SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

DIPLOMOVÁ PRÁCA 2008 Lucia Mitterová

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

Rektor: prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD.

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

Dekan: Dr. h. c. prof. Ing. Peter Bielik, PhD.

Technická a fundamentálna analýza devízového kurzu Diplomová práca

Katedra financií Vedúci katedry: doc. Ing. Peter Serenčéš, PhD. Vedúci práce: Ing. Oľga Roháčiková, PhD. Lucia Mitterová

Nitra 2008

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Čestne vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracovala samostatne a že som uviedla všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním diplomovej práce. Nitra ................................... ................................................. podpis autora DP

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi Ing. Mariánovi Tóthovi, PhD. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce. Nitra ............................... .................................................. podpis autora DP

Summary

Foreign exchange rates are like bridges, which connect the world’s economy and markets

with the internal economic environment of a country. At the same time they can also

externally influence the economies of the very countries they connect. There are many various

factors that influence the trend of exchange rates.

To better understand the influence of different factors on the exchange rate and also to

measure the deviation of exchange rates we can use the techniques of fundamental and

technical analysis. Both analyses use different methods for achieving the most exact

predictions of the future spot exchange rates. While the fundamental analysis studies the

influence of macro economic factors on the exchange rates, the technical analysis deals with

the past trend of the exchange rates.

The subject of the diploma work is to consider the exactness of the predictions of the

future spot exchange rates SKK/EUR and SKK/USD. Whilst working towards my

conclusions, we used the methods of both technical and fundamental analysis.

To predict the future spot exchange rates, we used technical analysis. The specific

methods I used were the forward rate prediction method, the purchasing power parity and

interest rate parity future spot rates. The variance, called the mistake of the forecast, is

calculated on the 1st January of every monitored year. This variance is expressed in

percentage terms and is the difference between the forecasted exchange rates and the real spot

rate. The consequential variances of this technical section of the diploma work were too big,

and not exact enough to rely on to forecast future spot rates. However, the used forward rates

were a very good indicator of the exchange rate trend.

In the fundamental analysis of the diploma work the macro economical indicators

were used to predict the trend of exchange rates SKK/USD, SKK/EUR and EUR/USD.

According to the research and also considering external factors on the world markets that

could affect one or both countries, it is hard to predict the trend of the exchange rates.

However, it seems that the exchange rates SKK/USD and SKK/EUR now have a limited

lifespan due to the possible, upcoming replacement of the Slovak koruna by the Euro.

Key words: Exchange rates, technical analysis, fundamental analysis, forward rates,

Exchange rate prognosis, purchasing power parity, interest rate parity.

Kľúčové slová: devízové kurzy, technická analýza, fundamentálna analýza, forwardové

kurzy, prognózovanie devízových kurzov, parita kúpnej sily, parita úrokovej miery.

Zoznam použitých skratiek

ASK 3M - 3 – mesačný forwardový kurz predaj

ASK 6M - 6- mesačný forwardový kurz predaj

BID 3M - 3 – mesačný forwardový kurz nákup

BID 6M - 6- mesačný forwardový kurz nákup

CHF - Švajčiarsky frank

DEM - Nemecká marka

EAO - ekonomicky aktívne obyvateľstvo

ECB - Európska centrálna banka

ECU - umelá bezhotovostná mena EMÚ

EMÚ - Európska menová únia

EUR - Euro

HDP - hrubý domáci produkt

IRP - parita úrokovej miery

MDT - medzibankový devízový trh

NATO - Organizácia Severoatlantickej zmluvy

NBS - Národná banka Slovenska

NEZ - nezamestnanosť

PPP - parita kúpnej sily

SKK - Slovenská koruna

SR - spotový kurz

SR PPP - budúci spotový kurz na základe parity kúpnej sily

SR IRP - budúci spotový kurz na základe parity úrokovej miery

ŠBČS - Štátna banka Československa

USD - Americký dolár

Zoznam grafov a tabuliek

Graf 1 - Vývoj kurzu SKK/USD za obdobie 1993 – 2007

Graf 2 - Vývoj kurzu SKK/EUR za obdobie 1999 – 2007

Graf 3 - Vývoj spotového devízového kurzu SKK/EUR a 6 – mesačného forwardového

kurzu SKK/EUR v čase spotu 1. 1. kalendárneho roka za obdobie 2004 – 2008

Graf 4 - Vývoj spotového devízového kurzu SKK/EUR a kurzov SKK/EUR podľa PPP

a IRP v čase spotu 1. 1. kalendárneho rokov za obdobie 2004 – 2008

Graf 5 - Vývoj spotového devízového kurzu SKK/USD a 3 – mesačného forwardového kurzu

SKK/USD v čase spotu 1. 1. kalendárneho roka za obdobie 2004 – 2008

Graf 7 - Vývoj spotového devízového kurzu SKK/USD a 6 – mesačného forwardového kurzu

SKK/USD v čase spotu 1. 1. kalendárneho roka za obdobie 2004 – 2008

Graf 8 - Vývoj spotového devízového kurzu SKK /USD a kurzov SKK/USD podľa PPP

a IRP v čase spotu 1. 1. kalendárneho rokov za obdobie 2004 – 2008

Graf 9 - Trend vývoja spotových a 3 – mesačných forwardových kurzov SKK/EUR

Tabuľka 1 - Hodnoty priemerných mesačných kurzov SKK/USD za obdobie 1993 – 2007

Tabuľka 2 - Hodnoty priemerných mesačných kurzov SKK/EUR za obdobie 1999 – 2007

Tabuľka 3 - Hodnoty spotových a 3 – mesačných forwardových kurzov k 1.1. kalendárneho

roka za obdobie 2004 – 2008

Tabuľka 4 - Vyčíslenie absolútnej chyby predpovede spotového devízového kurzu

SKK/EUR a 3M forwardových kurzov

Tabuľka 6 - Hodnoty spotových a 6 – mesačných forwardových kurzov k 1. 1. kalendárneho

roka za obdobie 2004 – 2008

Tabuľka 7 - Vyčíslenie absolútnej chyby predpovede spotového devízového kurzu

SKK/EUR a EUR 6M za obdobie rokov 2004 až 2008

Tabuľka 8 - Inflačný a úrokový diferenciál pre kurz SKK/EUR

Tabuľka 9 - Hodnoty spotových a kurzov SKK/EUR podľa PPP a IRP k 1. 1.

kalendárneho roka za obdobie 2004 – 2008

Tabuľka 10 - Vyčíslenie absolútnej chyby predpovede spotového devízového kurzu

a kurzov podľa PPP a IRP

Tabuľka 11 - Hodnoty spotových a 3 – mesačných forwardových kurzov k 1.1.

kalendárneho roka za obdobie 2004 – 2008

Tabuľka 12 - Vyčíslenie absolútnej chyby predpovede spotového devízového kurzu

SKK/USD a USD 3M za obdobie rokov 2004 až 2008

Tabuľka 13 - Hodnoty spotových a 6 – mesačných forwardových kurzov k 1. 1.

kalendárneho roka za obdobie 2004 – 2008

Tabuľka 14 - Vyčíslenie absolútnej chyby predpovede spotového devízového kurzu

SKK/USD a USD 6M za obdobie rokov 2004 až 2008

Tabuľka 15 - Inflačný a úrokový diferenciál pre kurz SKK/USD

Tabuľka 16 - Hodnoty spotových a kurzov SKK/USD podľa PPP a IRP k 1. 1.

kalendárneho roka za obdobie 2004 – 2008

Tabuľka 17 - Vyčíslenie absolútnej chyby predpovede spotového devízového kurzu

SKK/USD a kurzov SKK/USD podľa PPP a IRP za obdobie rokov 2004 –2008

Tabuľka 18 - Miera inflácie vo vybraných krajinách za obdobie 2003 – 2007

Tabuľka 19 - Úroková miera vo vybraných krajinách za obdobie 2003 – 2007

Tabuľka 20 - Miera nezamestnanosti vo vybraných krajinách za obdobie 2003 – 2007

Tabuľka 21 - Hrubý domáci produkt vo vybraných krajinách za obdobie 2003 – 2007

Tabuľka 22 - Medziročná zmena rastu HDP vo vybraných krajinách za obdobie 2003 – 2007

Tabuľka 23 - Podiel priamych zahraničných investícií na HDP vo vybraných krajinách za

obdobie 2003 – 2007

Tabuľka 24 - Percentuálny podiel štátneho dlhu na HDP vo vybraných krajinách za obdobie

2003 – 2007

Tabuľka 25 - Podiel bilancie bežného účtu vo vybraných krajinách za obdobie 2003 – 2007

Tabuľka 26 - Saldo obchodnej bilancie vo vybraných krajinách za obdobie 2003 – 2007

Tabuľka 27 - Prehľad spotových a 3 – mesačných forwardových kurzov SKK/EUR

vydaných 1.1. kalendárneho roka

Obsah

Úvod ........................................................................................................................................ 10

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky............................................................ 12

1. 1 Devízový kurz a devízový trh ....................................................................................... 12

1. 2 Systémy devízových kurzov ......................................................................................... 14

1. 3 Fundamentálna analýza devízového kurzu.....................................................................15

1. 4 Technická analýza devízového kurzu............................................................................ 17

1.5 Teória parity kúpnej sily................................................................................................. 19

1.6 Teória parity úrokovej miery.......................................................................................... 21

1.7 Forwardy, forwardový kurz............................................................................................ 23

1.8 EMÚ a Euro.................................................................................................................... 25

2 Cieľ práce........................................................................................................................... 28

3 Metodika práce.................................................................................................................... 30

4 Vlastná práca....................................................................................................................... 34

4. 1 Vývoj kurzu slovenskej koruny za obdobie 1993 – 2007.............................................. 34

4. 2 Využitie technickej analýzy na prognózovanie budúcich spotových kurzov... ............ 45

4. 2. 1 Analýza medziročného vývoja devízového kurzu SKK/EUR na základe

spotových a forwardových menových kurzov za obdobie 2004 – 2008........................... 46

4. 2. 2 Prognózovanie budúcich spotových kurzov na základe parity kúpnej sily

a parity úrokovej miery .................................................................................................... 50

4. 2. 3 Analýza medziročného vývoja devízového kurzu SKK/USD na základe

spotových a forwardových menových kurzov za obdobie 2004 – 2008 .......................... 53

4. 2. 4 Prognózovanie budúcich spotových kurzov na základe parity kúpnej sily

a parity úrokovej miery .................................................................................................... 57

4. 3 Využitie fundamentálnej analýzy na určenie vplyvu makroekonomických

ukazovateľov na menový kurz Eurozóny, Spojených štátov a Slovenska............................ 59

4. 3. 1 Vplyv vybraných makroekonomických ukazovateľov na vývoj devízového

kurzu ................................................................................................................................. 60

4. 3. 2 Vývoj kurzu SKK/USD na základe fundamentálnej analýzy ............................... 64

4. 3. 3 Vývoj kurzu SKK/EUR na základe fundamentálnej analýzy ............................... 65

4. 3. 4 Vývoj kurzu EUR/USD na základe fundamentálnej analýzy ............................... 66

5 Záver ................................................................................................................................... 69

6 Použitá literatúra ............................................................................................................... 72

7 Prílohy ................................................................................................................................. 75

10

Úvod

Devízové kurzy predstavujú mosty, ktoré spájajú vonkajší svet s vnútorným

ekonomickým prostredím krajín a zároveň sú nositeľom prenosu vplyvu vonkajších

ekonomických vzťahov a subjektov na domácu ekonomiku krajiny. Samotný význam

menových kurzov narastá spolu mierou otvorenosti národnej ekonomiky, čím sa devízový

kurz popri úrokovej miere v krajine stáva jednou z najdôležitejších národohospodárskych

cien. Vplýva na ceny, čím pôsobí aj na výšku celkových vstupov a výstupov. Okrem toho má

nepopierateľný vplyv aj na makroekonomické a mikroekonomické ukazovatele a veličiny.

Pôsobí významne na náklady importérov a tržby exportérov, výnosy zo zahraničného

kapitálu, náklady spojené so zahraničnými pôžičkami, ale je taktiež dôležitým faktorom, ktorý

ovplyvňuje rovnováhu platobnej bilancie.

Rovnako ako devízový kurz pôsobí a ovplyvňuje rôzne oblasti a zložky procesov

národnej ekonomiky, existuje mnoho faktorov, ktoré naopak ovplyvňujú devízový kurz.

V podstate sa dajú rozdeliť na dve hlavné skupiny, a to na subjektívne a objektívne.

Pod subjektívnymi faktormi rozumieme správanie sa devízových subjektov na trhu, ktoré je

miestami len ťažko predvídateľné. Keďže ide o celkové správanie podmienené

individuálnymi potrebami a názormi subjektov, je pochopiteľné, že nie vždy zodpovedá

racionálnym očakávaniam. Medzi objektívne faktory ovplyvňujúce menové kurzy

zaraďujeme makroekonomické veličiny ako napríklad inflácia a úroková miera v krajine,

bilancia bežného účtu alebo výška a rast národného dôchodku a hrubého domáceho produktu.

Uvedené veličiny sa taktiež nevyznačujú úplnou transparentnosťou a preto pri nich môže

dôjsť k nečakanému výkyvu. Z daných dôvodov môže byť situácia na trhu s devízami

pomerne nepredvídateľná. Aj z tohto dôvodu sa metódam slúžiacim na prognózovanie

budúcich menových kurzov dostáva stále viac a viac záujmu od subjektov. Ak totiž existuje

i malá šanca predvídať budúcu hodnotu menových kurzov, subjekty ju využijú či už

na minimalizáciu rizika alebo na maximalizáciu výnosov z vykonaných transakcií.

Na kvantifikáciu vplyvu jednotlivých faktorov môžeme použiť metódy ako technickej,

ako aj fundamentálnej analýzy. Obe analýzy využívajú rozdielne metódy a techniky

na dosiahnutie čo najpresnejších prognóz kurzov. Kým sa technická analýza zaoberá minulým

vývojom devízových kurzov, fundamentálna analýza berie do úvahy vplyv

makroekonomických faktorov. I keď nám obe uvedené druhy analýz zväčša neposkytujú

100% - ne presné výsledky a predikcie, sú veľmi často využívané subjektmi na trhu a aj keď

11

ich nemôžeme považovať za absolútne prostriedky prognózovania budúcich kurzov, nemusí

to ihneď znamenať ich zavrhnutie či pochybnosť o ich vedeckosti.

12

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

1. 1 Devízový kurz a devízový trh

JÍLEK, J. (2005) menový kurz charakterizuje ako pomer výmeny dvoch mien

(bankového vkladu v jednej mene za bankový vklad v inej mene), to znamená cena jednej

meny vyjadrená v inej mene.

KRÁĽOVIČ, J. – VLACHYNSKÝ, K. (2006) tvrdia, že menový kurz je cenou

menovej jednotky jedného štátu vyjadrenou v menových jednotkách druhého štátu

pri hotovostnom a bezhotovostnom platobnom styku.

Taktiež hovoria, že kvantitatívne vyjadrenie kurzu (jeho kotácia) môže mať dvojakú formu:

• Priama kotácia vyjadruje počet jednotiek domácej meny potrebných na získanie

jednotky zahraničnej meny.

• Nepriama kotácia vyčísľuje, koľko jednotiek zahraničnej meny sa rovná jednotke

domácej meny. Je to obrátená hodnota priamej kotácie.

Oficiálne sa kótuje kurz stred, t.j. stredná hodnota pri uzávierke trhu. Kurz nákup (bid) je

cena, za ktorú sprostredkovateľ (banka nakupuje zahraničnú menu. Kurz predaj (ask) je cena,

za ktorú zahraničnú menu predáva.

SZOVICS, P. – TÓTH, M. (2006) uvádzajú, že kurz nákup je vždy nižší ako kurz

predaj. Rozdiel medzi nimi je tvorený kurzovým rozpätím – spreadom. Na veľkoobchodnom

okruhu devízového trhu je približne 0,1 % strednej hodnoty kurzu, na maloobchodnom

okruhu je spread okolo 1 %. Spread v zmenárňach je najmenej 4 – 5 %. Kurz nákup je nižší

ako kurz NBS, kurz predaj je vyšší ako kurz NBS.

HAMBÁLKOVÁ, M. (2002) tvrdí, že v praktickej činnosti bánk majú tri základné

formy:

• promptné obchody (bežná výmena jednej meny za druhú)

• termínové obchody (6 až 9 mesiacov)

• swapové obchody (kde banka nakupuje určitú menu, či už promptne alebo termínovo

a súčasne rovnakú menu formou termínového obchodu predá).

Podľa PIOVARČIOVEJ, V. (2004) menový kurz vyjadruje cenu jednej (domácej)

meny vyjadrenú v jednotkách inej (zahraničnej) meny. Umožňuje previesť očakávanú mieru

13

výnosnosti finančných, ale aj reálnych aktív vyjadrenú v rôznych menách na očakávané miery

výnosnosti vyjadrené v jednej mene.

KOŠČO, T. (2004) rozdeľuje menu na domácu menu a zahraničnú menu. Zahraničná,

resp. cudzia mena sa člení na dve zložky, a to na :

• valuty, ktoré predstavujú obeživo, t.j. mince a bankovky cudzích štátov. Ide

o hotovostné zahraničné peniaze, ktoré sa v súčasnosti používajú takmer výhradne

v zahraničnom cestovnom ruchu.

• devízy, ktoré predstavujú vlastné bezhotovostné zahraničné peniaze. Devízy sú

v podstate platobné dokumenty, ktoré sú vyjadrené v cudzej mene a používajú sa

v medzinárodnom styku. Môžu to byť šeky, akreditívy, zmenky, platobné príkazy

k prevodu peňazí a pod.

Podľa SZOVICSA, P. – TÓTHA, M. (2006) kurzy členíme z hľadiska peňažných

nástrojov, s ktorými sa obchoduje na devízových trhoch, a to na valutové kurzy a devízové

kurzy, ďalej z časového hľadiska na kurzy promptné a termínové a z hľadiska rozličných

druhov obchodov uskutočňovaných na jednotlivých devízových trhoch môže ísť o kurzy

promptné, forwardové, kurzy futurít (futures) a kurzy opcií (options).

SAMUELSON, P.A. – NORDHAUS, W.D. (2000) uvádzajú, že menové kurzy nie sú

väčšinou v priebehu času fixné. Skôr sa menia z týždňa na týždeň a z mesiaca na mesiac

podobne ako iné ceny, na základe pôsobenia síl ponuky a dopytu. Devízový trh je trh,

na ktorom sa obchoduje s menami rôznych krajín a určujú sa menové kurzy.

DURČÁKOVÁ, J. – MANDEL, M . (2000) tvrdia, že s ohľadom na techniku

prevádzania operácií na devízovom trhu sa zmena devíz uskutočňuje na základe spotových

(promptných) operácií a termínových operácií. Podľa toho aj rozlišujeme devízový trh

spotový a trh termínový. Na spotovom trhu sa uskutočňujú spotové obchody, pri ktorých sa

nakupujú alebo predávajú devízy k budúcemu zjednanému termínu na základe termínového

kurzu, ktorý je vopred dohodnutý pri uzatváraní kontraktu. Termínové obchody majú rôzny

charakter.

14

SERENČÉŠ, P. (2008) na margo devízovej politiky NBS hovorí, že devízová politika

plní nasledujúce úlohy:

• napomáha zabezpečeniu rovnováhy platobnej bilancie

• podporuje stabilitu kurzu domácej meny

• pomáha regulovať objem domáceho obeživa.

Okrem toho hovorí, že NBS vyhlasuje kurz domácej meny voči zahraničným menám, pričom

referenčnou menou je Euro.

1. 2 Systémy devízových kurzov

Podľa SZOVICSA, P. – TÓTHA, M. (2006) v súčasnosti poznáme nasledujúce typy

kurzových režimov:

• režimy devízových kurzov bez domácej meny - v tomto prípade mena iného štátu

obieha v štáte patriacom do tejto klasifikačnej triedy. Cudzia mena je jediným

zákonným peňažným prostriedkom.

• currency boards (menová rada) – tento kurzový režim je vlastne typom menového

režimu, pre ktorý je charakteristický legislatívne zakotvený záväzok vymieňať

domácu menu za určenú cudziu menu pri fixne stanovenom devízovom kurze.

• ostatné bežné režimy fixných devízových kurzov – do tejto klasifikačnej triedy patria

štáty, ktoré viažu svoju menu (oficiálne alebo de facto) pri fixnom devízovom kurze

na jednu zahraničnú menu alebo menový kôš.

MIHÁLIKOVÁ, A. – HORNIAKOVÁ, Ľ. (1999) tvrdia, že systém devízových

kurzov charakteristický pre voľne vymeniteľné meny (VVM) znamená:

• systém voľne pohyblivých kurzov, označovaný aj ako floating,

• systém devízových kurzov s riadenou pohyblivosťou, resp. riadený floating,

• systém pevných devízových kurzov a systém kurzov viazaných na jednu menu alebo

kôš mien,

• systém regionálnych pevných kurzov (EMS),

• systém kurzov s kĺzavými zmenami parít.

Ďalej uvádzajú, že popri pružných kurzoch, typických pre zameniteľné meny, jestvujú viaceré

spôsoby stanovovanie kurzov nezameniteľných mien v ekonomikách netrhových. Sú to

nepružné kurzy, ktoré nereagujú na vývoj trhových faktorov a môžu byť nepohyblivé,

15

administratívne stanovené, diferencované, oficiálne korigované rôznymi menovými alebo

finančnými nástrojmi a pod.

Okrem hore uvedených kurzových režimov SZOVICS, P. – TÓTH, M. (2006)

uvádzajú nasledujúce typy floatingových kurzových režimov:

• devízové kurzy s väzbou a fluktuačným pásmom – devízové kurzy mien štátov

zaradených do tejto skupiny sú tiež viazané na menu iného štátu, ale na rozdiel od

predchádzajúcej klasifikačnej skupiny má fluktuačné pásmo, v rámci ktorého sa môže

devízový kurz meny pohybovať okolo centrálnej parity, širšie rozpätie ako ± 1 %.

• crawling pegs – ide o pevné „zavesenie sa“ na vybranú menu alebo menový kôš

a v rámci tohto „zavesenia sa“ existuje fluktuačné pásmo, v ktorom môže výmenný

kurz oscilovať.

• devízové kurzy s pravidelne upravovanou centrálnou paritou a fluktuačným pásmom –

devízový kurz domácej meny pri tomto kurzovom režime sa zdržuje v rámci hraníc

určeného fluktuačného pásma, pričom centrálna parita devízového kurzu meny sa

pravidelne upravuje.

• riadený floating bez vopred určeného smeru vývoja devízového kurzu – centrálna

menová inštitúcia ovplyvňuje vývoj devízového kurzu domácej meny prostredníctvom

aktívnych intervencií na devízovom trhu, pričom nie je vopred určené, akým smerom

sa bude v blízkej budúcnosti pohybovať devízový kurz domácej meny.

• nezávislý floating – hodnota devízového kurzu domácej meny je určovaná dopytom

a ponukou na devízovom trhu.

1. 3 Fundamentálna analýza devízového kurzu

SEDLÁČEK, J. (2001) definuje fundamentálnu analýzu ako analýzu, ktorá je

založená na rozsiahlych znalostiach vzájomných súvislosti medzi ekonomickými

a mimoekonomickými javmi, na skúsenostiach odborníkov (nielen zabezpečovateľov, ale aj

priamych účastníkov ekonomických procesov), na ich subjektívnych odhadoch i na cite

pre situácie a ich trendy. Spracováva veľké množstvo kvalitatívnych údajov a pokiaľ využíva

kvantitatívne informácie, odvodzuje spravidla svoje závery bez použitia algoritmizovaných

postupov.

KRIŠTOFÍK, P. (2000) považuje fundamentálnu analýzu za analýzu založenú

na znalostiach vzájomných súvislostí medzi ekonomickými a mimoekonomickými javmi,

16

na skúsenosti odborníkov, na subjektívnych odhadoch trendov vývoja atď. Tento typ analýzy

využíva veľké množstvo informácií a údajov, má ale predovšetkým kvalitatívny charakter.

SZOVICS, P. – TÓTH, M. (2006) tvrdia, že medzi fundamentálne faktory patria

makroekonomické veličiny, ktoré – spoločne s uplatňovanou makroekonomickou politikou –

ovplyvňujú menový vývoj. Ide zrejme o rovnováhu (nerovnováhu) platobnej bilancie,

predovšetkým potom o rovnováhu bilancie bežných platieb, o inflačný a úrokový diferenciál,

zmenu peňažnej zásoby a tempo rastu národného dôchodku.

Okrem toho podľa nich kurz však nie je vždy určovaný len fundamentálnymi faktormi. O jeho

výške často rozhoduje chovanie sa subjektov, ktoré vstupujú na devízový trh. Ich

rozhodovanie je často ovplyvňované očakávaniami. Ekonómovia si neustále kladú otázku,

do akej miery sa môžu vyvíjať nezávisle na vývoji fundamentálnych faktorov.

DURČÁKOVÁ, J. – MANDEL, M . (2000) uvádzajú, že konečných cieľom

fundamentálnej analýzy je formulovanie ekonometrického modelu pre prognózovanie pohybu

devízového kurzu alebo modelu pre určenie stupňa nerovnováhy trhového kurzu. Prvý typ

modelu sa snaží nájsť vzťah medzi vývojom fundamentálnych veličín v súčasnosti

a v minulosti a budúcimi zmenami devízového kurzu. Napríklad môže ísť o model:

sr t +m,t = f(v t-h,t-h-m, x t-k,t-k-m, ..., z t-n,t-n-m)

kde

sr -relatívna zmena devízového (spotového) kurzu

v, x, ...z - vysvetľujúce fundamentálne faktory (relatívnej zmeny)

t, h, k, m, n - premenné zdôrazňujúce sledovanosť fundamentálnych faktorov za rozdielne

časové obdobie

Druhý typ modelu sa snaží identifikovať súčasný stupeň rovnováhy trhového devízového

kurzu.

SZOVICS, P. – TÓTH, M. (2006) však zdôrazňujú, že z prognóz fundamentálnej

analýzy vyplývajú aj nedostatky, a to minimálne z troch dôvodov:

• často ide o prognózu kurzu na základe prognózovaných veličín (úrokov, inflácie, salda

platobnej bilancie, reálneho rastu, peňažnej zásoby, salda štátneho rozpočtu)

17

• vplyv väčšiny veličín je nedostatočný (porovnaj rozdielne závery monetárneho

prístupu so skoršími tradičnými prístupmi na vplyvu úrokov, reálneho rastu a rastu

cien na kurz)

• parametre citlivosti kurzu na makroekonomické veličiny sú z rôznych a nie vždy

z vopred daných príčin v čase nestabilné.

MCDONALD, M. (2002) charakterizuje fundamentálnu analýzu ako proces

zhromažďovania a posudzovania ekonomických údajov ako sú tržby, výnosy alebo dividendy

za účelom prognózovania trhových cien.

1. 4 Technická analýza devízového kurzu

CHOVANCOVÁ, B. – JANKOVSKÁ, A. – KOTLEBOVÁ, J. – Š TURC, B.

(2002) uvádzajú, že technická analýza sa opiera o tieto postuláty:

• trhové ceny odrážajú a zahrňujú všetky informácie (fundamentálne,

ekonomické, politické, psychologické) z čoho vyplýva, že je zbytočné sa

venovať jednotlivým finančným výkazom a hľadať vnútornú hodnotu,

• skutočná cena sa určuje len vzťahom ponuky a dopytu a akékoľvek zmeny

v cenách sú dôsledkom zmien v ponuke a dopyte,

• ceny sa pohybujú vždy v určitých trendoch, v ktorých aj zotrvávajú a nemenia

smer svojho pohybu,

• správanie sa cien na trhu má tendenciu sa opakovať, a preto možno z minulého

vývoja odvodiť vývoj cien do budúcnosti.

SEDLÁČEK, J. (2004) o technickej analýze tvrdí, že používa matematické,

štatistické a ďalšie algoritmizované metódy na kvantitatívne spracovanie ekonomických dát

s následným (kvalitatívnym) ekonomickým posúdením výsledkov.

KRIŠTOFÍK, P. (2000) uvádza, že technická analýza používa hlavne matematické

a matematicko štatistické metódy na kvantitatívne spracovanie ekonomických údajov a ich

následné ekonomické posúdenie a vyhodnotenie.

Podľa SZOVICSA, P. – TÓTHA, M. (2006) technická analýza je založená

na matematicko-štatistických metódach, avšak pre niektorých analytikov sú čiernou skrinkou.

18

Taktiež sa však na obranu technickej analýzy vyjadrujú, že k jej vzniku a rozvoju prispela

najmä nespoľahlivosť a často i teoretická nejednoznačnosť fundamentálnej analýzy, ktorá sa

naviac obvykle orientuje na prognózy v strede ich záujmu.

DURČÁKOVÁ, J. – MANDEL, M . (2000) umožňujú posúdenie záverov z testovaní

Dooleyho a Shafera (1976) a taktiež Levicha a Thomasa (1993), ktorí dospeli k záveru, že

v časových radoch historickým kurzov sú zabudované informácie, ktoré môžu byť využité ku

špekulácii. Do akej miery sú tieto závery skutočne oprávnené (napr. i pre kurz českej koruny),

si čitateľ môže sám otestovať pomocou modelu rozloženého oneskorenia:

sr t = a 1 sr t-1 + a 2 sr t-2 + ... + a n sr t-n + u

kde sr sú relatívne zmeny spotového kurzu a u je náhodná chyba.

Tento model môže byť odhadovaný i v niektorých z nelineárnych tvarov. V prípade, že

odhady parametrov a n by boli u niektorých oneskorení staticky významné, tak minulý vývoj

spotového kurzu ovplyvňuje jeho budúci pohyb. Parametre a n môžu nadobúdať kladné

i záporné hodnoty. Kladná hodnota hovorí, že po apreciácii (depreciácii) kurzu nasleduje jeho

ďalšia apreciácia (depreciácia). Záporná hodnota potom znamená, že na apreciáciu nadväzuje

depreciácia a naopak. Tento test teda môže alebo nemusí potvrdiť splnenie základného

teoretického predpokladu pre možnosť použitia technickej analýzy, tzn. že časové rady

historických kurzov sú nositeľmi informácií o ich budúcom pohybe.

Podľa HENDERSONA, C. (2001) má technická analýza veľa spoločného s hlavnými

princípmi analýzy tokov. Obe sa sústreďujú na vzory správania sa na finančných trhoch. Obe

teórie taktiež tvrdia, že správanie sa na trhu môže skutočne dopad na budúce ceny. Naviac,

obe teórie odrážajú presvedčenie, že trhy sa musia hýbať a obchodníci musia obchodovať bez

ohľadu na to, či nastali alebo nenastali zmeny ekonomických fundamentov. V tomto zmysle,

ak by toková a technická analýza doposiaľ neexistovali, museli by byť časom vynájdené.

MURPHY, J. J. (1999) hovorí, že po akceptovaní predpokladov technickej analýzy je

zrejmé, prečo „technici“ veria, že ich koncepcia je lepšia ako fundamentálna. Ak by si mal

obchodník vybrať jednu z dvoch uvedených koncepcií, voľba by logicky padla na technickú

koncepciu. Z definície vyplýva, že technická analýza zahŕňa fundamentálnu analýzu. Ak sa

19

fundamenty odrážajú vo výške trhových cien, potom sa sledovanie týchto fundamentov stáva

nepotrebným. Čítanie z tabuliek sa stáva akousi skratkou fundamentálnej analýzy. Naopak

však tento vzťah neplatí. Fundamentálna analýza nezahŕňa štúdiu cenových pohybov. Je teda

podľa neho možné obchodovať na finančných trhoch len s použitím technickej koncepcie. Je

pochybné, či by bol niekto schopný obchodovať iba s fundamentami samotnými

bez posúdenia technickej stránky trhu.

MCDONALD, M. (2002) definuje technickú analýzu ako proces zhromažďovania

a posudzovania informácií získaných na komoditnom a devízovom trhu, ako je napríklad

objem obchodov, súčasné rhové ceny alebo krátkodobé úrokové miery za účelom

prognózovania pohybu na trhu.

1.5 Teória parity kúpnej sily

PIOVARČIOVÁ, V. (2004) tvrdí, že sa relatívna verzia parity kúpnej sily zameriava

na percentuálne zmeny cien tovarov referenčného koša tovarov. To znamená, že pohyby

menového kurzu odrážajú predovšetkým rozdiely medzi mierami inflácie v jednotlivých

krajinách. Ak domáca cenová hladina rastie rýchlejšie ako zahraničná cenová hladina, nastáva

depreciácia domácej meny, ak naopak rastie zahraničná domáca hladina, domáca mena sa

zhodnocuje.

SAMUELSON, P.A. – NORDHAUS, W.D. (2000) poukazujú na fakt, že trhom

určované menové kurzy v krátkom období prudko kolíšu a reagujú na monetárnu politiku,

politické udalosti a zmeny v očakávaniach. V dlhom období však, ako sa nazdávajú

ekonómovia, menové kurzy sa určujú predovšetkým relatívnymi cenami tovarov v rôznych

krajinách. Vysvetľuje to teória menových kurzov založená na parite kúpnej sily – PPP

(purchasing power parity). Podľa tejto teórie národný menový kurz bude mať tendenciu

vyrovnávať náklady na nákup tovarov, ktoré sa kupujú doma, s nákladmi na nákup tovarov

v zahraničí.

K tejto tematickej časti SZOVICS, P. – TÓTH, M. (2006) uvádzajú, že teória parity

kúpnej sily patrí medzi najkontroverznejšie teórie vo financiách. Pôvodná interpretácia teórie

parity kúpnej sily, tzv. absolútnej verzie, vychádza zo zákona jednotnej ceny, ktorá hovorí, že

identické tovary by mali mať v rôznych krajinách rovnakú cenu.

20

Ďalej však na margo teórie parity kúpnej sily hovoria, že toto tvrdenie je obmedzené radom

predpokladov. Predpokladá predovšetkým voľný pohyb tovarov a trh s neobmedzenou

konkurenciou. Clá, dane a kvantitatívne obmedzenia, poprípade i zavedenie devízovej

kontroly v rôznych krajinách , pochopiteľne bráni tomu, aby sa kurz vrátil na rovnovážnu

úroveň, ktorá by zodpovedala podmienkam voľného trhu. Teória parity kúpnej sily rovnako

predpokladá nulové transakčné náklady. Je celkom zrejmé, že taký predpoklad je

nerealistický.

DURČÁKOVÁ, J. – MANDEL, M . (2000) rozdeľujú paritu kúpnej sily na jej

absolútnu a relatívnu verziu. Jej absolútna verzia odvodzuje kurz od pomeru cenových hladín.

Vyjadruje paritu kúpnej sily staticky:

SR PPP = (∑n i=1 P D,i · Qi) / (∑ n i=1 P Z,i · Qi)

kde

SR PPP - devízový kurz odvodený od parity kúpnej sily (vyjadrený počtom domácich

menových jednotiek za jednotku zahraničnej meny

∑n i=1 P D,i · Qi - súbor tovarov Qi vyjadrený v domácich menách P D,i

∑ n i=1 P Z,i · Qi – rovnaký súbor tovarov Qi ocenený v zahraničných menách P Z,i

Relatívna verzia parity kúpnej sily (niekedy aj komparatívna) vyjadruje dynamický pohľad

na devízový kurz. Nesústreďuje sa na kôš tovarov, ale na percentuálne zmeny cien vo

zvolenom období, vyjadrené cenovými indexmi.

SAMUELSON, P.A. – NORDHAUS, W.D. (2000) zastávajú názor, že teória PPP je

iba aproximácia a nemožno ňou predvídať presný pohyb menových kurzov.

Ďalej dodávajú, že obchodné bariéry, dopravné náklady a existencia služieb, s ktorými

nemožno obchodovať, spôsobujú, že ceny sa v jednotlivých krajinách výrazne odlišujú.

Okrem toho v krátkom období môžu finančné toky prevládnuť nad obchodnými tokmi. Takže

zatiaľ čo teória PPP je užitočný návod pre menové kurzy, z dlhodobého hľadiska sa menové

kurzy môžu mnoho rokov odkláňať od ich PPP úrovne.

KRÁĽOVIČ, J. – VLACHYNSKÝ, K. (2006) definujú infláciu ako dlhodobejší

nepretržitý rast cenovej hladiny, ktorý je spojený s nadmernou emisiou peňazí a vedie

21

k poklesu kúpnej sily peňazí. Z tohto vyplýva, že krátkodobé jednorazové zvýšenie cien nie je

správne označovať ako infláciu. Ďalej dodávajú, že príčiny vzniku inflácie môžu byť veľmi

rôznorodé. V zásade ich môžeme členiť podľa toho, či dochádza k rastu cenového vyjadrenia

ponuky, alebo rastie kúpyschopný dopyt. Na strane ponuky to môže byť zapríčinené rastom

cien výrobných faktorov (strojov, zariadení, surovín, materiálov, miezd), prípadne rastom

ziskových prirážok výrobcov. Na strane dopytu môže ísť o vplyv rastu konečnej spotreby

domácností, rastu investícií podnikateľskej sféry, rastu vládnych výdavkov alebo o vplyv

čistého exportu (keď je export vyšší než import). V obidvoch prípadoch dochádza k rastu

cenovej hladiny ako ukazovateľa inflácie a jej miery. Na rast cien môže pôsobiť aj

psychologický faktor, akým je inflačné očakávanie.

KOŠČO, T. – SZOVICS, P. – ŠEBO, A. – TÓTH, M. (2006) uvádzajú o inflácii

nasledovné skutočnosti:

• Inflácia zvyšuje nominálne úrokové miery úverových zdrojov, čo zvyšuje sumu

platených úrokov a relatívne znižuje daňový základ. Vyššie úverové zaťaženie sa

stáva výhodným.

• Inflácia zvýhodňuje dlžníkov a znevýhodňuje veriteľov. Podniky preto majú tendenciu

viacej sa zadlžovať a platiť dlžoby čo najneskôr, pretože splácajú nominálnu výšku

dlžoby znehodnocujúcimi sa peniazmi. Pravda, veritelia sa zasa zdráhajú požičiavať

a požadujú rýchlejšie splácanie svojich pohľadávok-

• Roztvárajú sa nožnice medzi cenami obstarania jednotlivých zložiek investičného

majetku (ktoré sú základom na výpočet odpisov) a ich reprodukčnými cenami. To

vedie jednak k relatívnemu zvyšovaniu daňového základu, jednak si obnova

investičného majetku vnucuje dodatočné finančné zdroje. Ak ich podnik niej je

schopný plne pokryť zo zisku (a to zo zisku po zdanení), hľadá dodatočné úverové

zdroje.

• Znehodnocujú sa podnikové aktíva finančného charakteru (pohotové peňažné

prostriedky a pohľadávky) a zhodnocujú sa vecné aktíva, najmä dlhodobý majetok

vrátane nehnuteľností.

1.6 Teória parity úrokovej miery

DURČÁKOVÁ, J. – MANDEL, M . (2000) vysvetľujú, že obdobne ako na trhu

tovarov a služieb platí aj na medzinárodnom trhu kapitálu teoretická podmienka rovnováhy –

parita úrokovej miery, ktorá vychádza z tézy, že pokiaľ existuje voľný pohyb kapitálu, usilujú

22

sa investori o dosiahnutie rovnakých výnosov zo svojich aktív, nech už sú denominované

v ktorejkoľvek mene. Obdobne by taktiež náklady na pôžičky mali byť v rôznych krajinách

zhodné.

PIOVARČIOVÁ, V. (2004) definuje úrokovú mieru ako pomer úroku (teda

nákladov), k celkovému objemu investovaného (požičaného) kapitálu. Vyjadruje sa

v percentách. V bežnej praxi sa stretávame s množstvom úrokových sadzieb, ktoré sa odlišujú

v závislosti od konkrétnych podmienok umiestnenia kapitálu ako rizikovosť, likvidita a pod.

Úrok sa často označuje za cenu cien, pretože na jeho základe sa oceňujú všetky druhy aktív

a to pôda, budovy, obytné domy, akcie, obligácie. Ovplyvňuje všetky dôležité

makroekonomické veličiny – spotrebu, investície, infláciu, zamestnanosť, dovoz, vývoz

a pod.

JÍLEK, J. (2005) rozdeľuje paritu úrokovej miery na tieto druhy, a to:

• krytá úroková parita (covered interest rate parity),

• nekrytá úroková parity (uncovered interest rate parity).

Krytá úroková parita znamená, že výnosnosť určitej investície na určité obdobie v domácej

mene je zhodná s výnosnosťou tej istej investície na to isté obdobie konvertovanej do inej

meny na začiatku obdobia prostredníctvom menového forwardu zjednaného na počiatku

obdobia.

V inom prípade sa jedná o nekrytú úrokovú paritu. Pri väčšej nekrytej úrokovej parity existuje

možnosť menovej arbitráže spočívajúcej v zjednaní menového forwardu spolu s prijatím

pôžičky určitej peňažnej čiastky v jednej mene, v následnej konverzii tejto čiastky do druhej

meny v poskytnutí pôžičky tejto čiastky na určitú dobu a následne v konverzii vrátenej čiastky

vrátane úrokov na pôvodnú menu.

Podľa MRAKA, M. (2005) parita úrokovej miery zabezpečuje, že investície

s podobnou úrokovou mierou produkujú podobné výnosy. Ak investícia v domácej krajine

a investícia v zahraničí produkuje taký istý profit, neexistuje možnosť pre krytú úrokovú

arbitráž.

Okrem toho uvádza, že kapitálové toky medzi jednotlivými krajinami sú výsledkom rozdielov

medzi úrokovými mierami. Výška rozdielu medzi úrokovými mierami v jednotlivých

23

krajinách je závislá na rozdiele medzi spotovými a forwardovými devízovými kurzami dvoch

mien.

KOŠČO, T. – SZOVICS, P. – ŠEBO, A. – TÓTH, M. (2006) tvrdia, že úrok je

platbou spojenou s úverovým vzťahom. Platí ho dlžník za obdobie trvania dlhu.

Charakterizuje sa spravidla ako cena používania peňazí.Výška úroku sa stanovuje

percentuálnou sadzbou – úrokovou mierou – zo sumy dlhu.

1.7 Forwardy, forwardový kurz

SZOVICS, P. – TÓTH, M. (2006) uvádzajú, forwardový kurz sa vypočíta podľa

vzorca:

FR = SR · (1 + IRD)/(1 + IRZ)

kde:

FR - forwardový kurz,

SR - spotový kurz,

IRD - úroková miera domácej meny,

IRZ - úroková miera zahraničnej meny.

KRÁĽOVIČ, J. – VLACHYNSKÝ, K. (2006) definujú forward ako termínový

kontrakt predstavujúci záväzok predávajúceho predať v stanovenom budúcom termíne určitú

komoditu, aktívum alebo finančný nástroj (podkladové aktívum, bázický nástroj) za cenu

stavovenú pri uzatvorení dohody (realizačnú, bázickú cenu) a záväzok kupujúceho kúpiť

príslušné aktívum či nástroj pri dohodnutých podmienkach.

Okrem toho v súvislosti s pojmom forward definuje aj pojmy forward na menu a forwardový

kurz. Forward na menu (forward Exchange transaction) je dohoda o nákupe a predaji cudzej

meny za kurz stanovený pri uzavretí dohody, pričom platba a dodanie sa uskutočnia

v dohodnutom budúcom termíne.

Forwardový kurz (forward Exchange rate) definujú ako menový kurz, podľa ktorého sa

uskutoční v dohodnutom budúcom termíne výmena dvoch príslušných mien (menová

konverzia).

24

SZOVICS, P. – TÓTH, M. (2006) túto problematiku obohacujú o ďalšie informácie,

že pred uzatvorením obchodu zmluvné strany musia stanoviť forwardový kurz, ktorý získajú

pripočítaním alebo odpočítaním forwardových bodov (niekedy sa označujú aj ako swapové

body) od spotového devízového kurzu.

FRB = SRB · (1 + IRSKK,D t/360) / (1 + IREUR,L t/360)

FRA = SRA · (1 + IRSKK/,L t/360) / (1 + IREUR,D t/360)

kde:

FRB - forwardový kurz bid,

FRA - forwardový kurz ask,

SRB - spotový kurz bid,

SRA - spotový kurz ask,

IRD - depozitná úroková miera,

IRL - úroková miera pri úvere,

t - počet dní forwardového kontraktu.

VLACHYNSKÝ, K. – MARKOVI Č, P. (2001) vo svojej publikácii hovoria, že keď

sú forwardové body kladné, označujú sa ako prémia, záporné sa označujú ako diskont.

Kotácia forwardových kurzov sa spravidla uvádza ako spotový kurz, ku ktorému sa

pripočítavajú (odpočítavajú) forwardové body pre jednotlivé mesiace životnosti forwardu.

Kotácia sa robí na celé mesiace. Keď však začiatok termínu forwardového kontraktu pripadne

na posledný deň mesiaca, pltí jednomesačný, dvojmesačný atď. termín vždy na posledný deň

mesiaca. Hovorí sa o tzv. pravidle konca mesiaca (month – end rule). Keď však termín

forwardového kontraktu je iný než celé mesiace, stanovia sa na základe mesačnej kotácie

potrebné forwardové body interpoláciou. Forwardové kurzy je možné kótovať aj ako kurz

stred a výška rozpätia (spread) vyjadrený v percentách.

Podľa DURČÁKOVOVEJ, J. – MANDLA, M . (2000) vzhľadom k tomu, že

forwardové operácie sú uskutočňované prostredníctvom trhu OTC, nie sú forwardové

kontrakty, na rozdiel od futures a burzových opcií, štandardizované čo do množstva a času.

Dohoda medzi podnikom a dealerom v obchodnej banke môže znieť napr. na 3 mesiace alebo

35 dní. Najfrekventovanejšie sú forwardové operácie s dobou dospelostí do jedného roka.

25

SERENČÉŠ, P. (2008) na margo forwardových kontraktov udáva aj niekoľko ich

nevýhod. Nevýhodou forwardového kontraktu je, že predávajúci musí sám nájsť záujemcu

o ponúkanú komoditu, ktorý potom súhlasí so stanovenými podmienkami. Ďalšou negatívnou

vlastnosťou forwardov je, že existuje úverové riziko vzhľadom k možnostiam zlyhania

partnera, to znamená, že druhá strana nemusí splniť podmienky kontraktu.

VLACHYNSKÝ, K. – MARKOVI Č, P. (2001) tvrdí, že čo do počtu a objemu

kontraktov prevládajú na slovenskom trhu forwardy na menu – tzv. termínové menové

konverzie. Ponúka ich už väčšina obchodných bánk, pričom banka vystupuje ako jeden

z partnerov vzťahu (predáva alebo kupuje forward). Ako termínová menová konverzia sa

charakterizuje kontrakt, pri ktorom dochádza k plneniu (k prevodu finančných prostriedkov)

neskôr ako dva pracovné dni po dohodnutí kurzu. Ako všeobecné podmienky banky

stanovujú:

• uzavretie rámcovej zmluvy o uskutočnení termínových menových konverzií, ktorá

upravuje vzťahy medzi bankou a klientom

• minimálnu obchodovateľnú sumu (napr. 1 000 000 slovenských korún)

• dostatočné množstvo prostriedkov na bežnom účte klienta pre potrebu vinkulácie

v prospech banky ako zábezpeky (kolaterálu, holdu), ktorá istí kontrakt. Výšku tejto

zábezpeky určuje banka podľa podmienok kontraktu.

1.8 EMÚ a Euro

SZOVICS, P. – TÓTH, M. (2006) uvádzajú niekoľko výhod zavedenia eura. Podľa

nich jednotná mena je prínosom pre cestovateľov prechádzajúcich krajinami spoločenstva,

ktorí nemusia meniť peniaze a strácať tak percentá pri každej transakcii. Platby a preprava

tovaru v rámci členských krajín EÚ sú rýchlejšie, spoľahlivejšie a lacnejšie. Obchodníkom

a spotrebiteľom priniesol prechod na jednotnú viac istoty – najmú čo sa týka ceny, za ktorú sa

tovar predáva. Za služby a tovar sa platí v tej istej mene, tým sa zvyšuje aj konkurencia

na jednotnom trhu, z čoho má prospech celá oblasť spoločenstva. Jednotná cena tak pomôže

stimulovať hospodársky rast a zamestnanosť.

Podľa SIPKA, J. (1999) vznik eura zníži význam USD a tým aj rozdiel medzi USA

a Európou, práve v oblasti využitia mien v medzinárodných transakciách.

26

Napriek tomu ďalej uvádza, že ekonomická sila a konkurencieschopnosť amerického dolára je

do značnej miery výsledkom jeho použitia pri kotáciách strategických surovín, drahých

a farebných kovov a na medzinárodných kapitálových trhoch. Použitie národnej meny štátu

by malo odzrkadľovať jeo postavenie v medzinárodných finančných, platobných

a zúčtovacích vzťahoch. Vzhľadom na uvedené charakteristiky prvej rezervnej meny, akou

nepochybne americký dolár je, možno predpokladať, že aj naďalej zostane najpoužívanejšou

menou v procese formujúcej sa globálnej ekonomiky.

SERENČÉŠ, P. (2008) tvrdí, že zavedenie novej meny Euro vyvolalo v praxi štátov

Eurosystému niekoľko zmien:

• zjednotenie bázy pre výpočet úrokov na 360 za rok,

• zaniklo kurzové riziko medzi menami eurozóny, kurzové riziko Slovenska zostáva

voči euru,

• zníženie transakčných nákladov, zníženie nákladov, ktoré súvisia s poplatkami za

vedenie účtov (odbúranie 13 účtov bývalých národných mien, jeden účet v eurách),

zníženie nákladov na poplatky za zmenárenské operácie s 13 menami, znížili sa

náklady na zaistenie sa proti kurzovému riziku, náklady na hedging (proces, ktorý

minimalizuje riziko podnikateľa) súp len k jednej mene a to k Euru,

• nové kritéria pre investorské rozhodnutia, zánik kurzového a devízového rizika vočit

13 menám. Slovenské investori uplatňujú jednokriteriálne rozhodovanie v rámci

eurozóny, vyhodnocujú len riziko kurzu medzi slovenskou korunou a eurom (nie

zvlášť podľa jednotlivých štátov),

• nerovnomerný ekonomický vývoj v štátoch Európskej menovej únie (veľké rozdiely

medzi rozvinutými regiónmi a zaostávajúcimi), zavedenie eura podmienilo novú

segmentáciu trhu v prospech rozvinutých štátov a regiónov. Menej rozvinuté štáty

a regióny vytvárali a vytvárajú rôzne stimulačné mechanizmy pre stimuláciu

investorov a zahraničné investície.

SIPKO, J. (1999) tvrdí, že budúci vývoj v menovej oblasti sa bude orientovať na

inštitucionálne dohody a na spoluprácu pri usporiadaní medzinárodných menovo-finančných

vzťahov. Európa, USA a globálne finančné inštitúcie by sa mali na tieto udalosti pripraviť.

V materiáloch o zavedení eura to nie je dostatočne podchytené. Spojené štáty americké

a „skupina7“ neboli úspešné, keď poukazovali na význam spoločných diskusií a spoločných

odborných záverov o vývoji menovo-finančných vzťahov.

27

Podľa SZOVICSA, P. – TÓTHA, M. (2006) má zavedenia eura aj niektoré riziká.

Riziká vstupu SR do HMU vyplývajú zo straty výmenného kurzu a zo vzdania sa nástrojov

menovej politiky a suverenity v rozhodovaní v prospech centralizovanej a oveľa ťažšie

oblasti.

Zároveň podľa ich názoru pôsobí negatívne z hľadiska obmedzovania konkurencie medzi

menami. K tomu všetkému ešte je potrebné pridať fakt, že ECB doposiaľ nečelila vážnym

problémom. Zložité budú aj reakcie na cyklické výkyvy v ekonomike a nezamestnanosti, na

ktoré sa nebude dať reagovať, podobne ako na zmenu objemu peňazí v ekonomike, či odchod

kapitálu.

28

2 Cieľ práce

Situácia na finančnom trhu je v súčasnosti dynamická a v niektorých prípadoch len

veľmi ťažko predpokladať ďalší trhový vývoj cien a kurzov komodít, ako sú akcie či samotné

devízové kurzy. Každá nová informácia či už vážnejšie alebo len mierne môže, v závislosti

od svojej dôležitosti, ovplyvniť vývoj na trhu, pričom sa nemusí jednať priamo

o fundamentálne faktory ako je napríklad miera inflácie, bilancie bežných platieb či úroková

miera v jednotlivých krajinách. Psychologické aspekty ako samotné nálady, pocity či

skúsenosti investorov môžu taktiež výrazne ovplyvniť pohyby devízových kurzov, ktoré

môžu viesť k apreciácii, prípadne k depreciácii menových kurzov. Popri fundamentálnej

analýze devízových kurzov s cieľom kvantifikovať vplyv makroekonomických veličín

na pohyby kurzov sa na zistenie miery vplyvu na kurz používa aj technická analýza, ktorá

bola v akademických kruhoch dlhé obdobie kvôli svojmu „nevedeckému“ pôvodu

považovaná za nevhodnú metódu na určenie budúceho vývoja kurzov, avšak v súčasnosti,

kedy investori vyžadujú čo najpresnejšie odhady budúcich kurzov sa stali metódy technickej

analýzy a prognózovanie na ich základe veľmi žiadané a samotná otázka kvality prognóz sa

neustále dostáva viac a viac do popredia.

Hlavným cieľom tejto diplomovej práce je využitie technickej a fundamentálnej

analýzy na hodnotenie kvality prognóz pri určovaní výšky budúceho spotového devízového

kurzov SKK/USD a SKK/EUR. Pre zabezpečenie splnenia hlavného cieľa bolo nutné si

vytýčiť aj čiastkové ciele práce:

Cieľom technickej časti diplomovej práce je hodnotenie kvality prognóz pri určovaní

výšky budúceho spotového devízového kurzov SKK/USD a SKK/EUR prostredníctvom

forwardových a paritných kurzov. Presnosť týchto prognóz resp. výšky odchýlok

od skutočného kurzu kótovaného NBS vyčíslime pomocou tzv. absolútnej chyby predpovede.

Pre zabezpečenie splnenia tohto cieľa bolo nutné si vytýčiť aj čiastkové ciele práce:

• výpočet budúceho spotového kurzov SKK/USD a SKK/EUR podľa relatívnej verzie

parity kúpnej sily,

• určenie budúcich devízových kurzov SKK/USD a SKK/EUR podľa parity úrokovej

miery,

29

• analýza časového vývoja 3 a 6-mesačných forwardových a skutočných kurzov NBS

SKK/USD a SKK/EUR,

• kvantifikácia presnosti odhadov jednotlivých budúcich spotových vyčíslených

na základe PPP a IRP a forwardových kurzov so skutočnými kurzami, kótovanými

NBS

• vyčíslenie odchýlok a vyvodenie záverov.

Všetky údaje budú spracované za mesačné a kvartálne obdobia rokov 2004 až 2008.

Hodnoty spotových devízových kurzov sú zobrazené ako denné hodnoty ku dňu 1. 1.

kalendárneho roka.

Fundamentálna časť diplomovej práce je zameraná na porovnanie základných

makroekonomických ukazovateľov v oblasti Eurozóny, Spojených štátov a Slovenskej

republiky. Na základe uvedených údajov následne Čiastkové ciele tejto časti práce sú:

• definovanie a kvantifikácia vplyvu jednotlivých vybraných makroekonomických

ukazovateľov na vývoj ekonomiky krajiny a na vývoj kurzu

• porovnanie a hodnotenie vývoja Slovenskej republiky a Eurozóny

• porovnanie a hodnotenie vývoja Slovenskej republiky a Spojených štátov

• porovnanie a hodnotenie vývoja Eurozóny a Spojených štátov

Cieľom tejto časti práce je na základe uvedených ukazovateľov zistiť možný budúci

vývoj kurzu hore uvedených menových párov a tým zároveň zhodnotiť aj efektívnosť

fundamentálnej analýzy. Údaje sú v tomto prípade spracovávané za obdobie 2003 až 2007.

Nakoľko slovenská koruna patrí medzi veľmi mladé meny, aj napriek tomu prešla pomerne

rozsiahlym vývojom od svojho vzniku, považujeme za vhodné uviesť do práce aj vývoj

kurzov EUR a USD voči SKK za doterajšie obdobie jej existencie, t.j. 1993 až 2007, pričom

sa bližšie zameriame najmä na obdobie od začiatku roka 2004, kedy vstúpila Slovenská

republika do Európskej únie, čo podmienilo jej prudký vývoj. V súčasnosti Slovenská

republika funguje v pásme ERM – II, čo znamená, že sa očakáva prijatie eura ako novej

slovenskej meny.

30

3 Metodika práce

Metodický postup diplomovej práce je vypracovaný systematicky spôsobom, aby

viedol k naplneniu celkového i čiastkových cieľov práce.

V úvode práce sú uvedené základné všeobecné informácie súvisiace s SKK a jej

vývojom a charakteristiky vzťahu mien EUR a USD.

Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky ako prvá hlavná časť práce rozdeľuje

jednotlivé literárne pramene z tematického hľadiska na tieto časti:

• devízový kurz a devízový trh

• fundamentálna analýza devízového kurzu

• technická analýza devízového kurzu

• teória parity kúpnej sily

• teória parity úrokovej miery

• forwardy a forwardový kurz

• EMÚ a Euro

Druhá časť diplomovej práce definuje samotný cieľ, ktorý je bližšie rozdelený

na čiastkové ciele, ktoré však svojím systematickým napĺňaním vedú k splneniu celkového

cieľa.

Tretia časť práce predstavuje a bližšie charakterizuje jednotlivé postupy použité

na splnenie čiastkových a celkového cieľa.

V štvrtej časti sú už uvedené samotné výsledky práce.

Záverečná piata časť je tvorená záverom, kde sú zhrnuté výsledky práce a hodnotenie

úspešnosti splnenia cieľov práce.

Informácie, ktoré sú potrebné na vypracovanie jednotlivých úloh a analýz menových

kurzov sme čerpali zo zdrojov publikovaných Národnou bankou Slovenska a Európskeho

štatistického úradu. Zo zdrojov Národnej banky Slovenska sme konkrétne čerpali denné

spotové a priemerné mesačné devízové kurzy. Pri plnení čiastkového cieľa technickej analýzy

sme z prameňov NBS čerpali aj 3 a 6 - mesačné forwardové kurzy. Všetky hore uvedené

kurzy sú kurzy SKK voči vybraným menám, konkrétne voči EUR a USD za obdobie rokov

1993 až 2007. Z prameňov Európskeho štatistického úradu sme čerpali informácie

31

pre fundamentálnu analýzu, išlo o hodnoty makroekonomických ukazovateľov pre Eurozónu,

Spojené štáty americké a Slovenskú republiku. Okrem uvedených zdrojov boli zdroje čerpané

z rôznych knižných publikácií a rôznych odborných a vedeckých príspevkov na internete.

Použité postupy:

Výpočet inflačného diferenciálu menových kurzov za účelom porovnania skutočných

a predpovedaných budúcich spotových kurzov

IPPP = (1 + pD)/(1 + pZ)

kde:

IPPP - index vplyvu inflácie na kurz

pD - miera inflácie v domácej krajine

pZ - miera inflácie v zahraničnej krajine

Výpočet úrokového diferenciálu menových kurzov za účelom porovnania skutočných

a predpovedaných budúcich spotových kurzov

ID = (1 + IRD)/(1 + IRZ)

kde:

ID - úrokový diferenciál

IRD - úroková miera v domácej krajine

IRZ - úroková miera v zahraničnej krajine

Výpočet budúceho spotového kurzu na základe parity kúpnej sily

SRD/Z (t + 1) = SRD/Z (t) · IPPP = SRD/Z (t) · (1 + pD)/(1 + pZ)

kde:

SRD/Z (t + 1) - rovnovážny kurz v budúcom období t + 1

SRD/Z (t) - rovnovážny kurz vo východiskovom období t

32

IPPP - index vplyvu inflácie na kurz

pD - miera inflácie v domácej krajine

pZ - miera inflácie v zahraničnej krajine

Výpočet budúceho spotového kurzu na základe parity úrokovej miery

SRe = SR · (1 + IRD) / (1 + IRZ)

kde:

SRe – budúci devízový kurz

SR – spotový devízový kurz NBS

IRD – úroková miera v domácej krajine

IRZ – úroková miera v zahraničnej krajine

Výpočet absolútnej chyby predpovede pri forwardových kurzoch

v (%) = [FR t t-n – SR t] / SR t · 100

kde:

FR t t-n – forwardový kurz kótovaný v období t – n so splatnosťou na obdobie t

SR t – spotový kurz v období t

Výpočet absolútnej chyby predpovede pri budúcich spotových paritných kurzoch

v (%) = [P t t-n (SR) – SR t] / SR t · 100

kde:

P t t-n (SR) – prognóza spotového kurzu v období t – n na obdobie t

SR t – spotový kurz v období t

Fundamentálnu analýza devízových kurzov bola vykonávaná za sledované obdobie

rokov 2003 až 2007. Išlo o analýzu troch menových párov, a to SKK/EUR, SKK/USD

a EUR/USD. Na jej uskutočnenie boli použité nasledovné makroekonomické ukazovatele.

33

• inflácia – mala by byť meraná podľa protokolu kritérií približovania indexom

spotrebiteľských cien na porovnateľnej báze, ktorý berie do úvahy rozdiely

v národných definíciách. Harmonizovaný index spotrebiteľských cien je

jedným z ukazovateľov, ktorý je schopný poskytnúť dané merania pre hodnotenie

cenovej stability štátu. Inflácia je meraná na ročnej báze. úroková miera - ide o fixing

úrokových sadzieb na trhu medzibankových depozít vo vybraných krajinách, ktorý sa

vypočítava z kotácií referenčných bánk pre predaj depozít. Je uvádzaná na ročnej

báze.

• nezamestnanosť – predstavuje percentuálny podiel počtu nezamestnaných (NEZ)

k ekonomicky aktívnemu obyvateľstvu (EAO). V práci sú v percentách uvedené ročné

údaje za vybrané krajiny.

• hrubý domáci produkt - je hodnota všetkých konečných výrobkov a služieb danej

krajiny za sledované obdobie, väčšinou za rok. Údaje v práci sú vykazované

v trhových cenách v miliónoch EUR za obdobie jedného roka v jednotlivých

krajinách. Zároveň je vyčíslená medziročná zmena HDP za sledované obdobie

v daných krajinách.

• priame zahraničné investície – predstavujú súhrnnú hodnotu ročných investícií

zo zahraničia do krajiny, pričom v práci sú uvádzané percentuálnym podielom na

hrubom domácom produkte.

• štátny dlh – ide o dôsledok každoročných kumulovaných deficitov, ktoré sú spravidla

kryté emisiou vládnych obligácií. V práci je vypočítaný ako percentuálny podiel

na hrubom domácom produkte.

• platobná bilancia - Jednotná metodika zostavovania platobných bilancií je obsiahnutá

v Manuáli platobnej bilancie Medzinárodného menového fondu. Platobná bilancia

zachytáva za dané obdobie transakcie tovarov, služieb a výnosov danej ekonomiky

a zvyšného sveta, zmeny vlastníctva a iné zmeny v menovom zlate, vo zvláštnych

právach čerpania (SDR) a v aktívach i pasívach ekonomiky krajiny s ostatným svetom

a na záver jednostranné protipoložky a prevody potrebné na vybilancovanie

niektorých transakcií. V práci operujeme so saldom bežného účtu platobnej bilancie

ako s podielom HDP vybraných krajín.

• obchodná bilancia - je súčasťou vyššie uvedenej bežného účtu platobnej bilancie,

ktorý zahŕňa dovozy a vývozy tovarov, služieb, príjmov a bežných transferov krajiny.

Údaje v práci sú uvádzané za ročné obdobie v miliónoch EUR.

34

4 Vlastná práca

Prvá časť vlastnej práce je venovaná vývoju slovenskej koruny za roky 1993 až 2007,

pričom v tejto môžeme nájsť zmienku aj o najdôležitejších intervenciách Národnej banky

Slovenska, ktoré boli uskutočnené so zámerom podpory apreciácie meny alebo so zámerom

spomalenia apreciácie v konkrétnych situáciách.

Druhá časť vlastnej práce hovorí o využití technickej analýzy, konkrétne metódy

prognózovania na základe forwardových kurzov a jej zhodnotenie úspešnosti pri predikcii

budúcich spotových devízových kurzov. Okrem forwardových kurzov sme na predikciu

budúcich spotových kurzov použili aj budúce spotové kurzy, vyčíslené na základe parity

kúpnej sily a na základe parity úrokovej miery a zhodnotili jej presnosť.

Tretia časť hovorí prognózovaní budúcich spotových menových kurzov na základe

využitia fundamentálnej analýzy, pričom na predikciu boli použité vybrané makroekonomické

ukazovatele.

4. 1 Vývoj kurzu slovenskej koruny za obdobie 1993 – 2007

Slovenská koruna začala písať svoju históriu 1. januára 1993 pri príležitosti vzniku

samostatnej Slovenskej republiky. Avšak po rozdelení česko-slovenskej federácie, kde

národnou menou bola československá koruna, zostával k dispozícii pomerne krátky čas na

vytvorenie a zavedenie novej slovenskej meny. Predpokladalo sa, že československá koruna

zostane aj naďalej dočasne vo funkcii právoplatnej meny, pričom pôvodne odhadovaný čas jej

obehu na slovenskom trhu bol minimálne na šesť mesiacov od vzniku Slovenskej republiky.

Zaviesť slovenskú korunu sa napokon podarilo už o necelé dva mesiace po vzniku republiky,

konkrétne 8. februára 1993. Týmto dňom Slovenská republika taktiež ukončila členstvo

v menovej únii s Českom. Československé koruny boli po zrušení menovej únie aj naďalej

ešte určitý čas používané v obehu, pričom boli označené slovenskými kolkami, ale do konca

roka boli všetky okolkované československé koruny stiahnuté z obehu.

Po rozdelení československej federácie a vzniku 2 samostatných štátov Národná banka

Slovenska (ďalej len NBS) prevzala systém určovania kurzu slovenskej koruny k voľne

vymeniteľným menám v plnom rozsahu od bývalej Štátnej banky Československa (ďalej len

ŠBČS), čo predstavovalo zachovanie päťzložkového menového koša, ako aj systému denného

fixovania kurzu slovenskej koruny.

35

Po vytvorení nového menového programu NBS sa však menový kôš, ako aj jeho

percentuálne zloženie a systém denného fixingu prispôsobovali novým pravidlám i daným

podmienkam slovenského finančného trhu.

Postupne menový kôš zmenšil svoj objem čo do počtu mien, a tak sa zredukoval

na dve základné meny, a to USD a DEM. Ich percentuálne zastúpenie predstavovalo 40 % pre

USD a zvyšných 60 % pripadlo DEM. Zároveň tento percentuálny podiel v menovom koši

predstavoval aj menovú štruktúru a mieru uskutočňovaného zahraničného obchodu

Slovenskej republiky. To znamená, že približne 60 % zahraničných obchodov bolo

uskutočnených prostredníctvom nemeckej marky a asi 40 % obchodov so zahraničím sa

zrealizovalo cez americký dolár.

Slovenská koruna sa zhodnocovala, resp. znehodnocovala v rámci fluktuačného

pásma, pričom tieto apreciačné alebo depreciačné zmeny prebiehali bez administratívnych

zásahov centrálnej banky. Zo začiatku bolo fluktuačné pásmo stanovené na ± 0,5 %

od centrálnej parity meny, postupne sa však rozrástlo až na ± 7 % od centrálnej parity.

Pohyb kurzu v rámci fluktuačného pásma bol značne obmedzený a konzervatívny, a to

z dôvodu neúplného využívania fluktuačného pásma, ako aj určovaním pohybu kurzu

slovenskej koruny iba prostredníctvom devízového fixingu NBS, teda prostredníctvom

množstva predaných a nakúpených devíz zo strany obchodných bánk od NBS. Ďalšie

obmedzenie pohybu kurzu predstavovalo aj možnosť pohybu kurzu z jedného dňa na druhý

maximálne o 0,1 %.

Tento ucelený komplex obmedzení však nemožno chápať ako negatíva trhu

Slovenskej republiky, naopak predstavovali nevyhnutné kroky pre stabilizovanie

novovzniknutej meny, čo zabezpečovalo aj istotu investovania a potrebnú transparentnosť

slovenskej koruny.

Mechanizmus stanovenia kurzu slovenskej koruny sa s nasledujúcim vývojom

slovenského finančného trhu postupne uvoľňoval, a tým medzibankový devízový trh (ďalej

len MDT) preberal čoraz väčšiu zodpovednosť pri určovaní konkrétnej úrovne kurzu.

Do apríla 1996 bol devízový fixing NBS niečo ako clearingové centrum pohotového trhu, keď

NBS evidovala každý deň hromadu požiadaviek na devízovom fixingu, výsledné saldo však

36

bolo väčšinou zanedbateľné. Konkrétny systém fungovania devízového fixingu bol

neprípustný pre ďalší rozvoj MDT, preto sa NBS rozhodla ho sčasti upraviť.

V apríli 1996 NBS pristupuje k liberalizácii kurzovej politiky, pričom dve

z vykonaných zmien mali vážny vplyv dopad na MDT. NBS ruší obmedzenie maximálnej

povolenej dennej zmeny kurzu o viac ako 0,1 % v rámci fluktuačného pásma. Teoreticky to

znamená, že z jedného dňa na druhý sa kurz mohol posunúť aj o celé fluktuačné pásmo.

Vážny dopad na MDT malo aj zavedenie obchodného rozpätia pri obchodoch s komerčnými

bankami na devízovom fixingu, pričom toto rozpätie bolo dokonca väčšie ako bežné rozpätie

na MDT.

Zmeny a opatrenia NBS z apríla 1996 mali pozitívny vplyv na medzibankový trh,

zároveň však vniesli značnú neistotu, čo sa týkalo vývoja kurzu slovenskej koruny, čo sa

prejavilo v jej vyššej volatilite a taktiež možných krátkodobých turbulenciách na pohotovom

trhu. Najvýraznejšie výkyvy nastali už o rok po týchto uskutočnených zmenách, kedy

v máji 1997 došlo ku krátkodobému nedostatku devíz na trhu a tým aj k oslabeniu meny až

na hranicu fluktuačného pásma. Tento jav bol vyvolaný odlivom krátkodobého zahraničného

kapitálu. NBS sa však svojimi intervenciami a aktivitou na trhu pomerne rýchlo podarilo

stabilizovať trh a tým sa kurz slovenskej koruny vrátil na predchádzajúcu úroveň.

Predtucha možných ekonomických a politických zmien v roku 1998 priniesla ešte

oveľa závažnejšie pohyby na MDT, kedy všeobecná neistota viedli k postupnému sťahovaniu

krátkodobých investícií zahraničných bánk a zároveň ku skupovaniu a predzásobeniu sa

devízami zo strany domácich subjektov. Intenzita nepriamych intervencií NBS a neustále

fixovanie kurzu pod úrovňou trhu nedokázali zastaviť oslabovanie kurzu. Za dva mesiace

NBS prišla o približne 960 miliónov amerických dolárov. V danej dobe táto suma

predstavovala výšku asi 30 % devízových rezerv Slovenskej republiky, čím ich úroveň klesla

pod všeobecne akceptovanú hranicu bezpečnosti, za ktorú sa pokladá krytie všetkých

nákladov spojených s trojmesačným dovozom do krajiny. Práve táto situácia podnietila NBS

k zásadnému kroku, pretože už ďalej odmietala garantovať vtedajší kurzový systém. Zrušila

fluktuačné pásmo a súčasne aj prístup obchodných bánk na devízový fixing. Od tohto

okamihu bol kurz slovenskej koruny určovaný výlučne pomerom dopytu a ponuky, tzv.

plávajúci kurzový režim.

37

Zrušenie fluktuačného pásma a zavedenie plávajúceho kurzového režimu zapríčinili

ihneď oslabenie kurzu, čo znamenalo celkové znehodnotenie o 16 % voči bývalej centrálnej

parite. Situácia sa postupne stabilizovala a rok 1998 sa uzatváral so znehodnotením vo výške

10,5 %. Pre upozornenie, pohyb kurzu pre zvyšok roka po zmene režimu bol udávaný

ilustračne, v ďalších obdobiach už nebol použitý. Od 1. 1. 1999 sa novou intervenčnou menou

NBS stáva EUR.

V nasledujúcom období sa nová vláda začala vyvíjať aktivity na stabilizáciu

niektorých nepriaznivých ekonomických ukazovateľov, ktoré boli či už úzko alebo menej

späté s menovým kurzom slovenskej koruny a tým mohli pozitívne alebo negatívne ovplyvniť

vývoj kurzu. Jednalo sa predovšetkým o zlepšenie obchodnej bilancie, redukciu bežného účtu,

zlepšenie kvality fiškálnej politiky či znížiť deficit štátneho rozpočtu. Vzhľadom na len malé

dosiahnuté zlepšenia hodnôt jednotlivých ukazovateľov sa nedôvera v slovenskú korunu ešte

prehĺbila, čo spôsobilo ďalšiu vlnu odlivu investícií zahraničných investorov, následne aj

obchodných bánk a klientov. Kurz neustále oslaboval, trh bol nelikvidný a nedokázal túto

situáciu zvládnuť sám. NBS podporila trh prostredníctvom priamych intervencií, čím trh opäť

stabilizovala. Po ďalšej náročnej situácii ako táto sa vláda rozhodla prijať celý rad opatrení

na jej vyriešenie. Vďaka ráznosti týchto opatrení sa situácia na MDT začala postupne

stabilizovať a po kontinuálnom poklese obchodného deficitu slovenská koruna prešla na trend

trvalejšieho zhodnocovania.

Zhodnocovanie kurzu slovenskej koruny však napredovalo rýchlejšie ako reálny

progres ekonomiky Slovenskej republiky. Apreciácia kurzu slovenskej meny bola skôr

reakciou na pozitívne ohlasy na šancu preradenia Slovenska do prvej vlny krajín, ktoré sa

snažili o vstup do Európskej únie alebo o uvoľnenie úrokovej politiky NBS. Národná banka

Slovenska sa rozhodla zabrzdiť trend posilňovania slovenskej koruny, ktorý bol podľa nej nie

úplne ekonomicky opodstatnený. Uskutočnila svoje zámery prostredníctvom individuálnych

obchodov a priamymi intervenciami, čím postupne sťahovala prebytočné devízové

prostriedky z trhu. Postupne NBS uprednostnila odoberanie devízovej likvidity formou

individuálnych obchodov, a to kvôli miernejšiemu vplyvu na volatilitu kurzu oproti vplyvu

intervencií. NBS tak za 5 mesiacov do apríla 2000 odkúpila 652 miliónov EUR. Veľký objem

odkúpených devízových prostriedkov nezapríčinil narušenie trendu apreciácie kurzu

slovenskej koruny, pôsobil však ako bariéra, ktorá brzdila ekonomicky neopodstatnené

zhodnocovanie menového kurzu slovenskej koruny. Podobná situácia oslabenia kurzu

38

slovenskej koruny nastala ešte v máji 2000, ale NBS sa podarilo intervenciami stav na trhu

opäť stabilizovať.

Novelizáciou zákona o NBS v roku 2001 došlo k zmene postavenia NBS a jej

inštitucionálneho a legislatívneho rámca výkonu menovej politiky. NBS stanovila za svoj

nový cieľ udržiavanie cenovej stability a zároveň novelizáciou došlo k zákonnému

vymedzeniu úplnej nezávislosti centrálnej NBS a tým aj znemožneniu jej financovania

deficitu verejných financií. Poklesla miera inflácie a zároveň sa zvýšil ekonomický rast

krajiny, a to dôsledkom domáceho dopytu. Zvýšenie dopytu však zároveň spôsobilo aj rast

dovozu, nakoľko domáca produkcia nedokázala úplne uspokojiť celkový dopyt. Rast dovozu

spôsobil nárast deficitu obchodnej bilancie a bežného účtu platobnej bilancie. Aj napriek

uvedeným zmenám v priebehu roka 2001 nedošlo k výraznejším tlakom na zmeny úrovne

menového kurzu slovenskej koruny. Počas roka bol kurz slovenskej koruny bol hodnotený

ako kurz s mierne zhodnocujúcim sa trendom. NBS priamo zasiahla intervenciami iba

v januári za účelom eliminácie nadmerných výkyvov kurzu. V danom roku sa taktiež ukončil

proces reštrukturalizácie bankového sektora, ktorá odsunom nahradením stratových úverov

štátnymi dlhopismi ozdravila celkový bankový sektor, čím vytvorila predpoklad pre ďalší

ekonomický rast.

Prebiehajúci trend, čo sa týka ekonomického vývoja v roku 2001 pokračoval aj

v nasledujúcom roku. Ekonomický vývoj v roku 2002 bol taktiež charakterizovaný

ekonomickým rastom a poklesom inflácie a zároveň negatívnym, čiže deficitným vývojom

bežného účtu platobnej bilancie a salda zahraničného obchodu. Na menovú politiku NBS

vplýval vývoj základných ekonomických ukazovateľov, ako aj očakávania v súvislosti

s pokračujúcim integračným procesom Slovenskej republiky. Zároveň aj v roku 2002 naďalej

pokračovala harmonizácia nástrojov menovej politiky a nástrojov ECB. Boli zrušené

zmenkové obchody a lombardný úver. Rast neistoty v očakávaniach subjektov na trhu sa

odrazil aj na negatívnom vývoji kurzu, kedy slovenská koruna v období máj až jún výrazne

oslabila na úroveň 44,85 SKK voči referenčnej mene EUR. NBS, ktorá toto znehodnotenie

považovala za neprimerané, intervenovala na devízovom trhu, čim kurz opäť posilnil. NBS

musela v priebehu roka 2002 výrazne intervenovať ešte raz, a to ku koncu roka, kedy

dochádza k silnému prílevu krátkodobého zahraničného kapitálu. Tento prílev bol následkom

viacerých udalostí, napríklad výsledkami parlamentných volieb, vylepšením postavenia

Slovenskej republiky na medzinárodnej úrovni, výsledkami prístupových rokovaní

39

s Európskou úniou či pozvaním na samotné prístupové rokovania o vstupe Slovenska

do NATO. Zhodnocovanie slovenskej koruny však nezodpovedalo aj priamoúmerného

progresu súvisiacich ekonomických ukazovateľov, preto NBS zakročila. Celkovo sa však

výmenný kurz slovenskej koruny voči referenčnej mene v roku 2002 zhodnotil a rok uzatváral

s hodnotou 41,72 SKK/EUR.

Ďalší menový a makroekonomický vývoj bol v roku ovplyvnený uskutočňovaním

opatrení súvisiacich s blížiacim sa členstvom v Európskej únii. Bolo zaznamenané zlepšenie

úrovne salda exportu a taktiež zníženie deficitu bežného účtu platobnej bilancie, čo bolo

zapríčinené predovšetkým rýchlym rastom vývozu. Rast exportnej činnosti bol z veľkej časti

podmienený priamymi zahraničnými investíciami z minulých rokov, pričom majoritný podiel

na ňom mal automobilový priemysel. Od 1. 1. diskontnú sadzbu nahradila základná úroková

sadzba. Aj napriek pozitívnemu vývoju NBS intervenovala na MDT za účelom zmierniť

apreciáciu slovenskej koruny, opäť za účelom neadekvátnosti ku vývoju ekonomických

fundamentov. Silné posilňovanie meny bolo v danom období spôsobené predovšetkým

pokračujúcim prílevom investícií zo zahraničia ( PSA Peugeot Citroen) či pre investorov

lákavým kladným inflačným diferenciálom. Kurz slovenskej koruny sa v priebehu roka

zhodnotil až na hodnotu 41,16 SKK/EUR a zhodnotenie voči USD predstavovalo na konci

roka kurz 32,92 SKK/USD.

Rok 2004 bol pre vývoj kurzu slovenskej koruny veľmi priaznivý. Ekonomika ďalej

posilňovala, znížila sa miera inflácie, deficit bežného účtu platobnej bilancie ako aj saldo

zahraničného obchodu sa opäť zhoršili. Aj napriek tomu koruna počas celého roka veľmi

výrazne posilňovala, čo opäť NBS prinútilo tento silný trend zhodnocovania zmierniť. Počas

roka postupne znížila kľúčové úrokové sadzby, týmto krokom sa jej však posilňovanie

podarilo iba spomaliť. Kurz koruny sa tak voči EUR zhodnotil z úrovne 41,16 SKK/EUR

na hodnotu 38,79 SKK/EUR, čo predstavovalo medziročné zhodnotenie voči euru vo výške

5,4 % a až 13,5 % voči doláru.

V júni 2005 NBS schválila Národný plán na zavedenie eura v Slovenskej republike,

ktorý predpokladá vstup do Eurozóny v roku 2009. Zároveň predpisoval vstup Slovenska

do pásma ERM II, a to najneskôr do júna 2006. 28. novembra 2005 Slovenská republika

po vstupe do Európskej únie vstúpila do pásma ERM II, čím sa skončil plávajúci kurzový

režim (floating) na území Slovenska. Centrálna parita bola pri vstupe do ERM II stanovená

40

na 38,455 SKK/EUR s fluktuačným pásmom ±15 %. Vývoj ekonomiky v roku 2005 môžeme

charakterizovať znížením cenového rastu, rastom ekonomickej aktivity a najmä apreciáciou

slovenskej koruny voči referenčnej mene. Dynamika ekonomického rastu dosiahla svoju

historicky najvyššiu úroveň od roku 1996. Bola ovplyvnená rastom investičného dopytu,

pričom najvyšší rast investícií bol zaznamenaný v oblasti budovania infraštruktúrnych stavieb

v spojitosti s novými automobilovými závodmi na území Slovenska. Aj v tomto roku taktiež

pokračoval trend prehlbovanie deficitu bežného účtu platobnej bilancie a salda zahraničného

obchodu. Na začiatku roka 2005 čelila slovenská ekonomika opäť silným tlakom

na posilňovanie menového kurzy slovenskej koruny, čo bolo spôsobené zahraničného kapitálu

a s ním súvisiacim rastom produktivity práce, ako aj pre zahraničných investorov atraktívnym

kladným úrokovým diferenciálom. Z tohto dôvodu bola NBS nútená usmerniť tento vývoj

prostredníctvom devízových intervencií. Trend vývoja kurzu sa opäť upravil, pričom opäť

mierne zhodnotil v období vstupu Slovenskej republiky do pásma ERM II.

Pre vývoj ekonomiky Slovenskej republiky v roku 2006 bola príznačná vysoká miera

medziročnej dynamiky, pričom reálny rast postupne zrýchlil v druhom polroku. Zvýšenie

HDP v danom roku bolo ovplyvnené predovšetkým zásluhou priamych zahraničných

investícií. Zvýšenie počtu výrobných kapacít a produkcie predovšetkým v elektrotechnickom

a automobilovom priemysle zvýšilo hodnotu vývozu, pričom tento rok sa v porovnaní

s minulým podieľal aj čistý export. Zahraničné investície, často strategicky umiestnené

do zaostalých regiónov, prispeli k zvýšeniu miery zamestnanosti a s ňou súvisiacej

produktivity práce. Naďalej pokračuje trend prehlbovania deficitu bežného účtu platobnej

bilancie, aj keď sa v tomto prípade jednalo iba o mierne zhoršenie. Naopak, počas roka 2006

sa výrazne zlepšila situácia vývozu Slovenskej republiky. Vývoz dosahoval rýchly vývoj

a dynamiku po celý rok a v širokej oblasti základných skupín tovarov. Majoritným vývozným

artiklom boli produkty automobilového a elektrotechnického priemyslu. Dovoz do krajiny

veľmi ovplyvnili stroje, ktoré slúžili na rozširovanie výrobných kapacít. Kurzová politika

NBS bola realizovaná v danom roku už na základe mechanizmu výmenných kurzov ERM II.

Trend pohybu kurzu mal do konca marca apreciačný charakter, neskôr sa však zastavil a kurz

slovenskej koruny začal oslabovať až k úrovni centrálnej parity. Výnimočne nebol tento trend

spôsobený nepriaznivým vývojom ekonomických fundamentov. Jednalo sa skôr o neistotou

vyplývajúcu z politického vývoja na Slovensku. Od konca júna NBS podnikala devízové

intervencie na odvrátenie tohto trendu, čo sa jej podarilo, takže od augusta 2006 slovenská

41

koruna opäť začala posilňovať. Celkovo je možné makroekonomický vývoj slovenskej

ekonomiky v roku 2006 hodnotiť ako priaznivý.

Za rovnako priaznivý môžeme zhodnotiť aj vývoj menového kurzu v roku 2007. Miera

rastu ekonomiky bola o niečo nižšia ako v predchádzajúcom roku z dôvodu dosiahnutia plnej

kapacity automobilových závodov PSA Peugeot Citroen a Kia Motors. NBS bola v tomto

období nútená intervenovať pre udržanie stability meny iba dvakrát a to koncom marca

za účelom posilnenia meny a tým zabránila jej depreciácii, Druhýkrát intervenovala o dva

týždne neskôr, avšak z opačného dôvodu, kedy sa centrálna banka snažila spomaliť výrazné

zhodnocovanie menového kurzu a tým chcela zabrániť prehriatiu ekonomiky Slovenskej

republiky. 19. marca 2007 ECB sa uskutočnila zmena centrálnej parity slovenskej koruny

voči referenčnej mene EUR. Nová hodnota centrálnej parity sa pohybovala na úrovni 35,442

SKK/EUR, čo predstavovalo jej zníženie oproti jej predchádzajúcej hodnote o 8,5 %. Nové

hranice fluktuačného pásma centrálnej predstavovali hodnoty od 30,126 SKK/EUR do 40,758

SKK/EUR. Tieto zmeny boli uskutočnené na žiadosť Slovenskej republiky a následnej

dohode ministrov financií krajín Eurozóny, Prezidenta ECB a guvernérov centrálnych bánk

Cypru, Dánska, Litvy, Lotyšska, Estónska, Malty a Slovenska.

Vývoj kurzu SKK/USD za obdobie 1993 – 2007 Graf 1

20

25

30

35

40

45

50

55

I.93

I.94

I.95

I.96

I.97

I.98

I.99

I.00

I.01

I.02

I.03

I.04

I.05

I.06

I.07

Zdroj: Tabuľka 1

42

Na Grafe č. 1 vidíme, že vývoj kurzu SKK/USD bol počas zobrazených 14 rokov

pomerne volatilný. Až do januára 2002 dolár voči slovenskej korune prevažne posilňoval,

pričom v roku 1999 USA dosiahli medziročný nárast HDP o 4,2 % a tým sa v danom roku

stali najdynamickejšou ekonomikou medzi hlavnými priemyselne vyspelými krajinami.

Vysoké tempo rastu HDP bolo spôsobené predovšetkým dlhodobou stimuláciou vysokou

úrovňou domáceho súkromného dopytu. Posilňovanie dolára v roku 2001 spôsobili

prezidentské voľby v krajiny na začiatku roka, kedy bol za 43.- ho prezidenta Spojených

štátov zvolený George. W. Bush. Práve tieto voľby boli pravdepodobne neskôr príčinou

prudkého oslabovania kurzu amerického dolára. 11. septembra 2001 sa uskutočnil teroristický

útok na Dvojičky, čo podnietilo Georga Busha k početným vojenským zásahom na Blízkom

Východe. Svojou politikou a neustálymi vojenskými konfliktami americká vláda stráca svoju

dôveru, ale zároveň v tej istej dobe dochádza vďaka snahám Slovenskej republiky o členstvo

v Európskej únii k zhodnocovaniu kurzu slovenskej koruny. Tento trend sa ešte zvýraznil

v roku 2004 po prijatí Slovenskej republiky do Európskej únie. Číselné hodnoty jednotlivých

priemerných mesačných kurzov SKK/USD sú uvedené v Tabuľke č. 1.

Hodnoty priemerných mesačných kurzov SKK/USD za

obdobie 1993 – 2007 Tabuľka 1

USD Január Február Marec Apríl Máj Jún Júl August September Október November December

1993 28,927 29,135 29,213 28,759 28,807 29,153 32,092 32,921 32,147 32,227 32,891 32,968

1994 33,389 33,344 32,799 32,827 32,436 32,147 31,504 31,428 31,249 30,885 31,061 31,465

1995 30,97 30,619 29,401 29,037 29,496 29,427 29,25 29,857 30,132 29,49 29,447 29,705

1996 29,896 29,995 30,099 30,397 30,909 31,029 30,735 30,372 30,711 31,175 30,948 31,579

1997 32,239 32,764 33,226 33,263 33,261 33,463 34,142 34,833 34,429 33,718 33,528 34,528

1998 35,137 35,322 35,041 34,981 34,229 34,809 34,94 35,247 34,855 35,952 36,081 36,207

1999 36,83 38,333 40,715 41,911 43,067 43,78 43,548 42,023 41,657 40,681 41,75 42,059

2000 41,687 42,893 43,096 43,741 47,095 44,735 45,179 46,871 49,383 50,957 50,146 48,639

2001 46,535 47,383 47,951 48,711 49,324 50,156 49,553 47,989 47,792 48,096 48,535 48,233

2002 48,063 48,577 47,883 47,128 46,898 46,545 44,769 45,011 43,841 42,615 41,454 41,137

2003 39,252 38,953 38,663 37,885 35,586 35,491 36,729 37,49 37,116 35,273 35,234 33,604

2004 32,292 32,187 32,457 32,692 32,855 32,861 32,811 32,828 32,827 32,753 32,56 32,255

2005 29,348 29,304 29,16 29,439 29,699 30,038 30,337 30,489 30,581 30,759 30,938 31,022

2006 31,029 31,16 31,169 31,03 30,71 30,595 30,552 30,404 30,306 30,192 29,992 29,724

2007 26,694 26,57 26,231 25,901 25,709 25,65 25,457 25,351 25,248 25,076 24,855 24,713

Zdroj: NBS

Graf č. 2 nám zobrazuje grafický vývoj menového kurzu SKK/EUR za sledované

obdobie od vzniku Eur ako menovej jednotky EMÚ, ktoré v januári 1999 úspešne nahradilo

menovú jednotku ECU. Vývoj kurzu mal všeobecne za roky 1999 až 2007 zhodnocovací

43

trend zo strany slovenskej koruny, to však neznamená, že v danej dobe zároveň dochádzalo aj

k depreciácii Eura. Slovenská republika zaznamenala výraznejší ekonomický rast ako bol

zaznamenaný v relatívnej stabilnej EMÚ.

Vývoj kurzu SKK/EUR za obdobie 1999 – 2007 Graf 2

32,00

34,00

36,00

38,00

40,00

42,00

44,00

46,00

48,00

I.99

VII

.99

I.00

VII

.00

I.01

VII

.01

I.02

VII

.02

I.03

VII

.03

I.04

VII

.04

I.05

VII

.05

I.06

VII

.06

I.07

VII

.07

Zdroj: Tabuľka 2

Najvýraznejšie slovenská koruna posilňovala od vstupu Slovenskej republiky

do Európskej únie v máji roku 2004. Naopak, najvyššia apreciácia Eura voči slovenskej

korune bola zaznamenaná v rokoch 1999, krátko po zavedení Eura ako menovej jednotky, čo

však bolo spôsobené ekonomickým vývojom v Slovenskej republike, kedy predchádzajúci

nerovnovážny vývoj v ekonomike, uplatňovanie dovozných prirážok, zmeny daní a najmä

priemerná ročná miera inflácie na úrovni 10,6 % zapríčinili výraznú depreciáciu slovenskej

koruny voči Euru. Euro voči slovenskej korune výrazne posilnilo ešte v roku 2002.

Spôsobené to mohlo byť aj oslabovaním kurzu amerického dolára na svetových trhoch

z dôvodu vojenských konfliktov USA na Blízkom Východe, čím umožnilo posilňovanie Eura.

Hodnoty jednotlivých priemerných mesačných kurzov SKK/EUR sú uvedené v Tabuľke č. 2.

44

Hodnoty priemerných mesačných kurzov SKK/EUR za

obdobie 1999 – 2007 Tabuľka 2

EUR Január Február Marec Apríl Máj Jún Júl August September Október November December

1999 42,796 43,028 44,395 44,89 45,812 45,487 45,014 44,606 43,728 43,627 43,236 42,557

2000 42,323 42,258 41,635 41,578 42,699 42,413 42,537 42,508 43,048 43,694 42,897 43,501

2001 43,703 43,707 43,713 43,459 43,191 42,831 42,597 43,103 43,533 43,6 43,123 43,108

2002 42,521 42,256 41,943 41,685 42,962 44,319 44,481 43,973 43,016 41,821 41,519 41,776

2003 41,652 41,979 41,776 41,055 41,092 41,502 41,788 41,932 41,516 41,288 41,134 41,13

2004 40,747 40,662 40,574 40,469 40,417 40,332 40,27 40,25 40,23 40,207 40,152 40,045

2005 38,614 38,333 38,282 38,506 38,619 38,605 38,636 38,644 38,623 38,652 38,659 38,593

2006 37,51 37,458 37,457 37,443 37,47 37,569 37,682 37,683 37,665 37,579 37,433 37,248

2007 34,721 34,627 34,364 34,159 34,072 34,063 33,957 33,907 33,898 33,871 33,813 33,781

Zdroj: NBS

45

4. 2 Využitie technickej analýzy na prognózovanie budúcich spotových kurzov

Technická analýza sa ako prostriedok predikcie menových kurzov stala pomerne

využívanou medzi subjektmi finančného trhu. Všeobecne má obmedzené využitie v strednom

a dlhom období, avšak vo veľmi krátkom období, kedy subjekt finančného trhu hľadá

v neistote trhu akýsi oporný bod pre svoje ďalšie kroky, je jej využitie výhodné. Jednou

z metód technickej analýzy, používaná na predikciu budúcich spotových kurzov, je aj metóda

prognózovania na základe forwardových kurzov.

Metóda prognózovania spotových devízových kurzov v budúcnosti prostredníctvom

forwardových kurzov, ktorá je v tejto práci použitá, je jedna z radu metód technickej analýzy,

slúžiaca na premietnutie a predpovedanie budúceho vývoja výmenných kurzov. Táto metóda

predovšetkým odporúčaná subjektom devízového trhu, ktoré doposiaľ nemajú dostatočné,

prípadne žiadne skúsenosti s obchodovaním na devízovom trhu a využívaním technickej

analýzy pre ich uskutočňovanie. Princíp fungovania je prostý. Ak poznáme forwardový kurz

konkrétnej meny stanovený na určitú dobu vopred, napríklad obdobie 6 mesiacov, môžeme

predpokladať, že spotový kurz v dobe splatnosti forwardového kontraktu na danú menu sa

bude pohybovať okolo forwardového devízového kurzu, dohodnutého v menovom kontrakte.

V každom forwardovom menovom kontrakte sú uvedené dve meny, s ktorými sa

obchoduje, a to bázická a zmluvná cena.

Bázická mena (base currency) je z pohľadu obchodníka predávaná, resp. nakupovaná

mena na základe vopred dohodnutej zmluvnej ceny. Z tohto uhla pohľadu je forwardový kurz

vyjadrením hodnoty zmluvnej meny, ktorá pripadá na jednu jednotku bázickej meny.

V podmienkach Slovenskej republiky dohodnutú zmluvnú menu predstavuje SKK –

slovenská koruna. Ako prvá je však uvádzaná bázická mena, ktorú na slovenskom devízovom

trhu predstavujú napríklad meny ako EUR, USD, CHF a i. Avšak nakoľko je určenie oboch

druhov mien v kompetencii subjektov jednotlivých forwardových kontraktov, môžu byť tieto

meny rozdielne ako tie uvedené vyššie. Do roku 1999 bola najčastejšou menou používanou

pri forwardových kontraktoch mena USD. Po vzniku EUR ako jednotnej meny EMÚ a jej

postupného získavania čoraz väčšieho trhového podielu na devízovom trhu sa však USD

musel začať deliť o túto pozíciu s EUR.

Okrem uvedeného členenia kurzov súvisiacich s forwardovými kontraktmi rozlišujeme

ďalej aj tieto druhy kurzov:

Kurz ASK ( nazývaný aj kurz OFFER) je forwardový devízový kurz, za ktorý bude

46

predávajúci forwardového kontraktu, teda najčastejšie komerčná banka, ochotný predať určitú

sumu znejúcu v bázickej mene kontraktu vo vopred určenom časovom horizonte odo dňa

vyhlásenia tohto forwardového menového kurzu.

Kurz BID predstavuje forwardový výmenný kurz, za ktorý bude ochotná banka alebo

iný figurant na devízovom trhu nakúpiť určitú peňažnú hodnotu vyjadrenú v bázickej mene

kontraktu za konkrétne obdobie splatnosti forwardu odo dňa jeho vyhlásenia.

Kurz SPOT je ako pojem pravidelne uvádzaný vo forwardových kontraktoch, nie je

však druhom forwardového kurzu. Jedná sa však o menový kurz používaný pri promptných

kurzoch na devízovom trhu. Ide o aktuálny výmenný denný kurz stred stanovovaný

centrálnou bankou každý pracovný deň. Na Slovensku stanovenie týchto kurzov spadá

do kompetencie Národnej banky Slovenska, ktorá ho vyhlasuje každý pracovný deň o 14:50.

Kurz je platný 24 hodín, čiže do 14:50 nasledujúceho pracovného dňa. Kurz stred nie je

vyhlasovaný počas dní sviatkov a víkendov. V prípade nutnosti okamžitého ocenenia určitej

sumy vyjadrenej v cudzej mene v deň pracovného pokoja alebo počas víkendu , teda bez

aktuálneho denného výmenného kurzu NBS, sa spravidla použije posledný známy aktuálny

devízový kurz.

4. 2. 1 Analýza vývoja devízového kurzu SKK/EUR na základe spotových

a forwardových kurzov za obdobie 2004 - 2008

Po oboznámení sa s teóriou a po vymedzení a definícii základných pojmov metódy

prognózovania na základe forwardových kurzov teraz môžeme túto metódu aplikovať

na reálne trhové podmienky devízového trhu Slovenskej republiky.

Keďže časový horizont, na ktorý sú forwardové kontrakty uzatvárané, sa vyznačuje

ich širokou variabilitou, budú aj jednotlivé forwardové kurzy v jednotlivých kontraktoch

splatné v rozdielnej dobe odo dňa uzatvorenia menového kontraktu. Pre túto prácu sme

použili 3 – mesačné a 6 – mesačné forwardové menové kurzy BID a OFFER splatné ku dňu 1.

1. kalendárneho roka a skúmali, či platí tvrdenie, že skutočný spotový kurz bude oscilovať

okolo hodnôt kurzov forwardových kontraktov.

Kvôli nedostatočne zobrazenej volatility počas zvyšného obdobia roka je len veľmi

obtiažne získať dostatočný grafický prehľad o trendoch pohybu kurzov v jednotlivých

hodnotených časových obdobiach. Z tohto dôvodu je grafické zobrazenie vývoja spotových

a 3 – mesačných forwardových kurzov SKK/EUR znázornené v Prílohe 2, pričom na grafe sú

zobrazené spotové menové kurzy vždy k prvému dňu 3 mesiacov, čiže v kvartálnych

47

intervaloch, a to za roky 2004 až 2008. Ďalšie rady vyobrazené na grafe predstavujú hodnoty

3 – mesačných forwardových kurzov, pričom hodnoty FW VYDANÉ predstavujú hodnoty

kurzov vydaných v dňoch spotových kurzov a hodnoty kurzov FW SPLATNÉ predstavujú

hodnoty forwardových kurzov splatných v deň spotového kurzu. Ako vidieť, hodnoty

splatných kurzov, t.j. kurzov určených na samotnú predikciu budúcich spotových kurzov sú

vo väčšine prípadov hodnotovo veľmi vzdialené od výšky samotného spotového kurzu, aj keď

oba forwardové kurzy BID a ASK sú veľmi silno korelované. Zároveň však môžeme taktiež

pozorovať, že vývojový trend týchto kurzov je identický ako vývojový trend spotových

kurzov a forwardových kurzov vydaných v dňoch spotového kurzu. Z daného pozorovania

vyplýva, že opodstatnenie využívania forwardových kurzov nevychádza z predikcie budúcich

spotových kurzov, ale zo zobrazovania trendu vývoja, v tomto prípade s 3- mesačným

odstupom. Graf v Prílohe 2 je vypracovaný na základe tabuľky v Prílohe 1, v ktorej sú

uvedené jednotlivé spotové kurzy k 1. januárovému, aprílovému, júlovému a októbrovému

dňu ako ku začiatku kvartálu kalendárneho roka, forwardové kurzy vydané v ten istý deň ako

spomenuté spotové kurzy a taktiež splatné forwardové kurzy ku dňu vydania spotového

kurzu, vydané s 3 - mesačným predstihom.

Na základe Tabuľky č. 3, v ktorej sú uvedené hodnoty všetkých spotových

a forwardových kurzov sme následne zhodnotili kvalitu prognóz na základe forwardových

kurzov a vyčíslili tak výšku chyby prognózy forwardových kurzov voči spotovému kurzu

SKK/EUR. Hodnoty sú uvedené v Tabuľke č. 4.

Platí, že čím je výsledná hodnota odchýlky väčšia, tým sú aj vzdialenejšie línie vývoja

spotového menového kurzu a prognózovaným budúcich spotovým kurzom, resp.

forwardovými kurzami. Zároveň môžeme aj následne povedať, že prognóza budúceho

spotového devízového kurzu je v súvislosti s veľkou odchýlkou aj menej kvalitná a môžeme

očakávať menšiu úspešnosť predpovede budúceho spotového kurzu. Treba dodať, že

odchýlky môžu v závislosti od vývoja spotového kurzu jednotlivých kurzov dosahovať kladnú

alebo zápornú hodnotu. Úspešnosť či nepresnosť predpovede je v oboch prípadoch rovnaká,

avšak kladné alebo záporné znamienko nám určuje, či nastala apreciácia spotového kurzu

oproti prognózovanému menovému kurzu alebo sa spotový kurz NBS znehodnotil

a predpovedaný kurz v deň spotu bude dosahovať vyššiu hodnotu. V praxi to znamená, že

v prípade dosiahnutia zápornej odchýlky spotového kurzu od predpovedaného kurzu ide

o zhodnotenie spotového kurzu NBS voči prognózovanému budúcemu spotovému kurzu

a naopak, ak je výsledkom vyčíslenia chyby predpovede kladná hodnota, došlo k depreciácii

spotového kurzu voči forwardovému, resp. budúcemu spotovému kurzu.

48

Hodnoty spotových a 3 – mesačných forwardových kurzov k 1. 1. kalendárneho roka za

obdobie 2004 – 2008 Tabuľka 3

Rok SPOT BID ASK

2004 41,161 41,582 41,686 2005 38,745 40,221 40,292 2006 37,848 38,891 38,981 2007 34,573 37,489 37,568 2008 33,603 33,779 33,872

Zdroj: NBS

Vyčíslenie absolútnej chyby predpovede spotového devízového kurzu SKK/EUR a 3M

forwardových kurzov Tabuľka 4

Rok SPOT BID % chyba

predpovede BID

ASK % chyba

predpovede ASK

2004 41,161 41,582 1,02% 41,686 1,28% 2005 38,745 40,221 3,81% 40,292 3,99% 2006 37,848 38,891 2,76% 38,981 2,99% 2007 34,573 37,489 8,43% 37,568 8,66% 2008 33,603 33,779 0,52% 33,872 0,80%

Zdroj: Autor

Na základe percentuálnych hodnôt vidíme, že najväčšia chyba nastala v roku 2007

v deň spotu 1.1., a to u oboch forwardových kurzov v pomerne rovnakej miere, čo opäť

dokazuje ich vysokú vzájomnú koreláciu. Hodnoty chýb sa v ich prípadoch pohybujú

v hodnote 8,43 % chyby predpovede forwardového kurzu BID a 8,66 % chyby predpovede

u forwardového kurzu OFFER. Naopak, najmenšia chyba predpovede bola zaznamenaná

pri forwardovom kurze BID splatného k 1.1. 2008 s hodnotou 0,52 %, nasledovaná v tesnom

závese s 0,80 % chybou forwardovým kurzom OFFER v stanovený deň spotu pre rok 2008.

V Grafe 3 sú uvedené spotové kurzy a 6 – mesačné forwardové kurzy k 1.1.

kalendárneho roka, pričom všeobecne sa vývoj 6 – mesačných forwardových kurzov výrazne

neodlišuje od vývoja 3 – mesačných forwardových kurzov. Podstatná zmena vo vývojom

trende nastáva v roku 2006, kedy na rozdiel od výrazne apreciačného trendu 3 – mesačných

forwardov u 6 – mesačných forwardových devízových kurzov dochádza skôr k ich

nenápadnému vývoju až stagnujúcemu. To následne spôsobilo, že rozdiel forwardových

kurzov a skutočného menového kurzu k 1. 1. 2007 bol ešte výraznejší ako u 3 – mesačných

forwardových kurzov. V tomto prípade rozdiel oproti rozdielu spotového a 3 –mesačných

49

forwardov stúpol ešte o 1 SKK t.j. na 4 SKK. Najmenší rozdiel bol opäť zaznamenaný v roku

2008.

Vývoj spotového devízového kurzu SKK/EUR a 6 – mesačného forwardového kurzu

SKK/EUR v čase spotu 1. 1. kalendárneho roka za obdobie 2004 – 2008 Graf 3

KURZ EUR

2004

2005

2006

2007

200833,00

34,00

35,00

36,00

37,00

38,00

39,00

40,00

41,00

42,00

43,00

2004 2005 2006 2007 2008

SR 6M BID 6M ASK

Zdroj: Tabuľka 6

Tabuľka č. 6 obsahuje hodnoty spotových a 6 – mesačných forwardových kurzov BID

a OFFER, na základe ktorých sme následne vyčíslili chyby predpovedí na základe

forwardových kurzov v relatívnom vyjadrení, ktorých hodnoty obsahuje Tabuľka č. 7.

Hodnoty spotových a 6 – mesačných forwardových kurzov k 1. 1. kalendárneho roka za

obdobie 2004 – 2008 Tabuľka 6

Rok SPOT BID ASK 2004 41,161 42,311 42,437 2005 38,745 40,155 40,324 2006 37,848 38,409 38,499 2007 34,573 38,549 38,675 2008 33,603 33,568 33,673

Zdroj: NBS

50

Vyčíslenie absolútnej chyby predpovede spotového devízového kurzu SKK/EUR a EUR

6M za obdobie rokov 2004 až 2008 Tabuľka 7

Rok SPOT % chyba

predpovede BID

% BID ASK % chyba

predpovede ASK

2004 41,161 42,311 2,79% 42,437 3,10% 2005 38,745 40,155 3,64% 40,324 4,08% 2006 37,848 38,409 1,48% 38,499 1,72% 2007 34,573 38,549 11,50% 38,675 11,86% 2008 33,603 33,568 -0,10% 33,673 0,21%

Zdroj: NBS + Autor

Hodnoty odchýlok pri 6 – mesačných forwardových kurzoch BID a OFFER sú

všeobecne na približne rovnakej úrovni ako pri 3 – mesačných forwardových kurzoch, čo sa

týka ich chybovosti, avšak percento chybovosti v bode spotu v roku 2007 je omnoho vyššie,

čo pravdepodobne súvisí aj s dlhším časovým horizontom od podpísania forwardového

kontraktu po samotný deň splatnosti. Vysoká odchýlka od spotu bola viditeľná už na Grafe

č. 3. Najnižšie hodnoty chybovosti sú dosahované opäť pri spote v roku 2008, pri

ktorom forwardový kurz BID dokonca dosahuje zápornú hodnotu chybovosti predpovede, čo

v praxi znamená, že kurz sa oproti prognózam na daný dátum zhodnotil.

4. 2. 2 Prognózovanie budúcich spotových kurzov na základe parity kúpnej sily a parity

úrokovej miery

Rovnovážna cena devíz je v podstate cena, ktorá očisťuje trh, lebo uvádza do

rovnováhy ponuku a dopyt po devízach. Avšak na túto rovnováhu neustále pôsobia rôzne

menové, politické, ekonomické a iné prostredia a ovplyvňujú vývoj devízového kurzu.

V súvislosti so zmenou v okolí sa môžu meniť aj subjektívne a objektívne faktory pôsobiace

na kurz v konkrétnom čase a priestore. V 50. a 60. rokoch 20. storočia boli pre medzinárodný

obchod smerodajné predovšetkým tovarové transakcie, teda hovoríme o medzinárodnom toku

tovarov. Tok kapitálu bol v tom čase obmedzený rôznymi devízovými opatreniami,

legislatívou i medzinárodnými vzťahmi medzi jednotlivými krajinami. Práve tieto okolnosti

však vytvárali vhodné podmienky pre uplatnenie parity kúpnej sily meny, ktorá je odvodená

od cien tovarov jednotlivých krajín. Rozlišujeme absolútnu verziu parity kúpnej sily

a relatívnu verziu parity kúpnej sily, pričom používať budeme relatívnu verziu.

Relatívna alebo inak komparatívna verzia parity kúpnej sily predstavuje dynamický

uhol pohľadu na devízový kurz. Jej predmetom porovnávania nie je spotrebný kôš tovarov,

51

ale sústreďuje sa na výpočet percentuálnych zmien v konkrétnom sledovanom období. Tieto

zmeny sú vyjadrované cenovými indexmi. Podľa relatívnej verzie parity kúpnej sily nový

rovnovážny kurz zohľadňuje rozdiely v miere inflácie v jednotlivých krajinách vďaka jeho

prispôsobeniu sa inflačnému diferenciálu.

Podobne ako je na trhu tovarov a služieb parita kúpnej sily teoretickou podmienkou

rovnováhy bilancie výkonov, platí aj na medzinárodnom trhu kapitálu podobná teoretická

podmienka. Túto úlohu plní tzv. parita úrokovej miery.

Na to, aby sme mohli vyčísliť hodnoty budúcich spotových kurzov na základe týchto

dvoch druhov parít, potrebujeme poznať hodnoty jednotlivých súvisiacich diferenciálov. Ide

o tzv. inflačný diferenciál pri parite kúpnej sily a o úrokový diferenciál pri parite úrokovej

miery. Spôsob ich výpočtu je uvedený v metodike práce. Základné údaje sme použili

s Tabuľky č. 18 a 19. Výsledné hodnoty, v tomto prípade pre výpočet inflačného a úrokového

diferenciálu pre kurz SKK/EUR, sú uvedené v Tabuľke č. 8.

Infla čný a úrokový diferenciál pre kurz SKK/EUR Tabuľka 8

Rok Úrokový diferenciál

Inflačný diferenciál

2003 1,0259505 1,0617042 2004 1,0324126 1,0528893 2005 1,0104257 1,0058708 2006 1,004754 1,0205479 2007 1,0046141 0,9980411

Zdroj: Autor

Následne vynásobíme diferenciály so spotovými kurzami minulého roka, to znamená,

že ak chceme napríklad vypočítať budúci spotový kurz podľa parity kúpnej sily k 1. 1. 2005,

vynásobíme spotový kurz NBS z 1. 1. 2004 s inflačným diferenciálom pre rok 2004. To isté

pravidlo platí aj pre výpočet budúcich spotových kurzov na základe parity úrokovej miery,

kde namiesto inflačného diferenciálu použijeme úrokový diferenciál.

52

Vývoj spotového devízového kurzu SKK/EUR a kurzov SKK/EUR pod ľa PPP a IRP

v čase spotu 1. 1. kalendárneho rokov za obdobie 2004 – 2008 Graf 4

KURZ EUR

2004

20052006

20072008

33,00

35,00

37,00

39,00

41,00

43,00

45,00

2004 2005 2006 2007 2008

SR SR PPP SR IRP

Zdroj: NBS + Autor

Na Grafe č.4 vidíme vývoj spotových kurzov SKKEUR za jednotlivé roky k 1. 1.

každého roka voči hodnotám budúcich spotových kurzov vyčíslených podľa parity kúpnej sily

a parity úrokovej miery. Ich vývoj voči spotovému kurzu má podstatne odlišný vývoj ako pri

forwardových kurzoch. Paritné kurzy vykazujú rovnaký trend vývoja kurzu aj

s uskutočnenými fluktuáciami. Najbližšie sa paritné kurzy približujú ku skutočnému

spotovému v bode spotu 1. 1. 2008, ale rozdiel medzi nimi je podstatne vyšší ako v tom istom

bode pri oboch forwardových kurzoch. Naopak, najvyššiu odchýlku môžeme vidieť v dňoch

1.1. roku 2005 a roku 2007. Hodnoty jednotlivých spotových kurzov a paritných budúcich

spotových kurzov sú uvedené v Tabuľke č.9 a vypočítané výšky odchýlok sú následne

uvedené v Tabuľke č.10.

Hodnoty spotových a kurzov SKK/EUR podľa PPP a IRP k 1. 1. kalendárneho roka za

obdobie 2004 – 2008 Tabuľka 9

Rok SPOT SR PPP SR IRP 2004 41,161 44,296 42,805 2005 38,745 43,338 42,495 2006 37,848 38,972 39,149 2007 34,573 38,626 38,028 2008 33,603 34,505 34,733

Zdroj: NBS

53

Vyčíslenie absolútnej chyby predpovede spotového devízového kurzu a kurzov podľa

PPP a IRP Tabuľka 10

Rok SPOT SR PPP % chyba

predpovede SR PPP

SR IRP % chyba

predpovede SR IRP

2004 41,161 44,296 7,62% 42,805 3,99% 2005 38,745 43,338 11,85% 42,495 9,68% 2006 37,848 38,972 2,97% 39,149 3,44% 2007 34,573 38,626 11,72% 38,028 9,99% 2008 33,603 34,505 2,69% 34,733 3,36%

Zdroj: NBS + Autor

Tabuľka č. 10 nám ukazuje, že na rozdiel od 3 a 6 - mesačných forwardových kurzov

splatných v jednotlivých dňoch spotu za sledované obdobie vyčíslená odchýlka klesla

pod hranicu 3 % iba jeden krát, a to k 1.1. roku 2008, kde najväčšie priblíženie týchto kurzov

bolo vidieť už aj na Grafe č.3. Najvyššia odchýlka bola zaznamenaná v roku 2007,

nasledovaná rokom 2005, kedy v oboch bodoch spotu za tieto sledované roky odchýlky pri

budúcom spotovom kurze na základe parity úrokovej miery presiahli hranicu takmer 9 %,

pričom odchýlka spotového kurzu od budúceho spotového kurzu na základe parity kúpnej sily

v roku 2007 dokonca takmer vo výške 12 %.

4. 2. 3 Analýza medziročného vývoja devízového kurzu SKK/USD na základe spotových

a forwardových menových kurzov za obdobie 2004 - 2008

Po vykonaní analýzy korelácie kurzov a výpočtu odchýlok medzi spotovými kurzami

SKK/EUR a ich jednotlivými druhmi forwardových menových kurzov a paritných kurzov

môžeme pristúpiť k rovnakej analýze kurzu SKK/USD. Okrem aktuálnych spotových kurzov

SKK/USD budeme taktiež opäť používať 3 a 6 - mesačné forwardové menové kurzy a kurzy

podľa parity kúpnej sily a parity úrokovej miery vyčíslené na základe inflačného a úrokového

difefenciálu.

Na Grafe č. 5 vidíme vývoj spotového kurzu SKK/USD ku 3 - mesačnému

forwardovému menovému kurzu k jednotlivým dňom spotu vždy k 1. 1. kalendárneho roka.

Trend vývoja SKK/USD má pomerne rovnaký priebeh ako vývoj spotových kurzov

SKK/EUR. Trend vývoja 3 - mesačného forwardového menového kurzu má predpokladateľný

apreciačný trend ako trend vývoja spotových kurzov SKK/USD, všeobecne má však miernejší

vývoj ako u forwardového kurzov EUR 3M. Najmenšiu odchýlku spotového kurzu

54

od forwardových 3 - mesačných kurzov evidujeme v bode spotu k 1. 1. kalendárneho roka

2006 a najväčšiu o rok skôr, t.j. k 1. 1. 2005. Opäť môžeme taktiež sledovať silnú koreláciu

medzi forwardovými menovými kurzami USD 3M BID a USD 3M ASK.

Vývoj spotového devízového kurzu SKK/USD a 3 – mesačného forwardového kurzu

SKK/USD v čase spotu 1. 1. kalendárneho roka za obdobie 2004 – 2008 Graf 5

KURZ USD

2004

2005

2006

2007

200822,00

27,00

32,00

37,00

2004 2005 2006 2007 2008

SR 3M BID 3M ASK

Zdroj: Tabuľka 11

Na základe dole uvedených hodnôt spotových a 3 - mesačných forwardových

devízových kurzov z Tabuľky č. 11 sme vypočítali hodnoty chyby prognózy budúcich

spotových menových kurzov na základe kurzov USD 3M, ktorých hodnoty sú ďalej uvedené

v Tabuľke č. 12.

Hodnoty spotových a 3 – mesačných forwardových kurzov k 1. 1. kalendárneho roka za

obdobie 2004 – 2008 Tabuľka 11

Rok SPOT BID ASK 2004 32,920 35,688 35,787 2005 28,406 32,607 32,691 2006 31,948 32,104 32,182 2007 26,246 29,337 29,417 2008 22,870 23,805 23,869

Zdroj: NBS

55

Vyčíslenie absolútnej chyby predpovede spotového devízového kurzu SKK/USD a USD

3M za obdobie rokov 2004 až 2008 Tabuľka 12

Rok SPOT BID % chyby

predpovede BID

ASK % chyby

predpovede ASK

2004 32,92 35,688 8,41% 35,787 8,71% 2005 28,406 32,607 14,79% 32,691 15,08% 2006 31,948 32,104 0,49% 32,182 0,73% 2007 26,246 29,337 11,78% 29,417 12,08% 2008 22,87 23,805 4,09% 23,869 4,37%

Zdroj: Autor

Ako vidieť z Tabuľky č. 12, hodnoty chýb predpovede sú pre kurzy BID a ASK

na pomerne rovnakej úrovni, čo súvisí s ich úzkou koreláciou, pričom tabuľka len numericky

vyjadruje to, čo bolo už čitateľné z grafickej analýzy. Najnižšie hodnoty odchýlky sú

zaznamenané 1.1. 2006 s 0,49 % pre forwardový kurz BID a 0,73 % - nou odchýlkou

od spotového kurzu SKK/USD. Najvyššie odchýlky, a to s rozdielom od spotového kurzu

vo výške cca. 4 SKK, a to pre kurz BID aj pre kurz ASK boli v roku v roku 2005, čo

v relatívnom vyjadrení predstavovalo rozdiel od spotového kurzu 14,79 % pri kurze BID a až

15,08 % pri kurze ASK.

Vývoj vzťahu medzi skutočnými spotovými kurzami SKK/USD a 6 - mesačnými

forwardovými kurzami graficky znázornený v Grafe č. 7 je obdobný ako vývoj spotových

kurzov SKK/USD a 3 - mesačných forwardových BID a ASK kurzov, pričom

predpokladáme, že z hľadiska dlhšieho časového horizontu prognózovania budú chyby

predpovede budúcich spotových kurzov o niečo vyššie ako v predchádzajúcej časti. Najvyššie

odchýlky sú opäť k 1. 1. 2004, 2005 a 2007, aj keď z grafu je obtiažne hodnotiť, ktorý bod

spotu vykázal najvyššiu chybu predpovede. Najnižšia chyba je rovnako ako pri 3 - mesačných

forwardových kurzov v roku 2006.

56

Vývoj spotového devízového kurzu SKK/USD a 6 – mesačného forwardového kurzu

SKK/USD v čase spotu 1. 1. kalendárneho roka za obdobie 2004 – 2008 Graf 7

KURZ USD

2004

2005

2006

2007

200822,00

27,00

32,00

37,00

2004 2005 2006 2007 2008

SR BID 6M ASK 6M

Zdroj: Tabuľka 13

Údaje o spotových a BID a ASK USD 6M kurzoch potrebné na zistenie a vyčíslenie

chyby prognózy budúcich spotových výmenných kurzov sú uvedené v Tabuľke č. 13.

Hodnoty spotových a 6 – mesačných forwardových kurzov k 1. 1. kalendárneho roka za

obdobie 2004 – 2008 Tabuľka 13

Rok SPOT BID ASK 2004 32,920 37,179 37,315 2005 28,406 33,071 33,230 2006 31,948 31,596 31,702 2007 26,246 30,370 30,474 2008 22,870 24,710 24,800

Zdroj: NBS

Na základe hore uvedených údajov o skutočných spotových a oboch 6 - mesačných

forwardových menových kurzoch uvedených v Tabuľke č. 14 sme vyrátali chyby predpovede

hodnôt budúcich spotových kurzov na základe forwardových menových kurzov.

57

Vyčíslenie absolútnej chyby predpovede spotového devízového kurzu SKK/USD a USD

6M za obdobie rokov 2004 až 2008 Tabuľka 14

Rok SPOT BID % chyby

predpovede ASK

ASK % chyby

predpovede ASK

2004 32,920 37,179 12,94% 37,315 13,35% 2005 28,406 33,071 16,42% 33,230 16,98% 2006 31,948 31,596 -1,10% 31,702 -0,77% 2007 26,246 30,370 15,71% 30,474 16,11% 2008 22,870 24,710 8,05% 24,800 8,44%

Zdroj: Autor

Najvyššie hodnoty odchýlky forwardových menových kurzov od budúcich spotových

kurzov dosahujú spotové body 2005 a 2007 v rozpätí do 15,71 % do 16,98 %, ako sme aj

predpokladali pri popise Grafu č. 7. Rovnako sme odhadli správne aj najnižšiu odchýlku

forwardových kurzov od spotového devízového kurzu, a to k 1. 1. roku 2006, pričom

percentuálna odchýlka dosiahla pri oboch forwardových 6 - mesačných kurzoch záporné

hodnoty. Znamená to, že spotový kurz SKK/USD sa oproti prognóze forwardových

menových kurzov zhodnotil pre daný dátum spotu, konkrétne pre forwardový kurz BID ide

o zhodnotenie spotového kurzu o 1,10 % a pre forwardový kurz ASK sa spotový kurz

zhodnotil o 0,7 %.

4. 2. 4 Prognózovanie budúcich spotových kurzov na základe parity kúpnej sily a parity

úrokovej miery

Rovnako ako pri výpočte budúcich spotových kurzov SKK/EUR na základe parít, aj

pri výpočte budúcich spotových paritných kurzov SKK/USD je potrebné vyčísliť inflačný

a úrokový diferenciál SKK/USD. Spôsob výpočtu diferenciálov, budúcich spotových kurzov

a taktiež zdrojové údaje pre ich výpočet sú rovnaké ako pri kurze SKK/EUR a ich vypočítané

hodnoty sú uvedené v Tabuľkách č. 15.

Infla čný a úrokový diferenciál pre kurz SKK/USD Tabuľka 15

Rok Úrokový diferenciál

Inflačný diferenciál

2003 1,03985793 1,05962854 2004 1,04296721 1,04673807 2005 1,00534707 0,99419729 2006 0,98946865 1,0103652 2007 0,9947649 0,99076325

Zdroj: Autor

58

Graf č. 8 znázorňuje vývoj spotových a budúcich spotových devízových kurzov

SKK/USD podľa parity kúpnej sily a parity úrokovej miery ku dňom spotu za sledované

obdobie. Oba paritné kurzy SKK/USD sú silne korelované, pričom krivka s bodmi spotu

ku začiatku roka má prevažne klesajúcu tendenciu, iba v roku 2007 sa hodnota

prognózovaného budúceho spotového kurzu oproti predchádzajúcemu roku zvýšila o takmer

4 SKK u oboch prognózovaným paritných kurzov. Najväčší rozdiel môžeme pozorovať

v roku 2004 a naopak najnižšiu v roku 2006. V Tabuľke č. 16 sú uvedené hodnoty spotových

a budúcich spotových kurzov SKK/USD na základe parít.

Vývoj spotového devízového kurzu SKK/USD a kurzov SKK/USD podľa PPP a IRP

v čase spotu 1. 1. kalendárneho rokov za obdobie 2004 – 2008 Graf 8

KURZ USD

2004

2005

2006

2007

200822,00

27,00

32,00

37,00

42,00

2004 2005 2006 2007 2008

SR SR PPP SR IRP

Zdroj: NBS + Autor

Hodnoty spotových a kurzov SKK/USD podľa PPP a IRP k 1. 1. kalendárneho roka za

obdobie 2004 – 2008 Tabuľka 16

SPOT SR PPP SR IRP 2004 32,920 42,423 41,632 2005 28,406 34,459 34,334 2006 31,948 28,241 28,558 2007 26,246 32,279 31,612 2008 22,870 26,004 26,109

Zdroj: NBS + Autor

Na základe uvedených hodnôt môžeme ďalej vyčísliť údaje o chybe predpovede

prognózovaných budúcich spotových kurzov na základe parity kúpnej sily a parity úrokovej

59

miery.

Vyčíslenie absolútnej chyby predpovede spotového devízového kurzu SKK/USD

a kurzov SKK/USD podľa PPP a IRP za obdobie rokov 2004 až 2008 Tabuľka 17

SPOT SR PPP % chyby

predpovede SR PPP

SR IRP % chyby

predpovede SR IRP

2004 32,920 42,423 28,87% 41,632 26,46% 2005 28,406 34,459 21,31% 34,334 20,87% 2006 31,948 28,241 -11,60% 28,558 -10,61% 2007 26,246 32,279 22,99% 31,612 20,44% 2008 22,870 26,004 13,70% 26,109 14,16%

Zdroj: Autor

Hodnoty odchýlok pre oba druhy paritných kurzov dosahujú vysoké hodnoty

od 10,6 % až po 28,8 %, čo svedčí o neprimeranej vypovedacej schopnosti budúcich

spotových kurzov na základe uvedených druhov parít. Okrem bodu spotu v roku 2006, kedy

odchýlky pri oboch paritných kurzoch dosiahli zápornú hodnotu, sú všetky hodnoty odchýlok

kladné.

4. 3 Využitie fundamentálnej analýzy na určenie vplyvu makroekonomických

ukazovateľov na menový kurz Eurozóny, Spojených štátov a Slovenska

Fundamentálna analýza devízového kurzu je založená na prognózovaní výšky

a pohybu devízových kurzov na základe minulého a súčasného vývoja fundamentálnych

faktorov, ktoré v tomto prípade predstavujú vybrané makroekonomické veličiny. Každá

zmena minimálne jedného z uvedených faktorov ovplyvňuje pohyb devízového kurzu

na medzinárodnej úrovni a môže viesť k jeho apreciácii alebo naopak k jeho

znehodnocovaniu. Môže ísť o rovnováhu platobnej bilancie, mieru inflácie a nezamestnanosti

či objem priamych zahraničných investícií. Na základe pohybu fundamentálnych faktorov je

vždy snahou zavŕšiť úsilie vytvorením fundamentálneho modelu ekonometrického modelu pre

prognózovanie menových kurzov.

Zároveň nám hodnoty jednotlivých fundamentálnych faktorov neumožňujú len

samotný budúci odhad kurzov, ale aj sledovanie a porovnanie vývoja rôznych devízových

kurzov a ekonomík vybraných krajín v čase a priestore.

60

V nasledovnej časti tejto práce sa budeme venovať práve vplyvu vybraných

fundamentálnych faktorov, t.j. vybraných makroekonomických veličín na menové kurzy

a na ich základe prognózovať ďalší vývoj výmenných kurzov a ekonomík sledovaných krajín.

Pre uskutočnenie daných zámerov budeme pracovať s týmito ekonomickými ukazovateľmi:

• Inflácia

• Úroková miera

• Miera nezamestnanosti

• HDP v trhových cenách

• Medziročná zmena HDP v relatívnom vyjadrení

• Percentuálny podiel priamych zahraničných investícií na HDP

• Percentuálny podiel štátneho dlhu na HDP

• Percentuálny podiel salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP

• Saldo obchodnej bilancie vyjadrené v miliónoch EUR

Každý z uvedených faktorov má nezanedbateľný vplyv na pohyby devízových kurzov

a vývoj ekonomiky jednotlivých štátov, v praxi však väčšinou pôsobia komplexne v jednom

časovom okamihu, a preto je veľmi obtiažne kvantifikovať vplyv jedného z nich pri súbežnej

aktivite ostatných ekonomických ukazovateľov. Aj napriek tomu je však potrebné vedieť, aký

vplyv majú tieto ekonomické fundamenty na menový kurz.

4. 3. 1 Vplyv vybraných makroekonomických ukazovateľov na vývoj devízového kurzu

Inflácia

Pri inflácii hovoríme o raste cenovej hladiny a zároveň o poklese kúpnej sily peňazí.

Všeobecne teda platí, že zvyšovanie miery inflácie podporuje znehodnocovanie výmenného

kurzu a naopak, dezinflácia, t.j. znižovanie miery inflácie vedie k apreciácii menových

kurzov. Ak by sme sa teda mali rozhodnúť pre investovanie do dvoch rozdielnych krajín

a nebrali by sme do úvahy žiadne iné ekonomické faktory a ukazovatele, výhodnejšie by bolo

pre investora vložiť svoj kapitál do investícií v krajine s nižšou inflačnou mierou.

61

Miera inflácie vo vybraných krajinách za obdobie 2003 – 2007 Tabuľka 18

(%) 2003 2004 2005 2006 2007 Eurozóna 2,10 2,10 2,20 2,20 2,10 Slovensko 8,40 7,50 2,80 4,30 1,90 Spojené štáty 2,30 2,70 3,40 3,23 2,85 Zdroj: EUROSTAT

Úroková miera

Udáva výšku úroku a tým určuje jeho pomer s výškou kapitálu. Vplyv úrokovej miery

na úroveň výmenného kurzu je z hľadiska zahraničného obchodu priamoúmerný, to znamená,

že ak sa výška úrokovej miery v danej krajine zvýši, má to pozitívny vplyv na zhodnocovanie

meny a menového kurzu. Súvisí to so zámermi zahraničných investorov, ktorí preferujú

vyššie úrokové výnosy zo svojich investícií v danej krajine.

Úroková miera vo vybraných krajinách za obdobie 2003 – 2007 Tabuľka 19

(%) 2003 2004 2005 2006 2007 Eurozóna 2,73 2,28 2,34 2,86 4,03 Slovensko 5,40 5,59 3,41 3,35 4,51 Spojené štáty 1,36 1,24 2,86 4,45 5,06 Zdroj: EUROSTAT

Miera nezamestnanosti

Jeden z nepriaznivých ekonomických faktorov vplývajúcich ako na vývoj ekonomiky

krajiny, tak na vývoj a výšku výmenných kurzov. Jej vplyv na menový kurz nie je tak priamy

a evidentný ako u inflácie a úrokovej miery, ako významný ekonomický ukazovateľ má však

priamy vplyv na národné hospodárstvo krajín a tým ovplyvňuje aj pozíciu krajiny

v medzinárodnom meradle, čo môže pri jej nepriaznivom vývoji, t.j. pri jej raste viesť

v konečnom dôsledku aj ku znehodnoteniu menového kurzu.

Miera nezamestnanosti vo vybraných krajinách za

obdobie 2003 – 2007 Tabuľka 20

(%) 2003 2004 2005 2006 2007 Eurozóna 8,70 8,80 8,90 8,30 7,40 Slovensko 17,60 18,20 16,30 13,40 11,30 Spojené štáty 6,00 5,50 5,10 4,60 4,60 Zdroj: EUROSTAT

62

Hrubý domáci produkt

Predstavuje súhrn všetkých príjmov krajiny, pričom otázka vlastníka kapitálu nie je

v tomto prípade podstatná. Zaraďujeme ho medzi najdôležitejšie ukazovatele vývoja

a postavenia krajiny na medzinárodnom trhu. Jeho pozitívny vývoj tak pôsobí na apreciáciu

domácich mien oproti zahraničným.

Hrubý domáci produkt vo vybraných krajinách za obdobie 2003 – 2007 Tabuľka 21

Mil. EUR 2003 2004 2005 2006 2007

Eurozóna 7 459 945,1 7 761 815,3 8 034 569,2 8 409 910,0 8 847 889,1

Slovensko 29 465,2 34 023,4 38 480,3 44 571,4 54 765,7

Spojené štáty 9 689 533,2 9 394 565,5 9 994 293,1 10 508 681,1 10 101 276,9

Zdroj: EUROSTAT

S HDP súvisí aj nasledujúca Tabuľka č. X, ktorá uvádza hodnoty medziročných zmien

hrubého domáceho produktu v relatívnom vyjadrení. I tu platí priamoúmerný vzťah. Ak je

medziročná zmena HDP kladná, ide o pozitívny vzťah smerom ku pohybu a určeniu

devízového kurzu.

Medziročná zmena rastu HDP vo vybraných krajinách za

obdobie 2003 – 2007 Tabuľka 22

(%) 2003 2004 2005 2006 2007 Eurozóna 0,80 2,10 1,60 2,70 2,60 Slovensko 4,80 5,20 6,60 8,50 8,70 Spojené štáty 2,50 3,60 3,10 2,90 2,20 Zdroj: EUROSTAT

Priame zahraničné investície

Ide o jednu z možných foriem medzinárodného pohybu a alokácie kapitálu, kedy

zahraničný investor investuje do už existujúceho, prípadne nového projektu alebo podniku,

pričom sa snaží získať kontrolu nad podnikom. Vo väčšine prípadov sa jedná o dlhodobé

investície. Rast podielu týchto investícií na HDP má kladný vplyv na upevnenie pozície

a zatraktívnenie krajiny vo svete, a jej vyšší podiel má vplyv na zhodnotenie kurzu.

63

Podiel priamych zahraničných investícií na HDP vo vybraných krajinách za obdobie

2003 – 2007 Tabuľka 23

(%) 2003 2004 2005 2006 2007 Eurozóna 1,8 1,2 1,8 2,4 n/a Slovensko 6,5 7,2 5,1 7,5 n/a Spojené štáty 0,5 1,2 0,8 1,3 n/a Zdroj: EUROSTAT

Štátny dlh

Štátny dlh predstavuje záväzky krajiny voči zahraničným bankám, komerčným

bankám či iným subjektom. Jeho výška negatívne ovplyvňuje vývoj národnej ekonomiky

i devízových kurzov.

Percentuálny podiel štátneho dlhu na HDP vo vybraných krajinách za obdobie

2003 – 2007 Tabuľka 24

(%) 2003 2004 2005 2006 2007 Eurozóna 69,3 69,7 70,5 68,8 n/a Slovensko 42,4 41,4 34,2 30,4 n/a Spojené štáty 62,5 63,4 n/a n/a n/a Zdroj: EUROSTAT

Bežný účet platobnej bilancie

Bežný účet ako prvá dôležitá časť platobnej bilancie zahŕňa obchodnú bilanciu,

bilanciu služieb a bežných transférov. Negatívny vplyv na vývoj ekonomiky a taktiež

na vývoj menového kurzu má zvyšovanie jeho podielu na miere HDP krajiny.

Podiel bilancie bežného účtu vo vybraných krajinách za

obdobie 2003 – 2007 Tabuľka 25

(%) 2003 2004 2005 2006 2007 Eurozóna 0,4 0,8 0,1 -0,2 n/a Slovensko -0,8 -3,4 -8,4 -8,2 n/a Spojené štáty -4,8 -5,5 -6,1 -6,1 n/a Zdroj: EUROSTAT

Obchodná bilancia

Obchodná bilancia krajiny predstavuje rozdiel vývozu a dovozu krajiny, pričom jej

záporné hodnoty poukazujú na prevahu importu nad samotným exportom krajiny, čo vplýva

negatívne na vývoj ekonomiky a kurzu.

64

Saldo obchodnej bilancie vo vybraných krajinách za

obdobie 2003 – 2007 Tabuľka 26

Mil. EUR 2003 2004 2005 2006 2007 Eurozóna 33,2 62 8,5 -12,9 n/a Slovensko -0,2 -1,2 -3,2 -3,6 n/a Spojené štáty -462 -514,7 -609,1 -645,9 n/a Zdroj: EUROSTAT

4. 3. 2 Vývoj kurzu SKK/USD na základe fundamentálnej analýzy

Vývoj kurzu a ekonomík oboch krajín sa vyvíjal pomerne rovnakým trendom

pri jednotlivých ukazovateľoch, s prihliadnutím na veľkosť a vyspelosť ekonomík.

Miera inflácie v krajinách mala pozitívnejší priebeh v Slovenskej republike, až na jej

prudký vzrast v roku 2006 o 1,5 % medziročne. Bolo to spôsobené prudkým nárastom

cenovej hladiny plynu a energií na Slovensku i svetových trhoch, čo následne spôsobilo

všeobecný silný nárast cien v krajine. Dané udalosti sa diali mimo menovej politiky NBS.

Infláciu v Spojených štátoch v rokoch 2005 a 2006 pravdepodobne tiež ovplyvnil vývoj

na trhu s energiami.

V súvislosti so zmenami inflácie sa menili aj úrokové miery v daných krajinách. Obe

krajiny vykazujú nárast úrokovej miery.

Nezamestnanosť v oboch vykazovala pozitívny trend jej poklesu, pričom v Spojených

štátoch tento trend ustal a zostal nezmenený na úrovni 4,60 %.

Hrubý domáci produkt krajín rástol, pričom väčší medziročný nárast bol jednoznačne

zaznamenaný pri Slovenskej republike. U HDP Spojených štátov môžeme skôr pozorovať

klesajúci trend medziročného prírastku HDP.

Rovnako silný rastúci trend Slovenskej republiky oproti Spojeným štátom má aj podiel

priamych zahraničných investícií na tvorbe HDP, ktorý je oproti jeho podielu v USA

niekoľko násobne vyšší.

Analyzovať budúci vývoj kurzu a ekonomiky krajín na základe podielu štátneho dlhu

na HDP je v tomto prípade obtiažne, nakoľko potrebné údaje pre Spojené štáty neboli

dostupné. Podiel štátneho dlhu Slovenskej republiky sa znižuje, nie však v dôsledku jeho

splácania. Je to spôsobné vzrastom hodnoty HDP.

Čo sa týka salda obchodnej bilancie ako aj bežného účtu platobnej bilancie, vývoz

Slovenska sa v rokoch 2005 a 2006 výrazne zvýšil z dôvodov plnenia produkcie priamych

zahraničných investícií, avšak tento efekt narušil silný dovoz na druhej strane, ktorý bol

65

spôsobený dovozom strojových zariadení do nových investičných celkov. Saldo obchodnej

bilancie výrazne ovplyvnilo aj bilanciu bežného účtu, ktorá taktiež stúpla.

Na záver tejto časti môžeme konštatovať a predpokladať, že vývoj slovenskej koruny

sa bude aj naďalej vyvíjať pozitívne. Čo sa týka menového vývoja Spojených štátov, je už

tento predpoklad zložitejší. Nakoľko v Spojených štátoch práve prebiehajú voľby nového

prezidenta, čo spôsobuje boj medzi republikánmi a demokratmi v krajine a navyše horúcimi

kandidátmi za demokratov sú historicky po prvý krát žena a Afroameričan, je možné, že práve

tieto fakty budú mať dosť zásadný vplyv na vývoj kurzu. Okrem toho sa mena EMÚ Euro

stále viac a viac stáva silnejšou, čím oslabuje postavenie USD v medzinárodných

transakciách. Treba si však v súvislosti so Slovenskou republikou a súčasným vývojom jej

meny uvedomiť, že pokiaľ bude v júli 2008 stanovený konverzný kurz SKK/EUR a následne

v januári 2009 sa stane novou menovou jednotkou Slovenskej republiky Euro, kurz

SKK/USD nahradí kurz EMÚ EUR/USD. Pravdepodobnosť prijatia eura v predpokladanom

termíne 1. januára 2009 stúpla v marci 2008 na 82 % z februárových 80 %, čím dosiahla nový

rekord.

4. 3. 3 Vývoj kurzu SKK/EUR na základe fundamentálnej analýzy

Vývoj ekonomickej úrovne a kurzu týchto krajín bol taktiež po prihliadaní na veľkosť

a vyspelosť ekonomík oboch krajinných celkov pomerne zhodný.

Miera inflácie v Eurozóne si počas sledovaného obdobia zachovávala stabilnú hodnotu

na úrovni 2,1 až 2,2 %. Inflácia v Slovenskej republike mala do roku 2006 prudko klesajúcu

tendenciu, až na rok 2006, kedy už z uvedených dôvodov cenových výkyvov na trhu energií

a parlamentných volieb v krajine došlo k prudkému zvýšeniu miery inflácie. Trend jej poklesu

však rokom 2007 pokračoval.

Úroková miera v Eurozóne mala pozitívny rastúci trend, pričom z roku 2006 na rok

2007 stúpla až o 1,17 % medziročne. Súčasná úroková miera na Slovensku je vyššia ako

v Eurozóne, avšak jej trend bol menej stabilný. Z roka 2004 na rok 2005 klesla o 2,18 %,

následne však opäť nastúpil stúpajúci trend jej rastu.

Miera nezamestnanosti v oboch krajinách má stabilný pozitívny klesajúci trend,

pričom medziročný pokles nezamestnanosti je vyšší v Slovenskej republike. Aj napriek tomu

je miera nezamestnanosti v Slovenskej republike v roku 2007 stále o 3,9 % vyššia ako v celej

Eurozóne.

66

Rovnaká situácia sa týka aj hrubého domáceho produktu, kde obe krajiny dosahujú

stúpajúci trend v daných hodnotách. Medziročný rast HDP Slovenskej republiky je však

vo väčšine prípadov až trojnásobne vyšší ako v Eurozóne.

Podiel zahraničných investícií na HDP krajiny je opäť vyšší či už ročným nárastom

a samotnou mierou v Slovenskej republike, pričom v Eurozóne sa ich miera pohybuje stabilne

od 1,2 až po 2,4 % ročného HDP.

Podiel štátneho dlhu sa podieľa vyššou mierou na HDP v Eurozóne ako v Slovenskej

republike, oba krajinné celky však pozitívne vykazujú tendenciu znižovania jeho podielu na

HDP krajiny.

Čo sa týka údajov obchodnej a platobnej bilancie Slovenskej republiky a Eurozóny,

jednotlivé hodnoty za rok 2007 nie sú v prípade oboch krajín dostupné. Aj napriek tomu je

z tabuliek zrejmé, že Eurozóna má v oblasti podielu bilancie bežného účtu na HDP

výhodnejší trend ako Slovensko. Výraznú zmenu môžeme sledovať pri salde obchodnej

bilancie Eurozóny, kedy medziročná zmena rokov 2004 a 2005 predstavovala rozdiel

vo výške 53,5 miliónov EUR. Súvisí to aj so zmenami na finančnom účte, kedy bol

zaznamenaný čistý odlev priamych a portfóliových investícií. Tento odlev bol spôsobený

očakávaniami hospodárskeho rastu krajín mimo Eurozóny a snahou o zlepšenie

konkurencieschopnosti cez investície do zahraničných účastí.

Na základe hore uvedených faktov o ekonomickom vývoji Eurozóny a Slovenskej

republiky a vykonanej fundamentálnej analýzy môžeme predpokladať, že nakoľko v oboch

krajinách mali sledované fundamentálne ukazovatele kladne hodnotený vývojový trend,

môžeme očakávať apreciáciu kurzu SKK, ako aj meny EUR. Kým slovenská koruna len

smeruje k dosiahnutiu svojej stability a plnej sily, EUR už túto pozíciu dávno získalo. Aj tu

treba pripomenúť fakt, že stanovením konverzného kurzu a následne zavedením Eura ako

novej menovej jednotky Slovenskej republiky 1. januára 2009 kurz SKK/EUR navždy

zanikne.

4. 3. 4 Vývoj kurzu EUR/USD na základe fundamentálnej analýzy

Na rozdiel od predchádzajúcich analýz kurzu SKK s kurzom EUR a USD, Spojené

štáty a Eurozóna sú rozlohovo i ekonomicky rovnocennými súpermi, preto v tomto prípade

nie je nevyhnutné brať ohľad na ich odlišnosť.

Miera inflácie v Eurozóne má pomerne stabilizovaný priebeh, zatiaľ čo inflácia

Spojených štátov má rastúci charakter.

67

Úroková miera v oboch krajinách má rastúci charakter, pričom rýchlejší rast

zaznamenali Spojené štáty.

Nezamestnanosť v oboch krajinách má pozitívnu klesajúcu tendenciu, tempo poklesu

je v tomto prípade u obidvoch krajín približne rovnaké.

HDP v Eurozóne, ako aj v Spojených štátoch rastie, je však problematické vyčísliť trend jeho

medziročnej zmeny.

Podiel priamych zahraničných investícií na HDP je pomerne rovnaký, ako aj štátneho

dlhu, pričom je o niečo vyšší v Eurozóne. Je ťažké sledovať ďalší vývoj tohto ukazovateľa

medzi týmito dvoma krajinami, nakoľko údaje pre Spojené štáty nie sú od roku 2005

dostupné.

Eurozóna má pomerne vyrovnaný a vo väčšine prípadov takmer nulový podiel na HDP

krajín Eurozóny. Oproti tomu vykazujú Spojené štáty opačný rastúci záporný podiel na HDP.

Rozdiel exportu a importu krajiny, t.j. saldo obchodnej bilancie je aj napriek

porovnateľnosti týchto dvoch krajín diametrálne odlišný. Spojené štáty aj napriek rovnakému

„federatívnemu“ základu ako má Eurozóna vykazujú vysoké záporné hodnoty salda oproti

oveľa nižším, zato prevažne kladným hodnotám. Obe krajiny majú klesajúci trend tohto

makroekonomického ukazovateľa, čo znamená prevahu importu do daných krajín.

Aj napriek neodškriepiteľnému postaveniu USA ako jednej zo svetových veľmocí, táto

krajina postupne stráca svoje prvenstvo a moc pretrvávajúcimi vojenskými konfliktami

na Blízkom Východe, ekonomika krajiny sa nachádza vo fáze recesie a vláda vrátane

prezidenta krajiny stráca kredibilitu. Na druhej strane Atlantického oceánu naopak Európska

únia a v nej integrovaná Európska menová únia a jej menová jednotka EUR upevňujú svoje

postavenie a vzťahy na svetových ekonomických a finančných trhoch a stále viac a viac

obsadzujú pôvodné oblasti pôsobnosti Spojených štátov. Prezident Európskej centrálnej

banky Jean-Claude Trichet sa však zmienil, že sila Eura oproti americkému doláru je veľmi

znepokojujúca a zároveň uviedol, že sleduje uistenia prezidenta a ministra zahraničných vecí

Spojených štátov, ktorí tvrdia, že posilnenie dolára je aj v záujme ekonomiky Spojených

štátov. Zároveň zdôraznil dôležitosť udržania cenovej stability v dobe zvyšovania cien ropy

a ostatných komodít. Dolár voči Euru neustále oslabuje z dôvodu upadania ekonomiky

do recesie a znižovania úrokových sadzieb v krajine, čím sa situácia ešte zhoršuje. Európska

centrálna banka uviedla, že v najbližšej budúcnosti nemá v pláne znižovať výšku úrokových

sadzieb v Eurozóne, čo by výrazne pomohlo k zlepšeniu situácie. Nakoľko je však výška

úrokovej sadzby 4 % a inflácia v Eurozóne sa nachádza na úrovni 3,3 %, znižovanie

úrokových sadzieb v danej situácii neprichádza do úvahy.

68

Na základe uvedených informácií usudzujeme, že fundamentálna analýza je

na predikciu devízových kurzov nevhodná, a to najmä na predikciu v krátkom období.

69

5 Záver

Hlavným cieľom diplomovej práce bolo posúdenie presnosti prognózovania budúcich

spotových devízových kurzov SKK/EUR a SKK/USD. Pre splnenie tohto cieľa boli použité

metódy technickej, ako aj fundamentálnej analýzy.

Prvá časť vlastnej práce bola venovaná charakteristike vývoja slovenskej koruny od jej

vzniku v roku 1993 až do konca kalendárneho roka 2007. Posledný vývoj hovorí o úspešnom

napredovaní Slovenskej republiky a taktiež jej meny v oblasti plnenia záväzkov voči

Európskej únii, ktoré sú obsiahnuté v podobe maastrichtských kritérií a ktorých splnenie je

kľúčovým bodom pre plánované prijatie Eura v januári 2009. Národná banka Slovenska

musela v posledných dvoch rokoch veľmi intenzívne využívať svoje devízové rezervy

na spomalenie zhodnocovania slovenskej koruny, aby nedošlo k prehriatiu slovenskej

ekonomiky. V niektorých prípadoch sa však slovenská koruna zhodnocovala tak silno, že ani

intervencie NBS nedokázali výraznejšie ubrzdiť jej apreciáciu. Treba však dodať, že podľa

mnohých analytikov býva silnejší kurz domácich mien všeobecne v úvodných etapách

lichotivých uznaním sily krajiny, po dlhšom období však daň za silný kurz platia najmä

domáci exportéri . Hlavne v ekonomikách, ktorých rast je bytostne závislý od externého

dopytu, t.j. od exportu svojich produktov, nemožno charakterizovať dlhodobo stabilný a silný

kurz za výhodnú podmienku existencie krajiny.

V druhej kapitole vlastnej práce bolo cieľom posúdenie už spomenutej presnosti

predpovedania budúcich spotových devízových kurzov SKK/EUR a SKK/USD k určitému

bodu spotu a vyčíslenie ich odchýlok od skutočných spotových kurzov NBS. Na tieto účely

sme v tejto časti použili práve metódy technickej analýzy, konkrétne išlo o využitie 3 a 6 –

mesačných forwardových kurzov a budúcich spotových kurzov vyčíslených na základe

relatívnej verzie parity kúpnej sily a na základe parity úrokovej miery. Po zhodnotení

výsledkov tejto časti práce sme dospeli k názoru, že všetky uvedené druhy budúcich kurzov

vyčíslené na základe konkrétnej metódy prognózovania na základe forwardových kurzov

a na základe vypočítaných paritných kurzov, ktoré mali slúžiť na čo najpresnejšiu predikciu

spotových kurzov SKK/EUR a SKK/USD, vykazovali v niektorých bodoch spotu až takmer

30 % - nú odchýlku od skutočného kótovaného menového kurzu, čo pre investora môže

predstavovať neúnosné zníženie krytia investície proti riziku alebo len samotné zhoršenie

výnosnosti investície. Nakoľko sú výsledky z použitia tejto metódy technickej analýzy až

do takej miery nepresné, je otázne, či je táto metóda použiteľná na účel jej určený.

70

Na obranu technickej analýzy všeobecne však treba dodať, že v praxi sú metódy

technickej analýzy využívané subjektmi na devízovom trhu za účelom prognózovania veľmi

často, pričom jej prednosti sa prejavujú skôr krátkodobom horizonte, t.j. v horizonte jedného

dňa, z dôvodu jej citlivých reakcií na aj nepatrné pohyby kurzu, pričom v práci sa rátalo

s dlhodobým časovým horizontom štyroch rokov 2004 až 2007. Okrem toho, technická

analýza zahŕňa veľké množstvo metodických postupov prognózovania, preto by nebolo

objektívne posudzovať úspešnosť všetkých metód na základe použitej metódy forwardových

kurzov. A aj keď metóda predikcie kurzu na základe forwardových kurzov použitá v práci

nám síce ku dňu spotu neposkytla práve najpresnejšie výsledky, nepopierateľne je úspešná

v potvrdení trendu vývoja devízových kurzov.

Dokazuje to Graf č. 9, kde sú zobrazené spotové kurzy SKK/EUR ku dňu spotu 1. 1.

kalendárnych rokov 2003 až 2008 a 3 – mesačné forwardové kurzy SKK/EUR taktiež zo dňa

spotu. Je vidieť, že spotový kurz so oboma forwardovými kurzami BID a ASK má takmer

identický trend vývoja kurzu. Môžeme teda predpokladať rovnakú situáciu aj pri ostatných

forwardových kurzoch použitých v práci.

Prehľad spotových a 3 – mesačných forwardových kurzov SKK/EUR vydaných 1.1.

kalendárneho roka Tabuľka 27

Rok SPOT BID ASK 2003 41,722 41,906 42,016 2004 41,161 41,474 41,568 2005 38,745 38,845 38,946 2006 37,848 37,897 37,957 2007 34,573 34,326 34,41 2008 33,603 33,536 33,622

Zdroj: NBS

Trend vývoja spotových a 3 – mesačných forwardových kurzov SKK/EUR Graf 9

33

34

35

36

37

38

39

40

41

42

43

2003 2004 2005 2006 2007 2008

3M EUR BID 3M EUR ASK SR EUR

Zdroj: Tabuľka 27

71

Náplňou tretej časti výsledkov práce bolo prognózovanie budúceho vývoja

ekonomickej situácie Slovenskej republiky, Eurozóny a Spojených štátov a ich súvisiacich

mien. Prognózy boli vykonávané na základe sledovania vybraných makroekonomických

ukazovateľov za obdobie rokov 2003 až 2007. Po uskutočnení posúdenia hodnôt jednotlivých

ekonomických veličín a vyslovení prognóz k vývoju menových dvojíc môžeme skonštatovať,

že fundamentálna analýza je na predikciu budúceho vývoja menových kurzov taktiež

nevhodná. Zo skúseností nadobudnutých pri vypracovávaní práce a z posudzovania vývoja

jednotlivých ukazovateľov je možné pozorovať, že zdroje poskytujúce informácie o stave

a vývoji makroekonomických a iných národohospodárskych veličín pre jednotlivé krajiny

na medzinárodnej úrovni často krát nedisponujú všetkými požadovanými hodnotami

niektorých ukazovateľov, predovšetkým aktuálnymi číslami. Preto môže byť niekedy

problematické tieto hodnoty získať. Ako jasný príklad je možné uviesť hodnoty výšky podielu

štátneho dlhu Spojených štátov na HDP, kde je posledný údaj uvedený pre rok 2004. Okrem

toho sa celosvetový trh a ekonomika správa ako jeden živý organizmus, to znamená, že je

nemožné presne stanoviť predikciu alebo trend vývoja kurzov na základe

makroekonomických veličín z dôvodu nečakaných výkyvov a udalostí vo svete, ktoré môžu

úplne narušiť trend vývoja ekonomickej veličiny v krajine i vo svete a tým narušiť aj trend

vývoja kurzu. Príkladom pre tento fakt je miera inflácie v Slovenskej republike, ktorá počas

sledovaných rokov vykazovala pozitívny dezinflačný trend, až na rok 2006, kedy ročná miera

inflácie z dôvodu nárastu cenovej hladiny na trhu energií stúpla z 2,8 % roku 2005 na 4,3 %,

čím sa pozitívny trend znižovania inflácie úplne narušil. Treba tiež brať do úvahy, že

pri devízových kurzoch hovoríme o dvoch menách, a teda aj dvoch nezávislých ekonomikách

so svojimi procesmi a vzťahmi s okolím. Z toho dôvodu môže tá istá zmena vo svete

rozdielne ovplyvniť chod zainteresovaných ekonomík, či už pozitívne, negatívne alebo sa

zmeny na úrovni a stave ekonomiky vôbec neodrazia.

72

6 Použitá literatúra

1. BAKER, J. C. (1998). International Finance: Management, Markets, and Institution.

NJ, USA: Prentice-Hall, Inc. 1998. ISBN 0-02-305891-9.

2. DURČÁKOVÁ, J. – MANDEL, M. (2000). Medzinárodní finance. Praha:

Management Press, 2000, s. 44, 65, 67, 76, 108, 114. ISBN 80-7261-017-1.

3. HAMBÁLKOVÁ, M. (2002). Komerčná činnosť. Nitra: Vydavateľské a edičné

stredisko SPU v Nitre, 2002, s. 143. ISBN 80-8069-039-1.

4. HENDERSON, C. (2001). Currency strategy. New York: John Wiley & Sons, Inc.,

2002, s. 85. ISBN 0-470-84684-4.

5. CHOVANCOVÁ, B. – JANKOVSKÁ, A. – KOTLEBOVÁ, J. – ŠT URC, B.

(2002). Finančný trh. Nástroje, transakcie, inštitúcie. 2. prepracované vydanie.

Bratislava: EUROUNION spol. s.r.o., 2002, s. 325. ISBN 80-88984-31-9.

6. JÍLEK, J. (2005). Finanční a komoditní deriváty v praxi. Praha: GRADA Publishing,

2005, s. 33, 184. ISBN 80-247-1099-4.

7. KOLENKA, I. – HAJDÚCHOVÁ, I. (2003). Financovanie podniku II. 2. vydanie.

Zvolen: Vydavateľstvo TU vo Zvolene, 2003, s. 9. ISBN 80-228-1237-4.

8. KOŠČO, T. (2004). Financie a mena. 1. vydanie. Nitra: Slovenská poľnohospodárska

univerzita v Nitre vo Vydavateľstve SPU, 2004, s. 17 – 18. ISBN 80-8069-386-2.

9. KOŠČO, T. – SZOVICS, P. – ŠEBO, A. – TÓTH, M. (2006). Podnikové financie.

1. vydanie. Nitra: Vydavateľstvo SPU v Nitre, 2006, s. 32, 60. ISBN 80-8069-725-6.

10. KOŠCO, T. – SZOVICS, P. – TÓTH, M. (2004). Podnikové financie, banky, burzy,

1. vydanie. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2004, s. 195. ISBN

80-8069-349-8.

11. KRÁĽOVIČ, J. – VLACHYNSKÝ, K. (2006). Finančný manažment. 2.

prepracované vydanie. Bratislava: IURA EDITION spol. s.r.o., 2006, s. 46, 391, 436.

ISBN 80-8078-042-0.

12. KRIŠTOFÍK, P. (2000). Podnikové financie. 1. vydanie. Banská Bystrica: DUMA,

2000, s. 80. ISBN 80-967-8333-5.

13. MCDONALD, M. (2002). Predict market swings with technical analysis. New York:

John Wiley & Sons, Inc., 2002, s. 76. ISBN 0-471-20596-6.

14. MARČEK, D. – MARČEK, M. (2001). Analýza, modelovania a prognózovanie

časových radov s aplikáciami v ekonomike. Žilina: EDIS vydavateľstvo ŽU, 2001, s.

25. ISBN 80-7100-870-2.

73

15. MIHÁLIKOVÁ, A. – HORNIAKOVÁ, Ľ. (1999). Finančné a menové vzťahy

v teórii a praxi. Bratislava: Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty Univerzity

Komenského, 1999, s. 217-218. ISBN 80-7160-115-2.

16. MRAK, M. (2005). International Finance. Ljubljana: University of Ljubljana, 2005, s.

9-10.

17. MURPHY, J. J. (1999). Technical analysis of the financial market. New York: New

York Institue of finance, 1999, s. 5. ISBN 0-7352-0066-1.

18. PINDA, Ľ. (2001). Deriváty cenných papierov. Vybrané problémy. 1. vydanie.

Bratislava: IURA EDITION, 2001. ISBN 80-88715-98-9.

19. PIOVARČIOVÁ, V. (2004). Teória kapitálového trhu. 2. prepracované vydanie.

Bratislava: Iura Edition, 2004, s. 12, 59-60. ISBN 80-8078-002-1.

20. SAMUELSON, P.A. – NORDHAUS, W.D. (2000). Ekonómia. 16. vydanie.

Bratislava: Nakladateľstvo ELITA, 2000, s. 704-706 . ISBN 80-8044-059-X.

21. SEDLÁČEK, J. (2001). Účetní data v rukou manažera, 2. doplnené vydanie. Praha:

Computer Press, 2001, s. 5-6. ISBN 80-8069-685-3.

22. SERENČÉŠ, P. a kolektív (2008). Bankové operácie. 1. vydanie. Nitra:

Vydavateľstvo SPU v Nitre, 2008, s. 61, 92. ISBN 978-80-8069-993-2.

23. SIPKO, J. (1999). Európska menová únia a Euro. Bratislava: Vydavateľstvo ELITA,

1999, s. 344-345. ISBN 80-8044-061-1.

24. SZOVICS, P. – TÓTH, M. (2006). Medzinárodné financie. 1. vydanie. Nitra:

Vydavateľstvo SPU v Nitre, 2006, s. 27, 37-42, 59, 71, 145. ISBN 80-8069-685-3.

25. VLACHYNSKÝ, K. – MARKOVI Č, P. (2001). Finančné inžinierstvo. 1. vydanie.

Bratislava, IURA EDITION, 2001. ISBN 80-89047-08-4.

26. http://ekonomika.sme.sk/c/3775860/Silne-euro-znepokojuje-aj-prezidenta-ECB.html

Stiahnuté 5 apríla 2008

27. http://www.derivat.sk/index.php?PageID=149&SearchString=slovenská – Stiahnuté

14. marca 2008

28. http://onas.etrend.sk/122820/trend-analyses/008-dolarovy-cierny-peter – Stiahnuté

2. apríla 2008

29. http://ekonomika.sme.sk/c/3803318/ECB-neplanuje-znizit-urokove-sadzby.html

- Stiahnuté 5. apríla 2008

Internetové zdroje:

http:// www.wikipedia.org

http:// www.nbs.sk

74

http:// www.statistics.sk

http:// www.ec.europa.eu/eurostat/

http:// www.euribor.org

http:// www.moneycafe.com

75

7 Prílohy

1. Tabuľka: Denné spotové a forwardové 3 – mesačné kurzy SKK/EUR v dobe ich

vydania a splatnosti za obdobie 1.1. 2004 – 1.1. 2008

2. Grafické znázornenie Tabuľky s dennými a forwardovými kurzami SKK/EUR za

obdobie 1.1. 2004 – 1.1. 2008

Den

né s

poto

vé a

forw

ardo

vé 3

– m

esačné

kur

zy S

KK

/EU

R v

dob

e ic

h vy

dani

a a

spla

tnos

ti za

obdo

bie

1.1.

200

4 –

1.1.

200

8

Prí

loha

1

20

04

2005

20

06

2007

20

08

Q

1 Q

2 Q

3 Q

4 Q

1 Q

2 Q

3 Q

4 Q

1 Q

2 Q

3 Q

4 Q

1 Q

2 Q

3 Q

4 1.

1.

SR

41

,161

40

,123

39

,922

40

,064

38

,745

38

,58

38,3

23

38,8

69

37,8

48

37,6

56

38,3

22

37,3

84

34,5

73

33,3

81

33,8

28

33,8

76

33,6

03

FW

VY

DA

NÉ

BID

41

,474

40

,428

40

,042

40

,221

38

,845

38

,572

38

,376

38

,891

37

,897

37

,699

38

,42

37,4

89

34,6

07

33,3

41

33,7

95

33,7

79

33,5

06

FW

VY

DA

NÉ

AS

K

41,5

68

40,4

91

40,1

51

40,2

92

38,9

46

38,6

61

38,4

27

38,9

81

37,9

57

37,7

89

38,5

07

37,5

68

34,6

88

33,4

27

33,8

68

33,8

72

33,6

04

FW

SP

LAT

NÉ

BID

41

,582

41

,474

40

,428

40

,042

40

,221

38

,845

38

,572

38

,376

38

,891

37

,897

37

,699

38

,42

37,4

89

34,6

07

33,3

41

33,7

95

33,7

79

FW

SP

LAT

NÉ

AS

K

41,6

86

41,5

68

40,4

91

40,1

51

40,2

92

38,9

46

38,6

61

38,4

27

38,9

81

37,9

57

37,7

89

38,5

07

37,5

68

34,6

88

33,4

27

33,8

68

33,8

72

Zdr

oj: N

BS

Gra

fické

zná

zorn

enie

Tab

uľky

s d

enný

mi a

forw

ardo

vým

i kur

zam

i SK

K/E

UR

za

obdo

bie

1.1.

200

4 –

1.1.

200

8

Prí

loha

2

Z

droj

: Tab

uľka

Prí

loh

a 1

33,0

34,0

35,0

36,0

37,0

38,0

39,0

40,0

41,0

42,0

Q1/20

04Q2/20

04Q3/20

04Q4/20

04Q1/20

05Q2/20

05Q3/20

05Q4/20

05Q1/20

06Q2/20

06Q3/20

06Q4/20

06Q1/20

07Q2/20

07Q3/20

07Q4/20

07Q1/20

08

SR

FW

VY

DA

NÉ

BID

FW

VY

DA

NÉ

AS

K

FW

SP

LA

TN

ÉB

ID

FW

SP

LA

TN

ÉA

SK