9-3-2013

16
Annual Subscription by Post Rs. 230/- Foreign (Airmail) Rs.2000/- Licensed to post without Pre-payment at Pilar on Thursday or Friday Registration No. G-2/RNP/GOA/22/2011-14 Vol 80, No. 10 | March 09, 2013 | 16 Pages | ` 5/- Kherit Batmidar |VIP PONNJE: Gõyant sumar 4,000 odik udeogamni (small scale and micro industries) ‘Goa State Pollution Control Board’ hanche kodde porvane (licences) gheunk nant mhonn ugddapem zalam, ani atam hea sogllea udeogank GSPCB-n notisi dhaddunk tharailam. GSPCB-intlea eka odhikarean kherit mahiti dilea tea pormannem, Kendr Sorkarachea ‘Controller Auditor General’ (CAG) hannim halinch GSPCB-ik ek avhal (report) sador kela ani tantunt borich mahiti asa. Hea avhala pormannem, Gõyant lhan toxe vhodd soglle mellun 6,129 udeog asat.Tantlea fokt 1,450 udeogamni GSPCB kodde porvane ghetleat. Urlole 4,679 udeogamni porvane gheunkuch nant, oxem CAG-in dilolea avhalantlean spoxtt zalam. Gelim sabar vorsam he udeog Gõyant GSPCB-che porvane ghenastanch chalu asat. Hem oxem zalolean sorkarak yennavoll (revenue) rupan kruttamni rupiyanchem luskonn zalam. Gõycho udka kaido (water act) 1974 ani varea kaido (air act) 1987 hachea pormannem kosloi udeog suru kortana GSPCB-cho porvano ghevop soktichem asa. Tujea jivitachea hetu sorxilo pois vetai tedna soglleo addkholleo tujer bhirant haddttat”. Henry Ford VATIKAN: Benedikt XVI Pap Saib rajinamo diunche adim taka nimnne pavtt polleunk ani donparchea Amorechea magnneant vantto gheunk sumar ek lakh yatrekaram Vatikanantlea St Pedruchea Angnnant zomlolim. Tanchea hatamni ‘We will miss you’ osle toktte asle toxench Viva il Papa (Lamb jivit tuka Pap Saiba) oxem tim udgartalim. 85 vorsanche pirayechea Pap Saiban bhavatiank tanchea sohokara khatir dhin’vaslim. Prachit Kallant ami asanv mhonn ugddas korun ho povitr kall mon bodolpacho ani Paskanchi toyari korpacho kall mhonn sanglem. Amchi mata ani guru, amchi Amchi Povitr Sobha amkam atmik nodren novsornni korunk apoita ani gorv ani hanvponn (ego) umttun kaddunk Deva sorxim lagim sorun mogan jiyeunk ulo marta mhonn tannem sanglem. Hea bhavartachea vorsa, amchea ani Povitr Sobhechea jivitak mull promann aslolea Devacher Bhavartachi punorsod korunk ho ek favo toslo kall. Hem sodanch atmik zhuz zalam kiteak amchea bhagevontponnache Kherit Batmidar |VIP PONNJE: Desant ani videxant Gõy mhonnlear bhonvddekaranchem kendr mhonn khobor asa. Haka lagun Gõyant khoincheay vellar akantvad hol’lo zavapchi xokotay nakarunk zaina. Hea vixim kendr sorkararan sabar pautti Gõyank chotur xittkavnni dil’li asa. Atam Gõychea mukhel pulis khatean hea vixoyacher barkayen vichar korun Gõyche surokxecher charui vattamni gomhhir lokx ghalpak panvlam ubharleant. Ponnje mukhel pulis chouker aslolea pulisank ‘uniform’ ghalun asop soktichem kelam.Tea xivai gelea mhoineant Hyderabadant zalolea ‘bomb sfott’-ak lagun Gõychi surokxa koddok kelea.Toxench ‘emergency’ vellar Gõychea khoinchei vatten tabor- tob dhanvun vochpak pulisanche don pongodd 24 voram zagrutt dovorleat, oxi kherit mahiti mukhel pulis khate- antlean hea batmidarak mell’lea. Hyderabad-ant ‘bomb sfott’ zalea uprant thoim tabortob pavon mozot korpak pulisanchem boll unnem zalam. Pulis thoim vellar pavunk naslolean, dubhavit aropeancho sod korpachea kamakui uxir zalo, oxe torecho arop thoimchea pulisancher ani proxasonacher lokan kela. Gõyant akantvadi hol’lo zalo zalear, osli chuk hanga ghoddchi nhoi mhonn hangachem pulis khatem egdomuch chotur zalam mhonn batmidarachea lokxant ailam. SP Arvind Gawas-an mahiti dil’lea pormannem, ‘emergeny’ vellar Ut’tor ani ‘Dokxinn Gõyant je pulisanche don pongodd vinchleat tantun dor eka pongddant 84 pulisancho aspav asa. Gõyant akantvadachi bhirant, soglleak koddok surokxa Gõyant porvane nastana 4,679 udeog Mhoje ani mhojea fattlean yetolea Pap Saiba pasot magat: Benedikt XVI VATIKAN: Hea disamni sogllea sonvsarache Kardial ‘Conclave’ mhonnge chavie bhitor vochun novo Pap Saib vinchun kaddunk ektthaim zaleat. Sonvsarachea 1.2 bilhanv Kristi porjecho ani Katolk Povitr Sobhecho koslo fuddari zauncho, te vixim te yevjitat. Ponn te vixim koslich takit korchi nhoi mhonn tannim tharailam. “Hea mhotvachea vixoyacher niyall korunk Kardialank vell zai”, oxem Vatikanacho protinidhi Pri. Federico Lombardi-n potrakarank sanglam. Purto vell khoincho to tanninch tharaum yeta, oxem tannem mhonnlam. Manddavolli pormannem nhoi to vell Kardialank odik orthabhorit zaum yeta. Novo Pap Saib fuddlea satolleant Amori zalea uprant veg- vegllea bhasamni, rajinamo divpachi kollovnni kortoch bhavartiamni dil’lea sohokara pasot upkar atthoile ani aplea pasot ani novea Pap Saiba pasot magunk ulo marlo. P3 P3 P3 P3

Upload: feroz-fernandes

Post on 09-Mar-2016

360 views

Category:

Documents


6 download

DESCRIPTION

Goa News , Konkani News, Local Goa News, Konkani.

TRANSCRIPT

Annual Subscription by Post Rs. 230/- Foreign (Airmail) Rs.2000/- Licensed to post without Pre-payment at Pilar on Thursday or Friday Registration No. G-2/RNP/GOA/22/2011-14

Vol 80, No. 10 | March 09, 2013 | 16 Pages | ` 5/-

Kherit Batmidar |VIP PONNJE: Gõyant sumar 4,000 odik udeogamni (small scale and micro industries) ‘Goa State Pollution Control Board’ hanche kodde porvane (licences) gheunk nant mhonn ugddapem zalam, ani atam hea sogllea udeogank GSPCB-n notisi dhaddunk tharailam.

GSPCB-intlea eka odhikarean kherit mahiti dilea tea pormannem, Kendr Sorkarachea ‘Controller Auditor General’ (CAG) hannim halinch GSPCB-ik ek avhal (report) sador kela ani tantunt borich mahiti asa. Hea avhala pormannem,

Gõyant lhan toxe vhodd soglle mellun 6,129 udeog asat.Tantlea fokt 1,450 udeogamni GSPCB kodde porvane ghetleat.Urlole 4,679 udeogamni porvane gheunkuch nant, oxem CAG-in dilolea avhalantlean spoxtt zalam. Gelim sabar vorsam he udeog Gõyant GSPCB-che porvane ghenastanch chalu asat. Hem oxem zalolean sorkarak yennavoll (revenue) rupan kruttamni rupiyanchem luskonn zalam. Gõycho udka kaido (water act) 1974 ani varea kaido (air act) 1987 hachea pormannem kosloi udeog suru kortana GSPCB-cho porvano ghevop soktichem asa.

Tujea jivitachea hetu sorxilo

pois vetai tedna soglleo

addkholleo tujer bhirant

haddttat”.Henry Ford

VATIKAN: Benedikt XVI Pap Saib rajinamo diunche adim taka nimnne pavtt polleunk ani donparchea Amorechea magnneant vantto gheunk sumar ek lakh yatrekaram Vatikanantlea St Pedruchea Angnnant zomlolim. Tanchea hatamni ‘We will miss you’ osle toktte asle toxench Viva il Papa (Lamb jivit tuka Pap Saiba) oxem tim udgartalim. 85 vorsanche pirayechea Pap Saiban bhavatiank tanchea sohokara khatir dhin’vaslim. Prachit Kallant ami asanv mhonn ugddas korun ho povitr

kall mon bodolpacho ani Paskanchi toyari korpacho kall mhonn sanglem. Amchi mata ani guru, amchi Amchi Povitr Sobha amkam atmik nodren novsornni korunk apoita ani gorv ani hanvponn (ego) umttun kaddunk Deva sorxim lagim sorun mogan jiyeunk ulo marta mhonn tannem sanglem. Hea bhavartachea vorsa, amchea ani Povitr Sobhechea jivitak mull promann aslolea Devacher Bhavartachi punorsod korunk ho ek favo toslo kall. Hem sodanch atmik zhuz zalam kiteak amchea bhagevontponnache

Kherit Batmidar |VIP

PONNJE: Desant ani videxant Gõy mhonnlear bhonvddekaranchem kendr mhonn khobor asa. Haka lagun Gõyant khoincheay vellar akantvad hol’lo zavapchi xokotay nakarunk zaina. Hea vixim kendr sorkararan sabar pautti Gõyank chotur xittkavnni dil’li asa. Atam Gõychea mukhel pulis khatean hea vixoyacher barkayen vichar korun Gõyche surokxecher charui vattamni gomhhir lokx ghalpak panvlam ubharleant.

Ponnje mukhel pulis chouker aslolea pulisank ‘uniform’ ghalun asop soktichem kelam.Tea xivai gelea

mhoineant Hyderabadant zalolea ‘bomb sfott’-ak lagun Gõychi surokxa koddok kelea.Toxench ‘emergency’ vellar Gõychea khoinchei vatten tabor-tob dhanvun vochpak pulisanche don pongodd 24 voram zagrutt dovorleat, oxi kherit mahiti mukhel pulis khate-antlean hea batmidarak mell’lea.

Hyderabad-ant ‘bomb sfott’ zalea

uprant thoim tabortob pavon mozot korpak pulisanchem boll unnem zalam. Pulis thoim vellar pavunk naslolean, dubhavit aropeancho sod korpachea kamakui uxir zalo, oxe torecho arop thoimchea pulisancher ani proxasonacher lokan kela.Gõyant akantvadi hol’lo zalo zalear, osli chuk hanga ghoddchi nhoi mhonn hangachem pulis khatem egdomuch chotur zalam mhonn batmidarachea lokxant ailam.

SP Arvind Gawas-an mahiti dil’lea pormannem, ‘emergeny’ vellar Ut’tor ani ‘Dokxinn Gõyant je pulisanche don pongodd vinchleat tantun dor eka pongddant 84 pulisancho aspav asa.

Gõyant akantvadachi bhirant, soglleak koddok surokxa

Gõyant porvane nastana 4,679 udeog

Mhoje ani mhojea fattlean yetolea Pap Saiba pasot magat: Benedikt XVI

VATIKAN: Hea disamni sogllea sonvsarache Kardial ‘Conclave’ mhonnge chavie bhitor vochun novo Pap Saib vinchun kaddunk ektthaim zaleat. Sonvsarachea 1.2 bilhanv Kristi porjecho ani Katolk Povitr Sobhecho koslo fuddari zauncho, te vixim te yevjitat. Ponn te vixim koslich takit korchi nhoi

mhonn tannim tharailam. “Hea mhotvachea vixoyacher niyall korunk Kardialank vell zai”, oxem Vatikanacho protinidhi Pri. Federico Lombardi-n potrakarank sanglam. Purto vell khoincho to tanninch tharaum yeta, oxem tannem mhonnlam. Manddavolli pormannem nhoi to vell Kardialank odik orthabhorit zaum yeta.

Novo Pap Saib fuddlea satolleant

Amori zalea uprant veg-vegllea bhasamni, rajinamo divpachi kollovnni kortoch bhavartiamni dil’lea sohokara pasot upkar atthoile ani aplea pasot ani novea Pap Saiba pasot magunk ulo marlo. P3�

P3�P3�

P3�

2 � Amchem Dhoronn Tumche Vichar March 09, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

Ontor’raxttrik Ostoreancho Dis Marsache 8ver monoitat. Hea vorsa Bharotant ho dis odik zagrutayen monoilo dista. He zagrutayechem karonn mhonnllear Bharotant ostoreancher ot’tyachar (violence) ani bolatkar vaddla. Halinch Delhichea eka cheddvacher bolatkar zal’lo ti khobor amchea monant asa. Hea bolatkara uprant Bharotant eke torecho avaz zalo. Hea bhirankull bolatkarache ghoddnne fattlean, Delhint anik kitlech bolaltkar zaleat.

Punn ostoreancher vo cheddvancher bolatkar zatat teo khobrô aikunk eke torechem politik ami polletanv. Bolatkaracheo soglleo khobrô ami aikonanv. Dalit cheddvancher bolatkar zalear tachea khobranchi chodd vhoddli bob ami aikonam. Toxench olpsonkhechea (minority) cheddvacher vo ostorecher bolatkar kelear amkam zoborxi khobor mellonam.

Bolatkarcheô khobrô sangtana, unchle zatichea vo vorgachea lokacheo khobrô odik nettan ami aikotat. Oxem dista ki unchlea

vorgachea ostoream vo cheddvam poros dusrea vorgachea cheddvancher vo ostoreancher bolatkar zalear potrkar tanchi khobor sangunk fattim ravtat.Amchi sangnni ek arop koso distolo. Toriastana osleô ghoddnneô zatat tanchi tumkam khobor astoli. Gujaratant maramari zali tedna zaitea ostoreancher bolatkar kele. Tanchi konnuch khobor korina. Delhint bolatkar zalolea poros Gujaratant ostoreancher bolatkar zale te Bharotachea itihasant bhov vhodd odruxtt ani khun koxi urtoli. Punn ho

lok aplea dhormacho nhoi aslolean tacher azun chovkoxi ordhikuri asa. Toxench Sikhanchi maramari zal’li tednam-i, ostoreancher bolatkar zale. Tachi konnunch khobor korunk sodina.Toxench Orissant Kristanv ostoreancher ani cheddvancher bolatkar zaleat tanchi-i khobor amkam choddxi aikunk mell’li na. Orissantlea Khandamal jil’leantle eke madricher bolatkar zala, tika-i azun nit mellunk na. Delhint zal’lea bolatkara poros anikui darunnayeche bolatkar asat. Oslea proxnacher chorcha korpant ami poddchim nhoi. Bolatkar zalear, unchlea vorgachem ani olpsonkhechem (minority) mhonn desachea kaidea mukhar vegllozar kiteak?

Irom Sharmila nanvachi ostori upas korta ani ti atmghat (suicide) korunk sodta te aropachi halinch tumi khobor aikolea astoli. Irom Sharmila Chanu hika “Iron Lady of Manipur” mhonn pachartat, kiteak 2000 vorsachea Novembrache 2rer thaun ti upas korta. Bharotachea sorkaran Armed Forces (Special Powers) Act, 1958 (AFSPA) kaddun uddounk ti magta ani upas korta. Hea kaideache somzonne pormannem, Fouz aslolea suvatancher ostoreancher bolatkar korunk rojea dita. Oslo kaido svotontr Bharotant nakarunk Irom Sharmila jevonn ani udok poryan gheunk nakarta dekhun sonvsarantlea sogllea hartalam poros ‘the world’s longest hunger striker’ oxem tika mhonntat.

Bharotant kaide ostoreanchea add asa vo vapurtat tem amkam dista. Toxench ostoream add ek torechem ‘mindset’ asa. Itleanuch somponam, je toren potrkar bolatkarancheo khobrô ditat tantunui politik asa. Eka dhormache ostorecher vo cheddvacher bolatkar zalear odik khobrô zatat.

Ostori ti Ostori. Koslea-i dhormachi, zati-katichi, vorgachi vo prantachi zaum, ti sodanch ostorich urta. Oxem tor, amche kaide ani mon kiteak bodolta. Hem eke torechem fottingponn sompounk avhan asa.

V A C H P I B O R O Y TAT

VAURADDEANCHO IXTT registered with RNI 37805/62. Printed and Published by Fr Stephen Dias sfx on behalf of Xaverian Publication Society at Pilar Goa 403 203 Tel: 0832 2218562 and Printed at M/s Elegant Offset Printers, D2-31, Tivim Industrial Estate, Karaswada Mapusa Goa. Editor: Fr Feroz Fernandes sfx, Telephone/ Advertising Dept. 0832 2219091, Email: [email protected]. For online edition log on to www.v-ixtt.comDisclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Vauraddeancho Ixtt represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Vauraddeancho Ixtt editor, publisher, and/or owners.

OGRLEKH

Tujem mot FaideachemTumche vichar vo

suchovnneo amkam dhaddatHo Pot’to: V.Ixtt, Pilar Goa- 403 203

E-mail: [email protected]

Bolatkar zalear, unchlea vorgachem ani olpsonkhechem (minority) mhonn desachea kaidea mukhar vegllozar kiteak?

Ostoreancher Bolatkar! Punn ostoreanchea dhormak vo zatik lagun, bolotkarachi khobor mellona ani nit zaina.Ostoreancho Dis Ani Bolatkarachi beporva

Fattlo Ixtt ami vachlo sorkaran Komunidadinchem komisanv nemunk yevjilam mhonn gomlem. Hi ek bori yevzonn mhonnum yeta. Amcheo komunidadi atancheo nhoi, teo bhov purvileo, tancho karbhar ganvkar choloitale. Tea kallache monis apleponnan jiyenasle, aplo faido pollenasle. Atanchem mon vegllench zalam. Paddeo budhi, paddeo yevzonneo voir sortat.

Dekhun Gõychea Komunidadinchem padd poddta. Komunidadinche mez-karbhari asat tannim kaim ganvamni komunidadicheo zomni choryam vikhun kaddleot. Ganvkarank kaim bhikxa ghali ani urlole duddu ap-aplea bolsamni ghale mhonn kitlech pavtti lok uloita tem ami aikotanv.

Khorench komunidadinche zomnincher kitlinch bekaidexir ghoram voir sortat. Eka kallar

him ghoram moddunk vochot zalear tea ghoramni ravtat to lok upoddreank poddlear konn zababdari? Duddu korpak mezkarbhari vavurtat.

Amche purvoz pixe nasle, xikop nastanam nennar asle zait ponn gineanan amche poros xanne asle mhonnum yeta. Tannim heo vostu zannvayen keleat, Sogllea ganvkaramni komunidadincheo zomni samballun dovrunk zai, Th oim zhaddam peddam lavnk zai. Adim kazu, bhinddam zatalim, hem renddak diun tachi yennavoll yetali, tache yennavollichea duddvancho ‘zonn’ ditale. Atam kaim ganvamni kainch mellona; melltolem khoinchem? Sorkaran hacher lokx ghalun jem komisanv nemlam tem tori favo tem niyontronn dovortole mum? John Fernandes, Siole

V. Carvalho, Aldona

Komunidadinchea ayogachi sthapnni

Benedikt XVI Pap Saib seve mekllo zala mhonn fattle pavtt tumi dil’li zaiti khobor V. Ixttacher amkam vachunk mell’li. Amchea Katolk vachpeank osleoch khobrô boreo avoddtat, mhaka zalear khupuch boreo lagtat. Jem tumi Benedikt XVIvea vixim boroilam titlem unnem koxem boglem; fuddle pavtti tumi tache vixim odik khobor ditole mhonn ravtam. To ek dekhivont ani tacheo kornneo bhov mhotvacheo ani amkam soglleank dekhicheo zatoleot. Teo zaunkuch zai, oxem mhaka dista. Atam novo Pap Saib vinchun kaddunk Kardial vetole tanchi amkam soglli khobor tumi ditoleat mhonn ami ravtanv. Osleo khobro TV-icher yetat teo inglezint yetat ponn tacher mon dovorpak melloch na, potracher dilear teo portun vachunk tori melltat. Amchea Konknni vachtolea lokak, nhov korun zantteank teo avoddtoleo mhonn hanv zannom. Adlea kallar V. Ixttacher Vatikanacheo zaiteo khobro ditale. Atam zaitem sompeponn asa. Dekhun teo khobro tumi amkam diuncheo mhonn amchi vinonti.

Brazinho Soares, Kalafura.

Pap Saibachi Khobor bori dilea, fuddarakui diyat

ULOILEAR PATOK

Feroz F | VIP

Prachit Kallar ami veg-veglle torechi dondvonn kortanv. Konn upas korta zalear konn soro soddta, konn odik vell magnneak dita ani Povitr Pustok vachta zalear konn udar zaun dusreak doya dakhoita. Hem sogllem ami

amchench bhagevontponn zoddunk kortanv.

Prachit Kallar amchem mon amchea bhavam-bhoinnim lagim ami uloinanv

tacher vochunk odik goroz asa. Osle moddlole sombond bandunk Prachit Kallachea dondvonnecho mott. Sombond bandunk kotthinn mhonn

ami fattim sortanv. Amcho guneanv nhoi mhonn chintun dusro amche sorxim yetolo mhonn ami vatt polletanv. Borea bapiachi vopar amkam azun somzunk na. Vichik put aplem mon bodoltolo mhonn chintanv ponn borea bapai porim taka suvagot korunk kedna vetoleanv?

Dondvonn korunk sompem, sombond bandunk avgodd

1. Place of Publication : Vauraddeancho Ixtt Pilar, Goa. 403 2032. Periodicity of its Publication : Weekly3. Printer’s Name : Fr. Stephen Dias (Whether citizen of India) : Indian Address : Reanimation Centre Pilar, Goa 403 2034. Publisher’s Name : Fr. Stephen Dias (Whether citizen of India) : Indian Address : Reanimation Centre Pilar, Goa 403 2035. Editor’s Name : Fr. Feroz Fernandes (Whether citizen of India) : Indian Address : Pilar Monastery, Pilar, Goa 403 2036. Name and address of : Fr. Francis Carvalho individuals who own the Chairman newspaper and partners Xaverian Publication Society or share holders holding Pilar, Goa 403 203 more than one percent

I, Fr. Stephen Dias, sfx, hereby declare that the particulars given above are true to the best of my knowledge and belief.

Signature of Publisher sd/- Fr. Stephen Dias

FORM IV(Rule 8)

Statement about ownership and other particulars about newspaper entitled “Vauraddeancho Ixtt” as required to be published under Rule 8 of the Registration of Newspapers (Central), Rules, 1958.

Panaji, GoaDated: 28th February, 2013

l 3Vauraddeancho Ixtt � March 09, 2013

Collect 30 different cuttings of “Know your cross”, present at the Big Foot, loutolim to

collect your prize.

.

He donui pongodd sod’deak Ponnje Altinho asun, tankam khupuch zagrutt dovorleat. Hea pulisam koddlen thoinsoruch ‘march past’ ani ‘parades’ kortat. Eka vellar akantvadi hol’lo zalo zalear, pulisam kodde protikar korunk soglle torechim hatiyaram toyar asunk zai ani tanchi nimnnea vellar dhanvpoll zaunk favona. Hem monant dhorun tankam hatiyaram toyar dovorleant.

Hyderabad bomb sfott zalea uprant, Gõyant heram pulis choukeancher pulisank chotur raupak formailam.Tech porim

konnui dubhavi monis mell’lo zalear, tacher tabortob karvay korpak suchovnni dilea.

Mumboi xarant kaim vorsam adim hol’lo zalo tedna akantvadi doryantlean aile. Gõyant tinui bazumni dorya aslolean, dorya vattancher chodd lokx ghalunk ani thoim pulis vevosthecher chodd bhor ghala.Onvollkhi botteo, trawlers, voddim adi sarkheancher kherit nodor dovorpak ‘marine police’ khateak formailam.

“Gõyant khoincheay ani kosleay ‘emergency’ vellar goroz poddlear,

Ponnjeche mukhel pulis kocherintle pulis dhaddunk pulisank duty-cher astana ‘uniforms’ ghalun raupak soktichem kelam.

Hyderabad sarkea lok dis-rat okupad aslolea xarant bomb sfott zalea uprant Gõychi chouxilean surokxa koddok kelea. Hea khatir 24 voram pulisamche don pongodd zagrutt dovorleat.

Tabortob ani goroz ti surokxa lokak divpak Gõychem pulis khatem sogllech vatten gombhirtayen chotur ravlam.” -Arvind Gawas, SP Gõy Pulis.

Gõyant akantvadachi bhirant, soglleak koddok surokxa

Gõyant porvane nastana 4,679 udeogHi sokti hea udeogamni pallunk na ani tech prim ‘licence fee’ chukoili oxem CAG-in Gõychea sorkarache nodrek haddlam. Haka lagun sorkarache tizorent 5 krutt odik rupiya yeupache chukle mhonn CAG-an aplea avhalant nomud kelam.

Porvane gheunk naslole sabar udeog fattlea kaim vorsamni Gõyant bond poddleat, ani te udeog porvane nastana choltale vo suru kel’le mhonn ugddapem zalam.

Ho sogllo cholta to udeog mollavelo goir-karbhar GSPCB-chea lokxant koso ailo na? Hea proxnacho zabab sodunk khud

GSPCB-intle unchle odhikari sod’deakguspol’le asat.

25 lakam merenche udeog ‘small scale’ hantunt ani 25 lakh tem 5 krutt merenche udeog ‘micro industries’ hantunt yetat. CAG-in dhaddlolea avhalachi gombhir dakhol GSPCB-in ghetlea ani porvane nastana Gõyant cholpi sogllea udeogank ‘notices’ dhaddun tache kodde spoxttikoronngheupak tharailam.

Te bhair hea sogllea udeogam kodde ‘licence fee’ vosul korpachoi nirnnoy GSPCB-in ghetla, oxem hea kherit batmidarak sanglam.

Novo Pap Saib fuddlea satolleantChodd-xe Kardial Roma xarant ravonant ponn poixilea diosezimni thavn yetat. Mhonnttoch, eka-mekachi vollokh gheunk toxench Pap Saib zaunk chodd laik konn tem chintunk tankam vell zai.

Novo Pap Saib vinchun kaddunk ’Conclave’ kedna zatoli tem ozun tharavunk na, ponn ti yevzonn Kardialanchea monantuch asa. Ti rokddich zaunchi mhonn Fevrerache 22-ver Sollavea Benedikt Pap Saiban toyar kel’lo dakllo vach’cho mhonn Kardialanchem

mon. Chodd-xe pavtti Pap Saib ontorlea uprant 15 te 20 disam modem Conclave suru zata.

Fevrerache 11-ver rajinamo diupacho nirnnoy Benedikt-an jahir kelo ani Vatikan toxench apli kocheri soddun dili, toriastana 80 vorsam sokol asloleam Kardialamni aplem mot dium yeta ani te ozun porian boskek yetat. 115 motdaram modem, survek 103 Kardialanchi boska chalu asa. Atam (Budvar) meren 110 Kardial Romak pavleat.

Boska sompot ailea mhonn kollta; Sistine Kopelant Kardialank bhitor sorunk bondabost cholta ani bhonvddekarank tem bond kelam.

Pap Saib nivddun aila vo na tem kollcheak ek tatpurto mattov ubho korun, tacher chimni dovortole ani tantuntlean dhovo ani kallo dhunvor bhair sortolo. Atam chalu aslolea zomatim udexim adhunik kallar Povitr Sobhek koslo Pap Saib gorjecho tem Kardialankugtem zatolem. RCC

vatter mhello atmo addkoll zata ani Deva koddsun pois vochunk karonn zata mhonn sangun dor eka Prachit Kallantlea poilea Aitarak Xubhvotoman Jezuchea tallnneanchi khobor dita, tem sot uktem kelem. Tannem Jezuchea tallnneancher niyall kelo ani soitanachea tallnneancher zoit vhorunk bhiyeunchem nhoi mhonn sanglem. ZENIT

‘Novea Pap Saiba pasot magat’

P1�

CHINA: China desant Chini Novea Vorsachi porob nhoich fokot sogllea ghorabeank ektthaim haddta ponn avoy-bapuy aplea bhurgeank kazarachea sacrament zoddunkui adar kortat. Chini novea vorsache porbe disamni videxant vo her zageancher aslolim bhurgim aplea ganv-ghora yetat tedna tancho avoy-bapuy tankan kazar korpachi toyari kortat.

Chini desantlea Zhejiang vattharant aslolea Wenzhou diosezint 30 vorsam sokoilea tornatteam khatir ek mellavo ghoddun haddlo zhoim tannim aplea fuddarachim poti-potin vinchun kaddunk zatalem. Ponn jedna sumar

50 ankvar Katolk novre tea mellaveak aile tedna cheddvancho ankddo thoim unno asa mhonn spoxtt zalem. Fokot 25 ankvar cheddvam vo hoklô ailolean, cheddvank vinchun kaddpak matxem kotthinn zalem. Th oim ailolea eklea novrean mhonnlem, “ Kole chodd asat ponn mas khub

unnem asa. Spordha borich kotthinn asa.”

Odhikareamni dilole mahite udexim 2020 voros meren 30 tem 40 milhanv kazarak tenklolea novre-ank hoklô mellcheonant. Dor ek cheddum kazar zalear poryan urlolea 4 tem 5 cheddeank kazar zaunk cheddum sachem na. Cheddvam–cheddeam

modem itli ontor zav-pachem karonn mhonn-lear eka ghorabeant ekuch bhurgem asunk sorkarachi yevzonn cholta. Sogllinch kuttumbam cheddeak axetat. Cheddum zav-pachem asa mhonn gom-lear tacho gorbpath korun marun uddoitat. Je konn bhurgim posunk ghetat te fokot cheddeakuch ghetat. Haka lagun China desant cheddvanchi sonkhea unni zalea. Odhikrut ma-hiti mell’lea tea porman-nem China desant dor vorsa 13 milhanv gorbpath zatat. Itle gorbpath korpi sonvsarantlo ho poilo des mhonntat.

Cheddeanchi sonkhea chodd aslolean cheddvank nouro mellchonam mhonn

Wenzhou diosezint soirikam khatir tornatteancho mellavocheddvank bilkul husko na. Tras zatole te gorib cheddeank. Kazar zatolo zalear tankam hokol mellonam, oxem cheddea-cheddvancho mellavo ghoddun haddpi Fr. Peter Xue Ronglei hannem sanglem.

China desant chodd korun kheddea gan-vamni avoy-bapuy aplea bhurgeank soirik korun kazar kortat. Haka lagun soirik haddpi mon’xancho dhondo vaddot veta. Hi

porompora Kristanv tox-ench her dhormanchea ghorabeamni cholta. Ponn diosezin Febrerache 17ver ghoddun haddlolea mel-laveak Chinant azun titlo yevkar mellunk na. UCAN

4 l Gõycheõ Khôbrô March 09, 2013� Vauraddeancho Ixtt

GiftVauraddeancho Ixtt

to yourfamily and friends

ReadKonkani, WriteKonkaniandLearnKonkani

PONNJE: Gõyche Arkidiosezichea Arsebisp Patriark Filipe Neri Ferrao-n seve mekllo zal’lea Sollavea Benedikt Pap Saibache kherit bhaxen dhin’vas atthoile ani San Pedruche svater Povitr Sobha cholouncheak favo toslo Pap Saib mellunk magat mhonn ulo marla.Aplem prosidh-potr uzvaddavun G o y - D a m a n v c h e a r k i d i o s e z i n t l e a m padrink, dharmikank ani loukikank, Kardialanche Conclavin novo Pap Saib nivddun kaddisor kherit magnnim korunk ulo marla.Te xivay Povitr Sobhe khatir Marsache 9ver Sonvaradis

kherit Magnneacho Dis koso pallunk Arsebispan maglam. Sogllea fi rgozamni, dharmikanchea ghoramni Povitr Mis bhettoun Povitr Hor korchem toxench kuttumbamni, Lhan Kristi Somudayamni, ani magnneanchea zomeamni kherit magnnim odik korun ters ani Porom’ Sonvskara mukhar zonn eklean vo zomeamni magnnean vell sarcho mhonn Arsebispan maglam. Kardialanchi Sobha ‘Conclave’ suru zata tea ugtanne disa (Aitar nhoi zalear) Misalar dil’lem Pap Saibache venchnnukechem Mis somarombhum yeta.

Toxench Kardialanchi ‘conclave’ choltolea disamni heach Misachem Z o m a t - P r a r t h o n vaprum yetalem. Oxe toren dispottim ami Povitr Atmeachi prerna

magunk pavtoleanv, oxem Arsebispan mhonnlam.

Pap Saibachem oprubh fuddariponn vakhannun atth vorsam adim taka Pap Saib zaunk nivddun kaddlolo tedna tannem mhonnlolea utrancho Arsebispan ugddas kelo: “Kardialamni mhaka eka sadea ani khaltea vavraddeak Dhoniachea molleant vavrunk vinchun kaddla; Devak mon’xam sorxim haddunk ani mon’xank Deva sorxim pavounk kitem odik mhotvachem tem toch zanno aslo”. Atth vorsam muniarponn choloilea uprant sve mekllo zavpacho kalljidarponnan nirnnoy ghetana

Benedikt XVIvea Pap Saibachea sadeponnache ani khaltikayeche sobhavgunn porzoll’le mhonn Arsebisp Filipe Neri-n sanglam.

Ami ak’khe Povitr Sobhek ekvott’tanv ani novo Pap Saib vinchun kaddunk Conclavint aslolea Kardialank Povitr Atmechi prerna ani sfurti diunk ani tanchim monam uzvaddavunk Devak khotkkhotit magnnim ubhartanv Tea vorvim Krist Gonvlleachea kallza sarkho ani Povitr Atmeachea suchounneank khalto ravun amam somestank Bapaxim pavoitolo favo toslo Pedruche sodrer amkam

fuddari mellcho, oxem Arsebispan mhonnlem. Benedikt XVIvean aplem muniarponn soddun dil’lean Sam Pedruchi Sodri rikami zalea, ti favo toslea Gonvlleachi vat polleta. Dekhun he dis kholayen magnnem korpache, Goy-Damanchi Arkidiosez Benedikt Sollaveachea sfurtivont margdorxonnan Povitr Sobha fuddem geli mhonn kallzant thavn Devak argham dita. Atanchea avhananchea kallar tannem xrextt fuddariponn choloil’lea khatir kallza-monan ami Pap Saibak dhin’vastanv, oxem Arsebisp Ferrao-n mhonnlam.

Arsebisp Filipe Neri Pap Saibak dhin’vasta, Povitr Sobhe khatir magunk ulo marta

Kherit Batmidar | VIP

PONNJE: Halinch Gõychea Pulis Khatean jahir kelolea ‘Home Guards’ hanchea 820 zageam khatir sumar 6,500 orz-potramchi vikhri zaun tantlea 4 hozar zannamni orz-potram (application forms) bhorun sorkarak sador keleant. Hea adim kednach mellunk na titlo vhodd protisad (response) heam ‘home guards’ hanchea nokream khatir sorkarak mell’la, zalear, heam orz keloleam modem xikxonnik podveo (graduates) asloleamcho chodd aspav asa. Hea zageam khatir xikxonnik patrtai (qualifi cations) 8vi pas keloleank asli, toxench zageamcho ankddo chodd aslolean, choddan-chodd

tornatteamni orzo keleat mhonn ugddapem zalam.

Khasgi komponeamni mellpi pagara poros ‘home guards’-ank pagar chodd asa. Khasgi komponeamni eka 8vi pas kelolea kamdarak mhoineak 5 hozar rupia porian pagar mellpak kotthinn zata. Ponn ‘home guard’ mhonn kamak laglear 9 hozar rupiya pagar mellta ani taka lagun bekar tornattim chedde-cheddvamni bhousonkhen orzo keleat, oxem eka unchlea pulis odhikarean batmidara kodde uloitana sanglam.

Ho odhikari sangta tea pormannem 15 vorsam adim ‘home guards’ nokream khatir monis mellpak kotthinn zatalem. Konnui pulisecho unchlo odhikari aplea vollkhichea mon’xak konnui

monis asa zalear orz gheun dhadd mhonnttalo. Tedna hea zagea khatir 8vi pas, vo her torechi koslich porikxa zainasli. vo eka umedvarachi mulakhot porian ghenasle. Ponn he pautt itle vhodde sonkhen orzo ailolean, zage bhorche adim umedvaranchem ‘physical fi tness’, ‘written test’ toxench porxim mulakhot ghetole.Tea uprant venchun kaddloleank pulisank ditat tea pormannem sumar 6 mhoine proxikxonn (training) ditole.

Gelea Otubr mhoineant thavn Gõychea Pulis Khateant ‘police constables’, Police sub-Inspector, Indian Reserve Battalion (IRB) zageam khatir tornatteank bhorti korpachi prokria (process) purai zalea. Atam hech dhortecher hea

‘Home guard’-ank prokria korun bhorti kortole.Goa Police, IRB ani Home Guard dhorun soglle mellun 3 hozar mon’xank pulis khateant bhorti korpak sorkaran tharailam.

Police Constable hea zagea khatir xikxonn patrtai unnench-unnem 10-vi oxi asa. 8-vi pas ani 10-vi napas zaloleank hea zagea khatir orz korpak mellona. Ponn ‘home guard’ zagea khatir fokt 8-vi pas zalear puro, choddan chodd 10-vi pas zaunk naslolea tornatteamni ‘home guard’ zagea khatir orzo keleat. Toxench Police Constable chanchnne (scrutiny) vellar je monis napas zalole, tannim-i atam ‘home guard’ zageam khatir orzo keleat, oxi kherit mahiti hea unchlea odhikarean dilea.

Bekarponnak lagun ‘Home Guards’ nokreank mhotv820 zageank 4000 orzo, ‘graduates’ zaloleamcho aspav

PONNJE: Altinho aslolea vedxallecho (Meteor-ogical Centre) sonchalok K.V.Singh sangta te por-mannem gimallo choddxe pavtti Marsache poiler suru zata ani hea-i vorsa toxench zalam, Tapman 37.2C. aslem. Ponn 2009 vorsa soglleam von chodd tapman 37.9C. aslolem. hea vorsa Marsache 5ver 38.7digri gormi asli.

2009 vorsa Febrerache 20ver soglleavon chodd gormecho dis aslo tea disa tapman 39.2c. aslem. Dokx-inn udentichem varem yeta ponn thondday thoddi asli. Marsache 6ver 38.7 digri Celsius zalam. ani 7ver 36 zatolem mhonnlam.

Voizache sangnne por-mannem donparchea vel-lar bhair vechem nhoi ani zata titlem chodd udok piy-eunchem mhonnlam.

Gimalleak Survat Zali

Gõycheõ Khôbrô l 5Vauraddeancho Ixtt � March 09, 2013

Kherit Batmidar |VIP

PONNJE: Gõyant fattlea disamni okosmat pavs poddlolean kazuncho dhondo korpi lok khuxi zala. Jea-jea ganvamni kazunchi pikavoll zata, thoim kazunchea zhaddank kazu zal’leo nodrek poddttat. Ut’tor ani Dokxinn Gõyant kazumchi mollnni chalu zalea.

Xetki khatean kelolea eka sorvekxonna udexim dor vorsa Gõyant sumar 21 hozar tton kazumchem utpadon zata. Hea vorsa okosmat poddlolea pavsak lagun hea utpadonant anik ek hozar ttonachi bhor zavpachi xokotay asa, oso xetki khatean odmas kela.

Orxim kazumchem pik Gõyant Fevrerachea xevottak vo Marsachea poilea satolleant zata. Dokxinn Gõyant kazumchim zhaddam soglleam von poilim fultat ani uprant her vattarantlim zhaddam fultat. Soglleam von kazumchi mollnni poili Kankonnant zata.Hea vorsa hi mollnni Fevrerachea dusrea satolleant thavnuch suru zalea. Kazumchea soreak desant ani videxant

khupuch magnni asa. K a z u k a r a m n i

khupuch ikmotin toyar kelole ‘kazu fenniecho vapor vokhda khatirui lok kortat.Kazunchem ur’rak piyevpak khas desi ani videxi bhonvddekar chodd posond kortat toxench sthanik lokakui tachi chodduch ruch aslolean, gimachea mosomant tachi bhorpur vikri zata. Kazumchea biyamkui desant ani pordesant vhoddli magnni asa. Gõyant ailolo konnui monis porot vetana anik kiteim vhoronk ghoddie

chukot, punn kazumchi fenni ani biyamchem pakitt mat jerul sangata vhorta. Gõychea kazunchea bhiyank ani fenniek kherit namnna asa.

Sod’deak kazumchi mollnni korpak Kankonn, Sat’tari, Divchole, Peddneam ani Sanguem talukeamni survat zalea mhonn amchea batmida-ran khud aplea dolleamni pollelem. Khoddpache koimbent biyeo kaddlo-leo kazu ghalun payamni mollun ros kaddtat. Ani xevttak yeta tea nireakui khup giraikam yetat .

Hea vorsa Gõyant kazunchem pik chodd zatolem

Dongrar aslolea sukhea korddak uzo laupacheo ghoddnneo hea vorsamni khupuch vaddunk lagleat. Hea ujeak lagun nhoi fokot korodd ponn kazumchim zhaddam ani her sabar torechi pikavoll lasun padd zata. Sigretti-viddieo voddun uddoilolea pontachea ujeak lagun vhoddle-vhoddle kazumche molle lasun vetat. Tech porim kaim monis nosayen ani bodlo gheupache monan mud’dom korun uzo ghaltat. ‘Fire Brigade’-k ho uzo paloupak khup oddchonneo uprastat tem zalench, ponn bhoutek pavtti, sogllem lasun gelea uprant uzo paloupak yes melltta, oxem Sanguem Pangullnacho Milagres Pereira sangta.

Sukhea korddak laglolea ujeak lagun luskonn

He pavtt Gõyant nhoi tea vellar poddlolo paus soglleamkuch faideacho zatolo. Ho pavs justuch kazumchea pike vellar poddla. Ho pavs nhoi fokt kazumchea pikek ponn, her sabar torechi pikavoll ji Gõyant utpon’n zata, taka porian khupuch faideacho zatolo. Matxe porian pavsache thembe

xirlxirlear, to follamchea utpadonak khupuch folladik zata, oxem Tisvaddicho Xetki Vibhagi odhikari Shriram Dhaimodkar sangta.

PONNJE: Gõyant mellot tea bhailea lokak zomin vikun kaddtat. Oxem korun kaim Gõykaramni Gõychi zomin bhailea dhondekarank vikun kobar keli.

Hacher bondi haddunk Himachal Pradesh, Arunachal Pradesh ani Mizoram rajyamni cholta toslo kaido Gõyantui chalik lavpachi goroz asa. Tea rajyamni choltolea kaidea pormannem zomin rajya bhailea lokak vikunk mellona.

Toxench Gõychea don-grancher ghoram band-

unk diunk favona, toxem korun ho lok Gõychem poryavoronn padd kortat. Ghoram bandpache ‘mega projects’ korun Gõychea soimbachi sobitay ibadd-tat. Hem sogllem addaunk Mukhel Montri Mano-har Parrikaran fuddakar ghevnk zai.

Dekhun Gõychi zomin bhaileanchea hatamni vo-chona zavnk Himachal, Arunachal ani Mizoram rajyamni choltolo kaido Gõyche Vidhan Sob-hen pas korcho mhonn Kutt’tthalechi amdar Xmti Alina Saldanha magta.

Zomin vikpak Arunachalant choltolo kaido Gõyantui gorjechoPONNJE: Gõychea sorkaran Lokayukta kaidea vixim Brestaradis adhisuchovnni (notifi cation) kelea. Hea khatir atam Lokayuktachi nemnuk zatoli. Hi adhisuchovnni Gõy Lokayukta kaido 2011, kolm 1, up-kolm(3) hea nema pormannem kaddlea. Goa Lokayukta Act hea kaideache nem’ Marsache 1ler thavn vevharant yetole mhonn sorkaran jahir kelam. He vixim adhisuchovnni ‘Vigilance’ khateacho zodd-sonchalok Amarsen Rane hannem jahir kelea.

Gõycho poilo Lokayukta

Rajyo sorkaran lokayukta kaideachi adhisuchovnni kelea

mhonn sorkaran Supreme Courtacho bospogari zalolo nitidar B. Sudarshan Reddy hachi nemnnuk kelea. Uttarkhand Lokayuktachea

kaidea pormannem Gõychea Lokayuktacho kaido vevharant ghalpacho proytn kortolom mhonn Parrikaran utor dilam.

6 l Dekh March 09, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

Pio Esteves

Nevel Vell’lekar

Korezmache survatek amkam dhormdanachi xikoun mell’li. Ami dusreak ditat, tem konnak kollchem nhoi mhonn Devachea utran amkam kollit kelem. Guptim kel’lem polleta To sorgincho Bap inam ditolo mhonn gomlem. Hem zanno zaun ami ti xikounn jivitan pallinant. Dev amkam udar zala toso ami dusreank udar zainant. Ami dusreak borem kortanv, tem soglleank gomlolem amkam zai, na tor borem korpachem soddtanv. Ek hat borem korta: Th oddim soimbinch borem kortat. Tim aplem visrun, dusreank pavtat. Dusrim khuxal zalear tim khuxal. Devachem udarponn tim dusreank ditat. zavpacho. Devachea onodak vavurtolim unnem zaleant. Ami zaite pautti amkam borem kortoleankuch

borem kortanv. Amkam ditoleankuch ami ditanv. Tuka borem korchonam taka borem kor. Porot diunk zaina taka di. Tantun tuka kainch mellchemna, ponn Deva mukhar girest zatoloi. Dev amcher boreponn otoyta. Tannem

amkam jivit ani bholaiki dilea. Bholaike vorvim ami

dusreak zaitem borem kortanv. Devan amkam sandhe dileat tanche vorvim ami borem polletanv, aikotanv, uloitanv ani borem kortanv. Borem chint’tanv ani anvdetanv. Amchea sandheam vorvim zaitem boreponn ximpddaitanv. Devan amkam xegunnamni bhorleant. Tanche vorvim amchea ghorabeak Povitr Sobhek, somazak ami khuxalkay haddtanv. Devan amkam hat dila. Hea hatan ami zaitem borem kortanv. Dusreacher axirvad ghaltanv, dusreank mozot kortanv, boroitanv,

chitartanv, vazoitanv, khelltanv ani vavr kortanv sabar vevsayamni hat veg-veglle toren te vapurtat. voiz ‘operation’ korta. Padri mis bhettoita. Nitidar nit korta. Amchea hatamni zaitem borem kortat. Ponn Konknnintli ek mhonn’nni amkam borem asa tem guptim korunk suchoita.

Tem dusreak kollchem nhoi! Ami il’lem borem kelear amchem nanv gazlolem amkam zai. Devak ditanv tedna legun amchem nanv porgottlolem zai. Nanv porgott zaina mhonn gomlear thoddim diunk fuddem soronant. Ami konnakui kitem ditanv tedna amkam vhoddvik bhogta, vicha-rinastana legun ami dusreank sangtanv. Dus-rean vakhannlear ami fultanv. Dilam tem porgott korinaslear ragar zatanv. Niraxiponnan bavtanv. Xinn kortanv okmanachim utram poryan uloitanv. Jezuk borem korun koxtt, khuris

ani moron. Ponn hachem zoit punorjivontponn favo zalem. Jezu borem kortalo tedna, dusreak kolloinaka mhonn khorayen sangtalo. Mon’xam koddlean nhoi, ponn aplea Bapa koddlean to mozuri axetalo. Dekhun ami borem kortanv tedna mozurek ravunk favona. Ponn borem korit ravum-ia ani Dev-Bap amkam mozuri ditolo, hea bhorvanxan vavrum-ia. Ek hat kitem korta tem dusreak kollonk favona. Tor ami kortat tem dusreak kiteak sangchem? Man-podvi gheun ami khoim vetoleanv? Dekhun hea Prachit kallar kitem tori unnem korun gorjevontank di. jevonn unnem korta, tedna khorsachem urta tem borea kamak vapur. Vinglleank nhesoy, bhukel’leank jevoy, xiktoleank xikoy ani durbollkayen tollmoll-toleank adar di. Punn jem kitem tum kortai tem guptim kor. Guptim kelolem polleta to sorgimcho Bap tuka mozuri ditoloch.

Voparinchea Bhanddarantlem

NOVI DELHI: Jevtam- khat-anam mobail fon vazlo za-lear to mhello zait mhonn konnuch taka hat laina. Osle tras zaina zaunk char xikpi ektthaim yevn, tan-nim atam ek nove tore-cho mobail fon korpacho sod kela. Ho lhan mobail ghoddiyala porim hatak ghalunk zatolo. Tea xik-peamni huxarkayen toyar kelolea mobail fonak tan-nim “smartwatch” mhonn nanv dilam.

Hea ghoddiyala sarkea mobail fonak ‘2-inchinchi screen’ , ‘2-megapixel camera’, adlem ‘Android operating system’ tea xivai bhitorlean toyar kelole ‘speaker, camera ani maic’ asat. Potteachea pontar vo nimanne kodden aslolo bhag ‘USB socket’ toxench ‘charger’ mhonn vaprunk zata.

Ho novol sod korpi 3 soft ware 24 vorsanche izner Ankit Pradhan, Pavneet Singh Puri ani vokil Apurva Sukant he asat. Tancho choutho vangddi 17 vorsancho Siddhant Vats hannem-i tankam hea vavrant sohokar dila. Osle lhan fon her mobail toyar korpi motthea komponeamni toyar keleat. Ponn tancho ghoddiyala sarko fon heram poros khupuch vegllo asa, oxem tea izneranchem mhonn’nnem asa. He charui ixtt Rajinder da Dhaba hanga bhasabhas korunk bhett’ttale.

Veg-vegllea zageancher

nokrek asunui te segid don vorsam ho sod korpa khatir ekamekacho sombond dovrunk lagle. Tantuntlo Puri nanvcho ek ixtt Melbourne desant don nokreo kortalo. Ek dis to jevtana taka fon ailo tachi zap diunk hat mhelle aslolean taka mellona zalem. Tednanch ghoddiyala sarko mobail fon toyar korpacho vichar tachea monant ailo. Purichea sangnnea pormannem, Melbourne sarkea xarant chodd lok ratchem nachachea vosreamni aplo vell sarunk vetana mobail fon visorta. Ghorchea ostoreank randpachea vavrtant astana vo bhurgeank samballtana mobailacho vapor korunk kotthinn zata. Oslea vellar hatak mobail ghalear tacho boro upeog zaunk xokta.

Ghoddiyala sarko mobail toyar korpacho vichar monant ailo tedna Vats London iskolant xiktalo. Puri Melbourne nokri kortalo. Sukant Patna nokrek aslo zalear Pradhan Novi Delhi xarant aslo. Zor vhoddlea telefon komponeamni tancho mobail toyar korun bazarant vikhrek ghalunk apunn raji asat mhonn azun sangunkna tori tanchi yevzonn yesesvi zavpachi tankam puray khatri asa. Tanchea ghorcheamni tankam sodanch sohokar dila mhonn Sukant-an sanglam. TOI

Almir de Sousa

Benedikt XVI Pap Saiban apunn seve mekllo zatam mhonn kolloilem, tedna sogott thottakle, kiteak oslem adim kednanch aikunk naslem.Aplo rajinamo diun tannem borem vo vaitt kelem? Hacho zobab diupacho nhoi, odik korun ami, sodrer bosun, Pap Saibachi zhoddtti korun tacher formonn marchem nhoi. Apnnem kitem kelam vo kiteak kelam tem to bhes borem zanno. Ho tacho tharau ami bhavartan polleupacho.

Benedikt XVI zannar ani dhormik vostumni tachi zannvay unchamolachi.To Kardeal legun zaunche adim, Fr. Joseph Ratzinger ek zannar mhonn sogott mantale; dekhun Dusre Vatikani Vixv Sobhent taka Pri. Congar, Lubak, Rahner oslea fanki zannaram modem ek ‘zannar’ koso (peritus) vinchun kaddun tannem tantum vantto ghetoleam Bispank apli moladik budh diloli.Ho tacho tharau voilea-voir nhoi: tannem nhoich fokot aplea jivachem pollelem ponn odik Povitr Sobhechea boreponnachem pollelem: apunn Pap Saib koso morover ravlear vo atam rajinamo dilear Povitr Sobhek kitem odik boreak poddtolem? Hacher tannem khup niall ani magnnem kelam zatolem. Juanv Paulo II nimannea vorsamni khup koxttoulo. Sangtat tea pormannem nimannea don vorsamni tachean tache-xim haddtat te daklle legun sarkhe vachunk zainaslem ponn soi korchi poddtali. Oslea bhesar kaim pautti Pap Saibachea nanvan Igorjeche thodde tharau dusreanchea hatamni poddunk xoktat. Benedikt XVIvo

Juanv Paulo IIro Pap Saibacho lagxilo sohokari aslo ani thoim kitem-kat chol’lam tachi soglli khobor taka astoli.Taka Abrilan 86 vorsam bhortat, tachi bholaiki bigddot veta, pattlea vorsa to Mexico gela thoim ek pautt poddlo, tosoch, pattlea mhoineamni to khattir thaun legun poddla. Tachea kallzak ‘pace-maker’ ghal’lo asa.

Hi apli poristhiti polleun tannem apli got adlea Pap Saibachi got zaina zaunk ani oso Povitr Sobhek mar bosona zaunk seve mekllo zaunk tharailem zait. Hem ami zanna zavpachi goroz na.To zanno ani Dev zanno.Itlench puro. Tannem ho tharau voilea-voir gheunk na, hacher tannem adim zaitem chintlam. Peter Seewald hea potrkaran 2010 vorsa Light of the World hea nanvachem ek pustok uzvaddail’lem ani tacher tannem Benedikt Sollaveacheo mulakhati porgottloleo; tedna ek mulakhat diun Pap Saib oxem sangta: “Jedna eka Pap Saibachean kuddi vo gineana vo atmik vatten (physically, psychologically and spiritually) aplem kam’ korunk zaina tedna aplea muniarponnache seve mekllo zaunk taka nhoich hok’k ponn kaim poristhitimni kaido-i bhi asa”(Polle TIME, Feb25,2013,p.38) Mhonnttoch Benedikt XVI ho tharau sott korun ghetlolo nhoi, hache vixim tannem zaite adim chintlam ani niall’lam zatolem.

Novem dar: Pattlea 600 vorsamni Pap Saiban rajinamo dil’lo ami aikunk na. Hakach lagun amchea monant asa Pap Saiban morosor Pedruche Sodrer boschem. Dekhunuch novo Pap Saib vinchun kaddtana tornne pirayechea Kardialank sompeponnim vinchun

kaddinasle kiteak tankam vinchun kaddlear te, morover, vorsanchim vorsam, Pap Saib koxe urtole asle. Benedikt XVI aplo rajinamo diun novem dar ugoddlem: atam novo Pap Saib nivddun yeunk Kardialanchi tornni piray addkholl zaunchina, kiteak tachean rajinamo diunk zata mhonn te zannot. Hakach lagun Time Magazine he ghoddnnechi khobor korun mhonnta Benedikt Sollavo nimanno ani poilo Pap Saib: “Nimanno Pap Saib” mhonnge morover Povitr Sobha cholounk vinchun kaddlolo nimanno ani dusre vatten “Poilo Pap Saib” mhonnge fuddarachea Pap Saibachean, hachi dekh gheun, rajinamo diunk zatolem.

Bhou mhotvachi ghoddnni:Kaim zann he ghoddnnek ani soglleanche avddichea Juanv Tevisvean Dusri Vatikani Vixv Sobha apoil’li te ghoddnnek sor kortat ani eka paunddear dovortat. Juanv Tevisvean apun Pap Saib zatoch fokot tin mhoineamni Vixv Sobha apoili: soglle thottakle, zaiteam Kardialamni legun tachem hem kortub nakarlem ponn aiz ami zannonv Povitr Sobhechea Itihasant hi ghoddnni kitlea mhotvachi zali ti. Benedikt Sollavean oxench kitem kelem: hacho porinnam amkam atam somzochona ponn anink pon’nas vorsamni Febrarachi 11vi 2013 ek mhotvachi tarik zatoli.

Bhavartachi Nodor:Dogaimni Povitr Sobhechi poristhiti polleli, Povitr Sobheche proxn pollele ani Povitr Atmeachea preronan mhotvache tharau ghetle. Vhoddlea Bhavartache monis te, tanchea bhavartachi dekh gheun Benedikt Sollaveacho bhou mhotvacho tharau tech porim, novea Pap Saibachi venchnnuk, bhavartachea dolleamni polleum-ia.

Novem dar ugoddlem

Ek hat korta tem dusreak kollchem nhoi

Atam ghoddiyal koxem fon vaprum yeta

7March 09, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

BRAZIL: Facebook users who access the World Youth Day Rio ‘13 page will now benefi t from the global setting supplied by that social net-work.

Th e page is available in 21 profi les, and users are automatically directed to the page that represents their area. A click on the settings icon enables a user to change from page to page.

As one global page, WYD Rio has close to three-quarters of a million “likes.”

According to Benjamin Paz, director of communications of the 2013 Rio WYD, this innovation

is very positive as it gives more credibility to the offi cial pages and is based on statistics that will contribute to improve the strategy of communication in the media.

“We believe that it will improve the experience of people who support the WYD, in our objective to interact and provide the best possible information,” Paz explained. “In this way, young people – be it those who make the trip or those who cannot come -- will be able to live the event and all that happens through the social media, thus taking the Pope’s message to all of them.” ZENIT

Could the language we speak skew our financial decision-making, and does the fact that you’re reading this in English make you less likely than a Mandarin speaker to save for your old age?

It is a controversial theory which has been given some weight by new fi ndings from a Yale University behavioural economist, Keith Chen.Future-speak

Prof Chen says his research proves that the grammar of the language we speak aff ects both our fi nances and our health.

Strong future-time reference languages (strong FTR) require their speakers to use a diff erent tense when speaking of the future. Weak future-time reference (weak FTR) languages do not.

“If I wanted to explain to an English-speaking colleague why I can’t attend a meeting later today, I could not say ‘I go to a seminar’, English grammar would oblige me to say ‘I will go, am going, or have to go to a seminar’.

“If, on the other hand, I were speaking Mandarin, it would be quite natural for me to omit any marker of future time and say ‘I go listen seminar’ since the context leaves little room for misunderstanding,” says Prof Chen.

Even within European languages there are clear grammatical diff erences in the way they treat future events, he says.

“In English you have to say ‘it will rain tomorrow’ while in

German you can say ‘morgen regnet es’ - it rains tomorrow.”

Disassociating the futureSpeakers of languages which

only use the present tense when dealing with the future are likely to save more money than those who speak languages which require the use a future tense, he argues.

So how does a mere diff erence in grammar cause people to save less for their retirement?

“Th e act of savings is fundamentally about understanding that your future self - the person you’re saving for - is in some sense equivalent to your present self,” Prof Chen told the BBC’s Business Daily.

“If your language separates the future and the present in its grammar that seems to lead you to slightly disassociate the future from the present every time you speak.

“Th at eff ectively makes it harder for you to save.”

Even more controversial, is Prof Chen’s assertion that language diff erences underpin wider diff erences in people’s behaviour.

In his research paper, he says that compared to speakers of languages which use a future tense, speakers of languages with no real future tense are:

Likely to have saved 39% more by the time they retire

31% more likely to save in a

year24% less likely to smoke29% more likely to be

physically active13% less likely to be obeseFar-fetched?Not surprisingly, Prof Chen’s

fi ndings have been criticised by both economists and linguists.

Th ey argue there are a number of cultural, social, or economic reasons why diff erent language speakers behave diff erently.

It is a point Prof Chen acknowledges, saying “I completely agree, it seemed far-fetched to me when I started doing this research as well.”

But he says his research has controlled for all these factors, by concentrating on nine multi-lingual countries: Belgium, Burkina Faso, Ethiopia, Estonia, DR Congo, Nigeria, Malaysia, Singapore, and Switzerland.

“You can fi nd families that live right next door to each other, have exactly the same education

levels, exactly the same income and even exactly same religion.

“Yet the family that speaks a language that doesn’t distinguish between the future and the present will save dramatically more,” he says.

In Nigeria, for example, Hausa has multiple future tenses, while Yoruba does not.

“You can fi nd Nigerians who speak Hausa and Yoruba who live next to each other and yet have radically diff erent savings behaviour.”

Findings challengedBut Morten Lau, director of

Durham University’s Centre for Behavioural Economics, says the factors which aff ect how much people save have little to do with language.

“In my own work with savings, it is interest rates that determine savings behaviour.”

Prof Lau says there are oft en signifi cant diff erences within language groups, and just using

the average of these results in analysis can prove problematic.

“You have to be careful the inferences you make from correlations like these. It is very diffi cult to control for multiple factors.”

“For instance, in our own research in Denmark, we found that male smokers wanted a higher interest rate on their savings than did non-smokers. But that this did not apply to women smokers.”

‘A tempting idea’Linguist John McWhorter,

of Columbia University, says any infl uence a language’s structure has on the way its speakers see their world is extremely subtle.

“Th e extent to which the language shapes the thought is tiny. We’re talking about milliseconds of reaction.

“None of it has ever been proven to have anything to do with how people see the world or experience life.

“It’s a tempting idea that simply doesn’t make any sense.”Also, he says, some languages have been wrongly classifi ed, thus undermining the statistical correlations.“Russian, and languages like it, are a lot more like Mandarin than Keith Chen thinks.”Despite his critics, Prof Chen insists his fi ndings are robust.“What’s remarkable, is when you fi nd correlations this strong and that survive so many aggressive sets of controls, it’s actually hard to come up with a story of what else might be causing this.”So what does Prof Chen think of the idea that if he is right, then English speakers who want to start saving more for their retirement, should start talking entirely in the present tense?“It actually seems like encouraging yourself to think in the present tense makes it a little bit easier to engage in self-control.” BBC

World Youth Day GetsGlobal Facebook Page

Don’t sit for a very long time: If you actually cut short your time of sitting constantly in front of the TV or your PC, and move around in between your working hours or generally at home, chances are you will not put on weight and also maintain it well.Make time for regular exercise: Th ough you might have reached your ideal weight but you still have to make some time for exercise on a regular basis. You don’t ideally have to carry on the

same set of exercises that you previously did to lose weight, but doing any sort of exercise will ensure that you stay in form and do not put on weight again.Skip fast food: Just because you’ve lost all those extra kilos does not mean that you can

eat whatever you like. Instead you need to keep a tab on what you are eating regularly. Avoid munching on fatty foods. Th ough it might seem invigorating, but if you stay clear of fast foods, you will also stay in great shape.Don’t drink soda: Drinking diet drinks or sodas can actually make you fat! Instead opt for fresh fruit juices. Remember that you have to stick to your goals and you cannot aff ord to go back to your nasty junk food now. TOI

4 simple ways to stay in shape

8March 09, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

‘Taka Khursar Mar’ bhavartacher lokx ghalunk ulo

Pio Esteves | VIP

‘Mhozo Award Tumi’ he Menino Mario-che ‘audio’ CD-n 11 kantaram aikunk melltat ani Konknni palkachea torekvar kantoristamni tim gaileant.

‘Mhozo Award Tumi’ hea suvatechea kantaran Menino Mario Konknni palkar aple kolecho ul’lekh korta. Kitlech tiatr boroun ani machier dakhoun ani CD-eo uzvaddak haddun, apunn lokam modhem lovkik zala mhonn to sangta. Punn lokamni

apleak mandhun ghetla ani aplea kallzant sambhallun dovorla, to zaun asa aplo vhoddlo inam, oxem to sangta.

‘Lorna & Alfred Rose Zauchina’ hea dusrea kantaran, Maggie ani Menino Mario Lorna ani Alfred Rose-acho ugddas kortat. Tanchim adlim kantaram gavun, monis dusro Lorna vo Alfred Rose zauncho na mhonn tim sangtat. Zonn eklean ap-aplea gunnacho boro upeog korun, to dusreanchea faideak vapuddlear, tea-tea vauracho foll melltolo

mhonn tim sangtat. ‘Konnak Dukhoina’ hea

kantaran Neves Oliveira mon’xeak dukhoitoch, to koso ragar zata, tacher lokx ghalta. ‘Sambhav Urlelem’ hea kantaran Menino, Rizby ani Jason fattlea eleisanvank Kongres pokxachem voddem koxem buddlem, tachi khobor korta. Virodhi pokxan Goyant thoddem bhov dovorlam tem Parrikaran sambhallchem mhonn te ulo martat.

‘ C h e d i a n k u i Sambalat’ hea kantaran Menino Mario bodoltea sonvsaracher lokx ghalta ani divors vaddot asat mhonn to kolloita. ‘Gay’ lognacher-ui to lokx ghalta ani sondex dita.

Te CD-n ‘solo’, ‘duet’ ani ‘trio’ rupan kantaram aikunk melltat. Punn chovko vo ‘choral’ kantar aslem zalear, ti CD purn’ zatoli asli. Anthony de Velim hannem soglleam kantarank songit dilam ani ti CD Aurville studio, Aquem hanga ‘record’ kelea.

CD Vimorso:

‘Mhozo Award Tumi’

P. Agxekar

Korezmachea kallant Pri. Nevel Gracias-achi 17vi dhormik dakhovnn ‘Taka Khursar Mar’ bhavartacher lokx ghalta ani bhavartak govaiki zaunk ulo marta.

Gujaratacho Manish Patel (Pri. Nevel Gracias) Goyant yeun, Justin (comedian Dominic) ani Vaz (Luis Bachan)-ak aplea pagarek faraunk sodhta. Poixeanchi axea dakhoun, tanchim purvozanchim bhattam to viktim gheunk sodhta. Poixeank bhulon, Vaz aplim bhattam taka sompeponnim vikta, punn Justin toslem panvl marunk fattim sorta.

Kifer (Salu de Loutulim)-ak ‘Patel Real Estates’-acho ‘manager’ korun ani Vaz-ak aplea sangata gheun, Patel Justin-achea bhattam-bhesancher aplo dollo dovrun ravta. Ek dis tim bhattam apleachim zatolim mhonn to sopnam sopneta. Punn Justin aple potinni Cristin (Felcy), put Cryston (Sylvester Vaz) ani sun Shine (Jessica Gomes e Vaz) sangata aplea Devacher ghott visvas dovorta ani soglleam addkhollink fuddo korta.

Justinachea kuttumbant futt ghalunk Patel kosleo man’neo kaddta? Teo man’neo vevharant ghalunk to konnacho upeog korta? Ani koso? Aplea vankddea misanvant to iesesvi

zata kai? Sonkoxttachea vellar, Justinachea adarak konn pavta? Xevttim, bhavartachea zhuzant konn jikta ani konn harovta?

Adleo chali-riti, porompora, achar-ancher lokx ghalun, teo vostu amcho bhavart koso haloita, tem te dhakovnnent bore toren dhakoilolem mellta. Povitr Pustokantlea kaim dakhovnneamcher lokx ghalun, Kristachea koxttam-dhukincher niall korunk ek sondhi mellta.

Felcy, Jessica/Dominic, Felcy/Dominic/Salu de Loutulim/Luis Bachan, Sylvester Vaz, Pri. Nevel Gracias-an gailolim torekvar kantaram suvadik asat ani boro sondex ditat.

MODDGANV : Goyantlea Ulhas Jewellers han-kam Febrerache 22ver National Jewellery Award favo zalo. Ho puroskar Xri. Pritam ani Xri Vikram Verlekar hannim ghetlo. Ulhas Jewellers Bharotantlea Ostom Vathar-antlem bhov fanki bhangrache shop. Th oim nazuk ani sobitayeche nokxen keloleo bhan-garacheo vostu melltat. Toxench moladik thi-kam (Diamond)

ULHAS JEWLLERSAK ‘NATIONAL JEWELLERY’ PUROSKAR

Chicken Malai Kebab Contributed by IIAS SOM

Ingredients:1 kg - Chicken (boneless) ;30 ml-Malt vinegar; 1 no.- Egg; 60 gms-Processed cheese; 10 gms-Green coriander leaves(fi nely chopped); 100 ml - Oil; 15 gms-Salt ; 50gms-Ginger Garlic paste; 10 gms- C o r n flour; 10 gms-Green chili (deseeded); 120 ml- F r e s h cream; 50 gms-Butter

METHOD

1) Clean and make boneless chicken pieces 60 gms approx. each of chicken breasts and legs. Marinate with salt, ginger, garlic paste and malt vinegar. Leave at least for half an hour. Squeeze lightly against palms and keep aside.

2) In a tray, rub processed cheese with palm to a smooth paste. Add half egg to it, a corn fl our and mix them well. Add a part of cream to soft en it.

3) To this mixture add the boneless marinated chicken lightly. Add chopped green chili and green coriander stalks. Pour in remaining cream and mix together. Let it rest for two to three hours in refrigerator.

4) Put the marinated chicken pieces on skewer and half cook in tandoor. Take it out and hang it for ten minutes.

5) Baste it with refi ned oil and cooking butter mixture and put back in tandoor till it gets light golden colour.

6) Take out a garnished platter, sprinkle with lemon juice, clarifi ed butter and kebab masala on top and serve accompanied with green coriander/ mint chutney, lachha onion, lemon wedge along with Onion Kulcha.

PONNJE: tripadvisor.com hem viaj mavle ghor (web-site) Azientlea poilea pon-chvisam modem Gõycheo panch dor’yavello dakhoita.

Soglleo mellun Bharotantleo atth vellô hea vollerint asat. Poilea dha modem dokxinn Gõycheo don dor’yavello asat; teo mhonnllear Agondechi vell (no.2) ani Kellxechi vell (no.7) ani ponchvisam modem asloleo vellô mhonnllear Mandrem, Baga ani Kandolle.

Bharotantleo her tin dor’ya vello - Havelok Zunvear asloli Radhanagar dor’ya

vell, Varkala dor’ya vell ani Kovalam’ asloli Lighthouse dor’ya vell. He vixim, Travel ani Tourism Association of Goa hancho mhonnyari Ralph D’Souzan khuxi uktailea ani osli volleri Gõychea poryottonnak khup faideachi mhonn sangun rajyant chodd videxi bhonvddekaram yetolim mhonn sanglam.

Hem poilech pavtt Gõycheo dor’yavellô viaj mavleghoracher zollkhotat. Gel’lea movsomant Gõyant 4.5 lakh videxi bhonvddekaram Gõyant ail’lim ponn he pavtt unnim zaleant. TOI

Azientlea poilea ponchvisam modem

Gõycheo 5 dor’yavellô

9March 09, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

John M. Alfonso

Prachit Kall amchem apovn-nem ani karya niyallunk adar ditat. Magnnem, upas ani dhor-mdan korun Kristi jivit girest korunk amkam sompeponn dita. Benedikt XVI Pap Saib mhunntta ho kall vaittacher zhuzunk bhagevontponnim vaddunk adaracho. Jezuk talln-neo ail’leo toxeo amkam-i yetat ponn tallnneancher zoit vhorop hench Kristi jivit. Bodlop ko-runk dor ekleachi zobabdari. Sonvsari axa soddun Sorgin-chea vostunchea mogan vad-dunk ek avhan.

Amkam Devachea Utrachi, Jezuchea xikovnnechi goroz asa. Korezmant zatolea reti-ramni hem kortat. Toxench ap-aplea bhaxentlea machiyer mon bodolpacho sodex aikunk ani polleunk ditat. Gõyant korez-machea kallar tiatr vaddot asat. Hea tiatram vixim Gõychea diosezan Lok-sompork Kend-racho Sonchalok Fr. Francisco Caldeira mhonnta: osle kolek Povitr Sobha ut’tejon dita ani

heo dakhovnneo bhavartachi porgottnni zata ani zaunk zai. Hea tiatramni Xubhvortomana-chi porgottnni ani Jezun jiyelo-lim mulyam disunk zai mhonn tannem sanglem. Hea tiatrank dhondeachem rup diunk favona. Kristachea guttanche porgottn-necher lokx dilear khup borem, oxem Fr. Caldeira sangta.

‘Government of God’ hea tia-tracho boroinnar, Panchavad-dicho Simon Gonsalves sangta: Devan apnnak dil’le gunn vap-run apnnem Devachem Utor machiyevelean porgottunk suru kelem. Simon korezmant tiatr dakhoupak, London thavn sut-tiyen yevn korezmantlo tiatr machiyer haddtta.

Fatllim sabar vorsam thavn Pilar Music Akademi korezmant songita-cheo karyavolli operetta machiyer dakhoita. Hea op-erettank songit divpi Fr. Peter Cardozo mhunntta he operetta bhavartiank musical retreat za-tat. “Ami hea operetta vorvim bhavartiank korezmantle niyall ditat, oxem Rau….Khoim Veta? hacho borovpi Fr. Mathew Fern-

nades sangta.“Taka Khursar Mar” hacho

borovpi ani digdorspi Fr. Nevel Gracias sangta: to dakhoita teo dakhovnneo machiyevelean bhavar-tiank retir. Hantunt lo-kak hansunk matxem ghalchem poddtta mhonn sangun, ulovop ani dakhovop borobor zalem zalear dilolo sondex upegacho zata.

Tiatr kolakar Lawry Travasso hea kallant Pissuddlelim Fulam ho gorbhpatacher adharlolo tiatr dakhoun jivitak mol diunk ulo

marta.Toxench Santa Cruz-chi

fi rgoz, Menino Mario, Ligorio Fernandes, Calado de Verna ani Vaddem-Sanguenchi Firgoz da-khovnneo machiyer haddun jivit bodolpacho sondex ditat. Kore-zmantlo sondex divpache tiatr aplea bhasamni herui rajyamni choltat.

Fattlim kaim vorsam dhor-mik vixoyancher sound and light pod’dotin tiatr borovpi Mongl-lurcho Fr. Mark Castelino aplo hetu spoxtt korta: Korezmant

kosleoch somajik karyavolli Mongllurant Kristanvank aso-nant, osleo dakhovnneo tankam atmik monoronjon (spiritual en-tertainment) zata ani hea vavrak tim dan ditat, tyag kortat ani tanche koddlean sharing zata.

Amchea kallant bhavartak koxi govay dilea tem tankam bhavartiank dakhovpacho mho-zo hetu”.

Hea vorsa Mongllurant choltole korezmantle, Arsebisp Oscar Romeirochea jivitacher boroil’lea nattok borovpi Fr. Alwyn Serrao-n sanglem: “Ulo-vop korop vegllem ani uloita tench jivem dakhovop dusrem mhunnttoch osleo dakhovnneo korezmant sador kelear xikovn-nek uktim aslolea bhavartiank aplo bhavart kholaunk adar zata” mhonn Mongllur diosezi-chea Loksompork Kendracho Son’chalok Fr. Victor V. Lobon Mongllurant zatolea dakhovn-neo zatat mhonn uktailem. Bengllurche Mariapura fi rgoz-karam dor vorsa Povitr Pusto-kacher adharit nattok machiyer haddttat.

Prachit Kallant machiyevelean sondex: Bhavartiank atmik monoronjon

NOVI DELHI: Novi Delhintlea Don Bosco Centre hantunt Marsache 1ler tem 2rer meren Raxttrik Katolk Potrkaranchi porixod zali. He porixodechi ugtavnni Delhichea Arsebisp Anil Couto-n keli, tea vellar tannem ulovop kelem ani potrkar kortat titlem-i sota khatir zaunk zai mhonn hajir aslolea protinidhink sanglem. Toxench Igorjechea loksomporkachea potrkaritentlea sogllea vavurpeamni zagrut ani chotur ravun somajik ani noitik vixoyancher Igorz xikounn dita tacher addmhellim uprastat tedna zabab diunk toyar asunk Arsebispan ulo marlo. He porixodecho vixoy aslo: ‘Potrkarita ani Lokacho Zulum’ .

Duddvam ani potrkaranchi ixttagot nit nasloli zalea. Potramni bhroxttachar cholta mhonn potrkar Pranjoy Guha Th akurtan sanglem. Sumar 120 potrkaram he porixodek hajir aslim. ‘Th e Indian Catholic Press Association’ hachi porixod ‘National Institute for Social Communication, Research and Training (NISCORT)’ ani ‘Media Faculty Network

(MFN)’ hanchea zodd palvan ghoddun haddloli. Khubxea vixoyancher sogllim potram ekuch bazu uzvaddaitat ani somazacher ani jivitacher vaitt porinnam zata. Aichea kallar khobrô uzvaddavunk bhitorlean duddu ghevpacho chodd bhroxttachar cholta mhonn Arsebispan sanglem.

Oslo bhroxttachar potramni zaunk lagla. Dor ek Katolk potrkaran zababdaren vavr korunk amkam khas apovnnem asa mhonn xrextt Katolk potrkar A. J. Philip hannem sanglem.

Kovran duddu vo her bhettô diun khobrô chchapunk divpachem novi tora atam suru zalea, oxem potrkar Rajendra Prabhun sanglem. Potrkarn Xmti Seema Mustafa hinnem ostoream add moneponnachi hinvsa atanchea potramni cholta mhonn sanglem. Katolk potrkar ani somajik vavurpi John Dayal hannem vortomanpotram ani duddvam bhitor zalolem kazar Katolk potrkaramni moddunk zay.

He varxik sorv sobhecho odheokx zaunk Jose Vincent zalear Mathew Plathottam, up odheokx, Madr Maria Sequeira,MSA, Bhandari ani V. Ixttacho Sompadpi Fr. Feroz Fernandes zodd chitnis hankam vinchun kaddleant

NISCORT hacho sonchalok Fr. George Plathotam uloilo ani ICPA songhottnna Bhangra Utsovant bhitor sorta mhonn kolloilem. CBCI

Khobram-potramni choltolea bhroxttacharacher potrkarancho nixedh

10March 09, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

English Konknni Mix Bhaji

MultitaskingTh ere is a fi ght; too much multitasking is no tasking at all. But the modern generation will swear by the multitasking. Fokot multi-tasking korta.

Multitasking is new culture. You are on the phone or the computer doing many other things along with the conversation. Some hate you for multitasking, some are jealous and most don’t mind multitasking.

Th e wise say, you are not focusing on one thing properly. Th e people who multitasks state, that they can handle it with ease. Th e researches claim that the attention span of people who multitasks is short. Be certain, multi-tasking is not going to stop all of a sudden.

Th e modern age needs awareness which will lead to the realization. Th e evolution of multitasking has its own hazards. But no sage worth the salt can condemn multitasking in our age.

Some are multi-tasking things to be done. Th e bizarre is some even multi-task relationships. When such things happen be sure that multi-tasking has entered a danger zone.

Another dangerous area we notice multitasking is while driving. Th e mobile is the greatest assistant while multitasking. You can almost bet it out, that you will see someone talking on the mobile while driving. Some answer calls and some talk while answering all calls. Th e craze of multitasking is here to stay.

Even the doctors while in operation theatre, talk on a mobile? Shocking! You may call it even more dangerous but these things happen. Multitasking has welcome danger as our neighbour.

Th e philosophy that is sold is human doings- those who can do many things. Th e age old defi nition of human beings is long forgotten. Th e new age mandate is human appearance- like the facebook and body fi gure- you need to look good.

OMG! Multitasking has left us on a road of no return. Th e world is still not sure the futureEnglish Konknni Mix bhaji. Feroz F

Got interesting sms in konknni with english words sms us to 960410118

ûOÌœÙn÷ +Ì�ÌÕ QÌÙOÌܘÌûOÌœÙn÷ +Ì�ÌÕ QÌÙOÌÜ˜Ì DFò̘ÌâFòÌÉZÌã zùÌhõ <¨hõ

+̡̲ãô. +Ì�Ì¡ôÖ Í�Ì¡ôÌÉ LÌÜ–Ì ²ÌÌâ–ÌÕtÌ +̲ÌÌtÌ. tÌÌÉZÌã FòÌ�Ì, zùÌâ¤ãý, �ÌÌFò, Fãò²ÌÌZÌÖ ²ÌÌâ–ÌÕtÌFòÌ™Ì ·âþœú ²ÌÙFòs™ÌÌÉFò ™Ìâ¥ÌZÌÕ �ÌÌ. QÌÙOÌܘÌÌ�Ì OÌœÙn÷ÌFò ²ÌÌÉOÌ¡ãô. DFò zùÕ²Ì OÌœÙn÷÷ Fò̲ÌÌFò OÌâ¢âôFònâ÷�Ì DFòÌ œÙLÌÌœú tÌÌFòÌ QÌÌsÌ™ÌÌœúÕ +Ì�ÌÕ FÙòœ�ÙÌ Í�Ì¡ôÌÉ Ízù²Ì¡ôÕ. <tÌ¡ôÖ –ÌÙœú¨ÌÖ Í�Ì¡ôÌÉ QÌÙOÌܘÌÌZÌÕ Fò¨ÌÖ +̲ÌÜÉ ™ÌâtÌÌ. ·ãþ ÎZÌtÌÜ�Ì tÌÌsÌã ²ÌO̤ýÖ Í�Ì¡ôÌÉ ̃ ÌÌœÙ�Ì LÌÌ¡ôÖ.QÌÙOÌܘÌÌFò LÌÜ–Ì ¥ÌÌ™Ìhõ Ízù²Ì¡ãô. �ÌÜsÌ ZÌÜFò tÌÙ`ÌÖ +̲ÌÌ. tÌÙ¥Ìã ˜·þÌFòÌ •òhõ ˜ÌÌœú¡ôÖ. zâùLÌÜ�Ì tÌÙ`ÌÖ Í�Ì¡ôÌÉ ˜Ìâ¡ôÕ.ûOÌœÙnÌ�Ì ²ÌÌÉOÌ¡ãô.

zâùLÌ- ²Ìt™Ì Í¡ô�ÌÌâ¥Ì�Ì Fâò�Ì�ÌÌZÌ •òhõ ˜ÌÌœúZÌÕ �·þ™Ì.

Strange is the judicial system which rejects an Army Chief’s school certificate but accepts a rapist cum murderer’s school certificate!

Xikxok: Mary, tum az usram kiteak ailem?Mary: Sir, ek cheddo mhoje fattlean laglolo.Xikxok: Toxem zalear tum begin pavonk zay aslem.Mary: Sir, punn to ekdom soukas choltalo.

When he is without money, he eats vegetables at home;When he has money, he eats vegetables in a fi ne restaurant. When he is without money, he rides bicycle to work;When he has money, he rides bicycle to exercise. When he is without money, he walks to eat food;When he has money, he walks to burn food. When he is without money, he wishes to get married;When he has money, he wishes to get divorced. When he is without money, his wife becomes secretary;When he has money, his secretary becomes wife. When he is without money, he acts like a rich man;When he has money, he acts like a pauper.

He says share market is bad but he keeps on speculating;He says money is evil but he keeps on craving for it.He says high positions are lonely but he keeps on struggling for it;He says gambling & drinking is bad but he keeps on indulging in it.

Man O Man! He never means what he says and never says what he means!He simply can’t tell a simple truth !!!

Man O Man !

1 - Did you know that Japanese children clean their schools every day for a quarter of an hour with teachers, which... led to the emergence of a Japanese generation who is modest and keen on cleanliness.2 - Did you know that any Japanese citizen who has a dog must carry bag and special bags to pick up dog droppings. Hygiene and their eagerness to address cleanliness is part of Japanese ethics.3 - Did you know that hygiene worker in Japan is called “health engineer” and can command salary of US $ 5000 to 8000 per month, and a cleaner is subjected to written and oral tests!!

4 - Did you know that Japan does not have any natural resources, and they are exposed to hundreds of earthquakes a year but do not prevent her from becoming the second largest economy in the world? -5 - Did you know that Hiroshima returned to what it was economically vibrant before the fall of the atomic bomb in just ten years?6 - Did you know that Japan prevents the use of mobile in trains, restaurants and indoor

7 - Did you know that in Japan students from the fi rst to sixth primary year must learn ethics in dealing with people -8 - Did you know that the Japanese even though one of the richest people in the world but they do not have servants. Th e parents are responsible for the houseand children -9 - Did you know that there is no examination from the fi rst to the third primary level; because the goal of education is to instil concepts

and character building, not just examination and indoctrination. -10 - Did you know that if you go to a buff et restaurant in Japan you will notice people only eat as much as they need without any waste. No wasteful food.11 - Did you know that the rate of delayed trains in Japan is about 7 seconds per year!! Th ey appreciate the value of time, very punctual to minutes and seconds12 -. Did you know that children in schools brush their teeth (sterile) and clean their teeth aft er a meal at school; Th ey maintain their health from an early age -13 - Did you know that students take half an hour to fi nish their meals to ensure right digestion When asked about this concern, they said: Th ese students are the future of Japan

QaakTulyaaSyaa GaraMt

ravatat AamaI

haMva iddI

pPpa AanaI mammaI

pPPaa krta naaokrI

mammaI Gar raKpI

iddI vata SaaLok

haMva iSaktaM ko jaI

pPpa krta baajaar

mammaI jalayata saMvasaar

pUSTIk jaovaNa KaNa

GaTmaUT sagaLo jaaNa

haMva #aUba #aUba iSaktlaaoM

pPpa BaSaona vhD jaatlaao

vhDlaoM Gar baaMdUna

sau#aana barao ravatlaaoM.

Í—ÌFòÌ`ÌÕ QÌÌsÌâFòÌœú

Vauraddeancho Ixtt � March 09, 2013 Kotha ani Kovita l 11Khoim mhojem

thikann?

Ritea hatamni ailamRitea hatamni vetolomHachi zanniv astona-iAxeach korunk bostam.

Bhattam-bensam punzaunXezarea thaim dusmankaiGharant mhojea subez aslearPeleak rokddich zata nosai.

Jevnnam, khannam korunDispottim martam folgamGanvant upaxim mortatMhaka kiteak poddlam?

Sonvsari yatra kortanaPelea thaim vagtanaKhoim tem sasnnik thikannNiyallunk hanv visortam.

Pio Esteves, Agxe

Ubaldo

Hi ek supurli kotha , ami ti aikolea zait. Ek bapui aplem vortomanpotr vachunk sodtalo, ponn tachi lhan xi dhu ekdomunch taka bejar kortali.Tachea hatant ek kagod aslem, tacher sonsvsaracho nokaso chitarlolom.

Tannem tem fatta-fatt pinzlem,kuddke bhurgeachea hatant diun sanglem” Bai! Dusrea kuddant voch ani hem chitr porot bosoun mhaka haddun dhi. Ojeap kedem, panch mintamni tem bhurgem portun ailem, tannem sarkem tem chitr bosoilem.

Hem koxem ghoddchem.Dusre vatten Jezucho rupkar aslo,hoch rupkar tannem manddlolo ani sogllo nokaso tedna sarko boslo. Hoi Jezu thaim sogott ghoddta.

Ek Rusi borovpi Tolstoy sangtalo “Sogott lok sonvsar bodlunk sodta, ponn aplea bhitor bodlop korunk konnunch sodinam’. Dusro zannar Dag Hamersjoldan mhonnllem “choddantli chodd avgodd yatra ti apleach bhitorli vatt cholunk”. Prachitacho kall amkam aplech bhitor sorunk, topasnni korun kitem vikhallem asa tem umttun kaddunk apoita.

Ponn mon’xachem soimb itlem patkak ani khotteponnak oddta, atam asundi faleam kortolom oxem mhonnun aplea jivitachi novsornni korunk fattim sorta. Dusreachem kuskutt amkam rokddench dista aplea dolleant vanso asa to matui disona.

Bhag, Lukas amkam eka doyal-monvall kallzachea Bapaichi kotha sangta. Dog put taka asle ani daktto put bapaichea ghorant jiyeunk eke toren vittelo.Mhaka zai tem hanv kortolom, movjechem jivit kortolom oxem chintun bapai lagim aplo vanntto tannem maglo ani ghor soddun poisulea ganvant gelo

mostem movjechem jivit jiyeunk laglo. Duddvancho pottlo tache lagim aslo, ixtt rokddech lagim aile.Choliyeo dekleo, soro chaklo, sontosache tenkxer to aslo.

Kollttam na kollttam girestakayechea pottleak burak poddlo, rostad poddlo, svarti ixttamni taka dhanvddailo ani bukheche vollvolle sosunk zaina zaun koslem tori kam’ to sodtalo. Ekuch kam’ taka dislem dukrank rakhpachem.

Mozesachea kaidea pormannem dukram chodd hollkim zonvaram aslim.Tanchem mas to lok khainaslo nhoi mhonn dukrak te hat lainasle.Dukrank polleunk to gelo mhonnllear chodd churchureanchea bhesar to pavlo.

Ponn dukram khatat tem khann khaunk to toyar aslo, ponn tenvui taka mellonaslem. Oslea bhov bhesurvannea bhesar apleakuch to vittelo ,Bapaicho ugddas ailo ani “Baba!,sodd hem kanttaleachem

jivit”- aplech bhitor ek tallo tannem aikolo. Ghora vetam ani thoim tori ek chakor zatam mhonnun to dhanvunk laglo. Kaim monis sarke lachar zaun mati khaunk pavtat tednanch te soirannant yetat.

Hich got hea danddgea bhurgeachi. Kitem bapui korit? Vasimbor taka mhunnot,hea ghorant tuka zago na mhunnit. Ponn ho bapui amchea bapaim sarkho nhoi,chodd monvall-monxall bhangra kallzacho.

Aplea putak to sodanch tellun ravtalo, poisuch astana taka vollkholo, dhanvun fuddem vochun taka vengoilo, mogacho umanv dilo.Putan utor ulounchea adim,tum sodanch mhozo mogacho, sogllem tuka bhogxilam oxem dakhoun taka yevkar dilo.Hi kotha amchea zonn ekleachi. Porot-porot tench patok amkam ruchlam, bhas dilea ponn teach kannttaleachea chiklant ami uddki marlea. Amcho bapui nhoi fokot amkam bhogxinam porto amche sudhik veta. Lk.15:4-5: “ek menddrum sanddlam mhonn, nnoyann’nnoy oroneant soddun,ek sanddlam tem mello-sor sodunk veta ani melltoch taka khuxalkayen khandar gheta’. Bapain aplea vechik putak kitem sangchem? ‘Borem vostr nesoyat..bottak mudi, payank vanno ghalat, gullgullit paddkulo marat’. Mel’lo put mhozo ,novean jivont zala, khavn piyeun khuxal zaum-ia” Onek zagear Lk 13:6 mhonntta “Tin vosam zalim anjirachem foll sodunk yetam kainch mellonam.

Bexttich tem svat addaita…katrun uddoi’ Ponn bagint vavurtolo kobul zaina. Anink vell magta, anink poramus korunk sodta ‘ mullak allem kaddun,anink sarem taka hanv ghaltam’. Jezui amkam ek, don tin..xembhor pavtti legun bhogsun vengounk axeta.

Liplelim/sanddlolim mannkam motiam

MUMBAI: Mumboi xarant bailancher hinvsa ani ot’tyachar vaddot asa torui eklich poinn korpi ostori Mumboint chod-dant chodd surokxa asa mhunn sangta ani Ma-haraxttra hem surokx-echem rajya mhunntta Dubavavinn Dil’lint un-neant unni surokxa asa.

Ho sod, ekttich poinn kortolea ostorechea nodren puray Bharotant kel’lea sorvekxonnacho (survey) ek bhag. Ho sod eka viaj mavleghoracher polleunk melltta.

Ostoriancher choltoltolea vaddttea opradhank lagun Dil’lint osurokxa vaddlea ani 84% ostorio hem raj’ya sogllea von osurokxit mhunnttat.

Mumboi soglleam von surokxit xar mhunn 34% mantat zalear surokxe babtint Ahamedabab ani Bongllur 12% motamni dusre suvater asa. 60% lok Dil’li osurokxit mhunn manta zalear

dusrea zagear Bihar (18%) anitisro zago Uttar Pradesh (8%) gheta.

Moharaxttr soglleam von surokxit oxem 27% bailo mantat zalear dusre ani tisre suvater Gujarat (15%) ani Kornattok(10%)

asat.Survekxonn (survey)

kel’lea Trip Advisor India hache vevosthapok Nikhil Ganju hanchea mota pormannem, aiz ostorio vavr kortat mhunnttoch tankam ekttinch poinn korchi poddtta,punn suttianchea disamni pasun teo ektteoch bhonvtat tem polleun ozap dista .

37% ostorio ektteoch poinn korunk sodtat pun surokxecho husko asa. Zalear 24% ostoriank Bharatotant poinn korunk bhirant dista ,Pordesant bhirant na mhunn ho sod dakhoita. Dusre votten, 6% ostoriank pordesant poinn kortana surokxecho husko asa. TOI

Tem melltoch ..khuxalkayen taka vengent gheta!

Bharotant, Mumboint Choddant Chodd Surokxa Asa: vattsuri ostori

12 l Bhavartacho Onnbhov March 09, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

KANAKONA:Mhojea dhuvek kazar zatoch voizan sanglem bhurgem zaunk matxi addkoll asa mhonn. Hanv tem aikun khontibhorit zalom. Hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem ani mhojea dhuvek bhurgechem dennem favo zalem. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam.

Agnelo Barreto VASKU:Mhojea 2 mhoineanchea babachi sakor denvli ani normal zainasli. Voizan hospitalant don dis dovrun dhaddtam mhonn sanglem ponn normal zaina tem polleun ami Man. Agnelak fuddem ghalun maglem ani dusrea hospitalant vhelo. Ami Man. Agnelak fuddem ghalun magit asleanv. Man. Agnelachea mozotin sakor normal aili. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam.

Samanta VazNACHINOLA: Hanv borim na zalim ani don tin voizanchim vokdham korun porian mhaka kainch gunn poddlona. Tedna hanvem Man. Agnela kodde maglem ani tachea fonddachi mati piyeun portun soglle test kele ani report soglle bore mell’le. Hea upkara khatir hanv Man. Agnelak kallzant thaun dhin’vastam ani veginch Santacho man favo

zaunk magtam.Santana Pinto

KOLVA:Mhaka vonkare ani bhairam zaunk laglim. Hospitalant gelim ponn voizanchea vokhdancho kainch foll mellona zalo. Xekim voiz sangunk laglo ankoddeank suz ailea CT Scan korun polleuchem poddtolem mhonn sanglem. Dusrea disa CT Scan korunk tharailem. Mhojea bhoinnin mhaka Man. Agnelachea fonddachi mati udkan fi roun piyeunk dili ani titlean mhojim bhairam bond zalim ani CT Scan korunk na. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam.

Emiciana RodriguesDRAMAPUR: Hanvem mhojea puta pasot moglolo upkar Man. Agnelachea mozotin mhaka favo zalo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam.

Milagrina RodriguesBETALBATIM: Mhojea dhuveger kazar zatoch 9 vorsam porian bhurgem naslem. Hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem tanchea ghorabeacher axirvad ghalun tankam bhurgeachem dennem favo kor mhonn. Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem mhonn Man. Agnelak

dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam.

Ive FigueredoUTORDA: Eka 3 mhoineachea bhurgeak voizan topasun sanglem haddank infeksanv zalam taka lagun hat suzla. Zaitea voizanchim vokhdam kelim ponn gunn poddlona. Hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem ani fonddachi mati fi roun laili ani titlean boro zalo. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam.

Jenifer D’CostaTALIGAO: Mhoji 11 vorsanchi dhuv vankddi choltali. Voizamni X-ray kaddun sanglem operasanv korunk goroz mhonn. Julhachea mhoineant 2012 operasanv ko-run vhoddlo screw ghalo ani sanglem kaim tempan dusrea-i zangdak operasanv korun screw ghalunk goroz mhonn. Voizan X-ray kaddunk lailo operasanv korunk. Hanv mhoje dhuvek gheun Pilar ailim ani Man. Agnelak fuddem ghalun maglem operasanv nastana borem kor mhonn. Uprant vochun X-Ray kaddli ani voiz polleun ojeap zale ani sanglem operasanvanchi goroz na mhonn. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Laura CabralBENAULIM: Mhojea putache daddiek mass vaddlolem, han-vem voizak dakhoilem, voizan topasun vokhdam dilim ani jiro-na zalear katrun kaddchem pod-dtolem mhonn sanglem. Han-vem Man. Agnelak fuddem gh-alun maglem vokhdamni mho-jea putak boro kor mhonn. Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Eluiana Fernandes LOUTOLIM: Mhojea pottan dukhta mhonn voizak mell’lim. Voizan topasun sonography keli ani sanglem pisvi kaddunk goroz mhonn. Dusrea voizak mell’lim tannem toxench sanglem. Hanv Pilar yeun magnneant ghalem ani Man. Agnelachi fonddachi mati fi roun piyelim ani bhavartan Man. Agnela lagim

maglem operasanv nastana mhaka borem kor mhonn. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam.

Maria Fernandes MODDKAI-PONDA:Hanv 1½ voros bekar aslom ani Man. Agnelache mozotin bottir vochpachem zalem. Medikal kelem ponn rogtan zaiteoch addkolleo mell’leot. Voizan vokhdam dilim. Man. Agnelachea kherit novena disa Pilar yeun kumsar zalom ani Man. Agnelak fuddem ghalun maglem ani report haddunk gelom ani tedna-i rogtan addkoll mell’li. Mhojer akant ailo karann vochpache dis pavtalet. Man. Agnelak fuddem ghalun novean vhodda bhavartan maglem ani nidunk vetana Man. Agnelachea fonddachi mati fi roun piyelom. 20ver Nov. 2012 Monglar aslo hanvem portun medikal topas kelo ani tedna-i voizan fon korun sanglem report boro yeunk na mhonn. Tedna hanvem mhojim vokhdam portun chalu kelim ponn 2 disamni mhonnlear 22ver Nov. 2012 Brestara disa ofi sant thaun mhaka fon ailo sangun mhozo report boro asa mhonn. Hea upkara pasot Man. Agnelak dhin’vastam a n i v e g i n c h

Santacho man favo zaunk magtam.O s w a l d Aguiar

BHOKTI KORTOLEANK ULOTumi Maneavont Agnelachi vhodd bhokti kortat ani tumchea akantachea vellar tachi mozot magtat. Zaite pavtti to amchea adarak pavta. Khorench, tachi mozot Deva mukhar vhodd mhonn Povitr Sobhek khatreche purave (proofs) zai. Dekhun amkam Man. Agnelachêch mozotin zaloli ek tori vhoddlê milagrichi chodd goroz asa. Ti milagr voizanchê zannvayên attapunk zaina tosli - soimba vorti asunk zai (First Class Miracle). Hea pasot kurar zaina tosli pidda Man. Agnelachê mozotin tumkam ghoddlea zalear voizanchea puraveanche dukument: X-ray, MRI, Ultra-sound piddevont boro zaunche adle ani uprantle haddun amkam diyat mhonn magtam.

Vice PostuladorPri. Hilario Fernandes, sfx

DENNEANCHO SAGOR… MANEAVONT AGNELO DE SOUZA

Aitarachim Misam: sokallim 6.30, 7.30, 9.00 (Inglezin) ani sanje 5.00.Brestara: sokallim6.30, 7.30, 8.30, 9.30, 10.30 ani sanje 4.00 ani 5.00 (Inglezin) Satolleachea her disamni: sokallim 6.30, 7.15 ani 8.00Dor Misa uprant Maneavont Agnelak Santacho man mellunk magnnem ani piddevontancher axirvad

Man. Agnelache mozotin upkar tuka mell’la zalear hea potrar porgottunk Pilar Ofi sant kolloi. Ghetlolea upkaram khatir Devak dhin’vas

PRAYER TO OBTAIN THEGLORIFICATION OF VEN. AGNELO

Almighty God, our heavenly Fathr, we gratefully acknowledge your plan of our salvation, even by working miracles through your chosed servant. We thank you for givins us your faithful servant, Fr. Agnelo, as an example of how to follow in the steps of your beloved Son, Jesus Christ. With our whole heart, we pray that you may lead us thorugh your Spirit to imitate His saintly life. Grant us also the favour we ask (mention the favour) as a sign that he now shares in the glory of our Risen Lord.

Prayer for the canonization of Fr. AgneloO God of infi nite mercy, we humbly prostrate at Your feet, we

beg of You, with whole hearted trust, that if it be Your Holy Will, and if it serves our salvation, grant Fr. Agnelo the honours of the Altar through the solemn declaration of Our Provident Mother, the Church. We ask this through Christ Our Lord. Amen.

Miraculous favours obtained through his intercession may kindly be reported to:

Th e Vice-Postulator, Cause of Fr.Agnelo,Pilar, Goa-403 203. (India), Ph.: 0832/2219460

E-mail: vpagnel@rediff mail.com vpagnel@rediff mail.com

UPKAR MELLUNK MAGNNEMSorvpodvedar Deva, amchea sorginchea Bapa, amche

soddvonne khatir Tuji manddavoll dhin’vaxi monan ami vollkhotanv ani teach khatir Tujea vinchun kaddlolea sevoka udexim ochoriam legun tum korun dakhoitai mhonn mandtanv. Tujea Putachea panvlar ami koxe porim cholunk zai tem dakhounk Tuzo visvaxi sevok Man. Agnel, ek nomunno koso amkam diloi mhonn Tuka dhin’vastanv ani Tujea Povitr Atmeachea uzvaddan Man. Agnelachea bhagivont jivitachi dekh ami gheunk pavlear puro mhonn kallzant thaun magtanv. Toxench atam Man Agnel Tujea Putachea Jezuchea onodbhorit jivitant bhagidar zalo mhonn dakhounk ho upkar (tuji goroz sang) ek khunna koxi favo kor mhonn vinoitanv.

Bhagivontacho Man mellunk magnnemOgonnit kaklutichea Deva sorpott poddun Tujea

payam sorxim, ami magtanv vhodda visvasan Tuji khuxi ani amchea boreponnak upkarta zalear Man. Angelak Santacho man favo kor, amche Povitr Sobheche Igorjeche, ughodd porgottnne udexim. Ami magtanv

amchea Somia Jezu Kristache nanvim. AmenPILAR MISACHI

MANDAVOLLPilarchea Motthant

vavr cholta. Dekhun Misam

Pilar Siminarichea kopelant zatat.

Katolk Khõbrõ l 13Vauraddeancho Ixtt � March 09, 2013

Ek Sfurthi: Jeremias nanvancho ek bhurgo aslo. To aplem xikop bore toren kortalo ani fokot borea sangateam borabor bhonvtalo. To heram bhurgeam poros matso vegllo aslo. Tachem nak lamb aslem ani to voklam (specs) ghaltalo mhonntoch polleunk vichitr diso. Iskolantle kaim bhurge tachim khebaddam kortale. Unchlea vorgantle bhurge kednaim tachim voklam kaddun passing the parcel khell khelltale. Oxem zatana sogott taka hanstale. Babddo zaite pavtti dolleamni dukham bhorun astalo. Taka khub vaitt distalem. Ek dis to iskolant yeunk naslo. Tednam iskolachea prinsipalan assembly zatana Jeremias-a vixim bhurgeank ek ghutt sangunk suru kelem: ‘Bhurgeamno, Jeremias hea bhurgea vixim hanv tumkam ek ghutt sangtam zo tumi dusreank ukto korcho nhoi! Tumi Jeremiasachim fokannam kortat...tacher jokes kortat ani tachem jivit kotthin kortat tem hanvem dekhlam. Jeremias zorui bhailean polleunk boro asa oxem dista. Khorem mhollear to duent asa. To tumche porim normal na. Anik thoddinch vorsam to jiyetolo ani magir mortolo. Tachim him urlolim thoddim vorsam khuxalkayen jiyeunk tumi taka adar diuncho mhonn mhoji vinonti asa’. Sogllim bhurgim hem aikun khub dukhi zalim. Zaiteanche dolle dukhamni bhorle. Akhem iskol bodol’lem. Jeremiasachi khori vollok melltoch tache vixim tanchi chal-vagnnuk bodol’li. Dusrea disa jednam Jeremias iskolak ailo tednam sogott tache lagim bore toren ulounk laglim...konn tacheo moskoreo korinaslim...portench zalear sogllinch tache sovem husko dakhoytalim ani tacho mog kortalim. Pordvarant sampoddailole baile vixim Jezuchi vagnnuk ami bariksannen niyallunk zai.

Devachem Utor: Izaias Provadi Izrael porjechi khobor korta. Devache khrit opurbayechi porza Devache vengentli koddsoron veta ani Babilonient gulamponn bhogta ani niraxiponnak sampoddta. Tori Dev he porjecher add nodor korina kiteak he porjechi bhitorle poristhitichi Devak khobor asli. Dev he porjechi suttka kortolo mhonn Izaias Provadi niraxi zalole porjek bhorvanxachem bhakit porgott korta. Dusrea vachpant Filipiche Povitr Sobhechea vangddeank Sant Paulu bondkhonnint ravun ghottai ani boll ditoli chitt boroita. Apnnachea jivtachea margar yetolea oddchonneo ani son’koxttam mukhar tim khub niraxi zatolim. Sant Paulu tankam apleach jivitacho onnbhov sangta ani Krista pasot sosunk boll dita. Xubhvortomanant, pordvarant sampoddlole ostorek jahir formonn marunk hajir keloli. Farizevamni toxench dhormxastreamni Jezu ho sampllo manddlolo. Moizesache xikovnne pormannem tika fatraun marunk zata kai mhonn te Jezuk prosn kortat. Farizevank ani Dhormxastreank te ostorechem poddun vochonk naslem. Tankam Jezuk fasak sampddaunk zai aslo. Te ostorek somzun gheunk tancho mat punn proyotn zaunk naslo. Te ostoreche bhailech vagnnukecher tanchi nodor thirailoli asli. Dekhun te tika fatraun jivexim marunk sodtale. Punn Jezuchi vagnnuk somjikayechi zata dekhun ti ostori jiyeta.

Amchea Jivitak: Nit korun eka-mekacher formonn marpachem vattaum-ia. Poile svater konnacher ulounche poilim sogllem zanna zaun gheunk zai. Akhe poristhitichi vollok gheunk vavrum-ia. Tednam dusream sovem amchi vagnnuk sosnnikayechi, bhogsonneachi ani nitichi zaunk pavtoli. Dusreank sarkhim somzunk vavrum-ia. Ek pavtti mon’xan vaitt kelem mhonn taka/tika poisavunk upkarona. Jem kitem ghoddlam tem pusunk zaina to ek itihas. Punn tosleank boro fuddar ghoddounk amchean soeg dium yeta. ‘Voch ani patok korinaka’ oxem Jezun tika mhollem ani khorench tichea jivitant bodol ghoddun ailo. Jednam ami amchea bhavam-bhoinnink bhitorlean thaun somzotanv tednam amchi chal-vagnnuk dusream sovem mon’xalli zaunk pavtoli.

Fr Ave Maria Afonso

Voros C (17/03/13)1lem Vachop: Iz 43, 16-21; 2rem Vachop: Fil 3, 8-14; Xubh: Ju 8, 1-11

PRACHIT KALL – PANCHVO AITAR

Jezuchi Chal-Vagnnuk apnnaunk xikum-ia

Aitar 10vi: Josh 5, 9a. 10-12; 2Cor 5, 17-21.Lk 15, 1-3. 11-32

Somar 11vi:Is 65, 17-21; Jn 4, 43-54Monglar 12vi: Ez 32, 7-14; Jn 5, 31-47Budhvar 13vi: Is 49, 8-15; Jn 5, 17-30Brestar 14vi:Ex 32, 7-14; Jn 5, 31-47Sukrar 15vi: Wis 2, 1a. 12-22; Jn 7,1-2. 25-30Sonvar 16vi: Jer 11,18-20; Jn 7, 40-53

NOVI DELHI: Delhiche Mukhel Montri Xmti. Sheila Dixit hinnem Ar-sebisp Vincent Concessão hannem Delhichea lo-kak dil’le seve khatir dhin’vasunk khas kary-avoll ghoddun haddli. Arsebisp Anil Couto hea novea Arsebispak tinnem yevkar dilo.

Delhichea sorkara-chea Olpsonkhechea Ayo-gan (Minorities Commis-sion) ghoddun haddlolea karyavollint Xmti. Dikxit hinnem uloitana, Delhi-cheach Kristanvankuch

nhoi bogor Bharotachea dor eka ganvanchea loka khatir tannem vavr kela

mhonn man’ya kelem ani atmik margdorxonna ani sohokara khatir tinnem

Arsebisp Vincentiche up-kar atthoile. Delhint Kristi Somudayan kel’leo vinonti Mukhel Montrin sodanch udarponnim favo keleat mhonn hea dobajeak zap ditana Arsebispan san-glem.

Novo Arsebisp Anil Couto hannem boro vavr chalu dovrunk vavurtolo mhonn sanglem ani xanticho ani niticho somaz bandun haddunk sorkaracho sohokar maglo. He karyavollik veg-vegllea somudayanche fuddari hajir asle. CBCI

NOVI DELHI: Bharotachea Raxttrpoti Pranab Mukherjeen Febrarache 21ver Sonsodechi zôdd boska ghetli punn olpsonkhechea Dalitanche ani Adhivaxanche huske mhonnllearuch tancher manddun haddloli hinvsa, osurokxa ani modlea ani xrextt sorkari zageamni nitilayan dhorun protinidhitv (representation) nasop hacher kainch ul’lekh korunk na mhonn Akhil Bharotya Kristi Monddollan niraxa uktaila.

Raxttrpotin, Raxttrik Sol’lagar Monddollan (National Advisory Council) hannim toyar kel’lem zativadi ani manddnni korun

kel’le hinvse vixim bill asa tem vevharant ghalunk sorkar kitlo gombhir asa tem olpsonkhechea somudayank axvason diunk hi ek sondhi asli, oxem Mondollacho odheokx Dr. Joseph D’Souza-nsanglem.

Kristi somudayachea arthik ani vikasachea sthanachi poristhiti koxi asa tachi vollokh mellunk fattlim sabar vorsam Nitidar Rajender Sachar hannem dil’lo nomuno xikunk magnni korit asa tori sorkar ogoch asa ani ‘Equal Opportunity Bill’ kedna vevharant ghaltolo hem sangina, oxem

Mondollachea adhari chittnis Dr. John Dayal hannem uzvaddailoleapotrkant mhonnlam.

Prodhan Montrichea novea `15 Kolmi Karyavoll’ he yevzonnek mondollan yevkar dila ani Kristi somudayak he yevzonnent favo to vantto mellunkuch zai mhonn tea potrkant sanglam.

Nitidar J. S. Verma Somitin bolatkar vattaunk ani guneanvkareak kheast diunk kel’lea kaideant durusti korunk dil’leo suchovnneo kainch bodol korinastana vevharant ghaltole mhonn mondollan bhorvanso dakhoila. CBCI

KOCHI: Soreachim du-kanam vo bar’ram suru korunk NOC vo porvangi divpacho odhikar rajyo sorkaran ganvchea gram panchayatink vo nogor-palikank divncho mhonn Keralache Katolk Igorjen magnni kel’li tacho vaitt porinnam zala mhonn gomlam. Rajyo sorkarant bhroxttachar chalu aslole-an soreachim dukanam suru korunk porvangi divpachem bond zainam.

Haka lagun somazacher vaitt porinnam zaun ghorabe padd zatat, oso Keralache igorjen arop kel’lo. Dekhun sorkaran heo porvangecheo NOC diunk fokot sthanik sonvsthank odhikar divcho, oxem kelolean bhroxttachar zavchonam ani hea fuddem anik soreachim dukanam suru zanvchinant mhonn Keralache igorjechea vhoddilamni khatren sanglolem.

Sorea add zhuzunk tankam soglleancho sohokar mellttolo mhonn tancho bhorvanso aslo.

Ponn rajyo sorkaran ho odhikar gram pan-chayatink ani nogor-palikank divn ek mhoino zata mhunnosor tannim sumar 15 bar’rank NOC dileo. Gram Panchayat ani Nogorpalika sorea add zhuzunk tenko ditoleo mhonn amkam dislolem. Bar suru korunk NOC di-vchinant. Teo NOC div-pachem bond zaunk zay dekhun ami rajyo sorkara koddlean ho odhikar ma-gun ghetlolo.

Ponn hangasorui ho bhroxttachar zala to pol-leun ami ojeapleat, oxem ‘Madhyavirudha Samity of Kerala Catholic Bish-ops’ Council (KCBC)’ he songhottnnecho odheokx Charlie Paul hannem sanglem. Zannim NOC dileat teo Gram Panchayat ani Nogorpalika oxeo

asat: Chelakkara (Th ris-sur), Poovar (Th iruva-nanthapuram), Paingot-toor, Nedumbassery, Ka-valangad, Rayamangalam, Vaduvakkode (soglleo Er-nakulamantleo), Mulak-kulam (Kottayam), Parali (Palakkad), Kottarakkara (Kollam) ani Harippad (Alappuzha) ani Pathana-mthitta.

Rajeacho ‘Excise’ montri K. Babu hannem KCBC hankam soreak lagun sorkara add chollvoll keloli toxi atam kiteak chollvoll korinant kai mhonn proxn kela.

Kardial George Alencherry ani KCBC odheokx Arsebisp Andrews Th azhath haka ek chitt boroun montrean mhonnlam soreachim bar’ram hottelam suru korunk porvangi diloli dekhun KCBC-n sorkarak doxi tharail’lo. Zalear te atam ogi kiteak ravleat?

Soreachea dukanam

khatir KCBC- n sorkara add kelole chollvollek lagun Novembrache 24ver, 2012 vorsa Supreme Courtan rajyo sorkaran dilolim 23 bar’ram hottelancheo porvangeo rod’dh korunk adex dilo. Rokddench dusrea disa sorkaran ek odhikrut kollovnni jahir korun NOC porvangi diunk ganvchea gram panchayatink ani nogorpalikank odhikar dilo. ‘KCBC Temperance Commission’ chittnnis Pri. T. J. Antony-n sanglam zannim ho bhroxttachar kela to uzvaddak haddun tanchi songhottnna fattim ravchinam. Sorea add suru kelolem zhuz te fattim ghevchenant. Tannem sanglam rajeant aslolea 1000 voir gram panchayati ani nogorpalikentlea fokot 15 zannamni heo NOC dileat. Hacho orth tannim suru kelolem sorea add zhuz chukichem na. DECCAN CHRONICLE

Arsebisp Vincent Concessão-k Mukhel Montri manpotr bhettoita

Keralache Igorjen sorea add kel’le chollvollecho vaitt porinnam

Kristi Monddoll Raxttrpotichea ulovpacher dukhi

14 l Kollounneo March 09, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

N P K

5.2 596.0 1680.0EC

1.51pH

6.8

SoirikKollounneoUpkarMagnnim

Promote your business online, get a professionally designed internet website. “www.BizmanAssociates.c om”. C a l l : 9 4 2 0 1 6 0 5 2 8 / 9422449797 (18)

Soirik sodtai?… Hangasor mahiti ghe

RC Goan spinster 31 yrs B.Com working for a reputed MNC in ABU DHABI invites alliance from well-settled qualifi ed Goan E.I. bachelors 32-36yrs with good family background and sober habits .Kindly reply with detailed profi le and full size photograph tpo email : cgonsalves@masaoodjohn brown .com. (F10)

T O A D V E R T I S E C A L L 8 0 0 7 2 7 8 4 9 0 , 2 2 1 9 0 9 1 , 9 6 0 4 1 0 1 1 8 7

GRC bachelor 51/5’.6” from good family working in Abu-Dhabi (U.A.E) seeks alliance from RC spinsters with good character background below/upto 41 only (running in 42 will do). Contact : 9881572617. (03)

BUSINESS OFFERS

Goan RC Bachelore 38/6’ be mngr well settled in mumbai seeks tall graduate working girl 32-36 mail : [email protected](F10)

Reduce excess fat/weight without side-eff ects. Feel energetic, stay healthy, feel young. For free body fat analysis call 9822380653 (10)

HEALTH

GOA VELHA:Mhojea payan-chea khubea voir ek gundd ail’lem, tachi biopsy kelea uprant mhaka tumor zala mhonn gomlem. Tea vellar hanv ani mhoji famil chodd khontin bhorleanv. Ponn han-vem ani mhoje ghorkarnnin Devacher bhavart dovorlo ani mhaka Mumbai Tata hospi-talant vhelo ani thoim soglle test kele. Voizamni mhoji pidda zoddar poddche adim paim katrunk tharailem, hem aikun mhojer akant ailo. Up-rant 9 pavtti chemotheraphy korchi poddli. Tem kortana zaito side effect zalo. Fattlea vorsa mhojea horddeant duk-hunk laglem. Voizamni mho-jea pulmanvachem operesanv korunk formailem. Tache up-rant 12 pavtti chemotheraphy korchi poddli.Ghorantuch Jezuchea Povitr Rogtacho Ters ani Sainniche 15 mister korunk suru kelem. Fr. Law-rence Mascarenhasan mhoje pasot magnnem korun mha-ka boll mell’lem, Jezu mhaka pekhovnni ditolo mhonn san-glem. Khorench Jezunuch mhaka boro kelo. Mhaka atmik adar ditolea amchea Padr Vigar Fr. Raul Colaco ani Padr Kur Fr. Marcelino de Souza toxench Fr. Saturnino Almeida ani her Vasi aslolea padrink hanv dhin’vastam ani kallzant thavn Jezuk argham ditam ani mhozo thir bhavart Jezucheruch dovortam. Wilfred Bosco Peres

ANGOVNN

Prachit Kallar Konknni Retir -PilarPrachit Kallar Pilar Animation Centre hantunt retir zatat. Marsache 16ver sokallim 10 vaztam tem 17ver sanje 4 vaztam Konknni bhaxen soglleank retir astolo. Marsache 23ver sokallim 10 vaztam tem 24ver sanje 4 vaztam Konknni bhaxen Pilar Seminaristanchea avoy-bapayank ani Pilarche adlea seminaristank (PSESA) retir zatolo. Retirant bhag gheunk sodtoleamni Pilar Animation Centre hantunt khobor kaddchi. Fon kor: 2218694 / 2218553 / 9922622782.

PONNJE: Gõychea tornatte-ank Malaysia desant ani her desamni borea nokreank vhortam mhonn sangun hozaramni duddu ghevn zaitea zannank fottoileat. Halinch konn ekleak 25

PORNNEM GÕY: Borea Jezuche Jezuche Bajilikent St Francis Xavierachea manak kurpechim novena choltat. Him novenam Marsache 12ver somptolim.

Novenachim Misam sokallim 6, 7, 8 ani sanje 4.30, 5.30 ani 6.30 vaztam

(Inglezin). Marsache 12ver Misam sokallim 6,7, 8 ani 9.30 vaztam dobajik Mis. Uprant prachitachem pur-sanv Ruzari Saibinniche Igorjent voir dongrar ve-tolem. Tea disa sanjechim Misam astolim 4.50, 5.30 ani 6.30 (Inglez).

Him kurpechim

novenam 1663 vorsa thavn suru zalim ponn Gõyant poilech pavtt him novenam korunk 1922 vorsa thavn suru kelim.

Hea novenanchi odik bhokti 1967 vorsa thavn tednacho sorgest Fr. George de Sa-n Bajilikecho reitor astana odik fankarli.

KUNKOLLE: Kunkollechea udeogi vattharantlea alkyl phenol kortolea karkhan-nean avhit uzo petton 2 odik krutt rupyanchem luskonn zalam. Moddgan-vche ani Kuddchoddeche uzo pallavpi uzo palovnk 2 voram odik zhuzle, tannim sumar ek krutt rupyancho mal ujeantlo vattailo mhonn sangtat. Uzo lagpachem karonn gomunk na, ponn dog

kamdar bhitor vavurtale tannim bizlechem ‘fl uc-tuation’ zatalem mhonn sanglam.

Dedda mhoinea modem ho dusro obsoeg. Janerachi 18ver Kunkollechea Udeogi vattharantlea Metroplast karkhanneak uzo pettlolo. Karkhanneachi regular topasnni zavnk goroz asa, na tor osle obsoeg zavn marekar poristhiti uprasum yeta.

Kemikalachea karkhanneant uzo petton

2 kruttanchem luskon

Baravechi porikxek 13,341 xikpi bostat PONNJE : GOyceha Board od Secondary and High-er Secondary Education hacheo porikxa Marsache 2rer suru zavn 19ver somp-toleo. Hea vorsa 13,341 xikpi porikxank bostat. Heo porikxa 15 kendram-ni zatat. Zangrutayecheo dogam vangddeancheo so-miteo nemleat, teo Uttor, Dokxinn ani madheomom vibhagamni astoleo.

Saibachea Gõyant Kurpechim novenam

Chotrai nokreanche axen fottonv nakat

hozar ani overtime ke-lear 30 hozar rupyanchea pagarachi nokri Malaysia desant ditam mhonn agent ek lakh rupya ghevn gelo mhonn khobor mell’lea. Gõyant zaite fottkire agent bhonvtat, tankam patti-yevnk favona. Oslea agen-tink rokddench pulisek lavn divnk zai. Agentichi ‘registration certifi cate’ asa zalear khatri korun ghevpak zai. Osle fottkirea agent zaitea tornatteank fottoileat ani atam Malays-iant nokrek vhortat mhonn lakh bhor duddu ghevn 70 tornatte fottovleat mhonn sangtat. Dekhun chotray dhorchi ani khoincheach agentink patiyevnchem nhoi.

RC spinster 28/5’-6” pretty, slim B.Sc, B.Ed working seeks alliance from well qualifi ed bachelor upto 32. Please send complete details and pho-tograph on [email protected]/8888392349(01)

Vauraddeancho Ixtt � March 09, 2013 Katolk Khobrõ l 15

FAISALABAD: Pakistanantlea motdanachea kaideache pod’dotint sudarop korchem mhonn unne sonkhechea dhormanchim motdaram magtat. Pakistanant Islam dhorma bhair her dhormancho lok unnea sonkhen asat. Hea lokank raxttrik venchnnukent umedvariche zage vaddoun chodd vanttekar korunk her dhormancho lok magtat.

Pakistanacho Raxttrpoti Ali Jinha hannem eksarkheponnacho nem’ ghalun dovorla to atanchea rajkornni mon’xamni pallunk Kristanv, Hindu, Sikh ani her lhan sonkhechea lokamni maglam. Hea vorsa Abril-May mhoineant zavpi vechnnukamni ho bodol korunk sorkara kodde maglam.

Atam chalu aslolo “joint electoral system” kaddun her lhan dhormanchea lokank boreak poddtta tosli “dual voting” pod’dot apnnaunk lok magta. He vixim Febrerache 25 ver Faisalabad, Punjab, rajyant “Elections 2013 and reserves of minorities” hea vixoyacher ek bhouxik mellavo zalo. Tantunt veg-vegllea dhormanche sumar 250 lokan vantto ghetlo.

Vantto ghetloleam modem padri, katekist, rajkornni fuddari ani sudarit somazantle zannkar vangddi hajir asle. Bailam khatir venchnnukent je umedvariche zage rakhun dovorleat tantun unnea sonkhechea dhormanchea bailank bhairainastana eksarkhe umedvariche zage diunk hea mellaveant magnni kelea. Tech

porim lhan dhormanchea umedvarak tachea motdaramni nivddun haddcho mhonn hea mellaveant lokak ulo marla.

Hea mellaveant venchnnukechea kaideancher, adim aslole veglle motdanache pod’dotint ani atanche zodd-motdanache pod’doticher bhasabhas zali. Soglleamni “Dual Voting Electoral System” pallchi mhonn ekmotan sanglem.

Adim asloli motdanachi pod’dot kaddun 2002 vorsa tednachea Raxttrpoti Musharrafan “joint electoral system” pod’dot vevharant ghali. He pod’doti pormannem motdanachea vellar Islam dhorm pallina tea lokan aplea motdarsonghant fokot musolman umedvarak nivddun

haddunk zay. Je zage unnea sonkhen aslolea dhormanchea umedvara khatir rakhun dovorleat tacher nirnnoy gheunk Kristanv, Hindu vo Sikh mon’xak kosloch odhikar na.

Haka lagun venchnnuke vellar motdarancher onit zata. Ho vegllozar kaddun ‘Qaid-e-Azam’ pokxachea vhoddilan eksarkheponnacho zo kaido ghal’lo to vevharant ghalunk atam herui lok magtat.

Human Rights Focus Pakistan (Hrfp) hacho odheokx Naveed Walter hannem sanglam vegllea motdanachea kaidea pormannem amchem fokot amchea dhormanchea umedvarak nivddun haddunk zata.

Ponn rajkoronnant

purnponnim vanttekar zaunk amkam mellonam. Sod’deak amcheamni fokot musolman umedvarak nivddunk haddunk zata. Haka lagun Kristanv lokak rajkoronnant umed uronam. Ponn venchnnuke vallar “dual vote” kaido lagu kelear amchean amcho umedvar nivddun kaddun Pakistanache Sonsodent dhaddunk zata.

Adlo kaide ghoddoupi George Clementan sanglam motdanant zo vegllozar zata to pois zaunk zay. Sorkar zor sogllea lokank eksarkhe vagounk sodta zalear bailank umedvariche zage rakhun dovorleat tantunt herui lhan dhormanchea bailancho aspav asunk zay, oxem Kristi somajik vavurpi Rehana Yasmeen hinnem sanglam. ASIANEWS

KARNATAKA: Bhaxechea vadak lagun Bengllorchea Arkidiosejichea padrik lokan atak kelo. Padrin dilole khobre pormannem lokan tachem tondd ani tokli daddaili. Lok Kannad bhaxent Mis bhettounk magtat mhonn ragan padrin lokak atak kelo mhonn kaim potrancher dusrea disa khôbrô uzvadda aileot. Pulisen padricher kes nond kelea mhonn potramni chchaplem.

Potramni ji khobor posrailea ti fottkiri. Khorem mhonnlear apunn altaracher astana sumar 20 zannamni mhaka atak kelo, oxem St. Mary igorjecho padre Fr. Jacob C. hannem sanglam.

Hi igorz Hegde Nagar, Bengllorant asa. Hi ghoddnni Febrerache 24ver zalea uprant pulisen dogma zannank dhorleat mhonn Karmelit Padrin sanglam. Pulisen dhorloleamni padri add tokrar dilea. Ponn pulisamni tanche karvay korunk na.

Aitara disa to Misachi toyari kortana ‘Akhil Karnataka Katolk Kannada Kristara Sanga’ hea

pongddache kaim vangddi altara lagim yevn padrik thoincho bhair sorunk boll korunk lagle. Ponn hanvem bhair sorunk nakarlem tedna tannim mhaka boddounk suru kelem.

Tannim mhojea hodd’ddear khotto marleo ani mhoji tokli ani tondd dhaddailem, oxem padrin sanglam. Somaradis ‘Karnataka Catholic Christians Kannada’ songhottnnecho chittnnis Rafel Raj haka ani tache sangata ail’le eke ostorek padrin marlim mhonn potrancher khobor aili.

Khobram pormannem Raj-ak padrin Kannad bhaxent Mis bhettoil’lem zay aslem. Igorjent yetolo chodd Tamil lok asa, tori Mis fokot Kannad bhaxent zata. Apleak Tamil bhas yena dekhun apunn fokot Kannad bhaxen mis bhettoitam mhonn padrin sanglem. Pri. Jacoba pormannem ho vad bhaxecho nhoi.

Ponn Kannada songhottnna aplea lagim Misachi seva bore bhaxen cholounk bhitorlean duddu ghevpachi tozvit kortalo oso arop padrin kela.

Gelea vorsachea Julay mhoineant jedna Pri. Jacoban igorjent Inglez bhaxent Mis suru kelem tedna hi Kannada songhottnna tache lagim 2 lakh rupya magtali.He duddu diunk nant tedna thavn tannim Agostant chollvoll korun misachi seva bond keli.

Atam Prachitacho kall suru zal’lean pulisecho sohokar gheun Pri. Jacoban igorjent novean Misam suru kelim.

Misache bhaxek lagun he Arkidiosezint gelim 25 vorsam thavn lokachim zhogddim zatat. Ganvchea lokak Kannada bhaxent Mis bhettoil’lem zay, zalear Tamil lokak Mis Tamil bhaxent zalolem zay.

Misak yetolo chodd lok ani igorjeche chodd vangddi Tamil asat. Igorjentle sumar 70% Misak yevpi lok Tamil ani fokot 20% lok Kannada ani urlolo 10 % lok her bhasancho asa. Bhaxechea vadak lagun Paskanchea festa dis ani Natalanchea festak he igorjent lok zhogddim kortat. 1990 vorsa eka padrik acid bomb ghalun atak kelolo. UCAN

Nirmala Carvalho

MUMBAI: Mumbai: Benedikt XVIvea Pap Saiban somajik vixoyancher boroil’li “Caritas in Veritate” ensiklikal Citt Kristi somudayant veapar dhondo korpachem mon vistarunk ut’tejon dita mhonn Bharoti arthik budh divpi sonvsthecho sonchalok Clift on de Silvan sanglem. Povitr Sobha udoeg dhondean faido korpacher add vochona ani arthik poristhitichem sudarop korunk addkholleo ghalina mhonn tannem sanglem.

Desantli arthik pod’dot vistarunk ani mon’xanchea vhoddponnacher add vochonastana dhondeachea vavran faidea khatir kuttumbamni, tornatteamni ani novea veapareamni fuddem sorunk goroz asa mhonn Altina Securities Ltd. he karthik budh diupi sonvsthechea sonchalok ani

Kristi dhondekar Clift on de Silvan sanglem. Mon’xanchi arthik poristhiti ibaddinastana, aplo dhondo cholounk, 2009 vorsa jahir kel’li ‘Caritas in Veritate’ ensiklikal chitt Kristi somudayak fattboll dita.

Heach dakllean oxem mhonnlam “Faido korop upeogachem, ponn tacho vapor mon’xachea boreponna khatir zata zalear; mhonnge tachem utpon’n koxem zalam ani koso tacho upeog zata tacheruch dhorlolem asa.

Zor favo nhoi toslea upayamni ani samanya mon’xachem boreponn pollenastana apleach faidea khatir dhondeachem utpadon kelem zalear mottem sonkoxtt upasun zoddlole aspotichem padd zaum yeta. Haka lagun somazant durbollkay vaddun vetoli”.

Xri Clift on ‘Caritas in Veritate’ hachi somzonni diun, Povitr Sobha dhondea vorvim zatolea faideachi dusman nhoi;

ani nitixastr (ethics) arthik poristiticher addkholl ghalina, ponn faido kortana favo te ritin zaunk upay gheunk zai mhonn spoxtt korta.

Hea veaparea pormannem, atanchea arthik poristhitichea vellar, Kristi somudayamni melltat teo suvidha gheunk fattim sorunk favona, odik korun hanv amchea tornatteank sangtam, tannim aple khas dhonde suru korunk lhan-lhan komponeo ugoddpachem mon apnnavunk zai. Altina Securities sonvstha don mukhel vixoyancher aplem lokx ghalta: dhonde suru korpak arthik yevzonneo vistarunk ani udeog sthapunk yevzonneo vevharant haddunk.

Hea sonvsarikoronn zal’lea sonvsarant arthik-nitixastrachi (economic ethics) chodd goroz asa. Hache vorvim nhoich xegunn bogor sot ani nit vistarun veta, oxem tannem sanglem. ASIA NEWS

Kristanv, Sikh ani Hindu motdan kaideachi sudharnni korunk magtat

Bhaxechea kijilak lagun padrik atak

‘Caritas in Veritate’ dakllo arthik poristhitik fattboll dita

Novo Pap Saib konn vinchun kaddtat VATIKAN: Povitr Sob-hecho 266vo Pap Saib zaunk ani Sant Pedruche sodrer bosunk novo Pap Saib vinchun kaddpachi toyari korunk Marsache 4ter ani 5ver sogllea son-vsarache Kardial toyar-ent asat ani bhasabhas kortat. Soglle mellon 117 Kardial asle ponn Britainchea Kardialan aplo rajinamo diun Con-clavik yevncho fattim sorlo ani dusrean aple bholaike khatir yevnk zaina mhonn kolloilem.

Atam Euro-pache Kardial 61 asat zalear,Latin Amerike-che 19, Ut’tor Amerike-che 14, Afrikeche 11, Asieche 11 tantuntle 5 Bharotache Kardial hanche modem amche Goykar dog, Kardial Ivan Dias ani Kardial

Oswald Gracias novo Pap Saib vinchun kad-dun aplem motdan kor-tole. Oceanicho ekloch Kardial asa; oxe te novea Pap Saibak vinchun kaddunk Conclavint mhonn chavie bhitor Sistine Kopelant vetole. Hache modem Italiache 21 Kardial asat.

He soglle 80 vorsam sokoile pirayeche asat. Hea soglleam Kardialam modlea 50 zannank Dusrea Juanv Paul Pap Saiban ani 67 zannank Sollavea Benedikt Pap Saiban Kardial kel’le.

“Ordo Rituum Con-clavis” ani Dusrea Juanv Paulun sthaplole Apos-tolik Ghottnnam “Uni-versi Dominici Gregis” hachea kaidea porman-nem kardialanchi Con-clave choltoli. ZENIT

Orthodox lok ani Povitr Svatanchim Katolkam ekvottant Paskam somarombhtolim JERUSALEM: Pondra vorsam fattim Palestinachea toxench Izraelachea ganvamni Paskanchi porob Grik Orthodox tarkhe pormannem somarombhtale. Ponn atam Povitr Svatanchea Katolk Bispanche Sobhechea margdorsonn gheun fuddlea don vorsamni sogllim Udentichim Katolkam ani Povitr Svatanchea Latin Patriarka khal aslolim bhavarti odhikrutponnim Grik Orthodox Julian kalendarache tarkher somarombhtolim.

Sogllea Kristanvanchea ekvotta khatir Latin Patriarkan aplem mhotvachem panvl marlam. Vatikanachea odhikareamni manyotay ditoch ani ‘decree’ toyar zatoch hem margdorxonn odhikrutponnim chalik lagtolem mhonn sangtat.

Adim don pavtti Paskanchi Porob somarombhtalim mhonn mhaka ugddas asa. Mhozo bapuy orthodox aslolean Orthodox tarkher ani avoy Katolk tarkher somarombhtali, oxem Ghassan Rafi di sangta. CNS

Jivitache Umedhir l 16Vauraddeancho Ixtt � March 09, 2013

LONDON: Madr Terezak santinn mhonnchem sod-dun dusrea nanvan tika pacharlear zata, oxem Canadachea obheas kor-peamni sanglam. Madr Tereza goribanchi on-athanchi udar monan (duddvamni nhoi) ponn fokot magnneamni kaklut kortali oso ticher tannim arop ghala.

Ho sod Montreal v i d y a p i t t a n t l e a ‘ p s y c h o e d u c a t i o n ’ khateant vavurpi Serge Larivee ani Genevieve Chenard hannim kela. Toxench tankam hea obhesant Ottawa vidyapittantlea Carole Senechal hinnem tenko dila. Tannim kel’lo obheas atam Religieuses hea masikacher uzvaddaitole. Tannim sanglam zor Madr Terezak sogllea sonvsarant goribanchi ani onathanchi apostl mhonn mandtale tori gorib lok vollvolltat tem polleunk tika avoddttalem oxem obheas korpi mhonntat.Goribanchem dukh pois korche suvater tinnem tem soglleak posrailam. Itlem

asunui Vatikanan Madr Terezachi monisponnachi bazu pollenastana tichem bhoktikoronn kelem. Kristi dhormachea lokak samballunk ani igorjechi buniad ghott korunk Vatikanan oxem kelam astolem mhonn sod korpi sangtat. Oxem zaunk lok-sompork sadonancho hat asa mhonnlam. Madr Terezachea santkoronnacher tharav ghevche adim Vatikanan tiche voir bariksannen chovkoxi korunk na ani her gorjechea vostuncher lokx ghalunk na. Ti goribancho p i d d e v o n t a n c h o khoreaninch samball bore bhaxen kortali vo na, tiche lagim kruttamni duddu yetale te konna

khatir ti khorchitali, rajki mon’xam lagim ticho sombond aslo tachem kitem, toxench gorbpath ani ghottosfottacher tichem mot kitem oslea proxnnank Vatikanan zap sodun kaddunk zay asli, oxem obheas korpi mhunntat.

Madr Tereza meli tedna tiche Sonvsthechim 100 desamni goribanchim 517 ghoram aslim. Dotor hea ghorank mornnanchim ghoram mhonntale. Karonn hozaramni piddest lokank topasnni korunk dotor yenasle, hozaramni lokank sarkhim vokhdam mellonaslim. Tiche lagim kruttamni duddu yeta astana ti hea piddevont lokank sarkho ilaz dinasli. Choddan chodd goribank dovorlolea ghoramni mhellsann ani bholaiki ibadd zavpa sarkhi poristhiti asli. Hozaramni gorib lokank ti sarkhem jevonn poryan dinasli mhonn dotor sangtat. Ponn Madr Tereza aplo svotacho ilaz matr Amerikechea borea hospitalamni ghetali mhonn ticher arop asa.

1968 vorsa Madr Tereza BBC-cho mukheli Malcom Muggeridge haka bhettlea uprant tannem tika chodd famad keli. Tichea vavracher tannem 1969 vorsa ek fi lm toyar korun tika lagun poili ‘photographic’ milagr zali, oxem Muggeridgean sanglem. Khorem mhonnllear to novo ‘fi lm stock’ Kodak komponin bazarant haddlolo. Tannem ticho boro prochar kelo.

Melea uprant bhok-tikoronnacho kall som-ponastana Vatikanan 5 vorsamni tika bhoktivont keli. Oxem korunk Madr Terezan vhoddli milagr kelea mhonn Vatikan-an sanglem. Hi milagr mhonnllear Monica Besra-chi Madar Terezachi med-al aplea pottar dovortoch rokddich piddentli bori zali.Tichea pottant tham-bonastana khor dukh za-tali ti rokddich thambli oxi bazu Vatikanan manddli. Larivee ho sod-vavr korpi sangta tea pormannem dotoramni he vixim vegl-lem mot dilem. Dotoramni Monica Besrachea ilazak

Obheas korpeancho Madr Terezachea bhoktikoronnacher arop

NOVI DELHI: Hea vorsachea Novembrache 18ver tem 22ver Lhan Kristi Raxt-trik Somudayancho Mel-lavo Goyant zatolo mhonn gomun ailam. Amchea fi rgozamni Lhan Kristi Somuday kitle folladik ani tanche vorvim sonvsarant Xubhvortomanachi por-gottnni korunk tanche vangddi kitle faideache tem hea mellaveant gov-ayki diunk zatolem. Hea mellaveacho vixoy asa: “Lhan Kristi Somuday – Mogan Jiyetolo Bhavar-tacho Ekvott”.

Bharotantlea Lhan Kristi Somudayanche sumar 4 hozar ani ma-tor Goyant ektthovtole ani magnnem ani aplea vavracher niyall kortole, ap-aplo onnbhov sangtole. Tech borobor Povitr Sob-hek tichea karyant odik thirponnan ani kalljidar-ponnan vaddunk noveo vattô sodhun kaddtole. Hea Lhan Kristi Somuday-ancho raxttrik odheokx Bisp Th omas Dabre asa. Tannem Bharotantlea dor eka Bispak amontronn dhaddlam.

Lhan Kristi Somudayancho Raxttrik Mellavo

Gõyant

dil’lea vokhdamni pid-denvont bori zali ani nhoi Madr Terezache medalik lagun, oxem dotoramni mot ugtailem.

Toripunn hem lokx-ant ghenastana Vatikanan sanglem Madr Terezache vinounnen Monica Besra bori zali mhonn Vatikan-an sanglem. Besrak ilaz ditolea voizamni dilolea

vokhtamni Besra bori zalea mhonn voiz sangtat oxem Larveen sanglem. Tori as-tana Vatikanan porva ko-rinastana ti milagr mhonn sanglem.

Madr Tereza fanki zavpachem karonn mhonnllear hozaramni ani lakhamni gorib toxench piddevont lok tika sant mhonn mandtat. UCAN