investičné a podnikateľské aktivity ako faktory konkurencieschopnosti ekonomiky

Investičné a podnikateľské aktivity ako faktory

konkurencieschopnosti ekonomiky

Peter Kuzmišin

Ekonomická fakulta TU Košice

Investment and Entrepreneurial Activities as the Factors of the Competitiveness of Economy

Abstract:

Current world economy is being significantly influenced and determined by three main processes: globalization, interdependence, and regionalism. Processes of globalization are stimulated particularly by new technologies, liberalization, or deregulation, and rapid increase in both number and economic strength of supranational corporations, which are actually globalization carriers. As their expressions are various, we use the example of their development in the main centers of the world economy as well as the forms of international economic relations in order to focus on substantial characteristics of economic environment and its determinants, which are of great importance for the decisions of business subjects and for the inflow of foreign investments.

Osnova

Svetová ekonomika na pozadí globalizácie, interdependencie a regionalizmu

Ekonomický rast a jeho stabilita, osobitosti z hľadiska centier SE

Podnikateľské prostredie v EÚ Index dôvery investorov a potenciálne

aktivity svetových korporácií Závery

Cieľ štúdie

Na pozadí vývojových tendencií vo SE : a/ identifikovať aktuálne ekonomické procesy

v hlavných regiónoch SE b/ zhodnotiť ekonomické prostredie v

jednotlivých centrách/regiónoch z hľadiska podnikateľských, najmä investičných aktivít ako faktora ekonomického rozvoja a KSCH

Vývoj SE

V rokoch 2002 – 2007 rast HDP (v s.c.) vo SE v priemere okolo 5 %

Ekonomický rast nerovnomerný: USA EÚ27 Čína Jap. SVET

2006 2,9 3,0 11,1 2,2 5,4 2007 2,1 2,9 11,2 1,9 5,1 2008* 1,7 2,4 10,3 1,9 4,7 2009 * 2,6 2,4 9,9 2,3 4,8 *výhľad, ECFIN

Vývoj SE 1970 – 2005 (MMF)-faktory

Inštitucionálna kvalita Kvalita makroekonomických politík

(menová politika-inflácia, vývoj BÚ PB) Štrukturálne charakteristiky (finančná

infraštruktúra, sektorová štruktúra) Ponukové šoky (vývoj TT v ekonomike)

Vývoj HDP (ročný rast, s.c. v %)

2006 2007 2008 2009

USA 2,9 2,2 0,9 0,7

Japonsko 2,4 2,0 1,2 1,1

EÚ-27 3,1 2,8 2,0 1,8

Čína 11,6 11,9 10,0 9,1

Pokles tempa rastu vo SE

zhoršenie vonkajších podmienok náraz cenového vzostupu jednotlivých

komodít turbulencia (kríza?) na finančných trhoch

a jej dopady:

1. sprísnenie podmienok úverovania

2. ďalšie zhoršenie vonkajších podmienok

3. pokles podnikateľskej a spotrebiteľskej dôvery

EÚ – osobitosti ekon. rastu

Cyklické zrýchlenie v r. 2006 – 2007 (okolo 3 %) Potrebné ho premeniť na trvalú expanziu Riziká v spojitosti s ekonomikou USA – kríza na

finančných trhoch Rast v nových krajinách EÚ – cca 5 %, tu však:

vonkajšia nerovnováha (problém prenosu deficitu BÚ do rastu vonkaj. zadlženia)

Rast zamestn. o 1,5 %, Inflácia, predpokl. 2008: 2,5% - vplyv rastu cien

zdrojov energie, kovov, potravín (skutočnosť 3,6 %)

Ekonomická úroveň USA – EÚ12

HDP/obyv. v EÚ-12 (USA=100) Rok HDP v PKS

1950 56 1960 72 1970 78 1980 81 1990 78 2000 76 2005 75

Podnikateľské prostredie v EÚ

Požiadavka EK na spoločný postup členských krajín, profesných organizácií a regionálnych vlád na jeho zlepšenie

Vymedzenie PP-dia, podnikania (EK): „...spôsob myslenia a proces (potrebný na) vytváranie a rozvoj ekonomických aktivít spájaním ochoty niesť riziko, kreativity a/alebo inovatívnosti s rozumným manažmentom ...“

Koncepčné materiály v EÚ k PP-diu

Lisabonská stratégia Akčný plán: Európska agenda pre

podnikanie Oblasti: - podnikateľské myslenie,

- lepšie podmienky pre podnikateľov,

- rast a KSCH,

- prístup k financiám,

- regulačný a administratívny rámec

Európska rada: Podpora podnikania Správa Európskeho parlamentu (2003) –

programy na podporu podnikania UEAPME – Eur. asociácia remes. a MSP EUROCHAMBERS – Asociácia európskych

obchodných a priemyselných komôr Akčný plán EK pre znižovanie administra-

tívneho zaťaženia

Podnikateľské prostredie v EÚ (metodika Svetovej banky)-súbor 175 krajín, 10 kritérií (2006)

CP zač.

podn.

udeľ.

povol

reg.

zam.

reg.

vlastn

získ.

úver.

ochr.

invest

plat.

daní

ZO vynut

zmlúv

uko-

nč.

podn.

VB 6 9 46 17 19 1 9 12 14 22 10ŠVÉ 13 20 17 94 7 33 46 39 9 2 17FIN 14 18 35 111 15 21 46 75 2 13 6NEM 21 66 21 129 42 3 83 73 7 29 28FRA 35 12 12 134 160 48 60 91 26 19 32SVK 36 63 47 72 5 13 118 114 88 59 31ČR 52 74 110 45 58 21 83 110 41 57 113

TAL 82 52 104 101 53 65 83 117 110 141 49RAK 30 74 103 103 28 21 142 102 15 14 19

Index dôvery investorov – A.T. Kearney

Determinanty/výzvy aktivít firiem vo SE: Nástup rozvíjajúcich sa trhov Ázie a

Stredného východu – príklady krajín prílivu PZI: Čína, India, Hongkong, Singapur, Malajzia, Indonézia, Vietnam, SAE, Rusko, Brazília, Kanada, JAR

Hrozba zmeny klímy Vyčerpávanie zdrojov energetických

surovín

Index dôvery investorov (IDI) – poradie 2007

Krajina IDI

Čína 2,21

India 2,09

USA 1,86

Veľká Británia 1,81

Hongkong 1,78

Brazília 1,78

Singapur 1,75

SAE 1,72

Rusko 1,70

Nemecko 1,70 Austrália 1,68 Vietnam 1,67 Francúzsko 1,67 Kanada 1,65 Japonsko 1,63 Malajzia 1,63 . . .25. ČR 1,56Zdroj: prieskum názorov manažérov z prvej 1 000 globálnych firiem

Global Services Location Index – hodnotenie príťažlivosti krajín pre zahraničnú lokalizáciu produkčných aktivít

nadnárodných firiem

1. Hodnotenie nákladov (mzdy a náhrady, daňové a regulačné náklady) – 40 %

2. Kvalifikácia a dostupnosť ĽZ (vrátane špecifických kvalifikácií - IT, jazyky – 30 %

3. Podnikové prostredie – ekon. a politické faktory, kvalita vládnej politiky, infraštruktúry, kultúrna adaptabilita, bezpečnosť duševného vlastníctva – 30 %

GSLI – Index lokalizácie globálnych služieb, 2007

Poradie Krajina Index Náklady ĽZ Prostr.

1 India 7,00 3,22 2,34 1,44

2 Čína 6,56 2,93 2,25 1,38

3 Malajzia 6,12 2,84 1,26 2,02

4 Thajsko 6,02 3,19 1,21 1,62

5 Brazília 5,89 2,64 1,78 1,47

12 SR 5,62 2,79 1,04 1,79

16 ČR 5,57 2,43 1,10 2,05

18 Poľsko 5,54 2,59 1,17 1,79

24 Maďar. 5,47 2,54 0,95 1,98

Globálny ekon. rast – faktory, do r. 2028

Konkurencia o energetické zdroje (66 %) Zmena klímy (55 %) Konkurencia o neergetické zdroje(47 %) Znečistenie z RK (44 %) Príjmová medzera (38 %) Rastúce ceny zákl. služieb (33 %) Chronický podvojný deficit USA (29 %)

Rozhodovanie o PZI – aktuálne, 2008

Spomalenie ekonomiky USA (55 %) Premenlivosť kurzu USD (45 %) Rastúce úrokové sadzby (39 %) Rastúca vládna regulácia (38 %) Premenlivosť cien energií (37 %)

Hlavné riziká ekon. vývoja USA, 2008

Náklady vojny v Iraku (30 %) Vysoké zadlženie (18 %) Úbytok najvzdelanejšej PS (15 %) Pretrvávajúci podvojný deficit (15 %) Protekcionizmus ako reakcia

na procesy globalizácie (15 %)

Dlhodobé komparatívne výhody USA

Stabilné ekonomické prostredie Rozsiahly spotrebiteľský trh Tendencia dlhodobého ekonomického

rastu Prístup k špičkovému výskumu a vede Relatívne priaznivé regulačné prostredie

Čína

Prednosti: Rýchlo rastúca ekonomika Dostatok lacnej PS Pokračujúca liberalizácia ekonomiky Zlepšujúca sa infraštruktúra Rozširujúca sa stredná trieda

Čína – rizika investovania

Ohrozenie duševného vlastníctva (50 %) Problémy v inštitucionálnom prostredí

(44 %) Bubliny na trhoch akcií a nehnuteľností (32%) Prehrievanie ekonomiky (31 %) Protekcionizmus voči čínskemu tovaru

(30 %)

EÚ ako región pre investovanie

Spoľahlivý región pre PZI Z nových členských krajín najmä V4 a

pobaltské krajiny Veľká Británia – najmä sektor služieb Francúzsko, Nemecko – stabilný záujem

prílivu PZI Rumunsko, Bulharsko – využitie lacnej,

kvalifikovanej PS

EÚ – riziká investovania

Spojitosť s ekonomikou USA – finančná kríza

vývoj cien energií a surovín, v tom je vysoká závislosť na dovozoch

AFRIKA A PZI

Na okraji záujmu investorov Problémy: politická nestabilita Slabá infraštruktúra v oblasti IKT Nízka úroveň vzdelanosti Nedostatočná verejná infraštruktúra Nadmerná byrokracia

Avšak: príklady záujmu: JAR, Nigéria, Egypt (najmä pre výskyt surovín)

Namiesto záveru

SR – determinanty PZI Kvantita a kvalita ĽZ Výskumná základňa Úroveň infraštruktúry Kvalita podnikateľského prostredia Udržateľnosť makroekonomického vývoja

– najmä z hľadiska maastrichtských kritérií