DEJINY1/2018ISSN 1337-0707

Dejiny 1/2018 – internetovýčasopisInštitútuhistórieFFPUvPrešovehttp://dejiny.unipo.sk/BlogPosts/dejiny-12018.html

Dejiny 1/2018 – e-JournalofInstituteofHistory,FacultyofArts,UniversityofPrešovinPrešov,http://dejiny.unipo.sk/BlogPosts/dejiny-12018.html

Ilustrácia na obálke: Edita Vološčuková - Genetika 1 (digitálna tlač)

Redakčná rada / Editorial Board:prof.PhDr.PeterŠvorc,CSc.,predseda/chairman(Prešovskáuniverzita,Prešov) doc. PaedDr.PatrikDerfiňák,PhD.(Prešovskáuniverzita,Prešov)doc.PhDr.LibušaFranková,CSc.(Prešovskáuniverzita,Prešov)doc.PhDr.VladimírGoněc,DrSc.(Masarykovauniverzita,Brno)PhDr.IvanHalász,PhD.(Maďarskáakadémiavied,Budapešť)doc.PhDr.ĽubicaHarbuľová,CSc.(Prešovskáuniverzita,Prešov)prof.PhDr.RomanHolec,CSc.(UniverzitaKomenského,Bratislava)doc.PhDr.NadeždaJurčišinová,PhD.(Prešovskáuniverzita,Prešov)PhDr.ZuzanaKollárová,PhD.(MVSR,ŠtátnyarchívLevoča,pobočkaPoprad) PhDr.PeterKovaľ,PhD.(Prešovskáuniverzita,Prešov)doc.IgorLichtej,CSc.(Užhorodskánárodnáuniverzita,Užhorod)prof.PaedDr.MartinPekár,PhD.(UniverzitaP.J.Šafárika,Košice)Dr.h.c.Prof.Dr.KarlSchwarz(UniversitätWien)Dr.hab.KrzysztofStryjkowski(Uniwersytetim.AdamaMickiewicza,Poznaň) prof.PaedDr.ŠtefanŠutaj,DrSc.(SpoločenskovednýústavSAV,Košice)prof.Dr.WacławWierzbieniec(UniwersytetRzeszów)

Redakcia / Editors:doc.PhDr.NadeždaJurčišinová,PhD.(zodpovednáredaktorka/liableeditor)PhDr.JánDžujko,PhD.,PhDr.PeterKovaľ,PhD.,Mgr.MarošMelichárek,PhD.

Recenzenti čísla:doc.Mgr.JánAdam,PhD.,doc.PhDr.MiloslavaBodnárová,CSc., prof.PhDr.MichalDanilák,CSc.,doc.PaedDr.PatrikDerfiňák,PhD., doc.PhDr.ĽubicaHarbuľová,CSc.,doc.PhDr.NadeždaJurčišinová,PhD.,prof.PhDr.PeterŠvorc,CSc.

Jazykové korektúry:Mgr.JozefJurčišin

Preklady resumé:Mgr.MarošMelichárek,PhD.

© VydávaInštitúthistórieFilozofickejfakultyPrešovskejuniverzitysvydavateľstvomUNIVERSUM-EU,spol.sr.o.(www.universum-eu.sk)

aHistorickouspoločnosťoukráľovskéhomestaPrešov© IssuedbyInstituteofHistory,FacultyofArts,UniversityofPrešovinPrešovwithpublishinghouseUNIVERSUM-EU,spol.s.r.o.(www.universum-eu.sk) andHistoricalsocietyofroyaltownPrešov

Prešov 2018ISSN 1337-0707

OBSAH / CONTENTS

ÚVOD / FOREWORD

Peter KOVAĽ .......................................................................................................................... 7Slovonaúvod/Foreword

ŠTÚDIE / SCIENTIFIC ARTICLES

Matúš VOJNA ........................................................................................................................ 10Petrovce nad Laborcom v rokoch 1254 – 1526. Z dejín obce a života jejobyvateľovvstredoveku/ Petrovce nad Laborcom in years 1254 – 1526. From History of village and life of its inhabitants in Middle Ages.(Recenzenti:doc.Mgr.JánAdam,PhD.,doc.PhDr.MiloslavaBodnárová,CSc.)

Patrik DERFIŇÁK ................................................................................................................. 38Z činnosti najstaršieho úverného družstva v Prešove / Some remarks on activities of the oldest credit cooperative in Prešov. (Recenzenti:Prof.PhDr.PeterŠvorc,CSc.,doc.Mgr.JánAdam,PhD.)

ĽUDIA A DOBA / PEOPLE AND TIME

Libuša FRANKOVÁ ............................................................................................................... 58Ján Nepomuk Bobula. (K občiansko-národným postojom na pôde Novejškoly)/ Ján Nepomuk Bobula. (The civic-national attitudes on the soil of Nová škola).(Recenzenti: doc. PhDr. Nadežda Jurčišinová, PhD., doc. PaedDr. PatrikDerfiňák,PhD.)

Luciána HOPTOVÁ ............................................................................................................... 70MichalZabejda-Sumický–muž,ktorýpokorilsvetspevom/ Michal Zabejda-Sumický – a man who conquered the world by singing. (Recenzenti:doc.PhDr.ĽubicaHarbuľová,CSc.,prof.PhDr.MichalDanilák,CSc.)

ROZHOVORY / INTERVIEWS

Maroš MELICHÁREK ........................................................................................................... 80„Aby bolo čo povedať, musí to byť podložené poznaním a výskumom“Rozhovor s prof. PaedDr. Štefanom Šutajom, DrSc. / „If we want to say something, it must be based on knowledge and research.“interview with prof. PaedDr. Štefan Šutaj, DrSc.

PREDSTAVUJEME / WE INTRODUCE

Serhij KOPYLOV - Alexander ZAVAĽŇUK ......................................................................... 88FakultahistórieNárodnejuniverzityIvanaOhijenkavKamenci-Podolskom/Historical Faculty National University Ivan Ohienko of Kamyanets-Podilsky

PRIPOMÍNAME SI / WE REMEMBER

Nadežda JURČIŠINOVÁ ........................................................................................................ 98ŠarišnastránkachŠtúrovýchSlovenskýchnárodnýchnovínpre170rokmi/Šariš in the Štúr’s Slovak national newspaper 170 years ago

Patrik DERFIŇÁK ................................................................................................................. 100Pred120rokmizačalivPrešovehraťfutbal.../120 years ago they started playing football in Prešov...

Peter KOVAĽ .......................................................................................................................... 102120rokovverejnejnemocnicevBardejove(Kbardejovskémuzdravotníctvuvmedzivojnovomobdobí) /120 years of public hospital in Bardejov (Bardejov health care in the inter-war period)

Patrik. DERFIŇÁK ................................................................................................................ 105Zabudnutýpolitikahospodárskyodborník/Forgotten politician and economic expert

Ján DŽUJKO .......................................................................................................................... 108Slovenský drevársky priemysel (Pred 90 rokmi vyšiel v Prešove jedinýčasopiszaoberajúcisadrevárskympriemyslomnaSlovensku)/Slovak wood industry (In Prešov - 90 years ago was issued the only magazine dealing with the wood industry in Slovakia)

RECENZIE – ANOTÁCIE / REVIEWS – ANNOTATIONS

Jozef LUTAŠ-HUSŤÁK ......................................................................................................... 112FRANKOVÁ, Libuša. Z histórie „Toryského kraja“. Osobnosti slovenského národnokultúrneho života v historickom regióne Šariša, Spiša a Zemplína. Prešov:VydavateľstvoPrešovskejuniverzityvPrešove,2017.249s.ISBN978-80-555-1861-9.

Silvia FECSKOVÁ .................................................................................................................. 113JURČIŠINOVÁ,Nadežda.Juraj Kello-Petruškin na Šariši. Prešov:VydavateľstvoPrešovskejuniverzityvPrešove,2017.194s.ISBN978-80-555-1884-8.

Gabriela OĽŠAVSKÁ ............................................................................................................. 116DOMENOVÁ, Marcela. SEM Jednota Mateja Bahila (Zo spolkovej činnosti evanjelickej mládeže v Prešove).Prešov :VydavateľstvoPrešovskejuniverzityvPrešove,2017.215s.ISBN978-80-555-1948-7.

Lucia MARCINKOVÁ ........................................................................................................... 117Liber – verbum – monumentumque (duchovná kultúra a konfesionalita v dejinách). Ed.MarcelaDomenová.Prešov:ŠtátnavedeckáknižnicavPrešove,2017.170s. ISBN978-80-89614-38-7.

Patrik DERFIŇÁK ................................................................................................................. 119Hrady a hradné panstvá na Slovensku. Dejiny, majitelia, prostredie. Eds.DianaDuchoňová,AnnaFundárková.Bratislava:Veda,HistorickýústavSAV,2016.240s.ISB978-80-224-1539-2.

Gabriela OĽŠAVSKÁ ............................................................................................................. 120Osobnosti v knižnej kultúre a historických prameňoch. Ad honorem Jozef Repčák. Ed. Marcela Domenová. Prešov : ŠVK v Prešove, 2017. 244 s. ISBN 978-80-89614-41-7.

Ján DŽUJKO .......................................................................................................................... 122Nové obzory 33. Prešov v priestore a čase. Ed. Jozef Kušnír. Prešov : Krajské múzeum v Prešove, 2017. 248 s. ISBN 978-80-89952-00-7.

Matúš VOJNA ........................................................................................................................ 123Zemplínska šírava – premena zemplínskeho vidieka (50 rokov turizmu na Zemplínskej šírave). Eds. Ján Dobrovolský, Martin Molnár, Matej Starják. Michalovce : Priatelia Zemplína, 2016. 128 s. ISBN 978-80-972332-0-4.

KRONIKA / CHRONICLE

Jozef KUŠNÍR ......................................................................................................................... 126Prešov v priestore a čase. Prešov, 11. – 12. október 2017 / Prešov in space and time Prešov, 11. – 12. October 2017

Peter KOVAĽ .......................................................................................................................... 128Čtvrtstoletí spolu. Československo a Podkarpatská Rus. Praha, 28. – 29. marec 2018 / Quarter Together. Czechoslovakia and Carpathian Ruthenia. Prague, 28. – 29. March 2018

Nadežda JURČIŠINOVÁ ........................................................................................................ 130Pripomenuli si sté výročie vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov. Bratislava, 17. – 19. apríl 2018 / The centenary of common state of the Czechs and Slovaks was celebrated. Bratislava, 17. – 19. April 2018

Annamária KÓNYOVÁ .......................................................................................................... 13214. študentská vedecká a umelecká konferencia. Prešov, 25. apríl 2018 / 14th Student Scientific and Art Conference Prešov, 25. April 2018

Peter KOVAĽ .......................................................................................................................... 134„100 let od vzniku Československa – 1918 / 2018“. Plzeň, 23. – 24. máj 2018/ 100 years since the establishment of Czechoslovakia - 1918/2018. Pilsen, 23. – 24. May 2018

Marcela DOMENOVÁ ........................................................................................................... 138Vedecká konferencia Udalosti a osobnosti formovania moderného slovenského národa (knižná kultúra – jazyk – školstvo – osveta). Prešov, 24. – 25. máj 2018 / Scientific Conference Events and Personalities of the Formation of a Modern Slovak Nation (Book Culture - Language - Education - Culture). Prešov, 24. – 25. May 2018

Nadežda JURČIŠINOVÁ ........................................................................................................ 140Matúš Dula, politik, právnik a národný činiteľ. Martin, 21. – 22. jún 2018 / Matúš Dula, politician, lawyer and national agent. Martin, 21. – 22. June 2018

TOTO VYDANIE ČASOPISU ILUSTRUJEME REPRODUKCIAMI VÝTVARNÝCH DIEL EDITY VOLOŠČUKOVEJ ............................................................ 143

O AUTOROCH / A WORD ABOUT AUTHORS ............................................................. 145

Slovo na úvod

Váženíčitatelia! InternetovýčasopisInštitútuhistórieFilozofickej fakultyPrešov-skejuniverzity(IHFFPU)vPrešoveDejinypokračujeuž13.ročníkom.DovoľujemesiVámpredstaviť jehoprvéčíslovroku2018.Ajtentorazsmezachovalitradičnúobsahovúštruktúruamátemožnosťsiprečítaťzaujímavéštúdie,dozvedieťsaviacohistorickýchpostaváchzakomponovanýchdourčitéhodejinnéhoobdobiačispo-znaťnázorysúčasnéhoslovenskéhohistorika.Štúdia Matúša Vojnu patrí k prácam o regionálnych dejinách a je zameraná

nadejinyobcePetrovcenadLaborcomvtrochstoročiachobdobiastredovekuodprvejpísomnejzmienkyoobciažporok1526.DruhýpríspevokvrubrikeŠtúdiejedielomPatrikaDerfiňáka,ktorýjejednýmzmálavýchodoslovenskýchhistorikovvenujúcichsahospodárskymdejinámSlovenska.Jehotextmapujeobchodnéakti-vityacelkovúčinnosťnajstaršiehoúvernéhodružstvavPrešovevrokoch1887až1950.Príspevokzachytávarozvojtakéhotypuobchoduaproblémy,ktorýmčlenoviamuseličeliťvmedzivojnovomobdobívčasehospodárskejkrízyčivčasedruhejsvetovejvojny.RubrikaĽudiaadobapozostávazdvochčlánkov,resp.zvykresleniadvochhis-

torickýchosobností.LibušaFrankovápredstavujeobčiansko-národnépostojeJánaNepomukaBobulu,slovenskéhopolitika,redaktora,publicistuapodnikateľa,ktorýpatrilkpoprednýmčlenomideovéhoprúduslovenskejpolitikydruhejpolovice19.storočia–Novejškolyslovenskej.CentrompozornostiLuciányHoptovejbolMichalZabejda-Sumický,predstaviteľbieloruskejemigráciepôsobiacejvČeskoslovenskupodruhejsvetovejvojne,resp.ešteajvčaseexistencieProtektorátuČechyaMorava.Išloopoprednéhobieloruskéhoopernéhospevákaspohnutýmosudom,ktorýpre-žilviacerokritickýchobdobíastalsauznávanýmumelcomeurópskehoformátu.PrvéčísločasopisuDejinyvroku2018jeobohatenéajorozhovorsoslovenským

historikomprof.PaedDr.ŠtefanomŠutajom,DrSc.RozhovorrealizovalMarošMe-lichárekasvojeinterviewnasmerovaldodvochrovín.Prvúoznačilakomožnostiaperspektívystredoeurópskejhistórieadruhúakosúčasnýstavvzdelávaniaštu-dentovvhistorickejvede.RubrikaPredstavujemetentorazprezentujeHistorickúfakultuUniverzityIvana

OhijenkuvKamenci-PodoľskomnaUkrajine.Z textusadozviemeovzdelávacej,vedecko-výskumnejavýchovnejčinnostitohtovysokoškolskéhopracoviska.Päť príspevkov od troch autorov obsahuje už tradičná rubrika Pripomíname

si.TentorazsútextyzameranénavykresleniedejinnýchzaujímavostíaosobnostízprostrediaregiónuŠariš.Recenzieaanotácieupriamujúpozornosťnazaujímavéknižnépublikácie,ktorýchautormičizostavovateľmisúajčlenoviaIHFFPUvPre-šove.Užklasickourubrikou,uzatvárajúcoukaždéčísločasopisuDejiny,jeKronika.Vnejsamôžetedozvedieťozaujímavýchakciáchvedeckéhocharakterukonanýchnapôdeinštitútuanainýchslovenskýchhistorickýchpracoviskách.

× Siena Piazza del Campo. Foto: Nadežda Jurčišinová

Kronika,aceléprvéčísločasopisuDejiny,potvrdzujefakt,žeIHFFPUjeneustá-lečinnývovedecko-výskumnejaorganizačnejčinnostiapatrítýmmedzipoprednéhistoricképracoviskánaSlovensku.PrajemeVám,milí čitatelia,abyaj tohoročnéprvéčísločasopisubolopríjemnýmazaujímavýmčítaním.

Peter Kovaľ

ŠTÚDIE

Florencia - most Ponte Vecchio.Foto: Jozef Jurčišin

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

10

ŠTÚ

DIE PETROVCE NAD LABORCOM V ROKOCH 1254 – 1526

Z DEJÍN OBCE A ŽIVOTA JEJ OBYVATEĽOV V STREDOVEKU

Matúš VOJNA

Abstract: Petrovce nad Laborcom in years 1254 – 1526. From History of village and life of its inhabitants in Middle Ages. ThiscontributionisdedicatedtodescribehistoryofvillagePetrovcenadLaborcominmiddleages.Tillthisdaytherestilldoesnotexistanyworkorpaperwhichisdedicatedtohistoryofthisvillageinpresentedperiod. Firstwrittenmention of this villagewas from 1254. From chronologicalpointofviewweinterpretonlyperiodofthreecenturies(1254–1526)ofhistoryofthisvillage,notwholeperiodofmiddleages.WeprocessthehistoryofPetrovcenadLaborcomincontextofwiderregionalhistoryofeasternSlovakiaandwededicateourattentiontoseveralwrittenmentionsofPetrovcenadLaborcom.OurattentionwasfocusedcloselytodescriptionoflifeandworkofpeoplethatlivedintypicallymiddleagesvillagesituatedinmiddleZemplinregion.

Keywords: Petrovce nad Laborcom. History of theMiddle Ages. The manor ofMichalovce.Zemplínregion.EasternSlovakia.

Vposlednýchrokochsaslovenskáhistoriografiastáleviacaviaczameriavaajnaskúmanie a spracovávanie regionálnychdejín,medzi ktoré samozrejmepatria ajdejinyjednotlivýchmiestaobcí.KaždýmrokomvychádzajúpublikácievenovanédejinámjednotlivýchmiestaobcínachádzajúcichsaajnaúzemíZemplína,avšakPetrovcenadLaborcomdotejtoskupinyzatiaľnepatria.DodnesneexistuježiadnapodrobnejšiaprácavenovanádejinámPetroviecnadLaborcoma tátoobecsa lenstručne spomínavniekoľkýchencyklopédiácha špecializovanýchprácachveno-vanýchdejinámvýchodnéhoSlovenska.Tobolprvýdôvodprečosmesarozhodlinapísaťtentopríspevok,vktoromsmesasnažiličonajpodrobnejšiespracovaťstre-dovekédejinytejtoobce.KeďžePetrovcenadLaborcomsavpísomnýchprameňochprvýkrátspomínajúažvroku1254,nejdetedazchronologickéhohľadiskaoceléobdobiestredoveku,alelenoobdobienecelýchtrochstoročítrvajúcichodzáveruraného(doroku1301)cezcelývrcholný(1301–1437)ažpokoniecneskoréhostre-doveku(1437–1526).Druhýdôvod,podľanásrovnakodôležitý,ktorýnásviedolkspracovaniustredovekýchdejínPetroviecnadLaborcomje,žeideonašurodnúobec.DejinyPetroviecnadLaborcomvobdobístredovekusmesasnažilispracovaťvkontexteširšíchregionálnychdejínanašupozornosťsmenevenovalilenjednot-livýmskromnýmpísomnýmzmienkamoobci,aleznačnúpozornosťsmevenovaliajpopisuživotaapráceľudížijúcichvtypickejstredovekejdedinenachádzajúcejsanaúzemístrednéhoZemplína.PetrovcenadLaborcom ležiav centrálnej častiZemplína,v severnej častiVý-

chodoslovenskejnížiny,nazápadnomnánosovomvaleriekyLaborec,ktorýsavý-chodnýmsmeromzvažujedonivyLaborcaazápadnýmdonivyDušesjejmŕtvymiramenami.Stredobcesanachádzavnadmorskejvýške118m.n.m.Nadmorská

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

11

ŠTÚ

DIEvýškachotárasanachádzavrozmedzí115–121m.n.m.1Podľasúčasnéhoadmi-

nistratívnehočleneniaSRpatríobecdookresuMichalovcevKošickomkraji.ObechraničínaseverovýchodesobcouZbudza,najuhovýchodesmestomMichalovce,najuhusmestskoučasťouMichaloviecTopoľanmi,najuhozápadesobcouSuché,nazápadesobcouLesnéanaseveresobcouNacinaVes.OkresnémestoMichalovcejeodstredukatastraobcevzdialené5,2km.Dnessaobecdelínadvečasti,atonaobecsamotnúačasťobcesnázvomOrtáš,ktorásanachádzazápadneodobcekadiaľvedieželezničnátraťMichalovce–Strážske.2Petrovce nad Laborcom až do roku 1918 v rámci Uhorska územne patrili do

Zemplínskejstolice,odroku1849župy.ZemplínskastolicabolaúzemnenajväčšoustolicounaSlovensku.RozprestieralasaodriekyTisynajuhuažposevernéhraniceSlovenska.PetrovcesanachádzalihneďvedľahranicemedziZemplínskouaUž-skoustolicou,ktorúvtomtoúsekupredstavovalariekaLaborec.Stolicesapostupnevyvíjalizkráľovskýchkomitátov,ktorépredstavovalivyššie

organizačnéútvaryv rámcihradnéhozriadenia.Hradnézriadeniev ranofeudál-nomUhorskutvorilirozsiahlekráľovskémajetky,ktorénakonci11.storočiapred-stavovalinaúzemíSlovenskaaž85%všetkejpôdy.Zemplínskykomitátvznikolv11.storočíspolusostatnýmkomitátminachádzajúcimisaajnadnešnomvýchod-nomSlovensku –Užský komitát a komitátNovumCastrum, ktorýpredstavovalúzemieneskoršejAbovskej,ŠarišskejaHevešskejstolice.Postupomčasusakomi-tátyzačalipretváraťnajednotlivéstolice,pričomZemplínskastolicavzniklapredkoncom13.storočiaaUžskástolicanajneskôrzačiatkom14.storočia.Každástolicasadelilanaslúžnovskéokresy.Spočiatkubolakaždástolicarozdelenáspravidlanaštyrislúžnovskéokresy,aleneskôrsaichpočetzvýšil,niekdeajznížil.Zemplínskastolicasadelilanaštyrislúžnovskéokresyaždoroku1777.Slúžnovskéokresybolispočiatku označované len radovými číslicami amenami slúžnych. Petrovce nadLaborcomvminulostipatrilidoŠtvrtéhoslúžnovskéhookresu,ktorýbolv roku1773premenovanýnaMichalovskýslúžnovskýokres(Processus Nagy Mihályiensis).OkremMichalovského slúžnovského okresu existovali v Zemplínskej stolici eštePodhorský,OstrovnýaVranovskýslúžnovskýokres.3Vdnešnomkatastri obcePetrovce nadLaborcom sa zatiaľ nepodarilo objaviť

žiadnearcheologickénálezy.Avšakzovšetkýchokolitýchobcídnesužpoznámerôznearcheologickénálezyzobdobiapravekuajranéhostredoveku,pretomôžemesveľkoupravdepodobnosťouočakávať,žeajvchotáriPetroviecnadLaborcomsavbudúcnostipodaríobjaviťstopypopravekom,resp.ranostredovekomosídlení.4

1 BÉREŠ, Július (zost.). Pramene k dejinám osídlenia Slovenska z konca 5. až z 13. storočia. III. zväzok. Východné Slovensko. Nitra : Archeologický ústav SAV, 2008, s. 98; KROPILÁK, Miro-slav a kol. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava : VEDA, 1977, s. 381.

2 Obec Petrovce nad Laborcom – Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce. 2005, s. 8.3 ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Michalovce : Zemplínska spoločnosť,

2001, s. 681; ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. Bratislava : Obzor, 1984, s. 11-14, 19, 160-163; ŽUDEL, Juraj. Západné hranice Užského komitátu. In Slovenská archivistika, roč. 25, 1990, č. 2, s. 91-99.

4 Petrovce nad Laborcom. Excel enterprise, 2009, s. 4.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

12

ŠTÚ

DIE PrvápísomnázmienkaoPetrovciachnadLaborcom(ďalejbudemenázovobce

uvádzať už len v skrátenom tvare Petrovce) sa nachádza v listine kráľa Bela IV.z27.decembraroku1254.Ideolistinu,ktoroukráľBeloIV.vymenilmajetkypodhradomTubulvŠarišskej stoliciGregorovi synoviNáca, resp.NatazadvepustézemenazývanéLezna, čižeLesnéaChemerna, čižePustéČemernévZemplínskejstolicisvýmerou30popluží,ktorébolipredtýmobývanéistýmMikitom(Mykwtha; Mycuta)aNavalydom(Navalyad; Noualyad; Nowalab),aleostaliprázdneabezobyva-teľstva.Vtejtolistinesaopisujeajhranicatýchtomajetkov,ktorásazačínalanavý-chodepririekeLaborec(flumine Lothorcz; Loborch)apokračovalakhrobomRusínov(ad sepulturam Rwthenorum),5 kdehraničila s chotárnouhranicoudedinyPetrovce(cum villa Peturya; villa Petarii).Akovyplývazlistiny,takPetrovcenevzniklivroku1254,aleužskôr,keďževtomtoobdobímaladedinaužustálenéchotárnehranice.6Petrovcesavrôznychpísomnostiachz13.až17.storočiavyskytujúpravidelne

podnázvamiPetroch,Petrouchapod.,čobolmaďarizovanýtvarpôvodnéhonázvuPetroviec.Podľavýznamného slovenskéhohistorikaFerdinandaUličnéhokorenínázovobcevovlastnommenePeter,ktorýbolpravdepodobneprvýmzemianskymvlastníkompríslušnéhomajetkuazároveňajzakladateľomdediny.Maďarizovanýnázovobcezároveňoslabujemožnosť,ženázovPetrovcebymoholkoreniťvdu-chovnompatrónovimiestnehokostola,akbybolzasvätenýsvätémuPetrovi.Vtom-toprípadebysveľkoupravdepodobnosťouvznikolmaďarskýnázovobcevzmysleSvätýPeteraniePetrovce.Tietopoznatkytedavedúkpredpokladu,žededinaPet-rovcevzniklaakoosadazemanaPetraniekedyvprvejpolovici13.storočia.7ZrejmesaužnikdypresnenedozviemekedyPetrovcevznikli,keďžespred13.storočiasazachovaloveľmimálopísomnýchprameňov,čojezapríčinenéajtým,žedarovaniepôdysvetskémufeudálovizostranypanovníkaspočiatkunebývalosprevádzanédonačnou listinou.8Lenveľmivýnimočnesazaznamenávalipresné rokyvznikudedín,aprevtedajšiepotrebytoaninebolodôležité.HromadnejšievydávanielistínsavUhorskuzačínaažzačiatkom13.storočia,alelistinysavtomtoobdobívydávali

5 Ide o praveké mohyly z neskorej doby kamennej, ktoré boli v stredoveku považované za hroby Rusínov.

6 IPOLYI, Arnold – NAGY, Imre – VÉGHELY, Dezső. Hazai okmánytár. Codex diplomaticus patrius VI. Budapest : 1876, s. 79; MARSINA, Richard. Codex diplomaticus et epistolaris Slo-vaciae Tomus II. Slovenský diplomatár II. Bratislava : Obzor, 1987, s. 321-322; SIRMAJ, Anton zo Sirmy. Historické, topografické a politické poznatky stolice Zemplínskej II. diel. dodatok § 175 – § 638; ČURMOVÁ, Viera (zost.). Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2009, s. 171, 192. Preklad: SLANINKA, Martin. ŠMILAUER, Vladimír. Vodopis starého Slovenska. Bratislava : Učená Společnost Šafaříkova, 1932, s. 236; VARSIK, Branislav. Osídlenie Košickej kotliny III. s osobitným zreteľom na celé východné Slovensko a horné Potisie. Bratislava : VEDA, 1977, s. 368; ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Michalovce : Zemplínska spo-ločnosť, 2001, s. 395.

7 ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001, s. 396.

8 ULIČNÝ, Ferdinand. Vývin feudálneho panstva Sztárayovcov na východnom Slovensku od 13. do 15. storočia. In Sborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského – Historica, roč. 15, 1964, s. 139.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

13

ŠTÚ

DIElenvtedy,keďna to existovali vážnedôvody.9VprípadePetroviecbola takýmto

dôvodommajetkovoprávnazmenamajiteľadedínLesnéaPustéČemerné,pričomPetrovcesútamspomínanélenokrajovoakosusednádedina.Zozachovanýchpísomnýchsprávsanedápresnezistiťnielenrok,kedypred-

pokladanýzemanPeterzískal tentomajetok,aleanidokedymali jehopotomko-viadedinuPetrovcevosvojomvlastníctve.Istéje,žezemanPetervlastnilPetrovcevprvejpolovici13.storočiaajehodedičomdedinapatrilapravdepodobnedokonca13.,možnoaždozačiatku14.storočia.VtomtoobdobíjuzaneznámychokolnostízískališľachticizMichaloviec,ktorýmdokázateľnepatrilavroku1335.MožnojuodPetrovýchdedičovodkúpili,alejemožné,žejuzabraliajnásilnýmspôsobom.Petrovcesaodvtedystalimajetkovousúčasťourozsiahlehomichalovskéhopanstva,doktoréhopatrilinepretržiteajvnasledujúcichstoročiach.10Michalovsképanstvozačalovznikaťodpolovice13.storočiaav14.storočísauž

rozprestieraloodKrivoštiancezStaré,Petrovce,Michalovce,JastrabiepriMichalov-ciach,poLúčkyaKlokočov,pričomzahrňovalomajetkyachotárevyše20dedín.CentromtohtopanstvabolhradšľachticovzMichaloviecvoVinnom.11Petrovce sa druhýkrát spomínajú až v roku 1335 v listine vydanej Jágerskou

kapitulou,ktoráuskutočnilaprvédeleniemajetkumichalovskéhopanstvamedzisynovAndreja,ktorýbolžupanomUžskejstolice–Jakuba,MichalaaVavrinca,asy-novJakuba,ktorýbolžupanomZemplínskejstoliceazároveňzastávalajfunkciukráľovskéhopohárnika–Andreja,ŠtefanaaLadislava.Majetkypanstvaboliroz-delenénadvečasti, severnúa južnú,pričomhranicupredstavovala riečkaDuša.SevernúčasťpanstvaspolusPetrovcami(possessio Petrouch)vtedyzískaliAndrejovisynovia – Jakub,Michal aVavrinec a ichpotomkovia.Ďalšiedeleniamajetku sauskutočnilivrokoch1336a1337.12V listinezroku1335sapodrobneuvádzajúaj

9 MARSINA, Richard. Listiny a ich význam pre výskum osídlenia. In Historické štúdie XI. Bra-tislava : SAV, 1966, s. 44-46; MARSINA, Richard. O osídlení Slovenska od 11. do polovice 13. storočia. In MARSINA, Richard (zost.). Historické štúdie XXVII/2 – Slovenský ľud po rozpade Veľkomoravskej ríše. Bratislava : VEDA, 1984, s. 44.

10 ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001, s. 396.

11 ADAM, Ján. Michalovské panstvo. In SEKELA, Vladimír – JÁGER, Mikuláš (zost.). Dejiny Michaloviec. Košice – Michalovce : TypoPress – Mestský úrad, 2007, s. 67; ADAM, Ján. Micha-lovské panstvo. In MOLNÁR, Martin – STARJÁK, Matej (zost.). Michalovce a okolie. Šľachta. Michalovce – Prešov : Mestské kultúrne stredisko – Zemplínske múzeum – Počítače AIO, 2015, s. 5; BODNÁROVÁ, Miloslava. Michalovce v stredoveku. In SEKELA, Vladimír – JÁGER, Mi-kuláš (zost.). Dejiny Michaloviec. Košice – Michalovce : TypoPress – Mestský úrad, 2007, s. 40; ULIČNÝ, Ferdinand. Vývin feudálneho panstva Sztárayovcov na východnom Slovensku od 13. do 15. storočia. In Sborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského – Historica, roč. 15, 1964, s. 143; ULIČNÝ, Ferdinand. Najstaršia šarišská a užská šľachta. In ŠTULRAJTEROVÁ, Kata-rína (zost.). Najstaršie rody na Slovensku. Martin : Matica slovenská – Slovenská genealogicko--heraldická spoločnosť, 1994, s. 72.

12 BODNÁROVÁ, Miloslava. Michalovce v stredoveku. In SEKELA, Vladimír – JÁGER, Miku-láš (zost.). Dejiny Michaloviec. Košice – Michalovce : TypoPress – Mestský úrad, 2007, s. 57; MIŠÍKOVÁ, Alena. Počiatky a vývin Stáraiovského rodu z Michaloviec do začiatku 18. storo-čia. In SEKELA, Vladimír (zost.). Rod Sztáray a Michalovce. Banská Bystrica – Michalovce : PRO – Zemplínske múzeum, 2014, s. 11; NAGY, Gyula – MAKK, Ferenc (szerk.). Anjou-kori

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

14

ŠTÚ

DIE chotárne hranice vtedajších Petroviec. Východnú hranicu chotára predstavovala

riekaLaborec(fluvium Laburch),ktorásasjužnouhranicoustretávalapriprvomhra-ničnombode,ktorýmboldnesužneexistujúcimočiar,alebomŕtveramenoLaborcas názvomFizezthow. Južná hranica chotára viedla cez polia a cestu, ktorá viedlazdedinyTopoľany(villa Thopula)doPetroviec(villa Petrouch).JužnáhranicaodtejtocestypokračovalaďalejcezpoliaažprišlakriekeDuša(fluvium Dwsawyze),kdesanachádzalďalšíhraničnýbod,resp.medzník.HranicapokračovalaažkchotárnymhraniciamPozdišoviec(possessionis Pazdych).ZápadnáhranicachotáraPetroviecsapotomtiahlaodhraničnéhoboduspozdišovskýmchotáromnaseverkJasenovské-mupotoku(Jezelepatak)apokračovalacezveľkýles(magnam silvam)ažkpriekope(fossatum)aďalejkpotokunazývanomRektyespatak.Chotárnahranicaďalejpokra-čovalakvyvýšenine (dumb),ktorápredstavovalahraničnýbodspájajúcizápadnúasevernúchotárnuhranicu.SevernáhranicaodtiaľpokračovalanavýchodkriekeDuša,kdesanachádzaliďalšiehraničnémedzníky.Hraničnáčiarapokračovalaďa-lej cezkrovinatýporast (rubum spinarum)kdnesuž tiežneexistujúcemumočiarusnázvomFizezerapokračujúcvýchodnýmsmeromsavrátilakvýchodnejchotárnejhranici,ktorúpredstavovalariekaLaborec.13AkojevidieťzpopisuchotárnychhranícstredovekýchPetroviec,takvýznamnú

hraničnúúlohuzohrávajúnajmävodnétokyLaborecaDuša.Okremtoho,žetietoriekypredstavovalihraničnélínie,významneovplyvňovaliajživotsamotnýchoby-vateľovPetroviec,častonegatívnevoformepravidelnýchjarnýchzáplav.Zaujíma-véinformácieotommôžemenájsťvNotíciáchZemplínskejstoliceodMatejaBela:„Samotný Laborec, keďže zbieha z vysokých vrchov, ľahko sa rozvodní a svojimi záplavami zaleje celé okolie, ktorým preteká. Keď sa tak stane, vytvorí druhú riečku, ktorú obyvatelia nazývajú Duša. Vzniká vybrežením vôd nad Strážskym a pokračuje cez Nacinu Ves, Petrov-ce, Močarany, Šamudovce, až po Pozdišovce, Laškovce a Žbince, ako aj Fišar, teraz Vŕbnicu, z ktorých tieto sú na ľavom brehu, tamtie na pravom. Odtiaľ postupuje k Hatalovu, obchá-dzajúc Budkovce, za Kopčanmi sa vlieva do Laborca, z ktorého vznikla. Rybami nevyniká, ale je výborná na raky, prináša však poliam mnohé nevyhnutné škody.“14Rovnakopopisuje

Oklevéltár XIX. 1335. Documenta res Hungaricas tempore regum andegavensium illustrantia. Budapest – Szeged : 2004, s. 327-329; NAGY, Gyula (szerk.). A nagymihályi és sztárai gróf Sztáray család okleveltára I. (1234 – 1396). Budapest : Sztáray Antal – Franklin-Társulat, 1887, s. 91-101; NAGY, Imre (szerk.). Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andega-vensis III. (1333 – 1339). Budapest : Magyar tudományos akadémia, 1883, s. 220-229.

13 DONGÓ, Gy. Géza. Adalék N.-Mihály, Topolyán és Petrócz helyrajzához. In Adalékok Zemplén--Vármegye Történetéhez, roč. 4, 1899, č. 4, s. 120-122; NAGY, Gyula (szerk.). A nagymihályi és sztárai gróf Sztáray család okleveltára I. (1234 – 1396). Budapest : Sztáray Antal – Franklin-Tár-sulat, 1887, s. 95-96; NAGY, Gyula – MAKK, Ferenc (szerk.). Anjou-kori Oklevéltár XIX. 1335. Documenta res Hungaricas tempore regum andegavensium illustrantia. Budapest – Szeged : 2004, s. 327-328; NAGY, Imre (szerk.). Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis III. (1333 – 1339). Budapest : Magyar tudományos akadémia, 1883, s. 224-225; PITI, Ferenc (szerk.). Anjou-kori Oklevéltár XX. 1336. Documenta res Hungaricas tempore re-gum andegavensium illustranta. Budapest – Szeged : 2004, s. 95; ŠMILAUER, Vladimír. Vodo-pis starého Slovenska. Bratislava : Učená Společnost Šafaříkova, 1932, s. 240-241, 424-425.

14 BEL, Matej. Zemplínska stolica. Bratislava : Zemplínsky valal, 2000, s. 38. Preklad: SLANIN-KA, Martin.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

15

ŠTÚ

DIELaborecaDušuajAntonSirmajzoSirmyvosvojomdieleoZemplínskejstolici.15

Zaujímavo,ažprekvapujúcopôsobízmienkaoDušibohatejnaraky,keďžednesužvnejporakochnietanistopy.ZaujímavésúajrôznenázvyriekapotokovspomínanévchotáriPetroviecaešte

zaujímavejší je ichvýznam.NázovriekyLaborecsapodľalegendyodvodzujeodmenaslovanskéhokniežaťaLaborca,ktorýbojovalprotistarýmMaďarom.NázovriečkyDuša,ktorejhornýtoksanazývalajLudun,znamenápomalytečúci,vsu-chýchobdobiachažstrácajúcisavodnýtok,čižeakokebytoboladušaLaborca.Pra-výprítokDuše–Jasenovskýpotok(Jezelepatak)mánázovodvodenýodlistnatéhostromujaseňa.Necechabolďalšíkrátkypotok,ktorýtiekolneďalekoPetroviec.Slovoneceča,resp.netečaoznačovalopomalý,takmernetečúcivodnýtok.16Zďalšej listinyvydanej Jágerskoukapitulouzroku1336priopisechotárnych

hranícZbudzesadozvedáme,žezPetroviecviedlacestadoVinného(viam de villa Petroch in villam Vinna).17Keďže táto cestamuselaprekročiť riekuLaborec,muselnanej pochopiteľne existovaťminimálnebrod,možno aj prievoz, keďžemost sanespomína.Tátocestasaspomínaešteraz,atovďalšejlistinevydanejtiežJáger-skoukapitulouvroku1337.18CezPetrovcetakvstredovekuviedliminimálnedvecesty.JednouznichbolacestadoVinného,ktorávšakmalalenlokálnyvýznam.OveľadôležitejšoubolakrajinskáLaboreckácesta,ktoráviedlaúdolímriekyLabo-recvsmereodjuhunasever.NajuhunadväzovalanacestuzostrednéhoPotisiakZemplínuakTrebišovuapokračovalacezMichalovcedoHumenného,KrásnehoBroduaLupkovskýmpriesmykomdoPoľskaaRuska.19NatútokrajinskúLaboreckúcestusanapájalaajveľmivýznamnácestazPovažia,ktoráviedlacezLevoču,Spiš-

15 SIRMAJ, Anton zo Sirmy. Historické, topografické a politické poznatky stolice Zemplín-skej. ČURMOVÁ, Viera (zost.). Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2004, s. 50-51. Preklad: SLANINKA, Martin.

16 JÁGER, Mikuláš. Mesto Strážske. Prešov – Strážske : DINO – Mestský úrad, 1994, s. 10; ON-DRUŠ, Šimon. Slovenské rieky – pôvod mien. In Studia Academica Slovaca 8. Bratislava : ALFA, 1979, s. 274-275; ŠMILAUER, Vladimír. Vodopis starého Slovenska. Bratislava : Učená Společnost Šafaříkova, 1932, s. 423-424; VARSIK, Branislav. Slovanské (slovenské) názvy riek na Slovensku a ich prevzatie Maďarmi v 10. – 12. storočí (Príspevok k etnogenéze Slovákov). Bratislava : VEDA, 1990, s. 150-154.

17 NAGY, Gyula (szerk.). A nagymihályi és sztárai gróf Sztáray család okleveltára I. (1234 – 1396). Budapest : Sztáray Antal – Franklin-Társulat, 1887, s. 109; ŠMILAUER, Vladimír. Vodopis sta-rého Slovenska. Bratislava : Učená Společnost Šafaříkova, 1932, s. 247-248.

18 NAGY, Gyula (szerk.). A nagymihályi és sztárai gróf Sztáray család okleveltára I. (1234 – 1396). Budapest : Sztáray Antal – Franklin-Társulat, 1887, s. 151; NAGY, Imre (szerk.). Anjoukori okmá-nytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis III. (1333 – 1339). Budapest : Magyar tudo-mányos akadémia, 1883, s. 421; ŠMILAUER, Vladimír. Vodopis starého Slovenska. Bratislava : Učená Společnost Šafaříkova, 1932, s. 247.

19 BODNÁROVÁ, Miloslava. Topografia Michaloviec a ich sídelný vývoj v stredoveku. In Dejiny – internetový časopis Inštitútu histórie FF PU v Prešove, roč. 2, 2007, č. 2, s. 8-9; BODNÁROVÁ, Miloslava. Príspevok k dejinám Michaloviec v stredoveku. In Annales historici Presovienses, roč. 12, 2012, č. 1, s. 31-32; ULIČNÝ, Ferdinand. Vývoj uhorsko-poľského pohraničia v stredove-ku. In Historické štúdie 41. Bratislava : VEDA, 2000, s. 43; ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001, s.732; ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny Slovenska v 11. až 13. storočí. Bratislava : VEDA, 2013, s. 84.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

16

ŠTÚ

DIE skýhrad,PrešovaVranovaždoStrážskeho.TusanapojilanacestudoMichaloviec

apokračovalaaždoUžhorodu.20TietokrajinskécestyvdobáchmierupredstavovaliajpreobyvateľovPetroviecdôležitúkomunikačnúspojnicusokolitýmsvetom,av-šakpočasvojenimprinášalinajrôznejšieutrpenia,škodynaživotochajnamajetku.Krajinskécestyľudiavstredovekupomenúvalislovomhradská,atoztohodôvodu,žetietocestyviedliodjednéhohradukdruhému.21 Vstredovekusaokrempozemnýchkomunikáciínaprepravurôznychtovarov

častovyužívalaajriečnadoprava.Natransportsavtedyvyužívaliajrieky,ktorébydnesužnatonebolivhodné.MedzitakétovodnétokypatrilajLaborec.Využívalosanajmäobdobie sezónneho zvýšenia vodnej hladiny.Dobrú splavnosťdnesužktomunevhodnýchtokovovplyvňovalnajmähustejšívegetačnýkrytkrajiny.Roz-siahlelesy,lužnéhájeapočetnémočiarezachytávalioveľaviaczrážokazadržiavalivodu.Vodapotomstekalapomalšieakodnesamalaoveľavyrovnanejšíodtok.Zá-roveňajúdržbasplavnostivodnýchtokovbolatechnickyoveľamenejnáročnánežúdržbaciest,najmävovrchovitomteréne.Nanevhodnýchúsekochhornýchtokovrieksaplavidláťahalipomocoulánaniekdemožnoajprevážali.Najbežnejšímpla-vidlompoužívanýmvstredovekukriečnejdopraveboliobyčajnéplteajednoduchéčlny.Sriečnoudopravousamozrejmeúzkosúvisíajexistenciariečnychprístavov,ktorévznikalinajmävdôležitejšíchtrhovýchstrediskách,aleajvblízkostikrajin-skýchciest.TakýtoriečnyprístavsadokoncanachádzalajvPetrovciachnabrehuLaborcaajehoexistenciajedoloženávužspomínanejlistinezroku1336(in vado seu transitu… Petruchreue).TentoriečnyprístavsapravdepodobnenachádzalniekdeblízkoústiaspomínanéhopotokaNececha (netečúcavoda)doLaborcaseverneodPetroviec,keďževsúvislostisriečnymiprístavmisačastospomínajútakéto„nete-čúce,resp.mŕtvevody“.Vkaždomriečnomprístavesanachádzalitzv.pale,čoboliopracovanékamenevbitédozeme,ktoréslúžilinapripevnenieplavidiel,aleajnaspevneniebrehu.Pririečnychprístavochsačastobudovaliajhate,ktorézlepšovalisplavnosťrieky.VeľkúhaťpripetrovskomprístavedalipostaviťajšľachticizMi-chaloviec.Naúdržbuprístavusaspravidlavyberaloclo,pretobudovaťnovéprísta-vymohlilenzemepánisosúhlasompanovníka.Prístavmalsamozrejmeeštejednudôležitúfunkciu,atoprievoznícku.22RiečnyprístavvPetrovciachzrejmeexistovallenv14.storočí,keďževďalšíchpísomnýchprameňochsaužnespomína.

20 RATKOŠ, Peter. Slovensko v 10. – 12. storočí. In MARSINA, Richard (zost.). Dejiny Slovenska I. (do roku 1526). Bratislava : VEDA, 1986, s. 182.

21 ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001, s.731; ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny Slovenska v 11. až 13. storočí. Bratislava : VEDA, 2013, s. 78, 87.

22 HALAGA, Ondrej R. Riečna doprava v Karpatskej oblasti za feudalizmu. In Slovenský národo-pis, roč. 20, 1972, č. 4, s. 557-571; HALAGA, Ondrej R. Košice – Balt. Výroba a obchod v styku východoslovenských miest s Pruskom (1275 – 1526). Košice : Východoslovenské vydavateľstvo – Mestský národný výbor, 1975, s. 102-114; HALAGA, Ondrej R. Počiatky Košíc a zrod metropo-ly. Hospodársko-sociálne, správne a kultúrne dejiny. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1993, s. 38-39; NAGY, Gyula (szerk.). A nagymihályi és sztárai gróf Sztáray család okleveltára I. (1234 – 1396). Budapest : Sztáray Antal – Franklin-Társulat, 1887, s. 109. Vladimír ŠMILAU-ER považuje Petruchreue za označenie petrovského brodu. Brody však úzko súviseli s riečnymi

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

17

ŠTÚ

DIEZužvyššiespomínanejlistinyzroku1337saokremtoho,žezPetroviecvied-

la cestadoVinného,dozvedáme ajmnohéďalšie informácie.Akoprvúuveďme,že v tomto roku sa zmenila južná chotárna hranica Petroviec, ktorá sa predtýmtiahlaažkpozdišovskémuchotáru.Terazužbolchotárzmenšenýajužnúhranicupredstavovala hranicamedzi chotármi Petroviec a Suchého (possessionibus Zwha).Ďalšímveľmizaujímavýmúdajomvtejtolistinejezmienkaodvochvodnýchmly-nochvPetrovciach,ktorésanachádzalinabrehuLaborca(molendina in villa Petrolch, et Scenthmolna in eodem fluvio Laborch existentia).23Tietovodnémlynysasveľkouprav-depodobnosťoumohlinachádzaťniekdeblízkospomínanéhoriečnehoprístavu.Chotár predstavoval pre každú dedinu veľmi dôležitý územný priestor, na

ktorom samuselo nachádzať primeranémnožstvo poľnohospodársky obrábateľ-nejpôdy,potrebnejpreživot jejobyvateľov.Nakultivovanúpôduv jednotlivýchchotárochspravidlanadväzovaloeštezalesnenéúzemie,ktorépredstavovalonaj-mäzásobáreň stavebnéhoapalivovéhodreva.VokolíPetroviec sav stredovekurozprestieralipomernerozsiahlelesy,poktorýchuždnesnietanistopy.VýnimkutvorílenúzkypáslužnéholesanaobochbrehochriekyLaborec.Chotárbolorganic-kýmprepojenímsídlištného,výrobnéhoasurovinovéhopriestoruapredstavovaluzavretéhospodársko-spoločenskéúzemiekaždejdediny.AkosmemohlividieťpriopisechotárnychhranícstredovekýchPetrovieczroku1335,takchotárnehranicebolijasnevymedzenépodľachotárnychmedzí,ktoréboliprírodnéhoaleboumelé-hopôvodu.PrirodzenéhranicechotáraPetroviectvorilivodnétokyLaborec,DušaaJasenovskýpotok,močiare,les,krovinatýporastapod.Akoumeléhraničnébodysanajčastejšienavršovalimalé,alev terénedobrerozpoznateľnékopčeky.Každýchotársadelilnadvečasti–intravilánaextravilán.Intravilánpredstavovalobytnýasnímbezprostrednesúvisiacivýrobno-hospodárskypriestor.Doextravilánupat-riliostatnéčastichotáraakopolia,lúky,vinice,lesyatď.Základomintravilánubolosídlištné jadro,ktorébolo tvorenésúboromobytnýchbudovasnimisúvisiacimihospodárskymibudovami,dvormiazáhradami.Pászáhradčastodoslovaobkole-sovaldedinuatvoriltakajjejobrannúlíniu,leboktonemoholvojsťdodedinypoprístupovejceste,muselnásilnevniknúťcezohradyzáhrad.Toznačnespomalilopostupútočníkaa týmposkytloviac časupreobranualeboútekdedinčanovdobezpečia,najčastejšiedoblízkeholesa.24Medzišľachticmičastodochádzalokrôznymsporomanezhodám,najmävob-

lastidržbymajetku.Natietonezhodyasporydoplácalihlavnepoddaní,ktorýchšľachticiokrádali,mrzačiliačastoajzabili.Poddaníbolivočitakejtosvojvôlišľach-ticovúplnebezbranní.Dôvodytakýchtokriminálnychčinovmohlibyťrôzne.Naj-

prístavmi a brod tam nepochybne existoval ešte pred vybudovaním prístavu a určite aj po jeho zániku. Vodopis starého Slovenska. Bratislava : Učená Společnost Šafaříkova, 1932, s. 247-248.

23 NAGY, Gyula (szerk.). A nagymihályi és sztárai gróf Sztáray család okleveltára I. (1234 – 1396). Budapest : Sztáray Antal – Franklin-Társulat, 1887, s. 148, 152; NAGY, Imre (szerk.). Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis III. (1333 – 1339). Budapest : Magyar tudományos akadémia, 1883, s. 418, 421.

24 HABOVŠTIAK, Alojz. Stredoveká dedina na Slovensku. Bratislava : Obzor, 1985, s. 78, 113, 213-214, 225-227; SOKOLOVSKÝ, Leon. Správa stredovekej dediny na Slovensku. Bratislava : AEP, 2002, s. 175-182.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

18

ŠTÚ

DIE častejšieišloomajetkovéobohateniesa,alečastoišlolenopomstu.Šľachticičasto

okrádalialeboinakpoškodzovalipoddanýchinéhošľachticaatoajvprípade,žebolivpríbuzenskomvzťahu.Takátosituácianastalavroku1355ajvPetrovciach,ktoré vtedy patrili Eugenovi (1353 – 1393), synovi Ernesta zMichaloviec (+1349). ErnestbolsynomJakuba(+1337),ktorýpočasspomínanéhodeleniamichalovskéhopanstvavrokoch1335–1337získalokreminýchmajetkovajdedinuPetrovce.Er-nestmaleštedvochbratov–AndrejaaJána.ErnestovbratJánvroku1355prišieldoPetroviec (Petrowch),pričomcelúdedinuspustošil (penitus desolasset),dedinča-nomukradolajnejakýdobytokaistéhosluhuMikuláša(Nicolaus)ajsmrteľnezranil.OkremtohospustošilajdedinuHažín,kdeznásilnilmanželkupoddaného.VyčíňalešteajvTrnavepriLaborci,kdezdvochpoddanskýchusadlostívyhnalpoddanýchaubytovaltamsvojichvlastných.KeďžeEugen,ktorémuPetrovcededičnepatriliboleštemaloletý,žalobunaJánapodalajehomatkaAlžbeta,vtedyužvdova.TentosporriešilkrajinskýsudcaMikulášDruget,aJánovibolnapokonuloženýtrestzajehozločinyvpodobestratyvšetkýchjehomajetkov.Súdnuprávomocvykonávalijednotlivéstoliceprostredníctvomstoličnéhosúdu–sedrie(sedes iudiciaria).SedriaZemplínskejstolicezasadalavTrebišoveasedriaUžskejstolicevoVeľkýchKapu-šanoch.Okrem takýchtonásilných činovboli v stredovekuveľmi časté aj únosypoddaných. Išlo vlastne o násilné presídľovanie obyvateľov z majetku jednéhošľachticanamajetoktohodruhého.Takétoúnosysauskutočňovalihlavnevnoci.Šľachticiväčšinoutietokriminálnečinynevykonávalisami,alevyužívalipritomnajmäsvojichsluhov,poddaných,rodinnýchpríslušníkov,čirôznychtulákov.Natienajzávažnejšie trestnéčiny,medziktorépatrilinapr. lúpežnéprepady,vraždyapodpaľačstvosišľachticičastonajímaliRumunov,ktorísapostupneusadzovalinazákladevalašskéhoprávanamajetkochmichalovskýchšľachticov,aleajnasused-nýchpanstváchDrugetovcov.25 RodinnévzťahyšľachticovzMichaloviecsapočasezrejmezlepšili,keďžezlis-

tinyzroku137426sadozvedáme,žePetrovce(Petroch)vtedyužpatrilidvomšľachti-com.IchvlastníkmiboliužvyššiespomínaníEugenajehostrýkoJán,ktorývroku1355Petrovce spustošil. Jánmohol časťPetroviecodEugenanapr.odkúpiť alebojuzískalvýmenouzanejakýinýmajetok.VtejtolistinesavprípadePetroviecpoprvýkrátuvádzaajpočetusadlostívdedine.Eugenovivtedypatrilo10obývaných

25 BODNÁROVÁ, Miloslava. Michalovce v stredoveku. In SEKELA, Vladimír – JÁGER, Mikuláš (zost.). Dejiny Michaloviec. Košice – Michalovce : TypoPress – Mestský úrad, 2007, s. 53-54, 57, 59; BODNÁROVÁ, Miloslava. Kriminalita na panstve šľachticov z Michaloviec v 14. a 15. storo-čí. In SOKOLOVSKÝ, Leon (zost.). Kriminalita, bezpečnosť a súdnictvo v minulosti miest a obcí na Slovensku. Bratislava : Univerzita Komenského, 2007, s. 75-85; BODNÁROVÁ, Miloslava. Kriminalita na panstve Sztárayovcov v 14. a 15. storočí. In MOLNÁR, Martin – STARJÁK, Matej (zost.). Michalovce a okolie. Šľachta. Michalovce – Prešov : Mestské kultúrne stredisko – Zemplínske múzeum – Počítače AIO, 2015, s. 23-34; MIŠÍKOVÁ, Alena. Šľachtický rod Vinnay. In MOLNÁR, Martin – STARJÁK, Matej (zost.). Michalovce a okolie. Šľachta. Michalovce – Prešov : Mestské kultúrne stredisko – Zemplínske múzeum – Počítače AIO, 2015, s. 36, 45; NAGY, Gyula (szerk.). A nagymihályi és sztárai gróf Sztáray család okleveltára I. (1234 – 1396). Budapest : Sztáray Antal – Franklin-Társulat, 1887, s. 244.

26 NAGY, Gyula (szerk.). A nagymihályi és sztárai gróf Sztáray család okleveltára I. (1234 – 1396). Budapest : Sztáray Antal – Franklin-Társulat, 1887, s. 417-419.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

19

ŠTÚ

DIEusadlostí(decem populose mansiones)aJánovitiež10,alelen3boliobývané(tres po-

pulosas)azvyšných7boloopustených(septem desertas mansiones).VPetrovciachtakvroku1374existovalodohromady20sedliackychusadlostí,pričomlen13ichboloobývaných.PodobnásituáciabolavtedyajvsusednýchTopoľanoch,kdesanachá-dzalo14obývanýcha5opustenýchsedliackychusadlostí.Preobdobie stredove-ku sapredpokladá, že bežná sedliacka rodinamalapriemerne 6 členov.27Keďžepoznámepočet obývaných sedliackychusadlostí,môžemevypočítať aj približnýpočetobyvateľov.Vroku1374takmohlovPetrovciachžiťpribližne78obyvateľov.Idevšaklenoveľmihrubýodhad,keďževjednejusadlostimohložiťajviacrodín.JánovitiežpatriliajdvavodnémlynynabrehuLaborca(duo molendina in fluvio La-borch).VtejtolistinesavprípadePetroviecprvýkrátspomínaajexistenciamurova-néhokostola,ktorývšakvroku1374ešteneboldokončený,alepráveprebiehalajehovýstavba(una ecclesia lapidea nondum perfecta).Môžemepredpokladať,žedovtedysavdedinenachádzallendrevenýkostol,ktorýmoholnapr.podľahnúťpožiaru,alejemožnéajto,ževPetrovciachdovtedykostolešteneexistovalaobyvateliaPetroviecchodilinabohoslužbydoniektorejzosusednýchdedínalebodoMichaloviec.PoddanskésedliackeusadlostivPetrovciachboli tvorenézdvochzákladných

častí – obytného domu a hospodárskeho príslušenstva. Kvôli bezpečnosti, ale ajzinýchpraktickýchpríčinsatentokomplexbudovazariadeníbudovaltak,abytvo-riljednotnýuzavretýcelok–dvor.Tentodvorbolpoobvodeohraničenývonkajšímistenami obytných a hospodárskych stavieb, plotmi, ohradami, resp. priekopamiajarkami.Vstupnúčasťdodvorapredstavovalabrána(porta),najčastejšiedrevená.ZavládykráľaKarolaRóbertabolabránaurčenázadaňovújednotku,zktorejsavyberaltzv.komorskýpoplatok.Tátobránavšakmuselabyťaspoňtakáveľká,abycezňumoholprejsťplnenaloženývoz.Odtakejtoklasickejbránysavyberaladaňvplnestanovenejvýške,bezohľadunato,koľkorodín,resp.domácnostížilovjed-nejusadlosti.Akvstupnúčasťdodvorapredstavovalilennejakémalévrátka,taksadaňodvádzalalenvpolovičnejvýške.Todedinčaniačastovyužívalivosvojpro-spech,ausadlostisibudovalitak,abyzulicedodvoraviedolprístuplencezmalévrátka,resp.dvereaveľkúbránusiumiestňovalidozadnejčastiusadlosti.Jadromkaždejsedliackejusadlostibolobytnýdom(domus),najskôrlendvojpriestorový,ne-skôružtrojpriestorový.VprípadePetroviecmôžemepredpokladať,žedomybolinajčastejšiebudovanézdrevaazhliny,niektorémohlibyťeštezahĺbenédozeme(tzv. polozemnice), ale niektoré užmohlimať aj kamennúpodmurovku. Strechyprevažneshrebeňovouväzboubolinajčastejšiepokrývanélenslamou,trávoualebotrstinou.Zastredobodkaždéhostredovekéhodedinskéhodomumôžemepovažo-vaťohniskoalebopec,kdesaniekoľkokrátdennestretávaliprijedlevšetcičlenoviadomácnosti.Dôležitýmisúčasťamikaždej sedliackejusadlostiboli samozrejmeajkomory,pivniceasýpky.Aksavniektorejdedinezurčitýchdôvodovsýpkynesta-vali, takobyvatelianamiestonichpoužívalinauskladnenieobilianatoupravenézásobnéjamy–obilnice,umiestnenéspravidlavblízkostiichpríbytkov.Ajkeďta-

27 ČAPLOVIČ, Dušan – HAJNALOVÁ, Eva – HANULIAK, Milan – RUTTKAY, Alexander. Stredoveká dedina na Slovensku ako základný fenomén feudálnej ekonomiky. In NEKUDA, Vladimír (ed.). Archaeologia historica 10. Brno – Nitra : Muzejní a vlastivědná společnost – Ar-cheologický ústav SAV, 1985, s. 13.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

20

ŠTÚ

DIE kétopodzemnéuskladnenieobiliamalosvojenevýhody,bolotobezpečnejšienež

vnadzemnýchsýpkach,ktorémohlipodľahnúťpožiaru,rabovaniuapod.Ďalšounesmierne dôležitou súčasťou usadlosti bola pec určená na pečenie chleba. Tátopecbolazpriestorovýchabezpečnostnýchdôvodovvždysamostatnýmobjektomumiestnenýmmimovlastnéhopríbytku.ObyvateliaPetroviecsasamozrejmeneza-obišlibezpitnejvody.Vstredovekusícenebolopravidlom,abykaždáusadlosťmalasvojuvlastnústudňu,alevkaždejdedinesanachádzalaminimálnejednaspoločnástudňa,zvyčajneumiestnenávstrededediny.Ďalšímisúčasťamisedliackejusad-lostibolimaštale, stajne, chlievyahnojiská.Veľmidôležitéboliaj stodoly,kôlne,šopyarôzneprístrešky,ktoréslúžilinapr.kumiestneniuvozov,palivovéhodrevaarozmernejšiehopoľnohospodárskehonáradia,napr.pluhu.Vstodolesausklad-ňovalonevymlátenéobilieaseno.Nezastavanúčasťsedliackejusadlostipredsta-vovalazeleninovázáhrada(hortum)aovocnýsad.Zasúčasťsedliackejusadlostisapovažovalaajurčitávýmeraornéhopoľa.28 Obyvatelia stredovekých Petroviec sa delili na tri základné skupiny: sedliaci,

želiariapodželiari.Spoločenskyamajetkovobolinatomnajlepšiesedliaci(coloni),ktorímalivdržbecelúusadlosť,aleboaspoňjejčasťspoluspoľamialúkami,ktoréknejprislúchali.Želiari (inquilini),nazývaníajakodomkári,vlastnili lendomsozáhradou.Podželiari(subinquilini),označovaníajakobezdomkovia,užnevlastnilianidomaživilisabuďprácoupriamouzemepánaaleboubohatšíchsedliakovakosluhovia,kdespravidlaajbývali.29Sedliackeusadlostisapostupomčasuzmenšo-vali, resp.delili, čobolodôsledkomzvyšovaniapočtuobyvateľovv jednotlivýchsedliackychrodinách.Vznikali takpolovičné,štvrtinové,osminovéaeštemenšieusadlosti.Želiarskeusadlostiniekedyzemepánizakladaliajúmyselne,abytakzís-kalilacnúpracovnúsilu.30Najvyššímfunkcionáromdedinyriadiacejsapodľazvykovéhopráva,akouboli

ajPetrovce,boltzv.vesník(villicus),neskôroznačovanýakorichtár(iudex).Vesníka,resp. richtára si spravidlavyberal zmiestnychobyvateľov zemepán, aleniekedy

28 ČAPLOVIČ, Dušan – HAJNALOVÁ, Eva – HANULIAK, Milan – RUTTKAY, Alexander. Stredoveká dedina na Slovensku ako základný fenomén feudálnej ekonomiky. In NEKUDA, Vladimír (ed.). Archaeologia historica 10. Brno – Nitra : Muzejní a vlastivědná společnost – Ar-cheologický ústav SAV, 1985, s. 15-17; HABOVŠTIAK, Alojz. Stredoveká dedina na Slovensku. Bratislava : Obzor, 1985, s. 79-114; RUTTKAY, Alexander. Stavebná kultúra dedinských sídlisk na Slovensku vo včasnom a vrcholnom stredoveku na základe archeologických výskumov. In FROLEC, Václav (zost.). Lidová stavební kultura v československých Karpatech a přilehlých územích. Brno : Blok, 1981, s. 20-37; RUTTKAY, Matej. Dedina a dom vo vrcholnom a neskorom stredoveku. In BOTÍK, Ján – RUTTKAY, Matej – ŠALKOVSKÝ, Peter. Ľudová architektúra a urbanizmus vidieckych sídiel na Slovensku z pohľadu najnovších poznatkov archeológie a etnografie. Bratislava : Národné pamiatkové a krajinné centrum – Academic Electronic Press, 1998, s. 37-66; SOKOLOVSKÝ, Leon. Správa stredovekej dediny na Slovensku. Bratislava : AEP, 2002, s. 186-192; ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny Slovenska v 11. až 13. storočí. Bratislava : VEDA, 2013, s. 231-238.

29 SOKOLOVSKÝ, Leon. Terminológia dejín správy stredovekej dediny na Slovensku. In Histo-rický časopis, roč. 33, 1985, č. 2, s. 512; SOKOLOVSKÝ, Leon. Správa stredovekej dediny na Slovensku. Bratislava : AEP, 2002, s. 31-32, 62-63, 208-216.

30 ŽUDEL, Juraj. Osídlenie Slovenska v neskorom stredoveku. Bratislava : VEDA, 2010, s. 118-119.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

21

ŠTÚ

DIEmalidedinčaniamožnosťzvoliťsivesníkasami.Úlohouvesníkabolonajmädoze-

raťnavýberzemepanskéhodeviatku,pomáhaťdežmáromprivýberecirkevnéhodesiatku,dozerať nadodržiavaniepokoja vdedine apod.Vesníkmal ajmenšiusúdnuprávomocapočasvýkonufunkciebolajoslobodenýodpoddanskýchpovin-ností.Voväčšíchdedináchmalvesníkajsvojichpomocníkov,tzv.prísažných(iura-ti),označovanýchajakoboženíci.Ichpočetzáviselodpočtuobyvateľovvdedine,najčastejšiebolištyriaažšiesti.Prísažníspolusvesníkomastaršími(seniores)tvoriliobecnúradu(consilium).31Pravdepodobne všetci obyvatelia Petroviec sa v stredoveku venovali výlučne

poľnohospodárstvu.VPetrovciachsavtedypoužívaltrojpoľnýsystém.Namicha-lovskompanstvemalovdruhejpolovici14.storočiabežnépolevýmeru24jutáror-nejzeme.Takétopolesaďalejdeliloeštena3častisvýmeroupo8jutárornejzeme.Naprvúčasťpoľa sa teda sialona jar,druhá saoralapočas jesenepodoziminyatretiazostávalaúhorom,naktoromsapásolhovädzídobytok.32ZpoľnohospodárskychplodínmaliprestredovekýchobyvateľovPetroviecnaj-

väčšívýznamobilniny.Pestovalosaproso,pšenica,raž,jačmeň,pohánka,ovosatiežtzv.súraž,čobolamiešankaražiapšenice.Ovossapestovalpredovšetkýmakokr-mivoprekone,alevčaseveľkejnúdzeslúžilajakopotravapreľudí.Zostrukovínsanajviacpestovalhrach,ďalejtobolašošovica,bôbavikanazývanáajľadník,ktorásapestovalaakokrmovinapredobytok.Zolejnatýchplodínsapestovalmak,ľanakonope.Zichsemiensavyrábalrastlinnýolej,ktorýbolveľmidôležitýnajmäpo-časpôstnychdní.Ľanakonopesapestovaloajkvôlivláknam,určenýchnavýrobulátok,odevov,sietí,povrazovčivrecoviny.Veľkývýznammaloajpestovanierepy.Zadomamiahospodárskymistavbamisanachádzalizeleninovézáhrady.Oby-

vateliaPetroviecvstredovekupestovalivzáhradáchpredovšetkýmkapustu,kva-ku,špenát,chren,zeler,petržlen,paštrnák,mrkvu,cibuľu,cesnak,šalát,špargľu,artičoky,karfiolatekvice.Vmenšíchmnožstváchajužspomínanéstrukoviny,tiesavšakpestovaliprevažnenapoliach.Vzáhradáchsimohlipoddanídopestovaťajchmeľ,ktorýnáslednepoužívalinadomácuvýrobupiva.Zazáhradamisaspravidlaeštenachádzaliovocnésady,vktorýchobyvateliapestovalinajmäjablone,hrušky,orechy, slivky, čerešne,menej už broskyne, jarabinky,moruše,marhule, gaštany,mišpule aďalšie ovocnédreviny.Ovocné stromy rástli aj voľnev chotári každej

31 SOKOLOVSKÝ, Leon. Terminológia dejín správy stredovekej dediny na Slovensku. In Historic-ký časopis, roč. 33, 1985, č. 2, s. 512-523; SOKOLOVSKÝ, Leon. Dedina na Slovensku v 14. – 15. storočí – správna organizácia a jej pôsobnosť. In Sborník Filozofickej fakulty a Ústavu marxizmu--leninizmu Univerzity Komenského – Historica, roč. 35 – 36, 1985 – 1986, s. 52-62; SOKOLOV-SKÝ, Leon. Správa stredovekej dediny na Slovensku. Bratislava : AEP, 2002, s. 32-35, 42-43, 63-72; ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Michalovce : Zemplínska spo-ločnosť, 2001, s. 688-689; ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny Slovenska v 11. až 13. storočí. Bratislava : VEDA, 2013, s. 302-308.

32 RÁBIK, Vladimír. Melioračné procesy majetkových fondov na východnom Slovensku v stredoveku. In FIALOVÁ, Ivana – TVRDOŇOVÁ, Daniela (eds.). Pôdohospodárstvo v deji-nách Slovenska. Tradície, inovácie a kultúrne dedičstvo. Bratislava : Slovenský národný archív, 2012, s. 83; SLIVKA, Michal – VALLAŠEK, Adrián. Hospodárske zázemie šľachtických sídiel v oblasti Horného Zemplína. In Archaeologia historica 7. Brno : Muzejní a vlastivědná společ-nost – Moravské muzeum – Archeologický ústav ČSAV, 1982, s. 307.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

22

ŠTÚ

DIE dediny.33AjkeďPetrovcegeografickyeštepatriadoklimatickyvhodnejoblastipre

pestovanieviniča,viničsapravdepodobnevPetrovciachvoväčšommnožstvenik-dynepestoval.Zobdobiastredovekunepoznámežiadnupísomnúzmienkuaexis-tenciivinícvdedinearovnakosavinicenespomínajúanipočasďalšíchstoročí.Okrempestovaniarôznychpoľnohospodárskychplodínsastredovekíobyvate-

liaPetroviecnezaobišlibezhospodárskychzvierat.Zhospodárskychzvieratľudiachovali v prvom rade hovädzí dobytok. Najvšestrannejšie využitie predstavovalvykastrovanýbýk,čiževôl,ktorýsavďakakastráciizmenilnapokojnéaposlušnézviera.Volysanajčastejšievyužívaliakoťažnézvieratázapriahanédopluhualebodovoza.Stredovekévolybolipodstatnemenšienežtie,ktorépoznámezminuléhostoročia,apriorbesabežnemuselizapriahnuťajdvapáryvolov.Sedliacinasvojichusadlostiachchovaliväčšinoujedenaždvapáryvolovapribližneajrovnakýpočetdojnýchkráv.Kravybolidôležiténajmäkvôlireprodukciidobytkaazároveňajakoceloročnýzdrojmlieka.Hovädzídobytoksaspravidlanechalpásťnaktomuurče-nýchpastvináchvchotáridediny.Nalúkachsadobytokpásollenojedinele,keďželúkyboliurčenékrastutrávy,ktorásavletepokosilaavysušilanaseno.Konesav stredovekých roľníckychusadlostiachchovalivpodstatnemenšom

množstvenežhovädzídobytok.Hlavnýmdôvodombolavyššiahodnotakoníatiežichnenahraditeľnáfunkciavstredovekomvojsku.Akužroľníkpredsalenvlastnilnejakékone,takichpoužívalhlavneakoťažnézvieratá,keďžekonebolirýchlejšieadokázalivyvinúťajvyššiuťažnúsilunežvoly.Veľmi dôležitým zdrojommäsa boli ošípané, chované pravdepodobne v kaž-

dejusadlosti.Stredoveképrasatáboliviacpodobnédnešnýmdiviakom,neždneschovanýmplemenám.Ošípanévďakasvojejnenáročnostinapotravuavysokejre-produkciiposkytovalistredovekémučlovekurelatívnydostatokmäsa.Stredovekí

33 BERANOVÁ, Magdalena. Zemědělská výroba v 11. – 14. století na území Československa. Pra-ha : Academia, 1975, s. 5-32; ČAPLOVIČ, Dušan. Poľnohospodárska výroba na východnom Slo-vensku v období stredoveku. In MICHNOVIČ, Imrich (zost.). Nové obzory 26. Prešov : Múzeum Slovenskej republiky rád, 1984, s. 147-166; ČAPLOVIČ, Dušan – HAJNALOVÁ, Eva – HANU-LIAK, Milan – RUTTKAY, Alexander. Stredoveká dedina na Slovensku ako základný fenomén feudálnej ekonomiky. In NEKUDA, Vladimír (ed.). Archaeologia historica 10. Brno – Nitra : Muzejní a vlastivědná společnost – Archeologický ústav SAV, 1985, s. 17-20; HABOVŠTIAK, Alojz. Hmotná kultúra stredovekých dedín vo svetle doterajšieho archeologického výskumu na Slovensku. In VONTORČÍK, Jozef (zost.). Agrikultúra 10. Nitra : Slovenské poľnohospodárske múzeum, 1971, s. 7-14; MARSINA, Richard. Na prahu vrcholného feudalizmu. In MARSINA, Richard (zost.). Dejiny Slovenska I. (do roku 1526). Bratislava : VEDA, 1986, s. 251-252; MAR-SINA, Richard – SOPKO, Július – VOZÁR, Jozef. Slovensko v 14. storočí (1301 – 1397). In MARSINA, Richard (zost.). Dejiny Slovenska I. (do roku 1526). Bratislava : VEDA, 1986, s. 327-329; MARSINA, Richard. Vývoj pôdohospodárstva v stredoveku na Slovensku. In FIALOVÁ, Ivana – TVRDOŇOVÁ, Daniela (eds.). Pôdohospodárstvo v dejinách Slovenska. Tradície, inová-cie a kultúrne dedičstvo. Bratislava : Slovenský národný archív, 2012, s. 65-71; RATKOŠ, Peter. Slovensko v 10. – 12. storočí. In MARSINA, Richard (zost.). Dejiny Slovenska I. (do roku 1526). Bratislava : VEDA, 1986, s. 186-188; VONTORČÍK, Jozef – PAŠKA, Ivan. Poľnohospodárstvo na Slovensku v období stredovekého Uhorska. In DEMO, Milan (zost.). Dejiny poľnohospodár-stva na Slovensku. Nitra – Bratislava : Slovenská poľnohospodárska univerzita – Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, 2001, s. 65-75, 84-85.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

23

ŠTÚ

DIEobyvateliaPetroviecpásli svojeošípanévoväčších čriedachvokolitom lese, kde

sazvieratánajmäpočasjesennýchmesiacovkŕmiližaluďmiabukvicami.Väčšinaošípanýchsazačiatkomzimy,spravidlaeštepredVianocami,porazilaachovateliasiponechaliibaniekoľkokusovnaďalšiureprodukciu.Mäsosakonzervovalopre-važneúdenímasolením.Môžemepredpokladať,ženiektorístredovekíobyvateliaPetroviecchovaliajmenšípočetoviecakôz.Chovoviecbolrozšírenýnajmävse-vernejšíchčastiachZemplínskejstolice.Prestredovekéhočlovekabolveľmidôležitýajchovhydiny,najmäsliepokahusí,vmenšejmierekačiek.Hydinasachovalanaj-mäprevlastnúspotrebu,alebolaurčenáajnapredajvblízkychtrhovýchmiestach.Hydinaavajciazároveňpredstavovaliajsúčasťpovinnýchnaturálnychdávokprezemepána.34Výnimočneniektorísedliacichovaliajholuby.Ľudiasamozrejmecho-valiajpsovamačky.Pre stredovekého človekabol jedinýmznámymadostupnýmsladidlommed,

a chovvčielbol značne rozšírený.Spočiatkusavčely chovali lenbrtníckymspô-sobomavčelieúlesazačalipoužívaťažneskôr.Včelárisazároveňoznačovaliakobrtníci.Brty(dutiny)sibrtnícinachádzalialebosamipripravovalivkmeňochmo-hutnýchstromov,najčastejšietobolidubyabuky.Zjednéhobrtumoholstredovekýbrtníkzískať40až80kgmedu.Okremmedubolveľmidôležitýajďalšívčelípro-dukt–vosk.Tensapoužívalnavýrobusviečok.35Sviečkysanajčastejšiepoužívalivkostoloch.Pôvodnesasviečkyvyrábalizbravčového,hovädziehoaleboajkonské-holoja,ktorýmsaobaľovaltextilnýknôt.Voskovésviečkyboliznačnedrahšie,alezároveňajkvalitnejšie.36Medľudiasamozrejmevyužívaliajnavýrobumedoviny.37 Nenahraditeľnú minerálnu surovinu pre existenciu človeka predstavovala

a dodnes predstavuje soľ. Soľ bola potrebná najmä ako prísada do jedla, dávalasa dobytku a zároveň bola vminulosti jediným potravinárskym konzervačnýmprostriedkom.AjkeďsanavýchodnomSlovenskunachádzajúbohatéložiskásoli,vstredovekumaladomácaprodukciasolilenveľmimalývýznam.VäčšinasolisadoUhorskadovážalanajmäzoSedmohradska,menšiemnožstváajzPoľska.Ob-

34 BERANOVÁ, Magdalena. Zemědělská výroba v 11. – 14. století na území Československa. Pra-ha : Academia, 1975, s. 33-47; BERANOVÁ, Magdalena. Jídlo a pití v pravěku a ve středověku. 3. vyd. Praha : Academia, 2015, s. 101-148; LUKAČKA, Ján. Chov a využitie domácich zvierat v stredoveku. In DVOŘÁKOVÁ, Daniela a kol. Človek a svet zvierat v stredoveku. Bratislava : VEDA, 2015, s. 296-301; VONTORČÍK, Jozef – PAŠKA, Ivan. Poľnohospodárstvo na Slovensku v období stredovekého Uhorska. In DEMO, Milan (zost.). Dejiny poľnohospodárstva na Sloven-sku. Nitra – Bratislava : Slovenská poľnohospodárska univerzita – Výskumný ústav pôdoznalec-tva a ochrany pôdy, 2001, s. 75-81.

35 BERANOVÁ, Magdalena. Jídlo a pití v pravěku a ve středověku. 3. vyd. Praha : Academia, 2015, s. 267-269; VONTORČÍK, Jozef – PAŠKA, Ivan. Poľnohospodárstvo na Slovensku v ob-dobí stredovekého Uhorska. In DEMO, Milan (zost.). Dejiny poľnohospodárstva na Slovensku. Nitra – Bratislava : Slovenská poľnohospodárska univerzita – Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, 2001, s. 81.

36 VONDRUŠKA, Vlastimil. Život ve středověku. 2. vyd. Brno : MOBA, 2014, s. 193.37 BERANOVÁ, Magdalena. Jídlo a pití v pravěku a ve středověku. 3. vyd. Praha : Academia, 2015,

s. 181-182; FEYFRLÍKOVÁ, Monika. Kuchyně pozdního středověku. Praha : Grada Publishing, 2015, s. 42.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

24

ŠTÚ

DIE chodsosoľounaúzemídnešnéhovýchodnéhoSlovenskamalvrukách jágerský

biskupavoblastiZemplínakláštorvLelesi.38Všetkaobhospodarovanápôdaspoluslesomavodnýmitokmivchotáristredo-

vekýchPetroviecpatrilašľachticomzMichaloviecapoddaníjuobrábalinazákladeužívaciehopráva.Pretokaždápoddanskádomácnosťbolapovinnázaobrábaniepôdykaždoročneplniť rôznenaturálne, robotnéapeňažnépovinnostivočikon-krétnemumajiteľovipôdy.Vosobnomvlastníctvemalipoddanílensvojeusadlosti,hospodárskezvieratáavšetkyúžitkovépredmety,odev,obuv,náradieapod.Zovšetkého,čopoddanížijúcivstredovekýchPetrovciachdopestovali,imzostaloma-ximálneosemdesatínztohtomnožstva(asidvetretiny),keďžezvyšnédvedesatinyodovzdávalivpodobedesiatkucirkviadeviatkuzemepánovi.39Deviatokpredsta-voval jednuz trochforiemfeudálnejrenty,ktorábola tvorenárobotnou,naturál-nouapeňažnouformou.Deviatok,resp.naturálnedávkysadelilinadvezákladnéskupiny.Prvútvorilidávkyzdopestovanýchobilnínaodovzdávalisavkrátkomčasepozbereúrody.Druhúskupinupredstavovalinajmänaturálieživočíšnehopô-voduakonapr.vajcia,maslo,syrapod.Ďalejtobolihospodárskezvieratá,najmähydinaaošípané,anapokonajrôzneinéproduktyakonapr.chlieb, látkyapod.Tietonaturálnedávkybolivyžadovanénajmävobdobívýznamnýchcirkevnýchsviatkov(Vianoce,Veľkánoc),alevymáhalisaajprirôznychinýchpríležitostiach(napr.svadbavzemepanskejrodine).Od13.storočiasarozšírilaajpeňažnárenta,ktorápredstavovalanájomnépoddanéhozapôdu,ktorúobrábalanaktorejbýval.Robotnúformufeudálnejrentypredstavovalonapr.vozeniedreva,koseniezeme-panskýchlúk,prácenaopraváchhradov,prácevzemepanskýchviniciachapod.40Okremfeudálnejrenty,ktorúmuselipoddaníobyvateliastredovekýchPetroviec

odvádzaťsvojmuzemepánovi,museliešteodvádzaťdanearôznenaturálnedávkyajkráľovskémudvoru.Znaturálnychdávokbolipoddanípovinníodovzdávaťurči-témnožstvoobilia,hydiny,jatočnýchzvierat,senaapod.PeňažnédávkyodvádzanékráľovisaprvýkrátustálilirovnakovcelomUhorskunajprvvroku1323,keďpred-stavovalakaždoročnádaňpoddanýchhospodáriacichnacelejusadlostipolfertonastriebra(približne28gramov)anásledneajvroku1330.VtedykráľKarolRóberturčilzazákladnúdaňovújednotkutzv.portu,čižebránusedliackejusadlosti,kto-roumoholprejsťplnenaloženývoz.KarolRóberturčilvroku1342výškuportálnejdanena18denárov,resp.3groše,bezohľadunato,koľkorodínžilovjednejpod-

38 KUČERA, Matúš. Vývoj soľného monopolu na Slovensku v staršom stredoveku. In Sborník Fi-lozofickej fakulty Univerzity Komenského – Historica, roč. 15, 1964, s. 71, 84-85; KUČERA, Matúš. Poľsko-slovenský obchod so soľou do konca 16. storočia. In Slovanské štúdie VII – His-tória. Bratislava : SAV, 1965, s. 99, 107; MARSINA, Richard – SOPKO, Július – VOZÁR, Jozef. Slovensko v 14. storočí (1301 – 1397). In MARSINA, Richard (zost.). Dejiny Slovenska I. (do roku 1526). Bratislava : VEDA, 1986, s. 342.

39 SOKOLOVSKÝ, Leon. Správa stredovekej dediny na Slovensku. Bratislava : AEP, 2002, s. 46-47; ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny Slovenska v 11. až 13. storočí. Bratislava : VEDA, 2013, s. 237-238.

40 MARSINA, Richard – SOPKO, Július – VOZÁR, Jozef. Slovensko v 14. storočí (1301 – 1397). In MARSINA, Richard (zost.). Dejiny Slovenska I. (do roku 1526). Bratislava : VEDA, 1986, s. 355-357; RATKOŠ, Peter. O vývine feudálnej renty na Slovensku. In Historický časopis, roč. 9, 1961, č. 3, s. 362, 367, 370; SOKOLOVSKÝ, Leon. Správa stredovekej dediny na Slovensku. Bratislava : AEP, 2002, s. 51-54.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

25

ŠTÚ

DIEdanskejusadlosti.V roku1411zavládyŽigmundaLuxemburského saodbežnej

portyvyberalo30vtedajšíchdenárov,aleexistovalaužajtzv.maláporta,odktorejsavyberalapolovičnádaň,čiže15denárov.Portálnadaňsatýkalavšetkýchobýva-nýchpoddanskýchusadlostí,oslobodeníodnejbolilentínajchudobnejšíobyvate-liadediny.Vroku1467zavládykráľaMatejaKorvínabolazavedenánovádaňovájednotka,ktorousanamiestoporty stalkomín (presnejšieohnisko,naktoromsavarilo),ktorýužnepredstavovaljednucelúusadlosť,alekonkrétnejednupoddan-skúrodinu,keďževjednejpoddanskejusadlostimohložiťajviacerorodín.Taktomusela odvádzať daň už každá jedna rodina, resp. domácnosť. Výška tejto štát-nejdane,označovanejakokráľovskýtribútbola20denárov.Okrempravidelnýchštátnychdanípostihovalostredovekédedinskéobyvateľstvooveľaviacvyberanierôznychmimoriadnychdaní,určenýchnajmänafinancovanievojenskýchvýdav-kov.41VšetcipoddanívUhorskubolizároveňpovinnýpočas13.storočiapravidelnevymieňaťstarémincezanové,ktorévšakobsahovalimenšípodieldrahýchkovov.Vďakatomuzískalpanovníknaúkorobyvateľstvaďalšízisk.42Ešteviacnežštátnedanevyčerpávalipoddanýchnajrôznejšienaturálnedávky,

ktorémuseliodovzdávaťvojsku.Počasrekviráciíčastodochádzalozostranyvoja-kovkrabovaniuarôznyminýmnásilnostiamnapoddanýchaichmajetku.Poddanímuselivojskuodovzdávaťnapr.chlieb,syr,maslo,mäso,hydinu,vajcia,ryby,víno,seno(tzv.menšieveci),aletiežajkone,voly,prasatáčiodev(tzv.väčšieveci).Tietopravidelnéamimoriadneštátnedanesačastorovnalifeudálnejrente,ktorúpodda-nímuseliodovzdávaťajsvojmuzemepánovi.43 Abymohlipoddaníodvádzaťkráľovskédanevpeniazoch,takichmuseliajnie-

kdezískať.Miestomnazískaniepeňazí,aleajinýchproduktovbolivprvomradetýždennétrhyavýročnéjarmoky,kdepoddanímohlipredaťsvojprebytokpoľno-hospodárskychproduktovzapeniazealebohovymeniťzainý,najmäremeselníckytovar,ktorýsisaminedokázalivyrobiť(napr.keramickénádoby,náradie,obuv,aleajvíno,soľ,dovážanémorskéryby–najmäharingy,apod.).ObyvateliaPetroviecnavštevovalinajmätrhyajarmokyvMichalovciachaodroku1448ajvNacinejVsi,ktoréboliprenichnajbližšie.TrhyvMichalovciachsakonalipravidelnevutorokav sobotu,vNacinejVsi lenv stredu.Okremklasických trhov savmestečkách

41 MARSINA, Richard. Vojenství na Slovensku v letech 1400 – 1526. In KLUČINA, Petr (zost.). Vojenské dějiny Československa I. díl (do roku 1526). Praha : Naše Vojsko, 1985, s. 322-324; MARSINA, Richard. Vojenstvo na Slovensku v rokoch 1400 – 1526. In KLEIN, Bohuš – RUTT-KAY, Alexander – MARSINA, Richard. Vojenské dejiny Slovenska I. diel. Stručný náčrt do roku 1526. Bratislava : Ministerstvo obrany SR, 1993, s. 156-159; SEGEŠ, Vladimír. Od rytierstva po žoldnierstvo. Stredoveké vojenstvo v Uhorsku so zreteľom na Slovensko. Bratislava : Ministerstvo obrany SR, 2004, s. 59-60, 73; SEGEŠ, Vladimír. Prvé poltisícročie v Európe. Stredoveké Uhor-sko 1000 – 1526. In KÓNYA, Peter (ed.). Dejiny Uhorska (1000 – 1918). Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2013, s. 149; SOKOLOVSKÝ, Leon. Správa stredovekej dediny na Sloven-sku. Bratislava : AEP, 2002, s. 54-55; ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001, s. 685.

42 KAZIMÍR, Štefan. Tovarovo-peňažné vzťahy v období denárovej meny (11. – začiatok 14. sto-ročia). In KOLNÍKOVÁ, Eva (zost.). Slovenská numizmatika X. Bratislava : VEDA, 1989, s. 118; ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny Slovenska v 11. až 13. storočí. Bratislava : VEDA, 2013, s. 283-284.

43 SOKOLOVSKÝ, Leon. Správa stredovekej dediny na Slovensku. Bratislava : AEP, 2002, s. 55-56.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

26

ŠTÚ

DIE konaliajviacdennéjarmoky.VMichalovciachsajarmokprvýkrátspomínavroku

1399.KonalsanasviatokNanebovzatiaPannyMárieatrvaltridni(14.až16.au-gust).Neskôr saďalšie jarmokykonali od roku 1449na sviatokOčisteniaPannyMárie(2.február)anasviatoksv.Imricha(5.september)atrvalidvatýždne,čižetýždeňpredatýždeňpouvedenomsviatku.JarmokvNacinejVsisakonalodroku1448nasviatok10 000martýrov(22.jún)vtrvanítrochdní.ObyvateliaPetroviecmohlisamozrejmenavštevovaťtrhyajarmokyajvovzdialenejšíchmestečkách,akonapr.vHumennom,VranovenadTopľou,Trhovišti,Budkovciach,Sečovciach,Tre-bišove,Sobranciach,Užhorodeavďalších trhovýchmestečkáchnajmänaúzemíZemplínskejaUžskejstolice.44MajetkovépodielymichalovskýchšľachticovsavPetrovciachpostupnededili

zotcanasyna,keďžečasťdediny(portio in possessione Petrouch)vroku1396užvlast-nilAndrej,synJánaavnukužspomínanéhoEugenazMichaloviec.45 Petrovcesaspomínajúajvroku1397,keďdruhúčasťPetroviec(Petroch)získal

dosvojhovlastníctvaAlbert,synGregorazMichaloviecavnukJánaspomínanéhovroku1374.OkremčastiPetrovieczískalvtedyAlbertajmajetkyvoVinnom,Ha-žíne,StaromavTopoľanoch.Išloomajetky,ktorépredtýmvlastnilAlbertovstaršíbratLadislavaktorému ich skonfiškovalkrᾎigmundLuxemburskýkvôli jehonelojálnosti.Albertsivšakzasvojuvernosťkráľovivyslúžiltietomajetkypreseba.46Vroku1409saPetrovcespomínajúmedziviacerýmidedinami,oktorésaspo-

rili šľachticizMichaloviecsošľachticmizoZbudze.47Petrovcenapokonostalivovlastníctve šľachticovzMichaloviec, ako topotvrdzuje listinapotvrdenákráľomŽigmundomLuxemburským z roku 1416.48Následne v roku 1418 kráľ ŽigmundLuxemburskýpotvrdilvtedajšiemuvlastníkoviPetroviecAlbertovizMichaloviec,jehopotomkomaj jehopríbuznýmdržbuvšetkýchnadobudnutých aj dedičných

44 DŽUPPOVÁ, Jolana. Zo starých Michaloviec. In Michalovce 1056 – 1956. Košice : 1956, Pravda, s. 14-15; JUCK, Ľubomír. Obchod v mestách na Slovensku v 14. storočí. In Historický časopis, roč. 35, 1987, č. 2, s. 261-264, 273-276; PIRČ, Ján (red.). Almanach Zemplína – Michalovce 1056 – 1956. Michalovce : Okresný výbor KSS, 1958, s. 19; ULIČNÝ, Ferdinand. Začiatky mestečiek na východnom Slovensku. In Historický časopis, roč. 38, 1990, č. 2, s. 261-272; ULIČNÝ, Ferdi-nand. Dejiny osídlenia Užskej župy. Prešov : Filozofická fakulta v Prešove Univerzity P. J. Šafá-rika v Košiciach, 1995, s. 210-211, 248; ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001, s. 83, 181-183, 324-328, 344, 459, 540, 544, 605-606, 690-691.

45 MÁLYUSZ, Elemér. Zsigmondkori oklevéltár I. (1387 – 1399). Budapest : Akadémiai Kiadó, 1951, s. 479; NAGY, Gyula (szerk.). A nagymihályi és sztárai gróf Sztáray család okleveltá-ra I. (1234 – 1396). Budapest : Sztáray Antal – Franklin-Társulat, 1887, s. 539.

46 MOLNÁR, Martin. Stredoveký rytier Albert z Michaloviec. Michalovce : Priatelia Zemplína – Mestské kultúrne stredisko – Zemplínske múzeum, 2017, s. 9; NAGY, Gyula (szerk.). A nagy-mihályi és sztárai gróf Sztáray család okleveltára II. (1397 – 1457). Budapest : Sztáray Antal – Franklin-Társulat, 1889, s. 5.

47 NAGY, Gyula (szerk.). A nagymihályi és sztárai gróf Sztáray család okleveltára II. (1397 – 1457). Budapest : Sztáray Antal – Franklin-Társulat, 1889, s. 66-68.

48 MÁLYUSZ, Elemér. Zsigmondkori oklevéltár V. (1415 – 1416). Budapest : Akadémiai Kiadó, 1997, s. 601; NAGY, Gyula (szerk.). A nagymihályi és sztárai gróf Sztáray család okleveltára II. (1397 – 1457). Budapest : Sztáray Antal – Franklin-Társulat, 1889, s. 170-171.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

27

ŠTÚ

DIEmajetkovvZemplínskejaUžskejstolici,najmäzajehozásluhyvbojochprotiTur-

kom.Vtejtolistinesaprvýkrátúplnespomínajúvšetkymajetkyprislúchajúcekmi-chalovskému,49 jasenovskémuatibavskémupanstvu.50VchotáriPetroviecmuselivtedy existovať dve samostatné dedinské sídliská, keďže v listine sa spomínajúNovéPetrovce(Wypetrocz)aStaréPetrovce(Opetrocz).51Naprelome14.a15.storočiasiniektoríobyvateliaPetroviecmuselipostaviťnovéusadlostivinejčastichotára.Pravdepodobnetovšakneboloďalekoodpôvodnejdediny,keďžePetrovcesataktospomínajú lenvtejto jednej listine,avkrátkomčasezrejmeobidvesídliskáopäťsplynulidojedného.VrovnakomtvareboliuvedenéajsusednéTopoľanyaHažín.Vstredovekubolobežnýmjavom,žemnožstvomenšíchdedínpočasezanik-

loalebosídliskovosplynulososusednýmidedinami.Príčinyzánikudedínmohlibyťrôzne.Dedinamohlabyťnapr.zničenápostupujúcimnepriateľskýmvojskom,moholjuzničiťpožiaralebopovodeň,obyvateliamohlipodľahnúťajrôznymepi-démiám,hladomoromapod.52AjvsusedstvePetroviecsavstredovekunachádzaladedinaVolica,ktorávzniklaniekedyzačiatkom14.storočia.Prvýpísomnýdokladotejtodedinepochádzazroku1335,keďsatátodedinaeštevolalaVoľa.AvšakabysatátodedinadalajednoduchšieodlišovaťodneďalekejVolenachádzajúcejsase-verneodNacinejVsi,takoddruhejpolovice14.storočiasapreňuzačalpoužívaťná-zovVolica.ObyvateliazačaliVolicuopúšťaťužzačiatkom15.storočiaav30.rokochtohoistéhostoročiadedinaVolicaužneexistovala.JejobyvateliasapravdepodobneusadilivokolitýchdedináchakoLesné,PetrovcečiNacinaVes,keďžeVolicasana-

49 Okrem Petroviec patrili do michalovského panstva tieto dediny: Staré, Krivošťany, Oreské, Wysk, Vyšná a Nižná Zbudza, Henclovce, Červenica, resp. Červená Poruba, Brutovce, Hozdov, Preča, Staré a Nové Topoľany, mestečko Michalovce, Hrádok, Vinné, Vyšná a Nižná Trnava, Symonháza, Kaluža, Blatá, Klokočov, Várkond, Veľké a Malé Zalužice, Nový Čečehov, Vrbovec, Starý a Nový Hažín, Lúčky, Malá Porúbka, Lažňany, Stráňany, Orlovec a Porúbka.

50 ADAM, Ján. Michalovské panstvo. In SEKELA, Vladimír – JÁGER, Mikuláš (zost.). Dejiny Michaloviec. Košice – Michalovce : TypoPress – Mestský úrad, 2007, s. 67; ADAM, Ján. Micha-lovské panstvo. In MOLNÁR, Martin – STARJÁK, Matej (zost.). Michalovce a okolie. Šľachta. Michalovce – Prešov : Mestské kultúrne stredisko – Zemplínske múzeum – Počítače AIO, 2015, s. 5-6; MOLNÁR, Martin. Stredoveký rytier Albert z Michaloviec. Michalovce : Priatelia Zem-plína – Mestské kultúrne stredisko – Zemplínske múzeum, 2017, s. 19-20; NAGY, Gyula (szerk.). A nagymihályi és sztárai gróf Sztáray család okleveltára II. (1397 – 1457). Budapest : Sztáray Antal – Franklin-Társulat, 1889, s. 200-204; ULIČNÝ, Ferdinand. Vývin feudálneho panstva Sztárayovcov na východnom Slovensku od 13. do 15. storočia. In Sborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského – Historica, roč. 15, 1964, s. 143-144.

51 CSÁNKI, Dezső. Magyarország történelmi földrajza a Hunyadiak korában I. kötet. Budapest : Kiadja a magyar tudományos Akadémia, 1890, s. 359; NAGY, Gyula (szerk.). A nagymihályi és sztárai gróf Sztáray család okleveltára II. (1397 – 1457). Budapest : Sztáray Antal – Franklin--Társulat, 1889, s. 202.

52 ČAPLOVIČ, Dušan. Zmeny štruktúry osídlenia v 13. – prvej pol. 14. stor. (Pokus o náčrt modelov v regiónoch Zemplín a Spiš). In NEKUDA, Vladimír (ed.). Archaeologia historica 14. Brno – Praha : Muzejní a vlastivědná společnost – Okresní muzeum, 1989, s. 283; ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001, s. 707-708; ŽU-DEL, Juraj. Osídlenie Slovenska v neskorom stredoveku. Bratislava : VEDA, 2010, s. 129.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

28

ŠTÚ

DIE chádzalaprávemedzitýmitodedinami.53Takýchtomenšíchdedín,ktorépostupom

časuzanikli,savširšomokolíMichaloviecnachádzaloveľkémnožstvo.Vlastníkmichalovského panstva a zároveň aj PetroviecAlbert zMichaloviec

patrilmedzinajvýznamnejšíchšľachticovpochádzajúcichzMichaloviecvstredo-vekomobdobí.Užodmladostisaangažovalvslužbáchnajvyššíchkrajinskýchhod-nostárovaneskôrsastalajjohanitom,čižerytieromjeruzalemskéhorádusv.Jána.PostupnesavypracovalažnanajvyššiehopredstaviteľajohanitovvUhorsku(priorzVrany,resp.auránskyprior)azároveňzastávalajfunkciuslavónsko-chorvátske-ho, resp. dalmátsko-chorvátskeho bána. V roku 1417 sa zúčastnil aj Kostnickéhokoncilu.OkremmajetkovvZemplínskejaUžskejstolicivlastnilAlbertešterôzneinémajetkyvoviacerýchčastiachUhorska.54V roku1374 sa síce spomínavýstavbamurovanéhokostolavPetrovciach, av-

šaklistinamlčíojehopatrocíniu.Prvýkrátsaoduchovnompatrónovikostolado-zvedámeažv roku1418, kedybol kostol vPetrovciach zasvätenýPanneMárii.55 To, že kostol bol zasvätený práve PanneMárii nie je vôbec prekvapujúce, keďževstredovekutobolamimoriadneobľúbenásväticaaspomedzivšetkýchznámychpatrocínií jej bolo zasvätenýchnajviackostolovna celomvýchodnomSlovensku.PannaMáriabolazároveňpatrónkouuhorskýchkráľov.Podľaprávnychzvyklostípatrocíniumvyberalsvetskýpatrónkostola,čižekonkrétnyzemepán,ktorémude-dinaspoluskostolompatrila.Medzipovinnostisvetskéhopatrónakostolapatriloajvybaviťkostolpotrebnýminventárom,staraťsaodobrýstavebnýstavkostolaatiežzabezpečiťkňaza.56Ajkeďtentokostoluždnesneexistuje,môžemepredpokladať,

53 RÁBIK. Vladimír. Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku (Šarišská župa a slovenské časti žúp Abovskej, Zemplínskej a Užskej). Bratislava : Karpatskonemecký spolok na Slovensku – SNM – Múzeum kultúry karpatských Nemcov, 2006, s. 330-331; ULIČ-NÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001, s. 602-603; ŽUDEL, Juraj. Zmeny v štruktúre osídlenia Východoslovenskej nížiny od začiatku 15. storočia do konca stredoveku. In Geografický časopis, roč. 42, 1990, č. 1, s. 76-82; ŽUDEL, Juraj. Osídlenie Slovenska v neskorom stredoveku. Bratislava : VEDA, 2010, s. 188, 211, 230, 235, 240, 248, 256.

54 BODNÁROVÁ, Miloslava. Michalovce v stredoveku. In SEKELA, Vladimír – JÁGER, Mikuláš (zost.). Dejiny Michaloviec. Košice – Michalovce : TypoPress – Mestský úrad, 2007, s. 58-59; DVOŘÁKOVÁ, Daniela. Rytier a jeho kráľ. Stibor zo Stiboríc a Žigmund Luxemburský. Sonda do života stredovekého uhorského šľachtica s osobitným zreteľom na územie Slovenska. 3. vyd. Budmerice : Rak, 2017, s. 228-229, 537; MOLNÁR, Martin. Stredoveký rytier Albert z Michalo-viec. Michalovce : Priatelia Zemplína – Mestské kultúrne stredisko – Zemplínske múzeum, 2017, 40 s.; MIŠÍKOVÁ, Alena. Počiatky a vývin Stáraiovského rodu z Michaloviec do začiatku 18. sto-ročia. In SEKELA, Vladimír (zost.). Rod Sztáray a Michalovce. Banská Bystrica – Michalovce : PRO – Zemplínske múzeum, 2014, s. 13-15; MIŠÍKOVÁ, Alena. Kaštieľ v Michalovciach do roku 1743. In DEMKO, Maroš – MOLNÁR, Martin (zost.). Kaštieľ v Michalovciach. Michalovce : Zemplínske múzeum, 2017, s. 16-17.

55 HUDÁK, Ján. Patrocíniá na Slovensku (súpis a historický vývin). Bratislava : Umenovedný ústav SAV, 1984, s. 276; JUDÁK, Viliam – POLÁČIK, Štefan. Katalóg patrocínií na Slovensku. Bra-tislava : Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského, 2009, s. 61, 79.

56 ULIČNÝ, Ferdinand. Začiatky udomácňovania kresťanstva na Zemplíne. In HUDEČKOVÁ, Viera – OTČENÁŠ, Michal (zost.). Zborník príspevkov z konferencie učiteľov dejepisu stredných

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

29

ŠTÚ

DIEžesanachádzalniekdevstrededediny,možnoajpresnenatomistommieste,kde

sanachádzadnešnýkostolzasvätenýNajsvätejšejTrojicipostavenývroku1903.57 Tútootázkubymoholpotvrdiť,resp.vyvrátiťbudúciarcheologickývýskumvare-álikostola.Kostolvprvomrade slúžilnavykonávanienáboženskýchobradovpremiest-

neobyvateľstvo,poprípadeajpreobyvateľovsusednýchdedín,aktedavniektorejznichzurčitýchdôvodovkostoleštenemali.Kostolčastopredstavovalnajväčšiuazároveňnajlepšievybudovanústavbuvdedine.Kukostoluspravidlaprislúchalaajkamennáalebodrevenávežas jedným,prípadneajsviaczvonmi.Niekedysaveže,resp.zvonicebudovaliajakosamostatnéstavbyvedľakostola.NeviemeakomoholvyzeraťkostolvstredovekýchPetrovciach,alesveľkoupravdepodobnosťouišloojednoduchýjednoloďovýchrámspresbytériomnavýchodnejstrane,vybu-dovanývgotickomarchitektonickomslohu.Okoliekostolabolovstredovekuvyu-žívanéakocintorín.Nevýhodoutýchtoprikostolnýchcintorínovbolaichrelatívnemaláplochaaaksanedalazväčšiť,takstaršínebožtícimuseliuvoľniťmiestotýmmladším.Kostolbolvstredovekučasto jedinoumurovanou,a tedaajbezpečnoustavbouvdedine,pretovňomvprípadenebezpečenstvamohlinájsťobyvateliade-dinyútočisko.Vstredovekusaprivýstavbekostoladosťdbalonadodržaniezásadyorientáciekostola.Hlavnáoskostolamalabyťorientovanávsmerezápad–východtak,abypresbytériumsoltárombolovždynavýchodnejstrane.Týmtosmerompo-tomboliorientovanéajhrobynaprikostolnomcintoríne.Ajkeďmedzipoddanýmieštedlhodonovovekuprežívalomnožstvorôznychpohanskýchprežitkov,všetciobyvateliaPetroviecbolivstredovekukresťanmiapravdepodobneskorovšetcibolikatolíkmizápadnéhoobradu,čižerímskokatolíci.SporadickymohlivPetrovciachžiťajobyvateliapravoslávnehovyznania.Mŕtvychpochovávalivýlučnekostrovýmspôsobomadohrobovsaakomilodarykládliužlenmince–tzv.obolus.Mŕtvisapochovávali najčastejšie len zavinutí v plachte a až neskôr sa začalo pochovávaťvdrevenýchrakvách.58ZcirkevnéhohľadiskapatrilistredovekéPetrovceúzemnepodJágerskébiskup-

stvo.Jágerskébiskupstvovznikloužnazačiatku11.storočiaadojehodiecézypatri-

škôl a metodikov dejepisu základných škôl Košického a Prešovského kraja. Prešov : Metodické centrum, 2000, s. 20; ULIČNÝ, Ferdinand. Začiatky a vývoj kresťanstva na východnom Sloven-sku v stredoveku. In KOHÚTOVÁ, Mária (ed.). Kresťanstvo v dejinách Slovenska. Bratislava : Historický ústav SAV, 2003, s. 42; ULIČNÝ, Ferdinand. Začiatky a vývoj kresťanstva na Zem-plíne. In ADAM, Ján – MOLNÁR, Martin – STARJÁK, Matej (zost.). Kresťanstvo v dejinách Zemplína. Michalovce – Prešov : Zemplínske múzeum – Inštitút histórie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity, 2011, s. 93; ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny Slovenska v 11. až 13. storočí. Bratislava : VEDA, 2013, s. 134-136.

57 HIŠEM, Cyril. Prehľadné dejiny Košickej arcidiecézy. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2010, s. 174; LENČIŠ, Štefan. Dejiny Košického arcibiskupstva VII. Katalóg Košickej arcidiecézy (dejiny farností Košického arcibiskupstva). Košice – Prešov : Rímskokatolícky arcibiskupský úrad – Vydavateľstvo Michala Vaška, 2006, s. 171.

58 ČAPLOVIČ, Dušan. Stredoveká dedinská sakrálna stavba na východnom Slovensku. In Histori-ca Carpatica 15. Košice : Východoslovenské múzeum, 1984, s. 187-210; HABOVŠTIAK, Alojz. Stredoveká dedina na Slovensku. Bratislava : Obzor, 1985, s. 146-213; SOKOLOVSKÝ, Leon. Správa stredovekej dediny na Slovensku. Bratislava : AEP, 2002, s. 201-205.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

30

ŠTÚ

DIE loúzemieAbovsko-novohradskéhokomitátu,spolusväčšoučasťouŠariša,aZem-

plínskyaUžskýkomitát,neskôružstolice.MimoúzemiadnešnéhoSlovenskadoňpatriliešteHevešská,Sabolčská,Boršodskáaďalšiestolice.Komitátypredstavovalizároveňarcidiakonáty,naktorýchčelestáliarcidiakoni,ktorízastupovalibiskupa.Bolitotzv.stredostupňovéinštitúciezhľadiskacirkevnejsprávy.Hlavnouúlohouarcidiakonovbolovykonávaťosobnénávštevy,tzv.vizitácie,vjednotlivýchfarnos-tiachakontrolovaťcirkevnýživot,stavkostolov,farsképríjmy,početfarníkovatď.Zemplínsky arcidiakonát sa ešteniekedyv 13. storočí rozdelil na triďalšie vice-arcidiakonáty:Medzibodrožský,DolnozemplínskyaHornozemplínsky.59Petrovcev stredoveku tedazcirkevnéhohľadiskaúzemnepatrili ako filiálkapod farnosťPannyMárievMichalovciach,ktorápatriladoHornozemplínskehovicearcidiako-nátunajprvsosídlomvTrhovišti,neskôrvStarom,vSečovciachčivMichalovciach,užpodľatoho,naktorejfaresídlilvicearcidiakon.Hornozemplínskyvicearcidiako-nátnáslednepatrildoZemplínskehoarcidiakonátu,ktorýbolsúčasťouJágerskéhobiskupstva.Aj keď niektorí bádatelia uvažovali nad existenciou nejakej druhoradej fary

v stredovekýchPetrovciach,ktorápodliehalamichalovskej,60 takvoči tomutoná-zorusmedosťskeptický,keďžeofarevPetrovciachneexistujúžiadnejednoznačnépísomnédokladyavnasledujúcichstoročiachboliPetrovcevždyfiliálkoumicha-lovskejfary.Okremužspomínanéhodeviatkuodvádzanéhozemepánoviadaniamodvádza-

nýmštátumuseli stredovekíobyvateliaPetrovieckaždoročneodvádzaťdávkyajcirkvi.Išlootzv.desiatok,čižeojednudesatinuúrody,ktorýsanaSlovenskunazý-valajdežma.CirkevnýdesiatokexistovalvUhorskuodprvejpolovice11.storočia,aleustálilsaažv14.storočí.Desiatokbolpôvodnetvorenýlennaturálnourentou.Neskôr sa cirkevpokúšaladesiatokvyberaťajvpeniazoch,ale tennikdynepre-

59 MAREK, Miloš. Vicearcidiakoni a ich pôsobenie v administratívnej štruktúre katolíckej cirkvi na stredovekom Slovensku. In DUCHOŇOVÁ, Diana – RÁBIK, Vladimír (eds.). Prudentissimae dominae nobis honorandae…k životnému jubileu profesorky Márie Kohútovej. Trnava : Filo-zofická fakulta Trnavskej univerzity, 2015, s. 78-83; SEDLÁK, Peter. Dejiny Košického arci-biskupstva III. Kresťanstvo na území Košického arcibiskupstva (od počiatkov do roku 1804). Košice – Prešov : Rímskokatolícky arcibiskupský úrad – Vydavateľstvo Michala Vaška, 2004, s. 32-33; ULIČNÝ, Ferdinand. Začiatky udomácňovania kresťanstva na Zemplíne. In HUDEČ-KOVÁ, Viera – OTČENÁŠ, Michal (zost.). Zborník príspevkov z konferencie učiteľov dejepisu stredných škôl a metodikov dejepisu základných škôl Košického a Prešovského kraja. Prešov : Metodické centrum, 2000, s. 15-16; ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001, s. 726; ULIČNÝ, Ferdinand. Začiatky a vývoj kres-ťanstva na východnom Slovensku v stredoveku. In KOHÚTOVÁ, Mária (ed.). Kresťanstvo v de-jinách Slovenska. Bratislava : Historický ústav SAV, 2003, s. 37; ULIČNÝ, Ferdinand. Začiatky a vývoj kresťanstva na Zemplíne. In ADAM, Ján – MOLNÁR, Martin – STARJÁK, Matej (zost.). Kresťanstvo v dejinách Zemplína. Michalovce – Prešov : Zemplínske múzeum – Inštitút histórie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity, 2011, s. 87-88; ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny Slovenska v 11. až 13. storočí. Bratislava : VEDA, 2013, s. 123, 127-131, 348-350.

60 SLIVKA, Michal – VALLAŠEK, Adrián. Hospodárske zázemie šľachtických sídiel v oblasti Horného Zemplína. In Archaeologia Historica 7. Brno : Muzejní a vlastivědná společnost – Mo-ravské muzeum – Archeologický ústav ČSAV, 1982, s. 306.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

31

ŠTÚ

DIEvýšil jehonaturálnupodobu.Cirkevnýdesiatoksadelilnatzv.väčšídesiatok,do

ktoréhopatriloobiliekaždéhodruhu,amalýdesiatok,tvorenýnajmäzošípaných,jahniat,sliepok,husí,medu,hrachu,konopíatď.Precirkevbolsamozrejmeveľmidôležitýajdesiatokzvína,ktorýpredstavoval samostatnúkategóriu.Privybera-nídesiatku častodochádzalok rôznymnespravodlivostiamnaúkorpoddaných.Funkciu vyberačadesiatku, resp. dežmára, spravidla vykonával farár konkrétnejfarnosti. Poddaní preddežmármi z pochopiteľnýchdôvodov často ukrývali časťsvojejúrody.Stanovenéboloajmnožstvoobilia,ktorésaužnemohlodesiatkovať.Akmalarodinaúrodunapr.len10vediervymlátenéhozrna,taknemuseladesiatokodvádzať.Hlavnýmpríjemcomdesiatkovbolbiskup,ktorémupatrilaažpolovicavšetkýchdesiatkovvyzbieranýchv jehodiecéze.Druhúpolovicubiskup rozdelilmedziarcidiakonovafarárov,spravidlatiežnapolovicu,čižejedniajdruhízískalipoštvrtinezcelkovéhomnožstvavyzbieranýchdesiatkov.61Petrovcesaopäťspomínajúvlistinezroku1453vsúvislostisvodnýmimlynmi

nachádzajúcimisanabrehuLaborca. Ideužokonkrétnejšiezmienkyovodnýchmlynoch,keďžepri jednomznichsauvádza,žemaldvevodnékolesá, týmpá-dommalajdvapárymlecíchkameňov(molendinum cum duabus rotis in possessione Pethrolcz vocata super fluvio Labarcz constructum),avšakdruhýmlynbolvtomtoob-dobíužcelkomzničený(molendinum omnino devastassent et desolari).62Vneskoršomobdobísavpísomnýchprameňochvodnémlynyužnespomínajú,pretomôžemepredpokladať,žeajdruhýmlynčasomzanikol,možnoužkoncom15.storočia,aleboažniekedyv16.storočí.Vodnémlynypredstavovalinajstaršieanajrozšírenejšiestavebno-technickéšpe-

cializovanévýrobnézariadenievroľníckomprostredínaSlovenskuvstredoveku.Tovšakneznamená,žesanachádzalivkaždejdedine.Vodnémlynysabudovalipredovšetkýmnariekachapotokochbohatýchnavoduazároveňsprimeranesil-nýmvodným tokom.VprípadePetroviec takýtovhodný tokpredstavovalpráveLaborec,najmä jehodolnýtok južneodMichaloviecbolznačnevyužívanýkvý-stavbe vodnýchmlynov.Najbežnejšie bolimlyny s jedným alebo dvoma vodný-mikolesami.Vstredovekuplatilo,žekoľkovodnýchkoliesmalmlyn,toľkomalajpárovmlecíchkameňov.Mleciekamenepredstavovali zároveň technickýzákladvodnéhomlyna.Predpokladanýmaximálnydennývýkonstredovekéhomlynasaodhadujepribližnena100kgobilia.VodnémlynyvPetrovciachbolivždymajetkomzemepána,keďževlastníctvomlynaboloveľmivýnosné.ObyvateliastredovekýchPetroviecsanajprvmuselipodieľaťnasamotnejvýstavbemlynaaúpraveterénu

61 KUŠÍK, Michal. Cirkevný desiatok. In Historický časopis, roč. 9, 1961, č. 3, s. 462-467; MAR-SINA, Richard. Na prahu vrcholného feudalizmu. In MARSINA, Richard (zost.). Dejiny Slo-venska I. (do roku 1526). Bratislava : VEDA, 1986, s. 273; OSLANSKÝ, František. Význam cir-kevných desiatkov v stredoveku na Slovensku. In Historický časopis, roč. 35, 1987, č. 6, s. 869; SOKOLOVSKÝ, Leon. Správa stredovekej dediny na Slovensku. Bratislava : AEP, 2002, s. 56-57; ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001, s. 685-686; ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny Slovenska v 11. až 13. storočí. Bratislava : VEDA, 2013, s. 285-288.

62 NAGY, Gyula (szerk.). A nagymihályi és sztárai gróf Sztáray család okleveltára II. (1397 – 1457). Budapest : Sztáray Antal – Franklin-Társulat, 1889, s. 505.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

32

ŠTÚ

DIE brehuavodného toku (náhonu) anásledneho spravidlamuseli ajpovinnepou-

žívaťnazomletiesvojichvlastnýchobilnín,začomuselipochopiteľneajzaplatiť.Zapoužívaniemlynapoddaníplatilibuďpriamozrnomalebomúkou,vmenšejmierepeniazmi.Výška tohtopoplatkusapohybovalaokolo10–15%zcelkové-homnožstvazomletéhoobilia,pričommlynároviztohtomnožstvapripadlajednaštvrtinaaž jednatretina.Zvyšokpatrilmajiteľovimlyna.Mlynskéusadlostimalioveľaväčšiuhodnotunežbežnéhospodárskeusadlosti,pretosaochranemlynovvenovalaajväčšiapozornosť.Ochranamlynovboladôležitánielenprezemepána,aleajprepoddaných,keďževprípadejehopoškodeniačizničenianapr.počasvoj-novýchkonfliktovalebozáplav,bolipoddaníodkázanínamlynynachádzajúcesavsusednýchdedináchamestečkách,čonáslednespôsobovalorôzneinéťažkosti,napr.stransportomzrnaamúkyapod.Zariadenievodnéhomlynasabežnepouží-valoajnainéúčely,napr.tlčeniesúkna,akopílanarezaniedrevaapod.63KeďževstredovekýchPetrovciachexistovalimlyny,taktamzároveňmuseližiť

ajmlynári,ktorísaradiliužmedziremeselníkov.Dedinskímlynáriokremvyko-návaniasvojhoremeslasaspravidlavenovaliajpoľnohospodárstvuavšakvmenšejmierenežostatníobyvateliadediny.Dedinskýmlynármalzároveňajlepšiespolo-čensképostavenie,nežostatnípoddaníatiežpatrilmedzinajmajetnejšíchobyvate-ľovdediny.Mlynárčastozastávalajfunkciuobecnéhorichtáraamlynárskeremeslosavdedinskomprostredízvyčajnededilozotcanasyna.Mlynársačastopoprisvo-jomremeslevenovalešteajtesárstvu.64Ajnapriektomu,ževPetrovciachexistovalivodnémlyny,ľudiasiveľazrnamleliajdomanaručnýchmlynoch,tzv.žarnovoch.Avšakvýsledkommletiaručnýmspôsobombolalenveľmihrubámúka,poprípadesananichmlelonašrot,ktorýbolurčenýhospodárskymzvieratám.

63 HABOVŠTIAK, Alojz. Stredoveká dedina na Slovensku. Bratislava : Obzor, 1985, s. 114-115; HALAGA, Ondrej R. Počiatky Košíc a zrod metropoly. Hospodársko-sociálne, správne a kul-túrne dejiny. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1993, s. 286; HANUŠIN, Ján. Pojem a klasifikácia vodných mlynov na Slovensku (Príspevok ku štúdiu starých mlynov a mlynár-stva I.). In Slovenský národopis, roč. 18, 1970, č. 2, s. 177-222; HANUŠIN, Ján. Ku genéze naj-starších strojov na Slovensku. In TIBENSKÝ, Ján (red.). Z dejín vied a techniky na Slovensku VII. Bratislava : VEDA, 1974, s. 92-123; HANUŠIN, Ján. Najstaršie vodné mlyny na Slovensku (do konca 13. storočia). In Dějiny věd a techniky, roč. 12, 1979, č. 1, s. 9-23; MLYNKA, Ladislav. Archaické mlyny a mlynárstvo v tradičnej kultúre Slovenska. In KŘÍŽOVÁ, Alena – VÁLKA, Miroslav (Eds.). Středověké a novověké zdroje tradiční kultury. Brno : Ústav evropské etnologie, 2006, s. 59-74; MLYNKA, Ladislav. Historický vývoj mlynov na Slovensku a ich prezentácia v múzeách v prírode. In ZUSKINOVÁ, Iveta (zost.). Historické mlyny a mlynské zariadenia. Ich prezentácia v múzeách v prírode. Pribylina : Únia múzeí v prírode na Slovensku, 2006, s. 70-75; SMETÁNKA, Zdeněk. Hmotná kultura. In SPUNAR, Pavel (zost.). Kultura středověku. 2. vyd. Praha : Academia, 1995, s. 13-15; SOKOLOVSKÝ, Leon. Správa stredovekej dediny na Sloven-sku. Bratislava : AEP, 2002, s. 192-194; ŠPIESZ, Anton. Remeslo na Slovensku v období exis-tencie cechov. Bratislava : Historický ústav SAV, 1972, s. 283-284; ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny Slovenska v 11. až 13. storočí. Bratislava : VEDA, 2013, s. 247-248; VONDRUŠKA, Vlastimil. Život ve středověku. 2. vyd. Brno : MOBA, 2014, s. 165-167.

64 MLYNKA, Ladislav. Archaické mlyny a mlynárstvo v tradičnej kultúre Slovenska. In KŘÍŽO-VÁ, Alena – VÁLKA, Miroslav (Eds.). Středověké a novověké zdroje tradiční kultury. Brno : Ústav evropské etnologie, 2006, s. 59-74; ŠPIESZ, Anton. Remeslo na Slovensku v období exis-tencie cechov. Bratislava : Historický ústav SAV, 1972, s. 284.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

33

ŠTÚ

DIEAjkeďoinýchremeselníkochvsúvislostisostredovekýmiPetrovcaminemáme

žiadneďalšiepísomnépramene,musímepredpokladať,žeokremmlynáražilvPet-rovciachešteajdedinskýkováč.Pravdepodobnev14.storočíužskorokaždádedinamala svojhovlastnéhokováča.Kováčskadielňa–vyhňasa spravidlanachádzalanaokrajidedinyblízkocesty,abyknejmalijednoduchýprístupnajmäpovozníci,ktoríjuvyhľadávalikvôlipodkúvaniukoníakopravámvozov.Okremtohokováčopravovalatiežvyrábalpreostatnýchdedinčanovnajmäpoľnohospodárskenára-die.Dedinskéhokováčabyvšakibajehoremesloneuživilo,pretosarovnako,akoajostatnípoddaníživilhlavneroľníctvom.Dedinskýkováčbolčastoajfelčiarom,čiželiečilľudíajdobytok.V14.storočísavUhorskuužvoväčšejmierepotulovaliajkočovníCigáni,pričomniektoríznichsatiežvenovaliajkováčstvu.Títocigánskikováčisazameriavalipredovšetkýmnavýrobureťazíaklincov.65 V15.storočíbolovýchodnéSlovenskozasiahnutéviacerýmivojnovýmikonflik-

tami,ktorýminajviactrpeloprávepoddanédedinskéobyvateľstvo.Výnimkoune-bolianivtedajšíobyvateliaPetroviec.Spôsobvedeniavojnyvtomtoobdobípočítalstým,ževojacisičasťžolduazásobzabezpečiaplienenímadrancovanímmajetkovdomácehoobyvateľstva,čosanezaobišlobezrôznychnásilnostíaľudiabolipočasrekviráciíčastoradi,aksizachrániliaspoňholýživot.StrednéavýchodnéSloven-skosav40.azačiatkom50.rokov15.storočiastalodejiskombojovokráľovskúkoru-numedzigubernátorom,čižesprávcomUhorskaJánomHuňadymaJánomJiskromzBrandýsa,ktorýpôsobilvslužbáchkráľovnejAlžbety,dcéryŽigmundaLuxem-burskéhoavtedyužvdovypokráľoviAlbrechtoviHabsburskom.JánJiskravtedyovládalskoroceléstrednéaväčšiučasťvýchodnéhoSlovenska,približneporiekuLaborec.Zozemplínskychmestečiekovládalnapr.HumennéaSečovce.Napokonvroku1453ponástupeLadislavaPohrobka,synaAlbrechtaaAlžbety,nauhorskýtrónbolJánJiskrauhorskýmsnemomzbavenývšetkýchfunkciíamajetkovado-časneopustilUhorsko.Avšakužvroku1454bolpovolanýnaspäť,abyskoncovalsbratríkmi,ktoríovládaliveľkúčasťvýchodnéhoSlovenska.Bratrícke spoločenstvá, boli pôvodne tvorené najmä žoldniermi a potulnými

vojenskýmiskupinami,kuktorýmsapostupnepridávaloajmiestneobyvateľstvo.

65 BÁRSONY, Michal. Tradícia rómskych remesiel. Bratislava : WSA, 1933, s. 13, 18; HABO-VŠTIAK, Alojz. Hmotná kultúra stredovekých dedín vo svetle doterajšieho archeologického výskumu na Slovensku. In VONTORČÍK, Jozef (zost.). Agrikultúra 10. Nitra : Slovenské poľno-hospodárske múzeum, 1971, s. 23-25; HABOVŠTIAK, Alojz. Stredoveká dedina na Slovensku. Bratislava : Obzor, 1985, s. 115-117; HORVÁTHOVÁ, Emília. Cigáni na Slovensku. Historicko--etnografický náčrt. Bratislava : SAV, 1964, s. 97, 99, 189-193; KRIŠTEK, Igor. Kováčske vyhne na Slovensku. In MLYNKA, Ladislav (zost.). Výrobné a technické objekty v ľudovom staviteľstve. Bratislava : Štátny ústav pamiatkovej starostlivosti, 1988, s. 82-88; SLIVKA, Michal. Stredoveké hutníctvo a kováčstvo na východnom Slovensku I. In Historica Carpatica 9. Košice : Východo-slovenské múzeum, 1978, s. 238-245; SLIVKA, Michal. Stredoveké hutníctvo a kováčstvo na východnom Slovensku III. In Historica Carpatica 12. Košice : Východoslovenské múzeum, 1981, s. 211-276; SMETÁNKA, Zdeněk. Hmotná kultura. In SPUNAR, Pavel (zost.). Kultura středově-ku. 2. vyd. Praha : Academia, 1995, s. 17-20; SOKOLOVSKÝ, Leon. Správa stredovekej dediny na Slovensku. Bratislava : AEP, 2002, s. 194-195; ŠPIESZ, Anton. Remeslo na Slovensku v období existencie cechov. Bratislava : Historický ústav SAV, 1972, s. 277; VONDRUŠKA, Vlastimil. Život ve středověku. 2. vyd. Brno : MOBA, 2014, s. 115-117.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

34

ŠTÚ

DIE Vichhnutísícedožívalohusitskérevolučnéhnutie,avšakhusitskávieroukaa jej

šírenievichprípadeužzohrávalalenveľmimalúúlohu.Vprvomradetoboližold-nieri,ktoríbojovalizakaždého,ktoimzaplatil.Akimdošielžold,takprepadávaliaokrádalibezrozdieluobchodníkov,mešťanov,duchovnýchanajmäpoddaných,takžečasomužmalipovesťlupičovazbojníkov.Najväčšírozmachdosiahlobratríc-kehnutievrokoch1453–1458,kedysaknimpridalaveľkáčasťvojskaJánaJiskrupojehoodchodezUhorska.Zpôvodnéhopočtuasi5tisícmužovsaichpočetzvýšilna15až20tisícmužov.IchnajvyššímveliteľombolPeterAksamitzKošova.Bratrí-cisibudovalistálepoľnétábory,ktorýchbolodokopy36.NaZemplíneexistovalibratríckepoľnétáborydokázateľnenapr.priSečovciach,HumennomavNižnýchČabináchpriMedzilaborciach.PodľaniektorýchbádateľovvrajbratríciobsadiliajhradvMichalovciach.JánoviJiskrovisanepodarilobratríkovporaziťanapokonsaknimpridal.Vroku1458zasadolnauhorskýtrónMatejKorvín,ktorýsarozhodolsbratríkmiaJánomJiskromnadobroskoncovať.Toutoúlohoupoverilhornouhor-skéhokapitánaSebastiánazRozhanoviec,ktorýužv júni roku1458porazil časťbratríkovvbitkepriBlatnomPotoku(Sárospatak),kdepadolajPeterAksamitspolusasi2000bratríkmi.AvšakbratrícisanaúzemívýchodnéhoSlovenskaudržaliaždoroku1465,kedysaodohralaďalšiaväčšiabitkapriKapušanoch,vktorejpadlotiežokolo2000bratríkovazvyšokzajatýchobesili.Bojeprotibratríkomeštepokra-čovalinastrednomazápadnomSlovenskuaždoroku1467.66KráľMatejKorvínviedoldobyvačnúpolitiku,ktorámalazanásledoknespokoj-

nosťzostranyšľachty,čonapokonviedlokpovstaniu.Povstanievypuklovroku

66 BODNÁROVÁ, Miloslava. Michalovce v stredoveku. In SEKELA, Vladimír – JÁGER, Mikuláš (zost.). Dejiny Michaloviec. Košice – Michalovce : TypoPress – Mestský úrad, 2007, s. 45–46; HOFFMANN, Ladislav. Bratříci. Slavní protifeudální bojovníci 15. století. Příspěvek k dějinám husitství na Slovensku. Praha : Naše vojsko, 1959, s. 39, 50-66; HOFFMANN, Ladislav. Husitské a bratrícke revolučné hnutie v dejinách východného Slovenska. In SEDLÁK, Imrich (zost.). Nové obzory 2. Prešov – Bratislava : Vlastivedné múzeum – Osveta, 1960, s. 141-161; MARSINA, Richard. Vojenství na Slovensku v letech 1400 – 1526. In KLUČINA, Petr (zost.). Vojenské dějiny Československa I. díl (do roku 1526). Praha : Naše Vojsko, 1985, s. 316-318, 335-339; MARSINA, Richard – RATKOŠ, Peter – SOPKO, Július – VOZÁR, Jozef. Mocenské a triedne zápasy v 15. a na začiatku 16. storočia. In MARSINA, Richard (zost.). Dejiny Slovenska I. (do roku 1526). Bratislava : VEDA, 1986, s. 402-415; MARSINA, Richard. Vojenstvo na Slovensku v rokoch 1400 – 1526. In KLEIN, Bohuš – RUTTKAY, Alexander – MARSINA, Richard. Vojenské dejiny Slovenska I. diel. Stručný náčrt do roku 1526. Bratislava : Ministerstvo obrany SR, 1993, s. 168-172; MIŠÍKOVÁ, Alena. Kaštieľ v Michalovciach do roku 1743. In DEMKO, Maroš – MOL-NÁR, Martin (zost.). Kaštieľ v Michalovciach. Michalovce : Zemplínske múzeum, 2017, s. 18; RATKOŠ, Peter. Husitské revolučné hnutie a Slovensko. In MACEK, Josef (zost.). Mezinárodní ohlas husitství. Praha : ČSAV, 1958, s. 41-48; SEGEŠ, Vladimír. Od rytierstva po žoldnierstvo. Stredoveké vojenstvo v Uhorsku so zreteľom na Slovensko. Bratislava : Ministerstvo obrany SR, 2004, s. 193-206; SEGEŠ, Vladimír. Prvé poltisícročie v Európe. Stredoveké Uhorsko 1000 – 1526. In KÓNYA, Peter (ed.). Dejiny Uhorska (1000 – 1918). Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2013, s. 128-140, 150-151; SEGEŠ, Vladimír. Búrlivý neskorý stredovek 1387 – 1526. In SEGEŠ, Vladimír (ed.). Vojenské dejiny Slovenska a Slovákov. Praha – Bratislava : Ottovo nakladatelství – Vojenský historický ústav, 2015, s. 79-93; SIRMAJ, Anton zo Sirmy. Historické, topografické a politické poznatky stolice Zemplínskej. ČURMOVÁ, Viera (zost.). Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2004, s. 151-158. Preklad: SLANINKA, Martin.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

35

ŠTÚ

DIE1471anajehočelestálostrihomskýarcibiskupJánVitézzoSredny.Medzipovstal-

camiboliajvýchodoslovenskímagnátiPeréniovciaRozgoniovci.PovstalciponúkliuhorskúkorunupoľskémuprincoviKazimíroviJagelovskému,ktorýsazačiatkomoktóbra1471vypravilnačeleasi12tisícovéhopoľskéhovojskadoUhorska.Avšaktotopoľskéťaženieboloneúspešnéavroku1473nasledovaldruhývpádpoľskýchvojsknajmänaúzemieZemplínskejstolice.PoľskévojskádobyliStropkov,Humen-né,MichalovceatiežajhradvoVinnom.Naťaženíprotipoľskýmvojskámrabujú-cimnajmäsevernúpolovicuZemplínskejstolicesaosobnezúčastnilajkráľMatejKorvín.67HumanistickýautorAntonioBonfini,ktorýboldvornýmdejepiscomMa-tejaKorvína, spomínavo svojomdieleDekády uhorských dejín68 ajpoľnúpevnosť,ktorúsipoľskívojacivybudovalipriMichalovciach.Existenciatejtopevnostivšakdodnesnebolaarcheologickyaaniinýmpísomnýmprameňompotvrdená.Pravde-podobnejšieje,žepoľskévojenskéjednotkyokupovalilenvodnýhradvMichalov-ciach(dnešnýkaštieľ)ahradvoVinnom.Obliehaniemichalovskéhohradu,resp.kaštieľauhorskýmvojskomspomínavosvojomdieleajAntonSirmaj.69Pooslobo-deníMichaloviecsaMatejKorvínsosvojímvojskomvydaloslobodiťHumenné,pri-čomsveľkoupravdepodobnosťoutiaholajcezPetrovce,keďžeMatejBelaajAntonSirmajvosvojichdielachpíšuotomakokráľMatejKorvínraňajkovalvNacinejVsi.PočastejtonávštevykráľpotvrdilatiežudelilnovémajetkyšľachticomzNacinej

67 BODNÁROVÁ, Miloslava. Michalovce v stredoveku. In SEKELA, Vladimír – JÁGER, Miku-láš (zost.). Dejiny Michaloviec. Košice – Michalovce : TypoPress – Mestský úrad, 2007, s. 46; MARSINA, Richard. Vojenství na Slovensku v letech 1400 – 1526. In KLUČINA, Petr (zost.). Vojenské dějiny Československa I. díl (do roku 1526). Praha : Naše Vojsko, 1985, s. 339; MAR-SINA, Richard – RATKOŠ, Peter – SOPKO, Július – VOZÁR, Jozef. Mocenské a triedne zápasy v 15. a na začiatku 16. storočia. In MARSINA, Richard (zost.). Dejiny Slovenska I. (do roku 1526). Bratislava : VEDA, 1986, s. 416-417; MARSINA, Richard. Vojenstvo na Slovensku v rokoch 1400 – 1526. In KLEIN, Bohuš – RUTTKAY, Alexander – MARSINA, Richard. Vojenské dejiny Slovenska I. diel. Stručný náčrt do roku 1526. Bratislava : Ministerstvo obrany SR, 1993, s. 172; MIŠÍKOVÁ, Alena. Kaštieľ v Michalovciach do roku 1743. In DEMKO, Maroš – MOLNÁR, Martin (zost.). Kaštieľ v Michalovciach. Michalovce : Zemplínske múzeum, 2017, s. 18; SEGEŠ, Vladimír. Od rytierstva po žoldnierstvo. Stredoveké vojenstvo v Uhorsku so zreteľom na Sloven-sko. Bratislava : Ministerstvo obrany SR, 2004, s. 207-211; SEGEŠ, Vladimír. Prvé poltisícročie v Európe. Stredoveké Uhorsko 1000 – 1526. In KÓNYA, Peter (ed.). Dejiny Uhorska (1000 – 1918). Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2013, s. 152-153; SEGEŠ, Vladimír. Búrlivý neskorý stredovek 1387 – 1526. In SEGEŠ, Vladimír (ed.). Vojenské dejiny Slovenska a Slovákov. Praha – Bratislava : Ottovo nakladatelství – Vojenský historický ústav, 2015, s. 95-96; ULIČNÝ, Ferdinand. Poľské vojenské vpády na Slovensko v druhej polovici 15. storočia. In Historické štúdie XV. Bratislava : SAV, 1970, s. 253-256.

68 SEGEŠ, Vladimír. Dekády uhorských dejín Antonia Bonfiniho. In MARSINA, Richard – DVOŘÁK, Pavel (eds.). Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov VI. Pod osmanskou hrozbou. Osudy Slovenska od Albrechta Habsburského do tragickej bitky pri Moháči v roku 1526 s pri-hliadnutím na začiatky renesancie v čase vlády Mateja Korvína. Bratislava : Literárne informač-né centrum, 2004, s. 242-243.

69 SIRMAJ, Anton zo Sirmy. Historické, topografické a politické poznatky stolice Zemplín-skej. ČURMOVÁ, Viera (zost.). Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2004, s. 161. Preklad: SLANINKA, Martin.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

36

ŠTÚ

DIE Vsi –Natafalušiovcom,medziktorýmiboli ajPetrovce.70Vposlednej štvrtine15.

storočia sa tedazmenilimajetkovépomeryvPetrovciachadedinuužnevlastni-lišľachticizMichaloviec.PetrovcevšakNatafalušiovcompatrililendoroku1494,kedyichzískaliErdődiovciakoncom16.storočiaužmalisvojemajetkovépodielyvPetrovciachopäťviaceríšľachticizMichaloviec.71Poroku1514sarapídnezhoršilopostavenievšetkýchpoddanýchvcelomUhor-

sku.Dôvodombolodovtedynajväčšieprotifeudálne sedliackepovstanievuhor-skýchdejinách,známetiežakoDóžovopovstaniepomenovanépodľajehovodcuJu-rajaDóžu.TotopovstanievzniklozneúspešnejkrižiackejvýpravyprotiOsmanskejríšiiniciovanejostrihomskýmarcibiskupomTomášomBakócom.Vmájiroku1514sapriBudínezhromaždiloasi40tisícroľníkov,remeselníkov,chudobnýchobyvate-ľovmiest,študentov,drobnýchzemanovakňazovzceléhoUhorska.Avšakvyššiauhorskášľachtaneprejavilazáujemotútokrižiackuvýpravu,akeďarcibiskupvy-dalnariadenie,abysanedostatočnevyzbrojenéavycvičenékrižiackevojskovydalonapochodprotiOsmanom,narazilnasilnýodpor.Križiacibolipresvedčení,žeichšľachtazradilaapostavili saprotinim.Povstaleckévojskoovládloväčšinuuhor-skejnížinyatiežčasťSedmohradska.Uhorskášľachtauž15.júlaporazilaväčšinupovstaleckéhovojskavbitkepriTemešváriapovstaniebolonáslednekrvavopotla-čenévcelejkrajine.VodcupovstaniaJurajaDóžunáslednepopravilimimoriadnekrutýmspôsobom.Posadilihonarozžeravenýželeznýtrónanahlavumunasadilirozžeravenúželeznúkorunu,čižehodoslovazaživaupiekli.Abytohonebolomálo,takjehonajbližšíspolubojovníciznehomuselieštezaživatrhaťzubamimäso.De-siatkytisícpovstalcovboloobesenýchapozabíjaných.AjkeďsaDóžovopovstaniepriamonedotkloúzemiaSlovenska, takdôsledkompovstaniaprevšetkýchpod-danýchvcelomUhorskuboloichznevoľnenieapripútaniekpôde„na večné časy“.Poddaní sauž tedanemohli slobodne sťahovať zmajetku jedného zemepánanamajetokinéhoadedičnebolipripútaníkpôde,naktorejdovtedyhospodárili.Tobolouzákonené18.októbra1514anásledneajkodifikovanévtzv.Tripartite,čobolzákonníkuhorskéhozvykovéhoprávaasmalýmizmenamiplatilaždoroku1848.JehoautorombolŠtefanWerbőczy.72Následnesazačalizvyšovaťajfeudálnedávky

70 BEL, Matej. Zemplínska stolica. Bratislava : Zemplínsky valal, 2000, s. 175. Preklad: SLANIN-KA, Martin. SIRMAJ, Anton zo Sirmy. Historické, topografické a politické poznatky stolice Zemplínskej II. diel. dodatok § 175 – § 638. ČURMOVÁ, Viera (zost.). Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2009, s. 171. Preklad: SLANINKA, Martin.

71 BOROVSZKY, Samu (szerk.). Magyarország vármegyéi és városai – Zemplén vármegye és Sá-toraljaújhely r. t. város. Budapest : 1905, s. 101.

72 FRIMMOVÁ, Eva. Rok 1515 v premenách času (na pozadí Bartoliniho diela Odeporicon). Brati-slava : Post Scriptum – Historický ústav SAV – Libri historiae, 2015, s. 26, 40, 160-168; MARSI-NA, Richard. Vojenství na Slovensku v letech 1400 – 1526. In KLUČINA, Petr (zost.). Vojenské dějiny Československa I. díl (do roku 1526). Praha : Naše Vojsko, 1985, s. 339-340; MARSINA, Richard – RATKOŠ, Peter – SOPKO, Július – VOZÁR, Jozef. Mocenské a triedne zápasy v 15. a na začiatku 16. storočia. In MARSINA, Richard (zost.). Dejiny Slovenska I. (do roku 1526). Bratislava : VEDA, 1986, s. 418-423; MARSINA, Richard. Vojenstvo na Slovensku v rokoch 1400 – 1526. In KLEIN, Bohuš – RUTTKAY, Alexander – MARSINA, Richard. Vojenské dejiny Slovenska I. diel. Stručný náčrt do roku 1526. Bratislava : Ministerstvo obrany SR, 1993, s. 172; SEGEŠ, Vladimír. Od rytierstva po žoldnierstvo. Stredoveké vojenstvo v Uhorsku so zreteľom

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

37

ŠTÚ

DIEatiežrobotnépovinnostipoddanýchvočizemepánom.Totozvyšovaniefeudálnej

rentyapripútaniepoddanýchkpôdesasamozrejmetýkaloajobyvateľovPetroviec.Odroku1514takokremdovtedajšiehozemepanskéhodeviatkumuselipoddaní

platiťsvojmuzemepánovikaždoročne jedenzlatýodsedliackejdomácnosti.Tútopeňažnúdávkupoddaní splácali v dvoch termínoch na sviatok Juraja (24. apríl)aMichala (29. september) po 50denárov.Zvýšili sa aj naturálnedávky a okremdovtedy odovzdávaných naturálií boli poddaní povinní odvádzať zemepánovieštekaždýmesiacjednusliepku,naMartina(11.november)anaTurícejednuhus,akaždých10sedliackychdomácnostímalospolunaVianoceodovzdaťjednoprasa.Zároveňeštemuselzkaždejdomácnostijedenčlovekpovinnepracovaťjedendeňvtýždni(52dníročne)nazemepanskompoli,vinicialeboinde,užpodľapotriebzemepána.73

Deň29.august1526predstavujezákladnýchronologickýmedzníkvnašichde-jinách,ktorýmsavmodernejhistorickejvedeoficiálnekončíobdobiestredovekua začína saobdobie ranéhonovovekuvUhorsku, a tedaajnaSlovensku.V ten-todeňsapreUhorskoodohralatragickábitkapriMoháči,vktorejbolotureckýmvojskomnahlavuporazenéuhorskévojsko.VtejtobitkepadlonastraneUhorskaokolo15 000mužov,28vysokopostavenýchšľachticov,obidvajaarcibiskupi,5bis-kupovatesnepobitkezahynulnaútekuajuhorskýkrᾼudovítII.Začalasapísaťnováepochavuhorskýchatiežvslovenskýchdejinách.Veľkézmenyukončujúcestredoveksazačalipomalyprejavovaťužvdruhejpolovici15.storočia.Medzinepatrilonajmäpostupnéprenikanieapresadzovanie sa renesancievumeníahu-manizmuvmyslení.Odroku1517saznemeckýchkrajínzačalarýchlorozširovaťreformácia,ktorejvýsledkomnebolilenveľkékonfesionálnezmenyvUhorsku,aleznačneovplyvnilaajbudúcipolitickývývojkrajiny.Veľkézmenynastalinapre-lome15.a16.storočiaajzcelosvetovéhohľadiska,načommalizásluhuvprvomradeveľkézemepisnéobjavy.Samozrejme,ževtedajšíľudianevedeliaaninemohlivedieť,ževbudúcnostibudebitkapriMoháčiznamenaťjedenznajdôležitejšíchhis-torickýchmedzníkovvnašichnárodnýchdejinách.Aajkeďniektorísúvekíučencimožnovnímalitietoudalostiakopočiatkynovejepochy,takobyčajnýroľníkžijúcivPetrovciachsaonichmožnotakskoroaninedozvedel.Akeďsaužonichpredsalendozvedel,takhozrejmeažtakveľmianinezaujímali,keďžeprejehovnímanieišlooprílišvzdialenýsvetaprílišvzdialenéudalosti.Onmalsvojevlastnéstarostispojenénajmäskaždodennýmprežitím.

na Slovensko. Bratislava : Ministerstvo obrany SR, 2004, s. 211-213; SEGEŠ, Vladimír. Prvé poltisícročie v Európe. Stredoveké Uhorsko 1000 – 1526. In KÓNYA, Peter (ed.). Dejiny Uhor-ska (1000 – 1918). Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2013, s. 159, 161-162; SEGEŠ, Vladimír. Búrlivý neskorý stredovek 1387 – 1526. In SEGEŠ, Vladimír (ed.). Vojenské dejiny Slovenska a Slovákov. Praha – Bratislava : Ottovo nakladatelství – Vojenský historický ústav, 2015, s. 96-99; ULIČNÝ, Ferdinand. Poľské vojenské vpády na Slovensko v druhej polovici 15. storočia. In Historické štúdie XV. Bratislava : SAV, 1970, s. 257-261.

73 RATKOŠ, Peter. O vývine feudálnej renty na Slovensku. In Historický časopis, roč. 9, 1961, č. 3, s. 372; ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001, s. 687-688.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

38

ŠTÚ

DIE Z ČINNOSTI NAJSTARŠIEHO ÚVERNÉHO

DRUŽSTVA V PREŠOVE 1

Patrik DERFIŇÁK

Abstract: Some remarks on activities of the oldest credit cooperative in Prešov. Creditcooperativesformedanimportantpartofthefinancialsystemduringthesecondhalfofthe19thandthefirsthalfofthe20thcentury.Unlikelargebanks,theyfocusedmainlyonsmallloansorthecollectionofdepositsbetweenmiddleandlesswealthypopulation.Inspiteof intensepromotion,theimportanceofcreditcooperativesinthetownsandvillagesinŠarišroseaftertheFirstWorldWar.ThepapershallmapbusinessactivitiesandtheoveralloperationoftheoldestcreditcooperativeinPrešov,which operated between 1887 and 1950. It captures the development of this typeofbusinessandthedifficultiesthatitsmembershadtodealwithintheyearsafterWorldWarI,duringtheeconomiccrisesortheotherworldwar.

Keywords: Prešov.Creditcooperative.20thcentury.Šariš.

Každýznásprežíva rôzne, lepšie imenejúspešnéobdobia.Potrebavzájomne sivypomôcť v rôznych zložitých životných situáciách poskytovaním drobných fi-nančnýchpôžičiek, tovarov,potravínalebodočasnýchúľavmáajnavýchodnomSlovensku stáročnú tradíciu.Kýmvo vidieckomprostredí sa celkomprirodzeneposkytovala susedská výpomoc a podpora v rámci blízkej či vzdialenej rodiny,mestsképrostrediesivytváralovlastnépodpornémechanizmy.VoväčšíchmestáchimestečkáchvýchodnéhoSlovenskasinapríkladobyvateliavytváralirôznespolky,či inštitúcie,ktoréajspomocoumestskejsamosprávypomáhali tým,ktorísane-mohli,alebonevedelipostaraťsamioseba.S rozvojom a hospodárskymi i spoločenskými zmenami, ktoré nastali predo-

všetkým v priebehu 19. storočia však už prestávali tieto tradičné formy pomocipostačovať.Predovšetkýmzmenyvekonomickejoblastinútilihľadaťnovézdrojeprostriedkov,kapitálu,potrebnéhonielennarozvojobchoduapodnikania,aleinazabezpečeniekaždodennýchpotriebobyvateľstva,akonapríkladbývanie,zariade-niedomovabytov,čištúdium,prípadnevytvoreniesirezervnahoršiečasy.Vstáleväčšejmieresapretoobjavujúrôznetypyfinančnýchústavov.Tiesaodpolovice19.dopolovice20.storočiastalidôležitousúčasťouhospodárskeho,aleikultúrne-ho a spoločenského života.V regióne východného Slovenska, kdeprvé finančnéústavyzačalivznikaťužv40.rokoch19.storočia,samiestnešpecifikáprejavovaliveľmivýrazne.Košickásporiteľňa,založenáužvroku1844,rovnakoakoPrešovskásporiteľňa,ktorávzniklaibaorokneskôr,saveľmirýchlostalivýznamnousúčas-ťou každodenného života veľkej časti najmämestského obyvateľstva.2 Ich zakla-

1 Príspevok vznikol ako súčasť riešenia projektu APVV-15-0036 s názvom Východné Slovensko v 19. a 20. storočí vo vzťahu centra a periférie.

2 DERFIŇÁK, Patrik. Prešovská sporiteľňa, účastinná spoločnosť (1845 – 1923). In Annales histo-rici Presovienses. Vol 6/2006. Zost. Martin PEKÁR – Patrik DERFIŇÁK. Prešov : Universum, 2006, s. 171-175.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

39

ŠTÚ

DIEdateliamuselidlhoprekonávaťnedôveruvkladateľov.Udalostirevolučnýchrokov

1848/1849 sa síce negatívne podpísali na ich činnosti, dokonca ohrozili samotnúichexistenciu.Vobochprípadochvšakakcionárimobilizáciouzdrojovačastoajosobnouangažovanosťouprispelik ichzáchrane.Mohli tak,okremzhodnoteniaprostriedkovsvojichvlastníkov,ďalejplniťpôvodnéposlanie,predovšetkýmzhro-mažďovať prostriedky obyvateľstva a následne ich prostredníctvomúverov s čonajnižšouúrokovousadzbouposkytovaťmiestnympodnikateľom,remeselníkomamajiteľompoľnohospodárskychveľkostatkov.Aj takýmtospôsobomsausilova-liprispieťkhospodárskemu rozvoju celého regiónu.Vďaka tomu,že ich činnosťviedlaaspoňkčiastočnémuobmedzeniuvýraznerozšírenejúžery,získalisirýchloznačnúpopularitu.Vlastníctvoakciítýchtoústavov,prinášajúcichspravidlapravidelnévýnosyvpo-

dobedividend,sapreväčšinumajiteľovstalodlhodobouzáležitosťou.Tietocennépapieresačastovrámcijednotlivýchrodíndedili,tvorilisúčasťvena,alebozárukuzaposkytovanépôžičky.Členstvovsprávnychradáchčidozornýchvýborochtých-tospoločnostísapostupnestávalotiežspoločenskyprestížnouzáležitosťou,najmävprípadeľudí,ktorísakúspechuamajetkudopracovalivlastnýmúsilím.Úspechprvýchfinančnýchústavovviedolktomu,žepostupnevznikaliajďalšiesúkromnéakciovébankyasporiteľne.IchpočetnaúzemídnešnéhoSlovenskasazačalrýchlozvyšovaťnajmäod60.rokov19.storočia.3 OblasťŠarišavpriebehudruhejpolovice19.storočianedokázalavhospodárskej

oblastiudržiavaťkroksinýmičasťamimonarchie.Najmähoršiadopravnádostup-nosť,nedostatoknerastnýchsurovín,prevahamálovýnosnéhopoľnohospodárstvaa chýbajúci kapitál na zakladanie priemyselnýchpodnikov, predstavovali najdô-ležitejšiedôvodyekonomickéhozaostávaniaivnasledujúcichdesaťročiach.Právesnahamobilizovaťmiestnykapitál azískaťaj zdrojena rizikovejšie investíciedorozvojapodnikania, rovnako akoúsilie profitovať z celkového rozmachuhospo-dárstvahabsburskejmonarchieazakladateľskejhorúčky,ktorásazačalastupňovaťvzávere60.rokov,saprejaviliivnajväčšíchšarišskýchcentrách.VPrešovevroku1869vzniklaHornouhorskáprvápriemyselnáaúvernábanka,ú. s.VrovnakomčasevzniklavBardejoveBardejovskásporiteľňa,ú.s.Odvarokyneskôrsapočetfi-nančnýchústavovvpriestoreŠarišazdvojnásobil,keďvroku1871vPrešovezaložiliPrešovskúľudovúbanku,ú.s.,aPrešovskýsporivýaúvernýspolok,ú.s.4Vtomis-tomrokuzaložilifinančnýústavajvtreťomslobodnomkráľovskommestenaŠariši,ktorýnazvaliSabinovskásporiteľňa,ú.s.Akonadlhoposledná,predvypuknutímkrízypokrachunaviedenskejburzevroku1873,vzniklavPrešoveSeverouhorskáhypotéčnaapriemyselnábanka,ú.s.5

3 HORVÁTH, Štefan – VALACH, Ján. Peňažníctvo na Slovensku do roku 1918. Bratislava : Alfa, 1978, s. 139- 140.

4 MADZINOVÁ, Renáta. Peňažníctvo prvej polovice 20. storočia v Prešove. In Regionálne dejiny a dejiny regiónov. Ročenka Katedry dejín FHPV 2004. Zost. Martin PEKÁR a Patrik DERFI-ŇÁK. Prešov : Universum, 2004, s. 188.

5 HORVÁTH, Štefan – VALACH, Ján. Peňažníctvo na Slovensku do roku 1918. Bratislava : Alfa, 1978, s. 142- 143.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

40

ŠTÚ

DIE Napriek tomu, že počet finančných ústavov stúpal nedokázali vždy vyhovieť

požiadavkámpredovšetkýmdrobnýchklientov.Jednýmzdôvodovbolnedostatokdlhodobých voľných zdrojov, ďalším administratívna náročnosť celého procesu.Problémpredstavovalotiežzískaniedostatočnesolventnýchručiteľov,resp.prípad-nésúdnečipomernezdĺhavéexekučnévymáhanienesplácanejpôžičky.Nonielenneochotaakciovýchbánkasporiteľnízaoberaťsadrobnými,pritomadministratív-nepomernenáročnýmipôžičkamiobyvateľstvu,aleajpomerneriedkapobočkovásieťtýchtoústavovastáledoistejmierypretrvávajúcanedôveravočiakciovýmban-kám,najmäpokrachunaviedenskejburzevroku1873,viedlipostupnekintenzív-nejšiemuzakladaniumenšíchúvernýcha sporiteľnýchdružstiev,ktorésipriamovregiónochpôsobeniadokázalizískaťvďakarýchlejreakciinaskutočnépotrebysvojichvkladateľovižiadateľovoúver,dôveruapreukázalisvojuspoľahlivosťaži-votaschopnosť.6Rozvíjanie družstevnýchmyšlienokmalo vUhorsku svoje tradície. Existovali

rôznetypyorganizáciípracujúcichnatomtoprincípe.7Naprelome70.a80.rokovsavšakopäťdostávaladopoprediaotázkaďalšiehorozvojavýrobyapodnikaniapredovšetkýmvoviacerýchhospodárskymenej rozvinutýchoblastiachUhorska.Užvroku1886prebiehalapomerne intenzívnakampaň,propagujúcazakladaniemenšíchúvernýchdružstiev,ktorémalivprvomradepokrývaťfinančnépotrebymenšíchroľníkov, remeselníkovapodnikateľov.Tátoaktivitasaukázalaakopo-mernesľubnáavniektorýchoblastiachsaprejavilavovznikunovýchfinančnýchinštitúciíorientovanýchnatútočasťklientely.Vinýchregiónochsituácianebolaanizďalekatakáoptimistická,akobysapoprezentáciivýhodtýchtofinančnýchústa-vovmohlozdať.Žiaľ,anivregióneŠariša,ktorýnespornepatrilktýmekonomickymenejrozvinutýmčastiamUhorska,anivsamotnomPrešovenenašlanakoniectátoiniciatívapotrebnúpodporu.Akokonštatovaliviacerímiestnipredstavitelia,zakla-dateľskýprocessanerozbehol,pretožepočiatočnýzáujemsa,podobneakotoboloajvinýchprípadoch,„ukázalbyťobyčajnouhoriacouslamou“.8 Situáciuneuľahčovalanipostojštátnejamiestnejsprávy.Uhorskípredstavitelia

malivsituáciiporakúsko-uhorskomvyrovnanícelkomprirodzenezáujemnaroz-vojipraktikyvšetkýchforiempodnikania,družstevníctvonevynímajúc.Otázkouvšakzostávalikonkrétnekroky,ktorépripodporetohtodoistejmieryšpecifickéhodruhupodnikania,bolomožnéurobiť.Jednýmzpokusov,akopomôcťprirozvojinajmäúvernýchdružstiev, sa stalovytvorenie samostatnej centrály.V roku 1872vBudapeštivznikol spolu sprijatímnovéhoživnostenskéhozákonaVIII./1872ajÚstrednýživnostenskýúvernýústav,ktoréhoúlohousamalookreminéhostaťajposkytovaniepomocipri zakladanínovýchúvernýchdružstievnaúzemí celého

6 DERFIŇÁK, Patrik. Z histórie úverného družstevníctva v Prešove a jeho okolí v prvej polovici 20. storočia. In Annales historici Presovienses, 12, 2012, č. 2, s. 74.

7 150 rokov slovenského družstevníctva. Víťazstva a prehry. Zost. Roman HOLEC. Bratislava : Družstevná únia Slovenskej republiky, 1995, s. 30.

8 Az „Eperjesi önsegélyző egylet“ és még valami. In Eperjesi Lapok, 11, 1887, č. 2, s. 1.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

41

ŠTÚ

DIEUhorska.9Finančnákrízavroku1873všaktútoinštitúciuzlikvidovala,rovnakoako

niekoľkodružstiev,ktorépodjejpatronátomstihliustanoviť.Ďalšímdôležitýmkrokomzostranyštátnychorgánov,ktorýmalnaplniťdekla-

rovanúpodporuobchoduifinančnéhopodnikaniasastalnovýobchodnýzákon,prijatývroku1875.10Vrámcinehodošlotiežkúpraveprávnehopostaveniadruž-stiev.Nacentrálnejúrovnisavytvorilonevyhnutnézákladnelegislatívneprostredieumožňujúcezakladaťrôznetypydružstiev.Súčasnevšaktátonováprávnanormaprinášalaajniektoréobmedzeniaakomplikáciepreichčinnosť,vdôsledkučohoichrozvojneprebiehalvpôvodneočakávanomrozsahu.Ikvôlipodmienkam,kto-rébolopotrebnéprizakladanínovýchdružstievsplniť,vznikaliúvernédružstvávpriebehudruhejpolovice70.rokov19.storočianajmävmestáchamestečkách,pri-čomichčlenskúzákladutvorilizväčšejčastipríslušnícistrednýchvrstiev,úradníci,drobnípodnikatelia,obchodníci,remeselnícičiučitelia.Vidieckeobyvateľstvo,prektoréúvernédružstvámalipredstavovaťdôležitúpodporuprirozvojipoľnohospo-dárskejvýrobyipricelkovejpremenevidieka,vstupovalidovznikajúcichúvernýchdružstievibavmalejmiere.Dôvodomboljednaknedostatokpotrebnýchvoľnýchfinančnýchprostriedkov, jednakkvôlinedostatku informáciía celkovejnedôvereknovýminštitúciám.Rýchla strata počiatočného nadšenia medzi obyvateľstvom sa prejavovala aj

vtom,ženeprebiehalianirozsiahlejšieverejnéčiodbornédiskusiealensporadic-kysaobjavovaliaktivity„vzáujmeľudu“,spravidlavšaknevzbudiliväčšírozruch.Kzakladaniunovýchúvernýchdružstievneprispievalanipostojmiestnychbánk,ktorévnichcelkomlogickyvidelikonkurenciuvzápaseozískaniekapitáluidlho-dobejšíchúspor.Celkováapatiavočiprípadnýmhospodárskymči spoločenskýmzmenámmalavšakajďalšízaujímavýdôvod,keďmiestnatlačprinášalanázory,podľaktorých„predsa všetko sa musí odohrávať tak, ako to zvrchu nadiktujú“.11Vkaž-domprípadevšakiniciatívaprizakladaníúvernýchdružstievbyprávevregióneŠarišamalaznačnéopodstatnenie.Veľkáčasťmiestnehoobyvateľstva,najmäma-jiteliamenšíchhospodárstiev,bola totiž silnezadlžená.U týchmenších roľníkovišlozveľkejčastiodôsledokbudovaniasivlastnýchhospodárstievpozrušenípod-danstvaa rozdelenípôdyv jednotlivýchchotárochmedzi sedliakovaniekdajšiepanstvo.Eštestálenavyšedoznievalidôsledkyfinančnejkatastrofyzroku1873,no,žiaľ,iviacerýchneúrodnýchrokov.Nehnuteľnostipatriacekjednotlivýmhospodár-stvamboličastotakzaťaženéstaršímipôžičkami,žeštandardnýhypotekárnyúverimmiestnefinančnéústavyužneboliochotnéposkytovať.Aaksaajnejakýnovýúvernaprevádzkučiďalšírozvojroľníkomčiremeselníkompodarilozískať,úrokyktoréstýmbolispojenébolispravidlatakévysoké,žeichdlžníciibaťažkodokázalisplácať.Prefinančnéústavy,aleanisúkromníkovposkytujúcichfinančnépôžičky

9 150 rokov slovenského družstevníctva. Víťazstvá a prehry. Zost. Roman HOLEC. Bratislava : Družstevná únia Slovenskej republiky, 1995, s. 41. Práve spojenie nového živnostenského záko-na, ktorý okrem iného prinášal definitívne zrušenie cechov, vyváral tiež potrebné legislatívne podmienky, aby drobní výrobcovia sa v prípade záujmu a potreby mohli združovať do živnosten-ských spoločenstiev.

10 Išlo o zákon XXVII/1875, celkovo bola táto právna norma pripravená podľa nemeckého vzoru.11 Az „Eperjesi önsegélyző egylet“ és még valami. In Eperjesi Lapok, 11, 1887, č. 2, s. 1.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

42

ŠTÚ

DIE všakani takátosituácianepredstavovalazásadnýproblém.Starajúcsaoochranu

vlastnýchzáujmovmajetokdlžníka,ktorýnezvládalvčassplácaťposkytnutýúverposlalidodražby,abysačonajrýchlejšiedostaliksvojimpeniazomisúrokmi.Žetakýtostavmalcelkovoveľminegatívnydopadnahospodárskyživotvregióneiso-ciálnusituáciumnožstvarodínnietpochýb.Napriektomu,žezatiaľosobitnevpriestoresúčasnéhovýchodnéhoSlovenska

je ibaminimálnypočetvýskumovirelevantnýchtextovvenovanýchtejtoproble-matike,vzložitejsituáciisanachádzalaajveľkáskupinaúradníkovpracujúcichnarôznychstupňochstoličnej správy,učiteľovanižšíchdôstojníkov.12Ajdrobní roľ-níci,remeselníci,aletiežúradníciibaťažkohľadalipomocnúrukupredovšetkýmvpodobežiadanýchvýhodnýchúverov.Ipretosadoaktivítumožňujúcichriešiťichzložitúsituáciuprostredníctvomzakladaniaúvernýchdružstievrozhodlozapojiťajviacerovplyvnýchosobností.Aninapriektomuvšaknebolomožnéočakávať,žebyvšetkyproblémyuvedenýchskupínobyvateľstvavyriešilinovéúvernédružstvá.Viacerítotižpoukázalinaproblémystýmspojené.Okrempotrebyvložiťnajprvdodružstievvlastnéfinančnéprostriedkyvpodobenákupupodielov,čovmnohýchprípadochpredstavovaloznačnýproblém,tubolatiežotázkavhodnýchnávykovpriprácispeniazmi,najmäschopnosťčasťprostriedkovvpravidelnýchintervalochušetriť. I preto sa stále častejšie objavovalimyšlienky, že vniektorýchoblastiachmožno aj bez zakladania úverných družstiev prispieť poskytovaním drobnýchúverovkstabilizáciisituáciemenšíchproducentovčizamestnancov.Právevtom-to bode sa názorne ukázal problém dostatočného pochopenia terminologickýchi praktických rozdielovmedzi klasickým úverným družstvom a svojpomocnýmspolkom. Vzhľadom namalý ohlas, ktorý snaha propagovať a budovať klasickéúvernédružstvávpriestoreŠarišapriniesla,akovýchodiskozovzniknutejsituáciesaukazovalamožnosťzakladaťradšejmenejnáročnésvojpomocnéspolky.„Ak je v obci svojpomocný spolok, tak jej len trochu schopní obyvatelia nie sú odkázaní na drahé úvery. Vďaka tomu, že si pravidelne ukladajú haliere, môžu od spolku získať úvery za 6, 5 či dokonca 4 percentá. Nemusia z miesta na miesto behať kvôli úverom, získajú ho doma.“13Zobdobia,keďneskoršíPrešovskýúvernýapomocnýspolokvznikalsazacho-

valoveľmimáloinformácií.Nazákladepreloženiatermínuzakladajúcehovalné-hozhromaždeniazozačiatkujanuáranazačiatokfebruára,rovnakoakodiskusie,ktorá prebiehala na stránkachmiestnej tlače je všakmožné predpokladať, že saocharaktereavýberenajvhodnejšejorganizačnej formyvznikajúcej finančnej in-štitúcieešteizačiatkomroku1887intenzívnediskutovalo.Prezaloženieklasickéhoúvernéhodružstvahovorilanapríklad stabilnejšia členská i kapitálová základňa.Prezriadeniesvojpomocnéhospolkusazaseakovýhodaukazovalamožnosťľahšiehozaložiťispravovať.Navyšeajkeďčlenstvovnichsaukazovaloakopodstatnevoľnejšieacelkovomenejstabilné,zanespornúvýhodusapovažovalaskutočnosť,žesavprípadeúspechumohlostaťnasledovaniahodnýmpríkladom.Ibavpriesto-resamotnejŠarišskejstolicezakladateliatotižupozornilinastovkuďalšíchväčších

12 KOVAĽ, Peter. Belo Klein-Tesnoskalský: Šarišská kronika vojny a štátnej zmeny. In Z dejín kniž-nej kultúry východného Slovenska IV. Prešov : Štátna vedecká knižnica v Prešove, 2013, s. 124.

13 Az „Eperjesi „Eperjesi önsegélyző egylet“ és még valami. In Eperjesi Lapok, 11, 1887, č. 2, s. 1.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

43

ŠTÚ

DIEobcí,spomedziktorýchkaždáplatilavtomčaseviacakotisíczlatýchštátnejdane

ročneapredstavovalivhodnémiestoprevznikďalšíchsvojpomocnýchspolkov.14Prešovskýúvernýapomocnýspoloknakonieczaložili6.februára1887,keďsa

podpredsedníctvompodžupanaŠarišskejstoliceŽigmundaPechyhouskutočnilozakladajúcevalné zhromaždenie. Podlhšíchdiskusiách sapodarilo schváliť dvahlavnéciele,ktorésaprostredníctvočinnostispolkumalinapĺňať.Týmprvýmbolapodporaapropagovaniesporivosti.Druhýmcieľomsamalastaťfinančnápomocposkytovanáčlenomspolku,keďsaimposplnenípresnestanovenýchpodmienokmaliposkytovaťkrátkodobétrojmesačnépôžičky,prípadneajnadlhšíčasprideľo-vanéúvery.Prostriedkypotrebnénasvojučinnosťmalspolokzískavaťzpravidel-nýchtýždennýchvkladovsvojichčlenov,pričomnajmenšítýždennývkladpredsta-vovalvčasevznikuspolku20grajciarov.Nazakladajúcomvalnomzhromaždeníboliprečítanéaschválenéstanovyspol-

ku,ktoréprítomníprijalijednohlasne.Bezväčšíchťažkostítiežzvolilivedenieno-véhospolku.Napriektomu,žepočaszaloženiaspolkuatesnepoňomzáujemcoviaupísali398podielov,resp.sporiacichúčtov,išloomalúzačínajúcufinančnúinšti-túciu.Naprvýpohľadjepretomožnoprekvapujúce,žedojehovedeniazvolilicelýradvýznamnýchosobnostízPrešovaiblízkehookolia.Okrempropagáciespolkusavtomtosmerekládoldôraznadôveryhodnosťceléhopodniku.PrvýmpredsedomsastalšarišskýpodžupanŽigmundPechy.ZadvochriaditeľovzvoliliprešovskéhofaráraaopátaEndrePletényiho15adr.MihályaTahyho.Dovedenia,resp.správyspolkusaďalejdostali:L.Dombay,E.Mandics,I.Lévay,H.Rosenberg,I.Sitányi,J.Hörk,J.Ghillány,A.Fuhrman,L.Sztankay,M.Kazinczy,S.NádaskayaJ.Pod-hraczky,dozorcamispolku,resp.členmijehodozornejradysastaliF.Kósch,I.Füzy,J.Florián,A.PropperaM.Kovaliczky.ZaspolokmohlioficiálnejednaťaoverovaťlistinyE.Pletényi,M.Tahy,E.MandicsaL.Dombay.16Riaditeľstvospolkubolonazakladajúcomvalnomzhromaždenípoverené členmi, abyzabezpečiloobsadeniemiestapokladníkaazačalooficiálneobchodnúčinnosť.17Vtomtoúvodnomobdobíčinnostisamalipredovšetkýmzhromažďovaťúspory,poskytovanieúverovobme-dzilidovýškyštyrochpätínvkladov,pričomúrokovúsadzbuvtomtoprípadesta-novilina6–7%.18

14 V tomto duchu koncipovaná výzva pomáhať pri zakladaní svojpomocných spolkov, ale tiež úverných družstiev smerovala k stoličným úradníkom, kňazom a statkárom pôsobiacim priamo medzi obyvateľstvom na vidieku.

15 Informácií o týchto miestnych predstaviteľoch máme pomerne málo, aj keď napríklad E. Pletényi bol v poslednej štvrtine 19. a na začiatku 20. storočia známou a vo viacerých smeroch veľmi ak-tívnou a rešpektovanou osobnosťou. Bližšie napr. DERFIŇÁK, Patrik. Posledná vôľa košického kanonika Ondreja Pletényiho. In Historia Ecclesiastica : časopis pre dejiny cirkví a náboženstiev v Strednej Európe, 2, 2011, č. 2, s. 393-402.

16 V prvej správe tak nachádzame mená dvoch prešovských starostov A. Fuhrmana a E. Mandicsa, zástupcov rímskokatolíckej, gréckokatolíckej i evanjelickej a. v. cirkvi, židovskej komunity, úradníkov miestnej správy i učiteľov rôznych prešovských stredných škôl.

17 Az Eperjesi önsegélyző egylet. In Eperjesi Lapok, 11, 1887, č. 7, s. 2.18 Pôžičky boli v tomto prípade kryté jednak vlastnými sporiacimi účtami, jednak zmenkami

a v niektorých prípadoch tiež cennými predmetmi či papiermi.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

44

ŠTÚ

DIE Počiatkyčinnostispolkusprevádzalapomernepriazniváatmosféra.Na jednej

stranesanielenpropagovali,aletiežpostupneajreálnevznikalirôznedružstevnéorganizácie,okreminýchnapríkladspodporoumestazaloženéspotrebnédružstvovKošiciach.19Súčasnesastálečastejšieozývalihlasynamierenéprotiväčšímban-kám.V tomtoobdobívšakplatí,žezákladnácharakteristikanielenprešovského,aledružstievvšeobecnesavyvíjalavzávislostiodsociálno-ekonomickýchapoli-tickýchpodmienok,resp.funkcií,ktorébolopotrebnézdôrazniťavstanovenejhie-rarchiipriorítpostaviťnapoprednémiesto.Hlavnýmacharakteristickýmprincí-pomdružstevníctva,zreteľnýmajvsledovanomprípadebolatradičnávzájomnosťasvojpomoc.Pritomvšakdružstvookremekonomickýchasociálnychúlohmalozacieľplniťajveľmidôležitéspoločenské,mravnéavýchovnovzdelávaciefunkcie.20 Hlavnýmcieľomnajstaršieho,prvéhovPrešove,Prešovskéhoúvernéhoapomoc-néhospolku,vorigináliEperjesikölcsönössegélyzőszövetkezetzaloženéhovroku1887,savprvomradestalo„sporivosť medzi členmivyvinovaťspôsobomnútenéhovplateniaavyhovieťúverovejpotrebečlenovskrzeposkytnutiaúverov“.21Malosatakdiaťbezohľadunastavovskúpríslušnosť,náboženskévyznaniealebomajetko-vépomeryčlenov.Pôvodné ambície zakladateľov boli pomerne veľké. Naznačujú to najmä dva

možnédruhyčlenstva,„štábne“aúčastinárske.Prvýtypčlenstvabolurčenýpreobyvateľstvo,jednotlivéosobyochotnédlhodobosporiťvpresnestanovenýchcyk-loch,spresneurčenýmipodmienkami.Zatomohli,ajpredukončenímceléhocyk-lu,požiadaťspolokoprideleniepôžičky.Druhýtypčlenstvavspolkumalstatus„účastinárskeho obchodného člena“. Takýto členmal svoj vstupný podiel splatiťjednorázovo,nákupomaspoňjednejstokorunovejúčastiny.Znejpotommoholdo-stať,pokiaľspolokpracovalsoziskom,každoročnúdividendu.Súčasnenazákladevlastníctvaúčastínmoholtakýtočlenpožiadaťajoúver,ktorýbolonáslednemožnévyužiťajpripodnikaní.Akosavnasledujúcichrokochukázalo,tentodruhýtypčlenstva,zhľadiskastabilityvloženéhokapitáluimožnostibudúcejpremenyústa-vunaštandardnúsporiteľňučibankuzpohľaduzakladateľovurčitezaujímavejší,samedzičlenmitešilibamalémuzáujmu.Členstvovspolkubolopomernevoľné,prístupnéširokejverejnosti,mužomiže-

nám.Podmienkounavydaniesporiteľnejknižkyboloibato,abyzáujemcažilnaúzemíŠarišskejstolice,neboltrestaný,pričomsporiteľmuselbyťplnesvojprávnyaslobodnedisponujúcisvojímmajetkom,anesmelsavenovaťúžerníctvu.22Každýčlensaprivstupedospolkumuselzaviazať,ženaminimálnejedenúčet

(moholichmaťajviac)budekaždýtýždeňvkladať20grajciarov.Neskôr,naprelome19.a20.storočia,vsúvislostisprechodomzuhorskéhozlatéhoforintunakoruny,zmenilasaajminimálnasuma,ktorúkaždýsporiteľukladaldospolkovejpoklad-nicez20grajciarovna40halierovtýždenne.Sporiteľsinakaždýzosvojichúčtov

19 Eperjesi egylet. In Eperjesi Lapok, 11, 1887, č. 9, s. 3.20 150 rokov slovenského družstevníctva. Víťazstvá a prehry. Zostavil Roman HOLEC. Bratislava :

Družstevná únia Slovenskej republiky, 1995, s. 35-36.21 Štátny archív (ŠA) Prešov, fond Krajský súd, firemné oddelenie. Sign. BI35, kr. 23, č. 922.22 ŠA Prešov, fond Krajský súd, firemné oddelenie. Sign. BI35, kr. 23, Stanovy Prešovského vzá-

jomne podporujúceho spolku.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

45

ŠTÚ

DIEvpriebehurokauložil20korúna80halierov,čovtomčasenebolazanedbateľná,

aleaniprílišvysokásuma.VPrešovskomúvernomapomocnomspolkusavkladypočassporivéhocyklu

neúročili,nonapriektomuzáujemčlenovspolkusvedčíotom,žesaimsporiťoplati-lo.Každýčlenzískalzpravidelneukladanýchhalierovýchpríspevkovväčšiusumuzvýšenúokaždoročnýpodielnačistomvýnosespolku.Tentopriebežnezískavanývýnossamupopiatich rokochvyplatil spolusnasporenousumou.Okremtohokaždýpravidelnesporiacičlenmoholpožiadaťvedeniespolkuoprideleniepôžičky.Tiesaspravidlabezväčšíchťažkostíposkytovaliajžiadateľom,ktorínedisponovaliväčšímosobnýmmajetkomaždovýšky90%užnasporenejsumy.23Aktobolčlo-vek,ktorýzaposkytnutéprostriedkymoholručiťsvojímosobnýmmajetkom,moh-lamusprávaprideliťajpomerneznačnúsumu.Podmienkouvšakbolodostatočnékrytie,spravidlazáložnýmprávomnanehnuteľnosť.Druhoumožnosťouručenia,ktorávšakbolanajmävprvýchrokochexistenciespolkuvyužívanáibaminimálne,bolozaloženiehodnotnýchalikvidných,najčastejšieštátnychcennýchpapierov.NapriekpočiatočnémunadšeniusanielenanivregióneŠariša,aleanivPrešove

myšlienkarozvojaúvernéhodružstevníctvavýraznenerozvinula.Vprípademestajetodoistejmierypochopiteľné,keďževeľkýpožiarvroku1887spôsobil,žeoby-vateľstvomestamaloúplneinéstarosti,keďsavprvomradeusilovalooobnovuzničenéhomesta,odstránenievzniknutýchmateriálnychškôd.Vregiónezasechý-balatejtomyšlienkeširšiapodpora,najmämedziúradníkmi,statkármiakňazmi.Vpolovici90.rokovsavšakvregióneŠarišaopätovnerozprúdilidiskusieopotreberozvojaúvernéhodružstevníctva.Dôvodovboloviac,okremstálesilnejúcehovy-sťahovalectva,ktorévýrazneobmedzovalohospodárskyživotvregióne,tobolatiežnarastajúca chudoba vidieckeho obyvateľstva. Myšlienka zabezpečiť vytváranieaspoňskromnýchúspor, resp.kapitálovýchprostriedkov,ktorébolomožnéďalejvo forme lacnýchúverovposkytovaťpráve chudobnémuvidieckemučimestské-muobyvateľstvusaopäťstávalaaktuálnou,akosúčasťcelkovéhohospodárskehorozvoja regiónu. Jednouzvážnychotázok,ktorémalikompetentní rozhodnúťsastalonájdenienasledovaniahodnýchvzorov.Jednouzmožnostísastaločerpaniemyšlienokznemeckéhoprostredia,naktorénadviazalnapríkladgróf I.Károlyi.Ten,akouviedoldobovýkomentátor,sanatoľkoangažovalprizakladaníúvernýchdružstievv jednotlivýchobciach,„že už dnes - zajtra sotva bude v Peštianskej stolici obec, v ktorej by úverné družstvo neexistovalo“.24Iným často prezentovaným príkladom bolo rozširovanie úverných družstiev

prebiehajúcepodpatronátomevanjelickeja.v.cirkvi.Jejpredstavitelia,spoluskrá-ľovskýmobvodnýmnotáromGidófalvym,ktorýsadôkladneoboznámilsčinnosťouanglickýchúvernýchdružstievaichpozitívnymvplyvomnielennamateriálne,aletiežnamorálnepomeryobyvateľstva,savzávere19.storočiavýrazneangažovali.Spoločnetietopoznatkyšíriliavďakatomusavpolovici90.rokovpodarilozaložiťúvernédružstvávpribližne150obciach,najmävpriestoreSedmohradska.

23 V tomto prípade sa peniaze poskytovali nie ako úver, ale ako „preddavok“, ktorý však musel dlžník splácať za presne dohodnutých podmienok.

24 A megyei kӧlcsӧnӧs szӧvetkezet. In Eperjesi Lapok, 1895, č. 22, s. 2.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

46

ŠTÚ

DIE Napodobnýchzákladochpracovaloiprešovskéúvernédružstvo,ktoréhočleno-

viasavtomtoobdobízaväzovalisporiťtrirokypo20grajciarovtýždenne,pričommohlimaťnielenniekoľkosporiacichúčtovsúčasne,alemohlicelúsumu,ktorúbypočastrochrokovnašetrilivložiťajjednorázovo.Podmienkouvšakbolo,abytakýtovklad,ktorýsapodľastanovenýchpodmienokďalejúročil,počasceléhoobdobianevybrali.Nazákladetohomaliprávonapôžičku,ktorámohlabyťúročenánajviac6%ročne,čomalovýrazneobmedziťvregióneŠarišamimoriadnerozšírenúúžeru.Akosavšakukázalo,anideväťrokovúspešnéhopodnikaniatohtodružstvavšaknedokázalopresvedčiťváhajúce anedôverčivéobyvateľstvo, akéužitočnépri zá-paseschudoboumôžubyťpodobnéorganizácie.Dobovátlačpritomkonštatovala:„Nikde inde nie je tak často vidieť chudobu a súčasne sklon k ľahkomyseľnému životu ako v Šarišskej stolici. Svoje obete si tu stále vyberá tajná úžera, pričom záľuba v pálenke už zničila nejedno hospodárstvo, ani nehovoriac o tom, aké zničujúce dôsledky majú v morálnej rovine.“25Čomožnopovažovaťzazaujímavé,inapriekčastosaobjavujúcimvýzvam,že

ani vedúce kruhy Šarišskej stolice, ani miestni kňazi či inteligencia nedokázalivpriebehu90.rokov19.storočiaúčinnespolupracovaťprizakladaníarozširova-níúvernýchdružstiev,podporesporivostiacelkovomrozvojividieckychoblastí.26 Sporadickysaobjavovalijednotlivci,ktorísapokúšaliozlepšeniesituácievnajchu-dobnejšíchobciach,resp.oblastiachkdepôsobili.27Vtomtosmereakojednuzmálavýnimiekmožnospomenúťpôsobeniedružstva,ktorévzniklovzávere19.storo-čiavPečovskejNovejVsi.28Tietoakcievšaknebolikoordinovanéaažodzačiatku20.storočiamožnosledovať,najmäpočaspôsobeniabarónaImrichaGhillányhovofunkcii županaŠarišskej stolice, snahuo systematickejšiezlepšeniehospodárskejsituácienajmävidieckehoobyvateľstva.29 Niektoríúradníci,politicičipublicistisaprihľadaníreceptunazlepšeniehos-

podárskejsituácieregiónuopieraliomiestnebanky.Vtomtoprípadesavšakichnádejeukázaliakomárne.Miestnebankyasporiteľneprerozvojdružstevníctvaneurobilinič.Ichzáujmyizameranieboliúplneiné,čodoveľkejmieryvylučovaloajichprípadnépartnerstvo.DokladomtohojetiežúsiliePrešovskejbankovejjedno-tyodzačiatku20.storočiazakladaťdrobnéakciovébankyasporiteľnevmestečkáchnaŠariši.30

25 A megyei kӧlcsӧnӧs szӧvetkezet. In Eperjesi Lapok, 1895, č. 22, s. 2.26 Spomenúť možno v tomto smere úsilie gréckokatolíckych kňazov M. Zimu a M. Daňka vo Vyš-

nom Svidníku a jeho okolí. DERFIŇÁK, Patrik – JURČIŠINOVÁ, Nadežda – ŠVORC, Peter. Svidník v premenách času. Sabinov : Dino, 2005, s. 27.

27 MARKOVIČ, Pavol. Ľudovýchovná a literárna činnosť Jána Andraščíka v kontexte literatúry slo-venského národného obrodenia. In Človek – spoločnosť a dejiny [elektronický zdroj] : (osobnosti v dejinách). Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, 2016, online, s. 11-12.

28 Bližšie: ŠA Prešov, fond Krajský súd Prešov, Firemné oddelenie. Inv. č. 527, B I 79, kr. 28. Péchu-jfalu és Vidékének Gazdasági Fogyasztási és Hitelszovetkezet.

29 DERFIŇÁK, Patrik. Barón Imrich Ghillány, šarišský župan v rokoch 1904 – 1905. In Annales historici Presovienses, 14, 2014, č. 1, s. 72-105.

30 V jednotlivých finančných ústavoch, ktoré pod jej patronátom vznikli v Giraltovciach, Svidníku a Lipanoch si udržala kontrolu nad akciovým kapitálom. Bližšie DERFIŇÁK, Patrik. Prešovská

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

47

ŠTÚ

DIETí,čovyzývalinazakladanieúvernýchdružstievsavpolovici90.rokov19.sto-

ročiausilovalioto,abydošlokichzaloženiuaspoňvoväčšíchobciachakoVeľkýŠariš,Lipany,HanušovcenadTopľoučiGiraltovce.Následnesapretietonovédruž-stvámalo to existujúcevPrešove stať sa akousiprirodzenoucentrálou,ktorábysnimi–bezohľadunavniektorýchprípadochrozdielnespoločensképostaveniezakladateľov–nielenvstupovaladobližšiehokontaktuapomáhalaimsadminis-tratívnymizáležitosťami,aleslúžilatiežakofinančnácentrála,ktorábymohlaichpočiatkyuľahčiťposkytnutímrefinančnéhoúveru,alebonaopaklepšiezhodnotiťichprípadnéprebytky.31Ťažkosti,ktorépritombolopotrebnéprekonávaťnajlepšiedokumentovalpráve

osudužexistujúcehoprešovskéhoúvernéhodružstva.Topopočiatočnomnadšenísadostalodoútlmu,zktoréhosaprávevpolovici90.rokovpomalydostávalo.Po-stupnesaopäťdarilozvyšovaťpočetčlenov,úroveňvkladovavneposlednejmieretieždosahovanéhozisku.Kýmvroku1893vykazovalodružstvo305členov,vprie-behuroku1894ichužbolo359.Súčasnesaajstavúspornýchvkladovpodarilozvýšiťz35 802zlatýcha99grajciarovna41 376zlatýcha34grajciarov.Rozvojobchodnejčinnostisaodrazilinazvýšenídosiahnutéhozisku,ktorývroku1893predstavoval1813zlatých,novnasledujúcomrokuuž1857zlatýcha22grajciarov.Samotnévede-nievšakmuselokonštatovať,žetakétovýsledkybolomožnédosiahnuťpredovšet-kýmvďakatomu,ževedeniedružstvapracovalobeznárokunaakúkoľvekodmenu.Navyšeanisamotnédružstvonezaujímalovživotemestaajehoobyvateľovzďalekatakévýznamnémiesto,akébysivzhľadomnapovahusvojejčinnostizasluhovalo.32Drobné pôžičky kryté nehnuteľnosťami, termínované vklady a vkladné kniž-

kyvbankáchasporiteľniach,činákupprevažneštátnychdlhopisov,kamvedeniespolkuukladaloprebytkyhotovostineprinášaliveľkézisky.Nadruhejstraneišlooveľmibezpečnéacelkovostabilnéinvestície.Právetoumožniloúspešneprežiťajhospodárskekrízyazmenyrežimov,ktorévnasledujúcich rokochdokázalizlik-vidovaťajpodstatneväčšieaoveľaambicióznejšiebanky,poisťovnea sporiteľne.O rizikách spojených s investovaním do priemyselných podnikov sa napríkladpresvedčiliakcionáriĽudovejbankyvPrešove.Jejvedeniesarozhodloprebudovaťavýraznerozšíriťdovtedyúspešnýmenšípodniknavýrobukachlí,ktorýkontro-lovali.Prostriedkypotrebnénarozsiahluinvestíciusapokúsilizískaťprostredníc-tvomúverov i predajom akcií, keď kachľovú továreňpremenili na akciovú spo-ločnosť.Tietocennépapieresapredávalivofinančnýchinštitúciáchvoviacerýchuhorskýchmestách.Celáakciasavšakzačalatesnepredvypuknutímhospodárskejrecesie,ktoránielenževýrazneobmedzilazáujemokachle,aleajonákupcennýchpapierov.TovkonečnodôsledkuviedlokznačnýmfinančnýmťažkostiamĽudovejbankyajejlikvidáciinazačiatku20.storočia.33

banková jednota (1868 – 1924). In Ročenka Katedry dejín FHPV PU 2003. Prešov : Universum, 2003, s. 99-103.

31 A megyei kӧlcsӧnӧs szӧvetkezet. In Eperjesi Lapok, 1895, č. 22, s. 2.32 Sporenie v družstve bolo pritom výhodné nielen vzhľadom na možnosť čerpania pomerne vý-

hodného úveru, ale tiež na celkové pomerne slušné zhodnotenie vkladov vo výške až 5,25 % ročne.

33 Dejiny Prešova 2. Zostavil Imrich Sedlák. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1965, s. 27.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

48

ŠTÚ

DIE VedeniePrešovskéhoúvernéhoapomocnéhospolkumalocelkomprirodzený

záujemoposkytovaniepôžičieksvojimčlenom.Títotižplatilizaposkytnutépro-striedkydopokladniceústavunielenvyššieúrokyakoprinášalibankovévkladyaleboštátnedlhopisy,aleuhrádzaliajrôznepoplatkyzaspracovanieapridelenieúverov,ktorépredstavovaliďalšie,dodatočné,svojímobjemomvšakdôležitépríjmyústavu.Ďalšímtradičnýmapomernespoľahlivýmpríjmomdopokladniceústavuboliúrokyzvkladovčipríjmyzcennýchpapierov,doktorýchvedeniespolkuinves-tovalodočasnevoľnéprostriedkyvobdobiach,keďbolopôžičkymedzičlenmimen-šízáujem.Vďakaveľmiopatrnémuinvestovaniučlenminasporenýchprostriedkovidôslednepožadovanémudostatočnémukrytiuposkytnutýchpôžičiekdochádzaloprihospodáreníspolkuibakminimálnymstratámaspolokkaždoročnevykazovalzisk.Tensícevoväčšineprípadovnebolvysoký,napriektomuvšakpridodržiavanístanoveného kľúčaumožňoval síce pomalé, no každoročnéposilňovanie vlastnejkapitálovejzákladnespolku.Zoziskubolvprvomradekaždoročnedotovanýriad-nyrezervný fondspoločnosti.Ažnásledne,poschválenívalnýmzhromaždenímbolzvyšokziskurozdelenýmedzijednotlivésporiaceúčty.Vtomtosmerezatypickýprezačiatok20.storočiazhľadiskaobchodnejčinnosti

acelkovejaktivityPrešovskéhoúvernéhoapomocnéhodružstvamožnopovažovaťrok1909.Podobneakovniektorýchpredošlých rokoch iv tomtoprípadevydalovedeniedružstvastručnúsprávuoceloročnejčinnosti,vpodobesamostatnejdrob-nej tlače.34Užvúvodebolakonštatácia, že„obchodný rok 1909 prebehol hladko, bez rušivých momentov, nám zverené vklady sme svedomito spravovali, straty na odpisy neboli a iba v štyroch prípadoch bolo potrebné vymáhať pohľadávky súdnou cestou“.35Napriekto-mutooptimistickémukonštatovaniusúčasnevedeniepripustilo,žepomernedobrévýsledkysapodarilodosiahnuťibavďakadlhoročnýmskúsenostiamaopatrnosti,noanitaknárastvkladovaobchodnejčinnostinebolcelkomuspokojivý.Vzávereroku1909družstvovykazovalocelkovouž606členov,ktorímalizalo-

žených2539sporiacichúčtov.Vporovnaníspredošlýmrokomdošlokmiernemunárastupočtučlenov.Pribudloich17,s128sporiacimiúčtami.Vpriebehuroku1909pritomsvojsporiacicyklusukončiloavkladyzinkasovalo132členovs577sporiaci-miúčtamiacelkovýmobjemom51 917,02K.Nadruhejstranedodružstvavstúpilo152novýchzáujemcov,ktorísizaložili1118účtov,naktorýchdovtedyzhromaždi-li 23 331,20K.Okrem týchtoprirodzenýchvstupov a výstupovvšakkaždoročnedochádzalotiežknútenémuvylučovaniučlenov,ktorísineplnilisvojepovinnostiapravidelnenesporili.Ivpriebehuroku1909museliztohtodôvoduvylúčiťšiestichčlenovs15vkladovýmiúčtami,naktorýchmalidovtedyuložených118,32K.Rov-nakýpočetčlenovvylúčiliajvpriebehuroku1908,pričomzostatokichvkladovvovýške411,72Kimbolvrátený.Keďžedošlokmiernemunárastučlenskejzákladne,zvýšilsaajobchodnýob-

rat družstva.Celkovo sa však jeho stav amožnosti nezlepšili. V roku 1909 totižkončilosvojesporeniepomerneveľačlenov,pričomichnasporenéprostriedkyimaj soziskomzpredošlých rokovdružstvovyplatilo.Kýmv roku1908bolobjem

34 Az Eperjesi kölcsönös segélyző szövetkezet. Eperjesen,1910. s. 1.35 Az Eperjesi kölcsönös segélyző szövetkezet. Eperjesen 1910 Az igazgatóság jelentése, s. 2.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

49

ŠTÚ

DIEvkladateľomvyplatenýchprostriedkov17 005,72K,vpriebehuroku1909toužbolo

52 105,34K.Vpriebehu roku1909navyšeklesol aj objemposkytovanýchúverovpribližneo25%.36Otom,žedružstvodokoncavoväčšejmiereakoboloobvyklépodnikaloveľmiopatrneajehovedeniekládlodôraznazabezpečeniedostatočnejlikviditysvedčítiežnárastbankovýchúložiekvmiestnejPrešovskejbankovejjed-note.Napriekvysokýmvýplatám,ktorébolovpriebehurokapotrebnézabezpečiťsaichstavzvýšilz29 009,07Knakonciroku1908na32 426,75Knakonciroku1909.Vkonečnomdôsledkuvlastnýispravovanýmajetokspolkudosiaholvzávereroku1909celkovo213 157,44K,čovšakbolopriporovnaníspredošlýmrokomzvýšenieibao3 093,05K.Tentofaktpripisovalovedenienajmävysokejvýplatenasporenýchpeňazíjednotlivýmčlenom.Otom,žedôvodystagnácieboliajvcelkovomútlmehospodárskehoživotasvedčínielennižšíobjemposkytnutýchpôžičiek,aleajniž-šienákladynaobchodnúčinnosťčinákladyspojenésosprávousporiacichúčtovaúverov.37

Vobdobítesnepredprvousvetovousavedeniespolkuopätovnezaoberalomyš-lienkounazmenu,keďže„jeho doterajšej existencii sotva bolo možné prikladať väčší vý-znam pre rôzne prekážky“.38Nasvojomzasadnutí30.decembra1913saivzhľadomnauplynuléťažkéhospodárskeobdobie,kdesaPrešovskýúvernýapodpornýspolokusilovalsvojimčlenompomáhaťlacnýmiúvermi,prednieslizámerpremeniťústavnaakciovúspoločnosť.TakbyľahšiemoholsvojučinnosťrozšíriťnaceléúzemieŠarišskejstolice.Nešlopritomibaorozšíreniemožnostíposkytovaťdostupnéúvery,alepredovšetkýmomožnosťnaučiť širokévrstvyobyvateľstva lepšiehospodáriťspeniazmi.Takátopremenaspolkunaakciovúspoločnosťbyvskutočnostinavy-še ani nepredstavovala zásadnejšiu konkurenciu pre existujúce finančné ústavy.Nezaoberal by sa totiž bankovými obchodmi v pravom zmysle, nezmenil by saanizákladnýpredmetzáujmuaobchodnejčinnosti.Zbervkladovaposkytovaniedrobnýchúverovbysaibarealizovalivoväčšomrozsahu.Základnýmcieľomnovejakciovejspoločnostibystálezostalovprvomradevzdelávanieľudíprizaobchádza-níspeniazmi,pokiaľmožnočonajvýhodnejšiezhodnocovanieúsporvkladateľovaposkytovanie lacných zmenkovýchúverov a krytýchpôžičiek, no iba v takomrozsahu,abyzostalazachovanáprimeranálikvidita.Akovporadíposledným,nosvojímvýznamomdôležitýmcieľomsastalovytváraniemožnostínato,abydrob-níroľnícivďakavytvorenýmúsporámľahšiezískavalipoľnohospodárskupôdunašarišskomvidieku.39

36 Kým ku koncu roka 1908 bol vykazovaný stav pôžičiek 40 070 K, koncom roka 1909 to bolo už iba 30 175 K. Bližšie: Az Eperjesi kölcsönös segélyző szövetkezet. Eperjesen, 1910. Pénnztárunk forgalma, s. 3.

37 Pokles síce nebol veľmi vysoký, z 2 322,55 K v roku 1908 na 2 307,75 K v roku 1909, pre rýchlejší rozvoj podnikania spolku bol však dôležitý. Pozitívne bolo naopak podstatne nižšie čerpanie prostriedkov z rezervného fondu spoločnosti. Kým v roku 1908 na krytie strát použili 932,52 K, v roku 1909 to bolo iba 116,46 K.

38 Néptakarékpénztár Eperjesen. In Sáros. Politikai heti ujság, 4, 1914, č. 1, s. 3.39 Néptakarékpénztár Eperjesen. In Sáros. Politikai heti ujság, 4, 1914, č. 1, s. 3. Informácia o prí-

prave vzniku „ľudovej sporiteľne“ bola prezentovaná vlastne už ako rozhodnutá záležitosť, kto-rá mala byť realizovaná v priebehu niekoľkých mesiacov, predovšetkým s podporou vidieckej

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

50

ŠTÚ

DIE Veľmijasnesadôveraveľkéhomnožstvamalých,nopravidelnesporiacichklien-

tovprejavilanapríkladv rokoch1918–1923,keďväčšina finančnýchústavovnaúzemídnešnéhoSlovenskazápasilaosvojeprežitie.VPrešovevtomčasezaniklipofúziách,alebosaponeúspešnýchpokusochozáchranudostalidolikvidácie,ajpomerneveľkéfinančnéústavyúspešnepôsobiacevtomtoregiónecelédesaťročia.ZviacerýchspomeňmeaspoňPrešovskúsporiteľňu,aleboPrešovskúbankovújed-notu.40AjvedeniePrešovskéhoúvernéhoapomocnéhospolkuvtýchtorokochzazna-

menaloznačnéstratyspojenéslikvidácioustarýchuhorskýchvojnovýchdlhopisov.Napriektomusapodariloudržaťhospodáreniestálevziskovejrovine.Silnústrán-kupodnikateľskejstratégiespoločnostivtomčasevcelkuvýstižnezhodnotiljedenzdobovýchpozorovateľov:„…malí dĺžnici, ktorí tomuto spolku splácajú svoje záväzky a súčasne ďalej ukladajú hoci aj halierové položky, sa v tomto čase neistoty ukazujú oveľa spoľahlivejší ako väčšie podniky a podnikatelia, ktorí jednoducho vyhlásia úpadok a peniaze im požičané sú tak často úplne stratené.“41Postupnýnárast členskej základne,objemuúspornýchvkladov iv rámci spo-

luposkytovanýchpôžičiek,pritomskomplikovalaužprvásvetovávojna.42Mnohízčlenov,dlhodobosporiacichvrámcidružstvanarukovali,čonarušilojehočinnosť.Očakávanúcelkovústabilizáciuvšakneprinieslianiprvérokyposkončenívojny.Bolotovcelkupochopiteľné.Dlhodobésporenievčasepolitickejahospodárskejne-stabilitysastávalomálozaujímavým,čosavkonečnomdôsledkuprejavilonielennapoklesepočtučlenov,aleipočtusporiacichúčtov.43 Anidefinitívneupokojeniesituácievzávereroku1919neprinieslohneďväčší

záujemsporiteľovoúčasťvdružstve.44Navyšeznačnémnožstvosporiacichúčtov,ktorým sa končil päťročný cyklus vyplatili ichmajiteľom, čím došlo k ďalšiemuvýraznémupoklesuobjemuvkladov.Významnéprecelkovýobjemspravovanýchprostriedkov bolo aj odpísanie časti hodnoty cenných papierov, ktoré družstvovlastnilo.Odpísaťbolopotrebné17 879,50Kč,abymohlibyťcennépapiere,predo-

inteligencie, vďaka čomu mal tento podnik získať väčšiu dôveru najmä roľníkov na vidieku. Vypuknutie prvej svetovej vojny však bolo nakoniec hlavným dôvodom, prečo k realizácii tejto myšlienky nedošlo.

40 Bližšie pozri napr. DERFIŇÁK, Patrik. Prešovská sporiteľňa, účastinná spoločnosť (1845 – 1923). In Annales historici Presovienses,.6, 2006, s. 193-196.

41 ŠA Prešov, fond Krajský súd. Firemné oddelenie. Inv. č. 521, B I 35. Vzájomne podporujúce a úsporné družstvo s r. o. v Prešove, kr. 23. Správa správy z roku 1920.

42 Bližšiu pozornosť tomuto družstvu sme venovali v texte Z histórie úverného družstevníctva v Prešove a jeho okolí v prvej polovici 20. storočia. In Annales historici Presovienses, 12, 2012, č. 2, s. 74-79. V štúdii niektoré údaje uvádzame iba pre porovnanie so situáciou finančných ústa-vov v menších mestách.

43 Bližšie údaje v tomto smere poskytuje tabuľka č. 1. Súčasne však treba konštatovať, že jednotliví členovia mohli mať a často aj mali viac sporiacich účtov, na ktoré pravidelne ukladali malé sumy. Keďže nie vždy sú údaje o počte účtov dostupné, zostávame pri uvádzaní celkového počtu členov.

44 Družstvu v Pečovskej Novej Vsi reálne hrozil zánik, okrem iného preto, lebo si ponechalo maďar-ský názov a reálne ďalej pracovalo s klientmi v tomto jazyku.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

51

ŠTÚ

DIEvšetkýmuhorskévojnovédlhopisybilancovanévhodnote75%svojejpôvodnej,

nominálnejhodnoty.45

Tab. č. 1. Vybrané údaje o hospodárení Vzájomne podporujúceho a úsporného družstva, s r. o., v Prešove za roky 1918 – 1922

Rok 1918 1919 1920 1921 1922Počet členov 837 805 798 751 725Vklady 244 193,96 239 438,54 264 660,11 282 160,52 257 408,05Úvery - 111 937 170 988,84 175 597 140 334,30Cenné papiere 98 400 73 800 73 800 73 800 65 000Hotovosť - 16 988,54 2 628,88 9 076,46 14 032,05Bankové vklady - 28 431 17 213 10 813 -Rezervy - 2 004,12 2 055,11 2 055,11 3 404,20Zisk - 1 178,42 2 646,60 7 062,90 5 670,70

(Zdroj: ŠA Prešov, fond Krajský súd. Firemné oddelenie. i. č. 521, B I 35. Vzájomne podporujúce a úsporné družstvo, s r. o., v Prešove, kr. 23 – 24. Výročné správy, revízne správy.)

Anirok1920nebolpretotodružstvojednoduchý.ProblémyvjehohospodárenípredstaviteliapripisovalicelkovoslabémuvývojuobchoduavýrobyvPrešoveinajehookolí.Značnéťažkostivšakspôsobovalookremzlejhospodárskejsituácietiežneustále striedanie správcovústavu.Užvpriebehu roku1919 sazozdravotnýchdôvodovvzdalriaditeľskejfunkcieJánBulissa,ktoréhonahradilKarolOberländer.Vpriebehunasledujúcehorokasavšakvzdaltejtofunkcieajon.AnijehonástupcaJozefGreigernevydržalvtomtoúradedlhšieakvôlipracovnýmpovinnostiamod-stúpil,nahradilhoJúliusRovó.46 Vpriebehuroka1921stavčlenskejzákladneďalejklesal,novzhľadomnanasta-

veniesporiacichcyklovcelkovýobjemvkladovstúpal.Kvyššiemuziskupomoholdružstvuajväčšíobjemposkytnutýchúverovčlenomdružstva,navyšesapostupnepokračovalo v odpisovaní strát spôsobenýchudalosťami spojenými s prvou sve-tovouvojnou.Vroku1921z tohtodôvoduodpísalicelkovo2 125,95Kč.K lepšímvýsledkomnepochybnenapomohlatiežskutočnosť,žeústavzískalajstabilnejšiehovedúcehovosobeŽigmundaLilliu.Celkovovšakajvroku1921stáleklesalobjemobchodovdružstva.Ozásadnejšomobratevstagnujúcompodnikanítohtoústavuvšakmožnovkonečnomdôsledkuhovoriťažvpolovici20.rokov.47SvojuosobitúštruktúruaspôsobpodnikaniasipritomPrešovskýúvernýapo-

mocnýspolok,pracujúciužpodnázvomVzájomnepodporujúceaúspornédružstvo,

45 Družstvo ich v nasledujúcich rokoch vykazovalo v objeme 73 800 K.46 Otázna zostávala aj hodnota takto vytváraných úspor, najmä v období stále ešte nevyjasnených

hospodárskych a politických podmienok, pretrvávajúcich ťažkostí v zásobovaní či odchodu via-cerých miestnych obyvateľov, predovšetkým do Maďarska.

47 Bližšie: DERFIŇÁK, Patrik. Z histórie úverného družstevníctva v Prešove a jeho okolí. In Anna-les historici Presovienses, 12, 2012, č. 2, s. 77.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

52

ŠTÚ

DIE sr.o.,vPrešove,dokázalzachovaťivpriebehu20.rokov20.storočia.Keďžestále

nemalstabilnýpodielovýkapitála jednotlivíčlenovianapravidelnezvolávanýchvalnýchzhromaždeniachdisponovalipočtomhlasovvzávislostiodpočtusvojichsporiacichúčtov,niejemožnécelkompresnezmapovaťjehofinančnúsituáciuspô-sobombežnýmuväčšinybežnýmspôsobompracujúcichúvernýchdružstiev.Keďžedružstvonemalovýznamnejšívlastnýkapitál,akonajväčšíproblémsaza-

čiatkom20.rokovukazovaloobnoveniedôveryobyvateľovPrešovaiceléhoŠarišavdlhodobésporenie.Ďalšímvážnymproblémom,ktorýmalprezachovaniečiďalšírozvojústavuzásadnývýznam,bolovyrovnaniesaspomerneveľkýmobjemomuhorských štátnych dlhopisov, vydávaných na financovanie vojnových potriebvrokochprvejsvetovejvojny.Tietocennépapieretotižzaťažovalibilanciudružstvaaždopolovice20.rokov20.storočia.Ažvtedysazdosiahnutýchziskovpodarilopostupneodpísaťposledné straty spôsobenépoklesomhodnoty starýchcennýchpapierov,ktorévedeniespolkunakúpilovrokochvojnyvhodnotepribližne60 000korún.48Vďakapostupnémudoznievaniupovojnovejhospodárskejkrízy,mohlovedenie

spolkuna riadnomvalnomzhromaždeníhodnotiacomroku1924konštatovať,žepopredošlomdlhšomzložitomobdobínastalkonečne„rok pre obchodnú činnosť dosť prajný.“49Akoukazujetabuľkač.2,vporovnaníspredošlýmirokmisapodarilový-raznejšiezvýšiťobjemúspornýchvkladoviposkytnutýchúverov.Predsedaspráv-nejradyspolku,prešovskýfaráraprelátBeloZaborovský50ijehosprávcaŽigmundLillia,mohlinavalnomzhromaždeníinformovaťčlenovspolkuopravidelnomuk-ladanívkladov,dobromsplácaníúverovicelkovozlepšenýchvýsledkochhospodá-reniaspolku.Vzlepšujúcejsacelkovejhospodárskejsituáciianáslednejstabilizáciispoločnostijejvedeniepredpokladaloďalšierozširovaniečlenskejzákladneiobje-muvloženýchprostriedkov.Tentopredpokladsapodarilonaplniť.Nasledujúce valné zhromaždenie, ktoré hodnotilo obchodný rok 1925 mohlo

schváliť nielenvýraznýnárast objemuobchodov, získanýchvkladov iposkytnu-týchúverov,aleištvornásobnýnárastčistéhoziskuspoločnosti.Tenmohlipodľaschválenýchzásadrozdeliťmedzijednotlivéfondyinaúčtyjednotlivýchsporite-ľov.Ešteúspešnejší bol nasledujúci, vporadíuž tridsiaty obchodný rokVzájom-nepodporujúcehoaúspornéhodružstva,sr.o.,vPrešove.Výročievznikuspojiliokreminéhospoctamiprepredsedovsprávyspolku.Počasceléhotohtoobdobiasavtejtofunkciivystriedaliibatraja,pričomvdvochprípadochišlooprešovskýchrímskokatolíckychduchovných.Medzi zakladateľov spolkupatril EndrePletény,opát,prešovskýdekananeskoršíkošickýkanonik.NeskôrpojehoodchodefunkciupredseduprevzaljehonástupcaprešovskýfaráraprelátBeloZaborovský.Pritomsazdlhodobejšiehohľadiskaukazovalo,ženielensamotnýpredseda,aleajveľká

48 ŠA Prešov, fond Krajský súd. Inv. č. 521, B I 35. Vzájomne podporujúce a úverné družstvo s r. o. v Prešove, kr. 23, č. 25. Zápisnica z valného zhromaždenia uskutočneného 26. 7. 1925.

49 ŠA Prešov, fond Krajský súd. Inv. č. 521, B I 35. Vzájomne podporujúce a úverné družstvo s r. o. v Prešove, kr. 23, č. 25. Zápisnica z valného zhromaždenia uskutočneného 26. 7. 1925.

50 Bližšie DERFIŇÁK, Patrik. Prešovský farár Belo Zaborovszký (1903 – 1937). In Kresťanská kul-túra a jej miesto v dejinách východného Slovenska II. Prešov : Štátna vedecká knižnica v Prešove, 2013, s. 119-133.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

53

ŠTÚ

DIE

časťčlenskejzákladnespolkumalavpriebehu20.a30.rokov20.storočiaužblízkokpodnikateľskýmkruhomapolitickýmstranámskresťanskouorientáciou.Stáleopatrnáacelkovoveľmikonzervatívnaobchodnáčinnosťtohtodružstva

realizovanáajpočas20.rokov20.storočiaumožňovalanapravidelných,každoročnezvolávanýchvalnýchzhromaždeniachkonštatovať,že„bez akéhokoľvek zmätku sme spravovali majetok spoločnosti a nemali sme strát ani odpisov“.51Hospodáreniebezstrátbolozaujímavésvojímspôsobomniecelkomzvyčajné,isohľadomnaskutočnosť,žeužvroku1927dosiaholpočetčlenovdružstva676osôb.Pritomsaibaveľmidôsled-noukontrolouspoľahlivostijednotlivýchčlenovdarilominimalizovaťpočetproblé-movýchčlenov.Vedenievšakcelkomprirodzenemalozáujemďalejzvyšovaťpočetčlenovsporiacichvrámcidružstva.Dokoncavzhľadomnaskutočnosť,žedružstvonemaloplnesplatenéčlensképodielya jehovlastnýkapitáltvorilipredovšetkýmrezervy postupne vytvárané v jednotlivých rokoch, na neustálomnáraste počtusporiteľoviposkytovanýchúverovbolspolokpriamozávislý.Navyšeibapristálomnárasteobchodnejčinnostidokázalovedeniespolkupokrývaťneustálestúpajúceprevádzkovénáklady.Právetiesatotižstávalivpriebehudruhejpolovice20.rokov20.storočiavážnymproblémom.Veďkýmvroku1926tietonákladypredstavovaliročnezhruba8 700Kč,otrirokyneskôrnarástlidovýškytakmer16tisíckorún.52 Zložitývývojhospodárskehoipolitickéhoživotavpriebehu30.rokov20.storo-

čiapostupnevyvolalvčinnostidružstvaviacerédôležitézmeny.Zmenilsanázovdružstvaadošlokviacerýmúpravámstanov,ktorévkonečnomdôsledkuumožniliokreminéhotiežďalšierozšíreniepodnikateľskýchmožností.Jednouztých,ktorémalipomôcťrýchlejšieavýraznejšierozšíriťzvyšovanievkladov,sastalamožnosťprijímaťzaúčelomzhodnoteniaajjednorazovévkladyodrôznychosôb.Tiemohlidokoncazískaťajoniečovýhodnejšieúročenie.Kýmpravidelneukladanédrobné

51 ŠA Prešov, fond Krajský súd. Firemné oddelenie. Inv. č. 521, B I 35. Vzájomne podporujúce a úsporné družstvo s r. o. v Prešove, kr. č. 23. Zápisnica z valného zhromaždenia za rok 1928.

52 ŠA Prešov, fond Krajský súd. Firemné oddelenie. Inv. č. 521, B I 35. Vzájomne podporujúce a úsporné družstvo s r. o. v Prešove, kr. č. 23. Zápisnica z valného zhromaždenia za rok 1929.

Tab. č. 2. Prehľad hospodárskych výsledkov Vzájomne podporujúceho a úsporného družstva, s r. o., v Prešove v rokoch 1924 – 1930.

Rok Vklady Úvery Zisk Uložené prebytky1924 286 102,10 153 747,87 1 058,56 37 079,691925 365 450,27 208 379,40 4 318,96 53 880,551926 439 275,78 291 459,40 13 285,15 45 107,341927 541 705,09 394 132,80 10 834,10 61 039,411928 683 236,79 551 069,07 20 479,10 84 680,401929 744 516,53 602 326,16 22 335,48 100 300,101930 888 065,20 775 156,86 41 054,65 101 055,65

(Zdroj: ŠA Prešov, fond Krajský súd. Firemné oddelenie. i. č. 521, B I 35. Vzájomne podporujúce a úsporné družstvo, s r. o., v Prešove, kr. 23 – 24. Výročné správy, revízne správy.)

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

54

ŠTÚ

DIE sumysazhodnocovalinazákladedosahovanýchceloročnýchvýsledkovvpriemere

okolo3–4%,zaväčšiesumyuloženéjednorazovoboloochotnévedeniespolkupo-núknuťvzávislostiodviazanostiajviacako4%ročne.Zavádzanienovýchproduk-tovjepritommožnévnímaťakosúčasťkonkurenčnéhoboja,ktorýmedziviacerýmidružstvamivPrešovepočas20.a30.rokovprebiehalveľmiintenzívne.Novinky,ktoréumožnilipostupnézmenystanov,saprejaviliajnarýchlejšomrasteobchodovdružstva.Kýmvroku1931dosiahlavýškavkladovužokolojednéhomiliónakorún,takoštyrirokyneskôr,inapriekdôsledkomhospodárskejkrízy,toboloviacakodvamilióny.Vzhľadomnamiestnepomerynezvyčajnerýchlyrozvojspolku,jehoaktívipasívadoistejmierytiežprevádzkovýchnákladovsavedeniupodarilocel-kovoúspešnezvládnuť.Pravidelnárevíziauskutočnenánakonciroku1935mohlavzáverečnejsprávekonštatovať,že„stav družstva je veľmi dobrý a zasluhuje si dôvery, ktorú v širokých vrstvách užíva“.53Zaujímavýmspôsobomsasituáciavspojenístýmtoprešovskýmúvernýmdruž-

stvom vyvíjala v priebehu rokov druhej svetovej vojny. V rámci prebiehajúcehoprocesukoncentrácie,ktorýmaljednakznížiťstálerastúcenákladynaprevádzku,obmedziťvzájomnúkonkurenciuizvýšenúkoncentráciuúvernýchdružstievpre-javujúcusanajmävmestskomprostredí, jednakprispieťk likvidácii židovskýchúvernýchdružstiev,samaloVzájomnepodporujúceaúspornédružstvovPrešovestaťsúčasťoumiestnehoŽivnostenskéhoúvernéhoústavu.Plánovanémuspojeniuobochústavovsanakoniecpodarilozabrániťibavďakamalémupochybeniuvuve-denomnázvepreberanéhoústavu,ktoréurobiliministerskíúradnícivBratislave.DrobnáchybavnázveumožnilaprávnikomzastupujúcimzáujmyVzájomnepod-porujúcehoaúspornéhodružstvavPrešoveúspešnecelýproceszlučovaniaodďa-ľovaťaždoskončeniadruhejsvetovejvojnyvroku1945.54Druhápolovica40.rokov20.storočiapatrilavobchodnejčinnostidružstvakpo-

merneúspešnýmobdobiam.Stabilnevykazovaloužviacakotisícčlenov,pravidel-nýchsporiteľovivkladateľov,poskytovalodlhodobéimenšiekrátkodobépôžičky.Opätovneprebiehajúciproceskoncentrácieľudovéhopeňažníctva,oficiálneodštar-tovanýzákonomč.181zodňa20.júla1948oorganizáciipeňažníctva,všakzname-nalznovuvážneohrozenieexistencietohtoústavu.Zámerompredkladateľovtohtozákonabolototižvnovýchpodmienkachvprvomradevýraznezjednodušiťorga-nizáciujednotlivýchtypovúvernýchdružstiev,sprehľadniťichštruktúruavylúčiť,resp.aspoňobmedziťichvzájomnúkonkurenciu.Rovnakodôležitébolozhľadiskapredkladateľovištátnychorgánovdostaťpodúplnúkontroluzbervkladoviposky-tovanienajmädlhodobýchúverov.55

53 ŠA Prešov, fond Krajský súd. Firemné oddelenie. Inv. č. 521, B I 35. Vzájomne podporujúce a úsporné družstvo s r. o. v Prešove, kr. č. 23. Správa z revízie za rok 1935.

54 K tejto z právneho hľadiska pomerne komplikovanej problematike sa zachovalo v rámci ŠA Prešov, fond Krajský súd. Firemné oddelenie. i. č. 521, B I 35. Vzájomne podporujúce a úsporné družstvo s r. o. v Prešove viacero viac či menej rozsiahlych dokumentov. Zamerané sú na úzko právnickú argumentáciu, pričom k samotnej činnosti družstva, resp. aktivitám jeho členom poskytujú iba minimálne množstvo využiteľných informácií.

55 HORVÁTH, Štefan – VALACH, Ján. Peňažníctvo na Slovensku 1945 – 1950. Bratislava : Vyda-vateľstvo technickej a ekonomickej literatúry, Alfa, 1984, s. 139.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

55

ŠTÚ

DIEVzájomne podporujúce a úsporné družstvo sa stalo jedným z prvých, ktoré

vrámcitohtoprocesuprestalovPrešovevykonávaťsamostatnúpodnikateľskúčin-nosť,keďsazačiatkom50.rokovstalosúčasťouOkresnejsporiteľneapokladnice.56 VzájomnepodporujúceaúspornédružstvovPrešovebolov rámci celéhoŠarišanajstarším,alepredmetomsvojejčinnostiistabilnýmivýsledkamiajnajdlhšiepô-sobiacimústavompracujúcomnadružstevnomprincípe.NajehoúspešnútradíciumohlineskôrpriamovmestenadviazaťviacerépodobnéorganizácievznikajúcenaúzemímestaPrešovpredovšetkýmnazačiatku20.rokovminuléhostoročia.

56 Bližšie napríklad DERFIŇÁK, Patrik. Z histórie úverného družstevníctva v Prešove a jeho okolí v prvej polovici 20. storočia. In Annales historici Presovienses, 12, 2012, č. 2, s. 79.

ĽUDIA A DOBA

Salzburg - socha W. A. Mozarta. Foto: Jozef Jurčišin

× Zakopané - pešia zóna. Foto: Jozef Jurčišin

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

58

ĽUD

IA A

DO

BA JÁN NEPOMUK BOBULA(K OBČIANSKO-NÁRODNÝM POSTOJOM

NA PÔDE NOVEJ ŠKOLY)

Libuša FRANKOVÁ

Abstract: Ján Nepomuk Bobula. (The civic-national attitudes on the soil of Nová škola). AmongtheimportantrepresentativesofNováškolaslovenská(SlovakNewSchool),theoppositiongroupformedagainsttheOldSchoolwasJanNepomukBob-ula,politician,editor,publicist,entrepreneurandfirstSlovakbuildingcontractor,notonlyapracticingbutalsoatheoreticalexpert.TheoppositionmemorandumgroupofyouthsbegantoformintheenvironmentofCatholicpriestJánPalák,apro-Hungar-ianpoliticianontheplatformofunderstandingandagreementwiththeHungarianpoliticalcircles.Healsobroughttogetherhiscivic-nationalactivities,Bobula,forthetimebeing,inordertoachievenationalconcessionsfromtheHungarianstatepower,which,insolvingnationalequality,wasbasedonatransnational,j.civilianprinci-ple.ThesolutionoftheSlovakpoliticalproblemssawBobulainalignmentwiththeHungarianpoliticalrepresentation.InordertoattractmorefollowersofNewSchoolprogram,hewasawareoftheneedtoestablishnotonlypoliticalnewspapersbutalsonewpoliticalmethodsofworkontheorganizationalbase.AfterthechangesofHungariangovernmentpolicyinthe1970sagainstnon-Hungariannationalities,helosthisillusionsaboutthenationalpoliticsoftheHungarianrulingcircles.Bobu-la’sinterestinfurtherworkontheSlovaksoilwasweakened.HebecameinvolvedincommunalpoliticsinBudapestandbegantopayattentiontothedevelopmentoftheHungarianindustry,especiallytoitsconstructionactivities.

Keywords: JánNepomuk Bobula.Nová škola slovenská. SlovakNationalMove-ment.Hungariangovernmentpolicy.

Po páde neoabsolutizmu v roku 1859 a najmä po rakúsko-uhorskom vyrovnanívroku1867začalipredstaviteliaslovenskéhonárodnéhoživotaformulovaťvzme-nených spoločensko-politických pomeroch nové ideové a programové východiskánárodnýchsnáh.Prinieslidiferenciáciuslovenskejpolitickejscény,reprezentovanúvčaseprijatiaMemorandanárodaslovenského7.júna1861mladoslovákmiastaro-slovákmi,ktorýchpovyrovnaníužpoznámeakopolitickézoskupenia–StaráaNováškola.Diferenciáciaslovenskejinteligencieodzačiatku60.rokov19.storočiavyplýva-la,slovamiMarcelaMartinkoviča,okreminéhoajzideynadnárodného,t.j.občian-skehopostupuprirealizáciimyšlienkyrovnoprávnosti,ktorávychádzalanielenzli-berálnychzásadNovejškoly,aleajzjejrealistickejpolitickejkoncepcie,zdôrazňujúcejosvetovúoblasťzáujmuakozákladnúideuspoločenskejemancipácie,tiežsociálno-hospodárskuanajmäpolitickúoblasťsúčasťounapôdesnemu.ReprezentantiStarejškolyvnímalipolitickéaktivityNovejškolyakoidealistickéakontraproduktívne.1

1 MARTINKOVIČ,Marcel. Ideovéparalelyaodlišné stratégiev slovenskompolitickommyslení.InFilozofia, roč.63,2008,č.10,s.893-894aIdeovýprínosNovejškolyslovenskejdonárodnotvornéhomyslenia.InFilozofia, roč.59,2004,č.10,s.769-770,774.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

59

ĽUD

IA A

DO

BAOpozičné memorandové zoskupenie sa zača-lo formovať v prostredí katolíckeho kňaza Jána Pa-lárika,2 zástancu prouhorskej politiky na platformedorozumenia a dohody s maďarskými politickýmikruhmi. Aktivizovali sa v ňom napríklad profesorviedenskéhoPazmáneaJánMallý-Dusarov,3budapeš-tianskypodnikateľJánNepomukBobula,pedagógJánNemessányi.Palárikbolpresvedčený,žeMemorandumnárodaslovenskéhobudevládnoumocouodmietnutéažeuhorskýsnemnebudevzáujmezachovaniainteg-rityUhorskasúhlasiťspožiadavkouslovenskéhohor-nouhorského „Okolia“ – dištriktu. Predstavil umier-nenejšienárodnépožiadavky,modifikujúcDaxneromnavrhovanýprojekt„dištriktu“prizabezpečenínajmänárodnokultúrnych a jazykových práv podľa stolíc,prípadnepripožadovaníúzemnejúpravystolícpodľatužijúcichetník.Paláriksastalideovýmpredstaviteľommladoslovákovapresadzovateľomslovenskéhojazy-kadoliteratúry.Namartinskommemorandovomzhromaždenípredstavilprogramriešeniaslovensko-maďarskejotázky,predvídajúcrozpadmonarchieausilujúcsa

2 Ján Palárik (27. 4. 1822 Raková, okr. Čadca – 7. 12. 1870,Majcichov,okr.Trnava).Katolíckykňaz,národnýdejateľ,politik,novinár,dramatik,organizátornárodnéhoživotavpoli-tickej,kultúrnejajnáboženskejoblasti,zakladateľtýždenníkaCyrill a Method v roku 1850. Vytvoril koncepciu federalistického spojenia slovanských národov v Uhorsku, pokladajúc za nevyhnutnú reálnu dohodu s Maďarmi. Napriek nedorozumeniam so štúrovcami kvôli uvedeným postojom zúčastnil sa memorandového zhromaždenia v Turčianskom Sv. Martine v roku 1861, založenia Pešťbudínskych vedomostí v roku 1861, Matice slovenskej v roku 1863, podporoval katolícke gymnáziá v Banskej Bystrici, v Kláštore pod Znievom atď. Spoluorganizoval založenie politickej strany – tzv. Novej školy. GAŠPARÍK, Mikuláš. Ján Palárik a jeho boj za demokratizáciu slovenského národného života.Bratislava :NakladateľstvoSlovenskejaka-démieviedaumení,1952,s.9-11;MAŤOVČÍK,Augustín,zodp.red.Slovenský biografický slovník.Martin:Maticaslovenská1990,s.372.

3 Ján Mallý-Dusarov (26. 8. 1829 Skalica, okr. Senica – 19. 9. 1902 Esztergom, Maďarsko). Národnokultúrny dejateľ, novinár, vydavateľ, vysokoškolský učiteľ, cirkevný hodnostár, katolícky kňaz. V rokoch 1864 – 1865 ako dlhoročný prispievateľ Pešťbudínskych vedomostí apeloval na Slovákov, aby aktívnejšie vystupovali za svoje národné práva v zmysle „nielen prosiť, ale aj konať“ a v jeho ponímaní ešte „horlivejšie sa približovať k maďarskému politickému životu“. Malého názory, návrhy na metódy uplatňovania požiadaviek slovenských politických elít priniesli kritiku zo strany memorandistov, ktorá znamenala aj ukončenie jeho publicistickej činnosti v Pešťbudínskych vedomostiach. Stal sa stúpencom Palárikových mladoslovákov a neskôr Bobulovej Novej školy. Zástanca štátoprávnej jednoty monarchie a integrity Uhorska, jednoznačne však odmietal ideu jednotného maďarského politického národa. Po Bobulovi prevzal koncom roka 1872 vedenie Slovenskej strany vyrovnania a funkciu šéfredaktora Slovenských novín, po ňom ich redigovali Ján Čajda a Koloman Banšel. V roku 1875 bol spoluorganizátorom zlúčenia strany so Slovenskou národnou stranou. Potom sa z politického života stiahol natrvalo. Neprestal sa však zaujímať o národný život, najmä v cirkevnej oblasti. MAŤOVČÍK, Augustín – ĎURIŠKA, Zdenko, ed. Biografický lexikón Slovenska 6.Martin:Slovenskánárodnáknižni-ca,Národnýbiografickýústav,2017,s.127-129.

Ján Nepomuk Bobula

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

60

ĽUD

IA A

DO

BA presadiť v sledovanom období v národ-nej politike vyrovnaniemedzi SlovákmiaMaďarmi.SPalárikomspojilnaistýčassvoje občiansko-národné aktivity aj JánNepomukBobula.4Palárikovaskupinasapostavilanielen

zazakotvenieslovenskejnárodnejpolitikyna uhorskej štátoprávnej a ústavnej zák-ladni,aleajzaprispôsobenieslovenskéhoštátoprávneho programu tejto línii. Stalasapropagátoromalternatívnehoprístupukriešeniuslovenskejotázkynapôdepo-litického zoskupenia –Novej školy.Uve-denýoficiálnynázovprijalakoncomroka1868. Sídlompolitickéhovedenia sa stalaPešť a tlačovým orgánom Slovenské no-viny, vychádzajúcev rokoch 1868 – 1874.Podporu a spoluprácu nachádzala me-dzi podnikateľskými kruhmi, napríkladu Jozefa Pozdecha a Jozefa Zarzeckého,ustatkárovazemanovZoltánaZmeškáraz Oravy a Adolfa aMartina Szentivány-iovcov z Liptova. V politickom zoskupe-

nísaangažovalatiežslovenskáinteligenciaĽudovítKubáni, JonášZáborský,JozefKarolViktorin,LukášMácsaia JánNemessányi.CieľomNovejškolybolozačleniťslovenskúpolitikudouhorskejadohodnúťsasmaďarskýmivládnymipredstaviteľ-minapostaveníSlovákovvspoločnomštáte,obmedzujúcsanakultúrneajazykovépožiadavky.PoliticképožiadavkymohlibyťpodľaPalárikareálneažpoupevnenípostaveniaslovenskéhonárodavUhorsku.NarozdielodStarejškoly,ktorázastá-valapolitickéstanoviskojednotyRakúska,Paláriknevidelmožnosťzískaniapolitic-kejanárodnejslobodySlovákovvRakúsko-Uhorsku:„Mojím zdaním to Austria sotva urobí, iba až potom, keď už bude pozde.“5Úsilieoslovensko-maďarskézblíženienebolounehopostavenénakompromisochavprípadezisteniakrívdzostranymaďarskýchvládnucichkruhovnanepoukazovalažiadalichodstránenie.VyužívalktomusvojepríspevkyvperiodikáchCyrillaMethod,Sokol,ObzorčiPešťbudínskevedomosti.

4 GAŠPARÍK,Mikuláš. Ján Palárik a jeho boj o demokratizáciu slovenského národného života.Bratislava:Nakladateľstvoslovenskejakadémieviedaumení,1952, s.36-42;VAVROVIČ,Jozef.Ján Palárik: jeho ekumenizmus a panslavizmus. Martin:Maticaslovenská,1993,s.7-11;BOKES,František.Dokumenty k slovenskému národnému hnutiu v rokoch 1848 – 1914.Brati-slava:VydavateľstvoSlovenskejakadémievied,1962,s.302,312.

5 KeďsapríslušníciNovejškolyJánNepomukBobula,JozefPozdechaJozefZarzetskyza-čaliprikláňaťkpromaďarskejpolitike,prestalsaPalárikverejneangažovať.NaďalejvšakostalnapozíciáchspoluprácenárodovanárodnostíUhorska.GAŠPARÍK,Mikuláš.Ján Palárik a jeho boj o demokratizáciu slovenského národného života.Bratislava:Nakladateľstvoslovenskejakadémieviedaumení,1952,s.32-33,39.

Almanach Minerva

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

61

ĽUD

IA A

DO

BAVpríspevkuSlovo na čase ku nastávajúcim voľbám na snem krajský,6uverejnenomvPria-teľovi ľudu26. februára1861, požadovalzmenuzákonatýkajúcehosarokovaciehojazykavstoličnýchorgánochazápisovSlovákovvovoličskýchzoznamoch.Okreminéhouviedol:„Prvá a hlavná spravodlivá žiadosť a potreba národa slovenského je, aby sa on slobôd a práv občianskych v konštitučnom živote, snemovými zákonmi v roku 1848 jemu ude-lených, skutočne účastnýmstaťsamoholanasledovne,abysanaobecnýchastoličnýchzhromaždeniach,vovýborovýchzasadnutiachavsúdochvslovenskýchvidiekoch,mestách a stoliciach jehomaterinským, prirodzeným, národným jazykom, to jestslovenským, týmto všeobecným spojivom všetkých stavov a tried obyvateľských,rokovalo,jednaloauzavieralo,jednýmslovomabysamimoobčianskejanáboženskejslobodyarovnostiajslobodaarovnoprávnosťnárodnávyslovilaadoživotauviedla.“7 ZačiatkyformovaniadvochslovenskýchpolitickýchzoskupenípriblížilvpráciZa reč a práva ľudu.8PodobneakoPalárikajpredstaviteľevanjelickejslovenskejinteligencieJánNe-

messányi,ktorémuvzhľadomnajehoneskoršiumaďarskúorientáciubolzverenýúradškôldozorcuadlhérokyhozastávalvmaďarskomprostredí,požadovalvúva-heNaše nároky na základe spravodlivosti a rovnoprávnosti a náš program,uverejnenejv časopisePriateľ školya literatúry17. februára1861,zmenuzákonao stoličnomzriadenívjazykovejoblasti,abysamohlavstoličnýchzastupiteľstváchavýborochprevažnealebovýlučneslovenskýchpoužívaťslovenčinaakdežiloajobyvateľstvomaďarskej národnosti slovenčina smaďarčinou. Z hľadiska organizácie školstvažiadalzriadiťnaslovenskomúzemíškolysvyučovacímjazykomslovenským.Odposlancovuhorskéhosnemuočakával,žebudúreprezentovaťzáujmyjednotlivýchnárodov uhorského spoločenstva. V rozpraveNaše časy a naša úloha z 30. apríla1861vPriateľoviškolyaliteratúryzhodnotilobdobieneoabsolutizmu,jehodopadajnarozvojnárodnéhovedomiaSlovákov,sdôrazomnaupevňovanieichvzťahuk„uhorskejzemi,uhorskejvlasti“anaobranuústavnýchzákonovzroku1848,naj-mästoličnéhozriadenia.Zároveňsapozitívnevyjadril„kudeleniuprávslovenskejnárodnosti“zostranyštátnejmociakpotrebezískaťslovenskúšľachtukichpodpo-re:„Možno, že kladúc za úlohu Slovákovi milovanie vlasti, mnohých synov Slovenska tým odradím, lebo cit odporný tomuto nikdy v prsiach svojich nepocítili, nič menej ale naschvál kladiem túto požiadavku nie tak pre nás, ako pre odporcov našich, ktorí nás obviňovali a há-dam tu i tam ešte i obviňujú, že my láskou k otčine neveľmi ovplývame; ku týmto teda chcem prehovoriť a keď im poviem, aké zväzky nás s otčinou našou spoja, dúfam ich o bludnom ich domnení presvedčiť.“9

IdeauhorskéhovlastenectvasastalavPalárikovomnárodnomprogrameústred-noumyšlienkou. Politickú činnosťNovej školy, opierajúc ju o princíp občianskej

6 PALÁRIK,Ján.„Slovonačasekunastávajúcimvoľbámnasnemkrajský.InPriateľ ľudu, roč.1,1861,č.2,s.2.

7 BOKES,František.Dokumenty k slovenskému národnému hnutiu v rokoch 1848 – 1914.Brati-slava:VydavateľstvoSlovenskejakadémievied1962,s.250.

8 PALÁRIK,Ján:Zarečaprávaľudu.In Zlatý fond. /on-line/.2014.Dostupnénainternete:http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1756/Palarik_Za-rec-a-pravaludu/9.

9 BOKES,František.Dokumenty k slovenskému národnému hnutiu v rokoch 1848 – 1914.Brati-slava:VydavateľstvoSlovenskejakadémievied,1962,s.268.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

62

ĽUD

IA A

DO

BA rovnoprávnosti, oriento-valnaobhajobulegitimi-ty uhorského národnéhoštátu,ktorýbuderešpek-tovaťkultúrnuanárodnúpluralitu uhorskej spo-ločnosti.10 V príspevkuuverejnenom 31. augusta1861 v Priateľovi školya literatúry pod názvomNa dorozumenie zdôraznilvsúvislostisprotestnýmiakciami maďarskej spo-ločnosti proti Memoran-du národa slovenského,

že sapotvrdili jehopočiatočnéobavyz reakciemaďarskej strany.Predstavil svojnázornaexistenciusamostatnosti slovenskéhonároda,opätovnezdôrazňujúc,žejepotrebné„oživovať a brániť ju, so všetkými možnými, ústavou dovolenými predstava-mi do života uvádzať práva národnosti našej slovenskej, ale pritom pevne držať s uhorskou stranou oproti centralistickej nemeckej, so zadržaním si práva, napokon, čo nám ešte chýba je solidárne so všetkými uhorskými a rakúskymi Slovanmi ju vymáhať“.11Stanoviskozaujalkslovanskejvzájomnosti,ktoréprezentovalajnapôdeNovejškoly.Vnímal juvofederalizačnejpodobe,vslobodnomspájaníslovanskýchnárodov,odmietajúcvšakcentralizáciu, t. j. spájanie slovanskýchnárodovpodnadvládou jednéhonároda,ajkeďišloonajväčšieslovanskénárody–PoliakovaRusov.12Jehoideovýmprínosomdoslovenskejpolitikybolozdôrazňovanienárodnejoso-

bitosti–„kmeňovitosti“,akopodstatyslovanskejvzájomnosti,kultúrnejrôznorodo-stiSlovanovanajmäakozásadnéhoprostriedkunadosiahnutienárodnejslobody.PaláriksJozefomViktorínomprinieslinapôduNovejškolytiežmyšlienkyčesko--slovenskejjednotyvrakúskomajuhorskomkontexte,najmävliterárnomzmysle.PoužívanieslovenčinyvliteratúrepovažovalizazbytočnétriešteniesílvnárodnomživoteSlovákov,žiadajúcspisovateľov,abyopäťzačalipoužívaťčeskýjazyk.Kultúr-ny,sociálnyaekonomickýrozmeruvedenejjednotybolprenichbezhraničný,alejejpolitickývýznambolvymedzenýuhorskýmpatriotizmom,sozdôrazňovanímslobodnejpoliticko-kultúrnejspolupráceSlovanovvmonarchii,aleprizachovaníosobitéhocharakterujednotlivýchnárodnýchspoločenstiev.13

10 MARTINKOVIČ,Marcel.IdeaslovanskejvzájomnostivinterpretáciipredstaviteľovNo-vejškoly.InFilozofia, roč.60,2005,č.10,s.806-807.

11 BOKES,František.Dokumenty k slovenskému národnému hnutiu v rokoch 1848 – 1914. Brati-slava:VydavateľstvoSlovenskejakadémievied,1962,s.331.

12 GAŠPARÍK,Mikuláš. Ján Palárik a jeho boj o demokratizáciu slovenského národného života.Bratislava:Nakladateľstvoslovenskejakadémieviedaumení1952,s.33-35.

13 MARTINKOVIČ,Marcel.IdeaslovanskejvzájomnostivinterpretáciipredstaviteľovNo-vejškoly.InFilozofia, roč.60,2005,č.10,s.809-810,814,816.

Prešovské evanjelické kolégium

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

63

ĽUD

IA A

DO

BAKoncom60. rokov 19. storočia sa predstaviteliaNovej školy snažili dosiahnuťnárodné ústupky zo strany uhorskej štátnejmoci, vychádzajúcej zo spomínané-honadnárodného, t. j. občianskehoprincípupri riešenínárodnej rovnoprávnostipodporovanímpolitikymaďarskejkrajnejsnemovejľaviceVirgilaSzilágyihoaLa-dislavaBöszörményiho,sktorouspolupracovalajLajosKossuth.14VnasledujúcomobdobíhľadalipolitickéhospojencauTiszovejstranyľavéhostreduapoprijatíná-rodnostnéhozákonavroku1868saorientovaliajzacenuústupkovnavládnupra-vicovúDeákovuStranuvyrovnania.Nováškolaprogramovonaďalejzotrvávalanapožiadavkáchdvochreálnychslovenskýchgymnázií,zastúpeniaSlovákovvštát-nejslužbeaštátnejpodporyMaticislovenskej.MaďarsképolitickékruhynapriekuvedenýmskutočnostiamNovúškolunerešpektovaliakorovnocennéhopartneraaodmietalijejpožiadavky.15KvýznamnýmpredstaviteľomNovejškolypatrilpopriuvedenýchosobnostiach

už spomínaný J.N. Bobula,16 ktorý sa do politických snáhmladoslovákov zapo-jilvPeštivpolovici 60. rokov19. storočia.Morálnuamateriálnupodporunašielupredstaviteľovmladšejnárodnokultúrnejreprezentácie–ŠtefanaMoyzesa,JánaMallého-Dusarova,JánaFrancisciho,ViliamaPauliny-Tótha,atiežuukrajinských

14 KOSTICKÝ,Bohuš.Nová škola.Bratislava:Vydavateľstvoslovenskejakadémievied,1959,s.35.

15 NasledujúcavnútornákrízavNovejškoleprinieslavjanuári1875zánikSlovenskýchno-vínazoskupenieNovejškolysapostupnestrácalozpolitickejscény.Časťzneho,repre-zentovanénajmäpríslušníkmizradov inteligencieapodnikateľskýchvrstievprestalapolitickypôsobiťamladšiagenerácianadviazalaspoluprácusoSlovenskounárodnoustranou.KAČÍREK,Ľuboš.Národný život Slovákov v Pešťbudíne v rokoch 1850 – 1875.Buda-pest:Croatica,2016,s.321-322;FRANKOVÁ,Libuša,JURČIŠINOVÁ,Nadežda. Slovenské národné hnutie 1780 – 1918 (Kapitoly zo spoločensko-politického a národného života).Prešov:FilozofickáfakultaPrešovskejuniverzityvPrešove2008,s.112.

16 Ján Nepomuk Bobula (15. 3. 1844 Liptovský Hrádok – Dovalovo, okr. Liptovský Mikuláš – 15. 11. 1903 Budapešť, Maďarsko). Politik, redaktor, publicista, podnikateľ a staviteľ. Základné vzdelanie získal v rodičovskom dome. V štúdiu pokračoval na gymnáziu v Komárne, ktoré nedokončil. KrátkopôsobilakorysovačapomocnýrobotníkuFrantiškaMikšuvRimav-skejSobote. Gymnáziumdokončilporoku1861vPešti,kdesavyučilzamuráravčase,keďtužiloveľaSlovákov,väčšinoustavebnírobotníci.NakrátkyčassaodsťahovaldoLučenca,kdepôsobilakostavbyvedúci,alevroku1863savrátildoPešti, kdeabsolvovaltechnickúuniverzitu,ukončiac ju skúškamiz architektúry,dekoratívnej architektúry,inžinierskychviedaúčtovníctva.Staviteľskýdiplomzískalvroku1863vLiptovskomSv.Mikuláši.NasledovnevoFrancúzskuaNemeckusidoplnilteoretickévedomostiprak-tickýmiskúsenosťami, pôsobiacponávrateakosamostatnýstavebnýpodnikateľ,majiteľstavebnejaprojektovejkancelárie.Uznalrakúsko-uhorskévyrovnanieapostupnesvojpolitickýprogramobmedzilnaskromnéškolskéakultúrnepožiadavkypreSlovákov.PolikvidáciiMaticeslovenskejaslovenskýchpatronátnychgymnáziívpolovici70.ro-kov19.storočiauprednostnilvlastnépodnikateľskézáujmy.Vzdalsaúčastinapolitic-komdianí,aleaždokoncaživotaudržiavalkontaktysnárodnýmidejateľmi,napríkladsAndrejomKmeťoma FrantiškomSlámom.KAČÍREK,Ľuboš.Národný život Slovákov v Pešťbudíne v rokoch 1850 – 1875.Budapest:Croatica,2016,s.318;MAŤOVČÍK,Augustín,ed. Bibliografický lexikón Slovenska 1. Martin:Slovenskánárodnáknižnica,Národnýbio-grafickýústav,2002,s.457-458.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

64

ĽUD

IA A

DO

BA národnýchdejateľov,najmäAdolfaDobrianskeho.Pritompublicistickyzačalpôso-biťužodroku1861vslovenskejtlači,včasopisochCyrillaMethod,Vojtech,Sokol,ObzoravPešťbudínskychvedomostiach.Uverejňovalvnichsprávy,literárneútva-ry,náboženskéúvahyatiežodbornéčlánky.Pokúšalsapísaťpoviedkyaprekladalajvystupovalsnávrhminavydávaniekalendárov.Vrokoch1865–1866vydávalaredigovalsvojeprvénoviny–zábavnýmagazínJunoš,zameranýnapodchyteniepracujúcejaštudujúcejslovenskejmládeževPešti,kdevyvíjalajaktívnučinnosťvrôznychspolkochakdesavroku1863zoznámilspodnikateľomJozefomPozde-chom,budúcimsvokromajmecenášom.17Oddruhejpolovice60. rokov saBobula stáleviacorientovalnaopozičné sily

vslovenskompolitickomtáborepodvedenímJánaMallého-DusarovaaJánaPalá-rika,prehlbujúcsvojekontaktyspredstaviteľmislovenskýchpodnikateľskýchkru-hovvPešti,najmäsJozefomZarzetszkymaJozefomPozdechom.DopoprediasnáhNovejškolyoriešenieslovenskejotázkyvkultúrno-jazykovomzmyslesadostalzapodporyJánaPalárikaaJánaMallého-Dusarova.Rozhodolsazaložiťpolitickézo-skupeniealebostranu,spolitickouorientáciounamaďarskévládnucekruhy.Vroku1867založilpodľavzoruPeštianskehodemokratickéhospolkumaďarskejsnemovejkrajnejľaviceSlovenskýspolokvPeštiaponenaplnenípolitickýchočakávanídošlozjehoiniciatívy25.marca1868kzaloženiuSlovenskéhonárodnodemokratickéhospolku.18 Nováškolasadoformovalavsúvislostisozačatímvydávaniatlačovéhoor-gánu,založenéhoBobulompodnázvomSlovenskénoviny2.januára1868,doroku1875.19 S prestávkami bol ich vydavateľom a redaktorom.Za prvoradúúlohuprizakladanínovínpovažovalzískaniečitateľskejverejnosti,čomuvenovalpozornosťv listoch priateľom, informujúc ich o príprave vydávania politického periodikaspôvodnýmnázvomNárodnýSlovák.NeskôrspolusMatúšomDulom-Hohošomrozposlal7.decembra1867programSlovenskýchnovín.Podporunovinámhľadalajmedzimaďarskouverejnosťouaichpopularizáciesaujalpredstaviteľsnemovejkrajnejľavice,nazývanejajStranouroku1848,LadislavBöszörményi.20Riešenieslovenskýchpolitickýchproblémovvidelvovyrovnanísmaďarskoupo-

litickoureprezentáciou,čosaodrazilovjehonovinovýchpríspevkoch,zameranýchprotipanslavizmuazazachovanieúzemnejjednotyUhorska.PolitickézameranienovínprivítaliajLajosKossuthaFerencDeák.21JednouzúlohnárodnopolitickéhoprogramuNovejškolybolaspoluprácasuhorskouvládouvsnahezískaťúradníckepozíciepreSlovákovvštátnejspráve,jejposlovenčenienamiestnej,okresnejažup-

17 Ján Nepomuk Bobula (1844 – 1903). Život a dielo. Dostupné na internete: http://sulinet.hu/oroksegtar/data/magyarorszagi_nemzetiseget/…,s.2.

18 KOSTICKÝ,Bohuš.Nová škola.Bratislava:Vydavateľstvoslovenskejakadémievied,1959,s.22,57.

19 ZAPLETAL,Vladislav.VznikBobulovýchSlovenskýchnovín.InHistorický časopis, roč.3,1955,č.4,s.489-529.

20 KOSTICKÝ,Bohuš.Nová škola.Bratislava:Vydavateľstvoslovenskejakadémievied,1959,s.18-19.

21 Ján Nepomuk Bobula (1844 – 1903). Život a dielo. Dostupné na internete: http://sulinet.hu/oroksegtar/data/magyarorszagi_nemzetiseget/…,s.3.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

65

ĽUD

IA A

DO

BAnejúrovniazakladaťslovenskéľudovéastrednéškoly.Vymedzenieslovenskéhoetnickéhoúzemiaboloponechanénaneskoršieobdobie.22Vobdobípokusovoprímeriemedzipolitickýmizoskupeniami–StarouaNo-

vou školou uzavrelViliamPaulíny-Tóth s JánomBobulom 7. novembra 1871 do-hoduscieľomspoločnepostupovaťvbudúcichvoľbáchdouhorskéhosnemu.NavzájomnépolitickéintrigyreagovalBobulaužvroku1870vlisteJánoviFrancisci-muslovami:„Podľa Vami vyslovenej rady aby sa porady alebo prehovory všetky na viac miestach konali, z našej strany sa za dosť urobiť nemohlo. Ja s pánom Paulinym, čo človekom bez rázu, čo s človekom čo slovo nedrží – som prehovoriť ísť nemohol, lebo veď to by nebolo k ničomu viedlo, Palárik ani s Kutlíkom hovoriť nechcel…lebo sa hovoriť nedá, s Mudroňom sme vyjednávať nemohli, čo s odpadlíkom z našej strany. Zostalo nám teda s Vami hovoriť, čo uznávam, s ktorým hovoriť možno.“23Vydavateľpoliticko-satirickéhopamfletuJánošík(1862–1863)Bobula,ktorého

autoromanakladateľombolViliamPauliny-Tóth,muprepožičal svojemeno. JánPravoslavBellavpamätiachuviedol,žePaulinynechcelvydaťpamfletpodsvojímmenom,pretožev tomčase jehoplánovanépolitickézámerymohlibyťzmarenéodozvaminauvedenúprácu.Zatzv.protišľachtickézameranieJánošíkabolBobulaspolusPaulinymkrátkoväznenýavládazakázalavydanieďalšiehozväzku.Ve-novaťpozornosťuvedenejpolitickejbrožúre,okolnostiamjejvydaniaanáslednýmodozvámjenutnépreto,abysadalipochopiťBobulovepostojekpolitickémuživotuvuhorskej spoločnosti,keďževiacerépolitickyčinnéosobnostihopovažovalizačlovekaobávajúcehosasúduaväzenia.SlovamiBohušaKostického„Bobula bol ty-pickým typom podnikavého kapitalistu, ktorému zisk a kariéra boli dvoma stránkami tej istej mince. Priam chorobná túžba po vyniknutí a popularite bola tou stránkou jeho nepravého charakteru, ktorá mu velila bojovať nie za zásady, ale za osobný prospech“.24VsnahezískaťväčšípočetprívržencovpreprogramNovejškolysiBobulauve-

domovalpotrebunielenpolitickýchnovín,aleajnovýchpolitickýchmetódpráce.Jednouznichsastalapotrebarozvíjaťosvetovúčinnosťavzdelanosťpropagovaníma zakladaním čitateľských a vzdelávacích spolkov, ktorých činnosťmala odrážaťprogramSlovenskýchnovín,sdôrazomajnaroľníckuotázku.Ichvzoromsastalidemokratickéspolkyzakladanémaďarskoukrajnouľavicou.Uvedenéaktivityza-čalrealizovaťnapôdespomínanéhoSlovenskéhonárodnodemokratickéhospolku,ktoréhopredsedomsastalJozefZarzetsky,podpredsedamiJozefPozdechaJ.N.Bo-bula.25BobulaakohlavnýorganizátorzaloženiaspolkusasnažilvzáujmesvojichpolitickýchzámerovzískaťkspolupráciajPrvýčeskoslovenskýrobotníckyspolok,založený v roku 1869 v Pešti. Od roku 1871 začali Slovenské noviny zameriavať

22 KAČÍREK,Ľuboš.Zápasoslovenskýpolitickýprogramdoroku1875.InDVOŘÁK,Pa-vel.ed.Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov XI. Bratislava:Literárneinformačnécen-trum,2009,s.194-198.

23 Literárnyarchív(LA)Slovenskánárodnáknižnica(SNK)Martin,sign. J438.List J. N. Bobulu J. Franciscimu z 20. 6. 1870.

24 KOSTICKÝ,Bohuš.Nová škola.Bratislava:Vydavateľstvoslovenskejakadémievied,1959,s.23.

25 KOSTICKÝ,Bohuš.Nová škola.Bratislava:Vydavateľstvoslovenskejakadémievied,1959,s.57.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

66

ĽUD

IA A

DO

BA pravidelnúpozornosťnasociálno-ekonomickéaktivitytohtorobotníckehospolku,vsnahezískaťhoprenárodnézáujmyNovejškoly.Slovenskýnárodnodemokratic-kýspolokmalbyťvzoromprezakladaniepodobnýchspolkovajnaúzemíobýva-nomSlovákmi.Organizovalprednáškynarôzneaktuálnepolitické témy,zábavyazriadilčitáreňkníhačasopisov.PropagovalapodporovalzakladanieVzájomnýchpokladníc–vzájomnýchsvojpomocnýchfondov,dôležitéhoprostriedkuposilňova-niaslovenskýchpodnikateľskýchzáujmov.Postupnesatakvzďaľovalpredstavámvyriešeniaslovenskejotázkyvrámciúzemnejautonómie,vidiacjejriešenievhos-podárskyvyspelomajednotnomUhorsku.26J.N.BobulaviazanýnaBudapešťpodnikateľskýmizáujmamiarodinnýmizväz-

kamizačalpresadzovaťvpolitikeNovejškolyideuslovensko-maďarskéhovyrov-naniaavybudovaniahlavnéhoslovenskéhopolitickéhocentravBudapešti.Veril,žesiprouhorskýmpolitickýmzameranímaspojenectvomsmaďarskýmipolitickýmikruhmizabezpečíkariérnypostupazískaajústupkyvprospechSlovákov.Spo-čiatku,spredstavamiodemokratických,politickýchajspoločenskýchpremenáchvuhorskejspoločnosti,hľadalspojenectvoskrajneľavicovýmisilamimaďarskýchpodnikateľských vrstiev vedenými Ladislavom Böszörményim a Lajosom Kos-suthom,ktorývtomčasepôsobilvemigrácii.VeriacvpodporunárodnýmelitámzostranyšľachtyazemianstvazorganizovalsďalšímipredstaviteľmiNovejškolystretnutie sozemanmi7. septembra1868v liptovskýchkúpeľochLúčky, s cieľomprerokovaťriešenieslovenskejotázkynajmävjazykovejoblastinaúrovnižúp,niž-šíchinštitúciíagymnázií,ajsnávrhomzaloženiaodboruprenárodnostipriuhor-skejvládeaodberuSlovenskýchnovínvšľachtickýchkruhoch.Zavhodnúosobu,ktorá mala prerokovávať slovenské požiadavky s poslancami uhorského snemupovažovalBobulaAdolfaSzentiványiho,argumentujúc:„My budeme účinkovať na ďalšom priateľskom pomere s našou slovenskou šľachtou, a nechajúc nateraz bokom poli-tickú straníckosť, budeme sa vynasnažovať najprv dorozumieť sa doma v našom národe…. novozvolený p. Adolf Szentivány, nielen že sa tomuto v cestu stavať nebude ale že nás tak ako doposiaľ v tomto počínaní podporovať nezamešká… My ani najmenej nepochybujeme, že naša šľachta stane sa tou starou slovenskou rodinou.“27Pomnohýchneúspešnýchrokovaniachsmaďarskýmipolitickýmikruhmiaso

slovenskoušľachtousaNováškolaocitlavkríze,ktorútiežprehlbovalideologickýsporvnazeranínaexistenciuazameraniejejčinnostimedzivedúcimiosobnosťamiJánomMallým-DusarovomaJánomBobulom.Vo voľbách do uhorského snemu v roku 1872 Bobula neúspešne kandidoval

zaposlancavžilinsko-rajeckomvolebnomobvodesprogramom,vktoromuznalvyrovnanievzmyslejehoperspektívy.VovzťahukRakúskupožadovalpersonál-nu úniu, v Uhorsku zriadenie samostatnej uhorskej banky, zrušenie niektorýchdaní,robôt,reformyškolskéhovzdelávania,volebnéhopráva,nezávislýchsudcov,slobodynáboženstvasponechanímcirkevnýchmajetkovanovéprerokovaniená-

26 MalmaťfunkciuvakejsiopozičnejpolitickejstranystlačovýmorgánomSlovenskéno-viny,čosapodarilozrealizovať lenčiastočne,založenímLiptovskéhodemokratickéhospolku24. 3. 1868voVrbici.KOSTICKÝ,Bohuš. Nová škola.Bratislava :Vydavateľstvoslovenskejakadémievied,1959,s.58-59,103-105.

27 Bobula,J.N.Liptov.InSlovenské noviny,roč.2,1868,č.30,s.1.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

67

ĽUD

IA A

DO

BArodnostnéhozákona.PreslovenskýnárodnýživotvokresepožadovalpovýšeniegymnáziavŽilinenaosemtriedne,zníženiecenysoliapostavenievojenskýchka-sární.28 UvedomujúcsiminimálnepolitickémožnostiopozičnejľavicevUhorskuBobula

postupneopúšťaljejprogramazačalsapovoľbáchprikláňaťkslovenskejšľachteavládnejkonzervatívnejDeákovejStranevyrovnania.Uznalstatusquorakúsko--uhorského vyrovnania z roku 1867, národnostný zákon z roku 1868, zo svojhonárodnéhoprogramuvypustilmemorandovúpožiadavkuslovenskéhohornouhor-ského„Okolia“ a skromné školské akultúrnepožiadavky.V sledovanomobdobísavýrazneaktivizovalvnárodnokultúrnomaspoločenskomživoteakozakladateľa riaditeľ akciovej tlačiarneavydavateľstvaMinerva,pôsobiacejv rokoch1869–1872,29 ktorej akcionármi boli významní maďarskí politici, napríklad FrantišekDeáka JúliusAndrássy.Zámeromvydavateľstvabolapodporamaďarsko-sloven-skýchtlačovýchproduktov,aleotlačeniemaďarskejtlačenebolzáujemzmaďarskejstranyatlačenieslovenskýchpublikáciíbolozväčšafinančnenerentabilnéatakjejčinnosťnajmäprenedostatokfinanciízaniklakoncomroka1872.30VnútornésporyvNovej školeaneúspešnépokusyo spoluprácuso snemovoupravicoupriviedliBobulukvýmenenázorovspredstaviteľmiStarejškolyomožnejspolupráci,najmäsJánomFranciscim,reagujúcformoukorešpondencienavedenieaideológiuNovejškolyslovami:„Odtisol som čo najrozhodnejšie bokom všetky akékoľvek možné antipatie a bránil som sa použiť i len slovo, ktoré by mohlo dávať príležitosť k nevere, v tej nádeji, že sa to i z protivnej strany tak učiní a v tom pevnom presvedčení že len tak, keď bokom odložíme snáď nepriateľstvá, menovite medzi mnou a vami myslím, že ani Vám ale ani mnou nezapríčinené antipatie a zášť, môžeme dačo dobrí vykonať pre našu slovenskú verejnosť.“31 KonkrétnyplánspolupráceStarejaNovejškolybolprerokovanýnaporadeuJánaPalárika vMajcichove22.–24.mája1870. Vauguste 1870informovalBobulaFran-ciscihoosvojomnávrhureorganizovaťMaticuslovenskúavseptembrionovýchspolkovýchprogramovýchdodatkoch.32ProgramNovejškolyzjúla1872sadotýkalštátoprávnejotázky,prezentovanejStarouaNovouškolou,33týkajúcejsapostaveniaUhorskaavjehorámcinárodnostnéhopostaveniaSlovákov,sdôrazomnajazykovúotázku.

28 KOSTICKÝ,Bohuš.Nová škola.Bratislava:Vydavateľstvoslovenskejakadémievied,1959,s.114-115.

29 Vroku1869zostavilajalmanachMinerva. NapôdeMinervysatiežprejavilirozporymedziMallýmaBobulom.DvamesiacepojejotvoreníriaditeľspoločnostiLadislavJe-senský,významnýideológNovejškoly,sadištancovalodSlovenskýchnovín.KOSTIC-KÝ,Bohuš. Nová škola.Bratislava:Vydavateľstvoslovenskejakadémievied,1959,s.89.

30 S existenciou Minervy súviselo aj vydávanie Slovenských novín. V prípade likvidácie Minervy mala byť odpredaná jej časť Slovenským novinám. Ján Nepomuk Bobula (1844 – 1903). Život a dielo. Dostupné na internete: http://www. sulinet.hu/oroksegtar/data/magyarorszagi_nemzetisegek/…,s.4-5.

31 LASNKMartin,sign.J438.List J. N. Bobulu J. Franciscimu zo 7. 5. 1870.32 LASNKMartin,sign.J438.List J. N. Bobulu J. Franciscimu z 19. 8. 1870 a zo septembra 1870.33 KAČÍREK,Ľuboš.PokusyNovejškoly(1868–1875)ozískaniešľachtyprenárodnéhnu-tie.InZemianstvo na Slovensku v novoveku. Bratislava:Slovenskánárodnáknižnica,2009,s.234.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

68

ĽUD

IA A

DO

BA OďalšejpolitickejorientáciiSlovenskýchnovínrozhodlakonferenciaNovejško-ly,ktorásakonala23.októbra1872vPešti.SúčasnezasadaloajvalnézhromaždenieMinervy.KonferenciamalarozhodnúťovzťahuNovejškoly,ktoráprijalanázovSlo-venskástranavyrovnania,34buďkmaďarskýmvládnymsilám,alebokStarejško-le.BobulazaujatýstaviteľskoučinnosťouaprácouvzastupiteľstvebankySlovéniasavzdalredigovaniaSlovenskýchnovín,ktoréod23.decembra1872redigovalJánMallýsprovládnouorientáciou.35 Pozostreníuhorskejvládnejpolitikyv70.rokoch19.storočiaprotinemaďarskýmnárodnostiamapostupnejlikvidáciiMaticesloven-skejapatronátnychgymnáziístratilBobulailúzieonárodnostnejpolitikemaďar-skýchvládnucichkruhovajsamotnéhoFrantiškaDeáka.ZáujemoďalšiučinnosťvSlovenskejstranevyrovnaniaoslabiliajdôsledkyhospodárskejkrízyzroku1873,ktoré negatívne ovplyvnili podporovanie Slovenskýchnovín jejmecénmi, najmäZarzetským.Bobulasazameralnasvojepodnikateľskézáujmy.Opustil stranuajslovenskú príslušnosť a angažovanosť v slovenskom národnom živote oficiálneprezentoval ako snahuuvedomeléhoMaďara odhaliť protivlastenecképanslavis-tickéaktivitypredstaviteľovStarej školyslovenskej,vymaniť slovenský ľudspodichvplyvuaupevniťvňomvernosťuhorskýmštátnymideám.PoslednédvanástečísloSlovenskýchnovínvyšlovroku1875asnímskončilaajčinnosťNovejškoly.Jednačasťjejstúpencovodišladoústrania–JánMallý,PavolBlaho,AndrejTren-kuš,ŠtefanKlempaaďalší,politickysaneangažovaliaak, tak lennacirkevnompoli.Druháčasťzmladšíchradov–menejskompromitovanýchpolitikov,saprida-lakSlovenskejnárodnejstrane,napríkladAndrejKmeťaJurajČajda,ktorýprijalfunkciu redaktora Slovenských národných novín. Tretia časť príslušníkovNovejškoly–podnikateliaapríslušníciinteligencie,pôsobiacinajmävBudapešti,hľadalakontaktysvládnymisilami,amedzinimiajsamotnýBobulanacestekúspešnejpolitickejapodnikateľskejkariére.36VobdobípozánikuNovejškolysaBobulavBudapeštizapojildokomunálnej

politikyakopríslušníkmaďarskejvládnucejLiberálnejstrany.VmestskejčastiTe-rezín,kdebýval,založilapredsedalSpoločenskémuklubuvšiestomobvode(Teré-zváros),scieľomzdružovaťživnostenskéapodnikateľskévrstvyazameriavaťichaktivityajnaspoločenskúangažovanosťvoverejnýchzáležitostiach.Vroku1876bolvTerezínezvolenýzaposlancadosnemuavroku1878muboloponúknutéza-stúpenieobvoduvsnemovni,ktoréodmietol.VtomčasesauchádzaloposlaneckýmandátzamestoŽilinaajehookolie,aleneúspešne.Vroku1887prijalkandidatú-runaposlancazaobvodTerezín,aleužnezískaldôveru jehoobčanov.Nakoniecv rokoch 1892 – 1897 získal poslaneckýmandát za Starú Ľubovňu, pričom všaknezabúdalanina tereziánskyobvod.Mnoho rokovbol tiež členombudapeštian-

34 Členmivýboru sa stali ŠtefanKlempa, JánN.Bobula,P.Mičinay,A. Szentiványi, JánMallý, Juraj Slota, J. Sladoň, JozefKmeť,MartinČulen, J.Risák,P.Mikoa JozefBoor.KOSTICKÝ,Bohuš.Nová škola.Bratislava:Vydavateľstvoslovenskejakadémievied,1959,s.120-121.

35 KOSTICKÝ,Bohuš.Nová škola.Bratislava:Vydavateľstvoslovenskejakadémievied,1959,s.122-124.

36 KOSTICKÝ,Bohuš.Nová škola.Bratislava:Vydavateľstvoslovenskejakadémievied,1959,s.131-133.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

69

ĽUD

IA A

DO

BAskehozastupiteľstva,kdepôsobilvstavebnom,dláždičskom,kanalizačnomvýbore,vovýborenastavbukasárníatď.37Poverenýbolvypracovanímprvýchuhorskýchpriemyselnýchzákonov,venujúcsapublicistickynajmänárodnémuhospodárstvu.Vrozsiahlejpráciouhorskompriemysleprezentovalvlastnúkoncepciuhospodár-skejpolitikyštátuaštátnehoprotekcionalizmuzhľadiskaemancipáciedrobnýchastrednýchpodnikateľov,ajintegrácieuhorskýchnárodnostíaprosperityveľkéhoUhorska.ZBobulovejiniciatívybolvroku1892založenýprvýstaviteľskýodbor-nýčasopis,staviteľskárevueÉpítészetiSzemle,ktorýdoroku1898redigovaladoktoréhoajprispieval.Vroku1892založilstavebno-priemyselnénovinyÉpítésiIparaneskôrvzáujmeudržaniaživnostníckehopodnikaniazaložilVestníkuhorské-hopriemysluaobchodu.Poslednúprácuvydalvroku1897podnázvom25rokovvslužbeuhorskéhopriemyslu,ktorúvenovalpodpredsedovipriemyselnejkomoryKárolyoviRáthovi.38Prvýslovenskýdiplomovanýstaviteľ,nielenpraktizujúcialeajteoretickýodbor-

ník,založilvčaseprebiehajúcejveľkejvýstavbybudovvBudapeštiSprostredko-vateľskúkanceláriu, zabezpečujúcjejprostredníctvompotrebnústabilnúpracovnúsiluajzoslovenskéhoúzemiaprevlastnéstavebnéaktivity,aleajpreinýchstavite-ľov.IniciovalzaloženiestaviteľskýchkomôrabolpoverenývypracovanímpravidielKomorystaviteľov,ktorápôsobídodnes.Vrokoch1869–1875postavilipodľajehoprojektovvBudapeštiviacerosúkromnýchajverejnýchbudov,napríkladprístav-buOpery,zúčastnilsastavbytakmervšetkýchpalácovnaAndrássyhobulvári,ro-botníckejkolónietehelnevKispest–vMalejPešti,výstavbyhlavnéhogymnázianaTrefortovejulici,vzorovéhogymnázianaBarcsayhoulici,čistaviebúradníckejkolónieTisztviselötelepvôsmomobvode.ProjektovalprvúbudovuMaticesloven-skejvMartine,ktorejzačiatkyvýstavbyvnovorenesančnomslohusazačalivroku1864.Ujal saorganizovania celoštátnej jesennejvýstavyv roku1885vBudapeštiapočasdvochrokovplánovalaorganizovalpavilónybezfinančnejodmeny.AkoodmenudostalodpanovníkaRytierskyrádJozefaFrantiškaII.Nasklonkuživotabolvrokoch1892–1897stavbyvedúcimaneskôrhlavnýminšpektoromvýstavbybudovyuhorskéhoparlamentuvBudapešti.39Známymsastalakopolitikaverejnýčiniteľ,ktorýpozatvoreníMaticeslovenskejatrochslovenskýchgymnáziívrokoch1874–1875stratililúzieomaďarskejnárodnostnejpolitikeapozornosťzačalveno-vaťsvojimstaviteľskýmaktivitámarozvojuuhorskéhopriemyslu.MajetkovýstavBobulusazačiatkom90.rokovzhoršil,vroku1895skrachovalajehopostaveniesadestabilizovaloajzpolitickéhohľadiska,keďžehoSlováciobviňovalizpseudoma-ďarstvaaMaďarizpanslavizmu.

37 V rokoch 1892 – 1897 bol poslancom uhorského snemu za volebný obvod Stará Ľubovňa. Ján Nepomuk Bobula (1844 – 1903). Život a dielo. Dostupné na internete: http://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/magyarorszagi_nemzetisegek/…,s.5-6.

38 Ján Nepomuk Bobula (1844 – 1903). Život a dielo. Dostupné na internete: http://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/magyarorszagi_nemzetisegek/…,s.6-7.

39 Ján Nepomuk Bobula (1844 – 1903). Život a dielo. Dostupné na internete: http://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/magyarorszagi_nemzetisegek/…,s.8-13.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

70

ĽUD

IA A

DO

BA Michal ZABEJDA-SUMICKÝ– MUŽ, KTORÝ POKORIL SVET SPEVOM 1

Luciána HOPTOVÁ

Abstract: Michal Zabejda-Sumický – a man who conquered the world by singing. Michal Zabejda-Sumický – a Belarusian opera singer who started his career inCharbinandcontinuedinMilan,PoznanandWarsaw.Since1940,hislifehasmer-gedwithPrague,whichbecomehissecondhome.Withhisperformances,especiallywithBelarusiannationalsongs,MichalZabejda-SumickyachievedunprecedentedsuccessesthroughoutEurope.

Keywords:MichalZabejda-Sumický.Operasinger.Belarusiannationalsongs.

Bieloruskáemigrácia,ktoránašlasvojdruhýdomovvČeskoslovenskej republike(ďalejČSR),vyvíjalaaktivitynapolivedy,politikyikultúry.Kvýznamnýmpred-staviteľombieloruskejemigrácie,ktorísanezameniteľnýmspôsobomzapísaliakodobieloruských,takajdočeskoslovenskýchdejín,patrilopernýspevákMichalZa-bejda-Sumický.MichalZabejda-Sumický2sanarodilsa14. júna1900vbieloruskejobciNeste-

roviči v mnohopočetnej chudobnej roľníckej rodine. Dvojité priezvisko mal pootcovi IvanoviZabejdoviamatkeAlexandreSumickej.PoabsolvovanízákladnejškolypokračovalMichalodroku1914vštúdiunaučiteľskomústavevMolodečne.Štúdiumukončilvroku1918vSmolensku,kambolústavpočasprvejsvetovejvoj-nyevakuovaný.PoskončeníštúdiaodišielMichalZabejda-SumickýnaSibír,kdesastretolsosvojoumatkou,ktorátubolaevakuovaná.MichalpracovalakoučiteľvobciUsť-Kalmanskoje,neďalekomestaBarnaul.Vobcizaložilkultúrno-osvetovýspolok,ktorýorganizovalvzdelávacieihudobnévečery.3Podvplyvomnepokojnejvnútropolitickejsituácie,keďsaobčianskavojnadotklaajSibíri,saMichalZabejda--SumickýrozhodolodísťdomestaCharbin4vMandžusku(dnešnéúzemieČíny),kdezačalaodroku1922nováetapajehoživota.

1 Štúdia je výstupom z projektu VEGA 1/0672/16 – Život emigrantov z Ruska na území Protektorátu Čechy a Morava a v Slovenskej republike (1939 – 1945).

2 VarchívnychmateriálochaliteratúrejemožnénájsťajvariantyMichajl/MichasZabejda-Sumicki/Sumickij.

3 Мешечко,е.Н.Путешествие по Беларуси. В краю Немана, Западного Буга и Припя-ти: учебное пособие. Брест : Брестский государственный университет имениА. С.Пушкина,2011,с.233.

4 VrokochprvejsvetovejvojnysanaúzemíMandžuskasformovalaveľkákomunitaemig-rantovprichádzajúcazúzemiaRuska.NajdôležitejšímcentromsastalomestoCharbin,v ktorom existovalo viacero organizácií a spolkov, ktoré zabezpečovali starostlivosťpreemigrantovapomáhaliimadaptovaťsa.BližšieoCharbinepozri:HARBUĽOVÁ,Ľu-bica.Ruská porevolučná emigrácia v Európe a vo svete. Centrá a činnosť pooktóbrovej politickej emigrácie z Ruska v rokoch 1918 – 1945.Prešov:Metodickécentrum,1999,s.36-37.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

71

ĽUD

IA A

DO

BAVCharbinepokračovalMichalZabejda-Sumickývštúdiu5namiestnejprávnic-kejfakulte(hospodárskyodbor),ktorúukončilvroku1929.6Začalsatuvšakzao-beraťajštúdiomspevu,ktorémudovtedynevenovalšpeciálnupozornosť.Hudobnýtalentvrajzdedilpoocovi,ktorýmuzomreleštevranomdetstve,aláskukhudbe,predovšetkýmkbieloruskýmnárodnýmpiesňam,vňompestovalamatka,ktorámučastovdetstvespievalabieloruskéuspávanky.UčiteľkouopernéhospevuMi-chaloviZabejdovi-SumickémuvCharbinebola JuliaKonstantinovnaPlotnickaja,spolupracovníčka jednéhoznajvýznamnejšíchopernýchspevákovprvejpolovice20.storočia,FiodoraIvanovičaŠaľapina.PrvýkrátvystúpilMichalZabejda-SumickývCharbineakosólistavČajkovské-

hoopereEugen Onegin,konkrétnevúloheLenského.Neskôrsapredstavilajvope-ráchruskýchhudobnýchskladateľovAlexandraSergejevičaDargomyžskehoRusal-kačiNikolajaAndrejevičaRimskeho-KorsakovaSnehulienka.7Doroku1932vystúpilMichalZabejda-Sumickýv15rolách.Zasvojevystúpeniažalveľkéúspechynielenodpublika,aleajodmiestnychhudobnýchkritikov.„Kritika ocenila veľmi priaznivo vystúpenia Zabejdu-Sumického v spomenutých operách. Už vtedy poznamenala, že vníma-vý, hudobne nadaný spevák sa snaží premyslieť si svoju úlohu v najpodrobnejších detailoch a podľa možnosti sa vžiť do nej počas vystúpenia.“8Vroku1932odišielMichalZabejda-Sumickýnaďalšieštúdiáopernéhospevudo

Talianska. Pravdepodobne aj vďakaodporúčaniu JuliiKonstantinovnyPlotnickejsahovMiláneujalznámyopernýspevákaprofesorhudbyFernandoCarpi.Veľkývplyvvšaknaňomzanechali ajvystúpeniaFiodora IvanovičaŠaľapinavmilán-skejopere.VďakasvojejusilovnostiaodporúčaniuFernandaCarpihozačalčoskorovLaScalekoncertovaťajsamotnýMichalZabejda-Sumický.Okremvystúpenípredmilánskymobecenstvom,absolvovalajkoncertnéturnévinýchtalianskychmes-tách.Tamojšiepublikumhomilovalo.Vysokospevákaoceňovaliajhudobníkritici,ktoríhoprirovnávaliktalianskemutenoroviTitoviSkipovičiruskémuopernémuspevákovi Leonidovi Vitalievičovi Sobinovi.9 V talianskej tlači o ňom písali akoospevákovi„s citlivou dušou básnika“,či„spevákovi s okúzľujúcim hlasom, dokonalým nástrojom, ktorý dobýja a dokáže okúzliť duše poslucháčov“.10TurnépoTalianskubolonatoľkoúspešné,žeMichalZabejda-Sumickýdostaldokoncaponukuodísťpraco-vaťdoMoskvy.Ponukualeodmietol,oficiálnezozdravotnýchdôvodov,ktoréhovtomčasepostihli.PozotavenísazažilbieloruskýopernýspevákvMilánenevída-

5 NaštúdiumsaMichalZabejda-Sumickýprihlásilvroku1925.6 СтАНкевіч,Адам.Міхал Забэйда-Суміцкі і беларуская народная песьня.вільня:ка-льосься,Бел.друкарняім.фр.Скарыны,1938,с.7.

7 СтАНкевіч, Адам.Міхал Забэйда-Суміцкі і беларуская народная песьня. вільня :кальосься,Бел.друкарняім.фр.Скарыны,1938,с.8.

8 BAKAČ,P.–LISEC, J.Běloruský zpěvák. Michal Zabejda-Sumický a jeho domov. Praha :Běloruskýkulturníspolek,1940,s.6.

9 СтАНкевіч, Адам.Міхал Забэйда-Суміцкі і беларуская народная песьня. вільня :кальосься,Бел.друкарняім.фр.Скарыны,1938,с.7.

10 BAKAČ,P.–LISEC, J.Běloruský zpěvák. Michal Zabejda-Sumický a jeho domov. Praha :Běloruskýkulturníspolek,1940,s.7.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

72

ĽUD

IA A

DO

BA nýúspech,atoajvďakatomu,žespievalv16jazykoch.11PredMichalombolaveľkáopernákariéra.Tátoperspektívasavšakskončila,keďsadozvedel,žesajehomatkaAlexandraSumickavrátiladosvojejrodnejobcevoveľmizlomzdravotnomstaveaveľmitúžividieťsvojhosyna.12Vroku1935satakMichalZabejda-SumickývrátilnaúzemieBieloruska,kto-

réhozápadnáčasťbolaodroku1921súčasťouPoľska.PonávratenarodnúzemsavšakMichalrozhodolnezanedbaťsvojtalentapokračovalvopernejkariére.Prvéoperné predstavenie absolvoval vmesteRužany, kam sa na neho prišla osobnepozrieťaj jehomatka, sktoroubolpočas svojichštúdiívzahraničívneustálompísomnom kontakte.13 Po absolvovaní koncertov v ďalších bieloruských obciachamestách (Slonim, Baranoviči, Brest,Volkovysk a iné) získal spevák angažmánvPoznaňskomopernomdivadle.TuvystupovalMichalZabejda-Sumickýakosó-listavniekoľkýchhrách,medzinimiivznámychoperáchakoRigoletto,Faust,čipoľskejopereHalka.14 PouplynutíkontraktusmiestnouoperouodišielpracovaťMichalZabejda-Su-

mickýdoVaršavy,kdezačalspolupracovaťajspoľskýmrozhlasom.Spevákdosa-hovalnovéanevídanéúspechy,atoajnapriektomu,žeakoBielorustonemalľah-ké,nakoľkosastretávalsviacerýmiprekážkamianerazajsnedocenenímsvojhotalentu.Jehospevbolveľmiprísnekritizovaný,atopredovšetkýmzdôvodu,„že sa všade otvorene a nebojácne prehlasoval synom bieloruského národa, a že sa vždy snažil vy-stupovať s repertoárom nielen poľských, ruských, talianskych, nemeckých hudobných skla-dieb a piesní, ale taktiež aj s bieloruskou národnou piesňou“.15AjnapriektomuvšetkémusiMichalZabejda-Sumickýpostupnezískavalpriazeňnielenvaršavskéhoobecen-stva, ale aj poľskýchhudobných kritikov.V tlači sa tak v spojení s jeho osobouobjavovali slová ako „spevák veľkého talentu“, „disponuje pekným hlasom“, „výrazná interpretácia skladieb“,„predstaviteľ národnej duše“,„lyrický tenoristický hlas“,„spevácka kultúra“,apod.16OkremvystúpenívoVaršaveabsolvovalbieloruskýrodákvrokoch1936–1938

ajkoncertyvoVilne,konanénajmäpripríležitostioslávDňabieloruskejkultúry,či koncerty, na ktoré bol pozvaný Bieloruským zväzom študentov.17Okrem toho

11 Мешечко, е. Н. Путешествие по Беларуси. В краю Немана, Западного Буга и Припяти: учебное пособие.Брест:БрестскийгосударственныйуниверситетимениА.С.Пушкина,2011,с.233.

12 ГорБАч, Алесь. Песняй даваў людзям радасць: Міхась Забэйда-Суміцкі. Мінск :тэхналогія,2007,с.27.

13 ГорБАч, Алесь. Песняй даваў людзям радасць: Міхась Забэйда-Суміцкі. Мінск :тэхналогія,2007,с.28.

14 BAKAČ,P.–LISEC, J.Běloruský zpěvák. Michal Zabejda-Sumický a jeho domov. Praha :Běloruskýkulturníspolek,1940,s.7.

15 BAKAČ,P.–LISEC, J.Běloruský zpěvák. Michal Zabejda-Sumický a jeho domov. Praha :Běloruskýkulturníspolek,1940,s.7.

16 СтАНкевіч, Адам.Міхал Забэйда-Суміцкі і беларуская народная песьня. вільня :кальосься,Бел.друкарняім.фр.Скарыны,1938,с.10-11.

17 СтАНкевіч, Адам.Міхал Забэйда-Суміцкі і беларуская народная песьня. вільня :кальосься,Бел.друкарняім.фр.Скарыны,1938,с.10.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

73

ĽUD

IA A

DO

BAspevákvystúpilajsniekoľkýmikoncertmivTallineaRige,kdeužtradičnezožalveľkéúspechy.18Odroku1940savšak jehoživotspojilnadlhédesaťročiasPrahou.DoPrahy,

ktorásavtomčasenachádzalapodkontrolounacistickéhoNemecka,pricestovalMichalZabejda-Sumický9.mája1940.19PrvýkrátvystúpilakohosťNárodnéhodi-vadlavPrahevpredstaveníEugen OneginvúloheLenského18.júna1940.20SvojímdebutovýmvystúpenímvProtektoráteČechyaMoravasizískalpražsképublikum,čopotvrdzujúajpozitívnehodnoteniavtedajšejtlače,vktorej„tenoristu z bielorus-kých pralesov“odbornáčeskáhudobnákritikavychváliladonebies.21PríchodMichalaZabejdu-SumickéhodoPrahynebolpravdepodobnenáhodný.

Odroku1923satunachádzalavexileRadaBieloruskejnárodnejrepubliky.Okremtohoexistujúdomnienky,žezásluhunajehoodchodezPoľskamalizrejmeajvar-šavskáapražskápobočkaBieloruskéhovýborusvojpomoci,ktorýbolsformovanýzačiatkomroka1940vBerlíne.22 SpeváknašielvPraheľudí,ktorímuboliblízkinielenkrvou,aleidušou.VPrahe

saspoznalspredsedomRadyBieloruskejnárodnejrepublikyapredsedomspolkuBieloruskejradyvPraheVasiľomZacharkom,čibieloruskoupoetkouLarysouHe-nijušajejmanželom.Odroku1940satakPrahastalajehodruhýmdomovomaakoukázalčasomživot,ajposledným.Dňa12.októbra1940malMichalZabejda-SumickývSmetanovejsálesvojprvý

sólovýkoncert,naktoromboloviacakotisícdivákov.Repertoárjehokoncertutvo-rilidiela takýchznámychhudobnýchskladateľovakoGiuliaCacciniho,GiacomaCarissima,WolfgangaAmadeaMozarta,FranzaSchuberta,PiotraIľjičaČajkovské-ho, Bedřicha Smetanu čiAntonínaDvořáka.Úspech všakdosiahol najmävďakainterpretáciinárodnýchbieloruskýchaukrajinskýchpiesní.

18 BAKAČ,P.–LISEC, J.Běloruský zpěvák. Michal Zabejda-Sumický a jeho domov. Praha :Běloruskýkulturníspolek,1940,s.7.

19 Národní archiv (NA) Praha, fond Policejní ředitelství Praha II – všeobecná spisovna – 1941 – 1950, kar. 12877, sign.Z1/2.

20 NAPraha, fondPolicejní ředitelstvíPraha II–všeobecnáspisovna–1941–1950,kar.12877,sign.Z1/2.

21 BAKAČ,P.–LISEC, J.Běloruský zpěvák. Michal Zabejda-Sumický a jeho domov. Praha :Běloruskýkulturníspolek,1940,s.10–11.

22 Cieľom Bieloruského výboru svojpomoci malo byť nielen poskytovanie starostlivos-tibieloruskémuobyvateľstvunachádzajúcemusanaúzemiachvnemeckejsférevplyvu,aleajkultúrno-osvetováčinnosť.Načeleorganizácie,ktoráformálnepredstavovalane-závislúinštitúciu,novskutočnostibolapodkontrolouministerstvavnútra,stálbývalýkonzulBieloruskejnárodnejrepublikyvBerlíneA.Borovskij.SvojepobočkymalvýbornapríkladvPoznani,Gdaňsku,Lodži,Lipsku,Mníchove,Toruni,Varšave,aod1.apríla1940ajvPrahe.NačelepražskejpobočkystálJanJermačenka.BližšieoaktivitáchBielo-ruskéhovýborusvojpomocipozrinapr.:роМАНЬко,олегвалентинович.Белорусские коллаборационисты. Сотрудничество с оккупантами на территории Белоруссии. 1941 – 1945.Москва:Центрполиграф,2013.479с.;роМАНЬко,олегвалентинович.Легион под знаком Погони. Белорусские коллаборационистские формирования в силовых структурах нацистской Германии (1941 – 1945).Симферополь:Антиква,2008.304с.;ГеНіюш,Ларыса.Споведзь[online]. Мінск:Мастацкаялітаратура,1993.262с.Dostupnénainternete:˂http://kamunikat.org/audyjoknihi.html?pubid=13530 .˃

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

74

ĽUD

IA A

DO

BA Prvé sólové vystúpenie bieloruského speváka veľmi pozitívne ocenilo nielenpražskéobecenstvo,aleveľkýohlasmaloivdomácejtlači.Národní politikanaprí-kladvovydaníz13.októbra1940napísala:„Sympatický spevák zaujal hneď od začiatku vystúpenia znamenitým, príjemne zafarbeným hlasovým fondom, ktorý znie vo všetkých polohách veľmi sýto a vyrovnane; vyspelá technika, ktorou Zabejda veľmi ľahko ovláda svoj jasne znejúci hlas, mu umožňuje uplatniť v rovnakom ušľachtilom zvuku jemne tvorenú kantilénu ako na druhej strane dynamicky vypätú frázu, najlepšie sa však spevákovi darí v piesňach a áriách prevažne lyrických, kde i jeho prednes má najväčšie kúzlo.“23Vpodobnom,pozitívnomduchubolipublikovanéajďalšie články.Napríklad

15.októbra1940Národní prácenapísala:„Michal Zabejda, bieloruský tenorista, získal si v sobotu sympatie početného obecenstva v Smetanovej sále prekrásnym tenorom a dokonalou technikou.“24Dňa16.októbra1940bolozasevoVlajkeuverejnené:„Večne usmievavý, slovanského

typu, pôsobil sympaticky už svojím zjavom… Búrlivý úspech zožal pri interpretácii Smeta-novej piesne „Kdo v zlaté struny zahrát zná.“, ktorú spieval v origináli – česky.“25KýmpražsképublikumahudobníkriticibolizvystúpeníMichalaZabejdu-Su-

mickéhonadšení, takpreokupačný režimzačalbyť spevákproblémom.Vtedajšíokupační predstavitelia ho obviňovali z propagandy slovanstva. Speváka všakvtomčasezachrániloto,ževtedajšiacenzúramujehoprvýsólovýkoncertdovo-lila.26 Situácia sa ale skomplikovalapoútokuNemeckana Sovietsky zväzv júni1941. Krátko po útoku bolMichal Zabejda-Sumický predvedený do nacistickéhoNemecka,kdemuboloniekoľkokrátnavrhnuté,abyviedolvysielaniebieloruskýchrozhlasovýchstaníczBerlína,čoodmietol.PonávratedoPrahyvšakčakalispevákaďalšienepríjemnosti.Okupačnéorgány

nanehonaliehali,abysaaktívnepodieľalnanemeckejpropagande.Zároveňbolajupozornenýnato,žeakchcenaďalejvystupovaťna„doskách,ktoréznamenajúsvet“,jehovystúpeniamusiamaťpolitickýcharakter.27Ajtútospoluprácubielorus-kýrodákodmietol,oficiálnezdôvoduzléhozdravotnéhostavu.VdôsledkutýchtoskutočnostíbolMichalZabejda-SumickýnútenýopustiťNárodnédivadlovPraheaodtohtookamihuzačalspevákjazdiťlennapozvanékoncertnévystúpenia.Aj napriek tomu, že Michal Zabejda-Sumický spoluprácu odmietol a musel

opustiťdivadlo,vpriebehudruhejsvetovejvojnybolnemeckýmiúradmivyslanýnakoncertnéturnénaúzemieokupovanéhoBieloruska,dokoncatrikrátvystúpilaj

23 NAPraha,fondUkrajinskémuzeum,kar.27,sign.Bělorusové.24 NAPraha,fondUkrajinskémuzeum,kar.27,sign.Bělorusové.25 NAPraha,fondUkrajinskémuzeum,kar.27,sign.Bělorusové.26 KoncertnériaditeľstvoNárodnéhodivadlavPrahevmeneBorisaTichanovičapodalo24.septembra1940naZemskýúradvPrahežiadosťozamestnaniecudziehoštátnehoprís-lušníkaMichalaZabejdu-Sumického,aleajžiadosťopovoleniejehokoncertu,pripravo-vanéhona12.októbra1940.InNAPraha,fondPolicejníředitelstvíPrahaII–všeobecnáspisovna–1941–1950,kar.12877,sign.Z1/2.

27 ГорБАч, Алесь. Песняй даваў людзям радасць: Міхась Забэйда-Суміцкі. Мінск :тэхналогія,2007,с.38.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

75

ĽUD

IA A

DO

BAvsamotnomMinsku.Okremtohovystupovalvroku1944ajvoVilne28,Volkovysko-večiBiałystoku29.13.januára1945maldokoncaveľkýkoncertajvBerlíne.30Svojimi vystúpeniami, ako neskôr uvádzal samotný spevák, ktoré nemohol

vtomčaseodmietnuť,nechcelpodporovaťnacistickýrežim,aleprávenaopak.Mi-chalZabejda-Sumickýbolpresvedčený,žepiesňouvyvolávaluľudívôľubojovaťzavyslobodeniesaodnemeckýchokupantov.31Okremtvrdenísamotnéhospevákasazachovaliajsvedectvá,ktorévyvracajúpodozreniezospoluprácesnemeckýmiokupačnýmiorgánmi.NapríkladpočassvojhokoncertuvoVolkovyskove,kdesaspevák stretol aj so svojoumatkou, vraj odovzdal partizánom zarobené peniazezkoncertu,potrebnénajmänanákupliekov.32 Nie jepreto ľahké jednoznačnekonštatovať,ako tov skutočnostibolo so spo-

luprácou Zabejdu-Sumického s nacistickýmNemeckom.Nepochybne ťažké je ajobjektívne charakterizovaťvzťahnemeckýchokupačnýchorgánovku spevákovi,keďhonajednejstranevysielalinakoncertnéturnénaúzemieokupovanéhoBielo-ruska,nonastranedruhejbolpodichneustáloukontrolou,adokoncavroku1944hozatkliaväznili.33Istévšakje,žeMichalZabejda-SumickývčasevojnyudržiavalkontaktysRadouBieloruskejnárodnejrepublikyabolaktívnezapojenýdočinnostipražskejpobočkyBieloruskéhovýborusvojpomoci.Svedectvomtohojeajfakt,že19.júna1941vystupovalvpražskejmestskejknižnicinakoncerte,ktoréhoorganizá-torombolaprávepobočkaBieloruskéhovýborusvojpomocivPrahe.34V prvých povojnových rokoch mal Michal Zabejda-Sumický problémy s no-

vou československou vládou. Veľmi ťažko sa mu vysvetľovalo, že bojoval s ne-meckým nepriateľom práve prostredníctvom bieloruských piesní. Osobitne všakbolopotrebnévysvetľovaťnajmäkontaktysRadouBieloruskejnárodnej republi-kyapražskoupobočkouBieloruskéhovýborusvojpomoci,ktorázaslalaAdolfoviHitlerovi27.júna1941telegram,35vktorombolavyjadrenápodporanacistickémuNemecku„odBielorusovProtektorátuČechyaMorava“,anaktoromsanachádzalajpodpisspeváka.Kým tieto dôvody boli v prípade inýchBielorusovpostačujúce na vyhostenie

zúzemiaČeskoslovenskaanáslednésúdneprocesyvMinsku,Michalovosudbol

28 Dňa21.mája 1944 savoVilnev sáleVeľkéhomestskéhodivadlauskutočnil jubilejnýkoncert, ktorýbolvenovaný15. výročiu začiatku speváckej kariéryMichalaZabejdu--Sumického.

29 Vroku1944malspevákvBiałystokudvakoncerty,pričomjedenkoncertbolvýhradneprenemeckúverejnosť.

30 ГорБАч, Алесь. Песняй даваў людзям радасць: Міхась Забэйда-Суміцкі. Мінск :тэхналогія,2007,с.40.

31 ГорБАч, Алесь. Песняй даваў людзям радасць: Міхась Забэйда-Суміцкі. Мінск :тэхналогія,2007,с.39.

32 ГорБАч, Алесь. Песняй даваў людзям радасць: Міхась Забэйда-Суміцкі. Мінск :тэхналогія,2007,с.39.

33 ГорБАч, Алесь. Песняй даваў людзям радасць: Міхась Забэйда-Суміцкі. Мінск :тэхналогія,2007,с.39-40.

34 NAPraha,fondUkrajinskémuzeum,kar.27,sign.Bělorusové.35 ЛіЦкевіч, Алег. война против мифов. Была ли великая отечественная длябелорусов«гражданской»войной?InБеларуская думка,2009,№1,с.63.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

76

ĽUD

IA A

DO

BA iný.Predvyhostenímaväzenímhopravdepodobnezachránilaskutočnosť,žebolznámymopernýmspevákomvcelejEurópe,apretobyjehozatknutiemohlovy-volaťveľkýohlas.SprvubolspeváksíceobvinenýzospoluprácesnacistickýmNe-meckom,začomubolaajvymeranápokutavovýške50 000korún.36Vtomčaseišlooznačnúsumu,nakoľkopriemernýplatMichalaZabejdu-Sumickéhobolvrokochvojny2 000–2 500korún.37Podlhomvyšetrovaníbolovšak23.marca1950obvine-nie,akoajuloženápokuta,anulovanénazákladerozhodnutiaMinisterstvavnútraČSR.38PovojnepožiadalMichalZabejda-Sumickýočeskoslovenskéobčianstvo,nakoľ-

kovrokochdruhejsvetovejvojnynedisponovalžiadnym.39Dňa9. júna1949bolaÚstrednýmnárodnýmvýboromvPrahevydanánaturalizačnálistina,vktorejbolouvedené,žeMichaloviZabejdovi-Sumickémuboloudelenéčeskoslovenskéštátneobčianstvo.Štátoobčianskuprísahuzložilspevák27.augusta1949.40PoskončenívojnypokračovalMichalZabejda-SumickývopernejkariérevČes-

koslovensku,spievalbieloruské,ruské,poľské,českéislovensképiesneavystupo-valajvČeskoslovenskomrozhlase.Vroku1959získalajpovolenienasúkromnúvýučbuspevu,pričomaj tuučil svojichžiakovk láskekbieloruskýmpiesňam.41 Spevákpočassvojejkariéryzískalajviaceréocenenia,napríkladodZväzučeskoslo-vensko-sovietskehopriateľstva,ministerstvaškolstvaakultúry,alebolajvíťazomviacerýchdomácichamedzinárodnýchsúťaží.KýmvČeskoslovenskužalúspechy,vdomovineoňomnebolopočuť.A toaj

napriektomu,žesvojouprácoupopularizovalbieloruskénárodnépiesnepocelejEurópe.Spojeniesdomovinouvšakspeváknikdyneprerušil.DverejehopražskéhobytunaPoľskejulicič.1242bolivždyotvorenékrajanom,ktoríhočastonavštevova-li.Okremosobnéhokontaktuudržiavalspevákajpísomnýkontaktspriateľmivovlasti.KtakýmtopriateľompatrilinapríkladspisovateliaMaximTank,JankaBryl,VladzimirKaratkievičainí.Situáciasavšakzmenilazačiatkom60.rokov20.storočia,hlavnepodvplyvom

vnútropolitickejsituácievSovietskomzväze.Vroku1961savbieloruskomrozhlaseobjavilo niekoľkoprogramov s piesňami, ktoré spievalMichalZabejda-Sumický.AkonáhleprestalbyťMichalZabejda-SumickýtabuvBielorusku,znásobilisamunielen listyzdomoviny,alezačalosauvažovaťajnad jehokoncertnýmturnépo

36 ГорБАч, Алесь. Песняй даваў людзям радасць: Міхась Забэйда-Суміцкі. Мінск :тэхналогія,2007,с.42.

37 NAPraha, fondPolicejní ředitelstvíPraha II–všeobecnáspisovna–1941–1950,kar.12877,sign.Z1/2.

38 ГорБАч, Алесь. Песняй даваў людзям радасць: Міхась Забэйда-Суміцкі. Мінск :тэхналогія,2007,с.38.

39 NAPraha, fondPolicejní ředitelstvíPraha II–všeobecnáspisovna–1941–1950,kar.12877,sign.Z1/2.

40 NAPraha, fondPolicejní ředitelstvíPraha II–všeobecnáspisovna–1941–1950,kar.12877,sign.Z1/2.

41 ГорБАч, Алесь. Песняй даваў людзям радасць: Міхась Забэйда-Суміцкі. Мінск :тэхналогія,2007,с.46.

42 NAPraha, fondPolicejní ředitelstvíPraha II–všeobecnáspisovna–1941–1950,kar.12877,sign.Z1/2.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

77

ĽUD

IA A

DO

BAkrajine.43Tosanakoniecuskutočnilovdruhejpoloviciroku1963.PočasturnépoBieloruskuabsolvovalspevák11koncertov.PrvéhudobnévečerysakonalivMin-skuvpriestorochZväzuskladateľovBieloruskejsovietskejsocialistickejrepublikyaBieloruského štátnehokonzervatóriapre skladateľov, spisovateľov,pracovníkovkultúryaumenia.Neskôrnasledovalinaplánovanévystúpeniavďalšíchmestách–Vitebsk,Gomeľ,Pinsk,Brest,Baranoviči,GrodnoaLida.Najednejstranebolspevákveľminadšený,žemôževystúpiťnadomácejpôde,

avšaknastranedruhejbolveľmisklamaný,ževšetkyplagátyabrožúrybolivrus-komaniebieloruskomjazyku.Taktiežsamunepáčilo,ženebolivypredanékoncert-nésály,začopravdepodobnemohliajmiestneinštitúcie,nakoľkopreniektoréznichbolspevákstále„nevítanýmčlovekom“.44Spevákovi,akoneskôruviedol,boloľútoajto,žeztýchtokoncertovnebolzhotovenýžiadenzáznam.VjednomlisteMaxi-moviTankovinapísal:„Škoda, že Minsk nevyužil moju cestu v roku 1963 po domovine a nenahral žiadne gramofónové platne. Asi zabudli, že človek nežije večne…“45Pokoncertnomturnévroku1963saMichalZabejda-SumickývrátildoPrahy.

Ajnapriekvšetkému,čosaudialonakoncertochpodomovine,spevákpredsalenuvažoval nad tým, že ešte aspoň raz vystúpi v Bieloruskej sovietskej socialistic-kejrepublike.Dokoncasipripravilajnovýrepertoár,sktorýmchceločariťdomácepublikumnajarroku1964.OsvojichzámerochpísalajvlistochMaximoviTankovi.Noajnapriekvynaloženémuúsiliusaužďalšieturnénepodarilozrealizovať.Dô-vodbolten,ževdruhejpolovici60.rokov20.storočiasíceniktokoncertyMichalZabejdu-Sumickéhonezakazoval,aleaniichniktonepovolil.46Vroku1965bolvšakMichalZabejda-SumickýpozvanýnaturnédoPoľska.Hoci

vtomčasemalužznačnepodlomenézdraviealekárimuďalšievystúpenianeod-porúčali,Michal sa rozhodolpredsa lenspievať.Najviacho tešilo to,že turnésamalouskutočniťnamiestach,naktorýchsalennedávnovysmievalizbieloruskýchpiesní,čibolodokoncazakázanéichspievať.Prebieloruskéhospevákatoboloveľkémorálnevíťazstvo.PočassvojhoturnépoPoľskuvystúpilopernýmaestroajpredobecenstvomhlavnéhomestaavspolupráci sVaršavskou filharmónioudokoncanahralajplatňus11bieloruskýminárodnýmipiesňami.47PonávratezturnévPoľskubolMichalZabejda-SumickývČeskoslovenskuob-

viňovaný,žejepríliš„prosovietskyorientovaný“.NásledkomtohobolivšetkyjehoprácezčiaspôsobeniavPrahezničené. Išloomnožstvopiesní rôznychnárodovi skladateľov, aleajo skladbyuloženévpražskomrozhlase.48 Spevákbol z tohtopočinuveľmisklamanýazarmútený.Tátoskutočnosťhovšakneodradilaodďalšej

43 Vtomčasesadokoncauvažovaloajovydaníknihyopisujúcejživotatvorbuspeváka.44 Napríkladprikúpe lístkovnakoncertybolozáujemcompovedané,žekoncertysúužvypredané.

45 ГорБАч, Алесь. Песняй даваў людзям радасць: Міхась Забэйда-Суміцкі. Мінск :тэхналогія,2007,с.55.

46 ГорБАч, Алесь. Песняй даваў людзям радасць: Міхась Забэйда-Суміцкі. Мінск :тэхналогія,2007,с.51–52.

47 ГорБАч, Алесь. Песняй даваў людзям радасць: Міхась Забэйда-Суміцкі. Мінск :тэхналогія,2007,с.52–53.

48 Nievšetkyskladbysaneskôrpodariloobnoviť.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

78

ĽUD

IA A

DO

BA práce,dôkazomčohojeajfakt,ževroku1968samupodarilovydaťnovúazároveňposlednúplatňuBěloruské písně a romance,ktoráobsahovala17piesníbieloruskýchhudobnýchskladateľov.49MichalZabejda-Sumický,50ktorýbolvrokochdruhejsvetovejvojnyobviňovaný

zospoluprácesnacistickýmNemeckom,povojnezaseobviňovanýzospoluprácesoSovietskymzväzomastálepritomčakajúcinapozvanienakoncertnéturnépoBielorusku,zomrel21.decembra1981vPrahe. PochovanýbolnaOlšanskýchcin-torínochvPrahe, kde spočinul vedľa hlávBieloruskej národnej republikyPiotraKrečevskehoaVasiľaZacharku.51

49 ГорБАч, Алесь. Песняй даваў людзям радасць: Міхась Забэйда-Суміцкі. Мінск :тэхналогія,2007,с.55.

50 ArchívMichalaZabejdu-SumickéhojeuloženývBieloruskomštátnomarchíveliteratúryaumeniavMinsku.VeľkázbierkaplatníamagnetofónovýchnahrávoksavšaknachádzaajvofondochŠtátnehoarchívuBieloruskejrepublikyvMinsku.

51 Nanáhrobkujemenospevákauvedenévčeskomibieloruskomjazyku.

ROZHOVORY

Budapešť. Foto: Peter Švorc

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

80

RO

ZHO

VOR

Y „ABY BOLO ČO POVEDAŤ, MUSÍ TO BYŤ PODLOŽENÉ POZNANÍM A VÝSKUMOM“

Rozhovor s prof. PaedDr. Štefanom Šutajom, DrSc.

Maroš Melichárek: Naša debata sa bude vyvíjať v dvoch smeroch (bez doplnenia vzhľadom na súčasnú politickú situáciu…). Jedným bude stre-doeurópska história, jej možnosti a perspektívy, druhá súčasný stav vzdelávania študentov v his-torickej vede a možnosti ich uplatnenia. Aká kniha z dejín strednej Európy pre vás bola v po-slednej dobe najviac inšpiratívna, v čom? Teore-ticky by to mohol byť i film, či dokument…

Štefan Šutaj:-Nebudemsavenovaťtýmknihám,ktorémainšpirovalitým,žesaminepáčia.Ajonytotižtvoriadôležitúinšpiračnúlíniu,lebomairi-tujú.Zautorov,ktorímanajviaczaujalivposled-nomobdobíbysomspomenulaspoňtroch.PaulLendvai a jeho osobitný, zaujímavý a európskypohľadnaMaďarsko,PhilippTherajehoinšpira-

tívnypohľadnaetnickéčistkyvmodernejEurópeaRomanHolecajehoažrečníckyzaujímavospracovanýpohľadnaenvironmentálneproblémyv19.anazačiatku20.storočia.Vtomto„osmičkovom“rokusapretrhlovreceajvnašomregiónesdoku-mentárnymifilmami,alezaujímavýmspôsobombolpripravenýcyklusčeskejtele-vízieTřetí republika a z predchádzajúcich rokov snáď spomeniem zaujímavým spôsobom spracovanú „výpoveď“ o vnímaní jedného úseku našich dejín Felvidék – Horná zem.

Maroš Melichárek: Kde sa v našom stredoeurópskom regióne cítite najlepšie a prečo?

Štefan Šutaj:-JednoznačnesanajlepšiecítimnaSlovensku,turozumiemtomu,čosatuhovorí,ajkeďobčasnerozumiemtomu,čosadeje.Ideálnypriestorprepobytsapremňaspájasmojimipracovnýmikontaktmiazáujmamianajmäpretosanaj-lepšiecítimvmestáchvČeskejrepublike,predovšetkýmjetovždykrásnaainšpira-tívnaPrahaaodskorejpracovnejmladosti„družobné“mestoOpava.Vždysamestoajehokrásasnúbisľuďmiapriateľmi,apretotietomestánemôžuchýbaťmedzimo-jimiobľúbenými.Opava jenavyšezaujímaváajsvojouarchitektúrouaumiestne-nímfakúltSlezskejuniverzity.ÚplnezinéhodôvodupatríkmojimnajobľúbenejšímmestámBékešskáČaba.MladosťsomstrávilvMichalovciachazemplínskerovinysú zmenšenou verziou dolnozemských púst a BékešskáČaba zväčšenou verziouMichaloviec.Charaktermesta(ajkeďMichalovceveľmiutrpelisocialistickou„mo-dernizáciou“),kvitnúcelipyvmájianádhernéplatanypocelýrokmipripomínajúmladosťatridsaťrokovpríjemnýchpobytovastretnutísmilýmiľuďmi.

Maroš Melichárek: Ako by ste definovali koncept strednej Európy (východná, Balkán atď.) v prípade potreby objasniť ho napríklad hosťom z USA, Kanady,

prof. PaedDr. Štefan Šutaj, DrSc.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

81

RO

ZHO

VOR

Yresp. inej pre nás vzdialenej krajiny (existuje spolupráca i s japonskými kolega-mi) s odlišnou historickou skúsenosťou?

Štefan Šutaj:-ExistujeviacerokonceptovstrednejEurópyavtomtorozhovorebysnahaovedeckévymedzenieregiónunemohlabyťúplnáanidôsledná,tobôžbyne-mohlaobsahovaťbibliografickéodkazynavedeckúaodbornúliteratúru.Napriektomu,žemôjvzťahkBalkánuanapr.ČiernejHoresavýraznevylepšilspríchodommojejnovejdoktorandkyJovany,najviacsamipozdávajúdveverzieinterpretáciestrednejEurópy.Vprvejmádôležitúúlohuhistorickévymedzenieviažucesanavy-šehradskúdohoduzo14.storočia(totovymedzeniebyvšaknemuselobyťviazanénasúčasnéštáty).Vdruhejverzii,„vyšehradská“strednáEuróparozšírenáočastíRakúskaaNemecka,ktorébolisúčasťouhistorickéhoprepojeniaobchodnýchciest,školských systémov,kultúrnychvzťahov.Stredoeurópsky regiónpovažujemskôrzazáležitosťmentálnuaniegeograficko-politickú.Pokiaľideomojichjaponskýchspolupracovníkov,vtomtoteréneniesúžiadnyminováčikmiacelkomjasnechápukultúrneahistorickésúvislosti,vktorýchfungujeSlovensko,baajsošpecifikamivýchodnéhoSlovenska.

Maroš Melichárek: Ktorá osobnosť podľa vás buduje pozitívny obraz strednej Európy u nás a vo svete? Čím?

Štefan Šutaj: -Vprvomradebysmesimalipoložiťotázku,prečobymalniektovsúčasnostibudovaťakýkoľvekobrazstrednejEurópy,vrátanepozitívneho.Stred-

Štefan Šutaj v rozhovore s riaditeľkou Inštitútu histórie FF PU Ľubicou Harbuľovou a podpredsedom SHS pri SAV v Bratislave Petrom Švorcom na XIV. zjazde SHS v Prešove (2011).

Foto Martin Ďurišin

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

82

RO

ZHO

VOR

Y náEurópaniejegeografickýanipolitickývymedzenýadministratívnycelokalídrištátnychútvarov,ktorébysmemohlipovažovaťzasúčasťstrednejEurópysasnažiabudovaťskôrobrazsvojejkrajiny.AjVyšehradskáštvorkajeskôrpragmatickýmge-ograficko-politickýmkonštruktom,ktorýspájajúdočasnépolitickéciele.Niejepev-nýmzoskupením,ktorébymohlovyjadrovaťspoločnúmentalituahospodárske,strategicko-politickézáujmytoho,čopovažujemezastrednúEurópu,baanikrajín,ktorésújejsúčasťou.Navyše,Slovenskopovznikusamostatnejrepublikyzobavypredmaďarskourevizionistickoupolitikounevyužiloniektorémožnosti(napr.Kar-patskýeuroregión),ktorésavtedyvytváralianezískaloeurópskupodporuprebu-dovaniesietevedecko-výskumnýchapedagogickýchinštitúcií,ktorémohlipomôcťvpozdvihnutíKošícnacentrumstredoeurópskehoškolstvaakultúry.

Maroš Melichárek: Ktorú osobnosť z dejín Československa, resp. stredoeuróp-skeho priestoru by ste rád pozval na kávu alebo pivo a prečo?

Štefan Šutaj: - Slovenskotrpínanedostatok„hrdinov“,ktorýchbycelápopuláciamohlaakceptovaťakonespochybniteľnéosobnosti.Pretojeslovenský„Pantheon“takýchudobný.Uhorskýchpanovníkovnapiedestálnepovýšime,leboboli„maďar-skí“(vhistorickejpamäti,akosaunásvytvorila,vrátaneanjouvcov),habsburgovciboli„nemeckí“,slovenskínárodovci19.storočiamáloeurópski(eštesproblematic-kýmvzťahomkŽidom)a jednibolikatolíciatídruhíevanjelici,ŠrobáraHodžačechoslovakistickí,HlinkaaTisoľudáci,HusákaDubčekkomunisti.Vzájomnéani-mozityastereotypyfungujúcevslovenskejspoločnostiznemožňujúichakceptova-nievspoločnostiakonespochybniteľnýchosobností.Akotak,sanámnapiedestálidejínzachránilM.R.Štefánik,ajkeďučastipolitickýchelít lenpreto,žezomrelveľmimladý,ataksihomohlipolitickéelityvhistorickejpamätimodelovaťpodľasvojejpredstavy,ajkeďneraztoto„ohýbanie“dejínvyznievalodosťproblémovo.NužaJurkoJánošíkbolsícehrdina,alezbojníkaMatejBelbolsíceSlovák,aleUhor.Niktonámniejedobrý.Ztohovyplýva,žeslovenskýmhrdinommôžebyťibamla-dýčlovek(nestačilsaskompromitovaťsvojoureálnoupolitickoučinnosťou),ktorýzahyniehrdinskousmrťou.Ao týchto jenúdza.Preto,akbysomterazpotrebo-valdostaťniekohonapivočikávu,taktonebudúhrdinoviaslovenskýchdejín,aleosobnostislovenskejpovojnovejdemokratickejpolitiky,oktorýchsaterazsnažímzhromaždiťčonajviacmateriálov,abysomnapísal ichbiografie.VeľmivážnebysomsatedapotrebovalporozprávaťsJozefomStykom,EmanuelomBöhmom,Emi-lomRuskom,AndrejomBúzomaďalšími,abymivysvetliliniektorénevysvetliteľnédetailyzosvojejpolitickejčinnosti,naktorésomprivýskumenarazil.Určitebytobolalepšiainvestícia,akoplateniepoplatku14€zafotografovaniedennevsloven-skýcharchívoch.

Maroš Melichárek: Ako vnímate súčasnú generáciu mladých slovenských histo-rikov a v čom vidíte možný rozdiel oproti tendenciám spred 20 – 30 rokov? V čom sú výhody respektíve nevýhody spomínanej generácie?

Štefan Šutaj:-Prenás,čosanachádzamevstaršomstrednomveku,jevekibačísloanapriektomuobčasshrôzouzistíme,žeto,žesacítimebyť„mladí“neznamená,že smenaozajmladí.Vždyvšak existovalimladí starci a starímladíci, aj keď ajinterpretáciatohtovýrokuniejetakájednoduchá,akosanaprvýpohľadzdá.Mám

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

83

RO

ZHO

VOR

Y

šťastie,žeokolomňana„mojej“katedrehistórie,ajvSpoločenskovednomústaveSAVjemnožstvomladýchšikovnýchľudí,ktorímanapriektomu,žesomonálepko-vanýnejakýmititulmiasom„mierne“starší,vnímajú(aspoňniektoríaaspoňsitomyslím),skoroakorovesníka.Rozdielmedzičasommojejmladostiasúčasnosťoujepredovšetkýmvprežívanínovejdoby.Prevratnézmenyvtechnike,spôsobepre-žívania„každodennosti“.Terajšiamladágeneráciamáneuveriteľnémožnostipresvojurealizáciu,stáže,výskumnépobytyvzahraničí,môženasávaťpriamocudziejazykyvcudzine,aleajcezmédiá(HlasAmerikysanatranzistorepočúvalnaozajveľmi ťažko), to jepopri slobodevyjadrovať svojemyšlienky,podľamôjhonázo-ru,najväčšiavymoženosť,ktorúmladágeneráciadostalaporevolúciivroku1989.SpoločenskývedecdotohtoobdobiamalsvojeideológiouvytvorenélimityaajpricestovanísomsanedostalďalejakopoKyjev,BudapešťaKrakov.Vmichalovskejknižniciv70.rokochmalivofrancúzštinelenspisyJurajaDimitrovaanejakéver-neovkyskomentáromvruštine.Čojeztohoplynúcanevýhoda?Asito,žetočasťmladýchpovažujezasamozrejmosť,ztohoplynúcapohodlnosťazníženienárokovnaseba.Jednavecje,ževieme,čopovedať,badokonca,žetoviemepovedaťajvcu-dzomjazyku,druhávecje,abyboločopovedať,musítobyťpodloženépoznanímavýskumom.

Maroš Melichárek: Ako hodnotíte súčasný systém fungovania, vedenia a odme-ňovania doktorandov na Slovensku, v čom vidíte rozdiel medzi SAV a univerzi-tami?

prof. Dr. Štefan Šutaj na Veľvyslanectve Slovenskej republikyv Budapešti, vpravo od neho veľvyslanec SR v Maďarsku Peter Weiss, prof. Dr. Ivan Halász,

prof. Dr. László Szárka, vľavo prof. Dr. Peter Švorc

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

84

RO

ZHO

VOR

Y Štefan Šutaj: - Prepojený systémdoktorandského štúdia vzhľadomk tomu, že SAV stratila práva vyko-návať samostatne vedeckú výchovuamusífungovaťakoexternávzdelá-vaciainštitúcia,jepreniektoréodbo-ry alebopracoviská výhoda, pre inénevýhoda. Tým sa znížila možnosťvariability a zdravej súťaže medziAkadémiouavysokýmiškolami.Nadruhej strane sa vytvorili možnostiprepojenianavýskumnéúlohyAka-démie a na vysokoškolské vzdeláva-nienauniverzitáchpredoktorandovpôsobiacichnaústavochSAV.Otázneje,čisatietoprepojeniadostatočnevy-užívajú.To,žesaužvobochinštitú-ciáchvyčleňujúfinančnéprostriedkyna doktorandské štúdium z rozpoč-tov inštitúcii, vyrovnalo podmienkymedzinimi.Zazaujímavéa inšpira-tívneprevysokéškolypovažujemto,že vAkadémiimádoktorandvyčle-

nenévrozpočte„vlastné“prostriedky,ktorémôžepoužiťnasvojprofesionálnyroz-voj(štúdium,cesty,výskum).Rozdielysavsúčasnostivytvárajúskôrvnárokoch,ktoréškoliacepracoviská(vysokéškoly)vytvárajúpresvojichštudentov.Vzhľadomktomu,žesomčlenomviacerýchodborovýchkomisiínarôznychvysokýchškoláchanaďalšíchsaakooponentzúčastňujemnaobhajobáchdizertačnýchprác,musímkonštatovať,žeidenaozajovýraznérozdielyaštudentibymalinaozajzvažovať,naktorejškoleauakéhoškoliteľasvojedoktorandskéštúdiumabsolvujú.Zanegatívnydôsledoksúčasnéhosystémupovažujem,žeposilňovanieformálnejstránkyštúdiavtreťoustupninevediekzvyšovaniu jehoúrovne,alektomu,žeprepraxnie jezískanietituluPhD.znakom,žeideovyzretéhoabsolventavedeckéhoodboru,alevniektorých(mnohých)prípadochibato,žeštudentukončiltretístupeňvysoko-školskéhovzdelávania.

Maroš Melichárek: Je možné efektívnejšie nastaviť bakalárske, magisterské či doktorandské štúdium, aby boli jeho absolventi „použiteľní“ v širšom profesio-nálnom svete na Slovensku alebo v zahraničí?

Štefan Šutaj:-Zanajproblematickejšiepovažujemnastavenieučiteľskýchštudijnýchprogramov.Päťročnéštúdiumrozdelenénabakalárskyamagisterskýstupeňna-priektomu,žesazvýrazňujepotrebaasistentovučiteľa,kdebysamohliuplatniťba-kalári,jeneefektívne.Bavkošickýchpodmienkachjeešteajtentofaktornegovanýšpecifikom,ženabakalárskomstupnisauskutočňujemedziodborovéštúdiumaažmagisterskýstupeňsaštudujeakoučiteľskýsmer.Tentokošickýmodelpovažujemzaneefektívny,nekompatibilnýsostatnýmiuniverzitaminaSlovenskuasťažujú-

Prof. Dr. Štefan Šutaj v Univerzitnej knižnici Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Výjazdové zasadnutie výboru SHS (2017)

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

85

RO

ZHO

VOR

Yci„priepustnosť“amigráciuštudentovtohtotypuštúdiamedziUPJŠaostatnýmiuniverzitami.Štvorročnénedelenéštúdiumučiteľstva,vktorombyštudentdostalzákladnépoznatkyzoštudovanýchodborov,pedagogiky,psychológieaodborovejdidaktiky,vrátanekurzovmodernýchforiemvyučovaniaavyužívaniatechnickýchvymožeností,ktoréexistujúvdnešnomsvete,bybolipodľamôjhonázoruoveľapraktickejšie,akoto,čoexistujevsúčasnosti.Vdnešnejprebyrokratizovanejdobejevšakľahšieslovenskémuškolstvuvybaviťpohreb,akocezvšetkystupnevýbero-výchkonaníaposudzovanídosiahnuťzmenusystému,ktorýsakritizujeužnajme-nejdesaťrokov.

Maroš Melichárek: Čo môžeme urobiť aby sme zabránili „masovému“ odlivu študentov najmä do ČR (v Brne je slovenčina skoro hlavným jazykom)?

Štefan Šutaj: - Pohyb študentov po Európe nie je nič nové. Veď vandrovky slo-venskýchštudentovpatrilimedzislávnepríbehynašichdejín, slovenskíštudentištudovalinaeurópskychuniverzitách,vBologni,naSorbone,vJene,Halle,PraheavBudapešti.Kmladostipatrísnahaopoznávanieinýchkrajín,kultúr.Akbysombol v tejto chvíli pomaturite, pri všetkej úcte k svojimprešovskýmvysokoškol-skýmpedagógom,bysomsausilovaldostaťajnatroškuvzdialenejšiuškolu,akojetávBrne.Tojevšaklenjednastránka.Akozískaťštudentovnaškolu,vtomtojeasiPrešovskáuniverzitavpredupredostatnýmiuniverzitami, lebo jejvedeniepochopilo,žeajštudentizozahraničiamajúmigrovanievpovaheapreštudentovzUkrajiny,Rumunska, štátovbývalej Juhoslávie jeSlovenskozaujímavýpriestor.Podmienkou všakmusí byť, že dokážeme vytvoriť podmienky pre ich štúdium.Určitevšakcieľomnašejvysokoškolskejpolitikynemôžebyťposkytovanieštúdiaprecudzincov.Aletakprenich,akoajpreštudentovzoSlovenska,môžebyťzaují-mavé,akbymohlipovedať,žeštudovaliuvýznamnéhoprofesora,stalisasúčasťoujeho „školy“, lebo je to človek známyvEurópe, vo svete a je zárukoubudúcehokariérnehopostupu.SvetjevsúčasnostiotvorenýaSlovenskojejehosúčasťou.Premladšiustrednúgeneráciu (primnouvytvorenejklasifikácii,podľaktorejsom jastaršiastrednágenerácia)toniejecieľnereálny,alebudepotrebnéveľaúsilia,abyhobolomožnédosiahnuť.Stýmsúvisíajakceptovanie,žežijemevosvete,vktorom„sadobrochválisamo“,médiánapočkanietvorianepriateľov,hrdinov,osobnostis„charizmou“adokážuspropagovaťveci,ktorýchpropagáciavovedeckomsvetetrvaladesaťročia.Čijetototásprávnacesta,niesompresvedčený,alesvetjekaždýdeňiný.

Maroš Melichárek: Na čom práve teraz pracujete, čomu sa momentálne venujete? Aké máte vyhliadky do budúcnosti? Sú ešte témy ktoré vás vyslovene lákajú?

Štefan Šutaj:-Akovždy,ajvsúčasnostimámrozpracovanýchviaceroprojektov.NaCSPVSAVmámrozpracovanépublikačnévýstupyoetnicitesambícioupripraviťmonografiuonárodnostnejpolitikenaSlovenskunazačiatku21.storočia.Naka-tedrehistórie je todokončenieprojektu o osobnostiach slovenskej demokratickejpolitikypodruhejsvetovejvojne,ktorésúviselisKošicami.Dosťčasumizaberajúpriame(doktorandka),činepriame(doháňanierestovvanglickomjazyku)aktivi-ty,súvisiacesprojektomHorizont2020,ktorýpreKatedruhistórieFFUPJŠzískalkolegaMartinPekáranaktoromsa„musím“s radosťoupodieľať.Vyhliadkydo

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

86

RO

ZHO

VOR

Y budúcnosti–tozávisíoduhlapohľadu.Akbysmenapozrelicezčiernyhumor,takminulýtýždeňsomvyradilzosvojhoadresáravmobileasi30priateľovaspo-lupracovníkov,ktorísavposlednýchpiatichrokochodobralinadruhýsvet.Preto-žejasomaktívny„prdôch“(pracujúcidôchodca),mojeplánynemajúkoncakraja.Najaktuálnejšíbude,akprejdecezposudzovaniekomisieVEGA,projekt týkajúcisavýmenyobyvateľstvamedziČeskoslovenskomaMaďarskom.Podarilosamidaťdokopyveľmipeknývýskumnýkolektív(intelektuálneajfyzicky–šesťžienaja),ktoréhocieľomjepripraviťniekoľkozaujímavýchvýstupovvrátanevýslednejsyn-teticko-analytickejmonografie.Vmojomzozname jeďalších cca70výskumnýchnápadov týkajúcich sa slovenských, európskych aj regionálnychdejín a biografiíosobností demokratickej politikypodruhej svetovej vojne, ktoré bymali skončiťvedeckýmištúdiamianiektoréajmonografiami.Na to,abysom ichdotiaholdokonca,všakbudempotrebovaťešteveľa,veľarokovpráceatakdúfam,žespomí-nanípriatelianamňaešte„trošku“počkajúamnesapodarípripraviťpráce,ktorébudúmaťzmysel.

Pán profesor, v mene redakcie internetového časopisu Inštitútu histórie Filozo-fickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove – DEJINY Vám ďakujem za roz-hovor.

S prof. PaedDr. Štefanom Šutajom, DrSc., sa zhováral Maroš Melichárek.

PREDSTAVUJEME

Gaboltov. Foto: Jozef Jurčišin

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

88

PRED

STAV

UJE

ME FAKULTA HISTÓRIE NÁRODNEJ UNIVERZITY

IVANA OHIJENKA V KAMENCI-PODOLSKOM

Serhij KOPYLOV – Alexander ZAVAĽŇUK

Všeobecné informácie

Adresa: 32300, Ukrajina, Chmeľnycka oblasť,mesto Kamenec-Podoľsk, ul. Tatar-ska,14.Telefón:(03849)2-50-57.E-mail:dec_history@kpnu.edu.ua.Webovástránka:http://history.kpnu.edu.ua/

Fakultasanachádzavuniverzitnejbudovečíslo2,ktorájeumiestnenávsrdcimalebnéhostaréhomesta(sostatusomNárodnejhistoricko-architektonickejrezer-vácie).Jetostarátrojposchodovábudovavštýleklasicizmu,postavenáprepotrebyfungovaniamužskéhogymnázia,otvorenéhoruskouríšskouvládouvroku1841.Fakultapripravujeodborníkovvzdelávaciehostupňabakalárvšpecializáciách

Stredoškolskévzdelávanie(História),Stredoškolskévzdelávanie(Históriaasúdnic-tvo(legislatíva),Históriaaarcheológia,PolitológiaavzdelávaciehostupňamagistervšpecializáciáchStredoškolskévzdelávanie(História),Históriaaarcheológia(His-tória),Históriaaarcheológia(Archívnictvo),Politológia.Dekanfakulty:kandidáthistorickýchvied,docentVolodymyrDubinsky,zástup-

kyňavoveciachvyučovaciehoprocesu:kandidát filozofickýchvied,docentTeťa-naSuľatycka, zástupcavoveciachvedeckej činnosti: kandidáthistorickýchvied,docentVolodymyrHazin,zástupkyňaprevýchovu:kandidátsociologickýchvied,docentTeťanaBilecka.Vedúcimetodickej rady fakulty:doktorhistorickýchvied,profesorValerijStepankov.Tajomníkdekana:magisterhistórieJanaSlupska.Tajom-níkvedeckejradyfakulty:kandidáthistorickýchviedOlexanderJuha.Vštruktúre fakultysú:dve laboratóriávýpočtovej techniky;oddeleniezvlášt-

nychvydanísknihamiaperiodikami19.storočia;knižnicaačitáreň.

Vyučovaco-metodická činnosť

Vzdelávacíprocesnafakulteuskutočňujúvysokoškolskíučitelia(56osôb),združe-nýchnapiatichkatedrách:katedrasvetovýchdejín (vedúci–doktorhistorickýchvied,profesorValériaStepankov);katedradejínUkrajiny(doktorhistorickýchvied,profesorAnatolij Filiňuk); katedra archívnictva, špeciálnychhistorických apráv-nickýchdisciplín (doktorhistorickýchvied,profesorAlexanderFeďkov); katedrapolitológieasociológie(doktorpolitickýchvied,docentSerhijVonsovyč);katedrafilozofickýchdisciplín(kandidátfilozofickýchvied,docentAntonNajčuk).Doved-na95%pedagogickýchzamestnancovfakultymávedeckéajakademickéhodnosti.Pracovníkmifakultynačiastočnomúväzkusú:doktorhistorickýchvied,profe-

sor,VitalijLozovyj(NárodnýústavstrategickéhovýskumupriprezidentoviUkraji-ny);doktorhistorickýchvied,akademikNárodnejakadémieviedUkrajiny,profesorValerij Smolij (riaditeľÚstavudejínUkrajinyNárodnej akadémieviedUkrajiny);doktor historických vied, profesor Oleksandr Lysenko (vedúci oddelenia dejínUkrajinyobdobiadruhejsvetovejvojnyÚstavudejínUkrajinyNárodnejakadémie

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

89

PRED

STAV

UJE

MEviedUkrajiny);doktorhistorickýchvied,profesorAlexanderHolovko;doktorhis-

torickýchvied,profesorVictorBrechunenko(Ústavukrajinskejarcheografieapra-mennéhovýskumuMychajlaHruševského).Vnovembriadecembri2010kanadskýhistorikStepanVelyčenko(Toronto)vie-

dolštudentskyselektívnykurzAktuálne problémy moderných dejín strednej a východ-nej Európy.Navrholpraxpísaniahistorickýchesejí,ataktiežprezentovalzápadnéhodnotenie(výraznesaodlišujeodpostsovietskeho)jednotlivýchproblémovdejínUkrajiny.Odseptembra2016čestnýmprofesoromnauniverzitejeamerickýaka-nadskýhistorik,profesoruniverzityvToronto,PavloRobertMagočij.Vysokoškolskíučiteliaaktívnepracujúvoblastimetodickejpodporyvyučova-

cíchdisciplín.Vnovembri2010vyšlonovévydanieučebniceNajnovšie dejiny štátov Európy a AmerikyodprofesorovVolodymyraHazinaaSerhijaKopylova.1918-1945(Kyjev,2008)bolopredstavenénaXIII.medzinárodnomknižnomveľtrhuvKyjeveKnižnázáhrada–2010.UčebnicazískaladruhémiestovkategóriiNajlepšiaučebni-cavhumanitnýchasociálnychvedách.Vpriebehurokov2008–2017pedagógoviafakultypripravilirôznemetodické

príručky,išlopribližneo75titulov.Okreminých:KrajinySpoločenstvanezávislýchštátovaPobaltskovpostsovietskomobdobí,Archívnictvoanormatívnaprávnazá-kladňa činnosti archívov (autor –Rybak),Tvorbaukrajinskéhonároda (odkoncaXVIII.dozačiatkuXXI.storočia)(Zavodovskyj),Archeológia(Jakubovskyj),Právnyzákladčinnostivysokejškoly(Filiňuk,Adamovskyj),Ukrajinaasvet(Hazin),Zá-kladyvýskumumiestnychdejín (Baženovakočlenkolektívuautorov),NajnovšiedejinykrajínEurópyaAmerikynazačiatkuXXI.storočia(Hazin,Kopylov),Stredo-školskývýskummiestnychdejín(Prokopčuk),DejinyRuskaXVII.stor.(Chopťar),Kamenec-Podoľskáukrajinskáštátnauniverzita(1918–1921).Dokumentyamate-riály(Zavaľňuk),Dejinystarovekejspoločnosti(Baženov),Kamenec-Podoľskpočasukrajinskej revolúcie v rokoch 1917 – 1920 (Zavaľňuk,Komarnickyj),Diplomacianapokraji sveta:medzinárodné vzťahy a zahraničnápolitika ukrajinského štátu(XVII.storočie–rok1750)(Smolij,Stepankov),Historickágeografia:odpočiatkovaždosúčasnosti(Trubčaninov),DejinyUkrajiny(Zadorožňuk),Dejinyukrajinskejkultúry (Filiňuk), Archívnictvo, Podoľsko a juhovýchodná Volyň počas obdobiaÚstrednej rady (Olijnyk), Kresťanská cirkev a súčasné politické procesy (Oprja),DejinyLatinskejAmeriky(Oprja),DejinystarovekéhoGréckaastarovekéhoRíma(Baženov,Žmurko),NajnovšiedejinyEurópyaAmeriky(1945–2012)(Hazin,Juha),NovšiedejinyEurópyaAmerikyvrokoch1870–1918,Medzinárodnévzťahy(Bo-rovec),VýskumprameňovnovšíchanajnovšíchdejínEurópyaAmeriky(Kopylov),Svetováhistoriografiamodernéhoobdobia(Kopylov,Versťuk),Základyukrajinskejfilozofie(Kozak),Filozofiahistórie(Predborska,Hanaba),DejinyUkrajinyvpolovi-ciXVI.–XVII.storočí(Hazin),Politickáanalýzaaprognóza(Vonsovyč),Globalis-tikaamodernéproblémysúčasnosti (Ihnaťjeva,Vinnyčuk),GeopolitikaUkrajinyvkategóriáchapojmoch:minulosťasúčasnosť (Ihnaťjeva),Dejinyvedya techni-ky (Kliščynskyj),Ukrajinská etnológia (Sydoruk), Politológia (Kobyľnyk), Faktoryúspešnéhoodbornéhozamestnania(Suľatycka),Politickáetika(Plachtij),Filozofia(Plachtij,Suľatycka),Politickáteóriaštátu,Sociológiatelovýchovyašportu(Najčuk),Politikaaekonomika(Ihnaťjeva,Najčuk),Politickápsychológia(Bilecka).

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

90

PRED

STAV

UJE

ME Odakademickéhoroku2005/2006vproceseprechodunabolonskýsystémštu-

dentiIV.aVI.kurzovzačalivykonávaťbakalárskeamagistersképráce.Vrokoch2008 a 2009 fakulta začala organizáciu vzdelávacieho procesu podľa kreditnéhoamodálnehoprincípu(ECTS).Dekanáthodnotínajlepšíchštudentovfakulty,kto-rýchvyznamenávaaichfotografiesúumiestnenénašpeciálnejnástenke.ŠtudentisaneustálezapájajúačastosastávajúvíťazmivsúťažipretalentovanúmládežZa-jtraUA.PripravilitiežsériučlánkovpreukrajinskúWikipédiu.Významnúúlohupripovzbudzovanímladýchľudíkštúdiustarovekuzohrala

súťaž,venovanáproblémomzachovaniaaochranyhistorickýchakultúrnychpa-miatokvstarommeste,organizovanáziniciatívyOľgyKomarovovej(šéfredaktorkainternetovejstránkyKamenechistorický).Dekanátorganizujeúčasťštudentovnakonferenciáchvzdelávacíchinštitúciívinýchmestách.Najlepšíznichsapravidelnezúčastňujúsúťažíaolympiádvceloštátnommeradle.Medzinárodnáspoluprácasaodrážavúčasti študentovna letnomvedeckompobyte, usporiadanomŠtúdiamivýchodoeurópskychvýskumovnaVaršavskejuniverzitenavzdelávaníštudentovpolitológievStudytourstoPoland.DobreorganizovanáspoluprácajesožiakmistrednýchškôlvrámciMalejaka-

démievied.Vysokoškolskíučiteliasúpravidelnezapojenídomestských,okresnýcharegionálnychsúťažíMalejakadémieviedarôznycholympiádakočlenoviaporoty.FakultaorganizujepredmetovúolympiáduzdejínUkrajinyprežiakovstrednýchškôlvmeste,robíškoleniežiakov,ktorívyhraliregionálnystupeňapripravujúsanaceloštátnuolympiádu.Vspoluprácispedagógmistrednýchškôlvbudovefakultysaorganizujúpravidelnévzdelávacieametodickésemináre.Významnýmúspechomsa skončila príprava učebnice dejínUkrajiny pre 7. ročník strednej školy (ValerijSmolijaValerijŠtěpankov),ktorábolaviackrátdoplnenáaopätovnevydaná(2000,2007,2011,2016)adostalapozitívnerecenziestredoškolskýchučiteľov.

Vedecký výskum

Významnýmobohatenímvedeckejametodickejpráce jeodroku2008pôsobenievýskumnéholaboratóriadidaktikydejín(vedúci–S.Kopylov)avýskumnéhocen-tradejínštátovstrednejavýchodnejEurópy(vedúci–V.Stepankov).Vnovembri2009začalasvojučinnosťŠpecializovanáakademickávedeckárada

K71.053.01,ktoráorganizujeobhajobukandidátskychprácvšpecializácii07.00.01–DejinyUkrajiny.Vofebruári2017bolaopätovnecertifikovanáazískalarozšírenýstatusnaobhajobuvedeckejhodnostikandidátaajdoktorahistorickýchvied.Na fakulte pôsobia nasledujúce vedecké odbory: agrárne dejiny Ukrajiny

(zakladateliaIvanRybak,VitalijNečytajlo);archeológiaPodoľskaajuhovýchodnejVolyňe(VasyľJakubovskyj,AnatolijHucal);štúdiummiestnychdejínaregionálnyvýskum pravobrežnej Ukrajiny (Lev Baženov); dejiny ukrajinskej revolúcievrokoch1648–1676aheťmanatu(druhápolovicaXVII.–XVIII.storočia)(V.Smolij,V. Stepankov); Ukrajina od konca XIX. storočia do rokov 1930-tých (AlexanderZavaľňuk).Členoviakolektívufakultysúautormirenomovanýchvedeckýchprác,vrátane

individuálnych a kolektívnych monografií. Medzi publikáciami poslednéhodesaťročiasú:RozviedkaakontrarozviedkaBohdanaChmeľnyckoho(1648–1657)

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

91

PRED

STAV

UJE

ME(Stepankov), Ukrajinská národná revolúcia v XVII. storočí (1648 – 1676) (Smolij,

Stepankov);Filozoficko-pedagogickámyšlienkaodynamikevcivilizačnommeradle(Najčuk); Pravoslávne duchovenstvo v reformačnom a národnooslobodzovacomhnutí Ukrajiny (1900 – 1917) (Oprja); Život venovaný práci: pracovná, verejnáa vedecko-pedagogická činnosť Ivana Stepanovyča Zeleňuka (Filiňuk); Diškurztotalitarizmu (politický aspekt) (Vonsovyč); Aktuálne problémy súčasnosti:história,svetovápolitika(Hazin);VolodymyrSičynskyj(1894–1962):život,činnosť,tvorba,venovanéUkrajine(Baženov,Lohvina);AgrárnarevolúciavUkrajinepodnadvládouRuska:postojroľníkovkmocivobdobíÚstrednejRady(marec1917–apríl1918)(Lozovyj);DejinyakultúrastrednéhoPodnesterska(IX.–XIII.storočie)(Baženov); Ukrajinská otázka v zrkadle novín vlasteneckej sociálnej demokracie(koniec XIX. – začiatokXX. storočia) (Zavodovskyj); Zemstva Podoľska v obdobíukrajinskejrevolúcievrokoch1917–1920(Zavaľňuk,Stecjuk);PravobrežnáUkrajinaodkoncaXVIII.dozačiatkuXIX.storočia:trendyvývojaasociálnetransformácie(Filiňuk); Stav a aktivity neskorých protestantských spoločenstiev pravobrežnejUkrajiny (1900 – 1917) (Oprja);Historické vzdelávanie vmetodologickom fókuseintersubjektivnosti (Hanaba); Roľnícke hnutie na ľavobrežnej Ukrajine (marec1917–január1918)(Chopťar);PodoľsképečiatkyodkoncaXVIII.dopoloviceXIX.storočia (na základe materiálov sfragistickej zbierky múzea Šeremeťjevovcov)(Zadorožňuk);Ziňkivodstarovekuažposúčasnosť(Rybak);Dvecesty–dvevoľby.Výskumsociálno-ekonomickýchzmienvagrárnomsektoreUkrajinyv20.rokochXX. storočia. (Lubčynskyj); Nenásilie ako duchovný faktor v sociokultúrnomrozvojiľudstva:sociálno-filozofickáanalýza(Dudčenko);Demokraciavprovincii:voľby a činnosť poslancov Podoľskej gubernie v štátnych radach Ruskej ríše(Hluškoveckyj);Ukrajinskásociológia.Tradície,faktory,vývojovéreferenčnébody(sovietskeho a postsovietskeho obdobia) (Rybščun); Sociálno-politický konfliktv ukrajinskej spoločnosti. Faktory vzniku a osobitnosti prejavu v podmienkachtransformačných zmien (Bilecka); Petro Dorošenko. Politický portrét (Smolij,Stepankov);Vznikačinnosťštátnychukrajinskýchuniverzít(1917–1921)(Zavaľňuk);DiecéznekongresypravoslávnehoduchovenstvaafarníkovUkrajinyvroku1917(Oprja);Právnepovedomieroľníctvavobdobíukrajinskejrevolúcievrokoch1917–1920: historický aspekt (Lozovyj); Roľníctvu – moc a pôdu!: Celoruská roľníckaúniavUkrajinev rokoch1905 – 1907 (Feďkov,Mahas);OpisPodoľskej gubernieodkoncaXVIII.dozačiatkuXIX.storočia(Kopylov,Zadorožňuk);MestoKamenec-Podoľsk od 30. rokov XV. do XVIII. storočia: problémy sociálno-ekonomického,demografického,etnického,historickéhoatopografickéhovývoja.Mestskýahradnýúrad (Petrov); Nacistický okupačný režim v generálnom okrese Volyň-Podoľskavrokoch1941–1944(Zavaľňuk,Olijnyk);AgrárnaotázkavpolitickýchkoncepciáchukrajinskýchstránaverejnýchorganizáciíUkrajinypodnadvládouRuskanakonciXIX. a začiatkom XX. storočia (Dubinskyj, Feďkov); Slovenský štát 1939 – 1945:historickágenézaaosobitnostivývoja(Borovec);PavloTeterja(Hazin);UkrajinskáhaličskáarmádavPodoľsku (Zavaľňuk,Olijnyk);Historicko-geografickývýskum(Trubčaninov); Poľnohospodárska výroba v Podoľsku a juhovýchodnej VolyňevobdobíagrárnehoprechodudoNEP-u:stav,ťažkostiavývojovéproblémy(1921–1929)(Rybak,Sviderska);Politickátranzitológia:história,metodológia(Vonsovyč);Politickérizikávpodmienkachdemokratickejtransformáciespoločnosti:teoretická

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

92

PRED

STAV

UJE

ME apraktickáanalýza(Vinnyčuk);Interkultúrnainterakciavinformačnejspoločnosti:

komunikačný aspekt (Suľatycka); Ivan Ogienko – organizátor, hlava a obrancaKamenec-Podoľskej štátnej ukrajinskej univerzity (1918 – 1920): Dokumenty.Materiály. Fotografie. Kronika činnosti (Kopylov, Zavaľňuk); Regionálne štúdievPodoľsku:minulosťa súčasnosť (Prokopčuk);DeportácieobyvateľstvaUkrajinyv prvej polovici XX. storočia (Adamovskyj); Didaktická filozofia: kontext,stratégia,prax(Hanaba);Podoľskádedinapodnadvládoukomunisticko-straníckejnomenklatúry: sídelné siete, obyvateľstvo, výrobná a sociálna sféra (1961 – 1991)(Rybak,Skvorcova);MiestneorgányheťmanatunapravobrežnejUkrajine(aprílaždecember1918) (Lozovyj,Halatyr);RukovanieregrútovnapravobrežnejUkrajinevrokoch1794–1874:sociálno-politický,sociálno-triednyademografickýaspekty:súčasnýdiškurz(Filiňuk,Sydoruk);Podoľskívedciapedagógovia:úspechy,venovanénezávislejUkrajine.Osobnádimenzia(Zavaľňuk);UkrajinskýsociálnodemokratickýspoloknazačiatkuXX.storočia:hľadanieideologickejapolitickejidentity(Feďkov);ČinnosťStranysocialistov-revolucionárovnapravobrežnejUkrajinevrokoch1896–1907 (Chopťar); Politická inštrumentalizácia postavy a tvorby Tarasa Ševčenkaako faktornárodnéhoobrodenianaUkrajinepodnadvládouRuska (1917–1920)(Maštalir,Lozovyj);Poľnohospodárstvo,priemyselaobchodpravobrežnejUkrajinyvtrhovýchpodmienkachrokov1861–1914(Baženov,Mychajlyk);HaličskékniežaMstyslavMstyslavovyč Udatny (Holovko); Študenti-pedagógovia vmodernizáciivysokoškolskéhovzdelávaniasovietskejUkrajinyvrokoch1920–1930(Komarnicky).Fakulta publikuje sedem periodických vedeckých zborníkov: Vedecké práce

Kamenec-PodoľskejnárodnejuniverzityIvanaOhijenka.Historickévedy(odapríla2014registrovanávovedecko-metrickomsystémeIndexCopernicusademonštrujeneustály rast ratingového indexu); Ivan Ogienko a moderná veda a vzdelanie.Historickésérie (odroku2018tiežzahrnutádoindexuCopernicus);Vzdelávanie,vedaakultúranaPodoľsku;BulletinKamenec-PodoľskejnárodnejuniverzityIvanaOhijenka.Historickévedy;Problémyhistorickejdidaktiky;ProblémydejínštátovstrednejavýchodnejEurópy,Politickéštúdie.Medzinárodné dohody sa podpísali s fakultou histórie Univerzity Mikuláša

Kopernika v Toruni (Poľsko), s fakultou histórie Sankt-Petersburgskej štátnejuniverzity (Ruská federácia). Rozvíja sa aktívna spolupráca s katedrou dejínUkrajinyaÚstavomdejínLitvyAkadémieviedLitovskejrepubliky.VypracovanýbolvedeckýprojektVytvorenieimpéria:štúdiapresynchronizáciusociokultúrnychprocesov na základe grantu Európskej únie v rokoch 2017 – 2021. KatedrafilozofickýchdisciplínkomunikujesKomratskouštátnouuniverzitou(Moldavskárepublika)aUniverzitouJanaKochanowskéhovmesteKielce(Poľsko),podieľasanamedzinárodnom integračnom projekte Škola otvorenejmysle. Vmáji až júni2017vspoluprácisnárodnouuniverzitouĽvovskápolytechnickáfakultapripraviladohodu o spolupráci v rámci programu Erasmus s poprednými univerzitamivTaliansku,ktorápredpokladávýmenuštudentovaučiteľov.SpolusKatolíckouuniverzitou Jána Pavla II. v Lubline usporiadala v máji 2017 vedecký seminárSociálneproblémyvštátochstrednejavýchodnejEurópy.Fakultajezákladňoupreorganizáciurôznychmedzinárodných,celoukrajinských

aregionálnychvedeckýchkonferencií,okrúhlychstolov,metodickýchapraktickýchseminárov.Vobdobírokov2008–2017sauskutočniloviacako80takýchtopodujatí.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

93

PRED

STAV

UJE

MEPravidelne sa organizujú medzinárodné fóra: Kamenec-Podoľsk v kontexte

ukrajinsko-európskych vzťahov, Ukrajina a Litovské veľkokniežatstvo v XIV. –XVIII. storočí: politické, hospodárske, medzietnické a sociokultúrne vzťahyveurópskommeradle(vroku2017sakonalaužpiatatakákonferencia),Východ–Západ.V októbri 2017 sa po prvýkrát na domácej pôde uskutočnila konferenciaOsmanská ríša, Ukrajina a Krym vo východoeurópskej geopolitike, na ktorejzúčastnilodesaťtureckýchhistorikov.Vnovembri2017prišlidoKamenec-Podoľskaúčastníci 15. stretnutiaPodoľskávedeckáhistorickákonferenciamiestnychdejín.Upevnilasatradíciaorganizovaniavýročnejreportážnejkonferencieuniverzitnýchvysokoškolských učiteľov, doktorandov a ašpirantov o výsledkoch ich vedecko-výskumnejpráceakonferenciemladýchvedcov.Dekanátneustále iniciujesériu tematickýchpodujatí,venovanýchnaliehavým

historickýmproblémom, osobnostiam, sociálno-politickýmudalostiamminulostia súčasnosti, ktorých referáty sa obyčajne zverejňujú v špeciálnom zborníku.Medzi najvýznamnejšie patria: Ivan Mazepa: osoba, politik, verejná osobnosť,Hladomor v rokoch 1932 – 1933 – tragická stránka dejín Ukrajiny (2008, 2011);Oranžovárevolúcia:poučenieahistorickývýznam,UkrajinskýštátvpoloviciXVII.storočia:problémformovaniaarozvoja,DruhásvetovávojnaaUkrajina:vedeckébádaniaavýskumnéperspektívy (2009);HeťmanPavloPolubotok:mužapolitik(k360.výročiujehonarodenia)(2010);BitkaoChotyňvroku1621:mýtyarealita(390. výročie tejto udalosti), Pokrova – sviatok ukrajinského víťazstva, ČinnosťUPAvPodoľsku,NezávislosťUkrajiny:problémy,vývojaperspektívy(2011);Štátystrednej a východnej Európy v podmienkach postsocialistickej demokratickejtransformácie, Moderné spôsoby zachovania dokumentov a nové metodicképrístupykvedeckémuvýskumuapoužívaniudokumentovnárodnéhoarchívnehofonduUkrajiny,Študentivmeradledejínkaždodennéhoživota,VojenskéoperácievPodoľskuvpoloviciXVII.storočia(360.výročiebitkypodBatohom),Rozhodujúceudalosti vojenských dejín Ukrajiny v druhej polovici XVII. storočia (2012);InteretnickéainterkonfesionálnevzťahynapravobrežnejUkrajine,VysokoškolskévzdelávanievPodoľsku,VjačeslavLypynskyj:človek,postava,osobnosťverejnéhoživota,KresťanstvovhistorickomosudeUkrajiny(1025.výročiepokrsteniaRusi–Ukrajiny),UdalostiukrajinskejrevolúcieXVII.storočia:hodnoteniaainterpretácie(365.výročieodzačiatku),Ukrajinizácia:príroda,dôsledkyaúroky,Národnostnémenšiny, interetnická harmónia a porozumenie, Osveta: minulosť a súčasnosť,Podoľska v období ukrajinskej revolúcie v rokoch 1917 – 1920 (2013); Miestnasamospráva vKamenec-Podoľsku: história a súčasnosť, PerejaslavXVII. storočia:vepicentremedzinárodnejpolitikyvládykozáckejUkrajiny,ProblémyfederalizácieUkrajiny:historickýaspekt,Spoločnéhranice–spoločnédedičstvo.NovépohľadynapoľskéatureckéhradynaDnestru,ValentynFerdynandovyčAsmus–osobnosť,vedec,mysliteľ,VojenskéaspektydejínPodoľskavXX.–XXI.storočí,OdPerejaslavadoPoltavy:politikaMoskvysmerujúcakzničeniuukrajinskéhoštátu,Zdokonalenieobsahuvýučbydejepisunastrednejškole,TarasŠevčenkoaPodoľsko(2014),Skoromoderná Ukrajina: problematika terminológie a štandardizácie koncepčnéhoaparátu, Politické únie Zaporožského vojska a Krymského chanátu: genéza,realizácia, dôsledky, Vytváranie občianskej spoločnosti: európske skúsenostia ukrajinská realita, Výročie revolúcie dôstojnosti: výsledky a perspektívy (2014,

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

94

PRED

STAV

UJE

ME 2015, 2016), Osobnosť na pozadí doby: úloha osobnosti v domácich dejinách,

Filozofickámetodológiavmodernomvzdelávaní,AktuálneotázkydruhejsvetovejvojnyvškolskýchkurzochdejínUkrajiny,Podstataajavakometodickéfunkcievovedeckompoznaní(k200.výročiunarodeniaCharlesaRenouvea),Vojenskéumenieukrajinských kozákov od Bohdana Veľkého po Petra Dorošenka, Formovanieačinnosťmiestnychštátnychúradovasamosprávyvobdobíukrajinskejrevolúcievrokoch1917–1920(2015);KnižnáakciavPodoľsku:minulosťasúčasnosť,KosťSolucha – človek, vzdelávacia a verejná osobnosť, Ukrajinská štátnosť v XVII. –XVIII. storočí: Pravobrežný heťmanát Petra Dorošenka (2016); Politické represievPodoľsku:príčiny,podstataadôsledky(2017).Dôležitou črtou práce fakulty je pozornosť a rešpekt voči každému členovi

kolektívu. Spomienka na zomrelých vysokoškolských učiteľov sa umocňujeorganizáciou spomienkových konferencií s uverejnením príslušného zborníka.Napríkladvroku2008bolazverejnenámonografiaovedeckejtvorbeapedagogickejčinnostiLeonidaKovalenka.Dvakrát(2011,2016)bolazorganizovanáspomienkovákonferencia, venovaná Anatolijovi Kopylovovi. V roku 2012 sa uskutočnilavedeckákonferencianapamiatkuPetraLaptina.Vmarciroku2018sauskutočnilakonferencia pri príležitosti výročia Mykoly Kukurudziaka. Príspevok učiteľov,pracujúcich v súčasnosti, sa zvyčajnepripomínapri príležitosti ich významnýchživotnýchjubileí.Od roku2007napôde fakultypravidelneprebiehamedzinárodná študentská

archeologickákonferenciaArcheologickývýskumvUkrajine:úspechyaperspektívy.Výročnévedeckékonferencieštudentskýchaktivistovsakonajúkaždoročnevaprílis uverejnením príslušného čísla Vedeckých prác študentov a magistrov fakultyhistórie.SamostatnesavydávazborníkštudentovpolitológiePolitija.Odroku2015bolspustenýpodobnýprojektzborníkaštudentskýchprácFilosof-aj-Ja.VspoluprácidekanátusmestskýmoddelenímministerstvaškolstvasavydávazborníkVedeckývýskumžiakov starších tried: zbierkavedeckých referátovnazákladevýsledkovčinnostiKamenec-PodoľskejpobočkyMalejakadémievied.

Výchovná práca

Na fakultepôsobíRada študentskej samosprávy.Od septembra2002vychádzajúfakultnénoviny Klio,terazsapublikujúvelektronickomformáte.Študentipolitológiemajúnoviny Politolog Post.Na pôde fakulty sa z iniciatívy verejnej organizácie Kreatívne združenie

spisovateľov a umelcov každoročne koná celoukrajinské kultúrne fórum StoneIsland. Fakulta sa zapojila do projektu medzinárodného stážového programuAIESEC.ŠtudentisazúčastniliklubuSpeakOut.Významné miesto v systéme pedagogickej práce patrí formovaniu národnej

identityaobčianskychpostojov.PodujatiasapravidelneorganizujúpripríležitostiDňaobrancovUkrajiny,SviatkuPokrovyPresviatejBohorodyceaDňaukrajinskéhokozáctva,Dňapamätiobetíhladomoru–genocídy,DňadôstojnostiapamätihrdinovNebeskejstotiny.Každoročnesa14.októbravkaplnkechrámuRizdvaChristovho,ktorásanachádzanaúzemífakulty, konajúslávnostnébohoslužbypripríležitostisviatkuPokrovy apotompredstavitelia fakultynavštevujúhrob apoložiakvety

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

95

PRED

STAV

UJE

MEkpamätníkuposlednéhoveliteľaUPA(Ukrajinskápovstaleckáarmáda)generála

RomanaŠuchevyča.Vyrobenésúaobnovujúsanástenkyoštudentoch–účastníkochATO(antiteroristickáoperáciaukrajinskejarmádynavýchodeUkrajiny).Konajúsavečeryukrajinskéhofilmu.Vnovembri2016boloorganizovanéužniepoprvýkrátstretnutiesriaditeľom

Ústavu pamäti národa, historikomVolodymyromVjatrovyčom, ktorý predstavilsvojuknihuZa závojmi Volyňe ’43:Neznáma poľsko-ukrajinská vojna.Vakademickomroku 2016/2017 sa 12 študentov zúčastnilo na celoukrajinskom projekte Pamätaťkvôli budúcnosti, ktorý bol organizovaný Inštitútom pre politické vzdelávanieaNadáciouKonradaAdenaueranaUkrajine.Organizujúsaajzábavnépodujatianapríklad:uvítanieprvákov,organizovanie

slávnostných koncertov na Nový rok, sv. Valentína, 8. marca, sviatok Last Bell,diskotéky, súťaž pre dievčatá Kňažná fakulty. Väčšina zábavných podujatívdôsledkuaktuálnychvojenskýchakciíjevšakodroku2014pozastavená.Nafakulteexistujedobrovoľníckaorganizácia.Medzijejpravidelnéakciepatrí:

získavanie finančných prostriedkov pre spoločnosť zdravotne postihnutých detíNášosud;účasťnaceloukrajinskejcharitatívnejakciiPočúvajtevšetciorganizova-nejNadáciouHearttoHeartnapodporudetísozrakovýmpostihnutím;zberhra-čiekpresiroty,akoajzískavaniefinančnýchprostriedkovpredetizrodínsnízkymipríjmami;účasťnadňochdonora;zberprostriedkovprefondČervenéhokríža.NakontedobrovoľníkovfakultysútaktiežpodujatiaakoLet’sbecomeaSantaClaus,Zastavímefajčenie.Vseptembri2014študentipodporiliakciuIceBucketChallengeazískalifinančnéprostriedkyprevojakovúčastníkovATO.Vysokoškolskíučiteliaaštudenti tiežprispievajúdo fondunaobnovuboľševickýmrežimomzničenéhochrámu Rizdva Chrystovoho (katedrálny sobor Kazaňskej Bohomateri), ktoréhozrúcaninysanachádzajúvareálifakulty.

(Z ukrajinčiny preložil Ivan Borovec)

Stropkov - sanktuarium. Foto: Jozef Jurčišin

× Ľutina - Bazilika zosnutia presvätej Bohorodičky. Foto: Jozef Jurčišin

PRIPOMÍNAME SI

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

98

PRIP

OM

ÍNA

ME

SI ŠARIŠ NA STRÁNKACH ŠTÚROVÝCH SLOVENSKÝCH NÁRODNÝCH NOVÍN PRED 170 ROKMI 1

Nadežda JURČIŠINOVÁ

Dňa9.júna1848vyšloposlednéčísloSlovenskýchnárodnýchnovín,ktorýchvydá-vanieznamenalonovúetapuvovývojipočiatkovformovaniamodernéhosloven-skéhonároda.ĽudovítŠtúrmuselvynaložiťmimoriadneúsilie,abyzískalpríslušnépovolenienaichvydávanie.Začalivychádzať1.augusta1845vPrešporku.Ichvy-davateľomahlavnýmredaktorombolĽudovítŠtúr,redaktormiPeterKellner-Hos-tinský,BohuslavNosákaMóricJurecký,vroku1848ajĽudovítDohnányaJankoŠtúr.Vychádzalidvarazydotýždňavnáklade400kusov.Zanecelétrirokyvyšlo292číselna1 168stranách.DvojtýždňovouprílohounovínbolOrol tatránski,ktorýsavenovalnajmäumeleckejliteratúre,estetike,národopisu,histórii,vlastivede,hos-podárstvu.

Slovenskje národňje noviniboliprvýmislovenskýmipolitickýminovinami.Rea-govalinapálčivéproblémydobyavýrazneskvalitnilipôsobenieadosahnárodné-hohnutiavduchuideyrovnoprávnostiľudíanárodov.Vďakanovinámprenikolnovýspisovnýštúrovcamikodifikovanýjazyknaverejnosť,významnesazvýšilaaprehĺbilainformovanosťonárodnomhnutí,oživotevrôznychregiónoch,odianívUhorsku,vmonarchiiivzahraničí.Malidobreorganizovanúspravodajskúsieťdopisovateľov,ktoríichspájalisovšetkýmiregiónmiSlovenska.Prekonalitakba-riéryregionálnejuzavretostinaSlovensku,posilňovaliľudskúsolidaritu,národnúspolupatričnosťaobčianskesebavedomie.Necelýmesiac preddňom, keď z finančnýchdôvodovprestali Slovenskje ná-

rodňjenovinivychádzať,keďženebolovsiláchredakciezískaťpotrebnéfinancienavyplateniezákonomzvýšenejkaucie,vyšiel19.mája1848včísle286zaujímavýaobsiahlyčlánokpodnázvomSlovo bratskej láski k Šarišanom,odštúrovcaJozefaJen-ču,ktorýhopublikovalpodpseudonymomJ.J.PoukázalvňomnavýznamSloven-skýchnárodnýchnovínpreSlovákov,ktoréboliprenich„opravdovým slnkom i telo i ducha zahrievajúcim“,pretože savnichčitateliamohlidozvedieťozáležitostiachnárodnéhoživotaaponúkaliskutočnýobrazoživoteSlovákov.InformácievnichprichádzalizrôznychkútovSlovenska,dávajúcvedieť,žeajtubolnárodnýživot.NeplatilotovšakpodľaautoraoŠariši:„Len Šariš, jediní Šariš sa z toho viňau, a všetko toto urobiť zabúdau – zašjeu. Keď sa tak vysloviť smjem, ako mesjaček pred bleskom slnca.“ Následnevšakoptimistickejšiekonštatoval,žesituácianiejeažtakázlá,žebytobolregiónnárodnevymretý,alebo,žebysanedalvzkriesiťa„osvietiť“.Nedomnievalsa,žebynaŠarišinebolžiadenslovenskýrodoľub,pretožeosobnepoznalniekoľkýchtupôsobiacichnárodovcovpočaspobytuubrataAndrejavPrešovevrokoch1842–1844.NepovažovalŠarišza„pohltenýanasiaknutýcudzímživlom“,ktorýbyprešieldoneslovenskosti.Videlmožnostioživeniatohtoregiónu.Dovolávalsatoho,abyajtužijúcislovenskýľudsanárodnepozdvihol,pretožebolpresvedčený,žeŠarišnebol

1 PríspevokvznikolvrámciprojektuAPVV-15-0036 Východné Slovensko v 19. a 20. storočí vo vzťahu centra a periférie.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

99

PRIP

OM

ÍNA

ME

SIjedinounešťastnouoblasťou,ktorábynemalažiadnychvodcovi„pastierov“ažebysa tunajší Slováciodlúčili odostatnýchSlovákov, čoby ichpodľamienkyautoračlánkupochovalo.Naopak J. Jenčozdôrazňoval,ženaŠarišižiliažijú„mužovjaslovenskí“,ktorísúochotnízceléhosrdcazaňbojovať,„viďjac, aká poroba a pohroma na nevinní ľud tento a jeho dar Boží – reč a národnosť sa zvalila“.Príčinu toho, že saoŠarišanochvSlovenskýchnárodnýchnovináchmálopísaloanedávaliosvojomživotevedieť,videlvuzavretostitohtoľudu,ktorýsalenvsúkromízamýšľalnadsvojímbiednympostavením.Bolsivedomýtoho,žeťažkýživotaporobazlomiliživotnýelántužijúcichľudí.Vyzývalich,abysaztohtostavuprebudiliavymanilizosobnejispoločenskejpasivityazabojovaliosvojubudúcnosť:„Šariš môj, ty kraj čarovný! Ty kraj rajskou okúzlený krásou! Šarišský ľud slovenský! Či znáš, že Ti už opadli ťarchy z chrbta…“ZvlášťapelovalnanárodovcovžijúcichnaŠariši,abypozdvihlisvojhlasvmenetunajšiehoľuduadávalivedieťo jehopôsobeníajnastránkachSlovenskýchnárodnýchnovín.J.JenčovisavuvedenomčlánkupodarilovýstižnezhodnotiťsituáciunaŠariši,

čo sapotvrdilovďalšompriebehu revolúcie1848–1849.Ajnapriek tomu,že tuboloslovenskéobyvateľstvovoveľkejprevahe,počasrevolúciezostaloknárodné-muhnutiuanárodnýmproblémomľahostajné. JedinýmskutočnýmprívržencomslovenskejnárodnejpolitikybolevanjelickýfarárvSabinoveBohumilTeofilTertu-liánNosák,ktorýtupôsobilvrokoch1847až1877.MedziobyvateľmivýchodnéhoSlovenskašírilprvýpolitickýprogramSlovákovŽiadostislovenskéhonárodaz10.mája1848aproklamáciuBratiaSlováci!Svojimislovenskýmivojensko-politickýmiaktivitaminastraneViednebolstíhanýuhorskýmiúradmi.Vnovembri1848bolzatknutý,stoličníúradnícimuskonfiškovalivšetkypísomnostia16.novembra1848hoprísnestráženéhoodviezlidoPrešova,kdebolväznenýaodovzdanýštatariálne-musúduatenho17.novembra1848odsúdilnatrestsmrti.PoodsúdeníbolposlanýdoväzeniavPešti,odtiaľsadostalpoobsadeníPešticisárskymrakúskymvojskomabolprepustený.OkremnehosiaktívnepočínalajJonášZáborskývŽupčanochpriPrešove,ktorý2.mája1848uverejnilvSlovenskýchnárodnýchnovináchnávrhpe-tíciespožiadavkamiSlovákovauverejnenábolapodnázvomŽiadostislovenskéhonároda.Jehozámerspetícioumuvšaknevyšiel.

Použitá literatúra:

Slovenskje narodňje novinizroku1848SEDLÁK,Imrich.V Čierťažiach búrok.Martin:Maticaslovenská,2001,s.18–19.ISBN80-7090-593-X.

Dejiny Sabinova.Zost.PeterKÓNYA.Sabinov:MestskýúradSabinov,2000,s.221.ISBN80-968348-6-X.

Dejiny Bardejova. Zost. KOKUĽA,Andrej – LUKÁČ,Andrej – TAJTÁK, Ladislav.Bardejov:Východoslovenskévydavateľstvo,n.p.,KošicepreŠarišskémúzeumvBardejove,1975.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

100

PRIP

OM

ÍNA

ME

SI PRED 120 ROKMI ZAČALI V PREŠOVE HRAŤ FUTBAL...1

Patrik DERFIŇÁK

Medzi významnými výročiami, ktoré sa v roku 2018 stali, prípadne ešte stanúpredmetomskúmaniaaanalýzhistorikov,politológov,literátoviodborníkovzďal-šíchoblastí,akobytrochuzanikali inézaujímavéudalosti.Jednouztýchpomer-nedôležitých,úzkospojenýchnielensprešovským,aletiežslovenskýmšportom,jenapríkladzaloženievsúčasnostinajstaršiehoextraligového futbalovéhoklubu.PočiatkydnešnéhoTatranaPrešovsiahajútotiždo29.mája1898,tedadoobdobiapred120rokmi.Približšompohľadenatentodátumsavšakmôžeobjaviťviaceronejasností.Staršialiteratúravenovanátejtoproblematiketotižuvádzaajinémožnédni,najčastejšie25.májtohoistéhoroku.Vniektorýchodbornýchpublikáciáchsaobjavujeajďalšídátum,konkrétne30.máj1898.Niejezatiaľcelkomjasné,kdedošloprvýkrátkuvedeniutohtonepresnýchdátumov.Vkaždomprípadedobovédoku-mentypopisujúcelúzáležitosťokolooficiálneprvéhofutbalovéhostretnutiavPre-šove,poktorommalodôjsťajkzaloženiumiestnehofutbalovéhoodboru,pomernejednoznačne.Niekoľkostručnýchzmienoksadokoncazachovaloajvmiestnejtlačiztohtoobdobia.Vuvedenýdeň,konkrétne29.mája1898satotižkončilojednozprvýchveľkých

športovýchpodujatí, oblastnépreteky,ktoréorganizovalmiestnyETVE (EperjesiTornaésVívóEgyesület). Ichsúčasťousastali spoločnécvičeniaskupín i jednot-livcov,aletiežrôzneatletickédisciplíny.Tejtoakcie,ktorásavPrešoveuskutočnilavdňoch28.–29.mája1898saokremviacerýchbudapeštianskychklubovzúčastniliajšportovcizMaramarošskejSihoti,Bratislavy,KošícčiLevoče.DvojdňovépretekyodohrávajúcesanapripravenejtrávnatejplochevedľariekyTorysyslávnostneotvo-rildr.AlbertBerzeviczy,poslanec,predsedacelouhorskéhozdruženiašportovýchklubov,neskôrajministerškolstvaadlhoročnýpredsedaUhorskejakadémievied.Patronátnadtýmtopodujatímprevzalokreminýchvýznamnýchosobnostíajžu-panŠarišskejstoliceI.Szinyei-Merse.Dňa29.mája1898savPrešoveoficiálneuskutočnilprvýfutbalovýzápas,ktorý

celétotošportovécelépodujatieuzavrel.Miestniobyvateliaizáujemcoviaotentovtomčasestálenovýšportzatiaľibaakodivácisledovalihrureprezentantovdvochbudapeštianskychklubov.TiedoPrešovapricestovalinapozvanieprofesoratunaj-šiehokráľovskéhokatolíckehovyššiehogymnáziaF.Petheho.Budapestitorna–club(BTC)patrilnielenmedzinajsilnejšieanajväčšiešportovéklubynaúzemícelejmo-narchie,alesúčasnetiežkpriekopníkomfutbalu.Ibaniekoľkotýždňovpredvystú-penímvPrešovesatentovýberstretolvovzájomnomzápasesviedenskýmWienerAC.SfavoritomanajehoihriskusíceBTCprehral1:4,napriektomusivďalšíchzá-pasochdokázaludržaťpostavenienajsilnejšiehoklubuvcelomUhorsku.VPrešovesajehosúperomstalodružstvoÓ-budy,tiežjednejzdnešnýchmestskýchčastíBu-

1 Príspevok vznikol v rámci projektu APVV-15-0036 Východné Slovensko v 19. a 20. storočí vo vzťahu centra a periférie.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

101

PRIP

OM

ÍNA

ME

SIdapešti.HráčifavorizovanéhoBTCporazilinakoniecsvojhosúpera2:0.Predvedenáhravšakmalamedzimiestnymobyvateľstvomznačnýohlas.VďakatomueštevtenistýdeňdošlokzaloženiufutbalovéhooddieluvrámcitelovýchovnejorganizácieETVE.VďakatomutokrokusaPrešovstalnapríkladajprvýmreprezentantom„vý-chodu“,keďnajarroku1899ibatesne,vpomere1:2,podľaholPTEBratislavanaih-riskuvdnešnejPetržalke.Prešovčaniapritombolilepšímaaktívnejšímdružstvom.Okonečnomvýsledkuvšakdoveľkejmiery rozhodolvlastnýgól,ktorí sihostiastreliliužvprvompolčase.ZPrešovasastalovúplnomzávere19.anazačiatku20.storočiadôležitécen-

trumfutbalovéhodiania.ZáujemcoviaotútohruprichádzalizrôznychokolitýchmiestakonapríkladKošice,Bardejov,SabinovčiVeľkýŠariš,abysazoznámilisozákladminovejastálepopulárnejšejhry.Tátopočiatočnáfázaprešovskéhofutba-lovéhoživotapatrízatiaľkstálemálopreskúmanýmobdobiam.Osobitneciteľnéjetookrempresnéhourčeniadátumuprvéhofutbalovéhozápasuvmesteajvprípadešpecifickejhry–futbaluhranéhostzv.ušiakovouloptou.VnejPrešovčaniazískaliniekoľkoprvenstievvrámciUhorskanielenmedzidospelými,aletiežvkategóriidorastencov.

Použitá literatúra:

DÉNES,Tamás–SÁNDOR,Mihály–B.BÁBA,Éva.A magyar labdrúgás története I. Amatőrök és álamatőrök (1897 – 1926).Debrecen :CAMPUSKIADÓ,2013.592s.ISBN978-963-9822-11-5.

Kerületitornaverseny.InEperjesi Lapok.23,1898,č.22,s.2–3.SABOL,Tibor.Prešov – futbal.Humenné:Garmond,1995.198s.ISBN80-967312-0-3.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

102

PRIP

OM

ÍNA

ME

SI 120 ROKOV VEREJNEJ NEMOCNICE V BARDEJOVE (K BARDEJOVSKÉMU ZDRAVOTNÍCTVU

V MEDZIVOJNOVOM OBDOBÍ)1

Peter KOVAĽ

VýchodoslovenskémestoBardejovpatrímedzislovenskémestá,ktorésamôžupo-pýšiťbohatouhistóriou.Medzi laickouverejnosťou,aleajzáujemcamiodejinyčiamatérskymihistorikmijeznámehlavnepresvojearchitektonickéskvostyazapí-saniehistorickéhocentraažidovskéhosuburbiadoZoznamusvetovéhokultúrne-hoaprírodnéhodedičstvaUNESCOBardejovprešieltypickýmdejinnýmvývojomodzrkadľujúcim sa v jeho politickom, hospodárskom či kultúrno-spoločenskomživote.Vsociálno-zdravotníckejsféresanaplnoprejaviliviaceréfaktory.Medzitienajmarkantnejšiepatrilageografickápolohamesta.Bardejovskánemocnicabolaperiférnymzdravotníckymzariadenímnasevero-

východeSlovenska.Odjejvznikudokoncamedzivojnovéhoobdobiavnejpôsobililentrajalekári,notívykonávalisvojupraxkspokojnostipacientov,atakbolamest-skánemocnicavBardejovevprvejpolovici20.storočiamedzimiestnymobyvateľ-stvomveľmiobľúbená,resp.dôveryhodná.Mestská nemocnica v Bardejove bola daná do užívania v roku 1895. V roku

1898bolonemocniciudelenéprávoverejnostiaschválenéstanovy.Majiteľom,resp.správcomnemocniceboloSlobodnékráľovskémestoBardejovanemocničnúko-misiu tvorili členovia bardejovskéhomestského senátu. Budova nemocnice bolapostavenávjuhozápadnejčastimestavblízkostikláštornéhoareáluzapriekopou.Pôvodnývzhľadsapostupnemenilaviacerýmistavebnýmiúpravamisadostaldopodoby,akoobjektpoznámednes.Vroku1919hovtedajšíriaditeľMUDr.RudolfMankovičopísaltakto:„Tehelná budova, šindlom krytá, štukatorovým plafónom, betónová a keramitová dlážka. Dva pavilóny, v jednom je nemocnica, v druhom byt mníškov, služob-níctva, atd. Spolu 10 dvorány.“Nazačiatkučinnostimalanemocnicadvanásť,neskôr24postelí.Vpomernekrátkomčasesanavýšilajejkapacitana36lôžokavroku1909užna42.Vtomrokubolovnemocnicihospitalizovaných204pacientov.PovyhláseníČeskoslovenskejrepubliky(ČSR)aždozačiatkuroka1919prebie-

hala správamestaBardejova eštev starom režime, zápisnice sapísalimaďarsky,vedeniemestasanechcelozmieriťsnovýmipomermi.Potom,čodomestaprišločeskoslovenskévojsko,novovymenovanýžupanŠarišskejžupydr.PavelFábry9.januára1919rozpustilstarémaďarskéúrady.Dňa2.februára1919slávnostnepre-vzalBardejovhlavnýslúžnyŠtefanVelgos.Zamešťanostubolpotvrdenýdr.JozefGmitterazapolicajnéhokapitánamestaĽudovítKoreň.MestskézastupiteľstvobolorekonštruovanéaúradnícizostávajúcipracovaťvaparátemestabolipovinnízložiťsľubvernostiČSR.Bardejovvprvýchdvochdesaťročiach20.storočiabolzhľadiskacelkovéhovzhľaduveľmi neusporiadaný.Uliciam chýbaladlažba,mesto nemalo

1 PríspevokvznikolvrámciprojektuAPVV-15-0036 Východné Slovensko v 19. a 20. storočí vo vzťahu centra a periférie.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

103

PRIP

OM

ÍNA

ME

SIsvojvodovodakanalizáciu.Všetkytietonedostatkysaodrážalivkritickomhygie-nicko-zdravotnomstavemesta.NemocnicasinazačiatkufungovaniaČSRzfinančnýchdôvodovnemohlado-

voliťsamostatnéhosprávcu,úradníkačipokladníka.Zamestnávala jednéholeká-ra(MUDr.RudolfMankovič),dveslúžky(upratovačky),dvepráčkyvykonávajúcesvojučinnosťdvadnivtýždni.FunkciuduchovnéhovnemocnicizastávaldekanmiestnejfarnostiGejzaŽebrácky.Ošetrovateľskýpersonálvroku1919tvorilištyrirehoľnésestryzKongregáciesestierBožskéhoSpasiteľa(Salvatoriánky).Stavnemocnicesavylepšovallenveľmipomalyavedenietohtoústavuneustá-

lezápasilosviacerýmiproblémami.Nazačiatku20.rokovpribudoldonemocnicenovýpraktickýlekárMUDr.VojtechBartschaodnovembra1921sastaljejkuráto-romAndrejLietavec.Tenhneďvzačiatkochsvojhopôsobeniazistilviacerénedo-statky,napr.neboliprecíznevedenévýkazyochorýchpacientoch.Nemocnicane-malazriadenéoddeleniaalôžkamisadisponovalopodľapotreby.Infekčnípacientiboliseparovanívsamostatnejdrevenejbudoveumiestnenejmimonemocničnéhoareálunadruhejstranemesta.Vodvorenemocnicebolavystavanámurovanámárnicasdvomaoknami.Vedľa

nejdrevenékurníky,kderehoľnésestrychovalisliepkyakačky.Vareálinemocni-cebolapostavenáajdreváreňadvadrevenéchlievypreprasatá.Nemocnicamalavprenájmekúsokpoľa,kdebolapestovanázelenina.Problémovýmibolivnemoc-nicitoalety.Vinteriéribudovybolinesplachovacie,zktorýchvýkalyvynášalimest-skízriadencidovýkalovejjamy.Nadvorebolpostavenýrovnakohygienickynevy-hovujúciprimitívnyzáchod–latrína.Ťažkostispôsobovalajnedostatokkvalitnejvody.PitnávodasavzačiatkochnemocnicedovážalazBardejovskýchkúpeľov,nonazačiatku20.rokov20.storočiasanapitiepoužívalanekvalitnávodačerpanázostudne.Zariadenienemocniceboloveľmistrohé.Operačnýsálbolnielenzlevybavený,

aleajzleosvetlený,ataksaniektoréoperáciekonaliajnachodbe.Lekáromchýbalröntgen.AbsolútnaväčšinapostelíbolazpohľadusprávcuLietavcazničená,mat-racebolinekvalitnéanemocnicapociťovalanedostatokposteľnejbielizne,kuchyn-skéhoriadučišiat.Veľkýmmedzníkomvovývojinemocnicebolfebruár1928,keďzastupiteľstvo

Košickejžupynanávrhžupnéhovýboruprijalodomajetku i správynemocnicu.Župajupotom1.júla1928odovzdaladosprávySlovenskejkrajiny.Zariaditeľabolzvolený doterajší sekundár chirurgického oddelenia mestskej štátnej nemocniceMUDr.DušanČajka.V30.rokochsa,pravdepodobneajpodvplyvomzmenymajiteľaanovéhoriadi-

teľa,vedenienemocnicesnažiloomodernizáciudotejmiery,doakejstačilifinančnéprostriedkyadošlok čiastočnémuzlepšeniu situácie.Bola realizovanáprístavbadvochoperačnýchsál,doplnenýinventárposteľnejbielizne,osobnéhošatstvaaza-kúpenýinštrumentároperačnýchsál.Došlokrealizáciiopravyokien,dveríčikpre-hĺbeniustudne.Vovšeobecnostisavšakkonštatovalo,žeústavmalmálopriestoru,miestností.

Nemocnicabolaneustálepreplnenápacientmi.Najväčšínedostatokbol,ženema-lapriestorypreinfekčnýchpacientov.Budovaprepacientovsepidemiologickýmichorobamibolavdezolátnomstaveahrozilojejzrútenie.Išloodrevenýbarakasi

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

104

PRIP

OM

ÍNA

ME

SI 1kmodhlavnejbudovy.Infekčnípacientisaposielalidoinýchnemocníc,čímhro-zilo šírenie infekcií dookolia.Užv závere 20. rokov aj napôdemestskej správysilnelisnahyovýstavbunovejnemocnice.IstánádejnarástlapoadministratívnychzmenáchvČSR,keďsačorazviachovorilo,žeBardejovbudemaťnovúkrajinskúnemocnicu.Támalamaťdostačujúcipočetiziebapotrebnéprístrojovévybavenie.Novábudovanemocnicevšakbolavybudovanáažpo2.svetovejvojne.Napriekveľkým finančným ťažkostiam spôsobenýmhlavnenedoplatkamina

liečebnom samestská verejná nemocnica (neskôr krajinská) v Bardejove udržalapočasceléhomedzivojnovéhoobdobiapriživote.Početlôžoksarozšírillenvmini-málnejmiereamodernizáciapriestorovavybaveniasaposunulalennepatrne,nopočetliečenýchpacientovnarastalkaždýmrokom,čosvedčiloosolídnostiadôverebardejovskýchnemocničnýchlekárovaošetrovateľov.Ajkeďmedzidvomasveto-výmivojnamipracovalivnemocnicilentrajalekári,pričinilisaoto,žeajtátoverej-nánemocnicanageografickomperifériuČSRodvádzalavrámcisvojichmožnostíkvalitnúzdravotníckustarostlivosť.

Použitá literatúra:

NárodnýarchívČeskejrepubliky,fondMinisterstvoveřejnéhozdravotnictvíatěles-névýchovy

110 rokov Bardejovskej nemocnice. 1895 – 2005.Ed. JánNagajda.Bardejov :NsPSv.Jakuba,n.o.,2005,159s.

Dejiny Bardejova.Košice:Východoslovenskévydavateľstvo,1975,521s.DERFIŇÁK,Patrik.ZdravotníctvonaŠarišivzávere19.storočia.InFragmenty z his-

torie medicíny a veterinárního lékařství. Eds. Radek Slabotinský, Pavla Stöhrová.Brno:TechnickémuzeumvBrně,2016,s.104–112.

KOVAĽ,Peter.ReflexiazdravotnejsituácienaŠarišinastránkachvybranejdobovejtlače.InŠariš v dobových prameňoch : príspevky k dejinám Šariša v 19. a 20. storočí. Eds.NadeždaJurčišinová,PeterKovaľ.Prešov :VydavateľstvoPrešovskejuni-verzity,2016,s.143–153.

KRPELEC,Bartolomej.Bardejov a jeho okolie dávno a dnes.Bardejov:MiestnyodborMaticeslovenskejvBardejove,1935,392s.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

105

PRIP

OM

ÍNA

ME

SIZABUDNUTÝ POLITIK A HOSPODÁRSKY ODBORNÍK 1

Patrik DERFIŇÁK

VregióneŠariša savpriebehu19. anazačiatku20. storočiaobjaviloviacerový-znamných osobností, ktoré nielen z miestneho, ale i celouhorského či dokoncastredoeurópskehohľadiska zohrávali v rôznych oblastiachdôležitúúlohu.Veľkáčasťznichvšakkvôliprebiehajúcimpolitickýmzmenám,svojmupôvodučijazyku,vktoromsaprezentovala,vpriebehu20.storočiarýchloupadladozabudnutia.Jed-nýmztých,ktorýchmenáaaktivitysaporoku1918prestaliúplnespomínať,bolajSándorBujanovics.Narodilsa2.novembra1837vPrešove,akopríslušníkstaroby-lej,noniebohatejzemianskejrodiny.JejčlenoviahospodárilinamenšíchstatkochnielenvrámciŠariša,aledlhodobopôsobilitiežnarôznychúrovniachstoličnejčištátnejsprávy.SamotnýSándorBujanovicssapoabsolvovanístredoškolskéhoštúdianagym-

náziáchvTateaPrešove,vsúladesvtedajšou tradíciouaočakávaniamirodičov,rozhodolpreďalšieštúdiumpráva.NavštevovalprávnickúakadémiuvKošiciach,následnediplomadvokáta,špecializujúcehosanaoblasťverejnéhoizmenkovéhopráva získal na univerzite v Budapešti. V roku 1861 začal pracovať v rodnomPrešove,akopodnotárŠarišskejstolice.Vzhľadomnadobrévzdelanie,schopnosti,pôvodimnožstvovplyvnýchpríbuznýchvšetcipredpokladali,žehočakávynika-júcakariéra.ZmenypolitickejsituácievUhorskuzačiatkom60.rokov19.storočiavšakviedliktomu,žesarozhodolopustiťúradníckemiesto.OženilsasHermínouGertrúdouPechy(1844–1920)azačalhospodáriťnavidieckomstatku.VPečovskejNovejVsisaimvnasledujúcichrokochnarodilidvedeti,GyulaBujanovics(1862–1846),neskoršížupanŠarišaaposlanec, iMáriaBujanovicsová(1863–1941).Nie-koľkoročnépôsobenievúlohevidieckehostatkáraekonomickypriamozávisléhoodvýnosuzobhospodarovanejpôdy,muumožnilo získať cenné skúsenosti. Tievnasledujúcichdesaťročiachvplnejmierevyužilvrôznychfunkciách,doktorýchhopostupnezvoliličivymenovali.Odroku1865saopäťvrátildoverejnéhoživota.Ako27-ročný,dobrevyzerajúci,

vzdelaný,navyšepresvedčivoasoskutočnýmzápalomvystupujúcimladýmuž,sapoúspešnýchvoľbáchvprešovskomobvodestalposlancomuhorskéhosnemu.PrivstupedopolitickéhoživotasanapribližnedesaťrokovstalpodporovateľomDeá-kovejstrany.Ajvrámcitejtovtomčasenajväčšej,nespornetiežnajsilnejšej,uhorskejpolitickejstranypritomrýchlodokázalirozoznaťaoceniťjehoznalostiischopnosti.Odroku1868hotakzvolilizatajomníkasnemu,pričomtútofunkciuzastávaldoroku1872.Aktívnevystupovaniemuvšakpostupneprinášaloajďalšiefunkciečičestnéúlohy.Vrokoch1869taknapríkladoficiálnepôsobilakočlenrôznychdele-gácií,ktorézauhorskýsnemvystupovalinarôznychpodujatiach,resp.predkladal

1 Príspevok vznikol v rámci projektu APPV – 15 - 0036 Východné Slovensko v 19. a 20. storočí vo vzťahu centra a periférie.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

106

PRIP

OM

ÍNA

ME

SI návrhyzákonovvovojenskomvýboresnemu.Väčšinatýchtojehoaktivítsavšaknaparlamentnejpôdeskončila,keďodroku1875prešielkopozícii.PôsobenieSándoraBujanovicsamedziposlancamiuhorskéhosnemusapreru-

šilovrokoch1881–1887.Nadvevolebnéobdobiasatakmoholsústrediťnaprácuvhospodárskejoblasti.ZnámymsavtomčasestalpredovšetkýmakomimoriadneúspešnýriaditeľsprávyrozsiahlychmajetkovgrófaAlajosaKárolyiho,ktorýpočas80.rokov19.storočiazastávalfunkciuveľvyslancavLondýne.Ajvďakaúspešnémupôsobeniuvtejtonáročnejfunkciisizískalpovesťjednéhoznajlepšíchhospodár-skychodborníkovvcelomUhorsku.Súčasnesavšakaktívnepodieľalnazalože-níačinnostiviacerýchcelouhorskýchhospodárskychorganizácií.Vtomtosmerejenajznámejšie jehopôsobenievovedeníOrszágosMagyarGazdaságiEgyesület(Uhorskéhokrajinskéhohospodárskeho spolku), najprvvo funkcii podpredsedu,následneaždoroku1918vofunkciipredsedu.Totojehopôsobenieneskôrzazna-menaliajtakto:„… neboščik vudcom bul gazdoch calej krajini, hlava bul teho Krajinskeho Gazdovskeho Spolku, chtori prezentuje všickich gazdoch krajini, a chtori spolek skerz horľive učinkovaňe svojeho prezeša na take prekvitaňe priňesol zaľežitosce našej agrarskej krajini, na jakim predtim ňikda ňebula.“Dôležitépostavenievšakmalajvďalšíchcelouhorskýchorganizáciách.Stalsa

o.i.predsedomsprávnejradyMagyarOrszágosKözpontiTakarékpénztár(Uhor-skejkrajinskejcentrálnejsporiteľne)vBudapešti,podpredsedomMagyarGazdaszö-vetkezet(Uhorskéhogazdovskéhospolku),podpredsedomMagyarMezőgazdaságiSzesztermelőkOrszágosEgyesület(Uhorskéhokrajinskéhospolkupoľnohospodár-skychliehovarníkov).Odroku1887saopäťakoposlanecvrátildouhorskéhosnemu.Zaradilsakčle-

nomNárodnejstrany,pričomnajprvpracovalvhospodárskomvýbore,neskôrakojednazopôrfinančnéhovýboru.Množstvoaktivítvyvíjalnielenvpolitickomčihos-podárskom,aletiežkultúrnomživotekrajiny.Prednášal,písalčlánkyanielenakoteoretik,alepredovšetkýmakoodborníkpriamozpraxesapokúšalzlepšiťvzde-lanosťuvšetkýchvrstievobyvateľstvavenujúcehosapoľnohospodárskejvýrobe.Základnýmcieľomsastalozvýšenienajmäcelkovejefektivityichpráce.Jehoúsiliesipostupnevšimliajnaviedenskomdvore,pričomokremviacerýchvyznamenanísahopanovníkrozhodolvroku1899vymenovaťzadvornéhoradcu.Následnesazasvojezásluhyprirozvojihospodárskehoživotakrajinyapredovšetkýmuhorskéhopoľnohospodárstva, stal tieždoživotnýmčlenomhornej „panskej“komoryuhor-skéhosnemu.Oviacerýchpotrebnýchreformáchvpoľnohospodárstveispracova-teľskompriemyslesaajvspojenísjehomenomhovoriloužnazačiatku20.storočia.Niektorézplánovanýchaktivít,prezentovanýchnapríkladprostredníctvomminis-trapoľnohospodárstvabarónaImrichaGhillányiho,savšakužnepodarilorealizo-vať.Dôvodomsaokremviacerýchničivýchživelnýchpohrômstalopredovšetkýmrozpútanieprvejsvetovejvojny.Ďalšieplánovanéreformyužpozánikuhabsbur-skejmonarchievjejnástupnickýchštátochnespĺňalipôvodnézámery.SámSádorBujanovicssavšakužkoncaprvejsvetovejvojnynedočkal.ZomrelvBudapešti16.februára1918,voveku80rokov.Jedenzošarišskýchtýždenníkovprispomienkenajehopočetnéaktivity,úspechyaprácuvprospechzlepšeniapostaveniaroľníkovvUhorskuinarodnomŠarišiužmoholibakonštatovať:„Zos našeho mileho šarišského ľesa zaše jeden mocni dub spadnul.“

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

107

PRIP

OM

ÍNA

ME

SIPoužitá literatúra:

DERFIŇÁK,Patrik.BarónImrichGhillány,šarišskýžupanvrokoch1904–1905.InAnnales historici Presovienses,14,2014,č.1,s.72–105.

BujanovicsSándor.InEperjesi Lapok,43,1918,č.8,s.1.BujanovicsSándor.InNaša Zastava,12,1918,č.8,s.2,10.Új országgyülési almanach 1887 – 1892.Szerk.SturmAlbert.Budapest1888,s.186–187.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

108

PRIP

OM

ÍNA

ME

SI SLOVENSKÝ DREVÁRSKY PRIEMYSEL(PRED 90 ROKMI VYŠIEL V PREŠOVE

JEDINÝ ČASOPIS ZAOBERAJÚCI SA DREVÁRSKYM PRIEMYSLOM NA SLOVENSKU)1

Ján DŽUJKO

Poroku1918došlonaSlovenskukdovtedynepoznanémuprogresuvoblastivy-dávaniaslovenskýchperiodík.Ajnaperifériikrajinyichvyšloniekoľkodesiatok.Prešovpatril vmedzivojnovomobdobímedzivýznamné centrá slovenskéhono-vinárstvanavýchodnomSlovensku.Popriperiodikáchvydávaných jednotlivýmipolitickýmistranamitubolapočetnejšiezastúpenáskupinazáujmovejtlače,adre-sovanározličnýmskupinámobyvateľstva.Vmestevychádzaloniekoľkoodbornýchperiodík.JednýmznichbolajdvojjazyčnýčasopisSlovenskýdrevárskypriemysel–Szlovenszkóifaipar.Začalvychádzaťv júni1928spodtitulom Jediný odborný časopis Slovenska všet-

kých odvetví drevár. priemyslu – A faipar minden ágával foglalkozó egyedüli szlovenszkói szaklap.ZodpovednýmredaktorombolEugenMolnár,redaktoromErnestDziallas.TlačilsavkníhtlačiarniSvätéhoMikulášadvakrátmesačnena16stranách.Bolpí-sanývslovenskomimaďarskomjazyku.Celoročnépredplatnébolo60korún.Užvprvomčísleavizoval,žemá35 000čitateľov.Časopisobsahovalajbohatúrekla-mua inzerciu,ktorejposkytovalpriestoražna siedmichstranách.Včasopise sapostupnesformovali tietorubriky:Debnárstvo,Chýry,Kolesár,Košikársky priemysel, Lesné hospodárstvo,Malé oznamy,Otázky a odpovede, Pilarstvo,Rezbárstvo,Rozmanitosti,Stolár,Sústružník,Tesár,Všeobecná naukaodreve.ČasopissivprvomradestanovilzacieľpovzniesťdrevárskypriemyselnaSlo-

venskuaprispieťkjehorozvoju,nazákladetoho,žeadekvátnerozumelmomentál-nejkritickejsituácii,vktorejsanachádzalivšetkyodvetviadrevárskehopriemyslunaSlovensku,atonielenzhľadiskapriemyselného,aleajzaspektulesnéhoaštát-nehohospodárstva.Slovenskomalopodľanehoobrovskébohatstvo–nevyčerpa-teľné zásobydreva,vyznačujúce sakvalitou ipestrou rozmanitosťou.Bolopretoveľkou chybou, keď sadrevov surovomnespracovanom stavevyhľadávalo i navzdialenýchsvetovýchtrhoch,zatiaľčopriemyselnaspracovaniedrevanaSloven-sku,agonizoval na smrteľnej posteli“.Bolonevyhnutnéurýchlenezistiťpríčinutohtonegatívnehostavuaokamžitehonapraviť.Vzahraničísaslovenskénespracovanékvalitnédrevopredávalolacno.To,žesanespracovávalovpolohotovýalebohotovýtovar,súviselostým,žeokrempílneexistovalmenšíaleboväčšípriemysel,ktorýbynáslednedrevospracovalnahotovévýrobky.Malípriemyselnícinavyšenebolischopníkráčaťsaktuálnymtrendomzdvochdôvodov.Chýbalimpotrebnýfinanč-nýkapitálakvalifikovanáorientáciavodbore, spôsobenánedostatkomodbornejliteratúry.PráveSlovenský drevársky priemyselmalzaplniť tútomedzeruaprispieť

1 Príspevok vznikol v rámci projektu APVV-15-0036 Východné Slovensko v 19. a 20. storočí vo vzťahu centra a periférie.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

109

PRIP

OM

ÍNA

ME

SIkzjednoteniuvšetkýchpriemyselníkovspracúvajúcichdrevodosilnejskupinyidú-cejzaspoločnýmcieľom–pozdvihnúťúroveňdrevárskehopriemyslunaSlovensku.Popiatichčíslachexistencieperiodikavysvetlilaredakciajehoďalšieobsahovéza-meranie.Čitateliajejtotižvyčítaliveľmijednoduchéapoučnézameraniejednotli-výchpublikovanýchpríspevkov.Dôvodomvšakboloto,žečasopissasnažildoistejmierynahradiťchýbajúcuodbornúliteratúruajednotlivýmtémamsavenovalodzákladov.Rešpektmalaredakcia,prirodzene,zčitateľov,ktoríboliodbornezdatnej-ší,avšakväčšinechýbalizákladnévedomosti.Verila,žepráca,ktorúprostredníc-tvomčasopisukonalavoblastivšeobecnejnáukyodreve,obrábanídreva,umelec-kéhodrevárskehopriemyslu,akoajprevšetkýchslovenskýchpracovníkovspätýchs drevárskym priemyslom, bola potrebná a užitočná. Zdôraznila, že neexistovalodborník,ktorýbyvosvojomodboreovládalúplnevšetko.Zdatnejšíchčitateľovpoprosilaotrpezlivosť,pretožepostupnesamalaobsahovánáročnosťpríspevkovzvyšovať,atakajonimalinájsťneskôrvčasopisezaujímavéčlánky.Končiacprvýročníkvšaknaznačilafinančnéproblémyspätésvydávanímperiodika.Viaceríčita-telianeuhradilipredplatné,hocičasopisodoberali.Máloboloajtých,ktorísichcelipredplatiťčasopisnanasledujúcirok.Prosilitedačitateľovozhovievavosť,pretožefinancieboliprečasopisnevyhnutnepotrebné.Pravdepodobneztýchtopríčinvšakčasopisvdecembri1928zanikol.Ajkeďbolajehoexistenciakrátka,vobdobísvojhovychádzaniaboljedinýmperiodikomzaoberajúcimsaproblematikouspracovaniadrevanaSlovensku,atonapriektomu,ževychádzalnaperifériikrajiny.

Použitá literatúra:

DŽUJKO,Ján.SlovenskátlačvPrešovev20.rokoch20.storočia.InVeľká doba a jej dô-sledky. Prešov v 20. rokoch 20. storočia. Ed.PeterŠvorc.Prešov:FilozofickáfakultaPrešovskejUniverzity,2012,s.167–204.

KIPSOVÁ,Máriaakol.1968.Bibliografia slovenských inorečových novín a časopisov z ro-kov 1919 – 1938. Martin:Maticaslovenská,1968,1074s.

Slovenský drevársky priemysel – 1928

Elba - Villa San Martino, miesto vyhnanstva Napoleona Bonaparte.Foto: Nadežda Jurčišinová

RECENZIEANOTÁCIE

× Pisa. Foto: Nadežda Jurčišinová

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

112

REC

ENZI

E A

NO

TÁC

IE FRANKOVÁ, Libuša. Z histórie „Toryského kraja“. Osobnosti slovenského ná-rodnokultúrneho života v historickom regióne Šariša, Spiša a Zemplína. Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity v Prešove, 2017. 249 s. ISBN 978-80-555-1861-9.

Monografickápublikáciadoc.PhDr.LibušeFrankovej,CSc., sprístupňuje,zdôvodňujeaobjasňujepronárodnéaktivityvybranýchosobnostíslovenskéhonárodnéhoživota,ktorépôsobilivhistorickýchregiónochŠariša,SpišaaZemplínav19.storočí.Autorkavúvodepredstavujeväčšípočetná-rodnokultúrnychdejateľovzvybranýchregiónov,ajzhľa-diskaichprofesijnéhozamerania. Vpublikáciisazameralana pronárodné aktivity desiatich vybraných osobností,sdôrazomajnašpecifickévnímanievýchodoslovenskéhoregiónu slovenskou historickou vedou v dôsledku histo-rických,etnických,konfesionálnych,jazykovýchaďalšíchfaktorovvovzťahukinýmregiónomnaslovenskomúzemív19.storočí.Akopoznamenalaautorka,prácajezameraná

narozšíreniepoznatkovvskúmanejproblematike,ktorémôžuprispieťkustaľova-niupohľadunanárodnýživotslovenskejspoločnostinahistorickomúzemívýchod-néhoSlovenska.Po obsahovej stránke je publikácia členená do troch rozsiahlejších kapitol –

Osobnosti pôsobiace na historickom území Šariša, Spiša a Zemplína, VýznamnípredstaviteliaštudentskéhospolkovéhohnutianahistorickomúzemíŠarišaaSpi-šazradovprofesorovaVýznamnípredstaviteliaštudentskéhospolkovéhohnutianahistorickomúzemíŠarišaaSpišazradovštudentov. Vjednotlivýchkapitoláchsúosobnostipredstavenévsamostatnýchpodkapitolách.VprvejkapitolepribližujemnohostrannéaktivityJánaAndraščíka,prvéhospi-

sovateľapublikujúcehovšarišskomnárečí,AdamaaJánaHlovíka,kultúrnychde-jateľov–zberateľovľudovejslovesnosti,BohuslavaNosáka-Nezabudova,aktívnehoúčastníka slovenského národného života, Karola Seredaia, osvetového a ľudový-chovnéhodejateľa a JonášaZáborského, národnokultúrnej a cirkevnej osobnosti,ktorácitlivovnímalapostavenieSlovákovvuhorskejspoločnosti.Sdôrazomnaichosobnýajprofesijnýživotanaichnárodnúosvetovú,ľudovýchovnú,zberateľskúaliterárnučinnosť.Vnasledujúcejkapitolepredstavilavýznamnéosobnostinárodnéhoživotazra-

dovprofesorov –podporovateľa samovzdelávacej spolkovej činnosti slovenskýchštudentovvLevočiaPrešoveMichalaHlaváčkaapriaznivcaslovenskýchštudent-skýchsamovzdelávacíchaktivítvPrešove AntonaĽudovítaMuňaia,odolávajúcimmaďarizačnýmtlakomzostranyštátnejmoci.Vtretejkapitolezradovaktívnychštudentskýchosobnostínapôdeštudentského

spolkovéhohnutiasaautorkazameralanaMikulášaŠtefanaFerienčíka,organizá-tora a podporovateľa študentských samovzdelávacích aktivít v Levoči a Prešove,GustávaAdolfaKoričanského,výraznejosobnosti slovenskýchsamovzdelávacíchštudentskýchspoločnostíanaJozefaSrnku,zakladajúcehočlenaprešovskejSloven-skejspoločnostinakolégiu.Autorkasavenujeajichneskoršiemupôsobeniuvslo-

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

113

REC

ENZI

E A

NO

TÁC

IEvenskomnárodnomživote.Niektorí pôsobili naďalej aktívne, napríkladMikulᚊtefanFerienčík,inílenokrajovo.Autorka pri spracovaní prezentovanej problematiky využila veľké množstvo

historickýchprameňov,dobovej tlače a odbornej literatúry.Monografiuuzatvárazáver,zoznambibliografickýchodkazovamennýregister.Obohatená jepestrýmobrazovýmmateriálom,ktorýhodnotnedopĺňatextarobíhozaujímavejším.Určenáječitateľom,ktorýchzaujímahistóriavýchodnéhoSlovenskaačinnosťslovenskýchelítnajehoúzemívsledovanomobdobí.Z histórie „Toryského kraja“ patrímedzihis-toricképráce,ktorémôžemepovažovaťzaserióznearenomovanékdanejtéme.

Jozef Lutaš-Husťák

JURČIŠINOVÁ, Nadežda. Juraj Kello-Petruškin na Šariši. Prešov : Vydavateľ-stvo Prešovskej univerzity v Prešove, 2017. 194 s. ISBN 978-80-555-1884-8.

Liptovský Trnovec a Bardejov spája osobnosť Juraja Kel-lu-Petruškina, evanjelického farára, národného buditeľa,obrancuslovenskéhonároda,cestovateľa,spisovateľa,bás-nika,prekladateľa.CezrodnúdedinupretekápotokPetruš-ka.Týmtopomenovanímsainšpirovalliptovsko-trnovskýrodákzroľnícko-remeselníckejrodinyaprijalpseudonymPetruškin (pri svojej publikačnej činnosti používal aj inéoznačenia).DoBardejovaprišielvroku1874.Ostaltuajdosvojejsmrtivroku1898,kdejeajpochovanýnaevanjelic-komcintoríne.Tedav tomtoroku5. januárauplynulouž110rokovodtejtoskutočnosti.V predvečer tohto výročia Vydavateľstvo Prešovskej

univerzityvPrešovevydalomonografiuJuraj Kello-Petruš-kin na ŠarišizperavysokoškolskejpedagogičkyDoc.PhDr.NadeždyJurčišinovej,PhD., zKatedrynovovekýchanajnovších slovenskýchdejín InštitútuhistórieFi-lozofickejfakultyvPrešovePrešovskejuniverzityvPrešove. MonografiaoKellovijevyústenímvedeckéhozáujmuautorkyotútoosobnosťvposlednýchrokoch.Ajkeďsamotnáautorkauvádza,že„monografia je určená študentom vysokých a stredných škôl, ako aj širšej verejnosti“, vprípadeBardejova bymali tieto skupinypríjemcovdielatvoriťvyrovnanésociety.Monografiabysimalanájsťsvojucestudoknižnícvšetkýchzákladnýchastrednýchškôlvbardejovskomokrese,knižníckresťanskýchcirkví,kultúrnychainýchvzdelávacíchinštitúciíapoznaniachtivýchobyvateľov.Pretobolologické,žeuvedeniepublikáciesauskutočnilo25.júna2018vOkresnejknižniciDávidaGutgeselavBardejovezaznačnéhozáujmuverejnostiimédií.NaterazposlednýnajvýraznejšízáujempredstaviťživotadieloJurajaKellu,kto-

rýzosvojich54rokovživotaobetovalBardejovu24rokov,bolrok1952.VuvedenomrokukultúrnySpolokSvojina,ktoréhohýbateľombolEmilKorba(* 1930Bardejov–† 1978Bardejov;vtomčaseštudentteológienaTeologickejfakultevPraheaautoružrozsiahlejpublikovanejbásnickej tvorby), iniciovalajvsúčinnosti svtedajšímMsNVvBardejovRokbardejovskýchjubileí.Vrámcinehosavenovalapozornosť

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

114

REC

ENZI

E A

NO

TÁC

IE tromosobnostiam–ThDr.JánoviAndraščíkovi(* 1799Lipovce–† 1853Bardejov),rímskokatolíckemukňazovi,národnémubuditeľovi,BéloviKélerovi(* 1820Barde-jov–† 1882Wiesbaden,Nemecko),hudobnémuskladateľovi,huslistovi,dirigentoviaorganizátorovihudobnéhoživotaaspomínanémuJurajoviKellovi,evanjelickémufarárovianárodnémubuditeľovi.Ovšetkýchtrochosobnostiachsao.i.konalinamiestnychZDŠastrednýchškoláchprednášky.PamätnátabuľaJurajoviKellovisícebolainštalovanánabudoveevanjelickejfary,alevdôsledkuasanáciedomovejzá-stavbyDlhéhoraduboladanádodepozituadodnesnebolaopätovneinštalovanásdodatkovouinformáciounanovopostavenejevanjelickejfarskejbudove.NadeždaJurčišinovátextmonografierozdeliladodvochhlavnýchkapitol:Prvá

kapitolaJuraj Kello v Liptove a v zahraničí (s.15-58) jevenovanáživotnejpútiKellupredpríchodomdo cirkevného zboruEvanjelickej cirkvi a. v. (CZECAV) vBar-dejove.Tvoria ju tripodkapitoly:Detstvo a prvé roky štúdia, Opäť v rodnom Trnovci (s.15-25) aŠtúdiumteológieaprvékrokyvkňazskom povolaní (s.42-57). AutorkapredstavilarodiskoirodinnézázemieKellu,ktorévytváralojehocharakterovýroz-merarozmerviery.Predstavujejehonadanie,ktoréneostalobezpovšimnutia.Prvéskúsenosti sučiteľskýmpovolaním idivadelnými aktivitami.V rodisku sa začalvenovaťajprvýmpublikačnýmaktivitám.Napísalsvojebásnicképrvotiny.Bazačalajprekladať.LiptovvčasedetstvaamladostiJurajaKellubolnárodneuvedomenýmregiónom. Kello sa vypracoval na uznávaného kultúrno-osvetového pracovníka.OsobitnúpozornosťvenujeautorkaKellovmurozhodnutiuísťštudovaťevanjelickúteológiuna teologické fakultyvNemecku.Vtedyužmal 27 rokov.Ahoci JurajaKelluučiteľskáprácanapĺňala,rozhodolsaprepovolaniekňaza,ktorénaplnilsvo-jouhúževnatosťou riešiacaj finančnénedostatkyaďalšieprekážky.Počas štúdiavNemeckusirobilKellopodrobnépoznámky,ktoréprávevBardejovespracovaldocestopisuanapokračovanievychádzalvčasopiseOrol.Počasštúdianezanevrelaninabásnickútvorbu.DruhákapitolamonografiemápríznačnýnázovPôsobenie Juraja Kellu na Šariši

(s.59-164), ktorútvoriaštyripodkapitoly. OblasťŠarišavdruhejpolovici19.storočiaprechádzadosťodlišnýmvývojomvpolitickom,ekonomickomispoločenskomži-vote.TietoskutočnostiautorkarozoberávpodkapitoleŠarišajehodejinydokonca19.storočia (s.59-76). DruhápodkapitolaJuraj Kello v Bardejove(s.77-100)približujeťažiskovéobdobievjehoživotespätéspôsobenímvCZECAVvBardejove.SamotnépovolanieJurajaKellunebolojednoduchýmprocesom.AutorkanazákladebádaniavarchívochpribližujezložitúsituáciaevanjelikovvBardejove.Vtomobdobítune-boljednoliatyjednorečovýcirkevnýzbor,alemaďarský,nemeckýaslovenský.Tátosituácianieješiršejverejnostidetailnejšieznáma,pretoideajvtomtosmereocen-nýprínosmonografie.KelloprišieldoBardejovavčase,keďužtubolvroku1808posvätenýnovýtolerančnýkostol.Vtomtorokuuplynieodtejtoudalosti210rokova220 rokovodzačatia jehovýstavby. JurajKello saukázalakoduchovnýpastiersdiplomatickýmtalentom,ktorývedelbrániťevanjelikov–Slovákovazároveňcit-livovnímalajveriacichhlásiacichsakinýmrečiam.Touž jeústrednámyšlienkatretejpodkapitolyEvanjelický kňaz Juraj Kello (s.101-141). Kellovopôsobenieautorkapodávaajnapodkladedokumentovseniorátuacelkovejsituácievdištrikte.Posled-nápodkapitolaPrejavy Kellovho záujmu o život ľudu na Šariši (s.142-164) podávaľudo-vo-výchovnúaspisovateľskúčinnosť.ZaujímavýjezápasKelluoškolynadedinách

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

115

REC

ENZI

E A

NO

TÁC

IEsobyvateľstvomevanjelickéhovierovyznania.Dbaloto,abydetivzdelávalipodľaokolnostíkvalitníučitelia.Presviedčalrodičovopotrebedaťvzdelaniesvojimdeťomakopotrebnúsúčasťichživota.HľadalcestyspoluprácesBardejovčanmirímskoka-tolíckehovierovyznania.DozvedámesaajoKellovombádanív jazykovednejob-lasti.ZasielanímčlánkovamerickýmSlovákominformovaložalostnompostavenítohtoľudu.Právetakétookolnostistáliprijehozáverepozemskejpúti.Vtejtopod-kapitolesapredočamičitateľarozvinieobrazhúževnatej,systematickejaodvážnejpráceJurajaKelluprepozdvihnutieSlovákovnaŠariši.Kellovejpozornostineušlianišarišsképorekadláčiďalšínárodopisnýmateriál.Keďvroku1883prišielnapostregenschoriho,organistuazbormajstravchrámesv.EgídiavBardejovečerstvýab-solventVarhaníckejškolyvPraheambicióznyOldřichHemerka,upriamiljehopo-zornosťnazbieranieazapisovanieľudovýchpiesnínaŠariši.JurajKellosazaslúžiloto,žeO.HemerkaichzaslaldoMaticeslovenskejvMartineadovydávanejedícieSlovenskéspevy.(HemerkatútosvojuaktiviturozšírilešteoprvýmuzikologickýpohľadnatietoudovépiesneanapísalčlánokdopražskéhoodbornéhohudobnéhočasopisuDalibor.ZapísanýmľudovýmpiesňamsaHemerkaneskôrvrátilaupravilpreklavíravydaltlačou.)Obekapitolyobsahujúdetailnýpoznámkovýaparát.OkremÚvodu (s.9-13) aZáveru(s.165-167)monografiudopĺňaprecíznevypraco-

vanýSúpis prác Juraja Kellu-Petruškina uverejnených v slovenskej tlači (s.168-173)atextMemoranda slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi bardejovskej zo 4. augusta 1895 (s.182-185). ČitateľmonografiemákdispozíciiZoznam bibliografických odkazov (s.174-181), ktorýkaždémuzáujemcoviotútoosobnosťponúkafundovanýzákladpreštúdiumiďal-šiebádanie.PriprácisozdrojomKolektív:Dejiny Bardejovazroku1975jepotrebnéprávečastiamonáboženstváchakultúrnychetapáchvývojavenovaťkritickúpozor-nosť,pretožezideologickéhodôvodusúpodávanéčastochybnéúdaje.VýznamnýmzdrojombádaniasaautorkestaliokreminýchpramennýchzdrojovpredovšetkýmArchívCZECAVmaSlovensku,BardejovaLiterárnyarchívSlovenskejnárodnejknižniceMartin.KrýchlejorientáciivmonografiislúžiMenný register (s.186-189)aMiestny register (s.190-192).Monografiu sprevádza aj dostatočná čierno-biela fotografická dokumentácia

areprodukciadobovýchpramennýchdokumentov.Škoda,žesanepodariloobjaviťportrétnualeboskupinovúrodinnúfotografiuJurajaKellu.PoštúdiiPhDr.AndrejaKostolnéhoPoštúrovský básnik Petruškin. Literárna štúdia,

poézia, ukážky z prózy, ktorúautorspracovalpočaspôsobeniavBardejovenaŠtátnomgymnáziuv rokoch1940až1944avydalTranosciusv roku1946 je recenzovanámonografiadôležitýmpríspevkomkucelenémupohľadunaživotadieloJurajaKel-lu-Petruškina,ktorýmsaviniemotto„Zásadou žitia môjho bolo, je, i bude: za cirkev a národ všetko!“N.JurčišinovápráveprištúdiumateriálovoNárodopisnejvýstavečeskoslovan-

skejvPrahevroku1895,naktorejboliprezentovanéartefaktyzoŠariša,sastretlasmenomJurajaKellu.Vedeckáakríbiaazvedavosťsapremietlidonáročnéhopro-cesupostupnéhoodhaľovaniatejtodovtedypreautorkuneznámejpostavypôsobia-cejvBardejove(nechýbalapritomaninávštevaKellovhohrobunabardejovskomevanjelickomcintoríne).Monografiamápevnúväzbu,naobálkedominujerepro-dukciavýtvarnéhodielaakvareluBardejov,čojekolorovanákresbaViktoraMiškov-skéhozroku1894,ktorejoriginálsanachádzavKrajinskompamiatkovomúrade

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

116

REC

ENZI

E A

NO

TÁC

IE naBudínskomhradevBudapešti.Nazadnejstraneobálkyjeportrétnafotografiaapedagogickýivedeckýprofilautorky.Monografia jecennýmpríspevkomdoúsiliazapĺňaťbielemiestavpoznaníaj

nedávnej minulosti mesta Bardejov zapísaného do Svetového kultúrneho dedič-stvaUNESCO a jeho osobností, ktorým vďačíme za rozvoj nielen vmateriálnej,alepredovšetkýmvduchovnej,kultúrnejaspoločenskejoblasti.Ďalšímprínosommonografiejeajautorkinčitateľskypútavýštýl,ktorývedievnímavéhozáujemcukúvaheakosanaživotnýchosudochJurajaKellu-Petrušinapovzbudiťipoučiť.

Silvia Fecsková

DOMENOVÁ, Marcela. SEM Jednota Mateja Bahila (Zo spolkovej činnosti evanjelickej mládeže v Prešove). Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity v Prešove, 2017. 215 s. ISBN 978-80-555-1948-7.

V roku 2017 vydalo Vydavateľstvo Prešovskej univerzityvPrešovevedeckúmonografiuMgr.MarcelyDomenovej,PhD.,snázvomSEMJednotaMatejaBahila(ZospolkovejčinnostievanjelickejmládeževPrešove).Monografia,ktorávyšlavelektronickejpodobe,jesúčasťouriešeniagrantovejúlohyVEGAč.1/0428/15–Šarišvhistorickomkontextejed-néhostoročia(1848–1948).Publikáciapredstavujeverejnostimáloznámezdruže-

nieSEMJednotaMatejaBahila(JMB)vPrešoveajehospol-kovúknižnicu,možno juzaradiťmedzivedeckémonografievenovanévýskumuknižnejkultúry,kultúrnychdejínaregionálnychdejín.Akoautorkauvádza,pod-netomprevýskumzdruženiabolonájdenieviacerýchdokumentov–torzaknižni-ce,aleajčastiarchívnych–rukopisnýchdokumentov,agendyzdruženia(matrikyčlenov,pokladničnejknihy,katalóguknižnice)vŠtátnomarchívevPrešove,ktorésazároveňstaliajzákladomautorkinhovýskumuzdruženia(s.8,123).Monografiajetematickyčlenenádoštyrochkapitol.Vprvejjepozornosťveno-

vanádejinámSväzuSEM,počiatkomSEMJMBvPrešove,organizačnémučleneniuzdruženia,jehospráve.Druhákapitolapredstavujevybranéaktivity,okruhyčin-nostizdruženia,ktorébolomožnérekonštruovaťnajmänazákladezápisníczdru-ženia.TretiakapitolajevenovanáproblematikeknižniceačitárneSEMJMB–ichvývoju,podobám,vedeniu.Dôrazjekladenýpredovšetkýmnapodobuknižnice,resp. knižničného fondu združenia zachytenej na základekatalógu z roku 1939,ktorýautorkarekonštruovala.ZachovanétorzoknižniceSEMJMBvPrešovepred-stavujesúborasi61zväzkovtlačí(celkovo71titulov)zobdobiarokov1777–1941vslovenskomačeskomjazyku,čopredstavujepodľaautorkylenzhruba36%zod-hadovanéhoobsahuniekdajšej spolkovejknižniceSEMJMB(s.185).Okremtlačísazachovaliajperiodiká(23titulov).Autorkaknižničnédokumentyspracovalaajvrámcikatalógu,bibliograficko-popisnejčasti,ktorájesúčasťoumonografie–ka-pitolač.4 (s.123-182).Viaceréznich (26zväzkov)obsahujúaj staršieposesorsképoznámky(JonášZáborský,MilanDroppa,JánBohúň,Maticačeská)spojenéstzv.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

117

REC

ENZI

E A

NO

TÁC

IEknižnicou slovenskej mládeže fungujúcou v tom čase na evanjelickom kolégiuvPrešove.Textováčasťpublikáciejevhodnedoplnenáoviacerétabuľky,obrazovúprílohu,

akoajšesťpríloh,ktoréobsahujúokreminéhoajprepisstanovzdruženia.Publikáciuvnímameakoveľmiprínosnúnielenprepoznaniemáloprebádanej

históriespolkovejčinnostivmestePrešovavcelomregióneŠariša,aleajprepozna-nieškolských,cirkevnýchčiregionálnychdejín.

Gabriela Oľšavská

Liber – verbum – monumentumque (duchovná kultúra a konfesionalita v deji-nách). Ed. Marcela Domenová. Prešov : ŠtátnavedeckáknižnicavPrešove,2017.170s.ISBN978-80-89614-38-7.

NekonferenčnýarecenzovanýzborníkLiber – verbum – mo-numentumque (duchovná kultúra a konfesionalita v dejinách)bolvydanývŠtátnejvedeckejknižnici(ŠVK)vPrešove,kdesapoprivýskumeknižnejkultúrydávapriestorajvýskumuduchovnejkultúrynaSlovensku,čobolovroku2016spoje-nésosobnosťouMartinaLuthera(470.výročiejehoúmrtia)av roku2017 spripomenutímsi 500.výročia reformácie(s. 5) av ŠVKPrešov sapodľa slov editorkyusporiadaloviaceropodujatí–konferenciíavýstavspojenýchsdanýmiudalosťami.Jedným z výstupov je aj prezentovaný zborník, ktorý

zostavila archivárka Marcela Domenová. Bolo doň zara-dených15príspevkov– štúdií,materiálových štúdií,dve

správyvrubrikeKronikasúprezentovanédvezaujímavévýstavystarýchtlačí(Napočiatkuboloslovo…Knihavliturgiiamodlitbe,s.155-156;MartinLuther(1483–1546)vodrazeknižnejkultúry:pamiatkycirkevnejreformácieaPrešov,s.156-158),ktoréboliprístupnévPrešoveaštyrianotácie/recenziekdanejproblematike.Ve-novalisazhodnoteniudieloosobnostiachJ.S.Kleina,J.Kollára,A.Duchnovičačiarchitektúregréckokatolíckychchrámov.SamotnejosobnostiM.Luthera,recepcii jehotvorbysavenovaloniekoľkoprí-

spevkov.MožnouviesťrozsahomkrátkyaobsahomodvážnytextMartin Luther a ži-dia(s.9-13),ktoréhoautorombolMariánNasteraleboFrantiškán Dominik Mokoš a jeho polemika s učením Martina Luthera a Jána Kalvína (s.28-36)zperaAngelyŠkovierovej.Zborník obsahuje príspevky zamerané nielen na vybrané osobnosti evanjelickeja.v.konfesie,čiužsúčasníkovsamotnéhoM.Luthera,alebozobdobianovovekusprepojenímajnaslovenskýpriestor.TumožnospomenúťPatrikaCigáša,ktorýstručnepredstaviltémuMartin Bucer – život a dielo prehliadaného reformátora(s.14-19),archivárkuaretrospektívnubibliografkuGabrieluOľšavskú,ktorásanazákladevýskumuživotnéhoosudu,aktivítazachovanýchsúdobýchprác,ktorévyšlitlačou,zameralanatémuFarár Ján Michal Schwarz a Prešov(s.50-60).Išloojehopríležitost-néspisy,venovanéškolstvu,výučbenáboženstvaafilozoficko-náboženskéfilozo-

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

118

REC

ENZI

E A

NO

TÁC

IE fiináboženstva.Konfesionálne motívy a súvislosti v cestopisných textoch Ľudovíta Štúra (s. 61-65), a toCestadoLužíc (1839)aCestapoPovaží (1840) sa stalipredmetomvýskumuPavlaMarkoviča.Priestorbolponechanýajnaprezentovanieosobnostíkalvínskejcirkvi,išlonapr.

o príspevok vysokoškolskej pedagogičky a historičky Annymárie Kónyovej podnázvomVybrané osobnosti reformovanej cirkvi na území dnešného východného Slovenska a ich teologické diela(s.20-27),kdesazameralanapr.naosobnosti,akýmiboliG.Hu-sár,J.Siderius,M.B.Gyarmati,P.P.Alvincziai.VýskumugréckokatolíckejcirkvivkontexteknižnejkultúrysavenujeteológaknihovníkMichalGlevaňák.Vzau-jímavompríspevkusazameralna„Malý katechizmus“ (1801) užhorodského kanonika Jána Kutku – pokus o prezentáciu(s.37-49).Dozborníkabolzaradenýajpríspevokne-súvisiacipriamosjehonosnoutémouazameranímAktivity arcibiskupa Makaria III. v 2. polovici 20. storočia(s.66-77)odhistorikaErikaOndriu.Okremtextovoosobnostiach,ichživoteadielesadozborníkazaradiliajpríspev-

kyarchivárov,ktorésavenovalipredstaveniuzaujímavýchavzácnychpamiatok–starýchtlačí,rukopisov,biblií.AndrásSzeghy zazameralna Edície Biblie v Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach (s.102-106), FrantiškaMarcinovánaLiturgické a modlitebné knihy v zbierkovom fonde ľubovnianskeho múzea – hrad v Starej Ľubovni (s. 108-114)aMa-rekRímsky v prehľadovompríspevku prezentovalVzácne doklady knižnej kultúry v Centre spirituality Východ – Západ Michala Lacka v Košiciach(s.115-124).Jehotextboldoplnenýoobrazovéukážkyzovzácnychdokumentov,ktorévcentremožnonájsťaodbornáverejnosťichmôževyužiťajnabádanie.Naratívnepramene,lingvistikaaetnografiasaodrazilivpríspevkochMiroslavy

Gavurovej„Prišľi zme pozdravic ten kriš svati“ pôstne duchovné spevy laikov vo Finticiach (s.125-138),ktorýprávepresvojušpecifickosť,akoajpriestorŠarišamožnopovažo-vaťzadokumentačnezaujímavýaMartinyBodnárovej,ktorásavsúčasnostivenujeanalýzevybranýchhomílií. Parciálne záveryprezentovalav štúdiiČlovek a bohvjazykuhomílie(lingvistickýpohľadnaoslovenievsúčasnýchhomiletickýchpre-javochslovenskejproveniencie)(s.139-151).Popripísomnýchprameňochsačitateľmôžeoboznámiťajsvýsledkamiterén-

nych,pamiatkovýchaarcheologickýchvýskumov,ktorésaodrazilivpríspevkochzameranýchnaprezentovaniehmotnýchpamiatok.Išlonapríklad o Nálezy renesanč-ných hrobových textílií z archeologického výskumu v bazilike minor sv. Egídia v Bardejove s dôrazom na hroby č. 3 a 6 (s.78-90)odhistoričkyEvySendekovej,dejinyapodobu Božej muky na Ťahanovciach(s.91-101)odmúzejníčkyUršulyAmbrušovej.Interdisciplinárneladenýzborníkmožnopovažovaťzaprínosný.Okremzaují-

mavýchosobnostíaichdielabolponechanýpriestorajnapredstaveniepamiatokknižnejkultúryevidovanýchvoviacerýchslovenskýchinštitúciách,dokoncahmot-nejkultúreasakrálnympamiatkam.Viaceroautorovprezentovalovlastnýanovývýskum.

Lucia Marcinková

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

119

REC

ENZI

E A

NO

TÁC

IEHrady a hradné panstvá na Slovensku. Dejiny, majitelia, prostredie. Eds. Diana Duchoňová, Anna Fundárková. Bratislava : Veda, Historický ústav SAV, 2016. 240 s. ISB 978-80-224-1539-2.

Hrady,ichvznik,častobúrlivéhistorickéudalosti,ktorésasnimispájajú,aletiežosudymajiteľovjednotlivýchväčšíchimenšíchpevností,tovšetkodlhodobopriťahujepozornosťhistorikov,pamiatkarov,architektov,aletiežverejnostiza-ujímajúcejsaominulosť.Ztohtohľadiskajepretopotreb-néoceniťajvznikďalšiehozozborníkovvenovanýchtejtoproblematike. Z obsahového hľadiska ho zostavovateľkyrozdelilidodvochzákladnýchčastí.TúprvúnazvanúHrad a jeho majitelia tvorí, podobne ako druhú s názvomHrad a jeho prostredie,päťvedeckýchštúdií.Nepochybnevšetkytextybysizaslúžilipodrobnejšiuanalýzu.Osobitnebysmevšakchcelispomenúťaspoňtie,ktorépodľanášhonázoruponúkajúdobrúpredstavuoobsahovejstránkezborníka.

Veľmi zložité obdobie postupného upevňovaniamociAnjouovcov vUhorskusledujeV.VlaskovštúdiiKonfiškácia hradov pánov z Közsegu počas boja proti Karolovi Róbertovi z Anjou v rokoch 1315 – 1342.Napríkladezmienpostojovjednotlivýchve-tievjednéhoznajsilnejšíchanajambicióznejšíchšľachtickýchrodovvUhorskunaprelome13.a14.storočianázorneprezentujeviaceréaspektyvtedajšiehokompli-kovanéhopolitického,hospodárskehoispoločenskéhovývoja.Postupnéobmedzo-vanievplyvuveľkých,pôvodnetakmernezávislekonajúcichšľachtickýchrodín,savoväčšineprípadovnezaobišlobezvojenskýchstretov.Tuvšakjednotlivoalebososvojimistúpencamivystupujúcišľachticinemali–vočistálepevnejšejpozíciiana-rastajúcejvojenskejsilepanovníkaKarolaRóbertazAnjou–zhľadiskadlhodobejperspektívyreálnušancunaúspech.Shradomahradnýmipanstvamibolanerozlučnespojenáajotázkaichhospodár-

skehozázemia,finančnejstabilityčicelkovejhodnotyhnuteľnéhoinehnuteľnéhomajetku.Ivtomtoprípadesaobjavujútextyvenovanétejtoproblematike.SpomenúťmožnonapríkladštúdiuZ.PeresnazvanúMajetkovo-právne pozadie zápasu o získanie hradu Devín v prvej polovici 17. storočia.Autorkaponúkarekonštrukciuzložitýchotá-zokspojenýchsvlastníctvomtohtohraduapanstva.Okrempredstaveniačizhod-noteniaexistujúcichzdrojovsasústredilanazápasmedziviacerýmišľachtickýmirodmi,aletiežpanovníkom,DvorskoukomoroučiUhorskoukomorou.Zaujímavépritomjetiežto,žeomnohýchvýznamnýchuhorskýchšľachtickýchrodochmámeajv súčasnostipomernemáloucelených informácií.Do tejtokategóriepatriana-príkladrodyKeglevichovcov,DraskovichovcovčiLippayovcov,ktorésúsúčasneajrozhodujúcimiaktérmiautorkousledovanýchudalostí.Kvyriešeniucelejzložitejsituácievspojenísvlastníctvomdevínskehopanstva,realizovanejprostredníctvomkomplikovanýchfinančnýchoperáciívyplývajúcichzvtedajšíchzvyklostí,došloažvroku1648.Napriekzáujmuaúsiliuviacerýchzáujemcovsanakoniechradipan-stvostalosúčasťoumajetkovPálffyovcov.Jedenzmožnýchpostupovakosledovaťkaždodennýživotobyvateľovhradných

panstiev približuje štúdia D. DuchoňovejZásobovanie hradných kuchýň na základe

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

120

REC

ENZI

E A

NO

TÁC

IE vybraných inštrukcií panských úradníkov v 17. storočí. Aj vzhľadom na ekonomickémožnostijednotlivýchpanstievišloopomernenáročnúúlohu.Panstvoipersonálmuselimaťkdispozíciidostatokpotravín,navyševprimeranejskladbe.Topredpo-kladaloprepracovanúlogistikuijasnúpredstavuoexistujúcichmožnostiach.Au-torkauvádzanielenkonkrétnepríkladypožiadaviekpanstva,ale tiežpovinnostiacelkovýprehľadúradníkov,ktoríichmalinastarosti.Povinnostičlenovsprávy,rovnakoakoichpríjmysalíšilivzávislostiodveľkostičivýnosnostipanstvakdepôsobili.Vkaždomprípadesaichúspešnépôsobeniestalozákladnýmpredpokla-dompreprosperituceléhomajetku.Napriek tomu, že forma i obsah jednotlivých textov zaradenýchdovýslednej

publikáciemajúrôznuúroveň,publikáciavkonečnomdôsledkuprinášacelýradnovýchpoznatkovčiprístupovklepšiemupoznaniutejtovrámcislovenskejhisto-riografiestáleniedostatočnepodrobnespracovanejproblematiky.

Patrik Derfiňák

Osobnosti v knižnej kultúre a historických prameňoch. Ad honorem Jozef Rep-čák. Ed. Marcela Domenová. Prešov : ŠVK v Prešove, 2017. 244 s. ISBN 978-80-89614-41-7.

Vroku2017vydalaŠtátnavedeckáknižnica(ŠVK)vPre-šovevrámciedícieHistorickéfondynekonferenčnýzbor-níksnázvomOsobnosti v knižnej kultúre a historických pra-meňoch: Ad honorem Jozef Repčák. Publikácia bola vydanávspoluprácisMinisterstvomkultúrySR:Prioritnýprojektvprvkuprogramovejštruktúry08T0103–Podporakultúr-nychaktivítrozpočtovýchorganizácií.Podľasloveditorkyje zborník venovaný bývalému zamestnancovi a riadite-ľovi ŠVK v PrešoveDr. Jozefovi Repčákovi, ktorého 105.výročie narodenia sme si pripomenuli v roku 2016 (s. 9).JozefRepčákakovšestrannáosobnosťnielenslovenskéhoknihovníctva, ale aj regionálnej bibliografie, bol činný ajvoblastiarchívnictvačihistórie.Okrem15štúdiíjevzbor-

níkurubrikaMateriály,kambolizaradenédvemateriálovéštúdiearubrikySprávy/Kronika,Recenzie/Anotácie.Prvéštyri štúdiezborníkasúvenovanéosobnosti J.Repčáka.AutorkaKamila

FircákovávštúdiisnázvomPublikačná činnosť Jozefa Repčáka v službách rozvoja slo-venského knihovníctva do roku 1945(s.13-24)predstavilapublikačnéaktivityJ.Repčá-kavoblastiknihovníctva.ŠtúdiaRepčákov prínos k dejinám knižníc na Slovensku(s.25-31)EvyAugustínovejpribližujeprínosJ.Repčákavoblastivýskumudejínknižnícna Slovensku. LuciaNěmcová v štúdii Čitateľské záujmy Jozefa Repčáka: Sondadoosobnejknižnice(s.32-46)predstavuječasťknižniceJ.Repčáka,obsahujúcuajkrásnuliteratúru.ZaujímavúosobnúpozostalosťJ.Repčáka,ktorásavsúčasnostinachádzavŠVKvPrešove,predstavilaMarcelaDomenovávštúdiisnázvomJozef Repčák a jeho osobná pozostalosť (sonda do problematiky)(s.47-70).

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

121

REC

ENZI

E A

NO

TÁC

IEV ďalšej časti zborníka sú štúdie venované aj iným osobnostiam spojenýmsmestomPrešovaregiónomvýchodnéhoSlovenska.OsobnosťJánaBocatia,ktorýistýčaspôsobilajvmestePrešovaktorémuv60-tychrokoch20.storočiavenovalpersonálnu bibliografiu aj samotný J. Repčák, predstavila Jana Balegová. Priblí-žila jeho literárnutvorbuvštúdiiOsobnosti Prešova v poézii Jána Bocatia (s.71-82).JánoviWeberovi, známemu prešovskému lekárnikovi a richtárovi pôsobiacemuv17. storočí,venovalaštúdiusnázvomPrešovský richtár Ján Weber a jeho politická príručka Lectio Principum (s. 83-88) Erika Brodňanská. Eliáša Trangusa, ktorý sanarodilpravdepodobnevSabinove,lekárapôsobiacehoneskôrvMiškovci,pribli-žujeMónikaBodnárvštúdiiEliáš Trangus, prvý úradný lekár v Miškovci (s.89-95).ĎalšiaštúdiaM.DomenovejpredstavujeprácevybranýchosobnostíslovenskéhonárodnéhoobrodeniazachovanévhistorickejKolegiálnejknižniciv štúdii sná-zvom Práce vybraných osobností z obdobia formovania moderného slovenského národa v historickej Kolegiálnej knižnici v Prešove (s.96-122).AutoriJurajČervenkaaVeronikaSzeghy-GayervspoločnejštúdiiAlbert Bujanovics z Uzoviec(s.123-132)predstavu-júpomerneneznámehošľachtica, letca,nadporučíkavzálohe, rodákazUzoviec(v súčasnosti okres Sabinov)Alberta Bujanovicsa, ktorý bojoval v prvej svetovejvojne.Okremmapovaniajehovojenskejkariéryjevpríspevkupozornosťvenovanáajuzovskémumauzóleu,vyhlásenémuzanárodnúkultúrnupamiatku,ktorédalzhotoviťotecAlbertaBujanovicsa,Gyula(Július).OsobnosťlekáraJúliusaHoléniapôsobiacehovPrešovepriblížilavštúdiisnázvomLekár Július Holénia v osobných spomienkach (s. 133-148)DarinaPetranská a tona základe spomienokuvedenéholekárazachovanýchvmaďarskomjazyku.Naučebnice,ktorévyšlivprešovskýchtlačiarňach v rokoch 1918 – 1929 a ich autorov, upozorňujeNadežda JurčišinovávštúdiiPrvé učebnice dejepisu pre ľudové školy po vzniku ČSR vydané v Prešove(s.149-159).KultúrnyživotvmedzivojnovomobdobívmesteSpišskáNováVeszmapovalaEvaKušnírovávštúdiisnázvomDivadelný život v meste Spišská Nová Ves v 20. a 30. rokoch 20. storočia (So zameraním na genézu divadelného súboru Hviezdoslav)(s.160-176).Osobnosťpedagóga,publicistu,kultúrnehodejateľaG.M.Medveckého,predovšet-kýmvsúvislostisjehopôsobenímvKošiciachpredstavilaLuciánaHoptovávštú-diiAktivity Grigorija Michajloviča Medveckého na východnom Slovensku (s. 177-184).Ďalšiuvýznamnúosobnosť,tentorazslavistiky–FrantiškaTichéhosprepojenímnajehovzťahkPrešovučiZakarpatskejUkrajinepredstavilprofesorMikulášMu-šinkavštúdiiČeský slavista František Rut Tichý – jeho vzťah k Prešovu a Zakarpatskej Ukrajine(s.185-197).VzáverečnejštúdiisnázvomJana Bodnárová a osobitosti jej poetiky v literatúre pre

deti a mládež (Trinásť, Dita) (s. 198-205)Martina Petríková predstavila tvorbu sú-časnejautorkydetskejliteratúryajejposlednédvevydanéknihyurčenépredetiamládež.Do rubrikyMateriályboli zaradenédvapríspevky.Vprvompríspevku sná-

zvomHroby osobností Prešova na mestskom cintoríne 1.(s.209-221)AndreaSivaničovápribližujeniektorézvýznamnýchosobností,ktorénašlimiestoposlednéhoodpo-činkunaprešovskommestskom cintoríne,medzi ktorýmimenuje aj J. Repčáka.DruhýmjepríspevokHofstetterovci – rodina prešovských židov (s.222-225)odPetraLieskovského.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

122

REC

ENZI

E A

NO

TÁC

IE Príspevkyv rubrikáchŠtúdieaMateriály súdoplnenéopoznámkovýaparát,zoznambibliografickýchodkazov,stručnézhrnutiepríspevkuvanglickomjazyku,viaceréajoobrazovýmateriál.VzáverezborníkasúradenérubrikySprávy/Kroni-kaaRecenzie/Anotácie.

Gabriela Oľšavská

Nové obzory 33. Prešov v priestore a čase. Ed. Jozef Kušnír. Prešov : Krajské múzeum v Prešove, 2017. 248 s. ISBN 978-80-89952-00-7.

ZborníkNové obzory 33sumarizujepríspevky,ktoréodzne-linavedeckejkonferenciiPrešov v priestore a čase,konanejpripríležitosti770.výročiaprvejpísomnejzmienkyomes-te, organizovanej Prešovským samosprávnym krajom,KrajskýmmúzeomvPrešoveavďakaFondunapodporuumenia.Obsahovosa takvedeckéštúdiedotýkajúrozlič-ných témodprešovskej biodiverzity, archeológie, hospo-dárskych, kultúrnych, konfesionálnych, národnostnýchdejín až po dejiny zdravotníctva v tomto meste. Takútoširokúproblematikuvpodobe15príspevkovod18autorovprinášatátopublikácia.Problematikou školstva sa v štúdií K dejinám školstva

v Prešove v 16. storočí (s.94-110)zaoberalaMarcelaDome-nová.Ozrejmujedejinymestskej školy,predstavujeosobnostiz radovpedagógovarektorov,ktorítupôsobili.Pozornosťvenujeajštudentomaichambíciámštudovaťnavtedajšícheurópskychuniverzitách.Naoblasťhospodárskychdejínsavpríspev-kuPeniaze na rozvoj mesta. K hospodáreniu Prešova na prelome 19. a 20. storočia(s.177-189)zameralPatrikDerfiňák.Približujedoposiaľneznámefaktyovývojimajetko-vejafinančnejsituáciemestanakonci19.azačiatkom20.storočia.Popisujepríjmymesta, jeho rozpočetaajvýdajenaplatyúradníkov,mestskýchzamestnancovčisluhov,akoajpravidelnévýdavkynaškolstvo,cirkvipôsobiacevPrešove,údržbunehnuteľnostípatriacichmestuapod.Nepochybnezaujímavouaprínosnouještú-diaPetraKovaľaZ histórie prešovského zdravotníctva – Okresná verejná nemocnica T. G. Masaryka(s.190-199).Autorprinášadoposiaľneznámeinformácietýkajúcesadejínprešovskéhozdravotníctva.BližšiecharakterizujedejinyačinnosťOkresnejverejnejnemocniceT.G.Masaryka,ktorásastalaústrednýmzdravotníckymzariadenímnaseverovýchodeSlovenskaakoncomroka1938dokoncanemocnicouzabezpečujú-couzdravotnústarostlivosťnacelomvýchodnomSlovensku.OblasťoukultúrysavpríspevkuDve mestá, Jedna výstava. Úloha východoslovenského múzea v Košiciach na výstavných aktivitách v Prešove v medzivojnovom období (s.200-214)zaoberal JánKo-vačič.CharakterizujeaktivitytejtoinštitúciepriorganizovaníkultúrnychpodujatívPrešovevobdobíexistencieprvejČeskoslovenskejrepubliky.RiešenímžidovskejotázkyvPrešovevrokoch1939–1945savosvojejštúdiiRiešenie židovskej otázky v Prešove v období Slovenskej republiky (s. 215-231) zaoberal JozefKušnír. Poukázal

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

123

REC

ENZI

E A

NO

TÁC

IEnajmäna to akodošlo k vyradeniuŽidov z občianskej spoločnosti a arizácii ichmajetkuvmeste,akoinaprvétransportyŽidovzPrešova.Tentorecenzovanýzborníkobsahujeajmnohoďalšíchzaujímavýchštúdiíobo-

hacujúcichapresahujúcichdoterajšístavpoznaniaprešovskýchdejín.Vneposled-nomrade,akotovúvodepublikácie,naznačilariaditeľkaKrajskéhomúzeavPre-šove,MáriaKotorová,jezborníkzároveň33.číslomobnovenýchNovýchobzorov.TienaposledyvydaloVýchodoslovenskévydavateľstvovKošiciachpreVlastivednémúzeumvPrešovev roku1991.Veríme, žeKrajskémúzeumvPrešovebudevovydávaníNovýchobzorovpokračovaťazborníktakprispejekďalšiemuprezento-vaniudejínvýchodnéhoSlovenska.

Ján Džujko

Zemplínska šírava – premena zemplínskeho vidieka (50 rokov turizmu na Zem-plínskej šírave). Eds. Ján Dobrovolský, Martin Molnár, Matej Starják. Michalov-ce : Priatelia Zemplína, 2016. 128 s. ISBN 978-80-972332-0-4.

Zemplínska šírava, nazývaná aj východoslovenskémore,oslávilavroku2016svoje50.narodeniny,apritejtopríle-žitostivyšlaajpublikáciamapujúca jejdejiny.Anotovanápublikácia nesleduje len dejiny výstavby vodnej nádržeadejinyturizmuvtejtorekreačnejoblasti,alečitateľompo-dávaajstručnédejinytohtoúzemiaeštepredjejvýstavbou.Publikáciajevýsledkomprácešesťčlennéhokolektívuau-torov:MiroslavBuraľ,RastislavHreha,NadeždaJurková,MartinMolnár,MatejStarjákaTiborTabak.Po úvodných príhovoroch EmilaĎurovčíka (poslanec

Národnej radySR) aViliamaZáhorčáka (primátormestaMichalovce) je prvá kapitola venovaná prírodným po-merompredapovýstavbeZemplínskejšíravy.Čitateľsa

dozviemnožstvo zaujímavých informácií napr. o geológii a geomorfológii tohtoúzemia,vodnýchtokoch,rastlinstveaživočíšstve,chránenýchlokalitách,arôznychprírodnýchzaujímavostiachvokolíZemplínskejšíravy.VnasledujúcejkapitolevenovanejdejinámturistikyeštepredvýstavbouZem-

plínskej šíravy je pozornosť venovaná najmä starším turistickým sprievodcomzprvejpolovice 20. storočia, ktoré si všímali aj túto oblasť.Kapitola jedoplnenáukážkamistaršíchturistickýchmápokoliaZemplínskejšíravy.Zemplínska šírava bola vybudovaná na rozsiahlommočaristom území s prí-

značnýmnázvomBlatá. TietoBlatá boli zachytené na viacerých starýchmapách,najmäv19.storočí.Tejtoproblematikejevenovanáajsamostatnákapitoladoplnenámapovýmivýrezmitohtoúzemia.

Ďalšia kapitola stručne sleduje dejiny okolia Zemplínskej šíravy od praveku až do prvej polovice 20. storočia. Obzvlášť zaujímavá je pasáž venovaná nemeckému vojenskému poľ-nému letisku, ktoré si tu nemecká armáda zriadila v letných mesiacoch roka 1939. Toto

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

124

REC

ENZI

E A

NO

TÁC

IE letisko bolo však určené len na poľské ťaženie a ešte v tom istom roku sa prestalo používať. Dnes sa plocha letiska nachádza pod hladinou vodnej nádrže.Nasledujú kapitoly venované už samotnýmvodohospodárskymúpravámVý-

chodoslovenskej nížiny a následnej výstavbe vodného diela. Samotná výstavbaZemplínskejšíravysazačalavroku1962adokončenábolavroku1965.Slávnostneodovzdanádoužívaniabola12.augusta1966.

Ďalšie kapitoly sledujú dejiny turizmu a cestovného ruchu na Zemplínskej šírave od prvej turistickej sezóny v roku 1966 až do konca 80. rokov 20. storočia. Veľmi zaujímavým doplnkom publikácie je aj úplne znenie dobového Informátora o Zemplínskej šírave z roku 1984, v ktorom sú podrobne popisované všetky vtedajšie rekreačné strediská: Biela hora, Hôrka, Medvedia hora, Kamenec, Paľkov a Vinianske jazero. Pozornosť je samozrejme venovaná aj rôznym zaujímavostiam o Zemplínskej šírave v dobovej regionálnej tlači a te-levízii.Nechýbaanikapitolaonajvýznamnejšíchhistorickýchpamiatkachnachádzajú-

cichsavokolíZemplínskejšíravy,medziktorépatrínapr.Vinianskyhrad,rímsko-katolíckyfarskýkostolvoVinnom,zrúcaninykostolíkanaSenderove,gréckokato-líckypútnickýchrámvKlokočove,kaštieľvMichalovciachavSennomatď.NazáverjepozornosťvenovanáešteZemplínskejšíravyporoku1989asúčas-

némupotenciálurozvojaturizmuvtejtorekreačnejoblasti.Publikáciajevybavenábohatouobrazovouprílohou,zväčšejčastinajmädobovýmičiernobielymifotogra-fiamiatieždobovýmipohľadnicami.Ajkeďporoku1989turistickývýznamZemplínskejšíravyznačneupadol,tak

vposlednýchrokochsatentotrendzastavilakbrehom„východoslovenskéhomora“začínaprichádzaťstáleviacaviacturistov.Publikáciumôžemeodporučiťvšetkýmnávštevníkom,turistomasamozrejmeajnadšencomregionálnejhistórie.Pričítanítejtopublikáciesinasvojeprídunajmäpamätníci,vktorýchurčitevyvolápríjemnýpocitnostalgie,najmänačasy,keďboliplážeZemplínskejšíravypreplnenéturis-tami.

Matúš Vojna

KRONIKA

Florencia - David Michelangela. Foto: Jozef Jurčišin

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

126

KR

ON

IKA PREŠOV V PRIESTORE A ČASE

Prešov, 11. – 12. október 2017

Jozef KUŠNÍR

Vdňoch11.–12.októbra2017savpriestorochsídlaKrajskéhomúzea(KM)vPre-šove v Rákociho paláci konala dvojdňová vedecká konferencia s názvomPrešov v priestore a čase.Akoužjejnázovnapovedá,témoukonferenciebolomestoPrešov,ktorésiprávev tomrokupripomínalo770.výročiesvojejprvejpísomnejzmien-ky. Zámerom konferencie bolo prezentovať najnovšie výsledky archeologických,historických,umelecko-historických, etnografických iprírodovednýchpoznatkovomesteajehobezprostrednomokolíaurčenábolapredovšetkýmpreodbornúve-rejnosťzvedeckých,odbornýchikultúrnychpracovísk,preposlucháčovvysokýchipedagógovstrednýchškôl.Vzájomnáinterdisciplinárnavýmenainformácií,skú-senostíanázorovodborníkovzviacerýchvednýchoblastípraktickyzovšetkýchprešovskýchaniektorýchkošickýchodbornýchiakademickýchpracovískprinieslaveľmikonštruktívnudiskusiusnovýmipostojmi,pohľadmi,poznatkamiainter-pretáciamidejínmesta.Na úvod konferencie privítala všetkých prítomných riaditeľkaKMv Prešove

PhDr. Mária Kotorová, PhD.,aponejsaúčastníkomihosťomprihovorilaprimátorkamestaPrešovIng. Andrea TurčanováavedúcaOdborukultúryÚraduPrešovskéhosamosprávneho kraja Mgr. Veronika Fitzeková. Prvým a jediným príspevkomsprírodovednouproblematikousnázvomPrešov–biodiverzita (príroda)vmes-te predstavila RNDr. Ema Gojdičová z prešovského pracoviska Štátnej ochranyprírody SR. Priblížila geografické, geologické i prírodovedné pomery tejto častivýchodnéhoSlovenskaasymbolickytakvytvorilaistýrámecpreďalšiepríspevkyspoločenskovedného charakteru. Nasledoval Mgr. Marián Čurný, PhD., z KMvPrešove,ktorýpredstavilnajnovšie,doteraznepublikovanéaverejnosti takmerneznámevýsledkysvojicharcheologickýchvýskumovKonkatedrálysv.Mikulášav Prešove. Poznatky z archeologického výskumudomu č. 62 na Slovenskej uliciv Prešove prezentovali v spoločnom vystúpeníMgr. Marián Uličný z KrajskéhopamiatkovéhoúraduPrešov aMgr. Mário Comisso, súkromný archeológ, realizu-júcipríslušnývýskum.PrvýblokprednášokuzatvorilaMgr. Kamila MarhefkovázoŠtátnehoarchívuPrešov témouonajstaršejdaňovo-účtovnejknihemestaPrešov(1424–1509),ktorájesvojímobsahomskôrknihousúdnehocharakteru.VpoobedňajšomdruhomblokuoboznámilMgr. Jozef Ridilla zoŠarišskejgalérie

vPrešovezúčastnenýchsneskorostredovekoudrevenouskulptúrouvprešovskýchzbierkotvornýchinštitúciáchanajväčšiupozornosťvenovalpochopiteľnedielamMaj-straPavlazLevoče,ktorévsúčasnostiprezentujegalériasvojimnávštevníkom.Na-sledovalreferátMgr. Marcely Domenovej, PhD.,zInštitútuhistórieFilozofickejfakulty(FF)PUvPrešoveodejináchprešovskéhoškolstvav16.storočí,ktorýpriniesolnovépoznatkypredovšetkýmoosobnostiachprešovskéhoškolstvavuvedenomobdobí.PríspevokNárodnéobrodenievstarýchtlačiach:fragmentypamiatokknižnejkul-túryvPrešovevytvorenývspoluautorstveMgr. Lucie Němcovej PhD.,aMgr. Gabriely OľšavskejzoŠtátnejvedeckejknižnicevPrešovebolvichneprítomnostiprečítaný.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

127

KR

ON

IKA

PoprestávkenasledovalveľmizaujímavýreferátMgr. Radky Palenčárovej zHis-torickéhoústavuSlovenskejakadémievied,ktoráprezentovalatakmernedotknutútémudejínprešovskéhopoštovníctvavreflexiizachovanýchprameňov.PhDr. Da-niela PellovázoŠtátnehoarchívuPrešovzhrnuladejinyprešovskýchvodovodovodvôbecprvýchpísomnýchzáznamovzprelomu15.a16.storočiadozačiatku70.ro-kov 20. storočia.Na toto vystúpeniemal priamonadväzovať príspevokna témuunikátnehoprešovskéhoKumštu,ktorýboldômyselnýmzariadenímnadistribúciuvodydomesta,umiestnenýmvjednejzostredovekýchhradobnýchbáštvblízkostisevernejbrány.AutoripríspevkumanželiaMgr. Michaela Haviarová, PhD., aMgr.art.TomášHaviarsavšakospravedlniliaichpríspevokbudeprezentovanýažvpub-likovanejpodobe.PrvýdeňkonferenciebolukončenýkomentovanouprehliadkouvýstavyvRákocihopalácisnázvomPrešov770–mestovsrdciEurópy,ktoránaplocheceléhoprízemiapalácapredstavilamestoodzačiatkujehopísanejhistóriedosúčasnosti.Programuzavreloneoficiálnestretnutieúčastníkovkonferencie.Druhý deň konferencie otvoril svojím prehľadovým referátom doc. ThDr. Pe-

ter Borza, PhD.,zKatedryhistórieFFUPJŠvKošiciachsnázvomGréckokatolíckyPrešov,vktorompredstavilmestoakodvestoročiatrvajúcenáboženskéikultúrno-spoločenské centrum tejto cirkvi. Nasledoval doc. PaedDr. Patrik Derfiňák, PhD., zInštitútuhistórieFFPUvPrešove,ktorýpútavýmspôsobomzhodnotilhospodáreniePrešovanaprelome19.a20.storočia.PhDr. Peter Kovaľ, PhD.,zrovnakéhopracoviskaspracovaltémuzhistórieprešovskéhozdravotníctva,kdehlavnúpozornosťvenovalOkresnejverejnejnemocniciT.G.Masarykapostavenejvmedzivojnovomobdobí.PoňomMgr. Ján KovačičzVýchodoslovenskejgalérievKošiciachpredstavilúlohuVýchodoslovenského múzea v Košiciach pri umeleckých výstavách v Prešovev20.a30. rokoch20. storočia.Konferenciuuzavrel JUDr. Mgr. Jozef Kušnír zKMvPrešove,ktorývenovalpozornosťspôsobu,rozsahuašpecifikámriešeniažidov-skejotázkyvPrešovevobdobíSlovenskejrepubliky(1939–1945).Výstupom konferencie je recenzovaný zborník, ktorý je zároveň prvým obno-

veným (celkovovporadíuž 33.) číslomodbornéhoperiodika (ročenky)KrajskéhomúzeavPrešovesnázvomNovéobzory,ktorévychádzalovrokoch1959–1991(kaž-doročne,okremroku1989).KonferenciuPrešovvpriestoreačaseakohlavnýpartnerpodujatiaivydaniezborníkazverejnýchzdrojovpodporilFondnapodporuumenia.

Pohľad na účastníkov podujatia. Foto: Anna Pavlovičová

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

128

KR

ON

IKA ČTVRTSTOLETÍ SPOLU.

ČESKOSLOVENSKO A PODKARPATSKÁ RUS

Praha, 28. – 29. marec 2018

Peter KOVAĽ

NajvýchodnejšiučasťmedzivojnovejČeskoslovenskejrepublikytvorilaPodkarpat-skáRuszačlenenádoštátunazáklademierovýchzmlúvvSt.GermaineaTrianone.Vposlednomobdobívzrástolzáujemeurópskychhistorikovovýskumdejíntohtogeografickéhocelkunielenvrokochmedzidvomasvetovýmivojnami,aleajvčasedruhejsvetovejvojnyavofázejehozačleňovaniadoSovietskehozväzu.NárodnýarchívČeskejrepublikyvPrahemávsprávemnožstvoarchívnychfon-

dovazbierokvzťahujúcichsakčeskoslovenskejsprávenaPodkarpatskejRusiapo-vojnovémuvývoju,apretonebolovôbecprekvapujúce,žesaprávetátoinštitúciapodujalazorganizovaťkonferenciuvenovanúproblematikedejinnéhovývojatejtočastimedzivojnovéhoČeskoslovenska.DvojdňovúakciuotvorilPhDr. David Hubený, PhD.Vpríhovorezdôraznilhlavný

zámerzorganizovaniastretnutiavedeckýchpracovníkovzviacerýcheurópskychkrajín(Česko,Slovensko,Poľsko,MaďarskoaUkrajina)zaoberajúcichsaproblema-tikouPodkarpatskejRusi.ÚvodnýreferátodPetra Švorcabolvenovanýprvotnýmmyšlienkam spojenia Podkarpatskej Rusi s Československom, samotnému začle-neniuastanoveniukrajinskejhranice.Nasledujúcepríspevkysazaoberaliproble-matikoupôsobeniačeskoslovenskýchlegionárov(Ferdinand Vrábel), stavuarozvojuinfraštruktúryvprvýchrokochexistencieČSR(Miroslav Kunt),zdravotníctvaane-mocničnýchzariadení(PeterKovaľ)čipoštovníctvanaPodkarpatskejRusivrokoch1918–1946(Lubor Kunc).Dopoludňajšíprogramkonferencieboldoplnenýreferátmi,rozoberajúciminapr.pravoslávnehnutienaPodkarpatskejRusi(Pavel Marek),chá-paniePodkarpatskejRusiajejčeskéinterpretácievdobovejpublicistike20.rokov(Stanislav Holubec)čiosobnosťdr.JaroslavaMezníka,viceguvernéraavicepreziden-taPodkarpatskejRusi (Jaroslav Vaculík).Vdruhejpoloviciprvéhorokovaciehodňasareferujúcizaoberaliajproblemati-

kouškolstvaaštudentskýchspolkov(Jana Bartošová, Julja Delibaltová, Kateřina Bez-díčková, Konstantin Kucov, Jan Šimek, Michaljo Dmitrovič Misjuk).RovnakozaujímavébolipríspevkyvenovanésymbolomPodkarpatskejRusivminulostiadnes (Roman Klimeš) čimenovýmzáležitostiam(Zbyšek Šustek). Zainovatívnyapriamkľúčovýz hľadiska hospodársko-finančných dejín Podkarpatskej Rusi možno považovaťreferátvenovanýčinnostiPodkarpatskejbankyv20.a30.rokoch(Patrik Derfiňák). PrvýdeňmedzinárodnejvedeckejkonferenciebolukončenývernisážoupanelovejvýstavyzameranejnahlavnéhistorickémedzníkyvývojaPodkarpatskejRusiinšta-lovanejvpriestorochNárodnéhoarchívuČR.Prváčasťdruhéhokonferenčnéhodňabolazameranánaaspektycezhraničnej

spolupráce Podkarpatskej Rusi, napr. s Rumunskom (Vladimír Kuštek) čiPoľskom (Stanislaw Tokarz).Zaujímavýbolreferátzaoberajúcisaanalýzourusínskejperiodic-kejtlačevydávanejv20.a30.rokoch(Mihály Káprály)apredstaveniezákladnýchar-

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

129

KR

ON

IKAchívnychprameňovnachádzajúcichsavofondovýchzbierkachNárodnéhoarchívu

ČRvPrahe(Lenka Kločková, Adam Zítek, David Hubený).DruhýdeňmedzinárodnéhostretnutiavedeckýchpracovníkovbolzameranýajnakrízovéhistorickéobdobiePodkarpatskej Rusi, ktoré znamenalo jej odčlenenie odČSR. Zlomové roky 1938a1939bolipredstavenézpohľadunárodnostnýchmenšín(Arpád Popély),činnostimaďarskýchspolkov(Július Baláž)apôsobeniačeskoslovenskejarmády(Jindřich Ma-rek).RokydruhejsvetovejvojnyznamenalipreúzemiePodkarpatskejRusijejpri-pojeniekMaďarsku(Jan Rychlík), nozároveňneostalobezzáujmučeskoslovenskejexilovejvlády (David Hubený). Koniecsvetovéhovojenskéhokonfliktupredstavujezačlenenie tohto geografického priestoru do Ukrajinskej sovietskej socialistickejrepubliky(Vasil Miščanin).Záverečnévystúpeniesvojímcharakteromdokázalo,že„PodkarpatskáRusajejštúdiumpôsobíakonevysychajúcizdrojinšpiráciepresú-časnúmladúgeneráciu“(Agáta Pilátová).Viacakotridsaťprednesenýchreferátovnamedzinárodnejvedeckejkonferencii

Čtvrstoletí spolu. Československo a Podkarpatská Rusdokázalo,žezáujemoštúdiumhistorickýchosudovúzemiaPodkarpatskejRusiavzťahukČSRajejorgánovneu-tíchaajeajvdnešnejdobeaktuálny.Plodnádiskusiazúčastnenýchpotvrdilatútokonštatáciu.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

130

KR

ON

IKA PRIPOMENULI SI STÉ V ÝROČIE VZNIKU

SPOLOČNÉHO ŠTÁTU ČECHOV A SLOVÁKOV

Bratislava, 17. – 19. apríl 2018

Nadežda JURČIŠINOVÁ

Významnouudalosťouvnašichdejinách,ktorúsiv tomtorokupripomíname, jevznikČesko-slovenskej republiky 28. októbra 1918. ProjektspoločnéhoštátuČechovaSlovákovbol skoroaždokoncaprvejsvetovejvojnymnohýmipoli-tikmipovažovanýzaneuskutočniteľnýamno-hí z nich ani neverili, že česko-slovenský štátprežije viac ako rok či dva aj po tom, čo jehoexistencia bola potvrdená mierovými zmlu-vami.Manifestačnýma legálnymprihlásenímsa slovenského národa k spoločnému štátuČechov a SlovákovbolaDeklarácia slovenské-ho národa, ktorá bola prijatá 30. októbra 1918vTurčianskomSv.Martine.Stalasajednýmzozákladných dokumentov zrodu česko-sloven-ského štátu a prispela k jeho konštituovaniu.PreSlovákovbolospojeniesasČechmivjeden

spoločnýštátoptimálnymriešenímslovenskejotázky.SlovenskotakpoprvýrazvdejináchvznikloakosamostatnýadministratívnycelokaSlovácisastalioficiálneštátotvornýmnárodom,ajkeďtobolovoformenovovytvorenéhočeskoslovenskéhopolitickéhonároda.Vnovomštátedostalimožnosťdotvoriťsaakomodernýeuróp-skynárod.Pri príležitosti 100. výročia vznikuČSRpripravilÚstav politických vied SAV

BratislavavspoluprácisoŠtátnymarchívomvBratislave,Štátnympedagogickýmústavom,MúzeomSlovenskéhonárodnéhopovstania,KysuckýmmúzeomvČadci,Žilinským samosprávnym krajom, Katedrou politológie Filozofickej fakulty (FF)UPJŠvKošiciach,NadáciouM.R.ŠtefánikavBratislave,Ministerstvomškolstva,vedy,výskumuašportuSRaMinisterstvomkultúrySRvedeckúkonferenciupodnázvomRepublika Česko-Slovensko. Od monarchie k vlastnému štátu. Ilúzie verzus rea-lita.Záštitunadkonferenciou,ktorásauskutočnilavPálffyhopalácivBratislavevdňoch17.–19.apríla2018,prevzalpredsedaNárodnejradySRAndrejDanko.Vpriebehutrochdníkonaniavedeckejkonferencievdeviatichblokochvystu-

povali slovenskíačeskíhistorici,politológoviaa filozofi,ktorýchsanapodujatieprihlásilo31.ZaoberalisarôznymiaspektmivznikuČeskoslovenskavroku1918,akoajvývojomtohtonovéhoštátnehoútvaru,ktorývznikolnatroskáchRakúsko--Uhorska,aždoroku1968.Spomeniemeaspoňniektorých.SúvodnýmreferátompodnázvomSlovenskápolitikapredrokom1918vystúpilriaditeľÚstavupolitic-kýchviedSAVvBratislavePhDr. Miroslav Pekník, CSc. Priblížil okolnosti vzniku

Doc. PhDr. Nadežda Jurčišinová, PhD.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

131

KR

ON

IKAčeskoslovenskéhoštátu.Poňomsaujalaslovadoc. PhDr. Nadežda Jurčišinová, PhD.,

zInštitútuhistórieFFPrešovskejuniverzityvPrešove.VprednáškenatémuPodielČeskoslovanskejjednotynarozvojičesko-slovenskejvzájomnostipredprvousveto-vouvojnouupriamilapozornosťnapôsobenienárodno-obrannéhoaslovakofilské-hospolkuČeskoslovanskájednota,ktorývznikolvPrahe7.mája1896apoukázalanajehoaktivity,podielavýznamprivznikuspoločnéhoštátuČechovaSlovákov.Dôležitú úlohu pri vytvorení československého štátu počas prvej svetovej vojnyzohraličeskoslovenskélégie.NapodielSlovákovvčeskoslovenskýchlégiáchaichbojzaspoločnýštátČechovaSlovákov poukázal PhDr. Ferdinand VrábelzÚstavupolitických vied SAV Bratislava. O rozpade rakúsko-uhorskej armády na územíSlovenskavroku1918hovoril Mgr. Peter Chorvát, PhD.,zVojenskéhohistorickéhoústavu v Bratislave. S ďalším zaujímavým príspevkom pod názvom Rok 1918:Prevrat,reforma,revolúcia?PrincipiálnerozdielymediPredlitavskomaZalitavskomvystúpildoc. PhDr. Vladimír Goněc, DrSc.PracovníkFilozofickéhoústavuAkadémieviedČSR,v.v. i.PrahaPhDr. Miroslav Pauza, CSc.vyvolalzaujímavúapodnetnúdiskusiusvojouprednáškoupodnázvomSvětovýválečnýkonfliktaČeskosloven-skárepublikavobnovenéEvropě.(Fakta,souvislosti,ideje).PrávneaspektuvznikuČesko-SlovenskapriblížilProf. PhDr. Jozef Beňa, CSc.,zPrávnickejfakultyUniverzityKomenskéhovBratislave.NatémuTuriecaSlovenskánárodnáradavobdobípre-vratureferoval Mgr. Tomáš Adamčík, PhD.,aoKysučanochvposlednomrokuprvejsvetovejvojnyhovoriljehokolegazKysuckéhomúzeavČadci PhDr. Alojz Kontrík. SituáciuvLiptovevrokuvznikučeskoslovenskéhoštátuzhodnotilPhDr. Peter Ví-tekzoŠtátnehoarchívuvŽilinesosídlomvBytči–pracoviskoArchívLiptovskýMikulášvprednáškeLiptov1918–koniecVeľkejvojnyapočiatoknovejštátnosti.ZložitosťaokolnostiprocesuzačleňovaniaPodkarpatskejRusidonovéhoštátuob-jasnilprof. PhDr. Peter Švorc, CSc., zInštitútuhistórieFFPUvPrešove.VznikČesko-slovenskaakoncepciuslovenskejpolitikyvnovomštátepopísalPhDr. Peter Zelenák, CSc.,zFFUniverzityKomenskéhovBratislave.Vcentrepozornostidoc. JUDr. Jozefa Vozára, CSc.,zÚstavuštátuaprávaSAVvBratislavebolaotázkaunifikáciezákonovv Česko-Slovensku. Funkciu Malej dohody v priestore medzi Balkánom a Bal-tompriblížilaaobjasnilavosvojomvystúpeníPhDr. Bohumila Ferenčuhová, DrSc., zHistorickéhoústavuSAVvBratislave.PrednáškouSlováciamedzištátnevzťahyČeskoslovenskasMaďarskom(1918–1938)saprezentovalJozef SchwarzzMiestnehoodboruMaticeslovenskejBratislava–Petržalka.DôsledkomusporiadaniastrednejEurópypoprvejsvetovejvojneamenšinovejproblematikesavenovalavosvojomvystúpeníPhDr. Zuzana Poláčková, CSc., zHistorického ústavu SAV v Bratislave.Na vedeckej konferencii vystúpili aj ďalší referujúci, ktorí sa zaoberali rôznymiotázkamivývojavČSRpojejvzniku.Po odznení referátov v jednotlivých blokoch nasledovala bohatá a zaujímavá

diskusia.Zpríspevkov,ktoréodznelinakonferenciipripravujúorganizátorivydaťzborník.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

132

KR

ON

IKA 14. ŠTUDENTSKÁ VEDECKÁ

A UMELECKÁ KONFERENCIA

Prešov, 25. apríl 2018

Annamária KÓNYOVÁ

Dňa25.apríla2018sapodzáštitoudekanaFilozofickejfakultyPrešovskejuniver-zity(FFPU)vPrešoveprof.PhDr.VasilaGluchmana,CSc.,konalavporadí14.Štu-dentskávedeckáaumeleckákonferencia.Tototradičnépodujatiemáužsvojepevnémiesto v akademickomživote študentov i pedagógov FF a teší sa veľkej obľube.Výnimkounebolaani tohtoročnákonferencia,naktorej savniekoľkýchsekciáchzúčastniloniekoľkodesiatokštudentovbakalárskeho,magisterskéhoidoktorand-ského štúdia z FF PU.Aj na inštitúte histórie prejavujú študenti všetkých trochstupňovštúdiaznačnýzáujemototopodujatie.Kvôlivysokémupočtuštudentov,ajzhľadiskadodržaniaistejproporcionalityobsahu,boliprácerozdelenédodvochsekcií,nasekciuprevystúpeniaštudentovprvéhoadruhéhostupňaštúdiaasekciuurčenúpredoktorandovinštitútu.Fakultnémukolupredchádzaloinštitútovékolousporiadanédňa4.apríla2018.Všetciúspešníabsolventiinštitútovéhokolapostú-pilidofakultnéhokola,kdesvojimireferátmiaprezentáciamiukázalizanietenosťasnahurozvíjaťsvojeschopnostinapolivedeckéhobádania.Takakovroku2017,ajvtomtorokuistýmspestrenímsekciehistóriesastalovystúpenieajpoľskýchštu-dentov,tentorazzpartnerskéhopracoviskavRzeszowe(InstytutHistorii,WydzialSocjologiczno-Historyczny,UniwersytetRzeszowski).Vsekciiprebakalárskyamagisterskýstupeňboličlenkamipredsedníctvadoc.

PhDr.LibušaFranková,CSc.,Mgr.AnnamáriaKónyová,PhD.,aMgr.LuciaŠteflová,PhD.Vkomisiipredoktorandskéštúdiumboličlenmidoc.PhDr.NadeždaJurčiši-nová,PhD.,PhDr.PeterKovaľ,PhD.,aPhDr.JánDžujkoPhD.Vprvej sekcii s referátmi vystúpilErik Koncz (Pavol II. Balasa), Jana Hakošová

(Židovské obyvateľstvo vo vybraných lokalitách okresu Michalovce), Veronika Kučmášová(Epigraficko-kampaniologicképamiatkyvovybranýchlokalitáchProto-presbyteriátuSnina),František Bednár(JánCádraakopropagátorzáujmovSlovákovvzápadnejEurópe), Slavomír Klein(Analýzaučebnicedejepisupre6.ročníkzáklad-nejškoly),Danica Havrillová(Kproblematikeholokaustuvučebniciachdejepisupregymnáziáastrednéškolyastrednéodbornéškoly),Krystina Propola(Starobrzedow-cywpolitycecaratuwlatach1721–1796),Rafal Machta(HistoriainaukaoKonsty-tucji1953–1957).V sekcii doktorandov s referátmi vystúpilRadovan Rusinko (Rondely neskoré-

honeolituvregiónemaďarskéhohornéhoPotisiaa ichindícievužšompriestoreVýchodoslovenskejnížinyzapomocivyužitiaprogramuGoogleEarth),Matúš Voj-na (Vinohradníctvo namichalovskompanstve v prvej polovici 18. storočia), Jana Dziaková (Výpočet obetí cholerovej epidémie vMichalovciach a okolí z pohľaducirkevnýchmatrík),Veronika Drábová (ŽidiavBrezoviciv2.polovici19. storočia),Lukáš Hedmeg(PavolSocháňajehopôsobenienapôdeslovenskéhospolkuDetvanvPrahevrokoch1882–1891),Lýdia Miroľová(SlováciaVeľkáBritániavovzájom-

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

133

KR

ON

IKAnýchvzťahochnazačiatku20.storočia),JurajHorváth(AstrovárevolúciavMaďar-

skuavznikMaďarskejľudovejrepubliky), Erik Ondria(GeorgiosGrivas–bojovníkzacyperskú,nezávislosť“),Ewa Bem(Reklamawokresiemiedzywojennym),Tomasz Sumara (WyboryparlamentarnewRzeszowieipowiecierzeszowskimw1828r.).Záverommožnokonštatovať,žeajna14.ročníkuštudentskejvedeckejaumelec-

kejkonferenciesavsekciihistóriepredstavilištudentisozaujímavýmipríspevkamiapreukázaliserióznyzáujemoodbornéhistorickébádanie.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

134

KR

ON

IKA „100 LET OD VZNIKU

ČESKOSLOVENSKA – 1918 / 2018“

Plzeň, 23. – 24. máj 2018

Peter KOVAĽ

Vdruhej polovicimája 2018 sa na pôde Fi-lozofickej fakulty (FF) Západočeskej uni-verzity v Plzni konala vedecká konferenciavenovaná problematike prvej Českosloven-skej republiky (ČSR).Táto akcia zapadladopočetných akcií naplánovaných tohto rokunaSlovenskuivČechách,ktorýmisipripo-míname100.výročiezaloženiačeskosloven-skéhoštátuvoktóbri1918.Vyše dvadsať príspevkov bolo organizá-

tormi,ktorýmiboliFFZápadočeskejuniver-zityvPlzniaFFJihočeskejuniverzityvČes-kých Budějoviciach, rozdelených do dvochkonferenčnýchdní.Poúvodnomslove,spojenomsprivítaním

všetkých hostí prodekanompre vedu a vý-skumFFZápadočeskejuniverzitydoc. PhDr. Lukášom Novotným, PhD., vystúpil s prvýmreferátom (Svět v roce 1914) prof. PhDr. Aleš Skřivan, CSc.Venovalsavňomhlavneokol-nostiam, ktoré viedli k vypuknutiu sveto-véhovojnovéhokonfliktu a ichdôsledkom.Pripomenul, že aj napriek pomerne bohatejhistorickejprodukciioprvej svetovejvojne,polemikaopríčináchjejzačiatkujeaktuálnadodnes.Doc. Mgr. Andrej Tóth, PhD.,upriamilpozornosť na národnostnú problematiku.V príspevku (První Československá repub-lika – koncepce „národního“ státu versusmnohonárodnostníspolečnost)prízvukoval,ženárodnostnýobrazČSRbolrovnakokom-plikovanýakovprípadeRakúsko-Uhorska.Samotná transformácia z mnohonárodnost-nej monarchie na mnohonárodnostný štát

sapodľajehoslovnevydarila.AkohlavnúpríčinurozpaduČSRvidel,vsúvislostis národnostným problémom, neochotu českého štátotvorného národa citlivejšievnímaťpotrebyostatnýchetníkvrepublike.Natietoslovánadviazalpríspevkom(Československo–národnýštátČechoslovákov?Úlohaslovenskejotázkyvčesko-

Peter Kovaľ. Foto: Ján Džujko

Ján Džujko. Foto: Peter Kovaľ

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

135

KR

ON

IKAslovenskej politike) PhDr. Róbert Arpáš,

PhD. Jehoslováoscilovaliokolovideniaariešeniaslovenskejotázkyčeskosloven-skýmipolitickýmistranamiavládnymifunkcionármi.Doc. PhDr. Barbara Köpplo-vá, CSc., a prof. PhDr. Jan Jirák, PhD.,pred-staviliOskaraButtera,osobnosť,stojacuzavznikomČSRajzavznikomjejústa-vy. Butter bol popredným sociológom,novináromavčaseprvejsvetovejvojnyčlenomodbojovejorganizácieMaffia.Vosvojejprofesionálnejčinnostisazaoberalotázkouspoločenskejúlohytlačeaostat-nýchmédiísdôrazomnamedzinárodnévzťahy.PhDr. Peter Kovaľ, PhD.,preniesolproblematiku vzniku Československa„naperifériu“.Vreferáte(Štátnyprevratnaperiférii–Prešovskávojenskávzburavojakov 67.pešiehopluku) objasnil, preširšiuhistorickúverejnosť,pomerneme-nejznámudejinnúudalosťzdnívznikurepubliky.VmestePrešovdošlok inci-dentu, k vojenskej revolte, keďmiestnivojacibolihlavnýmivinníkmirabovaniaobchodov.Výsledkomtejtorebéliebolapoprava41vojakovadvochcivilovprimúrekostolasv.MikulášavcentrePrešova.NakonferenciiodzneliajpríspevkyMgr. Jitky Vandrovcovej a Mgr. Lenky Vandrov-

covej, vktorýchsavenovalivykresleniuoslávaprejavovúcty(stavboupamätníkov)kudňuvznikurepublikyvmedzivojnovomobdobívmesteTáboraIng.JanaBro-žekavzákladnýchrysochrozoberajúcehošportovéoddielySokol,Orel,Nemeckýtelocvičný zväz, Zväz robotníckych telovýchovných jednôt. Prof. PhDr. Bohuslav Jiroušek, Dr., prezentoval prítomným tému pripojenia Slovenska a PodkarpatskejRusi prostredníctvom interpretácie Vratislava Kalouska. Išlo o známeho medzi-vojnovéhoprávnika,ktorý savkniheOvojenskédiktatuřenaSlovenskuaPod-karpatskéRusiv letech 1919 – 1922 zamýšľalnadpovahou tejtodiktatúry.PhDr. Jitka Rauchová, PhD.,savosvojompríspevkuzaoberalasnahamičeskoslovenskýchhistorikovuznaťdátumy28.október1918a30.október1918zadnizroduČSR.Nazjazdečeskoslovenskýchhistorikovvroku1966,ktorýbolo.i.spojenýsviacerýmikritickýmihlasmiuberaniasačeskoslovenskejhistoriografievzmyslejejprílišné-hozideologizovania,predniesli totoželanievyjadrujúceprihláseniesakodkazuprvejČSR.V60.rokochvčasevládykomunistickejdiktatúrytoboliurčiteojedineléaodvážnehlasyodznenénaverejnejpôde.Problematikoučeskéhomenšinovéhoškolstvav rokoch1918–1938 sazaoberalPhDr. Karel Řeháček.HlavnéproblémyčeskéhoškolstvavnemeckomprostredípohraničiaČSRzhrnuldoniekoľkýchzá-kladných bodov: kvalita učiteľov, priestorové vybavenie a boj o žiaka, súpereniesnemeckýmmenšinovýmškolstvom.Doc. Attila Simon, PhD., vosvojomvystúpení

Patrik Derfiňá. Foto: Ján Džujko

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

136

KR

ON

IKA sledovalvzťahmaďarskejmenšinykČeskoslovenskucezvykresleniepostojatejto

menšinykoslavám10.výročiavznikuČSR.Menšiačasťmaďarskejpolitickejrepre-zentácienaSlovenskuprivítalačeskoslovenskýštát,noväčšiaodmietlavznikČSRsovšetkým,čopriniesol.MaďarskánárodnástranaaKrajinskákresťansko-socialis-tickástranavroku1928oficiálneodmietlioslavovať28.október,kčomusapripojilaajväčšinamaďarskéhoobyvateľstvanaSlovensku.DruhýdeňkonferencieodštartovalzaujímavoutémouMgr. Jan Vrba. Zaoberalsa

vzťahomčeskýchNemcovpolitickyorganizovanýchvKomunistickejstraneČesko-slovenska.Tátostranastálavmedzivojnovomobdobívopozícii,bolapovažovanázaantisystémovúazároveňzanadnárodnú,nakoľkovsebezdružovalačlenovroz-ličnýchnárodností.Komunistivyjadrovalipodporu robotníctvuakritizovalina-cionálnepomeryapolitikuvedeniaČSR.V30.rokochsačeskínemeckíkomunistivracaliksvojejminulostiazdôrazňovalisvojehistorickékorenevoVeľkonemeckejríši.Vaktívnejčinnostidávalidôraznapodporukultúrnejčinnostisvojejmenšiny.Mgr. Eva Fischerová, PhD.,sanaakciiprezentovalareferátomoNárodnejjednotese-veročeskejvčasevznikuČSR.Bolatoorganizácia,vykonávajúcanárodnopolitickú,národohospodársku,sociálnuakultúrnučinnosťpretavenúdokonkrétnejfinanč-nejpodporyzakladaniaškôl,organizovaniakultúrnychakciíprečeskýchobčanovvnemeckompohraničí.Poľnéčetníctvovroku1919naPodkarpatskejRusimalozacieľstrážiťhranicusMaďarskomaPoľskom,pretožesarozšírilopašeráctvoailegál-neprechody.TátoproblematikabolavstredezáujmuMgr.DavidaHubeného,PhD.Jednýmzhlavnýchzámerovpoľnéhočetníctvaboloajpotlačeniemaďarskejapoľ-skejšpionáže,noveľkouprekážkoubolnedostatokskúsenýchčetníkov.Doc. PaedDr. Patrik Derfiňák, PhD., zameralsvojpríspevok(MaďarskákomunitanaŠarišiavznikČeskoslovenska) na výskum problematiky vzniku ČSR na teritóriu východnéhoSlovenska. Šariš bol národnostne i konfesionálne pestrým regiónom, kde aj podvplyvomnezáujmuslovenskýchbuditeľovpredprvousvetovouvojnouabsentovaloslovenskénárodnépovedomie.Maďarskámenšinazastupovalavtomtoprostredívýznamnéúradníckefunkcie,ataksavprvýchtýždňochamesiacochpovyhláseníČeskoslovenskamuselanovávládazaoberaťpraktickýmiproblémamisúvisiacimispovojnovousituáciou.Akozdôraznildoc.Derfiňák,časťmaďarskejmenšinynaŠarišiprejavilanedôveruvnovýštát,nevidelavňomsvojevlastnéuplatnenieaod-sťahovalasa.ČasťmaďarskejmenšinynavýchodeSlovenskazostalaavpriebehu20. a 30. rokov20. storočia saviac čimenej aktívnezapájaladoverejnéhoživotavmestečinavidieku.MenšiačasťmaďarskéhoobyvateľstvanaŠarišivytvorilaizo-lovanúkomunitusvlastnýmkultúrnymživotom.Doc. PhDr. Lukáš Novotný, PhD., predstavil výsledky výskumu zameraného na britskú diplomaciu prvej polovice20. storočiaa jejpohľadnaaktvznikuČeskoslovenskaavývojčesko-nemeckýchvzťahovnakonciroku1918.Mgr. Martina Halamová, PhD.,vreferáte(Fischlovare-prezentaceT.G.Masaryka) poukázala na činnosť židovského intelektuála, ktorývyzdvihovalpozitívnyprístupT.G.Masarykakžidom.Následneprof. Mag. Dr. Pe-ter Deutschmannpreniesolkonferenčnútémudorovinykultúry.Naviacerýchprí-kladochpoukázalnarozvojdivadelníctvaapriamyodrazmotívuvznikuČSRvoviacerýchdivadelnýchhráchmedzivojnovéhoobdobia.Podľaprof.Deutschmannadivadelnéhrymodelujúdejinysilnejšieaemotívnejšieakohistoricképráce,alesúpoznačenédoväčšejmiery ideológiou autora.PhDr. Ján Džujko, PhD., sa akood-

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

137

KR

ON

IKAborníknadejinyregionálnejžurnalistikynakonferenčnejpôdepredstaviltémou,

vktorejzdôraznil28.október1918akozlomovýdátumvrozvojivýchodoslovenské-honovinárstva.Vroku1918navýchodnomSlovenskunevychádzaložiadneposlo-venskypísanéperiodikum.PovznikuČSRahlavnevroku1919začalivznikaťnovénovinyačasopisyziniciatívytampôsobiacejslovenskejačeskejinteligencie.Medzinovéaúspešnéperiodikápatrilinapr.Slovenskývýchod,Šarišskéhlasy.HlavnýmcentromnovinárstvanavýchodnomSlovenskuboliKošice,PrešovaSpišskáNováVes.PoslednýmvýstupomdvojdňovéhomedzinárodnéhostretnutiabolpríspevokLuboša Mareka venovaný dejinám československej kinematografie medzivojnové-hoobdobia.Vprezentácii sivšímalštruktúrumajiteľovkínčicenzúru.Vzáverepredstavilzákladnéspolkyzastupujúcezáujmymajiteľovkín–Zemskýzväzkine-matografovvČecháchaKlubčeskýchkinooperátorov,akoajprofesijnézáujmovéperiodiká–Českýkinematograf,Československýfilm.Medzinárodnávedeckákonferenciabolaobohatenáopásmopiesnívinterpre-

tácii súboru Ostravská bandaska. Hudobné vystúpenie bolo zamerané na českúhudobnúprodukciupredvojnovéhoamedzivojnovéhoobdobia.FilozofickáfakultaZápadočeskejuniverzityvPlzniaFilozofickáfakultaJuhočeskejuniverzityvČes-kýchBudějoviciachzorganizovalivydarenúakciunamimoriadneaktuálnutému.Aktívni i pasívni účastníci sa v každý konferenčný deň zapojili domimoriadneplodnejdiskusie,ktorádokazovalaatraktivituobsahukonferenciea jednotlivýchvýstupov.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

138

KR

ON

IKA VEDECKÁ KONFERENCIA UDALOSTI

A OSOBNOSTI FORMOVANIA MODERNÉHO SLOVENSKÉHO NÁRODA

(knižná kultúra – jazyk – školstvo – osveta)

Prešov, 24. – 25. máj 2018

Marcela DOMENOVÁ

Vedecká konferenciaUdalosti a osobnosti formovania moderného slovenského národa (knižná kultúra – jazyk – školstvo – osveta) sauskutočnilapripríležitostipripomenutiasiudalostízrokov1848–1849,akoajživotnýchjubileívýznamnýchosobnostízob-dobiaformovaniamodernéhoslovenskéhonárodavdejináchSlovenska.Vdňoch24.–25.apríla2018juusporiadalaŠtátnavedeckáknižnicavPrešove.KonferenciuotvorilariaditeľkaknižniceMgr. Valéria Závadská.Rokovaniebolorozdelenédoštyrochtematickýchblokov.Vprvýdeňrokovania

vystúpilihistorici,archiváriaretrospektívnibibliografi.Dominovalireferátyvia-žucesanaosobnosti,evanjelickúkonfesiuajazykovedu,sdôrazomnavýchodnéSlovenskoamestoPrešov.Menoviteišloodoc.PhDr.NadežduJurčišinovú,PhD.,s témou Východné Slovensko na stránkach Slovenských národných novín (1845 – 1848);doc.PaedDr.PatrikaDerfiňáka,PhD.,sreferátomovýznamnejosobnostiLadislav Bartholomeidesaprváslovenskáučebnicazemepisuzroku1798;Mgr.MarceluDo-menovú,PhD.,sproblematikouTorzo knižnice SEM JMB v Prešove, t.j.rekonštrukciouprešovskejspolkovejknižnicezpolovice20.storočia;doc.PhDr.LibušuFrankovú,CSc.,ktorásavenovalatémeÚčasťAdamaaJánaHlovíka v národnokultúrnom živote Slovákov na historickom území východného Slovenska (K 225. výročiu narodenia Adama Hlovíka).Mgr.GabrielaOľšavskásazameralanaproblematikuAdam František Kollár a jeho

dielo v meste Prešov; Mgr.LenkaRišková,PhD.,prezentovalavýskumpodnázvomMichal Institoris Mošovský v literárnohistorickej a básnickej reflexii Bohuslava Tablica aMgr.LuciaNěmcová,PhD.,vystúpilastémouMartin Hattala – osobnosť českej a slo-venskej jazykovedy. Poobochblokochreferátovnasledovaladiskusia.NáslednebolprogrampreúčastníkovkonferenciespestrenýodbornouexkurziouMeruôsme roky a Prešov,oktorúsamestomPrešovpostaralaMgr.AndreaSivaničová.Druhýdeň rokovania bol rovnako zameranýnapredstavenie života, činnosti

čireflexiudielavybranýchosobností,prezentovaniezaujímavýchdielapamiatokknižnejkultúry,pripomenutiesivýznamnýchmedzníkovaudalostívslovenskýchdejinách.VprogramevystúpiliMgr.PavolMarkovič,PhD.,spríspevkomUčenci, básnici, polyhistori – Ján Kollár a J. W. Goethe (Typologická reflexia); prof.PhDr. JúliaDudášová,DrSc.,sreferátomopripravovanejpublikáciiProfesor Štefan Tóbik (1909 – 1969) a jeho spis Gemerské nárečia I. – III. v kontexte slovenskej jazykovedy; Bc.LuciaOravecKoreňovástémouZaloženie Slovenského evanjelického a. v. gymnázia v Revúcej;Mgr.MáriaBôbová,PhD.,svýskumomktémeBanská Bystrica z pohľadu knižnej kul-túry v období národného obrodenia;Mgr.MarcelaDomenová,PhD.,aMgr.GabrielaOľ-

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

139

KR

ON

IKAšavskápredstaviliPamiatky knižnej kultúry z obdobia formovania moderného slovenského

národa v historickej Kolegiálnej knižnici v Prešove.Mgr. Renáta Kočišová, PhD., prezentovala problematikuZberatelia slovenských

ľudových piesní východoslovenského okruhu v čase obrodeneckom;doc.PhDr.MartaGer-mušková,CSc., sa zamerala vovšeobecnosti na témuFenomén slovenskej revolúcie 1848/1849 a jej lídri v kontexte politiky i literatúry.PaedDr.MartinaPetríková,PhD.,savenovalatémeK počiatkom slovenskej literatúry pre deti a mládež (Niekoľko zaujíma-vostí o osvietenskej školskej literatúre ako digitalizovanom kultúrnom dedičstve v čítaní detí a mládeže) aMgr. IvanaSlivková,PhD.,otázkamPrejavy kultúrnej identity Slovákov v modernom komunikačnom priestore: Ľudovít Štúr.Obablokyrokovaniaboliuzavretékonštruktívnoudiskusiou.Referáty z uvedeného vedeckého podujatia plánuje Štátna vedecká knižnica

vPrešoveuverejniťvroku2019vsamostatnominterdisciplinárne ladenomzbor-níku.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

140

KR

ON

IKA MATÚŠ DULA, POLITIK, PRÁVNIK

A NÁRODNÝ ČINITEĽ

Martin, 21. – 22. jún 2018

Nadežda JURČIŠINOVÁ

MedzitradičnépodujatiaorganizovanéÚstavompolitickýchvied(ÚPV)SAVvBra-tislave patria DniMilanaHodžu. Spoluorganizátormi tohoročného XIV. ročníkaboloMinisterstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Centrum kresťanskéhovzdelávania vMartine, Katedra politológie Filozofickej fakulty (FF)UPJŠKošicea Katedra politológie a euroázijských štúdií FF Univerzity Konštantína Filozofa(UKF)Nitra.SúčasťouDniMilanaHodžubolavedeckákonferenciapodnázvomMatúšDula–politik,právnikanárodnýčiniteľ,ktorásauskutočnila21.–22.júna2018vZborovejsieniEvanjelickejcirkvia.v.vMartine.PodujatiesauskutočnilopodzáštitoupredseduvládySRPetraPelegrinihoaministerkyškolstva,vedy,vý-skumuašportuSRMartinyLubyovej.Vpriebehudvochdníodznelovrámcivedeckejkonferencie16referátov,vkto-

rých slovenskí a českípolitológovia ahistorici zhodnotilimnohostrannú činnosťmartinskéhočiniteľa,jednejznajvýznamnejšíchosobnostislovenskéhonárodnéhoživota,politika,advokátaanárodnéhopracovníkaM.Dulu.SúvodnýmreferátompodnázvomMatúšDulavslovenskejpolitikevystúpilriaditeľÚPVSAVvBrati-slavePhDr. Miroslav Pekník, CSc. PriblížilživotačinnosťposlednéhopredvojnovéhopredseduSlovenskejnárodnejstranyapredseduSlovenskejnárodnejradystranyM.Dulu,upozornilnavýznamnémedzníkyv jehoživote,popísalhoakopoliti-ka,advokátaanárodnéhopracovníka.Obsahovonajehovystúpenienadviazaldoc. PhDr. Ivan Mrva, CSc.,keďpopísalpôsobenieM.Duluvkontexteuhorskejpolitikyporakúsko-uhorskomvyrovnaní.Sčinnosťouslovenskýchadvokátovvnárodnomhnutínakonci19.storočiasakcentomnaosobnosti,akýmibolibratiaMudroňovci,MilošŠtefanovič,ŠtefanFajnoraM.Dulaoboznámilúčastníkovkonferenciedoc. JUDr. Jozef Vozár, PhD.,zÚstavuštátuaprávaSAV,Bratislava.OpodieleM.DulunavýstavbeaotvoreníNárodnéhodomuvTurčianskomSv.Martinehovorildoc. PaedDr. Miloš Kovačka, CSc.TurčianskySv.MartinvčasepôsobeniaM.Dulupri-blížiliMgr. Branislav Zacharides aIng.IgorDobrovolnýzVrútok.OsobnosťM.Duluakoadvokátaozrejmila Mgr. Viktória Hellenbart zadvokátskejkancelárieLučenec. M.Dula,ajkeďnepatrilkzvlášťaktívnymprívržencomčesko-slovenskejvzájomnostiaspolupráce,akcentovaljejvýznamapodporovaljuvrámcisvojichpolitickýchak-tivítakospočiatkupodpredsedaSlovenskejnárodnejstranyaneskôrjejpredseda.OtejtostránkeDulovejčinnostihovoriladoc. PhDr. Nadežda Jurčišinová, PhD., zInšti-tútuhistórieFFPUvPrešovevreferátepodnázvomMatúšDulaaČeskoslovanskájednota, v ktorom predstavila prejavy Dulovej spolupráce s národno-obrannýma slovakofilským spolkom Českoslovanská jednota v Prahe. V prednáške podnázvomPôsobenieMatúšaDulupočasprvej svetovejvojny– lenpasivita?PhDr. Ferdinand VrábelzÚPVSAVpriblížilpostoje,názoryaaktivityM.Duluvzložitomvojnovomobdobí.Mgr. Tomáš Adamčík, PhD.,zaseopísalčinnosťM.DulunaTur-

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

141

KR

ON

IKAcivSlovenskejnárodnej radevobdobíprevratu.Koncepciámslovenskejpolitiky

aM.DulovipovznikuČesko-SlovenskasavenovalvosvojomvystúpeníPhDr. Peter Zelenák, CSc.,zFFUniverzityKomenského(UK)vBratislave.Doc. PhDr. Vladimír Goněc, DrSc.,zÚPVobjasnilpoľské,moravskéačesképaralelyprístupuvočiM.Du-lovi.StraníckypolitickýsystémaosobnosťM.DuluvpočiatkochexistencieČesko--Slovenskapriblížilvosvojejprednáškeprof. PhDr. Svetozár Krno, CSc.,zFFUKF.NatémuDôveraapamäť:Problémsidentitousaprezentovalprof. PhDr. Jozef Lysý, CSc.,zPedagogickejfakultyUKvBratislave.Významnoukultúrnouustanovizňou,kto-rúsiSlovácivRakúsko-Uhorskuvydobyliabolazaloženázačiatkomaugusta1863akoMaticaslovenská,nopôsobilalendoroku1875,keďbolajejčinnosťzastavenáazakázaná.PovznikuČeskoslovenskabolačinnosťMaticeslovenskejvroku1919obnovená.Otomtoakte–oživotvoreníMaticeslovenskejazástojiM.Duluvtom– referoval Jozef SchwarzzMiestnehoodboruMaticeslovenskejBratislava–Petržalka.SprednáškouObrazosobnostiM.DuluvdiskurzepojehosmrtivystúpilMgr. Lu-káš KrajčírzFFUKvBratislave.OsobnosťM.DuluvzrkadlearchívnychpísomnýchafotodokumentačnýchprameňovLiterárnehoarchívuSlovenskejnárodnejknižni-cevMartinepriblížilPhDr. Jozef Beňovský, CSc.,zMartina.ReferujúcipoukazovalinarôznorodépôsobenieMatúšaDulupredprvousve-

tovouvojnou,alenajmäponej.Predstavilihoakopolitika,advokátaanárodnéhočiniteľa.Zodprezentovanýchreferátovplánujúvydaťorganizátorizborník,ktorýposkytnečitateľoviucelenýpohľadnapôsobenietejtovýznamnejosobnostivslo-venskýchdejinách.

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

142

Edita Vološčuková: Obloha

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

143

Toto vydanie časopisu ilustrujeme reprodukciami výtvarných diel

Edity Vološčukovej

Edita Vološčuková pochádza zo Stropkova. Dlhodobo pôsobí v Prešove ako vý-tvarníčka,takmer30rokovpracovalaakoodbornáasistentkanaKatedrevýtvarnejvýchovyaumeniaFilozofickejfakultyPrešovskejuniverzityvPrešove.JečlenkouumeleckéhozdruženiaC+SsosídlomvKošiciach,členkouZdruženiapreumenieKATEDRUM a členkouVýchodoslovenského združenia výtvarných umelcov priSlovenskejvýtvarnejúnii.Jedržiteľkouviacerýchocenení(laureátka Trienále akvarelu 1999 a 2013 v Lučenci, Cena rektora PU za Umeleckú tvorbu 2003, držiteľka Ceny prezi-denta mesta Nowy Sącz – Salon 2003, držiteľka Pochvalného uznania Galérie v Miškolci za medzinárodný projekt Trojhraničie).Absolvovalamnožstvoplenérov,teoretickýchsym-pózií,samostatnýchakolektívnychvýstavdomaajvzahraničí(Poľsko,Ukrajina,Maďarsko,Nemecko,Česko,Nórsko,Taliansko,Anglicko).ČastoprezentujesvojevýtvarnéprácenaodbornýchprednáškachvrámciceléhoSlovenskaavzahraničí.Jejdielasúvzbierkachdomácichajzahraničnýchgalérií(ŠarišskágalériaPrešov,Galéria umelcov Spiša SpišskáNová Ves,Múzeummoderného umenia AndyhoWarholaMedzilaborce, Východoslovenská galériaKošice,Novohradskémúzeuma galéria Lučenec, Galéria Kolomana Sokola LiptovskýMikuláš,MGMukačevo,BWAKrosno,MMNyíregyháza,HOMMiskolc).V tvorbeEdityVološčukovej saharmonickyspájacita intuícias racionálnym,

častoažvedeckýmpostojom.Vsúvislostischápanímrenesančnéhoodkazuracio-nalizmuasenzualizmujemožnévnímať jejosobnosťvanalógiisVitruviánskymmužomzakreslenýmdomagickýchsymbolov(kruhaštvorec),ktoréspolutvoriajednotuduchovnéhoahmotnéhosveta.Autorkavsebespájavšestrannúosobnosťobjaviteľky,laboratórnejvýskumníčky,teoretičkyacitlivejtalentovanejvýtvarníčky.Neustálehľadanie,skúmanieokoliaaprírodnýchjavovjevjejprípadezárukou

inovatívnostivýtvarnéhoprejavu.Autorka sazaoberá skúsenosťou,pamäťovýmistopami,prenosomaprepisominformácií,individuálnouinterpretáciou.Využívarôznorodéprírodniny,skúmaichmožnosti,podstatu,minulosť.Upozorňujenane-viditeľnúenergiuavlastnostimateriálovanato,žeajneživépredmetysúnositeľmiinformáciíVýraznoučrtouvjejdielachjetiežvizuálnamanipuláciasoznakomčikódom.Okremmaľby,kresby,grafiky,počítačovejgrafiky,fotografie,rôznorodýchkom-

bináciítechníkčiobjektovmôžemevjejtvorbevidieťajaktuálnevýtvarnépreja-vy–napríkladsvetelnúinštaláciu(light-art),land-artovéinštaláciečivideo-art.Ten-tohomogénnycelokčastoobohacujeorozmerzvuku.Manipuláciouzvukuvytváraatmosférunapätiaarituálu.Výsledokjejtrpezlivejprácepôsobítak,akobyboljejzornýuholbezobmedzení,„tristošesťdesiatstupňový“.Neupriamujesalenjednýmsmerom,alesnažísahľadaťsúvislosti,prepájavýtvarnémédiáaumeleckýprejavsinýmiodvetviamivedy.Jejtvorbajezameranánavlastnúvýtvarnúinterpretáciurozličnýchprírodných,atmosférickýchakozmickýchjavov.V akomkoľvekmédiu sa autorka vyjadruje, že je pre ňu dôležitá prítomnosť

konceptuálneho postoja, neustáleho premýšľania prepojeného so silnou dávkouintuície.V súvislosti s jej tvorbou je tiež charakteristickávýrazná „procesualita“

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

144

vovýtvarnomprejave.Mápotrebuskúšaťarozširovaťhranicemožnostívyužitiavýtvarnéhomateriálu,lákajújunové,doposiaľneobjavenéspôsobyexperimentova-nia,čiužsmodernoutechnológiou,alebosprírodninami.Jezrejmé,žecestaskúsenostíapoučení,ktorouprechádzaaspomocouktorej

vytvárasvojediela, jepodstatnáaspoňtak,akovýsledok,ktorýv jejdielachmô-žemevidieť.Rozhodne tonie jedefinitívnaauzavretáetapa. Jejpráceveľkorysonaznačujúpokračovanie,„ďalšídiel“,čiužvnašomslobodnominterpretačnompo-daní,alebovpodaníkreatívnychvíziísamotnejautorky.

Mgr. Art. Eva Tkáčiková

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

145

O AUTOROCH

DERFIŇÁK, Patrik, doc., PaedDr., PhD.(patrik.derfinak@unipo.sk)Vysokoškolskýpedagóg,InštitúthistórieFilozofickejfakultyPrešovskejuniverzityvPrešove,Katedranovovekýchanajnovšíchvšeobecnýchdejín,riaditeľ InštitútuhistórieFFPUvPrešoveDOMENOVÁ, Marcela, Mgr., PhD.(marcela.domenova@unipo.sk)Vysokoškolskýpedagóg,InštitúthistórieFilozofickejfakultyPrešovskejuniverzityvPrešove,KatedraarchívnictvaapomocnýchviedhistorickýchDŽUJKO, Ján, PhDr., PhD.(jan.dzujko@unipo.sk)Vysokoškolskýpedagóg,InštitúthistórieFilozofickejfakultyPrešovskejuniverzityvPrešove,KatedranovovekýchanajnovšíchslovenskýchdejínFECSKOVÁ, Silvia, Mgr.(fecskova.silvia08@gmail.com)Bardejov.FRANKOVÁ, Libuša, doc., PhDr., PhD.(libusa.frankova@unipo.sk)Vysokoškolskýpedagóg,InštitúthistórieFilozofickejfakultyPrešovskejuniverzityvPrešove,KatedranovovekýchanajnovšíchslovenskýchdejínHOPTOVÁ, Luciána, Mgr. et. Mgr., PhD.(luciana.hoptova@unipo.sk)Vysokoškolskýpedagóg,InštitúthistórieFilozofickejfakultyPrešovskejuniverzityvPrešove,KatedranovovekýchanajnovšíchvšeobecnýchdejínJURČIŠINOVÁ, Nadežda, doc., PhDr., PhD. (nadezda.jurcisinova@unipo.sk)Vysokoškolskýpedagóg,InštitúthistórieFilozofickejfakultyPrešovskejuniverzityvPrešove,KatedranovovekýchanajnovšíchslovenskýchdejínKÓNYOVÁ, Annamária, Mgr., PhD.(annamaria.konyova@unipo.sk)Vysokoškolskýpedagóg,InštitúthistórieFilozofickejfakultyPrešovskejuniverzityvPrešove,Katedranajstarších,stredovekýcharanonovovekýchdejínKOPYLOV, Serhij, doktor historických vied,(rector@kpnu.edu.ua)Profesor,rektorKamenec-PodoľskejnárodnejuniverzityIvanaOhijenka(Ukrajina),profesorkatedrysvetovýchdejínKOVAĽ, Peter, PhDr., PhD. (peter.koval@yahoo.com)Vysokoškolskýpedagóg,InštitúthistórieFilozofickejfakultyPrešovskejuniverzityvPrešove,KatedranovovekýchanajnovšíchslovenskýchdejínKUŠNÍR,Jozef, JUDr. Mgr.(krajskemuzeumpo@stonline.sk)KrajskémúzeumvPrešoveLUTAŠ-HUSŤÁK, Jozef, Mgr. (j.lutas123@gmail.Com)Externýdoktorand,InštitúthistórieFilozofickejfakultyPrešovskejuniverzityvPre-šove,KatedranovovekýchanajnovšíchslovenskýchdejínMARCINKOVÁ, Lucia, Mgr. (lcmarcinkova@gmail.com)GymnáziumKonštantínova2,Prešov,stredoškolskápedagogička

Dej

iny

– in

tern

etov

ý ča

sopi

s Inš

titút

u hi

stór

ie F

F PU

v P

rešo

ve –

č. 1

/201

8

146

MELICHÁREK, Maroš, Mgr., PhD.(melicharekmaros@gmail.com)Vysokoškolskýpedagóg,KatedrahistórieFilozofickejfakultyUniverzityPavlaJoze-faŠafárikavKošiciachOĽŠAVSKÁ, Gabriela, Mgr. (ohkf2@svkpo.gov.sk)ŠtátnavedeckáknižnicavPrešove,oddeleniehistorickýchknižničných fondov–retrospektívnabibliografkaVOJNA, Matúš, Mgr. (Matus.Vojna@smail.unipo.sk)Internýdoktorand,InštitúthistórieFilozofickejfakultyPrešovskejuniverzityvPre-šove,Katedranajstarších,stredovekýcharanonovovekýchdejínZAVAĽŇUK, Alexander, doktor historických vied,(olexandr_zavalniuk@ukr.net)profesorKamenec-PodoľskejnárodnejuniverzityIvanaOhijenka(Ukrajina),profe-sorkatedrydejínUkrajny

147

Informácie pre autorov

ČasopisDejiny. Internetový časopis Inštitútu histórie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity Prešove vychádzaodroku2006dvakrátročne.JeevidovanývnajväčšejšpeciálnejelektronickejdatabázeEZB OPACriadenejStaatsbibliothek Berlin, na serveri Deutsche Nationalbibliothek a stránkach Universitätsbib-liothek Regensburg,akoajvdatabázeDalhousie Librariesvjednejzpoprednýchkanadských univerzítDalhousie University v Halifaxe (Nové Škótsko,Kanada)avcelomradeďalšíchuniverzitnýchdatabáznacelomsvete;máISSN.PríspevkyvrubrikáchŠtúdie, Ľudia a doba, Študijné materiálysúrecenzova-

né,preknižnicenaSlovenskuuvádzanévkategóriiADF–Vedecképrácevdomá-cichnekarentovanýchčasopisoch.Vprípadezáujmupublikovaťvjednomzčíselčasopisu,vniektorejzuvedených

rubrík,Vás prosímeposlať príspevkypredsedovi redakčnej radyperiodikaprof.PhDr.PetroviŠvorcovi,CSc.(psvorc@unipo.sk),vždydo20. 3.,resp.20. 9.vuve-denomrokusdvadsaťriadkovýmresumévslovenskom,resp.vanglickomjazyku.Pri spracovaní príspevkov žiadame uvádzať poznámkový aparát pod čiarou

apoznámkyspracovaťpodľaplatnejbibliografickejnormy,zodpovedajúcejmedzi-národnémuštandarduprepublikovaniedokumentovSTNISO690(priezvisko,plnémeno,miestovydania,vydavateľstvo,rok,strany;prizborníkuajzostavovateľov;pričasopiseročník,rok,číslo,strany).Príspevokposlaťvelektronickejpodobe,prípadnéfotografie,mapy,ilustrácieapod.materiálypreskenované(formátjpg;300dpi).

Information for contributors

Dejiny, an e-journal of the Institute of History of the Faculty of Arts of the University of Prešov in Prešov is issued twice per a year since 2006. It isregistered in the biggest special electronic database EZB OPAC managed byStaatsbibliothek Berlin,onserverofDeutsche NationalbibliothekandonpagesofUniversitätbibliothek Regensburg,aswellasindatabaseofDalhousie Libraries in oneofthemostsignificantCanadianuniversitiesDalhousie University in Halifax (NowScotia,Canada);hasISSN.Thepapers in sections Scientific articles, People and time, Study materials

arereviewed;forlibrariesinSlovakiaareincategoryADF–ScientificpapersintheSlovaknon–currentcontentsjournals.Ifyouareinterestedinpublicationinourjournal,inoneoftheabovementioned

sections,pleasesendyourcontributionstothechairmanoftheEditorialboard,prof.PhDr.PeterŠvorc,CSc.(psvorc@unipo.sk),untilMarch, 20,orSeptember, 20ofthecurrentyear,withthe20-lineresumeinSlovakorEnglishlanguage.Atelaborationofthecontributions,the footnotes andnotesshallbespecifiedin

accordancewithavalidbibliographicstandard,correspondingwiththeinternationalstandard for documents publication STN ISO 690 (surname, full name, place ofpublication, publisher, year of publication, pages;while quoting the proceedings,the name of editor has to be given; in case of the journal, specify volume, year,number,pages).Thecontributionshallbesentine-form;eventualphotos,mapsandillustrationsandothermaterialsshallbescanned(jpgformat;300dpi).

148

Informationen für die Autoren

DieZeitschriftDejiny. Internetzeitschrift des Instituts für Geschichte an der Philosophischen Fakultät der Universität Prešov erscheint seit dem Jahre 2006zweimal jährlich. Sie wird in der grössten speziellen elektronischen DatabasisEZB OPACevidiert,dievonderStaatsbibliothek Berlingeleitetwird,amServerDeutsche Nationalbibliothek und auf den Seiten der Universitätsbibliothek Regensburg, sowie auch in der Databasis Dalhousie Libraries in einer derführenden Universitäten in Kanada Dalhousie University in Halifax (NeuesSchottland,Kanada);siebesitztISSN.Die Beiträge in den Rubriken Studien, Leute und Zeit, Studienmaterialien

werden rezensiert, für die Bibliotheken in der Slowakei in der Kategorie ADF-WissenschaftlicheAufsätzeindeneinheimischennichtcurrrentiertenZeitschriften..Im Falle des Interesses für die Veröffentlichung in einer der Nummern der

Zeitschrift, in einer der angeführten Rubrijken bitten wir Sie, die Beiträge demVorsitzenden des Redaktionsrats des Periodikums Prof. PhDr. Peter Švorc, CSc.(psvorc@unipo.sk),immerbiszum20. März,bzw.20. SeptemberindemangeführtenJahremit derZusammenfassung von 20Zeilen in der slowakischen bzw. in derenglischenSprachezuversenden.Bei der Verarbeitung der Beiträge verlangen wir die Fussnoten anzuführen

unddieVerarbeitungderBemerkungenlautdergültigenbibliographischenNorm,entsprechenddeminnternationalenStandardfürsPublizierenderDokumenteSTNISO690 (Vorname,vollständigerName,OrtderHerausgabe,Verlag, Jahr,Seiten,beimSammelbandauchdieEditoren,beiderZeitschriftJahrgang,Jahr,Nummer,Seiten). Der Beitrag ist in der elektronischen Form zu versenden, eventuell diePhotographien,Karten,IllustrationenundahnlichescannendeMaterialien(Formatjpg,300dpi).

DEJINY1/2018

Ročník/VolumeXIII

internetovýčasopisInštitútuhistórieFFPUvPrešovee-JournalofInstituteofHistory,FacultyofArts,

UniversityofPrešovinPrešovhttp://dejiny.unipo.sk/BlogPosts/dejiny-12018.html

Sadzba / TypesetingIng.StanislavKurimai

Grafická úprava / Graphical layoutUNIVERSUM-EU,spol.sr.o.

©VydávaInštitúthistórieFilozofickejfakultyPrešovskejuniverzityvPrešove,vydavateľstvoUNIVERSUM-EU,spol.sr.o.(www.universum-eu.sk)

aHistorickáspoločnosťkráľovskéhomestaPrešov

© IssuedbyInstituteofHistory,FacultyofArts,UniversityofPrešovinPrešov,

publishinghouseUNIVERSUM-EU,spol.sr.o.(www.universum-eu.sk)andHistoricalsocietyofroyaltownPrešov

ISSN 1337-0707

ISSN 1337-0707