude na KIV školaacutech staacutele častejšia

Zaacuteroveň je potrebneacute brať do uacutevahy použituacute metoacutedu a teda že skutočnyacute stav mocircže byť ešte

vyššiacute nakoľko nami aplikovanaacute metoacuteda dokaacuteže identifikovať minimaacutelny počet KIV škocircl

ponuacutekajuacutecich KM kurzypredmety Taktiež by sme sa mali zamyslieť nad tyacutem že napriek

niekoľkyacutem odborniacutekom z KIV odmietajuacutecim KM sa vaumlčšina priklaacuteňa k aktivizovaniu sa

KIV v oblasti KM a to aj samotneacute knihovniacutecke organizaacutecie ktoreacute poukazujuacute na relevantnosť

KM pre KIV a na potrebu modifikaacutecie zručnostiacute informačnyacutech profesionaacutelov (napr IFLA

CILIP SLA a pod)

Bliacutezkosť obsahoveacuteho zamerania KIV a KM je zrejmaacute mocircžeme identifikovať viacereacute

prieniky pričom sledujeme využiacutevanie poznatkov KIV dokonca aj v tyacutech oblastiach riadenia

znalostiacute kde sa pracuje s tacitnyacutemi znalosťami Niektoriacute autori poukazujuacute na vzaacutejomneacute vy-

požičiavanie si poznatkov medzi KIV a KM pričom IFLA sa na svojej konferencii v tomto

roku pyacuteta či je KM novou knižničnou vedou Sledujeme a poukazujeme na postupneacute rozši-

rovanie predmetu vyacuteskumu a vzdelaacutevania KIV komunity o KM a vniacutemame aj naacutezory niekto-

ryacutech odborniacutekov KIV o potrebe zamyslenia sa nad možnou zmenou naacutezvu KIV smerom

k znalostnej vede Tieto odporuacutečania suacute zatiaľ len akyacutemisi vyacutekrikmi snažiacimi sa reflekto-

vať aktuaacutelne potreby znalostnej spoločnosti a znalostnej ekonomiky Na skutočnuacute zmenu

bude potrebnaacute širokaacute zhoda v knihovniacuteckej komunite a množstvo hĺbkovyacutech analyacutez nakoľko

na rozšiacuterenie predmetu vyacuteskumu smerom k znalostnej vede by bola potrebnaacute aj interdiscipli-

naacuterna spolupraacuteca Na druhej strane docircležitejšie ako zmena naacutezvu bude či KIV bude aj naďa-

lej pripravovať svojich absolventov tak aby sa dokaacutezali uplatniť na trhu praacutece a teda či bude

rozširovať a inovovať svoj predmet vyacuteskumu a kurikulaacute vzhľadom na zmeny spoločnosti

a ekonomiky tak ako ju k tomu vyzyacutevajuacute aj medzinaacuterodneacute knihovniacutecke organizaacutecie

Pokiaľ bude spoločenskyacute vyacutevoj aj naďalej poukazovať na potrebu vytvorenia tzv zna-

lostnej vedy domnievame sa že na to bude potrebnyacute širokyacute teoretickyacute vyacuteskum zameranyacute na

možnosti rozšiacuterenia predmetu vyacuteskumu KIV smerom k vytvoreniu znalostnej vedy Zmena

naacutezvu KIV na znalostnuacute vedu bez ďalšiacutech analyacutez s tvrdeniacutem že to s čiacutem knihovniacuteci odjakži-

va naraacutebajuacute suacute vlastne znalosti by nebola spraacutevnym riešeniacutem Takto by sa vedome ignoro-

92

vali aspekty praacutece s implicitnyacutemi a tacitnyacutemi typmi znalostiacute ktoreacute nikdy neboli predmetom

vyacuteskumu IV Cestu vidiacuteme skocircr v hľadaniacute istyacutech možnostiacute využitia naacutestrojov IV na praacutecu

aj s tyacutemto druhom znalostiacute alebo cez spolupraacutecu a integraacuteciu poznatkov z viaceryacutech oblastiacute

vedy nakoľko sme naacutezoru že žiadna vedeckaacute discipliacutena by nedokaacutezala sama pokryť predmet

vyacuteskumu znalostnej vedy tak ako by si to taacuteto veda vyžadovala

Zoznam bibliografickyacutech odkazov

ABELL A a N OXBROW 2001 Competing with knowledge the information professional

in the knowledge management age London Library Association Publishing ISBN

1-85604-340-1

AJIFERUKE I 2003 Role of information professionals in knowledge management pro-

grams empirical evidence from Canada In Informing Science Vol 6 s 247ndash257

ALA 2017 Searchable DB of ALA accredited programs [online] [cit 2018-05-22]

Dostupneacute na httpwwwalaorgCFAppslisdirindexcfm

ARDANUY J a C URBANO 2015 European Union (EU) overview of LIS research 2010-

2014 [online] [cit 2017-01-15] Dostupneacute na

httpbdubedulisersitesbdubeduliserfilesProgramapptslides_ArdanuyUrbano_LIS

-ER_5June2015pdf

BAWDEN D a L ROBINSON 2012 The Facet LIS Textbook Collection Introduction to

Information Science London Facet Publishing ISBN 978-1-85604-810-1

BECERRA-FERNANDEZ I a R SABHERWAL 2015 Knowledge Management Systems

and Processes 2nd ed Armonk New York Routledge ISBN 978-0-7656-3915-8

BODROŽIĆ Z a PS ADLER 2018 The Evolution of Management Models A Neo-Schum-

peterian Theory In Administrative Science Quarterly 63(1) 85-129

BOUTHILLIER F a K SHEARER 2002 Understanding knowledge management and

information management the need for an empirical perspective In Information Research

8(1)

BROADBENT M 1998 The phenomenon of knowledge management what does it mean to

the information profession In Information Outlook 2(5) 23-37

BUTLER Y 2000 Knowledge management if only you knew what you knew In Austra-

lian Library Journal 49(1) 31-43

ČABRUNOVAacute A 1998 Informačnyacute proces Informačnaacute vyacutechova Terminologickyacute a vyacutekla-

dovyacute slovniacutek odbor knižničnaacute a informačnaacute veda Bratislava SPN ISBN 9788008028189

DALKIR K 2009 Knowledge Management In Encyclopedia of Library and Information

Science CRC Press ISBN 978-0-8493-9712-7

DAVENPORT T H a L PRUSAK 2000 Working Knowledge How Organizations Man-

age What They Know 2nd rev ed Boston Mass Harvard Business Review Press ISBN

978-1-57851-301-7

DUMITRIU P 2016 Knowledge Management in the United Nations System United Nations

[online] [cit 2018-05-22] Dostupneacute na httpswwwunjiuorgenreports-

notesJIU20ProductsJIU_REP_2016_10_Englishpdf

DURRANCE JC 2004 Competition or convergance Library and information science

education at a crossroad In Advances in Librarianship 28 171-198

EBRAMI H 1977 Understanding Knowledge Science Teheran Iranian Library Association

93

FATTAHI R a A RISMANBAF 2014 Knowledge and Information Science The nature

and its functions In Iranian Journal of Information Processing amp Management 29(1)

3-34

GORMAN GE 2004 The uniqueness of knowledge management or Emperoracutes New

Clothes In Library Management and Information Services [online] [cit 2017-08-20]

Dostupneacute na httpwwwemeraldinsightcomlibrariansinfoviewpointsuniquehtm

HUSAIN S a M NAZIM 2013 Concepts of Knowledge Management among Library amp

Information Science Professionals In International Journal of Information Dissemina-

tion and Technology 3(4) 264-269

IFLA 2014 IFLA Knowledge Management Section Action Plan 2015-2017 [online] [cit

2017-11-05] Dostupneacute na httpwwwiflaorgfilesassetskmstrategic-planFiles2015-

2017_0pdf

IFLA 2018 KM 2018 IFLA KM [online] [cit 2018-09-01] Dostupneacute na

httpssitesgooglecomviewifla2018kmintroductionauthuser=0

KHAIRAH N a KP SINGH 2008 Knowledge Management in Corporate Organizations

In MALHAN IV a S RAO eds Perspectives on Knowledge Management USA

Scarecrow Press s 295-308 ISBN 978-0-8108-6104-6

KOLONIARI M a K FASSOULIS 2017 Knowledge Management Perceptions in Aca-

demic Libraries In The Journal of Academic Librarianship 43 135-142

NAKAMORI Y 2016 Knowledge Science Modeling the Knowledge Creation Process

CRC Press ISBN 978-1-4398-3837-2

REARDON DF 1998 Knowledge management the discipline for information and library

science professionals Prezentovaneacute na 64th IFLA General Conference Annual Confer-

ence Amsterdam IFLA [online] [cit 2018-02-10] Dostupneacute na

httpsarchiveiflaorgIVifla64017-123ehtm

ROKNUZZAMAN M 2012 Changing Paradigms in Library Education From Library

Science to Information Science to Knowledge Science In The Eastern Librarian 23(1)

1-23

ROKNUZZAMAN M a K UMEMOTO 2017 An Interdisciplinary Encounter Between

Two Knowledge Domains Library and Information Science vs Knowledge Management

Information and Knowledge Management 7(20) 19-26

ROWLEY J 2003 Knowledge management-the new librarianship From custodians of

history to gatekeepers to the future In Library Management 18(2) 88-91

SINGH KP 2005 Knowledge Management and Challenges to LIS Professionals in Elec-

tronic Age In Library Herald 43(2) 115-123

STEINEROVAacute J 2016 Informačnaacute veda tradiacutecie teoacuterie a trendy ndash smerom k digitaacutelnej

vede In Knižničnaacute a Informačnaacute Veda Zborniacutek Filozofickej Fakulty Univerzity Komen-

skeacuteho s 7-27 Bratislava ISBN 978-80-223-4252-0

SWANSON DR 1988a Migraine and magnesium eleven neglected connections In Per-

spectives in Biology and Medicine 31(4) 526-557

SWANSON DR 1988b Historical note Information retrieval and the future of an illusion

In Journal of the American Society for Information Science 39(2) 92-98

VYMĚTAL J DIAČIKOVAacute A a M VAacuteCHOVAacute 2005 Informačniacute a znalostniacute manage-

ment v praxi (first) Prague LexisNexis CZ ISBN 978-80-86920-01-1

94

WALLACE DP 2007 Knowledge Management Historical and Cross-Disciplinary

Themes 2nd ed Westport Conn Libraries Unlimited ISBN 978-1-59158-502-2

WILSON TD 2002 The nonsense of ldquoknowledge managementrdquo In Information Research

8(1)

WILSON TD 2006 The nonsense of knowledge managementrsquo revised In MACEVICIUTE

D a T D WILSON ed Introducing information management an Information Research

reader London Facet s 151-164 ISBN 978-1-85604-561-7

WIPO 2015 The Knowledge Management Strategy of the World Intellectual Property

Organization (WIPO) WIPO [online] [cit 2017-11-06] Dostupneacute na

httpwwwwipointedocsmdocsgovbodyena _55a _55_inf_5pdf

ZINS C 2006 Redefining information science from ldquoinformation sciencerdquo to ldquoknowledge

sciencerdquo In Journal of Documentation 62(4) 447-461

Resumeacute

OD INFORMAČNEJ VEDY K ZNALOSTNEJ VEDE

Marcela Katuščaacutekovaacute

Priacutespevok je venovanyacute vzťahu knižnično-informačnej vedy a manažmentu znalostiacute Prinaacuteša poznatky

o narastajuacutecom zaacuteujme o tuacuteto oblasť čoho docirckazom je vysokaacute vedeckaacute produktivita knižnično-infor-

mačnyacutech odborniacutekov v oblasti manažmentu znalostiacute ktoraacute je aktuaacutelne vyššia ako v oblasti manažmentu

informaacuteciiacute Knihovniacutecka komunita predstavuje tretiu najaktiacutevnejšiu kategoacuteriu WoS publikujuacutecu na teacutemu

KM a to už od jeho priacutechodu Priacutespevok tiež poukazuje na postupnuacute difuacuteziu KM do priacutepravy buduacutecich

informačnyacutech profesionaacutelov nakoľko z analyzovanej vzorky 145 KIV škocircl už najmenej tretina ponuacuteka

kurzypredmety KM pričom v priacutepade tzv informačnyacutech škocircl je to až 45thinsp Pozornosť je venovanaacute aj

prienikom a odlišnostiam predmetu vyacuteskumu KM a KIV a zdocircrazňuje sa nemaleacute využiacutevanie poznatkov

KIV v systeacutemoch manažmentu znalostiacute V zaacutevere sa priacutespevok zameriava na otaacutezky možnej zmeny

naacutezvu knižnično-informačnej vedy na informačnuacute a znalostnuacute vedu alebo knižničnuacute a znalostnuacute vedu

tak ako to odporuacutečajuacute niektoriacute odborniacuteci vzhľadom na aktuaacutelne sociaacutelno-ekonomickeacute zmeny a zmeny

na trhu praacutece

Summary

FROM INFORMATION SCIENCE TO KNOWLEDGE SCIENCE

Marcela Katuščaacutekovaacute

The paper focuses on the relationship between Library and Information Science and Knowledge Man-

agement It brings insights into the growing interest in this area as evidenced by high scientific produc-

tivity of library and information professionals in the area of Knowledge Management being currently

higher than that in the field of Information Management The paper also pointsout that the library com-

munity has been the third most active category in WoS publishing on KM since its arrival and that

there has been a gradual diffusion of KM into the training of future information professionals At least

a third of the 145 KIV schools analysed offers KM coursessubjects while in the so-called information

schools it is as many as 45thinsp Attention is also paid to the intersection and differences of the subject of

KM and KIV research emphasising the considerable use of KIV knowledge in knowledge management

systems In conclusion the paper focuses on issues of a possible change of the name of Library and

Information Science to Information and Knowledge Science as recommended by some experts given

the current socio-economic changes and shifts in the labour market

95

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

VYacuteCHODISKOVEacute TEORETICKEacute KONCEPTY VYacuteSKUMU

ČIacuteTANIA METODOLOacuteGIOU SLEDOVANIA POHYBU OČIacute

Ľudmila Hrdinaacutekovaacute Katariacutena Buzovaacute

Uacutevod

Čiacutetanie je jednyacutem z najtrvalejšiacutech a najvyacuteznamnejšiacutech kognitiacutevnych vynaacutelezov ľudstva

(Mishra 2015) Plynuleacute a presneacute čiacutetanie a čiacutetanie s porozumeniacutem suacute kľuacutečovyacutemi schopnosťa-

mi pre dosahovanie adekvaacutetnych akademickyacutech vyacutesledkov (Krieber et al 2016) pre poznaacute-

vanie a vzdelaacutevanie sa vedeckeacute baacutedanie i pre praktickyacute život Niektoriacute autori (Howard 2011

Wiegand 1997 Cullinan 2000 Nitecki 1986 Copeland a Martin 2016) opakovane poukazujuacute

na to že knižničnaacute a informačnaacute veda by nemala ignorovať či potlaacutečať tematiku voľnočaso-

veacuteho čiacutetania (a čiacutetania vocircbec) v prospech teacutem spracovania a vyhľadaacutevania informaacuteciiacute

Čiacutetanie je komplexnyacutem kognitiacutevnym procesom ktoreacuteho priebeh je veľmi ťažko uchopi-

teľnyacute Čiastočnyacute pohľad do procesov čiacutetania poskytla metoacuteda verbaacutelneho protokolu ale až

štuacutedium čiacutetania pomocou technoloacutegie sledovania pohybu očiacute začiacutena odkryacutevať skutočnuacute pod-

statu mentaacutelnych procesov recepcie textu

1 Pohyby očiacute a kognitiacutevne procesy počas čiacutetania

Registraacutecia pohybov očiacute bola použitaacute už v staršiacutech štuacutediaacutech procesu čiacutetania Početneacute vyacute-

skumy potvrdili že pohyby očiacute suacute vyacuteznamnou procesuaacutelnou a operačnou zložkou čiacutetania

a uacutezko suacutevisia aj s rozmanityacutemi kognitiacutevnymi funkciami ktoreacute proces čiacutetania podporujuacute (Just

a Carpenter 1980)

Pre čiacutetanie je typickeacute sekvenčneacute skenovanie textu zľava doprava a zhora nadol alebo

v opačnom smere v zaacutevislosti od systeacutemu piacutesania Pri čiacutetaniacute rovnako ako v každom procese

zrakovej percepcie informaacuteciiacute sa oči nepohybujuacute kontinuaacutelne ale diskontinuaacutelne hoci naše

fenomenologickeacute skuacutesenosti hovoria opak (Bezrukich a Ivanov 2013) Pohyby očiacute v raacutemci

čiacutetania predstavujuacute striedanie (relatiacutevne) statickyacutech fixaacuteciiacute a veľmi ryacutechlych skokov z jedneacuteho

bodu fixaacutecie do druheacuteho ndash sakaacuted takže fixaacutecie možno považovať za medzisakadickeacute interva-

ly (Jošt 2011)

Sakaacutedy je potrebneacute odlišovať od inyacutech typov pohybov očiacute ndash vergenciiacute sledovaciacutech (pur-

suit) a vestibulaacuternych pohybov očiacute Hoci suacute tieto mimoriadne docircležiteacute (Bach Rita a Collinz

1971) metodoloacutegia vyacuteskumu pohybov očiacute pri čiacutetaniacute sa zvyčajne zameriava hlavne na makro-

sakaacutedy (ďalej len sakaacutedy)

96

Sakaacutedy suacute ryacutechle očneacute pohyby ndash skoky ktoryacutech trvanie sa pohybuje od 10 do 80 ms

a priemernaacute ryacutechlosť je 200 ndash 600 degs 1 Majuacute balistickyacute charakter a ich funkciou je preniesť

oko do fixačneacuteho bodu kde je text foveovanyacute inak povedaneacute dostať text na žltuacute škvrnu

sietnice ktoraacute je miestom najostrejšieho videnia (Jošt 2011) Vzdialenosť do ktorej sa oči

pohybujuacute počas každej sakaacutedy je od 1 do 20 znakov v priemere 7 ndash 9 znakov Veľkosť

sakaacuted (amplituacuteda) sa pohybuje od niekoľkyacutech uhlovyacutech minuacutet (pri mikrosakaacutedach) až po

niekoľko stupňov (napriacuteklad v priacutepade skoku na novyacute riadok alebo na novuacute stranu textu)

Fixaacutecia je medzisakadickyacute stav relatiacutevneho pokoja očiacute2 v raacutemci ktoreacuteho suacute z textu (slo-

va) extrahovaneacute informaacutecie Trvanie jednej fixaacutecie je od 100 do 2000 ms priemerne 200 ndash

250 ms Slovo mocircže mať jednu alebo viac fixaacuteciiacute Na trvanie fixaacuteciiacute a celkovuacute dĺžku skuacutema-

nia slova majuacute vplyv určiteacute vlastnosti slova respektiacuteve okolityacutech slov (Dubasova [bez daacutetu-

mu]) ale aj dispoziacutecie a charakteristiky čitateľa (pozri napr Krieber et al 2016) Pomer

dĺžok fixaacuteciiacute a sakaacuted sa značne liacuteši aj pre jednu a tuacute istuacute osobu v raacutemci jedneacuteho fragmentu

textu

Pri realizaacutecii sakaacutedy v raacutemci procesov čiacutetania suacute docircsledne riešeneacute tri probleacutemy určuje

sa moment začiatku skoku zabezpečuje sa určitaacute ryacutechlosť pohybu a vypočiacuteta sa čas zastave-

nia (voliacute sa bod nasledujuacutecej fixaacutecie) (Bezrukich a Ivanov 2013)

Pri čiacutetaniacute verbaacutelnych textov suacute docircležiteacute niektoreacute zaacutesadneacute mechanizmy sakaacuted 1 saka-

dickaacute supresia (omisia) zabezpečuje že informaacutecie počas ryacutechleho pohybu oka nevidiacuteme daacute

sa povedať že sakadickaacute supresia je potlačenie deformaacutecie obrazu (či oprostenie od tejto

deformaacutecie) čiacutem sa eliminuje rozostrenie a rozmazanie obrazu 2 Vizuaacutelna maska je mecha-

nizmus ktoryacute zabezpečuje že vizuaacutelna informaacutecia ziacuteskanaacute pred sakaacutedou maskuje informaacute-

cie ktoreacute vstupujuacute do vizuaacutelneho systeacutemu počas pohybu sakaacutedy Je založenaacute na interakcii

systentatiacutevneho a tranzitorneacuteho systeacutemu pričom sustentatiacutevny systeacutem je činnyacute v dobe sakaacutedy

ktoraacute ukončuje fixaacuteciu a vďaka nemu sa obraz načerpanyacute počas fixaacutecie uchovaacuteva v kraacutetko-

dobej pamaumlti niekoľko desiatok milisekuacutend teda počas sakaacutedy Tranzitornyacute systeacutem sa akti-

vuje na konci sakaacutedy a vymaže obraz udržiavanyacute sustentatiacutevnym systeacutemom a umožniacute vstup

novej informaacutecie v nastupujuacutecej fixaacutecii (Jošt 2011)

Vzhľadom na vysokuacute ryacutechlosť je prakticky nemožneacute v priebehu sakaacutedy (a rovnako ani

bezprostredne pred a po nej) prijiacutemanie akejkoľvek vizuaacutelnej informaacutecie (Dubasova [bez daacute-

tumu]) niektoreacute zo štuacutediiacute konštatujuacute že dokonca všetky kognitiacutevne aktivity suacute počas sakaacuted

potlačeneacute Keďže uacutelohy použiacutevaneacute vo vaumlčšine tyacutechto štuacutediiacute suacute relatiacutevne jednoducheacute zaujiacute-

mavou otaacutezkou pre vyacuteskum ostaacuteva či sa v zložitejšiacutech uacutelohaacutech akou je čiacutetanie spracovanie

informaacuteciiacute počas sakaacuted uacuteplne pozastaviacute

Ako sme načrtli foveaacutecia objektu je vlastne dosiahnutie objektu alebo premietnutie jeho

obrazu na miesto najostrejšieho videnia Praacuteve vtedy sa realizuje fixaacutecia pohľadu na daneacute

slovo (časť textu) a extrakcia informaacutecie z textu (slova)

Primaacuternym určujuacutecim faktorom trvania fixaacutecie (ako dlho ostaacutevajuacute oči fixovaneacute na fixa-

čnej poziacuteciislove) je to akeacute ľahkeacute alebo ťažkeacute je spracovanie fixovaneacuteho slova Trvanie

fixaacutecie je veľmi ovplyvneneacute faktormi ako frekvencia slova (ako často sa slovo vyskytuje

v jazyku respektiacuteve v texte) vek nadobudnutia (vek v ktorom sa čitateľ slovo naučil) pred-

viacutedateľnosť slova (danaacute dĺžkou slova a predchaacutedzajuacutecim kontextom) rozsahom priacutebuznyacutech

1 degs ndash vizuaacutelny uhol za sekundu 1o suacute približne 3ndash4 piacutesmenaacute

2 Adjektiacutevum bdquorelatiacutevneholdquo je pri popise fixaacuteciiacute namieste ndash citlivejšie zariadenie totiž dokaacuteže zachytiť jemneacute fixačneacute

pohyby ktoreacute oko realizuje pri pohľade na pevnyacute bod tremor drift a mikrosakaacutedy (Jošt 2011) Tieto pohyby očiacute suacute nepatrneacute a ich presnaacute povaha a funkcia je trochu nejasnaacute (Rayner 1998)

97

tvarov slov (koľko slov mocircže byť tvorenyacutech zmenou jedneacuteho piacutesmena v slove) a podobne

(pozri Hyoumlnauml 2011 Rayner 1998 2009 cit podľa Schotter Bernhard a Rayner 2012)

Ľudskeacute oko sa vyznačuje rozličnou citlivosťou sietnice a jemneacute detaily (teda i piacutesmenaacute

textu) mocircžu byť rozliacutešeneacute praacuteve iba foveou Pri zvyšujuacutecej sa excentricite od tohto miesta

zrakovaacute ostrosť ryacutechlo klesaacute Z hľadiska ostrosti rozdeľuje každaacute fixaacutecia pri čiacutetaniacute videnyacute

riadok na tri oblasti 1 foveaacutelnu (cca 2deg vizuaacutelneho uhla) 2 parafoveaacutelnu (cca 5deg vizuaacutelneho

uhla na obe strany) a 3 perifeacuternu (Jošt 2011 Schotter Angele a Rayner 2012) ako to zobra-

zuje obraacutezok 1 Tie zodpovedajuacute tomu ako časti textu dopadajuacute na sietnicu (obr 2)

Obr 1

Foveaacutelne parafoveaacutelne a perifeacuterne oblasti tri znaky tvoria 1deg vizuaacutelneho uhla Ikona oka

a čiara od nej predstavujuacute miesto fixaacutecie (Schotter Angele a Rayner 2012)

Obr 2

Oblasti parafovea a perifovea suacute obvodovyacutemi oblasťami žltej škvrny suacute na perifeacuterii sietnice

(Dubasova [bez daacutetumu])

Oblasť vniacutemania textu (alebo funkčnaacute oblasť pohľadu) je obmedzenaacute v priebehu fixaacutecie

na 3ndash4 piacutesmenaacute vľavo od fixaacutecie a 14ndash15 piacutesmen vpravo fixaacutecie (v angličtine pozri McCon-

kie 1982 Rayner a Bertera 1979 cit podľa Dubasova [bez daacutetumu]) V štuacutediaacutech venovanyacutech

98

čiacutetaniu sa často vyskytujuacute pojmy bdquofoveaacutelne videnieldquo a bdquocentraacutelne videnieldquo bdquoparafoveaacutelne

videnieldquo a bdquoperifeacuterne videnieldquo Prvyacute pojem sa vzťahuje na videnie ktoreacute poskytuje vniacutemanie

piacutesmen fixovanyacutech okom (vykonaacuteva sa receptormi z foveaacutelnej oblasti a vyznačuje sa maxi-

maacutelnou zrakovou ostrosťou) Parafoveaacutelne videnie poskytuje vniacutemanie piacutesmen ktoreacute nie suacute

fixovaneacute pohľadom (Dubasova [bez daacutetumu]) a mnoheacute experimentaacutelne uacutedaje potvrdzujuacute sku-

točnosť čiastočneacuteho spracovania slov praacuteve parafoveaacutelnym videniacutem

V tomto zmysle potom hovoriacuteme o percepčom rozpaumltiacute (percetual span) ako o oblasti

efektiacutevneho videnia či oblasti na ktoruacute čitateľ suacutestrediacute pozornosť a z ktorej mocircže ziacuteskavať

užitočnuacute informaacuteciu Pri čiacutetaniacute sa jeho veľkosť vyjadruje obyčajne počtom piacutesmen ktoreacute či-

tateľ zachytiacute počas fixaacutecie t j z jedneacuteho fixačneacuteho bodu (Rayner 1998) Percepčneacute rozpaumltie

sa vymedzuje tradične do 30 piacutesmen a to podľa vyspelosti čitateľa a ako sme uviedli vyššie

jeho tvar je asymetrickyacute (Rayner Slattery a Beacutelanger 2010)

Parafoveaacutelny naacutehľad na slovo (parafoveal preview) znižuje čas naacuteslednej fixaacutecie lebo

poskytuje užitočneacute informaacutecie a to zvaumlčša spaciaacutelneho charakteru o dĺžke a tvare slov ďalej

o hraniciach medzi slovami a hraniciach textu ako celku ale i piacutesmenoveacuteho charakteru (t j

čitateľ je schopnyacute identifikovať niektoreacute piacutesmenaacute) Ide o tzv parafoveaacutelny efekt (alebo bene-

fit parafoveaacutelneho naacutehľadu (parafoveal preview benefit pozri Dubasova [bez daacutetumu]) kto-

reacuteho podstatou je priaznivyacute vplyv informaacutecie ktoruacute čitateľ čerpaacute z parafoveaacutelnej zoacuteny (Ray-

ner 1998 Rayner Slattery a Beacutelanger 2010)

Aj keď seacutemantizaacutecia je funkciou foveaacutelneho uchopenia slova čiastočnyacutem spracovaniacutem

slov ziacuteskanyacutech parafoveaacutelnym videniacutem bdquopredspracujeldquo čitateľ prichaacutedzajuacutece slovaacute ktoreacute spa-

dajuacute do parafovey (aj napriek tomu že je text degradovanyacute) a navyše toto bdquopredspracovanieldquo

umožňuje preskočenie niektoryacutech slov Je zrejmeacute že hlavnyacutem cieľom čitateľa je spracovať

fixovaneacute slovo aby zistil jeho vyacuteznam čitatelia však nemusia fixovať všetky slovaacute vo vete

aby pochopili text to znamenaacute že v niektoryacutech priacutepadoch suacute schopniacute spracovať dve slovaacute

(a niekedy aj tri slovaacute ak suacute všetky kraacutetke) v raacutemci jednej fixaacutecie Čitatelia priamo fixujuacute iba

asi 70thinsp slov textu a ostatnyacutech 30thinsp slov preskočia (Dubasova [bez daacutetumu] Schotter Angele

a Rayner 2012)

Najsilnejšiacutem prediktorom preskakovania slov je dĺžka slov čitatelia častejšie preskočia

kraacutetke slovaacute o 2 ndash 3 piacutesmenaacutech ako dlhšie s 9 ndash 12 piacutesmenami (Schotter Angele a Rayner

2012) Preskočenie však nie je spojeneacute len s kraacutetkymi slovami na preskočenie slova maacute tiež

vplyv (ale v menšej miere) predviacutedateľnosť na zaacuteklade kontextu a frekvencia slova (Schotter

Angele a Rayner 2012 Dubasova [bez daacutetumu]) Zaacuteroveň sa ukazuje že aj keď slovaacute nie suacute

vynechaneacute čitatelia ziacuteskajuacute z parafoveaacutelnych slov niektoreacute užitočneacute informaacutecie (Schotter

Angele a Rayner 2012)

Parafoveaacutelny efekt sa prejavuje v dvoch rovinaacutech a) okulomotorickej procesuaacutelnej rovi-

ne a to skraacuteteniacutem fixačnej doby a uacutebytkom fixaacuteciiacute a b) v rovine čitateľskeacuteho vyacutekonu zryacutech-

leniacutem tempa o nameranyacute počet spraacutevne prečiacutetanyacutech slov za časovuacute jednotku (Jošt 2011)

Parafoveaacutelny efekt je priacuteznačnyacute pre veľmi dobryacutech a vyspelyacutech čitateľov ndash praacuteve schop-

nosťou čerpať informaacutecie z parafoveaacutelnej oblasti a zlaďovať rocirczne druhy informaacuteciiacute (a tak

lepšie využiacutevať čas čiacutetania) sa liacutešia vyspeliacute čitatelia od menej vyspelyacutech čitateľov v rovna-

kom veku (Schotter Angele a Rayner 2012 Silva Faiacutesca Arauacutejo Casaca a Carvalho 2015)

Vo vzťahu k parafoveaacutelnemu videniu rozlišujuacute niektoriacute autori čitateľov s vysokyacutem stupňom

parafoveaacutelneho uvedomenia (tiacute logicky majuacute pozorovateľne vyššiacute parafoveaacutelny efekt) a čita-

teľov s niacutezkym stupňom parafoveaacutelneho uvedomenia (White Rayner a Liversedge 2005)

Parafoveaacutelny efekt je zohľadnenyacute vo vaumlčšine modelov čiacutetania (Dubasova [bez daacutetumu])

napriek tomu jeho presnaacute povaha a rozsah suacute nejasneacute Otaacutezkou staacutele ostaacuteva či sa mocircže v raacutemci

99

neho postupovať až na uacuteroveň seacutemantickeacuteho spracovania alebo či sa mocircže rozšiacuteriť na viac

ako dve priestorovo priľahleacute slovaacute (Schotter Reichle a Rayner 2014)

Pri čiacutetaniacute sa vyskytujuacute aj pohyby očiacute spaumlť k predtyacutem čiacutetaneacutemu textu tzv regresie Re-

gresie mocircžu predstavovať 10 ndash 15thinsp všetkyacutech sakaacuted (Schotter Angele a Rayner 2012) a ich

počet je uacutemernyacute subjektiacutevnej zložitosti textu (Dubasova [bez daacutetumu]) a čitateľskej vyspe-

losti (zručnosti) čitateľa

Očneacute pohyby čitateľa suacute za bežnyacutech okolnostiacute riadeneacute pozornosťou V tejto suacutevislosti

možno pozornosť definovať ako kognitiacutevnu operaacuteciu umožňujuacutecu vyacuteber určitej oblasti vo

vizuaacutelnom poli z ktoreacuteho maacute čitateľ načerpať informaacutecie a spracovať ich pričom presun

pozornosti na jednu stranu vizuaacutelneho poľa povzbudzuje celyacute tento proces a suacutečasne tlmiacute

vyhľadaacutevanie a spracovanie informaacuteciiacute ktoreacute sa nachaacutedzajuacute na opačnej strane vizuaacutelneho

poľa (ide o tzv inhibičnyacute mechanizmus) (Jošt 2011) V kontexte čiacutetania možno pozornosť

chaacutepať širšie a rozlišovať jej činnosť prinajmenšom na dvoch uacuterovniach 1 čitateľ sleduje

vizuospaciaacutelnu (percepčnuacute) straacutenku textu t j spracovaacuteva informaacutecie o dĺžke slov ich tvare

rozmiestneniacute na riadku a pod 2 čitateľ sleduje jazykovuacute straacutenku textu t j spracovaacuteva text

fonologicky syntakticky morfologicky a seacutemanticky

Pri čiacutetaniacute epickeacuteho a odborneacuteho textu vystupuje do popredia seacutemantickeacute spracovanie

a pri spracovaniacute lyrickeacuteho textu vystupuje do popredia estetickaacute zložka a kraacutesa slov ich rade-

nie a teda ineacute druhy spracovania informaacuteciiacute

Mnohiacute autori prirovnaacutevajuacute pozornosť ku svetelneacutemu kužeľu informaacutecia ktoraacute sa vy-

skytne vo vnuacutetri kužeľa je spracovaacutevanaacute najdokonalejšie a najuacuteplnejšie Podľa tvaru kužeľa

suacute rozpracovaneacute dva modely ktoreacute vysvetľujuacute ako pozornosť čitateľa pracuje 1 podľa tzv

mikrokužeľoveacuteho modelu sa zameriava pozornosť na malyacute objekt ktoryacute zodpovedaacute jedneacutemu

piacutesmenu a presuacuteva sa z piacutesmena na piacutesmeno pričom jeho pohyb je kontinuaacutelny a 2 podľa

makrokužeľoveacuteho modelu sa zameriava pozornosť čitateľa na celeacute slovo či dokonca skupinu

slov pričom sa informaacutecie osvetleneacute kužeľom spracovaacutevajuacute paralelne Tento model tak umož-

ňuje čitateľovi aby spracovaacuteval slovneacute celky globaacutelne

Uvedeneacute modely rozdielne pracujuacute s parafoveaacutelnym videniacutem rozlične teda využiacutevajuacute

parafoveaacutelny efekt v mikrokužeľovyacutech podmienkach je parafoveaacutelny efekt menšiacute a v ma-

krokužeľovom modeli pozornosti je parafoveaacutelny efekt logicky vaumlčšiacute Opaumlť je nevyhnutneacute

dodať že makrokužeľovyacute model je typickyacute pre vyspelyacutech čitateľov (Jošt 2011)

Pozornosť zohraacuteva kľuacutečovuacute uacutelohu pri spracovaniacute informaacuteciiacute Jej adekvaacutetne fungovanie

je potrebneacute pre spraacutevny rozvoj komplexnyacutech kognitiacutevnych schopnostiacute Deti s deficitom pozor-

nosti majuacute často ťažkosti nielen s čiacutetaniacutem ale i s piacutesaniacutem a matematikou a naacutesledne i s celyacutem

komplexnom vzdelaacutevaciacutech kompetenciiacute (Commodari a Guarnera 2005) Štuacutedie potvrdzujuacute

taktiež tesnyacute vzťah medzi pozornosťou ryacutechlosťou čiacutetania a rozpoznaacutevaniacutem slov dobraacute po-

zornosť čitateľov maacute vyacuteznamnyacute vplyv i na čitateľskuacute fluenciu či porozumenie (Yildiz a Ccedile-

tinkaya 2017)

2 Stručnyacute prehľad modelov kontroly pohybu očiacute počas čiacutetania

Na samotnom začiatku skuacutemania očnyacutech pohybov staacutel predpoklad Justa a Carpenterovej

(1980) znaacutemy ako oko-myseľ (eye-mind) predpoklad ktoryacute pracuje s teacutezou že pohľad zostaacute-

va fixovanyacute praacuteve na tuacute oblasť vizuaacutelneho poľa ktoraacute sa v danej chviacuteli kognitiacutevne spracovaacute-

va Tento predpoklad staacutel i pri zrode tvorby modelov kontroly pohybu očiacute počas čiacutetania

Technoloacutegia sledovania očiacute umožňuje presne merať trvanie fixaacuteciiacute a sakaacuted počas čiacuteta-

nia zisťovať smerovanie pohľadu sledovať trajektoacuteriu skokov a taktiež určovať ako je loka-

100

lizovanaacute pozornosť ako suacute identifikovaneacute slovaacute ako prebieha jazykoveacute spracovanie textu

akeacute kognitiacutevne procesy sa podieľajuacute na dešifrovaniacute tlačeneacuteho textu atď (pozri napriacuteklad

Rayner 1998) Dlheacute obdobie však ostaacutevala otaacutezka kontroly pohybov očiacute počas čiacutetania meto-

dologickyacutem probleacutemom Tyacutem intenziacutevnejšie sa časť vyacuteskumnyacutech snaacuteh zameriavala na hlbšie

pochopenie vzťahu medzi pohybom očiacute a vedomiacutem a na štuacutedium kognitiacutevnych procesov zod-

povednyacutech za kontrolu programovanie a riadenie sakaacuted

Ako sme spomiacutenali vyššie aby sa realizovala sakaacuteda musiacute vizuaacutelny systeacutem okrem ineacute-

ho 1) určiť okamih začiatku sakaacutedy a 2) vypočiacutetať okamih jeho zastaacutevky to znamenaacute zvoliť

miesto ďalšej fixaacutecie V teoacuterii očnyacutech pohybov suacute tieto dve uacutelohy zvyčajne označovaneacute suacute-

hrnnyacutem termiacutenom bdquoprogramovanie sakaacutedyldquo Prvuacute z uacuteloh určiacuteme ako bdquovyacuteber momentu spus-

tenialdquo (otaacutezka KEDY) druhuacute uacutelohu ako bdquovyacuteber cieľaldquo (otaacutezka KAM) (Jošt 2011)

Vyacuteskum mechanizmu kontroly pohybu očiacute počas čiacutetania musel odpovedať na to ako

prebieha programovanie a realizaacutecia sakaacutedy akyacutem spocircsobom sa realizuje vyacuteber cieľa sakaacute-

dy akuacute uacutelohu zohraacuteva pozornosť ako sprostredkovateľ medzi pohybmi očiacute a lexikaacutelnym

spracovaniacutem textu a nakoniec ako sa vlastnosti jazykoveacuteho spracovania prejavujuacute v pohybe

očiacute počas čiacutetania Postupnyacute vyacutevoj modelov čiacutetania ukaacutezal že treba brať do uacutevahy obe uacuterovne

ndash kognitiacutevnu aj okulomotorickuacute (Rayner 1998) Najdocircležitejšie však bolo pochopiť nielen to

ako jednotliveacute systeacutemy pracujuacute izolovane ale aj to ako sa navzaacutejom ovplyvňujuacute a ako spo-

lupracujuacute Tento cieľ prispel k rozvoju mnohyacutech formaacutelnych modelov kontroly pohybu očiacute

Moderneacute modely čiacutetania sa dajuacute rozdeliť do troch skupiacuten ktoreacute sa navzaacutejom vyacuterazne

liacutešia 1 okulomotorickeacute modely 2 kognitiacutevne orientovaneacute modely 3 modely typu bdquoideaacutelny

pozorovateľldquo (Dubasova [bez daacutetumu]) V nasledujuacutecej tabuľke je uvedenyacute prehľad zaacuteklad-

nyacutech modelov riadenia a kontroly pohybu očiacute pri čiacutetaniacute

Tabuľka 1

Modely pohybu očiacute pri čiacutetaniacute (prehľad)

Model Kľuacutečoveacute zdroje

E-Z Reader (Serial Attention Shift = SAS) Reichle Pollatsek Fisher a Rayner 1998

Reichle Rayner a Pollatsek 2003

Pollatsek Reichle a Rayner 2006

SWIFT (Guidance by Attentional Gradients =

GAG)

Engbert Longtin a Kliegl 2002

Engbert Nuthmann Richter a Kliegl 2005

Mr Chips (Ideal Observer) Legge Klitz a Tjan 1997

Legge Hooven Klitz Mansfield a Tjan 2002

EMMA (SAS within ACT system) Salvucci 2001

Glenmore (GAG within Connectionist

System)

Reilly a Radach 2006

SERIF (Primary Oculomotor Control

= POC)

McDonald Carpenter a Shillcock 2005

CompetitionActivation (POC) Yang a McConkie 2001

SHARE (POC) Feng 2006

101

V roku 2006 Reinhold Kliegl (spolu s Ralfom Engbertom je autorom modelu SWIFT)

urobil nasledujuacutece provokatiacutevne tvrdenie bdquoModely ovlaacutedania pohybu očiacute pri čiacutetaniacute suacute sofis-

tikovanejšie a realistickejšie ako modely v akejkoľvek inej oblasti psycholoacutegieldquo (Rayner

2009) Modely suacute postaveneacute na dlhoročnyacutech empirickyacutech skuacutemaniach a zreteľnou formou

popisujuacute okulomotorickuacute a kognitiacutevnu aktivitu pri čiacutetaniacute

21 Okulomotorickeacute modely

Modely ktoreacute akcentujuacute prioritu okulomotorickej kontroly (Primary Oculomotor Con-

trol POC) patria medzi tzv modely okulomotorickeacute Zaraďujeme medzi ne O OrsquoReganov

model a modely SERIF CompetitionActivation SHARE

V modeloch POC dochaacutedza k vyacuteznamnej variabilite v trvaniacute fixaacutecie v docircsledku vlast-

nostiacute okulomotorickeacuteho systeacutemu Tieto modely dobre vysvetľujuacute rozloženie fixačnyacutech miest

v slovaacutech a vynechaacutevanie slov Okulomotorickeacute modely prezentujuacute nezaacutevislosť očnyacutech po-

hybov a jazykoveacuteho spracovania a venujuacute veľkuacute pozornosť niacutezkouacuterovňovyacutem vplyvom Mo-

dely neodmietajuacute vyacuteznam jazykovyacutech a kognitiacutevnych procesov tie však hrajuacute relatiacutevne maluacute

korekčnuacute uacutelohu

211 Strategicko-taktickyacute model OrsquoRegana

Zaacutekladnyacutem z POC modelov je Strategicko-taktickyacute model OrsquoRegana (Strategy-Tactics

model) ktoryacute popisuje naznačeneacute princiacutepy podľa ktoryacutech a) procesy riadiace pohyby očiacute

bdquokedyldquo a bdquokamldquo fungujuacute relatiacutevne nezaacutevisle b) identifikaacutecia slova určuje kedy začne pohyb

očiacute dopredu c) okulomotorickeacute faktory nižšej uacuterovne suacute hlavnyacutemi činiteľmi rozhodnutia na

ktorej poziacutecii v slove oko pristane (McConkie 1982 Morrison 1984 OrsquoRegan 1990)

Model operuje pojmom optimaacutelna fixačnaacute poziacutecia (optimal viewing position OVP)

ktoryacute vniacutema ako fixačnyacute bod z ktoreacuteho mocircže čitateľ najuacutečinnejšie spracovať daneacute slovo

OrsquoRegan identifikoval OVP ako konkreacutetnu polohu v slove kde je ryacutechlosť rozpoznaacutevania

a pravdepodobnosť refixaacutecie na najnižšej uacuterovni (Reilly 1992) V optimaacutelnom priacutepade čita-

teľ dosiahne OVP z ktorej efektiacutevne spracuje slovo Toto spracovanie prebieha na dvoch

uacuterovniach nižšiu uacuteroveň zahŕňa vizuaacutelne dekoacutedovanie slova ndash identifikuje sa dĺžka slova

zaacutekladnyacute tvar či obrys ohraničenie slova na zaacuteklade medzier Vyššia uacuteroveň potom zahŕňa

jazykoveacute dekoacutedovanie ndash teda fonologizaacuteciu priradenie vyacuteznamu alebo vyacuteber z niekoľkyacutech

vyacuteznamov a kontextualizaacuteciu (Jošt 2011) Optimaacutelna fixačnaacute poziacutecia však nie je konštantnaacute

pretože slovaacute majuacute rozličnuacute dĺžku to znamenaacute že čitateľ nedokaacuteže naprogramovať veľkosť

každej svojej nasledujuacutecej sakaacutedy tak aby dosiahol optimaacutelnu fixačnuacute poziacuteciu Ak sa oko

nedokaacuteže pribliacutežiť k optimaacutelnej fixačnej poziacutecii slova nastupuje typickaacute vnuacutetroslovnaacute okulo-

motorickaacute taktika ndash podľa OrsquoRegana je sakaacuteda nasmerovanaacute na druhyacute koniec slova a realizu-

je sa kombinaacutecia informaacuteciiacute z oboch fixaacuteciiacute (Reilly 1992) Zameranie na optimaacutelnu fixač-nuacute

poziacuteciu predstavuje celkovuacute strateacutegiu ktoraacute nechaacuteva cestu vnuacutetroslovnej okulomotorickej

taktike aby maximalizovala množstvo ziacuteskanyacutech informaacuteciiacute po fixaacutecii slova

22 Kognitiacutevne orientovaneacute modely

Kognitiacutevne orientovaneacute modely tvrdia že pohyby očiacute suacute riadeneacute procesmi lexikaacutelneho

spracovania a do určitej miery beruacute do uacutevahy okulomotorickeacute faktory Tieto modely suacute roz-

deleneacute do dvoch hlavnyacutech skupiacuten

102

Serial Attention Shift (SAS so seacuteriovyacutem sekvenčnyacutem presunom pozornosti) s realizaacute-

ciami v modeloch E-Z Reader EMMA Morrisonov model atď

Guidance by Attentional Gradients (GAG s rozdeľovaniacutem pozornosti) s realizaacuteciami

v modeloch SWIFT Glenmore atď

221 Morrisonov model

Ako sme už poznamenali na začiatku vzniku modelov očnyacutech pohybov pri čiacutetaniacute staacutel

predpoklad že pohľad zostaacuteva fixovanyacute praacuteve na tuacute oblasť vizuaacutelneho poľa ktoraacute sa v danej

chviacuteli kognitiacutevne spracovaacuteva Morrisonov model je prvyacutem svojho druhu z kategoacuterie procesu-

aacutelnych modelov kontroly pohybu očiacute počas čiacutetania ktoreacuteho zaacutekladnyacutem vyacutechodiskom je že

očneacute pohyby suacute riadeneacute uacuterovňou jazykoveacuteho spracovania ktoraacute riadi i pozornosť (v jeho

modeli suacute jazykoveacute spracovanie a pozornosť izolovaneacute)

Morrisonov model je možneacute v kraacutetkosti zhrnuacuteť nasledovne predpokladajme že aktuaacutel-

ne fixovaneacute slovo je slovo n Ak je toto slovo spraacutevne identifikovaneacute pozornosť sa presunie

na slovo n + 1 Foveaacutecia a priradenie vizuaacutelnej pozornosti sa považujuacute za oddeleneacute Proces

presunutia pozornosti na ďalšie slovo automaticky vedie k naprogramovaniu novej sakaacutedy na

slovo n + 1 Ak však parafoveaacutelne spracovanie postačuje a slovo nebude foveaacutelne spracova-

neacute pripravovanaacute sakaacuteda je preprogramovanaacute a orientovanaacute na slovo n + 2 (Reilly 1992)

Medzi zaacutekladneacute nedostatky modelu patriacute že raacuteta len so sakaacutedami ktoreacute sa realizujuacute až

vtedy keď je jazykoveacute spracovanie slova dokončeneacute a nevysvetľuje prečo suacute niektoreacute slovaacute

refixovaneacute ani to prečo reaacutelne pohyby očiacute vykazujuacute regresie ndash podľa modelu by refixaacutecie

a regresie ani nemali nastať Ďalšou rezervou modelu je že podľa neho by parafoveaacutelny efekt

mal byť staacutely (nemennyacute) pri pozorovaniacute čiacutetania vyspelyacutech čitateľov sa však parafoveaacutelny

efekt ukazuje ako veľmi premenlivyacute (Jošt 2011) Praacuteve tieto nedostatky stimulovali vznik

modelu E-Z Reader

222 E-Z Reader

E-Z Reader (z fonetickeacuteho obrazu anglickeacuteho bdquoeasyldquo = bdquoľahkyacuteldquo a bdquoreaderldquo = bdquočitateľldquo)

je rad kognitiacutevne založenyacutech modelov (Reichle et al 1998 Reichle Rayner a Pollatsek 2003

Pollatsek Reichle a Rayner 2006) Vo všetkyacutech verziaacutech tohto modelu suacute pohyby očiacute počas

čiacutetania riadeneacute procesmi jazykoveacuteho spracovania Najnovšia verzia tohto modelu E-Z Rea-

der 10 (Reichle Warren a McConnell 2009) predstavuje snahu zahrnuacuteť vplyv premennyacutech

vyššiacutech uacuterovniacute na pohyb očiacute E-Z Reader je najpodrobnejšiacute model čiacutetania ktoryacute dnes kombi-

nuje množstvo znaacutemych faktov Jeho vyacuteraznou charakteristikou je to že dostatočne jednodu-

cho ukazuje ako kognitiacutevne procesy riadia pohyby očiacute počas čiacutetania

Model je postavenyacute na dvoch kľuacutečovyacutech princiacutepoch

pozornosť je v každom okamihu fixovanaacute iba na jednom slove posun pozornosti je

priacutesne postupnyacute (čo však neznamenaacute nemožnosť paralelnyacutech procesov)

programovanie sakaacuted je spuacutešťaneacute mechanizmom lexikaacutelneho spracovania

Lexikaacutelne spracovanie slova sa vyskytuje v dvoch faacutezach (obe štaacutediaacute ovplyvňuje frek-

vencia a predviacutedateľnosť slova) V počiatočnej faacuteze L1 (trvaacute niekoľko milisekuacutend) sa odha-

dujehodnotiacute to ako znaacuteme je slovo n Dokončenie tejto faacutezy spustiacute proces programovania

ďalšej sakaacutedy (priacuteslušnyacute signaacutel je odoslanyacute do okulomotorickeacuteho systeacutemu) Na vyacuteber miesta

ďalšej fixaacutecie vplyacuteva tiež niacutezkouacuterovňoveacute bdquoskenovanieldquo suacutevisiace s pozornosťou ktoreacute pocircsobiacute

paralelne s jazykovyacutem spracovaniacutem (takeacuteto skenovanie určuje najmauml hranice slova poskytu-

je ho perifeacuterne videnie) V ďalšej faacuteze lexikaacutelneho spracovania L2 sa v slovniacuteku hľadaacute slovo

103

Dokončenie tejto faacutezy vedie k posunu pozornosti na slovo n + 1 spracovanie ktoreacuteho maacute tiež

dve etapy Ak je však slovo n + 1 vysokofrekvenčneacute alebo ľahko predviacutedateľneacute oba kroky

spracovania sa mocircžu skončiť pred tyacutem ako sa presunie pozornosť na slovo n + 1 v tomto

priacutepade sa pozornosť okamžite presuacuteva k slovu n + 2 spustiacute sa programovanie sakaacutedy k slo-

vu n + 2 a sakaacuteda k slovu n + 1 sa zrušiacute Inak povedaneacute proces spracovania zaacutevisiacute od vzťahu

frekvencie a predviacutedateľnosti priacutepadne nejednoznačnosti aktuaacutelnych a nasledujuacutecich slov

Ak je čiacutetaneacute slovo niacutezkofrekvenčneacute a nejednoznačneacute spracovanie bude trvať takmer celuacute

dobu fixaacutecie a ďalšie slovo bude spracovaneacute tiež v dvoch faacutezach a to aj v priacutepade že je vy-

sokofrekvenčneacute (tzv efekt prelievania spillover effect) Ak suacute obe slovaacute vysokofrekvenčneacute

a ľahko predviacutedateľneacute spracovanie druheacuteho slova mocircže skončiť pred skokom (sakaacutedou)

a nevyžaduje fixaacuteciu Okrem toho pravdepodobnosť fixaacutecie zaacutevisiacute od dĺžky slova (určenaacute

pomocou už spomenuteacuteho niacutezkouacuterovňoveacuteho skenovania) čiacutem je slovo kratšie tyacutem je prav-

depodobnejšie že bude vynechaneacute (autori tu nevylučujuacute vplyv ďalšiacutech premennyacutech)

Na zaacuteklade uvedeneacuteho možno konštatovať že pozornosť a jazykoveacute spracovanie suacute

v modeli navzaacutejom uacutezko spojeneacute lexikaacutelne spracovanie sa zvyčajne začiacutena po zameraniacute po-

zornosti na slovo a presun pozornosti na ďalšie slovo nastane po dokončeniacute finaacutelnej faacutezy

lexikaacutelneho spracovania

223 SWIFT model

SWIFT model (Saccade Generation with Inhibition by Foveal Targets Engbert Longtin

a Kliegl 2002 2005) je založenyacute na koncepcii paralelneacuteho spracovania slov (GAG paradig-

ma) a rovnako ako E-Z Reader aj SWIFT je kognitiacutevne orientovanyacute model ndash mechanizmus

pohybov očiacute ktoryacute je navrhnutyacute v tomto modeli čiacutetania zohľadňuje interakciu vizuaacutelnych

kognitiacutevnych a motorickyacutech systeacutemov Kľuacutečoveacute princiacutepy modelu SWIFT

Spracovanie lexikaacutelnych informaacuteciiacute je distribuovaneacute v priestore informaacutecie možno

spracovať suacutečasne na viaceryacutech miestach (princiacutep je založenyacute na neurofyziologickyacutech

uacutedajoch Rizzolatti 1983)

Vyacuteber začiatku a voľba cieľa sakaacutedy suacute navzaacutejom oddeleneacute

Generovanie sakaacuted je autonoacutemny (nezaacutevislyacute na lexikaacutelnom spracovaniacute) ľubovoľnyacute

proces ktoryacute je korigovanyacute foveaacutelnym potlačovaniacutem Foveaacutelne potlačenie funguje

počas fixaacutecie ťažkyacutech slov (je nevyhnutneacute na zvyacutešenie času čiacutetania ťažkeacuteho slova)

Programovanie sakaacuted prebieha v dvoch faacutezach po priacutepravnej bdquoflexibilnejldquo faacuteze nasle-

duje bdquoťažkaacuteldquo faacuteza počas ktorej naprogramovanaacute sakaacuteda už nemocircže byť zrušenaacute

Pri vyacutepočte dĺžky sakaacutedy sa vyskytujuacute systematickeacute a priacuteležitostneacute situačneacute chyby

(Dubasova [bez daacutetumu])

Model zdocircrazňuje dynamickuacute povahu vzťahu medzi stupňom lexikaacutelneho spracovania

a pohybom očiacute Len čo čitateľ začne spracuacutevať slovo poznanie textu sa uňho začiacutena zvyšo-

vať V docircsledku toho sa rozhodnutie o tom kam a kedy nasmerovať oči v priebehu času

meniacute a zaacutevisiacute od predchaacutedzajuacutecich miest fixaacutecie Jazykoveacute spracovanie prebieha na dvoch

uacuterovniach Na prvej predbežnej uacuterovni ešte nie je vybraneacute slovo ako ďalšiacute fixačnyacute bod

zhromažďujuacute sa informaacutecie o vlastnostiach slova napriacuteklad o jeho dĺžke Na druhej uacuterovni

lexikaacutelneho spracovania sa aktivačnaacute hodnota slova zniacuteži a po uacutespešnom dokončeniacute spraco-

vania dosiahne nulu

Model SWIFT zohľadňuje tri typy fixaacutecie jedneacuteho slova a) dĺžka trvania jedinej fixaacutecie

na slovo b) a c) trvanie prvej a dodatočnej fixaacutecie (pre slovaacute ktoreacute suacute opakovane fixovaneacute)

Rozlišuje sa tzv bdquofirst-passldquo prveacute a bdquosecond-passldquo druheacute čiacutetanie V prvom čiacutetaniacute (first-pass

reading) sa vypočiacuteta dĺžka fixaacutecie pravdepodobnosť vynechania slova a pravdepodobnosť

104

a počet opakovanyacutech fixaacuteciiacute Pri druhom čiacutetaniacute sa vypočiacuteta celkovyacute čas čiacutetania (suacutečet všet-

kyacutech zobrazenyacutech slov bez ohľadu na postupnosť fixaacuteciiacute) a pravdepodobnosť regresiiacute (En-

gbert Longtin a Kliegl 2005)

23 bdquoIdeaacutelny pozorovateľldquo

Tento typ modelu predstavuje aplikaacuteciu vo forme počiacutetačovej simulaacutecie napr bdquoMr

Chipsldquo ndash nie je to striktne čitateľskyacute model ndash presnejšie nie je to model čiacutetania človeka aj

keď je založenyacute na zaacutekladnyacutech faktoch o tom ako je proces čiacutetania štruktuacuterovanyacute a realizo-

vanyacute

bdquoIdeaacutelny pozorovateľldquo (ideal observer) nemaacute za cieľ modelovať realizaacuteciu čitateľskej

uacutelohy človekom jeho uacutelohou je simulovať uacutelohu a jej realizaacuteciu pri optimaacutelnom využitiacute do-

stupnyacutech informaacuteciiacute Ak sa realizaacutecia uacutelohy človekom zhoduje s ideaacutelnou realizaacuteciou (Mr

Chips) možno vyvodiť zaacutever že človek využiacuteva všetky dostupneacute informaacutecie a že možneacute

obmedzenia ktoreacute sa tyacutekajuacute jeho vyacutekonu suacute opiacutesaneacute obmedzeniami ktoreacute suacute definovaneacute

v modeli (jednako z toho nevyplyacuteva že človek využiacuteva rovnakyacute algoritmus ako bdquoideaacutelny po-

zorovateľldquo pretože ten istyacute cieľ mocircže byť dosiahnutyacute viac ako jednyacutem algoritmom) Ak člo-

vek vykonaacute uacutelohu horšie ako model rozdiely mocircžu ukazovať na ďalšie obmedzenia s kto-

ryacutemi sa človek stretne ale bdquoideaacutelny pozorovateľldquo nie V treťom priacutepade ak človek zvlaacutedne

uacutelohu lepšie ako bdquoideaacutelny pozorovateľldquo znamenaacute to že bdquoideaacutelny pozorovateľldquo nemaacute k dispo-

ziacutecii informaacutecie ktoreacute suacute dostupneacute človeku a ktoreacute využiacuteva človek (Legge et al 2002)

Integraacutecia vizuaacutelnych lexikaacutelnych a okulomotorickyacutech informaacuteciiacute je kritickou suacutečasťou

čiacutetania Mr Chips je modelom ideaacutelneho pozorovateľa (čitateľa) ktoryacute optimaacutelne spaacuteja tieto

zdroje informaacuteciiacute na čiacutetanie jednoduchyacutech textov pri minimaacutelnom počte sakaacuted Spraacutevanie

modelu poskytuje počiacutetačovyacute raacutemec na opaumltovneacute preskuacutemanie sakaacuted pri čiacutetaniacute človeka (Leg-

ge Klitz a Tjan 1997 Legge et al 2002)

Uvedeneacute modely suacute len ukaacutežkou riešenia problematiky očnyacutech pohybov a kognitiacutevnych

procesov pri čiacutetaniacute každopaacutedne poskytujuacute stručnyacute suacutehrnnyacute pohľad na zaacutekladneacute mechanizmy

okulomotorickej a kognitiacutevnej činnosti v procesoch čiacutetania Modely pohybu očiacute pri čiacutetaniacute

patria k najsofistikovanejšiacutem modelom v oblasti psycholoacutegie a ich využitie logicky tvoriacute

podložie a zaacutekladneacute opory ďalšiacutech vyacuteskumov

Zaacutever

Vzhľadom na to že existuje vzťah medzi pohybmi očiacute a kognitiacutevnymi procesmi (Liu

Lai a Chuang 2011) dokaacutežeme pomocou merania očnyacutech pohybov skuacutemať to ako detskiacute

i dospeliacute recipienti spracuacutevajuacute informaacutecie v rocircznom formaacutete a v rocircznom prostrediacute Na zaacutekla-

de tyacutechto meraniacute vieme zistiť vizuaacutelnu pozornosť na objekty v prostrediacute zmeny v suacutestredeniacute

na daneacute vizuaacutelne podnety (Just a Carpenter 1980) hĺbku spracovaacutevania informaacuteciiacute (Rayner

1998) a probleacutemy v raacutemci tohto procesu (Jacob a Karn 2003) Technoloacutegia sledovania pohy-

bu očiacute poskytuje informaacutecie o procesoch ktoreacute ľudia nedokaacutežu vedome kontrolovať a ovplyv-

ňovať Jej využitie je obzvlaacutešť zaujiacutemavyacutem a užitočnyacutem zdrojom informaacuteciiacute v priacutepade detiacute

(detskyacutech čitateľov) čo naacutem umožňuje zhromažďovať informaacutecie o tom čo ich zaujalo čo

preferujuacute a čo ignorujuacute Toto sa bežnyacutemi metoacutedami daacute zistiť len veľmi ťažko

Využitie modelov a teoretickyacutech konceptov pohybov očiacute pri čiacutetaniacute tvoriacute vyacutechodiskovyacute

bod pre definovanie modelov pohybu očiacute pri čiacutetaniacute slovenskeacuteho textu a profilov slovenskyacutech

čitateľov v rozličnyacutech kategoacuteriaacutech Okrem toho sa za niekoľko maacutelo desaťročiacute nahromadil

105

rozsiahly suacutebor vyacuteskumov procesov čiacutetania s použitiacutem technoloacutegie sledovania pohybu očiacute

a vyacutesledky tyacutechto vyacuteskumov suacute rovnako docircležiteacute pre syntetizaacuteciu poznatkov s cieľom skuacute-

mať prostredie slovenskeacuteho čitateľa a použiacutevateľa informaacuteciiacute

Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute spraacute-

vanie sa človeka v digitaacutelnom priestore Vznikol tiež vďaka podpore v raacutemci OP Vyacuteskum

a vyacutevoj pre dopytovo-orientovanyacute projekt Univerzitnyacute vedeckyacute park Univerzity Komenskeacuteho

v Bratislave ITMS 26240220086 spolufinancovanyacute zo zdrojov Euroacutepskeho fondu regionaacutel-

neho rozvoja

Zoznam bibliografickyacutech odkazov

ASHBY J RAYNER K a C CLIFTON 2005 Eye movements of highly skilled and aver-

age readers differential effects of frequency and predictability In Quarterly Journal

of Experimental Psychology [online] 58(6) 1065-1086 [cit 2018-09-08] Online ISSN

1747-0226 Dostupneacute na httpjournalssagepubcomdoi10108002724980443000476

BACH-Y-RITA P a CC COLLINZ 1971 The control of eye movements NY Acad

Press Dostupneacute tiež ako Google Book

BEZRUKICH MM a VV IVANOV 2013 Dviženija glaz v processe čtenija kak pokaza-

teľ sformirovannosti navyka In Fiziologija čeloveka [online] 39(1) 83-93 [cit 2018-

09-08] Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication271112282_Dvizenia_glaz_v _processe_ctenia

_kak_pokazatel_sformirovannosti_navyka

BRYCHTOVAacute A a A VONDRAacuteKOVAacute 2014 Green versus red Eye-tracking evaluation

of sequential colour schemes In SGEM 2014 Informatics Geoinformatics and Remote

Sensing Proceedings [online] 3 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na

httpssgemworldatsgemlibspipphparticle4280

COMMODARI E a M GUARNERA 2005 Attention and reading skills In Perceptual

and motor skills [online] 100(2) 375-386 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication7770000_Attention_and_reading_skills

DOBEŠOVAacute Z 2016 Eye-tracking pro testovaacuteniacute čteniacute workflow diagramů

v geografickyacutech informačniacutech systeacutemech In Sborniacutek konference Informatika XXIX 18ndash

20 1 2016 Luhačovice [online] Brno Mendelova univerzita [cit 2018-08-08]

Dostupneacute na httpdobesovaupolczwp-contentuploadsfulltext2016_DobeLuhpdf

DUBASOVA AV [bez daacutetumu] Dviženija glaz vo vremja čtenija Ot obščich teorij

k častnym [online] Minsk Minsk State Linguistic University [cit 2017-10-10] Dostupneacute

na httpwwwacademiaedu3074458

ENGBERT R LONGTIN A a R KLIEGL 2002 A dynamical model of saccade genera-

tion in reading based on spatially distributed lexical processing In Vision Research

[online] 42 621ndash636 [cit 2017-10-10] Dostupneacute na

httpswwwsciencedirectcomsciencearticlepiiS0042698901003017

ENGBERT R NUTHMANN A RICHTER E M a R KLIEGL 2005 SWIFT

A dynamical model of saccade generation during reading In Psychological Review

[online] American Psychological Association 112 777-813 [cit 2017-10-10] Dostupneacute

na httpspdfssemanticscholarorgb6c16cf596b38bc2b2f0fed3058b58155c0d50e4pdf

106

FENG G 2006 Eye movements as time-series random variables A stochastic model of eye

movement control in reading In Cognitive Systems Research [online] 7 70-95 [cit

2017-10-10] Dostupneacute na

httpswwwsciencedirectcomsciencearticlepiiS1389041705000276

GEJDUŠOVAacute I LABISCHOVAacute D a R METELKOVAacute SVOBODOVAacute 2015 Metody

eyetrackingu ve vyacutezkumu vizuaacutelniacute percepce verbaacutelniacutech a neverbaacutelniacutech textů In O dieťati

jazyku literatuacutereOn child language and literature Prešov Vydavateľstvo Prešovskej

univerzity v Prešove 3(2) 28-45 ISSN 1339-3200

HAumlIKIOuml T BERTRAM R HYOumlNAuml J a P NIEMI 2009 Development of the letter

identity span in reading evidence from the eye movement moving window paradigm

In Journal of Experimental Child Psychology [online] 102(2)167-181 [cit 2018-09-08]

ISSN 0022-0965 Dostupneacute na

httpswwwsciencedirectcomsciencearticlepiiS0022096508000532

HYOumlNAuml Е J LORCH R F a M RINCK 2003 Eye movement measures to study global

text processing In J HYOumlNAuml R RADACH a H DEUBEL eds The mindrsquos eye Cog-

nitive and applied aspects of eye movement research Amsterdam Elsevier Science 313-

334 ISBN 0-444-51020-6 Dostupneacute tiež ako Google Books

IRWIN D E 1998 Lexical processing during saccadic eye movements In Cognitive Psy-

chology cit podľa RAYNER Keith 1998 Eye Movements in Reading and Information

Processing 20 Years of Research In Psychological Bulletin [online] American Psycho-

logical Association 124(3) 372-422 [cit 2018-09-02] Dostupneacute na

httpspdfssemanticscholarorg915055079288e8eee6c93c70130ff1446a353de7pdf

JOŠT J 2011 Čteniacute a dyslexie Praha Grada ISBN 978-80-247-3030-1

JUST MA a PA CARPENTER 1976 Eye Fixations and Cognitive Processes In Cogni-

tive Psychology [online] Academic Press 8 441-480 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na

httpspdfssemanticscholarorg7abacd7c896f4ea185281ef7d2c708c65d02b1cbpdf

JUST MA a PA CARPENTER 1980 A theory of reading From eye fixations to compre-

hension In Psychological Review [online] American Psychological Association 87

329-354 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na

httpciteseerxistpsueduviewdocdownloadjsessionid=D7E7F63AC10E8EAE1587258

DB0762ADAdoi=10116776396amprep=rep1amptype=pdf

KRIEBER M et al 2016 The Relation between Reading Skills and Eye Movement Patterns

in Adolescent Readers Evidence from a Regular Orthography In PLoS ONE [online]

11(1) e0145934 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpdoiorg101371journalpone0145934

LABISCHOVAacute D 2015 Možnosti využitiacute metody eyetrackingu ve vyacutezkumu kompetenciacute

historickeacuteho myšleniacute na přiacutekladu analyacutezy ikonografickeacuteho pramene ndash karikatury In Peda-

gogickaacute orientace [online] 25(2) 271-299 [cit 2018-09-08] ISSN 1805-9511 (on-line)

Dostupneacute na httpsjournalsmuniczpedorarticleview3423

LEGGE GE KLITZ TS a BS TJAN 1997 Mr Chips an ideal-observer model of read-

ing In Psychological review [online] 104(3) 524-553 [cit 2018-09-08] ISSN 1939-

1471 (Electronic) Dostupneacute na httpswwwncbinlmnihgovpubmed9243963

LEGGE GE et al 2002 Mr Chips 2002 new insights from an ideal-observer model of

reading In Vision Research [online] 42(18) 2219-2234 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpswwwsciencedirectcomsciencearticlepiiS0042698902001311

MATĚJČEK Z 1987 Dyslexie Praha Staacutetniacute pedagogickeacute nakladatelstviacute

107

McCONKIE GW 1982 Eye movements and perception during reading [online] Universi-

ty of Illinois [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpswwwidealsillinoisedubitstreamhandle214217777ctrstreadtechrepv01982i002

29_optpdf

McCONKIE GW et al 1991 Childrens eye movements during reading In STEIN JF

ed Vision and visual dyslexia London Macmillan Press cit podľa NAZAROV AI

a BG MEŠČERJAKOV 2009 Dviženija glaz v processe čtenija In Psichologičeskij

žurnal [online] Meždunarodnyj universitet prirody obščestva i čeloveka bdquoDubnaldquo 2 [cit

2018-08-02] Dostupneacute na httppsyanimasujournal200922009n2a22009n2a2pdf

McDONALD SA CARPENTER RH a RC SHILLCOCK 2005 An anatomically con-

strained stochastic model of eye movement control in reading In Psychological Review

[online] 112(4) 814-840 [cit 2018-09-08] ISSN 1939-1471 (Electronic) Dostupneacute na

httpswwwncbinlmnihgovpubmed16262469

NAZAROV A I a BG MEŠČERJAKOV 2009 Dviženija glaz v processe čtenija In Psi-

chologičeskij žurnal [online] Meždunarodnyj universitet prirody obščestva i čeloveka

bdquoDubnaldquo 2 [cit 2018-08-02] Dostupneacute na

httppsyanimasujournal200922009n2a22009n2a2pdf

OLSON RK KLIEGL R DAVIDSON BJ a G FOLTZ 1985 Individual and develop-

mental differences in reading disability In Reading research advances in theory and

practice [online] San Diego Academic 4 1-64 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na

httpspublishupuni-potsdamdeopus4-

ubpfrontdoordeliverindexdocId3816file1985_individualpdf

O rsquoREGAN J K 1990 Eye movements and reading In Eye movements and their role

in visual and cognitive processes Amsterdam Elsevier cit podľa DUBASOVA AV

[bez daacutetumu] Dviženija glaz vo vremja čtenija Ot obščich teorij k častnym Minsk

Minsk State Linguistic University [cit 2017-10-10] Dostupneacute na

httpwwwacademiaedu3074458

POLLATSEK A REICHLE ED a K RAYNER 2006 Tests of the E-Z Reader model

Exploring the interface between cognition and eye movements In Cognitive Psychology

[online] 52 1ndash56 [cit 2016-04-15] Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication7479580_Tests_of_the_E-

Z _Reader_model_Exploring_the_interface_between_cognition_and_eye-

movement_control

POPELKA S BRYCHTOVAacute A a V VOŽENIacuteLEK 2012 Eye-tracking a jeho využitiacute

při hodnoceniacute map In Geografickyacute časopis [online] 64(1) 71-87 [cit 2018-08-08]

Dostupneacute na httpswwwresearchgatenetpublication265763136download

RADACH R a A KENNEDY 2004 Theoretical perspectives on eye movements in read-

ing Past controversies current issues and an agenda for future research In European

Journal of Cognitive Psychology 16(12) 3-26 cit podľa NAZAROV AI

a MEŠČERJAKOV BG 2009 Dviženija glaz v processe čtenija In Psichologičeskij

žurnal [online] Meždunarodnyj universitet prirody obščestva i čeloveka laquoDubnaraquo 2 [cit

2018-09-08] Dostupneacute na httppsyanimasujournal200922009n2a22009n2a2pdf

RAYNER K a JH BERTERA 1979 Reading without a fovea In Science cit podľa

DUBASOVA AV [bez daacutetumu] Dviženija glaz vo vremja čtenija Ot obščich teorij

k častnym [online] Minsk Minsk State Linguistic University [cit 2017-10-10] Dostupneacute

na httpwwwacademiaedu3074458

108

RAYNER K 1998 Eye Movements in Reading and Information Processing 20 Years

of Research In Psychological Bulletin [online] American Psychological Association

124(3) 372-422 [cit 2018-09-02] Dostupneacute na

httpspdfssemanticscholarorg915055079288e8eee6c93c70130ff1446a353de7pdf

RAYNER K 1998 Eye Movements in Reading and Information Processing 20 Years

of Research In Psychological Bulletin [online] American Psychological Association

cit podľa SCHOTTER ER ANGELE B a K RAYNER 2012 Parafoveal processing

in reading In Atten Percept Psychophys [online] Psychonomic Society 74 5-35 [cit

2018-09-08] Dostupneacute na httpslinkspringercomcontentpdf1037582Fs13414-

011-0219-2pdf

RAYNER K 2009 Eye Movements in Reading Models and Data In Journal of eye

movement research [online] 2(5) 1-10 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpswwwncbinlmnihgovpmcarticlesPMC2906818

RAYNER K 2009 Eye Movements in Reading Models and Data In Journal of eye

movement research [online] 2(5) cit podľa SCHOTTER ER ANGELE B a K

RAYNER 2012 Parafoveal processing in reading In Atten Percept Psychophys

[online] 74 5-35 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpslinkspringercomcontentpdf1037582Fs13414-011-0219-2pdf

RAYNER K SLATTERY TJ a NN BEacuteLANGER 2010 Eye movements the perceptual

span and reading speed In Psychonomic bulletin amp review [online] 17(6) 834-839 [cit

2018-09-08] ISSN 1531-5320 (Electronic) Dostupneacute na

httpswwwncbinlmnihgovpmcarticlesPMC3075059

REILLY R 1992 A Connectionist Attentional Shift Model of Eye-Movement Control

in Reading In Proceedings of the 15th Annual Meeting of the Cognitive Science Society

[online] Boulder [cit 2018-09-09] Dostupneacute na

httpcortexcsmayiepapersRR_ConnModelofEMpdf

REILLY R a R RADACH 2006 Some empirical tests of an interactive activation model

of eye movement control in reading In Cognitive Systems Research [online] 7 34-55

[cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpswwwsciencedirectcomsciencearticlepiiS1389041705000252

REICHLE ED WARREN T a K McCONNELL 2009 Using E-Z Reader to Model

the Effects of Higher-Level Language Processing on Eye Movements During Reading

In Psychonomic Bulletin amp Review [online] 16(1) 1-21 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication23789098_Using_E-

Z _Reader_to_Model_the_Effects_of_Higher-

Level_Language_Processing_on_Eye_Movements_During_Reading

REICHLE ED POLLATSEK A FISHER DL a K RAYNER 1998 Toward a model

of eye movement control in reading In Psychological Review [online] 105 125-157

[cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication13781090_Toward_a _Model_of_Eye_Movem

ent_Control_in_Reading

REICHLE ED RAYNER K a A POLLATSEK 2003 The E-Z Reader model of eye-

movement control in reading Comparisons to other models In Behavioral and Brain

Sciences [online] 26 445ndash476 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httppsychutorontocausersreingoldpublicationsPDFsReingold2004apdf

RIZZOLATTI G1983 Mechanisms of selective attention in mammals In EWERT JP

CAPRANICA R a DJ INGLE eds Advances in vertebrate neuroethology New York

109

Plenum Press cit podľa DUBASOVA A V [bez daacutetumu] Dviženija glaz vo vremja

čtenija Ot obščich teorij k častnym [online] Minsk Minsk State Linguistic University

[cit 2017-10-10] Dostupneacute na httpwwwacademiaedu3074458

SALVUCCI DD 2001 An integrated model of eye movements and visual encoding In

Journal of Cognitive Systems Research [online] Elsevier 1 201-220 [cit 2018-09-08]

Dostupneacute na httpswwwcsdrexeledu~salvuccipublicationsSalvucci-CSR01pdf

SCHOTTER ER ANGELE B a K RAYNER 2012 Parafoveal processing in reading

In Atten Percept Psychophys [online] 74 5-35 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpslinkspringercomcontentpdf1037582Fs13414-011-0219-2pdf

SCHOTTER ER REICHLE ED a K RAYNER 2014 Rethinking parafoveal processing

in reading Serial-attention models can explain semantic preview benefit and N+2 preview

effects In Visual Cognition [online] Taylor amp Francis [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpfacultycasusfedueschotterpapersSchotter_Reichle_Rayner_2014_VisCogpdf

SILVA S FAIacuteSCA L ARAUacuteJO S CASACA L a L CARVALHO 2015 Parafoveal

preview benefit and parafoveal load cost in adult dyslexics In Conference Oral Com-

munication presented at the 10ordm Encontro da Associaccedilatildeo Portuguesa de Psicologia Ex-

perimental At Universiy of Algarve Faro [online] Portugal [cit 2018-09-08] Dostupneacute

na httpswwwresearchgatenetpublication275097883download

SVATOŠ T a MANĚNOVAacute M 2017 Learning from visual materials A psycho-didactic

experiment In Acta Technologica Dubnicae [online] 7(1) 43-58 [cit 2018-09-08]

Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication316334701_Learning_from_Visual_Materials_

A _Psycho-Didactic_Experiment

ŠKRABAacuteNKOVAacute J 2016 Practical use of the eye camera in pedagogical research

In Acta Technologica Dubnicae 6(10) 70-77 cit podľa ŠMIDEKOVAacute Zuzana 2018

Eye-tracking v prostrediacute školskej triedy In Pedagogika [online] 68(1) 25ndash50 [cit 2018-

09-08] Dostupneacute na httppagespedfcuniczpedagogika

ŠKRABAacuteNKOVAacute J a TRNOVAacute E 2014 Researching Students Gifted in Science Using

the Method of Eye Tracking In The 13th APFG Conference on Giftedness Beijing

China

WHITE SJ RAYNER K a SP LIVERSEDGE 2005 Eye movements and the modulation

of parafoveal processing by foveal processing difficulty A reexamination In Psycho-

nomic Bulletin amp Review [online] 12 891-896 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpslinkspringercomcontentpdf103758BF03196782pdf

YANG S a GW McCONKIE 2001 Eye movements during reading a theory of saccade

initiation times In Vision Research [online] 41 3567ndash3585 [cit 2018-09-08] Dostupneacute

na httpinvibenetbiblio_database_dyvawodadataatt5c67filepdf

YILDIZ M a E CcedilETINKAYA 2017 The Relationship between Good Readersrsquo Attention

Reading Fluency and Reading Comprehension In Universal Journal of Educational

Research [online] 5(3) 366-371 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpsfilesericedgovfulltextEJ1134476pdf

ZELINKOVAacute O 2009 Poruchy učeniacute Praha Portaacutel ISBN 978-80-7367-514-1

110

Resumeacute

VYacuteCHODISKOVEacute TEORETICKEacute KONCEPTY VYacuteSKUMU ČIacuteTANIA

METODOLOacuteGIOU SLEDOVANIA POHYBU OČIacute

Ľudmila Hrd inaacutekovaacute Katar iacutena Buzovaacute

Prehľadovyacute priacutespevok charakterizuje zaacutekladneacute metodologickeacute aspekty technoloacutegie a metoacutedy sledovania

pohybu očiacute v kontexte vyacuteskumov čiacutetania Charakterizovaneacute suacute konkreacutetne pohyby očiacute ktoreacute sa realizujuacute

pri čiacutetaniacute ndash sakaacutedy a fixaacutecie a zaacuteroveň ich rocirczne mechanizmy ndash foveaacutecia percepčneacute rozpaumltie a parafo-

veaacutelny efekt Predstaveneacute suacute tri skupiny modelov kontroly pohybu očiacute počas čiacutetania a to okulomoto-

rickeacute (strategicko-taktickyacute model OrsquoRegana) kognitiacutevne orientovaneacute modely (Morrisonov model E-Z

Reader SWIFT) a model bdquoideaacutelneho pozorovateľaldquo

Summary

THEORETICAL CONCEPTS OF USING EYE TRACKING IN THE READING

RESEARCH

Ľudmila Hrd inaacutekovaacute Katar iacutena Buzovaacute

This overview study is focused on the basic methodological aspects of the technology and methods of

eye tracking in the context of reading research Characterized are specific eye movements such as

saccades and fixations their various mechanisms foveas perceptual spans and parafoveal effects

Three groups of models of eye movement control during the reading are presented namely the oculo-

motor (OrsquoRegan strategic model) cognitively oriented (Morrison model E-Z Reader SWIFT) and the

model of ldquoideal observerrdquo

111

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

METODOLOGICKEacute ASPEKTY SLEDOVANIA POHYBU OČIacute

V KONTEXTE VYacuteSKUMU ČIacuteTANIA

Katariacutena Buzovaacute Ľudmila Hrdinaacutekovaacute Milan Regec

Uacutevod

Odbornyacute svet sa už celeacute jedno storočie zaujiacutema o problematiku čiacutetania a to hlavne

o čiacutetanie detiacute a mlaacutedeže pretože bez adekvaacutetnej uacuterovne čitateľskej gramotnosti majuacute deti

pred sebou buduacutecnosť plnuacute limitov ndash vzdelaacutevaciacutech ekonomickyacutech sociaacutelnych a inyacutech (Co-

peland a Martin 2016) Už v prvyacutech desaťročiach 20 storočia vzbudili procesy čiacutetania zaacuteu-

jem vyacuteskumniacutekov až oveľa neskocircr sa však rozbehli systematickeacute vyacuteskumneacute programy zame-

raneacute na zisťovanie zaacutekladnej povahy čiacutetania a procesy jeho nadobuacutedania Dnes možno kon-

štatovať že škaacutela metoacuted ktoreacute sa vzťahujuacute na vyacuteskum procesov i kontextov čiacutetania je sku-

točne pestraacute a že knižničnaacute a informačnaacute veda maacute v tomto vyacuteskume nezastupiteľneacute miesto

Tyacutem že sa v suacutečasnom vyacuteskume čiacutetania spaacuteja oblasť recepcie informaacuteciiacute s novyacutemi meacutediami

ale i s novyacutemi technologicky podporovanyacutemi metoacutedami je opodstatnenosť vyacuteskumnej parti-

cipaacutecie knižničnej a informačnej vedy ešte vyacuteraznejšia

V nasledujuacutecom priacutespevku sa zameriame na metodoloacutegiu sledovania pohybu očiacute v kon-

texte vyacuteskumu čiacutetania ktoraacute ako prvaacute nahliada priamo na procesy čiacutetania využiacutevajuacutec veľko-

ryseacute možnosti digitaacutelnych technoloacutegiiacute

1 K histoacuterii vyacuteskumov čiacutetania

Stimulom k systematickyacutem vyacuteskumnyacutem iniciatiacutevam zameranyacutem na čiacutetanie bol suacutebeh

sociaacutelnych vzdelaacutevaciacutech politickyacutech a ekonomickyacutech faktorov počas 50 rokov (Alexander

a Fox 2013) Založeniacutem International Reading Association v roku 1956 začala vyacuteskumnaacute

komunita v oblasti čitateľstva a čiacutetania novuacute etapu vo svojej histoacuterii (Guzzetti 2002 cit pod-

ľa Alexander a Fox 2013) Rastuacuteci zaacuteujem o hľadanie odpovede na probleacutemy čiacutetania detiacute

v povojnovom obdobiacute bol prepojenyacute s psychologickyacutem vyacuteskumom v podobe Skinnerovho

behaviorizmu Prvaacute etapa vyacuteskumneacuteho zaacuteujmu o čiacutetanie ndash takzvanaacute eacutera podmieneneacuteho vzde-

laacutevania (1950 ndash 1965) ndash sa teda suacutestredila na rozdiely medzi jednotlivyacutemi podprocesmi čiacuteta-

nia ktoreacute mocircžu byť podmieneneacute vhodnyacutemi stimulmi z prostredia a opakovaniacutem

V polovici 60 rokov prevlaacutedla v odbornej komunite všeobecnaacute nespokojnosť s behavio-

rizmom a konceptualizaacuteciou čiacutetania ako pasiacutevne nadobuacutedanyacutech zručnostiacute a pod tlakom vyacute-

skumnyacutech zisteniacute lingvistov (napr Noam Chomsky 2002 2007) a psycholingvistov sa začala

112

novaacute eacutera ndash eacutera prirodzeneacuteho vzdelaacutevania (1966 ndash 1975) ktoraacute vychaacutedzala z formačneacuteho

postoja k učeniu ako prirodzeneacutemu procesu

V polovici 70 rokov bola oblasť vyacuteskumu čiacutetania znovu pripravenaacute na transformaacuteciu

ktorej podmienky zahŕňali rastuacutecu pozornosť na štruktuacuteru a procesy ľudskej mysle V tak-

zvanej informačnej eacutere (1976ndash1985) dominovali v oblasti čiacutetania kognitiacutevna psycholoacutegia

a teoacuteria spracovania informaacuteciiacute ktoreacute hľadali všeobecneacute procesy a zaacutekonitosti vysvetľujuacutece

ľudskyacute jazyk ako interakciu medzi symbolickyacutem systeacutemom a mysľou (Alexander a Fox

2013) Teoretickyacute konštrukt scheacutem ktoreacute Rumelhart (1980) vniacutemal ako stavebneacute kamene

kogniacutecie stelesňoval silu všadepriacutetomnosť individualitu a modifikovateľnosť ľudskej kog-

niacutecie Vyacuteznamneacute vyacuteskumneacute perspektiacutevy tohto obdobia skuacutemali asociaacutecie medzi existujuacutecimi

poznatkami čitateľov a čiacutetaniacutem (Stanovich 1986) porozumeniacutem zapamaumltaacutevaniacutem a strategic-

kyacutem spracovaniacutem informaacuteciiacute (Alvermann Smith a Readence 1985) Scheacutema čitateľa (kon-

štrukcia predchaacutedzajuacutecich vedomostiacute) patriacute k zaacutekladom teoacuterie čiacutetania a ostaacuteva silnou paradig-

mou pre nasledujuacutece vyacuteskumy čiacutetania

Eacutera sociokultuacuterneho konštruktivizmu (1986 ndash 1995) ktoraacute nastuacutepila v polovici 80 ro-

kov podrobila jemnej kritike tzv počiacutetačovuacute metaforu predchaacutedzajuacuteceho obdobia (čiacutetanie

a spracovanie textov vyacutelučne na kognitiacutevnej baacuteze) kognitiacutevny priacutestup bol nahradenyacute kon-

štruktivistickou teoacuteriou a sociaacutelnym priacutestupom Leva S Vygotskeacuteho (2004) konceptom Jean

Laveovej a Etienne Wengera (1991 cit podľa Kohoutek) a priacutestupmi inyacutech autorov ktoriacute

poskytli pre vyacuteskumy v oblasti čiacutetania a gramotnosti noveacute pohľady a vyvolali čoraz vaumlčšiu

akceptaacuteciu etnografickyacutech a kvalitatiacutevnych spocircsobov skuacutemania

V tejto eacutere nastal pohyb smerom k zvyacutešeniu sofistikovanosti konceptu poznania ako aj

k reviacutezii vyacuteskumnyacutech konceptov v oblasti čiacutetania a gramotnosti (Alexander Schallert a Hare

1991 de Jong a Ferguson-Hessler 1996 Greene a Ackerman 1995) Medzi vyacuteskumneacute domeacute-

ny sa zaradilo čitateľovo prostredie ako aj sociokultuacuterne faktory čiacutetania

Eacuteru od roku 1996 až po suacutečasnosť možno charakterizovať ako eacuteru zapojeneacuteho učenia

Jej vznik stimulovala zmena vniacutemania textu čitateľov a procesu čiacutetania Vyacuteskumy sa orien-

tujuacute na mnoheacute aspekty čitateľa ako indiviacutedua i ako člena určitej spoločnosti ktoraacute čiacutetanie

favorizuje alebo zanedbaacuteva akcentuje sa afektiacutevna rovina čitateľstva so všetkyacutemi jej aspek-

tmi ako suacute presvedčenie o sebauacutečinnosti čiacutetania priacutestup k zaujiacutemavyacutem textom a knihaacutem

sociaacutelna interakcia okolo kniacuteh sociokognitiacutevny konflikt podpora čitateľskej autonoacutemie

(Protacio 2012 Gambrell 2011 Wigfield a Guthrie 1997) Vyacuteraznyacutem znakom tohto obdobia

je interdisciplinarita a multidisciplinarita vyacuteskumu čiacutetania

Z metodologickeacuteho hľadiska sa vyacuteskum čiacutetania vynaacuteral z rocircznorodyacutech metodologickyacutech

priacutestupov ndash od kvantitatiacutevnych metoacuted prostredniacutectvom testovaciacutech meraniacute čitateľskyacutech vyacute-

konov dotazniacutekovyacutech štuacutediiacute až po etnografickeacute štuacutedie Dnes sa široko uplatňujuacute kvalitatiacutevne

priacutestupy ndash rozhovory focus groups komparatiacutevne a priacutepadoveacute štuacutedie posudzovacie škaacutely

pozorovania sociometria či experimenty seacutemantickeacute diferenciaacutely a fenomenologickeacute vyacute-

skumy Metodoloacutegia vyacuteskumu čiacutetania rozvinula i niekoľko unikaacutetnych techniacutek zberu uacutedajov

ako suacute diskurziacutevne interview (discourse-based interviews) metoacuteda suacutebežneacuteho verbaacutelneho

protokolu (thinking aloud) ktoraacute prinaacuteša bohatyacute zdroj daacutet o spracovaniacute textu a ďalšie (podľa

Šmidekovaacute 2018)

Vyacuteraznyacutem priacutenosom suacute technologicky podporovaneacute vyacuteskumy a prienik neurovedy a ne-

uropsycholoacutegie Priacutespevky štuacutediiacute pohybu očiacute (eye tracking alebo eye-tracking) pri čiacutetaniacute či

analyacuteza zaacuteznamov funkčnyacutech zobrazovaciacutech metoacuted fMRI (napr Houston et al 2014 Turkel-

taub Gareau Flowers Zeffiro a Eden 2006) ktoraacute sa zameriava na funkcie jednotlivyacutech

oblastiacute mozgu pri čiacutetaniacute (tzv hemisferickeacute metoacutedy) posuacutevajuacute poznatky o čiacutetaniacute a jeho vyacuteraz-

113

nyacutech efektoch do zaacutesadne odlišnej roviny Okrem toho sa snažia preniknuacuteť priamo do proce-

su čiacutetania ako kognitiacutevnej aktivity

V poslednyacutech dvoch desaťročiach počtom klesli empiricky založeneacute štuacutedie ktoreacute Has-

well (2005) charakterizuje ako bdquoreplikovateľneacute agregovateľneacute a podporovaneacute daacutetamildquo prav-

depodobne v suacutevislosti so bdquosociaacutelnym obratomldquo vo vyacuteskume Vyacuteskumy podobneacuteho charak-

teru majuacute však veľkuacute perspektiacutevu Tento predpoklad je spojenyacute s vyacutevojom technoloacutegie ndash

priacutestroje na sledovanie pohybu očiacute sa staacutevajuacute presnejšiacutemi menšiacutemi cenovo dostupnejšiacutemi

a mobilnejšiacutemi a tak sa znižuje obmedzenie na laboratoacuterne použitie a je možneacute tieto priacutestroje

využiť aj v prirodzenom prostrediacute čitateľov (Šmidekovaacute 2018)

2 Sledovanie pohybov očiacute a vyacuteskum čiacutetania

V českej a slovenskej literatuacutere venovanej percepcii a recepcii informaacuteciiacute v kontexte po-

znaacutevania a vzdelaacutevania sa s technoloacutegiou sledovania pohybov očiacute doposiaľ stretaacutevame len

zriedkavo Napriek tomu sa objavujuacute štuacutedie venovaneacute napriacuteklad oblasti vizuaacutelnej percepcie

učebnyacutech materiaacutelov (Gejdušovaacute et al 2015 Labischovaacute 2015 Svatoš a Maněnovaacute 2017)

skuacutemaniu matematickej a logickej inteligencie u nadanyacutech žiakov (Škrabaacutenkovaacute a Trnovaacute

2014 Škrabaacutenkovaacute 2016) pomerne silneacute zastuacutepenie maacute skuacutemanie percepcie maacutep (Popelka

Brychtovaacute a Voženiacutelek 2012 Brychtovaacute a Vondraacutekovaacute 2014) testovanie kogniacutecie geografic-

kyacutech informačnyacutech systeacutemov (Dobešovaacute 2016) v oblasti fyzikaacutelneho vzdelaacutevania sa metoacuteda

sledovania pohybov očiacute využiacuteva pri skuacutemaniacute riešenia fyzikaacutelnych uacuteloh (Kekule 2014 2015)

Čo sa tyacuteka vyacuteskumu čiacutetania zaacuteznam očnyacutech pohybov sa využiacuteva na skuacutemanie a identi-

fikaacuteciu kognitiacutevnych procesov pri čiacutetaniacute na zaacuteklade predpokladu že zrakoveacute vniacutemanie a spra-

covanie čiacutetaneacuteho textu (ale i inyacutech neverbaacutelnych obrazov) suacute vo veľmi tesnom vzťahu s očnyacute-

mi pohybmi (Jošt 2011) Analyacutezy pohybu oka suacute v raacutemci štuacutedia procesov čiacutetania zahrňovaneacute

z viaceryacutech docircvodov Ukazuje sa že individuaacutelne rozdiely v procesoch dekoacutedovania slov

mocircžu byť pri čiacutetaniacute textu vyjadreneacute vzorcami vizuaacutelnej pozornosti Identifikaacutecia piacutesmen pri

čiacutetaniacute je obmedzenaacute na pomerne uacutezky rozsah približne 6 až 8 znakov vpravo a 2 až 4 znaky

vľavo od fixaacutecie a to u normaacutelnych čitateľov pri čiacutetaniacute v angličtine (Rayner 1998) Z tohto

docircvodu je smer pohľadu dobryacutem indikaacutetorom slov a častiacute slov ktoreacute suacute predmetom fixaacutecie

respektiacuteve foveaacutelneho a parafoveaacutelneho spracovania (Just a Carpenter 1980 Olson et al 1985)

Toto mocircže byť dobryacutem ukazovateľom skuacutemania procesov čiacutetania v rozličnyacutech kategoacuteriaacutech

čitateľov alebo v rozličnyacutech experimentaacutelnych manipulaacuteciaacutech Najzreteľnejšiacutem vyacuteskumnyacutem

zaacutemerom metodoloacutegie sledovania pohybov očiacute je určite odhalenie a hodnotenie schopnosti

čiacutetania keďže praacuteve očneacute pohyby ich odzrkadľujuacute

Radach a Kennedy (2004 cit podľa Nazarov a Meščerjakov 2009) uvažujuacute o možnyacutech

parametroch ako o vyacuteskumnyacutech premennyacutech a tieto rozlišujuacute na priestoroveacute a časoveacute para-

metre pohybov očiacute pri čiacutetaniacute Každaacute z uvedenyacutech vlastnostiacute (a typov) pohybov očiacute mocircže pocirc-

sobiť ako zaacutevislaacute premennaacute na zaacuteklade spraacutevania ktorej sa pri rocircznych experimentaacutelnych

podmienkach mocircžu posudzovať charakteristiky organizaacutecie čiacutetania v konkreacutetnej situaacutecii

Medzi priestoroveacute vyacuteskumneacute premenneacute podľa zmieňovanyacutech autorov patria a) ampli-

tuacuteda (veľkosť dĺžka sakaacutedy) ndash vzdialenosť medzi centrami dvoch susednyacutech viditeľnyacutech

fixaacuteciiacute ktoraacute sa meria v počte znakov b) fixačnaacute poziacutecia (landing position) ndash piacutesmeno slova

na ktorom sa nachaacutedza fixaacutecia (v priacutepade že sa fixuje medzera medzi slovami koacuteduje sa ako

nula) c) vzdialenosť medzi poziacuteciou predchaacutedzajuacutecej fixaacutecie a začiatkom (alebo stredom)

slova (launch distance) na ktorom by mala byť nasledujuacuteca fixaacutecia meranaacute počtom piacutesmen

114

(nemusiacute sa zhodovať s amplituacutedou podľa Radach a Kennedy 2004 cit podľa Nazarov a Meš-

čerjakov 2009)

Za časoveacute vyacuteskumneacute premenneacute Radach a Kennedy považujuacute

dĺžku (trvanie) sakaacutedy ndash čas od začiatku do prvej zastaacutevky pohybu priamo zaacutevisiacute od

amplituacutedy sakaacutedy a pohybuje sa v rozmedziacute 10 divide 100 ms

trvanie fixaacutecie (fixation duration) ndash dobu trvania prvej fixaacutecie v raacutemci slova nezaacutevisle

od priacutetomnosti dodatočnyacutech fixaacuteciiacute ležiacute v rozmedziacute od 50 ms do niekoľkyacutech sekuacutend

s priemernou hodnotou 200 ms pre jednoduchyacute text

dĺžku (trvanie) refixaacutecie ndash celkovuacute dĺžku dodatočnyacutech fixaacuteciiacute pred opusteniacutem slova

dĺžku rozpoznaacutevania (gaze duration) ndash celkovuacute dĺžku všetkyacutech fixaacuteciiacute pred opusteniacutem

slova

dobu opakovaneacuteho čiacutetania (rereading time) ndash celkovuacute dĺžku všetkyacutech fixaacuteciiacute vykona-

nyacutech po prvom opusteniacute slova (Radach a Kennedy 2004 cit podľa Nazarov a Meščer-

jakov 2009)

Zaacutekladneacute a vyacutechodiskoveacute vzorce čiacutetania z hľadiska pohybu očiacute zobrazuje tabuľka 1

Tabuľka 1

Priemerneacute dĺžky fixaacutecie a dĺžka sakaacuted pri čiacutetaniacute (Rayner 1998)

Uacuteloha Strednaacute dĺžka ndash

trvanie fixaacutecie (v ms)

Priemernaacute veľkosť sakaacuted

(v stupňoch)

Ticheacute čiacutetanie 225 2 (približne 8 piacutesmen)

Hlasneacute čiacutetanie 275 15 (približne 6 piacutesmen)

K vyacutechodiskovyacutem vyacuteskumnyacutem indikaacutetorom možno zahrnuacuteť i skutočnosť že u viac skuacute-

senyacutech a schopnyacutech čitateľov je vysledovaneacute kratšie trvanie fixaacuteciiacute ich počet je menšiacute a menšiacute

je i počet sakaacuted ktoreacute suacute zreteľne vaumlčšie než u detiacute ktoreacute sa len učia čiacutetať osocircb s poruchami

čiacutetania a celkovo u menej schopnyacutech čitateľov (Rayner Slattery a Beacutelanger 2010)

McConkie a kolektiacutev (1991 cit podľa Nazarov a Meščerjakov 2009) porovnaacutevali pohy-

by očiacute detskyacutech a dospelyacutech čitateľov a zistili že už po roku počiatočneacuteho čiacutetania naberajuacute

pohyby očiacute detskeacuteho čitateľa vzorce pohybov očiacute dospeleacuteho čitateľa Porovnanie pohybu očiacute

pri čiacutetaniacute detiacute a dospelyacutech prezentuje tabuľka 2

Tabuľka 2

Rozloženie strednyacutech hodnocirct trvania fixaacuteciiacute počtu fixaacuteciiacute a frekvencie regresiiacute (americkiacute

žiaci a dospeliacute pozri McConkie et al cit podľa Nazarov a Meščerjakov 2009)

Parameter trieda 1 tr 2 tr 3 tr 4 tr 5 tr Dospeliacute

Dĺžka fixaacutecie (ms) 304 268 262 248 243 200

Počet fixaacuteciiacute na 100 slov 168 138 125 132 135 118

Frekvencia regresiiacute 34 33 34 36 36 21

K špecifickyacutem typom pohybov očiacute pri čiacutetaniacute a teda k špecifickyacutem vyacuteskumnyacutem premen-

nyacutem zaraďuje McConkie et al (1991) nasledujuacutece

115

refixaacuteciu (opaumltovnuacute fixaacuteciu)

progresnuacute fixaacuteciu fixaacuteciu vpred (forward fixation progressive fixation) ndash ktorou sa

končiacute sakaacuteda zhodnaacute so smerom čiacutetania

regresiacutevnu fixaacuteciu spaumltnuacute fixaacuteciu (backward fixation regressive fixation) ndash ixaacuteciu

ktoraacute končiacute sakaacutedu ktoraacute maacute opačnyacute smer k smeru čiacutetania

prehliadanieprezeranie (pass) ndash prveacute skenovanie konkreacutetneho fragmentu textu ak

sa tento fragment skenuje znovu bude to považovaneacute za druheacute tretie (a pod) prehlia-

danie

regresiu ndash sakaacuteda pozdĺž liacutenie a v smere ktoryacute sa nezhoduje so smerom čiacutetania vraacute-

tane presunutia na začiatok ďalšieho riadka po skončeniacute čiacutetania predchaacutedzajuacuteceho

riadka

globaacutelny naacutevrat (look-back) je sakaacuteda s vysokou amplituacutedou na skocircr prečiacutetanuacute extovuacute

časť

21 Čitateľskyacute kvocient a pohyby očiacute

Posudzovanie ryacutechlosti a presnosti čiacutetania ako aj porozumenie prečiacutetaneacutemu a analyacuteza

pohybov očiacute sa využiacuteva vo vyacuteskume čiacutetania čoraz extenziacutevnejšie Ryacutechlosť čiacutetania je jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech indikaacutetorov ktoryacute je meranyacute počtom prečiacutetanyacutech slov za minuacutetu (a upres-

ňovanaacute počtom spraacutevne prečiacutetanyacutech slov za minuacutetu) ndash v odbornyacutech kruhoch je znaacutemy ako

čitateľskyacute kvocient (ČQ)

Pri každom meraniacute ryacutechlosti čiacutetania sa objavujuacute naacutemietky rocircznych odborniacutekov prečo sa

hodnotiacute praacuteve ryacutechlosť ktoraacute je v porovnaniacute s porozumeniacutem menej docircležitaacute Mnoheacute vyacutesku-

my však dokazujuacute že ryacutechlosť čiacutetania je najvyacuteraznejšiacutem indikaacutetorom kvality čiacutetania pretože

zreteľne koreluje s chaacutepaniacutem čiacutetaneacuteho textu V praxi je zaužiacutevanyacute pojem sociaacutelna uacutenosnosť

čiacutetania t j ryacutechlosť čiacutetania 60 ndash 70 slov za minuacutetu Pri tejto ryacutechlosti je čitateľ schopnyacute ziacute-

skavať poznatky z textu mocircže text vizualizovať a začiacutena čiacutetať pre radosť Osobituacute vaacutehu na-

dobuacuteda tento ukazovateľ u počiatočnyacutech čitateľov (t j u detiacute) V nasledujuacutecej tabuľke mož-

no vidieť zvyšovanie ryacutechlosti čiacutetania v zaacutevislosti od čitateľskeacuteho veku (Zelinkovaacute 2009)

Tabuľka 3

Počet spraacutevne prečiacutetanyacutech slov pri veľmi jednoduchom texte (Zelinkovaacute 2009)

Ročniacutek Priemer Min Max SD1

2 roč 4186 7 113 1895

3 roč 7216 22 131 2065

4 roč 8416 23 138 2138

5 roč 10014 34 177 2592

6 roč 10427 25 155 2390

8 roč 11951 43 173 2473

1 Smerodajnaacute odchyacutelka ukazuje do akej miery suacute meraneacute hodnoty rozloženeacute okolo strednej hodnoty Čiacutem je smero-

dajnaacute odchyacutelka menšia tyacutem bližšie suacute meraneacute hodnoty okolo strednej hodnoty Znamenaacute to že meraneacute hodnoty respondentov suacute u všetkyacutech podobneacute rozptyl je menšiacute

116

Tabuľka prezentuje vyacuteraznyacute naacuterast počtu prečiacutetanyacutech slov v prvyacutech troch ročniacutekoch

V nasledujuacutecich ročniacutekoch zmena nie je takaacute vyacuteznamnaacute Matějček uvaacutedza že v českom jazyku

by intaktneacute dieťa malo dosiahnuť hranicu sociaacutelnej uacutenosnosti čiacutetania na konci druhej triedy

to znamenaacute že by malo byť schopneacute prečiacutetať šesťdesiat slov za minuacutetu (Matějček 1987 s

129) Tento uacutedaj možno porovnaacutevať s ryacutechlosťou čiacutetania v slovenskom jazyku Medzi naj-

slabšiacutemi a najlepšiacutemi čitateľmi je v tomto čitateľskom veku vyacuteraznyacute rozdiel predovšetkyacutem na

druhom stupni zaacutekladnej školy Slabiacute čitatelia potrebujuacute špeciaacutelnu starostlivosť a predĺženyacute

čitateľskyacute vyacutecvik bez ohľadu na svoj vek ndash bez tejto intervencie suacute len ťažko schopniacute použiacute-

vať text ako naacutestroj ziacuteskavania poznatkov a po skončeniacute zaacutekladnej školy sa ich čitateľskeacute

schopnosti nebuduacute ďalej rozviacutejať skocircr naopak hroziacute nebezpečenstvo zhoršovania uacuterovne

čiacutetania a v niektoryacutech priacutepadoch tzv sekundaacuterna negramotnosť pretrvaacutevajuacuteca aj v dospelosti

Pri konfrontaacutecii ČQ so vzorcami pohybu očiacute vyacuteskumy potvrdzujuacute že s rastom ČQ klesaacute

priemernaacute doba fixaacuteciiacute t j očneacute pohyby sa zlepšujuacute vzťah platiacute aj obraacutetene ndash s poklesom

ČQ rastie doba fixaacutecie Okrem toho s rastom ČQ rastie veľkosť progresnyacutech sakaacuted a s pokle-

som ČQ klesaacute i veľkosť progresnyacutech sakaacuted (Jošt 2011 Rayner Slattery a Beacutelanger 2010)

Ďalej sa ukazuje že

ryacutechlejšiacute čitatelia vykazujuacute vaumlčšie percepčneacute rozpaumltie pri čiacutetaniacute viet a textov (napr

Rayner Slattery a Beacutelanger 2010 Haumlikiouml Bertram Hyoumlnauml a Niemi 2009)

čitatelia s vysokou uacuterovňou čitateľskyacutech zručnostiacute majuacute kratšiu dobu fixaacutecie a menej

regresiiacute ako priemerniacute čitatelia (napr Ashby Rayner a Clifton 2005)

22 Očneacute pohyby vs strateacutegie čiacutetania a typy čitateľov

Vzhľadom na spojitosť medzi pohybmi očiacute a pozornosťou sluacuteži sledovanie očiacute ako vhod-

nyacute naacutestroj na skuacutemanie priebehu kognitiacutevnych procesov počas čiacutetania ale i na typoloacutegiu stra-

teacutegiiacute čiacutetania a štyacutely a typy čiacutetania ktoreacute by sa mali pri vyacuteskume čiacutetania zohľadňovať

Na zaacuteklade očnyacutech pohybov rozlišuje OrsquoRegan tzv preciacuteznu a riskantnuacute strateacutegiu čiacuteta-

nia (OrsquoRegan 1990) Pri preciacuteznej strateacutegii čiacuteta čitateľ slovo od slova (veľmi preciacutezne a sta-

rostlivo) starostlivo využiacuteva aj vnuacutetroslovnuacute taktiku očnyacutech pohybov s častyacutemi refixaacuteciami

malyacutemi sakadickyacutemi pohybmi progresnyacutemi i regresnyacutemi v raacutemci jedneacuteho a toho isteacuteho slova

V riskantnej strateacutegii čiacutetania sa vnuacutetroslovnaacute taktika nerealizuje t j nerealizujuacute sa žiadne

refixaacutecie a čitateľ text sakadicky veľmi progresiacutevne prelietava Staacuteva sa však že textu nepo-

rozumie ndash v tom sa ukazuje riziko danej strateacutegie Vtedy je strateacutegia prerušenaacute a dočasne

nahradenaacute starostlivou (OrsquoRegan 1990)

Pre pozorovanie individuaacutelnych rozdielov pri čiacutetaniacute sa ukazuje ako produktiacutevna aj di-

menzia ktoraacute rozlišuje štyacutel čiacutetania tzv bdquopachtičaldquo bdquodriacutečaldquo (plodder) a štyacutel tzv prieskumniacute-

ka (explorer) Očneacute pohyby pachtiča suacute charakterizovaneacute veľkyacutem počtom sakaacuted pričom tie

suacute kraacutetke a vaumlčšinou progresneacute s niacutezkym počtom regresiiacute v raacutemci pohybu vpred doba fixaacuteciiacute

je predĺženaacute a na jedno slovo mocircže pripadnuacuteť i viac fixaacuteciiacute Tento typ čitateľa sa musiacute tex-

tom jednoducho prepachtiť ndash predrieť Na druhom konci dimenzie štyacutelu čiacutetania je štyacutel prie-

skumniacuteka ktoryacute vykazuje relatiacutevne viac regresiiacute a menej progresnyacutech sakaacuted v porovnaniacute

s predchaacutedzajuacutecim štyacutelom pretože jeho sakaacutedy suacute veľkeacute a mnoheacute slovaacute nie suacute vocircbec fixova-

neacute (Olson Kliegl Davidson a Foltz 1985)

U jedneacuteho a toho isteacuteho čitateľa sa očneacute pohyby menia v zaacutevislosti od toho či čiacuteta poti-

chu alebo nahlas (Jošt 2011) akyacute typ čiacutetania využiacuteva v zaacutevislosti od zaacutemeru čiacutetania (orien-

tačneacute vs štatarickeacute čiacutetanie) či čiacuteta text prvyacute raz či je v danej oblasti novaacutečikom alebo exper-

tom a pod

117

Je jasneacute že človek využiacuteva viacero typov čiacutetania (hlasneacute a ticheacute selektiacutevne orientačneacute

a štatarickeacute) a to v zaacutevislosti od uacutečelu a zaacutemeru čiacutetania A zreteľneacute je i to že rozličneacute mate-

riaacutely s ktoryacutemi prichaacutedza do styku si vyžadujuacute svojskyacute spocircsob čiacutetania V nasledujuacutecej tabuľke

suacute prezentovaneacute zaacutekladneacute indikaacutetory očnyacutech pohybov v špecifickyacutech čitateľskyacutech situaacuteciaacutech

a pri čiacutetaniacute špecifickyacutech materiaacutelov Zahrnutyacute je i osobityacute priacutepad čiacutetania ndash piacutesanie

Tabuľka 4

Priemerneacute dĺžky fixaacutecie a dĺžka sakaacuted pri špecifickom čiacutetaniacute určityacutech typov materiaacutelov

(Rayner 1998)

Uacuteloha Strednaacute dĺžka ndash

trvanie fixaacutecie (v ms)

Priemernaacute veľkosť sakaacuted

(v stupňoch)

Ticheacute čiacutetanie 225 2 (približne 8 piacutesmen)

Hlasneacute čiacutetanie 275 15 (približne 6 piacutesmen)

Vizuaacutelne vyhľadaacutevanie 275 3

Vniacutemanie sceacuteny 330 4

Čiacutetanie (zaacuteznamu) hudby 375 1

Piacutesanie 400 1 (približne 4 piacutesmenaacute)

Trvanie fixaacutecie pri čiacutetaniacute sa zvyšuje keď a) na okraji predchaacutedzajuacutecej fixaacutecie suacute umies-

tneneacute nespraacutevne (neplatneacute) piacutesmenaacute b) slovaacute suacute napiacutesaneacute s chybami c) ak suacute fixovaneacute niacutezko-

frekvenčneacute slovaacute a slovaacute so zložityacutem obsahom d) ak maacute čitateľ malyacute objem slovnej zaacutesoby

a slovo nepatriacute do slovniacuteka čitateľa e) ak suacute fixovaneacute viacslabičneacute slovaacute f) ak suacute fixovaneacute

menej predviacutedateľneacute slovaacute a g) ak textovyacute fragment obsahuje viacero docircležitejšiacutech myšlie-

nok Okrem toho dĺžka fixaacuteciiacute zaacutevisiacute od dĺžky aj od frekvencie priamo nefixovanyacutech slov

(Nazarov a Meščerjakov 2009) a dobu fixaacutecie určuje aj miera dištinktiacutevnosti slov a to tak že

slovaacute s vysokou mierou dištinktiacutevnosti suacute dlhšie fixovaneacute ako slovaacute s niacutezkou (Jošt 2011)

Očneacute pohyby sa teda menia nielen v zaacutevislosti od čitateľa ale i v zaacutevislosti od toho ako

naacuteročnyacute alebo ako koncipovanyacute je text Vizuaacutelna forma a obsah čiacutetaneacuteho textu suacute viacrozmer-

neacute kategoacuterie ktoreacute suacute opiacutesaneacute veľkyacutem počtom prvkov Každyacute z nich mocircže ovplyvniť ten či

onen parameter alebo suacutebor parametrov okulomotorickej i kognitiacutevnej aktivity To vytvaacutera

značnyacute probleacutem pri interpretaacutecii experimentaacutelnych uacutedajov a konštrukcii koncepčnyacutech mode-

lov čiacutetania Jeho prekonanie si vyžaduje opustiť metodiku priamej kontroly procesu spracova-

nia informaacuteciiacute zo strany pohybov očiacute (Rayner 1998) a uvedomiť si že suacute zaacutevisleacute aj od ďalšiacutech

textovyacutech faktorov V tomto ohľade suacute zaujiacutemaveacute pokusy vyacutevoja novyacutech meraniacute okulomoto-

rickej aktivity ktoreacute odraacutežajuacute vlastnosti kognitiacutevnej dynamiky na vysokej uacuterovni Boli na-

vrhnuteacute ukazovatele ktoreacute umožňujuacute zistiť reakcie na posun teacutemy v čiacutetanom texte na chyby

v texte alebo na globaacutelne seacutemantickeacute nesuacutelady (Hyoumlnauml Lorch a Rinck 2003) V tabuľke 5

zhŕňame vyacutechodiskovyacute sumaacuter faktorov ktoreacute vplyacutevajuacute na pohyby očiacute a kognitiacutevnu činnosť

pri čiacutetaniacute

118

Tabuľka 5

Faktory vplyacutevajuacutece na očneacute pohyby pri čiacutetaniacute

Aspekt čitateľ

Aspekt forma

materiaacutelu

a textoveacute

charakteristiky

Aspekt

lingvistickeacute

parametre textu

Aspekt

inštrukcie

uacuteloha

Aspekt

externeacute

predchaacutedzajuacuteca

čitateľskaacute skuacutesenosť

naacuteročnosť textu frekvencia slov naacuteročnosť

čitateľskej uacutelohy

ruchy

(hudba hluk konverzaacutecia)

predchaacutedzajuacuteca

vedomosť

percepčne

naacutepadneacute prvky

predviacutedateľnosť

slov

poskytnutyacute

čas

situačneacute

(uacutenava stres

cudzie

prostredie)

znalostnaacute uacuteroveň

(čitateľove scheacutemyencyklopeacutedia)

hustota

skuacutemanyacutech prvkov

seacutemantickaacute

nejednoznačnosť slov

veľkosť

sledovanejč

iacutetanej plochy

individuaacutelne

špecifikaacute

(poruchy

zraku

dyslexia a pod)

uacuteroveň zručnosti pseudotext dištinktiacutevnosť

informatiacutevnosť slov

očakaacutevanie

testu

prostredie

(svetelneacute podmienky)

čiacutetanie potichu nahlas neplatneacute znaky

a chyby

viacero vyacuteznamov

v texte diskurz

schopnosť posuacutediť

obsahovuacute relevantnosť

zložitosť

čitateľskaacute naacuteročnosť slova

slovniacutek čitateľa

Uvedeneacute faktory suacute mimoriadne komplementaacuterne navzaacutejom sa preliacutenajuacute a dopĺňajuacute

Rozhodne však možno konštatovať že ich sumaacuter nie je uacuteplnyacute a repertoaacuter faktorov ako aj

mieru pocircsobenia mnohyacutech z nich možno opraacutevnene považovať za potenciaacutelnu vyacuteskumnuacute

domeacutenu knižničnej a informačnej vedy

3 Metodologickeacute vyacutechodiskaacute vyacuteskumu sledovania pohybu očiacute

pri čiacutetaniacute

Pri vyacuteskumoch pomocou zariadenia na sledovanie pohybov očiacute je z metodologickeacuteho

hľadiska veľmi docircležiteacute spraacutevne vypracovať dizajn experimentu Holmqvist so svojiacutem tiacutemom

(2011) poukazuje na dva zaacutekladneacute predpoklady ktoreacute by mal takyacuteto vyacuteskum spĺňať alebo

brať do uacutevahy Prvyacutem je experimentaacutelny naacutevrh charakteru štuacutedie Znamenaacute to študovanie

efektu nezaacutevislyacutech premennyacutech (ktoryacutemi mocircže vyacuteskumniacutek priamo manipulovať napr typ

piacutesma) na zaacutevisleacute premenneacute (ktoreacute mocircžeme priamo merať ndash napr dĺžka fixaacuteciiacute alebo ampli-

tuacuteda sakaacuted) za priacutesne kontrolovanyacutech podmienok Jedna alebo viacereacute nezaacutevisleacute premenneacute

119

mocircžu byť pod kontrolou vyacuteskumniacuteka a cieľom experimentu je sledovať ako systematickeacute

zmeny v nezaacutevislyacutech premennyacutech ovplyvňujuacute zaacutevisleacute premenneacute

Druhyacutem predpokladom je že mnoheacute indikaacutetory sledovania pohybu očiacute respektiacuteve zaacute-

vislyacutech premennyacutech mocircžu byť použiteacute ako nepriame ukazovatele kognitiacutevnych procesov ku

ktoryacutem by sme sa inak priamo nemohli dostať

Ďalšiacutem docircležityacutem krokom je formulaacutecia hypoteacutezy Ak napriacuteklad pri skuacutemaniacute multitas-

kingu formulujeme vyacuteskumnuacute otaacutezku veľmi voľne bdquoAkyacute maacute vplyv počuacutevanie hudby alebo

hluk na schopnosť študentov suacutestrediť sa na štuacutediumldquo nebudeme ju schopniacute zodpovedať

bez ďalšej operacionalizaacutecie ndash teda procesu tvorby naacutevrhu vyacuteskumu ktoryacute je dostatočne

preciacutezny na to aby ziacuteskaneacute daacuteta boli validneacute hodnoty vhodne vyjadriteľneacute vypočiacutetateľneacute

a kontrolovateľneacute V spomiacutenanom priacuteklade je potrebneacute špecifikovať typ a uacuteroveň zvukov

v pozadiacute (hudba konverzaacutecia) a tiež je potrebneacute vybrať ako sa bude merať čiacutetanie (testom

dotazniacutekom meraniacutem ryacutechlosti čiacutetania a pod)

Holmqvist s kolegami (2011) odporuacutečajuacute niekoľko krokov respektiacuteve priacutestupov pred

tyacutem ako sa vyacuteskumniacutek pustiacute do samotnej realizaacutecie analyacutezy a interpretaacutecie štuacutedie ktoreacute

popisujeme v nasledujuacutecej časti

31 Exploratiacutevny pilot

Pilotnaacute štuacutedia s malyacutem množstvom ziacuteskanyacutech daacutet pomocircže ak si vyacuteskumniacutek nie je istyacute

tyacutem akeacute vyacutestupy maacute očakaacutevať alebo akeacute faktory maacute v experimente zohľadniť Cieľom je

ziacuteskať všeobecnyacute postoj k uacutelohe ktoraacute maacute priniesť prijateľneacute operacionalizovaneacute hypoteacutezy

V raacutemci vyššie uvedeneacuteho priacutekladu je vhodneacute dať čiacutetať text niekoľkyacutem participantom popri

hudbe hluku a v tichosti naacutesledne sa ich opyacutetať ako sa im pozdaacuteva uacuteloha ako sa ciacutetili pri

čiacutetaniacute textu v raacutemci danyacutech podmienok a pod Pri analyacuteze daacutet zo zariadenia na sledovanie po-

hybu očiacute si treba všimnuacuteť tepelneacute mapy a cesty pohľadu Je rozdiel v daacutetach medzi recipien-

tmi ktoriacute čiacutetali text pri hudbe hluku a v tichosti Čiacutem to mocircže byť Existujuacute ďalšie indikaacuteto-

ry ktoreacute je nutneacute zahrnuacuteť do experimentu ako napriacuteklad retencia testy na pracovnuacute pamaumlť

osobnostneacute testy počet kniacuteh ktoreacute prečiacutetali v detstve a pod V raacutemci pilotnej štuacutedie nie je

potrebneacute vykonať štatistickuacute analyacutezu pretože cieľom je vygenerovať testovateľneacute hypoteacutezy

a nie p-hodnotu Hypoteacutezy sa majuacute opierať aj o relevantnuacute teoacuteriu z ktorej vyacuteskumniacutek gene-

roval svoje predikcie a domnienky

32 Rybaacutersky vyacutelet

Metodologickyacute priacutestup rybaacuterskeho vyacuteletu (fishing trip) je priacutestup v ktorom si nie je vyacute-

skumniacutek istyacute tyacutem ktoreacute indikaacutetory buduacute vhodneacute v raacutemci jeho štuacutedie (vzhľadom na to že za-

riadenie na sledovanie pohybu očiacute ich vie poskytnuacuteť mnoho) V podstate ide o pilotnuacute štuacutediu

s veľkyacutem množstvom participantov a stimulov (materiaacutelov na čiacutetanie) Ako naacutezov napovedaacute

ide o priacutestup kedy vyacuteskumniacutek bdquovhodiacute do vody veľkuacute sieťldquo a čakaacute že chytiacute nejakuacute rybu (sig-

nifikantnyacute vyacutesledok) Nevyacutehodou takeacutehoto priacutestupu je slabaacute štatistickaacute istota vzhľadom na

veľkeacute množstvo indikaacutetorov a premennyacutech Aj keď vyacuteskumniacutek ziacuteska štatisticky vyacuteznamneacute

merania suacute ťažko replikovateľneacute a preto je potrebneacute zuacutežiť množstvo premennyacutech vhodne

selektovať vzorku a opakovať experiment so zreteľom na bdquorybuldquo ktoraacute bola chytenaacute Naopak

vyacutehodou tohto priacutestupu je hľadanie ďalšieho smeru formulovanie konkreacutetnych hypoteacutez a tiež

to že vedie k možnosti kriticky si na reaacutelnom experimente overiť post-hoc vysvetlenie naacute-

jdeneacuteho javu

120

33 Operacionalizaacutecia riadenaacute teoacuteriou

V ideaacutelnom priacutepade je možneacute vychaacutedzať z teoacuterie a vyacutesledkov realizovanyacutech vyacuteskumov

a formulovať docircsledky a predikcie Tieto však mocircžu byť priacuteliš všeobecneacute alebo sa nemusia

dať formulovať ako testovateľneacute koncepty Predikcie na zaacuteklade teoacuterie mocircžu byť ďalej špeci-

fikovaneacute buď odkazovaniacutem na komplementaacuternu teoacuteriu alebo vytvoreniacutem prijateľnyacutech pred-

pokladov v zmysle teoacuterie ktoruacute by akceptovali aj pocircvodniacute autori Na tomto zaacuteklade mocircže

vyacuteskumniacutek danuacute teoacuteriu overiť empiricky Mocircže sa tiež stať že vyacuteskumniacutek naacutejde teoacuteriu mo-

del alebo konštatovanie ktoryacutemi priamo predikuje niečo čo je jednoznačne merateľneacute metoacute-

dou sledovania pohybu očiacute (napr bdquopri počuacutevaniacute obľuacutebenej hudby maacute človek tendenciu čiacutetať

slovaacute alebo vety opakovaneldquo) V tomto priacutepade suacute konceptuaacutelny naacutevrh a merateľneacute premen-

neacute jednoznačneacute (vyacuteber hudby ktoruacute maacute raacuted danyacute respondent a sledovanie počtu regresnyacutech

sakaacuted a času opakovaneacuteho čiacutetania)

34 Operacionalizaacutecia prostredniacutectvom tradiacuteciiacute a paradigiem

Tento priacutestup podobne ako operacionalizaacutecia riadenaacute teoacuteriou stavia na adaptaacutecii a roz-

viacutejaniacute predošlyacutech vyacuteskumov Typicky ide o postup pri ktorom vyacuteskumniacutek modifikuje reali-

zovanyacute experiment podľa svojich potrieb tak aby ho dokaacutezal replikovať a rozviť Mocircže pri-

dať ďalšie manipulaacutecie ktoreacute jav vysvetlia hlbšie Vyacutehodou je stavanie na akceptovanom

naacutevrhu experimentu a signifikantnyacutech vyacutesledkoch Taacuteto metodoloacutegia je akceptovateľnejšia

než prezentovanie vlastnyacutech meraniacute ktoreacute ešte predtyacutem nikto nevyskuacutešal Niektoreacute vyacuteskum-

neacute oblasti a teacutemy sa staacutevajuacute populaacuternymi a generujuacute množstvo experimentaacutelnych vyacutesledkov

Po čase sa v raacutemci tyacutechto teacutem vytvoriacute vyacuteskumnaacute tradiacutecia s dobre špecifikovanou paradig-

mou ktoraacute s ňou asociuje spolu s konkreacutetnymi technikami efektmi a meraniami Paradigma

v tomto zmysle je uacutezka operacionalizaacutecia experimentaacutelnej uacutelohy ktorej cieľom je vymedziť

priacutečiny a naacutesledky ktoreacute vylučujuacute ineacute vonkajšie faktory Vyacuteskumniacutek musiacute realizovať mnoho

opakovaniacute (s malyacutemi odchyacutelkami) aby pochopil priacuteslušneacute uacutečinky to ako interagujuacute a akeacute suacute

silneacute Dlhodobeacute použiacutevanie tejto metodoloacutegie ktoraacute prinaacuteša vyacuteraznuacute redukciu času medzi

naacutevrhom a vyacutesledkom mocircže viesť k tomu že vyacuteskumniacutek bude prehliadať noveacute inovatiacutevne

metoacutedy

Typickyacutemi vyacuteskumnyacutemi tradiacuteciami v oblasti metoacutedy sledovania pohybu očiacute suacute čitateľ-

skyacute vyacuteskum vizuaacutelne vyhľadaacutevanie vniacutemanie sceacuteny a použiteľnosť (Holmqvist et al 2011)

Čitateľskyacute vyacuteskum sa zameriava na jazykoveacute spracovanie (language processing) zahr-

nuteacute v porozumeniacute textu Bežneacute vyacuteskumneacute otaacutezky zahŕňajuacute existenciu a rozsah paralelneacuteho

spracovania a vplyv lexikaacutelnych a syntaktickyacutech faktorov na čitateľskeacute spraacutevanie (Kuperman

Matsuki a Van Dyke 2018) Taacuteto tradiacutecia bežne využiacuteva spracovanie obmedzeneacuteho textu ako

napriacuteklad prezentovanie jednej vety na jednu obrazovku a pod Prezentovanyacute text zodpovedaacute

jasnej štruktuacutere naacutevrhu aby bolo možneacute určiť konkreacutetne mechanizmy okulomotorickyacutech po-

hybov počas čiacutetania Preto bdquočiacutetanieldquo v širšom zmysle ako napriacuteklad literaacuterne porozumenie

romaacutenu nie je stimulom pre vyacuteskumnuacute tradiacuteciu čiacutetania z perspektiacutevy očnyacutech pohybov V raacutem-

ci takeacutehoto čiacutetania suacute hlavnyacutemi prediktormi faktory ako suacute žaacutener uacuteroveň vzdelania alebo

štruktuacutera diskurzu Naopak v suacutevislosti s očnyacutemi pohybmi suacute prediktormi frekvencia slov

dĺžka slov počet morfeacutem a pod Holmqvist (2011) tvrdiacute že dobre vyvaacuteženyacute charakter čita-

teľskeacuteho vyacuteskumu rovnako ako docircsledneacute odhodlanie v raacutemci tejto oblasti vytvorili dobre

prebaacutedanuacute oblasť s vysokou sofistikovanou uacuterovňou Ako sme uviedli bežnyacutemi indikaacutetormi

vo vyacuteskume čiacutetania suacute čas do prvej fixaacutecie dĺžka fixaacuteciiacute regresie medzi jednotlivyacutech slova-

mi a v raacutemci slova a pod Unikaacutetnym je rozloženie stimulu (respektiacuteve organizaacutecia podnetu)

ktoryacute maacute prirodzeneacute poradie spracovania (prveacute slovo je spracovaneacute pred druhyacutem druheacute pred

121

tretiacutem atď) To umožňuje merania v ktoryacutech je komponentom praacuteve poradie Sledujuacute sa

regresie kedy participanti znovu fixujuacute slovo ktoreacute už predtyacutem fixovali vo vete

Čitateľskyacute vyacuteskum taktiež vyuacutestil do použiacutevania pohľadom podmienenyacutech zmien v raacutemci

metoacutedy sledovania pohybu očiacute V tomto priacutepade sa mierne zmenia nahradia alebo skryjuacute

slovaacute v zaacutevislosti od aktuaacutelneho miesta fixaacutecie (napriacuteklad nasledujuacutece slovo vo vete sa skry-

je na niekoľko sekuacutend delimituje sa počet znakov až kyacutem na daneacute slovo oko nezafixuje po-

hľad a pod) Pohľadom podmieneneacute sledovanie pohybu očiacute je silnaacute technika pre skuacutemanie

vyacutehod bdquoprezeranialdquo v raacutemci čiacutetania a osvojili si ho aj ineacute oblasti vyacuteskumu pre štuacutedium pozor-

nosti nezaacutevisle od očnyacutech pohybov

35 Metodologickaacute triangulaacutecia

Metoacuteda sledovania pohybu očiacute poskytuje vyacuteskumniacutekom obrovskeacute možnosti no daacuteta do-

kaacutežu povedať len to kde v raacutemci stimulu prebehol kognitiacutevny proces a ako dlho trval nedo-

kaacutežu však povedať ktoryacute konkreacutetny kognitiacutevny proces bol involvovanyacute V tomto pomocircže

metodologickaacute triangulaacutecia Ide o použitie viac než jednej metoacutedy pre zvyacutešenie spoľahlivosti

zistenyacutech vyacutesledkov (Denzin 1970 cit podľa Holmqvist 2011) Ak je vyacuteskum postavenyacute len

na jednej metoacutede mocircže byť ovplyvnenyacute limitaacuteciami spojenyacutemi s použiacutevaniacutem danej metoacutedy

Metodologickaacute triangulaacutecia poskytuje zvyacutešenuacute istotu spoľahlivosť a kredibilitu prostredniacutec-

tvom dokazovania validity vyacutesledkov ziacuteskanyacutech viaceryacutemi metoacutedami (Bryman 1984 cit pod-

ľa Holmqvist 2011) V raacutemci vyacuteskumu čiacutetania suacute použiacutevaneacute rozhovory dotazniacuteky kognitiacutev-

ne testy suacutebežnyacute alebo retrospektiacutevny verbaacutelny protokol (Šmidekovaacute 2018) psychologickeacute

testy zameraneacute na rocirczne relevantneacute aspekty a pod

4 Vybraneacute metodologickeacute probleacutemy

41 Teoretickeacute probleacutemy

V raacutemci teoretickyacutech probleacutemov je potrebneacute vziať do uacutevahy chronologickyacute vek čitateľ-

skyacute vek a čitateľskuacute zručnosť vo vzaacutejomnej suacutevislosti a v suacutevislosti s vplyvom na pohyby

očiacute So stuacutepajuacutecim vekom sa zvyšuje aj čitateľskaacute zručnosť tak ako sa z dieťaťa ktoreacute nikdy

predtyacutem nečiacutetalo staacuteva zdatnyacute čitateľ Preto akeacutekoľvek zmeny v pohyboch očiacute ktoreacute zazna-

menaacutevame v raacutemci rocircznych vekovyacutech skupiacuten možno pripiacutesať rozdielu v chronologickom

veku ale taktiež rozdielu v čitateľskom veku a v čitateľskej zručnosti Keď čiacuteta riadok textu

dospelyacute jedinec s dobrou čitateľskou zručnosťou jeho oči vykonaacutevajuacute sekvenciu extreacutemne

ryacutechlych sakadickyacutech pohybov ktoreacute pozicionujuacute oko tak aby novaacute informaacutecia dopadla

praacuteve na foveu Pohyby očiacute sa so zvyšujuacutecim vekom zlepšujuacute rovnako ako ineacute motorickeacute

zručnosti Na druhej strane vyacutevinoveacute zmeny v kontrole pohybov očiacute mocircžu byť tiež behavio-

raacutelnym docircsledkom zvyšujuacutecej sa čitateľskej zručnosti Ako sa čitateľskaacute zručnosť zvyšuje

zmeny v pohyboch očiacute reflektujuacute pokles ťažkostiacute s kognitiacutevnym spracovaniacutem spojenyacutem s po-

rozumeniacutem textu Blytheovaacute a Jospehovaacute (2011) poukazujuacute na to že mnoheacute štuacutedie vylučujuacute

zo svojej vzorky deti ktoreacute nespadajuacute do normalizovaneacuteho rozpaumltia čitateľskej zručnosti pri-

jateľnej pre danyacute vek Taacuteto potenciaacutelna dichotoacutemia by mala brať do uacutevahy možnosť že roz-

diely v pohyboch očiacute počas čiacutetania medzi deťmi a dospelyacutemi mocircžu byť kombinaacuteciou oboch

zmien ndash motorickej zručnosti suacutevisiacej s vekom ako aj čitateľskej zručnosti

Druhyacutem teoretickyacutem probleacutemom je kauzalita Blytheovaacute a Jospehovaacute (2011) vo svojej

štuacutedii riešia kauzaacutelnu dilemu podstaty probleacutemu a to či zvyacutešenaacute zložitosť spracovaacutevania

122

spocircsobuje viac fixaacuteciiacute dlhšie fixaacutecie a pod alebo naopak k probleacutemom pri čiacutetaniacute vedie slabaacute

kontrola pohybov očiacute Štuacutedie Raynera a Duffyovej (1986) a kolektiacutevu Haumlikiouml Bertram Hyouml-

nauml a Niemi (2009) indikujuacute že zložitosť spracovaacutevania počas čiacutetania spocircsobuje zmeny v po-

hyboch očiacute

42 Metodologickeacute probleacutemy

Existuje niekoľko metodologickyacutech otaacutezok ktoreacute by sa mali brať do uacutevahy vo vzťahu

k vyacutevinovyacutem štuacutediaacutem pohybov očiacute počas čiacutetania Blytheovaacute a Jospehovaacute (2011) popisujuacute dva

probleacutemy

Prvyacutem probleacutemom suacute vzorky a kontrolneacute skupiny čo suacutevisiacute s teoretickyacutem probleacutemom

spomenutyacutem vyššie ako chronologickyacute vek tak aj čitateľskeacute zručnosti mocircžu prispieť k roz-

voju pohybov očiacute počas čiacutetania V malom počte štuacutediiacute ktoreacute použiacutevali rocirczne skupiny detiacute na

skuacutemanie zmien suacutevisiacich s vekom v raacutemci čitateľskej vyacutekonnosti boli skupiny vo všeo-

becnosti rozdeleneacute podľa chronologickeacuteho veku Hoci sa tento priacutestup voľby vzorky ukaacutezal

ako plodnyacute v inyacutech oblastiach vyacutevinoveacuteho vyacuteskumu (ako napriacuteklad skuacutemanie jazyka a ťaž-

kostiacute v oblasti gramotnosti asociovaneacute s vyacutevinovyacutemi poruchami) suacute porovnaacutevacie skupiny

často kontrolovaneacute tak pre chronologickyacute vek ako aj pre kognitiacutevne schopnosti alebo men-

taacutelny vek (napriacuteklad Bishop a Snowling 2004 Laing Hulme Grant a Karmiloff-Smith 2001

Leonard 1998 Snowling 2000 cit podľa Blytheovaacute a Jospehovaacute 2011) Je docircležiteacute aby sa

vyacuteskum uskutočňoval s priamym riešeniacutem relatiacutevneho priacutenosu veku a čitateľskej zručnosti

pri vyacutevine pohybov očiacute počas čiacutetania Preto je potrebneacute aby sa zaraďovali vyacuteskumneacute a kon-

trolneacute skupiny aj podľa chronologickeacuteho veku aj podľa čitateľskej zručnosti Zabraacuteni sa tak

nejasnyacutem alebo nepresnyacutem interpretaacuteciaacutem a vyacutesledkom

Druhyacutem metodologickyacutem probleacutemom je docircležitosť použiacutevania jazykovyacutech stimulov

primeranyacutech veku Niektoreacute štuacutedie predložili každej skupine vekovo primeraneacute stimuly

V takomto priacutepade mocircže byť priebeh procesu čiacutetania porovnanyacute v raacutemci skupiacuten (za predpo-

kladu starostliveacuteho vyacuteberu stimulov) analyacuteza uacutečinkov bude medzi vekovyacutemi skupinami (me-

dzikohortovaacute štuacutedia) rozdiely medzi skupinami možno pripiacutesať ich veku alebo mocircžu byť

pripiacutesateľneacute konkreacutetnemu suacuteboru viet (textu) ktoreacute boli čiacutetaneacute v každej skupine

V inyacutech štuacutediaacutech uacutečastniacuteci všetkyacutech vekovyacutech kategoacuteriiacute čiacutetali ten istyacute textovyacute materiaacutel

V takomto priacutepade suacute analyacutezy realizovaneacute vnuacutetri vekovyacutech skupiacuten a eliminuje sa obava že

akeacutekoľvek pozorovaneacute uacutečinky suacutevisia s rozdielmi v materiaacuteloch Existuje však obava že

akyacutekoľvek suacutebor čitateľskyacutech materiaacutelov bude pre mladšiacutech čitateľov inherentne ťažšiacute v po-

rovnaniacute so staršiacutemi čitateľmi

Je zdokumentovaneacute že pre zručnyacutech dospelyacutech čitateľov maacute zvyacutešenaacute naacuteročnosť spraco-

vania textu vplyv na pohyby očiacute Napriacuteklad časy čiacutetania slov suacute dlhšie pri niacutezkofrekvenčnyacutech

slovaacutech než pri vysokofrekvenčnyacutech slovaacutech (Henderson a Ferreira 1990) Je zrejmeacute že ex-

perimenty s participantmi rocirczneho veku čiacutetajuacutecimi rovnakeacute materiaacutely dospejuacute k rozdielom

v pohyboch očiacute ktoreacute suacute aspoň čiastočne spojeneacute s ťažkosťami suacutevisiacimi s textom pre čita-

teľov rocircznych vekovyacutech kategoacuteriiacute Nesmieme tiež zabuacutedať že niektoreacute slovaacute ktoreacute suacute priro-

dzeneacute pre deti no dospeliacute sa s nimi už nestretaacutevajuacute mocircžu taktiež skresliť vyacutesledky Vhodnyacutem

riešeniacutem je vyacuteber dostatočne vhodnyacutech slov s prihliadnutiacutem na frekvenciu vyacuteskytu danyacutech

slov v jazyku dospelyacutech a v jazyku detiacute

123

5 Skuacutemanie čiacutetania mimo digitaacutelneho prostredia

Svetoveacute vyacuteskumy sa v oblasti online čiacutetania a vyhľadaacutevania informaacuteciiacute u detiacute pomocou

technoloacutegie sledovania pohybu očiacute zaoberajuacute procesom čiacutetania na uacuterovni jednotlivyacutech slov

alebo viet na uacuterovni pochopenia celeacuteho textu a na uacuterovni čiacutetania a spracovania textu v raacutemci

viaceryacutech dokumentov Tieto vyacuteskumy v poslednyacutech desaťročiach pomohli pochopiť proces

čiacutetania samotneacuteho Každodenneacute čiacutetanie v reaacutelnom svete sa však liacuteši od scenaacuterov použityacutech

v danyacutech experimentoch (Jarodzka a Brand-Gruwel 2017) Vyacutezvou je prepojenie procesu

samotneacuteho čiacutetania s čitateľskyacutemi strateacutegiami v rocircznych kontextoch reaacutelneho sveta napriacuteklad

aj v suacutevislosti s vyhľadaacutevaniacutem informaacuteciiacute Skuacutemanie čiacutetania aj mimo digitaacutelneho prostredia

umožňuje mobilneacute zariadenie na sledovanie pohybu očiacute integrovaneacute do raacutemu vo forme okulia-

rov Tie maacute participant nasadeneacute rovnako ako ineacute okuliare s tyacutem rozdielom že na vnuacutetornej

strane raacutemu suacute umiestneneacute infračerveneacute kamery sniacutemajuacutece pohyb očiacute a na vonkajšej strane

je umiestnenaacute malaacute kamera ktoraacute širokouhlo sniacutema sceacutenu na ktoruacute sa participant pozeraacute

Toto mobilneacute zariadenie funguje na rovnakom princiacutepe ako statickeacute zariadenie t j na prin-

ciacutepe diaľkovej video-okulografie Obe zaznamenaacutevajuacute rovnakeacute daacuteta (dĺžku fixaacuteciiacute ryacutechlosť

a smer sakaacuted a pod) avšak mobilneacute zariadenia dosahujuacute menšiu uhlovuacute presnosť a pracujuacute

na nižšiacutech frekvenciaacutech Rozdielne je aj spracovanie vyacutesledkov vzhľadom na to že v tom

priacutepade sa nehyacutebu len oči participanta ale dynamickaacute je aj sceacutena a jej spracovanie do teplot-

nyacutech maacutep ciest pohľadu a štatistickyacutech vyacutepočtov ndash konkreacutetne stimuly a oblasti zaacuteujmu suacute

tak omnoho naacuteročnejšie

Zaacutever

Rozviacutejajuacutece sa technoloacutegie teraz poskytujuacute noveacute prostriedky na zhromažďovanie a ana-

lyacutezu empirickyacutech uacutedajov ktoreacute naacutem umožňujuacute skuacutemať širšiacute okruh otaacutezok tyacutekajuacutecich sa po-

vahy a nadobuacutedania čitateľskej gramotnosti najnovšie technoloacutegie suacute dostatočne zdokonale-

neacute aby sa mohli zapojiť do kvalitatiacutevne novyacutech rozmerov vyacuteskumu čiacutetania a to dokonca

v prirodzenom prostrediacute Počiacutetačom podporovaneacute sledovanie pohybov očiacute predstavuje jednu

z takyacutechto technoloacutegiiacute ndash sofistikovaneacute zariadenia na sledovanie očiacute dokaacutežu zachytiť presneacute

pohyby a fixačneacute pohyby ľudskyacutech očiacute pri čiacutetaniacute textu alebo pri prezeraniacute ineacuteho vizuaacutelne

prezentovaneacuteho materiaacutelu

Využitie štatistickyacutech zostaacutev generovanyacutech na zaacuteklade vaumlčšiacutech daacutetovyacutech setov ktoreacute

suacute poskytovaneacute meraniami metoacutedou sledovania pohybov očiacute možno použiť samostatne na

meranie čitateľskyacutech vyacutekonov v kontexte čitateľskeacuteho vyacutevinu a dosahovania čitateľskeacuteho

kvocientu v jednotlivyacutech vekovyacutech kategoacuteriaacutech vyacutevinovyacutech faacutezach čitateľa v komparačnyacutech

štuacutediaacutech u špecifickyacutech kategoacuteriiacute čitateľov a použiacutevateľov informaacuteciiacute Z thinspnich možno naacutesled-

ne odvodzovať zaacuteujmy charakteristiky ale aj kontext stav a probleacutemy čitateľov a použiacuteva-

teľov informaacuteciiacute Možnyacute smer modelovania čitateľskeacuteho spraacutevania nabaacuteda aj k zapojeniu

hlbšiacutech kvalitatiacutevnych metoacuted skuacutemania čitateľskeacuteho spraacutevania človeka Oveľa vaumlčšie mož-

nosti potom sľubuje uvedenaacute metodoloacutegia v triangulaacutecii s inyacutemi vyacuteskumnyacutemi metoacutedami

v prospech zisťovania kultuacuternych etnografickyacutech sociaacutelnych edukačnyacutech ekonomickyacutech

a ďalšiacutech faktorov

Praacuteve kultuacuterne edukačneacute psychologickeacute a sociaacutelne aspekty patria medzi veľkeacute vyacutezvy

pre knižničnuacute a informačnuacute vedu v raacutemci skuacutemania informačneacuteho prostredia a čitateľskeacuteho

spraacutevania s využitiacutem metoacutedy sledovania pohybu očiacute

124

Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute spraacute-

vanie sa človeka v digitaacutelnom priestore Vznikol tiež vďaka podpore v raacutemci OP Vyacuteskum

a vyacutevoj pre dopytovo-orientovanyacute projekt Univerzitnyacute vedeckyacute park Univerzity Komenskeacuteho

v Bratislave ITMS 26240220086 spolufinancovanyacute zo zdrojov Euroacutepskeho fondu regionaacutel-

neho rozvoja

Zoznam bibliografickyacutech odkazov

ALEXANDER PA a E FOX 2013 A Historical Perspective on Reading Research and

Practice In ALVERMANN DE UNRAU N a RB RUDDELL eds Theoretical

Models and Processes of Reading [online] Newark International Readiong Associotion

Dostupneacute tiež ako Google Book

ALEXANDER PA SCHALLERT DL a VC HARE 1991 Coming to terms How

researchers in learning and literacy talk about knowledge In Review of Educational

Research [online] 61(3) 315ndash343 [cit 2017-10-21] Dostupneacute na

httpjournalssagepubcomdoipdf10310200346543061003315

ALVERMANN DE UNRAU NJ a RB RUDDELL 2013 Theoretical Models and

Processes of Reading [online] Newark International Readiong Associotion Dostupneacute

tiež ako Google Book

ASHBY J RAYNER K a C CLIFTON 2005 Eye movements of highly skilled and aver-

age readers differential effects of frequency and predictability In Quarterly Journal of

Experimental Psychology [online] 58(6) 1065ndash1086 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpjournalssagepubcomdoi10108002724980443000476

BLYTHEOVAacute H a HS JOSEPH 2011 Childrens Eye Movements during Reading In

LIVERSEDGE S P GILCHRIST I D a S EVERLING eds The Oxford Handbook

of Eye Movements Chapter Childrens eye movements during reading [online] Oxford

Oxford University press Dostupneacute tiež ako Google Book

BRYCHTOVAacute A a A VONDRAacuteKOVAacute 2014 Green versus red Eye-tracking evaluation

of sequential colour schemes In SGEM 2014 Informatics Geoinformatics and Remote

Sensing Proceedings [online] 3 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na

httpssgemworldatsgemlibspipphparticle4280

COPELAND CA a MH MARTIN 2016 Camp Read-a -Ramareg and Fully-Engaged Lit-

eracy Learning Implications for LIS Education In Journal of Education

for Library and Information Science [online] Association for Library and Information

Science Education 57(2) [cit 2018-08-08] ISSN 0748-5786 Dostupneacute na

httpsfilesericedgovfulltextEJ1096678pdf

de JONG T a MGM FERGUSON-HESSLER 1996 Types and qualities of knowledge

In Educational Psychologist [online] 31 105ndash113 [cit 2017-10-10] Dostupneacute na

httpsrisutwentenlwsportalfilesportal6401593

DOBEŠOVAacute Z 2016 Eye-tracking pro testovaacuteniacute čteniacute workflow diagramů

v geografickyacutech informačniacutech systeacutemech In Sborniacutek konference Informatika XXIX 18ndash

20 1 2016 Luhačovice [online] Brno Mendelova univerzita [cit 2018-08-08]

Dostupneacute na httpdobesovaupolczwp-contentuploadsfulltext2016_DobeLuhpdf

GEJDUŠOVAacute I LABISCHOVAacute D a R METELKOVAacute SVOBODOVAacute 2015 Metody

eyetrackingu ve vyacutezkumu vizuaacutelniacute percepce verbaacutelniacutech a neverbaacutelniacutech textů In O dieťati

125

jazyku literatuacutereOn child language and literature Prešov Vydavateľstvo Prešovskej

univerzity v Prešove 3(2) 28-45 ISSN 1339-3200

GREENE S a JM ACKERMAN 1995 Expanding the constructivist metaphor A rhetori-

cal perspective on literacy research and practice In Review of Educational Research

[online] 65(4) 383ndash420 [cit 2017-10-10] Dostupneacute na

httpswwwjstororgstable1170702

GUZZETTI B a C HYND 1998 Perspectives on conceptual change Multiple ways to

understand knowing and learning in a complex world Mahwah NJ Erlbaum cit podľa

ALEXANDER PA a E FOX 2013 A Historical Perspective on Reading Research and

Practice In ALVERMANN DE UNRAU N a RB RUDDELL eds Theoretical

Models and Processes of Reading [online] Newark International Readiong Associotion

[cit 2017-10-21] Dostupneacute tiež ako Google Book

HAumlIKIOuml T BERTRAM R HYOumlNAuml J a P NIEMI 2009 Development of the letter

identity span in reading evidence from the eye movement moving window paradigm

In Journal of Experimental Child Psychology [online] 102(2)167-81 [cit 2018-09-08]

ISSN 0022-0965 Dostupneacute na

httpswwwsciencedirectcomsciencearticlepiiS0022096508000532

HASWELL R 2005 NCTECCCCrsquos Recent War on Scholarship In Written Communica-

tion [online] 22 198-223 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpjournalssagepubcomdoipdf1011770741088305275367

HENDERSON JM a F FERREIRA 1990 Effects of foveal processing difficulty on the

perceptual span in reading Implications for attention and eye movement control In

Journal of Experimental Psychology Learning Memory and Cognition [online] 16(3)

417-429 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na httpswwwncbinlmnihgovpubmed2140401

HOLMQVIST K et al 2011 Eye tracking a comprehensive guide to methods and measures

Oxford UK Oxford University Press 560 s ISBN 978-0198738596

HOUSTON SM LEBEL C KATZIR T MANIS FR KAN E RODRIGUEZ GR

a ER SOWELL 2014 Reading skill and structural brain development In Neuroreport

[online] 25(5) 347ndash352 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpswwwncbinlmnihgovpmcarticlesPMC4128180

HYOumlNAuml Е J LORCH R F a M RINCK 2003 Eye movement measures to study global

text processing In J HYOumlNAuml R RADACH a H DEUBEL eds The minds eye Cog-

nitive and applied aspects of eye movement research Amsterdam Elsevier Science 313-

334 ISBN 0-444-51020-6 Dostupneacute tiež ako Google Books

CHOMSKY N 2002 On nature and language New York Cambridge University Press

ISBN 0-521-81548-7 Dostupneacute tiež ako Google Book

CHOMSKY N 2007 On language Chomskyrsquosclassic works Language and responsibility

and reflections on language in one volume New York New Press ISBN 978-1-56584-

475-9 Dostupneacute tiež ako Google Book

JARODZKA H a S BRAND‐GRUWEL 2017 Tracking the reading eye towards a model

of real‐world reading In Journal of Computer Assisted Learning [online] 33(3) 193-201

[cit 2018-08-08] Dostupneacute na

httpsonlinelibrarywileycomdoiabs101111jcal12189

JOŠT J 2011 Čteniacute a dyslexie Praha GRADA ISBN 978-80-247-3030-1

JUST MA a PA CARPENTER 1980 A theory of reading From eye fixations to compre-

hension In Psychological Review [online] 87 329-354 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na

126

httpciteseerxistpsueduviewdocdownloadjsessionid=D7E7F63AC10E8EAE1587258

DB0762ADAdoi=10116776396amprep=rep1amptype=pdf

KEKULE M 2014 Vyacutezkum pomociacute očniacute kamery ve fyzikaacutelniacutem vzdělaacutevaacuteniacute In Scientia

in educatione [online] 5(2) [cit 2018-08-08] Dostupneacute na

httpwwwsciedczindexphpsciedarticleviewFile107100

KEKULE M 2015 Metoda očniacute kamery (eye-trackeru) při vyacutezkumu řešeniacute uacuteloh z fyziky

žaacuteky SŠ a VŠ In Matematika-fyzika-informatika [online] 24(2) 123-131 [cit 2018-08-

08] Dostupneacute na httpmfiupolczfiles242402mfi_2402_123_131pdf

LABISCHOVAacute D 2015 Možnosti využitiacute metody eyetrackingu ve vyacutezkumu kompetenciacute

historickeacuteho myšleniacute na přiacutekladu analyacutezy ikonografickeacuteho pramene ndash karikatury

In Pedagogickaacute orientace [online] 25(2) 271-299 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpsjournalsmuniczpedorarticleview3423

LAVE J a E WENGER 1991 Situated Learning Legitimate Peripheral Participation

Cambridge Univ Press cit podľa KOHOUTEK R 1991 Kognitivniacute vyacutevoj dětiacute a školniacute

vzdělaacutevaacuteniacute In Pedagogickaacute orientace [online] 3 [cit 2016-04-15] Dostupneacute na

httpwwwpedmuniczpedorarchiv2008pedor08_3_kohoutek_kognitivnivyvojskolniv

zdelavanipdf

MATĚJČEK Z 1987 Dyslexie Praha Staacutetniacute pedagogickeacute nakladatelstviacute

McCONKIE G W et al 1991 Childrens eye movements during reading In J F STEIN

ed Vision and visual dyslexia London Macmillan Press cit podľa NAZAROV A I

a B G MEŠČERJAKOV 2009 Dviženija glaz v processe čtenija In Psichologičeskij

žurnal [online] Meždunarodnyj universitet prirody obščestva i čeloveka bdquoDubnaldquo 2 [cit

2018-08-02] Dostupneacute na httppsyanimasujournal200922009n2a22009n2a2pdf

NAZAROV AI a BG MEŠČERJAKOV 2009 Dviženija glaz v processe čtenija In Psi-

chologičeskij žurnal [online] Meždunarodnyj universitet prirody obščestva i čeloveka

bdquoDubnaldquo 2 [cit 2018-08-02] Dostupneacute na

httppsyanimasujournal200922009n2a22009n2a2pdf

OLSON RK KLIEGL R DAVIDSON BJ a G FOLTZ 1985 Individual and develop-

mental differences in reading disability In Reading research advances in theory and

practice [online] San Diego Academic 4 1-64 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na

httpspublishupuni-potsdamdeopus4-

ubpfrontdoordeliverindexdocId3816file1985_individualpdf

OrsquoREGAN JK 1990 Eye movements and reading In Eye movements and their role in

visual and cognitive processes Amsterdam Elsevier cit podľa DUBASOVA A V

[bez daacutetumu] Dviženija glaz vo vremja čtenija Ot obščich teorij k častnym [online]

Minsk Minsk State Linguistic University [cit 2017-10-10] Dostupneacute na

httpwwwacademiaedu3074458

POPELKA S BRYCHTOVAacute A a V VOŽENIacuteLEK 2012 Eye-tracking a jeho využitiacute

při hodnoceniacute map In Geografickyacute časopis [online] 64(1) 71ndash 87 [cit 2018-08-08]

Dostupneacute na httpswwwresearchgatenetpublication265763136download

PROTACIO MS 2012 Reading Motivation A Focus on English Learners In The Reading

teacher [online] 66(1) 69ndash77 [cit 2016-04-15] Dostupneacute na

httpsdoiorg101002TRTR01092

RADACH R a A KENNEDY 2004 Theoretical perspectives on eye movements in reading

Past controversies current issues and an agenda for future research In European Jour-

nal of Cognitive Psychology 16(12) 3-26 cit podľa NAZAROV AI a BG MEŠČER-

127

JAKOV 2009 Dviženija glaz v processe čtenija In Psichologičeskij žurnal [online]

Meždunarodnyj universitet prirody obščestva i čeloveka bdquoDubnaldquo 2 [cit 2018-08-02]

Dostupneacute na httppsyanimasujournal200922009n2a22009n2a2pdf

RAYNER K a SA DUFFYOVAacute 1986 Lexical complexity and fixation times in reading

Effects of word frequency verb complexity and lexical ambiguity In Memory amp Cogni-

tion [online] 14(3) 191ndash201 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpslinkspringercomarticle103758BF03197692

RAYNER K 1998 Eye Movements in Reading and Information Processing 20 Years of

Research In Psychological Bulletin [online] American Psychological Association

124(3) 372-422 [cit 2018-09-02] Dostupneacute na

httpspdfssemanticscholarorg915055079288e8eee6c93c70130ff1446a353de7pdf

RAYNER K SLATTERY TJ a NN BEacuteLANGER 2010 Eye movements the perceptual

span and reading speed In Psychon Bull Rev [online] 17(6) 834-839 [cit 2018-09-08]

Dostupneacute na httpswwwncbinlmnihgovpmcarticlesPMC3075059

RUMELHART DE 1980 Schemata The building blocks of cognition In SPIRO RJ

BRUCE BC a WF BREWER eds 1980 Theoretical issues in reading comprehen-

sion Perspectives from cognitive psychology linguistics artificial intelligence and edu-

cation Hillsdale NJ Erlbaum Dostupneacute tiež ako Google Book

STANOVICH KE 1986 Matthew effects in reading Some consequences of individual

differences in the acquisition of literacy In Reading Research Quarterly [online] 21

360ndash407 [cit 2010-12-18] Dostupneacute na

httpsrsrcpsychologytodaycomfilesu81Stanovich__1986_pdf

SVATOŠ T a M MANĚNOVAacute 2017 Learning from visual materials A psycho-didactic

experiment In Acta Technologica Dubnicae [online] 7(1) 43-58 [cit 2018-09-08]

Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication316334701_Learning_from_Visual_Materials_

A _Psycho-Didactic_Experiment

ŠKRABAacuteNKOVAacute J 2016 Practical use of the eye camera in pedagogical research In

Acta Technologica Dubnicae 6(10) 70-77 cit podľa ŠMIDEKOVAacute Zuzana 2018 Eye-

tracking v prostrediacute školskej triedy In Pedagogika [online] 68(1) 25ndash50 [cit 2018-09-

08] Dostupneacute na httppagespedfcuniczpedagogika

ŠKRABAacuteNKOVAacute J a E TRNOVAacute 2014 Researching Students Gifted in Science Using

the Method of Eye Tracking In The 13th APFG Conference on Giftedness Beijing

China

ŠMIDEKOVAacute Z 2018 Eye-tracking v prostrediacute školskej triedy In Pedagogika [online]

68(1) 25-50 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na httppagespedfcuniczpedagogika

TURKELTAUB PE GAREAU L FLOWERS DL ZEFFIRO TA a GF EDEN

2003 Development of neural mechanisms for reading In Nature Neuroscience [online]

6(6) 767-773 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication10752639_Development_of_Neural_Mechanis

ms_of_Reading

VYGOTSKIJ LS 2004 Psychologie myšleniacute a reči Praha Portaacutel ISBN 80-7178-943-7

WIGFIELD A a JT GUTHRIE 1997 Relations of Childrens Motivation for Reading to

the Amount and Breadth of Their Reading In Journal of Educational Psychology

[online] 89(3)420-432 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpciteseerxistpsueduviewdocdownloaddoi=1011688974amprep=rep1amptype=pdf

128

ZELINKOVAacute O 2009 Poruchy učeniacute Praha Portaacutel ISBN 978-80-7367-514-1

Resumeacute

METODOLOGICKEacute ASPEKTY SLEDOVANIA POHYBU OČIacute V KONTEXTE

VYacuteSKUMU ČIacuteTANIA

Katar iacutena Buzovaacute Ľudmi la Hrdinaacutekovaacute Milan Regec

V historickom prehľade suacute charakterizovaneacute etapy vyacuteskumneacuteho zaacuteujmu o čiacutetanie ndash od eacutery podmieneč-

neacuteho vzdelaacutevania cez eacuteru prirodzeneacuteho vzdelaacutevania informačnuacute eacuteru eacuteru sociokultuacuterneho konštrukti-

vizmu až po suacutečasnuacute eacuteru zapojeneacuteho učenia Vysvetleneacute suacute relevantneacute priestoroveacute (amplituacuteda fixačnaacute

poziacutecia a pod) a časoveacute (dĺžka sakaacutedy trvanie fixaacutecie doba opakovaneacuteho čiacutetania a pod) vyacuteskumneacute

premenneacute Priacutespevok prinaacuteša prehľad hodnocirct danyacutech parametrov v kontextoch čiacutetania rocircznych typov

obsahov zohľadňujuacutec pritom spocircsob čiacutetania vek a pod ale aj faktory vplyacutevajuacutece na očneacute pohyby pri

čiacutetaniacute a koncept čitateľskeacuteho kvocientu V raacutemci metodoloacutegie sledovania pohybov očiacute pri čiacutetaniacute suacute po-

piacutesaneacute priacutestupy k formulaacutecii hypoteacutez ktoryacutemi suacute exploratiacutevny pilot rybaacutersky vyacutelet operacionalizaacutecia

riadenaacute teoacuteriou operacionalizaacutecia prostredniacutectvom tradiacuteciiacute a paradigiem Charakterizovaneacute suacute aj naj-

vaumlčšie vybraneacute teoretickeacute a metodologickeacute probleacutemy tyacutekajuacutece sa metoacutedy sledovania pohybu očiacute vo

vyacuteskume čiacutetania

Summary

METHODOLOGICAL ASPECTS OF EYE TRACKING IN THE CONTEXT OF

READING RESEARCH

Katar iacutena Buzovaacute Ľudmi la Hrdinaacutekovaacute Milan Regec

The historical review characterizes the stages of research interest in reading - from the era of condition-

al education through the era of natural education the information era the era of socio-cultural construc-

tivism to the current era of involved learning The relevant spatial (amplitude fixation etc) and time

(cascade length fixation time re-reading time etc) research variables are explained of the values of

the given parameters in the contexts of reading different types of content taking into account the way

of reading age etc as well as factors influencing the eye movements during reading and the concept

of the reader quotient Within the eye tracking methodology used during reading approaches to hy-

pothesis formulations such as exploratory pilot fishing trip operationalization driven by theory opera-

tionalization through tradition and paradigms are described Characterized are also the most significant

theoretical and methodological problems concerning the method of eye tracking in reading research

129

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

SUPPORTING CULTURAL IDENTITY AND COMMON

HISTORICAL NARRATIVES VIA DIGITAL LIBRARY TOOLS

ndash A HUMBLE PROPOSAL

ldquoUs and them

And after all wersquore only ordinary menrdquo (Pink Floyd)

Szabolcs Dancs

Introduction

Three days after the terrorist attack in Manchester people gathered on St Annrsquos Square

and after a minutersquos silence dedicated to those passed away during the attack they spontane-

ously started to sing Donrsquot Look Back in Anger a song by Manchester band Oasis An ac-

tion like this can be considered to be a ldquovery Europeanrdquo intellectual response to an event

appealing to our darkest inclinations and aiming to divide our community and in its back-

ground one might notice a stable identity based on common cultural references and con-

sciousness of values But how to build up a massive identity which could serve as the main

source of keeping and protecting our humanity in an age such as the one we live in today

And how to assist others in constructing a more refined cultural identity of higher complexity

instead of one based on simple ideas stereotypes and prejudices My intention is to provide

the reader with a humble proposal on exploiting librarian skills and library tools in the field

Identity ndash an issue of increasing relevance

The presentation on libraries as sources of cultural identity (Dancs 2017) I delivered at

OCLC-s annual regional meeting in Berlin in February of 2017 unexpectedly aroused the

interest of audience and also gave birth to an article (Dancs 2018) about the topic Since

then the question of identity has become a more and more crucial issue This assertion can be

proved by several facts

Amanda Taub analysed the social background of last German elections Her article

(Taub 2017) published in the New York Times International Edition contains allegations

such as the following

ldquoAnxiety over identity and social change experts say not economic distress attracts

voters to far-right politicsrdquo

130

ldquoRecent events have made national identity feel especially important and threatened

for many Germansrdquo

ldquoAfter the war national identity even national pride were seen as too close to the ag-

gressive nationalism that had led to Naziism Instead Germany defined its national identity

negatively by what it was not Not fascist Not nationalist Not separate from Europerdquo

So the article emphasizes the important role of national identity in the elections In a short

video broadcasted on BBC in October 2017 Salman Rushdie talks about ldquoa deep identity

crisisrdquo going on in the US (Rushdie 2017) So we can briefly say that the problem is getting

more and more importance not only over Europe but in the whole transatlantic area as well

Cultural identity a weapon or a shield

As Stuart Hall states in one of his articles (Hall 1996) ldquoidentities are constructed through

not outside difference This entails the radically disturbing recognition that it is only through

the relation to the Other the relation to what it is not [] that the lsquopositiversquo meaning of any

term ndash and thus its lsquoidentityrsquo ndash can be constructedrdquo In my former article (Dancs 2018) I applied

a very similar structuralist approach As it is suggested by Ferdinand de Saussure linguistic

units (such as words) gain their value or meaning through binary oppositions In the same

way people tend to define themselves against other individuals So do communities

One might suppose that all identities have an aggression element It is far from being

necessarily so Cultural identity should be regarded as something complex dynamical a thing

that changes over the time It can also be seen as a set of attributes traditionally linked to

a community something that occurs in TV commercials built upon (quite simplified) stereo-

types but identity could be very sophisticated as well depending on the quantity and quality

of information one happened to acquire through his or her socialisation

Fig 1

According to the poor milkman Teyve tradition is needed for keeping our balance

(From the movie 1971)

There is no doubt that complex individual identities have a collective part too it con-

sists of a set of values shared among the members of the society and considered to be the

basis of cultural belonging What we need is to define the golden means between two aspects

the one regarding cultural identity as something very typical and (mainly or exclusively) roots

in tradition and history and the other for which cultural identity does not bear any impor-

131

tance at all (Beckers 2017) Our knowledge about our tradition our historical and cultural

heritage plays a significant role in constructing cultural identity As it is worded by Tevye

the leading character in the musical comedy-drama Fiddler on the Roof ldquoAnd how do we

keep our balance That I can tell you in one word traditionrdquo1 We need to use this know-

ledge in the proper way as it was put by Peacuteter Esterhaacutezy ldquoHeritage could be the mirror of

self-knowledge hellip my tradition is not equal with me I am the work that I have made on this

tradition with this traditionrdquo (Esterhaacutezy 2016) The question is how libraries could support

people in that work

Cultural identity in libraries

Constructing cultural identity is of high importance in libraries according to various

IFLA and UNESCO declarations (IFLA 2009 UNESCO 2011) but how does it influence

our daily activities Similar question is raised by Frida Olsson and Johanna Pettersson

(Olsson and Pettersson 2018) who study the relation between theory and practice in the field

of integration and diversity in the library area In my presentation in Berlin (Dancs 2017)

I suggested other issues for reconsideration as well such as

Should libraries play a role much more active than they have played so far in the area

How could a new approach focusing on self-knowledge and cultural identity influence

our services and collections

Can we define a standard for creating group identity for instance by involving or

integrating tools and experiences from the area of psychology or ndash more concretely ndash

bibliotherapy

How can we support our patrons to work with their traditionto work on their tradition

i e to create their own cultural identity

Should we contribute to the socialization of individuals

At his point I cannot avoid to mention the role of libray as a so called third place ndash be-

yond home and workplace ndash libraries function as a location for socialization and integration

As for the latter libraries react rapidly when there is a need An example is a document by

IFLA titled Responding Public libraries and refugees (IFLA 2015) which actually is a col-

lection of best practices concerned

Fig 2

We should not forget that it is not only the library that can function as a third place

132

Regarding socialization the crucial role of libraries as community centres needs to be

stressed here Supporting cultural events and programs aiming at reinforcing identity has

a double aspect and a double benefit in the sense of their meeting the requirements and ex-

pectations of conservative citizens as well as of those who tend to feel marginalized in their

ldquohome societyrdquo Such programs might focus on a country or a region and also on the cultural

heritage of a minority and could have a definitely favourable influence on the socialization of

the individuals involved Barriers however many times occur ndash partly due to the reluctance

of library staffs which can be explained by both the lack of resources and the sensitivity of

the issue concerned

If we pose the question as we did it before how to assist our patrons in constructing

a more refined cultural identity of higher complexity instead of one based on simple ideas

and stereotypes we might come across a new dilemma which is the selection of proper re-

sources that are both of high quality and supposed to support building a complex identity

both considered to be attractive and comprehensible for the average user That is quite chal-

lenging isnrsquot it

Nevertheless it is a key issue if we can keep our humanity when meeting people of dif-

ferent background Cultural identity plays here a role not to be underestimated As we men-

tioned before there are different statements by IFLA or UNESCO about the importance of

supporting cultural identity in libraries Let us cite one of them (IFLA 2009)

ldquoThe degree of multilingualism and retention of linguistic or cultural identity and the

level of social integration within a society are all important in determining the level of ser-

vice to multicultural communitiesrdquo

Also there is a new international standard draft (ISODIS 212482018) about quality as-

sessment for national libraries which also mentions national identity

ldquo6134 Cultural and social impact

[]

b) National culture and identity

National libraries promote the culture and history of the country via exhibitions and

other events and provide information about the country Thus they foster the national

identity

c) Cultural diversity

In a culturally diverse society the national library can enable the different groups to

maintain their cultural heritage and thus foster diversity and support intercultural and

intergenerational understandingrdquo

BibliotherapyEthnobibliotherapy

Identity is also a field for a special domain of library science bibliotherapy Through

bibliotherapy we intervene in the interpretation of culture find narratives assisting to solve

personal problems We could in a sort of way expand the scope of bibliotherapy in order to

assist in solving social problems and international tensions The question is if we can do so

without losing our neutrality as information providers

So called ethnobibliotherapy (culturally-affirming bibliotherapy) aims at enhancing

multicultural awareness and development of cultural identity Implementations and experien-

ces in the US are mainly known (Domiczek 2011 Holman 1996) Libraries could find their

133

responsibilities through contributing in the creation of common historical narratives with the

help of digital technology

V4 perspectives

We have a past which includes a lot of similarities and differences Digital technology

might be used to collect some of them and foster the meeting and reconciling of different

approaches in order to create a common narrative So by building a commonly accessible

digital corpus and using common sources (namespaces authority databases multilingual

thesauri) to process our cultural heritage we have the possibility to encounter new approa-

ches and refine our identity Developing a complex methodology to create common histori-

cal narratives exploiting digital tools could be a field for collaboration

Fig 3

Pavol Orszaacutegh-Hviezdoslav was a great Slovak poet who wrote poems in Hungarian as well

and translated poems by Hungarian and Polish poets into Slovak ndash he can be regarded

as a sort of symbol of our common historical identity (Portret [2006])

Conclusion ndash a humble proposal

Libraries encouraged by IFLA UNESCO etc documents need to find ways and met-

hods to implement in order to support constructing cultural identity and foster intercultural

dialogue As for V4 countries projects could be designed and run to create a commonly

accessible digital corpus processed via using cooperatively built metadata sources (namespa-

ces authority databases multilingual thesauri)

When aiming to build common narratives we need to develop services with language-

independent access points in order to bridge language gaps We should consider running

projects involving historians culture experts and bibliotherapists to build a shared digital

corpus and design specific tools for research And last but not least we might establish a com-

prehensive methodology for developing international digital libraries supporting cultural

identity

134

To sum up I would say we should

encourage V4 to cooperate more actively in the field

encourage IFLA to provide clear assistance (eg guidelines methodology) in order to

support libraries to contribute to constructing cultural identity

List of References

BECKERS B 2017 Building bridges between lsquotypically Limburgianrsquo and lsquoLimburg does

not existrsquo [online] [cit 2018-08-06] Available from

httpswwwoclcorgcontentdamoclcevents2017EMEARC2017EMEARC-2017-

Session-I -Libraries-Culture-and-Identity-Barbara-Beckerspdf

DANCS Sz 2017 Information seeking andor identity seeking libraries as sources of cul-

tural identity [online] [cit 2018-08-06] Available from

httpswwwoclcorgcontentdamoclcevents2017EMEARC2017EMEARC-2017-

Session-I -Libraries-Culture-and-Identity-Szabolcs-Dancspdf

DANCS Sz 2018 Information seeking andor identity seeking libraries as sources of cul-

tural identity In Library Management Vol 39 no 12 pp 12-20

DOMICZEK AM 2011 Employing Culture-Centered Bibliotherapy in ESL Curriculum

Design [online] Post University [cit 2018-08-06] Available from

httpibrariannetnavonpaperCulture_Centered_Bibliotherapy_1_Running_Head__CU

pdfpaperid=17641075

ESTERHAacuteZY P 2016 A vereseacuteg [online] [cit 2018-08-06] Available from

httphvghuitthon201451_esterhazy_peter_urizalasrol_hagyomanyokrol

From the movie ldquoFiddler on the roofldquo 1971 Further information on the movie can be found

at the site of ISDb [online] [cit 2019-06-05] Available from

httpswwwimdbcomtitlett0067093

HALL St 1996 Introduction Who needs rsquoIdentityrsquo In HALL St DU GAY P eds

Questions of cultural identity London Sage pp 1-17

HOLMAN WD 1996 The power of poetry Validating ethnic identity through

a bibliotherapeutic intervention with Puerto Rican adolescents In Child and Adolescent

Social Work Journal Vol 13 no 6 pp 371-383

IFLA 2009 Multicultural Communities Guidelines for Library Servicesrdquo [online] 3rd

edi-

tion [cit 2018-08-06] Available from httpwwwiflaorgfilesassetslibrary-services-

to-multicultural-populationspublicationsmulticultural-communities-enpdf

IFLA 2015 Responding Public libraries and refugees [online] [cit 2018-08-06] Available

from httpwwwiflaorgfilesassetspublic-

librariespublicationslibrary_service_to_refugees_0pdf

ISODS 212482018 Information and documentation ndash Quality assessment for national

libraries

OLSSON Fr and J PETTERSSON 2018 Bibliotekariers arbete med integration och

maringngfald [online] [cit 2018-08-06] Available from httpwwwdiva-

portalorgsmashgetdiva21214782FULLTEXT01pdf

Portret of Pavol Orszaacutegh Hviezdoslav from the web [2006] Wikimedia Commons [online]

[cit 2019-06-05] Available from

httpscommonswikimediaorgwikiFileHviezdoslavjpg

135

RUSHDIE S 2017 Salman Rushdie on US identity crisis [online] [cit 2018-08-06]

Available from httpswwwbbccoukprogrammesp05j6n5g

TAUB A 2017 What the Far Rightrsquos Rise May Mean for Germanyrsquos Future [online] [cit

2018-08-06] Available from

httpswwwnytimescom20170926worldeuropegermany-far-right-electionhtm

UNESCO 2011 Warsaw Declaration lsquoCulture ndash Memory ndash Identitiesrsquo [online] [cit 2018-

08-06] Available from

httpwwwunescoorgnewfileadminMULTIMEDIAHQCICIpdfmowWarsaw_decl

arationpdf

Summary

SUPPORTING CULTURAL IDENTITY AND COMMON HISTORICAL

NARRATIVES VIA DIGITAL LIBRARY TOOLS ndash A HUMBLE PROPOSAL

Szabolcs Dancs

One might suppose that all identities have an aggression element It is far from being necessarily so

Cultural identity should be regarded as something complex dynamical a thing that changes in time

It can also be seen as a set of attributes traditionally linked to a community but identity could be very

sophisticated as well depending on the quantity and quality of information one happened to acquire

through his or her socialisation Cultural identity plays a role not to be underestimated Constructing

identity based on common cultural references and consciousness of values is not just crucial but it is

the only intellectual European response to the events (such as terror attacks) appealing to our darkest

inclinations and aiming to divide our community Libraries encouraged by IFLA and UNESCO docu-

ments need to find ways and methods to implement in order to support constructing cultural identity

and foster intercultural dialogue As for V4 countries projects could be designed and run to create

a commonly accessible digital corpus processed via using cooperatively built metadata sources (name-

spaces authority databases multilingual thesauri) Developing a complex methodology to create com-

mon historical narratives exploiting digital tools also could be a field for collaboration

136

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

ŠPECIFIKAacute PERCEPCIE POUŽIacuteVATEĽSKYacuteCH ROZHRANIacute

ONLINE EMAILOVYacuteCH SLUŽIEB SENIORMI

Annamaacuteria Brijakovaacute Katariacutena Buzovaacute Milan Regec

Uacutevod

Aj napriek ich zvyšujuacutecemu sa zaacuteujmu o využiacutevanie informačnyacutech a komunikačnyacutech

technoloacutegiiacute sa seniori stretaacutevajuacute s probleacutemami ktoreacute im znemožňujuacute ich efektiacutevne využiacuteva-

nie Prvyacutem krokom k odstraacuteneniu tyacutechto probleacutemov je pochopenie ako seniori rozumejuacute

technoloacutegiaacutem akeacute mentaacutelne modely si osvojujuacute a čo im robiacute najvaumlčšie probleacutemy pri praacuteci

s počiacutetačom a internetom Podľa jednej zo štuacutediiacute Jakoba Nielsena (2013) v ktorej porovnaacuteval

seniorov s odstupom deviatich rokov mocircžeme vidieť mieru ich zlepšenia vo všetkyacutech oblas-

tiach praacutece s internetom V porovnaniacute s mladšiacutemi použiacutevateľmi však dosahujuacute staacutele horšie

vyacutesledky Praacuteve z docircvodu postupne sa zvyšujuacutecej miery využiacutevania e-mailovyacutech služieb aj

z radov seniorov sme sa rozhodli skuacutemať nakoľko suacute e-mailoveacute rozhrania pre nich priacutevetiveacute

a nakoľko sa v nich dokaacutežu orientovať

1 Informačneacute spraacutevanie seniorov

Vekovaacute skupina seniorov predstavuje oblasť informačneacuteho spraacutevania ktoraacute nebola

v porovnaniacute s inyacutemi skupinami natoľko preskuacutemanaacute Čo sa tyacuteka priacutestupov k definovaniu

informaacutecie Dervinovaacute uvažuje o informaacutecii ako o osobnom konštrukte pričom vyacuteslednaacute

osobnaacute realita je fluidnaacute podliehajuacuteca zmenaacutem pod vplyvom vonkajšiacutech okolnostiacute a času

a vysoko subjektiacutevna (Dervin 1983) Informačneacute spraacutevanie sa ale mocircže meniť aj medzi jed-

notlivyacutemi vekovyacutemi skupinami V jednej zo štuacutediiacute ktoraacute sa tyacutekala žien s priemernyacutem vekom

82 rokov žijuacutecich v domove docircchodcov Chatmanovaacute (1991) identifikovala tri uacuterovne infor-

maacuteciiacute a s nimi suacutevisiacich informačnyacutech zdrojov Prvaacute uacuteroveň informaacuteciiacute ktoruacute nazvala bdquochit

chatldquo predstavovala zdieľanie informaacuteciiacute so všetkyacutemi Najčastejšie informačneacute zdroje pred-

stavovali masoveacute meacutediaacute Druhaacute uacuteroveň sa tyacutekala informaacuteciiacute ktoreacute staršie ženy ziacuteskavali od

členov svojej rodiny pretože ziacuteskavanie od inyacutech ľudiacute by mohlo viesť k neželanej strate

napriacuteklad sociaacutelnej poziacutecie Išlo napriacuteklad o informaacutecie tyacutekajuacutece sa osobnyacutech financiiacute Tretia

uacuteroveň predstavovala docircverneacute informaacutecie ktoreacute suacute zdieľaneacute len s odborniacutekmi

Model informačneacuteho spraacutevania seniorov v Južnej Koacuterei (Kim a Choi 2014) znaacutezorňuje

informačneacute potreby vznikajuacutece z rozličnyacutech vonkajšiacutech impulzov (Obr 1) Vstupneacute barieacutery

sa v tomto priacutepade vyhodnocujuacute na zaacuteklade individuaacutelnych kontextov kedy sa použiacutevateľ

rozhoduje v procese pokračovať alebo ho ukončiť V procese vyhľadaacutevania seniori najskocircr

137

hľadajuacute priacuteslušneacute informačneacute zdroje z ktoryacutech suacute niektoreacute vybraneacute na zhromažďovanie

informaacuteciiacute Naacutesledne seniori informaacutecie použiacutevajuacute podľa vlastnyacutech potrieb Ak v priebehu

procesu dochaacutedza k neuspokojeniu informačnej potreby vždy je možneacute prejsť na akuacutekoľvek

faacutezu Po tom čo suacute informaacutecie už raz zhromaždeneacute seniori ich buď nepoužijuacute alebo ich

použijuacute raz a zapamaumltajuacute si ich čo mocircže viesť k ďalšiemu informačneacutemu spraacutevaniu

Obr 1

Model informačneacuteho spraacutevania seniorov v Koacuterei (podľa Kim a Choi 2014)

Interakcia človeka s počiacutetačom je discipliacutena zaoberajuacuteca sa bdquonaacutevrhom hodnoteniacutem

a implementaacuteciou interaktiacutevnych vyacutepočtovyacutech systeacutemov pre ľudskeacute použitie a štuacutediom hlav-

nyacutech fenomeacutenov ktoreacute ich obklopujuacuteldquo (Hewett et al 2009) Jej hlavnyacutem cieľom je porozu-

mieť tomu ako ľudia použiacutevajuacute a interagujuacute s interaktiacutevnymi technoloacutegiami (Lopes 2016)

S oblasťou interakcie človeka s počiacutetačom suacutevisiacute predovšetkyacutem oblasť vyacuteskumu zameranaacute

na použiacutevateľskyacute zaacutežitok predstavujuacuteca to ako uacutespešne použiacutevatelia interagujuacute s produk-

tom ktoryacute využiacutevajuacute V priacutepade webovyacutech straacutenok použiacutevateľskyacute zaacutežitok tvoriacute technologic-

kaacute zložka a celkovaacute interakcia použiacutevateľa s webovou straacutenkou zahŕňajuacuteca ich vniacutemanie

emoacutecie a myšlienky z hľadiska dizajnu obsahu a značky (Lopes 2016)

Jedna z najdocircležitejšiacutech charakteristiacutek webovej straacutenky je použiteľnosť Ide o kvalita-

tiacutevny atribuacutet ktoryacute hodnotiacute do akej miery suacute rozhrania jednoducheacute na použiacutevanie (Nielsen

2012) Ďalšou docircležitou suacutečasťou použiacutevateľskeacuteho zaacutežitku je priacutestupnosť ktoruacute možno cha-

rakterizovať aj ako podmnožinu použiteľnosti Je potrebneacute zdocircrazniť že webovaacute straacutenka nie

138

je použiteľnaacute pokiaľ nie je priacutestupnaacute (Krug 2005) z čoho možno odvodiť zaacutevislosť použi-

teľnosti od priacutestupnosti

Zo strany subjektu je docircležiteacute zdocircrazniť problematiku mentaacutelnych modelov ktoreacute je

možneacute popiacutesať ako očakaacutevania a presvedčenie použiacutevateľa ako systeacutem funguje (Nielsen

2010) Ak je použiacutevateľ konfrontovanyacute s novyacutem komplexnyacutem informačnyacutem systeacutemom bu-

duje si mentaacutelne modely Tie použiacuteva na tvorbu vzťahov medzi jednotlivyacutemi komponentmi

a snažiacute sa naacutejsť cestu pre uacutespešnuacute interakciu s rozhraniacutem (Horton a Lynch 2008)

Interakcia človeka s počiacutetačom mocircže byť realizovanaacute prostredniacutectvom použiacutevateľskeacuteho

rozhrania predstavujuacuteceho priestor kde taacuteto činnosť prebieha Dizajn a využiacutevanie ovlaacuteda-

ciacutech prvkov tvoriacute jeho zaacutekladnuacute časť (Falk 2014) pričom naacutevrh použiacutevateľskeacuteho rozhrania

ako suacutečasť aspektov interakcie človeka s počiacutetačom musiacute starostlivo zvažovať požiadavky

použiacutevateľov s cieľom dosiahnuť požadovaneacute vyacutesledky

3 Percepcia použiacutevateľskeacuteho rozhrania

Percepciu možno v najširšom zmysle definovať ako spocircsob akyacutem človek reaguje na

informaacutecie Percepcia zahŕňa niekoľko procesov V prvom rade ide o rozpoznaacutevanie a inter-

pretaacuteciu informaacuteciiacute ziacuteskanyacutech pomocou zmyslov a schopnosť porozumieť vnuacutetornyacutem vlastno-

stiam alebo vzťahom Inyacutemi slovami ide o naacutehľad intuiacuteciu či rozlišovanie na zaacuteklade ziacuteska-

nyacutech vnemov (Merriam-Webster 2018) či jednotneacute povedomie odvodeneacute od senzorickyacutech

procesov počas pocircsobiaceho stimulu (Dictionarycom 2018)

31 Tvarovaacute psycholoacutegia v percepcii použiacutevateľskyacutech rozhraniacute

Percepcia je podporenaacute tvarovou psycholoacutegiou alebo inak bdquogeštalt psycholoacutegiouldquo Teoacute-

ria rozviacuteja myšlienku vniacutemania objektov viac ako suacute len jednotliveacute časti vytvaacuterajuacutece celok

V priacutepade že sme vystaveniacute komplexneacutemu vizuaacutelnemu obrazu naša myseľ rozpoznaacuteva jeho

koherentnuacute ucelenuacute formu skocircr ako pri rozpoznaacutevaniacute jeho jednotlivyacutech zložiek Princiacutepy

geštalt psycholoacutegie boli teda postaveneacute na zaacuteklade toho ako zoskupujeme objekty v prostre-

diacute a vniacutemame ich ako koncepčnyacute raacutemec Jej zaacutekony konkreacutetne zaacutekon bliacutezkosti a zaacutekon po-

dobnosti možno uplatňovať aj v navrhovaniacute webovyacutech rozhraniacute keďže hovoria veľa o tom

ako ľudia vniacutemajuacute vizuaacutelne informaacutecie a akyacute zmysel im prisudzujuacute

Zaacutekon bliacutezkosti popisuje to ako si myseľ pri vniacutemaniacute objektov ktoreacute suacute umiestneneacute

v tesnej bliacutezkosti vytvaacutera samostatnuacute skupinu Mocircžeme to vidieť na priacuteklade webovyacutech for-

mulaacuterov kedy relevantneacute informaacutecie prisudzujeme k možnostiam umiestnenyacutem v tom istom

priestore

Zaacutekon podobnosti hovoriacute o zoskupovaniacute objektov do jedneacuteho celku v priacutepade že majuacute

podobneacute vlastnosti Taacuteto similarita mocircže byť vyjadrenaacute tvarom farbou tieňom či inyacutemi

vlastnosťami Jednu z najčastejšiacutech aplikaacuteciiacute tohto zaacutekona možno pozorovať pri priečinkoch

v operačnyacutech systeacutemoch kde maacute každyacute typ suacuteboru priradenyacute dizajn ktoryacute je pre neho priacute-

značnyacute Suacutebory je tak možneacute ľahšie identifikovať len na zaacuteklade vzhľadu

32 Probleacutemy v percepcii použiacutevateľskyacutech rozhraniacute seniormi

Starnutie sprevaacutedzajuacute charakteristiky suacutevisiace s kognitiacutevnymi a fyziologickyacutemi faktor-

mi ale i sociaacutelnymi konštrukciami vniacutemania staršiacutech ľudiacute v spoločnosti (Gorman 1999)

139

Schopnosti ovlaacutedať technoloacutegie a realizovať pri tom kognitiacutevne činnosti ako suacute učenie

zapamaumltaacutevanie riešenie probleacutemov pozornosť či využiacutevanie ziacuteskanyacutech poznatkov pred-

stavujuacute zaacutekladneacute predpoklady pre efektiacutevnu interakciu s použiacutevateľskyacutem rozhraniacutem S pribuacute-

dajuacutecim vekom nastaacutevajuacute v tyacutechto oblastiach mnoheacute zmeny ktoreacute percepciu a interakciu

ovplyvňujuacute a častokraacutet v priacutepade zle navrhnutyacutech webovyacutech straacutenok i znemožňujuacute Možno

ich kategorizovať nasledovne ndash kognitiacutevne nedostatky ochorenia (Alzheimerova choroba

mierna kognitiacutevna porucha subjektiacutevna strata pamaumlti) selektiacutevna a rozdelenaacute pozornosť (fil-

trovanie podnetov a spracovanie viacero informaacuteciiacute v tom istom čase) pracovnaacute pamaumlť prie-

storovaacute organizaacutecia absorpcia novyacutech informaacuteciiacute (pomalšie spracuacutevanie informaacuteciiacute) kraacutetko-

dobaacute pamaumlť (rozhodovanie riešenie probleacutemov) dlhodobaacute pamaumlť (epizodickaacute pamaumlť prospek-

tiacutevna pamaumlť) inteligencia (riešenie probleacutemov) Fyziologickeacute nedostatky pokles zrakovyacutech

schopnostiacute strata alebo čiastočnaacute strata sluchu zniacuteženie motorickyacutech zručnostiacute

4 Vyacuteskum percepcia použiacutevateľskyacutech rozhraniacute rocircznych

e-mailovyacutech služieb seniormi

Vyacutechodiskami vyacuteskumu boli pre naacutes teoretickeacute poznatky a realizovaneacute vyacuteskumy o spraacute-

vaniacute sa seniorov na internete a o ich interakcii a použiacutevateľskom zaacutežitku s webovyacutemi rozhra-

niami

Vyacuteskum Bergstroma a kolektiacutevu (2016) sa orientoval na zistenie toho či majuacute seniori

tendenciu ignorovať informaacutecie umiestneneacute v perifeacuternych častiach použiacutevateľskeacuteho rozhra-

nia Vo vyacuteskume boli porovnaacutevaneacute tri vekoveacute skupiny mladiacute použiacutevatelia použiacutevatelia

v strednom veku a staršiacute použiacutevatelia a zaujiacutemalo naacutes akyacutem spocircsobom na webovej straacutenke

nachaacutedzali odpoveď na zadanuacute otaacutezku Vyacutesledky ukazujuacute že staršiacute ľudia sa nepozerali na

perifeacuterne časti rozhrania tak často ako mladšiacute použiacutevatelia špeciaacutelne na lokaacutelnu navigaacuteciu

umiestnenuacute vľavo na hornyacute baner a globaacutelnu navigaacuteciu v hornej časti straacutenky

Štuacutedia Jakoba Nielsena (2013) sa orientovala na vyacuteskum použiteľnosti zahŕňajuacuteci kvan-

titatiacutevne testovanie v ktorom boli použiteacute štyri metriky použiteľnosti Vyacuteskum prebiehal

v rozmedziacute 9 rokov pričom hlavnyacutem vyacutestupom je že weboveacute straacutenky sa staacutevajuacute pre seniorov

viac zrozumiteľneacute ale napriek tomu v porovnaniacute s mladšiacutemi použiacutevateľmi majuacute seniori prob-

leacutem v interakcii s nimi Až 90thinsp seniorov malo počas testovania tendenciu vzdať sa ak pri

riešeniacute uacuteloh narazilo na probleacutemy Pre seniorov je rovnako typickeacute metodicky orientovaneacute

spraacutevanie a teda rozmyacutešľanie nad každyacutem krokom ktoryacute vykonajuacute Chyboveacute hlaacutesenia kvocircli

nejasneacutemu zneniu alebo nespraacutevnemu umiestneniu seniori ľahko prehliadali Tretie zistenie

je že seniori sa ťažko vyrovnaacutevajuacute s použiacutevateľskyacutem rozhraniacutem ktoreacute nepoznajuacute alebo ktoreacute

nespĺňa ich očakaacutevania a maacute ineacute funkcionality na akeacute suacute zvyknutiacute

Vyacuteskum Campbell-Dollaghana (2016) sa špeciaacutelne zameriaval na hodnotenie plocheacuteho

dizajnu z dvoch hľadiacutesk estetickaacute priacuteťažlivosť a použiteľnosť Porovnaacutevali sa pritom dve

vekoveacute skupiny ndash mladšiacute použiacutevatelia (menej ako 25 rokov) a staršiacute použiacutevatelia (viac ako 35

rokov) Ako sa očakaacutevalo mladšiacute použiacutevatelia hodnotili weboveacute straacutenky použiacutevajuacutece plochyacute

dizajn ako viac priacuteťažliveacute v porovnaniacute so staršiacutemi použiacutevateľmi Prekvapivyacutem zaacuteverom pred-

chaacutedzajuacutecej štuacutedie Meyerovej (Meyer 2015) spomenutej v člaacutenku je že mladšiacute použiacutevatelia

sa siacutece na webovej straacutenke použiacutevajuacutecej plochyacute dizajn orientujuacute pomerne ryacutechlo nie vždy

však rozumejuacute použiacutevateľskeacutemu rozhraniu Ich klikanie a nachaacutedzanie spraacutevnych riešeniacute pri

interakcii sa ukaacutezalo skocircr ako naacutehodneacute

140

41 Cieľ vyacuteskumu

Predmetom vyacuteskumu bola percepcia a interakcia seniorov s webovyacutem rozhraniacutem rocircz-

nych e-mailovyacutech služieb a interaktiacutevnych prvkov pre vykonanie akcie Objektom boli pou-

žiacutevateľskeacute rozhrania vybranyacutech e-mailovyacutech služieb Našiacutem hlavnyacutem cieľom bolo zistiť ako

seniori vniacutemajuacute interpretujuacute a interagujuacute s obsahom a prvkami v danyacutech rozhraniach K tomu

sa vzťahujuacute čiastkoveacute ciele identifikaacutecia a interpretaacutecia probleacutemov s ktoryacutemi sa seniori

stretaacutevajuacute pri interakcii s rozhraniami ryacutechlosť identifikovania a použitia cieľovyacutech prvkov

rozhrania seniormi ako rozhranie ovplyvňuje percepciu a interakciu (vizuaacutelna hierarchia

a rozloženie prvkov pomenovanie prvkov štyacutel grafickeacuteho dizajnu) a to ako seniori rozpoz-

naacutevajuacute vyacuteznam ikon

42 Metodoloacutegia

Vychaacutedzajuacutec z teoretickyacutech konceptov oblastiacute percepcie a interakcie človeka s počiacuteta-

čom a už realizovanyacutech vyacuteskumov sme sa rozhodli svoj vyacuteskum unikaacutetne ohraničiť na vy-

branuacute skupinu niekoľkyacutech e-mailovyacutech služieb

Aplikovanaacute bola tradičnaacute metoacuteda použiacutevateľskeacuteho testovania formou zadaacutevania uacuteloh

spolu s priebežnyacutem hlasnyacutem mysleniacutem respondentiek v kombinaacutecii s metoacutedou sledovania

pohľadu Kombinaacutecia tyacutechto metoacuted zabezpečila zber kvalitatiacutevnych ako aj kvantitatiacutevnych

daacutet Zariadenie na sledovanie pohľadu predstavuje prostriedok zaznamenaacutevania očnyacutech po-

hybov za uacutečelom ich spaumltnej analyacutezy a vyhodnotenia Samotnyacute princiacutep sledovania pohybu

očiacute spočiacuteva v zaznamenaacutevaniacute pohybov očiacute zatiaľ čo respondent skuacutema vizuaacutelny podnet

(Carpenter a Robson 1998) V našom priacutepade sme sa zamerali na metoacutedu zisťovania poziacutecie

pohľadu predstavujuacutecu bod vo vizuaacutelnom poli subjektu kam sa jeho oko momentaacutelne pozeraacute

s najvaumlčšou mierou ostrosti Zaacutemerom použitia tejto metoacutedy bolo presneacute stanovenie priebehu

fixaacuteciiacute pohľadu počas vykonaacutevania zadanej uacutelohy Pri testovaniacute sme použili externuacute kameru

na sniacutemanie tvaacutere použiacutevateľa a na zaacuteznam zvuku vďaka ktoryacutem sme mohli analyzovať

hlasneacute myslenie ktoreacute prebiehalo suacutebežne Použityacutem zariadeniacutem na sledovanie pohľadu bol

Tobii Pro X3-120

Skuacutemali sme weboveacute rozhrania 4 e-mailovyacutech služieb Zoznam (httpszmailzoznamsk)

Outlook (httpsoutlooklivecom) Inbox by Gmail (httpsinboxgooglecom) Gmail

(httpsmailgooglecom) Tieto služby sme vybrali na zaacuteklade ich všeobecneacuteho rozšiacuterenia

a dostupnosti slovenskej verzie použiacutevateľskeacuteho rozhrania Okrem služby Gmail boli ostatneacute

služby pre respondentky vo vaumlčšine priacutepadov neznaacuteme Poradie e-mailovyacutech služieb sa však

pri jednotlivyacutech respondentkaacutech odlišovalo postupnyacutem rotovaniacutem tak aby sa každaacute služba

ocitla ako prvaacute v poradiacute približne rovnako často Vyacutenimkou bola služba Gmail ktoruacute už

respondentky prevažne poznali a mala sluacutežiť ako kontrolnaacute

421 Vyacuteskumnaacute vzorka

Vyacuteskumnuacute vzorku tvorili seniori ktoriacute mali aspoň zaacutekladnuacute znalosť praacutece s počiacutetačom

a internetom Selektiacutevny vyacuteber bol realizovanyacute na zaacuteklade konkreacutetnych kriteacuteriiacute uacutečasť na po-

čiacutetačovom kurze bdquoInternet a e-mail pre seniorovldquo v Staromestskej knižnici v Bratislave alebo

preukaacutezanie zručnostiacute zodpovedajuacutecim zručnostiam z tohto kurzu (Regec 2018) nepoužiacuteva-

nie bifokaacutelnych alebo multifokaacutelnych okuliarov pri praacuteci s počiacutetačom Finaacutelny počet vhod-

nyacutech respondentiek bol osem Respondentmi zaradenyacutemi do konečneacuteho hodnotenia boli iba

ženy ich priemernyacute vek predstavoval 7275 rokov Z hľadiska vzdelania mali 2 respondent-

141

ky ukončeneacute stredoškolskeacute vzdelanie a 6 respondentiek malo ukončeneacute vysokoškolskeacute vzde-

lanie Všetky z nich mali trvalyacute pobyt v Bratislave

43 Priebeh testovania

Respondentky počas testovania riešili 6 uacuteloh na zaacuteklade pripraveneacuteho scenaacutera predsta-

vovali zaacutekladnuacute interakciu pri použiacutevaniacute e-mailovyacutech služieb Uacutelohy boli pre všetky e-mailo-

veacute služby rovnakeacute a boli zadaacutevaneacute v rovnakom poradiacute

1 Naacutejdenie a interakcia s tlačidlom pre napiacutesanie novej spraacutevy a interakcia s prvkami

pre odoslanie napiacutesanej spraacutevy po vyplneniacute textovyacutech poliacute vo formulaacuteri ndash bdquoRadi by

ste poslali pozdrav svojmu vnukovi Napiacutešte mu spraacutevu s ľubovoľnyacutem predmetom

a kraacutetkym textom na adresu mojvnucikgmailcomldquo

2 Naacutejdenie a interakcia s priečinkom odoslanyacutech spraacutev ndash bdquoNaacutejdite odoslanuacute spraacutevu

a nahlas ju prečiacutetajteldquo

3 Naacutejdenie a interakcia s funkciou preposlať ndash bdquoTuacuteto spraacutevu by ste chceli preposlať aj

svojej dceacutere Urobte tak na adresu mojadcerkagmailcomldquo

4 Naacutejdenie a interakcia s funkciou označenia za docircležiteacute ndash bdquoTuacute istuacute spraacutevu by ste si

radi označili za docircležituacutepriacuteznačnuacute Naacutejdite ju a urobte toldquo

5 Naacutejdenie a interakcia s funkciou odstraacuteniť ndash bdquoVyberte si akuacutekoľvek prijatuacute spraacutevu

a vymažte juldquo

6 Naacutejdenie a interakcia s funkciou odpovedať ndash bdquoNaacutejdite a otvorte si spraacutevu od Mojej

babky Odpovedzte na ňu kraacutetkou spraacutevouldquo

44 Analyacuteza a vyhodnocovanie

Pri analyacuteze ziacuteskanyacutech daacutet boli použiteacute tradičneacute metoacutedy použiacutevaneacute v oblasti testovania

použiteľnosti interakcie a použiacutevateľskeacuteho zaacutežitku overovacie vyhodnocovanie (použiacuteva-

teľsky založeneacute vyhodnocovanie fungovania rozhrania pričom hlavnyacutem cieľom je identifi-

kovať probleacutemy s použiteľnosťou Lučenič 2012) subjektiacutevne hodnotenie (poskytuje a ove-

ruje informaacutecie o naacutezoroch použiacutevateľov na testovaneacute rozhranie uacutečinnosť a efektiacutevnosť)

a analyacuteza kritickyacutech miest rozhrania (ide o otvorenuacute retrospektiacutevnu metoacutedu zisťovania toho

ako sa použiacutevatelia stavajuacute ku kritickyacutem miestam a vlastnostiam rozhrania a k ich hodnote-

niu (Lučenič 2012) Suacutečasťou bolo aj extrospektiacutevne pozorovanie spraacutevania respondentiek

s priebežnyacutem aj retrospektiacutevnym verbaacutelnym protokolom

Vyhodnocovanie daacutet zo zariadenia na sledovanie pohľadu prebiehalo v programe Tobii

Studio Professional Edition verzia 348 Osobitne sa zaznamenaacutevalo to či bola danaacute uacuteloha

alebo jej čiastkoveacute kroky splneneacute samostatne s naacutepoveďou alebo ich respondentka nedokaacute-

zala splniť vocircbec Pri rocircznych možnostiach splnenia uacutelohy sa tiež zaznamenaacuteval spocircsob

ktoryacute si respondentka zvolila Okrem miery uacutespechu sa sledoval čas ktoryacute bol potrebnyacute na

danyacute uacutekon Aby sa odstraacutenili vplyvy ako napriacuteklad rozličnaacute uacuteroveň piacutesania na klaacutevesnici či

rozhodnutie napiacutesať kratšiu alebo dlhšiu spraacutevu vždy sa zaznamenaacuteval iba čas od zadania

otaacutezky ndash invokaacutecie po najbližšiu vykonateľnuacute akciu (spravidla kliknutie myšou na spraacutevny

ovlaacutedaciacute prvok)

142

Zaznamenaacutevali sa štyri rozličneacute časy

invokaacutecia ndash dokončenie čiacutetania otaacutezky na časovej osi reprezentujuacuteca začiatok

oči ndash čas ktoryacute senior potreboval aby ostrou časťou svojho zrakoveacuteho poľa prvyacute raz

fixoval svoj pohľad na danyacute ovlaacutedaciacute prvok

uvedomenie ndash metoacutedou suacutečasneacuteho hlasneacuteho myslenia sa z prejavu respondentky sle-

doval čas kedy bolo zjavneacute že si uvedomila spraacutevnu funkciu zvoleneacuteho ovlaacutedacieho

prvku

akcia ndash čas kedy došlo k vykonaniu požadovanej akcie spravidla k uacutespešneacutemu klik-

nutiu na spraacutevny prvok

Probleacutemy identifikovaneacute manuaacutelne pri opakovanom prehraacutevaniacute zaacuteznamov boli spraco-

vaneacute do podoby tepelnyacutech maacutep a maacutep cesty pohľadu pričom jednotliveacute služby boli porovnaacute-

vaneacute navzaacutejom medzi sebou za uacutečelom hľadania optimaacutelneho riešenia danej uacutelohy

Mieru efektivity daneacuteho rozhrania reprezentujuacute časy potrebneacute na vykonanie uacutespešnej

akcie po vysloveniacute invokaacutecie Tieto boli spracovaneacute formou kontingenčnej tabuľky

Miera použiteľnosti jednotlivyacutech rozhraniacute seniormi bola vyjadrenaacute indexom uacutespešnosti

pri plneniacute jednotlivyacutech uacuteloh resp jednotlivyacutech čiastkovyacutech krokov v raacutemci jednej uacutelohy Pri

vyhodnocovaniacute sme použili metoacutedu merania miery uacutespešnosti podľa Jakoba Nielsena (Niel-

sen 2001) Pri jednotlivyacutech respondentkaacutech sme pri každej uacutelohe zaznamenali či ju dokaacutezali

splniť samostatne s pomocou alebo sa im ju splniť nepodarilo Vyacutesledneacute skoacutere index uacutespeš-

nosti bolo vypočiacutetaneacute podľa vzorca

x = ((NS times 1 + NP times 05) N)100

kde NS je počet respondentiek ktoreacute splnili uacutelohu samostatne NP počet respondentiek ktoreacute

splnili uacutelohu s pomocou a N celkovyacute počet respondentiek ktoreacute sa o splnenie uacutelohy pokuacutesili

45 Vyacutesledky

Vo vyacuteskume sme analyzovali dva zaacutekladneacute činitele čas a spocircsob splnenia zadanyacutech uacuteloh

a mieru uacutespešnosti splnenia tyacutechto uacuteloh

451 Analyacuteza času a spocircsobu splnenia zadanyacutech uacuteloh

Tab 1 zobrazuje e-mailoveacute služby a priemernyacute čas vykonania udalostiacute v raacutemci jednotli-

vyacutech uacuteloh pričom udalosti suacute rozdeleneacute nasledovne prvaacute fixaacutecia uvedomenie si riešenia

uacutelohy prostredniacutectvom slovneacuteho vyjadrenia respondentky a vykonanie interakcie

Ako hodnotiace kriteacuterium sme si stanovili čas jednotlivyacutech udalostiacute V tabuľke suacute zvyacute-

razneneacute najvyššie priemerneacute časy jednotlivyacutech udalostiacute indikujuacutece probleacutemy ktoreacute mali se-

niori pri vykonaacutevaniacute uacutelohy Zaznamenaneacute probleacutemy pri interakcii s použiacutevateľskyacutem rozhra-

niacutem mocircžeme rozdeliť na tri typy 1 percepčnyacute použiacutevatelia nevedeli naacutejsť ovlaacutedaciacute prvok

potrebnyacute pre vykonanie uacutelohy (čas do prvej fixaacutecie) 2 kognitiacutevny použiacutevatelia nedokaacutezali

rozpoznať funkciu daneacuteho prvku aj keď ho videli (uvedomenie si riešenia) a 3 motorickyacute

resp funkčnyacute použiacutevatelia nevedeli použiť danyacute ovlaacutedaciacute prvok či už kvocircli vlastneacutemu mo-

torickeacutemu obmedzeniu ktoreacute bolo umocneneacute zlyacutem dizajnom prvku alebo kvocircli neadekvaacutetnej

funkčnosti (vykonanie interakcie)

143

Tabuľka 1

Priemerneacute časy spraacutevnej reakcie na zadanuacute uacutelohu (n = 8) Zvyacuterazneneacute suacute časy indikujuacutece

vyacuteznamnuacute barieacuteru v použiteľnosti

Vykonaacutevaneacute uacutelohy

Zaznamenaneacute udalosti v raacutemci

e-mailovej služby 1 2 3 4 5 6 7

Gmail

prvaacute fixaacutecia 00002 00001 00007 00039 00051 00046 00007

uvedomenie si riešenia 00008 00001 00007 00052 00059 00057 00009

vykonanie interakcie 00012 00002 00008 00104 00102 00058 00011

Inbox by Google

prvaacute fixaacutecia 00125 00001 00106 00127

00051 00008

uvedomenie si riešenia 00246 00002 00107 00149

00052 00011

vykonanie interakcie 00256 00003 00108 00151

00054 00013

Outlook

prvaacute fixaacutecia 00035 00003 00010 00024 00112 00022 00014

uvedomenie si riešenia 00036 00005 00010 00041 00124 00023 00016

vykonanie interakcie 00039 00006 00012 00042 00142 00027 00016

Zoznam

prvaacute fixaacutecia 00011 00005 00006 00009 00047 00031 00010

uvedomenie si riešenia 00015 00005 00008 00037 00055 00118 00012

vykonanie interakcie 00049 00006 00010 00039 00059 00121 00012

1 Naacutejdenie tlačidla na napiacutesanie novej spraacutevy

2 Odoslanie napiacutesanej spraacutevy po vyplneniacute textovyacutech poliacute vo formulaacuteri

3 Naacutejdenie priečinku s odoslanyacutemi spraacutevami

4 Naacutejdenie funkcie bdquoPreposlaťldquo

5 Naacutejdenie funkcie bdquoOznačiť za docircležiteacuteldquo

6 Naacutejdenie funkcie bdquoOdstraacuteniťldquo

7 Naacutejdenie funkcie bdquoOdpovedaťldquo

452 Miera uacutespešnosti splnenia zadanyacutech uacuteloh

Každaacute z použityacutech e-mailovyacutech služieb preukaacutezala svoje silneacute i slabeacute straacutenky čo mocircže-

me vidieť v Tab 2 Celkovo najuacutespešnejšiacute Gmail sa na tejto poziacutecii ocitol čiastočne aj preto

že vaumlčšina respondentiek s niacutem už mala predchaacutedzajuacutecu skuacutesenosť V tomto priacutepade okrem

probleacutemu s označovaniacutem spraacutev ako docircležityacutech sa ako jedna z ťažkostiacute javilo to že respon-

dentky nedokaacutezali rozpoznať rozdiel medzi odstraacuteneniacutem jednotlivej spraacutevy a odstraacuteneniacutem

všetkyacutech spraacutev v raacutemci jednej konverzaacutecie Jedna respondentka si pomyacutelila odstraacutenenie spraacute-

vy s jej označeniacutem ako bdquoSPAMldquo

144

Služby Outlook a Inbox použiacutevajuacute takzvanyacute plochyacute dizajn ktoryacute je charakteristickyacute vy-

užiacutevaniacutem pastelovyacutech farieb a minimalistickyacutem zobrazovaniacutem interaktiacutevnych prvkov mno-

hokraacutet prostredniacutectvom ikon a tlačidiel s nevyacuteraznyacutem prechodom čo pre respondentky spocirc-

sobovalo probleacutemy s ich videniacutem a naacuteslednou identifikaacuteciou vyacuteznamu

V priacutepade služby Inbox až polovica respondentiek nenašla priečinky s jednotlivyacutemi

spraacutevami ktoreacute sa zobrazili len po kliknutiacute na nevyacuterazneacute tlačidlo takzvaneacuteho hamburgeroveacute-

ho menu umiestneneacuteho vľavo hore ktoreacuteho vyacuteznam nepoznali Na preposielanie spraacutevy služba

Inbox použiacuteva ikonu umiestnenuacute pomerne vo veľkej vzdialenosti od napiacutesaneacuteho textu a to

v dolnej časti okna s otvorenou spraacutevou Pre seniorov je ikona ťažko viditeľnaacute a bez kontex-

tovej naacutepovede v podobe bdquohoveraldquo i ťažko rozpoznateľnaacute

Podobne je to aj v službe Outlook ktoraacute na preposlanie použiacuteva ikonu umiestnenuacute v hor-

nej časti otvorenej spraacutevy ktorej okno je v porovnaniacute s Inboxom vyacuterazne menšie čiacutem sa

skracujuacute sakaacutedy medzi jednotlivyacutemi prvkami To zodpovedaacute kratšiemu času v naacutejdeniacute ikony

avšak čas rozpoznania je približne rovnako dlhyacute

Označiť spraacutevu za docircležituacute v službe Outlook bolo pre respondentky značne problema-

tickeacute napriek tomu že akciu je možneacute vykonať dvomi spocircsobmi a to buď použitiacutem ikony

v podobe zobrazujuacuteceho sa bdquohoveraldquo nad jednotlivyacutemi spraacutevami alebo prostredniacutectvom iko-

ny pre otvorenie ďalšiacutech akciiacute v ktoryacutech textoveacute označenie bdquooznačiť priacuteznakomldquo predstavo-

valo spraacutevne riešenie V priacutepade služby Gmail išlo o označenie prostredniacutectvom hviezdičky

alebo textoveacuteho priacutekazu bdquoOznačiť hviezdičkouldquo V ponuke s možnosťami sa nachaacutedzal priacute-

kaz bdquoOznačenie ako docircležiteacuteldquo ktoryacute respondentky prirodzene považovali za spraacutevne rieše-

nie napriek tomu že ide o možnosť s odlišnyacutem vyacuteznamom

Seniori sa veľa raacutez nedokaacutežu efektiacutevne pohybovať v textovyacutech formulaacuteroch a presuacutevať

kurzor klaacutevesnice na miesto kde chcuacute piacutesať text napriacuteklad vytvaacuteraniacutem novyacutech riadkov To

predstavuje probleacutem pri odpovedaniacute na spraacutevu v službe Zoznam ktoraacute nechaacuteva predchaacutedza-

juacuteci text spolu s metadaacutetami v poli kde sa piacuteše odpoveď

Tabuľka 2

Porovnanie indexu miery uacutespešnosti v raacutemci plnenia jednotlivyacutech uacuteloh v emailovyacutech

službaacutech

miera uacutespešnosti ()

uacuteloha Outlook Inbox Gmail Zoznam

Naacutejdenie priečinku s odoslanyacutemi spraacutevami 100 50 100 93

Naacutejdenie možnosti na preposlanie spraacutevy 75 64 88 71

Označenie spraacutevy za docircležituacute alebo priacuteznačnuacute 56 0 38 79

Odstraacutenenie prijatej spraacutevy 81 86 75 86

Odpovedanie na spraacutevu 75 79 100 25

Celkovaacute miera uacutespešnosti 78 56 80 71

Funkcia nebola dostupnaacute nakoľko však ide o funkciu ovplyvňujuacutecu použiacutevateľskuacute skuacutesenosť do

vyacutepočtu celkoveacuteho priemeru bola zahrnutaacute nulovaacute hodnota

V hodnoteniacute celkovej miery uacutespešnosti možno ako najmenej použiacutevateľsky priacutevetivuacute

spomedzi všetkyacutech služieb pre seniorov označiť službu Inbox Použiacutevanie ikon s ktoryacutemi sa

145

predtyacutem nestretli a umiestňovanie prvkov v perifeacuternych častiach weboveacuteho rozhrania zne-

možňuje seniorom percepciu a rozpoznanie tyacutechto funkciiacute

Mieru uacutespešnosti sme pri prvej uacutelohe v ktorej mali respondentky napiacutesať novuacute spraacutevu

na určenuacute adresu hodnotili podrobne po jednotlivyacutech krokoch tak ako to je zobrazeneacute

v Tab 3 V prvom kroku tyacutekajuacutecom sa interakcie s tlačidlom na napiacutesanie spraacutevy mali

respondentky probleacutem s naacutejdeniacutem a identifikovaniacutem tlačidla v službe Inbox ktoreacuteho umies-

tnenie a zobrazenie bolo vo veľkej miere neadekvaacutetne

V službe Outlook mali respondentky probleacutem so spraacutevnym umiestneniacutem kurzora do po-

ľa pre napiacutesanie e-mailovej adresy kvocircli plocheacutemu dizajnu ktoryacute skresľoval ohraničenie

priestoru na piacutesanie Viacero respondentiek klikalo na tlačidlo bdquoKomuldquo ktoreacute však sluacuteži na

vyacuteber uloženyacutech kontaktov preto sa im kurzor počiacutetačovej myši nedarilo do poľa spraacutevne

umiestniť Na druhej strane ak sa im už do poľa na zadaacutevanie adresy podarilo kliknuacuteť spraacutev-

ne ponuacuteknutie poslednyacutech použityacutech adries bez potreby zadania počiatočneacuteho piacutesmena žela-

nej adresy viedlo k vysokej miere využitia tejto možnosti V priacutepade ak sa ponuka na dopl-

nenie e-mailovej adresy začne zobrazovať až po zadaniacute prvyacutech piacutesmen senior si ju už

vaumlčšinou nevšimne nakoľko je plne suacutestredenyacute na piacutesanie na klaacutevesnici a obrazovku vocircbec

nesleduje Pri piacutesaniacute sa navyše často pomyacuteli a ponuacutekaneacute možnosti na doplnenie sa tyacutem stra-

tia Zmaumltočne pocircsobiacute ak sa napriek uacutespešneacutemu dopiacutesaniu e-mailovej adresy taacuteto v naacutevrhoch

staacutele zobrazuje Senior ju tak vidiacute zobrazenuacute duplicitne čo pre neho spocircsobuje neistotu

najmauml ak taacuteto navrhovanaacute adresa zakryacuteva nasledujuacutece pole do ktoreacuteho maacute senior piacutesať

(predmet) Z tohto docircvodu by bolo vhodnejšie zobrazovať naacutevrhy nad vypĺňanyacutem poľom

a nie pod niacutem aby neprekryacutevali nasledujuacutece položky

Tabuľka 3

Porovnanie indexu miery uacutespešnosti pri plneniacute parciaacutelnych uacuteloh v raacutemci uacutelohy č 1

napiacutesanie novej spraacutevy

miera uacutespešnosti ()

Naacutezov parciaacutelnej uacutelohy pri piacutesaniacute novej spraacutevy Outlook Inbox Gmail Zoznam

Kliknutie na tlačidlo pre vytvorenie novej spraacutevy 75 43 93 75

Okamžitaacute fixaacutecia na okno s novou spraacutevou po

kliknutiacute na tlačidlo pre vytvorenie novej spraacutevy 75 100 100 100

Kliknutie do poľa bdquoKomuldquo 63 100 100 100

Fixaacutecia na ponuacutekaneacute vyacutesledky pri zadaacutevaniacute e-

mailovej adresy 75 100 86 0

Kliknutie na ponuacutekaneacute vyacutesledky 81 64 86 0

Fixaacutecia na oznaacutemenie o tom že spraacuteva bola

odoslanaacute 0 29 14 50

Celkovaacute miera uacutespešnosti 61 73 80 54

Funkcia nebola dostupnaacute nakoľko však ide o funkciu ovplyvňujuacutecu použiacutevateľskuacute skuacutesenosť do

vyacutepočtu celkoveacuteho priemeru bola zahrnutaacute nulovaacute hodnota

146

5 Diskusia

Zobrazenie

Na zaacuteklade vyacutesledkov skuacutemania sa naacutem podarilo identifikovať niekoľko faktorov nepriaz-

nivo ovplyvňujuacutecich percepciu a interakciu staršiacutech ľudiacute s webovyacutemi rozhraniami V prvom

rade ide o použiacutevanie plocheacuteho dizajnu v ktorom seniori nedokaacutežu efektiacutevne identifikovať

a rozliacutešiť zaacutekladneacute ovlaacutedacie prvky a vstupneacute polia ktoreacute suacute nevyacuterazneacute bez jednoznačneacuteho

ohraničenia a splyacutevajuacute s celkovyacutem prostrediacutem použiacutevateľskeacuteho rozhrania Rozhrania služieb

Outlook a Inbox ktoreacute suacute vytvoreneacute v tomto grafickom štyacutele seniori nepoznali často preto

neklikli do želaneacuteho vstupneacuteho poľa na prvyacute raz alebo vocircbec nakoľko nedokaacutezali odhadnuacuteť

kde sa nachaacutedzajuacute jeho neviditeľneacute hranice resp to či sa tam nejakeacute pole vocircbec nachaacutedza

Veľkyacute probleacutem predstavuje ak sa v podobe kontextovej naacutepovede po prejdeniacute myšou

nad prvkom zjavujuacute samotneacute ovlaacutedacie prvky a to iba v ikonografickej podobe ako je tomu

pri službe Outlook kde len 56thinsp respondentiek dokaacutezalo označiť spraacutevu za docircležituacute okrem

toho respondentky si takeacuteto ikony všimli iba v ojedinelyacutech priacutepadoch a použili radšej inyacute spocirc-

sob

Textoveacute priacutekazy suacute efektiacutevne len v priacutepade že suacute dostatočne vyacuterazneacute a ľahko klikateľ-

neacute ideaacutelne v podobe tlačidiel s odlišnou farbou Staršiacute ľudia rozumejuacute ikonaacutem ktoreacute poznajuacute

alebo ktoreacute suacute navrhnuteacute tak že dostatočne jasne indikujuacute akciu ktoraacute prebehne Ako ideaacutelna

sa ukazuje kombinaacutecia pri ktorej je ovlaacutedaciacute prvok jednoznačne ohraničenyacute ako tlačidlo a vo

vnuacutetri prezentovanyacute textovyacutem priacutekazom namiesto ikony Uacutelohy ktoreacute bolo možneacute splniť

pomocou takyacutechto ovlaacutedaciacutech prvkov zaznamenaacutevali pri testovaniacute najvyššiu uacutespešnosť a to

aj v inyacutech službaacutech

Umiestnenie

Textoveacute notifikaacutecie o vykonanej akcii suacute zobrazovaneacute buď vo veľkej vzdialenosti od

tlačidla ktoryacutem bola vykonanaacute akcia alebo priacuteliš kraacutetko na to aby ich senior stihol zaregis-

trovať a opticky priacuteliš vzdialeneacute od miesta poslednej vykonanej akcie (napriacuteklad kliknutie na

tlačidlo Odoslať) Oveľa efektiacutevnejšie suacute pre seniora ineacute indikaacutetory o uacutespešnom vykonaniacute

akcie napriacuteklad vyacuteraznaacute grafickaacute zmena rozhrania či zatvorenie ovlaacutedaciacutech prvkov pomo-

cou ktoryacutech senior poslednuacute akciu uacutespešne vykonal

Čo sa tyacuteka neprimeranej vzdialenosti medzi ovlaacutedaciacutemi prvkami tu sa ukaacutezala docircle-

žitosť vniacutemania percepcie zo psychologickeacuteho hľadiska Zaacutekon bliacutezkosti bližšie popiacutesanyacute

v kap 3 hovoriacute o štruktuacuterovaniacute informaacuteciiacute do logickyacutech jednotiek kedy relevantneacute informaacute-

cie prisudzujeme k možnostiam umiestnenyacutem v tom istom priestore Ak suacute od seba jednotli-

veacute ovlaacutedacie prvky neprimerane vzdialeneacute seniori nenachaacutedzajuacute medzi nimi vzaacutejomneacute pre-

pojenie

Funkcionalita

Funkcionalita ovlaacutedaciacutech prvkov musiacute byť pre seniorov jasnaacute Jeden z vyacuteraznyacutech

probleacutemov služby Zoznam sa tyacutekal praacuteve funkcionality tlačidla na napiacutesanie novej spraacutevy

ktoreacute nebolo plne klikateľneacute Ak seniori klikali na miesto ktoreacute klikateľneacute nebolo nedokaacuteza-

li vykonať akciu a nepokračovali ďalej

147

Probleacutem s funkcionalitou sme mohli identifikovať aj pri službe Gmail kedy ak pri od-

povedaniacute na spraacutevu seniori neklikli na presne ohraničenyacute textovyacute priacutekaz na vykonanie akcie

bdquoPreposlaťldquo automaticky vykonali inuacute akciu ako mali v uacutemysle Použiacutevateľskeacute rozhranie by

malo eliminovať situaacutecie pri ktoryacutech nastaacutevajuacute takeacuteto chyboveacute interakcie keďže seniori si

veľakraacutet takuacuteto chybu neuvedomia alebo uvedomia až po dlhšom čase

Terminoloacutegia

Nerozpoznanie vyacuteznamu a nejednoznačnosť pojmov je jednyacutem z častyacutech probleacutemov

použiacutevateľskyacutech rozhraniacute Ak je pre interakciu zvolenyacute pojem ktoryacute seniori nepoznajuacute ale-

bo abstraktneacute pomenovanie ktoreacutemu ako neskuacuteseniacute použiacutevatelia nerozumejuacute seniori ho

nepoužiacutevajuacute Je to možneacute vidieť v priacutepade použiacutevania textoveacuteho priacutekazu bdquonastaviť priacuteznakldquo

označujuacuteci funkciu pre označenie spraacutevy za docircležituacute ktoryacute použiacutevali služby Outlook a Zo-

znam Terminologickeacute nedostatky boli ďalej identifikovaneacute pri preposielaniacute spraacutevy v službe

Zoznam kedy respondentky namiesto spraacutevnej možnosti bdquoPoslať ďalejldquo často volili funkciu

bdquoPreposlať bez uacutepravldquo ktoraacute však očakaacutevala zadanie adresy priamo v riadku s ostatnyacutemi

ovlaacutedaciacutemi prvkami ndash a to dokonca pred kliknutiacutem na odkaz bdquoPreposlať bez uacutepravldquo

V priacutepade označenia spraacutevy za docircležituacute v službe Gmail išlo o označenie prostredniacutectvom

hviezdičky alebo textoveacuteho priacutekazu bdquoOznačiť hviezdičkouldquo V ponuke s možnosťami sa však

ako prvyacute nachaacutedzal priacutekaz bdquoOznačenie ako docircležiteacuteldquo ktoreacute respondentky považovali za spraacutevne

riešenie napriek tomu že ide o možnosť s odlišnyacutem vyacuteznamom

Mentaacutelne modely

Použiacutevateľskeacute rozhrania v mnohyacutech priacutepadoch nie suacute prispocircsobeneacute mentaacutelnym mode-

lom staršiacutech ľudiacute čo dokazuje priacuteklad zo služby Zoznam kedy pri odpovedaniacute na spraacutevu sa

senior na zaacuteklade skuacutesenostiacute z inyacutech služieb nevie orientovať v zobrazeniacute textu spolu s meta-

daacutetami prechaacutedzajuacutecej spraacutevy v poli v ktorom piacuteše odpoveď Rovnako ak dochaacutedza k dupli-

citneacutemu zobrazeniu e-mailovyacutech adries pri ich piacutesaniacute do poľa bdquoKomuldquo je to pre seniorov

často rušiveacute a maumltuacutece najmauml keď zakryacutevajuacute ostatnuacute časť formulaacutera

Zaacutever

Motivaacutecia seniorov plnohodnotne sa začleniť do modernej spoločnosti využiacutevajuacutecej ako

primaacuterne meacutedium komunikaacutecie internet je dostatočne silnaacute na prekonanie barieacuter s ktoryacutemi

sa stretaacutevajuacute Napriek tomu prispocircsobenie dizajnu a implementovanie naacutevrhov vyplyacutevajuacute-

cich z vyacuteskumov a štuacutediiacute percepcie tejto vekovej skupiny mocircže tento priechod uľahčiť a spriacute-

jemniť čo mocircže motivovať aj tyacutech ktoriacute sa použiacutevať internet ešte neodhodlali alebo to vzda-

li po niekoľkyacutech neuacutespešnyacutech pokusoch

Ako najvaumlčšiacute probleacutem je teda možneacute vymedziť neporozumenie mentaacutelnym modelom

seniorov ktoreacute sa prejavuje použitiacutem plocheacuteho dizajnu nejednoznačnyacutem pomenovaniacutem tla-

čidiel a použiacutevaniacutem malyacutech ikon s vyacuteznamom ktoryacute je pre seniorov nezrozumiteľnyacute Pri na-

vrhovaniacute webovyacutech rozhraniacute je potrebneacute myslieť na to že seniori ťažšie rozpoznaacutevajuacute infor-

maacutecie ktoreacute suacute pre nich noveacute alebo prezentovaneacute neočakaacutevanou formou Naacutevrh rozhrania

ktoreacute jasne indikuje možnuacute interakciu ponuacuteka dostatočne efektiacutevnu spaumltnuacute vaumlzbu a zobrazuje

relevantneacute informaacutecie s jasnyacutem popisom je zaacutekladnyacutem predpokladom jeho uacutespešneacuteho vyu-

žiacutevania aj staršiacutemi ľuďmi Ak sa navrhovaneacute zlepšenia podariacute preniesť do praxe predmetom

148

ďalšieho vyacuteskumu bude nakoľko sa prejavia na zlepšeniacute reaacutelnej priacutestupnosti a použiteľnosti

a taktiež to či si ich noviacute použiacutevatelia e-mailu dokaacutežu osvojiť ryacutechlejšie Percepcia seniorov

odhliadnuc od ich skuacutesenostiacute maacute svoje špecifikaacute a skuacutesenosti z praxe pri asistovaniacute na kur-

zoch počiacutetačovej gramotnosti ukazujuacute že mobilneacute zariadenia a tablety suacute pre nich svojiacutem

rozhraniacutem priacutevetivejšie Vyacuteskum je preto možneacute ďalej rozšiacuteriť aj o porovnanie použiteľnosti

a interakcie s rozhraniacutem na mobilnyacutech zariadeniach

Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute spraacute-

vanie sa človeka v digitaacutelnom priestore Vznikol tiež vďaka podpore v raacutemci OP Vyacuteskum

a vyacutevoj pre dopytovo-orientovanyacute projekt Univerzitnyacute vedeckyacute park Univerzity Komenskeacuteho

v Bratislave ITMS 26240220086 spolufinancovanyacute zo zdrojov Euroacutepskeho fondu regionaacutel-

neho rozvoja

Zoznam bibliografickyacutech odkazov

BRIJAKOVAacute Annamaacuteria 2018 Špecifikaacute percepcie použiacutevateľskyacutech rozhraniacute seniormi

Diplomovaacute praacuteca Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickaacute fakulta Katedra

knižničnej a informačnej vedy

CARPENTER Roger a John ROBSON 1998 Eye movement recording In Vision Research

A Practical Guide to Laboratory Methods [online] Oxford University Press [cit 6 apriacutel

2016] ISBN 978-0-19-852319-2 Dostupneacute na

httpwwwoxfordscholarshipcomview101093acprofoso97801985231920010001a

cprof-9780198523192

DERVIN Brenda 1983 An overview of sense-making researchthinsp concepts methods and

results to date Papers presented at the annual meeting of the International Communica-

tion Association Vol 1983 no 4 s 1ndash75

DICTIONARYCOM 2018 perception [online] Random House Inc [cit 4 apriacutel 2018]

Dostupneacute na httpwwwdictionarycombrowseperception

FALK Cheryl 2014 Exploring the UI Universe Different Types of UI [online] [cit 7 apriacutel

2018] Dostupneacute na httpwwwaltiacom20140922different-types-of-ui

GORMAN M 1999 The Ageing amp Development Report 1999 Poverty Independence amp

the Worldrsquos Older People [online] London England Earthscan Publications ISBN 1-

85383-648-6 Dostupneacute na httpwwwhelpageorgsilofilesthe-ageing-and-

development-report-a -summarypdf

HEWETT Thomas T Ronald BAECKER Stuart CARD Tom CAREY Jean GASEN

Marilyn MANTEI Gary PERLMAN Gary STRONG a William VERPLANK 2009

CHAPTER 2 Human-Computer Interaction In ACM SIGCHI Curricula for Human-

Computer Interaction [online] New York The Association for Computing Machinery

608920 [cit 10 apriacutel 2018] ISBN 0-89791-474-0 Dostupneacute na

httpoldsigchiorgcdgcdg2html

HORTON Sarah a Patrick J LYNCH 2008 Web Style Guide Third edition [online] [cit

12 apriacutel 2018] Dostupneacute na httpwebstyleguidecomwsg33-information-

architecture3-site-structurehtml

CHATMAN Elfreda A 1991 Channels to a Larger Social World Older Women Staying

in Contact with the Great Society Library and Information Science Research Vol 13

no 3 s 281ndash300

149

KRUG Steve 2005 Donrsquot Make Me Think A Common Sense Approach to Web Usability

2nd ed Berkeley Calif New Riders ISBN 978-0-321-34475-5

LOPES Arminda Guerra 2016 Using Research Methods in Human Computer Interaction

to Design Technology for Resilience Journal of Information Systems and Technology

Management [online] Vol 13 no 3 s 363ndash388 ISSN 1807-1775 Dostupneacute na

doi104301S1807-17752016000300001

LUČENIČ Matej 2012 Testovanie použiteľnosti webovyacutech riešeniacute ndash vyacuteber testovaciacutech

metoacuted Posterus Roč 5 č 3 s 13

MERRIAM-WEBSTER 2018 Perception [online] [cit 4 apriacutel 2018] Dostupneacute na

httpswwwmerriam-webstercomthesaurusperception

MEYER Kate 2015 Long-Term Exposure to Flat Design How the Trend Slowly Makes

Users Less Efficient Nielsen Norman Group [online] [cit 20 apriacutel 2018] Dostupneacute na

httpswwwnngroupcomarticlesflat-design-long-exposure

NIELSEN Jakob 2010 Mental Models and User Experience Design Nielsen Norman Group

[online] [cit 12 apriacutel 2018] Dostupneacute na httpswwwnngroupcomarticlesmental-

models

NIELSEN Jakob 2012 Usability 101 Introduction to Usability Nielsen Norman Group

[online] [cit 8 apriacutel 2016] Dostupneacute na httpswwwnngroupcomarticlesusability-

101-introduction-to-usability

REGEC Milan 2018 Internet a e-mail pre seniorov 24 vyd Bratislava Staromestskaacute

knižnica

Resumeacute

ŠPECIFIKAacute PERCEPCIE POUŽIacuteVATEĽSKYacuteCH ROZHRANIacute ONLINE

EMAILOVYacuteCH SLUŽIEB SENIORMI

Annamaacuter ia Br i jakovaacute Katar iacutena Buzovaacute Milan Regec

Priacutespevok vychaacutedzajuacuteci z vyacuteskumu realizovaneacuteho v raacutemci diplomovej praacutece Annamaacuterie Brijakovej

(Brijakovaacute 2018) sa zaoberaacute problematikou percepcie použiacutevateľskyacutech rozhraniacute seniormi so zamera-

niacutem sa na identifikovanie zaacutekladnyacutech probleacutemov a obmedzeniacute s ktoryacutemi sa seniori pri použiacutevaniacute počiacute-

tača a internetu stretaacutevajuacute s cieľom porozumieť ich mentaacutelnym modelom Vyacuteskum bol realizovanyacute

metoacutedou použiacutevateľskeacuteho testovania a porovnaacutevania rozhraniacute e-mailovyacutech služieb prostredniacutectvom

technoloacutegie sledovania pohľadu paralelne s hlasnyacutem mysleniacutem seniorskyacutech respondentiek Cieľom

bolo zistiť ako seniori vniacutemajuacute interpretujuacute a interagujuacute s obsahom vo webovyacutech rozhraniach vybra-

nyacutech e-mailovyacutech služieb V raacutemci čiastkovyacutech cieľov bola sledovanaacute ryacutechlosť identifikovania a pou-

žitia cieľovyacutech prvkov rozhrania vplyv vizuaacutelnej hierarchie a rozloženia prvkov pomenovanie prvkov

štyacutel grafickeacuteho dizajnu a rozoznaacutevanie ikon Interpretovaneacute vyacutesledky identifikujuacute a popisujuacute prvky

vytvaacuterajuacutece digitaacutelne barieacutery percepcie a interakcie seniorov s rozhraniacutem emailovyacutech služieb

150

Summary

SPECIFICS OF PERCEPTION OF USER INTERFACES BY ELDERLY

POPULATION

Annamaacuter ia Br i jakovaacute Katar iacutena Buzovaacute Milan Regec

This paper based on the research done by Annamaria Brijakovaacute (2018) deals with the issue of percep-

tions of seniorsrsquo user interfaces focusing on identifying the basic problems and constraints that seniors

encounter when using computers and the Internet to understand their mental models The research was

conducted using the method of user testing and comparing the e-mail interfaces using eye-tracking

technology together with the thinking aloud method The aim was to find out how seniors perceive

interpret and interact with content in the web interfaces of selected e-mail services Within partial

goals the speed of identification and use of target interface elements the impact of visual hierarchy

and element layout element naming graphic design style and recognition of icons were monitored

Interpreted results identify and describe elements that create digital barriers to the perception and inter-

action of seniors with the interface of email clients

151

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

VYacuteSKUM MOŽNOSTIacute A POTREBY IMPLEMENTAacuteCIE

KNIŽNIČNEacuteHO ONLINE KATALOacuteGU PRE DETSKEacuteHO

POUŽIacuteVATEĽA

Zuzana Struhaacuterikovaacute

Uacutevod

Použiacutevateľskaacute priacutevetivosť sa staacuteva čoraz rozšiacuterenejšou teacutemou nielen v prostrediacute profe-

sionaacutelnych tvorcov webov no rovnako aj medzi samotnyacutemi vlastniacutekmi webovyacutech rozhraniacute

pre ktoryacutech je spokojnosť použiacutevateľa esenciaacutelnym predpokladom pre uacutespešnyacute rozvoj podni-

kania Taacuteto skutočnosť sa však staacuteva čoraz aktuaacutelnejšou aj v priacutepade neziskovyacutech organizaacuteciiacute

akyacutemi suacute napriacuteklad knižnice Vzhľadom na heterogeacutennosť použiacutevateľov školskyacutech a verej-

nyacutech knižniacutec vstupuje z hľadiska využiteľnosti do popredia potreba prispocircsobovania služieb

rocircznym vekovyacutem skupinaacutem použiacutevateľov a to aj služieb dostupnyacutech prostredniacutectvom online

kataloacutegov Na zaacuteklade analyacutezy suacutečasneacuteho stavu online kataloacutegov slovenskyacutech a zahraničnyacutech

knižniacutec sa však ukaacutezalo že spocircsob akyacutem suacute tieto typy systeacutemov (v oblasti dizajnu štruktuacutery

funkcionaliacutet či zvolenyacutech metadaacutet) navrhovaneacute nezohľadňuje potreby a preferencie detskeacuteho

použiacutevateľa Keďže detskyacute recipient tvoriacute podstatnuacute časť použiacutevateľov školskyacutech a verejnyacutech

knižniacutec a s elektronickyacutem prostrediacutem prichaacutedza do kontaktu prakticky denne sme toho naacutezo-

ru že online kataloacuteg by mal v čo najvyššej miere zohľadňovať jeho kognitiacutevne a motorickeacute

schopnosti tak aby nedochaacutedzalo k zamedzovaniu jeho priacutestupu k funkciaacutem a možnostiam

ktoreacute online kataloacuteg ponuacuteka a ktoreacute mocircžu byť touto vekovou skupinou použiacutevateľov poten-

ciaacutelne využiteľneacute

Cieľom priacutespevku je preto vytvorenie ucelenej predstavy o tom akyacute je vzťah detskyacutech

recipientov k online kataloacutegu knižnice Okrem toho skuacutemame reaacutelnu potrebu navrhnutia det-

skeacuteho online kataloacutegu pre slovenskeacuteho použiacutevateľa

1 Metodoloacutegia vyacuteskumu

Vzorku respondentov pre naacuteš vyacuteskum sme vyberali na zaacuteklade zamerania tejto praacutece

a tiež na zaacuteklade ich ochoty spolupracovať pri zbere daacutet Vyacuteskum sa realizoval v troch sloven-

skyacutech verejnyacutech knižniciach (Staromestskaacute knižnica v Bratislave Krajskaacute knižnica v Žiline

Turčianska knižnica v Martine) a zuacutečastnilo sa ho 26 čitateľov vo veku 6 až 12 rokov a jeden

zamestnanec v každej knižnici Doplnenie vzorky detskyacutech respondentov o zamestnancov

knižnice považujeme za docircležiteacute najmauml z docircvodu preskuacutemania objektiacutevneho pohľadu na stav

152

v akom sa momentaacutelne online kataloacutegy vybranyacutech knižniacutec nachaacutedzajuacute rovnako ako aj na

myšlienku ich rozšiacuterenia o vyacutehradne detskuacute sekciu

Z hľadiska stanovenyacutech cieľov pre naacuteš vyacuteskum sme sa rozhodli uplatniť kvalitatiacutevny

metodologickyacute priacutestup Vyacuteskum preferenciiacute detskyacutech recipientov sa realizoval formou pria-

mych individuaacutelnych zuacutečastnenyacutech a pološtruktuacuterovanyacutech rozhovorov Zaacutekladneacute vopred

pripraveneacute otaacutezky rozhovoru prešli pred samotnou realizaacuteciou vyacuteskumu schvaacuteleniacutem viace-

ryacutech odborniacutekov ako aj testovaniacutem vzorky respondentov ktoriacute potvrdili ich validitu a relia-

bilitu Rozhovory sme navyše u jedneacuteho detskeacuteho respondenta v každej z troch vybranyacutech

knižniacutec doplnili o použiacutevateľskeacute testovanie realizovaneacute metoacutedou hlasneacuteho myslenia ktoreacute

pomohlo overiť reaacutelne schopnosti respondentov pri interakcii s online kataloacutegom knižnice

a tiež preskuacutemať spocircsoby akyacutemi tiacuteto respondenti v procese vyhľadaacutevania dokumentov a in-

formaacuteciiacute uvažujuacute

2 Vyacutesledky vyacuteskumu vyplyacutevajuacutece z rozhovorov s detskyacutemi

respondentmi

21 Vzťah detskyacutech respondentov k online kataloacutegu knižnice

Z docircvodu snahy zmapovať reaacutelnu potrebu navrhnutia detskeacuteho online kataloacutegu sme

v uacutevodnej časti vyacuteskumu zisťovali či detskiacute respondenti vedia o existencii a možnostiach

online kataloacutegu knižnice ktoruacute navštevujuacute Vyacutesledky suacute znaacutezorneneacute v grafe (Obr 1)

Zistenia suacute podľa naacutešho naacutezoru alarmujuacutece hoci nie prekvapiveacute Ukaacutezalo sa že až 18

respondentov (6923thinsp) nevie že knižnica disponuje online kataloacutegom a až na paacuter vyacutenimiek

nevedeli odhadnuacuteť na čo sluacuteži Podobnuacute reakciu sme však paradoxne zaznamenali aj u res-

pondentov ktoriacute už o online kataloacutegu počuli respektiacuteve vedia že ho využiacuteva rodič alebo

staršiacute suacuterodenec (7 respondentov ndash 2692thinsp)

To je na internete že akeacute suacute tu v knižnici knihy však Mocircj staršiacute brat to niekedy pou-

žiacuteva pred tyacutem ako ideme do knižnice a pozeraacute sa či suacute knihy ktoreacute chceme požičaneacute

alebo nie ale zatiaľ mi to neukaacutezalldquo (Andrej 9 r)

Obr 1

Stav povedomia o existencii online kataloacutegu knižnice

153

Hoci veľkaacute vaumlčšina respondentov o existencii online kataloacutegu nevie po prekročeniacute hra-

nice deviatich rokov sa vyskytujuacute vyacutenimky Navyše sa ukaacutezalo že deti vo veku jedenaacutestich

rokov už o online kataloacutegu vedia hoci vzhľadom na nedostatočneacute skuacutesenosti s jeho využiacuteva-

niacutem nemajuacute vedomosť o možnosti rezervovania dokumentov a ich vyzdvihnutia v knižnici

22 Naacutezory detskyacutech respondentov na suacutečasnyacute vzhľad online

kataloacutegov

Po tom ako sme respondentom ukaacutezali online kataloacuteg knižnice ktoruacute navštevujuacute zisťo-

vali sme tiež akyacutem spocircsobom na nich vplyacuteva jeho vzhľad Zatiaľ čo Turčianska knižnica

v Martine a Krajskaacute knižnica v Žiline využiacutevajuacute novšiu verziu knižnično-informačneacuteho sys-

teacutemu Clavius Staromestskaacute knižnica v Bratislave využiacuteva jeho predchaacutedzajuacutecu verziu ktoraacute

pocircsobiacute pomerne zastaralo Napriek tomu však možno zistenia považovať za prekvapiveacute keďže

sa ukaacutezalo že aj mladšiacute respondenti hodnotia suacutečasnyacute vzhľad online kataloacutegov prevažne po-

zitiacutevne

Suacute tam pekneacute farby a obraacutezky Paacuteči sa mi že vidiacutem všetky zaujiacutemaveacute knihy ktoreacute maacutem

radaldquo (Emka 7 r)

(Kataloacuteg) Je peknyacute paacuteči sa mi že vidiacutem obaacutelky kniacutehldquo (Matej 8 r)

Kataloacuteg sa mi paacuteči Nevadiacute že nie je farebnyacute aspoň tam toho nie je veľaldquo (Patrik 9

r)

Ja maacutem takeacuteto straacutenky rada Paacuteči sa mi ako to celeacute vyzeraacuteldquo (Katka 10 r)

Toto už vyzeraacute trochu zložitoldquo (Matej 10 r)

Je otaacutezne či prevaha pozitiacutevnych reakciiacute na zastaralyacute online kataloacuteg Staromestskej kniž-

nice v Bratislave bola odrazom skutočnyacutech naacutezorov detiacute alebo išlo skocircr o zdvoriluacute odpoveď

Možno totiž s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať že niektoreacute deti zvyknuacute odpovedať

tak ako od nich očakaacutevajuacute dospeliacute

Tabuľka 1

Naacutezory na online kataloacuteg knižnice (podľa aktuaacutelnosti verzie systeacutemu)

PP NP NN Verzia

Samko 6 r

X

C-NV

Emka 7 r X

Miška 8 r X

Matej 8 r X

Janka 8 r X

Daacutevid 9 r

X

Hanka 10 r X

Paťka 11 r

X

Zuzka 8 r X

Ivanka 8 r X

Andrej 9 r

X

Rebeka 10 r X

154

Tabuľka 1 ndash pokračovanie

PP NP NN Verzia

Lukaacuteš 10 r X

Miška 10 r

X

Marek 10 r X

Miška 10 r X

Sabinka 11 r X

Paťka 12 r X

Maťko 8 r X

C-SV

Patrik 9 r X

Miška 9 r X

Evka 9 r X

Matej 10 r X

Katka 10 r X

Lucka 11 r

X

Majka 12 r

X

SPOLU 14 5 7

PP = Veľmi sa mi paacuteči NP = Niektoreacute veci sa mi nepaacutečia

NN = Nepaacuteči sa mi

C-NV = novaacute verzia systeacutemu Clavius

C-SV = staraacute verzia systeacutemu Clavius

Na zaacuteklade tabuľky je napriek tomu zrejmeacute že online kataloacuteg Staromestskej knižnice

v Bratislave detskyacutech respondentov zaujal najmenej Domnievame sa že priacutečinou je praacuteve

zastaranosť jeho rozhrania a akaacutesi strohosť ktoraacute pravdepodobne suacutevisiacute s očakaacutevaniacutem star-

šieho použiacutevateľskeacuteho publika zo strany jeho tvorcov Probleacutemom suacute podľa naacutešho naacutezoru aj

nezrozumiteľneacute označenia jednotlivyacutech vyhľadaacutevaciacutech poliacute Na druhej strane online kataloacutegy

ďalšiacutech dvoch knižniacutec suacute podľa naacutešho naacutezoru pomerne dobre spracovaneacute Nevyacutehody ktoreacute

z nich vyplyacutevajuacute možno pripiacutesať najmauml zachovaacutevaniu priacutesnych pravidiel z hľadiska presnos-

ti vyhľadaacutevaciacutech dotazov ako aj ponuacutekanyacutech metadaacutet

23 Použiacutevateľskeacute testovanie schopnostiacute detskyacutech respondentov

pri interakcii s online kataloacutegom knižnice

Vyacutesledky použiacutevateľskeacuteho testovania ukaacutezali že prakticky u každeacuteho z troch testova-

nyacutech respondentov sa vyskytujuacute probleacutemy v oblasti kogniacutecie či jemnej motoriky

Z hľadiska kognitiacutevnych schopnostiacute išlo o častyacute vyacuteskyt gramatickyacutech chyacuteb ale aj o cel-

kovuacute nezrozumiteľnosť a neprehľadnosť weboveacuteho rozhrania online kataloacutegu ktoruacute vo vzťahu

155

k detskeacutemu recipientovi považujeme za kritickuacute Staršej verzii systeacutemu možno vytknuacuteť naj-

mauml prebytočneacute využiacutevanie knihovniacuteckej terminoloacutegie a tiež nepriacutetomnosť obaacutelok kniacuteh ktoraacute

podľa naacutešho naacutezoru v mnohyacutech priacutepadoch spocircsobuje probleacutemy aj dospeleacutemu použiacutevateľovi

a to najmauml z hľadiska identifikaacutecie hľadaneacuteho dokumentu Online kataloacuteg Staromestskej kniž-

nice v Bratislave teda nepovažujeme vo vzťahu k detskeacutemu použiacutevateľovi za efektiacutevne vyu-

žiteľnyacute

Pokiaľ hovoriacuteme o probleacutemoch v oblasti jemnej motoriky tie sa vyskytli najmauml pri sna-

he respondenta kliknuacuteť na konkreacutetny prvok Jeden respondent napriacuteklad nedopatreniacutem klikol

na meno autora namiesto naacutezvu dokumentu čo ho naacutesledne presmerovalo na dokumenty

daneacuteho autora a nie na bibliografickeacute uacutedaje prisluacutechajuacutece dokumentu Tento neuacutespech mal

naňho dokonca takyacute negatiacutevny vplyv že vo vyhľadaacutevaniacute odmietol pokračovať Priacutetomnosť

vaumlčšiacutech tlačidiel rovnako ako aj vaumlčšie medzery medzi jednotlivyacutemi (najmauml klikateľnyacutemi)

objektmi považujeme preto za nevyhnutnyacute predpoklad pre využiteľnosť online kataloacutegu touto

vekovou skupinou použiacutevateľov

24 Postoj detskyacutech respondentov k možnosti implementaacutecie

detskeacuteho online kataloacutegu

Na zaacuteklade zbežnyacutech naacutehľadov na online kataloacuteg vysvetlenia možnostiacute dostupnyacutech pro-

stredniacutectvom neho ako aj na zaacuteklade použiacutevateľskeacuteho testovania sme sa rozhodli zistiť či

koncept online kataloacutegov zaujal respondentov natoľko že by si vedeli predstaviť jeho využiacute-

vanie aj v buduacutecnosti Vyacutesledky suacute znaacutezorneneacute v nasledujuacutecom grafe (Obr 2)

Obr 2

Preferencie z hľadiska spocircsobu priacutestupu k dokumentom

Ako mocircžeme na zaacuteklade grafu vidieť vaumlčšina respondentov (6154thinsp) by uprednostnila

vyhľadaacutevanie dokumentov prostredniacutectvom online kataloacutegu a ich naacutesledneacute vyzdvihnutie

priamo u knihovniacuteka

Radšej by som si knihu objednal lebo často neviem v knižnici naacutejsť knihu ktoruacute chcem

a potom mi to aj dlho trvaacuteldquo (Matej 8 r)

Asi by som si knihu radšej vybral na internete lebo tam si ju naacutejdem ryacutechlejšie keď

tam rovno vidiacutem aj ďalšie knihy a mocircžem si medzi nimi lepšie vybraťldquo (Marek 10 r)

156

Vaumlčšinou som nevedela naacutejsť v knižnici to čo som hľadala Myslela som si že kniha

sa nachaacutedza niekde inde a nakoniec bola v uacuteplne inej policildquo (Hanka 10 r)

Niektoriacute respondenti (3846thinsp) naopak uviedli že by online kataloacuteg využili skocircr spora-

dicky a aj naďalej by uprednostnili fyzickyacute kontakt s knihou Tento jav však vzhľadom na

nepriacutevetivosť existujuacutecich rozhraniacute nepovažujeme za prekvapivyacute

Možno by som ho (kataloacuteg) občas využil ale aj tak je lepšie prezerať si knihu v poličke

a prelistovať si juldquo (Patrik 9 r)

Radšej si knihu vyberiem v knižnici a poriadne si ju prezriem pred tyacutem než si ju vez-

mem domovldquo (Janka 8 r)

Aj v tomto priacutepade sa vyskytli pomerne vyacuterazneacute rozdiely medzi odpoveďami mladšiacutech

a staršiacutech respondentov Zatiaľ čo tiacute mladšiacute staacutele preferujuacute fyzickyacute kontakt s dokumentom

a možnosť jeho prezretia pred vypožičaniacutem staršiacute respondenti priznaacutevajuacute že elektronickeacute

rezervovanie dokumentov prostredniacutectvom online kataloacutegu je pre nich najmauml z časoveacuteho hľa-

diska často prijateľnejšiacutem riešeniacutem Podľa naacutešho naacutezoru je pochopiteľneacute že mladšiacute respon-

denti ktoriacute v raacutemci vyacuteskumu počuli o online kataloacutegu prvyacutekraacutet k nemu pristupujuacute skepticky

pretože s niacutem nemajuacute reaacutelne skuacutesenosti Na druhej strane možno vniacutemať isteacute motivačneacute fak-

tory ktoreacute sa u respondentov prejavili po oboznaacutemeniacute sa s možnosťami online kataloacutegov

knižniacutec o ktoryacutech pred realizaacuteciou vyacuteskumu nevedeli

3 Vyacutesledky vyacuteskumu vyplyacutevajuacutece z rozhovorov

so zamestnancami knižniacutec

31 Pohľad zamestnancov na online kataloacuteg knižnice

v ktorej pracujuacute

V raacutemci tejto dimenzie vyacuteskumu sme zisťovali či deti v suacutečasnosti využiacutevajuacute knižničneacute

online kataloacutegy a či majuacute vedomosť o ich existencii Vyacutesledky suacute prakticky zhodneacute s odpo-

veďami detiacute ktoreacute online kataloacuteg nikdy nevyužili a nevedia o jeho existencii priacutepadne ho

využiacutevajuacute len na overenie dostupnosti dokumentov a nemajuacute vedomosť o možnosti ich objed-

nania

Deti si knihy vyberajuacute priamo v knižnici Nemysliacutem si že nejakeacute z detiacute vie že takyacuteto

kataloacuteg vocircbec existuje Ten využiacutevajuacute len dospeliacute čitatelia a nepostrehla som že by deti

niekedy mali o tento typ služby zaacuteujemldquo (Staromestskaacute knižnica v Bratislave)

V minulosti sme mali v priestoroch knižnice štyri či paumlť počiacutetačov napojenyacutech na kata-

loacuteg no tie sa vocircbec nevyužiacutevali Deti skocircr len prišli a hrali sa na nich Niektoreacute deti si

ale vyhľadajuacute knihu doma a potom si po ňu priacuteduldquo (Turčianska knižnica v Martine)

Zamestnanci sa domnievajuacute že online kataloacuteg maacute vyacuteznam skocircr vo vzťahu k staršiacutem či-

tateľom ktoriacute sa orientujuacute na literatuacuteru korešpondujuacutecu so školskyacutemi osnovami Zamestnan-

kyňa Krajskej knižnice v Žiline však napriek tomu zdocircraznila že využitie tohto typu služby

by mohlo byť priacutenosneacute aj vo vzťahu k mladšiacutem deťom

Keď si deti navyknuacute na online kataloacuteg a naučia sa v ňom vyhľadaacutevať tak majuacute určite

aj vaumlčšie sebavedomie lebo si vedia sami naacutejsť to čo potrebujuacute Slovenskeacute deti suacute často

takeacute že sa hanbia opyacutetať keď niečo nevedia naacutejsť a kataloacuteg by bol pre nich určitou

formou samostatnostildquo (Krajskaacute knižnica Žilina)

157

Toto zistenie však nepriamo potvrdzuje naacuteš predpoklad a siacutece že detskyacute čitateľ do dva-

naacutesteho roku života nemaacute potrebu využiacutevať online kataloacuteg pretože vo vzťahu k nemu nepo-

nuacuteka žiadnu pridanuacute hodnotu v porovnaniacute s prezeraniacutem dokumentov priamo v priestoroch

knižnice Keďže sme chceli aby sa suacutečasnyacute nezaacuteujem o online kataloacutegy pokuacutesili odocircvodniť

aj samotniacute zamestnanci knižnice zisťovali sme či podľa ich naacutezoru suacutečasnyacute online kataloacuteg

vyhovuje z hľadiska štruktuacutery dizajnu funkciiacute ako aj z hľadiska priacutestupnyacutech metadaacutet det-

skeacutemu čitateľovi a či suacute v tomto smere probleacutemy ktoreacute by bolo žiaduce vyriešiť

Veľkyacutem probleacutemom je to že čitatelia si naacutejdu knihu v kataloacutegu a vidia že je dostupnaacute

no v skutočnosti je momentaacutelne vypožičanaacute Spoľahlivosť tohto systeacutemu je preto veľkyacute

probleacutem zvlaacutešť pre menšie deti Probleacutemom je tiež to že deti nejduacute po autorovi ani po

naacutezve knihy ale po teacuteme takže keď sa im zobraziacute ndash vzhľadom k fondu ndash niekoľko tisiacutec

vyacutesledkov nebuduacute sa tyacutem braacutezdiťldquo (Turčianska knižnica v Martine)

Probleacutem je určite s refreshom Kniha už možno aj je objednanaacute no použiacutevateľovi sa

staacutele zobrazuje ako dostupnaacute Probleacutemom systeacutemu Clavius je tiež to že nefunguje ako

Google To znamenaacute že keď sa dotaz zle napiacuteše tak použiacutevateľ jednoducho nič nenaacute-

jdeldquo (Krajskaacute knižnica Žilina)

Hoci ide len o odhad jednotlivyacutech zamestnancov ich odpovede pomohli objasniť isteacute

probleacutemy ktoreacute možno vo vzťahu k detskeacutemu čitateľovi považovať za kritickeacute Otaacutezne je

koľko ďalšiacutech probleacutemov by bolo možneacute identifikovať keby detskiacute recipienti online kataloacuteg

využiacutevali pravidelne a podelili by sa o svoje skuacutesenosti s personaacutelom knižnice

32 Pohľad zamestnancov na možnosti implementaacutecie detskeacuteho

online kataloacutegu

Z hľadiska stanovenyacutech cieľov vyacuteskumu sme považovali za docircležiteacute počas rozhovoru so

zamestnancami knižnice zistiť či sa v raacutemci knižnice niekedy vyskytla myšlienka implemen-

taacutecie detskeacuteho online kataloacutegu či považujuacute takyacuteto online kataloacuteg za docircležityacute a či podľa nich

existujuacute prekaacutežky ktoreacute by jeho implementaacutecii braacutenili Vyacutesledky rozhovorov považujeme

v pozitiacutevnom zmysle za prekvapiveacute Napriek tomu že časť naacutešho vyacuteskumu sa realizovala

v Staromestskej knižnici v Bratislave ktorej zamestnankyňa sa vyjadrila že detskyacute online

kataloacuteg nepovažuje za docircležityacute zamestnanci ďalšiacutech dvoch knižniacutec majuacute inyacute naacutezor

Detskyacute online kataloacuteg by bol dobryacute v tom zmysle že by tu chodili aj menšie deti a vniacute-

mali by že je suacutečasťou detskeacuteho oddelenia aj detskyacute kataloacuteg tu v našom počiacutetačildquo (Kraj-

skaacute knižnica Žilina)

Určite som za myšlienku zavedenia detskeacuteho online kataloacutegu Dali by sa doň natiah-

nuťldquo rocirczne veci aj čo sa tyacuteka školy Aj teraz maacuteme jednu priacuterodovedeckuacute knihu ktoruacute

deti potrebujuacute do školy no maacuteme len jednu a preto ju nepožičiavame Od učiteľov však

presne vieme ktoreacute strany z knihy deti potrebujuacute na štuacutedium Tie by som pokojne do

detskeacuteho kataloacutegu naskenovala pre študijneacute uacutečelyldquo (Turčianska knižnica v Martine)

Vzhľadom na to že sme mali informaacutecie o existencii detskeacuteho online kataloacutegu v raacutemci

tyacutechto dvoch knižniacutec zisťovali sme prečo k nemu deti v suacutečasnosti nemajuacute priacutestup či bol oň

zaacuteujem a či suacute probleacutemy s ktoryacutemi sa v čase jeho prevaacutedzky stretli Zistili sme však že s tyacutemto

online kataloacutegom zamestnanci nemajuacute dobreacute skuacutesenosti

Naacuteš detskyacute kataloacuteg je momentaacutelne v stave offline Nepracujem tu siacutece tak dlho no pred-

pokladaacutem že oň nebol dostatočnyacute zaacuteujem a mysliacutem že ani nebol dobre spracovanyacute

Druhaacute vec je taacute že sme to celeacute asi jednoducho nepochopilildquo (Krajskaacute knižnica v Žiline)

158

Probleacutem bol s obraacutezkami Preklaacutepali sme hlavnyacute kataloacuteg do detskeacuteho a nezobrazovali

sa v ňom obraacutezky no neviem z akeacuteho docircvodu To si mysliacutem že je veľkyacute probleacutem zvlaacutešť

pokiaľ ho maacute využiacutevať dieťaldquo (Turčianska knižnica v Martine)

Napriek probleacutemom ktoreacute zamestnanci spomenuli považujeme za nesmierne pozitiacutevne

že sa v slovenskom prostrediacute myšlienka implementaacutecie detskeacuteho online kataloacutegu v minulosti

vyskytla a naacutesledne aj zrealizovala V tomto priacutepade možno hovoriť o vyacuteznamnom predpo-

klade pre opaumltovnuacute implementaacuteciu detskeacuteho online kataloacutegu Keďže si však uvedomujeme

že existencia detskeacuteho online kataloacutegu so sebou prinaacuteša aj mnoheacute vyacutezvy a rizikaacute bolo rovna-

ko žiaduce zistiť či zamestnanci vniacutemajuacute faktory ktoreacute by braacutenili ich snahe a ochote podie-

ľať sa na jeho uacutedržbe Odpovede sa aj v tomto priacutepade viditeľne polarizujuacute Zatiaľ čo v kniž-

niciach v Martine a v Žiline vniacutemajuacute prekaacutežky ako prekonateľneacute v Staromestskej knižnici

v Bratislave považujuacute myšlienku zavedenia detskeacuteho online kataloacutegu za nereaacutelnu

Financie suacute určite probleacutemom Keby však detskyacute online kataloacuteg knižnicu uacuteplne nezrui-

noval tak by sa to určite spustilo Radi by sme my sami ukaacutezali deťom takyacuteto kataloacuteg

priamo v knižnici a naučili by sme ich v ňom vyhľadaacutevaťldquo(Turčianska knižnica v Mar-

tine)

Z hľadiska času by to bolo určite naacuteročneacute Viem si to predstaviť u knižniacutec v nejakom

veľkom americkom meste ale tyacutem že to nie je na Slovensku v takej miere využiacutevaneacute tak

je to asi naacuteročneacute Keby však boli na to prostriedky tak určite aacuteno Pre deti je takaacuteto

možnosť atraktiacutevna a zaujiacutemavaacute oni by po tom určite šli Možno je to ale otaacutezka aj naacuteš-

ho priacutestupu Možno keby sme ich k tomu viac viedli využiacutevali by ho aj oveľa mladšie

detildquo (Krajskaacute knižnica Žilina)

Nedostatok financiiacute je určite hlavnyacutem probleacutemom no nie jedinyacutem Vzhľadom na naacuteplň

našej praacutece si naozaj neviem predstaviť že by sme mali na starosti ďalšiacute kataloacuteg To by

sme jednoducho nestiacutehalildquo (Staromestskaacute knižnica v Bratislave)

Z vyjadreniacute zamestnancov je teda zrejmeacute že existujuacute knižnice ktoreacute probleacutem nedostat-

ku povedomia o tomto type služby medzi detskyacutemi recipientmi pripisujuacute nielen finančnyacutem či

časovyacutem obmedzeniam no rovnako aj samotnej knižnici Potvrdzujuacute teda to čo sme avizo-

vali už v predchaacutedzajuacutecich častiach praacutece v raacutemci ktoryacutech sa vyacuteskum realizoval ndash že existuje

len malaacute pravdepodobnosť že dieťa bude mať zaacuteujem o niečo k čomu nebolo vedeneacute a o čom

nikdy nepočulo

Hoci sa objavili určiteacute obavy z docircvodu finančnej či časovej naacuteročnosti predmetneacuteho

systeacutemu zamestnanci si už v suacutečasnosti uvedomujuacute nedostatky ktoryacutemi online kataloacutegy vo

vzťahu k detskeacutemu použiacutevateľovi disponujuacute Na zaacuteklade vyacuteskumu sa teda v konečnom docirc-

sledku potvrdilo že detskyacute online kataloacuteg je v priacutepade zlepšenia podmienok knižniacutec žiaduci

a jeho implementaacutecii by sa mala na Slovensku venovať oveľa vaumlčšia pozornosť než tomu

bolo doteraz

4 Sumarizaacutecia a zhodnotenie vyacutesledkov vyacuteskumu

Vyacutesledky vyplyacutevajuacutece z vyacuteskumu pomohli odhaliť probleacutemy akyacutem v suacutečasnosti sloven-

skeacute verejneacute knižnice čelia z hľadiska poskytovanyacutech služieb dostupnyacutech prostredniacutectvom

online kataloacutegov Vyacuteskum v tomto smere pomohol odhaliť viacereacute negatiacutevne ale aj pozitiacutev-

ne faktory ktoreacute značne ovplyvnili odpovede u oboch vybranyacutech skupiacuten respondentov

Zaacutesadnyacutem negatiacutevnym prvkom z hľadiska detskyacutech recipientov je najmauml nevedomosť

o existencii online kataloacutegu vo vybranyacutech knižniciach a tiež neznalosť zaacutekladnyacutech funkciiacute

dostupnyacutech prostredniacutectvom tohto systeacutemu Vyacuteskum odhalil že viac ako dve tretiny detskyacutech

159

respondentov o online kataloacutegu nikdy nepočuli a vo veľkej vaumlčšine priacutepadov nevedeli na čo

kataloacuteg sluacuteži Toto zistenie však potvrdzujuacute aj viacereacute zahraničneacute vyacuteskumy ktoryacutech iniciaacute-

tori sa sami pokuacutešali o implementaacuteciu detskeacuteho online kataloacutegu (Walter Borgman a Hirsh

1996 Martens 2012 Wook a Salim 2014) Vaumlčšina z navrhovanyacutech prototypov skončila

neuacutespechom a to najmauml z docircvodu nerešpektovania potrieb a preferenciiacute cieľovej skupiny

použiacutevateľov či nedostatočnej snahy o rozširovanie povedomia o tomto type elektronickej

služby čo potvrdzuje aj naacuteš vyacuteskum Vybraniacute respondenti vzhľadom na svoj niacutezky vek často

neboli ani schopniacute kriticky zhodnotiť celkovyacute vzhľad online kataloacutegu knižnice ktoruacute navšte-

vujuacute čo možno pripisovať ich uacutesiliu odpovedať takyacutem spocircsobom o akom sa domnievajuacute že

je spraacutevny Vyacutesledky použiacutevateľskeacuteho testovania však napriek pozitiacutevnemu ohlasu ukaacutezali

že spocircsob akyacutem suacute tieto systeacutemy navrhovaneacute prakticky v žiadnom smere nerešpektuje špeci-

fikaacute detskeacuteho použiacutevateľa a to ani z hľadiska jeho kognitiacutevneho rozvoja (využiacutevanie odbor-

nej knihovniacuteckej terminoloacutegie) ani z hľadiska jeho obmedzenyacutech schopnostiacute v oblasti jemnej

motoriky (maleacute tlačidlaacute klikateľneacute objekty situovaneacute vo vzaacutejomnej tesnej bliacutezkosti) na čo

už v minulosti poukaacutezali viaceriacute odborniacuteci zaoberajuacuteci sa konceptom systeacutemov a webovyacutech

rozhraniacute určenyacutech vyacutehradne detskyacutem použiacutevateľom (Druin 2009 Dankova 2011 Dankova

2013)

Za pozitiacutevne faktory z hľadiska detskeacuteho recipienta možno naopak považovať fakt že

po oboznaacutemeniacute sa s funkciami suacutečasnyacutech online kataloacutegov rovnako ako aj s možnosťou

implementaacutecie detskeacuteho online kataloacutegu pre slovenskeacute prostredie sa u mnohyacutech responden-

tov prejavil zaacuteujem o využiacutevanie online kataloacutegu hoci ten sa objavil prevažne u staršiacutech detiacute

vo veku od deviatich rokov Mladšiacute respondenti (6 až 8 rokov) staacutele uprednostňujuacute fyzickyacute

kontakt s knihou čo možno odocircvodniť aj nedostatkom skuacutesenostiacute s vyhľadaacutevaniacutem na inter-

nete

Medzi negatiacutevne faktory ktoreacute vyplynuli z rozhovorov so zamestnancami možno zara-

diť nedostatky v oblasti rozširovania povedomia o existencii online kataloacutegu medzi detskyacutemi

čitateľmi ale aj nedostatky z hľadiska spocircsobu akyacutem suacute suacutečasneacute online kataloacutegy navrhovaneacute

Dvaja z troch zamestnancov potvrdili že online kataloacutegy tak ako existujuacute dnes nie suacute pre

detskeacuteho použiacutevateľa efektiacutevne využiteľneacute čo je aspekt ktoryacute nedokaacuteže vyriešiť len samotnaacute

snaha vzbudiť pozornosť na tento typ služby Okrem toho sa v priebehu skuacutemania možnostiacute

implementaacutecie detskeacuteho online kataloacutegu potvrdilo že zamestnanci veľmi jasne vniacutemajuacute ne-

dostatky ktoreacute braacutenia jej realizaacutecii a to z hľadiska finančneacuteho časoveacuteho aj personaacutelneho

Domnievame sa že tieto obmedzenia pramenia z aktuaacutelnej situaacutecie vo vaumlčšine knižniacutec na

Slovensku keďže vo všeobecnosti nemajuacute priazniveacute podmienky na svoj rozvoj

Na druhej strane vniacutemame veľmi pozitiacutevne fakt že mladšia časť personaacutelu knižniacutec maacute

zaacuteujem o zdokonaľovanie online kataloacutegov takyacutem spocircsobom aby zohľadňovali preferencie

a kognitiacutevne špecifikaacute detskyacutech recipientov a prispeli tak k rozviacutejaniu ich informačnej a digi-

taacutelnej gramotnosti Rovnako pozitiacutevne bola v raacutemci realizovaneacuteho vyacuteskumu prijataacute aj myš-

lienka implementaacutecie detskeacuteho online kataloacutegu ktoryacute by siacutece vyžadoval viac času financiiacute

a kompetenciiacute personaacutelu knižnice no pomohol by rozšiacuteriť povedomie o školskyacutech a verejnyacutech

knižniciach aj v raacutemci elektronickeacuteho prostredia s ktoryacutem taacuteto skupina čitateľov prichaacutedza

do kontaktu prakticky denne a čoraz v mladšom veku

Zaacutever

Priacutespevok sumarizoval vyacutesledky vyacuteskumu zaoberajuacuteceho sa suacutečasnyacutem stavom online

kataloacutegov knižniacutec a možnosťami navrhnutia a naacuteslednej implementaacutecie detskeacuteho online kata-

loacutegu do slovenskeacuteho prostredia

160

Na zaacuteklade vyacutesledkov vyacuteskumu možno povedať že detskiacute recipienti vo vaumlčšine priacutepa-

dov nemajuacute vedomosť o existencii online kataloacutegu knižnice rovnako ako ani o funkciaacutech

dostupnyacutech prostredniacutectvom neho Napriek tomu sa ukaacutezalo že majuacute zaacuteujem o využiacutevanie

online kataloacutegu v priacutepade že by jeho rozhranie v plnej miere zohľadňovalo ich schopnosti

potreby a preferencie Ukaacutezalo sa že docircležityacutem aspektom nie je len forma no takisto aj obsah

potenciaacutelneho detskeacuteho online kataloacutegu pretože akeacutekoľvek snahy o atraktivitu weboveacuteho

rozhrania nemocircžu nahraacutedzať jeho využiteľnosť a priacutestupnosť

Hoci vyacuteskum odhalil istuacute sebareflexiu zo strany zamestnancov knižniacutec finančneacute a časo-

veacute barieacutery podľa ich naacutezoru vyacuterazne prevyšujuacute akeacutekoľvek snahy o zefektiacutevnenie tohto typu

služby To možno považovať za zaacutesadnyacute probleacutem pretože stav v akom suacute suacutečasneacute online

kataloacutegy knižniacutec je z hľadiska detskeacuteho recipienta neprijateľnyacute Dvaja z troch zamestnancov

suacute však ochotniacute podieľať sa na naacutevrhu a naacuteslednej uacutedržbe tohto typu systeacutemu v priacutepade že

finančneacute naacuteklady neprekročia uacutenosnuacute mieru

Domnievame sa že detskyacute online kataloacuteg maacute svoje opodstatnenie aj na Slovensku Jeho

doterajšia zdanlivaacute nedocircležitosť prameniacute primaacuterne z absencie akejkoľvek pridanej hodnoty

vo vzťahu k detskeacutemu recipientovi čo možno do istej miery riešiť napriacuteklad integraacuteciou ga-

mifikačnyacutech prvkov a funkciiacute ktoreacute nie suacute pre tento druh systeacutemu typickeacute Takto prepraco-

vanyacute knižničnyacute online kataloacuteg by v buduacutecnosti mohol prispieť k zatraktiacutevneniu knižniacutec rov-

nako ako aj k budovaniu rozsiahlych čitateľskyacutech online komuniacutet

Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute spraacute-

vanie sa človeka v digitaacutelnom priestore

Zoznam bibliografickyacutech odkazov

DANKOVA M 2011 OPAC Model for Children The User-Friendly Catalogue In KAT-

ALIN BL et al eds BOBCATSSS 2011 [online] Szombathely The 19th International

BOBCATSSS Conference s 476-484 [cit 2017-08-25] Dostupneacute na

httpbobcatsss2011eupndocsl38pdf

DANKOVA M 2013 Electronic Library Resources for Children Functionality and Con-

tent In TASKIN Zehra CAKMAK Tolga a Guumlleda DOGAN eds BOBCATSSS 2013

[online] Ankara The 21st International BOBCATSSS Conference s 113-117 [cit 2017-

09-29] Dostupneacute na

httpwwwbbyhacettepeedutryayinlardosyalarproceedings20Bobbcatsspdf

DRUIN A et al 2009 From New Zealand to Mongolia Co-Designing and Deploying

a Digital Library for the Worldrsquos Children In Children Youth and Enviroments [online]

Colorado University of Colorado vol 19 no 1 s 34-57 [cit 2017-04-03] Dostupneacute na

httphcil2csumdedutrs2009-022009-02pdf

MARTENS M 2012 Issues of access and usability in designing digital resources for chil-

dren In Library amp Information Science Research [online] Amsterdam Elsevier vol 34

no 3 s 159-168 [cit 2017-04-03] Dostupneacute na

httpwwwsciencedirectcomsciencearticlepiiS0740818812000369

WALTER VA BORGMAN ChL a SG HIRSH 1996 The Science Library Catalog

A Springboard for Information Literacy In School Library Media Quarterly [online]

Illinois American Library Association vol 24 no 2 [cit 2017-04-03] Dostupneacute na

httpwwwalaorgaaslsitesalaorgaaslfilescontentaaslpubsandjournalsslredchoiceS

LMQ_ScienceLibraryCatalog_InfoPowerpdf

161

WOOK TSMT a SS SALIM 2014 Visual interface for searching and browsing chil-

drenrsquos WebOPAC In Universal Access in the Information Society [online] Berliacuten

Springer vol 13 s 367-385 [cit 2017-08-25] Dostupneacute na

httpslinkspringercomarticle101007s10209-013-0322-3

Resumeacute

VYacuteSKUM MOŽNOSTIacute A POTREBY IMPLEMENTAacuteCIE KNIŽNIČNEacuteHO ONLINE

KATALOacuteGU PRE DETSKEacuteHO POUŽIacuteVATEĽA

Zuzana Struhaacuter ikovaacute

Online kataloacutegy knižniacutec suacute dlhodobo prehliadanou problematikou ktoruacute však možno z hľadiska použiacute-

vateľskej priacutevetivosti a využiteľnosti považovať za kritickuacute Osobitnaacute pozornosť by sa navyše mala

venovať možnostiam ich prispocircsobenia rocircznorodyacutem vekovyacutem skupinaacutem použiacutevateľov teda aj deťom

ktoreacute tvoria podstatnuacute časť použiacutevateľov verejnyacutech knižniacutec Na docircležitosti preto naberajuacute vyacuteskumy

upriameneacute na vzťah detskyacutech čitateľov k online kataloacutegom knižniacutec a na implementaacuteciu detskeacuteho online

kataloacutegu ktoreacute by prispeli k riešeniu aktuaacutelneho nepriazniveacuteho stavu v tejto oblasti Priacutespevok sumari-

zuje najvyacuteznamnejšie zistenia vyacuteskumu zameraneacuteho na zisťovanie suacutečasneacuteho stavu online kataloacutegov

a možnostiacute zavedenia detskeacuteho online kataloacutegu pre slovenskeacuteho použiacutevateľa Na zaacuteklade rozhovorov

s detskyacutemi čitateľmi a zamestnancami knižniacutec analyzuje a porovnaacuteva jednotliveacute odpovede a naacutezory

respondentov pokuacuteša sa ich odocircvodniť a vyvodzuje zaacutevery ktoreacute možno aplikovať pre buduacutecu prax

v raacutemci naacutevrhov a naacuteslednej implementaacutecie online kataloacutegov určenyacutech primaacuterne detskeacutemu použiacutevate-

ľovi Zaacuteroveň apeluje na rodičov knihovniacutekov ale aj tvorcov webovyacutech rozhraniacute aby zvaacutežili možnos-

ti ktoreacute majuacute z hľadiska zavedenia detskeacuteho online kataloacutegu pre slovenskeacuteho použiacutevateľa k dispoziacutecii

a upozorňuje na docircležitosť kontinuity vyacuteskumov v tejto oblasti

Summary

RESEARCH OF POSSIBILITIES AND NEED FOR IMPLEMENTATION OF

ONLINE LIBRARY CATALOG FOR CHILD USER

Zuzana Struhaacuter ikovaacute

Online library catalogs are a long-standing issue that can be viewed as critical in terms of user friendli-

ness and usability Particular attention should be paid to possibilities of adapting them to different age

groups of users including children who form a substantial part of public library users Therefore it is

important to examine the relationship between child readers and online library catalogs and prerequi-

sites for implementation of the childrens online catalog to help solve the current unfavorable situation

in this area The paper summarizes the most important findings of the research aimed at finding the

current state of the online catalogs and the possibilities of implementing a childrens online catalog for

a Slovak user Based on interviews with child readers and library staff paper analyzes and compares

respondents individual responses and opinions attempts to justify them and draws conclusions that

can be applied to the future practice of designing and subsequently implementing online catalogs pri-

marily aimed at a child user Furthermore it appeals to parents librarians and web designers to consid-

er the possibilities available to them for implementing a childrens online library catalog for Slovak

users and draws attention to the importance of the continuity of research in this area

162

O autoroch About the Authors

Annamaacuteria Brijakovaacute

Annamaacuteria Brijakovaacute pocircsobiacute na KKIV FiF UK ako internaacute doktorandka Vo svojom vyacuteskume sa venu-

je interakcii človeka s počiacutetačom vyacuteskumu použiteľnosti digitaacutelnych rozhraniacute s využitiacutem metoacutedy sle-dovania pohľadu (eye tracking) V suacutečasnosti zameriava svoj vyacuteskum na čiacutetanie odbornyacutech textov

Annamaacuteria Brijakovaacute is a PhD student at the Department of Library and Information Science of Faculty

of Arts of Comenius University in Bratislava In her research she focuses on human interaction with

the computer research on the usability of digital interfaces using the eye tracking method She is cur-

rently focusing her research on reading scholarly texts

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave

Gondova 2

814 99 Bratislava

brijakova1unibask

Katariacutena Buzovaacute

Katariacutena Buzovaacute pocircsobiacute na KKIV FiF UK ako odbornaacute asistentka Vo svojej pedagogickej a vyacuteskum-

nej činnosti sa zaoberaacute použiacutevateľskyacutem zaacutežitkom a použiteľnosťou digitaacutelnych rozhraniacute interakciou

človeka s rozhraniacutem dizajnom a hodnoteniacutem digitaacutelnych rozhraniacute informačnou architektuacuterou dizaj-

nom knižničnyacutech a informačnyacutech služieb metodologickyacutem aspektom využiacutevania technoloacutegie na sledo-vanie pohybu očiacute vo vyacuteskume interakcie človeka s rozhraniacutem a čiacutetania

Katariacutena Buzovaacute is a member of the Department of Library and Information Science of Faculty of Arts

of Comenius University in Bratislava In her pedagogical and research activities she focuses on the

user experience and usability of digital interfaces human-interface interaction design and evaluation of

digital interfaces information architecture design of library and information services methodological

aspects of the use of eye tracking technology in the human-computer interaction and also reading

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave

Gondova 2

814 99 Bratislava

katarinabuzovaunibask

Szabolcs Dancs

He works as chief advisor at the National Szeacutecheacutenyi Library of Hungary Previously he was the direc-

tor of projects and the director of Collection Development at NSL and the head of Collection Devel-

opment at the Library of Hungarian Academy of Sciences Currently he is responsible for the coordina-

tion of library standardisation activities in Hungary He is an expert in metadata and functions as the

head of the workgroup which aims at implementing RDA in Hungarian libraries Also he undertakes

professional background work on copyright issues mediates NLSrsquo point of view on drafts of legislative

proposals represents NSL and mediates its points of view during implementation of EU directives

mainly in the field of copyright He is a member of the Hungarian National Commission for UNESCO

the editorial board of the Hungarian library journal titled Koumlnyv Koumlnyvtaacuter Koumlnyvtaacuteros (= Book Li-

brary Librarian) and the advisory board of the journal on library and information studies titled Tudo-maacutenyos eacutes Műszaki Taacutejeacutekoztataacutes (= Scientific and Technical Information)

163

Orszaacutegos Szeacutecheacutenyi Koumlnyvtaacuter

National Szeacutecheacutenyi Library

Szent Gyoumlrgy teacuter 4-5-6

H-1014 Budapest

dancszoszkhu

Maacuteria Dubovaacute

Je absolventkou KKIV FiF UK V suacutečasnosti pracuje ako daacutetovaacute analytička a manažeacuterka affiliate vzťa-

hov pre suacutekromnuacute spoločnosť

Maacuteria Dubovaacute is a graduate of the Department of Library and Information Science of Faculty of Arts

Comenius University Bratislava Currently she works as a data analyst and affiliate relations manager for a private company

K B Systems s ro

Stareacute Grunty 18

841 04 Bratislava

mariadguruadminscom

Andrea Hrčkovaacute

Pocircsobiacute ako odbornaacute asistentka na Katedre knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity

Komenskeacuteho v Bratislave Vyučuje predmety zameraneacute na informačnyacute prieskum organizaacuteciu informaacute-

ciiacute v digitaacutelnom prostrediacute optimalizaacuteciu webovyacutech straacutenok noveacute meacutedia marketing knižniacutec a metodo-

loacutegiu vyacuteskumu Je členkou vyacuteskumneacuteho projektu APVV HIBER zameraneacuteho na informačneacute spraacutevanie

človeka v digitaacutelnom prostrediacute Univerzitneacuteho vedeckeacuteho parku Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave a APVV REBELION zameraneacuteho na antisociaacutelne spraacutevanie a dezinformaacutecie

Andrea Hrčkovaacute is a research assistant at the Department of Library and Informa-tion Science at the

Faculty of Arts of Comenius University in Bratislava She tea-ches subjects focused on information

retrieval information organization in the digital environment search engine optimization new media

library marketing and research methodology She is a member of APVV HIBER research project fo-

cused on human information behavior in the digital environment Comenius University in Bratislava Science Park and APVV REBELION focused on antisocial behavior and disinformation

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho

Šafaacuterikovo naacutem 6

814 99 Bratislava

andreahrckovaunibask

Ľudmila Hrdinaacutekovaacute

Ľudmila Hrdinaacutekovaacute pocircsobiacute na KKIV FiF UK ako odbornaacute asistentka Medzi jej odborneacute špecializaacutecie

patriacute informačnaacute mediaacutelna a čitateľskaacute gramotnosť rozvoj čitateľstva a čitateľskeacute spraacutevanie typoloacutegia

informačnyacutech zdrojov a manažment informačnyacutech fondov v knižniciach a informačnyacutech inštituacuteciaacutech

Ľudmila Hrdinaacutekovaacute is a member of the Department of Library and Information Science of Faculty of

Arts of Comenius University in Bratislava In her pedagogical and research activities she focuses on

information media and reading literacy development of reading and reading behavior typology of information resources and management of information funds in libraries and information institutions

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho

Šafaacuterikovo naacutem 6

814 99 Bratislava

ludmilahrdinakovaunibask

164

Marcela Katuščaacutekovaacute

M Katuščaacutekovaacute pocircsobila 12 rokov na Žilinskej univerzite na Fakulte humanitnyacutech vied Katedre me-

diamatiky a kultuacuterneho dedičstva pričom aktuaacutelne pocircsobiacute na Fakulte sociaacutelnych a ekonomickyacutech vied

UK Vo svojej vyacuteskumnej činnosti sa od svojho začiatku zameriava na manažment znalostiacute audit zna-

lostiacute vedeckuacute kolaboraacuteciu storytelling dolovanie znalostiacute v textoch znalostnuacute spoločnosť a ekonomi-ku či vzťah knižničnej a informačnej vedy a manažmentu znalostiacute

M Katuščaacutekovaacute worked for 12 years at the University of Žilina at the Faculty of Humanities Depart-

ment of Mediamatics and Cultural Heritage and currently works at the Faculty of Social and Economic

Sciences Comenius University In her research she has been focusing on knowledge management

knowledge auditing scientific collaboration storytelling knowledge mining in text knowledge society

and economy and the relationship between library and information science and knowledge manage-ment

Uacutestav mediamatiky

Fakulta sociaacutelnych a ekonomickyacutech vied

Malaacute Hora 4A Martin

marcelakatuscakovafsesunibask

Tibor Koltay

Tibor Koltay is Professor Chair of the Institute of Learning Technologies at Eszterhaacutezy Kaacuteroly Univer-

sity in Jaacuteszbereacuteny Hungary He is also the Principal Investigator of the Research Group of Information

Society at this university He leads courses on digitisation and information literacy The main topics of

his research are information literacy data literacy varied aspects of information overload and new roles of academic libraries

Institute of Learning Technologies

Eszterhaacutezy Kaacuteroly University Hungary

Raacutekoacuteczi uacutet 53 H-5100 Jaacuteszbereacuteny

koltaytiboruni-eszterhazyhu

Tomaacuteš Mirga

Je študent magisterskeacuteho stupňa študijneacuteho programu Informačneacute štuacutediaacute na Katedre knižničnej a infor-

mačnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave Orientuje sa na noveacute meacutediaacute

psychologickeacute aspekty informačneacuteho spraacutevania a informačnuacute ekoloacutegiu

Tomaacuteš Mirga is a masteracutes student of library and information science at the Comenius University in

Bratislava He focuces on new media psychological aspects of information behaviour and information ecology

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho

Šafaacuterikovo naacutem 6

814 99 Bratislava

mirga1unibask

Františka Novaacutekovaacute

Františka Novaacutekovaacute v roku 2018 ukončila denneacute doktorandskeacute štuacutedium na Katedre knižničnej a infor-

mačnej vedy Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave s naacutezvom bdquoInformačnaacute etika v teoacuterii a praxi infor-

mačnyacutech interakciiacuteldquo Zaacuteroveň predmet s naacutezvom Informačnaacute etika vyučovala počas celeacuteho doktorand-skeacuteho štuacutedia

Františka Novaacutekovaacute finished her internal doctoral studies on Comenius University in Bratislava De-

partment of Library and Information Science The topic of her dissertation thesis was ldquoInformation

165

Ethics in Theory and Practice of Information Interactionsrdquo She was also teaching the subject Infor-mation Ethics in the course of her doctoral studies

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho

Šafaacuterikovo naacutem 6

814 99 Bratislava

frantiskatomoriovagmailcom

Miriam Ondrišovaacute

Pocircsobiacute na KKIV FiF UK ako odbornaacute asistentka Prednaacuteša predmety zameraneacute na bibliometriu data-

baacutezoveacute a informačneacute systeacutemy a informačneacute technoloacutegie Vo svojej vyacuteskumnej činnosti sa zaoberaacute bib-liometriou informačnou gramotnosťou a analyacutezou a vizualizaacuteciou uacutedajov

Miriam Ondrišovaacute is a member of the Department of Library and Information Science of Faculty of

Arts Comenius University Bratislava She studied computer science at the Slovak University of Tech-

nology in Bratislava As a teacher she reads lectures devoted to bibliometrics database and information

systems and information technology In research she works in a field of bibliometrics information literacy and data analysis and visualization

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho

Šafaacuterikovo naacutem 6

814 99 Bratislava

miriamondrisovaunibask

Milan Regec

Milan Regec pocircsobiacute na KKIV FiF UK ako doktorand Vo svojom vyacuteskume a pedagogickej praxi sa

venuje novyacutem meacutediaacutem efektiacutevnemu využiacutevaniu sociaacutelnych sietiacute knižnicami tvorbe multimediaacutelnych

produktov a webovyacutech straacutenok s docircrazom na priacutestupnosť ďalej rocircznym aspektom digitalizaacutecie dlho-

dobej archivaacutecie ako aj spriacutestupňovaniu digitaacutelnych dokumentov Samostatnuacute pedagogickuacute činnosť

tvoriacute vzdelaacutevanie seniorov v oblasti IKT a hodnotenie priacutestupnosti a použiteľnosti digitaacutelnych rozhraniacute aj pomocou technoloacutegie na sledovanie pohybu očiacute

Milan Regec is a PhD student at the Department of Library and Information Science of Faculty of Arts

of Comenius University in Bratislava In his research and pedagogical activities he focuses on the new

media efficient use of social networks by libraries the creation of multimedia products and websites

with an emphasis on accessibility various aspects of digitization long-term archiving as well as pro-

viding access to the digital documents Separate pedagogical activity is teaching seniors in the area of ICT and evaluation of accessibility and usability of digital interfaces also with the use of eye tracking

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho

Šafaacuterikovo naacutem 6

814 99 Bratislava

milanregecunibask

Jela Steinerovaacute

Jela Steinerovaacute je profesorka informačnej vedy na Univerzite Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickej

fakulte UK Katedre knižničnej a informačnej vedy Vo vyacuteskume a vzdelaacutevaniacute sa zaoberaacute informačnyacutem

spraacutevaniacutem človeka teoacuteriou a metodoloacutegiou informačnej vedy relevanciou informačnyacutemi strateacutegiami

informačnou ekoloacutegiou a informačnyacutem prostrediacutem Publikuje v domaacutecich aj zahraničnyacutech časopisoch

prednaacuteša na zahraničnyacutech konferenciaacutech je členkou redakčnyacutech raacuted medzinaacuterodnyacutech časopisov a vyacute-

borov medzinaacuterodnyacutech konferenciiacute a projektov (ECIL ISIC ENWI) Publikovala kapitoly v zahranič-

166

nyacutech publikaacuteciaacutech v medzinaacuterodnej encyklopeacutedii aj niekoľko monografiiacute Pravidelne organizuje me-

dzinaacuterodneacute konferencie Informačneacute interakcie V najnovšej monografii sa zaoberaacute informačnyacutem pro-strediacutem a vedeckou komunikaacuteciou informačnyacutemi ekoloacutegiami (2018)

Jela Steinerovaacute is professor of information science in the Comenius University in Bratislava Faculty of

Arts Department of Library and Information Science In her research and teaching she focuses on the

topics of human information behavior theory and methodology of information science relevance

information strategies information ecology and information environment She has published in home

and foreign journals presented in international conferences and is a member of boards of international

journals and conference committees and projects (ECIL ISIC ENWI) Shas published chapters in

foreign books an international encyclopaedia and several monographs She organized regularly inter-

national conferences Information interactions In her latest monograph she presents the topic of infor-mation environment and scholarly communication information ecologies (2018)

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho

Šafaacuterikovo naacutem 6

814 99 Bratislava

jelasteinerovaunibask

Zuzana Struhaacuterikovaacute

Internaacute doktorandka pocircsobiaca na Katedre knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty Univerzi-

ty Komenskeacuteho v Bratislave Vo svojej dizertačnej praacuteci sa venuje informačneacutemu spraacutevaniu detiacute a špe-

cifikaacutem ich interakcie s online kataloacutegmi knižniacutec

Internal PhD student at the Department of Library and Information Science of Comenius University in

Bratislava In her dissertation thesis she is dealing with the information behaviour of children and spe-cifics of their interaction with library online catalogs

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho

Šafaacuterikovo naacutem 6

814 99 Bratislava

zuzanastruharikovaunibask

KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA

LIBRARY AND INFORMATION SCIENCE

XXVIII

Vydala Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave vo Vydavateľstve UK

ako uacutečelovuacute publikaacuteciu pre Filozofickuacute fakultu UK

Redaktorka Mgr Lucia Petrželovaacute

Technickaacute redaktorka Marta Ludvigovaacute

Vytlačilo Polygraficke stredisko UK v Bratislave

ISBN 978-80-223-4769-3

  • Obsah
  • Contents
  • Uacutevod
  • Introduction
  • Research Data Management And Data Literacy As We See Them Today
    • Tibor Koltay
    • 1 Introduction
    • 2 Methods
    • 3 Discussion
      • 31 Needs and expectations
      • 32 Research data management as a critical service
      • 33 The role of data literacy
      • 34 Data professionals
        • Conclusion
        • List of References
        • Summary
          • Vedeckaacute daacutetovaacute gramotnosť konceptuaacutelne vyacutechodiskaacute a situaacutecia v SR
            • Jela Steinerovaacute
            • Uacutevod
            • 1 Konceptuaacutelne zaacuteklady vyacuteskumu daacutet v informačnej vede
            • 2 Typoloacutegia vedeckyacutech daacutet
            • 3 Vedeckaacute daacutetovaacute gramotnosť
            • 4 Prieskum vedeckej daacutetovej gramotnosti vedcov v SR vyacuteber vyacutesledkov
            • 5 Konceptuaacutelny raacutemec vedeckej daacutetovej gramotnosti
            • 6 Manažment vedeckyacutech daacutet
            • Zaacutever
            • Zoznam bibliografickyacutech odkazov
            • Resumeacute
            • Summary
              • Altmetria ndash inyacute pohľad na hodnotenie vedeckyacutech publikaacuteciiacute
                • Miriam Ondrišovaacute Maacuteria Dubovaacute
                • Uacutevod
                • Charakteristika analyzovanyacutech daacutet
                • Vyacutesledky daacutetovej analyacutezy
                  • Pomerneacute zastuacutepenie sociaacutelnych meacutediiacute
                  • Frekvenčnaacute analyacuteza časopisov
                  • Použiacutevatelia
                  • Preferencie použiacutevateľov z hľadiska teacutem člaacutenkov
                    • Zaacutever
                    • Zoznam bibliografickyacutech odkazov
                    • Resumeacute
                    • Summary
                      • Faktory vzniku a docircsledky informačnyacutech filtračnyacutech bubliacuten
                        • Tomaacuteš Mirga Andrea Hrčkovaacute
                        • Uacutevod Psychologickeacute aspekty vzniku filtračnyacutech bubliacuten
                        • 1 Filtračneacute bubliny v online prostrediacute Vzostup adaptiacutevnych systeacutemov
                        • 2 Komnaty ozvien v prostrediacute virtuaacutelnych komuniacutet
                        • 3 Filtračneacute bubliny na Facebooku
                        • 4 Použiacutevateľskeacute profily a personalizaacutecia
                        • 5 Vplyvy na automatickeacute filtrovanie obsahu v internetovyacutech službaacutech
                          • 51 Digitaacutelny charakter informačnyacutech zdrojov
                          • 52 Geolokaacutecia
                          • 53 Prepojenia medzi použiacutevateľmi
                          • 54 Popularita obsahu
                          • 55 Čas uverejnenia obsahu
                          • 56 Ľudskyacute faktor
                            • 6 Vyacutesledok analyacutezy Navrhovanyacute model informačnyacutech filtračnyacutech bubliacuten
                            • Diskusia
                            • Zaacutever
                            • Zoznam bibliografickyacutech odkazov
                            • Resumeacute
                            • Summary
                              • Kvalitatiacutevny vyacuteskum depersonalizaacutecie moraacutelneho agenta v online prostrediacute (fenomenografickaacute analyacuteza)
                                • Františka Novaacutekovaacute
                                • Uacutevod
                                • 1 Etickyacute kontext vyacuteskumu
                                • 2 Metodoloacutegia vyacuteskumu
                                  • 21 Fenomenografickaacute analyacuteza
                                    • 3 Vyacutesledky fenomenografickej analyacutezy
                                      • 31 Koncepcia informačnej etiky
                                      • 32 Koncepcia vniacutemania informačneacuteho prostredia moraacutelnym agentom
                                      • 33 Psychologickaacute koncepcia
                                      • 34 Situačnaacute koncepcia
                                      • 35 Sociaacutelna koncepcia
                                        • Zaacutever
                                        • Zoznam bibliografickyacutech odkazov
                                        • Resumeacute
                                        • Summary
                                          • Od informačnej vedy k znalostnej vede
                                            • Marcela Katuščaacutekovaacute
                                            • Uacutevod
                                            • 1 Od informačnej vedy a manažmentu informaacuteciiacute k manažmentu znalostiacute
                                            • 2 Niektoreacute prieniky IV a KM
                                            • 3 Informačnaacute a znalostnaacute veda
                                            • 4 Metodoloacutegia
                                            • 5 Vyacutesledky
                                            • Zaacutever
                                            • Zoznam bibliografickyacutech odkazov
                                            • Resumeacute
                                            • Summary
                                              • Vyacutechodiskoveacute teoretickeacute koncepty vyacuteskumu čiacutetania metodoloacutegiou sledovania pohybu očiacute
                                                • Ľudmila Hrdinaacutekovaacute Katariacutena Buzovaacute
                                                • Uacutevod
                                                • 1 Pohyby očiacute a kognitiacutevne procesy počas čiacutetania
                                                • 2 Stručnyacute prehľad modelov kontroly pohybu očiacute počas čiacutetania
                                                  • 21 Okulomotorickeacute modely
                                                    • 211 Strategicko-taktickyacute model OrsquoRegana
                                                      • 22 Kognitiacutevne orientovaneacute modely
                                                        • 221 Morrisonov model
                                                        • 222 E-Z Reader
                                                        • 223 SWIFT model
                                                          • 23 bdquoIdeaacutelny pozorovateľldquo
                                                            • Zaacutever
                                                            • Zoznam bibliografickyacutech odkazov
                                                            • Resumeacute
                                                            • Summary
                                                              • Metodologickeacute aspekty sledovania pohybu očiacute v kontexte vyacuteskumu čiacutetania
                                                                • Katariacutena Buzovaacute Ľudmila Hrdinaacutekovaacute Milan Regec
                                                                • Uacutevod
                                                                • 1 K histoacuterii vyacuteskumov čiacutetania
                                                                • 2 Sledovanie pohybov očiacute a vyacuteskum čiacutetania
                                                                  • 21 Čitateľskyacute kvocient a pohyby očiacute
                                                                  • 22 Očneacute pohyby vs strateacutegie čiacutetania a typy čitateľov
                                                                    • 3 Metodologickeacute vyacutechodiskaacute vyacuteskumu sledovania pohybu očiacute pri čiacutetaniacute
                                                                      • 31 Exploratiacutevny pilot
                                                                      • 32 Rybaacutersky vyacutelet
                                                                      • 33 Operacionalizaacutecia riadenaacute teoacuteriou
                                                                      • 34 Operacionalizaacutecia prostredniacutectvom tradiacuteciiacute a paradigiem
                                                                      • 35 Metodologickaacute triangulaacutecia
                                                                        • 4 Vybraneacute metodologickeacute probleacutemy
                                                                          • 41 Teoretickeacute probleacutemy
                                                                          • 42 Metodologickeacute probleacutemy
                                                                            • 5 Skuacutemanie čiacutetania mimo digitaacutelneho prostredia
                                                                            • Zaacutever
                                                                            • Zoznam bibliografickyacutech odkazov
                                                                            • Resumeacute
                                                                            • Summary
                                                                              • Supporting Cultural Identity and Common Historical Narratives Via Digital Library Tools ndash a Humble Proposal
                                                                                • Szabolcs Dancs
                                                                                • Introduction
                                                                                • Identity ndash an issue of increasing relevance
                                                                                • Cultural identity a weapon or a shield
                                                                                • Cultural identity in libraries
                                                                                • BibliotherapyEthnobibliotherapy
                                                                                • V4 perspectives
                                                                                • Conclusion ndash a humble proposal
                                                                                • List of References
                                                                                • Summary
                                                                                  • Špecifikaacute percepcie použiacutevateľskyacutech rozhraniacute online emailovyacutech služieb seniormi
                                                                                    • Annamaacuteria Brijakovaacute Katariacutena Buzovaacute Milan Regec
                                                                                    • Uacutevod
                                                                                    • 1 Informačneacute spraacutevanie seniorov
                                                                                    • 3 Percepcia použiacutevateľskeacuteho rozhrania
                                                                                      • 31 Tvarovaacute psycholoacutegia v percepcii použiacutevateľskyacutech rozhraniacute
                                                                                      • 32 Probleacutemy v percepcii použiacutevateľskyacutech rozhraniacute seniormi
                                                                                        • 4 Vyacuteskum percepcia použiacutevateľskyacutech rozhraniacute rocircznych e-mailovyacutech služieb seniormi
                                                                                          • 41 Cieľ vyacuteskumu
                                                                                          • 42 Metodoloacutegia
                                                                                            • 421 Vyacuteskumnaacute vzorka
                                                                                              • 43 Priebeh testovania
                                                                                              • 44 Analyacuteza a vyhodnocovanie
                                                                                              • 45 Vyacutesledky
                                                                                                • 451 Analyacuteza času a spocircsobu splnenia zadanyacutech uacuteloh
                                                                                                • 452 Miera uacutespešnosti splnenia zadanyacutech uacuteloh
                                                                                                    • 5 Diskusia
                                                                                                      • Zobrazenie
                                                                                                      • Umiestnenie
                                                                                                      • Funkcionalita
                                                                                                      • Terminoloacutegia
                                                                                                      • Mentaacutelne modely
                                                                                                        • Zaacutever
                                                                                                        • Zoznam bibliografickyacutech odkazov
                                                                                                        • Resumeacute
                                                                                                        • Summary
                                                                                                          • Vyacuteskum možnostiacute a potreby implementaacutecie knižničneacuteho online kataloacutegu pre detskeacuteho použiacutevateľa
                                                                                                            • Zuzana Struhaacuterikovaacute
                                                                                                            • Uacutevod
                                                                                                            • 1 Metodoloacutegia vyacuteskumu
                                                                                                            • 2 Vyacutesledky vyacuteskumu vyplyacutevajuacutece z rozhovorov s detskyacutemi respondentmi
                                                                                                              • 21 Vzťah detskyacutech respondentov k online kataloacutegu knižnice
                                                                                                              • 22 Naacutezory detskyacutech respondentov na suacutečasnyacute vzhľad online kataloacutegov
                                                                                                              • 23 Použiacutevateľskeacute testovanie schopnostiacute detskyacutech respondentov pri interakcii s online kataloacutegom knižnice
                                                                                                              • 24 Postoj detskyacutech respondentov k možnosti implementaacutecie detskeacuteho online kataloacutegu
                                                                                                                • 3 Vyacutesledky vyacuteskumu vyplyacutevajuacutece z rozhovorov so zamestnancami knižniacutec
                                                                                                                  • 31 Pohľad zamestnancov na online kataloacuteg knižnice v ktorej pracujuacute
                                                                                                                  • 32 Pohľad zamestnancov na možnosti implementaacutecie detskeacuteho online kataloacutegu
                                                                                                                    • 4 Sumarizaacutecia a zhodnotenie vyacutesledkov vyacuteskumu
                                                                                                                    • Zaacutever
                                                                                                                    • Zoznam bibliografickyacutech odkazov
                                                                                                                    • Resumeacute
                                                                                                                    • Summary
                                                                                                                      • O autoroch About the Authors
Page 4: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk

4

Annamaacuteria Brijakovaacute Katariacutena Buzovaacute Milan Regec

Špecifikaacute percepcie použiacutevateľskyacutech rozhraniacute online emailovyacutech služieb

seniormi 136 Specifics of Perception of User Interfaces by Elderly Population

Zuzana Struhaacuterikovaacute

Vyacuteskum možnostiacute a potreby implementaacutecie knižničneacuteho online kataloacutegu pre

detskeacuteho použiacutevateľa 151 Research of Possibilities and Need for Implementation of Online Library Catalog

for Child User

O autoroch About the Authors 162

5

Uacutevod

V tomto ročniacuteku zborniacuteka Knižničnaacute a informačnaacute veda 28 sme zoskupili priacutespevky re-

agujuacutece na aktuaacutelne tematickeacute vyacutezvy informačnej vedy Možno ich rozdeliť na aktuaacutelne teacutemy

podpory vedeckej komunikaacutecie praacutece s vedeckyacutemi daacutetami a hodnotenia vedy rozvoja teoacuterie

informačnej vedy ďalej teacutemy vyacuteskumov čiacutetania a teacutemy zlepšovania systeacutemov a služieb pre

konkreacutetne komunity použiacutevateľov v digitaacutelnom prostrediacute Autori si kladuacute otaacutezky tyacutekajuacutece

sa podpory vedcov pri analytickej a interpretačnej praacuteci s daacutetami novyacutech spocircsobov hodnote-

nia vyacutestupov vedy etiky pri využiacutevaniacute informaacuteciiacute v digitaacutelnom prostrediacute trendu filtrovania

informaacuteciiacute (bubliny) v informačnom prieskume aj manažmentu znalostiacute ako suacutečasti rozvoja

informačnej vedy Zaujiacutemaveacute otaacutezky sa formulujuacute v suacutevislosti s čiacutetaniacutem ako zaacutekladnyacutem kog-

nitiacutevnym procesom spracovania informaacuteciiacute a s možnosťami metodoloacutegie vyacuteskumov čiacutetania

Aspekty digitaacutelnych knižniacutec a služieb v digitaacutelnom prostrediacute sa stelesňujuacute v otaacutezkach digita-

lizaacutecie kultuacuterneho dedičstva či špeciaacutelnych digitaacutelnych služieb pre seniorov a pre deti

Teacutemami obsiahnutyacutemi v zborniacuteku mocircžeme potvrdiť trend užšiacutech interdisciplinaacuternych

kontaktov informačnej vedy informatiky psycholoacutegie aj filozofie ktoryacute sa prejavuje vo vyacute-

skumoch vedeckej komunikaacutecie v manažmente vedeckyacutech daacutet v aspektoch hodnotenia vedy

vo vyacuteskumoch informačnej etiky a čiacutetania Užšie kontakty s priacutebuznyacutemi odbormi najmauml in-

formatikou a psycholoacutegiou stelesňuje spoločnyacute projekt HIBER zameranyacute na vyacuteskum infor-

mačneacuteho spraacutevania človeka v digitaacutelnom prostrediacute (projekt APVV 15-0508) v raacutemci ktoreacuteho

boli spracovaneacute a publikovaneacute viacereacute priacutespevky v tomto zborniacuteku (Steinerovaacute Ondrišovaacute ndash

Dubovaacute Mirga ndash Hrčkovaacute Novaacutekovaacute) Teacutemou manažmentu vedeckyacutech daacutet v priacutespevku za-

hraničneacuteho kolegu z Maďarska (Koltay) otvaacuterame otaacutezky informačnej podpory vedeckej

komunikaacutecie a vedeckyacutech daacutet Na možnosti rozvoja teoacuterie informačnej vedy z hľadiska ma-

nažmentu znalostiacute poukazuje priacutespevok M Katuščaacutekovej Druhaacute časť priacutespevkov v zborniacuteku

je orientovanaacute na koncepčneacute a metodologickeacute otaacutezky vyacuteskumov čiacutetania v knižničnej a infor-

mačnej vede s docircrazom na možnosti využitia metodoloacutegie sledovania pohľadu prostriedkami

vyacutepočtovej techniky (Hrdinaacutekovaacute Buzovaacute Regec) Tretiu časť znovu otvaacuterame priacutespevkom

od zahraničneacuteho autora (Dancs) V tejto časti suacute zaradeneacute tri aplikačneacute priacutestupy zameraneacute na

novšie služby v digitaacutelnom prostrediacute Okrem aspektov digitaacutelnych knižniacutec v oblasti kultuacuterne-

ho dedičstva (Dancs) prispeli do tejto časti dve doktorandky na KKIV (Brijakovaacute Struhaacuteri-

kovaacute) so zameraniacutem na digitaacutelne služby pre dve vyacuteznamneacute použiacutevateľskeacute skupiny ndash seniorov

a deti

Priacutespevky naacutešho zborniacuteka potvrdzujuacute vyacuteznam vyacuteskumov informačnej vedy ako na uacuterovni

praktickyacutech služieb a systeacutemov tak aj v rozvoji teoacuterie a metodoloacutegie s presahmi do priacutebuz-

nyacutech discipliacuten najmauml informatiky psycholoacutegie ale aj filozofie socioloacutegie a manažmentu

Aktuaacutelne trendy sa vynaacuterajuacute z potrieb praxe ako napriacuteklad manažment vedeckyacutech daacutet Vyža-

dujuacute si však určiteacute teoretickeacute a metodologickeacute ukotvenie najmauml v suacutevislosti s hľadaniacutem nov-

šiacutech modelov a raacutemcov na pochopenie fungovania informaacuteciiacute v komunikaacutecii v rocircznych spo-

ločenskyacutech kontextoch Aktuaacutelne otaacutezky suacutevisia aj s vyacuteskumom docircvery dezinformaacuteciiacute či

informačnyacutech patoloacutegiiacute v informačnyacutech interakciaacutech Za rohom na naacutes pritom volajuacute ďalšie

laacutekaveacute trendy napriacuteklad umelaacute inteligencia digitaacutelna etika alebo digitaacutelna kultuacutera Veriacuteme

že suacutebor tyacutechto textov mocircže byť vhodnou inšpiraacuteciou pre ďalšiacute tvorivyacute rozvoj vyacuteskumu aj

vzdelaacutevania v informačnej vede

Jela Steinerovaacute

6

Introduction

In this volume of Library and Information Science 28 we collected papers which respond

to topical challenges of information science They can be divided into current topics of the

informational support of scholarly communication research data management and evaluation

of science development of the theory of information science further the studies of reading

and the topic of the improvement of systems and services for particular user groups in digital

environment The authors ask questions regarding the support of researchers in analytic and

interpretational work with research data new ways of evaluation of research outputs ethics

of information use in digital environment trends of information filtering (bubbles) in infor-

mation retrieval and knowledge management as part of information science development

Interesting questions are articulated with regard to basic cognitive information processing

and methodological ways of studies of reading Aspects of digital libraries and digital ser-

vices are embodied in problems of digital cultural heritage and special digital services for

seniors and children

The contents of this volume can confirm the trend of closer interdisciplinary contacts of

information science with computer science psychology philosophy and management which

are manifested in studies of scholarly communication research data management in evalua-

tion of science in studies of information ethics and in studies of reading Closer contacts

with computer science and psychology are manifested in our common research project HI-

BER focused on information behaviour in digital environment which forms a framework of

several papers presented in this volume (project APVV 0508-15) (Steinerovaacute Ondrišovaacute ndash

Dubovaacute Mirga ndash Hrčkovaacute Novaacutekovaacute) The potential development of theory of information

science from the perspective of knowledge management is presented by Katuščaacutekovaacute The

second part of papers in this volume is focused on conceptual and methodological issues of

studies of reading in library and information science with the emphasis on methodology of

eye-tracking The third part is opened again by our foreign colleague (Dancs) We included

in this part three papers based on application perspectives aimed at new services in digital

environment Apart from digital libraries for cultural heritage (Dancs) we present papers of

two doctoral students at our Department of LIS (Brijakovaacute Struhaacuterikovaacute) who project digital

services for two important user groups seniors and children

Papers in this volume confirm the impact of research in information science both at the

level of practical services and systems and in the development of theory and methodology

including overlaps with similar sciences namely the computer science psychology philoso-

phy sociology and management The topical trends have emerged from the needs of prac-

tice for example the research data management However they require some theoretical and

methodological framing especially with regard to seeking of new models for understanding

information in communication in various social contexts Topical questions are related to

studies of trust misinformation or other information pathologies in information interactions

From around the corner we are attracted by further appealing trends such as artificial intelli-

gence digital ethics and digital culture I believe that this collection of papers can bring

a good inspiration for further creative development of research and education in information

science

Jela Steinerovaacute

7

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

RESEARCH DATA MANAGEMENT AND DATA LITERACY

AS WE SEE THEM TODAY

Tibor Koltay

1 Introduction

Research data is the raw material for scholarly research In the same time it is the out-

put of research activities (Pryor 2012) It consists of ldquoheterogeneous objects and items used

and contextualized depending on the academic discipline of originrdquo (Semeler Pinto and

Rozados 2017 p 3) To serve as research data little data can be just as valuable as big data

and ndash in many cases ndash there is no data because relevant data does not exist cannot be found

or is not available (Borgman 2015)

As succinctly described by Cox (2018) library and information professionals (librari-

ans) usually have been ldquothinking of data as sitting beneath information and knowledge in

a pyramid of value But the concept of data has grown significantly in importance in the last

five years driven by public speculation about the power and risks of big data In parallel

data related roles are becoming increasingly important in professional practicerdquo He adds that

ldquoacademic librarianship is becoming more of a data profession and outlines a spectrum of

data roles from the familiar to the newrdquo

Considering the above development this paper focuses on research data management

(RDM) which builds a complex of services that libraries can or should offer to a wide com-

munity of researchers working in the natural sciences the social sciences and the humani-

ties Such services require fulfilling new professional roles the question of which will also

be addressed Data literacy in its own virtue and being closely connected to RDM cannot be

left out Neither should we forget about the similarities and differences between data-librar-

ians and data scientists

2 Methods

Making use of varied current awareness services and recommendations of academic

social networking services mainly Mendeley and ResearchGate a number of writings in-

cluding review articles have been selected to reflect on varied selected issues of research data

management and data literacy and the attributes of data-librarians and data scientists

8

3 Discussion

Scholarly research does not need more data Rather it requires having the right data

(Borgman 2015) In other words researchers require high quality curated data to work with

On the other end of the spectre we see librariansrsquo traditional willingness and service mind-

set for answering these needs which require additional knowledge and skills not known

before as well as confidence to work in this area (Corrall Kennan and Afzal 2013) One of

the main requirements of acquiring all related competencies is that librarians are given op-

portunities to learn new skills (Tenopir et al 2017)

31 Needs and expectations

The fact that data is of no use if not analysed is a challenge for librarians because many

of them do not possess analytical skills and lack the abilities needed for working confidently

in this new field of the changing information environment (Kirkwood 2016) As a result ndash

just as it was said above ndash re-skilling librarians is necessary as it allows them to be prepared

to the changing circumstances and requirements of the data-intensive research environment

Such education must be directed towards changing librariansrsquo self-identification According-

ly they should be able to handle data of all kinds making use of their traditional skills of

dealing with textual information This involves a conceptual understanding of data and ldquothe

abilities to find extract collect clean organise analyse and present datardquo even if they do

not serve users who deal with data (Robinson and Bawden 2017 p 314) We can say that

similarity with traditional tasks and the obvious and less known differences between old and

new responsibilities are key to going forward

If we look at the researchersrsquo side we see that the level of acceptance and the percep-

tion of Open Data or the perceived need for RDM is far from uniform by discipline and by

countries showing a wide variety much broader than that we could experience it in the case

of Open Access to publications (Cox and Corrall 2013) We will see that neither is the pre-

paredness of academic libraries to take responsibility on the same level in every country and

institution (Tenopir et al 2016 Tenopir et al 2017)

To provide successful services under these circumstances a basic appreciation of issues

related to research data is indispensable for librarians Such appreciation should include tech-

nical and socio-ethical competences the latter containing knowledge of legal and ethical

issues As already mentioned many of these have been well-known to librarians in the paper-

based world (Robinson and Bawden 2017)

Special attention needs to be given to services offered to digital humanists as the digi-

tal humanities is not only one of the sciences that are interested in investigating information

(Koltay 2016a) but relies heavily on the interpretation of data (Gibbs 2011) thanks to the

ability of computers to handle large corpuses of textual material (ACRL 2013) Distinguis-

hed attention is in place here because we tend to easily accept the prevalence of data in such

brands of ldquobig sciencerdquo as astronomy or physics and easily admit that new disciplines such as

astroniformatics or bioinformatics are data-driven while this does not seem to be self-ex-

planatory in the case of the humanities (Borgman 2012)

As Cox and Corrall (2013) pointed it out the literature of data-centred academic library

work can be characterized by both optimism and pessimism The example of the former is

the attention given to the potential roles in research data management based on the hope

that the libraryrsquos role in supporting scholarship can be extended by librarians who become

embedded in academic departments and research teams However the authors remind us that

9

ndash while this aspiration is natural and could lead to highly desirable results ndash we should re-

member the disappointment that was brought by the attempts of acquiring a role in know-

ledge management For that reason it is better to be cautious with exaggerated expectations

32 Research data management as a critical service

In this part of our paper we will offer a selection from the issues related to the multi-

tude of RDM activities Therefore it is time to provide a simple general definition of RDM

so we can say that it is a comprehensive set of activities for the organization storage access

and preservation of data (Semeler Pinto and Rozados 2017)

Even if not simply reinventing or extending what librarians already do today RDM is

not exception from the strong continuities with the tasks that they are already expected to do

(Cox 2018)

In many cases there is willingness to offer RDM For instance the majority of library

directors participating in a survey of European LIBER member libraries from 22 countries1

ldquorecognize the growing importance of research data and are looking for solutions that fit

their institutional needs and prioritiesrdquo (Tenopir et al 2017 p 38) The survey team led by

Carol Tenopir found that ndash similarly to previous surveys conducted with libraries in North

America (Tenopir et al 2014) ndash European academic libraries are more likely to offer infor-

mational services than technological ones

Informational services such as consulting with staff or students on Data Management

Plans (DMPs) on metadata standards and providing reference support for finding and citing

data (datasets) occur with relatively high frequency By involving a personal client-librarian

relationship these services align with long-established traditional reference services sup-

plied by libraries

Technological services appear with a lower frequency They include creating or trans-

forming metadata for datasets identifying datasets that could be candidates for repositories

selecting and preparing datasets for deposit deaccessioning or deselection of these datasets

This survey also shows that consulting with staff or students on data-management plans

(DMPs) happens with a relatively high frequency (Tenopir et al 2017) Compliance with the

varied data-related requirements of research funders has begun with DMPs and assistance

of preparing them is a basic level informational service (Molloy and Snow 2012) that helps

researchers to plan articulate and execute data management (Penfield Cox and Smith 2014)

DMPs formalize all technical and non-technical details and should be an integral part

of any project that requires some kind of data management (Solodovnik and Budroni 2015)

Let us add that ndash while the skills needed to assist in producing DMPs effectively are the same

as the ones for any informational service ndash such support requires librarians to be familiar

with funder requirements relevant standards and local data management processes (Cox and

Verbaan 2018)

Similarly to traditional reference services data reference interviews build on both the

researcher and the librarian to bring their own unique expertise into the interaction This is in

conformity with the RUSA Professional Competencies for Reference and User Services Li-

brarians documents which says that [The reference and user services librarian] engages the

1 Data does not include responses from Croatia Cyprus France Hungary Luxembourg Malta Portugal Romania

Serbia Slovakia and Turkey

10

user in the process and in making decisions (Huling et al 2017) The earlier version of this

document expresses this rule more outspokenly when stating that the librarian ldquoacknowledg-

es the knowledge brought by the user to the interactionrdquo (Whitlatch et al 2003)

Despite similarities data reference interviews may consist of more questions than in

traditional reference interactions and it might happen that some useful starting points can be

found which however are far from being the perfect source (Rice and Southall 2016)

Besides assessing researcherrsquos data needs consultations may require the librarian to as-

sist the researcher in finding an existing dataset Traditional skills play a role here again as ndash

similarly to the situation of reference librarians who are aware of the key reference works

and authoritative texts within their fields ndash data librarians should be familiar with major

repositories and other sources of datasets (Federer 2014) Reviewing datasets for their poten-

tial inclusion into repositories already mentioned above is also familiar to librarians as it

shows similarities to activities rooted in collection management principles (Cox 2018)

Librarians can offer help in data citation Though much more complex than citing re-

search publications data citation is an unquestionable necessity (Silvello 2018) It also has

the potential to become a source of motivation for researchers to share and publish their data

provided that it becomes a source of reward and acknowledgment for them (Candela et al

2015) We know that supporting citation activities is familiar to librarians in all environ-

ments including data-intensive ones Besides of citing data there is the possibility of data

publication even though there is uncertainty about its precise meaning proper forms and

extent of validating published datasets (Kratz and Strasser 2014)

Beyond assisting researchers in assigning metadata and citations to datasets helping

them in data retrieval is also a potential task However data retrieval is a less obvious task

than retrieving research papers which are available in a predominantly textual form For

instance the average file size of retrieved datasets is several times larger than that of re-

trieved research publication files and these in turn vary from one discipline to another Be-

sides of this the retrieved datasets may be of different file types or formats and often must be

downloaded before they can be read or used Research datasets are almost always accompa-

nied with separate documentation files and a single dataset item record may constitute sever-

al composite files (Bugaje and Chowdhury 2017)

33 The role of data literacy

Data literacy can be defined as a set of skills and abilities related to accessing research

data understanding interpreting managing critically evaluating and ethically using it (Kol-

tay 2015)

Research data management is inconceivable without data literacy education because

people who will use research data need education about how to understand interpret and

apply what they find and researchers are no exception from this rule Besides of this the fact

that data is not being restricted to quantitative results drawn from surveys or scientific exper-

iments i e we have an expanded view on it increases the importance of data literacy (ACRL

2013)

Data literacy competencies can be used in the following fields (Carlson et al 2011)

discovery and acquisition of data

data management

data conversion and interoperability

metadata

11

data curation

data re-use

data preservation

data analysis

data visualization

ethics

data citation

Data literacy is not only cognate with information literacy in general but is compatible

with the information literacy focus of academic librarianship (Cox 2018) Presenting evalu-

ating and interpreting qualitative and quantitative data is a learning outcome of IL This

statement of Andretta et al (2008) shows not only the connection between IL and data litera-

cy but it is an early recognition of the growing emphasis on educational activities in librar-

ies explained in detail for example by Grassian (2017) However the strongest connection

between data literacy and IL is made by their attention to critical assessment In the case of

data we must count with misleading or inappropriate use (Carlson et al 2011) In conse-

quence attention has to be paid to the version of the given dataset and the person responsible

for it (ACRL 2013) Data literacy is also connected to media literacy in pointing towards

ldquothe use of tools to use and reuse content in ways not imagined by the content creator are this

literacyrdquo (ACRL 2013 p 11)

Data literacy also has an interface to academic literacy that involves the comprehension

of the entire system of thinking values cultural identity and information flows of academia

which results in the ability to read interpret and produce texts valued in academia (Elmborg

2006) While academic literacyrsquos scope is much broader it can be applied to data especially

if we adopt the idea of digital scholarship that relies ndash among others ndash on collections of in-

formation and data (Cox 2016)

Both academic literacy and data literacy are also loosely connected to scientific literacy

which is not tied to academia but comprises methods approaches attitudes and skills relat-

ed to thinking scientifically and doing scientific research (National Academy of Sciences

1996) implying that everybody should be scientifically literate Statistical literacy is often

mentioned in connection with data literacy due to the existence of a common set of prob-

lems and a similar level of approach (Schield 2004)

Data literacy is in close association with data quality that is one of the cornerstones of

the data-intensive paradigm of scientific research (Koltay 2017) Therefore teaching data

literacy involves understanding the need for collecting data and the various ways to do it and

taking into consideration that ndash beyond basic literacy ndash there is a need for being numerate i

e understanding formulas graphs charts and tables

All literacies emphasise critical appraisal in general Data literacy education in particu-

lar should accentuate checking the provenance and integrity of data It is vital to understand

factors that may impact the data including bias patterns errors and omissions It is also im-

portant to consider sampling techniques sample selections and size as well as survey design

We need to able to distinguish between correlation and causation as well as understanding

how variables influence each other Having the skills of predicting generalizing from availa-

ble datasets as well as understanding trends and drawing inferences is indispensable (Ma-

son Khan and Smith 2016) Seen from a different angle data quality analysis requires ndash

among others ndash analysing the quality of the sources The analysis of the quality of the data

itself may consider accuracy consistency completeness originality and the degree of timeli-

ness of data (Daraio et al 2016)

12

By stressing the need for critical approaches data literacy can be subsumed within

a core skillset of being able to discriminate or exercising discernment Discernment equals to

being able to make independent judgements on the validity of information and evaluating the

information component of literacies (Mason Khan and Smith 2016 Walton Pickard and

Dodd 2018) This substantiates arguments that the final goal of data literacy is fostering

a culture of the semantic scholar because ndash unless educated in data literacy and information

literacy ndash scientific training alone does not make guarantee that researchers become aware

that their own scholarly communications may constitute primary sources of data (Haendel et

al 2012) This type of data literacy should involve abilities to translate vast amounts of data

into abstract concepts to understand data-based reasoning that leads to seeing almost every-

thing that we come into contact through the lens of data and will regard it as computational

programmable

When teaching data literacy skills to students the overall learning outcome should be

becoming data literate in the context of their subject area Students should identify relevant

data for their field of study understand how data is connected to the publication process and

be able to explain what open data is and how open data influences science Applying critical

thinking strategies to data and understanding the challenges of reusing data as well as aware-

ness of the importance of metadata and citation are crucial (Duffner-Ylvestedt and Rayner

2016)

Data literacy education could be enhanced by applying data governance principles par-

tially related to data quality These principles are beneficial in delineating decision domains

and defining accountability for decision making Data governance is advantageous because

it is based on standardised repeatable processes rules policies and standards in order to

enable the transparency of data-related processes (Koltay 2016b)

In the next part of this paper we will see that such thinking may serve as one of the few

common denominators between data librarians and data scientists

34 Data professionals

Data-related professional roles may be especially relevant for three specialist groups

data librarians data scientists and records professionals Nonetheless the main protagonists

in this field seem to be data librarians and data scientists

As said above academic librarianship is becoming more of a data profession that re-

flects both familiar and new roles (Cox 2018) However it remains questionable whether

there is a true similarity or convergence between the traditional though changing profession

of the librarian (in particular the data librarian) and the data scientistrsquos evolving sphere of

occupation On the one hand there are undeniable similarities between them due to the fact

that these jobs appeared in a data-intensive era On the other hand their work environments

culture and ndash last but not least ndash the scopes of duties are different Neither are the required

sills and competences fully identical with each other In one sentence even though there are

similarities between their duties and skills data librarians are not data scientists

The job of data scientists is ndash at least today and in the near future ndash tied to business en-

vironments When calling this nascent profession the sexiest job of the 21st century Daven-

port and Patil (2012) did not forget about its close relationship with the business world

In fact a big number of data scientists are working at companies of different size and

advancement By merging techniques of computer science and statistics combining data

analysis with the development of new products and services based on the data (Cox 2018)

13

data scientists also must have a good understanding of the principles of design and informa-

tion architecture (Voulgaris 2014)

Data librarians focus on research data They create new library services focusing on

heterogeneous and contextualized research data and act as facilitators in all stages of scien-

tific research (Semeler Pinto and Rozados 2017) As Rice and Southall (2016 p17) put it

ldquodata librarianship is concerned with the representation organization and dissemination of

data and the use of technologies to design research data management and data servicesrdquo

They add that such jobs may require detailed specialist knowledge about collections or giv-

ing advice on copyright

Despite the existing differences data science uses new methods and practices that may

turn out to be applicable to data librarianship first of all if they are willing to get more close-

ly acquainted with programing languages and programming logic (Cox 2018) and data visu-

alisation (Ogier and Stamper 2018)

Although currently not considered to be leaders in this field we should not forget about

records professionals who by virtue of having comparable experience to data librarians and

data scientists since the early twentieth century are equipped with skills and expertise that

may be applicable to research data management (Grant 2017)

When approaching these issues we should heed the warning of Robinson (2016) who

states that being specialised in data i e examining pattern and syntax and using quantitative

methodology or focusing on information i e being interested in meaning semantics and

using qualitative methods results in becoming entrenched in professions that are defined in

an overly narrow way thus leading to silos This division is harmful for both data scientists

and data librarians

Conclusion

The prevalence of research data does not subvert academic librarianship but deeply in-

fluences it even though the changes induced by it appear with a different speed in different

countries This means that it remains to be seen when academic libraries will start to see

data-related roles as standard tasks (Cox 2018) To reach this stage of development requires

answering questions about both the perception of teaching staff members about the support-

ing role of librarians in their research (Brydges and Clarke 2015) and the librariansrsquo view on

their own role in relation to the research activities of faculty and what and how they want to

achieve (Cox 2018) Data librarians and data scientists may cooperate in the future but more

likely they will borrow methods form each other Last but not least data literacy will remain

indispensable in academic settings while attaining more recognition and use among the

public sphere and peoplersquos private life

The writing of this text was supported by the EFOP-361-16-2016-00001 project ldquoComplex

Development of Research Capacities and Services at Eszterhaacutezy Kaacuteroly Universityrdquo

List of References

ACRL 2013 Intersections of scholarly communication and information literacy Creating

strategic collaborations for a changing academic environment [online] Chicago IL

14

Association of College and Research Libraries [cit 2018-06-24] Available from

httpacrlalaorgintersections

ANDRETTA S POPE A and G WALTON 2008 Information Literacy Education in the

UK In Communications in Information Literacy Vol 2 pp 36-51

BORGMAN ChL 2012 The conundrum of sharing research data In Journal of the Amer-

ican Society for Information Science and Technology Vol 63 pp 1059-1078

BORGMAN ChL 2015 Big Data Little Data No Data Scholarship in the Networked

World Cambridge MA MIT Press

BRYDGES B and K CLARKE 2015 Is it time to re-envision the role of academic librari-

ans in faculty research In Library Connect [online] Vol 13 [cit 2018-06-24] Avail-

able from httpslibraryconnectelseviercomarticles2015-07it-time-re-envision-role-

academic-librarians-faculty-research

BUCKLAND M 2012 What kind of science can information science be In Journal of the

American Society for Information Science and Technology Vol 63 pp 1-7

BUGAJE M and G CHOWDHURY 2017 Is Data Retrieval Different from Text Retriev-

al An Exploratory Study In International Conference on Asian Digital Libraries

Springer Cham pp 97-103

CANDELA L CASTELLI D MANGHI P and A TANI 2015 Data journals A survey

Journal of the Association for Information Science and Technology Vol 66 pp 1747-

1762

CARLSON J FOSMIRE M and CC MILLER 2011 Determining data information liter-

acy needs A study of students and research faculty In Libraries and the Academy Vol

11 pp 629-657

CORRALL S KENNAN MA and W AFZAL 2013 Bibliometrics and research data

management services Emerging trends in library support for research In Library

Trends Vol 61 pp 636-674

COX J 2016 Communicating new library roles to enable digital scholarship A review

article New Review of Academic Librarianship Vol 22 pp 132-147

COX A 2018 Academic librarianship as a data profession Information Today Europe

ILI365 [online] 2 June 2018 [cit 2018-06-24] Available from

httpwwwinfotodayeuArticlesEditorialFeatured-ArticlesAcademic-librarianship-as-

a -data-profession-125376aspxPageNum=2

COX AM and S CORRALL 2013 Evolving academic library specialties In Journal of

the American Society for Information Science and Technology Vol 64 pp1526-1542

COX A and E VERBAAN 2018 Exploring Research Data Management London Facet

DARAIO C LENZERINI M LEPORELLI C NAGGAR P BONACCORSI A and A

BARTOLUCCI 2016 The advantages of an Ontology-Based Data Management approach

openness interoperability and data quality Scientometrics Vol 108 pp 441-455

DAVENPORT T and D PATIL 2012 Data Scientist The Sexiest Job of the 21st Century

In Harvard Business Review [online] Vol 90 pp 70-76 [cit 2018-06-24] Available

from httpshbrorg201210data-scientist-the-sexiest-job-of-the-21st-century

Checklist for a Data Management Plan Version 40 DCC [online] 2014 [cit 2018-06-24]

Available from httpwwwdccacukresourcesdata-management-planschecklist (ac-

cessed 3 August 2015)

15

DUFFNER-YLVESTEDT N and J RAYNER 2016 Hooking Up Data with Literacy

Creating an Educational Framework for Uppsala University Library Nordic Journal

of Information Literacy in Higher Education Vol 8 pp 38-44

httpsdoiorg1015845norilv8i1261

FEDERER L 2014 Exploring New Roles for Librarians The Research Informationist San

Rafael CA Morgan amp Claypool Publishers

GIBBS F 2011 Critical discourse in digital humanities In Journal of Digital Humanities

[online] Vol 1 [cit 2018-06-24] Available from

httpjournalofdigitalhumanitiesorg1-1critical-discourse-in-digital-humanities-by-fred-

gibbs

GRANT R 2017 Recordkeeping and research data management a review of perspectives

In Records Management Journal Vol 27 pp 159-174

GRASSIAN E 2017 Information Literacy and Instruction Teaching and Learning Alterna-

tives A Global Overview In Reference and User Services Quarterly Vol 56 pp 232-

239

HAENDEL MA VASILEVSKY NA and JA WIRZ 2012 Dealing with Data A Case

Checklist for a Data Management Plan 2014 DCC [online] [cit 2018-06-24] Available

from httpwwwdccacukresourcesdata-management-planschecklist

Study on Information and Data Management Literacy In PLoS Biology Vol 10 e1001339

HULING N DALLAS LJ KINDER R WHITLATCH JB and B WOODARD 2017

Professional Competencies for Reference and User Services Librarians Chicago IL

American Library Association [cit 2018-06-24] Available from

httpwwwalaorgrusaresourcesguidelinesprofessional

KIRKWOOD RJ 2016 Collection development or data-driven content curation Library

Management Vol 37 pp 275-284

KOLTAY T 2015 Data literacy In search of a name and identity In Journal of Documen-

tation Vol 71 pp 401-415

KOLTAY T 2016a Library and information science and the digital humanities perceived

and real strengths and weaknesses In Journal of Documentation Vol 72 pp 781-792

KOLTAY T 2016b Data governance data literacy and the management of data quality

In IFLA Journal Vol 42 pp 303-312

KOLTAY T 2017 Data literacy for researchers and data librarians In Journal of Librari-

anship and Information Science Vol 49 pp 3-14

KRATZ J and C STRASSER 2014 Data publication consensus and controversies

In F1000Research [online] Vol 3 [cit 2018-06-24] Available from

httpsdoiorg1012688f1000research39793

MASON J KHAN K and S SMITH 2016 Literate numerate discriminatendashrealigning

21st century skills In Proceedings of the 24th International Conference on Computers

in Education Asia-Pacific Society for Computers in Education pp 609-614

MOLLOY L and K SNOW 2012 The data management skills support initiative Synthe-

sising postgraduate training in research data management In International Journal of

Digital Curation Vol 7 pp 101-109

OGIER AL and MJ STAMPER 2018 Data Visualization as a Library Service Embed-

ding Visualization Services in the Library Research Lifecycle In Journal of eScience

Librarianship Vol 7 e1126

16

PINFIELD S COX AM and J SMITH 2014 Research data management and libraries

Relationships activities drivers and influences In PloS ONE Vol 9 e114734

PRYOR G 2012 Managing research data London Facet

RICE R and J SOUTHALL 2016 The data librarianrsquos handbook London Facet Publish-

ing

ROBINSON L 2016 Editorial Alexandria Vol 26 pp 73-76

ROBINSON L and D BAWDEN 2017 ldquoThe story of datardquo A socio-technical approach to

education for the data librarian role in the CityLIS library school at City University of

London Library Management Vol 38 pp 312-322

ROBINSON L PRIEGO E and D BAWDEN 2015 Library and information science and

digital humanities two disciplines joint future Re-inventing information science in the

networked society In PEHAR F SCHLOumlGL C and C WOLFF eds Reinventing

Information Science in the Networked Society Proceedings of the 14th International

Symposium on Information Science (ISI 2015) Zadar Croatia 19th-21st May 2015

Gluumlckstadt Verlag Werner Huumllsbusch pp 44-54

SEMELER AR PINTO AL and HBF ROZADOS 2017 Data science in data librari-

anship Core competencies of a data librarian Journal of Librarianship and Information

Science [online] [cit 2018-06-24] Available from

httpjournalssagepubcomdoi1011770961000617742465

SI L ZHUANG X XING W and W GUO 2013 The cultivation of scientific data spe-

cialists Development of LIS education oriented to e-science service requirements

In Library Hi Tech Vol 31 No 4 pp 700-724

SILVELLO G 2018 Theory and practice of data citation In Journal of the Association for

Information Science and Technology Vol 69 pp 6-20

SOLODOVNIK I and P BUDRONI 2015 Preserving digital heritage At the crossroads

of Trust and Linked Open Data In IFLA Journal Vol 41 pp 251-264

TENOPIR C SANDUSKY RJ ALLARD S and B BIRCH 2014 Research data man-

agement services in academic research libraries and perceptions of librarians In Library

and Information Science Research Vol 36 pp 84-90

TENOPIR C POLLOCK D ALLARD S and D HUGHES 2016 Research data services

in European and North American libraries Current offerings and plans for the future

Proceedings of the Association for Information Science and Technology Vol 53 pp 1-6

TENOPIR C TALJA S HORSTMANN W LATE E HUGHES D POLLOCK D

SCHMIDT B BAIRD L SANDUSKY RJ and S ALLARD 2017 Research Data

Services in European Academic Research Libraries In LIBER Quarterly Vol 27 pp

23-44

VOULGARIS Z 2014 Data Scientist The Definitive Guide to Becoming a Data Scientist

Basking Ridge NJ Technics Publications

WALTON G PICKARD A J and L DODD 2018 Information discernment misinfor-

mation and pro-active scepticism In Journal of Librarianship and Information Science

[online] Available from httpsdoiorg1011770961000618769980

WHITLATCH JB BODNER NE DIEFENTHAL NZ HULING N and KM

KLUEGEL 2003 Professional competencies for reference and user services librarians

In Reference and User Services Quarterly Vol 42 pp 290-295

17

Summary

RESEARCH DATA MANAGEMENT AND DATA LITERACY

AS WE SEE THEM NOW

Tibor Koltay

This paper focuses on Research Data Management (RDM) and Data Literacy which build a complex

of services that libraries and librarians can or should offer to a wide community of researchers working

in the natural sciences the social sciences and the humanities To provide these services successfully

requires the appreciation of technical and socio-ethical issues related to research data Such role can be

played by data librarians the knowledge skills and mindset of whom show similarities to the compe-

tences required for not data-related tasks of academic librarianship They also have communalities with

the requirements set against data scientists but the differences between the two professions are consid-

erable

18

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

VEDECKAacute DAacuteTOVAacute GRAMOTNOSŤ KONCEPTUAacuteLNE

VYacuteCHODISKAacute A SITUAacuteCIA V SR

Jela Steinerovaacute

Uacutevod

Presun vedeckej komunikaacutecie do digitaacutelneho prostredia v suacutečasnosti otvaacutera noveacute otaacutezky

suacutevisiace s formovaniacutem otvorenej vedy digitaacutelnej vedy a informačnej podpory vedy v nov-

šiacutech kontextoch Vo veľkej miere sa dnes vynaacuterajuacute probleacutemy veľkyacutech daacutet vedeckyacutech daacutet

otvorenyacutech daacutet a tzv daacutetovyacutech vied V informačnej vede si to vyžaduje novšiacute priacutestup k vyme-

dzeniu pojmov spojenyacutech so zmenami v digitaacutelnom prostrediacute

Vymedzenie vyacuteznamu pojmu daacuteta a vedeckeacute daacuteta ostaacuteva staacutele vyacutezvou rocircznych vied vraacute-

tane informačnej vedy Zjednodušene sa daacuteta vymedzujuacute ako reprezentaacutecie objektov ktoreacute sa

využiacutevajuacute ako podklady a docirckazy pri riešeniacute probleacutemov Vo vede mocircže iacutesť o meraneacute vstupy

parametre rocirczne entity a objekty ale aj texty fotografie často štatistiky uacutedaje o spraacutevaniacute

objektov človeka systeacutemov organizaacuteciiacute Jednoduchšiacute priacutestup prinaacutešajuacute najmauml tzv daacutetoveacute

vedy ktoreacute vo svojom rozvoji využiacutevajuacute daacuteta ako zaacuteklad riešenia probleacutemov metoacuted aj postu-

pov Ide najmauml o priacuterodneacute vedy napriacuteklad fyziku astronoacutemiu meteoroloacutegiu genetiku geo-

grafiu a ineacute s docircrazom na nameraneacute hodnoty a vlastnosti skuacutemanyacutech objektov a javov V so-

ciaacutelnych vedaacutech sa často využiacutevajuacute sociaacutelne priacutepadne behavioraacutelne daacuteta z vyacuteskumov alebo

veľkyacutech databaacutez (ekonometria psycholoacutegia socioloacutegia ai) ktoreacute vaumlčšinou prepaacuteja štatistic-

kaacute analyacuteza

V tomto priacutespevku preto analyzujeme zaacutekladneacute konceptuaacutelne probleacutemy pojmov daacuteta

a vedeckeacute daacuteta Na zaacuteklade predošleacuteho kvalitatiacutevneho vyacuteskumu informačneacuteho spraacutevania ved-

cov predstavujeme typoloacutegiu vedeckyacutech daacutet V suacutelade s filozofiou daacutet si kladieme otaacutezky

tyacutekajuacutece sa podstaty vedeckyacutech daacutet poznaacutevania s využiacutevaniacutem daacutet aj etickeacuteho aspektu daacutet

Vymedzujeme vedeckuacute daacutetovuacute gramotnosť a interpretujeme vyacutesledky prieskumu daacutetovej

gramotnosti vedcov v SR Využiacutevame metoacutedy analyacutezy a synteacutezy modelovania a dvoch prie-

skumov ndash kvalitatiacutevneho s pojmovyacutem modelovaniacutem a online kvantitatiacutevneho prieskumu

V zaacutevere navrhujeme raacutemec vedeckej daacutetovej gramotnosti s využitiacutem filozofie vedeckyacutech

daacutet Zdocircrazňujeme trend rozvoja informačnej vedy pri vzdelaacutevaniacute informačnyacutech profesionaacute-

lov a doktorandov v oblasti manažmentu vedeckyacutech daacutet

19

1 Konceptuaacutelne zaacuteklady vyacuteskumu daacutet v informačnej vede

Probleacutem vyacuteskumu daacutet v informačnej vede sa naliehavo vynaacutera najmauml v poslednyacutech ro-

koch kedy autori začali uvažovať o veľkyacutech daacutetach v digitaacutelnom prostrediacute Kontextmi tyacutechto

daacutet suacute nielen rocirczne vedeckeacute discipliacuteny ale aj weboveacute siacutedla sociaacutelne meacutediaacute mobilneacute aplikaacute-

cie Tieto aspekty daacutet a veľkyacutech daacutet sa tyacutekajuacute aj služieb (akademickyacutech) knižniacutec a informač-

nyacutech inštituacuteciiacute Perspektiacutevne trendy rozvoja prinaacutešajuacute inteligentneacute systeacutemy ktoreacute mocircžu hľa-

dať vzorce v obrovskyacutech množstvaacutech rocircznorodyacutech daacutet a vyvodzovať aj novšie informaacutecie

z analyzovanyacutech kvantitatiacutevnych daacutet alebo textov Preto si v tejto praacuteci kladieme otaacutezku

o konceptuaacutelnych priacutestupoch k definovaniu pojmu daacuteta a vedeckeacute daacuteta Z predchaacutedzajuacutecich

vyacuteskumov využiacutevame analyacutezy suacutevisiace s možnou typoloacutegiou vedeckyacutech daacutet Tiež naacutes zau-

jiacutema ako vedci v SR využiacutevajuacute vedeckeacute daacuteta a vedeckuacute daacutetovuacute gramotnosť

Daacuteta sa zvyčajne v informačnej vede skuacutemajuacute v reťazci premien foriem poznania od

daacutet k informaacuteciaacutem po poznatky a muacutedrosť Tieto premeny foriem poznania často znaacutezorňuje

pyramiacuteda prechodu od daacutet cez informaacutecie k znalostiam Niektoriacute autori tento model podrobu-

juacute kritike a poukazujuacute na osobitne komplexnyacute charakter koncepcie daacutet (Case a Given 2016)

Ide o reprezentaacutecie objektov v kontextoch pričom kontext ich využitia zohraacuteva vyacuteznamnuacute

uacutelohu pri interpretaacuteciaacutech a tvorbe vyacuteznamu Daacuteta informaacutecie a znalosti spaacuteja praacuteve konštruk-

cia vyacuteznamu Niektoriacute zdocircrazňujuacute aj vlastnosť bdquopravdivostildquo na odliacutešenie daacutet (bdquosuroveacuteldquo ne-

spracovaneacute reprezentaacutecie) a znalostiacute (interne organizovaneacute pravdiveacute komunikovaneacute infor-

maacutecie) Dnes hovoriacuteme o daacutetovo intenziacutevnych prostrediach a daacutetovyacutech infraštruktuacuterach ako

suacutečasti vedeckej komunikaacutecie Vedeckeacute daacuteta sa vyznačujuacute rozmanitosťou veľkosťou ryacutech-

losťou životneacuteho cyklu ale aj komplexnosťou a naacuteročnosťou na interpretaacutecie Vedeckeacute daacuteta

suacute vnoreneacute do vedeckej komunikaacutecie ktoruacute chaacutepeme ako systeacutem informačnyacutech interakciiacute so

zameraniacutem na proces prenosu poznatkov ich organizovanie aj sociaacutelne využitie Informačnaacute

infraštruktuacutera predstavuje siete ľudiacute objektov zdrojov aj služieb a inštituacuteciiacute založenyacutech na

hodnotaacutech a tradiacuteciaacutech vedeckej komunikaacutecie vraacutetane sociaacutelnych interakciiacute a znalostiacute (Bow-

ker et al 2015 Borgman 2015 Edwards et al 2011) Zjednodušene obsahuje informačnaacute

infraštruktuacutera rocirczne spocircsoby ziacuteskavania a uchovaacutevania daacutet v čase a v priestore (Bowker 2008)

Vlastnosťami informačnej infraštruktuacutery suacute najmauml dynamika premenlivosť rocircznorodosť

priacutestupov neviditeľnosť znalostiacute aj interoperabilita systeacutemov

Komplexnyacute charakter pojmu daacuteta vysvetľujuacute niektoriacute autori v kontexte historickeacuteho vyacute-

voja daacutet (Borgman 2015 Furner 2016) Vymedzenie daacutet preto obsahuje najmauml aspekt arbit-

raacuternosti (dohovorenyacute vyacuteznam) Napriacuteklad aj Buckland (2017) vymedzuje daacuteta ako bdquodohodnu-

teacute vyacuteznamy docirckazovldquo Buckland (2017) však zdocircrazňuje že oproti pomerne dobre vybudo-

vanej infraštruktuacutere zameranej na dokumenty a ich opis neexistuje dobre vybudovanaacute daacutetovaacute

infraštruktuacutera digitaacutelnych daacutet Floridi (2010) vymedzuje daacuteta ako bdquonedostatok uniformityldquo

a prinaacuteša aj daacutetovo orientovanuacute definiacuteciu informaacutecie ako spraacutevne formulovaneacute a zmysluplneacute

daacuteta (daacuteta plus vyacuteznam) Kontextmi daacutet suacute podľa neho reaacutelny svet (rozmanitosť objektov

skuacutesenostiacute) rozdiely vo fyzikaacutelnych stavoch a systeacutemoch a nakoniec rozdiely medzi sym-

bolmi Floridi vysvetľuje svoju filozofickuacute klasifikaacuteciu daacutet na analoacutegoveacute a digitaacutelne (binaacuterne

bit ako najmenšia jednotka pričom z bitov mocircže vzniknuacuteť informaacutecia) Daacuteta suacute pre neho aj

určiteacute uacutelomky kontinua v tkanive reality Otaacutezkou však je či daacuteta musia byť vždy reprezen-

tovaneacute materiaacutelne Floridi (2010) v tomto kontexte vysvetľuje populaacuternu teacutezu informačnej

fyziky Johna A Wheelera ndash bdquo it from bitldquo ndash s cieľom dokaacutezať že podstata fyzikaacutelnej reality

(bdquoitldquo) je informačnaacute a vychaacutedza z bdquobitovldquo To maacute docircležiteacute docircsledky pre informačnuacute koncep-

ciu reality a informaacuteciu ako atribuacutet environmentaacutelny teda vlastnosť všetkyacutech objektov reali-

ty Zaujiacutemavaacute je aj klasifikaacutecia daacutet Floridiho v jeho koncepcii filozofie informaacutecie (primaacuterne

20

daacuteta sekundaacuterne daacuteta metadaacuteta operačneacute daacuteta derivatiacutevne daacuteta) Aj tento priacutestup poukazuje

na komplexnosť konceptualizaacutecie daacutet vo filozofii informaacutecie a prepojenie fyzikaacutelneho tech-

nologickeacuteho a ľudskeacuteho v rocircznych formaacutech poznania Floridi (2014) identifikoval informač-

nyacute obrat v bdquoštvrtej revoluacuteciildquo po Koperniacutekovi Darwinovi a Freudovi pričom ľudiacute charakteri-

zuje ako informačne stelesneneacute organizmy (bdquoinforgsldquo) zasadeneacute do informačneacuteho prostredia

(bdquoinfosfeacuteryldquo) v ktorom sa preliacutenajuacute hranice medzi online a offline prostrediacutem (bdquoonlifeldquo)

Floridi tiež vysvetľuje epistemologickyacute probleacutem veľkyacutech daacutet Pri preťaženiacute množstvom daacutet

technologickeacute riešenia nebuduacute dostatočneacute pretože tento probleacutem si vyžaduje epistemologic-

keacute riešenia (Floridi 2014) To znamenaacute najmauml kritickeacute analyacutezy a hodnotenie informaacuteciiacute ich

pochopenie a interpretaacuteciu V množstve daacutet naacutem technoloacutegie pomaacutehajuacute hľadať vzorce (data

mining text mining) ale formulovať otaacutezku musiacute vyacuteskumniacutek

Vedeckeacute daacuteta mocircžeme považovať za reprezentaacutecie objektov suacutevisiace s vedeckyacutem pro-

cesom a teda takeacute entity ktoreacute sa využiacutevajuacute ako docirckazy pri vedeckom procese Furner

(2016) rozlišuje počiacutetačovuacute a informačnuacute interpretaacuteciu daacutet Počiacutetačovaacute interpretaacutecia kladie

docircraz na algoritmy a technologickeacute spracovanie daacutet Informačnuacute interpretaacuteciu daacutet predstavuje

ako protiklad kedy interpretaacutecia daacutet suacutevisiacute s tvorbou vyacuteznamu seacutemantikou a pojmami Iden-

tifikuje tiež niekoľko aspektov daacutet v historickom vyacutevoji napriacuteklad daacuteta ako bdquodaryldquo metadaacute-

ta docirckazy vlastnosti a hodnoty bity ale najmauml daacuteta ako rozdiely (v systeacuteme a štruktuacutere daacutet)

Furner (2017) predstavuje aj naacutevrh filozofie daacutet pričom stanovuje hlavnyacute rozdiel medzi daacute-

tami a informaacuteciami ako rozdiel medzi konkreacutetnym a abstraktnyacutem Daacuteta suacute bdquoreprezentačneacute

konkreacutetnostildquo Pri uacutevahaacutech o filozofii daacutet zdocircrazňuje že by mohla byť užitočnaacute pretože

probleacutemy a otaacutezky viažuce sa na daacuteta sa tyacutekajuacute konkreacutetnostiacute (bdquokonkreacutetaldquo) a v tejto suacutevislosti

sa inak formulujuacute otaacutezky ako pri filozofii informaacutecie Filozofia daacutet by mohla byť užitočnaacute

pre empirickeacute vedy resp daacutetoveacute vedy ndash mohla by vzniknuacuteť na rozhraniacute informatiky štatisti-

ky a knižničnej a informačnej vedy Bola by však užitočnaacute aj pre digitaacutelne humanitneacute vedy

s vaumlzbami na filozofiu vedy filozofiu mysle filozofiu jazyka a filozofiu technoloacutegie Podľa

Furnera (2017) by filozofia daacutet mohla obsiahnuť prinajmenšom ontoloacutegiu (metafyziku) daacutet

(čo suacute daacuteta akeacute majuacute vlastnosti a typy) epistemoloacutegiu daacutet (akeacute poznatky o daacutetach mocircžeme

mať ako mocircžeme ziacuteskavať a produkovať daacuteta) a etiku a politiku daacutet (akeacute hodnoty vkladaacuteme

do daacutet hodnotenie daacutet sociaacutelne vplyvy spracovania daacutet napriacuteklad odraz mocenskyacutech štruk-

tuacuter) Na zaacuteklade analyacutez Furner uvaacutedza definiacuteciu daacutet takto bdquokonkreacutetne inštancie symbolic-

kyacutech reprezentaacuteciiacute deskriptiacutevnych propoziacuteciiacute ktoreacute vznikajuacute empirickyacutem pozorovaniacutem vo

vzťahu ku kvantitatiacutevnym a kvalitatiacutevnym vlastnostiam javov reaacutelneho svetaldquo (Furner 2017

s 66) V rozdieloch medzi daacutetami a informaacuteciami zdocircrazňuje že informaacutecie majuacute pravdivost-

nuacute hodnotu Rozlišuje aj kultuacuterno-historickyacute priacutestup (chaacutepanie daacutet skupinami ľudiacute v priestore

a čase) naturalistickyacute priacutestup (pozorovateľneacute vlastnosti daacutet) a racionalisticko-štruktuacuterny

priacutestup (miesto daacutet v systeacuteme kategoacuteriiacute) Podrobnejšie vysvetľuje najmauml štruktuacuterny priacutestup

v ktorom suacute daacuteta konkreacutetne (empirickeacute objektiacutevne) a informaacutecie abstraktneacute entity (mentaacutelne

subjektiacutevne zmysluplneacute)

Vedeckeacute daacuteta využiacutevaneacute v suacutečasnosti vo vedeckej komunikaacutecii odraacutežajuacute rocircznorodosť

rozvoja vednyacutech odborov najmauml intenziacutevne tradiacutecie v tzv daacutetovyacutech vedaacutech (fyzika moleku-

laacuterna bioloacutegia astronoacutemia meteoroloacutegia seizmoloacutegia ai) Intenziacutevne využiacutevajuacute sociaacutelne

štatistickeacute aj behavioraacutelne daacuteta sociaacutelne vedy napriacuteklad ekonoacutemia socioloacutegia psycholoacutegia

Trend praacutece s daacutetami dnes stelesňujuacute aj niektoreacute humanitneacute vedy napriacuteklad etnoloacutegia lite-

raacuterna veda archeoloacutegia histoacuteria najmauml pri praacuteci s digitalizovanyacutemi textami objektmi a arte-

faktmi V histoacuterii rozvoja vied sa v praacuteci s daacutetami a databaacutezami sformovali typickeacute kultuacuterne

vzorce informačnyacutech infraštruktuacuter a pamaumlti jednotlivyacutech vednyacutech discipliacuten (Bowker 2008)

Otaacutezkou konceptualizaacutecie daacutet sa preto staacutele zaoberajuacute vyacuteskumniacuteci z informačnej vedy

Pyacutetajuacute sa najmauml kedy vznikajuacute daacuteta akyacute je ich životnyacute cyklus a uacuteloha vo vede ktoreacute daacuteta suacute

21

spojeneacute s formulovaniacutem vedeckyacutech probleacutemov a konkreacutetnymi metoacutedami akeacute faktory ovplyv-

ňujuacute rozhodovanie vedcov pri spracovaniacute daacutet akeacute suacute spocircsoby reprezentaacutecie daacutet akeacute suacute roz-

diely medzi priacutestupom vedca a priacutestupom daacutetoveacuteho manažeacutera Tieto rocircznorodeacute kontexty

a faktory dokazujuacute že vyacuteznam daacutet je danyacute ich využiteľnosťou a ďalšiacutemi vlastnosťami ako

suacute napriacuteklad neurčitosť fyzikaacutelnosť štruktuacutera proces koherencia Borgmanovaacute (2015) deliacute

priacutestupy k definovaniu daacutet na definiacutecie s využitiacutem priacutekladov (daacuteta ako fakty čiacutesla piacutesmenaacute

symboly) operačneacute definiacutecie (daacuteta sa vyskytujuacute v operaacuteciaacutech inštituacuteciiacute možno ich viacnaacute-

sobne interpretovať suacute reprezentaacuteciami informaacuteciiacute napriacuteklad postupnosť bitov numerickeacute

tabuľky znaky textov zvukoveacute nahraacutevky vzorky meteoritov) Kategoriaacutelne definiacutecie obsa-

hujuacute kategoacuterie daacutet z hľadiska možnostiacute ich spracovania archivaacutecie pocircvodu hodnoty (napriacute-

klad bdquosuroveacute daacutetaldquo spracovaneacute daacuteta pozorovaneacute daacuteta počiacutetačoveacute daacuteta experimentaacutelne daacuteta)

Z hľadiska suacuteborov daacutet sa vedeckeacute daacuteta delia na vedeckeacute daacuteta projektov v ktoryacutech vznikli

vedeckeacute daacuteta ako zdroje vedeckyacutech komuniacutet (genomika) a suacutebory referenčnyacutech daacutet (štandar-

dy zaacuteznamov daacutet) Konceptuaacutelny priacutestup deliacute daacuteta na zaacuteklade jednotlivyacutech vednyacutech discipliacuten

ndash daacuteta priacuterodnyacutech vied sociaacutelnych vied humanitnyacutech vied V humanitnyacutech vedaacutech je zloži-

tejšia situaacutecia pretože primaacuternym zdrojom je dokument text alebo objekt sekundaacuternym

zdrojom suacute analyacutezy praacutec o danej entite a terciaacuternym zdrojom suacute kataloacutegy suacutepisy bibliogra-

fie zoznamy (Borgman 2015) Pritom rozhodnutie o tom čo je primaacuternym zdrojom (daacutet)

zaacutevisiacute od vyacutechodiska a kontextu vyacuteskumu Vedeckeacute daacuteta možno teda definovať ako entity

využiacutevaneacute ako docirckazy javov s cieľom realizaacutecie vedeckeacuteho vyacuteskumu a baacutedania (Borgman

2015) Suacute to reprezentaacutecie objektov využiacutevaneacute na podporu tvrdeniacute a docirckazy predpokladov

a poznatkov

Vedeckeacute daacuteta sa v suacutečasnosti skuacutemajuacute najmauml v suacutevislostiach s možnosťami ich repro-

dukcie zdieľania a možnosťami využitia v novyacutech kontextoch Vedeckeacute daacuteta mocircžu prispie-

vať k prenosu poznania cez rocirczne kontexty a v rocircznom časovom vyacutevoji Hrajuacute docircležituacute uacutelohu

v stabilnom fungovaniacute vedeckej komunikaacutecie aj keď sa staacutele vynaacuterajuacute noveacute žaacutenre a typy

komunikaacutecie v digitaacutelnom prostrediacute Vedeckeacute daacuteta suacute suacutečasťou širšieho rozširovania vedec-

kej komunikaacutecie a vedeckyacutech produktov pre verejnosť najmauml v kontextoch hnutia otvoreneacute-

ho priacutestupu otvorenej vedy či otvorenyacutech daacutet Vedeckeacute daacuteta suacute spojeneacute s rozvojom znalost-

nyacutech infraštruktuacuter (Bowker 2008) Ich suacutečasťou suacute aj daacutetoveacute infraštruktuacutery na podporu praacutece

s (veľkyacutemi) vedeckyacutemi daacutetami od technoloacutegiiacute cez repozitaacutere daacutet po služby daacutetoveacuteho manaž-

mentu a profesie daacutetovyacutech kuraacutetorov V neposlednom rade sa vedeckeacute daacuteta spaacutejajuacute s potreb-

ou strateacutegiiacute dlhodobeacuteho uchovaacutevania a priacutestupu k daacutetam a s vyacutevojom adaptiacutevnych znalost-

nyacutech infraštruktuacuter Vedeckeacute daacuteta sa často pohybujuacute v špiraacutele dopytu a ponuky suacute vyacutehodou

aj vyacutemennyacutem artiklom ale aj zaacutevaumlzkom v projektoch či pri publikovaniacute Koncepčneacute otaacutezky

vedeckyacutech daacutet suacutevisia s ich reprezentaacuteciou mobilitou (prenos medzi kontextmi) ale najmauml

s komplexnyacutem probleacutemom docircvery pri tvorbe a využiacutevaniacute digitaacutelnych daacutet a pri ich interpretaacute-

ciaacutech

2 Typoloacutegia vedeckyacutech daacutet

Pokusy o klasifikaacuteciu vedeckyacutech daacutet možno vidieť aj v rocircznych priacutestupoch pri defino-

vaniacute a konceptualizaacutecii daacutet Rozmanitosť vedeckyacutech daacutet je kľuacutečom k pochopeniu ich podsta-

ty Preto niektoreacute typoloacutegie (vedeckyacutech) daacutet naznačujuacute delenie na tradičneacute (kvantitatiacutevne)

typy daacutet (štatistickeacute numerickeacute senzorickeacute daacuteta) a kvalitatiacutevne daacuteta (behavioraacutelne kultuacuterne

daacuteta) (Borgman 2015 Sonnenwald 2013) V suacutečasnosti suacute aktuaacutelne veľkeacute daacuteta a otvoreneacute

daacuteta V našej štuacutedii zameranej na informačneacute spraacutevanie vedcov (Steinerovaacute 2018) sme v jed-

nej časti identifikovali typy vedeckyacutech daacutet tak ako sa vynorili z kvalitatiacutevnej analyacutezy daacutet

22

suacuteboru polo-štruktuacuterovanyacutech rozhovorov s 19 vybranyacutemi skuacutesenyacutemi vedcami z rocircznych

odborov v SR Vedcov sme rozdelili do štyroch širšiacutech vednyacutech discipliacuten priacuterodneacute vedy

sociaacutelne vedy humanitneacute vedy informatika Koncepcia vyacuteskumu bola zloženaacute zo štyroch

zložiek obsahujuacutecich vyacuteskumnyacute proces informačnyacute proces znalostnuacute infraštruktuacuteru a fak-

tory vplyvu Kvalitatiacutevne analyacutezy daacutet naacutes viedli k pojmovyacutem reprezentaacuteciaacutem kolektiacutevneho

diskurzu vedcov v kritickom aj konštruktiacutevnom interpretačnom repertoaacuteri V zaacuteverečnyacutech

interpretaacuteciaacutech (Steinerovaacute 2018) sme predstavili 23 pojmovyacutech maacutep zvyacuterazňujuacutecich zaacuteklad-

neacute pojmy vzťahy medzi nimi a kontexty teacutem a probleacutemov Metoacuteda pojmoveacuteho mapovania

a modelovania bola aplikovanaacute na vizualizaacuteciu vyacutesledkov vyacuteskumu vo vlastnej špecifickej

metodologickej koncepcii s využitiacutem softveacuteru C-MapsTool (Novak Cantildeas 2006) Otaacutezky

zameraneacute na typy vedeckyacutech daacutet boli formulovaneacute takto Akeacute daacuteta pri vyacuteskume využiacutevate

Ako a kde ich ukladaacutete organizujete a udržiavate Na zaacuteklade analyacutez sme vytvorili pojmovuacute

mapu Typy vedeckyacutech daacutet (obr 1) (Steinerovaacute 2018)

Mapa znaacutezorňuje zaacutekladneacute charakteristiky vedeckyacutech daacutet ako reprezentaacutecie objektov

faktov entiacutet využiacutevanyacutech ako docirckazy vo vedeckej argumentaacutecii a poznaacutevaniacute Suacutevisia s fun-

govaniacutem a tradiacuteciami vyacuteskumnyacutech komuniacutet formulovanyacutemi vedeckyacutemi probleacutemami a pou-

žiacutevanyacutemi metoacutedami Mapa typov vedeckyacutech daacutet by mohla pomocirccť pochopiť ich podstatu

a manažment Vedeckeacute daacuteta vytvaacuterajuacute daacutetovuacute infraštruktuacuteru v niektoryacutech priacutepadoch suacute zaacute-

kladom daacutetovyacutech vied V suacutevislosti s otvorenyacutemi technoloacutegiami a otvorenyacutem priacutestupom sa

formujuacute aj ako otvoreneacute daacuteta a staacutevajuacute sa suacutečasťou otvorenej vedy v digitaacutelnom prostrediacute

(Steinerovaacute 2016) Ide nielen o budovanie uacuteložiacutesk daacutet a otvorenyacute priacutestup k repozitaacuterom ve-

deckyacutech daacutet ale aj o zdieľanie vedeckyacutech daacutet a noveacute využitie v novšiacutech kontextoch a disci-

pliacutenach V priacutepade veľkyacutech objemov vedeckyacutech daacutet sa tvoria veľkeacute daacuteta najmauml v niektoryacutech

vednyacutech odboroch ako archeoloacutegia astronoacutemia fyzika genetika seizmoloacutegia ale aj ekonoacute-

mia psycholoacutegia alebo sociaacutelne meacutediaacute Mapa preto znaacutezorňuje aj veľkeacute daacuteta a behavioraacutelne

daacuteta a zdocircrazňuje ich etickeacute aspekty v niektoryacutech citlivyacutech oblastiach suacutevisiacich so skuacutema-

niacutem osobnosti človeka (mediciacutena psycholoacutegia genetika)

Z hľadiska špecifickyacutech typov daacutet sme identifikovali daacuteta vednyacutech discipliacuten v štyroch

skupinaacutech vednyacutech odborov Mapa v tyacutechto odboroch znaacutezorňuje typickeacute priacuteklady daacutet v priacute-

rodnyacutech vedaacutech (vzorky zaacuteznamy dokumentaacutecia ndash meranie fotografie observačneacute senzo-

rickeacute daacuteta) v humanitnyacutech vedaacutech (dokumenty texty objekty ndash archeologickeacute etnografickeacute

historickeacute kvalitatiacutevne kultuacuterne daacuteta) v sociaacutelnych vedaacutech (socioekonomickeacute daacuteta prognoacute-

zy kultuacuterne reprezentaacutecie sociaacutelne štatistickeacute daacuteta) a v informatike (weboveacute daacuteta experi-

mentaacutelne daacuteta databaacutezy a pod)

Mapa typov daacutet je otvorenyacutem systeacutemom v ktorom je možneacute identifikovať ďalšie vyviacute-

jajuacutece sa typy daacutet Od nich zaacutevisia aj možnosti tvorby plaacutenov manažmentu daacutet a služieb daacute-

tovyacutech manažeacuterov či digitaacutelnych kuraacutetorov Typoloacutegia vedeckyacutech daacutet bude aj ďalej formovať

možnosti budovania daacutetovej a znalostnej infraštruktuacutery pre vedeckuacute komunikaacuteciu a strateacutegie

vzdelaacutevania v oblasti vedeckej daacutetovej gramotnosti

3 Vedeckaacute daacutetovaacute gramotnosť

V nadvaumlznosti na praacutecu s daacutetami v rocircznych kontextoch sa vymedzuje aj pojem daacutetovej

gramotnosti Znamenaacute najmauml proces nadobuacutedania znalostiacute a zručnostiacute pri ziacuteskavaniacute spraco-

vaniacute reprezentaacutecii interpretaacutecii a prezentaacutecii daacutet Osobitnou suacutečasťou daacutetovej gramotnosti je

tzv vedeckaacute daacutetovaacute gramotnosť ktoruacute podrobnejšie analyzovali viaceriacute autori (Koltay 2017

Schneider 2013 Martin 2014 Carlson et al 2013) Vedeckaacute daacutetovaacute gramotnosť predstavuje

23

Obr 1

Pojmovaacute mapa Typy vedeckyacutech daacutet (Steinerovaacute 2018)

24

schopnosti a znalosti spojeneacute s využiacutevaniacutem vedeckyacutech daacutet ktoreacute suacute vnoreneacute do kontextov

discipliacuten a zaacutevisia od faktorov expertiacutezy skuacutesenostiacute aj osobnosti vedca Podrobnejšie cha-

rakteristiky daacutetovej a vedeckej gramotnosti možno vysvetliť s využitiacutem prehľadovej štuacutedie

Koltaya (2017) a pravidiel ACRL (2013) Daacutetovaacute gramotnosť znamenaacute najmauml porozumenie

spocircsobov ziacuteskavania spracovania a hodnotenia daacutet vraacutetane etickyacutech pravidiel poznatkov

a zručnostiacute umožňujuacutecich transformovať daacuteta na znalosti (ACRL 2013 Koltay 2017) Ve-

deckaacute daacutetovaacute gramotnosť sa zužuje na vedeckeacute daacuteta pričom metoacutedy postupy a spocircsoby

analyacutez suacute zaacutevisleacute od konkreacutetnych vedeckyacutech discipliacuten V niektoryacutech vednyacutech odboroch exis-

tujuacute štandardizovaneacute metoacutedy na praacutecu s daacutetami v inyacutech odboroch (napriacuteklad humanitneacute

vedy) suacute spocircsoby praacutece s daacutetami skocircr intuitiacutevne vyviacutejajuacute sa ako suacutečasť kultuacutery a tradiacutecie

rozvoja discipliacuteny Probleacutemom pri definovaniacute vedeckej daacutetovej gramotnosti je určiť zaacutekladnuacute

všeobecnuacute charakteristiku ktoraacute by obsiahla nielen kvantitatiacutevne daacuteta (štatistickeacute senzoric-

keacute numerickeacute) ale aj tzv kvalitatiacutevne daacuteta (napriacuteklad behavioraacutelne kultuacuterne daacuteta digitali-

zovaneacute objekty a texty)

V suacutevislosti s vedeckou daacutetovou gramotnosťou vznikla praktickaacute oblasť manažmentu

vedeckyacutech daacutet v nadvaumlznosti na noveacute služby akademickyacutech knižniacutec a informačnyacutech profe-

sionaacutelov pre vedcov Niekoľko veľkyacutech prieskumov medzi vedcami v USA realizovala

Tenopirovaacute (Tenopir et al 2015) pričom identifikovala potreby vedcov z hľadiska zabez-

pečenia služieb daacutetovej infraštruktuacutery najmauml budovanie repozitaacuterov daacutet a nadvaumlznyacutech ana-

lytickyacutech služieb Vyacutehody digitaacutelneho prostredia sa čoraz častejšie prejavujuacute v procesoch

zdieľania vedeckyacutech daacutet ich ekologickom opaumltovnom využiacutevaniacute v novyacutech kontextoch a pri

naacutevrhoch novyacutech naacutestrojov na ich analyacutezu štrukturaacuteciu a aplikaacuteciu Tu sa otvaacutera priestor pre

noveacute funkcie akademickyacutech knihovniacutekov a knižniacutec vznikajuacute novšie profesie ako daacutetoviacute

kuraacutetori digitaacutelni knihovniacuteci daacutetoviacute manažeacuteri

Vedeckaacute daacutetovaacute gramotnosť vznikaacute v prieniku vedeckej gramotnosti a daacutetovej gramot-

nosti Vedeckaacute gramotnosť suacutevisiacute najmauml s formulovaniacutem vedeckyacutech probleacutemov poznaniacutem

metodoloacutegiiacute metoacutedami a postupmi manažmentom vedeckyacutech projektov strateacutegiami spraco-

vania informaacuteciiacute vedeckou kolaboraacuteciou aj publikovaniacutem Daacutetovaacute gramotnosť suacutevisiacute s kon-

kreacutetnymi postupmi pri spracovaniacute daacutet v ich životnom cykle od vzniku cez uchovaacutevanie ana-

lyacutezy vyhľadaacutevanie až po modifikaacuteciu či zaacutenik V nadvaumlznosti na praacutecu s daacutetami a vedeckuacute

daacutetovuacute gramotnosť sa v rocircznych krajinaacutech začali realizovať prieskumy medzi vedcami

v kontextoch probleacutemov spracovania a uchovaacutevania veľkyacutech daacutet aj hnutia otvorenej vedy

a otvorenyacutech daacutet

4 Prieskum vedeckej daacutetovej gramotnosti vedcov v SR vyacuteber

vyacutesledkov

V nadvaumlznosti na kvalitatiacutevny vyacuteskum informačneacuteho spraacutevania vedcov v SR a vyacuteskum

informačneacuteho prostredia vedeckej komunikaacutecie sme realizovali prieskum vedeckej daacutetovej

gramotnosti v raacutemci medzinaacuterodneacuteho porovnaacutevacieho prieskumu ktoryacute bol koncepčne na-

vrhnutyacute odborniacutekmi z Veľkej Britaacutenie Francuacutezska a Turecka (Uumlnal et al 2019) Do prie-

skumu sa zapojilo 29 krajiacuten s cieľom identifikovať postupy pri ziacuteskavaniacute spracovaniacute zdie-

ľaniacute a využiacutevaniacute vedeckyacutech daacutet V SR ide o prvyacute prieskum tohto druhu Realizaacutecia priesku-

mu bola zabezpečenaacute online systeacutemom LimeSurvey od decembra 2017 do januaacutera 2018

Distribuovali sme vyacutezvu na vyplnenie dotazniacuteka na 2600 adries vedcov vo vybranyacutech 10

veľkyacutech univerzitaacutech v SR a SAV Z vyplnenyacutech 486 dotazniacutekov sme analyzovali 257 uacutepl-

nyacutech odpovediacute naacutevratnosť odpovediacute bola 10thinsp Aj keď prieskum nebol reprezentatiacutevny

25

jeho vyacutesledky poukazujuacute na určiteacute trendy v praacuteci s vedeckyacutemi daacutetami v SR a na potreby

vedcov pri budovaniacute služieb daacutetovej infraštruktuacutery

Zloženie respondentov obsahuje najvyššiacute počet respondentov zo SAV (n-94) a Univer-

zity Komenskeacuteho (n-48) Z hľadiska zastuacutepenia discipliacuten bolo 75thinsp respondentov z priacuterod-

nyacutech vied 18thinsp zo sociaacutelnych vied a 7thinsp z humanitnyacutech vied 5097thinsp mužov a 4786thinsp

žien vekoveacute kategoacuterie obsiahli 26 ndash 35 rokov (4126thinsp) 36 ndash 45 (2296thinsp) a 46 ndash 55 rokov

(1556thinsp) Kategoacuterie podľa dĺžky praxe boli rozdeleneacute na vedcov s praxou menej ako 5 ro-

kov (3346thinsp) 5 ndash 10 rokov (1643thinsp) a 11 ndash 15 rokov (1595thinsp) Akademickiacute pracovniacuteci

boli zastuacutepeniacute 7082thinsp a doktorandi 2879thinsp

Vyacutesledky prieskumu naznačujuacute pozitiacutevny priacutestup vedcov k vedeckyacutem daacutetam aj ochotu

ich zdieľať pričom majuacute určiteacute obavy z aspektov zneužitia daacutet a ich dezinterpretaacutecie v no-

vyacutech kontextoch Respondenti potvrdili medzery v daacutetovej infraštruktuacutere a službaacutech manaž-

mentu vedeckyacutech daacutet Taktiež potvrdili že mnoheacute inštituacutecie nemajuacute strateacutegie či plaacuteny ma-

nažmentu daacutet pričom tu sa vyskytujuacute určiteacute rozdiely medzi discipliacutenami bdquoDaacutetoveacuteldquo vedy

majuacute pomerne dobre rozpracovaneacute pravidlaacute praacutece s vedeckyacutemi daacutetami napriacuteklad genetika

astronoacutemia mediciacutena Humanitneacute vedy daacuteta využiacutevajuacute v menšej miere v suacutečasnosti tvoria

zaujiacutemaveacute digitaacutelne objekty a texty pričom využiacutevajuacute intuitiacutevne priacutestupy pri budovaniacute svo-

jich systeacutemov v digitaacutelnom prostrediacute (atlasy jazykov kultuacuter historickeacute systeacutemy archeolo-

gickeacute daacuteta) Respondenti tohto prieskumu potvrdzujuacute zaacuteujem o školenia v oblasti citaacuteciiacute daacutet

metadaacutet plaacutenov manažmentu daacutet

Z vyacutesledkov prieskumu vyberaacuteme zaujiacutemaveacute informaacutecie o produkovaniacute a využiacutevaniacute daacutet

ich zdieľaniacute a priacutečinaacutech obaacutev z ich zdieľania v rozdieloch medzi discipliacutenami Respondenti

najviac využiacutevajuacute a produkujuacute štandardneacute dokumenty v MS Office (texty tabuľky prezentaacute-

cie) Ďalej využiacutevajuacute obrazoveacute suacutebory internetoveacute a weboveacute daacuteta a archivovaneacute daacuteta Tieto

typy daacutet však produkujuacute v oveľa nižšej miere Tieto vyacutesledky naznačuje graf 1

Graf 1

Typy produkovanyacutech a využiacutevanyacutech daacutet

26

Rozdiely medzi discipliacutenami vo využiacutevaniacute a produkovaniacute daacutet potvrdzujuacute vyššiu mieru

využiacutevania bdquosurovyacutechldquo daacutet grafiky obraacutezkov konfiguračnyacutech daacutet a zdrojovyacutech koacutedov v priacute-

rodnyacutech a technickyacutech vedaacutech sociaacutelni vedci skocircr využiacutevajuacute štatistickeacute a štruktuacuterovaneacute daacuteta

(60thinsp) Zaujiacutemaveacute je že viac ako polovica respondentov nespracuacuteva metadaacuteta na opis svo-

jich daacutet Vaumlčšina vedcov uchovaacuteva svoje daacuteta vo vlastnyacutech priacutestrojoch (počiacutetače externeacute

disky ndash 9883thinsp)

Najvyacuteraznejšou vyacutehodou vedeckej kolaboraacutecie v digitaacutelnom prostrediacute je zdieľanie daacutet

(ale aj publikaacuteciiacute zdrojov citaacuteciiacute naacutepadov) Vyacuteskumniacuteci svoje daacuteta zdieľajuacute najčastejšie

s vyacuteskumniacutekmi z rovnakeacuteho tiacutemu (7662thinsp) alebo z vlastnej inštituacutecie (4825thinsp) Rozdiely

medzi discipliacutenami suacute pri dostupnosti a ochrane daacutet v sociaacutelnych a priacuterodnyacutech vedaacutech je

priacutestup k daacutetam skocircr obmedzenyacute (len 20thinsp respondentov potvrdilo voľnyacute priacutestup k daacutetam)

Princiacutepy otvoreneacuteho priacutestupu poznaacute 56thinsp respondentov v sociaacutelnych vedaacutech je to 65thinsp

respondentov a v humanitnyacutech vedaacutech len 38thinsp Priacutestup k daacutetam a naacutezory na ich zdieľanie

ilustruje graf 2

Graf 2

Priacutestup k daacutetam a zdieľanie daacutet vo vedeckej spolupraacuteci

Vyacuteraznejšie rozdiely sme identifikovali v priacutečinaacutech obaacutev vedcov pri zdieľaniacute daacutet Naj-

vyacuteraznejšie obavy z dezinterpretaacutecie svojich daacutet majuacute sociaacutelni vedci (48thinsp) vedci z priacuterod-

nyacutech vied zas potvrdili najvyššiu mieru obaacutev zo zneužitia daacutet (42thinsp) V humanitnyacutech vedaacutech

až 50thinsp vedcov nemaacute obavy zo zdieľania daacutet Obavy suacutevisiace s praacutevnymi a etickyacutemi aspek-

tmi využiacutevania vedeckyacutech daacutet v najvyššej miere potvrdili respondenti zo sociaacutelnych vied

staršiacute vedci a ženy Niektoreacute z tyacutechto rozdielov naznačuje graf 3

Ďalšie zaujiacutemaveacute zistenia v prieskume sa tyacutekali inštitucionaacutelnych politiacutek v oblasti daacuteto-

vej infraštruktuacutery Vaumlčšina respondentov potvrdila že nikdy nevyužili plaacuten manažmentu daacutet

vo svojom vyacuteskume (73thinsp) Dve tretiny respondentov poznajuacute termiacuten metadaacuteta 56thinsp res-

pondentov by priviacutetalo školenia v oblasti manažmentu vedeckyacutech daacutet Vaumlčšina si však nie je

27

Graf 3

Priacutečiny obaacutev pri zdieľaniacute vedeckyacutech daacutet rozdiely medzi discipliacutenami

istaacute či ich univerzita (inštituacutecia) maacute plaacuten manažmentu daacutet a predpiacutesaneacute metadaacuteta pre tvorbu

repozitaacuterov (81thinsp) Vaumlčšina tiež nepoznaacute odporuacutečania svojich univerziacutet či vyacuteskumnyacutech

agentuacuter pre uchovaacutevanie vyacuteskumnyacutech daacutet (64thinsp) 60thinsp respondentov si mysliacute že ich inštituacute-

cia by mala mať plaacuten manažmentu daacutet Mladšiacute vedci a ženy potvrdili vyššiu mieru zaacuteujmu

o školenia v oblasti manažmentu vedeckyacutech daacutet Podrobnejšie informaacutecie o tomto prieskume

suacute publikovaneacute v inyacutech praacutecach (Steinerovaacute 2018a Steinerovaacute a Ondrišovaacute 2019)

Prieskum potvrdil zaacuteujem vedcov o vedeckeacute daacuteta pričom v niektoryacutech vednyacutech odbo-

roch suacute postupy štandardizovaneacute (daacutetoveacute vedy) a v niektoryacutech suacute postupy pri ziacuteskavaniacute

a spracovaniacute daacutet skocircr intuitiacutevne Odvraacutetenou stranou vyacutehod zdieľania vedeckyacutech daacutet suacute oba-

vy vedcov z dezinterpretaacutecie zneužitia daacutet či praacutevne a etickeacute pravidlaacute ochrany vedeckyacutech

daacutet Veľkou vyacutezvou v buduacutecom rozvoji vedeckej komunikaacutecie a praacutece s informaacuteciami je

zdieľanie daacutet ktoreacute je podmieneneacute kontextom jednotlivyacutech vednyacutech discipliacuten Potvrdili to

aj mnoheacute vyacuteskumy v zahraničiacute (napriacuteklad Brown 2010 Palmer et al 2008 Fry 2013 Talja

et al 2005 Tenopir et al 2015) Ukazujuacute sa rozdiely medzi mladšiacutemi a staršiacutemi vedcami

(mladšiacute suacute skocircr ochotniacute zdieľať digitaacutelne daacuteta) rozdiely geografickeacute a rozdiely vyplyacutevajuacutece

z kultuacuter discipliacuten Potreba budovať daacutetovuacute infraštruktuacuteru je staacutele aktuaacutelna najmauml pri zlepšo-

vaniacute podmienok vedcov vo vedeckej kolaboraacutecii a formovaniacute komuniacutet v digitaacutelnom prostre-

diacute V našom prieskume vedci potvrdili zaacuteujem o vzdelaacutevanie pri praacuteci s daacutetami o formovanie

strateacutegiiacute praacutece s daacutetami metadaacutetami a citačnyacutemi štyacutelmi

Vyacutesledky medzinaacuterodneacuteho porovnaacutevacieho prieskumu (Uumlnal et al 2019) poukazujuacute na

vyacuteraznuacute strategickuacute uacutelohu Veľkej Britaacutenie pri organizovaniacute manažmentu vedeckyacutech daacutet

v porovnaniacute s Francuacutezskom a Tureckom Ukazujuacute sa vyacutehody systematickeacuteho plaacutenovania

praacutece s daacutetami pre zlepšovanie služieb informačneacuteho prostredia vedcov Porovnateľneacute vyacute-

sledky boli zisteneacute aj v inyacutech krajinaacutech napriacuteklad v ČR (Jaroliacutemkovaacute 2017) alebo na Islande

(Paacutelsdottir 2017)

28

5 Konceptuaacutelny raacutemec vedeckej daacutetovej gramotnosti

Z predchaacutedzajuacutecej kvalitatiacutevnej štuacutedie informačneacuteho spraacutevania vedcov (Steinerovaacute

2018) a z prieskumu daacutetovej gramotnosti vedcov vyplyacuteva že existujuacute spoločneacute procesy ved-

cov pri praacuteci s informaacuteciami Typickeacute procesy obsahujuacute prezeranie vyhľadaacutevanie navigaacuteciu

verifikaacuteciu dialoacuteg aj diskusiu Zaacutekladneacute spoločneacute procesy pre všetky discipliacuteny suacute monitoro-

vanie zdrojov (jadro časopisov teacutema) reťazenie čiacutetanieštuacutedium a tvorba (piacutesanie) Vyacutesled-

ky štuacutedie potvrdzujuacute aj trendy vyacuteskumov informačneacuteho spraacutevania spracovaneacute v štuacutediaacutech

rocircznych autorov (napriacuteklad Vilar et al 2015 Vrana 2013 Scanlon 2014 Case a Given 2016

Ford 2015) Kolaboraacutecia v digitaacutelnom prostrediacute a v sociaacutelnych sieťach sa ďalej rozviacuteja

a v sociaacutelnych sieťach je aktuaacutelna najmauml prezentaacutecia vyacutesledkov vyacuteskumu a hľadanie partne-

rov (Given Willson 2015 Olson a Olson 2016 Greifeneder et al 2018) ale aj popularizaacutecia

a podpora vedy v spoločnosti (Karvalics 2013) Ako aktuaacutelna sa potvrdila potreba podporiť

digitaacutelne humanitneacute vedy a všeobecne rozvoj digitaacutelnej vedy (MacKenzie a Martin 2016)

Na metodologickej uacuterovni vedci využiacutevajuacute spoločneacute metodologickeacute analytickeacute postupy

pri praacuteci s informaacuteciami ktoreacute sme predstavili v modeli vedeckyacutech informačnyacutech interakciiacute

(Steinerovaacute 2018) Tieto procesy sme rozdelili do troch skupiacuten podľa faktorov metodologic-

kyacutech domeacutenovej expertiacutezy a otvorenej vedy Z hľadiska metodologickyacutech faktorov sme

identifikovali procesy pochopenia deskripcie explanaacutecie exploraacutecie predikcie modelova-

nia kolaboraacutecie a manažmentu projektov Z hľadiska domeacutenovej expertiacutezy ide najmauml o pro-

cesy analyacutezy interpretaacuteciiacute heuristiacutek reprezentaacuteciiacute porovnaacutevania merania experimentov

a pozorovania Z hľadiska faktorov otvorenej vedy vymedzujeme procesy otvoreneacuteho priacutestu-

pu manažmentu daacutet transparentnosti v digitaacutelnom prostrediacute participaacutecie digitaacutelneho publi-

kovania a propagaacutecie vedy

Okrem tyacutechto podmieňujuacutecich faktorov sme v kvalitatiacutevnom prieskume vedcov identi-

fikovali aj zaacutekladneacute rozdiely medzi discipliacutenami najmauml priacuterodnyacutemi sociaacutelnymi humanit-

nyacutemi vedami a informatikou Tieto rozdiely sa tyacutekajuacute formulaacutecie vedeckyacutech probleacutemov

prevažujuacutecich metoacuted typov daacutet a postupov pri ich spracovaniacute strateacutegiiacute publikovania a pre-

važujuacutecich typov publikaacuteciiacute využiacutevanyacutech systeacutemov a prevažujuacutecich informačnyacutech strateacutegiiacute

hodnocirct vedeckej praacutece a kontextov aplikaacutecie vyacutesledkov tvorivosti aj typov spolupraacutece

V tomto kontexte navrhujeme konceptuaacutelny raacutemec na spracovanie filozofie vedeckyacutech

daacutet Tento raacutemec by mal obsiahnuť ontologickyacute epistemologickyacute aj etickyacute rozmer Ontolo-

gickyacute rozmer suacutevisiacute najmauml s probleacutemom definovania vedeckyacutech daacutet a existencie ich typov

s využitiacutem otvoreneacuteho systeacutemu kategorizaacutecie Epistemologickyacute rozmer filozofie vedeckyacutech

daacutet obsahuje otaacutezky zameraneacute na možnosti poznaacutevania prostredniacutectvom empirickyacutech daacutet

najmauml z hľadiska formulaacutecie vedeckyacutech otaacutezok a ich interpretaacutecie Etickyacute rozmer suacutevisiacute

s hodnotami ktoreacute akademickeacute komunity daacutetam a ich interpretaacuteciaacutem priraďujuacute K tyacutemto

rozmerom ešte pričleňujeme aj ekologickyacute rozmer filozofie vedeckyacutech daacutet ktoryacute suacutevisiacute

s adaptaacuteciami medzi vedcami a informačnyacutem prostrediacutem a tiež s vedeckyacutemi interakciami

suacutevisiacimi so životnyacutem cyklom vedeckyacutech daacutet (od vzniku cez uchovaacutevanie vyhľadaacutevanie

spracovanie až po modifikaacuteciu a zaacutenik) Vyacuteznamnou ekologickou vlastnosťou vedeckyacutech

daacutet je ich noveacute (viacnaacutesobneacute) využitie v novšiacutech kontextoch a v komplexnyacutech ekosysteacutemoch

daacutetovyacutech infraštruktuacuter jednotlivyacutech komuniacutet a discipliacuten Zaacutekladom ekologickeacuteho rozmeru

vedeckyacutech daacutet je zdieľanie daacutet v tyacutechto daacutetovyacutech infraštruktuacuterach Tu zohraacutevajuacute uacutelohu indi-

viduaacutelne (osobnostneacute) faktory vedca tradiacutecie discipliacuten komuniacutet a inštitucionaacutelne a strate-

gickeacute procesy V digitaacutelnom prostrediacute suacute vyacuteznamneacute zmeny vo vedeckom procese zazname-

naneacute pri kolaboraacutecii zdieľaniacute daacutet a znalostiacute publikovaniacute a medzinaacuterodnej spolupraacuteci

29

Na obr 2 znaacutezorňujeme vizualizaacuteciu tohto raacutemca vedeckej daacutetovej gramotnosti z po-

hľadu filozofie vedeckyacutech daacutet Naznačujeme ontologickyacute epistemologickyacute a etickyacute rozmer

zaacutekladňu daacutetovej infraštruktuacutery ako ekosysteacutemu ktoryacute je suacutečasťou informačnej infraštruktuacute-

ry vedeckej komunikaacutecie V prieniku proceduacuter vedeckyacutech daacutet a vedeckyacutech informačnyacutech

interakciiacute metodologickyacutech faktorov a faktorov domeacutenovej expertiacutezy vznikaacute vedeckaacute daacutetovaacute

gramotnosť ktoraacute zaacutevisiacute od kontextov vednyacutech discipliacuten Ekologickyacute rozmer je znaacutezornenyacute

ako širšie informačneacute prostredie a suacutevisiacute s interakciami vedeckyacutech daacutet a vedcov so zamera-

niacutem na vzaacutejomneacute adaptaacutecie ale aj inšpiraacutecie daacutetami kedy sa objavujuacute noveacute vyacuteskumneacute otaacutez-

ky vzorce a znalosti v daacutetach Daacuteta sa viacnaacutesobne využiacutevajuacute v rocircznych kontextoch Poznat-

ky z vedeckyacutech daacutet vznikajuacute procesmi interpretaacutecie a analyacutez premenou konkreacutetneho na

abstraktneacute s verifikaacuteciou štrukturaacuteciou a expertiacutezou pri použitiacute daacutet na riešenie probleacutemov

a vyvodenie novyacutech poznatkov Vedeckeacute daacuteta sa integrujuacute do daacutetovej infraštruktuacutery uchovaacute-

vajuacute sa analyzujuacute a interpretujuacute mocircžu byť aj podnetom aktivaacutecie a inovaacutecie vedeckeacuteho

skuacutemania Staacutevajuacute sa suacutečasťou informačneacuteho prostredia ako komplexneacuteho systeacutemu infor-

mačnyacutech interakciiacute ľudiacute zdrojov informačnyacutech objektov naacutestrojov a služieb (Steinerovaacute

2018)

Obr 2

Konceptuaacutelny raacutemec vedeckej daacutetovej gramotnosti

6 Manažment vedeckyacutech daacutet

Manažment vedeckyacutech daacutet je procesom vplyacutevajuacutecim na strateacutegie budovania informačnej

a daacutetovej infraštruktuacutery a digitaacutelnych knižniacutec Praacuteve v digitaacutelnom prostrediacute sa vedeckaacute kola-

boraacutecia pretvaacutera do rozvoja discipliacuten pri zdieľaniacute vedeckyacutech daacutet a participaacutecii vo vzdialenej

vedeckej kolaboraacutecii Vedeckeacute komunity komunikujuacute a spolupracujuacute v raacutemci discipliacuten vyacute-

skumnyacutech projektov ale aj v interdisciplinaacuternych presahoch Situaacutecia sa mocircže skomplikovať

30

kontextovo podmienenyacutemi rozdielmi v praacuteci s vedeckyacutemi daacutetami z aspektov rocircznosti veľko-

sti typov daacutet Manažment vedeckyacutech daacutet je metoacuteda umožňujuacuteca integraacuteciu životneacuteho cyklu

daacutet ndash od tvorby daacutet cez priacutestup využiacutevanie naacutestrojov uchovaacutevanie vyhľadaacutevanie až po vyu-

žiacutevanie vedeckyacutech daacutet

Je docircležiteacute upozorniť na aktuaacutelnosť vzdelaacutevania kurzov a školeniacute v oblasti manažmentu

vedeckyacutech daacutet (Schneider 2017 Carlson et al 2015 Tenopir et al 2015) V odbornej praacuteci

s vedeckyacutemi daacutetami je metodickyacutem naacutestrojom model FAIR ktoryacute zdocircrazňuje princiacutepy praacutece

s vyacuteskumnyacutemi objektmi Daacuteta majuacute byť Findable (naacutejditeľneacute) Accessible (dostupneacute) Inter-

operable (interoperabilneacute) a Reusable (nanovo využiteľneacute) V suacutečasnosti suacute spracovaneacute smer-

nice na zabezpečenie tyacutechto princiacutepov najmauml na uacuterovni strojoveacuteho spracovania daacutet v infor-

mačnom prostrediacute daacutetovyacutech vied bohatyacutech na množstvo digitaacutelnych daacutet (Wilkinson et al 2016)

Prirodzene v mnohyacutech odboroch existujuacute už detailne rozpracovaneacute metoacutedy a priacutestupy pre

praacutecu s daacutetami Napriacuteklad v priacuterodnyacutech vedaacutech (bioloacutegii) existuje viac ako 600 štandardov

na praacutecu s daacutetami suacute obsiahnuteacute v registri BioSharing (httpsbiosharingorg) Metodickeacute

smernice sa spracuacutevajuacute aj v oblasti pracovnyacutech procesov analyacutez daacutet Priacutekladmi globaacutelnych

repozitaacuterov daacutet suacute Figshare (httpfigsharecom) MendeleyData (httpsdatamendelycom)

Zenodo (httpzenodorog) alebo DANS (httpwwwdansknwnl) V budovaniacute špecializo-

vanyacutech daacutetovyacutech repozitaacuterov dominuje rocircznorodosť Existujuacute napriacuteklad tradiacutecie v oblasti

genetiky (Genbank Worldwide Protein Data Bank) fyziky (Space Physics Data Facility

SPDF httpspdfgsfcnasadov) alebo astronoacutemie (SIMBAD Set of Identifications Measu-

rement and Bibliography for Astronomical Data) Vyacutezvou daacutetovyacutech vied je podporiť analyacutezy

a objavovanie poznatkov z daacutet v spolupraacuteci človeka s digitaacutelnymi naacutestrojmi Rozvojom tyacutech-

to princiacutepov praacutece s vedeckyacutemi daacutetami sa zaoberaacute aj skupina FORCE11 (Martone 2015)

V tomto kontexte vznikajuacute noveacute profesie potrebneacute na uacutedržbu a rozvoj daacutetovej infra-

štruktuacutery vraacutetane daacutetovyacutech repozitaacuterov Noveacute profesie daacutetovyacutech manažeacuterov a digitaacutelnych

knihovniacutekov by mali byť orientovaneacute na poznanie životneacuteho cyklu vedeckyacutech daacutet (Borgman

2015) ktoryacute obsahuje identifikaacuteciu plaacutenovanie selekciu uchovaacutevanie a ochranu čistenie

spracovanie analyacutezu manažment a poskytovanie služieb daacutetovej analyacutezy s pridanou hodno-

tou Niektoriacute autori vymedzujuacute digitaacutelne kuraacutetorstvo ako novšiu informačnuacute profesiu (Niel-

sen Hjoslashrland 2014) Vyacutebornyacute prehľad tyacutechto novyacutech profesiiacute vraacutetane ich mapy prinaacutešajuacute

napriacuteklad Cox a Corrall (2013) Vzdelanie v oblasti manažmentu daacutet mocircžeme rozdeliť na

špecializovaneacute predmety pre vzdelaacutevanie knižničnyacutech a informačnyacutech profesionaacutelov a na

kurzy a školenia pre prax knihovniacutekov a daacutetovyacutech manažeacuterov Obsah školeniacute v oblasti ma-

nažmentu vedeckyacutech daacutet prezentoval napriacuteklad Schneider (2017) pričom priacutestupy rozdelil na

orientovaneacute na obsah a orientovaneacute na metoacutedy praacutece s vedeckyacutemi daacutetami Pryor a Donnelly

(2009) v naacutevrhoch vzdelaacutevania pre manažment daacutet prezentujuacute model zručnostiacute obsahujuacuteci

zručnosti tvorcov daacutet manažeacuterov daacutet daacutetovyacutech knihovniacutekov a daacutetovyacutech vedcov a navrhujuacute

obsah ich vzdelaacutevania

Na KKIV FiF UK v suacutečasnosti realizujeme predmet zameranyacute na daacutetovuacute analyacutezu a vizu-

alizaacuteciu daacutet pre študentov bakalaacuterskeho programu informačnyacutech štuacutediiacute Obsahuje konceptu-

aacutelne zaacuteklady praacutece s daacutetami (kvantitatiacutevne daacuteta kvalitatiacutevne daacuteta otvoreneacute daacuteta veľkeacute daacuteta)

Zameriava sa aj na metoacutedy formaacutety a naacutestroje praacutece s daacutetami čistenie a konverziu daacutet tex-

toveacute analyacutezy vizualizaacuteciu a interpretaacuteciu daacutet Informačnaacute etika a etika daacutet je suacutečasťou oso-

bitneacuteho predmetu

Keďže v našom prieskume mladšiacute vedci potvrdili vyššiu mieru zaacuteujmu o školenia v ob-

lasti manažmentu vedeckyacutech daacutet navrhujeme pripraviť a realizovať kurzy vedeckej daacutetovej

gramotnosti pre doktorandov z rocircznych odborov štuacutedia ako suacutečasť ich metodologickej a ve-

deckej gramotnosti Tieto kurzy by mali obsiahnuť takeacute teacutemy ako typoloacutegia vedeckyacutech daacutet

31

zaacuteklady filozofie daacutet metodologickeacute zaacuteklady praacutece s daacutetami až po praktickeacute aspekty manaž-

mentu vedeckyacutech daacutet v digitaacutelnych knižniciach ako suacute procesy plaacutenovania selekcie ucho-

vaacutevania ochrany analyacutezy manažmentu a poskytovania služieb

Praktickeacute kurzy pre informačnyacutech profesionaacutelov v oblasti manažmentu vedeckyacutech daacutet

sa postupne rozviacutejajuacute aj s podporou euroacutepskych projektov zameranyacutech na otvorenuacute vedu

a otvorenyacute priacutestup v CVTI SR Tu ostaacuteva vyacutezvou budovanie daacutetovyacutech repozitaacuterov tvorba

a využiacutevanie novyacutech naacutestrojov na praacutecu s daacutetami daacutetoveacute kuraacutetorstvo praacuteca s metadaacutetami

dlhodobaacute archivaacutecia daacutet ochrana vedeckyacutech daacutet a strateacutegie praacutece s vedeckyacutemi daacutetami vo

vyacuteskumnyacutech projektoch vraacutetane rozvoja daacutetovej infraštruktuacutery pre digitaacutelne humanitneacute ve-

dy Aktuaacutelne suacute aj teacutemy ako plaacutenovanie manažmentu daacutet citačneacute štyacutely daacutet naacutezvy suacuteborov

a verziiacute daacutetovyacutech suacuteborov Cieľom je zdieľanie daacutet a efektiacutevna praacuteca s vedeckyacutemi daacutetami

v digitaacutelnom prostrediacute

Zaacutever

Preskuacutemali sme niektoreacute konceptuaacutelne aspekty vedeckyacutech daacutet s docircrazom na zložitosť

tohto pojmu aj možnosti formovania filozofie vedeckyacutech daacutet Sondy do informačneacuteho pro-

stredia vedcov v SR (Steinerovaacute 2018b 2017) potvrdili spoločneacute charakteristiky informač-

neacuteho spraacutevania vedcov z rocircznych odborov založeneacute na monitorovaniacute zdrojov teacutem a časopi-

sov analyacutezach interpretaacuteciaacutech a spracovaniacute daacutet často s využitiacutem štatistiky a špeciaacutelnych

softveacuterov Interpretaacutecia daacutet ako reprezentaacuteciiacute objektov vyacuteskumu či rozdielov v systeacuteme ziacutes-

kavanyacutech daacutet poukazuje na ich vlastnosť konkreacutetnosti ako suacutečasti kontextov discipliacuten Upo-

zornili sme však nielen na vyacuteznam pragmatickyacutech priacutestupov v procesoch spracovania daacutet

v ich životnom cykle ale aj na vyacuteznam ich teoacuterie a ďalšieho vyacuteskumu v oblasti rozvoja ich

filozofie Predstavili sme aj možnuacute typoloacutegiu vedeckyacutech daacutet spracovanuacute v raacutemci kvalitatiacutev-

neho vyacuteskumu informačneacuteho spraacutevania vedcov pričom ide o otvorenyacute systeacutem s možnosťou

identifikovať ďalšie typy daacutet

Identifikovali sme aj vedeckuacute daacutetovuacute gramotnosť na koncepčnej uacuterovni a predstavili

sme vyacutesledky medzinaacuterodneacuteho online prieskumu vedeckej daacutetovej gramotnosti Prieskum

poukaacutezal na aktuaacutelnosť teacutemy praacutece s daacutetami a na formovanie novyacutech profesiiacute daacutetovyacutech kuraacute-

torov a manažeacuterov daacutet Navrhli sme konceptuaacutelny raacutemec vedeckej daacutetovej gramotnosti s vy-

užitiacutem predchaacutedzajuacutecich teoretickyacutech modelov podloženyacutech empirickyacutem vyacuteskumom Ide

o model vedeckyacutech informačnyacutech interakciiacute prepaacutejajuacuteci faktory expertiacutezy metodologickeacute

faktory a faktory otvorenej vedy (Steinerovaacute 2016) a model rozdielov medzi odbormi (Stei-

nerovaacute 2018) Raacutemec zdocircrazňuje filozofickeacute rozmery daacutet so zameraniacutem na formulovanie

otaacutezok podporenyacutech daacutetami rozvoj daacutetovej infraštruktuacutery a pravidlaacute praacutece s daacutetami (episte-

mologickyacute ontologickyacute a etickyacute rozmer) Ekologickyacute rozmer raacutemca obsahuje faktory adap-

taacutecie evoluacutecie participaacutecie aj služieb s pridanou hodnotou Vyznačuje sa viacnaacutesobnyacutem

využitiacutem daacutet vo vedeckyacutech informačnyacutech interakciaacutech a premenou daacutet na znalosti ako suacutečasť

kreatiacutevnych akademickyacutech informačnyacutech ekoloacutegiiacute (Steinerovaacute 2018) Naznačuje aj premen-

livosť seacutemantiky daacutet v zaacutevislosti od kontextov komuniacutet kultuacutery discipliacuten hodnocirct a kreatiacutev-

nej exploraacutecie

V tomto zmysle navrhujeme aj zmeny v praacuteci akademickyacutech knižniacutec v suacutelade s interak-

tiacutevnym modelom akademickej knižnice ako suacutečasti akademickyacutech informačnyacutech ekoloacutegiiacute

(Steinerovaacute 2018) Tento model vychaacutedza z trendov otvorenej vedy a digitaacutelnej vedy a z kva-

litatiacutevnej štuacutedie informačneacuteho spraacutevania vedcov Kladie docircraz na manažment informaacuteciiacute

a manažment daacutet a prechod služieb smerom k aktiacutevnej podpore vedcov a k budovaniu infor-

mačnej a daacutetovej infraštruktuacutery Medzi ďalšie funkcie v modeli tejto knižnice patriacute najmauml

32

interaktiacutevnosť propagaacutecia vyacutesledkov vedcov podpora projektov priacuteprava publikaacuteciiacute for-

movanie priestoru pre spolupraacutecu kreativitu a dialogickeacute partnerstvaacute vedcov a informačnyacutech

profesionaacutelov

Nakoniec sme navrhli prehĺbenie vzdelaacutevania v oblasti manažmentu vedeckyacutech daacutet pre

informačnyacutech profesionaacutelov a vedeckej daacutetovej gramotnosti pre doktorandov a mladyacutech ved-

cov Obraz o informačnom spraacutevaniacute vedcov v SR sme potvrdili dvomi empirickyacutemi štuacutediami

aj keď suacute obmedzeneacute metoacutedami vyacuteskumu (kvalitatiacutevna štuacutedia 19 vybranyacutech vedcov kvanti-

tatiacutevny prieskum 257 analyzovanyacutech odpovediacute) Z tyacutechto prieskumov vyplynuli určiteacute me-

dzery v informačnej a daacutetovej infraštruktuacutere vedcov ale aj medzery v praacuteci s vedeckyacutemi

daacutetami Vedci majuacute zaacuteujem o efektiacutevnejšiu praacutecu s daacutetami o spolupraacutecu s informačnyacutemi

profesionaacutelmi a o školenia v manažmente vedeckyacutech daacutet Daacutetovaacute infraštruktuacutera a služby

informačnej infraštruktuacutery suacute zaacutekladom zdieľania daacutet a vedeckej kolaboraacutecie s možnosťami

podpory kreativity a inovaacuteciiacute Vedci v prieskume vniacutemajuacute informačneacute prostredie kriticky aj

konštruktiacutevne Barieacutery v informačnom prostrediacute reprezentuje najmauml administratiacutevna zaacuteťaž

priacutestup k digitaacutelnym naacutestrojom a financie Vedci pritom podporujuacute otvorenuacute vedu a kola-

boraacuteciu v digitaacutelnom prostrediacute obaacutevajuacute sa však napaumltia medzi akademickyacutemi hodnotami

a komerčnyacutemi vplyvmi vo vede Vedeckeacute strateacutegie univerziacutet by mali podporovať inovaacutecie

komunikaacuteciu a kolaboraacuteciu zdieľanie daacutet a presun vedeckej komunikaacutecie do digitaacutelneho pro-

stredia vraacutetane novšiacutech modelov zabezpečovania kvality a manažmentu vedeckyacutech daacutet

Tieto zistenia suacute v suacutelade s vyacutesledkami podobnyacutech štuacutediiacute ako napriacuteklad Kim a Stanton (2016)

Bourg et al (2009) Erdelez a Means (2005) Cox a Pinfield (2013) alebo Silipigni et al (2017)

v oblastiach zdieľania daacutet a vplyvu akademickyacutech knižniacutec

Rozvoj vedeckej kolaboraacutecie v digitaacutelnom prostrediacute bude aj ďalej intenziacutevne pokračo-

vať Informačniacute profesionaacuteli tu buduacute mať svoje vyacuteznamneacute miesto v službaacutech a manažmente

informaacuteciiacute a daacutet a v budovaniacute daacutetovyacutech a informačnyacutech infraštruktuacuter V tomto kontexte je

potrebneacute rozviacutejať aj teoretickuacute zložku informačnej vedy najmauml otaacutezky filozofie daacutet a filo-

zofie informaacuteciiacute ktoreacute otvaacuterajuacute noveacute horizonty praacutece s informaacuteciami vraacutetane probleacutemov

etiky informaacuteciiacute a etiky daacutet či patologickyacutech javov informačneacuteho preťaženia nespraacutevnych

a falošnyacutech informaacuteciiacute dezinformaacuteciiacute zneužiacutevania daacutet a znečistenia informačneacuteho prostre-

dia Trendy informačnej vedy sa tak prejavujuacute v kontinuaacutelnych snahaacutech o pochopenie infor-

mačneacuteho prostredia informačnyacutech interakciiacute informačneacuteho spraacutevania a informačnyacutech po-

trieb nielen vedcov ale aj inyacutech komuniacutet v digitaacutelnom prostrediacute

Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute spraacute-

vanie sa človeka v digitaacutelnom priestore Ďakujem kolegom za spracovanie analyacutez a grafov

z prieskumov najmauml J Ilavskej M Ondrišovej a M Melicherovej

Zoznam bibliografickyacutech odkazov

ACRL 2013 Intersection of scholarly communication and information literacy creating

strategic collaboration for a changing academic environment [online] Chicago IL

Association of College and Research Libraries [cit 2017-05-05] Dostupneacute na

httpacrlalaorgintersections

BORGMAN ChL 2015 Big Data Little Data No Data Scholarship in the Networked

World Cambridge MIT Press

BOWKER G TIMMERMANS S CLARKE AE a E BALKA eds 2015 Boundary

Objects and Beyond Working with Leigh Star Cambridge MIT Press

33

BOWKER GC 2008 Memory Practices in the Sciences Cambridge the MIT Press

BROWN C 2010 Communication in the Sciences Annual Review of Information Science

and Technology 44 287-316

BOURG CH ROSS C a R ERWAY 2009 Support for the Research Process An Aca-

demic Library Manifesto Report prodby OCLC Research [online] [cit 2010-10-12]

Dostupneacute na httpwwwoclcorgresearchpublicationslibrary20092009-07pdf

BULGER M MEYER ET DE LA FLOR G TERRAS M WYATT S JIROTKA

M ECCLES K Ch McCARTHY MADSEN 2011 Reinventing Research Informa-

tion Practices in the Humanities A Research Information Network Report [online] April

2011 [cit 2011-04-30] Dostupneacute na httpdxdoiorg102139ssrn1859267

BUCKLAND M 2017 Information and Society Cambridge Ma the MIT

CARLSON J JOHNSTON L WESTRA B a M NİCHOLS 2013 Developing an

Approach for Data Management Education A report from Data Literacy Project Int J

On Digital Curation 8(1) 204-217 Dostupneacute na httpdxdoiorg102218ijdcv8i1254

CARLSON J a M STOWELL BRACKE 2015 Planting the seeds for data literacy Lessons

learned from a student-centered education program Int Journal of Digital Curation

10(1) 95-110

CASE DO a L GIVEN 2016 Looking for information a survey of research on informa-

tion seeking needs and behaviour Fourth ed Bingley Emerald

CHOWDHURY GG 2014 Sustainability of Scholarly Information London Facet

CHOWDHURY GG UumlNAL Y KURBANOGLU S BOUSTANY J a G WALTON

2018 Research Data Management and data sharing behaviour of university researchers

In ISIC 2018 Proceedings of the information Behaviour Conference Krakoacutew Poland

9-11 October 2018

COX AM a S CORRALL 2013 Evolving Academic Library Specialties In JASIST

64(8) 1526-1542 DOI 101002asi22847

COX A M a S PINFIELD 2013 Research data management and libraries Current activi-

ties and future priorities In Journal of Librarianship and Information Science June 28

2013 DOI 1011770961000613492542

EDWARDS PN JACKSON SJ BOWKER GC a C KNOBEL 2007 Understanding

Infrastructure Dynamics Tensions and Design Report of a Workshop on History and

Theory of Infrastructure Lessons for New Scientific Cyberinfrastructures [online]

Washington NSF [cit 2008-08-09] Dostupneacute na

httpdeepbluelibumichedubitstream202742493533UnderstandingInfrastructure200

7pdf

ERDELEZ S a T MEANS 2005 Measuring changes in information sharing among life

science researchers In Knowledge Management Nurturing Culture Innovation and

Technology 29-40

FORD N 2015 Introduction to Information Behaviour London Facet

FLORIDI L 2014 The fourth revolution How the infosphere is reshaping human reality

Oxford Oxford University Press ISBN 978-0-19-874393-4

FLORIDI L 2010 Information A very Short Introduction Oxford Oxford University Press

FURNER J 2016 ldquoDatardquo The data In KELLY M BIELBY J eds Information Cultures

in the Digital Age Springer Wiesbaden 287-306

34

FURNER J 2017 Philosophy of Data Why In Education for Information 33 55-70

DOI 103233EFI-170986

FRY J 2013 Considerations in adopting a disciplinary analysis of scholarly communica-

tion and information behaviours In ASIST European Workshop Abo Abo Univ 63-78

GIVEN LM a R WILLSON 2015 Collaboration Information Seeking and Technology

Use A Critical Examination of Humanities Scholarsrsquo Research Practices In HANSEN

P SHAH C a C-P KLAS eds Collaborative Information Seeking Computer Supported

Cooperative Work Springer Cham

GREIFENEDER E PONTIS S BLANDFORD A ATTALLA H NEAL D a K

SCHLEBBE 2018 Researchersrsquo attitudes towards the use of social networking sites

Journal of Documentation [online] 74(1) 119-136 [cit 2018-12-13] Dostupneacute na

httpsdoiorg101108JD-04-2017-0051

HOWKINS J 2010 Creative Ecologies Where Thinking is a Proper Job New Brunsvik

Transaction Pub

JAROLIacuteMKOVAacute A 2017 Daacutetovaacute (informačniacute) gramotnost a vyacutezkumnaacute data In ITLib

21(4) 30-33

KARVALICS LZ 2013 From Scientific Literacy to Lifelong Research A Social Innova-

tion Approach In KURBANOGLU S et al eds Worldwide Commonalities and Chal-

lenges in Information Literacy Research and Practice ECIL Springer Cham 126-133

KIM Y a J M STANTON 2016 Institutional and individul factors affecting scientistacutes

data-sharing behaviors a multilevel analysis Journal of the Association for Information

Science and Technology [online] 67 776-799 [cit 2017-01-14] Dostupneacute na

httpdxdoiorg101002asi23424

KINCHIN IM STREATFIELD D a DB HAY 2010 Using Concept Mapping to En-

hance the Research Interview In International Journal of Qualitative Methods 9(1)

52-89

KOLTAY T 2017 Data Literacy for researchers and data librarians J of Librarianship

and Inf Science 49(1) 3-14

KOLTAY T ŠPIRANEC S a LZ KARVALICS 2016 Research 20 and the Future of

Information Literacy Amsterdam Chandos

KIRCHNER J DIAZ J HENRY G FLISS S CULSHAW J GENDRON H a J

CAWTHORNE 2015 The Centre of Excellence Model for Information Services [online]

Washington CLIR [cit 2016-09-09] Dostupneacute na

httpwwwclirorgpubsreportspub163

MACKENZIE A a L MARTIN L eds 2016 Developing Digital Scholarship Emerging

practices in academic libraries London Facet

MALPAS C a M PROFFITT 2017 The Transformation of Academic Library Collecting

A Synthesis of the Harvard Libraryrsquos Hazen Memorial Symposium [online] Dublin OH

OCLC Research [cit 2018-02-15] DOI 1025333C3J04Z

MARTIN ER 2014 What is Data Literacy Journal of eScience Librarianship [online]

3(1) 1-2 [cit 2015-05-05] Dostupneacute na httpdoi107191jeslib20141069

MARTONE M E 2015 FORCE11 Building the Future for Research Communications

and e-Scholarship Bioscience [online] 65(7) 635 [cit 2016-06-09] Dostupneacute na

httpsdoiorg101093bioscibiv095

35

NARDI BA a VL OacuteDAY 1999 Information Ecologies Using Technology with Heart

Cambridge MIT Press

NIELSEN HJ a B HJOslashRLAND 2014 Curating research data the pontential roles of

libraries and information professionals J of Documentation 70(2) 221-240

NOVAK JD a AJ CANtildeAS 2006 The Theory Underlying Concept Maps and How to

Construct Them Technical report IHMC CmapsTools Pensacola Florida Institute for

Human and Machine Cognition

OLSON GM a J OLSON 2016 Converging on theory from four sides In SONNEN-

WALD D ed Theory development in the Information Sciences Austin Univ Of Texas

87-100

PALMER CL a MH CRAGIN 2008 Scholarship and disciplinary practices In Annual

Review of Information Science and Technology [online] 43(2) 163-212 [cit 2009-09-

09] Dostupneacute na httpdxdoiorg101002aris20081440420112

PAacuteLSOTTIR A 2018 Data Literacy Collaboration and Sharing of Research Data Among

Academics at the University of Island In Information Literacy in the Workplace 5th

European Conference Springer International Publ AG 178-185 CCIS 810

PRYOR G a M DONNELLY 2009 Skilling Up to Data Whose Role Whose Responsibil-

ity Whose Career In International Journal of Digital Curation [online] 4(2) [cit 2010-

02-18] Dostupneacute na httpwwwijdcnetarticleview126 DOI

httpsdoiorg102218ijdcv4i2105

SCANLON E 2014 Scholarship in the Digital Age open educational resources publica-

tion and public engagement British Journal of Educational Technology 45 (1) 12-23

SCHNEIDER R 2013 Research Data Literacy In KURBANOGLU S et al eds World-

wide Commonalities and Challenges in Information Literacy Research and Practice EC-

IL Springer Cham 134-140

SCHNEIDER R 2018 Training Trainers for Data Literacy A Content- and Method-Oriented

Approach In KURBANOGLU S et al eds Information Literacy in the Workplace 5th

European Conference ECIL Springer International Publishing AG 139-147 CCIS 810

SILIPIGNI CL HARVEY W KITZIE V a S MIKITISH 2017 Academic Library Impact

Improving Practice and Essential Areas to Research Chicago Il ACRL-ALA

SONNENWALD DH 2013 Visioning the Future of Information and Library Science

Challenges and Opportunities In HOBOHM HC ed Informationswissenschaft

zwischen virtuellen Infrastruktur und materialen Lebenswelt ISI 2013 Gluckstadt Huls-

busch s 22-34

STEINEROVAacute J 2016 Open Science and the Research Information Literacy Framework

In Information Literacy Key to an Inclusive Society KURBANOGLU S et al eds

ECIL 2016 Cham Springer International Publishing CCIS 676 s 277-385

STEINEROVAacute J 2017 Otvorenaacute veda a informačneacute spraacutevanie vedcov v SR In ProInFlow

časopis pro informačniacute vědy [online] 9(2) 48-73 [cit 2018-02-02] Dostupneacute na

httpsdoiorg105817proinflowv9i21675

STEINEROVAacute J 2018 Informačneacute prostredie a vedeckaacute komunikaacutecia Informačneacute ekoloacute-

gie Bratislava UK ISBN 978-80-223-4445-6

STEINEROVAacute J 2018a Information Literacy Practices of Researchers in Workplace

Information Ecologies In KURBANOGLU S et al eds Information Literacy in the

Workplace Cham Springer CCIS 810 s 30-39

36

STEINEROVAacute J 2018b Informačneacute prostredie a vedeckaacute komunikaacutecia aspekty vedeckej

daacutetovej gramotnosti In ProInFlow [online] 10(2) 4-22 [cit 2018-12-13] Dostupneacute na

httpproinflowcz

STEINEROVAacute J a M ONDRIŠOVAacute 2019 Research Data Literacy Perception and Prac-

tices in the Information Environment In KURBANOGLU S et al eds Information

Literacy in Everyday Life ECIL 2018 6th European Conference Oulu Sept 24ndash27

2018 Revised selected papers Cham Springer Nature Switzerland AG CCIS 989 pp

545ndash555 ISBN 978-3-030-13472-3 (eBook) Dostupneacute na httpsdoiorg101007978-

3-030-13472-3_51

TALJA S SAVOLAINEN R a H MAULA 2005 Field differences in the use and per-

ceived usefulness of scholarly mailing lists Information Research [online] 10(1) paper

200 [cit 2006-03-08] Dostupneacute na httpInformationRnetir10-1paper200html

TENOPIR C KING DW CHRISTIAN L a R VOLENTINE 2015 Scholarly article

seeking reading and use a continuing evolution from print to electronic in the sciences

and social sciences Learned Publishing 28(2) 93-105

TENOPIR C DALTON ED ALLARD S FRAME M PJESIVAC I BIRCH B

POLLOCK D a K DORSETT 2015 Changes in Data Sharing and Data Reuse Practic-

es and Perceptions among Scientists Worlwide PloS One [online] 10(8) 1-24 [cit 2015-

11-12] Dostupneacute na httpdoi101371journalpone0134826

UumlNAL Y et al 2019 Research data management and data sharing behaviour of university

researchers In Proceedings of ISIC The Information Behaviour Conference Krakow

Poland 9ndash11 October Part 2 Information Research [online] 24(1) paper isic 1818

(Archived by WebCitereg at httpwwwwebcitationorg74U6bBMqk) Dostupneacute na

httpInformationRnetir24-1isic2018isic1818html

VILAR P JUZNIC P a T BARTOL 2015 Information behaviour of Slovenian research-

ers investigation of activities preferences and characteristics Information Research

[online] 20(2) paper 670 [cit 2016-04-07] Dostupneacute na httpInformationRnetir20-

2paper670html

VRANA R 2013 Promotion of Scientific Literacy and Popularization of Science with

Support of Libraries and Internet Services In Worldwide Commonalities and Challenges

in Information Literacy Research and Practice ECIL 2013 Springer Cham 324-330

WILKINSON MD et al 2016 The FAIR Guiding Principles for scientific data manage-

ment and stewardship Sci Data 3160018 [online] [cit 2017-05-08] DOI

101038sdata201618

Resumeacute

VEDECKAacute DAacuteTOVAacute GRAMOTNOSŤ KONCEPTUAacuteLNE VYacuteCHODISKAacute

A SITUAacuteCIA V SR

Je la Steinerovaacute

Vymedzuje sa pojem a koncepcia daacutet vedeckyacutech daacutet a vedeckej daacutetovej gramotnosti v suacutevislosti s tren-

dom manažmentu vedeckyacutech daacutet Vedeckeacute daacuteta suacute reprezentaacutecie objektov ktoryacutemi mocircžu byť meraneacute

vstupy parametre a entity využiacutevaneacute ako docirckazy predpokladov Predstavujuacute sa konceptuaacutelne zaacuteklady

vyacuteskumu daacutet v informačnej vede analyzujuacute sa priacutestupy pri definovaniacute daacutet a filozofia daacutet Identifikujuacute

sa rocirczne aspekty a typy vedeckyacutech daacutet s docircrazom na počiacutetačovyacute a informačnyacute kontext daacutet Predstavuje

sa vlastnaacute typoloacutegia vedeckyacutech daacutet v pojmovej mape z kvalitatiacutevnej štuacutedie informačneacuteho spraacutevania

37

vedcov (19) s docircrazom na kontexty discipliacuten Definuje sa vedeckaacute daacutetovaacute gramotnosť ako schopnosti

a zručnosti pri rozpoznaniacute potreby daacutet pri analyacutezach synteacutezach a interpretaacuteciaacutech pri manažmente aj

využiacutevaniacute vedeckyacutech daacutet Prezentujuacute sa vyacutesledky online prieskumu vedeckej daacutetovej gramotnosti v SR

na vybranyacutech univerzitaacutech a v SAV (257 vedcov) ako suacutečasť medzinaacuterodneacuteho prieskumu Vedci vniacute-

majuacute pozitiacutevne praacutecu s daacutetami a suacute ochotniacute zdieľať svoje daacuteta s kolegami obaacutevajuacute sa zneužitia a dez-

interpretaacutecie daacutet Potvrdzujuacute sa rozdiely medzi discipliacutenami v postupoch a spracovaniacute vedeckyacutech daacutet

a vyzdvihuje sa zaacuteujem o manažment vedeckyacutech daacutet Navrhuje sa konceptuaacutelny raacutemec vedeckej daacuteto-

vej gramotnosti ako suacutečasť ekologickyacutech vedeckyacutech informačnyacutech interakciiacute Definuje sa manažment

vedeckyacutech daacutet s docircrazom na budovanie daacutetovej infraštruktuacutery a digitaacutelne humanitneacute vedy Navrhuje sa

obsah kurzov vzdelaacutevania pre informačnyacutech profesionaacutelov a doktorandov v oblasti daacutetoveacuteho manaž-

mentu ako suacutečasti vedeckej daacutetovej gramotnosti Potvrdzuje sa trend rozvoja informačnej vedy smerom

k rozvoju teoacuterie a filozofie daacutet a informaacuteciiacute

Summary

RESEARCH DATA LITERACY CONCEPTUAL BACKGROUND AND

SITUATION IN SLOVAKIA

Jela Steinerovaacute

We determine the concept of data research data and research data literacy in the context of research

data management Research data are representations of objects which can include measured inputs

parameters and entities use as evidence of suppositions We present the conceptual background of

research of data in information science and analyze the conceptions of the data definitions and the

philosophy of data We identify different aspects and types of research data with the emphasis on in-

formational and computational contexts of data A typology of research data is outlined in a concept

map based on a qualitative study of information behaviour of researchers (19) with the emphasis on

contexts of disciplines We determine the research data literacy as abilities and skills in recognition of

the need of data in analyses synthesis and interpretations management and use of research data We

also present results of an online survey of the research data literacy in Slovakia in selected universities

and the Slovak Academy of Science (257 responses) as part of an international survey Researchers

perceive the work with data positively they are willing to share theri data with colleagues and are

afraid of musiuse and misinterpretation of their data Differences amon disciplines were confirmed in

procedures and data processing and interest in research data management We proposed the conceptual

framework for research data literacy as part of ecological research information interactions The re-

search data management concept is determined with the emphasis on research data infrastructure de-

velopment of digital humanities We propose the content of the courses of research data management

as part of research data literacy The trend of information science towards the development of the phi-

losophy of data and philosphy of information has been confirmed

38

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

ALTMETRIA ndash INYacute POHĽAD NA HODNOTENIE

VEDECKYacuteCH PUBLIKAacuteCIIacute

Miriam Ondrišovaacute Maacuteria Dubovaacute

Uacutevod

Hodnotenie vedy je zložityacute proces vzhľadom na variabilitu vednyacutech discipliacuten vedeckej

praacutece a vyacutestupov vedeckyacutech vyacuteskumov Napriek tomu je hodnotenie vedcov potrebneacute naj-

častejšie z docircvodu finančnej naacuteročnosti vyacuteskumov a nutnosti selekcie vedeckyacutech tiacutemov a vyacute-

skumnyacutech projektov Okrem kvalitatiacutevnych metoacuted sa pri hodnoteniacute využiacutevajuacute kvantitatiacutevne

metoacutedy bibliometrie a scientometrie ktoreacute suacute považovaneacute za relatiacutevne objektiacutevne nezaacutevisleacute

od subjektiacutevneho posudzovania (Levitt a Thelwall 2014) Jednyacutem z najpoužiacutevanejšiacutech indi-

kaacutetorov (metriacutek) hodnotenia je produktivita vedcov reprezentovanaacute publikaacuteciami Premisou

takeacutehoto hodnotenia je tradiacutecia komunikovania vedeckyacutech vyacutesledkov publikovaniacutem vo ve-

deckyacutech časopisoch konferenčnyacutech a vedeckyacutech zborniacutekoch resp monografiaacutech Vyacuteznam

vedeckyacutech vyacutesledkov je v tomto kontexte kvantifikovateľnyacute počtom citaacuteciiacuteohlasov ktoreacute

publikaacutecia komunikujuacuteca vyacutesledky vyacuteskumu ziacuteskala Takeacuteto hodnotenie nedokaacuteže reflekto-

vať spoločenskyacute a edukačnyacute dopad vedeckyacutech vyacuteskumov pretože je limitovaneacute zdrojom

uacutedajov ktoryacutemi suacute predovšetkyacutem citačneacute databaacutezy systematicky sledujuacutece člaacutenky vo vybra-

nej množine kvalitnyacutech vedeckyacutech časopisov spolu s bibliografickyacutemi odkazmi V tomto

zmysle je perspektiacutevnym zdrojom uacutedajov digitaacutelne prostredie ktoreacute umožňuje sledovať a mo-

nitorovať interakcie vedcov s odbornou a laickou verejnosťou Digitaacutelna stopa interakciiacute maacute

v sebe potenciaacutel na ziacuteskavanie novyacutech informaacuteciiacute o dopade vedeckyacutech produktov

Z hľadiska evaluaacutecie vedy suacute zaujiacutemaveacute odozvy na vedeckeacute vyacutestupy od použiacutevateľov

sociaacutelnych meacutediiacute v podobe počtov prečiacutetaniacute stiahnutiacute zdieľaniacute kliknutiacute uloženiacute medzi zaacute-

ložky zmienok v statusoch spraacutevach na webovyacutech straacutenkach alebo blogoch Rozmanitosť

daacutet a použiacutevateľov umožňuje vytvaacuterať indikaacutetory využiteľneacute pri zisťovaniacute vplyvu vedeckeacuteho

produktu nielen na uacutezku skupinu vedcov ale aj na ľudiacute z praxe študentov učiteľov a širšiu

laickuacute verejnosť

Takeacuteto indikaacutetorymetriky suacute považovaneacute za alternatiacutevu resp doplnok k tradičnyacutem ci-

taacuteciaacutem a zaoberaacute sa nimi novaacute dynamickaacute discipliacutena altmetria Mocircžeme ju definovať ako

vednuacute oblasť zaoberajuacutecu sa štuacutediom a využiacutevaniacutem merania dopadu vedeckeacuteho produktu

(publikaacuteciiacute vyacuteskumnyacutech uacutedajov softveacuteru copyrightu algoritmu sivej literatuacutery a prezentaacute-

cie) na zaacuteklade kvantifikaacutecie aktiviacutet použiacutevateľov pri použiacutevaniacute naacutestrojov v online prostrediacute

(Priem 2014 Ondrišovaacute 2016) K najčastejšie deklarovanyacutem charakteristikaacutem indikaacutetorov

altmetrie patriacute diverzita hodnotenyacutech vedeckyacutech produktov koncovyacutech použiacutevateľov a daacutet

39

ryacutechlosť odozvy kraacutetko po publikovaniacute či zverejneniacute a otvorenosť pri ziacuteskavaniacute uacutedajov (Bor-

nmann 2014 Priem et al 2010)

V priacutespevku prezentujeme vyacutesledky analyacutezy daacutet využiacutevanyacutech v altmetrii Kyacutem citačneacute

databaacutezy predstavujuacute kvalitnyacute konzistentnyacute zdroj budovanyacute pre bibliometrickeacute analyacutezy uacuteda-

je zo sociaacutelnych meacutediiacute nie suacute primaacuterne určeneacute pre altmetrickeacute analyacutezy Preto sme si za cieľ

stanovili nielen analyzovať daacuteta matematicko-štatistickyacutemi metoacutedami ale rovnako preskuacute-

mať dostupnosť kompletnosť a štruktuacuteru altmetrickyacutech daacutet a potrebu ich integraacutecie s inyacutemi

daacutetami Analyacutezy naacutem pomohli pribliacutežiť spraacutevanie a preferencie rocircznych typov použiacutevateľov

pri interakcii s vedeckyacutemi publikaacuteciami

Charakteristika analyzovanyacutech daacutet

Daacuteta pre vytvaacuteranie altmetrickyacutech indikaacutetorov suacute dostupneacute z rocircznych zdrojov ku kto-

ryacutem mocircžeme zaradiť sociaacutelne siete blogy mikroblogy referenčneacute manažeacutery zaacuteložkoveacute

systeacutemy Wikipeacutediu straacutenky na zdieľanie softveacuteru prezentaacuteciiacute multimediaacutelneho obsahu

odporuacutečacie systeacutemy a masmeacutediaacute Spriacutestupňujuacute sa prostredniacutectvom verejneacuteho rozhrania pre

programovanie aplikaacuteciiacute API (ang applications programming interfaces) priamo zo zdrojov

alebo od poskytovateľov služieb ktoriacute daacuteta z viaceryacutech zdrojov vo vhodnej forme prezentu-

juacute najčastejšie prostredniacutectvom alternatiacutevnych indikaacutetorov

Pri vyacutebere zdroja daacutet boli našimi kriteacuteriami

dostupnosť daacutet

rocircznorodosť daacutet

dostatočnyacute objem daacutet

Do uacutevahy pripadali jednotliveacute sociaacutelne meacutediaacute alebo poskytovateľ služieb ktoryacute spriacutes-

tupňuje zozbieraneacute uacutedaje z viaceryacutech zdrojov Všetky naše kriteacuteriaacute najlepšie spĺňali daacuteta

z portaacutelu wwwaltmetriccom spoločnosti Altmetric

Spoločnosť Altmetric sleduje na niekoľkyacutech typoch zdrojov odozvy na vedeckeacute vyacutestu-

py na zaacuteklade ich jedinečnyacutech identifikaacutetorov Medzi najznaacutemejšie identifikaacutetory patria DOI

a ISBN ale využiacutevajuacute sa aj mnoheacute ineacute ako PubMedID SSRN ID a pod Pre každyacute sledovanyacute

vedeckyacute vyacutestup je vypočiacutetavanaacute hodnota metriky bdquoaltmetrickeacute skoacutereldquo ktoraacute sa odviacuteja od

počtu zmienok daneacuteho dokumentu vo vybranyacutech meacutediaacutech pričom maacute každeacute z meacutediiacute prirade-

nuacute určituacute vaacutehu Vaacuteha zodpovedaacute relatiacutevnemu dosahu jednotliveacuteho typu zdroja na publikum

Skoacutere sluacuteži na posuacutedenie dokumentu z hľadiska ziacuteskania si pozornosti preto aj celyacute naacutezov

indikaacutetora je Altmetric Attention Score Jeho hodnota sa nemusiacute rovnať iba vaacuteženeacutemu počtu

zmienok Spoločnosť Altmetric mocircže napriacuteklad na zaacuteklade indiacuteciiacute vyhodnotiť že danyacute pou-

žiacutevateľ je zaujatyacute a preto sa jeho priacutespevky do skoacutere nezapočiacutetavajuacute (Altmetric 2018) Pou-

žiacutevanyacute algoritmus však nie je transparentnyacute a priacutestupnyacute verejnosti

Na extrakciu daacutet z portaacutelu sme využili voľne poskytovaneacute API Vďaka kľuacuteču ktoryacute sme

od spoločnosti Altmetric ziacuteskali ako vyacuteskumniacuteci sme boli schopniacute stiahnuť až 250-tisiacutec

zaacuteznamov Na zaacuteklade počtu daacutet ku ktoryacutem sme ziacuteskali priacutestup sme si stanovili že sa bu-

deme venovať dokumentom ktoreacute zaznamenali ohlas v meacutediaacutech za poslednyacute mesiac Daacuteta

boli stiahnuteacute v januaacuteri 2018 a počet zaacuteznamov bol 249 965 (Dubovaacute 2018)

Daacuteta neobsahovali všetky uacutedaje ktoreacute by naacutes zaujiacutemali a s ktoryacutemi by sme chceli pra-

covať Napriacuteklad geolokaacutecia použiacutevateľov ktoriacute dokumenty zdieľali je dostupnaacute iba na

zaacuteklade komerčnej licencie Rovnako v zaacuteznamoch chyacutebal rok vydania Napriek tomu že

portaacutel poskytuje uacutedaje z viaceryacutech zdrojov na doplnenie bolo potrebneacute integrovať uacutedaje

z ďalšiacutech databaacutez Išlo predovšetkyacutem o citačnuacute databaacutezu Scopus z ktorej sme pre vybraneacute

40

zaacuteznamy doplnili abstrakt rok vydania a kľuacutečoveacute slovaacute Uacutedaj o dostupnosti zdrojov v režime

Open Access sme ziacuteskali z weboveacuteho portaacutelu Directory of Open Access Journals (DOAJ)

a z portaacutelu Wikipeacutedia ktoryacute ponuacuteka zoznam archiacutevov s politikou otvoreneacuteho priacutestupu k vede

pod naacutezvom Open-access archives

Kvocircli konzistentnosti bolo potrebneacute upraviť množinu daacutet pri nekompletnyacutech nespraacutev-

nych alebo duplicitnyacutech zaacuteznamoch V zaacuteznamoch sa vyskytovali chyby v docircsledku ne-

spraacutevneho umiestnenia oddeľovača poliacute čiacutem sa posunul obsah jednotlivyacutech atribuacutetov Takeacuteto

zaacuteznamy sme opravili popriacutepade odstraacutenili ak ich nebolo možneacute spraacutevne doplniť

Po analyacuteze obsahu a štruktuacutery daacutet sme sa rozhodli vyselektovať zaacuteznamy podľa typu

vedeckeacuteho produktu a podľa sledovanyacutech sociaacutelnych meacutediiacute

Z hľadiska typov vedeckyacutech produktov sa v daacutetach objavili člaacutenky knihy kapitoly

kniacuteh daacutetoveacute množiny klinickeacute štuacutedie a pod My sme sa pre ďalšiu analyacutezu rozhodli pone-

chať len zaacuteznamy s atribuacutetom typu bdquoArticleldquo (člaacutenok) pretože tvorili podstatnuacute časť zaacutezna-

mov Vynechali sme zaacuteznamy v ktoryacutech nebol uvedenyacute naacutezov časopisu

Spoločnosť Altmetric sleduje okolo dvadsať sociaacutelnych sietiacute my sme vyselektovali tie

ktoreacute boli najvyužiacutevanejšie a mali najvaumlčšiu početnosť v zaacuteznamoch Stanovili sme si hrani-

cu početnosti 15-tisiacutec a tak naacutem ostalo 8 sietiacute Uacutedaje z ostatnyacutech sietiacute sme neanalyzovali

pretože majuacute maluacute vyacutepovednuacute hodnotu vzhľadom k počtu zaacuteznamov Vybrali sme nasledov-

neacute siete a meacutediaacute Citeulike Mendeley skupinu masmeacutediiacute blogy Twitter Facebook Goog-

le+ a Wikipeacutediu Naacutesledne vznikli zaacuteznamy ktoreacute na vyselektovanyacutech sieťach neboli zmie-

ňovaneacute preto sme ďalej s tyacutemito zaacuteznamami nepracovali Po celkovom čisteniacute daacutet naacutem

v databaacuteze ostalo 192 192 zaacuteznamov člaacutenkov

Vyacutesledky daacutetovej analyacutezy

Pojmom daacutetovaacute analyacuteza označujeme proces analytickeacuteho a logickeacuteho hodnotenia daacutet

Jeho podstatou je preskuacutemanie suacuteboru daacutet a naacutesledneacute modelovanie daacutet za uacutečelom naacutejdenia

užitočnyacutech informaacuteciiacute ktoreacute boli doposiaľ pre naacutes neznaacuteme (Spacey 2015)

Cieľom našej daacutetovej analyacutezy bolo zistiť

ktoreacute sociaacutelne meacutediaacute suacute najčastejšie využiacutevaneacute pri zmienkach o člaacutenkoch z vedeckyacutech

časopisov

člaacutenky z ktoryacutech časopisov sa najčastejšie objavujuacute v sledovanyacutech zaacuteznamoch

člaacutenky z ktoryacutech časopisov ziacuteskavajuacute najviac ohlasov

ktoreacute teacutemy zaujiacutemajuacute jednotliveacute skupiny použiacutevateľov

ako sa liacutešia preferovaneacute teacutemy rocircznych skupiacuten použiacutevateľov

Pomerneacute zastuacutepenie sociaacutelnych meacutediiacute

Daacuteta z jednotlivyacutech zdrojovsociaacutelnych meacutediiacute naacutem umožnili porovnať využiacutevanie tyacutechto

meacutediiacute pri šiacutereniacute a využiacutevaniacute vedeckyacutech člaacutenkov

Ako vyplyacuteva z obraacutezku 1 najviac boli využiacutevaneacute siete Twitter a Mendeley ktoreacute tvorili

spolu viac ako 90thinsp zmienokprečiacutetaniacute Facebook je v tomto kontexte využiacutevanyacute len okrajo-

vo rovnako ako masmeacutediaacute V ostatnyacutech meacutediaacutech boli hodnoty zmienok niacutezke a v každom

z nich sa vyskytovala zmienka len o menej ako štvrtine sledovanyacutech člaacutenkov Priemernyacute

počet prečiacutetaniacute jedneacuteho člaacutenku na Mendeley je 32 a približne rovnakyacute je priemernyacute počet

41

zmienok cez Twitter Rozdielne suacute maximaacutelne hodnoty pre jednotliveacute siete Kyacutem maximum

zmienok na sieti Twitter bolo 32 722 maximaacutelnou hodnotou v sieti Mendeley bolo 105 551

prečiacutetaniacute člaacutenku (Pozn Ide o člaacutenok z roku 1989 s naacutezvom Whitesidesampapos Group Wri-

ting a Paper ktoreacuteho teacutemou je metodika vedenia vyacuteskumu a piacutesania vedeckyacutech člaacutenkov Ako

sme dodatočne zistili z uacutedajov zo siete Mendeley čitateľmi suacute predovšetkyacutem študenti)

Obr 1

Pomerneacute zastuacutepenie sociaacutelnych meacutediiacute

Frekvenčnaacute analyacuteza časopisov

Nakoľko sme obmedzili typy vedeckyacutech vyacutestupov na člaacutenky zaujiacutemalo naacutes člaacutenky kto-

ryacutech časopisov boli spomenuteacute prostredniacutectvom sociaacutelnych meacutediiacute Vychaacutedzali sme z atribuacutetu

Journal ktoryacute však neobsahoval len naacutezvy časopisov ale aj naacutezvy repozitaacuterov archiacutevov

alebo online knižniacutec kam autori svoje člaacutenky umiestnili Altmetric kombinuje uacutedaje o naacutezve

časopisu a inyacutech webovyacutech uacuteložiacutesk do jedneacuteho poľa keďže online archiacutevy a repozitaacutere suacute

primaacuternymi zdrojmi kde boli člaacutenky publikovaneacute Na jednej strane tento priacutestup obohacuje

rozmanitosť člaacutenkov na druhej strane komplikuje porovnaacutevanie zdrojov

Celkovo sa v zaacuteznamoch vyskytovali člaacutenky z 16 649 rocircznych časopisov alebo inyacutech

webovyacutech repozitaacuterov Na obraacutezku 2 vidiacuteme desať najfrekventovanejšiacutech časopisov a portaacute-

lov spolu s počtami člaacutenkov v našej množine daacutet v absoluacutetnych čiacuteslach Mocircžeme si všimnuacuteť

že najviac člaacutenkov je z arXiv čo je elektronickyacute archiacutev preprintov vedeckyacutech praacutec V našich

daacutetach sa z tohto archiacutevu nachaacutedza až 12 325 člaacutenkov čo predstavuje 641thinsp Na druhom

mieste sa umiestnil vedeckyacute časopis PLoS ONE s počtom člaacutenkov 2672 (139thinsp) a na treťom

mieste Open Access repozitaacuter Social Science Research Network s 2563 člaacutenkami (133thinsp)

Všetky časopisyarchiacutevy zobrazeneacute na grafe suacute dostupneacute v režime Open Access okrem časo-

pisu Nature Časopisy Science a Proceedings of the National Academy of Sciences of the

United States of America spriacutestupňujuacute člaacutenky v režime Open Access s istyacutem časovyacutem one-

skoreniacutem po vydaniacute Znamenaacute to že dostupnosť člaacutenkov hraacute docircležituacute uacutelohu pri ich smerova-

niacute k širokeacutemu okruhu čitateľov prostredniacutectvom sociaacutelnych meacutediiacute

Vyacutesledky frekvenčnej analyacutezy časopisov podľa celkoveacuteho počtu zmienokprečiacutetaniacute na

sociaacutelnych meacutediaacutech suacute zobrazeneacute na obraacutezku 3 Do čela sa dostal časopis Nature ktoreacuteho

člaacutenky sa podľa analyzovanyacutech daacutet vyskytli v sociaacutelnych meacutediaacutech až 697 255-kraacutet čo pred-

stavuje 506thinsp z celkoveacuteho počtu Ide o vyacuteznamnyacute vedeckyacute časopis ktoryacute publikuje vyacutesku-

42

my z oblasti priacuterodnyacutech vied Ako bolo spomenuteacute časopis Nature nie je dostupnyacute v režime

Open Access napriek tomu si jeho člaacutenky vďaka kvalite našli svojich čitateľov Na druhom

mieste so 423thinsp sa nachaacutedza arXiv ktoryacute bol najpočetnejšiacute v počte člaacutenkov Tretiacutem je časo-

pis Science ktoryacute patriacute medzi najlepšie svetoveacute vedeckeacute časopisy s recenzovanyacutemi člaacutenkami

a ziacuteskal 367thinsp vyacuteskytov zo všetkyacutech člaacutenkov

Obr 2

Počty člaacutenkov z jednotlivyacutech časopisovportaacutelov

Obr 3

Počty zdieľaniacuteprečiacutetaniacute jednotlivyacutech časopisovportaacutelov

43

Použiacutevatelia

Altmetria obohacuje uacutedaje z tradičneacuteho hodnotenia o informaacutecie o rocircznych typoch pou-

žiacutevateľov Portaacutel Altmetric preberaacute delenie použiacutevateľov zo siete Twitter kde suacute rozdeleniacute na

štyri rozdielne skupiny

pub ndash laickaacute verejnosť

com ndash komunikaacutetori vedy ndash novinaacuteri blogeri editori

sci ndash vedci

doc ndash ľudia z praxe prevažne lekaacuteri

Sociaacutelna sieť Twitter zaraďuje použiacutevateľov do tyacutechto skupiacuten podľa kľuacutečovyacutech slov

z profilu použiacutevateľa podľa typu časopisov na ktoreacute použiacutevateľ odkazuje podľa histoacuterie

zasielanyacutech spraacutev a podľa zoznamu použiacutevateľov ktoriacute daneacuteho použiacutevateľa sledujuacute (Altmet-

ric 2017) Limitujuacutecim faktorom takeacutehoto delenia je jeho presnosť a v našej množine daacutet aj

obmedzenie na uacutedaje zo siete Twitter Prečiacutetania a zmienky z inyacutech sietiacute nie suacute rozdeľovaneacute

podľa použiacutevateľov Napriek tomu suacute uacutedaje relevantneacute pretože zmienky na sieti Twitter

tvoria takmer polovicu všetkyacutech uacutedajov

Obr 4

Pomerneacute zastuacutepenie počtu zmienok podľa typu použiacutevateľov

Ak porovnaacutevame kvantitatiacutevne aspekty použiacutevateľov tak na obraacutezku 4 je možneacute vidieť

že tri štvrtiny zmienok vytvorila laickaacute verejnosť 16thinsp vedci 8thinsp ľudia z praxe a 3thinsp ko-

munikaacutetori vedy Tieto uacutedaje poukazujuacute na skutočnosť že sieť Twitter predstavuje docircležituacute

platformu pri popularizaacutecii vedy Predpokladom je jej využiacutevanie ktoreacute je na Slovensku

slabšie

Preferencie použiacutevateľov z hľadiska teacutem člaacutenkov

Uacutedaje o typoch použiacutevateľov naacutem umožnili sledovať teacutemy ktoreacute suacute pre jednotliveacute pou-

žiacutevateľskeacute skupiny zaujiacutemaveacute

Pre každuacute skupinu sme vyselektovali 1000 najpopulaacuternejšiacutech člaacutenkov s najvyššiacutem poč-

tom vyacuteskytov (zmienok zdieľaniacute prečiacutetaniacute) Celkovo bolo tyacutemto spocircsobom vyselektovanyacutech

2302 rocircznych člaacutenkov Pri ich porovnaacutevaniacute v jednotlivyacutech skupinaacutech sme zistili že približne

paumltina člaacutenkov je vo všetkyacutech skupinaacutech rovnakaacute Znamenaacute to že 210 člaacutenkov zaujalo všet-

ky skupiny použiacutevateľov Počty populaacuternych člaacutenkov spoločnyacutech pre jednotliveacute skupiny suacute

v tabuľke 1 Najviac spoločnyacutech člaacutenkov (628) mali skupiny laickej verejnosti a komunikaacuteto-

rov vedy Najmenej spoločnyacutech člaacutenkov s inyacutemi skupinami použiacutevateľov mali ľudia z praxe

44

Tabuľka 1

Počty spoločnyacutech populaacuternych člaacutenkov

laickaacute verejnosť komunikaacutetori vedy vedci ľudia z praxe

laickaacute verejnosť x 628 468 365

komunikaacutetori vedy 628 x 524 379

vedci 468 524 x 289

ľudia z praxe 365 379 289 x

Pri tematickom mapovaniacute člaacutenkov sme využili co-word analyacutezu Metoacuteda využiacuteva frek-

venčnuacute analyacutezu textu a skuacutema spoločnyacute vyacuteskyt najfrekventovanejšiacutech termiacutenov (Ondrišovaacute

2011) Zdrojom daacutet pre takuacuteto analyacutezu mocircžu byť naacutezvy člaacutenkov abstrakty alebo kľuacutečoveacute

slovaacute definovaneacute autormi My sme zvolili kľuacutečoveacute slovaacute z člaacutenkov pretože najlepšie charak-

terizujuacute ich tematickyacute obsah Kľuacutečoveacute slovaacute neboli suacutečasťou daacutetovej sady ale boli k člaacuten-

kom doplneneacute z databaacutezy Scopus Analyacutezu a vizualizaacuteciu sme realizovali aplikaacuteciou VOS-

viewer Na jednotlivyacutech obraacutezkoch suacute vyobrazeneacute najfrekventovanejšie kľuacutečoveacute slovaacute

z 1000 najpopulaacuternejšiacutech člaacutenkov pre vybranuacute skupinu použiacutevateľov Zhlukovou analyacutezou

boli slovaacute aplikaacuteciou zaradeneacute do zhlukov podľa toho ako často sa spolu vyskytovali Veľ-

kosť bodu je uacutemernaacute počtu vyacuteskytov slova a bliacutezkosť bodov je uacutemernaacute frekvencii spoločneacuteho

vyacuteskytu slov Takyacutemto spocircsobom sa vyprofilovali teacutemy o ktoreacute sa jednotliveacute skupiny použiacute-

vateľov zaujiacutemajuacute

Obr 5

Mapa populaacuternych teacutem pre ľudiacute z praxe

45

Skupina populaacuternych člaacutenkov pre ľudiacute z praxe bola najšpecifickejšia a najmenej sa pre-

kryacutevala s inyacutemi skupinami Pravdepodobne preto že ľudia z praxe boli prevažne lekaacuteri boli

teacutemy zameraneacute hlavne na mediciacutenu a išli viac do hĺbky ako člaacutenky v ostatnyacutech skupinaacutech

Centraacutelnymi kľuacutečovyacutemi slovami suacute uacutemrtnosť a fyzickaacute aktivita Samostatnuacute teacutemu tvoriacute ter-

miacuten bdquoevidence-based medicineldquo ndash mediciacutena založenaacute na docirckazoch ktoraacute predstavuje systema-

tickyacute priacutestup k riešeniu klinickyacutech probleacutemov na zaacuteklade integraacutecie najlepšieho vedeckeacuteho

docirckazu s klinickou skuacutesenosťou a hodnotami pacienta (Sackett et al 2000) Medzi člaacutenkami

sa vyskytli teacutemy z rocircznych oblastiacute mediciacuteny zameraneacute na spocircsoby liečby najzaacutevažnejšiacutech

chorocircb ich prevenciu a mediciacutenske vzdelaacutevanie

Obr 6

Mapa populaacuternych teacutem pre komunikaacutetorov vedy

Komunikaacutetori vedy teda ľudia ktoriacute sprostredkovaacutevajuacute vedeckeacute vyacutesledky širokej verej-

nosti sa zaujiacutemajuacute o spoločenskeacute probleacutemy preto sa medzi teacutemami objavuje ekonoacutemia (eco-

nomics) a politika (politics) Centraacutelnymi kľuacutečovyacutemi slovami suacute sociaacutelne meacutediaacute a diverzita

Sociaacutelne meacutediaacute v spojeniacute so strojovyacutem učeniacutem (machine learning) a termiacutenom digitaacutelne

spoločenskeacute vedy (computational social science) ktoryacute predstavuje uplatnenie počiacutetačov

v spoločenskyacutech vedaacutech tvoria najvyacuteznamnejšiu teacutemu Sociaacutelne siete suacute zdrojom veľkeacuteho

množstva daacutet využiteľnyacutech pri skuacutemaniacute rocircznych spoločenskyacutech javov čo je atraktiacutevne pre

veľkuacute skupinu použiacutevateľov Ďalšiu teacutemu predstavuje diverzita ktoraacute je spojenaacute s probleacutema-

mi rodovej rovnosti vzdelaacutevania a vedy Populaacuternou oblasťou je pre komunikaacutetorov vedy

verejneacute zdravie spojeneacute s fyzickou aktivitou a epidemioloacutegiou

Teacutemy ktoreacute zaujiacutemajuacute vedcov suacute podobneacute ako teacutemy komunikaacutetorov vedy Ide o diver-

zitu v suacutevislosti s vedou vzdelaacutevaniacutem pracovnyacutem prostrediacutem a pod Veľkou teacutemou suacute opaumlť

sociaacutelne meacutediaacute analyacuteza daacutet strojoveacute učenie a ich využitie v spoločenskyacutech vedaacutech a v bio-

informatike Teacutema ktoraacute odlišuje tuacuteto skupinu použiacutevateľov od ostatnyacutech suacutevisiacute s metodo-

loacutegiou vyacuteskumov štatistickyacutemi metoacutedami opakovateľnosťou plaacutenovaniacutem a overovaniacutem

vyacutesledkov vyacuteskumov

46

Obr 7

Mapa populaacuternych teacutem pre vedcov

Obr 8

Mapa populaacuternych teacutem pre laickuacute verejnosť

Spektrum teacutem člaacutenkov populaacuternych u laickej verejnosti je širšie ako u inyacutech skupiacuten

Opakuje sa teacutema sociaacutelnych meacutediiacute otvorenyacutech a veľkyacutech daacutet teacutema rodovej rovnosti a po-

merne často sa vyskytuje termiacuten mozog v suacutevislosti s učeniacutem sa a emoacuteciami Tieto teacutemy suacute

47

spojeneacute v kontexte rizikovyacutech faktorov Ďalšia veľkaacute skupina teacutem suacutevisiacute so zdraviacutem najčas-

tejšiacutemi chorobami (diabetes naacutedoroveacute ochorenia infarkt depresia) ich liečeniacutem a preven-

ciou napriacuteklad vo forme fyzickej aktivity a stravovania Suacute to teda teacutemy ktoreacute ľudiacute nejakyacutem

spocircsobom ohrozujuacute a tyacutem vyvolaacutevajuacute potrebu ziacuteskavania odbornyacutech informaacuteciiacute z vedeckyacutech

člaacutenkov

Podobnosť teacutem medzi vybranyacutemi skupinami sme analyzovali na zaacuteklade vizualizaacutecie

použitiacutem Sankeyovho diagramu Použiacuteva sa na zobrazenie dynamiky siete v našom priacutepade

na zobrazenie zmien v prepojeniacute kľuacutečovyacutech slov člaacutenkov pre jednotliveacute skupiny použiacutevate-

ľov Kľuacutečoveacute slovaacute suacute rovnakeacute ako na predchaacutedzajuacutecich obraacutezkoch Zhluky kľuacutečovyacutech slov

suacute reprezentovaneacute blokmi ktoreacute suacute nazvaneacute podľa teacutemy najčastejšie podľa najvyacuteznamnej-

šieho kľuacutečoveacuteho slova v zhluku na zaacuteklade počtu prepojeniacute s ostatnyacutem slovami v zhluku

Šiacuterka toku z bloku je uacutemernaacute počtu rovnakyacutech kľuacutečovyacutech slov v prepojenyacutech blokoch (teacute-

mach) Niektoreacute kľuacutečoveacute slovaacute sa pri inej skupine použiacutevateľov vyskytujuacute v inom kontexte

čo je znaacutezorneneacute tokom medzi teacutemami Porovnaacutevali sme skupiny ktoreacute mali najviac spoloč-

nyacutech člaacutenkov ndash vedcov s komunikaacutetormi vedy a laickuacute verejnosť s komunikaacutetormi vedy

Obr 9

Diagram podobnosti teacutem vedcov a komunikaacutetorov vedy

Podobnosť populaacuternych teacutem pre vedcov a komunikaacutetorov vedy je zobrazenaacute na obraacutezku

9 Na diagrame vľavo suacute teacutemy populaacuterne u vedcov a vpravo teacutemy populaacuterne u komunikaacuteto-

rov vedy Najsilnejšiacutemi teacutemami suacute v oboch skupinaacutech digitaacutelne spoločenskeacute vedy ktoreacute

vychaacutedzajuacute z uacutedajov zo sociaacutelnych meacutediiacute Tieto teacutemy suacute prepojeneacute širokyacutem tokom čo zna-

menaacute že teacutemu reprezentujuacute takmer rovnakeacute kľuacutečoveacute slovaacute Tenkyacute tok z tejto teacutemy u komu-

nikaacutetorov vychaacutedza do teacutemy štatistika u vedcov pretože sa tu samostatne vyprofilovala teacutema

zameranaacute na štatistiku Pre obe skupiny je rovnako atraktiacutevna teacutema diverzity v rocircznych kon-

textoch ako bolo zrejmeacute z obraacutezkov 6 a 7 a teacutema predsudkov V tejto oblasti vedcov zaujiacute-

ma teacutema rodovej rovnosti preto tvoriacute samostatnyacute blok Oblasť metodoloacutegie vyacuteskumu suacutevi-

siaca so spoľahlivosťou a opakovateľnosťou testov je zaujiacutemavaacute len pre skupinu vedcov

Naopak verejneacute zdravie osobnosť a kognitiacutevne schopnosti suacute atraktiacutevne predovšetkyacutem pre

komunikaacutetorov vedy

48

Obr 10

Diagram podobnosti teacutem laickej verejnosti a komunikaacutetorov vedy

Z obraacutezku 10 je zrejmeacute že teacutemy skupiny laickej verejnosti a komunikaacutetorov vedy suacute

menej podobneacute ako v predchaacutedzajuacutecom porovnaniacute Teacutema sociaacutelnych meacutediiacute a digitaacutelnych

sociaacutelnych vied je znova spoločnaacute pre obe skupiny a maacute najvyacuteznamnejšie postavenie (na

zaacuteklade vyacutešky bloku) ale pre komunikaacutetorov vedy je podstatnejšia Kľuacutečoveacute slovaacute patriace

do tejto teacutemy (sociaacutelne meacutediaacute digitaacutelne spoločenskeacute vedy strojoveacute učenie big data a pod)

sa v člaacutenkoch atraktiacutevnych pre komunikaacutetorov vedy vyskytujuacute častejšie majuacute vaumlčšiu vaacutehu

a na diagrame suacute preto zobrazeneacute širšiacutem tokom z bloku Kľuacutečoveacute slovaacute reprezentujuacutece tuacuteto

teacutemu sa u laickej verejnosti trochu liacutešia Sociaacutelne meacutediaacute suacute v tejto skupine daneacute do kontextu

s rizikovyacutemi faktormi a emoacuteciami Ďalšou spoločnou teacutemou je verejneacute zdravie a prepojeneacute

suacute aj teacutemy cvičenie a kogniacutecie ktoreacute majuacute spoločneacute kľuacutečoveacute slovaacute ndash starnutie cvičenie

a kognitiacutevne schopnosti Ako vidieť z diagramu u laickej verejnosti viac prevažujuacute teacutemy

zameraneacute na zdravie prevenciu konkreacutetne diagnoacutezy z ktoryacutech sa samostatne vyčlenila de-

presia a ochorenia v suacutevislosti s mozgom

Zaacutever

Altmetria je mladou discipliacutenou a zatiaľ sa len skuacutemajuacute možnosti a vyacuteznam daacutet ziacuteska-

nyacutech zo sociaacutelnych meacutediiacute Zaacutekladnyacutem predpokladom všetkyacutech analyacutez suacute kvalitneacute a dostupneacute

uacutedaje Napriek deklaraacuteciaacutem o voľnej dostupnosti altmetrickyacutech daacutet ziacuteskať komplexneacute daacuteta

nie je jednoducheacute V daacutetach sa objavuje chybovosť a neuacuteplnosť ktoruacute je nutneacute v procese ich

čistenia skorigovať Pre hlbšie analyacutezy je potrebnaacute integraacutecia daacutet s inyacutemi zdrojmi čo je však

bez znalosti programovaciacutech jazykov časovo naacuteročnyacute proces

Z hľadiska evaluaacutecie vedcov na zaacuteklade vedeckyacutech vyacutestupov tvoria altmetrickeacute indikaacute-

tory zaujiacutemavyacute doplnok k tradičneacutemu bibliometrickeacutemu hodnoteniu Vyacutehodou nie je len

okamžitaacute možnosť ziacuteskania spaumltnej vaumlzby ale aj preukaacutezanie vplyvu a dopadu publikaacuteciiacute

v širšiacutech suacutevislostiach Otvorenosť je hlavnyacute atribuacutet pri šiacutereniacute a hodnoteniacute vedeckyacutech produk-

tov v altmetrii Ako vyplynulo z analyacutezy zdroje spriacutestupňujuacutece člaacutenky v režime Open Ac-

cess majuacute vaumlčšiacute potenciaacutel osloviť vedeckeacute aj nevedeckeacute publikum Najpoužiacutevanejšiacutemi plat-

49

formami na šiacuterenie zmienok o vedeckyacutech publikaacuteciaacutech suacute sociaacutelne meacutediaacute Twitter a Mende-

ley Zohraacutevajuacute docircležituacute uacutelohu pri realizaacutecii princiacutepov otvorenej vedy V tomto kontexte je

pozitiacutevnym zisteniacutem vysokyacute zaacuteujem laickej verejnosti o vedeckeacute publikaacutecie Propagaacutecia vedy

maacute potenciaacutel premostiť barieacuteru medzi vedcami a verejnosťou Overeneacute vyacutesledky vyacuteskumov

majuacute nenahraditeľneacute miesto pri množstve polopraacutevd a dezinformaacuteciiacute prezentovanyacutech pro-

stredniacutectvom internetu Ako vyplynulo z textovej analyacutezy laickaacute verejnosť sa zaujiacutema o celyacute

rad teacutem suacutevisiacich s každodennyacutemi probleacutemami Veda nemocircže byť izolovanaacute od verejnosti

je nutneacute komunikovať vedeckeacute poznatky v zrozumiteľnej forme Probleacutemom popularizaacutecie

vedy je však jej nedostatočneacute ohodnotenie pre vedcov ktoriacute sa jej venujuacute Možno praacuteve

v tomto ohľade by mohli pomocirccť altmetrickeacute indikaacutetory

Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute

spraacutevanie sa človeka v digitaacutelnom priestore Vznikol tiež vďaka podpore v raacutemci OP Vyacuteskum

a vyacutevoj pre dopytovo-orientovanyacute projekt Univerzitnyacute vedeckyacute park Univerzity Komenskeacuteho

v Bratislave ITMS 26240220086 spolufinancovanyacute zo zdrojov Euroacutepskeho fondu regionaacutel-

neho rozvoja

Zoznam bibliografickyacutech odkazov

Altmetric 2017 How are Twitter demographics determined [online] [cit 2018-08-21]

Dostupneacute na httpshelpaltmetriccomsupportsolutionsarticles6000060978-how-are-

twitter-demographics-determined-

Altmetric 2018 How is the Altmetric Attention Score calculated [online] [cit 2018-08-

22] Dostupneacute na httpshelpaltmetriccomsupportsolutionsarticles6000060969-how-

is-the-altmetric-attention-score-calculated-

BORNMANN L 2014 Do altmetrics point to the broader impact of research An overview

of benefits and disadvantages of altmetrics In Journal of Informetrics Vol 8 issue 4 s

895-903

DUBOVAacute M 2018 Daacutetovaacute analyacuteza a jej využitie v altmetrii (Diplomovaacute praacuteca) Bratisla-

va Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho

LEVITT JM a M THELWALL 2014 From webometrics to altmetrics one and a half

decades of digital research at Wolverhampton In Libraries in the Digital Age (LIDA)

Proceedings Vol 13

ONDRIŠOVAacute M 2011 Bibliometria [online] Bratislava Stimul 134 s [cit 2018-08-31]

ISBN 978-80-8127-035-2 Dostupneacute na

httpsfphilunibaskfileadminfifkatedry_pracoviskakkivGranty_a _projektyInwentbi

bliometria_ondrisovapdf

ONDRIŠOVAacute M 2014 Alternatiacutevne hodnotenia dopadu vedeckyacutech vyacutestupov vo webovom

prostrediacute In Knižničnaacute a informačnaacute veda Bratislava Univerzita Komenskeacuteho

PRIEM J 2014 Altmetrics In CRONIN B a C R SUGIMOTO eds Beyond bibliomet-

rics harnessing multi-dimensional indicators of performance London The MIT Press s

263-287

PRIEM J et al 2010 Altmetrics a manifesto [online] [cit 2018-08-30] Dostupneacute na

httpaltmetricsorgmanifesto

SACKETT D L et al 2000 Evidence-based medicine how to practice and teach EBM

London Churchill-Livingstone

50

Resumeacute

ALTMETRIA ndash INYacute POHĽAD NA HODNOTENIE VEDECKYacuteCH PUBLIKAacuteCIIacute

Mir iam Ondrišovaacute Maacuteria Dubovaacute

Altmetrickeacute indikaacutetory tvoreneacute na zaacuteklade daacutet zo sociaacutelnych meacutediiacute predstavujuacute zaujiacutemavyacute doplnok

k tradičneacutemu bibliometrickeacutemu hodnoteniu vedcov V priacutespevku prezentujeme vyacutesledky daacutetovej analyacute-

zy vybranej vzorky altmetrickyacutech daacutet Analyacuteza ukaacutezala že zdroje spriacutestupňujuacutece člaacutenky v režime Open

Access majuacute vaumlčšiacute potenciaacutel osloviť vedeckeacute aj nevedeckeacute publikum Najpoužiacutevanejšiacutemi platformami

na šiacuterenie zmienok o vedeckyacutech publikaacuteciaacutech suacute sociaacutelne meacutediaacute Twitter a Mendeley Pozitiacutevnym ziste-

niacutem bol vysokyacute zaacuteujem laickej verejnosti o vedeckeacute publikaacutecie Komparatiacutevna analyacuteza populaacuternych

teacutem pre laickuacute verejnosť ľudiacute z praxe vedcov a komunikaacutetorov vedy ukaacutezala isteacute rozdiely v preferova-

nyacutech teacutemach a naznačila teacutemy puacutetaveacute pre všetky skupiny použiacutevateľov

Summary

ALTMETRICS ndash DIFFERENT VIEW OF THE EVALUATION OF SCIENTIFIC

PUBLICATIONS

Mir iam Ondrišovaacute Maacuteria Dubovaacute

Altmetric indicators based on social media data represent an interesting complement to traditional

bibliometric assessment of scientists In the paper we present the results of the data analysis of the

selected sample of the altmetric data The analysis has shown that Open Access resources have more

potential to reach out to both scientific and public audiences The most widely used platforms for dis-

seminating mentions to scientific publications are the social media Twitter and Mendeley In the con-

text of open science the publicrsquos interest in scientific publications was a positive finding A compara-

tive analysis of popular themes for members of the public practitioners research scientists and science

communicators has shown some differences in preferred topics and has highlighted topics which are

interesting for all user groups

51

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

FAKTORY VZNIKU A DOcircSLEDKY INFORMAČNYacuteCH

FILTRAČNYacuteCH BUBLIacuteN

Tomaacuteš Mirga Andrea Hrčkovaacute

Uacutevod Psychologickeacute aspekty vzniku filtračnyacutech bubliacuten

Termiacuten bdquofiltračnaacute bublinaldquo (filter bubble) ako prvyacute rozpracoval Eli Pariser ktoryacute ho

opisuje ako jeden z docircsledkov personalizaacutecie vyacutesledkov vyhľadaacutevania na internete a obsahu

na sociaacutelnych sieťach Pri tomto procese dochaacutedza k algoritmickej filtraacutecii systeacutemom zobra-

zovaneacuteho obsahu tak aby čo najpresnejšie zodpovedal predpokladanyacutem informačnyacutem potre-

baacutem použiacutevateľa Hoci sa o fenomeacutene filtračnyacutech bubliacuten začalo intenziacutevnejšie diskutovať až

s priacutechodom sociaacutelnych meacutediiacute ide o teoacuteriu ktorej podstata maacute korene v psycholoacutegii a javy

vplyacutevajuacutece na intelektuaacutelnu izolaacuteciu boli predmetom vyacuteskumov už v tridsiatych rokoch mi-

nuleacuteho storočia Patria medzi ne najmauml teoacuterie konfirmačneacuteho a diskonfirmačneacuteho skreslenia

selektiacutevnej expoziacutecie efekt falošneacuteho konsenzu a skupinovej polarizaacutecie Cieľom priacutespevku

je vymedziť zaacutekladnuacute terminoloacutegiu popiacutesať teoacuterie suacutevisiace s problematikou informačnyacutech

filtračnyacutech bubliacuten a tiež technologickeacute a kognitiacutevne faktory a skreslenia vplyacutevajuacutece na ich

vznik

Pre utvaacuteranie racionaacutelnych rozhodnutiacute je docircležiteacute poznať rocircznorodeacute aspekty probleacutemu

Ľudskeacute intelektuaacutelne schopnosti suacute však v spracovaacutevaniacute informaacuteciiacute obmedzeneacute Nie je mož-

neacute aby použiacutevateľ dokaacutezal porovnať všetky dostupneacute zdroje Mutz a Young (2011) upozor-

ňujuacute že zvyšujuacutece sa množstvo zdrojov informaacuteciiacute je docircvodom zvaumlčšujuacuteceho sa sklonu

k selektiacutevnej expoziacutecii Hovoria že použiacutevatelia sa vyhyacutebajuacute informačneacutemu preťaženiu tyacutem

že sa obraacutetia na takeacute zdroje na ktoryacutech suacute umiestneneacute informaacutecie v suacutelade s ich doterajšiacutemi

znalosťami alebo ktoreacute odzrkadľujuacute ich naacutezory či postoje Hilbert (2012) hovoriacute že

v priacutepade priveľkeacuteho množstva informaacuteciiacute a možnostiacute sa tiež vyacuteznamne znižuje ľudskaacute pro-

duktivita

Selektiacutevna expoziacutecia je jav kedy človek suacutestreďuje pozornosť len na takeacute informaacutecie

zo svojho okolia ktoreacute sa zhodujuacute s jeho dovtedajšiacutem postojom k určitej teacuteme (subjektiacutevne

konsonantneacute informaacutecie) s cieľom eliminovať efekt kognitiacutevnej disonancie1

(Bobok 2016

Williams Kern a Waters 2016)

1 K suacutevzťažnyacutem pojmom selektiacutevnej expoziacutecie a otaacutezkam kognitiacutevneho skreslenia patria aj kognitiacutevna disonancia

(vnuacutetornyacute nepokoj ktoreacuteho priacutečinou je kontakt s protichodnyacutem tvrdeniacutem na zaujateacute stanovisko) či vyhyacutebanie sa

informačneacutemu preťaženiu redukovaniacutem dostupnyacutech zdrojov a informaacuteciiacute unaacutehlenyacutem spracovaacutevaniacutem informaacuteciiacute alebo straacuteneniacutem sa novyacutech informaacuteciiacute vocircbec (Bozdag 2015)

52

Skladaacute sa z troch procesov (Williams Kern a Waters 2016)

a) selektiacutevna expoziacutecia ndash jedinec sa snažiacute vyhnuacuteť komunikaacutecii informaacuteciiacute nekorelu-

juacutecich s jeho postojmi

b) selektiacutevna percepcia ndash konfrontaacutecia s antipatickyacutemi informaacuteciami a ich naacuteslednaacute

indiferencia priacutepadne ich čiastočneacute vkomponovanie do existujuacuteceho naacutezoru

avšak bez jeho zmeny

c) selektiacutevna retencia ndash zabudnutie tyacutech informaacuteciiacute ktoreacute suacute voči zaujateacutemu stano-

visku protichodneacute

Podľa Festingera (1962) ľudia venujuacute viac pozornosti informaacuteciaacutem zhodujuacutecim sa s ich

postojmi z toho docircvodu že im to zaručuje viac vnuacutetornej istoty v spraacutevnosť ich rozhodnutiacute

alebo naacutezorov Naopak informaacutecie vyvolaacutevajuacutece pochybnosti o vlastnyacutech presvedčeniach

suacute zdrojom vzniku vnuacutetornej neistoty a psychologickyacutech konfliktov a preto sa im ľudia

vyhyacutebajuacute

Bobok (2016) uvaacutedza že čiacutem viac človek veriacute svojim presvedčeniam tyacutem vaumlčšie sklony

maacute vystavovať sa informaacuteciaacutem s nimi suacutehlasiacimi (napriacuteklad vyberať si prostredie do kto-

reacuteho vstuacutepi) Zaacuteroveň (podobne ako Festinger) naznačuje že docircvodom mocircže byť pocit veľ-

keacuteho vnuacutetorneacuteho napaumltia z pripustenia si možnosti že myšlienky ktoryacutem veriacute ( bdquozakoreneneacuteldquo

postoje či emočne nabiteacute otaacutezky) suacute v skutočnosti nepresneacute alebo nepravdiveacute

Aj Karlsen et al (2017) poznamenaacuteva že percepcia viaceryacutech uhlov pohľadu na určituacute

teacutemu nie je zaacuterukou utvaacuterania nezaujateacuteho uacutesudku Pri procesoch tvorby postojov a rozhod-

nutiacute dochaacutedza vplyvom našich motivaacuteciiacute (či vedomyacutech alebo nevedomyacutech želaniacute) a my-

šlienkovyacutech pochodov k rocircznym druhom kognitiacutevnych skresleniacute ktoreacute vplyacutevajuacute na vznik

informačnyacutech filtračnyacutech bubliacuten

Pojem konfirmačneacute skreslenie (confirmation bias) pochaacutedza z psycholoacutegie a je priacute-

buznyacute apofeacutenii ndash spontaacutennemu nachaacutedzaniu spojitostiacute v nesuacutevisiacich javoch (Houran

a Lange 2001) Ide o dezinterpretaacuteciu percipovanyacutech informaacuteciiacute vplyvom doterajšiacutech naacutezo-

rov a postojov (Lockwood 2015) Inyacutemi slovami ndash jeden člaacutenok v novinaacutech si viaceriacute ľudia

mocircžu vysvetliť odlišnyacutem spocircsobom Kuacutesky informaacuteciiacute si pospaacutejajuacute tak aby podporovali ich

mienku o danej problematike zatiaľ čo uacutedajom ktoreacute protirečia zaujateacutemu stanovisku neve-

nujuacute pozornosť2

Diskonfirmačneacute skreslenie (disconfirmation bias alebo tiež prior belief effect) označu-

je jav keď naše doterajšie postoje či presvedčenia určujuacute akyacutem spocircsobom budeme nahliadať

na cudzie argumenty alebo docirckazy inyacutech tvrdeniacute Tento jav mocircže spocircsobiť neschopnosť

dospieť k spoločnej zhode medzi jednotlivcami alebo skupinami ľudiacute s odlišnyacutemi postojmi

pretože pre obe strany buduacute subjektiacutevne docircležitejšie a podstatnejšie ineacute docirckazy (tie ktoreacute

podporujuacute praacuteve ich tvrdenia) V určityacutech priacutepadoch mocircže byť vyacutesledkom takejto interakcie

ešte hlbšie utvrdenie sa v pocircvodnom presvedčeniacute (Edwards a Smith 1996)

Ďalšiacutem typom kognitiacutevneho skreslenia a vnuacutetornyacutem faktorom vzniku informačnej fil-

tračnej bubliny je efekt falošneacuteho konsenzu (false consensus effect) Ide o jav kedy človek

predpokladaacute že rovnakeacute naacutezory hodnoty či presvedčenia ako maacute on zdieľajuacute aj ľudia v jeho

2 Pre upresnenie je docircležiteacute poznamenať že konfirmačneacute skreslenie (znaacuteme aj ako cherry picking) je užšie poňatie

selektiacutevnej expoziacutecie v tom zmysle že ide o aktiacutevny proces vyhľadaacutevania rozpamaumltaacutevania sa či interpretaacutecie len

takyacutech informaacuteciiacute ktoreacute umožňujuacute priacutesť k okamžiteacutemu zaacuteveru Rovnako ide o zastavenie prijiacutemania informaacuteciiacute v priacutepade že subjekt si už zaacutever vyvodil (Bozdag 2015)

53

okoliacute teda dochaacutedza k iluacutezii spoločneacuteho konsenzu3 Rovnako ide o skreslenuacute predstavu jed-

notlivca že naacutezory ľudiacute v ideovo homogeacutennej skupine (napriacuteklad aj vo virtuaacutelnej skupine

v prostrediacute sociaacutelnej siete) ktorej je členom musia odraacutežať postoje celeacuteho naacuteroda priacutepadne

ľudstva Suacutebežne dochaacutedza k skreslenej predstave o ľuďoch s opačnyacutemi postojmi v zmysle

že takiacute jednotlivci suacute určityacutem spocircsobom abnormaacutelni (Dean 2007 Ross Greene a House

1976)

Poznaacuteme tiež vonkajšie docircvody vzniku skresleniacute pri rozhodovaniacute a utvaacuteraniacute zaacuteverov či

postojov Jednyacutem z nich je skupinovaacute polarizaacutecia (group polarization) ktorou sa začal

intenziacutevnejšie zaoberať Cass Sunstein v suacutečasnosti profesor na Praacutevnickej fakulte Harvardo-

vej univerzity Vo svojej štuacutedii (1999 s 3) tvrdiacute že ide o prirodzenyacute jav kedy bdquočlenovia

skupiny v ktorej prebieha dialoacuteg dospejuacute k spoločneacutemu stanovisku ktoreacute je radikaacutelnejšie

než boli pocircvodneacute postoje jednotlivcov daneacuteho kolektiacutevuldquo Za priacutečiny vzniku tohto javu ozna-

čil sociaacutelne vplyvy na ľudskeacute spraacutevanie (napriacuteklad jednotlivci bez jednoznačneacuteho stanoviska

sa radšej pripoja k ostatnyacutem) a predovšetkyacutem nedostatok nesuacuterodyacutech argumentov (nedosta-

točnaacute naacutezorovaacute heterogenita) Typickyacutemi priacutekladmi celkov v ktoryacutech možno pozorovať pre-

javy skupinovej polarizaacutecie suacute podľa neho napriacuteklad zaacuteujmoveacute skupiny pouličneacute gangy

naacuteboženskeacute skupiny a organizaacutecie politickeacute strany sudcovskeacute a zaacutekonodarneacute zbory ale do

určitej miery mocircže k tomuto javu dochaacutedzať aj naprieč celyacutemi naacuterodmi

Sunstein (1999) upozorňuje že tento typ sociaacutelnej homogenity mocircže byť živnou pocircdou

pre vznik neodocircvodneneacuteho extreacutemizmu či dokonca fanatizmu a tvrdiacute že praacuteve skupinovaacute

polarizaacutecia je častyacutem docircvodom vzniku politickeacuteho extreacutemizmu Dodaacuteva že jednyacutem zo spocirc-

sobov vytvorenia extreacutemistickej skupiny či sekty je izolovanie (fyzickeacute alebo psychickeacute) jej

členov od okolitej spoločnosti Tak možno naacutezory okolia ľahko zdiskreditovať a efekt skupi-

novej polarizaacutecie umocňovať

1 Filtračneacute bubliny v online prostrediacute Vzostup adaptiacutevnych

systeacutemov

Vyhľadaacutevacie naacutestroje a sociaacutelne meacutediaacute suacute v suacutečasnosti hlavnou braacutenou k informaacuteciaacutem

Vyhľadaacutevač Google spracovaacuteva približne 50-tisiacutec dopytov za sekundu a je tiež jednyacutem

z najnavštevovanejšiacutech webovyacutech siacutediel na svete Aj množstvo obsahu na internete sa neustaacute-

le zvaumlčšuje každeacute dva dni vznikne toľko informaacuteciiacute koľko bolo vyprodukovanyacutech pred

rokom 2003 (online aj offline dohromady) (Bringing 2011)

Jednyacutem z riešeniacute informačneacuteho preťaženia je poskytovanie informaacuteciiacute s pridanou hod-

notou Takyacutech ktoreacute boli zozbieraneacute spracovaneacute vyfiltrovaneacute a personalizovaneacute pre každeacute-

ho použiacutevateľa jednotlivo čiacutem možno prediacutesť nadmernej kognitiacutevnej stimulaacutecii (Lu 2007)

Takyacutemto spocircsobom možno zvyacutešiť relevanciu poskytnuteacuteho obsahu pre použiacutevateľov a šetriť

im čas a energiu Aby takyacuteto systeacutem fungoval musiacute byť schopnyacute bdquovytvoriť si obrazldquo

o konkreacutetnom webovom použiacutevateľovi na zaacuteklade ktoreacuteho ďalej rozhodne akyacute obsah bude

pre neho vhodnejšiacute a akyacute ho naopak nebude zaujiacutemať Existuje množstvo meranyacutech hodnocirct

ktoreacute suacute podkladmi pre rozhodnutia vyhľadaacutevaciacutech systeacutemov napriacuteklad fyzickaacute lokalita

jazyk predchaacutedzajuacutece dopyty vyhľadaacutevania prepojenia s inyacutemi použiacutevateľmi a mnoheacute ďal-

šie (Gauch et al 2007 Bozdag 2015)

3 Podtypom falošneacuteho konsenzu je napriacuteklad pseudokonsenzus pri ktorom dochaacutedza k vnuacutetorneacutemu pocitu že

jednotlivec by sa mal prikloniť k tomu stanovisku ktoreacute zastaacuteva vaumlčšina a jeho naacutezor nič nezmeniacute (napr pri voľ-baacutech) (Robert 2011)

54

V priacutepade že použiacutevateľ zadaacute dopyt do tradičneacuteho vyhľadaacutevacieho naacutestroja ktoryacute vyacute-

sledky vyhľadaacutevania nepersonalizuje (napriacuteklad DuckDuckGo) dostane tie isteacute informačneacute

zdroje ako všetci ostatniacute použiacutevatelia ktoriacute použili rovnakyacute dopyt Naacutesledne si musiacute použiacuteva-

teľ spomedzi obrovskeacuteho množstva vyacutesledkov vybrať ktoryacute zdroj je pre neho vhodnyacute Aj

Google pred zavedeniacutem personalizaacutecie pracoval ako deterministickyacute zoraďovaciacute systeacutem

V suacutevislosti s tyacutemto prechodom hovoriacute David Lazer (2015) o vzniku novej paradigmy ndash

vzostupe takzvanyacutech sociaacutelnych algoritmov Zaacuteroveň však tvrdiacute že sociaacutelne algoritmy suacute

netransparentneacute a z docircvodu ich vysokej komplexnosti sa im daacute len veľmi ťažko porozumieť

V mnohyacutech priacutepadoch je personalizaacutecia užitočnaacute napriacuteklad keď použiacutevateľ potrebuje

naacutejsť najbližšiu reštauraacuteciu či nemocnicu (Kliman-Silver et al 2015) No v inyacutech kontextoch

mocircže byť zdrojom skresleniacute čo vytvaacutera otaacutezky o rovnosti spravodlivosti a demokracii (La-

zer 2015) Hovoriacuteme o takzvanyacutech filtračnyacutech bublinaacutech kedy sa použiacutevateľ ocitaacute obklope-

nyacute ideologicky totožnyacutemi alebo podobnyacutemi informačnyacutemi zdrojmi či informaacuteciami Algo-

ritmus zaacuteroveň bdquorozhodneldquo že niektoreacute potencionaacutelne užitočneacute zdroje nie suacute pre použiacutevateľa

podstatneacute a na prvyacutech poziacuteciaacutech vo vyacutesledkoch vyhľadaacutevania mu ich nezobraziacute Použiacutevateľ

pritom nevie akeacute informačneacute zdroje a informaacutecie boli odfiltrovaneacute Teda obsahy vyhodnote-

neacute pre daneacuteho použiacutevateľa ako atraktiacutevne buduacute zvyacuterazneneacute a potencionaacutelne nezaujiacutemaveacute zas

bdquoskryteacuteldquo To vplyacuteva na vznik tzv monokultuacutery kedy suacute použiacutevatelia uvaumlzneniacute vo vlastnej

informačnej bubline (Pariser 2011 Sunstein 2001)

Problematika sa netyacuteka len vyhľadaacutevaciacutech naacutestrojov ale tiež sociaacutelnych sietiacute a odporuacute-

čaciacutech naacutestrojov Rizikoveacute je predovšetkyacutem filtrovanie informaacuteciiacute tyacutekajuacutecich sa politiky

a spravodajstva Keď napriacuteklad na vyacutesledky vyhľadaacutevania vplyacuteva politickeacute presvedčenie

použiacutevateľ sa mocircže ocitnuacuteť v komnate ozvien v ktorej suacute umocňovaneacute jeho dovtedajšie

politickeacute naacutezory (Pariser 2011)

2 Komnaty ozvien v prostrediacute virtuaacutelnych komuniacutet

Pod vplyvom kognitiacutevnych skresleniacute predovšetkyacutem konfirmačneacuteho skreslenia a selek-

tiacutevnej expoziacutecie majuacute použiacutevatelia tendenciu vyhľadaacutevať a vstupovať do tematicky vyhrane-

nyacutech virtuaacutelnych skupiacuten ndash komnaacutet ozvien4 Ide o celky ktoreacute suacute relatiacutevne uzavreteacute a vzaacutejomne

medzi sebou neinteragujuacutece Vzhľadom na možnyacute počet zastuacutepenyacutech členov a jednoduchosť

formovania tyacutechto skupiacuten sa teoacuteria skupinovej polarizaacutecie dostaacuteva na novuacute nebezpečnejšiu

uacuteroveň (Bessi 2016) Diskusia v prostrediacute absoluacutetnej naacutezorovej homogenity mocircže spocircsobo-

vať okrem intelektuaacutelnej izolaacutecie a skupinovej polarizaacutecie aj ďalšie negatiacutevne javy ako na-

priacuteklad efekt falošneacuteho konsenzu diskonfirmačneacute skreslenie aj zhoršenyacute emocionaacutelny stav

(Zollo et al 2015) Vplyv kognitiacutevnych skresleniacute sa dokonca pri vzniku komnaacutet ozvien preu-

kaacutezal ako vyacuteraznejšiacute než algoritmickeacute techniky (Vicario et al 2016) Navyše sa potvrdilo že

v prostrediacute virtuaacutelnych komuniacutet suacute použiacutevatelia ochotniacute prijať aj nepravdiveacute informaacutecie

pokiaľ sa zhodujuacute s ich postojmi a tiež to že konfrontaacutecia s inyacutem uhlom pohľadu mocircže

skupiny polarizovať ešte vyacuteraznejšie (Bessi 2016) Vaumlčšina psychologickyacutech aspektov ktoreacute

sme definovali v uacutevode sa teda premieta aj do online prostredia

4 V prostrediacute Facebooku sa použiacutevatelia mocircžu zhlukovať do uzavretyacutech naacutezorovo homogeacutennych bdquoskupiacutenldquo (napr

Hanbiacutem sa za prezidenta Andreja Kisku ndash vyše 38-tisiacutec členov Vaše lepšie Baacutenovce ndash Kotleba ĽSNS ndash 1308 čle-nov Noveacute Spravodlivejšie Socialistickeacute Slovensko ndash 1062 členov Priatelia paacutena JUDr Vladimiacutera Mečiara ndash

tvorcu novej Slovenskej republiky ndash 1106 členov) priacutepadne bdquoodoberaťldquo spraacutevy od konkreacutetnych straacutenok (napr

antiFICO ndash vyše 121-tisiacutec odoberateľov KLAMAacuteR MATOVIČ ndash 3000 odoberateľov či Podporujeme Roberta Ka-liňaacuteka ndash vyše 5401 odoberateľov) (Facebook 2018)

55

Karlsen et al (2017) uvaacutedza že vyacutesledkom mocircže byť fragmentaacutecia verejnej sfeacutery na

skupiny ľudiacute s rovnakyacutemi postojmi v ktoryacutech sa medzi sebou vzaacutejomne utvrdzujuacute Zaacuteroveň

upozorňuje na takzvanuacute teoacuteriu špiraacutely mlčania (spiral of silence) ktoruacute prvyacutekraacutet rozpraco-

vala Elisabeth Noelle-Neumann (1974) Ide o jav kedy sa ľudia (v internetovom prostrediacute

použiacutevatelia) nazdaacutevajuacuteci sa že suacute so svojimi postojmi v menšine neodvaacutežia prejaviť z docirc-

vodu obaacutev zo sociaacutelnej izolaacutecie Je však potrebneacute uviesť že použiacutevateľ mocircže byť uzatvorenyacute

do komnaty ozvien nielen v prostrediacute sociaacutelnych sietiacute ale tiež v prostrediacute personalizovanyacutech

vyhľadaacutevaciacutech naacutestrojov Napriacuteklad vtedy keď dovtedajšie politickeacute presvedčenie jednotliv-

ca ovplyvniacute vyacutesledky vyhľadaacutevania (Pariser 2011)

Objavili sa aj ďalšie fenomeacuteny ako napriacuteklad bdquobuliacutemia pozornostildquo (attention bulimia)

kedy sa použiacutevatelia snažia pritiahnuť zaacuteujem ostatnyacutech použiacutevateľov kumulovaniacutem takzva-

nyacutech lajkov alebo zdieľaniacute To mocircže spocircsobovať ďalšie skreslenie v tom zmysle že komuni-

kovanaacute informaacutecia sa zdaacute byť docircležitejšia než v skutočnosti je Navyše v prostrediacute sociaacutel-

nych meacutediiacute sa komunikovaneacute informaacutecie často zjednodušujuacute a priveľmi zovšeobecňujuacute čo

ešte viac vplyacuteva na vznik nepresnostiacute a mocircže viesť k nespraacutevnym zaacuteverom a rozhodnutiam

(Vicario et al 2016)

3 Filtračneacute bubliny na Facebooku

Ľudia pri ziacuteskavaniacute informaacuteciiacute preferujuacute osobneacute kontakty Preto suacute v prostrediacute sociaacutel-

nych sietiacute kde použiacutevateľ pociťuje určiteacute začlenenie do spoločnosti informačneacute zdroje po-

važovaneacute za docircveryhodnejšie a spoľahlivejšie Obsah ktoryacute v tomto type novyacutech meacutediiacute pou-

žiacutevateľ uvidiacute už nezaacutevisiacute od pracovniacutekov redakcie určiteacuteho časopisu alebo knihy ale od

automatickej selekcie obsahu systeacutemom a tiež od manuaacutelneho vyacuteberu spraacutevy použiacutevateľom

na čo tiež vplyacutevajuacute spomenuteacute kognitiacutevne skreslenia (Bakshy Messing a Adamic 2015) Suacute

to praacuteve personalizovaneacute online služby na ktoreacute sa jednotlivci aj organizaacutecie v suacutečasnosti

najčastejšie obracajuacute pri vyhľadaacutevaniacute informaacuteciiacute rozhodovaniacute či pri riešeniacute probleacutemov (na-

priacuteklad vyacutesledky vyhľadaacutevania na Google alebo priacutespevky na Facebooku) Tieto služby tvo-

ria určituacute braacutenu pri ktorej sa stretaacutevajuacute použiacutevatelia s informačnyacutemi zdrojmi Hrajuacute docircležituacute

uacutelohu v našich každodennyacutech rozhodnutiach (Mowshowitz a Kawaguchi 2002)

Facebook použiacuteva na filtraacuteciu obsahu takzvaneacute sociaacutelne gestaacute (social gestures) ktoreacute

použiacutevatelia vytvaacuterajuacute vzaacutejomnou interakciou Konkreacutetne ide o štyri typy prejavov označe-

nie bdquopaacuteči sa mildquo (like) komentaacuter (comment) odoberanie (subscribe) a zdieľanie (share)

Systeacutem zaznamenaacuteva akuacutekoľvek činnosť použiacutevateľov v suacutevislosti s priacutestupom k informaacute-

ciaacutem Naacutesledne na zaacuteklade histoacuterie interakciiacute dochaacutedza k filtraacutecii všetkyacutech dostupnyacutech obsa-

hov a ich zoraďovaniu v bdquonovinkaacutech5ldquo (v angličtine Newacutes Feed v slovenčine tiež bdquowebovyacute

zdrojldquo) (Upbin 2011)

Spocircsob vytvaacuterania hierarchie obsahov tiež zaacutevisiacute od intenzity interakcie s konkreacutetnymi

použiacutevateľmi frekvencie navštevovania platformy či od toho ktoreacute odkazy od ktoryacutech straacute-

nok použiacutevatelia v minulosti otvorili a na ktoreacute naopak nereagovali (Bakshy Messing

a Adamic 2015) Facebook sa takto snažiacute predviacutedať atraktivitu obsahu pre daneacuteho použiacutevate-

ľa Pokiaľ použiacutevateľ nevykazoval interakciu s istyacutem prepojeniacutem jeho uverejneneacute obsahy

buduacute odfiltrovaneacute Na konci hierarchie priacutespevkov sa buduacute nachaacutedzať obsahy ktoreacute sa

s identitou daneacuteho použiacutevateľa a jeho preferenciami zhodujuacute najmenej O tieto procesy sa

5 Ide o časť straacutenky Facebooku ale aj inyacutech sociaacutelnych meacutediiacute na ktorej suacute vyobrazeneacute a aktualizovaneacute obsahy od

dostupnyacutech prepojeniacute použiacutevateľa

56

staraacute filtračnyacute model Edgerank ktoryacute prikladaacute každeacutemu zdieľaneacutemu obsahu (fotky komentaacute-

re hyperlinky) a vzťahom medzi použiacutevateľmi určituacute vaacutehu Na zaacuteklade vzaacutejomnej interak-

cie medzi použiacutevateľmi mechanizmus určiacute koho zdieľanyacute obsah použiacutevateľ uvidiacute a koho nie

Informaacutecie od niektoryacutech prepojeniacute tak mocircžu byť uacuteplne zneviditeľneneacute bez toho aby o tom

niektoraacute zo straacuten vedela (Kincaid 2010) Filtraacuteciu obsahov na Facebooku ovplyvňujuacute aj fak-

tory ako typ a vek informaacutecie (Kincaid 2010 Bozdag 2015)

Facebookovyacute algoritmus teda ovplyvňuje jednak to akyacute obsah použiacutevateľ uvidiacute a akyacute

nie no tiež to akeacute z vlastnyacutech vyprodukovanyacutech obsahov uvidia jeho kontakty a ktoreacute im

buduacute skryteacute (Kincaid 2010) Tak dochaacutedza k vzniku filtračnej bubliny pretože čiacutem suacute obsahy

v hierarchii všetkyacutech spraacutev nižšie tyacutem sa zvyšuje šanca že s nimi použiacutevateľ vocircbec nepriacutede

do kontaktu Lazer (2015 s 1090) zas hovoriacute že bdquoak by takeacuteto zoraďovanie obsahu neexis-

tovalo použiacutevatelia by boli zaplaveniacute nezaujiacutemavyacutemi priacutespevkamildquo Otaacutezne je či algoritmus

vie spraacutevne vyhodnotiť čo je pre daneacuteho použiacutevateľa nezaujiacutemaveacute

Zaacutesadnou otaacutezkou je najmauml to akyacutem spocircsobom personalizaacutecia obsahu ovplyvňuje ve-

rejnuacute diskusiu či ju podporuje alebo skocircr bdquopodkopaacutevaldquo Pariser (2011) tvrdiacute že zoraďovacie

algoritmy (pocircsobiace tak na Facebooku ako aj v Googli) oslabujuacute demokraciu prispievajuacute

k polarizaacutecii spoločnosti a ničia vidinu bdquospoločneacuteho dobraldquo tyacutem že zabraňujuacute stretom

s opačnyacutemi naacutezormi a uzatvaacuterajuacute použiacutevateľov do filtračnyacutech bubliacuten Akuacute intenzitu maacute však

tento jav Je takyacute nebezpečnyacute ako uvaacutedza Pariser

Jeden z doteraz najrozsiahlejšiacutech vyacuteskumov v tejto oblasti realizovali Bakshy Messing

a Adamic (2015) Merali mieru separaacutecie použiacutevateľa od spraacutev inej ideologickej priacuteslušnosti

v prostrediacute Facebooku Vyacuteskumnyacute suacutebor tvorilo viac ako 10 milioacutenov použiacutevateľov z USA

ktoriacute sa verejne prezentovali ako liberaacuteli konzervatiacutevci alebo neutraacutelne Zisťovalo sa akyacute

podiel z prepojeniacute použiacutevateľov tvoria kontakty s rovnakyacutemi naacutezormi a do akej miery sa

použiacutevateľ dostaacuteva do ideologicky heterogeacutenneho prostredia ndash prostredniacutectvom prepojeniacute

s bdquokontrastnyacutemi postojmildquo (liberaacuteli s obsahmi od konzervatiacutevcov a naopak) Mieru expoziacutecie

postojovo heterogeacutennemu prostrediu naacutesledne vedci kvantifikovali a ďalej sa hlbšie zamerali

na naacutevštevu spraacutev systeacutemovo zoradenyacutech použiacutevateľmi

Zistilo sa že vyacuteznamnyacutemi vplyvmi na ideologickuacute heterogenitu spraacutev ktoreacute použiacutevateľ

uvidiacute suacute jednak identita jeho virtuaacutelnych bdquopriateľovldquo ako aj obsahy ktoreacute tiacuteto ľudia zdieľa-

juacute Napriacuteklad ak by spraacutevy ktoreacute použiacutevateľ na Facebooku uvidiacute pochaacutedzali od naacutehodnyacutech

neznaacutemych až 45thinsp z tyacutechto obsahov (politika svetoveacute dianie spraacutevy z domova) by ne-

suacutehlasilo s ideologickyacutemi postojmi liberaacutelov a 40thinsp konzervatiacutevcov V priacutepade že by išlo

o ľudiacute ktoryacutech použiacutevateľ poznaacute (vaumlčšina priacutepadov) je miera existencie ideologicky kon-

trastnyacutech priacutespevkov 24thinsp u liberaacutelov a 35thinsp u konzervatiacutevcov (Kampala 2015)

Ako sme spomiacutenali zdieľaneacute obsahy suacute ďalej algoritmicky zoraďovaneacute Zistilo sa že

tento spocircsob personalizaacutecie spraacutev v časti Novinky na Facebooku znižuje šancu na expoziacuteciu

s kontrastnyacutem postojom na 5thinsp (u liberaacutelov) až 8thinsp (u konzervatiacutevcov) Avšak podľa mera-

nia interakcie s jednotlivyacutemi spraacutevami vyacuteskumniacuteci ďalej zistili že reaacutelna miera expoziacutecie

s kontrastnyacutem postojom je 6thinsp u liberaacutelov a 17thinsp u konzervatiacutevcov teda je vaumlčšia Tieto

vyacutesledky vedci odocircvodnili tyacutem že použiacutevatelia bdquoklikajuacuteldquo na niektoreacute kontrastneacute priacutespevky

s ich ideologickyacutem presvedčeniacutem aj napriek tomu že sa ich zoraďovaciacute algoritmus snažiacute

skryť (zniacuteženiacutem ich poziacutecie v raacutemci hierarchie všetkyacutech priacutespevkov) Zistenia vyacuteskumu ne-

popierajuacute jav filtračnej bubliny v prostrediacute Facebooku no naznačujuacute že určituacute rolu v expo-

ziacutecii rocircznorodyacutem informaacuteciaacutem či naacutezorom hraacute okrem personalizaacutecie taktiež osobneacute rozhod-

nutie použiacutevateľa akej spraacuteve sa rozhodne venovať pozornosť Vyacuteskumniacuteci tiež upozorňujuacute

že Facebook je na rozdiel od inyacutech sociaacutelnych sietiacute a sociaacutelnych meacutediiacute miestom kde sa

prepaacutejajuacute mnoheacute sociaacutelne vaumlzby z reaacutelneho života (škola rodina praacuteca) čo zvyšuje šancu

57

na vystavenie sa rocircznorodyacutem informaacuteciaacutem a kontrastnyacutem postojom (Bakshy Messing

a Adamic 2015)

Už Holt (2004) tvrdil že praacuteve vďaka internetu dochaacutedza k oživovaniu diskusiiacute a naacutezo-

rovyacutech konfrontaacuteciiacute v spoločnosti Ako však ukaacutezali ďalšie vyacuteskumy k takyacutemto situaacuteciaacutem

dochaacutedza aj z docircvodov neuacutemyselnej expoziacutecie informaacuteciaacutem v protirečeniacute so zaujatyacutem stano-

viskom čomu internet svojou prirodzenou heterogenitou napomaacuteha

K tyacutemto neplaacutenovanyacutem vystaveniam dochaacutedza z tyacutechto docircvodov (Brundidge 2010)

a) nedokonaleacute taktiky použiacutevateľov pri selektiacutevnej expoziacutecii v online prostrediacute

b) nevyhyacutebanie sa protirečiacim naacutezorom

c) vytraacutecajuacutece sa sociaacutelne ohraničenia medzi geograficky vzdialenyacutemi polohami

jednotlivyacutemi diskurziacutevnymi miestami a suacutekromnou a verejnou sfeacuterou (Colleoni

Rozza a Arvidsson 2014)

K expoziacutecii rocircznym naacutezorom a uhlom pohľadu na internete podľa tohto priacutestupu dochaacute-

dza avšak skocircr nechcene a naacutehodne Predovšetkyacutem vtedy keď sa na jednom mieste stretnuacute

dva rocirczne predmety diskusie Docircvodom vzniku konfrontaacutecie rozličnyacutech postojov a informaacute-

ciiacute suacute teda skocircr rocirczne technickeacute skreslenia ku ktoryacutem na internete dochaacutedza (Colleoni Roz-

za a Arvidsson 2014)

Lazer (2015) upozorňuje že hoci sa kuraacutetorstvo obsahu sociaacutelnych sietiacute nateraz nepreu-

kaacutezalo ako vyslovene nebezpečneacute musiacuteme byť mimoriadne obozretniacute Naacutestroje personalizaacute-

cie (a suacutevisiace techniky ako web-data mining6) suacute mladeacute a staacutele vo vyacutevoji Otaacutezky ktoryacutem

je potrebneacute hlbšie sa venovať sa tyacutekajuacute možneacuteho zvyacutehodňovania bdquojednej strany na uacutekor

druhejldquo či zabraňovania analyacutezy skutočne docircležityacutech teacutem systematickyacutem zvyacuterazňovaniacutem

inyacutech (napriacuteklad viac obsahu o zvierataacutech ako o politike) Lazer ďalej hovoriacute že je potrebneacute

adaptiacutevne systeacutemy ďalej skuacutemať najlepšie nezainteresovanyacutemi vedeckyacutemi tiacutemami7 ktoreacute by

na zaacuteklade nezaacutevislyacutech meraniacute vystupovali ako bdquosociaacutelni kriticildquo adaptiacutevnych systeacutemov

Počnuacutec maacutejom 2015 je však nezaacutevisleacute skuacutemanie omnoho ťažšie pretože Facebook (s odocirc-

vodneniacutem chraacuteniť suacutekromie použiacutevateľov) zaacutesadne bdquookresalldquo množstvo daacutet ktoreacute možno na

uacutečely vyacuteskumu ziacuteskať

4 Použiacutevateľskeacute profily a personalizaacutecia

Vaumlčšina spocircsobov personalizaacutecie funguje na princiacutepe vytvaacuterania použiacutevateľskyacutech pro-

filov s ktoryacutemi ďalej pracuje adaptiacutevny interaktiacutevny systeacutem Daacuteta zbieraneacute do profilov suacute

napriacuteklad demografickeacute informaacutecie (meno vek krajina vzdelanie) no tiež zaacuteujmy a ďalšie

charakteristiky Cieľom je ziacuteskať informaacutecie o teacutemach ktoreacute použiacutevateľa zaujiacutemajuacute a o množ-

stve času ktoryacute im venuje Tak možno predviacutedať buduacutece uacutemysly konkreacutetneho použiacutevateľa

alebo skupiny použiacutevateľov (Bozdag 2015)

6 Web-data mining je zbieranie informaacuteciiacute z dokumentov na webe a z webovyacutech služieb za pomoci automaticky

pracujuacutecich algoritmov a naacutestrojov formulujuacutecich hypoteacutezy a hľadajuacutecich relevantneacute stopy Deliacuteme ho na

a) Content mining ndash analyzuje obsah straacutenok (text obraz zvuk) b) Structure mining ndash analyzuje hyperlinky medzi straacutenkami a vnuacutetornuacute štruktuacuteru straacutenok

c) Usage mining ndash analyzuje spraacutevanie použiacutevateľa na webe podľa uacutedajov ako IP adresa daacutetum a čas naacutevštevy

straacutenky kliknutia na podstraacutenky typ prehliadača a ďalšie (Berendt Guumlnther a Teltzrow 2011 Prasad 2012 Well a Royakkers 2004)

7 Jeden z doteraz najrozsiahlejšiacutech vyacuteskumov ktoryacute sme popisovali realizovali zamestnanci Facebooku a nie nezaacute-

visliacute vedci

58

Poznaacuteme tieto zaacutekladneacute formy zberu uacutedajov respektiacuteve technologickeacute aspekty vzniku

informačnyacutech bubliacuten v online prostrediacute (Bozdag 2015) znaacutezorneneacute aj na obr 1

a) Explicitneacute ndash použiacutevateľ maacute možnosť ovplyvniť vyacuteber informačnyacutech zdrojov tak že

manuaacutelne zadaacuteva uacutedaje o sebe o svojich zaacuteujmoch hodnotiacute ponuacuteknuteacute teacutemy podľa

miery zaacuteujmu o ne a pod Na zaacuteklade zadanyacutech podmienok prebehne personalizaacutecia

(zuacuteženie) vyacutesledkov

b) Implicitneacute ndash systeacutem saacutem vyvodiacute akeacute obsahy použiacutevateľa zaujiacutemajuacute predovšetkyacutem

technikami web-data miningu alebo aj podľa cookies8 IP adresy či podľa informaacuteciiacute

z webovej bdquorelaacutecieldquo (Bozdag 2015)

Obr 1

Proces vytvaacuterania použiacutevateľskyacutech profilov (Bozdag 2015 Bowen a Filippini 2004)

Je potrebneacute poznamenať že aj weboveacute prehliadače zbierajuacute o použiacutevateľovi množstvo

technickyacutech uacutedajov ako napriacuteklad typ a verzia prehliadača operačnyacute systeacutem zariadenia

a jeho verzia hardveacuterovaacute konfiguraacutecia zariadenia rozliacutešenie obrazovky jazyk časovaacute zoacutena

podporovaneacute fonty a pluginy a ďalšie (ide o takzvanyacute browser finger print) Kombinaacutecia

tyacutechto špecifiacutek pomaacuteha personalizovať obsah na internete a zaacuteroveň mocircže sluacutežiť ako jedno-

značnaacute identifikaacutecia konkreacutetneho weboveacuteho použiacutevateľa (Prakash 2016) Prakash (2016 s

18 323) tiež tvrdiacute že bdquošanca že buduacute mať dvaja použiacutevatelia totožnyacute virtuaacutelny odtlačok

prstov je jedna ku niekoľkyacutem milioacutenomldquo

Pri explicitnom vytvaacuteraniacute profilu maacute použiacutevateľ kontrolu nad spocircsobom filtrovania ob-

sahu Pri zadaacutevaniacute informaacuteciiacute je však vyššia šanca že nadobudne obavy o svoje suacutekromie

Takaacuteto personalizaacutecia tiež vyžaduje vynaložiť čas a energiu zo strany použiacutevateľa Použiacuteva-

teľ sa preto mocircže rozhodnuacuteť že takuacuteto službu nevyužije Mocircže sa tiež stať že z docircvodu

chybneacuteho vyplnenia uacutedajov bude profil nepresnyacute (Gauch et al 2007) Použiacutevatelia sa tiež

8 Cookies suacute daacuteta maleacuteho objemu ukladaneacute na pevnyacute disk počiacutetača počas interakcie s určitou webovou službou

prostredniacutectvom weboveacuteho prehliadača Vďaka nim možno pri opaumltovnej naacutevšteve určitej straacutenky jednoznačne

identifikovať konkreacutetneho weboveacuteho použiacutevateľa sledovať jeho aktivity a vytvaacuterať použiacutevateľskyacute profil bez toho aby o tom vedel (Well a Royakkers 2004)

59

mocircžu zaujiacutemať aj o takeacute teacutemy o ktoryacutech netušili že by ich mohli baviť čoho priacutečinou mocircže

byť skresľujuacuteca formulaacutecia naacutezvu určitej teacutemy Lavie et al (2010) hovoriacute že použiacutevatelia

sami nedokaacutežu presne zhodnotiť nakoľko sa o určituacute teacutemu zaujiacutemajuacute Ďalšiacute probleacutem expli-

citnej personalizaacutecie je v tom že podporuje použiacutevateľa v selektiacutevnej expoziacutecii tyacutem že umož-

ňuje dobrovoľne sa vyhnuacuteť určityacutem teacutemam a oblastiam Podľa Sunsteina (2001) to mocircže

viesť k vaumlčšej naacutechylnosti vyhľadaacutevať virtuaacutelne komunity v ktoryacutech vzhľadom na určituacute

teacutemu prevlaacuteda naacutezorovaacute homogenita (komnaty ozvien) Hovoriacute tiež že tento jav podkopaacuteva

demokratickyacute systeacutem pretože umožňuje vyhnuacuteť sa protirečiacim informaacuteciaacutem Dodaacuteva že

pre efektiacutevne fungujuacutecu demokraciu je potrebneacute aby občania disponovali čo možno najpre-

snejšiacutemi informaacuteciami čo si niekedy vyžaduje aj strety s protirečiacimi naacutezormi

Implicitnaacute personalizaacutecia funguje odlišne Adaptiacutevny systeacutem automaticky filtruje obsa-

hy podľa parametrov ktoreacute sleduje Systeacutem dokaacuteže zaregistrovať priacutepadneacute zmeny v mera-

nyacutech hodnotaacutech a prispocircsobiť im vyacutestupy Taacuteto forma personalizaacutecie tiež šetriacute použiacutevateľovi

čas a energiu pretože vyacuteber informaacuteciiacute realizuje samostatne na pozadiacute Podobne ako pri

explicitnom filtrovaniacute je probleacutem v tom že dochaacutedza k selekcii informaacuteciiacute a informačnyacutech

zdrojov tak aby suacutehlasili so zaacuteujmami postojmi naacutezormi a pod Keďže celyacute proces prebieha

automaticky použiacutevateľ nevie čo systeacutem skryl a z akeacuteho docircvodu Ďalšiacute probleacutem automatic-

keacuteho filtrovania je že systeacutem nedokaacuteže určiť či docircvodom neinterakcie s určityacutem informač-

nyacutem zdrojom je použiacutevateľov nezaacuteujem oň (Gauch et al 2007)

Sunstein (2001) hovoriacute že pri prehnanej explicitnej personalizaacutecii sa použiacutevateľ vocircbec

nemusiacute stretnuacuteť s opačnyacutem postojom čo mocircže viesť k zaacutesadne nespraacutevnym uacutesudkom a roz-

hodnutiam Pariser (2011) ktoryacute tento jav nazyacuteva filtračnou bublinou zas hovoriacute že prehna-

naacute implicitnaacute personalizaacutecia prispieva k svojskyacutem a skreslenyacutem vysvetleniam aktuaacutelnych

udalostiacute alebo politickyacutech probleacutemov Hovoriacute tiež že vyacutesledkom bdquouzatvorenialdquo použiacutevateľa

len medzi tie informaacutecie s ktoryacutemi suacutehlasiacute je zvyacutešenyacute pocit odporu k opačnyacutem naacutezorom

teda polarizaacutecia spoločnosti

5 Vplyvy na automatickeacute filtrovanie obsahu v internetovyacutech

službaacutech

Pri automatizovanej selekcii obsahov u novodobyacutech sprostredkovateľov informaacuteciiacute mocirc-

že docircjsť k dojmu že takeacuteto meacutediaacute suacute objektiacutevnejšie než tie tradičneacute Zvlaacutešť keď sa možno

vyhnuacuteť rocircznym vyacuteberovyacutem a opisnyacutem skresleniam pri ľudskej praacuteci v tradičnyacutech meacutediaacutech

Na spracovaacutevaniacute daacutet v prostrediacute online služieb sa však nepodieľajuacute vyacutelučne algoritmy ale

tiež ľudskiacute operaacutetori spolu s rocircznymi technoloacutegiami Teda ide o komplexneacute systeacutemy ktoreacute suacute

navrhovaneacute a prevaacutedzkovaneacute ľuďmi Preto sa v online meacutediaacutech nedaacute uacuteplne vyhnuacuteť ani tra-

dičnyacutem skresleniam vznikajuacutecim pri ľudskej praacuteci Personalizaacutecia nedokaacuteže eliminovať ani

všetky technickeacute skreslenia a navyše vytvaacutera noveacute (Bozdag 2015)

Často sa staacuteva že softveacuter systematicky zvyacutehodňuje určituacute skupinu použiacutevateľov pred

inou Dochaacutedza k rocircznym technologickyacutem skresleniam (pri indexovaniacute zoraďovaniacute) prob-

leacutemom suacutevisiacim s obmedzeniami samotneacuteho systeacutemu alebo tiež k ovplyvneniu dizajnu

systeacutemu existujuacutecimi skresleniami v spoločnosti (Friedman a Nissenbaum 1996 Diaz 2008

Vaughan a Thelwall 2004) V nasledujuacutecom texte sa budeme venovať faktorom vplyacutevajuacutecim

na vznik skresleniacute pri automatickom filtrovaniacute obsahu na internete

60

51 Digitaacutelny charakter informačnyacutech zdrojov

Podobne ako pri tradičnyacutech meacutediaacutech procesy algoritmickej selekcie začiacutenajuacute vyacuteberom

vhodnyacutech zdrojov Avšak v online prostrediacute možno selektovať len z elektronickyacutech informaacute-

ciiacute čo znamenaacute že všetky tradičneacute informačneacute zdroje nemocircžu byť ďalej sprostredkovaneacute

(Bozdag 2015) Navyše rocirczne online meacutediaacute majuacute priacutestup len k určitej časti digitaacutelnych infor-

maacuteciiacute Napriacuteklad Google nedokaacuteže indexovať všetky internetoveacute straacutenky Tento jav mocircžeme

nazvať indexačneacute skreslenie (coverage bias) Priacutečin je viacero Google napriacuteklad zaacutemerne

neindexuje straacutenky ktoreacute suacute si navzaacutejom veľmi podobneacute alebo tie pri ktoryacutech predpokladaacute

že nie suacute pre použiacutevateľa užitočneacute Nezobrazuje tiež straacutenky s ilegaacutelnym alebo inak nevhod-

nyacutem obsahom Existujuacute tiež technickeacute aspekty indexačneacuteho skreslenia suacutevisiace s dizajnom

straacutenok Ten mocircže byť v niektoryacutech priacutepadoch nekompatibilnyacute s prieskumovyacutemi mechaniz-

mami Ineacute straacutenky mocircžu ich použitie informačnyacutemi prieskumovyacutemi naacutestrojmi zakaacutezať alebo

sa im zaacutemerne vyhnuacuteť (Goldman 2006 Vaughan a Thelwall 2004)

52 Geolokaacutecia

Fyzickaacute poloha použiacutevateľa vyacuteznamne vplyacuteva na spocircsob automatickeacuteho vyacuteberu obsa-

hu Niektoreacute praacutece (Garcia-Molina Koutrika a Parameswaran 2011) uvaacutedzajuacute že populaacuterne

vyhľadaacutevacie naacutestroje zobrazujuacute veľmi odlišneacute vyacutesledky pre Anglicko a pre USA predo-

všetkyacutem pri vyhľadaacutevaniacute komerčnyacutech termiacutenov Veľkeacute rozdiely sa dajuacute pozorovať aj medzi

jednotlivyacutemi mestami Poloha maacute pri filtraacutecii veľkuacute vaacutehu preto lebo sa predpokladaacute že pou-

žiacutevateľa buduacute najviac zaujiacutemať obsahy viažuce sa na jeho bezprostredneacute okolie Nesmierne

docircležityacute je však kontext vyhľadaacutevania Napriacuteklad použiacutevateľa hľadajuacuteceho vhodnuacute reštauraacute-

ciu v Poprade nebude zaujiacutemať motorest v Novyacutech Zaacutemkoch No pri vyhľadaacutevaniacute riešenia

probleacutemu s počiacutetačom nebude použiacutevateľova lokalita (mesto) až takaacute docircležitaacute (Bozdag

2015)

Vzťah medzi lokalizaacuteciou a personalizaacuteciou je veľmi docircležityacute pretože geolokaacutecia je

jednyacutem z najvplyvnejšiacutech faktorov pri algoritmickej filtraacutecii vyacutesledkov vyhľadaacutevania a mocircže

vypovedať aj o ďalšiacutech demografickyacutech uacutedajoch ako rasa priacutejem dosiahnuteacute vzdelanie po-

litickaacute angažovanosť a ďalšie Vyacuteskumnyacute tiacutem vedenyacute Chloe Kliman-Silver (2015) zisťoval

do akej miery personalizaacutecia na zaacuteklade polohy uzatvaacutera použiacutevateľa do regionaacutelnej filtrač-

nej bubliny V obdobiacute 30 dniacute zaznamenaacutevali vyacutesledky vyhľadaacutevania na Google pre 240 do-

pytov z 59 rocircznych lokaacuteciiacute naprieč USA (na uacuterovni krajov štaacutetov aj celej krajiny) Suacutebor

dopytov bol rozdelenyacute na

33 bdquomiestnychldquo vyacuterazov ndash reštauraacutecia banka Wendyrsquos letisko park Starbucks a pod

87 bdquokontroverznyacutechldquo vyacuterazov ndash vplyv očkovania na autizmus vyacuteskum kmeňovyacutech

buniek globaacutelne otepľovanie homosexuaacutelne zvaumlzky jadroveacute elektraacuterne a pod

120 mien politikov pocircsobiacich celonaacuterodne (Barack Obama) aj lokaacutelne v jednotlivyacutech

štaacutetoch

Zistilo sa že čiacutem je fyzickaacute vzdialenosť vaumlčšia tyacutem odlišnejšie suacute vyacutesledky vyhľadaacuteva-

nia pre jeden dopyt Docircležiteacute však je akyacute vyacuteraz je vyhľadaacutevanyacute Najvaumlčšie zmeny (4 až 5

odlišnyacutech vyacutesledkov na jednu stranu) sa tyacutekajuacute lokaacutelnych miest (podniky inštituacutecie) Na-

opak pri všeobecnyacutech termiacutenoch je vplyv lokalizaacutecie na personalizaacuteciu zanedbateľnyacute Kon-

kreacutetne bolo zisteneacute že pri menaacutech politikov nehraacute lokalita použiacutevateľa takmer žiadnu rolu

(bez ohľadu na to v akom štaacutete pocircsobia) a pri bdquokontroverznyacutechldquo teacutemach hraacute o niečo vyššiu

ale tiež staacutele maluacute uacutelohu (vplyvom lokaacutelnych spraacutev) (Kliman-Silver et al 2015) Tento vyacute-

skum teda prinaacuteša docirckazy že geolokaacutecia maacute skutočne veľmi vyacuteraznyacute filtračnyacute efekt na vyacute-

61

sledky vyhľadaacutevania avšak najmauml v priacutepade termiacutenov vzťahujuacutecich sa na konkreacutetne geogra-

fickeacute miesto Vyacutesledky merania vyvracajuacute Bozdagovo tvrdenie (2015) že naacutestroje lokaacutelnej

personalizaacutecie nerozlišujuacute kontext

53 Prepojenia medzi použiacutevateľmi

Ako sme už naznačili ľudia pri ziacuteskavaniacute informaacuteciiacute preferujuacute osobneacute kontakty Každyacute

človek je prirodzene suacutečasťou určiteacuteho sociaacutelneho zoskupenia Predovšetkyacutem tzv primaacuterne

skupiny (rodina priatelia pracovnyacute kolektiacutev) vyacuteznamne vplyacutevajuacute na naše životneacute rozhod-

nutia Značnaacute časť informačnyacutech zdrojov ale aj naacutezorov a postojov jednotlivca maacute pocircvod

praacuteve v tyacutechto primaacuternych skupinaacutech ktoreacute definujuacute jeho bdquosociaacutelnu realituldquo Noveacute situaacutecie

a zložiteacute rozhodnutia konzultujeme s našimi sociaacutelnymi kontaktmi ktoreacute naacutem pomaacutehajuacute

formovať postoje a hľadať riešenia (Granovetter 1981)

Preto začali personalizačneacute systeacutemy pri filtraacutecii obsahu zohľadňovať aj sociaacutelne kontak-

ty jednotlivca Facebook začlenil niektoreacute online služby (Spotify Pandora Yelp docscom)

do svojho programu bdquookamžitaacute personalizaacutecialdquo Cieľom je upraviť použiacutevateľskyacute zaacutežitok

v prostrediacute partnerskyacutech služieb pomocou verejnyacutech uacutedajov z Facebooku (menaacute použiacutevateľ-

skeacute prepojenia zaacuteujmy a pod) Služba na streamovanie hudby Spotify napriacuteklad od svojich

použiacutevateľov vyžaduje konto na Facebooku Použiacutevatelia tak mocircžu vidieť akeacute skladby po-

čuacutevajuacute ich priatelia a utvaacuterať si tak naacutezory ktoreacute piesne a skupiny suacute v trende a bdquomali byldquo ich

počuacutevať tiež Aj vyhľadaacutevaciacute naacutestroj Google začal pri filtraacutecii obsahu zohľadňovať sociaacutelne

kontakty (zo sociaacutelnych sietiacute Facebook a Twitter) spusteniacutem social search v roku 2009 Od

roku 2012 Google pri personalizaacutecii využiacuteva aj prepojenia z vlastnej sociaacutelnej siete Google

Plus Vo vyacutesledku tak napriacuteklad pri hľadaniacute noveacuteho auta mocircžeme uvidieť fotografiu vozidla

niektoreacuteho z našich priateľov na Facebooku alebo pri hľadaniacute vhodnej reštauraacutecie uvidiacuteme na

prvyacutech priečkach podnik ktoryacute ohodnotil niektoryacute z našich priateľov Použiacutevateľ sa však

mocircže vo vyacutesledkoch vyhľadaacutevania stretnuacuteť s informaacuteciami zo sociaacutelnych sietiacute aj v priacutepade

že na nich nie je zaregistrovanyacute Algoritmus totiž prisudzuje vaumlčšiu vaacutehu informaacuteciaacutem zo

sociaacutelnych sietiacute vo všeobecnosti Vo vyacutesledkoch vyhľadaacutevania tak mocircže zobraziť akeacutekoľvek

relevantneacute uacutedaje zo sociaacutelnych sietiacute ktoryacutech suacutekromie bolo nastaveneacute ako verejneacute (Knight

2012)

54 Popularita obsahu

Spocircsob prezentovania informaacuteciiacute použiacutevateľovi mocircže ovplyvniť aj popularita určitej

teacutemy Napriacuteklad sociaacutelna sieť Twitter sleduje frekvenciu použiacutevania heštegov9 Čiacutem ryacutechlej-

šie sa zvyšuje interval pre určituacute fraacutezu tyacutem maacute danaacute teacutema vaumlčšiu šancu dostať sa do časti

bdquoTrendy pre Vaacutesldquo Ku každeacutemu heštegu je zobrazenyacute počet zdieľaniacute V automatickej selekcii

teacutem však vaumlčšiu rolu hraacute zmena frekvencie jeho použiacutevania Do zoznamu sa teda celkom

jednoducho dostanuacute noveacute teacutemy Čiacutem suacute však v zozname zobrazeneacute dlhšie tyacutem naacuteročnejšie

je aby sa v ňom udržali (Trend 2010) Niektoriacute autori upozorňujuacute že tento jav podporuje

9 Pod slovom hešteg (hashtag) rozumieme reťazec znakov ktoreacutemu predchaacutedza znak hash () znaacutemy aj ako tzv

pound sign alebo number sign Hešteg neobsahuje interpunkčneacute znamienka a medzery Sluacuteži na označovanie teacutem či kontextu zdieľanyacutech priacutespevkov v prostrediacute sociaacutelnych meacutediiacute (predovšetkyacutem Twitter) no mocircže sluacutežiť aj na vy-

jadrenie ich kľuacutečovej myšlienky Umožňuje kategorizovať všetky zdieľaneacute obsahy v ktoryacutech bol použityacute rovnakyacute

hešteg a pristupovať k nim teda pomaacuteha aj pri vyhľadaacutevaniacute informaacuteciiacute Často je využiacutevanyacute ako prostriedok na vy-jadrenie humoru (Tsur a Rappoport 2012 Hashtags 2013)

62

použiacutevateľov v tom aby sa zameriavali a diskutovali skocircr o menej podstatnyacutech zaacuteležitostiach

ako o dlhodobyacutech probleacutemoch Zoznam populaacuternych teacutem sa mocircže pre každeacuteho použiacutevateľa

liacutešiť v zaacutevislosti od jeho lokality a prepojeniacute s ostatnyacutemi použiacutevateľmi Presnyacute vzorec vyacuteberu

najpopulaacuternejšiacutech teacutem je však utajenyacute čo vyvolaacuteva určiteacute pochybnosti ohľadom ovplyvňo-

vania verejnej mienky (Gillespie 2012)

Filtračneacute algoritmy zohľadňujuacute popularitu určityacutech zdrojov aj v prostrediacute Facebooku

a vyhľadaacutevača Google s cieľom zobrazovať obsahy ktoreacute buduacute zodpovedať zaacuteujmom vaumlčši-

ny To však v určityacutech priacutepadoch mocircže spocircsobiť probleacutemy s vyhľadaacutevaniacutem menej populaacuter-

nych alebo menšiacutech straacutenok (Nissenbaum a Introna 2000)

O popularite určiteacuteho zdieľaneacuteho obsahu tiež rozhoduje množstvo kontaktov priacutepadne

odberateľov Vaumlčšie publikum generuje vyacuteraznejšiu odozvu čo ďalej vplyacuteva na zoraďovaciacute

algoritmus Teacutemy s malyacutem počtom odberateľov sa preto len veľmi ťažko dostanuacute na vyššie

miesta v hierarchii zdieľanyacutech priacutespevkov a uvidiacute ich oveľa menšie množstvo ľudiacute (Klein

2011) Avšak tento systeacutem možno zmanipulovať o čo sa pokuacutešajuacute mnoheacute firmy aby prilaacuteka-

li pozornosť na svoje produkty alebo služby V prostrediacute Facebooku sa napriacuteklad niektoreacute

marketingoveacute spoločnosti špecializujuacute na predaj určiteacuteho počtu bdquolajkovldquo priateľov či odobe-

rateľov (umelo vytvorenyacutech profilov) subjektom ktoreacute si tuacuteto službu zaplatia Podobne

možno pre určituacute straacutenku nazhromaždiť hodnotenia či recenzie ktoreacute nevytvorili reaacutelni ľu-

dia Použiacuteva sa na to softveacuter schopnyacute obiacutesť bezpečnostnyacute systeacutem Facebooku Pokiaľ popula-

rita určiteacuteho obsahu zaacutevisiacute od počtu bdquolajkovldquo alebo pozitiacutevnych hodnoteniacute mocircže dochaacutedzať

k skresleniu v personalizaacutecii a k manipulaacutecii uacutesudku použiacutevateľa (Tynan 2012)

55 Čas uverejnenia obsahu

Na personalizaacuteciu maacute značnyacute vplyv čas uverejnenia obsahu čo mocircžeme pozorovať na-

priacuteklad v prostrediacute Redditu agregaacutetora spraacutev zo sociaacutelnych meacutediiacute Jeden z rozhodujuacutecich

faktorov určujuacutecich či sa priacutespevok zobraziacute na titulnej strane je hodina v ktoruacute je zverejne-

nyacute Pokiaľ použiacutevateľ zverejniacute priacutespevok mimo bdquohlavneacuteho časuldquo kedy je pripojenyacutech najviac

použiacutevateľov osloviacute menej použiacutevateľov a naopak Napriacuteklad najviac americkyacutech priacutespev-

kov komentuje americkeacute publikum keďže použiacutevatelia z inyacutech častiacute sveta sa obvykle pripoja

o niekoľko hodiacuten skocircrneskocircr Ich komentaacutere sa medzi tyacutemi pocircvodnyacutemi stratia a je teda oveľa

menšia šanca že si ich reakcie niekto prečiacuteta Čas zverejnenia priacutespevku vplyacuteva aj na zora-

ďovaciacute algoritmus ktoryacute uprednostňuje novšie priacutespevky a umiestňuje ich vyššie ako tie

staršie (Salihefendic 2010)

56 Ľudskyacute faktor

Weboveacute služby ako napriacuteklad vyhľadaacutevacie naacutestroje vo všeobecnosti hlaacutesajuacute že ich

systeacutemy nie suacute ovplyvňovaneacute rozhodnutiami ľudiacute a procesy filtraacutecie obsahu suacute plne automa-

tickeacute Na zaacuteklade viaceryacutech pozorovaniacute sa však zistilo že to nie je pravda Ľudskiacute operaacutetori

totiž mocircžu podobne ako v tradičnyacutech meacutediaacutech manuaacutelne určovať na ktoreacute obsahy sa viac

zamerať čo ignorovať či vymazať Informačneacute prieskumoveacute naacutestroje vykonaacutevajuacute inšpekcie

indexovania a realizujuacute rocirczne zmeny a uacutepravy napriacuteklad aj to ktoreacute vyacutesledky sa majuacute alebo

nemajuacute zobrazovať pre určiteacute kľuacutečoveacute slovaacute (Gans 2004 Goldman 2006) Google tiež mocircže

určiteacute straacutenky manuaacutelne zaradiť do takzvaneacuteho blacklistu ndash zoznamu zablokovanyacutech straacute-

63

nok10

ndash pri porušeniacute jeho podmienok No v priacutepade potreby dokaacuteže tiež určiteacute straacutenky pridať

do takzvaneacuteho whitelistu čiacutem možno obiacutesť procesy algoritmickej selekcie Straacutenky prvotne

vyhodnoteneacute ako nevhodneacute možno tyacutemto spocircsobom znova indexovať Najmauml konkurencia

(napriacuteklad Foundem) obviňovala Google že manuaacutelne upravuje vyacutesledky vyhľadaacutevania

Google bol dokonca podrobenyacute vyšetrovaniu a existenciu tyacutechto vyacutenimiek spočiatku popie-

ral no neskocircr ich existenciu priznal (Metz 2011)

Facebook tiež využiacuteva manuaacutelne filtrovanie pri nevhodnom obsahu alebo pri porušeniacute

bdquonoriem komunityldquo Probleacutem však mocircže nastať vtedy keď si dvaja ľudskiacute operaacutetori na zaacute-

klade svojich presvedčeniacute vysvetlia podmienky odlišnyacutem spocircsobom Spoločnosť bola totiž

niekoľkokraacutet kritizovanaacute v suacutevislosti s odstraňovaniacutem obsahu ktoryacute zjavne podmienky pou-

žiacutevania neporušil Išlo napriacuteklad o priacutespevky obsahujuacutece odkazy na straacutenky politickyacutech akti-

vistov alebo o reklamy určeneacute pre homosexuaacutelne publikum neobsahujuacutece nahotu alebo inyacute

sexuaacutelny obsah (Facebook 2010) Hovorca Facebooku uviedol že za takeacuteto chyby je v niek-

toryacutech priacutepadoch skutočne zodpovednyacute ľudskyacute operaacutetor no konkreacutetne kriteacuteriaacute manuaacutelneho

filtrovania zatiaľ neboli zverejneneacute Toto zistenie je teda jednyacutem z docirckazov že pri filtrovaniacute

obsahu v online prostrediacute sa nedaacute uacuteplne vyhnuacuteť skresleniam spocircsobenyacutem ľudskyacutem faktorom

v suacutevislosti s vyacuteberom zdrojov a informaacuteciiacute (Shoemaker a Vos 2009 Bozdag 2015)

6 Vyacutesledok analyacutezy Navrhovanyacute model informačnyacutech

filtračnyacutech bubliacuten

Model (obr 2) ku ktoreacutemu sme dospeli vďaka analyticko-syntetickeacutemu spracovaniu

uvedenej literatuacutery prehľadne zobrazuje najdocircležitejšie vplyvy na vznik filtračnyacutech bubliacuten

na internete a ich docircsledky pre použiacutevateľov

Obr 2

Znaacutezornenie vzniku a docircsledkov filtračnyacutech bubliacuten (vlastnyacute model autorov)

10

Straacutenky mocircžu byť zablokovaneacute aj pri porušeniacute autorskyacutech praacutev alebo na zaacuteklade podnetu od štaacutetnej moci (Žiados-

ti [2017] Bozdag 2015)

64

Diskusia

Problematika informačnyacutech filtračnyacutech bubliacuten nie je novaacute a možno ju spozorovať aj pri

informačnom spraacutevaniacute použiacutevateľov v prirodzenom prostrediacute ndash napriacuteklad pri preferencii pria-

teľov a informačnyacutech zdrojov stotožňujuacutecich sa s vytvorenyacutem svetonaacutezorom V priacutespevku

sme sa však zamerali na online prostredie ktoreacute tuacuteto prirodzenuacute vlastnosť ľudiacute vďaka perso-

nalizaacutecii intenzifikuje a prehlbuje Existujuacute viacereacute smery a možnosti vyacuteskumov filtračnyacutech

bubliacuten v informačnej vede Jednyacutem z nich je metoacuteda analyacutezy sociaacutelnych sietiacute najmauml šiacuterenia

informaacuteciiacute prostredniacutectvom už spomiacutenanyacutech heštagov Najvaumlčšia sociaacutelna sieť po rastuacutecej

kritike znova otvorila svoje daacuteta pre vybraneacute vyacuteskumneacute tiacutemy a ich projekty ale je vhodneacute

zamerať sa aj na ďalšie sociaacutelne siete ako je napriacuteklad Twitter alebo Instagram V tomto

smere by bolo zaujiacutemaveacute sledovať najmauml vplyv filtračnyacutech bubliacuten na šiacuterenie dezinformaacuteciiacute

v internetovyacutech službaacutech Jednak z docircvodu aktuaacutelnosti problematiky ale aj preto že cielene

vytvoreneacute dezinformaacutecie poskytujuacute istyacutem spocircsobom regulovaneacute prostredie ktoreacute v prostrediacute

internetu naacutejdeme iba veľmi ťažko Ďalšou možnosťou je porovnanie percepcie informaacuteciiacute

v personalizovanyacutech a nepersonalizovanyacutech vyacutesledkoch vyhľadaacutevania použiacutevateľmi a miery

ich vplyvu na tvorbu naacutezoru použiacutevateľa Problematickyacutem aspektom oboch vyacuteskumov suacute

psychologickeacute a sociologickeacute vplyvy na efekt filtračnyacutech bubliacuten ktoreacute nemožno vyluacutečiť

a preto by bolo potrebneacute pri tyacutechto vyacuteskumoch spolupracovať s odborniacutekmi z predmetnyacutech

oblastiacute

Zaacutever

Na uskutočňovanie racionaacutelnych životnyacutech rozhodnutiacute nevyhnutne potrebujeme dosta-

tok objektiacutevnych informaacuteciiacute Čiacutem buduacute informaacutecie ku ktoryacutem maacuteme priacutestup relevantnejšie

tyacutem buduacute aj naše procesy plaacutenovania plnohodnotnejšie Mať priacutestup k informaacuteciaacutem je docircleži-

teacute pretože to ovplyvňuje kvalitu naacutešho života Vďaka dostatku informaacuteciiacute mocircžeme naacutejsť

a vybrať si z rozličnyacutech alternatiacutev a naopak v priacutepade ich nedostatku o rocircznych možnostiach

nebudeme vedieť Z toho vyplyacuteva že ten kto maacute moc nad tokom informaacuteciiacute maacute moc nad

celou spoločnosťou Preto je veľmi docircležiteacute aby masoveacute aj sociaacutelne meacutediaacute poskytovali ľu-

ďom dostatok rocircznorodyacutech informaacuteciiacute a podnetov

Problematika intelektuaacutelnej izolaacutecie v internetovom prostrediacute je mimoriadne aktuaacutelna

pretože suacute to praacuteve personalizovaneacute online služby z ktoryacutech v suacutečasnosti použiacutevatelia zvyk-

nuacute čerpať noveacute informaacutecie a na ktoreacute sa obracajuacute pri rozhodovaniacute alebo riešeniacute probleacutemov

Objavuje sa kritika že personalizovaneacute vyhľadaacutevacie naacutestroje a sociaacutelne siete automatickyacutem

filtrovaniacutem obsahov uzatvaacuterajuacute svojich použiacutevateľov do informačnyacutech bubliacuten čiacutem dochaacutedza

k strate kontaktu s inyacutemi uhlami pohľadu a celkovo aj s prirodzene heterogeacutennym interneto-

vyacutem prostrediacutem

Vychaacutedzajuacutec z doteraz uskutočnenyacutech meraniacute však mocircžeme konštatovať že problema-

tika filtračnyacutech bubliacuten nie je v priacutepade vyhľadaacutevaciacutech naacutestrojov a sociaacutelnych sietiacute takaacute zaacute-

važnaacute ako sa spočiatku predpokladalo Na druhej strane k určityacutem skresleniam pri filtraacutecii

obsahov dochaacutedza no ide o veľmi komplexnyacute probleacutem na ktoryacute vplyacuteva celyacute rad faktorov

tak technologickyacutech ako aj psychologickyacutech či sociologickyacutech Inyacutemi slovami možno pove-

dať že ľudskeacute kognitiacutevne schopnosti ešte nie suacute pripraveneacute na noveacute vyacutezvy informačnej spo-

ločnosti

V priacutespevku sme sa snažili naznačiť že efekt filtračnyacutech bubliacuten narastaacute pokiaľ sa pou-

žiacutevateľ chce vystavovať informaacuteciaacutem ktoreacute nie suacute v protirečeniacute s jeho dovtedajšiacutemi naacutezormi

65

Vtedy suacute informaacutecie filtrovaneacute dvojnaacutesobne ndash použiacutevateľom pri vyacutebere sledovanyacutech ľudiacute

a obsahu a aj automaticky systeacutemom Psychologickeacute skreslenia opisovaneacute v druhej kapitole

sa premietajuacute aj do online prostredia čo vzhľadom na noveacute možnosti komunikaacutecie a priacutestupu

k informaacuteciaacutem považujeme minimaacutelne za znepokojiveacute

Technologickeacute riešenia zabezpečujuacutece minimalizaacuteciu zbieranyacutech informaacuteciiacute o použiacuteva-

teľovi za uacutečelom personalizaacutecie priacutepadne špecifickeacute aplikaacutecie a pluginy vytvoreneacute za uacuteče-

lom zmiernenia efektu filtračnyacutech bubliacuten suacute len čiastočnyacutemi riešeniami a probleacutem ako takyacute

len obchaacutedzajuacute Za najdocircležitejšie v boji proti intelektuaacutelnej izolaacutecii nielen v internetovom

prostrediacute pokladaacuteme snahu o aktiacutevne rozširovanie vlastneacuteho obzoru budovanie kritickeacuteho

myslenia a celkovo uacutesilie o zvyšovanie informačnej gramotnosti použiacutevateľov

Je potrebneacute realizovať noveacute vyacuteskumy ktoreacute buduacute vykonaacutevať nezaacutevisleacute vedeckeacute tiacutemy

a organizaacutecie Viac pozornosti by sa malo upriamiť na sociaacutelne siete ktoreacute suacute vyacuteznamnyacutemi

prostriedkami vyacutemeny informaacuteciiacute Najmauml komnaty ozvien na sociaacutelnych sieťach ako Face-

book považujeme kvocircli ich jednoduchosti formovania izolujuacutecim schopnostiam a potencio-

naacutelne vysokyacutem počtom členov za živnuacute pocircdu pre vznik extreacutemizmu či fanatizmu V prostrediacute

virtuaacutelnych celkov v ktoryacutech prevlaacuteda absoluacutetna naacutezorovaacute homogenita naberajuacute totiž existu-

juacutece psychologickeacute skreslenia ako skupinovaacute polarizaacutecia či efekt falošneacuteho konsenzu novyacute

zaacutevažnejšiacute rozmer

Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute spraacute-

vanie sa človeka v digitaacutelnom priestore Vznikol tiež vďaka podpore v raacutemci OP Vyacuteskum

a vyacutevoj pre dopytovo-orientovanyacute projekt Univerzitnyacute vedeckyacute park Univerzity Komenskeacuteho

v Bratislave ITMS 26240220086 spolufinancovanyacute zo zdrojov Euroacutepskeho fondu regionaacutel-

neho rozvoja

Zoznam bibliografickyacutech odkazov

ALLPORT Floyd a Gordon ALLPORT 1921 Personality traits their classification and

measurement In Journal of Abnormal Psychology and Social Psychology [online] To-

ronto York University 16(1) s 6-40 [cit 2018-01-05] ISSN 1492-3173 Dostupneacute na

httpsgoogloJm4S2

BAGDIKIAN Ben 2004 The new media monopoly Boston Beacon Press ISBN

0807061875

BAKSHY Eytan Solomon MESSING a Lada ADAMIC 2015 Exposure to ideologically

diverse news and opinion on Facebook In Science [online] Washington American

Association for the Advancement of Science 348(6239) s 1130-1132 [cit 2018-02-12]

ISSN 1095-9203 Dostupneacute na httpsgooglbtjwGv

BERENDT Bettina Oliver GUumlNTHER a Maximilian TELTZROW 2011 Data mining and

web mining In Humboldt-Universitaumlt zu Berlin [online] Berlin Humboldt-Universitaumlt

zu Berlin [cit 2017-11-18] Dostupneacute na httpsgooglDGn3Wb

BESSI Alessandro et al 2015 Science vs conspiracy collective narratives in the age of

misinformation In PLOS One [online] San Francisco Public Library of Science 10(2)

[cit 2018-01-25] ISSN 1932-6203 Dostupneacute na httpsgooglh7k3MN

BESSI Alessandro 2016 Personality traits and echo chambers on Facebook In Computers

in Human Behavior [online] Amsterdam Elsevier s 319-324 [cit 2018-02-22] ISSN

0747-5632 Dostupneacute na httpsgooglnKcwCW

66

BOBOK Dalibor 2016 Selective Exposure Filter Bubbles and Echo Chambers on Face-

book [online] Budapest Central European University [cit 2018-01-05] Dostupneacute na

httpsgooglvs3LM8

BOWEN Jonathan a Silvia FILIPPINI 2004 Personalization and the web from a museum

perspective [online] Washington Archives amp Museum Informatics [cit 2018-01-17]

Dostupneacute na httpsgooglxENZE7

BOZDAG Engin 2015 Bursting the filter bubble democracy design and ethics [online]

Delft Delft University of Technology [cit 2018-02-12] Dostupneacute na

httpsgooglA4RTiy

Bringing smarter computing to big data [online] copy2011 Armonk IBM [cit 2018-01-28]

Dostupneacute na httpgooglH566Jz

BRUNDIDGE Jennifer 2010 Encountering ldquodifferencerdquo in the contemporary public sphere

the contribution of the internet to the heterogeneity of political discussion networks

In Journal of Communication [online] Oxford Oxford University Press s 680ndash700 [cit

2018-02-17] ISSN 0021-9916 Dostupneacute na httpsgooglHPvRB9

CARDONA Tatiana et al 2016 Ethical issues with customer data collection [online] Mis-

souri Missouri University of Science and Technology [cit 2018-02-25] Dostupneacute na

httpsgooglvFUCiD

CIAFFONI David 2017 What is the ldquowoozle effectrdquo and why should we be so worried

about it In Medium [online] Medium [cit 2018-01-27] Dostupneacute na

httpsgoogl8Bqz2G

COLLEONI Elanor Alessandro ROZZA a Adam ARVIDSSON copy2014 Echo chamber or

public sphere Predicting political orientation and measuring political homophily in twit-

ter using big data In Journal of Communication [online] Oxford Oxford University

Press s 317ndash332 [cit 2018-02-18] ISSN 0021-9916 Dostupneacute na

httpsgooglYnx7m7

DEAN Jeremy 2007 Why we all stink as intuitive psychologists the false consensus bias

In PsyBlog [online] PsyBlog [cit 2018-01-18] Dostupneacute na httpsgooglMiU9MQ

DIAZ Alejandro 2008 Through the Google goggles sociopolitical bias in search engine

design In SPINK Amanda a Michael ZIMMER eds Web search multidisciplinary

perspectives [online] Berlin Springer [cit 2018-03-02] ISBN 978-3-540-75829-7

Dostupneacute na httpsgooglcVbXco

EDWARDS Kari a Edward SMITH 1996 A disconfirmation bias in the evaluation of ar-

guments In Journal of Personality and Social Psychology [online] Washington Ameri-

can Psychological Association 71(1) s 5-24 [cit 2018-01-16] ISSN 1939-1315

Dostupneacute na httpsgooglBT56eb

EPIC online guide to practical privacy tools 2018 In epicorg [online] Washington Elec-

tronic Privacy Information Center [cit 2018-03-06] Dostupneacute na httpsgooglLPf2nM

Facebook advertising policies homophobic 2010 In AccuraCast SearchStarz Blog [online]

London AccuraCast [cit 2018-02-12] Dostupneacute na httpsgooglY54pem

FEILER Lauren Jacob GOEREE a Leeat YARIV 2006 An experimental study of selective

exposure [online] Pasadena California Institute of Technology [cit 2018-01-09]

Dostupneacute na httpsgooglT6qE1X

FESTINGER Leon 1962 A theory of cognitive dissonance Stanford Stanford university

press ISBN 9780804709118

67

FRIEDMAN Batya a Helen NISSENBAUM 1996 Bias in Computer Systems In ACM

Transactions on Information Systems [online] New York Association for Computing

Machinery 14(3) s 330ndash347 [cit 2018-03-01] ISSN 1046-8188 Dostupneacute na

httpsgooglTNJA7E

GANS Herbert 2004 Deciding whatrsquos news a study of CBS evening news NBC nightly

news Newsweek and Time Evanston Northwestern University Press ISBN

0810122375

GARCIA-MOLINA Hector Georgia KOUTRIKA a Aditya PARAMESWARAN 2011

Information seeking convergence of search recommendations and advertising In

Communications of the ACM [online] New York ACM 54(11) s 121-130 [cit 2018-

02-26] ISSN 0001-0782 Dostupneacute na httpsgooglYDdgxt

GAUCH Susan et al 2007 User profiles for personalized information access In BRUSI-

LOVSKY Peter Alfred KOBSA a Wolfgang NEJDL eds The Adaptive Web [online]

Berlin Springer vol 4321 s 54ndash89 [cit 2018-02-02] ISBN 978-3-540-72079-9

Dostupneacute na httpsgooglsGg456

GILLESPIE Tarleton 2012 Can an Algorithm be Wrong In Limn [online] [cit 2018-03-

10] Dostupneacute na httpsgoogldcZWuL

GOLDMAN Eric 2006 Search engine bias and the demise of search engine utopianism

In Yale Journal of Law amp Technology [online] New Haven Yale Law School s 188-

200 [cit 2018-03-04] Dostupneacute na httpsgooglG6eLoy

GRANOVETTER Mark 1981 The strength of weak ties a network theory revisited In

Sociological Theory [online] Washington American Sociological Association 1(6)

s 201-233 [cit 2018-03-05] ISSN 1467-9558 Dostupneacute na httpsgooglokp3Re

Hashtags and brand presence [online] 2013 Sittingbourne UkNetMonitor [cit 2018-03-

09] Dostupneacute na httpsgooglbxP9K3

HIGHTOWER Ross a Lutfus SAYEED 1995 The impact of computer-mediated communi-

cation systems on biased group discussion In Computers in Human Behavior [online]

Amsterdam Elsevier 11(1) s 33-44 [cit 2018-01-24] ISSN 0747-5632 Dostupneacute na

httpsgooglL6WX6w

HILBERT Martin 2012 Toward a synthesis of cognitive biases how noisy information

processing can bias human decision making In Psychological Bulletin [online] Wash-

ington American Psychological Association 138(2) s 211ndash237 [cit 2018-01-31] ISSN

1939-1455 Dostupneacute na httpsgoogla9ijqs

HOLT Richard 2004 Dialogue on the internet language civic identity and computerndash

mediated communication Westport Praeger ISBN 9781567506792

HOURAN James a Rense LANGE 2001 Hauntings and poltergeists multidisciplinary

perspectives Jefferson McFarland ISBN 0786409843

Is your browser safe against tracking 2016 In Panopticlick [online] San Francisco Elec-

tronic Frontier Foundation [cit 2018-03-10] Dostupneacute na httpsgooglDgWVVR

JOACHIMS Thorsten a Filip RADLINSKI 2007 Search engines that learn from implicit

feedback In Computer [online] Washington IEEE Computer Society 40(8) s 34ndash40

[cit 2018-02-14] ISSN 0018-9162 Dostupneacute na httpsgooglHaAqE7

KAMPALA copy2015 Facebook not an information bubble-researchers In Daily Monitor

[online] SyndiGate Media [cit 2018-02-16] Dostupneacute na httpsgoogloEzKCt

68

KARLSEN Rune et al 2017 Echo chamber and trench warfare dynamics in online debates

In European Journal of Communication [online] London SAGE Publications 32(3) s

257-273 [cit 2017-12-16] ISSN 1460-3705 Dostupneacute na httpsgoogleDFF2z

KINCAID Jason 2010 EdgeRank the secret sauce that makes Facebookrsquos news feed tick

In TechCrunch [online] TechCrunch [cit 2018-02-20] Dostupneacute na

httpsgoogl9asdhZ

KLEIN Jacob 2011 A Web marketerrsquos guide to Reddit In Distilled [online] London

Distilled [cit 2018-03-13] Dostupneacute na httpsgooglHpVUta

KLIMAN-SILVER Chloe et al 2015 Location location location the impact of geoloca-

tion on web search personalization [online] New York ACM [cit 2018-02-06] ISBN

978-1-4503-3848-6 Dostupneacute na httpsgoogl7t3d52

KNIGHT Will 2012 Google hopes to make friends with a more social search In Technol-

ogy Review [online] Cambridge MIT Technology Review [cit 2018-03-06] Dostupneacute

na httpsgooglvLkLiN

LAVIE Talia et al 2010 User attitudes towards news content personalization In Interna-

tional Journal of Human-Computer Studies [online] Amsterdam Elsevier 68(8) s 483ndash

495 [cit 2018-02-28] ISSN 1071-5819 Dostupneacute na httpsgoogl51y7Qg

LAZER David 2015 The rise of the social algorithm In Science [online] Washington

American Association for the Advancement of Science 348(6239) s 1090-1091 [cit

2018-02-04] ISSN 1095-9203 Dostupneacute na httpsgoogl8tdz9v

LOCKWOOD Ben 2015 Confirmation bias media slant and electoral accountability

[online] Coventry University of Warwick [cit 2018-01-07] Dostupneacute na

httpsgooglYCwk8a

LORD Charles Lee ROSS a Mark LEPPER 1979 Biased assimilation and attitude polari-

zation the effects of prior theories on subsequently considered evidence In Journal of

Personality and Social Psychology [online] Washington American Psychological Asso-

ciation 37(11) s 2098-2109 [cit 2018-01-17] ISSN 1939-1315 Dostupneacute na

httpsgooglRxQXC3

LU Yang 2007 The human in human information acquisition understanding gatekeeping

and proposing new directions in scholarship In Library amp information science research

[online] Amsterdam Elsevier 29(1) s 103ndash123 [cit 2018-02-01] ISSN 0740-8188

Dostupneacute na httpsgooglKXF8Yi

LUM Nick 2017 Tools for bursting your filter bubble In Medium [online] Medium [cit

2018-03-12] Dostupneacute na httpsgooglWByPv3

METZ Cade 2011 Google contradicts own counsel in face of antitrust probe admits exist-

ence of search algorithm whitelists In The Register [online] London Situation Publish-

ing [cit 2018-03-16] Dostupneacute na httpgoogl1pL254

MOWSHOWITZ Abbe a Akira KAWAGUCHI 2002 Bias on the web In Communica-

tions of the ACM [online] New York Association for Computing Machinery 45(9) s

56ndash60 [cit 2018-02-13] ISSN 0001-0782 Dostupneacute na httpsgooglLQvAiW

MUTZ Diana a Lori YOUNG 2011 Communication and public opinion plus ca change

In Public opinion Quarterly [online] Oxford Oxford University Press 75(5) s 1018ndash

1044 [cit 2018-01-30] ISSN 1537-5331 Dostupneacute na httpsgooglm4VnoF

NISSENBAUM Helen a Lucas INTRONA 2000 Shaping the Web why the politics of

search engines matters In The Information Society [online] London Taylor amp Francis

69

Online 16(3) s 169ndash185 [cit 2018-03-12] ISSN 0197-2243 Dostupneacute na

httpsgoogldULVzE

NOELLE-NEUMANN Elisabeth 1974 The spiral of silence a theory of public opinion In

Journal of Communication [online] New York Oxford University Press 24(2) s 43ndash51

[cit 2018-04-13] ISSN 1460-2466 Dostupneacute na httpsgoogloE5RPF

PARISER Eli 2011 The filter bubble what the internet is hiding from you London Penguin

Books [cit 2017-12-15] ISBN 978-0-670-92038-9

PRAKASH Sneha 2016 Filter bubble how to burst your filter bubble In International

Journal Of Engineering And Computer Science [online] Mandsaur Valley International

5(10) s 18321-18325 [cit 2018-02-27] ISSN 2319-7242 Dostupneacute na

httpsgoogl6PcFGr

PRASAD Rajendra 2012 Comparison of data mining and web mining In International

Journal of Data Warehousing and Mining [online] Hershey IGI Global 2(1) s 34-39

[cit 2017-11-19] ISSN 1548-3932 Dostupneacute na httpsgooglWjYnTC

ROBERT Henry 2011 Robertrsquos rules of order 11th ed Cambridge Da Capo Press ISBN

978-0-306-82021-2

ROSS Lee David GREENE a Pamela HOUSE 1976 The ldquofalse consensus effectrdquo an ego-

centric bias in social perception and attribution processes In Journal of Experimental

Social Psychology [online] Amsterdam Elsevier 13(3) s 279-301 [cit 2018-01-19]

ISSN 0022-1031 Dostupneacute na httpsgooglEQz1XT

RUBINSTEIN Ira Ronald LEE a Paul SCHWARTZ 2008 Data mining and internet profil-

ing emerging regulatory and technological approaches In University of Chicago Law

Review [online] Chicago University of Chicago Law School s 261-285 [cit 2018-03-

02] ISSN 1939-859X Dostupneacute na httpsgooglZMNnn2

SALIHEFENDIC Amir 2010 How Reddit ranking algorithms work In Medium [online]

Medium [cit 2018-03-15] Dostupneacute na httpsgooglhgbngw

SHOEMAKER Pamela a Tim VOS 2009 Gatekeeping theory New York Routledge

ISBN 0415981395

SMITH Graham 2001 Taking deliberation seriously institutional design and green politics

In Environmental Politics [online] London Taylor amp Francis Online 10(3) s 72ndash93

[cit 2018-02-10] ISSN 1743-8934 Dostupneacute na httpsgooglFfE6GH

SMITH Marc 1992 Voices from the WELL the logic of the virtual commons [online] Los

Angeles UCLA [cit 2018-03-10] Dostupneacute na httpsgooglX2sxmx

STRAUS Murray 2007 Processes explaining the concealment and distortion of evidence

on gender symmetry in partner violence In European Journal on Criminal Policy and

Research [online] Berlin Springer 74(13) s 227-232 [cit 2018-01-26] ISSN 1572-

9869 Dotupneacute na httpsgoogl1BGXLu

SUNSTEIN Cass 1999 The Law of Group Polarization [online] Chicago University of

Chicago Law School [cit 2018-01-23] Dostupneacute na httpsgooglz1gr5E

SUNSTEIN Cass 2001 Republiccom Princeton Princeton University Press ISBN

0691070253

To trend or not to trend 2010 In Twitter Blog [online] San Francisco Twitter Inc [cit

2018-03-07] Dostupneacute na httpsgooglYXF8eL

TSUR Oren a Ari RAPPOPORT 2012 Whatrsquos in a hashtag Content based prediction of

the spread of ideas in microblogging communities In ADAR Eytan a Jaime TEEVAN

70

eds Proceedings of the fifth ACM international conference on Web search and data min-

ing [online] New York Association for Computing Machinery s 643-652 [cit 2018-03-

08] ISBN 978-1-4503-0747-5 Dostupneacute na httpsgoogl3G4p7h

TYNAN Dan 2012 How companies buy Facebook friends likes and buzz In PCWorld

[online] San Francisco International Data Group [cit 2018-03-14] Dostupneacute na

httpsgooglKQrNNi

UPBIN Bruce 2011 Facebook ushers in era of new social gestures In Forbes [online]

New York Forbes [cit 2018-02-19] Dostupneacute na httpsgoogltu6p2n

VAUGHAN Liwen a Mike THELWALL 2004 Search engine coverage bias evidence and

possible causes In Information Processing amp Management [online] Amsterdam Else-

vier 40(4) s 693ndash707 [cit 2018-03-03] ISSN 0306-4573 Dostupneacute na

httpsgooglScC1LB

VICARIO Michela et al 2016 The spreading of misinformation online In Proceedings of

the National Academy of Sciences [online] Washington National Academy of Sciences

113(3) s 554-559 [cit 2018-02-10] ISSN 1091-6490 Dostupneacute na

httpsgooglUibJe2

WELL Lita van a Lambegraver ROYAKKERS 2004 Ethical issues in web data mining In Ethics

and Information Technology [online] Dordrecht Kluwer Academic Publishers 6(2) s

129-140 [cit 2017-12-20] ISSN 1572-8439 Dostupneacute na httpsgooglja2bxs

WILLIAMS Paige Margaret KERN a Lea WATERS 2016 Exploring selective exposure

and confirmation bias as processes underlying employee work happiness an intervention

study In Frontiers in Psychology [online] Lausanne Frontiers Media [cit 2018-01-15]

ISSN 1664-1078 Dostupneacute na httpsgoogltH915E

WINTER Annet 2015 How to escape the Filter bubble are you at the helm [online] [cit

2018-03-04] Dostupneacute na httpsgoogleQk3dD

YUE Yisong Rajan PATEL a Hein ROEHRIG 2010 Beyond position bias examining

result attractiveness as a source of presentation bias in clickthrough data In RAPPA

Michael a Paul JONES eds Proceedings of the 19th international conference on World

wide web [online] New York ACM s 1011-1018 [cit 2018-02-15] ISBN 978-1-

60558-799-8 Dostupneacute na httpsgoogljTFNfo

ZOLLO Fabiana et al 2015 Emotional Dynamics in the Age of Misinformation In PLOS

One [online] San Francisco Public Library of Science 10(9) [cit 2018-02-23] ISSN

1932-6203 Dostupneacute na httpsgooglMzmt3J

Žiadosti od vlaacuted o odstraacutenenie obsahu [2017] In Informaacutecie o transparentnosti [online]

Mountain View Google [cit 2018-03-17] Dostupneacute na httpsgooglW7Eo9w

Resumeacute

FAKTORY VZNIKU INFORMAČNYacuteCH FILTRAČNYacuteCH BUBLIacuteN

Tomaacuteš Mirga Andrea Hrčkovaacute

Problematika informačnyacutech filtračnyacutech bubliacuten rezonuje v zahraničnyacutech odbornyacutech kruhoch od roku

2011 kedy sa ňou ako prvyacute začal zaoberať Eli Parizer V jeho poniacutemaniacute ide o negatiacutevny docircsledok

implicitnej personalizaacutecie obsahu na sociaacutelnych sieťach a vo vyhľadaacutevaciacutech naacutestrojoch K algoritmic-

kej filtraacutecii obsahu dochaacutedza z docircvodu selekcie a prezentaacutecie informaacuteciiacute na zaacuteklade predpokladanyacutech

potrieb a zaacuteujmov použiacutevateľa Preto sa začala objavovať kritika že personalizovaneacute weboveacute služby

71

mocircžu svojich použiacutevateľov uzatvaacuterať do takzvanyacutech filtračnyacutech bubliacuten ich vlastnyacutech presvedčeniacute Infor-

mačneacute spraacutevanie použiacutevateľa tak definuje jeho informačnyacute horizont v raacutemci určitej personalizovanej

služby Riziko negatiacutevnych dopadov na jednotlivca aj spoločnosť rastie najmauml pri virtuaacutelnych skupinaacutech

použiacutevateľov debatujuacutecich o kontroverznyacutech teacutemach V priacutespevku vymedzujeme a vizualizujeme zaacute-

kladnuacute terminoloacutegiu suacutevisiacu s problematikou informačnyacutech filtračnyacutech bubliacuten a tiež technologickeacute

a kognitiacutevne faktory a skreslenia vplyacutevajuacutece na ich vznik

Summary

THE ORIGIN AND CONSEQUENCES OF INFORMATION FILTER BUBBLES

Tomaacuteš Mirga Andrea Hrčkovaacute

Information filter bubbles are understood as negative consequences of implicit personalization of the

content on social networks and in search engines Algorithmic content filtering occurs due to the selec-

tion and presentation of information based on the expected needs and interests of the users This is why

criticism has emerged that personalized web services can result in the so-called filter bubbles of usersrsquo

own convictions Thus the userrsquos information behavior forms his information horizon within a particu-

lar personalized service The risk of negative impacts on individuals and companies is growing espe-

cially among virtual user groups debating controversial issues In this paper we define and visualize

the basic terminology related to the problem of information filter bubbles as well as the technological

and cognitive factors and biases affecting the origin of this phenomenon

72

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

KVALITATIacuteVNY VYacuteSKUM DEPERSONALIZAacuteCIE

MORAacuteLNEHO AGENTA V ONLINE PROSTREDIacute

(FENOMENOGRAFICKAacute ANALYacuteZA)

Františka Novaacutekovaacute

Uacutevod

V suacutečasnosti sa kladie docircraz na rozviacutejanie technologickyacutech zručnostiacute ako suacutečasti počiacuteta-

čovej gramotnosti Považujeme však za potrebneacute zdocircrazniť aj vyacuteznam kompetenciiacute tzv mo-

raacutelnej gramotnosti ktoraacute usmerniacute využiacutevanie technickyacutech zručnostiacute tyacutem spraacutevnym smerom

t j pre dobro spoločnosti Spolu s technologickyacutemi zručnosťami je potrebneacute rozviacutejať aj schop-

nosti ako empatia starostlivosť tolerancia zodpovednosť a predstavivosť a to už v detskom

veku (Clouder 2015) Nedostatočne rozvinuteacute alebo využiacutevaneacute schopnosti moraacutelnej gramot-

nosti sa negatiacutevne prejavujuacute nielen v offline prostrediacute fyzickom svete ale aj v internetovom

online prostrediacute S negatiacutevnymi prejavmi ako suacute uacutetočneacute vyjadrenia nenaacutevistneacute komentaacutere

napaacutedanie kyberšikana sa v online prostrediacute stretaacutevame na dennej baacuteze Online prostredie je

prepojeneacute s offline prostrediacutem vychaacutedza z neho ale maacute svoje špecifikaacute ktoreacute ho od offline

sveta odlišujuacute Tieto špecifikaacute (a ineacute priacutečiny ktoreacute suacute napr psychologickeacuteho charakteru) spocirc-

sobujuacute že použiacutevateľ sa v online prostrediacute mocircže spraacutevať negatiacutevnejšie než v offline prostre-

diacute Rozdiely v spraacutevaniacute použiacutevateľa v online prostrediacute v porovnaniacute s jeho offline verziou

poukazujuacute na fenomeacuten tzv depersonalizaacutecie ktoryacute je hlavnou teacutemou člaacutenku Depersonalizaacute-

cia bola skuacutemanaacute predovšetkyacutem v kontexte psycholoacutegie nie však v kontexte informačnej

etiky Cieľom vyacuteskumu realizovaneacuteho ako suacutečasť dizertačnej praacutece (Novaacutekovaacute 2018) bolo

fenomeacuten depersonalizaacutecie čo najucelenejšie opiacutesať Na tomto mieste prezentujeme hlavneacute

zistenia predovšetkyacutem druhej časti vyacuteskumu a to fenomenografickej analyacutezy

1 Etickyacute kontext vyacuteskumu

S probleacutemom depersonalizaacutecie sme sa stretli v knihe Luciana Floridiho The Ethics of In-

formation (2013) Autor knihy rozoberaacute negatiacutevne javy ktoreacute sa vyskytujuacute v online prostrediacute

v kontexte oblasti informačnej etiky Informačnaacute etika je z hľadiska životneacuteho cyklu infor-

maacutecie oblasťou bdquomoraacutelky uplatňovanej pri vzniku šiacutereniacute transformaacutecii ukladaniacute vyhľadaacute-

vaniacute využiacutevaniacute a organizaacutecii informaacuteciiacuteldquo (Janoš 1993) Buchanan a Henderson ju definujuacute

ako aplikaacuteciu etickej teoacuterie na informaacutecie (2009) podľa Steinerovej (2014) sa tyacuteka informač-

neacuteho spraacutevania tvorcov použiacutevateľov a informačnyacutech profesionaacutelov ktoreacute je založeneacute na

systeacuteme hodnocirct pri rozhodovaniacute a riešeniacute probleacutemov v oblasti využiacutevania informaacuteciiacute Mocircže

73

sa skuacutemať na teoretickej uacuterovni alebo na uacuterovni aplikovanej vedy Informačnaacute etika je oblas-

ťou ktoraacute sa tyacuteka etickyacutech aspektov suacutevisiacich s informaacuteciami preto s ňou uacutezko suacutevisiacute aj

depersonalizaacutecia ktoraacute v sebe zahŕňa aj neetickeacute spraacutevanie použiacutevateľa v online prostrediacute

Podľa Floridiho spočiacuteva depersonalizaacutecia v tom že použiacutevateľ mocircže vniacutemať svoje akti-

vity v online prostrediacute ako hranie počiacutetačovej hry alebo ako intelektuaacutelnu vyacutezvu bdquorole-playldquo

a nie ako čin s vaacutežnymi naacutesledkami ktoryacute potenciaacutelne mocircže mať negatiacutevny vplyv na ostat-

nyacutech použiacutevateľov Depersonalizaacuteciu vniacutema predovšetkyacutem ako vyacutesledok anonymity činnostiacute

kedy je spraacutevanie použiacutevateľa vniacutemaneacute iba ako mikroskopickyacute okrajovyacute komponent akciiacute

ktoreacute suacute širšie a komplexnejšie (Floridi 2013 cit podľa Novaacutekovaacute 2018) Priacutečinou je podľa

neho nemateriaacutelny charakter online prostredia virtuaacutelna interakcia s použiacutevateľmi ktoriacute suacute

bdquobez tvaacutereldquo

Ako už bolo spomiacutenaneacute L Floridi opisuje depersonalizaacuteciu v kontexte informačnej

etiky vniacutema ju ako fenomeacuten uacutezko suacutevisiaci predovšetkyacutem s etickou rovinou celeacuteho probleacute-

mu depersonalizaacuteciu uacutezko prepaacuteja s moraacutelnymi probleacutemami depersonalizaacutecia je vyacutesledkom

neuvedomovania si možnyacutech naacutesledkov moraacutelnych činov Obeťou alebo akteacuterom depersona-

lizaacutecie je podľa neho tzv moraacutelny agent ktoryacute definuje ako bdquointeraktiacutevny autonoacutemny a pri-

spocircsobiteľnyacute systeacutem ktoryacute mocircže vykonať moraacutelne činyldquo Interaktivitu vniacutema ako situaacuteciu

kedy systeacutem a jeho okolie na seba navzaacutejom pocircsobia a autonoacutemnosť vysvetľuje ako schop-

nosť systeacutemu zmeniť svoj stav nezaacutevisle od svojho okolia Prispocircsobivosť znamenaacute že mo-

raacutelny agent je systeacutemom schopnyacutem učiť sa na zaacuteklade vlastnyacutech skuacutesenostiacute Docircsledkom

moraacutelneho činu je moraacutelne dobro alebo zloldquo (Floridi 2004 cit podľa Novaacutekovaacute 2018) Za

moraacutelnych agentov považuje aj bdquoumelyacutech agentovldquo teda digitaacutelnych agentov sociaacutelnych

agentov (spoločnosti firmy) a hybridneacute systeacutemy ktoreacute mocircžu tvoriť technologickeacute systeacutemy

a ľudia Vo vyacuteskume a dizertačnej praacuteci sme sa však zaoberali ľudskyacutem moraacutelnym agentom

ktoryacute je zaacuteroveň použiacutevateľom a dennodenne traacutevi svoj voľnyacute čas v online prostrediacute Zaacuteroveň

sme na skuacutemanyacute probleacutem depersonalizaacutecie nahliadali z pohľadu informačnej etiky zaoberali

sme sa teda aj jej moraacutelnym kontextom Otaacutezky pološtruktuacuterovanyacutech rozhovorov boli formu-

lovaneacute tak aby odraacutežali aj etickuacute rovinu celeacuteho probleacutemu

Depersonalizaacutecia poukazuje na rozdiely v spraacutevaniacute moraacutelneho agenta v online prostrediacute

v porovnaniacute s offline prostrediacutem z moraacutelneho hľadiska (Novaacutekovaacute 2018) Joinson (2007)

tieto rozdiely v spraacutevaniacute popiacutesal nasledovne bdquoKeď suacute online tak dokaacutežu bez hanby flirto-

vať zatiaľ čo offline suacute neuveriteľne hanbliviacuteldquo Tento koncept sa v odbornej literatuacutere v oblasti

psycholoacutegie vyskytuje aj pod naacutezvami ako online disinhibiacutecia alebo online disinhibičnyacute efekt

Jeho skuacutemaniacutem sa zaoberajuacute napr Suler (2004) a Joinson (2007) V oblasti sociaacutelnej psycho-

loacutegie sa zase mocircžeme stretnuacuteť s priacutebuznyacutem pojmom tzv moraacutelneho odpuacutetania ktoryacute zahŕňa

moraacutelne činy pri ktoryacutech mocircžu ale nemusia byť zahrnuteacute sebaregulačneacute mechanizmy (Ban-

dura 2002) V oblasti informačnej etiky sa použiacuteva už spomiacutenanyacute pojem depersonalizaacutecie

ktoryacute naznačuje odpuacutetanie akteacutera moraacutelneho agenta od moraacutelneho činu a jeho naacutesledkov

Medzi moraacutelnym agentom a moraacutelnym činom sa vytvaacutera vzdialenosť ktoruacute podľa Dreyfusa

(2009) nie je možneacute prekonať nijakyacutemi technologickyacutemi prostriedkami Interakcia a neustaacutela

spaumltnaacute vaumlzba na internete mocircžu spocircsobiť že moraacutelny agent maacute pocit že je priamo v kontakte

s objektmi s ktoryacutemi komunikuje aj napriek tomu je však staacutele na pozadiacute pocit nereaacutelnosti

ktoraacute podkopaacuteva pocit bdquopriamej priacutetomnostildquo

Na zaacuteklade Floridiho (2013) modelu moraacutelneho činu v infosfeacutere sme vytvorili model

depersonalizaacutecie moraacutelneho agenta od naacutesledkov činu v online prostrediacute ktoryacute je zobrazenyacute

na obr 1 Depersonalizaacuteciu vniacutemame aj ako vzdialenosťbarieacuteru medzi moraacutelnym agentom

ktoryacute je pocircvodcom moraacutelneho činu a priacutejemcom moraacutelneho činu alebo jeho naacutesledkami

Kľuacutečovyacutem pojmom je aj otaacutezka zodpovednosti Moraacutelny čin je tak zobrazenyacute ako informač-

74

naacute interakcia ktorej entity suacute moraacutelny agent (1) priacutejemca akcie (2) informačnaacute interakcia

charakteristiky agenta a priacutejemcu moraacutelneho činu (3) kontext ktoryacutem je (relatiacutevne anonym-

neacute) online prostredie (4) a barieacutera medzi nimi ktorou je depersonalizaacutecia (5) Depersonalizaacute-

cia je tak zobrazenaacute ako suacutečasť moraacutelneho činu Vo vyacuteskume sme sa zaoberali predovšetkyacutem

interakciou medzi moraacutelnym agentom a priacutejemcom moraacutelneho činu naacutesledkami jeho činov

v smere od moraacutelneho agenta k priacutejemcovi

Obr 1

Zobrazenie depersonalizaacutecie moraacutelneho agenta v online prostrediacute (Novaacutekovaacute 2018)

2 Metodoloacutegia vyacuteskumu

Cieľom vyacuteskumu bolo čo najucelenejšie analyzovať fenomeacuten depersonalizaacutecie ale nie-

len jeho negatiacutevnych ale aj možnyacutech pozitiacutevnych prejavov v kontexte informačnej etiky

Ako metoacutedu zberu daacutet sme využili pološtruktuacuterovaneacute rozhovory Tuacuteto metoacutedu sme zvolili

kvocircli možnosti odhaliť ňou postoj respondenta do hĺbky overiť ho vhodne zvolenyacutemi otaacutez-

kami ktoreacute nemusia byť vždy presne štruktuacuterovaneacute ale priamo reagujuacute na odpovede respon-

denta Otaacutezky rozhovorov sme rozdelili do nasledujuacutecich zaacutekladnyacutech okruhov otaacutezky zame-

raneacute na ziacuteskanie faktografickyacutech uacutedajov (č 1 ndash 3) otaacutezky tyacutekajuacutece sa negatiacutevnych javov na

internete (č 4 ndash 5) otaacutezky tyacutekajuacutece sa negatiacutevnych a pozitiacutevnych prejavov depersonalizaacutecie

(č 6 ndash 8) a otaacutezky tyacutekajuacutece sa moraacutelnych hodnocirct na internete (č 9 ndash 10)

Rozhovory boli zaznamenaacutevaneacute na diktafoacuten so suacutehlasom všetkyacutech respondentov a boli

anonymizovaneacute naacutesledne prepiacutesaneacute v plnom zneniacute Ziacuteskaneacute daacuteta boli spracovaneacute dvojakou

analyacutezou obsahovou a fenomenografickou Na tomto mieste predstaviacuteme predovšetkyacutem

vyacutesledky fenomenografickej analyacutezy Obsahovaacute analyacuteza poskytla zaujiacutemaveacute zistenia hlavne

o pozitiacutevnych prejavoch depersonalizaacutecie ktoreacute sa tak potvrdili Bližšie suacute opiacutesaneacute v spomiacute-

nanej dizertačnej praacuteci (Novaacutekovaacute 2018) Fenomenografickaacute analyacuteza zase poskytla ucelenyacute

obraz skuacutemaneacuteho fenomeacutenu a to pomocou určenia jeho rozličnyacutech koncepciiacute spocircsobov jeho

vniacutemania respondentmi Vo vyacuteskume sme sa zaujiacutemali predovšetkyacutem o subjektiacutevne chaacutepanie

naacutesledkov činov moraacutelnym agentom v online prostrediacute a jeho vzťah k zodpovednosti za svo-

je činy v online prostrediacute Vyacuteskumnyacute probleacutem bol skuacutemanyacute predovšetkyacutem v prostrediacute sociaacutel-

nych sietiacute (vaumlčšinou Facebook YouTube) a diskusnyacutech foacuter ktoreacute boli respondentom bez-

prostredne bliacutezke Podmienkou bolo aby na tyacutechto sociaacutelnych sieťach traacutevili respondenti

svoj voľnyacute čas každyacute deň (min 1 hodinu denne)

75

21 Fenomenografickaacute analyacuteza

Považujeme za vhodneacute venovať istuacute pozornosť aj zvolenej metoacutede pomocou ktorej sme

analyzovali ziacuteskaneacute daacuteta a to fenomenografickej analyacuteze keďže je metoacutedou ktoraacute je menej

znaacutemou a menej využiacutevanou v domaacutecom kontexte Cieľom fenomenografickej analyacutezy je

bdquoskuacutemanie rozličnyacutech spocircsobov ktoryacutemi ľudia zažiacutevajuacute aspekty svojho svetaldquo skuacutemanie

kvalitatiacutevnych rozdielov ľudskej skuacutesenosti rozličnyacutech aspektov okoliteacuteho sveta (Bruce 1999

cit podľa Novaacutekovaacute 2018) Podľa Limberga (2008) je fenomenografia o opise veciacute t j ako

sa naacutem javia Taacuteto metoacuteda sa zameriava na skuacutemanie toho ako vniacutemajuacute respondenti infor-

maacutecie docircraz sa pritom kladie na skuacutesenosť použiacutevateľa s určityacutem fenomeacutenom na to ako ho

zažiacuteva Informaacutecia je tak vniacutemanaacute ako dimenzia skuacutesenosti použiacutevateľa Skuacutesenosť s feno-

meacutenom naznačuje schopnosť respondenta rozliacutešiť objekt od jeho prostredia alebo kontextu

a priradiť mu tak vyacuteznam (Limberg 2000) bdquoFenomenografia sa tiež suacutestreďuje na vzťah me-

dzi ľuďmi a ich svetom V raacutemci tohto vzťahu vnuacutetorneacuteho vzťahu sa tvoriacute vyacuteznam a praacuteve

variabilita charakteru tyacutechto vnuacutetornyacutech vyacuteznamov je objektom fenomenografickeacuteho vyacutesku-

muldquo (Bruce 1999 s 10 cit podľa Novaacutekovaacute 2018) Vyacuteznam sa tvoriacute na zaacuteklade skuacutesenosti

preto je to tzv skuacutesenostnyacute vyacuteznam (angl experienced meaning)

Bruce (1999) odporuacuteča tuacuteto metoacutedu využiť predovšetkyacutem vtedy keď je cieľom vyacuteskum-

niacuteka porozumieť svetu z pohľadu niekoho ineacuteho a zaacuteroveň opiacutesať rozličnosť v chaacutepaniacute feno-

meacutenu a tak ho definovať Zameraniacutem sa na rozličnosť fenomeacutenu je možneacute určiť jeho rozlič-

neacute dimenzie ako sa javiacute ľuďom fenomenografia tak poskytuje holistickyacute pohľad na skuacutema-

nyacute fenomeacuten (Limberg 2008) Vyacutehodou tejto metoacutedy je možnosť odhaliť rozličneacute straacutenky

skuacutemaneacuteho fenomeacutenu v zaacutevislosti od toho ako sa javiacute ľuďom alebo ako ho ľudia prežiacutevajuacute

Je to kvalitatiacutevny priacutestup ktoryacute popisuje rozličneacute spocircsoby vniacutemania aspektov okoliteacuteho

sveta Vznikol v 70 rokoch na University of Gothenburg vo Šveacutedsku skupinou vyacuteskumniacute-

kov vedenyacutech F Martonom (Bruce 1999) Taacuteto metoacuteda maacute potenciaacutel pre uplatnenie v praxi

knižničnej a informačnej vedy napr pri dizajne použiacutevateľsky priacutevetivyacutech počiacutetačovyacutech roz-

hraniacute ďalej na zlepšenie služieb v oblasti knižničnej a informačnej vedy na ich rozvoj hod-

notenie a vo vzdelaacutevacej oblasti ndash pri školeniach či už informačnyacutech profesionaacutelov alebo

koncovyacutech použiacutevateľov Všetky tieto aplikaacutecie si vyžadujuacute potrebu skuacutemať rozdiely v chaacute-

paniacute alebo prežiacutevaniacute určiteacuteho fenomeacutenu (Bruce 1999)

Fenomenografia je metoacutedou ktoraacute kladie vysokeacute naacuteroky na vyacuteskumniacutekove analytickeacute

schopnosti keďže je interpretačnyacutem vyacuteskumnyacutem priacutestupom Vyacuteskumniacutek by sa mal v procese

realizaacutecie vyacuteskumu zamerať na odhalenie rozličnosti v koncepciaacutech (Bruce 1999)

Je však potrebneacute rozlišovať medzi fenomenografiou a fenomenoloacutegiou aj keď sa obe

vyacuteskumneacute metoacutedy zameriavajuacute na popis ľudskej skuacutesenosti vyacuteznamnyacutem rozdielom je že

fenomenografia sa zameriava na rocircznorodosť kyacutem fenomenoloacutegia sa suacutestreďuje na podstatu

skuacutemaneacuteho fenomeacutenu (Limberg 2008)

Cieľom fenomenografickeacuteho skuacutemania je odhaliť rozličneacute koncepcie fenomeacutenu ktoreacute

majuacute skupiny použiacutevateľov v určityacutech kontextoch Koncepcia je skuacutesenostnyacutem zažityacutem vyacute-

znamom teda tyacutem že určiacuteme ako vniacutemajuacute respondenti skuacutemanyacute fenomeacuten mocircžeme tak do-

spieť k jeho opiacutesaniu Medzi jednotlivyacutemi koncepciami suacute logickeacute vzťahy ktoreacute tvoria štruk-

turaacutelny raacutemec fenomeacutenu (Bruce 1999) Popis koncepcie mocircže obsahovať aj konkreacutetne citaacutety

ktoryacutemi respondenti opisujuacute rozličneacute koncepcie skuacutemaneacuteho probleacutemu (Bruce 1997)

Vyacutestupom fenomenografickeacuteho vyacuteskumu by mala byť tabuľka obsahujuacuteca kategoacuterie

fenomeacutenu alebo tzv bdquovyacuteslednyacute priestorldquo (z angl outcome space) zahŕňajuacuteci kategoacuterie opisu

fenomeacutenu ktoreacute vyjadrujuacute hlavneacute znaky vyacuteznamu a skuacutesenosti s určityacutem fenomeacutenom a zaacute-

76

roveň vyjadrenie vzťahov medzi jednotlivyacutemi kategoacuteriami (Limberg 2008) Tento vyacuteslednyacute

priestor je tak vyjadreniacutem kolektiacutevnej skuacutesenosti s fenomeacutenom vyacuteskumu (Limberg 2000)

Každaacute kategoacuteria (koncepcia) maacute tzv štrukturaacutelny a referenčnyacute komponent Kategoacuterie

obsahujuacute vyacuteznam teda referenčnyacute komponent toho čo je chaacutepaneacute Zaacuteroveň obsahujuacute zaacute-

kladneacute vzťahy medzi časťami koncepciiacute ktoreacute tvoria štrukturaacutelny komponent toho ako je

niečo chaacutepaneacute Na zaacuteklade štrukturaacutelnych komponentov koncepciiacute je potom vytvorenyacute vyacute-

slednyacute priestor (Bruce 1997)

Validitu fenomenografickeacuteho vyacuteskumu je možneacute zabezpečiť napr jasnyacutem opisom po-

stupu vyacuteskumniacuteka pri analyacuteze daacutet a zaacuteroveň uvaacutedzaniacutem citaacutetov z rozhovorov ktoryacutech cieľom

je identifikovať vyacuteznamneacute charakteristiky určitej kategoacuterie a poukaacutezať na rozdielnosť medzi

jednotlivyacutemi kategoacuteriami a koncepciami (Novaacutekovaacute 2018)

3 Vyacutesledky fenomenografickej analyacutezy

V raacutemci fenomenografickej analyacutezy daacutet sme viacnaacutesobne čiacutetali a analyzovali prepiacutesaneacute

rozhovory potom sme identifikovali vyacuteznamneacute časti odpovediacute respondentov so zreteľom na

vyacuteskumnyacute cieľ Analyacuteze sme podrobili vyacutepovede respondentov ktoriacute v rozhovoroch potvrdi-

li svoju skuacutesenosť (ktoraacute je podmienkou fenomenografickeacuteho vyacuteskumu) s odlišnyacutem spraacuteva-

niacutem v online priestore či už u seba alebo vo svojom najbližšom okoliacute Bolo ich dokopy 16

Vo vyacutepovediach respondentov sa postupne črtali odlišneacute kategoacuterie popisu fenomeacutenu v kto-

ryacutech respondenti opisovali depersonalizaacuteciu zo svojho subjektiacutevneho pohľadu Identifikova-

neacute koncepcie sa u jednotlivyacutech respondentov preliacutenali navzaacutejom sa dopĺňali Vyacutesledkom

analyacutezy je vyacuteslednyacute priestor na obraacutezku 2 v ktorom suacute jednotliveacute koncepcie zobrazeneacute

Koncepciami suacute (Novaacutekovaacute 2018)

koncepcia informačnej etiky (koncepcia kedy je depersonalizaacutecia vniacutemanaacute ako prob-

leacutem uacutezko suacutevisiaci s oblasťou informačnej etiky)

koncepcia vniacutemania informačneacuteho prostredia moraacutelnym agentom (koncepcia kedy je

depersonalizaacutecia vniacutemanaacute predovšetkyacutem ako fenomeacuten online prostredia ktoreacuteho je

suacutečasťou)

psychologickaacute koncepcia (koncepcia kedy je depersonalizaacutecia vniacutemanaacute predovšetkyacutem

ako online disinhibičneacute spraacutevanie)

situačnaacute koncepcia (koncepcia kedy je depersonalizaacutecia vniacutemanaacute prostredniacutectvom

konkreacutetnych situaacuteciiacute v ktoryacutech sa odohraacuteva a ich špecifiacutek)

sociaacutelna koncepcia (koncepcia kedy je depersonalizaacutecia vniacutemanaacute ako probleacutem ktoryacute

je potrebneacute riešiť na globaacutelnej uacuterovni)

Jednotliveacute koncepcie suacute uacutezko prepojeneacute naznačuje to aj tvar paumlťuholniacuteka ktoryacute konce-

p-cie vytvaacuterajuacute Tvoria jeden celok Koncepcia informačnej etiky je uacutezko prepojenaacute s kon-

cepciou informačneacuteho prostredia ale aj s psychologickou koncepciou Situačnaacute koncepcia

zase hraničiacute s koncepciou informačneacuteho prostredia pretože vzťahy medzi nimi suacute asi najuž-

šie Hranice medzi nimi suacute priacutetomneacute ale zaacuteroveň suacute do istej miery prepojeneacute

Identifikovali sme zaacuteroveň dva zaacutekladneacute prejavy depersonalizaacutecie pozitiacutevny a negatiacutev-

ny prejav ktoreacute suacute priacutetomneacute vo všetkyacutech koncepciaacutech Okrem pozitiacutevnych prejavov považu-

jeme za docircležiteacute zdocircrazniť aj vyacuteznam emoacuteciiacute ktoreacute sa objavovali vo všetkyacutech koncepciaacutech

ale obzvlaacutešť v koncepcii informačnej etiky Preto suacute emoacutecie vymedzeneacute osobitne ako kompo-

nent informačnej etiky Priacutetomnosť emoacuteciiacute sme však zaznamenali vo všetkyacutech koncepciaacutech

77

preto suacute emoacutecie podložiacutem paumlťuholniacuteka ktoryacute zobrazuje koncepcie depersonalizaacutecie moraacutel-

neho agenta v online prostrediacute

Obr 2

Koncepcie depersonalizaacutecie moraacutelneho agenta v online prostrediacute (Novaacutekovaacute 2018)

31 Koncepcia informačnej etiky

Koncepcia informačnej etiky bola priacutetomnaacute v odpovedi každeacuteho respondenta Odpove-

de respondentov boli často aj citovo zafarbeneacute a naznačovali tak vyacuteznam ktoryacute etickej kon-

cepcii pripisujuacute Koncepcia informačnej etiky obsahuje tieto komponenty

zodpovednosť

absencia negatiacutevnych sankciiacute

dodržiavanie odlišnyacutech moraacutelnych zaacutesad v online prostrediacute

anonymita

neuvedomovanie si negatiacutevnych naacutesledkov činov na priacutejemcu

prisudzovanie malej vaacutehy činom v online prostrediacute

vniacutemanie človeka ako bdquoentityldquo a nie ako ľudskej bytosti

tvorba online identiacutet

rola emoacuteciiacute

pri dodržiavaniacute moraacutelnych zaacutesad

nevniacutemanie emoacuteciiacute priacutejemcu moraacutelneho činu

citoveacute zapojenie

Komponenty tvoria štrukturaacutelny raacutemec koncepcie Referenčnyacutem (vyacuteznamovyacutem) raacutemcom

koncepcie je vniacutemanie depersonalizaacutecie v online prostrediacute respondentmi ako komplexneacuteho

etickeacuteho probleacutemu ktoryacute v sebe zahŕňa vyššie uvedeneacute komponenty Komponent zodpoved-

78

nosti je zaacutekladnyacutem komponentom koncepcie informačnej etiky Tak ako sa to ukazuje aj

v odbornej literatuacutere zodpovednosť uacutezko suacutevisiacute s depersonalizaacuteciou moraacutelneho agenta v on-

line prostrediacute je akoby v jadre celej koncepcie ostatneacute komponenty suacute na ňu uacutezko naviazaneacute

Respondenti sa v suacutevislosti so zodpovednosťou vyjadrovali najmauml k negatiacutevnym sankciaacutem

ktoreacute pocircvodcu činu v online prostrediacute mocircžu alebo nemusia postihnuacuteť čo maacute vplyv na jeho

odlišneacute spraacutevanie Zodpovednosť za činy v online prostrediacute je podľa respondentov veľmi

uacutezko prepojenaacute buď s negatiacutevnymi sankciami ktoreacute hrozia (alebo nehrozia) zo strany spoloč-

nosti alebo s moraacutelnymi zaacutesadami jednotlivca Odpovede respondentov naznačujuacute že zodpo-

vednosť je ďalej prepojenaacute aj s anonymitou v online prostrediacute naacutesledkom ktorej mocircže mať

pocircvodca činu dojem že zodpovednosť za svoje činy nenesie Neuvedomenie si možnyacutech

negatiacutevnych naacutesledkov činu na priacutejemcu je komponent etickej koncepcie kedy sa moraacutelny

agent v online prostrediacute spraacuteva odlišne aj v docircsledku toho že si neuvedomuje akyacute negatiacutevny

dopad mocircže mať jeho konanie na okolie Zaacuteroveň prisudzuje svojim činom v online prostrediacute

iba maluacute vaacutehu Online prostredie je špecifickeacute čo sa potvrdzuje aj v tomto priacutepade kedy mo-

raacutelny agent nemusiacute vniacutemať že komunikuje s ľudskou bytosťou ndash tento komponent respondent

R4 opiacutesal nasledovne bdquoKeby si ľudia uvedomili že debatujuacute s človekom a nielen s entitou

tak to by bolo veľmi dobreacuteldquo Komponent tvorby online identiacutet naznačuje to že online identita

ovplyvňuje spraacutevanie moraacutelneho agenta v online prostrediacute a mocircže byť tak prostriedkom reali-

zaacutecie depersonalizovaneacuteho spraacutevania

Vyacuteznamnyacutem komponentom ktoryacute podobne ako zodpovednosť možno pozorovať na

pozadiacute ostatnyacutech už spomenutyacutech komponentov etickej koncepcie je komponent emoacuteciiacute Vo

vyacuteskume sa ukaacutezalo že emoacutecie suacute uacutezko prepojeneacute s rozhodovaniacutem moraacutelneho agenta v otaacutez-

kach moraacutelnych činov Ďalej nemožnosť vniacutemať v dostatočnej miere emoacutecie priacutejemcu činu

tiež ovplyvňuje spraacutevanie moraacutelneho agenta ktoreacute tak mocircže byť negatiacutevnejšie a napokon je

docircležiteacute spomenuacuteť aj citoveacute zapojenie ktoreacute plniacute v raacutemci depersonalizovaneacuteho spraacutevania

vyacuteznamnuacute uacutelohu Priacutetomnosť emoacuteciiacute či citoveacute zapojenie mocircžeme pozorovať aj v priacutepadoch

pozitiacutevnej depersonalizaacutecie Citoveacute prežiacutevanie dobryacute pocit je motivaacuteciou takeacutehoto konania

ktoreacuteho cieľom je zlepšiť psychickyacute a emocionaacutelny stav priacutejemcu činu Dobryacute pocit z pomo-

ci niekomu kto to potrebuje je zaacuteroveň aj vnuacutetornou motivaacuteciou

32 Koncepcia vniacutemania informačneacuteho prostredia moraacutelnym

agentom

V raacutemci tejto koncepcie je depersonalizovaneacute spraacutevanie vniacutemaneacute predovšetkyacutem ako

spraacutevanie suacutevisiace s charakteristikami informačneacuteho prostredia v ktorom sa odohraacuteva Re-

ferenčnyacutem (vyacuteznamovyacutem) raacutemcom koncepcie je vniacutemanie depersonalizovaneacuteho spraacutevania

v online prostrediacute ako fenomeacutenu ktoryacute je determinovanyacute predovšetkyacutem online prostrediacutem

v ktorom sa odohraacuteva Zahŕňa v sebe rozličneacute elementy ktoreacute tvoria jej štrukturaacutelny raacutemec

sloboda v online prostrediacute

pocit bezpečia a istoty za počiacutetačom

oddelenie reality v online prostrediacute od reality v offline prostrediacute

fyzickaacute nepriacutetomnosť v online prostrediacute

chyacutebajuacuteca neverbaacutelna komunikaacutecia

chyacutebajuacuteci pocit priacutetomnosti a bliacutezkosti

odlišnaacute skraacutetenaacute a asynchroacutenna komunikaacutecia

79

Komponent slobody v online prostrediacute je komponent podľa ktoreacuteho sa moraacutelny agent

v online prostrediacute bdquociacuteti slobodnejšieldquo naacutesledkom čoho mocircže v online priestore napiacutesať sku-

točne to čo si mysliacute Pocit bezpečia a istoty v online priestore daacuteva moraacutelnemu agentovi

vaumlčšiu slobodu Aj v tejto koncepcii nachaacutedzame prvky pozitiacutevnej depersonalizaacutecie a to

predovšetkyacutem v suacutevislosti s komponentom pocitu bezpečia a istoty v online priestore podľa

ktoreacuteho mocircže byť spraacutevanie moraacutelneho agenta ovplyvneneacute aj pozitiacutevnym spocircsobom Kom-

ponent oddelenia reality v online prostrediacute od reality v offline prostrediacute vyjadruje vniacutemanie

tyacutechto dvoch prostrediacute ako odlišnyacutech akoby virtuaacutelna realita nebola bdquoreaacutelna realitaldquo ako to

opiacutesal Slater (2002) R 23 to vysvetlil nasledovne bdquoČo daacute (použiacutevateľ) do tej siete je inaacute

dimenzia uacuteplne inyacute svet Je to svet mimo mňaldquo Ďalšiacutem vyacuteraznyacutem komponentom je fyzickaacute

nepriacutetomnosť v online prostrediacute a jej vplyv na odlišneacute spraacutevanie moraacutelneho agenta Fyzickuacute

nepriacutetomnosť respondenti vniacutemali často aj v suacutevislosti s absenciou neverbaacutelnej komunikaacutecie

čo opaumlť spocircsobuje odlišneacute spraacutevanie Fyzickuacute nepriacutetomnosť nenahraacutedza online priacutetomnosť

z hľadiska vniacutemania pocitu bliacutezkosti Respondent R 25 to potvrdzuje bdquoČlovek nie je uacuteplne

v kontakte s tyacutem človekom ale tak čiastočneldquo Komponent odlišnej skraacutetenej a asynchroacutennej

komunikaacutecie sa tiež nachaacutedza v koncepcii informačneacuteho prostredia Na odlišneacute spraacutevanie

teda podľa respondentov vplyacutevajuacute aj špecifikaacute online komunikaacutecie v porovnaniacute s offline

komunikaacuteciou

33 Psychologickaacute koncepcia

Taacuteto koncepcia vyjadruje vniacutemanie depersonalizovaneacuteho spraacutevania respondentmi ako

spraacutevania ktoreacute maacute svoje korene predovšetkyacutem v psychike človeka a prejavuje sa ako odvaacutež-

nejšie agresiacutevnejšie otvorenejšie spraacutevanie Referenčnyacutem raacutemcom koncepcie je tak odvaacutež-

nejšie spraacutevanie v zmysle otvorenej komunikaacutecie ktoraacute je uacuteprimnejšia prejavuje sa silnejšiacutem

vyjadreniacutem vlastneacuteho naacutezoru komunikaacuteciou aj citlivyacutech teacutem ale maacute aj negatiacutevne prejavy

ako suacute agresiacutevnejšie spraacutevanie a použiacutevanie vulgarizmov Komponenty psychologickej kon-

cepcie suacute

odvaacutežnejšie spraacutevanie

otvorenaacute komunikaacutecia

uacuteprimnejšia komunikaacutecia

silnejšie vyjadrenie vlastneacuteho naacutezoru

komunikaacutecia aj citlivyacutech teacutem

agresiacutevnejšie spraacutevanie

použiacutevanie vulgarizmov

osobnaacute frustraacutecia potreba pritiahnuť pozornosť okolia

V raacutemci psychologickej koncepcie bolo depersonalizovaneacute spraacutevanie vniacutemaneacute respon-

dentmi ako odvaacutežnejšie sebavedomejšie spraacutevanie V kontexte otvorenej komunikaacutecie ho

respondenti vniacutemali ako otvoreneacute uacuteprimnejšie spraacutevanie kedy ľahšie vyjadria svoj vlastnyacute

naacutezor čo suacutevisiacute s komponentom odvaacutežneho spraacutevania ndash zahŕňa v sebe schopnosť jednoduch-

šie a silnejšie vyjadriť svoj osobnyacute naacutezor a nechyacuteba ani konverzaacutecia o citlivyacutech osobnyacutech

teacutemach Aj v psychologickej koncepcii tak nachaacutedzame prvky pozitiacutevneho depersonalizova-

neacuteho spraacutevania Negatiacutevne prejavy odvaacutežnejšieho spraacutevania opiacutesali respondenti ako agresiacutev-

nejšie spraacutevanie ktoreacute sa nevyhyacuteba ani vulgarizmom Pocircvodca činu si niacutem ventiluje osobnuacute

frustraacuteciu

80

34 Situačnaacute koncepcia

Situačnaacute koncepcia vyjadruje vniacutemanie depersonalizovaneacuteho spraacutevania ako spraacutevania

moraacutelneho agenta v konkreacutetnej situaacutecii Analyzovaneacute boli situaacutecie kedy respondenti opiacutesali

svoju skuacutesenosť s depersonalizovanyacutem spraacutevaniacutem ktoreacute vniacutemali v spojitosti s konkreacutetnou

situaacuteciou Identifikovali sme tieto elementy situačnej koncepcie tvoriace jej štrukturaacutelny

raacutemec

experimentovanie

verejnosť situaacutecie

typ komunikačnej situaacutecie

negatiacutevne až nenaacutevistneacute komentaacutere

komunikaacutecia pri hraniacute počiacutetačovyacutech hier

komunikaacutecia pri bdquočetovaniacuteldquo

kyberšikana

vytvorenie falošneacuteho profilu na sociaacutelnej sieti

zdieľanie rozličneacuteho materiaacutelu na sociaacutelnej sieti

intenzita situaacutecie

pretvaacuterka

znaacutesobeneacute negatiacutevne spraacutevanie (prejavom mocircže byť napr bdquozapaacuteranieldquo)

vplyv situaacutecie v online prostrediacute na situaacuteciu v offline prostrediacute

Depersonalizovaneacute spraacutevanie je vniacutemaneacute ako odlišneacute spraacutevanie ktoreacute je verejneacute odo-

hraacuteva sa vo verejnom priestore čo respondenti považovali za veľkeacute negatiacutevum predovšetkyacutem

v suacutevislosti s jeho negatiacutevnymi prejavmi Situačnyacute komponent experimentovania sa prejavil

vo vniacutemaniacute depersonalizovaneacuteho spraacutevania ako experimentu ktoreacuteho cieľom je bdquoniečo vy-

skuacutešaťldquo Komponent typu komunikačnej situaacutecie vyjadruje konkreacutetne priacuteklady situaacuteciiacute v kto-

ryacutech sa depersonalizovaneacute spraacutevanie odohralo ako napr negatiacutevne nenaacutevistneacute komentaacutere

odlišnaacute komunikaacutecia pri hraniacute počiacutetačovyacutech hier pri bdquočetovaniacuteldquo kyberšikana atď Kompo-

nent intenzity situaacutecie vyjadruje depersonalizovaneacute spraacutevanie ako spraacutevanie ktoreacute mocircže byť

uacuteplne odlišneacute (ako pretvaacuterka) alebo iba čiastočne odlišneacute bdquoznaacutesobeneacuteldquo intenziacutevnejšie vo

svojich prejavoch Poslednyacutem situačnyacutem komponentom ktoryacute sme identifikovali je kompo-

nent vplyvu situaacutecie (alebo spraacutevania) v online prostrediacute na offline prostredie respondenti

vniacutemajuacute depersonalizovaneacute spraacutevanie ako spraacutevanie v online prostrediacute ktoreacute ovplyvňuje priacute-

jemcu aj v jeho offline prostrediacute V situačnej koncepcii opaumlť nachaacutedzame priacutetomnosť emoacuteciiacute

(negatiacutevne emoacutecie pociťuje okolie ktoreacute sleduje napr negatiacutevne komentaacutere na sociaacutelnej sieti

pocit škodoradosti pri experimentovaniacute)

35 Sociaacutelna koncepcia

Sociaacutelna koncepcia bola vo vyacutepovediach respondentov asi najmenej vyacuteraznaacute ale neme-

nej vyacuteznamnaacute pretože presahuje hranice jednotlivca a depersonalizaacutecia je v nej obsiahnutaacute

predovšetkyacutem ako celospoločenskyacute probleacutem Obsahuje komponenty

celospoločenskyacute probleacutem

sociaacutelne vzdelaacutevanie a vyacutechova

komponent skupiny

81

Ku koncepcii sa vyjadril napr respondent R 4 ktoryacute vniacutema negatiacutevne prejavy deperso-

nalizaacutecie ako probleacutem ktoryacute je potrebneacute riešiť na spoločenskej uacuterovni hlavne na uacuterovni emo-

cionaacutelnej zrelosti ku ktorej by mali ľudiacute viesť už v mladosti resp čo najskocircr aby sa vedeli

v online prostrediacute spraacutevať zodpovedne Druhyacutem komponentom ktoryacute sme identifikovali je

komponent skupiny relevantnyacute v priacutepade napr skupinovej kyberšikany keďže kyberšikana

do ktorej sa zapojiacute vaumlčšiacute počet ľudiacute maacute svoje špecifikaacute Na pozadiacute tejto koncepcie tiež na-

chaacutedzame priacutetomnosť emoacuteciiacute a to predovšetkyacutem pri komponente skupiny kedy je emocio-

naacutelne zapojenie pri depersonalizovanom spraacutevaniacute skupinoveacute a zdieľaneacute

Zaacutever

Cieľom vyacuteskumu bolo nielen poskytnuacuteť čo najucelenejšiacute pohľad na vyacuteskumnyacute probleacutem

depersonalizaacutecie v online prostrediacute ale zaacuteroveň upriamiť pozornosť na probleacutem už len na

samotnuacute jeho existenciu pomenovať ho Depersonalizaacutecia je predovšetkyacutem nezvyčajnyacutem

prejavom spraacutevania odchyacutelkou od bežneacuteho spraacutevania v online prostrediacute nemusiacute sa teda tyacute-

kať všetkyacutech použiacutevateľov resp v rozličnej miere Mocircže mať zaacuteroveň nielen negatiacutevne ale

aj pozitiacutevne prejavy ktoreacute sme vo vyacuteskume odhalili a bližšie špecifikovaneacute suacute v dizertačnej

praacuteci (Novaacutekovaacute 2018) Napriek tomu sa s jej negatiacutevnymi prejavmi stretaacutevame na internete

dennodenne preto by bolo potrebneacute sa ňou zaoberať aj pri rozvoji informačnej resp moraacutel-

nej gramotnosti v inštituacuteciaacutech ako suacute rodina a škola a to ideaacutelne už od uacutetleho veku

Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute spraacute-

vanie sa človeka v digitaacutelnom priestore

Zoznam bibliografickyacutech odkazov

BANDURA Albert 2002 Selective Moral Disengagement in the Exercise of Moral Agency

In Journal of Moral Education [online] 31(2) s 101-119 [cit 2018-03-22] Dostupneacute na

httpswebstanfordedu~kcarmelCC_BehavChange_CoursereadingsAdditional20Re

sourcesBandurabandura_moraldisengagementpdf

BRUCE Christine 1997 The Seven Faces of Information Literacy Australia Auslib Press

ISBN 978-1875145430

BRUCE Christine 1999 Phenomenography Opening a New Territory for Library and

Information Science Research In The New Review of Information and Library Research

[online] 5(1) s 31-48 [cit 2016-10-17] Dostupneacute na httpseprintsquteduau57651

cit podľa NOVAacuteKOVAacute F 2018 Informačnaacute etika v teoacuterii a praxi informačnyacutech inter-

akciiacute [dizertačnaacute praacuteca] Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickaacute fakulta Kate-

dra knižničnej a informačnej vedy Školiteľ Prof PhDr Jela Steinerovaacute PhD Bratislava

FiFUK 154 s

BUCHANAN Elizabeth A a HENDERSON Kathrine A 2008 Case Studies in Library

and Information Science Ethics USA McFarland and Company ISBN 978-0- 7864-

3367- 4

CLOUDER Christopher 2015 The Doors of Perception In Social and Emotional Educa-

tion An International Analysis [online] s 17-20 [cit 2018-03-22] Dostupneacute na

httpswwwfundacionbotinorg89dguuytdfr276ed_uploadsEDUCACIONANALISIS

20INTERNACIONAL2015inglesEN-Informe20Completopdf

82

DREYFUS Hubert L 2009 On the Internet 2nd ed United States of America Routledge

ISBN 0415775167

FLORIDI Luciano 2004 Information In The Blackwell Guide to the Philosophy of Com-

puting and Information USA Blackwell Publishing Ltd s 40-60 ISBN 0-631- 22918-3

cit podľa NOVAacuteKOVAacute F 2018 Informačnaacute etika v teoacuterii a praxi informačnyacutech inter-

akciiacute [dizertačnaacute praacuteca] Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickaacute fakulta Kate-

dra knižničnej a informačnej vedy Školiteľ Prof PhDr Jela Steinerovaacute PhD Bratislava

FiFUK 154 s

FLORIDI Luciano 2013 The Ethics of Information United States of America Oxford

University Press ISBN 9780199641321 cit podľa NOVAacuteKOVAacute F 2018 Informačnaacute

etika v teoacuterii a praxi informačnyacutech interakciiacute [dizertačnaacute praacuteca] Univerzita Komenskeacuteho

v Bratislave Filozofickaacute fakulta Katedra knižničnej a informačnej vedy Školiteľ Prof

PhDr Jela Steinerovaacute PhD Bratislava FiFUK 154 s

JANOŠ Karel 1993 Informačniacute etika Praha Univerzita Karlova

JOINSON Adam N 2007 Disinhibition and the Internet In GACKENBACH J ed Psy-

chology and the Internet intrapersonal interpersonal and transpersonal implications

San Diego Academic Press s 75-92 ISBN 978-0-12-369425-6

LIMBERG Louise B 2000 Phenomenography A Relational Approach to Research on

Information Needs Seeking and Use In New Review of Information Behaviour [online]

Vol 1 s 51-67 [cit 2018-03-22] Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication262160483_Phenomenography_A _relational_a

pproach_to_research_on_information_needs_seeking_and_use

LIMBERG Louise B 2008 Phenomenography In GIVEN L M a SAUMURE K eds

Sage Encyclopedia of Qualitative Research Methods United States of America SAGE

Publications Inc s 611-614 ISBN 978-1-4129-4163-1

NOVAacuteKOVAacute Františka 2018 Informačnaacute etika v teoacuterii a praxi informačnyacutech interakciiacute

[dizertačnaacute praacuteca] Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickaacute fakulta Katedra

knižničnej a informačnej vedy Školiteľ Prof PhDr Jela Steinerovaacute PhD Bratislava

FiFUK 154 s

SLATER Don 2002 Social Relationships and Identity Online and Offline In

LIEVROUW L a LIVINGSTONE S eds Handbook of New Media Social Shaping

and Consequences of Icts London Sage Publications s 533-546 ISBN 0761965105

STEINEROVAacute Jela 2014 Informačnaacute etika v suacutevislostiach informačnej ekoloacutegie In Kni-

hovna [online] 25(1) s 23-35 [cit 2018-03-22] Dostupneacute na

httpoldknihovnankpczknihovna141141023htm

SULER John 2004 The Online Disinhibition Effect In CyberPsychology and Behavior

[online] 7(3) s 321-325 [cit 2018-03-22] Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication8451443_The_Online_Disinhibition_Effect

83

Resumeacute

KVALITATIacuteVNY VYacuteSKUM DEPERSONALIZAacuteCIE MORAacuteLNEHO AGENTA

V ONLINE PROSTREDIacute (FENOMENOGRAFICKAacute ANALYacuteZA)

Františka Novaacutekovaacute

Depersonalizaacutecia moraacutelneho agenta v online prostrediacute je maacutelo skuacutemanyacutem javom V oblasti informačnej

etiky ho stručne charakterizuje napr Luciano Floridi Priacutespevok obsahuje hlavneacute zistenia fenomenogra-

fickej analyacutezy vyacuteskumu dizertačnej praacutece Priacutespevok zahŕňa aj kraacutetku charakteristiku fenomenografic-

kej analyacutezy Depersonalizaacutecia v online prostrediacute je definovanaacute ako odlišneacute spraacutevanie v online prostrediacute

v porovnaniacute s offline prostrediacutem z moraacutelneho hľadiska ktoreacute mocircže mať nielen negatiacutevne prejavy (uacutetoč-

neacute nenaacutevistneacute komentaacutere kyberšikana) ale aj pozitiacutevne prejavy (vľuacutednosť naacutepomocnosť štedrosť)

Vyacutesledkom fenomenografickej analyacutezy je vyacuteslednyacute priestor depersonalizaacutecie moraacutelneho agenta ktoryacute

obsahuje 5 zaacutekladnyacutech koncepciiacute koncepciu informačnej etiky koncepciu vniacutemania informačneacuteho pro-

stredia moraacutelnym agentom psychologickuacute situačnuacute a sociaacutelnu koncepciu V suacutevislosťou s depersonali-

zaacuteciou je docircležiteacute poukaacutezať nielen na jej vzťah s anonymitou a zodpovednosťou ale aj na rolu emoacuteciiacute

ktoreacute suacute suacutečasťou každej koncepcie ktoraacute bola vo fenomenografickom vyacuteskume indentifikovanaacute

Summary

QUALITATIVE RESEARCH OF DEPERSONALIZATION OF MORAL AGENT IN

ONLINE ENVIRONMENT (PHENOMENOGRAPHIC ANALYSIS)

Františka Novaacutekovaacute

Depersonalization of moral agent in online environment is an under-researched phenomenon Deperson-

alization is shortly described by Luciano Floridi in the context of information ethics Article contains

main findings of phenomenographic analysis which was part of dissertation thesis Shortly characterized

in the article is also phenomenographic analysis Depersonalization in online environment is defined

as different behaviour in online environment in comparison with offline environment in the ethical con-

text Depersonalization can have not only negative aspects (aggresive hateful comments cyberbullying)

but also positive aspects (kindness helpfulness generosity) The result od phenomenographic analysis

is an outcome space of depersonalization of moral agent which contains five main conceptions concep-

tion of information ethics conception of moral agentrsquos perception of information environment psycho-

logical situational and social conception It is important to emphasize not only the relation of research

problem with anonymity and responsibility but also the role of emotions which are part of every iden-

tified conception

84

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

OD INFORMAČNEJ VEDY K ZNALOSTNEJ VEDE

Marcela Katuščaacutekovaacute

Uacutevod

Vyacutevoj a priacutestupnosť (sieťovyacutech) informačnyacutech technoloacutegiiacute vo vyacuteraznej miere prispeli

k celosvetovyacutem socioekonomickyacutem zmenaacutem Priacutestup k informaacuteciaacutem sa vyacuterazne zjednodušil

naacutesledkom čoho rastie vyacuteznam kognitiacutevnych zručnostiacute potrebnyacutech na premenu informaacuteciiacute na

využiteľneacute znalosti Tzv znalostnaacute spoločnosť a znalostnaacute ekonomika meniacute požiadavky trhu

praacutece a knižnično-informačnaacute veda (KIV) čeliacute novyacutem vyacutezvam aj hrozbaacutem KIV sa socioeko-

nomickyacutem zmenaacutem prispocircsobuje a rozširuje svoju oblasť poznania okrem ineacuteho aj o oblasť

manažmentu znalostiacute (KM) ktoryacute je možneacute vniacutemať ako manažeacuterske riešenie zmien ktoreacute

prišli so štvrtou vlnou technickej revoluacutecie (Bodrožić Adler 2018) Na praktickyacute vyacuteznam

manažmentu znalostiacute poukazuje napr OSN vo svojom dokumente The KM in the United

Nations System kde sa na implementaacuteciu KM nazeraacute ako na vyacutezvu OSN v jej uacutesiliacute systema-

ticky a efektiacutevne organizovať zdieľať vyviacutejať a integrovať poznatky so zaacutemerom dosiahnu-

tia prierezovyacutech cieľov OSN (Dumitriu 2016) Zaacuteujem o KM prejavujuacute aj ineacute organizaacutecie

napr Organizaacutecia pre hospodaacutersku spolupraacutecu a rozvoj (OECD) alebo Svetovaacute organizaacutecia

duševneacuteho vlastniacutectva (WIPO 2015) pričom aktuaacutelne sa dokončujuacute praacutece na norme ISODIS

30401 Knowledge Management Systems Cieľom tohto člaacutenku je zistiť do akej miery sa

KM stal oblasťou vyacuteskumu odborniacutekov z KIV či suacutečasťou priacutepravy buduacutecich informačnyacutech

špecialistov a zamyslieť sa či KM predstavuje tuacute oblasť vyacuteskumu o ktoruacute by sa KIV mala

zaujiacutemať a priacutepadne aj perspektiacutevne rozšiacuteriť Zaacuteroveň otvaacuterame otaacutezku či je vhodneacute uvažo-

vať o zmene naacutezvu KIV na informačnuacute a znalostnuacute vedu alebo knižničnuacute a znalostnuacute vedu

ako navrhujuacute niektoriacute odborniacuteci z KIV

1 Od informačnej vedy a manažmentu informaacuteciiacute

k manažmentu znalostiacute

Informačnaacute veda (IV) ako interdisciplinaacuterny vednyacute odbor zameranyacute na vyacuteskum a zabez-

pečenie informačnyacutech a komunikačnyacutech procesov v spoločnosti sa začala formovať po druhej

svetovej vojne v kontexte naacuterastu vedecko-technickyacutech informaacuteciiacute Zaacutekladnyacutemi konceptmi

informačnej vedy boli napr informaacutecia poznatok dokument zbierka relevancia použiacutevateľ

pričom hlavnyacutem konceptom IV sa stala ľuďmi zaznamenanaacute informaacutecia (Bawden Robinson

2012) Paralelne s ryacutechlym vyacutevojom technoloacutegiiacute meniacich podobu spoločnosti sa postupne

menilo aj zameranie IV smerom od indexovania a informačneacuteho prieskumu k použiacutevateľovi

85

a jeho kognitiacutevnym procesom pričom aktuaacutelne dominujuacute aspekty sociaacutelnych sietiacute a meacutediiacute

služieb pre komunity informačnej gramotnosti kreatiacutevneho priemyslu a pod Akokoľvek sa

menili paradigmy IV vyacutezvou ostaacutevali otaacutezky čo je to informaacutecia a dokument ako zabezpe-

čiť informačnyacute proces ako modelovať informačneacute prostredie ako pomocirccť človeku pri riešeniacute

informačnyacutech probleacutemov a pod (Steinerovaacute 2016) Podobneacute probleacutemy sa riešili aj v podni-

kovom prostrediacute pričom naacutestrojom na ich riešenie mal byť informačnyacute manažment (IM) ktoryacute

ponuacuteka riešenia v otaacutezkach informačnyacutech procesov prebiehajuacutecich v organizaacutecii a v trhovom

prostrediacute od sedemdesiatych rokov minuleacuteho storočia (Vymětal Diačikovaacute Vaacutechovaacute 2005)

Približne o dvadsať rokov neskocircr ako odpoveď na ďalšie vyacuterazneacute spoločenskeacute zmeny sa

začala formovať novaacute vedeckaacute discipliacutena ndash manažment znalostiacute Zaacutesadnyacute rozdiel medzi pred-

metom zamerania IM a KM je ukrytyacute v odlišnosti zaacutekladnyacutech pojmov informaacutecia a znalosť

ktoreacute suacute však dodnes predmetom odbornyacutech diskusiiacute a nejasnostiacute

Manažmentu znalostiacute presnejšie probleacutemu presneacuteho zadefinovania predmetu vyacuteskumu

a tiež jeho vzťahu ku KIV sa knihovniacuteci venujuacute od priacutechodu KM v devaumlťdesiatych rokoch

dvadsiateho storočia KM maacute multidisciplinaacuterny pocircvod založenyacute na teoacuteriaacutech metaforaacutech

a priacutestupoch viaceryacutech discipliacuten siahajuacuteci od kognitiacutevnej vedy filozofie ekonoacutemie psycho-

loacutegie socioloacutegie či komunikačnej teoacuterie až po KIV (Dalkir 2009 Wallace 2007) Aj z toho

docircvodu je naacuteročneacute vytvoriť definiacuteciu KM ktoraacute by bola všeobecne prijataacute Medzi najpoužiacute-

vanejšie definiacutecie patriacute definiacutecia kde je KM vniacutemanyacute ako proces zachytaacutevania distribuacutecie

a efektiacutevneho využiacutevania znalostiacute (Davenport Prusak 2000) Pri riadeniacute znalostiacute mocircžeme

odliacutešiť dva raacutemce KM prvyacute zameranyacute na kodifikaacuteciu znalostiacute a budovanie repozitov znalos-

tiacute ktoryacute je bližšiacute predmetu vyacuteskumu KIV (zaznamenanyacutem informaacuteciaacutem) a druhyacute raacutemec

zameranyacute na tacitneacute znalosti a znalostnyacutech pracovniacutekov Vzhľadom na štyri hlavneacute procesy

KM je možneacute vymedziť štyri systeacutemy KM systeacutemy zdieľania zachytaacutevania objavovania

a využiacutevania znalostiacute (Becerra-Fernandez Sabherwal 2015)

Vzťah knihovniacuteckej komunity ku KM nie je jednotnyacute pričom KM je často spaacutejanyacute

s IM ktoreacuteho prijatie v knihovniacuteckej komunite tiež nebolo bezprobleacutemoveacute Zameranie KIV

sa postupne rozširovalo ndash od riadenia dokumentov k samotnyacutem informaacuteciaacutem vraacutetane obchod-

nyacutech informaacuteciiacute Dnes vzhľadom na socioekonomickeacute zmeny a noveacute potreby trhu a spoloč-

nosti sa zamyacutešľame či je potrebneacute opaumltovne rozšiacuteriť zameranie KIV od zaznamenanyacutech

informaacuteciiacute až po znalosti Pri hľadaniacute riešenia tejto otaacutezky sa odborniacuteci často vracajuacute k IM

a nepriamo k otaacutezke odlišnosti medzi informaacuteciou a znalosťou V knihovniacuteckej komunite

v otaacutezke vzťahu KM a IM sa doposiaľ nepodarilo dosiahnuť konsenzus (Koloniari Fassoulis

2017) Niektoriacute ako napr Wallace (2007) jednoznačne vniacutemajuacute KM ako odlišnyacute od IM

Broadbend (1998) napr vniacutema zaacutesadnyacute rozdiel v tom že KM sa zameriava prevažne na ria-

denie ľudskyacutech zručnostiacute kyacutem KIV a IM na riadenie informačnyacutech zdrojov Singh (2005)

upozorňuje že KM kladie docircraz na neštruktuacuterovaneacute a neformaacutelne informaacutecie a znalosti kyacutem

IM sa zameriava na formaacutelne a štruktuacuterovaneacute informaacutecie Znalosti suacute silno prepojeneacute s člo-

vekom preto KM pracuje na vytvoreniacute vhodnyacutech modelov organizačnej kultuacutery ktoreacute by

podporovali zdieľanie znalostiacute čo na druhej strane nikdy nebolo predmetom zaacuteujmu IM

Mnohiacute knihovniacuteci vzťah IM a KM uacutemyselne zjednodušujuacute keď KM vniacutemajuacute ako noveacute

pomenovanie pre riadenie informačnyacutech zdrojov čo bolo novyacutem pomenovaniacutem dokumentaacute-

cie ktoraacute bola zase novyacutem pomenovaniacutem klasickeacuteho knihovniacutectva (Khairah Singh 2008)

Na skeptickeacute pohľady knihovniacutekov k prijiacutemaniu novyacutech oblastiacute upozorňuje aj Wallace keď

konštatuje že dokumentaacuteciu v paumlťdesiatych rokoch minuleacuteho storočia niektoriacute knihovniacuteci

označili ako bdquoknihovniacutectvo realizovaneacute amateacutermildquo informačnuacute vedu v sedemdesiatych ro-

koch ako bdquoknihovniacutectvo realizovaneacute mužmildquo a KM v devaumlťdesiatych rokoch vniacutemajuacute ako

bdquoknižnično-informačnuacute vedu realizovanuacute obchodniacutekmildquo (2007) Znaacutemym skeptikom je T D

Wilson ktoryacute vniacutema koncept KM ako nerealizovateľnyacute resp ako utoacutepiu (2002)

86

Obsahovou analyacutezou člaacutenkov zameranyacutech na vzťah KIV ku KM sme identifikovali dve

širokeacute naacutezoroveacute liacutenie alebo priacutestupy odborniacutekov tzv aktiacutevnu a pasiacutevnu liacuteniu Odborniacutekov

z aktiacutevnej liacutenie spaacuteja požiadavka na rozšiacuterenie zamerania KIV a rozšiacuterenie kompetenciiacute in-

formačnyacutech profesionaacutelov vzhľadom na meniace sa požiadavky trhu Mnohiacute uvaacutedzajuacute že je

čas začať sa vniacutemať ako suacutečasť obchodu a nie ako služba obchodniacutekom a porozumieť spocirc-

sobom tvorby a praacutece s obchodnyacutemi informaacuteciami (Abell Oxbrow 2001) Special Library

Association už v roku 2000 požadovala zmenu knihovniacutekov z tzv straacutežcov zbierok na mana-

žeacuterov organizačnej pamaumlti (Butler 2000) Ako uvaacutedza Reardon (1998) rovnako IFLA už

v roku 1998 konštatovala že knihovniacuteci siacutece majuacute mnoheacute kompetencie potrebneacute pre KM

avšak tieto zručnosti nepostačujuacute na vybudovanie KM a preto vyzyacutevajuacute k rozvoju a modifi-

kaacutecii zručnostiacute knižnično-informačnyacutech pracovniacutekov tak aby boli schopniacute naplniť požiadav-

ky KM V decembri 2003 IFLA zriadila sekciu IFLA KM ktorej uacutelohou je okrem ineacuteho

vyjasniť vzťah medzi informaacuteciou a znalosťou s tyacutem že zdocircrazňujuacute že znalosť nie je obme-

dzenaacute na publikovaneacute informaacutecie ale zahŕňa tiež tacitneacute implicitneacute explicitneacute a proceduraacutel-

ne znalosti a zaacuteroveň poukaacutezať na relevantnosť KM pre KIV Jednyacutem z hlavnyacutech cieľov je

monitorovať aktuaacutelny vyacutevoj v KM a vylepšovať v KM zručnosti knihovniacutekov (Husain Na-

zim 2013 IFLA 2014) Faktom poukazujuacutecim že uvedenaacute sekcia IFLA chce probleacutem vzťa-

hu KIV a KM skutočne riešiť mocircže byť aj hlavnaacute teacutema jej ostatnej medzinaacuterodnej konferen-

cie z augusta 2018 ndash Je manažment znalostiacute novou knižničnou vedou (IFLA 2018) Na

druhej strane v pasiacutevnejskeptickej liacutenii sa opakujuacute naacutezory že konceptu KM nie je potrebneacute

sa venovať nakoľko ide o IM len s novyacutem naacutezvom alebo že ide o IM s malyacutemi zmenami

alebo o KIV s novyacutem menom (Ajiferuke 2003 Bouthillier Shearer 2002 Gorman 2004

Rowley 2003 Wilson 2006)

2 Niektoreacute prieniky IV a KM

Predmet vyacuteskumu KM a IV je vo svojej podstate veľmi bliacutezky obe oblasti spaacuteja zaacuteujem

o organizaacuteciu znalostiacutepoznatkov pričom často medzi nimi prebieha proces vzaacutejomneacuteho

vypožičiavania si odbornyacutech poznatkov (Roknuzzaman Umemoto 2017) Napriek tomu je

možneacute naacutejsť niekoľko vyacuteznamnyacutech odlišnostiacute napr zaacutekladnyacute koncept IV ndash zaznamenanaacute

informaacutecia a zaacutekladnyacute koncept KM ndash znalosť teda odlišnosť tyacutechto elementaacuternych pojmov

ktoraacute dodnes vyvolaacuteva nejasnosti na oboch stranaacutech Napriek niektoryacutem nejasnostiam napr

vzťahu medzi explicitnou znalosťou a informaacuteciou sa autori zhodujuacute že predmet vyacuteskumu

KM je oproti IV jednoznačne rozšiacuterenyacute o aspekty praacutece s tacitnyacutemi znalosťami ktoreacute nikdy

neboli predmetom vyacuteskumu IV Z toho vyplyacuteva že KM by mal dokaacutezať efektiacutevne pracovať

aj s nevyjadrenyacutemi neštruktuacuterovanyacutemi alebo semi-štruktuacuterovanyacutemi znalosťami ktoreacute tvoria

vaumlčšinu znalostneacuteho bohatstva organizaacutecie Rovnako zaacutekladneacute procesy KM t j objavovanie

zachytaacutevanie zdieľanie a aplikaacutecia znalostiacute (Becerra-Fernandez Sabherwal 2015) suacute oproti

informačneacutemu procesu z pohľadu KIV t j ziacuteskavanie spracovaacutevanie uchovaacutevanie prenos

a využiacutevanie informaacuteciiacute (Čabrunovaacute 1998) rozšiacutereneacute Napr faacuteza zachytaacutevania znalostiacute (resp

premeny tacitnyacutech a implicitnyacutech znalostiacute na explicitneacute) nebola nikdy predmetom vyacuteskumu

informačnyacutech vedcov keďže pracujuacute s informaacuteciami ktoreacute už boli zaznamenaneacute Na druhej

strane sa informačnaacute veda už daacutevnejšie rozšiacuterila aj o ľudskeacute aspekty použiacutevateľov informaacuteciiacute

(kognitiacutevna sociaacutelna paradigma) teda smerom k znalostiam Je preto prirodzeneacute že systeacutemy

manažmentu znalostiacute (KMS) majuacute v sebe často integrovaneacute naacutestroje vyviacutejaneacute informačnou

vedou Napr pre systeacutemy založeneacute na priacutepadovom usudzovaniacute (CBR) t j systeacutemy aplikujuacute-

ce znalosti sa vytvaacutera knižnica priacutepadov pri budovaniacute ktorej sa stanovujuacute indexovaneacute vlast-

nosti ich možneacute hodnoty hierarchia a pod (Becerra-Fernandez Sabherwal 2015) Veľmi

87

vyacuteznamneacute miesto majuacute systeacutemy na objavovanie novyacutech znalostiacute kde svoje vyacuteznamneacute miesto

zastaacuteva informačnyacute špecialista D Swanson a jeho metoacuteda založenaacute na objavovaniacute novyacutech

znalostiacute z textov v knižniciach (literature based discovery) a to cez objavovanie zaujiacutemavyacutech

prepojeniacute a suacutevislostiacute a naacuteslednom stanovovaniacute hypoteacutez (Swanson 1988a) Tzv textmining

alebo dolovanie novyacutech znalostiacute v textoch využiacuteva mnoheacute poznatky z oblasti informačneacuteho

prieskumu (Swanson 1988b) a preto je často spaacutejanyacute s informačnou vedou obzvlaacutešť spomiacute-

nanaacute Swansonova metoacuteda ktoraacute je dnes použiacutevanaacute prevažne v lekaacuterskych vedaacutech Ako uvaacute-

dza Swanson noveacute poznatky sa už mocircžu objaviť nielen v laboratoacuteriaacutech ale aj v knižniciach

(1988b) Navyše poznatky informačnyacutech špecialistov suacute použiteľneacute aj pri praacuteci s tacitnyacutemi

znalosťami a to v priacutepade ak sa napr budujuacute systeacutemy na lokalizaacuteciu odborniacutekov (tzv trans-

aktiacutevne pamaumlťoveacute systeacutemy) V tomto priacutepade je potrebneacute skatalogizovať znalostneacute kompe-

tencie vraacutetane informaacuteciiacute ktoreacute nie suacute zachyteneacute v systeacutemoch riadenia ľudskyacutech zdrojov

Aktiacutevne sa tu využiacutevajuacute taxonoacutemie ľudskyacutech znalostiacute a činnostiacute napr aj taxonoacutemia Kongre-

sovej knižnice alebo taxonoacutemia databaacutezy INSPEC (Becerra-Fernandez Sabherwal 2015)

3 Informačnaacute a znalostnaacute veda

H Ebrami už v roku 1977 prišiel s naacutevrhom premenovať KIV na znalostnuacute vedu na-

koľko knižnicu vniacutema ako sklad ľudskeacuteho poznania a zaacuteroveň komunikačnyacute naacutestroj tyacutechto

poznatkov domnieva sa teda že knihovniacuteci v skutočnosti naraacutebajuacute so znalosťami nielen

s informaacuteciami (Ebrami 1977) Podobne Ch Zins (2006) po hĺbkovej analyacuteze pojmov uacutedaj

informaacutecia znalosť a typoloacutegie znalostiacute dospel k naacutezoru že informaacutecia je konkreacutetny typ

znalosti a že informačnaacute veda v skutočnosti skuacutema informaacutecie a zaacuteroveň aj znalosti na zaacute-

klade čoho dospel k zaacuteveru že pomenovanie znalostnaacute veda by zachytaacutevalo podstatu našej

discipliacuteny lepšie ako IV Fattahi a Rismanbaf (2014) na zaacuteklade teoretickeacuteho aj praktickeacuteho

vyacutevoja v KIV ktoryacutem sa menia črty tohto odboru odporuacutečajuacute zmenu naacutezvu KIV Vzhľadom

na povahu znalostiacute ktoraacute je širšia komplikovanejšia a abstraktnejšia ako povaha informaacuteciiacute

navrhujuacute zmeniť naacutezov na bdquoinformačnaacute a znalostnaacute vedaldquo čiacutem by sa posilnila sociaacutelna a ľud-

skaacute straacutenka profesie a discipliacuteny

V Japonsku zareagovali na socioekonomickeacute zmeny veduacutece k znalostnej spoločnosti

už v roku 1998 keď na Japonskom inštituacutete vedy a techniky (JAIST) založili tzv Školu zna-

lostnej vedy (The School of Knowledge Science) Išlo o prvuacute školu ktorej cieľom vyacuteskumu

a vzdelaacutevania bol ťažko uchopiteľnyacute pojem znalosť Znalostnuacute vedu tu vniacutemajuacute ako probleacute-

movo orientovanuacute interdisciplinaacuternu oblasť ktorej predmetom je modelovanie procesu tvor-

by znalostiacute a ich aplikaacutecia Prvyacutem dekanom školy bol I Nonaka znaacutemy svojou špiraacutelou

SECI zachytaacutevajuacutecou procesy tvorby znalostiacute v organizaacutecii Vedeckiacute pracovniacuteci tejto školy

vniacutemajuacute informaacuteciu ako znalosť prenaacutešanuacute pomocou nejakeacuteho systeacutemu znakov Ako uvaacutedza-

juacute informaacutecia je preto relatiacutevne slovo ktoreacute je niekedy znalosťou inyacutech osocircb a niekedy len

zbierkou uacutedajov Štruktuacutera školy je založenaacute na informačnej vede (technickaacute straacutenka) na

manažeacuterskej vede (ľudskaacute straacutenka) a na systeacutemovej vede (integraacutecia rocircznorodyacutech znalostiacute)

pričom za suacutevisiace oblasti vyacuteskumu považujuacute manažment znalostiacute znalostneacute inžinierstvo

objavovanie znalostiacute a tvorbu znalostiacute Zaacuteroveň dodaacutevajuacute že škola reštrukturalizuje a integ-

ruje poznatky z discipliacuten ako systeacutemovaacute veda kognitiacutevna veda sociaacutelne vedy humanitneacute

vedy priacuterodneacute vedy a informačnaacute veda (Nakamori 2016) Za povšimnutie stojiacute aj fakt že

v Japonsku na Univerzite v Tsukuba v roku 2009 premenovali jednu z jej škocircl na Fakultu

znalostnyacutech a knižničnyacutech vied (College of Knowledge and Library Sciences) V Japonsku

sa problematike konceptu znalostiacute a tzv vede o znalostiach venujuacute v interdisciplinaacuternych

kontextoch pričom napr Yanagi uvaacutedza že k vytvoreniu znalostnej vedy by mali prispieť

88

spoločne KIV a KM pripomiacutena tiež že pre KIV to mocircže byť naacuteročnaacute uacuteloha (Roknuzzaman

2012) O niekoľko rokov neskocircr na zaacuteklade hĺbkovej analyacutezy predmetov vyacuteskumu KIV a KM

dospeli Roknuzzaman a Umemoto (2017) k jednoznačneacutemu zaacuteveru že vzhľadom na histo-

rickeacute prepojenie knižniacutec so znalosťami a kultuacuterou a vzhľadom na predmet vyacuteskumu KM by

sa mala KIV premenovať na bdquoknižničnuacute a znalostnuacute veduldquo

4 Metodoloacutegia

Za uacutečelom zistenia aktuaacutelneho zaacuteujmu KIV komunity o oblasť KM a možneacuteho rozšiacutere-

nia jej predmetu vyacuteskumu v širšom kontexte sme sa zamerali spoločne na KM a na IM Vyu-

žili sme bibliometrickeacute metoacutedy praacutece v databaacuteze Web of Science (WoS) Core Collection

a ich analytickeacute naacutestroje kombinujuacutece matematickeacute štatistickeacute a vizualizačneacute metoacutedy Pra-

covali sme s bibliografickyacutemi zaacuteznamami z databaacutezy WoS Core Collection Za uacutečelom zis-

tenia všeobecnyacutech trendov vedeckej produkcie zameranej na KM a IM sme vytvorili dopyt

na TOPIC (bdquoknowledge managementldquo) a dopyt na TOPIC (bdquoinformation managementldquo)

ktoryacute sme časovo spresnili cez nastavenie Timespan 1990-2017 a využili sme indexy SCI-

EXPANDED SSCI A amp HCI CPCI-S CPCI-SSH BKCI-S BKCI-SSH ESCI CCR-

EXPANDED IC Naacutesledne sme analyzovali danuacute množinu z hľadiska času a sledovali sme

koľko priacutespevkov indexovanyacutech pod topic bdquoknowledge managementldquo bolo publikovanyacutech

KIV komunitou a ktoreacute ineacute discipliacuteny suacute v oblasti KM aktiacutevne teda interdisciplinaacuternu aktivi-

tu v oblasti KM

Naacutesledne sme tieto dopyty zjemnili využitiacutem možnosti vyhľadaacutevania v raacutemci kategoacuteriiacute

WoS (Web of Science Categories) kde sme si vybrali podmnožinu člaacutenkov označenuacute ako

bdquoInformation Science Library Scienceldquo čiacutem sme ziacuteskali bibliografickeacute zaacuteznamy o vedeckej

literatuacutere venovanej KM a IM publikovanej v raacutemci KIV komunity ktoreacute sme porovnali

z hľadiska vedeckej produkcie a vyacutevoja v čase

Naacutesledne naacutes zaujiacutemalo či priacutepadne zistenyacute publikačnyacute zaacuteujem nie je len na teoretickej

uacuterovni diskusiiacute a analyacutez KM a jeho bliacutezkosti s KIV alebo sa už zaacuteujem o KM prakticky od-

raacuteža v implementaacutecii KM do učebnyacutech osnov na vysokyacutech školaacutech ponuacutekajuacutecich študijneacute

programy KIV Zisťovali sme nakoľko sa prakticky rozširujuacute kompetencie buduacutecich infor-

mačnyacutech profesionaacutelov smerom ku KM Za tyacutemto uacutečelom sme si vytvorili databaacutezu tzv

bdquoKIV škocirclldquo (fakulta škola katedra oddelenie ponuacutekajuacutece KIV študijnyacute program v raacutemci

vysokoškolskeacuteho vzdelaacutevania) a ich webovyacutech straacutenok presnejšie 145 KIV škocircl ponuacutekajuacute-

cich 188 študijnyacutech programov v oblasti KIV na ktoryacutech sme identifikovali ich aktuaacutelne

ponuacutekaneacute kurzypredmety Každeacutemu programu sme pridelili binaacuternu premennuacute vyjadrujuacutecu

priacutetomnosť (1) alebo nepriacutetomnosť (0) kurzupredmetu KM Využili sme aj možnosti priame-

ho vyhľadaacutevania v databaacutezach ALA (2017) V našom priacutepade sme využili užšiacute priacutestup k defi-

novaniu kurzupredmetu KM nakoľko sme za kurzpredmet KM považovali len ten kurz

ktoryacute vo svojom naacutezve obsahoval termiacuten bdquoknowledge managementldquo a jeho inojazyčneacute ekvi-

valenty Predmety ktoreacute by sme mohli klasifikovať ako spadajuacutece pod KM ale nemali po-

jem KM integrovanyacute vo svojom naacutezve sme v tomto priacutestupe považovali za predmety mimo

KM keďže takaacuteto kategorizaacutecia straacuteca na objektiacutevnosti obsahuje totiž znaacutemky subjektiacutevne-

ho vyhodnocovania obzvlaacutešť v interdisciplinaacuternom kontexte KM V našom priacutestupe sme

preto ziacuteskali len minimaacutelnu množinu KIV študijnyacutech programov ponuacutekajuacutecich KM kurz

predmet avšak objektiacutevne vytvorenuacute a s možnosťou ďalšieho sledovania a porovnaacutevania

v čase

89

5 Vyacutesledky

Už bibliometrickyacute vyacuteskum z roku 2015 realizovanyacute v databaacutezach Scopus ktoreacuteho cie-

ľom bolo identifikovať hlavneacute teacutemy vyacuteskumu euroacutepskych odborniacutekov z KIV poukaacutezal na

to že zaacuteujem o KM mocircže byť aktuaacutelne vaumlčšiacute ako o IM keďže sa KM umiestnilo vyššie pres-

nejšie KM bola šiesta najčastejšie sa vyskytujuacuteca oblasť vyacuteskumu KIV odborniacutekov a IM až

deviata (Ardanuy Urbano 2015) Naacuteš aktuaacutelny vyacuteskum v databaacutezach WoS Core Collection

tento trend potvrdil Zistili sme že zaacuteujem o oblasť KM začal okolo roku 1990 kedy sa od-

štartoval exponenciaacutelny naacuterast publikačnej činnosti na tuacuteto oblasť až do svojho globaacutelneho

maxima v roku 2009 V priacutepade IM sledujeme dosiahnutie globaacutelneho maxima v roku 2015

avšak už od roku 2000 je v absoluacutetnom počte vedeckaacute produkcia zameranaacute na KM vyššia

ako na IM pričom tento trend pretrvaacuteva V komunite KIV bola produkcia vedeckej literatuacutery

so zameraniacutem na KM stuacutepajuacuteca od roku 1990 až po rok 2008 kedy dosiahla svoje globaacutelne

maximum Tak ako sme v množine všetkyacutech vedeckyacutech člaacutenkov indexovanyacutech vo WoS

Core Collection na oblasť KM a IM pozorovali od roku 2000 vyššiacute počet člaacutenkov o KM ako

o IM tak aj v podmnožine Information Science Library Science (WoS Categories) pozoru-

jeme od roku 2000 vaumlčšiacute zaacuteujem publikovať v oblasti KM ako IM ktoryacute pretrvaacuteva

Graf 1

Vyacutevoj vedeckej produktivity so zameraniacutem na KM a IM v databaacuteze WoS Core Collection

Z hľadiska intedisciplinaacuternej aktivity v oblasti KM sme od jej začiatku v roku 1990

vniacutemali silnyacute vplyv komunity KIV V tomto toku bola WoS kategoacuteria Information Science

Library Science najaktiacutevnejšia spomedzi všetkyacutech kategoacuteriiacute publikujuacutecich k tejto novovznik-

nutej oblasti s tromi priacutespevkami indexovanyacutemi pod KM Ostatneacute WoS kategoacuterie mali po

jednom priacutespevku pričom išlo o kategoacuterie ako počiacutetačoveacute vedy a softveacuteroveacute inžinierstvo

biochemickaacute molekulaacuterna bioloacutegia environmentaacutelne vedy genetika patoloacutegia a aplikovanaacute

matematika Od roku 1997 sa taacuteto množina rozšiacuterila o kategoacuteriu manažmentu a obchodu

Napriek tomu že aktuaacutelne o KM publikujuacute odborniacuteci z viac ako 100 WoS kategoacuteriiacute je cel-

90

kovo za obdobie rokov 1990 ndash 2017 v raacutemci databaacutezy Web of Science Core Collection ka-

tegoacuteria Information Science Library Science tretia najaktiacutevnejšia z hľadiska publikačnej

produktivity

Graf 2

Interdisciplinaacuterna vyacuteskumnaacute aktivita v oblasti KM v databaacuteze WoS Core Collection

Vo vyacuteznamnej podmnožine tzv vysokocitovanyacutech člaacutenkov (Highly Cited papers) v raacutemci

WoS Core Collection zameranyacutech na oblasť KM za obdobie rokov 1990 ndash 2017 by mohlo

byť rozloženie interdisciplinaacuternej aktivity odlišneacute avšak naše zistenia poukazujuacute na to že aj

v tejto podmnožine je kategoacuteria Information Science Library Science tretia najaktiacutevnejšia čo

naznačuje vyacuteznam knihovniacuteckej komunity vo vedeckej komunikaacutecii o koncepte KM

Z hľadiska zabezpečenia docircležityacutech kompetenciiacute buduacutecich informačnyacutech profesionaacutelov

na vysokyacutech školaacutech sme za pomoci užšieho priacutestupu (identifikaacutecie minimaacutelneho množstva

hľadaniacutem presneacuteho termiacutenu bdquoknowledge managementldquo) zisťovali percentuaacutelne zastuacutepenie

KIV škocircl a študijnyacutech programov ponuacutekajuacutecich vo svojich kurikulaacutech KM kurzypredmety

Z analyzovaneacuteho množstva 145 KIV škocircl (188 KIV študijnyacutech programov) pokryacutevajuacutecich

USA a Kanadu (60) Rusko (24) Euroacutepu (20) Austraacuteliu (17) Indiu (7) Južnuacute Afriku (6)

Čiacutenu (5) Japonsko (4) Singapur (1) a Braziacuteliu (1) sme zistili že minimaacutelne 33thinsp nami sle-

dovanyacutech KIV študijnyacutech programov ponuacuteka kurzy KM čiacutem pripravuje buduacutecich informač-

nyacutech profesionaacutelov aj v oblasti KM V raacutemci KIV škocircl zameranyacutech na informačnuacute vedu (tzv

I -schools ktoreacute postupne vypustili zo svojho pocircvodneacuteho naacutezvu pojem bdquoknižničnaacuteldquo obsahujuacute

pojem informačnaacute veda v kombinaacutecii s pojmami ako digitaacutelne meacutediaacute komunikaacutecia daacutetovaacute

analytika IM KM a pod) sme zistili že až 45thinsp z tejto novej skupiny škocircl ponuacuteka kurz KM

Durance si už v roku 2004 všimol trend posunu od bdquoknižnično-informačnyacutechldquo škocircl

k čisto bdquoinformačnyacutemldquo (bdquoI -schoolsldquo) Ako uvaacutedza v roku 2004 sa pojem bdquoknižničnaacuteldquo vytra-

til zo zaužiacutevaneacuteho spojenia bdquoknižničnaacute a informačnaacuteldquo u tretiny ALA akreditovanyacutech škocircl

a začal sa trend premenovaacutevania na tzv informačneacute školy (Durrance 2004) Na zaacuteklade daacutet

ziacuteskanyacutech z databaacutezy ALA sme zistili že tento trend pokračuje a v roku 2017 už takmer dve

tretiny (65thinsp) ALA akreditovanyacutech škocircl uacuteplne odstraacutenilo pojem bdquoknižničnaacuteldquo zo svojho naacute-

zvu

91

Zaacutever

Odborniacuteci z rocircznych oblastiacute už niekoľko rokov upozorňujuacute že KM nie je len akyacutesi ma-

nažeacutersky bdquovyacutestrelokldquo o ktoryacute bude zaacuteujem postupne klesať KM tu pocircsobiacute už takmer tridsať

rokov a zaacuteujem o tuacuteto oblasť poznania staacutele narastaacute v mnohyacutech discipliacutenach čo dokazuje aj

klasifikaacutecia člaacutenkov v databaacuteze WoS Core Collection indexovanyacutech pod KM do viac ako

100 kategoacuteriiacute WoS KM si našiel svoje praktickeacute uplatnenie v mnohyacutech veľkyacutech firmaacutech

prevažne v tyacutech kde sa realizuje aj vyacuteskumno-vyacutevojovaacute činnosť Aj OSN implementovala

KM do svojich činnostiacute s cieľom systematicky a efektiacutevne organizovať zdieľať vyviacutejať

a integrovať svoje poznatky Z naacutešho hľadiska je docircležiteacute analyzovať vzťah KIV ku KM kde

sme identifikovali dva hlavneacute naacutezoroveacute pruacutedy Širšiacute tzv aktiacutevny pruacuted vyzyacuteva k zaacuteujmu KIV

o KM a k rozširovaniu vzdelaacutevania informačnyacutech profesionaacutelov aj o oblasť KM na druhej

strane pasiacutevny pruacuted považuje KM za novuacute naacutelepku pre IM alebo IM s malyacutemi obmenami

Aktiacutevny pruacuted sa venuje vzťahu KIV a KM od priacutechodu KM pričom zaacuteujem o tuacuteto oblasť je

medzi odborniacutekmi z KIV vysokyacute Od roku 2000 je produkcia vedeckej literatuacutery venovanaacute

KM vyššia ako produkcia zameranaacute na IM Docircvodom mocircže byť aj zvyšujuacuteci sa zaacuteujem o vyacute-

skum konceptu znalostiacute v celej vedeckej komunite Tento trend sa začiacutena odraacutežať aj v priacutepra-

ve buduacutecich informačnyacutech profesionaacutelov Tretina nami sledovanyacutech KIV škocircl ponuacuteka KM

kurzpredmet pričom v podmnožine tzv I -škocircl je tomu až 45thinsp Nakoľko trend posunu od

KIV škocircl k tzv I -školaacutem je pomerne ryacutechly v raacutemci ALA akreditovanyacutech škocircl je na uacuterovni

dvoch tretiacuten predpokladaacuteme že ponuka KM kurzov bude na KIV školaacutech staacutele častejšia

Zaacuteroveň je potrebneacute brať do uacutevahy použituacute metoacutedu a teda že skutočnyacute stav mocircže byť ešte

vyššiacute nakoľko nami aplikovanaacute metoacuteda dokaacuteže identifikovať minimaacutelny počet KIV škocircl

ponuacutekajuacutecich KM kurzypredmety Taktiež by sme sa mali zamyslieť nad tyacutem že napriek

niekoľkyacutem odborniacutekom z KIV odmietajuacutecim KM sa vaumlčšina priklaacuteňa k aktivizovaniu sa

KIV v oblasti KM a to aj samotneacute knihovniacutecke organizaacutecie ktoreacute poukazujuacute na relevantnosť

KM pre KIV a na potrebu modifikaacutecie zručnostiacute informačnyacutech profesionaacutelov (napr IFLA

CILIP SLA a pod)

Bliacutezkosť obsahoveacuteho zamerania KIV a KM je zrejmaacute mocircžeme identifikovať viacereacute

prieniky pričom sledujeme využiacutevanie poznatkov KIV dokonca aj v tyacutech oblastiach riadenia

znalostiacute kde sa pracuje s tacitnyacutemi znalosťami Niektoriacute autori poukazujuacute na vzaacutejomneacute vy-

požičiavanie si poznatkov medzi KIV a KM pričom IFLA sa na svojej konferencii v tomto

roku pyacuteta či je KM novou knižničnou vedou Sledujeme a poukazujeme na postupneacute rozši-

rovanie predmetu vyacuteskumu a vzdelaacutevania KIV komunity o KM a vniacutemame aj naacutezory niekto-

ryacutech odborniacutekov KIV o potrebe zamyslenia sa nad možnou zmenou naacutezvu KIV smerom

k znalostnej vede Tieto odporuacutečania suacute zatiaľ len akyacutemisi vyacutekrikmi snažiacimi sa reflekto-

vať aktuaacutelne potreby znalostnej spoločnosti a znalostnej ekonomiky Na skutočnuacute zmenu

bude potrebnaacute širokaacute zhoda v knihovniacuteckej komunite a množstvo hĺbkovyacutech analyacutez nakoľko

na rozšiacuterenie predmetu vyacuteskumu smerom k znalostnej vede by bola potrebnaacute aj interdiscipli-

naacuterna spolupraacuteca Na druhej strane docircležitejšie ako zmena naacutezvu bude či KIV bude aj naďa-

lej pripravovať svojich absolventov tak aby sa dokaacutezali uplatniť na trhu praacutece a teda či bude

rozširovať a inovovať svoj predmet vyacuteskumu a kurikulaacute vzhľadom na zmeny spoločnosti

a ekonomiky tak ako ju k tomu vyzyacutevajuacute aj medzinaacuterodneacute knihovniacutecke organizaacutecie

Pokiaľ bude spoločenskyacute vyacutevoj aj naďalej poukazovať na potrebu vytvorenia tzv zna-

lostnej vedy domnievame sa že na to bude potrebnyacute širokyacute teoretickyacute vyacuteskum zameranyacute na

možnosti rozšiacuterenia predmetu vyacuteskumu KIV smerom k vytvoreniu znalostnej vedy Zmena

naacutezvu KIV na znalostnuacute vedu bez ďalšiacutech analyacutez s tvrdeniacutem že to s čiacutem knihovniacuteci odjakži-

va naraacutebajuacute suacute vlastne znalosti by nebola spraacutevnym riešeniacutem Takto by sa vedome ignoro-

92

vali aspekty praacutece s implicitnyacutemi a tacitnyacutemi typmi znalostiacute ktoreacute nikdy neboli predmetom

vyacuteskumu IV Cestu vidiacuteme skocircr v hľadaniacute istyacutech možnostiacute využitia naacutestrojov IV na praacutecu

aj s tyacutemto druhom znalostiacute alebo cez spolupraacutecu a integraacuteciu poznatkov z viaceryacutech oblastiacute

vedy nakoľko sme naacutezoru že žiadna vedeckaacute discipliacutena by nedokaacutezala sama pokryť predmet

vyacuteskumu znalostnej vedy tak ako by si to taacuteto veda vyžadovala

Zoznam bibliografickyacutech odkazov

ABELL A a N OXBROW 2001 Competing with knowledge the information professional

in the knowledge management age London Library Association Publishing ISBN

1-85604-340-1

AJIFERUKE I 2003 Role of information professionals in knowledge management pro-

grams empirical evidence from Canada In Informing Science Vol 6 s 247ndash257

ALA 2017 Searchable DB of ALA accredited programs [online] [cit 2018-05-22]

Dostupneacute na httpwwwalaorgCFAppslisdirindexcfm

ARDANUY J a C URBANO 2015 European Union (EU) overview of LIS research 2010-

2014 [online] [cit 2017-01-15] Dostupneacute na

httpbdubedulisersitesbdubeduliserfilesProgramapptslides_ArdanuyUrbano_LIS

-ER_5June2015pdf

BAWDEN D a L ROBINSON 2012 The Facet LIS Textbook Collection Introduction to

Information Science London Facet Publishing ISBN 978-1-85604-810-1

BECERRA-FERNANDEZ I a R SABHERWAL 2015 Knowledge Management Systems

and Processes 2nd ed Armonk New York Routledge ISBN 978-0-7656-3915-8

BODROŽIĆ Z a PS ADLER 2018 The Evolution of Management Models A Neo-Schum-

peterian Theory In Administrative Science Quarterly 63(1) 85-129

BOUTHILLIER F a K SHEARER 2002 Understanding knowledge management and

information management the need for an empirical perspective In Information Research

8(1)

BROADBENT M 1998 The phenomenon of knowledge management what does it mean to

the information profession In Information Outlook 2(5) 23-37

BUTLER Y 2000 Knowledge management if only you knew what you knew In Austra-

lian Library Journal 49(1) 31-43

ČABRUNOVAacute A 1998 Informačnyacute proces Informačnaacute vyacutechova Terminologickyacute a vyacutekla-

dovyacute slovniacutek odbor knižničnaacute a informačnaacute veda Bratislava SPN ISBN 9788008028189

DALKIR K 2009 Knowledge Management In Encyclopedia of Library and Information

Science CRC Press ISBN 978-0-8493-9712-7

DAVENPORT T H a L PRUSAK 2000 Working Knowledge How Organizations Man-

age What They Know 2nd rev ed Boston Mass Harvard Business Review Press ISBN

978-1-57851-301-7

DUMITRIU P 2016 Knowledge Management in the United Nations System United Nations

[online] [cit 2018-05-22] Dostupneacute na httpswwwunjiuorgenreports-

notesJIU20ProductsJIU_REP_2016_10_Englishpdf

DURRANCE JC 2004 Competition or convergance Library and information science

education at a crossroad In Advances in Librarianship 28 171-198

EBRAMI H 1977 Understanding Knowledge Science Teheran Iranian Library Association

93

FATTAHI R a A RISMANBAF 2014 Knowledge and Information Science The nature

and its functions In Iranian Journal of Information Processing amp Management 29(1)

3-34

GORMAN GE 2004 The uniqueness of knowledge management or Emperoracutes New

Clothes In Library Management and Information Services [online] [cit 2017-08-20]

Dostupneacute na httpwwwemeraldinsightcomlibrariansinfoviewpointsuniquehtm

HUSAIN S a M NAZIM 2013 Concepts of Knowledge Management among Library amp

Information Science Professionals In International Journal of Information Dissemina-

tion and Technology 3(4) 264-269

IFLA 2014 IFLA Knowledge Management Section Action Plan 2015-2017 [online] [cit

2017-11-05] Dostupneacute na httpwwwiflaorgfilesassetskmstrategic-planFiles2015-

2017_0pdf

IFLA 2018 KM 2018 IFLA KM [online] [cit 2018-09-01] Dostupneacute na

httpssitesgooglecomviewifla2018kmintroductionauthuser=0

KHAIRAH N a KP SINGH 2008 Knowledge Management in Corporate Organizations

In MALHAN IV a S RAO eds Perspectives on Knowledge Management USA

Scarecrow Press s 295-308 ISBN 978-0-8108-6104-6

KOLONIARI M a K FASSOULIS 2017 Knowledge Management Perceptions in Aca-

demic Libraries In The Journal of Academic Librarianship 43 135-142

NAKAMORI Y 2016 Knowledge Science Modeling the Knowledge Creation Process

CRC Press ISBN 978-1-4398-3837-2

REARDON DF 1998 Knowledge management the discipline for information and library

science professionals Prezentovaneacute na 64th IFLA General Conference Annual Confer-

ence Amsterdam IFLA [online] [cit 2018-02-10] Dostupneacute na

httpsarchiveiflaorgIVifla64017-123ehtm

ROKNUZZAMAN M 2012 Changing Paradigms in Library Education From Library

Science to Information Science to Knowledge Science In The Eastern Librarian 23(1)

1-23

ROKNUZZAMAN M a K UMEMOTO 2017 An Interdisciplinary Encounter Between

Two Knowledge Domains Library and Information Science vs Knowledge Management

Information and Knowledge Management 7(20) 19-26

ROWLEY J 2003 Knowledge management-the new librarianship From custodians of

history to gatekeepers to the future In Library Management 18(2) 88-91

SINGH KP 2005 Knowledge Management and Challenges to LIS Professionals in Elec-

tronic Age In Library Herald 43(2) 115-123

STEINEROVAacute J 2016 Informačnaacute veda tradiacutecie teoacuterie a trendy ndash smerom k digitaacutelnej

vede In Knižničnaacute a Informačnaacute Veda Zborniacutek Filozofickej Fakulty Univerzity Komen-

skeacuteho s 7-27 Bratislava ISBN 978-80-223-4252-0

SWANSON DR 1988a Migraine and magnesium eleven neglected connections In Per-

spectives in Biology and Medicine 31(4) 526-557

SWANSON DR 1988b Historical note Information retrieval and the future of an illusion

In Journal of the American Society for Information Science 39(2) 92-98

VYMĚTAL J DIAČIKOVAacute A a M VAacuteCHOVAacute 2005 Informačniacute a znalostniacute manage-

ment v praxi (first) Prague LexisNexis CZ ISBN 978-80-86920-01-1

94

WALLACE DP 2007 Knowledge Management Historical and Cross-Disciplinary

Themes 2nd ed Westport Conn Libraries Unlimited ISBN 978-1-59158-502-2

WILSON TD 2002 The nonsense of ldquoknowledge managementrdquo In Information Research

8(1)

WILSON TD 2006 The nonsense of knowledge managementrsquo revised In MACEVICIUTE

D a T D WILSON ed Introducing information management an Information Research

reader London Facet s 151-164 ISBN 978-1-85604-561-7

WIPO 2015 The Knowledge Management Strategy of the World Intellectual Property

Organization (WIPO) WIPO [online] [cit 2017-11-06] Dostupneacute na

httpwwwwipointedocsmdocsgovbodyena _55a _55_inf_5pdf

ZINS C 2006 Redefining information science from ldquoinformation sciencerdquo to ldquoknowledge

sciencerdquo In Journal of Documentation 62(4) 447-461

Resumeacute

OD INFORMAČNEJ VEDY K ZNALOSTNEJ VEDE

Marcela Katuščaacutekovaacute

Priacutespevok je venovanyacute vzťahu knižnično-informačnej vedy a manažmentu znalostiacute Prinaacuteša poznatky

o narastajuacutecom zaacuteujme o tuacuteto oblasť čoho docirckazom je vysokaacute vedeckaacute produktivita knižnično-infor-

mačnyacutech odborniacutekov v oblasti manažmentu znalostiacute ktoraacute je aktuaacutelne vyššia ako v oblasti manažmentu

informaacuteciiacute Knihovniacutecka komunita predstavuje tretiu najaktiacutevnejšiu kategoacuteriu WoS publikujuacutecu na teacutemu

KM a to už od jeho priacutechodu Priacutespevok tiež poukazuje na postupnuacute difuacuteziu KM do priacutepravy buduacutecich

informačnyacutech profesionaacutelov nakoľko z analyzovanej vzorky 145 KIV škocircl už najmenej tretina ponuacuteka

kurzypredmety KM pričom v priacutepade tzv informačnyacutech škocircl je to až 45thinsp Pozornosť je venovanaacute aj

prienikom a odlišnostiam predmetu vyacuteskumu KM a KIV a zdocircrazňuje sa nemaleacute využiacutevanie poznatkov

KIV v systeacutemoch manažmentu znalostiacute V zaacutevere sa priacutespevok zameriava na otaacutezky možnej zmeny

naacutezvu knižnično-informačnej vedy na informačnuacute a znalostnuacute vedu alebo knižničnuacute a znalostnuacute vedu

tak ako to odporuacutečajuacute niektoriacute odborniacuteci vzhľadom na aktuaacutelne sociaacutelno-ekonomickeacute zmeny a zmeny

na trhu praacutece

Summary

FROM INFORMATION SCIENCE TO KNOWLEDGE SCIENCE

Marcela Katuščaacutekovaacute

The paper focuses on the relationship between Library and Information Science and Knowledge Man-

agement It brings insights into the growing interest in this area as evidenced by high scientific produc-

tivity of library and information professionals in the area of Knowledge Management being currently

higher than that in the field of Information Management The paper also pointsout that the library com-

munity has been the third most active category in WoS publishing on KM since its arrival and that

there has been a gradual diffusion of KM into the training of future information professionals At least

a third of the 145 KIV schools analysed offers KM coursessubjects while in the so-called information

schools it is as many as 45thinsp Attention is also paid to the intersection and differences of the subject of

KM and KIV research emphasising the considerable use of KIV knowledge in knowledge management

systems In conclusion the paper focuses on issues of a possible change of the name of Library and

Information Science to Information and Knowledge Science as recommended by some experts given

the current socio-economic changes and shifts in the labour market

95

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

VYacuteCHODISKOVEacute TEORETICKEacute KONCEPTY VYacuteSKUMU

ČIacuteTANIA METODOLOacuteGIOU SLEDOVANIA POHYBU OČIacute

Ľudmila Hrdinaacutekovaacute Katariacutena Buzovaacute

Uacutevod

Čiacutetanie je jednyacutem z najtrvalejšiacutech a najvyacuteznamnejšiacutech kognitiacutevnych vynaacutelezov ľudstva

(Mishra 2015) Plynuleacute a presneacute čiacutetanie a čiacutetanie s porozumeniacutem suacute kľuacutečovyacutemi schopnosťa-

mi pre dosahovanie adekvaacutetnych akademickyacutech vyacutesledkov (Krieber et al 2016) pre poznaacute-

vanie a vzdelaacutevanie sa vedeckeacute baacutedanie i pre praktickyacute život Niektoriacute autori (Howard 2011

Wiegand 1997 Cullinan 2000 Nitecki 1986 Copeland a Martin 2016) opakovane poukazujuacute

na to že knižničnaacute a informačnaacute veda by nemala ignorovať či potlaacutečať tematiku voľnočaso-

veacuteho čiacutetania (a čiacutetania vocircbec) v prospech teacutem spracovania a vyhľadaacutevania informaacuteciiacute

Čiacutetanie je komplexnyacutem kognitiacutevnym procesom ktoreacuteho priebeh je veľmi ťažko uchopi-

teľnyacute Čiastočnyacute pohľad do procesov čiacutetania poskytla metoacuteda verbaacutelneho protokolu ale až

štuacutedium čiacutetania pomocou technoloacutegie sledovania pohybu očiacute začiacutena odkryacutevať skutočnuacute pod-

statu mentaacutelnych procesov recepcie textu

1 Pohyby očiacute a kognitiacutevne procesy počas čiacutetania

Registraacutecia pohybov očiacute bola použitaacute už v staršiacutech štuacutediaacutech procesu čiacutetania Početneacute vyacute-

skumy potvrdili že pohyby očiacute suacute vyacuteznamnou procesuaacutelnou a operačnou zložkou čiacutetania

a uacutezko suacutevisia aj s rozmanityacutemi kognitiacutevnymi funkciami ktoreacute proces čiacutetania podporujuacute (Just

a Carpenter 1980)

Pre čiacutetanie je typickeacute sekvenčneacute skenovanie textu zľava doprava a zhora nadol alebo

v opačnom smere v zaacutevislosti od systeacutemu piacutesania Pri čiacutetaniacute rovnako ako v každom procese

zrakovej percepcie informaacuteciiacute sa oči nepohybujuacute kontinuaacutelne ale diskontinuaacutelne hoci naše

fenomenologickeacute skuacutesenosti hovoria opak (Bezrukich a Ivanov 2013) Pohyby očiacute v raacutemci

čiacutetania predstavujuacute striedanie (relatiacutevne) statickyacutech fixaacuteciiacute a veľmi ryacutechlych skokov z jedneacuteho

bodu fixaacutecie do druheacuteho ndash sakaacuted takže fixaacutecie možno považovať za medzisakadickeacute interva-

ly (Jošt 2011)

Sakaacutedy je potrebneacute odlišovať od inyacutech typov pohybov očiacute ndash vergenciiacute sledovaciacutech (pur-

suit) a vestibulaacuternych pohybov očiacute Hoci suacute tieto mimoriadne docircležiteacute (Bach Rita a Collinz

1971) metodoloacutegia vyacuteskumu pohybov očiacute pri čiacutetaniacute sa zvyčajne zameriava hlavne na makro-

sakaacutedy (ďalej len sakaacutedy)

96

Sakaacutedy suacute ryacutechle očneacute pohyby ndash skoky ktoryacutech trvanie sa pohybuje od 10 do 80 ms

a priemernaacute ryacutechlosť je 200 ndash 600 degs 1 Majuacute balistickyacute charakter a ich funkciou je preniesť

oko do fixačneacuteho bodu kde je text foveovanyacute inak povedaneacute dostať text na žltuacute škvrnu

sietnice ktoraacute je miestom najostrejšieho videnia (Jošt 2011) Vzdialenosť do ktorej sa oči

pohybujuacute počas každej sakaacutedy je od 1 do 20 znakov v priemere 7 ndash 9 znakov Veľkosť

sakaacuted (amplituacuteda) sa pohybuje od niekoľkyacutech uhlovyacutech minuacutet (pri mikrosakaacutedach) až po

niekoľko stupňov (napriacuteklad v priacutepade skoku na novyacute riadok alebo na novuacute stranu textu)

Fixaacutecia je medzisakadickyacute stav relatiacutevneho pokoja očiacute2 v raacutemci ktoreacuteho suacute z textu (slo-

va) extrahovaneacute informaacutecie Trvanie jednej fixaacutecie je od 100 do 2000 ms priemerne 200 ndash

250 ms Slovo mocircže mať jednu alebo viac fixaacuteciiacute Na trvanie fixaacuteciiacute a celkovuacute dĺžku skuacutema-

nia slova majuacute vplyv určiteacute vlastnosti slova respektiacuteve okolityacutech slov (Dubasova [bez daacutetu-

mu]) ale aj dispoziacutecie a charakteristiky čitateľa (pozri napr Krieber et al 2016) Pomer

dĺžok fixaacuteciiacute a sakaacuted sa značne liacuteši aj pre jednu a tuacute istuacute osobu v raacutemci jedneacuteho fragmentu

textu

Pri realizaacutecii sakaacutedy v raacutemci procesov čiacutetania suacute docircsledne riešeneacute tri probleacutemy určuje

sa moment začiatku skoku zabezpečuje sa určitaacute ryacutechlosť pohybu a vypočiacuteta sa čas zastave-

nia (voliacute sa bod nasledujuacutecej fixaacutecie) (Bezrukich a Ivanov 2013)

Pri čiacutetaniacute verbaacutelnych textov suacute docircležiteacute niektoreacute zaacutesadneacute mechanizmy sakaacuted 1 saka-

dickaacute supresia (omisia) zabezpečuje že informaacutecie počas ryacutechleho pohybu oka nevidiacuteme daacute

sa povedať že sakadickaacute supresia je potlačenie deformaacutecie obrazu (či oprostenie od tejto

deformaacutecie) čiacutem sa eliminuje rozostrenie a rozmazanie obrazu 2 Vizuaacutelna maska je mecha-

nizmus ktoryacute zabezpečuje že vizuaacutelna informaacutecia ziacuteskanaacute pred sakaacutedou maskuje informaacute-

cie ktoreacute vstupujuacute do vizuaacutelneho systeacutemu počas pohybu sakaacutedy Je založenaacute na interakcii

systentatiacutevneho a tranzitorneacuteho systeacutemu pričom sustentatiacutevny systeacutem je činnyacute v dobe sakaacutedy

ktoraacute ukončuje fixaacuteciu a vďaka nemu sa obraz načerpanyacute počas fixaacutecie uchovaacuteva v kraacutetko-

dobej pamaumlti niekoľko desiatok milisekuacutend teda počas sakaacutedy Tranzitornyacute systeacutem sa akti-

vuje na konci sakaacutedy a vymaže obraz udržiavanyacute sustentatiacutevnym systeacutemom a umožniacute vstup

novej informaacutecie v nastupujuacutecej fixaacutecii (Jošt 2011)

Vzhľadom na vysokuacute ryacutechlosť je prakticky nemožneacute v priebehu sakaacutedy (a rovnako ani

bezprostredne pred a po nej) prijiacutemanie akejkoľvek vizuaacutelnej informaacutecie (Dubasova [bez daacute-

tumu]) niektoreacute zo štuacutediiacute konštatujuacute že dokonca všetky kognitiacutevne aktivity suacute počas sakaacuted

potlačeneacute Keďže uacutelohy použiacutevaneacute vo vaumlčšine tyacutechto štuacutediiacute suacute relatiacutevne jednoducheacute zaujiacute-

mavou otaacutezkou pre vyacuteskum ostaacuteva či sa v zložitejšiacutech uacutelohaacutech akou je čiacutetanie spracovanie

informaacuteciiacute počas sakaacuted uacuteplne pozastaviacute

Ako sme načrtli foveaacutecia objektu je vlastne dosiahnutie objektu alebo premietnutie jeho

obrazu na miesto najostrejšieho videnia Praacuteve vtedy sa realizuje fixaacutecia pohľadu na daneacute

slovo (časť textu) a extrakcia informaacutecie z textu (slova)

Primaacuternym určujuacutecim faktorom trvania fixaacutecie (ako dlho ostaacutevajuacute oči fixovaneacute na fixa-

čnej poziacuteciislove) je to akeacute ľahkeacute alebo ťažkeacute je spracovanie fixovaneacuteho slova Trvanie

fixaacutecie je veľmi ovplyvneneacute faktormi ako frekvencia slova (ako často sa slovo vyskytuje

v jazyku respektiacuteve v texte) vek nadobudnutia (vek v ktorom sa čitateľ slovo naučil) pred-

viacutedateľnosť slova (danaacute dĺžkou slova a predchaacutedzajuacutecim kontextom) rozsahom priacutebuznyacutech

1 degs ndash vizuaacutelny uhol za sekundu 1o suacute približne 3ndash4 piacutesmenaacute

2 Adjektiacutevum bdquorelatiacutevneholdquo je pri popise fixaacuteciiacute namieste ndash citlivejšie zariadenie totiž dokaacuteže zachytiť jemneacute fixačneacute

pohyby ktoreacute oko realizuje pri pohľade na pevnyacute bod tremor drift a mikrosakaacutedy (Jošt 2011) Tieto pohyby očiacute suacute nepatrneacute a ich presnaacute povaha a funkcia je trochu nejasnaacute (Rayner 1998)

97

tvarov slov (koľko slov mocircže byť tvorenyacutech zmenou jedneacuteho piacutesmena v slove) a podobne

(pozri Hyoumlnauml 2011 Rayner 1998 2009 cit podľa Schotter Bernhard a Rayner 2012)

Ľudskeacute oko sa vyznačuje rozličnou citlivosťou sietnice a jemneacute detaily (teda i piacutesmenaacute

textu) mocircžu byť rozliacutešeneacute praacuteve iba foveou Pri zvyšujuacutecej sa excentricite od tohto miesta

zrakovaacute ostrosť ryacutechlo klesaacute Z hľadiska ostrosti rozdeľuje každaacute fixaacutecia pri čiacutetaniacute videnyacute

riadok na tri oblasti 1 foveaacutelnu (cca 2deg vizuaacutelneho uhla) 2 parafoveaacutelnu (cca 5deg vizuaacutelneho

uhla na obe strany) a 3 perifeacuternu (Jošt 2011 Schotter Angele a Rayner 2012) ako to zobra-

zuje obraacutezok 1 Tie zodpovedajuacute tomu ako časti textu dopadajuacute na sietnicu (obr 2)

Obr 1

Foveaacutelne parafoveaacutelne a perifeacuterne oblasti tri znaky tvoria 1deg vizuaacutelneho uhla Ikona oka

a čiara od nej predstavujuacute miesto fixaacutecie (Schotter Angele a Rayner 2012)

Obr 2

Oblasti parafovea a perifovea suacute obvodovyacutemi oblasťami žltej škvrny suacute na perifeacuterii sietnice

(Dubasova [bez daacutetumu])

Oblasť vniacutemania textu (alebo funkčnaacute oblasť pohľadu) je obmedzenaacute v priebehu fixaacutecie

na 3ndash4 piacutesmenaacute vľavo od fixaacutecie a 14ndash15 piacutesmen vpravo fixaacutecie (v angličtine pozri McCon-

kie 1982 Rayner a Bertera 1979 cit podľa Dubasova [bez daacutetumu]) V štuacutediaacutech venovanyacutech

98

čiacutetaniu sa často vyskytujuacute pojmy bdquofoveaacutelne videnieldquo a bdquocentraacutelne videnieldquo bdquoparafoveaacutelne

videnieldquo a bdquoperifeacuterne videnieldquo Prvyacute pojem sa vzťahuje na videnie ktoreacute poskytuje vniacutemanie

piacutesmen fixovanyacutech okom (vykonaacuteva sa receptormi z foveaacutelnej oblasti a vyznačuje sa maxi-

maacutelnou zrakovou ostrosťou) Parafoveaacutelne videnie poskytuje vniacutemanie piacutesmen ktoreacute nie suacute

fixovaneacute pohľadom (Dubasova [bez daacutetumu]) a mnoheacute experimentaacutelne uacutedaje potvrdzujuacute sku-

točnosť čiastočneacuteho spracovania slov praacuteve parafoveaacutelnym videniacutem

V tomto zmysle potom hovoriacuteme o percepčom rozpaumltiacute (percetual span) ako o oblasti

efektiacutevneho videnia či oblasti na ktoruacute čitateľ suacutestrediacute pozornosť a z ktorej mocircže ziacuteskavať

užitočnuacute informaacuteciu Pri čiacutetaniacute sa jeho veľkosť vyjadruje obyčajne počtom piacutesmen ktoreacute či-

tateľ zachytiacute počas fixaacutecie t j z jedneacuteho fixačneacuteho bodu (Rayner 1998) Percepčneacute rozpaumltie

sa vymedzuje tradične do 30 piacutesmen a to podľa vyspelosti čitateľa a ako sme uviedli vyššie

jeho tvar je asymetrickyacute (Rayner Slattery a Beacutelanger 2010)

Parafoveaacutelny naacutehľad na slovo (parafoveal preview) znižuje čas naacuteslednej fixaacutecie lebo

poskytuje užitočneacute informaacutecie a to zvaumlčša spaciaacutelneho charakteru o dĺžke a tvare slov ďalej

o hraniciach medzi slovami a hraniciach textu ako celku ale i piacutesmenoveacuteho charakteru (t j

čitateľ je schopnyacute identifikovať niektoreacute piacutesmenaacute) Ide o tzv parafoveaacutelny efekt (alebo bene-

fit parafoveaacutelneho naacutehľadu (parafoveal preview benefit pozri Dubasova [bez daacutetumu]) kto-

reacuteho podstatou je priaznivyacute vplyv informaacutecie ktoruacute čitateľ čerpaacute z parafoveaacutelnej zoacuteny (Ray-

ner 1998 Rayner Slattery a Beacutelanger 2010)

Aj keď seacutemantizaacutecia je funkciou foveaacutelneho uchopenia slova čiastočnyacutem spracovaniacutem

slov ziacuteskanyacutech parafoveaacutelnym videniacutem bdquopredspracujeldquo čitateľ prichaacutedzajuacutece slovaacute ktoreacute spa-

dajuacute do parafovey (aj napriek tomu že je text degradovanyacute) a navyše toto bdquopredspracovanieldquo

umožňuje preskočenie niektoryacutech slov Je zrejmeacute že hlavnyacutem cieľom čitateľa je spracovať

fixovaneacute slovo aby zistil jeho vyacuteznam čitatelia však nemusia fixovať všetky slovaacute vo vete

aby pochopili text to znamenaacute že v niektoryacutech priacutepadoch suacute schopniacute spracovať dve slovaacute

(a niekedy aj tri slovaacute ak suacute všetky kraacutetke) v raacutemci jednej fixaacutecie Čitatelia priamo fixujuacute iba

asi 70thinsp slov textu a ostatnyacutech 30thinsp slov preskočia (Dubasova [bez daacutetumu] Schotter Angele

a Rayner 2012)

Najsilnejšiacutem prediktorom preskakovania slov je dĺžka slov čitatelia častejšie preskočia

kraacutetke slovaacute o 2 ndash 3 piacutesmenaacutech ako dlhšie s 9 ndash 12 piacutesmenami (Schotter Angele a Rayner

2012) Preskočenie však nie je spojeneacute len s kraacutetkymi slovami na preskočenie slova maacute tiež

vplyv (ale v menšej miere) predviacutedateľnosť na zaacuteklade kontextu a frekvencia slova (Schotter

Angele a Rayner 2012 Dubasova [bez daacutetumu]) Zaacuteroveň sa ukazuje že aj keď slovaacute nie suacute

vynechaneacute čitatelia ziacuteskajuacute z parafoveaacutelnych slov niektoreacute užitočneacute informaacutecie (Schotter

Angele a Rayner 2012)

Parafoveaacutelny efekt sa prejavuje v dvoch rovinaacutech a) okulomotorickej procesuaacutelnej rovi-

ne a to skraacuteteniacutem fixačnej doby a uacutebytkom fixaacuteciiacute a b) v rovine čitateľskeacuteho vyacutekonu zryacutech-

leniacutem tempa o nameranyacute počet spraacutevne prečiacutetanyacutech slov za časovuacute jednotku (Jošt 2011)

Parafoveaacutelny efekt je priacuteznačnyacute pre veľmi dobryacutech a vyspelyacutech čitateľov ndash praacuteve schop-

nosťou čerpať informaacutecie z parafoveaacutelnej oblasti a zlaďovať rocirczne druhy informaacuteciiacute (a tak

lepšie využiacutevať čas čiacutetania) sa liacutešia vyspeliacute čitatelia od menej vyspelyacutech čitateľov v rovna-

kom veku (Schotter Angele a Rayner 2012 Silva Faiacutesca Arauacutejo Casaca a Carvalho 2015)

Vo vzťahu k parafoveaacutelnemu videniu rozlišujuacute niektoriacute autori čitateľov s vysokyacutem stupňom

parafoveaacutelneho uvedomenia (tiacute logicky majuacute pozorovateľne vyššiacute parafoveaacutelny efekt) a čita-

teľov s niacutezkym stupňom parafoveaacutelneho uvedomenia (White Rayner a Liversedge 2005)

Parafoveaacutelny efekt je zohľadnenyacute vo vaumlčšine modelov čiacutetania (Dubasova [bez daacutetumu])

napriek tomu jeho presnaacute povaha a rozsah suacute nejasneacute Otaacutezkou staacutele ostaacuteva či sa mocircže v raacutemci

99

neho postupovať až na uacuteroveň seacutemantickeacuteho spracovania alebo či sa mocircže rozšiacuteriť na viac

ako dve priestorovo priľahleacute slovaacute (Schotter Reichle a Rayner 2014)

Pri čiacutetaniacute sa vyskytujuacute aj pohyby očiacute spaumlť k predtyacutem čiacutetaneacutemu textu tzv regresie Re-

gresie mocircžu predstavovať 10 ndash 15thinsp všetkyacutech sakaacuted (Schotter Angele a Rayner 2012) a ich

počet je uacutemernyacute subjektiacutevnej zložitosti textu (Dubasova [bez daacutetumu]) a čitateľskej vyspe-

losti (zručnosti) čitateľa

Očneacute pohyby čitateľa suacute za bežnyacutech okolnostiacute riadeneacute pozornosťou V tejto suacutevislosti

možno pozornosť definovať ako kognitiacutevnu operaacuteciu umožňujuacutecu vyacuteber určitej oblasti vo

vizuaacutelnom poli z ktoreacuteho maacute čitateľ načerpať informaacutecie a spracovať ich pričom presun

pozornosti na jednu stranu vizuaacutelneho poľa povzbudzuje celyacute tento proces a suacutečasne tlmiacute

vyhľadaacutevanie a spracovanie informaacuteciiacute ktoreacute sa nachaacutedzajuacute na opačnej strane vizuaacutelneho

poľa (ide o tzv inhibičnyacute mechanizmus) (Jošt 2011) V kontexte čiacutetania možno pozornosť

chaacutepať širšie a rozlišovať jej činnosť prinajmenšom na dvoch uacuterovniach 1 čitateľ sleduje

vizuospaciaacutelnu (percepčnuacute) straacutenku textu t j spracovaacuteva informaacutecie o dĺžke slov ich tvare

rozmiestneniacute na riadku a pod 2 čitateľ sleduje jazykovuacute straacutenku textu t j spracovaacuteva text

fonologicky syntakticky morfologicky a seacutemanticky

Pri čiacutetaniacute epickeacuteho a odborneacuteho textu vystupuje do popredia seacutemantickeacute spracovanie

a pri spracovaniacute lyrickeacuteho textu vystupuje do popredia estetickaacute zložka a kraacutesa slov ich rade-

nie a teda ineacute druhy spracovania informaacuteciiacute

Mnohiacute autori prirovnaacutevajuacute pozornosť ku svetelneacutemu kužeľu informaacutecia ktoraacute sa vy-

skytne vo vnuacutetri kužeľa je spracovaacutevanaacute najdokonalejšie a najuacuteplnejšie Podľa tvaru kužeľa

suacute rozpracovaneacute dva modely ktoreacute vysvetľujuacute ako pozornosť čitateľa pracuje 1 podľa tzv

mikrokužeľoveacuteho modelu sa zameriava pozornosť na malyacute objekt ktoryacute zodpovedaacute jedneacutemu

piacutesmenu a presuacuteva sa z piacutesmena na piacutesmeno pričom jeho pohyb je kontinuaacutelny a 2 podľa

makrokužeľoveacuteho modelu sa zameriava pozornosť čitateľa na celeacute slovo či dokonca skupinu

slov pričom sa informaacutecie osvetleneacute kužeľom spracovaacutevajuacute paralelne Tento model tak umož-

ňuje čitateľovi aby spracovaacuteval slovneacute celky globaacutelne

Uvedeneacute modely rozdielne pracujuacute s parafoveaacutelnym videniacutem rozlične teda využiacutevajuacute

parafoveaacutelny efekt v mikrokužeľovyacutech podmienkach je parafoveaacutelny efekt menšiacute a v ma-

krokužeľovom modeli pozornosti je parafoveaacutelny efekt logicky vaumlčšiacute Opaumlť je nevyhnutneacute

dodať že makrokužeľovyacute model je typickyacute pre vyspelyacutech čitateľov (Jošt 2011)

Pozornosť zohraacuteva kľuacutečovuacute uacutelohu pri spracovaniacute informaacuteciiacute Jej adekvaacutetne fungovanie

je potrebneacute pre spraacutevny rozvoj komplexnyacutech kognitiacutevnych schopnostiacute Deti s deficitom pozor-

nosti majuacute často ťažkosti nielen s čiacutetaniacutem ale i s piacutesaniacutem a matematikou a naacutesledne i s celyacutem

komplexnom vzdelaacutevaciacutech kompetenciiacute (Commodari a Guarnera 2005) Štuacutedie potvrdzujuacute

taktiež tesnyacute vzťah medzi pozornosťou ryacutechlosťou čiacutetania a rozpoznaacutevaniacutem slov dobraacute po-

zornosť čitateľov maacute vyacuteznamnyacute vplyv i na čitateľskuacute fluenciu či porozumenie (Yildiz a Ccedile-

tinkaya 2017)

2 Stručnyacute prehľad modelov kontroly pohybu očiacute počas čiacutetania

Na samotnom začiatku skuacutemania očnyacutech pohybov staacutel predpoklad Justa a Carpenterovej

(1980) znaacutemy ako oko-myseľ (eye-mind) predpoklad ktoryacute pracuje s teacutezou že pohľad zostaacute-

va fixovanyacute praacuteve na tuacute oblasť vizuaacutelneho poľa ktoraacute sa v danej chviacuteli kognitiacutevne spracovaacute-

va Tento predpoklad staacutel i pri zrode tvorby modelov kontroly pohybu očiacute počas čiacutetania

Technoloacutegia sledovania očiacute umožňuje presne merať trvanie fixaacuteciiacute a sakaacuted počas čiacuteta-

nia zisťovať smerovanie pohľadu sledovať trajektoacuteriu skokov a taktiež určovať ako je loka-

100

lizovanaacute pozornosť ako suacute identifikovaneacute slovaacute ako prebieha jazykoveacute spracovanie textu

akeacute kognitiacutevne procesy sa podieľajuacute na dešifrovaniacute tlačeneacuteho textu atď (pozri napriacuteklad

Rayner 1998) Dlheacute obdobie však ostaacutevala otaacutezka kontroly pohybov očiacute počas čiacutetania meto-

dologickyacutem probleacutemom Tyacutem intenziacutevnejšie sa časť vyacuteskumnyacutech snaacuteh zameriavala na hlbšie

pochopenie vzťahu medzi pohybom očiacute a vedomiacutem a na štuacutedium kognitiacutevnych procesov zod-

povednyacutech za kontrolu programovanie a riadenie sakaacuted

Ako sme spomiacutenali vyššie aby sa realizovala sakaacuteda musiacute vizuaacutelny systeacutem okrem ineacute-

ho 1) určiť okamih začiatku sakaacutedy a 2) vypočiacutetať okamih jeho zastaacutevky to znamenaacute zvoliť

miesto ďalšej fixaacutecie V teoacuterii očnyacutech pohybov suacute tieto dve uacutelohy zvyčajne označovaneacute suacute-

hrnnyacutem termiacutenom bdquoprogramovanie sakaacutedyldquo Prvuacute z uacuteloh určiacuteme ako bdquovyacuteber momentu spus-

tenialdquo (otaacutezka KEDY) druhuacute uacutelohu ako bdquovyacuteber cieľaldquo (otaacutezka KAM) (Jošt 2011)

Vyacuteskum mechanizmu kontroly pohybu očiacute počas čiacutetania musel odpovedať na to ako

prebieha programovanie a realizaacutecia sakaacutedy akyacutem spocircsobom sa realizuje vyacuteber cieľa sakaacute-

dy akuacute uacutelohu zohraacuteva pozornosť ako sprostredkovateľ medzi pohybmi očiacute a lexikaacutelnym

spracovaniacutem textu a nakoniec ako sa vlastnosti jazykoveacuteho spracovania prejavujuacute v pohybe

očiacute počas čiacutetania Postupnyacute vyacutevoj modelov čiacutetania ukaacutezal že treba brať do uacutevahy obe uacuterovne

ndash kognitiacutevnu aj okulomotorickuacute (Rayner 1998) Najdocircležitejšie však bolo pochopiť nielen to

ako jednotliveacute systeacutemy pracujuacute izolovane ale aj to ako sa navzaacutejom ovplyvňujuacute a ako spo-

lupracujuacute Tento cieľ prispel k rozvoju mnohyacutech formaacutelnych modelov kontroly pohybu očiacute

Moderneacute modely čiacutetania sa dajuacute rozdeliť do troch skupiacuten ktoreacute sa navzaacutejom vyacuterazne

liacutešia 1 okulomotorickeacute modely 2 kognitiacutevne orientovaneacute modely 3 modely typu bdquoideaacutelny

pozorovateľldquo (Dubasova [bez daacutetumu]) V nasledujuacutecej tabuľke je uvedenyacute prehľad zaacuteklad-

nyacutech modelov riadenia a kontroly pohybu očiacute pri čiacutetaniacute

Tabuľka 1

Modely pohybu očiacute pri čiacutetaniacute (prehľad)

Model Kľuacutečoveacute zdroje

E-Z Reader (Serial Attention Shift = SAS) Reichle Pollatsek Fisher a Rayner 1998

Reichle Rayner a Pollatsek 2003

Pollatsek Reichle a Rayner 2006

SWIFT (Guidance by Attentional Gradients =

GAG)

Engbert Longtin a Kliegl 2002

Engbert Nuthmann Richter a Kliegl 2005

Mr Chips (Ideal Observer) Legge Klitz a Tjan 1997

Legge Hooven Klitz Mansfield a Tjan 2002

EMMA (SAS within ACT system) Salvucci 2001

Glenmore (GAG within Connectionist

System)

Reilly a Radach 2006

SERIF (Primary Oculomotor Control

= POC)

McDonald Carpenter a Shillcock 2005

CompetitionActivation (POC) Yang a McConkie 2001

SHARE (POC) Feng 2006

101

V roku 2006 Reinhold Kliegl (spolu s Ralfom Engbertom je autorom modelu SWIFT)

urobil nasledujuacutece provokatiacutevne tvrdenie bdquoModely ovlaacutedania pohybu očiacute pri čiacutetaniacute suacute sofis-

tikovanejšie a realistickejšie ako modely v akejkoľvek inej oblasti psycholoacutegieldquo (Rayner

2009) Modely suacute postaveneacute na dlhoročnyacutech empirickyacutech skuacutemaniach a zreteľnou formou

popisujuacute okulomotorickuacute a kognitiacutevnu aktivitu pri čiacutetaniacute

21 Okulomotorickeacute modely

Modely ktoreacute akcentujuacute prioritu okulomotorickej kontroly (Primary Oculomotor Con-

trol POC) patria medzi tzv modely okulomotorickeacute Zaraďujeme medzi ne O OrsquoReganov

model a modely SERIF CompetitionActivation SHARE

V modeloch POC dochaacutedza k vyacuteznamnej variabilite v trvaniacute fixaacutecie v docircsledku vlast-

nostiacute okulomotorickeacuteho systeacutemu Tieto modely dobre vysvetľujuacute rozloženie fixačnyacutech miest

v slovaacutech a vynechaacutevanie slov Okulomotorickeacute modely prezentujuacute nezaacutevislosť očnyacutech po-

hybov a jazykoveacuteho spracovania a venujuacute veľkuacute pozornosť niacutezkouacuterovňovyacutem vplyvom Mo-

dely neodmietajuacute vyacuteznam jazykovyacutech a kognitiacutevnych procesov tie však hrajuacute relatiacutevne maluacute

korekčnuacute uacutelohu

211 Strategicko-taktickyacute model OrsquoRegana

Zaacutekladnyacutem z POC modelov je Strategicko-taktickyacute model OrsquoRegana (Strategy-Tactics

model) ktoryacute popisuje naznačeneacute princiacutepy podľa ktoryacutech a) procesy riadiace pohyby očiacute

bdquokedyldquo a bdquokamldquo fungujuacute relatiacutevne nezaacutevisle b) identifikaacutecia slova určuje kedy začne pohyb

očiacute dopredu c) okulomotorickeacute faktory nižšej uacuterovne suacute hlavnyacutemi činiteľmi rozhodnutia na

ktorej poziacutecii v slove oko pristane (McConkie 1982 Morrison 1984 OrsquoRegan 1990)

Model operuje pojmom optimaacutelna fixačnaacute poziacutecia (optimal viewing position OVP)

ktoryacute vniacutema ako fixačnyacute bod z ktoreacuteho mocircže čitateľ najuacutečinnejšie spracovať daneacute slovo

OrsquoRegan identifikoval OVP ako konkreacutetnu polohu v slove kde je ryacutechlosť rozpoznaacutevania

a pravdepodobnosť refixaacutecie na najnižšej uacuterovni (Reilly 1992) V optimaacutelnom priacutepade čita-

teľ dosiahne OVP z ktorej efektiacutevne spracuje slovo Toto spracovanie prebieha na dvoch

uacuterovniach nižšiu uacuteroveň zahŕňa vizuaacutelne dekoacutedovanie slova ndash identifikuje sa dĺžka slova

zaacutekladnyacute tvar či obrys ohraničenie slova na zaacuteklade medzier Vyššia uacuteroveň potom zahŕňa

jazykoveacute dekoacutedovanie ndash teda fonologizaacuteciu priradenie vyacuteznamu alebo vyacuteber z niekoľkyacutech

vyacuteznamov a kontextualizaacuteciu (Jošt 2011) Optimaacutelna fixačnaacute poziacutecia však nie je konštantnaacute

pretože slovaacute majuacute rozličnuacute dĺžku to znamenaacute že čitateľ nedokaacuteže naprogramovať veľkosť

každej svojej nasledujuacutecej sakaacutedy tak aby dosiahol optimaacutelnu fixačnuacute poziacuteciu Ak sa oko

nedokaacuteže pribliacutežiť k optimaacutelnej fixačnej poziacutecii slova nastupuje typickaacute vnuacutetroslovnaacute okulo-

motorickaacute taktika ndash podľa OrsquoRegana je sakaacuteda nasmerovanaacute na druhyacute koniec slova a realizu-

je sa kombinaacutecia informaacuteciiacute z oboch fixaacuteciiacute (Reilly 1992) Zameranie na optimaacutelnu fixač-nuacute

poziacuteciu predstavuje celkovuacute strateacutegiu ktoraacute nechaacuteva cestu vnuacutetroslovnej okulomotorickej

taktike aby maximalizovala množstvo ziacuteskanyacutech informaacuteciiacute po fixaacutecii slova

22 Kognitiacutevne orientovaneacute modely

Kognitiacutevne orientovaneacute modely tvrdia že pohyby očiacute suacute riadeneacute procesmi lexikaacutelneho

spracovania a do určitej miery beruacute do uacutevahy okulomotorickeacute faktory Tieto modely suacute roz-

deleneacute do dvoch hlavnyacutech skupiacuten

102

Serial Attention Shift (SAS so seacuteriovyacutem sekvenčnyacutem presunom pozornosti) s realizaacute-

ciami v modeloch E-Z Reader EMMA Morrisonov model atď

Guidance by Attentional Gradients (GAG s rozdeľovaniacutem pozornosti) s realizaacuteciami

v modeloch SWIFT Glenmore atď

221 Morrisonov model

Ako sme už poznamenali na začiatku vzniku modelov očnyacutech pohybov pri čiacutetaniacute staacutel

predpoklad že pohľad zostaacuteva fixovanyacute praacuteve na tuacute oblasť vizuaacutelneho poľa ktoraacute sa v danej

chviacuteli kognitiacutevne spracovaacuteva Morrisonov model je prvyacutem svojho druhu z kategoacuterie procesu-

aacutelnych modelov kontroly pohybu očiacute počas čiacutetania ktoreacuteho zaacutekladnyacutem vyacutechodiskom je že

očneacute pohyby suacute riadeneacute uacuterovňou jazykoveacuteho spracovania ktoraacute riadi i pozornosť (v jeho

modeli suacute jazykoveacute spracovanie a pozornosť izolovaneacute)

Morrisonov model je možneacute v kraacutetkosti zhrnuacuteť nasledovne predpokladajme že aktuaacutel-

ne fixovaneacute slovo je slovo n Ak je toto slovo spraacutevne identifikovaneacute pozornosť sa presunie

na slovo n + 1 Foveaacutecia a priradenie vizuaacutelnej pozornosti sa považujuacute za oddeleneacute Proces

presunutia pozornosti na ďalšie slovo automaticky vedie k naprogramovaniu novej sakaacutedy na

slovo n + 1 Ak však parafoveaacutelne spracovanie postačuje a slovo nebude foveaacutelne spracova-

neacute pripravovanaacute sakaacuteda je preprogramovanaacute a orientovanaacute na slovo n + 2 (Reilly 1992)

Medzi zaacutekladneacute nedostatky modelu patriacute že raacuteta len so sakaacutedami ktoreacute sa realizujuacute až

vtedy keď je jazykoveacute spracovanie slova dokončeneacute a nevysvetľuje prečo suacute niektoreacute slovaacute

refixovaneacute ani to prečo reaacutelne pohyby očiacute vykazujuacute regresie ndash podľa modelu by refixaacutecie

a regresie ani nemali nastať Ďalšou rezervou modelu je že podľa neho by parafoveaacutelny efekt

mal byť staacutely (nemennyacute) pri pozorovaniacute čiacutetania vyspelyacutech čitateľov sa však parafoveaacutelny

efekt ukazuje ako veľmi premenlivyacute (Jošt 2011) Praacuteve tieto nedostatky stimulovali vznik

modelu E-Z Reader

222 E-Z Reader

E-Z Reader (z fonetickeacuteho obrazu anglickeacuteho bdquoeasyldquo = bdquoľahkyacuteldquo a bdquoreaderldquo = bdquočitateľldquo)

je rad kognitiacutevne založenyacutech modelov (Reichle et al 1998 Reichle Rayner a Pollatsek 2003

Pollatsek Reichle a Rayner 2006) Vo všetkyacutech verziaacutech tohto modelu suacute pohyby očiacute počas

čiacutetania riadeneacute procesmi jazykoveacuteho spracovania Najnovšia verzia tohto modelu E-Z Rea-

der 10 (Reichle Warren a McConnell 2009) predstavuje snahu zahrnuacuteť vplyv premennyacutech

vyššiacutech uacuterovniacute na pohyb očiacute E-Z Reader je najpodrobnejšiacute model čiacutetania ktoryacute dnes kombi-

nuje množstvo znaacutemych faktov Jeho vyacuteraznou charakteristikou je to že dostatočne jednodu-

cho ukazuje ako kognitiacutevne procesy riadia pohyby očiacute počas čiacutetania

Model je postavenyacute na dvoch kľuacutečovyacutech princiacutepoch

pozornosť je v každom okamihu fixovanaacute iba na jednom slove posun pozornosti je

priacutesne postupnyacute (čo však neznamenaacute nemožnosť paralelnyacutech procesov)

programovanie sakaacuted je spuacutešťaneacute mechanizmom lexikaacutelneho spracovania

Lexikaacutelne spracovanie slova sa vyskytuje v dvoch faacutezach (obe štaacutediaacute ovplyvňuje frek-

vencia a predviacutedateľnosť slova) V počiatočnej faacuteze L1 (trvaacute niekoľko milisekuacutend) sa odha-

dujehodnotiacute to ako znaacuteme je slovo n Dokončenie tejto faacutezy spustiacute proces programovania

ďalšej sakaacutedy (priacuteslušnyacute signaacutel je odoslanyacute do okulomotorickeacuteho systeacutemu) Na vyacuteber miesta

ďalšej fixaacutecie vplyacuteva tiež niacutezkouacuterovňoveacute bdquoskenovanieldquo suacutevisiace s pozornosťou ktoreacute pocircsobiacute

paralelne s jazykovyacutem spracovaniacutem (takeacuteto skenovanie určuje najmauml hranice slova poskytu-

je ho perifeacuterne videnie) V ďalšej faacuteze lexikaacutelneho spracovania L2 sa v slovniacuteku hľadaacute slovo

103

Dokončenie tejto faacutezy vedie k posunu pozornosti na slovo n + 1 spracovanie ktoreacuteho maacute tiež

dve etapy Ak je však slovo n + 1 vysokofrekvenčneacute alebo ľahko predviacutedateľneacute oba kroky

spracovania sa mocircžu skončiť pred tyacutem ako sa presunie pozornosť na slovo n + 1 v tomto

priacutepade sa pozornosť okamžite presuacuteva k slovu n + 2 spustiacute sa programovanie sakaacutedy k slo-

vu n + 2 a sakaacuteda k slovu n + 1 sa zrušiacute Inak povedaneacute proces spracovania zaacutevisiacute od vzťahu

frekvencie a predviacutedateľnosti priacutepadne nejednoznačnosti aktuaacutelnych a nasledujuacutecich slov

Ak je čiacutetaneacute slovo niacutezkofrekvenčneacute a nejednoznačneacute spracovanie bude trvať takmer celuacute

dobu fixaacutecie a ďalšie slovo bude spracovaneacute tiež v dvoch faacutezach a to aj v priacutepade že je vy-

sokofrekvenčneacute (tzv efekt prelievania spillover effect) Ak suacute obe slovaacute vysokofrekvenčneacute

a ľahko predviacutedateľneacute spracovanie druheacuteho slova mocircže skončiť pred skokom (sakaacutedou)

a nevyžaduje fixaacuteciu Okrem toho pravdepodobnosť fixaacutecie zaacutevisiacute od dĺžky slova (určenaacute

pomocou už spomenuteacuteho niacutezkouacuterovňoveacuteho skenovania) čiacutem je slovo kratšie tyacutem je prav-

depodobnejšie že bude vynechaneacute (autori tu nevylučujuacute vplyv ďalšiacutech premennyacutech)

Na zaacuteklade uvedeneacuteho možno konštatovať že pozornosť a jazykoveacute spracovanie suacute

v modeli navzaacutejom uacutezko spojeneacute lexikaacutelne spracovanie sa zvyčajne začiacutena po zameraniacute po-

zornosti na slovo a presun pozornosti na ďalšie slovo nastane po dokončeniacute finaacutelnej faacutezy

lexikaacutelneho spracovania

223 SWIFT model

SWIFT model (Saccade Generation with Inhibition by Foveal Targets Engbert Longtin

a Kliegl 2002 2005) je založenyacute na koncepcii paralelneacuteho spracovania slov (GAG paradig-

ma) a rovnako ako E-Z Reader aj SWIFT je kognitiacutevne orientovanyacute model ndash mechanizmus

pohybov očiacute ktoryacute je navrhnutyacute v tomto modeli čiacutetania zohľadňuje interakciu vizuaacutelnych

kognitiacutevnych a motorickyacutech systeacutemov Kľuacutečoveacute princiacutepy modelu SWIFT

Spracovanie lexikaacutelnych informaacuteciiacute je distribuovaneacute v priestore informaacutecie možno

spracovať suacutečasne na viaceryacutech miestach (princiacutep je založenyacute na neurofyziologickyacutech

uacutedajoch Rizzolatti 1983)

Vyacuteber začiatku a voľba cieľa sakaacutedy suacute navzaacutejom oddeleneacute

Generovanie sakaacuted je autonoacutemny (nezaacutevislyacute na lexikaacutelnom spracovaniacute) ľubovoľnyacute

proces ktoryacute je korigovanyacute foveaacutelnym potlačovaniacutem Foveaacutelne potlačenie funguje

počas fixaacutecie ťažkyacutech slov (je nevyhnutneacute na zvyacutešenie času čiacutetania ťažkeacuteho slova)

Programovanie sakaacuted prebieha v dvoch faacutezach po priacutepravnej bdquoflexibilnejldquo faacuteze nasle-

duje bdquoťažkaacuteldquo faacuteza počas ktorej naprogramovanaacute sakaacuteda už nemocircže byť zrušenaacute

Pri vyacutepočte dĺžky sakaacutedy sa vyskytujuacute systematickeacute a priacuteležitostneacute situačneacute chyby

(Dubasova [bez daacutetumu])

Model zdocircrazňuje dynamickuacute povahu vzťahu medzi stupňom lexikaacutelneho spracovania

a pohybom očiacute Len čo čitateľ začne spracuacutevať slovo poznanie textu sa uňho začiacutena zvyšo-

vať V docircsledku toho sa rozhodnutie o tom kam a kedy nasmerovať oči v priebehu času

meniacute a zaacutevisiacute od predchaacutedzajuacutecich miest fixaacutecie Jazykoveacute spracovanie prebieha na dvoch

uacuterovniach Na prvej predbežnej uacuterovni ešte nie je vybraneacute slovo ako ďalšiacute fixačnyacute bod

zhromažďujuacute sa informaacutecie o vlastnostiach slova napriacuteklad o jeho dĺžke Na druhej uacuterovni

lexikaacutelneho spracovania sa aktivačnaacute hodnota slova zniacuteži a po uacutespešnom dokončeniacute spraco-

vania dosiahne nulu

Model SWIFT zohľadňuje tri typy fixaacutecie jedneacuteho slova a) dĺžka trvania jedinej fixaacutecie

na slovo b) a c) trvanie prvej a dodatočnej fixaacutecie (pre slovaacute ktoreacute suacute opakovane fixovaneacute)

Rozlišuje sa tzv bdquofirst-passldquo prveacute a bdquosecond-passldquo druheacute čiacutetanie V prvom čiacutetaniacute (first-pass

reading) sa vypočiacuteta dĺžka fixaacutecie pravdepodobnosť vynechania slova a pravdepodobnosť

104

a počet opakovanyacutech fixaacuteciiacute Pri druhom čiacutetaniacute sa vypočiacuteta celkovyacute čas čiacutetania (suacutečet všet-

kyacutech zobrazenyacutech slov bez ohľadu na postupnosť fixaacuteciiacute) a pravdepodobnosť regresiiacute (En-

gbert Longtin a Kliegl 2005)

23 bdquoIdeaacutelny pozorovateľldquo

Tento typ modelu predstavuje aplikaacuteciu vo forme počiacutetačovej simulaacutecie napr bdquoMr

Chipsldquo ndash nie je to striktne čitateľskyacute model ndash presnejšie nie je to model čiacutetania človeka aj

keď je založenyacute na zaacutekladnyacutech faktoch o tom ako je proces čiacutetania štruktuacuterovanyacute a realizo-

vanyacute

bdquoIdeaacutelny pozorovateľldquo (ideal observer) nemaacute za cieľ modelovať realizaacuteciu čitateľskej

uacutelohy človekom jeho uacutelohou je simulovať uacutelohu a jej realizaacuteciu pri optimaacutelnom využitiacute do-

stupnyacutech informaacuteciiacute Ak sa realizaacutecia uacutelohy človekom zhoduje s ideaacutelnou realizaacuteciou (Mr

Chips) možno vyvodiť zaacutever že človek využiacuteva všetky dostupneacute informaacutecie a že možneacute

obmedzenia ktoreacute sa tyacutekajuacute jeho vyacutekonu suacute opiacutesaneacute obmedzeniami ktoreacute suacute definovaneacute

v modeli (jednako z toho nevyplyacuteva že človek využiacuteva rovnakyacute algoritmus ako bdquoideaacutelny po-

zorovateľldquo pretože ten istyacute cieľ mocircže byť dosiahnutyacute viac ako jednyacutem algoritmom) Ak člo-

vek vykonaacute uacutelohu horšie ako model rozdiely mocircžu ukazovať na ďalšie obmedzenia s kto-

ryacutemi sa človek stretne ale bdquoideaacutelny pozorovateľldquo nie V treťom priacutepade ak človek zvlaacutedne

uacutelohu lepšie ako bdquoideaacutelny pozorovateľldquo znamenaacute to že bdquoideaacutelny pozorovateľldquo nemaacute k dispo-

ziacutecii informaacutecie ktoreacute suacute dostupneacute človeku a ktoreacute využiacuteva človek (Legge et al 2002)

Integraacutecia vizuaacutelnych lexikaacutelnych a okulomotorickyacutech informaacuteciiacute je kritickou suacutečasťou

čiacutetania Mr Chips je modelom ideaacutelneho pozorovateľa (čitateľa) ktoryacute optimaacutelne spaacuteja tieto

zdroje informaacuteciiacute na čiacutetanie jednoduchyacutech textov pri minimaacutelnom počte sakaacuted Spraacutevanie

modelu poskytuje počiacutetačovyacute raacutemec na opaumltovneacute preskuacutemanie sakaacuted pri čiacutetaniacute človeka (Leg-

ge Klitz a Tjan 1997 Legge et al 2002)

Uvedeneacute modely suacute len ukaacutežkou riešenia problematiky očnyacutech pohybov a kognitiacutevnych

procesov pri čiacutetaniacute každopaacutedne poskytujuacute stručnyacute suacutehrnnyacute pohľad na zaacutekladneacute mechanizmy

okulomotorickej a kognitiacutevnej činnosti v procesoch čiacutetania Modely pohybu očiacute pri čiacutetaniacute

patria k najsofistikovanejšiacutem modelom v oblasti psycholoacutegie a ich využitie logicky tvoriacute

podložie a zaacutekladneacute opory ďalšiacutech vyacuteskumov

Zaacutever

Vzhľadom na to že existuje vzťah medzi pohybmi očiacute a kognitiacutevnymi procesmi (Liu

Lai a Chuang 2011) dokaacutežeme pomocou merania očnyacutech pohybov skuacutemať to ako detskiacute

i dospeliacute recipienti spracuacutevajuacute informaacutecie v rocircznom formaacutete a v rocircznom prostrediacute Na zaacutekla-

de tyacutechto meraniacute vieme zistiť vizuaacutelnu pozornosť na objekty v prostrediacute zmeny v suacutestredeniacute

na daneacute vizuaacutelne podnety (Just a Carpenter 1980) hĺbku spracovaacutevania informaacuteciiacute (Rayner

1998) a probleacutemy v raacutemci tohto procesu (Jacob a Karn 2003) Technoloacutegia sledovania pohy-

bu očiacute poskytuje informaacutecie o procesoch ktoreacute ľudia nedokaacutežu vedome kontrolovať a ovplyv-

ňovať Jej využitie je obzvlaacutešť zaujiacutemavyacutem a užitočnyacutem zdrojom informaacuteciiacute v priacutepade detiacute

(detskyacutech čitateľov) čo naacutem umožňuje zhromažďovať informaacutecie o tom čo ich zaujalo čo

preferujuacute a čo ignorujuacute Toto sa bežnyacutemi metoacutedami daacute zistiť len veľmi ťažko

Využitie modelov a teoretickyacutech konceptov pohybov očiacute pri čiacutetaniacute tvoriacute vyacutechodiskovyacute

bod pre definovanie modelov pohybu očiacute pri čiacutetaniacute slovenskeacuteho textu a profilov slovenskyacutech

čitateľov v rozličnyacutech kategoacuteriaacutech Okrem toho sa za niekoľko maacutelo desaťročiacute nahromadil

105

rozsiahly suacutebor vyacuteskumov procesov čiacutetania s použitiacutem technoloacutegie sledovania pohybu očiacute

a vyacutesledky tyacutechto vyacuteskumov suacute rovnako docircležiteacute pre syntetizaacuteciu poznatkov s cieľom skuacute-

mať prostredie slovenskeacuteho čitateľa a použiacutevateľa informaacuteciiacute

Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute spraacute-

vanie sa človeka v digitaacutelnom priestore Vznikol tiež vďaka podpore v raacutemci OP Vyacuteskum

a vyacutevoj pre dopytovo-orientovanyacute projekt Univerzitnyacute vedeckyacute park Univerzity Komenskeacuteho

v Bratislave ITMS 26240220086 spolufinancovanyacute zo zdrojov Euroacutepskeho fondu regionaacutel-

neho rozvoja

Zoznam bibliografickyacutech odkazov

ASHBY J RAYNER K a C CLIFTON 2005 Eye movements of highly skilled and aver-

age readers differential effects of frequency and predictability In Quarterly Journal

of Experimental Psychology [online] 58(6) 1065-1086 [cit 2018-09-08] Online ISSN

1747-0226 Dostupneacute na httpjournalssagepubcomdoi10108002724980443000476

BACH-Y-RITA P a CC COLLINZ 1971 The control of eye movements NY Acad

Press Dostupneacute tiež ako Google Book

BEZRUKICH MM a VV IVANOV 2013 Dviženija glaz v processe čtenija kak pokaza-

teľ sformirovannosti navyka In Fiziologija čeloveka [online] 39(1) 83-93 [cit 2018-

09-08] Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication271112282_Dvizenia_glaz_v _processe_ctenia

_kak_pokazatel_sformirovannosti_navyka

BRYCHTOVAacute A a A VONDRAacuteKOVAacute 2014 Green versus red Eye-tracking evaluation

of sequential colour schemes In SGEM 2014 Informatics Geoinformatics and Remote

Sensing Proceedings [online] 3 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na

httpssgemworldatsgemlibspipphparticle4280

COMMODARI E a M GUARNERA 2005 Attention and reading skills In Perceptual

and motor skills [online] 100(2) 375-386 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication7770000_Attention_and_reading_skills

DOBEŠOVAacute Z 2016 Eye-tracking pro testovaacuteniacute čteniacute workflow diagramů

v geografickyacutech informačniacutech systeacutemech In Sborniacutek konference Informatika XXIX 18ndash

20 1 2016 Luhačovice [online] Brno Mendelova univerzita [cit 2018-08-08]

Dostupneacute na httpdobesovaupolczwp-contentuploadsfulltext2016_DobeLuhpdf

DUBASOVA AV [bez daacutetumu] Dviženija glaz vo vremja čtenija Ot obščich teorij

k častnym [online] Minsk Minsk State Linguistic University [cit 2017-10-10] Dostupneacute

na httpwwwacademiaedu3074458

ENGBERT R LONGTIN A a R KLIEGL 2002 A dynamical model of saccade genera-

tion in reading based on spatially distributed lexical processing In Vision Research

[online] 42 621ndash636 [cit 2017-10-10] Dostupneacute na

httpswwwsciencedirectcomsciencearticlepiiS0042698901003017

ENGBERT R NUTHMANN A RICHTER E M a R KLIEGL 2005 SWIFT

A dynamical model of saccade generation during reading In Psychological Review

[online] American Psychological Association 112 777-813 [cit 2017-10-10] Dostupneacute

na httpspdfssemanticscholarorgb6c16cf596b38bc2b2f0fed3058b58155c0d50e4pdf

106

FENG G 2006 Eye movements as time-series random variables A stochastic model of eye

movement control in reading In Cognitive Systems Research [online] 7 70-95 [cit

2017-10-10] Dostupneacute na

httpswwwsciencedirectcomsciencearticlepiiS1389041705000276

GEJDUŠOVAacute I LABISCHOVAacute D a R METELKOVAacute SVOBODOVAacute 2015 Metody

eyetrackingu ve vyacutezkumu vizuaacutelniacute percepce verbaacutelniacutech a neverbaacutelniacutech textů In O dieťati

jazyku literatuacutereOn child language and literature Prešov Vydavateľstvo Prešovskej

univerzity v Prešove 3(2) 28-45 ISSN 1339-3200

HAumlIKIOuml T BERTRAM R HYOumlNAuml J a P NIEMI 2009 Development of the letter

identity span in reading evidence from the eye movement moving window paradigm

In Journal of Experimental Child Psychology [online] 102(2)167-181 [cit 2018-09-08]

ISSN 0022-0965 Dostupneacute na

httpswwwsciencedirectcomsciencearticlepiiS0022096508000532

HYOumlNAuml Е J LORCH R F a M RINCK 2003 Eye movement measures to study global

text processing In J HYOumlNAuml R RADACH a H DEUBEL eds The mindrsquos eye Cog-

nitive and applied aspects of eye movement research Amsterdam Elsevier Science 313-

334 ISBN 0-444-51020-6 Dostupneacute tiež ako Google Books

IRWIN D E 1998 Lexical processing during saccadic eye movements In Cognitive Psy-

chology cit podľa RAYNER Keith 1998 Eye Movements in Reading and Information

Processing 20 Years of Research In Psychological Bulletin [online] American Psycho-

logical Association 124(3) 372-422 [cit 2018-09-02] Dostupneacute na

httpspdfssemanticscholarorg915055079288e8eee6c93c70130ff1446a353de7pdf

JOŠT J 2011 Čteniacute a dyslexie Praha Grada ISBN 978-80-247-3030-1

JUST MA a PA CARPENTER 1976 Eye Fixations and Cognitive Processes In Cogni-

tive Psychology [online] Academic Press 8 441-480 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na

httpspdfssemanticscholarorg7abacd7c896f4ea185281ef7d2c708c65d02b1cbpdf

JUST MA a PA CARPENTER 1980 A theory of reading From eye fixations to compre-

hension In Psychological Review [online] American Psychological Association 87

329-354 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na

httpciteseerxistpsueduviewdocdownloadjsessionid=D7E7F63AC10E8EAE1587258

DB0762ADAdoi=10116776396amprep=rep1amptype=pdf

KRIEBER M et al 2016 The Relation between Reading Skills and Eye Movement Patterns

in Adolescent Readers Evidence from a Regular Orthography In PLoS ONE [online]

11(1) e0145934 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpdoiorg101371journalpone0145934

LABISCHOVAacute D 2015 Možnosti využitiacute metody eyetrackingu ve vyacutezkumu kompetenciacute

historickeacuteho myšleniacute na přiacutekladu analyacutezy ikonografickeacuteho pramene ndash karikatury In Peda-

gogickaacute orientace [online] 25(2) 271-299 [cit 2018-09-08] ISSN 1805-9511 (on-line)

Dostupneacute na httpsjournalsmuniczpedorarticleview3423

LEGGE GE KLITZ TS a BS TJAN 1997 Mr Chips an ideal-observer model of read-

ing In Psychological review [online] 104(3) 524-553 [cit 2018-09-08] ISSN 1939-

1471 (Electronic) Dostupneacute na httpswwwncbinlmnihgovpubmed9243963

LEGGE GE et al 2002 Mr Chips 2002 new insights from an ideal-observer model of

reading In Vision Research [online] 42(18) 2219-2234 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpswwwsciencedirectcomsciencearticlepiiS0042698902001311

MATĚJČEK Z 1987 Dyslexie Praha Staacutetniacute pedagogickeacute nakladatelstviacute

107

McCONKIE GW 1982 Eye movements and perception during reading [online] Universi-

ty of Illinois [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpswwwidealsillinoisedubitstreamhandle214217777ctrstreadtechrepv01982i002

29_optpdf

McCONKIE GW et al 1991 Childrens eye movements during reading In STEIN JF

ed Vision and visual dyslexia London Macmillan Press cit podľa NAZAROV AI

a BG MEŠČERJAKOV 2009 Dviženija glaz v processe čtenija In Psichologičeskij

žurnal [online] Meždunarodnyj universitet prirody obščestva i čeloveka bdquoDubnaldquo 2 [cit

2018-08-02] Dostupneacute na httppsyanimasujournal200922009n2a22009n2a2pdf

McDONALD SA CARPENTER RH a RC SHILLCOCK 2005 An anatomically con-

strained stochastic model of eye movement control in reading In Psychological Review

[online] 112(4) 814-840 [cit 2018-09-08] ISSN 1939-1471 (Electronic) Dostupneacute na

httpswwwncbinlmnihgovpubmed16262469

NAZAROV A I a BG MEŠČERJAKOV 2009 Dviženija glaz v processe čtenija In Psi-

chologičeskij žurnal [online] Meždunarodnyj universitet prirody obščestva i čeloveka

bdquoDubnaldquo 2 [cit 2018-08-02] Dostupneacute na

httppsyanimasujournal200922009n2a22009n2a2pdf

OLSON RK KLIEGL R DAVIDSON BJ a G FOLTZ 1985 Individual and develop-

mental differences in reading disability In Reading research advances in theory and

practice [online] San Diego Academic 4 1-64 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na

httpspublishupuni-potsdamdeopus4-

ubpfrontdoordeliverindexdocId3816file1985_individualpdf

O rsquoREGAN J K 1990 Eye movements and reading In Eye movements and their role

in visual and cognitive processes Amsterdam Elsevier cit podľa DUBASOVA AV

[bez daacutetumu] Dviženija glaz vo vremja čtenija Ot obščich teorij k častnym Minsk

Minsk State Linguistic University [cit 2017-10-10] Dostupneacute na

httpwwwacademiaedu3074458

POLLATSEK A REICHLE ED a K RAYNER 2006 Tests of the E-Z Reader model

Exploring the interface between cognition and eye movements In Cognitive Psychology

[online] 52 1ndash56 [cit 2016-04-15] Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication7479580_Tests_of_the_E-

Z _Reader_model_Exploring_the_interface_between_cognition_and_eye-

movement_control

POPELKA S BRYCHTOVAacute A a V VOŽENIacuteLEK 2012 Eye-tracking a jeho využitiacute

při hodnoceniacute map In Geografickyacute časopis [online] 64(1) 71-87 [cit 2018-08-08]

Dostupneacute na httpswwwresearchgatenetpublication265763136download

RADACH R a A KENNEDY 2004 Theoretical perspectives on eye movements in read-

ing Past controversies current issues and an agenda for future research In European

Journal of Cognitive Psychology 16(12) 3-26 cit podľa NAZAROV AI

a MEŠČERJAKOV BG 2009 Dviženija glaz v processe čtenija In Psichologičeskij

žurnal [online] Meždunarodnyj universitet prirody obščestva i čeloveka laquoDubnaraquo 2 [cit

2018-09-08] Dostupneacute na httppsyanimasujournal200922009n2a22009n2a2pdf

RAYNER K a JH BERTERA 1979 Reading without a fovea In Science cit podľa

DUBASOVA AV [bez daacutetumu] Dviženija glaz vo vremja čtenija Ot obščich teorij

k častnym [online] Minsk Minsk State Linguistic University [cit 2017-10-10] Dostupneacute

na httpwwwacademiaedu3074458

108

RAYNER K 1998 Eye Movements in Reading and Information Processing 20 Years

of Research In Psychological Bulletin [online] American Psychological Association

124(3) 372-422 [cit 2018-09-02] Dostupneacute na

httpspdfssemanticscholarorg915055079288e8eee6c93c70130ff1446a353de7pdf

RAYNER K 1998 Eye Movements in Reading and Information Processing 20 Years

of Research In Psychological Bulletin [online] American Psychological Association

cit podľa SCHOTTER ER ANGELE B a K RAYNER 2012 Parafoveal processing

in reading In Atten Percept Psychophys [online] Psychonomic Society 74 5-35 [cit

2018-09-08] Dostupneacute na httpslinkspringercomcontentpdf1037582Fs13414-

011-0219-2pdf

RAYNER K 2009 Eye Movements in Reading Models and Data In Journal of eye

movement research [online] 2(5) 1-10 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpswwwncbinlmnihgovpmcarticlesPMC2906818

RAYNER K 2009 Eye Movements in Reading Models and Data In Journal of eye

movement research [online] 2(5) cit podľa SCHOTTER ER ANGELE B a K

RAYNER 2012 Parafoveal processing in reading In Atten Percept Psychophys

[online] 74 5-35 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpslinkspringercomcontentpdf1037582Fs13414-011-0219-2pdf

RAYNER K SLATTERY TJ a NN BEacuteLANGER 2010 Eye movements the perceptual

span and reading speed In Psychonomic bulletin amp review [online] 17(6) 834-839 [cit

2018-09-08] ISSN 1531-5320 (Electronic) Dostupneacute na

httpswwwncbinlmnihgovpmcarticlesPMC3075059

REILLY R 1992 A Connectionist Attentional Shift Model of Eye-Movement Control

in Reading In Proceedings of the 15th Annual Meeting of the Cognitive Science Society

[online] Boulder [cit 2018-09-09] Dostupneacute na

httpcortexcsmayiepapersRR_ConnModelofEMpdf

REILLY R a R RADACH 2006 Some empirical tests of an interactive activation model

of eye movement control in reading In Cognitive Systems Research [online] 7 34-55

[cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpswwwsciencedirectcomsciencearticlepiiS1389041705000252

REICHLE ED WARREN T a K McCONNELL 2009 Using E-Z Reader to Model

the Effects of Higher-Level Language Processing on Eye Movements During Reading

In Psychonomic Bulletin amp Review [online] 16(1) 1-21 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication23789098_Using_E-

Z _Reader_to_Model_the_Effects_of_Higher-

Level_Language_Processing_on_Eye_Movements_During_Reading

REICHLE ED POLLATSEK A FISHER DL a K RAYNER 1998 Toward a model

of eye movement control in reading In Psychological Review [online] 105 125-157

[cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication13781090_Toward_a _Model_of_Eye_Movem

ent_Control_in_Reading

REICHLE ED RAYNER K a A POLLATSEK 2003 The E-Z Reader model of eye-

movement control in reading Comparisons to other models In Behavioral and Brain

Sciences [online] 26 445ndash476 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httppsychutorontocausersreingoldpublicationsPDFsReingold2004apdf

RIZZOLATTI G1983 Mechanisms of selective attention in mammals In EWERT JP

CAPRANICA R a DJ INGLE eds Advances in vertebrate neuroethology New York

109

Plenum Press cit podľa DUBASOVA A V [bez daacutetumu] Dviženija glaz vo vremja

čtenija Ot obščich teorij k častnym [online] Minsk Minsk State Linguistic University

[cit 2017-10-10] Dostupneacute na httpwwwacademiaedu3074458

SALVUCCI DD 2001 An integrated model of eye movements and visual encoding In

Journal of Cognitive Systems Research [online] Elsevier 1 201-220 [cit 2018-09-08]

Dostupneacute na httpswwwcsdrexeledu~salvuccipublicationsSalvucci-CSR01pdf

SCHOTTER ER ANGELE B a K RAYNER 2012 Parafoveal processing in reading

In Atten Percept Psychophys [online] 74 5-35 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpslinkspringercomcontentpdf1037582Fs13414-011-0219-2pdf

SCHOTTER ER REICHLE ED a K RAYNER 2014 Rethinking parafoveal processing

in reading Serial-attention models can explain semantic preview benefit and N+2 preview

effects In Visual Cognition [online] Taylor amp Francis [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpfacultycasusfedueschotterpapersSchotter_Reichle_Rayner_2014_VisCogpdf

SILVA S FAIacuteSCA L ARAUacuteJO S CASACA L a L CARVALHO 2015 Parafoveal

preview benefit and parafoveal load cost in adult dyslexics In Conference Oral Com-

munication presented at the 10ordm Encontro da Associaccedilatildeo Portuguesa de Psicologia Ex-

perimental At Universiy of Algarve Faro [online] Portugal [cit 2018-09-08] Dostupneacute

na httpswwwresearchgatenetpublication275097883download

SVATOŠ T a MANĚNOVAacute M 2017 Learning from visual materials A psycho-didactic

experiment In Acta Technologica Dubnicae [online] 7(1) 43-58 [cit 2018-09-08]

Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication316334701_Learning_from_Visual_Materials_

A _Psycho-Didactic_Experiment

ŠKRABAacuteNKOVAacute J 2016 Practical use of the eye camera in pedagogical research

In Acta Technologica Dubnicae 6(10) 70-77 cit podľa ŠMIDEKOVAacute Zuzana 2018

Eye-tracking v prostrediacute školskej triedy In Pedagogika [online] 68(1) 25ndash50 [cit 2018-

09-08] Dostupneacute na httppagespedfcuniczpedagogika

ŠKRABAacuteNKOVAacute J a TRNOVAacute E 2014 Researching Students Gifted in Science Using

the Method of Eye Tracking In The 13th APFG Conference on Giftedness Beijing

China

WHITE SJ RAYNER K a SP LIVERSEDGE 2005 Eye movements and the modulation

of parafoveal processing by foveal processing difficulty A reexamination In Psycho-

nomic Bulletin amp Review [online] 12 891-896 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpslinkspringercomcontentpdf103758BF03196782pdf

YANG S a GW McCONKIE 2001 Eye movements during reading a theory of saccade

initiation times In Vision Research [online] 41 3567ndash3585 [cit 2018-09-08] Dostupneacute

na httpinvibenetbiblio_database_dyvawodadataatt5c67filepdf

YILDIZ M a E CcedilETINKAYA 2017 The Relationship between Good Readersrsquo Attention

Reading Fluency and Reading Comprehension In Universal Journal of Educational

Research [online] 5(3) 366-371 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpsfilesericedgovfulltextEJ1134476pdf

ZELINKOVAacute O 2009 Poruchy učeniacute Praha Portaacutel ISBN 978-80-7367-514-1

110

Resumeacute

VYacuteCHODISKOVEacute TEORETICKEacute KONCEPTY VYacuteSKUMU ČIacuteTANIA

METODOLOacuteGIOU SLEDOVANIA POHYBU OČIacute

Ľudmila Hrd inaacutekovaacute Katar iacutena Buzovaacute

Prehľadovyacute priacutespevok charakterizuje zaacutekladneacute metodologickeacute aspekty technoloacutegie a metoacutedy sledovania

pohybu očiacute v kontexte vyacuteskumov čiacutetania Charakterizovaneacute suacute konkreacutetne pohyby očiacute ktoreacute sa realizujuacute

pri čiacutetaniacute ndash sakaacutedy a fixaacutecie a zaacuteroveň ich rocirczne mechanizmy ndash foveaacutecia percepčneacute rozpaumltie a parafo-

veaacutelny efekt Predstaveneacute suacute tri skupiny modelov kontroly pohybu očiacute počas čiacutetania a to okulomoto-

rickeacute (strategicko-taktickyacute model OrsquoRegana) kognitiacutevne orientovaneacute modely (Morrisonov model E-Z

Reader SWIFT) a model bdquoideaacutelneho pozorovateľaldquo

Summary

THEORETICAL CONCEPTS OF USING EYE TRACKING IN THE READING

RESEARCH

Ľudmila Hrd inaacutekovaacute Katar iacutena Buzovaacute

This overview study is focused on the basic methodological aspects of the technology and methods of

eye tracking in the context of reading research Characterized are specific eye movements such as

saccades and fixations their various mechanisms foveas perceptual spans and parafoveal effects

Three groups of models of eye movement control during the reading are presented namely the oculo-

motor (OrsquoRegan strategic model) cognitively oriented (Morrison model E-Z Reader SWIFT) and the

model of ldquoideal observerrdquo

111

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

METODOLOGICKEacute ASPEKTY SLEDOVANIA POHYBU OČIacute

V KONTEXTE VYacuteSKUMU ČIacuteTANIA

Katariacutena Buzovaacute Ľudmila Hrdinaacutekovaacute Milan Regec

Uacutevod

Odbornyacute svet sa už celeacute jedno storočie zaujiacutema o problematiku čiacutetania a to hlavne

o čiacutetanie detiacute a mlaacutedeže pretože bez adekvaacutetnej uacuterovne čitateľskej gramotnosti majuacute deti

pred sebou buduacutecnosť plnuacute limitov ndash vzdelaacutevaciacutech ekonomickyacutech sociaacutelnych a inyacutech (Co-

peland a Martin 2016) Už v prvyacutech desaťročiach 20 storočia vzbudili procesy čiacutetania zaacuteu-

jem vyacuteskumniacutekov až oveľa neskocircr sa však rozbehli systematickeacute vyacuteskumneacute programy zame-

raneacute na zisťovanie zaacutekladnej povahy čiacutetania a procesy jeho nadobuacutedania Dnes možno kon-

štatovať že škaacutela metoacuted ktoreacute sa vzťahujuacute na vyacuteskum procesov i kontextov čiacutetania je sku-

točne pestraacute a že knižničnaacute a informačnaacute veda maacute v tomto vyacuteskume nezastupiteľneacute miesto

Tyacutem že sa v suacutečasnom vyacuteskume čiacutetania spaacuteja oblasť recepcie informaacuteciiacute s novyacutemi meacutediami

ale i s novyacutemi technologicky podporovanyacutemi metoacutedami je opodstatnenosť vyacuteskumnej parti-

cipaacutecie knižničnej a informačnej vedy ešte vyacuteraznejšia

V nasledujuacutecom priacutespevku sa zameriame na metodoloacutegiu sledovania pohybu očiacute v kon-

texte vyacuteskumu čiacutetania ktoraacute ako prvaacute nahliada priamo na procesy čiacutetania využiacutevajuacutec veľko-

ryseacute možnosti digitaacutelnych technoloacutegiiacute

1 K histoacuterii vyacuteskumov čiacutetania

Stimulom k systematickyacutem vyacuteskumnyacutem iniciatiacutevam zameranyacutem na čiacutetanie bol suacutebeh

sociaacutelnych vzdelaacutevaciacutech politickyacutech a ekonomickyacutech faktorov počas 50 rokov (Alexander

a Fox 2013) Založeniacutem International Reading Association v roku 1956 začala vyacuteskumnaacute

komunita v oblasti čitateľstva a čiacutetania novuacute etapu vo svojej histoacuterii (Guzzetti 2002 cit pod-

ľa Alexander a Fox 2013) Rastuacuteci zaacuteujem o hľadanie odpovede na probleacutemy čiacutetania detiacute

v povojnovom obdobiacute bol prepojenyacute s psychologickyacutem vyacuteskumom v podobe Skinnerovho

behaviorizmu Prvaacute etapa vyacuteskumneacuteho zaacuteujmu o čiacutetanie ndash takzvanaacute eacutera podmieneneacuteho vzde-

laacutevania (1950 ndash 1965) ndash sa teda suacutestredila na rozdiely medzi jednotlivyacutemi podprocesmi čiacuteta-

nia ktoreacute mocircžu byť podmieneneacute vhodnyacutemi stimulmi z prostredia a opakovaniacutem

V polovici 60 rokov prevlaacutedla v odbornej komunite všeobecnaacute nespokojnosť s behavio-

rizmom a konceptualizaacuteciou čiacutetania ako pasiacutevne nadobuacutedanyacutech zručnostiacute a pod tlakom vyacute-

skumnyacutech zisteniacute lingvistov (napr Noam Chomsky 2002 2007) a psycholingvistov sa začala

112

novaacute eacutera ndash eacutera prirodzeneacuteho vzdelaacutevania (1966 ndash 1975) ktoraacute vychaacutedzala z formačneacuteho

postoja k učeniu ako prirodzeneacutemu procesu

V polovici 70 rokov bola oblasť vyacuteskumu čiacutetania znovu pripravenaacute na transformaacuteciu

ktorej podmienky zahŕňali rastuacutecu pozornosť na štruktuacuteru a procesy ľudskej mysle V tak-

zvanej informačnej eacutere (1976ndash1985) dominovali v oblasti čiacutetania kognitiacutevna psycholoacutegia

a teoacuteria spracovania informaacuteciiacute ktoreacute hľadali všeobecneacute procesy a zaacutekonitosti vysvetľujuacutece

ľudskyacute jazyk ako interakciu medzi symbolickyacutem systeacutemom a mysľou (Alexander a Fox

2013) Teoretickyacute konštrukt scheacutem ktoreacute Rumelhart (1980) vniacutemal ako stavebneacute kamene

kogniacutecie stelesňoval silu všadepriacutetomnosť individualitu a modifikovateľnosť ľudskej kog-

niacutecie Vyacuteznamneacute vyacuteskumneacute perspektiacutevy tohto obdobia skuacutemali asociaacutecie medzi existujuacutecimi

poznatkami čitateľov a čiacutetaniacutem (Stanovich 1986) porozumeniacutem zapamaumltaacutevaniacutem a strategic-

kyacutem spracovaniacutem informaacuteciiacute (Alvermann Smith a Readence 1985) Scheacutema čitateľa (kon-

štrukcia predchaacutedzajuacutecich vedomostiacute) patriacute k zaacutekladom teoacuterie čiacutetania a ostaacuteva silnou paradig-

mou pre nasledujuacutece vyacuteskumy čiacutetania

Eacutera sociokultuacuterneho konštruktivizmu (1986 ndash 1995) ktoraacute nastuacutepila v polovici 80 ro-

kov podrobila jemnej kritike tzv počiacutetačovuacute metaforu predchaacutedzajuacuteceho obdobia (čiacutetanie

a spracovanie textov vyacutelučne na kognitiacutevnej baacuteze) kognitiacutevny priacutestup bol nahradenyacute kon-

štruktivistickou teoacuteriou a sociaacutelnym priacutestupom Leva S Vygotskeacuteho (2004) konceptom Jean

Laveovej a Etienne Wengera (1991 cit podľa Kohoutek) a priacutestupmi inyacutech autorov ktoriacute

poskytli pre vyacuteskumy v oblasti čiacutetania a gramotnosti noveacute pohľady a vyvolali čoraz vaumlčšiu

akceptaacuteciu etnografickyacutech a kvalitatiacutevnych spocircsobov skuacutemania

V tejto eacutere nastal pohyb smerom k zvyacutešeniu sofistikovanosti konceptu poznania ako aj

k reviacutezii vyacuteskumnyacutech konceptov v oblasti čiacutetania a gramotnosti (Alexander Schallert a Hare

1991 de Jong a Ferguson-Hessler 1996 Greene a Ackerman 1995) Medzi vyacuteskumneacute domeacute-

ny sa zaradilo čitateľovo prostredie ako aj sociokultuacuterne faktory čiacutetania

Eacuteru od roku 1996 až po suacutečasnosť možno charakterizovať ako eacuteru zapojeneacuteho učenia

Jej vznik stimulovala zmena vniacutemania textu čitateľov a procesu čiacutetania Vyacuteskumy sa orien-

tujuacute na mnoheacute aspekty čitateľa ako indiviacutedua i ako člena určitej spoločnosti ktoraacute čiacutetanie

favorizuje alebo zanedbaacuteva akcentuje sa afektiacutevna rovina čitateľstva so všetkyacutemi jej aspek-

tmi ako suacute presvedčenie o sebauacutečinnosti čiacutetania priacutestup k zaujiacutemavyacutem textom a knihaacutem

sociaacutelna interakcia okolo kniacuteh sociokognitiacutevny konflikt podpora čitateľskej autonoacutemie

(Protacio 2012 Gambrell 2011 Wigfield a Guthrie 1997) Vyacuteraznyacutem znakom tohto obdobia

je interdisciplinarita a multidisciplinarita vyacuteskumu čiacutetania

Z metodologickeacuteho hľadiska sa vyacuteskum čiacutetania vynaacuteral z rocircznorodyacutech metodologickyacutech

priacutestupov ndash od kvantitatiacutevnych metoacuted prostredniacutectvom testovaciacutech meraniacute čitateľskyacutech vyacute-

konov dotazniacutekovyacutech štuacutediiacute až po etnografickeacute štuacutedie Dnes sa široko uplatňujuacute kvalitatiacutevne

priacutestupy ndash rozhovory focus groups komparatiacutevne a priacutepadoveacute štuacutedie posudzovacie škaacutely

pozorovania sociometria či experimenty seacutemantickeacute diferenciaacutely a fenomenologickeacute vyacute-

skumy Metodoloacutegia vyacuteskumu čiacutetania rozvinula i niekoľko unikaacutetnych techniacutek zberu uacutedajov

ako suacute diskurziacutevne interview (discourse-based interviews) metoacuteda suacutebežneacuteho verbaacutelneho

protokolu (thinking aloud) ktoraacute prinaacuteša bohatyacute zdroj daacutet o spracovaniacute textu a ďalšie (podľa

Šmidekovaacute 2018)

Vyacuteraznyacutem priacutenosom suacute technologicky podporovaneacute vyacuteskumy a prienik neurovedy a ne-

uropsycholoacutegie Priacutespevky štuacutediiacute pohybu očiacute (eye tracking alebo eye-tracking) pri čiacutetaniacute či

analyacuteza zaacuteznamov funkčnyacutech zobrazovaciacutech metoacuted fMRI (napr Houston et al 2014 Turkel-

taub Gareau Flowers Zeffiro a Eden 2006) ktoraacute sa zameriava na funkcie jednotlivyacutech

oblastiacute mozgu pri čiacutetaniacute (tzv hemisferickeacute metoacutedy) posuacutevajuacute poznatky o čiacutetaniacute a jeho vyacuteraz-

113

nyacutech efektoch do zaacutesadne odlišnej roviny Okrem toho sa snažia preniknuacuteť priamo do proce-

su čiacutetania ako kognitiacutevnej aktivity

V poslednyacutech dvoch desaťročiach počtom klesli empiricky založeneacute štuacutedie ktoreacute Has-

well (2005) charakterizuje ako bdquoreplikovateľneacute agregovateľneacute a podporovaneacute daacutetamildquo prav-

depodobne v suacutevislosti so bdquosociaacutelnym obratomldquo vo vyacuteskume Vyacuteskumy podobneacuteho charak-

teru majuacute však veľkuacute perspektiacutevu Tento predpoklad je spojenyacute s vyacutevojom technoloacutegie ndash

priacutestroje na sledovanie pohybu očiacute sa staacutevajuacute presnejšiacutemi menšiacutemi cenovo dostupnejšiacutemi

a mobilnejšiacutemi a tak sa znižuje obmedzenie na laboratoacuterne použitie a je možneacute tieto priacutestroje

využiť aj v prirodzenom prostrediacute čitateľov (Šmidekovaacute 2018)

2 Sledovanie pohybov očiacute a vyacuteskum čiacutetania

V českej a slovenskej literatuacutere venovanej percepcii a recepcii informaacuteciiacute v kontexte po-

znaacutevania a vzdelaacutevania sa s technoloacutegiou sledovania pohybov očiacute doposiaľ stretaacutevame len

zriedkavo Napriek tomu sa objavujuacute štuacutedie venovaneacute napriacuteklad oblasti vizuaacutelnej percepcie

učebnyacutech materiaacutelov (Gejdušovaacute et al 2015 Labischovaacute 2015 Svatoš a Maněnovaacute 2017)

skuacutemaniu matematickej a logickej inteligencie u nadanyacutech žiakov (Škrabaacutenkovaacute a Trnovaacute

2014 Škrabaacutenkovaacute 2016) pomerne silneacute zastuacutepenie maacute skuacutemanie percepcie maacutep (Popelka

Brychtovaacute a Voženiacutelek 2012 Brychtovaacute a Vondraacutekovaacute 2014) testovanie kogniacutecie geografic-

kyacutech informačnyacutech systeacutemov (Dobešovaacute 2016) v oblasti fyzikaacutelneho vzdelaacutevania sa metoacuteda

sledovania pohybov očiacute využiacuteva pri skuacutemaniacute riešenia fyzikaacutelnych uacuteloh (Kekule 2014 2015)

Čo sa tyacuteka vyacuteskumu čiacutetania zaacuteznam očnyacutech pohybov sa využiacuteva na skuacutemanie a identi-

fikaacuteciu kognitiacutevnych procesov pri čiacutetaniacute na zaacuteklade predpokladu že zrakoveacute vniacutemanie a spra-

covanie čiacutetaneacuteho textu (ale i inyacutech neverbaacutelnych obrazov) suacute vo veľmi tesnom vzťahu s očnyacute-

mi pohybmi (Jošt 2011) Analyacutezy pohybu oka suacute v raacutemci štuacutedia procesov čiacutetania zahrňovaneacute

z viaceryacutech docircvodov Ukazuje sa že individuaacutelne rozdiely v procesoch dekoacutedovania slov

mocircžu byť pri čiacutetaniacute textu vyjadreneacute vzorcami vizuaacutelnej pozornosti Identifikaacutecia piacutesmen pri

čiacutetaniacute je obmedzenaacute na pomerne uacutezky rozsah približne 6 až 8 znakov vpravo a 2 až 4 znaky

vľavo od fixaacutecie a to u normaacutelnych čitateľov pri čiacutetaniacute v angličtine (Rayner 1998) Z tohto

docircvodu je smer pohľadu dobryacutem indikaacutetorom slov a častiacute slov ktoreacute suacute predmetom fixaacutecie

respektiacuteve foveaacutelneho a parafoveaacutelneho spracovania (Just a Carpenter 1980 Olson et al 1985)

Toto mocircže byť dobryacutem ukazovateľom skuacutemania procesov čiacutetania v rozličnyacutech kategoacuteriaacutech

čitateľov alebo v rozličnyacutech experimentaacutelnych manipulaacuteciaacutech Najzreteľnejšiacutem vyacuteskumnyacutem

zaacutemerom metodoloacutegie sledovania pohybov očiacute je určite odhalenie a hodnotenie schopnosti

čiacutetania keďže praacuteve očneacute pohyby ich odzrkadľujuacute

Radach a Kennedy (2004 cit podľa Nazarov a Meščerjakov 2009) uvažujuacute o možnyacutech

parametroch ako o vyacuteskumnyacutech premennyacutech a tieto rozlišujuacute na priestoroveacute a časoveacute para-

metre pohybov očiacute pri čiacutetaniacute Každaacute z uvedenyacutech vlastnostiacute (a typov) pohybov očiacute mocircže pocirc-

sobiť ako zaacutevislaacute premennaacute na zaacuteklade spraacutevania ktorej sa pri rocircznych experimentaacutelnych

podmienkach mocircžu posudzovať charakteristiky organizaacutecie čiacutetania v konkreacutetnej situaacutecii

Medzi priestoroveacute vyacuteskumneacute premenneacute podľa zmieňovanyacutech autorov patria a) ampli-

tuacuteda (veľkosť dĺžka sakaacutedy) ndash vzdialenosť medzi centrami dvoch susednyacutech viditeľnyacutech

fixaacuteciiacute ktoraacute sa meria v počte znakov b) fixačnaacute poziacutecia (landing position) ndash piacutesmeno slova

na ktorom sa nachaacutedza fixaacutecia (v priacutepade že sa fixuje medzera medzi slovami koacuteduje sa ako

nula) c) vzdialenosť medzi poziacuteciou predchaacutedzajuacutecej fixaacutecie a začiatkom (alebo stredom)

slova (launch distance) na ktorom by mala byť nasledujuacuteca fixaacutecia meranaacute počtom piacutesmen

114

(nemusiacute sa zhodovať s amplituacutedou podľa Radach a Kennedy 2004 cit podľa Nazarov a Meš-

čerjakov 2009)

Za časoveacute vyacuteskumneacute premenneacute Radach a Kennedy považujuacute

dĺžku (trvanie) sakaacutedy ndash čas od začiatku do prvej zastaacutevky pohybu priamo zaacutevisiacute od

amplituacutedy sakaacutedy a pohybuje sa v rozmedziacute 10 divide 100 ms

trvanie fixaacutecie (fixation duration) ndash dobu trvania prvej fixaacutecie v raacutemci slova nezaacutevisle

od priacutetomnosti dodatočnyacutech fixaacuteciiacute ležiacute v rozmedziacute od 50 ms do niekoľkyacutech sekuacutend

s priemernou hodnotou 200 ms pre jednoduchyacute text

dĺžku (trvanie) refixaacutecie ndash celkovuacute dĺžku dodatočnyacutech fixaacuteciiacute pred opusteniacutem slova

dĺžku rozpoznaacutevania (gaze duration) ndash celkovuacute dĺžku všetkyacutech fixaacuteciiacute pred opusteniacutem

slova

dobu opakovaneacuteho čiacutetania (rereading time) ndash celkovuacute dĺžku všetkyacutech fixaacuteciiacute vykona-

nyacutech po prvom opusteniacute slova (Radach a Kennedy 2004 cit podľa Nazarov a Meščer-

jakov 2009)

Zaacutekladneacute a vyacutechodiskoveacute vzorce čiacutetania z hľadiska pohybu očiacute zobrazuje tabuľka 1

Tabuľka 1

Priemerneacute dĺžky fixaacutecie a dĺžka sakaacuted pri čiacutetaniacute (Rayner 1998)

Uacuteloha Strednaacute dĺžka ndash

trvanie fixaacutecie (v ms)

Priemernaacute veľkosť sakaacuted

(v stupňoch)

Ticheacute čiacutetanie 225 2 (približne 8 piacutesmen)

Hlasneacute čiacutetanie 275 15 (približne 6 piacutesmen)

K vyacutechodiskovyacutem vyacuteskumnyacutem indikaacutetorom možno zahrnuacuteť i skutočnosť že u viac skuacute-

senyacutech a schopnyacutech čitateľov je vysledovaneacute kratšie trvanie fixaacuteciiacute ich počet je menšiacute a menšiacute

je i počet sakaacuted ktoreacute suacute zreteľne vaumlčšie než u detiacute ktoreacute sa len učia čiacutetať osocircb s poruchami

čiacutetania a celkovo u menej schopnyacutech čitateľov (Rayner Slattery a Beacutelanger 2010)

McConkie a kolektiacutev (1991 cit podľa Nazarov a Meščerjakov 2009) porovnaacutevali pohy-

by očiacute detskyacutech a dospelyacutech čitateľov a zistili že už po roku počiatočneacuteho čiacutetania naberajuacute

pohyby očiacute detskeacuteho čitateľa vzorce pohybov očiacute dospeleacuteho čitateľa Porovnanie pohybu očiacute

pri čiacutetaniacute detiacute a dospelyacutech prezentuje tabuľka 2

Tabuľka 2

Rozloženie strednyacutech hodnocirct trvania fixaacuteciiacute počtu fixaacuteciiacute a frekvencie regresiiacute (americkiacute

žiaci a dospeliacute pozri McConkie et al cit podľa Nazarov a Meščerjakov 2009)

Parameter trieda 1 tr 2 tr 3 tr 4 tr 5 tr Dospeliacute

Dĺžka fixaacutecie (ms) 304 268 262 248 243 200

Počet fixaacuteciiacute na 100 slov 168 138 125 132 135 118

Frekvencia regresiiacute 34 33 34 36 36 21

K špecifickyacutem typom pohybov očiacute pri čiacutetaniacute a teda k špecifickyacutem vyacuteskumnyacutem premen-

nyacutem zaraďuje McConkie et al (1991) nasledujuacutece

115

refixaacuteciu (opaumltovnuacute fixaacuteciu)

progresnuacute fixaacuteciu fixaacuteciu vpred (forward fixation progressive fixation) ndash ktorou sa

končiacute sakaacuteda zhodnaacute so smerom čiacutetania

regresiacutevnu fixaacuteciu spaumltnuacute fixaacuteciu (backward fixation regressive fixation) ndash ixaacuteciu

ktoraacute končiacute sakaacutedu ktoraacute maacute opačnyacute smer k smeru čiacutetania

prehliadanieprezeranie (pass) ndash prveacute skenovanie konkreacutetneho fragmentu textu ak

sa tento fragment skenuje znovu bude to považovaneacute za druheacute tretie (a pod) prehlia-

danie

regresiu ndash sakaacuteda pozdĺž liacutenie a v smere ktoryacute sa nezhoduje so smerom čiacutetania vraacute-

tane presunutia na začiatok ďalšieho riadka po skončeniacute čiacutetania predchaacutedzajuacuteceho

riadka

globaacutelny naacutevrat (look-back) je sakaacuteda s vysokou amplituacutedou na skocircr prečiacutetanuacute extovuacute

časť

21 Čitateľskyacute kvocient a pohyby očiacute

Posudzovanie ryacutechlosti a presnosti čiacutetania ako aj porozumenie prečiacutetaneacutemu a analyacuteza

pohybov očiacute sa využiacuteva vo vyacuteskume čiacutetania čoraz extenziacutevnejšie Ryacutechlosť čiacutetania je jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech indikaacutetorov ktoryacute je meranyacute počtom prečiacutetanyacutech slov za minuacutetu (a upres-

ňovanaacute počtom spraacutevne prečiacutetanyacutech slov za minuacutetu) ndash v odbornyacutech kruhoch je znaacutemy ako

čitateľskyacute kvocient (ČQ)

Pri každom meraniacute ryacutechlosti čiacutetania sa objavujuacute naacutemietky rocircznych odborniacutekov prečo sa

hodnotiacute praacuteve ryacutechlosť ktoraacute je v porovnaniacute s porozumeniacutem menej docircležitaacute Mnoheacute vyacutesku-

my však dokazujuacute že ryacutechlosť čiacutetania je najvyacuteraznejšiacutem indikaacutetorom kvality čiacutetania pretože

zreteľne koreluje s chaacutepaniacutem čiacutetaneacuteho textu V praxi je zaužiacutevanyacute pojem sociaacutelna uacutenosnosť

čiacutetania t j ryacutechlosť čiacutetania 60 ndash 70 slov za minuacutetu Pri tejto ryacutechlosti je čitateľ schopnyacute ziacute-

skavať poznatky z textu mocircže text vizualizovať a začiacutena čiacutetať pre radosť Osobituacute vaacutehu na-

dobuacuteda tento ukazovateľ u počiatočnyacutech čitateľov (t j u detiacute) V nasledujuacutecej tabuľke mož-

no vidieť zvyšovanie ryacutechlosti čiacutetania v zaacutevislosti od čitateľskeacuteho veku (Zelinkovaacute 2009)

Tabuľka 3

Počet spraacutevne prečiacutetanyacutech slov pri veľmi jednoduchom texte (Zelinkovaacute 2009)

Ročniacutek Priemer Min Max SD1

2 roč 4186 7 113 1895

3 roč 7216 22 131 2065

4 roč 8416 23 138 2138

5 roč 10014 34 177 2592

6 roč 10427 25 155 2390

8 roč 11951 43 173 2473

1 Smerodajnaacute odchyacutelka ukazuje do akej miery suacute meraneacute hodnoty rozloženeacute okolo strednej hodnoty Čiacutem je smero-

dajnaacute odchyacutelka menšia tyacutem bližšie suacute meraneacute hodnoty okolo strednej hodnoty Znamenaacute to že meraneacute hodnoty respondentov suacute u všetkyacutech podobneacute rozptyl je menšiacute

116

Tabuľka prezentuje vyacuteraznyacute naacuterast počtu prečiacutetanyacutech slov v prvyacutech troch ročniacutekoch

V nasledujuacutecich ročniacutekoch zmena nie je takaacute vyacuteznamnaacute Matějček uvaacutedza že v českom jazyku

by intaktneacute dieťa malo dosiahnuť hranicu sociaacutelnej uacutenosnosti čiacutetania na konci druhej triedy

to znamenaacute že by malo byť schopneacute prečiacutetať šesťdesiat slov za minuacutetu (Matějček 1987 s

129) Tento uacutedaj možno porovnaacutevať s ryacutechlosťou čiacutetania v slovenskom jazyku Medzi naj-

slabšiacutemi a najlepšiacutemi čitateľmi je v tomto čitateľskom veku vyacuteraznyacute rozdiel predovšetkyacutem na

druhom stupni zaacutekladnej školy Slabiacute čitatelia potrebujuacute špeciaacutelnu starostlivosť a predĺženyacute

čitateľskyacute vyacutecvik bez ohľadu na svoj vek ndash bez tejto intervencie suacute len ťažko schopniacute použiacute-

vať text ako naacutestroj ziacuteskavania poznatkov a po skončeniacute zaacutekladnej školy sa ich čitateľskeacute

schopnosti nebuduacute ďalej rozviacutejať skocircr naopak hroziacute nebezpečenstvo zhoršovania uacuterovne

čiacutetania a v niektoryacutech priacutepadoch tzv sekundaacuterna negramotnosť pretrvaacutevajuacuteca aj v dospelosti

Pri konfrontaacutecii ČQ so vzorcami pohybu očiacute vyacuteskumy potvrdzujuacute že s rastom ČQ klesaacute

priemernaacute doba fixaacuteciiacute t j očneacute pohyby sa zlepšujuacute vzťah platiacute aj obraacutetene ndash s poklesom

ČQ rastie doba fixaacutecie Okrem toho s rastom ČQ rastie veľkosť progresnyacutech sakaacuted a s pokle-

som ČQ klesaacute i veľkosť progresnyacutech sakaacuted (Jošt 2011 Rayner Slattery a Beacutelanger 2010)

Ďalej sa ukazuje že

ryacutechlejšiacute čitatelia vykazujuacute vaumlčšie percepčneacute rozpaumltie pri čiacutetaniacute viet a textov (napr

Rayner Slattery a Beacutelanger 2010 Haumlikiouml Bertram Hyoumlnauml a Niemi 2009)

čitatelia s vysokou uacuterovňou čitateľskyacutech zručnostiacute majuacute kratšiu dobu fixaacutecie a menej

regresiiacute ako priemerniacute čitatelia (napr Ashby Rayner a Clifton 2005)

22 Očneacute pohyby vs strateacutegie čiacutetania a typy čitateľov

Vzhľadom na spojitosť medzi pohybmi očiacute a pozornosťou sluacuteži sledovanie očiacute ako vhod-

nyacute naacutestroj na skuacutemanie priebehu kognitiacutevnych procesov počas čiacutetania ale i na typoloacutegiu stra-

teacutegiiacute čiacutetania a štyacutely a typy čiacutetania ktoreacute by sa mali pri vyacuteskume čiacutetania zohľadňovať

Na zaacuteklade očnyacutech pohybov rozlišuje OrsquoRegan tzv preciacuteznu a riskantnuacute strateacutegiu čiacuteta-

nia (OrsquoRegan 1990) Pri preciacuteznej strateacutegii čiacuteta čitateľ slovo od slova (veľmi preciacutezne a sta-

rostlivo) starostlivo využiacuteva aj vnuacutetroslovnuacute taktiku očnyacutech pohybov s častyacutemi refixaacuteciami

malyacutemi sakadickyacutemi pohybmi progresnyacutemi i regresnyacutemi v raacutemci jedneacuteho a toho isteacuteho slova

V riskantnej strateacutegii čiacutetania sa vnuacutetroslovnaacute taktika nerealizuje t j nerealizujuacute sa žiadne

refixaacutecie a čitateľ text sakadicky veľmi progresiacutevne prelietava Staacuteva sa však že textu nepo-

rozumie ndash v tom sa ukazuje riziko danej strateacutegie Vtedy je strateacutegia prerušenaacute a dočasne

nahradenaacute starostlivou (OrsquoRegan 1990)

Pre pozorovanie individuaacutelnych rozdielov pri čiacutetaniacute sa ukazuje ako produktiacutevna aj di-

menzia ktoraacute rozlišuje štyacutel čiacutetania tzv bdquopachtičaldquo bdquodriacutečaldquo (plodder) a štyacutel tzv prieskumniacute-

ka (explorer) Očneacute pohyby pachtiča suacute charakterizovaneacute veľkyacutem počtom sakaacuted pričom tie

suacute kraacutetke a vaumlčšinou progresneacute s niacutezkym počtom regresiiacute v raacutemci pohybu vpred doba fixaacuteciiacute

je predĺženaacute a na jedno slovo mocircže pripadnuacuteť i viac fixaacuteciiacute Tento typ čitateľa sa musiacute tex-

tom jednoducho prepachtiť ndash predrieť Na druhom konci dimenzie štyacutelu čiacutetania je štyacutel prie-

skumniacuteka ktoryacute vykazuje relatiacutevne viac regresiiacute a menej progresnyacutech sakaacuted v porovnaniacute

s predchaacutedzajuacutecim štyacutelom pretože jeho sakaacutedy suacute veľkeacute a mnoheacute slovaacute nie suacute vocircbec fixova-

neacute (Olson Kliegl Davidson a Foltz 1985)

U jedneacuteho a toho isteacuteho čitateľa sa očneacute pohyby menia v zaacutevislosti od toho či čiacuteta poti-

chu alebo nahlas (Jošt 2011) akyacute typ čiacutetania využiacuteva v zaacutevislosti od zaacutemeru čiacutetania (orien-

tačneacute vs štatarickeacute čiacutetanie) či čiacuteta text prvyacute raz či je v danej oblasti novaacutečikom alebo exper-

tom a pod

117

Je jasneacute že človek využiacuteva viacero typov čiacutetania (hlasneacute a ticheacute selektiacutevne orientačneacute

a štatarickeacute) a to v zaacutevislosti od uacutečelu a zaacutemeru čiacutetania A zreteľneacute je i to že rozličneacute mate-

riaacutely s ktoryacutemi prichaacutedza do styku si vyžadujuacute svojskyacute spocircsob čiacutetania V nasledujuacutecej tabuľke

suacute prezentovaneacute zaacutekladneacute indikaacutetory očnyacutech pohybov v špecifickyacutech čitateľskyacutech situaacuteciaacutech

a pri čiacutetaniacute špecifickyacutech materiaacutelov Zahrnutyacute je i osobityacute priacutepad čiacutetania ndash piacutesanie

Tabuľka 4

Priemerneacute dĺžky fixaacutecie a dĺžka sakaacuted pri špecifickom čiacutetaniacute určityacutech typov materiaacutelov

(Rayner 1998)

Uacuteloha Strednaacute dĺžka ndash

trvanie fixaacutecie (v ms)

Priemernaacute veľkosť sakaacuted

(v stupňoch)

Ticheacute čiacutetanie 225 2 (približne 8 piacutesmen)

Hlasneacute čiacutetanie 275 15 (približne 6 piacutesmen)

Vizuaacutelne vyhľadaacutevanie 275 3

Vniacutemanie sceacuteny 330 4

Čiacutetanie (zaacuteznamu) hudby 375 1

Piacutesanie 400 1 (približne 4 piacutesmenaacute)

Trvanie fixaacutecie pri čiacutetaniacute sa zvyšuje keď a) na okraji predchaacutedzajuacutecej fixaacutecie suacute umies-

tneneacute nespraacutevne (neplatneacute) piacutesmenaacute b) slovaacute suacute napiacutesaneacute s chybami c) ak suacute fixovaneacute niacutezko-

frekvenčneacute slovaacute a slovaacute so zložityacutem obsahom d) ak maacute čitateľ malyacute objem slovnej zaacutesoby

a slovo nepatriacute do slovniacuteka čitateľa e) ak suacute fixovaneacute viacslabičneacute slovaacute f) ak suacute fixovaneacute

menej predviacutedateľneacute slovaacute a g) ak textovyacute fragment obsahuje viacero docircležitejšiacutech myšlie-

nok Okrem toho dĺžka fixaacuteciiacute zaacutevisiacute od dĺžky aj od frekvencie priamo nefixovanyacutech slov

(Nazarov a Meščerjakov 2009) a dobu fixaacutecie určuje aj miera dištinktiacutevnosti slov a to tak že

slovaacute s vysokou mierou dištinktiacutevnosti suacute dlhšie fixovaneacute ako slovaacute s niacutezkou (Jošt 2011)

Očneacute pohyby sa teda menia nielen v zaacutevislosti od čitateľa ale i v zaacutevislosti od toho ako

naacuteročnyacute alebo ako koncipovanyacute je text Vizuaacutelna forma a obsah čiacutetaneacuteho textu suacute viacrozmer-

neacute kategoacuterie ktoreacute suacute opiacutesaneacute veľkyacutem počtom prvkov Každyacute z nich mocircže ovplyvniť ten či

onen parameter alebo suacutebor parametrov okulomotorickej i kognitiacutevnej aktivity To vytvaacutera

značnyacute probleacutem pri interpretaacutecii experimentaacutelnych uacutedajov a konštrukcii koncepčnyacutech mode-

lov čiacutetania Jeho prekonanie si vyžaduje opustiť metodiku priamej kontroly procesu spracova-

nia informaacuteciiacute zo strany pohybov očiacute (Rayner 1998) a uvedomiť si že suacute zaacutevisleacute aj od ďalšiacutech

textovyacutech faktorov V tomto ohľade suacute zaujiacutemaveacute pokusy vyacutevoja novyacutech meraniacute okulomoto-

rickej aktivity ktoreacute odraacutežajuacute vlastnosti kognitiacutevnej dynamiky na vysokej uacuterovni Boli na-

vrhnuteacute ukazovatele ktoreacute umožňujuacute zistiť reakcie na posun teacutemy v čiacutetanom texte na chyby

v texte alebo na globaacutelne seacutemantickeacute nesuacutelady (Hyoumlnauml Lorch a Rinck 2003) V tabuľke 5

zhŕňame vyacutechodiskovyacute sumaacuter faktorov ktoreacute vplyacutevajuacute na pohyby očiacute a kognitiacutevnu činnosť

pri čiacutetaniacute

118

Tabuľka 5

Faktory vplyacutevajuacutece na očneacute pohyby pri čiacutetaniacute

Aspekt čitateľ

Aspekt forma

materiaacutelu

a textoveacute

charakteristiky

Aspekt

lingvistickeacute

parametre textu

Aspekt

inštrukcie

uacuteloha

Aspekt

externeacute

predchaacutedzajuacuteca

čitateľskaacute skuacutesenosť

naacuteročnosť textu frekvencia slov naacuteročnosť

čitateľskej uacutelohy

ruchy

(hudba hluk konverzaacutecia)

predchaacutedzajuacuteca

vedomosť

percepčne

naacutepadneacute prvky

predviacutedateľnosť

slov

poskytnutyacute

čas

situačneacute

(uacutenava stres

cudzie

prostredie)

znalostnaacute uacuteroveň

(čitateľove scheacutemyencyklopeacutedia)

hustota

skuacutemanyacutech prvkov

seacutemantickaacute

nejednoznačnosť slov

veľkosť

sledovanejč

iacutetanej plochy

individuaacutelne

špecifikaacute

(poruchy

zraku

dyslexia a pod)

uacuteroveň zručnosti pseudotext dištinktiacutevnosť

informatiacutevnosť slov

očakaacutevanie

testu

prostredie

(svetelneacute podmienky)

čiacutetanie potichu nahlas neplatneacute znaky

a chyby

viacero vyacuteznamov

v texte diskurz

schopnosť posuacutediť

obsahovuacute relevantnosť

zložitosť

čitateľskaacute naacuteročnosť slova

slovniacutek čitateľa

Uvedeneacute faktory suacute mimoriadne komplementaacuterne navzaacutejom sa preliacutenajuacute a dopĺňajuacute

Rozhodne však možno konštatovať že ich sumaacuter nie je uacuteplnyacute a repertoaacuter faktorov ako aj

mieru pocircsobenia mnohyacutech z nich možno opraacutevnene považovať za potenciaacutelnu vyacuteskumnuacute

domeacutenu knižničnej a informačnej vedy

3 Metodologickeacute vyacutechodiskaacute vyacuteskumu sledovania pohybu očiacute

pri čiacutetaniacute

Pri vyacuteskumoch pomocou zariadenia na sledovanie pohybov očiacute je z metodologickeacuteho

hľadiska veľmi docircležiteacute spraacutevne vypracovať dizajn experimentu Holmqvist so svojiacutem tiacutemom

(2011) poukazuje na dva zaacutekladneacute predpoklady ktoreacute by mal takyacuteto vyacuteskum spĺňať alebo

brať do uacutevahy Prvyacutem je experimentaacutelny naacutevrh charakteru štuacutedie Znamenaacute to študovanie

efektu nezaacutevislyacutech premennyacutech (ktoryacutemi mocircže vyacuteskumniacutek priamo manipulovať napr typ

piacutesma) na zaacutevisleacute premenneacute (ktoreacute mocircžeme priamo merať ndash napr dĺžka fixaacuteciiacute alebo ampli-

tuacuteda sakaacuted) za priacutesne kontrolovanyacutech podmienok Jedna alebo viacereacute nezaacutevisleacute premenneacute

119

mocircžu byť pod kontrolou vyacuteskumniacuteka a cieľom experimentu je sledovať ako systematickeacute

zmeny v nezaacutevislyacutech premennyacutech ovplyvňujuacute zaacutevisleacute premenneacute

Druhyacutem predpokladom je že mnoheacute indikaacutetory sledovania pohybu očiacute respektiacuteve zaacute-

vislyacutech premennyacutech mocircžu byť použiteacute ako nepriame ukazovatele kognitiacutevnych procesov ku

ktoryacutem by sme sa inak priamo nemohli dostať

Ďalšiacutem docircležityacutem krokom je formulaacutecia hypoteacutezy Ak napriacuteklad pri skuacutemaniacute multitas-

kingu formulujeme vyacuteskumnuacute otaacutezku veľmi voľne bdquoAkyacute maacute vplyv počuacutevanie hudby alebo

hluk na schopnosť študentov suacutestrediť sa na štuacutediumldquo nebudeme ju schopniacute zodpovedať

bez ďalšej operacionalizaacutecie ndash teda procesu tvorby naacutevrhu vyacuteskumu ktoryacute je dostatočne

preciacutezny na to aby ziacuteskaneacute daacuteta boli validneacute hodnoty vhodne vyjadriteľneacute vypočiacutetateľneacute

a kontrolovateľneacute V spomiacutenanom priacuteklade je potrebneacute špecifikovať typ a uacuteroveň zvukov

v pozadiacute (hudba konverzaacutecia) a tiež je potrebneacute vybrať ako sa bude merať čiacutetanie (testom

dotazniacutekom meraniacutem ryacutechlosti čiacutetania a pod)

Holmqvist s kolegami (2011) odporuacutečajuacute niekoľko krokov respektiacuteve priacutestupov pred

tyacutem ako sa vyacuteskumniacutek pustiacute do samotnej realizaacutecie analyacutezy a interpretaacutecie štuacutedie ktoreacute

popisujeme v nasledujuacutecej časti

31 Exploratiacutevny pilot

Pilotnaacute štuacutedia s malyacutem množstvom ziacuteskanyacutech daacutet pomocircže ak si vyacuteskumniacutek nie je istyacute

tyacutem akeacute vyacutestupy maacute očakaacutevať alebo akeacute faktory maacute v experimente zohľadniť Cieľom je

ziacuteskať všeobecnyacute postoj k uacutelohe ktoraacute maacute priniesť prijateľneacute operacionalizovaneacute hypoteacutezy

V raacutemci vyššie uvedeneacuteho priacutekladu je vhodneacute dať čiacutetať text niekoľkyacutem participantom popri

hudbe hluku a v tichosti naacutesledne sa ich opyacutetať ako sa im pozdaacuteva uacuteloha ako sa ciacutetili pri

čiacutetaniacute textu v raacutemci danyacutech podmienok a pod Pri analyacuteze daacutet zo zariadenia na sledovanie po-

hybu očiacute si treba všimnuacuteť tepelneacute mapy a cesty pohľadu Je rozdiel v daacutetach medzi recipien-

tmi ktoriacute čiacutetali text pri hudbe hluku a v tichosti Čiacutem to mocircže byť Existujuacute ďalšie indikaacuteto-

ry ktoreacute je nutneacute zahrnuacuteť do experimentu ako napriacuteklad retencia testy na pracovnuacute pamaumlť

osobnostneacute testy počet kniacuteh ktoreacute prečiacutetali v detstve a pod V raacutemci pilotnej štuacutedie nie je

potrebneacute vykonať štatistickuacute analyacutezu pretože cieľom je vygenerovať testovateľneacute hypoteacutezy

a nie p-hodnotu Hypoteacutezy sa majuacute opierať aj o relevantnuacute teoacuteriu z ktorej vyacuteskumniacutek gene-

roval svoje predikcie a domnienky

32 Rybaacutersky vyacutelet

Metodologickyacute priacutestup rybaacuterskeho vyacuteletu (fishing trip) je priacutestup v ktorom si nie je vyacute-

skumniacutek istyacute tyacutem ktoreacute indikaacutetory buduacute vhodneacute v raacutemci jeho štuacutedie (vzhľadom na to že za-

riadenie na sledovanie pohybu očiacute ich vie poskytnuacuteť mnoho) V podstate ide o pilotnuacute štuacutediu

s veľkyacutem množstvom participantov a stimulov (materiaacutelov na čiacutetanie) Ako naacutezov napovedaacute

ide o priacutestup kedy vyacuteskumniacutek bdquovhodiacute do vody veľkuacute sieťldquo a čakaacute že chytiacute nejakuacute rybu (sig-

nifikantnyacute vyacutesledok) Nevyacutehodou takeacutehoto priacutestupu je slabaacute štatistickaacute istota vzhľadom na

veľkeacute množstvo indikaacutetorov a premennyacutech Aj keď vyacuteskumniacutek ziacuteska štatisticky vyacuteznamneacute

merania suacute ťažko replikovateľneacute a preto je potrebneacute zuacutežiť množstvo premennyacutech vhodne

selektovať vzorku a opakovať experiment so zreteľom na bdquorybuldquo ktoraacute bola chytenaacute Naopak

vyacutehodou tohto priacutestupu je hľadanie ďalšieho smeru formulovanie konkreacutetnych hypoteacutez a tiež

to že vedie k možnosti kriticky si na reaacutelnom experimente overiť post-hoc vysvetlenie naacute-

jdeneacuteho javu

120

33 Operacionalizaacutecia riadenaacute teoacuteriou

V ideaacutelnom priacutepade je možneacute vychaacutedzať z teoacuterie a vyacutesledkov realizovanyacutech vyacuteskumov

a formulovať docircsledky a predikcie Tieto však mocircžu byť priacuteliš všeobecneacute alebo sa nemusia

dať formulovať ako testovateľneacute koncepty Predikcie na zaacuteklade teoacuterie mocircžu byť ďalej špeci-

fikovaneacute buď odkazovaniacutem na komplementaacuternu teoacuteriu alebo vytvoreniacutem prijateľnyacutech pred-

pokladov v zmysle teoacuterie ktoruacute by akceptovali aj pocircvodniacute autori Na tomto zaacuteklade mocircže

vyacuteskumniacutek danuacute teoacuteriu overiť empiricky Mocircže sa tiež stať že vyacuteskumniacutek naacutejde teoacuteriu mo-

del alebo konštatovanie ktoryacutemi priamo predikuje niečo čo je jednoznačne merateľneacute metoacute-

dou sledovania pohybu očiacute (napr bdquopri počuacutevaniacute obľuacutebenej hudby maacute človek tendenciu čiacutetať

slovaacute alebo vety opakovaneldquo) V tomto priacutepade suacute konceptuaacutelny naacutevrh a merateľneacute premen-

neacute jednoznačneacute (vyacuteber hudby ktoruacute maacute raacuted danyacute respondent a sledovanie počtu regresnyacutech

sakaacuted a času opakovaneacuteho čiacutetania)

34 Operacionalizaacutecia prostredniacutectvom tradiacuteciiacute a paradigiem

Tento priacutestup podobne ako operacionalizaacutecia riadenaacute teoacuteriou stavia na adaptaacutecii a roz-

viacutejaniacute predošlyacutech vyacuteskumov Typicky ide o postup pri ktorom vyacuteskumniacutek modifikuje reali-

zovanyacute experiment podľa svojich potrieb tak aby ho dokaacutezal replikovať a rozviť Mocircže pri-

dať ďalšie manipulaacutecie ktoreacute jav vysvetlia hlbšie Vyacutehodou je stavanie na akceptovanom

naacutevrhu experimentu a signifikantnyacutech vyacutesledkoch Taacuteto metodoloacutegia je akceptovateľnejšia

než prezentovanie vlastnyacutech meraniacute ktoreacute ešte predtyacutem nikto nevyskuacutešal Niektoreacute vyacuteskum-

neacute oblasti a teacutemy sa staacutevajuacute populaacuternymi a generujuacute množstvo experimentaacutelnych vyacutesledkov

Po čase sa v raacutemci tyacutechto teacutem vytvoriacute vyacuteskumnaacute tradiacutecia s dobre špecifikovanou paradig-

mou ktoraacute s ňou asociuje spolu s konkreacutetnymi technikami efektmi a meraniami Paradigma

v tomto zmysle je uacutezka operacionalizaacutecia experimentaacutelnej uacutelohy ktorej cieľom je vymedziť

priacutečiny a naacutesledky ktoreacute vylučujuacute ineacute vonkajšie faktory Vyacuteskumniacutek musiacute realizovať mnoho

opakovaniacute (s malyacutemi odchyacutelkami) aby pochopil priacuteslušneacute uacutečinky to ako interagujuacute a akeacute suacute

silneacute Dlhodobeacute použiacutevanie tejto metodoloacutegie ktoraacute prinaacuteša vyacuteraznuacute redukciu času medzi

naacutevrhom a vyacutesledkom mocircže viesť k tomu že vyacuteskumniacutek bude prehliadať noveacute inovatiacutevne

metoacutedy

Typickyacutemi vyacuteskumnyacutemi tradiacuteciami v oblasti metoacutedy sledovania pohybu očiacute suacute čitateľ-

skyacute vyacuteskum vizuaacutelne vyhľadaacutevanie vniacutemanie sceacuteny a použiteľnosť (Holmqvist et al 2011)

Čitateľskyacute vyacuteskum sa zameriava na jazykoveacute spracovanie (language processing) zahr-

nuteacute v porozumeniacute textu Bežneacute vyacuteskumneacute otaacutezky zahŕňajuacute existenciu a rozsah paralelneacuteho

spracovania a vplyv lexikaacutelnych a syntaktickyacutech faktorov na čitateľskeacute spraacutevanie (Kuperman

Matsuki a Van Dyke 2018) Taacuteto tradiacutecia bežne využiacuteva spracovanie obmedzeneacuteho textu ako

napriacuteklad prezentovanie jednej vety na jednu obrazovku a pod Prezentovanyacute text zodpovedaacute

jasnej štruktuacutere naacutevrhu aby bolo možneacute určiť konkreacutetne mechanizmy okulomotorickyacutech po-

hybov počas čiacutetania Preto bdquočiacutetanieldquo v širšom zmysle ako napriacuteklad literaacuterne porozumenie

romaacutenu nie je stimulom pre vyacuteskumnuacute tradiacuteciu čiacutetania z perspektiacutevy očnyacutech pohybov V raacutem-

ci takeacutehoto čiacutetania suacute hlavnyacutemi prediktormi faktory ako suacute žaacutener uacuteroveň vzdelania alebo

štruktuacutera diskurzu Naopak v suacutevislosti s očnyacutemi pohybmi suacute prediktormi frekvencia slov

dĺžka slov počet morfeacutem a pod Holmqvist (2011) tvrdiacute že dobre vyvaacuteženyacute charakter čita-

teľskeacuteho vyacuteskumu rovnako ako docircsledneacute odhodlanie v raacutemci tejto oblasti vytvorili dobre

prebaacutedanuacute oblasť s vysokou sofistikovanou uacuterovňou Ako sme uviedli bežnyacutemi indikaacutetormi

vo vyacuteskume čiacutetania suacute čas do prvej fixaacutecie dĺžka fixaacuteciiacute regresie medzi jednotlivyacutech slova-

mi a v raacutemci slova a pod Unikaacutetnym je rozloženie stimulu (respektiacuteve organizaacutecia podnetu)

ktoryacute maacute prirodzeneacute poradie spracovania (prveacute slovo je spracovaneacute pred druhyacutem druheacute pred

121

tretiacutem atď) To umožňuje merania v ktoryacutech je komponentom praacuteve poradie Sledujuacute sa

regresie kedy participanti znovu fixujuacute slovo ktoreacute už predtyacutem fixovali vo vete

Čitateľskyacute vyacuteskum taktiež vyuacutestil do použiacutevania pohľadom podmienenyacutech zmien v raacutemci

metoacutedy sledovania pohybu očiacute V tomto priacutepade sa mierne zmenia nahradia alebo skryjuacute

slovaacute v zaacutevislosti od aktuaacutelneho miesta fixaacutecie (napriacuteklad nasledujuacutece slovo vo vete sa skry-

je na niekoľko sekuacutend delimituje sa počet znakov až kyacutem na daneacute slovo oko nezafixuje po-

hľad a pod) Pohľadom podmieneneacute sledovanie pohybu očiacute je silnaacute technika pre skuacutemanie

vyacutehod bdquoprezeranialdquo v raacutemci čiacutetania a osvojili si ho aj ineacute oblasti vyacuteskumu pre štuacutedium pozor-

nosti nezaacutevisle od očnyacutech pohybov

35 Metodologickaacute triangulaacutecia

Metoacuteda sledovania pohybu očiacute poskytuje vyacuteskumniacutekom obrovskeacute možnosti no daacuteta do-

kaacutežu povedať len to kde v raacutemci stimulu prebehol kognitiacutevny proces a ako dlho trval nedo-

kaacutežu však povedať ktoryacute konkreacutetny kognitiacutevny proces bol involvovanyacute V tomto pomocircže

metodologickaacute triangulaacutecia Ide o použitie viac než jednej metoacutedy pre zvyacutešenie spoľahlivosti

zistenyacutech vyacutesledkov (Denzin 1970 cit podľa Holmqvist 2011) Ak je vyacuteskum postavenyacute len

na jednej metoacutede mocircže byť ovplyvnenyacute limitaacuteciami spojenyacutemi s použiacutevaniacutem danej metoacutedy

Metodologickaacute triangulaacutecia poskytuje zvyacutešenuacute istotu spoľahlivosť a kredibilitu prostredniacutec-

tvom dokazovania validity vyacutesledkov ziacuteskanyacutech viaceryacutemi metoacutedami (Bryman 1984 cit pod-

ľa Holmqvist 2011) V raacutemci vyacuteskumu čiacutetania suacute použiacutevaneacute rozhovory dotazniacuteky kognitiacutev-

ne testy suacutebežnyacute alebo retrospektiacutevny verbaacutelny protokol (Šmidekovaacute 2018) psychologickeacute

testy zameraneacute na rocirczne relevantneacute aspekty a pod

4 Vybraneacute metodologickeacute probleacutemy

41 Teoretickeacute probleacutemy

V raacutemci teoretickyacutech probleacutemov je potrebneacute vziať do uacutevahy chronologickyacute vek čitateľ-

skyacute vek a čitateľskuacute zručnosť vo vzaacutejomnej suacutevislosti a v suacutevislosti s vplyvom na pohyby

očiacute So stuacutepajuacutecim vekom sa zvyšuje aj čitateľskaacute zručnosť tak ako sa z dieťaťa ktoreacute nikdy

predtyacutem nečiacutetalo staacuteva zdatnyacute čitateľ Preto akeacutekoľvek zmeny v pohyboch očiacute ktoreacute zazna-

menaacutevame v raacutemci rocircznych vekovyacutech skupiacuten možno pripiacutesať rozdielu v chronologickom

veku ale taktiež rozdielu v čitateľskom veku a v čitateľskej zručnosti Keď čiacuteta riadok textu

dospelyacute jedinec s dobrou čitateľskou zručnosťou jeho oči vykonaacutevajuacute sekvenciu extreacutemne

ryacutechlych sakadickyacutech pohybov ktoreacute pozicionujuacute oko tak aby novaacute informaacutecia dopadla

praacuteve na foveu Pohyby očiacute sa so zvyšujuacutecim vekom zlepšujuacute rovnako ako ineacute motorickeacute

zručnosti Na druhej strane vyacutevinoveacute zmeny v kontrole pohybov očiacute mocircžu byť tiež behavio-

raacutelnym docircsledkom zvyšujuacutecej sa čitateľskej zručnosti Ako sa čitateľskaacute zručnosť zvyšuje

zmeny v pohyboch očiacute reflektujuacute pokles ťažkostiacute s kognitiacutevnym spracovaniacutem spojenyacutem s po-

rozumeniacutem textu Blytheovaacute a Jospehovaacute (2011) poukazujuacute na to že mnoheacute štuacutedie vylučujuacute

zo svojej vzorky deti ktoreacute nespadajuacute do normalizovaneacuteho rozpaumltia čitateľskej zručnosti pri-

jateľnej pre danyacute vek Taacuteto potenciaacutelna dichotoacutemia by mala brať do uacutevahy možnosť že roz-

diely v pohyboch očiacute počas čiacutetania medzi deťmi a dospelyacutemi mocircžu byť kombinaacuteciou oboch

zmien ndash motorickej zručnosti suacutevisiacej s vekom ako aj čitateľskej zručnosti

Druhyacutem teoretickyacutem probleacutemom je kauzalita Blytheovaacute a Jospehovaacute (2011) vo svojej

štuacutedii riešia kauzaacutelnu dilemu podstaty probleacutemu a to či zvyacutešenaacute zložitosť spracovaacutevania

122

spocircsobuje viac fixaacuteciiacute dlhšie fixaacutecie a pod alebo naopak k probleacutemom pri čiacutetaniacute vedie slabaacute

kontrola pohybov očiacute Štuacutedie Raynera a Duffyovej (1986) a kolektiacutevu Haumlikiouml Bertram Hyouml-

nauml a Niemi (2009) indikujuacute že zložitosť spracovaacutevania počas čiacutetania spocircsobuje zmeny v po-

hyboch očiacute

42 Metodologickeacute probleacutemy

Existuje niekoľko metodologickyacutech otaacutezok ktoreacute by sa mali brať do uacutevahy vo vzťahu

k vyacutevinovyacutem štuacutediaacutem pohybov očiacute počas čiacutetania Blytheovaacute a Jospehovaacute (2011) popisujuacute dva

probleacutemy

Prvyacutem probleacutemom suacute vzorky a kontrolneacute skupiny čo suacutevisiacute s teoretickyacutem probleacutemom

spomenutyacutem vyššie ako chronologickyacute vek tak aj čitateľskeacute zručnosti mocircžu prispieť k roz-

voju pohybov očiacute počas čiacutetania V malom počte štuacutediiacute ktoreacute použiacutevali rocirczne skupiny detiacute na

skuacutemanie zmien suacutevisiacich s vekom v raacutemci čitateľskej vyacutekonnosti boli skupiny vo všeo-

becnosti rozdeleneacute podľa chronologickeacuteho veku Hoci sa tento priacutestup voľby vzorky ukaacutezal

ako plodnyacute v inyacutech oblastiach vyacutevinoveacuteho vyacuteskumu (ako napriacuteklad skuacutemanie jazyka a ťaž-

kostiacute v oblasti gramotnosti asociovaneacute s vyacutevinovyacutemi poruchami) suacute porovnaacutevacie skupiny

často kontrolovaneacute tak pre chronologickyacute vek ako aj pre kognitiacutevne schopnosti alebo men-

taacutelny vek (napriacuteklad Bishop a Snowling 2004 Laing Hulme Grant a Karmiloff-Smith 2001

Leonard 1998 Snowling 2000 cit podľa Blytheovaacute a Jospehovaacute 2011) Je docircležiteacute aby sa

vyacuteskum uskutočňoval s priamym riešeniacutem relatiacutevneho priacutenosu veku a čitateľskej zručnosti

pri vyacutevine pohybov očiacute počas čiacutetania Preto je potrebneacute aby sa zaraďovali vyacuteskumneacute a kon-

trolneacute skupiny aj podľa chronologickeacuteho veku aj podľa čitateľskej zručnosti Zabraacuteni sa tak

nejasnyacutem alebo nepresnyacutem interpretaacuteciaacutem a vyacutesledkom

Druhyacutem metodologickyacutem probleacutemom je docircležitosť použiacutevania jazykovyacutech stimulov

primeranyacutech veku Niektoreacute štuacutedie predložili každej skupine vekovo primeraneacute stimuly

V takomto priacutepade mocircže byť priebeh procesu čiacutetania porovnanyacute v raacutemci skupiacuten (za predpo-

kladu starostliveacuteho vyacuteberu stimulov) analyacuteza uacutečinkov bude medzi vekovyacutemi skupinami (me-

dzikohortovaacute štuacutedia) rozdiely medzi skupinami možno pripiacutesať ich veku alebo mocircžu byť

pripiacutesateľneacute konkreacutetnemu suacuteboru viet (textu) ktoreacute boli čiacutetaneacute v každej skupine

V inyacutech štuacutediaacutech uacutečastniacuteci všetkyacutech vekovyacutech kategoacuteriiacute čiacutetali ten istyacute textovyacute materiaacutel

V takomto priacutepade suacute analyacutezy realizovaneacute vnuacutetri vekovyacutech skupiacuten a eliminuje sa obava že

akeacutekoľvek pozorovaneacute uacutečinky suacutevisia s rozdielmi v materiaacuteloch Existuje však obava že

akyacutekoľvek suacutebor čitateľskyacutech materiaacutelov bude pre mladšiacutech čitateľov inherentne ťažšiacute v po-

rovnaniacute so staršiacutemi čitateľmi

Je zdokumentovaneacute že pre zručnyacutech dospelyacutech čitateľov maacute zvyacutešenaacute naacuteročnosť spraco-

vania textu vplyv na pohyby očiacute Napriacuteklad časy čiacutetania slov suacute dlhšie pri niacutezkofrekvenčnyacutech

slovaacutech než pri vysokofrekvenčnyacutech slovaacutech (Henderson a Ferreira 1990) Je zrejmeacute že ex-

perimenty s participantmi rocirczneho veku čiacutetajuacutecimi rovnakeacute materiaacutely dospejuacute k rozdielom

v pohyboch očiacute ktoreacute suacute aspoň čiastočne spojeneacute s ťažkosťami suacutevisiacimi s textom pre čita-

teľov rocircznych vekovyacutech kategoacuteriiacute Nesmieme tiež zabuacutedať že niektoreacute slovaacute ktoreacute suacute priro-

dzeneacute pre deti no dospeliacute sa s nimi už nestretaacutevajuacute mocircžu taktiež skresliť vyacutesledky Vhodnyacutem

riešeniacutem je vyacuteber dostatočne vhodnyacutech slov s prihliadnutiacutem na frekvenciu vyacuteskytu danyacutech

slov v jazyku dospelyacutech a v jazyku detiacute

123

5 Skuacutemanie čiacutetania mimo digitaacutelneho prostredia

Svetoveacute vyacuteskumy sa v oblasti online čiacutetania a vyhľadaacutevania informaacuteciiacute u detiacute pomocou

technoloacutegie sledovania pohybu očiacute zaoberajuacute procesom čiacutetania na uacuterovni jednotlivyacutech slov

alebo viet na uacuterovni pochopenia celeacuteho textu a na uacuterovni čiacutetania a spracovania textu v raacutemci

viaceryacutech dokumentov Tieto vyacuteskumy v poslednyacutech desaťročiach pomohli pochopiť proces

čiacutetania samotneacuteho Každodenneacute čiacutetanie v reaacutelnom svete sa však liacuteši od scenaacuterov použityacutech

v danyacutech experimentoch (Jarodzka a Brand-Gruwel 2017) Vyacutezvou je prepojenie procesu

samotneacuteho čiacutetania s čitateľskyacutemi strateacutegiami v rocircznych kontextoch reaacutelneho sveta napriacuteklad

aj v suacutevislosti s vyhľadaacutevaniacutem informaacuteciiacute Skuacutemanie čiacutetania aj mimo digitaacutelneho prostredia

umožňuje mobilneacute zariadenie na sledovanie pohybu očiacute integrovaneacute do raacutemu vo forme okulia-

rov Tie maacute participant nasadeneacute rovnako ako ineacute okuliare s tyacutem rozdielom že na vnuacutetornej

strane raacutemu suacute umiestneneacute infračerveneacute kamery sniacutemajuacutece pohyb očiacute a na vonkajšej strane

je umiestnenaacute malaacute kamera ktoraacute širokouhlo sniacutema sceacutenu na ktoruacute sa participant pozeraacute

Toto mobilneacute zariadenie funguje na rovnakom princiacutepe ako statickeacute zariadenie t j na prin-

ciacutepe diaľkovej video-okulografie Obe zaznamenaacutevajuacute rovnakeacute daacuteta (dĺžku fixaacuteciiacute ryacutechlosť

a smer sakaacuted a pod) avšak mobilneacute zariadenia dosahujuacute menšiu uhlovuacute presnosť a pracujuacute

na nižšiacutech frekvenciaacutech Rozdielne je aj spracovanie vyacutesledkov vzhľadom na to že v tom

priacutepade sa nehyacutebu len oči participanta ale dynamickaacute je aj sceacutena a jej spracovanie do teplot-

nyacutech maacutep ciest pohľadu a štatistickyacutech vyacutepočtov ndash konkreacutetne stimuly a oblasti zaacuteujmu suacute

tak omnoho naacuteročnejšie

Zaacutever

Rozviacutejajuacutece sa technoloacutegie teraz poskytujuacute noveacute prostriedky na zhromažďovanie a ana-

lyacutezu empirickyacutech uacutedajov ktoreacute naacutem umožňujuacute skuacutemať širšiacute okruh otaacutezok tyacutekajuacutecich sa po-

vahy a nadobuacutedania čitateľskej gramotnosti najnovšie technoloacutegie suacute dostatočne zdokonale-

neacute aby sa mohli zapojiť do kvalitatiacutevne novyacutech rozmerov vyacuteskumu čiacutetania a to dokonca

v prirodzenom prostrediacute Počiacutetačom podporovaneacute sledovanie pohybov očiacute predstavuje jednu

z takyacutechto technoloacutegiiacute ndash sofistikovaneacute zariadenia na sledovanie očiacute dokaacutežu zachytiť presneacute

pohyby a fixačneacute pohyby ľudskyacutech očiacute pri čiacutetaniacute textu alebo pri prezeraniacute ineacuteho vizuaacutelne

prezentovaneacuteho materiaacutelu

Využitie štatistickyacutech zostaacutev generovanyacutech na zaacuteklade vaumlčšiacutech daacutetovyacutech setov ktoreacute

suacute poskytovaneacute meraniami metoacutedou sledovania pohybov očiacute možno použiť samostatne na

meranie čitateľskyacutech vyacutekonov v kontexte čitateľskeacuteho vyacutevinu a dosahovania čitateľskeacuteho

kvocientu v jednotlivyacutech vekovyacutech kategoacuteriaacutech vyacutevinovyacutech faacutezach čitateľa v komparačnyacutech

štuacutediaacutech u špecifickyacutech kategoacuteriiacute čitateľov a použiacutevateľov informaacuteciiacute Z thinspnich možno naacutesled-

ne odvodzovať zaacuteujmy charakteristiky ale aj kontext stav a probleacutemy čitateľov a použiacuteva-

teľov informaacuteciiacute Možnyacute smer modelovania čitateľskeacuteho spraacutevania nabaacuteda aj k zapojeniu

hlbšiacutech kvalitatiacutevnych metoacuted skuacutemania čitateľskeacuteho spraacutevania človeka Oveľa vaumlčšie mož-

nosti potom sľubuje uvedenaacute metodoloacutegia v triangulaacutecii s inyacutemi vyacuteskumnyacutemi metoacutedami

v prospech zisťovania kultuacuternych etnografickyacutech sociaacutelnych edukačnyacutech ekonomickyacutech

a ďalšiacutech faktorov

Praacuteve kultuacuterne edukačneacute psychologickeacute a sociaacutelne aspekty patria medzi veľkeacute vyacutezvy

pre knižničnuacute a informačnuacute vedu v raacutemci skuacutemania informačneacuteho prostredia a čitateľskeacuteho

spraacutevania s využitiacutem metoacutedy sledovania pohybu očiacute

124

Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute spraacute-

vanie sa človeka v digitaacutelnom priestore Vznikol tiež vďaka podpore v raacutemci OP Vyacuteskum

a vyacutevoj pre dopytovo-orientovanyacute projekt Univerzitnyacute vedeckyacute park Univerzity Komenskeacuteho

v Bratislave ITMS 26240220086 spolufinancovanyacute zo zdrojov Euroacutepskeho fondu regionaacutel-

neho rozvoja

Zoznam bibliografickyacutech odkazov

ALEXANDER PA a E FOX 2013 A Historical Perspective on Reading Research and

Practice In ALVERMANN DE UNRAU N a RB RUDDELL eds Theoretical

Models and Processes of Reading [online] Newark International Readiong Associotion

Dostupneacute tiež ako Google Book

ALEXANDER PA SCHALLERT DL a VC HARE 1991 Coming to terms How

researchers in learning and literacy talk about knowledge In Review of Educational

Research [online] 61(3) 315ndash343 [cit 2017-10-21] Dostupneacute na

httpjournalssagepubcomdoipdf10310200346543061003315

ALVERMANN DE UNRAU NJ a RB RUDDELL 2013 Theoretical Models and

Processes of Reading [online] Newark International Readiong Associotion Dostupneacute

tiež ako Google Book

ASHBY J RAYNER K a C CLIFTON 2005 Eye movements of highly skilled and aver-

age readers differential effects of frequency and predictability In Quarterly Journal of

Experimental Psychology [online] 58(6) 1065ndash1086 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpjournalssagepubcomdoi10108002724980443000476

BLYTHEOVAacute H a HS JOSEPH 2011 Childrens Eye Movements during Reading In

LIVERSEDGE S P GILCHRIST I D a S EVERLING eds The Oxford Handbook

of Eye Movements Chapter Childrens eye movements during reading [online] Oxford

Oxford University press Dostupneacute tiež ako Google Book

BRYCHTOVAacute A a A VONDRAacuteKOVAacute 2014 Green versus red Eye-tracking evaluation

of sequential colour schemes In SGEM 2014 Informatics Geoinformatics and Remote

Sensing Proceedings [online] 3 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na

httpssgemworldatsgemlibspipphparticle4280

COPELAND CA a MH MARTIN 2016 Camp Read-a -Ramareg and Fully-Engaged Lit-

eracy Learning Implications for LIS Education In Journal of Education

for Library and Information Science [online] Association for Library and Information

Science Education 57(2) [cit 2018-08-08] ISSN 0748-5786 Dostupneacute na

httpsfilesericedgovfulltextEJ1096678pdf

de JONG T a MGM FERGUSON-HESSLER 1996 Types and qualities of knowledge

In Educational Psychologist [online] 31 105ndash113 [cit 2017-10-10] Dostupneacute na

httpsrisutwentenlwsportalfilesportal6401593

DOBEŠOVAacute Z 2016 Eye-tracking pro testovaacuteniacute čteniacute workflow diagramů

v geografickyacutech informačniacutech systeacutemech In Sborniacutek konference Informatika XXIX 18ndash

20 1 2016 Luhačovice [online] Brno Mendelova univerzita [cit 2018-08-08]

Dostupneacute na httpdobesovaupolczwp-contentuploadsfulltext2016_DobeLuhpdf

GEJDUŠOVAacute I LABISCHOVAacute D a R METELKOVAacute SVOBODOVAacute 2015 Metody

eyetrackingu ve vyacutezkumu vizuaacutelniacute percepce verbaacutelniacutech a neverbaacutelniacutech textů In O dieťati

125

jazyku literatuacutereOn child language and literature Prešov Vydavateľstvo Prešovskej

univerzity v Prešove 3(2) 28-45 ISSN 1339-3200

GREENE S a JM ACKERMAN 1995 Expanding the constructivist metaphor A rhetori-

cal perspective on literacy research and practice In Review of Educational Research

[online] 65(4) 383ndash420 [cit 2017-10-10] Dostupneacute na

httpswwwjstororgstable1170702

GUZZETTI B a C HYND 1998 Perspectives on conceptual change Multiple ways to

understand knowing and learning in a complex world Mahwah NJ Erlbaum cit podľa

ALEXANDER PA a E FOX 2013 A Historical Perspective on Reading Research and

Practice In ALVERMANN DE UNRAU N a RB RUDDELL eds Theoretical

Models and Processes of Reading [online] Newark International Readiong Associotion

[cit 2017-10-21] Dostupneacute tiež ako Google Book

HAumlIKIOuml T BERTRAM R HYOumlNAuml J a P NIEMI 2009 Development of the letter

identity span in reading evidence from the eye movement moving window paradigm

In Journal of Experimental Child Psychology [online] 102(2)167-81 [cit 2018-09-08]

ISSN 0022-0965 Dostupneacute na

httpswwwsciencedirectcomsciencearticlepiiS0022096508000532

HASWELL R 2005 NCTECCCCrsquos Recent War on Scholarship In Written Communica-

tion [online] 22 198-223 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpjournalssagepubcomdoipdf1011770741088305275367

HENDERSON JM a F FERREIRA 1990 Effects of foveal processing difficulty on the

perceptual span in reading Implications for attention and eye movement control In

Journal of Experimental Psychology Learning Memory and Cognition [online] 16(3)

417-429 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na httpswwwncbinlmnihgovpubmed2140401

HOLMQVIST K et al 2011 Eye tracking a comprehensive guide to methods and measures

Oxford UK Oxford University Press 560 s ISBN 978-0198738596

HOUSTON SM LEBEL C KATZIR T MANIS FR KAN E RODRIGUEZ GR

a ER SOWELL 2014 Reading skill and structural brain development In Neuroreport

[online] 25(5) 347ndash352 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpswwwncbinlmnihgovpmcarticlesPMC4128180

HYOumlNAuml Е J LORCH R F a M RINCK 2003 Eye movement measures to study global

text processing In J HYOumlNAuml R RADACH a H DEUBEL eds The minds eye Cog-

nitive and applied aspects of eye movement research Amsterdam Elsevier Science 313-

334 ISBN 0-444-51020-6 Dostupneacute tiež ako Google Books

CHOMSKY N 2002 On nature and language New York Cambridge University Press

ISBN 0-521-81548-7 Dostupneacute tiež ako Google Book

CHOMSKY N 2007 On language Chomskyrsquosclassic works Language and responsibility

and reflections on language in one volume New York New Press ISBN 978-1-56584-

475-9 Dostupneacute tiež ako Google Book

JARODZKA H a S BRAND‐GRUWEL 2017 Tracking the reading eye towards a model

of real‐world reading In Journal of Computer Assisted Learning [online] 33(3) 193-201

[cit 2018-08-08] Dostupneacute na

httpsonlinelibrarywileycomdoiabs101111jcal12189

JOŠT J 2011 Čteniacute a dyslexie Praha GRADA ISBN 978-80-247-3030-1

JUST MA a PA CARPENTER 1980 A theory of reading From eye fixations to compre-

hension In Psychological Review [online] 87 329-354 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na

126

httpciteseerxistpsueduviewdocdownloadjsessionid=D7E7F63AC10E8EAE1587258

DB0762ADAdoi=10116776396amprep=rep1amptype=pdf

KEKULE M 2014 Vyacutezkum pomociacute očniacute kamery ve fyzikaacutelniacutem vzdělaacutevaacuteniacute In Scientia

in educatione [online] 5(2) [cit 2018-08-08] Dostupneacute na

httpwwwsciedczindexphpsciedarticleviewFile107100

KEKULE M 2015 Metoda očniacute kamery (eye-trackeru) při vyacutezkumu řešeniacute uacuteloh z fyziky

žaacuteky SŠ a VŠ In Matematika-fyzika-informatika [online] 24(2) 123-131 [cit 2018-08-

08] Dostupneacute na httpmfiupolczfiles242402mfi_2402_123_131pdf

LABISCHOVAacute D 2015 Možnosti využitiacute metody eyetrackingu ve vyacutezkumu kompetenciacute

historickeacuteho myšleniacute na přiacutekladu analyacutezy ikonografickeacuteho pramene ndash karikatury

In Pedagogickaacute orientace [online] 25(2) 271-299 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpsjournalsmuniczpedorarticleview3423

LAVE J a E WENGER 1991 Situated Learning Legitimate Peripheral Participation

Cambridge Univ Press cit podľa KOHOUTEK R 1991 Kognitivniacute vyacutevoj dětiacute a školniacute

vzdělaacutevaacuteniacute In Pedagogickaacute orientace [online] 3 [cit 2016-04-15] Dostupneacute na

httpwwwpedmuniczpedorarchiv2008pedor08_3_kohoutek_kognitivnivyvojskolniv

zdelavanipdf

MATĚJČEK Z 1987 Dyslexie Praha Staacutetniacute pedagogickeacute nakladatelstviacute

McCONKIE G W et al 1991 Childrens eye movements during reading In J F STEIN

ed Vision and visual dyslexia London Macmillan Press cit podľa NAZAROV A I

a B G MEŠČERJAKOV 2009 Dviženija glaz v processe čtenija In Psichologičeskij

žurnal [online] Meždunarodnyj universitet prirody obščestva i čeloveka bdquoDubnaldquo 2 [cit

2018-08-02] Dostupneacute na httppsyanimasujournal200922009n2a22009n2a2pdf

NAZAROV AI a BG MEŠČERJAKOV 2009 Dviženija glaz v processe čtenija In Psi-

chologičeskij žurnal [online] Meždunarodnyj universitet prirody obščestva i čeloveka

bdquoDubnaldquo 2 [cit 2018-08-02] Dostupneacute na

httppsyanimasujournal200922009n2a22009n2a2pdf

OLSON RK KLIEGL R DAVIDSON BJ a G FOLTZ 1985 Individual and develop-

mental differences in reading disability In Reading research advances in theory and

practice [online] San Diego Academic 4 1-64 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na

httpspublishupuni-potsdamdeopus4-

ubpfrontdoordeliverindexdocId3816file1985_individualpdf

OrsquoREGAN JK 1990 Eye movements and reading In Eye movements and their role in

visual and cognitive processes Amsterdam Elsevier cit podľa DUBASOVA A V

[bez daacutetumu] Dviženija glaz vo vremja čtenija Ot obščich teorij k častnym [online]

Minsk Minsk State Linguistic University [cit 2017-10-10] Dostupneacute na

httpwwwacademiaedu3074458

POPELKA S BRYCHTOVAacute A a V VOŽENIacuteLEK 2012 Eye-tracking a jeho využitiacute

při hodnoceniacute map In Geografickyacute časopis [online] 64(1) 71ndash 87 [cit 2018-08-08]

Dostupneacute na httpswwwresearchgatenetpublication265763136download

PROTACIO MS 2012 Reading Motivation A Focus on English Learners In The Reading

teacher [online] 66(1) 69ndash77 [cit 2016-04-15] Dostupneacute na

httpsdoiorg101002TRTR01092

RADACH R a A KENNEDY 2004 Theoretical perspectives on eye movements in reading

Past controversies current issues and an agenda for future research In European Jour-

nal of Cognitive Psychology 16(12) 3-26 cit podľa NAZAROV AI a BG MEŠČER-

127

JAKOV 2009 Dviženija glaz v processe čtenija In Psichologičeskij žurnal [online]

Meždunarodnyj universitet prirody obščestva i čeloveka bdquoDubnaldquo 2 [cit 2018-08-02]

Dostupneacute na httppsyanimasujournal200922009n2a22009n2a2pdf

RAYNER K a SA DUFFYOVAacute 1986 Lexical complexity and fixation times in reading

Effects of word frequency verb complexity and lexical ambiguity In Memory amp Cogni-

tion [online] 14(3) 191ndash201 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpslinkspringercomarticle103758BF03197692

RAYNER K 1998 Eye Movements in Reading and Information Processing 20 Years of

Research In Psychological Bulletin [online] American Psychological Association

124(3) 372-422 [cit 2018-09-02] Dostupneacute na

httpspdfssemanticscholarorg915055079288e8eee6c93c70130ff1446a353de7pdf

RAYNER K SLATTERY TJ a NN BEacuteLANGER 2010 Eye movements the perceptual

span and reading speed In Psychon Bull Rev [online] 17(6) 834-839 [cit 2018-09-08]

Dostupneacute na httpswwwncbinlmnihgovpmcarticlesPMC3075059

RUMELHART DE 1980 Schemata The building blocks of cognition In SPIRO RJ

BRUCE BC a WF BREWER eds 1980 Theoretical issues in reading comprehen-

sion Perspectives from cognitive psychology linguistics artificial intelligence and edu-

cation Hillsdale NJ Erlbaum Dostupneacute tiež ako Google Book

STANOVICH KE 1986 Matthew effects in reading Some consequences of individual

differences in the acquisition of literacy In Reading Research Quarterly [online] 21

360ndash407 [cit 2010-12-18] Dostupneacute na

httpsrsrcpsychologytodaycomfilesu81Stanovich__1986_pdf

SVATOŠ T a M MANĚNOVAacute 2017 Learning from visual materials A psycho-didactic

experiment In Acta Technologica Dubnicae [online] 7(1) 43-58 [cit 2018-09-08]

Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication316334701_Learning_from_Visual_Materials_

A _Psycho-Didactic_Experiment

ŠKRABAacuteNKOVAacute J 2016 Practical use of the eye camera in pedagogical research In

Acta Technologica Dubnicae 6(10) 70-77 cit podľa ŠMIDEKOVAacute Zuzana 2018 Eye-

tracking v prostrediacute školskej triedy In Pedagogika [online] 68(1) 25ndash50 [cit 2018-09-

08] Dostupneacute na httppagespedfcuniczpedagogika

ŠKRABAacuteNKOVAacute J a E TRNOVAacute 2014 Researching Students Gifted in Science Using

the Method of Eye Tracking In The 13th APFG Conference on Giftedness Beijing

China

ŠMIDEKOVAacute Z 2018 Eye-tracking v prostrediacute školskej triedy In Pedagogika [online]

68(1) 25-50 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na httppagespedfcuniczpedagogika

TURKELTAUB PE GAREAU L FLOWERS DL ZEFFIRO TA a GF EDEN

2003 Development of neural mechanisms for reading In Nature Neuroscience [online]

6(6) 767-773 [cit 2018-08-08] Dostupneacute na

httpswwwresearchgatenetpublication10752639_Development_of_Neural_Mechanis

ms_of_Reading

VYGOTSKIJ LS 2004 Psychologie myšleniacute a reči Praha Portaacutel ISBN 80-7178-943-7

WIGFIELD A a JT GUTHRIE 1997 Relations of Childrens Motivation for Reading to

the Amount and Breadth of Their Reading In Journal of Educational Psychology

[online] 89(3)420-432 [cit 2018-09-08] Dostupneacute na

httpciteseerxistpsueduviewdocdownloaddoi=1011688974amprep=rep1amptype=pdf

128

ZELINKOVAacute O 2009 Poruchy učeniacute Praha Portaacutel ISBN 978-80-7367-514-1

Resumeacute

METODOLOGICKEacute ASPEKTY SLEDOVANIA POHYBU OČIacute V KONTEXTE

VYacuteSKUMU ČIacuteTANIA

Katar iacutena Buzovaacute Ľudmi la Hrdinaacutekovaacute Milan Regec

V historickom prehľade suacute charakterizovaneacute etapy vyacuteskumneacuteho zaacuteujmu o čiacutetanie ndash od eacutery podmieneč-

neacuteho vzdelaacutevania cez eacuteru prirodzeneacuteho vzdelaacutevania informačnuacute eacuteru eacuteru sociokultuacuterneho konštrukti-

vizmu až po suacutečasnuacute eacuteru zapojeneacuteho učenia Vysvetleneacute suacute relevantneacute priestoroveacute (amplituacuteda fixačnaacute

poziacutecia a pod) a časoveacute (dĺžka sakaacutedy trvanie fixaacutecie doba opakovaneacuteho čiacutetania a pod) vyacuteskumneacute

premenneacute Priacutespevok prinaacuteša prehľad hodnocirct danyacutech parametrov v kontextoch čiacutetania rocircznych typov

obsahov zohľadňujuacutec pritom spocircsob čiacutetania vek a pod ale aj faktory vplyacutevajuacutece na očneacute pohyby pri

čiacutetaniacute a koncept čitateľskeacuteho kvocientu V raacutemci metodoloacutegie sledovania pohybov očiacute pri čiacutetaniacute suacute po-

piacutesaneacute priacutestupy k formulaacutecii hypoteacutez ktoryacutemi suacute exploratiacutevny pilot rybaacutersky vyacutelet operacionalizaacutecia

riadenaacute teoacuteriou operacionalizaacutecia prostredniacutectvom tradiacuteciiacute a paradigiem Charakterizovaneacute suacute aj naj-

vaumlčšie vybraneacute teoretickeacute a metodologickeacute probleacutemy tyacutekajuacutece sa metoacutedy sledovania pohybu očiacute vo

vyacuteskume čiacutetania

Summary

METHODOLOGICAL ASPECTS OF EYE TRACKING IN THE CONTEXT OF

READING RESEARCH

Katar iacutena Buzovaacute Ľudmi la Hrdinaacutekovaacute Milan Regec

The historical review characterizes the stages of research interest in reading - from the era of condition-

al education through the era of natural education the information era the era of socio-cultural construc-

tivism to the current era of involved learning The relevant spatial (amplitude fixation etc) and time

(cascade length fixation time re-reading time etc) research variables are explained of the values of

the given parameters in the contexts of reading different types of content taking into account the way

of reading age etc as well as factors influencing the eye movements during reading and the concept

of the reader quotient Within the eye tracking methodology used during reading approaches to hy-

pothesis formulations such as exploratory pilot fishing trip operationalization driven by theory opera-

tionalization through tradition and paradigms are described Characterized are also the most significant

theoretical and methodological problems concerning the method of eye tracking in reading research

129

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

SUPPORTING CULTURAL IDENTITY AND COMMON

HISTORICAL NARRATIVES VIA DIGITAL LIBRARY TOOLS

ndash A HUMBLE PROPOSAL

ldquoUs and them

And after all wersquore only ordinary menrdquo (Pink Floyd)

Szabolcs Dancs

Introduction

Three days after the terrorist attack in Manchester people gathered on St Annrsquos Square

and after a minutersquos silence dedicated to those passed away during the attack they spontane-

ously started to sing Donrsquot Look Back in Anger a song by Manchester band Oasis An ac-

tion like this can be considered to be a ldquovery Europeanrdquo intellectual response to an event

appealing to our darkest inclinations and aiming to divide our community and in its back-

ground one might notice a stable identity based on common cultural references and con-

sciousness of values But how to build up a massive identity which could serve as the main

source of keeping and protecting our humanity in an age such as the one we live in today

And how to assist others in constructing a more refined cultural identity of higher complexity

instead of one based on simple ideas stereotypes and prejudices My intention is to provide

the reader with a humble proposal on exploiting librarian skills and library tools in the field

Identity ndash an issue of increasing relevance

The presentation on libraries as sources of cultural identity (Dancs 2017) I delivered at

OCLC-s annual regional meeting in Berlin in February of 2017 unexpectedly aroused the

interest of audience and also gave birth to an article (Dancs 2018) about the topic Since

then the question of identity has become a more and more crucial issue This assertion can be

proved by several facts

Amanda Taub analysed the social background of last German elections Her article

(Taub 2017) published in the New York Times International Edition contains allegations

such as the following

ldquoAnxiety over identity and social change experts say not economic distress attracts

voters to far-right politicsrdquo

130

ldquoRecent events have made national identity feel especially important and threatened

for many Germansrdquo

ldquoAfter the war national identity even national pride were seen as too close to the ag-

gressive nationalism that had led to Naziism Instead Germany defined its national identity

negatively by what it was not Not fascist Not nationalist Not separate from Europerdquo

So the article emphasizes the important role of national identity in the elections In a short

video broadcasted on BBC in October 2017 Salman Rushdie talks about ldquoa deep identity

crisisrdquo going on in the US (Rushdie 2017) So we can briefly say that the problem is getting

more and more importance not only over Europe but in the whole transatlantic area as well

Cultural identity a weapon or a shield

As Stuart Hall states in one of his articles (Hall 1996) ldquoidentities are constructed through

not outside difference This entails the radically disturbing recognition that it is only through

the relation to the Other the relation to what it is not [] that the lsquopositiversquo meaning of any

term ndash and thus its lsquoidentityrsquo ndash can be constructedrdquo In my former article (Dancs 2018) I applied

a very similar structuralist approach As it is suggested by Ferdinand de Saussure linguistic

units (such as words) gain their value or meaning through binary oppositions In the same

way people tend to define themselves against other individuals So do communities

One might suppose that all identities have an aggression element It is far from being

necessarily so Cultural identity should be regarded as something complex dynamical a thing

that changes over the time It can also be seen as a set of attributes traditionally linked to

a community something that occurs in TV commercials built upon (quite simplified) stereo-

types but identity could be very sophisticated as well depending on the quantity and quality

of information one happened to acquire through his or her socialisation

Fig 1

According to the poor milkman Teyve tradition is needed for keeping our balance

(From the movie 1971)

There is no doubt that complex individual identities have a collective part too it con-

sists of a set of values shared among the members of the society and considered to be the

basis of cultural belonging What we need is to define the golden means between two aspects

the one regarding cultural identity as something very typical and (mainly or exclusively) roots

in tradition and history and the other for which cultural identity does not bear any impor-

131

tance at all (Beckers 2017) Our knowledge about our tradition our historical and cultural

heritage plays a significant role in constructing cultural identity As it is worded by Tevye

the leading character in the musical comedy-drama Fiddler on the Roof ldquoAnd how do we

keep our balance That I can tell you in one word traditionrdquo1 We need to use this know-

ledge in the proper way as it was put by Peacuteter Esterhaacutezy ldquoHeritage could be the mirror of

self-knowledge hellip my tradition is not equal with me I am the work that I have made on this

tradition with this traditionrdquo (Esterhaacutezy 2016) The question is how libraries could support

people in that work

Cultural identity in libraries

Constructing cultural identity is of high importance in libraries according to various

IFLA and UNESCO declarations (IFLA 2009 UNESCO 2011) but how does it influence

our daily activities Similar question is raised by Frida Olsson and Johanna Pettersson

(Olsson and Pettersson 2018) who study the relation between theory and practice in the field

of integration and diversity in the library area In my presentation in Berlin (Dancs 2017)

I suggested other issues for reconsideration as well such as

Should libraries play a role much more active than they have played so far in the area

How could a new approach focusing on self-knowledge and cultural identity influence

our services and collections

Can we define a standard for creating group identity for instance by involving or

integrating tools and experiences from the area of psychology or ndash more concretely ndash

bibliotherapy

How can we support our patrons to work with their traditionto work on their tradition

i e to create their own cultural identity

Should we contribute to the socialization of individuals

At his point I cannot avoid to mention the role of libray as a so called third place ndash be-

yond home and workplace ndash libraries function as a location for socialization and integration

As for the latter libraries react rapidly when there is a need An example is a document by

IFLA titled Responding Public libraries and refugees (IFLA 2015) which actually is a col-

lection of best practices concerned

Fig 2

We should not forget that it is not only the library that can function as a third place

132

Regarding socialization the crucial role of libraries as community centres needs to be

stressed here Supporting cultural events and programs aiming at reinforcing identity has

a double aspect and a double benefit in the sense of their meeting the requirements and ex-

pectations of conservative citizens as well as of those who tend to feel marginalized in their

ldquohome societyrdquo Such programs might focus on a country or a region and also on the cultural

heritage of a minority and could have a definitely favourable influence on the socialization of

the individuals involved Barriers however many times occur ndash partly due to the reluctance

of library staffs which can be explained by both the lack of resources and the sensitivity of

the issue concerned

If we pose the question as we did it before how to assist our patrons in constructing

a more refined cultural identity of higher complexity instead of one based on simple ideas

and stereotypes we might come across a new dilemma which is the selection of proper re-

sources that are both of high quality and supposed to support building a complex identity

both considered to be attractive and comprehensible for the average user That is quite chal-

lenging isnrsquot it

Nevertheless it is a key issue if we can keep our humanity when meeting people of dif-

ferent background Cultural identity plays here a role not to be underestimated As we men-

tioned before there are different statements by IFLA or UNESCO about the importance of

supporting cultural identity in libraries Let us cite one of them (IFLA 2009)

ldquoThe degree of multilingualism and retention of linguistic or cultural identity and the

level of social integration within a society are all important in determining the level of ser-

vice to multicultural communitiesrdquo

Also there is a new international standard draft (ISODIS 212482018) about quality as-

sessment for national libraries which also mentions national identity

ldquo6134 Cultural and social impact

[]

b) National culture and identity

National libraries promote the culture and history of the country via exhibitions and

other events and provide information about the country Thus they foster the national

identity

c) Cultural diversity

In a culturally diverse society the national library can enable the different groups to

maintain their cultural heritage and thus foster diversity and support intercultural and

intergenerational understandingrdquo

BibliotherapyEthnobibliotherapy

Identity is also a field for a special domain of library science bibliotherapy Through

bibliotherapy we intervene in the interpretation of culture find narratives assisting to solve

personal problems We could in a sort of way expand the scope of bibliotherapy in order to

assist in solving social problems and international tensions The question is if we can do so

without losing our neutrality as information providers

So called ethnobibliotherapy (culturally-affirming bibliotherapy) aims at enhancing

multicultural awareness and development of cultural identity Implementations and experien-

ces in the US are mainly known (Domiczek 2011 Holman 1996) Libraries could find their

133

responsibilities through contributing in the creation of common historical narratives with the

help of digital technology

V4 perspectives

We have a past which includes a lot of similarities and differences Digital technology

might be used to collect some of them and foster the meeting and reconciling of different

approaches in order to create a common narrative So by building a commonly accessible

digital corpus and using common sources (namespaces authority databases multilingual

thesauri) to process our cultural heritage we have the possibility to encounter new approa-

ches and refine our identity Developing a complex methodology to create common histori-

cal narratives exploiting digital tools could be a field for collaboration

Fig 3

Pavol Orszaacutegh-Hviezdoslav was a great Slovak poet who wrote poems in Hungarian as well

and translated poems by Hungarian and Polish poets into Slovak ndash he can be regarded

as a sort of symbol of our common historical identity (Portret [2006])

Conclusion ndash a humble proposal

Libraries encouraged by IFLA UNESCO etc documents need to find ways and met-

hods to implement in order to support constructing cultural identity and foster intercultural

dialogue As for V4 countries projects could be designed and run to create a commonly

accessible digital corpus processed via using cooperatively built metadata sources (namespa-

ces authority databases multilingual thesauri)

When aiming to build common narratives we need to develop services with language-

independent access points in order to bridge language gaps We should consider running

projects involving historians culture experts and bibliotherapists to build a shared digital

corpus and design specific tools for research And last but not least we might establish a com-

prehensive methodology for developing international digital libraries supporting cultural

identity

134

To sum up I would say we should

encourage V4 to cooperate more actively in the field

encourage IFLA to provide clear assistance (eg guidelines methodology) in order to

support libraries to contribute to constructing cultural identity

List of References

BECKERS B 2017 Building bridges between lsquotypically Limburgianrsquo and lsquoLimburg does

not existrsquo [online] [cit 2018-08-06] Available from

httpswwwoclcorgcontentdamoclcevents2017EMEARC2017EMEARC-2017-

Session-I -Libraries-Culture-and-Identity-Barbara-Beckerspdf

DANCS Sz 2017 Information seeking andor identity seeking libraries as sources of cul-

tural identity [online] [cit 2018-08-06] Available from

httpswwwoclcorgcontentdamoclcevents2017EMEARC2017EMEARC-2017-

Session-I -Libraries-Culture-and-Identity-Szabolcs-Dancspdf

DANCS Sz 2018 Information seeking andor identity seeking libraries as sources of cul-

tural identity In Library Management Vol 39 no 12 pp 12-20

DOMICZEK AM 2011 Employing Culture-Centered Bibliotherapy in ESL Curriculum

Design [online] Post University [cit 2018-08-06] Available from

httpibrariannetnavonpaperCulture_Centered_Bibliotherapy_1_Running_Head__CU

pdfpaperid=17641075

ESTERHAacuteZY P 2016 A vereseacuteg [online] [cit 2018-08-06] Available from

httphvghuitthon201451_esterhazy_peter_urizalasrol_hagyomanyokrol

From the movie ldquoFiddler on the roofldquo 1971 Further information on the movie can be found

at the site of ISDb [online] [cit 2019-06-05] Available from

httpswwwimdbcomtitlett0067093

HALL St 1996 Introduction Who needs rsquoIdentityrsquo In HALL St DU GAY P eds

Questions of cultural identity London Sage pp 1-17

HOLMAN WD 1996 The power of poetry Validating ethnic identity through

a bibliotherapeutic intervention with Puerto Rican adolescents In Child and Adolescent

Social Work Journal Vol 13 no 6 pp 371-383

IFLA 2009 Multicultural Communities Guidelines for Library Servicesrdquo [online] 3rd

edi-

tion [cit 2018-08-06] Available from httpwwwiflaorgfilesassetslibrary-services-

to-multicultural-populationspublicationsmulticultural-communities-enpdf

IFLA 2015 Responding Public libraries and refugees [online] [cit 2018-08-06] Available

from httpwwwiflaorgfilesassetspublic-

librariespublicationslibrary_service_to_refugees_0pdf

ISODS 212482018 Information and documentation ndash Quality assessment for national

libraries

OLSSON Fr and J PETTERSSON 2018 Bibliotekariers arbete med integration och

maringngfald [online] [cit 2018-08-06] Available from httpwwwdiva-

portalorgsmashgetdiva21214782FULLTEXT01pdf

Portret of Pavol Orszaacutegh Hviezdoslav from the web [2006] Wikimedia Commons [online]

[cit 2019-06-05] Available from

httpscommonswikimediaorgwikiFileHviezdoslavjpg

135

RUSHDIE S 2017 Salman Rushdie on US identity crisis [online] [cit 2018-08-06]

Available from httpswwwbbccoukprogrammesp05j6n5g

TAUB A 2017 What the Far Rightrsquos Rise May Mean for Germanyrsquos Future [online] [cit

2018-08-06] Available from

httpswwwnytimescom20170926worldeuropegermany-far-right-electionhtm

UNESCO 2011 Warsaw Declaration lsquoCulture ndash Memory ndash Identitiesrsquo [online] [cit 2018-

08-06] Available from

httpwwwunescoorgnewfileadminMULTIMEDIAHQCICIpdfmowWarsaw_decl

arationpdf

Summary

SUPPORTING CULTURAL IDENTITY AND COMMON HISTORICAL

NARRATIVES VIA DIGITAL LIBRARY TOOLS ndash A HUMBLE PROPOSAL

Szabolcs Dancs

One might suppose that all identities have an aggression element It is far from being necessarily so

Cultural identity should be regarded as something complex dynamical a thing that changes in time

It can also be seen as a set of attributes traditionally linked to a community but identity could be very

sophisticated as well depending on the quantity and quality of information one happened to acquire

through his or her socialisation Cultural identity plays a role not to be underestimated Constructing

identity based on common cultural references and consciousness of values is not just crucial but it is

the only intellectual European response to the events (such as terror attacks) appealing to our darkest

inclinations and aiming to divide our community Libraries encouraged by IFLA and UNESCO docu-

ments need to find ways and methods to implement in order to support constructing cultural identity

and foster intercultural dialogue As for V4 countries projects could be designed and run to create

a commonly accessible digital corpus processed via using cooperatively built metadata sources (name-

spaces authority databases multilingual thesauri) Developing a complex methodology to create com-

mon historical narratives exploiting digital tools also could be a field for collaboration

136

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

ŠPECIFIKAacute PERCEPCIE POUŽIacuteVATEĽSKYacuteCH ROZHRANIacute

ONLINE EMAILOVYacuteCH SLUŽIEB SENIORMI

Annamaacuteria Brijakovaacute Katariacutena Buzovaacute Milan Regec

Uacutevod

Aj napriek ich zvyšujuacutecemu sa zaacuteujmu o využiacutevanie informačnyacutech a komunikačnyacutech

technoloacutegiiacute sa seniori stretaacutevajuacute s probleacutemami ktoreacute im znemožňujuacute ich efektiacutevne využiacuteva-

nie Prvyacutem krokom k odstraacuteneniu tyacutechto probleacutemov je pochopenie ako seniori rozumejuacute

technoloacutegiaacutem akeacute mentaacutelne modely si osvojujuacute a čo im robiacute najvaumlčšie probleacutemy pri praacuteci

s počiacutetačom a internetom Podľa jednej zo štuacutediiacute Jakoba Nielsena (2013) v ktorej porovnaacuteval

seniorov s odstupom deviatich rokov mocircžeme vidieť mieru ich zlepšenia vo všetkyacutech oblas-

tiach praacutece s internetom V porovnaniacute s mladšiacutemi použiacutevateľmi však dosahujuacute staacutele horšie

vyacutesledky Praacuteve z docircvodu postupne sa zvyšujuacutecej miery využiacutevania e-mailovyacutech služieb aj

z radov seniorov sme sa rozhodli skuacutemať nakoľko suacute e-mailoveacute rozhrania pre nich priacutevetiveacute

a nakoľko sa v nich dokaacutežu orientovať

1 Informačneacute spraacutevanie seniorov

Vekovaacute skupina seniorov predstavuje oblasť informačneacuteho spraacutevania ktoraacute nebola

v porovnaniacute s inyacutemi skupinami natoľko preskuacutemanaacute Čo sa tyacuteka priacutestupov k definovaniu

informaacutecie Dervinovaacute uvažuje o informaacutecii ako o osobnom konštrukte pričom vyacuteslednaacute

osobnaacute realita je fluidnaacute podliehajuacuteca zmenaacutem pod vplyvom vonkajšiacutech okolnostiacute a času

a vysoko subjektiacutevna (Dervin 1983) Informačneacute spraacutevanie sa ale mocircže meniť aj medzi jed-

notlivyacutemi vekovyacutemi skupinami V jednej zo štuacutediiacute ktoraacute sa tyacutekala žien s priemernyacutem vekom

82 rokov žijuacutecich v domove docircchodcov Chatmanovaacute (1991) identifikovala tri uacuterovne infor-

maacuteciiacute a s nimi suacutevisiacich informačnyacutech zdrojov Prvaacute uacuteroveň informaacuteciiacute ktoruacute nazvala bdquochit

chatldquo predstavovala zdieľanie informaacuteciiacute so všetkyacutemi Najčastejšie informačneacute zdroje pred-

stavovali masoveacute meacutediaacute Druhaacute uacuteroveň sa tyacutekala informaacuteciiacute ktoreacute staršie ženy ziacuteskavali od

členov svojej rodiny pretože ziacuteskavanie od inyacutech ľudiacute by mohlo viesť k neželanej strate

napriacuteklad sociaacutelnej poziacutecie Išlo napriacuteklad o informaacutecie tyacutekajuacutece sa osobnyacutech financiiacute Tretia

uacuteroveň predstavovala docircverneacute informaacutecie ktoreacute suacute zdieľaneacute len s odborniacutekmi

Model informačneacuteho spraacutevania seniorov v Južnej Koacuterei (Kim a Choi 2014) znaacutezorňuje

informačneacute potreby vznikajuacutece z rozličnyacutech vonkajšiacutech impulzov (Obr 1) Vstupneacute barieacutery

sa v tomto priacutepade vyhodnocujuacute na zaacuteklade individuaacutelnych kontextov kedy sa použiacutevateľ

rozhoduje v procese pokračovať alebo ho ukončiť V procese vyhľadaacutevania seniori najskocircr

137

hľadajuacute priacuteslušneacute informačneacute zdroje z ktoryacutech suacute niektoreacute vybraneacute na zhromažďovanie

informaacuteciiacute Naacutesledne seniori informaacutecie použiacutevajuacute podľa vlastnyacutech potrieb Ak v priebehu

procesu dochaacutedza k neuspokojeniu informačnej potreby vždy je možneacute prejsť na akuacutekoľvek

faacutezu Po tom čo suacute informaacutecie už raz zhromaždeneacute seniori ich buď nepoužijuacute alebo ich

použijuacute raz a zapamaumltajuacute si ich čo mocircže viesť k ďalšiemu informačneacutemu spraacutevaniu

Obr 1

Model informačneacuteho spraacutevania seniorov v Koacuterei (podľa Kim a Choi 2014)

Interakcia človeka s počiacutetačom je discipliacutena zaoberajuacuteca sa bdquonaacutevrhom hodnoteniacutem

a implementaacuteciou interaktiacutevnych vyacutepočtovyacutech systeacutemov pre ľudskeacute použitie a štuacutediom hlav-

nyacutech fenomeacutenov ktoreacute ich obklopujuacuteldquo (Hewett et al 2009) Jej hlavnyacutem cieľom je porozu-

mieť tomu ako ľudia použiacutevajuacute a interagujuacute s interaktiacutevnymi technoloacutegiami (Lopes 2016)

S oblasťou interakcie človeka s počiacutetačom suacutevisiacute predovšetkyacutem oblasť vyacuteskumu zameranaacute

na použiacutevateľskyacute zaacutežitok predstavujuacuteca to ako uacutespešne použiacutevatelia interagujuacute s produk-

tom ktoryacute využiacutevajuacute V priacutepade webovyacutech straacutenok použiacutevateľskyacute zaacutežitok tvoriacute technologic-

kaacute zložka a celkovaacute interakcia použiacutevateľa s webovou straacutenkou zahŕňajuacuteca ich vniacutemanie

emoacutecie a myšlienky z hľadiska dizajnu obsahu a značky (Lopes 2016)

Jedna z najdocircležitejšiacutech charakteristiacutek webovej straacutenky je použiteľnosť Ide o kvalita-

tiacutevny atribuacutet ktoryacute hodnotiacute do akej miery suacute rozhrania jednoducheacute na použiacutevanie (Nielsen

2012) Ďalšou docircležitou suacutečasťou použiacutevateľskeacuteho zaacutežitku je priacutestupnosť ktoruacute možno cha-

rakterizovať aj ako podmnožinu použiteľnosti Je potrebneacute zdocircrazniť že webovaacute straacutenka nie

138

je použiteľnaacute pokiaľ nie je priacutestupnaacute (Krug 2005) z čoho možno odvodiť zaacutevislosť použi-

teľnosti od priacutestupnosti

Zo strany subjektu je docircležiteacute zdocircrazniť problematiku mentaacutelnych modelov ktoreacute je

možneacute popiacutesať ako očakaacutevania a presvedčenie použiacutevateľa ako systeacutem funguje (Nielsen

2010) Ak je použiacutevateľ konfrontovanyacute s novyacutem komplexnyacutem informačnyacutem systeacutemom bu-

duje si mentaacutelne modely Tie použiacuteva na tvorbu vzťahov medzi jednotlivyacutemi komponentmi

a snažiacute sa naacutejsť cestu pre uacutespešnuacute interakciu s rozhraniacutem (Horton a Lynch 2008)

Interakcia človeka s počiacutetačom mocircže byť realizovanaacute prostredniacutectvom použiacutevateľskeacuteho

rozhrania predstavujuacuteceho priestor kde taacuteto činnosť prebieha Dizajn a využiacutevanie ovlaacuteda-

ciacutech prvkov tvoriacute jeho zaacutekladnuacute časť (Falk 2014) pričom naacutevrh použiacutevateľskeacuteho rozhrania

ako suacutečasť aspektov interakcie človeka s počiacutetačom musiacute starostlivo zvažovať požiadavky

použiacutevateľov s cieľom dosiahnuť požadovaneacute vyacutesledky

3 Percepcia použiacutevateľskeacuteho rozhrania

Percepciu možno v najširšom zmysle definovať ako spocircsob akyacutem človek reaguje na

informaacutecie Percepcia zahŕňa niekoľko procesov V prvom rade ide o rozpoznaacutevanie a inter-

pretaacuteciu informaacuteciiacute ziacuteskanyacutech pomocou zmyslov a schopnosť porozumieť vnuacutetornyacutem vlastno-

stiam alebo vzťahom Inyacutemi slovami ide o naacutehľad intuiacuteciu či rozlišovanie na zaacuteklade ziacuteska-

nyacutech vnemov (Merriam-Webster 2018) či jednotneacute povedomie odvodeneacute od senzorickyacutech

procesov počas pocircsobiaceho stimulu (Dictionarycom 2018)

31 Tvarovaacute psycholoacutegia v percepcii použiacutevateľskyacutech rozhraniacute

Percepcia je podporenaacute tvarovou psycholoacutegiou alebo inak bdquogeštalt psycholoacutegiouldquo Teoacute-

ria rozviacuteja myšlienku vniacutemania objektov viac ako suacute len jednotliveacute časti vytvaacuterajuacutece celok

V priacutepade že sme vystaveniacute komplexneacutemu vizuaacutelnemu obrazu naša myseľ rozpoznaacuteva jeho

koherentnuacute ucelenuacute formu skocircr ako pri rozpoznaacutevaniacute jeho jednotlivyacutech zložiek Princiacutepy

geštalt psycholoacutegie boli teda postaveneacute na zaacuteklade toho ako zoskupujeme objekty v prostre-

diacute a vniacutemame ich ako koncepčnyacute raacutemec Jej zaacutekony konkreacutetne zaacutekon bliacutezkosti a zaacutekon po-

dobnosti možno uplatňovať aj v navrhovaniacute webovyacutech rozhraniacute keďže hovoria veľa o tom

ako ľudia vniacutemajuacute vizuaacutelne informaacutecie a akyacute zmysel im prisudzujuacute

Zaacutekon bliacutezkosti popisuje to ako si myseľ pri vniacutemaniacute objektov ktoreacute suacute umiestneneacute

v tesnej bliacutezkosti vytvaacutera samostatnuacute skupinu Mocircžeme to vidieť na priacuteklade webovyacutech for-

mulaacuterov kedy relevantneacute informaacutecie prisudzujeme k možnostiam umiestnenyacutem v tom istom

priestore

Zaacutekon podobnosti hovoriacute o zoskupovaniacute objektov do jedneacuteho celku v priacutepade že majuacute

podobneacute vlastnosti Taacuteto similarita mocircže byť vyjadrenaacute tvarom farbou tieňom či inyacutemi

vlastnosťami Jednu z najčastejšiacutech aplikaacuteciiacute tohto zaacutekona možno pozorovať pri priečinkoch

v operačnyacutech systeacutemoch kde maacute každyacute typ suacuteboru priradenyacute dizajn ktoryacute je pre neho priacute-

značnyacute Suacutebory je tak možneacute ľahšie identifikovať len na zaacuteklade vzhľadu

32 Probleacutemy v percepcii použiacutevateľskyacutech rozhraniacute seniormi

Starnutie sprevaacutedzajuacute charakteristiky suacutevisiace s kognitiacutevnymi a fyziologickyacutemi faktor-

mi ale i sociaacutelnymi konštrukciami vniacutemania staršiacutech ľudiacute v spoločnosti (Gorman 1999)

139

Schopnosti ovlaacutedať technoloacutegie a realizovať pri tom kognitiacutevne činnosti ako suacute učenie

zapamaumltaacutevanie riešenie probleacutemov pozornosť či využiacutevanie ziacuteskanyacutech poznatkov pred-

stavujuacute zaacutekladneacute predpoklady pre efektiacutevnu interakciu s použiacutevateľskyacutem rozhraniacutem S pribuacute-

dajuacutecim vekom nastaacutevajuacute v tyacutechto oblastiach mnoheacute zmeny ktoreacute percepciu a interakciu

ovplyvňujuacute a častokraacutet v priacutepade zle navrhnutyacutech webovyacutech straacutenok i znemožňujuacute Možno

ich kategorizovať nasledovne ndash kognitiacutevne nedostatky ochorenia (Alzheimerova choroba

mierna kognitiacutevna porucha subjektiacutevna strata pamaumlti) selektiacutevna a rozdelenaacute pozornosť (fil-

trovanie podnetov a spracovanie viacero informaacuteciiacute v tom istom čase) pracovnaacute pamaumlť prie-

storovaacute organizaacutecia absorpcia novyacutech informaacuteciiacute (pomalšie spracuacutevanie informaacuteciiacute) kraacutetko-

dobaacute pamaumlť (rozhodovanie riešenie probleacutemov) dlhodobaacute pamaumlť (epizodickaacute pamaumlť prospek-

tiacutevna pamaumlť) inteligencia (riešenie probleacutemov) Fyziologickeacute nedostatky pokles zrakovyacutech

schopnostiacute strata alebo čiastočnaacute strata sluchu zniacuteženie motorickyacutech zručnostiacute

4 Vyacuteskum percepcia použiacutevateľskyacutech rozhraniacute rocircznych

e-mailovyacutech služieb seniormi

Vyacutechodiskami vyacuteskumu boli pre naacutes teoretickeacute poznatky a realizovaneacute vyacuteskumy o spraacute-

vaniacute sa seniorov na internete a o ich interakcii a použiacutevateľskom zaacutežitku s webovyacutemi rozhra-

niami

Vyacuteskum Bergstroma a kolektiacutevu (2016) sa orientoval na zistenie toho či majuacute seniori

tendenciu ignorovať informaacutecie umiestneneacute v perifeacuternych častiach použiacutevateľskeacuteho rozhra-

nia Vo vyacuteskume boli porovnaacutevaneacute tri vekoveacute skupiny mladiacute použiacutevatelia použiacutevatelia

v strednom veku a staršiacute použiacutevatelia a zaujiacutemalo naacutes akyacutem spocircsobom na webovej straacutenke

nachaacutedzali odpoveď na zadanuacute otaacutezku Vyacutesledky ukazujuacute že staršiacute ľudia sa nepozerali na

perifeacuterne časti rozhrania tak často ako mladšiacute použiacutevatelia špeciaacutelne na lokaacutelnu navigaacuteciu

umiestnenuacute vľavo na hornyacute baner a globaacutelnu navigaacuteciu v hornej časti straacutenky

Štuacutedia Jakoba Nielsena (2013) sa orientovala na vyacuteskum použiteľnosti zahŕňajuacuteci kvan-

titatiacutevne testovanie v ktorom boli použiteacute štyri metriky použiteľnosti Vyacuteskum prebiehal

v rozmedziacute 9 rokov pričom hlavnyacutem vyacutestupom je že weboveacute straacutenky sa staacutevajuacute pre seniorov

viac zrozumiteľneacute ale napriek tomu v porovnaniacute s mladšiacutemi použiacutevateľmi majuacute seniori prob-

leacutem v interakcii s nimi Až 90thinsp seniorov malo počas testovania tendenciu vzdať sa ak pri

riešeniacute uacuteloh narazilo na probleacutemy Pre seniorov je rovnako typickeacute metodicky orientovaneacute

spraacutevanie a teda rozmyacutešľanie nad každyacutem krokom ktoryacute vykonajuacute Chyboveacute hlaacutesenia kvocircli

nejasneacutemu zneniu alebo nespraacutevnemu umiestneniu seniori ľahko prehliadali Tretie zistenie

je že seniori sa ťažko vyrovnaacutevajuacute s použiacutevateľskyacutem rozhraniacutem ktoreacute nepoznajuacute alebo ktoreacute

nespĺňa ich očakaacutevania a maacute ineacute funkcionality na akeacute suacute zvyknutiacute

Vyacuteskum Campbell-Dollaghana (2016) sa špeciaacutelne zameriaval na hodnotenie plocheacuteho

dizajnu z dvoch hľadiacutesk estetickaacute priacuteťažlivosť a použiteľnosť Porovnaacutevali sa pritom dve

vekoveacute skupiny ndash mladšiacute použiacutevatelia (menej ako 25 rokov) a staršiacute použiacutevatelia (viac ako 35

rokov) Ako sa očakaacutevalo mladšiacute použiacutevatelia hodnotili weboveacute straacutenky použiacutevajuacutece plochyacute

dizajn ako viac priacuteťažliveacute v porovnaniacute so staršiacutemi použiacutevateľmi Prekvapivyacutem zaacuteverom pred-

chaacutedzajuacutecej štuacutedie Meyerovej (Meyer 2015) spomenutej v člaacutenku je že mladšiacute použiacutevatelia

sa siacutece na webovej straacutenke použiacutevajuacutecej plochyacute dizajn orientujuacute pomerne ryacutechlo nie vždy

však rozumejuacute použiacutevateľskeacutemu rozhraniu Ich klikanie a nachaacutedzanie spraacutevnych riešeniacute pri

interakcii sa ukaacutezalo skocircr ako naacutehodneacute

140

41 Cieľ vyacuteskumu

Predmetom vyacuteskumu bola percepcia a interakcia seniorov s webovyacutem rozhraniacutem rocircz-

nych e-mailovyacutech služieb a interaktiacutevnych prvkov pre vykonanie akcie Objektom boli pou-

žiacutevateľskeacute rozhrania vybranyacutech e-mailovyacutech služieb Našiacutem hlavnyacutem cieľom bolo zistiť ako

seniori vniacutemajuacute interpretujuacute a interagujuacute s obsahom a prvkami v danyacutech rozhraniach K tomu

sa vzťahujuacute čiastkoveacute ciele identifikaacutecia a interpretaacutecia probleacutemov s ktoryacutemi sa seniori

stretaacutevajuacute pri interakcii s rozhraniami ryacutechlosť identifikovania a použitia cieľovyacutech prvkov

rozhrania seniormi ako rozhranie ovplyvňuje percepciu a interakciu (vizuaacutelna hierarchia

a rozloženie prvkov pomenovanie prvkov štyacutel grafickeacuteho dizajnu) a to ako seniori rozpoz-

naacutevajuacute vyacuteznam ikon

42 Metodoloacutegia

Vychaacutedzajuacutec z teoretickyacutech konceptov oblastiacute percepcie a interakcie človeka s počiacuteta-

čom a už realizovanyacutech vyacuteskumov sme sa rozhodli svoj vyacuteskum unikaacutetne ohraničiť na vy-

branuacute skupinu niekoľkyacutech e-mailovyacutech služieb

Aplikovanaacute bola tradičnaacute metoacuteda použiacutevateľskeacuteho testovania formou zadaacutevania uacuteloh

spolu s priebežnyacutem hlasnyacutem mysleniacutem respondentiek v kombinaacutecii s metoacutedou sledovania

pohľadu Kombinaacutecia tyacutechto metoacuted zabezpečila zber kvalitatiacutevnych ako aj kvantitatiacutevnych

daacutet Zariadenie na sledovanie pohľadu predstavuje prostriedok zaznamenaacutevania očnyacutech po-

hybov za uacutečelom ich spaumltnej analyacutezy a vyhodnotenia Samotnyacute princiacutep sledovania pohybu

očiacute spočiacuteva v zaznamenaacutevaniacute pohybov očiacute zatiaľ čo respondent skuacutema vizuaacutelny podnet

(Carpenter a Robson 1998) V našom priacutepade sme sa zamerali na metoacutedu zisťovania poziacutecie

pohľadu predstavujuacutecu bod vo vizuaacutelnom poli subjektu kam sa jeho oko momentaacutelne pozeraacute

s najvaumlčšou mierou ostrosti Zaacutemerom použitia tejto metoacutedy bolo presneacute stanovenie priebehu

fixaacuteciiacute pohľadu počas vykonaacutevania zadanej uacutelohy Pri testovaniacute sme použili externuacute kameru

na sniacutemanie tvaacutere použiacutevateľa a na zaacuteznam zvuku vďaka ktoryacutem sme mohli analyzovať

hlasneacute myslenie ktoreacute prebiehalo suacutebežne Použityacutem zariadeniacutem na sledovanie pohľadu bol

Tobii Pro X3-120

Skuacutemali sme weboveacute rozhrania 4 e-mailovyacutech služieb Zoznam (httpszmailzoznamsk)

Outlook (httpsoutlooklivecom) Inbox by Gmail (httpsinboxgooglecom) Gmail

(httpsmailgooglecom) Tieto služby sme vybrali na zaacuteklade ich všeobecneacuteho rozšiacuterenia

a dostupnosti slovenskej verzie použiacutevateľskeacuteho rozhrania Okrem služby Gmail boli ostatneacute

služby pre respondentky vo vaumlčšine priacutepadov neznaacuteme Poradie e-mailovyacutech služieb sa však

pri jednotlivyacutech respondentkaacutech odlišovalo postupnyacutem rotovaniacutem tak aby sa každaacute služba

ocitla ako prvaacute v poradiacute približne rovnako často Vyacutenimkou bola služba Gmail ktoruacute už

respondentky prevažne poznali a mala sluacutežiť ako kontrolnaacute

421 Vyacuteskumnaacute vzorka

Vyacuteskumnuacute vzorku tvorili seniori ktoriacute mali aspoň zaacutekladnuacute znalosť praacutece s počiacutetačom

a internetom Selektiacutevny vyacuteber bol realizovanyacute na zaacuteklade konkreacutetnych kriteacuteriiacute uacutečasť na po-

čiacutetačovom kurze bdquoInternet a e-mail pre seniorovldquo v Staromestskej knižnici v Bratislave alebo

preukaacutezanie zručnostiacute zodpovedajuacutecim zručnostiam z tohto kurzu (Regec 2018) nepoužiacuteva-

nie bifokaacutelnych alebo multifokaacutelnych okuliarov pri praacuteci s počiacutetačom Finaacutelny počet vhod-

nyacutech respondentiek bol osem Respondentmi zaradenyacutemi do konečneacuteho hodnotenia boli iba

ženy ich priemernyacute vek predstavoval 7275 rokov Z hľadiska vzdelania mali 2 respondent-

141

ky ukončeneacute stredoškolskeacute vzdelanie a 6 respondentiek malo ukončeneacute vysokoškolskeacute vzde-

lanie Všetky z nich mali trvalyacute pobyt v Bratislave

43 Priebeh testovania

Respondentky počas testovania riešili 6 uacuteloh na zaacuteklade pripraveneacuteho scenaacutera predsta-

vovali zaacutekladnuacute interakciu pri použiacutevaniacute e-mailovyacutech služieb Uacutelohy boli pre všetky e-mailo-

veacute služby rovnakeacute a boli zadaacutevaneacute v rovnakom poradiacute

1 Naacutejdenie a interakcia s tlačidlom pre napiacutesanie novej spraacutevy a interakcia s prvkami

pre odoslanie napiacutesanej spraacutevy po vyplneniacute textovyacutech poliacute vo formulaacuteri ndash bdquoRadi by

ste poslali pozdrav svojmu vnukovi Napiacutešte mu spraacutevu s ľubovoľnyacutem predmetom

a kraacutetkym textom na adresu mojvnucikgmailcomldquo

2 Naacutejdenie a interakcia s priečinkom odoslanyacutech spraacutev ndash bdquoNaacutejdite odoslanuacute spraacutevu

a nahlas ju prečiacutetajteldquo

3 Naacutejdenie a interakcia s funkciou preposlať ndash bdquoTuacuteto spraacutevu by ste chceli preposlať aj

svojej dceacutere Urobte tak na adresu mojadcerkagmailcomldquo

4 Naacutejdenie a interakcia s funkciou označenia za docircležiteacute ndash bdquoTuacute istuacute spraacutevu by ste si

radi označili za docircležituacutepriacuteznačnuacute Naacutejdite ju a urobte toldquo

5 Naacutejdenie a interakcia s funkciou odstraacuteniť ndash bdquoVyberte si akuacutekoľvek prijatuacute spraacutevu

a vymažte juldquo

6 Naacutejdenie a interakcia s funkciou odpovedať ndash bdquoNaacutejdite a otvorte si spraacutevu od Mojej

babky Odpovedzte na ňu kraacutetkou spraacutevouldquo

44 Analyacuteza a vyhodnocovanie

Pri analyacuteze ziacuteskanyacutech daacutet boli použiteacute tradičneacute metoacutedy použiacutevaneacute v oblasti testovania

použiteľnosti interakcie a použiacutevateľskeacuteho zaacutežitku overovacie vyhodnocovanie (použiacuteva-

teľsky založeneacute vyhodnocovanie fungovania rozhrania pričom hlavnyacutem cieľom je identifi-

kovať probleacutemy s použiteľnosťou Lučenič 2012) subjektiacutevne hodnotenie (poskytuje a ove-

ruje informaacutecie o naacutezoroch použiacutevateľov na testovaneacute rozhranie uacutečinnosť a efektiacutevnosť)

a analyacuteza kritickyacutech miest rozhrania (ide o otvorenuacute retrospektiacutevnu metoacutedu zisťovania toho

ako sa použiacutevatelia stavajuacute ku kritickyacutem miestam a vlastnostiam rozhrania a k ich hodnote-

niu (Lučenič 2012) Suacutečasťou bolo aj extrospektiacutevne pozorovanie spraacutevania respondentiek

s priebežnyacutem aj retrospektiacutevnym verbaacutelnym protokolom

Vyhodnocovanie daacutet zo zariadenia na sledovanie pohľadu prebiehalo v programe Tobii

Studio Professional Edition verzia 348 Osobitne sa zaznamenaacutevalo to či bola danaacute uacuteloha

alebo jej čiastkoveacute kroky splneneacute samostatne s naacutepoveďou alebo ich respondentka nedokaacute-

zala splniť vocircbec Pri rocircznych možnostiach splnenia uacutelohy sa tiež zaznamenaacuteval spocircsob

ktoryacute si respondentka zvolila Okrem miery uacutespechu sa sledoval čas ktoryacute bol potrebnyacute na

danyacute uacutekon Aby sa odstraacutenili vplyvy ako napriacuteklad rozličnaacute uacuteroveň piacutesania na klaacutevesnici či

rozhodnutie napiacutesať kratšiu alebo dlhšiu spraacutevu vždy sa zaznamenaacuteval iba čas od zadania

otaacutezky ndash invokaacutecie po najbližšiu vykonateľnuacute akciu (spravidla kliknutie myšou na spraacutevny

ovlaacutedaciacute prvok)

142

Zaznamenaacutevali sa štyri rozličneacute časy

invokaacutecia ndash dokončenie čiacutetania otaacutezky na časovej osi reprezentujuacuteca začiatok

oči ndash čas ktoryacute senior potreboval aby ostrou časťou svojho zrakoveacuteho poľa prvyacute raz

fixoval svoj pohľad na danyacute ovlaacutedaciacute prvok

uvedomenie ndash metoacutedou suacutečasneacuteho hlasneacuteho myslenia sa z prejavu respondentky sle-

doval čas kedy bolo zjavneacute že si uvedomila spraacutevnu funkciu zvoleneacuteho ovlaacutedacieho

prvku

akcia ndash čas kedy došlo k vykonaniu požadovanej akcie spravidla k uacutespešneacutemu klik-

nutiu na spraacutevny prvok

Probleacutemy identifikovaneacute manuaacutelne pri opakovanom prehraacutevaniacute zaacuteznamov boli spraco-

vaneacute do podoby tepelnyacutech maacutep a maacutep cesty pohľadu pričom jednotliveacute služby boli porovnaacute-

vaneacute navzaacutejom medzi sebou za uacutečelom hľadania optimaacutelneho riešenia danej uacutelohy

Mieru efektivity daneacuteho rozhrania reprezentujuacute časy potrebneacute na vykonanie uacutespešnej

akcie po vysloveniacute invokaacutecie Tieto boli spracovaneacute formou kontingenčnej tabuľky

Miera použiteľnosti jednotlivyacutech rozhraniacute seniormi bola vyjadrenaacute indexom uacutespešnosti

pri plneniacute jednotlivyacutech uacuteloh resp jednotlivyacutech čiastkovyacutech krokov v raacutemci jednej uacutelohy Pri

vyhodnocovaniacute sme použili metoacutedu merania miery uacutespešnosti podľa Jakoba Nielsena (Niel-

sen 2001) Pri jednotlivyacutech respondentkaacutech sme pri každej uacutelohe zaznamenali či ju dokaacutezali

splniť samostatne s pomocou alebo sa im ju splniť nepodarilo Vyacutesledneacute skoacutere index uacutespeš-

nosti bolo vypočiacutetaneacute podľa vzorca

x = ((NS times 1 + NP times 05) N)100

kde NS je počet respondentiek ktoreacute splnili uacutelohu samostatne NP počet respondentiek ktoreacute

splnili uacutelohu s pomocou a N celkovyacute počet respondentiek ktoreacute sa o splnenie uacutelohy pokuacutesili

45 Vyacutesledky

Vo vyacuteskume sme analyzovali dva zaacutekladneacute činitele čas a spocircsob splnenia zadanyacutech uacuteloh

a mieru uacutespešnosti splnenia tyacutechto uacuteloh

451 Analyacuteza času a spocircsobu splnenia zadanyacutech uacuteloh

Tab 1 zobrazuje e-mailoveacute služby a priemernyacute čas vykonania udalostiacute v raacutemci jednotli-

vyacutech uacuteloh pričom udalosti suacute rozdeleneacute nasledovne prvaacute fixaacutecia uvedomenie si riešenia

uacutelohy prostredniacutectvom slovneacuteho vyjadrenia respondentky a vykonanie interakcie

Ako hodnotiace kriteacuterium sme si stanovili čas jednotlivyacutech udalostiacute V tabuľke suacute zvyacute-

razneneacute najvyššie priemerneacute časy jednotlivyacutech udalostiacute indikujuacutece probleacutemy ktoreacute mali se-

niori pri vykonaacutevaniacute uacutelohy Zaznamenaneacute probleacutemy pri interakcii s použiacutevateľskyacutem rozhra-

niacutem mocircžeme rozdeliť na tri typy 1 percepčnyacute použiacutevatelia nevedeli naacutejsť ovlaacutedaciacute prvok

potrebnyacute pre vykonanie uacutelohy (čas do prvej fixaacutecie) 2 kognitiacutevny použiacutevatelia nedokaacutezali

rozpoznať funkciu daneacuteho prvku aj keď ho videli (uvedomenie si riešenia) a 3 motorickyacute

resp funkčnyacute použiacutevatelia nevedeli použiť danyacute ovlaacutedaciacute prvok či už kvocircli vlastneacutemu mo-

torickeacutemu obmedzeniu ktoreacute bolo umocneneacute zlyacutem dizajnom prvku alebo kvocircli neadekvaacutetnej

funkčnosti (vykonanie interakcie)

143

Tabuľka 1

Priemerneacute časy spraacutevnej reakcie na zadanuacute uacutelohu (n = 8) Zvyacuterazneneacute suacute časy indikujuacutece

vyacuteznamnuacute barieacuteru v použiteľnosti

Vykonaacutevaneacute uacutelohy

Zaznamenaneacute udalosti v raacutemci

e-mailovej služby 1 2 3 4 5 6 7

Gmail

prvaacute fixaacutecia 00002 00001 00007 00039 00051 00046 00007

uvedomenie si riešenia 00008 00001 00007 00052 00059 00057 00009

vykonanie interakcie 00012 00002 00008 00104 00102 00058 00011

Inbox by Google

prvaacute fixaacutecia 00125 00001 00106 00127

00051 00008

uvedomenie si riešenia 00246 00002 00107 00149

00052 00011

vykonanie interakcie 00256 00003 00108 00151

00054 00013

Outlook

prvaacute fixaacutecia 00035 00003 00010 00024 00112 00022 00014

uvedomenie si riešenia 00036 00005 00010 00041 00124 00023 00016

vykonanie interakcie 00039 00006 00012 00042 00142 00027 00016

Zoznam

prvaacute fixaacutecia 00011 00005 00006 00009 00047 00031 00010

uvedomenie si riešenia 00015 00005 00008 00037 00055 00118 00012

vykonanie interakcie 00049 00006 00010 00039 00059 00121 00012

1 Naacutejdenie tlačidla na napiacutesanie novej spraacutevy

2 Odoslanie napiacutesanej spraacutevy po vyplneniacute textovyacutech poliacute vo formulaacuteri

3 Naacutejdenie priečinku s odoslanyacutemi spraacutevami

4 Naacutejdenie funkcie bdquoPreposlaťldquo

5 Naacutejdenie funkcie bdquoOznačiť za docircležiteacuteldquo

6 Naacutejdenie funkcie bdquoOdstraacuteniťldquo

7 Naacutejdenie funkcie bdquoOdpovedaťldquo

452 Miera uacutespešnosti splnenia zadanyacutech uacuteloh

Každaacute z použityacutech e-mailovyacutech služieb preukaacutezala svoje silneacute i slabeacute straacutenky čo mocircže-

me vidieť v Tab 2 Celkovo najuacutespešnejšiacute Gmail sa na tejto poziacutecii ocitol čiastočne aj preto

že vaumlčšina respondentiek s niacutem už mala predchaacutedzajuacutecu skuacutesenosť V tomto priacutepade okrem

probleacutemu s označovaniacutem spraacutev ako docircležityacutech sa ako jedna z ťažkostiacute javilo to že respon-

dentky nedokaacutezali rozpoznať rozdiel medzi odstraacuteneniacutem jednotlivej spraacutevy a odstraacuteneniacutem

všetkyacutech spraacutev v raacutemci jednej konverzaacutecie Jedna respondentka si pomyacutelila odstraacutenenie spraacute-

vy s jej označeniacutem ako bdquoSPAMldquo

144

Služby Outlook a Inbox použiacutevajuacute takzvanyacute plochyacute dizajn ktoryacute je charakteristickyacute vy-

užiacutevaniacutem pastelovyacutech farieb a minimalistickyacutem zobrazovaniacutem interaktiacutevnych prvkov mno-

hokraacutet prostredniacutectvom ikon a tlačidiel s nevyacuteraznyacutem prechodom čo pre respondentky spocirc-

sobovalo probleacutemy s ich videniacutem a naacuteslednou identifikaacuteciou vyacuteznamu

V priacutepade služby Inbox až polovica respondentiek nenašla priečinky s jednotlivyacutemi

spraacutevami ktoreacute sa zobrazili len po kliknutiacute na nevyacuterazneacute tlačidlo takzvaneacuteho hamburgeroveacute-

ho menu umiestneneacuteho vľavo hore ktoreacuteho vyacuteznam nepoznali Na preposielanie spraacutevy služba

Inbox použiacuteva ikonu umiestnenuacute pomerne vo veľkej vzdialenosti od napiacutesaneacuteho textu a to

v dolnej časti okna s otvorenou spraacutevou Pre seniorov je ikona ťažko viditeľnaacute a bez kontex-

tovej naacutepovede v podobe bdquohoveraldquo i ťažko rozpoznateľnaacute

Podobne je to aj v službe Outlook ktoraacute na preposlanie použiacuteva ikonu umiestnenuacute v hor-

nej časti otvorenej spraacutevy ktorej okno je v porovnaniacute s Inboxom vyacuterazne menšie čiacutem sa

skracujuacute sakaacutedy medzi jednotlivyacutemi prvkami To zodpovedaacute kratšiemu času v naacutejdeniacute ikony

avšak čas rozpoznania je približne rovnako dlhyacute

Označiť spraacutevu za docircležituacute v službe Outlook bolo pre respondentky značne problema-

tickeacute napriek tomu že akciu je možneacute vykonať dvomi spocircsobmi a to buď použitiacutem ikony

v podobe zobrazujuacuteceho sa bdquohoveraldquo nad jednotlivyacutemi spraacutevami alebo prostredniacutectvom iko-

ny pre otvorenie ďalšiacutech akciiacute v ktoryacutech textoveacute označenie bdquooznačiť priacuteznakomldquo predstavo-

valo spraacutevne riešenie V priacutepade služby Gmail išlo o označenie prostredniacutectvom hviezdičky

alebo textoveacuteho priacutekazu bdquoOznačiť hviezdičkouldquo V ponuke s možnosťami sa nachaacutedzal priacute-

kaz bdquoOznačenie ako docircležiteacuteldquo ktoryacute respondentky prirodzene považovali za spraacutevne rieše-

nie napriek tomu že ide o možnosť s odlišnyacutem vyacuteznamom

Seniori sa veľa raacutez nedokaacutežu efektiacutevne pohybovať v textovyacutech formulaacuteroch a presuacutevať

kurzor klaacutevesnice na miesto kde chcuacute piacutesať text napriacuteklad vytvaacuteraniacutem novyacutech riadkov To

predstavuje probleacutem pri odpovedaniacute na spraacutevu v službe Zoznam ktoraacute nechaacuteva predchaacutedza-

juacuteci text spolu s metadaacutetami v poli kde sa piacuteše odpoveď

Tabuľka 2

Porovnanie indexu miery uacutespešnosti v raacutemci plnenia jednotlivyacutech uacuteloh v emailovyacutech

službaacutech

miera uacutespešnosti ()

uacuteloha Outlook Inbox Gmail Zoznam

Naacutejdenie priečinku s odoslanyacutemi spraacutevami 100 50 100 93

Naacutejdenie možnosti na preposlanie spraacutevy 75 64 88 71

Označenie spraacutevy za docircležituacute alebo priacuteznačnuacute 56 0 38 79

Odstraacutenenie prijatej spraacutevy 81 86 75 86

Odpovedanie na spraacutevu 75 79 100 25

Celkovaacute miera uacutespešnosti 78 56 80 71

Funkcia nebola dostupnaacute nakoľko však ide o funkciu ovplyvňujuacutecu použiacutevateľskuacute skuacutesenosť do

vyacutepočtu celkoveacuteho priemeru bola zahrnutaacute nulovaacute hodnota

V hodnoteniacute celkovej miery uacutespešnosti možno ako najmenej použiacutevateľsky priacutevetivuacute

spomedzi všetkyacutech služieb pre seniorov označiť službu Inbox Použiacutevanie ikon s ktoryacutemi sa

145

predtyacutem nestretli a umiestňovanie prvkov v perifeacuternych častiach weboveacuteho rozhrania zne-

možňuje seniorom percepciu a rozpoznanie tyacutechto funkciiacute

Mieru uacutespešnosti sme pri prvej uacutelohe v ktorej mali respondentky napiacutesať novuacute spraacutevu

na určenuacute adresu hodnotili podrobne po jednotlivyacutech krokoch tak ako to je zobrazeneacute

v Tab 3 V prvom kroku tyacutekajuacutecom sa interakcie s tlačidlom na napiacutesanie spraacutevy mali

respondentky probleacutem s naacutejdeniacutem a identifikovaniacutem tlačidla v službe Inbox ktoreacuteho umies-

tnenie a zobrazenie bolo vo veľkej miere neadekvaacutetne

V službe Outlook mali respondentky probleacutem so spraacutevnym umiestneniacutem kurzora do po-

ľa pre napiacutesanie e-mailovej adresy kvocircli plocheacutemu dizajnu ktoryacute skresľoval ohraničenie

priestoru na piacutesanie Viacero respondentiek klikalo na tlačidlo bdquoKomuldquo ktoreacute však sluacuteži na

vyacuteber uloženyacutech kontaktov preto sa im kurzor počiacutetačovej myši nedarilo do poľa spraacutevne

umiestniť Na druhej strane ak sa im už do poľa na zadaacutevanie adresy podarilo kliknuacuteť spraacutev-

ne ponuacuteknutie poslednyacutech použityacutech adries bez potreby zadania počiatočneacuteho piacutesmena žela-

nej adresy viedlo k vysokej miere využitia tejto možnosti V priacutepade ak sa ponuka na dopl-

nenie e-mailovej adresy začne zobrazovať až po zadaniacute prvyacutech piacutesmen senior si ju už

vaumlčšinou nevšimne nakoľko je plne suacutestredenyacute na piacutesanie na klaacutevesnici a obrazovku vocircbec

nesleduje Pri piacutesaniacute sa navyše často pomyacuteli a ponuacutekaneacute možnosti na doplnenie sa tyacutem stra-

tia Zmaumltočne pocircsobiacute ak sa napriek uacutespešneacutemu dopiacutesaniu e-mailovej adresy taacuteto v naacutevrhoch

staacutele zobrazuje Senior ju tak vidiacute zobrazenuacute duplicitne čo pre neho spocircsobuje neistotu

najmauml ak taacuteto navrhovanaacute adresa zakryacuteva nasledujuacutece pole do ktoreacuteho maacute senior piacutesať

(predmet) Z tohto docircvodu by bolo vhodnejšie zobrazovať naacutevrhy nad vypĺňanyacutem poľom

a nie pod niacutem aby neprekryacutevali nasledujuacutece položky

Tabuľka 3

Porovnanie indexu miery uacutespešnosti pri plneniacute parciaacutelnych uacuteloh v raacutemci uacutelohy č 1

napiacutesanie novej spraacutevy

miera uacutespešnosti ()

Naacutezov parciaacutelnej uacutelohy pri piacutesaniacute novej spraacutevy Outlook Inbox Gmail Zoznam

Kliknutie na tlačidlo pre vytvorenie novej spraacutevy 75 43 93 75

Okamžitaacute fixaacutecia na okno s novou spraacutevou po

kliknutiacute na tlačidlo pre vytvorenie novej spraacutevy 75 100 100 100

Kliknutie do poľa bdquoKomuldquo 63 100 100 100

Fixaacutecia na ponuacutekaneacute vyacutesledky pri zadaacutevaniacute e-

mailovej adresy 75 100 86 0

Kliknutie na ponuacutekaneacute vyacutesledky 81 64 86 0

Fixaacutecia na oznaacutemenie o tom že spraacuteva bola

odoslanaacute 0 29 14 50

Celkovaacute miera uacutespešnosti 61 73 80 54

Funkcia nebola dostupnaacute nakoľko však ide o funkciu ovplyvňujuacutecu použiacutevateľskuacute skuacutesenosť do

vyacutepočtu celkoveacuteho priemeru bola zahrnutaacute nulovaacute hodnota

146

5 Diskusia

Zobrazenie

Na zaacuteklade vyacutesledkov skuacutemania sa naacutem podarilo identifikovať niekoľko faktorov nepriaz-

nivo ovplyvňujuacutecich percepciu a interakciu staršiacutech ľudiacute s webovyacutemi rozhraniami V prvom

rade ide o použiacutevanie plocheacuteho dizajnu v ktorom seniori nedokaacutežu efektiacutevne identifikovať

a rozliacutešiť zaacutekladneacute ovlaacutedacie prvky a vstupneacute polia ktoreacute suacute nevyacuterazneacute bez jednoznačneacuteho

ohraničenia a splyacutevajuacute s celkovyacutem prostrediacutem použiacutevateľskeacuteho rozhrania Rozhrania služieb

Outlook a Inbox ktoreacute suacute vytvoreneacute v tomto grafickom štyacutele seniori nepoznali často preto

neklikli do želaneacuteho vstupneacuteho poľa na prvyacute raz alebo vocircbec nakoľko nedokaacutezali odhadnuacuteť

kde sa nachaacutedzajuacute jeho neviditeľneacute hranice resp to či sa tam nejakeacute pole vocircbec nachaacutedza

Veľkyacute probleacutem predstavuje ak sa v podobe kontextovej naacutepovede po prejdeniacute myšou

nad prvkom zjavujuacute samotneacute ovlaacutedacie prvky a to iba v ikonografickej podobe ako je tomu

pri službe Outlook kde len 56thinsp respondentiek dokaacutezalo označiť spraacutevu za docircležituacute okrem

toho respondentky si takeacuteto ikony všimli iba v ojedinelyacutech priacutepadoch a použili radšej inyacute spocirc-

sob

Textoveacute priacutekazy suacute efektiacutevne len v priacutepade že suacute dostatočne vyacuterazneacute a ľahko klikateľ-

neacute ideaacutelne v podobe tlačidiel s odlišnou farbou Staršiacute ľudia rozumejuacute ikonaacutem ktoreacute poznajuacute

alebo ktoreacute suacute navrhnuteacute tak že dostatočne jasne indikujuacute akciu ktoraacute prebehne Ako ideaacutelna

sa ukazuje kombinaacutecia pri ktorej je ovlaacutedaciacute prvok jednoznačne ohraničenyacute ako tlačidlo a vo

vnuacutetri prezentovanyacute textovyacutem priacutekazom namiesto ikony Uacutelohy ktoreacute bolo možneacute splniť

pomocou takyacutechto ovlaacutedaciacutech prvkov zaznamenaacutevali pri testovaniacute najvyššiu uacutespešnosť a to

aj v inyacutech službaacutech

Umiestnenie

Textoveacute notifikaacutecie o vykonanej akcii suacute zobrazovaneacute buď vo veľkej vzdialenosti od

tlačidla ktoryacutem bola vykonanaacute akcia alebo priacuteliš kraacutetko na to aby ich senior stihol zaregis-

trovať a opticky priacuteliš vzdialeneacute od miesta poslednej vykonanej akcie (napriacuteklad kliknutie na

tlačidlo Odoslať) Oveľa efektiacutevnejšie suacute pre seniora ineacute indikaacutetory o uacutespešnom vykonaniacute

akcie napriacuteklad vyacuteraznaacute grafickaacute zmena rozhrania či zatvorenie ovlaacutedaciacutech prvkov pomo-

cou ktoryacutech senior poslednuacute akciu uacutespešne vykonal

Čo sa tyacuteka neprimeranej vzdialenosti medzi ovlaacutedaciacutemi prvkami tu sa ukaacutezala docircle-

žitosť vniacutemania percepcie zo psychologickeacuteho hľadiska Zaacutekon bliacutezkosti bližšie popiacutesanyacute

v kap 3 hovoriacute o štruktuacuterovaniacute informaacuteciiacute do logickyacutech jednotiek kedy relevantneacute informaacute-

cie prisudzujeme k možnostiam umiestnenyacutem v tom istom priestore Ak suacute od seba jednotli-

veacute ovlaacutedacie prvky neprimerane vzdialeneacute seniori nenachaacutedzajuacute medzi nimi vzaacutejomneacute pre-

pojenie

Funkcionalita

Funkcionalita ovlaacutedaciacutech prvkov musiacute byť pre seniorov jasnaacute Jeden z vyacuteraznyacutech

probleacutemov služby Zoznam sa tyacutekal praacuteve funkcionality tlačidla na napiacutesanie novej spraacutevy

ktoreacute nebolo plne klikateľneacute Ak seniori klikali na miesto ktoreacute klikateľneacute nebolo nedokaacuteza-

li vykonať akciu a nepokračovali ďalej

147

Probleacutem s funkcionalitou sme mohli identifikovať aj pri službe Gmail kedy ak pri od-

povedaniacute na spraacutevu seniori neklikli na presne ohraničenyacute textovyacute priacutekaz na vykonanie akcie

bdquoPreposlaťldquo automaticky vykonali inuacute akciu ako mali v uacutemysle Použiacutevateľskeacute rozhranie by

malo eliminovať situaacutecie pri ktoryacutech nastaacutevajuacute takeacuteto chyboveacute interakcie keďže seniori si

veľakraacutet takuacuteto chybu neuvedomia alebo uvedomia až po dlhšom čase

Terminoloacutegia

Nerozpoznanie vyacuteznamu a nejednoznačnosť pojmov je jednyacutem z častyacutech probleacutemov

použiacutevateľskyacutech rozhraniacute Ak je pre interakciu zvolenyacute pojem ktoryacute seniori nepoznajuacute ale-

bo abstraktneacute pomenovanie ktoreacutemu ako neskuacuteseniacute použiacutevatelia nerozumejuacute seniori ho

nepoužiacutevajuacute Je to možneacute vidieť v priacutepade použiacutevania textoveacuteho priacutekazu bdquonastaviť priacuteznakldquo

označujuacuteci funkciu pre označenie spraacutevy za docircležituacute ktoryacute použiacutevali služby Outlook a Zo-

znam Terminologickeacute nedostatky boli ďalej identifikovaneacute pri preposielaniacute spraacutevy v službe

Zoznam kedy respondentky namiesto spraacutevnej možnosti bdquoPoslať ďalejldquo často volili funkciu

bdquoPreposlať bez uacutepravldquo ktoraacute však očakaacutevala zadanie adresy priamo v riadku s ostatnyacutemi

ovlaacutedaciacutemi prvkami ndash a to dokonca pred kliknutiacutem na odkaz bdquoPreposlať bez uacutepravldquo

V priacutepade označenia spraacutevy za docircležituacute v službe Gmail išlo o označenie prostredniacutectvom

hviezdičky alebo textoveacuteho priacutekazu bdquoOznačiť hviezdičkouldquo V ponuke s možnosťami sa však

ako prvyacute nachaacutedzal priacutekaz bdquoOznačenie ako docircležiteacuteldquo ktoreacute respondentky považovali za spraacutevne

riešenie napriek tomu že ide o možnosť s odlišnyacutem vyacuteznamom

Mentaacutelne modely

Použiacutevateľskeacute rozhrania v mnohyacutech priacutepadoch nie suacute prispocircsobeneacute mentaacutelnym mode-

lom staršiacutech ľudiacute čo dokazuje priacuteklad zo služby Zoznam kedy pri odpovedaniacute na spraacutevu sa

senior na zaacuteklade skuacutesenostiacute z inyacutech služieb nevie orientovať v zobrazeniacute textu spolu s meta-

daacutetami prechaacutedzajuacutecej spraacutevy v poli v ktorom piacuteše odpoveď Rovnako ak dochaacutedza k dupli-

citneacutemu zobrazeniu e-mailovyacutech adries pri ich piacutesaniacute do poľa bdquoKomuldquo je to pre seniorov

často rušiveacute a maumltuacutece najmauml keď zakryacutevajuacute ostatnuacute časť formulaacutera

Zaacutever

Motivaacutecia seniorov plnohodnotne sa začleniť do modernej spoločnosti využiacutevajuacutecej ako

primaacuterne meacutedium komunikaacutecie internet je dostatočne silnaacute na prekonanie barieacuter s ktoryacutemi

sa stretaacutevajuacute Napriek tomu prispocircsobenie dizajnu a implementovanie naacutevrhov vyplyacutevajuacute-

cich z vyacuteskumov a štuacutediiacute percepcie tejto vekovej skupiny mocircže tento priechod uľahčiť a spriacute-

jemniť čo mocircže motivovať aj tyacutech ktoriacute sa použiacutevať internet ešte neodhodlali alebo to vzda-

li po niekoľkyacutech neuacutespešnyacutech pokusoch

Ako najvaumlčšiacute probleacutem je teda možneacute vymedziť neporozumenie mentaacutelnym modelom

seniorov ktoreacute sa prejavuje použitiacutem plocheacuteho dizajnu nejednoznačnyacutem pomenovaniacutem tla-

čidiel a použiacutevaniacutem malyacutech ikon s vyacuteznamom ktoryacute je pre seniorov nezrozumiteľnyacute Pri na-

vrhovaniacute webovyacutech rozhraniacute je potrebneacute myslieť na to že seniori ťažšie rozpoznaacutevajuacute infor-

maacutecie ktoreacute suacute pre nich noveacute alebo prezentovaneacute neočakaacutevanou formou Naacutevrh rozhrania

ktoreacute jasne indikuje možnuacute interakciu ponuacuteka dostatočne efektiacutevnu spaumltnuacute vaumlzbu a zobrazuje

relevantneacute informaacutecie s jasnyacutem popisom je zaacutekladnyacutem predpokladom jeho uacutespešneacuteho vyu-

žiacutevania aj staršiacutemi ľuďmi Ak sa navrhovaneacute zlepšenia podariacute preniesť do praxe predmetom

148

ďalšieho vyacuteskumu bude nakoľko sa prejavia na zlepšeniacute reaacutelnej priacutestupnosti a použiteľnosti

a taktiež to či si ich noviacute použiacutevatelia e-mailu dokaacutežu osvojiť ryacutechlejšie Percepcia seniorov

odhliadnuc od ich skuacutesenostiacute maacute svoje špecifikaacute a skuacutesenosti z praxe pri asistovaniacute na kur-

zoch počiacutetačovej gramotnosti ukazujuacute že mobilneacute zariadenia a tablety suacute pre nich svojiacutem

rozhraniacutem priacutevetivejšie Vyacuteskum je preto možneacute ďalej rozšiacuteriť aj o porovnanie použiteľnosti

a interakcie s rozhraniacutem na mobilnyacutech zariadeniach

Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute spraacute-

vanie sa človeka v digitaacutelnom priestore Vznikol tiež vďaka podpore v raacutemci OP Vyacuteskum

a vyacutevoj pre dopytovo-orientovanyacute projekt Univerzitnyacute vedeckyacute park Univerzity Komenskeacuteho

v Bratislave ITMS 26240220086 spolufinancovanyacute zo zdrojov Euroacutepskeho fondu regionaacutel-

neho rozvoja

Zoznam bibliografickyacutech odkazov

BRIJAKOVAacute Annamaacuteria 2018 Špecifikaacute percepcie použiacutevateľskyacutech rozhraniacute seniormi

Diplomovaacute praacuteca Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickaacute fakulta Katedra

knižničnej a informačnej vedy

CARPENTER Roger a John ROBSON 1998 Eye movement recording In Vision Research

A Practical Guide to Laboratory Methods [online] Oxford University Press [cit 6 apriacutel

2016] ISBN 978-0-19-852319-2 Dostupneacute na

httpwwwoxfordscholarshipcomview101093acprofoso97801985231920010001a

cprof-9780198523192

DERVIN Brenda 1983 An overview of sense-making researchthinsp concepts methods and

results to date Papers presented at the annual meeting of the International Communica-

tion Association Vol 1983 no 4 s 1ndash75

DICTIONARYCOM 2018 perception [online] Random House Inc [cit 4 apriacutel 2018]

Dostupneacute na httpwwwdictionarycombrowseperception

FALK Cheryl 2014 Exploring the UI Universe Different Types of UI [online] [cit 7 apriacutel

2018] Dostupneacute na httpwwwaltiacom20140922different-types-of-ui

GORMAN M 1999 The Ageing amp Development Report 1999 Poverty Independence amp

the Worldrsquos Older People [online] London England Earthscan Publications ISBN 1-

85383-648-6 Dostupneacute na httpwwwhelpageorgsilofilesthe-ageing-and-

development-report-a -summarypdf

HEWETT Thomas T Ronald BAECKER Stuart CARD Tom CAREY Jean GASEN

Marilyn MANTEI Gary PERLMAN Gary STRONG a William VERPLANK 2009

CHAPTER 2 Human-Computer Interaction In ACM SIGCHI Curricula for Human-

Computer Interaction [online] New York The Association for Computing Machinery

608920 [cit 10 apriacutel 2018] ISBN 0-89791-474-0 Dostupneacute na

httpoldsigchiorgcdgcdg2html

HORTON Sarah a Patrick J LYNCH 2008 Web Style Guide Third edition [online] [cit

12 apriacutel 2018] Dostupneacute na httpwebstyleguidecomwsg33-information-

architecture3-site-structurehtml

CHATMAN Elfreda A 1991 Channels to a Larger Social World Older Women Staying

in Contact with the Great Society Library and Information Science Research Vol 13

no 3 s 281ndash300

149

KRUG Steve 2005 Donrsquot Make Me Think A Common Sense Approach to Web Usability

2nd ed Berkeley Calif New Riders ISBN 978-0-321-34475-5

LOPES Arminda Guerra 2016 Using Research Methods in Human Computer Interaction

to Design Technology for Resilience Journal of Information Systems and Technology

Management [online] Vol 13 no 3 s 363ndash388 ISSN 1807-1775 Dostupneacute na

doi104301S1807-17752016000300001

LUČENIČ Matej 2012 Testovanie použiteľnosti webovyacutech riešeniacute ndash vyacuteber testovaciacutech

metoacuted Posterus Roč 5 č 3 s 13

MERRIAM-WEBSTER 2018 Perception [online] [cit 4 apriacutel 2018] Dostupneacute na

httpswwwmerriam-webstercomthesaurusperception

MEYER Kate 2015 Long-Term Exposure to Flat Design How the Trend Slowly Makes

Users Less Efficient Nielsen Norman Group [online] [cit 20 apriacutel 2018] Dostupneacute na

httpswwwnngroupcomarticlesflat-design-long-exposure

NIELSEN Jakob 2010 Mental Models and User Experience Design Nielsen Norman Group

[online] [cit 12 apriacutel 2018] Dostupneacute na httpswwwnngroupcomarticlesmental-

models

NIELSEN Jakob 2012 Usability 101 Introduction to Usability Nielsen Norman Group

[online] [cit 8 apriacutel 2016] Dostupneacute na httpswwwnngroupcomarticlesusability-

101-introduction-to-usability

REGEC Milan 2018 Internet a e-mail pre seniorov 24 vyd Bratislava Staromestskaacute

knižnica

Resumeacute

ŠPECIFIKAacute PERCEPCIE POUŽIacuteVATEĽSKYacuteCH ROZHRANIacute ONLINE

EMAILOVYacuteCH SLUŽIEB SENIORMI

Annamaacuter ia Br i jakovaacute Katar iacutena Buzovaacute Milan Regec

Priacutespevok vychaacutedzajuacuteci z vyacuteskumu realizovaneacuteho v raacutemci diplomovej praacutece Annamaacuterie Brijakovej

(Brijakovaacute 2018) sa zaoberaacute problematikou percepcie použiacutevateľskyacutech rozhraniacute seniormi so zamera-

niacutem sa na identifikovanie zaacutekladnyacutech probleacutemov a obmedzeniacute s ktoryacutemi sa seniori pri použiacutevaniacute počiacute-

tača a internetu stretaacutevajuacute s cieľom porozumieť ich mentaacutelnym modelom Vyacuteskum bol realizovanyacute

metoacutedou použiacutevateľskeacuteho testovania a porovnaacutevania rozhraniacute e-mailovyacutech služieb prostredniacutectvom

technoloacutegie sledovania pohľadu paralelne s hlasnyacutem mysleniacutem seniorskyacutech respondentiek Cieľom

bolo zistiť ako seniori vniacutemajuacute interpretujuacute a interagujuacute s obsahom vo webovyacutech rozhraniach vybra-

nyacutech e-mailovyacutech služieb V raacutemci čiastkovyacutech cieľov bola sledovanaacute ryacutechlosť identifikovania a pou-

žitia cieľovyacutech prvkov rozhrania vplyv vizuaacutelnej hierarchie a rozloženia prvkov pomenovanie prvkov

štyacutel grafickeacuteho dizajnu a rozoznaacutevanie ikon Interpretovaneacute vyacutesledky identifikujuacute a popisujuacute prvky

vytvaacuterajuacutece digitaacutelne barieacutery percepcie a interakcie seniorov s rozhraniacutem emailovyacutech služieb

150

Summary

SPECIFICS OF PERCEPTION OF USER INTERFACES BY ELDERLY

POPULATION

Annamaacuter ia Br i jakovaacute Katar iacutena Buzovaacute Milan Regec

This paper based on the research done by Annamaria Brijakovaacute (2018) deals with the issue of percep-

tions of seniorsrsquo user interfaces focusing on identifying the basic problems and constraints that seniors

encounter when using computers and the Internet to understand their mental models The research was

conducted using the method of user testing and comparing the e-mail interfaces using eye-tracking

technology together with the thinking aloud method The aim was to find out how seniors perceive

interpret and interact with content in the web interfaces of selected e-mail services Within partial

goals the speed of identification and use of target interface elements the impact of visual hierarchy

and element layout element naming graphic design style and recognition of icons were monitored

Interpreted results identify and describe elements that create digital barriers to the perception and inter-

action of seniors with the interface of email clients

151

ZBORNIacuteK FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEacuteHO

Ročniacutek XXVIII KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA Bratislava 2019

VYacuteSKUM MOŽNOSTIacute A POTREBY IMPLEMENTAacuteCIE

KNIŽNIČNEacuteHO ONLINE KATALOacuteGU PRE DETSKEacuteHO

POUŽIacuteVATEĽA

Zuzana Struhaacuterikovaacute

Uacutevod

Použiacutevateľskaacute priacutevetivosť sa staacuteva čoraz rozšiacuterenejšou teacutemou nielen v prostrediacute profe-

sionaacutelnych tvorcov webov no rovnako aj medzi samotnyacutemi vlastniacutekmi webovyacutech rozhraniacute

pre ktoryacutech je spokojnosť použiacutevateľa esenciaacutelnym predpokladom pre uacutespešnyacute rozvoj podni-

kania Taacuteto skutočnosť sa však staacuteva čoraz aktuaacutelnejšou aj v priacutepade neziskovyacutech organizaacuteciiacute

akyacutemi suacute napriacuteklad knižnice Vzhľadom na heterogeacutennosť použiacutevateľov školskyacutech a verej-

nyacutech knižniacutec vstupuje z hľadiska využiteľnosti do popredia potreba prispocircsobovania služieb

rocircznym vekovyacutem skupinaacutem použiacutevateľov a to aj služieb dostupnyacutech prostredniacutectvom online

kataloacutegov Na zaacuteklade analyacutezy suacutečasneacuteho stavu online kataloacutegov slovenskyacutech a zahraničnyacutech

knižniacutec sa však ukaacutezalo že spocircsob akyacutem suacute tieto typy systeacutemov (v oblasti dizajnu štruktuacutery

funkcionaliacutet či zvolenyacutech metadaacutet) navrhovaneacute nezohľadňuje potreby a preferencie detskeacuteho

použiacutevateľa Keďže detskyacute recipient tvoriacute podstatnuacute časť použiacutevateľov školskyacutech a verejnyacutech

knižniacutec a s elektronickyacutem prostrediacutem prichaacutedza do kontaktu prakticky denne sme toho naacutezo-

ru že online kataloacuteg by mal v čo najvyššej miere zohľadňovať jeho kognitiacutevne a motorickeacute

schopnosti tak aby nedochaacutedzalo k zamedzovaniu jeho priacutestupu k funkciaacutem a možnostiam

ktoreacute online kataloacuteg ponuacuteka a ktoreacute mocircžu byť touto vekovou skupinou použiacutevateľov poten-

ciaacutelne využiteľneacute

Cieľom priacutespevku je preto vytvorenie ucelenej predstavy o tom akyacute je vzťah detskyacutech

recipientov k online kataloacutegu knižnice Okrem toho skuacutemame reaacutelnu potrebu navrhnutia det-

skeacuteho online kataloacutegu pre slovenskeacuteho použiacutevateľa

1 Metodoloacutegia vyacuteskumu

Vzorku respondentov pre naacuteš vyacuteskum sme vyberali na zaacuteklade zamerania tejto praacutece

a tiež na zaacuteklade ich ochoty spolupracovať pri zbere daacutet Vyacuteskum sa realizoval v troch sloven-

skyacutech verejnyacutech knižniciach (Staromestskaacute knižnica v Bratislave Krajskaacute knižnica v Žiline

Turčianska knižnica v Martine) a zuacutečastnilo sa ho 26 čitateľov vo veku 6 až 12 rokov a jeden

zamestnanec v každej knižnici Doplnenie vzorky detskyacutech respondentov o zamestnancov

knižnice považujeme za docircležiteacute najmauml z docircvodu preskuacutemania objektiacutevneho pohľadu na stav

152

v akom sa momentaacutelne online kataloacutegy vybranyacutech knižniacutec nachaacutedzajuacute rovnako ako aj na

myšlienku ich rozšiacuterenia o vyacutehradne detskuacute sekciu

Z hľadiska stanovenyacutech cieľov pre naacuteš vyacuteskum sme sa rozhodli uplatniť kvalitatiacutevny

metodologickyacute priacutestup Vyacuteskum preferenciiacute detskyacutech recipientov sa realizoval formou pria-

mych individuaacutelnych zuacutečastnenyacutech a pološtruktuacuterovanyacutech rozhovorov Zaacutekladneacute vopred

pripraveneacute otaacutezky rozhovoru prešli pred samotnou realizaacuteciou vyacuteskumu schvaacuteleniacutem viace-

ryacutech odborniacutekov ako aj testovaniacutem vzorky respondentov ktoriacute potvrdili ich validitu a relia-

bilitu Rozhovory sme navyše u jedneacuteho detskeacuteho respondenta v každej z troch vybranyacutech

knižniacutec doplnili o použiacutevateľskeacute testovanie realizovaneacute metoacutedou hlasneacuteho myslenia ktoreacute

pomohlo overiť reaacutelne schopnosti respondentov pri interakcii s online kataloacutegom knižnice

a tiež preskuacutemať spocircsoby akyacutemi tiacuteto respondenti v procese vyhľadaacutevania dokumentov a in-

formaacuteciiacute uvažujuacute

2 Vyacutesledky vyacuteskumu vyplyacutevajuacutece z rozhovorov s detskyacutemi

respondentmi

21 Vzťah detskyacutech respondentov k online kataloacutegu knižnice

Z docircvodu snahy zmapovať reaacutelnu potrebu navrhnutia detskeacuteho online kataloacutegu sme

v uacutevodnej časti vyacuteskumu zisťovali či detskiacute respondenti vedia o existencii a možnostiach

online kataloacutegu knižnice ktoruacute navštevujuacute Vyacutesledky suacute znaacutezorneneacute v grafe (Obr 1)

Zistenia suacute podľa naacutešho naacutezoru alarmujuacutece hoci nie prekvapiveacute Ukaacutezalo sa že až 18

respondentov (6923thinsp) nevie že knižnica disponuje online kataloacutegom a až na paacuter vyacutenimiek

nevedeli odhadnuacuteť na čo sluacuteži Podobnuacute reakciu sme však paradoxne zaznamenali aj u res-

pondentov ktoriacute už o online kataloacutegu počuli respektiacuteve vedia že ho využiacuteva rodič alebo

staršiacute suacuterodenec (7 respondentov ndash 2692thinsp)

To je na internete že akeacute suacute tu v knižnici knihy však Mocircj staršiacute brat to niekedy pou-

žiacuteva pred tyacutem ako ideme do knižnice a pozeraacute sa či suacute knihy ktoreacute chceme požičaneacute

alebo nie ale zatiaľ mi to neukaacutezalldquo (Andrej 9 r)

Obr 1

Stav povedomia o existencii online kataloacutegu knižnice

153

Hoci veľkaacute vaumlčšina respondentov o existencii online kataloacutegu nevie po prekročeniacute hra-

nice deviatich rokov sa vyskytujuacute vyacutenimky Navyše sa ukaacutezalo že deti vo veku jedenaacutestich

rokov už o online kataloacutegu vedia hoci vzhľadom na nedostatočneacute skuacutesenosti s jeho využiacuteva-

niacutem nemajuacute vedomosť o možnosti rezervovania dokumentov a ich vyzdvihnutia v knižnici

22 Naacutezory detskyacutech respondentov na suacutečasnyacute vzhľad online

kataloacutegov

Po tom ako sme respondentom ukaacutezali online kataloacuteg knižnice ktoruacute navštevujuacute zisťo-

vali sme tiež akyacutem spocircsobom na nich vplyacuteva jeho vzhľad Zatiaľ čo Turčianska knižnica

v Martine a Krajskaacute knižnica v Žiline využiacutevajuacute novšiu verziu knižnično-informačneacuteho sys-

teacutemu Clavius Staromestskaacute knižnica v Bratislave využiacuteva jeho predchaacutedzajuacutecu verziu ktoraacute

pocircsobiacute pomerne zastaralo Napriek tomu však možno zistenia považovať za prekvapiveacute keďže

sa ukaacutezalo že aj mladšiacute respondenti hodnotia suacutečasnyacute vzhľad online kataloacutegov prevažne po-

zitiacutevne

Suacute tam pekneacute farby a obraacutezky Paacuteči sa mi že vidiacutem všetky zaujiacutemaveacute knihy ktoreacute maacutem

radaldquo (Emka 7 r)

(Kataloacuteg) Je peknyacute paacuteči sa mi že vidiacutem obaacutelky kniacutehldquo (Matej 8 r)

Kataloacuteg sa mi paacuteči Nevadiacute že nie je farebnyacute aspoň tam toho nie je veľaldquo (Patrik 9

r)

Ja maacutem takeacuteto straacutenky rada Paacuteči sa mi ako to celeacute vyzeraacuteldquo (Katka 10 r)

Toto už vyzeraacute trochu zložitoldquo (Matej 10 r)

Je otaacutezne či prevaha pozitiacutevnych reakciiacute na zastaralyacute online kataloacuteg Staromestskej kniž-

nice v Bratislave bola odrazom skutočnyacutech naacutezorov detiacute alebo išlo skocircr o zdvoriluacute odpoveď

Možno totiž s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať že niektoreacute deti zvyknuacute odpovedať

tak ako od nich očakaacutevajuacute dospeliacute

Tabuľka 1

Naacutezory na online kataloacuteg knižnice (podľa aktuaacutelnosti verzie systeacutemu)

PP NP NN Verzia

Samko 6 r

X

C-NV

Emka 7 r X

Miška 8 r X

Matej 8 r X

Janka 8 r X

Daacutevid 9 r

X

Hanka 10 r X

Paťka 11 r

X

Zuzka 8 r X

Ivanka 8 r X

Andrej 9 r

X

Rebeka 10 r X

154

Tabuľka 1 ndash pokračovanie

PP NP NN Verzia

Lukaacuteš 10 r X

Miška 10 r

X

Marek 10 r X

Miška 10 r X

Sabinka 11 r X

Paťka 12 r X

Maťko 8 r X

C-SV

Patrik 9 r X

Miška 9 r X

Evka 9 r X

Matej 10 r X

Katka 10 r X

Lucka 11 r

X

Majka 12 r

X

SPOLU 14 5 7

PP = Veľmi sa mi paacuteči NP = Niektoreacute veci sa mi nepaacutečia

NN = Nepaacuteči sa mi

C-NV = novaacute verzia systeacutemu Clavius

C-SV = staraacute verzia systeacutemu Clavius

Na zaacuteklade tabuľky je napriek tomu zrejmeacute že online kataloacuteg Staromestskej knižnice

v Bratislave detskyacutech respondentov zaujal najmenej Domnievame sa že priacutečinou je praacuteve

zastaranosť jeho rozhrania a akaacutesi strohosť ktoraacute pravdepodobne suacutevisiacute s očakaacutevaniacutem star-

šieho použiacutevateľskeacuteho publika zo strany jeho tvorcov Probleacutemom suacute podľa naacutešho naacutezoru aj

nezrozumiteľneacute označenia jednotlivyacutech vyhľadaacutevaciacutech poliacute Na druhej strane online kataloacutegy

ďalšiacutech dvoch knižniacutec suacute podľa naacutešho naacutezoru pomerne dobre spracovaneacute Nevyacutehody ktoreacute

z nich vyplyacutevajuacute možno pripiacutesať najmauml zachovaacutevaniu priacutesnych pravidiel z hľadiska presnos-

ti vyhľadaacutevaciacutech dotazov ako aj ponuacutekanyacutech metadaacutet

23 Použiacutevateľskeacute testovanie schopnostiacute detskyacutech respondentov

pri interakcii s online kataloacutegom knižnice

Vyacutesledky použiacutevateľskeacuteho testovania ukaacutezali že prakticky u každeacuteho z troch testova-

nyacutech respondentov sa vyskytujuacute probleacutemy v oblasti kogniacutecie či jemnej motoriky

Z hľadiska kognitiacutevnych schopnostiacute išlo o častyacute vyacuteskyt gramatickyacutech chyacuteb ale aj o cel-

kovuacute nezrozumiteľnosť a neprehľadnosť weboveacuteho rozhrania online kataloacutegu ktoruacute vo vzťahu

155

k detskeacutemu recipientovi považujeme za kritickuacute Staršej verzii systeacutemu možno vytknuacuteť naj-

mauml prebytočneacute využiacutevanie knihovniacuteckej terminoloacutegie a tiež nepriacutetomnosť obaacutelok kniacuteh ktoraacute

podľa naacutešho naacutezoru v mnohyacutech priacutepadoch spocircsobuje probleacutemy aj dospeleacutemu použiacutevateľovi

a to najmauml z hľadiska identifikaacutecie hľadaneacuteho dokumentu Online kataloacuteg Staromestskej kniž-

nice v Bratislave teda nepovažujeme vo vzťahu k detskeacutemu použiacutevateľovi za efektiacutevne vyu-

žiteľnyacute

Pokiaľ hovoriacuteme o probleacutemoch v oblasti jemnej motoriky tie sa vyskytli najmauml pri sna-

he respondenta kliknuacuteť na konkreacutetny prvok Jeden respondent napriacuteklad nedopatreniacutem klikol

na meno autora namiesto naacutezvu dokumentu čo ho naacutesledne presmerovalo na dokumenty

daneacuteho autora a nie na bibliografickeacute uacutedaje prisluacutechajuacutece dokumentu Tento neuacutespech mal

naňho dokonca takyacute negatiacutevny vplyv že vo vyhľadaacutevaniacute odmietol pokračovať Priacutetomnosť

vaumlčšiacutech tlačidiel rovnako ako aj vaumlčšie medzery medzi jednotlivyacutemi (najmauml klikateľnyacutemi)

objektmi považujeme preto za nevyhnutnyacute predpoklad pre využiteľnosť online kataloacutegu touto

vekovou skupinou použiacutevateľov

24 Postoj detskyacutech respondentov k možnosti implementaacutecie

detskeacuteho online kataloacutegu

Na zaacuteklade zbežnyacutech naacutehľadov na online kataloacuteg vysvetlenia možnostiacute dostupnyacutech pro-

stredniacutectvom neho ako aj na zaacuteklade použiacutevateľskeacuteho testovania sme sa rozhodli zistiť či

koncept online kataloacutegov zaujal respondentov natoľko že by si vedeli predstaviť jeho využiacute-

vanie aj v buduacutecnosti Vyacutesledky suacute znaacutezorneneacute v nasledujuacutecom grafe (Obr 2)

Obr 2

Preferencie z hľadiska spocircsobu priacutestupu k dokumentom

Ako mocircžeme na zaacuteklade grafu vidieť vaumlčšina respondentov (6154thinsp) by uprednostnila

vyhľadaacutevanie dokumentov prostredniacutectvom online kataloacutegu a ich naacutesledneacute vyzdvihnutie

priamo u knihovniacuteka

Radšej by som si knihu objednal lebo často neviem v knižnici naacutejsť knihu ktoruacute chcem

a potom mi to aj dlho trvaacuteldquo (Matej 8 r)

Asi by som si knihu radšej vybral na internete lebo tam si ju naacutejdem ryacutechlejšie keď

tam rovno vidiacutem aj ďalšie knihy a mocircžem si medzi nimi lepšie vybraťldquo (Marek 10 r)

156

Vaumlčšinou som nevedela naacutejsť v knižnici to čo som hľadala Myslela som si že kniha

sa nachaacutedza niekde inde a nakoniec bola v uacuteplne inej policildquo (Hanka 10 r)

Niektoriacute respondenti (3846thinsp) naopak uviedli že by online kataloacuteg využili skocircr spora-

dicky a aj naďalej by uprednostnili fyzickyacute kontakt s knihou Tento jav však vzhľadom na

nepriacutevetivosť existujuacutecich rozhraniacute nepovažujeme za prekvapivyacute

Možno by som ho (kataloacuteg) občas využil ale aj tak je lepšie prezerať si knihu v poličke

a prelistovať si juldquo (Patrik 9 r)

Radšej si knihu vyberiem v knižnici a poriadne si ju prezriem pred tyacutem než si ju vez-

mem domovldquo (Janka 8 r)

Aj v tomto priacutepade sa vyskytli pomerne vyacuterazneacute rozdiely medzi odpoveďami mladšiacutech

a staršiacutech respondentov Zatiaľ čo tiacute mladšiacute staacutele preferujuacute fyzickyacute kontakt s dokumentom

a možnosť jeho prezretia pred vypožičaniacutem staršiacute respondenti priznaacutevajuacute že elektronickeacute

rezervovanie dokumentov prostredniacutectvom online kataloacutegu je pre nich najmauml z časoveacuteho hľa-

diska často prijateľnejšiacutem riešeniacutem Podľa naacutešho naacutezoru je pochopiteľneacute že mladšiacute respon-

denti ktoriacute v raacutemci vyacuteskumu počuli o online kataloacutegu prvyacutekraacutet k nemu pristupujuacute skepticky

pretože s niacutem nemajuacute reaacutelne skuacutesenosti Na druhej strane možno vniacutemať isteacute motivačneacute fak-

tory ktoreacute sa u respondentov prejavili po oboznaacutemeniacute sa s možnosťami online kataloacutegov

knižniacutec o ktoryacutech pred realizaacuteciou vyacuteskumu nevedeli

3 Vyacutesledky vyacuteskumu vyplyacutevajuacutece z rozhovorov

so zamestnancami knižniacutec

31 Pohľad zamestnancov na online kataloacuteg knižnice

v ktorej pracujuacute

V raacutemci tejto dimenzie vyacuteskumu sme zisťovali či deti v suacutečasnosti využiacutevajuacute knižničneacute

online kataloacutegy a či majuacute vedomosť o ich existencii Vyacutesledky suacute prakticky zhodneacute s odpo-

veďami detiacute ktoreacute online kataloacuteg nikdy nevyužili a nevedia o jeho existencii priacutepadne ho

využiacutevajuacute len na overenie dostupnosti dokumentov a nemajuacute vedomosť o možnosti ich objed-

nania

Deti si knihy vyberajuacute priamo v knižnici Nemysliacutem si že nejakeacute z detiacute vie že takyacuteto

kataloacuteg vocircbec existuje Ten využiacutevajuacute len dospeliacute čitatelia a nepostrehla som že by deti

niekedy mali o tento typ služby zaacuteujemldquo (Staromestskaacute knižnica v Bratislave)

V minulosti sme mali v priestoroch knižnice štyri či paumlť počiacutetačov napojenyacutech na kata-

loacuteg no tie sa vocircbec nevyužiacutevali Deti skocircr len prišli a hrali sa na nich Niektoreacute deti si

ale vyhľadajuacute knihu doma a potom si po ňu priacuteduldquo (Turčianska knižnica v Martine)

Zamestnanci sa domnievajuacute že online kataloacuteg maacute vyacuteznam skocircr vo vzťahu k staršiacutem či-

tateľom ktoriacute sa orientujuacute na literatuacuteru korešpondujuacutecu so školskyacutemi osnovami Zamestnan-

kyňa Krajskej knižnice v Žiline však napriek tomu zdocircraznila že využitie tohto typu služby

by mohlo byť priacutenosneacute aj vo vzťahu k mladšiacutem deťom

Keď si deti navyknuacute na online kataloacuteg a naučia sa v ňom vyhľadaacutevať tak majuacute určite

aj vaumlčšie sebavedomie lebo si vedia sami naacutejsť to čo potrebujuacute Slovenskeacute deti suacute často

takeacute že sa hanbia opyacutetať keď niečo nevedia naacutejsť a kataloacuteg by bol pre nich určitou

formou samostatnostildquo (Krajskaacute knižnica Žilina)

157

Toto zistenie však nepriamo potvrdzuje naacuteš predpoklad a siacutece že detskyacute čitateľ do dva-

naacutesteho roku života nemaacute potrebu využiacutevať online kataloacuteg pretože vo vzťahu k nemu nepo-

nuacuteka žiadnu pridanuacute hodnotu v porovnaniacute s prezeraniacutem dokumentov priamo v priestoroch

knižnice Keďže sme chceli aby sa suacutečasnyacute nezaacuteujem o online kataloacutegy pokuacutesili odocircvodniť

aj samotniacute zamestnanci knižnice zisťovali sme či podľa ich naacutezoru suacutečasnyacute online kataloacuteg

vyhovuje z hľadiska štruktuacutery dizajnu funkciiacute ako aj z hľadiska priacutestupnyacutech metadaacutet det-

skeacutemu čitateľovi a či suacute v tomto smere probleacutemy ktoreacute by bolo žiaduce vyriešiť

Veľkyacutem probleacutemom je to že čitatelia si naacutejdu knihu v kataloacutegu a vidia že je dostupnaacute

no v skutočnosti je momentaacutelne vypožičanaacute Spoľahlivosť tohto systeacutemu je preto veľkyacute

probleacutem zvlaacutešť pre menšie deti Probleacutemom je tiež to že deti nejduacute po autorovi ani po

naacutezve knihy ale po teacuteme takže keď sa im zobraziacute ndash vzhľadom k fondu ndash niekoľko tisiacutec

vyacutesledkov nebuduacute sa tyacutem braacutezdiťldquo (Turčianska knižnica v Martine)

Probleacutem je určite s refreshom Kniha už možno aj je objednanaacute no použiacutevateľovi sa

staacutele zobrazuje ako dostupnaacute Probleacutemom systeacutemu Clavius je tiež to že nefunguje ako

Google To znamenaacute že keď sa dotaz zle napiacuteše tak použiacutevateľ jednoducho nič nenaacute-

jdeldquo (Krajskaacute knižnica Žilina)

Hoci ide len o odhad jednotlivyacutech zamestnancov ich odpovede pomohli objasniť isteacute

probleacutemy ktoreacute možno vo vzťahu k detskeacutemu čitateľovi považovať za kritickeacute Otaacutezne je

koľko ďalšiacutech probleacutemov by bolo možneacute identifikovať keby detskiacute recipienti online kataloacuteg

využiacutevali pravidelne a podelili by sa o svoje skuacutesenosti s personaacutelom knižnice

32 Pohľad zamestnancov na možnosti implementaacutecie detskeacuteho

online kataloacutegu

Z hľadiska stanovenyacutech cieľov vyacuteskumu sme považovali za docircležiteacute počas rozhovoru so

zamestnancami knižnice zistiť či sa v raacutemci knižnice niekedy vyskytla myšlienka implemen-

taacutecie detskeacuteho online kataloacutegu či považujuacute takyacuteto online kataloacuteg za docircležityacute a či podľa nich

existujuacute prekaacutežky ktoreacute by jeho implementaacutecii braacutenili Vyacutesledky rozhovorov považujeme

v pozitiacutevnom zmysle za prekvapiveacute Napriek tomu že časť naacutešho vyacuteskumu sa realizovala

v Staromestskej knižnici v Bratislave ktorej zamestnankyňa sa vyjadrila že detskyacute online

kataloacuteg nepovažuje za docircležityacute zamestnanci ďalšiacutech dvoch knižniacutec majuacute inyacute naacutezor

Detskyacute online kataloacuteg by bol dobryacute v tom zmysle že by tu chodili aj menšie deti a vniacute-

mali by že je suacutečasťou detskeacuteho oddelenia aj detskyacute kataloacuteg tu v našom počiacutetačildquo (Kraj-

skaacute knižnica Žilina)

Určite som za myšlienku zavedenia detskeacuteho online kataloacutegu Dali by sa doň natiah-

nuťldquo rocirczne veci aj čo sa tyacuteka školy Aj teraz maacuteme jednu priacuterodovedeckuacute knihu ktoruacute

deti potrebujuacute do školy no maacuteme len jednu a preto ju nepožičiavame Od učiteľov však

presne vieme ktoreacute strany z knihy deti potrebujuacute na štuacutedium Tie by som pokojne do

detskeacuteho kataloacutegu naskenovala pre študijneacute uacutečelyldquo (Turčianska knižnica v Martine)

Vzhľadom na to že sme mali informaacutecie o existencii detskeacuteho online kataloacutegu v raacutemci

tyacutechto dvoch knižniacutec zisťovali sme prečo k nemu deti v suacutečasnosti nemajuacute priacutestup či bol oň

zaacuteujem a či suacute probleacutemy s ktoryacutemi sa v čase jeho prevaacutedzky stretli Zistili sme však že s tyacutemto

online kataloacutegom zamestnanci nemajuacute dobreacute skuacutesenosti

Naacuteš detskyacute kataloacuteg je momentaacutelne v stave offline Nepracujem tu siacutece tak dlho no pred-

pokladaacutem že oň nebol dostatočnyacute zaacuteujem a mysliacutem že ani nebol dobre spracovanyacute

Druhaacute vec je taacute že sme to celeacute asi jednoducho nepochopilildquo (Krajskaacute knižnica v Žiline)

158

Probleacutem bol s obraacutezkami Preklaacutepali sme hlavnyacute kataloacuteg do detskeacuteho a nezobrazovali

sa v ňom obraacutezky no neviem z akeacuteho docircvodu To si mysliacutem že je veľkyacute probleacutem zvlaacutešť

pokiaľ ho maacute využiacutevať dieťaldquo (Turčianska knižnica v Martine)

Napriek probleacutemom ktoreacute zamestnanci spomenuli považujeme za nesmierne pozitiacutevne

že sa v slovenskom prostrediacute myšlienka implementaacutecie detskeacuteho online kataloacutegu v minulosti

vyskytla a naacutesledne aj zrealizovala V tomto priacutepade možno hovoriť o vyacuteznamnom predpo-

klade pre opaumltovnuacute implementaacuteciu detskeacuteho online kataloacutegu Keďže si však uvedomujeme

že existencia detskeacuteho online kataloacutegu so sebou prinaacuteša aj mnoheacute vyacutezvy a rizikaacute bolo rovna-

ko žiaduce zistiť či zamestnanci vniacutemajuacute faktory ktoreacute by braacutenili ich snahe a ochote podie-

ľať sa na jeho uacutedržbe Odpovede sa aj v tomto priacutepade viditeľne polarizujuacute Zatiaľ čo v kniž-

niciach v Martine a v Žiline vniacutemajuacute prekaacutežky ako prekonateľneacute v Staromestskej knižnici

v Bratislave považujuacute myšlienku zavedenia detskeacuteho online kataloacutegu za nereaacutelnu

Financie suacute určite probleacutemom Keby však detskyacute online kataloacuteg knižnicu uacuteplne nezrui-

noval tak by sa to určite spustilo Radi by sme my sami ukaacutezali deťom takyacuteto kataloacuteg

priamo v knižnici a naučili by sme ich v ňom vyhľadaacutevaťldquo(Turčianska knižnica v Mar-

tine)

Z hľadiska času by to bolo určite naacuteročneacute Viem si to predstaviť u knižniacutec v nejakom

veľkom americkom meste ale tyacutem že to nie je na Slovensku v takej miere využiacutevaneacute tak

je to asi naacuteročneacute Keby však boli na to prostriedky tak určite aacuteno Pre deti je takaacuteto

možnosť atraktiacutevna a zaujiacutemavaacute oni by po tom určite šli Možno je to ale otaacutezka aj naacuteš-

ho priacutestupu Možno keby sme ich k tomu viac viedli využiacutevali by ho aj oveľa mladšie

detildquo (Krajskaacute knižnica Žilina)

Nedostatok financiiacute je určite hlavnyacutem probleacutemom no nie jedinyacutem Vzhľadom na naacuteplň

našej praacutece si naozaj neviem predstaviť že by sme mali na starosti ďalšiacute kataloacuteg To by

sme jednoducho nestiacutehalildquo (Staromestskaacute knižnica v Bratislave)

Z vyjadreniacute zamestnancov je teda zrejmeacute že existujuacute knižnice ktoreacute probleacutem nedostat-

ku povedomia o tomto type služby medzi detskyacutemi recipientmi pripisujuacute nielen finančnyacutem či

časovyacutem obmedzeniam no rovnako aj samotnej knižnici Potvrdzujuacute teda to čo sme avizo-

vali už v predchaacutedzajuacutecich častiach praacutece v raacutemci ktoryacutech sa vyacuteskum realizoval ndash že existuje

len malaacute pravdepodobnosť že dieťa bude mať zaacuteujem o niečo k čomu nebolo vedeneacute a o čom

nikdy nepočulo

Hoci sa objavili určiteacute obavy z docircvodu finančnej či časovej naacuteročnosti predmetneacuteho

systeacutemu zamestnanci si už v suacutečasnosti uvedomujuacute nedostatky ktoryacutemi online kataloacutegy vo

vzťahu k detskeacutemu použiacutevateľovi disponujuacute Na zaacuteklade vyacuteskumu sa teda v konečnom docirc-

sledku potvrdilo že detskyacute online kataloacuteg je v priacutepade zlepšenia podmienok knižniacutec žiaduci

a jeho implementaacutecii by sa mala na Slovensku venovať oveľa vaumlčšia pozornosť než tomu

bolo doteraz

4 Sumarizaacutecia a zhodnotenie vyacutesledkov vyacuteskumu

Vyacutesledky vyplyacutevajuacutece z vyacuteskumu pomohli odhaliť probleacutemy akyacutem v suacutečasnosti sloven-

skeacute verejneacute knižnice čelia z hľadiska poskytovanyacutech služieb dostupnyacutech prostredniacutectvom

online kataloacutegov Vyacuteskum v tomto smere pomohol odhaliť viacereacute negatiacutevne ale aj pozitiacutev-

ne faktory ktoreacute značne ovplyvnili odpovede u oboch vybranyacutech skupiacuten respondentov

Zaacutesadnyacutem negatiacutevnym prvkom z hľadiska detskyacutech recipientov je najmauml nevedomosť

o existencii online kataloacutegu vo vybranyacutech knižniciach a tiež neznalosť zaacutekladnyacutech funkciiacute

dostupnyacutech prostredniacutectvom tohto systeacutemu Vyacuteskum odhalil že viac ako dve tretiny detskyacutech

159

respondentov o online kataloacutegu nikdy nepočuli a vo veľkej vaumlčšine priacutepadov nevedeli na čo

kataloacuteg sluacuteži Toto zistenie však potvrdzujuacute aj viacereacute zahraničneacute vyacuteskumy ktoryacutech iniciaacute-

tori sa sami pokuacutešali o implementaacuteciu detskeacuteho online kataloacutegu (Walter Borgman a Hirsh

1996 Martens 2012 Wook a Salim 2014) Vaumlčšina z navrhovanyacutech prototypov skončila

neuacutespechom a to najmauml z docircvodu nerešpektovania potrieb a preferenciiacute cieľovej skupiny

použiacutevateľov či nedostatočnej snahy o rozširovanie povedomia o tomto type elektronickej

služby čo potvrdzuje aj naacuteš vyacuteskum Vybraniacute respondenti vzhľadom na svoj niacutezky vek často

neboli ani schopniacute kriticky zhodnotiť celkovyacute vzhľad online kataloacutegu knižnice ktoruacute navšte-

vujuacute čo možno pripisovať ich uacutesiliu odpovedať takyacutem spocircsobom o akom sa domnievajuacute že

je spraacutevny Vyacutesledky použiacutevateľskeacuteho testovania však napriek pozitiacutevnemu ohlasu ukaacutezali

že spocircsob akyacutem suacute tieto systeacutemy navrhovaneacute prakticky v žiadnom smere nerešpektuje špeci-

fikaacute detskeacuteho použiacutevateľa a to ani z hľadiska jeho kognitiacutevneho rozvoja (využiacutevanie odbor-

nej knihovniacuteckej terminoloacutegie) ani z hľadiska jeho obmedzenyacutech schopnostiacute v oblasti jemnej

motoriky (maleacute tlačidlaacute klikateľneacute objekty situovaneacute vo vzaacutejomnej tesnej bliacutezkosti) na čo

už v minulosti poukaacutezali viaceriacute odborniacuteci zaoberajuacuteci sa konceptom systeacutemov a webovyacutech

rozhraniacute určenyacutech vyacutehradne detskyacutem použiacutevateľom (Druin 2009 Dankova 2011 Dankova

2013)

Za pozitiacutevne faktory z hľadiska detskeacuteho recipienta možno naopak považovať fakt že

po oboznaacutemeniacute sa s funkciami suacutečasnyacutech online kataloacutegov rovnako ako aj s možnosťou

implementaacutecie detskeacuteho online kataloacutegu pre slovenskeacute prostredie sa u mnohyacutech responden-

tov prejavil zaacuteujem o využiacutevanie online kataloacutegu hoci ten sa objavil prevažne u staršiacutech detiacute

vo veku od deviatich rokov Mladšiacute respondenti (6 až 8 rokov) staacutele uprednostňujuacute fyzickyacute

kontakt s knihou čo možno odocircvodniť aj nedostatkom skuacutesenostiacute s vyhľadaacutevaniacutem na inter-

nete

Medzi negatiacutevne faktory ktoreacute vyplynuli z rozhovorov so zamestnancami možno zara-

diť nedostatky v oblasti rozširovania povedomia o existencii online kataloacutegu medzi detskyacutemi

čitateľmi ale aj nedostatky z hľadiska spocircsobu akyacutem suacute suacutečasneacute online kataloacutegy navrhovaneacute

Dvaja z troch zamestnancov potvrdili že online kataloacutegy tak ako existujuacute dnes nie suacute pre

detskeacuteho použiacutevateľa efektiacutevne využiteľneacute čo je aspekt ktoryacute nedokaacuteže vyriešiť len samotnaacute

snaha vzbudiť pozornosť na tento typ služby Okrem toho sa v priebehu skuacutemania možnostiacute

implementaacutecie detskeacuteho online kataloacutegu potvrdilo že zamestnanci veľmi jasne vniacutemajuacute ne-

dostatky ktoreacute braacutenia jej realizaacutecii a to z hľadiska finančneacuteho časoveacuteho aj personaacutelneho

Domnievame sa že tieto obmedzenia pramenia z aktuaacutelnej situaacutecie vo vaumlčšine knižniacutec na

Slovensku keďže vo všeobecnosti nemajuacute priazniveacute podmienky na svoj rozvoj

Na druhej strane vniacutemame veľmi pozitiacutevne fakt že mladšia časť personaacutelu knižniacutec maacute

zaacuteujem o zdokonaľovanie online kataloacutegov takyacutem spocircsobom aby zohľadňovali preferencie

a kognitiacutevne špecifikaacute detskyacutech recipientov a prispeli tak k rozviacutejaniu ich informačnej a digi-

taacutelnej gramotnosti Rovnako pozitiacutevne bola v raacutemci realizovaneacuteho vyacuteskumu prijataacute aj myš-

lienka implementaacutecie detskeacuteho online kataloacutegu ktoryacute by siacutece vyžadoval viac času financiiacute

a kompetenciiacute personaacutelu knižnice no pomohol by rozšiacuteriť povedomie o školskyacutech a verejnyacutech

knižniciach aj v raacutemci elektronickeacuteho prostredia s ktoryacutem taacuteto skupina čitateľov prichaacutedza

do kontaktu prakticky denne a čoraz v mladšom veku

Zaacutever

Priacutespevok sumarizoval vyacutesledky vyacuteskumu zaoberajuacuteceho sa suacutečasnyacutem stavom online

kataloacutegov knižniacutec a možnosťami navrhnutia a naacuteslednej implementaacutecie detskeacuteho online kata-

loacutegu do slovenskeacuteho prostredia

160

Na zaacuteklade vyacutesledkov vyacuteskumu možno povedať že detskiacute recipienti vo vaumlčšine priacutepa-

dov nemajuacute vedomosť o existencii online kataloacutegu knižnice rovnako ako ani o funkciaacutech

dostupnyacutech prostredniacutectvom neho Napriek tomu sa ukaacutezalo že majuacute zaacuteujem o využiacutevanie

online kataloacutegu v priacutepade že by jeho rozhranie v plnej miere zohľadňovalo ich schopnosti

potreby a preferencie Ukaacutezalo sa že docircležityacutem aspektom nie je len forma no takisto aj obsah

potenciaacutelneho detskeacuteho online kataloacutegu pretože akeacutekoľvek snahy o atraktivitu weboveacuteho

rozhrania nemocircžu nahraacutedzať jeho využiteľnosť a priacutestupnosť

Hoci vyacuteskum odhalil istuacute sebareflexiu zo strany zamestnancov knižniacutec finančneacute a časo-

veacute barieacutery podľa ich naacutezoru vyacuterazne prevyšujuacute akeacutekoľvek snahy o zefektiacutevnenie tohto typu

služby To možno považovať za zaacutesadnyacute probleacutem pretože stav v akom suacute suacutečasneacute online

kataloacutegy knižniacutec je z hľadiska detskeacuteho recipienta neprijateľnyacute Dvaja z troch zamestnancov

suacute však ochotniacute podieľať sa na naacutevrhu a naacuteslednej uacutedržbe tohto typu systeacutemu v priacutepade že

finančneacute naacuteklady neprekročia uacutenosnuacute mieru

Domnievame sa že detskyacute online kataloacuteg maacute svoje opodstatnenie aj na Slovensku Jeho

doterajšia zdanlivaacute nedocircležitosť prameniacute primaacuterne z absencie akejkoľvek pridanej hodnoty

vo vzťahu k detskeacutemu recipientovi čo možno do istej miery riešiť napriacuteklad integraacuteciou ga-

mifikačnyacutech prvkov a funkciiacute ktoreacute nie suacute pre tento druh systeacutemu typickeacute Takto prepraco-

vanyacute knižničnyacute online kataloacuteg by v buduacutecnosti mohol prispieť k zatraktiacutevneniu knižniacutec rov-

nako ako aj k budovaniu rozsiahlych čitateľskyacutech online komuniacutet

Priacutespevok bol spracovanyacute v raacutemci riešenia projektu APVV 15-0508 HIBER Informačneacute spraacute-

vanie sa človeka v digitaacutelnom priestore

Zoznam bibliografickyacutech odkazov

DANKOVA M 2011 OPAC Model for Children The User-Friendly Catalogue In KAT-

ALIN BL et al eds BOBCATSSS 2011 [online] Szombathely The 19th International

BOBCATSSS Conference s 476-484 [cit 2017-08-25] Dostupneacute na

httpbobcatsss2011eupndocsl38pdf

DANKOVA M 2013 Electronic Library Resources for Children Functionality and Con-

tent In TASKIN Zehra CAKMAK Tolga a Guumlleda DOGAN eds BOBCATSSS 2013

[online] Ankara The 21st International BOBCATSSS Conference s 113-117 [cit 2017-

09-29] Dostupneacute na

httpwwwbbyhacettepeedutryayinlardosyalarproceedings20Bobbcatsspdf

DRUIN A et al 2009 From New Zealand to Mongolia Co-Designing and Deploying

a Digital Library for the Worldrsquos Children In Children Youth and Enviroments [online]

Colorado University of Colorado vol 19 no 1 s 34-57 [cit 2017-04-03] Dostupneacute na

httphcil2csumdedutrs2009-022009-02pdf

MARTENS M 2012 Issues of access and usability in designing digital resources for chil-

dren In Library amp Information Science Research [online] Amsterdam Elsevier vol 34

no 3 s 159-168 [cit 2017-04-03] Dostupneacute na

httpwwwsciencedirectcomsciencearticlepiiS0740818812000369

WALTER VA BORGMAN ChL a SG HIRSH 1996 The Science Library Catalog

A Springboard for Information Literacy In School Library Media Quarterly [online]

Illinois American Library Association vol 24 no 2 [cit 2017-04-03] Dostupneacute na

httpwwwalaorgaaslsitesalaorgaaslfilescontentaaslpubsandjournalsslredchoiceS

LMQ_ScienceLibraryCatalog_InfoPowerpdf

161

WOOK TSMT a SS SALIM 2014 Visual interface for searching and browsing chil-

drenrsquos WebOPAC In Universal Access in the Information Society [online] Berliacuten

Springer vol 13 s 367-385 [cit 2017-08-25] Dostupneacute na

httpslinkspringercomarticle101007s10209-013-0322-3

Resumeacute

VYacuteSKUM MOŽNOSTIacute A POTREBY IMPLEMENTAacuteCIE KNIŽNIČNEacuteHO ONLINE

KATALOacuteGU PRE DETSKEacuteHO POUŽIacuteVATEĽA

Zuzana Struhaacuter ikovaacute

Online kataloacutegy knižniacutec suacute dlhodobo prehliadanou problematikou ktoruacute však možno z hľadiska použiacute-

vateľskej priacutevetivosti a využiteľnosti považovať za kritickuacute Osobitnaacute pozornosť by sa navyše mala

venovať možnostiam ich prispocircsobenia rocircznorodyacutem vekovyacutem skupinaacutem použiacutevateľov teda aj deťom

ktoreacute tvoria podstatnuacute časť použiacutevateľov verejnyacutech knižniacutec Na docircležitosti preto naberajuacute vyacuteskumy

upriameneacute na vzťah detskyacutech čitateľov k online kataloacutegom knižniacutec a na implementaacuteciu detskeacuteho online

kataloacutegu ktoreacute by prispeli k riešeniu aktuaacutelneho nepriazniveacuteho stavu v tejto oblasti Priacutespevok sumari-

zuje najvyacuteznamnejšie zistenia vyacuteskumu zameraneacuteho na zisťovanie suacutečasneacuteho stavu online kataloacutegov

a možnostiacute zavedenia detskeacuteho online kataloacutegu pre slovenskeacuteho použiacutevateľa Na zaacuteklade rozhovorov

s detskyacutemi čitateľmi a zamestnancami knižniacutec analyzuje a porovnaacuteva jednotliveacute odpovede a naacutezory

respondentov pokuacuteša sa ich odocircvodniť a vyvodzuje zaacutevery ktoreacute možno aplikovať pre buduacutecu prax

v raacutemci naacutevrhov a naacuteslednej implementaacutecie online kataloacutegov určenyacutech primaacuterne detskeacutemu použiacutevate-

ľovi Zaacuteroveň apeluje na rodičov knihovniacutekov ale aj tvorcov webovyacutech rozhraniacute aby zvaacutežili možnos-

ti ktoreacute majuacute z hľadiska zavedenia detskeacuteho online kataloacutegu pre slovenskeacuteho použiacutevateľa k dispoziacutecii

a upozorňuje na docircležitosť kontinuity vyacuteskumov v tejto oblasti

Summary

RESEARCH OF POSSIBILITIES AND NEED FOR IMPLEMENTATION OF

ONLINE LIBRARY CATALOG FOR CHILD USER

Zuzana Struhaacuter ikovaacute

Online library catalogs are a long-standing issue that can be viewed as critical in terms of user friendli-

ness and usability Particular attention should be paid to possibilities of adapting them to different age

groups of users including children who form a substantial part of public library users Therefore it is

important to examine the relationship between child readers and online library catalogs and prerequi-

sites for implementation of the childrens online catalog to help solve the current unfavorable situation

in this area The paper summarizes the most important findings of the research aimed at finding the

current state of the online catalogs and the possibilities of implementing a childrens online catalog for

a Slovak user Based on interviews with child readers and library staff paper analyzes and compares

respondents individual responses and opinions attempts to justify them and draws conclusions that

can be applied to the future practice of designing and subsequently implementing online catalogs pri-

marily aimed at a child user Furthermore it appeals to parents librarians and web designers to consid-

er the possibilities available to them for implementing a childrens online library catalog for Slovak

users and draws attention to the importance of the continuity of research in this area

162

O autoroch About the Authors

Annamaacuteria Brijakovaacute

Annamaacuteria Brijakovaacute pocircsobiacute na KKIV FiF UK ako internaacute doktorandka Vo svojom vyacuteskume sa venu-

je interakcii človeka s počiacutetačom vyacuteskumu použiteľnosti digitaacutelnych rozhraniacute s využitiacutem metoacutedy sle-dovania pohľadu (eye tracking) V suacutečasnosti zameriava svoj vyacuteskum na čiacutetanie odbornyacutech textov

Annamaacuteria Brijakovaacute is a PhD student at the Department of Library and Information Science of Faculty

of Arts of Comenius University in Bratislava In her research she focuses on human interaction with

the computer research on the usability of digital interfaces using the eye tracking method She is cur-

rently focusing her research on reading scholarly texts

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave

Gondova 2

814 99 Bratislava

brijakova1unibask

Katariacutena Buzovaacute

Katariacutena Buzovaacute pocircsobiacute na KKIV FiF UK ako odbornaacute asistentka Vo svojej pedagogickej a vyacuteskum-

nej činnosti sa zaoberaacute použiacutevateľskyacutem zaacutežitkom a použiteľnosťou digitaacutelnych rozhraniacute interakciou

človeka s rozhraniacutem dizajnom a hodnoteniacutem digitaacutelnych rozhraniacute informačnou architektuacuterou dizaj-

nom knižničnyacutech a informačnyacutech služieb metodologickyacutem aspektom využiacutevania technoloacutegie na sledo-vanie pohybu očiacute vo vyacuteskume interakcie človeka s rozhraniacutem a čiacutetania

Katariacutena Buzovaacute is a member of the Department of Library and Information Science of Faculty of Arts

of Comenius University in Bratislava In her pedagogical and research activities she focuses on the

user experience and usability of digital interfaces human-interface interaction design and evaluation of

digital interfaces information architecture design of library and information services methodological

aspects of the use of eye tracking technology in the human-computer interaction and also reading

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave

Gondova 2

814 99 Bratislava

katarinabuzovaunibask

Szabolcs Dancs

He works as chief advisor at the National Szeacutecheacutenyi Library of Hungary Previously he was the direc-

tor of projects and the director of Collection Development at NSL and the head of Collection Devel-

opment at the Library of Hungarian Academy of Sciences Currently he is responsible for the coordina-

tion of library standardisation activities in Hungary He is an expert in metadata and functions as the

head of the workgroup which aims at implementing RDA in Hungarian libraries Also he undertakes

professional background work on copyright issues mediates NLSrsquo point of view on drafts of legislative

proposals represents NSL and mediates its points of view during implementation of EU directives

mainly in the field of copyright He is a member of the Hungarian National Commission for UNESCO

the editorial board of the Hungarian library journal titled Koumlnyv Koumlnyvtaacuter Koumlnyvtaacuteros (= Book Li-

brary Librarian) and the advisory board of the journal on library and information studies titled Tudo-maacutenyos eacutes Műszaki Taacutejeacutekoztataacutes (= Scientific and Technical Information)

163

Orszaacutegos Szeacutecheacutenyi Koumlnyvtaacuter

National Szeacutecheacutenyi Library

Szent Gyoumlrgy teacuter 4-5-6

H-1014 Budapest

dancszoszkhu

Maacuteria Dubovaacute

Je absolventkou KKIV FiF UK V suacutečasnosti pracuje ako daacutetovaacute analytička a manažeacuterka affiliate vzťa-

hov pre suacutekromnuacute spoločnosť

Maacuteria Dubovaacute is a graduate of the Department of Library and Information Science of Faculty of Arts

Comenius University Bratislava Currently she works as a data analyst and affiliate relations manager for a private company

K B Systems s ro

Stareacute Grunty 18

841 04 Bratislava

mariadguruadminscom

Andrea Hrčkovaacute

Pocircsobiacute ako odbornaacute asistentka na Katedre knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity

Komenskeacuteho v Bratislave Vyučuje predmety zameraneacute na informačnyacute prieskum organizaacuteciu informaacute-

ciiacute v digitaacutelnom prostrediacute optimalizaacuteciu webovyacutech straacutenok noveacute meacutedia marketing knižniacutec a metodo-

loacutegiu vyacuteskumu Je členkou vyacuteskumneacuteho projektu APVV HIBER zameraneacuteho na informačneacute spraacutevanie

človeka v digitaacutelnom prostrediacute Univerzitneacuteho vedeckeacuteho parku Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave a APVV REBELION zameraneacuteho na antisociaacutelne spraacutevanie a dezinformaacutecie

Andrea Hrčkovaacute is a research assistant at the Department of Library and Informa-tion Science at the

Faculty of Arts of Comenius University in Bratislava She tea-ches subjects focused on information

retrieval information organization in the digital environment search engine optimization new media

library marketing and research methodology She is a member of APVV HIBER research project fo-

cused on human information behavior in the digital environment Comenius University in Bratislava Science Park and APVV REBELION focused on antisocial behavior and disinformation

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho

Šafaacuterikovo naacutem 6

814 99 Bratislava

andreahrckovaunibask

Ľudmila Hrdinaacutekovaacute

Ľudmila Hrdinaacutekovaacute pocircsobiacute na KKIV FiF UK ako odbornaacute asistentka Medzi jej odborneacute špecializaacutecie

patriacute informačnaacute mediaacutelna a čitateľskaacute gramotnosť rozvoj čitateľstva a čitateľskeacute spraacutevanie typoloacutegia

informačnyacutech zdrojov a manažment informačnyacutech fondov v knižniciach a informačnyacutech inštituacuteciaacutech

Ľudmila Hrdinaacutekovaacute is a member of the Department of Library and Information Science of Faculty of

Arts of Comenius University in Bratislava In her pedagogical and research activities she focuses on

information media and reading literacy development of reading and reading behavior typology of information resources and management of information funds in libraries and information institutions

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho

Šafaacuterikovo naacutem 6

814 99 Bratislava

ludmilahrdinakovaunibask

164

Marcela Katuščaacutekovaacute

M Katuščaacutekovaacute pocircsobila 12 rokov na Žilinskej univerzite na Fakulte humanitnyacutech vied Katedre me-

diamatiky a kultuacuterneho dedičstva pričom aktuaacutelne pocircsobiacute na Fakulte sociaacutelnych a ekonomickyacutech vied

UK Vo svojej vyacuteskumnej činnosti sa od svojho začiatku zameriava na manažment znalostiacute audit zna-

lostiacute vedeckuacute kolaboraacuteciu storytelling dolovanie znalostiacute v textoch znalostnuacute spoločnosť a ekonomi-ku či vzťah knižničnej a informačnej vedy a manažmentu znalostiacute

M Katuščaacutekovaacute worked for 12 years at the University of Žilina at the Faculty of Humanities Depart-

ment of Mediamatics and Cultural Heritage and currently works at the Faculty of Social and Economic

Sciences Comenius University In her research she has been focusing on knowledge management

knowledge auditing scientific collaboration storytelling knowledge mining in text knowledge society

and economy and the relationship between library and information science and knowledge manage-ment

Uacutestav mediamatiky

Fakulta sociaacutelnych a ekonomickyacutech vied

Malaacute Hora 4A Martin

marcelakatuscakovafsesunibask

Tibor Koltay

Tibor Koltay is Professor Chair of the Institute of Learning Technologies at Eszterhaacutezy Kaacuteroly Univer-

sity in Jaacuteszbereacuteny Hungary He is also the Principal Investigator of the Research Group of Information

Society at this university He leads courses on digitisation and information literacy The main topics of

his research are information literacy data literacy varied aspects of information overload and new roles of academic libraries

Institute of Learning Technologies

Eszterhaacutezy Kaacuteroly University Hungary

Raacutekoacuteczi uacutet 53 H-5100 Jaacuteszbereacuteny

koltaytiboruni-eszterhazyhu

Tomaacuteš Mirga

Je študent magisterskeacuteho stupňa študijneacuteho programu Informačneacute štuacutediaacute na Katedre knižničnej a infor-

mačnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave Orientuje sa na noveacute meacutediaacute

psychologickeacute aspekty informačneacuteho spraacutevania a informačnuacute ekoloacutegiu

Tomaacuteš Mirga is a masteracutes student of library and information science at the Comenius University in

Bratislava He focuces on new media psychological aspects of information behaviour and information ecology

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho

Šafaacuterikovo naacutem 6

814 99 Bratislava

mirga1unibask

Františka Novaacutekovaacute

Františka Novaacutekovaacute v roku 2018 ukončila denneacute doktorandskeacute štuacutedium na Katedre knižničnej a infor-

mačnej vedy Univerzity Komenskeacuteho v Bratislave s naacutezvom bdquoInformačnaacute etika v teoacuterii a praxi infor-

mačnyacutech interakciiacuteldquo Zaacuteroveň predmet s naacutezvom Informačnaacute etika vyučovala počas celeacuteho doktorand-skeacuteho štuacutedia

Františka Novaacutekovaacute finished her internal doctoral studies on Comenius University in Bratislava De-

partment of Library and Information Science The topic of her dissertation thesis was ldquoInformation

165

Ethics in Theory and Practice of Information Interactionsrdquo She was also teaching the subject Infor-mation Ethics in the course of her doctoral studies

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho

Šafaacuterikovo naacutem 6

814 99 Bratislava

frantiskatomoriovagmailcom

Miriam Ondrišovaacute

Pocircsobiacute na KKIV FiF UK ako odbornaacute asistentka Prednaacuteša predmety zameraneacute na bibliometriu data-

baacutezoveacute a informačneacute systeacutemy a informačneacute technoloacutegie Vo svojej vyacuteskumnej činnosti sa zaoberaacute bib-liometriou informačnou gramotnosťou a analyacutezou a vizualizaacuteciou uacutedajov

Miriam Ondrišovaacute is a member of the Department of Library and Information Science of Faculty of

Arts Comenius University Bratislava She studied computer science at the Slovak University of Tech-

nology in Bratislava As a teacher she reads lectures devoted to bibliometrics database and information

systems and information technology In research she works in a field of bibliometrics information literacy and data analysis and visualization

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho

Šafaacuterikovo naacutem 6

814 99 Bratislava

miriamondrisovaunibask

Milan Regec

Milan Regec pocircsobiacute na KKIV FiF UK ako doktorand Vo svojom vyacuteskume a pedagogickej praxi sa

venuje novyacutem meacutediaacutem efektiacutevnemu využiacutevaniu sociaacutelnych sietiacute knižnicami tvorbe multimediaacutelnych

produktov a webovyacutech straacutenok s docircrazom na priacutestupnosť ďalej rocircznym aspektom digitalizaacutecie dlho-

dobej archivaacutecie ako aj spriacutestupňovaniu digitaacutelnych dokumentov Samostatnuacute pedagogickuacute činnosť

tvoriacute vzdelaacutevanie seniorov v oblasti IKT a hodnotenie priacutestupnosti a použiteľnosti digitaacutelnych rozhraniacute aj pomocou technoloacutegie na sledovanie pohybu očiacute

Milan Regec is a PhD student at the Department of Library and Information Science of Faculty of Arts

of Comenius University in Bratislava In his research and pedagogical activities he focuses on the new

media efficient use of social networks by libraries the creation of multimedia products and websites

with an emphasis on accessibility various aspects of digitization long-term archiving as well as pro-

viding access to the digital documents Separate pedagogical activity is teaching seniors in the area of ICT and evaluation of accessibility and usability of digital interfaces also with the use of eye tracking

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho

Šafaacuterikovo naacutem 6

814 99 Bratislava

milanregecunibask

Jela Steinerovaacute

Jela Steinerovaacute je profesorka informačnej vedy na Univerzite Komenskeacuteho v Bratislave Filozofickej

fakulte UK Katedre knižničnej a informačnej vedy Vo vyacuteskume a vzdelaacutevaniacute sa zaoberaacute informačnyacutem

spraacutevaniacutem človeka teoacuteriou a metodoloacutegiou informačnej vedy relevanciou informačnyacutemi strateacutegiami

informačnou ekoloacutegiou a informačnyacutem prostrediacutem Publikuje v domaacutecich aj zahraničnyacutech časopisoch

prednaacuteša na zahraničnyacutech konferenciaacutech je členkou redakčnyacutech raacuted medzinaacuterodnyacutech časopisov a vyacute-

borov medzinaacuterodnyacutech konferenciiacute a projektov (ECIL ISIC ENWI) Publikovala kapitoly v zahranič-

166

nyacutech publikaacuteciaacutech v medzinaacuterodnej encyklopeacutedii aj niekoľko monografiiacute Pravidelne organizuje me-

dzinaacuterodneacute konferencie Informačneacute interakcie V najnovšej monografii sa zaoberaacute informačnyacutem pro-strediacutem a vedeckou komunikaacuteciou informačnyacutemi ekoloacutegiami (2018)

Jela Steinerovaacute is professor of information science in the Comenius University in Bratislava Faculty of

Arts Department of Library and Information Science In her research and teaching she focuses on the

topics of human information behavior theory and methodology of information science relevance

information strategies information ecology and information environment She has published in home

and foreign journals presented in international conferences and is a member of boards of international

journals and conference committees and projects (ECIL ISIC ENWI) Shas published chapters in

foreign books an international encyclopaedia and several monographs She organized regularly inter-

national conferences Information interactions In her latest monograph she presents the topic of infor-mation environment and scholarly communication information ecologies (2018)

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho

Šafaacuterikovo naacutem 6

814 99 Bratislava

jelasteinerovaunibask

Zuzana Struhaacuterikovaacute

Internaacute doktorandka pocircsobiaca na Katedre knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty Univerzi-

ty Komenskeacuteho v Bratislave Vo svojej dizertačnej praacuteci sa venuje informačneacutemu spraacutevaniu detiacute a špe-

cifikaacutem ich interakcie s online kataloacutegmi knižniacutec

Internal PhD student at the Department of Library and Information Science of Comenius University in

Bratislava In her dissertation thesis she is dealing with the information behaviour of children and spe-cifics of their interaction with library online catalogs

Katedra knižničnej a informačnej vedy

Filozofickaacute fakulta Univerzity Komenskeacuteho

Šafaacuterikovo naacutem 6

814 99 Bratislava

zuzanastruharikovaunibask

KNIŽNIČNAacute A INFORMAČNAacute VEDA

LIBRARY AND INFORMATION SCIENCE

XXVIII

Vydala Univerzita Komenskeacuteho v Bratislave vo Vydavateľstve UK

ako uacutečelovuacute publikaacuteciu pre Filozofickuacute fakultu UK

Redaktorka Mgr Lucia Petrželovaacute

Technickaacute redaktorka Marta Ludvigovaacute

Vytlačilo Polygraficke stredisko UK v Bratislave

ISBN 978-80-223-4769-3

  • Obsah
  • Contents
  • Uacutevod
  • Introduction
  • Research Data Management And Data Literacy As We See Them Today
    • Tibor Koltay
    • 1 Introduction
    • 2 Methods
    • 3 Discussion
      • 31 Needs and expectations
      • 32 Research data management as a critical service
      • 33 The role of data literacy
      • 34 Data professionals
        • Conclusion
        • List of References
        • Summary
          • Vedeckaacute daacutetovaacute gramotnosť konceptuaacutelne vyacutechodiskaacute a situaacutecia v SR
            • Jela Steinerovaacute
            • Uacutevod
            • 1 Konceptuaacutelne zaacuteklady vyacuteskumu daacutet v informačnej vede
            • 2 Typoloacutegia vedeckyacutech daacutet
            • 3 Vedeckaacute daacutetovaacute gramotnosť
            • 4 Prieskum vedeckej daacutetovej gramotnosti vedcov v SR vyacuteber vyacutesledkov
            • 5 Konceptuaacutelny raacutemec vedeckej daacutetovej gramotnosti
            • 6 Manažment vedeckyacutech daacutet
            • Zaacutever
            • Zoznam bibliografickyacutech odkazov
            • Resumeacute
            • Summary
              • Altmetria ndash inyacute pohľad na hodnotenie vedeckyacutech publikaacuteciiacute
                • Miriam Ondrišovaacute Maacuteria Dubovaacute
                • Uacutevod
                • Charakteristika analyzovanyacutech daacutet
                • Vyacutesledky daacutetovej analyacutezy
                  • Pomerneacute zastuacutepenie sociaacutelnych meacutediiacute
                  • Frekvenčnaacute analyacuteza časopisov
                  • Použiacutevatelia
                  • Preferencie použiacutevateľov z hľadiska teacutem člaacutenkov
                    • Zaacutever
                    • Zoznam bibliografickyacutech odkazov
                    • Resumeacute
                    • Summary
                      • Faktory vzniku a docircsledky informačnyacutech filtračnyacutech bubliacuten
                        • Tomaacuteš Mirga Andrea Hrčkovaacute
                        • Uacutevod Psychologickeacute aspekty vzniku filtračnyacutech bubliacuten
                        • 1 Filtračneacute bubliny v online prostrediacute Vzostup adaptiacutevnych systeacutemov
                        • 2 Komnaty ozvien v prostrediacute virtuaacutelnych komuniacutet
                        • 3 Filtračneacute bubliny na Facebooku
                        • 4 Použiacutevateľskeacute profily a personalizaacutecia
                        • 5 Vplyvy na automatickeacute filtrovanie obsahu v internetovyacutech službaacutech
                          • 51 Digitaacutelny charakter informačnyacutech zdrojov
                          • 52 Geolokaacutecia
                          • 53 Prepojenia medzi použiacutevateľmi
                          • 54 Popularita obsahu
                          • 55 Čas uverejnenia obsahu
                          • 56 Ľudskyacute faktor
                            • 6 Vyacutesledok analyacutezy Navrhovanyacute model informačnyacutech filtračnyacutech bubliacuten
                            • Diskusia
                            • Zaacutever
                            • Zoznam bibliografickyacutech odkazov
                            • Resumeacute
                            • Summary
                              • Kvalitatiacutevny vyacuteskum depersonalizaacutecie moraacutelneho agenta v online prostrediacute (fenomenografickaacute analyacuteza)
                                • Františka Novaacutekovaacute
                                • Uacutevod
                                • 1 Etickyacute kontext vyacuteskumu
                                • 2 Metodoloacutegia vyacuteskumu
                                  • 21 Fenomenografickaacute analyacuteza
                                    • 3 Vyacutesledky fenomenografickej analyacutezy
                                      • 31 Koncepcia informačnej etiky
                                      • 32 Koncepcia vniacutemania informačneacuteho prostredia moraacutelnym agentom
                                      • 33 Psychologickaacute koncepcia
                                      • 34 Situačnaacute koncepcia
                                      • 35 Sociaacutelna koncepcia
                                        • Zaacutever
                                        • Zoznam bibliografickyacutech odkazov
                                        • Resumeacute
                                        • Summary
                                          • Od informačnej vedy k znalostnej vede
                                            • Marcela Katuščaacutekovaacute
                                            • Uacutevod
                                            • 1 Od informačnej vedy a manažmentu informaacuteciiacute k manažmentu znalostiacute
                                            • 2 Niektoreacute prieniky IV a KM
                                            • 3 Informačnaacute a znalostnaacute veda
                                            • 4 Metodoloacutegia
                                            • 5 Vyacutesledky
                                            • Zaacutever
                                            • Zoznam bibliografickyacutech odkazov
                                            • Resumeacute
                                            • Summary
                                              • Vyacutechodiskoveacute teoretickeacute koncepty vyacuteskumu čiacutetania metodoloacutegiou sledovania pohybu očiacute
                                                • Ľudmila Hrdinaacutekovaacute Katariacutena Buzovaacute
                                                • Uacutevod
                                                • 1 Pohyby očiacute a kognitiacutevne procesy počas čiacutetania
                                                • 2 Stručnyacute prehľad modelov kontroly pohybu očiacute počas čiacutetania
                                                  • 21 Okulomotorickeacute modely
                                                    • 211 Strategicko-taktickyacute model OrsquoRegana
                                                      • 22 Kognitiacutevne orientovaneacute modely
                                                        • 221 Morrisonov model
                                                        • 222 E-Z Reader
                                                        • 223 SWIFT model
                                                          • 23 bdquoIdeaacutelny pozorovateľldquo
                                                            • Zaacutever
                                                            • Zoznam bibliografickyacutech odkazov
                                                            • Resumeacute
                                                            • Summary
                                                              • Metodologickeacute aspekty sledovania pohybu očiacute v kontexte vyacuteskumu čiacutetania
                                                                • Katariacutena Buzovaacute Ľudmila Hrdinaacutekovaacute Milan Regec
                                                                • Uacutevod
                                                                • 1 K histoacuterii vyacuteskumov čiacutetania
                                                                • 2 Sledovanie pohybov očiacute a vyacuteskum čiacutetania
                                                                  • 21 Čitateľskyacute kvocient a pohyby očiacute
                                                                  • 22 Očneacute pohyby vs strateacutegie čiacutetania a typy čitateľov
                                                                    • 3 Metodologickeacute vyacutechodiskaacute vyacuteskumu sledovania pohybu očiacute pri čiacutetaniacute
                                                                      • 31 Exploratiacutevny pilot
                                                                      • 32 Rybaacutersky vyacutelet
                                                                      • 33 Operacionalizaacutecia riadenaacute teoacuteriou
                                                                      • 34 Operacionalizaacutecia prostredniacutectvom tradiacuteciiacute a paradigiem
                                                                      • 35 Metodologickaacute triangulaacutecia
                                                                        • 4 Vybraneacute metodologickeacute probleacutemy
                                                                          • 41 Teoretickeacute probleacutemy
                                                                          • 42 Metodologickeacute probleacutemy
                                                                            • 5 Skuacutemanie čiacutetania mimo digitaacutelneho prostredia
                                                                            • Zaacutever
                                                                            • Zoznam bibliografickyacutech odkazov
                                                                            • Resumeacute
                                                                            • Summary
                                                                              • Supporting Cultural Identity and Common Historical Narratives Via Digital Library Tools ndash a Humble Proposal
                                                                                • Szabolcs Dancs
                                                                                • Introduction
                                                                                • Identity ndash an issue of increasing relevance
                                                                                • Cultural identity a weapon or a shield
                                                                                • Cultural identity in libraries
                                                                                • BibliotherapyEthnobibliotherapy
                                                                                • V4 perspectives
                                                                                • Conclusion ndash a humble proposal
                                                                                • List of References
                                                                                • Summary
                                                                                  • Špecifikaacute percepcie použiacutevateľskyacutech rozhraniacute online emailovyacutech služieb seniormi
                                                                                    • Annamaacuteria Brijakovaacute Katariacutena Buzovaacute Milan Regec
                                                                                    • Uacutevod
                                                                                    • 1 Informačneacute spraacutevanie seniorov
                                                                                    • 3 Percepcia použiacutevateľskeacuteho rozhrania
                                                                                      • 31 Tvarovaacute psycholoacutegia v percepcii použiacutevateľskyacutech rozhraniacute
                                                                                      • 32 Probleacutemy v percepcii použiacutevateľskyacutech rozhraniacute seniormi
                                                                                        • 4 Vyacuteskum percepcia použiacutevateľskyacutech rozhraniacute rocircznych e-mailovyacutech služieb seniormi
                                                                                          • 41 Cieľ vyacuteskumu
                                                                                          • 42 Metodoloacutegia
                                                                                            • 421 Vyacuteskumnaacute vzorka
                                                                                              • 43 Priebeh testovania
                                                                                              • 44 Analyacuteza a vyhodnocovanie
                                                                                              • 45 Vyacutesledky
                                                                                                • 451 Analyacuteza času a spocircsobu splnenia zadanyacutech uacuteloh
                                                                                                • 452 Miera uacutespešnosti splnenia zadanyacutech uacuteloh
                                                                                                    • 5 Diskusia
                                                                                                      • Zobrazenie
                                                                                                      • Umiestnenie
                                                                                                      • Funkcionalita
                                                                                                      • Terminoloacutegia
                                                                                                      • Mentaacutelne modely
                                                                                                        • Zaacutever
                                                                                                        • Zoznam bibliografickyacutech odkazov
                                                                                                        • Resumeacute
                                                                                                        • Summary
                                                                                                          • Vyacuteskum možnostiacute a potreby implementaacutecie knižničneacuteho online kataloacutegu pre detskeacuteho použiacutevateľa
                                                                                                            • Zuzana Struhaacuterikovaacute
                                                                                                            • Uacutevod
                                                                                                            • 1 Metodoloacutegia vyacuteskumu
                                                                                                            • 2 Vyacutesledky vyacuteskumu vyplyacutevajuacutece z rozhovorov s detskyacutemi respondentmi
                                                                                                              • 21 Vzťah detskyacutech respondentov k online kataloacutegu knižnice
                                                                                                              • 22 Naacutezory detskyacutech respondentov na suacutečasnyacute vzhľad online kataloacutegov
                                                                                                              • 23 Použiacutevateľskeacute testovanie schopnostiacute detskyacutech respondentov pri interakcii s online kataloacutegom knižnice
                                                                                                              • 24 Postoj detskyacutech respondentov k možnosti implementaacutecie detskeacuteho online kataloacutegu
                                                                                                                • 3 Vyacutesledky vyacuteskumu vyplyacutevajuacutece z rozhovorov so zamestnancami knižniacutec
                                                                                                                  • 31 Pohľad zamestnancov na online kataloacuteg knižnice v ktorej pracujuacute
                                                                                                                  • 32 Pohľad zamestnancov na možnosti implementaacutecie detskeacuteho online kataloacutegu
                                                                                                                    • 4 Sumarizaacutecia a zhodnotenie vyacutesledkov vyacuteskumu
                                                                                                                    • Zaacutever
                                                                                                                    • Zoznam bibliografickyacutech odkazov
                                                                                                                    • Resumeacute
                                                                                                                    • Summary
                                                                                                                      • O autoroch About the Authors
Page 5: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 6: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 7: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 8: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 9: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 10: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 11: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 12: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 13: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 14: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 15: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 16: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 17: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 18: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 19: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 20: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 21: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 22: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 23: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 24: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 25: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 26: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 27: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 28: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 29: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 30: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 31: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 32: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 33: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 34: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 35: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 36: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 37: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 38: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 39: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 40: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 41: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 42: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 43: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 44: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 45: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 46: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 47: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 48: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 49: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 50: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 51: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 52: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 53: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 54: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 55: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 56: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 57: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 58: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 59: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 60: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 61: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 62: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 63: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 64: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 65: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 66: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 67: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 68: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 69: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 70: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 71: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 72: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 73: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 74: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 75: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 76: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 77: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 78: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 79: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 80: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 81: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 82: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 83: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 84: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 85: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 86: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 87: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 88: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 89: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 90: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 91: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 92: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 93: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 94: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 95: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 96: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 97: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 98: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 99: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 100: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 101: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 102: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 103: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 104: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 105: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 106: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 107: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 108: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 109: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 110: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 111: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 112: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 113: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 114: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 115: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 116: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 117: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 118: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 119: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 120: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 121: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 122: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 123: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 124: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 125: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 126: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 127: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 128: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 129: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 130: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 131: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 132: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 133: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 134: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 135: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 136: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 137: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 138: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 139: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 140: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 141: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 142: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 143: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 144: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 145: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 146: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 147: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 148: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 149: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 150: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 151: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 152: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 153: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 154: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 155: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 156: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 157: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 158: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 159: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 160: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 161: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 162: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 163: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 164: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 165: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 166: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk
Page 167: KNIŽNIČNÁ A INFORMAČNÁ VEDA - fphil.uniba.sk