UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

FILOZOFICKÁ FAKULTA KATEDRA PSYCHOLÓGIE

„Šak pomožeme, ne?”

Výskyt Bystander efektu u gymnazistov

Práca študentskej vedeckej a odbornej činnosti

Michal Hajdúk

Veronika Orlovská

Konzultantka: doc. PhDr. Mária Bratská, CSc. rok: 2007/2008

semester: zimný

ročník: prvý

Čestne prehlasujeme, že sme prácu vypracovali

samostatne, pod odborným vedením konzultantky

a s použitím uvádzanej literatúry

ABSTRAKT

HAJDÚK, M. – ORLOVSKÁ, V.: „Šak pomožeme, ne?” Výskyt Bystander efektu u gymnazistov [ŠVOČ] – Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta, Katedra psychológie – konzultantka doc. PhDr. Mária Bratská, CSc. Bratislava, FIFUK, 2008. 40 s.

Hlavnou témou našej práce je výskyt Bystander efektu u gymnazistov. Našu prácu

sme rozdelili do dvoch častí. V prvých šiestich kapitolách približujeme problematiku

Bystander efektu z teoretického hľadiska. V siedmej kapitole sa zameriavame na výskum

a interpretáciu jeho výsledkov. Práca obsahuje dve prílohy. Prvá je informovaný súhlas,

druhou je dotazník, ktorý vypĺňali respondenti. V prvej kapitole sme objasnili pojmy

prosociálne správanie a altruizmus. Ďalej sme sa zamerali na históriu skúmania

Bystander efektu, faktory, ktoré ovplyvňujú jeho výskyt a spôsoby ako mu predísť. Vo

výskumnej časti sa zameriavame na interpretáciu výsledkov z uskutočneného výskumu.

Ako výskumné metódy sme zvolili experiment a dotazník. Najdôležitejšie zistenia sme

zhrnuli v závere práce.

Kľúčové slová: Prosociálne správanie. Altruizmus. Bystander efekt. Pomáhajúce správanie.

ABSTRACT

HAJDÚK, M. – ORLOVSKÁ, V.: „Šak pomožeme, ne?” Appearance of Bystander effect by secondary grammar school students [ŠVOČ] – Comenius University in Bratislava. Faculty of philosophy; Department of psychology. – Consultant doc. PhDr. Mária Bratská, CSc. Bratislava, FIFUK, 2008. 40 p.

The main subject of our work is the appearance of Bystander effect by secondary

grammar school students. Our work is divided into two parts. The first six chapters

describe the bystander effect from a theoretical view and the last chapter is oriented on

our research and its results. The work contains two appendixes, the first is the informated

agreement, second is the questionnaire, the students filled in. In the first chapter we

define terms prosocial behavior and altruism. In the other chapters we fixate on the

history of research of the bystander effect, factors which influence its appearance and

ways, how to avoid it. In the experimental part of the work we interpret our findings from

the research. We chose experiment and questionnaire as research methods. The most

important findings we digested in conclusion.

Keywords: Prosocial behaviour. Altruism. Bystander effect. Helping behaviour

Chceli by sme poďakovať našej konzultantke doc. PhDr. Márii Bratskej, CSc. za jej rady,

pomoc, pripomienky a čas, ktorý nám venovala. Zároveň chceme poďakovať vedeniu

gymnázia, ktoré nám umožnilo zrealizovať výskum. Menovite by sme chceli poďakovať

pani učiteľkám PhDr. Nadežde Pilátovej, CSc. a PhDr. Ľubici Žilincovej za ústretovosť

pri poskytnutí hodín etiky a tým aj študentov v skúmaných triedach. Za cenné rady

a pripomienky by sme chceli poďakovať RNDr. Pavlovi Kovačovskému, PhD. a RNDr.

Vladimírovi Chudému. Naše poďakovanie patrí aj všetkým respondentom, vďaka ktorým

sme získali potrebné údaje vo výskume nami vytýčeného problému. Nakoniec by sme

chceli poďakovať aj naším rodičom a priateľom za ich podporu a trpezlivosť pri písaní

našej práce.

Úvod...........................................................................................................................…… 1 1 Prosociálne správanie, altruizmus.................................................................................. 2

1.1 Niektoré prístupy vysvetľujúce prosociálne správanie............................................ 2 1.1.1Biologický prístup............................................................................................... 3 1.1.2 Individualistický prístup ............................................................................…… 1.1.2.1 Pomáhanie podnietené dobrou náladou a prežívaním viny ......................... 1.1.2.2 Prosociálna osobnosť....................................................................................

3 3 3

1.1.3 Interpersonálny prístup....................................................................................... 3 1.1.3.1 Teória sociálnej výmeny...............................................................................

1.1.4 Ďalšie prístupy vysvetľujúce prosociálne správanie........................................... 4 4

2 Bystander efekt............................................................................................................... 5 2.1 Prehľad experimentov na zisťovanie účinkov Bystander efektu.............................. 5

2.1.1 Experiment s dymom.......................................................................................... 5 2.1.2 Pád ženy na zem................................................................................................. 5 2.1.3 Milosrdní samaritáni.......................................................................................... 6 2.1.4 Skupinová diskusia............................................................................................. 7 2.1.5 Pomoc v obzvlášť nebezpečných situáciách...................................................... 8 2.1.6 Úloha pomáhajúcich modelov............................................................................ 8

3 Procesy, ktoré inhibujú pomoc....................................................................................... 9 3.1 Schéma poskytnutia pomoci..................................................................................... 9

4 Faktory ovplyvňujúce poskytnutie pomoc...................................................................... 12 4.1 Situačné faktory ovplyvňujúce správanie v krízových situáciách............................ 12 4.2 Osobnostné faktory ovplyvňujúce poskytnutie pomoci........................................... 13

5 Poskytnutie kompetentnej pomoci a ako nepodľahnúť Bystander efektu..................... 15 6 Skúmanie Bystander efektu u gymnazistov................................................................... 17

6.1 Vymedzenie výskumného problému........................................................................ 17 6.2 Cieľ výskumu, výskumné otázky a hypotézy.......................................................... 17 6.3 Výskumné metódy....................................................................................................

6.3.1 Opis skúmaného výberu..................................................................................... 18 18

6.3.2. Použité metódy a postupy.................................................................................. 19 6.3.2.1 Experiment................................................................................................. 19 6.3.2.2 Dotazník..................................................................................................... 20

6.4 Výsledky................................................................................................................... 20 7 Diskusia.......................................................................................................................... 30 8 Záver............................................................................................................................... 35 9 Použitá literatúra............................................................................................................. 36 10 Prílohy........................................................................................................................... 38

1

Úvod

Žijeme v jednej spoločnosti a musíme si navzájom pomáhať. A práve s pomáhaním

súvisí Bystander efekt alebo efekt prihliadajúceho, ktorý sa stal predmetom našej práce.

Je veľmi zaujímavé, ako sa ľudia dokážu zachovať v záťažových životných

situáciách. Náš záujem o tento efekt však vzbudili najmä udalosti, ktoré sa dejú denne

okolo nás. Udalosti, v ktorých ľudia prichádzajú o život a prizerajúci len nečinne stoja,

alebo sa tvária, že nič nevidia. Pritom by často stačilo len zdvihnúť telefón a zavolať

záchranku, či políciu. Smutne známy prípad „Kitty“ sa opakuje mnohokrát aj v našej

súčasnosti. V práci sme sa zamerali na Bystander efekt, priblíženie histórie jeho

skúmania a prešli sme najznámejšími experimentmi z tejto oblasti skúmania. Zaujímali

nás hlavne situačné a osobnostné faktory tohto javu a na záver sme sa pokúsili nájsť

možné riešenia na prekonanie tohto javu. Ako funguje Bystander efekt v našich

podmienkach, v konkrétnej bežnej životnej situácii, sme sa pokúsili zistiť na základe

jednoduchého experimentu. Cieľom práce je poukázať na to, že Bystander efekt

je bežnou súčasťou života aj mladej generácie.

Sme ľudia a nemali by sme zabúdať správať sa podľa toho. „Ubuntu“ je staré africké

slovo, ktoré znamená „ľudskosť k ostatným“. „Ubuntu“ taktiež znamená, „som tým, čím

som, vďaka tomu, čím sme všetci“. Takže by sme sa mali naučiť nesklápať zrak, ale

pozerať pred seba, vedľa seba alebo za seba, možno tam uvidíme niekoho, kto bude

potrebovať pomoc.

2

1 Prosociálne správanie, altruizmus

Ľudia často konajú v prospech iných. S prosociálnym správaním sa stretávame každý

deň. Uvoľnenie miesta v autobuse staršej osobe, pomoc staršej osobe pri prechode cez

cestu, darovanie krvi, pomoc pri organizovaní školskej akcie, pomoc vodičovi, ktorému

sa pokazilo auto, toto všetko sú formy prosociálneho správania. V niektorých prípadoch

ľudia riskujú svoje zdravie, život pre druhých. Typickým príkladom je Matka Tereza,

ktorá sa v Indii starala o najchudobnejších a chorých ľudí na predmestiach Kalkaty.

Veľký rozvoj skúmania prosociálneho správania nastal koncom sedemdesiatych rokov

v USA, od tej doby vzniklo množstvo definícií prosociálneho správania.

„Kategória prosociálneho správania sa vyznačuje činmi a skutkami, vykonanými

v prospech druhého bez očakávanie odmeny (materiálnej či finančnej) alebo sociálneho

súhlasu. Tieto akty správania majú charakter poskytnutia nezištnej pomoci, kedy nie je

očakávaná odmena ani opätovanie pomoci v budúcnosti“ (Slaměník, 1997, s. 339).

Iní autori (Mussen, Eisenberg, 1977; podľa: Žilínek 1996) definujú prosociálne

správanie ako činnosť s úmyslom pomôcť alebo prispieť inej osobe alebo skupine osôb

bez toho, aby nositeľ tohto správania očakával nejakú odmenu. Pritom táto činnosť má

určité výdavky, vyžaduje od neho obeť alebo vystavenie riziku.

Altruizmus je druh prosociálneho správania, ktorého súčasťou je vcítenie

sa do situácie a empatia. Príkladom altruizmu sú skutky ľudí, ktorí počas 2. svetovej

vojny pomáhali židom.

Obr. 1.Vzťah medzi pomáhaním, prosociálnym správaním a altruizmom (Bierhoff, 2006, s. 333)

Pomáhajúce správanie

Prosociálne správanie

Altruizmus

3

1.1 Niektoré prístupy vysvetľujúce prosociálne správanie

1.1.1 Biologický prístup

Tento prístup vysvetľuje prosociálne správanie na základe určitých vrodených

predispozícií. Prosociálne správanie je výsledkom prirodzeného výberu, pretože zvyšuje

šancu jedinca a jeho príbuzných na reprodukciu. Najdôležitejšie sú dva základné procesy

a to uprednostňovanie príbuzných a vzájomnosť.

Uprednostňovanie príbuzných je miera odovzdania svojich génov nasledujúcej

generácii. Jeho reprodukčný úspech.

Teória recipročného altruizmu (Trivers, 1971; podľa: Archer, 2006; Bierhoff, 2006)

vysvetľuje prosociálne správanie medzi jedincami, ktorí nie sú v príbuzenskom vzťahu.

Základom teórie je predpoklad, že náklady pomáhajúceho budú nižšie ako prospech

jedinca, ktorý potrebuje pomoc.

1.1.2 Individualistický prístup

Táto teória predpokladá, že jedinec si osvojil prosociálne správanie v procese

sociálneho učenia. Tento prístup môžeme rozdeliť na dva smery. Prvý poukazuje

na závery empirických štúdií, v ktorých prosociálne správanie podnecuje dobrá nálada

alebo prežívanie viny. Druhý prístup predpokladá, že prosociálne správanie

je podmienené určitými črtami a vlastnosťami osobnosti.

1.1.2.1 Pomáhanie podnietené dobrou náladou a prežívaním viny

Experimenty (Isen, Horn, Rosenhan, 1973; podľa: Bierhoff, 2006)) poukazujú na to,

že pomáhanie je podporované dobrou náladou, ktorá môže byť navodená napr.

úspechom. Pozitívne naladené deti sa napríklad intenzívnejšie podieľali na dobročinných

akciách. Carlson a Miller (1990; podľa: Bierhoff, 2006) vo svojej štúdii zistili,

že pomáhanie je silne ovplyvňované pocitom viny. Prosociálne správanie sa vyskytuje

najmä v situácii, keď jedinec predtým danej osobe ublížil.

1.1.2.2 Prosociálna osobnosť

Ako uvádza Bierhoff (2006, s. 338) „osobnostná podmienenosť prosociálneho

správania sa prejavuje najviac v dlhodobých vzťahoch a zväzkoch, napríklad pri práci pre

dobročinné organizácie“, alebo pri dobrovoľnom darovaní krvi (Piliavin, Callero, 1991;

podľa: Baron, Byrne, 1995). Medzi črty prosociálne orientovaných osobností patria:

empatia, sociálna zodpovednosť a vnútorné miesto kontroly.

4

Pre prosociálne osobnosti sú charakteristické (Bierhoff, Klein, Kramp, 1991; podľa:

Baron a Byrne, 1995):

1. Empatia, je dôležitou zložkou ich self-konceptu, cítia sa zodpovední za iných.

2. Tí, ktorí pomáhajú majú často predstavu spravodlivého sveta. Je to

zovšeobecnené očakávanie toho, že každý má to, čo si zaslúži. Ľuďom, ktorí trpia

nezaslúžene potom títo jedinci často pomáhajú.

3. Prosociálne osobnosti sú charakterizované vnútorným miestom kontroly. Človek s

vnútorným miestom kontroly je presvedčený, že situáciu dokáže nielen ovplyvniť

ale si ju aj prispôsobiť.

4. Sociálna zodpovednosť rozlišuje tých, čo pomáhajú a tých, čo nie. Títo ľudia si

myslia, že by sme mali robiť všetko pre pomoc iným.

5. Považujú sa za menej egocentrických ako ľudia, ktorí nepomáhajú.

1.1.3. Interpersonálny prístup

Východiskom interpersonálneho prístupu je, že ľudia navzájom od seba závisia.

Štruktúru ich vzťahu možno vymedziť dosiahnutými výsledkami. Predpokladá sa,

že ľudia sa usilujú o maximalizáciu ziskov a minimalizovanie strát (Bierhoff, 2006).

1.1.3.1 Teória sociálnej výmeny

Teória sociálnej výmeny (Homans, 1961; podľa: Páleník, 2004; Piliavin, Calero,

Evans, 1982; podľa: Bratská, 2007) vysvetľuje prosociálne správanie na základe ziskov

a strát. Ľudia si v interakcii vymieňajú informácie, služby, sympatie, lásku ale aj pomoc

a to na základe vynaloženého úsilia a predpokladaného zisku (odmeny).

Na rozhodnutie o poskytnutí pomoci vplývajú: A) Náklady spojené s pomocou – energia,

čas, prekážky. B) Náklady spojené s neposkytnutím pomoci – kritika, sebaobviňovanie.

C) Odmena spojená s pomocou – ocenenie iných, sebaocenenie. D) Odmena spojená

s neposkytnutím pomoci – zisk z aktuálne vykonávanej aktivity.

1.1.4 Ďalšie prístupy vysvetľujúce prosociálne správanie

Prostredníctvom dvoch všeobecne prijímaných sociálnych noriem, ktorými sú

reciprocita a sociálna zodpovednosť odborníci objasňujú prosociálne správanie. Taktiež

empatia sa považuje za vysvetľujúci princíp prosociálneho správania. J. Piaget

a L. Kohlberg uvažujú o vnútornom, kognitívnom zrení ako rozhodujúcom v dosahovaní

morálnej zrelosti a následne v prosociálnom správaní (pozri Páleník, 2004).

5

2 Bystander efekt

„Bystander efekt: Čím je viac ľudí v situácii, keď je treba poskytnúť pomoc, tým je

menšia šanca, že niekto pomoc poskytne“ (Colman, 2006, s. 108).

Problematikou Bystander efektu sa začali psychológovia a sociológovia zaoberať

najmä v 60. rokoch minulého storočia. Inšpiráciou pre zvýšený záujem o tento problém

bol bez pochýb známy prípad „Kitty“. Táto mladá žena sa stala obeťou brutálnej vraždy.

Čo bolo na tomto prípade tak zarážajúce je, že Kittynu vraždu, alebo jej časť počulo

či videlo minimálne 38 susedov. Podľa spomínaného prípadu dostal tento jav názov

Bystander efekt, alebo efekt prizerajúcich. Okolo tohto prípadu je veľa nejasností. Prípad

Kitty podrobne spracoval právnik De May, ktorý využil hlavne pôvodné dokumenty, ako

sú prepisy výpovedí svedkov pred súdom (Masaryk, podľa: Bratská, 2007).

2.1 Prehľad experimentov na zisťovanie účinkov Bystander efektu

Prípad Kitty inšpiroval Lataného a Darleyho, ktorým, ako mnohým ďalším

nepostačovalo vysvetlenie, že sa jedná o dehumanizáciu mestských aglomerácií, sociálnu

apatiu či morálnu bezcitnosť. Takéto vysvetlenie považovali za zjednodušené

a nepostačujúce, čo ich viedlo k uskutočneniu experimentov, v ktorých sledovali najmä

situačné faktory ovplyvňujúce ochotu poskytnúť pomoc.

2.1.1 Experiment s dymom

Latané a Darley vychádzali z hypotézy, že množstvo prihliadajúcich ovplyvňuje

poskytnutie pomoci, pričom predpokladali, že väčší počet prizerajúcich znamená menšiu

pravdepodobnosť poskytnutia pomoci.

Túto hypotézu dokazovali vo viacerých experimentálnych situáciách. V jednom

z prvých experimntov (Darley, Latané, 1968; podľa: Slaměník, 1995) vpustili dym

do miestnosti, kde pracovali študenti. V miestnosti bol buď študent sám, alebo s ďalšími

dvomi neznámymi študentmi. Študent, ktorý bol v miestnosti sám, zaznamenalo dym

okamžite, do 5 sekúnd. V takejto situácii ohlásilo dym 75 % študentov. No ak boli

v miestnosti traja, dym ohlásilo len 38 % študent a všimli si ho prevažne až po

20 sekundách.

2.1.2 Pád ženy na zem

V ďalšom známom experimente, nazvanom Lady in distress (Latané, Rodin, 1969;

podľa: Cummingsová, 2006) sa jednalo o sledovanie poskytnutia pomoci za prítomnosti

6

ďalších osôb. Pokusné osoby uvítala mladá experimentátorka, požiadala ich, aby vyplnili

dotazník a potom odišla do vedľajšej miestnosti. Účastníci mohli počuť, ako ťahá cez

miestnosť stoličku a šplhá sa na ňu. Potom počuli hlasný výkrik, pád kníh a veľký

buchot. O chvíľu bolo počuť, ako experimentátorka kričí: „Preboha, môj členok, myslím

že je zlomený, nemôžem sním ani pohnúť!“ . Samozrejme experimentátorka v skutočnosti

nespadla ani si neublížila, išlo len o nahrávku. Výsledky boli veľmi prekvapujúce.

Probandi boli rozdelení do 4 skupín, v prvej skupine bol proband sám, v druhej s cudzou

osobou, ktorá bola celý čas pasívna (spolupracovník experimentátora), v ďalšej skupine

boli spolu dvaja nič netušiaci probandi a v poslednej bol proband so svojím kamarátom.

Najviac pomáhali osoby, ktoré boli v miestnosti úplne samé, až 70 %. Ak boli spolu

dvaja probandi, pomohlo 40 % a ak bol proband v miestnosti s pasívnym pomocníkom,

pomoc poskytlo len 7 % probandov. Ak boli spolu dvaja kamaráti, v 70 % prípadov

pomohol aspoň jeden z nich.

2.1.3 Milosrdní samaritáni

Ďalší psychológ, ktorý sa zaoberal otázkou efektu prihliadajúceho a reagoval

na prípad Kitty bol aj Piliavin. Na rozdiel od Lataného, ktorého experiment považoval

za umelý a neprirodzený, sa snažil vytvoriť prirodzenejšiu experimentálnu situáciu. Jeho

experiment je známy najmä pod názvom Cestujú milosrdní samaritáni metrom? Good

Samaritanism: An Underground Phenomenon? (Piliavin, Rodin, Piliavin, 1969). Jednalo

sa o terénny experiment, odohrávajúci sa v reálnom živote, v metre medzi nič netušiacimi

ľuďmi. Účastníkmi experimentu boli nič netušiaci cestujúci v New Yorkskom metre.

Experiment sa odohrával v období medzi 15. aprílom a 26. júnom 1968 na trase medzi

Harlemom a Bronxom v dvoch vozňoch. Vo vozni sa počas experimentu zdržiavalo

priemerne 43 ľudí, z toho 45 % černochov 55 % belochov, priamo pri mieste diania

experimentu stálo priemerne 8 ľudí.

Experimentátori boli rozdelení do štyroch tímov, dvaja muži a dve ženy. Hlavnou

úlohou experimentátorov bolo skolabovať počas 7 a pol minútovej jazdy a nasledovne

sledovať poskytnutie pomoci ostatným cestujúcimi. Experiment mal množstvo obmien,

kolabujúci experimentátor bol raz opitý raz držal v ruke paličku. Bol buď beloch alebo

černoch, bol alebo nebol prítomný model, ktorý kolabujúcemu pomohol. Výsledky tohto

experimentu sa výrazne líšili od predchádzajúcich a pomoc poskytlo väčšie percento ľudí

7

ako v umelých laboratórnych experimentoch. Výsledky boli nasledovné: obeti s paličkou

pomohli prítomní cestujúci v 62 zo 65 prípadov a opitému len v 19 z 38. V tomto prípade

sa prejavila aj tendencia pomáhať človeku vlastnej rasy. Pomáhalo výrazne viac mužov

ako žien. Ženy sa vyhovárali že muži sú silnejší, že je to ich práca, že ženy nato nemali

dosť síl. Pomoc poskytovali v 90 % muži. V 60 % pomoc ponúklo viac ľudí. 64 %

pomáhajúcich boli bieli. Čím viac ľudí bolo vo vozni, tým častejšie bola pomoc

poskytnutá, čo je v rozpore s predchádzajúcimi prípadmi a s teóriou rozptýlenia

zodpovednosti. Iba 34 ľudí počas celého trvania výskumu opustilo miesto experimentu,

a to najmä vtedy, keď bol experimentátor opitý (dostupné na www

http://www.holah.karoo.net/piliavinstudy.htm ).

2.1.4 Skupinová diskusia

V jednom z experimentov zaviedli probandov do kabín, v ktorých na seba nevideli,

pričom im oznámili, že sa zúčastnia skupinovej diskusie o problémoch študentov

na vysokej škole. Bolo im povedané, že budú komunikovať prostredníctvom telefónu

a to z toho dôvodu, aby predišli rozpakom. Vždy mohla hovoriť len jedna osoba. Pokusná

osoba bola len jedna. Ostatné osoby boli dopredu nahrané na magnetofónových páskach.

Probandov informovali, že skupina diskutujúcich má byť 2, 3 alebo 6 členná (Atkinson

a kol, 2003)

Počas prvého kola diskusie osoba z nahrávky povedala, že dostáva záchvat.

V druhom kole rozhovorov predstierala záchvat a prosila o pomoc. Experimentátori

merali či, a za aký čas osoba opustí kabínu a privolá pomoc. V prípade, keď skupina

bola dvojčlenná, tak pomoc poskytlo 85% probandov. Keď bola trojčlenná, tak 62 %

a v štvorčlennej skupine privolalo pomoc len 31 % probandov (pozri obr. 2.).

85%

62%

31%

0%

20%

40%

60%

80%

1 00%

2 členná 3 členná 6 členná

Obr. 2. Poskytnutie pomoci v závislosti od veľkosti skupiny

8

Rozhovory s probandami po experimente ukázali, že každý z nich považoval túto

situáciu za naliehavú. Z rozhovorov vyplynulo, že osoby veľmi intenzívne prežívali

konflikt keď sa mali rozhodnúť, či nechajú osobu trpieť alebo sa pokúsia privolať pomoc.

2.1.5 Pomoc v obzvlášť nebezpečných situáciách

Pomáhajú prihliadajúci viac v nebezpezpečných situáciách? Fischer, Greitemayer,

Pollozek a Frey (2006) sa domnievajú, že Bystander efekt sa neprejaví v obzvlášť

nebezpečných situáciách a to z toho dôvodu, že tieto situácie sú ľahko rozpoznateľné.

Výsledky ich experimentu potvrdili ich hypotézu. V situáciách s nižším potenciálnym

nebezpečenstvom bola častejšie pomoc poskytnutá ľuďmi, ktorí boli v situácii sami.

V situáciách, ktoré predstavovali veľké riziko poskytovali ľudia pomoc rovnako často

keď boli osamote, ako aj v skupinách.

2.1.6 Úloha pomáhajúcich modelov

V Piliavinovom experimente v metre experimentátori zistili, že keď nejaká osoba

poskytla potrebnú pomoc, tak sa k nej pridali aj ostatné. Z toho vyplýva, že ľuďom

pomáha pri vyhodnocovaní situácie ako naliehavej to, keď vidia, ako iná osoba zasiahne

a poskytne pomoc. Môžeme to vidieť aj pri prispievaní na charitu. Ak jedinec vidí, že sú

vyzbierané už nejaké peniaze, tak rád prispeje. Iní ľudia nám takto slúžia ako sociálne

modely. Experimentálne túto hypotézu potreby sociálnych modelov skúmali Bryan a Test

(1967; podľa Baron, Byrne, 1995).

Keď vidíme, ako niekto iný zlyhá pri poskytovaní pomoci, môže to ovplyvniť aj našu

ochotu pomáhať. V experimente Bryana a Testa hrala pomocníčka experimentátorov

ženu, ktorá dostala defekt. V experimente merali, koľko automobilov zastaví a ponúkne

jej pomoc. Pomoc bola poskytovaná častejšie vtedy, keď niekoľko sto metrov pred

miestom, kde dostala defekt videli podobnú situáciu, v ktorej niekto takejto žene

pomohol. Tento experiment potvrdil hypotézu o dôležitej úlohe sociálnych modelov

v situáciách, keď je treba poskytnúť pomoc.

9

3 Procesy, ktoré inhibujú pomoc

Na základe výsledkov výskumov v oblasti Bystander efektu vedci opísali procesy,

ktoré sa najvýraznejšie podieľajú na inhibícii poskytnutie pomoci (Latané a Darley, 1976,

Schwartz a Gottlieb, podľa Bierhoff 2006).

• Difúzia zodpovednosti – Ak je jedinec v situácii sám, cíti, že on je zodpovedný za

pomoc. Keď je prítomných viac ľudí, zodpovednosť sa rozkladá na každého

z nich. Rozloženie zodpovednosti znižuje mieru altruizmu. Tento účinok sa zvyšuje

s rastúcim počtom ľudí v situácii (Latané, 1981, podľa: Bierhoff, 2006, s.356).

• Pluralistická ignorancia – Sklon ľudí v skupine definovať situáciu akoby si nikto

neuvedomoval, že sa vyskytol jav, ktorému treba venovať pozornosť (Hartl

a Hartlová, 2000, s. 368)

• Vplyv sociálneho tlaku – Prítomnosť iných vyvoláva neistotu, či treba zasiahnuť.

Táto úzkosť inhibuje správanie. Skutočnosť, že správanie jedinca bude

pozorované ostatnými vyvoláva neistotu. Dochádza k tomu najmä v situácii, keď

si jedinec nie je úplne istý, či je schopný poskytnúť pomoc. Sociálny tlak môže

vyvolať aj úplne opačnú reakciu, ale to iba v prípade ak si jedinec dostatočne verí,

že je schopný poskytnú potrebnú pomoc.

3. 1 Schéma poskytnutia pomoci

Latané a Darley vytvorili schému poskytnutia pomoci, ktorá pozostáva z piatich

krokov. Pomoc je poskytnutá len vtedy, keď osoba prejde všetkými piatimi krokmi

(Baron, Byrne 1995, s. 361).

Krok 1.

Osoba musí venovať pozornosť situácii, ktorá sa práve stala. Väčšina ľudí nečaká,

že sa niečo bude diať. Venujú sa sebe, vlastným myšlienkam, premýšľajú kam pôjdu cez

víkend, čo treba kúpiť na večeru a podobne. Prvý krok k tomu aby človek pomohol

je obrátiť záujem od seba smerom k situácii.

Krok 2.

Ľudia často nevedia správne určiť naliehavosť situácie. Preto si ju často interpretujú

nesprávne. Pre niekoho bežiaci chlapec znamená to, že asi zaspal do školy a tak

sa ponáhľa na autobus, ale pokojne to môže byť chlapec, ktorý naháňa zlodeja, ktorý mu

v autobuse ukradol peňaženku. V takejto nejednoznačnej situácii je veľmi ťažké

10

zareagovať správne. Niektoré signály nás presviedčajú o tom, že situácia nie je naliehavá,

však on len beží na autobus, ale druhé signály nás môžu presviedčať o presnom opaku.

Ľudia sa radšej spoľahnú na podnety, ktoré ich presviedčajú o tom, že nie je potrebné

reagovať, že situácia nie je naliehavá, že dotyčná osoba nepotrebuje našu pomoc.

Výrazný vplyv majú aj ostatní ľudia, ktorí sú svedkami situácie. V takýchto situáciách

ľudia často nereagujú, lebo sa domnievajú že ich správanie bude hlúpe, že nepochopili

situácia a preto sa radšej rozhodnú byť pasívnymi prihliadajúcimi. V takýchto situáciách

sa často pokúšame zistiť ako hodnotia túto situáciu ostatní svedkovia. Výskumy

(Rutkowski, Gruder, Romer, 1983; podľa: Baron, Byrne, 1995) zistili, že ak sú

prizerajúci priatelia tak, je menšia pravdepodobnosť výskytu Bystander efektu, pretože tí

dokážu spolu komunikovať. A komunikácia dokáže pomôcť prekonať Bystander efekt.

Krok 3.

Dôležité je to, či osoba považuje seba za zodpovedného, aby zasiahla. Niektoré

situácie sú jasné, a osoba vie, či má, alebo nemá zasiahnuť. Nikto od nás nemôže čakať,

že sa vydáme hasiť osem poschodový panelák, alebo ak niekoho okradnú, tak začneme

prípad vyšetrovať. V niektorých situáciách predpokladáme, že určití ľudia preberajú

vedúcu úlohu, čo sa týka zodpovednosti. Napríklad šofér autobusu preberá zodpovednosť

za svojich pasažierov alebo učiteľka za svojich žiakov.

Jeden z dôvodov, prečo jednotlivec zasiahne skôr, je to, že už nie je nikto iný ako on,

kto by mohol zasiahnuť. V takejto situácii cíti osobnú zodpovednosť zasiahnuť.

Krok 4.

Dôležitým faktorom je aj to, či si človek myslí, že je schopný pomôcť, či má potrebné

zručnosti a skúsenosti. Vieme, že keď niekomu spadnú veci na zem, tak mu

pomôžeme veci zdvihnúť. Ale v situáciách ohrozenia života sa cítime nekompetentní

zasiahnuť, a preto sa často nečinne prizeráme.

Krok 5.

Aj keď prizerajúci prešiel už štyrmi krokmi, stále ešte nezasiahol a nepomohol. V tejto

fáze rozhodovania je jedinec inhibovaný strachom z negatívnych dôsledkov svojho

správania. Premýšľa nad tým, čo ak aj on spadne, keď sa bude pokúšať zdvihnúť muža,

ktorý sa pošmykol na ľade.

11

ÁNO

NIE

Obr. 3 Schéma poskytnutia pomoci (Baron, Byrne 1995, s. 361)

Krok 1. Venuje pozornosť situácii?

Jedinec je konfrontovaný s neočakávanou udalosťou

Neposkytne pomoc, lebo si interpretuje situáciu ako takú ktorá nie je nebezpečná.

Neposkytne pomoc, lebo si myslí, že nemá potrebné zručnosti na poskytnutie pomoci.

Neposkytne pomoc, lebo nevenuje pozornosť situácii.

Neposkytne pomoc, lebo si myslí, že niekto iný to urobí.

Krok 2. Považuje situáciu za nebezpečnú?

Krok 3. Považuje seba za zodpovedného , aby pomohol?

Krok 5. Rozhodne sa pomôcť?

Krok 4. Má dostatočné zručnosti a schopnosti na poskytnutie pomoci?

Neposkytne pomoc, lebo sa bojí negatívnych dôsledkov, alebo nedostatočná motivácia.

Poskytnutie pomoci

12

4 Faktory ovplyvňujúce poskytnutie pomoci

4.1 Situačné faktory ovplyvňujúce správanie v krízových situáciách

Franz (2005) vo svojej štúdii uvádza situačné faktory, ktoré ovplyvňujú poskytnutie

pomoci.

Ak je situácia jednoznačná, je väčšia pravdepodobnosť poskytnutia pomoci.

S klesajúcou jednoznačnosťou situácie klesá aj šanca na poskytnutie pomoci.

Viditeľnosť obete zohráva dôležitú úlohu pri poskytovaní pomoci. Pravdepodobnosť

výskytu pomoci rapídne klesá, ak obeť nie je viditeľná, ale je ju len počuť.

Ďalším dôležitým faktorom pri poskytnutí pomoci je čas a miesto, kde sa krízová

situácia stala. Ľudia častejšie poskytujú pomoc na miestach, ktoré poznajú. Čas tiež

zohráva významnú úlohu. Poskytnutie pomoci vo večerných hodinách sa vyskytuje

menej ako cez deň. Príkladom toho je aj prípad Kitty, ktorú prepadli v noci.

Ako sme už spomenuli v rizikových situáciách, v ktorých sa nachádza viac ľudí,

dochádza k difúzii zodpovednosti. Jedinec presunie svoju zodpovednosť na iných,

je pasívny a nekoná. Výrazný psychologický vplyv na poskytnutie pomoci má správanie

ostatných prizerajúcich. Ak jedinec vidí, že ostatní tomu nevenujú dostatočnú pozornosť,

tak sa aj on prestane o situáciu zaujímať. V takýchto situáciách je vážnym problém

zlyhanie komunikácie, či už verbálnej alebo neverbálnej. Často sa stáva, že v takýchto

vážnych situáciách ľudia pozerajú do zeme, a snažia sa vyhnúť akémukoľvek očnému

kontaktu. Preto ak je v skupine prizerajúcich skupina známych, je väčšia

pravdepodobnosť poskytnutia pomoci, pretože tu nie je taká veľká komunikačná bariéra

Vzťah obete k jej potenciálnemu záchrancovi výrazne ovplyvňuje ochotu svedkov

pomôcť v núdzovej situácii. Pri existujúcom vzťahu medzi svedkom a obeťou je výrazne

väčšia šanca poskytnutia pomoci. V takomto prípade jedinec cíti individuálnu

zodpovednosť a snaží sa pomôcť. Iná situácia nastáva keď ten, čo potrebuje pomoc

„je ako vy“. Či už je podobnosť na základe veku, rasy, pohlavia atď. Dalo by sa

predpokladať, že pomoc bude poskytnutá častejšie, no nemusí to byť vždy tak. To čo sa

stalo obeti je pre nás veľmi ohrozujúce, lebo sa domnievame, že to čo sa stalo jej, sa

môže stať potom aj nám. Jeden zo spôsobov ako prekonať túto nepríjemnú emóciu,

je začať vnímať obeť ako osobu, ktorá sa nám nepodobá (Drout, Gaertner, 1994; podľa:

13

Baron, Byrne, 1995). Iný spôsob je pokúsiť sa dištancovať od obete a pripísať jej vinu

za vzniknutú situáciu (Murrell, Jones, 1993; podľa: Baron, Byrne, 1995).

Weiner (1980, podľa: Baron, Byrne, 1995) zistil, že pripisovanie zodpovednosti

za vzniknutú situáciu je dôležité pri uvažovaní o poskytnutí pomoci. Ak sa domnievame,

že jedinec je za vzniknutú situáciu zodpovedný, tak je pomoc poskytnutá v menšej miere.

Ľudia poskytujú pomoc častejšie, keď sa domnievajú, že osoba za vzniknutú situáciu

nemôže. V takejto situácii sa prejavuje empatia, a preto ľudia častejšie poskytujú pomoc.

Niekedy sa ľudia boja poskytnúť pomoc, lebo sa domnievajú, že to môže byť pre nich

nebezpečné a ohrozujúce. Pri situáciách, ktoré sú zjavne nebezpečné sa miera poskytnutej

pomoci znižuje. Často sa to stáva najmä pri násilných trestných činoch. Dôkazom toho sú

napríklad útoky neonacistov na študentov iných národností, Rómov, alebo aj na iných

občanov, ktorí sú proti neonacizmu. Niekoľkokrát došlo k napadnutiu na autobusovej

zastávke, alebo počas cesty v autobuse a nikto z prítomných nezasiahol, len sa pozerali

do zeme, prípadne odišli preč v obave z ohrozenia svojej vlastnej bezpečnosti.

4.2 Osobnostné faktory ovplyvňujúce poskytnutie pomoci

Okrem situačných premenných ovplyvňujú naše rozhodnutie pomáhať aj osobnostné

vplyvy. Ochota pomáhať prirodzene súvisí s altruizmom, čo je nezištná pomoc ľuďom,

pričom človek konajúci altruisticky za svoje činy neočakáva žiadnu odmenu, či už

hmotnú alebo morálnu. Ľudia sa líšia v miere altruizmu, čo môžeme ľahko spozorovať aj

v jednoduchých životných situáciách. Napríklad niektorí ľudia pomáhajú slepcom prejsť

cez prechod a iní sa tvária že sa ponáhľajú a nevidia ich.

„Existujú teda niektoré osobnostné charakteristiky, ktoré ovplyvňujú altruistizmus?

Sociálna psychológia sa zameriava na výskum toho, či je možné určiť osobnostné

vlastnosti, ktoré ovplyvňujú prosociálne správanie a akú úlohu majú emocionálne stavy“

(Slaměník, 1997, s. 352). Osobnostné vplyvy je veľmi ťažké vyčleniť, pretože

prosociálne správanie sa objavuje v neskutočne širokom spektre rozličných situácií, tieto

situácie sa môžu ale líšiť rôznymi podmienkami. Poskytnutie pomoci je ovplyvňované

psychickým stavom a tým, či sa jedinec cíti byť kompetentný poskytnúť pomoc. Ľudia sa

líšia v poskytovaní pomoci aj podľa sociálneho statusu.

Ak by existovali osobnostné charakteristiky zodpovedné za altruizmus, potom by sa

mali prejaviť v každej prosociálnej situácii, mali by byť stále a konštantné v čase.

14

Z uvedených dôvodov vyplýva že to nie je celkom možné. Preto sú mnohí psychológovia

v tomto ohľade skeptickí. No napriek tomu vzniklo mnoho pokusov o vymedzenie

takýchto osobnostných premenných. London (1970, podľa: Slaměník, 1997) sa napríklad

na základe výpovedí ľudí, ktorý pomáhali židom počas druhej svetovej vojny, snažil

nájsť rovnaké vlastnosti u týchto ľudí. London zistil, že títo ľudia mali dobrodružnú

povahu, sami sa cítili na okraji spoločnosti a napriek tomu bol u nich veľmi silno

vyvinutý cit pre morálku. V 70. a v 80. rokoch sa uskutočnilo veľa pokusov identifikovať

vlastnosti súvisiace s altruizmom. Uvažovalo sa najmä o vlastnostiach, ako odvaha,

čestnosť, zmysel pre spravodlivosť, ale závery boli skeptické. Výsledky nasvedčovali,

že prosociálne správanie je výrazne determinované samotnou situáciou a osobnostné

vplyvy majú menší význam. Eagly a Crowley (1986, podľa: Slaměník, 1997) spracovali

rozsiahlu porovnávaciu štúdiu, v ktorej potvrdili významnosť vzťahu medzi

pomáhajúcim a situáciou postihnutého a dospeli k záveru, že tento vzťah je viac, menej

konštantný. Zistili napríklad, že v situácii hroziaceho nebezpečenstva, ktoré vyžaduje

rýchly zásah, poskytnú pomoc oveľa častejšie muži. Zatiaľ čo v situáciách menej

nebezpečných, ale vyžadujúcich viac trpezlivosti, pomáhajú častejšie ženy. V tomto

prípade hovoríme o relatívnej stálosti vzťahu situácia -správanie očakávané od muža

a ženy. Závery tejto a ďalších štúdií viedli výskumníkov v druhej polovici 80-tych rokov

v oblasti psychológie osobnosti k tomu, aby sa predsa len pokúsili tento problém

objasniť. Východiskom bolo zistenie, že individuálne rozdiely v prosociálnom správaní

zostávajú trvalé v čase, podľa typu situácie.

Ďalej bolo nutné predbežne vybrať vlastnosti osobnosti, ktoré by mohli predikovať

prosociálne správanie, ako napríklad, vysoká emocionalita, empatia, sebaúčinnosť.

Podľa Banduru (1969, podľa: Heyesová, 1998) je to naše sebavnímanie toho, ako

môžeme v danej situácii fungovať a zvládať ju. Ak chceme zmeniť správanie, kľúčom

k tomu je zmena očakávaní osobnej účinnosti.

Overovanie týchto predpokladov prebieha dodnes a nie je jednoznačné, ktoré

vlastnosti ovplyvňujú prosociálne správanie (Slaměník, 1997).

Psychológovia vymedzili niekoľko osobnostných (subjektívnych) premenných,

ktoré môžu mať vplyv na Bystander efekt: aktuálny psychický stav, odhad vlastných

schopností, tréma, svedomie, predchádzajúca skúsenosť, empatia.

15

5 Poskytnutie kompetentnej pomoci a ako nepodľahnúť Bystander efektu

Jeden z najčastejších dôvodov zlyhania a podľahnutia Bystander efektu býva pocit

bezradnosti a neschopnosti. Človek by aj rád pomohol, lenže nevie ako, chýbajú mu

skúsenosti a strach z toho, že by pomohol ešte viac ublížiť ho donúti radšej nekonať.

Práve z tohto dôvodu by mal každý ovládať základy prvej pomoci. Stačí tak málo

a môžeme zachrániť život blízkej osobe, alebo niekto iný ten náš.

Pomáhať nie je len otázka morálky. Pri nehode, v naliehavom prípade, či nešťastí sme

povinní poskytnúť prvú pomoc v rámci svojich možností. Nesmieme zabúdať na to,

že pre prežitie bývajú rozhodujúce práve prvé minúty po nehode, čiže pomoc poskytnutá

pred príchodom záchrannej služby.

Uvedomme si, že osoba poskytujúca prvú pomoc môžeme postihnutému zachrániť

život len vtedy, keď bude konať rýchlo, uvážene a správne. Najdôležitejšie je zachovať

pokoj a urobiť si prehľad o situácii (Keggenhoff, 2006).

Bystander efekt sa objavuje najmä v núdzových situáciách, v ktorých by ľudia

potrebovali pomoc, no prizerajúci akoby zamrzli a pomoc neposkytnú. Mnohí ľudia ani

netušia, že niečo ako Bystander efekt vôbec existuje a nezamýšľajú sa nad tým, čo by

spravili, keby sa niečo podobného stalo aj im. Ak sa do takej situácie dostanú, nevedia

konať, nedokážu premôcť pocit neschopnosti, hanby a prenášajú zodpovednosť

na ostatných.

V prvom rade by k prekonaniu tohto javu mohlo prispieť to, keby o ňom ľudia vedeli.

Mali by sa dozvedieť, že niečo také sa stáva a že podobné pocity a psychické stavy má

každý z prizerajúcich. Treba sa ich snažiť prekonať a pomôcť.

Ľudia často nezasiahnu, pretože sa cítia bezradní a čakajú, že zasiahne niekto iný.

Pri nehodách a nešťastiach netušia čo majú spraviť, ako si počínať, aby niekomu

neublížili. Je pravda, že pri vážnych poraneniach stačí jeden nevhodný pohyb, a môže to

mať katastrofálne následky. Je potrebné poznať základy prvej pomoci, nielen v záujme

seba, ale aj iných ľudí. Ak má človek potrebné vedomosti a zručnosti, zasahuje sa mu

oveľa jednoduchšie, keďže presne vie, čo a ako spraviť. Cíti sa istejšie. Absolvovanie

kurzu prvej pomoci nie je časovo, ani finančne náročné a môže nám pomôcť pri záchrane

ľudského života.

16

Ďalším dôvodom, vďaka ktorému ľudia nezasiahnu, je tréma a prežívanie hanby.

Je to dosť zvláštne, že ľudia sa hanbia pomôcť, hoci by to mala byť prirodzená vec.

Situácie, ktoré si pomoc vyžadujú, bývajú dosť nejednoznačné a človek nevie, či si

naozaj vyžadujú pomoc alebo nie. Ľudia sa boja sociálneho omylu a výsmechu. A keďže

je oveľa jednoduchšie si nahovoriť, že v skutočnosti o nič vážne nejde. Predstavme

si partnerskú hádku na verejnosti, kedy muž fyzicky napadne ženu. Pred nami je veľká

dilema. Zasiahnuť do ich súkromia a pomôcť žene, alebo to nechať na nich? Stáva sa, že

niekto zasiahne a nakoniec mu žena vynadá, prečo sa staral do ich vecí. Podobný scenár

mnohí už určite zažili. Je pravda, že niektoré situácie sú veľmi nejednoznačné,

a umožňujú množstvo interpretácií. Ale povedzme si, čo môže byť väčšia hanba, ako to,

že sme nezachránili ľudský život len kvôli obavám z omylu, kvôli obyčajnej hanbe. Preto

je vždy lepšie pomoc poskytnúť, či aspoň ju ponúknuť. V najhoršom prípade zistíme,

že sme to možno prehnali. Domnievame sa, že hanba a neistota by nám nemali stáť

v ceste pri pomáhaní iným ľuďom.

Prenášanie zodpovednosti je podstatou Bystander efektu. Je veľmi jednoduché zbaviť

sa zodpovednosti, prenechať poskytnutie pomoci na niekoho iného. Musíme si uvedomiť,

že istú zodpovednosť má každý z nás a je jedno, či je naokolo 1 alebo 10 ľudí.

Ak niekomu nepomôžeme, je to aj naše zlyhanie a nielen tých naokolo. Často stačí, aby

jeden človek začal pomáhať a ostatní sa pripoja.

Dôležité je si uvedomiť, ako sa správať, ak sa človek ocitne v situácii, keď potrebuje

pomoc práve on. Treba dať najavo, že naozaj potrebujeme pomoc a tým rozptýliť

nejasnosti, či ju potrebujeme alebo nepotrebujeme. Najefektívnejšie je osloviť

konkrétneho človeka, čím zabránime prenášaniu zodpovednosti. Najlepšie je priamo

poprosiť o konkrétnu pomoc, napríklad „vy prosím vás zavolajte záchranku a vy mi

prosím poďte pomôcť“ , samozrejme v takom prípade, keď to situácia umožňuje.

Veľmi silným činiteľom ovplyvňujúcim poskytnutie pomoci je aj strach. Ľudia často

nekonajú, pretože majú obavy o vlastné zdravie. Vo všeobecnosti platí zásada, že ľudia

by nemali pomáhať, ak pritom môžu priamo ohroziť svoje zdravie či život. Prehnané

hrdinstvo by nemuselo dopadnúť dobre. Mali by sme zvážiť možné nebezpečenstvo

a pomáhať len vtedy, keď sme si istí, že pomôžeme a nezvýšime počet obetí.

17

6 Skúmanie Bystander efektu u gymnazistov

6. 1 Vymedzenie výskumného problému

Pred realizáciou výskumu sme preštudovali viaceré pramene z našej i zahraničnej

odbornej literatúry, prostredníctvom ktorej sme sa oboznámili s problematikou Bystander

efektu, s históriou jeho skúmania aj so súčasnými trendmi vo výskume uvedenej

problematiky. Rozhodli sme sa skúmať, či sa gymnazisti správajú v bežnej životnej

situácii prosociálne. Väčšina doterajších známych experimentov sa zamerala na výskum

prosociálneho správania u dospelých, prípadne vysokoškolákov. Preto nás zaujímalo,

či podobné zistenia budú platiť aj pre mladšiu vekovú skupinu a či sa prejaví Bystander

efekt aj v triednom kolektíve.

6.2 Cieľ výskumu, výskumné otázky a hypotézy

Cieľom výskumu je zistiť úroveň prosociálneho správania v situácii Bystander efektu

v školskom prostredí, u študentov osemročných a štvorročných gymnázií a zároveň

odhaliť spôsoby, ako predísť tomuto javu.

Výskumné otázky

01 Správajú sa gymnazisti prosociálne v bežnej životnej situácii?

02 Aké budú prejavy gymnazistov v situácii bystander efektu?

03 Aký je vplyv dĺžky vzťahov na prejavenie Bystander efektu u 15-18 r. gymnazistov?

04 Má vplyv pohlavie experimentátora na poskytnutie pomoci?

05 Poznajú a vedia správne vysvetliť gymnazisti pojmy prosociálne správanie

a altruizmus?

06 V akých životných situáciách sa gymnazisti stretli s prosociálnym správaním

a Bystander efektom?

07 Ktoré faktory najviac ovplyvňujú prosociálne správanie gymnazistov?

08 Aký je záujem gymnazistov o navštevovanie kurzu prvej pomoci?

Hypotézy

H1 Predpokladáme, že skúmaní gymnazisti prejavia veľkú ochotu pomáhať

experimetátorom (žene aj mužovi) v experimentálnej situácii.

18

H2 Predpokladáme, že ochota pomôcť vzrastie s dĺžkou trvania spoločného kontaktu.

Väčšia ochota pomôcť sa prejaví u žiakov osemročného gymnázia.

H3 Viac gymnazistov bude pomáhať, keď v experimentálnej situácii bude aktérkou žena.

H4 Predpokladáme, že gymnazisti sa už stretli s pojmom prosociálne správanie a budú ho

vedieť primerane vysvetliť.

H5 Predpokladáme, že gymnazisti budú vedieť opísať situácie, v ktorých sa zachovali

prosociálne.

H6 Predpokladáme, že gymnazisti nebudú poznať pojem altruizmus a bude im robiť

ťažkosti uviesť príklady na altruistické správanie.

H7 Predpokladáme, že gymnazisti sú ochotní najviac pomáhať bezbranným ľuďom,

zraneným, deťom a starším osobám.

H8 Predpokladáme, že gymnazisti uvedú medzi osobami, ktorým by najmenej ochotne

pomohli najmä opitých ľudí a bezdomovcov.

H9 Predpokladáme, že gymnazisti budú uvádzať, že väčšia pravdepodobnosť poskytnutia

pomoci je v situácii s väčším počtom prizerajúcich.

H10 Predpokladáme, že muži – gymnazisti častejšie ako ženy – gymnazistky uvedú,

že by poskytli pomoc skôr osobe opačného pohlavia.

H11 Predpokladáme, že väčšina gymnazistov neprejaví záujem a kurz prvej pomoci.

6.3 Výskumné metódy

Výskum pozostával z dvoch fáz. V prvej fáze výskumu sa gymnazisti zúčastnili

experimentu, v ktorom sme sa snažili zistiť výskyt prosociálneho správania v situácii

Bystander efektu u študentov osemročného a štvorročného gymnázia, v prirodzených

podmienkach, počas vyučovania. V druhej fáze vypĺňali gymnazisti informovaný súhlas

(pozri prílohu A, s. 38). a Dotazník prosociálneho správania (pozri prílohu B, s. 39).

6.3.1 Opis skúmaného výberu

Výskumný výber tvoria štyri triedy v jednom z bratislavských gymnázií (ide

o gymnázium, ktorého súčasťou je štvorročné a osemročné gymnázium). Celkový počet

skúmaných osôb je 101. Z toho 57 chlapcov a 44 dievčat (pozri tab. 1). Jedna osoba,

19

ktorá prišla po experimentálnej časti, nechcela vypĺňať dotazník, čo sme plne

rešpektovali. Dve triedy sú z osemročného gymnázia a dve zo štvorročného. Každá trieda

bola rozdelená na dve skupiny, vzniklo 8 skupín. Skupiny nie sú homogénne vzhľadom

na zastúpenie chlapcov a dievčat. Počet chlapcov a dievčat sa líši. Experiment

sa uskutočnil počas vyučovania etickej výchovy.

Tab. 1 Zastúpenie gymnazistov podľa pohlavia

Štvorročné gymnázium

V triede 1.B je spolu 28 študentov, z toho 20 chlapcov a 8 dievčat. V 2. B triede

je 27 študentov, z toho 15 chlapcov a 12 dievčat. (od 15r. + 9m do 17r. + 9m, ø 16,32 r.)

Osemročné gymnázium

V sexte A je celkovo 22 študentov, z toho 8 chlapcov a 14 dievčat. V septime A je spolu

24 študentov, z toho 14 chlapcov a 10 dievčat. (od 15r. do 17r. + 9m, ø 16,63 r.)

6.3.2. Použité metódy a postupy

6.3.2.1 Experiment

V dopoludňajších hodinách, počas vyučovacej hodiny (etickej výchovy) vstúpia

do triedy na gymnáziu dvaja experimentátori, muž a žena. Keď vojdú do miestnosti,

vyučujúca si zbalí pomôcky a odíde. V triede sú usporiadané stoličky do kruhu.

Experimentátori vstúpia do kruhu a predstavia sa. Počas predstavovania sa jeden otočí

a vtedy druhý experimentátor „omylom“ pustí na zem papiere (30 strán formátu A4),

ktoré mal uložené v priesvitnom obale. Tie spadnú na zem a rozsypú sa. Experimentátor

sa po chvíli zohne k zemi a začne pomaly zbierať papiere, ktoré mu spadli. Druhý

experimentátor nezasiahne a nepomôže, jeho úlohou je pozorovať čo sa deje. Prvý

experimentátor zbiera papiere pomaly, aby gymnazisti mohli pomôcť pri zbieraní

rozsypaných papierov. V priebehu experimentu výskumníci sledujú reakcie študentov

a spočítajú tých, ktorí im pomôžu so zbieraním. Opäť sa predstavia a pristúpia

k administrovaniu dotazníka. Po jeho vyplnení sa poďakujú a odídu z miestnosti.

trieda Osemročné gymnázium Sexta 14 dievčat 8 chlapcov

Septima 10 dievčat 14 chlapcov Štvorročné gymnázium

1.B 8 dievčat 20 chlapcov 2.B 12 dievčat 15 chlapcov

20

Následne na to sa do miestnosti vráti vyučujúci. Táto situácia sa opakuje v každej

z vybraných skupín, celkovo osemkrát. Štyrikrát spadnú papiere experimentátorke

a štyrikrát experimentátorovi.

Tab. 2 Zastúpenie gymnazistov podľa skúmaných skupín

6.3.2.2 Dotazník

Dotazník prosociálneho správania vyplnilo celkovo 101 gymnazistov, jedna skúmaná

osoba ho odmietla vyplniť, čo sme rešpektovali. Dotazník obsahoval 21 otázok, z toho

9 otvorených a 12 zatvorených (s. 39).

Dotazník vždy administroval experimentátor s touto inštrukciou:

„Pred sebou máte náš dotazník. Skladá sa z dvoch častí. Prvá časť je tvorená

otvorenými otázkami. Vašou úlohou je na ne odpovedať slovom, alebo celou vetou.

Druhá časť je tvorená otázkami, pri ktorých je treba iba zakrúžkovať správnu možnosť.

Vždy zakrúžkujete len jednu možnosť. Pri otázkach, kde máte možnosť označiť viac

odpovedí, nezabudnite uviesť poradie od 1 po 3. Ak máte nejaké otázky, ako vyplniť

dotazník, tak sa nás pokojne opýtajte. Ak ste sa s niektorými pojmami z prvej časti

nestretli, tak nevadí, ale skúste porozmýšľať, čo by mohli aspoň približne znamenať.

Snažte sa vyplniť dotazník sami, bez pomoci suseda. Ďakujeme!”

Na vyhodnotenie sme použili program SPSS a deskriptívnu štatistiku.

6.4 Výsledky

01 Správajú sa gymnazisti prosociálne v bežnej životnej situácii?

H1 Predpokladáme, že skúmaní gymnazisti prejavia veľkú ochotu pomáhať

experimetátorom (žene aj mužovi) v experimentálnej situácii.

skupina chlapci dievčatá komu padli papiere Sexta 5 8 muž

Sexta 3 6 žena

Septima 7 6 žena

Septima 7 4 muž

1.B 12 6 žena

1.B 2 8 muž

2.B 6 8 žena

2.B 9 4 muž

21

Pomoc bola poskytnutá v troch skupinách. V piatich z ôsmich skupín študenti

experimentátorom nepomohli. V dvoch prípadoch pomohol jeden gymnazista a v jednom

prípade dvaja. Celkovo zo 101 študentov, ktorí sa experimentu zúčastnili, poskytli

pomoc 4 študenti V experimentálnej situácii pomoc poskytli len 4 študenti (3,96 %).

Pomoc bola vždy poskytnutá osobe opačného pohlavia a v 2 z 3 prípadov poskytli pomoc

chlapci experimentátorke.

Naša základná hypotéza H1, že študenti budú ochotne pomáhať v experimentálnej

situácii sa nepotvrdila. Pomoc poskytlo len malé percento študentov, preto môžeme

konštatovať, že sa prejavil v experimentálnej situácii Bystander efekt.

02 Aké budú prejavy gymnazistov v situácii bystander efektu?

Očakávali sme, že ochota gymnazistov pomáhať bude veľká, ale výsledky

experimentu to nepotvrdili. Bystander efekt sa v experimentálnej situácii naplno prejavil.

Po páde papierov na zem sa gymnazisti chvíľu nečinne prizerali. Nespozorovali sme

u nich ani náznaky pohybu, ktorý by smeroval k poskytnutiu pomoci.

Niektorí študenti sa zrazu prestali rozprávať, len sa prizerali. Päť študentov reagovalo

slovnými poznámkami. V septime A nastala zaujímavá situáciu, keď chlapec vyzval

spolužiačku, aby pomohla experimentátorovi. Študenti v prvej skupine Sexty reagovali

vetou: "Hm, tá tréma!“ No nepomohol nikto. V druhej skupine sexty A chlapci

poznamenali: „Dnes tu budete zbierať papiere.“ V 2.B triede, keď spadli

experimentátorovi papiere, jeden chlapec vykríkol: „Trapas“ a ostatní sa začali smiať

na experimentátorovej nešikovnosti.

Asi najzaujímavejšia situácia nastala v 1.B triede. Po tom, ako experimentátorke

spadli papiere na zem a začala ich zbierať, chlapec po jej pravici povedal:

„Šak pomožeme, ne?“ a spolu s ďalším chlapcom sediacim vedľa neho pomohli

experimentátorke pozbierať papiere. Tento jeho výrok sme použili aj v názve našej práce.

03 Aký je vplyv dĺžky vzťahov na prejavenie Bystander efektu u 15 – 18 ročných

gymnazistov?

H2 Predpokladáme, že ochota pomôcť vzrastie s dĺžkou trvania spoločného

kontaktu. Väčšia ochota pomôcť sa prejaví u žiakov osemročného gymnázia.

22

Pomoc bola poskytnutá v dvoch skupinách študentov zo štvorročného gymnázia

a v jednej skupine z osemročného gymnázia. Pomoc poskytli 3 študenti (5,45 %)

štvorročného gymnázia z celkového počtu 55 žiakov a jeden študent osemročného

gymnázia (2,17 %) z celkového počtu 46 žiakov. Hypotéza H2 sa nepotvrdila. Dĺžka

vzťahov študentov v triedach nemala rozhodujúci vplyv na poskytnutie pomoci.

04 Má vplyv pohlavie experimentátora na poskytnutie pomoci?

H3 Viac gymnazistov bude pomáhať, keď v experimentálnej situácii bude aktérkou

žena.

H10 Predpokladáme, že muži – gymnazisti častejšie ako ženy – gymnazistky uvedú,

že by poskytli pomoc skôr osobe opačného pohlavia.

V 2 z 3 prípadov, keď bola pomoc poskytnutá, pomáhali chlapci experimentátorke,

čiže osobe opačného pohlavia. V jednom prípade poskytlo jedno dievča pomoc

experimentátorovi. Pomoc bola teda vždy poskytnutá osobe opačného pohlavia. Pomoc

bola poskytnutá v 2 z 3 prípadov (66 %) experimentátorke. V dôsledku veľmi malého

rozdielu a celkovo malého počtu osôb, nemôžeme H3 prijať, ani odmietnuť.

Výsledky dotazníka potvrdili hypotézu H10, že chlapci by pomáhali skôr osobe

opačného pohlavia. Celkovo 20 chlapcov (37,03 %) uviedlo, že by pomohlo skôr osobe

opačného pohlavia. Žiadne dievča neuviedlo, že by pomohlo skôr osobe opačného

pohlavia, ale 5 dievčat (11,36 %) uviedlo, že by skôr pomohli osobe rovnakého pohlavia

(pozri obr. 4).

1.70%

11.36%

35.71%

0%

67.85%

88.63%

0.00%

20.00%

40.00%

60.00%

80.00%

100.00%

rovnakého pohlavia opa čného pohlavia na pohlaví nezáleží

chlapci

dievčatá

Obr. 4. Preferované pohlavie pri poskytovaní pomoci

23

Zistili sme výrazný rozdiel medzi chlapcami z osemročného a štvorročného gymnázia

(pozri obr. 5.). Chlapci zo štvorročného gymnázia by viac pomáhali osobám opačného

pohlavia, celkovo by skôr pomohlo dievčaťu až 18 chlapcov (51,42 %). Je to

pravdepodobne spôsobené tým, že triedy zo štvorročného gymnázia mali športové

zameranie a preto je v nich menší počet dievčat. Na osemročnom gymnáziu uviedli

2 chlapci (9,52 %), že by skôr pomohli osobe rovnakého pohlavia.

4,76%0%

9,52%

51,42%

85,71%

48,58%

0,00%

20,00%

40,00%

60,00%

80,00%

100,00%

rovnakého pohlavia opa čného pohlavia na pohlaví nezáleži

Osemro čné gymnázium

Štvorro čné gymnázium

Obr. 5. Preferencia poskytovania pomoci z hľadiska pohlavia

Hypotéza H10, že gymnazisti budú pomáhať najmä osobám opačného pohlavia

sa potvrdila. Hypotéza H3, že v experimente skôr poskytnú pomoc experimentátorke

ženského pohlavia, sa nepotvrdila v dôsledku veľmi malého rozdielu a celkovo malého

počtu osôb.

05 Poznajú a vedia správne vysvetliť gymnazisti pojmy prosociálne správanie

a altruizmus?

H4 Predpokladáme, že gymnazisti sa už stretli s pojmom prosociálne správanie

a budú ho vedieť primerane vysvetliť.

H6 Predpokladáme, že gymnazisti nebudú poznať pojem altruizmus a bude

im robiť ťažkosti uviesť príklady na altruistické správanie.

Na položku č. 1 v dotazníku odpovedalo správne, alebo aspoň vystihlo podstatu

slovného spojenia prosociálne správanie, 27 zo 101 respondentov (26,73 %). Žiaci

osemročného gymnázia uvádzali viac správnych odpovedí. Z osemročného gymnázia

vedelo správne uviesť odpoveď na položku č. 1 18 z 46 (39,13 %). Žiaci štvorročného

24

gymnázia uviedli správnu odpoveď v 9 z 55 odpovedí, čo tvorilo (13,36 %) zo všetkých

odpovedí žiakov štvorročného gymnázia (pozri. obr. 6.).

Mnohí respondenti správne uviedli podstatu pojmu prosociálne správanie.

Samozrejme, nie sú to presné a úplné definície, ale podarilo sa im vystihnúť podstatu,

ktorou je pomoc ľuďom okolo seba.

(Muž, 17, Septima) „Správanie, ktorého cieľom je pomôcť inému človeku.“

(Žena, 16, Sexta) „Myslím, že je to správanie človeka, ktorý pomôže pri určitých

situáciách a nechce zato nič.“

Na položku č. 2 uvádzali respondenti odpovede: pomoc iným – 26 respondentov

(25,74 %), charita – 9 respondentov (8,91 %), pomoc staršej osobe – 3 respondenti

(2,91 %).

Niektorí študenti vychádzali z významu slova sociálny, čo znamená spoločenský,

a tak uvádzali: prosociálny je spoločensky aktívny človek, ktorý sa zapája do rôznych sfér

spoločenského diania. Celkovo takúto možnosť uviedlo 15 respondentov (14,85 %).

Ďalej sa vyskytovali odpovede, ako kladné správanie v duchu morálnych zásad, opak

asociálneho, či správanie sa v duchu sociálnych problémov. Príklad na prosociálne

správanie nevedelo alebo neuviedlo 45 respondentov (41,58 %)

Položka č. 3 v dotazníku týkajúca sa altruizmu potrápila mnohých probandov.

Až 81 probandov (80,19 %) odpovedalo neviem, alebo nenapísalo nič. Presne určiť

altruizmus sa nepodarilo nikomu, ale niektorým sa podarilo priblížiť sa k významu tohto

pojmu. Na otázku odpovedali správne len dvaja probandi (1,98 %).

(Žena, 17, Septima) „Opak egoizmu, človek myslí na záujmy iných.“

(Muž, 17, Septima) „Neviem, ale asi človek, ktorí vie a iným chce pomôcť.“

Zvyšných 18 odpovedí (17,82 %) bolo nesprávnych a vôbec nevystihovali pojem

altruizmus. Z toho dôvodu sme nevyhodnocovali položky dotazníku č. 4 a č. 5., ktoré

sa týkali pojmu altruizmus.

Hypotéza H4, že gymnazisti budú poznať pojem prosociálne správanie sa čiastočne

potvrdila , ale očakávali sme, že tento pojem bude poznať väčší počet gymnazistov.

Hypotéza H6 týkajúca sa altruistického správania sa potvrdila, gymnazisti uvádzali, že

sa s týmto pojmom nestretli a preto ho nevedeli vysvetliť.

25

06 V akých životných situáciách sa gymnazisti stretli s prosociálnym správaním

a Bystander efektom?

H5 Predpokladáme, že gymnazisti budú vedieť napísať príklady situácií, v ktorých

sa zachovali prosociálne.

Probandi najčastejšie uvádzali ako príklad na prosociálne správanie pomoc priateľom.

Túto odpoveď napísalo 7 respondentov (6,93 %). Úraz alebo nehodu uviedlo

9 respondentov (8,91 %). Pomoc v škole uviedli 4 respondenti (3,96 %).

(Žena, 17, Septima) „Prispela som deťom so UNICEFU a niesla som starej pani tašky“.

(Muž 17, 2. B) „Vyplnením tohto dotazníka, snažím sa pomáhať stále“.

Odpovede na položku č. 7 sa týkali rozličnej pomoci, ktorú probandi dostávali doma,

v škole, od kamarátov, v MHD, ale aj v naliehavých situáciách ohrozenia vlastného

zdravia. Najčastejšou odpoveďou bola pomoc pri úraze, tú uviedlo až 23 respondentov

(22,77 %). Pomoc v škole uviedlo 7 respondentov (6,93 %), psychickú pomoc alebo

vyrozprávanie uviedlo 7 respondentov (6,93 %), pomoc priateľom uviedlo

7 respondentov (6,93 %). Ostatné odpovede boli uvedené v menších počtoch.

(Muž, 17, Sexta) „Mal som mincu, ktorú mi automat nechcel zobrať a jedna staršia pani

ku mne prišla a rozmenila mi ju.“

(Muž 16, 1. B) „Raz keď som nastupoval do MHD, tak jeden čo vystupoval mi podal

lístok, ktorý ešte platil a nemusel som cvakať svoj”.

Na položku č. 10 uvádzala veľká časť respondentov rozličné situácie, v ktorých

sa prejavil efekt prihliadajúceho. Celkovo sa v takejto situácii ocitlo až 49 respondentov

(48,51 %). Najčastejšie opisovali situácie ako bitka na ulici, odpadnutie v autobuse.

(Žena, 16, Septima) „Bola som doma a počula som krik o pomoc dievčaťa zo sídliska

a keď som sa chcela pozrieť, čo sa deje, nič som nevidela, len krik a všetky okná kde

niekto stál sa radšej zavreli a zatiahli závesy, nevedela som čo robiť, tak som to aj ja

nechala tak.“

(Žena, 17, Septima) „V zime bezdomovec zamrzol vonku, bol zmodralý, nikto si ho

nevšímal, až potom dakto zavolal záchranku, ale už bolo pozde“.

(Žena, 17, 2. B) „V triede na základnej škole pri šikanovaní, no i ja so bola jedna z tých,

čo potrebovali pomoc.”

26

(Žena, 16 1.A) „Rasová kontrola v autobuse. Všetci sa nečinne prizerali, ako chytili

Róma a vytiahli ho von na najbližšej zastávke”.

(Muž 17, 2.B) „Sfetovaný chalan ležal vo zvratkoch na zemi a okoloidúci sa len smiali“.

Hypotéza H5 sa potvrdila, gymnazisti boli schopní uviesť množstvo rozmanitých

situácií, v ktorých sa stretli s prosociálnym správaním. Z odpovedí vyplýva, že Bystander

efekt je častým fenoménom dnešných dní a mnohí respondenti sa s ním už stretli.

07 Ktoré faktory najviac ovplyvňujú prosociálne správanie gymnazistov?

H7 Predpokladáme, že gymnazisti sú ochotní najviac pomáhať bezbranným

ľuďom, zraneným, deťom a starším osobám.

H8 Predpokladáme, že gymnazisti uvedú medzi osobami, ktorým by najmenej

ochotne pomohli najmä opitých ľudí a bezdomovcov.

H9 Predpokladáme, že gymnazisti budú uvádzať, že väčšia pravdepodobnosť

poskytnutia pomoci je v situácii s väčším počtom prizerajúcich.

Respondenti najčastejšie uvádzali, že by najskôr pomohli dieťaťu a známemu. Obidve

položky získali po 29 hlasov (29,89 %), hneď za tým bol krvácajúci človek, ktorému by

pomohlo 27 respondentov (27,83 %). Staršiemu človeku by pomohlo 7 respondentov

(7,22 %). Päť respondentov (5,15 %) uviedlo iné možnosti (pozri obr. 6.).

29,89%

27,83%

29,89%

5,15%

7,22%

dieťa (29)

krvácajúca osoba (27)

starší človek (7)

známy (29)

ostatné (5)

Obr. 6. Osoby preferované pri poskytovaní pomoci

Na obrázku 7 sme zostavili poradie osôb, ktoré sa najčastejšie objavovali ako prvé

3 osoby, ktorým by respondenti pomohli.

27

7566

6153

15

0

20

40

60

80

100

dieťa krvácajúcičlovek

známy starší človek rovesník

Obr. 7. Osoby, ktorým by bola poskytnutá pomoc najčastejšie

Hypotéza H7 sa potvrdila. Respondenti uvádzali krvácajúceho človeka, dieťa

a staršieho človeka na prvých troch miestach poradia ľudí, ktorým by určite pomohli.

Najviac gymnazistov, až 44 (45,36 %) by uviedlo opitého človeka na prvé miesto ako

osobu, ktorej by nepomohli, ďalej veľmi často uviedli na prvé miesto bezdomovca,

23 (23,71 %) gymnazistov. Až 10 (10,31 %) uviedlo, že by pomohlo každému (pozri

obr. 8).

45.36%

23.71%

6.18%

10.31%

3.09%

4.12%2.06%

5.15%

opitý človek (44)

bezdomovec (23)

bohatý (6)

pomohlol/a by každému (10)

drogovo závislý (3)

na poh ľad zlý človek (4)

agresívny človek (2)

ostatné (5)

Obr. 8. Osoby najmenej preferované pri poskytovaní pomoci

Na obrázku 9 sme zostavili poradie osôb, ktoré sa najčastejšie objavovali na prvých

troch miestach v poradí ako osoby, ktorým by respondenti nepomohli.

28

7165

21

13 106

0

20

40

60

80

100

opitý človek bezdomovec bohatovyzerajúcičlovek

turista príslušník inejrasy

človek podvplyvom drog

Obr. 9. Osoby, ktorým by bola poskytnutá pomoc najmenej

Hypotéza H8 sa potvrdila, gymnazisti najčastejšie uvádzali opitého človeka

a bezdomovca ako ľudí, ktorým by nepomohli.

Z odpovedí na položku č. 9 vyplýva, že pri pomáhaní je najdôležitejšie, že ide

o osobu blízku (pozri tab. 3) Na prvé miesto to uviedlo 33 respondentov (39,75 %).

Morálnu zodpovednosť uviedlo 24 respondentov (26,82 %). To, že by bol jediný, kto je

na blízku uviedlo 12 respondentov (14,45 %). Možnosť bol to priateľ, známy, uviedlo

8 respondentov (9,63 %). Iné príklady uviedli 3 respondenti (3,61 %).

Tab. 3. Faktory ovplyvňujúce rozhodnutie pomôcť

Ak by sa gymnazisti ocitli v situácii pri ktorej by nastal Bystander efekt, 44 (49,43 %)

z nich uviedlo, že by im v poskytnutí pomoci najviac bránilo to, že nemajú dostatok

skúseností. Pre 14 (15,73 %) by boli najdôležitejšími inhibítormi pomoci hanblivosť

a strach. 13 (14,60 %) respondentov uviedlo, že by sa spoliehalo na niekoho

29

skúsenejšieho. To, že by osobu nepoznali by bolo najdôležitejšie pre 7 (7,86 % )

gymnazistov (pozri obr. 10. a tab. 4.).

15,73%

49,43%

7,86%

14,60%

12,35%hanblivost, strach (14)

nedostok skúseností (44)

osobu, ktorá potrebujepomoc nepoznáte (7)

spoliehal/a by som sa naniekoho skúsenejšieho(13)iné (11)

Obr. 10. Faktory brániace poskytnutiu pomoci

Tab. 4 Faktory brániace poskytnutiu pomoci

Odpovede na položku č. 12 nepotvrdili hypotézu H9, keďže viac ako polovica

respondentov, 54 (55,10 %) uviedla, že by bola pomoc poskytnutá skôr v situácii, kde by

bolo menej prizerajúcich, čiže od 1 – 3 prizerajúcich.

08 Aký je záujem gymnazistov o navštevovanie kurzu prvej pomoci?

H11 Predpokladáme, že väčšina gymnazistov neprejaví záujem o kurz prvej pomoci.

Až 33 dievčat (75 %) uviedlo, že by malo záujem absolvovať kurz prvej pomoci.

Chlapci prejavili o kurzy menší záujem (61,18 %). H11 sa nepotvrdila, Viac ako

polovica gymnazistov by mala záujem o kurz prvej pomoci.

Pri vyhodnocovaní dotazníka sme nemohli niektoré odpovede akceptovať pretože

respondenti zle vyplnili niektoré položky, alebo nepochopili zadanie.

30

7 Diskusia

Viaceré z hypotéz sa nepotvrdili. Bystander efekt sa u gymnazistov plne prejavil.

Samozrejme musíme brať ohľad na to, že experimentálna situácia nebola vážna, nešlo

o skutočné ohrozenie zdravia či života. Nemôžeme teda predpokladať, že v situácii,

v ktorej by išlo o život by sa gymnazisti zachovali podobne nečinne. Vznikol aj istý

rozpor, keď z výsledkov dotazníka vyplýva, že vo všeobecnosti sa gymnazisti v bežnom

živote správajú prosociálne, poskytujú pomoc ľuďom vo svojom okolí, pričom

v experimente sa ich prosociálnosť neprejavila. Hypotézy, ktoré vychádzali zo známych

experimentov a teórie Bystander efektu sa potvrdili.

Predpoklady uvedené v H1 a H2 sa nepotvrdili. Gymnazisti preukázali len malú

ochotu pomôcť a vplyv dlhších interperosnálnych vzťahov nemal vplyv na poskytnutie

pomoci v experimentálnej situácii. Gymnazisti sa nesprávali prosociálne a naplno

sa u nich prejavil Bystander efekt.

Predpokladali sme, že gymnazisti z osemročného gymnázia poskytnú pomoc

častejšie, pretože sa poznajú oveľa dlhšie (6, 7 rokov). Vo vlastnom kolektíve by sa mali

cítiť prirodzenejšie a nemať trému, ktorá môže byť jedným z činiteľov Bystander efektu.

Predpokladali sme, že sa u nich vytvorili hlbšie priateľstvá a ako ukazuje aj experiment

Lady in distress Lataného a Darleyho, ak osoby, ktoré krik počuli boli priatelia, pomáhali

častejšie a rýchlejšie. Je možné, že naša hypotéza by sa potvrdila, ak by sme mali

k dispozícii väčší počet skupín. V tomto prípade sa mohlo ísť aj o náhodu, že žiaci

štvorročného gymnázia boli o niečo ochotnejší.

Situácia nebola zložitá a neznamenala pre pomáhajúceho žiadne riziko. Stačilo

sa zohnúť a podať experimentátorovi papiere. Dôvod, prečo sa tak nestalo, mohla byť

tréma, ale aj konformita. Gymnazisti možno nechceli pred spolužiakmi vyzerať príliš

slušne, za čo by sa im mohli posmievať. Pri tvorbe hypotéz sme nedocenili dôležitý fakt

a to ten, že práve mladí ľudia vo veku 15 – 18 rokov zrejme veľmi potrebujú zapadnúť

do kolektívu a neradi vyčnievajú. Tým, že by pomohli pri zbieraní papierov, by dali

najavo svoj nesúhlas s konaním zvyšku triedy. Bolo pre nich oveľa jednoduchšie zostať

sedieť a tváriť sa, že sa nič nedeje. U niektorých gymnazistov sme pozorovali rozpaky,

obzerali sa a rozmýšľali, ako sa zachovať. Smiech, ktorý vypukol v dvoch skupinách

a výsmešné poznámky sme vôbec nečakali a ťažko sa nám na túto reakciu hľadá

31

vysvetlenie. Mohlo ísť o spôsob, ako zakryť nervozitu a neschopnosť reagovať. Tým,

že sa začali smiať, nevyzerali čudne oni, že nepomáhajú, ale my, pretože sme boli

nešikovní.

Ďalšou premennou, ktorá mohla gymnazistov ovplyvniť, mohla byť aj nečinnosť

druhého experimentátora, ktorý v tomto prípade poslúžil ako model. Ako vieme

z experimentu o milosrdných samaritánoch z metra, model ovplyvnil v značnej miere

správanie cestujúcich. Je možné, že gymnazisti mali pocit, že ak on nepomáha a je bližšie

ako oni, ani oni by nemali pomôcť. V budúcnosti by bolo vhodné uskutočniť

aj alternatívy s pomáhajúcim a nepomáhajúcim modelom a porovnať výsledky.

Čo viedlo štyroch gymnazistov k tomu aby predsa len pomohli? Existujú isté

spoločné črty, ktoré by týchto ľudí spájali? Išlo o troch chlapcov a jedno dievča. Situácia

dievčaťa sa líšila od situácie ostatných v tom, že ju spolužiak vyzval, aby pomohla. Tým

na ňu vzniesol priamu požiadavku a preniesol na ňu zodpovednosť a už nebola len jedna

z mnohých. Očakávalo sa od nej aby pomohla a to zmenilo celú jej situáciu. Ďalší traja

pomáhajúci boli chlapci. Jeden pomohol takmer okamžite a bez rozmýšľania. Ďalší dvaja

boli kamaráti a pomohli po chvíľke rozmýšľania. U nich sa potvrdila naša hypotéza,

že v prípade, ak sú prizerajúci ľudia kamaráti, pomôžu skôr. Zaujímavé bolo, že o týchto

dvoch chlapcoch nám povedala ich vyučujúca, že vedela, že ak niekto pomôže, budú to

práve oni dvaja. Zároveň sa o nich vyjadrila ako o slušných a dobre vychovaných. Ako

jediní jej priniesli pri odovzdávaní vysvedčení kvety, čo už na gymnáziu nie je bežný jav.

V ďalšom výskume treba brať do úvahy aj vplyv osobnostných faktorov a výchovy

na prosociálne správanie.

Celkovo sa vo všetkých skupinách veľmi výrazne prejavil Bystander efekt. Aj keď

podľa hypotéz, sme skôr očakávali, že jeho prejavy nebudú v známom prostredí také

výrazné. Odpovede na položku č. 10 boli prekvapujúce, až zarážajúce a poukazujú na to,

že efekt prihliadajúceho je častým javom aj v dnešných časoch. Svedkom situácie, keď

pomoc poskytnutá nebola, bolo 49 respondentov (48,51 %). Respondenti vo svojich

odpovediach často opisujú rozličné závažné situácie, pri ktorých sa ľudia naokolo tvárili,

že nič nevidia alebo dokonca ušli, namiesto toho, aby pomohli. Obzvlášť alarmujúca bola

odpoveď jednej študentky, ktorá uviedla ako počula krik o pomoc zo sídliska a keď

sa pozrela čo sa deje, videla len susedov ako zatvárali okná a zaťahovali závesy. Tvárili

32

sa, že nič nevidia a nepočujú. Nepripomína nám to niečo? Podobná situácia sa odohrala aj

v prípade „Kitty“ a zdá sa, že ľudia stále radšej zatvárajú okná a tvária sa že nič nevidia

a nepočujú. Samozrejme nepoznáme detaily prípadu, ktorý mala na mysli respondentka,

a nemôžme vedieť, či niekto napokon pomohol.

Odpovede na položku č. 11 by mohli poslúžiť ako učebnicové príklady na vysvetlenie

efektu prihliadajúceho. Pri poskytnutí pomoci by 44 respondentom (50,57 %) bránilo to,

že nemajú dostatok skúseností. Pre 15 (17,24 %) respondentov by bol najdôležitejší

inhibítor pomoci ich hanblivosť, strach. Na niekoho skúsenejšieho by sa spoliehalo

14 respondentov (16,09 %). Uvedené odpovede sú aj v reálnom živote najčastejšími

príčinami Bystander efektu. Práve z tohto dôvodu by bolo veľmi užitočné, keby viacej

ľudí ovládalo základy prvej pomoci, a tak by im nedostatok skúseností nemohol brániť

v poskytovaní pomoci.

O hypotéze, že gymnazisti budú častejšie pomáhať experimentátorovi opačného

pohlavia a hypotéze, že chlapci budú ochotnejšie pomáhať experimentátorke nemôžeme

povedať, že ju prijímame alebo zamietame, lebo sme zistili len minimálny rozdiel medzi

dievčatami a chlapcami. Taktiež nášho experimentu sa zúčastnilo celkovo iba

101 probandov, preto výsledky nemôžeme zovšeobecniť.

Získané čiastkové výsledky z dotazníka vyplývajú pravdepodobne z našich

kultúrnych stereotypov, kde je samozrejmejšie, že muži pomáhajú ženám. Opačne toto

pravidlo neplatí. Je menej bežné aby žena pomáhala mužovi, ktorý je silnejší a sebaistejší

a preto nevyžaduje pomoc ako krehká žena. Je možné, že gymnazisti sa nevedomky

riadili týmto nepísaným pravidlom. Uvažovať by sa dalo aj o možnosti, že pomoc osobe

opačného pohlavia bola poskytnutá práve pod vplyvom interpersonálnej príťažlivosti.

Bolo by zaujímavé zistiť, aký vplyv má atraktivita osoby ktorej má byť poskytnutá

pomoc na jej poskytovanie. Na položku č. 18 dotazníka odpovedalo 20 chlapcov

(35,71%), že by poskytli pomoc radšej osobe opačného pohlavia. Sú tieto preferencie

naozaj výsledkom zakorenenej povinnosti starať sa o nežnejšie pohlavie, alebo chlapci

poskytnutie pomoci považujú aj za možnosť zblíženia sa s opačným pohlavím? Ďalšou

zaujímavosťou je, že túto odpoveď uvádzali najmä chlapci zo štvorročného gymnázia.

Tento rozdiel je možné vysvetliť tým, že chlapci zo štvorročného gymnázia v dôsledku

nedostatku dievčat v triede prejavujú väčší záujem o dievčatá.

33

Na otázku č. 6 odpovedali mnohí gymnazisti správne a uvádzali rozličné situácie

v ktorých poskytovali pomoc. Samozrejme tí, čo nevedeli čo prosociálne správanie je,

nemohli odpovedať správne. Preto túto odpoveď nemôžeme hodnotiť tak, že prosociálne

sa správajú len tí, ktorí odpovedali. Je možné, že podobne konajú aj ostatní, len netušia,

že je to prosociálne.

Celkovo z výsledkov dotazníka vyplýva, že naši respondenti sa v mnohých životných

situáciách správajú prosociálne. Vedia čo sa patrí v MHD, najčastejšie odpovede

na prosociálne správanie sa týkali práve uvoľnenie miesta, či pomoci nastúpiť s kočíkom.

Respondenti taktiež prejavili veľkú ochotu pomáhať starším ľuďom s nákupmi,

prechodom cez cestu, či v MHD.

Hypotéza H9 sa nepotvrdila, keďže respondenti najčastejšie volili odpovede

č. 1 a č. 2, čiže 1 – 3 prizerajúci. Túto otázku sme do dotazníka zaradili zo zvedavosti.

Zaujímalo nás, či si gymnazisti vôbec uvedomujú, že čím je viac prizerajúcich, tým

menšia je pravdepodobnosť poskytnutia pomoci. Predpokladali sme, že respondenti budú

voliť odpovede s väčším množstvom prizerajúcich, pretože študent sa môže cítiť

bezpečnejšie v prítomnosti viacerých svojich spolužiakov. Ako sa však zdá, respondenti

majú s podobnými situáciami skúsenosti a preto 18 respondentov (18,36 %) uviedlo

odpoveď č. 1 (jeden prizerajúci) a 36 (36,73 %) respondentov odpoveď č. 2 (2 – 3

prizerajúci).

Hypotézy H7 a H8 sa potvrdili. Položkami č. 13 a č. 14 sme chceli nadviazať

na známe experimenty z oblasti Bystander efektu, najmä na Piliavinov experiment. Tu sa

potvrdilo, že aj naši respondenti by uprednostnili krvácajúceho človeka, pretože v tejto

situácii je zjavné, že človek pomoc potrebuje. Takisto sa ukázalo, že respondenti by

najmenej ochotne pomáhali opitému človeku a bezdomovcovi, o ktorých predpokladajú,

že sa ocitli v zlej situácii vlastným pričinením. Okrem toho zvyknú byť títo ľudia

agresívni a mohli by ohroziť pomáhajúceho. Asi každému z nás je dôverne známa

situácia, keď opitý človek blúdi po zastávke, padá na zem a udiera sa, prípadne krváca

a nikto mu nepomáha, ľudia sa tvária, že ho nevidia. Je to spôsobené strachom, ale aj tým

že si podľa prizerajúcich ich pomoc nezaslúži, majú k nemu odpor.

Hypotéza H11, že gymnazisti neprejavia záujem o prvú pomoc sa nepotvrdila.

Až na jedného si všetci uvedomujú dôležitosť znalosti prvej pomoci, 25 dievčat

34

(58,13 %) a 24 chlapcov (45,28 %) základy prvej pomoci už ovládajú. Taktiež prejavili

veľký záujem o kurz prvej pomoci, čo poukazuje na to, že chcú vedieť v krízových

situáciách pomáhať. Je veľmi dobré, že mladí ľudia prejavili taký záujem o prvú pomoc.

Nevieme aké možnosti ponúka škola v súvislosti s kurzom prvej pomoci, ale bolo by

dobré, keby takýto kurz mohol absolvovať každý, kto by oň prejavil záujem. Znalosti

prvej pomoci sú základom poskytnutia kvalitnej pomoci a odbúravajú strach

prizerajúceho, ktorý presne vie ako reagovať a postupovať.

Po uskutočnení a vyhodnotení experimentu sme si uvedomili aj niektoré nedostatky,

ktoré by sme chceli v budúcnosti odstrániť. Ako sme už spomínali, druhého

experimentátora mohli gymnazisti vnímať ako nepomáhajúci model, v budúcnosti by

bolo lepšie obmieňať v experimentálnej situácii pomáhajúceho a nepomáhajúceho

experimentátora, prípadne by mohol byť v každej skupine len jeden experimentátor.

V troch prípadoch sa nám papiere dostatočne nerozleteli, spadli na jednu kopu a tak boli

od stoličiek gymnazistov dosť ďaleko. Môžeme predpokladať, že keby sa papiere lepšie

rozleteli po zemi, pomohli by viacerí.

Mnohí respondenti preskakovali otázky s otvorenými odpoveďami, často preto, že

odpoveď nepoznali. Mohlo to byť spôsobené aj tým, že sa im na tieto otázky odpovedať

nechcelo, zatiaľ čo na otázky s voľbou odpovede odpovedali skoro všetci. Z toho

vyplýva, že preferujú uzavreté odpovede a v budúcnosti by sme do dotazníkov mohli

zahrnúť viac takýchto položiek. Niektoré otázky respondenti zle pochopili, išlo najmä

o položku č. 8, ktorú sme sa rozhodli nevyhodnocovať, pretože väčšina respondentov zle

pochopila otázku a krúžkovali, či pomáhali doma alebo cudzím, zatiaľ čo my sme

očakávali, že uvedú konkrétne situácie z domáceho prostredia a s cudzími ľuďmi. Otázka

bola pravdepodobne nejasne a nepresne formulovaná. Mohlo sa stať ale aj to,

že gymnazisti nečítali s porozumením a zadaniu nevenovali dostatok pozornosti.

Keďže väčšina respondentov sa nestretla s pojmom altruizmus a iba 2 respondenti

uviedli jeho správnu definíciu, chceme sa na gymnázium vrátiť a v rámci prednášky

objasniť gymnazistom tieto pojmy. Taktiež ich chceme oboznámiť s Bystander efektom.

Radi by sme im poradili ako sa zachovať v záťažových životných situáciách a ako

nepodľahnúť efektu prizerajúcemu a prípadne, ako sa zachovať, ak by sa ocitli v koži

toho, ktorý by pomoc potreboval.

35

8 Záver

Cieľom našej práce bolo poukázať na to, že Bystander efekt je bežnou súčasťou

života aj mladej generácie. Zaujímali sme sa o názory gymnazistov na pomáhanie,

prosociálne správanie a altruizmus, chceli sme zistiť, do akej miery sa už s týmito

pojmami stretli v živote a či sú ich schopní primerane vysvetliť.

V prvej kapitole našej práce sme sa snažili objasniť pojem prosociálne správanie

a altruizmus a aký je medzi nimi vzájomný vzťah. V nasledujúcich piatich kapitolách

sme sa venovali priamo Bystander efektu, ako aj zákonitostiam, ktoré platia pri jeho

výskyte a snažili sme sa aj poskytnúť nejaké rady, ktoré môžu pomôcť prekonať

Bystander efekt. Nasledujúca kapitola sa týkala poskytovania kompetentnej prvej

pomoci. Tu sme sa snažili pripomenúť aj to, že poskytovať prvú pomoc je povinnosťou aj

zo zákona, nie je to len morálna povinnosť, ako si to niektorí ľudia myslia.

Nasledujúca časť práce sa venovala výskumu a interpretácii výsledkov, ktoré sa nám

z neho podarilo získať. Podarilo sa nám odpovedať na výskumné otázky a snažili sme sa

overiť postavené hypotézy. Niektoré sa potvrdili, iné nie. Pri interpretácii výsledkov nás

napadli aj ďalšie hypotézy, ktoré pravdepodobne zaradíme do výskumu neskôr, keď

v ňom budeme pokračovať. Tieto hypotézy sa týkali vplyvu osobnostných charakteristík

probandov na výskyt prosociálneho správania.

Môžeme konštatovať, že téma zaujala aj skúmaných gymnazistov, lebo po vyplnení

dotazníkov nás viacerí prosili, aby sme im vysvetlili pojmy prosociálne správanie

a altruizmus. Boli síce sklamaní, keď sme im to hneď neprezradili, ale sľúbili sme, že im

túto problematiku priblížime na našej prednáške, ktorú pre nich pripravíme.

36

9 Použitá literatúra

ARCHER, J.: Evoluční sociální psychologie. In HEWSTONE, M., STROEBE, W.:

Socialní psychologie. 1. vyd. Praha, Portál, 2006. s. 49 – 75. ISBN 80-7367-092-5.

ATKINSON, R. L. a kol.: Psychologie. 2. vyd. Praha, Portál 2003. s. 643 – 644. ISBN80-

7178-640-3.

BRATSKÁ, M.: Prosociálne a antisociálne správanie. Bratislava, Filozofická fakulta

Univerzity Komenského, Katedra psychológie. 13. 11. 2007, prednáška kurz Sociálna

psychológia 1 pre študentov 1. ročníka psychológie.

BARON, R., BYRNE, D.: Social psychology. 8.ed. Needham heights, Allyb a Bacon

1995. pp. 354-390. ISBN 0-205-26235-X.

BARET, L., DUNBAR, R., LYCETT, T.: Evoluční psychologie človĕka, 1.vyd. Praha,

Portál 2007. s. 107-137. ISBN 978-80-7178-969-7.

BIERHOFF, H. W.: Prosociální chování. In HEWSTONE, M., STROEBE, W.: Socialní

psychologie. 1. vyd. Praha, Portál, 2006. s. 331 – 362. ISBN 80-7367-092-5.

COLMAN, A.: Oxford Dictionary of Psychology. Oxford, Oxford University press 2006.

p. 108. ISBN 0-19-861035-1.

CUMMINGSOVÁ, D.: Záhady experimentální psychologie. 1. vyd. Praha, Portál 2006. s.

15-30. ISBN 80-7367-173-5.

FISCHER, P., GREITEMEYER, T., POLLOZEK, F., FREY, D.: The unresponsive

Bystander: Are Bystanders more responsive indangerous emergencies? In Eur. J. Soc.

Psychol. 2006, 36, pp. 267–278.

FRANZ, J.: Bystander fenomén. Urgentní medicína. České Budějovice, MEDIPRAX CB

s.r.o. 2005. s. 31-33. ISSN 1212-1924.

HARTL, P. – HARTLOVÁ, H.: Psychologický slovník. 2. vyd. Praha: Portál 2004. s.368.

ISBN 80-7178-303-X.

HEYESOVÁ, N.: Základy sociální psychologie. 1. vyd. Praha, Portál 1998. s. 135-138.

ISBN 80-7178-415-X.

HUNT M,: Dějiny psychologie. 1 vyd. Praha, Portál 2000. s 395 - 397. ISBN 80-7178-

386-2.

KEGGENHOFF, F.: Prvá pomoc. 1. vyd. Bratislava, Ikar 2006. s 208. ISBN 80-551-

1307-6.

37

KOLLÁRIK,T. a kol.: Sociálna psychológia. 1. vyd. Bratislava, Vydavateľstvo UK 2004.

545 s. ISBN 80-223-1841-8.

KOLLÁRIK, T. a kol.: Sociálna psychológia. 1. vyd. Bratislava, SPN 1993. 194 s. ISBN

80-08-01828-3.

MASARYK, R: Kto zabil Kitty Genovese? alebo možnosť nových komunikačných médií

korigovať mýty v spoločenských vedách. [cit. 3. 2. 2008] Dostupné na internete

<http://www.diskurz.sk/rms/lit/rm_kitty.doc >

NÁKONEČNÝ, M.: Motivace lidského chování. 1. vyd. Praha, Academia 1996. s. 245-

248. ISBN 80-200-0592-7.

PÁLENÍK, Ľ.: Druhy sociálneho správania. In KOLLÁRIK, T. a kol.: Sociálna

psychológia. 1. vyd. Bratislava, Vydavateľstvo UK 2004. s. 384-402. ISBN 80-223-1841-

8.

SLAMĚNÍK, I.: Prosociální chování. In VÝROST, J. – SLAMĚNÍK, I: Sociální

psychologie - Sociálna psychológia.1. vyd. Praha, ISV 1997. s. 339-365. ISBN 80-85866-

20-X.

SMITH, E., MACKIE, D: Social psychology. 2. ed. Philadelphia, Psychology Press 1999.

pp. 549-584. ISBN 0-86377-587-X.

ŽILÍNEK, M.: Étos a utváranie mravnej identity osobnosti. 1 vyd. Bratislava, IRIS 1997.

s. 177 – 184. ISBN 80-88778-60-3.

http://en.wikipedia.org/wiki/Bystander_effect [cit. 3. 2. 2008]

http://en.wikipedia.org/wiki/Diffusion_of_responsibility [cit. 3. 2. 2008]

http://www.holah.karoo.net/piliavinstudy.htm [cit. 3. 2. 2008]

http://www.muskingum.edu/~psych/psycweb/history/latane.htm [cit. 3. 2. 2008]

http://en.wikipedia.org/wiki/Kitty_Genovese [cit. 3. 2. 2008]

http://www.crimelibrary.com/serial_killers/predators/kitty_genovese/1.html[cit.3.2.2008]

38

10 Prílohy

Príloha A

Informovaný súhlas Milý/á študent/ka,

prosíme Vás, aby ste si čo najpozornejšie prečítali nasledujúce informácie a uvážili

účasť na našom výskume.

Cieľ výskumu

Cieľom nášho výskumu je získať údaje pre prácu v rámci Študentskej vedeckej

odbornej činnosti. Témou práce je zisťovanie výskytu pomáhajúceho správania u

študentov gymnázia.

Účasť vo výskume

Vaša účasť vo výskume je dobrovoľná a anonymná. Z tejto účasti pre Vás nebudú

plynúť žiadne dôsledky. Vašou úlohou je zúčastniť sa experimentu a vyplniť dotazník.

Dáta získané z dotazníkov

Všetky dáta, ktoré získame z dotazníku budú slúžiť len na výskumné účely. Žiadna

iná osoba k nim nebude mať prístup.

Vyjadrenie súhlasu

Vyplnením údajov o sebe vyjadrujete súhlas s účasťou vo výskume.

Michal Hajdúk, Veronika Orlovská – študenti a realizátori výskumu

doc. PhDr. Mária Bratská, CSc. – konzultantka práce ŠVOČ

Katedra psychológie FiF UK v Bratislave

Prosím Vás vyplňte nasledujúce údaje, ktoré budú slúžiť na štatistické spracovanie dát

získaných dotazníkom.

Vek: Pohlavie: Muž

Žena Za Vašu spoluprácu Vám ďakujú Michal Hajdúk a Veronika Orlovská.

39

Príloha B Dotazník prosociálneho správania

(Hajdúk, Orlovská, 2008)

1. Čo Vám napadne, keď počujete pojem prosociálne správanie? 2. Uveďte príklady na prosociálne správanie. 3. Čo Vám napadne pod pojmom altruizmus? 4. Uveďte príklady altruistického správania. 5. Uveďte osobu, ktorá sa správala altruisticky? 6. Opíšte situácie, v ktorej ste sa správali prosociálne. 7. Uveďte situáciu, v ktorej Vám bola poskytnutá nezištná pomoc. 8. Uveďte situáciu, kedy ste nezištne poskytli pomoc A: rodine B: ľuďom, ktorých nepoznáte 9. Čo malo najväčší vplyv na vaše rozhodnutie pomôcť? (Môžete zakrúžkovať viac

správnych odpovedí, ale uveďte poradie) __ovládam základy prvej pomoci a viem pomôcť __morálna zodpovednosť __bol to blízky človek __bol/a som jediný/á kto bol/a nablízku a mohol/a pomôcť __bol to priateľ, známy. __iné (napíšte) 10. Ocitli ste sa niekedy v situácii, keď sa ľudia nečinne prizerali, ako niekto v núdzi

potrebuje pomoc? Ak áno, opíšte o akú situáciu išlo. 11. Ak by ste sa ocitli v situácii akú ste uviedli, čo by Vám najviac bránilo poskytnúť

pomoc? (Môžete zakrúžkovať viac správnych odpovedí, ale uveďte poradie) __hanblivosť strach __nedostatok skúseností __osobu, ktorá potrebuje pomoc nepoznáte. __spoliehal/a by som sa na niekoho schopnejšieho __iné

40

12. Kedy je podľa vás väčšia pravdepodobnosť poskytnutia pomoci? Ak situáciu, keď niekto súrne potrebuje pomoc vidí 1. jeden prizerajúci 2. dvaja až traja prizerajúci 3. štyria až siedmi prizerajúci 4. sedem až pätnásť prizerajúcich

13. Ktorej z osôb by ste pomohli? Označte tri odpovede a očíslujte podľa poradia. __Príslušník inej rasy __Dieťa __Starší človek __Bezdomovec __Rovesník __Krvácajúci človek __Turista __Známy __Opitý človek __Bohato vyzerajúci človek __Iné 14. Ktorej z osôb by ste nepomohli? Označte tri odpovede a očíslujte podľa poradia. __Príslušník inej rasy __Dieťa __Starší človek __Bezdomovec __Rovesník __Krvácajúci človek __Turista __Známy __Opitý človek __Bohato vyzerajúci človek __Iné Na nasledujúce otázky odpovedajte zakrúžkovaním. 15. Obdarovali ste žobráka na ulici? áno/nie 16. Prispeli ste na zbierky pre opustené deti? áno/nie 17. Uvoľnili ste miesto v autobuse staršej osobe? áno/nie 18. Skôr by ste pomohli osobe rovnakého/ opačného pohlavia/ na tom nezáleží 19. Myslíte, že je užitočné ovládať základy prvej pomoci? áno/nie 20. Ovládate základy prvej pomoci? áno/nie 21. Chceli by ste absolvovať kurz prvej pomoci? áno/nie Vek: Pohlavie: Muž

Žena

Ďakujeme Vám za Vašu spoluprácu.