03-03-2012

16
WORKER’S FRIEND Goa’s only Konkani Weekly since 1933 Annual Subscription by Post Rs. 150/- Foreign (Airmail) Rs.1500/- Licensed to post without Pre-payment at Pilar on Thursday or Friday Registration No. G-2/RNP/GOA/22/2011-12 Vol 79, No 9 | March 3, 2012 | 16 Pages | ` 5/- ® Visas for all countries. Wide choice of Thomas Cook Holidays around the world. Best fares for Domestic and International Airlines ticketing. Indian Passport & Emigration. Portuguese passport Assistance & Processing. Apostille / All Consulate attestation. Overseas Citizen of India (OCI) Assistance. IATAAuthorised Training Centre for Airline Studies. #6, Rangavi Chambers, Opp. MMC Bldg., Margao, Ph: 0832-2713207, 09860090341 Fax: 0832-2713230. [email protected] www.travcoholidays.com “Torneponnar ami xiktanv, pirayen vaddtana amkam somzonni mellta”. Maria Ebner. Eschenbach Stanley Vaz I VIP PONNJE : Gõyant Marsache 3rer zatolea venchnnuken khoinchea rajki pokxak bhovmot mellun sorkar ghoddunk mellot tacho odmas korunk zaina. Ch- alu venchnnukancho ad- davo gheupak V.Ixttachea potrkaran Gõychea kaim mukhel talukeamni bhett diun, Kongresacher ani BJP-icher add uloitole zaite motdaranchem ai- kolem. Hea donui pokxan- chea umedvarank amchim motdaram aplem mot ditit vo anik konnak mot ditit tacho odmas korunk ra- jki zannkarank kotthin zalam. Bhroxttachar, mhargay, bekarponn, ostoreancher ot’teachar, choriyo, kirmi ani her toreche sabar gune- anv mollbache tenkxer pav- leant. Minanchea udeogak lagun xetam-bhattam , udkacheo zhori, vonospoti, poryavoronacho idvas zo Kongerss rajvottken fattlea 5 vorsank zala to ekdomuch chodd oxem ut’tor toxem dokxinn Gõychea motdar- songhantlea motdaramni hea potrkara lagim uloi- tana sanglem. Itlem asun-ui 2012 Vidhan Sobha venchn- nukank Kongres pokxan ‘famili raj’ sthapon kelolean Gõychea charui vattantlo lok boroch sontapla mhonn gomta. Toxench hea famili rajeancher nixed marche suvater aplo tenko ditat tem polleun khas korun dokx- inn Gõychea motdarsong- hantlo lok odikuch chavov- la. Hacho vhodd fottko he pavtt Kongres pokxak bostolo mhonn khupxea rajki zannkaramni V.Ixtt potrkara lagim uloitana sanglam. Lokachea ulovpa vorvim Kongres pokxachea hatantleo zaiteoch boska suttun vetoleo mhonntat. Dusre vatten Kongres pokxak zatolea luskonna- cho BJP-ik faido melltolo mhonntat. 2012 vorsam zaum atam meren zo jahirnamo BJP-n porgott kela tacho kosloch boro porinnam Gõychea lokacher zaum- cho na. Karann Gõychi bekari nopoit korunk vo ti niyontronna khal dovrunk hea pokxa kodde koslench dhoronn na mhonn ugdda- pem zata. BJP-cho sorkar sodrer ailo zalear fokot mhoinea bhitor Gõycho ko- chro nattak kortolo mhonn axvason BJP-n aplea jahir- namean dilam tem khore- aninch vevharant yetolem kai oso proxn motdaram eka mekak korunk lagleat. Khoinchea pokxak bhovmot melltolem ? 2007 vorsa zal’lea venchnnukam vellar Kongres pokxan dilolim axvasonam 5% poryan puray korunk tanche lagim ghoddlem na. Virodi pokx hea natean fattlea 5 vorsank Gõykarank lagu zatolea prosnacher BJP- n Gõyche Vidhan Sobhent gombhirtayen avaz uttounk na. Gõykarank lagu zatolem choddxea prosnnacher avaz korunk lokak rosteacheruch vechem poddlam. hanv hi sondi ghetam ani soglleamni mhaka he suvater haddla tankam Dev borem korum mhonntam election… PILAR: Gõychea sorkaran ‘Vi- sion Statement 2015’ sador kela tantunt Gõychem rongit chitr dakhoilam. 2009-10 vorsant Gõychea ‘Gross State Domestic Product’ (GSDP) hantun 13.03% vadd dakhoilea ti Raxttrik vadd zalea tea poros 7.9% odik asa. Gurgaum aslolea ‘Institute for Competitiveness’ hanchea por- mannem Gõy Bharotantlem eo- gyotayechem asa mhonn kolloil- am. Hi ek bori khobor Gõychea venchnnukam vellar. Gõyantlim xetam ani soimbik daiz padd kelear monis koso jiyeunk pavtolo? Jevnnacho purument somplo zalear karkhanneam vorvim duddu melltat te mon’xachean khaunk zatat? Amchea xetam ani soimbachea daiza vorvim amkam jevonn ani karkhanneank koch’cho mal mellta. Halinchea vorsamni mhargai mollbak tenklea, tache vorvim Gõyantli poristhithi khoim pavlea tem spoxtt zata. Mahatma Gandhichea chintpa pormannem“sonvsarant puro titlea poros odik ani soglleank pavo sarkem asa, ponn axechea mon’xachi as bhagounk tem pavona.” Naitik totvam monant rigounk goroz P14 P14, P9 Fokot poixe, poixe Upas ani Prachit-a vixim vichar-zabab Kalve-Aldona zal’lea bosicho obsoeg ani karonnam Ashoka moral totvam samballunk formaita P2 P9 P9 P15 Gõyant sudaropacheo yevzonneo kortana fuddle pillgek togoun urpak, poryavoronn samballpak amkam naitik totvanchi (moral values) goroz asa, oxem Pilarche Teolojikal Kolejicho professor Pri. Cosme Costan sanglem. Gõyant sudaropacho vavr kortana purvilea kallar Ashoka Som’rajean kelolea vavrachea nomunneacho tannem ugddas kelo. Toslo ut’tom vavr atam ami korina zalear amchem Gõy Udentichem Mannik vo Sunaprant, Bhangarachem Gõy anink urchem na.

Upload: feroz-fernandes

Post on 13-Mar-2016

339 views

Category:

Documents


19 download

DESCRIPTION

News, Village Goa

TRANSCRIPT

WORKER’S FRIENDGoa’s only Konkani Weekly since 1933Annual Subscription by Post Rs. 150/- Foreign (Airmail) Rs.1500/- Licensed to post without Pre-payment at Pilar on Thursday or Friday Registration No. G-2/RNP/GOA/22/2011-12

Vol 79, No 9 | March 3, 2012 | 16 Pages | ` 5/-

®

Visas for all countries.

Wide choice of Thomas Cook Holidays around the world.

Best fares for Domestic and International Airlines ticketing.

Indian Passport & Emigration.

Portuguese passport Assistance & Processing.

Apostille / All Consulate attestation.

Overseas Citizen of India (OCI) Assistance.

IATA Authorised Training Centre for Airline Studies.

#6, Rangavi Chambers,Opp. MMC Bldg.,

Margao, Ph: 0832-2713207,09860090341

Fax: [email protected]

www.travcoholidays.com

“Torneponnar ami xiktanv, pirayen

vaddtana amkam somzonni mellta”.

Maria Ebner. Eschenbach

Stanley Vaz I VIP

PONNJE : Gõyant Marsache 3rer zatolea venchnnuken khoinchea rajki pokxak bhovmot mellun sorkar ghoddunk mellot tacho odmas korunk zaina. Ch-alu venchnnukancho ad-davo gheupak V.Ixttachea potrkaran Gõychea kaim mukhel talukeamni bhett diun, Kongresacher ani BJP-icher add uloitole zaite motdaranchem ai-kolem. Hea donui pokxan-chea umedvarank amchim motdaram aplem mot ditit vo anik konnak mot ditit tacho odmas korunk ra-jki zannkarank kotthin zalam.

Bhroxttachar, mhargay, bekarponn, ostoreancher ot’teachar, choriyo, kirmi ani her toreche sabar gune-anv mollbache tenkxer pav-leant. Minanchea udeogak lagun xetam-bhattam , udkacheo zhori, vonospoti, poryavoronacho idvas zo Kongerss rajvottken fattlea

5 vorsank zala to ekdomuch chodd oxem ut’tor toxem dokxinn Gõychea motdar-songhantlea motdaramni hea potrkara lagim uloi-tana sanglem. Itlem asun-ui 2012 Vidhan Sobha venchn-nukank Kongres pokxan ‘famili raj’ sthapon kelolean

Gõychea charui vattantlo lok boroch sontapla mhonn gomta. Toxench hea famili rajeancher nixed marche suvater aplo tenko ditat tem polleun khas korun dokx-inn Gõychea motdarsong-hantlo lok odikuch chavov-la. Hacho vhodd fottko

he pavtt Kongres pokxak bostolo mhonn khupxea rajki zannkaramni V.Ixtt potrkara lagim uloitana sanglam. Lokachea ulovpa vorvim Kongres pokxachea hatantleo zaiteoch boska suttun vetoleo mhonntat. Dusre vatten Kongres pokxak zatolea luskonna-cho BJP-ik faido melltolo mhonntat.

2012 vorsam zaum atam meren zo jahirnamo BJP-n porgott kela tacho kosloch boro porinnam Gõychea lokacher zaum-cho na. Karann Gõychi bekari nopoit korunk vo ti niyontronna khal dovrunk hea pokxa kodde koslench dhoronn na mhonn ugdda-pem zata. BJP-cho sorkar sodrer ailo zalear fokot mhoinea bhitor Gõycho ko-chro nattak kortolo mhonn axvason BJP-n aplea jahir-namean dilam tem khore-aninch vevharant yetolem kai oso proxn motdaram eka mekak korunk lagleat.

Khoinchea pokxakbhovmot melltolem ?

2007 vorsa zal’lea venchnnukam vellar Kongres pokxan dilolim axvasonam 5% poryan puray korunk tanche lagim ghoddlem na. Virodi pokx hea natean fattlea 5 vorsank Gõykarank lagu zatolea prosnacher BJP-n Gõyche Vidhan Sobhent gombhirtayen avaz uttounk na.Gõykarank lagu zatolem choddxea prosnnacher avaz korunk lokak rosteacheruch vechem poddlam. hanv hi sondi

ghetam ani soglleamni mhaka he suvater haddla

tankam Dev borem korum mhonntam

election…

PILAR: Gõychea sorkaran ‘Vi-sion Statement 2015’ sador kela tantunt Gõychem rongit chitr dakhoilam. 2009-10 vorsant Gõychea ‘Gross State Domestic Product’ (GSDP) hantun 13.03% vadd dakhoilea ti Raxttrik vadd zalea tea poros 7.9% odik asa. Gurgaum aslolea ‘Institute for Competitiveness’ hanchea por-mannem Gõy Bharotantlem eo-gyotayechem asa mhonn kolloil-am. Hi ek bori khobor Gõychea venchnnukam vellar.

Gõyantlim xetam ani soimbik daiz padd kelear monis koso jiyeunk pavtolo?

Jevnnacho purument somplo zalear karkhanneam vorvim duddu melltat te mon’xachean khaunk zatat? Amchea xetam ani soimbachea daiza vorvim amkam jevonn ani karkhanneank koch’cho mal mellta. Halinchea vorsamni mhargai mollbak tenklea, tache vorvim Gõyantli poristhithi khoim pavlea tem spoxtt zata.

Mahatma Gandhichea chintpa pormannem “sonvsarant

puro titlea poros odik ani soglleank pavo sarkem asa, ponn axechea mon’xachi as bhagounk tem pavona.”

Naitik totvam monant rigounk gorozP14�

P14, P9�

Fokot poixe, poixe

Upas ani Prachit-avixim vichar-zabab

Kalve-Aldona zal’lea bosicho obsoegani karonnam

Ashoka moral totvam samballunk formaita

P2�

P9�

P9�

P15�

Gõyant sudaropacheo yevzonneo kortana fuddle pillgek togoun urpak, poryavoronn samballpak amkam naitik totvanchi (moral values) goroz asa, oxem Pilarche Teolojikal Kolejicho professor Pri. Cosme Costan sanglem. Gõyant sudaropacho vavr kortana purvilea kallar Ashoka Som’rajean kelolea vavrachea nomunneacho tannem ugddas kelo. Toslo ut’tom vavr atam ami korina zalear amchem Gõy Udentichem Mannik vo Sunaprant, Bhangarachem Gõy anink urchem na.

2 � Amchem Dhoronn Tumche Vichar March 3, 2012 � Vauraddeancho Ixtt

Eleisanvachi toyari kortana, umedvar thoddeam mon’xank oso proxn ghaltat, ‘sang kitle zai?’. Osle proxn aikun, amchea monant oso vichar ailo, ho proxn adim tumkam hanvem kitem korunk zai’ te vixim aslo. Atam amchem lokx poixancher gelam ani amchea ganvant kitem korunk zai tacher visor poddlea. Svotontr rajyant hi dukhachi khobor.

Kongres ani BJP pokx lokak poixancheo bhasavnneo kortat. Tumkam nivddun ailear itle ditole ani title ditole mhonn sangtat ani amcho sado lok tankam bhullta. Aplo niz thokos gheun korpacho vaur (hard work) soddun funkea melltat te poixe punzavunk bhulltat. Hi onek dukhachi gozal.

Dursre umedvar asat te apunn bhroxttochar nopoit korunk vavurtole mhunn bhasaitat. Punn polleunk gelear, ho lok zo tankam nivddun kaddta, toch lok nivddun ailolea umedvarank oskot korun apleak faido zata toslem bhroxttachari kam’ korun gheunk sodta. Somazan mon’xank apleacho faido polleunchi pidda laglea. Hem onek dukh.

Atam Gõyant poryan lok alaite girestkayek bhul’la. Vaur korinastana poixe korunk sodta. Ho vichar bhroxttacharachi buniad. Thokos gheun vaur korunk konnunch sodina ani thokos

gheun vaur kelear-ui pogar titlo mellona tem polleun, zaito lok novi bhroxttachari torika apnnavunk lagla. Hakach lagun poixe melltat mhunn lok dhanvtat. Svotontr rajeant lok gulam’ zaunk sodtat tem onek torechem vhoddlem dukh.

Ami sogllim ektthaim yeun somazank lagloli pidda nopoit korunk lok vavrina. Tem sorkarachem kam’ mhonn ami somzotanv. Punn hi zobabdari ami raj kortoleank dilea; Rajkaronn choloitole hi zobabdari palina zalear amchean tankam vicharum yeta vo tankam amchem mot dinastana fuddle pavtt nivddun haddunk favona.

Amchea somazant bolltench zata, rajkaronn choloitolo amcho odhikari apnnak zai toxem korta tedna lok fokot apleach bhitor gungunta. Konnank tacher nixed marunk kallji zaina. Kiteak hea amdaran lokak veg-veglle toren poixe dileat. Haka lagun lokan moneponn ghetlam ani veta te vatten bhroxttachar vaddot veta.

Khorench sangchem mhunnlear je meren thokos gheun vaur korinan, somajik ani naitik totvamni dor nagrik arthik nodren svotontr zaina te meren eleisanv nirfoll. Hea vorsa tujem mot bodoll haddtolem ani borem tem kam’ zatolem mhonn amcho anvddo.

Election manifesto-nThokos gheun vaur,Somajik ani naitik totvamSvotontr zavpacho naro na

V A C H P I B O R O Y TAT

OGRLEKH

Tujem mot FaideachemTumche vichar vo

suchovnneo amkam dhaddatHo Pot’to: V.Ixtt, Pilar Goa- 403 203

E-mail: [email protected]

VAURADDEANCHO IXTT registered with RNI 37805/62. Printed and Published by Fr Stephen Dias sfx on behalf of Xaverian Publication Society at Pilar Goa 403 203 Tel: 0832 2218562 and Printed at M/s Elegant Offset Printers, D2-31, Tivim Industrial Estate, Karaswada Mapusa Goa. Editor: Fr Feroz Fernandes sfx, Telephone/ Advertising Dept. 0832 2219091, Email: [email protected]. For online edition log on to www.v-ixtt.comDisclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Vauraddeancho Ixtt represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Vauraddeancho Ixtt editor, publisher, and/or owners.

Fokot poixe, poixe poixe

ELEISANVACHI BHASAVNNI

Thokos gheun vavurchi goroz naNaitik totvam-i nakat

Bhangarachem Gõy naka

Gõyant lokxahicho sorkar so-drer ail’leak venchnnuko zaleat tanche modem hea vorsachi venchnnuk chodd uchambol-layechi zal’lea porim dista. Vidhant Sobhentlea 40 bos-kam khatir 215 odik umedvar bosleat, tench tanchem poilem vhoddlem xanneponn. Hankam soglleank ap-aplo prochar ko-rumni aslo ponn ekleacho va-vurpi dusreachea vavurpeacher hat ubarta, vaitt nodren pol-leta, zogddim korpachim nibam polletat; tem matr vittechem kortub. Fattlea vorsamni bez-

ababdarechim kamam zalolim nagrikamni pollelim. Lok sar-koch bejear zala. Sorkari nokre-ank gelear lakh mezunk pod-dtat, ganv-ganvamni surokxa unni bhirantin dis kaddche poddtat. Gõyantli suvevostha bigddot veta.

Fattlea Sonvaradis Vell’lle Igorjent CID pulis ail’lean gan-vcho lok uchamboll zaun mar-pett kelo. Sogllo goddbodd ani bhirant uprasli. Hem sogllem venchnnukank lagunuch zalam mhonntat. Adim oxem zainas-lem. Atanchea kallar sogllech

ekamekacher kollpotat, rokd-dech hatyaram vaprunk fuddem sortat. Hem sogllem girest ani kruttpoti zaupache axenuch zata. Nator polle, chodd hartole ani fokot challisuch nivddun yetole, hem tor sogllech zannot. Kon-nak vinchun kaddleat tankam nivddun yeundi, nagrikank zai tankanch motam dileant. Kon-nench uchamboll zaunchi goroz na. Xantichea Gõyant nagrikank xantponnim jiyeunk xantichem raj choloyat.

Pedro Mendonca,Ponnje

Challisuch umedvar jiktole zalear…

Kaim dis zale, hanv GMC-int piddevont ixttak polleunk gel’lom, thoim eke norsichi vollokh keli. Hospitalachea dotoram vixim khobor kaddli. Hospitalant bore dotor asat ani piddestanchi seva bori zata. Dekhun Gõyam bhailim piddevontam ilaz gheunk yetat mhonn norsin sanglem. Hanvem mhonnlem ‘tuka chodd kam’ poddta kitem, thoklolem dista. Tedna tinnem mhonnlem “hi mhoji dusri shift”. Thoddeo norsi ‘leave’-n asun herancher chodd kam’ poddta mhonn sanglem. Uprant hanv dusrea piddevontak polleunk dusrea ‘ward’-ant gelom. Thoinsorui norsi kodde uloitana ti-i nors thokloli disli. Tikai chodd kam’ poddlolem. Ti dusre shift-ik asli mhonn tinnem sanglem. Zaite pautti tin shifti poryan korcheo poddtat mhonnunk lagli. Hea GMC hospitalant aninkui xembhor norsinchi goroz asa mhonnunk lagli. Hanvem mhonnlem: Gõyant itleo norsi zatat tori norsi mellonant? Sir, tinnem mhonnlem, norsi zaiteo zatat ponn norsichi nokri mellunk 7-8 lakh rupya magtat, itle duddu ̀ bribe’ diunk tanche kodde nant. Girestam ‘bribe’ diun nokri ghetat. Tim magir, koslem-i kam’ korinant. Ami hanga funkea yeunk na, kitem korunk zai tem ami zannom mhonntat. Mhonntoch amchean tankam kainch mhonnunk zaina oxem tinnem sanglem.Dusrem, gorib xikpant huxar asun norsi zaleant, ponn nokri mellunk 7-8 lakh rupya bribe diunk tanche kodde zaina. Ani kaddlolem rin koxem ani kedna farik kortelim? Hospitalant “commission” mellona, voilean dotoranchem, piddestanchem aikunchem poddta. Hea pasot norsichem kamuch naka dista. Sorkari ofi samni peonachi nokri odik bori lagta, ti-i gheunk 2-3 lakh ‘bribe’ diunk zai. Tem diunk rin kaddchem poddta. Rinn magir koxem farik zatolem? G. Divarkar, Divadde

GMC Hospitalantlea norsink dupott vavr

1. Place of Publication : Vauraddeancho Ixtt Pilar, Goa. 403 203

2. Periodicity of its Publication : Weekly

3. Printer’s Name : Fr. Stephen Dias (Whether citizen of India) : Indian Address : Reanimation Centre Pilar, Goa 403 203

4. Publisher’s Name : Fr. Stephen Dias (Whether citizen of India) : Indian Address : Reanimation Centre Pilar, Goa 403 203

5. Editor’s Name : Fr. Feroz Fernandes (Whether citizen of India) : Indian Address : Pilar Monastery, Pilar, Goa 403 203

6. Name and address of : Fr. Anthony Lopes individuals who own the Chairman newspaper and partners Xaverian Publication Society or share holders holding Pilar, Goa 403 203 more than one percent

I, Fr. Stephen Dias, sfx, hereby declare that the particulars given above are true to the best of my knowledge and belief.

Signature of Publisher sd/- Fr. Stephen Dias

FORM IV(Rule 8)

Panaji, GoaDated: 28th February, 2012

Statement about ownership and other particulars about newspaper entitled “Vauraddeancho Ixtt” as required to be published under Rule 8 of the Registration of Newspapers (Central), Rules, 1958.

Lekh l 3Vauraddeancho Ixtt � March 3, 2012

.

Agnelo Pires

Kaim disamni sanje vellacho surya mavollt-tam-mavollttam Gõyche bhuimyer Vidhan Sobhe-chea venchnnukancho pavs poddttolo. Ho pavs kaim adlea, kaim novea umedvarank ani pokxam khatir nove umedichi axa ghevn yetolo zalear kaim her umedvar ani pokx-anchea jivitant dukhacho hunvaro.

Bharotant lôkxay aslolean motam divpi vo motam ghalpi 5 vorsamni ekuch pavtt raza zata vo kaidea promannem za-nvk zay. Atam 5 vorsam modekat kitleoch venchn-nuko zatat hi veglli gozal. Hem apunn raza mhon-npachem khaxelponn mot-darak 5 vorsamni ekuch pavtt mellta. Tem venchn-nuko zatat tea vellar..

Venchnnukam vel-lar veg-vegllea pokxantle soglle umedvar lôkank torekvar asvasonam di-tat mhonnlear otitay za-vchina. Asvasonam kapsa vori ubhun vochpachim vo bombaddea vori sakar zainastana futtun voch-pachim. Motam ditana lôk aplea xannemponnak chavi divn motam ghaltat, oxem na. Amchea Bharot desant oxikxitayechi (il-leteracy) sonkhea otixoy chodd aslolean lôk motam ghaltana sogllea bazumni vichar korun mot ghal-tat hacher visvas bosona. Jedna kaim umedvar mot-darache unttient duddvan-cho pavs rokoytat tedna mat motdarak aplem xan-neponn khoim tori lipun-chepun urlear upkarta, tacher barik-sarik vichar korpachi goroz na oxem taka dista.

Aplem bhou mo-lachem mot divche adim koslea vixoyacher vichar korop? Motdaranchim khasgi kamam dhorun, aplea ganvchich nhoi ponn ak’khea rajeachi udorgot zanvchi dekun vavurtolo

mhonn zacher visvas asa teach umedvarak lôkamni nivddun haddunk zay. Zo umedvar aplo hit, aplem dhey, aplim asvasonam, aplem utor bodolna tos-leach umedvarak lôkamni venchnnukent zoytivont korun divnk zai heach vi-charank xanneponn asa, ghottay asa hem konnuch svikarunk fattim sorchona.

Dolleam mukhar oxim udharonnam yetat ki khup pavtti nivddun ailolo umedvar apnnem dil’lim asvasonam pallina. Ulttem pollelear kaim zann nivd-dun aile mhonnttoch aplea motdaram khatiruch nhoi ponn aplea motdarsong-hantui kainch korunk pa-vonant ani kainch korunk sodinant.Tanchi nodor apsvartantlean nirmann zal’le girestkayeche zal-lant ghuspol’li asta. Fokt apli svotachi ani aplea kuttumbachi udorgot ko-rit ravop hantunt tanche jinnechem chokr ghunvot asta. Venchnnuko zalea nontor jedna motdarank apnnem vikhallem foll vinchun kaddllem mhon-npachi zanniv zata tedna khup kollav zal’lo asta. Opekxechi zata onopekxa. Oturtayen bhorlole axe-chi zata niraxea. Hantunt chuk ani bhul konnachi? Motdarachich!

Venchnnukent ubho

ravlolo umedvar panch vorsamni ekuch pavtt motdarachea ghora hum-brea bhitor aplo pãy ghalta hem 95% khorem. Panch vorsamni ho umedvar ekuch pavtt motdarache pãy poddtta, tache kodde bhik magta, he bhikentlean apunn raza koso jiyevopa khatir. Godd-godd utram fattlean vikhacho ani fot-tingponnacho lep marlolo asta hem visrun motdar umedvaranchea tond-dantlean yevpi godd-godd utrank aplo kan dita. Ek umedvar, apleak thod-deach khinna purto raza korta ani tovui bi fott-kiro hem motdarachea kallzant xirkun urunk khup kotthin. Karonn fuddlea venchnnukamni tinch godd-godd utram, tinch asvosonam, teoch bhasavnneo, tinch fot-tingponnam. Fottkirea axechea kupamcher vo ddhogancher bhonvddanv haddun babddea mot-darak nivddun yetoch ho umedvar voylean zomnir apttita, tache fattir khontt marta. Motdaranchea kallzamni tancheo sogl-leo gorzo purn’ kortolo mhonn asvasonamchi div-lli pettovn nivddun yetoch apunnuch ti divli paloyta, motdarak kallokhant sanddovn. Svotachea svar-thachea devcharak Dêv

korunk, apleak nivddun haddun khas sthan mel-lovn divpi motdaruch khoro raza mhonn to umedvar visorta.

Hech khatir venchn-nukam vellar mot kon-nak divchem, khoinchea umedvarak nivddun had-dcho, khoinchea pokxak zoitivont korcho hachem gonnit (arithmetic) kor-tana motdaramni ogodd (deep) niyall korop chodd gorjechem. Borea umed-varak nivddun haddop hem dorya deger sanddloli suy sodpa porim zalem tori, motdaran aplea bhav-namcher tabo dovrun, zo umedvar aplea ganv-chi, ganvchea lôkanchi ani aplea rajeachi udorgot korpak pott’tiddken va-vurtolo teach umedvarak nivddun haddpachem dhey ani nirnnoy aplea ontoskornnant kil’lavnk zay. Jea umedvarache hat mhellea kortubanchea rogtant buddleat, zannem dusream khatir koslench yogdan divnk na, je dudd-vamni motdarak aplea hat-ant nachpi bavlo vo puppet korunk sodtat, je umedvar dor ek Gõykarak morn-nache toddir vhorpachea dhondeant buddlole asat, je umedvar Gõykaramche surokxechem fottkirem tol-moll kortat, je umedvar Gõykarank kednach sor-vangi boreo sovloteo divnk vavrunk nant vo vavurch-enant, je Gõykaranchea tonnddantlo bhakre kud-dko kaddun onGõykaran-chea tonnddant ghalunk fuddem sorleat, tankam zoytachea uzvaddant had-dinastanam, ek koddu dhoddo ( lesson) xikovop ani he venchnnukent tan-cho khoro zago khoincho tem dakhovn divop hench dor ek motdarachem poilem-voilem chintop za-vnk zay. Tednach lôkxay-ent motdar fokot venchn-nukam vellaruch nhoi, ponn dor eka khinnacho raza urtolo.

Venchnnuke vellar motdar raza

PONNJE: Venchnnuko amche desacho ek kherit vell. Venchnnuke butanv (electoral button) zo ami dham-toleanv, tacher amchea rajeacho ani desacho fuddar at-taplolo asa. Amche mot diunk vetanv tea disa zo tharav ami ghetoleanv, to tharav Goychea lokanchea vixoy-ancher tharlolo astolo, chodd korun choltolea bhroxt-tachara ani Goychea poryavoronnacher.

Mhonnttoch Vidhan Sobhent amcho protinidhi koso niz umedhvarak vinchun kaddunk amchea monar uzvadd poddunk Devak amchim magnnim ubarunk goroz asa. Te umedhvar amchea nanvar thrav ghetole ani pas kortole. Tea khatir Goy ani Goykarank man diupi

sarkhele niz umedhvarank vinchun kaddop gorjechem.Veg-vegllea dharmik zageank bhett diunk kaim

umedhvaramni lokak ti-ti yatra ‘sponsor’ kelea mhonn aikunk yeta. Oxem astoch, tea-tea umedhvarak rinnant ravona zaunk, motdar aplem mot taka diunk tache upkar atthounk sodhta. Tosle upkar farik korunk amchem povitr mot ami ogddaunchem nhoim. Je umedhvar sodrer asle, tancheamni hozar rupiancheo bhetto vanttunk zatat ani oxe toren aplea motdara koddlean mot viktem gheum ieta. He ani fuddarak ietolea venchnnukamni Devache khoxe ani amchea ontoskornna pormonnem, amchem mot diunk vavrum-ia.

Tatpurtea bhulovnneank povitr mot ogddaumchem nhoi

4 l Gõycheõ Khôbrô March 3, 2012 � Vauraddeancho Ixtt

Stanley Vaz | VIP

PONNJE: Eka kallar khoin-sorui ek zomat vo bhovxik dobazo aslear. Tacho pro-char korpa khatir lugtta-chea bonderancho vapor kortalet. Xaramni vo gan-vamni don-char bond-eram lambovn sovay bhi-tor prochar zatalo. Goroz poddli zalearuch vellar mottorak ‘loud speak-er’ lavn bhonvddaitale. Venchnnukam vellar os-lea bonderancho umed-varank khupuch adar zat-alo. Him oslim bonderam toyar korpak xaramni toxench ganvamni khas chitarpi asle.

Punn aichea adhunik kallar vochot thoim ‘ c o m p u t e r i s a t i o n ’ vaddlolean, ap-apli jahirat ani prochar korpi ‘digital’ pod’dotin toyar kelolea bonderank chodd magnni ani posond kortat. ‘Digital’pod’dotin

toyar kelolea bonderank chodd magnni ani posond kortat. ‘Digital’ bonderam udexim duddvancho khorch ani vell chodd lagona. Haka lagun vorsanchim vorsam thavn cholot ailoli lugttachea bonderanchi porompora sarkich nopoit zavpache vatter asa mhonn disun yeta. Itlench nhoi, tor him lugttachim bonderam korun aplem ani aplea ghorcheanchem udarposonn korpi chitarpeancher poryan boroch porinnam zala mhonn V. Ixttachea potrkarak gomlam.

‘Digital’ pod’dot yenvche adim ‘screen printing’ asli, ti thodde kodden azunui chalu asa. Haka lagun hatan bonderam chitarpapachea dhondeak mar bosla. Toruiponn mottoranche ‘number plates’

chitraupachem thoddem-bhov zatalem. Punn thoinsorui mottoranche ankdde ‘taping’-ache udexim chittkavpak

survat zal’lean thoinsorui tankam fottko bosla. Xaramni veg-vegllea konnxancher bosun ‘number plates’ chitarpi

monis sarkech unne zaleat. Ekach utran ‘Te poder mele, te undde kobar zale’, osle torechi tanchi got zalea mhonnpachem zalam.

Lugttachim bonderam korpi Xri Gokuldas Chari hea 80 vorsam pirayechea chitarpean mahiti dilea tea pormannem, “lugttachim bonderam korpacho to kall veglloch torecho aslo. Him lugttachim bonderam koxim chitarpachim amkam chodd zannank koslench xikop naslem. Ami amchi kola ani hikmot vaprun him veg-vegllea rongachim bonderam toyar kortalet. Eka mhoineak 10 poryan bonderam korpacho vavr amkam mell’lear, tacher amcho ani amchea ghorabeacho khorch choltalo. Hea dhondea vorvim khupxea chitarpeami aplem udarposonn kelem.

Xri Chari sangta,

“tea kallar bizli naslolean kerosinachea diveachea uzvaddar him bonderam toyar keleant. Venchnnukam vellar, sthanik pokx toxench umedvaram koddlean amchea vavrak bhorpur magnni astali. Eka-eka vellar hatant aslolo chitarpacho ‘brush’ khala poryan dovorpak fursot mellonasli. Tea bhair kaim sonvstha ani dhondekaranchem amkam ‘fi x’ giraik astalem. Mekllea vellar ami tiatr-nattkanche thoktte (boards) ani ‘number plates’ chitraitale. Punn atam hi ‘digital’ pod’dot yevn sogllench bodol’lam. C h i t r a v p e a n c h e a bhurgeank hea kamanchi avodd asli, tannim legun hi novi ‘digital’ pod’dot vaprun aplea bapaicho vavr soddun dila mhonn Xri Gokuldas Charin dukhin V. Ixttak sanglem.

Lugttachim bonderam zalint itihasant zoma

Pri. Luis Xavier Gomes

Fattlea Setembrant aslolim-naslolim sogllim Vailankanni vochun ailim. He vixim lok uloitat tem zaitem addvem-tiddvem aikunk ailem. “Amchea montrean amkam tiketti kaddun dileot.” “Amkam councilor-an poixe dileat” thoddim oxem mhonntalim. “Amcho sarpanch kitlo boro, tannem amkam hem bhag favo kelem”. Anikui mhonnlolem aikunk ailem. “To he pavtt eleisanvank bosta dekhun tannem aplea bavurpeank Vailankani vochunk

gaddiyeche dobe ‘book’ keleat”. Konn-konn oxem mhonntalo “eleisanvam vellar saddiyo divop, tankiyo divop, rexen vanttop, poixe divop, T.V. , fridge, scooter, gaddiyo divop hem sogllem hanvem pollelem ponn adim oslem kednach hanvem polleunk na.”

Hem sogllem borem asa. Aslolim-Naslolim sogllim Vailankanni pavlim. Devak argam! Aslolim-Naslolim mhonntana fokot apnnak mot ghal’leank Vailankanni dhaddlim, urlolim bhov korun naslolim asat tanchem kitem kai? Tanchem noxib

kednam ugoddtolem kai? “Tim tea mon’xachim; mhaka tanchem kiteak poddlam? “Hanv montri zalam to fokot mhojeach mon’xancho vo soglleancho. Somazachem boreponn korunk tunvem kitleo bhasavnneo keleo nant zait.

Him bhairailolim tujea somazant / rajvottkent poddonant? Fuddem anikui vichartam “Tuka mot ghalunk zai dekhun tunvem tumcheank Vailankanni dhaddop hem sarkem asa kai? Vailankanni dhaddop, hi ek bori kornni punn he bore kornnent apsvart liplolo dista to chukicho asa.

Atam eleisanv lagim pavlem. Loka modem oxe vichar aikunk melltat. “polle tannem amkam Vailankanni vochunk

tiketti diloleo nhoi atam amchem kitem?” “Tannem amkam poixe dileat nhoi ami takach mot ghalunk zai” “Tannem mhojem kam’ kelam nhoi hanvem takach mot ghalchem?” He osle ani sobar toreche vichar amchea monant guspunk xoktat.

Hea vicharank amchean zobab sodunk zata. “Hanvem mhojem boreponn polleunchem vo AMCHEM boreponn polleunchem?” “Hanvem mhojeach kuttumbachem boreponn polleunchem vo AMCHEA KUTTUMBANCHEM boreponn polleunchem”. “Hanvem mhojeach vaddeachem boreponn polleunchem vo AMCHEA VADDEACHEM boreponn polleunchem?”

Konnachem Boreponn

PONNJE: Gõychea venchnnukank ravlolea pokxanchea jahirnameamni Gõyant sa-bar mhotvache proxn asat te ghalinastana bhair dovorleat mhonn Gõyche Arkidi-osezinchea Somajik Niti ani Xanti mondollan rajkornne-anchi khor ttika kelea.

Pokxamni jahirname hajir keleat ani lokak roste, udok ani her mullaveo gorzo ditole mhonn bhasailam ponn heo soglleo vostu ganvchea panchayatink ani nogorpalikank lagu zatat ani nhoi Vidhan Sobhek, oxem Somajik, Niti ani Xanti Mondollachea Karbhari Chittnis Fr. Maverick Fernandes-an sanglam. Marsache 3rer Vidhan Sobhecheo venchnnuko zatoleo. Lokachea tharaveancher adharun hea mondollan pokxank kel’leo suchovnneo potrkarank dileat. Khontichi vost mhonnlear ekai

pokxan Gõyantle mhotvache proxn asat tancher lokx ghalunk na ani te tanchea jahirnameancher aspavunk nant. Poromparik somudayanchea lokak

tanchea zageavelo kaddina zaunk kaydeanchi goroz toxench zomniche hok’k mellunk, Regional Plan 2021, zomnichem rupantoram korop, monis hok’kanchi ani olpsonkheanche hok’k rakhpachi somiti sthapun haddop hem chodd

mhotvachea proxnancho Pri. Maverick-an ugddas kela. Bhroxttacharacher chovkoxi korunk panchayatiche ani nogorpalikeche duddvanchi nidhi (funds) ‘decentralising’ korunk tannem maglem.

Gõyant choltolim bekaideachim minancher tabo dovorpak sod’deak asat te kaide pavonant mhonn Pri. Fernandesan pokxanchem lokx oddlam.

Somajik, Niti ani Xanti mondoll rajki pokxank soitar kaddta

Gõycheõ Khôbrô l 5Vauraddeancho Ixtt � March 3, 2012

Stanley Vaz | VIP

PONNJE: Marsache 3rer zavpi Gõychea Vidhan Sobhechea venchnnukank kaim mukhel pokxancheo tiketteo ghevn ubhe rav-lole umedvar choddxe 60 vorsanche pirayek tenk-lole, kaim zann 60 vorsam zalole umedvar asat. Hea umedvaram modem sogl-lea poros zantto umedvar mhonnlear Trinamool Kongresache tikettir Al-dona motdarsongant ubho ravlolo Dr. Wilfred D’Souza, zalear soglleam poros lhan pirayecho Kongres-NCP yutichi tik-ett gheun Sanguem mot-darsonghant ravlolo Yuri Alemao asa.

Dr. Wilfred D’Souza-k hea vorsachea Abrilant 85 vorsam bhortolim. Vev-sayent ek namnecho bhov zannar voiz. Dr. Willy fat-tlim sabar vorsam Gõychea rajki mollar mhotvachem kam’ korit aila. Mukhel

Montri, Up-mukhel mon-tri, Bholayke Montri oslim sabar khatim tannem Gõy-chea montrimondollant choloileant. Tachea fat-tlean dusro asa to Poriem thavn Kongresache tiket-tir ubo ravlolo Prataps-ingh Rane. Hea vorsachea Janerant taka 73 vorsam bhorlint. Xri Rane sabar vorsam Gõycho Mukhel Montri aslo. Gõyank Ghottok’raj favo zalea uprant, to poilo mukhel montri zalo. Sod’deak to Gõyche Vidhan Sobhecho Sobhapoti aslo.

Fonddeam motdarson-ghant Kongres-iche tiket-ticher ubho ravlolo Ghor Montri Ravi Naik-achi pi-ray 65 zalea. Fatorda Kon-gres umedvar M.K. Shaikh hachi-i piray 65. Saliganv motdar-songhant NCP-chi tikett mellovpi Suresh Parulekar-achi piray 69 vorsam, zalear Kunkolle BJP-cho umedvar Subhash Naik 59 vorsancho. Na-vele Kongrescho umedvar Churchill Alemao-n aplea jivitachim 65 vorsam pasar keleant. Xri Churchill po-ryan thoddo kall meren

Gõyche mukhel montri ani Lok Sobhecho khas-dar zaunk nivddun ail’lo fattlea montrimondollant PWD montri asa.

Mandrem BJP-cho Laximikant Parsekar ani Peddne Rajendra Arlekar he dogui umedvar 56 vor-sanche zavn asat. Porvore thavn NCP-che tikettir zhuzpi Fermina Khaunte ani Aldona-cho Dayanand Narvekar him dogaim 61 vorsam pirayechim asat. Kongresicho odheokx to-soch Shiroda-cho umed-var Subhash Shirodkar 59, zalear Mukhel Montri Digambar Kamat haka 57 vorsam bhorleant. Kunkol-lecho Kongres umedvar Joaquim Alemao-chi piray 54 vorsam itli asa. Nu-vem Kongrescho Aleixo Sequeira ani Vasku NCP-cho umedvar Jose Phillip D’Souza he dogui umedvar 55 vorsam pasar zaleat.

Hea venchnnukamni 40 vorsam sokoile pirayechea

u m e d v a r a m m o d e m Sanguem motdarsonghant ubo ravlolo Kongres-NCP yuticho umedvar ani nogorpalika montri Joaquim Alemao hacho put Yuri Alemao. Tachi piray fokot 27 vorsam asa. Gõyche suttke uprant, Gõyche Vidhan Sobhechea v e n c h n n u k a m n i itle lhan pirayecho umedvar kednach ravunk na mhonntat. Xri Churchill Alemao-chi dhuv ani Bannavlle m o t d a r s o n g h a n t l e m Kongresachi umedvar Valanka Alemao-chi piray 32 vorsam asat.

Kepem-cho opokx umedvar Prakash A. Velip ani MGP-cho Premanand Nanoskar, Kalangutt BJP-cho Michael Lobo hea tegaimchi piray 35 vorsam ani Moddganvchea Rupesh Mahatme-k 39 vorsam asat, oxem tannim ap-aple umedvarki orz-potramni nond keleat.

He pavtt Gõychea motdana vellar vegllich pod’dot vapurtole mhonn gomun ailam. Poll Monitoring System Venchnnukecho Karbhar choloitoleamni nove torechi pod’dot vaprunk tharailam. Amchem Gõy khas rajyo aslolean venchnnukanchea odhikareank osli pod’dot vapurpachi goroz disun ailea. Gõychea 40 motdarsonghamni 1,612 motdan kendram asat, thoim 10.57 lakh motdaram aplim motam ghalunk vetolim. Dor eka motdaracho fottu kaddtole ani webcams ani digital mixinacher fi ngerprints ghetole.

Osli pod’dot 2010 vorsachea Otubrant Valpoi motdarsonghant pott-venchnnuk (bypoll) keloli tedna vapurloli. Gõyant motdan korpacho vell sokallim 7 tem sanjechim 5 vaztam meren astolo. Karonn dor motdaracho fottu ani fi ngerprint korpak 40 segund (seconds) lagtole. OUTLOOK

Motdarancho fottu, fingerprint ghetole

Zantto Dr. Wilfred ani nentto Yuri Alemao venchnnukanche umedvar

PILAR: Fr. Agnel Niketanachea bhurgeamni vorsavollicho dis Fevrerache 26-ver monoilo. Pilarcho Vhoddil Pri. Naza-reth Fernandes mukhel soiro aslo toxench her padri-bra-dar ani lok hajir asle. Survatek ‘The Call’ hem Inglez natt-kulem machiyer haddun Dev mon’xak apovnnem korta tem Niketanachea bhurgeamni da-khoilem. Povitr Pustokantlea dekhave dakhoun Jezun aplea xisank koxe vinchun kaddle, tem dakhoilem.

Punjabi nach ani Gõycho kunbi nach kele. Niketanantlea bhurgeamni nhoich aplea xikpant, punn khellant ani songitant apli huxarkay ‘Top of the World’ hea gitantlean ani ‘instrumentals’ songitantlean ugddapi keli. Pri Nazareth Fernandes-an bhurgeank

vakhannle ani xabaski dili. Pilarche Sonvsthechea Borem Kornnaranchea adaran ani sohokaran Pilarche Sonvstheche vangddi bhurgeanchi seva ani akarnni korunk vavurtat mhonnlem.

Pilar Sonvsthechea Xrextt Vhoddil heam bhurgeancho kherit husko korta mhonnlem. Fr Agnel Niketan vaddoupak adarachi goroz, oxem Pri Nazareth-an sanglem. Niketanacho Direktor Pri Andrew Silveira uloilo. Bhurgeank veg-vegllem xikop ditat, xikovpeanchea adaran ‘cookery’ kurs ditat, fuddarak anikui kurs diun tankam apleach payancher ube ravunk ami xikoitanv mhonn sanglem. Xikpant, khellant ani spordheamni jikloleank inamam vanttlim.

Fr Agnel Niketanantlea bhurgeamni dis monoilo

VELL’LLE: Sonvaradis Febrer-ache 25ver, ratchea 9 vaztam Vell’llechea Vigar Pri. Romano Gonsalvesak ani kaim fi rgoz-karank pulisamni atak kelo mhonn boball zalo. Te ratik Vell’llechea sumar 1500 lokan 6 pulisank boroch mar ghalo.

Pri. Romano Gonsalves-a lagim chovkoxi korunk ratchea 9 vaztam pulis aileat mhonn lokan tankam mar ghalo. Hache adim income-tax ani pulis odhikari yevn Vigarachi sod kel’li mhonn lok ragan aslo.

Tosloch kitem ghoddbodd korunk pulis Igorjent aileat mhonn lok somzolo. Ragan bhorlolea lokachea hatantle

pulisank vattavunk Pri. Romano Gonsalves-an Pulisank surokxa diunk aplea kuddant bond dovorle. Tori astana tiddkoul’lea lokan pulisank kuddantle bhair kaddun boroch mar ghalo. Pulis odhikari Atmaram Deshpande kolloita tea pormannem pulis venchnnukechi bondabost korunk koslinch hatyaram ghenastana te pulis gel’le. Vell’llecho lok motdanacher bohixkar (boycott) ghaltolo kai mhonn khobor kaddunk pulis Pri. Gonsalves-a sorxim ail’le khoim. Kaim dis fattim IT odhikari ani pulis odhikareamni Pri. Romano Gonsalves-achea ghorant ‘raid’ ghal’li, tachi odhikareamni jahir

mafi magchi mhonn Vell’llechea fi rgozkaramni maglolem. Ani mafi magina zalear fi rgozkaram motdanancher bohixkar ghaltolim mhonn xiddkavnni dil’li. Lokachea bohixkara vixim kainch sanginastana padrin tankam mhojech vixim tumkam sangum yeta mhonn pulisek sanglem mhonn padrin gomoilem.Pri. Gonsalves trasant asa mhonn somzun igorjechea kamdaramni igorjechi ghantt vazoili, ticho avaz aikun ganvcho lok ekttaim zaun igorjent ailo mhonn Pri. Gonsalves sanglem. Venchnnukanchi toyari korunk pulisank ratchea vellar igorjent vochpachi gorozuch nasli mhonn sangun Kongres pokxacho fuddari Shantaram Naik pulisanchi ttika korta. Pulisanchem kamunch nhoi aslem tea vellar thoim vochunk oxem Xri Naik mhonnta. He ghoddnnek lagun Ran Khateacho Montri Filipe Neri Rodriguesan pulisank guneanvkari keleat. To Vell’lle umedvar ravla. Pulisen goroz nastana he toren vagun ganvant uchambollay kelea ticho vaitt porinnam motdanachea disa odik zait mhonn bhirant asa, oxem Rodriguesan mhonnlem

ucan

Khunachea proytnant padri guneanvkari

6 l Dekh March 3, 2012 � Vauraddeancho Ixtt

Voparinchea Bhanddarantlem

Polloilam tem Boroilam - (213)

Nevel Vell’lekar

Vidhan Sobhek venchnnuko lagim pavleo. Thoddeach disamni vinchun kaddlole umedvar amdar zatole. Khoincheach pokxak sorkar ghoddunk mellchona dista. Motam foddpache anik kitlech umedvar bosleat. Thoddeank motam foddunkuch bosoileat. Thodde apnnank painxim poryan motam poddchinant mhonn zannant. Tori apunn heo venchnnuko jiktole mhonn hordd’ddim boddoun sangtat. Regional Pokx vo opokx amdar vinchun ailear te magir apunn mhonntole. Apnnank montri korta zalearuch apunn tenko ditam mhonntole. Apnnem kel’lo khorch bhorun kaddtole. Konn sorkar ghoddtolo hem sangunk zaina. Punn ghoddlolo sorkar panch vorsam urlear puro; novo sorkar porjechea boreponna khatir vavurlea puro; ghoddon yeta to sorkar Gõykaranchem Gõykarponn rakhtolo zalear puro; oxem amchem magnnem!

Konnak mot ghalchem? Konnank tori ghal. Chintun-niyallun mot ghal. Mot ghalinastana ibadd korinaka. Dusro omkeakuch ghalta mhonn tum-i ghalinaka. Promannik mon’xak vinchun kaddunk visrum naka. Promannik monis na zalear, unno bhroxttachari asa taka tenko diunk fattim sorum naka. Duddu gheun mat tujem mot vikhum naka. Atam ekach kuttumbantle dog zann venchnnukek bosleat mhonn thodde bobatt kortat. Oxi ek pavtt hanvem gozal aikoli.

Eka zomeant te uloitale. “Ekach kuttumbant dog voiz zale zalear tea kuttumbak vakhanntat. Ekach kuttumbant padri ani madri zalear to kuttumb povitrtayen bhorlolo mhonn pachartat. Punn ekach kuttumbantlim don vangddi rajkoronnant bhitor sorlear tankam bottam kiteak dakhoitat? Tankam zori rajkoronnachem zaitem somzota, ani rajkoronnant bhitor sorun porjechi seva korunk sodtat, tantunt kitem vaitt asa?”

Aiz umedvar boro astana punn tacho pokx sarko asona. Oslea vellar amchim monam guspotat. Mot ghalta tedna mon’xak polleun mot ghalpachem vo tachea pokxak polleun xik’ko marpacho? Opokx umedvar nivddun ailear zo pokx sorkar ghoddta tantun bhitor sorun kosli-i udorgot to goddiyek korunk pavtolo. Punn virodhi pokxan urlear udorgotichim panvlam marunk avgodd zatat oxem disun ailam.

Mhonntoch zo pokx amche khatir vavurtolo ani pokxachea umedvaracho vavr sufoll zatolo, takach nivddun haddlear borem zaunchem naslem? Aiz duddu diun motam viktim gheunk proytn choltat. Thodde osle poixe gheun yetoleank portun dhaddtole, ozun thodde satvik ani promannik monis asat. Thodde hache-i ghetat ani tache-i ghetat. Ghara lagim yetat tanche vatten asat mhonntat. Oslea mon’xamni aplem ontoskorn viklam kai dista. Duddvank lagun te kitem-i korunk toyar asat. Mell’lole duddu kitlo kall vapurtole? Duddvanche axen mot vikhun, favo nhoi tea mon’xak nivddun haddun Gõychem ani Gõykaranchem mat nisontton kortole.

Ami amchem mot viktat tedna amche amdar ani montri kitem kortat te tanche lagim vicharunk amkam odhikar aschona. Hea pasot chintun niyallun tujem mot ghal ani favo tea umedvarak vinchun kadd.

Ek pasun mot valorachem: Ek-ek udkacho thembo ak’khi baim bhorta. Zaite pautti ami amchem mot eka udkachea thembeak sor kortat. Ani eka motak kitlem mol asa, oxem mhonntat ani mot ghalinastana ravtat. Punn ami amchem mot eka poixak sor korunk zai zo poiso unno aslear to rupia zaina.

Thodde amche modem osle-i monis asat je lokak dakhounk mot ghalunk vetat ani kaichea-kai xik’ko marun aplem mot ibaddun yetat. ‘Panchayat’ vo ‘Municipal elections’ hantun ek mot pasun kitlem molachem tem amkam kollun ailam. Vell naka amkam Vidhan Sobheche venchnnukent eka motachem mol kollun, eka motak lagun tharav he-te vatten vochunk xokotay asa. Mot konnak ghaltat tem mat gupit dovorchem.

Konnakuch, amcha ghorcheank poryan omkeakuch mot ghal mhonn dhomkaunk zaina. Goddiyek ghorkar ekleak aplem mot ghalta zalear ghorkarn aplem mot dusreak ghalta. Ani khorem mhonnlear he venchnnukek lagun eka ghorant, xezaream modem, ganvant ani Povitr Sobhent legun futti poddtat. Venchnnuko yetoleo ani venchnnuko vetoleo. Punn dusmankay mat kitlinch vorsam urtoli.

Duddvank tuka bhulounk dium naka. Umedvaranchea asvasonacher tum patyeun ravum naka. Nokreo favoran amkam kiteak zai? te rajkornnik konn amkam nokri diunk? Nokreo mhonntat teo amchea xikpa ani huxarkayek lagun amkam mellunk zai. Udorgot kortole mhonntat tankam choddui patyenaka. Te porjechi nhoi, punn aplich udorgot kortole. Tanchim godd-godd utram ruchik lagtat mhonn gillot ravum naka. Tacho porinnam koso pottant chabtolem, tujem vokhot tukach mal poddtolem, tedna tum roddunk bosom naka!

Tomazinho Cardozo

Gõychea eleisanvank sarko nett aila. Aiz, mhunnlear Marsache 3 tarker, motdan zatolem. Zorui hanga thoim kaim zhogddim-maramarincheo khobrô aikunk aileat torui punn hem eleisanv azun poriant chodd hinvsa nastana xantikayen zata tem khub borem dista. Lokxayechim pallam-mullam odik okhondd korunk eleisanv bhiranti vinnem ani hinvse vinnem zavop khub gorjechem.

Kruttpoti: Svontr Gõychea 50 vorsanchea kallant poilech pavtt hea eleisanvank choddan chodd kruttpoti amdar eleisanvank ube ravleat tem polloun sarkem ojeap koxem dista. Ojeap itleach karannank lagun ki fattle Vidhan Sobhentle challis MLA modle 35 amdar

kruttpoti asat khoim. Khorench khub mhotvachi hi gozal asa. Gõyant fattlea panch vorsam modem jitli udorgot korunk na tache poros kitlech pottim chodd udorgot amchea amdaramni kelea. Amche amdar Gõychi seva vo svothachi seva kortat tem hache voilean sid’dh zata.

‘Association for Democratic Reforms’: ADR vo Association for Democratic Reforms

hannim obheas korun uzvaddail’le mahite pormannem sogllea amdaranchi girestkay fattlea panch vorsam bhitor vaddlea tem dakholl kelam. Mhunnche amdar zalolo monis apli girestkay vaddoitach mhunn hacher nivoll zata. Ti girestkay koxi vaddoita tem mat kollona. Amdaracho pagar ani dusre bot’te ekttaim kele zalear itli girestkay vaddpakuch xokona punn

khoreaponnan ti vaddtach vaddta. Hakach lagun aiz zonn eklo monis apunn amdar zaunk axeta hantun dubhav na. Ani tech porim amdar aslolo monis tem amdarponn koxench soddun diunk sodina hoch tacho puravo zaun asa.

Girest amdar: Fattlea panch vorsank choddan chodd girestkay vaddoupi panch amdar asat. He amdar ekach pokxant na punn sogllea pokxamni asat. Tanchi bariksannen mahiti oxi asa: Sham Satardekar, ho INC-cho amdar tachi girestkay 2007 vorsa 4 krutt asli khoim ti atam 2012 vorsant 30 kruttancher pavlea khoim. Joaquim Alemao, INC-cho dusro amdar zannem apli girestkay 2007 vorsa 9 krutt mhunn dakoiloli ti atam 31 krutt zalea khoim. Pratapsing Rane,

hovui INC-cho amdar tachi girestkai 8 krutt (2007 vorsant) ti atam 25 kruttancher pavlea khoim. Deepak Daulikar, MGP-cho amdar hache girestkay 2007 vorsant 1 krutt asli khoim ti atam 13 krutt zalea khoim. Tech porim Laximikant Parsekar, BJP-cho amdar hachi girestkay 2007 vorsant fokot 1 krutt asli ti atam 10 kruttancher pavlea khoim. He porim girestkay vaddta zalear soglleankuch amdar zaunk kiteak dischem na?

Minacho ghottallo: Anik thodde kruttpoti asat zannim aplo duddu amdar zaun komaunk na punn amdar nastana “mining” dondheacho adar gheun vaddoilea khoim. “Mining” dondho bhes boro cholta mhunn hache velean kollta. Punn ho duddu kaidean ‘mining’ korun zomoila vo bekaidean ‘mining’ korun zomoila hem mat kollona. Minachea ghottalea vhoir

Gõyant khub boball zalolo ani tea khatir tachi sarki chovkoxi korunk ‘Shaha Commission’ nomiarlolem. Tacho azun nikall jahir zaunk na. Zait goddie to vako jahir zatoch anik thoddeam amdarankuy dokho bhospachi xok’ketay asa.

Sompoytana: Punn kiteim zaum, Pandit Jawaharlal Nehru-n 50 vorsam adim mhunnlolem, “Govake lok ajib hai” hem vakya khorench mhotvachem. 40 amdarantle 35 amdar kruttpoti asat mhunnche oglle unne 90 ttok’ke amdar kruttpoti asat. Gõychi 5 ttok’ke porza punn kruttpoti asa kai? Gõychi 90 ttok’ke udorgot zalea kai? Gõychi 90 ttok’ke porza goribkayentli vhoir sorlea kay? Hem oxem kainch ghoddonk na ponn amdaranchi mat girestkay vaddlea. Hem chitr Gõyche udorgotik khub dokeachem asa.

Ruchik lagta mhonn khaxiPottant chabta mhonn roddxi

Mira Mamnani, 68Xikxonna vorvim mon’xachea jivitant zaitoch bodol zata. Xikop aslolo monis koxe porim porzollta hem Mira Mamnani-n aplea bhurgeanchea jivitant pollele. Ani hench xikxonn rostear jiyeupi durboll bhurgeank diunk tinnem nichev kelo. Hem sopon sakar korunk tinnem bhurgeam khatir iskol ugoddlem. Benkichea nokrentlean bospagari zaun 68 vorsam pirayecher bhurgeank xikoupachea vavrant bhitor sorta.

Ho vavr Bandrak Navjyot Foundation hea kendram vorvim fattlim dha vorsam thavn cholot aila. Jivitant yesesvi zaunk sogllea bhurgeank xikxonn bhov gorjechem oxem Mira Mamnani-cho somoz. Kai map-vavurpeancho adar gheun Mira rostear ravtolea sumar 90 bhurgeank hea iskolant xikoita. Inglez, gonnit hea vixoya bhair aiz iskolant komputer xikounk suru kelam.

Her bhurgea bhaxen atam heai bhurgeank borem xikxonn mellta mhonn Mira khuxalkayen sangta. Upaxim pottar bhurgeachem lokx xikxonnacher asona mhonn Mira hea bhurgeank sokallcho nosto dita. Iskolant Natalam ani novea vorsacheo suttyeo bhurgim sangata monoitat. Xikpi bhurgim fuddarak dotor vo xikxok zaupachim sopnam monan ballgitat tedna him bhurgim mon laun xikun aplea riport kardacher bore gunn melloitat. Hache vorvim Navjyot Foundation-che proytn sufoll zalet mhonn disun yeta. TEHELKA

Gõychem Eleisanv (5)

7March 3, 2012 � Vauraddeancho Ixtt

NEW DELHI: The Supreme Court has said that the citizen’s right to sleep is a fundamental right.

A bench of Justices B S Chauhan and Swatanter

Kumar made the observation while hearing the case relating to the midnight crackdown on yoga guru Baba Ramdev and his supporters.

A citizen has a right to sound sleep because it is fundamental to life and falls within the purview of Article 21 of the Indian constitution,

the Supreme Court said on Thursday.

Police cracked down on sleeping Ramdev supporters, who were assembled at Ramlila Maidan to protest corruption in the government in June last year.

“Sleep is essential for a human being to maintain the delicate balance of health necessary… . Sleep is, therefore, a fundamental and basic requirement…” the court said.

Terming it as a basic human right, the apex court ruled that police action on a sleeping crowd amounted to violation of their crucial right. Though Justice Kumar wrote the lead judgment, Justice Chauhan elaborated on sleep as a fundamental right crucial to life and put it on the same plane

Right to sleep fundamental right: Supreme CourtThe apex court observed Article 21 is inclusive of the right to sleep

Pantaleao Fernandes

‘Ten terrorist came by boat… forty terrorists will soon come by…VOTE – if not chosen wisely!’ That SMS send by a friend might be intended as a joke but then its message is not only deadly serious but also the absolute truth.

Any casual conversation at any event inevitably leads to our corrupt politicians. As one narrates a sordid tale about how a particular politician demanded a bribe for getting jobs done, someone else speaks about how another politician sells out Goa to land sharks by converting cultivable land. And yet a third person whispers in hushed tones about how they illegally hollow Goa’s curst and sell it to China.

However now the elections are round the corner and the hot topic of discussion amongst the politicians is even more sombre. While the masses have to bribe only amongst forty politicians, they, the bosses have to

bribe lakhs of voters! And after accepting the bribes while the politician is accountable to the bribe payer, the politician on the other hand can’t even know for sure whether the vote has been cast in his or her favour! So to be fair to the politician, he/she is at a greater disadvantage than he voter!

Fifty years of liberation and some of the Goans still do not understand the power of the vote. We still reduce it to a sellable commodity and are ready to vote for anyone willing to pay even a pittance. Or perhaps for the politician who has supported my illegal construction or blocking of someone’s traditional access in my property or given my child an undeserved job or done any other favour I did not rightfully deserve. Selling one’s vote in cash or kind is no less akin to selling one’s soul. Ask the value of the vote to the Chinese and they will rate it very high, higher than any materialist value.

Priests from churches

continuously talk about the value of the vote and the sinfulness of selling the vote. The laity then lines up for the Holy Communion. And back home you see money being readily doled out by politicians’ agents and money being received greedily by the same Communion Receiving Church Goers. Either the message falls on deaf ears or we are downright stupid. Whatever the case may be we and only we are solely responsible for the outcome of our vote. The sin, the destruction, the injustice and other unholy consequences of our vote are our own doing and the blame squarely lies on us.

So please, before you vote, think of your vote as life and the person you vote for as either a humble sheep or a hungry ferocious lion. It is only you who can bring to life the sheep which feeds only on grass or the carnivores lion who is waiting to eat the hand that voted for it! THINK BEFORE YOU VOTE!

Democrazy Goa

as right to privacy and right to food.

“Right to privacy and the right to sleep have always been treated to be a fundamental right like a right to breathe, to eat, to drink etc,” he said while slamming Delhi Police for using unwarranted force on the sleeping crowd, thereby breaching fundamental right to

privacy.Rejecting the police

contention that the crowd was planning to disrupt peace, Justice Chauhan said, “To presume that a person was scheming to disrupt public peace while asleep would be unjust and would be entering into the dreams of that person.”

Times of India

8March 3, 2012 � Vauraddeancho Ixtt

Gostachem jevonn rand

Gorjecheo vostu: 1 kil jib3 motte bottate2-3 karot1 capsicum3-4 motte piyao1-2 kulheram tel2-3 tambddeo mirsango5-6 longam2-3 ek inch tik’ki.Jibek mosalo lavn dovrop10-12 losnnicheo boyeo10-12 miriam1 kulerin sansvam½ kulerin olddicho pitto½ kulerin alemmitt1 kulher vinagr

Korpachi RitHeo soglleo vostu vanttun mirim korun jibek lai, kantto gheun piker kor ani ratbhor fridgent dovor. Tel tapoi kukarant mirsango, longam ani tikki ghal uprant jib ghal ani thoddo vell sogllea vatten baz. Tantunt ½ kop udok ghal. 15-20 mintam pressure cook-arant sizoi.Piyao, bottate, karot ani capsicumache kapam mar. Magir jib kukarantli kadd and kapam mar. Botate ani carrot pressure cookarant jibeche udkan ek pirluk zaisor sizoi.Jibechim kapam, mov zaunk na zalear botateabarim sizoi. Kailint il’lem tel ghalun piyao, capsicum baz, tantunt jibechim kapam, bottate ani kerot ghalun illo vell sizoi ani mezar kadd.

Melinda Fernandes

Roast Jib

PONNJE: Dalgado Konknni Akademin (DKA)-n ghod-dun haddlolea ‘Borovpiak Bhett’ he karyavollint Konknni lekhok ani ‘Dor Mhoineachi Rotti masika-cho Sompadok Pri. Vasco Rego-n sahitya toxench dhormik mollar aplo on-nbhov iskuttailo.

Hi karyavoll Tiatr Akademichea vosreant zali. Soglle khaltikayen apunn korta to vavr Devachea adaran zata mhonn tannem sanglem. “Dev na, mhozo vavr-ui na. Dev asa, sogllem asa”, oxem umalleamni

bhoron tannemmhonnlem.

Gõyant dhormik sa-hitya mollar Pri. Vasco-chem zaitem iogdan asa. Konknnintlean apunn koso borounk pavlo, te vixim tannem mahiti dili. Apun padriponnachem xikop kortana, veg-veglleo bhaso xikunk koxi sondh mell’li ani te sondhecho koso faido ghetlo, tem tannem iskuttaun san-glem. Natalam somoyar Belgium desant xikpeam-ni karyakrom ghoddun haddlo tedna, siminaris-tam modem zonn eklean

ap-aplea des bhaxentlean Natalanchem gayon ga-vunk zai aslem.

Tedna, Konknnintlean ekui Natalanchem gayon naslolean apnnem tem boroun, nad ghalun sa-

dor kelem mhonn Pri. Rego-n sanglem. Oxem Konknnintlean Nata-lanchea gayonanchi sur-vat zali mhonnlem. Aiz Gayonanchea Jhelear 518 gayonam asat tantlim sumar 333 gayonam Pri. Vasco Rego hannim ghod-dleant. Konknnintlean novo ‘Misal’ toyar ko-runk Pri. Rego-cho mottosohokar asa.

Bhaxechea mogan nhoi, punn lokachea moga khatir veg-veglleo bhaso purnponnim apleak xikcheo poddleo mhonn to sangta.

Konknnichea mogan nhoi, punn lokache sevek vavurtam: Pri Vasco Rego

P Agxekar I VIP

Goy ghoddunk vo moddunk amcheach hatant asa. Bhroxttachar pois korunk amcheach hatant asa. Goy Goykarank sambhallunk sodhtai zalear venchnnuke vellar amcho fuddari koso promannik mon’xeak vinchun kaddop nibel gorjechem mhonn Agnelo Fernandes aple ‘Amcheach Hatant Asa’ he VCD-n spoxtt korta.

Ek montri koso Gonsalves (Anil Kumar) bhroxtt monis koso jieta. Sodrer ason, Goy apleachea muttient asa mhonn to somzota. Ani bhattam-xetam, dongor vikhun thoimsor panch noketr hotel, mega projects

bandhunk to toyar zata. Pon’nas, sot’tor kruttank ti zomin vikhun, venchnnuke vellar team-team monxeam koddlean apleak tenko to sodhta.

Ganvant somaz-sevokacho khun zata. Pulis chovkoxi kelea uprant, te khunent tea montreachea monxeancho hat asa mhonn gomun ieta. Ti kes bond korunk, to montri DSP (F X Fernandes)-ak poixe diun, ti kes ‘accidental’ nond korunk magta. To pulis odhikari aplea khala aslolea PI Avinash (Pascoal Rodrigues)-ak toxench korunk sangta.

Punn promannikponn cholpi PI Avinash aplea vhoddilak aikunk toyar na. Sota xivai anink kainch ek korunk to

toyar na tem polleon, to pulis odhikari Avinash-a koddlean ti fi le kaddun, dusrea PI-k dita. Ani anink thoddea kallan DSP PI Avinash-ak suspend korta.

Somazant choltolea bhroxttachar-a add zhuzunk tornattim ektthaim zata ani venchnnukent aplo umedhvar toyar korunk tim proitn kortat. Ganvant ek promannik monis (Nelson) asa mhonn ollkhun, tim tachea fuddean vochunk, apli ievzonn tachea mukhar dovortat. Survek to promannik monis tanchi ievzonn nakarta ani kitloi proitn kelo zalear-ui, kainch bodol zauncho na mhonn to tornatteank sangta.

Sorv-xevttim, to promannik monis montri Gonsalves-a add

venchnnuk loddunk toyar zata. Venchnnuk zatoch, motamchi meznni suru zata. Survek Gonsalves zoitachea margar asa koso dista. Punn xevottak konn zoitivont zata? Gonsalves aplea virodh asloleacho koso bodla gheta? Te bangoddent konnacho khun zata? Konn bondkhonnint veta? Tem sogllem te VCD-in polleonk mellta.

Serkari kocherimni, ponchaytint choltolo bhroxttachar bhes-bore toren dakhoilolo asa. Toxench, duddvanche axek lagon amchim bhattam-bhesam ami dusreank vikhlim zalear, amchi Goykaranchi osmitai koxi bigddon vetoli, tem Agnel Fernandes amkam sangta.

‘Amcheach Hatant Asa’ Goyche poristhiticher nodor marta

PORNNEM GÕY: Halinch, Kristi xikovnnechea upeogak upkartolem pustok Vaskuchea Igor-jent Pri Jose Antonio da Costachea hatantlean vi-mochon kelem. Pustok Inglez bhaxen “The fulfi ll-ment” nanvachem, tachem Konknnintlean bhaxantor Pri. Manuel Gomes, Dhor-mprantik Povitr Pusto-kachea Vavra Kendrachea Son’chalokan kelem. Tem nazuk rongit chitramni nettoylam ani thoddeanch utramni unchamolachi xikvonn dilea.

‘Bhasavnni Pallun yeta’ hea pustokant 8 vib-hag asat, Novea Korarachi Itihasik mahiti, Xubhvor-tomanam, tantli vixex-mahiti, Paulecheo chitti,

Hebrevank boroil’li Chitt, Juanvacheo Chitti. Tea bhair somest lokam khatir Chitti Povitr Pustokantlea purannachem (scriptures) Pri. Manuelan sade sompe Konknnintlean xikovnn dilea. Hem pustok dot-orn xiktoleam bhurgeank chodd faideachem za-

lear, amkam-i dor Kristi mon’xank-ui tem Dev-xikovnnechi zannvay dita. Oslim pustokam dor eklean gheunk goroz asa. Halinchea kallar amche modem zaite zann Povitr Pustok vaprun vankddi xikovnn ximpddaitat ani lokachea monant goir so-moz vaddoitat. Oslea vaitta vixim chotur ravunk ani sota pormannem cholunk tea pustokar zannvay mell-ta. Hea pustokachem mol fokot 100 rupya. Konna-chea-i vadd’disak vo anik koslea-i disa ‘gift’ dan-den-nem ditana, ‘Bhasavnni Pallon Yeta’ hem pustok bhettoylear faideachem za-tolem. Oxem kelear Kristi sahitya vistarpi apostl zaum yeta.

Novem Pustok : Bhasavnni Pallon Yeta

PILAR: Pilarche Sonvsthecho ani Mumbai Prantacho van-gddi Fr. Peter Mathias Febre-rache 29ver fantear 2.30 vaz-tam Pilarchea Motthachea St. Joseph Home hantunt ontorlo. Tachi piray 77 vors-am. Sonvsthechea Mumbai Prantant ani Gõychea mis-amvani to vavurlo. Tachea mornna vidi Marsache 1ler, sanje Pilar zali.

Fr. Peter Mathiasontorlo

9March 3, 2012 � Vauraddeancho Ixtt

Stanley Vaz I VIP

P O N N J E : K a l v e c h e a dhokear Febrerache 18ver khasgi bos nodint bud-dun 6 inosent mon’xam melim. Bosichea draivo-rache bezababdarek lagun ho marekar obsoeg zalo. Hachem mukhel ani ekuch karonn mhonnlear sthan-ik amdar ani kollmel’lim sorkari yontronnam, allxi proxason, bhroxttachar ani rajki fuddareamni ap-aplem rajkaronn jivem dovrunk lokachea jivita kodde manddlolo khell mhonn sanglolem V. Ixtt potrkaran aikolam.

Gõyche suttkek 50 vors-am zalim. Xikxonn , udor-got, progoti, rozghar, arthik sthiti hantum desantlea heram rajeam modem Gõy fuddem asa mhonn 50 vor-sanchea dobajea vellar Gõy-chea sorkaran sonvsarak porgottlem. Fuddarak vhodd vhodd yevzonneo Gõyam khatir chalik lavunk rajki fuddareamni ap-aplea bhaxonnamni sanglem. Punn khoreponnim Gõy-chea sogllea vattaramni lo-kak sabar proxnank fuddo korcho poddta ani tancheo dispotteo gorzo zanno zaun gheupacho sorkaran matui proytn korunk na mhonn

Kalvechea obsoega vixim soglloch lok apli khont ug-taitat.

500 lakh krutt rupyancho khorch korun Dona Paula tem Murmuganv Sea-link pul bandapchi yevzonn sorkaran jahir kelea. Punn chimtti bhor khorch korun sorkaran Aldona-Kalve 40-50 metrancho pul bandlolo zalear ho obsoeg zaun niropradhi mon’xancho jiv vecho naslo. Hea potrkaran obsoeg zal’lea ganvant bhett diun thoinchea nagrikam kodde mahiti ghetli tedna gomun ailem ki fattlea 25 vorsam odikuch zalim

pul bandpachi magnni kortat. Suttke uprant Kongres pokxan chodd vorsam Gõyant rajvottki choloili; BJP pokx poryan thoddim vorsam Gõyche sodrer aslo. Hea donui pokxanchea sorkaran atam meren thoinchea amdaran gorjechea ani mhotvachea proxnacher kednach gombhirtayen lokx ghalem na mhonn disun yeta. Pul bandpak bondabost zaloli astana poryan pul bandpak kiteak hat ghalo na te vixim proxn uprasta. Karona - Kalve nodint choltoli feribott sabar pautti moddta ani bond poddon lokak

Kalve-Aldona zal’lea bosicho obsoeg ani karonnam

tras zatat mhonn Kalvecho Santosh Narvekar sangta.

Obsoeg zaloli bos teknikal sarki asli mhonn Yeradari Khatechea odhikareamni sanglam. Toripunn hi bos 20 vorsam adli. He bosik yeradari korunk RTO-n porvangi dil’li; pornneo bosi cholounk vhodd sonkottachem kam’.

Dusre vatten Aldona thaun Kalveche feribottichea

dokear yevpacho rosto chodd voxir. Don vahanam vochunk kotthin zata. Feribottichea dhokea lagim vahonak volt marunkui egdom thoddo zago asa. Sod’deak Gõychea sorkaran Pollem tem Peddneam meren 6 vattancho rosto bandpa khatir 2000 hozar krutt rupia khorch korpachi yevzonn fuddem ghalea. Punn keddea ganvamni aslole voxir roste rund korpak sorkaran upay gheunk na mhonn V.Ixtt potrkarak hea vattarak bhett dili tedna gomlem.

Kalve - Aldona ob-

soegachim karona mhonn-lear thoim pul na; thoin-cho rosto voxir, choddam vorsanchi bos, ani nivd-dun yetolea amdaranchim ani pokxanchim pollkim asvaxonam. Toxench pul bandunk hangachea lo-kan aplea amdarak ani sorkari karbhareank boll korche bodlek allxeponn kelam. Kutt’ttale-Moddkoi, Pornneam Gõy - Divadde, Choddnnam - Ribandar, Pomburpa –Choddnnam hea zageancher pulanchi chodd goroz asa. Thoin-chea feribottincher chodd lok yeta-veta.

Pri. Cosme Costa

PILAR: Krista Adim 3rea xekddeantlo Mauryan Ashoka Som’raja aplea soglleam montreank ani rajvaddeantleam odhikar-eank naitik totvam sambal-lunk ani porjechi seva korunk formaita. Hea Som’rajeacho rajvaddo Pilar sthaplolo aslo. Jea suvatancher bhovxik zom-ati bhortaleo, yatra zataleo, rajmargancher ani bazaramni poryan tannem naitik totvam kallzam-monamni rigovnk ani moniskullacher zatoli hin-vsa toxench monzatincher ani xrixtticher uprastolem noxtt nopoit korunk Som’raj Ashoka xikovnn ditalo. Hi asa mhot-vachi xikovnn tannem diloli:

Tachea ‘Rock Edict II’ ani ‘Pillar Edict VII’ he formavnnen Ashoka rajeant vonospoticheo ani zhaddancheo bagi korunk, zhaddam lavnk formaita. Hea zhaddanchea mullanchem vokhtam, sabar torechi vonospoti ani follanchea sodankal utpadon melltolem

aslem. Oslim vokhtam toyar korunk tannem farmasi ghalunk laileot, toxinch fukott hospitalam ani monzatink ilaz

divpachim ghoram ugddunk formailem.

Formavnni III, VI ani VII ani ‘Pillar Edict IV’ hea adexamni Ashokan sogllea sorkari odhikareank xiddkavnni dili ani hoza-ramni kamanche karbhari nemlole. Tannim ganvamni vochun nennar lokachem sudarop ani ukoll korunk zai aslo. Tea odhikareamni aple sevechem kam’ korunk ganvamni bhonvtana zabab-daren korchem mhonn formailem. Lokachi arthik poristhiti polleunk, jiveam rochnnank marina zaunk toxench tanchea jivitantleo kornneo bhoktiponni zaun-cheo, dhyan-prarthon ani dor eklean aplea xokotayechi chovkoxi korchi

mhonn somrajean formailem. Vostunchem vanttop kortana bhavponnachi vagnnuk ani soglleam thaim, zaum gulamam, sevokam ani monzatim thaim legun doyallai dakhovnk som’rajean formail’lem.

Ashoka moral totvam samballunk formaita

10March 3, 2012 � Vauraddeancho Ixtt

(This column is intended to arouse humour in the evolution of language. It does not serve as a standard but focuses on the joy of mixing words from one language to another.)

English Konknni Mix Bhaji

Dive martana, sarki marDive mar- often said to stop or catch the ball on the ground, is still in fashion. But there are various usages of the word. It can extend to end number of things and if you are new comer to Goa, than the problem is even greater.

‘Dive marli’ can mean either fallen out of purpose or accident case. The person had a history to be accident-prone. Veta thoim dive marta means the person falls everywhere.

Dive mar. Where? Ground-ar, udkan, rostear, vo bed-ir. Each has a different meaning. It was afternoon as a friend of mine said to me, ‘dive marunk veta’. Quickly, I responded ‘sarki mar’. My friend was tired and wanted a quick nap in the afternoon. But there are also the other types, sogllem zatoch, fl at dive bed-ir.

It is also common to dive in the water. The feast of Sao Joao can witness a lot of people diving in the water or a well. Dive marpak style nam. Even people notice the style factor in diving. Kosli dive marli vo sogllea von best dive marli. These statements only capture the adjectives.

Ami atam English-n dive marlea can mean we have adopted English. People dive in various things in their lives. Some opt of opportunity, some for uniformity. But the increasing trend is to compromise the uniqueness of language.

Politicians dive marlear, corrupt zainastana bhair sorunk kottin. If you dive into politics, it is diffi cult to come up without being corrupt. Corrupt zaunk politi-cians dive marunk naka, corrupt khoim-i zaum yeta.

One of the meanings of diving adopted in Konknni English mix bhaji is to save. The others are for sleeping, falling, etc. Whichever you want to use, it’s free to create a mix bhaji of your own. Mix bhajient dive mar vo marleli asa zalear vhoir sor. Just to create a new mix of mix bhaji.

Feroz F

John Rodrigues, VascoGot interesting sms in konknni with english words sms us to 9604101187 along

with your name and address

Film Name: “Destroy Goa”Hero: Digambar Kamat, Heroine: Valanka, Villian: Mickey, Script: Rane, Sound & Light:Alex Sequeira, Friendly Appearance: Manohar Parrikar, Comedy: Mauvin &Jose Philip, Character less actor: Babush, Dancer: Mami, Action: Alemao Brothers, Medical team: Vishwajeet Rane, Music: Davalikar Brothers, Dialogue: Ravi Naik, Financed Film Cast: Ami Soglle Goenkar.Enjoy the Movie

DFòÌ zâù¥Ì¤ýÌZ™ÌÌ QÌÙ˜ÌhõÌZÌãœú DFò `̤ýÌœú –̡̲ãô. zâù¤Üý™Ì

²ÌÌâ–ÌÕtÌ –ÌÌÉzù¡ôÌÉ. �ÌÜsÌ LÌÌÉ–Ìã +Ì�ÌÕ ·âþœú FòÌÉ™Ì OÌ`ÌÌ¡ôÖZ™ÌÌ

=sÌÕ¥ÌÌÉFò ¡ôÌOÌÜ�Ì zâù¥Ìܤý ²Ì̘ÌFãòZÌ LÌn÷–ÌÍn÷tÌ Ízù²ÌtÌÌ.

`̤ýÌœúÌ�Ì ˜·þsÌ¡ãô. QÌÙ˜ÌhõÌZ™ÌÌ LÌÌZÌÖ-FòÌâ�̨ÌÌÉ�ÌÕ `Ì̤ãý

Fò�û�Ì œúÌ¥Ì�ÌÕ FòÌâ¤ýÕFò ·þÖ =tÌœúÌÉ +Ì™ÌFÜò�Ì œúÌOÌ +̡̙ôÌâ.

·ãþ zâù¥Ìܤý tÌÙ`™ÌÌ ²ÌÌœúE™ÌÌ zù¤ýÍzù-™ÌÌ FòÕhõFòÌÉ LÌÌtÌÕœú –ÌÌÉÍzù¢ãô

�ÌÌ. +̘ÌZÌã �Ìœú²Ì ¥·þn÷ ˜Ì�̨ÌÌÉ�ÌÕ +Ì�Ì¡ãô �Ì̲ÌtÌ –ÌÌÉzù¡ôÌÉ.

+̘ÌZ™ÌÌ ²ÌÌœúFãò KÌÙ‡ù ÍFòhõFòÌÉFò zâù¥Ì¤ýÌZ™ÌÌ LÌÌÉ–™ÌÌÉ�ÌÕ +Ì�ÌÕ

¥ÌsÌhõÖ�ÌÕ –ÌÙœúÌFò Ízù²ÌtÌÌtÌ. t̨Ìã t™ÌÌ ÍOÌœâú²tÌÌÉFò ˜ÌÌtÌ ¡âôOÌÕtÌ

Ízù²Ì�ÌÌtÌ. ·þÕ LÌÉtÌÕZÌÖ OÌ`ÌÌ¡ô +̲ÌÌ FòÌâͤý�Ì ˜·þsÌ¡ãô.

zâùLÌ- KÌÙ‡ù ˜Ì�ÌÌâ¥ÌßtÌÕZ™ÌÌ ˜Ì�̨ÌÌÉFò OÌœúÕ–ÌÌÉZ™ÌÌâ Ÿ·þÌ�Ì

²ÌÌ�Ì =sÌÕ¥ÌÌâ ¥·þn÷ Ízù²ÌtÌÌtÌ. t™ÌÌâ ¥·þn÷ ˜Ì�ÌÌZ™ÌÌ ˜Ì�̨ÌÌZ™ÌÌ

˜ÌtÌÖtÌ ¡âôOÌÕtÌ ™Ìâ�ÌÌtÌ.

`̤ýÌœú +Ì�ÌÕ FòÌâ¤ýÕ

iSardaonacao vaoLorravata iSarI maosttajyaa Saojara AasalaoMnaus%yaacaoM fost

poM | | Dumma k$navaajatalaoM baoMD idsaBarbaaMgaDao Aasalaao mauKolaIhat krI sakla vayar

TaoMkyaao maarI fugaoTyaaoFostacyaa AumaodInabauraMTo taLyaao maarItmhNa Aok daona tIna

kllaI ba^la baa^Tma GaalaUnahaMgaa qaMya BaaoMvatalaIivasvaNaana itka taoKotAaplaI nadr ifryalaI

fraLacaIM Ba$na taTaMjamalaIM sagaLIM sauMgaTaMfraL pLaovanaUca BallaI kalavaacaIM paoTaM

naUs%yaacyaa fostanaiSardaonacaI vaoL gaajalaI%yaa baaovaaLana maat iSarIcaI inhd maaoDlaI iBakajaI GaaNaokr

Sirdonche vellerRavta Shiri mestTachea xezara aslemNusteachem fest

Pem | | dumm korunVaztalem bend disbhorBangddo aslo mukheliHat voir sokol kori

Tonkyeo mari fogotteoFestachea umedinBurantte tallio maritMhunnit ek don tin

Kurlli bel-bottom ghalunHanga thoim bhonvtaliVisvonnan tika tokhetApli nodor bhonvddaili

Forallachim bhorun tattamEkttaim zalim sungttamForall pollevunBhorlim kalvanchim pottam

Nusteachea festanSirdonchi vell gazliTea boballam matShirichi nhid geli. Bicaji Ganecar

naus%yaacaoM fost Nusteachem fest

Pio Esteves

Old man goes to churchOne Sunday morning an old man entered a church just before services were to begin. Though his clothes were spotlessly clean they were old, worn and quite a bit ragged.

In his hand he carried a worn out old hat and an equally well read Bible.

The church he entered was in a very upscale and exclusive part of the city. It was the largest and most beautiful church the old man had ever seen.

The people of the congregation were all dressed with expensive clothes and jewelry.

As the old man took a seat, the others moved away from him. No one greeted, spoke to, or welcomed him.

They were all appalled by his appearance and did not attempt to hide it.

As the old man was leaving the

church, the preacher approached him and asked the man to do him a favor. ‘Before you come back in here again, have a talk with God and ask him what he thinks would be appropriate attire for worship in church.’ The old man assured the preacher he would.

The next Sunday, he showed back up for the services wearing the same ragged clothes and hat. Once again he was completely shunned and ignored. The preacher approached the man and said, ‘I thought I asked you to speak to God before you came back to our church.’

‘I did,’ replied the old man.‘If you spoke to God, what did

he tell you the proper attire should be for worshiping in here?’ asked the preacher.

‘Well, sir, God told me that He didn’t have a clue what I should wear. He said He’d never been in this church.’

Kotha, Kovita ani Kartoon l 11Vauraddeancho Ixtt � March 3, 2012

Rochnnar Bapan sobit-sundor Gõy haddllem rochun,

Bore toren rakhonn tachi korunk mhaka-tuka dilo

dhaddun,

Gõyche bore seve khatir sorkar ami haddlo ghoddun,

Ghoddlolea sorkaran xetam-bhattam haddlim

bhorun,

Hirve dongor minachea nanvan uddoile katrun,

Ranam, zhaddam-peddam khelim chorun,

Sorkaran haddlolea ghanearea karkhaneamni povitr

udok uddoilem ibaddun,

Dorya dego poddtat moddun,

Nodi amcheo geleo kusun,

Avchit bond zalem zhorinchem vhanvtem udok,

Svarthi monis ami kitle dharun,

Zor mot amchem marinastana chintun,

Ami amchea gharant poddtoleanv sanddun,

Urloli Gõychi girestkay fuddle pilgek salvar korunk,

Konnak ami hadd’ia nivddun?

Joel Morais,Kunkolle.

Konnak Ami Haddum-ia Nivddun?

“Soddat mhaka, mhaka dhorinakat, hanv umedvar vo rajki fuddari nhoi. He duddu mhoje komponiche ani kox� anche, te hanv benkint ghalunk vortam...!”

‘HANDS UP’

Almir de Sousa

Gõykara, venchnnu-kancho dis pavlo, tujem mot moladik, tujea motan tujean ek sorkar ghoddum yeta vo moddum yeta. Lonch ghetolea, bhroxttachar kortolea, panch vorsam bhitor kruttpotti zalolea amdar/montreak tujean khala uddoum yeta vo anink panch vorsam tench korunk taka kallji dium yeta.Tum raza! Aiz tujean zai tem korunk zata, falea zaunchem na.

Amchem Gõy, zhaddamni bhoron hirvem urlolem tuka zai? Vo tem ‘Concret-ichea’ vhoddlea imarotimni bhoron padd zaum di? Amche dongor katrun thoinchem sogllem min vikhun tacho faido thoddeamninch kaddlolo tuka zai? Amchim kai borim xetam padd zalolim tuka zai? Fuddarak Gõyant Gõykar asche vo Gõyam bhaile yevn tannim Gõy bhorchem ani Gõykar nanch zaunche? Amchea bhurgeanchea fuddarachem kitem? Tanchem xikop khoinche bhaxen zatolem? Ani apnnak zai te bhaxen xikunk tankam sorkaracho adar melltolo vo na? Zalear

tujem mot chintun ani promannikponnan ghal. Falea pasun tum raza, porvam nhoi.

Dusre kitem-i sangum, tuka ani tujea ontoskornnak kitem dista tem polle ani teach pormannem tujem mot ghal. Mot ghalinastana ravum naka, ho tuzo hok’k ibaddina ka.Ghoddiyek tum oxem mhonnxi: eka motacho faido kitem? Nivddun yevnk zai te yetole. Fott, as’sol fott. Eka motak lagun ek umedvar nivddun yevnk zata vo harounk zata. Ekuch mot puro. Tea bhair ek+ek+ek….oxem korun xembhor, hozar zatat nhoi? Prachit kallant ami asanv: Devak bhiyetay? Patok pois korpachi tuka khuxi asa? Tum ‘kumsar’ zatay ani tujim ‘patkam’ sangpachi sonvoym asa

tanche bhair ‘somajik patok’ asa mhonn ugddas dhor: Goddta astana tum mot dinam-i zalear tum vaitt kortay. Poixe gheun tujem mot ditay vo omkeach umedvarache poixe vanttunk bhonvtay dubhava viret tum patok kortay. Tuka Vailankanni vochunk duddu dilole tea khatir tum tujem mot taka diunk sodtai? Vaddeantlem kopel sarkem korunk vo margavoilea khursak ‘tiles’ ghalunk adar dilolea khatir tum vavurtay? Zalear teach khursar melolea Jezuk tum okman kortay! Tachim totvam tum padd kortay!

Sorkar vaitt zalear sorkarachoch guneanv korinaka, tuzoch kor, tunvench to sorkar nivddun haddlay mhonn motint dovor. Magir tum kitem-i uloi, ek pautt venchnnuko zatoch tuji anink konn

khobor korchona. Tuka poixe dileat te rokddech somptole ani magir tum tujem koslench kam’ korunk vetay zalear, ghetleay tache poros dupett farik korche poddtele. Tuka TV dilea ti ghoddiyek cholchina! M o t o r - s a i k u l e c h i m kagdam sarkim na zaun tunvem ti porot diunchi poddot. Aiz-falea tum raza, porvam magir tujea motak lagun vo tunvem mot diunk na taka lagun nivddun aila to raza zatolo.

Tum mot diunk vetai to pattlea panch vorsank amdar zala zalear tache pattle ani atanche girestkayecher nodor mar na zalear fuddlem vach: 2007 vorsa 9 krutt rupoi aslolo amdar aiz 31 kruttancho dhoni, 8 krutt rupia aslolea lagim aiz 17 krutt asat! 4 krutt aslolean panch vorsam bhitor 30 krutt kele. Tuka tedna tannem goddiyek 5 hozar dilole legun zalear aiz tuje lagim kitle (krutt, lakh sodd) kitle hozar asat? Mhunnttoch chint ani tujem mot di, tujea motak kruttanchem mol asa. Aiz ani faleam tum raza …..porvam thaun to/ti/te/tim (40 zannam tujea motan nivddun ailolim) raza/rannio zatolim!

Az-Faleam tum Raza…Porvam to

Felix P. da Cruz

Milagrinchea Khursache porbe somoyar Pornnea Gõyam, Pri. Eremito Rebello-n provochon kortana sotak, nitik ani xantik tenko diyat ani Gõychem nisonnttonn kelolea rajkornneak bhair marat mhonn porjek ulo marlo to Gõychea sorv dhormanchea lokan svikarunk nibel goroz. Jeruzaleacher Devachi xirontt yetoli ti adim fuddem polleun Jezu roddlo tacho ul’lek korun, Pornnea Gõyant ani sorbhonvtinchea vattarant patok vostalem tem bond korat mhonn St. Francis Xavier-an xiddkaunneo diloleo tachi attvonn keli. Uprant Boa Vista guddear Jezu Khursar vollvollta to distti poddlo ani Santa Monica Konventant atam legun aslolea vhoddlea khursavele imajichea dolleantlim rogtachim dukam vhanvlim. Punn to lok kan asun bhere ani dolle asun kurdde zale. Devan pollesor pollelem ani uprant pidda rog posrun, xar padd zalem. Hem sogllem aplea utramni bes bore toren Pri. Eremito-n chitravun thodde Kristi rajkornni bhroxttacharan buddleat mhonnlem. Lokak te funkott Vailankanni ani Shirdi vhorun-haddtat mhonn tanchim patkam pusun vhechinant mhonn to khorayen uloilo ani he

venchnnukent tankam motam dium nakat mhonnlem.

Amche rajkornni apunn hanga thoim Devak, Saibinnik ani devink prarthona korunk vetat. Aplea motdarsonghantlea lokakui vochun-yeunk funkott bosi toxench relgaddiancheo tiketti ditat. Punn boraboruch tancho bhroxttachar ani Gõychea nisonnttonnachim kortubam choltat. Apnnem Devachem Devak dilear, apnnachean kiteim korum yeta mhonn te somzotat. Dev amkam kolloita: “Tumchea opradhamni tumkam ani tumchea Devak doxim kortolem ek patall rochlam.Tumchea patkank lagun To tumkam Aplem dorxonn dina ani tumchim prarthona aykona. Karonn rogot vikraun tumche hat zaleat mhelle ani tumchea bottank tumchem noxtteponn chikttol’lem asa. (Iz.59,2-3a). Dekhun amche rajkornni Devache xikounnek khott marun, Devak salam’ kortat mhollear fott? Ami tankam motam ditanv!

Apunn umedvar mhonn aple daklle Venchnnuk odhikareak ditana, rajkornneamni apli ani aplea kuttumbachi dan-dovlot dakhoun soput’potr (affi davit) diunk zai. Adle (2007) ani atanche venchnnukek dilolea soput’potram pormannem kaim amdaranchi girestkay 200% vaddlea mhonn gomlam. Hi girestkay veg-vegllea benkimni, komponeamni, vima khateamni

ani dusrea sorkari manyotay aslole kodden punzi dovorleat te duddu, bhangarache daginne, Gõyam ani bhair bongle, fl ettam, vepar-dhondo korpachim lozam, zomin, mottoram ani her vahonam. Ani porjechi got kitem zalea? Gõychi poristhiti khoim pavlea?

Zhaddam katrun, xetam purun, min kaddunk dongor katrun, ani veta thoim imaroti bandun, Gõychi nisorgi sobhitay padd keli. Panch vorsam adim kitem aslem ani hea panch vorsam pattim kitem zalam, kitli zomin imarotimni bhorli ani kitem atam urlam tem pollenv-ia. Hea imarotimni aslolea fl ettanche, ani bongleanche kitle dhoni Gõykar ani onGõykar tacher nodor marum-ia. Hankanch vinchun kaddlear, panch vorsamni Gõyant kitem zatolem ani kitem urtolem tacho niyall korum-ia. Oxem barik chintun, amkanch ani amcheach kuttumbak boreak poddta toxem nhoi punn sorv Gõychea ani sogllea Gõykaranchea faideak poddta toxem amchem mot diunk nibel goroz. He pavtt dor eka motdarsonghant zaitech umedvar asat adle toxe nove. Dekhun kaylintlim ujeant poddona zaunk toxench bhroxttachar ani dhormvad nopoit korunk, umedvaram modlo konn apleponn pattim dovrun zababdaren vavurtoleak amchem mot dinv-ia.

Devache Xikovnnek Khott ani Devak Salam

12 l Bhavartacho Onnbhov March 3, 2012 � Vauraddeancho Ixtt

SIRLIM: Mhoje bhoinnik ‘vari-cose’ futtun rogot vhetale ani pekonaslem. Ami Man. Agnelak fuddem ghalun maglem. Atam borem zait veta. Magtam Man. Agnelan tika sarki bori ko-runk.

Constantina Pereira

SIRLIM: Mhozo lhan bhurgo auchit kainch khaina piyena zalo. Ami taka gheun Pilar aili. Ani magnnem kelem. Uprant taka zor ailo. Man. Agnelak fud-dem ghalun magit ravli. Atam Man. Agnelache mozotin boro asa. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam.

Sheril Viegas

MAJORDA: Mhoje suneger 8vea mhoinear bhurgo zolmolo ani voiz dubhav ghaltalo goddiek incubatoran dovrunk pod-dot mhonn. Tedna ami Man. Agnelak fuddem ghalun maglem ani voizan sanglem incubatoran dovorchi goroz na mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veg-inch Santacho man favo zaunk magtam.

Catarina Fernandes

SHIRODA: Mhojea ek vorsam-chea natvak zor yetalo. Vonkare ani bhairam zatat mhonn taka hospitalan dovorcho poddlo. Hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem. Man. Agnelache mozotin to boro zalo. Man. Agnelak dhin’vastam ani veg-inch Santacho man favo zaunk magtam.

Ida Vaz

OXEL: Kazar zaun 5 vorsam poryan amger bhurgem naslem. Man. Agnelak fuddem ghalun amkam bhurgeachem dennem favo kor mhonn ami roddun maglem. Man. Agnelan amchem magnnem aikolem. Tachem mo-zotin amger bai zolmole mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo za-unk magtam.

Socorrina Fernandes

RAIA: Mhozo khuris ani mas-kot sanddloli. Soglle svater ami sodli, punn khoimsoruch mellunk na. Man. Agnelak fud-dem ghalun maglem ani ojeap mhonnlear ek mhoinean dov-

orlole thoim mell’lem mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo za-unk magtam.

Ryan Mendes

BATIM: Mhozo ghorkar bhailea ganvant nokrek aslo. Suttyent ghora yeunk sod-dtalo. Hanvem bhavartan Man. Agnelak fuddem ghalun maglem borem bhaxen ghora pavunk, Man. Agnelan mho-jem magnnem aikolem mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo za-unk magtam.

Rosada Vaz

ARPORA: Mhoje tokleche kens chodd vetalet. Ek dis Pilar yeun bhavartan Man. Agnelak fud-dem ghalun maglem, tuzoch hat laun mhoje kens vocho na xem kor mhonn. Tea disa thavn chodd kens vochona zale . Man. Agnelak dhin’vastam ani veg-inch Santacho man favo zaunk magtam.

Maria Silveira

SIOLIM: Mhoje bhoinnik bhurgeachem dennem favo kor mhonn Man. Agnelak fuddem ghalun maglole. Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem ani tanger bhurgem zolmolem. Man. Agnelak dhin’vastam ani veg-inch Santacho man favo zaunk magtam.

Sabrino Dias

VELCAO: Mhozo put poilech pautt iskolank vochunk laglo-lo, ghora yetoch to borona zalo. Karann to iskolak vochunk bhiy-etolo. Taka gheun hanv Pilar aili ani Man. Agnelak fuddem ghalun maglem. Man. Agnelache mozotin boro asa, iskolak-ui veta. Toxench maglole upkar Man. Agnelache mozotin mhaka favo zaleat mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Treeza Lucas

MERCES: Maglolo upkar Man. Agnelache mozotin mhaka favo zalo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Espy Rodrigues

RAIA: Maglolo upkar mell’lo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Niclous ani Jessie

BETALBATIM: Mhojea putachea hatak pulli ail’li. Zaitea voizank dakhoilo, punn kainch sang-naslo. Ami taka Mhapxeam dusrea voizager vhelo, tacho hat bhitorlean kusot vetalo ani ka-trunk poddtolo mhonn voizan sanglem. Mhoje sunen fon korun mhaka hi khobor sangli. Hanvem bhavartan Man. Agnelak fuddem ghalun Jezu lagim maglem. Man. Agnelache mozotin hatachem fokot operasanv korun borem dislem. Hat katrunk poddlo na mhonn Man. Agnelak kallzant thavn dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk mag-tam.

Esmerelda Dourado

SANCOALE: Mhojea putak mo-torsaikolicho accident zal’lo. Toklek mar lagun soirana bhair hospitalan aslo, ‘mentally defec-tive’ zaun kitem-i zait mhonn voizan dubhav ghal’lo. Ami Pilar yeun Man. Agnelak fud-dem taka boro korunk maglem. Man. Agnelache relikechi mati udkan fi roun tonddan ghali ani toklek-ui laili.16 disamni poilech pautt dolle ugoddle ani zap suttli. Boro asa mhonn 21 disamni ghora dhaddlo. Ami Man.Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo za-unk magtam.

Jasmina Pereira

CORTALIM: Hanv dhuveche khobrek gel’li. Thoim mhozo zanvoi boro na mhonn kollun ailem, tea vellar hanvem Man. Agenelak fuddem ghalun taka boro korunk maglem. Man. Agnelachea mozotin to boro zalo. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam.

B. Dias

BENAULIM: Maglolo upkar Man. Agnelache mozotin mhaka mell’lo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Sylvette D’Sa Mesquita

SHIRODA: Mhozo ghorkar auchit ghorantlo gelo. 9 dis pa-

sun tachi kainch khobor nasli. Ami Man. Agnelak fuddem gh-alun maglem to mell’llear puro mhonn maglem. Goyant soglle kodden taka sodlo. To Panwel Pavl’lo. Thoim tacho bhes pol-leun konne tori tachi barik kho-bor kaddli. Ghorkaran aplem nanv ani fon tea mon’xak dilo. Amkam kolloitoch ami vochun taka haddlo. To atam sumara-cho asa. Ghora borem bhaxen pavlo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Libania Rodrigues

SALIGAO:Maglolo upkar Man. Agnelache mozotin favo zalo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Stenley Philip

SALIGAO:Hanvem sorkari nokre khatir orz kel’lo. Brestara Pi-lar novenant vantto gheun nokri mellunk magtalim. Man. Agnelache mozotin mhaka nokri mell’li. Toxench maglole zaite upkar Man. Agnelache mozotin favo zaleat mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Cleta D’Souza

BENAULIM: Hanv Kuwait kam’ kortalim. Thoim vonkare ani bhairam zaunk lagli. Hea vel-lar hanvem Man. Agnela lagim maglem. Man. Agnelache mozo-tin hanv bori zali. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Guilhermina Xavier

CHINCHINIM: Mhoji bhoinn novem ghor gheunk soddtali, tea vellar hanvem Man. Agnelak fud-dem ghalun tika ghor gheunk adar di mhonn maglem. Man. Agnelan mhojem magnnem ai-kolem mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Carmelina Fernandes

VELCAO: Maglolo upkar mell’lo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Bonny Rodrigues

SHIRODA: Mhojea bhenddant eke dukhta mhonn voizak mell’li. Voizan Kidney stone dues dista mhonn vokhdam suru keli. Dukh unni zaina zalear scanning korunk poddtele mhonn voizan sanglem. Teach velar bhirantin

ha nvem

Man. Agnela lagim maglem. Ani novena suru keli. Tisrea novena uprant ultra sound scanning ri-port boro mell’lo. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Rosy Noronha

NAVELE: Mhaka zaito temp sir-vis nasli. Man. Agnelak fuddem ghalun maglem. Man. Agnelache mozotin mhaka bori sirvis favo zali. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam.

Agnelo De’Souza

RAIA: Maglolo upkar Man. Agnelache mozotin mhaka mell’lo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Jassie Fernandes

VASKU: Maglolo upkar Man. Agnelache mozotin mhaka favo zalo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam

Rose, Jude, Rohan ani Fly

CHOPDEM: Man. Agnelache mozotin maglolo upkar favo zalo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch S a n t a c h o man favo z a u n k m a g -tam.

Fenwica

D’Souza

BHOKTI KORTOLEANK ULOTumi Maneavont Agnelachi vhodd bhokti kortat ani tumchea akantachea vel-lar tachi mozot magtat. Zaite pavtti to amchea adarak pavta. Khorench, tachi mozot Deva mukhar vhodd mhonn Povitr Sobhek khatreche purave (proofs) zai. Dekhun amkam Man. Agnelachêch mozotin zaloli ek tori vhoddlê mila-grichi chodd goroz asa. Ti milagr voizanchê zannvayên attapunk zaina tosli - soimba vorti asunk zai (First Class Miracle). Hea pasot kurar zaina tosli pidda Man. Agnelachê mozotin tumkam ghoddlea zalear voizanchea pura-veanche dukument: X-ray, MRI, Ultrasound piddevont boro zaunche adle ani uprantle haddun amkam diyat mhonn magtam.

Vice PostuladorPri. Hilario Fernandes, sfx

DENNEANCHO SAGOR… MANEAVONT AGNELO DE SOUZA

Aitarachim Misam sokallim: 6.30, 7. 30, 9.00 (Inglezin) ani sanje 5.00.

Brestara sokallim: 6.30, 7.30, 8.30, 9.30, 10.30 ani sanje 4.00 ani 5.00 (Inglezin) Dor Misa uprant Maneavont Agnelak Santacho man mellunk magnnem ani piddevontancher axirvad

Satolleachea her disamni: sokallim 6.30, 7.15 ani 8.00

Man Agnelache mozotin upkar tuka mell’la zalear...Pilar ofi sant hea potrant chhapunk kollit kor. Ho upkar Devak dhin’vasunk porgott kor.

Katolk Khõbrõ l 13Vauraddeancho Ixtt � March 3, 2012

Ek Sfurthi: “Kolkotantlea eka devllant, kaim Germani bhonvddekar bhitor sorle. Tantlea eklean khellachim angvostram ghal’lim, mottvem kolsanv rongit T-shirt ani tokllek chepem. Oso to devllant gelo tedna Hindu bottak tiddok aili; devull vo mon’dir Povitr thoim mannsugen bhitor sorunk zai. Dekhun bhottan taka tapoilo: ‘hea povitr zagear oso nhesun yeunk tum piso zaunk zai”. To bhonvddekar Jermanicho. Tannem bhottak sanglem, “amchea desantlea Parliamentant hanv osoch nhesun eka dobajeak gel’lom. Thoinchea odhikarean mhaka xiddkailo:‘ixtta hea kopddeamni tum piso distai. Oxem nhesonn tujean Kolkotta vochum yeta.Dekhun hanv osoch Kolkota xarant bhonvtam.’Devachem Utor: Poilea Vachpant amkam Devachi ani Tache porjechi khobor mellta. Dev Izrael porjek Apunn tancho Ekloch Dev, Apnnem porjek soddoilea mhonn ugddas korta. Ejiptant pordes bhogun jin’sam toranche koxtt sonstole Aple porjek soddoitoch, Devan he porjek, Moisesa vorvim 10 updes dile. Hea 10 updesam vorvim Devan, Izrael porjek borem jivit jiyeunk margdorxon dilem. Tannim Deva ani mon’xam thaim kosle vagnnuken cholunk zai tachi tankam zaiti mhotvachi xikovn dili. Hi porza Deva sovem upkari zata.Devacho mog korta ani mogan he updes vevharant ghalunk vavurta. St. Paulu Korintachea Kristanvank boroun, Kristi jivitak ani Khursak som’bond asloleacho ugddas korta. Khursar khillailo Jezu Devachi zannvai ani xokti mhonn spoxtt utramni sangta. Dekhun Kristanvanchea jivitant khuris molacho ani mhotvacho mhonn Korintache Povitr Sobhek xikovnn dita. Dev-mon’dir Jezuchea kallzak kitlem lagim asa tem Xubhvortomanant thavem zata. Dev-mon’dirant gel’lo astana ek dis Jezu thoim konn vepar-dhondo korta, konn lokak fottoitat, konn-konn Dev-mon’dirachi povitrtai bhoxttaitat tem polleun Jezu ragar zata ani thoinsorleank khorayen sangta, “tumi Dev’mondir choranchi dhol kelea”. Dev-mon’dirachea mogan Jezuchem kalliz pett’talem.Amchea Jivitak: Dev-mon’diracho ami sodanch boro upeog korunk zai. Akhea Povitr Pustokant, Dev-mon’diracho boro upeog korunk zai mhonn mellta. Vaitt upeog kortoleank koddok xikxa favo zatali. Dor eklean Dev mon’dirachi povitrtay rakhunk vavurchi goroz. Devmon’dirant magnnem korunk fuddakar gheum-ya. Mon’dirachea mo-gan amchim kallzam lasunk zay. Amchi kudd Devachem mon’dir mhonn ugddas dhorum-ya. Amchea monant thir zait zalear ami igorjent yetana rit-mannsugen, moryadin nhesun yetoleanv. Amche kuddichem povitrponn uklun dovrum-ya. Jezun ‘Bapachem Ghor’ bhoxttaitoleank dhanvddaile. Ami Povitr Atmeachim mon’diram Jezu koddlean oslech vagnnukek ravtanv. Jezuk amchea ‘kallzachea mon’dirant’ bhitor sorunk amontronn korunk amchean zait? ‘Mhojea Bapachem Ghor Veparachem ghor korum nakat’ him Jezuchea kallzantlim bhair sorlolim utram amchim korum-ia ani devmon’dira vorvim Devak odik lagxilean bhettunk proyotn korum-ia. Ave Maria Afonso

Voros B (11/03/12)

1lem Vach: Sutt.20,1-17;

2rem Vach: 1Kor 1,22-25;

Xubh: Ju 2:13-25

Bapachem Ghor Veparachem ghor korum nakat.

Aitar 4ti: Gen 22,1-2.9a.10-13. 15-18; Rom 8, 31b-34; Mk 9,2-10Somar 5vi:Dan 9,4b-10; Lk 6, 36-38Monglar 6vi: Is 1, 10. 16-20; Mt 23,1-12Budhvar 7vi: Jer 18, 18-20; Mt 20, 17-28Brestar 8vi: Jer 17, 5-10; Lk 16, 19-31Sukrar 9vi:Gen 37,3-4.12-13a.17b-28;Mt 21,33-43.45-46Son’var 10vi:Mic 7, 14-15. 18-20; Lk 15,1-3.11-32

PRACHIT KALL – TISRO AITAR

Feroz F| VIP

Gõyant motank lagun duspott zata. Ek-ek pavtt amche modem odik duspott korunk mot magtat kai dista. Lok duspott korunk chintinastana aplim motam marta.Hi duspott sadea lokak kollona. Punn odik duspott korpi, to fuddari zala. Konn dhormachi, zalear konn korta duddvanchi, anik konn sadea lokachi duspott korta. Konn dusreank chepun dovorta. Oxe toren veta thoim duspottuch.

Hea eleisanvant khup duspott zaunchi asa.Oxi duspott korun chodd udorgot zatoli mhunn chintunk favona. Amchem sopon nivddun ail’lo pokx bhroxttachar sompoitolo, ani rajkaronn novean nittayer haddtolo. Soglleankuch amkam bodoll zai. Koslo bodoll ani konn haddtolo? Dusro bodoll haddtolo mhonn chintanv, tench amchem pixeponn.

ULOILEAR PATOK

Motank lagun duspott

AUSTRALIA: Australiantlea Dokxinn Wales hanga aslole Igorjecho vosro moddun tea zagear novem Hindu dhormachem devull bandunk ‘Strath-fi eld’ mondollan porvangi dilea. Hea mondirak ek uktem angonn astolem ani taka panch devsthanam as-tolim, tantlea ekant Gane-shachi murti dovortole. Hea mondirache bandavollichi kola Bharotantle poramp-orik Hindu devlla sarki astoli mhonn mondollan sanglam. Devull bandunk Amerikechea Sydney vat-tarantlea lokan devllache yevzonn fuddem vhortolea fuddareank Rajan Zed-an xabaski dilea. To Hindu Vixall Somazacho odheokx. Sonvsari vostunchea rat-tavollimni guspoll’leank Hindu dhormachi atmik-tay ani porompora fud-darachea pillgeank pa-vounk chodd mhotvachem mhonn sanglam. Ami sonvsari vostum fattlean dhanvche poros apleach ontoskornnacher chovkoxi korpacher mon ghalear odik borem mhonnlam. Merinews

Igorjechea zagear devull

MONGLLUR: Lokache yeradarik sompeponn za-unche pasot novo rosto korunk Mongllurant eke fi rgojechi igorz lokan moddlea. Rosto vaddounk amkam Katolkamni so-hokar dila.

Hem tanchem udar kornne vorvim soglleank prernna mell’lea mhonn Bharoti National Highway Authoritycho karbhari Kashinath Nethri-n sanglam. Mongllurak Kulur ganvant 1911 vorsa dongrache tenkxer igorz bandloli atam tevxilean rajmarog 17 veta. Anik 30 vorsam hi Igorz amchean dovrum yetali ponn somazachea boreponnam khatir Igorj moddunk ami hoikar dila oxem Igorjechea Vigaran Pri. Harold D’Souzan sanglam. Mongllurak khoimsoruch St. Antonik bhettoil’li Igorz na. Aixi-poixilo lok he igorjent yevn St.

Antonichi mozot magtalo mhonn Pri. D’Souzan sanglem.

Febrerache 24ver thavn Igorz moddunk survat kelea. Sumar 150 igorzkaramni apkhuxen hea kamak tenko dila. Thoim sod’deak 550 famili jiyetat durboll asun legit novi Igorz bandunk duddu ekttaim korun tim vavurtat mhonn ek

fi rgozkar Valerian Lobo sangta. Igorz moddun thoimchea lokak ek avgodd kam’. Punn somazachea ani lokachea boreponnam khatir tannim ho tharav ghetla. Dev sodanch amche sangata asa. Fuddlea dedd vorsa bhitor novi Igorz toyar zatoli mhonn ami ast ballgitanv oxem Pri. D’Souzan mhonnlam. ucan

Somajik boreponnam khatir firgozkaram Igorz moddtat

VATIKAN : Prachit kal-lache 40 dis zaun asat Paskanche Porbek amchi atmik toyari korpache dis, tea bhair somazant chol-tolea noxtteponnachea vavracher nodor dovrunk ani Katolk Povitr Sobhe mukhar ubim zatolea tallnneancher zoit vho-runk zai mhonn Benedict XVI Pap Saiban sanglem. Gobrachea Bud’vara aplea satolleachem lokak ‘audi-ence’ kortana Prachit Kal-lachi somzonni tannem dili. Izrael Porjechea sutt-

kechim 40 vorsam porim ani Jezun oronneant sar-lolea 40 disam porim Katolk Povitr Sobha ani tichim vangddi Devachi kurpa ani tallneo onnb-hovtat, Hem Katolkank vo Povitr Sobhek atanchea kallar vegllem nhoi.

Devan Izrael porjek 40 vorsam oronneant choloili, manna diun posli ani khoddpantlem udok dilem, ponn tim thoklim ani kolpolim, kuddeam devank bhozpachi tankam tallnni aili mhonn Pap

Prachit Kall kurpecho ani tallneancher zoit vhorpacho

Saiban sanglem. Aplem bhovxik muniarponnn suru korche poilim 40 dis Jezun oronneant vochun Devak rup-rup onnbhovlo, tori astana taka devcharacheo tallneo, boll, podvi, girestkai hem dakhoilem; oslich poristhiti sonvsarachea ani itihasache oronneantlean vatt choltana Povitr

Sobhechea jivitant uprasta. Hea oronneant, amkam bhavarteank kholayen Devacho onnbhov gheunk soeg mellta, tache vorvim amcho atmo ghott zata, amcho bhavart thirovta, amchea bhorvanxak posonn mellta ani amche bhitor doyallay vaddta, oxem Pap Saiban mhonnlem. CNS

14 l Kollounneo March 3, 2012 � Vauraddeancho Ixtt

T O A D V E R T I S E C A L L 8 0 0 7 2 7 8 4 9 0 , 2 2 1 9 0 9 1 , 9 6 0 4 1 0 1 1 8 7

N P K

5.2 596.0 1680.0EC

1.51pH

6.8

Reduce excess weight without giving up favou-rite food, without dieting/ exercising - with breakfast replacement. Free fat check-up, counselling: TULSI 9822380653 (01)

HEALTHPlanning your kitchen?

Call 9702472441 for Excel-lent kitchen design to suit your pocket/ taste. Mapusa: 9764663756 Customer Care 9326467577. (27)

PROPERTY AVAILABLE

PETER Wolf Pools we design build swimming pools of International Standards at one third price. Call 9422456188 / 2472648 / 8308162483

Sai Waterproofi ng & Building Painting W.C. Bathroom leakege, wall leakage, Terrace slab leakage, watertank, basement leakage, all RCC building leakage 100% guarantee. Contact 9011780407 (01)

BUSINESS OFFERS

We undertake civil works, plumbing, electrical, carpentary, painting aluminium, fabrication & tiles fi ttings. Work on resonable rates. Contact: 9421176542/ 8623026809 (25)

Web Designing course (Flash CS5, Dreamweaver Cs5), Fees 3500/- only. Contact Digicom Panaji: 2421649 (01)

EDUCATION

SoirikKollounneoUpkarMagnnim

City Chef- Tiffi n Service Tiffi n Service Available: Veg/Non. Veg, Lunch & Dinner. Home Delivery. Call: 09421241541, 09767862081 (26)

BOSTODDEA: Gõychim Kirnnam hea pongddan Gõycho Portugez mando songitachea nadar ani tallar gazoilo. Hajir aslolea lokan talliyancho kollkoll korun khuxali dakhoili. Bostod-dche fi rgojechea Vigaran Fr. John Fernandesan Dot-ornnichea Disa sonskrutik karyavoll ghoddun haddli.

Hea vellar Gõycho lok-nach ani mando bhurgeamni machiyer haddlo. Bhurgeancho avoy-bapuy ani Bostoddcho lok hajir zalim. Cosma F e r n a n d e s a c h e a fuddariponna khal songit pongddan mando gailo. Poilech pavtt osli karyavoll fi rgojent manddun haddli.

Fr Mario D’Souza Fransalian Sonvsthechea Gõy-Pune prantacho Prantik Vhoddil mukhel soiro aslo. Kalvechea obsoegan meloleam khatir magnnim kelim.

Mandeachea songitar Bostoddkaram jheltat

Hem mhunnop portun-portun amkam ugddas korta, mon’xachem sudarop ani xrixtti ani poryavoronn hanche modlo toll naitik totvancher tharlolo asa. Svo-tontr Bharotachea Sorkaran Ashokachem ‘Chakr ani Xinv’ desachem raxttrik protik (emblem) korun apnnailam. Ponn Asho-kan naitik totvam ani dhormik mollyam soglleant rigovnk thokos gheun kel’lea vavrachim follam khoim gelim? Dhormatit Bharotan dhormik xikovnn poisailea ani naitik mollyancho tyag zala. Aiche montri ani sorkari odhikari Ashokache Tin Xinv ani Chakr aslolea emblemachea odhikrut

potracher soyo (signatures) kortat ponn te Ashokache naitik xikovnne bhair geleat. Tankam bhavponnan vavurchem mon na-karlam, naitik totvanchi te porva korinant. Soglle duddvanchea ani faideachea dol-leamni polletat. Atam venchnnuko zatoch amche nove montri tori novea panvlamni cholun fattleo chuki ani oddchonneo nit-tayer ghaltole ani fuddarak upkarta toxem Gõychem sudarop korunk thirponnache upay ghetole mhonn ami somzotanv. Por-tun ami Ashoka mukhar vochum-ia ani noitik totvam amchea iskolamni, kolejimni xikpeanchea kallza monant rigoum-ia.

BJP 11 rupyamni Gõyant petrol melltolem mhonn sangtat, tem-i tanchem sarkem na.

Gõychea xikxonn madheoma vixim aplem dhoronn azun meren spoxtt korunk na . Tor dusrem vatten MGP-n inglez madheomachea iskolank onudhan diunche nant mhonn jahirnamean

spoxtt kelam. Hacho boroch vhoddlo porinnam Gõyant aslolea 18 % Kristi motdarancho BJP-MGP yuticher zatolo oxem Moddganvcho Vokil V.M Silva sangta. Gõychim motdaram Kongresacher add uloitat.

Trinamool Kongres, Goa Vikas Pokx, Janata Dal ani o-pokx umedvarank

boreponn mellotxem na. Santa Cruz, Taliganv, Bannavle, St. Andre , Navele , Kumbharjua sarkea motdarsonghamni lok venchnnukanchi khobor ulounk fattim sortat tem potrkaran pollelam. Venchnnukancho nikall Marsache 6ver lagtoch konnak bhovmot mellta tem gomtolem.

Khoinchea pokxak bhovmot melltolem ?

Naitik totvam monant rigounk goroz

Vauraddeancho Ixtt � March 3 , 2012

Soirik sodtai?… Hangasor mahiti ghe

Katolk Khobrõ l 15

Goan RC male, engi-neer, 41, marriage annulled, without kids, Dubai re-turn, business in Goa earn-ing Rs 60,000 per month Spinsters,widow,divorcee girls, Contact 9158902748 (F05)

MATRIMONIALS

T O A D V E R T I S E C A L L 8 0 0 7 2 7 8 4 9 0 , 2 2 1 9 0 9 1 , 9 6 0 4 1 0 1 1 8 7

Goan RC Bachelor, 32 years 5’11ft wt 70kgs, fair complexion, education c1ass 10, working as an offi cer assistant seeks a suitable match contact 9920023085 (F05)

GRC Goan bachelor, 28 years, 6 ft, fair complexion, education B.Com, working as senior executive for MNC seeks alliance from Goan RC working spinster with good family background. Kindly reply with complete details and recent full length photo-graph contact 9765909853 (F05)

Goan RC male Media Professional seeks alli-ance with a Goan RC spin-ster upto 40 yrs working in and around Goa should be homely, well cultured, good natured and good moral, qualities. 9270873714 (F05)

Goan RC, spinster 29, Chennai, working in the In-dian Air Force interested in a Goan RC bachelor who loves music and plays guitar 9840148892. (F05)

Goan spinster 28 years 5.5 ft, working in a reputed company, slim and good looking, seeks alliance from GRC, well settled bachelors with a good family back-ground and values. Kindly re-ply with detailed profi le and recent photographs to [email protected]. (F05)

GRC bachelor age 29 height 5.8 ft, good look-ing seeks matrimonial al-liance with a GRC spinster upto 25 years, educated, good looking and homely. 8806468192. (F05)

Parents of R C Goan spinster, 28/5’4’’, BE work-ing in a reputed MNC in Pune, slim, fair, seeks alli-ance from R C, well–settled bachelors with similar pro-fessional background and good family values. Kindly reply with a detailed profi le and recent photograph to [email protected] ph no 8087039760. (F05)

28 years 5.9 ft quali-fi ed Goan boy working in Auckland, New Zealand seeks educated homely girl working experience. Contact with photo email: Milton [email protected] mobile 9167298817 (F05)

GRC marriage allotment, 36yrs working temporary as a teacher seeks alliance GRC divorcee, height 5.9, age upto 41, contact 9822438530 (012)

Upas ani Prachit-avixim vichar-zabab

Pri. Jose Dias

Prachit korop mhonnlear Devacho kaido. Koxem prachit korchem tem Povitr Sobha xikoita. Devache kaide bodlo nant, punn Povitr Sobheche kaide kalla pormannem bodoltat. Zaite pavtti thoddo lok ap-khuxen prachit ani upas kortat. Hangasor ami thoddi somzonni ditanv

Vichar: Prachit-Kall kedna suru zata ani kedna sompta?

Zabab:Gobrachea Budvara suru za-un Povitr Sonvara sompta, ho kall 40 disancho

Vichar: Hea 40 disantle khoinche dis odik prachit korpache?

Zabab:Gobracho Budvar ani Povitr Sukrar.Vichar: Jinzvar, upas, hache modem kosli ontor asa?Zabab: Jinzvar ani upas. Upas mhonnlear ekuch jevonn

jevop. Zai zalear sokallim ani ratik bhov thoddem khavum yeta. Jinzvar asa tedna mas khaunk zaina. Mas khainant punn masa bodlek nisteachim ani ruchichim jevnnam kortoleankui jinzvar lagta.

Vichar: Jinzvar (upas) ani abstinence soglleank ekech pirayer lagu zata?

Zabab: Abstinence (mas na khavop) kaido 14 vorsancheank ani Upas 18 vorsam tem 60vem voros zaunk nasloleank lagta.

Vichar: Fokt mas khainastana ravpache dis khoinche?

Zabab: Vorsa modle soglle 52 vo 53 Sukrar. (odik Korezmache Sukrar).

Vichar: Fokot upasuch korpache dis khoinche?Zabab: He dis tharail’le nant.Vichar: Upas ani Jinzvar borobor korpache dis

khoinche?Zabab: Gobracho Bud’var ani Povitr Sukrar.Vichar: Pap Saiban Jinzvaram bodlek dusre torechem

prachit korunk porvangi dilea ti khoinchi?Zabab: Kaim karonnak lagun, vo durbollkayek lagun

mellta tem khaunchem poddta, hem sogllem monan dhorun, Sukrara mas khaunk sodtoleamni dusre toren prachit korunk Povitr Sobhen suchoilam: Misant vantto gheuncho, vo 15 minut Bhov Povitr Sonskara mukhar magnnem korchem vo 15 minut Povitr Pustok vach’chem vo 15 minut Jezuchea koxttancher niyall vo Khursachi Vatt korchi. Breakfast vo ek khoinchem jevonn chukounchem. Fokt vegetarian jevonn jeunchem (nistem, tantim, soddchem); Soro, sigretti soddcheo; don jevnnam modem chau/kofi soddchi. Disvoddeache 10% dublleank diunche.

Sodanch mas khatoleamni tem soddchem; Khoinchoi upai gheun amchean prachit korunk zata. Prachitachea monan apnnak odik molacho to vinchun kaddcho.

Vichar: Upas korpacho kaido pallunk itlench puro? Musolman, Hindu kitlech upas kortat nhoi?

Zabab: Kaido pallunk voir sanglam titlem puro. Punn Povitr Sobhechem mon samballunk tem puro zaina.

Vichar: Igorz Matechem mon mhunnge kitem?Zabab: Izaias, Joel, Jonas, hea provadeanchim

boroupam vachlear prachitacho sarko orth mellta. Vach’chem

Vichar:Igorjechem mon kitem?Zabab:Igorjechea mona pormannem tharailoleach

disamni nhoi punn herui disamni piraye pormannem, lhan bhurgeamni legit prachit korunk zai.

Vichar: Hache bhair anik koslem prachit asa?Zabab: Tharailolem bhailem prachit zaunk zai khunna

bhitorlea prachitachi. Mhunnge bhitorlem prachit poilem yeunk zai, magir bhailem.

Vichar: Bhitorlem prachit mhunnge kitem?Zabab: Bhitorlem prachit amkam Izaias provadi

dakhoita he porim: Iz 58, 1-9 mhaka avoddta to upas vegllo: oniticheo sanklleo moddat ani sosum nezo to bhar peleavelo kaddun uddoiat: dhumallo sostoleank mekllim korat, tanchea khanda velem zum moddat bhukel’leank tumcho unddo vanttun diat, adi.

ROMA: Prachit Kallar gobor mathear ghalun prachit korunk ulo marta. Hi ek khunna bha-varteamni moron tanchea jivitantlem niman-nem utor zaunchem na mhonn mandun gheunk, oxem Benedikt XVI Pap Saiban sanglem. Febre-rache 22ver Gobrachea Bud’vara Roma xarantle St. Anselmache Igorjent thavn St. Sabina Igorjent pursanv korun gelo. Fattlea vorsa Pap Saib pur-sanvant cholun gel’lo, ponn hea vorsa to lhanxea ‘popemobail mottorant gelo. 84 vorsanche pi-rayecho fattlea Otubrant thavn St. Pedruche Baji-likent mobail platform vapurta. Hem mobail plat-form tache oskot bholaike khatir vapurtat mhonn Vatikanantlo protinidhi Pri. Federico Lombardi sangta.

Gobracher axirvad ghalea uprant Pap saiban Santa Sabina Igorjechea nivrut zal’lea Slovian Kardial Jozef Tomko-chea hatantlean aplea mathear gobor ghetlo ani Mis bhettoilem. Gobor lanvche poilem tannem provochon kelem gobracho orth ani Utpotichea Pustokachi somzonni dili. “Tum dhull ani portun tuji dhull zatoli” him utram ucharlim.Katolk Igorjechea sevadhormant gobor vaprop mhonnlear khunnam modli ek khunna, zache vorvim xrixttik sevadhormant bhitor haddta mhonn tannem sanglem. Devan prithveche dhullintlo mon’xak rochlo ani tantunt deivik svas ghalo, ponn Adanv Even patok kelea uprant Devan prithumicher xirap ghalun kantte ani addkholleo ubzumxeo keleot mhonn Pap Saiban sanglem. Tanchea patka uprant “zomnichi dhull Devache rochnneche khunnecho ugddas korina, ponn jivitak purnponnim ugti zata toriastana chukona toslea mornnachea xevottachi khunna zata, oxem tannem mhonnlem.

Dev mon’xanchea patkank kheast laita ti kheast tachem mon’xak “vokhot” zata, kiteak Dev mogall ani kaklutsar. Osle nitivont kheasti vorvim to soddvonnechi vat ugti korta, ji sonvsarantleanuch pasar zata, dhullintli ghetloli kudd Jezun ghetli ani soglleanchea patkam khatir Khursar orpili, oxem Pap Saiban mhonnlem. Gobor lavop vortota ek apovnnem prachitak ani khaltikayek, ugddas korunk apleach naitik poristhiticho, nhoich niraxi zaun poddunk bogor amchem jvit bodlunk mhonnlear ami Devaxim yeunk. Sogllim dadle bailo mortolim tedna, Dev punorjivontponnacho rosto ugto korta ani xekim ami bhuimvoikunttant pavtanv mhonn Pap Saiban sanglem. Devan aplea Putak patka vorvim padd zal’lea sonvsarant dhaddlo. Tea vorvim ami vichik put ani dhuvo jivit bodlun tache kaklutin soddoilolim zaun portun amchea niz ghorant sorgarajeant pavtoleanv mhonn tannem sanglem. CNS

Gobor prachitak ulo marta: Benedikt XVI

Jivitache Umedhir l 16Vauraddeancho Ixtt � March 3, 2012

LINEL ADS 5X1FESTIVAL

Pantaleao Fernandes

Ami Prachit Kallant asanv, Povitr Sobha xegunni jivit jiyeunk amkam apoita. Sogllea von vorto xegunn mhonnlear amcho kortanv toso dusreancho mog korop.

Dusreancho mog korop mhonnlear fungsanvamni vantto ghevop, soro piyevop ani naka zal’li mouz korop? Sonvsari movjent misoll zatanv tedna ami amchoch mog kortanv mhonn ami somzotanv. Punn toxem nhoi. Mhonnttoch amcho mog ani dusreancho mog korop mhonnlear kitem?

“Mog mhonnlear, tuje ogunn vollkhun ani mandun gheun, tukach svikarun ghevop. Tunvem tuzoch mog kelear, dusreank tum voxir nodren pollechona. Tukach vollkhun gheun, tuzo mog korunk xik,” Mumboichem Asma D’Souza sangta. Louise L Hay hachea fi losofi cher atthapun ‘Heal your life’ jivit bodlunk workshop ghoddun haddta. “Tea workshop-an dhondea, duddvam, sombondha, atmik vadd ani zaiteam vostumcher tujem mon koxem addaun urta tem gomta.

Louise L Hay tujea chintnancher bhor ghalta ani teo chintnam tuzo fuddar koso ghoddoun haddum yeta tem spoxtt korta,” oxem D’Souza sangta.

Zor amchea tonddant ami uloitanv, torui astana amchea monant ami uloit astanv mhonn Asma sangta. Dor disa mon’xachea monant sumar 75,000 chintnam ghuspotat, oxem chovkoxi kelea uprant kollun ailam. Tantuntlim fokt 15 tok’ke ‘positive’ astat ani urlolim chintnam ‘negative’ astat.

Tea xivay dor ek chintop anink 300 noveam chintnank yevkar ditat. Sadea gonnita (marthes) udexim amchea monant kitlim negative’ chintnam ghuspotat tem dakholl korta. Team ‘negative’ chintnank lagun ‘negative’ onnbhov, dukh ani ‘negative’ lok jivitant bhitor sortat.

Torekvar ‘workshops’

Aplo mog mhonnlear apnnakuch mandun ghevop

ghoddun haddunk ek kherit karann asa mhonn Asma sangta. “Bhurgeponnar

thaun mhojem jivit cholonaslem. Sogllench doxim zatalem. Zaum sombondh, pidda ani adi. Hanvem mhakach vichar kelo: “Kiteak?’ toso proxn kortoch, tum zobab sodtai. Jivit mhonnlear ek yatra ani mhoje yatrent hanvem vicharlem, “Hanv kiteak?” Tedna hanv Louise L Hay-xim pavlim” D’Souza sangta.

Tichem pustok hanv vachunk laglim ani jivit mhonnlear ek onnbhov ghevpacho mhonn mhaka gomlem. Louise L Hay-achea dhorona pormannem moga udexim pekovnni mellta. Ani ti sodanch zonn ekleak bhor ghalta. Soglle zobab amchech bhitor asat.

US-ant proxikxonn ghetlea uprant, D’Souza ‘workshops’ ghoddun haddunk ‘Hay House’ Songhottnnechi maneotay mell’li.

“Tosle ‘workshops’ korunk mhaka khuxalkay bhogta ani te mozbut mhonn hanv zannam. Zo lok hea xibirank yeta, titloi lok aplem jivit bodlun, monant novim chintnam gheun porot vetat oxem D’Souza sangta.

KERALA: Maddancher chod-dun narl paddpachem kam’ fokot dadlech kortale. Ponn atam hem kam’ bailoi ko-runk xoktat mhonn gomun ailam. Maddancher chod-dpachi karyavollik hajir zalea uprant maddar chod-dun narl paddpachem kam’ mhojean-ui korun 3 rupya sugur korunk zatole, oxem dogam bhurgeanchi avoy Reena sangta.

Ti 10vi klas xikloli ostori. Kasargod vattarantlean relgaddi vetana Pallikkara relgaddiechea darvonttea lagim addsorancheo raxi disti poddtat. Ti Reena ostori dispottim sumar 200 addsoram vikhun ek hozar rupya zoddta. He zoddi vorvim hanv amchem udarposonn kortam ani svota payancher ubem ravunk ani atm-visvasan jiyeunk mhaka adar mellta mhonn ti khuxen sangta.

Tea xivay Reena bosir draivorachi nokri korta. Hea kallar maddar choddun narl paddunk paddeli unne zait vetat. Ponn atam ho vavr korunk bailancho ‘self help’ pongodd toyar korunk Reenachi yevzonn asa. Hea vavrant lokan chodd promannan bhitor sorchem mhonn monant dhorun sorkari agensimni onek proytn keleat. Maddar choddpachea vavrachem lokak ut’tejon diunk Keralachea Krishi Vigyan Kendr ani Krishi Bhavan-an halinch ek yevzonn anklea. Hantunt lokak, bailank legit yontronnachea (device) adaran maddar choddunk favo ti xikovnn dilea. Hachea adaran aiz kitleoch bailô ho dhondo korunk apli kola vistarunk proytn kortat. Narlancho dhondo korun bailô yesesvi zaleant.

THE HINDU

Maddar choddun narl paddunk bailô toyar