18-8-2012

16
Annual Subscription by Post Rs. 230/- Foreign (Airmail) Rs.2000/- Licensed to post without Pre-payment at Pilar on Thursday or Friday Registration No. G-2/RNP/GOA/22/2011-12 Vol 79, No 33 August 18, 2012 | 16 Pages | ` 5/- PILAR: Pilarche Sonvsthe- chea 18ve Sorv Sobhen Agostache 11ver Son’varadis donparam Sonvsthechea ‘Deepti Sada’ hea Mha- Ghorant (Generalate) Pri. Francis Carvalho-k Pila- rche Misionari Sonvsthecho Xrextt Vhoddil zaunk nivd- dun kaddlo. 65 vorsanche pirayecho, Sanguenchea Uguem ganvcho. Pilarche Sonvsthechea sogllea vangddeam sangata sohokari zalam. Soglle ami Devachim hatyaram za- tanv mhonn tannem spoxtt kelem. Halinch Pri. Francis Carvalho-n Igorjechea Kai- dam-xastrachem (Canon Law) unchlem xikop ko- run Junhache 27ver tan- nem Romachea Gregorian Vixv Vidyapittachi doctor- ate D.C.L podvi zoddlea. Tachea probondhacho (thesis) vixoy: Sompunk pavlole (de facto) Son- vskarlolea Jivitache Son- vsthechi Ghottna bodlunk Igorjechea odhikareank odhikar na (The role of the Hierchial Authority of the Church in the Reconstitu- tution of a de facto KATHMANDU: Kathmanduche As- sumpt Saibinniche Igorjechea Vi- garak Hindu dhormvadeancho dhomki divn fon ailea uprant Igor- jechi surokxa korunk upay ghetleat. Padrik fon korun Hindy dhormvad- deanchea pongddan pardik ani Igor- jek atak kortole mhonn bhirant gha- lea. Fattlea Sukraradis Fr. Robin Rai haka Nepal Defense Army-cho apun fuddari mhonn fon kela, zor aplea pongddak Katolk Igorz adar dina zait zalear Igorjecher bomb ghaltole mhonn bhirant ghalea. Adar koslo tem sanginastana fon bond kelo. Hea pongddak Nepak portun Hin- du des kel’lo zai, Te fattlea vorsamni thavn Kristanvacnhea Igorzank ani muslimank bhirankull atak korunk lagleat, 2009 vorsa Assumt Saibinniche Igorjent bomb ghalun 14 vorsanchea cheddva soit tegam mel’lim. NOVI DELHI: Bharot de- santlea xikxonnik ani bholaike molar Katolk Igorz bhov fikirin kor- tole seve khatir Raxttrpoti Xri Pranab Mukherjee-n vakhannun thoknnay keli. Bharoti Katolk Bispanchea Mondollachem protinid- himondoll gheun Kardial Oswald Gracias Soma- radis Raxttrpoti Xri Pranab Mukherjee haka Raxttrpoti Bhavanant bhettle. Bharotantli Katolk Igorz Bharotachea kheddeanchem sudarop korunk sabar tore- chem yeogdan korta mhonn Raxttrpotin vhodde khux- alkayen tust keli. Xikxon- nik molar toxench lokache bholaike vatten Igorz sanv- rona titlo vavr korta mhonn sangun Igorjek vakhannli. “Kristanvponnache sur- vatekuch thavn Bharotant Kristanvponnan khol pal- lam ghetlolim asat”, oxem Raxttrpotin sanglem. Desantlea zaitea dhor- mam modem bhavponn ani xanti virgollun veta te vixim Igorjek motto hus- ko ani khont zata mhonn Kardial Oswald Gracias-an Raxttrpotik sanglem. Adim kelam toxench atam-i de- sant xanti ani bhavponn vistarunk Katolk Somuday aplo vavr chalu dovortolo mhonn Kardialan Raxt- trpotik bhasailem. Kardial Oswald Gra- cias-a sangata Bharoti Ka- tolk Bispanchea Mondol- lacho Sorv Chitnis Agracho arsebisp Albert D’Souza ani Sorv Up-Chitnis Fr. Joseph Chinnayyan bhettek gel’le. UCAN Raxttrpoti Katolk Igorjechem yeogdan vakhannta Igorjecher bomb ghalpachi dhomki Pri. Francis Carvalho Pilarche Sonvsthecho novo Xrextt Vhoddil Bhroxttachara vixim uloitana, Raxttrpoti Xri Pranab Mukherjee-n ek xiddkavnni dili ani “amkam onek suttka zhuzachi goroz asa. Hem zhuz mhonnlear Bharotache porjek sasnnak bhukentli, piddentli ani durbollkayentli meklli korunk zai. Ami onek suttke-zhuz zhuzpachi goroz: Pranab Mukherjee Bharotachea 65vea svotontrtayechea disa Gõycho Rajpal Xri Bharat Vir Wanchoo-n soglleam Gõykarank aplo sondex ditana porbim dilim. “Hea mhotvachea disa ami zhoddun ghetloli svotontrtay rakhunk, ami ek thir nichev korum-ya. Teach borabor amche dhortore matecho bhovman samballunk bhavartan ani xistin ami vavrum-ia. Amche dhortore matecho man samballat: Bharat Vir Wanchoo Desache udorgoti khatir ani goribanchea boreponnam khatir vavrunk toxench tornatteanchim sopnam purim korunk amchi soglleanchi zobabdari. Bhroxttachara add zhuzlear ani somazachea boreponnam khatir vavurlear amkam zaitem boreponn melltolem ani udorgoti vatten boro foll melltolo. Martirink bhouman dium-ia: Manohar Parrikar Desak Svotontr korunk rogot vharoilam tankam amchem noman kortanv. Maria Mateche porbe nimtan V.IXTT soglleank porbim dita. P3 P3 Adlo Pilarcho sorv vhodil Pri. Tony Lopes Pri Francis Carvalhok porbim dita.

Upload: feroz-fernandes

Post on 24-Mar-2016

386 views

Category:

Documents


7 download

DESCRIPTION

Goa News, Konkani News, Local Goa News, Konkani.

TRANSCRIPT

Annual Subscription by Post Rs. 230/- Foreign (Airmail) Rs.2000/- Licensed to post without Pre-payment at Pilar on Thursday or Friday Registration No. G-2/RNP/GOA/22/2011-12

Vol 79, No 33 August 18, 2012 | 16 Pages | ` 5/-

PILAR: Pilarche Sonvsthe-chea 18ve Sorv Sobhen Agostache 11ver Son’varadis donparam Sonvsthechea ‘Deepti Sada’ hea Mha-Ghorant (Generalate) Pri. Francis Carvalho-k Pila-rche Misionari Sonvsthecho Xrextt Vhoddil zaunk nivd-dun kaddlo. 65 vorsanche pirayecho, Sanguenchea Uguem ganvcho.

Pilarche Sonvsthechea sogllea vangddeam sangata sohokari zalam. Soglle ami Devachim hatyaram za-tanv mhonn tannem spoxtt kelem.

Halinch Pri. Francis Carvalho-n Igorjechea Kai-dam-xastrachem (Canon Law) unchlem xikop ko-

run Junhache 27ver tan-nem Romachea Gregorian Vixv Vidyapittachi doctor-ate D.C.L podvi zoddlea. Tachea probondhacho (thesis) vixoy: Sompunk pavlole (de facto) Son-

vskarlolea Jivitache Son-vsthechi Ghottna bodlunk Igorjechea odhikareank odhikar na (The role of the Hierchial Authority of the Church in the Reconstitu-tution of a de facto

KATHMANDU: Kathmanduche As-sumpt Saibinniche Igorjechea Vi-garak Hindu dhormvadeancho dhomki divn fon ailea uprant Igor-jechi surokxa korunk upay ghetleat. Padrik fon korun Hindy dhormvad-deanchea pongddan pardik ani Igor-jek atak kortole mhonn bhirant gha-lea. Fattlea Sukraradis Fr. Robin Rai haka Nepal Defense Army-cho apun fuddari mhonn fon kela, zor aplea

pongddak Katolk Igorz adar dina zait zalear Igorjecher bomb ghaltole mhonn bhirant ghalea. Adar koslo tem sanginastana fon bond kelo.

Hea pongddak Nepak portun Hin-du des kel’lo zai, Te fattlea vorsamni thavn Kristanvacnhea Igorzank ani muslimank bhirankull atak korunk lagleat, 2009 vorsa Assumt Saibinniche Igorjent bomb ghalun 14 vorsanchea cheddva soit tegam mel’lim.

NOVI DELHI: Bharot de-santlea xikxonnik ani bholaike molar Katolk Igorz bhov fi kirin kor-tole seve khatir Raxttrpoti Xri Pranab Mukherjee-n vakhannun thoknnay keli. Bharoti Katolk Bispanchea Mondollachem protinid-himondoll gheun Kardial Oswald Gracias Soma-radis Raxttrpoti Xri Pranab Mukherjee haka Raxttrpoti Bhavanant bhettle.

Bharotantli Katolk Igorz Bharotachea kheddeanchem sudarop korunk sabar tore-chem yeogdan korta mhonn Raxttrpotin vhodde khux-alkayen tust keli. Xikxon-

nik molar toxench lokache bholaike vatten Igorz sanv-rona titlo vavr korta mhonn sangun Igorjek vakhannli. “Kristanvponnache sur-

vatekuch thavn Bharotant Kristanvponnan khol pal-lam ghetlolim asat”, oxem Raxttrpotin sanglem.

Desantlea zaitea dhor-

mam modem bhavponn ani xanti virgollun veta te vixim Igorjek motto hus-ko ani khont zata mhonn Kardial Oswald Gracias-an Raxttrpotik sanglem. Adim kelam toxench atam-i de-sant xanti ani bhavponn vistarunk Katolk Somuday aplo vavr chalu dovortolo mhonn Kardialan Raxt-trpotik bhasailem.

Kardial Oswald Gra-cias-a sangata Bharoti Ka-tolk Bispanchea Mondol-lacho Sorv Chitnis Agracho arsebisp Albert D’Souza ani Sorv Up-Chitnis Fr. Joseph Chinnayyan bhettek gel’le.

UCAN

Raxttrpoti Katolk Igorjechem yeogdan vakhannta

Igorjecher bomb ghalpachi dhomki

Pri. Francis Carvalho Pilarche Sonvsthecho novo Xrextt Vhoddil

Bhroxttachara vixim uloitana, Raxttrpoti Xri Pranab Mukherjee-n ek

xiddkavnni dili ani “amkam onek suttka zhuzachi goroz asa. Hem zhuz mhonnlear Bharotache porjek sasnnak bhukentli, piddentli ani durbollkayentli meklli korunk zai.

Ami onek suttke-zhuz zhuzpachi goroz: Pranab Mukherjee

Bharotachea 65vea svotontrtayechea disa Gõycho Rajpal Xri Bharat Vir Wanchoo-n

soglleam Gõykarank aplo sondex ditana porbim dilim. “Hea mhotvachea disa ami zhoddun ghetloli svotontrtay rakhunk, ami ek thir nichev korum-ya. Teach borabor amche dhortore matecho bhovman samballunk

bhavartan ani xistin ami vavrum-ia.

Amche dhortore matecho man samballat: Bharat Vir Wanchoo

Desache udorgoti khatir ani goribanchea boreponnam

khatir vavrunk toxench tornatteanchim sopnam purim korunk amchi soglleanchi zobabdari. Bhroxttachara add zhuzlear ani somazachea boreponnam khatir vavurlear amkam zaitem boreponn melltolem ani udorgoti vatten boro foll melltolo.

Martirink bhouman dium-ia: Manohar Parrikar

Desak Svotontr korunk rogot vharoilam

tankam amchem noman kortanv. Maria Mateche porbe nimtan V.IXTT soglleank porbim dita.

P3�

P3�

Adlo Pilarcho sorv vhodil Pri. Tony Lopes Pri Francis Carvalhok porbim dita.

2 � Amchem Dhoronn Tumche Vichar August 18, 2012 � Vauraddeancho Ixtt

V A C H P I B O R O Y TAT

VAURADDEANCHO IXTT registered with RNI 37805/62. Printed and Published by Fr Stephen Dias sfx on behalf of Xaverian Publication Society at Pilar Goa 403 203 Tel: 0832 2218562 and Printed at M/s Elegant Offset Printers, D2-31, Tivim Industrial Estate, Karaswada Mapusa Goa. Editor: Fr Feroz Fernandes sfx, Telephone/ Advertising Dept. 0832 2219091, Email: [email protected]. For online edition log on to www.v-ixtt.comDisclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Vauraddeancho Ixtt represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Vauraddeancho Ixtt editor, publisher, and/or owners.

Feroz F| VIP

Festanchea ani somarombhanchea niban ami ‘party culture’ vhaddoilea. Festam ani somarombhnnechea nanvim ami duddvancho ibadd kela.

Festam ani dobajeanchea khustar amchea dhormache bara brestrar ani tera sukrar zaleat.

Festam-dobajeam vorvim ami totvanchem mol fattim dovorlam. Ani atam festam porbô chodd zaleat oso ami boball kortanv.

Festanchem ami somarombhnneanchem niz mon ami visrot vetanv. Hea pasot, festancho khoro orth ani sonskrutay fattim dovrun vhoddponnachem nanv

soboitanv. Hacher konnuch ulounk sodina. Tuje duddu kobar zatat oxem mhunntoleank xiddkaitanv. Duddu tuje zait punn soimbachea vostuncher tuzo purn hok’k na. Festam fokot duddu asloleanchi somarombhnni nhoi punn ek ut’tom sonskrutayechi nixannim.

Festam ani somarombh chodd zaleat

OGRLEKH

Tujem mot FaideachemTumche vichar vo

suchovnneo amkam dhaddatHo Pot’to: V.Ixtt, Pilar Goa- 403 203

E-mail: [email protected]

UPA-chea sorkarak don billam pas korunk atam addkolleo asat teo pavsallea odhivexonant (monsoon session) ubeo zaleat. Don khas billam - The Whistle-Blowers Protection Bill, ani The National Accreditation Authority for Higher Education Bill him pas korunk addkolleo vhaddleat. The Whistle-blower Protection Bill mhonnlear zo monis sorkar toxench her veaparan bhroxttachar choloita tem lokak kollit korta taka sorkaran surokxa diunk goroz asa. Ponn sorkarak tem pas korunk BJP hea virodhi pokxan adkod kelea.

Itlo virodh astana, UPA sorkar hem bill pas korunk fuddem kaddtolo. Punn hea bill-ak addkolleo ghalpi pokxak lagun tem bill bhair uddovpak poddot mhonn bhirant ubi zalea.

Unchlem xikop odik faideachem korunk ‘Human Resource Development’ (HRD) Montri Kapil Sibal-an ‘National Accreditation Authority for Higher Education Bill’ Lok Sobhent manddlam. Punn BJP pokx tacheo zaiteo khoddi kaddun tem bill fattim dovorpak poddot xem dista.

Hich amchea svotontr desachi poristhiti. Lokachea faideachim billam

yetat tim yevnche adinch abort korcheo maddnneo yetat. Billancho fuddar oso zala virodhi pokx tankam bhair uddovpacheo tozviteo kortat ani sodrer aslolo pokx osle torechim billam haddpachem mon dakhoina. Sadea utran svotontr Bharot desant borem yevnchea adinch bavun-sukun thoinch morta vo tem marun uddoitat.

Aplea pokxan thavn borem ailam mhonn dakhovpachem zhuz chalu aslelean niz nagrik kurbani dita. Pokxacho faido, sorkaracho kaido, nagrikancho kanttalo osli poristhiti vhaddot asa. Ak’khea sonvsarant Bharot des soglleam poros vhodd svotontr des, hem khorem. Tori astana desachea nagrikank tachi vhoddvik, sukh ani obhiman azun poryan bhogunk mellona.

Osli kotha amchea ‘legislative’-achi zalea. Ho vibhag sorkarache kaide nagrikanchea ani desachea faideak jahir korta. Punn zoxem ami vhoir vachlam te porim hea vibhagak virodhi pokx ‘paralize’ korun dovorta.

Lokpal Billant Lokayuktachi nemnuk korunk azun amchea desant fattim fuddem sortat. Poile suvater osle monis mellunk kotthin zait veta. Dusrem mhonnlear, Bharotant 40% odik nitidar unne asat tem disun yeta. He poristhitir nodor marlear ‘Judiciary’ nhoich oskot zait veta bogor bhroxttacharak lagun ‘judiciary’ onupeogi zal’lo disun yeta. Nitilaya aple proytn korta punn odhikar aslole nitilayek promannikponnan cholunk addkolleo ubeo zait asat.

Sorkarachea karbharachi (Executive) osli poristhiti zalea. Borim Billam vevharant ghalunk sabar torecheo addkolleo ani bhroxttachar disti poddta. Hea svotontr Bharotant osli poristhiti polleun dukh dista. Media vo Press zaka ‘Fourth Pillar of Democracy” mhonntat; to ek veapari karkhanno zaunk laglolean, svotontr desak odik mar bosla.

Tori astana, svotontr Bharotant umedichim kirnnam disun yetat. Dor ek vyoktichi yesvont itihas aikun amkam umed yeta. Itli poristhiti vaitt asun-ui monis aplem vhoddponn dakhoita. Halinch Olympics khell zala tachi hi nixanni. Dor ek nagrik aplea vhoddponna vorvim svotontr Bharotachem vhoddponn porgott’ta.

Dor ek nagrik aplea vhoddponna vorvim svotontr Bharotachem vhoddponn porgott’ta

Bharotant poristhiti vaitt zait vetaPunn thoddeanchem yexvontponnpolleun amchi umed vhaddta.Bhroxttacharacher zoitvhorunk amkam avhan ani mhanponn

Svotontr desachi poristhitiSvotontr pod’dot,Bhroxttacharache ximer

Hea disamni veg-veglleo khobro aikum yetat, tea pormannem BJP-iche amdar dhormvadeank lipchoryam tenko ditat mhonn.

Dubhavuch na, aplea porivarantleank koxei toren konnui sohokari zatolech, oxem zait zalear Gõyant fuddarachi bhirant mhonnlear kainch vaitt na. Fattlea disamni Muthalic Gõyant yevn aplem kendr sthapunk sodta mhonn khupuch boball zala; taka soglleamni nakarla ani Mukhel Montri Xri Manohar Parrikaran taka Gõyant zago mellchona mhonnlam; tori astana hem tachem mhonnop kornneamni kitlem sot zata tem pollevpachi goroz asa. St. Andre motdarsonghacho amdar Xri Wagh horxem boro monis ponn Ram Sene borobor gelo, tanchea karyavollink hajir zalo, vo tankam tenko dilo dilo zalear perigachem kam’.

Dekhun dhormatit monanchea mon’xamni

ganvamni kitem cholta, kosleo karyavolleo zatat, kitem uloitat te vixim chotray dhorunk zai.

Lipchoryam zatat teo vostu pollelear mhaka zalear dubhavuch yeta. Gõyant BJP sodrer aila, karonn Gõykar vaitt kornneank vittel’le. Itle vajele ki tannim BJPokx sodrer haddlo. Atam BJP addkam-naddkam korta zalear anik koslem borem mellot?

Bharotant Gõy sodanch xantichem ani ekcharachem. Heanch vorsamni Gõykarank doxim korpacheo vontteo bandunk lagleat. Dhormvad achim kizilam rochun futti ghalpache monis aileat. Toslea mon’xank Gõyant ghevkuch favona. Dhormvadi monache monis desachi asmitay ibaddun uddoitole.

John Fernandes, Navelim

Lipchoryam dhormvadak tenko diuncho nhoi

Fattlea V. Ixttacher tumi kho-bor dilea ti “Ram Senek” Goy-ant zago na, vachun jivak som-adan zalem. Mukhel Montri Xri Manohar Parrikar-an tankam Gõyant bhitor sorunk mellchem na mhonnlam tem utor sodank-al samballchem ani te khoinche-i dusre toren vo vegllea rupan bi yevnkui xokta Dekhun ek moltti chotray dhorunk sorkaracho kaido.

Te Senecho mukheli Pramod Muthalik-an Gõyant rigpacho

nirnnoy ghetla, tacher sogllea vattamni soglleamni chotur ra-vunkuch zai.

Gõykar sodanch susgad, ani tea poros odikuch susegad rav-pachi sonvoy zalea; chodd zatoch maghir roddtat. Hem zaitech pavtti disun ailam.

Manohar Parrikar bhov cho-tur ani fi kirin vavurtolo fuddari, tachea fuddariponna khal Gõy-ant dhormvadachim ani mull-vadachim kortubam zaunchinch na mhonn khatren sangum yeta.

Gõyant sogllea somazam modem ekvott aslo, kosloch vegllozar kel’lo kednach hanvem polleunk na, vaitta-boreak eka-mekager adarak pavtalim.

Ho ekvott foddunk atam mullvadacho ani dhormvadacho dusman ubo zala, dusmankayecheo vontti bandta. Ami soglleamni ekvottan aslear hea dusmanak pois korunk zatolem.

Sebastiao VazKuddtore

Ram Senek Gõyant zago na

Halinchea kallar Gõyant Gõykar pordexi zatat ani bhaile yevn Gõyche ganvkar zatat. Veta thoinsor choddxi Hindi, Tamil, Malayalam bhaso uloil’leo aikunk yetat, tea pormannem kitlo lok bhailo Gõyant bhorla tem gomta.

Amche Gõykar pordesant vochun aplem udarposonn korunk char poixe zoddun apleach ganv ghora ek boremxem ghor bandunk sodtat, ponn tankam suvat mellunk

kotthin zata. Bhaile builder ani kontrador yevn lokacheo zomni ghetat ani bhailea lokak haddun him ghoram lakhamni duddu ghevn viktat.

Haka lagun Gõykarank ghoram vo fl ettam mhargayen gheunchim poddtat. Sorkaran suvato bhaileank vikpacher ek bill Vidhan Sobhent manddlam tacher fi kirin bhasabhas zaunk zai. Dusrem mhonnlear je kaide vevharant yetat te amdaran ani montrean aplea ixttank ani

soireank lagun zai toxe bodlunk favona. Zaite pavtti oxem zata ki sorkari odhikari kaide bodlunk sodtat.

Aiz kal duddvanche axek lagun kitem-i korunk fuddem sortat. Amchea Mukhel Montrean aplem lokx ghalun heo vostu tharear ghalunk goroz asa. Tachea fuddariponna khal Gõyankarank boreponn zait axa ballgitat.

Felix D’Souza, Vhoddlea Gõy.

Gõyant bhaile yevn ganvkar zatat

ULOILEAR PATOK

l 3Vauraddeancho Ixtt � August 18, 2012

.

collect all 30 ‘Know the Cross’ cutting appeared on pg 8 and win a prize

BHOPAL: Bhopalantle Ig-orjechim bhattam bhen-sancho karbhar cholovnk nemloli somiti Kristan-vanchea pongddam mo-dem futti ghaleat. kristan-vanche aspoticho goir vapor kela ani bekaidean vikun kaddlear mhonn Madhya Pradeshachea ‘Minority Commissio-nacho vangddi tem pol-levn hanvem duddlim panvlam ubalim mhonn tannem ucan khobrek sanglem.

Hi aspot vikpacher goorz tem lokx ghalina zalear Kristanvm lagim kainch aschem na mhonn tannem xiddkavnni dili. Sorkaran hacho karbhar cholovnk ek somiti nemloli Benadak zai mhonn tannem sanglem.

Hi tachi suchovnni chodd mandun ghenvche nant, odik korun Katol-kam modem Igorzanchi as-potichem karbhar cholonk tosle somitichi goroz na mhonn Bhopalcho Arsebi-

Stanley Vaz |VIP

PONNJE:‘Goa Right of Chil-dren to Free and Compul-sory Education’ hea xikx-onnik kaidea pormannem, Gõyantlea sogllea iskolamni ‘School Management Com-mittee’ fuddlea 6 mhoineam bhitor sthapunk dor iskolak ‘compulsor’ zatolem. Tox-ench vinchun koddlolea vevosthapon somitink tin vorsanchea kallak ap-aplea iskolancho ‘developmental plan’ toyar korpachem kam’ sompoitole mhonn Gõy-chea Xikxonn khateantlea eka unchlea odhikarean hea potrkarak sanglam.

Novea xikxonnik kai-dea pormannem halinch ‘notify’ kel’lean Gõy-antlea soglleach iskolan-chi sod’deak dhanvpoll suru zalea. Sov mhoineam bhitor heo somiteo sthap-cheoch poddtoleo oxem xikxonn khatean bond’don (compulsion) ghalam. Par-ents-Teachers Associations hakach vevosthapon so-miteo mhonn odhikrut-ponnan vaprun ghevpache proitn kaim iskolanche chol’leat ani toxem ko-runkui zata. Punn tankam sombhondit aslolea iskola-cho vikas arkaddo toyar korcho poddtolo. Hea is-kol vevosthapon somitink, teo toyar kortat tea iskola-chea vikas arkaddeant dor vorsacho arkaddo (yearly plan) tantunt samil korcho poddtolo. Tin vosancho xevttacho arkaddo sador korta tantunt dor vorsa he somitin kel’lo up-arkaddo

ascho mhonn hea xikxon-nik kaideant nomud kelam. Iskolant xikpi bhurgeanchi sonkhea, tancheo arthik gorzo, iskolantleo suvidha, xikovpeanchi sonkhea, oslea veg-vegllea proxnan-cho topxil tin vorsanchea arkaddeant nomud ko-rchem poddtolem. Toxench iskolamni xikpant fattim aslolea xikpeank vegl-lem proxikxonn divchem poddta zalear somitink sodun kaddchem pod-

dtolem. ‘School manage-ment committee’ unninch 12 vangddeanchi asunk zai. Hea 12 vangddeantle 75% vangddi xikpeanche vhod-diluch (parents) asunk zai. Urlole vangddi sthanik proxasonant (local govern-ing bodies) vinchun kad-dlolea modle, xikovpeam modle, xikxonn zannkar vo khud tea tea iskolantlea xikpeam modle asum yetat, oxem hea nemanim nomud kelam.

Fuddlea sov mhoineachea kallant Gõyant aslolea ani sorkari onudhanak (Govt. grants) cholpi olpsonkhechea (minority) iskolancher boreach promannant probhav poddpachi xokeotai asa oxem V.Ixtt potrkaran xokeotai asa oxem V.Ixtt aslolea ‘Diosezan Board of Education’ (DBE) hache 130 iskola puray Gõy bhor vevharant asat. RTE-chea novea kaidea pormonnem vevosthapon somiteo sthapun korpa vixim mot zanna zaun gheunk tea vixim thoim hajir aslolea odhikareamni hea vixoyacher kitech ulovpak nhoikar dial. Aplem nanv gupit dovorpache vinnovnnen hea potrkarak sanglem. Hea mhotvachea vixoyacher sod’deak Catholic Bishop Conference of India( CBCI) hanchi bhasabhas chalu asa. Nhoi fokt desbhor aslolea olpsonkheche iskolank lagu zavpi iskola vevosthapon somiteoch nhoi punn anikui khupxe vixoy jem novea xikxonn kaidean nomud keleat tacher CBCI sogllech kodden sohomot na. sod’deak CBCI-che bhasabhaxent kitem nikal lagtolo tacher Gõychi DBE aple dhoronn tharaitolem.Gõyant aslolea sogllea diosezin iskolamni ‘Schools Managing Committees’ asat.ani tanka dilolo vavr favo te ritin kortat. Sodea ostitvant asloleo DBE iskolamni School Management Committee nasleo torui ‘School Managing Committee’ asat. Ani hachi zanvnvik sthanik toxem kendr sorkarak asa. Atam fuddarak vinchun kaddtoleo hea novea vevosthapon somitin shtanik rajkaronnakui heram sangata aspavun gheumche poddtole oxem nomud kela. Oxem kelem zalear na-kollta iskolamni proxasonant rajkoronn bhitor sortole oso dubhav asa.

sp Leo Cornelio Katolkank nettat sangta. Amchi aspot ani bhatt-bensam sogl-lim rajeacjea kaidea khal nond kel’lim asat ani tan-cho karbhar mandavollin cholta mhonn Arsebispan ucan khobrek sanglam.

Tori astana Igorjechea b h a t t a m - b e n s a m

samballpacho fuddar mukhar Bernard dakhoita dekhun lovkikancho fuddari mukhar sorun boreo suchovnneo haddcheo. Favo tosle daklle nastana amchean xevottache nirnnoy ghevnk zaina mhonn Arsebispan sanglam. UCAN

Gõyant fuddarak astoleo ‘Schools Managing Committees’

Igorjecher bomb ghalpachi

dhomkiTin vo char segundam mo-dem uzot korun, tankam adar dina zalear igorjecher bomb ghaltam mhonn eka mon’xan bhirant ghali mhonn Fr. Rai sangta. Tan-nem aplem nanv Sangharsa mhonn sanglam. Nepal Defense Army azun cholta. 2009 vorsa Igorjecher bomb ghalea uprant te song-hottnechea kitleanuch van-gddeank dhorleat. Julayche 23ver 7 zannank sampddaile ani tanche koddlean bomb ani hatyarampulisen zopt kelim. Pulisen Kristanvank oglli zagrutay dovrunk ani Igorjechea iskolanchi ani xikxonnik ghornachi sur-okxa korchi mhonn xiddka-vnni dilea. UCAN

Pri Francis Carvalho Sonvsthecho Xrextt VhoddilExtinct Institute of Con-secrated Life: A Canoni-cal Investigation).

Hache poilem tannem Andaman ani Nicobar zunveancher misionari kam’ kelam; uprant to London xarant vavurla ani “Cultural Anthropology” – Sonvkrutik Manavxas-trachem unchlem xikop kelam. Pilarche Son-vsthecho Vigar Jeral ani uprant Sonvsthechea novxisancho Vhoddil aslo. Pilarche Seminarint professor mhonn vavurla.

Fr. Hilario Fernandes, Fr. Domnic Alvares, Fr. Frederico Rodrigues, Fr. Anthony Castello han-kam Xrextt Vhoddilache sol’logar (Councillors),

ani Fr. Roque Fernandes-ak Sonvsthecho Sorv Bhanddari zaunk nivd-dun kaddleat.

Pilarche Sonvsthek ‘Pontifi cal Right’ mell’lea uprant hi poili venchn-nuk. Dekhun Dekhun Sorv Sobhechea Sobhag-horan bhovmanachea ani dhin’vasnnechea monan Kardial Oswald Gracias-ak venchnnukecho ez-mani koso hajir zaunk amontronn dil’lem.

Horxem kaidea por-mannem Diosezani odhikara khal aslolea Sonvsthank goroz asa toxi Xrextt Vhoddilache venchnnukek hajir za-unk bhailea odheokxachi goroz na.

Igorjechem bhatt-bens cholounk kel’li suchovnni Kristanvank dubhavan ghalta

P1� P1�

4 l Gõycheõ Khôbrô August 18, 2012 � Vauraddeancho Ixtt

RACHOL: Halinch Raiturche Seminarichim 400 vorsan-cho somarombh zalo. Ta-chea ugddasak Seminar-icho Profesor Fr. Mous-inho de Ataide hannem ek nazuk itihasik pustok “Rachol Jesuit college 1610-1759 Diocesan Semi-nary 1762” toyar korun uzvaddailam. Hea pusto-kar Seminariche survatek thavn bariksannen itihas dila, hem pustok borovnk tannem adlim zaitea itiha-sik pustokancho sod kela. Pustokachea 6 avesvoram-ni Fr. Ataidan itihas iskut-taila ani 5vea avesoran ‘A Historical Walk Through The House’ – ‘ghoran-tuch itihasik bhonvddi’ he avesvorant Seminari-

chea dor ek bhagachi ani dor eka chitrachi vollokh dilea. Toxench Seminar-intlea vostunchi bhitorlea Kapelachi, dor eka kur-

redoranchi khobor dilea. Seminarichea raz-angn-nant aslolea ‘Cistern’-achi mahiti dilea. Atanchea kallar ‘water harvesting’ korpachem mhotv dak-hoitat, ponn Raiturche Seminarintlem ‘Cistern’ 16vea xekddeant band-dlolem mhonn aikolam oxem Fr. Mousinho Ataide sangta. ‘Variorum Varie’ hea ovesvorant to Raiturche Seminarintlea xikpeank unchlea xikx-onnachi podvi (degree) ditale mhonn khobor dita, ani konnem konnem, he Seminarint unchlea xik-pacheo podveo ghetleat tem dakhoilam. Fr. Mous-inho de Ataide-k V. Ixtta-chi xabaski ani porbim.

Stanley Vaz |VIP

PONNJE: Gõyant aslolea sogllea ‘primary’ toxench ‘Secondary’ iskolamni xikoitolea xikovpeank, toxench xikxonnank sombond aslolea sogllea vaurpeank ‘com-puter’ xikovpachem kam’ chalu zalam. Chear satollim meren aslo-lo ho khas obheaskrom (traning period) puray zalea uprant tanchi chachnni porikxa gheun, tacho avhal (report) xikxonn khateak patthoitole, oxem Gõychea xikx-onn khateantlea eka odhikarean hea potrkarak sanglem.

Iskolamni xikoitolea xikov-peank ani xikxonnank sombondit asloleank ‘computer-‘achem mul-lavem ginean (basic knowledge) aschi ani tacho upeog tanchea dis-pottea xikxonnik vavrant zanvcho, toxench xikxonnik rinnam (edu-cational loans) ghevn xikpeamni

‘laptops’ ani ‘computer’ ghetleat, tancho upeog fokt xikonna khatir zanvcho, oso hetu monant dovrun khatean hi yevzonn chalik laylea, oxem xikxonn khateacho Son-chalok D.Diwadi-n V.Ixtta kodde uloytana sanglem.

‘Computer’ xikxonnacho ho ob-heaskron iskolanchea ‘Head Mas-

ters’-amni ‘computer’ zannkaran-cho adhar ghevn toyar kela, ani toslech torecho obheas xikovpeank xikoytole. Iskolamni xikpeanchi xikxonnank bori udorgot zavnk, ani mansik boll (mind power) moz-but zavnk goroz asa. Toxench oxe torechi tortud xikxonnant lagu ke-lea. ‘computer software’ internate’-

acho vapor, visual presentation, power point, ‘email’ adi xikxonn xikpi bhurgeank divpak xoktichem zalolean sogllea von poilem is-kolamni xikovpeank tacho ob-heas aspak zay oxem mot xikxonn zannkaramni porgott kelam.

‘primary’ , ‘secondary’ ani Higher Secondary’ hatunt xikoite-leank ani tanka sombondit aslole-ank ‘computer’ xikxonn atam savn fuddarak xoktichem astolem oxem Gõychea xikxonn khateantlean spoxtt zalam toxench atam savn fuddarak novea bhorti zavpi xikovpeankui hem xikxonn xok-tichem zatolem, taka lagun novea xikovpeanim iskolamni xikovpa khatir orz korche adim ‘computer’ xikop gorjechem. Oxe torecho adex (notifi cation) Gõyant aslolea sogllea iskolamni, xikxonn khate-an dhaddla, mhonn D.Diwadi-n mhonnlam.

Stanley Vaz |VIP

PONNJE: Gõycho Bholayke Montri Laxi-mikant Parsekar hannem vaddtea tokrarink lagun, Moddganvchea ‘Hos-picio’ hospitalak bhett dili. Lokacheo tokrareo aikon, teo suttaveo korpachem asvason diun poryan thoim asa te poris-thitint kainch bodol zavnk na oxem V. Ixtt potrkarache nodrek ailem. Thoim bhorti aslole piddest khupxea proxnant fuddo korun ilaz ghetat.

Piddestam khatir sod’deak ‘Hospicio’-nt 260 khattinchi vevostha asa. Adim 250 itlich asli. Atam hospitlacho tisro mallo (fl oor) sarko korun thoim kaim khatteo dovorleat.

Torui punn hospitalnat yevpi piddes-tanchi sonkhea vaddot aslolean thoim khatteo unnem poddon piddest zomnir nhidlole nodrek poddtat.

Dusro anik upay naslolean amkam khoxe bhair piddestank zomnir nhidan-vche poddtat,’’ oxem eka dotoran aplem nanv sanginastana hea potrkarak san-glem. Hospotalantleo ‘lifts’ ani Morgue’ hancho proxn khup kall meren thoim so-glleankuch sotaita.

Porot porot ‘lifts’ bond poddot aslole-an, piddestam soit soglleanchech halaval zalat. Piddestank khandar marun pan-vdde choddpachi palli tanchea vangdda zaloleancher yeta.

Hanga meloleank dovorpachi ‘Morgue’-achi kopxi (capacity) khupuch unnem asa, khup pavtt tim onvollkhi moddim (un-known bodies) pulisank Bambole GMC hospitalantlea ‘morgueant vhorchim pod-dtat, oxem thoim aslolea eka nagrikam san-glem.

Hospicio hantunt choltolea goir-karbharacher nodor dovopak thoinchea karbhareanim CCTV bosovpacho tharav ghetla oxem thoinchea anik eka dotoran eka proxnnak zap ditana sanglem.

PONNJE: Konknni bhaxe khatir vavur-tolea hurbevont vavurpeamni xekim Konknnichem ‘software’ toyar korun Mungllur xarantlea World Konknni Ken-drant dobazo ghoddun haddun ‘online’ suru keli. Hache vorvim Konknnichea panchui lipiyam kodde som’bond zod-dunk ho ek mhotvacho upay zatolo.

Gõyant Konknni Romi ani Devnagri lipiyamni boroitat zalear Keralant Malayalam, Karnatakant Kannad Bhatkal-ant Perso-Arabic lipiyamni boroitat. Hi online fukott vaprunk melltoli. Konknni khatir apxinch (authomatic) lipi bodlunk upay astolo. Hem software vaprun Konknnichem sahitya lipiyantor (transliterate) mhonnge eke lipyentlean dusre lipyent korunk zatolem mhonn World Institute of Konkani Language hacho adari sonchalok Gurudath Bantwalkar-an sanglam.

Ho vavr don vorsam Xri Bantwalkara-chea fuddariponna khal zalo. Konknni

bhaxechem xonsodhan kortolea zannkarank khup faydeachem zatolem, lipyank lagun kosleoch addkolleo uprascheona mhonn Xri Bantwalkaran sanglam. Hem software hacher ugddunk melltolem. Konknni sahitya E-books akaran asat tachem boreponn vachhpeamni ghevm yeta.

Lipyank lagun kitleo oddchonneo ani kizilam uprastat tim hea software haka lagun unneo zatoleo. Khorem mhonnlear, ho novo upay bore toren cholot zalear Konknni sahitya rochunk chodd faydeachem zatolem.

Hem moladik kam’ Gõyche, Mungllurche ani her vattarantle Konknniche zannkar Gokuldas Prabhu, Tanaji Halarnkar, Melwyn Rodrigues, Rocky Miranda ani Damodar Ghanekar hannim sangata yevn kelam. Toxench Hariprasad Nadiq ani Vinod Rajan Chennaicho bhaxecho teknikal zannkar hannim vikaxit ‘software’ karyavoll dilea.

PONNJE: Gõychea sorkari toxench khasgi mullavea (primary) iskolamni fuddarak sports-achi suvidha chalik laitole mhonn rajyo sorkaran kolloilam. Bhurgeank lhan pirayer thavn khellachea mogan vaddounk sorkarachi yevzonn. Hi su-vidha ak’khea Bharot desant fokot Gõy-ant poilech pautt anklea.

Directorate of Sports and Youth Affairs Gõychea unchlea iskolank veg-veglleo khellacheo spordha ghoddun haddtat toxeo yetea xikxonnik vorsa oslech

torecheo khellacheo spordha mullavea xallamni zatoleo mhonn jahir kelam. Footbol, tennis, skipping hache sarkeo spordha xallamni zatoleo. Bhurgeamni fokot spordha jikpachea monant nhoi punn lhanuch thavn tanche bhitor khellachi umed nirmann korunk amche proytn mhonn DSYA-cho odheokx V M Prabhudesain sanglam.

Hi yevzonn monant dhorun iskolam khatir P.E xikxok nivddun kaddunk sorkarachi toyari asa.

Xikovpeank computer xikpak compulsary

Montrean chovkoxi korunui ‘Hospicio’ paxtt doxer

Raiturche Seminarichem itihasik pustok uzvaddailam

Konknni ‘Software’ online suru zata

Mullavea xallamni khellamchi suvidha

� Hospicio-ntlim piddevontam zomnir nidtat

� Lift cholonaslolean piddevon-tank khandar marun ek mallyer thavn dusre mallyer vhortat

� Morguent kuddink zago naslole-an GMC-ichea morgant dhadtat.

Hospicio-cho karbhar piddevont zala

Gõycheõ Khôbrô l 5Vauraddeancho Ixtt � August 18, 2012

PONNJE: Zaitim Sorkari iskolam choltat, tancho dorzo vaddovpak xikxonn Khatean yevzonn kelea. Hea iskolanchem xikxonn unchlea dorjeachem zavunk ani durboll lokachea bhurgeank borem dorjedar xikop divpa sarkho vavr zavncho mhonn xikx-onn Khatean novim panvlam ubarleam.

Sorkari iskolam mukhar uprastole proxn sorkaran zanno zavnk ani dud-dvancheo oddchonneo yetat teo sutta-veo korunk sorkarachea adarachi goroz mhonnlam. Hea iskolamni durbollan-

chi bhurgim xiktat mhonn tancher dur-lokx zaunk favona. Dekhun sorkaran iskolanchim ghoram sudravunk ani tea ghoramni gorjecheo suvidha diunk nirn-noy ghetla mhonn sochivalayentle kho-brentlean gomlam.

2011-12 hea Xikxonnik vorsa sorkari iskolancho nikall boro ailona. Oslea zaitea iskolank 25% ani 60% ani thoddim iskolam 70% mellunk vavurlim. Fokot ekach sorkari unchlea iskolak, Dayanand Nagar-ak 100% mell’le.

PONNJE: Dor vorsa Gõy-ant rostear obsoeg zavn 300 lok mortat tem pollevun Yeradari Khateacho husko vad-dla. Arun Desai Yeradari Khateacho Sonchalok he obsoeg vattavpache upaygheunk sodta.

Xikxonn, Inginering ani kaide lagu korun upay ghevnk vavurta.

Dispotte upay ghevnk vavurta. Soglleamni san-gata vavurlea bogor obsoeg unne zavnchech na mhonn Xri Desai sangta. Voir san-glole upay chalik lavpachi goroz.

Xikxonna vorvim bosi choloitoleank ani her songhottnnenk porxikxon diunk sodta. Rosteancher yeradari pulis odik dovrop

gorjechem. Hache khal xikpeank

ani vaddlolea apkhuxen vavurtoleank Yeradari ka-machem proxikxonn di-vop gorjechem mhonn Xri Desai sangta.

Bhovxik Vavra Khatean rosteanchem sudarop ko-run rostencher yeradariche toktte ghalunk zay mhonn Xr. Desain sanglam.

Stanley Vaz |VIP

PONNJE: Gõychea Udeog (industries) Khatea kodde 7,535 udeoganchi nond zaloli asa, torui hea udeo-gantle chodd lhan-vhodd udhoeg 4270 bond pod-dlolean atam fokt 3265 ud-heog chalu asat, toxench hea bond poddlolea ud-heogank lagon hozaranim kamgar ubot poddleat ani tankam dusrea kosleach rozgaracho asro mellonk na mhonn kherit mahiti udheog khateantlea eka unchlea odhikarean hea potrkarak dili.Gõyant vhodda sonkhen udheog bond kiteak lagon poddtat, hache vixim koslich mahiti udheog khatea kodde nond keloli na. udheog suru kortat tea vellar tea ud-heogachi nondnni khate-ant zata, punn uprant te-te udheog kos-koslea karan-nam khatir bond zatat ta-cho toxil hea khatea kodde nasta. Oxe toren vhoddda pormonnem udheog bond poddpachim karannam mhonnlear dorjedar ka-mgar (skilled laboures), advanced technology vo tea-tea udhogamnim toyar zavpi vostunk bazarant

magnni (demand) nasop oxem asum yeta, oxme tea odhikarean sanglem.

Fuddarak Gõyant nove udheog yetat tankam so-glle torecheo suvidha ani sovloteo divpachem Parrikar Sorkaran jahir kelam. Hea vixim uloy-tana zannkar udheogpoti Parshuram Shetya hannem hea potrkarak sanglem, nove udheog Gõyant yev-pachi khup goroz asa. Taka lagon nove udheog suru ko-rpak GIDC dita tea ‘Plots’-anchem vitronn vegim zavpak zay. Gõyant ganva-ganvamni sorkaran ‘Indus-trial Estates’ ubheo korpak panvlam marop gorjechem, toxench hantunt sork-aran ani udheogpotinim ‘transperancy’ dhorop khupuch mhotvachem, toxench hantunt sorkaran Gõyant yevpak akorxit (at-tract) korpa khatir GIDC-n

adhunik torecheo suvidha ani sovloteo toyar korpachi bondabost korunk zay

Udheogancho potr-vevhar (correspondence) suttavo korpa khatir ‘one window system hi yevzonn suru korpachi goroz asa.

Novea udheogank vo te suru korpeank ‘ ‘open investment policy’ sork-aran toyar kelear desantlea bhovtek lhan-vhodd ud-heog Gõyant yevpal akorxit zatole.

Sod’deak Gõyant aslolea ‘Industrial Estates-ancho vistar korop ani bak-inchea zageancher noveo toyar korop hacher sokaran odhik lokx ghatlem zalear, Gõyant nove-nove udheog yevpak survat zatoli.

Tech porim Gõyant aslole bekaricho proxn vhodda promannan sut-tavo zatolo oxim opekxa dovorpak horkot na. Punn hem sogllem korche adim, Gõyant aslole udheog, itle sonkhen bond kiteak pod-dtat tachim karannam mat sodun kaddchim pod-dtolim, oxem ho zannkar udheogpati P.Shetya han-nem V.Ixttak xevttak san-glem.

Sorkara kodde udeog kiteak bond poddleat tachi karvay zai. Punn nove chalu korunk suvidha asat

Gõyant 4270 udeog bond

PONNJE: Peddnea ganvant kochro hatallpachem yontr yetea Setembr mhoineant bosoytole. Kaim teknikal oddchonnek lagun tacho vavr fattim urlo. Junhachea mhoinea adim tem yontr bosovpache asle. Ponn atam Setembrache mhoineant chalu zavpachem asa mhonn gomlam. Sorkaran azun bizli bosovpachea kamak duddu monzur ko-runk nant, ponn te fuddlea satolleant kortole mhonn sangtat. Hem prokolp 30 hozar chovrad metranche zomnicher bandlam. Hem prokolp chalu zatoch, ko-chreak vilo lavpachem Ut’tor Gõyant dusrem pro-kolp zatolem. Hache vor-vim Gõyant kochreacho proxn unno zatolo.

Yeradar Khatem novea upayamni obsoeg vattavunk sodta

Sorkari iskolancho dorzo vaddovpachi yevzonn

Peddnea Kochro hatallpachi yevzonn

UK Visa for Portuguese dependants

Cheap Air Tickets, Hotels, Visas, Notary & Attestation by Mantralaya,Mumbai

ContactMr.FILIPE DEMELO

Ace International Travels 18,Sahakar Nagar Shopping Centre, Mumbai

Tel: 022 24125772/24150248/24166566 Mob : 9224688008

Email: [email protected]

PONNJE: Soreak lagun Gõy-ant zatolea dispot’tea ob-soyoganche promann disa-dis vaddunk lagoleache nond asa. Hacher niyon-tronn dovrunk fuddarak soreachi novim bar’ram gh-alunk porvano diunk Gõy-chea ‘Excise’ khatean bondi

haddlea mhonn kolloilam. Agostache 1ler ho novo kai-do vevharant haddlo. Ponn Agostache 1 tarkhe adim zannim soreachem dukhon ghalunk orz kel’lo, tancher favo ti topasnni korun tan-ka license melltolem. Gõy-ant sorea vorvim kitlich

mornnam ghoddtat. Hea vaittacher tabo dovrunk Gõy Sorkaran he novem panvl ubharla. Toxench ratchea vellar soreachea dukanani pulisanchi dekh-rekh chalu astolim mhonn khateachea odhikaramni sanglem.

Soreachim novim licensam divpacher bondi

6 l Dekh August 18, 2012 � Vauraddeancho Ixtt

Pio Esteves

Polloilam tem boroilam - (235)

Opradhi Rajkornni Jikta Punn Koxe?

Voparinchea Bhanddarantlem

Nevel Vell’lekar

Bhurgim aiz zoxim vadd’tat, tem pollelear vichitruch dis-ta. Hea bhurgeank vaddoi-tana, tanchim avoy-bapuy khoim tori chuktat, hem spoxtt zata. Punn tankam tachem titlem poddlolem na. Avoy-bapaik lagun aichim bhurgim ogunni za-unk pavtat. Ani tim ogunni zatoch, avoy-bapuy rod-dunk bostat. Apunn aplea bhurgeank koxim vaddoytat, tacher avoy-bapain lokx dov-orlolem zalear, he roddpache dis tanchea jivitan yevche nasle.

Avoy-bapaincheo chuki? Bhurgem lhan astana, taka kainch kollona tedna, taka oltori lagim vhorun, Saibin-nichem ani Jezuchem chitr dakhovn ‘Apa Jezu’ mhon-nunk xikoitat. Punn tin gin-eananchim zatoch, tankam dhormachim mullavim so-tam xikovunk tim visortat. Dotornnik dhaddtat zalear fokt poilo Kommunhanv ani thiravnnecho sonvskar ghevnk. Tim dotornin koxe toren Jezuche vollkhin vadd-tat, tem aichea avoy-bapaink poddlolem na. il’lem lisanv korchem asa tedna tanchim bhurgim dotornink vochona zalear zata. Dotornikuch kiteak, kitlinch bhurgim aiz Misak vochonant, ani avoy-bapuy tankam kainch mhonnonant. Koxim tim

bhurgeank vichartolim? Tinch poilim sarkim misak vochonant.

Aiz amchim lhan bhur-gim koxim nhestat? Bhur-gim tim, koxiim tankam nhesoilear zata, oxem aiz avoy-bapaichem chintop zalam. Vaddtam –vadd-tam oslea nhesnnachi tea bhurgeank sonvoy zata. Be-moryadin nhespachi tanchi chal chaluch urta. Thodde pavtti, oslea nhesnnank la-gun bhurgeancher pasun bolatkar zatat. Bhurgeank

kitem borem ani kitem vaitt tem lhanuch astana xikovnk zay.

Amchi kudd povitr, tem De-vachem mondir mhonn ami bhurgeanchea monant gh-alunk zay. Bhurgeank mo-ryadin nhesunk ami suchna korunk zay.

Aiz bhuregeanche kens pollelear vichitruch dista. Cheddum bhurgeanche kens vaddloleam bhaxen kiteak vaddounk zay? Te kator-tana adhunik pod’dotin kiteak katrunk zay? Lhanx-ea bhurgeank fattlean ek xenddi dovorloli amkam dista. Thodde chedde ekach kanank kanantlem ghaltat. Xikxok, cheddvank kens bandunk laitat zalear ched-dea bhurgeank xenddi nhoi mhonn kanantlim ghalunk dinant. Punn suttyamni him bhurgim apnnak zay toxim bhonvtat. Hea vellar avoy-

bapaimni xittuk ravunk zay.Aiz lhan bhugeamxim

mobile astat. Ani te re-charge korunk hea bhurgeank konn duddu dita ani he bhurge mobailacher kitem uloytat, ani tim kosle sms dhaddtat tem avoy-bapaik khobor asa?

Bhurginch astana kitlinch bhurgim aiz ‘activa, kinetic, Pep, scooty choloitat. Tacho avoy-bapaik obhiman bhog-ta. Piray bhoro nastanam tankam cholovunk zaina, hi avoy-bapaik khobor asa. Tim hangach ganvantuch choloitat, tim mukhi ros-teacher vochonant mhonn sangun bhurgeanchea fa-vorak tim uloytat. Ani tan-chea bhurgeank ‘license’ nas-tana pasun, him avoy -bapuy bhurgeanchea vangddak

vetat. Aichim avoy-bapuy apnnacheach bhurgeancho fondd ustinant mu?

Chukeo sudharchi goroz asa? Avoy-bapai-chean apleo chuki azun sudharunk zata. Bhurgeak mhataro kortat te ogunn poisavum yeta. Bhurgeank Devachea ani peleachea mo-gan, dekhin ani rit-rovixin vaddoilear, tachem bore-ponn avoy-bapaikuch mell-tolim. Bhurgeanchea vaitt jivitacho porinnam avoy-bapaink bhogunk poddtolo. Tedna aplo gunneav zalo mhonn tim roddunk bosto-lim. Hem odruxtt yevnche adim , amchea avoy-bapa-imni bhurgeank Jezuchea pavlamni pavl ghalun, jivit-achi vatt cholunk xikoil’lem zalear…

Bhurgeak mhataro kortolo ogunn

Tomazinho Cardozo

Hozaramni rajkornni zancher bolotkar, khun, khun korunk proytn korop, choryo, nagounn, ‘kidnaping’, adi arop aslole rajkornni venchnnuko jikon Dil’li Parlamentan ani Vidhan Sobhamni asat. Kaideacho bhong kelole aiz Bharatachea promannik nagrikancher raj choloytat. Osle poristhitin amchea desachi udorgot zatoli kai? Hem niyall kelear mhaka amchich kakut dista. Ek nibel sot – Ami nagrik tea fottingank motam dita mhunnonuch te nivddun yetat hantun matui dubav na.

Motdarachi vagnnuk: Poile suvater motdarank kainch poddlolem na oso dubav yeta. Eleisanvank ubo ravtolo umedvar soputa khal ‘Affi davit’ diun apnnem kelolea sogllea vaitt kornneanchi mahiti dita. Aple girestkaye vixim-i bariksannem porjek kolloyta. Apunn mot diunk sodta tea umedvaracho sobhav ani tache vagnnukechi motdar chovkoxi korta kai? ‘Affi davits’ vachpak ani umedvaracheo kornneo somzun

ghevpak mat poriant proytn zaina. Mhaka fokt mhojem ani mhoje familichem khasgi boreponn zalolem zai, magir to umedvar konnuim asum – chor, fotting, khuni vo bolatkar korpi. Motdaranchi hi vagnnuk zali zalear chor, fotting, khuni ani bolatkari monis kiteak nivddun yenvchena?

Motdarachi as: Motdarachi as itli vaddlea ki venchnnukanchea somoyar to fokot apli as bhagounk proytn korta. Apleak duddvancho adhar magon ghevop, vo aplea familichea vangddeank ek sirvis melloun ghevop vo ‘promotion’ melloun ghevop adi na tor aplo bekaideaxir (illegal) dondho chalu dovorpak adhar dita takach motam divop. Motdaracho ho sobhav itlo dharun (cruel) asa ki taka aplea peleachem, sezareachem, somazachem vo desachem kitench poddlolem na. Mhunnttoch opradhi rajkornni venchnnuk kiteak jikhchena?

Gunddagiri: Halinchea kallar anik ek dolldiri sonvoy zalea ji venchnnukam vellar dadagiri ani gunddagiri korop. Promannik nagrik zayte pavtt oslea gunddagiricho gulam zata . Svarthi rajkornni promannik nagrikank benkddayta, mar-pett ani

jivexim marpachi pasun dhonki dita, ani somazant kampero ximpddayta. Zayte motdar tea dhomkeank bhivon aplim motam tea opradhi umedvarank dita.

Upay: Tea khatir sorkaran ani Venchnnuk Mahayog – an (Election Commission) hacher taktin upay ghevpachi goroz asa. Je kitem umedvaran ‘Affi davits’-ancher boroun dilolem asa tem sogllea motdaranchea dolleam somor pavonkuch zai. Tea khatir Umedvaracheo vaitt kornneo ani girestkayechi mahiti ‘handbills’ hancher chchapun prot’tek motdarak diupachi goroz asa. Motdarachea monant zagrutay haddun promannik umedvarakuch mot koxem diuchem ho nirnnoy ghevpak proxikxonn divpak zai.

Sompoytana…: Amchea somazant bhroxttachari motdar disan dis vaddot veta. Bhroxttachari motdar bhroxtt umedvarankuch nivddun haddtolo. Osle desache ghatki bhroxtt motdarak khast lavpachi amchea kaideant tortud korunk zay. Ten’nach Parlament ani amcheo Vidhan Sobho opradhi amdaram vo khasdaram vinn asom yeta.

PONNJE: Agostache 12 ver ‘Goa Prison Ministry’ disa nimtan Gõychea Arsebispan, bondkhonnint aslole-ank maye- mogache nodren pollevnk soglea Gõykarank ulo kela.

St. Maximillian Kolbe zo prison min-istrycho sant zavn asa, tachea festacho poilo Aitar akhea Bharot desant bondkhonnint asloleam khatir bhet-toilolo asa jem ek Igorz matechem khaxelem dhormkaryo zavn asa.

Aplea sondexant Arsebispan mhunnl-lam, ‘bondkhonnint asloleank lok kirmi-dor somzotat. Tatuntle chodd xe kirmidor asonant ani khub zonn gunenvkari pasun aso-nant.

Punn tancher fott-kire arop ason poryan lok tankam pois kor-tat ani tanche kodde mogan ani mayen pol-lenant.

Bharot desantlea soglea bondkhonnim-ni sumar tin lakh koidi asat je azun meren aropantlean suttunk nant vo tanchi kes borea nirnnoyan som-

punk na ani lokamni chodd korun tan-chea ghorchemninch tankam pois kelolean tanchea jivitantle tras anikui vaddttat”.

Arsebispan lokank ulo korun koidekaram viximcho goir somoz ami bodlunk zay ani tankam mog dakhovn tannim kelole chukik bhogsonnem divnk ami fuddem soronk az chodd goroz asa oxem mhunnlam.

Goa Prison Minis-try-cho vibhag 15 vor-sa adim sthapon kelo-lo. Dor ek koideachem, magir ti ostori vo dadlo vo tornnatto asum, no-vinikoronn (renewal), suttka (release ) ani punorvoson (rehabili-tation ) korop hocho he ministrycho hetu zavn asa.

B o n d k h o n n i n t aslolea koideam khatir kola, songit, xivonn, toxench xikxonnach-eo karyavolli ghod-dun haddop tea xivay bondkhonnint aslo-loeanchea kuttumbhak sol’lo ani her gorjecho adar divpachem kam’ he ministryintle vau-rpi kortat.

Koideancher mayechi nodor ghalunk Arsebispacho ulo

7August 18, 2012 � Vauraddeancho Ixtt

Prevent premature greying of hairTake one cup of aamla (dry) and two cups of curd. Keep the mixture in an iron vessel overnight, mash and apply on your scalp. Yourhair will gradually get its colour back. Boil one cup of dried gooseberries with four cups of water. Add a pinch of sugar in it. Keep boiling till the quantity of the liquid reduces to one cup. Mix two cups of henna, an egg, juice of a lemonand the gooseberry solution and apply it on your hair. Wash hair after two hours. Take a little henna, an egg, juice of half a lemon, one tablespoon of instant coffee powder. Mix these ingredients together and apply on your hair. Wash after 45 minutes. TOI

ITALY: In a recent blog post, Father Antonio Spadaro, known as the Vatican’s “cyber theo-logian,” said that de-vices such as iPads, smart phones and tablets should not be used instead of missalettes at Mass.

It is “unimaginable that an iPad or a laptop would be carried in procession, or that a monitor would be incensed and kissed during the liturgy,” Fr. Spadaro said.

A member of the Pontifi cal Council for Communications, Fr. Spadaro wrote in his blog about the decision of the Bishops’ Conference of New Zealand to deny the request by several priests for permission to allow

mobile devices to be used at Mass.

He noted that while apps such as iBreviary are making it easier to pray the Liturgy of the Hours or follow the liturgical readings of the day, “The pages of the Gospel remain an integral part of the ritual action of the Christian community.”

A study carried out by the Pontifi cal University of the Holy Cross and the University of Lugano in 2010, with the support of the Congregation for the Clergy, showed that 17.5 percent of the world’s priests used the internet at least once per day to pray the liturgy of the hours, while up to 36 percent did so at least once a week. CNA

Devdutt Pattanaik

The phrase Matsya Nyaya in Sanskrit texts literally means the law of the fi shes and it refers to jungle law - where the strong dominate the weak, where one has to survive using strength or cunning and where might is right.

The difference between a jungle and a society is that in society, the law of the jungle is rejected. Here the weak are (or are supposed to be) helped by the strong. The greater the concern of the strong for the weak, the greater is the level of civilization.

So it comes as no surprise that the fi rst story of Vishnu deals with Mastya Nyaya. Vishnu is the god who establishes and maintains social order through the code of conduct known as dharma. Dharma is the opposite of Matsya Nyaya - while the law of the jungle is acceptable for animals it is adharma or unrighteous for humans who have the capability to choose affection over domination.

One day, Manu found a small fi sh in the river who said, “Save me from the big fi sh.” Manu, in

his kindness, removed the fi sh from its natural habitat and put him in his pot. This act created civilization, a space where nature’s ruthless law is subverted by human nobility.

The fi sh was safe in Manu’s pot. And it thrived there. A few days later, Manu noticed that the fi sh had grown larger than the pot. So he moved the fi sh to a pond. A few days later, the fi sh had become larger than the pond. So the fi sh was put in a lake. Then it became too big for the lake so was put in a river. Finally even the river became too

narrow for the fi sh and so it was put in the ocean.

Shortly thereafter it began to rain, so much rain that it fl ooded the whole earth and Manu was trapped alone surrounded by the waters that had destroyed all life. This was Pralaya or destruction. It was the end of the world.

Why did it rain so heavily? To fi ll the ocean which eventually proved too small for the fi sh cast in by Manu? What is the story telling us? Two things: fi rstly, creation of society happens when ‘we save the small fi sh’ i.e. kindness and secondly,

destruction of society happens when ‘we grow bigger than the pot that contains us’ i.e. greed.

When the fi sh had grown in size, ideally Manu should have let it go back to the sea for it was strong enough to manage on its own. But Manu’s kindness went to such an extreme that he made the fi sh totally dependent on him. The dependent fi sh kept growing and kept asking for more and more water until even the heavens had to open up and release so much rain that all earth was covered with water. Thus excessive kindness destroys natural harmony and eventually destroys the world. This is not explicitly stated in the story but is implied. Finally the fi sh appears before Manu - now a gigantic creature that has sprouted a horn.

Manu realizes the fi sh is Vishnu himself teaching him a lesson on society - why it is created and how it can be destroyed. The giant fi sh then helps Manu on a boat in which is placed the books of wisdom, the Veda, as well as the seven sages, the Sapta-Rishis, who are guardians of the Veda. The fi sh tows the ship to a safe place atop the tallest mountain. From here, the enlightened Manu establishes a new society when the fl ood waters recede - a society where there is kindness but not excess of it. Thus by saving the fi sh, Manu saves mankind. This is a cyclical story, where the once helpless becomes the helpful.

This story of Vishnu’s fi rst incarnation informs us that our society exists because Manu saved a fi sh and the fi sh saved Manu. It is up to us to decide if we are content in the pot given to us or will we ‘grow larger than the pot’. Will our greed for wealth destroy natural resources and herald Pralaya, the end of civilization? This can happen if we disregard rules of balance and harmony. We must know when to stop. An environmental warning from the ancient scriptures! TEENAGER

A theologian explores why we don’t refer to a “Saint Moses” or “Saint Elijah.”Recently I received the question: “Why don’t we call Moses and Elijah ‘Saint’”? In other words: Why aren’t they referred to as St. Moses and St. Elijah?

Evidence for Sainthood . After all, we have it on pretty good authority that they are holy and in heaven.

Both Old and New Testament attest to the holiness of both individuals. We have a clear indication that Elijah was taken directly into heaven, without dying, and while Moses did die, there’s no serious doubt about his making it to heaven (at least after heaven was generally opened to the righteous of the Old Testament). Most impressively, both Moses and Elijah get to appear with Jesus in the Transfi guration. That’s kind of a giveaway. So why don’t we call them saints? Old Testament Saints in General

A basic answer would be that we tend not to use the honorifi c “Saint” for human beings who lived in the Old Testament period.We do use it for angels we read about in the Old Testament–St. Michael, St. Gabriel, St. Raphael–but not

human beings. That is probably just an artifact of how the term “Saint” evolved. Originally it was an adjective, meaning “holy” (Latin, sanctus). People started prefi xing it to the names of notably holy individuals (holy Peter, holy Paul), and eventually it came to be used as an honorifi c–like “Mister” or “Doctor” (thus St. Peter, St. Paul). But for whatever reason, people tended not to do this for Old Testament fi gures. Perhaps this was because holy fi gures of the Old Testament were thought to already be suffi ciently hallowed by their inclusion in Scripture–although that would not explain why the apostles and other New Testament fi gures got the title “Saint.”

More likely, Old Testament fi gures were seen as less directly relevant as examples to Christians, because they lived before the Christian age. Those living in the Christian age, like the apostles and later saints, are more like us and thus more direct examples for us in a certain sense. However that may be, Old Testament fi gures were generally not called “Saint.” But sometimes they were. . . JimmyAkin.com

Rules of balance and harmony

Priest says iPads, tablets no substitute for missalettes

Why are there no saints from the Old Testament?

Society was created to live in harmony with nature; not to destroy it with its demands

8August 18, 2012 � Vauraddeancho Ixtt

Quick n Easy Recipes by Students of IIAS

Tomato BruschettaSubmitted by Dylan Britto of IIAS

Ingredients: 6 nos (plum)- Tomatoes, chopped; 55 g - Sun-dried Tomatoes, packed in oil; 3 nos- cloves minced Garlic; 60 ml - Olive oil; 30 ml - Balsamic vinegar; 10 g - Fresh Basil leaves, 2 g - salt; 5 g - Black pepper Powder; 1 no. - French baguette; 225 g - Shredded Mozzarella cheese

Method:1) Preheat the oven to around 120OC.2) In a large bowl, combine the chopped Tomatoes, sun-dried tomatoes, garlic, olive oil, vinegar, basil, salt, and pepper. Allow the mixture to sit for 10 minutes.3) Cut the baguette into 3/4-inch slices. On a baking sheet, arrange the baguette slices in a single layer. Broil for 1 to 2 minutes, until slightly brown.4) Divide the tomato mixture evenly over the baguette slices. Top the slices with mozzarella cheese.5) Place in the oven for 5 minutes, or until the cheese is melted. Serve warm.

Vavraddeacho Ixtt Potrkar

PILAR: Pilarchi Misionari Sonvstha Bharotantli chodd mhotvachi dexi Sonvstha; dekhun tiche koddlean sonvsarak khup melltolem mhonn Vatikan (Holy See) axa ballgita, oxem Bharoti Katolk Bispanchea Mon-dollacho Odheokx Cardial Oswald Gracias-an umal-leamni bhoron sanglem.

Pilarche Misionari Son-vsthe koddlean zaitem bore-ponn sonvsarak melltolem mhonn Bharotantli Povitr Sobha tech porim ak’khi Vixall (universal) Povitr Sobha vhoddli opekxa ko-run asa mhonn Kardia-lan mhonnlem. Agostache 11ver Son’varadis donparam

Vavraddeacho Ixtt Potrkar

PILAR: Pilarche Son-vsthecho nigtoch vinc-hun kaddlolo novo Xrextt Vhoddil Pri. Francis Carvalho hannem aplem poilench ulovop kelem. “Ami misionari zal’lean misionari varant virodh ani koslem-i addmhellem upraslam mhonn, ami zaito misionari vavr kela to puro mhunnun oge ravunk favona. Ponn am-chea hatant dil’lem karya vo misanv sogllea net-tan ami fuddem vhorunk dekhichea jivitachi goroz asa mhonn Xrextt Vhod-dilan sanglem.

Agostache 12ver Aitaradis sanje Pilarche Seminarichea Kapelant Xrextt Vhoddil Pri. Francis Carvalho Mukhel Yadnik zaun Misachem bolidan bhettoilem; tea vellar

to uloitalo. “Misionari vavrak fuddakar ghetolea misionaranchi goroz asa” ho aslo tea disachea Misacho vixoy.

Amcho misionari vavr fuddem vhorunk De-vachem Utor amkam boll ani sfurti diun amchem jivit hurbhebhorit korta mhonn Pri. Carvalhon sanglem. Ami jitli vatt tanktanv titlim ami thi-kannar pavleanv koxem dista; ponn tem ek sopon zal’le porim.

Ami amchem karya vo misanv fuddem vhorot ra-vunk zai. Ekcharan vattô tankun ximô utrum-ya. Pi-larche Sonvsthechea dor eka misionari vangddeachea sohokaran Kristak porgot-tunk mhaka nivddun kad-dla, oxem Xrextt Vhoddil Pri. Francis Carvalho-n sanglem.

Misionarachean ‘hanvem kelam tem puro’ mhunnunk zainam

Pilarche Sonvsthen Bharotak odik divnchem asa: Cardial Oswald

Sonvsthechea novea Xrextt Vhoddilache venchnnuke-che survatek Kardial Gracias uloitalo. Hea disamni Pila-rche Sonvsthechi 18vi Sorv Sobha Porvorechea ‘Deepti Sadan’ hea Sonvsthechea Mha-Ghorant chalu asa. Sonvsthechea charui Pran-tanche ani Agnel Vattarache soglle mellun 36 Sobhasod

(Capitulars) zomlole asat. “Ekcharan Vattô Tankun Ximô Utrum-ya” ho Sorv Sobhecho vixoy monant dhorun Pilarche Sonvsthe-chea misionari jivitacher te khollayen niyall kortat ani vangddeanchea odik bha-gevontponnan ani ekcharan vavrun Jezu diunk fuddlim panvlam ubharunk axetat.

Cardial Oswald Gracias Pri. Francis Carvalhok Porbim dita

Pri. Roque Fernandes, Pri. Hilario Fernandes, Pri. Dominic Alvares, Pri. Fredrick Rodrigues ani Pri. Anthony Castello

9August 18, 2012 � Vauraddeancho Ixtt

KHUS SPECIAL Prepared by a Student of

IHRM, Dona Paula Ingredients: 1 Soda15ml Khus Syrup5ml Lime JuicePinch of Salt Sugar Syrup

Stir all ingredients with ice in a glass

MODDGANV: Dor ek ko-lakarak kitem tori vegl-lench rochpachi vasna ( passion) asta. Ani oxench aplea Gõy rajea khatir kitem tori motthem ro-chpachi ek itsa ani umallo Loutolimcho Maendra Al-

vares haka aslo. ‘Big Foot Loutolim’

hanga aplea purvozanchea bhattan jedna tannem ek motthem khoddop pollelem tedna tachea monant Sant Mirabai he gayok santachi yad zali ani

Maendrachea Sant Mirabai Murtichi ‘hat trick’tichi murti toyar korunk tachea monant bhanvna utpon zali. Sanddlolea khoddpachi Sant Mirabai-yechi murti toyar korop mhunnllear jairatincho dondho korpeak tem ek

avhan zavn aslem. Torui astonam tannem ‘Chisel’ ani ‘hammer’ aplea hatant ghevn kam suru kelem ani 30 disamni Mirabai-yechem omor moga git tea khoddpantlean toyar korun

taka ‘Natural harmony” oxem nanv dilem. 14x6 lambayeche he murtin tin ‘world records’ pustokamni proves kel’lo asa. 1996 vorsa ‘ Limca book of records’, Febrer 2012, vorsa “India

Book of Records” ani nimanne kodden “Unique World Records” hea pustokamni proves korun maendra Alvares hannem aplea Gõy rajeak namna mellovn dil’li asa.

10August 18, 2012 � Vauraddeancho Ixtt

English Konknni Mix Bhaji

Powerful namThe word ‘power’ is very interesting. When we think of power, it is usually political power. But there are other types of power. More fascinating is spiritual power and the person who possess it. Therefore in Goa, you will hear, ‘ho brother powerful na.’ It is also true that people attribute power to gods and deities.

This statement is an implicit invitation for others to try out other persons who are powerful. But you also need to understand that power over here means to get what you want. People in all matters, even in spiritual matters, run pillar to post to get things done. Some consider it morally wrong, while others absolve themselves.

How can you leave out priests from this fi eld? ‘To padri powerful asa’, can mean different things. Sometimes, these priests have infl uence with powerful politicians. Some priests are also considered powerful in getting things done. But most important, priest gives up his power to be a mediator between God and man.

It is sad to hear, ‘ho padri powerful na’. This displays the ignorance in understanding priesthood. Who said powerful mean getting things done. Let us get into the understanding of power and authority. We can safely admit that power without authority is blind and authority without power is lame.

We should not forget that absolute power corrupts. But it is also true that absolute power can lead you into arrogance. The lesser exploded side; absolute power can also make you a saint. Yes people who are very powerful can also become saints. This is not in getting things done, but empowering people. The ultimate objective of power is to empower.

Therefore you do not have to search for power. But the powerful seek to empower and the empowered feel equal. ‘Ho fokt power sodhunk bhonvta…’ this is something else. Konknni English mix bhaji embraces all defi nitions and applications of power.

Feroz F

Got interesting sms in konknni with english words sms us to 960410118

Dotor: Tunvem sodanch khellunk zay.Mike: Dotor hanv khorench khellttamDotor: Kitlo vell?Mike: Mobile-achi battery uro sor.

²ÌÌâ²ÌÌâ +Ì�ÌÕ OÌÕzùDFò zùÕ²Ì ²ÌÌâ²ÌÌâ +Ì�ÌÕ OÌÕzùÌZÌã +ÌFòÌÉtÌÌZÌã cÌÙÉ`Ì `ÌÌ¡ãô. <tÌŸ™ÌÌ�Ì ²ÌÌ⨙ÌÌ�Ì FòÌ⟙ÌÌFò ˜·þsÌ¡ãô- tÌÙ`Ìã ²ÌÌœúFòÌ⠖̤ýÕ¨hõ +Ì�ÌÕ –ÌÙzù¥ÌÉtÌ <¨hõÌ�Ì ˜·þÌFòÌ ˜Ì`ÌtÌ Fâò¢ôÕ. `ÌÌŸ™ÌÌœú QÌn÷™Ìâ »Ì OÌÕzùÌFò ˜Ì²tÌÜ�Ì `ÌÕ¥Ìã¨ÌÕ ˜ÌÌœútÌ¡ôÌâ +̡̲ôÌâ. FòÌâ¡ôÌâ ²ÌÌ⨙ÌÌZ™ÌÌ ˜ÌÌâOÌÌFò +Ì�ÌÕ Fò¥ÌtÌÜFòÌFò —ÌÙ¢ôÌâ. +Ì�ÌŸ™ÌÌ tÌÌÉFòÕZÌÌâ Í¥ÌZÌÌœú �ÌÌ FòœútÌÌ OÌÕzùÌZ™ÌÌ ¡ôÌOÌÖ cÌÙÉ`Ì¡ôÌâ. �ÌÜsÌ –̤ýÕ¨hõ OÌÕzùÌ�Ì FòÌ⟙ÌÌFò QÌÌÉ²Ì ˜ÌÌœÙ�Ì `ÌÌ˜Ì FòœÙ�Ì ²ÌÌân÷¡ôÌâ. FòÌ⟙ÌÌFò Í�ÌFò̲ÌÌÉ¥Ì `ÌÌ¡ãô.

zâùLÌ- ²ÌzùÌÉZÌ +Ì�Ì¡ôÕ tÌÌÉFò �̤ýÌâ¥Ì�Ì zÙù²Ì-™ÌÌZÌÖ cÌÙÉ`ÌÌ ²ÌÌân÷Ìâ¥ÌÉZÌÕ.

mhjaoM gaaoMya

gaaoMyacyaa mhjyaa maatyaok

jaayaaMjauyaaMcaao prmaL

vata qaMya idsata jaMya

naagaoSa maMgaoSa ]~avaL

gaaoMyacyaa mhjyaa daoMgaraMk

paMcavaIcaar saaDI

baaoM jaoJaucao kaoMvaoMt

pyasa krta ADInaDI

gaaoMyacyaa mhjyaa nhyaaMk

maaMDvaI jauvaarIMcaoM nhaNa

ArbaI samaud`ak qaMya

ma%sagaMQaocao &ana

gaaoMyacyaa mhjyaa manaSaak

Ap`upacaao haMsaao

saMvasaarBar vacaUna

duQasaagaracaao GasaGasaao

Da^.iBakajaI GaaNaokr

There was a farmer who had a horse and a goat.

One day, the horse be-came ill and he called the veterinarian, who said: Well, your horse has a virus. He must take this medicine for three days. I’ll come back on the 3rd day and if he’s not better, we’re going to have to put him down.

Nearby, the goat lis-tened closely to their con-versation. The next day, they gave him the medi-cine and left. The goat approached the horse and said:- Be strong, my friend. Get up or else they’re going to put you to sleep!

On the second day, they gave him the medicine and left. The goat came back and said: - Come on bud-dy, get up or else you’re going to die! Come on, I’ll help you get up. Let’s go! One, two, three...

On the third day, they came to give him the med-

icine and the vet said: - Unfortunately, we’re going to have to put him down tomorrow. Otherwise, the virus might spread and infect the other horses. After they left, the goat

approached the horse and said: - Listen pal, it’s now or never! Get up, come on! Have courage! Come on! Get up! Get up! That’s it, slowly! Great! Come on, one, two, three... Good,

good.Now faster, come on......

Fantastic! Run, run more! Yes! Yay! Yes! You did it, you’re a champion!!! All of a sudden, the owner came back, saw the horse run-ning in the fi eld and began shouting: - It’s a miracle! My horse is cured. We must have a grand party. Let’s kill the goat!!!!

The Lesson: this often happens in the workplace. Nobody truly knows which employee actually deserves the merit of success, or who’s actually contribut-ing the necessary support to make things happen.

Remember:LEAR N-ING TO LIVE WITHOUT RECOGNITION IS A SKILL!!!!

If anyone ever tells you that your work is unpro-fessional, remember: Am-ateurs built the Ark [which saved all the species] and professionals built the Ti-tanic [all died tragically].

The Goat and the Horse

Addvem ( Across ):1. Devan dilolem huxarkayechem dennem. (4)3. Aidonam kortanam ek kumbhar ole matiyek dita. (4)6. Oxem uloyta to sot uloyta. (4) 8. ----, nam zalear pottant vechemna. (4)9. Bardezcho ek ganv. (5) 11. Eke torechi khatt. (English) (3)13. Ghorant Devachem sthan. (5)16. Ektthaim zalolo pongodd. (4)17. Sutti. (4)18. Ek bond zalear dusrem ughoddtta. (English) (4)19. Hea zhaddachea panar kaim lok jevta. (4)

Sokoil ( Down ):1.Meznni. (4)2. ‘Mar’ utor zoddun chorak khoxi kor. (4)4 Thodde. (4)5. Rock N ----- (4)7. Glen – ( Gõycho ek Amdar) (5)8. ‘Lead, bass’ nanvachem songit yontr. (5)10. Gimachea disamni konnank naka. (3)12. suttka. (Hindi Utor?) (4)13. Gõycho follam raza.(4)14. ‘Do in ----, as Romans do’. (4)15. kuznantli bhazpachi gorjechi vost.(4)

UTOR-KUVADDEM-4Toyar Korpi: Agnelo Pires

Poylem Inam- Rs.1000/, Dusrem Inam – Rs. 500.

Tumcho sarko zobab Agost 30 -2012, pavonk zay.

Pot’to: V.Ixtt , Utor-Kuvaddem-4, P.O. Pilar-Goa-403203

Kotha ani Kovita l 11Vauraddeancho Ixtt � August 18, 2012

Liplolim-xennlolim mannkam motyam

Dev khoim pollun gelo...ani khoim liploUbaldo F

Eh Hindu sonskrutik kotha asa.Dev khoim boroch thokon poddlolo.Lok tache lagim hem-tem magon sapuch bejar taka kortalo. Tannem soglea aplea mahan boddveank apoile ani vicharlem.Thoddea kallak hanv pollun vetam ani il’lo visov ghetam.Sangat mhaka khoim hanvem gelear borem? Tache budvont boddve chintunk poddle.

Eklo uloilo: “Saiba eka vhoddlea dongrar voch ani thoim tum lip” Dusrean mhonnllem: ‘ Nam tum somdirachea potttant vochon lipun rav, konn thoim pavchonam” Tedna tisro uloilo: ‘Saiba tum chondrimant voch ani chondrima fattlean lipon rav”. Ek-eklo ap-apli suchovnni ditalo. Tedna ek lhan bhurgean sanglem ‘Dhonia mhojem aik.Tum voch ani dor mon’xachea kallzant lipon rav. Thoimsor konnuch pavchenant’

Vichitruch hi gozal: monis sogleak pavta,artem-portem sonspita,chinti naslolea zagear to uddon veta, punn aplench KALLIZ topasunk to visorta. Babddo apnnankuch fosoita.Vhoddantlo vhoddlo thevo, chodd-chodd kimtichem mannik –oprubh MOGACHO DEV aplea kallzant jieta hi khobor taka nasta.

Amerikechea TIME masikan 1968 vorsa ek vichitr torecho lekh porgottlo.IS GOD DEAD? (Dev

melo zait) oxem tannim porgottlem.Tedna kaim lokamni tankam palov dilo ani hem ek khorem sot mhunn bovall zalo. Aichea kallar, aichea somazant, mon’xak Dev naka zala, kiteak monis apnnankuch DEV somzota. Osli xikvonn porgott korun monis apleak ek purnn odhikar jikhunk sodta.Apleakuch Dev mhonnun puja kortolo to eka khinnakuch nattak zata.

Ostontechea desamni zox-em Amerikek ani Europant khub kristanv igorzo ekannench riteo zaleat.Tornatteam modem Igorjek vochop mhonnllear ek fokandd kox-em dista.Teach khatir Kristi dhorma pormonnem vaddllolim bhurgim apl-aplea sangateachem aikon De-vak soddtat.

Punn Amerikecho lok ek bhes-borem lisanv xiklo. New York tanchem vhoddantlem vhoddlem xar ani thoimchi chodd orixtt ima-

rot World Trade Center asli. Punn ho sogleam poros chodd podve-dar mhonnlolo des samkoch foslo .Kiteak zait? Tancheach desantlim vimanam vapddun Bin Ladenanchea dalalanim samkoch te imaroticho gobor korun uddoilo.Tedna lok sam-koch bhiyelo ani Deva bogor anink konnunch tancho samball korcho-nam mhunn tankam koll’lem.Tea disanim samkeoch riteo aspi Igorzo ani magnneachim ghoram upott lo-kamni bhorlim,magnnem korunk ani Deva lagim bhogsonnem magunk somestanchi gorddi zavnk lagli .Dev nam vo To nhidla mhonnttoleank aplech pixeponn kollun ailem.

Ek dis ek guru vhoddlea dhondek-aram lagim uloitalo.Tannem tankam oxem sanglem, “Udka viret nistem morta,tech ritin tujea kama-dhon-deant buddun ravxi zalear,jinn tuji bavon veteli.Nisteak udok zai,tedna tem jietolem.Hech bhaxen tujea kall-zant bhitor sorxi , niz jinn tuje thaim asteli” Tedna te dhondekar gabhorle ani mhunnonk lagl, “Toxem zalear ami amcho dhondo soddun eka mottant vechem poddlem?. ‘Nam, nam, tumcho vepar-dhondo ch-aluch ascho, punn tumchea kallzant tumi asro geuncho”. Oi,oi, aplea kallzant bhitor sorop mhonnge aplea ghora pavop. Tujea kallzant ghorant bhitor sortoch Devachem asnnem tuka melltolem.

Padri Padriponnachem apovnnem Deva dennemMaye-mogan tumkam favo kelemTumkam bhettovnk tumkam, avoybapaychem kalliz vhoddlemBispan hat tumche povitr telan makhle.

Zaitem misionari kam’ Jezu molleant tumi kortat,Durboll-daktteank tumi voir kaddtat,Borea Gonvllea porim tumi sotacho rosto dakhoitatBapayponnachea mogan chukloleank nitt margar haddtat.

Tumchea moladik vavracho, amchean thav gheum nozo,Tumcho gonvllik vavr, folladik zauncho,Hoch anvddo tumche khal asloleam xelliancho.

Princila Andrade

12 l Bhavartacho Onnbhov August 18, 2012 � Vauraddeancho Ixtt

LOUTOLIM: Maglolo upkar Man. Agnela vorvim mhaka favo zalo mhonn Man. Agnelak kallzant thaun dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk mag-tam.

Ravina Antao

PONDA: Ami Man. Agnelak fud-dem ghalun magloem ani Man. Agnela amchea akantachea vel-lar mhaka paulo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veg-inch Santacho man favo zaunk magtam ani rautam sodanch amchea akantachea vellar tum mhaka pautolo mhonn.

Benedicta D’Costa

SALVADOR-DO-MUNDO: Hanv Man. Agnelak kallzant thaun dhin’vastam, Man. Agnelachea mozotin hanvem mhojea puta pasot maglolem to S.S.C examin pass zalear puro mhonn ani to S.S.C examin pass zallo ani Man. Agnela mhojea gorza akantanim mhaka sodanch paula mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo za-unk magtam.

Concepina Menezes

TIVIM: Zaitim dennim Man. Agnelachea mozotin mhaka favo zalea mhonn.Man. Agnelak kal-lzant thaun dhin’vastam ani veg-inch Santacho man favo zaunk magtam.

Arminda D’Souza

UTORDA: Hanv khaim khall

duent aslom, akhasmath duen-sachi ghombir porishtiti ieun bhesud zalom.Sitidan ietoch Man. Agnelacho adhar maglo ani boro zalo, niguth boro za-unk Man. Agnelak vinoitam.Ani Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo za-unk magtam.

Wency Pereira

VASCO: Mhojea putak Anthony passport renew korchea vellar zaiteo addkoli ailo ani tachi nokri pasun suttli, hea vellar hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem ani rokdich tachi pass-port renew zali ani bori nokri favo zali. Man. Agnelak kallzant thaun dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk mag-tam.

Ignacin Fernandes

NAVELIM: Man. Agnelachea mo-zotin mhoji sun bori zali ani mhozo ghorkar boro naslo to boro zalo to man. Agnela mo-zotin boro zalo tosench mhojea puta pasot hanvem maglolem taka bottir bori sirvis favo kor mhonn. Man. Agnelan mho-jem magnnem aikolem mhonn Man. Agnelak kallzant thaun dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

C. Coutinho

AGASSAIM: Mhoji sun ghorbest asli ani 9 mhoinne zali punn kainch dukh suru zaunk nasli, uprant taka ami hospitalant

velem.Thuim thaun mhaka phone ailo taka delivery rom-mant velam mhonn. Hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem tachi part bore bhaxen zalear puro mhonn. Soglle dis delivery roomant urli ani Man. Agnela mozotin dusrea disa man. Agnelachea mozotin operasanv korun bai zolmolem mhonn.Man. Agnelak kallzant thaun dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Isabel Fernandes

CURTORIM:Ami kazar zaun 6 vorsam porian amguer bhur-geim naslim.Ami Man. Agnelak fuddem ghalun magi.Hanv ghobest zali. Sonography ko-run voizan sanglem bhurgem abnormal zatolem ani hea pa-sot pottant udkachi test korunk goroz. Hanvem test korunk na pun bhavartan Pilar ieun Man. Agnelak fuddem ghalun maglem ani relic mati pielim. Mhozo part borea bhaxen zalo ani bhurgo boro asa.Man. Agnelak kallzant thaun dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk mag-tam.

Bonny ani Valina Cardozo

VARCA: Hanv borim naslim voizan topasun sanglem mhaka T.B zalea mhonn.Hanv Pilar ail-im ani bhavartan maglem mha-ka sarko boro kor mhonn.No-vena voizak mellim ani tannem sanglem sarko boro asa mhonn.Man. Agnelak kallzant thaun dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

T. Rodrigues

GOA-VELHA: Mhojea ghorkarak kana lagim ghuntti ailoli. Voizak dakoilo, tannem topasun san-glem ti ghuntti kaddunk poddto-li punn xirer asa mhonn sangun soglle patti sortale. Xekim ami Man. Agnelak fuddem ghalun maglem voizachea motin ghal mhonn operasanv kor mhonn.Xekim G.M.C voiz toyar zalo ani 4 horam operasanv koruna tam boro asa.Man. Agnelak kallzant thaun dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk mag-tam.

Maria D’Souza

COLVA: Mhojea ghorkarak sumar 4 mhoinne nokri nasli ani sarko

niraxi zalo.Tedna hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem ani Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veg-inch Santacho man favo zaunk magtam.

Sarita Diniz

USGAO: Maglolo upkar Man. Agnelachea mozotin mhaka favo zalo mhonn Man. Agnelak kal-lzant thaun dhin’vastam ani veg-inch Santacho man favo zaunk magtam.

Carlota Pires

CHINCHINIM: Hanv kamak gelam thuim 2 disanim mhoje donui paim suzle ani kam korunk zain-aslem. Voizak mellim tannem topasun sanglem blood cloth ani dusri duensam asa mhonn mhaka hospitalant daddlo. Thuim hanvem roddun Man. Agnelak fuddem ghalun maglem mhoje test asa tem boro report ieunk. Mhojem magnnem Man. Agnelan aikolem ani boro zaun 2 mhoinne kam korun ghora aila.Man. Agnelak kallzant thaun dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Avinash Gracias

CANDOLIM: Hanvem mhojea puta pasot maglolem tachem ek borem dennem mhaka favo kor mhonn Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem tosench ma-glolem zaite upkar mhaka favo zaleat mhonn Man. Agnelak kallzant thaun dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam.

Ek bhokti

CANDOLIM: Hanvem maglolem Man. Agnela koddem mhaka maglolo upkar favo zalo mhonn Man. Agnelak kallzant thaun dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam. Porgottunk vell zalo mhonn mafi magtam.

Xavier Silveira

BHOKTI KORTOLEANK ULOTumi Maneavont Agnelachi vhodd bhokti kortat ani tumchea akantachea vellar tachi mozot magtat. Zaite pavtti to amchea adarak pavta. Khorench, tachi mozot Deva mukhar vhodd mhonn Povitr Sobhek khatreche purave (proofs) zai. Dekhun amkam Man. Agnelachêch mozotin zaloli ek tori vhoddlê milagrichi chodd goroz asa. Ti milagr voizanchê zannvayên attapunk zaina tosli - soimba vorti asunk zai (First Class Miracle). Hea pasot kurar zaina tosli pidda Man. Agnelachê mozotin tumkam ghoddlea zalear voizanchea puraveanche dukument: X-ray, MRI, Ultra-sound piddevont boro zaunche adle ani uprantle haddun amkam diyat mhonn magtam.

Vice PostuladorPri. Hilario Fernandes, sfx

DENNEANCHO SAGOR… MANEAVONT AGNELO DE SOUZA

Aitarachim Misam sokallim: 6.30, 7. 30, 9.00 (Inglezin) ani sanje 5.00.

Brestara sokallim: 6.30, 7.30, 8.30, 9.30, 10.30 ani sanje 4.00 ani 5.00 (Inglezin) Dor Misa uprant Maneavont Agnelak Santacho man mellunk magnnem ani piddevontancher axirvad

Satolleachea her disamni: sokallim 6.30, 7.15 ani 8.00

Man. Agnelache mozotin upkar tuka mell’la zalear hea potrar porgottunk Pilar Ofi sant kolloi. Ghetlolea upkaram khatir Devak dhin’vas

PRAYER TO OBTAIN THEGLORIGICATION OF VEN. AGNELO

Almighty God, our heavenly Fathr, we gratefully acknowledge your plan of our salvation, even by working miracles through your chosed servant. We thank you for givins us your faithful servant, Fr. Agnelo, as an example of how to follow in the steps of your beloved Son, Jesus Christ. With our whole heart, we pray that you may lead us thorugh your Spirit to imitate His saintly life. Grant us also the favour we ask (mention the favour) as a sign that he now shares in the glory of our Risen Lord.

Prayer for the canonization of Fr. AgneloO God of infi nite mercy, we humbly prostrate at Your feet, we

beg of You, with whole hearted trust, that if it be Your Holy Will, and if it serves our salvation, grant Fr. Agnelo the honours of the Altar through the solemn declaration of Our Provident Mother, the Church. We ask this through Christ Our Lord. Amen.

Miraculous favours obtained through his intercession may kindly be reported to:

The Vice-Postulator, Cause of Fr.Agnelo,Pilar, Goa-403 203. (India), Ph.: 0832/2219460

E-mail: [email protected]

UPKAR MELLUNK MAGNNEMSorvpodvedar Deva, amchea sorginchea Bapa, amche

soddvonne khatir Tuji manddavoll dhin’vaxi monan ami vollkhotanv ani teach khatir Tujea vinchun kaddlolea sevoka udexim ochoriam legun tum korun dakhoitai mhonn mandtanv. Tujea Putachea panvlar ami koxe porim cholunk zai tem dakhounk Tuzo visvaxi sevok Man. Agnel, ek nomunno koso amkam diloi mhonn Tuka dhin’vastanv ani Tujea Povitr Atmeachea uzvaddan Man. Agnelachea bhagivont jivitachi dekh ami gheunk pavlear puro mhonn kallzant thaun magtanv. Toxench atam Man Agnel Tujea Putachea Jezuchea onodbhorit jivitant bhagidar zalo mhonn dakhounk ho upkar (tuji goroz sang) ek khunna koxi favo kor mhonn vinoitanv.

Bhagivontacho Man mellunk magnnemOgonnit kaklutichea Deva sorpott poddun Tujea

payam sorxim, ami magtanv vhodda visvasan Tuji khuxi ani amchea boreponnak upkarta zalear Man. Angelak Santacho man favo kor, amche Povitr Sobheche Igorjeche, ughodd porgottnne udexim. Ami magtanv

amchea Somia Jezu Kristache nanvim. Amen

Katolk Khõbrõ l 13Vauraddeancho Ixtt � August 18, 2012

Ek Sfurthi: Eka nhovrean omkeach cheddva lagim kazar zaunk nirnnoi ghetlo. Kazarachem sogllem tharailea uprant, aplea kazarachim ‘Amontronn karddam’ chhapunk dilim. Magir aplea ghora pavtoch tea nhovrean karddam chhaptoleak fon korun oxem vicharlem: ‘tea karddacher mhojean thoddeo bodolnneo korum yetat?’ Tannem tea nhovreak hoikar diun mhollem, ‘sang tor, tea karddacher kitem bodlunk zai?’ Nhovrean mhollem, ‘mhaka Tarikh bodlunk zai, dusre igorjent mhojem kazar ani hanv dusre baile lagim logn zatam’. Aichea kallant ghetlolo nirnnoi samballunk zaiteank khub avgodd zata. Khorem mhollear nirnnoi samballunk zaich na mhonn thoddeanchem mhonn’nnem asa. Aichea sevadhormanchim vachpam nivodd korunk apoitat ani keloli nivodd visvaxiponnan samballunk adnia ditat.

Devachem Utor: Poilea Vachpant, Joshua aple porje ek kitem punn nivodd korunk magta. Shekem’-cho lok El-bereit hea Amoritanchea devanchi puza korale, zalear Izraelit Yahweh-chi bhozonn kortale. Tumi konnachi seva kortoleat tem aizuch tharayat mhonn Joshua tankam spoxttponnim sangta. Magir Joshua soglleank oxem porgott korta, ‘hanv zalear mhojea kuttumba borabor Devachi seva kortolom’. Sorvespora Devan kelolim ochoriam vizmitancho ugddas korun porjen eka tallean bobatt marun mhollem, ‘ami Sorvesporachi seva kortoleanv kiteak To amcho Dev’. Hi nivodd korun porjen Korarak visvaxi ravunk tharailem. Oslich nivodd Xubhvortomanant, Xis Jezuche pattlavdar zaunk kortat. Jezu Aplea xisank ek soroll prosn ghalta, ‘Tumi-i vochunk sodtat?’ Soglleanchea nanvan Pedru zap diun mhonnta, ‘Saiba konnaxim mhonn ami vetoleanv? Tuji Utram Sasnnachea jivitachim’. Efezkarank boroilole chittint Sant Paulu, Kristanv kuttumbache poristhitint, nivodd korop ani kelole nivoddik visvaxi ravop bhovuch gorjechem mhonn ugddas korta. Ghov-bailecho som’bond Jezu ani Povitr Sobhechea som’bondak lagu korta. Kristan Povitr Sobhecho mog kelo tech porim Aplea potinicho mog korunk Sant Paulu ghovank adesh dita.

Amcho Zobab: Aiz kal nirnnoi gheunk khub kotthin zata. Odik korun jivit bhor toxem korun jiyeunk ek vhoddantlem vhodd avhan. Dekhunuch, logn vo Kazaracho sonvskar zhoddtana toxench Padri vo Madr zaunk nivodd kortana kholayen chintunk chodd gorjechem. Osli nivodd korunk Povitr Atmeacho uzvadd ani uktem mon asunk zai. Jezuchim Utram mhollear Atmo ani Jivit. Hem Jezunuch amkam kolloilam. Mhonntoch, Atmo ani Jivit ditat tim Utram ami vinchun kaddunk zai. Ani tednach Pedru porim ami mhonnunk pavtoleanv, ‘Saiba konnaxim mhonn ami vetoleanv? Tuji Utram Sasnnachea jivitachim’.

fr ave maria afonso

Voros B (26/08/12)1lem Vachop: Jos 24,1-2a.15-17.18b; 2remVachop: Efez 5, 21-32; Xubh: Ju 6, 60-69

Somiachim Utram Sasnnachea Jivitachim

SADO KALL – EKVISAVO AITAR

Aitar 19vi: Prov 9, 1-6; Eph 5, 15-20; Jn 6, 51-58.Somar 20vi: Ez 24, 15-24; Mt 19, 16-22.Monglar 21vi:Ez 28, 1-10; Mt, 23-30.Budhvar 22vi: Is 9, 1-6; Lk 1, 26-38.Brestar 23vi: Ez 36, 23-28; Mt 22, 1-14.Sukrar 24vi: Rev 21, 9b-14; Jn 1, 45-51.Son’var 25vi:Ez 43, 1-7a; Mt 23, 1-12.

OSTOM BENGAL: Lovkikank fuddariponnan mukhar kaddunk fi rgozantlea lhan Kristi somudayank nett divncho mhonn lovkikam magtat.

Lovkikank igorjechea kamanchem proxikxonn divnk zay mhonn Krishnagar diosezicea Ajit Mandal-an sanglam. Halinch Asansol Diosezichea Pastoral Kendrant Prantik Seva Pongddachi boska zali, tea vellar to uloitalo.

Zor lovkikank borem proxikxon dilem zalear tim igorjechea kamank odik upeogachim zavnk pavtolim ani diosezinchea

somudayanchea karyavollink zaitem boreponn yetolem.

Soglle Lhan Kristi So-mudayamni diosezichea sogllea somitimni sohokari asunk zay, tea vorvim Igor-jent ekvott ani hurba vad-dun vetoli mhonn Kolko-tacho Arsebisp Thomas D’Souzan sanglem.

Prantik Seva Pongddant Ostom Ben-galantlea 8 diosezinche protinidhi asle. Tanche modem ek Bisp ani ek madr asli. Hea vattarant 1,550 Lhan Kristi Somuday asat, tankam odik mozb-hut korunk proxikxonna-chi goroz asa. UCAN

VATICAN: Udent Afrikent marekar dukoll poddun lokak jevnnachea vostunchi tutt ailea. Somalia desantli poris-thiti marekar zalea. Pap Saibachea Castel Gandolfo ghora lagim zomlolea lokak ulovp kortana Udent Af-rikechea lokak ontor’raxttrik adar diuncho mhonn tan-nem ulo marlo. Thoimchea konixttayen aslolea lokak adar unno zaunk favona mhonn Pap Saiban sanglem. Vatikanachem dan koxem Pontifi kal Mondollantle Cor Unum hachea fundantle 50 hozar euro Somaliachea lo-kak mhonn thoinchea Bisp Giorgio Bertin-ak dhaddleat. Ho Bisp Mogadishucho Apostolik Karbhari. 60 vorsamni ho marekar dukoll Udent Afrikent aila, ani 11 milhanv lok vollvolleank sampoddla mhonn Ekvottit Raxttran-chea odhikareamni sanglam. CNA

SUDAN: Halinch Dokx-inn Sudanache svoton-trtayechea dobajeak hajir zaunk Benedikt XVl Pap Saiban aplo protinidhi dhaddlo. Desak tannem aple bore anvdde pattoile ani xanti ani borem yes anvddilo.

Dokxinn Sudan son-vsarantlo novo des zol-mak ailo. Hea desak adar diunk Vatikanan ontor’raxttrik somudayak kodde maglam.

Je proxn azunn sut-tava zainastana urleat te ugteponnan xantichea monan ani bandavollichea sonvadan nitivontponni suttave zaun yetat mhonn Vatikanachea protinidhin Fr. Federico Lobardin san-glam. Ut’tor ani Dokxinn Sudanachea lokak xan-tichi, muktechi ani suda-ropachi vatt ugti zaunk Vatikanachem magnnem.

Vatikanacho pro-tinidhi Sudanache Son-sodechea protinidhink

Sudanche Raxttrik Vid-han Sobhecho Odheokx Ahmed Ibrahim el-Tahir haka bhettlo.

Xanti, lhanponn ani soglleanche hok’k mand-un ghevop bhov korun dhormik sot’tea he zaun asat mullave khambe novea desant somaz-ra-jki manddavoll ghoddun haddunk, oxem Arsebisp Dominique Mambertin sanglam.

Dokxinn Sudanak svo-tontrtay mellun gheunk 20 vorsam odik Uttor Sudana kodde zhuzle. ZENIT

PONNJE: Uttor Karnatakantlea dur-boll lokachem jivit somajik, arthik ani sonvskrutik mollar sudravunk ani tankam durbollkayentlim bhair kaddunk Gõyche Jezuitamni Ut’tor Karnatakant vavr suru kela. Jezuitamni Shranik Abhivrudhi Sangh mhonnlear Jana Jagaran suru kelam. He songhottnnen Belgaum ani Ut’tor Karnatakantlea kaim zil’leamni toxench Maharaxttra-chea Kolhapur zil’leant sudaropa-

chea vavracher bhor ghala. Sabar torecheo karyavolleo chalik laileat. Vhoddli yevzonn mhonnlear 10 vorsam bhitor 10 hozar bio-gas plants bandtat. Hi yevzonn khed-dea ganvamni lokachem sudarop zanvk chodd faideachi. Osleo go-bor gexi bandunk lokak duddvan-cho adar ditat. “Biogas cum toilet units’- mhonnlear gobor-gex ani sondas hi yevzonn kheddea gan-vamni lokachem sudarop zanvk

chodd faiddeachi zalea. Osli gex aslear ranantlim zhaddam zollvak katorpachi goroz aschina. Toxench zomnik organik sarem melltolem ani ‘greenhouse gas’ vaddunk pav-chi na. lokachi bholaiki bori ur-toli. Gorvanchem, bokddeanchem, dukranchem xenn gobor-gexik vaprunk zata; hem durboll famili-chean poryan aplea ghora gobor gex bandunk zata ani hem chodd faid-eachem mhonn sangtat. JIVAN

HIMACHAL PRADESH: Shim-lachi itihasik Igorjechem zonel moddun chor bhi-tor sorle ani dan ghalpachi petti foddun duddu vhele. Hi chori Brestara ratik zali mhonn sangtat. Sukraradis sokallim Igorjentlea pa-drik gomlem mhonn pulis sangtat. Pulisecho zil’lea odhikari Chander Shek-aran tokrar nond kelea ani tachi chovkoxi chalu asa. Box-ant kitle duddu as-let tancho odmas korunk kotthin mhonnta.

‘Chirst the King’ hi igorz Ut’tor Bharotantli

bhov adli. 1857 vorsa Ingle-zanchea kallar ti bandun sonskarloli. Ti ‘neo-gothic’ kolen bandloli asa. Colonel J.T.Boilean hannem 1844 vorsa ticho plan kel’lo. Tea kallar Inglandacho Ang-likan lok Shimla ravtalo tanche khatir ti bandloli. He igorjek 5 ‘stained glass’ aslolim zonelam asat, tim 5 Kristi xegunn khunnaitat. Bhavart, Bhorvanso, Mog, Ghottay ani Khaltikay. Igo-jent vhoddlem adlem ‘pipe organ’ asa tem Bharotant songitacho chodd vhoddlo instrument. CNA

Karnatakantlea durbollanchea sudaropak Gõychea Jezuitanchi yevzonn

Shimlachi itihasik igorz chorliDokxinn Sudanachea dobajeak Pap Saibacho protinidhi

Pap Saib Udent Afrikek adar magta

Lhan Kristi somuday okhondd korche

14 l Kollounneo August 18, 2012 � Vauraddeancho Ixtt

N P K

5.2 596.0 1680.0EC

1.51pH

6.8

SoirikKollounneoUpkarMagnnim

BUSINESS OFFERS

We undertake civil works, plumbing, electrical, carpen-tary, painting aluminium, fab-rication & tiles fi ttings. Work on resonable rates. Contact: 9421176542/ 8623026809 (3)

City Chef- Tiffi n Service Tiffi n Service Available: Veg/Non. Veg, Lunch & Din-ner. Home Delivery. Call: 09421241541, 09767862081 (4)

Planning your kitchen? Call 9702472441 for Excel-lent kitchen design to suit your pocket/ taste. Mapusa: 9764663756 Customer Care 9326467577. (4)

Promote your business online, get a professionally designed internet website. “www.BizmanAssociates.com”.Cal l :9420160528/ 9422449797 (43

PETER Wolf Pools we design build swimming pools of International Standards at one third price. Call 9422456188 / 2472648 / 8308162483

Soirik sodtai?… Hangasor mahiti ghe

28 years 5.9 ft quali-fi ed Goan boy working in Auckland, New Zealand seeks educated homely girl working experience. Con-tact with photo email: Mil-ton [email protected] Call.: 9167298817 (F05)

Goan RC male, engi-neer, 41, marriage annulled, without kids, Dubai re-turn, business in Goa earn-ing Rs 60,000 per month Spinsters,widow,divorcee girls, Call.:9158902748 (F05)

GRC Goan bachelor, 28 years, 6 ft, fair complexion, education B.Com, working as senior executive for MNC seeks alliance from Goan RC working spinster with good family background. Kindly reply with complete details and recent full length pho-tograph Call.: 9765909853 (F05)

Working in U.A.E Abu-Dhabi, A.C section, 51 yrs 5.6 good back ground suitable match. Call.: 9881572617/9922378769 (1)

GRC bachelor age 29 height 5.8 ft, good looking seeks matrimonial alliance with a GRC spinster upto 25 years, educated, good looking and homely. Call.: 8806468192. (F05)

T O A D V E R T I S E C A L L 8 0 0 7 2 7 8 4 9 0 ,2 2 1 9 0 9 1 , 9 6 0 4 1 0 1 1 8 7

Goan RC, spinster 29, Chennai, working in the In-dian Air Force interested in a Goan RC bachelor who loves music and plays guitar 9840148892. (F05)

ANGOVNNEO

Sta-Cruz: St. Anton, Man. Agnel ani soglleam san-tam bhoktanche mozotin maglole upkar mell’le. Vell zalo mhonn mafi magtam ani atam borem kam mell’le mhonn argam ditam. Maria Fernandes

HD DigitalVideo Filming, Photography &

Wedding CarMargao. Mob: 9823816769

email: [email protected] this cutting and win the discout

A POWERFUL NOVENA PRAYER TO THE HOLY CHILD JESUS

O Jeus, who has said, and you shall receive, seek and yu

shall find, knock and it shall be opened to you, through the inter-cession of Mary. Thy Most Holy Mother, I knock, I seek and I ask that my prayer

may be granted (Name it)O Jesus, who has siad, all

that you ask of the Father in My Name, He will grant you, through the intercession of Mary. The Most Holy Mother, I humbly and urgently ask Thy Father in Thy Name, that my prayer be granted. (Name it).

O Jesus who has said, “Heaven and Earth shall pass away but my word shall not pass” througj the intercession of Mary. Thy Most Holy Mothet, I feel confident that my prayer will be granted (Name it)Thank you Infant Jesus for favours granted. H. Pereira

Hindi Filman Kristanvanchim bhavnnam dukhoilim

PONNJE : Halinch “Kya Super Cool Hai Hum” hea nanvachem Hindi fi lm kelam, tachea kaim dekhaveancher Gõychea Khasdar Shantaram Naik-an khor nixedh marla. Hea fi lman Kristanvancho padri dogam suneanchem kazar korta toslo dekhavo dakhoila. Haka lagun Kristanvanchim monam khup dukhovleant.

Hi khobor Kendr Ma-hite ani Vitravnne Montri Ambika Sonik kolloilea. Ponn Kendr Sorkarak ‘Censor Board-achea nirn-noyachi topasnni korunk odhikar na mhonn Khas-dar Naik zanno; dekhun tannem ‘Central Board of Film Certifi cation’ haka boroilam.

Hea fi lmachea eka dekhaveant padrichi pro-

tima ibaddlea ani vankd-dea monan ti dakhoilea. Kristanv somuday padrik unchlea manacho mhonn lekhtat. Tachem nhoinch dhormik karya bogor to lokacho margdorxok zata.

Toxench hea fi lmant hollxikeche ani sobonant tosle sonvad asat. Osle son-vad vo dialogue fi lmamni dakhoilear bhurgeanchea monacher vaitt probhav poddum yeta. Oslo ‘back-ground’ aslolem fi lm mon’xacho abru ibaddta. Adim Film Censor Board-achea nirnnoyanchi to-pasnni korpak adlo Kendr Sorkar aplo odhikar cho-loitalo ponn ho odhikar ditolea kaideantlem kolm Suprim Kortin kaddun ud-doilam mhonn somzotat, oxem Xri Shantaram Naik-an sanglam.

PONNJE: Halinch Russiecho Consul General Alexey Norikov Gõyche bhetter ail’lo, tannem Russieche mafi a Gõyant nant mhonn

Gõyant Russieche “mafia” asatuch nivedon kelam. Ponn Gõy-chea adlea NRI Commis-sioner Edwardo Faleiran tem nakarlam ani Gõyant Russi lok asa tanche mo-dem khuni ‘background’ aslole monis asat, tannim Gõyant vhoddle zage ghet-leat. Agostache 14ver Xri Edward Faleiro potrkaram kodde uloitalo. Russi mon’xamni Gõyant vhod-dleo svato aplea nanvar ghevn puzadam toxench hotelam ghaleant, thoim te vikhallea vokhdancho dhondo choloitat. Titlench nhoi kuddichoi dhondo, mon’xank fottoun haddop, ani oxem zaite torechim somaza add kamam kortat mhonn Xri Faleiron san-glam.

Hea Russi mon’xank zaite torechim vesnam (vices) asat. Eka vellar Russi bhonvddekar asat thoim herui lok astalo ponn atam Russi lok aslear dusre kodden dhanvtat. Adim dusrea ganvanchim bhonvddekaram yetalim ponn osle proxn kednach yenasle mhonn thoincho lok sangta.

Morje ganvant Russi lok chodd asa; dekhun te chodd dadagiri kortat. Don vorsam zalim eka Russi mon’xan eka ‘taxi driveracho ‘ khunn kel’lo to monis atam muktiponnan bhonvta ani aplem hotel choloita. Fattlea mhoineant apun Uttor Gõyant gel’lo tedna thoim vikhallea vokhtanche veg-vegllea desanche dhondekar asat oxem apnnak sanglam mhonn Xri Faleiron gomoilam.

Vauraddeancho Ixtt � August 18, 2012 Katolk Khobrõ l 15

Sonvsarik sukha mukhar Devak dovrunk Pap Saibacho uloITALY: Sonvsarik vos-tunchi axea ji kednanch mon’xachem kalliz khox-al korina ti kuxin dovrun Devan dilolea novea ani sasnnik jivitachea utrak man dinvnk Pap Saiban bhavatheank ulo kela. Pap Saiban hi xikvonn , Ita-ly-chea Castel Gondolfo hanga Aitara kelolea aplea servmavant dilea.

“Sonvsarik vostu ani

tanchi axea zori mon’xak gorjechi asli tori tache po-ros fuddem vochpa khatir Jezu lokank adar dita. Khann, nhesonn ani nokri hache poros anikui fuddem aslolea sonvsarachi vollokh lokanche nodre mukhar Jezu dovrunk sodta”, oxem gimachea disamni ravpa-chea aplea thikannar savn kelolea sermavant Pap Saiban sanglam.

Jezucher bhavarth dovrun jivitacho orth ani jinnecho visvas somzun ghevop mhunnllear dis-pottim Jezuchi bhett za-vop hea vixoyacher Pap Saiban uzvadd ghatlo, Je-zun mhunnlam ki ‘ hanv jivitacho unddo. Zo konn mhoje lagim yeta taka ked-nanch bhuk lagchina ani zo konn mhojer visvas dovrta taka kednanch tan lagchi

na’. hea Jezuchea utran-cho ughddas korun divn Pap Saiban fuddem lokank sanglem ki hea sangnne-ancher visvas dovrun zaka jivont Jezuchi bhett zata

To Jezuk ani tannem diloli xikvonn apnnaita. Munxakullak aplea bha-varthache sombond Deva kodde zoddunk Jezu ulo korta oxem Pap Saiban Sanglam. CNA

MADRID: Agostache 16 ver tem 21ver Madrid xarant 26vo Ontor’raxttrik Tor-natteancho Dis zatolo. Ho Tornatteanchea Disacho dobazo raxttrik bore-ponna khatir mhonn jahir kelam. Hea dobajik mel-leaveak hajir zaunk Ar-gentina des aplo odhikrut protinidhi dhaddtole. Hea mellaveak sonvsarantlea desanchim tornattim ha-jir zatolim mhonn gomun ailam. ZENIT

Ontor’raxttrik ‘Tornatteancho Dis’

UNITED STATES: Dor vorsa tornatteanche zome aplim begam ani antrun gheun Jezuchea magacho uzo gheun vattek lagtat. Tanchim kallzam Kristachea mogan lastat. Dor ek pongodd 6 disancho retir kortat. Te vetat thoim bhavartacho onnbhov dusreank ditat. Amerikechea kaim ganvamni te ven-ant bhonvtat. Tanchea pongddachem nanv “National Evengelization Team’’ 1981 vorsa suro zalo. Pongddacho sthapnnar Mark Berchem, tache 10 pongodd Amerikent, Australient ani Canadant ani Ugan-da asat. Kristachi seva ani mog korun zonn eklechea jivi-tant koslem bodlop zata tem dusreank sangtanv mhonn Mark sangta. Hea pongddanche 16 te 28 vorsanche tor-natte 7-8 diosezemni vochun Jezuk porgottat. CNA

Vaddlole Xubhvortomanachi porgottnni kortat

MUMBAI: Fattlea vorsa Julayche 20ver Hindu dhormvadeamni Beliganv (Kandhamal) hangasor Michael Nayak haka jivo marlolo tachi tokrar pulisen bhair uddoil’li.

Ponn Bharoti Kristanvanchea Sonvsarik Mondollachea Odheokxan te tokrarechi portun chovkoxi korunk ani khuneak sodun kaddunk odhikaream kodde maglem. Pulisechea odhikarean chovkoxi kortana goirvapor kela. Dhormik hinvse vixim nitisobha chodd sovkas veta mhonn US State Department sangta

Orissa 2008 vorsa Kristanv add zalolea maramarink 4 vorsam zalim, tori nit korpachi pod’dot kosloch porinnam dakoina, oxem Sajan George sangta. Bharotant boli poddloleank ani dhormik hinvsa zata taka nit korunk chodd vell lagta.

Il’le-il’lea kallan dhormik olpsonkheanchea ani dhumallo toxench

Kristanvam dhormantoram add kaide ghaltat. 2007 ani 2008 vorsam modem Hindu mullvadeamni 93 lokak marun uddoila. 6,500 ghoram ulpaileant ani 350 igorzo ani 45 iskolam moddun padd keleant.

50 hozar odik Kristanvam bhirantin pollun geleant. Azun 10 hozar lokacho portoch na mhonn sangtat. ASIA NEWS

Kristanvank marloleachi tokrar pulisen bhair uddoil’li, ‘Court’-an portun ugoddlea VATIKAN: Halinch Vatikan

ani Malaysia desam mo-dem rajdutik soirigot thir keli. Benedikt XVl Pap Saiban Malaysiachea Prod-han Montri Najib Bin Ab-dul Razak hachi bhett ghet-li. Hi tanchi bhett Castel Gandalfo ghorant zali ani dogaim fuddareamni rajki ani somajik proxnancher toxench ontor-dhorman-chea sonvadachem mhotv vistarpacher bhasabhas keli. Itlean Vatikan ani Malay-sia desam modem soirigot sthapli. Unnexe 20 desam

modem Vatikana kodde odhikrut rajdutik soirigot azun zaunk na.Malaysiant 20 milhanv lok asa, tantlo fokot 10% Katolk ani her Kristanv asat. Desantlea odhikareamni 35 hozar biblia kaddun ghetloleo teo porteo diunk desache odhikari kobul zaleat. Fat-tlea Marsan Muslim nhoi asloleank Devak ‘Allah’ utor vaprunk porvangi dilea mhonn motti tap-sannechi uzot zal’li. Tedna Bible Muslimamni zopt kel’leot. CNA

Vatikanan Malaysiachi soirigot zoddli

Jivitache Umedhir l 16Vauraddeancho Ixtt � August 18, 2012

LINEL ADS 5X1FESTIVAL

Pantaleao Fernandes|VIP

‘Dances of Goa’ hea nanva khal Lotus TV ani Films Production-an Goyche tore-toreche lok-nach DVD rupan ghuntleat. Digdorspi Nalini oxem sangta: “Veg-vegllea ko-

lakaram ani xikovpeam thaim uloilea uprant, dhorm, poromporik ch-ali-riti, vevsai ani somajik

mellaveam udexim lok nach koxem nirman zale, tem ‘Dances of Goa’ hea ‘documentary’-n polle-onk mellta. Tea xivai, te DVD-n team nacha van-gdda Goychea porompor-ik vazovpachim iontram-cho ul’lekh kel’lo mellta.

Oxem toren morunk pavloli Goychi girest

sonskrutai sambhallun dovrunk ek boro proitn zal’lo asa. Punn hi son-skrutai fuddem vhoronk Nalini-n ek vegllich iev-zonn anklea.

Ti sangta: “Xallent voc-hun, 7-vea, 8-vea ani 9-vea vorgantlea bhurgeam thaim ami ulounk sodhtanv. Nhoinch ek bhaxonn

diun, punn tanche thaim bhasabhas korun, Goyche sonskrutaiecho mog tan-chea kallzant ami rigounk proitn kortoleanv. Goychea lok-nach-a vixim tankam kitli mahiti asa, te nach koxe ani khoim utponn zale, ti mahiti ami tankam 30 minttam bhitor diunk vavurtoleanv.”

“Tea uprant aplea is-kolant Goyche lok-nach ko-runk sondhi mell’lea vo na, te vixim ami mahiti ekt-thaim kortoleanv. Goyche lok-nach kitle asat, tem ami tankam dakhoitoleanv,” oxem Nalini sangta.

Novi mahiti melloun gheunk, bhurgeank 10 proxn vanttun, ek ‘quiz’

ami ghoddun haddunk sodhtanv. Mhonnttoch, hem sogllem korunk am-kam ek hor lagtolem, punn Goychea lok-nach-a vixim bhurgeank zaiti ma-hiti melltoli, oxem Nalini somzota.

Ghoddun haddlolea karyavolli udexim, ek chitr ani tache vhoir 100 utram vo eka minttachem ‘video clipping’ vo 150 utran-cho ek lekh borounk ami bhurgeank ut’tejon di-toleanv. Ektthaim kel’lem sogllem tea uprant pustok rupan chhapun haddtole-anv. Bore ‘video’ ‘Prudent Media’-cher vitraitole-anv,” oxem Nalini-chem mhonn’nem.

Goyche lok-nach xallentlean vistarop

LONDON: Olympic khellant Bharot desak chodd podo-kam mell’lolean khellamni borem yes favo zalem. Fo-kot bhangarachem podok mell’lem na tori don rupea podokam ghevn to unnav bhorlo. Rupea podok ghet-lolea Sushil Kumara vixim uloitolo zalear gel’lea vorsa tachea bapayk kankr zala mhunn gomona fuddem Sushil Kumarachem kal-liz dukhant buddlem. Te khontin to dukhest aslo ki tachea kustichea proxikx-onncher legun boroch prob-hav poddlo. Tachem mon kusti khellacher thiravunk tachea proxikxonn ditole-amni proytn kelo ki gel’lea Olympic khellamni Su-shil Kumaran Bharotak ek xinxeachem podok haddun nanv mellovn dilem.

Aitara sanje, 66 kg free-style kusti khellant Sushil Kumar rupea podok mel-lovpant zoitivont zalo tedna tannem poilim aplea avoy-bapayche upkar atthoyle. “Tannim mhaka ek boro kusti khellgoddi kelo ani ye-

syesvi zavnk ut’tejon dilem. Tankanch lagun hanv segid don Olympic khellamni vantto ghevnk pavlom ani zoitivont zalom. Mhojea yesachem karonn mhojim avoy- bapuy asat’, oxem Su-shil Kumaran sanglem.

Sushil-an potrkaram kodde uloitona eka kon-nxak tachi potin Savi ubi ravun polletali. Aplea ghorkaracho khell pollevnk ti Londonak ail’li. Uprant Savi-n potrkarank sanglem “Eka vorsachea amchea ka-zari jivitant ami fokot do-nuch mhoine ektthaim sar-le, karonn taka kusti khel-lachem chodd vell proxikx-onna gheunchem podd-talem. Atam Sushil Olym-pica uprant ami chodd vell ektthaim astoleanv mhonn mhaka khatri asa”. Sushil Kumaran kusti khellam batint uloitonam fuddem mhunnlem ki bhangarache dis udeleat, ani thoddo kall visov ghetlea uprant to khell moidonar porot rokddoch yetolo.

Yogeshwar Dutt, zaka

London Olympics 2012

Poilech pavtt Bharot desak borem yes60 kg freestyle kusti khellant xinxachem podok mell’lam tannem chodd vell Sushil Kumara vangdda sarlo; te dogui bhurgeponnaile ixtt zavn asat. Sushil Kumar Bharot desa khatir borem nanv zoddttolo mhonn apnnak khatri asli oxem tannem vhodde khuxen sanglem.