SK SK
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli 27. 2. 2017
SWD(2017) 90 final/2
CORRIGENDUM
This document corrects SWD(2017) 90 final linked to COM(2017) 90 final of 22.2.2017.
Concerns the EN and SK language versions.
Corrections on page 1.
The text shall read as follows:
PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE
Správa o krajine za rok 2017 – Slovensko
Sprievodný dokument
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEJ
CENTRÁLNEJ BANKE A EUROSKUPINE
Európsky semester 2017: Posúdenie pokroku v oblasti štrukturálnych reforiem,
prevencie a nápravy makroekonomických nerovnováh a výsledky hĺbkových
preskúmaní podľa nariadenia (EÚ) č. 1176/2011
{COM(2017) 90 final}
{SWD(2017) 67 final až SWD(2017) 93 final}
Zhrnutie 1
1. Hospodárska situácia a výhľad 4
2. Pokrok pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny 11
3. Reformné priority 14
3.1. Verejné financie a zdaňovanie 14
3.2. Trh práce, vzdelávanie a sociálne politiky 20
3.3. Investície 29
3.4. Sektorové politiky 33
3.5. Verejná správa 38
A. Tabuľka s prehľadom 42
B. Hodnotiaca tabuľka PMN 46
C. Štandardné tabuľky 47
Odkazy 52
ZOZNAM TABULIEK
1.1. Kľúčové ekonomické, finančné a sociálne ukazovatele – Slovensko 9
2.1. Súhrnná tabuľka s posúdením odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2016 11
B.1. Hodnotiaca tabuľka PMN za Slovensko 46
C.1. Ukazovatele finančného trhu 47
C.2. Ukazovatele trhu práce a sociálne ukazovatele 48
C.3. Ukazovatele trhu práce a sociálne ukazovatele (pokračovanie) 49
C.4. Ukazovatele výkonnosti produktového trhu a ukazovatele politiky 50
C.5. Ekologický rast 51
ZOZNAM GRAFOV
1.1. Reálny HDP a jeho zložky 4
1.2. HND na obyvateľa (v PKS, EÚ-28 = 100) 4
1.3. Investície 5
1.4. Regionálny HDP na obyvateľa (EUR; 2014) 5
1.5. Vývoz a reálny efektívny výmenný kurz (REER) 6
OBSAH
1.6. Miera nezamestnanosti a aktivity 6
1.7. Nedostatok pracovných síl (% respondentov) 7
1.8. Inflácia (medziročne v %) 8
1.9. Úvery pre sektory (medziročne v %) 8
1.10. Ceny nehnuteľností na bývanie 9
3.1.1. Efektívne sadzby dane na Slovensku 14
3.2.1. Podiel pacientov, ktorí navštívili pohotovosť, pretože lekár primárnej starostlivosti nebol
k dispozícii 19
3.2.1. Miera nachádzania pracovných miest a miera straty práce 20
3.2.2. Nezamestnanosť podľa trvania, 2015 20
3.2.3. Osobitné charakteristiky dlhodobo nezamestnaných, 2014 21
3.2.4. Pasca neaktivity podľa percentuálneho podielu priemernej mzdy, 2014 a 2015 22
3.2.5. Miera zamestnanosti podľa pohlavia a veku, 2015 24
3.2.6. Medzera chudoby pre vybrané skupiny 25
3.2.7. Mzdy učiteľov vo vzťahu k príjmom pracovníkov na plný úväzok pracujúcich celý rok
s terciárnym vzdelaním (ISCED 5 až 8) 28
3.3.1. Simulácia šoku v oblasti verejných investícií (odchýlka od základnej úrovne
v percentuálnych bodoch HDP) 30
3.3.2. Pokrytie cestnou sieťou a nezamestnanosť 31
3.4.1. Súhrnný ukazovateľ reštriktívnosti pre regulované povolania (2015) 34
3.4.2. Intenzita výskumu a vývoja na Slovensku v rokoch 2000 – 2015 34
3.4.3. Primárna energetická náročnosť (toe/HDP) 36
3.5.1. Čas potrebný na vyriešenie občianskoprávnych a obchodných sporových konaní (prvý
stupeň, v dňoch) 40
3.5.2. Vnímaný výskyt neoprávnených platieb a úplatkov (index, 2016) 41
ZOZNAM RÁMČEKOV
2.1. Príspevok rozpočtu EÚ k štrukturálnym zmenám na Slovensku 13
3.3.1. Investičné výzvy 32
1
V tejto správe sa posudzuje hospodárstvo
Slovenska v kontexte ročného prieskumu rastu
Európskej komisie, ktorý bol uverejnený
16. novembra 2016. V uvedenom prieskume
Komisia vyzýva členské štáty EÚ, aby významne
zvýšili svoje úsilie v oblasti troch prvkov tzv.
účinného trojuholníka hospodárskej politiky –
oživenie investícií, uskutočňovanie štrukturálnych
reforiem a zabezpečenie zodpovedných fiškálnych
politík. S cieľom zabezpečiť inkluzívnejší rast by
pritom členské štáty mali klásť dôraz na posilnenie
sociálnej spravodlivosti.
Hospodársky rast Slovenska je naďalej jedným
z najrýchlejších v EÚ. Podľa prognózy Komisie
zo zimy 2017 sa predpokladá, že reálny HDP sa
v roku 2016 zvýšil o 3,3 %, a to najmä v dôsledku
priaznivého vývoja čistého vývozu, ako aj
v dôsledku značného rastu výdavkov domácností
v podmienkach silného oživenia trhu práce.
Celková investičná aktivita v roku 2016
v porovnaní s rokom 2015 výrazne poklesla, keďže
verejné investície sa po skončení
predchádzajúceho programového obdobia čerpania
fondov EÚ vrátili na bežnú úroveň. Očakáva sa, že
rast reálneho HDP v roku 2017 bude okolo 3 %
a v roku 2018 sa zvýši na 3,6 %. Najsilnejším
motorom rastu v oboch rokoch má ostať rastúca
súkromná spotreba, podporená stabilným nárastom
zamestnanosti a značným rastom miezd. Očakáva
sa, že verejné investičné výdavky v strednodobom
horizonte narastú výrazne nad úroveň z roku 2016
– a to aj v sektore zdravotnej starostlivosti
a dopravy –, zatiaľ čo celkový rast investícií budú
podporovať aj súkromné investície do
expandujúcich výrobných zariadení dominantného
slovenského automobilového priemyslu. Hlavné
riziko, že vývoj bude oproti strednodobému
výhľadu menej priaznivý, predstavuje tlmený
zahraničný dopyt vrátane dopytu po produkcii
automobilového priemyslu.
Trh práce zaznamenal cyklické zlepšenie. Miera
nezamestnanosti klesla v roku 2016 na 9,7 %, čo je
oproti predchádzajúcemu roku o takmer celé dva
percentuálne body menej, a očakáva sa, že
v rokoch 2017 a 2018 bude v dôsledku výrazného
hospodárskeho rastu ďalej klesať. Kľúčovým
problémom je však naďalej dlhodobá
nezamestnanosť charakterizovaná rozsiahlymi
geografickými rozdielmi na trhu práce a nízkou
mobilitou pracovnej sily. Nedostatočné výsledky
v oblasti vzdelávania a nerovnosti súvisiace so
sociálno-ekonomickým zázemím sú zásadnými
prekážkami pri budovaní ľudského kapitálu, čo
môže potenciálne spôsobiť dominový efekt
v oblasti úrovne zručností a rastového potenciálu.
Aj keď je slovenské hospodárstvo vysoko
integrované do globálnych hodnotových
reťazcov, produkcia je koncentrovaná len
v niekoľkých odvetviach a regiónoch.
Špecializácia krajiny na výrobu automobilov
a elektroniky tvorí významnú časť domácej
produkcie, pričom tieto odvetvia sú sústredené
najmä v západoslovenskom regióne. Nedostatok
primeranej infraštruktúry obmedzuje investície
v ostatných regiónoch, čo bráni ich integrácii do
globálnych hodnotových reťazcov a prispieva
k pretrvávaniu regionálnych rozdielov. Napriek
tomu, že Slovensku sa neustále darí lákať nové
investície zahraničných spoločností, pretrvávajú
obavy týkajúce sa kvality podnikateľského
prostredia. Nedostatok kvalifikovanej pracovnej
sily, najmä v bratislavskom regióne, uvádzajú
podniky v čoraz väčšej miere ako kľúčový faktor
obmedzujúci produkciu v priemyselnom odvetví
i v odvetví služieb.
Slovensko vo všeobecnosti dosiahlo obmedzený
pokrok pri plnení odporúčaní pre jednotlivé
krajiny z roku 2016. Určitý pokrok sa dosiahol
v niekoľkých oblastiach politiky, a to aj zlepšením
aktivačných opatrení pre dlhodobo
nezamestnaných, zvýšením počtu miest
v zariadeniach starostlivosti o deti, zvýšením
atraktívnosti učiteľského povolania
prostredníctvom zvyšovania platov a zlepšením
riadenia ľudských zdrojov vo verejnej správe;
obmedzený pokrok sa dosiahol v oblasti
zvyšovania daňovej disciplíny, zlepšovania
nákladovej účinnosti zdravotnej starostlivosti,
začleňovania rómskych detí do hlavného prúdu
vzdelávania, posilňovania postupov verejného
obstarávania a v oblasti zefektívňovania systému
súdnictva. Žiadny pokrok sa nedosiahol pri riešení
regulačného a administratívneho zaťaženia
podnikov.
Pokiaľ ide o pokrok pri dosahovaní národných
cieľov stratégie Európa 2020, Slovensko
v súčasnosti spĺňa – alebo je na dobrej ceste
k splneniu – výhľadových cieľov v oblasti miery
zamestnanosti, intenzity výskumu a vývoja,
využívania energie z obnoviteľných zdrojov,
energetickej účinnosti a emisií skleníkových
ZHRNUTIE
Zhrnutie
2
plynov. Zatiaľ čo dostatočné zníženie predčasného
ukončenia školskej dochádzky a počtu ľudí
ohrozených rizikom chudoby a sociálneho
vylúčenia sa zdajú byť dosiahnuteľné do roku
2020, oba ukazovatele sa v poslednej dobe zhoršili
a na dosiahnutie uvedených cieľov treba vyvinúť
väčšie úsilie. Vzdialenosť od cieľa vytýčeného pre
oblasť terciárneho vzdelávania je naďalej značná,
no postupne sa zmenšuje.
Hlavné zistenia vyplývajúce z analýzy obsiahnutej
v tejto správe a súvisiace politické výzvy sú
nasledovné:
Výskyt daňových únikov a vyhýbania sa
daňovým povinnostiam poklesol a je badateľná
snaha zvýšiť dobrovoľnú daňovú disciplínu.
Zlepšeniami vo výbere daní sa výrazne znížila
daňová medzera pri výbere DPH, ktorá bola
v minulosti značná. Zdá sa, že obmedzenie
výskytu podvodov v oblasti DPH malo pozitívny
vplyv aj na vyberanie dane z príjmu právnických
osôb. Finančná správa sa naďalej zameriava na
zlepšovanie dodržiavania predpisov o DPH najmä
prostredníctvom auditu. Zároveň sa skúmajú
neaudítorské činnosti, ktorých cieľom je posilnenie
dobrovoľnej daňovej disciplíny.
Verejné financie Slovenska v dlhodobom
horizonte stále čelia rizikám. Deficit verejného
dôchodkového systému sa podľa prognózy
v dlhodobom horizonte zdvojnásobí, pričom vek
odchodu do dôchodku na Slovensku patrí medzi
najnižšie v EÚ. Nedávne úpravy dôchodkového
systému boli vo veľkej miere ad hoc
a krátkodobého charakteru. Zvyšovanie nákladovej
účinnosti zdravotnej starostlivosti na Slovensku je
naďalej problematické. Bolo prijatých niekoľko
opatrení na racionalizáciu nemocničnej
starostlivosti a zníženie nákladov. Konkrétne
výsledky zatiaľ nie sú viditeľné, no je
pravdepodobné, že k nim dôjde v dôsledku
preskúmania výdavkov v tomto sektore
a v dôsledku lepšieho referenčného porovnávania
nákladov pri obstarávaní. Zavádzanie systému
platieb na základe skupín diagnóz (DRG)
a spúšťanie systémov elektronického zdravotníctva
zaznamenáva len pomalý pokrok.
Rýchlym vytváraním pracovných miest
a podpornými opatreniami pre pracovníkov
s nízkymi príjmami sa pomohlo znížiť mieru
nezamestnanosti, hoci problémy na trhu práce
pretrvávajú. Slovensko nedávno prijalo niekoľko
aktívnych a pasívnych opatrení na riešenie
nezamestnanosti konkrétnych zraniteľných skupín
vrátane akčného plánu zameraného na
poskytovanie individualizovaných služieb
a odbornej prípravy pre dlhodobo nezamestnaných.
Tieto opatrenia, ak sa včas uplatnia,
pravdepodobne pomôžu znížiť dlhodobú
nezamestnanosť, ktorá je stále veľmi vysoká.
Rómova a skupina ľudí s nízkou kvalifikáciou sú
na trhu práce naďalej jednou z najviac
znevýhodňovaných skupín. Miera účasti dospelých
na celoživotnom vzdelávaní je nízka. Zvyšovaniu
zamestnanosti žien stále bránia povinnosti
súvisiace so starostlivosťou o deti. Eviduje sa
nepretržité úsilie s cieľom zlepšiť prístup
k starostlivosti o deti, no stále neexistuje dostatok
kvalitných, cenovo dostupných zariadení, najmä
pre deti do troch rokov. Riziko chudoby alebo
sociálneho vylúčenia zostáva relatívne mierne, ale
intenzita chudoby je výrazná, a to aj kvôli slabým
záchranným sociálnym sieťam.
Hoci sa podnikli kroky na riešenie nedostatkov
v systéme vzdelávania a odbornej prípravy,
určité výzvy pretrvávajú. Výsledky v oblasti
základných zručností študentov sa ešte viac
zhoršili a nerovnosti vo vzdelávaní – tak zo
sociálno-ekonomického, ako aj z etnického
hľadiska – sú naďalej výrazné. Reforma na
podporu sociálne a etnicky inkluzívneho
vzdelávania nadobudla účinnosť v roku 2016, ale
jej účinné vykonávanie si bude vyžadovať ďalšie
úsilie a politickú vôľu. Boli podniknuté prvotné
kroky na zatraktívnenie učiteľského povolania
a Slovensko pripravuje reformu na všetkých
úrovniach vzdelávania s cieľom zlepšiť jeho
kvalitu a relevantnosť pre trh práce. Systém
duálneho odborného vzdelávania a odbornej
prípravy, navrhnutý v snahe splniť potreby
priemyslu, vstúpil do svojho druhého roku
implementácie.
Celkový výhľad v oblasti verejných
a súkromných investícií je priaznivý, ale
pretrvávajú prekážky brániace investíciám.
Ostro sledovanou oblasťou politiky sú naďalej
verejné investície do infraštruktúry vrátane
odvetvia dopravy. Existujúce investičné stratégie
a iniciatívy zamerané na úsporu nákladov môžu
Slovensku pomôcť prekonať nedostatky
v infraštruktúre a podporiť rast a konvergenciu
stredoslovenského a východoslovenského regiónu.
Zhrnutie
3
Na podnikateľské prostredie však negatívne
vplývajú zložité byrokratické postupy, rýchlo sa
meniace právne predpisy a politiky i mechanizmy
platobnej neschopnosti. Neefektívny systém
súdnictva a nedostatok kvalifikovaných
pracovníkov pravdepodobne takisto brzdia
investície potrebné na podporu rastu
a konvergencie.
Malé a stredné podniky môžu pri hospodárskej
diverzifikácii Slovenska zohrávať zásadnú
úlohu, pričom výzvou je aj naďalej politika
inovácií a efektívnosť využívania zdrojov.
Pomerne dynamickému sektoru malých
a stredných podnikov na Slovensku je venovaná
väčšia politická pozornosť, a to aj prostredníctvom
nového zákona o podpore malého a stredného
podnikania a akčného plánu na podporu
podnikania. Regulované povolania čelia pomerne
vysokým obmedzeniam. I napriek nárastu intenzity
výskumu a vývoja sa Slovensko s výstupmi
vedeckej základne stále radí k členským štátom
v spodnej časti spektra. Výdavky podnikov na
výskum a vývoj a spolupráca medzi verejným
sektorom, výskumnými inštitúciami a podnikmi
stagnujú. Politické opatrenia na podporu výskumu
a inovácií nie sú účinné a reformy napredujú len
pomaly. Energetická účinnosť Slovenska je
relatívne nízka a energetická závislosť je vysoká.
Trh s elektrickou energiou sa vyznačuje
rozsiahlymi problémami a prekážkami pre nových
poskytovateľov. Dôvodom na obavy je stále
nakladanie s komunálnym odpadom.
Na Slovensku prebieha modernizácia verejnej
správy a systému súdnictva sa venuje politická
pozornosť, no problémom je naďalej korupcia.
Neoptimálne riadenie ľudských zdrojov v štátnej
službe sa môže podľa očakávaní zlepšiť po prijatí
nového zákona o štátnej službe. K dnešnému dňu
možno konštatovať, že postupy verejného
obstarávania v mnohých oblastiach nezodpovedajú
najlepším štandardom. Rozvíjajú sa vzdelávacie
programy, ktorých cieľom je zlepšiť schopnosti
úradníkov pre efektívnejšie fungovanie systému
obstarávania. Zlepšenie účinnosti a nezávislosti
systému súdnictva ostáva naďalej pre Slovensko
výzvou, no vyvíja sa úsilie s cieľom riešiť
nedostatky. Pretrvávajú však obavy o nezávislosť
súdnictva. Vnímaná miera korupcie je naďalej
vysoká a pôsobí ako významná prekážka
podnikania. Mechanizmy kontroly a presadzovania
protikorupčných pravidiel sa stále javia ako
nedostatočné a politické iniciatívy, ktoré sa týkajú
oznamovania protispoločenskej činnosti
a schránkových spoločností, nemusia na riešenie
tohto problému stačiť.
4
Rast HDP
Hospodárska výkonnosť Slovenska je
v posledných rokoch stále medzi najsilnejšími
v EÚ. Rast reálneho HDP sa od roku 2013 postupne
zrýchlil a v roku 2015 dosiahol 3,8 %, pričom
investičné výdavky narástli nad úroveň spred krízy
(graf 1.1). Výraznou mierou k rastu zároveň prispel
nárast spotreby domácností od roku 2014, ktorého
motorom bolo priebežné zlepšovanie podmienok na
trhu práce. Podľa prognózy Komisie zo zimy 2017 sa
rast reálneho HDP mierne spomalil na stále solídnu
úroveň 3,3 % v roku 2016 a podľa očakávaní má
zotrvať na úrovni okolo 3 % v roku 2017 a zvýšiť sa
na 3,6 % v roku 2018.
Graf 1.1: Reálny HDP a jeho zložky
Zdroj: Európska komisia
Hlavnou hnacou silou hospodárskeho rastu
v roku 2016 sa stali výrazné výdavky domácností
a čistý vývoz. Rast súkromnej spotreby sa v roku
2016 posilnil na solídnu úroveň 2,7 %, k čomu
prispel pokračujúci nárast zamestnanosti, značný rast
reálnych miezd, jednoduchý prístup k úverom
a zvýšená dôvera spotrebiteľov. Na druhej strane
výrazný pokles verejných investícií súvisiaci
s cyklom investícií financovaných z prostriedkov EÚ
podľa očakávaní obmedzil rast v roku 2016. Silné
súkromné investície, najmä v automobilovom
priemysle, nedokázali v plnej miere kompenzovať
tento dočasný prepad verejných investícií.
Predpokladá sa, že dovoz narástol o menej než
vývoz, čo je zároveň odzrkadlením poklesu celkovej
investičnej činnosti. V dôsledku toho sa predpokladá,
že čistý vývoz sa v roku 2016 stal najvýraznejším
prispievateľom k hospodárskemu rozmachu.
Napriek výraznému hospodárskemu oživeniu
skutočná hospodárska konvergencia smerom
k rozvinutejším členským štátom pokračuje dosť
miernym tempom. Reálny HDP na obyvateľa
meraný na základe kúpnej sily vzrástol v roku 2015
na úroveň 77 % priemeru EÚ oproti 71 % v roku
2008. Vzhľadom na vysoký podiel zahraničných
investícií, s ktorými súvisí značný odlev dividend, sa
však za reprezentatívnejší ukazovateľ kúpnej sily
domácností považuje hrubý národný dôchodok
(HND). Miera konvergencie meraná reálnym HND
na obyvateľa bola v uplynulých rokoch pomerne
nízka najmä v porovnaní s nárastom zaznamenaným
pred vypuknutím finančnej krízy. V roku 2015 sa
pohybovala na úrovni 75 % priemeru EÚ (graf 1.2).
Graf 1.2: HND na obyvateľa (v PKS, EÚ-28 = 100)
Zdroj: Európska komisia
Spotreba domácností
Súkromná spotreba sa má podľa očakávaní
v nadchádzajúcich rokoch stať hlavným motorom
rastu, odzrkadľujúc pokračujúci nárast
zamestnanosti a reálnych miezd. V roku 2017 ceny
energií majú zostať nízke a celkové spotrebiteľské
ceny majú len postupne narastať, z čoho budú podľa
očakávaní profitovať domácnosti. Je pravdepodobné,
že miera úspor domácností dosiahla v roku 2016 svoj
vrchol a následne bude postupne klesať, čím umožní,
aby sa nárast reálneho disponibilného príjmu
premietol do výdavkov domácností. Nízke úrokové
sadzby pravdepodobne pomôžu urýchliť úverové
70
80
90
100
110
120
130
Q1-0
8
Q3-0
8
Q1-0
9
Q3-0
9
Q1-1
0
Q3-1
0
Q1-1
1
Q3-1
1
Q1-1
2
Q3-1
2
Q1-1
3
Q3-1
3
Q1-1
4
Q3-1
4
Q1-1
5
Q3-1
5
Q1-1
6
Q3-1
6
Index (
Q12008=
100)
HDP Súkromná spotreba
Verejná spotreba Investície40%
50%
60%
70%
80%
90%
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
2014
2015
Česká republika Maďarsko
Poľsko Slovensko
1. HOSPODÁRSKA SITUÁCIA A VÝHĽAD
1. Hospodárska situácia a výhľad
5
toky domácností a zvýšiť výdavky na spotrebu.
Predpokladá sa, že rast výdavkov domácností bude
vrcholiť v roku 2017 na úrovni okolo 3 % a v roku
2018 dôjde k jeho miernemu spomaleniu, keďže
zrýchľujúca sa inflácia spotrebiteľských cien začne
pôsobiť ako brzda na rast reálneho disponibilného
príjmu. Súkromná spotreba má udržiavať rast HDP
na solídnej úrovni, keďže predstavuje viac než
polovicu hospodárskej produkcie.
Investície
Súkromné i verejné investície sa majú od roku
2017 zintenzívňovať, pričom priame zahraničné
investície budú v tomto kontexte zohrávať
významnú úlohu. Po prudkom poklese verejných
investičných aktivít v roku 2016, pri ktorých nebolo
pravdepodobné, že budú v plnej miere
kompenzované pokračujúcim rastom súkromných
investícií, sa celkové investície majú v roku 2017
vrátiť k rastu a v roku 2018 majú ešte viac zrýchliť.
Vyhliadky posilňujú značné investície
v automobilovom priemysle a zvýšenie verejných
investičných výdavkov, a to aj do veľkých projektov
infraštruktúry, akým je projekt bratislavského
obchvatu. Z dôvodu toho, že slovenské investície vo
vysokej miere závisia od dovozu (najmä v oblasti
strojových zariadení), sú vyhliadky na dovoz výrazne
formované investičným profilom (graf 1.3). Vysoká
závislosť od zahraničných investícií a vysoká
špecializácia na odvetvie automobilového priemyslu
navyše spôsobujú, že slovenské hospodárstvo je
vystavené globálnym hospodárskym výkyvom.
Graf 1.3: Investície
Zdroj: Európska komisia
Nerovnomerné geografické rozdelenie
súkromných investičných výdavkov prispieva
k zvýrazneniu regionálnych rozdielov v krajine.
Regióny v okolí Bratislavy v posledných rokoch
výrazne profitovali z oživenia hospodárstva,
zaznamenali výrazné zlepšenie podmienok na trhu
práce spojené s rozmachom investícií do
automobilového priemyslu. Naopak východná časť
krajiny bola do určitej miery zo spomínaného
hospodárskeho rastu vynechaná. Slabá dopravná
infraštruktúra je jedným z hlavných dôvodov, prečo
sa stredoslovenskému a východoslovenskému
regiónu nepodarilo počas nedávneho oživenia
prilákať zahraničných investorov. Celkový objem
kapitálu na Slovensku zároveň zostáva výrazne pod
priemerom EÚ. Investičné výdavky predstavovali
viac než 26 % reálneho HDP pred krízou, no
v období rokov 2012 až 2016 predstavovali
v priemere menej než 22 % (pozri investičný rámček
v oddiele 3.3). Rozdiely v príjmoch v rámci krajiny
sú naďalej výrazné, pričom HDP na obyvateľa
v bratislavskom regióne bol v roku 2014 viac než
trikrát vyšší než vo východoslovenskom regióne (graf
1.4).
Graf 1.4: Regionálny HDP na obyvateľa (EUR; 2014)
Zdroj: Európska komisia
Vývoz a dovoz
Očakáva sa, že prínos čistého vývozu
k hospodárskemu rastu sa v nadchádzajúcich
rokoch zmierni, čo je odzrkadlením výrazného
zvýšenia investičnej činnosti v roku 2017.
Vzhľadom na vysokú dovoznú intenzitu slovenských
investícií a predpokladaný návrat značného rastu
investícií bude čistý vývoz v roku 2017 podľa
očakávaní len o niečo vyšší než neutrálny, pokiaľ ide
o jeho príspevok k rastu HDP. Rast vývozu sa má
postupne zvyšovať ruka v ruke s oživením
vonkajšieho dopytu po tom, ako oba uvedené
60
70
80
90
100
110
120
130
Q1-0
8
Q3-0
8
Q1-0
9
Q3-0
9
Q1-1
0
Q3-1
0
Q1-1
1
Q3-1
1
Q1-1
2
Q3-1
2
Q1-1
3
Q3-1
3
Q1-1
4
Q3-1
4
Q1-1
5
Q3-1
5
Q1-1
6
Q3-1
6
Index (
2008Q
1 =
100)
Celkové investície Ostatná výstavba Stroje
33 900
13 100
11 0009 600
0
5 000
10 000
15 000
20 000
25 000
30 000
35 000
40 000
Bratislavskýregión
ZápadnéSlovensko
StrednéSlovensko
VýchodnéSlovensko
1. Hospodárska situácia a výhľad
6
ukazovatele v roku 2016 spoločne klesli. Okrem toho
sa očakáva, že znehodnocovanie reálneho
efektívneho výmenného kurzu pozorované od roku
2015 posilní vývoznú výkonnosť krajiny, keďže
slovenské výrobky sa stanú cenovo dostupnejšími na
zahraničných trhoch (graf 1.5). Očakáva sa, že
pokračujúci pokles domácich cien energií
v kombinácii s pokračujúcim poklesom výrobných
cien v strednodobom horizonte podporí cenovú
konkurencieschopnosť. Predpokladá sa, že
expandujúca výroba automobilov v nových
a modernizovaných závodoch v roku 2018 ešte viac
posilní (čistý) vývoz a rast reálneho HDP.
Graf 1.5: Vývoz a reálny efektívny výmenný kurz (REER)
Zdroj: Európska komisia
Vývoj na trhu práce a sociálny vývoj
Podmienky na trhu práce sa majú ďalej
zlepšovať, pričom by malo dôjsť k ďalšiemu
znižovaniu nezamestnanosti a postupnému
zvyšovaniu miery aktivity. Ročná miera
nezamestnanosti poklesla v roku 2016 pod úroveň
10 % – po prvýkrát od roku 2008 a po druhýkrát od
roku 1995. Miera ekonomickej aktivity sa v treťom
štvrťroku 2016 zvýšila na 77,2 %, čím prekonala
dokonca aj roky vysokého hospodárskeho rozmachu
spred finančnej krízy (graf 1.6). Nedávny prudký
pokles nezamestnanosti naznačuje, že dochádza
k prehriatiu na trhu práce, čo pravdepodobne povedie
k zvýšeniu nominálnych miezd. So zreteľom na
vynárajúci sa nedostatok pracovných síl, a to najmä
v regióne západného Slovenska, sa predpokladá, že
rast nominálnej mzdy narastie v roku 2018 stabilne
na 4,2 %. Napriek tlmenej inflácii sa očakáva, že rast
reálnych miezd zotrvá pod úrovňou dynamiky
reálneho HDP.
Graf 1.6: Miera nezamestnanosti a aktivity
Zdroj: Európska komisia
Miera nezamestnanosti bude podľa očakávaní
ďalej klesať ruka v ruke s postupným nárastom
miery aktivity. Výrazné hospodárske oživenie
a solídny rast miezd pomôžu priviesť dlhodobo
nezamestnaných späť na trh práce. Postupné
prehrievanie na trhu práce sa odzrkadľuje aj
v zvýšenom príleve zahraničných pracovníkov
z krajín EÚ i mimo nej, hoci podiel zahraničných
pracovníkov na celkovej zamestnanosti je aj
naďalej nízky. Nedostatok pracovných síl, ktoré
hlásia zamestnávatelia, vzrástol vo všetkých
sektoroch (graf 1.7) a pravdepodobne sa stáva
jednou z hlavných prekážok pre investície
a hospodársky rast.
Zásadným problémom je naďalej dlhodobá
nezamestnanosť charakterizovaná rozsiahlymi
regionálnymi rozdielmi na trhu práce a nízkou
mobilitou pracovnej sily. Najmä dlhodobá
nezamestnanosť je po celej krajine rozložená
nerovnomerne, pričom podstatne vyššia miera
dlhodobo nezamestnaných je na východe krajiny,
ktorý sa na hospodárskom oživení nepodieľal
v takej miere ako regióny okolo Bratislavy. Účasť
nedostatočne zastúpených skupín – vrátane
Rómov, mladých ľudí, žien s malými deťmi
a nízko kvalifikovaných pracovníkov – na trhu
práce zostáva obmedzená. Situácia Rómov je
obzvlášť nepriaznivá vzhľadom na vysokú mieru
nezamestnanosti a neaktivity. Zamestnanosť žien
je na Slovensku výrazne pod priemerom EÚ,
pričom Slovensko je jednou z krajín
s najvýraznejším vplyvom materstva na kariérny
postup. Záchranné sociálne siete sú naďalej
pomerne slabé, a to najmä pokiaľ ide
o nezamestnaných a rodiny s deťmi. Riziko
-30
-25
-20
-15
-10
-5
0
5
10
15
20
25
Q1-0
8
Q3-0
8
Q1-0
9
Q3-0
9
Q1-1
0
Q3-1
0
Q1-1
1
Q3-1
1
Q1-1
2
Q3-1
2
Q1-1
3
Q3-1
3
Q1-1
4
Q3-1
4
Q1-1
5
Q3-1
5
Q1-1
6
Q3-1
6
% z
mena
(medziročne
)
Vývoz REER
74,5
75
75,5
76
76,5
77
77,5
8
9
10
11
12
13
14
15
16
Q1-0
8
Q3-0
8
Q1-0
9
Q3-0
9
Q1-1
0
Q3-1
0
Q1-1
1
Q3-1
1
Q1-1
2
Q3-1
2
Q1-1
3
Q3-1
3
Q1-1
4
Q3-1
4
Q1-1
5
Q3-1
5
Q1-1
6
Q3-1
6
%%
Nezamestnanosť (15-74 rokov,vľavo)
Aktivita (20-64 rokov, vpravo)
1. Hospodárska situácia a výhľad
7
chudoby alebo sociálneho vylúčenia je relatívne
mierne, ale intenzita chudoby je výrazná.
Graf 1.7: Nedostatok pracovných síl (% respondentov)
Poznámka: Percentuálny podiel respondentov v rámci
obchodného prieskumu, ktorí poukazujú na nedostatok
pracovných síl ako na faktor obmedzujúci produkciu;
kompozitný ukazovateľ predstavuje priemerné hodnoty série
priemyslu a služieb vážené hrubou pridanou hodnotou
Zdroj: Európska komisia
Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou
úrovňou nerovnosti v oblasti príjmov v EÚ.
Príjmy najbohatších 20 % obyvateľstva sú menej
než štyrikrát vyššie než príjmy najchudobnejších
20 %. (1) Tento pomer klesol z 3,9 v roku 2012 na
3,5 v roku 2015. Nízku príjmovú nerovnosť na
Slovensku možno vysvetliť pomerne rovnomernou
distribúciou trhových príjmov, najmä so zreteľom
na absenciu pracujúcich s veľmi vysokými
príjmami na vrchole príjmového rebríčka. (2) Na
spodnom konci distribúcie však došlo k úbytku
podielu domácností s nízkym príjmom. (3) Malý
rozdiel medzi trhovou nerovnosťou a nerovnosťou
v disponibilných príjmoch naznačuje, že daňový
systém a systém sociálnych dávok na Slovensku
nezohráva významnú úlohu pri prerozdeľovaní
príjmov. Možno to vysvetliť nízkym stupňom
progresívnosti zdaňovania práce a pomerne
nízkymi výdavkami na sociálnu ochranu. Napriek
(1) Merané ako pomer príjmov horného a dolného kvintilu
(pomer S80/S20).
(2) Ukazovateľ S90/S50, ktorý meria pomer príjmov horných
10 % domácností k spodným 50 %, bol v prípade
Slovenska 57 podľa údajov EU-SILC z roku 2015, čo je
najnižšia hodnota v EÚ. To znamená, že na slovenskom
trhu práce absentujú osoby s veľmi vysokým príjmom.
(3) Ukazovateľ S50/S10, ktorý meria pomer príjmov spodných
50 % domácností k spodným 10 %, medzi rokmi 2012 až
2015 výrazne vzrástol. To naznačuje, že relatívna príjmová
situácia najchudobnejších domácností na Slovensku sa
zhoršuje.
týmto nízkym úrovniam príjmových nerovností je
rómske obyvateľstvo naďalej marginalizované
a vyznačuje sa slabými výsledkami v oblasti
vzdelania a zamestnanosti, čo je dôkazom
výrazných sociálno-ekonomických nerovností
v krajine. Slovensko zároveň vykazuje veľmi
nízku úroveň nerovnosti čistého majetku
a distribúcia čistého majetku v roku 2014 bola
jednou z najvyváženejších v eurozóne. (4)
Inflácia
Inflácia sa má postupne zvyšovať a jej motorom
má byť rýchly nárast cien potravín a služieb,
pričom na rok 2017 sa počíta s ďalším
poklesom cien energií. Spotrebiteľské ceny v roku
2016 už tretí rok po sebe klesli, tentoraz o –0,5 %
(graf 1.8). Klesajúce ceny energií a potravín
prevládali nad miernym nárastom cien služieb.
Ceny energií majú podľa očakávaní v roku 2017
ďalej medziročne klesať v dôsledku poklesu
regulovaných cien elektrickej energie a plynu.
Protiváhou by tomu však mal byť nárast cien za
služby a obnovený rast cien potravín a pohonných
hmôt. Celková ročná inflácia sa má v roku 2017
dostať do kladných čísiel, keď stúpne na takmer
1 %. Spotrebiteľské ceny sa následne majú
postupne zvyšovať, odzrkadľujúc pokračujúce
výrazné výdavky spotrebiteľov.
(4) The Eurosystem Household Finance and Consumption
Survey, ECB 2016.
0
2
4
6
8
10
12
14
16
18
20
Q1-0
4
Q4-0
4
Q3-0
5
Q2-0
6
Q1-0
7
Q4-0
7
Q3-0
8
Q2-0
9
Q1-1
0
Q4-1
0
Q3-1
1
Q2-1
2
Q1-1
3
Q4-1
3
Q3-1
4
Q2-1
5
Q1-1
6
Q4-1
6
Priemysel
Služby
Kompozitný
1. Hospodárska situácia a výhľad
8
Graf 1.8: Inflácia (medziročne v %)
Zdroj: Európska komisia
Finančný sektor
Rast úverov v súkromnom sektore sa naďalej
zvyšoval, čím prispel k rastúcemu trendu
pomeru zadlženosti súkromného sektora. Pomer
hrubého dlhu domácností k príjmom sa
v posledných rokoch neustále zvyšuje a v roku
2016 dosiahol takmer 60 %, čím sa Slovensko
v tomto ukazovateli približuje k svojim
hospodárskym partnerom. Tempo rastu úverov na
bývanie dosahovalo od roku 2010 dvojciferné
hodnoty a tieto úvery zostali aj v roku 2016
značné, čoho príčinou boli nízke úrokové sadzby
(graf 1.9). Zadlženosť domácností zostáva hlboko
pod priemernými hodnotami eurozóny, no vo
všeobecnosti na úrovni partnerov z V4. Ročná
miera rastu úverov nefinančným korporáciám
zostala v roku 2016 na úrovni v priemere blízko
2 % napriek stabilnému hospodárskemu rastu
a vysokej miere využívania kapacít, čo naznačuje
zvýšený priestor pre investície. Celkové záväzky
finančného sektora sa v období od novembra 2015
do roku 2016 zvýšili o 6,4 %, pričom bankový
sektor, ktorý je z veľkej časti v zahraničnom
vlastníctve, zostáva dobre kapitalizovaný. (5)
Celkové náklady na úvery naďalej klesali, no
prostredie s nízkymi úrokovými sadzbami
stláča ziskovosť bánk smerom nadol. Priemerné
náklady na prijaté úvery a pôžičky na hypotekárne
úvery pre domácnosti a úvery pre nefinančné
(5) Zdroj údajov: ECB; ročné miery rastu vypočítané ako
rozdiel v nesplatených sumách upravený o všetky
netransakčné účinky, t. j. precenenia, reklasifikácie
a úpravy výmenného kurzu.
korporácie počas celého roka 2016 naďalej klesali
a dosiahli hodnotu 1,9 %, resp. v novembri 2016
hodnotu 2,6 %. (6) Podľa Národnej banky
Slovenska mal klesajúci trend čistých úrokových
príjmov negatívny vplyv na ziskovosť bánk, pri
ktorej sa v roku 2017 očakáva pokles. Celkové
zisky bánk narástli v septembri 2016 medziročne
o 6 %, ale po odpočítaní jednorazových príjmov
poklesli o 8 %. Príjmy bánk z úrokov môžu byť
ešte nižšie, keďže Národná banka Slovenska
uložila na poplatky za predčasné splatenie úverov
na bývanie strop vo výške 1 %.
Graf 1.9: Úvery pre sektory (medziročne v %)
Zdroj: ECB, Európska komisia
(6) Zdroj údajov: Statistical Data Warehouse Európskej
centrálnej banky (ECB); (kompozitné) ukazovatele
nákladov na prijaté úvery a pôžičky.
-2%
-1%
0%
1%
2%
3%
4%
5%
1.1
14.1
17.1
110.1
11.1
24.1
27.1
210.1
21.1
34.1
37.1
310.1
31.1
44.1
47.1
410.1
41.1
54.1
57.1
510.1
51.1
64.1
67.1
610.1
6Nespracované potravinySlužbySpracované potravinyNeenergetický priemyselný tovarEnergieHICP všetky položky
-10%
-5%
0%
5%
10%
15%
20%
1.1
0
6.1
0
11.1
0
4.1
1
9.1
1
2.1
2
7.1
2
12.1
2
5.1
3
10.1
3
3.1
4
8.1
4
1.1
5
6.1
5
11.1
5
4.1
6
9.1
6
Celkové úvery
Úvery pre nefinančné korporácie
Úvery domácnostiam
Úvery na bývanie
1. Hospodárska situácia a výhľad
9
Graf 1.10: Ceny nehnuteľností na bývanie
Zdroj: Národná banka Slovenska
Po tom, ako v roku 2014 ceny nehnuteľností na
bývanie dosiahli minimálnu úroveň, v roku
2016 prekročili úrovne spred krízy. Ročný rast
cien nehnuteľností sa v štvrtom štvrťroku 2016
zvýšil na 5,8 % (graf 1.10), najmä v dôsledku
zvýšenia dopytu v Bratislavskom kraji. Výrazné
regionálne rozdiely v cenách nehnuteľností
a prenájmov pretrvávajú, pričom v oboch
prípadoch bol zaznamenaný výrazný rast
v Bratislave, no len nepatrný rast vo zvyšku
krajiny. Zvyšujúce sa ceny nehnuteľností prinášajú
so sebou väčšiu motiváciu investovať do obytných
nehnuteľností i infraštruktúry v danej oblasti,
môžu však zároveň zhoršiť už aj tak výrazné
regionálne rozdiely. Zvyšovanie nájomného
v regiónoch s vyššou hospodárskou aktivitou
zároveň znižuje internú mobilitu pracovnej sily
najmä zo strednej a východnej časti krajiny, kde je
najzávažnejším hospodárskym problémom
dlhodobá nezamestnanosť.
Verejné financie
Deficit verejných financií bude podľa očakávaní
postupne klesať, najmä v dôsledku vyšších
daňových príjmov. Očakáva sa, že deficit v roku
2016 poklesol na 2,2 % HDP vďaka výrazným
príjmom z dane právnických osôb, čo poukazuje
na ich rastúcu ziskovosť, a vďaka stabilnému rastu
daní z príjmu fyzických osôb a odvodov
v prostredí priaznivého vývoja na trhu práce.
Znižovanie deficitu by však bolo ešte výraznejšie,
keby nedošlo k neplánovaným výdavkom (napr.
finančné korekcie súvisiace s finančnými
prostriedkami EÚ) a investičným výdavkom, ktoré
boli vyššie, než sa v rozpočte plánovalo.
Očakáva sa, že konsolidačným úsilím v roku 2017,
ktoré je sústredené výlučne na strane príjmov, sa
dosiahne zníženie deficitu na 1,4 % HDP.
Nedostatok príjmov v dôsledku zníženia sadzby
dane z príjmu právnických osôb na 21 %
a zvýšenia paušálnych výdavkov pre samostatne
zárobkovo činné osoby viac než plne kompenzujú
iné opatrenia vrátane vyššieho odvodu pre
regulované podniky, vyšších spotrebných daní
z tabaku a nového odvodu z neživotného poistenia.
Bankový odvod, ktorého platnosť mala uplynúť,
bol na rok 2017 takisto ponechaný. Očakáva sa, že
dodatočné príjmy budú k dispozícii zo zrušenia
stropu na platenie zdravotných odvodov
a výrazného zvýšenia stropnej sadzby na platenie
sociálnych odvodov pre pracovníkov s vysokými
príjmami, ktoré schválil parlament. Za
predpokladu, že okrem zavedenia 7-percentnej
dane z dividend nedôjde k inej zmene politiky,
deficit verejných financií má v roku 2018 klesnúť
na 0,6 % HDP, hlavne v dôsledku výrazných
daňových príjmov v podmienkach značného
hospodárskeho rozmachu. Pomer dlhu k HDP má
opäť začať klesať a očakáva sa, že v roku 2018
klesne na 50 %.
-20,0%
-15,0%
-10,0%
-5,0%
0,0%
5,0%
10,0%
€1 100
€1 150
€1 200
€1 250
€1 300
€1 350
€1 400
€1 450
Q1-0
9
Q3-0
9
Q1-1
0
Q3-1
0
Q1-1
1
Q3-1
1
Q1-1
2
Q3-1
2
Q1-1
3
Q3-1
3
Q1-1
4
Q3-1
4
Q1-1
5
Q3-1
5
Q1-1
6
Q3-1
6
Cenová úroveň (€/m2) Cena (medziročná, vpravo)
1. Hospodárska situácia a výhľad
10
Tabuľka 1.1: Kľúčové ekonomické, finančné a sociálne ukazovatele – Slovensko
1) Súčet portfóliových dlhových nástrojov, ostatné investície a rezervné aktíva.
2,3) Domáce bankové skupiny a samostatné banky.
4) Domáce bankové skupiny a samostatné banky, zo zahraničia (EÚ a mimo EÚ) kontrolované dcérske spoločnosti a pobočky
kontrolované zo zahraničia (EÚ a mimo EÚ.
(*) Označuje BPM5 a/alebo ESA-95.
Zdroj: Európska komisia, ECB
2004-2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018
Reálny HDP (medziročne) 7,4 -5,4 5,0 2,8 1,7 1,5 2,6 3,8 3,3 2,9 3,6
Súkromná spotreba (medziročne) 6,1 -0,5 0,4 -0,6 -0,4 -0,8 1,4 2,2 2,7 2,9 2,8
Verejná spotreba (medziročne) 4,0 6,2 1,7 -1,8 -2,1 2,2 5,3 5,4 2,9 2,9 3,0
Tvorba hrubého fixného kapitálu (medziročne) 8,2 -18,7 7,2 12,7 -9,0 -0,9 1,2 16,9 -7,3 2,1 5,4
Vývoz tovaru a služieb (medziročne) 14,9 -16,8 15,7 12,0 9,3 6,7 3,7 7,0 4,1 5,1 6,6
Dovoz tovaru a služieb (medziročne) 13,9 -18,8 14,7 9,6 2,5 5,6 4,4 8,1 2,2 5,1 6,5
Produkčná medzera 3,1 -2,0 -0,5 -1,1 -2,0 -2,7 -2,1 -1,1 -0,3 -0,1 0,4
Potenciálny rast (medziročne) 5,5 3,5 3,4 3,5 2,6 2,2 2,0 2,8 2,5 2,7 3,1
Príspevok k rastu HDP:
Domáci dopyt (medziročne) 6,3 -4,0 2,2 2,1 -2,8 -0,2 2,0 5,7 0,4 2,6 3,2
Zásoby (medziročne) 0,7 -3,6 2,4 -1,0 -1,3 0,6 1,1 -1,1 1,1 0,1 0,0
Čistý vývoz (medziročne) 0,4 2,1 0,5 1,7 5,7 1,2 -0,5 -0,7 1,9 0,2 0,4
Príspevok k potenciálnemu rastu HDP:
Celková práca (hod.) (medziročne) 0,4 0,7 0,6 0,6 0,5 0,3 0,4 0,5 0,6 0,7 0,7
Kumulácia kapitálu (medziročne) 1,4 0,3 0,5 0,8 0,2 0,0 -0,1 0,6 0,1 0,2 0,4
Celková produktivita faktorov (medziročne) 3,6 2,5 2,3 2,0 1,9 1,8 1,7 1,7 1,7 1,8 1,9
Saldo bežného účtu (% HDP), platobná bilancia -7,0 -3,4 -4,7 -5,0 0,9 1,8 1,2 0,2 . . .
Obchodné saldo (% HDP), obchodná bilancia -2,7 -1,0 -1,1 -0,4 4,0 4,5 3,9 2,8 . . .
Obchodné podmienky, tovar a služby (medziročne) -0,9 -1,1 -0,6 -1,3 -1,2 -0,5 0,0 -0,3 -0,1 0,0 0,0
Saldo kapitálového účtu (% HDP) 0,4 0,8 1,5 1,3 1,9 1,4 1,0 3,5 . . .
Čistá medzinárodná investičná pozícia (% HDP) -49,0 -66,5 -61,9 -64,4 -61,4 -62,3 -63,8 -61,0 . . .
Čistý obchodovateľný externý dlh (% HDP) 1) -1.1* -10.9* -10.1* -11.7* -10.1* -12,8 -16,5 -17,5 . . .
Hrubý obchodovateľný externý dlh (% HDP) 1) 42,4 61,5 61,8 60,7 57,8 64,8 72,7 68,0 . . .
Výkonnosť vývozu oproti vyspelým krajinám (% zmena za 5 rokov) 78.0* 18,8 12,4 6,2 0,5 5,1 10,0 8,93 . . .
Podiel na vývoznom trhu, tovar a služby (medziročne) 4,4 -7,2 -4,6 3,0 1,0 4,9 -1,6 -0,6 . . .
Čisté toky zahraničných priamych investícií (% HDP) -5,4 1,0 -0,9 -2,8 -3,2 0,3 0,6 0,0 . . .
Miera úspor domácností (čisté úspory ako percento
čistého disponibilného príjmu) 0,9 2,3 2,4 0,8 0,7 0,2 1,4 3,1 . . .
Tok súkromných úverov (konsolidovaný, % HDP) 7,8 3,1 2,9 3,0 3,1 5,2 5,7 8,3 . . .
Dlh súkromného sektora, konsolidovaný (% HDP) 54,6 69,3 67,5 70,3 70,6 74,1 77,6 81,5 . . .
z toho dlh domácností, konsolidovaný (% HDP) 14,7 23,7 24,8 26,4 27,7 29,6 32,2 34,7 . . .
z toho dlh nefin. korporácií, konsolidovaný (% HDP) 39,9 45,6 42,7 43,9 42,9 44,5 45,4 46,8 . . .
Korporácie, čisté pôžičky poskytnuté (+) alebo prijaté (-)
(% HDP) -2,7 5,2 4,0 1,3 6,7 6,7 4,3 4,0 0,8 0,7 0,3
Korporácie, hrubý prevádzkový prebytok (% HDP) 27,3 24,5 26,6 26,4 26,8 26,6 25,6 25,2 25,0 24,9 24,8
Domácnosti, čisté pôžičky poskytnuté (+) alebo prijaté (-)
(% HDP) -1,5 0,1 0,4 -0,9 -0,4 -0,9 0,0 1,0 1,6 1,1 1,0
Index cien nehnuteľností na bývanie upravený o defláciu (medziročne) 19,3 -12,8 -5,0 -5,2 -5,9 -0,4 1,5 5,5 . . .
Investície do obytných nehnuteľností (% HDP) 2,7 3,0 2,6 2,4 2,3 2,7 2,6 2,3 . . .
Deflátor HDP (medziročne) 3,0 -1,2 0,5 1,6 1,3 0,5 -0,2 -0,2 -0,2 0,9 1,5
Harmonizovaný index spotr. cien (HICP, medziročne) 4,1 0,9 0,7 4,1 3,7 1,5 -0,1 -0,3 -0,5 0,9 1,4
Nominálne odmeňovanie na zamestnanca (medziročne) 8,1 2,6 5,4 2,0 2,6 2,6 1,8 3,1 1,5 3,8 4,2
Produktivita práce (reálna, na zamest. osobu, medziročne) 5,5 -3,5 6,7 1,0 1,6 2,3 1,1 1,8 . . .
Jednotkové náklady práce (ULC, celé hospodárstvo,medziročne) 2,4 6,3 -1,1 1,0 1,0 0,3 0,7 1,3 0,8 2,3 2,1
Reálne jednotkové náklady práce (medziročne) -0,5 7,6 -1,6 -0,7 -0,3 -0,2 0,9 1,5 1,1 1,3 0,6
Reálny efektívny výmenný kurz (ULC, medziročne) 6,6 8,8 -3,2 0,3 -1,9 0,3 0,1 -0,7 0,4 1,2 0,3
Reálny efektívny výmenný kurz (HICP, medziročne) 7,1 6,9 -4,2 1,0 0,1 0,9 0,2 -1,7 0,4 -1,6 .
Daňovo-odvodové zaťaženie práce slobodnej osoby
zarábajúcej priemernú mzdu (%) 22,2 21,4 21,5 22,9 22,8 22,8 22,9 23,1 . . .
Daňovo-odvodové zaťaženie práce slobodnej osoby
zarábajúcej 50 % priemernej mzdy (%) 14.5* 12.9 13.1 15.9 15.7 15.7 16.0 14.4 . . .
Celkové záväzky finančného sektora, nekonsolidované
(medziročne) 7,2 6,2 3,5 0,4 1,9 3,1 5,1 8,4 . . .
Pomer Tier 1 (%) 2 . 20.9 19.2 16.9 16.3 17.3 16.6 17.4 . . .
Návratnost vlastného kapitálu (%) 3 . 6.7 8.6 -0.8 5.7 6.7 5.2 6.6 . . .
Hrubý nesplácaný dlh (% celkových dlhových nástrojov a
celkových úverov a preddavkov) 4) . 3.5 3.9 4.0 3.8 3.8 4.1 3.5 . . .
Miera nezamestnanosti 13,8 12,1 14,5 13,7 14,0 14,2 13,2 11,5 9,7 9,0 7,9
Miera dlhodobej nezamestnanosti (% aktívnej populácie) 9,9 6,6 9,3 9,3 9,4 10,0 9,3 7,6 . . .
Miera nezamestnanosti mladých ľudí (% aktívnej populácie
v rovnakej vekovej skupine) 26,1 27,6 33,9 33,7 34,0 33,7 29,7 26,5 22,3 . .
Miera ekonomickej aktivity (veková skupina 15 - 64 rokov) 68,9 68,4 68,7 68,7 69,4 69,9 70,3 70,9 . . .
Ľudia ohrození chudobou alebo sociálnym vylúčením (% celkovej 25,2 19,6 20,6 20,6 20,5 19,8 18,4 18,4 . . .
Osoby žijúce v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou
práce (% celkovej populácie vo veku do 60 rokov) 6,1 5,6 7,9 7,7 7,2 7,6 7,1 7,1 . . .
Saldo verejných financií (% HDP) -2,6 -7,8 -7,5 -4,3 -4,3 -2,7 -2,7 -2,7 -2,2 -1,4 -0,6
Pomer daní k HDP (%) 30,2 28,9 28,2 28,8 28,4 30,3 31,3 32,4 32,8 33,3 33,5
Štrukturálne saldo rozpočtu (% HDP) . . -7,1 -4,2 -3,6 -1,7 -2,2 -2,3 -2,1 -1,3 -0,8
Hrubý dlh verejných financií (% HDP) 32,6 35,9 40,7 43,2 52,2 54,7 53,6 52,5 52,1 51,8 50,0
prognóza
11
Pokrok pri vykonávaní odporúčaní adresovaných
Slovensku v roku 2016 treba vnímať ako súčasť
procesu, ktorý začal zavedením európskeho semestra
v roku 2011. Výsledky Slovenska od roku 2011 pri
formulovaní politík, ktorými sa riešia odporúčania
pre jednotlivé krajiny a základné štrukturálne
problémy, vykazujú mix politického pokroku
a pretrvávajúcich výziev.
Krajina dosiahla pokrok pri zlepšovaní daňovej
disciplíny, v boji proti daňovým podvodom
a v reforme svojho dôchodkového systému.
Problémy na trhu práce pretrvávajú už mnoho rokov,
a to čiastočne z dôvodu vysokej pôvodnej miery
nezamestnanosti, ktorá v rokoch 2014 a 2015 začala
postupne klesať. Zameranie sa na podporu pre
dlhodobo nezamestnaných a zraniteľné skupiny je na
programe vlády už niekoľko rokov, no pokrok do
konca roku 2016 sa zdá do istej miery obmedzený.
V riešení nízkej účasti Rómov na trhu práce sa
dosiahol len nepatrný pokrok.
Boli prijaté určité opatrenia na lepšie začlenenie
rómskych detí do hlavného prúdu vzdelávania, no
stále je potrebné účinné vykonávanie už uzákonených
právnych predpisov. Nedostatok vhodných zariadení
starostlivosti o deti do troch rokov bráni návratu
matiek na trh práce, hoci existujú dôkazy, že v oblasti
poskytovania starostlivosti o staršie deti došlo
k určitému pokroku.
Na formovanie – a poškodzovanie – podnikateľského
prostredia majú už niekoľko rokov neblahý vplyv
neefektívna a neúčinná verejná správa a systém
súdnictva. Snahy odstrániť korupciu boli
v posledných rokoch obmedzené. Verejné
obstarávanie trpí dlhodobými nedostatkami, ktoré
môžu viesť k nesprávnemu rozdeľovaniu verejných
zdrojov.
Celkovo sa konštatuje, že Slovensko pri plnení
odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2016
dosiahlo obmedzený pokrok. Odporúčania pre
jednotlivé krajiny (CSR) na rok 2016, ktoré krajine
v júni 2016 adresovala Rada, sa zameriavali na tri
hlavné témy: verejné financie a dlhodobá
udržateľnosť, trh práce a výzvy v oblasti vzdelávania
a problematika verejnej správy. Každý z týchto
aspektov je posúdený ďalej v texte.
Pri plnení fiškálneho odporúčania (CSR 1) dosiahlo
Slovensko obmedzený pokrok: Prijaté boli určité
kroky smerom k zefektívneniu nákladov v systéme
zdravotnej starostlivosti; veľké potenciálne úspory na
nákladoch sa identifikovali najmä na základe
komplexného preskúmania výdavkov. Cielené
zlepšenia majú ambiciózny rozsah a vyžadujú si
konkrétne následné opatrenia s dostatočne
konkretizovanými krokmi. Obmedzený pokrok sa
dosiahol aj pri zlepšovaní daňovej disciplíny. Zatiaľ
čo niektoré opatrenia boli spustené a javia sa ako
sľubné, systém je celkovo vo veľkej miere zameraný
na kontrolu a pomerne málo pozornosti sa venuje
podpore jeho dobrovoľného dodržiavania.
Pri plnení odporúčania týkajúceho sa trhu práce
a vzdelávania (CSR 2) dosiahlo Slovensko určitý
pokrok. Pri zlepšovaní aktivačných opatrení sa
dosiahol určitý pokrok. Koncom roka 2016 bol
prijatý akčný plán integrácie dlhodobo
nezamestnaných a iných znevýhodnených skupín,
ktorého cieľom je riešiť súčasný nedostatok
individualizovaných služieb a odbornej prípravy.
Nebolo však vyvinuté žiadne cielené úsilie na pomoc
Rómom pri ich integrácii na trh práce. Existujú
dôkazy určitého pokroku v oblasti zvyšovania
dostupnosti systému vzdelávania a starostlivosti
v ranom detstve a prístupu k nemu. Určitý pokrok sa
dosiahol aj pri zvyšovaní atraktívnosti učiteľského
povolania. V oblasti ročného zvýšenia platov už bola
dohodnutá dohoda alebo sa plánuje na roky 2016
a 2017. V roku 2016 nadobudla účinnosť reforma na
podporu sociálne a etnicky inkluzívneho vzdelávania
týkajúca sa aj rómskych žiakov, ale jej implementácia
si bude vyžadovať trvalejšie úsilie a politickú vôľu.
Pri plnení odporúčania týkajúceho sa problematiky
verejnej správy (CSR 3) dosiahlo Slovensko
obmedzený pokrok. K obmedzenému pokroku
došlo pri zlepšovaní hospodárskej súťaže a v boji
proti nezákonným praktikám v oblasti verejného
obstarávania. Určitý pokrok sa dosiahol pri
zlepšovaní riadenia ľudských zdrojov vo verejnej
správe po tom, ako bol prijatý zákon o štátnej službe,
ktorý predstavuje potenciálne dôležitý krok smerom
k profesionalizácii štátnej služby a odstráneniu
silných politických väzieb v systéme. Obmedzený
pokrok sa dosiahol pri zlepšovaní účinnosti systému
súdnictva. V oblasti prijatia komplexného plánu
odstraňovania administratívnych a regulačných
prekážok pri podnikaní sa nedosiahol žiadny pokrok,
pretože dlhodobá stratégia sa ešte len pripravuje.
2. POKROK PRI PLNENÍ ODPORÚČANÍ PRE JEDNOTLIVÉ KRAJINY
2. Pokrok pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny
12
Tabuľka 2.1: Súhrnná tabuľka s posúdením odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2016
Slovensko Celkové posúdenie pokroku
s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny
(CSR) z roku 2016: Obmedzený pokrok
CSR 1: V roku 2016 dosiahnuť ročnú fiškálnu úpravu
o 0,25 % HDP a v roku 2017 o 0,5 % HDP smerom
k strednodobému rozpočtovému cieľu. Zvýšiť
nákladovú efektívnosť v systéme zdravotnej
starostlivosti. Prijať opatrenia na zlepšenie daňovej
disciplíny.
Obmedzený pokrok*
Obmedzený pokrok vo vytváraní úspor
nákladov v sektore zdravotnej
starostlivosti
Obmedzený pokrok v zlepšovaní
daňovej disciplíny, najmä pokiaľ ide
o dobrovoľnú daňovú disciplínu.
CSR 2: Zlepšiť aktivačné opatrenia pre dlhodobo
nezamestnané osoby a iné znevýhodnené skupiny
vrátane individualizovaných služieb a cielenej
odbornej prípravy. Uľahčiť zamestnávanie žien, a to
najmä rozšírením poskytovania cenovo dostupnej
a kvalitnej starostlivosti o deti. Zlepšiť výsledky
v oblasti vzdelávania zvyšovaním atraktívnosti
učiteľského povolania a posilňovaním účasti rómskych
detí od raného detstva v hlavnom prúde vzdelávania.
Určitý pokrok
Určitý pokrok sa dosiahol v zlepšovaní
aktivačných opatrení, a to aj
prostredníctvom prijatia akčného plánu
týkajúceho sa dlhodobej
nezamestnanosti. Nebolo prijaté žiadne cielené úsilie na
pomoc Rómom pri integrácii na trhu
práce.
Určitý pokrok bol zjavný vo zvyšovaní
kapacity vzdelávania a starostlivosti
v ranom detstve a prístupu k nim, najmä
pre deti staršie ako tri roky.
Určitý pokrok sa dosiahol vo zvyšovaní
atraktívnosti učiteľského povolania,
najmä prostredníctvom zvýšenia platov.
Obmedzený pokrok sa dosiahol vo
zvyšovaní účasti rómskych detí
v hlavnom vzdelávacom prúde.
CSR 3: Skonsolidovať spôsob riadenia, posilniť
prechod od súťaží orientovaných výlučne na cenu
k obstarávaniu na základe kvality a zlepšiť stíhanie
nezákonných praktík pri verejnom obstarávaní. Zlepšiť
transparentnosť, kvalitu a účinnosť riadenia ľudských
zdrojov vo verejnej správe – najmä prijatím nového
zákona o štátnej službe –, ako aj účinnosť súdneho
systému. Prijať komplexný plán na riešenie
administratívnych a regulačných prekážok pre
podnikateľský sektor.
Obmedzený pokrok
Obmedzený pokrok sa dosiahol
v zlepšovaní hospodárskej súťaže
a v boji proti nezákonným praktikám vo
verejnom obstarávaní.
Určitý pokrok sa dosiahol v zlepšovaní
riadenia ľudských zdrojov vo verejnej
správe prijatím zákona o štátnej službe.
Obmedzený pokrok sa dosiahol pri
zvyšovaní účinnosti súdneho systému.
V prípade prijatia komplexného plánu
na odstránenie administratívnych
a regulačných prekážok pre
podnikateľský sektor sa nedosiahol
žiadny pokrok.
* Toto celkové posúdenie CSR1 nezahŕňa posúdenie dodržiavania Paktu stability a rastu.
Zdroj: Európska komisia
2. Pokrok pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny
13
14
Daňová správa a daňové politiky
Pomer daní k HDP je na vzostupe, ale
v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ je
naďalej relatívne nízky. Dane ako podiel na HDP
narástli od roku 2010 o 4 percentuálne body
približne na hodnotu 32 % v roku 2015. Odvody sú
najväčším zdrojom daňových príjmov (43 %
z celkových daňových príjmov v roku 2015), za
ktorými nasledujú dane z produkcie a dovozu
(34 %). Posledné menované sú – vo vyjadrení
k HDP – v porovnaní s ostatnými členskými štátmi
relatívne nízke.
Zlepšeniami vo výbere daní sa výrazne znížila
daňová medzera Slovenska pri výbere DPH. (7)
Výpadky príjmov z DPH v roku 2014 boli
približne o 7 percentuálnych bodov nižšie než
v roku 2012. Napriek tomu sú tieto výpadky na
úrovni 30 %, čo je jedna z najvyšších mier v EÚ,
a predstavujú viac než dvojnásobok priemeru EÚ,
z čoho vyplýva, že dodržiavanie predpisov o DPH
je naďalej veľkou výzvou (CASE, 2016). Stále
lepší výber DPH od roku 2012 je výsledkom
niekoľkých opatrení, spomedzi ktorých treba
spomenúť najmä kontrolný výkaz DPH.
Ministerstvo financií odhaduje, že efektívna
sadzba DPH vzrástla v druhom štvrťroku 2016 na
14,9 % z hodnoty 12 % v roku 2012 (graf 3.1.1),
čím sa v roku 2015 oproti roku 2012 získali
dodatočné príjmy vo výške 0,9 % HDP.
Existujú náznaky, že obmedzenie podvodov
v oblasti DPH malo priaznivý vplyv aj na výber
dane z príjmu právnických osôb (DPPO).
Odhady ministerstva financií naznačujú, že
efektívna sadzba dane pre DPH a DPPO sa
zlepšovali súbežne (graf 3.1.1), pričom príjmy
z DPPO sa zlepšili aj vtedy, keď sa započítal vplyv
iných legislatívnych zmien v oblasti zdaňovania
príjmov právnických osôb. Zavedenie minimálnej
DPPO v roku 2014, ktorej cieľom bolo riešiť
pomerne vysokú úroveň nedodržiavania daňových
predpisov v oblasti DPPO, prinieslo okamžité
(7) Výpadok príjmov z DPH je definovaný ako rozdiel medzi
sumou vybratej DPH a celkovou daňovou povinnosťou
z DPH (teoretická daňová povinnosť podľa daňového
zákona).
výsledky. (8) Plány zrušiť daňové licencie v roku
2018 však znamenajú, že kapacity daňovej správy
budú musieť byť posilnené, aby daňová správa
dokázala zabrániť opätovnému zhoršeniu daňovej
disciplíny v oblasti DPPO (Remeta et al., 2015;
IBFD News, 2016).
V poslednej dobe bolo vyvinuté úsilie zlepšiť
kvalitu služieb pre daňovníkov. Platenie daní
bolo ešte viac uľahčené zavedením elektronického
podávania daňového priznania a platby DPH.
Počet daňových platieb sa znížil z desiatich v roku
2014 na osem v roku 2015, ale čas potrebný na
splnenie si daňovej povinnosti vzrástol počas
rovnakého obdobia o štyri hodiny (9) na 192 hodín,
t. j. nad priemer EÚ, ktorý je na úrovni 164 hodín
(Svetová banka a PwC, 2017). Počínajúc rokom
2017 bude oneskorené vrátenie nadmerného
odpočtu DPH podliehať úrokom a komunikácia
medzi finančnou správou a platcami DPH sa má
stať plne elektronickou.
Graf 3.1.1: Efektívne sadzby dane na Slovensku
Zdroj: Ministerstvo financií Slovenskej republiky
Finančná správa sa naďalej zameriava na
zlepšovanie dodržiavania predpisov o DPH,
(8) Percentuálny podiel spoločností s nulovou daňou z príjmov
právnických osôb klesol z 59 % v roku 2013 na 9 % v roku
2014 a následne na 6 % v roku 2015.
(9) Tento nárast bol spôsobený dodatočným časom, ktorý bol
potrebný na splnenie predpisov v oblasti dane z príjmu
právnických osôb.
0%
5%
10%
15%
20%
25%
30%
35%
40%
45%
0%
2%
4%
6%
8%
10%
12%
14%
16%
2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015
DPPO (ef. sadzba dane) DPPO (ef. sadzba dane s predpismi)
DPH (ef. sadzba dane) Výpadky DPH (vpravo)
3. REFORMNÉ PRIORITY
3.1. VEREJNÉ FINANCIE A ZDAŇOVANIE
3.1. Verejné financie a zdaňovanie
15
najmä prostredníctvom auditu. Približne 80 %
všetkých auditov sa týka oblasti DPH a pochádza
hlavne z kontrolných výkazov DPH. Počínajúc
rokom 2017 umožní tzv. superzaisťovací príkaz
daňovým orgánom pri podozrení na daňový
podvod skonfiškovať v rámci prevencie aktíva
daňovníkov. Od roku 2017 sa obdobie, počas
ktorého môžu auditovaní daňovníci spochybniť
nestrannosť daňových audítorov, skráti na 15 dní.
V roku 2017 finančná správa zároveň plánuje
riešiť vysoký počet podvodných registračných
pokladní a rozšíriť využívanie virtuálnych
registračných pokladní.
Postupne sa skúmajú neauditové činnosti, aby
sa zabezpečilo dodržiavanie daňových
predpisov. Kontrolné činnosti a krížová kontrola
sú v súčasnosti základnými kameňmi stratégie
dodržiavania predpisov, no stále zjavne chýba
holistický prístup k auditovaniu daňovníkov.
V roku 2017 však finančná správa plánuje
vypracovať index daňovej spoľahlivosti, čo je
nástroj na identifikáciu a rozlišovanie medzi
daňovníkmi plniacimi si daňové povinnosti
a daňovníkmi neplniacimi si daňové povinnosti,
ktorý umožňuje prijať preventívne i nápravné
opatrenia. Celkovo možno konštatovať, že pokrok
v oblasti elektronickej verejnej správy
prostredníctvom plánu elektronickej komunikácie
a zriadenia call centra pre daňovníkov
pravdepodobne prispejú k zlepšeniu služieb pre
daňovníkov, k čomu napomôže aj plán
administratívy reorganizovať Úrad pre vybrané
daňové subjekty. Spojené analytické centrum,
ktoré v sebe spája analytické kompetencie
a kompetencie v oblasti vymáhania právnych
predpisov, má pomôcť realizovať lepšiu
a rýchlejšiu výmenu informácií a zlepšiť úsilie na
boj proti daňovým podvodom.
Rámec zdaňovania je predmetom pomerne
častých zmien. Na rok 2017 vláda predĺžila
platnosť a zvýšila špeciálny odvod spoločností
pôsobiacich v regulovaných odvetviach, pri
ktorom sa predpokladalo, že v roku 2016 skončí.
Toto opatrenie by sa dalo vnímať aj ako súčasť
snahy o zníženie neprimeraných príjmov
vyplývajúcich z neefektívne regulovaných
sieťových odvetví. Bankový odvod, ktorého
platnosť mala takisto uplynúť, bol predĺžený do
roku 2020. Sadzba DPPO bola znížená z 22 % na
21 %, čím došlo k zvráteniu nárastu, ktorý
nadobudol platnosť len dva roky predtým.
Paušálne výdavky pre samostatne zárobkovo činné
osoby, ktoré boli znížené v roku 2012 s cieľom
zaistiť spravodlivejšie zdaňovanie samostatne
zárobkovo činných osôb a zamestnancov, boli
opäť zvýšené v prospech samostatne zárobkovo
činných osôb. Došlo k výraznému zvýšeniu
stropných sadzieb na platenie zdravotných
odvodov a sociálnych odvodov pre osoby
s vysokými príjmami. Ďalšie opatrenia zahŕňajú
nový 8-percentný odvod z neživotného poistenia
a zvýšenie spotrebných daní z tabaku a poplatkov
týkajúcich sa hazardných hier. Od roku 2018
odvody na zdravotné poistenie z dividend nahradí
daň vo výške 7 %.
Zdaňovaniu nehnuteľností je aj naďalej
venovaná len obmedzená pozornosť. Súčasný
systém zdaňovania nehnuteľností na bývanie je
naďalej regresívny, pretože neodzrkadľuje hodnotu
obydlia, ale jeho rozlohu. Podiel periodických daní
z nehnuteľností – čo je forma zdaňovania priaznivá
pre rast – na celkových príjmoch v roku 2014
predstavoval 1,4 %, čo je jeden z najnižších údajov
v EÚ (priemer v EÚ: 4,2 %). Dary a dedičstvo sa
nezdaňujú.
V environmentálnom zdaňovaní stále figurujú
protichodné politické motívy. Cena elektrickej
energie zahŕňa poplatok na podporu výroby
energie z obnoviteľných zdrojov, ale aj tarifu na
podporu ekologicky škodlivej výroby elektrickej
energie z domáceho uhlia. (10) Vláda zaviedla do
poplatku za evidenciu automobilov ekologické
prvky – zohľadnenie veku vozidla a výkonu
motora. Tento poplatok je nižší pre automobily
poháňané alternatívnymi palivami.
Preskúmanie fiškálneho rámca a výdavkov
Strednodobý rozpočtový rámec stále vykazuje
nedostatky. Hoci úroveň podrobnosti vo
viacročnom rozpočtovom pláne je pomerne
vysoká, informácie a ciele na obdobia po prvom
rozpočtovom roku sú len orientačné. Záväzné
výdavkové stropy, s ktorými sa počítalo
v ústavnom zákone z roku 2011, ešte neboli
prijaté. To bráni rýchlejšiemu dosiahnutiu
vyváženého rozpočtu – čo je požiadavka, ktorá
(10) Jedným z príkladov je tretí blok tepelnej elektrárne
Nováky, ktorý bol odstavený 1. januára 2016, pretože už
nespĺňal emisné limity, no na jeseň 2016 bol opätovne
spustený.
3.1. Verejné financie a zdaňovanie
16
bola zavedená do vnútroštátnych právnych
predpisov v roku 2013. Vláda, ktorá bola
sformovaná v marci 2016, odložila pôvodný
termín na splnenie strednodobého cieľa z roka
2017 na rok 2019, čiastočne v dôsledku nových
výdavkových priorít a investičných potrieb.
Orgány uvažujú o tom, že zmiernia národnú
dlhovú brzdu. Dlhová brzda zavedená ústavným
zákonom v roku 2012 si vyžaduje prijať nápravné
opatrenia vtedy, keď úroveň dlhu oznámená
Eurostatom presiahne stanovené prahové hodnoty,
ktoré sú nižšie než pomer dlhu podľa
Maastrichtskej zmluvy. Ak by sa prehodnotili
prahové hodnoty dlhovej brzdy, znamenalo by to
riziko zníženia jej obmedzovacej sily.
Ministerstvo financií uverejnilo prvú sériu
preskúmania výdavkov. Projekt nazvaný
„Hodnota za peniaze“ sa zameriava na zlepšenie
efektívnosti verejných výdavkov. V roku 2016 boli
uverejnené tri správy v oblasti zdravotnej
starostlivosti (pozri nižšie), informačných
technológií a dopravy (pozri oddiel 3.4) a tieto
správy boli pripojené k viacročným rozpočtovým
plánom. (11) Úroveň ambícií sa v jednotlivých
správach javí ako rôznorodá, čo je odzrkadlením
rôznych stupňov osobnej angažovanosti
jednotlivých ministerstiev. (12) Projekt je však
napriek tomu hodnotným príspevkom, pretože
v skúmaných oblastiach poskytuje analytické
základné údaje na identifikáciu neefektívnych
výdavkov. Na rok 2017 sa plánujú nové
preskúmania výdavkov v oblasti
environmentálnych politík, politiky trhu práce,
sociálnej politiky a vzdelávania. Prvotné správy sú
naplánované na 30. apríl 2017, po ktorých budú
nasledovať záverečné správy do 30. júna s cieľom
poskytnúť vstupné informácie pre diskusie
o návrhu rozpočtu v lete 2017.
(11) Pred plnohodnotnými preskúmaniami prebehli tri pilotné
projekty. Zahŕňali preskúmania výdavkov na základných
a stredných školách, efektívnosť výberu daní finančnou
správou a efektívnosť úradov práce a aktívnych politík trhu
práce.
(12) Preskúmanie výdavkov na zdravotnú starostlivosť je
podrobné a poskytuje konkrétne oblasti možných úspor
a odhady ich fiškálneho vplyvu. O niečo menej podrobné je
preskúmanie výdavkov v oblasti IT. Plánované
preskúmanie výdavkov na dopravu je pomerne všeobecné
bez toho, aby obsahovalo dostatok konkrétnych informácií
o oblastiach, v ktorých by sa mohli potenciálne dosiahnuť
úspory (pričom nie sú ani nijak vyčíslené).
Dlhodobá udržateľnosť verejných financií
Verejné financie Slovenska v dlhodobom
horizonte stále čelia rizikám. Ukazovateľ
medzery dlhodobej udržateľnosti (S2) (13) ukazuje,
že pokiaľ ide o dlhodobú udržateľnosť verejných
financií, Slovensko je vystavené strednému riziku.
Hlavnou hnacou silou predpokladaného nárastu
nákladov súvisiacich so starnutím obyvateľstva sú
výdavky na zdravotnú starostlivosť a dôchodky.
Každý z týchto ukazovateľov sa má podľa
prognózy do roku 2060 v porovnaní s rokom 2013
zvýšiť o 2 percentuálne body. Úroveň výdavkov na
zdravotnú starostlivosť, ktorá je v súčasnosti pod
priemerom EÚ, má podľa predpokladov do roku
2060 zaznamenať jeden z najvyšších nárastov
v EÚ. (14)
Dôchodkový systém
Slovensko čelí v oblasti demografického vývoja
výrazne nepriaznivému trendu. Nízka miera
pôrodnosti podľa očakávaní spôsobí, že počet
obyvateľov v produktívnom veku sa zníži, čo
povedie k poklesu počtu zamestnaných osôb, a to
aj napriek predpokladanému nárastu miery účasti
a automatickému zvyšovaniu zákonom
stanoveného veku odchodu do dôchodku
v nadväznosti na zmeny strednej dĺžky života.
Podľa správy o starnutí obyvateľstva za rok 2015
Slovensko vykazuje najrýchlejší nárast podielu
ekonomicky závislého staršieho obyvateľstva
v EÚ. Predpokladá sa, že do roku 2060 budú na
každého dôchodcu pripadať menej než dvaja
pracovníci, pričom v súčasnosti je to päť.
V dôsledku toho sa podiel osôb vo veku 65 a viac
rokov k počtu obyvateľstva v produktívnom veku
podľa očakávaní v rozmedzí rokov 2013 až 2060
prakticky strojnásobí. Takže napriek účinnosti
nedávnej reformy v oblasti obmedzovania nárastu
dôchodkových výdavkov približne na 2 % HDP do
roku 2060 (čím by sa táto hodnota dostala na
úroveň 10,2 % HDP oproti priemeru EÚ na úrovni
(13) S2 určuje počiatočnú štrukturálnu úpravu nevyhnutnú na
to, aby sa pomer hrubého verejného dlhu k HDP vo veľmi
dlhom časovom horizonte stabilizoval. Na základe
prognózy Komisie zo zimy 2016 sa odhaduje, že
ukazovateľ S2 pre Slovensko je na úrovni 2,5
percentuálneho bodu HDP, pričom zložka zdravotnej
starostlivosti k tomu prispeje mierou 1,3 percentuálneho
bodu a zložka dôchodkov k tomu prispeje mierou 1,0
percentuálneho bodu.
(14) Priemerné výdavky na zdravotnú starostlivosť v EÚ v roku
2014 predstavovali 7,9 % HDP, zatiaľ čo v prípade
Slovenska to bolo 5,6 %.
3.1. Verejné financie a zdaňovanie
17
12,4 %) starnutie obyvateľstva stále predstavuje
hrozbu pre dlhodobú udržateľnosť systému,
pričom úplné vykonanie reformy bude treba
dôsledne monitorovať.
Hoci je skutočný vek odchodu do dôchodku
jedným z najnižších v EÚ, doba strávená na
dôchodku zostáva relatívne krátka. V roku 2014
slovenskí muži opustili trh práce v priemere vo
veku 61,6 roka, čo je jedna z najnižších hodnôt
v EÚ. Skutočný vek odchodu z trhu práce
v prípade žien bol 59,7 roka, a to najmä vďaka
nízkemu zákonom stanovenému dôchodkovému
veku, ktorý sa však postupne zvyšuje. Slováci
strávia na dôchodku v porovnaní s ostatnými
krajinami EÚ relatívne krátku dobu, a to hlavne
muži (16,8 v prípade mužov a 22,7 roka v prípade
žien, v porovnaní s priemerom EÚ v trvaní 18,1,
resp. 22,6 roka). Pomer medzi rokmi strávenými
na dôchodku a priemernou dĺžkou pracovného
života je nižší než priemer u mužov (42 %
v porovnaní so 43,5 % v EÚ ako celku), ale vyšší
u žien (67 % v porovnaní s 58 % v EÚ ako celku),
a to z dôvodu veľmi nízkeho veku ich odchodu do
dôchodku. Keďže vek odchodu do dôchodku je
prepojený so strednou dĺžkou života, predpokladá
sa, že tento pomer bude do roku 2060 nižší než
priemer EÚ v prípade mužov i žien (45,2 % oproti
50,4 % pre EÚ u mužov a 58,7 % oproti 61,8 %
u žien).
Nedávne úpravy dôchodkového systému mali ad
hoc povahu. Od roku 2013 boli dôchodky
indexované pevne stanovenou sumou určenou na
základe uplatnenia váženého priemerného rastu
miezd a zvyšovania spotrebiteľských cien (pričom
väčšia váha bola prisúdená spotrebiteľským
cenám) na priemernú výšku dôchodku. Vláda však
rozhodla, že v roku 2017 dôjde k ad hoc zvýšeniu
dôchodkov o 2 %.
Plánované zmeny pravidiel indexácie môžu
kompenzovať účinky nedávnej dôchodkovej
reformy. Od roku 2018 majú byť dôchodky
viazané na index nárastu cien v „dôchodkovom“
koši. Touto metódou indexácie by sa zabezpečilo
zachovanie životnej úrovne dôchodcov, no ich
situácia by sa zhoršila vo vzťahu k ekonomicky
aktívnej časti obyvateľstva. (15) Orgány vyjadrili
(15) Vyplýva to z klesajúceho pomeru dávok, ktorý označuje
vzťah medzi priemernou dôchodkovou dávkou
a priemernou hrubou mzdou.
svoj zámer zaviesť možné zmeny do vzorca
indexácie s cieľom zabezpečiť, aby bol rast
dôchodkov vyšší než očakávaná miera inflácie. Ak
sa to potvrdí, takéto opatrenia by vyvinuli väčší
tlak na verejné financie a mohli by ešte viac
ohroziť dlhodobú udržateľnosť dôchodkového
systému.
Nákladová účinnosť v sektore zdravotnej
starostlivosti
Nákladová účinnosť zdravotnej starostlivosti na
Slovensku je naďalej nízka. Z preskúmania
výdavkov uverejneného na jeseň 2016 v rámci
projektu „Hodnota za peniaze“ vyplýva, že
existuje značný priestor na zvýšenie nákladovej
účinnosti rôznych oblastí systému zdravotnej
starostlivosti, čím by sa v roku 2017 dosiahli
cielené úspory až do výšky 174 mil. EUR
(Černěnko et al., 2016). Odporúčania, ktoré
vyplynuli z preskúmania (hlavne zníženia cien), sa
už implementujú, najmä prostredníctvom
cenového referenčného porovnávania materiálov,
zariadení a vybavenia v zdravotníctve a cez
znižovanie platieb za diagnostické a zobrazovacie
vyšetrenia a inú špecializovanú liečbu; hmatateľné
výsledky sa očakávajú od roku 2017.
Zdravotný stav obyvateľstva sa pomaly zlepšuje
a výdavky na súkromnú zdravotnú starostlivosť
sú relatívne vysoké. V rozmedzí rokov 2008 až
2014 došlo k zvýšeniu strednej dĺžky života
v zdraví o dva roky, ale príslušné čísla ostávajú
hlboko pod priemerom EÚ pre obe pohlavia (54,6
verzus 61,8 roka u mužov a 55,5 verzus 61,4 roka
u žien). Preventabilná úmrtnosť v roku 2014 bola
tiež vyššia než v EÚ (339,5 úmrtia na 100 000
obyvateľov v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni
204,1). (16) Hotovostné platby ako pomer na
celkových výdavkoch na zdravotnú starostlivosť
sú vysoké (23,3 % v porovnaní s priemerom EÚ na
úrovni 16 %). (17) Neformálne, neoficiálne platby
sú stále bežné, čo potenciálne bráni spravodlivému
prístupu k starostlivosti. (18)
(16) Preventabilná úmrtnosť sa týka úmrtí, ktorým sa dalo
predísť preventívnymi zásahmi v oblasti verejného zdravia.
(17) Hotovostné platby sú oficiálne výdavky na zdravotnú
starostlivosť, ktoré znáša pacient a nie sú hradené
poisťovňou.
(18) Osobitný prieskum Eurobarometer 397 o korupcii, február
2014.
3.1. Verejné financie a zdaňovanie
18
Vysoká úroveň zadlženosti nemocníc sa
neznížila. Povinné externé finančné audity v roku
2015 prebehli v 14 štátnych nemocniciach.
Záväzky nemocníc po splatnosti v júni 2016
predstavovali 592 mil. EUR. Akumuláciu dlhu
uľahčujú nezáväzné rozpočtové obmedzenia
a nepriaznivé stimuly, ale mohla by byť
dôsledkom aj slabého rozpočtového plánovania
a neefektívnych postupov obstarávania. Platobné
systémy sú namiesto kvality a výkonnosti služieb
viazané na ich kvantitu, čo by potenciálne mohlo
vytvárať motiváciu na ich nadmerné poskytovanie
(Kovalčík a Tunega, 2015). Verejné nemocnice
vykazujú v priemere dlhé lehoty na vyplatenie
súkromných dodávateľov. V rámci ministerstva
zdravotníctva bola v polovici roka 2016 zriadená
nová agentúra zodpovedná, okrem iného, za
riadenie nemocníc, ktorá zaviedla referenčné
hodnoty pre širokú škálu poskytovaných služieb.
Cieľom orgánov je dosiahnuť do roku 2018
vyrovnanie hospodárenia nemocníc.
Bolo prijatých niekoľko opatrení na
racionalizáciu nemocničnej starostlivosti. Počet
lôžok akútnej starostlivosti je vysoký (424 na
100 000 obyvateľov v porovnaní s priemerom EÚ
na úrovni 356 v roku 2013), pričom miera
využívania lôžok je nízka (67 % v porovnaní
s priemerom EÚ na úrovni 74 %).
Reštrukturalizačný proces založený na potrebách
pacientov v oblasti starostlivosti a minimalizácii
miery využívania pohotovostnej starostlivosti stále
prebieha. V januári 2017 bola zriadená nová sieť
nemocníc, ktoré sú oprávnené získať štrukturálne
fondy EÚ a kapitálové investície. V snahe znížiť
zbytočné využívanie pohotovostnej starostlivosti
bol zavedený hotovostný poplatok (2 EUR za
ambulantnú pohotovostnú službu, 10 EUR za
ústavnú pohotovostnú službu) s výnimkou
prípadov, keď je pacient hospitalizovaný. Nová
fakultná nemocnica v Bratislave sa má podľa
plánov prevádzkovať ako verejná nemocnica
(vláda SR, 2016). Ďalšiu novú nemocnicu
v hlavnom meste od roku 2018 zároveň plánuje
zriadiť súkromná investičná skupina.
Zavedenie systémov elektronického
zdravotníctva sa opakovane odložilo. Od roku
2008 sa do elektronického zdravotníctva
investovalo 80 mil. EUR (19), ale podľa zistení
(19) Viac než 45 mil. EUR pochádza z EŠIF a zo štátneho
rozpočtu a ďalších 35 mil. EUR z príspevkov, ktoré
Najvyššieho kontrolného úradu SR zatiaľ neboli
zaznamenané žiadne hmatateľné výsledky.
Realizácia rozšíreného systému elektronického
zdravotníctva (napr. elektronické zdravotné
záznamy, elektronické predpisovanie liekov
a výmenných lístkov) bola odložená na rok 2017
kvôli náznakom neochoty zo strany používateľov.
Informačný systém, ktorý umožní
zhromažďovanie údajov o výkonnosti od
poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, je
v overovacej fáze a v súčasnosti sa používa
v ôsmych nemocniciach.
Po tom, ako sa v minulých rokoch realizovali
prípravné činnosti, sa postupne zavádza systém
platieb na základe skupín diagnóz (systém
DRG) na účely odmeňovania nemocničných
činností, ktorého cieľom je umožniť vyššiu
transparentnosť ponuky starostlivosti a jej
cenotvorby. Od 1. januára 2017 je systém DRG
zavedený ako bežný systém platieb, najprv na
dobrovoľnom a neskôr na povinnom základe.
Platby v roku 2017 budú „rozpočtovo neutrálne“,
pričom zavedených bolo niekoľko bezpečnostných
sietí (globálne rozpočty, bezpečnostné platobné
koridory a referenčné porovnávanie oproti
predchádzajúcemu platobnému mechanizmu).
Existujú však problémy pri vykonávaní (útvary
Komisie/Výbor pre hospodársku politiku, 2016),
omeškania a systémové nedostatky, keďže
poskytovatelia nie sú dobre pripravení, systémy
podávania správ nie sú hotové a počiatočné
vstupné údaje sú nízkej kvality.
Uplatňovanie modelu integrovanej starostlivosti
stagnuje. V rámci programového obdobia 2014 –
2020 boli na zriadenie 134 centier integrovanej
zdravotnej starostlivosti vyčlenené európske
finančné prostriedky v celkovej výške 130 mil.
EUR. Plánovaná pilotná fáza ohlásená na roky
2015 – 2016 neprebehla. Hoci v roku 2015
prebehli konzultácie so zainteresovanými stranami,
súvisiaci „riadiaci plán“ distribúcie služieb stále
treba aktualizovať a rovnako nebola dokončená
ohlásená analýza nákladov a prínosov
a vymedzenie centier integrovanej zdravotnej
starostlivosti.
zdravotné poisťovne platia do Národného centra
zdravotníckych informácií.
3.1. Verejné financie a zdaňovanie
19
Počet všeobecných lekárov je nízky a rastie len
pozvoľna. Počet všeobecných lekárov na 100 000
obyvateľov (42 v roku 2007, najnovšie dostupné
údaje) je výrazne pod priemerom EÚ (78,3 v roku
2013), čo vedie k neefektívnemu poskytovaniu
primárnej starostlivosti (graf 3.2.1). Nedostatok
všeobecných lekárov prispieva k vysokej miere
návštev lekárov, ktorým by sa dalo predchádzať
(dvojnásobok ročného priemeru EÚ – 11 oproti 6,2
v roku 2013), a to najmä návštev u špecialistov
a návštev lekárskej pohotovosti. Hoci vláda
plánuje znížiť pomer návštev u špecialistov
k návštevám u všeobecného lekára zo súčasného
pomeru 80:20 % na 60:40 %, rezidentský program
určený na zvýšenie počtu všeobecných lekárov
zatiaľ nepriniesol významné výsledky, pričom
v roku 2017 by malo začať vykonávať prax len 95
nových všeobecných lekárov. Podľa vyjadrenia
profesionálnych združení systém potrebuje
omnoho viac dodatočných všeobecných lekárov
a zdravotných sestier. V snahe znížiť vyťaženosť
lekárov-špecialistov bola úloha všeobecných
lekárov na základe zákona rozšírená tak, aby
zahŕňala predoperačné vyšetrenia a starostlivosť
o chronicky chorých. Nové klinické usmernenia,
ktoré sa majú vypracovať s podporou
z Európskeho sociálneho fondu (ESF) v rokoch
2017 – 2020, nemajú podľa očakávaní byť
k dispozícii skôr než koncom roka 2017.
Graf 3.1.2: Podiel pacientov, ktorí navštívili pohotovosť,
pretože lekár primárnej starostlivosti nebol
k dispozícii
Poznámka: Údaje boli zozbierané v rámci štúdie
QUALICOPC (kvalita a náklady primárnej starostlivosti
v Európe) v období 2011 až 2013. Referenčná populácia je
podiel ľudí, ktorí v predchádzajúcom roku navštívili lekársku
pohotovosť.
Pre Chorvátsko a Francúzsko nie sú k dispozícii údaje.
Zdroj: OECD (2016), Health at a Glance: Európa
0%
10%
20%
30%
40%
50%
60%
70%
80%
DK
BE
EL
RO IE
MT FI
PL
AT
LT
LV
HU
LU IT ES
CY
EU
NL
DE
PT
EE
SE
BG
UK SI
CZ
SK
20
Slovensko v rokoch 2015 a 2016 zaznamenalo
značné zlepšenie trhu práce, v neposlednom rade
vďaka výraznej tvorbe pracovných miest. Oddiel
1 obsahuje preskúmanie zlepšenia podmienok na
slovenskom trhu práce, ktorého hybnou silou boli
zmeny v tvorbe pracovných miest viac než rušenie
pracovných miest (graf 3.2.1). Zatiaľ čo rušenie
pracovných miest (t. j. miera straty zamestnania) bolo
vo všeobecnosti stabilné v posledných desiatich
rokoch (s výnimkou nárastu v roku 2009), došlo
k rýchlemu nárastu miery nachádzania pracovných
miest, ktorá koncom roka 2015 dosiahla úroveň spred
krízy. To zároveň viedlo k prudkému zníženiu počtu
nezamestnaných, zatiaľ čo zvyšovanie počtu
nezamestnaných sa dramaticky nezmenilo.
V dôsledku toho došlo v miere nezamestnanosti na
Slovensku k rýchlemu poklesu, zatiaľ čo miera
zamestnanosti poskočila v treťom štvrťroku 2016 na
70,1 % (stále pod priemerom EÚ na úrovni 71,5 %
a pod úrovňou národného cieľa stratégie Európa 2020
vo výške 72 %). Okrem toho, ako sa uvádza
v oddiele 1, prehriatie trhu práce sprevádzajú
počiatočné náznaky možných nedostatkov ponuky
pracovnej sily.
Graf 3.2.1: Miera nachádzania pracovných miest a miera
straty práce
Poznámka: Miera straty práce: podiel pracovných miest
v hospodárstve, pri ktorých sa pozoruje odlúčenie zamestnanca
z jeho pracovného miesta počas určitého časového obdobia.
Miera nachádzania pracovných miest: podiel
nezamestnaných, ktorí si počas určitého časového obdobia
našli zamestnanie. Priemer za štyri štvrťroky: referenčný štvrťrok
a predchádzajúce tri štvrťroky.
Zdroj: Európska komisia
Aj napriek tomuto pozitívnemu vývoju je na trhu
práce naďalej zjavných niekoľko problémov. Pri
konkrétnych zraniteľných skupinách, ako sú
pracovníci s nízkou kvalifikáciou, mladí pracovníci,
Rómovia a matky s malými deťmi, sú výsledky trhu
práce nepriaznivé, keďže sa pri týchto skupinách
prejavuje nízka účasť a vysoká nezamestnanosť.
Tento trend zhoršujú výrazné regionálne rozdiely,
ako sa uvádza v minuloročnej správe o krajine
(Európska komisia, 2016a).
Dlhodobá nezamestnanosť
Dlhodobá nezamestnanosť v rokoch 2015 a 2016
klesla, no napriek týmto zlepšeniam zostáva
jednou z najvyšších v EÚ. Zvýšenie miery
nachádzania pracovných miest bolo pozorované tak
u krátkodobo nezamestnaných, ako aj u dlhodobo
nezamestnaných. V dôsledku toho sa dlhodobá
nezamestnanosť znížila paralelne s celkovou
nezamestnanosťou. Napriek tomuto pozitívnemu
vývoju patrí miera dlhodobej nezamestnanosti na
Slovensku stále medzi najvyššie v EÚ (5,6 %
v treťom štvrťroku 2016, EÚ: 3,8 %). Konkrétne
podiel veľmi dlhodobej nezamestnanosti (> 24
mesiacov) je značne vysoký a v roku 2015
predstavoval 47 % celkovej nezamestnanosti (graf
3.2.2). V posledných rokoch Slovensko zaviedlo
niekoľko nových aktívnych a pasívnych opatrení na
odstránenie nezamestnanosti špecifických
zraniteľných skupín, pričom tieto opatrenia
pravdepodobne pomohli znížiť mieru dlhodobej
nezamestnanosti (pozri ďalej v texte).
Graf 3.2.2: Nezamestnanosť podľa trvania, 2015
Poznámka: Nezamestnanosť podľa trvania je vyjadrená ako
percentuálny podiel na celkovej nezamestnanosti (osoby vo
veku 15 – 74 rokov) v roku 2015.
Zdroj: Európska komisia
Dlhodobá nezamestnanosť predstavuje veľké
riziko pre pracovníkov s nízkou kvalifikáciou
0,0
0,2
0,4
0,6
0,8
1,0
1,2
0,0
1,0
2,0
3,0
4,0
5,0
6,0
2000Q
2
2001Q
2
2002Q
2
2003Q
2
2004Q
2
2005Q
2
2006Q
2
2007Q
2
2008Q
2
2009Q
2
2010Q
2
2011Q
2
2012Q
2
2013Q
2
2014Q
2
2015Q
2
2016Q
2
% z
am
estn
an
ých
% n
ezam
estn
an
ých
Miera nachádzania (vľavo) Miera straty (vpravo)
0%
10%
20%
30%
40%
50%
60%
70%
80%
90%
100%
EL
SK
HR IE PT
BG IT ES
BE SI
DE
LV
CZ
CY
LT
HU
MT
NL
FR
EE
RO PL
UK
AT FI
DK
LU
SE
>24 mes. 12-24 mes. 6-12 mes. <6 mes.
3.2. TRH PRÁCE, VZDELÁVANIE A SOCIÁLNE POLITIKY
3.2. Trh práce, vzdelávanie a sociálne politiky
21
a mladých ľudí. V roku 2015 bolo 30 %
pracovníkov s nízkou kvalifikáciou
nezamestnaných viac než jeden rok, oproti 8 %
pracovníkov so strednou kvalifikáciou a 3 %
s vysokou kvalifikáciou. Nižšie vzdelanie zvyšuje
pravdepodobnosť dlhodobej nezamestnanosti vo
všetkých vekových skupinách, najmä u mladých
ľudí (15 – 29 rokov) (graf 3.2.3). Vo všeobecnosti
možno konštatovať, že mladí ľudia sú medzi
dlhodobo nezamestnanými nadmerne zastúpenou
skupinou. To však neplatí v prípade
vysokokvalifikovaných mladých ľudí. Slovensko
má navyše dlhodobo vysoký podiel mladých ľudí,
ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese
vzdelávania alebo odbornej prípravy (13,7 %
v roku 2015 oproti 12 % v EÚ ako celku, veková
kategória 15 – 24 rokov). Tieto zistenia sú
obzvlášť znepokojujúce vzhľadom na rastúcu
mieru predčasného ukončovania školskej
dochádzky a nízku – aj keď rastúcu – mieru
dosahovania terciárneho vzdelania.
Graf 3.2.3: Osobitné charakteristiky dlhodobo
nezamestnaných, 2014
Zahrnuté úrovne vzdelania sú nízke (ISECD 0 – 2), stredné
(ISECD 3 – 4) a vysoké (ISCED 5 – 6). Zahrnuté sú vekové
skupiny mladých ľudí (15 – 29 rokov), v strednom veku (30 –
54 rokov) a starých ľudí (55 – 64).
Zdroj: Na základe VZPS Microdata, 2014
Rómska komunita je na trhu práce stále jednou
z najviac znevýhodňovaných skupín. Situácia
Rómov na Slovensku je obzvlášť neistá. Odhaduje
sa, že predstavujú až 9 % celkového obyvateľstva
(Rada Európy, 2010), pričom vekovo ide hlavne
o mladšie ročníky. Podľa výsledkov prieskumu
Agentúry pre základné práva (FRA) za rok 2016
bolo v čase prieskumu alebo za obdobie
posledných štyroch týždňov zapojených do
„platenej práce“ približne len 25 % Rómov vo
veku 20 – 64 rokov, pričom 48 % bolo
nezamestnaných. (20) Etnická segmentácia trhov
práce vedie k chudobe, sociálnemu vylúčeniu
a nižšiemu postaveniu na trhu práce pre Rómov
a podkopáva hospodársky potenciál Slovenska
v najchudobnejších regiónoch, kde sú Rómovia
sústredení. Kľúčovým faktorom rozdielov na trhu
práce je nízka miera dosiahnutého vzdelania
a kvalifikácie, ako aj pretrvávajúce prekážky
a diskriminácia v prístupe k vzdelávaniu, bývaniu,
zdravotnej starostlivosti a trhu práce (Kahanec,
2014; IFP, 2014). Z prieskumu (FRA, 2016)
vyplýva, že 30 % opýtaných Rómov malo pocit, že
kvôli svojej situácii boli diskriminovaní minimálne
raz za posledných 12 mesiacov najmenej v jednej
oblasti každodenného života (22 % pri hľadaní
práce). Len 18 % respondentov, ktorí sa
domnievali, že sú diskriminovaní, svoj posledný
incident nahlásilo úradom alebo podalo sťažnosť.
Takmer 74 000 Rómov žije v izolovaných
osadách, často v žalostných podmienkach na život.
Politika trhu práce
Slovensko vykonalo niekoľko opatrení, ktoré
mali motivovať pracovníkov s nízkymi
príjmami k práci. V posledných rokoch vláda
znížila sociálne príspevky pre pracovníkov
s nízkou mzdou a dlhodobo nezamestnaných
a zaviedla zamestnanecké výhody pre dlhodobo
nezamestnaných (Európska komisia, 2016a). Tieto
opatrenia pomohli bojovať s pascou neaktivity pri
tých pracovníkoch, ktorých plat spadá do rozsahu
medzi minimálnou mzdou a 80 % priemernej
mzdy (graf 3.2.4). (21) V priemere teraz možno
konštatovať, že pracovníci s nízkou mzdou v tejto
kategórií príjmov si v prípade, že pracujú,
ponechajú 72 % zo svojho hrubého príjmu, pričom
v roku 2014 to bolo len 58 %. Pre kategóriu
vyšších príjmov (80 % až 120 % priemerného
(20) Prieskum FRA uskutočnený v roku 2016 bol vylepšený,
pokiaľ ide o výber vzorky a metódy váženia vypracované
v súvislosti s prieskumom z roku 2011, takže výsledky
poskytujú vernejší obraz o situácii Rómov v skúmaných
krajinách. Použité ukazovatele verne kopírujú tie, ktoré sa
uplatňujú pri štandardných európskych prieskumoch (EU-
SILC, VZPS EÚ), úplná porovnateľnosť však nebola
zámerom. Pre podrobnejšie informácie pozri FRA 2016.
(21) Pascou neaktivity sa meria tá časť dodatočnej hrubej mzdy,
ktorá sa odvedie na daniach v prípade, že neaktívna osoba
začne pracovať.
0%
25%
50%
75%
100%
LTU Labour force
Nízke vzdelanie & mladí ľudia Nízke vzdelanie & stredný vek
Nízke vzdelanie & starí ľudia Stredné vzdelanie & mladí ľudia
Stredné vzdelanie & stredný vek Stredné vzdelanie & starí ľudia
Vysoké vzdelanie & mladí ľudia Vysoké vzdelanie & stredný vek
Vysoké vzdelanie & starí ľudia
3.2. Trh práce, vzdelávanie a sociálne politiky
22
príjmu) sa pasca neaktivity zhoršila. Na túto lepšie
platenú skupinu to však pravdepodobne nebude
mať až taký výrazný vplyv.
V rôznych politikách trhu práce došlo
k pokroku. Slovensko rozšírilo rozsah aktívnych
politík trhu práce, keď zaviedlo podporné
opatrenia zamerané na dlhodobo nezamestnaných
a iné zraniteľné skupiny a zreformovalo verejné
služby zamestnanosti. Nedávna štúdia o účinnosti
verejných služieb zamestnanosti a aktívnych
politík trhu práce na Slovensku v rámci projektu
„Hodnota za peniaze“ (IFP, 2016) bola krokom
vpred, pokiaľ ide o zlepšenie hodnotenia
politických opatrení. Zisteniami sa potvrdilo, že
súčasné aktívne politiky trhu práce sú často buď
nevhodne navrhnuté (napr. príliš sa zameriavajú na
aktivačné opatrenia) alebo nevhodné nasmerované
(geograficky alebo s ohľadom na cieľovú
skupiny/skupiny). Pre osoby s nízkou kvalifikáciou
neexistuje dostatok účinných aktívnych opatrení na
trhu práce. Nedostatočné financovanie aktívnych
politík trhu práce (0,16 % HDP v roku 2015)
v kombinácii s vysokou vyťaženosťou
pracovníkov (v súčasnosti 2 280 klientov na
jedného odborného poradcu) a nedostatočne
rozvinutým systémom riadenia výkonnosti
verejných služieb zamestnanosti obmedzujú
potenciálne zefektívnenie tejto oblasti (o 10 –
35 %).
Graf 3.2.4: Pasca neaktivity podľa percentuálneho
podielu priemernej mzdy, 2014 a 2015
Poznámka: Pascou neaktivity – alebo takpovediac
„implicitnou daňou z návratu do práce pre neaktívne
osoby“ – sa meria tá časť dodatočnej hrubej mzdy, ktorá sa
odvedie na daniach v prípade, že neaktívna osoba (ktorá
nemá nárok poberať dávky v nezamestnanosti, ale má
nárok na sociálnu pomoc po preverení príjmov) začne
pracovať.
Zdroj: Databáza daní a dávok OECD
Nový akčný plán v oblasti dlhodobej
nezamestnanosti sa bude vykonávať v rokoch
2017 až 2020 a jeho cieľom je poskytovať
individualizovanejšie služby. Bude zahŕňať
kombináciu projektov financovaných z ESF
v oblasti poskytovania špecializovaného
poradenstva vrátane poradenstva k zadlženosti,
psychosociálnym problémom, závislosti na
návykových látkach a iným prekážkam brániacim
vstupu na trh práce. Prideľovanie prípadov by mal
zlepšiť novo zavedený systém profilovania.
Plánovaný nábor nových špecializovaných
zamestnancov, externé zabezpečovanie podpory
pri hľadaní pracovných miest a posilnená
spolupráca so súkromnými agentúrami
a mimovládnymi organizáciami by mohli pomôcť
znížiť vyťaženosť pracovníkov (pozri vyššie).
Vyhliadky dlhodobo nezamestnaných a nízko
kvalifikovaných osôb na trhu práce má ďalej
zlepšiť zavedenie individualizovaných programov
odbornej prípravy založených na regionálnych
potrebách trhu práce. Druhošancové vzdelávanie
alebo programy učňovskej prípravy pre osoby
s nízkou kvalifikáciou, dlhodobo nezamestnaných
a Rómov nie sú k dispozícii a účasť dospelých na
celoživotnom vzdelávaní zostáva nízka (3,1 %
v roku 2015). Nedávno oznámené plány na
0
10
20
30
40
50
60
70
80
90
1
11
21
31
41
51
61
71
81
91
101
111
121
131
141
151
161
171
181
191
Pasca n
eakti
vit
y
(%)
Percento priemerného príjmu
2014 2015
3.2. Trh práce, vzdelávanie a sociálne politiky
23
podporu postupov na validáciu neformálneho
a informálneho vzdelávania sú krokom správnym
smerom.
Nové legislatívne opatrenia majú za cieľ zvýšiť
vplyv aktivačných opatrení a odstrániť niektoré
z prekážok brániacich vstupu na primárny trh
práce, ktorým čelia dlhodobo nezamestnaní
a marginalizované skupiny. Boli prijaté kľúčové
opatrenia na riešenie zadlženosti, ktorá pre mnohé
domácnosti s nízkym príjmom predstavuje vážny
sociálny problém a pôsobí ako prekážka pri vstupe
do oficiálneho zamestnania vzhľadom na hrozbu
trvalého zabavenia oficiálnych príjmov. Slovenské
ministerstvo spravodlivosti odhaduje, že v dlhovej
pasci je chytených najmenej 100 000 osôb. Na
základe nedávnej zmeny zákona o konkurze
a reštrukturalizácii bude osobné oddlženie
jednoduchšie a menej nákladné, a preto aj
dostupnejšie prostredníctvom bankrotu alebo
splátkového kalendára. Zadlženým osobám bez
príjmu alebo majetku bude pomoc poskytovať
stredisko právnej pomoci, aby im pomohlo
uniknúť z dlhovej pasce. (22) V rámci novej zmeny
zákona o službách zamestnanosti budú zavedené
prísnejšie sankcie za nespoluprácu pred
umiestnením do aktívnych programov trhu práce
a počas tohto umiestňovania. Zatiaľ čo tá časť
zákona, ktorá sa týka riešenia zadlženosti, môže
mať veľmi pozitívne účinky, časť týkajúca sa
sankcií môže spôsobiť, že zraniteľné skupiny sa
nedostanú do verejných služieb zamestnanosti, ak
nebudú skombinované s individualizovanou
podporou pred umiestnením, počas neho a po ňom.
Vykonávanie opatrení v oblasti začleňovania
Rómov stagnuje. Právne predpisy na odstránenie
segregácie prijaté v roku 2016 ešte nepriniesli
merateľné výsledky (pozri oddiel o vzdelávaní).
Na marginalizované rómske komunity bola
pridelená zvýšená podpora z ESF, no pri
implementácii došlo k významným oneskoreniam
(Európska komisia, 2016a). Spustenie podpory
v teréne, ako napríklad sociálna práca priamo
v teréne (ktorá bola v minulosti úspešná),
a komunitné centrá boli odložené na rok 2017.
Projekty podporované z ESF v oblasti prenájmu
sociálneho bývania a prístupu k pitnej vode
zaznamenali podobné oneskorenie. Akčné plány
(22) O osobný bankrot požiadalo na Slovensku v roku 2015 len
391 osôb, zatiaľ čo v Českej republike to bolo viac než
32 000 osôb.
v oblasti národnej stratégie integrácie Rómov sa
skončili v roku 2015 a nové programy na obdobie
rokov 2016 – 2018 ešte stále neboli prijaté. Dlho
očakávané právne predpisy o sociálnych
podnikoch sa majú podľa plánu vypracovať
a prijať v roku 2017, pričom platnosť
nenadobudnú až do roku 2018. Navyše v oblasti
riešenia nedostatku údajov o ekonomickej
integrácii Rómov nedošlo k žiadnemu pokroku.
Opatrenia pre mladých ľudí v rámci
vykonávania záruky pre mladých ľudí pomohli
podporiť udržateľnú zamestnanosť mladých
ľudí. Ako obzvlášť úspešné pre mladých ľudí do
29 rokov sa ukázali krátkodobé programy
dobrovoľnej práce a stáže (IFP, 2016). Stále však
neexistujú individualizované služby zamerané na
špecifické problémy mladých ľudí s nízkou
kvalifikáciou alebo dlhodobo nezamestnaných
mladých ľudí. Táto problematická oblasť sa bude
riešiť v nových opatreniach pre mladých ľudí
plánovaných na rok 2017 vo forme podporného
balíka, ktorý bude obsahovať aj umiestňovanie do
odbornej prípravy alebo na odborné stáže.
Vláda realizovala niekoľko opatrení na riešenie
regionálnych rozdielov na trhu práce.
Požiadavky na príspevok na presťahovanie za
prácou boli zvoľnené, čo viedlo k zvýšenej miere
využívania tohto opatrenia, hoci z nízkej
počiatočnej úrovne (364 príjemcov v druhom
štvrťroku 2016 oproti 53 príjemcom v roku 2015).
V rámci nových právnych predpisov
o zaostávajúcich regiónoch boli na riešenie
nezamestnanosti vypracované regionálne akčné
plány. Cieľom je do roku 2020 vytvoriť 17 615
nových pracovných miest, napríklad podporou
lepšej infraštruktúry a sociálnych podnikov.
Úspešná realizácia tohto cieľa závisí od vytvorenia
regionálnych a miestnych partnerstiev.
Zamestnanosť žien
Zručnosti žien sú na trhu práce nedostatočne
využívané a podceňované. Miera zamestnanosti
žien (60,3 %; EÚ: 64,2 %) bola naďalej výrazne
nižšia než u mužov (75 %; EÚ: 75,8 %) v roku
2015. Rozdiel v zamestnanosti je obzvlášť veľký
u žien do 40 rokov veku a prudko klesá u žien nad
touto vekovou hranicou (graf 3.2.5). Slovensko je
jednou z krajín, v ktorej má materstvo najväčší
vplyv na zamestnanosť a pracovný život. Je to
dôsledkom dlhej rodičovskej dovolenky, ktorú si
3.2. Trh práce, vzdelávanie a sociálne politiky
24
len veľmi zriedka berú muži (2 – 3 %), ďalej
nedostatkom zariadení starostlivosti o deti a nízkou
mierou využívania flexibilných pracovných
režimov. Neodôvodnený rozdiel v odmeňovaní
žien a mužov patrí medzi najvyššie v EÚ (19,7 %
v roku 2014). Asi jednu tretinu tohto rozdielu
možno vysvetliť rozdielmi v individuálnych
charakteristikách a charakteristikách pracovných
miest, ktoré vedú k rodovej segregácii na trhu
práce, t. j. ženy sú častejšie zamestnané
v povolaniach a odvetviach s porovnateľne nižšími
platmi. Dve tretiny tohto rozdielu ostávajú
nevysvetlené, ale možno ich pripísať rozličným
faktorom, ako napríklad nízka úroveň
transparentnosti pri rokovaniach o mzdách
v súkromnom sektore, nedostatočná
informovanosť zamestnaných žien o platoch
mužov a diskriminácia. Výzvy týkajúce sa účasti
žien na trhu práce majú zároveň škodlivý
dominový efekt pre úsilie zamerané na podporu
integrovaného prístupu k investíciám do detí.
Graf 3.2.5: Miera zamestnanosti podľa pohlavia a veku,
2015
Zdroj: Európska komisia
Bolo vyvinuté úsilie s cieľom posilniť kvalitu
a cenovú dostupnosť starostlivosti o deti.
Kvalita starostlivosti o deti do troch rokov nie je
regulovaná minimálnymi štandardmi, pokiaľ ide
o zariadenia starostlivosti alebo požiadavky na
kvalifikáciu personálu zodpovedného za
starostlivosť. Zmena zákona o sociálnych službách
nadobudne účinnosť v marci 2017 a má riešiť tento
nedostatok. Zároveň došlo k zvýšeniu príspevku na
starostlivosť o deti pre pracujúcich rodičov (v roku
2015 bolo len veľmi málo príjemcov). Rozšírenie
zariadení starostlivosti o deti je však stále
nedostatočné. Len 7 % detí do troch rokov bolo
v roku 2014 zapísaných do formálnej starostlivosti
o deti. Pri deťoch od troch rokov do začiatku
povinnej školskej dochádzky (6 rokov) je miera
účasti v zariadeniach starostlivosti o deti vyššia
(74 %), no stále pod priemerom EÚ (83 %)
a barcelonskými cieľmi (90 %). Počet
zamietnutých žiadostí o miesto v detskej škôlke je
stále vysoký, a to najmä v bratislavskom regióne.
V roku 2016 boli na zvýšenie poskytovania
predškolskej starostlivosti na nadchádzajúce roky
sprístupnené finančné prostriedky EÚ vo výške
138 mil. EUR.
Sociálne začlenenie a znižovanie chudoby
Miera chudoby zostáva nízka, no obavy
vyvoláva jej intenzita. V roku 2015 zostal počet
osôb ohrozených chudobou alebo sociálnym
vylúčením na úrovni 18,4 % (čo je výrazne pod
priemerom EÚ na úrovni 23,7 %) a počet osôb
ohrozených závažnou materiálnou depriváciou
ďalej poklesol na 9 %, hoci stále je to nad
priemerom EÚ, ktorý je na úrovni 8,1 %. Miera
chudoby medzi Rómami je naďalej mimoriadne
vysoká na úrovni až niekoľkonásobku chudoby
v celkovom obyvateľstve (FRA, 2016). Po
niekoľkých rokoch stabilného rastu medzera
chudoby, ktorou sa meria intenzita chudoby (t. j.
ako chudobní sú v skutočnosti chudobní), v roku
2015 stagnovala na 28,9 %, čo je nad priemerom
EÚ na úrovni 24,9 % (graf 3.2.6). Miera chudoby
Rómov je viac než šesťkrát vyššia než v prípade
celkového obyvateľstva. Je vysoká v porovnaní
s ostatnými členskými štátmi s rozsiahlou rómskou
menšinou (Bulharsko, Česká republika, Maďarsko
a Rumunsko), kde sa miera chudoby Rómov
odhaduje medzi troj- až šesťnásobkom miery
chudoby celkového obyvateľstva (FRA, 2016).
Nedostatky v oblasti záchrannej sociálnej siete
pretrvávajú. V roku 2016 bolo na podporu
minimálneho príjmu (dávky v hmotnej núdzi)
odkázaných približne 230 000 osôb. Počet
príjemcov a členov spoločne posudzovaných
domácností ďalej klesol v dôsledku klesajúcej
nezamestnanosti a opatrenia, na základe ktorého je
nárok na podporu podmienený účasťou na
programe workfare („aktivačné práce“). Stále
neexistuje jasný mechanizmus stanovovania
a skúmania úrovne podpory minimálneho príjmu.
0 20 40 60 80 100
15-19
20-24
25-29
30-34
35-39
40-44
45-49
50-54
55-59
60-64
65-69
70-74
% populácie
Muži Ženy
3.2. Trh práce, vzdelávanie a sociálne politiky
25
Podmienky systému, pokiaľ ide o počet členov
domácnosti, znevýhodňujú väčšie rodiny
s viacerými deťmi. Príspevok na bývanie nie je
k dispozícii tým, ktorí ho najviac potrebujú, najmä
marginalizovaným Rómom žijúcim
v neevidovaných obydliach a bezdomovcom,
pretože nárok naň je podmienený vlastníctvom
nehnuteľnosti, nájomnou zmluvou alebo pobytom
v zariadení sociálnej starostlivosti. Podiel
krátkodobo nezamestnaných dostávajúcich dávky
v nezamestnanosti sa považuje za nízky – v roku
2015 odhadom 18 %, čo je o 11 percentuálnych
bodov nižšie než priemer EÚ. Podmienky
oprávnenosti sú prísne a doba poberania dávok je
krátka – maximálne šesť mesiacov. Napriek
pokusom vypracovať základné osvetové programy
(práca v sociálnej oblasti, preventívna zdravotná
starostlivosť a komunitná práca) je prepojenie na
kvalitné sociálne služby, ako napríklad
individualizovaná podpora pre neaktívne osoby
a registrovaných uchádzačov o zamestnanie,
prístup k sociálnemu bývaniu, poradenstvo
v oblasti riadenia dlhu, účasť na vzdelávaní
v ranom detstve a podpora pre slabších žiakov
stále nedostatočne rozvinuté.
Graf 3.2.6: Medzera chudoby pre vybrané skupiny
Poznámka: Medzera chudoby je odhadom hĺbky chudoby
a meria sa ňou, ako ďaleko sa v priemere chudobní
nachádzajú od hranice chudoby.
Zdroj: Európska komisia
Dostupnosť sociálneho bývania je veľmi nízka
(približne 3 % celkového bytového fondu)
a podpora nájomného bývania je stále
obmedzená. Pre mnohých chudobných je
problémom vážna miera preplnenia obydlí (57,6 %
oproti priemeru EÚ 29,7 % v roku 2015) a veľký
počet nájomníkov sociálneho bývania čelí veľmi
zlým podmienkam bývania (21,6 % oproti
priemeru EÚ na úrovni 9,6 % v roku 2015).
Existuje 4 061 obydlí bez oficiálneho povolenia
a v 4 131 provizórnych chatrčiach, ktoré nespĺňajú
kritériá klasifikácie ako naozajstné budovy, „žije“
približne 65 000 obyvateľov (Atlas rómskych
komunít, 2013). Napriek naliehavej potrebe počet
jednotiek štátom podporovaného bývania
stagnoval počas posledných rokov na pomerne
nízkej úrovni (v období 2012 – 2015 na úrovni
1 300 až 2 000 jednotiek). Niektoré mestá a obce
majú ťažkosti s požiadavkami na
spolufinancovanie, keď žiadajú štátny fond rozvoja
bývania o úvery na výstavbu sociálneho bývania.
Znevýhodnené domácnosti tak v oblasti prístupu
k bývaniu čelia ťažkostiam z dôvodu existencie
prísnych požiadaviek oprávnenosti pre
potenciálnych nájomníkov. Sprievodné podporné
služby a monitorovanie používania sociálneho
bývania nie je vždy dostatočné na riešenie
nedoplatkov za nájomné a iných problémov.
Asistovaná výstavba rodinných domov
kombinovaná s bezúročnými mikroúvermi bola
medzi marginalizovanými komunitami, ako sú
Rómovia, úspešne pilotne odskúšaná, no ďalšia
systémová podpora by umožnila dosiahnuť ďalší
pokrok.
Systém dlhodobej starostlivosti je aj naďalej
nedostatočne rozvinutý. Podstatnú časť
dlhodobej starostlivosti na Slovensku stále
poskytujú rodinní opatrovatelia. V dôsledku toho
patrí miera neaktivity žien kvôli opatrovateľským
povinnostiam medzi najvyššie v EÚ. Štatút
neformálnych opatrovateľov sa posilnil od januára
2017. Príspevok na starostlivosť o osobu s ťažkým
postihnutím sa zvýšil o 27,10 EUR na 247,65
EUR, pričom tento príspevok dostáva 33 450
oprávnených príjemcov a štátne dôchodkové
poistenie pre opatrovateľov už nebude časovo
obmedzené. To by malo opatrovateľom poskytnúť
lepšiu ochranu proti chudobe v starobe. Podobne
sa zvýšil aj ochranný limit pre príjem osôb
s ťažkým postihnutím, a to o 59,44 EUR na 336,75
EUR, pričom ho dostáva 17 598 oprávnených
príjemcov. Celkovo je však pokrok v procese
prechodu od inštitucionálnej ku komunitnej
starostlivosti príliš pomalý a nie je dostatočne
ambiciózny, pričom podpora na nezávislý život je
stále nepostačujúca (záverečné pripomienky
0%
5%
10%
15%
20%
25%
30%
35%
40%
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
2014
2015
Deti (<18y) Produktívny vek (18-64)
Staršie osoby (65+) Celkom
3.2. Trh práce, vzdelávanie a sociálne politiky
26
Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným
postihnutím, 2016).
Vzdelávanie a zručnosti
Výsledky študentov v základných zručnostiach
sa ešte viac zhoršili a nerovnosti v oblasti
vzdelávania zostávajú veľmi výrazné. Podľa
Programu pre medzinárodné hodnotenie študentov
(PISA) OECD z roku 2015 je podiel žiakov so
slabými výsledkami vysoký vo všetkých
testovaných oblastiach (31 % v oblasti vied, 32 %
v čítaní a 28 % v matematike) a je výrazne vyšší
než priemer EÚ. Priemerné výsledky sú takisto
výrazne pod priemerom EÚ. Vplyv sociálno-
ekonomickej situácie na výsledky vzdelávania je
výrazný: rozdiely vo výkonnosti medzi hornou
a dolnou sociálnou štvrtinou sociálno-
ekonomického indexu PISA patrí k najvyšším
v EÚ (viac než 35 percentuálnych bodov
v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 26
percentuálnych bodov). Každý druhý žiak
v najnižšom sociálnom kvartile je žiakom so
slabými výsledkami. Podiel žiakov so slabými
výsledkami vo vyšších sociálnych kvartiloch je
zároveň takisto vyšší než vo väčšine ostatných
krajín EÚ (OECD, 2016a). Vzhľadom na klesajúcu
úroveň výsledkov vzdelávania, zvyšujúcu sa
nerovnosť vo vzdelávaní a výrazný spoločenský
tlak (vrátane štrajkov učiteľov) iniciovali orgány
ambiciózne reformy na všetkých úrovniach
vzdelávania a začali pripravovať 10-ročnú
stratégiu vzdelávania. Po prebiehajúcom procese
komplexnej konzultácie má nasledovať prijatie
stratégie vlády začiatkom roka 2017.
Výdavky verejnej správy na vzdelávanie sú
naďalej veľmi nízke, čo vedie k slabým
výsledkom v oblasti vzdelávania. Na úrovni
4,2 % HDP v roku 2014 sú výdavky Slovenska
oveľa nižšie, než je priemer EÚ na úrovni 4,9 %.
Najnovšie údaje OECD zároveň poukazujú na
zvyšovanie každoročných výdavkov na študenta na
všetkých úrovniach, ktoré sú však stále nízke na
úrovni 70 % priemeru OECD pre prvostupňové
vzdelávanie, na úrovni 59 % pre sekundárne
vzdelávanie a 65 % pre terciárne vzdelávanie
(OECD, 2016a). Vzdelanie je jednou z tém, ktoré
sa v roku 2017 majú analyzovať v rámci projektu
„Hodnota za peniaze“.
Nízka účasť na vzdelávaní a starostlivosti
v ranom detstve má nepriaznivý vplyv na
výsledky v oblasti vzdelávania v budúcnosti
(PISA 2015). V tejto súvislosti je osobitné
problematická nízka účasť rómskych detí na
vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve
(odhadovaná na úrovni 34 %) (FRA, 2016).
Vnútroštátna miera účasti takisto zostáva nízka –
v roku 2014 predstavovala 77,4 % oproti priemeru
EÚ na úrovni 94,3 % (od štyroch rokov do
začiatku povinnej školskej dochádzky). Kapacity
sa posilňujú so zameraním na lokality, v ktorých
existuje najvyšší neuspokojený dopyt, vysoká
miera nezamestnanosti a vysoký podiel
marginalizovaných rómskych komunít. Uvažuje sa
o tom, že školská dochádzka by bola povinná od
veku piatich rokov.
Miera predčasného ukončenia školskej
dochádzky zostáva v medzinárodnom
porovnaní nízka (6,9 % v roku 2015), no
regionálne rozdiely sú vysoké a miera od roku
2010 neustále rastie. Počas uplynulých rokov
prekročila vnútroštátny cieľ v rámci stratégie
Európa 2020 na úrovni 6 % (pre viac informácií
pozri Európska komisia, 2016b). Obavy vyvoláva
najmä vysoký odhadovaný podiel rómskych detí,
ktorí podľa predpokladov predčasne ukončia
školskú dochádzku, pretože to bude mať výrazný
vplyv na ich budúce vyhliadky na trhu práce
(FRA, 2016). (23) Keďže Slovensko má jednu
z najnižších mier zamestnanosti v EÚ v kategórii
osôb bez ukončeného vyššieho sekundárneho
vzdelania (33,2 % v porovnaní s priemerom EÚ na
úrovni 52,6 % v roku 2015), sociálno-ekonomické
náklady súvisiace s predčasným ukončovaním
školskej dochádzky sú mimoriadne vysoké.
Vážne obavy vyvoláva nerovnosť vo vzdelávaní.
Najnovšie údaje poukazujú na to, že značný podiel
rómskych detí navštevuje špeciálne školy alebo
triedy (FRA, 2016). (24) Čiastočne to možno
vysvetliť nerovnomernou distribúciou rómskeho
obyvateľstva v krajine. Okrem toho sa odhaduje,
že podiel rómskych žiakov, ktorí navštevujú
špeciálne školy, patrí medzi najvyššie v regióne
(FRA, 2016). Podľa údajov ministerstva školstva
(23) FRA odhaduje, že 58 % rómskych detí ukončí školskú
dochádzku predčasne.
(24) V prieskume Agentúry pre základné práva (FRA) z roku
2016 sa uvádza, že 62 % rómskych detí na Slovensku
navštevuje školu, v ktorej všetky alebo väčšina detí sú
Rómovia (FRA, 2016). Na základe odlišnej metodiky sa
v indexe integrácie Rómov z roku 2015 odhaduje, že 52 %
rómskych detí sa vzdeláva v segregovaných školách (Roma
Decade, 2015).
3.2. Trh práce, vzdelávanie a sociálne politiky
27
podiel žiakov so špeciálnymi potrebami, ktorí sa
učia v špeciálnych školách/triedach, vzrástol zo
4,7 % v roku 2006 na 6,2 % v roku 2015, pričom
v chudobnejších regiónoch je oveľa vyšší. Vplyv
navštevovania tzv. nultých ročníkov na
dosahovanie vzdelania a rovnosť analyzovala
v roku 2015 Štátna školská inšpekcia vo väčšine
škôl. Z výsledkov vyplynulo, že 81 % žiakov
pokračovalo vo vzdelávaní v hlavnom
vzdelávacom prúde. Prax zriaďovania
detašovaných pracovísk odborných škôl v blízkosti
rómskych osád je navyše znepokojujúca, pretože
disponujú nedostatočným vybavením, neponúkajú
dostatočné možnosti študijných programov
a zohrávajú úlohu pri zabraňovaní inkluzívnemu
vzdelávaniu (Balážová, 2015).
Reforma na podporu sociálne a etnicky
inkluzívneho vzdelávania nadobudla účinnosť
v roku 2016, ale jej účinné vykonávanie bude
závisieť od politickej vôle. (25
) Reforma sa
zameriava na nevhodné umiestňovanie detí do
špeciálnych škôl alebo tried, a to výhradne na
základe ich znevýhodneného sociálno-
ekonomického zázemia. Štátna školská inšpekcia
a verejný ochranca práv poukázali na praktické
problémy uvádzania reformy do praxe, ako
napríklad využívanie vhodných skríningových
testov, včasná opätovná diagnostika,
umiestňovanie žiakov z radov špeciálneho
vzdelávania s jednoduchšími osnovami späť do
hlavného prúdu vzdelávania alebo získavanie
súhlasu rodičov. Aj keď došlo k posilneniu
právomocí štátnej školskej inšpekcie v oblasti
smerovania vzdelávania do inkluzívnej oblasti,
toto posilnenie nebolo dostatočné a existujú
realizačné nedostatky, ktoré treba riešiť. Reforme
budú sekundovať dva projekty financované z ESF
zamerané na zabezpečenie dodatočných
pedagogických pracovníkov na podporu
inkluzívneho vzdelávania, pričom tieto projekty
ponúkajú programy na podporu slabších žiakov,
ako aj neformálne vzdelávanie pre deti, ktoré sa
nezúčastňujú vzdelávania v ranom detstve,
a podporujú presun žiakov so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami do hlavného
prúdu vzdelávania. Vplyv projektu však môže byť
obmedzený, pretože projekt sa týka len 130 škôl
a 50 materských škôl (Európska komisia, 2016a).
(25) Pre ďalšie informácie pozri Európska komisia, 2016b.
Uskutočnili sa úvodné kroky na zvýšenie
atraktívnosti učiteľského povolania. Platy
učiteľov boli už nejaký čas na nízkej úrovni, a to
tak v medzinárodnom porovnaní, ako aj
v porovnaní s platmi pracovníkov s podobnou
úrovňou kvalifikácie (graf 3.3.7). V septembri
2016 sa platy zvýšili o 6 % a v rámci kolektívneho
vyjednávania bol dohodnutý ďalší nárast o 6 %
v septembri 2017. Ďalšie priemerné ročné zvýšenie
o 6 % je plánované na obdobie rokov 2018 – 2020
(Ministerstvo financií, 2016). Pri mladších
učiteľoch sa uvažuje o rýchlejšom zvyšovaní
platov. (26) Učitelia však považujú tieto zvýšenia
za nedostatočné a niektorí z nich pokračovali
v roku 2016 v štrajkoch. Popri zvyšovaní platov
vláda plánuje obnoviť atraktívnosť učiteľského
povolania aj zvyšovaním štandardov na prijatie na
programy odbornej prípravy učiteľov a ich úspešné
ukončenie. Zároveň existujú plány s podporou
z ESF zlepšiť kvalitu úvodnej odbornej prípravy
učiteľov, a to najmä zlepšením praktickej odbornej
prípravy a ďalším profesionálnym rozvojom. Po
zvážení všetkých skutočností možno konštatovať,
že je ešte stále príliš skoro na to, aby sa posúdili
plánované reformy týkajúce sa odbornej prípravy
učiteľov a ich ďalšieho profesionálneho rozvoja.
(26) Je to v dôsledku toho, že k tomuto povolaniu treba prilákať
talentovaných mladých ľudí, ako aj v dôsledku skutočnosti,
že v medzinárodných porovnaniach je rozdiel medzi platmi
väčší pri mladších učiteľoch než pri tých starších (IVP,
2015).
3.2. Trh práce, vzdelávanie a sociálne politiky
28
Graf 3.2.7: Mzdy učiteľov vo vzťahu k príjmom
pracovníkov na plný úväzok pracujúcich celý
rok s terciárnym vzdelaním (ISCED 5 až 8)
Zdroj: OECD
Slovensko pripravuje reformu vysokoškolského
vzdelávania s cieľom zvýšiť jeho kvalitu
a relevantnosť pre trh práce. Miera dosahovania
terciárneho vzdelania vo vekovej skupine 30- až
34-ročných sa v roku 2015 zvýšila na 28,4 %
a v priebehu uplynulého desaťročia sa
zdvojnásobila. Zostáva však výrazne pod
priemerom EÚ, ktorý je na úrovni 38,7 %, ako aj
pod národným cieľom v rámci stratégie Európa
2020, ktorý je na úrovni 40 %. Podiel mladých
dospelých s prvostupňovým terciárnym vzdelaním
alebo titulom bakalára je nižší, než je priemer
OECD, zatiaľ čo v prípade titulu magistra je
pravdou opak (OECD, 2016a). Slovenskí dospelí
s terciárnym vzdelaním zarábajú o 70 % viac než
osoby, ktoré dosiahli najviac vyššie sekundárne
vzdelanie. V súčasnosti stále chýba sledovanie
uplatnenia absolventov a výkonnostné dohody
s inštitúciami vysokoškolského vzdelávania.
Napokon nutno konštatovať, že viac než 10 %
končiacich absolventov univerzít opustilo
Slovensko. Tento pomer je obzvlášť výrazný napr.
medzi absolventmi medicíny a technických oblastí.
(IFP, 2017).
Tento sektor je predmetom rozsiahlej reformy,
ktorá sa vzťahuje na akreditáciu, zosúladenie
s normami EÚ, ako aj financovanie
a spoluprácu so zamestnávateľmi. Inštitúciám
vyššieho vzdelávania je ponúkaná podpora z ESF
na vypracovanie krátkych, profesionálne
orientovaných programov. Plánuje sa, že zmena
existujúcich právnych predpisov
o vysokoškolskom vzdelávaní bude prijatá v roku
2017 a v roku 2018 nadobudne platnosť.
V súčasnosti sa diskutuje aj o dvoch súvisiacich
stratégiách vrátane jednej v oblasti
vysokoškolského vzdelávania. Obe by nakoniec
mohli byť zlúčené do jedného strategického
a dlhodobého dokumentu, ktorý má vláda prijať
v apríli 2017. Zdá sa, že všetky tieto oznámené
snahy idú správnym smerom, no ešte ich treba
pretaviť do konkrétnych návrhov.
Systém duálneho odborného vzdelávania
a prípravy, navrhnutý v snahe splniť potreby
priemyslu, vstúpil do svojho druhého roku
vykonávania. Rastúci podiel výrobných
spoločností hlási problémy pri prijímaní ľudí so
správnou kvalifikáciou, napríklad
v automobilovom priemysel (European Business
Statistics, 2016). Hoci záujem zamestnávateľov
o duálne odborné vzdelávanie a prípravu rastie, pre
mladých ľudí (27) alebo určité školy sa program
nejaví ako dostatočne príťažlivý. Cielené úsilie
zamerané na zvýšenie informovanosti o výhodách
duálneho odborného vzdelávania a prípravy medzi
mladými ľuďmi v rámci povinnej školskej
dochádzky a ich rodinami je nedostatočné.
Existuje napríklad potreba priamejšieho zapojenia
spoločností a sociálnych partnerov do činností
usmerňovania a komunikácie. Nedostatočné
rozvinuté sú najmä inovačné schémy, ktorých
cieľom by malo byť zatraktívnenie povolaní
zaznamenávajúcich nedostatok kvalifikovanej
pracovnej sily. Ako pozitívny príklad môže slúžiť
prax, ktorá je už v niektorých spoločnostiach
zavedená a v rámci ktorej je mladým ľuďom, ktorí
vstúpia do ich programu duálneho odborného
vzdelávania a prípravy, ponúknutá „záruka práce“.
(27) Na školský rok 2016 – 2017 sa do tejto schémy prihlásilo
293 spoločností, v rámci čoho bolo poskytnutých 2 763
učňovských miest, ale z dôvodu nedostatočného záujmu
bolo podpísaných len 1 121 nových zmlúv so 142
spoločnosťami.
0,0
0,2
0,4
0,6
0,8
1,0
1,2
1,4
CZ
SK IT NL
HU
AT
FR
PL
SE
BE
(F
r.)
SI
DK
EE FI
DE
BE
(F
l.)
EL
LU
Základná škola Nižšia stredná Vyššia stredná
29
Kvalita podnikateľského prostredia
Nedostatky v podnikateľskom prostredí
Slovenska sú zjavné z porovnaní medzi
krajinami. Slovensko dosahuje vo viacerých
oblastiach výrazne horšie výsledky než priemer EÚ,
pokiaľ ide o reagovanie verejnej správy na potreby
malých a stredných podnikov (MSP). Ide najmä
o čas potrebný na založenie podniku, zložitosť
administratívnych postupov a záťaž vo forme
nariadení vlády (Európska komisia, 2016f). Tieto
faktory môžu brániť investíciám a rastu tak, že
odrádzajú podnikateľov od toho, aby založili alebo
rozšírili podnik. Svetová banka vo svojej správe
z roku 2017 nazvanej Doing Business zaradila
Slovensko na 68. miesto spomedzi 190 krajín
v oblasti založenia podniku – čo je mierne zhoršenie
oproti správe z roku 2016 (Svetová banka, 2017).
Stavebné povolenia sú pomerne lacné, no ich
získavanie trvá na Slovensku dlho. Slovensko
dosahuje významne horšie výsledky, než je priemer
vysokopríjmových štátov OECD, pokiaľ ide
o obdobie potrebné na získanie stavebného
povolenia na výstavbu skladu (286 verzus 152 dní),
hoci náklady sú veľmi nízke (0,1 % hodnoty skladu
oproti priemeru OECD na úrovni 1,6 %). Celkovo
sa Slovensko podľa správy Doing Business 2017
nachádza na 103. mieste, pokiaľ ide o vybavovanie
stavebných povolení, pričom za dva roky si v tomto
rankingu polepšilo o 7 miest. Hoci od októbra 2015
stavebný zákon umožňuje skrátenie postupov na
získanie stavebných povolení, toto zrýchlené
konanie sa vzťahuje len na rozsiahle investície
a projekty v oblasti infraštruktúry (Európska
komisia, 2016a).
Mechanizmy v oblasti platobnej neschopnosti sú
stále pre podnikanie zásadnou prekážkou. Podľa
správy Doing Business 2017 sa Slovensko nachádza
na 35. mieste spomedzi 190 ekonomík, pokiaľ ide
o jednoduchosť riešenia platobnej neschopnosti.
Slovensko dosahuje horšie výsledky, než je priemer
EÚ, pokiaľ ide o postup riešenia platobnej
neschopnosti, a to tak z hľadiska času potrebného na
riešenie platobnej neschopnosti (4 roky v prípade
Slovenska a 1,97 roka v prípade EÚ), ako aj
z hľadiska súvisiacich nákladov (18 % konkurznej
podstaty dlžníka na Slovensku, 10,3 % v EÚ).
Napriek výraznému zlepšeniu od roku 2006 je
priemerná miera spätného získavania pohľadávok
nízka na úrovni 55,6 % (McCormack et al., 2016).
Zatiaľ čo určité prvky rámca pre platobnú
neschopnosť na Slovensku sú konkurencieschopné
(28), krajine naďalej chýba zrýchlené konanie, ktoré
by podnikateľom umožňovalo rýchlejšie absolvovať
konkurzné konanie. Reštrukturalizačné konanie si
navyše vyžaduje posúdenie dlžníka konkurzným
správcom, čo môže dlžníkov odradiť od využívania
tejto možnosti. V septembri 2016 vláda SR prijala
legislatívny návrh zameraný na zníženie nákladov
a zlepšenie prístupu k postupu oddlženia (osobného
bankrotu) a posilnenie regulácie exekútorov, čo
môže insolventným dlžníkom pomôcť dostať druhú
šancu.
Celkové investičné potreby
Celkový výhľad v oblasti verejných a súkromných
investícií je priaznivý a investície do verejnej
infraštruktúry patria medzi kľúčové politické
priority. Ako sa uvádza v oddiele o „hospodárskej
situácii“ a v „investičnom rámčeku“, investičná
činnosť podľa očakávaní v roku 2017 opätovne
naberie na intenzite po tom, ako v roku 2016 došlo
k jej útlmu. Verejné investície budú zohrávať
kľúčovú úlohu pri formovaní strednodobých
investičných vyhliadok. Národný plán infraštruktúry
na roky 2018 – 2030, ktorý sa zameriava na
vyčíslenie investičných potrieb do hospodárskej
a sociálnej infraštruktúry a uľahčenie súkromných
investícií, by sa mal dokončiť do konca roku 2017.
Orientačný plán vypracúvania tohto plánu v januári
2017 stále čakal na schválenie. Sekcia investícií
v rámci novo zriadeného úradu podpredsedu vlády
SR pre investície a informatizáciu, pracujúc
v súčinnosti v ministerstvom financií, bude
zabezpečovať následné opatrenia po preskúmaní
výdavkov v rámci projektu „Hodnota za peniaze“
(pozri oddiel 3.1). Posudzovať bude najmä veľké
investičné projekty na základe ich hodnoty za
peniaze. Metodika analyzovania nákladov
a prínosov na posudzovanie investičných projektov
sa má podľa plánov vypracovať do marca 2017.
Zvyšovanie verejných investícií pravdepodobne
v dlhodobom horizonte podporí HDP Slovenska.
Simulácie otrasov v oblasti verejných investícií
pomocou modelu QUEST Európskej komisie
poukazujú v štylizovanom scenári na rastúci kladný
vplyv vyšších verejných investičných výdavkov na
(28) Zahŕňa to správu aktív dlžníka, index reorganizačného
konania a účasť veriteľov. Pre podrobné posúdenie pozri
McCormack et al. (2016).
3.3. INVESTÍCIE
3.3. Investície
30
HDP, produktivitu a reálne mzdy. (29)
V simuláciách sa predpokladá, že úroveň verejných
investícií Slovenska (z ktorých približne polovica
súvisí s dopravou) sa zvyšuje o 1 % HDP počas
desiatich rokov a že dodatočné investície sú
financované z deficitu za aktuálne nízke výnosy zo
štátnych dlhopisov. Zatiaľ čo vplyv na HDP
obmedzuje rastúci dovoz, vzhľadom na otvorenosť
slovenského hospodárstva je HDP po piatich rokoch
o 1,1 % nad svojou základnou úrovňou a reálne
mzdy sú o 0,7 % nad svojou základnou úrovňou,
pretože vyšší objem verejného kapitálu zvyšuje
produktivitu iných výrobných faktorov.
Graf 3.3.1: Simulácia otrasu v oblasti verejných investícií
(odchýlka od základnej úrovne
v percentuálnych bodoch HDP)
Poznámka: Predpokladá sa, že verejné investície zvyšujú
základný HDP o 1 % za obdobie 10 rokov, ktoré začína plynúť
v roku t. Simulácie uskutočnené pomocou modelu QUEST
Európskej komisie.
Zdroj: Európska komisia
Úspory vyplývajúce z efektívnosti by mohli
pomôcť pri získavaní verejného kapitálu pri
minimálnych nákladoch. Uvedený scenár možno
upraviť tak, aby otrasy verejných investícií boli
financované prostredníctvom úspor vyplývajúcich
z efektívnosti, a nie prostredníctvom vyššieho
deficitu verejných financií. Najmä v prípade, že
došlo k zníženiu jednotkových nákladov pre verejné
investičné projekty – a to aj prostredníctvom
prísneho uplatňovania metodík projektu „Hodnota
za peniaze“– by sa úspory mohli použiť na
financovanie ďalších investícií do verejného
(29) QUEST je globálny makroekonomický model Európskej
komisie používaný na analýzy a výskum
makroekonomickej politiky.
kapitálu. Na základe zodpovedajúceho zvýšenia
základného kapitálu by sa tak zvýšila produktivita,
a tým aj úroveň HDP v súlade s uvedeným
scenárom, pričom zároveň by ich realizácia
znamenala nižšie náklady spôsobujúce fiškálny
deficit.
Dopravná infraštruktúra
Dopravná infraštruktúra Slovenska vykazuje
značné nedostatky a venuje sa jej tak potrebná
politická pozornosť. Existuje riziko, že regionálne
hospodárske rozdiely vrátane miery
nezamestnanosti bude zintenzívňovať miestami
nevyhovujúca a nerovnomerne rozložená dopravná
infraštruktúra (graf 3.3.2). Hustota ciest je
v porovnaní s partnermi v EÚ nízka (9 km/km2)
a preťaženie a priemerné meškania sú značné.
Diaľnice a rýchlostné cesty sú obvykle v dobrom
stave, ale v krajine stále chýba súvislé diaľničné
spojenie TEN-T (D1) pozdĺž koridoru Bratislava –
Košice a modernizované železničné spojenie.
Starnúca sieť železníc na Slovensku obmedzuje
rýchlosť vlakov, pričom niektoré trasy sa javia byť
v podstate nevyužívané, keďže na nich jazdí veľmi
nízky počet vlakov, ktoré prepravujú iba malý alebo
nulový počet cestujúcich.
Strategický plán rozvoja dopravy do roku 2030
má za cieľ riešiť najnaliehavejšie investičné
potreby v oblasti dopravy, realizáciu kľúčových
investícií však brzdia rozličné faktory. Investície
do dopravy sú uprednostňované na základe plánu
strategického rozvoja a technickej a ekonomickej
analýzy zameranej na dosiahnutie nákladovo
efektívnych riešení. Na zabezpečenie dlhodobej
udržateľnosti dopravných sietí sú potrebné nové
investície a údržba súčasnej infraštruktúry.
Oneskorenia v príprave a prijímaní projektov –
čiastočne z dôvodu obmedzených administratívnych
kapacít – však spôsobujú, že projekty sa
uprednostňujú na základe rýchlosti schválenia, ale
nie nevyhnutne na základe kvalít projektu. Výstavba
bratislavského obchvatu D4 sa bude financovať cez
verejno-súkromné partnerstvo. Ide o jeden z prvých
projektov, v rámci ktorých sa použil mix finančných
prostriedkov vrátane prostriedkov z Európskeho
fondu pre strategické investície (EFSI)
a Európskych štrukturálnych a investičných fondov
(EŠIF).
Rámec dopravnej politiky sa posilňuje v rámci
iniciatívy „Hodnota za peniaze“, čo môže
-0,2
0
0,2
0,4
0,6
0,8
1
1,2
t t+1 t+2 t+3 t+4
HDP
Zamestnanosť
Reálne mzdy
3.3. Investície
31
potenciálne viesť k zvýšeniu efektívnosti. Ako sa
uvádza v oddiele týkajúcom sa verejných financií
a zdaňovania, iniciatíva „Hodnota za peniaze“
zahŕňa aj preskúmanie výdavkov v sektore dopravy.
Toto preskúmanie sa však zaoberá len operačnými
výdavkami na dopravu. Úspory vyplývajúce zo
zvýšenia efektívnosti zistené v tejto (malej) časti
celkového rozpočtu na dopravu sú nízke
(500 000 EUR), a to čiastočne z dôvodu nedostatku
analytikov na ministerstve dopravy a nedostatku
potrebných údajov. Plnohodnotné preskúmanie
výdavkov na investície do dopravy sa má dokončiť
v roku 2017. Vzhľadom na naliehavé investičné
potreby a obmedzenú hospodársku súťaž
v slovenskom odvetví stavebníctva by sa úspory na
nákladoch pre dopravné investície mohli
potenciálne dosiahnuť lepším medzinárodným
porovnávaním jednotkových cien.
Graf 3.3.2: Pokrytie cestnou sieťou a nezamestnanosť
Zdroj: Ministerstvo financií Slovenskej republiky
Vzhľadom na environmentálny vplyv
dopravných sietí má pre túto oblasť naďalej
kľúčový význam účinný systém posudzovania
vplyvov na životné prostredie. Slovensko
podniklo prvé kroky pri uplatňovaní preventívneho
prístupu (30) na zmiernenie a kompenzáciu
negatívnych vplyvov dopravy na chránené oblasti
(vrátane sústavy „Natura 2000“ chránenej v celej
EÚ). Posúdenia environmentálneho vplyvu nie sú
dostatočne integrované do multimodálnej analýzy
a analýz nákladov a prínosov jednotlivých
projektov. Mnohé dopravné projekty, ktoré sa majú
spolufinancovať z prostriedkov EÚ, majú
zastarané/neplatné posúdenia. (31) Rozličné kritické
(30) Vykonávanie smerníc EÚ o biotopoch a o vtáctve.
(31) Zistilo sa, že právne predpisy Slovenska nie sú v súlade so
smernicou o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
(EIA), vzhľadom na čo boli už dvakrát od pristúpenia
Slovenska k EÚ spustené voči tejto krajine konania
o porušení povinnosti. To malo vplyv na zákonnosť
projekty sa musia posúdiť nanovo, aby spĺňali
povoľovacie konanie v súlade so zákonom
o posudzovaní vplyvu na životné prostredie. (32)
Reštrukturalizácia viacstupňového povoľovacieho
konania by umožnila začleniť posúdenia vplyvu na
životné prostredie do životného cyklu projektu.
Finančné prostriedky EÚ
V investíciách, ktoré boli spolufinancované
z prostriedkov EÚ, došlo v roku 2016
k významnému poklesu v dôsledku toho, že v roku
2015 sa skončilo programové obdobie 2007 – 2013,
a v dôsledku pomalého rozbehu programového
obdobia 2014 – 2020. Pokiaľ ide o programové
obdobie 2007 – 2013, celkový podiel platieb
z kohézneho fondu a štrukturálnych fondov, ktoré
boli uhradené príjemcom v rámci projektov, sa
zvýšil z 90,6 % v decembri 2015 na 97,6 %
v decembri 2016. Napriek tomu celková výška
finančných prostriedkov uhradená príjemcom
v rámci projektov zostáva pod úrovňou 100 %
celkovo pridelených prostriedkov, a to v dôsledku
nezrovnalostí, ktoré identifikovali audítorské orgány
najmä v súvislosti s chybami vo verejnom
obstarávaní a vo výbere a hodnotení projektov.
Implementácia programového obdobia 2014 –
2020 naberá na tempe, hoci pomalšie, než sa
očakávalo. Napriek včasnému prijatiu operačných
programov nominácia orgánov zodpovedných za ich
implementáciu stále nebola do decembra 2016
dokončená a uverejnenie výziev na predkladanie
projektov oproti harmonogramu mešká. Hlavnými
faktormi, ktorým možno pripísať toto meškanie, sú
oneskorenia pri príprave implementačnej
dokumentácie a príručiek, nedostatočné interné
kapacity a kontinuita v riadení programu, ako aj
vysoká fluktuácia zamestnancov súvisiaca
s politickým cyklom. Celková implementácia
finančných prostriedkov z EŠIF v teréne
zodpovedala do decembra 2016 výške 20 %
zazmluvnených prostriedkov z prostriedkov celkovo
pridelených na programy. Podrobnejšie informácie
o investíciách spolufinancovaných z prostriedkov
EÚ sa nachádzajú v rámčeku 2.1.
projektov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice
EIA, a ktoré boli v tomto období predmetom povoľovacích
konaní.
(32) Zmenený akt o EIA (a iné príslušné právne predpisy)
nadobudli účinnosť 1. januára 2015.
3.3. Investície
32
33
Malé a stredné podniky (MSP) a diverzifikácia
Malé a stredné podniky sú dôležité pre to, aby
hospodárstvo Slovenska, ktorému dominuje
automobilový priemysel, rástlo
a diverzifikovalo sa. Slovenské hospodárstvo je
výrazne zamerané na výrobu, najmä v odvetví
automobilového priemyslu. V tejto súvislosti môže
prostredie priaznivo naklonené malým a stredným
podnikom podporiť diverzifikáciu prostredníctvom
miestneho podnikania. Slovensko je v dobrej
pozícii, aby podporilo rast prostredníctvom MSP;
počty založených i zaniknutých firiem na
Slovensku sú vyššie než vo väčšine ostatných
krajín EÚ. (33) Miera zakladania nových podnikov
zamestnávajúcich personál bola v rokoch 2012 –
2013 na úrovni 36,1 % – čo je jedna z najvyšších
úrovní v krajinách OECD (OECD, 2016b). Miera
prežitia podnikov po piatich rokoch bola v roku
2014 na Slovensku na úrovni 37,5 %, čo je o čosi
pod priemerom EÚ na úrovni 44,3 %. (34)
Potenciál podporných služieb pre MSP ešte
nebol využitý naplno. Napríklad efektívnosť
a rýchlosť poskytovania služieb v „jednotných
kontaktných miestach“ boli pre založenie podniku
a iné verejné služby suboptimálne; ešte stále treba
dostatočne prepojiť rozličné databázy, aby sa
zabezpečilo úspešné uplatňovanie takzvanej
zásady „len raz“ a jednotné kontaktné miesta
zaoberajúce sa administratívnymi postupmi pre
začínajúce podniky neponúkajú podnikom
kompletné spektrum služieb.
Cielená podpora pre MSP sa však zlepšuje
a posúdenia regulačného vplyvu sa posilňujú.
Zákon o podpore malých a stredných podnikov
nadobudol účinnosť 1. januára 2017. Tento zákon
otvára priestor na uplatňovanie zákona o malých
podnikoch a akčného plánu pre podnikanie 2020
a mal by pomôcť zabezpečiť pokrok pri realizácii
politík priaznivo naklonených MSP. V návrhu
zákona sa objasňuje koučing a mentoring
a stanovujú lepšie štruktúrované a jednoduchšie
podporné programy pre MSP. V snahe zmerať
regulačný vplyv nových právnych predpisov pre
MSP sa v zákone zavádza test MSP, ktorý sa začal
(33) Miera zakladania podnikov v roku 2014 bola 19,8 %
(priemer EÚ 10,6 %) a miera zanikania v roku 2013
(posledné dostupné údaje) bola 14,6 % (EÚ: 9,6 %);
vymedzenia sa nachádzajú v dokumente OECD, 2016b.
(34) Údaje za Portugalsko, Maltu, Chorvátsko, Írsko a Belgicko
nie sú k dispozícii.
pilotne testovať v roku 2016. Tento test tvorí
súčasť postupu posudzovania regulačného vplyvu,
ktoré bolo posilnené v rokoch 2015 a 2016.
V rámci nového posudzovania regulačného vplyvu
sa vytvára Stála pracovná komisia ako súčasť
Legislatívnej rady vlády SR – na posudzovanie
vybraných vplyvov a povinné konzultácie
s podnikateľským sektorom vždy vtedy, keď má
regulačný návrh potenciálny vplyv na podniky.
Hodnotenia rizika však do posúdení regulačného
vplyvu nie sú zahrnuté a vykonávanie
a presadzovanie existujúcich pravidiel nie je
zahrnuté do metodiky posudzovania regulačného
vplyvu. Celkovo možno konštatovať, že vzhľadom
na ranú fázu jeho existencie ešte nemožno posúdiť
účinnosť a efektívnosť rámca posudzovania
regulačného vplyvu.
Ešte stále nebola sformulovaná dlhodobá
stratégia znižovania regulačnej záťaže pre
podnikateľský sektor. V národnom programe
reforiem na rok 2016 sa vláda Slovenskej
republiky zaviazala prijať dlhodobú stratégiu
s cieľom znížiť regulačnú záťaž podnikov na
Slovensku a zmenila metodiku vykonávania
posúdení vplyvu legislatívnych a nelegislatívnych
dokumentov. Táto stratégia však nebola
sformulovaná a bola odložená na december 2017.
Nedávno bola zriadená medzirezortná pracovná
skupina pre „Doing business“, ktorej predsedá
štátny tajomník ministerstva hospodárstva a od
ktorej sa očakáva, že do júna 2017 predloží návrhy
na opatrenia na zlepšenie podnikateľského
prostredia.
Podniky má podľa plánu podporovať nové
národné podnikateľské centrum. Cieľom centra
je poskytovať komplexnú podporu pre
podnikateľov a MSP. Pilotné testovanie centra sa
začalo v polovici roka 2016, no plná prevádzka
a rozširovanie podnikateľských centier do
regiónov boli odložené v dôsledku oneskorení pri
spúšťaní príslušného národného projektu
financovaného z operačného programu pre výskum
a inovácie. Slovensko úplne po prvýkrát dostalo
pridelené značné finančné prostriedky vo výške
400 mil. EUR z EŠIF na cielenú podporu MSP.
Hoci prvé výzvy boli spustené, niekoľko
národných projektov z operačného programu pre
výskum a inovácie na podporu rastu, rozširovania,
internalizácie a konkurencieschopnosti MSP sa
ešte neuskutočnili.
3.4. SEKTOROVÉ POLITIKY
3.4. Sektorové politiky
34
Regulované povolania
V regulovaných povolaniach pretrvávajú
reštriktívne prekážky. Stupeň reštriktívnosti je na
Slovensku vyšší, než je vážený priemer EÚ pre
všetky povolania, ktoré Európska komisia nedávno
preskúmala (Európska komisia, 2016c). (35)
Reštriktívnosť je najvyššia pri právnikoch (pozri
graf 3.4.1) a zo simulácií vyplýva, že znížením
ukazovateľa reštriktívnosti pre právnikov na
priemer EÚ by sa posilnil počet firiem (+0.7 %)
a súčasne znížila ziskovosť o 2 %. Pokiaľ však ide
o všetky skúmané povolania, miera fluktuácie
zamestnancov v podnikoch na Slovensku je vyššia
alebo podobná ako priemer EÚ, čo potenciálne
naznačuje, že v krajine existuje pomerne vysoká
úroveň dynamiky a hospodárskej súťaže
v regulovaných profesiách. Národný akčný plán,
ktorý predložilo Slovensko v kontexte vzájomného
hodnotenia regulovaných povolaní, ohlasuje veľmi
limitované zmeny existujúcich obmedzení
v oblasti prístupu k regulovaným povolaniam.
Graf 3.4.1: Súhrnný ukazovateľ reštriktívnosti pre
regulované povolania (2015)
Zdroj: Európska komisia
Stratégia v oblasti výskumu a inovácií
Napriek rastúcim výdavkom na výskum a vývoj
zostali investície do výskumu a vývoja podnikov
v posledných rokoch nezmenené na relatívne
(35) Regulačné prekážky zahŕňajú napríklad aj vyhradené
činnosti, požiadavky na vlastníctvo akcií a hlasovacie
práva, multidisciplinárne obmedzenia, povinné členstvo
v profesijných komorách, systémy udeľovania povolení
a poistenie hmotnej zodpovednosti pri výkone povolania.
nízkej úrovni. Celkovo došlo k zvýšeniu
výdavkov na výskum a vývoj z ročného priemeru
0,83 % HDP v rokoch 2012 – 2014 na 1,18 %
v roku 2015 (priemer EÚ: 2,03 % HDP). Celý
nárast v posledných rokoch pripadal na verejné
výdavky na výskum a vývoj (graf 3.4.2), pričom
jeho motorom bolo vyššie čerpanie finančných
prostriedkov EÚ; uvidí sa však, či verejné
investície do výskumu a vývoja možno udržať na
ich vrcholnej úrovni z roku 2015, pretože výzvy na
čerpanie finančných prostriedkov z nového
operačného programu pre výskum a inováciu sa
iba začali. Výdavky podnikov na výskum a vývoj
zostali v roku 2015 prakticky nezmenené na úrovni
0,33 % HDP, čo je jedna z najnižších úrovní v EÚ
a výrazne pod orientačným cieľom Slovenska
0,8 % v roku 2020.
Graf 3.4.2: Intenzita výskumu a vývoja na Slovensku
v rokoch 2000 – 2015
Poznámka: Nezahŕňa súkromné výdavky na neziskový
výskum a vývoj.
Zdroj: Európska komisia
Výkonnostná úroveň vedeckej základne
Slovenska je spomedzi ostatných členských
štátov EÚ stále medzi poslednými. (36
) Nízky
objem činností v oblasti výskumu a vývoja
podnikov v krajine sa takisto odzrkadľuje
v nízkom počte výskumníkov, ktorých podniky
zamestnávajú, v pomere k celkovej zamestnanosti
(36) Slovensko napríklad v roku 2013 obsadilo spomedzi
členských štátov EÚ 23. miesto v oblasti „podielu
vnútroštátnych publikácii, ktoré sa umiestnili v horných 10
percentách najcitovanejších publikácií na svete“ (5,5 oproti
priemeru EÚ na úrovni 10,5), pričom od roku 2007 do roku
2013 nedošlo k významnejšiemu pokroku.
0,0 1,0 2,0 3,0 4,0 5,0
Účtovník
Architekt
Stavebný inžinier
Právnik
Patentovýzástupca
Realitný agent
SprievodcaEÚ
SK
0,0
0,1
0,2
0,3
0,4
0,5
0,6
0,7
0,8
0,9
1,0
1,1
1,2
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
2014
2015
Výdavky n
a v
ýskum
a v
ývoj ako %
HD
P
Podnikateľský sektor Verejný sektor
3.4. Sektorové politiky
35
(1 % v roku 2014 oproti priemeru EÚ na úrovni
3,6 %). Hoci Slovensko podľa inovačného indexu
európskeho prehľadu výsledkov inovácie
zaznamenalo medzi rokmi 2012 až 2014 zlepšenie
celkovej výkonnosti v oblasti inovácií, stále
zaostáva v porovnaní s EÚ a je klasifikované ako
nevýrazný inovátor (Európska komisia, 2016d).
Slabé väzby medzi verejným sektorom,
výskumnými inštitúciami a podnikmi sú zrejmé
z nízkeho počtu spoločných verejno-súkromných
publikácií na milión obyvateľov (8,1, EÚ: 33,9)
a z podpriemerného hodnotenia v oblasti
ukazovateľov komerčných a nekomerčných
výsledkov výskumu na Slovensku.
Modernizácia výskumu a vývoja na Slovensku
si vyžaduje zlepšenia riadiaceho politického
rámca. Pomalý pokrok smerom k efektívnejšiemu
a atraktívnejšiemu systému výskumu a inovácií so
sebou nesie riziko, že Slovensko nebude vedieť
prejsť od rastového modelu založeného na
nákladoch k rastovému modelu viac
orientovanému na inovácie. Zároveň sa zdá, že
nedostatočné výsledky systému verejného
výskumu súvisia s neefektívnosťou verejného
financovania. To predstavuje problémové miesto
pre rast, pričom investíciám do výskumu a vývoja
podnikov bráni nedostatok vhodnej spolupráce
medzi verejným a súkromným sektorom. (37)
Hlavné výzvy súvisia s potrebou zlepšiť riadenie
výskumu a inovácií a zlepšiť koordináciu medzi
riadiacimi inštitúciami v záujme vypracovania
a realizovania politiky v oblasti výskumu
a inovácií.
Podporné opatrenia pre výskum a vývoj
podnikov existujú, ale niektoré z nich majú
pomerne malý rozsah. Viacero vnútroštátnych
iniciatív, ako je rozvoj klastrov a inovačné
poukazy s cieľom podporiť spoluprácu medzi
sektorom výskumu a podnikateľským sektorom,
dostalo len obmedzené finančné prostriedky.
Osobitný daňový super odpočet vo výške 125 %
pre súkromné spoločnosti investujúce do výskumu
a inovácií nadobudol platnosť v januári 2015.
Spoločnosti ho však veľmi nepoužívajú, pretože
tvrdia, že kritériá oprávnenosti sú nejasné
(37) Slovensko sa napríklad spomedzi členských štátov EÚ
umiestnilo na 19. mieste v oblasti „počtu spoločných
verejno-súkromných publikácií na milión obyvateľov“ (8,1
oproti priemeru EÚ na úrovni 34), pričom od roku 2008 do
roku 2014 nedošlo k žiadnemu pokroku.
a program nie je dostatočne štedrý. (38) Väčšina
plánovaných opatrení sa má financovať
z operačného programu pre výskum a inovácie, no
mnohé zaznamenali meškanie a niektoré výzvy na
dopytové projekty boli uverejnené až koncom roka
2016.
Pokrok pri realizácii reforiem v oblasti
výskumu a inovácií je pomalý. Národná stratégia
pre inteligentnú špecializáciu bola prijatá
v novembri 2013 a jej cieľom je identifikovať
oblasti strategickej špecializácie a podporné
opatrenia a zaviesť do praxe modernizovanú
štruktúru riadenia výskumu a inovácií. Akčný plán
na realizáciu tejto stratégie bol však opätovne
odložený. V roku 2016 Slovenská akadémia vied
spustila hodnotenie svojich inštitúcií s cieľom
zlepšiť kvalitu výskumu. Transformácia akadémie
na verejnú organizáciu, ktorej cieľom bolo zlepšiť
spoluprácu s podnikateľským sektorom, sa
odložila. Tieto pokračujúce odklady sťažujú
účinné a včasné vykonávanie plánovaných
reforiem a spomaľujú tok investícií zo
štrukturálnych fondov.
Momentálne sa vypracúvajú ďalšie všeobecné
plány na podporu výskumu a vývoja. Vláda
Slovenskej republiky v roku 2016 prijala
rozhodnutie spustiť tri nové programy, ktoré má
implementovať slovenská Agentúra na podporu
výskumu a vývoja v rokoch 2016 – 2019
s rozpočtom 92 mil. EUR. Programy sú prepojené
s národnou stratégiou pre inteligentnú
špecializáciu a európskym programom
financovania Horizont 2020. Ich cieľom je najmä
poskytnúť podporu výskumu a vývoja podnikom,
a to aj spoluprácou s verejnými výskumnými
organizáciami, a podporiť projekty, ktoré dostali
vysoké hodnotenie v rámci programu Horizont
2020, no nedostali financie. Vedci budú dostávať
pomoc na prípravu návrhov na granty z Európskej
rady pre výskum.
Energetika, efektívne využívanie zdrojov
a znečisťovanie
Energetická náročnosť a energetická závislosť
Slovenska sú pomerne vysoké. V roku 2015
primárna a konečná spotreba energie vykázali
(38) Napríklad v Českej republike si môžu spoločnosti
odpočítať 200 % výdavkov na výskum a inovácie.
3.4. Sektorové politiky
36
mierny nárast oproti predchádzajúcemu roku (39)
(keď narástli o 0,8 % na 15,38 Mtoe, resp. o 3 %
na 10,3 Mtoe). Energetická náročnosť
hospodárstva, ktorá slúži ako proxy ukazovateľ
celkovej energetickej účinnosti, sa takisto mierne
zlepšila, stále však priebežne patrí medzi najvyššie
v EÚ a je približne o 80 % vyššia, než je priemer
EÚ (graf 3.4.3). (40) Relatívne vysokú energetickú
náročnosť krajiny znásobuje vysoká energetická
závislosť: 58,7 % energie spotrebovanej v roku
2015 pochádzalo z dovozu, čo je mierne viac než
v predchádzajúcom roku. (41)
Trh s elektrickou energiou je deformovaný
a novej výrobe a cezhraničnému prenosu
energie kladie do cesty prekážky. Ceny
elektrickej energie sú v porovnaní so susednými
krajinami vysoké a zahŕňajú niekoľko politicky
motivovaných cenových zložiek, ako napríklad
tarifu pre výrobu elektrickej energie z domáceho
hnedého uhlia, ktoré má nepriaznivý vplyv na
životné prostredie. Pripájanie nových zdrojov do
sústavy sa považuje za ťažké a od roku 2013
existuje „stop stav“, ktorý zakazuje pripájať do
siete nové obnoviteľné zdroje energie.
Vnútroštátny mechanizmus riadenia preťaženia
a vymedzenie ponukovej oblasti v strednej Európe
nevyhnutne neodzrkadľujú skutočné preťaženie,
čím dochádza k obmedzovaniu možností
cezhranične obchodovať s elektrickou energiou.
Všetkým zúčastneným krajinám by pravdepodobne
pomohlo, keby sa našlo spoločné regionálne
riešenie. Komplexný, nepriehľadný regulačný
rámec komplikuje vzťahy medzi hráčmi na
energetickom trhu a brzdí výrobu a distribúciu
energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj prechod
na čisté energetické technológie. Nedávne zmeny
v nastavovaní distribučných taríf naznačujú, že
v tejto oblasti stále existuje politický
a podnikateľský vplyv.
(39) Eurostat.
(40) tamtiež. V roku 2014 malo Slovensko šiestu najvyššiu
energetickú náročnosť v EÚ vo výške 220,1 kgoe/1 000
EUR v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 121,7
kgoe/1 000 EUR.
(41) tamtiež.
Graf 3.4.3: Primárna energetická náročnosť (toe/HDP)
Poznámka: Primárna energetická spotreba delená HDP
vyjadrená v toe na milióny EUR HDP, v reťazených
objemoch (2010)
Zdroj: Európska komisia
Kvalita ovzdušia je naďalej znepokojujúca.
Hoci sa emisie viacerých látok znečisťujúcich
ovzdušie na Slovensku za posledné desaťročie
výrazne znížili (42) v dôsledku štrukturálnych
zmien v priemysle, znečistenie ovzdušia je pre
Slovensko jednou z hlavných environmentálnych
výziev. (43) Pokiaľ ide o limity platné v súčasnosti,
slovenské orgány nahlásili v roku 2014 Európskej
komisii porušenia noriem kvality ovzdušia EÚ (44)
v prípade oxidu dusičitého (NO2) v jednej zóne
kvality ovzdušia (Prešov) a v prípade tuhých častíc
(PM1 0) v siedmich zónach kvality ovzdušia.
Cieľové hodnoty a dlhodobé ciele týkajúce sa
koncentrácie ozónu sú okrem toho prekročené
v dvoch zónach kvality ovzdušia. Obnovené
fungovanie predtým odstaveného bloku nováckej
tepelnej elektrárne so sebou nesie riziko, že kvalita
ovzdušia v krajine sa ešte viac zhorší.
Nakladanie s komunálnym odpadom zostáva
výzvou i napriek významnej podpore
z prostriedkov EÚ. Vznik komunálneho odpadu
na Slovensku v roku 2015 narástol, hoci zostal
výrazne pod priemerom EÚ (329 kg/rok/obyvateľa
(42) Centrálny archív údajov EIONET a prehliadač údajov
o emisiách znečisťujúcich ovzdušie (smernica o národných
emisných stropoch)
(43) http://www.minzp.sk/iep/publikacie/ekonomicke-
analyzy/tri-vyzvy-slovenskeho-zivotneho-prostredia.html
(44) Smernica 2008/50/ES a smernica 2004/107/ES.
0
50
100
150
200
250
300
350
400
450
2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012 2014
EÚ
SK
3.4. Sektorové politiky
37
oproti približne 477 kg/rok/obyvateľa). (45)
Slovensko stále veľkú časť komunálneho odpadu
skládkuje (68 % v roku 2015 oproti priemeru EÚ
na úrovni 25 %) a len v malej miere recykluje
(15 % v roku 2015; EÚ: 45 %). Dňa 1. januára
2016 nadobudol účinnosť nový zákon o odpadoch.
Má potenciál zlepšiť obehovosť hospodárstva,
najmä prostredníctvom systému rozšírenej
zodpovednosti výrobcu. Slovensko v roku 2015
prijalo nový plán nakladania s odpadom na roky
2016 – 2020, ktorý obsahuje ustanovenie
o retrospektívnom hodnotení. Práve z neho
vyplynulo, že niekoľko cieľov vrátane cieľov
v oblastí recyklácie sa nepodarilo dosiahnuť.
Zatiaľ nie je jasné, či dané opatrenia umožnia
Slovensku dosiahnuť do roku 2020 ciele rámcovej
smernice o odpadoch (t. j. 50 % miera recyklácie
do roku 2020) a ambicióznejšie ciele balíka
právnych predpisov o obehovom hospodárstve. (46)
(45) Existujú rozdiely medzi vnútroštátnymi údajmi a údajmi
Eurostatu.
(46) Úplné posúdenie hlavných výziev a príležitostí, pokiaľ ide
o environmentálne politiky Slovenska, je uvedené
v pracovnom dokumente útvarov Európskej komisie
nazvanom Preskúmanie vykonávania environmentálnych
právnych predpisov 2016, Správe o krajine – Slovensko.
38
Riadenie ľudských zdrojov vo verejnej správe
Slovensko má pred sebou výzvy v oblasti
modernizácie verejnej správy. Ako jedna
z prekážok brániacich v zlepšovaní podnikateľského
prostredia boli identifikované nedostatky vo verejnej
správe (Európska komisia, 2016a). Nízka úroveň
spolupráce medzi ministerstvami brzdí strategické
plánovanie a zahmlieva politické ciele. Politický
vplyv a decentralizované postupy prijímania
zamestnancov sú prekážkou pre transparentnosť
a ovplyvňujú kvalitu služieb. Výber a menovanie
predsedu a podpredsedov rôznych regulačných
orgánov boli často ovplyvnené politickými
záujmami, čo môže sťažovať dosahovanie vysokej
kvality regulačného prostredia, za ktoré ručia
nezávislé a zodpovedné regulačné orgány.
Nový zákon o štátnej službe by mohol ponúknuť
určité zlepšenia. Zákon bol schválený vo februári
2017 a obsahuje ustanovenia na zníženie politického
vplyvu na verejnú správu, zvýšenie transparentnosti
a skvalitnenie a zvýšenie mobility zamestnancov.
Zahŕňa aj nové princípy štátnej služby. Niektoré
ustanovenia sú naplánované na neskoršie prijatie,
napr. povinný odchod do dôchodku štátnych
zamestnancov vo veku 65 (do roku 2017), povinné
školenia pre manažérov (do roku 2018) a spustenie
elektronického registra všetkých pozícií v štátnej
službe do januára 2019. Nová, politicky nezávislá
rada pre štátnu službu bude zriadená s cieľom
koordinovať a monitorovať vykonávanie nového
zákona o štátnej službe a dohliadať na pravidlá
etického kódexu pre štátnych zamestnancov.
Reforma verejnej správy v regiónoch (ESO)
napreduje. Jej cieľom je zefektívniť a skvalitniť
služby v novo vytvorených klientskych centrách vo
väčšine regiónov. Keďže implementácia stále len
prebieha, stále nie sú k dispozícii hmatateľné
výsledky, pokiaľ ide o optimalizáciu ľudských
zdrojov. Stratégia v oblasti ľudských zdrojov, ktorá
sa vykonáva od roku 2015, je práve predmetom
hodnotenia zo strany slovenských orgánov. Zákon
o štátnej službe a iné nedávne opatrenia bude nutné
pozorne monitorovať, pokiaľ ide o ich vykonanie a aj
v nadväznosti na posúdenie ich vplyvu (Európska
komisia, 2016a).
Verejné obstarávanie
Výsledky v oblasti verejného obstarávania
naznačujú, že v tejto oblasti existuje značný podiel
nekonkurencieschopných verejných súťaží.
Z nedávnych údajov vyplýva, že v roku 2016
existoval v 31 % verejných súťaží len jeden
uchádzač. Navyše v 7 % prípadov slovenskí verejní
obstarávatelia zadali zákazku bez toho, aby predtým
uverejnili výzvu na predkladanie ponúk – táto úroveň
je o čosi vyššia než priemer EÚ vo výške 4 %
(Európska komisia, 2016e). Aj keď tieto výsledky
poukazujú na určité zlepšenie oproti
predchádzajúcemu roku, stále z nich vyplýva značná
miera absencie hospodárskej súťaže pri verejnom
obstarávaní.
Kontrolné mechanizmy a mechanizmy
transparentnosti pri verejnom obstarávaní nie sú
plne funkčné. V prieskume Eurobarometer sa tiež
konštatuje, že 54 % manažérov slovenských
spoločností, ktoré sa zúčastňujú verejných
obstarávaní, uviedlo, že korupcia zabránila
spoločnosti zvíťaziť vo verejnej súťaži alebo získať
zákazku, v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni
34 % (Európska komisia, 2015b). Nadpriemerné
vnímanie manipulácie s verejným obstarávaním je
v značnom kontraste s pomerne nízkym počtom osôb
usvedčených z tohto trestného činu. V roku 2015
generálna prokuratúra ohlásila len štyri takéto
prípady (generálna prokuratúra, 2016, s. 41).
Slovensko transponovalo modernizované
smernice o verejnom obstarávaní a koncesiách
včas, t. j. do 16. apríla 2016. Úloha úradu pre
verejné obstarávanie bola posilnená najmä tak, že
príjemcom prostriedkov z EŠIF sa umožnilo žiadať
o ex ante posúdenie súťažných podkladov a tak, že
bolo zavedené povinné overovanie postupov
verejného obstarávania pred tým, než zákazky
podpíšu príjemcovia prostriedkov z EŠIF nad určitou
prahovou hodnotou EÚ.
Elektronické obstarávanie napreduje, no jeho IT
prostredie je ešte stále suboptimálne. Úrad pre
verejné obstarávanie oznámil v máji 2016 stratégiu
elektronického obstarávania a v januári 2017 ju
aktualizoval. V roku 2016 sa začalo vylepšenie
centrálneho systému elektronického obstarávania
(EVO) s cieľom uviesť systém do súladu
s požiadavkami príslušnej smernice z roku 2014
poskytnúť používateľom širšiu paletu nástrojov.
Súčasná miera využívania systému EVO je nízka
(4 %), čo brzdí zlepšovanie postupu verejného
obstarávania na Slovensku, pokiaľ ide o náklady, čas
a hodnotu za peniaze. Od polovice roku 2014 sa na
Slovensku používa druhý systém elektronického
3.5. VEREJNÁ SPRÁVA
3.5. Verejná správa
39
obstarávania, elektronický kontraktačný systém
(EKS), na nákupy hotového tovaru. Tento systém má
tú výhodu, že je jednoduchý a rýchly, pokiaľ ide
o uskutočňovanie malých a štandardných nákupov,
a umožňuje prísnu anonymitu medzi kupujúcimi
a nákupcami. Bolo však nastolených niekoľko
otázok, pokiaľ ide o jeho formát, jeho povinný
charakter, údajné kolúzne praktiky (napriek vstavanej
anonymite systému), dumpingové ponuky
a problémy s automatickým generovaním zmlúv
v systéme.
Zdá sa, že sa pripravujú zlepšenia v oblasti
personálu a odbornej prípravy v rámci
obstarávania. Personálne kapacity úradu pre verejné
obstarávanie boli posilnené o 25 pracovných miest
s cieľom pomôcť zvládať nové úlohy. V roku 2016
boli vytvorené dva tréningové programy, ktorých
cieľom je riešiť potreby v oblasti odbornej prípravy
úradníkov v oblasti obstarávania – jeden pre
pracovníkov EŠIF a jeden pre verejných
obstarávateľov. Úrad pre verejné obstarávanie
zorganizoval po prijatí nového zákona o verejnom
obstarávaní ďalšie kurzy odbornej prípravy a na
svojej webovej stránke začal ponúkať nástroje
elektronického vzdelávania. Hlavné oblasti, v ktorých
existuje potreba zlepšenia, sa týkajú využívania
kritéria zadania na základe „ekonomicky
najvýhodnejšej ponuky“ namiesto kritéria najnižšej
ceny, koncipovania technických špecifikácií
pomocou funkčných a objektívnych kritérií
a využívania nákladov na životný cyklus spolu
s inými environmentálnymi a sociálnymi aspektmi.
Inštitucionálna zodpovednosť a stimuly pre
efektívne verejné obstarávanie sú naďalej
pomerne nízke. Hoci niektoré ministerstvá už
pôsobia ako centrálne obstarávacie subjekty, najmä
ministerstvo vnútra a ministerstvo zdravotníctva,
slovenskí verejní obstarávatelia vykazujú malý
záujem o rôzne formy centrálneho alebo spoločného
nakupovania, ktoré zvyčajne generujú transakčné
úspory, úspory z rozsahu a znižuje sa ich
prostredníctvom riziko napadnutia výsledku verejnej
súťaže. Obstarávanie sa na Slovensku kolektívnym
spôsobom uskutočňuje približne v 4 % prípadov – čo
je o čosi pod priemerom EÚ na úrovni 9 %. Hoci sa
ešte len ukáže, či iniciatíva „Hodnota za peniaze“
dokáže vytvoriť väčšiu motiváciu na nákladovo
efektívne obstarávanie, prvotné náznaky sú sľubné.
Kritéria najnižšej ceny (93 % v roku 2015) a postupy
s jedinou ponukou (38 % v roku 2015) sa pri
obstarávaní v zdravotníctve naďalej využívajú vo
vysokej miere. V nadväznosti na početné prípady
zahŕňajúce nezákonné postupy obstarávania v sektore
zdravotníctva vrátane predražených nákupov
nemocničných cateringových služieb
a zdravotníckych prístrojov, ako napríklad CT
skenerov v rokoch 2014 a 2015, ministerstvo
zdravotníctva pripravovalo v roku 2016 cenový
referenčný systém a organizovalo centralizované
nakupovanie hlavných technológií. Prvotné čísla
naznačujú, že vo výsledkoch obstarávania došlo
k miernemu zlepšeniu. Slovensko čelí opakujúcemu
sa problému so zákazkami v oblasti IKT, ktoré boli
zadané s nevyváženými právami duševného
vlastníctva v prospech dodávateľov, čo bráni
verejným obstarávateľom v tom, aby zopakovali
verejnú súťaž otvorenou formou (závislosť od
jedného dodávateľa). (47)
Systém súdnictva
Slovensko je naďalej jedným z členských štátov
EÚ s najhoršie vnímanou nezávislosťou súdnictva
a vynárajú sa ďalšie obavy. Pokiaľ ide o vnímanú
nezávislosť súdnictva, v krajine došlo oproti
predchádzajúcemu roku len k nepatrnému
zlepšeniu. (48) V roku 2016 slovenské orgány
vykonali prieskum o všeobecnej úrovni dôvery
v súdnictvo, z ktorého vyplynulo, že došlo
k miernemu zlepšeniu (súdna rada, 2016). Trvalo
nízka úroveň vnímanej nezávislosti na Slovensku je
však naďalej znepokojujúca, pretože znižuje dôveru
občanov a podnikov. Previerky sudcov na základe
informácií od národného bezpečnostného úradu je aj
naďalej dôvodom na obavy o nezávislosť súdnictva
a konanie pred Ústavným súdom Slovenskej
republiky ešte stále prebieha. (49) To viedlo
k problémom v postupoch náboru sudcov. Obavy
naďalej vyvoláva nevymenovanie uchádzačov na tri
voľné miesta na slovenskom ústavnom súde. (50)
Slovensko vyvinulo úsilie zlepšiť účinnosť svojho
systému súdnictva, a to tak z hľadiska
(47) Zákazníci obvykle musia opätovne prerokovať dôležité
práva duševného vlastníctva pred tým, ako ukončia svoje
zmluvy a pred tým, než ich možno otvoriť pre skutočnú
hospodársku súťaž.
(48) Slovensku patrí 120. miesto z celkových 138 – predtým
125. miesto z celkových 140 (Svetové ekonomické fórum,
2016).
(49) Ďalšie údaje pozri Európska komisia (2016a).
(50) Začiatkom roka 2017 prezident Slovenskej republiky
požiadal o stanovisko Benátsku komisiu Rady Európy
v súvislosti s problematikou vymenúvania sudcov na
ústavný súd.
3.5. Verejná správa
40
efektívnosti, ako aj z hľadiska kvality. Vláda vo
svojom programovom vyhlásení z roku 2016 určila
reformu súdnictva za jednu z priorít. Údaje zo súdov
potvrdzujú, že efektívnosť súdov sa naďalej
zlepšuje. (51) Miera riešenia sporov v súdnych
občianskoprávnych a obchodných veciach, t. j. pomer
počtu vyriešených prípadov k počtu nových
prípadov, sa výrazne zlepšila, čiastočne v dôsledku
zníženia počtu nových a prebiehajúcich prípadov
(Európska komisia, 2017). Priemerný čas potrebný na
vyriešenie prípadu je však jedným z najdlhších v EÚ
a stále sa predlžuje (graf 3.5.1). V roku 2016 bolo
spustených niekoľko projektov v oblasti IKT
s cieľom zrýchliť konania a uľahčiť interakciu medzi
súdmi a verejnosťou. Revidovaný civilný sporový
poriadok nadobudol účinnosť 1. júla 2016 a mohol by
viesť k ďalšiemu zefektívneniu. To isté môže platiť
pre nový zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní a zmenený zákon o rozhodcovskom konaní,
keďže poskytujú ďalšie stimuly na alternatívne
spôsoby riešenia sporov. Zmeny postupu exekúcie
majú za cieľ zlepšiť efektívnosť a špecializáciu tak,
že sa tieto konania sústredia na jednom súde.
Zavedenie plne elektronického platobného rozkazu
by malo ešte viac uľahčiť vykonávanie. Stále je však
príliš skoro na to, aby sa situácia dala posúdiť, keďže
väčšina reforiem bola prijatá len nedávno.
V systéme súdnictva sa nie vždy dodržiavajú
najlepšie postupy. Slovensko naďalej len vo veľmi
obmedzenej miere využíva prieskumy medzi
účastníkmi konaní alebo odborníkmi pracujúcimi
v oblasti práva a odborná justičná príprava nie je plne
rozvinutá (Európska komisia, 2017a). Financovanie
reforiem v oblasti súdnictva je okrem toho aj naďalej
vo veľkej miere závislé od štrukturálnych fondov EÚ,
čo vyvoláva obavy o dlhodobú udržateľnosť.
Pracovníci v súdnictve takisto hlásia pretrvávajúci
nedostatok kvalifikovaného podporného
administratívneho personálu.
(51) Pokiaľ ide o minulé zlepšenia v oblasti správneho
súdnictva, pozri Európska komisia (2016a), s. 35.
Graf 3.5.1: Čas potrebný na vyriešenie občianskoprávnych
a obchodných sporových konaní (prvý stupeň,
v dňoch)
Poznámka: Údaje za BE, BG, CY, IE, NL, UK chýbajú alebo nie sú
úplné.
Zdroj: Európska komisia
Kapacity presadzovania práva v oblasti ochrany
spotrebiteľa na Slovensku sú stále obmedzené,
čoho dôkazom sú slabé hodnotenia zo strany
spotrebiteľov a maloobchodníkov. Slovensko má
jeden z najvyšších percentuálnych podielov
maloobchodníkov a spotrebiteľov v EÚ, ktorí hlásia
nekalé obchodné praktiky (47 %, resp. 30 % oproti
30 %, resp. 17 % v celej EÚ v roku 2016). Vnímané
dodržiavanie predpisov o ochrane spotrebiteľa, ako
ich zhodnotili maloobchodníci, patrí medzi najnižšie
v EÚ. Spolu s inými prvkami to znamená, že
Slovensko dostalo jedno z najnižších hodnotení
v oblasti kompozitného ukazovateľa dodržiavania
a presadzovania predpisov (Európska komisia,
2017b).
Korupcia
Korupcia zostáva na Slovensku jednou
z najväčších prekážok pri podnikaní. Tento
problém je obzvlášť akútny v oblasti verejného
obstarávania a v interakcii s verejnou správou. Podľa
Svetového ekonomického fóra (2017) je Slovensko
spomedzi 138 skúmaných krajín na 122. mieste
v oblasti zneužívania verejných zdrojov a na 89.
mieste v oblasti neoprávnených platieb a úplatkov,
čím sa v tejto oblasti dostalo medzi najhoršie krajiny
v EÚ (graf 3.5.2). V roku 2015 12 % manažérov
uviedlo, že v kontakte s verejnou správou boli
požiadaní o zaplatenie úplatku alebo sa to od nich
očakávalo (Európska komisia, 2015b). Svetová banka
0
100
200
300
400
500
600
700
800
LT
LU
EE
AT
HU
RO
SE
CZ
DK
DE
PL SI
LV FI
ES
EL
FR
HR
PT
SK IT
MT
2013 2014
3.5. Verejná správa
41
takisto hlási slabú kontrolu korupcie (Svetová banka,
2016). V posledných rokoch existujú rozdielne
dôkazy o tom, ktorým smerom sa vnímanie korupcie
uberá. (52)
Graf 3.5.2: Vnímaný výskyt neoprávnených platieb
a úplatkov (index, 2016)
Poznámka: Možné hodnotenia môžu byť v rozsahu 1 (najhoršie)
až 7 (najlepšie).
Zdroj: Svetové ekonomické fórum
Počet trestných stíhaní za trestné činy spojené
s korupciou sa zvýšil, stále je však nízky
v porovnaní s vysokou vnímanou úrovňou
korupcie. Štatistiky trestných činov ukazujú, že
v roku 2015 bolo z trestných činov súvisiacich
s korupciou stíhaných 163 osôb, 53 osôb bolo
obžalovaných a 118 bolo odsúdených – iba nepatrná
časť z celkového počtu prípadov hospodárskej
kriminality (poväčšine daňové a poistné podvody)
(generálna prokuratúra, 2016, s. 45). Štruktúra
odsúdených takisto svedčí o zhovievavom prístupe
k trestným činom v oblasti korupcie. Spomedzi 118
odsúdených len desiati čelili trestu odňatia slobody,
zatiaľ čo vo väčšine prípadov (67) boli uzavreté
dohody o vine a treste (generálna prokuratúra, 2016,
s. 79 – 80). Medzi obvinenými boli len veľmi zriedka
vysokí funkcionári.
Boju proti korupcii môže brániť nedostatočná
transparentnosť a zodpovednosť polície
a prokuratúry voči verejnosti. Keďže riaditeľa
polície a policajnú inšpekciu vymenúva minister
(52) Relevantné ukazovatele Svetovej banky neukazujú žiadne
zlepšenie v údajoch z rokov 2014 až 2016, zatiaľ čo index
vnímania korupcie Transparency International vykazuje
stabilné zlepšovanie zo známky 46 v roku 2012 na známku
51 v roku 2015; v roku 2016 hodnotenie Slovenska zostalo
nezmenené na úrovni 51.
vnútra, ktorému zároveň priamo podliehajú, a nie
vláde ako celku, môže sa tým znižovať úroveň
nezávislosti polície a brániť vo vyšetrovaní citlivých
prípadov alebo prípadov týkajúcich sa korupcie na
vysokých miestach. Z dostupných údajov ďalej
vyplýva, že pri udeľovaní trestov za korupčné trestné
činy má zásadnú úlohu prokuratúra, pretože súdy
rozhodujú iba o malej časti rozsudkov. Verejnej
kontrole nad vyšetrovaním a potrestaním korupcie
a zneužívania moci bráni pomerne nízka miera
transparentnosti na úrovni generálnej prokuratúry.
Právne predpisy na ochranu oznamovateľov
protispoločenskej činnosti vstúpili do platnosti
v roku 2015, ale ich vplyv je nepatrný. Zatiaľ iba
11 osôb dostalo inštitucionálnu ochranu po tom, ako
predložili obvinenia z korupcie na pracovisku
(Transparency International Slovensko, 2016).
Jedným z hlavných dôvodov sa javí byť nízka
informovanosť verejnosti o dostupnej ochrane.
Z nedávneho prieskumu vyplynulo, že existenciu
právnych predpisov na ochranu oznamovateľov si
uvedomuje len 26 % účastníkov prieskumu
(Transparency International Slovensko, 2016). Z inej
kvalitatívnej štúdie vyplynulo, že inšpektoráty práce
(ako prvotní ochrancovia oznamovateľov) mali
tendenciu reagovať pomaly a často nedokázali riadne
identifikovať potrebu ochrany (Transparency
International Slovensko, 2015). Napokon povinnosť
oznamovať podozrenia zamestnávateľovi a nie
nezávislému externému orgánu, spolu s obmedzenou
ochranou, ktorú poskytujú právne predpisy, môžu
u ľudí vyvolávať strach z následkov a odrádzať ich
od oznamovania nezákonného správania
(Hospodárske noviny, 2016).
Nový ambiciózny zákon proti schránkovým
spoločnostiam predstavuje dôležitý krok smerom
k väčšej transparentnosti a zníženiu miery
korupcie. Daný právny predpis nadobudne účinnosť
v roku 2017 a bude sa v ňom vyžadovať, aby všetky
právnické osoby žiadajúce o prístup k verejným
zdrojom zaregistrovali do nového verejne dostupného
registra celú svoju štruktúru vlastníctva až po
konečného užívateľa výhod. Tento právny predpis by
mal umožňovať väčší dohľad nad tokom verejných
zdrojov smerom k súkromným osobám a môže byť
užitočným nástrojom na identifikáciu konfliktov
záujmov a odhaľovanie prania špinavých peňazí
a podvodov pri konkurzoch alebo reštrukturalizácii.
2
3
4
5
6
7
FI
DK
SE
LU IE NL
UK
EE
AT
BE
FR
DE SI
PT
LT
PL
ES
MT
LV
CY
CZ IT
HU
HR
EL
BG
SK
RO
42
Odporúčania pre jednotlivé krajiny (CSR) na rok 2016
CSR 1:
Zvýšiť nákladovú efektívnosť v systéme
zdravotnej starostlivosti.
Prijať opatrenia na zlepšenie daňovej disciplíny.
Slovensko dosiahlo obmedzený pokrok pri
plnení odporúčania CSR 1 (toto celkové
posúdenie CSR 1 nezahŕňa posúdenie súladu
s Paktom stability a rastu):
Obmedzený pokrok sa dosiahol pri
zlepšovaní nákladovej efektívnosti
v systéme zdravotnej starostlivosti:
v rámci komplexného preskúmania
výdavkov boli zistené zásadné neefektívne
vynaložené náklady a potenciálne úspory
na nákladoch, no na ich riešenie stále
chýbajú konkrétne opatrenia.
Obmedzený pokrok sa dosiahol pri
zlepšovaní daňovej disciplíny. Zatiaľ čo
niektoré opatrenia boli spustené a javia sa
ako sľubné, systém ako celok zostáva
príliš zameraný na kontrolu a málo
pozornosti sa venuje dobrovoľnej daňovej
disciplíne.
CSR 2:
Zlepšiť aktivačné opatrenia pre dlhodobo
nezamestnané osoby a iné znevýhodnené skupiny
vrátane individualizovaných služieb a cielenej
Slovensko dosiahlo určitý pokrok pri plnení
CSR 2:
Určitý pokrok sa dosiahol pri zlepšovaní
aktivačných opatrení. Koncom roka 2016
bol prijatý akčný plán na integráciu
dlhodobo nezamestnaných s cieľom riešiť
(53) Na posúdenie pokroku pri vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2016 sa využívajú tieto kategórie:
Žiadny pokrok: Členský štát dôveryhodne neoznámil ani neprijal žiadne opatrenia na riešenie odporúčaní pre jednotlivé
krajiny. Nižšie sa nachádza nevyčerpávajúci zoznam niekoľkých typických situácií, ktoré by sem mohli spadať a ktoré sa majú
vykladať individuálne s ohľadom na podmienky špecifické pre jednotlivé krajiny:
• v národnom programe reforiem alebo inej oficiálnej komunikácii národnému parlamentu/príslušným parlamentným výborom,
Európskej komisii alebo verejne (napr. v tlačovom vyhlásení, informácii na webovej lokalite vlády) neboli oznámené žiadne
právne, administratívne alebo rozpočtové opatrenia;
• vládny alebo zákonodarný orgán neprezentovali žiadne nelegislatívne akty;
• členský štát podnikol prvotné kroky na riešenie odporúčania pre jednotlivé krajiny, ako je napríklad zadanie štúdie alebo zriadenie
študijnej skupiny, aby analyzovala možné opatrenia, ktoré by bolo treba prijať (pokiaľ sa v odporúčaní výslovne nežiadajú
usmernenia alebo prieskumné činnosti), zatiaľ čo jasne vymedzené opatrenia na riešenie odporúčaní pre jednotlivé krajiny
neboli navrhnuté.
Obmedzený pokrok: Členský štát:
• oznámil určité opatrenia, ale tieto opatrenia sa odporúčaniam pre jednotlivé krajiny venujú len v obmedzenej miere; a/alebo
• predložil legislatívne akty vo vládnom alebo zákonodarnom orgáne, ale tieto opatrenia ešte neboli prijaté a je potrebné značné
nelegislatívne úsilie, kým sa odporúčania pre jednotlivé krajiny vykonajú;
• predložil nelegislatívne akty, no bez ďalších nadväzných krokov, pokiaľ ide o ich vykonávanie, ktoré je nevyhnutné na riešenie
odporúčaní pre jednotlivé krajiny.
Určitý pokrok: Členský štát prijal opatrenia, ktorými sa čiastočne rieši odporúčanie pre jednotlivé krajiny
a/alebo
členský štát prijal opatrenia, ktorými sa rieši odporúčanie pre jednotlivé krajiny, na úplné vyriešenie CSR je však stále potrebné
značné úsilie, pretože spomedzi prijatých opatrení boli vykonané len niektoré. Napríklad: prijaté národným parlamentom;
ministerským rozhodnutím; nie sú však zavedené žiadne vykonávacie rozhodnutia.
Podstatný pokrok: Členský štát prijal opatrenia, ktoré výrazne prispeli k riešeniu odporúčaní pre jednotlivé krajiny, pričom väčšina
z nich bola vykonaná.
Úplné vykonanie: Členský štát vhodne vykonal všetky opatrenia potrebné na riešenie odporúčaní pre jednotlivé krajiny.
PRÍLOHA A
Tabuľka s prehľadom
Záväzky Zhrnutie posúdenia (53
)
A. Tabuľka s prehľadom
43
odbornej prípravy.
Uľahčiť zamestnávanie žien, a to najmä
rozšírením poskytovania cenovo dostupnej
a kvalitnej starostlivosti o deti.
Zlepšiť výsledky v oblasti vzdelávania
zvyšovaním atraktívnosti učiteľského povolania
a posilňovaním účasti rómskych detí od raného
detstva v hlavnom prúde vzdelávania.
nedostatok individualizovaných služieb
a odbornej prípravy. Jeho včasné a vhodné
vykonávanie však bude treba monitorovať.
Na pomoc Rómom pri ich integrácii na trh
práce nebolo vyvinuté žiadne cielené
úsilie.
Určitý pokrok bol zaznamenaný v oblasti
zvyšovania kapacity vzdelávania
a starostlivosti v ranom detstve a prístupu
k nim, najmä pre deti staršie ako tri roky.
Pre deti do troch rokov sa mierne zvýšil
počet súkromných zariadení, ale
nepodarilo sa dosiahnuť žiadny pokrok pri
vytváraní legislatívneho rámca v oblasti
služieb starostlivosti o deti.
Obmedzený pokrok sa dosiahol
v súvislosti s aspektom vzdelávania
daného odporúčania. Prijali sa určité
opatrenia na zvýšenie atraktívnosti
učiteľského povolania. Na roky 2016
a 2017 bolo schválené alebo je plánované
výrazné ročné zvýšenie platov. Cieľom
vlády je zvýšiť vstupné požiadavky pre
výučbu a zlepšiť odbornú prípravu. V roku
2016 nadobudla účinnosť reforma na
podporu sociálne a etnicky inkluzívneho
vzdelávania týkajúca sa aj rómskych
žiakov, ale jej účinné vykonávanie si bude
vyžadovať ďalšie úsilie a politickú vôľu.
CSR 3:
Skonsolidovať spôsob riadenia, posilniť prechod
od súťaží orientovaných výlučne na cenu
k obstarávaniu na základe kvality a zlepšiť
stíhanie nezákonných praktík pri verejnom
obstarávaní.
Zlepšiť transparentnosť, kvalitu a účinnosť
riadenia ľudských zdrojov vo verejnej správe –
najmä prijatím nového zákona o štátnej službe –,
ako aj účinnosť súdneho systému.
Slovensko dosiahlo obmedzený pokrok pri
plnení CSR 3:
K obmedzenému pokroku došlo pri
zlepšovaní hospodárskej súťaže a v boji
proti nezákonným praktikám vo verejnom
obstarávaní. Aj keď boli uvedené určité
iniciatívy na podporu postupov
obstarávania na základe kvality, ešte stále
nie sú systematické alebo konkretizované.
Určitý pokrok sa dosiahol v oblasti
zlepšenia riadenia ľudských zdrojov vo
verejnej správe. Napriek tomu, že nový
zákon o štátnej službe má potenciál
podstatne zlepšiť súčasný stav, bude si to
vyžadovať odhodlané vykonávanie
zákona, ktorý sa bude uplatňovať až od
druhej polovice roku 2017.
A. Tabuľka s prehľadom
44
Prijať komplexný plán na riešenie
administratívnych a regulačných prekážok pre
podnikateľský sektor.
Obmedzený pokrok sa dosiahol pri
zvyšovaní účinnosti súdneho systému.
Hoci nová vláda urobila z tejto
problematiky kľúčovú prioritu, vplyv
nových opatrení (z ktorých niektoré sú
stále len v štádiu návrhu) ešte nemožno
posúdiť.
Žiadny pokrok sa nedosiahol pri
prijímaní komplexného plánu riešenia
administratívnych a regulačných prekážok
pre podnikateľský sektor. V národnom
programe reforiem na rok 2016 sa
slovenská vláda zaviazala prijať
zodpovedajúcu dlhodobú stratégiu, no
daný plán ešte nebol sformulovaný.
Stratégia Európa 2020 (národné ciele a pokrok)
Zamestnanosť:
72 %
Situácia na slovenskom trhu práce sa po
prudkom prepade zamestnanosti počas
finančnej krízy a miernom zotavení v roku
2014 mierne zlepšila. Miera zamestnanosti
vzrástla a v roku 2015 dosiahla úroveň 67,7 %
(Eurostat). Napriek týmto pozitívnym zmenám
však trh práce stále dosahuje horšie výsledky,
než je priemer EÚ (v prípade mužov i žien),
a celková miera zamestnanosti je naďalej
výrazne pod úrovňou cieľa, ktorý sa má
dosiahnuť do roku 2020.
Výskum a vývoj:
1,2 % HDP (pričom súkromný sektor má zabezpečiť
2/3 celkových výdavkov)
Intenzita výskumu a vývoja medzi rokmi 2007
až 2015 značne vzrástla (z 0,46 % na 1,18 %
HDP; Eurostat). Hoci toto číslo zhruba spĺňa
cieľ, treba si všimnúť extrémne nízku úroveň
výdavkov podnikov na výskum a vývoj
(0,33 % v roku 2015; Eurostat).
Národný cieľ v oblasti emisií skleníkových plynov:
maximálne 13 % nárast v roku 2020 oproti roku 2005
(v sektoroch mimo ETS)
cieľ na rok 2020: 13 %
Podľa posledných národných prognóz a berúc
do úvahy existujúce opatrenia sa očakáva, že
emisie mimo ETS sa do roku 2020 znížia
o 3,8 % oproti roku 2005. Cieľ sa teda
nadmerne splní približne o 16,8
percentuálnych bodov.
Cieľ mimo ETS na rok 2015: 5 %
Zatiaľ čo cieľom na rok 2015 bolo zvýšenie
najviac o 5 % oproti roku 2005, z predbežných
údajov vyplýva, že emisie mimo ETS sa
A. Tabuľka s prehľadom
45
dokonca znížili o 14 %.
Cieľ týkajúci sa energie z obnoviteľných zdrojov:
14 %
V roku 2015 bol na Slovensku podiel energie
z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej
spotrebe 11,9 %. (54) Tento výsledok bol vyšší
než orientačný cieľ na rok 2015/2016, ktorým
bol podiel 10 % a ktorý krajina potrebuje
dodržať, ak má do roku 2020 splniť príslušný
cieľ.
Energetická účinnosť:
16,4 Mtoe, vyjadrená v primárnej energetickej
spotrebe (9,0 Mtoe, vyjadrená v konečnej spotrebe
energie)
Slovensko musí zintenzívniť úsilie na ešte
výraznejšie zníženie svojej konečnej spotreby
energie, aby do roku 2020 dosiahlo svoj
orientačný cieľ v oblasti konečnej spotreby
energie (9 Mtoe) a aby do roku 2020 udržalo
svoju súčasnú primárnu energetickú spotrebu
pod úrovňou svojho cieľa v tejto oblasti (16,4
Mtoe).
Predčasné ukončovanie školskej dochádzky:
6 %
Percentuálny podiel osôb, ktoré predčasne
ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, sa
zvýšil zo 6,7 % v roku 2014 na 6,9 % v roku
2015 (Eurostat), a od národného cieľa na
úrovni 6 % sa teda vzďaľuje. Vysoký je najmä
v prípade Rómov, čo si vyžaduje cielené
opatrenia.
Terciárne vzdelanie:
40 %
Podiel osôb s ukončeným terciárnym
vzdelaním sa v roku 2015 zvýšil na 28,4 %
(Eurostat). Hoci ide o pokrok, úsilie
o zabezpečenie vyššej kvality a relevantnosti
vysokoškolského vzdelávania z hľadiska trhu
práce je naďalej potrebné, ak sa má dosiahnuť
cieľ na úrovni 40 %.
Chudoba/sociálne vylúčenie:
Zníženie o 170 000 osôb medzi rokmi 2008 až 2020
Medzi rokmi 2008 až 2015 došlo ku
kumulatívnemu poklesu o 148 000 (Eurostat).
Vzhľadom na to, že tieto čísla sa oproti úrovni
z minulého roka takmer nezmenili, zdá sa, že
reakcia chudoby je na mŕtvom bode.
(54) Pri podieloch energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2015 nejde o oficiálne údaje, ale o aproximácie odzrkadľujúce dostupné
údaje (4.10.2016). Pozri správu Öko-Institut: Study on Technical Assistance in Realisation of the 2016 Report on Renewable
Energy, http://ec.europa.eu/energy/en/studies.
46
Tabuľka B.1: Hodnotiaca tabuľka PMN za Slovensko
Značky: b: zlom v časovom rade. i: pozri metaúdaje. na: nie je k dispozícii.
Poznámka: 1) Miera nezamestnanosti: pre rok 2011 i = spätný výpočet Eurostatu s cieľom zahrnúť výsledky sčítania obyvateľov
v roku 2011. 2) Miera nezamestnanosti mladých ľudí: pre rok 2011 i = spätný výpočet Eurostatu s cieľom zahrnúť výsledky
sčítania obyvateľov v roku 2011.
Zdroj: Európska Komisia, Eurostat a Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti (v prípade reálneho
efektívneho výmenného kurzu) a Medzinárodný menový fond
Prahové hodnoty 2010 2011 2012 2013 2014 2015
Saldo bežného účtu (%
HDP) 3-ročný priemer -4 % / 6 % -4,9 -4,4 -2,9 -0,7 1,3 1,1
-35 % -61,9 -64,4 -61,8 -62,3 -63,8 -61,0
Reálny efektívny
výmenný kurz – 42
obchodných partnerov,
deflátor HICP
3-ročná zmena (%) ±5 % a ±11 % 10,9 3,4 -3,1 2,1 1,2 -0,7
Podiel na vývoznom trhu
– % svetového vývozu5-ročná zmena (%) -6 % 4,2 -2,3 -9,6 -3,5 2,4 6,7
Index nominálnych
jednotkových nákladov
práce (2010 = 100)
3-ročná zmena (%) 9 % a 12 % 9,5 6,1 0,8 2,2 1,9 2,2
6 % -5,0 -5,2 -5,9 -0,4 1,5 5,5
14 % 2,9 3,0 3,1 5,1 5,7 8,2
133 % 67,4 70,2 70,6 74,0 77,6 81,4
60 % 41,2 43,7 52,2 54,7 53,6 52,5
Miera nezamestnanosti 3-ročný priemer 10 % 12,1 13,4i 14,1 14,0 13,8 13,0
16,5 % 1,6 0,3 3,5 0,0 6,9 4,5
-0,2 % 0,4 -0,1b 1,0 1,2 1,6 1,5
0,5 % 0,9 2,6 2,8 0,7 0,0 -1,8
2 % 13,3 14,4i 6,4 -0,2 -4,0 -7,5
Miera aktivity – % celkovej populácie vo veku 15 – 64
rokov (3-ročná zmena v percentuálnych bodoch)
Miera dlhodobej nezamestnanosti – % ekonomicky
činného obyvateľstva vo veku 15 – 74 rokov (3-ročná
zmena v percentuálnych bodoch)
Miera nezamestnanosti mladých ľudí – % ekonomicky
činného obyvateľstva vo veku 15 – 24 rokov (3-ročná
zmena v percentuálnych bodoch)
Vonkajšie nerovnováhy a
konkurencieschopnosť
Nové ukazovatele
zamestnanosti
Čistá medzinárodná investičná pozícia (% HDP)
Ceny nehnuteľností na bývanie upravené o defláciu
(medziročná zmena v %)
Záväzky finančného sektora celkom (medziročná
zmena v %)
Úverové toky v súkromnom sektore ako % HDP,
konsolidované
Dlh súkromného sektora ako % HDP, konsolidované
Dlh verejnej správy ako % HDP
Vnútorné nerovnováhy
PRÍLOHA B
Hodnotiaca tabuľka PMN
47
PRÍLOHA C
Štandardné tabuľky
Tabuľka C.1: Ukazovatele finančného trhu
1) Posledné údaje za 2. štvrťrok 2016.
2) Štvrťročné hodnoty nie sú prepočítané na ročný základ.
* Merané v bázických bodoch.
Zdroj: Európska komisia (dlhodobé úrokové sadzby); Svetová banka (hrubý zahraničný dlh); Eurostat (súkromný dlh); ECB
(všetky ostatné ukazovatele).
2011 2012 2013 2014 2015 2016
Celkové aktíva bankového sektora (% HDP) 82,2 82,1 82,3 84,6 87,8 89,8
Podiel aktív piatich najväčších bánk (% celkových aktív) 72,2 70,7 70,3 70,7 72,3 –
Zahraničné vlastníctvo bankového systému (% celkových aktív) 94,9 95,8 96,0 96,0 96,3 –
Ukazovatele finančného zdravia:1)
– nesplácané úvery (% z celkového objemu úverov) 4,0 3,8 3,8 4,1 3,5 4,0
– ukazovateľ kapitálovej primeranosti (%) 13,5 15,9 17,5 17,3 17,7 17,3
– návratnosť vlastného kapitálu (%)2) 12,0 9,0 10,0 9,2 9,7 6,7
Bankové úvery pre súkromný sektor (medziročná zmena v %) 9,3 3,8 6,4 7,4 10,4 9,1
Úvery na bývanie (medziročná zmena v %) 13,7 11,1 11,9 13,6 13,8 14,1
Pomer úverov k vkladom 90,3 87,2 87,9 91,2 91,5 96,2
Likvidita od centrálnej banky ako % záväzkov 3,1 4,0 0,7 1,1 1,2 1,3
Súkromný dlh (% HDP) 70,2 70,6 74,0 77,6 81,4 –
Hrubý zahraničný dlh (% HDP)1)
– verejný 16,6 24,2 32,9 38,0 33,7 32,8
– súkromný 27,4 28,2 32,1 30,7 31,3 31,3
Rozpätia dlhodobých úrokových sadzieb verzus Bund (bázické body)* 183,9 305,8 161,8 90,8 38,9 42,5
Rozpätie pre swap na kreditné zlyhanie štátnych dlhopisov (5-ročné)* 135,2 191,5 83,7 53,3 44,9 39,2
C. Štandardné tabuľky
48
Tabuľka C.2: Ukazovatele trhu práce a sociálne ukazovatele
1) Nezamestnané osoby sú všetky osoby, ktoré neboli zamestnané, ale aktívne si hľadali prácu a boli pripravené okamžite
alebo do dvoch týždňov začať pracovať.
2) Dlhodobo nezamestnaní sú tie osoby, ktoré boli nezamestnané minimálne 12 mesiacov.
3) Nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy.
4) Priemer prvých troch štvrťrokov 2016. Údaje o celkovej nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí sú sezónne
upravené.
Zdroj: Európska komisia (výberové zisťovanie pracovných síl EÚ).
2011 2012 2013 2014 2015 2016 4
Miera zamestnanosti
(% populácie vo veku 20 – 64 rokov)65,0 65,1 65,0 65,9 67,7 69,7
Rast zamestnanosti
(% zmena oproti predchádzajúcemu roku)1,8 0,1 -0,8 1,4 2,0 2,3
Miera zamestnanosti žien
(% ženskej populácie vo veku 20 – 64 rokov)57,4 57,3 57,8 58,6 60,3 62,5
Miera zamestnanosti mužov
(% mužskej populácie vo veku 20 – 64 rokov)72,5 72,8 72,2 73,2 75,0 76,8
Miera zamestnanosti starších pracovníkov
(% populácie vo veku 55 – 64 rokov)41,3 43,1 44,0 44,8 47,0 48,6
Práca na čiastočný úväzok (% celkovej zamestnanosti,
vo veku 15 – 64 rokov)4,0 4,0 4,5 5,1 5,8 5,7
Práca na dobu určitú (% zamestnancov so zmluvou na dobu
určitú, vo veku 15 – 64 rokov)6,5 6,7 6,8 8,8 10,5 10,0
Miera zmeny z dočasného na trvalé zamestnanie 40,7 42,0 41,0 35,3 30,8 :
Miera nezamestnanosti1 (% ekonomicky činného obyvateľstva,
veková skupina 15 – 74 rokov)13,7 14,0 14,2 13,2 11,5 9,9
Miera dlhodobej nezamestnanosti2 (% pracovnej sily) 9,3 9,4 10,0 9,3 7,6 5,9
Miera nezamestnanosti mladých ľudí
(% ekonomicky činného obyvateľstva vo veku 15 – 24 rokov)33,7 34,0 33,7 29,7 26,5 22,8
Podiel mládeže NEET3 (% populácie vo veku 15 – 24 rokov) 13,8 13,8 13,7 12,8 13,7 :
Osoby, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku (%
populácie vo veku 18 – 24 rokov s maximálne nižším
sekundárnym vzdelaním, ktorí sa nezúčastňujú na ďalšom
procese vzdelávania alebo odbornej prípravy)
5,1 5,3 6,4 6,7 6,9 :
Dosiahnuté terciárne vzdelanie (% populácie vo veku 30 – 34
rokov s úspešne ukončeným terciárnym vzdelaním)23,2 23,7 26,9 26,9 28,4 :
Formálna starostlivosť o deti (30 hodín alebo viac; % populácie
vo veku menej ako 3 roky)3,0 4,0 3,0 6,0 : :
C. Štandardné tabuľky
49
Tabuľka C.3: Ukazovatele trhu práce a sociálne ukazovatele (pokračovanie)
1) Osoby ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením: osoby, ktoré sú ohrozené chudobou a/alebo trpia závažnou
materiálnou depriváciou a/alebo žijú v domácnostiach s nulovou alebo veľmi nízkou intenzitou práce.
2) Miera rizika chudoby: podiel osôb s ekvivalentným disponibilným príjmom pod 60 % národného mediánu ekvivalentného
príjmu.
3) Podiel osôb, ktorých sa týkajú aspoň štyri z týchto foriem núdze: nemôžu si dovoliť i) zaplatiť nájomné alebo účty za služby
spojené s bývaním, ii) mať v dome primerane teplo, iii) zvládať nečakané výdavky, iv) jesť každý druhý deň mäso, rybu alebo
rovnocennú proteínovú stravu, v) mať raz do roka týždeň dovolenky mimo domova, vi) auto, vii) práčku, viii) farebný televízor
alebo ix) telefón.
4) Ľudia žijúci v domácnosti s veľmi nízkou intenzitou práce: podiel osôb vo veku 0 až 59 rokov žijúcich v domácnostiach,
v ktorých dospelí (s výnimkou závislých detí) v predchádzajúcich 12 mesiacoch pracovali menej než 20 % svojho celkového
pracovného potenciálu.
5) V prípade EE, CY, MT, SI a SK prahové nominálne hodnoty v eurách; harmonizovaný index spotrebiteľských cien = 100
v roku 2006 (prieskum z roku 2007 sa týka príjmov v roku 2006).
Zdroj: Výdavky na dávky sociálneho zabezpečenia – ESSPROS; sociálne začlenenie EU-SILC.
Výdavky na dávky sociálneho zabezpečenia (% HDP) 2010 2011 2012 2013 2014 2015
Pri chorobe/zdravotnej starostlivosti 5,4 5,3 5,3 5,5 5,6 :
Invalidné 1,5 1,5 1,6 1,6 1,6 :
Starobné a pozostalostné 7,6 7,5 7,7 7,9 8,2 :
Rodinné/detské 1,7 1,7 1,7 1,7 1,7 :
V nezamestnanosti 1,0 0,8 0,7 0,6 0,5 :
Na bývanie 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 :
Pre osoby ohrozené sociálnym vylúčením i. n. 0,5 0,4 0,4 0,4 0,4 :
Celkom 17,7 17,3 17,5 17,8 18,0 :
z toho: príspevky pri zohľadnení príjmov 0,9 0,9 0,9 0,9 0,9 :
Ukazovatele sociálneho začlenenia 2010 2011 2012 2013 2014 2015
Osoby ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením1
(% celkovej populácie)20,6 20,6 20,5 19,8 18,4 18,4
Deti ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením (% osôb vo veku
0 – 17 rokov) 25,3 26,0 26,6 25,5 23,6 24,9
Miera rizika chudoby2 (% celkovej populácie) 12,0 13,0 13,2 12,8 12,6 12,3
Miera závažnej materiálnej deprivácie3 (% celkovej populácie) 11,4 10,6 10,5 10,2 9,9 9,0
Podiel osôb žijúcich v domácnostiach s nízkou intenzitou práce4 (%
osôb vo veku 0 – 59 rokov)7,9 7,7 7,2 7,6 7,1 7,1
Pomer zamestnaných osôb ohrozených chudobou (% zamestnaných 5,7 6,3 6,2 5,7 5,7 6,0
Vplyv sociálnych transferov (bez dôchodkov) na znižovanie chudoby 39,4 33,3 34,0 36,3 35,7 35,3
Prahy chudoby vyjadrené v národnej mene pri konštantných cenách5 3434 3516 3710 3478 3465 3530
Hrubý disponibilný príjem (domácnosti; rast %) 1,5 1,9 2,8 1,4 2,5 3,9
Nerovnomernosť rozdelenia príjmov (S80/S20 pomer príjmov
horného a dolného kvintilu)3,8 3,8 3,7 3,6 3,9 3,5
Giniho koeficient pred zdanením a transfermi 43,9 43,6 41,9 41,3 43,2 :
Giniho koeficient po zdanení a transferoch 25,9 25,7 25,3 24,2 26,1 :
C. Štandardné tabuľky
50
Tabuľka C.4: Ukazovatele výkonnosti produktového trhu a ukazovatele politiky
1) Podrobné údaje o metodikách vrátane predpokladov pre tento ukazovateľ sú k dispozícii na adrese:
http://www.doingbusiness.org/methodology.
2) Priemer z odpovedí na otázku Q7B_a. „[Bankový úver]: ak ste požiadali o tento typ financovania a pokúsili ste sa ho
vyjednať v priebehu posledných šiestich mesiacov, aký bol výsledok?“. Odpovede boli hodnotené takto: 0 v prípade
schválenia v plnej výške, 1 v prípade schválenia väčšej časti, 2 v prípade schválenia len malej časti, 3 v prípade
neschválenia alebo zamietnutia; v prípade žiadosti, ktorá ešte nie je vybavená alebo ktorej výsledok respondent nepozná,
zadané ako chýbajúce hodnoty.
3) Percentuálny podiel obyvateľov vo veku 15 – 64 rokov, ktorí ukončili terciárne vzdelávanie.
4) Percentuálny podiel obyvateľov vo veku 20 – 24 rokov, ktorí dosiahli aspoň vyššie sekundárne vzdelanie.
5) Index: 0 = neregulovaný; 6 = najviac regulovaný. Podrobné údaje o metodikách ukazovateľov OECD týkajúcich sa
regulácie trhu s produktmi sú k dispozícii na adrese:
http://www.oecd.org/competition/reform/indicatorsofproductmarketregulationhomepage.htm
6) Súhrnné ukazovatele OECD o regulácii v odvetví energetiky, dopravy a komunikácií.
Zdroj: Európska komisia; Svetová banka – Doing Business (Podnikanie) (vymáhanie zmlúv a čas potrebný na založenie
podniku); OECD (ukazovatele regulácie trhu s produktmi); SAFE (výsledky žiadostí MSP o bankové úvery).
Ukazovatele výkonnosti 2010 2011 2012 2013 2014 2015
Produktivita práce (reálna, na zamestnanú osobu, medziročná zmena
v %)
Produktivita práce v priemysle 17,86 1,20 1,42 0,65 11,30 6,84
Produktivita práce v stavebníctve -4,93 10,40 9,84 -7,81 -0,06 2,70
Produktivita práce v trhových službách 2,27 -1,20 1,41 1,13 1,77 1,02
Jednotkové náklady práce (celá ekonomika, medziročná zmena v %)
Jednotkové náklady práce v priemysle -14,76 3,26 4,51 3,41 -7,65 -3,55
Jednotkové náklady práce v stavebníctve 9,36 -6,64 -8,08 10,80 -0,46 1,96
Jednotkové náklady práce v trhových službách 1,09 5,94 -0,07 1,26 1,63 3,45
Podnikateľské prostredie 2010 2011 2012 2013 2014 2015
Čas potrebný na vymáhanie zmlúv1 (dni) 565,0 565,0 545,0 545,0 705,0 705,0
Čas potrebný na založenie podniku1 (dni) 17,5 17,5 13,5 18,5 11,5 11,5
Výsledok žiadostí MSP o bankové úvery2 na 0,92 na 1,07 0,83 0,65
Výskum a inovácie 2010 2011 2012 2013 2014 2015
Intenzita výskumu a vývoja 0,62 0,66 0,80 0,82 0,88 1,18
Celkové verejné výdavky na vzdelávanie ako % HDP, pre všetky
stupne vzdelávania dohromady4,22 4,06 3,05 4,12 na na
Množstvo vedeckých a technických zamestnancov ako % celkovej
zamestnanosti39 38 37 37 37 37
Populácia s ukončeným terciárnym vzdelaním3 15 16 17 18 18 19
Mladí ľudia s vyšším sekundárnym vzdelaním4 93 93 93 91 91 91
Obchodná bilancia technologicky vyspelých produktov ako % HDP -3,17 -4,93 -5,55 -5,32 -5,08 -5,94
Trhy s produktmi a službami a hospodárska súťaž 2003 2008 2013
Regulácia trhu s produktmi (index PMR) podľa OECD5, celkom na 1,62 1,29
index PMR OECD 5, maloobchod 1,14 1,04 1,75
index PMR OECD 5, odborné služby na na 2,90
index PMR OECD 5, sieťové odvetvia
6 3,33 2,28 1,88
C. Štandardné tabuľky
51
Tabuľka C.5: Ekologický rast
Všetky makroukazovatele intenzity sú vyjadrené ako pomer fyzického množstva k HDP (v cenách z roku 2005).
Energetická náročnosť: hrubá domáca spotreba energie (v kgoe) delená HDP (v EUR)
Uhlíková náročnosť: emisie skleníkových plynov (v kg ekvivalentov CO2) delené HDP (v EUR).
Intenzita využívania zdrojov: domáca spotreba surovín (v kg) delená HDP (v EUR).
Intenzita odpadu: odpad (v kg) delený HDP (v EUR)
Energetická bilancia obchodu: bilancia vývozu a dovozu energie vyjadrená ako % HDP.
Váha energie v harmonizovanom indexe spotrebiteľských cien (HICP): podiel „energetických“ položiek v spotrebnom koši používaných na
vytvorenie HICP.
Rozdiel medzi zmenou ceny energie a infláciou: energetická zložka HICP a celková inflácia podľa HICP (ročná zmena v %).
Reálne jednotkové náklady na energiu: reálne jednotkové náklady ako percento celkovej pridanej hodnoty pre ekonomiku.
Environmentálne dane oproti daniam z práce a HDP: z databázy Európskej komisie „Daňové trendy v Európskej únii“.
Energetická náročnosť priemyslu: finálna spotreba energie v priemysle (v kgoe) delená hrubou pridanou hodnotou priemyslu (v EUR v roku 2005).
Reálne jednotkové náklady vo výrobnom odvetví okrem rafinácie: reálne náklady pre výrobné odvetvie ako percento pridanej hodnoty.
Podiel energeticky náročných priemyselných odvetví v hospodárstve: podiel hrubej pridanej hodnoty energeticky náročných priemyselných
odvetví na HDP.
Ceny elektriny a plynu pre stredne veľkých priemyselných používateľov: spotrebné pásmo 500 – 2 000MWh a 10 000 – 100 000 GJ; údaje bez DPH.
Pomer recyklácie komunálneho odpadu: pomer recyklovaného a kompostovaného komunálneho odpadu k celkovému komunálnemu odpadu.
Verejný výskum a vývoj v oblasti energetiky alebo životného prostredia: výdavky štátnej správy na výskum a vývoj pre tieto kategórie ako % HDP.
Podiel emisií skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) (okrem letectva): na základe emisií skleníkových
plynov (s výnimkou využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva) podľa údajov, ktoré členské štáty oznamujú Európskej
environmentálnej agentúre.
Energetická náročnosť dopravy: konečná spotreba energie na dopravné činnosti (v kgoe) delená hrubou pridanou hodnotou odvetvia dopravy
(v EUR z roku 2005).
Uhlíková náročnosť dopravy: emisie skleníkových plynov v dopravných činnostiach delené hrubou pridanou hodnotou odvetvia dopravy.
Závislosť od dovozu energie: čistý dovoz energie delený hrubou domácou spotrebou energie vrátane spotreby medzinárodného lodného
a leteckého paliva.
Index agregovanej koncentrácie dodávateľov: zahŕňa ropu, zemný plyn a uhlie. Nižšie hodnoty označujú väčšiu diverzifikáciu a v dôsledku toho aj
menšie riziko.
Diverzifikácia energetického mixu: Herfindahlov index pre zemný plyn, celkové ropné produkty, jadrové palivo, obnoviteľné energie a tuhé palivá.
Zdroj: Európska komisia (Eurostat), ak nie je uvedené inak.
Výsledky ekologického rastu 2010 2011 2012 2013 2014 2015
Makroekonomické
Energetická náročnosť kgoe / € 0,26 0,25 0,24 0,24 0,22 0,22
Uhlíková náročnosť kg / € 0,94 0,90 0,83 0,81 0,75 -
Intenzita využívania zdrojov (recipročná s produktivitou
zdrojov)kg / € 1,45 1,46 1,24 1,17 1,26 1,30
Intenzita odpadu kg / € 0,19 - 0,16 - 0,16 -
Energetická bilancia obchodu % HDP -5,7 -6,4 -5,9 -5,9 -4,3 -
Váha energie v HICP % 15,68 15,40 18,91 16,48 16,18 15,54
Rozdiel medzi zmenou ceny energie a infláciou % -4,0 4,7 1,8 -1,9 -2,0 -2,0
Reálne jednotkové náklady na energiu% pridanej
hodnoty27,6 30,9 30,2 28,9 25,5 -
Pomer environmentálnych daní k zdaneniu práce pomer 0,13 0,12 0,11 0,11 0,11 -
Environmentálne dane % HDP 1,8 1,8 1,7 1,7 1,8 -
Odvetvové
Energetická náročnosť priemyslu kgoe / € 0,31 0,29 0,30 0,30 0,27 0,25
Reálne jednotkové náklady na energiu vo výrobnom
odvetví okrem rafinácie
% pridanej
hodnoty24,0 26,2 25,4 23,6 22,8 -
Podiel energeticky náročných priemyselných odvetví v
hospodárstve% HDP 15,07 15,05 15,42 14,46 16,50 20,28
Ceny elektriny pre stredne veľkých priemyselných
používateľov€ / kWh 0,12 0,13 0,13 0,13 0,12 0,11
Ceny plynu pre stredne veľkých priemyselných
používateľov€ / kWh 0,03 0,04 0,04 0,04 0,04 0,03
Verejný výskum a vývoj v oblasti energetiky % HDP 0,01 0,01 0,00 0,00 0,01 0,01
Verejný výskum a vývoj v oblasti ochrany životného
prostredia% HDP 0,01 0,01 0,01 0,01 0,01 0,01
Miera recyklácie komunálneho odpadu % 9,1 10,3 13,3 10,8 10,3 14,9
Podiel emisií skleníkových plynov zahrnutých do
systému obchodovania s emisiami*% 50,1 51,1 50,7 50,9 51,5 51,2
Energetická náročnosť dopravy kgoe / € 1,13 0,98 0,85 0,87 0,65 0,57
Uhlíková náročnosť dopravy kg / € 3,17 2,69 2,50 2,50 1,93 -
Bezpečnosť dodávok energie
Závislosť od dovozu energie % 63,1 64,3 60,2 59,2 60,9 58,7
Index agregovanej koncentrácie dodávateľov HHI 71,0 71,9 66,1 68,9 70,4 -
Diverzifikácia energetického mixu HHI 0,22 0,22 0,22 0,22 0,21 -
52
Balážová, Z., (2015), Elokované pracoviská stredných odborných škôl pri marginalizovaných rómskych
komunitách, Centrum pre výskum etnicity a kultúry (CVEK).
CASE – Centrum pre sociálny a ekonomický výskum (2016), Study and Reports on the VAT Gap in the
EU-28 Member States: 2016 Final Report.
Černěnko, M., Dančíková, Z., Friedmanová, M., Harvan, P., Kišš, Š., Laktišová, M., Slobodníková, S.,
Smatana, M., and Zlacký, P., (2016), Revízia výdavkov na zdravotníctvo – Záverečná správa,
Ministerstvo financií SR a ministerstvo zdravotníctva SR, október 2016.
Útvary Komisie (Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti), Výbor pre hospodársku
politiku (pracovná skupina pre starnutie obyvateľstva) (2016), Spoločná správa o systémoch zdravotnej
starostlivosti a dlhodobej starostlivosti o fiškálnej udržateľnosti (2016), dokument o Slovensku.
Súdna rada (2016), Výsledky prieskumu dôveryhodnosti občanov k súdom, tlačová správa, 19. október
2016.
Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA) (2016), druhý prieskum EÚ týkajúci sa menšín
a diskriminácie (EU-MIDIS II) Rómovia – vybraté zistenia, Úrad pre publikácie Európskej únie,
Luxembursko.
Európska komisia (2015a), Správa o starnutí obyvateľstva za rok 2015: hospodárske a rozpočtové
prognózy pre 28 členských štátov EÚ (2013 – 2060), European Economy 3, máj 2015, Brusel.
Európska komisia (2015b), bleskový prieskum Eurobarometer 428: Postoje podnikov ku korupcii,
december 2015, Brusel.
Európska komisia (2016a), Správa o krajine za rok 2016 – Slovensko, Úrad pre publikácie Európskej
únie, Luxembursko.
Európska komisia (2016b), Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2016 – analýza krajiny, Slovensko,
Úrad pre publikácie Európskej únie, Luxembursko.
Európska komisia (2016c), Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu
hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o odporúčaniach reforiem v oblasti regulácie
odborných služieb, [COM(2016) 820 final], plus súvisiaci pracovný dokument útvarov Komisie
[SWD(2016) 436].
Európska komisia (2016d), Európsky prehľad výsledkov inovácie 2016.
Európska komisia (2016e), Prehľad výsledkov jednotného trhu – verejné obstarávanie.
Európska komisia (2016f), Prehľad základných skutočností o iniciatíve „Small Business Act” pre Európu
– Slovensko (2016), november 2016, Brusel.
Európska komisia (2017a), Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície na rok 2017 (vypracúva sa).
Európska komisia (2017b), Hodnotiaca tabuľka spotrebiteľských podmienok na rok 2017 (vypracúva sa).
Európska komisia (2017c), European Business and Consumer Survey, k dispozícii na adrese:
http://ec.europa.eu/economy_finance/db_indicators/surveys/index_en.htm
ODKAZY
Odkazy
53
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (2016), Štatistická ročenka o činnosti prokuratúry Slovenskej
republiky za rok 2015, február, Bratislava.
Hospodárske noviny (2016), Hlásenie korupcie je v plienkach, 16. august 2018.
IBFD News (2016), Slovak Republic Tax law amendments proposed, 4. október 2016.
IFP – Inštitút finančnej politiky (2014), Nezamestnanosť na Slovensku, november 2014.
IFP – Inštitút finančnej politiky (2017), Odliv mozgov po slovensky, január 2017.
IFP – Inštitút finančnej politiky (2016), Veľa práce na úradoch práce: efektivita a účinnosť služieb
zamestnanosti, október 2016.
IVP – Inštitút vzdelávacej politiky (2015), Možnosti zvyšovania platov učiteľov, apríl 2015.
Kahanec, M. (2014)
Kovalčík, J. a Tunega, M., (2015), Ako Slovensko zaplatí za neliečenie zdravotníctva, INEKO, Bratislava,
jún 2015.
McCormack, G., Keay, A., Brown, S. a Dahlgreen, J., (2016), Study on a new approach to business
failure and insolvency Comparative legal analysis of the Member States’ relevant provisions and
practices, január 2016, University of Leeds, štúdia zadaná Európskou komisiou.
Ministerstvo financií SR (2016), národný program reforiem SR 2016.
OECD (2016a), Education at a Glance 2016.
OECD (2016b), Entrepreneurship at a Glance 2016, OECD Publishing, Paríž.
Remeta, J., Perret, S., Jareš, M., Brys, B., (2015), „Moving Beyond the Flat Tax – Tax Policy Reform in
the Slovak Republic“, OECD Taxation Working Papers, č. 22, OECD Publishing.
Vláda SR (2016), Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2016 – 2020,
http://www.vlada.gov.sk/programove-vyhlasenie-vlady-sr-na-roky-2016-2020/?pg=2.
Transparency International Slovensko (2015), Oznamovateľov nekalých praktík chránime len na papieri,
2015.
Transparency International Slovensko (2016), Záverečná správa z kvantitatívneho prieskumu pre
Transparency International Slovensko, Focus, máj 2016.
Svetová banka (2016), Worldwide Governance Indicators, Control of Corruption,
Svetová banka (2017), Doing Business 2017: Equal Opportunity for All, Washington, DC: Svetová banka
Svetová banka a PwC (2017), Paying Taxes 2017: The Global Picture, 17. november 2016.
Svetové ekonomické fórum (2016), The Global Competitiveness Report 2016-2017, 28. september 2016.